Roèník II. Èíslo 1. Marec 2004 vo vzahu k osudom mesta Banská Bystrica a jej obyvate¾ov Rušné, peripetické èasy nastali pre obyvate¾ov Banskej Bystrice v období povstania uhorských stavov pod ve- dením Imricha Tököliho proti panovníckemu rodu Hab- sburgovcov. Zostrujúci sa náboženský útlak protestantov za vlády Leopolda I. doliehal na Banskobystrièanov, evanjelikov a. v. Zaèiatkom 80. rokov im postupne odobrali všetky kostoly a zakázali im vykonáva bohoslužby na pôde mesta. Kòazov predvolali na bratislavský súd, odkia¾ tých – režimu neposlušných – posadili do väzenia, viacerých z nich odvliekli a predali na galeje, ïalších odpravili do vyhnanstva.

Na rad prišli aj školy, menovite chýrne banskobystrické gymnázium, profesor ktorého (TomᚠSteller) sa dostal po odsúdení za vieru, spolu s ïalšími kolegami, taktiež až na talianske galeje. Kedysi významná obec Radvaò, od r. 1966 pripojená k mestu Banská Bystrica, dnes v podobe rozsiahleho sídliska príliš Spoloèenský a do ve¾kej miery i neosloví svojimi dejinami. Siluety panelákov zatlaèili do ekonomický život mesta bol ochro- úzadia pôvodný vzh¾ad obce, z ktorej pamätihodností sa mený. Za týchto pomerov u znaènej zachovalo iba nieko¾ko kaštie¾ov a kostolov. Minulos však èasti obyvate¾ov mesta vlievalo ná- nemusí by vždy vidite¾ná a predsa ju nachádzame. Platí to i dej rodiace sa nové povstanie. Jeho v prípade starej Radvane a jej obyvate¾ov, dokonca vodca, Imrich Tököli, s¾uboval nábo- s odstupom mnohých storoèí. ženskú slobodu, ako aj priznanie stavovských privilégií. Napriek tomu Odpoveï na otázku, kam až siahajú poèiatky Radvane, nie je možnos príklonu k povstalcom ne- jednoznaèná. Pod¾a údajov v najstarších písomnostiach je Radvaò bola pre Banskobystrièanov jedno- od susednej Bystrice o nieko¾ko duchou záležitosou. Ich nedôveru rokov staršia. R. 1223 a 1233 k nedostatoène známemu mladému vystupuje vo funkcii krá¾ovské- kuruckému hrdinovi navyše umoc- ho úradníka istý Radun (Rado- òovala aj prítomnos oddielu nemec- van). V období vlády Ondreja II. kého cisárskeho vojska v meste sa Radun podie¾al na spravo- (pod novým velením hlavného rot- vaní rozsiahleho územia Zvo- majstra Kuschlana). Vojsko, ktoré lenskej župy. Poèas tatárskeho malo zabezpeèova jeho obranu vpádu (r. 1241-1242) sprevádzal proti povstalcom, bolo dobre vyzbro- panovníka Bela IV. na úteku do jené a všestrane zásobené. Dalmácie. Za verné služby králi Kuruckí vojaci oèami maliara Ostré výzvy a vyhrážky Tökö- Radunovi darovali viaceré ma- liho, adresované mestu boli doplne- jetky. Nemožno potvrdi, èi stredo- né približujúcou sa silnou armádou, zloženou z kurucov i ïalších vojenských veká osada Radvaò existovala spojencov, ktorá zaèiatkom októbra 1678 obsadila Zvolen. už predtým, ako ju získal Radun. Banskobystrièania napokon otvorili brány mesta 10. októbra, keï pred brá- Známe je iba, že neskôr sa toto nou do Dolnej ulice zaujal pozície spojenecký oddiel >rancúzov s kapitánom územie nazývalo pod¾a svojho Krištófom Dalandinom. Tököliho vojsko prešlo mestom, z ktorého odtiahol Kusch- majite¾a (r. 1263 villa Raduana). Erb Radvanskovcov tvorí vrch, lanov obranný oddiel. Utáborilo sa na mestských lúkach na východ od mesta. na ktorom je položená koruna. Obec buï získala nové meno, Tököli dal obèanom mesta s¾úbenú náboženskú slobodu a nariadil vrátenie Lakom sa jej dotýka obrnené alebo bol jej názov priamo rameno držiace vetvièku. Nad kostolov i škôl evanjelikom i s inventárom. Po týždni jeho vojsko od mesta odtiahlo. spojený s jej vznikom. ramenom sa nachádza polme- V meste ostal len menší Tökoliho oddiel pod velením Štefana Géciho. siac a hviezda. Pokraèovanie na str.2. Pokraèovanie na str.4. cisárskeho vojska. Navyše pokraèovalo zostrené náboženské prenasledovanie evanjelického oby- vate¾stva. Generál ponechal evanjelikom v užívaní vo vzahu k osudom mesta Banská Bystrica a jej obyvate¾ov dva menšie kostoly, ale aj to s podmienkou, že vy- môžu oslobodenie väzneného Schrettera. Keï sa to Dokonèenie zo str.1. preahovalo, dal uväzni všetkých mestských kòazov Po prehratej bitke pri Svätom Kríži došlo k ústupu kurucov a ich spojencov. a odvies v putách na Zvolenský zámok. Situácia sa vyriešila až na jar Po obsadení Zvolena sa ocitla 6. novembra v rukách labancov aj Banská nasledujúceho roku obojstranným prepustením uväznených. Bystrica. Cisárski velitelia (J. Š. Wûrmb, Dûnewald) žiadali pre ve¾ký poèet Mesto naïalej sužovalo hlavne táborenie ve¾kého poètu cisársko- vojsk, ktoré ubytovali v mes- krá¾ovského vojska, ktoré muselo vydržiava te (v niektorých domoch až 16 z vlastných zdrojov. Zároveò muselo plati roènú - 20 mužov), potraviny, krmivo daò vo výške 11 až 16 tisíc zlatých. pre kone a pre seba, navyše V rokoch 1683–1685 sa v meste viackrát znaèný obnos peòazí (cca po dlhšiu dobu zdržiaval smutne známy Talian, cisár- 100 dukátov). sky generál Anton Karaffa. Stretával sa s po- Mesto vydrancované prednými mešanmi, š¾achticmi, zemanmi z mesta predchádzajúcou „návštevou“ i z okolia. ¼stivo a skryto sondoval ich zmýš¾anie. kurucov dokázalo plni ich Niektorých z nich dal potom v èase prešovských požiadavky len s obrovskými jatiek pochyta a uväzni, obviniac ich z nepriate¾- ažkosami. Peniaze si muselo stva ku krá¾ovi a cirkvi. Medzi nimi bol aj barón požièa (od miestneho š¾achtica Juraj Radvanský z Radvane, ktorého po ne¾udskom Jána Rota z Krá¾ovej, neskôr týraní polomàtveho popravili v Prešove 8. 5. 1687. muèeného v Prešove). Pod Pred prešovský krvavý súd bol postavený aj vá- ochranou cisárskeho vojska žený prešovský mešan, rodom š¾achtic z Banskej bola potom Banská Bystrica až Bystrice Žigmund Guth. Muèenie podstúpil aj ïalší do septembra 1682. bystrický š¾achtic Ján Rot, rodák z Krá¾ovej (dnes Po Tököliho víazstvách súèas Banskej Bystrice), ktorý sa po ne¾udskom na východnom Slovensku a muèení vykúpil sumou 10 000 toliarov. Neskôr mu definitívne po páde >i¾akova 16. z nich polovicu, ako nevinnému, vrátili. Po hroznom septembra, keï jeho vládu uz- muèení bol popravený aj podžupan Zvolenskej nala aj turecká strana a Uzun stolice Štefan Bezeg. Ibrahim paša ho korunoval za Zrejme na podnet Karaffu uväznili aj ban- krá¾a stredného Uhorska, cisár- skobystrického richtára Melchiora Smrtníka. Do ske vojsko opustilo Banskú Prešova ho odtransportovali napriek intervencii Bystricu. mestského magistrátu. Po vydarenom úteku ho Banskobystrièania v oso- znovu chytili. Na slobodu sa potom dostal za bitnom liste vyjadrili Tökölimu neznámych okolností (údajne za prís¾ub konverzie). svoju oddanos. Navyše mu do Porážkou Tököliho povstania postihli evan- zvolenského tábora zaslali tisíc jelickú Banskú Bystricu okrem krvavých ¾udských dukátov. Dòa 18. septembra obetí v Prešove mnohé ïalšie ažké dôsledky. prišli do mesta kuruci. O tri dni Dlhoroèná striedavá prítomnos vojakov obidvoch neskôr sa pred bránami mesta Jazdecká kresba Imricha Tõkõlyho (1656 - 1705). táborov a ich pobyt na útraty mesta znamenal objavila tiež skupina tureckých pre obyvate¾stvo nesmiernu materiálno finanènú vojakov. Mesto s nimi odmietlo rokova, preto jeden z ich oddielov odtiahol èi sociálnu záaž. Bojové akcie, na ktorých sa museli podie¾a aj baníci rabova smerom na Tajov, druhý zamieril vyèíòa do Slovenskej ¼upèe. (najmä ako míneri, kopáèi zákopov a pod.), ako aj zásobovanie armád pro- Bystrickým evanjelikom boli poèas pobytu kurucov vrátené kostoly. duktami hút a vôbec kovopro- V èinnosti, hoci za obtiažnych podmienok, opä pokraèovalo aj evanjelické dukcie, znamenalo vážne ochro- gymnázium.Na základe prímeria podpísaného 10. októbra medzi zástupcami menie baníctva a od neho sa kurucov a labancov v Dobrej Nive mali pripadnú banské mestá (Zvolen a odvíjajúcich výrobných odvetví. Víg¾aš) pod správu cisárskeho vojska, ktorému velil generál EneᚠKaprara. V meste a na okolí sa objavuje Kuruci preto mesto opustili. Po ich odchode ostalo mesto i okolie dlhší èas bez hladomor. Stovky ¾udí h¾adali ochrany, èo využívali turecké hordy, ktoré ho sústavne ohrozovali a plienili východisko pred biedou a hladom okolité obce. Banskobystrièania sa preto obracajú na kuruckých velite¾ov (napr. vo vysahovaní sa z mesta. A. Péchy, P. Madách), ktorí ochotne poskytli vojenskú ochranu, pravda, za Dôsledky všeobecnej so- znaèný žold, ubytovanie a stravu pre vojakov, èo bolo pre mesto ïalšou záažou. ciálnej biedy znásoboval nábo- Až 13. decembra 1682, v zmysle Dobronivského prímeria, vstúpili do ženský útlak protestantov. Došlo mesta cisárski vojaci a kuruci ho opä opustili. Generál Diepenthal prevzal k opätovnému záboru všetkých k¾úèe od hradu a ubytoval tam èas svojho vojska. Do mesta sa nahrnulo až kostolov a škôl. Duchovný i škol- 1200 vojakov, o stravu a ubytovanie ktorých sa muselo stara z vlastných ský život evanjelikov bol opä prostriedkov. Generál opä vytlaèil evanjelikov zo zámockých kostolov. vytlaèený za hradby mesta. Kuruckí vojaci sa do Banskej Bystrice vrátili po odchode cisárskeho vojska 25. Využijúc rozhodnutia šo- júna 1683. Ich velite¾ Žigmund Jánoky dal uväzni jezuitského superiora Karla Schret- proòského snemu z r. 1681, tera, ktorý bol obvinený z predisponovania vzácnych písomností a mnohých ïalších v 90. rokoch si evanjelici posta- cenností z ve¾kého zámockého kostola a ich odpravenia do Rakúska. vili za hradbami nový drevený Kuruci naposledy opustili mesto 25. novembra 1683. Zaslúžilo sa o to cisárske kostol, ku ktorému v krátkom èa- vojsko, víazne postupujúce od Banskej Štiavnice, ktoré triumfálne vstúpilo do mesta na se pribudla aj jednoposchodová èele s generálom Rudolfom Rabattom. Hneï na druhý deò Rabatta zobral evanjeli- budova školy evanjelického kom k¾úèe od zámockých kostolov a odovzdal ich katolíkom. V ich prospech dal gymnázia, na ktorom študoval a zreštaurova aj mestskú radu. Pre Banskú Bystricu a okolie povstanie definitívne skonèilo. neskôr rektoroval aj Matej Bel. Neskonèila sa ale bieda a utrpenie, ktoré spô-sobovala prítomnos množstva Pavol Martuliak Kuruckí vojaci.

