rop..30Hxe na 6a3e nanona, Koxopuii rpopMiipoBaJicn B OCOÔHX «»"°™"» rnnecKHx yarOBHHX ocaAKOHaKOii.ieiiim, ou.i Hbi6paH ocoôuii MCTOÄ a Ha „na ocnoBannbui na ycxaHOBJ.ei.nn cooxHomennn ropinonxa K noAcrn.vuo- Zm n nepexpuaaiomliM nopoaaM. 3TOX MexoA KOTO 6i«0 np..Me...;ib xa" Ka.< paiioHb! cyxorpaÄ-raapcKHfl .. najiaiwo.«y*»aari ,,.aM„re.u; o nasBeianbi IYIVUOKHM Gypem.eM. C ueJibio iiayqeimn cxpyKxypHbix (popM, wa KOTopbix nponaotnjio ocaAKOHaKonjieHne ÔaaajibHoro naHOHCKoro ropH- äonxa ôbi.xo nayieno cxpoenne BbicLueii nacxn capMaxa BO Been yKasannon ÓĎJiacTH, ÓbiJín nocxpoenbi cxpyKxypnbie Kapra Bepxnen ipaimubi nxoporo capMaxcKOio ropnsoHxa n rpaminbi capMax-naiion n H3 BTHX Kapx Obi.io vcxaHOB.xeHO cooxHomeHiie Mexmy ocaAKonaKon.xeiuieM ropnsoHxa, ero pac- npocxpanenneM n pe.ibe

nepBbie AaHHbie o recwionmecKOM cxpoennn naHOHa B panoHe CyxorpaA— raapM—JlKyÔOB—MaJiauKH 6biJiH noJiyneHbi noMombro MejiKoro cxpyKxyp- HoroôypeH^ (B. U n J. e K 1955, H. S H a n e K 1952, 1955), KOTOPNM c e m0 ÔHJIH oônapy^enb. Ana cxpyKxypHbix HOAHHTHH na ™ P ™™„6unn rpaAa n Aarnmeninee noAHnxne noÄ raapaMH. CxpyKxypnbie noAHHXHH ÔbiJiH pasBeAaHbi rjiyÓOKHMH cKBa*HHaMH, KOxopbiMH 6HJIH Ha cxpyKxypax »K>- 6OB n CyxorpaA-ra«pbi (K. B n J, e K 1956, 1959, I960) oxKpbixbi raao- Bbte aajiLn B capMaxe H B nanone. Ha otipnu sa^en KpynHeAaien aBJíHexcH cyxorpaACKaa 3ajie>Kb, sanacbi Koxopon naxoAnxcH B ĎasaJibHOM naHOHCKOM ropn30Hxe. ., »„.„,„acinan CyxorpaA—ranpcKan 3aJie>Kb orpammena na sanaAnon n ceBeposanaA- Hoň cxopOHe saKOuxypnoň BOAOH H Ha roroBoexoHHoň cxopoHejinnnen aaMe- meHHH necKOB nnmaMH. CeBeposocxoqHoe orpaHnneHHe aaJiexcn npeAnojia- rajiocb Ha ocHOsaHHH yMeHbineHHa MomHoexeň ropnsoHxa B CKBa>KHHax H ero BblKJIHHHBaHHH. Cxpoenne ropnsoHxa HHxepnpexnpoBaJiocb KaK dpa- UHajibnan H3MeHqnBaH Macca necKOB c AByMH cBOAaMH na ceBepoBOCxoij: or CyxorpaAa n c AaJibneftinHM CBOAOM B paňoHe noÄ TaapaMH. dxn CBOAH oxBenaiox HOAHHXHHM, ycxaHOB.xeHHbiM cxpyKxypHbiM ÓypeHneM.

176 J\oó\ qa rasa 113 3a.ne>Kii na^ajiacb B 1960 r. n 3anacbi ra3a, BbimicjieHHbie no oóhiMiioMy MeTOÄy (K. B n JI e K 1960) ôbuin y>Ke ii3BjieHeHbi. BBnay TOTO, MI o nOHH*eHHe aaBJíeHHH H nepeÄBHJKeHHe 3aKOHTypHoň BOÄH Bie^e- HHe ÄOĎbilH ne OTBeMa/iH AOÓbiTOMy KOJiimecTBy ra3a, ébiJi ocymecTB^eH

PHC 1 - CTpyKTypnaa Kapra Bepxnefi rpaHHUb, raaoBoro ropH30HTa Ha 6a3e naHcraa 3a-

