Ing. Dagmar Kašprišinová, Slovenskej jednoty 36 , 040 01 Košice-Staré mesto

REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC

Zámer vypracovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Máj 2015

„ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Obsah I. Základné údaje o navrhovateľovi ...... 5 1. Názov ...... 5 2. Identifikačné číslo ...... 5 3. Sídlo ...... 5 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa ...... 5 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie ...... 5 II. Základné údaje o navrhovanej činnosti ...... 5 1. Názov ...... 5 2. Účel...... 5 3. Užívateľ ...... 6 4. Charakter navrhovanej činnosti ...... 6 5. Umiestnenie navrhovanej činnosti ...... 7 6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1: 50 000)...... 8 7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti...... 9 8. Stručný opis technického a technologického riešenia...... 9 9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite ...... 14 10. Celkové náklady (orientačné)...... 15 11. Dotknutá obec ...... 15 12. Dotknutý samosprávny kraj ...... 15 13. Dotknuté orgány ...... 15 14. Povoľujúci orgán ...... 16 15. Rezortný orgán ...... 16 16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov ...... 16 17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice ...... 16 III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia ...... 16 1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území ...... 17 1.1.Geomorfológia ...... 17 1.2.Geologická charakteristika ...... 18 1.3. Ložiská nerastných surovín ...... 18 1.4. Inžinierskogeologická charakteristika ...... 19 1.5.Geodynamické javy ...... 19 1.6.Klimatická charakteristika ...... 19 1.7. Hydrologické pomery ...... 21 1.7.1. Povrchové vody a podzemné vody ...... 21 1.7.2. Vodné plochy ...... 23 1.7.3. Osobitné vody ...... 23 1.7.4.Vodohospodársky chránené územia ...... 23 1.8. Pôda ...... 23 Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 1

„ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

1.9. Rastlinstvo ...... 24 1.10. Živočíšstvo ...... 25 1.11. Chránené územia a ochranné pásma ...... 26 Flóra vo Volovských vrchoch ...... 27 Fauna vo Volovských vrchoch ...... 27 2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria...... 28 2.1.Súčasná krajinná štruktúra ...... 28 2.3.Chránené územia a ekologicky významné segmenty krajiny ...... 30 2.4. Územný systém ekologickej stability ...... 31 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia...... 34 3.1. Historická krajinná štruktúra ...... 34 3.2.Obyvateľstvo ...... 35 3.3.Sídla ...... 36 3.4.Priemysel ...... 36 3.5.Sociálna infraštruktúra a služby ...... 36 3.5. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo...... 37 3.6. Technická infraštruktúra...... 38 3.7. Dopravná a telekomunikačná infraštruktúra ...... 40 3.8. Rekreácia a cestovný ruch ...... 41 3.9. Kultúrnohistorické hodnoty územia ...... 42 4. Súčasný stav kvality životného prostredia ...... 43 4.1. Znečistenie ovzdušia ...... 44 4.2. Znečistenie povrchových a podzemných vôd ...... 49 4.3. Znečistenie horninového prostredia ...... 52 4.4. Kontaminácia pôd a pôdy ohrozené eróziou ...... 53 4.5. Odpady ...... 53 4.6. Zaťaženie územia hlukom ...... 57 4.7. Rastlinstvo a živočíšstvo ...... 57 4.8.Environmentálne záťaže ...... 59 4.9.Zdravotný stav obyvateľstva ...... 59 IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie ...... 61 1. Požiadavky na vstupy ...... 61 1.1. Pôda ...... 61 1.2. Voda ...... 62 Kanalizácia ...... 64 1.3 Ostatné surovinové a energetické zdroje ...... 65 Elektro ...... 65 1.4 DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA ...... 71 1.5 NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY...... 72 1.6 INÉ NÁROKY ...... 72 2. Údaje o výstupoch ...... 72 3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie...... 76 4. Hodnotenie zdravotných rizík ...... 76 Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 2

„ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia ...... 77 6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia...... 78 6.1. Posúdenie vplyvov na obyvateľstvo ...... 79 6.2. Vplyvy na prírodné prostredie ...... 79 6.2.1. Vplyvy na horninové prostredie, geodynamické javy, nerastné suroviny a geomorfologické pomery ...... 79 6.2.2. Vplyvy na ovzdušie a klímu ...... 79 6.2.3 Vplyvy na hlukovú situáciu v území ...... 80 6.2.4. Vplyvy na povrchovú a podzemnú vodu ...... 80 6.2.5. Vplyvy na pôdu ...... 80 6.2.6. Vplyvy na genofond a biodiverzitu ...... 80 6.3. Vplyvy na krajinu ...... 81 6.3.1. Vplyvy na štruktúru a využívanie krajiny ...... 81 6.3.2. Vplyvy na scenériu krajiny ...... 82 6.3.3. Vplyvy na chránené územia, ochranné pásma a územný systém ekologickej stability ...... 82 6.4. Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme ...... 83 6.4.1. Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky, paleontologické a archeologické náleziská ...... 83 6.4.2. Vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy (miestne tradície) ...... 83 6.4.3. Vplyvy na poľnohospodársku výrobu ...... 83 6.4.4. Vplyvy na priemyselnú výrobu ...... 83 6.4.5. Vplyvy na dopravu ...... 83 6.4.6. Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch ...... 84 6.4.7. Vplyvy na infraštruktúru ...... 84 7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice...... 84 8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území ...... 84 9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti...... 85 10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie...... 85 10.1. Územnoplánovacie opatrenia ...... 85 10.2. Technické opatrenia ...... 85 10.3. Kompenzačné opatrenia ...... 87 11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala...... 87 12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými a strategickými dokumentmi ...... 88 13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov ...... 88 V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu ...... 89 1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu...... 89 2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty ...... 89 3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu ...... 90 Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 3

„ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

VI. Mapová a iná obrazová dokumentácia ...... 91 VII. Doplňujúce informácie k zámeru ...... 91 1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a zoznam hlavných použitých materiálov ...... 91 2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru ...... 93 3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie ...... 93 VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru ...... 94 IX. Potvrdenie správnosti údajov ...... 94

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 4

„ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

1. Názov

REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC

2. Identifikačné číslo

14 405 431

3. Sídlo

Bukovec

4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa

Inžiniering: Enviroline, s.r.o., Košice, Františkánska 5, 040 01 Košice

5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie

Ing. Ján Kašprišin, [email protected], tel. +421 911 272 248

JURANI&TOMA ARCHITEKTI s.r.o. Panská 15, 811 01 Bratislava www.cool-architecture.sk [email protected] +421 905 316 780

II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

1. Názov

REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC

2. Účel. Predmetom zámeru je REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC, ktorý má poskytnúť návštevníkom kvalitné služby a možnosti rekreácie zodpovedajúce dnešným potrebám. Cieľom je

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 5 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

vytvoriť originálny moderný komplex, ktorý poskytuje všetky služby spojené s oddychom, rekreáciou a pobytom pri vode. REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC je umiestnený v samotnom strede nádrže priamo pri pláži, v ideálnej polohe predurčenej na služby a ubytovanie budúceho centra Bukovca. Architektonický zámer uvažuje zvýšiť ubytovaciu kapacitu k existujúcej stavbe, nadstaviť a pristavať ďalšie poschodia a tiež pristavať samostatný apartmánový dom. Priamo na pláži je umiestnený DOM SLUŽIEB s bufetom, reštauráciu a požičovňou potrieb pre všetky vodné športy, vrátane potrieb pre rybolov. Priestor medzi oboma objektmi vypĺňa kúpalisko s troma bazénmi, množstvom atrakcií pre deti, ale aj dospelých. Bazény sú rozdelené podľa funkcií a hĺbky vody na plavecký bazén – (najväčší), ďalej relaxačný a detský bazén. Ku každému bazénu sú priradené adekvátne atrakcie. Relaxačný bazén obsahuje masážne podvodné lehátka, vodný dáždnik ale aj oddychové sedenia po okrajoch. V celom priestore rezortu sú k dispozícii lehátka, slnečníky, sprchy, šatne a wc. Pozdĺž celého pozemku je vytvorená promenáda – chodník pre peších, ktorý spája všetky atrakcie a umožňuje príjemnú prechádzku prostredím. Atraktívny lokalitným programom a architektonicky dotvorí priestor a panorámu v danej lokalite. Z hľadiska polohy voči významným centrám osídlenia a sídelným rozvojovým osiam je obec v ťažiskovej polohe. Nadväzuje na mesto Košice. Uvedené podnety vytvárajú silné predpoklady pre rozvoj služieb v turizme, CR a rekreácii na regionálnej úrovni.

3. Užívateľ

Užívateľmi navrhovaného rezortu budú občania obce Bukovec, obyvatelia Košíc, pre ktorých bude slúžiť ako miesto prímestskej rekreácie, občania Slovenska a zahraniční návštevníci.

4. Charakter navrhovanej činnosti

Navrhovaná činnosť „REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC“ je podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov novou činnosťou. Stavba „REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC“ svojim rozsahom dosahuje prahové hodnoty a tým podlieha zisťovaciemu konaniu. Ide o nasledovné činnosti:

Časť 9. Infraštruktúra položka 16: Projekty rozvoja obcí vrátane a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy – mimo zastavaného územia od 1000 m2 podlahovej plochy .

Činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu vzhľadom na presiahnutie prahovej hodnoty - celková podlahová plocha 5239,9 m2.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 6 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Časť 14. Účelové zariadenia pre šport, rekreáciu a cestovný ruch položka 5. Športové a rekreačné areály vrátane trvalých kempingov a karavánových miest neuvedené v položkách č. 1 – 4 - mimo zastavaného územia od 5 000 m2

Činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu vzhľadom na presiahnutie prahovej hodnoty - navrhovaná celková plocha riešených pozemkov je 7 075 m2

5. Umiestnenie navrhovanej činnosti

Lokalizácia záujmového územia podľa územno-správneho členenia Slovenskej republiky VÚC : Košický kraj Okres : Košice - okolie Mesto : Bukovec Situovanie záujmovej lokality podľa Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky : Katastrálne územie : Bukovec Parcelné čísla pozemkov KN (register C)

LV č. 1199 - 645/ 3 - Zastavané plochy a nádvoria 645/ 4 - Ostatné plochy 645/ 6 - Ostatné plochy 646 - Zastavané plochy a nádvoria 647 - Zastavané plochy a nádvoria 720/ 2 - Ostatné plochy 720/ 3- Ostatné plochy

Územie je zo západu ohraničené vodnou nádržou, z východu cestou III/050256, zo severu ihriskom a z juhu tenisovými kurtami. Na pozemku sa momentálne nachádza dvojposchodový objekt bývalého hotela, (647) a jeho prístavby (646), momentálne mimo prevádzky a tiež objekt lodenice (vedený v LV ako garáž - 645/3), aj ten je momentálne mimo prevádzky. K objektu vedie asfaltová cesta (720/3). Veľkú plochu pozemku tvorí trávnatý porast a miestami štrk. Pozemok (645/6) je momentálne udržiavaný len v nutnom režime. Na pozemku sa nachádzajú dreviny v neudržiavanom stave a náletová zeleň. Rovná plocha v strede bola používaná ako trávnaté ihrisko. Pozdĺž celej severnej strany pozemku prechádza spevnená cesta (720/2). Priestor medzi hotelom a verejnou cestou tvorí svahovitý terén (645/4) s trávnatým porastom.

Celková plocha riešených pozemkov: 7 075 m2 Zastavaná plocha - súčasná: 555 m2 parc. 647(343m2) + parc.646(175m2) + parc.645/3(37m2) Zastavaná plocha - nový stav spolu: 1 244,6 m2

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 7 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Vodná nádrž Pod Bukovcom sa nachádza pri obci Bukovec, ktorá je vzdialená od centra mesta 8 km a od okraja 5 km na západ od mesta Košice. Bola vybudovaná na toku potoka Ida, v rovnakomennej doline vo Volovských vrchoch. Potok Ida je jediným prítokom vodnej nádrže Pod Bukovcom, ktorý pramení pod Bielym kameňom v blízkosti výhľadovej Kojšovskej hole. Nádrž Pod Bukovcom bola vybudovaná ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre VSŽ Košice (dnes U.S.Steel).

6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1: 50 000).

Obr.1.: Umiestnenie rekreačného rezortu Bukovec

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 8 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Obr.2: Umiestnenie rekreačného rezortu Bukovec

7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti.

Predpokladané zahájenie výstavby : po vydaní právoplatných rozhodnutí Lehota výstavby : 24 mesiacov Trvanie prevádzkovania : časovo neohraničená

8. Stručný opis technického a technologického riešenia.

REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC má poskytnúť návštevníkom kvalitné služby a možnosti rekreácie zodpovedajúce dnešným potrebám. Cieľom je vytvoriť originálny moderný komplex, ktorý poskytuje všetky služby spojené s oddychom, rekreáciou a pobytom pri vode. Architektonický zámer uvažuje zvýšiť ubytovaciu kapacitu k existujúcej stavbe, nadstaviť a pristavať ďalšie poschodia, a tiež pristavať samostatný apartmánový dom. Priamo na pláži je umiestnený DOM SLUŽIEB s bufetom, reštauráciu a požičovňou potrieb pre všetky vodné športy, vrátane potrieb pre rybolov. Priestor medzi oboma objektmi vypĺňa kúpalisko s troma bazénmi, množstvom atrakcií pre deti, ale aj dospelých. Bazény sú rozdelené podľa funkcií

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 9 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

a hĺbky vody na plavecký bazén – (najväčší), ďalej relaxačný a detský bazén. Ku každému bazénu sú priradené adekvátne atrakcie. Relaxačný bazén obsahuje masážne podvodné lehátka, vodný dáždnik ale aj oddychové sedenia po okrajoch. V celom priestore rezortu sú k dispozícii lehátka, slnečníky, sprchy, šatne a wc. Pozdĺž celého pozemku je vytvorená promenáda – chodník pre peších, ktorý spája všetky atrakcie a umožňuje príjemnú prechádzku prostredím. Atraktívny lokalitným programom a architektonicky dotvorí priestor a panorámu v danej lokalite.

ROZDELENIE NA STAVEBNÉ OBJEKTY: SO 01 – EXISTUJÚCI HOTEL Existujúca budova hotela na parcele 647 a 646, spolu o pôdorysnej výmere 518m2 SO 02 – NADSTAVBA Nadstavba na existujúcu budovu hotela na parcele 647 a 646 spolu o pôdorysnej výmere 518m2 SO 03 – APARTMÁNOVÝ DOM Novostavba apartmánov o pôdorysnej výmere 359,1 m2 – Nová zastavaná plocha SO 04 – PRÍSTAVBA Novostavba apartmánov o výmere 51,9 m2 – Nová zastavaná plocha SO 05 – PRÍSTUPOVÁ CESTA K VODNEJ HLADINE SO 06 – DOM SLUŽIEB Novostavba domu služieb s barom, reštauráciou, požičovňou a kanceláriami o pôdorysnej výmere 278,6 m2 – Nová zastavaná plocha SO 07 – BAZÉNY SO 08 – PARKOVANIE 4 Objekty: SO 01 – EXISTUJÚCI HOTEL, SO 02 – NADSTAVBA, SO 03 – APARTMÁNOVÝ DOM, SO 04 – PRÍSTAVBA budú po dokončení tvoriť jeden prevádzkový celok - REKREAČNÝ APARTMÁNOVÝ DOM BUKOVEC

Celková plocha riešených pozemkov: 7 075 m2 Zastavaná plocha - súčasná: 555 m2 parc. 647(343m2) + parc.646(175m2) + parc.645/3(37m2) Zastavaná plocha - nový stav spolu: 1 244,6 m2 Zastavaná plocha - pridané plochy: 689,6 m2 SO 03(359,1 m2) + SO 04(51,9 m2)+ SO 06(278,6 m2)

Celková podlažná plocha: REKREAČNÝ APARTMÁNOVÝ DOM BUKOVEC (SO 01+SO 02+SO 03+SO 04) 4 788,1 m2 DOM SLUŽIEB (SO 06) 451,8 m2 spolu (SO 01+SO 02+SO 03+SO 04+SO 06) 5 239,9 m2 Počet apartmánov 40

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 10 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Počet ubytovacích izieb hotelového tipu 9 Celkový počet ubytovacích jednotiek: 49 Pôvodná ubytovacia kapacita hotela: 60 osôb Celková ubytovacia kapacita rezortu: 107 osôb Kapacita parkoviska 26 áut Kapacita parkoviska pri obslužnej ceste 14 áut Celková kapacita parkovania na pozemku 40 áut

Začatie výstavby: (v náväznosti na vydanie SP) 2017 Ukončenie výstavby: (v náväznosti na vydanie SP) 2019 Lehota výstavby: 24 mesiacov Elektro výkon celkový: 395,2 kW Tepelné straty a potreba tepla (bez technologických zariadení) 271 kW Potreba tepla na vykurovanie celkom: 742 MWh Priemerná denná potreba pitnej vody mimo sezónu (od 15.9. do 15.6.) 165,480 m3/deň =1,915 l/s Max. denná potreba vody mimo sezónu 330,960 m3/deň =3,831 l/s Max.hodinová potreba vody mimo sezónu 28,959 m3/hod =8,044 l/s Sezónna potreba vody pre bazény (od 15.6. do 15.9.): Potreba vody pre naplnenie bazénov - cca 6x za 3 mesiace 463,4 m3/deň Denná potreba vody pre doplnenie bazénov 18,0 m3/8 hod =0,625 l/s Priemerná denná potreba vody 183,480 m3/deň =2,124 l/s Max. denná potreba vody v sezóne 812,360 m3/deň =3,831 l/s Max. hodinová potreba vody v sezóne 28,959 m3/hod =9,402 l/s Ročná potreba pitnej vody 64 837 m3/rok Predpokladaná potreba TÚV 32 418 m3/rok Priemerné množstvo splaškových odpadových vôd 165,480 m3/deň =1,915 l/s Maximálne denné množstvo splaškových odpadových vôd 496,440 m3/deň =5,746 l/s

TECHNICKÝ POPIS

Stavebná časť bude realizovaná štandardnými stavebnými metódami v súlade s platnou legislatívou a prihliadaním na životné prostredie. Výkopová zemina pri výstavbe – kategória odpadu “O” sa použije na vyrovnanie terénu a moduláciu povrchu priamo na pozemku. Domový odpad z apartmánov – bývanie kategória odpadu “Z” sa odváža do spaľovne. Ochrana hluku z cestnej dopravy je riešená odstupom od komunikácie 20m a obytná časť domu je odsadená, otočená smerom k jazeru. Z charakteru okolitého prostredia nie je potrebné iné riešenie.Obytné miestnosti sú dostatočne zabezpečené oslnením a osvetlením podľa STN. Všetky obytné miestnosti domu sú orientované na juh a západ.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 11 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Pôdorysy stavieb rešpektujú odstupy od susedných pozemkov t.j. 3m. Odstup od vodnej hladiny 6m a odstup od prístupovej komunikácie 6m.

Zakladanie Nosné obvodové steny – ŽB základové pásy budú osadené na základovej ryhe určenej výškovou kótou v hĺbke -1,100mm (upraví sa podľa výpočtu statiky). Základy majú šírku 500mm. Konštrukcia nových základových pásov bude z betónu triedy B15. Základová doska bude z liateho ŽB B20 hrúbky 200mm. Celý objekt je založený na základových pásoch širokých 500mm siahajúcich do nezamŕzavej hĺbky – minimálna hĺbka založenia 1100mm. Pod základovými doskami je vždy navrhnutý štrkový vankúš hrúbky 150mm proti vzlínaniu vody. Základové pásy, pätky ako aj základová doska sú z betónu B15.

Obvodové múry a zvislé konštrukcie Všetky múry objektu sú z presných tvárnic HEBEL, rsp. YTONG, šírky 300mm a 380mm, zateplené minerálnou vlnou – tvrdeným Nobasilom, hr. 80mm až 100mm, resp. polystyrénom hr.80mm až 100mm. V mieste obkladu drevom, hr. 15mm ukotvenom na vertikálnych trámikoch prierezu 25x50mm v osových vzdialenostiach 400-600mm, je použitý Nobasil fasádny hr. 50mm, resp. fasádny polystyrén, hr. 50mm. Priečky – vymurované z priečkových tvárnic HEBEL, rsp. YTONG, hr. 80mm. Je možné použitie aj priečok z tehál Porotherm, hr. 80mm, ktoré spolu s omietkami majú šírku 100mm. Na obvodové steny budovy sa použijú presné tvárnice HEBEL, rsp. YTONG, šírky 300mm, resp. 380mm. Na vnútornú nosnú stenu rozdeľujúcu funkčne jednotlivé hmoty troch objektov v rôznych výškových úrovniach sa použije nosný múr zo železobetónu hr. 300mm po celej výške. V prípade potreby sa môže v rámci interiéru použiť miesto polystyrénu aj priečková tvárnica z HEBELu, resp. z YTONGu. Základové pásy presahujúce terén je možné vyrobiť aj z betónových tvárnic PREMAC DT30, šírky 300mm. Exteriérový múr bude zrealizovaný tiež z betónových tvárnic PREMAC DT30, šírky 300mm a z tvárnic DT20, hr. 200mm. Budú vyliate betónom B20 a konštrukčne vystužené. Podrobnejšie použitie železobetónových základových pásov a múrov, betónových tvárnic PREMAC DT30 a DT20 a ich prepojenie bude riešené v realizačnom projekte statiky.

Vodorovné nosné konštrukcie Strop 1., 2. a 3. NP je navrhnutý ako monolitická železobetónová konštrukcia z B20 hrúbky 200mm, Strechy budovy sú navrhnuté ako monolitické železobetónové konštrukcie. Všetky železobetónové dosky sú spojené s vencami vystuženými do rohov. Schodisko je navrhnuté ako železobetónové.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 12 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Zastrešenie nosná konštrukcia strechy je navrhnutá ako monolitická ŽB konštrukcia zo Ž.B. B20, hrúbky 200mm. Zateplenie strešnej konštrukcie plochej strechy nad 5.NP sa nachádza nad ŽB doskou – EXTRUDOVANÝ POLYSTYRÉN (typ STYRODUR), hr. 200mm. Nad ňou je EXTRUDOVANÝ POLYSTYRÉN v spáde od hr. 40mm do 140mm k predpokladaným zvodom zo strešnej konštrukcie. Celá strecha je opatrená izoláciou proti vode – FATRAFOL 808, resp. FATRAFOL 810. Všetky ukončenia atík sú ukončené oplechovaním s poplastovanými plechmi a prestupy na streche sú dôkladne zvarované.

Tepelné izolácie: Podlahy na 1.NP –tvrdený NOBASIL, hr. 40mm. Strecha – EXTRUDOVANÝ POLYSTYRÉN (typ STYRODUR), hr. 180mm.. Obvodové steny – Fasádny NOBASIL, hr. 80mm Obvodové steny v mieste styku s terénom - Extrudovaný polystyrén, hr. 80mm, resp. 2x40mm.

Úprava povrchov: Steny a stropy v interiéri – JEDNOVRSTVOVÉ SADROVÉ OMIETKY STROJOVÉ – BAUMIT MSS 30, hr. 10mm, s následnou úpravou–stierka–farba biela, prípadne jemne sivá, respektíve podľa výberu architekta. Podhľady stropov a steny v interiéri – s následnou úpravou – stierka – farba biela, prípadne jemne sivá, resp. podľa výberu architekta. Vonkajšie omietky budú typu BAUMIT – Farba BIELA RAL 9010, doplnkové farby bledosivá RAL 7038 a tmavosivá RAL 7037, kombinované s DREVENÝM OBKLADOM – drevo morené na tmavohnedý odtieň (do farby rámov okien a zasklených stien) a KERAMICKÝM OBKLADOM tehlovo-červenej farby – HOB, typ ARIZONA, RAL 3003, resp. RAL 3004 ( všetky podľa výberu a ponuky dodávateľa ). Pod omietku BAUMIT bude natiahnutá sieťovina na nosné tvárnice, hr. 300mm..

Podlahy a dlažby: Hygienické zariadenia, kúpeľňa, kotolňa – dlažba GRES a obklady stien – keramické, grafitovej, resp. tmavosivej, resp. čiernej farby. Obývacia izba s kuchynským a jedálenským kútom + ostatné izby - veľkoplošné drevené parkety tmavohnedého morenia s max. hr. do 14mm (všetky podľa ponuky dodávateľa) – dlažba z GRES-u, protišmyková, čiernej, resp. grafitovej farby, hr. 15-20mm uložená do maltového lôžka, respektíve stavebného lepidla. Príjazdová komunikácia pre automobily bude dláždená čiernymi betónovými dlaždicami, hr. 60mm, odolným zvýšenému tlaku.

Otvory: Okná a zasklené steny – Plastové, respektíve hliníkové rámy okien, farebnosť – morenie na tmavohnedý, resp. sivý odtieň (všetky podľa ponuky dodávateľa). Všetky okná, zasklené steny sú zasklené izolačným dvojsklom k 1,1 Wm2K.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 13 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Vstupné dvere do bytov sú oceľové podľa požiarnych noriem a doplnené bezpečnostnými prvkami podľa požadovaného bezpečnostného štandardu. V interiéri sú krídlové, resp. posuvné drevené dvere a zasklené drevené steny s jednoduchým zasklením. Dvere sú plné drevené s drevenými, resp. oceľovými zárubňami. Výber farieb dreva interiérových dverí a stien je uvažovaný v jemne sivých odtieňoch, RAL 9006 (hliníková farba).

Vzduchotechnika Neuvažuje sa.

Osvetlenie areálu: Osvetlenie parkoviska parkovisko je osvetlené svietidlami na stĺpoch. Prispieva k bezpečnosti osôb aj majetku. Osvetlenie promenády pozdĺž celej promenády je plánované osvetlenie, nižšieho charakteru, priame osvetlenie chodníka. Svietidla by nemali narúšať nočnú panorámu a výhľad na vodnú nádrž. Osvetlenie areálu bude súčasťou realizačného projektu elektroinštalácie.

Spevnené plochy a oplotenie: Spevnené plochy sú riešené v rámci pozemku na existujúcej prístupovej a obslužnej ceste pre autá. Uvažuje sa s použitím zámkovej dlažby namiesto zvetraného betónu a asfaltu. Na novovzniknutom parkovisku sa uvažuje s použitím zatrávňovacích panelov. Príjazdová komunikácia pre peších a promenáda dláždená mozaikou z granitových bielych kociek. Medzi domom služieb a apartmánovým domom sa uvažuje s dreveným oplotením pevného nepriehľadného charakteru do výšky 2m.