zaèiatkom roka 1532. Poèas cesty do Viedne na krá¾ovský dvor kvôli riešeniu problému kontribúcie uvalenej Zápo¾ským na banské mestá ich spolu so sluhom Martinom na ceste Vo vianoènom vydaní BYSTRICKÉHO PERMONA sme venovali pozornos osobnosti medzi Nitrou a Šintavou asi štvr míle pred obcou mestského notára, ktorá bola pilierom mestskej administratívy a richtárovou pravou Pata zastavili husári, ktorí boli údajne v službách rukou. V tomto èísle predkladáme pokraèovanie, ktoré poukazuje aj na ïalšie nitrianskeho župana Valentína Töröka. Po povinnosti a aktivity mestského úradníka. výsluchu o cieli cesty na nich zaútoèili bez oh¾adu na ochranný glejt, sputnali ich a okradli Ciest a rokovaní, ktoré patrili do kompetencie notára, sa sporadicky o kone, odev, batožinu a zabavili im aj úradné písomnosti. Potom zúèastòoval vicenotár. Napríklad v roku 1577 žiados mesta ich vyzleèených pešo hnali do Šintavy. Sluhu Martina odvliekli niekam o poskytnutie 200 centov medi z banskobystrického hámra pre potreby inam a už sa k nim nikdy nevrátil. financovania mestského opevnenia na panovníckom dvore vo Viedni Zajatcov vyslobodil až zásah predkladal vicenotár Martin Hofman. O podobných aktivitách vicenotára Juraja Thurzu, ktorý sa práve svedèia záznamy z roku 1580. MikulᚠGünther sa najskôr v apríli zdržiaval na svojich šintavských zúèastnil na zasadaní uhorského snemu a v rovnakom mesiaci rokoval majetkoch. Obliekol ich a požièal v Trnave a v Bratislave v záležitosti špitála svätej Alžbety. V júni im kone na cestu do Bratislavy. rovnakého roku v Trnave a na panovníckom dvore rokoval opätovne Nešastní vyslanci sa okamžite po o špitálskych záležitostiach ako aj o ïalších mestských záležitostiach. príchode do mesta so žiadosou Rokovania konèil v júli v Trnave. o pomoc obrátili na ostrihom- Notárove cesty sa však vždy nevykonávali iba v záujme mesta. ského arcibiskupa Ladislava Poznáme jeden prípad, kedy sa notár rozhodol spoji mestské záujmy Zalkana, tento ich však odkázal s prospechom svojej rodiny, ale výsledok nebol pre mesto ve¾mi priamo na Valentína Töröka. priaznivý. Stalo sa to v roku 1546, kedy notár Michal Steger využil Vyslancom síce vyjadrili svoju situáciu po neèakanej smrti už spomínaného kòaza Jozefa z Berouna úèas aj ïalšie osoby vrátane Otlaèok peèate Martina a na uprázdnené miesto po rektorovi špitála svätej Alžbety mestskej Krantiška Révaja, ale nakoniec si Hofmana. rade navrhol svojho syna Rafaela, ktorý s mestským štipendiom peniaze potrebné na cestu do študoval v zahranièí. Pretože na menovanie do funkcie bol potrebný Viedne (42 zlatých) museli požièa od predstaveného bratislavskej súhlas panovníka, odcestoval za ním do Bratislavy. Panovník sa však tridsiadkovej stanice, Juraja Statmana, ktorý im poskytol šaty aj koè. v tom èase zdržiaval v Prahe a Stegerovi sa podarilo získa iba Našastie popisované príkoriá notári museli znáša iba výnimoène, potvrdenie od ostrihomského arcibiskupa, ktorý pôsobil vo funkcii pretože vykonávaná funkcia ich zaraïovala medzi elitu mestskej miestodržite¾a. Na jeho základe mestská rada notárovho syna 29. spoloènosti. Iba príslušníci ve¾mi malej a privilegovanej skupiny júla 1546 formálne uviedla do funkcie rektora špitála. Pretože panovník mešanov mohli zastáva funkciu hlavy mesta – richtára, a notári boli nesúhlasil s arcibiskupovým rozhodnutím a aj naïalej sa zdráhal v medzi nimi. Ako príklad môžeme takej dôležitej funkcii potvrdi študenta, Michal Steger ho opätovne uvies notára Ondreja Colmana, neúspešne žiadal o súhlas v Prahe 11. augusta 1546. Negatívnym ktorý v meste zaznamenal výsledkom skonèila aj široko koncipovaná prosba mesta krá¾ovskému výnimoènú kariéru. Vo funkcii radcovi a budúcemu správcovi banskobystrického mediarskeho notára je doložený od roku 1513 podniku Krištofovi Künritzovi z decembra 1546. Napriek ve¾kému úsiliu do roku 1516. V roku 1516 kul- mestského notára Michala Stegera o potvrdenie svojho syna vo funkcii minovali spory medzi mestom rektora a opätovnej konfirmácii špitálskych výsad, ktorá bola vydaná a vedením thurzovsko – fugge- na jeho podnet v roku 1548, panovník svoj postoj nezmenil. Rafael rovského mediarskeho podniku. Steger v zahranièí študoval až do smrti svojho otca, ktorý zomrel Poèas novoroènej reštaurácie v marci 1550. Práve v tomto období sa vrátil do Banskej Bystrice volených orgánov mesta sa proti- a panovník nakoniec akceptoval jeho obsadenie do funkcie rektora. thurzovskej skupine mestskej Steger, vïaka vplyvu svojho otca na mestskú radu, vykonával svoj rady vedenej bývalým richtárom úrad v neprítomnosti od svojho zvolenia a aj poèas svojej neprítomnosti Jánom Greimelom, Tobiášom poberal pravidelný rektorský plat. Napriek ve¾kému úsiliu mesta o jeho Rockelfingerom a notárom On- Otlaèok peèate Juraja presadenie do funkcie sa nový špitálsky kòaz absolútne neosvedèil. drejom Colmanom najskôr po- Albinusa. V krátkom èase sa Steger vïaka svojmu nezodpovednému a korist- darilo presadi za richtára svojho níckemu správaniu voèi špitálu dostal do sporov s mestom, ktoré kandidáta Serafíma Pergera, ale následne sa richtárom stal práve viedli ku jeho odvolaniu. Stegerovi sa však podarilo získa podporu notár Colman. Thurzovský kandidát, banský majster Matej Grenitzer panovníckeho dvora a už v máji 1553 Kerdinand I. mestskej rade vo vo¾bách neuspel a neskôr ho vylúèili z mestskej rady. V poradí Banskej Bystrice pod hrozbou straty patronátneho práva nariadil druhé funkèné obdobie richtára Colmana prebiehalo v roku 1519. Po ponecha Stegera vo funkcii. Vzájomné kontroverzie, sažnosti a skonèení výkonu richtárskej funkcie pôsobil ako èlen mestskej rady súdne spory mesta so špitálskym rektorom pretrvávali až do 70. rokov až do roku 1524. 16. storoèia. Podobný priebeh kariéry notárov poznáme aj z iných stredo- Ale vráme sa ešte na chví¾u k cestám notárov. Èasté cestovanie slovenských banských miest – napríklad v Kremnici boli do richtár- dozaista nebolo ve¾mi príjemné a už vonkoncom nebolo bezpeèné. skej funkcie v priebehu 15. a 16. storoèia zvolení traja notári, a to Notárovi síce formálnu ochranu poskytovalo priamo slobodné Gašpar Steck v roku 1492, Wolfgang Guglinger v rokoch 1542, 1546 krá¾ovské a banské mesto poverovacou listinou, omnoho väèšiu istotu a 1550 a Leonard Tilesch v rokoch 1574, 1577 a 1581. ale poskytoval ozbrojený sprievod. Tento sa však obmedzoval zväèša Igor Graus na sprievod pri prevoze peòažných dávok – èi to už boli pravidelné odvody daní vo forme zvolenskej dane alebo kontribúcie. Najmä v pomoháèskom období, kedy sa územie Slovenska stalo najskôr bojiskom uchádzaèov o uhorský krá¾ovský trón a neskôr aj protihabsburských stavovských povstaní, však notárovi niekedy nemusel staèi ani ochranný glejt a ve¾mi ¾ahko sa mohol sta obeou najrôznejších nástrah. To sa stalo napríklad banskobystrickému notárovi Jurajovi Albinovi a èlenovi pukanskej mestskej rady Vincentovi Peuerlovi Podpis Michala Stegera ! Zubratovi odškodné 50 strieborných hrivien1. O nepokojnej dobe, v ktorej rozhodovalo právo silnejšieho, svedèí aj skutoènos, že Tomᚠako správca hradu bol podriadený Matúšovi Èákovi, Dokonèenie zo str. 1. ktorý v tomto èase obsadil celú Zvolenskú Historici vyslovovali rôzne názory na pôvod Raduna a jeho župu. V r. 1314 Tomᚠzaplatil Zubratovi dohodnutú sumu. Napätie potomkov. Predpokladal sa ich pôvod z niektorého zo starých medzi š¾achticmi sa však stupòovalo. R. 1316 Zubrata so svojimi ve¾možských rodov. Uvažovalo sa i o tom, èi Radun nepochádzal ozbrojenými spoloèníkmi prepadol Radvaò, kde raboval Tomášov majetok a troch poddaných takmer pripravil o život. Napriek sporom a šarvátkam, ktoré medzi príbuzenstvom pretrvávali, panovníci nezabú- dali na zásluhy š¾achticov z Radvane. R. 1323 krá¾ Karol Róbert daroval Tomášovi za jeho verné služby majetok. Tomᚠbojoval pod velením magistra Donèa v bitke na Orave proti Matúšovi Èákovi, po ktorej krá¾ opä získal vládu nad Zvolenskou župou. R. 1325 je Tomᚠv spore so svojim farárom Štefanom titulovaný „z Radvane“ (de Rodona). Oznaèenie pôvodu pod¾a starého rodového sídla používajú už všetci nasledujúci èlenovia rodu. Š¾achtici z Radvane sa zaradili na popredné miesto medzi miestnymi zemanmi. Príslušníci rodu napriek svojej tvrdej povahe boli v rozhodu- júcich chví¾ach oporou