Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici

Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu VEREJNÁ KNIŽNICA MIKULÁŠA KOVÁČA V BANSKEJ BYSTRICI

Z HISTÓRIE OBCÍ BANSKOBYSTRICKÉHO A BREZNIANSKEHO REGIÓNU

Výberová regionálna bibliografia

Zostavila: Katarína Donovalová

2006 Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

ISBN 80-88783-39-9 Vážení čitatelia!

V súvislosti s históriou obcí si osobitnú pozornosť zasluhujú obecné monografie. Nie náhodou ich počet neustále rastie. Väčšinou sú to jubilejné publikácie, viažuce sa spravidla na okrúhle výročie prvej písomnej zmienky o príslušnej lokalite. Publikácie mnohokrát rozsahom neveľké - aj tá najútlejšia z nich je však zvyčajne prínosom.

V regióne Banská Bystrica je 42 obcí, z toho 1 mesto. V regióne Brezno 30 obcí, z toho 1 mesto. Každá obec má svoju históriu, vzácne kultúrne pamiatky. Regionálny výskum má výstupy v časopiseckej tvorbe, vydávajú sa monografie, životopisy významných rodákov, vlastivedné zborníky.

Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici vydáva regionálnu výberovú bibliografiu pod názvom „Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu“. Publikácia skôr skromná, predstavuje všetky obce v regióne Banská Bystrica a Brezno. Nemá ambíciu poskytnúť vyčerpávajúci popis histórie a dôkladný prehľad kultúrnych pamätihodností, lež vybrať z množstva údajov a informácii tie, ktoré každú z obcí najlepšie charakterizujú.

Bibliografia obsahuje 1 261 záznamov o dokumentoch a článkoch. Poskytuje 3 základné údaje o obci (počet obyvateľov k 30.9.2006, rozlohu a prvú písomnú zmienku o obci), názov obce s erbom v abecednom poradí (okres Banská Bystrica, okres Brezno), dôležitejšie ich staršie názvy s uvedením roku výskytu, stručnú históriu obce a bibliografiu. Pri Banskej Bystrici sú stručne popísané aj jej miestne časti. V bibliografii je použitých 197 fotografií. Väčšinu fotografií sme použili z vlastných informačných zdrojov a z internetu. Úprimné poďakovanie patrí fotografovi, zberateľovi ľudových tradícii Vojtechovi Majlingovi a p. Vladimírovi Potockému, ktorí nám poskytli niektoré fotografie zo svojej zbierky.

Použitá literatúra:

Slovník obcí Banskobystrického okresu / Zostavil Štefan Pisoň. – Banská Bystrica : Stredoslo- venské vydavateľstvo, 1968 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978 Gajdoš, Milan: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno – turistický sprievodca. - Bratislava : Šport, 1989 Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005 s. 502. ISBN 80-969388-8-6

Veríme, že táto publikácia nájde svojich priaznivcov a využitie...

Zostavovateľka Okres Banská Bystrica

Rozloha: 809 km2 Počet obyvateľov: 112 810

V okrese Banská Bystrica je 42 obcí, z toho 1 mesto Banská Bystrica

Počet obyvateľov: 80 967 Rozloha: 103,50 km˛ 1. písomná zmienka: z r. 1255

Mesto Banská Bystrica sa rozprestiera v malebnej doline, na brehoch rieky Hron pri jeho sútoku s potokom Bystrica, pod vrchom Urpín, vo výške 342 - 362 m nad morom. Je obklopená zalesnenými výbežkami Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Bystrickej vrchoviny. Nachádza sa v srdci stredného Slovenska. Zo všetkých svetových strán nemá ďaleko k málo dotknutej prí- rode chránených krajinných oblastí Veľkej Fatry, Poľany, Štiavnických vrchov, Ponitria a samozrejme Nízkotatranského národného parku. Banskou Bystricou preteká rieka Hron. Banská Bystrica patrí k najstarším slovenským mestám. Archeologické nálezy na jej území aj v okolí svedčia o osídľovaní týchto lokalít už v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Starousadlíci sa okrem poľovníctva a rybárstva živili ryžovaním zlata v Hrone a jeho prítokoch a ťažbou medenej a striebornej rudy v povrchových jamách až do zničenia po tatárskom vpáde roku 1241. Prvé písomné zmienky pochádzajú z 13. storočia. Roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. povýšil Banskú Bys- tricu na mesto a zároveň jej daroval aj rozsiahle územia a mnohé práva. Podľa privilégií mali Bystričania právo voliť richtára a farára, privilégiá umožňovali nemeckým prisťahovalcom okrem iného ťažiť drahé kovy. Z 13. storočia pochádza aj erb Banskej Bystrice so sedemkrát deleným strieborno-červeným štítom.

Aká si krásna, Bystrica, aká si krásna v tejto chvíli. Hlavu ti partou vyzdobili, líce ti farbou prikrášlili – ako vtedy, keď dávny kráľ požehnal tvoje rudné žily a na mesto ťa pasoval.

Štefan Žáry

Na dnešnom Námestí SNP postupne vyrastali prepychové domy a v meste sa darilo obchodu, banskému podnikaniu a remeslám. Ťažiarske rodiny rozvinuli ťažbu rúd a jej spracovanie v okolí mesta. Bohaté banské mesto sa roku 1380 stáva členom Zväzu siedmich stredoslovenských banských miest, ktorý v nasledujúcom období zohráva významnú úlohu v zjednocovacom hnutí proti vnútorným a vonkajším nepriateľom banských miest. Už začiatkom 2. polovice 15. storočia dochádza ku kríze a stagnácii banskej výroby, spôsobenej najmä technickými ťažkosťami pri ťažbe vo väčších hĺbkach. Mnohí banskí ťažiari a podnikatelia skrachovali a do čela podnikateľskej spoločnosti stredoslovenských banských miest preniká krakovský podnikateľ Ján Thurzo. Od roku 1475 si prenajal takmer všetky banskobystrické bane na meď. Pre zabezpečenie prevádzky a obchodu sa roku 1495 spojil s augsburským podnikateľom Jakubom Fuggerom. Tak vznikla Thurzovsko- fuggerovská ťažiarska spoločnosť, ktorá na území Uhorska nemala konkurenciu. Pre mesto a jeho okolie sa stala ťažba medi najznámejšou (Banská Bystrica dostala prívlastok „medená“). Nadmerné zisky ťažiarov, remeselníkov a obchodníkov vyvolávali nespokojnosť baníkov a mestskej chudoby (nízke a nepravidelné mzdy, často v znehodnotenej mene), ktorá vyústila v roku 1525-1526 do otvoreného baníckeho povstania. Zúčastnili sa ho aj baníci ostatných stredoslovenských banských miest. V roku 1546 prevzala od Fuggerovcov správu baní, hút a lesov banská komora. Vykorisťovateľské dolovanie Fuggerovcov a vyčerpanie najvýnosnejších rudných žíl zapríčinilo úpadok baníctva.

Banská Bystrica v 18. storočí

16. a 17. storočie je charakteristické tureckými vpádmi a stavovskými povstaniami. Mešťania v snahe zabrániť hrozbe tureckého nebezpečenstva a odporu baníkov po roku 1526 zosilnili opevnenie mestského hradu. V roku 1589 dokončili okolo mesta kamenné hradby s viacerými baštami a vstupnými bránami. V období stavovských povstaní uhorských kniežat – Štefana Bocskaya, Gabriela Bethlena, Juraja a Františka Rákócziho II. – prežíva mesto krušné časy. Vyše sto rokov znáša trpké osudy – rabovačky a pod- paľačstvo vojsk, národnostné trenice a mor. Banská Bystrica však zažiari, keď tu roku 1620 na zasadnutí uhorského snemu zvolia Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. O slávu mesta sa pričinili i remeselníci. Pôsobili tu zlatníci, kovotepci, murári, kamenári, kováči, mäsiari, zbrojári a i. Banskobystrické cechy - pôso- bilo tu 50 cechov - dozerali na kvalitu výrobkov a tak sa tovar dobre predával nielen na miestnom trhu a jarmokoch, z ktorých má najdlhšiu tradíciu Radvanský jarmok, ale aj v ďalších mestách vtedajšieho Uhorska. V 18. storočí sláva baníctva upadla. Vznikli prvé manufaktúry, ktoré priniesli mestu hospodárske oživenie. V roku 1776 sa mesto stalo sídlom rímsko-katolíckeho biskupstva a koncom storočia aj sídlom župy. Banská Bystrica získala črty sebestačného mesta s dielňami, pivovarom, obchodmi, lekárňami a kúpeľmi. V 19. storočí sa mesto stalo jedným z centier slovenského národného života, školstva a kultúry. Na katolíckom gymnáziu vyučovali slovenskí a českí profesori. Pôsobilo tu mnoho významných osobností. V meste sa dobre darilo divadlu a hudobnému umeniu. V roku 1872 sa mesto napojilo na uhorskú železničnú sieť. Od začiatku 20. storočia sa Banská Bystrica ďalej rozvíjala a po vzniku Československej republiky v roku 1918 začala nadobúdať charakter metropoly Pohronia. Počas 2. svetovej vojny sa Banská Bystrica a okolité obce stali centrom protifašistického odboja. Dňa 29. augusta 1944 sa pod velením podplukovníka Jána Goliana uskutočnil protifašistický prevrat a začalo sa Slovenské národné povstanie. Na druhý deň sa z mesta ozval Slobodný slovenský vysielač. Mesto oslobodili 26. marca 1945 vojská sovietskej a rumunskej armády. Po skončení vojny sa mesto stalo kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska s množstvom vzdelávacích, kultúrnych, bankových a iných inštitúcií. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii historic- kého jadra mesta, ktoré je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, sa mesto oprávnene považuje za jedno z najkrajších na Slovensku. Bibliografia:

Knihy:

1. BOŠELA, Lukáš Banská Bystrica / Lukáš Bošela, Dušan Bošela, Jaroslav Berák, Karol Demuth, Milan Fabian. Martin : Osveta ; S.l. : MsNV v B. Bystrici [vyd.], 1989. - 84 s. ISBN 80-217-0047-5 (Viaz.)

2. GAJDOŠ, Milan Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. - 184 s. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

3. BALÁŽ, Ján Banská Bystrica v minulosti / Ján Baláž ; Graf. úpr. Alexander Šida ; Fotogr. Karol Miklóši, Ľudovít Trenčan, Ivan Strieš, Jozef Kubiš. - Banská Bystrica : SCM, 1993. - 223 s. (brož.)

4. BANSKÁ BYSTRICA Slovensko : Prechádzky storočiami miest a mestečiek. – Bratislava : PRÍRODA, 1994. – S. 115-126.

5. DOBRÍKOVÁ, Mária Banská Bystrica medená a povstalecká / Mária Dobríková, Milan Gajdoš ; Obal. Dušan Krnáč. Banská Bystrica : M. O. Enterprise ; Banská Bystrica : Múzeum SNP [vyd.], 1994. - 104 s. ISBN 80-85342-09-X (brož.)

6. BANSKÁ BYSTRICA Banská Bystrica : Slovensko – križovatka Európy. Bratislava : Slovenská informačná agentúra,1996. ISBN 80-8048-010-9

7. JURKOVICH, Emil Príbehy z minulosti Banskej Bystrice : výber z tvorby Emila Jurkovicha. Zväzok 1. / [preložil a zostavil] Imrich Nagy. - Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 1997. - 161 s. ISBN 80-85169-38-X (bož.)

8. KAJBA, Peter Banská Bystrica / [zostavenie a texty: Peter Kajňa ; autor fotografií: Viliam Rudnický]. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1997. - [80] s. ISBN 80-967543-5-1 (viaz.)

9. NAGY, Imrich Príbehy z minulosti Banskej Bystrice. Výber z tvorby Emila Jurkovicha. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 1997

10. BANSKÁ BYSTRICA Banská Bystrica - pramene a spomienky : etnourbánne štúdie / [Alexandra Bitušíková ... [et al.]] ; editor: Jolana Darulová. - Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 1998. - 160 s. ISBN 80-8055-069-7 (brož.)

11. BANSKÁ BYSTRICA Banská Bystrica : historicko-etnologické štúdie 1 / [autori: Alexandra Bitušíková ... [et al.]]. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela : Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií, 20 cm. - 150 s. ISBN 80-8055-324-6 (brož.)

12. BANSKÁ BYSTRICA Banská Bystrica : Perla Pohronia na prahu tretieho tisícročia. - Banská Bystrica : Dona TV, 1999 13. BANSKÁ BYSTRICA Banská Bystrica - premeny mesta a spoločnosti : štúdie k antropológii mesta a spoločnosti / [autori: Alexandra Bitušíková ... [et al.]] ; editor: Jolana Darulová. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 1999. - 153 s. ISBN 80-8055-329-7 (brož.)

14. HISTÓRIA História Banskej Bystrice. Dielo a význam Emila Jurkovicha / Zostavila Darina Šovčíková. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 1999

15. ALBERTY, Július Banská Bystrica - v znamení kalicha : história Zboru ev. a.v. cirkvi a evanjelického školstva v Banskej Bystrici do roku 1918 / Július Alberty, Pavol Martuliak. - Banská Bystrica : TRIAN, 2001. 188 s., 24 s. fareb. obr. príl. ISBN 80-88945-43-7 (viaz.)

16. BANSKÁ BYSTRICA Banská Bystrica : osobnosti v dejinách mesta. 2 : historicko- etnologické štúdie / [editor: Alexandra Bitušíková, Jolana Darulová ; autori: Marianna Bárdiová ... et al.]]. Banská Bystrica : Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií : Univerzita Mateja Bela, 2001. - 272 s. ISBN 80-855-551-6 (brož.)

17. BÁRTA, Vladimír Banská Bystrica / [fotografie: Vladimír Bárta a Vladimír Bárta ; text: Vladimír Bárta, Milan Šoka]. Banská Bystrica : AB ART press, [2001]. - 63 s. - (Mini) ISBN 80-88817-11-0 (viaz.)

18. BÁRTA, Vladimír, 1939- Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. - 93 s. ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

19. BALÁŽ, Ján Banská Bystrica v premenách času / Ján Baláž. - [Banská Bystrica] : Baja, 2002. - 254 s. ISBN 80-968706-6-1 (viaz.)

20. BANSKÁ BYSTRICA Banská Bystrica v geografickej realite času a priestoru : geografické štúdie / Ed. Vladimír Baran. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela : Mesto Banská Bystrica, 2002. - 181 s., [4] s. príl. (Acta Facultatis rerur naturalium Universitatis Matthiae Belii) ISBN 80-8055-706-3 (brož.)

21. KTO Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 / Zostavili Anna Klimová, Mária Némethová a kol. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2002. ISBN 80-85169-62-2

22. KTO Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001 / Zostavila Darina Šovčíková. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2002. ISBN 80-85169-59-2

23. BERO, Rastislav, 1935- Banská Bystrica : krása architektúry / [autor fotografií: Rastislav Bero ; [texty: Klára Kubičková, Dušan Čupka]. - [Banská Bystrica] : Spektrum Grafik, 2003. - 135 s. ISBN 80-968347-5-4 (viaz.)

24. GRÓFOVÁ, Tatiana Banská Bystrica očami lásky / [autor básní a grafický návrh: Tatiana Grófová ; fotografie: Jozef Janovec, Tatiana Grófová ml. ; preklad: Beata Hirt]. - [Dunajská Streda] : R. G. T. press, 2003. 48 s. ISBN 80-89127-03-7 (viaz.) 25. GRÓFOVÁ, Tatiana Banská Bystrica : stred Slovenska = Banská Bystrica : Center of Slovakia / Tatiana Grófová ; text “Z histórie mesta” Milan Šoka ; preklad L. Belanová, Steve Murray ; fotografie J. Janovec ... [a kol.] Banská Bystrica : R.G.T. press , 2005. - 19 s. ; 30 cm. Spoluautor Milan Šoka, L. Belanová, Steve Murray, J. Janovec.

26. HRÚZ, Pavel Bystrica v - tom / Pavel Hrúz. Banská Bystrica : Duma , [2005]. ISBN 8096783343 (viaz.)

27. CHORVÁT, Tomáš Banská Bystrica a šport v rokoch 1918-1938 : vplyv športu a športových spolkov na mesto a spoločnosť Banskej Bystrice v období I. Československej republiky / Tomáš Chorvát. Banská Bystrica : HANUMAN , 2005. ISBN 8096823302 (brož.)

28. JURKOVIČ, Emil Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica / na základe poverenia predstaviteľov mesta napísal v rokoch 1896-1922 Emil Jurkovič ; z originálu preložil Imrich Nagy ; Banská Bystrica : Občianske združenie Pribicer , 2005. - 550 s. : lit., pozn., vysvetl. ; 33 cm. - ISBN 809693662X (viaz.)

29. MARTULIAK, Pavol Banská Bystrica - kolíska vzdelanosti : 750 rokov banskobystrického školstva / Pavol Martuliak. Banská Bystrica : TRIAN, 2005. ISBN 80-88945-77-1

30. Z HISTÓRIE Z histórie medenorudného baníctva v banskobystrickom regióne : zborník prednášok zo seminára 23.-24. júna 2005 Špania Dolina. Banská Bystrica : KB press , 2005. ISBN 8096801414 (brož.)

31. DEMUTH, Karol, Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. 159 s. : reg., mp. ; 20 cm . ISBN 8089189148 (brož.)

Články:

32. LITERÁRNE Literárne tradície Banskej Bystrice / editori: Pavol Odaloš, Július Lomenčík. Zborník z vedeckej konferencie Banská Bystrica 9. septembra 2004 : regionálna kultúra ... v regióne Banskej Bystrice Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela , 2006. ISBN 8080831637 (brož.)

33. ĎURIANČIK, Jozef Neprehliadnuteľný Ebnerovský dom - dom na Námestí SNP č. 22 / Jozef Ďuriančik. - Fotogr. 3. In: Bystrický Permon. - Roč. 3, č. 1 (2005), s. 7.

34. BALÁŽ, Ján Matejov dom? / Ján Baláž. - Fotogr. 1. In: Bystrický Permon. - Roč. 3, č. 2 (2005), s. 1 a 5.

35. FILLOVÁ, Ľubica Benického dom - jeden zo skvostov Banskej Bystrice / Ľubica Fillová. In: Bystrický Permon. Roč. 3, č. 2 (2005), s. 6-7.

36. MÁCELOVÁ, Marta Banská Bystrica v praveku a vo včasnom stredoveku / Marta Mácelová. In: Bystrický Permon. Roč. 3, (2005), s. 2.

37. GRAUS, Igor K najstaršej podobe erbu Banskej Bystrice / Igor Graus. In: Bystrický Permon. - Roč. 3, (2005), s. 4-5. 38. CHLADNÁ, Zuzana Pôsobenie Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti v Banskej Bystrici na prelome 15. a 16. storočia / Zuzana Chladná. In: Bystrický Permon. - Roč. 3, (2005), s. 6-7.

39. ŽUFFA, Milan Banskobystrický mediarsky podnik / Milan Žuffa. In: Bystrický Permon. - Roč. 3, (2005), s. 8-9.

40. BRENDZA, Gabriel Stručné dejiny Banskobystrickej diecézy / Gabriel Brendza. - Fotogr. 3. In: Bystrický Permon. Roč. 3, (2005), s. 12.

41. DARULOVÁ, Jolana Z histórie remeselnej výroby v Banskej Bystrici / Jolana Darulová. In: Bystrický Permon. - Roč. 3, č. 3 (2005), s. 1-3.

42. GRAUS, Igor Zápas Banskej Bystrice s turzovsko-fuggerovským mediarskym podnikom o banské a troskové odvaly / Igor Graus. In: Historický časopis. - ISSN 0018-2575. - Roč. 53, č. 2 (2005), s. 243-254.

43. (ok) Banskobystrický erb strážia orly a anjel / (ok) . In: Pravda. - ISSN 1335-4051. - Roč. 15, č. 52 (04.03.2005), s. 4.

44. (pav) Kópia zástavy: Orly a anjel strážia Bystricu / (pav) . In: Nový Čas. - ISSN 1335-4655. - Roč. 15, č. 57 (10.03.2005), s. 11.

45. BALÁŽ, Ján 750. výročie udelenia mestských privilégií Banskej Bystrici / Ján Baláž. In: Národná obroda. ISSN 1335-4671. - Roč. 16, č. 83 (12.04.2005), s. 1-2.

46. KRÁLIK, Ján Jubileum mesta a jeho perspektíva / Ján Králik. In: Spravodajca Mestského úradu v Banskej Bystrici. Roč. 7, č. 4 (2005), s. 1 a 3.

47. LISTINA Listina mestských privilégii z roku 1255. In: Spravodajca Mestského úradu v Banskej Bystrici. – Roč. 7, č. 4 (2005), s. 2.

48. DRUGOVÁ, Zuzana Ako je to s historickou zástavou mesta / Zuzana Drugová. In: Spravodajca Mestského úradu v Banskej Bystrici. - Roč. 7, č. 4 (2005), s. 3.

49. SYMBOLY Symboly mesta, ich používanie a ochrana. In: Spravodajca Mestského úradu v Banskej Bystrici. – Roč. 7, č. 4 (2005), s. 8.

50. FARÁRIK, Peter Pred 750 rokmi sa osada Bystrica stala kráľovským mestom / Peter Farárik. In: Enviromagazín. ISSN 1335-1877. - Roč. 10, (2005), s. 14-15.

51. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici, dom č. 2 Kolmanovský dom (vedľa Mestského domu - Novej radnice) / Milan Lichý. - Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 9 (05.05.2005), s. 15.

52. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 3 Petermanovský dom (vedľa Múzea - Thurzovho domu) / Milan Lichý. - Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 10 (19.05.2005), s. 16. 53. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 4 Thurzov dom - Mittelhaus / Milan Lichý. - Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 11 (02.06.2005), s. 16.

54. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 5 Krausovský dom / Milan Lichý. - Fotogr. 1. In: BB Žurnál. Roč. 5, č. 12 (16.06.2005), s. 16.

55. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici, dom č. 6 “šestka” : Značenie banskobystrických domov v minulosti / Milan Lichý. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 13 (30.06.2005), s. 16.

56. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 7 Gremmelovský dom (Dillnbergerovský dom) / Milan Lichý. Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 14 (14.07.2005), s. 16.

57. LICHÝ, Milan Nám. SNP v Banskej Bystrici-dom.č.8 Dolný dom-Unterhaus, Kammerhof (Karlovský, Jungovský, Ernstovský, Hampovský, Kráľovský / Milan Lichý. - Fotogr. 1. In: BB Žurnál. – Roč. 5, č. 15 (28.07.2005), s. 17.

58. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 9 Móryovský dom (U Klimov) / Milan Lichý. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 16 (11.08.2005), s. 17.

59. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 10 (U Mihalikov) : Značenie banskobystrických domov v minulosti / Milan Lichý. - Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 17 (25.08.2005), s. 17.

60. (ika) Bystričania sú už 750 rokov mešťania / (ika) . In: Nový Čas. - ISSN 1335-4655. - Roč. 15, č. 210 (10.09.2005), s. 10-11.

61. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 11 Halvepapiov, Maurellyho, Wurschingov dom / Milan Lichý. Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 19 (22.09.2005), s. 17.

62. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 12 “Do kúta” - Mičkov dom, Kosegiho dom / Milan Lichý. Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 20 (06.10.2005), s. 16.

63. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 13 Dom dr. Zacharidesa, Puschmannovský dom / Milan Lichý. Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 21 (20.10.2005), s. 16.

64. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 14 Štrnástka - Schneiderov dom / Milan Lichý. – Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 22 (03.11.2005), s. 16.

65. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 15 Dom U Raka - Krebs Haus - Krebsov dom / Milan Lichý. Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 23 (18.11.2005), s. 16.

66. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - Benického dom / Milan Lichý. - Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 24 (07.12.2005), s. 20. 67. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici - dom č. 17 U Wágnerov (U Freiwirthov) / Milan Lichý. - Fotogr. 1. In: BB Žurnál. - Roč. 5, č. 25 (22.12.2005), s. 16.

68. Banská Bystrica. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005 s. 490 – 509. ISBN 80-969388-8-6

69. JANEKOVÁ, Judita Mestský hrad / Judita Janeková. In: My Smer Magazín. – Roč., 16, č. 1 (10.01.2006), s. 18.

70. MARČEKOVÁ, K. Farský kostol Nanebovzatia P. Márie / K. Marčeková. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 2 (17.01.2006), s. 18.

71. LICHÝ, Milan Biskupský palác : Nám SNP v Banskej Bystrici – dom č. 19 / Milan Lichý. In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 2 (02.02.2006), s. 15.

72. LICHÝ, Milan Cisársky dom – Karaffov, Meerwaldtovský, „U Kemov“ : Námestie SNP v Banskej Bystrici – dom č. 20 / Milan Lichý. In: BB Žurnál. Roč. 6, č. 3 (16.02.2006), s. 15.

73. LICHÝ, Milan Ebnerovský dom – Grenitzerovský, „Medzi stĺpmi“. : Nám. SNP v Banskej Bystrici – dom č. 22 / Milan Lichý. In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 5 (16.03.2006), s. 18.

74. CHORVÁT, Tomáš Aká bola Banská Bystrica v rokoch 1918-1938 : Pohľad do histórie / Tomáš Chorvát. In: My Smer Magazín. – Roč., 16, č. 11 (210.03.2006), s. 27.

75. LICHÝ, Milan Hodinová veža : Nám SNP v Banskej Bystrici – č. 24 a 29 / Milan Lichý. – In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 7 (13.04.2006), s. 16.

76. LICHÝ, Milan Námestie SNP v Banskej Bystrici – č. 26 a 27 / Milan Lichý. In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 9 (2006), s. 15.

77. LICHÝ, Milan Nám. SNP v Banskej Bystrici – dom č. 1 (Radnica) / Milan Lichý In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 10 (25.05.2006), s. 17.

78. ĎURIANČIK, Jozef Medený Hámor v Banskej Bystrici / Jozef Ďuriančik. In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 12 (22.06.2006), s. 15.

79. LICHÝ, Milan Mestská zvonica – Petermannova veža / Milan Lichý. In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 15 (03.08.2006), s. 15.

80. ĎURIANČIK, Jozef Matej Korvín a umelecké pamiatky v Banskej Bystrici / Jozef Ďuriančik. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 30 (01.08.2006), s. 4.

81. LICHÝ, Milan Dom, v ktorom nebýval kráľ Matej a tri bašty – Banícka, Farská, Pisárska / Milan Lichý. In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 18 (14.09.2006), s. 21. 82. LICHÝ, Milan Stará bystrická radnica – Pretórium (Praetorium) / Milan Lichý. In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 19 (28.09.2006), s. 23.

83. LICHÝ, Milan Muhlsteinova bašta, Ondrejova bašta, Karner sv. Michala, vodná priekopa / Milan Lichý. In: BB Žurnál. – Roč. 6, č. 20 (12.10.2006), s. 23-24.

Miestne časti:

Pôvodnú mestskú aglomeráciu dotvárajú sídliská: Fončorda, Pred stanicou, Uhlisko, Fortnička a Severná.

Sídlisko Fončorda

K mestu sa postupne pripojili okolité obce, ktoré sú dnes jeho miestnymi časťami: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka

Iliaš

Petowfalwa (1447), Pethafalwa (1506), Ilesfalwa (1513), Eliaz (1516), Petowa Wes (1521), Felsw Pethewfalwa (1527), Superior Pethewfalwa (1528, Horna Petowa (1567), Pečova, Protwa Wes (1572), Illiaschowa (1687)

Patrí k najmenším miestnym častiam mesta. Leží na ľavom brehu Hrona v smere na Zvolen. Vznikol pravdepodobne koncom 13. storočia. Za feudalizmu kuriálna obec (obývali ju popri zemepánovi len želiari). V roku 1930 mal iba 23 domov s 51 obyvateľmi. V obci boli veľkostatky Júliusa a Ľudovíta Badínyiho. Július Badínyi postavil v osade liehovar. Zo staršej architektúry sa zachovala menšia kúria s pôvodnými detailmi. Na Hrone bol od 18. storo- čia kamenný mlyn. Po roku 1945 rozsiahla individuálna výstavba.

Články:

84. ILIAŠ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 52. ISBN 80-7096-023-X (Brož.) Jakub

Villa sancti Jacobi (1390), villa ad s. Jacobum (1455), S. Jakob (1503), S. Jakab (1786)

Leží severne od centrálnej časti mesta pod štvorprúdovou cestou z Banskej Bystrice do Ružomberka. Vznikol okolo roku 1255 na baskobystrickom mestskom území, do konca 15. storočia patril tunajším richtárom a banským podnikateľom, koncom 15. storočia ťažiarovi Petrovi Karlovi; časť bola majetkom Thurzovsko- Fuggerovskej spoločnosti, potom roku 1546-1848 patrila Banskej komore; druhá časť v roku 1516-1848 mestu. Komora tu vybudovala medený hámor, drôtovňu a roku 1852 valcovňu na medený plech.Obyvatelia pracovali ako povozníci a robotníci v erárnych podnikoch. Najstaršou stavbou je gotický kostol sv. Jakuba. Starobylosť dosviedča zvon, jeden z najstarších na Slovensku. Narodil sa tu sochár Adolf Husár (18.06.1842 - 21.01.1885).

Kostol sv. Jakuba

Knihy:

85. NÁUČNÝ chodník Jakub : sprievodca obnoveným náučným chodníkom / [zostavil: Jana Cerovská, Adalbert Mezei]. [Banská Bystrica : ŠOP SR, Správa Národného parku Nízke Tatry] , 2004 ISBN 80-8903-51-59

Články:

86. SVÄTÝ JAKUB. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 336 – 337.

87. JAKUB. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 503-504.

88. JAKUB. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Laziščan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. - S. 52. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

89. JAKUB. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Bárta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 27 ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

90. JAKUB. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 128. ISBN 80-89189-14-8

Kostiviarska

Villa Haynczmansdorf (1387), Sclavonicalis villa (1389), Hanczmannowa Wes (1477), Windischdorf (1505), Hanczmanowa villa (1520), Kozthfiliarska (1575), Kostwilarska (1631), Kostwiliarska (1698).

Leží v severnej časti Banskobystrickej kotliny v doline potoka Bystrica. Písomne je doložená roku 1387, ale ide pravdepodobne o starú lokalitu pojatú roku 1255 do banskobystrického mestského teritória. Patrila dedičom prvého banskobystrického richtára Andreja, potom comesovi Heinzmannovi. Do roku 1546 patrila rôznym banským podnikateľom, sčasti mestu Banskej Bystrici, potom do roku 1848 polovica mestu a polovica Banskej komore. Pôvodne bolo povinnosťou Kostiviarčanov dovážať potraviny k baniam a hutám, v 16.-19. storočí pracovali prevažne ako povozníci. Roku 1723 tu postavil banskobystrický obchodník Samuel Keller-Modor skujňovací hámor na spracovanie surového železa z Ponickej Huty a Ľubietovej. Po roku 1775 ho prevzal erár. Za napoleonských vojen sa tu brúsili bodáky a šable vyrobené v zbrojárskej dielni v Kráľovej. Hámor bol v prevádzke do konca 19. storočia. Na prelome 18. – 19. storočia tu bola i papiereň. V obci mala firma Furdík a Mensatoris továreň na halenové súkno a väčší obilný mlyn. Pred Kostiviarskou je odbočka na kopec Laskomer. Podľa tohto kopca a doliny si dal banskobystrický rodák dr. Gustáv Zechenter spisovateľské meno Laskomerský. Na vrchole kopca roku 1936 postavili rozh- lasový vysielač (po Bratislave a Košiciach tretí na Slovensku). Pri niekdajšej pútnickej ceste je postavená kaplnka s plastikou sv. Jána Nepomuckého. Pri potoku je pomník spisovateľa Ľuda Ondrejova (19.10.1901 – 18.03.1962). V minulosti na tomto mieste stál dom, v ktorom spisovateľ prežil svoje detstvo.

Články:

91. KOSTIVIARSKA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 247 – 248.

92. KOSTIVIARSKA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 55.

93. KOSTIVIARSKA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 53.

94. KOSTIVIARSKA. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 26-27 ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

95. KOSTIVIARSKA. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 129. ISBN 80-89189-14-8 Kráľová

Villa reginalis Querali (1264), Beech (1402), Khunigldorf (1402), Khunigsdorf (1503), Kyralowa (1522), Regis villa (1523), Regia villa (1542), Kyralfalwa (1571), Krallowa (1687); predtým Kráľová nad Hronom

Pred jej pripojením k mestu bola spojená s Radvaňou. Jej história siaha do roku 1264, keď sa spomína ako villa reginalis Querali. Bola poddanskou obcou zvolenského panstva. Do roku 1936 stál v Kráľovej rene- sančný hrad, známy pod menom Soví hrad. Zachoval sa secesný Tihányiovský kaštieľ, zemepánske sídlo rodu Tihányiovcov, postavený na starších základoch zo 16. storočia. V súčasnosti je v budove umiestnené prírodovedné pracovisko a prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea. Na miestnom cintoríne je pochovaný básnik Andrej Sládkovič.

Články:

96. KRÁĽOVÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 162 – 167.

97. KRÁĽOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 53-54. ISBN 80-7096-023-X

98. KRÁĽOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 129. ISBN 80-89189-14-8 Kremnička

Keremchay (1291), Keremnicze (1295), Kremnicze (1296), Kremnichka (1420), Cremnichka (1422), Kermechke (1430), Cremniczka (1506), Kremniczka (1535), Kormecschke, Kremnička,Kremnicschka (1786)

Písomne je doložená roku 1291. Najskôr patrila zvolenskému panstvu, neskôr drobným zemanom (Nemes, Barla, Polkoráb, Majtén, Liptay, Súčovský a i.). Obec sa v minulosti preslávila hrnčiarstvom, ktoré je prvý raz doložené roku 1556. Od 18. storočia sa tunajší obyvatelia zaoberali tiež povozníctvom. Neskôr obec prevažne poľnohospodárska. V obci mala firma Buchler liehovar a veľkostatkár Anton Radvanský pôdu. Kremnička vošla do povedomia verejnosti masovými popravami počas druhej svetovej vojny. Pod vŕškom, na mieste masakry, sa vypína Pamätník obetiam fašizmu, kde v období od 5. 11. 1944 do 11. 2. 1945 fašisti beštiálne zavraždili 747 ľudí, najmä odbojárov, partizánov a Židov, medzi nimi aj členov anglo-americkej misie a tiež 211 žien a 58 detí vo veku od 6 týždčov do 14 rokov.

Knihy:

99. LIČKO, Miroslav. Kremnička / Miroslav Ličko, Ladislav Takáč; fotogr. Fotoarchív Múzea SNP - prefotogr. Ondrej Suja Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo , 1964. - 54 s. Edícia Náš kraj

Články:

100. KREMNIČKA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 250-252.

101. KREMNIČKA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 104-105.

102. KREMNIČKA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 54-55. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

103 (sto) Sedem storočí Kremničky / (sto). In: Priekopník. – Roč. 19, č. 35 (03.09.1991), s. 5.

104. BARANOVÁ, Daniela Masový hrob Kremnička v dokumentoch 2 / Daniela Baranová. - Fotogr. 3. In: Bojovník. – ISSN 0323-2018. - Roč. 39, č. 24 (1994), s. 6.

105. BARANOVÁ, Daniela Masový hrob Kremnička v dokumentoch 3 / Daniela Baranová. - Fotogr. 4. In: Bojovník. – ISSN 0323-2018. - Roč. 39, č. 25 (1994), s. 6.

106. KREMNIČKA. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 26. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

107. KREMNIČKA. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 129. ISBN 80-89189-14-8 Majer

Meyerhof (1454), Mayer (1473), Mairhof (1489), Mayrdorf (1490), Maiorfalwa (1523), Mayerdorfel (1570), Majorfalva; Mayersdorf (1786)

Leží vo východnej časti aglomerácie. Ako Meyerhof sa spomína roku 1454. Patril banskobystrickým mešťanom Karlovi, Jungovi, Ernstovi a i., začiatkom 16. storočia sčasti mestu Banská Bystrica, potom Thur- zovcom a napokon do roku 1848 banskej komore. V 17. – 19. storočí pracovali tunajší obyvatelia ako povozníci a robotníci v erárnych podnikoch na okolí, najmä v Banskej Bystrici. Počas SNP zriadená v obci vojenská nemocnica. Po roku 1945 tu vybudovali výrobňu prefabrikátov.

Články:

108. MAJER. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 161-162.

109. MAJER. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 55. ISBN 80-7096-023-X

Podlavice

Olerdorf, Olorsdorf (1390), Podlavicha (1402), Podlawnycha (1404), Olerdorf, Podlawicz (1454-1456), Podlawycza (1470), Podlawitz (1473), Indorf alias Podlawycz (1543)

Pred pripojením k Banskej Bystrici tvorili Podlavice a susediaci Skubín spoločnú obec Laskomerské. Poľnohospodárska obec vznikla asi koncom 13. a začiatkom 14. storočia a patrila ťažiarovi Petrovi Karlovi. Začiatkom 15. stor. patrila zemanom Radvanskovcom, potom banským podnikateľom Jungovi, Vilhelmovičovi, Ernstovi, Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti, do roku 1848 banskému eráru a mestu Banská Bystrica. V Podlaviciach bola erárna drôtovňa, píla a niektoré menšie závody. V 18.-19. storočí boli Podlavičania známi ako povozníci. Zo starej architektúry sa zachovala iba zvonica z 18. storočia a niekoľko domov ľudového typu.

Články:

110. PODLAVICE. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 159-161.

111. PODLAVICE. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer.- Bratislava : Šport, 1989. – S. 56. ISBN 80-7096-023-X (Brož.) 112. MORAVČÍK, Štefan Podlavice, Pestovateľská ulica. / Štefan Moravčík. In: Romboid. - Roč. 25, č. 1 (1990), s. 17. básne reflexívne

113. BURKOVSKÝ, Július Sto rokov od založenia Podlavických výmoľov / Július Burkovský. - Fotogr. 1. In: Bystrický Permon. Roč. 3, č. 3 (2005), s. 10.

114. LEHOŤAN, Pavol Fašiangy v Podlaviciach / Pavol Lehoťan. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 5 (07.02.2006), s. 12.

115. PODLAVICE. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik, 2006. – S. 129. ISBN 80-89189-14-8

Radvaň

Roduan (1280), Radona (1287), Raduana (1291), Radwan (1402); predtým Radvaň nad Hronom

Bola najväčšou obcou pripojenou k Banskej Bystrici. Písomne je doložená v 13. storočí pod názvom Roduan, ale ľudia tu žili už v staroveku. Svedčí o tom nález keltských strieborných mincí, ktoré sa našli roku 1664 počas kopania základov pre vežu kostola na Hôrke. Obec vznikla darovaním časti kráľovského územia rybárovi Radunovi a jeho synom. V období feudalizmu patrila rodine Radvanských, ktorí si tu vys- tavili opevnený kaštieľ. V 17. storočí sa stala mestečkom. Roku 1964 bola Radvaň zlúčená s Kráľovou a roku 1966 pripojená k Banskej Bystrici.

Radvaň preslávili remeselníci, najmä hrebenári, nožiari, farbiari, garbiari, ale hlavne široko známe radvanské jarmoky. Tradícia jarmokov sa zachovala dodnes. Radvaň si udržala pôvodnú podobu až do roku 1978, keď po rozsiahlej asanácii tu začali budovať nové sídlisko. Zachovalo sa však niekoľko pamiatok. Na Hôrke dominuje gotický kostol, Kostol Narodenia Panny Márie, ktorého začiatky siahajú do 14. storočia. Kostol v období protitureckých bojov opevnili. Na fare pôsobil rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, etnograf František Šujanský (1832-1907), ktorému je venovaná pamätná tabuľa.

Tihanyovský kaštieľ

Evanjelický kostol postavili v roku 1785 a vežu pristavili v roku 1865. Nádvoriu dominuje pomník sediaceho Andreja Sládkoviča (1820 – 1872). Zachovali sa aj tri kaštiele. Renesančný kaštieľ, sídlo šľachtického rodu Radvanskovcov, postavili ho koncom 16. storočia. Dnes je v ňom umiestnený Štátny oblastný archív. Neskororenesančný kaštieľ patril rodine Bárczyovcov a postavili ho po roku 1677. Dnes je známy ako kaštieľ pri Furmanskej krčme. Novobarokový Tihanyovský kaštieľ z 2. polovice 19. storočia. Kaštieľ bol po obnove odovzdaný Stredoslovenskému múzeu v Banskej Bystrici.

Články:

116. RADVAŇ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 162-167.

117. EW Sládkovičova Radvaň: V popredí prekvapujúco divadlá poézie / EW. In: Javisko. - Roč. 10, č. 9 (1978), s. 280-281. 118. HRICOVÁ, Elena Taje renesančných kaštieľov / Elena Hricová. In: Smer. - Roč. 31, č. 4 (5. 1. 1979), s. 5.

119. edy Sládkovičova Radvaň : Začala sa prehliadka v umeleckom prednese / (edy). In: Smer. - Roč. 31, č. 110 (12. 5. 1979), s. 1 a 2.

120. TOMKULIAKOVÁ, A. Nepoetické postrehy : Na okraj tohtoročnej Sládkovičovej Radvane / A. Tomkuljaková. In: Smer. - Roč. 31, č. 118 (22. 5. 1979), s. 4.

121. KIRIPOLSKÝ, František Radvaň : Od mestečka k sídlisku Banskej Bystrice / František Kiripolský. - Obr. 21. In: Vlastivedný časopis. - Roč. 30, č. 1 (1981), s. 7-13.

122. MACHOVIČ, Rudolf Sládkovičova Radvaň : Festival ušľachtilých myšlienok a krásneho slova / Rudolf Machovič. In: Smer. - Roč. 34, č. 137 (11. 6. 1982), s. 14.

123. KOMÁROVÁ, Daniela Kadlicova pilnikárska dielňa / Daniela Komárová. In: Smer. - Roč. 35, č. 5 (7. 1. 1983), s. 12.

124. RADVAŇ. In: Malá slovenská vlastiveda.– Bratislava : Obzor, 1989. – S. 327. ISBN 80-215-0021-2

125. RADVAŇ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 56-58. ISBN 80-7096-023-X

126. TEREM, Ivan Radvanské tradície / Ivan Terem. In: Kultúrnopolitický spravodaj. – Roč. 11, č. 9 (1989), s. 3-4.

127. TEREM, Ivan Štyri storočia radvanského kaštieľa / Ivan Terem. In: Priekopník. – Roč. 17, č. 52 (19.12.1989), s. 3.

128. KOMOROVÁ, Mariana Kaštieľ plný pokladov / Mariana Komorová ; Mariana Komorová. - Fotogr. 1. In: Národná osveta. – Roč. 1, č. 5 (1991), s. 22.

129. BRADIAKOVÁ, Elena Zvon - náhrobný pomník Andreja Sládkoviča v Radvani / Elena Bradiaková. - Fotogr. 2. In: Projekt. - Roč. 34, č. 6 (1992), s. 63.

130. VALACH, Július Štátny kaštieľ v Radvani : Historické pamiatky mesta a okolia / Július Valach. In: Večerník. – Roč. 3, č. 104 (31.05.1995), s. 10.

131. VALACH, Július Štátny kaštieľ v Radvani : Historické pamiatky mesta a okolia / Július Valach. In: Večerník. – Roč. 3, č. 109 (07.06.1995), s. 10. Dokončenie

132. RADVAŇ. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 24-25. ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

133. RADVAŇ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 130. ISBN 80-89189-14-8 Rakytovce

Rakitocz (1437), Rakotowicz (1521), Rakythowcz (1549), Rakitovec (1786), Rakytovec, tiež Rakovec

Sú miestnou časťou mesta v smere na Zvolen. Obec vznikla v 13. storočí na území, ktoré daroval panovník istému Mikulášovi, potom patrila zemianskym rodinám Guba (15. stor.) a Zolnay (od 16. stor.). Obyvatelia sa popri poľnohospodárstve venovali výrobe nožov a hrebeňov. Miestna časť Dolný Rakytovec bola kedysi samostatnou obcou (1527 Inferior Rakytocz, Alsó Rakithowecz, 1547 Inferior Rakythowecz), za feudalizmu patrila rodine Hudoba a i. V chotári obce boli dva kameňolomy na štrkový a stavebný kameň. Zo staršej architektúry sa zachovala kaplnka z konca 18. storočia.

Články:

134. RAKYTOVCE. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 312-313.

135. RAKYTOVCE. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 57. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

Rudlová

Villa Rudelini (1390), Rydelfolwa (1435), Rwdelsdorf (1485), Rudeldorf (1593); Rudlová Bola založená v 14. storočí na území Banskej Bystrice. Názov dostala podľa richtára Rudelina. Obyvatelia boli roľníci, za kapitalizmu remeselníci. Muži pracovali prevažne v rôznych podnikoch, iní ako povozníci pri stavbách v Banskej Bystrici, ženy chodili do mesta predávať mliečne produkty. V obci je jaskyňa so zvyškami kostí jaskynného medveďa.