K f^cÄSi" H3oä ?- c6Poc, 3 - ,HHHH 3aMeu;e„„H necKoe rann, 4 T ioHiyp ra3-BOÄa 5 - raaoeas. cKBattHHa, 6 - roPH30HT B cKBa>KH„e 3a»emeH IV,HHOH. Abb 1. Strukturkarte an der oberen Grenze des Erdgas-Horizontes an der Basis des Pannonsj der Lagerstätte - - . 1 - Štruktúr inie 2 - Verwerfung, 3-Uter- gangslinie der Sande in Pelite, 4 - Grenze Gas/Wasser, 5 - posttive Sonde, 6 - negat.ve Bohrung.

177 HOÄcer sanacoa uenwou Maxepna.xoBorc, 6.«HC. H Jtajw-w™ So

"caSEL, Koxopbte 6b«iH npoôypeHb,. aaoôopor £"-"£" ^JJ» 3anac 1N <.aÍe>Kii H VBeJiHHHJlH npoTHBopemie Me*Äy BbimicJieHHbiMii ' '' y ľľ3ľecTHbiM o6.eMOM. 3xo npHBeao K y6e*ÄeHHK>, HTO "3 ÄOObiBaex H M ôSbuief. aaaeacH, aHaHHieJibHaa wm KOTOPO.I ÄO CHX nop ee 6bi.ia OTKpbITa. ra30Baa 3ajie)Kb

nfim»n MoiuHOCib necKOB na 6a3e nanona OMeHb usMeHbmiBaa. B cyxo- rpÄ OSCTTMOSSTB yBe^HBaeTC, B P*== MaibHof. MOiuHOCT.. 120 M H aa.xee na cesepo-BoexoK oj « newaHí^ T..v inacTOB nocxiiraex 87 M. 06e JIHH3H coeanHeHbi nJiacTOM, oówan MOW ľocxb KOTO ofo He npeBbIIUaeT 10 M. Vse*™> MOWHOCTH I>™*™" naf.oHe nocTiiraex MaKCiiMa.ibHoň rpamnibi 40 M. B ueJiOM cyxorpafl raap KT aľoHľľo^tocxb yMenbtnaexL B H.np.B,eH„,, a: BCJJJJ™ ^ B H3M rooiisoHxa 3x0 vMenbineHne MOUIHOCXH H C 3THM cBnsaHHaa °° "AHt KSaB CKUHHBX B raapCKOM pátra npHBeao K 3a=eHHK, HXO ropHSOHT B BOCXOMHOM HanpaBJíeHH.i BbiKJiHHHBa er j**™™*%J££ npeÄnocbiJiOK ôbuxo KOHCxpynpoBano BoexoMHoe orpan.meHHe

^OÔe'cyxorpaACKne nua necKOB B KMOBOCXOMHOM "W*™*™^*

conpoTHB^eHHeM 3xa JIHHHH no.xn npaMa* H HMeex roro3anaÄ-ceBepo BTaľrKonarBBeľb^HX .acTHX necKa Bbane cxpyKxypnoft oxMexKH

-490 M MaKCHMa.bHan 3*dpeKTHBHaH MOUlHOCTb ™™™™™£H"™%. Ä„XCH B JIHH30BHÄHOM rOPH30HTe B ceBepOBOCTOMHOM ^^"^^1 K0T0 B xorpaÄa BÓJIHSH .HHHHH saMenieHHH necKOB rjiHHaMH, P™ 3?"* ^r0.

LTCKHX raaoBbix roPH30HXOB K xexxoHHuecKHM ^Py^^Jl^'^^eHo MaxHMecKoe. TaK>Ke BoexouHoe orpaHHienHe aa/ie^H ne noaxBep>KÄeHO