panovníka. Z ich radov èasto pochádzali autority, akými boli krá¾ovský Poh¾ad na Radvanský kaštie¾ s parkom (pred rokom 1900). poverenec, správca hradu, zvolenský podžu- pan i zvolenský župan. spomedzi krá¾ovských rybárov, usadených pri Hrone. Vzahy š¾achticov a mesta Banskej Bystrice ovplyvòovala Radun mal šes synov. V listinách vystupujú Jurko, Tomáš, hospodárska aktivita bystrièanov, ako aj za¾udòovanie majetkov Madáè, Tobiáš, Vlkan a Miko. Rod sa pomerne skoro rozdelil na Radvane. Využívanie pozemkov v od¾ahlejších horských vetvy, ktorých zakladate¾mi boli spomínaní bratia. V období vlády oblastiach si po- Arpádovcov Radunovým potomkom patrili majetky Radvaò, Poniky, stupne vyžiadalo Èerín, Zolná, Vlkanová a Mièiná. V ich názvoch sa èiastoène spresnenie priebehu zachovali aj mená ich zakladate¾ov, èi prvých majite¾ov. hranice medzi Rad- Predkovia samotných š¾achticov z Radvane pochádzali z vaòou a Bystricou. Jurkovho potomstva. Jurko bol medzi bratmi zrejme najstarší a R. 1404 krá¾ Žig- zdedil preto po otcovi majetok, ktorý nasledujúci èlenovia rodu mund riešil spor o chotárne hranice medzi Jánom z Rad- vane a zástupcami Banskej Bystrice. Chotár Radvane susedil s územím mesta zo severnej strany. Tradiènú hra- nicu medzi Radvaòou a Bystricou tvoril predovšetkým potok Udurna (Radvanský potok). V závere stre- doveku zaèínajú š¾a- chtici z Radvane, po- Strieborný pohár zo 16. stor. Svadobný dobne ako iné rody, Nádvorie Radvanského kaštie¾a. dar mesta Banská Bystrica pre zvolen- opúša zaužívaný ského kapitána Juraja Radvanského spôsob oznaèovania (kópia v zbierkach Stredoslovenského ïalej rozširovali. R. 1287 Jurkovmu synovi Dionýzovi daroval krá¾ svojho pôvodu pod¾a múzea). Ladislav IV. za jeho vojenské zásluhy pozemok pri Hrone pod sídelného majetku. Urpínom. Dionýz sa vyznamenal v bojoch proti èeskému krá¾ovi Pre zjednodušenie si Pøemyslovi Otakarovi II. (r. 1271 - 1278) a v bitke proti Kumánom k menám pripájajú priezvisko. R. 1516 ešte vystupuje Baltazár pri jazere Hód (r. 1284). Odmena za služby so zbraòou v ruke z Radvane, ale r. 1518 už Baltazár Radvanský (Radwanzky). bola typickým príkladom kariéry nižšej uhorskej š¾achty, ktorá sa Š¾achtici z rodu Radvanský sa vo Zvolenskej župe stali podobne takýmto spôsobom uchádzala o priazeò panovníka. ako rod Lukovský, Mièinský, èi Ostrolúcky predstavite¾mi Dionýzov syn Tomᚠpôsobil r. 1313 vo funkcii kastelána starousadlých rodín, ktoré boli hrdé na svoj vznešený pôvod. hradu ¼upèa. V tomto roku prebiehal spor medzi Tomášom a jeho Pavol Maliniak bratrancom Tobiášovým synom Zubratom. Tomᚠbol obvinený z vraždy Zubratovho brata Bichora a zaviazal sa vyplati 1Poznámka redakcie: 1 hrivna viedenská = 0,28kg " v prípade vypuknutia ohòa zvo- Vežoví trubaèi - predstavitelia svetskej hudby ni a vyvesi zástavu, 4. trúbi pri príchode významnejšieho hosa, 5. inštrumentálne pomáha Dôležitú úlohu v rozvoji hospodárstva, obchodu, remesiel i umenia v Uhorsku od 13. storoèia kantorovi v kostole. zohrávali aj stredoslovenské banské mestá Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica, Zachovali sa údaje o tom, že ktoré si dodnes zachovali svoj osobitý význam, historický ráz a architektúru. Tak, ako mestá si pri významnejších prí- v slovenských ¾udových rozprávkach je medený, strieborný a napokon zlatý zámok, ktoré ležitostiach pod¾a potreby tru- oslobodil mládenec najprv v medenej, potom v striebornej a koneène v zlatej zbroji, o týchto baèov navzájom požièiavali. troch mestách môžeme poveda, že Banská Bystrica bola medená, Banská Štiavnica strieborná Napríklad mesto Kremnica si na a Kremnica zlatá. prijatie cisára v roku 1620 pozva- lo na výpomoc trubaèov z Ban- Podobne, ako v ostatných slobodných krá¾ovských mestách skej Štiavnice, ktorí mali výborný chýr. na území vtedajšieho Horného Uhorska, významnými predstavite¾mi Pôvabný ceremoniálny zvyk zo zaèiatku 18. storoèia je opísaný svetskej hudby boli až do polovice 19. storoèia vežoví trubaèi. Ako v praetoriálnych protokoloch Banskej Bystrice z rokov 1708, 1712 a zamestnanci mesta plnili najmä strážnu, hlásnu a reprezentaènú 1750: mestský pranier bol symbolom právnych výsad krá¾ovského funkciu a slúžili predovšetkým mestu a jeho obyvate¾om. mesta. Pre obèanov však bol aj symbolom dehonestujúceho miesta a tak sa tesári èasto zdráhali opravova ho. Mesto preto urèilo, že tieto práce bude ovára slávnostný sprievod, v ktorom kráèali mestský tesár, mlynári a murári v slávnostnom obleèení a so svojimi insígniami, potom richtár, mestská rada, predreèník s meèom a odznakom mesta, ïalej hudobníci na èele s trubaèským majstrom, za nimi išli remeselnícke cechy s majstrami a zamest- nanci banskej komo- ry. Na urèenom mies- te predreèník povedal slávnostný prejav, vyzdvihol úèel tohto nástupu, symbolicky poklopal kladivom a sprievod s obecen- stvom sa rozišiel. Až V popredí Gallova bašta (známa i ako Pisárska) poèas svojho funk- potom nasledovala èného obdobia (1512 – 1540) v nej býval Gall, mestský trubaè, zvonár, vlastná práca murá- nastavovaè hodín na veži barbakanu a strážca hradného areálu. rov a tesárov. Významnou sú- Za najstarší známy písomný údaj o trubaèoch v Banskej Bystrici èasou profilu mest- je možné považova informáciu z mestskej úètovnej knihy z roku ských vežových tru- 1512 o tom, že mestský magistrát zaplatil trubaèovi Gallovi slávnostný baèov a doplnením ich odev. Mestá si svojich trubaèov vážili po celé stároèia ich existencie príjmov bolo hrávanie a ve¾mi starostlivo, na základe odporúèaní, si ich vyberali. Už z týchto na spoloèenských i ïalších záznamov vyplýva, že trubaèi v niektorých obdobiach a rodinných zába- súèasne vykonávali aj funkciu vežových strážcov a podie¾ali sa aj vách, plesoch, zá- Vežoví trubaèi nosili osobitné uniformy. na cirkevných hudobných produkciách. snubách, svadbách Cenným dokladom èi krstinách v mestách i vo vidieckych š¾achtických sídlach. o povinnostiach trubaèov Mestské rady a cirkev vydávali rôzne povolenia a obmedzenia je vokaèná listina z 9. na usporadúvanie zábav, svadobných a zásnubných hostín a úèasti februára 1631, ktorú mes- hudobníkov na nich. Svadobný poriadok z roku 1550 v Banskej to Banská Bystrica odo- Bystrici napríklad stanovil, že pozývanie hostí sa má uskutoèni slalo Andrejovi Weberlovi v tichosti a nie tak, ako predtým, za úèasti zvukov trubaèov do Levoèe, keï chcelo ob- a hudobníkov. Taneèné zábavy a plesy povo¾ovala mestská rada sadi vo¾né miesto trubaè- a v niektorých obdobiach, napríklad v Banskej Bystrici v 18. storoèí, ského majstra. Z listiny farár. Spoloèenské zábavy usporadúval trubaèský majster, prièom vyplýva, že sa tu v tomto za ich povolenie musel zaplati. Potvrdzuje to aj archívny záznam období spájala funkcia z Banskej Bystrice zo 4. januára 1806, v ktorom sa píše, že Antonius trubaèa, strážcu i bub- Hiray, majster vežových trubaèov, poukázal mestskej pokladnici 24 eníka, ktoré bývali v niek- zlatých za povolenie zábavy v minulom roku. Na mestských zábavách torých obdobiach od- niekedy hrali a spievali aj študenti alebo cudzí hudobníci, proti èomu delené. Povinnosti majstra domáci trubaèi písomne protestovali. Nezriedka sa medzi nimi strhli trubaèa a jeho odmeòo- aj šarvátky. Mestská rada z èasu na èas vydávala zákaz pre vanie sú tu uvedené takto: úèinkovanie iných hudobníkov, èím sa vždy postavila na stranu 1. vyhráva s ostat- domácich trubaèov. nými trubaèmi ráno, napo- Marianna Bárdiová ludnie a veèer, po inštru- mentálnej hudbe vždy Zdroj - literatúra: Banská Bystrica, Historicko – etnologické štúdie zabubnova, 2. stráži I., Marianna Bárdiová: Vežoví trubaèi na Strednom Slovensku Vežový trubaè na dobovej ma¾be. a hodiny odtrubova, 3. s osobitným zameraním na osobnos Antona Júliusa Hiraya (krátené) # Vyberanie mýtnych poplatkov v slobodnom krá¾ovskom meste Banská Bystrica malo nieko¾ko storoènú históriu. Mýto pozostávalo z dvoch druhov poplatkov: tzv. miestne a kamennodlažné, resp. kamennodlažobné. Oba tieto poplatky, po odrátaní „prevádzkových“ nákladov (plat, zaopatrenie mýtnika...), plynuli do mestskej pokladnice. V mestských príjmoch z výberu mýta jednoznaène prevládali financie z tzv. kamennodlažobného, ktorého podstatou boli platby za použitie mestských ciest. (Dnes by sme ich mohli prirovna k poplatkom za používanie dia¾nic.)