Články:

136. RUDLOVÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 167-168.

137. RUDLOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 57a 58. ISBN 80-7096-023-X (Brož.) Sásová

Villa militis (1350), Zasfalwa (1400), Zassfalu (1420), Sand Anthony (1485), Zazfalw – Zenthanthal (1487), Anthoni (1503), Sachsendorflein (1549), Sassowa, Sachsendorf (1786)

Obec vznikla počas nemeckej kolonizácie roku 1350 a bola poddanskou obcou Banskej Bystrice. Prvým známym zemepánom bol comes Nikolaus Zaz (1326). Obec patrila rôznym zemanom a banskobystrickým mešťanom (Barla, Nemes, Gal, Polkoráb), v roku 1516-1848 mestu. Pôdu v obci obrábali väčšinou ženy, kým muži pracovali ako murári a tesári na celom okolí. Jej minulosť zvýrazňujú pamiatky a umelecké diela v rímskokatolíckom Kostole sv. Antona a sv. Pavla pustovníka zo 14. storočia s krížovou klenbou, ktorý v 15. storočí prestavali a opevnili. Na oltári okrem sakrálnych plastík sú aj dvojstranné krídla s ôsmimi tabuľovými obrazmi. V interiéri je neskorogotický krídlový oltár sv. Egídia a sv. Heleny z roku 1515, taktiež s ôsmimi tabuľovými obrazmi. Tieto diela sa pripisujú stredovekému umelcovi zo školy Majstra Pavla z Levoče. Pred miestnou zvonicou odhalili v októbri 2005 po druhý raz bustu generála Milana Rastislava Štefánika. Od šesťdesiatych rokov 20. stor. vyrastalo nad obcou Sásová ďalšie banskobystrické veľkoplošné sídlisko. Na okraji sídliska postavili Saleziánske kultúrno-pastoračné centrum. Od roku 2002 je jeho súčasťou moderný rímskokatolícky Kostol Panny Márie Pomocnice.

Články:

138. SÁSOVÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 168-170.

139. BALAŠA, Gejza Kostol v Sásovej “sa dostáva” do Banskej Bystrice / Gejza Balaša. - Obr. 2. In: Katolícke noviny. - Roč. 93, č. 20 (14. 5. 1978), s. 4.

140. SÁSOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 57-58. ISBN 80-7096-023-X

141. KOLLÁR, Ján A. Sásová 640 - ročná / Ján A. Kollár. In: Priekopník. – Roč. 18, č. 13 (20.03.1990), s. 4.

142. ŠOVČÍK, Marián Mládežnícke centrum Sásová / Marián Šovčík. - Obr. 3. In: Projekt. - Roč. 36, č. 4 (1994), s. 40.

143. GONDA, Ján Reštaurácia DELTA Banská Bystrica-Sásová / Ján Gonda. - Fotogr. 1, obr. 3. In: Projekt. – Roč. 36, č. 4 (1994), s. 46.

144. RÁBIK, Vladimír Banskobystrický richtár Ondrej a jeho potomstvo - zemania zo Sásovej / Vladimír Rábik. In: Genealogicko-heraldický hlas . - Roč. 10, č. 2 (2000), s. 3-15. ISSN 1335-0137 145. LICHÁ, Katarína Tajomstvá kostola v Sásovej / Katarína Lichá. In: Historická revue . - Roč. 11[12], č. 1 (2001), s. 12-13. ISSN 1335-6550

146. SÁSOVÁ. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 26. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

147. SÁSOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 131. ISBN 80-89189-14-8

Senica

Senicha (1420), Zenica (1422), Sennicze (1467), Zenycze (1497), Senicze (1786)

Ako Senica je doložená roku 1422. Jej územie patrilo viacerým feudálom a mešťanom (Nemes, Barla, Liptay, Radvanský a i.). Obyvatelia pracovali najmä ako povozníci. Blízkosť mesta mala vplyv na vzdela- nostnú úroveň. Narodil sa tu národný umelec, herec a režisér Paľo Bielik (1910-1983).

Články:

148. SENICA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 320-321.

149. SENICA. Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 58. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

Skubín

Scubin (1538), Skubín (1560)

Bezprostredne susedí s Podlavicami, s ktorými pred pripojením k Banskej Bystrici začas tvorili spoločnú obec pod názvom Laskomerské. História Skubína siaha do 15. storočia, má banícku i poľnohospodársku tradíciu. Za feu- dalizmu patril rod. Radvanských s výnimkou rokov 1687- 1696, kedy ho zabrala banská komora. Obyvatelia sa za- oberali furmančením a sezónnymi poľnohospodárskymi prácami v iných krajoch Zvolenskej župy. Pri ceste na Tajov pracoval mlyn.

Články:

150. SKUBÍN. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 159-161.

151. SKUBÍN. Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 58. ISBN 80-7096-023-X (Brož.) Šalková

Salfalwa, Saulfalwa alio nomine Ztoyanreche (1359), Salkowa Wes (1441), Saalfalw (1516), Salkowa, Salkowa Wes, Salkofalva (1536), Schalkenzdorf alias Schalkowa Wes (1565)

Leží na ceste z mesta do Poník. Vznikla ešte v 14. stor. Najskôr patrila panstvu z Ľupčianskeho hradu. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a povozníctvom, neskôr dochádzali do banskobystric- kých závodov. V strede obce je kaplnka z 19. stor. V blízkosti Šalkovej, v lokalite Malé Plavno, je prírodná rezervácia vzácneho tisového porastu.

Články:

152. ŠALKOVÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 338-339

153. ŠALKOVÁ. Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 58-59. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

154. FRAŇO, Ján Nevoláme sa Šááálková, ale Šalková / Ján Fraňo. In: Večerník. – Roč. 3, č. 112 (12.06.1995), s. 8.

155. ŠALKOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 131. ISBN 80-89189-14-8 Uľanka

Villa Ulmeni (1455), Ulmandorf (1490), Wlman, Wlmanowfalva (1516), Ulmanowfalwa (1560), Ulmanka (17. stor.)

Vznikla ako banícka osada v 15. storočí. Pôvodne sa volala Ulmanka podľa ťažiara Ulmana. Patrila rôznym banskobystrickým ťažiarom (Jung, Thurzovcom a potom banskej komore. Bola to čisto banícka obec. Neskôr sa obyvatelia okrem baníctva živili drevorubačstvom, obchodovaním a prácou v závodoch v Harmanci a Banskej Bystrici. V Uľanke sa narodil hudobný skladateľ Šimon Jurovský (1912-1963). Na budove železničnej stanice je pamätná tabuľa venovaná posádke povstaleckého pancierového vlaku a pred stanicou partizánske súsošie od akademického sochára J. Hučka.

Články:

156. UĽANKA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 355-357.

157. UĽANKA. Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 59. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

158. UĽANKA. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 131. ISBN 80-89189-14-8 Badín

Počet obyvateľov: 1728 Rozloha: 3438 ha 1. písomná zmienka: z r. 1232

Kňazský seminár sv. Františka Xaverského

Badun (1232), Superior villa custodum silvarum regalium de Zoliom (1282), Badin (1293), superior villa hos- pitum de Badyn (1295), villa Bagyon (1424), Wadin (1503), Badyn (1535), Badin (1545), Badín (1786)

Po prvý raz sa Badín spomína v listinách z roku 1232, no pôvod obce siaha až do predslovanskej doby. Najstaršia verzia názvu obce bola Badun. Vznikla ako osada kráľovských hájnikov, strážiacich priľahlý úsek tzv. Zvolenského lesa. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V minulosti sa tu vyrábal bačovský riad, koše na chrbát z liesky a duba. K najstarším pamiatkam patrí gotický Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1397 s renesančným opevnením z roku 1636, evanjelický kostol z roku 1865 s obrazom Krista od J. B. Klemensa, drevená zvonica z roku 1859, pamätná tabuľa evanjelického farára, národného buditeľa, spisovateľa Augusta Horislava Krčméryho (1822-1891), ktorý tu pôsobil a aj zomrel. Od roku 1993 je v obci sídlo bohosloveckej fakulty UK – Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Na ploche 30,75 ha sa rozprestiera známa Štátna prírodná rezervácia Badínsky prales s jedľovobukovým porastom. Kvôli vzácnemu geofondu tohto územia navštívil prales začiatkom novembra roku 2000 aj anglický korunný princ Charles. Obec sa stále rozvíja, k čomu prispieva aj nová individuálna výstavba.

Knihy:

159. Kňazský seminár sv. Františka Xaverského Banská Bystrica-Badín : 4. 10. 1993 / Fotogr. Jozef Hantabál. - Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1993. - 22 s. ISBN 80-7162-040-8 (brož.)

160. Badín plný divadla : K 85. výročiu prvej zmienky o divadle v obci a k 30. výročiu založenia divadelného (mládežníckeho) súboru : Informačný bulletin. - Banská Bystrica : Regionálne a kultúrne stredisko, 1995. - 31 s. - Fotogr. ; 161. GALVÁNEK, Juraj Pohľad do histórie obce Badín / [zostavili: Stanislav Moravčík, Pavol Halaj ; autori: Juraj Galvánek ... [et al.] ; fotografie: Miroslav a Jaroslav Moravčík ... [et al.]]. - Banská Bystrica : Partner, 2002. - 216 s. ISBN 80-968726-2-1 (viaz.)

Články:

162. BADÍN. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 118-120.

163. BADÍN Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 115.

164. V doline Badínskeho potoka / [autor] (TV). In: Katolícke noviny. – Roč. 96, č. 21 (1981), s. 3.

165. HERČKO, Ivan Z histórie uhoľných baní v Badíne / Ivan Herčko. - Obr. In: Technické noviny. – Roč. 32, č. 39 (1984), s. 11.

166. Z Badínskej kroniky / [autor] (PMK). - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 38, č. 173 (25.7.1986), s. 12.

167. Uhlie v Badíne : po stopách výskytov “čierneho zlata” / [autor] (hč). In: Smer. - Roč. 40, č. 195 (19.8.1988), s. 12.

168. Uhlie v Badíne : po stopách výskytov “čierneho zlata”. [8.] / [autor] (hč). In: Smer. - Roč. 40, č. 207 (2.9.1988), s. 12.

169. BADÍN. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 72-74. ISBN 80-7096-023-X

170. BADÍN. In: Slovensko : Turistický lexikón / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 10. ISBN 80-7096-152-X

171. ŠČURKOVÁ, Marta Stred v strede Slovenska / Marta Ščurková. - Obr. 2. In: Katolícke noviny. - Roč. 108, č. 42 (1993), s. 5.

172. HERČKO, Ivan Z histórie uhoľného baníctva v Badíne / Ivan Herčko. - Obr., mp., tab. In: Zborník Slovenského banského múzea 16. - Martin : Gradus, 1993. - ISBN 80-901392-3-X. - S. 35-61.

173. BIZOŇ, Rudolf Kňazský seminár sv. Františka Xaverského v Badíne / Rudolf Bizoň. - Fotogr. 4, obr. 1. In: Projekt. - Roč. 36, č. 4 (1994), s. 36-37.

174. KUBIŠ, Pavol M. Spoločné túžby, záujmy a predstavy / Pavol M. Kubiš. In: Javisko. - Roč. 27, č. 6 (1995), s. 20.

175. AKIMJAK, Amantius Celoslovenský liturgický deň v Banskej Bystrici - Badíne 9. októbra 1995 / Amantius Akimjak. In: Liturgia. - ISSN 1210-0676. - Roč. 5, č. 5 (1996), s. 310-311.

176. PICHLER, Viliam Návšteva princa v Badínskom pralese / Viliam Pichler In: Sme. - . Roč. 8, č. 257 (9.11.2000) s. 6. 177. Badínsky prales objavil pre Slovákov až princ Charles / Erika Lamperová In: Nový čas. - . Roč. 11, č. 87 (14.4.2001) s. (Príl. Nový víkendový časopis. - č.15 (2001), s. 8-9)

178. BADÍN. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 29. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

179. Návšteva maďarských biskupov, práce na čiastkových zmluvách / [autor] -mg-. In: Katolícke noviny. – ISSN 0139-8512. - Roč. 116, č. 38 (2001), s. 2.

180. BURKOVSKÝ, Július Tretia konferencia CCEE bola na Slovensku / Július Burkovský. - Fotogr. In: Chránené územia Slovenska. – ISSN 1335-1737. - č. 48 (2001), s. 25-26.

181. Obec Badín oslavuje 770. výročie prvej písomnej zmienky / Milan Kelemen In: Smer magazín. - Roč. 11, č. 22 (2002) s. 5.

182. Badínsky prales - les, ktorý rastie bez zásahu ľudskej ruky / Anna Gudzová In: Sme. - Roč. 10, č. 212 (12.9.2002) s. 23.

183. ŠÍPKA, Miloš Prínos do spisby o obciach banskobystrického regiónu : monografie Seliec a Badína / Miloš Šípka. In: Národná osveta. – ISSN 1335-4515. - Roč. 13, č. 2 (2003), s. 23.

184. ŠÍPKA, M. Pohľad do histórie obce Badín / M. Šípka. In: História . - Roč. 3, č. 5 (2003), s. 568.

185. KARTOUS, Peter Badín / Peter Kartous. - Obr. In: Verejná správa. – ISSN 1335-7883. - Roč. 58, č. 21 (2003), s. 3.

186. STAŇOVÁ, Libuša Dary prírody pretvárajú na svoj obraz / Libuša Staňová. - Fotogr. In: Verejná správa. – ISSN 1335-7883. - Roč. 58, č. 21 (2003), s. 24-25.

187. NOVÁK, Jozef, 1930- Mestská a obecná symbolika : Badín (okres Banská Bystrica) / Jozef Novák. - Obr. In: Obecné noviny. - Roč. 13, č. 45 (2003), s. 17.

188. GANAJ, Slavko Banská Bystrica : tretie posolstvo Jána Pavla II. pre Slovensko / Slavko Ganaj. In: Slovo : časopis gréckokatolíckej cirkvi . - Roč. XXXVI, č. 8-9 (2004), s. 10. ISSN 1335-7492

189. BADÍN. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005 s. 502. ISBN 80-969388-8-6

190. SEDLÁK, Juraj Pralesy : na Slovensku ich máme niekoľko desiatok, ale vstúpiť do nich je zakázané / Juraj Sedlák. In: Plus 7 dní. - ISSN 1210-2040. - Roč. 15, č. 30 (2005), s. 56-61.

191. KREMPASKÝ, Ján Badín / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 21 (31.05.2005), s. 6.

192. BUBENÍK, Jakub Badín : Badín začína žiť folklórom / Jakub Bubeník. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 22 (06.06.2006), s. 14.

193. BADÍN. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 136. ISBN 80-89189-14-8 Baláže

Počet obyvateľov: 191 Rozloha: 1422 ha 1. písomná zmienka: z r. 1529

Huttae Lyptzyczae (1529), gaza Lyptzcicz (1531), Lypschersaifen (1540), Balass (1780), Ballasch (1802), Balás (1837), Bláže (1948), Baláže (1969)

Osídlenie siaha do mladšej doby bronzovej. Osada písomne doložená v roku 1529 vznikla v chotári obce Priechod okolo dvoch šmelcovacích hút na medenú rudu, ktoré postavil banskobystrický ťažiar Ján Kolman. Do polovice 17. storočia spracúvali haldový materiál súkromní ťažiari a vyrobený kamienok Národná kultúrna pamiatka Kalište odovzdávali na rafinovanie do erárnej huty v Moštenici. Obyvatelia boli prevažne hutníci, drevorubači a uhliari, od 18. storočia pracovali tiež na miestnej píle. V čase SNP zohrala obec významnú úlohu. Vydávali sa tu letáky a časopisy Hlas ľudu a Partizán. Fašisti sa za pomoc partizánom pomstili na obyvateľoch a 20.03.1945 obec vypálili. V jej katastri leží národná kultúrna pamiatka Kalište. Zaniknutá obec Kalište bola vypálená 18.03.1945. V súčasnosti sa tu nachádza expozícia pamätnej izby v Kališti a z 19. storočia niekoľko kamenných domov s valbovou strechou. Ešte v prvej polovici 20. storočia ženy paličkovali čipky.

Knihy:

194. DANGL, Vojtech Kalište - pamätník SNP Bratislava : SFVU : Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1967. - 42, [2]s.

195. JANOTKOVÁ, Zita Partizánska obec Baláže : ... k 20. výročiu SNP : Fot.: Archív Vlastivedného múzea v B. Bystrici / Zita Janotová. - Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1964. – 81, [3] s. - (Náš kraj ; zv. 33)

Články:

196. BALÁŽE. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 172-176.

197. BALÁŽE. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 117-118.

198. JANCUROVÁ, Dana Popol a chlieb / Dana Jancurová. - Obr. 6. In: Slovenka. - Roč. 30, č. 34 (1978), s. 8-9.

199. BARTÓK, Ján Návraty k priateľom : Pred 35. rokmi vypálili fašisti Baláže / Ján Bartók. - Obr. 4. In: Nové slovo. - Roč. 22, č. 12 (1980), s. 24. 200. PROCHÁZKA, Miroslav Baláže /a iné/ / Miroslav Procházka. In: Nová cesta. - Roč. 5, č. 8 (1983), s. 16.

201. JANOTKOVÁ, Z. Stavba národnej vďaky - štyridsaťročná / Z. Janotková. In: Bojovník. - Roč. 32, č. 18-19 (1987), s. 6.

202. BALÁŽE. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 74-75. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

203. BALÁŽE. In: Malá slovenská vlastiveda / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 326. - ISBN 80-215-0021-2

204. MIARTUŠ, Vladimír Z Donovál na Baláže : Zaujímavá turistická trasa, ktorá trvá 2 a štvrť hodiny / Vladimír Miartuš. In: Smer. - Roč. 42, č. 16 (19. 1. 1990), s. 12.

205. KARABA, E. Kalište - Baláže : Hrdinské partizánske obce / E. Karaba. In: Bojovník. - Roč. 35, č. 12 (1990), s. 9.

206. BALÁŽE. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. S. 10. ISBN 80-7096-152-X

207. STANČOK, Eugen Seminár o Kališti / Eugen Stančok. In: Bojovník. - Roč. 38, č. 21 (1993), s. 1-2.

208. BALÁŽE. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. - S. 29. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

209. NOVÁK, Jozef, Mestská a obecná symbolika : Baláže (okres Banská Bystrica) / Jozef Novák. - Obr. In: Obecné noviny. - Roč. 11, č. 26 (2001), s. 17.

210. ŠUREC, J. S. Ako to bolo? Spomíname na vypálenie Priechoda, Kališťa a Balážov / J. S. Šurec. In: Smer magazín. - Roč. 11, č. 7 (2002) s. 6.

211. BUČKO, Alfonz Spomienky a fakty / Alfonz Bučko. - 0323-2018 Bojovník . - Roč. 28(47), č. 9 (2003), s. 7.

212. BALÁŽE. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005 s. 502. – ISBN 80-969388-8-6

213. GRAUS, Igor Podnikateľské aktivity mesta Banskej Bystrice a jeho obyvateľov v baníctve v období Thurzovsko- fuggerovského nájmu mediarskeho podniku / Igor Graus. In: Minulosť a prítomnosť Banskej Bystrice . - Banská Bystrica : Katedra histórie FHV UMB ; Štátna vedecká knižnica, 2005 . – S. 87-100 . – 80-85169-79-7

214. ŠIMONČÍK, Igor Rekonštrukcia pamätníka Kalište / Igor Šimončík, Marek Dupej. In: ARCH . - Roč. 11, č. 6 (2006), s. 47. - ISSN 1335-3268. - Poznámky: Autori projektu Igor Šimončík, Marek Dupej. Brusno

Počet obyvateľov: 2097 Rozloha: 4351 ha 1. písomná zmienka: z r. 1424

Názov obce, ktorá vznikla zlúčením obcí Svätý Ondrej nad Hronom a Brusno od roku 1960

Ondrej nad Hronom: Zenthandras (1424), S. Andre (1503), S. Andrea (1536), Swätý Ondrej (1808), Svätý Ondrej (1920), Svätý Ondrej nad Hronom (1927) Brusno: Bruzno (1424), Brusno (1538), Brusno (1786)

V roku 1961 sa spojilo Brusno a pôvodná obec Svätý Ondrej pod názvom Hronov a v roku 1971 bola znova premenovaná na Brusno.

Za feudalizmu patrila do majetku Ľupčianskeho panstva. Brusno aj Sv. Ondrej boli poľnohospodárskymi sídlami. Prospektori, ktorí hľadali v chotároch oboch obcí drahé kovy, zastavili svoju činnosť vzhľadom na nerentabilnosť ťažby ešte v priebehu stredoveku. Počas celého stredoveku bol Sv. Ondrej významnejším sídlom ako Brusno. Dôkazom bola existencia kostola stojaceho na dnešnom mieste prinajmenšom už v 15. storočí. Typickým zamestnaním obyvateľov bol podomový obchod (už v 18. storočí). Podomových obchodníkov nazývali obyvatelia čipkármi. Toto pomenovanie získali podľa tovaru (paličkované čipky), s ktorým odchádzali obchodovať do ďalekých krajín. V druhej polovici 19. storočia sa obyvateľstvo Brusna a Sv. Ondreja venovalo roľníctvu, chovu hospodárskych zvierat a podomovému obchodu. Časť obyvateľov sa zamestnala v železiarskych podnikoch na Horehroní a časť zostala pracovať v lesníctve. Boli však aj takí, ktorí sa rozhodli riešiť svoju neľahkú životnú situáciu vysťahovalectvom. Novú tvár vtlačili Brusnu liečivé minerálne pramene objavené v roku 1839. V 19. storočí vybudovali niekoľko kúpeľných a ubytovacích objektov. V kúpeľoch Brusno sú významné pramene teplých sadrov- cových, slabo salinických zemitých kyseliek. Vyviera tu 5 prameňov: Ľudovít, Pavla, Hedviga, Janka a nový vrt BC-1, využívaný dnes na prípravu kúpeľov. Knihy:

215. Sv. Ondrej - Brusno 1424 - 1994 / Sprac. Jozef Kupča, Rudolf Plško ; Fotogr. Rudolf Plško, P. Lihan. - Brusno : Obecný úrad, [1994]. - 150 s. ISBN 80-967154-1-0

Články:

216. HRONOV. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 236-238.

217. HRONOV. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 461.

218. VÍTEK, J. Liečebný ústav s balneoterapiou v kúpeľoch Brusno / J. Vítek. - Obr. 7. In: Projekt. - Roč. 21, č. 5 (1979), s. 23-25.

219. VALŠÍK, Cyril Čisté, hrejivé, voňajúce : Reportáž z prírodných liečebných kúpeľov Brusno / Cyril Valšík. – Obr. 11. In: Slovenské kúpele. - Roč. 23, č. 3 (1981), s. 4-7.

220. PLAVUCHA, Milan Minulosť, súčasnosť, perspektívy / Milan Plavucha. In: Priekopník. – Roč. 11, č. 15 (12.4.1983), s. 2.

221. ĎURIANČIK, Ján Kúpele Brusno / Ján Ďuriančik. - Obr. 2. In: Slovenka. - Roč. 33, č. 35 (1981), s. 20.

222. PRUKNER, Karol Súčasnosť a perspektívy brusnianskych kúpeľov / Karol Prukner. - Obr. 2. In: Smer. - Roč. 36, č. 2 (3. 1. 1984), s. 7.

223. (ch) Prví pacienti v Poľane : Nový liečebný ústav s balneoterapiou v československých štátnych kúpeľoch Brusno / (ch). In: Smer. - Roč. 37, č. 261 (5. 11. 1985), s. 1.

224. GRÓF, Tibor Prechádzky po slovenských kúpeľoch. Brusno / Tibor Gróf. In: Národné poistenie. - Roč. 18, č. 7 (1986), s. 15.