T^Tne AOÔHMH noHH3H,ocb nepBOHana.bHoe n.acxoBoe ÄaB,eH„e

178 c 67,2 ara B 1960 r. na 41,5 axa B 1972 r. B xeqemie 12 Jiex óbiJio ÄO6HTO ôo.ibiuee KO.xitMecxBO ra3a, KaK óbimi nepBOHaqajibHO BbiqHCJieHHbie n no3Ä- Hee noc.ie ncnpaBJíemm iuomaaii H napaiwexpOB nepeqHoneHHbie 3anacbi ra• sa. Ocra/ibHbie 3anacbi, Koxopue OTBeqaioT noHH>KeHHOMy njiacxoBOMy AaB- jiemiio, SIBJIHIOTCH noKa ne AOÓbixbiMii. B npoiiecce AOOMMH nepeiuecTHJicfl KOHxaKr iiOÄCxiirialomeíi n 3aKOHxypHoň BOAM npH6;iH3Hxe^bHO Ha 6 M BBepx. 3TIIM uepeziBHHyjiCH KOHxyp 3a.ne>Kii, qscTb 3ajie>KH oÓBOÄHHJiacb H yivieHb- uiHJiacb ee njiomszib. OôBoziHeHHe npoABiiraexca c 3anazia. Haoôopox Ha ceBepOBoexoKe 3aMeqaeTca pa3H0cxb aaBJíeHHii, Koxopaa nponBJíHexca B CKBavKime T 7 B renemie AOOUHH óojiee BMCOKHM jxaBJieHHeM Ha 5 axa. yK33aHHbie npoôJieMbi ôbijni pemeHbi B paóoxe (K. BHJICK 1972), pe- 3yjixaxoM Koxopoň nnjineTcn iiHxepnpexamiH cxpyíaypHoro H xeKxoHnqecKO- ro cxpoeHHH 3ajie>Kii n ocoôeHHO ee ÄO CHX nop Hen3BecxHoň qacxn.

B03HHKH0BeHHe M CTpoeHHe ropH30Hxa

Bo3HHKHOBenne 6a3aJibiioro naHOHCKoro necqaHHCXoro ropn30Hxa CBH3a- HO CO CXpyKXypHbIMH yCJlOBHHMH OCaÄKOHaKOnjieHHH BO BpeMH naHOHCKOH TpaHcrpeccim Ha capMaxcKnň pejibeKe Ha aay- ÔOBCKOM nOÄHHTHH, HO OXCyXCXByeX 33 peflKHMH HCKJIIOqeHHHMH B JI30CK0- Ma.xaiiKoň nojioce. B cyxorpafl-raapcKOM paňoHe cymecxBOBajiH ocoóbie ycnoBHH, npn Koxopbix npoH30iiiJio ocsAKOHSKonJieHHe ropH30Hxa. CTpoeHHe capiwaTa ÄO naHOHCKOH TpaHcarpecHH noKasaHO Ha CTpyKTyp- HOfl Kapie BToporo capMaTCKoro roPH30HTa (pac. 2). Ero cTpoenne cymecT- Beimo oTjiHHaeTca OT cxpceHHH 6a3ajibHoro naHOHCKoro ropusoHxa, yKa3aH- noro Ha crpyKTypHoň KapTe (pne. l).KpoMe HKyÓOBCKorc> cÔpoca c KOTODUM CBHsaHbi no.iyaHTHKJiHHajibHbie cxpyKxypu Ma.wuKH H 5IKy6oB ÓHJIH oÓna- py>KeHbi ÄajibHeňiiiHe cÔpocbi. B raapcxoM paňone ÓHJIH o6Hapy«eHbi ne- 6o.xbinne côpocbi raapcKHe, ycTaHOBJíennue B cKBaÄHHax H noaTBepacfleH- nbie rasoHOCHOCTbio capMaxcKHX ropH30HTOB B no/iyaHTHKJiHH3JibHOM noa- HHTHii np.i 3anaÄHOM ranpcKOM cÔpoce. Zla.xee ÔbiJiH o6H3py>KeHbi Äa.xbneH- IHIie CÔpOCb. H3 KKyÔOBCKOM CTpyKTypHOM nOAHHTHH, H3 KOTOpUX C3MMM BaxHbiM HB.xneTCH côpoc, c KOTopbi.vi CBasana raaoHOCHOCTb 2 capMarcxoro ľOP.,30HTa B CKB3>KHH3X *Ky60B 14, 17, 18. flaJIbHeHIIiee HpOaOJIXCeHHe 3T0- ro eôpoca npeÄnojiaraeTCH B ceseposocTomioM HanpaBjíeiiHH B panone Mexíay MajiaiutHM H raapcKHM MecTopo>KÄeHHHMH. fl cnHTaio ero cyuiecTBO- B3HHe BepOHTHbIM H3 OCHOB3HHH HeCOPJiaCHOrO yK.XOHa CaPM3TCKHX HJI3CTOB B HanpaBJíeHHH OT MajiauKoro MecTOPo>KÄeHHH K raapcKOMy MecTopo>KÄe- HHK) n H3o6opoT noÄ-beMa nJiacTOB B HanpaBJíeHHH OT ranpcKoro MecTopo*- ÄeHHH K MecTopo»ÄeHHK) MajiauKH H HeB03MO»nocTH coeanHennn n.iscTOB 6e3 eôpoca. B CTpyKTypHOM cTpoeHHH capM3T3 oTMeT.iHBO npoHBJífliOTCH nonepeqHbie xpeÔTbi cyxorpaA-HKyôoBCKHft c npoao.n>KeHHeM Ha MecTopo/KaeHHe Jlaô 179 B U n ,,„v nm BJIHHHHeM CÓOOCOB B03H11KJ11I IlO.lYailTH-