Mýto vyberali na urèených miestach mýtnici, ktorí túto profesiu vykonávali neraz po celý život. Na stanovišti (mýtnom mieste) stál Pane Župan! dom, v ktorom mýtnik býval s celou svojou rodinou. Mýtne poplatky Správny výbor mesta Banskej Bystrice uzavretím è. 110/4462 rozhodnul vyberali na všetkých hlavných prístupových cestách smerujúcich oh¾adom nato, že mesto z vyberania mýta na mestskej èiare v Lazovnej ulici do mesta. tak málo dôchodku má, že z tohoto, jedného mýtneho strážnika udržiava nemôže, aby vyberanie mýta neprevádzalo sa terajším spôsobom, ale vyberanie od 1. júla 1922 zapoènúc proti 50 %-ej vyberaného mýta a bytu zdarma – bez akejko¾vek pensie a výbavy mne nižepodpísanému vydala. Proti tomuto uzavretiu úctiplnú apelláciu podávam a na sebeobranu nasledujúce dôvody podávam: Som 76 roèný, ženatý. Ako mýtnik už 28 rokov verne a statoène konám službu pri slávnom meste Banskej Bystrici. Keï som nastúpil službu mýtnika bol som 48 roèný. Ako taký keï som chcel dosta túto službu musel som sa vzda všetkých nárokov vzahujúcich sa na pensiu. V tomto èase som bol prinútený tieto podmienky prija, mysliac, že èasom svojou usilovnou prácou a skromným životom ušporím si pár groší èo mi bude dostatoèné, aby tých pár rokov s mojou manželkou ako tak preži mohol. V mojej nádeji som sa sklamal. Vypukla svetová vojna, zali mi mojho syna a zaa, ktorí Bývalý mýtny dom na rozhraní Lazovnej a Katovnej ulice môžeme mòa znaène podporovali. Onedlho som dostal zves, že obidvaja v ruskom vidie ešte i dnes. zajatí zomreli, syn zanechal jedného 3 roèného chlapca, ktorého od zaèiatku svetovej vojny opatrujem a vychovávam a dcéru s 3 maloletíma dietkami som V Banskej Bystrici bolo takýchto výberných miest šes: smerom tiež musel a musím z môjho malého dôchodku podporova. Teraz keby mal na od Radvane, od Podlavíc, od Kostiviarskej, od Sásovej (Rudlovej), moje staré dni oblachèený život vies, odkázaný som na 50 %-ový dôchodok od Slovenskej ¼upèe a od Mièinej. Dve z nich sa nemenili mýta, èo èiní mesaèné 400 korún. Že èo to znamená, vysvitá z uzavretia a fungovali na tom istom mieste až do prvej polovice 20. storoèia, vyneseného slávnym správnym výborom, d¾a ktorého len preto som zo služby kedy výber mýtnych poplatkov zrušili. Boli to mýtne miesta (mýtne zbavený, lebo táto ulica málo dôchodku donáša a tak nevyplatí sa jedného domy) v dnes už neexistujúcej Radvanskej (Sládkovièovej) ulici a na mýtnika drža. ¼upèianskej (dnes Partizánskej) ceste. Druhé z nich si ako jediné zachovalo túto svoju funkciu aspoò v názve až do dnešných dní Tento dôvod neobstojí, lebo keï som vstúpil do mestskej služby ako (reštaurácia „Na Mýte“). Ostatné štyri mýtne stanice èasom mýtnik mal som 24 korún mesaèného platu a mesto malo znaèný príjem. Teraz presunuli ïalej, smerom na perifériu mesta. „Podlavické“ mýtne keï moja ulica náhodou menší dôchodok donáša, preto ja sa mám sta obeou miesto bolo pôvodne v blízkosti dnešného Strieborného námestia, tejže ulice? Èi by bolo mesto urobilo na tento pád aj s druhým mýtnikom, ktorý za potokom Bystrica, pri Mestskom parku. Neskôr ho umiestnili nad má nárok na pensiu, keby bol ten v tejto ulici mýtnikom, za iste nie. bývalý „magazín“, do miest kde dnes stojí budova SOU spojov. Teraz stojím bez haliera a akéhoko¾vek majetku. Za moju vernú a statoènú Ïalší mýtny dom (pre smer od Kostiviarskej) dodnes stojí na 28 roènú prácu ma mesto vohnalo do najväèšej biedy a zúfalosti, lebo keï rozhraní Lazovnej a Katovnej ulice. Èasom ho „presunuli“ na koniec ochoriem z èoho sa budem živi a vydržiava moju manželku so sirotou, keï Lazovnej ulice, k hati na potoku Bystrica (tzv. Vanèov dom). V smere som úplne odkázaný na ne istý dôchodok z mýta a mesto za tak dlhú vernú od Sásovej a Rudlovej stál mýtny dom na rázcestí dnešnej a statoènú prácu mi ani len odbavu nedalo. Kollárovej ulice a Rudlovskej cesty. Neskôr mýto posunuli približne o 200 metrov severnejšie. Posledný - šiesty mýtny dom stál v dnes Preto sa k Vám Pane Župan uchádzam ako starostlivému otcovi apellujem už neexistujúcej Hronskej ulici, neïaleko Mäsiarskej bašty. V jeho na Vaše ¾udské srdce a úctive prosím vezmite ma pod Vašu ochranu a ráète blízkosti, na Hrone, stál tzv. Horný most, cez ktorý prechádzala cesta uzavretie správneho výboru mesta Banskej Bystrice premeni v takom smysle, na Mièinú. Mýto neskôr umiestnili na Mièinskej ceste, „Pod rybou“. aby mesto keï už aj nie pensiu ale aspoò plat zmilosti ustálilo, aby tých pár dní môjho života spolu s mojou manželkou a maloletím vnukom ako tak sa živi VÝKAZ mohli. Keï mòa mesto za 28 rokov ako mýtnika upotrebilo, teraz s tou istou Na Lazovnej bráne od Jána Hanulu mýtnika do mestskej prácou aj na ïalej poverilo, d¾a mojej skromnej mienky nie ¾udsky zachádzalo, pokladnici oddaného miestneho a kamennodlažného mýta, keï mòa v demokratickom štáte na moje starie dni hladova nechá. a jeho príslušnosou. v roku 1922 Poníženú prosbu moju opätujúc ostávam Vám Pane Župan s hlbokou v roku 1921 (od 1.I. do 30.IV.) úctou oddaný: príjem: príjem: Ján Hanula. mitnik miestne ...... 958 K a 50 hal. miestne ...... 560 K Banská Bystrica, dòa 4.-ho júla r. 1922. kamennodlažné ...... 18 504 K a 80 hal. kamennodlažné ...... 4 036 K a 80 hal. spolu ...... 19 463 K a 30 hal. spolu ...... 4 596 K a 80 hal. Z obdobia po vzniku I. èeskoslovenskej republiky sa v Mestskom archíve zachoval zaujímavý dokument – list mýtnika slúžiaceho v Lazovnej výdavke: výdavke: ulici, adresovaný vtedajšiemu županovi. Z obsahu listu (prosbopisu) si plat mýtnika ...... 2 100 K plat mýtnik ...... 700 K aj dnes, po vyše 80-tich rokoch, môžeme urobi predstavu o postavení drahotná výpomoc ...... 13 030 K drahotná výpomoc ...... 4 326 K a 54 hal. šaty a obuv ...... 1 886 K šaty a obuv ...... 626 K mýtnika i o problémoch, ktoré túto profesiu sprevádzali. (List publi- 15 m dreva-II.tr...... 660 K na drevo ...... 220 K kujeme v pôvodnom, dobovom znení bez jazykových korektúr.) spolu ...... 17 676 korún spolu ...... 5 872 K a 54 hal. osoh mesta 1 787 korún a 30 hal. od 1.I. do 30.IV. 1922 vykazuje sa strata Ján Balហ1 275 korún a 74 halierov. Dobové dokumenty: Štátny archív Banská Bystrica $ Priemysel a doprava v Banskej Bystrici v rokoch 1867 – 1890 V Bystrickom Permone è. 3 z minulého roku sme sa venovali téme rozvoja priemyslu a dopravy v Banskej Bystrici. V tomto èísle publikujeme jej vo¾né pokraèovanie.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867, kedy sa upravili niektoré ekonomické obmedzenia, vytvorili sa podmienky pre nový priemyselný rozvoj. Tzv. podnikate¾ská horúèka, ktorá vtedy opanovala krajinu a prejavila sa nepremyslenými aktivitami a skorým krachom, zasiahla Banskú Bystricu oneskorene, preto nebola ani tak bolestivá. Až rok pred krízou – v roku 1872 – zaznamenala Zvolenská sporite¾òa vzrast požiadaviek na pôžièky. Kríza však zabránila mnohým investíciám a možno aj krachom.

Tri staršie banskobystrické podniky (Beniaè, Ruttkay, Pikler) mali 1862 bol projekt Pohronskej železnice aj prijatý, ale v èase prípravných stabilné základy. V roku 1868 k nim pribudla octáreò (Elsas – octáreò prác vypukli dve vojny (Dánska a Pruská). a obchod s drevom) a dve likérky (Kerdinand Horváth, Ján Novák), všetky vznikli z obchodného kapitálu a podnikania. Na domácej obchodnej báze bola v roku 1875 založená aj nová židovská podnikate¾ská firma likérka Armina Strompfa. Podnikanie sa rozšírilo aj v Radvani, kde Petrichovichovci založili ïalšiu výrobòu pušného prachu, nový mlyn, ktorý prevádzkovali v Malachove. V roku 1868 sa zaèala v Banskej Bystrici spracúva aj hlina. V dôsledku celokrajinskej konjunktúry drevárstva zaèali investova aj tunajší majitelia lesov (erár a mesto). Na Harmaneckom potoku vznikli nové píly na vodný pohon (U¾anka, Jakub a súkromná píla Eduarda Csereyho v predmestskej èasti Zábava – približne dnešné sídlisko Sever). Horšie sa darilo len drobným pivovarníkom v domoch na námestí, lebo v roku 1868 z 32 pivovarov zostali len 3 (Paška, Sauber a Hertzka). Dobré surovinové podmienky (kvalitné a lacné bukové drevo) a lacná pracovná sila umožòovali aj rozsiahlejšie podnikanie. V roku 1874 založil viedenský podnikate¾ Gustav Harnisch, na mieste dnešnej Slovenky, prvý väèší banskobystrický závod – stolièkovú továreò na výrobu ohýbaného nábytku znaèky TONET, do ktorého Poh¾ad na dnes už nejestvujúcu stolièkovú továreò (pred r.1902). dal v roku 1875 nainštalova aj parný kotol v sile 5 atmosfér. Technickú úroveò vtedajších závodov urèovala parná sila. Tento Vo výstavbe železnièných sietí sa pokraèovalo až po vyrovnaní. kotol bol po dvadsaroènej prestávke druhý, ale aj jediný v Banskej Vo vzahu k Banskej Bystrici bola aktuálna tra Peš – Luèenec – Bystrici, ktorý zabezpeèoval výrobe nezávislos od vodného zdroja Banská Bystrica – Krakov, stará varianta, ktorú navrhol ešte Kossúth. (Poznámka: Priemyselné zákony Uhorska definovali továreò poètom Návrh bol síce v roku 1868 zákonom schválený, no vinou zákulisných zamestnancov a parným pohonom.). V roku 1875 sa Harnisch zásahov sa Banská Bystrica ocitla mimo hlavnej trate. Mestskej rade pokúsil patentova aj nový spôsob výroby stolièiek pomocou sa nakoniec podarilo aspoò zabezpeèi vicinálne železnièné spojenie špeciálneho nástroja, ktorý dokázal spracováva stolièku naraz so Zvolenom. Odboèka sa mala stava súèasne s hlavnou traou, z dvoch strán. Komisia však patent neschválila pre nejasnú omeškala sa však o dva roky. Hlavná tra do Zvolena bola dokonèená formuláciu (nebolo zrejmé, ktorá èas nástroja je jeho vynálezom). v roku 1871, vicinálna s koneènou stanicou v Banskej Bystrici v roku Zaèiatkom 80. rokov traja viedenskí podnikatelia Hertzka, Engel 1873. Poèas týchto dvoch rokov spojenie so železnicou do Zvolena a Weiss založili pri ústí Harmaneckého potoka valcový mlyn (Erste zabezpeèovali omnibusy. V roku 1889 bola otvorená dostavníková Neusoler Walzmühle von Wien – Prvá bystrická valcovòa z Viedne), doprava do Parkanu (Štúrova), kde sa prestupovalo na železnicu ktorý už od roku 1885 prešiel na parný pohon. O rok neskôr ïalšie smerom na Viedeò. Aj všetky ostatné pokusy mestskej rady dve remeselnícke dielne rozšírili svoje kapacity, ale zaviedli len vod- o železnièné prepojenie (Banská Bystrica – Kremnické Bane) boli ný pohon. Obe boli súkenky a to: Jána Kurdíka, ktorá stála vo dvore neúspešné. Vinou nezabezpeèenej dopravy sa zabrzdila perspektíva 1 dnešnej Slovenky a Juraja Horárika na dnešnej Kortnièke (Rázusova rozvoja Banskej Bystrice na dlhé desaroèia . ulica). Posledná sa špecializovala na výrobu halenového súkna. Valéria Chromeková 1 Poznámka redakcie: Aké aktuálne ešte aj dnes! V nových ekonomických podmienkach našla širšie uplatnenie aj kvalitná hrnèiarska hlina z okolia mesta. Vznikla tehelòa, ktorá bola mestskou investíciou a zásobovala najmä lokálne trhy (1879). Ïalší tehliarsky podnik založil v meste v roku 1885 Alexander Knapp. Aj liehovarníctvo sa rozšírilo o novú likérku, ktorú od roku 1886