225. Liečebný ústav s balneoterapiou Poľana v kúpeľoch Brusno / Karel Fořtl, Klára Kubíčková, Jaroslav Vítek, Gabriela Cimmermannová, Eva Vítková. - Obr. 11. Res. rus., angl., nem., franc. In: Projekt. - Roč. 30, č. 8 (1988), s. 33-38.

226. KUPČA, Jozef Požiar v Brusne / Jozef Kupča. In: Smer. – Roč. 41, č. 159 (08.07.1988), s. 12.

227. BRUSNO. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 75-76. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

228. BRUSNO. In: Malá slovenská vlastiveda / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 326. - ISBN 80-215-0021-2

229. ZVERKOVÁ, Daniela Keď sa človek nevzdá : Liečebný ústav s balneoterapiou Poľana v kúpeľoch Brusno / Daniela Zverková. - Obr. 4. In: Technické noviny. - Roč. 37, č. 24 (1989), s. 16. 230. GRÓF, Ján Pri prameňoch pokoja : Reportáž z prírodných liečebných kúpeľov Brusno / Ján Gróf. In: Slovenské kúpele. - Roč. 32, č. 3 (1990), s. 3-7.

231. BRUSNO. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. S. 31. ISBN 80-7096-152-X

232. KOVALČÍK, Ján Praktické skúsenosti s realizáciou ozdravných opatrení na LHC Brusno / Ján Kovalčík. In: Aktuálne problémy v ochrane lesa. - Zvolen : Lesnícky výskumný ústav, 1996. – ISBN 80-88853-07-9. - S. 47-48.

233. KAŠČÁKOVÁ, Milica Kostol sv. Andreja Apoštola v Brusne / Milica Kaščáková. – In: Smer – Hlas Banskobystrického kraja. – Roč. 1, č. 272 (27.11.1998), s. 10.

234. SCHUT, Jaroslav Návraty ku koreňom : Emil Trgiňa: “Pestovanie pocitu národnej hrdosti ...” / [zhováral sa] Jaroslav Schut. - Fotogr. In: Slovenská republika víkend. - ISSN1335-4698. - Roč. 7, č. 5 (2000), s. 9.

235. BRUSNO. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 29-30 ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

236. BRUSNO. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005 s. 502. ISBN 80-969388-8-6

237. BRUSNO. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 136. ISBN 80-89189-14-8

Liečebný dom Poľana Pramene Paula a Ludvig

Pitný pavilón Čerín

Počet obyvateľov: 442 Rozloha: 1153 ha 1. písomná zmienka: z r. 1300

Gotický kostol sv. Martina

Cheren (1300), Cheryn (1438), Czeryn (1808), čeren (1920), čerín (1927)

Založil ju Pavol, familiár zvolenského župana Demetera na území Cheren, ktoré mu bolo donáciou začlenené zo Zvolenského kráľovského panstva, ale od začiatku 15. storočia patrila už Vígľašskému panstvu. Koncom 16. storočia platila poplatok Turkom, ktorí ju vyplienili v roku 1578. V roku 1828 mala 32 domov a 241 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, v 18.-19. storočí aj obchodom s dobytkom a ošípanými z Dolnej zeme a Poľska. Obec si dodnes udržala poľnohospodársky ráz. Obec sa skladá z dvoch častí Do Kúta a Závada. Závada vznikla rozšírením Čerína asi v 1. polovici 16. storočia. Patrila Vígľašskému panstvu, v polovici 19. storočia splynula s Čerínom. Medzi najstaršie pamiatky patrí gotický Kostol sv. Martina zo začiatku 14. storočia, ohradený kamenným múrom so strieľňami, upravovaný v 15., 17. a 18. storočí. Pri kostole sa nachádza drevená zvonica. Ďalšou pozoruhodnosťou, ktorá sa tu nachádza, je minerálny prameň.

Knihy:

238. JANOTKOVÁ, Zita Čerín / Zita Janotková ; Graf. upr. Marián Mikloš ; Fotogr. Ján Kozelnický. – Banská Bystrica : SCM ; Čerín : Obecný úrad [vyd.], 1994. - 57 s. ISBN 80-967205-1-1 (brož.)

Články:

239. ČERÍN. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 192-194. 240. ČERÍN. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 286.

241. GAJDOŠ, Milan Čerínsky klenot v užívaní / Milan Gajdoš. In: Národná osveta. - Roč. 5, č. 3 (1995), s. 22.

242. PETRÁŠ, Milan Osud čerínskeho oltára / Milan Petráš. - Obr. 3. In: Pamiatky a múzeá. - č. 1 (1997), s. 42-43.

243. KREMPASKÝ, Ján Čerín - Čačín / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 9 (08.03.2005), s. 6.

244. BRÁZDILOVÁ, Magdaléna Poniky - Čerín - Zolná - problémy reštaurovania nástenných malieb / Magdaléna Brázdilová. Súvislosti slovenského umenia. Pocta Karolovi Kahounovi : jubilejný zborník 3 . – Bratislava : Stimul, 2006 . - S. 67-76 . - 8089236081

245. BUBENÍK, Jakub Čerín – Čačín. Chystá sa čerínsko-čačínsky slnovrat / Jakub Bubeník. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 26 (04.07.2006), s. 14.

246. ČERÍN In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 77. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

247. ČERÍN. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 41. ISBN 80-7096-152-X

248. ČERÍN. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005 s. 502. ISBN 80-969388-8-6

249. ČERÍN. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 136. ISBN 80-89189-14-8

Prameň Dvojča Dolná Mičiná

Počet obyvateľov: 364 Rozloha: 946 ha 1. písomná zmienka: z r. 1402

Kaštieľ Benických

Alsowfalu (1402), Inferior Mychyna(1565), Also Mykefalwa (1572), Also Michina (1598), Alsó Micsinye (1720), Alsó-Micsinye (1773), Alschó-Micschinye (1786), Alsó-Micsinye, Dolní Mičina (1808), Alsómicsinye (1863-1913), Dolnia Mičiná (1920), Dolná Mičiná (1946)

Obec vznikla asi v 2. polovici 14. storočia rozšírením obce Mičiná. Do polovice 16. storočia patrila Mičinskovcom, potom Benickovcom. Obyvatelia sa popri poľnohospodárstve zaoberali v 18. a 19. storočí obchodom s dobytkom a tkáčstvom. Začiatkom 20. storočia tu bol veľkostatok Ľudovíta Badínyiho. Nad obcou, na dominujúcom kopci, sa vypína kaštieľ, ktorý v 2. polovici 16.storočia dali postaviť Benickovci. Je to dvojposchodová, bloková, renesančná stavba so štyrmi kruhovými nárožnými baštami s arkádovou loggiou, datovanou do roku1667. Dolná Mičiná si uchovala charakter poľnohospodárskej obce. Na jej katastrálnom území vyhlásili roku 1975 prírodný výtvor Mičinské travertíny za Prírodnú pamiatku. Z travertínových studničiek vyvierajú pramene minerálnej vody. Južne od obce je minerálny prameň zemito-železitej kyselky. V Dolnej Mičinej sa narodil pedagóg, matematik Ján Kmeť (1848-1931), pôsobil tu akademický maliar Milan Laluha (1930-).

Kaštieľ Benických Mičinské travertíny Knihy:

250. ŠŤASTNÁ, Regina Dolná Mičiná 1402-2002 / Regína Šťastná. – [Banská Bystrica : ERLAND], 2002. - 94 s. ISBN 80-967846-4-1 (brož.)

Články:

251. DOLNÁ MIČINÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 202-203.

252. DOLNÁ MIČINÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 331.

253. Horná a Dolná Mičiná : Ak sa vyberiete do podpolianskeho kraja .. / (vb). In: Smer. - Roč. 41, č. 176 (28. 7. 1989), s. 12.

254. LALUHA, Milan Mičiná - stred vesmíru : V ateliéri Milana Laluhu / Milan Laluha, Emil Babín. - In: Pravda na nedeľu. - Roč. 1(72), č. 57 (6. 12. 1991), s. /8/.

255. DOLNÁ MIČINÁ In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 80-81. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

256. DOLNÁ MIČINÁ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 55. - ISBN 80-7096-152-X

257. HORNÁ Horná a Dolná Mičiná. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. – Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 31-32 . - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

258. ĎURKOVÁ, Mária Rod Mičinských z Mičinej / Mária Ďurková. In: Historický zborník 12 . - č. 1-2 (2002), s. 24-36. ISSN 1335-8723

259. TURČOKOVÁ, Anna Kroj z Mičinej / Anna Turčoková. - Fotogr. In: Verejná správa. - 1335-7883. - Roč. 58, č. 3 (2003), s. 32.

260. KREMPASKÝ, Ján Dolná Mičiná / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 28 (19.07.2005), s. 7.

261. DOLNÁ MIČINÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005 s. 502. ISBN 80-969388-8-6

262. DOLNÁ MIČINÁ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 136. ISBN 80-89189-14-8 Dolný Harmanec

Počet obyvateľov: 204 Rozloha: 4429 ha 1. písomná zmienka: z r. 1540

Hermans (1540), Hormants, Khlein Hormants (1563), Hermanec (1808), Unter Hermanetz (1838), Dolný Harmanec (1920), Harmanec (1927), Dolný Harmanec (1957)

Obec doložená roku 1540, vznikla ako banská osada na banskobystrickom mestskom teritóriu asi v 14. storočí okolo šmelcovacej a neskôr i tafinačnej huty a príslušných uhlísk. Do roku 1496 vlastnili tieto huty miestni ťažiari (Tanner, Sturzer, Koningsberger, Petermann a i.), potom do roku 1546 Thurzovsko- Fuggerovská spoločnosť, ktorá tu postavila nový objekt (8 pecí), v roku 1546-1564 pracovala ako erárny podnik, potom ju zase prevzali súkromní podnikatelia z Banskej Bystrice, ktorí tu spracúvali do 18. storočia rudu z vlastných baní. Obyvatelia boli pôvodne drevorubačmi, uhliarmi a hutníkmi, od roku 1830 robotníkmi banskobystrických miestnych lesov a papierne postavenej roku 1826 v južnej časti chotára, pri ktorej vznikla osada Harmanecká Papiereň, ktorá sa v roku 1957 odčlenila ako samostatná obec – Harmanec. Územím vedie železničná trať Banská Bystrica – Martin. Je tu 22 tunelov rôznych dĺžok. Pri výstavbe zahynulo 35 ľudí. Im je venovaný jednoduchý pomník umiestnený v strede obce. Počas SNP na trati operoval pancierový vlak nasadzovaný do bojov pri Hornej Štubni a Čremošnom. V Harmaneckej doline leží jaskyňa Izbica, ktorú objavili roku 1932 a sprístupnili roku 1950. Je to kvapľová jaskyňa. V neďalekej Túfnej doline sú dve ďalšie jaskyne: Dolná a Horná Túfna. V nich našli kosti pravekých zvierat. Tieto jaskyne nie sú sprístupnené. Vpravo od cesty do Turca je štátna prírodná rezervácia Harmanecká tisina, ktorá patrí medzi najstaršie a najznámejšie prírodné rezervácie na Slovensku.

Knihy:

263. KRIŽKA, Alexander Banská Bystrica - mesto Slovenského národného povstania a Harmanecká jaskyňa Izbica / (v spolupráci s Miroslavom Kropilákom, Viliamom Lenčom a Jánom Mičovským zost. Alexander Križka) ; (obrazovú časť nap. Ján A. Palouš). - [S.l.] : Čedok, 1952. - 14, [2] s. 264. KRIŽKA, Alexander Harmanecké jaskyne : Izbica / Alexander Križka. - Bratislava : Tatran, 1952. - 41, [15] s.

Články:

265. DOLNÝ HARMANEC. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 204-207.

266. DOLNÝ HARMANEC. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 341.

267. DOLNÝ HARMANEC. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 82-83. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

268. BABJAK, František Malá obec - veľké starosti / František Babjak, (vs). - Obr. 1. In: Verejná správa. - č. 1 (1996), s. 7.

269. HARMANEC a Dolný Harmanec. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 31. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

270. DOLNÝ HARMANEC. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 503. – ISBN 80-969388-8-6

271. KREMPASKÝ, Ján Dolný Harmanec / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 27 (12.07.2005), s. 7.

272. TAJOMNÝ podzemný svet : Jaskyne sú atraktívne nielen prírodnými divmi, ale aj históriou. In: Trend. ISSN 1335-0684. - č. 16 (2005). - (Príloha Trend Top v cestovaní. Ročenka. 28.4.2005, s. 27)

273. DOLNÝ HARMANEC. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 137. ISBN 80-89189-14-8

Harmanecká jaskyňa Izbica Donovaly

Počet obyvateľov: 162 Rozloha: 2853 ha 1. písomná zmienka: z r. 1710

Donnovall (1710), Donoval (1743), Donovaly (1920)

Obec sa vyvinula zo 7 uhliarskych osád Bully, Hanesy, Mistríky, Mišúty, Močiar, Polianka a Sliačany v súvislosti s rozvojom baníctva a hutníctva v okolí Banskej Bystrice a Starých Hôr. Založili ich uhliarski majstri, podľa ktorých dostali názvy. Po likvidácii hút v druhej polovici 19. storočia a tým aj uhliarstva, prešli pracovať osadníci do štátnych lesov a horehronských železiarní. Popri tom chovali aj dobytok a ovce. Mnoho žien sa zaoberalo aj podomovým obchodom, vedeli paličkovať čipky, s ktorými chodili po celom dolnom Uhorsku. Históriu dokladajú aj pamiatky: V klasicistickom kostole je oltárny obraz sv. Antona od banskobystric- kého maliara A. Stollmanna, pomník padlým v SNP, rodný dom spisovateľa a básnika Tichomíra Milkina (1864 - 1920). Pôsobili tu národní buditelia, notár Jozef Messerschmidt (1875 – 1931), farár Jozef Kačka (1865 - 1938). Ich život spracoval Jozef Gregor Tajovský v divadelnej dráme Blúznivci. V 50-tych rokoch minulého storočia sa obec s krásnym okolím postupne stala vyhľadávaným lyžiarsko – turistickým miestom. Už 14 rokov je obec známa organizovaním najväčších pretekov psích záprahov čistokrvných plemien severského pôvodu. Dvojnásobným usporiadaním majstrovstiev Európy si vyslúžila prezývku „ Donovalská Aljaška“.

Knihy:

274. KRIŠKA, Alexander Donovaly - Korytnica : turistické a rekreačné strediská / Alexander Kriška. - Martin : Osveta, 1956. - 90, [2] s., [1] mp. príl. (brož.)

275. ŽALČÍK, Ján Donovaly. Korytnica / Ján Žalčík ; všeobecnú časť sprac. Peter Mariot ; sprievodcovskú časť Donovaly Ladislav Zlatohlávek ; príl. mp. sprac. Zdeněk Šír. - Bratislava : Šport, 1974. - 96 s. 276. DONOVALY : Starohorská dolina. Československo. - Banská Bystrica : s.n. ; S.l. : ERPO [vyd.], 1986. - 16 s.

277. DONOVALY : priestor medzi nebom a zemou / [autori textov Milan Žuffa-Ellek ; fotografie Jozef Lomnický ... [et. al.]]. – Banská Bystrica : Štúdio Harmony, 2002. - 108 s. - (Genius loci) ISBN 80-968547-6-3 (viaz.)

278. DONOVALY : Starohorská dolina (hun.)/ Tatiana Grófová, K. Tomor. [Dunajská Streda] : R.G.T. Press , 2003. [22] s. : foto. ISBN 8089127002

Články:

279. DONOVALY. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 207-210.

280. DONOVALY. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 348-350.

281. DONOVALY : (Z ich minulosti i súčasnosti.) / Milan Gajdoš. - Obr. 19. Res. rus., nem. In: Vlastivedný časopis. - Roč. 27, č. 3 (1978), s. 108 -115.

282. SUPUKA, Anton Donovaly lákajú / Anton Supuka. - Obr. 3. In: Smer. - Roč. 36, č. 65 (16. 3. 1984), s. 8.

283. PAUER, Marián Kde sneh je snehobiely / Marián Pauer. - Obr. 7. In: Nové slovo. - Roč. 27, č. 13 (1985), s. 4-5.

284. ÚZEMNÝ plán komplexného strediska cestovného ruchu Donovaly / Anton Supuka. - Obr. 2. In: Projekt. - Roč. 29, č. 9 (1987), s. 37-38.

285. DONOVALY. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 83-84.

286. DONOVALY. In: Malá slovenská vlastiveda / Pavol Plesník. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 326.

287. MIARTUŠ, Vladimír “Uhliarske” osady Donovál : Obľúbené centrum zimnej rekreácie a turistiky / Vladimír Miartuš. – Obr. 1. In: Smer. - Roč. 41, č. 295 (15. 12. 1989), s. 12.

288. MIARTUŠ, Vladimír Z Donovál na Baláže : Zaujímavá turistická trasa, ktorá trvá 2 a štvrť hodiny / Vladimír Miartuš. In: Smer. - Roč. 42, č. 16 (19. 1. 1990), s. 12.

289. Z DONOVÁL na Krížnu : Obľúbené stredisko letnej i zimnej turistiky / Vladimír Miartuš. In: Smer. – Roč. 42, č. 156 (6. 7. 1990), s. 12.

290. DONOVALY. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 57. ISBN 80-7096-152-X

291. ČUKA, Peter Niektoré aspekty negatívneho vplyvu rekreačných aktivít v modelovom území Donovaly - Turecká / Peter Čuka. - In: Regionálne systémy ŽP. - Nitra : Nitrianska univerzita, 1992. - S. 179-189.

292. NOVÁK, Jozef: Mestská a obecná symbolika : Donovaly (okres Banská Bystrica) / Jozef Novák. In: Obecné noviny. - Roč. 8, č. 33 (1998), s. 17. 293. FULMEKOVÁ, M. XXV. lekárnické dni / M. Fulmeková. In: Farmaceutický obzor. - Roč. 68, č. 7 (1999), s. 183-184.

294. BIELIKOVÁ, Iveta Donovaly sa prevŕtajú k vode / Iveta Bieliková. In: Profit. - Roč. 8, č. 51 (2000), s. 16-17.

295. DONOVALY. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 30-31. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

296. BIELIKOVÁ, Iveta Ďaleký sever v strede Slovenska : ak na Donovaloch začujete pokrik Goo! Goo! viete, že sa po zasnežených plážach blíži psí záprah : niečo, čo k nim patrí rovnako ako k osadám na ďalekom severe / Iveta Bieliková. - Obr. In: Profit. - 1335-4620. - Roč. 10, č. 2 (2002), s. 50-51.

297. ŠKRABÁLKOVÁ, Margita Ak ide o život, ide o všetko / Margita Škrabálková. - Fotogr. In: Zdravie. - 1335-7107. - Roč. 58, č. 8 (2002), s. 90-91. Memoriál MUDr. Vladimíra Harineka

298. BIELIKOVÁ, Iveta Kedy bezpečne z kopca i do kopca : plány na vybudovanie tunela popod Donovaly existujú už niekoľko desaťročí / Iveta Bieliková. In: Profit. - 1335-4620. - Roč. [10], č. 41 (2002), s. 18-19.

299. TOMEČEK, Oto Počiatky drevorubačských a uhliarskych osád na území obce Donovaly / Oto Tomeček. Acta historica Neosoliensia. Tomus 6 . - Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2003 . – S. 5 -12.

300. VRANKA, Milan To najdôležitejšie je medzi ušami : Donovaly sú dnes už významným svetovým strediskom športu psích záprahov / Milan Vranka. - Fotogr. In: Šport. - Roč. 57, č. 42 (20.2.2003), s. 25.

301. KREMPASKÝ, Ján Donovaly / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 17 (03.05.2005), s. 8.

302. PAVLÍKOVÁ, Martina Donovaly sa zmenia na nepoznanie : Turistické stredisko bude mať nový hotel, domy aj sedačku / Martina Pavlíková. In: Nový čas. - ISSN 1335-4655. - Roč. 15, č. 122 (27.05.2005), s. 12.

303. DONOVALY. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 503. – ISBN 80-969388-8-6

304. DONOVALY. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 137. ISBN 80-89189-14-8

305. KAPUSTA, Pavel: Biely raj : od uhliarskych osád k špičkovému centru zimných športov / Pavel Kapusta. In: Extra plus . - Roč. 6, marec (2006), s. 38-39. ISSN 1336-0256

306. ŠUSTER, Vladislav Donovaly 2006 : 15. ročník pretekov psích záprahov a I. majstrovstvá strednej Európy 3.- 5. február / Vladislav Šuster. In: Kynologická revue . - Roč. XVII, č.3 (2006), s. 7-9.

307. ĎURIANČIK, Jozef: „Rodný list“ mesta Banská Bystrica / Jozef Ďuriančik. In: My Smer Magazín. Roč. 16, č. 35 (05.09.2006), s. 26.

308. ŠTEFANČÍKOVÁ, Štefánia Donovaly / Štefánia Štefančíková. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 36 (12.09.2006), s. 9. Dúbravica

Počet obyvateľov: 361 Rozloha: 851 ha 1. písomná zmienka: z r. 1400

Dubravice (1400), Dubraviche (1424), Dobrawycza (1541), Dubravica (1773)

Leží v južnej časti Zvolenskej vrchoviny, v doline potoka Zolná. Založili ju v 14. storočí na trase z Banskej Bystrice do Hrochote. Patrila šľachtickej rodine Dúbravických. Za kremnického komorného grófa Jána Dúbravického tu boli okolo roku 1540 nakrátko v prevádzke železorudné bane. Okolo 1582 – 1657 bola obec poplatná Turkom. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, v 18. a 19. storočí obchodovali obyvatelia s obilím, ktoré vozili z Novohradu na pondelňajšie trhy do Banskej Bystrice. Najstaršou pamiatkou je rímskokatolícky kostol sv. Žofie z 15. storočia, drevená socha zo 16. storočia a zrúcaniny kaštieľa z prvej polovice 16. storočia. K významným rodákom patrí staviteľ Juraj Hronec (1857- ?).

Články:

309. DÚBRAVICA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 212-213.

310. DÚBRAVICA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 364-365.

311. DÚBRAVICA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 53. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

312. DÚBRAVICA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 503. – ISBN 80-969388-8-6

313. KREMPASKÝ, Ján Dúbravica / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 34 (30.08.2005), s. 8. Harmanec

Počet obyvateľov: 917 Rozloha: 752 ha 1. písomná zmienka: z r. 1540

Osada vznikla okolo papierne, ktorú na chotárnom území Dolného Harmanca dal postaviť v roku 1829 F. S. Leicht a zmodernizoval roku 1842 viedenský podnikateľ M. V. Schloss. Osada dostala názov Harmanecká papiereň. V druhej polovici 19. storočia už bola Harmanecká papiereň najväčšou strojovou papierňou v Uhorsku. Podnik sa stal takmer monopolným odberateľom dreva ako vlákniny z mestských lesov. Začalo sa s ručnou výrobou papiera z handroviny, roku 1846 bol zakúpený prvý papiernický stroj z Aachenu a v roku 1868 sa prešlo na novú technológiu výroby papiera z dreviny. Nad papierňou sa nachádza novorenesančná náhrobná kaplnka z r.oku 1876. V obci je od roku 1948 Vojenský kartografický ústav.