ESaSESSSäSsS ^^.n^-H3™ í™ surname necKOB aaa B HX pacnpocxpa- „p ™ V MOUiHOCxax n naoôopoT cpauna.-.Mmo nsMeHbmiBoexb oa- So™^ orpaniinenne n oTnoiueHiie K noACTii.xaioiueMy ľeľbel V^ÍOBHH ero sa­iema,,* HMerox c.neAYioiune npHSHSKH: a) cairae Saľuíe KHOCXH HBKOHHAHCb na ««cn»wn^^« capMaxcKoro pejibecpa, 6) necqaH.icxbie sa.ibi HBXOAHXCH B JIHHHH napajlJieAb HOH OKpaime óacceima BAOJib Majibix KapnaT. mmwoHxa TaJe B03H.iKHOBeHHe i. Aa.xbnenuiee pa3B..T,,e ^ZZTJZne^- MOXiHO CpaBHHTb C BOSHHKHOBeH.ieM IlOAMOpCKHX HeCqa.U.CTb.X B3.XOB HeAa

pHC 3 _ na.ico.iorvmecKaa cxcMa B03HHK­ HOBemiH ropiisoHTa Ha 6ase nanoiia na Mec­ TopoacÄeHHH Cyxorpa.i—raapu. A — cxeMa vr.iOBoro HCCor.nacHH noBepxHOCTH capMara, B — nepexo.HHi.ie nJiaCTbl na noBepxHOCTH •apMaTa C — cxeMa necMaHHCToro Ba.ia H jiaryHbi na cyxorpaa­raapcKOM MeCTO­ DOK^eHHH. 1 neciamicTbiH ropii3oHT, l ­ nepexoÄHbie n.iacTH, 3 ­ jiaryHHbie nenHTW, 4 — ra3, a — ncCTaHHCTbiň Ba.i, 6 — Jia­ rvHa. Abb 3 Paläosedimentationsschema der Entste­ hung des Horizontes an der Basis des Pannons der Lagerstätte Suchohrad — Gajary. A — Schema der Diskordanz der sarmatischen Oberfläche, B — (Jbergangsschichten an der O­ t£iij^ÄiMJJMUU^U^1/ berfläche des Sarmats, C — Schema des Sand­ Walles und der Lagúne and der Lagerstätte Su­ chohrad—Gajary. 1—Sandhonzont, 2­Uber­ gangsschichten, 3 — lagunäre peine, 4 — Oas, ,n^i .Em a — Sand­Wall, b — Lagúne.

ieKO ňeoeroB coBpeMenubix Mopeii (P. KexXHep 1948), (3. K y K aji í 6K40).6HPee;a°,BeKCoOB6PeeperoB MaxepLoa BOAHH B „eMyooKO,, Mopa, Ha6er ­ K ÓeperaM HJIH K MejiH H AOCTnraioT npn 3TOM Aiia. C COOOH óepyx necoK, neSbi H Ba^yHbi, KOTopue ocaacflaioxcH K3K HOAMOPCKOH Baa B Mecrax rAe BOJiHbi jtoMaioTCH BO BpeMH npnôoH. Ba* Moacex HHoraa n0Ka3a™ H a a vpoBiieM MODH H npeacxaBJíaex Kocy. Äajiee sa Ba/iOM, rAe yMeHbiuaex cľnBH^eHiľe Boabi Bo^HHKaex Jiaryaa. 3Aecb HaKonjiHBawxcH xonKOsep­ ľncS nľrTHqeSne OT.o.eHH,. EiL ôbiBaex B MHOTHX^ Mecxax npopBan BOJiHaMH n B TaKOM CJiynae Jiaryna coeAHHeHa c °™PB™M Mope. HaKonjieHne 6a3a^bHoro naHOHCKoro ropnaonTa H cpaBHHBaio c BOSHHK HOBenneM noAMopcKoro Ba.a B ner.yóoKOM Mope 2^t£i S^nSm XH. H npeAHOJiaraio BOSHHKHOBeHne roPH30Hxa B HeCKOJibKHX nocTenennbix