prevádzkoval banskobystrický ve¾koobchodník Jozef Löwy. 5 Hromadná tovarová výroba si nevyhnutne vyžadovala rýchlej- „Kríza banskobystrických cukrá- šiu a lacnejšiu prepravu. Plavenie dreva po Hrone a furmanský systém rov prekonaná“. Takto ohlásili rozradostnení bol pomalý a pri nerozvinutej cestnej komunikaènej sieti aj drahý. Do tovariši od Loudov, Odstrèilov, Valtrov, Preslov a iných. roku 1890 výstavba a údržba hlavných ciest patrila do kompetencie A èo sa vlastne stalo? podžupana a záležalo iba na jeho úsudku a vôli, kde a ko¾ko finanèných V Banskej Bystrici sa mali kona medzinárodné prostriedkov vynaloží na cestné úpravy. Mýtne povolenie aj z roku lyžiarske preteky. Usporiadate¾om bol mestský Ski - 1889 sa ešte odvolávalo na privilégium cisára Rudolfa z roku 1582. klub a Zväz lyžiarov. Lenže, ako to obèas v Banskej Bystrici bolo Aktuálnou otázkou druhej polovice 19. storoèia bola výstavba – nebolo snehu. Navyše firmy, ktoré mohli sneh vyrobi umelo, a smer železníc. Banská Bystrica mala by už v pädesiatych rokoch zlyhali. A katastrofa sa každým dòom blížila... napojená na železniènú sie. Plánovala sa totiž prípojka na košicko- Keï zarmútený jednate¾ sedel v cukrárni u Loudov a chcel bohumínsku tra, ktorá by spojila starú tra Viedeò a Peš so Sliez- si osladi zarmútený život, zbadal èokoládové rúrky, plnené hojne skom. Nová tra sa mala stava buï z Ostrihomu, alebo z Komárna snehom. Hneï mu napadlo riešenie – objedna tento sneh. Pohroním na Zvolen, kde by sa napojila na hlavnú radiálnu tra Peš – Objednal 120 vagónov prachového snehu u všetkých cukrárov Luèenec – Banská Bystrica – Suèany. Spory sa viedli o výhodnejšiu v meste. Ako to naozaj dopadlo, správièka v Pohronskom hlásniku alternatívu; èi vies tra cez Kremnicu na Suèany, alebo cez Bystricu, už nehovorí. Vieme však, že azda v hodine dvanástej napadol prípadne z Bystrice na Brezno, Telgárt a odtia¾ na Spiš. Najlepšiu skutoèný sneh a v dostatoènom množstve. perspektívu mala posledná alternatíva pre najmenšie stúpanie. V roku % MAGNUS DECUS HUNGARIAE - NᚠMatej Bel

Matej Bel bol autorom mnohých vedeckých, pedagogických, vlastivedných, filozofických a cirkevno-náboženských diel. Jeho trvalým odkazom je postulát národnostnej rovnoprávnosti, náboženskej tolerancie, zjednocovania ¾udí a národov, láska k vlasti a viera v silu vzdelania a kultúry. Svojim dielom prispel k rozvoju vedy, školstva, vzdelanosti a kultúry na Slovensku a v Európe.

Dnes jeho meno nesie Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá To podèiarkuje ich predvídavos a zároveò vysvet¾uje, preèo sa projekt naplnil vznikla 1. júla 1992 zlúèením Pedagogickej fakulty a Ekonomickej fakulty. omnoho neskôr. V súèasnosti má univerzita už osem fakúlt. V preambule návrhu Bel píše „Pretože je isté, že je sotva v Európe nejaká Jedným z významných obdivo- krajina, v ktorej by boli vedy na tom horšie ako v Uhorsku, dali si uš¾achtilí vate¾ov Mateja Bela je aj súèasný synovia vlasti námahu, aby tento nedostatok zo všetkých síl odstránili“. Odvtedy predseda Slovenskej akadémie vied už pretieklo ve¾a vody aj riekami omnoho menšími ako je èasto citovaný Dunaj. Štefan Luby. Vo svojej knižke Moji Môžeme si preto položi otázku, èi spomínaný výrok prestal plati. Èiastoène intelektuáli mu venoval úvodnú kapi- áno. Uhorsko už neexistuje. Ale keby sme Belov výrok chceli pretlmoèi do tolu pod názvom Predobraz auten- dnešnej reality, bola by príhodná formulácia, že „spomedzi krajín bývalého tického vedca. So súhlasom autora sa Uhorska je sotva nejaká krajina, v ktorej by boli vedy na tom horšie ako na teraz môžu aj èitatelia Bystrického Slovensku“. Vývoj Slovinska a Maïarska je toho dôkazom a parafrázovaný permona zoznámi s osobitým poh¾a- Belov výrok mementom. dom profesora Štefana Lubyho na život Ïalšia èas Belovej preambuly by mohla zosta, avšak s doplnením uš¾ach- a dielo nášho Mateja Bela: tilých dcér vlasti, ktoré sa so synmi vlasti usilujú deficit vo vedách odstráni. Veï „Štandardnou výzdobou obcí a bez dcér sa už dnes nezaobíde nielen ekonómia, ale ani matematika, ktorú Bel malých miest – nielen u nás – sú pamät- ešte celkom správne zaradil do I. triedy uèenej spoloènosti – k filológii, chronológii níky prehier a víazstiev vo vojnách. resp. k hudbe. (Matematika neskôr zakotvila v triede prírodných vied súèasných Celková bilancia ich vplyvu na vedomie akadémií, kde má viac používate¾ov). Ve¾ká ozdoba Uhorska - Matej Bel národa býva negatívna. Rados Druhá Belova trieda bola právnická. Tretia trieda bola prírodovedno- (1684-1749). z výhry nevyrovná boles zo straty. ekonomická. Obsahovala fyziku, chémiu, u¾ahèenie obchodu a jeho výhod, Našastie sú aj obce a mestá, rozvoj odborov mechaniky. Ekonómia v tejto triede súèasných akadémií nezostala. ktorým dominujú iné pamätníky. V Oèovej neïaleko kostola stojí bronzové kreslo, Osobitne je to škoda dnes, keï integrácia navlieka ekonómii zvieraciu kazajku ktoré zmajstroval roku 1984 Ján Kulich. Posadil do neho miestneho rodáka politiky a menej oh¾adov sa berie na exaktné poèty. magnum decus Hungariae – ve¾kú ozdobu Uhorska – Mateja Bela. Bel sedí Najvyšším príkazom Belovej uèenej spoloènosti mala by èes Božia, pohodlne opretý, ruky má prekrížené na prsiach, pozoruje okolie s výrazom služba panovníkovi, úcta a užitoènos národu a vlasti. Dnes by sme povedali duchovného nadh¾adu, èo v kultúrne vyspelej Oèovej nie je o niè ¾ahšie ako etika, kontrola génových manipulácií, expertízy pre politické orgány, aplikácia v Bratislave alebo vo Viedni. výsledkov v praxi. Európska pridaná hodnota by nahradila uhorskú pridanú Myslitelia bývajú èasto stvárnení v sediacej polohe. Vedu a kultúru treba hodnotu, keby Bel tento termín používal. Implicitne ho však v jeho diele cítime. U vysedie, ak nás sudièky na túto rolu vybavili a podsypali. Albert Einstein sedí Bela vlastne cítime takmer všetko, èo sa dnes oznaèuje heslom knowledge na lavièke v parku vo Washingtone. MikulᚠKoperník na Krakovskom predmestí based society, aj keï na inej technologickej a informaènej úrovni. vo Varšave. Neïaleko neho sedí zamyslený kardinál Wyszynski. Zamyslenú Belov zámer v 18. storoèí nevyšiel. Roku 1746 jeho autor napísal „Skôr sochu poznáme pod¾a toho, že si podopiera hlavu rukou. Pavol Országh ako táto najúctihodnejšia inštitúcia zapustila korene..., bola prerušená a znièená Hviezdoslav sedí na svojom námestí v Bratislave. Všetci už oddychujú, básnik tými, ktorí by o sebe mysleli, že sú jedinými vedcami a že sú Atlantami vo stále píše, akoby chcel zmenši deficit poézie v našom živote. všetkých vedách“. V prvom zväzku Priekopníkov vedy a techniky na Slovensku Vráme sa však k Matejovi Belovi, ústrednej postave tohoto príspevku. sa uvádza aj konkrétnejší názor, preèo Uèená spoloènos nevznikla. Všetci 12 V súèasnom období si ho pripomíname v súvislosti so 60. výroèím vzniku navrhovaní èlenovia boli protestanti. Slovenskej akadémie vied a umení (2002) a 50. výroèím vzniku jej priamej Projekt uèenej spoloènosti na Slovensku sa naplnil až po nasledujúcich nasledovníèky – Slovenskej akadémie vied (2003). pokusoch Maximiliána Hella, Andreja Kmea, ¼udovíta Nováka a ïalších. Preto Narodil sa roku 1684. Stredné vzdelanie získal a jazyky si osvojil v Banskej naša akadémia vznikla iba pred 60 rokmi. Škoda, že prvých a najažších sto Bystrici, Bratislave, Veszpréme a Pápe. >ilozofiu a teológiu študoval na univerzite rokov nemá už za sebou. Nevadí. Keï si Royal Society v Londýne bude v Halle. V Bratislave pôsobil ako rektor evanjelického gymnázia a farár. Zomrel pripomína v roku 2162 svoju 500-roènicu, SAV bude ma pomerne okrúhlych roku 1749 na následky màtvice. Pochovali ho v Bratislave. 