Knihy:

314. JURÁK, L. Ban. Bystrica - Harmanec / (text a mapka L. Jurák a L. Šperka). – Banská Bystrica : Slovtour v nakladateľstve Slovtour, Lipt. Mikuláš, [1951]. - [16] s.

315. CIMERMAN, Ján Harmanecké papierne, n.p., Harmanec : 1829-1973 / zost. Ján Cimerman ; úvod: Pavol Kapusta. - Martin : Osveta ; Harmanec : Harmanecké papierne, 1973. - [53] s.

316. PAMÄTNICA k 150. výročiu založenia papierne v Harmanci / Sprac. Ján Cimerman a kol. Harmanec : Harmanecké papierne , [1979]. - 94 s. : Pozn., fotogr., tab., obr. ; 20 cm

317. LAKOTA, Emil. 50. výročie Vojenského kartografického ústavu v Harmanci / Emil Lakota, Ján Franko; fotogr. Ján Zeman. Harmanec : Vojenský kartografický ústav , [1998]. - 61 s. : Mp., grafy ; 30 cm

Články:

318. HARMANEC. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 213-216.

319. HARMANEC. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 407.

320. SKOKŇA, Ladislav Labuť ako symbol kvality : Harmanecké papierne jubilujú / Ladislav Skokňa. - Obr. 3. In: Nedeľná Pravda. - Roč. 12, č. 32 (10. 8. 1979), s. 4-5. 321. “DEDINA bez dediny...” : Minulosť a dnešok Harmanca / -bž- ; Anton Baláž. - Obr. 1. In: Sloboda. - Roč. 34, č. 35 (30. 8. 1979), s. 3.

322. HARMANEC. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 86.

323. HARMANEC. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 326-327. ISBN 80-215-0021-2

324. HARMANEC. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 73-74. ISBN 80-7096-152-X

325. KRIŠTOFIČOVÁ, Dagmar Biela labuť ešte belšia, s jemnejším páperím : Po poldruha storočí znova najmodernejšia papiereň / Dagmar Krištofičová. - Fotogr. 1, tab. 1. In: Slovenský profit. - Roč. 1, č. 13 (1993).. - [[Príl.] Invest. - č. 1, s. 4.]

326. SUROVEC, Jozef Z dejín taviacej huty v Harmanci / Jozef Surovec, Elena Sikorová. - Res. nem., lit. 3 zázn. v slov. In: Päťsté výročie vzniku thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku v Banskej Bystrici zorganizovala Katedra histórie a etnológie Fakulty humanitných vied Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici dňa 15. marca 1995. - Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 1995. – S. 100-106.

327. ČELKOVÁ, Lýdia Predstavujeme vydavateľstvo Vojenský kartografický ústav / Lýdia Čelková, Pavol Kontra. – Fotogr. 1, obr. 1. In: Knižná revue. - ISSN 1210-1982. - Roč. 5, č. 10 (1995), s. 6.

328. BABJAK, František Malá obec - veľké starosti / František Babjak, (vs). - In: Verejná správa. - č. 1 (1996), s. 7.

329. KAJABOVÁ, Oľga 50. výročie Vojenského kartografického ústavu š.p., Harmanec / Oľga Kajabová. - Fotogr. In: Apológia. - 1335-0463. - Roč. 6, č. 10 (1998), s. 8-9.

330. KUBIŠ, Pavol M. Jubilant s puncom svetovosti : päťdesiate výročie Vojenského kartografického ústavu v Harmanci / Pavol M. Kubiš. In: Slovenská republika. - Roč. 6, č. 254 (3.11.1998), s. 5.

331. GALVÁNEK, Juraj Výskyt zlata na lokalite Harmanec / Juraj Galvánek. In: Mineralia slovaca. - Roč. 31, č. 3-4 (1999), s. 239-240. ISBN 0369-2086

332. HARMANEC. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 29. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

333. HARMANEC a Dolný Harmanec. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 31. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

334. HLAVÁČEK, Milo Harmanec / Milo Hlaváček. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 22 (07.06.2005), s. 9.

335. HARMANEC. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 503. – ISBN 80-969388- Hiadeľ

Počet obyvateľov: 519 Rozloha: 1510 ha 1. písomná zmienka: z r. 1424

Hedel (1424), Hedewl, Hedellehota (1455), Hodlerdorf (1563), Hodlergrund (1622), Hiadel (1656).

Kyselka

Obec sa skladá z 3 častí: Rákytie, Ulica a Záhumnie. Vznikla na území Ľupčianskeho panstva pravdepodobne v 14. storočí, keď sa tu ťažilo striebro. V 16. – 19. storočí boli hiadeľčania známi ako skúsení drevorubači, čo od konca 17. storočia do polovice 19. storočia bolo ich jediným zamestnaním. Pracovali predovšetkým pre banskú komoru na Horehroní, v Gemeri a Tekove. Začiatkom 19. storočia tu boli železorudné bane. Na sezónne poľnohospodárske práce odchádzalo 200 – 250 občanov na rôzne miesta a aj do cudziny. Obyvatelia obce boli známi aj ako salašnícki podnikatelia na celom Pohroní. V domácnostiach tkali plátno z kupovanej priadze a handričkové pokrovce. S rozvinutým chovom oviec súvisí miestna výroba zvoncov z plechu. V Hiadli bolo už pred SNP výcvikové stredisko partizánov. Organizovali sa tu jednotky Jegorovovej brigády. V októbri 1944 boli nad Hiadeľom vybudované vojenské sklady. V hiadeľskom sedle Nemci v novembri 1944 povraždili 60 evakuantov a ranených partizánov. V obci sa nachádza kaplnka z prvej polovice 19. storočia, pomník padlým v SNP a pôvodná ľudová architektúra.

Knihy:

336. JANOTKOVÁ, Zita Hiadeľ 1424 - 1994 / Zita Janotková ; Návrh obál. Marián Mikloš ; Fotogr. Ján Kozelnický. - Hiadeľ : Obecný úrad, 1994. - 35 s. - ISBN 80-967205-0-3

Články:

337. HIADEĽ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 220-222. 338. HIADEĽ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 414.

339. HIADEĽ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 88. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

340. HIADEĽ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 76. ISBN 80-7096-152-X

341. PEČATE miest a obcí. In: Verejná správa. - č. 26 (1997), s. 14.

342. HIADEĽ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 503-504. – ISBN 80-969388-8-6

343. HLAVÁČEK, Milo Hiadeľ / Milo Hlaváček. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 15 (19.04.2005), s. 7.

344. BUBENÍK, Jakub Hiadeľ / Jakub Bubeník, Štefánia Štefančíková. In: My Smer magazín. – Roč., 16, č. 19 (16.05.2006), s. 9. Horná Mičiná

Počet obyvateľov: 500 Rozloha: 1571 ha 1. písomná zmienka: z r. 1293

terra Myke (1293), terra comitis Mike (1300), Lehatha (1309), Mykelyhotha (1395), Mykefalva (1402), Micafalw (1446), Miczinawess (1469), Mitzina (1521), Miczina (1567), Horná Mičiná (1808)

Kostol sv. Michala

V roku 1293 sa spomína ako vlastník Mika, Radunov syn, ale išlo už o jestvujúcu staršiu obec, ktorá sa vyvinula na území patriacom Zvolenskému kráľovskému panstvu. Do polovice 16. storočia patrila Mičinskovcom, potom Benickovcom. V 2. polovici 14. storočia sa rozdelila na Dolnú a Hornú Mičinú. Okrem poľnohospodárstva sa zaoberali obchodom s obilím a dobytkom. Bohatú tradíciu tu malo tkáčstvo. Roku 1883 bryndziar K. Burkhardt zo Starých Hôr začal v Hornej Mičinej vyrábať plesnivý syr, ktorý konkuroval roquefortu. V roku 1936-40 tu bol postavený roľnícky družstevný liehovar a rafinéria. V roku 1947 bol veľkostatokdr. Viliama Heritza rozdelený medzi drobných roľníkov. V obci sa nachádza ranogotický Kostol sv. Michala z 13. storočia s torzom stredovekej figurálnej násten- nej maľby, s barokovým oltárom z roku 1700, zrúcanina renesančného kaštieľa zo 16. storočia. Architektúra drevenej stĺpikovej zvonice je pozoruhodná vysokou ihlanovou strechou. Ďalší kostol postavili roku 1785 v kla- sicistickom slohu, prestavaný roku 1905. Obec je rodiskom spisovateľa Jána Chalupku (1791 – 1871) a hudobného skladateľa a národovca Augusta Horislava Krčméryho (1822 – 1891). V Hornej Mičinej pôsobil Adam Chalupka (1767 – 1840 otec Sama a Jána Chalupku), autor národných apológií Samuel Hojč (1806 – 1868), prekladateľ z literatúry gréckej, ruskej i poľskej Samuel Rožnay (1787 – 1815), pedagóg Daniel Lehocký (1759 – 1840). Zaujímavosťou obce je možnosť kultúrneho vyžitia. Okrem toho je tu dostatok príležitostí na športovú činnosť, či už lyžiarsky vlek, jazdecký oddiel alebo pešia turistika.

Knihy:

345. CHROMEKOVÁ, Valéria Horná Mičiná : pamätnica k 700. výročiu založenia obce / Valéria Chromeková, Alexandra Bitušíková. - Banská Bystrica : DATEI ; Horná Mičiná : Obecný úrad [vyd.], 1993. - 134 s. ISBN 80-85306-10-7 (brož.) Články:

346. HORNÁ MIČINÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 225-227.

347. HORNÁ MIČINÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. - Bratislava : Veda, 1977. – S. 432-433.

348. HORNÁ MIČINÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 89. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

349. vb Horná a Dolná Mičiná : Ak sa vyberiete do podpolianskeho kraja .. / (vb). In: Smer. - Roč. 41, č. 176 (28. 7. 1989), s. 12.

350. HORNÁ Horná a Dolná Mičiná. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 31-32. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

351. HORNÁ MIČINÁ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 81. ISBN 80-7096-152-X

352. ĎURKOVÁ, Mária Rod Mičinských z Mičinej / Mária Ďurková. In: Historický zborník 12 . - č. 1-2 (2002), s. 24-36. ISSN 1335-8723

353. HORNÁ MIČINÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 504. – ISBN 80-969388-8-6

354. KREMPASKÝ, Ján Horná Mičiná / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 8 (01.03.2005), s. 8.

355. KRČOVÁ, Erika Horná Mičiná / Erika Krčová. In: My Smer Magazín. - Roč. 16, č. 9 (07.03.2006), s. 6.

356. HORNÁ MIČINÁ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik, 2006. – S. 137. ISBN 80-89189-14-8 Horné Pršany

Počet obyvateľov: 379 Rozloha: 352 ha 1. písomná zmienka: z r. 1407

Persen (1407), Perssan (1447), Prssan (1467), Persan (1550), Persany (1563), Prschen (1786), Prcsany (1808), Horné Pršany (1920)

Obec vznikla pravdepodobne začiatkom 14. storočia. Založili ju uhliari, ktorí v okolitých lesoch pálili drevené uhlie. V rokoch 1407 – 1848 mala vždy viacerých zemepánov, ktorí tu mali niekoľko usadlostí. V 18. až 20. storočí bolo hlavným zamestnaním povozníctvo a chodilo sa na sezónne práce na Dolnú zem. V roku 1947 bola dokončená výstavba vodovodu a v roku 1951 bola zavedená autobusová doprava. Obyvatelia sa prevažne zaoberali remeselníctvom (murári, maliari, klampiari, stolári, roľníci). Najstaršou pamiatkou je zvon datovaný roku 1757. Počas svojho pôsobenia v Radvani sem chodieval básnik Andrej Sládkovič, ktorý tu založil školu. Svedčí o tom pamätná tabuľa na škole.

Články:

357. HORNÉ PRŠANY. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 227.228.

358. HORNÉ PRŠANY. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 440.

359. HORNÉ PRŠANY: In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 89-90.

360. PIETA, Karol Hradisko a výšinné sídlisko z doby laténskej a rímskej v Horných Pršanoch / Karol Pieta. - Res. nem. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1992. - Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1993. - ISBN 80-88709-09-1. - S. 106-107.

361. GULISOVÁ, Denisa Posúdenie vplyvu starej skládky komunálneho odpadu Banská Bystrica - Horné Pršany na životné prostredie / Denisa Gulisová, Richard Míka. - In: Výsledky, problémy a perspektívy inžinierskej geológie v Slovenskej republike. - Bratislava : Slovenská asociácia inžinierskych geológov, 1994. - ISBN 80-967154-2-9. - S. 138-143.

362. HORNÉ PRŠANY. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 504. – ISBN 80-969388-8-6

363. ŠTEFANČÍKOVÁ, Štefánia Horné Pršany / Štefánia Štefančíková. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 48 (06.12.2005), s. 6. Hrochoť

Počet obyvateľov: 1436 Rozloha: 3474 ha 1. písomná zmienka: z r. 1424

Horhagh (1424), Horhagh aliter Chrochot (1479), Rochod (1507), Hrohok (1519), Hrochott (1521), Rochota (1572), Hrochot 1786), Chrochoť (1920), Hrochoť (1927)

Obec sa skladá z častí Kopec, Kyslinky, Močare, Obnova, Púťkovce, Stará voda, Súdenica a Šibenica. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1424 pod názvom Horhagh. Podľa výsadnej listiny z roku 1479, ktorá nadväzuje na Bátovský balvan stratenú staršiu, boli Hrochoťania kráľovskými poľovníkmi a mali charakter slobodníkov. Ich povinnosťou bol spočiatku len lov zveri pre panovníka a vígľašského kastelána. V roku 1688 im už urbár prikázal konať i drábsku a kuriérnu službu a pomocné práce na vígľašskom hrade. V roku 1595 sa pokúšali banskobystrickí podnikatelia Wolf a Albert o ťažbu zlata v chotárnej časti V zlatom kúte. V 18. a 19. storočí sa Hrochoťania zaoberali aj výrobou šindľov a reziva a obchodom s obilím. Základným zamestnaním bola práca v lese, furmančenie, chov dobytka a poľnohospodárstvo. Obec trpela nezamestnanosťou. V 30. rokoch bolo intenzívne hnutie nezamestnaných a dedinskej chudoby. Obyvatelia podporovali partizánov a zapojili sa do SNP. Na Kyslinkách boli koncom októbra vybudované zásobovacie strediská pre ďalší boj. Oslobodzovacie boje, ktoré trvali 4 týždne, si vyžiadali vyše 150 obetí a Hrochoť bola na 60 % zničená. Najstaršou pamiatkou v obci je Evanjelický barokovo - klasicistický kostol z roku 1830. Klasická kaplnka sv. Martina je z roku 1857, pamätný dom – ev. fara (pôsobisko A. Sládkoviča). V 1. polovici 20. storočia tu vyšívali a vyrábali kožuchy. Hrochoť je svojrázna obec s rázovitým krojom detvianskeho typu. Žilo tu veľa ľudových umelcov, muzikantov a spevákov. Hrochoť je rodiskom spisovateľa a prekladateľa Izáka Abrahamidesa (1575–1621). V roku 1847–1856 tu pôsobil ako evanjelický farár básnik Andrej Sládkovič (1820 – 1872), čo pripomína pamätná tabuľa na budove bývalej fary. Literárnu tradíciu dopĺňa i pôsobenie spisovateľa Ľuda Ondrejova (1901 – 1962). V obci je vysoká lipa (asi 20 m; obvod kmeňa 343 cm), ktorú vraj zasadil A. Sládkovič. V Hrochotskej doline je na riečnej nive sopečný Bátovský balvan, ako aj projektovaný chránený prírodný výtvor Jánošíkova jaskyňa v stene zo sopečných aglomerátov.

Knihy:

364. HROCHOŤ : vrchárske srdce Podpoľania : venované 150. výročiu príchodu Andreja Sládkoviča do Hrochote [autor koncepcie: Viliam Hornáček]. - Bratislava : Nadácia Korene, 1997. - 248 s. ISBN 80-967587-2-1 (brož.) Články:

365. HROCHOŤ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 229 – 231.

366. HROCHOŤ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 459 – 460.

367. HROCHOŤ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 90. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

368. HROCHOŤ. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 327. ISBN 80-215-0021-2

369. HROCHOŤ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 84. ISBN 80-7096-152-X

370. MORAVČÍK, Štefan Legenda zvaná Hrochoť / Štefan Moravčík. Slovenské pohľady . - Roč. 4+113, č. 11 (1997), s. 116-118.

371. FEKETE-APOLKIN, Ján, 1945- Hrochoť - srdce Podpoľania : hodnotenie víťaznej práce v kategórii monografia obcí – II. miesto / Ján Fekete-Apolkin. - Fotogr. In: Národná osveta. - Roč. 8, č. 10 (1998).. - [[Príl.] Slovenská kronika. - Roč. 2, č. 3 (1998), s. VII.] Rec: Hrochoť / Viliam Hornáček. - Bratislava : Nadácia Korene, 1997. - 80-967587-2-1

372. MÁCELOVÁ, Marta, 1952- Bronzová sekerka z Hrochote / Marta Mácelová. - Mp., tab. na s. 13-18. Fotogr., obr. na s. 155-243. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1999. – Nitra : Archeologický ústav SAV, 2000. - 80-88709-49-0. - S. 86.

373. HROCHOŤ. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. – Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 32-34. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

374. HROCHOŤ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 504. – ISBN 80-969388-8-6

375. KREMPASKÝ, Ján Hrochoť / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 14 (12.04.2005), s. 4.

376. KREMPASKÝ, Ján Hrochotský mlyn bude lákadlom pre turistov / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. – ISSN 1335-8367. Roč. 15, č. 14 (12.04.2005), s. 4.

377. HROCHOŤ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 137. ISBN 80-89189-14-8 Hronsek

Počet obyvateľov: 637 Rozloha: 730 ha 1. písomná zmienka: z r. 1500

Drevený artikulárny evanjelický kostol

Drevená zvonica

Hronsecký drevený kostol

Zyklafalu (1500), Czwiklafalwa (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Garanzegh (1565), Garamseg (1786), Hronec (1808), Hronsek - Skalka (1920), Garansek (1927), Hronsek (1946)

Obec založili asi na rozhraní 13.-14. storočia na území vyčlenenom zo Zvolenského kráľovského panstva. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Obec patrila viacerým zemianskym rodinám ( Prokop, Soos, od 17. storočia aj Géczy). V 18. storočí sa stala artikulárnym miestom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a zásobovali Banskú Bystricu roľníckymi produktmi. V obci bol veľkostatok dr. Aladára Déchyho, ku ktorému patril mlyn. Najstaršou pamiatkou je goticko- renesančný kaštieľ (vodný hrad) z 15. storočia, prestavaný a opevnený v r.oku 1576 a v 20. storočí čiastočne prebudovaný. V kaštieli žil otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy, čo opisuje vo svojom románe Mór Jókai. Z roku 1775 pochádza druhý Soosovsko-Géczyovský kaštieľ. Je postavený v barokovom slohu s nárožnými baštami. Kaštieľ je umiestnený v záhrade, kde sa nachádza vzácna, vyše 200-ročná lipa. Je 25 m vysoká, obvod kmeňa vo výške 1 m nad zemou je takmer 500 cm a patrí medzi najkrajšie exempláre na Pohroní. Vzácnou historickou pamiatkou je aj drevený artikulárny evanjelický kostol a drevená zvonica. Budova fary je pamätný dom, kde žili a tvorili významné osobnosti duchovného, národného a kultúrneho života. V obci pôsobili Ján SIMONIDES (1648-1708) - kňaz, galejník, pedagóg, literát, Jozef MELCER (1800-1854) - kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní, August Horislav KRČMÉRY (1822-1891) - kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní. Narodil sa tu Ondrej BRAXATORIS st. (1782 – 1848), otec básnika A. Sládkoviča. Knihy:

378. KATINA, Andrej Ľudovít Drevený artikulárny kostol v Hronseku : (pamätnica vydaná pri príležitosti opravy kostola 1949) / A[ndrej] Ľ[udovít] Katina. - Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1949. - 30, [2] s.

379. HRONSEK - história a súčasnosť : [vydané pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o území obce] / [autori: Rudolf Novodomec ... [et al.] ; zostavili: Stanislav Matejkin, Dušan Bohuš]. Banská Bystrica : TRIAN, 2000. - 102 s. ISBN 80-88945-19-4 (viaz.)

Články:

380. HRONSEK. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 239-240.

381. HRONSEK. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 463.

382. GAJDOŠ, M. Hronsecké klenoty / M. Gajdoš. In: Smer. – Roč. 40, č. 71 (25.03.1988), s. 12.

383. HRONSEK. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 51-52. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

384. PLESNÍK, Pavol Hronsek. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 376. ISBN 80-215-0021-2

385. SLIACKY, Ján Na niečo sa zabudlo / Ján Sliacky. In: Priekopník. – Roč. 17, č. 5-6 (31.01.1989), s. 3.

386. HRONSEK. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 85. ISBN 80-7096-152-X

387. BOHUŠ, Dušan Na prvom mieste je záujem, ochota a obetavosť: z vystúpenia starostu obce Hronsek / Dušan Bohuš. - Fotogr. In: Národná osveta. - Roč. 8, č. 1 (1998), s. 29.

388. LIESKOVSKÁ, Renata Artikulárny kostol v Hronseku / Renata Lieskovská, Peter Kajba. - Obr. In: Pamiatky a múzeá. – 4335-4353. - č. 3 (1999), s. 26-30.

389. jm III. Majstrovstvá Armády SR vo výkone psovodov a psov v roku 1999 / [autor] -jm-. Fotogr. In: Apológia. - 1335-0463. - Roč. 7, č. 12 (1999), s. 19.

390. VRTEĽ, Ladislav, 1953- Hronsek / Ladislav Vrteľ. - Obr. In: Verejná správa. - č. 19 (1999), s. 2 obál.

391. BOHUŠ, Dušan Obec s unikátnym chrámom / Dušan Bohuš. - Fotogr. In: Verejná správa. – č. 19 (1999), s. 6-7.

392. (pol) Zmienka o území Hronseku existuje už sedem a pol storočia (pol). In: Sme. – Roč. 8, č. 24 (31.01.2000). 393. ŠÍPKA, Miloš Monografia (s chybičkami) / Miloš Šípka. In: Slovenské národné noviny. - 0862-8823. – Roč. 11 (15), č. 19 (2000), s. 12. Rec: Hronsek - história a súčasnosť. – Banská Bystrica : TRIAN, 2000. - 80-88945-19-4

394. HISTÓRIA Evanjelického a.v. artikulárneho kostola v Hronseku. In: Kultúrno-politický spravodajca. – Roč. 1, č. 4 (09.02.20001), s. 43.