9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Vodná nádrž Pod Bukovcom sa nachádza pri obci Bukovec. Je to jedna z mála vodných nádrží, ktorá je spôsobilá a doporučovaná hygienikmi ako nezávadná pre účely rekreácie a vodných športov. Malebná vodná plocha poskytuje fantastickú kulisu na kúpanie vo voľnej prírode. Obec Bukovec je malá obec, ktorá sa nachádza len necelé štyri kilometre západným smerom od okraja Košíc. Je to známa rekreačná oblasť s vodnými nádržami. V súčasnosti má však stagnujúci trend vývoja. Vodná nádrž Pod Bukovcom je obľúbeným miestom prímestskej rekreácie, hlavne obyvateľov Košíc. Sú tu možnosti člnkovania, plávania, windsurfingu a rybolovu. Okolité lesné terény sú vhodné na cykloturistiku a turistiku. Napriek tomu sú tu služby na základnej úrovni a Bukovec momentálne nemá ubytovacie kapacity a jediný známejší hotel Hrabina je dlhodobo zatvorený. Z hľadiska polohy voči významným centrám osídlenia a sídelným rozvojovým osiam je obec v ťažiskovej polohe. Nadväzuje na mesto Košice. Uvedené podnety vytvárajú silné predpoklady pre rozvoj služieb v turizme, CR a rekreácii na regionálnej úrovni.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 14 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC má poskytnúť návštevníkom kvalitné služby a možnosti rekreácie. Cieľom je vytvoriť originálny moderný komplex, ktorý poskytuje všetky služby spojené s oddychom, rekreáciou a pobytom pri vode. Je umiestnený v samotnom strede nádrže priamo pri pláži, v ideálnej polohe predurčenej na služby a ubytovanie. Architektonický zámer zvyšuje ubytovacie kapacity a dotvorí priestor a panorámu v danej lokalite. Priamo na pláži je umiestnený DOM SLUŽIEB s bufetom, reštauráciu a požičovňou potrieb pre všetky vodné športy, vrátane potrieb pre rybolov. Priestor medzi oboma objektmi vypĺňa kúpalisko s troma bazénmi, množstvom atrakcií pre deti, ale aj dospelých. Celý zámer REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC plne zodpovedá aktuálnemu novému schválenému územnému plánu.

VPLYV INVESTIČNÉHO ZÁMERU REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC NA PROSTREDIE 1. posilnenie cestovného ruchu v oblasti 2. zvýšenie atraktívnosti Bukovca ako relaxačného a oddychového cieľa 3. zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu 4. zlepšenie štruktúry skvalitňovaním poskytovaných služieb a rozšírenie ich spektra 5. podpora a vznik nových pracovných príležitostí pre miestnych obyvateľov

Zároveň zámer skultúrni a zveľadí schátrané územie, ktoré dlhodobo plnohodnotne neplní svoju rekreačnú funkciu.

10. Celkové náklady (orientačné).

3 000 000 EUR

11. Dotknutá obec

Obec Bukovec

12. Dotknutý samosprávny kraj

Košický samosprávny kraj

13. Dotknuté orgány

Okresný úrad Košice – okolie, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Hroncova 13, 040 01 Košice Okresný úrad Košice – okolie, Odbor krízového riadenia, Hroncova 13, 040 01 Košice Okresný úrad Košice – okolie, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Hroncova 13, 040 01 Košice Okresný úrad Košice – okolie, Pozemkový a lesný odbor, Hroncova 13, 040 01 Košice

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 15 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Ipeľská 1, 040 11 Košice Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, Požiarnická ulica č.4, 040 01 Košice

14. Povoľujúci orgán

Bukovec Obecný úrad Bukovec Bukovec 83 044 20 Malá Ida

15. Rezortný orgán

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov

Územné rozhodnutie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Stavebné povolenie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice

Nepredpokladá sa, že by mala realizácia zámeru vzhľadom na svoje umiestnenie a charakter navrhovanej činnosti výrazný vplyv na zložky životného prostredia susedných štátov.

III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

Za dotknuté územie navrhovaného zámeru považujeme samotné územie, v ktorom má byť navrhovaný zámer realizovaný, ako aj jeho bezprostredné okolie, na ktorom sú vplyvy zámeru hodnotené. REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC je umiestnený v samotnom strede vodnej nádrže Pod Bukovcom priamo pri pláži, na pozemku p. č. 645/ 3,645/ 4, 645/ 6, 646 , 647, 720/ 2, 720/ 3,

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 16 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

pozemky sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Územie je sprístupnené asfaltovou cestou.

1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území

Abiotický komplex krajiny

1.1.Geomorfológia Regionálne geomorfologické členenie:

Podľa geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr, E., Lukniš, M., In.: Atlas krajiny SR, 2002) môžeme územie zámeru zaradiť nasledovne :

Katastrálne územie Bukovca patrí do dvoch geomorfologických jednotiek – celku Košická kotlina a jej oddielu Medzevská pahorkatina a celku Volovské vrchy a ich oddielu Holička.

Sústava - Alpsko-himalájska Podsústava - Karpaty Provincia – Západné Karpaty Subprovincia – Vnútorné Západné Karpaty Oblasť – Slovenské rudohorie Celok – Košická kotlina

Sústava - Alpsko-himalájska Podsústava - Karpaty Provincia – Západné Karpaty Subprovincia – Vnútorné Západné Karpaty Oblasť – Lučensko – košická zníženina Celok – Volovské vrchy

Hranica medzi celkami prebieha pravým okrajom nivy potoka Ida. Slovenské Rudohorie má hlboko rozčlenený hornatý povrch s drobnými skalnatými zrubmi a hlboko vrezanými dolinami. Tvoria ho prvohorné fylity, pieskovce, kremence, bridlice, zlepence, pásy kremenitých porfýrov, gemeridná žula a v malej miere aj diabázy. Z hľadiska energie reliéfu územie katastra predstavuje silne zvlnený až mierne rezaný reliéf, na juhozápadnom okraji je stredne rezaný reliéf. Horizontálna členitosť reliéfu je v stupni 1,25 – 1,75 km/km2. Z hľadiska odolnosti hornín je územie zaradené do II. stupňa odolnosti (prevažne komplexy kryštalických bridlíc), západný okraj leží v I. (najvyššom) stupni odolnosti s prevažnými komplexami hlbinných a žilných magmatitov, paleovulkanitov, migmatitov a rúl. Z hľadiska morfoštruktúry patrí celé územie do morfoštruktúry Vnútorných Západných Karpát a

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 17 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

jeho podstatná časť do jej hlavného morfoštruktúrneho typu Lučensko-košickej zníženiny. V rámci nej sa predstavuje výrazne negatívnu morfoštruktúru priekopovej prepadliny. Južný okraj patrí do semimasívnej morfoštruktúry Slovenského rudohoria a jeho základnej morfoštruktúrnej jednotky – semimasívneho mierne vyklenutého bloku. Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa v údolí toku Ida uplatňuje fluviálny akumuláčno-erózny proces, v ostatných častiach slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín. Z geomorfologického hľadiska územie medzi Idou a Myslavským potokom reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín, územie južne od Idy má vrchovinový reliéf. Severný výbežok katastra zasahuje do hornatinového reliéfu, ktorý je ohraničený morfologicky výraznými stráňami na tektonických poruchách. Ida a Myslavský potok vytvárajú hlboké V doliny bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou. Priemerná sklonitosť územia sa pohybuje v rozmedzí 6 – 14o.

1.2.Geologická charakteristika

Z geologického hľadiska je záujmové územie zaradené do podoblasti 6A Spišsko-gemerské rudohorie oblasti 6 Gemerské pásmo. Horninové podložie je odrazom lokalizácie katastra. Údolie Idy a Myslavského potoka je vyplnené kvartérnymi holocénnymi fluviálnymi sedimentmi, tvorenými piesčitými a hlinitými štrkmi, hlinami a ílmi, kým planinu medzi Idou a Myslavským potokom pokrývajú pleistocénno-holocénne deluviálne hlinito-kamenité a hlinité sedimenty. Terciérne horniny na rozsiahlych plochách najmä na ľavej strane Idy, ale aj v oblasti kóty Zámčisko reprezentujú neogénne štrky a piesky pliocénu. Zvyšná časť územia je budovaná devónskymi horninami sykavského súvrstvia rakoveckej skupiny (amfibolity, kremenno- sericitické fylity, metabazalty, fylity s vložkami metabazaltových tufov a tufitov, spility a zelené bridlice), spodnodevónskymi horninami drnavského súvrstvia (metalydity, skrytovrstevnaté grafitické a sericiticko-grafitické fylity, metaryolity a metakeratofýry, metamorfované kremenné droby) a vrchnosilúrskymi horninami súvrstvia Bystrého potoka (stredozrnné metaryolitové tufity) gelnickej skupiny. Najvrchnejšie kvartérne útvary predstavujú v údolí Idy a Myslavského potoka holocénne fluviálno-nivné sedimenty, v ostatnej časti katastra sú nesúvislé stráňové a podstráňové sedimenty (elúviá – delúviá) na metamorfovanýchlitologicky pestrých horninách staršieho paleozoika.

1.3. Ložiská nerastných surovín

Na základe charakteristiky širšieho územia a geologickej stavby záujmovej lokality možno konštatovať, že v dotknutom území sa nenachádzajú žiadne ťažené ani výhľadové ložiská nerastných surovín, ktoré by boli v strete s realizáciou zámeru.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 18 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

1.4. Inžinierskogeologická charakteristika

Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie sa záujmové územie nachádza na prechode oblastí vnútrohorských kotlín regiónu tektonických depresií a jadrových stredohorí regiónu jadrových pohorí. Horniny v katastri sú zatriedené zväčša v triede A1 + A2 – skalné a poloskalné horniny, lokálne okrajovo aj v triede A1 – skalné horniny. Z hľadiska litogenetickej klasifikácie sú na území katastra zväčša metamorfity – nízkometamorfované bridlice (argilitické, grafitické, chloritické bridlice, fylity) a masívne a slabo zbridličnatené bridlice (epikonglomeráty), v triede A1 hlbinné magmatity (granity, granodiority, diority i glabrá).

1.5.Geodynamické javy

Geodynamické javy spôsobujú zmeny štruktúry horninového prostredia, pôd, reliéfu a hydrogeologických pomerov, ako aj celkovú zmenu kvality životného prostredia. Aktuálne alebo potenciálne ohrozujú, obmedzujú, prípadne až znemožňujú využívanie územia. Mnohé z nich môžu byť vyvolané alebo aktivizované aj činnosťou človeka.

Z hľadiska stability je posudzované územie stabilné.

Seizmicita územia Územie Slovenska sa rozdeľuje do zdrojových oblasti seizmického rizika, ktoré sú stanovené podľa stupňa minimálneho lokálneho rizika, pričom sa riziko v jednej oblasti predpokladá ako konštantné. Z hľadiska seizmického ohrozenia, podľa mapy očakávaných makroseizmických účinkov pre územie Slovenska (STN 73 0036), patrí územie do oblasti, kde maximálne očakávané seizmické účinky môžu dosiahnuť hodnotu 60MSK -64.

1.6.Klimatická charakteristika

Z hľadiska oslnenia reliéfu sa vyskytujú v území prakticky všetky kombinácie, pričom napr. pri veľkých sklonoch prevládajú vhodnejšie kombinácie (prevažne južné a juhozápadné expozície). Územie katastra leží z klimatického hľadiska v teplom, mierne vlhkom vrchovinovom okrsku mierne teplej oblasti, z klimatogeografického hľadiska predstavuje typ mierne teplej horskej klímy s malou inverziou teplôt, vlhkej až veľmi vlhkej.

Teplotné pomery Priemerná teplota v júli dosahuje 16 – 18°C a počet letných dní sa pohybuje do 50. Priemerná teplota v januári sa pohybuje medzi -4 až –5°C. Priemerné ročné teploty v sledovanom území sú v rozmedzí 5 – 7 °C.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 19 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Zrážkové pomery Priemerné ročné úhrny zrážok dosahujú 500 – 600 mm, pričom najviac prší v júli (60 – 100 mm). Januárové priemery sa pohybujú v rozmedzí 20 – 40 mm. Potenciálny výpar sa pohybuje od hodnôt okolo 600 –650 mm. Výpar z povrchu pôdy dosahuje hodnoty okolo 480 - 530 mm. Hodnotené územie patrí do podhorských a horských oblastí so zníženým výskytom hmiel s priemerným ročným počtom dní s hmlou v rozmedzí 20 – 50, pričom spadá do mierne inverzných polôh.

Veterné pomery Klimatické pomery oblasti ovplyvňuje usporiadanie pohorí. Z juhozápadu zasahuje do oblasti Slovenský kras, na severe sa rozkladá Slovenské Rudohorie, na východe Slanské vrchy. Medzi týmito pohoriami sa rozkladá Košická kotlina. Prevládajúce prúdenie zo severu sa vyznačuje relatívne vyššími rýchlosťami, ktoré v priemere dosahujú hodnotu 5,7 m.s-1 . Priemerná rýchlosť v roku zo všetkých smerov je 3,6 m.s-1.

Obr. 3: Veterná ružica

Zdroj : SHMÚ

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 20 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

1.7. Hydrologické pomery

1.7.1. Povrchové vody a podzemné vody Územie je podľa vyhlášky MŽP SR č. 224/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a vodnom plánovaní vymedzené čiastkovým povodím Bodva číslo hydrologického poradia 4-33-01.

Obr.4: Povodia

Podľa hydrogeologického rajónovania ležia podzemné vody posudzovaného územia v rajónoch G 137 a G 118, budovaných predmezozoickými horninami, okrajovo zasahuje do rajónu NQ 138, ktorý je budovaný neogénnymi horninami. Z hľadiska typizácie patria podzemné vody severnej časti územia k pórovo-puklinovým a kapilárnym vodám kotlín so zásobou kategórie VII (4,0 – 2,6 l.s-1 na 1 km2), južný okraj zasahuje do oblasti vôd pohorí – kombinovaných vôd hydraulicky pospájaných (puklinovo-pórové, puklinovo-žilné, puklinovo-vrstevnaté, banské) s rovnakou zásobou. Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Údolie Idy vypĺňajú kvartérne piesky a štrky nivných území s veľmi dobrou až dobrou pórovou priepustnosťou a vysokým zvodnením. Vo zvyšnej časti územia sú neogénne súvrstvia ílov, slieňov a pieskov (mladší neogén) prekryté sprašou, ktoré majú dobrú až slabú pórovú priepustnosť a minimálne zvodnenie a horniny staršieho paleozoika, ktoré majú slabú až veľmi slabú puklinovú priepustnosť. Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti zväčša petrogénne, v prevažnej časti územia silikátogénne a silikátovo-karbonátogénne, menej Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 21 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

silikátovo-sulfidogénne, Ca – Mg – Na – HCO3– SO4 chemického zloženia, s mineralizáciou 70 – 350 ml.l-1 v sedimentoch spodného triasu a metamorfitoch paleozoika prevažne sedimentárneho pôvodu s puklinovou priepustnosťou, okrajovo do územia v jeho juhozápadnej časti zasahujú aj vody karbonátogénne a silikátovo-karbonátogénne, Ca – Mg – Na – HCO3– SO4 chemického zloženia, s mineralizáciou 300 – 500 ml.l-1 v piesčito-štrkových sedimentoch neogénu s medzizrnovou priepustnosťou, v nive Idy sú podzemné vody fluviogénne, Ca – Mg – Na – HCO3– SO4 chemického zloženia, s mineralizáciou 200 – 600 ml.l-1 vo fluviálnych sedimentoch dnovej výplne a riečnych terás s medzizrnovou priepustnosťou. Hladina podzemnej vody je zväčša < 2 až 2 – 5 m hlboko. Z hľadiska hustoty riečnej siete leží južná časť územia v stupni dĺžky tokov 0 – 100 m/km2, severná časť leží v stupni 1000 – 1500 m/km2. Z hľadiska režimu odtoku patrí územie do oblasti vrchovinno-nížinnej s typom režimu dažďovo-snehovým. Osou územia je potok Ida. Ida je rieka na juhu východného Slovenska, v okrese Košice-okolie. Je to ľavostranný prítok Bodvy a má dĺžku 56,6 km, povodie 376 km² a priemerný prietok v ústí 1,82 m³/s. Pramení vo Volovských vrchoch, pod Bielym kameňom (1 134,5 m n. m.) v hlavnom hrebeni pohoria, v nadmorskej výške cca 940 m n. m.. Tečie na juhovýchod a priberá niekoľko kratších prítokov zľava spod Kojšovskej hole (1 245,7 m n. m.), preteká okrajom obce Zlatá Idka, pri osade Rieka priberá ľavostrannú Rieku (543,3 m n. m.) a koryto rieky sa viac rozširuje. Následne sa tok rieky stáča na východ, priberá zľava Hlboký potok, následne aj ľavostranný Horský potok a vteká do vodnej nádrže Bukovec. Ďalej tečie na rozhraní Volovských vrchov (podcelok Holička) na pravom brehu a Košickej kotliny na ľavom brehu. Na krátkom úseku tečie opäť na juhovýchod, preteká okrajom obce Bukovec a napája vodnú nádrž Pod Bukovcom. Pod priehradným múrom tečie južným smerom, zľava priberá menší prítok (303,3 m n. m.) a tečie cez obec Malá Ida. Potom už tečie v Košickej kotline, preteká cez Šacu a Veľkú Idu a mení smer toku na juhozápad. Preteká rovinatým územím Košickej roviny, kde koryto rieky križujú viaceré vodné kanály, popri obci Komárovce, sprava priberá Ortovský potok (193,2 m n. m.) a neďaleko Buzice ľavostranný Ružový potok. Následne tečie západným až severozápadným smerom vyrovnaným korytom. Sprava potom priberá vody Cestického potoka, neskôr tiež pravostranný Čečejovský potok, veľkým oblúkom sa postupne stáča viac na severozápad. Pri obci Janík priberá ľavostrannú Konotopu a v katastrálnom území obce Peder sa vlieva do Bodvy (180,9 m n. m.).

Podzemné vody Podľa hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (ŠUBA ET AL., 1981) posudzované územie patri do hydrogeologickych rajónov Neogén a kvartér Košickej kotliny a Abovskej pahorkatiny v povodí Bodvy (s vodou medzizrnová) a paleozoikum Volovských vrchov v povodí Bodvy (s puklinovou podzemnou vodou).

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 22 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

1.7.2. Vodné plochy Najväčšou umelou vodnou plochou sú Bukovecké nádrže využívane ako zdroj pitnej vody pre Košice a tiež pre U.S.Steel.

Vodná nádrž Bukovec slúži ako zásobáreň pitnej vody pre mesto Košice a jeho okolie. Bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1976. Okrem zásobovania obyvateľov pitnou vodou má nádrž aj ochrannú funkciu. Pre verejnosť nie je sprístupnená. Vodný zdroj je významným biotopom vodného vtáctva, okrajové časti nádrže vrátane priľahlých brehov a drevinovej vegetácie sú významným biotopom obojživelníkov a plazov. Jej zásobný objem je okolo 25 miliónov kubických metrov. Dĺžka priehrady je 2,8 kilometrov. Výška hrádze nad terénom je od 50 do 55 metrov.

Vodná nádrž pod Bukovcom Nádrž Pod Bukovcom bola vybudovaná ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre U.S.Steel. Pred nádržou sa nachádza malá sedimentačná nádrž, ktorá slúži na zachytávanie nečistôt. V letných mesiacoch je vodná nádrž Pod Bukovcom obľúbeným miestom prímestskej rekreácie. Sú tu možnosti plávania, windsurfingu a rybolovu. Nádrž vyniká mimoriadne čistou vodou.

1.7.3. Osobitné vody (vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd). Na posudzovanej lokalite a v jej okolí sa osobitné vody nevyskytujú.

1.7.4.Vodohospodársky chránené územia Záujmové územie nezasahuje do žiadneho vodohospodársky chráneného územia. V súčasnosti je na Slovensku 10 CHVO s celkovou výmerou 6942 km2, na ktorej by sa mala realizovať ochrana vodných zdrojov ako integrovaná ochrana kvality a kvantity podzemných vôd. V Košickom kraji sa nachádzajú resp. čiastočne zasahujú do neho štyri chránené vodohospodárske oblasti: Slovenský kras - Plešivecká planina Slovenský kras podoblasť Horného vrchu Horný tok rieky Hnilec Vihorlat

Hodnotené územie nezasahuje do žiadnej vodohospodársky chránenej oblasti ani do vyhlásených pásiem hygienickej ochrany vôd (v zmysle zákona NRSR č.364/2004 o vodách).

1.8. Pôda Vývoj pôd je výrazne ovplyvňovaný všetkými prvkami fyzicko-geografického prostredia (substrátom, reliéfom, klímou, vodou, rastlinstvom a živočíšstvom) sprevádzaný zložitými chemickými, fyzikálnymi a biologickými procesmi ale aj antropogénnymi zásahmi do pôdy.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 23 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Bukovca vyskytujú v nive Idy a Myslavského potoka nivné pôdy glejové a sprievodné gleje na nivných sedimentoch, v ostatnom území sa vyskytujú hnedozeme oglejené a sprievodné pseudogleje na sprašových a polygenetických hlinách, ako aj hnedé pôdy na zvetralinách rôznych typov hornín. Z pôdnych druhov sa vyskytujú pôdy hlinité, v juhozápadnej časti katastra aj so zmenou zrnitosti v profile (ornica hlinitá, podorničie ílovito- hlinité). Vzhľadom na polohu REKREAČNÉHO REZORTU BUKOVEC k záberu PPF resp. LPF výstavbou nedochádza. Stavebná činnosť však rešpektuje ustanovenia vyplývajúce zo Zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Biotický komplex krajiny

1.9. Rastlinstvo Potenciálna prirodzená vegetácia predstavuje prírodnú vegetáciu, t. j. takú vegetáciu, ktorá by sa vyvinula za súčasných klimatických, edafických a hydrologických podmienok, keby človek do vývojového procesu nijakým spôsobom nezasahoval. Podľa fytogeograficko-vegetačného členenia (MIKLÓS ET AL., 2002) je posudzované územie zaradené do oblasti dubová zóna, obvod kryštalicko-druhohorná oblasť, okresu Košická kotlina, podokresu Košicko - medzevský, Košická rovina (PIESNÍK IN MIKLÓS ET AL., 2002). Riešené územie z hľadiska fytogeogarfického členenia (Futák, 1980) spadá do holoarktickej (Holoarctis) floristickej oblasti, jej eurosibírskej podoblasti, provincie ponticko-panónskej, obvodu panónskej flóry Pannonicum). Panónska časť je prezentovaná podobvodom eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresom Košická kotlina. Z fytogeograficko-vegetačného pohľadu patrí územie do dubovej zóny, do kryštalicko-druhohornej oblasti horskej podzóny, do okresu Košická kotlina a okresu Bodvianska pahorkatina. Takmer celé územie bolo v minulosti pokryté lesmi. Poznanie potenciálnej prirodzenej vegetácie (vegetačných typov) v širšom meradle umožňuje rekonštruovať vegetáciu aj na miestach, kde je dnes náhradná prirodzená vegetácia (lúky, pasienky) alebo kultúrna vegetácia (agrocenózy, buriny, ruderály). Existenciou prírodných až prirodzených rastlinných spoločenstiev v krajine, sa zvyšuje jej prírodná hodnota aj ekologická stabilita a teda aj odolnosť územia voči rôznym prírodným (biotickým i abiotickým) aj antropickým negatívnym faktorom (vplyvom). Charakter reálnej vegetácie v území odpovedá celkovému charakteru územia, geologickej stavbe podložia, ako aj ďalším ekologickým faktorom a antropickým aktivitám uskutočňovaným v území v minulosti a aj dnes. Do prirodzenej skladby takmer všetkých rastlinných spoločenstiev podstatne zasiahli, vodohospodárske úpravy a ďalšie antropogénne faktory. Značný počet rastlinných druhov sa nachádza v nelesných ekosystémoch, ktoré reprezentuje široká škála rastlinných spoločenstiev. Nelesné ekosystémy patria všeobecne medzi najohrozenejšie. Lesné spoločenstvá sa na území Košickej kotliny vyskytujú vo veľmi malom plošnom rozsahu.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 24 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Nepredpokladá sa, že sa v širšom území záujmovej lokality a okolí nachádzajú chránené druhy rastlín a významné biotopy uvedené v prílohách vyhlášky MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

1.10. Živočíšstvo V zmysle zoogeografického členenia - terestrický biocyklus, môžeme územie a jeho širšie okolie začleniť do eurosibírskej podoblasti, provincie stepí, panónsky úsek. (MIKLÓS ET AL., 2002). Zoogeografická regionalizácia vychádza z prejavu všeobecnej zákonitosti geografického rozšírenia živočíšstva. Z pohľadu zoogeografie patrí opisované územie, v rámci terestrického (suchozemského) biocyklu do provincie stepí, v rámci neho do panónskeho úseku. Živočíšstvo limnického (riečneho) biocyklu patrí do pontokaspickej provincie, potiského okresu, slanská časť (MIKLÓS ET AL., 2002). Košická kotlina je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie sokola rároha (Falco cherrug) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov sova dlhochvostá (Strix uralensis), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), bocian biely (Ciconia ciconia), prepelica poľná (Coturnix coturnix). Živočíchy sú nezastupiteľnou zložkou všetkých druhov spoločenstiev. V rozmanitých ekologických vzťahoch prispievajú, podobne ako ostatné skupiny organizmov, k zachovaniu rovnováhy v ekosystéme. Aj tu platí to, že čím je ekosystém stabilnejší a starší, tým väčšia je druhová pestrosť organizmov. Nižšia druhová rozmanitosť je naopak charakteristická pre krajinu ekologicky nestabilnú, ktorá je náchylnejšia na rôzne katastrofy. Pestrosť druhov živočíchov je najvyššia na územiach človekom málo narušených (pôvodné a prirodzené lesné, lúčne a mokraďové spoločenstvá), najnižšia je na územiach charakterizovaných nízkym stupňom ekologickej stability (chudobné mladé lesné kultúry, rozľahlé poľnohospodárske kultúry, zastavané územie). Zo vzácnych vodných endemických druhov živočíchov sa v miestnych tokoch vyskytuje mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi). Zoogeograficky je významná lopatka dúhová (Rhodeus amarus), vo vyšších polohách žije mrena škvrnitá (Barbus pelopnnesius). Plazy a obojživelníky sa vyskytujú v pomerne väčšej pestrosti, väčšinou sú chránené. V pahorkoch žije salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), užovka hladká (Coronella austriaca), jašterica zelená (Lacerta viridis), naopak na vlhkých miestach roviny žije hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus), rosnička zelená (Hyla arborea), skokan zelený (Rana kl. esculenta), mlok podunajský (Triturus dobrogicus), kunka červenobruchá (Bombina bombina),skokan rapotavý (Rana ridibunda). Ďalej je na celom území zaznamenaný výskyt užovky stromovej (Elephe longissima), užovky fŕkanej (Natrix tesselata), skokana štíhleho (Rana dalmatina), Z vtákov je významný strakoš kolesár (Lanius minor), sova dlhochvostá (Strix uralensis), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacu), bocian biely (Ciconia ciconia), prepelica poľná (Coturnix coturnix), včelárik zlatý (Merops apiaster), brehuľa hnedá (Riparia riparia). Dravcov zastupuje o.i. hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus), orol kráľovský (Aquila heliaca), sokol rároh (Falco cherrug).