220 rokov a to bude z historického h¾adiska už celkom povznášajúci pocit. Naši Belov prínos pre rozvoj a organizáciu vedy u nás je pozoruhodný. Mohol by potomkovia si pri tejto príležitosti iste tiež pripomenú Mateja Bela, zájdu do jeho ešte väèší, keby nebol zomrel pomerne mladý. Žia¾, aj múdri ¾udia majú iba to¾ko pamätnej izby v Oèovej a nechajú sa zveèni pri soche na námestí jeho rodnej èasu, ako tí, ktorí si na prídavné meno „múdry“ nemôžu robi nárok. Mateja Bela podpolianskej obce na nejaké nanotechnológiami zhotovené pamäové médium. priraïujeme k polyhistorom, hoci polyhistorizmus sa v jeho dobe aj v nevyzretých V období 10. výroèia vzniku Slovenskej republiky sme však mali aj ïalší dô- vedeckých podmienkach Uhorska stával už prežitkom. Ale ambiciózny Belov vod pripomína si M. Bela. Bela - apologéta mnohonárodnostného Uhorska, rovno- projekt Posol Starého a Nového Uhorska do tejto kategórie ešte patril. Iba v èasti právnosti a autochtónnosti (teda pôvodnej územnej príslušnosti) Slovákov v Uhorsku. Nové Uhorsko sa mal zaobera históriou, zemepisom a prírodou rozèlenenými do Aj na tomto poli vykonal dos. Jeho metódy boli mierne a tolerantné, ale dôsledné. mnohých ïalších odborov a kapitol. Bel však skoro zistil, že takýto ve¾ký V Matejovi Belovi máme predobraz autentického vedeckého pracovníka vlastivedný projekt je nad sily jednotlivca, aj keï oplývajúceho encyklopedickými v dnešnom ponímaní, ktorý sa prelína s úlohou vedca – organizátora. Uplatòoval vedomosami. Ustúpil od neho a sústredil sa na menší projekt zemepisu Uhorska princíp ad fontes. Je známy výrokom: „Otvorme koneène lakomé skrine“ (ar- – Notitia Hungariae novae historico-geographica. chívy). S ním vošiel do histórie našej vedy pojem žiaka. Obstál by aj v sciento- Tieto poznámky sú užitoèné na pochopenie toho, že osobné peripetie a metrii. V mennom registri prvých troch zväzkov Priekopníkov vedy a techniky zlyhanie priviedli Bela k zámeru organizaène podchyti vedecký život a vtlaèi na Slovensku nájdeme na Bela 61 odkazov. A èo môže vedeckého pracovníka mu také atribúty, akými sa neskôr stali špecializácia, profilácia, spolupráca, poteši viac, ako uznanie od súèasníkov, ktoré sa rodí najažšie? Nedostal ho od koordinácia, interdisciplinarita. Bel sa ešte vyprofilova a uzavrie do ulity nikoho menej významného, ako od Daniela >ischera, ktorý ho nazval zakladate¾om špecializácie nestihol. Našastie. uhorskej geografie. Zaèiatkom 17. storoèia zaèali v Európe vznika uèené spoloènosti – Slovenská akadémia vied vydala pri 300-roènici Mateja Bela pamätnú akadémie vied. Stávali sa nástrojom dosiahnutia vyššie citovaných cie¾ov. Prvé medailu a encyklopedický program SAV vrátane Ve¾kej slovenskej encyklopédie – ešte nestabilné – založili v Taliansku, ïalšie „trvalky“ v Anglicku a >rancúzsku. vychádza pod názvom Beliana s Belovou podobizòou ako logom. V Banskej Na ne nadviazali svojimi akadémiami Nemecko, Rusko a ïalšie krajiny. Bel a Bystrici založili Univerzitu Mateja Bela, dnes jednu z najväèších na Slovensku. spolupracovníci, ktorých okolo seba sústredil, prišli v roku 1735 s návrhom na Sú to významné formy uznania za jeho priekopnícke èiny a úsilie o modernizáciu založenie Uèenej spoloènosti so sídlom v Bratislave (De litteraria societate vedeckého života u nás. Posonii instituenda). Na naše vtedajšie pomery s ve¾kým èasovým predstihom. Peter Podracký & V rámci rodinných obyèajov, ktoré sprevádzajú prelomové momenty v živote èloveka, má nepochybne najdôležitejšie postavenie svadba. Svadobné obrady a zvyky sprevádzajúce uzavretie manželstva potvrdzujú zmenu rodinného a sociálneho stavu osôb uzatvárajúcich manželstvo. Uzatvorením manželstva vzniká nová rodina, nové príbuzenské a sociálne vzahy. Základnou schémou svadby je obdobie predsvadobné, samotná svadba a posvadobné obdobie. Zaujímavým je sledovanie predsvadobného obdobia v Banskej Bystrici v období 17. – 19.storoèia. Mestské obyvate¾stvo je etnicky, konfesionálne a znešení, š¾achetní, múdri a obozretní páni, sociálne heterogénne. Jednotlivci, ktorí v meste žili, ktorí ste v mojej najväèšej úcte. pracovali, boli nosite¾mi zvykových, morálnych, etických noriem, orientácií a postojov, ktoré mesto, Pozdravujem Vás a venujem Vám neustálu pripravenos mojich rodina, kolektív (mestská rada, spolok) nielen vymedzili, služieb. Pod¾a múdreho nariadenia Jeho svätej výsosti, nášho Boha a ale aj riadili, kontrolovali a sankcionovali. Je len pod¾a dávneho a chvályhodného zvyku Svätej cirkvi, našej kresanskej samozrejmé, že pri takom dôležitom životnom kroku, ako je výber partnera a samotná matky, chcejúc prispie k ob¾ube mojich dobrotivých Pánov a synov môjho svadba, pôsobili vonkajšie tlaky. Svadba totiž nebola len úzkou rodinnou záležitosou, otca, som sa zasnúbil s Evou Zolnayovou s milou dcérou vznešeného a ale konala sa za úèasti lokálneho spoloèenstva, ktoré prejavovalo spolupatriènos, rytierskeho pána Prantiška Zolnayho tak, že sa stane mojou budúcou vzájomnú výpomoc a bolo aj svedkom právoplatného uzatvorenia manželstva. veènou manželskou družkou. Solennitas (ve¾ký sviatok) našej poèestnej Pri výbere manželského partnera zohrávala ve¾kú úlohu etnická a konfesionálna hostiny bude 6. január nasledujúceho roku 1675 v Dolných Rakytovciach. homogenita oboch partnerov; a sociálne, ekonomické èi spoloèenské postavenie Kvôli tejto príèine láskavo prosím Vaše Milosti ako aj dobrotivých pánov, rodiny. Vplyvnejší, majetnejší nemeckí obèania mesta dávali svojich synov na štúdiá aby im nebolo na obtiaž compareova na veèeri, v hore uvedený deò a do Nemecka. Tu si okrem vzdelania osvojili a ob¾úbili aj tamojší životný štýl. Ve¾akrát mieste o jednej hodine popoludní. A zosta aj na obed nasledujúceho dòa, sa zo štúdií vrátili ako ženatí a týmito novými zväzkami len znovu upevnili staré a tak pocti Vašou èestnou prítomnosou Deò našej Poèestnej Hostiny. rodinné putá. Túto Vašu dobrotu sa vynasnažím poèas svojho Bohom daného života Prvou etapou dohovorov medzi dvoma rodinami boli pytaèky, ktoré sa konali odslúži. Nech Vaše milosti udržia a Boh dlho v dobrom zdraví. pod prísnym doh¾adom rodièov. V prípade, že nevesta bola úplná sirota, ktorej ako Dané vo Vlkanovej dòa 22.decembra roku 1674. pestún bola urèená mestská rada, pýtanie nevesty sa uskutoènilo pred celou Priate¾ Vašich Urodzeností a najochotnejší služobník Žigmund Géczy. mestskou radou. Verejným obradným potvrdením dohody o uzavretí manželstva boli zásnuby. sa poïakovala, prípadne prispela aj svadobným darom. Tým zvykli býva napríklad Samotný akt zásnub bol ve¾mi slávnostný, spojený s bohatou hostinou, ktorá bola bohato zdobené strieborné èaše alebo pozlátené kalichy, ktoré boli dielom skutoène zároveò aj potvrdením svadobnej dohody. V r. 1723 mestská rada svojím nariadením zruèných zlatníkov. Polizei-Ordnung presne stanovila, ko¾ko hostí sa môže zúèastni na zásnubách. Oddávna bolo zvykom pozýva ve¾ký poèet svadobných hostí, èo urèite bolo Okrem tých, ktorí nevestu pýtali, si majetnejšie vrstvy mohli za každú rodinu pozva otázkou prestíže a reprezentácie. Zároveò je to aj pozostatkom právneho významu, troch èlenov, tí chudobnejší len po jednom. Snúbenci podpisovali aj svadobnú zmluvu, ktorý mala na svadbe úèas èo najširšieho lokálneho spoloèenstva. Nariadenie z r. týkajúcu sa majetkových, finanèných pomerov. 1723 nielen presne stanovilo ko¾ko ¾udí sa môže zúèastni na zásnubách, ale Potvrdzujúcim znakom dohody o uzavretí manželstva bolo aj obdarovanie obmedzilo aj poèet svadobných hostí. Podrobne opisuje možnosti i výšku výdavkov. nevesty. Pred svadbou snúbenec daroval svojej budúcej manželke svadobné šaty Zámožnejším rodinám bolo dovolené pozva na svadbu okrem mimobystrických 42 alebo šperky. Základnou etickou normou bolo aj pozvanie svadobných hostí. Okrem ¾udí, 18 mužov, 18 žien a 6 dievèat. Menej majetnejšie rodiny si mohli pozva 6 osobného pozvania sa používali aj svadobné pozvánky s vyberaným, úslužným mužov, 6 žien a 2 dievèatá. V prípade nedodržania tohto nariadenia boli rodiny textom, ktoré neraz obsahovali aj program pripravujúcej sa rodinnej slávnosti. sankcionované. Povinnosou pozvaných hostí bolo reagova na pozvanie ústnou, Š¾achta, poprední, vážení a bohatí mešania pozývali na svadobné hostiny prípadne písomnou formou. svojich detí aj mestskú radu. Za túto pozornos, ktorou bola mestská rada poctená, Katarína Koštialová

Zábavy sa sústreïovali najmä do zimného obdobia a èas taneèných veèierkov vrcholil najmä vo fašiangovom období a konèil v utorok o polnoci pred popolcovou stredou. V tomto období zaznamenávame aj väèšiu frekvenciu svadieb. Popolcovou stredou zaèínal štyridsadòový pôst, keï sa z verejného života vyluèovali akéko¾vek prejavy zábavy, tanca, spevu. S verejnými taneènými zábavami sa v mestských spisoch stretávame až Významná bola aj funkcia „protektorátu plesu“, ktorú – ako inak – taktiež plnil v 17. storoèí. Väèšinou išlo o ¾udové zábavy, na ktoré však mestská rada viackrát významný banskobystrický mešan – starý mládenec. Úèel plesu bol vysoko vydala zákaz „ako na mravnos ohrozujúce príležitosti“. Zmienku o panských humánny: „bol usporiadaný v prospech opustených matiek a kojencov, èo báloch nachádzame prvýkrát až v roku 1799. je pre š¾achetné zmýš¾anie a cítenie starých mládencov zvl᚝ príznaèné“. Miestom honosného bálu bol Benického dom, ktorého Matkou plesu bol menovaný známy vtipkár, lekárnik Karol Burda, ve¾ké miestnosti na poschodí spåòali požiadavky ktorý venoval plesovému výboru svoju fotografiu z detstva so špeciálnym úèelnosti, ale aj pompéznosti. venovaním. Koneène nadišiel veèer staromládeneckého plesu. Sála bola Organizátormi zábav boli predovšetkým rôzne samými medovníkovými srdciami skvostne dekorovaná, každý hos bol spolky: v roku 1829 sa napríklad konal prvý strelecký ozdobený èerveným srdcom na farebnej stuhe, ktorá niesla nápis: „Ej, naèo bál. V medzivojnovom období èinnos spolkov mi je naèo, mladá žena!