TľoHuTcapMaxa ccpopMnpoBannbie capMBXCKHe n.acxb, noÄBepraKn­cB T aôpasHH H B pesyabTare" HaqHHa,o,ueroc* ™™™™*™» P* 6acceAu BOSHHKaer necorjiacne capMaxcKHX njiacTOB no °™oiuenHto « ^pas.ipo BaHHOMy pejibecpy (pne. 3 A). B paflon cyxorpaacKOH saJieXH ôbi.xn BO BPe

182 MH Tpaiicrpecciiii cuaqajia nepeMemeHbi a6pa3iipoBaHHbie ocaAKH capMaTa BMecTc c ocaAKaMii nanoiia (T. Ha3. nepexoaHbie CJIOH — puc. 3 B). B Meji- KOBoanoM Mope B Haqajie naHOiia MopcKiie BOJIHH IIPHHOCHJIH C C3 K cyxo- rpaa-ranpcKon Menu necKii, KOTopbie o6pa30Bajin HenpepbiBHbiň necqaHHc- Tbin ua.i, Han6ojibiune MOHIHOCTH KOToporo BO3HHKJIH K MejiH Ha noaMop- CKHX xpeÔTax. 3a 3-THM Ba/ioM npeKpauiajiocb aBii>KeHHe Boau n B03HHKJia .naryna, rae HaKon.iiiBa.xncb npe>KAe Bcero TOHKHC ne.iHTiiqecKne ocaaKH

Pnc 4 - Hosan cTpyKTypHaa Kapra nepxHen rpannnbi rasosoro ropHSOMTa MecTo-

ľ^i^^iw^-ŕ^éoc. 3 - Konxyp ra3-BOÄa, 4 - „ aa-euKHH. necKOB MHHaMH, 5 - ceftcMHtecKHft npocpH.ib, 6 - cxenaTHHecKH.1 npotpn.ib (pnc. 3), 7 — CKBa>KHHbI. Abb 4. Neue Strukturkarte an der oberen Grenze des Erdgas-Horizontes der Lagerstätten Sucho- hrad —Gajary — Jakubov. .. , . c J ■„ 1 — Strukturlinie, 2 — Verwerfung, 3 - Grenze Gas Wasser, 4 - Ubergangslinie der Sande in Pelite, 5 — seismisches Profil, 6 — sschematischer Schnitt (Abb. 3), 7 - Bohrungen. 183 lor-Tii QQ npy*.'n naiioncKoe ocaAKOHaKon.xenne B axon qacxn Ôacceftna HBJinexca cnoKOii- HbiM n i.ai.AeHHbie c6pocbi iiMeiox aMnjinxyAy AO 10 M. nanoncKHe oxjio»e- HIIH HiiiseJiiipvioT CTpyKTypHbie dpopMbi capMaTa n HH>KHero naHOHa. rte- CMOTpsi na 3X0, MOiUHbie aiiH3bi necKOB 6a3a;ibHoro ropusoHxa npoflBJiHtoxcH cxpyKxypHUMH noaHHXiiHMii c neôo.xbujoň aMnjiHTyaoft B CTpoeHHH cpea- Hero n Bepx.iero nai.ona. 3aKJiK)qeHHe

OaunajibHO H3MeHbqiiBbii. neciaHHCXbifi xopnsoHT Ha 6ase naHOHa Ha- Kon.x.inajiCH B ocoÔbix na.xeoreojioniqecKiix ycnoBHax, Koxopbie MOJKHO cpaB- inrib c ocaaKOHaKonJieHHeM necqaHiicTbix BajiOB B coBpeiaeHHbix Mopax. HayqeniieM reojiornqecKoro cxpoeHiia 6biJia BbiHCHeHa saBHCiMOCTb SXHX necKOB na noacxn.xaioiueM pe.xbetpe n nanpaBJieHHe necqaHncxoro B3Jia a ero jiarv.ibi. Ha ocHOBaH.m nojiyqeHHbix aaHHbix npeanojiaraexca pacimipeHHe sajieacH Cyxorpaa B ceBepoBOCToqnoM H3nP3BJieHHH KaK qacTb necaaHHCXO- ro Ba.xa, icoxopbift npeacxaBJinex nenpepbiBHyio nojiocy OT xajiJiecOpynHa B AncTpi.ii qepea cyxorpaacKyro 33Jie>Kb B P3ftoH Mexay MecxopoxAeHHHMH laapbi n Ma.xauKH. —„,„„ r,™ PasBeAKa rj.y6oK.iM ÔypenneM STOH qacxn aajienn ycneuiHO peiunnpo- XHBopeiHe MeiKAy ao CHX nop lOBecxHbiM OOMMOM 3ajie>Kn n sanacaMH ra3a. _. „ TeojiornitecKHH OTAeJi HepeBOÄ: KajiHHa Hadna H n. TfiejiH nociynH.ia: 22. 11. 1972 "aípTd PeueH3HH; M. /J.iaôaq