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 25 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

1.11. Chránené územia a ochranné pásma Na predmetné územie sa vzťahuje 1. stupeň ochrany v zmysle §12 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Do hodnoteného územia nezasahujú žiadne veľkoplošné ani maloplošné prvky ochrany prírody a krajiny.

Chránené územia podľa medzinárodných dohovorov sa v území nenachádzajú.

Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadnych navrhovaných lokalít tvoriacich sústavu chránených území NATURA 2000 (Chránené vtáčie územia a Územia európskeho významu).

Do územia v západnej časti zasahuje Chránené vtáčie územie Volovské vrchy.

Obr.5: Chránené vtáčie územie Volovské vrchy

Zdroj: Mapový podklad: © Úrad geodézie, kartografie a katastra SR 2000, č.035/001004 - AG, SVM50

Volovské vrchy sú horským krajinným celkom nachádzajúce sa na východe Slovenska s celkovou rozlohou okolo 1330 km2. Zo severozápadu hraničí so NP Slovenský raj, zo severu je to Hornádska kotlina a Šarišská vrchovina, z východu Košická kotlina a Čierna hora, z juhu je to NP Slovenský kras a Rožňavská kotlina a zo západu NP Muránska planina.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 26 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Predstavujú zväčša masívne pohorie vo východnej časti Slovenského rudohoria, kde väčšinu plochy pohoria tvorí členitý hornatinový reliéf. Volovské vrchy sa delia do sedem podcelkov (Havranie vrchy, Knola, Zlatý stôl, Hnilické vrchy, Pipitka, Kojšovská hoľa a Holička ). Najvyšším vrchom Volovských vrchov je vrch Zlatý stôl (1322 m), ktorý patrí do podcelku Zlatý stôl. V oblasti Volovských vrchov odteká voda cez rieku Hornád a jeho prítoky. Významným zdrojom pitnej vody sú priehrady Bukovecká priehrada a Ružinská priehrada. Zároveň pri nádržiach pitnej vody sa vyskytujú aj rekreačné nádrže (jazero Uhorná a vodná nádrž pod Bukovcom) využívané najmä v letných mesiacoch na kúpanie.

Flóra vo Volovských vrchoch Vegetácia Volovských vrchov je vďaka svojej polohe, kde sa prelínajú biotopy karpatskej horskej oblasti a teplejších nížin bohatá a druhovo pestrá. Sú tu prítomné viaceré západokarpatské a karpatské endemity. Zo vzácnejších rastlinných druhov je to napríklad kýchavica lobelová, chlpánik oranžový, čermeľ lesný, soldanelka uhorská, alebo zlatobyľ obyčajný. Rozmiestnenie drevín vo Volovských vrchoch je veľmi dobré a pestré vďaka rôznorodej výškovej polohe. Dá sa povedať, že prevažná časť Volovských vrchov je zalesnená. V nižších polohách prevládajú hlavne karpatské dubové hrabiny ako sú duby, hraby a brezy. Vo vyšších polohách prevládajú smrek a jedľa. Na skalnatejších svahoch bradlového pásma nájdeme jasene a javory.

Fauna vo Volovských vrchoch Vo Volovských vrchoch prevládajú hlavne druhy žijúce v lesoch. Len malá časť sa viaže na lúčne biotopy. Z cicavcov tu žijú líška, jazvec, rys, zajac poľný a vlhbokých lesoch tu nechýbajú ani vlk a medveď. Početná je tu jelenia, srnčia a diviačia zver. Nájdeme tu viacero plazov a obojživelníkov, ako sú salamandra škvrnitá, užovka stromová, jašterica múrová, mlok karpatský a vretenica obyčajná. Vtáčia zver je tiež pestrá. Môžete tu pozorovať orla kráľovského, výra skalného, sokola myšiara, sokola sťahovavého, sokola rároha, bociana čierneho a bieleho a iné.

Hodnotené územie nie je zaradené do zoznamu Ramsarského dohovoru o mokradiach.

V hodnotenom území sa nevyskytujú PHO vôd ani vodohospodársky chránené oblasti. Do katastra obce Bukovec patrí zdroj pitnej vody so svojím ochranným pásmom. Ani jedno však nezasahuje do predmetného územia.

Plocha PHO celkom z toho výmera pôdy P.č. Názov vodárenskej nádrže 2 (km ) poľnohospodárskej lesnej 1. Bukovec 52,90 5,12 45,91

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 27 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria.

2.1.Súčasná krajinná štruktúra Lesná vegetácia V oblasti sa nachádzajú rozsiahle komplexy lesných porastov najmä v juhozápadnej časti katastra na pravej strane údolia Idy, kompaktné lesné porasty sú aj v údolí Myslavského potoka. Ide prevažne o prirodzené porasty s drevinovým zložením blízkym pôvodnému, len lokálne sú založené nevhodné umelé výsadby nepôvodných druhov drevín (smrek, borovica). Na lesné porasty na viacerých miestach nadväzujú plochy porastov charakteru lesa (tzv. biele plochy), ktoré majú z hľadiska ekologického veľký význam, nakoľko predstavujú do veľkej miery fragmenty pôvodných lesov a brehových porastov s hodnotnou vegetáciou podrastu. Nelesná drevinová vegetácia V území je bohato zastúpená, sústredená je však nerovnomerne prevažne okolo vodných tokov a v ich nivách, na stržiach a strmých medziach, kde je dostatočne priestorovo a druhovo štruktúrovaná. Pomerne slabo sú zastúpené porasty krovín na krajinárskych štruktúrach v poľnohospodárskej krajine, tvorené trnkou, hlohom, bazou čiernou, ružou šípovou, zobom vtáčím. Na stržiach tokov a vlhkejších štruktúrach k nim pristupuje vŕba krehká, purpurová a rakytová, čremcha, čerešňa vtáčia, bršlen európsky, kalina a ďalšie druhy. Najmä v nive Idy sú veľmi dobre vyvinuté brehové porasty, ktoré majú miestami charakter lužného lesa, v hornej časti sú doplnené umelo vysadenými nepôvodnými klonmi euroamerických topoľov. Na juhovýchodnom okraji katastra sú rozsiahle plochy NDV charakteru lesných porastov. Na viacerých miestach sú rozsiahle plochy PPF, zarastajúce kvôli absencii hospodárenia náletovými drevinami a krovinami. V rámci celoslovenských pomerov predstavuje posudzované územie krajinu so stredným zastúpením rozptýlenej stromovej zelene a krajinu s riedkym zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene. Z krovín sú zastúpené prevažne mezofilné trnkové kroviny, z krovinových vrbín sa vyskytujú nížinné a pahorkatinné, okrajovo aj podhorské vrbiny. Trvalé trávne porasty Trvalé trávne porasty tvoria zhruba polovicu výmery PPF, avšak len malá časť porastov je intenzívne využívaná, veľká časť je zarastená náletovými drevinami, najmú v rekreačných chatových oblastiach, v okolí obce a v nive Idy. Aj intenzifikované porasty majú pomerne dobre zachovanú štruktúru a druhové zloženie, mimo nich v prirodzených trávnych porastoch prevládajú mezofilné až xerotermné spoločenstvá. Lokálne sa nachádzajú prameniská, malé plochy slatinísk, v nive Idy aj rozsiahlejšie plochy vysokobylinných močiarnych spoločenstiev. Orná pôda a trvalé kultúry Oráčiny boli v minulosti scelené do veľkých blokov, z ktorých bola odstránená mimolesná zeleň. Oráčiny zaberajú zhruba polovicu výmery poľnohospodárskej pôdy katastrálneho územia obce. Mozaikové štruktúry Dobre vyvinuté mozaikové štruktúry TTP a NDV sa v území vyskytujú najmä na lokalite Za vrchom, lokálne aj v ďalších častiach okraja intravilánu obce.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 28 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Vodné toky a plochy Osou územia je potok Ida, ktorý z oboch strán v území priberá viacero bezmenných prítokov. Severný okraj katastra je tvorený Myslavským potokom. Ide zväčša o prirodzene tečúce, bohato meandrujúce podhorské toky s bohatou sprievodnou zeleňou brehových porastov, resp. topoľovými monokultúrnymi alejami. Na toku Idy nad obcou sa nachádza vodná nádrž Bukovec, pod obcou je menšia vodná nádrž pod Bukovcom. Prvky bez vegetácie Tu patria plochy, kde absentuje vegetácia z dôvodu neprimeraných ľudských zásahov (napr. priehony dobytka, lomové priestory). Prirodzené plochy bez vegetácie sa v území nevyskytujú.

Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky) priemyselné a dobývacie objekty V posudzovanom území sa nenachádzajú. V území sa nachádzajú viaceré opustené nerozsiahle lomy a ťažobne. energovody a produktovody V území sú vedené 22 a 110 kV elektrické vedenia, menšie vedenia lokálneho charakteru sú v obci. dopravné objekty a línie Územím je vedená štátna cesta Košice – Bukovec, ktorá pokračuje po oboch stranách vodnej nádrže ako účelová komunikácia. Smerom na juh z obce pokračuje do Malej Idy. Územím katastra prebieha aj cesta Nižný Klátov – Hýľov. V obci sú okrem toho komunikácie miestneho charakteru a viacero poľných a lesných spevnených ciest je vedených aj v širšom priestore extravilánu, najmä k chatovým osadám. poľnohospodárske objekty V území sa na severovýchodnom okraji obce nachádza areál bývalého poľnohospodárskeho družstva. lesohospodárske a vodohospodárske objekty V posudzovanom území sa lesohospodárske objekty nenachádzajú, z vodohospodárskych sú už uvedené vodné nádrže a sústava rybochovných nádrží v obci. obytné a administratívne plochy Všetky obytné a administratívne objekty sú sústredené na ploche intravilánu obce a v chatových osadách. sídelná vegetácia Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy však zaberá aj synantropná vegetácia.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 29 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

rekreačno-oddychové, športové a kultúrno-historické objekty V území sa mimo intravilánu obce nachádzajú vyhradené rekreačno-oddychové a športové objekty na troch lokalitách okolo dolnej vodnej nádrže. Ide prevažne o chatové osady, doplnené súkromnými i verejnosti prístupnými športovými zariadeniami (ihriská, tenisové kurty, lodenice). V obci je lokalita zjazdovky s vlekmi, v súčasnosti je však nefunkčná a zarastá náletovými drevinami. Územím sú vedené značkované turistické chodníky – modro značkovaný chodník Bukovec – Šemša a zeleno značený Košice – Poproč, ktorý v území prechádza z Nižného Klátova do Bukovca a ďalej smerom na Bielu skalu. Ako cykloturistické trasy sú vyznačené v území štátne cesty Košice – Bukovec – Malá Ida a Košice – Nižný Klátov – Hýľov, ako aj Bukovec – Zlatá Idka po účelovej komunikácii na južnom okraji vodnej nádrže Bukovec. V katastri je archeologická lokalita na kopci Zámčisko, kde sú zvyšky stredovekého hrádku. ostatné objekty Nenachádzajú sa.

2.3.Chránené územia a ekologicky významné segmenty krajiny

Územná ochrana prírody a krajiny

Na predmetné územie sa vzťahuje 1. stupeň ochrany v zmysle §12 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

V okolí posudzovaného územia sa nachádza šesť vyhlásených chránených území, deväť chránených stromov. Prírodná pamiatka (PP) Kavečianska stráň, k.ú. Kavečany, plocha územia - 3,19 ha, rok vyhlásenia: 2000. Chránený areál (CHA) Košická botanická záhrada, k.ú. Košice-Sever, plocha územia -29,76 ha, rok vyhlásenia: 2002. Prírodná rezervácia (PR) Vysoký vrch, k.ú. Čermeľ, Sokoľ, plocha územia–36,50 ha, rok vyhlásenia: 1993. Chránený areál (CHA) Perínske rybníky, k.ú. Perín-Chym, plocha územia – 110,31 ha, rok vyhlásenia: 1987. Chránené vtáčie územie Košická kotlina (CHVÚ), rozloha územia – 19 008 ha, rok vyhlásenia: 2003. Chránené vtáčie územie Volovské vrchy (CHVÚ), rozloha územia - 128 014 ha, rok vyhlásenia: 2003.

Predmetná stavba nezasahuje do žiadneho chráneného územia. Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadnych navrhovaných lokalít tvoriacich sústavu chránených území NATURA 2000 (Chránené vtáčie územia a Územia európskeho významu)

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 30 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Druhová ochrana prírody a krajiny Na ploche záujmovej lokality sa nepredpokladá výskyt biotopov chránených druhov živočíchov alebo chránených druhov rastlín v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Výskyt chránených nerastov a skamenelín V území nie je známy.

Ochrana drevín Na lokalite navrhovanej pre realizáciu zámeru sa vyskytujú dreviny, na ktoré sa v zmysle § 47 ods.4 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení, vzhľadom na ich parametre, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Ako kompenzáciu výrubu navrhuje investor výsadbu aleje 14 stromov na pozemku pozdĺž kúpalísk pri obslužnej komunikácii. Zeleň v celom koncepte dotvára vhodnú relaxačnú atmosféru a na ňu daný veľký dôraz. Celý areál je dotvorený trávnikom a zavlažovaním. Celý pozemok bude pekne upravený a zeleň bude pravidelne udržiavaná.

Chránené stromy Podľa vyhlášky NR SR 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon c. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na ploche posudzovaného územia nerastú žiadne osobitne chránené druhy drevín.

2.4. Územný systém ekologickej stability

Podľa zákona 543/2002 Z.z. územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu.

Biocentrum je ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev.

Biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky.

K významným migračným koridorom patrí vodný tok Idy. Lokalizácia navrhovaného zámeru nepredpokladá výrazný vplyv na prvky ÚSES - územného systému ekologickej stability. Obec nemá spracovaný miestny ÚSES. Podľa nadregionálneho ÚSES SR prebieha pozdĺž toku Ida regionálny biokoridor. Koridor Idanského potoka je regionálnym biokoridorom a ekologicky významným segmentom.

V zmysle Generelu nadregionálneho ÚSES SR sa v území nenachádzajú žiadne nadregionálne prvky.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 31 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

V rámci Národnej ekologickej siete NECONET, ktorá je súčasťou NÚSES, do územia zasahuje okraj územia rozvoja prírodných prvkov s hlavnou funkciou ochrany jadrového územia národného významu N18. Volovské vrchy – Kojšovská hoľa, severný okraj zasahuje do územia rozvoja prírodných prvkov s funkciou štruktúrneho prvku ekologického koridoru. Priamo v posudzovanom území sa nenachádza žiadny prvok územného systému ekologickej stability regionálneho alebo nadregionálneho významu.

Obr. 6: Výkres ochrany a tvorby krajiny, ÚSES

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 32 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

LEGENDA

Priamo do dotknutého územia zasahuje niekoľko ochranných pasiem:

OCHRANNÉ PÁSMO VODNEJ HLADINY Juho-západnú hranicu pozemku tvorí vodná hladina nádrže Bukovec. Ochranné pásmo predstavuje 6m od vodnej hladiny. Objekt SO 06 DOM SLUŽIEB túto vzdialenosť rešpektuje a je navrhnutý tak, aby neporušoval ochranne pásmo vodnej plochy.

OCHRANNÉ PÁSMO JESTVUJÚCEHO KANALIZAČNÉHO POTRUBIA Pozdĺž skoro celého pozemku prechádza kanalizačné potrubie. Jeho ochranné pásmo tvorí od osi potrubia 2m, tj. spolu 4m. Žiadny z novo navrhovaných objektov toto ochranné pásmo neporušuje. Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 33 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

OCHRANNÉ PÁSMO JESTVUJÚCEHO VODOVODNÉHO POTRUBIA Cez východnú časť pozemku prechádza vysokotlakové vodovodné potrubie s ochranným pásmom od osi potrubia 3m, tj spolu 6 m. Nové objekty neporušujú toto ochranné pásmo.

OCHRANNÉ PÁSMO CESTY Východnú hranicu pozemku lemuje štátna cesta III. triedy medzi obcami Šaca a Bukovec. Jej ochranné pásmo je 20m od osi vozovky na obe strany. V ochrannom pásme sa nenachádzajú žiadne stavebné objekty, len parkovisko. Vstup na pozemok ostane zachovaný v mieste existujúceho príjazdu k bývalému hotelu.

PRÍSTUP K VODNEJ HLADINE Majiteľ pozemku má povinnosť zabezpečiť v prípade nutnosti prístup k vodnej hladine, preto je navrhnutá rampa SO 12 PRÍSTUP K VODNEJ HLADINE na severe pozemku, ku ktorej vedie priamo existujúca spevnená cesta na pozemku 720/2 a asfaltová cesta na pozemku 720/3. Prístupová rampa ma šírku 3m a plynule vchádza do vodnej hladiny.

Príloha: Koordinačná situácia stavby

3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia

3.1. Historická krajinná štruktúra Antropogénne pretváranie prírodného prostredia vyplýva z historicko-vývojových procesov v krajine a prejavuje sa kontinuálne v krajinnej štruktúre. Z časového hľadiska hovoríme o historickej krajinnej štruktúre, ktorá reprezentuje staršie časové jednotky. Zachované objekty, prvky alebo spôsoby využitia zeme sa prejavujú v súčasnej krajinnej štruktúre, ktorá je usporiadaním rôznych časových jednotiek. Obec vznikla v chotári obce Malá Ida. Doložená je už v roku 1346, keď mala kaplnku a mlyn. Koncom 14. storočia začali ťažiť v chotári striebro, preto sa v roku 1401 obec stala kráľovským majetkom. V roku 1427 mala obec 15 usadlostí a patrila Šebastiánovi z Geče, od roku 1491 pripadla obec ako dedičstvo po Klementovi Detrehovi mestu Košice. V roku 1630 odviedla obec deviatok po štvrť porty od gazdov aj od želiarov. V roku 1828 mala obec 60 domov a 465 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, výrobou poľnohospodárskeho náradia a surových tehál. V obci boli stupy a mlyn (do roku 1957). V rokoch 1938 až 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. JRD bolo v obci založené v roku 1960. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Košiciach.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 34 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Vývoj počtu obyvateľstva: Rok Počet obyvateľov 1869 445 1900 448 1940 603 1961 700 1991 622 Obec bola súčasťou Abovsko – turnianskej župy, neskôr okresu Košice a kraja Košice do roku 1960, okresu Košice – vidiek a Východoslovenského kraja; v súčasnosti je obec súčasťou okresu Košice – okolie a kraja Košického.

V ÚZPF (Ústredný zoznam pamiatkového fondu) SR nie je evidovaný žiaden objekt. V Súpise pamiatok SR bol zapísaný r. k. kostol sv. Anny - obnovený r. 1736 a reštaurovaný r. 1835, ktorý bol však zbúraný a jeho mieste postavený moderný. Zapísaná je prícestná kaplnka stojaca na ceste smerom do Bašky. Je to klasicistická stavba s fasádou členenou pilastrami, v strede ktorej je otvorený zamrežovaný výklenok s plastikou sv. Anny zo začiatku 19. storočia. V chotári je rad kaplniek, krížov, v obci zachovalé drevenice, sypance, gánkové domy, studne a pod. Hodnotnými stavbami sú nový kostol, škola, úpravňa vody, niektoré domy a chaty. Nad obcou bol postavený strážny hrad . Z obce je krásny výhľad na okolitú krajinu a obec s obecnými vodnými plochami sú dobre vnímané zo širšieho okolia, najmä z hrebeňa Pod krížom.

3.2.Obyvateľstvo Počet obyvateľov vykazuje v priebehu desaťročí stagnujúci trend vývoja. Vo výhľade sa predpokladá stúpajúci trend, predovšetkým vďaka kvalite životného prostredia a využitiu rekreačného potenciálu voči mestu Košice. Nad obcou sú vyhlásené OP zdrojov pitnej vody - VN Bukovec pre mesto Košice. Obec leží v jeho suburbánnom pásme a je jedným z najnavštevovanejších letných prímestských rekreačných stredísk. Z hľadiska polohy voči významným centrám osídlenia a sídelným rozvojovým osiam je obec v ťažiskovej polohe. Nadväzuje na mesto Košice. Tento vzťah a poloha v severnom cípe Volovských vrchov vytvárajú predpoklady pre rozvoj bývania a rekreácie. Počet obyvateľov podľa sčítania obyvateľstva 2011 je 797, z toho 392 žien a 405 mužov. Obyvatelia bývajú v obydliach v počte 220, z toho v obývaných bytoch 216 a 4 sú nezistené.

Prognóza predpokladaného počtu obyvateľov: rok 2015 2030 počet obyvateľov 850 1000

Dominuje slovenská národnosť. Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 35 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

3.3.Sídla V Košickom kraji žilo v roku 2011 spolu 791 723 obyvateľov v 440 mestách a obciach. Z hľadiska územno-správneho usporiadania pozostáva kraj z 11 okresov, z toho 4 okresy sa nachádzajú na území mesta Košice. Okres Košice okolie tvorí prímestskú oblasť a svojou polohou obkolesuje tieto štyri košické okresy a zároveň je najväčším z týchto okresov. Na území okresu Košice-okolie je 113 sídiel, z toho dve mestá (Moldava nad Bodvou s 9495 obyvateľmi a Medzev). Obec Bukovec sa nachádza len necelé štyri kilometre západným smerom od okraja Košíc, mestskej časti Košice-Myslava. V obci býva 797 obyvateľov, z toho 392 žien. Súčasný bytový fond – 220 b. j. pozostáva z prevažne rodinných domov – 216.

3.4.Priemysel Mesto Košice patrí medzi najpriemyselnejšie lokality nielen Košického kraja ale aj celej SR. Najväčšie zastúpenie tu má hutnícky priemysel, reprezentovaný firmou U.S. Steel Košice s.r.o.. Rozvinuté je aj odvetvie stavebníctva, dopravy a telekomunikácií. Najväčšie podniky na území mesta Košice: U.S. Steel Košice, s.r.o.- integrovaná hutnícka spoločnosť, najväčší výrobca plochých valcových výrobkov na Slovensku. Patrí do skupiny najväčších producentov ocele v strednej a východnej Európe. Táto spoločnosť zamestnáva viac ako 15 tisíc zamestnancov. Východoslovenské energetické závody, š.p. - hlavnou oblasťou činnosti je energetika. Inžinierske stavby, a.s. - najväčšia stavebná firma na východe Slovenska. Zaoberá sa budovaním inžinierskych sietí, mostov, ciest a priemyselných stavieb. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. - hlavnou činnosťou je vodné hospodárstvo. VSŽ Inžiniering, s.r.o. - hlavnou činnosťou je strojárstvo. Hydina ZK, a.s. Košice - výroba zameraná na spracovanie hydiny a výrobu mäsových výrobkov. Ranilla, s.r.o. - zaoberá sa spracovaním plechov. Presun výroby do Ostravy rok 2004. VSS, a.s. Košice - štruktúra výroby: cisternové automobily, autodomiešavače betónu, účelové vozidlá, chemické aparáty, tvárniace stroje a iné. Medea, a.s. - zameranie: výroba a predaj cukrárenských výrobkov, trvanlivého pečiva a cestovinárskych výrobkov.

3.5.Sociálna infraštruktúra a služby Zariadenia občianskej vybavenosti, ktoré zabezpečujú obsluhu obyvateľov vo sfére sociálnej vybavenosti zodpovedá sídelnej veľkosti mesta a jeho celospoločenskému významu. Školstvo V obci sa nenachádza MŠ ani ZŠ. 80 detí dochádza do 3 km vzdialenej ZŠ v obci Mala Ida. Pôvodná ZŠ pre 1–5. ročník s 2 triedami nevyhovuje. Nad obcou je rozostavaný objekt ZŠ. Stredné školy sú v Košiciach.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 36 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Zdravotníctvo V obci sa nenachádza žiadne zdravotné zariadenie. Najbližšia lekáreň a vyššie vybavenie je v Košiciach.

Sociálna starostlivosť V obci sa nenachádza žiadne zariadenie pre sociálnu starostlivosť. Opatrovateľská služba pod obecným úradom (1 osoba) sa stará o viacerých dôchodcov. Najbližšie vybavenie je v Košiciach.

Kultúra Centrum kultúry predstavuje kultúrny dom v centre obce s kultúrno – spoločenskou sálou o kapacite 200 osôb. Jeho súčasťou je aj miestna knižnica. Medzi kultúrne stavby patrí aj rím.kat. kostol sv. Anny. V obci sa nachádza klub dôchodcov s názvom VESELÍ PENZISTI.

Obchod a služby V obci sú nasledovné komerčné služby: − predajňa potravín a zmiešaného tovaru Jednota − predajňa potravín G v rodinnom dome − pohostinstvo Bukovčanka V stredisku turizmu sú nasledovné komerčné služby: − Salaš − hotel Hrabina.– mimo prevádzky − snack bar U paca − bufet pri ihrisku − bufet pri vode Šport Z hľadiska ponuky športových zariadení obec nedisponuje športovými zariadeniami. Existujúci športový areál pozostáva z futbalového ihriska a šatní. Možnosť vodných športov je na vodnej nádrži Pod Bukovcom, turistiky v priľahlých Volovských vrchoch. V blízkosti sa nachádzajú lyžiarske strediská Jahodná a Kojšovská hoľa.

3.5. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Z hľadiska lesohospodárskeho a poľnohospodárskeho využitia krajiny je lokalita navrhovaná na realizáciu zámeru situovaná v extraviláne obce mimo záujmové územia týchto odvetví národného hospodárstva.

Poľnohospodárstvo Charakter poľnohospodárskej výroby priamo súvisí s využívaním pôdy, ktoré je zase závislé od kvality pôdy, klímy, reliéfu, druhu pestovaných plodín a zastúpenia druhov hospodárskych zvierat.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 37 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Výmera poľnohospodárskej pôdy na území mesta Košice predstavuje 9 273 ha (stav k 1.1.2003) z čoho 66,74% je orná pôda, 18,44% trvalé trávne porasty a 14,82% záhrady a ovocné sady. Poľnohospodársky využívané pôdy sa nachádzajú prevažne v južnej a západnej časti mesta. Od roku 1990 dochádza v košickom regióne, podobne ako na Slovensku, k poklesu podielu poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) z 8,0% na 4,9% (v r.2001) a k poklesu zamestnanosti v tomto odvetví na 7,0%. Poľnohospodárska výroba bola sústredená v hospodárskom družstve. V súčasnosti je jeho vlastníkom Mold trade Moldava n/Bodvou a výroba stagnuje - chov 6 pštrosov. Firma obhospodaruje poľnohospodársku pôdu v chotári z HD v Šaci. Veľkovýrobu nedoplňujú rodinné farmy.

Nádrž Pod Bukovcom je rybolovným pstruhovým revírom SRZ Košice.