“ Starí mládenci boli ešte zvl᚝ zvidite¾není a pod¾a vzrastala, èo sa odrazilo aj v ich zvýšenej spoloèenskej aktivite. V roku 1926 stavu svojho srdca príznaène oznaèení: tí mladší mali bielu stužku, tí, ktorí uvádzajú miestne noviny viacero úspešných podujatí – ples katolíckeho kruhu, sú v nádeji (že sa oženia) zelenú a tí beznádejní nemali stužku žiadnu. Tento evanjelický koncertový a zábavný veèierok, židovský purim veèierok, detský ples sa stretol s nadšením banskobystrièanov a zúèastnilo sa ho to¾ko ¾udí, maškarný ples, v roku 1927 zas lesnícky maškarný ples, živnostenský ples, že bol znova dôvod na to, aby sa domáhali reprezentaènej budovy, ktorá by ohòohasièský ples, dôstojnícky ples v katolíckom tovarišskom spolku a ples slúžila na kultúrne a spoloèenské podujatia takéhoto typu. starých mládencov. Zvlás poslednemenovaný bol oèakávaný s neobyèajnou Na záver azda myšlienku spod vtipného pera obèana z medzivojnového nedoèkavosou. Napríklad v roku 1925 sa dlho pred touto udalosou rozprávali obdobia: neuverite¾né správy o pripravovanom hromadnom spoloèenskom vystúpení Pašiangy sú doba tanca, veselosti a rôznych afér, ktoré niekedy konèia starých mládencov. Úspech plesu sa zdal by vopred zaruèený, lebo v prípravnom odstúpením (z politického èi verejného života), ale u mnohých mládencov a panien výbore figurovali mená osvedèených staromládeneckých banskobystrických pristúpením k oltáru. pracovníkov žurnalistov, právnikov, lekárov... Jolana Darulová ' Pred 666 rokmi v r. 1338 ZEMEPIS HOREHRONIA 25. máj – ostrihomská kapitula transumuje na žiados comesa Mikuláša V r. 1943 vytlaèila Kníhtlaèiareò Andreja, úèastinárska Sasa (zemepána dediny Sásová, súèasne èlena banskobystrickej mestskej spoloènos, filiálka vo Zvolene, zaujímavú a obsažnú vla- rady) a jeho synov Antona, Demetera, Detricha, Vavrinca, Havla, Jána, stivednú štúdiu Banskobystrického a Breznianskeho okre- Mikuláša a Dávida 2 listiny Štefana V. – prvá, ktorou potvrdzuje privilégium su – Zemepis Horehronia. Brožovanú publikáciu s množ- Bela IV. z r. 1255 pre Banskú Bystricu, druhá, ktorou potvrdzuje donáciu stvom obrázkov, máp, štatistík a bohatým textom na 153 Bela IV. z r. 1263 pre banskobystrického richtára Ondreja. stranách vytvoril Ladislav Kvietok, profesor zemepisu, Pred 555 rokmi v r. 1449 dejepisu a krasopisu na Štátnej obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. 5. jún – gubernátor Ján Hunyadi zakazuje richtárovi a rade mesta Banská Bystrica vybera dane od poddaných Juraja Barlu zo Sásovej Kniha má dve základné èasti – fyzickú a antropogeografickú, na ktorú naväzujú štatistiky a literatúra. K publikácii boli priložené aj špeciálne mapy (1:75 000) – Mošovce, Banská Bystrica, Brezno, Pohorelá, Detva a Revúca. Asi 40 fotografií poskytol autorovi Èriepky z histórie jeho kolega, profesor Ján Krákora. Pred 444 rokmi v r. 1560 Dá sa poveda, že Kviet- 17. marec. – prichádza do Banskej Bystrice na príkaz arcibiskupa Oláha kova kniha bola v èase svojho archidiakon Zathay da pod závor všetky cirkevné knihy a rovnako vydania èo do obsahu jedineè- prezrie a zakáza predaj evanjelických kníh u bystrického kníhkupca, ná. Podrobne opísal všetky aby sa evanjelická viera nerozširovala pohoria, kotliny, úvaly, prielo- 6. september – >erdinand I. odpovedá na sažnos mestskej rady a my, pahorkatiny, doliny – dáva pokyn vrchnému predstavite¾ovi komory Wolfgangovi Hohen- vypåòajúce územia okresov warterovi, na dosledovanie, aby si dediny splnili staré povinnosti spojené Banská Bystrica a Brezno. s èistením a udržiavaním vodnej priekopy Hradu Bohato je spracovaná 22. október – vydáva panovník druhé nariadenie pre komoru (èistenie a aj kapitola o podnebí na Hore- hroní a nechýbajú podrobné udržiavanie vodnej priekopy Hradu), neskoršie tretie nariadenie 26.9. meteorologické štatistiky. 1562 vzh¾adom na blížiace sa turecké nebezpeèenstvo Azda najcennejšia je antropo- december – do Banskej Bystrice bol za nemeckého kazate¾a povolaný geografická èas, kde sa Rehor Meltzer, r. 1584 senior banských miest, r. 1578 vydal v Banskej venuje osíd¾ovaniu územia Bystrici tlaèený spis: Confessio verae reliogionis, venovaný Pavlovi okresov od najstarších èias až Rubigallovi po dobu súèasnú. Dôkladne od tohto roku boli nama¾ované na veži zámku slneèné hodiny (vyma¾oval opísal sídla a ich typy. V šta- ich neznámy majster z Banskej Štiavnice) tistike o raste obyvate¾stva Pred 333 rokmi v r. 1671 v mestách sa dozvieme, že 15. október – vydal krá¾ Leopold na základe žiadosti katolíckych mešanov (10 B. Bystrica bola v r. 1720 iba mešanov) o navrátenie ve¾kého zámockého kostola katolíkom nariadenie, so malé mesteèko s poètom splnením ktorého poveril ako komisárov komorského grófa Jána Ondreja obyvate¾ov 2 646. Za 220 rokov (v roku 1940) malo už mesto 13 045 obyvate¾ov, keï Joanelliho, päkostolného biskupa Jána Gubassóczyho, gr. Alexandra najväèší rast bol zaznamenaný do roku 1780 (81%). V ostatných obdobiach sa rast Esterházyho a radcu Juraja Gi¾lányiho. Do mesta pod zámienkou vyberania pohyboval iba okolo 20%. dane bolo poslané cisárske vojsko pod velením gnr. Alexandra Leszlieho, kto- V kapitole Školstvo (XVI) uvádza, že Banská Bystrica vynikala vysoko nad ré ešte pred príchodom menovaných cisárskych komisárov poèas búrlivej priemer v poète škôl, èi už išlo o ¾udové, odborné, stredné školy a prirovnal ju noci 17.11. preliezlo pomocou rebríkov smerom od cintorína zámocké múry, k Bratislave, Banskej Štiavnici, èi Prešovu. Detí v školopovinnom veku bolo v B. Bystrici chytilo posádku a zaujalo hlavný zámocký chrám. (V Banskej Štiavnici chrám 160 na jeden tisíc obyvate¾ov, èo robí približne dvetisíc. V školskom roku 1941/42 bolo násilne otvorili a zaujali 15.2. 1669, štiavnièania sa búrili a asi 3000 ozbrojených na školách evidovaných 2 778 žiakov (nepoèítajúc ¾udové školy). Boli to – dve gymnáziá ¾udí si chcelo chrám vzia spä silou, na ve¾ké prosby svojich evanjelických 654, Uèite¾ská a Obchodná akadémia spolu 590, Vyššia aj Nižšia priemyselná škola kòazov od násilia ustúpili a h¾adali pomoc na všetky strany inak – bezvýsledne.) 228, Škola pre ženské povolania 96, doèasne tu boli aj Štátna melioraèná škola 47, Darmo mesto protestovalo proti zaujatiu zámku, nedosiahlo niè; ba 2. 2. 1672 Stredná vojenská reálka 120 a nakoniec meštianky 1 043 žiakov èi žiaèok. bol i druhý zámocký kostol pre katolícku cirkev zaujatý. Dòa 16. 12. 1673 boli Z bohatej kapitoly štatistík vyberiem údaj z výsledkov sèítania ¾udu v roku 1930 zaujaté i ostatné dva mestské kostoly (kostol sv. Ducha a kostol sv. Alžbety). (k 1. 12.). Banská Bystrica mala v tom èase 11 347 obyvate¾ov, bývajúcich v 846 rozhorèení evanjelici v Mièinej chytili tam osadeného katolíckeho pátra Eva- domoch. Z toho poètu bolo 9 520 osôb národnosti slovenskej a èeskej. V meste žilo len rista, na vrchu Kòažík ho zakopali do zeme a hlavu mu odrezali pluhom 483 Nemcov a 434 Maïarov. Navyše bolo až 507 osôb národnosti židovskej. Èo sa týka náboženstva obyvate¾stva – prevládalo katolícke 7 042, evanjelikov bolo 2 548, Pred 222 rokmi v r. 1782 k židovskému sa hlásilo až 1 092. Zvyšok tvorili grékokatolíci a kalvíni. píše biskup mestskej rade a prosí ju o zasypanie vodnej priekopy hradu a Mohol by som citova ïalšie zaujímavé údaje zo štatistík – ko¾ko sa v meste a na premiestnenie bitúnku, ktorý je ved¾a nej (neudialo sa) jeho okolí pestovalo domáceho zvieratstva, alebo aké boli v tom èase osevné plochy. požiar, pri ktorom vyhorela mestská veža. Poèas nasledujúcich dvoch rokov ju Tieto a mnohé iné údaje si môže èitate¾ v knihe nájs. opravoval majster Peter Grosman. Opravy mestských budov po požiari v r. 1782 stáli mesto vyše 7 800 zlatých a veža vtedy dostala novú strechu z me- Na záver by som sa chcel zmieni o autorovi Zemepisu Horehronia. Stredoškolský deného plechu s hmotnosou 670 kg. Za prácu sa vyplatilo vyše 452 zlatých profesor Ladislav Kvietok pôsobil v Banskej Bystrici od leta 1942 (18.7.) do roku 1945, 20. november - Ján Jozef Tumler žiada o prijatie za obèana Banskej Bystrice kedy bol premiestnený na Št. gymnázium v Skalici. Býval u mojej mamièky na priváte, v Mestskom parku (dnešná Tajovského 18). Aké boli jeho ïalšie osudy, žia¾, nevieme. a o povolenie založi tlaèiareò Keïže venoval svoju knihu predsedovi Snemu Slovenskej republiky Dr. Martinovi Pred 111 rokmi v r. 1893 Sokolovi, dá sa predpoklada, že bol za tento èin neskôr zo školských služieb uvo¾nený. bola postavená budova nového evanjelického gymnázia, na mieste bývalého Je tiež možné, že odišiel aj za hranice. V èase svojho pôsobenia v Banskej Bystrici horného cintorína - dokonèená v roku 1894 nákladom vyše 18 tisíc zlatých mohol ma 30-35 rokov. Nám doma zostala ako pamiatka na jeho osobu kniha umiestnenie novej budovy vyššej dievèenskej školy v komorskom dvore s venovaním zo dòa 4.IX. 1943 (Mojej dobrej domácej panej prof. Chromkovej a jej bol založený uèite¾ský ústav mamièke s pozdravom venuje Ladislav Kvietok). mesto ponúklo budovu bývalej cukrovarnej továrne na trvalú kasáreò Keïže práve uplynulo 60 rokov od vytlaèenia štúdie, chcel som upozorni ukonèenie stavby vojenskej kasárne a vojenskej nemocnice spoluobèanov na osobnos, ktorá sa už z pamäti mesta úplne vytratila. bol schválený plán adaptácie opatrovne na Hornej ulici a plán umrlèej komory Igor Chromek Spracoval Dušan Jarina  sucho kladených kameòov, ktorý Výšinné sídliská v okolí Banskej Bystrice tvorí viacero prstencov. Jeho výška a šírka je 90 cm. Na niekto- Aj napriek tomu, že z územia dnešného mesta zatia¾ nemáme žiadne priame doklady rých miestach bol rozobratý kvôli pravekého osídlenia, v jeho okolí sa nachádza celý rad lokalít z tohto obdobia. Ide hlavne hospodárskemu využívaniu lúk. o výšinné sídliská, ktoré využívajú prirodzené strategické danosti hornatého terénu. Obvykle Stopy osídlenia