395. KRIŽANOVÁ, Eva Artikulárny kostol v Hronseku : dedičstvo našich predkov / Eva Križanová. - Fotogr. In: Krásy Slovenska. - 0323-0643. - Roč. 78, č. 11-12 (2001), s. 8.

396. VESELOVSKÝ, Rudolf XIII. Hronsecká lipová ratolesť : na margo ľudových piesní detí a mládeže / Rudolf Veselovský. In: Národná osveta. - 1335-4515. - Roč. 11, č. 12 (2001), s. 12.

397. HRONSEK. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 504-505. – ISBN 80-969388-8-6

398. HRONSEK. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 136. ISBN 80-89189-14-8

Soosovsko-Géczyovský kaštieľ

Lipa pri barokovom kaštieli

Goticko-renesančný kaštieľ Kordíky

Počet obyvateľov: 299 Rozloha: 997 ha 1. písomná zmienka: z r. 1808

Kordíky (1808), maď. Kordéháza.

Pôvodne drevorubačská a uhliarska osada komorskej správy v Banskej Bystrici, záso- bujúca hutu v Tajove. Obec vznikla pravdepodobne až koncom 16. storočia, hoci tu boli Uhliská už pred rokom 1563. Pravdepodobným zakladateľom obce bol Ján Kordík, ktorý s ďalšími osadníkmi pálili drevené uhlie a podľa ktorého sa obec pomenovala. S ním, alebo za ním sa prisťahovali: Murgaš, Donoval, Bíreš, Hríbik a Žabka. Títo boli praobyvateľmi obce. Do 19. storočia boli obyvatelia známi tiež výrobou dreveného riadu (lyžice, misky ap). Po zániku uhliarstva pracovali obyvatelia v lesoch, chovali hovädzí dobytok a odchádzali za prácou do Harmaneckej papierne. V obci sa nachádza Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1928. V poslednom období prebieha intenzív- na výstavba nových domov hlavne z radov migrujúcich obyvateľov Banskej Bystrice. V rámci rozšírenia cestovného ruchu obec vybudovala turistickú náučnú trasu Rodinný chodník. Nad obcou premáva lyžiarsky vlek a vybudované sú trate pre bežkárov. V zime sa usporadúvajú krňačkové preteky o putovný pohár starostu obce.

Články:

399. KORDÍKY. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 246.

400. KORDÍKY. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 53.

401. KORDÍKY. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 95. ISBN 80-7096-023-X (Brož.) 402. KORDÍKY. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 109. ISBN 80-7096-152-X

403. Pod horami, tam sa dýcha : Predstavujeme vám obec Kordíky/ Jozef Hríbik, R. Štilla In: Večerník. - . Roč. 3, č. 98 (23.5.1995) s. 8.

404. PEČATE miest a obcí. In: Verejná správa. - č. 26 (1997), s. 14.

405. BURKOVSKÝ, Július, 1939- Po okolí Tajova, Králik a Kordík / Július Burkovský. - Fotogr. In: Krásy Slovenska. – 0323-0643. – Roč. 76, č. 1-2 (1999), s. 24.

406. JURČO, Milan, 1931- Listovanie v listoch z kordíckej vyhliadky / Milan Jurčo. In: Tvorba T. - Roč. 12 (21), č. 1 (2002), s. 44-45. Rec: Cor cordi / Juraj Kuniak. - Kordíky : Skalná ruža, 2001

407. KORDÍKY. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 505. – ISBN 80-969388-8-6

408. KREMPASKÝ, Ján Kordíky / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 19 (17.05.2005), s. 6.

409. KREMPASKÝ, J. Kordíky / J. Krempaský, Š. Štefančíková. – In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 17 (02.05.2006), s. 11.

410. KORDÍKY. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 138. ISBN 80-89189-14-8 Králiky

Počet obyvateľov: 590 Rozloha: 165 ha 1. písomná zmienka: z r. 1696

Nad Králikami

Biela stopa SNP

zvonica

Králiti (1773), Kraliki (1786), Králiky (1920)

Obec vznikla po roku 1696. Za feudalizmu patrila rodine Radvanských. Obyvatelia boli do 19. storočia známi výrobou dreveného riadu. V obci mal pôdu veľkostatkár Radvanský, ktorý po 1. sv. vojne podnietil objav hnedého uhlia. Ženy zbierali lesné plody, ktoré potom predávali v Banskej Bystrici. V obci sa nachádzala aj družstevná pálenica. V okolí obce sa nachádzajú výborné lyžiarske terény, lyžiarske vleky, lyžiarske bežecké trate a skokanské mostíky. Nad obcou sa vypína Suchá Hora s pôsobivou siluetou televízneho vysielača.

Knihy:

411. ALBERTY, Július Králiky / Július Alberty a kolektív ; [farebné foto: Ľ. Trnka, Z. Zibrin, J. Miškovič]. – Králiky : Obecný úrad, 2002. - 96 s. (viaz.)

Články:

412. KRÁLIKY. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 249- 250. 413. KRÁLIKY. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 88.

414. KRÁLIKY. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 95. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

415. KRÁLIKY. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 113-114. ISBN 80-7096-152-X

416. BURKOVSKÝ, Július, 1939- Po okolí Tajova, Králik a Kordík / Július Burkovský. - Fotogr. In: Krásy Slovenska. - 0323-0643. – Roč. 76, č. 1-2 (1999), s. 24.

417. leh Uram o bod pred Pšenkom : Majstrovstvá Slovenska v skokoch na lyžiach na veľkom mostíku / [autor] (leh). In: Šport. - Roč. 53, č. 73 (29.3.1999), s. 27.

418. KRÁLIKY. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. – Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 35. ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

419. Novák, Jozef Mestská a obecná symbolika : Králiky (okres Banská Bystrica) / Jozef Novák. In: Obecné noviny . - Roč. 13, č. 50 (2003), s. 17.

420. KRÁLIKY. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 505. – ISBN 80-969388-8-6

421. KRÁLIKY. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 138. ISBN 80-89189-14-8 Kynceľová

Počet obyvateľov: 367 Rozloha: 117 ha 1. písomná zmienka: z r. 1435

Zvonica

Kunczelfalva (1435), Kunczldorf, Kinczedorf (1489), Kinczelowa (1680), Kyncelowa (1808)

Cestná radová dedina pri ceste do Nemiec. Obec sa spomína roku 1435. Vznikla ako poddanská obec v 14. storočí. Najskôr patrila ťažiarovi Petrovi Karlovi, potom zemanom Barlovcom zo Sásovej, v 16. stor. niekoľkým banskobystrickým mešťanom, Thurzovcom a napokon až do roku 1848 mestu Banská Bystrica. Obyvatelia sa popri poľnohospodárstve zaoberali povozníctvom. Mnohí sa uplatnili ako tesári a murári. Pamiatkami obce sú zvonica, a gazdovský dom z 19. storočia.

Články:

422. KYNCEĽOVÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 252-253.

423. KYNCEĽOVÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 125.

424. KYNCEĽOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 55.

425. KYNCEĽOVÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 505. – ISBN 80-969388-8-6

426. KREMPASKÝ, Ján Kynceľová / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 39 (04.10.2005), s. 11. Ľubietová

Počet obyvateľov: 998 Rozloha: 6103 ha 1. písomná zmienka: z r. 1379

Lubetha (1379), Lubeta (1388), Libeta (1400), Lwbethowa (1495), Lybeth Banya (1519), Liberthbanya (1524), Lubjetowa (1773), Libetha Libeth Banya,Lubietowa (1786)

Vznikla ako banícka osada v 13.-14. storočí. V roku 1379 udelil kráľ Ľudovít Veľký Ľubietovej výsady slobod- ného kráľovského mesta, čím sa táto obec zaradila do zväzku siedmych kráľovských banských miest. V erbe mala sv. Magdalénu s anjouoským a baníckym znakom. V 14.-15. storočí sa tu ťažilo zlato, až do 19. storočia medená ruda najmä v revíri Čierne peklo (1535 Chyrno peklo), od konca 16. storočia železná ruda. Bane a huty patrili miestnym a banskobystrickým podnikateľom. Od roku 1556 tu mala hutu Banská komora. V 16.-17. storočí bolo baníctvo v úpadku, ťažilo tu mesto. Ľubietovský erár sa od roku 1630 preorientoval na ťažbu železnej rudy. Roku 1675 uzavrela Ľubietová dohodu s Banskou Bystricou o spoločnej správe medenorudných baní a začiatkom 18. storočia začalo zas prosperovať aj železiarstvo. V roku 1720 tu postavili vysokú pec, potom aj zlievareň. V roku 1782 nahradili pôvodnú vysokú pec dokonalejšou a celý závod v roku 1790 kúpil erár. Pec bola v prevádzke do konca 19. storočia. Lesný majetok mesta umožnil rozvoj debnárstva a obchod so stavebným drevom. Okolo roku 1880 postavili parnú pílu. Prosperovalo tu i hrnčiarstvo, debnárstvo, kachliarstvo, papučiarstvo a modrotlač. V miestnej časti Tri vody založil J. Puschmann a A. Czilchert železiareň, ktorá zanikla roku 1904 a tvorila jeden podnik so závodom v Bujakove. Počas SNP tu bola povstalecká nemocnica. V blízkych horách pôsobili partizáni Jegorovovej brigády. V roku 1947 Emil Majnhold a Július Filo zriadili výrobňu maľovanej keramiky. Vyrába sa tu ľubietovská a modranská keramika. K typickým výrobkom patria maľované vázy. Najstaršou pamiatkou je pôvodný gotický kostol sv. Márie Magdalény, okolo roku 1780 prestavaný. Socha Márie Magdalény od Vavrinca Dunajského je z roku 1836, domy z konca 18. a začiatkom 19. storočia, kaplnka z roku 1803, ev. kostol z roku 1805 – 1807, pomníky Messerschmidta a SNP. Ľubietová je rodiskom národného buditeľa Jozefa Messerschmidta (1875 - 1931), sochára Vavrinca Dunajského (1784 – 1833), spisovateľa a rozhlasového pracovníka Emila Ruska (19000 – 1961).

Knihy:

427. HANDZO, Ctibor Ján Dejiny ev.a.v. cirkevného sboru v Ľubietovej / Ctibor Ján Handzo. - Ľubietová : Ev. a.v. cirkev, 1941. - 212 s.

Články:

428. ĽUBIETOVÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 255-262.

429. ĽUBIETOVÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 192-193.

430. VYSKOČ, Ľudovít Ženská dolina / Ľudovít Vyskoč ; A. Šida. In: Smer. - Roč. 30, č. 100 (28. 4. 1978), s. 8.

431. KYSELOVÁ, B. Ľubietová z hliny / B. Kyselová. - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 30, č. 213 (9. 9. 1978), s. 3.

432. VYSKOČ, Ľ. Madlenka zo Šajby : Povesti / Ľ. Vyskoč ; A. Šída. In: Smer.- Roč. 30, č. 254 (27. 10. 1978), s. 8.

433. HABOVŠTIAK, Anton, 1924-2004 Ľubietovskí trpaslíci / Anton Habovštiak ; Irena Tarasová. In: Slniečko. – Roč. 11, č. 9 (1979), s. /1/-3.

434. HERČKO, Ivan Dnes do Ľubietovej : Po stopách mineralogických nálezísk / Ivan Herčko. In: Technické noviny. – Roč. 27, č. 33 (14. 8. 1979), s. 10.

435. SLANÝ, Július Nová tradícia : K 600. výročiu Ľubietovej / Július Slaný. - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 31, č. 211 (7. 9. 1979), s. 17.

436. POLIAKOVÁ, Blanka Ľubietová s cechom hrnčiarskym / Blanka Poliaková. In: Slovenka. – Roč. 31, č. 51 (1979), s.16-17.

437. HERČKO, Ivan Z minulosti ľubietovského baníctva / Ivan Herčko. In: Smer. - Roč. 32, č. 81 (4. 4. 1980), s. 10.

438. VYSKOČ, Ľudovít Ľubietovská Linhartovka / Ľudovít Vyskoč. In: Smer. - Roč. 32, č. 228 (26. 9. 1980), s. 12.

439. VYSKOČ, Ľudovít Ľubietová – staré banícke mesto / Ľudovít Vyskoč. In: Smer. – Roč. 33, č. 149 (26.06.1981), s. 12.

440. JANEK, Miroslav Za strateným leskom Liebethenitu : Prechádzka po Ľubietovej v čase i priestore / Miroslav Janek. - Obr. 2. In: Slovensko. - Roč. 7, č. 4 (1983), s. 17-19.

441. ZRUBEC, Laco, 1931- Za hrnčiarsky kruh si sadá syn / Laco Zrubec. - Obr. 6. In: Život. - Roč. 33, č. 24 (1983), s. 32-33. 442. RIHAY, Ladislav Banícke mesto Ľubietová / Ladislav Rihay. In: Smer. - Roč. 37, č. 92 (19. 4. 1985), s. 12.

443. ĽUBIETOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 97-98.

444. ĽUBIETOVÁ. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 327. ISBN 80-215-0021-2

445. ĽUBIETOVÁ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 135. ISBN 80-7096-152-X

446. BALKOVIC, Ján: Ľubietová / Ján Balkovic. In: Priekopník. – Roč. 2, č. 27 (1996), s. 4.

447. ONDREJKA, Kliment Z milej tradície mesta Ľubietová... / Kliment Ondrejka. - Fotogr. 4, obr. 2. In: Národná osveta. – Roč. 6, č. 13 (1996). - [[Príl.] Folklór. - Roč. 2, č. 3 (1996), s. 12-13.]

448. ŠÍPOVÁ, Darina V talóne majú viaceré smelé plány / Darina Šípová, In: Smer. – Roč. 2, č. 229 (05.10.1999), s. 3.

449. KARTOUS, Peter Ľubietová / Peter Kartous. - Obr. In: Verejná správa. - Roč. 55, č. 23 (2000), s. 3 na kuléri.

450. MIŠOVIČOVÁ, Mária Bohatstvo ukryté v ľuďoch a dreve / Mária Mišovičová. - Fotogr. In: Verejná správa. - Roč. 55, č. 23 (2000), s. 24-25.

451. ĽUBIETOVÁ. Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 35-36. ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

452. DZÚR, Ján Trh vytlačil červenicu : v ľubietovskej keramike kedysi pracovalo sedemnásť manželských párov / Ján Dzúr. - Fotogr. In: Národná osveta. - 1335-4515. - Roč. 12, č. 9 (2002), s. 7.

453. ĽUBIETOVÁ / Rastislav Kazanský In: BB Žurnál. - Roč. 2, č. 15 (2002) s. 5.

454. FILIPKOVÁ, Lucia Oživené drevenice / Lucia Filipková, Peter Brada. - Fotogr. In: Krásy Slovenska. - 0323-0643. – Roč. 79, č. 9-10 (2002), s. 30-31.

455. KELEMEN, Milan Pripomínajú si udelenie mestských výsad / Milan Kelemen. In: Smer magazín. - Roč. 13, č. 26 (2004), s. 4.

456. GRAUS, Igor Podnikateľské aktivity mesta Banskej Bystrice a jeho obyvateľov v baníctve v období Thurzovsko- fuggerovského nájmu mediarskeho podniku / Igor Graus. In: Minulosť a prítomnosť Banskej Bystrice. - Banská Bystrica : Katedra histórie FHV UMB ; Štátna vedecká knižnica, 2005. S. 87-100.

457. ĽUBIETOVÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 505. – ISBN 80-969388-8-6

458. ĽUBIETOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 139. ISBN 80-89189-14-8 Lučatín

Počet obyvateľov: 636 Rozloha: 1088 ha 1. písomná zmienka: z r. 1424

Luchatheu (1424), Lwchathyn (1520), Luchetyn (1536), Lwczethyn (1545), Lucshatin (1786), Lučatin (1920)

Obec vznikla pred 13. storočím. Patrila Ľupčianskemu panstvu. V 15.-17. storočí sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom oviec. Žilo tu aj niekoľko slobodníckych rodín (rybári). V roku 1564 bola v prevádzke skláreň, v 18.-19. storočí pracovali poddaní ako povozníci pri erárnych hutách a hámroch, ako pltníci pri doprave dreva z Horehronia do erárneho skladu v Žarnovici. V obci bola píla Zjednoteného horského priemyslu v Banskej Bystrici, zrušená roku 1956. Rozšírená bola domácka výroba hrablí, porísk, košov, prútených metiel a drevených nádob. Ešte v polovici 20. storočia vyrábali fujary, píšťaly, gajdy i unikátny bezdierkový kosáčik. V minulosti sa v obci tkalo plátno, súkno i preberané tkaniny. V súčasnos- ti tkajú handričkové pokrovce. Zaoberali sa aj podomovým obchodom. Kupčili s čipkami a železiarskym tovarom.

Knihy:

459. ZRIAĎUJÚCE Zriaďujúce pravidlá obce : (organizačný štatút obce): ... okres... - Lučatín : Knižnica Slov. obecnej Samosprávy, 1934. - 64 s.

Články:

460. LUČATÍN. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 262-264.

461. LUČATÍN. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 197. 462. -ač- Svedectvo o premenách obce Lučatín / -ač-. In: Smer. – Roč. 40, č. 117 (20.05.1988), s. 11.

463. LUČATÍN. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 98. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

464. LUČATÍN. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 505. – ISBN 80-969388-8-6

465. REKONŠTRUKCIOU Rekonštrukciou k vyššej kvalite : rekonštrukcia mosta v Lučatíne - príklad úspešného uplatnenia vedecko-technického rozvoja v našom stavebníctve. In: Slovenské stavebníctvo. - 1335-1818. – Roč. 3, č. 2 (1998), s. 12.

466. LUČATÍN. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 505. – ISBN 80-969388-8-6

467. KREMPASKÝ, Ján Lučatín / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 33 (23.08.2005), s. 11. Malachov

Počet obyvateľov: 930 Rozloha: 640 ha 1. písomná zmienka: z r. 1327

Medvedica

Malahow (1327), Malychkafalwa (1424), Malacho (1446), Malachow (1467)

O najstaršom osídlení v okolí obce svedčia niektoré názvy. Veľký a Malý Hrádok - hradisko z mladšej doby kamennej, východisko do rekreačnej oblasti Suchého vrchu. V roku 1422, po povolaní nemeckých obyvateľov kráľom Belom IV. do banskej oblasti vznikla banská osada Maleho, v roku 1446 pod názvom Malacho a v r. 1467 Malachow. Toto osídlenie dokazujú aj priezviská napr. Play, Rozemberger, Steinsdorfer, Mayer. Ťažba bola zameraná na striebro, železo a ortuť. Rovnomenný potok sa spomína už roku 1291. Obec bola v roku 1599 vypálená Turkami. Patrila rodine Barla zo Sásovej, potom rôznym zemanom, najmä Radvanskovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, od 18. storočia povozníctvom, alebo odchádzali za prácou ako sezónni robotníci na Dolnú zem. Na prelome 19. a 20. storočia pracovali v osade Stupy pri výrobe pušného prachu, ktorý povozmi vozili do prístavu Terst. Po roku 1918 boli zamestnaní v podnikoch v Banskej Bystrici. Podomácky vyrábali drevené náradie. V polovici 20. storočia výroba intarzovaných valašiek. Začiatkom 20. storočia splynula s Malachovom obec Dolné Pršany nachádzajúca sa na pravom brehu potoka. Pripomínajú to 2 cintoríny na protiľahlých svahoch údolia. Významnou pamiatkou v obci je ev. a.v. ľudová škola, ktorú založil roku 1858 Andrej Braxatoris Sládkovič. V strmom svahu je Prírodná pamiatka Malachovské skalky. Nad obcou pod kopcom Laštak vyrástlo lyžiarske stredisko Medvedica.

Knihy:

468. KURTHAN, M. Ortuťové ložiská Slovenska III. I., Ložiská rumelky pri Malachove / M. Kurthan. - Bratislava : Štátny geologický ústav, 1942. - 64 s. - (Práce Štátneho geologického ústavu ; č. 7) Články:

469. MALACHOV. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 264-265.

470. MALACHOV. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 217.

471. MALACHOV. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 55-56. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

472. ŠÍPOVÁ, Darina Malachov / Darina Šípová, Ján Beňuška – In: Smer. – Roč. 2, č. 124 (01.06.1999), s. 8-9.

473. MALACHOV. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. – Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 25. ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

474. DRUGOVÁ, Zuzana Fašiangy v Malachove a ich málo zmien / Zuzana Drugová. - Fotogr. In: Kresťanské sviatky a tradičná kultúra. - Skalica : Záhorské múzeum, 2002. - 80-85446-45-6. - S. 43-56.

475. MALACHOV. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 505-506. – ISBN 80-969388-8-6

476. MALACHOV. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 139. ISBN 80-89189-14-8 Medzibrod

Počet obyvateľov: 1299 Rozloha: 1708 ha 1. písomná zmienka: z r. 1455

Megywbrodye (1455), Medybrody (1464), Mezybroth (1528), Mezybrody (1545), Mezibrogya (1629), Medzibrod (1722), Medzibrodie (1920), Medzibrod nad Hronom (1927), Medzibrod (1946)

Kostol sv. Jána Nepomuckého

Obec vznikla asi začiatkom 14. storočia. Do roku 1848 patrila Ľupčianskemu panstvu. Kedysi sa tu ťažilo zlato, v 17.-19. storočí železná ruda. V 17. a 18. storočí boli obyvatelia známi ako dobrí poľovníci a vtáčnici. Zaoberali sa chovom oviec, v 18.-20. storočí čipkárstvom, výrobou dreveného náradia a podomovým obchodom. Po 1. svetovej vojne sa mnohí vysťahovali. V obci bola v činnosti píla, do roku 1948 sa tu ťažila antimónová ruda. Blízkosť železiarskych podnikov podnietila v minulosti výrobu nožov. V obci bola malá píla firmy Michal Zázrivec. Ťažila sa antimónová ruda. Počas SNP bola v Medzibrode poľná nemocnica a tlačiareň. Obyvatelia pracovali väčšinou vo Vajskovej, Dubovej, Podbrezovej a Piesku. Najstaršou pamiatkou je barokovo-klasicistický kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1791.

Články:

477. MEDZIBROD. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 265-267.

478. MEDZIBROD. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 245.

479. MEDZIBROD. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 98-99 ISBN 80-7096-023-X (Brož.) 480. URBANOVÁ, Ivana Ani hrúza, ani hrôza / Ivana Urbanová. - Obr. 2. In: Národná osveta. - Roč. 2, č. 7 (1992), s. 10.

481. (vrb). - Obec, ktorá si v erbe nesie pluh a kosák / (vrb). – In: Smer magazín. – Roč. 10, č. 17 (2001), s. 8.