Lesné hospodárstvo Lesné hospodárstvo je širokým odborom ľudskej činnosti, ktorá sa zaoberá udržaním a zveľadením lesov a využívaním ich úžitkov v prospech vlastníkov a spoločnosti. Lesy v k.ú. spadajúce do LHC Bukovec obhospodarujú Lesy SR a Urbárska spoločnosť Bukovec. Časť LPF tvoria ochranné lesy. Popri sieti vývozných ciest je niekoľko skládok dreva. Drevná hmota je vyvážaná obcou, čo spôsobuje neúmerné zaťažovanie miestnych komunikácií. V lesoch pôsobí Poľovnícke združenie Háj z Myslavy.

3.6. Technická infraštruktúra

Zásobovanie pitnou vodou Na území obce Bukovec je vybudovaný vodárenský komplex, ktorý je súčasťou Košického skupinového vodovodu. Komplex pozostáva z vodárenskej nádrže, veľkoplošnej úpravne vody a z diaľkového potrubia privádzajúceho pitnú vodu do Košíc. Vodárenská nádrž je vybudovaná nad obcou na potoku Ida pretekajúcom cez obec. Potok Ida je jediným prítokom vodnej nádrže Pod Bukovcom, ktorý pramení pod Bielym kameňom v blízkosti výhľadovej Kojšovskej hole. Tento potok zásobuje vodou aj vodnú nádrž Bukovec, ktorá nie je pre verejnosť sprístupnená (rezervoár pitnej vody pre Košice). Nádrž Pod Bukovcom bola vybudovaná ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre U.S.Steel Košice. Pred nádržou sa nachádza malá sedimentačná nádrž, ktorá slúži na zachytávanie prípadných nečistôt.

Z vodárenskej nádrže sa privádza surová voda potrubím DN 1000 do úpravne umiestnenej v obci. Potrubie je vedené na záhradné parcely v hornej časti obce. Upravená pitná voda z úpravne do Košíc je vedená diaľkovým potrubím DN 700 cez záhrady v obci. Obe potrubné vedenia zaberajú územie intravilánu v šírke chráneného pásma potrubia 2x10m, zaťažujú parcely trvalým bremenom a obmedzujú zástavbu obce.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 38 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Verejný vodovod na zásobovanie obyvateľov obce pitnou vodou sa začal budovať v r. 1970 po dokončení veľkokapacitnej úpravne vody ako zdroj pitnej vody okrem Košíc aj pre obec. Na diaľkovom potrubí DN 700 sa osadila odbočka v strede obce a vybudovali sa rozvody pre dolnú časť obce. Postupne sa dobudovalo potrubie aj v hornej časti obce, ktorá dostáva vodu z prevádzkového tzv. Pracieho vodojemu z areálu úpravne. Vznikli tak dve tlakové pásma: horné z vodojemu s dnom 380mn.m. a dolné z technologického bazénu s dnom na kóte 367,3mn.m. Rozvodná sieť v súčasnosti už pokrýva celý intravilán obce. Vodovodné potrubie je uložené v krajniciach ciest a vedie k všetkým domom.

Odkanalizovanie Územie Košíc je odkanalizované jednotnou kanalizáciou s odľahčovacími komorami do mechanicko-biologickej ústrednej čistiarne odpadových vôd pri Kokšov – Bakši, ktorá pozostáva z dvoch vedľa seba nezávisle pracujúcich ČOV – starej a novej. Recipientom odpadových vôd je tok Hornádu. V meste je 91,2 % napojenosť na kanalizačnú sieť a na ČOV.

Obec Bukovec nemá vybudovanú kanalizáciu. Dažďové vody odtekajú priekopami pozdĺž komunikácií do potoka. Z výmoľov na juhovýchodnom svahu odvádza povrchové vody odvodňovacia priekopa – Jarok ústiaca do Idy. Splašky z domov sú zachytávané do žúmp, ktoré sa pravidelne vyvážajú. Bytové domy 3x4 b.j. majú spoločnú žumpu. Chatové osady na brehoch rekreačnej nádrže nemajú kanalizáciu. Využívajú suché záchody. Podnikové chaty sú vybavené žumpami. Hotel Hrabina a zariadenia US Steel na ľavom brehu nádrže majú kanalizáciu. Vybudovaný je kanalizačný zberač DN 300 v dĺžke 1150 m vyústený do septika za dolnou hrádzou. Momentálne je vypracovaný projekt kanalizácie obce. Prebehlo územné konanie. V rámci stavby sa zrekonštruuje kanalizačný zberač, vybuduje sa splašková kanalizačná sústava v obci, čerpacia stanica odpadových vôd, prípojky od producentov a čistička odpadových vôd.

Spoje V obci je pošta. Pošta Bukovec č. 16 044 20 Bukovec (okres Košice-okolie)

Elektrická energia Katastrálnym územím Bukovca prechádzajú nadzemné vonkajšie elektrické vedenia VN: 110 kV vedenie č. 6730, Lemešany - Budulov (Moldava n/B), 22 kV vedenie č. 283 ES Budulov – ES Košice – Juh, 22 kV prípojka ES Košice – juh – Bukovec. Pre VN vedenia sú v území vymedzené koridory v šírke ochranných pásiem vyznačených v územnom pláne.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 39 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Dodávku elektriny do riešeného územia zabezpečuje skupinová 22 KV prípojka z hlavného VN vedenia č. 283 vodičmi 3x110/22 AlFe. Vonkajšie vedenie V 283 v prípade potreby náhradného riešenia dodávky elektriny je možné dočasne napájať aj z ES 110/22 kV Haniska.

Teplo Teplo na účely varenia, vykurovania a prípravy teplej úžitkovej vody sa v Bukovci zabezpečuje individuálne v rodinných domoch aj v objektoch občianskej vybavenosti. Plynofikácia umožňuje pohodlné využívanie individuálnych zdrojov tepla, keďže plyn (palivo) je privedený až do domu a bytu. V obci prevláda vykurovanie na plyn, potom nasleduje tuhé palivo.

Plyn Bukovec je napojený na distribučnú plynovodnú sieť od roku 1995. Odber a spotreba plynu: Podľa celoštátneho sčítania obyvateľstva, domov a bytov bolo v Bukovci: v roku 2001 z 211 domácností 160 odberateľov plynu, t. j. 76%, v roku 2004 z 215 domácností 191 odberateľov plynu, t. j. 89%

3.7. Dopravná a telekomunikačná infraštruktúra Cestná doprava Riešené územie Bukovec je na nadradenú cestnú sieť napojené prostredníctvom ciest III. triedy : III/050192 so smerom Košice, Myslava – Bukovec, ktorá sa v Myslave napája na základnú komunikačnú sieť mesta Košice

III/050256 so smerom Košice, Šaca – Veľká Ida – Bukovec, ktorá sa v obci Veľká Ida križuje s cestou II/548 Košice – Jasov a v Šaci sa napája na cestou I/50, ktorá je zaradená do systému ciest medzinárodného významu Cesty III. triedy sa severne od zastavaného územia obce Bukovec križujú v križovatke tvaru „T“. Trasa cesty III/050256 je vedená rekreačným územím priehrady Bukovec a plní obslužnú funkciu tohto územia.

Obec Bukovec je na sieť SAD napojená jednou prímestskou linkou SAD, ktorá premáva po cestách III. triedy. V obci nie sú vybudované chodníky.

Železničná doprava Obec Bukovec nie je napojená na železničnú trať. Najbližšia železničná stanica je v Košiciach.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 40 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Letecká doprava Letisko Košice patrí do I. kategórie ako verejné s medzinárodným významom. Nachádza sa cca 6 km južne od centra mesta Košice. Je to druhé najväčšie letisko na Slovensku Jeho spádové územie pokrýva celú východnú časť Slovenska, severnú časť Maďarska, časť Ukrajiny a juhovýchod Poľska, teda územie v okruhu 150 – 200 km.

Telekomunikácie Bukovec je súčasťou Regionálneho technického centra Východ v primárnej oblasti Košice. Obec je pripojená po metalickom kábli na RSU Košice – Myslava, na ktorú sú telefónni účastníci napojení miestnou rozvodnou sieťou. Telefónny signál mobilného operátora Orange šíri žiarič umiestnený na východnej stráni „Pod Krížom“, ktorý pokrýva celé riešené územie.

Rozhlas a televízia. V obci funguje miestny rozhlas s ústredňou v budove Obecného úradu. Rozvody sú vedené ku každej zástavbe. Signály STV a ostatných TV sú sprístupnené miestnym vykrývačom na východnej stráni nad obcou „Pod Krížom“. Príjem sa zabezpečuje individuálne domovými anténami každého koncesionára. Vyskytujú sa aj parabolické antény satelitného televízneho príjmu.

3.8. Rekreácia a cestovný ruch Katastrálne územie obce Bukovec je v zmysle Regionalizácie CR v SR (Ústav turizmu Bratislava, 2003) súčasťou Košického regiónu CR, ktorý patrí síce medzi regióny s nadpriemerným potenciálom CR v rámci SR, ale je to predovšetkým na báze pamiatok viažucich sa na mesto Košice, na lesné a jaskynné komplexy vo výbežkoch Slovenského Rudohoria a Slovenského krasu. Prírodné prostredie mesta Košice priťahuje svojimi danosťami a poskytuje bohatý turistický a rekreačný potenciál. Atraktivitou pre cestovný ruch je samotné centrum mesta so svojimi kultúrno-historickými pamiatkami ako aj celý región so svojimi prírodnými krásami, napr. studený Herľanský gejzír, Rankovské skaly , Dargovský priesmyk, Kojšova hoľa s nadmorskou výškou 1246 - je to jediné vysokohorské stredisko na východ od Vysokých Tatier. Na svahoch okolitých vrchov sú upravované lyžiarske trate a svahy pre zjazdové a bežecké lyžovanie. Je tu sieť osobných horských dopravných zariadení, vrátane sedačkovej lanovky. V širšom okolí mesta Košice sa nachádzajú prístupné jaskyne - Jasovská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa a prírodné rezervácie - NPR Vozárska a Bujanov (k.ú. Ružín). Z kultúrno historických pamiatok sú to najmä - kláštorný komplex v Jasove z 12. storočia, ku komplexu patrí aj baroková knižnica. Maliarske a sochárske práce pochádzajú od Jána Lukáša Krackera a Jána Antona Krausa, banícke mestečká so svojimi kultúrno-historickými pamiatkami, zrúcaniny hradu Turňa. Významné je aj kúpeľníctvo - bioklimatické kúpele v Štóse, Sobranciach a Byšte.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 41 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Najvýznamnejšími priestormi cestovného ruchu a turizmu medzinárodného významu sú Zemplínska šírava, Slovenský raj, Plejsy pri Krompachoch, Slovenský Kras.

V obci Bukovec dominuje prímestská niekoľkohodinová návštevnosť, avšak nemá vytvorené kultivované podmienky pre oddych a rekreáciu. Okolie je však nadmieru vhodné na rekreáciu a oddych. V okolí, najmä okolo vodnej nádrže je vybudovaných niekoľko chát, ktoré sú v súkromnom vlastníctve. Jediný hotel Hrabina je zatvorený. V letných mesiacoch je vodná nádrž Pod Bukovcom obľúbeným miestom prímestskej rekreácie, hlavne obyvateľov Košíc. Sú tu možnosti člnkovania, plávania, windsurfingu a rybolovu. Sú tu k dispozícií dve kameninové pláže s neupravenými trávnatými plochami, ktoré sa striedajú s plochami pokrytými nízkou a divo rastúcou vegetáciou.

Aj samotná obec má rekreačný charakter, nakoľko integruje v sebe rekreačné chaty, rekreačné chalupy a záhradné chatky v osade Hlinisko. Nad obcou bol postavený lyžiarsky vlek a pri potoku pioniersky tábor ( v súčasnosti nefunkčné). V špičke dominuje pasantská, teda prevažne prímestská niekoľkohodinová návštevnosť a pohybuje sa od 3 do 9 tis. a celkom od 4 do 10 tis. osôb. Stavom súčasnej ponuky je pomerne krátka sezónnosť– slnečné letné dni. Sporadicky sa využíva zamrznutá hladina na korčuľovanie. Stredisko je prístupné cestami III. Tr. od Košíc a Malej Idy, prevažne osobnými autami cez dve záchytné parkoviská. Adekvátne cyklistické a pešie prepojenie s mestom nie je zabezpečené. Chýba kyvadlová rekreačná doprava v špičke. V samotnej obci sú rozvinuté niektoré športovo rekreačné funkcie – futbalové ihrisko a východisko zelených turistických trás č.5714 a 2817. Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športovo-rekreačných plochách v obci – futbalové ihrisko, prechádzkové trasy pozdĺž potokov a okolo obce. Koncom týždňová rekreácia sa uskutočňuje v širšom priestore Košického kraja. Priemerná denná návštevnosť je v lete/zime 3000/100 osôb.

3.9. Kultúrnohistorické hodnoty územia V ÚZPF SR nie je evidovaný žiaden objekt. V Súpise pamiatok SR bol zapísaný r. k. kostol sv. Anny - obnovený r. 1736 a reštaurovaný r. 1835, ktorý bol však zbúraný a jeho mieste postavený moderný. Zapísaná je prícestná kaplnka stojaca na ceste smerom do Bašky. Je to klasicistická stavba s fasádou členenou pilastrami, v strede ktorej je otvorený zamrežovaný výklenok s plastikou sv. Anny zo začiatku 19. storočia. V chotári je rad kaplniek, krížov, v obci zachovalé drevenice, sypance, gánkové domy, studne a pod. Hodnotnými stavbami sú nový kostol, škola, úpravňa vody, niektoré domy a chaty. Nad obcou bol postavený strážny hrad.

V lokalite, kde sa bude realizovať zámer, alebo v jeho bezprostrednom okolí, sa nenachádza žiadna národná kultúrna pamiatka.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 42 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Archeologické náleziská Priamo na lokalite, ktorú by mohla realizácia investičného zámeru zasiahnuť nie sú známe archeologické náleziská. Paleontologické náleziská Priamo na lokalite, ktorú by mohla realizácia investičného zámeru zasiahnuť nie sú známe paleontologické náleziská.

4. Súčasný stav kvality životného prostredia

Kvalita životného prostredia s vymedzením zaťažených oblastí a okrskov so značne narušeným prostredím

Obr.7: Kvalita životného prostredia

Zdroj: Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 20013, Ministerstvo životného prostredia SR

Podľa Environmentálnej regionalizácie SR aktualizovanej v roku 2010 boli na území Košického kraja vymedzené dva regióny 3. environmentálnej kvality- zaťažené oblasti ( regióny so silne narušeným prostredím) – Košický a Zemplínsky a jeden región 2. environmentálnej kvality (región s mierne narušeným prostredím) a s okrskom so značne narušeným prostredím a to Spišský región s Rudnianským okrskom.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 43 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

4.1. Znečistenie ovzdušia Ovzdušie je najvýraznejšie poškodenou zložkou životného prostredia. Znečistené ovzdušie, najmä v dôsledku silného emisno-imisného zaťaženia zo zdrojov znečisťovania, je potenciálnou hrozbou pre zdravie obyvateľstva. K významným zdrojom znečistenia ovzdušia sa stále viac radi automobilová doprava predovšetkým v hlavných dopravných koridoroch vstupujúcich do miest ako aj tranzitná automobilová doprava vedená cez obytné zóny obci. Úroveň znečistenia ovzdušia v rámci Košického kraja je najvyššia v Košiciach. Kvalita ovzdušia v Košickom kraji je ovplyvnená najmä činnosťou veľkých priemyselných zdrojov, ktoré sú tu lokalizované. Predovšetkým štruktúra priemyslu zastúpená hutníckym, chemickým a ďalším spracovateľským priemyslom, výrobou tepelnej a elektrickej energie, je charakteristická vysokou energetickou náročnosťou používaných technológií so značným únikom emisií, ktoré negatívne vplývajú na kvalitu ovzdušia v jednotlivých oblastiach kraja. Na celkovom znečistení ovzdušia sa podieľajú aj stredné a malé zdroje, ktoré predstavujú emisie zo zdrojov zabezpečujúce dodávku tepla pre bytovo-komunálnu sféru, ale ich podiel je značne menší v porovnaní s veľkými zdrojmi. V roku 2010 bolo v SR emitovaných do ovzdušia 310 653 t emisií, z toho v Košickom kraji 127 700t. Medzi najviac emisiami znečistené okresy patria okresy Košice a Michalovce. Najmenej znečistené ovzdušie je v okrese Sobrance. Na území Košického kraja sa nachádza 136 veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, z toho 113 je v prevádzke a cca 1 309 stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia z toho 1 106 v prevádzke. Dôležitou kategóriou podieľajúcou sa na znečisťovaní ovzdušia sú malé zdroje znečisťovania ovzdušia a automobilová doprava. Na kvalitu ovzdušia majú podstatný vplyv aj rozptylové podmienky, ktoré významne ovplyvňuje orografia a sú značne rozdielne. V južnej časti vzhľadom na rovinatý charakter územia sú rozptylové podmienky dobré, ale dochádza k prenosu znečistenia na väčšie vzdialenosti v dôsledku vyššej veternosti, v severnej časti sú rozptylové podmienky v ovzduší zložitejšie vzhľadom na morfológiu terénu. Taktiež územia situované do údolia rieky Hornád majú obmedzené podmienky pre rozptyl škodlivých látok v ovzduší. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v okrese Košice - okolie sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO), spolu so štyrmi stanicami s monitorovacím programom EMEP. V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania. Vzhľadom na skutočnosť, že výsledky meraní SHMÚ za rok 2014 nie sú k dispozícií, uvádzame hodnoty posledných meraní, a to údaje za rok 2012. SHMÚ navrhol na rok 2012 v SR 18 oblastí riadenia kvality ovzdušia v ôsmich zónach a v dvoch aglomeráciách.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 44 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Obr.8: Sieť monitorovacích staníc

Zdroj: SHMÚ

Zóna Košický kraj Krompachy Krompachy sa nachádzajú v údolnom systéme s dobre vyvinutou miestnou cirkuláciou vzduchu. Južná časť mesta leží v údolí Slovinského potoka s okolitými prevýšeniami až 350 m. Severná časť mesta sa nachádza v údolí Hornádu, ktoré má východozápadnú orientáciu. Prúdenie vzduchu je určené orientáciou údolia. Priemerná ročná rýchlosť vetra je nízka a dosahuje hodnotu 1,4 m.s– 1. Hlavný podiel na znečisťovaní ovzdušia majú severovýchodne lokalizované Kovohuty v Krompachoch a miestne vykurovacie systémy. Strážske Strážske sa nachádza na východ od Vihorlatu v severnej časti Východoslovenskej nížiny v priestore tzv. Brekovskej brány, kde je orograficky zosilnená rýchlosť prúdenia vzduchu, a to najmä zo severného kvadrantu. Priemerná rýchlosť vetra je 3,4 m.s–1. Rýchlosť vetra sa vyznačuje výrazným denným chodom s minimom v nočných hodinách. Hlavný zdroj znečistenia lokality predstavuje miestny chemický priemysel. Veľká Ida Veľká Ida sa nachádza na rozhraní Košickej kotliny a Moldavskej nížiny. Lokalita je ohraničená na juhu Abovskými vrchmi, zo západu Slovenským krasom a zo severu Slovenským rudohorím. Smerom na západ sa nachádza údolie Hornádu. Prevládajúci smer vetra je severovýchodný, resp.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 45 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

juhozápadný. Priemerná rýchlosť za rok je 2,5 m.s–1. Hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia je blízky hutný kombinát a rozsiahle skládky kombinátu.

Aglomerácia Košice Umiestnenie staníc Košice - Štefánikova Stanica umiestnená v mestskej časti s prevažne nízkou domovou zástavbou, na zelenom páse 4 prúdovej komunikácie. Košice - Amurská Meracia stanica sa nachádza na priestranstve 100 m od obytných blokov panelovej zástavby, ktoré stanicu obklopujú zo smerov sever, juh a západ, cca 30 m juhozápadne je trojposchodová budova polikliniky a zo smeru východ cca 120 m je vodná plocha jazera.

Zdroj: SHMÚ Aglomerácia Košice, s vymedzeným územím mesta Košice, bola vybraná pre oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka, častice PM10, častice PM2,5, benzén a oxid uhoľnatý. Pre znečisťujúcu látku PM10 bola v aglomerácií/zóne: Košice/Košický kraj vymedzená oblasť kvality ovzdušia pre územie mesta Košice a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany, Veľká Ida, s celkovou plochou 302 km2 a počtom obyvateľov 246 493. Na území mesta Košice sú dlhodobo umiestnené 2 automatizované monitorovacie stanice prevádzkované SHMÚ – v lokalitách Štefánikova ulica, Amurská ulica. Monitorovacie stanice na Štefánikovej a Amurskej ulici monitorujú koncentrácie PM10, PM2,5. V lokalite Štefánikovej ulice sa monitorujú aj oxidy dusíka a benzén. V okrese Košice - okolie stav čistoty voľného ovzdušia pravidelne monitoruje SHMÚ stabilnou automatizovanou meracou stanicou v obci Veľká Ida (PM10, PM2,5, CO, ťažké kovy – As, Cd, Ni, Pb, polyaromatické uhľovodíky). Aglomerácia Košice: V roku 2012 boli priemerné ročné koncentrácie na ochranu zdravia ľudí pre PM10 na staniciach Košice-Štefánikova a Košice-Amurská pod limitnými hodnotami. Denné limitné hodnoty pre PM10 boli prekročené na stanici Košice-Štefánikova.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 46 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Úroveň znečistenia PM2,5 neprekročila cieľovú hodnotu a ani limitnú hodnotu na žiadnej stanici. Ostatné znečisťujúce látky boli tiež pod limitnými hodnotami. Zóna Košický kraj: V tejto zóne bola prekročená denná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí pre PM10 na stanici Veľká Ida-Letná. Na monitorovacej stanici dosiahol počet prekročení 24- hodinovej limitnej hodnoty PM10 na ochranu zdravia 77, čo je najväčšia hodnota na Slovensku, avšak oproti predošlému roku ide o výrazný pokles. Rovnaký trend vykazuje aj stanica Krompachy-SNP, s poklesom prekročení na 63 a priemernou ročnou hodnotou pod 40 μg.m–3 a tiež stanica Strážske-Mierová, kde klesol počet prekročení na 38 a ročný priemer na 30,2 μg.m–3. Cieľová hodnota pre PM2,5 bola prekročená na staniciach Veľká Ida-Letná a Krompachy-SNP. Ostatné znečisťujúce látky neprekročili limitné hodnoty.

Zdroj : SHMU Ozón S meraním koncentrácie prízemného ozónu na Slovensku sa začalo v roku 1992 v rámci monitorovacej siete Slovenského hydrometeorologického ústavu. Na monitorovacej stanici, umiestnenej v Košiciach na Ďumbierskej ulici sa monitoruje ozón.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 47 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Zdroj: SHMÚ

Najväčší podiel na znečistení prízemnej vrstvy atmosféry v meste Košice má doprava a ťažký priemysel, najmä strojárstvo, hutníctvo a metalurgia, ktorý je umiestnený v južnej časti mesta a ovplyvňuje aj ovzdušie okolitých obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany, Veľká Ida. Mesto má taktiež vypracovaný Program na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorý je spracovaný pre vymedzenú oblasť riadenia kvality ovzdušia, ktorú tvorí katastrálne územie mesta Košice a katastrálne územie obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida, kde dochádza k prekračovaniu limitnej hodnoty znečisťujúcej látky PM10.

Ani jeden z týchto zdrojov sa nenachádza priamo v hodnotenom území.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 48 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Najvýznamnejšie stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia v rámci SR a to – U.S.Steel, s.r.o. Košice a SE, a.s., Bratislava- Elektráreň Vojany I a II Najväčší stacionárny zdroj znečistenia ovzdušia, ktorý zasahuje okolie Bukovca je U.S. Steel, s.r.o. Košice.

Kvalita ovzdušia v obci sa odvíja od externých imisií. V obci nie sú výrazne zdroje jeho znečistenia – obec je plynofikovaná. Cesta III. triedy prechádzajúca stredom má nízku záťaž.

4.2. Znečistenie povrchových a podzemných vôd

Povrchové vody Kvalita povrchových vôd sa sleduje v rámci monitoringu kvality povrchovej vody na Slovensku, ktorý zabezpečuje SHMÚ v Bratislave. Vykonáva sa analýza pre zistenie fyzikálno-chemických, biologických a mikrobiologických ukazovateľov. Bukovec leží v údolí potoka Ida, ktorý pramení pod Kolšovou Hoľou vo vzdialenosti 16 km od obce. Po celej tejto dĺžke tečie smerovo ustáleným prirodzeným korytom, zarasteným pobrežnou vegetáciou. Ida je vodárensky významným tokom a od obce (rkm 37,5) až po Kojšovu Hoľu (rkm 51,5) je vodárenským tokom s vyhláseným PHO – 2., 3. stupeň v uvedenom úseku. Na potoku nad obcou je vybudovaná vodárenská nádrž a pod obcou dolná nádrž. Horná vodárenská nádrž je zdrojom pitnej vody pre Košice, dolná nádrž je zdrojom úžitkovej vody pre košické železiarne. Okolo nádrže sú chatové osady na prímestskú rekreáciu obyvateľstva. Potok Ida preteká západným okrajom obce v prirodzenom kamenistom koryte s brehovým porastom kríkmi a stromami. Breh vedľa cesty je vysoký, pod záhradami nízky, spád je mierny 1,5%. Potok celoročne tečie, nevysychá a od vybudovania hornej nádrže sa nevylieva z koryta. Zo západného svahu priberá Lesný potok a východného svahu kopaný jarok od kostola odvádzajúci dažďové vody zo svahu a výmoľov. Na dolnom konci obce vedľa ihriska sa vlieva do dolnej nádrže. Ida s brehovým porastom ako krajinotvorný prvok je aj cenným biokoridorom, preto úpravy jeho toku sa neodporúčajú. Proti nárazovým veľkým vodám chráni obec horná nádrž svojím retardačným účinkom. Nechráni obec proti prietoku storočnej veľkej vody cez výpustný objekt nádrže. Severný okraj katastra Bukovca je tvorený Myslavským potokom. Na toku potoka Ida sú vybudované dve vodné nádrže.

Vodná nádrž Bukovec - nie je pre verejnosť sprístupnená, slúži ako zásobáreň pitnej vody pre mesto a jeho okolie. Okrem funkcie zásobárne pitnou vodou je aj významným biotopom vodného vtáctva, obojživelníkov a vtáctva. Vodná nádrž Pod Bukovcom bola vybudovaná ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre U.S.Steel s.r.o. Košice. Pred nádržou sa nachádza malá sedimentačná nádrž, ktorá slúži na zachytávanie nečistôt. V letných mesiacoch je nádrž obľúbeným miestom rekreačného kúpania.

Z celkového počtu obyvateľov v Košickom kraji je na verejný vodovod napojených cca 79 % obyvateľov, čo je asi o 5,0 % menej ako je celoslovenský priemer. Najnižšia zásobovanosť je

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 49 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

v okrese Košice-okolie. Bezprostredne na zásobovanie pitnou vodou nadväzuje odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd. Rovnako aj v tomto smere je situácia v Košickom kraji nepriaznivá. Na kanalizačnú sieť je napojených 59,23 % obyvateľov, najhoršia situácia je v okrese Košice- okolie, len 23,3 %.