sa nachádzajú boli opevnené valom a priekopou – hradiská. Niekedy obranu dopåòali strmé bralá a neprístupný len na samotnom vrchole v blíz- terén. Val bol buï kamenný alebo kameòo-hlinitý. Na vale alebo pri òom mohla by postavená kosti dnešného retranslaèného palisáda z drevených kolov. stožiara, kde sa nachádza aj valové opevnenie a priekopa. O ich existencii nám hovorí aj tradícia, ktorá sa zachovala Hradisko malo jednoznaène refugiálny (útoèištný) charakter v názvoch niektorých lokalít, napríklad Hrádok, Hradište. a obyvate¾stvo sa sem uchy¾ovalo len v èase ohrozenia. Samotné Kóta Hrádok – katastrálne územie (k. ú.) Badín – vyvýšenina sídlisko sa nachádza mimo hradiska a rámcovo ho môžeme zaradi na severozápad od obce. Pod jej vrcholom sa nachádza umelá terasa. k púchovskej kultúre. Nálezy tvoria zatia¾ len zlomky keramiky. Zatia¾ bez nálezov. Na lúke medzi kótou Hrádok a Badínskym potokom sa našli èrepy keramiky z neskorej doby bronzovej (1000 – 700 pr.Kr.) a z obdobia stredoveku. Kóta Hrádok – k. ú. Horné Pršany – hradisko bolo rozèlenené na viaceré plošiny a opevnené valom. Nálezy zo strednej doby laténskej (300 – 100 pr.Kr.), neskorej doby laténskej (100 – 0 pr.Kr.) – zlomky keramiky a železných a bronzových spôn. Z konca 4. storoèia po Kr. (koniec doby rímskej a zaèiatok sahovania národov) pochádzajú železné nástroje, odlievacia forma, fragment medeného kotlíka, trojboké hroty šípov a keramika. Patrili svébskemu obyvate¾stvu, ktoré sa vtedy usadilo v tejto oblasti. Kóta Hradište – k. ú. Luèatín – ¼ubietová – odtia¾to pochádzajú fragmenty keramiky z neskorej doby bronzovej a novoveku; novoveká glazúrovaná keramika možno súvisí so stopami po drevenom objekte (strážna veža?), ktoré boli zistené pri prieskume lokality. Kóta Hradište – k. ú. Moštenica – hradisko opevnené predpokladanou priekopou na východnej strane, ktorá dopåòala prirodzenú ochranu strmých svahov. Poèetné nálezy keramiky z mladšej a neskorej doby bronzovej – lužická kultúra. Z obce Moštenica pochádza starší nález žiarového hrobu lužickej kultúry. Rekonštrukcia obydlí lužickej kultúry (mladšia doba bronzová). Kóta Hrádok – k. ú. Nemce – hradisko bolo opevnené valom, ktorý nadväzuje na vápencové bralo v ktorom bol umelo Kóta Hrádok – k. ú. Selce – Baláže – hradisko tvorené dvomi vysekaný priechod. Nálezy pozostávajú zo zlomkov keramiky lužickej vrcholovými plošinami, ktoré sú od juhovýchodu chránené valom. kultúry z neskorej doby bronzovej. Nálezy dokumentujú bohaté osídlenie tejto polohy v neskorej dobe bronzovej, dobe halštatskej (staršia doba železná 700 – 400 pr.Kr.), neskorej dobe laténskej, v období sahovania národov (zaèiatok 5. storoèia po Kr.) a v stredoveku (10. – 11. storoèie). Lokalita je už od 19. storoèia narúšaná h¾adaèmi pokladov kvôli depotu strieborných rímskych mincí, ktorý sa tu našiel. Kóta Hrádok – k. ú. Sielnica – z lokality pochádzajú èrepy z neskorej doby bronzovej zo staršieho prieskumu. Pri posledkom prieskume tu boli nájdené ko¾aje od vozov nachádzajúce sa v podloží, ïalej tu bol objavený kruh do sklovita prepálených kameòov s prieme- rom cca 20 m; èi ide o pozostatok po hospodárskej èinnosti alebo plnil inú funkciu objasní až prípadný archeologický Netopieria jaskyòa, kóta Hrádok - k.ú. Nemce. výskum. Kóta Hradisko – k. ú. Nemecká – hradisko so zrete¾ným valovým Kóta Horný diel – k. ú. Špania Dolina opevnením na južnej strane. Výskumom boli vo vale zistené do èervena – výšinné sídlisko na lúke na južnej strane prepálené vrstvy a stopy dreva a tiež zuho¾natený drevený kôl kopca pod jeho vrcholom; poloha má ve¾mi zapustený do staršej vrstvy valu. Osídlenie reprezentujú èrepy dobré strategické umiestnenie s výh¾a- keramiky a bronzové predmety (sekerky, nákrèníky, èelenka) dom na Zvolenskú kotlinu. Nálezy - zlomky z neskorej doby bronzovej, keramika zo strednej doby laténskej, keramiky z neskorej doby bronzovej. Na z konca doby laténskej až poèiatku doby rímskej (okolo zmeny južnej strane sídliska sa èrtajú málo zre- Predmety z mladšej letopoètu). V období stredoveku tu bol postavený drevený hrádok, te¾né zvyšky valu (?). doby bronzovej. o èom svedèí poèetný nálezový materiál z 15. storoèia (hroty šípov, Kóta Hrádok – k. ú. Špania Dolina – podkova, železné klince, zlomky keramiky). Táto výstavba zrejme lokalita sa nachádza za železniènou traou na¾avo od cesty na Španiu súvisí s prítomnosou posádky Jána Jiskru vo Zvolene. Dolinu, zatia¾ bez nálezov. Môžeme predpoklada, že strážilo prístupovú Kóta Kopec – k. ú. Priechod – hradisko sa rozkladá priamo nad komunikáciu k významnému ažobnému revíru (meï). obcou na roz¾ahlom masíve Kop-ca, bolo opevnené múrom z na- Peter Ušiak Redakcia èasopisu Bystrický Permon, Združenie cestovného ŠPANIA s m e ruchu Bystriciensis, Obèianske združenie Extra - tour Slovakia DOLINA r P a n s a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Vás pozývajú na k ý d turisticko-poznávaciu akciu za poznaním histórie sídlisk - ie Hrádok l hrádkov v okolí Banskej Bystrice. 545m Hrádok U¾anka 839m Cie¾: sídlisko - HRÁDOK - 835m.n.m. Termín: 18. apríla 2004 (nede¾a) Stretnutie úèastníkov: Sásová - koneèná MHD - PIENINSKÁ Èas: 9,15 hod. Trasa: Sásová - Buèièie - Hrádok - Horný diel - Baranovo - Špania Dolina D͞ka trasy: 7,5 km Ukonèenie akcie: 17,00 hod. Pomôcky: Mapa è.100 VKÚ - Harmanec Odchod spoja SAD zo Španej Doliny do Banskej Bystrice: 8,20 hod. SÁSOVÁ

Nezabudnite si vzia vhodnú turistickú výstroj/obleèenie a obuv/ pod¾a poèasia, fotoaparát, videokameru, ïalekoh¾ad, stravu a tekutiny na celý deò a samozrejme, dobrú náladu na stretnutie s priate¾mi.

Deti do 15 rokov sa môžu zúèastni v sprievode rodièov, mládež do 18 rokov so súhlasom rodièov. Za akciu sú zodpovední Ján Vicen a Pavel Gender. BANSKÁ BYSTRICA

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Banská Bystrica na roky 2004 - 2006

V závere roku 2003 mesto Banská Bystrica uverejnilo na internetovej realizova Svetv miniatúre v okolí Bratislavy a Slovensko v miniatúre na adrese www.banskabystrica.sk Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja strednom Slovensku“. mesta Banská Bystrica na roky 2004 – 2006. Zároveò vyzvalo širokú verejnos b) Zriadi expozíciu Špaòodolinského banského múzea a skanzenu za na zasielanie návrhov a pripomienok k zverejnenému dokumentu. úèelom využitia kultúrno-historických pamiatok pre rozvoj cestovného Obèianske združenie Permon založené za úèelom rozvoja cestovného ruchu. ruchu v obci Špania Dolina predložilo nasledovné návrhy: Zriadenie Špaòodolinského banského múzea predpokladá využi Priorita 1.3. Rozvoj športovej a rekreaènej èinnosti pozostatky objektov závodu Rudných baní a bude prezentova zaniknuté na území mesta a okolia. technológie, technické zariadenia a exponáty minulých storoèí, a) Zimná úprava lyžiarskych turistických tratí na trase Šachtièka - Dolný využívaných pri ažbe medenej rudy. Šturec - Špania Dolina (ponad osadu Piesky). Skanzen sprístupní banské diela v okolí Španej Doliny. Atrakciou bude Táto trasa predstavuje kilometre zvážnic v nenároènom horskom teréne obnova podzemnej železnice do osady Piesky. s peknými výh¾admi na masív Krížnej, Kremnických vrchov a obec OZ Permon vypracoval žiados na financovanie projektu z Grantovej Španiu Dolinu. Oblas je navštevovaná porovnate¾ným poètom schémy roku 2004. návštevníkov ako lyžiarske centrum Králiky. c) Vybudova sedaèkový výah z obce Špania Dolina na Panský diel. b) Zriadi kyvadlovú dopravu na trase Šachtièka – Banská Bystrica (Strieborné Realizáciou sa odaží parkovisko na Šachtièke a sprístupní sa turistická námestie) – Špania Dolina - Staré Hory – Turecká - Donovaly. oblas širšej verejnosti. Zriadením dopravy najmä poèas víkendových dní sa umožní v letnej d) V meste Banská Bystrica zriadi cestovnú kanceláriu pre aktívny zahranièný a zimnej sezóne väèšia variabilita pri vo¾be nástupov i cie¾ov turistických cestovný ruch. trás, bez použitia vlastných dopravných prostriedkov. Kancelária s regionálnou pôsobnosou bude pravidelne zasiela zahra- nièným cestovným kanceláriám (napr. v družobných mestách Banskej Priorita 1.4. Rozvoj cestovného ruchu. Bystrice) propagaèné materiály v elektronickej podobe a poskytova a) V meste Banská Bystrica zriadi expozíciu „Slovensko v miniatúre“. aktuálne informácie o ubytovacích kapacitách a službách v regióne mesta. V marketingovom a informaènom spravodajcovi SACR Infotour 3/2003 je uvedené: „V rámci námetov projektov na realizáciu fondov Európskej Vážení èitatelia, v èasopise Bystrický Permon uvítame Vaše návrhy v oblasti rozvoja cestovného ruchu a budeme sa navzájom infor- Únie je potrebné zamera pozornos na bod 14 Svet a Slovensko mova o postupe v ich realizácii. v miniatúre – komplexy vybraných stavieb krajiny realizované v areáloch s parkovou úpravou v urèenej mierke trojrozmerne. Vhodné by bolo Redakcia èasopisu

BYSTRICKÝ Vydáva: BYSTRICIENSIS - Združenie cestovného ruchu, Vychádza štvrroène. Šéfredaktor: Ing. Pavel Gender. PERMON Zodpovedná redaktorka: PaedDr. Slavomíra Oèenášová-Štrbová, PhD., Redakèná rada: Ján Baláž, PhDr. Jolana Darulová, CSc., PhDr. Igor Graus, PaedDr. Július Lomenèík, prof. PhDr. Pavol Martuliak, CSc., PhD., MgA. Janka Škvarková, ArtD., PaedDr. Dušan Jarina, Igor Chromek, Ján Vicen, Milan Žuffa-Ellek, Grafická úprava: PaedDr. Dušan Jarina, Adresa redakcie: Ing. Pavel Gender, Horná 48, 974 01 Banská Bystrica, e-mailový kontakt: [email protected], [email protected], Tlaè: PRINT – Svetlík Štefan, Slovenská ¼upèa, Registr. èíslo: OÚ-OPT-1/2003. Revue vychádza v rámci grantového projektu VUGA UMB Vedou k poznaniu a ¾udskosti.