Verejná Knižnica Mikuláša Kováča Banská Bystrica
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu VEREJNÁ KNIŽNICA MIKULÁŠA KOVÁČA V BANSKEJ BYSTRICI Z HISTÓRIE OBCÍ BANSKOBYSTRICKÉHO A BREZNIANSKEHO REGIÓNU Výberová regionálna bibliografia Zostavila: Katarína Donovalová 2006 Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ISBN 80-88783-39-9 Vážení čitatelia! V súvislosti s históriou obcí si osobitnú pozornosť zasluhujú obecné monografie. Nie náhodou ich počet neustále rastie. Väčšinou sú to jubilejné publikácie, viažuce sa spravidla na okrúhle výročie prvej písomnej zmienky o príslušnej lokalite. Publikácie mnohokrát rozsahom neveľké - aj tá najútlejšia z nich je však zvyčajne prínosom. V regióne Banská Bystrica je 42 obcí, z toho 1 mesto. V regióne Brezno 30 obcí, z toho 1 mesto. Každá obec má svoju históriu, vzácne kultúrne pamiatky. Regionálny výskum má výstupy v časopiseckej tvorbe, vydávajú sa monografie, životopisy významných rodákov, vlastivedné zborníky. Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici vydáva regionálnu výberovú bibliografiu pod názvom „Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu“. Publikácia skôr skromná, predstavuje všetky obce v regióne Banská Bystrica a Brezno. Nemá ambíciu poskytnúť vyčerpávajúci popis histórie a dôkladný prehľad kultúrnych pamätihodností, lež vybrať z množstva údajov a informácii tie, ktoré každú z obcí najlepšie charakterizujú. Bibliografia obsahuje 1 261 záznamov o dokumentoch a článkoch. Poskytuje 3 základné údaje o obci (počet obyvateľov k 30.9.2006, rozlohu a prvú písomnú zmienku o obci), názov obce s erbom v abecednom poradí (okres Banská Bystrica, okres Brezno), dôležitejšie ich staršie názvy s uvedením roku výskytu, stručnú históriu obce a bibliografiu. Pri Banskej Bystrici sú stručne popísané aj jej miestne časti. V bibliografii je použitých 197 fotografií. Väčšinu fotografií sme použili z vlastných informačných zdrojov a z internetu. Úprimné poďakovanie patrí fotografovi, zberateľovi ľudových tradícii Vojtechovi Majlingovi a p. Vladimírovi Potockému, ktorí nám poskytli niektoré fotografie zo svojej zbierky. Použitá literatúra: Slovník obcí Banskobystrického okresu / Zostavil Štefan Pisoň. – Banská Bystrica : Stredoslo- venské vydavateľstvo, 1968 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978 Gajdoš, Milan: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno – turistický sprievodca. - Bratislava : Šport, 1989 Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005 s. 502. ISBN 80-969388-8-6 Veríme, že táto publikácia nájde svojich priaznivcov a využitie... Zostavovateľka Okres Banská Bystrica Rozloha: 809 km2 Počet obyvateľov: 112 810 V okrese Banská Bystrica je 42 obcí, z toho 1 mesto Banská Bystrica Počet obyvateľov: 80 967 Rozloha: 103,50 km˛ 1. písomná zmienka: z r. 1255 Mesto Banská Bystrica sa rozprestiera v malebnej doline, na brehoch rieky Hron pri jeho sútoku s potokom Bystrica, pod vrchom Urpín, vo výške 342 - 362 m nad morom. Je obklopená zalesnenými výbežkami Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Bystrickej vrchoviny. Nachádza sa v srdci stredného Slovenska. Zo všetkých svetových strán nemá ďaleko k málo dotknutej prí- rode chránených krajinných oblastí Veľkej Fatry, Poľany, Štiavnických vrchov, Ponitria a samozrejme Nízkotatranského národného parku. Banskou Bystricou preteká rieka Hron. Banská Bystrica patrí k najstarším slovenským mestám. Archeologické nálezy na jej území aj v okolí svedčia o osídľovaní týchto lokalít už v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Starousadlíci sa okrem poľovníctva a rybárstva živili ryžovaním zlata v Hrone a jeho prítokoch a ťažbou medenej a striebornej rudy v povrchových jamách až do zničenia po tatárskom vpáde roku 1241. Prvé písomné zmienky pochádzajú z 13. storočia. Roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. povýšil Banskú Bys- tricu na mesto a zároveň jej daroval aj rozsiahle územia a mnohé práva. Podľa privilégií mali Bystričania právo voliť richtára a farára, privilégiá umožňovali nemeckým prisťahovalcom okrem iného ťažiť drahé kovy. Z 13. storočia pochádza aj erb Banskej Bystrice so sedemkrát deleným strieborno-červeným štítom. Aká si krásna, Bystrica, aká si krásna v tejto chvíli. Hlavu ti partou vyzdobili, líce ti farbou prikrášlili – ako vtedy, keď dávny kráľ požehnal tvoje rudné žily a na mesto ťa pasoval. Štefan Žáry Na dnešnom Námestí SNP postupne vyrastali prepychové domy a v meste sa darilo obchodu, banskému podnikaniu a remeslám. Ťažiarske rodiny rozvinuli ťažbu rúd a jej spracovanie v okolí mesta. Bohaté banské mesto sa roku 1380 stáva členom Zväzu siedmich stredoslovenských