a e CKBa>KHHa, npoôypeHHan na ocnooe nacToamero anaJiHsa B 1973 r. P "°" ^°0 JiaraeMoro ňpo^kenun cyxorpaÄCKofl aaaeaCH, no/tTBepAHjia c>^"B0BaHHe raaoBoro ropnaonia na Case nanona n KPoMe sroro 0TKPb./ia HOBHH rasoHOcnbin ropasoar B cpea HeM óaaene.

CnHCOK JlHTEPATyPH BÍLEK, K. 1956: Geologická zpráva o prúzkumu v oblasti Suchohrad-Jakubov. Manuskript-archiv

tSSi^&Hložisko Jakubov. Geologická zpráva o hlubinném pruzkumu v létech .95. až 1958. Manuskript — archiv Nafty, Gbely, 54 str. ,.„„,.. r.enfond Bra- BÍLEK, K. 1960: Výpočet zásob plynu ložisek Suchohrad-Gajary. Manuskript - Geotond, Bra

BíĹEKaVK. i972:rprojekt geologických prací. Pionýrský a s.edný grt*°»£^ e,eV3Ce * ^ vého ložiska Suchohrad — Gajary. Manuskript - Geofond , JJ str BUDAY, T. - ŠPIČKA, V. 1958: Geologická stavba a naftonadejnost s.rs.ho okolí lakšarske ele vace. Manuskript — Geofond, Bratislava, 139 str „wo«ti .tniVtm-ní elevace CÍLEK, V. 1955: Zpráva o výsledcích nového strukturmho pruzkumu oblasti štruktúrni elevace Suchohrad. Manuskript — archiv Nafty, Gbely, 9 str. /cm „lett.v.i/arr.táŤnirh méfeni DLABAČ, M. 1958: Kladné výchylky v kfivce pŕirozenych P^'^^P^^^ľ^ODS v místech stratigrafických hiátQ v miocénu vnitroalpske v.denske panve. Geol. prace GUDS, DÄ-SSSS 1966-'Nový pohled na plynové ložisko Suchohrad. Manuskript-archiv

Ä OG.e9'72:p0ruSbéžné zhodnoceni téžby ložiska Suchohrad. Manuskript-archiv Nafty, Gbely, 10 str. 185 HLAVATÝ, V. — OLEXA, A. 1970: Ložisko Suchohrad. Upresnenie zbytkových zásob plum podľa výsledku nových merani NGK. Manuskript — archiv Nafty, Gbely, 17 str. JÁMBOR,A. 1971: Alsópannóniai diatomafold — rétegek a Scákvári ncogén medencében. Fôldt. Int. Évi cel. 1968. É\rôl (Budapest), pp. 25—31. JAKEŠ, O. — JIHLAVEC, J. — KOCÁK, A. 1971: Zpráva o seismickém pruzkumu metódou společ- ného reflexniho bodu. Vídeňská pánev. Manuskript — Geofond, Bratislava, 100 str. JANÁČEK, J. 1952: Predbežná zpráva o výsledku nového strukiurniho pruzkumu v oblasti Gajar. Manuskript — archiv Nafty, Gbely, 4 str. JANÁČEK, J. 1955: Souhrnné zhodnoccni návrhu hlubinné sondáže a predložených podkladu na štruktúre Suchohrad. Manuskript — archiv Nafty, Gbely, 6 str. JIŔÍČEK, R. 1972: Problém hranice sarmat — panon ve Videňské, Podunajské a východoslo\cnské pánvi. Mineralia Slovaca (Spišská Nová Ves), 4 (1972), č. 14, str. 39—81. KETTNER, R. 1948: Všeobecná geológie. Část 111. Vnéjší sily geologické, povrch zemský, 1. \ydání Praha, Melantrich, 765 str. KUKAL, Z. 1964: Geológie recentnich sedimentu. Nákl. ČSAV Praha, 444 str.