Základným spôsobom hodnotenia kvality povrchových vôd na Slovensku je klasifikácia kvality povrchových vôd podľa STN 75 7221, podľa ktorej sa zaraďuje kvalita povrchovej vody podľa jednotlivých ukazovateľov do tried kvality, s použitím sústavy medzných hodnôt. Povrchové vody sú podľa kvality vody zaraďované do 5 tried kvality:

Zdroj: SAZP

Klasifikácia kvality povrchových vôd hodnotí kvalitu vody v 8 skupinách ukazovateľov

Zdroj: SAZP Klasifikácia kvality vody vykonávaná podľa citovanej normy je výlučne hodnotenim z ekologickeho hľadiska, neslúži na určenie vhodnosti využitia vody na rôzne účely. Požiadavky na kvalitu vody z hľadiska využitia na konkrétne účely určujú samostatné normy a

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 50 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

predpisy. V súčasnosti je platná vyhláška MZ SR č. 354/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Kvalita povrchových vôd je ovplyvňovaná jednak bodovými zdrojmi znečisťovania a na druhej strane rozptýlenými zdrojmi znečisťovania povrchových vôd.

Povrchové vody okresu Košice – okolie patria do povodia Hornádu a povodia Bodvy. Povodie Bodvy patrí k najmenším povodiam na našom území. Vyznačuje sa nízkou vodnosťou. Prítok Ida, v hornej časti sa nachádza vodárenská nádrž VN Bukovec, tu boli sledované tri miesta odberu. V miestach odberu Ida-nad zaústením Čečejovského p. (rkm 4,8) a Ida-ústie (rkm 1,8) len dusitanový dusík prekračoval odporúané hodnoty podľa NV . 296/2005 Z.z. V mieste odberu Ida–prítok do VN Bukovec (rkm 41,3), všetky hodnotené ukazovatele spĺňali odporúčané hodnoty podľa NV . 296/2005 Z.z..

KVALITA POVRCHOVÝCH VÔD ZA OBDOBIE 2002 – 2003

Zdroj : SHMU - ZOZNAM VYHODNOTENÝCH MIEST ODBEROV KVALITY POVRCHOVÝCH VÔD ZA OBDOBIE 2002 – 2003

Kvalita vody rieky Idy je hodnotená v dolnej časti toku a je v I. – III. triede.

K zdrojom znečistenia vôd patria poľnohospodárske objekty v obci, zdrojom znečistenia sú i malé nelegálne skládky odpadu, situované prevažne na brehoch a v alúviách tokov, ako aj veľká skládka, sústredená na východnom okraji obce, v nemalej miere k nemu prispieva aj poľnohospodárska prevádzka.

V Košickom kraji sa nachádzajú významné zdroje znečistenia povrchových vôd v rámci SR, a to ČOV Košice, U.S.Steel, s.r.o. Košice, ČOV Michalovce.

Podzemné vody Oblasť Košickej kotliny je najviac poznačená samotným mestom Košice a jeho aktivitami. Vyznačuje sa zvýšenými koncentráciami znečisťujúcich látok so stupňom kontaminácie Cd = 0,50 - >10,00 (Geochemický atlas SR). Vzhľadom na charakter znečistenia podzemné vody sa môžu stať pri lokálnych zdrojoch pitnej vody jedným zo závažných rizikových faktorov zdravotného stavu obyvateľstva.

Znečistenie podzemných vôd je závislé od prítomnosti lokálnych zdrojov znečisťovania. Kvalita podzemných vôd v posudzovanej lokalite nebola skúmaná. Vzhľadom na súčasný charakter využitia lokality nie je predpoklad významnej kontaminácie vôd. Ochrana spodných vôd je zaistená riešením kanalizácie a bezpečným uložením potrubí.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 51 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Obec nemá vybudovanú kanalizáciu. Dažďové vody odtekajú priekopami pozdĺž komunikácií do potoka. Z výmoľov na juhovýchodnom svahu odvádza povrchové vody odvodňovacia priekopa – Jarok ústiaca do Idy. Splašky z domov sú zachytávané do žúmp, ktoré sa pravidelne vyvážajú. Bytové domy 3x4 b.j. majú spoločnú žumpu. Chatové osady na brehoch rekreačnej nádrže nemajú kanalizáciu. Využívajú suché záchody. Podnikové chaty sú vybavené žumpami. Hotel Hrabina a zariadenia US Steel na ľavom brehu nádrže majú kanalizáciu. Vybudovaný je kanalizačný zberač DN 300 v dĺžke 1150 m vyústený do septika za dolnou hrádzou. V súčasnosti už obec rieši novú splaškovú kanalizáciu a ČOV. Znečistenie podzemných vôd je závislé od prítomnosti lokálnych zdrojov znečisťovania. Kvalita podzemných vôd v posudzovanej lokalite nebola skúmaná. Vzhľadom na súčasný charakter využitia lokality nie je predpoklad významnej kontaminácie vôd. Ochrana spodných vôd je zaistená riešením kanalizácie a bezpečným uložením potrubí. Kapacita využívaných podzemných vôd Košického kraja je 2042 l/s. Limitujúcim faktorom pre využívanie podzemných vôd je ich kvalita, ktorá v značnej miere nevyhovuje požiadavkám STN.

4.3. Znečistenie horninového prostredia Kontaminácii horninového prostredia predchádza spravidla kontaminácia pôd a podzemných vôd. V hodnotenej lokalite nie je známe znečistenie horninového prostredia, nie je známy žiadny potenciálny zdroj znečistenia, kontamináciu horninového prostredia nepredpokladáme.

Obr.9: Mapa environmentálnych záťaží SR

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 52 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Zdroj: SAŽP

Erózia pôdy Na lokalite určenej k realizácii zámeru sa podľa evidencie katastra nehnuteľností nevyskytuje poľnohospodárska pôda. Záujmová lokalita v celej svojej výmere predstavuje zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Odnos pôdy účinkom vody alebo vetra vzhľadom na spevnené plochy nemá opodstatnenie.

4.4. Kontaminácia pôd a pôdy ohrozené eróziou Uvažovaná činnosť nebude pôsobiť kontaminujúco na pôdy a horninové prostredie.

4.5. Odpady V súčasnosti je v platnosti zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2010 vyprodukovali najviac odpadu v Košickom kraji obyvatelia mesta Košice , množstvo na 1 obyvateľa je 394,0 kg/rok.

Tab. : Vývoj vzniku odpadov v rokoch 2005 - 2010 v Košickom kraji v tis. t 2008 2009 2006 ROKY 2005 2007 2010

OSTATNÝ 2 403 3 555 1 687 2 800 1 581 1 944 NEBEZPEČNÝ 146 145 171 171 177 118 CELKOM 2 549 3 700 1 858 2 971 1 758 2 062 Zdroj: RISO Nárast vzniku odpadov v roku 2006 spôsobil nárast priemyselnej výroby a nárast HDP. V nasledujúcich rokoch 2007 až 2009 dochádzalo ku kolísaniu výroby. Na rozvoj Košického kraja sa od konca roku 2008 podpísala aj hospodárska kríza a najviac to bolo v roku 2009.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 53 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Tab.: vybrané údaje o množstvách odpadov rozdelených podľa aktivít NACE podľa jednotlivých rokov Popis NACE Roky / množstvá odpadov (tis. t) 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Poľnohospodárstvo, 41,4 21,1 26,4 71,8 49,4 68,6 lesníctvo Ťažba a dobývanie 77,1 76,7 65,6 54,7 0,12 1,7 Energetika 334,8 349,0 273,5 230,5 144,1 136,4 Priemyselná výroba 1 797,8 2 950,6 1 144,3 2 095,9 1 036,6 875,7 Stavebníctvo 21,4 35,4 155,6 286,0 59,1 61,2

Z uvedenej tabuľky je prehľadnejšie vidieť, ako kolísala priemyselná výroba, najlepšími rokmi hospodárskeho rastu kraja bol rok 2006 a 2008, v roku 2008 narástla aj poľnohospodárska výroba, stavebníctvo, vidieť ale už pokles v ťažbe a dobývaní nerastných surovín a výrobe energie. V roku 2009 poklesla priemyselná výroba, nastal útlm v stavebníctve kraja, ťažba surovín poklesla na minimum, ale znížila sa aj poľnohospodárska výroba. V roku 2010 sa opäť pomaly zvyšuje množstvo vzniknutých odpadov v poľnohospodárstve, v ťažbe a spracovaní nerastných surovín, v energetike a v stavebníctve.

Tab. : Vznik odpadov podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ) za rok 2010 v Košickom kraji Kód Kategória ekonomickej činnosti SPOLU (t) N (t) O (t) Podiel N Odvet ( % ) -via A Poľnohospodárstvo, poľovníctvo 68 653,39 370,77 0,54 a súvisiace služby 68 282,62 C D E Priemysel spolu 1 689 943,3 73 117, 81 1 4,32 5 616825,54 F Stavebníctvo 61 167,53 2 008,36 59 159,16 3,28 G Obchod 71 644,83 992,28 70 652,55 1,38 H Hotely a reštaurácie 206,97 3,85 203,12 1,86 I Doprava, spoje 32 719,69 26 641,25 6 078,44 81,42 J Peňažníctvo a poisťovníctvo 27,79 6,11 21,68 22,00 K Iné obchodné služby, výskum 11 676,80 4 806,69 6 870,12 41,16 L Verejná správa a obrana 1 202,07 73,15 1 128,93 6,09 M Školstvo 440,36 43,00 397,37 9,76 N Zdravotníctvo a sociálna 2 174,09 550,39 1 623,70 25,32 starostlivosť

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 54 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

O Ostatné verejné a sociálne služby 28 441,43 1 934,69 26 506,74 6,80 X Nezistené 6 938,64 6 552,59 386,05 94,43 Spolu 1 975 236,9 117 100,94 1 831 629,2 5,93 4 8

V Košickom kraji sa v roku 2010 najviac odpadov bez rozlíšenia kategórií vyprodukovalo v priemysle t.j. 86% a to hlavne v priemyselnej výrobe ( U. S. Steel, s.r.o. ), vrátane výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody a ťažby nerastných surovín, v obchode, v poľnohospodárskej výrobe a v stavebníctve. Priemysel má aj najväčší podiel na vzniku nebezpečných odpadov. V Košickom kraji sú do separovaného zberu zapojené takmer všetky obce. Väčšia časť separuje len základné zložky – papier, sklo, plasty, kovy. Postupne sú naviac zbierané kompozitné obaly, pneumatiky, odpady z elektrozariadení, autobatérie, jedlé oleje, drobný stavebný odpad a v poslednom čase aj biologický rozložiteľný odpad z komunálneho odpadu. V Košickom kraji je v súčasnosti evidovaných 88 zariadení na zhodnocovanie odpadov a 1 zariadenie na zneškodňovanie odpadov, okrem skládok odpadov. V kraji je len jedno zariadenie na zneškodňovanie ostatných odpadov a to spaľovňa komunálneho odpadu. Spaľovňa komunálneho odpadu v Košiciach v Kokšov- Bakši zneškodňuje odpady z mesta Košice a niektorých priľahlých obcí. V Košickom kraji je v súčasnosti spolu 15 skládok, z toho 10 skládok odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, 2 skládky odpadov na inertný odpad, 3 skládky odpadov na nebezpečný odpad.

Tab.: Percentuálne (%) vyjadrenie celkového nakladania s odpadmi v Košickom kraji znak Spôsob nakladania 2005 2006 2007 2008 2009 2010 01 Zhodnocovanie 57,32 12,92 47,93 46,4 43,26 materiálové 47,98 02 Zhodnocovanie 0,12 0,08 0,48 1,72 0,3 0,39 energetické 03 Zhodnocovanie ostatné 1,41 0,68 4,52 3,33 6,3 4,66 04 Zneškodňovanie 38,92 32,97 66,79 35,85 41,0 46,99 skládkovaním 05 Zneškodňovanie 2,43 1,81 3,77 0,13 1,9 2,18 spaľovaním bez energetického využitia 06 Zneškodňovanie ostatné 0,71 0,32 1,51 8,41 1,3 0,82 07 Iný spôsob nakladania 8,43 6,81 10,01 2,63 2,8 1,7 SPOLU 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00

Tab.: Percentuálne (%)vyjadrenie nakladania s nebezpečnými odpadmi v Košickom kraji znak Spôsob nakladania 2005 2006 2007 2008 2009 2010 01 Zhodnocovanie materiálové 58,9 6,9 7,02 4,68 3,39 8,47

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 55 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

02 Zhodnocovanie energetické ------03 Zhodnocovanie ostatné 0,68 4,14 1,75 1,75 37,29 21,19 04 Zneškodňovanie 29,45 36,55 33,92 30,99 29,94 41,53 skládkovaním 05 Zneškodňovanie spaľovaním 4,11 0,69 2,92 11,11 0,56 0,85 bez energetického využitia 06 Zneškodňovanie ostatné 4,11 51,03 46,78 50,29 28,25 27,97 07 Iný spôsob nakladania 2,74 0,69 7,6 1,17 0,56 0,00 SPOLU 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00

Tab.: Percentuálny % podiel jednotlivých spôsobov zhodnocovania odpadov z celkového množstva zhodnotených odpadov za rok 2010. Spôsob nakladania Množstvo odpadov za rok % z celkového množstva 2010 v tonách zhodnotených odpadov Materiálové zhodnocovanie 892 043,20 89,6 Energetické zhodnocovanie 7 763,04 0,8 Iné 95 554,66 9,6 Spolu 995 360,90 100,0 Z celkového množstva zhodnotených odpadov bolo materiálovo zhodnotených 89,6%, energeticky bolo zhodnotených 0,8 % a inak zhodnotených bolo 9,6 % odpadov. Podiel zhodnotených odpadov v roku 2010 z celkového množstva vyprodukovaných odpadov 2 062 tis. t bol 48,3 %.

Tab.:Percentuálny % podiel jednotlivých spôsobov zneškodňovania odpadov z celkového množstva zneškodnených odpadov za rok 2010. Spôsob zneškodňovania Množstvo odpadu za rok % z celkového množstva 2010 v tonách zneškodnených odpadov Skládkovanie 968 664,80 94,0 Spaľovanie 44 686,81 4,3 Iné 17 246,74 1,7 Spolu 1 030 598,378 100,0

Z celkového množstva zneškodnených odpadov bolo zneškodnených skládkovaním až 94,0 %, spaľovaním 4,3 % a iným spôsobom bolo zneškodnených 1,7 % odpadov. V roku 2010 bolo z celkového množstva 2 061 422,189 t vzniknutých odpadov zneškodnených 49,9 %. V Košickom kraji sa nachádzajú najväčší producenti nebezpečných odpadov v SR závod U.S.Steel, s.r.o. Košice a SE, a.s. Bratislava, Elektráreň Vojany I a II .

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 56 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

V blízkom okolí predmetného územia sa nenachádza žiadna skládka odpadu.

Kanalizácia a odpadové vody Obec nemá vybudovanú kanalizáciu. Dažďové vody odtekajú priekopami pozdĺž komunikácií do potoka. Z výmoľov na juhovýchodnom svahu odvádza povrchové vody odvodňovacia priekopa – Jarok ústiaca do Idy. Splašky z domov sú zachytávané do žúmp, ktoré sa pravidelne vyvážajú. Bytové domy 3x4 b.j. majú spoločnú žumpu. Chatové osady na brehoch rekreačnej nádrže nemajú kanalizáciu. Využívajú suché záchody. Podnikové chaty sú vybavené žumpami. Hotel Hrabina a zariadenia US Steel na ľavom brehu nádrže majú kanalizáciu. Vybudovaný je kanalizačný zberač DN 300 v dĺžke 1150 m vyústený do septika za dolnou hrádzou. Momentálne je vypracovaný projekt kanalizácie obce. Prebehlo územné konanie. V rámci stavby sa zrekonštruuje kanalizačný zberač, vybuduje sa splašková kanalizačná sústava v obci, čerpacia stanica odpadových vôd, prípojky od producentov a čistička odpadových vôd.

4.6. Zaťaženie územia hlukom Z hľadiska hlukovej záťaže lokalita nie je zaťažená významným zdrojom hluku. Okrem zdrojov hluku z dopravy vrátane poľnohospodárskej prevádzky nie sú v území významné zdroje. Riešené územie Bukovec je na nadradenú cestnú sieť napojené prostredníctvom ciest III. triedy : III/050192 so smerom Košice, Myslava – Bukovec, ktorá sa v Myslave napája na základnú komunikačnú sieť mesta Košice III/050256 so smerom Košice, Šaca – Veľká Ida – Bukovec, ktorá sa v obci Veľká Ida križuje s cestou II/548 Košice – Jasov a v Šaci sa napája na cestou I/50, ktorá je zaradená do systému ciest medzinárodného významu Cesty III. triedy sa severne od zastavaného územia obce Bukovec križujú v križovatke tvaru „T“. Trasa cesty III/050256 je vedená rekreačným územím priehrady Bukovec a plní obslužnú funkciu tohto územia. Z regionálneho hľadiska je najvýznamnejším zdrojom hluku doprava. Najväčší podiel na tom ma cestná doprava – 76%, nasleduje železničná – 14 % a letecká – 10 %.

Ochrana hluku stavby z cestnej dopravy je riešená odstupom od komunikácie 20m a obytná časť domu je osadená - otočená smerom k jazeru. Z charakteru okolitého prostredia nie je potrebné iné riešenie.

4.7. Rastlinstvo a živočíšstvo

Významné biotopy 1. Vodná nádrž Bukovec Vodná nádrž nad obcou na potoku Ida zriadená ako vodný zdroj je významným biotopom vodného vtáctva, okrajové časti nádrže vrátane priľahlých brehov a drevinovej vegetácie sú významným biotopom obojživelníkov a plazov.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 57 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

2. Ida Hlavný tok, pretekajúci územím, má prirodzené bohato meandrujúce koryto s bohatou sprievodnou zeleňou brehových porastov, ktorá je v hornej časti toku čiastočne redukovaná kvôli výsadbe nepôvodných topoľových monokultúr. Súčasťou biotopu sú početné obojstranné prítoky, ktoré často nemajú s materským tokom priame spojenie nenarušeným korytom. Na prítokoch v poľnohospodárskej krajine sú dobre zachované, často fragmentované rôznorodé brehové porasty, ktoré sú na lesných tokoch redukované alebo úplne absentujú, resp. splývajú s okolitými lesnými porastmi. 3.Aluviálne bylinné spoločenstvá živného a mokraďného charakteru s lokálnymi prameniskami v hornej časti nivy Idy. 4. Dolná časť nivy Idy nad nádržou pod Bukovcom vrátane zazemnenej hornej časti tejto nádrže. Priestor predstavuje mozaiku hodnotných mokraďných bylinných a drevinových spoločenstiev charakteru lužného lesa. 5. Vodná nádrž pod Bukovcom Napriek rekreačnému a športovému využívaniu je priestor nádrže významným biotopom vodného vtáctva a jej bezprostredné okolie biotopom obojživelníkov a plazov. Zachovalé úseky pôvodných živných lúk na ľavej strane nádrže postupne zarastajú nevhodnou vegetáciou v dôsledku absencie obhospodarovania. 6. Hradovisko –Zámčisko – Hrabina – Hlinisko Rozsiahly komplex hodnotných prevažne bukových, menej degradovaných hrabových porastov s charakteristickými spoločenstvami podrastu s výskytom viacerých druhov vzácnych a chránených druhov rastlín. Z plochy biotopu boli vypustené lesné porasty, v ktorých došlo v rámci obnovy k nevhodnému obnovnému zloženiu výsadbou nepôvodných druhov drevín (smrek, borovica). 7. Vyšné lúky – Za vrchom Komplex mozaiky intenzívne i extenzívne obhospodarovaných trávnych porastov, lokálne zarastajúcich náletmi krovín, úvozových strží, porastených krovinami a drevinami, ktoré majú v okolí toku charakter sutinového a lužného lesa. 8. Košarisko Rozsiahly komplex prirodzených lúčnych spoločenstiev prevažne živného a xerotermného charakteru, krovinových spoločenstiev a drevinových porastov charakteru prirodzeného lesa. Časť priestoru je využívaná ako chatová osada, čo síce znižuje hodnotu biotopu, ale napriek intenzívnej zástavbe a využívaniu je aj táto časť biotopu významným stanovišťom živočíchov, najmä vtáctva. 9. Myslavský potok Stredná časť prirodzene tečúceho potoka, bohato meandrujúceho, s dobre vyvinutými, lokálne medzernatými brehovými porastmi a lokálnymi mokraďami a prameniskami. Za hranicou katastra je v nive potoka ďalšia chatová osada, ktorá významne negatívne zasahuje do prírodných pomerov biotopu. V posudzovanom priestore má potok výlučne lesné prítoky, tečúce zväčša v

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 58 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

priamych, hlboko zarezaných korytách, na ktorých nie sú vyvinuté brehové porasty a vegetácie podrastu splýva s okolitými lesnými spoločenstvami. 10. Údolie – Dlhé – Pod stráňami – Biela hlina Rozsiahly komplex prirodzených, prevažne bukových porastov, lokálne s bohatým podrastom krovín, s charakteristickými spoločenstvami podrastu na pravej strane údolia Myslavského potoka.

4.8.Environmentálne záťaže Za environmentálnu záťaž sa považuje také znečistenie podzemnej vody, pôdy a horninového prostredia, ktoré presahuje stanovené kritériá pre koncentráciu znečisťujúcich látok ustanovených v právnych predpisoch. Pritom stačí, aby bola prekročená miera kritérií jednej znečisťujúcej látky v uvedených zložkách životného prostredia.

Obr.10: Environmentálne záťaže v okolí hodnoteného územia

Zdroj: SAŽP

Podľa registra environmentálnych záťaží sa na posudzovanej lokalite nevyskytujú environmentálne záťaže.

4.9.Zdravotný stav obyvateľstva Prostredie človeka je jedným z hlavných determinantov zdravia. Jedná sa o široko chápané prostredie a nie len o životné prostredie. Determinanty zdravia sú teda také vlastnosti a ukazovatele, ktoré ovplyvňujú prítomnosť a rozvoj rizikových faktorov ochorení. Najznámejšie skupiny determinantov zdravia sú demografické a biologické determinanty (vek, pohlavie, národnosť, atď.), socio-ekonomické determinanty (životný štýl, vzdelanie, zamestnanie, sociálne kontakty, atď.), prostredie (životné aj pracovné) a zdravotníctvo. Dobrá kvalita Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 59 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

životného prostredia človeka, výrazne ovplyvňujúca jeho zdravie, je súhrnom dobrej kvality ovzdušia, vody i potravín. Na udržanie rovnováhy v organizme je však okrem toho potrebné optimálne zužitkovanie prijímaných látok, ako aj harmonický vzťah k prostrediu, čo vyžaduje psychickú vyrovnanosť a zdravý životný štýl.

Za posledných 30 rokov sa v regióne Košíc a okolí zdravotný stav obyvateľstva výrazne menil. Znížil sa výskyt infekčných ochorení a zvýšil sa počet civilizačných ochorení. Hlavnými rizikovými faktormi životného prostredia pre zdravie obyvateľov je zhoršená kvalita ovzdušia, ktorá pochádza z priemyselnej výroby, energetiky a dopravy. Košický kraj je jedným z piatich regiónov Slovenska, kde sa zaznamenal celkový prírastok obyvateľstva. Na tisíc obyvateľov pribudlo spolu 0,92 obyvateľov, oproti 0,94 za Slovensko. Je tu vyššia živorodenosť než úmrtnosť a teda aj vyšší prirodzený prírastok obyvateľstva, ktorý je po Prešovskom a Bratislavskom kraji tretí najvyšší v SR. Z okresov kraja bol najvyšší celkový prírastok na tisíc obyvateľov v okrese Košice-okolie (8,72) a Spišská Nová Ves (2,79). Naopak, najvyšší celkový úbytok (-6,27) na tisíc obyvateľov zaznamenali v okrese Košice III. Počet 8 520 živonarodených detí v roku 2013 bol o 344 nižší než v roku 2012 a zároveň o 1 194 vyšší než počet všetkých zomretých osôb v kraji. V prepočte na tisíc obyvateľov sa narodilo 10,73 živých detí, čo je o 0,6 nad celoslovenskou úrovňou. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazujú okresy Gelnica (13,79) a Spišská Nová Ves (13,62), najnižšiu okres Košice I (7,83 detí na tisíc obyvateľov). Počet 9,22 zomretých na tisíc obyvateľov oproti predchádzajúcemu roku mierne poklesol a oproti úrovni SR bol o 0,4 nižší. Z celkového počtu 7 326 zomretých osôb vo veku do jedného roka zomrelo 85, z nich 46 novorodencov. Počet 3 484 uzatvorených manželstiev klesol, súčasne sa rozviedlo 1 495 manželstiev. Počet 2 466 potratov medziročne poklesol o 112 prípadov. Košický kraj patrí k migračne stratovým regiónom, keďže viac obyvateľov sa odtiaľto vysťahováva, než prisťahováva. Až v ôsmich okresoch kraja zaznamenali záporné migračné saldo. Sťahovaním pribudlo obyvateľstvo len v okresoch Košice-okolie, Košice IV a Sobrance.

Obyvateľstvo kraja je oproti slovenskému priemeru relatívne mladšie. V roku 2013 tvorilo obyvateľstvo v predproduktívnom veku (0-14 roční) 17,3 %, v produktívnom (15-64 roční) 70,3 % a v poproduktívnom veku (65 roční a starší) 12,4 % obyvateľstva. K okresom s výraznejšou tendenciou demografického starnutia patria Košice I, Košice IV a Sobrance.