482. MEDZIBROD. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 506. – ISBN 80-969388-8-6

483. KREMPASKÝ, Ján Medzibrod / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 20 (24.05.2005), s. 6.

484. VRBOVSKÝ, R. Medzibrod / R. Vrbovský. In: My Smer Magazín. Roč. 16, č. 38 (26.9.2006), s. 4. Moštenica

Počet obyvateľov: 205 Rozloha: 1342 ha 1. písomná zmienka: z r. 1340

Mosnyce (1340), Gaza Mosthenicae (1513), Moschnitz (1622), Mostenitz (1780), Mosstenica (1808)

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1340 pod názvom Mosnyce. Našiel sa tu žiarový hrob lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa vyvinula pri thurzovských hutách, (scedzovacej a rafinačnej), na území Moštenice, patriacom do chotára Podkoníc. Od roku 1503 do začiatku 18. storočia boli huty významným článkom banskobystrického mediarskeho podniku, potom ich adaptovali na spracovanie železnej rudy. Do roku 1804 tu pracovali dve zlievacie pece, v rokoch 1796-1870 hámor na skujňovanie surového železa z Hronca. Pracovali v miestnych mediarskych, potom železiarskych strediskách, na píle a v štátnych lesoch. Počas SNP bola v Moštenici partizánska nemocnica. V okolí pôsobili silné partizánske oddiely. Na Hornej Kyslej je vybudované rekreačné stredisko s chatovým táborom. V závere doliny sa stretávame s pamiatkami na SNP – zrubová chata, ktorú používali partizáni ako ošetrovňu a ktorú fašisti vypálili. Na obnovenej chate je pamätná tabuľa pripomínajúca tieto udalosti. Pod chatou vyviera prameň kpt. Jegorova. V obci sa nachádza klasicistický kostol Povýšenia sv. kríža. V Moštenici sa narodili jazykovedec a prekladateľ Ján Mihál (1891-1969), akademická maliarka Lea Mrázová (1906-1995) a volejbalový majster sveta Bohumil Golian.

Články:

485. MOŠTENICA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 268-270.

486. MOŠTENICA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 273.

487. MOŠTENICA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 99-100. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

488. vb Moštenica : Pamätné miesta Slovenského národného povstania (22) / (vb). - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 41, č. 277 (24. 11. 1989), s. 12.

489. BALKOVIC, Ján Moštenica : Z histórie obcí nášho okresu / Ján Balkovic. In: Priekopník. – Roč. 2, č. 29 (1996), s. 4. 490. SKLADANÝ, Marián Je to hodnoverné: Moštenica vznikla pred päťsto rokmi / Marián Skladaný In: Smer Dnes. – Roč. 6, č. 168 (20.7.1996) s. 8.

491. MOŠTENICA. Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 36.

492. MOŠTENICA. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 151. ISBN 80-7096-152-X

493. MOŠTENICA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 506. – ISBN 80-969388-8-6

494. ŠTEFANČÍKOVÁ, Štefánia Moštenica / Štefánia Štefančíková. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 42 (25.10.2005), s. 19.

Jegorovov prameň

Chatová osada Kyslá Motyčky

Počet obyvateľov: 93 Rozloha: 1308 ha 1. písomná zmienka: z r. 1743

Motischka (1743), Motitzka (1755), Moticska (1782), Motyčky (1920

Obec vznikla spojením uhliarskych a drevorubačských osád Motyčky, Bukovec, Dúvodno, Jergaly, Môlče a Štubne, ktoré vznikali od 16. storočia a pracovali pre huty na Starých Horách a v Liptovskej Revúcej. Uhliar Motyčka (Moticzka) sa spomína už roku 1618. V 19. a 20. storočí pracovali obyvatelia ako robotníci v štátnych lesoch a železiarňach. Ženy sa zaoberali paličkovaním čipiek starohorského typu i farebných úzkych čipiek pre susedný Liptov. V minulosti sa v obci vyrábali čiernobiele vzorované kapce z ovčej vlny, podšité súknom. Najstaršou pamiatkou v obci je rímsko-katolícky, barokový kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1753-54 a stĺp sv. Jána Nepomuckého.

Knihy:

495. LIČKO, Miroslav John Motyčky : spomienky na ľudí a roky / Miroslav John Ličko. Dundas (Ontario) : [s.n.] , 1999.

Články:

496. MOTYČKY. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 271-272.

497. MOTYČKY. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 274.

498. MOTYČKY. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 100-101.

499. MOTYČKY. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 151. ISBN 80-7096-152-X

500. MOTYČKY. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 36.

501. MOTYČKY. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 506. – ISBN 80-969388-8-6 Môlča

Počet obyvateľov: 367 Rozloha: 945 ha 1. písomná zmienka: z r. 1293

Mocha (1424), Molcze (1441), Mulcze (1507), Kys Molche (1563), Muolča (1808), Môlča (1920), Molča (1927)

Obec bola založená okolo roku 1300 na území komesa Miku, syna Radunovho. Okrem r. 1424 a r. 1441, keď sa Môlča uvádza ako majetok Ľupčianskeho panstva. Od 16. storočia do roku 1848 patrila panstvu Mičiná. Rozšírením obce koncom 15. storočia vznikli osady Dolná Môlča, Horná Môlča a Prostredná Môlča. V 18. a 19. stor. sa obyvatelia zaoberali výlučne obchodom s dobytkom a ošípanými z Poľska a Dolniakov. Pri prechode frontu v marci 1945 tu zhorelo 12 domov aj s hospodárskymi budovami. Ženy tkali okrem bežného plátna aj zložitejšie tkaniny na 4 podnožiach, najmä na perinové obliečky. V roku 1953 sa v malej jaskyni v hlinenej nádobe našlo 516 kusov mincí razených po roku 1706 s podobami Leopolda I., Františka Rákócziho a i.

Knihy:

502. MAJSTROVSTVÁ Európy v autokrose. - Môlča : Organizačný výbor ME [vyd.], 1990. - 31 s.

503. MAJSTROVSTVÁ Slovenska v autokrose / Anna Ďureková. - Môlča : Automotoklub (ZO) [vyd.], 1990. - 15 s.

Články:

504. MÔLČA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 272-273.

505. MÔLČA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 269.

506. ROSIVAL, Štefan Zlatá Môlča / Štefan Rosival. - Obr. 2. In: Štart. - Roč. 32, č. 39 (1987), s. 28-29.

507. MÔLČA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 506. – ISBN 80-969388-8-6

508. KREMPASKÝ, Ján Môlča / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 38 (27.09.2005), s. 7.

509. NOVÁK, Jozef Mestská a obecná symbolika : Môlča (okres Banská Bystrica) / Jozef Novák. In: Obecné noviny . – Roč. XVI, č. 24 (2006), s. 17. Nemce

Počet obyvateľov: 1143 Rozloha: 410 ha 1. písomná zmienka: z r. 1473

Nemetfalwa (1473), Dewtzenndorf (1482), Nemcze (1498), Nemethfalwa (1528), Nemecz (1536), Dewchendorf (1543), Nemcze (1786), Zvolenské Nemce (1948)

Obec bola založená koncom 13. storočia banskobystrickými ťažiarmi. Do konca 15. storočia ju vlastnili rôzni mešťania a zemani (Barla, Nemes, Krempnetz-Kremnitzer, Koncovič a i.), potom Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť, napokon do roku 1848 mesto Banská Bystrica. Za 1. ČSR viacerí muži pracovali ako murári, tesári a nádenníci na stavbách v okolí. Ženy vyrábali tkaniny pre odev a domácnosť.

Články:

510. ZVOLENSKÉ Nemce. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 367-368.

511. ZVOLENSKÉ Nemce. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 368.

512. ZVOLENSKÉ NEMCE. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 60.

513. RUSKO, Peter Sedemstoročná mladucha / Peter Rusko. In: Smer Dnes. – Roč. 5, č. 59 (11.3.1995), s. 8-9.

514. MYDLO, Dušan Jubilant spod Panského dielu / Dušan Mydlo. In: Večerník. – Roč. 3, č. 128 (04.07.1995), s. 8.

515. MYDLO, Dušan: Z kroniky Nemiec / Dušan Mydlo. - Obr. 2. In: Verejná správa.- č. 1 (1996), s. 9.

516. PLACHÝ, Ivan O dvoch obciach spod Pánskeho dielu / Ivan Plachý. In: Obecné noviny. - Roč. 10, č. 31 (2000), s. 19.

517. NEMCE. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 506-507. – ISBN 80-969388-8-6

518. KREMPASKÝ, Ján Nemce / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 36 (13.09.2005), s. 8. Oravce

Počet obyvateľov: 186 Rozloha: 575 ha 1. písomná zmienka: z r. 1557

Orawcze (1557), Orawecz (1687), Orawcze (1773)

Vznikla asi v 14. storočí na území Vígľašského panstva. V 16. – 17. storočí patrila rodine Palugyayovcov, potom Radvanským. Turecký vplyv v 16. a 17. storočí siahal až sem. Oravce sa poddali Turkom a platili im daň. V 18. a 19. stor. sa obyvatelia zaoberali obchodom s obilím, ktoré nakupovali v Lučenci a Bátovciach a vozili ho na trhy do Banskej Bystrice. Do r. 1905 sa v obci nachádzal vodný mlyn. Obyvatelia odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce, značné bolo aj vysťahovalectvo do Ameriky. V apríli roku 1944 boli pri bombardovaní skoro všetky domy poškodené. Ako pamiatka sú v obci zachované zrubové, omazané a obielené domy z 19. stor. so sedlovou strechou, podlomenicou a hálkou.

Články:

519. ORAVCE. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 279-280.

520. ORAVCE. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 350.

521. ORAVCE. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 105. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

522. ORAVCE. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 507. – ISBN 80-969388-8-6

523. KRČOVÁ, Erika Oravce / Erika Krčová. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 47 (29.11.2005), s. 7. Podkonice

Počet obyvateľov: 863 Rozloha: 2850 ha 1. písomná zmienka: z r. 1340

Koknicze (1340), Podgoniche (1424), Podkonicze (1441), Podkonytz (1528), Podkonicz (1567), Podkonicze(1808)

Obec sa prvýkrát spomína v listine kráľa Karola Roberta z roku 1340, kde sa uvádza ako “possessio Connyce”. Pravdepodobne však vznikla už oveľa skôr. Ako poddanská obec patrila k majetku Ľupčianskeho hradu. Predpoklad je, že obyvatelia pôvodnej osady Konice boli kráľovskými služobníkmi a mali na starosti lovecké koniarne. Od roku 1356 sa už v listinách hovorí o Podkoniciach, pretože pôvodní obyvatelia Koníc sa z doteraz presne nevysvetlenej príčiny presťahovali do priestoru pod nimi (odtiaľ názov Podkonice), kde sa táto podhorská obec nachádza dodnes. V bližšom i širšom okolí Podkoníc sa archeologickým výskumom dokázalo aj osídlenie z doby rímskej (1.-4. storočie n. l.). V tesnej blízkosti Podkoníc, na Hrádku nad Baláža- mi, bolo v roku 1934 pri archeologickom výskume objavených niekoľko starobylých mincí. Zistilo sa, že mince sú strieborné rímske denáre z 2. storočia nášho letopočtu. Najstarší je denár cisára Trojana z rokov 114-117.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a v 18.-20. storočí podomovým obchod- níctvom (čipkári). Mnohí pracovali na píle v Moštenici a v erárnych závodoch v Ponickej Hute ako robotníci a furmani. Pred rokom 1848 tu žilo i niekoľko rodín slobodníkov (kuriéri, hájnici). Obec zásobovala Banskú Bystricu mliečnymi produktmi. Za 1. ČSR boli obyvatelia známi salašnícki odborníci. So salašníctvom súvisela výroba salašníckeho riadu.

Pamiatkou je barokovo-klasicistický rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša z r. 1813-14 a gotická socha Madony z 15. storočia. Do Podkoníc chodil spisovateľ J.G.Tajovský (1874-1940) k bratovi Jánovi a napísal poviedku Podkonický kostol (v zbierke Obrázky staré i nové). V obci čerpali svoje námety hudobný skladateľ, pedagóg Alexander Moyzes (1906-1984) a maliar, grafik, ilustrátor Martin Benka (1888-1971).

Knihy:

524. GREGORČOK, Igovän, Andrej Podkonice : Historicko-národopisná monografia / Andrej Gregorčok Igovän ; Veronika Kramárová. - Martin : Osveta ; S.l. : ONV v Banskej Bystrici [vyd.], 1977. - 380 s. (Lit. 47. Faksim. rkp. na front. Zozn. Pozn.) (Viaz.) 525. PAMÄTNICA Pamätnica lyžiarskeho športu. 25. ročník Podkonickej pätnástky / O. Turčan, J. Gallus, S. Barčák. - Podkonice : TJ Tatran [vyd.], 1986. - 36 s.

Články:

526. PODKONICE. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 288-291.

527. PODKONICE. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 406.

528. KUBIŠ, Pavol M. Z bohatej klenotnice ľudových zvykov a obyčajov / Pavol M. Kubiš. In: Smer. - Roč. 38, č. 302 (23. 12. 1986), s. 12.

529. FLAŠKA, Emil Historické premeny podhorskej obce / Emil Flaška. In: Smer. – Roč. 40, č. 201 (26.08.1988), s. 2.

530. PODKONICE. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 107. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

531. POLIAKOVÁ, Blanka To sú tie ovčiare ... : Malebná obec Podkonice má bohatú históriu / Blanka Poliaková. In: Slovenská republika. – Roč. 4, č. 24 (14.06.1996), s. 17.

532. ŠKULA, R. Odbory MS / R. Škula. In: Slovenské národné noviny. - ISSN 0862-8823. – Roč. 7 (11), č. 36 (1996), s. 10.

533. gh Región pod Pánskym dielom / gh. In: Práca. – Roč. 55, č. 157 (10.07.2000), s. 4.

534. KOVÁČ, František Chovateľom oviec v Podkoniciach žinčica, syry, ani jahňacina nechýba / František Kováč. - Fotogr. In: Roľnícke noviny. - č. 214 (9.11.2000). - [[Príl.] Agrárne noviny. - S. 6.]

535. PODKONICE. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. – Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 38. ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

536. KREMPASKÝ, Ján Podkonice / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 16 (26.04.2005), s. 6.

537. PODKONICE. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 507. – ISBN 80-969388-8-6

538. PODKONICE. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 139. ISBN 80-89189-14-8 Pohronský Bukovec

Počet obyvateľov: 81 Rozloha: 1447 ha 1. písomná zmienka: z r. 1563

Wuggawitz, Wucowitz, Wukhawitz (1563), Buggowetz (1675), Bukovec (1808), Pohronský Bukovec (1953)

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1563 pod názvom Wuggawitz. Od 16. storočia do 1848 bola osadou Ráztok, potom v rokoch 1850-83 samostatnou obcou, potom osadou Svätého Ondreja nad Hronom. Pôvodne banícka osada so šmelcovacou hutou. V 16.-17. stor. tu mali banskobystrickí podnikatelia bane na železnú a strieborno - medenú rudu. Od 17. storočia bol v prevádzke mlyn. Obyvatelia sa živili drevorubačstvom, uhliarstvom, chovom oviec. Za 1. ČSR, po zániku uhliarstva, pracovali v železiarňach v Podbrezovej. V Pohronskom Bukovci bolo počas SNP výcvikové stredisko partizánov. Nemci tu 3. 11. 1944 zajali pri pokuse o prechod cez Hron veliteľov SNP, generálov R. Viesta a J. Goliana. 21. 2. 1945 obec vyrabovali a vypálili. V roku 1946-48 bola znovu vybudovaná a od roku 1953 sa osamostatnila. Na začiatku Matúšovej dolinky je pomník a pamätná tabuľa padlým partizánom.

Články:

539. POHRONSKÝ Bukovec. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 298-299.

540. POHRONSKÝ Bukovec. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 414.

541. POHRONSKÝ BUKOVEC. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 109.

542. POHRONSKÝ BUKOVEC : Obec, v ktorej zajali generálov R. Viesta a J. Goliana / (prk). In: Smer. Roč. 42, č. 64 (16. 3. 1990), s. 12.

543. POHRONSKÝ BUKOVEC. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 507. – ISBN 80-969388-8 Poniky

Počet obyvateľov: 1581 Rozloha: 5904 ha 1. písomná zmienka: z r. 1282

Ponik (1282), Ponyk (1284), Panyk (1358), Panyk libera (1424), Pojnik (1786), Poniky (1920)

Z písomných záznamov sa dozvedáme, že na území súčasných Poník existovala malá osada ešte začiatkom 13. storočia. Bola však vyplienená tatárskym vpádom. Približne o 40 rokov neskôr, v roku 1282 sa o túto pustú osadu uchádzal majster Filip de Turchus. Po tom, čo sa o územie Poník začal uchádzať majster Filip de Turchus, nariadil kráľ Ladislav IV. ostrihomskej kapitule, aby zistila skutočný stav územia Poník. Úlohou bolo zistiť, či táto zem patrí celá kráľovi a či jej darovaním neutrpí kráľovské právo poľovania a rybolovu. Výsledky tohto šetrenia boli podané v podrobnej správe kráľovi Ladislavovi IV., ktorý ich uviedol v darovacej listine z 27. júla 1284, podľa ktorej bola zem zvaná “Ponyk” večným právom darovaná majstrovi Filipovi de Turchus. Majster získal územie za zásluhy v bojoch po boku kráľa proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II., pri ktorých doviedol významného zajatca a v bojoch proti Kumánom, kde zajal troch význam- ných Kumánov. Ešte v roku 1284 časť darovaného územia prepustil majster Filip svojmu bratovi Saulovi, ktoré neskôr tvorilo chotár Šalkovej. V roku 1302 títo dvaja bratia darovali časť chotára Poník Filipovmu zaťovi Andrejovi. V 14. storočí tu boli objavené ložiská zlata, ktorých písomné doloženie pochádza z r. 1358. Zlato sa tu ťažilo až do roku 1571. Okrem zlata prebiehala na území Poník aj ťažba medi a železnej rudy. Roku 1400 dostali Poniky výsady mestečka. V erbe mali dve skrížené banícke kladivá. Osobitnú sociálnu skupinu s vlastným richtárom tvorili až do 1849 kráľovskí poľovníci.

Ponikám sa nevyhli ani pochmúrne roky tureckého nebezpečenstva, či vzbury a povstania uhorskej šľachty. Okolie mestečka začali Turci ohrozovať už v roku1580, našťastie bez výrazných škôd. V roku 1605 vojská vzbúrenej uhorskej šľachty pod vedením Štefana Bočkaja vyplienili mestečko. Ďalšiu pohromu zažili Poniky v roku 1663, kedy došlo k rozsiahlejšiemu tureckému nájazdu, pri ktorom zhorel kostol a listiny v ňom. Koniec niekdajšej slávy Poník nastal v roku 1678, kedy bolo mestečko úplne vyplienené Turkami. V 2. pol. 18. storočia sa začína v chotári obce rozvíjať železorudné baníctvo, ktorého sa ujíma erár i súkromní ťažiari. Okrem poľnohospodárstva pracovali ako robotníci a povozníci pri baniach, hutách a štátnych lesoch. Po roku 1918 obyvatelia zostali pri tradičných zamestnaniach, boli známi aj ako bačovia. Zúčastnili sa SNP. V novembri 1944 postrieľal oddiel SS v chotári obce na Bôroví 131 občanov židovského pôvodu.

Ponická Lehôtka: Vznikla v 14. storočí, patrila Ľupčianskemu panstvu. Spomína sa v roku 1424 ako malé Poniky. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1886 obec splynula s Ponikami.

Ponická Huta: Vznikla ako osada okolo železného hámra a slovenskej pece, ktorú tu v roku 1718 postavi- lo mestečko Poniky. V roku 1732 tu banskobystrický ťažiar S. Keller vybudoval vysokú pec, ktorá zanikla po roku 1870. Začiatkom 19. storočia mala osada 17 domov. Od roku 1885 tu pracovala štátna píla. V roku 1943 bola obec pripojená k Ponikám. V Ponickej Hute prežil časť svojho detstva spisovateľ Gustáv Zechenter Laskomerský (1824-1908).

Pamiatkou v obci je rímskokatolícky Kostol sv. Františka Assiského z r. 1310, gotické nástenné maľby zo 14. storočia, krídlový oltár Panny Márie so sochami Madony, sv. Mikuláša a sv. Barbory z roku 1512, vodný mlyn postavený v 18.-19. storočí, upravený v roku 1947. Vpád tureckých vojsk opísal vo svojej básni Turčín Poničan básnik Samo Chalupka (1812-1883), hudobný skladateľ Ján Cikker (1911-1989) zložil operu Beg Bajazid. Pôsobil tu zberateľ ľudových povestí Matej Korec. Béla Bartók tu v roku 1915-16 zapísal od speváčky Zuzany Spišiakovej 507 piesní. Narodil sa tu básnik Štefan Žáry (1918).

Knihy:

544. STANOVY Stanovy o lesnom hospodárení obce Poník. – Banská Bystrica : [s.n.], 1939. - 31 s.

545. PASIENKOVÝ Pasienkový štatút obce Poník. – Banská Bystrica : Havelka, 1940. - 14 s.

546. ZEMKA, Ján Poniky 700-ročné / Ján Zemka ; Peter Gajdoš, Gejza Horák, Ivan Kusý, Darina Lehotská, Peter Nahálka, Ľuba Pavlovičová, Pavol Radváni, Ján Zemko, Anna Zemková, Štefan Žáry, Ján Zemko. - Martin : Osveta ; S.l. : MNV v Ponikách [vyd.], 1982. - 524 s., 33,00 AH (Viaz.)

Články:

547. PONIKY. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 302-307.

548. PONIKY. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S.420-421.

549. GAJDOŠ, Milan Poniky vstali z popola / Milan Gajdoš. In: Krásy Slovenska. - Roč. 55, č. 1 (1978), s. 42.

550. MAJLING, Vojtech Ponická spomienka / Vojtech Majling. In: Smer. – Roč. 30, č. 5 (06.01.1978), s. 7.

551. LAUBERT, Ernest Turci na Ponikách / Ernest Laubert. In: Smer. – Roč. 30, č. 284 (01.12.1978), s. 8. 552. MADOŠ, Juraj Keď Turci rabovali / Juraj Madoš. - Fot. 1. In: Smer. - Roč. 30, č. 5 (1978), s. 7.

553. BARTL, Jaroslav Tajomstvo ponickej krivej ihly. /Piačeková-Múdra, Anna./ / Jaroslav Bartl. In: Slovensko. – Roč. 3, č. 10 (1979), s. 18.

554. BARTL, Jaroslav Úsmevné údolie / Jaroslav Bartl. In: Roľnícke noviny. - Roč. 34, č. 34 (9. 2. 1979), s. 3.

555. tk Kostol sv. Františka Assiského v Ponikách / (tk). - Obr. In: Katolícke noviny. - Roč. 95, č. 39 (1980), s. 5.

556. MAJLING, V. Na páračkách u Piačekov : /Reportáž z Poník./ / V. Majling ; Vojtech Majling. - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 33, č. 25 (30. 1. 1981), s. 12.

557. ŽÁRY, Štefan Pramene Turčína / Štefan Žáry. In: Slovenské pohľady. - Roč. 97, č. 4 (1981), s. 71-78.