Neue Erkenntnisse uber den Aufbau Erdgaslagerstätte Suchohrad—Gajary KAMIL BÍLEK Während des Abbaues der Erdgaslagerstätte Suchohrad — Gajary wurde mehr Erdgas gefôrdert, als durch die Vorratsberechnungen mit Hilfe der Volum­Mcthodc vor Beginn der Forderung ange­ geben worden war. Bedeutende Vorratsreste vveisen auf eine grossere Ausdehnung, und die Exislenz eines bisher nicht entdeckten Teils der Lagerstätte hin. Das Gas ist in dem oberen Teil des Sand ­Horizontes auf der Basis des Pannons akkumuliert. Der Horizont der Sande ist faziell nicht konštánt. In dem Bereich der Lagerstätte Suchohrad bildet er zwei Sand­Kuppen mit Mächtigkeiten von 120 und 87 m, die durch einen schmalen Streifen von Sanden geringerer, Mächtigkeit verbunden sind. Die Sande von Suchohrad sind mit denen in dem Gebiet von Gajary verbunden. Die Begrenzung der Lagerstätte ist einerseits lithologisch, d. h. durch die Linie des Uberganges der Sande in Pelite, andernseits durch Wasser am Rande (Abb. 1). An der nordôstlichen Begrenzung des Horizontes ist seine Auskcilung angenommen worden. Durch die Korrelation von Elektrocarottage­Diagrammen, die Untersuchung der Lithologie und der physikalischen Eigenschaften von Bohrkemen wurde festgestellt, dass es in dem Gebiet der lithologischen Grenze zu einem Ubergang der Sande in Pelite. und infolgedessen zu einer Änderung der Sande in Pelite, und infolgedessen zu einer Änderung der Porosität kommt. und das Speicherge­ stein undurchlässig wird. Diese Erscheinung begleitet die Entstehung von Sand­Wällen und Lagunen in gegenwärtigen Meeren, und mit ihr wird die Entstehung, Ausbreitung und die lithologische Begren­ zung der Lagerstätte Suchohrad erklärt. Die Entstehung des Sand­Walles ist auf Abb. 3 schematisch dargestellt. Vor der pannonischen Transgression kam es in dem seichten Meer zu einer submarinen Abrasion und der Entstehung einer Diskordanz zwischen dem Relief (R. JIRÍČEK 1972) und den Schichten des Sarmats (Abb. 3 — A). Die abradierten, eine gemischte — sarmatische und panno­ nische Fauna enthaltenden Sedimente, wurden umgelagert (Abb, 3—B). Auf dieser Unterlage wurde durch den Wellengang ein Sand­Wall gebildet, hinter welchem, im ruhigen Wasser, eine Lagúne mit pelitischen Sedimenten entstand (Abb. 3—C). Die Beziehung zwischen der Sedimentation des Sand­Walles und seiner Ausbreitung auf dem sarmatischen Relief wurde durch die Konstruktion von Strukturkarten an der Sarmat Pannon Grenze und an der oberen Grenze des 2. sarmatischen Horizontes gelôst (Abb. 2). In dem Aufbau des Sarmats äussern sich Quer­Rucken von Suchohrad — Jakubov und Gajary — , welche durch Längsbrúche mit einer geringen Sprunghohe gestôrt sind. Aus dem Verhältnis der Mächtigkei­ ten des Sand­Walles, bzw. des basalen pannonischen Horizontes zu seinem Liegenden geht hervor, dass sich die grôssten Mächtigkeiten des Horizontes auf den querverlaufenden Elevations­Rúcken ablagerten und zwischen ihnen — in den Depressionen demgegenuber, die Mächtigkeiten der Sande geringer sind. Der Sand­Wall des basalen pannonischen Horizontes ist das Speichergestein der Gas­Lagerstätten Tallesbrunn in Osterreich und Suchohrad. Er bildet eine zusammenhängende Zone mit der Linie des Uberganges der Sande in Pelite, die annähernd, parallel zu dem Rand der Kleinen Karpaten verläuft. Der Wall streicht weiter in nordostlicher Richtung, in das Gebiet zwischen Gajar und Malacky. In diesem Gebiet sind auf dem Quer­Rúcken von Gajary — Malacky, analog dem Rucken von Suchohrad — Jakubov, die grôssten Mächtigkeiten der Sande des basalen pannonischen Hori­ zontes entwickelt.