Košický kraj patrí k regiónom s vysokým, takmer štvrtinovým zastúpením obyvateľstva s inou, ako slovenskou národnosťou. Obyvatelia slovenskej národnosti v roku 2013 tvoria 73,9 %, maďarskej 9,3 %, rómskej 4,8 %, českej 0,5 % a rusínskej 0,4 %. Podiel ostatných národností bol pod úrovňou dvoch desatín percenta.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 60 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

1. Požiadavky na vstupy

1.1. Pôda Záber pôdy celkom Názov stavby: „Rekreačný rezort Bukovec“ Miesto stavby: vodná nádrž Pod Bukovcom Kraj: Košický Okres: Košice - okolie Katastrálne územie: Bukovec P.č.: 645/ 3 - Zastavané plochy a nádvoria 645/ 4 - Ostatné plochy 645/ 6 - Ostatné plochy 646 - Zastavané plochy a nádvoria 647 - Zastavané plochy a nádvoria 720/ 2 - Ostatné plochy 720/ 3- Ostatné plochy

Celková plocha riešených pozemkov: 7 075 m2 Zastavaná plocha - súčasná: 555 m2 parc.č. 647(343m2) + parc.646(175m2) + parc.645/3(37m2) Zastavaná plocha - nový stav spolu: 1 244,6 m2 Zastavaná plocha - pridané plochy: 689,6 m2 SO 03(359,1 m2) + SO 04(51,9 m2)+ SO 06(278,6 m2)

Celková podlažná plocha: REKREAČNÝ APARTMÁNOVÝ DOM BUKOVEC (SO 01+SO 02+SO 03+SO 04) 4 788,1 m2 DOM SLUŽIEB (SO 06) 451,8 m2 spolu (SO 01+SO 02+SO 03+SO 04+SO 06) 5 239,9 m2

Kapacita parkoviska 26 aut Kapacita parkoviska pri obslužnej ceste 14 aut Celková kapacita parkovania na pozemku 40 aut

Realizácia stavby „Rekreačný rezort Bukovec“ je navrhovaná na lokalite, ktorá sa nachádza

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 61 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

mimo poľnohospodárskeho pôdneho fondu, druh pozemku je charakterizovaný ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Vzhľadom na polohu jestvujúceho hotela a okolia k záberu PPF resp. LPF výstavbou nedochádza. Stavebná činnosť však rešpektuje ustanovenia vyplývajúce zo Zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene Zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1.2. Voda

Zásobovanie vodou:

Existujúci stav V súčasnosti je existujúci areál napojený na vodovod cez existujúcu vodomernú šachtu, ktorá je napojená na prívodné vodovodné potrubie DN 700 vedené pozdĺž predmetného areálu v správe obce Bukovec.

Navrhovaný stav Pre potreby navrhovaného areálu sa zmodernizuje jestvujúca vodomerná šachta, do ktorej sa zriadi nový prívod pitnej vody DN 100 a vodomerná šachta sa vybaví potrubným uzáverom, novým fakturačným vodomerom, kompenzátorom, hlavným potrubným uzáverom vnútorného vodovodu, spätným ventilom a vypúšťacím ventilom. Z vodomernej šachty bude vedený nový rozvod pitnej vody do príslušných objektov. Vonkajšie potrubné rozvody budú plastové, uložené v zemi na pieskové lôžko.

Výpočet potreby vody mimo sezónu (v súlade s vyhl. č. 684/2006 Z.z.)

Skladba ubytovacích jednotiek a služieb počet osôb spolu N N*q0

SO 01, SO 02, SO 03, SO 04 107 53500 Apart.dom - fitness 20 1200 Apart.dom - welness 10 2500

Apart.dom – recepcia, kancelárie, ošetrovňa, soc. zariadenie 7 420 Apart.dom - sprchy 10 600 Apart.dom – miestnosť na masáž 1 60 Apart.dom – SKY bar – vnútorná časť 30 13500 Apart.dom – SKY bar – letná terasa 30 13500

Apart.dom – SKY bar – malý relax. bazén, sprchy a WC 10 600 Apart.dom – SKY bar – lehátka 50 20000 Dom služieb – reštaurácia 50 22500

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 62 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Dom služieb – terasa 60 27000 Dom služieb – malý bufet 20 8000 Bazény – sprchy a WC 10 600 Zamestnanci rezortu 25 1500

SPOLU 440 165480

ŠPECIFICKÁ POTREBA VODY - q0

Priemerná špecifická potreba vody pre hotel s vaňovým kúp. alebo sprchami vrátane prevádzok 500 l/os/deň

Priemerná špecifická potreba vody pre bufet 400 l/zam/deň

Priemerná špecifická potreba vody pre administratívu 60 l/os/deň Priemerná špecifická potreba vody pre reštauráciu a

jedáleň 450 l/zam/deň Priemerná špecifická potreba vody pre telocvične a šatne

pre cvičencov 60 l/návšt./deň Priemerná špecifická potreba vody pre sauny 250 l/návšt./deň

165480 l/deň 165,480 m3/deň PRIEMERNÁ DENNÁ POTREBA VODY Qp = N * q0 6,895 m3/hod 60400,2 m3/rok 1,915 l/s 330960 l/deň MAXIMÁLNA DENNÁ POTREBA VODY Qm = Qp * kd (kd = 2,0) 13,790 m3/hod 3,831 l/s 695016 l/deň MAXIMÁLNA HODINOVÁ POTREBA VODY Qh = Qm * kh (kh = 2,1) 28,959 m3/hod

8,044 l/s

Počas sezóny, od 15.6. do 15.9. sa uvažuje s prevádzkou bazénov: bazén PLAVECKÝ objem: 302,4 m3 bazén DETSKÝ objem: 11,4 m3 bazén RELAXAČNÝ objem: 107,0 m3 bazén SKY BAR (na 5.NP) objem: 54,0 m3 Detský bazén sa v súlade s vyhl. MZ SR č. 30/2002 Z.z. musí denne vypúšťať a plniť, u ostatných sa predpokladá ich plnenie a vypúšťanie cca 6 x za sezónnu a denne sa uvažuje v súlade s vyhl. MZ SR č. 30/2002 Z.z. iba s dopĺňaním vody 60 l/návštevníka.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 63 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Sezónna potreba vody pre bazény (od 15.6. do 15.9.): Potreba vody pre naplnenie bazénov - cca 6x za 3 mesiace 463,4 m3/deň Denná potreba vody pre doplnenie bazénov 18,0 m3/8 hod =0,625 l/s Priemerná denná potreba vody 183,480 m3/deň =2,124 l/s Max. denná potreba vody v sezóne 812,360 m3/deň =3,831 l/s Max. hodinová potreba vody v sezóne 28,959 m3/hod =9,402 l/s Ročná potreba pitnej vody 64 837 m3/rok Predpokladaná potreba TÚV 32 418 m3/rok Priemerné množstvo splaškových odpadových vôd 165,480 m3/deň =1,915 l/s Maximálne denné množstvo splaškových odpadových vôd 496,440 m3/deň =5,746 l/s

Príprava TÚV : Príprava teplej úžitkovej vody (TÚV) bude riešená v jednotlivých objektoch v rámci vykurovania jednotlivých objektov.

Predpokladá sa potreba TÚV cca 50 % potreby studenej pitnej vody. Predpokladaná potreba TÚV 32 418 m3/rok

Kanalizácia

V predmetnej lokalite, pozdĺž predmetného areálu je vedený existujúci kanalizačný zberač v správe obce Bukovec. V rámci predmetného rezortu bude do predmetného existujúceho zberača zaústená iba splašková kanalizácia z jednotlivých objektov rezortu.

Dažďové (zrážkové odpadové vody zo striech objektov) budú zvislými dažďovými odpadnými potrubiami zaústené do vsakovacích šachiet .

Vnútorná kanalizácia odvádza splaškové odpadné vody od zriaďovacích predmetov v jednotlivých objektoch cez revízne kanalizačné šachty do vonkajšej kanalizácie, ktorou sú splaškové odpadové vody dopravené do jestvujúceho kanalizačného zberača. Ležaté kanalizačné zvodné potrubia budú vedené v zemi pod podlahou príslušného objektu. Zvislé odpadné potrubia splaškové sú vyvedené nad strechu príslušného objektu a budú ukončené vetracou hlavicou 500 mm nad úrovňou strechy. Pripojovacie potrubia od jednotlivých zriaďovacích predmetov budú vedené nad stropnou konštrukciou v podlahe. Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 64 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Celý systém vnútornej kanalizácie je navrhnutý z plastových rúr.

496440 l/deň VÝPOČET MNOŽSTVA SPLAŠKOVÝCH VÔD Súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti 496,440 m3/deň = Qp * khmax 20,685 m3/hod ( pri počte EO 540 je khmax = 3 ) 5,746 l/s

99288 l/deň VÝPOČET MNOŽSTVA SPLAŠKOVÝCH VÔD 99,288 m3/deň Súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti = Qp * khmin ( pri počte EO 540 je khmin = 0,6 ) 4,137 m3/hod 1,149 l/s

1.3 Ostatné surovinové a energetické zdroje

Elektroinštalácie a zásobovanie el. energiou

Plyn

REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC neuvažuje s plynovou prípojkou.

Elektro

Existujúci stav V súčasnosti je objekt napájaný NN prípojkou z miestnych rozvodov. Prípojka NN je ukončená v prípojkovej skrini na fasáde objektu, meranie spotreby je umiestnené v objekte.

Základné technické údaje: Napäťová sústava: VN : 3 AC 50 Hz 22000 V NN : 3/PEN AC 50 Hz 400 V/230 V, TN-C Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom v normálnej prevádzke Je daná konštrukčným vyhotovením a usporiadaním živých častí elektrického zariadenia. Pre elektrické inštalácie nad 1 kV podľa STN 61936-1 je riešená týmito ochranami: . krytom . zábranou . prekážkou . umiestnením mimo dosahu Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom pri poruche

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 65 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Pre elektrické inštalácie nad 1 kV podľa STN 61936-1 je riešená týmito ochranami: Ochrana: uzemnením Ochranné opatrenie podľa STN 33 2000-4-41 pre NN sieť čl.411 samočinné odpojenie napájania čl.412 dvojitá alebo zosilnená izolácia Vonkajšie vplyvy budú uvedené v projekte pre SP Dodávka el. energie: 3.stupňa MRK – objekt s priamovýhrevným elektrickým vykurovaním Byty – domácnosti s priamym el. ohrevom 46x 6,2 = 285,2 kW Hotel 60 kW Dom služieb 40 kW Spoločná spotreba 10 kW Spolu 395,2 kW Navrhovaný výkon transformátora TS = 630 kVA Zadelenie el. zariadení podľa vyhlášky 508/2009: A, B Meranie odberu elektrickej energie: v elektromerových rozvádzačoch na fasáde objektu, na verejne prístupnom mieste

Navrhované riešenie: Prípojka VN, transformovňa, rozvody NN

Zabezpečenie napájania riešeného objektu bude navrhnuté z novo projektovanej kioskovej transformovne s vonkajším ovládaním. Veľkosť trafa bude určená na základe požiadavky VSD. Transformovňa bude umiestnená na parcele investora trvale prístupná z verejnej komunikácie. Prípojka VN k transformovni bude navrhnutá odbočením sa z existujúceho vzdušného VN vedenia umiestneného v predmetnej oblasti. Prípojka VN bude navrhnutá káblom typu 3x1x150 20-NA2XS2Y, ktorý sa ukončí v VN rozvádzači transformovne. Projektované VN vedenie sa vo voľnom priestranstve uloží v pieskovom lôžku krytom PVC doskou, pri prechode cez komunikácie sa uloží do PVC chráničiek ø160. Transformačná stanica TS po stavebnej stránke je riešená ako prefabrikovaný box z odľahčeného betónu. Skelet sa skladá z dvoch monolitných, oceľou vystužených betónových odliatkov: v jednom kuse sú vyhotovené bočné steny a podlaha, druhý blok predstavuje základ. Montáž stanice sa skladá z osadenia základu a pripevnenia samotnej stanice k tomuto základu. Stanica je opatrená fasádou zo syntetickej omietky zn. CERESIT. Strecha trafostanice je betónová, plochá, odolná proti vode miernym spádom na dve strany a presahom za steny skeletu. Obsluha trafostanice je z vonka. Montáž a obsluha transformátora je z vonkajšej strany skeletu po otvorení dverí transformátorovej komory. Betónová podlaha stanice je vybavená

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 66 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

technologickými otvormi – káblovými priechodkami, umiestnenými pod rozvádzačom VN a NN, ako aj v komore transformátora. Predmetom NN rozvodov bude napojenie elektromerových rozvádzačov umiestnených na fasáde budovy. Napojenie RE sa zrealizuje káblami typu 1-NAYY-J 4x150. Káble budú uložené voľne vo výkope, križovanie komunikácií sa zrealizuje v chráničkách.

Elektroinštalácia: V rámci elektroinštalácie sa bude riešiť návrh inštalácie objektu a napojenie priamovýhrevného vykurovania. Rozvod v objekte začne od elektromerového rozvádzača umiestneného na fasáde objektu resp. v samostatnej miestnosti z vonku prístupnej. Vývody z RE budú ukončené v bytových rozvodniciach resp. v rozvádzačoch hotela a reštaurácie. Umiestnené budú vo vstupoch do jednotlivých priestorov. Napojenie vlastnej spotreby objektu – osvetlenie chodieb a spoločných priestorov a výťah bude riešené z rozvádzača vlastnej spotreby. Z rozvádzača vlastnej spotreby bude napojené aj vonkajšie osvetlenie okolo objektu. Osvetlenie bude navrhnuté sadovými stožiarmi výšky do 6 m resp. nízkymi stĺpikmi a svietidlami umiestnenými v teréne. Návrh typov určí architekt. Svetelná inštalácia - Rozvody svetelnej inštalácie sa prevedú káblami CYKY resp. v únikových cestách budú typu CHKE uloženými pod omietkou. Pre svietidlá použiť káble 3 - 5 x 1,5, pre odbočky k spínačom 3 x 1,5. Spínače osadiť vo v = 1,2 m, nástenné svietidlá vo v = 2,2 m. Osvetlenie bude navrhnuté žiarivkovými resp. LED svietidlami. Na osvetlenie únikových východov budú osadené núdzové svietidlá s vlastným zdrojom el. energie, ktoré v prípade výpadku el. energie svietia 1 hodinu.

Bleskozvod. Na objekte sa bude riešiť aktívny bleskozvod – zachytávač umiestnený na najvyššej časti objektu, ktorý bude uzemnený.

Vykurovanie: Navrhované je elektrické podlahové kúrenie – lokálne vykurovanie. Každý navrhovaný apartmán si môže regulovať teplotu sám, čo zvyšuje komfort. Princípom podlahového vykurovania je na rozdiel od konvenčného charakterizované rovnomerným rozložením teploty a podstatne menším prúdením vzduchu (nižšia prašnosť). Optimálne je zachovaná relatívna vlhkosť vzduchu, čo priaznivo pôsobí na dýchacie cesty. Špecifický výkon podlahového vykurovania je okrem iných vplyvov závislý aj od teploty podlahy. Povrchová teplota podlahy musí byť pomerne nízka, 27 °C až 35 °C, aby nebola prekročená hygienicky stanovená hodnota. Pokiaľ ako zdroj tepla používame elektrinu, je použitie vykurovacích káblov ekonomicky i prevádzkovo výhodnejšie oproti tradičným spôsobom vykurovania (elektrokotol, akumulačná nádrž, konvektory). Pri elektrickom podlahovom vykurovaní sa elektrická energia premieňa na teplo v jednej kompaktnej jednotke priamo vo vykurovanej miestnosti, preto tento typ podlahového Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 67 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

vykurovania patrí medzi lokálne vykurovacie systémy. Účinnosť premeny elektrickej energie je takmer 100 %. Vykurovanie je ekologické, uskutočňuje sa v mieste spotreby, pričom sa v danej lokalite neznečisťuje ovzdušie. Vykurovacie káble tvorí odporové vykurovacie jadro, v ktorom dochádza k premene elektrickej energie na tepelnú, čím je ohrievaný celý kábel a následne i betónová vrstva, v ktorej je vykurovací kábel uložený. Konštrukcia podlahy teda tvorí vykurovaciu dosku, ktorá odovzdáva tepelnú energiu nielen vzduchu v miestnosti, ale formou sálania ohrieva aj ostatné konštrukcie v miestnosti (steny, strop, zariadenie,...). Elektrické podlahové vykurovanie môže z hľadiska prevádzkovania vykurovacieho systému slúžiť ako jediný zdroj tepla v miestnosti.

Výhody použitého riešenia Nižšia spotreba energie - porovnateľná tepelná pohoda je dosiahnutá pri teplote vzduchu o 2 až 3°C nižšej ako pri vykurovacom systéme s radiátormi a preto dochádza aj k zníženiu tepelnej straty miestnosti a tým aj vyplývajúcej spotreby energie o 10 až 15%. Voľná podlahová plocha Už žiadne problémy s maľovaním alebo rozmiestňovaním zariadenia. Z vykurovacieho systému sú viditeľné len termostaty - ostatné prvky sú skryté v konštrukcii podlahy. Presná a rýchla regulácia Každá miestnosť je vybavená vlastným termostatom, ktorý sníma teplotu podlahy a priestoru. Takto je možno regulovať teplotu každej miestnosti nezávisle. Termostaty dokážu pracovať samostatne alebo v sieti medzi sebou navzájom, možno ich tiež riadiť počítačom. Priaznivé obstarávacie náklady a prispôsobivosť Náklady na obstaranie elektrického podlahového kúrenia sú o 40 až 50% nižšie ako u klasického teplovodného kúrenia s radiátormi, pričom životnosť vykurovacích káblov presahuje 50 rokov. Prispôsobivosť elektrického podlahového kúrenia spočíva v tom, že vykurovacie káble možno inštalovať na plochy ľubovoľných veľkostí a tvarov. Zdravotné výhody a ideálna teplotná pohoda Vďaka minimálnej cirkulácii vzduchu a nízkej teplote vykurovacieho prvku odpadá napaľovanie a vírenie prachu, čistota sa udržuje ľahšie ako u klasických systémov. Ideálna tepelná pohoda je dosiahnutá vďaka priaznivému vertikálnemu rozloženiu teplôt.

TECHNICKÝ POPIS

Stavebná časť bude realizovaná štandardnými stavebnými metódami v súlade s platnou legislatívou a prihliadaním na životné prostredie. Výkopová zemina pri výstavbe – kategória odpadu “O” sa použije na vyrovnanie terénu a moduláciu povrchu priamo na pozemku. Domový odpad z apartmánov – bývanie kategória odpadu “Z” sa odváža do spaľovne. Ochrana hluku z cestnej dopravy je riešená odstupom od komunikácie 20m a obytná časť domu je odsadená, otočená smerom k jazeru. Z charakteru okolitého prostredia nie je potrebné iné riešenie. Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 68 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Obytné miestnosti sú dostatočne zabezpečené oslnením a osvetlením podľa STN. Všetky obytné miestnosti domu sú orientované na juh a západ. Pôdorysy stavieb rešpektujú odstupy od susedných pozemkov to je 3m. Odstup od vodnej hladiny 6m a odstup od prístupovej komunikácie 6m.

Zakladanie Nosné obvodové steny – ŽB základové pásy budú osadené na základovej ryhe určenej výškovou kótou v hĺbke -1,100mm (upraví sa podľa výpočtu statiky). Základy majú šírku 500mm. Konštrukcia nových základových pásov bude z betónu triedy B15. Základová doska bude z liateho ŽB B20 hrúbky 200mm. Celý objekt je založený na základových pásoch širokých 500mm siahajúcich do nezamŕzajúcej hĺbky – minimálna hĺbka založenia 1100mm. Pod základovými doskami je vždy navrhnutý štrkový vankúš hrúbky 150mm proti vzlínaniu vody. Základové pásy, pätky ako aj základová doska sú z betónu B15.

Obvodové múry a zvislé konštrukcie Všetky múry objektu sú z presných tvárnic HEBEL, rsp. YTONG, šírky 300mm a 380mm, zateplené minerálnou vlnou – tvrdeným Nobasilom, hr. 80mm až 100mm, resp. polystyrénom hr.80mm až 100mm. V mieste obkladu drevom, hr. 15mm ukotvenom na vertikálnych trámikoch prierezu 25x50mm v osových vzdialenostiach 400-600mm, je použitý Nobasil fasádny hr. 50mm, resp. fasádny polystyrén, hr. 50mm. Priečky – vymurované z priečkových tvárnic HEBEL, rsp. YTONG, hr. 80mm. Je možné použitie aj priečok z tehál Porotherm, hr. 80mm, ktoré spolu s omietkami majú šírku 100mm. Na obvodové steny budovy sa použijú presné tvárnice HEBEL, rsp. YTONG, šírky 300mm, resp. 380mm. Na vnútornú nosnú stenu rozdeľujúcu funkčne jednotlivé hmoty troch objektov v rôznych výškových úrovniach sa použije nosný múr zo železobetónu hr. 300mm po celej výške. V prípade potreby sa môže v rámci interiéru použiť miesto polystyrénu aj priečková tvárnica z HEBELu, resp. z YTONGu. Základové pásy presahujúce terén je možné vyrobiť aj z betónových tvárnic PREMAC DT30, šírky 300mm. Exteriérový múr bude zrealizovaný tiež z betónových tvárnic PREMAC DT30, šírky 300mm a z tvárnic DT20, hr. 200mm. Budú vyliate betónom B20 a konštrukčne vystužené. Podrobnejšie použitie železobetónových základových pásov a múrov, betónových tvárnic PREMAC DT30 a DT20 a ich prepojenie bude riešené v realizačnom projekte statiky.

Vodorovné nosné konštrukcie Strop 1., 2. a 3. NP je navrhnutý ako monolitická železobetónová konštrukcia z B20 hrúbky 200mm, Strechy budovy sú navrhnuté ako monolitické železobetónové konštrukcie. Všetky železobetónové dosky sú spojené s vencami vystuženými do rohov. Schodisko je navrhnuté ako železobetónové.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 69 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Zastrešenie nosná konštrukcia strechy je navrhnutá ako monolitická ŽB konštrukcia zo Ž.B. B20, hrúbky 200mm. Zateplenie strešnej konštrukcie plochej strechy nad 5.NP sa nachádza nad ŽB doskou – EXTRUDOVANÝ POLYSTYRÉN (typ STYRODUR), hr. 200mm. Nad ňou je EXTRUDOVANÝ POLYSTYRÉN v spáde od hr. 40mm do 140mm k predpokladaným zvodom zo strešnej konštrukcie. Celá strecha je opatrená izoláciou proti vode – FATRAFOL 808, resp. FATRAFOL 810. Všetky ukončenia atík sú ukončené oplechovaním s poplastovanými plechmi a prestupy na streche sú dôkladne zvarované.

Tepelné izolácie: Podlahy na 1.NP – tvrdený NOBASIL, hr. 40mm. Strecha – EXTRUDOVANÝ POLYSTYRÉN (typ STYRODUR), hr. 180mm Obvodové steny – Fasádny NOBASIL, hr. 80mm Obvodové steny v mieste styku s terénom - Extrudovaný polystyrén, hr. 80mm, resp. 2x40mm.

Úprava povrchov: Steny a stropy v interiéri – JEDNOVRSTVOVÉ SADROVÉ OMIETKY STROJOVÉ – BAUMIT MSS 30, hr. 10mm, s následnou úpravou–stierka–farba biela, prípadne jemne sivá, respektíve podľa výberu architekta. Podhľady stropov a steny v interiéri – s následnou úpravou – stierka – farba biela, prípadne jemne sivá, resp. podľa výberu architekta. Vonkajšie omietky budú typu BAUMIT – farba BIELA RAL 9010, doplnkové farby bledosivá RAL 7038 a tmavosivá RAL 7037, kombinované s DREVENÝM OBKLADOM – drevo morené na tmavohnedý odtieň (do farby rámov okien a zasklených stien) a KERAMICKÝM OBKLADOM tehlovo-červenej farby – HOB, typ ARIZONA, RAL 3003, resp. RAL 3004 ( všetky podľa výberu a ponuky dodávateľa ). Pod omietku BAUMIT bude natiahnutá sieťovina na nosné tvárnice, hr. 300mm.

Podlahy a dlažby: Hygienické zariadenia, kúpeľňa, kotolňa – dlažba GRES a obklady stien – keramické, grafitovej, resp. tmavosivej, resp. čiernej farby. Obývacia izba s kuchynským a jedálenským kútom + ostatné izby - veľkoplošné drevené parkety tmavohnedého morenia s max. hr. do 14mm (všetky podľa ponuky dodávateľa) – dlažba z GRES-u, protišmyková, čiernej, resp. grafitovej farby, hr. 15-20mm uložená do maltového lôžka, respektíve stavebného lepidla. Príjazdová komunikácia pre automobily bude dláždená čiernymi betónovými dlaždicami, hr. 60mm, odolným zvýšenému tlaku.

Otvory: Okná a zasklené steny – Plastové, respektíve hliníkové rámy okien, farebnosť – morenie na tmavohnedý, resp. sivý odtieň (všetky podľa ponuky dodávateľa). Všetky okná, zasklené steny sú zasklené izolačným dvojsklom k 1,1 Wm2K.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 70 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Vstupné dvere do bytov sú oceľové podľa požiarnych noriem a doplnené bezpečnostnými prvkami podľa požadovaného bezpečnostného štandardu. V interiéri sú krídlové, resp. posuvné drevené dvere a zasklené drevené steny s jednoduchým zasklením. Dvere sú plné drevené s drevenými, resp. oceľovými zárubňami. Výber farieb dreva interiérových dverí a stien je uvažovaný v jemne sivých odtieňoch, RAL 9006 (hliníková farba).

Vzduchotechnika Neuvažuje sa.

Osvetlenie areálu: Osvetlenie parkoviska parkovisko je osvetlené svietidlami na stĺpoch. Prispieva k bezpečnosti osôb aj majetku. Osvetlenie promenády pozdĺž celej promenády je plánované osvetlenie, nižšieho charakteru, priame osvetlenie chodníka. Svietidla by nemali narúšať nočnú panorámu a výhľad na vodnú nádrž. Osvetlenie areálu bude súčasťou realizačného projektu elektroinštalácie.

Spevnené plochy a oplotenie: Spevnené plochy sú riešené v rámci pozemku na existujúcej prístupovej a obslužnej ceste pre autá. Uvažuje sa s použitím zámkovej dlažby namiesto zvetraného betónu a asfaltu. Na novovzniknutom parkovisku sa uvažuje s použitím zatrávňovacích panelov. Príjazdová komunikácia pre peších a promenáda dláždená mozaikou z granitových bielych kociek. Medzi domom služieb a apartmánovým domom sa uvažuje s dreveným oplotením pevného nepriehľadného charakteru do výšky 2m.

1.4 DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA

Pozdĺž hranice pozemku z východnej strany prechádza štátna cesta III. triedy, spájajúca obce Bukovec a Šaca. Z cesty je existujúca odbočka k bývalému Hotelu. Tento vstup áut zostane zachovaný. Ochranné pásmo cesty III. triedy je 20m na obe strany od osi vozovky. Novo navrhovaný stav neporušuje toto ochranné pásmo, a nenachádzajú sa v ňom žiadne stavebné objekty. Priestor je využívaný ako otvorené parkovisko s kapacitou 26 áut. Ďalšie parkovanie je pozdĺž obslužnej cesty k DOMU SLUŽIEB s kapacitou 14 áut. Tieto parkoviská sú určené pre majiteľov apartmánov a vstup na obslužnú komunikáciu je kontrolovaný. Celková kapacita parkovania na riešenom pozemku je 40 áut. Vzhľadom na voľné plochy na vedľajších parcelách nepredpokladáme problém s parkovaním. V prípade potreby hodlá investor v budúcnosti riešiť ďalšie parkovacie miesta formou prenájmu alebo odkúpenia vedľajších parciel.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 71 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

PRISTUPOVÁ CESTA K VODNEJ HLADINE Majiteľ pozemku má povinnosť zabezpečiť v prípade nutnosti prístup k vodnej hladine, preto je navrhnutá rampa SO 12 PRÍSTUP K VODNEJ HLADINE na severe pozemku, ku ktorej vedie priamo existujúca spevnená cesta na pozemku 720/2 a asfaltová cesta na pozemku 720/3. Prístupová rampa ma šírku 3m a plynule vchádza da vodnej hladiny.