banských miest, ktorý v nasledujúcom období zohráva významnú úlohu v zjednocovacom hnutí proti vnútorným a vonkajším nepriateľom banských miest. Už začiatkom 2. polovice 15. storočia dochádza ku kríze a stagnácii banskej výroby, spôsobenej najmä technickými ťažkosťami pri ťažbe vo väčších hĺbkach. Mnohí banskí ťažiari a podnikatelia skrachovali a do čela podnikateľskej spoločnosti stredoslovenských banských miest preniká krakovský podnikateľ Ján Thurzo. Od roku 1475 si prenajal takmer všetky banskobystrické bane na meď. Pre zabezpečenie prevádzky a obchodu sa roku 1495 spojil s augsburským podnikateľom Jakubom Fuggerom. Tak vznikla Thurzovsko- fuggerovská ťažiarska spoločnosť, ktorá na území Uhorska nemala konkurenciu. Pre mesto a jeho okolie sa stala ťažba medi najznámejšou (Banská Bystrica dostala prívlastok „medená“). Nadmerné zisky ťažiarov, remeselníkov a obchodníkov vyvolávali nespokojnosť baníkov a mestskej chudoby (nízke a nepravidelné mzdy, často v znehodnotenej mene), ktorá vyústila v roku 1525-1526 do otvoreného baníckeho povstania. Zúčastnili sa ho aj baníci ostatných stredoslovenských banských miest. V roku 1546 prevzala od Fuggerovcov správu baní, hút a lesov banská komora. Vykorisťovateľské dolovanie Fuggerovcov a vyčerpanie najvýnosnejších rudných žíl zapríčinilo úpadok baníctva. Banská Bystrica v 18. storočí 16. a 17. storočie je charakteristické tureckými vpádmi a stavovskými povstaniami. Mešťania v snahe zabrániť hrozbe tureckého nebezpečenstva a odporu baníkov po roku 1526 zosilnili opevnenie mestského hradu. V roku 1589 dokončili okolo mesta kamenné hradby s viacerými baštami a vstupnými bránami. V období stavovských povstaní uhorských kniežat – Štefana Bocskaya, Gabriela Bethlena, Juraja a Františka Rákócziho II. – prežíva mesto krušné časy. Vyše sto rokov znáša trpké osudy – rabovačky a pod- paľačstvo vojsk, národnostné trenice a mor. Banská Bystrica však zažiari, keď tu roku 1620 na zasadnutí uhorského snemu zvolia Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. O slávu mesta sa pričinili i remeselníci. Pôsobili tu zlatníci, kovotepci, murári, kamenári, kováči, mäsiari, zbrojári a i. Banskobystrické cechy - pôso- bilo tu 50 cechov - dozerali na kvalitu výrobkov a tak sa tovar dobre predával nielen na miestnom trhu a jarmokoch, z ktorých má najdlhšiu tradíciu Radvanský jarmok, ale aj v ďalších mestách vtedajšieho Uhorska. V 18. storočí sláva baníctva upadla. Vznikli prvé manufaktúry, ktoré priniesli mestu hospodárske oživenie. V roku 1776 sa mesto stalo sídlom rímsko-katolíckeho biskupstva a koncom storočia aj sídlom župy. Banská Bystrica získala črty sebestačného mesta s dielňami, pivovarom, obchodmi, lekárňami a kúpeľmi. V 19. storočí sa mesto stalo jedným z centier slovenského národného života, školstva a kultúry. Na katolíckom gymnáziu vyučovali slovenskí a českí profesori. Pôsobilo tu mnoho významných osobností. V meste sa dobre darilo divadlu a hudobnému umeniu. V roku 1872 sa mesto napojilo na uhorskú železničnú sieť. Od začiatku 20. storočia sa Banská Bystrica ďalej rozvíjala a po vzniku Československej republiky v roku 1918 začala nadobúdať charakter metropoly Pohronia. Počas 2. svetovej vojny sa Banská Bystrica a okolité obce stali centrom protifašistického odboja. Dňa 29. augusta 1944 sa pod velením podplukovníka Jána Goliana uskutočnil protifašistický prevrat a začalo sa Slovenské národné povstanie. Na druhý deň sa z mesta ozval Slobodný slovenský vysielač. Mesto oslobodili 26. marca 1945 vojská sovietskej a rumunskej armády. Po skončení vojny sa mesto stalo kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska s množstvom vzdelávacích, kultúrnych, bankových a iných inštitúcií. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii historic- kého jadra mesta, ktoré je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, sa mesto oprávnene považuje za jedno z najkrajších na Slovensku. Bibliografia: Knihy: 1. BOŠELA, Lukáš Banská Bystrica / Lukáš Bošela, Dušan Bošela, Jaroslav Berák, Karol Demuth, Milan Fabian. Martin : Osveta ; S.l. : MsNV v B. Bystrici [vyd.], 1989. - 84 s. ISBN 80-217-0047-5 (Viaz.) 2. GAJDOŠ, Milan Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. - 184 s. ISBN 80-7096-023-X (Brož.) 3. BALÁŽ, Ján Banská Bystrica v minulosti / Ján Baláž ; Graf. úpr. Alexander Šida ; Fotogr. Karol Miklóši, Ľudovít Trenčan, Ivan Strieš, Jozef Kubiš. - Banská Bystrica : SCM, 1993. - 223 s. (brož.) 4. BANSKÁ BYSTRICA Slovensko : Prechádzky storočiami miest a mestečiek. – Bratislava : PRÍRODA, 1994. – S. 115-126. 5. DOBRÍKOVÁ, Mária Banská Bystrica medená a povstalecká / Mária Dobríková, Milan Gajdoš ; Obal. Dušan Krnáč. Banská