186 Die unbeL.innte Partie der Lagerstätte Suchohrad befindet sich in dem Gebiet zwischen den La- gerstätten Gajary und Suchohrad (Abb. 4). Sie wird von einer lithologischen Grenze und einer Lagúne, die cntlang der ganzen Lagerstätte eine mässige Depression bildet, begrenzt. Die Ausdehnung der Sande und ihre lithologische Begrenzung ist in seismischen Proŕilen, die mit der Methode eines gemeinsamen Refiexpunktes durchgeftihrt wurden, identifiziert worden.

Vbersetzt von L. Osvald

Nové poznatky o stavbe plynového ložiska Suchohrad—Gajary KAMIL BlLEK V prubéhu téžby plynového ložiska Suchohrad - Gajary bylo vytéženo vice plynu, než udávaly vypočtené zásoby objemovou métou pred jeho uvedením do téžby. Značne zbytkove zásoby ukazuji, že ložisko má vétši rozlohu a existuje jeho dosud neobjevena cast. ^-UM Plyn 10 akumuláván ve svrchní časti piskového obzoru na bazi panonu. Obzor p.sku je facielne nestály. V prostom ložiska Suchohrad vytváŕí dve kúpy pískú 120 a 87 m mocne, spojene úzkym pruhem pisku o menši mocnosti. Suchohradské pisky jsou spojený spisky v prostom Gajary. Ohran - Seni ložiska je jednak litologické t. j. linii prechodu pískú do pel.tu, jednak okrajovou vodou (obr. 1). Pri severovýchodnim ohraničení obzoru sa predpokladalo jeho vyklineni. Korclaci elektrokarotážních diagramu, výzkumem litologie a fyz.kalnich vlasmostí J^r bylo zjišténo, že v prostom litologické hranice dochází k prechodu p.sku do pel.tu a v fusledku^oho te zménč porozity apropustnosti a kolektor se stáva nepropustnym. Tento jev provámvzmk Piskovvch valu a lagún v současných mofich a jím je vysvetlován vznik, rozšírení a.biológ c:e' oh™>cen suchohradského ložiska. Vznik piskového valu je schematizovan na obr. 3. Pred P^"5^0.™^" došlo v mélkém mori k podmorské abrazi a vzniku diskordance mezi rel.efen (RJ'««K 1972^ a vrstvami sarmatu (obr 3-A). Abradované sedimenty obsahujíc, sm.senou ^"u sarmatskou a panónskou byly pfemistény (obr. 3-B). Na toto pod oži morské vlny nahrnuly v melkem mor. piskový val, ze nimž v klidné vode vznikla lagúna s pel.tickymi sedimenty (o^ 3-C)_ Vztah mezi sedimentací piskového valu a jeho rozšírením na sarmatskem re^u g ^^S}X cí strukturnich map na hranici sarmat - panon a na svrchn. hranie, 2. sarmatského ob»™£g- 2). Ve stavbe sarmatu se projevuji pfíčné hŕbety suchohradsko-jakubovsky a gaj^ko-m^dky, porušené podélnými zlomy s malou výškou skoku. Ze vz.ahu mezi mocnostm. P^*0;^^ bazálnim panónskym obzorem a jeho podložím vyplýva, že nejvetsi ™«^J™p e m S k na pŕičných elevačnich hŕbetech a naopak mezi nimi v depresich jsou ™ "*™ ~"^ n "' Ra. Piskový val bazálního panónskeho obzoru je kolektorem pro plynová wh*gjvw kousku a Suchohrad.Tvorí souvislý pruh s linií prechodu p.sku do ^'^^^J^^. s okrajem Malých Karpát. Val pokia;uje severovýchodnim smerem do. p ostoru. mezi Gajary a M h UCh0 lacky. V tomto prostom na pričném hŕbetu gajarsko-malackem analogickyjako."» ™^ru hradsko-jakubovském jsou vyvinutý nejvétši mocnosti p.sku bazalnihc ^"1^°^,. 4) Neznáma část ložiska Suchohrad se nacházi v prostom mezi lozisky «Gajary a Suchohrad (obr 4 . Je ohianičena litologickou hranici a lagúnou, která podel celého ložiska tvor. m ™« £P££ Rozšírení písku a jejich litologické ohraničení je identifikovane v seism.ckych profilech, provede ných metódou spoločného reflexního bodu.

187