1.5 NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY

Realizácia zámeru vytvorí v krátkej dobe zamestnanosť súvisiacu s výstavbou a prevádzkou celého areálu.

1.6 INÉ NÁROKY

Pri realizácii zámeru sa nepredpokladajú iné nároky.

2. Údaje o výstupoch

Odpady

Vplyv počas výstavby

V zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 283/2001 Z.z., Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 284/2001 Z.z., prílohy č.1, ktorou sa ustanovuje katalogizácia odpadov, Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 129/2004 Z.z. a v zmysle Zákona č.223/2001 Zb. O odpadoch sú odpady vznikajúce počas stavebných prác zatriedené : - tehla 170 102 9,0 t - stavebná suť, betón 170 101 6,5 t - keramika 170 103 2,8 t - drevo 170 201 3,0 t - sklo 170 202 1,5 t - pozinkovaný plech 170 404 0,5 t

Bližšia špecifikácia druhov a množstva odpadov produkovaných počas stavebných prác je možná až po spracovaní projektu stavby, ktorý uvedie materiálovú skladbu navrhovaných objektov.

Domový odpad z apartmánov – bývanie kategória odpadu “Z” sa odváža do spaľovne. Na odpadky slúži kontajnery umiestnené na pozemku, vo vyhradenej časti pri parkovisku a trafostanici. Priestor je samostatne oplotený a je prístupný z exteriéru. Je možné v ňom umiestniť aj ďalšie zberné nádoby na separovaný odpad.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 72 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Držiteľ odpadu bude nakladať s odpadom v súlade s §19 zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, t.j. najmä:

- zabezpečí zneškodnenie stavebných odpadov, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť zhodnotenie prostredníctvom osoby oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch.

- ku kolaudačnému konaniu predloží doklady o spôsobe nakladania so stavebným odpadom.

Počas nakladania s odpadmi bude dodávateľ stavby rešpektovať podmienky obsiahnuté v Zákone NR SR č. 223/2001 Z.z. O odpadoch, Zákone č. 238/1991 Zb. O odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s ním súvisiace predpisy (Nariadenie vlády č. 606/1992 Zb., v znení NV SR č. 190/1996 Z.z.).

Zemina Výkopová zemina pri výstavbe – kategória odpadu “O” sa použije na vyrovnanie terénu a moduláciu povrchu priamo na pozemku. So zeminou bude nakladané počas realizácie nových spevnených plôch okolo objektu. Prebytočná zemina bude priebežne odvážaná a deponovaná v lokalite, ktorej polohu upresní ďalší stupeň PD. Zemina pre záverečné terénne a sadové úpravy bude zabezpečovaná dovozom.

Ovzdušie Počas výstavby budú zvýšené emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia z dopravných a stavebných mechanizmov a prachové emisie z odkrytého terénu a výkopov. Úroveň týchto emisií bude síce zvýšená, avšak bude krátkodobo pôsobiaca, nakoľko sa zemné a montážne práce budú realizovať len počas výstavby. Rozsah stavebných prác, ich charakter i časová náročnosť však budú minimálne. Predpokladané stavebné práce nepredpokladajú vznik významného zdroja znečistenia prašnosťou v dotknutom území.

Stavba má bytový charakter. Nevyskytujú sa v nej výrobné priestory, v ktorých by vznikali škodliviny s dopadom na životné prostredie.

Vzduchotechnika: Neuvažuje sa.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 73 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

KANALIZÁCIA V predmetnej lokalite, pozdĺž predmetného areálu je vedený existujúci kanalizačný zberač v správe obce Bukovec. V rámci predmetného rezortu bude do predmetného existujúceho zberača zaústená iba splašková kanalizácia z jednotlivých objektov rezortu.

Dažďové (zrážkové odpadové vody zo striech objektov) budú zvislými dažďovými odpadnými potrubiami zaústené do vsakovacích šachiet .

Vnútorná kanalizácia odvádza splaškové odpadné vody od zriaďovacích predmetov v jednotlivých objektoch cez revízne kanalizačné šachty do vonkajšej kanalizácie, ktorou sú splaškové odpadové vody dopravené do jestvujúceho kanalizačného zberača. Ležaté kanalizačné zvodné potrubia budú vedené v zemi pod podlahou príslušného objektu. Zvislé odpadné potrubia splaškové sú vyvedené nad strechu príslušného objektu a budú ukončené vetracou hlavicou 500 mm nad úrovňou strechy. Pripojovacie potrubia od jednotlivých zriaďovacích predmetov budú vedené nad stropnou konštrukciou v podlahe. Celý systém vnútornej kanalizácie je navrhnutý z plastových rúr.

496440 l/deň VÝPOČET MNOŽSTVA SPLAŠKOVÝCH VÔD Súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti 496,440 m3/deň = Qp * khmax 20,685 m3/hod ( pri počte EO 540 je khmax = 3 ) 5,746 l/s

99288 l/deň VÝPOČET MNOŽSTVA SPLAŠKOVÝCH VÔD 99,288 m3/deň Súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti = Qp * khmin ( pri počte EO 540 je khmin = 0,6 ) 4,137 m3/hod 1,149 l/s

Momentálne je vypracovaný projekt kanalizácie obce. Prebehlo územné konanie. V rámci stavby sa zrekonštruuje kanalizačný zberač, vybuduje sa splašková kanalizačná sústava v obci, čerpacia stanica odpadových vôd, prípojky od producentov a čistička odpadových vôd.

Hluk a vibrácie

Hluk Nadstavbou a prístavbou rekreačného rezortu Bukovec a jeho následnou prevádzkou sa nepredpokladá, že dôjde k negatívnemu ovplyvneniu hlukovej situácie v posudzovanom území.

Ochrana hluku z cestnej dopravy je riešená odstupom od komunikácie 20m a obytná časť domu je osadená - otočená smerom k jazeru. Z charakteru okolitého prostredia nie je potrebné iné riešenie. Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 74 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Vibrácie Otrasy a vibrácie sú súčasťou stavebných prác a je ich možné eliminovať voľbou vhodných technológií. Počas výstavby budú vibrácie krátkodobé a bez výrazného vplyvu na okolité objekty. Šírenie vibrácií z posudzovanej činnosti počas jej prevádzky sa nepredpokladajú.

Žiarenia a iné fyzikálne polia Nadstavba a prístavba rekreačného rezortu Bukovec a jeho následná prevádzka nebude zdrojom rádioaktívneho alebo elektromagnetického žiarenia.

Teplo, zápach a iné výstupy Nepredpokladá sa šírenie zápachu a tepla mimo hodnotený zámer.

Iné očakávané vplyvy

PRÍSTUPOVÁ CESTA K VODNEJ HLADINE Majiteľ pozemku má povinnosť zabezpečiť v prípade nutnosti prístup k vodnej hladine, preto je navrhnutá rampa SO 12 PRÍSTUP K VODNEJ HLADINE na severe pozemku, ku ktorej vedie priamo existujúca spevnená cesta na pozemku 720/2 a asfaltová cesta na pozemku 720/3. Prístupová rampa ma šírku 3m a plynule vchádza do vodnej hladiny.

Významné terénne úpravy a zásahy do krajiny

Spevnené plochy a oplotenie:

Spevnené plochy sú riešené v rámci pozemku na existujúcej prístupovej a obslužnej ceste pre autá. Uvažuje sa s použitím zámkovej dlažby namiesto zvetraného betónu a asfaltu. Na novovzniknutom parkovisku sa uvažuje s použitím zatrávňovacích panelov. Príjazdová komunikácia pre peších a promenáda dláždená mozaikou z granitových bielych kociek. Medzi domom služieb a apartmánovým domom sa uvažuje s dreveným oplotením pevného nepriehľadného charakteru do výšky 2m.

Sadové úpravy:

Na pozemku sa nachádza niekoľko stromov, hlavne pred hotelom pri vodnej hladine a taktiež náletová zeleň. Rovná plocha v strede bola používaná ako trávnaté ihrisko. Stav stromov je nutné preveriť a vhodne ošetriť. Nové objemy prístavby a ochranné pásmo trafostanice vyžadujú výrub 7 stromov rôznej veľkosti. Výrub prebehne mimo vegetačného obdobia. V prípade prác s drevinami bude stavebník dodržiavať podmienky obsiahnuté v Zákone c. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ako kompenzáciu výrubu navrhuje investor výsadbu aleje 14 stromov na pozemku pozdĺž kúpalísk pri obslužnej komunikácii. Zeleň v celom koncepte dotvára vhodnú relaxačnú atmosféru Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 75 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

a je na ňu daný veľký dôraz. Celý areál je dotvorený trávnikom a zavlažovaním. Celý pozemok bude pekne upravený a zeleň bude pravidelne udržiavaná.

3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie.

Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie, ktoré spracovateľ na súčasnej úrovni poznania zámeru i dotknutého územia očakáva, sú uvedené v kapitole 6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA.

Predpokladané vplyvy predstavujú vplyvy pozitívne aj negatívne. Z hľadiska kvantifikácie a intenzity pôsobenia nepredstavujú negatívne vplyvy významnú úroveň vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia alebo obyvateľstvo. Negatívne vplyvy je možné minimalizovať vhodnými opatreniami.

Nepriame vplyvy Navrhované dočasné objekty zariadenia staveniska a predbežne navrhovaný postup prác nebude mať zásadne negatívny dopad na životné prostredie lokality, v zmysle § 8, Stavebného zákona nebude mať zásadne negatívne účinky a vplyvy, nebude produkovať škodlivé exhalácie, hluk, teplo, otrasy, vibrácie, prach, zápach, oslňovanie a zatieňovanie, nebude zhoršovať životné prostredie na stavbe a jeho okolí nad prípustnú mieru resp. nad mieru povolenú vydaným rozhodnutím o umiestnení stavby resp. následne vydaným stavebným povolením.

4. Hodnotenie zdravotných rizík

V hodnotenom zámere sa nepredpokladá vznik zdravotných rizík.

Znečisťujúce látky pochádzajúce z priemyslu, poľnohospodárstva a ďalších zdrojov sú pre ľudský organizmus cudzorodé a v závislosti od ich charakteru a kvantity ohrozujú resp. narušujú zdravie človeka. Posudzovaná lokalita je podľa uvedených informácii o súčasnom stave životného prostredia a environmentálnej regionalizácie Slovenskej republiky zaradená do regiónu 3. environmentálnej kvality - Košický región. Región reprezentuje územia, kde sa kumulujú environmentálne záťaže. Nadstavba a prístavba a samotná prevádzka Rekreačného rezortu Bukovec nemajú charakter činností s produkciou významného množstva látok alebo faktorov, ktoré by mohli mať negatívny dopad na zdravotný stav obyvateľstva a významný vplyv na zložky životného prostredia dotknutého územia.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 76 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia

Na predmetné územie sa vzťahuje 1. stupeň ochrany v zmysle §12 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Do hodnoteného územia nezasahujú žiadne veľkoplošné ani maloplošné prvky ochrany prírody a krajiny. Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadnych navrhovaných lokalít tvoriacich sústavu chránených území NATURA 2000 (Chránené vtáčie územia a Územia európskeho významu) Hodnotené územie nie je zaradené do zoznamu Ramsarského dohovoru o mokradiach. V hodnotenom území a jeho blízkom okolí sa nevyskytujú PHO vôd ani vodohospodársky chránené oblasti. Do katastra obce Bukovec patrí zdroj pitnej vody so svojím ochranným pásmom. Ani jedno však nezasahuje do predmetného územia.

Plocha PHO celkom z toho výmera pôdy P.č. Názov vodárenskej nádrže 2 (km ) poľnohospodárskej lesnej 1. Bukovec 52,90 5,12 45,91

Nadstavbou, prístavbou a prevádzkou navrhovanej činnosti nebudú dotknuté kultúrne a historické pamiatky ani paleontologické, archeologické náleziská či geologické lokality situované v blízkom, alebo v širšom okolí navrhovanej činnosti.

Hodnotené územie navrhovanej činnosti nezasahuje do žiadnej vodohospodársky chránenej oblasti ani do vyhlásených pásiem hygienickej ochrany podzemných vôd (v zmysle zákona NR SR č. 364/2004 o vodách). Vplyv na tieto oblasti je nulový.

Obec nemá spracovaný miestny ÚSES. V súčasnosti majú hlavné toky Ida a Myslavský potok v katastri výraznú migračnú funkciu a rozsiahle plochy lesov v katastri môžeme z hľadiska hodnôt a významu označiť ako reálne regionálne biocentrum. Podľa nadregionálneho ÚSES SR prebieha pozdĺž toku Ida regionálny biokoridor. Kataster leží v území s veľmi priaznivou ekologickou kvalitou priestorovej štruktúry.

Zámer činnosti výrazne neovplyvní existujúce ani navrhované územia ochrany prírody a nebude negatívne vplývať na výskyt a migráciu druhov fauny a flóry v okolí hodnoteného územia. Realizáciou navrhovanej činnosti nepredpokladáme negatívne ovplyvnenie biodiverzity širšieho okolia navrhovanej činnosti.

Pri výstavbe navrhovanej činnosti bude potrebné dodržať ochranné pásma podzemných a nadzemných vedení a stavieb vymedzených STN a zákonom.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 77 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

OCHRANNÉ PÁSMO VODNEJ HLADINY Juho-západnú hranicu pozemku tvorí vodná hladina nádrže Bukovec. Ochranné pásmo predstavuje 6m od vodnej hladiny. Objekt SO 06 DOM SLUŽIEB túto vzdialenosť rešpektuje a je navrhnutý tak, aby neporušoval ochranné pásmo vodnej plochy.

OCHRANNÉ PÁSMO JESTVUJÚCEHO KANALIZAČNÉHO POTRUBIA Pozdĺž skoro celého pozemku prechádza kanalizačné potrubie. Jeho ochranné pásmo tvorí od osi potrubia 2m, tj. spolu 4m. Žiadny z novonavrhovaných objektov toto ochranné pásmo neporušuje.

OCHRANNÉ PÁSMO JESTVUJÚCEHO VODOVODNÉHO POTRUBIA Cez východnú časť pozemku prechádza vysokotlakové vodovodné potrubie s ochranným pásmom od osi potrubia 3m, to je spolu 6m. Nové objekty neporušujú toto ochranné pásmo.

OCHRANNÉ PÁSMO CESTY Východnú hranicu pozemku lemuje štátna cesta III. triedy medzi obcami Šaca a Bukovec. Jej ochranné pásmo je 20m od osi vozovky na obe strany. V ochrannom pásme sa nenachádzajú žiadne stavebné objekty, len parkovisko. Vstup na pozemok ostane zachovaný v mieste existujúceho príjazdu k bývalému hotelu.

PRÍSTUP K VODNEJ HLADINE Majiteľ pozemku má povinnosť zabezpečiť v prípade nutnosti prístup k vodnej hladine, preto je navrhnutá rampa SO 12 PRÍSTUP K VODNEJ HLADINE na severe pozemku, ku ktorej vedie priamo existujúca spevnená cesta na pozemku 720/2 a asfaltová cesta na pozemku 720/3. Prístupová rampa ma šírku 3m a plynule vchádza do vodnej hladiny.

6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia.

Z hľadiska časového priebehu pôsobenia navrhovanej činnosti konštatujeme, že vplyv výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti nebude negatívne pôsobiť na žiadnu zložku životného prostredia vrátane zdravia človeka. Vzhľadom na to, že stavebné úpravy sa budú realizovať mimo intravilánu obce, nepredpokladajú sa žiadne vplyvy na okolitú zástavbu. Vplyvy počas výstavby sú málo významné a je možné ich zmierniť až eliminovať navrhnutými opatreniami. Vplyvy z prevádzkovania rezortu pri dodržiavaní navrhnutých opatrení nebudú významné a vhodné ekologizačné a estetizačné opatrenia areál zatraktívnia a bude obyvateľmi obce aj širšieho okolia prijímaný pozitívnejšie.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 78 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

6.1. Posúdenie vplyvov na obyvateľstvo Dotknuté územie v súčasnosti predstavuje starý objekt, bez rekonštrukcie a nadstavby, neupravené trávnaté plochy a dreviny. Najvýraznejším dopadom pri výstavbe objektu je produkcia hluku a prašnosti v dotknutom území. Hluk a prašnosť bude spôsobený výkopovými prácami a dopravným ruchom vozidiel a mechanizmov. Vplyv výstavby bude dočasný, nepredpokladáme dlhodobú záťaž stavebným ruchom v dotknutom území. Je potrebné ho minimalizovať použitím vhodnej technológie a stavebných postupov, ktoré budú rozpracované v rámci prípravy projektu stavby a jej organizácie.

Podľa dostupných poznatkov k hodnotenej činnosti je vplyv na obyvateľstvo minimálny a akceptovateľný. Nadstavba a prístavba zámeru prispeje k rozvoju prostredia:

1. posilnenie cestovného ruchu v oblasti 2. zvýšenie atraktívnosti Bukovca ako relaxačného a oddychového cieľa 3. zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu 4. zlepšenie štruktúry skvalitňovaním poskytovaných služieb a rozšírenie ich spektra 5. podpora a vznik nových pracovných príležitostí pre miestnych obyvateľov

Z tohto hľadiska sa jedná o pozitívny vplyv na obyvateľstvo. Prevádzka navrhovaného zámeru nie je spojená s ohrozením zdravotného stavu obyvateľstva. Počas bežnej prevádzky sa nepredpokladá vznik takých látok, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. Zdravotné riziká počas bežnej prevádzky neboli identifikované.

6.2. Vplyvy na prírodné prostredie

6.2.1. Vplyvy na horninové prostredie, geodynamické javy, nerastné suroviny a geomorfologické pomery Prevádzka zámeru nevyvolá v dotknutom území zhoršenie existujúceho stavu horninového prostredia. Stavba je navrhnutá a bude realizovaná tak, aby v maximálnej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Prijaté stavebné a konštrukčné a prevádzkové riešenia minimalizujú možnosť kontaminácie horninového prostredia v etape výstavby a prevádzky hodnotenej činnosti.

6.2.2. Vplyvy na ovzdušie a klímu Uvedenie objektov do prevádzky praktický minimálne ovplyvní hodnotu súčasného znečistenia ovzdušia. Nepredpokladá sa prekročenie prípustných hygienických limitov z pohľadu navrhovanej činnosti. Počas výstavby je možné očakávať zvýšenú prašnosť. Pôjde o dočasný vplyv, ktorý bude eliminovaný nápravnými opatreniami počas výstavby.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 79 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

6.2.3 Vplyvy na hlukovú situáciu v území Všetky prevádzky a pracoviská v rámci navrhovanej činnosti budú musieť spĺňať najvyššie prístupné hodnoty normalizovanej hladiny hluku stanovené nariadením vlády podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami.

Samotný objekt po výstavbe pôsobením na existujúcu okolitú zástavbu vzhľadom na svoju funkciu nespôsobí ohrozenie parametrov životného prostredia z hľadiska hluku.

6.2.4. Vplyvy na povrchovú a podzemnú vodu Vzhľadom na prijaté opatrenia ohľadne odpadových a splaškových vôd (kanalizácia, vsakovacie šachty), považujeme riziko kontaminácie podzemnej vody v dotknutom území za minimálne pri dodržaní podmienok bezpečnosti práce a zaobchádzania s nebezpečnými látkami škodiacim vodám v zmysle § 35 ods. 2. písm. a až f zákona NR SR č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon). Navrhované územie navrhovanej činnosti nezasahuje do žiadnej vodohospodársky chránenej oblasti ani do vyhlásených pásiem hygienickej ochrany vôd (v zmysle zákona NR SR č.364/2004 o vodách). Odpadová splašková voda bude odvedená kanalizačným zberačom, ktorý je v správe obce Bukovec. V rámci predmetného rezortu bude do predmetného existujúceho zberača zaústená iba splašková kanalizácia z jednotlivých objektov rezortu.

6.2.5. Vplyvy na pôdu Počas výstavby je potrebné venovať pozornosť prevencii pre možnosť úniku ropných látok zo stavebných mechanizmov a z dočasných skládok stavebného odpadu. Nepredpokladáme iné vplyvy na pôdu dotknutého územia počas výstavby ani počas prevádzky navrhovaného zámeru.

6.2.6. Vplyvy na genofond a biodiverzitu Dotknuté územie je situované v extraviláne obce Bukovec. V súčasnosti povrch dotknutého územia tvorí dvojposchodový objekt bývalého hotela a jeho prístavba, momentálne mimo prevádzky a tiež objekt lodenice (vedený v LV ako garáž), taktiež mimo prevádzky. K objektu vedie asfaltová cesta. Veľkú plochu pozemku tvorí trávnatý porast a miestami štrk. Pozemok je momentálne udržiavaný len v nutnom režime. Na pozemku sa nachádzajú dreviny a taktiež náletová zeleň. Rovná plocha v strede bola používaná ako trávnaté ihrisko. Pozdĺž celej severnej strany pozemku prechádza spevnená cesta. Priestor medzi hotelom a verejnou cestou tvorí svahovitý terén s trávnatým porastom. Súhlas na výrub sa vyžaduje pri drevinách, ktorých obvod kmeňa meraný vo výške 130cm je väčší ako 40cm a kroch a krovitých porastoch, ktorých plošný priemet je väčší ako 10m2. Stav stromov je nutné preveriť a vhodne ošetriť. Nové objemy prístavby a ochranné pásmo trafostanice vyžadujú výrub 7 stromov rôznej veľkosti. Výrub prebehne mimo vegetačného obdobia. V prípade prác s drevinami bude stavebník dodržiavať podmienky obsiahnuté v Zákone c. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 80 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Ako kompenzáciu výrubu navrhuje investor výsadbu aleje 14 stromov na pozemku pozdĺž kúpalísk pri obslužnej komunikácii. Zeleň v celom koncepte dotvára vhodnú relaxačnú atmosféru a je na ňu daný veľký dôraz. Celý areál je dotvorený trávnikom a zavlažovaním. Celý pozemok bude pekne upravený a zeleň bude pravidelne udržiavaná.

Zámer činnosti výrazne neovplyvní existujúce ani navrhované územia ochrany prírody a nebude negatívne vplývať na výskyt a migráciu druhov fauny a flóry v okolí hodnoteného územia. Realizáciou navrhovanej činnosti nepredpokladáme negatívne ovplyvnenie biodiverzity širšieho okolia navrhovanej činnosti.

6.3. Vplyvy na krajinu Krajina predstavuje zložitý, dynamický, priestorovo organizovaný totálny geografický systém, prejavujúci sa v priestore ako reálny územný objekt, ktorý zahrňuje tak prírodné (abiotické a biotické) ako aj socioekonomické prvky (ľudskú spoločnosť a produkty jej aktivity) a ich vzájomné vzťahy. Racionálne vytváranie krajiny si nevyhnutne vyžaduje hľadať také umiestnenie v krajinnom priestore, ktoré minimalizuje jej negatívne ovplyvňovanie krajinného systému a fungovanie jeho horizontálnych a vertikálnych procesov. V tesnej blízkosti realizovanej investície sa nachádza vodná nádrž Pod Bukovcom, ktorá ovplyvňuje krajinný obraz danej lokality. Realizáciou plánovaného zámeru vzhľadom k jeho lokalizácii nedochádza k významnému narušeniu štruktúry krajiny, krajinného obrazu ani scenérie nakoľko zámer je umiestnený na mieste, ktoré aj v minulosti malo rovnakú rekreačnú funkciu, mieste s neudržiavanými rekreačnými plochami a objektmi bývalého doškoľovacieho strediska. Stabilita územia ani okolia nebude narušená. Zároveň nie sú dotknuté ani významné krajinotvorné prvky vyžadujúce ochranu. Jednotlivé stavebné objekty rekreačného rezortu boli navrhnuté a budú realizované tak, aby čo v najmenšej miere narušili existujúcu scenériu.

6.3.1. Vplyvy na štruktúru a využívanie krajiny Navrhovaný zámer bude realizovaný v extraviláne obce. Predložená dokumentácia rieši koncept nadstavby a prístavby „Rekreačného zámeru Bukovec“ vo väzbe na okolité prostredie. V zmysle územného plánu obce je uvažované v riešenej lokalite 3 – lokalita Vodná nádrž, ktorá je momentálne tvorená v súčasnosti neudržiavanými rekreačnými plochami a objektmi bývalého doškoľovacieho strediska pri dolnej nádrži. Na katastri je vedená ako zastavané a ostatné plochy. Časť je oplotená a zarastená vzrastlou zeleňou. Je sprístupnená účelovou asfaltovou cestou.

Platná ÚPD tu navrhuje ponechanie kapacitných zariadení CR, voľných verejných plážovísk a plôch športu a oddychu. ZaD 01 – je navrhované rozšírenie funkčnej plochy kapacitných zariadení CR na šesťdesiat lôžok hotelového typu a náležité skapacitnenie ostatných funkcií - wellnes, reštaurácia, kaviarne, piváreň a baru. Pri ceste je navrhované dvojúrovňové parkovisko. Ako depandant je navrhovaný bar s požičovňou lodičiek. Navrhovaný nárast kapacít bude z rezervou absorbovaný jestvujúcim Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 81 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

systémom TI. Využijú sa niektoré pôvodné prípojky k jestvujúcej budove. Oproti platnej ÚPD sa v lokalite mení časť voľných verejných plážovísk na plochy kapacitných zariadení CR a plochy športu a oddychu. Zástavba na týchto funkčných plochách je navrhovaná mimo akýchkoľvek ochranných pásiem.

6.3.2. Vplyvy na scenériu krajiny Realizáciou navrhovaného zámeru sa zmení súčasná scenéria krajiny v pozitívnom smere. Dôjde k zmene v súčasnosti nevyužívaného areálu. Lokalita Vodná nádrž je momentálne tvorená neudržiavanými rekreačnými plochami a objektami bývalého doškoľovacieho strediska pri dolnej nádrži. REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC má poskytnúť návštevníkom kvalitné služby a možnosti rekreácie zodpovedajúce dnešným potrebám. Cieľom je vytvoriť originálny moderný komplex, ktorý poskytuje všetky služby spojené s oddychom, rekreáciou a pobytom pri vode. REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC je umiestnený v samotnom strede nádrže priamo pri pláži, v ideálnej polohe predurčenej na služby a ubytovanie budúceho centra Bukovca. Architektonický zámer uvažuje zvýšiť ubytovaciu kapacitu k existujúcej stavbe, nadstaviť a pristavať ďalšie poschodia, a tiež pristavať samostatný apartmánový dom. Priamo na pláži je umiestnený DOM SLUŽIEB s bufetom, reštauráciu a požičovňou potrieb pre všetky vodné športy, vrátane potrieb pre rybolov. Priestor medzi oboma objektmi vypĺňa kúpalisko s troma bazénmi, množstvom atrakcií pre deti, ale aj dospelých. Pozdĺž celého pozemku je vytvorená promenáda – chodník pre peších, ktorý spája všetky atrakcie a umožňuje príjemnú prechádzku prostredím. Takto riešený areál a výsadba nových drevín bude pozitívne vplývať na okolie, architektonicky dotvorí priestor a panorámu v danej lokalite a tým celkovo zvýši atraktivitu obce Bukovec.

6.3.3. Vplyvy na chránené územia, ochranné pásma a územný systém ekologickej stability Dotknuté územie sa nachádza v extraviláne obce Bukovec. Navrhovaný zámer nezasahuje do žiadnych veľkoplošných a maloplošných chránených území. Na pozemku nerastú chránené stromy.

Nenachádza sa tu žiadny ekologicky významný biotop, resp. genofondová lokalita.

Lokalizácia navrhovaného zámeru nepredpokladá významný vplyv na prvky ÚSES - územného systému ekologickej stability. Obec nemá spracovaný miestny ÚSES. V súčasnosti majú hlavné toky Ida a Myslavský potok v katastri výraznú migračnú funkciu a rozsiahle plochy lesov v katastri môžeme z hľadiska hodnôt a významu označiť ako reálne regionálne biocentrum. Podľa nadregionálneho ÚSES SR prebieha pozdĺž toku Ida regionálny biokoridor. Koridor Idanského potoka je regionálnym biokoridorom a ekologicky významným segmentom, ktorý zámer významne neovplyvňuje.

V zmysle Generelu nadregionálneho ÚSES SR sa v území nenachádzajú žiadne nadregionálne prvky.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 82 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Nadstavba a prístavba navrhovanej činnosti nepredpokladá výrazný zásah do lesných a vodných prírodných ekosystémov. Hodnotené územie nezasahuje do žiadnej navrhovanej lokality NATURA 2000 a nie je zaradené do zoznamu Ramsarského dohovoru o mokradiach.

V hodnotenom území sa vyskytujú ochranné pásma vôd. Juho-západnú hranicu pozemku tvorí vodná hladina nádrže Bukovec. Ochranné pásmo predstavuje 6m od vodnej hladiny. Objekt SO 06 DOM SLUŽIEB túto vzdialenosť rešpektuje a je navrhnutý tak, aby neporušoval ochranné pásmo vodnej plochy.

6.4. Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme

6.4.1. Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky, paleontologické a archeologické náleziská Výstavba a prevádzka navrhovaného zámeru nebude mať priamy vplyv na kultúrne a historické pamiatky, ani na paleontologické a archeologické náleziská a budovy v širšom okolí dotknutého územia. Nakoľko v dotknutom území nebol uskutočnený archeologický prieskum, je potrebné, aby sa pri zemných prácach pri výstavbe objektu postupovalo v súlade so zákonom č. 49/2002 Zb. o pamiatkovej starostlivosti. Činnosť sa nedotýka národnej kultúrnej pamiatky evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR a nenachádza sa na pamiatkovom území. V prípade archeologického nálezu nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác podľa ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 Pamiatkového zákona oznámi nález Krajskému pamiatkovému úradu a nález ponechá bezo zmeny až do obhliadky Krajským pamiatkovým úradom alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou.

6.4.2. Vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy (miestne tradície) Výstavba a prevádzka navrhovaného zámeru nebude mať žiaden negatívny vplyv na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy, ani na miestne tradície.

6.4.3. Vplyvy na poľnohospodársku výrobu Výstavba a prevádzka navrhovaného zámeru nebude mat žiaden vplyv na poľnohospodársku výrobu.

6.4.4. Vplyvy na priemyselnú výrobu Výstavba a prevádzka navrhovaného zámeru nebude mať žiaden vplyv na priemyselnú výrobu.

6.4.5. Vplyvy na dopravu Pozdĺž hranice pozemku z východnej strany prechádza štátna cesta III triedy, spájajúca obce Bukovec a Šaca. Z cesty je existujúca odbočka k bývalému Hotelu. Tento vstup áut zostane zachovaný. Ochranné pásmo cesty III. triedy je 20m na obe strany od osi vozovky. Novo navrhovaný stav neporušuje toto ochranné pásmo, a nenachádzajú sa v ňom žiadne stavebné

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 83 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

objekty. Priestor je využívaný ako otvorené parkovisko s kapacitou 26 áut. Ďalšie parkovanie je pozdĺž obslužnej cesty k DOMU SLUŽIEB s kapacitou 14 aut. Tieto parkoviská sú určené pre majiteľov apartmánov a vstup na obslužnú komunikáciu je kontrolovaný. Celková kapacita parkovania na riešenom pozemku je 40 áut. V rámci stavby budú použité všetky potrebné bezpečnostné prvky a dopravné značenie v súlade s predpismi tak, aby bola maximálne zabezpečená bezpečnosť chodcov a plynulosť dopravy. Je možné predpokladať, že vplyvy navrhovaného zámeru na dopravnú situáciu v okolí dotknutého územia v etape prevádzky budú minimálne.

6.4.6. Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch Výstavba a prevádzka objektu nebude mať žiaden negatívny vplyv na rekreáciu a cestovný ruch v dotknutom území a jeho širšom okolí. Práve naopak, zámer posilní cestovný ruch v oblasti, zatraktívni obec Bukovec ako relaxačný a oddychový cieľ. Obec Bukovec je známa rekreačná oblasť s vodnými nádržami. V súčasnosti má však stagnujúci trend vývoja. Služby sú tu na základnej úrovni a Bubovec momentálne nemá ubytovacie kapacity a jediný známejší hotel Hrabina je dlhodobo zatvorený. Zámer zvýši ubytovacie kapacity a zlepší služby, a tým výrazne zlepší rozvoj CR v oblasti. Z hľadiska polohy voči významným centrám osídlenia a sídelným rozvojovým osiam je obec v ťažiskovej polohe. Nadväzuje na mesto Košice.

6.4.7. Vplyvy na infraštruktúru Navrhovaný zámer má zabezpečené všetky potrebné objekty infraštruktúry, ktorých absencia by neumožnila prevádzkovanie predmetného investičného zámeru: - prípojky inžinierskych sietí - prístupové komunikácie a spevnené plochy - transformačná stanica.

7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice.

Vzhľadom k charakteru navrhovanej činnosti, priestorovému usporiadaniu dotknutého územia a dostatočnému odstupu od štátnej hranice nemožno predpokladať žiadne významné vplyvy presahujúce štátne hranice.

8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území

Realizácia navrhovaného zámeru podľa doterajších zistení nevyvolá výrazné vplyvy na súčasný stav životného prostredia v posudzovanom území. Z hľadiska ochrany prírody dotknutá lokalita sa nachádza v zmysle zákona NR SR c. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v prvom stupni ochrany, ktorého ochranné podmienky nie sú v rozpore s navrhovaným zámerom v danej lokalite.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 84 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti.

Počas výstavby môžu vzniknúť v minimálnom rozsahu málo pravdepodobné riziká a bežné riziká, súvisiace priamo so stavebnou činnosťou. Ich vylúčenie je podmienené dodržiavaním platných právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vplyvy na životné prostredie súvisiace s výstavbou možno zhrnúť do dočasné zvýšenej prašnosti a hlučnosti na stavenisku, ktoré však nepresahujú bežnú normu.

10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov majú za úlohu minimalizovať možné negatívne vplyvy počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. Pri realizácií zámeru je potrebné dodržiavanie platnej legislatívy, technologických, bezpečnostných a protipožiarnych predpisov. Predmetná stavba nebude mať zásadný negatívny dopad na životné prostredie lokality, resp. obce. Na minimalizáciu nepriaznivých vplyvov činnosti na životné prostredie sa navrhujú tieto opatrenia:

10.1. Územnoplánovacie opatrenia

Z pohľadu tohto zámeru sa nenavrhujú žiadne územnoplánovacie opatrenia.

10.2. Technické opatrenia a, Z hľadiska ochrany ovzdušia : - skladovanie prašných stavebných materiálov, v hraniciach zriadeného staveniska, minimalizovať resp. ich skladovať v uzatvárateľných plechových skladoch a stavebných silách - zabezpečiť, aby stavebná činnosť rešpektovala podmienky vyplývajúce zo Zákona č. 478/2002 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) a ktorým sa dopĺňa Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) a rešpektovala podmienky vyplývajúce zo Zákona MŽP SR č. 706/2002 Z. z. O zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok b, Z hľadiska ochrany pred hlukom : - na zriadenom stavenisku používať iba stroje a zariadenia vhodné k danej činnosti (navrhovanej technológii) a zabezpečiť ich pravidelnú údržbu a kontrolu.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 85 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

- zabezpečiť, aby práce na zriadenom stavenisku rešpektovali požiadavky vplývajúce z Nariadenia vlády SR č. 126/2006 Z. z. O ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií a požiadavky vyplývajúce z Nariadenia vlády SR č.115/2006, vydané 14.2.2006 O minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku - zabezpečiť, aby práce na zriadenom stavenisku rešpektovali požiadavky vplývajúce z požiadavky Vyhlášky MZ SR č. 549/2006 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí - zabezpečiť dodržiavanie podmienok vyplývajúcich zo Zákonov č. 355/2007 a č. 596/2002 - zabezpečiť dodržiavanie podmienok vyplývajúcich z oznámenia MZV SR č. 77/2003 Z. z. o prijatí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nočnej práci č. 171 z roku 1990 - zabezpečiť, aby výstavba (stavebné práce) rešpektovali podmienky vyplývajúce z Domového poriadku (problematika nočného kľudu po 22 hod.) - zabezpečiť, aby výstavba (hlučné stavebné práce) neboli realizované v So, Ne a v dňoch sviatkov

Poznámka: Doporučené hlukové limity (Vyhláška č. 14/1977 Zb.) : - v čase 7:00 - 21:00 (60 dB (85 dB pri časovo limitovanej práci) - v čase 22:00 - 6,00 (40 dB) - v ostatnom čase (50 dB) c, Z hľadiska ochrany vôd a vodohospodárskych diel : - zabezpečiť, aby nasadené stroje a strojné zariadenia stavby neznečisťovali a neznižovali kvalitu povrchových a podzemných vôd lokality a rešpektovali podmienky vyplývajúce zo Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) - zabezpečiť, aby pri realizácii navrhovanej stavby boli dodržané ustanovenia § 39 vodného zákona a Vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd - zabezpečiť, aby stavebná činnosť, nasadené stavebné mechanizmy rešpektovali požiadavky vyplývajúce zo Zákona č. 556/2002 Z. z. O vykonávaní niektorých ustanovení vodného zákona d, Z hľadiska ochrany zelene : - zabezpečiť, aby so zeleňou riešeného územia bolo nakladané v zmysle podmienok obsiahnutých v projektovej dokumentácii príslušnej odbornej profesie, zo súhlasom príslušného orgánu štátnej správy

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 86 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

e, Z hľadiska nakladania s odpadmi : - zabezpečiť, aby držiteľ odpadov odovzdal odpady na zneškodnenie len osobám, ktoré sú na túto činnosť oprávnené - zabezpečiť, aby odpad nebol skladovaný na pozemku, ale bol hneď po vytvorení odvezený k oprávnenému odberateľovi - zabezpečiť, aby zhodnocovanie odpadov bolo realizované prostredníctvom osoby oprávnenej nakladať s odpadmi - zabezpečiť, aby držiteľ odpadov viedol a uchovával evidenciu o druhoch a množstve odpadov, o ich zhodnocovaní a zneškodňovaní a predmetné doklady predložil v kolaudačnom konaní príslušnému stavebnému úradu f, Z hľadiska ochrany pred vibráciami : - zabezpečiť dodržiavanie podmienok vyplývajúcich z Vyhlášky č. 549/2007 Z. z., ktorá hovorí o prípustných hodnotách hluku a vibrácií počas výstavby - zabezpečiť dodržiavanie podmienok vyplývajúcich zo Zákonov č. 355/2007 Z.z. a č. 596/2002 Z.z. - zabezpečiť dodržiavanie podmienok vyplývajúcich z dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 148 o ochrane pracovníkov proti nebezpečenstvám z povolania spôsobenými znečistením vzduchu, hlukom a vibráciami na pracoviskách (ratifikovaný Vyhláškou MZV č. 444/1991 Zb. s platnosťou od 11.1.1991)

10.3. Kompenzačné opatrenia

Na lokalite navrhovanej pre realizáciu zámeru sa vyskytujú dreviny, na ktoré sa v zmysle § 47 ods.4 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení, vzhľadom na ich parametre, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

Ako kompenzáciu výrubu navrhuje investor výsadbu aleje 14 stromov na pozemku pozdĺž kúpalísk pri obslužnej komunikácii. Zeleň v celom koncepte dotvára vhodnú relaxačnú atmosféru a je na ňu daný veľký dôraz. Celý areál je dotvorený trávnikom a zavlažovaním. Celý pozemok bude pekne upravený a zeleň bude pravidelne udržiavaná.

11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala.

Pri nulovom variante t.j. ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala, by pretrvával stav totožný so súčasným stavom jednotlivých zložiek životného prostredia, a teda dotknuté územie by zostalo v súčasnej podobe so všetkými kladnými aj zápornými vplyvmi na životné prostredie. Predmetný pozemok by aj naďalej tvorili objekty, ktoré sa tam v súčasnosti nachádzajú, a to dvojposchodový objekt bývalého hotela a jeho prístavby mimo prevádzky, objekt lodenice

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 87 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

(vedený v LV ako garáž), - mimo prevádzky. K objektu vedie asfaltová cesta. Veľkú plochu pozemku tvorí trávový porast a miestami štrk. Pozemok je momentálne udržiavaný len v nutnom režime. Na pozemku sa nachádzajú dreviny v neudržiavanom stave a náletová zeleň. Rovná plocha v strede bola používaná ako trávnaté ihrisko. Pozdĺž celej severnej strany pozemku prechádza spevnená cesta. Priestor medzi hotelom a verejnou cestou tvorí svahovitý terén s trávnatým porastom. Pri zachovaní súčasného stavu by nedošlo k zvýšeniu kvality prostredia, kvality zástavby a prevádzkovej kvality objektov. Nedošlo by k posilneniu cestovného ruchu v oblasti, ani k zatraktívneniu obce Bukovec ako relaxačného a oddychového cieľa. Nezvýšil by sa objem pobytového cestovného ruchu, nezlepšila by sa štruktúra skvalitňovaním poskytovaných služieb a rozšírenie ich spektra, nevznikli by nové pracovné príležitostí pre miestnych obyvateľov. Okolie a objekty by naďalej chátrali, stali by sa objektom pre vandalov, voľné plochy by naďalej zarastali náletovými drevinami a kríkmi, hrozí nebezpečie úrazu, poprípade hrozí, že by na predmetnom území mohli vznikať čierne skládky komunálneho a iného odpadu.

12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými a strategickými dokumentmi

Podľa Územného plánu obce Bukovec r.2014 v znení zmien a doplnkov je dotknuté územie vyčlenené ako lokalita č.3 – lokalita Vodná nádrž.

Platná ÚPD tu navrhuje ponechanie kapacitných zariadení CR, voľných verejných plážovísk a plôch športu a oddychu. ZaD 01 – je navrhované rozšírenie funkčnej plochy kapacitných zariadení CR na šesťdesiat lôžok hotelového typu a náležité skapacitnenie ostatných funkcií - wellnes, reštaurácia, kaviareň, piváreň a baru. Pri ceste je navrhované dvojúrovňové parkovisko. Ako depandant je navrhovaný bar s požičovňou lodičiek. Navrhovaný nárast kapacít bude z rezervou absorbovaný jestvujúcim systémom TI. Využijú sa niektoré pôvodné prípojky k jestvujúcej budove. Oproti platnej ÚPD sa v lokalite mení časť voľných verejných plážovísk na plochy kapacitných zariadení CR a plochy športu a oddychu. Zástavba na týchto funkčných plochách je navrhovaná mimo akýchkoľvek ochranných pásiem.

Posudzovaná činnosť je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou.

13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov

Na základe analýzy vplyvov možno konštatovať, že navrhovaná činnosť v posudzovanom území neprináša závažné problémy, pre ktoré by bolo potrebné stanoviť ďalší postup hodnotenia vplyvov na životné prostredie a navrhujeme ukončiť proces EIA v štádiu zisťovacieho konania.

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 88 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

Ďalšie okruhy problémov neboli identifikované. Pripomienky k tomuto zámeru žiadame zapracovať v rámci stavebného konania.

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU

1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu

Pre hodnotenie vplyvov zámeru na životné prostredie bolo použité komplexné hodnotenie. Súbory kritérií hodnotenia boli vyberané tak, aby charakterizovali spektrum vplyvov a ich významnosť.

2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty

V rámci prípravy stavby sme spracovali Zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zákon vyžaduje porovnať najmenej dva technické varianty s nulovým variantom. Navrhované riešenie však musí rešpektovať danosti lokality, ktoré predstavujú hlavne určené územno – plánovacie podmienky. Okrajové podmienky tiež stanovujú existujúca dopravná a technická infraštruktúra a požiadavky na zachovanie ich ochranných pásiem a vodná nádrž Pod Bukovcom a jej ochranné pásmo. Ďalšie podmienky sú určené platnou legislatívou a technickými normami.

Na základe týchto okrajových podmienok bola podaná žiadosť o upustenie od variantnosti riešenia navrhovanej činnosti „ Rekreačný rezort Bukovec“ . Okresný úrad Košice – okolie, Odbor starostlivosti o životné prostredie listom zo dňa 14.4.2015 č. OU-KS-OSZP-2015/004891 podľa § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upustil od požiadavky variantného riešenia zámeru.

Nulový variant (súčasný stav) V prípade nerealizácie navrhovanej činnosti by dotknuté územie zostalo v súčasnej podobe so všetkými kladnými aj zápornými vplyvmi na životné prostredie. Ak by sa daná činnosť nerealizovala, je vysoký predpoklad, že by kvalita životného prostredia v danej lokalite stagnovala. Predmetný pozemok by aj naďalej tvorili objekty, ktoré sa tam v súčasnosti nachádzajú, a to dvojposchodový objekt bývalého hotela a jeho prístavby mimo prevádzky, objekt lodenice (vedený v LV ako garáž), - mimo prevádzky. K objektu vedie asfaltová cesta. Veľkú plochu pozemku tvorí trávový porast a miestami štrk. Pozemok je momentálne udržiavaný len v nutnom režime. Na pozemku sa nachádzajú dreviny v neudržiavanom stave a náletová zeleň. Rovná

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 89 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

plocha v strede bola používaná ako trávnaté ihrisko. Pozdĺž celej severnej strany pozemku prechádza spevnená cesta. Priestor medzi hotelom a verejnou cestou tvorí svahovitý terén s trávnatým porastom. Pri zachovaní súčasného stavu by nedošlo k zvýšeniu kvality prostredia, kvality zástavby a prevádzkovej kvality objektov. Nedošlo by k posilneniu cestovného ruchu v oblasti, ani k zatraktívneniu obce Bukovec ako relaxačného a oddychového cieľa. Nezvýšil by sa objem pobytového cestovného ruchu, nezlepšila by sa štruktúra skvalitňovaním poskytovaných služieb a rozšírenie ich spektra, nevznikli by nové pracovné príležitostí pre miestnych obyvateľov. Realizácia zámeru bude spojená so zlepšením súčasného stavu životného prostredia, zlepšením kvality života obyvateľstva, s estetizáciou územia, socialnoekonomickými efektmi a rozvojom regiónu. Pri porovnaní nulového variantu a variantu navrhovanej činnosti je teda evidentné, že navrhované riešenie z dlhodobého hľadiska je environmentálne vhodné a prijateľné.

3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu

Činnosť nebude mať významný vplyv na zložky životného prostredia. Navrhovaný variant berie do úvahy charakter okolitého prostredia. Urbanistická koncepcia riešeného územia vychádza z prírodných a urbanistických daností riešenej lokality a blízkeho okolia. Je navrhnutá tak, aby sa svojou koncepciou riešené územie stalo súčasťou širšej lokality. V zmysle územného plánu obce Bukovec 2014 je uvažované v riešenej lokalite s rozšírením funkčnej plochy kapacitných zariadení CR na šesťdesiat lôžok hotelového typu a náležité skapacitnenie ostatných funkcií - wellnes, reštaurácia, kaviareň, piváreň a baru. Pri ceste je navrhované dvojúrovňové parkovisko. Ako depandant je navrhovaný bar s požičovňou lodičiek. Navrhovaný nárast kapacít bude z rezervou absorbovaný jestvujúcim systémom TI. Využijú sa niektoré pôvodné prípojky k jestvujúcej budove. Oproti platnej ÚPD sa v lokalite mení časť voľných verejných plážovísk na plochy kapacitných zariadení CR a plochy športu a oddychu. Zámer plne rešpektuje územný plán obce.

Nový navrhovaný stav:

REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC je umiestnený v samotnom strede nádrže priamo pri pláži, v ideálnej polohe predurčenej na služby a ubytovanie budúceho centra Bukovca. Architektonický zámer zvýši ubytovaciu kapacitu. Priamo na pláži je umiestnený DOM SLUŽIEB s bufetom, reštauráciu a požičovňou potrieb pre všetky vodné športy, vrátane potrieb pre rybolov. Priestor medzi oboma objektmi vypĺňa kúpalisko s troma bazénmi, množstvom atrakcií pre deti, ale aj dospelých. Bazény sú rozdelené podľa funkcií a hĺbky vody na plavecký bazén – (najväčší), ďalej relaxačný a detský bazén. Ku každému bazénu sú priradené adekvátne atrakcie. V celom priestore rezortu sú k dispozícii lehátka, slnečníky, sprchy, šatne a wc. Pozdĺž celého pozemku je vytvorená promenáda – chodník pre peších, ktorý spája všetky atrakcie

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 90 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

a umožňuje príjemnú prechádzku prostredím. Atraktívny lokalitným programom a architektonicky dotvorí priestor a panorámu v danej lokalite.

Pri dodržiavaní hygienických, bezpečnostných a zdravotných požiadaviek, environmentálnej legislatívy a za realizácie navrhovaných opatrení považujeme navrhovaný variant riešenia environmentálne prijateľný, s minimálnymi nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie a pozitívnymi vplyvmi na možnosti rozvoja cestovného ruchu, ubytovacích kapacít, zatraktívnenie obce Bukovec, vznik nových pracovných miest.

Na základe vykonaného hodnotenia vplyvov činnosti na životné prostredie v hodnotenom území a pri splnení opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie považujeme stavbu z hľadiska vplyvov na životné prostredie za prijateľnú a realizovateľnú.

VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA

Prílohy: 1. Umiestnenie - Situačná mapa 2. Súčasný stav – foto 3. Situácia- Súčasný stav územia 4. Situácia – Širšie vzťahy 5. Situácia – Užšie vzťahy 6. Koordinačná situácia 7. Situácia – Sadové úpravy 8. Vizualizácia 9. Žiadosť o upustenie od variantného riešenia 10. Upustenie od variantného riešenia 11. Stanovisko starostu obce Bukovec k začatiu územného a stavebného konania

VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU

1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a zoznam hlavných použitých materiálov

Predkladaný zámer bol vypracovaný na základe textových a grafických podkladov poskytnutých od projektantov Mgr. arch. Miloša Jurániho, autorizovaný architekt SKA a Ing. arch. Júliusa Tomu, autorizovaný architekt SKA. Časť zámeru popisujúca technické riešenie

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 91 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

stavby bola prevzatá z projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie vypracovanej JURANI&TOMA ARCHITEKTI s.r.o., Panská 15, 811 01 Bratislava.

Zákon NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Zákon NR SR č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Územný plán obce Bukovec 2007 Územný plán obce Bukovec, Zmeny a doplnky 01, 2014 Územný plán mesta Košice SHMÚ - Ročenka– Kvalita povrchových vôd na Slovensku v rokoch 2007-2008 SHMÚ - Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike 2012 Ministerstvo životného prostredia - Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky 2013 Vodná nádrž Bukovec a jej PHO - http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/voda/POVRCHOVVA_VODA/4_odozva/17_ ochrana_vod/ochr_pasma.html Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike - 2012 Program odpadového hospodárstva Košického kraja do roku 2015 ŠÚSR - Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike a krajoch v roku 2013 Pamiatkový úrad Slovenskej republiky https://www.pamiatky.sk/ Atlas Slovenskej republiky www.bukovec.sk http://www.sopsr.sk http://enviroportal.sk/ www.shmu.sk www.pamiatky.sk http://enviroportal.sk/atlas/online/

Zoznam skratiek:

ŽP – životné prostredie PPF - poľnohospodársky pôdny fond TTP – trvalé trávne porasty NDV – nelesná drevinová vegetácia LPF - lesný pôdny fond HD – hospodársky dvor NP – národný park NPR – národná prírodná rezervácia CHA – chránený areál PHO – pásmo hygienickej ochrany ÚSES – územný systém ekologickej stability Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 92 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

NÚSES – nadregionálny územný systém ekologickej stability NATURA 2000 - európska sústava chránených území NECONET – národná ekologická sieť Slovenska EMEP – kooperatívny monitorovací a hodnotiaci program diaľkového prenosu škodlivín znečisťujúcich ovzdušie ÚZPF - ústredný zoznam pamiatkového fondu OP – ochranné pásmo PHO – pásmo hygienickej ochrany LHC – lesný hospodársky celok LPF – lesný pôdny fond SHMÚ – Slovenský hydrometeorologický úrad SAŽP – Slovenská agentúra životného prostredia NMSKO - Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia CR – cestovný ruch ÚPD – územno plánovacia dokumentácia RE – rozvádzač elektromerový NN – nízke napätie elektrické VN – vysoké napätie elektrické TI – technická infraštruktúra

2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru

- Vyjadrenie o upustení variantného riešenia navrhovanej činnosti „REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC„ zo dňa 14.04.2015, č. OU-KS-OSZP-2015/004891. - Stanovisko starostu obce Bukovec k začatiu územného a stavebného konania

3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie

V súčasnosti je spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie k navrhovanej činnosti –

Názov stavby: „Rekreačný rezort Bukovec“ Miesto stavby: vodná nádrž Pod Bukovcom Kraj: Košický Okres: Košice - okolie Katastrálne územie: Bukovec P.č.: 645/ 3, 645/ 4, 645/ 6, 646, 647, 720/ 2, 720/ 3. Stupeň PD: Projekt pre územné rozhodnutie Dátum vyhotovenia: Február 2015

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 93 „ REKREAČNÝ REZORT BUKOVEC “

VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU

Zámer bol vypracovaný v Bratislave, v mesiaci apríl 2015

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV

1. Spracovatelia zámeru

Ing. Jana Pavlovičová

2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa.

Navrhovateľ:

Ing. Dagmar Kašprišinová Slovenskej jednoty 36 040 01 Košice-Staré mesto ......

Oprávnený zástupca navrhovateľa

Enviroline, s.r.o., Košice, Františkánska 5 040 01 Košice ......

Spracovateľ:

Ing. Jana Pavlovičová ......

Zámer podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 94