558. ŽÁRY, Štefan Ohlasy Mladých liet / Štefan Žáry. In: Slovenské pohľady. - Roč. 97, č. 4 (1981), s. 78-83.

559. JANOTA, Igor Sedemsté výročie Poník / Igor Janota. In: Sloboda. - Roč. 39, č. 31 (1984), s. 11.

560. PAŠKA, Ján Geometrický stred Slovenska mladne : Obyvatelia Poník si pripomínajú 700 rokov vzniku svojej obce / Ján Paška, M. Veselovský. - Obr. 2. In: Smer. - Roč. 36, č. 219 (15. 9. 1984), s. 3.

561. PONIKY. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 110-111. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

562. PLESNÍK, Pavol PONIKY. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 327. ISBN 80-215-0021-2

563. PONIKY. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 181. ISBN 80-7096-152-X

564. KOSEC, Milan Keď Poniky rabovali... / Milan Kosec. - Obr. 3. In: Smena na nedeľu. - Roč. 28, č. 27 (7. 7. 1994), s. 8.

565. FELIX, Ján Z Poník blízko do neba / Ján Felix. - Fotogr. 3. In: Učiteľské noviny. - Roč. 46, č. 24 (1996), s. 7.

566. BALKOVIC, Ján Poniky : Z histórie obcí nášho regiónu / Ján Balkovic. In: Priekopník. – Roč. 2, č. 27 (1996), s. 4.

567. ŠOTNÍK, Stanislav Zakladacia listina fary v Ponikách z roku 1310 / Stanislav Šotník. In: Slovenská archivistika. – 0231-6722. - Roč. 34, č. 1 (1999), s. 36-54. 568. KOSEC, Milan Zdola ponického mlyna : na margo 3. ročníka detského folklórneho festivalu / Milan Kosec. – Obr. In: Národná osveta. - 1335-4515. - Roč. 9, č. 17 (1999).. - [[Príl.] Folklór. - Roč. 5, č. 5 (1999), s. XVI.]

569. KRÁLIK, Emil Láska k histórii, láska k dnešku / Emil Králik. - Fotogr. In: Verejná správa. - č. 15 (1999), s. 10-11.

570. VRTEĽ, Ladislav, 1953- Poniky / Ladislav Vrteľ. - Obr. In: Verejná správa. - č. 15 (1999), s. 4 obál.

571. PONIKY. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 38. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

572. FLIMEL, Marián Obnova kostola v Ponikách / Marián Flimel. - Obr. In: Projekt a stavba. - 1335-5007. - Roč. 3, č. 9 (2001), s. 7-8 a 10.

573. RAGAČ, Radoslav Mestečko Poniky. Historický vývoj erbu a pečatí / Radoslav Ragač. - Fotogr. In: Slovenská archivistika. - 0231-6722. - Roč. 37, č. 1 (2002), s. 118-130.

574. DUKES, Marián Mladá krv z Poník : chov koní v PD Poniky prežíva svoju renesanciu / Marian Dukes. - Fotogr. In: Slovenský chov. - 1335-1990. - Roč. 8, č. 3 (2003), s. 46-47.

575. KELEMEN, Milan Poniky oslavujú 720 rokov založenia obce / Milan Kelemen. In: Smer magazín. - Roč. 13, č. 22 (2004), s. 5.

576. VRBOVSKÝ, Rado Poniky si pripomínali 720 rokov / Rado Vrbovský. In: Nový deň. - Roč. 6, č. 135 (12.06.2004), s. 9.

577. PONIKY. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 507. – ISBN 80-969388-8-6

578. BRÁZDILOVÁ, Magdaléna Poniky - Čerín - Zolná - problémy reštaurovania nástenných malieb / Magdaléna Brázdilová. Súvislosti slovenského umenia. Pocta Karolovi Kahounovi : jubilejný zborník 3 . – Bratislava : Stimul, 2006 . - S. 67-76 . - 8089236081

579. VRBOVSKÝ, Rado Poniky / Rado Vrbovský. – In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 26 (04.07.2006), s. 6.

580. PONIKY. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 140. ISBN 80-89189-14-8 Povrazník

Počet obyvateľov: 150 Rozloha: 334 ha 1. písomná zmienka: z r. 1424

Powraznik (1424), Zailerdorff (1467), Powraznyk (1536), Powrasnik (1786)

Obec vznikla v 14. storočí, patrila Ľupčianskemu panstvu, v roku 1465-1848 bola poddanskou obcou mesta Ľubietová, neskôr roľnícko - pastierskou obcou v pohorí Poľany. Plietli sa tu povrazy pre ľubietovské a staro- horské bane. V 16. storočí obec trpela tureckými vpádmi a v 17. storočí vplyvom náboženských treníc. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia pracovali obyvatelia zväčša v lesoch a v železiarňach v Podbrezovej. V rokoch 1929-1934 tu bola veľká nezamestnanosť, ktorá vyvrcholila veľkou demonštráciou. Nachádza sa tu zvonica s murovaným prízemím, drevené poschodie stĺpikovej konštrukcie s debnením.

Články:

581. POVRAZNÍK. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 307-308.

582. POVRAZNÍK. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S.434.

583. POVRAZNÍK. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 111. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

584. POVRAZNÍK. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 507. – ISBN 80-969388-8-6 Priechod

Počet obyvateľov: 929 Rozloha: 1121 ha 1. písomná zmienka: z r. 1340

Prochod, Prekud (1340), Prehod (1424), Priehot (1513), Priehod (1518), Prechoda (1521),Prychod (1545), Priechod (1560), Prichod (1786), Prjechod (1873)

Zlúčil sa z dvoch častí: Masnička a Pukanec. Listinne je obec doložená roku 1340, patrila Ľupčianskemu panstvu. Obyvatelia pracovali ako drevorubači a furmani pre Banskú komoru a na miestnej píle (otvorená bola v roku 1505). Po 1. sv. vojne poľnohospodársko-pastierska obec, jedna z hlavných stredísk salašníctva na Slovensku. Z pastiers- kym a roľníckym zamestnaním súvisí i výroba bačovského riadu a poľnohospodárskeho náradia. V roku 1945 bola obec takmer celá vypálená a v povojnovom období znovu vybudovaná. V obci sa nachádza kaplnka z roku 1833 a pamätná tabuľa SNP. V súčasnosti je obec známa prezentáciou ľudovej kultúry prostredníctvom autentického folklóru v podaní folklórnej skupiny Priechodčan.

Knihy:

585. PRIECHOD : od najstarších dejín po prah 3. tisícročia / [kolektív autorov: Valéria Chromeková ... [et al.]]. - Priechod : Obecný úrad, [2001]. - 111 s. ISBN 80-968609-2-5 (brož.)

Články:

586. PRIECHOD. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 310-312.

587. PRIECHOD. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 453.

588. PRIECHOD. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 112.

589. AKO to bolo? Spomíname na vypálenie Priechoda, Kališťa a Balážov / J.S. Šurec In: Smer magazín. - . Roč. 11, č. 7 (2002) s.6.

590. O DVOCH obciach spod Pánskeho dielu / Ivan Plachý. In: Obecné noviny. - Roč. 10, č. 31 (2000), s. 19.

591. PRIECHOD – obec, ktorá má viacero slovenských prvenstiev / J. Schwarzbacherová. – In: Smer magazín. – Roč. 10, č. 38 (2001), s. 4

592. PRIECHOD. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. - S. 507. - ISBN 80-969388-8-6 Riečka

Počet obyvateľov: 636 Rozloha: 686 ha 1. písomná zmienka: z r. 1455

Reczke (1455), Rechka (1473), Riczka (1489), Riczkadorf (1490), Reczka, Rieczka (1516), Riecschka (1786)

Riečka sa objavuje v listinách mesta Banská Bystrica už v roku 1359, kde vystupuje pod názvom Zvolenská Riečka. Ako riadna obec bola založená v 15. storočí na bývalom banskobystrickom teritóriu. V 14. – 15. storočí patrila ťažiarom Karlovcom, Jungovcom a Ernstovcom, v rokoch 1496-1546 Thurzovcom, potom Banskej komore. Popri poľnohospodárstve a ovocinárstve obyvatelia pracovali ako povozníci pri baniach a hutách. V prvej polovici 20. storočia bola v obci menšia družstevná pálenica a píla firmy Štefana Jakoba. Miestny kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v roku 1858.

Knihy:

593. ALBERTY, Július Riečka : od prameňov k dnešku / Július Alberty a kolektív autorov ; [zostavovateľ: Marián Spišiak]. - Banská Bystrica : Štúdio HARMONY, 1998. - 95 s. ISBN 80-967757-1-5 (viaz.)

Články:

594. RIEČKA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 315-316.

695. RIEČKA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 488.

696. LUPTÁKOVÁ, Vlasta Obec, o ktorej sa málo vie / Vlasta Luptáková. In: Smer. - Roč. 30, č. 218 (15. 9. 1978), s. 7.

697. RIEČKA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno - turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 112.

698. KRIŠTEK , Igor Dve monografie : monografia obce Riečka - prehlbovanie historického vedomia / Igor Krištek. In: Národná osveta. - Roč. 8, č. 18 (1998).. - [[Príl.] Slovenská kronika. - Roč. 2, č. 5 (1998), s. 12-13.]

699. MESTSKÁ a obecná symbolika : Riečka (okres Banská Bystrica) / Jozef Novák. - Obr. In: Obecné noviny. - Roč. 12, č. 24 (2002), s. 17.

600. RIEČKA / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 31 (09.08.2005), s. 6.

601. RIEČKA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 508. – ISBN 80-969388-8-6 Sebedín-Bečov

Počet obyvateľov: 394 Rozloha: 963 ha 1. písomná zmienka: z r. 1406

Sebedín: Zebenyn (1406), Sebedín (1786)

Obec vznikla v 14. storočí a patrila k Vígľašskému panstvu. Od 16. storočia do roku 1848 rôznym zemanom (Prokop, Zolnay). V roku 1668 bola poddaná Turkom a platila im dane. V 18. a 19. storočí sa obyvatelia zaoberali obchodom s obilím, ktoré nakupovali v Lučenci a predávali na trhoch v Banskej Bystrici.

Bečov: Beczov (1582), Becschov (1786), Bečow (1808), Bačov (1920), Bečov (1927)

Obec Bečov vznikla v 1. polovici 14. storočia, bola zemianskou portálnou obcou. Patrila najprv k panstvu Mičiná, potom k Hronseku. Podľa súpisov z r. 1582 a 1657 bol aj Bečov poplatný Turkom, ktorí ho r. 1591 vyplienili. V 18. a 19. storočí sa obyvatelia zaoberali obchodom s obilím.

Obe obce sa v roku 1964 spojili v novú obec s názvom Sebedín – Bečov. V obci sa nachádzajú 2 zvonice. Baroková, z 2. polovice 18. storočia, murovaná, opravovaná roku 1889 v časti Bečov a drevená v časti Sebedín.

Knihy:

602. SEBEDÍN – Bečov / Ján Halaj. Sebedín-Bečov : B.B.U, 1996. - 64 s.

Články:

603. SEBEDÍN-BEČOV. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 316-318.

604. SEBEDÍN-BEČOV. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 11.

605. SEBEDÍN-BEČOV. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 112-113

606. KREMPASKÝ, Ján Sebedín-Bečov / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 37 (20.09.2005), s. 7.

607. SEBEDÍN-BEČOV. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 508. – ISBN 80-969388-8-6 Selce

Počet obyvateľov: 2048 Rozloha: 1999 ha 1. písomná zmienka: z r. 1332 1222

Omnes Sancti de Zolio (1332), Selcze (1340), Zelcze (1406), Selcze (1441), Zelecz (1470), Selecz (1786), Selce (1808)

Z obce pochádza nález barbarských mincí a 42 denárov z doby rímskej. Prvýkrát sa spomína v záznamoch pápežských decimátorov ako farnosť Všechsvätých, do roku 1848 patrila okrem kuriálneho pozemku rod. Seleckých k Ľupčianskemu panstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pracovali najmä ako povozníci pre banský erár. Po 2. sv. vojne nastal čulý stavebný ruch. Murári zo Seliec patria k najvyhľadá- vanejším odborníkom. V obci sa nachádza gotický rímsko-katolícky kostol Všechsvätých zo 14. storočia, od roku 1863 sv. Cyrila a Metoda, prestavaný roku 1894. V obci sa narodil národný dejateľ Andrej Caban (1813-1860), spisovateľ Anton Emanuel Timko (1843- 1903), hudobný skladateľ Andrej Očenáš (1911- 1995). V roku 1854 -1864 tu pôsobil ako katolícky farár Július Plošic (1819-1897), ktorý 31. mája 1863 usporiadal v Selciach jediné oslavy tisícročného cyrilo- metodského jubilea na Slovensku. V jeseni 1855 navštívila spisovateľka Božena Němcová na miestnej fare Júliusa Plošica. V roku 1881-1907 bol tu farárom publicista František Šujanský (1832-1907).

Knihy:

608 HANUŠIN, Ján Varechárstvo v Selci / Ján Hanušin. - [Bratislava] : [Slovenská akadémia vied], 1955. - 48 s.

609. SELCE : Prierez históriou, zaujímavosťami a údajmi zo života obce Selce zosumarizova- ných pri príležitosti 775. výročia jej vzniku. Selce : Obecný úrad , 1997. - 48 s. : Lit.,

610. SELCE : 780. výročie prvej písomnej zmienky o obci / [autori: Marta Mácelová ... [et al.] ; zostavili: Marta Mlíchová, Štefan Mlích]. – Selce : Obecný úrad, 2002. - 204 s.

611. DOBROVOĽNÝ hasičský zbor Selce : 120. výročie 1885-2005 / zostavila Emília Patrášová Selce : [s.n.] , [2005] 8 s. : fotogr. ; 20 cm

Články:

612. SELCE. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 318-320. 613. SELCE. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 18.

614. BAGIN, Anton Selce pri Banskej Bystrici : Cyrilometodské kostoly a kaplnky na Slovensku / Anton Bagin. In: Katolícke noviny. - Roč. 97, č. 31 (1982), s. 5.

615. STO rokov požiarnej ochrany v Selciach / -kč-. In: Požiarnik. - Roč. 62, č. 17 (1985), s. 12.

616. SELCE. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 113. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

617. KUBIŠ, Pavol M. Roky obľúbenej Selčianky / Pavol M. Kubiš. - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 41, č. 82 (7. 4. 1989), s. 7.

618. PIETA, Karol Nové nálezy na Hrádku v Selciach pri Banskej Bystrici / Karol Pieta. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1988. - Nitra : AÚ SAV, 1990. - S. 138-139.

619. NOVÉ pútnické miesto / [autor] J.O. In: Katolícke noviny. - Roč. 113, č. 31 (1998), s. 14.

620. ŠÍPOVÁ, Darina Selce / Darina Šípová, Ján Beňuška – In: Smer. – Roč. 2, č. 118 (25.05.1999), s. 8-9.

621. SELCE. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 38-39. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

622. ŽABKOVÁ, Soňa Andrej Očenáš a Selce / Soňa Žabková. - Fotogr. In: Slovenské národné noviny. - 0862-8823. – Roč. 12 (16), č. 4 (2001), s. 2.

623. ŽABKOVÁ, Soňa Ondrej Očenáš a Selce : slávnostné kultúrne podujatie k významnému výročiu hudobného skladateľa / Soňa Žabková. In: Národná osveta. - 1335-4515. - Roč. 11, č. 7 (2001), s. 23.

624. ŠÍPKA, Miloš Prínos do spisby o obciach banskobystrického regiónu : monografie Seliec a Badína / Miloš Šípka In: Národná osveta . - Roč. 13, č. 2 (2003), s. 23. - ISSN 1335-4515

625. ŠÍPKA, M. Selce / M. Šípka. In: Historický časopis. - 0018-2575. - Roč. 51, č. 2 (2003), s. 373-374.

626. SELCE. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 508. – ISBN 80-969388-8-6

627. RUSKOVÁ, Zuzana Skokanský areál Dubiny v Selciach / Zuzana Rusková. In: My Smer magazín. – Roč, 16, č. 9 (07.03.2006), s. 3.

628. SELCE. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 140. ISBN 80-89189-14-8 Slovenská Ľupča

Počet obyvateľov: 3142 Rozloha: 3232 ha 1. písomná zmienka: z r. 1250

Ľupčiansky zámok

Lipcsa (1250), Lipche (1255), Lypche (1340), Lypche Soliensis (1361), Lypche Zoliensis (1405), Lypcz Sclavonicalis (1516), Thotlypch (1524), Lipcza Slowenska (1663), Tóth-Lipcsche (1786), Lupča (1808), Slovenská Ľupča, Zvolenská Ľupča (1920)

Zámok a mestečko z 13. storočia na starej pohronskej ceste, neskôr sídlo Ľupčianskeho hradného panstva, ktorému patrila veľká časť obcí v okolí. Od roku 1340 privilegované mestečko, len s obmedzenými povinnosťami voči panstvu ako údržba hradného zverinca, výčap panského vína a i. Panstvo bolo do roku 1424 a v rokoch 1546 – 72 korunným majetkom a v r.okoch 1424 – 90 ako i v rokoch 1531 – 46 majetkom kráľovien. V rokoch1672 – 1848 bolo komorským mestečkom, ináč vo vlastníctve alebo zálohovej držbe šľachticov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, v 15. a 16. storočí chovom oviec. Po rozpade panstva bol na hrade roku 1873 zriadený sirotinec. V roku 1828 tu žilo 1301 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami (obuvníctvom, stolárstvom, debnárstvom, nožiarstvom a i.). Popri panskom pivovare a tehelni bola v obci od roku 1711 do roku 1918 papiereň. Po roku 1918 tu bola továreň na nábytok, bryndziareň, píla, továreň na nože, tehelňa, výrobňa farieb a podnik pre modrotlač. Od roku 1956 je tu továreň na výrobu antibiotík – Biotika. Medzi najstaršie pamiatky patria gotický rímsko-katolícky kostol zo 14. storočia, zrúcaniny kláštora, ktorý zanikol okolo roku 1600, bývalá radnica z 2 polovice 17. storočia, ev. kostol z roku 1874, neogotický, s obrazom od J.B. Klemensa. V obci sa narodili: folklorista Dr. Samuel Reuss (1783-1852), filológ Dr. Samuel Czambel (1856-1909), básnik Samo Danielovič Czambel (1882-1935), novinár Daniel Gabriel Lichard (1812-1882), maliar Konštantín Bauer (1893-1928), náb. spisovateľ Ján Blasius ml. (1708-1773), architekt Anton Turecký (1902-1959), hudobný skladateľ Tibor Andrašovan (1917-2001), architekt Emil Belluš (1899-1979), prozaik a publicista Roman Kaliský (1922).

Knihy:

629. MIČOVSKÝ, Eugen Slovenská Ľupča / Eugen Mičovský. - Bratislava : ŠTN, 1954. - 16, [1] s. 630. DECKER, Viliam Dve papierne v Slovenskej Ľupči / Viliam Decker. - Martin : Matica slovenská, 1958. - 91, [1] s.

631. ORAVSKÝ, Hieronym Slovenská Ľupča / Hieronym Oravský ; Jana Markovičová, Ľudovít Bošeľa, Hieronym Oravský, Dalimír Žiak, Jaroslav Oravský. - Martin : Osveta ; S.l. : MNV v Slovenskej Ľupči [vyd.], 1990. – 355 s., 33,92 AH ISBN 80-217-0262-1 (Viaz.)

632. BALÁŽ, Daniel Ľupčianske povesti / [zostavil Daniel Baláž ; kresby Bohuslava Kubovičová]. - Slovenská Ľupča : Mestečko, 2001. - 36 s. - ISBN 80-968683-0-6 (brož.)

633. KALISKÝ, Teodor Ľupča horí, kravy von a voz v jarku / Teodor Kaliský. - Slovenská Ľupča : Občianske združenie Mestečko, 2003. - 176 s. ISBN 80-968683-1-4 (brož.)

Články:

634. SLOVENSKÁ ĽUPČA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 323-328.

635. JANOTA, Ľudovít Slovenské hrady : Výber z povestí / Ľudovít Janota. Bratislava: Tatran, 1974. – S. 326-330.

636. SLOVENSKÁ ĽUPČA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. S. 53-54.

637. GAJDOŠ, Milan: Biotika - slovenská továreň na antibiotiká : (K 25. výročiu založenia) / Milan Gajdoš. - Obr. 5. In: Vlastivedný časopis. - Roč. 27, č. 2 (1978), s. 87-89.

638. KRONIKA nášho divadla 1830 - 1918 / oj. In: Javisko. – Roč. 10, č. 4 (1978), s. 125.

639. MATEJČÍK, J.: Keď javisko iskrilo : Úspech súboru Partizán v Tule / J. Matejčík. - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 30, č. 65 (17. 3. 1978), s. 13.

640. VYSKOČ, Ľudovít: Corgoň na Ľupčianskom zámku : Povesti / Ľudovít Vyskoč ; A. Šida. In: Smer. - Roč. 30, č. 206 (1978), s. 8. povesti historické

641. KOVAČOVIČ, Igor: Rozdávajú krásu a radosť : Súbor Partizán má dvadsať rokov / Igor Kovačovič, (gb). In: Práca. - Roč. 33, č. 282 (29. 11. 1978), s. 6.

642. STÁLE k vyšším cieľom : Dvadsaťročná cesta súboru Partizán / -k- ; Igor Kovačovič. - Obr. 4. In: Rytmus. - Roč. 29, č. 12 (1978), s. 12-13.

643. ĽUPČIANSKY zámok / (vsl). In: Smer. - Roč. 32, č. 75 (28. 3. 1980), s. 8. 644. ORAVSKÝ, Hieronym Ľupčiansky hrad a jeho páni / Hieronym Oravský. In: Smer. - Roč. 33, č. 61 (13. 3. 1981), s. 12.

645. ORAVSKÝ, Hieronym Ľupčiansky hrad a jeho páni / Hieronym Oravský. In: Smer. - Roč. 33, č. 73 (27. 3. 1981), s. 12.

646. ORAVSKÝ, Hieronym Ľupčiansky hrad a jeho páni / Hieronym Oravský. In: Smer. - Roč. 33, č. 79 (3. 4. 1981), s. 12.

647. ORAVSKÝ, H. Ľupčiansky hrad a jeho páni / H. Oravský. - In: Smer. - Roč. 33, č. 85 (10. 4. 1981), s. 12.

648. ORAVSKÝ, Hieronym Ľupčiansky hrad a jeho páni / Hieronym Oravský. In: Smer. - Roč. 33, č. 91 (17. 4. 1981), s. 12.

649. ORAVSKÝ, Hieronym Ľupčiansky hrad a jeho páni / Hieronym Oravský. In: Smer. - Roč. 33, č. 96 (24. 4. 1981), s. 12.

650. ORAVSKÝ, Hieronym Ľupčiansky hrad a jeho páni / Hieronym Oravský. In: Smer.- Roč. 33, č. 101 (30. 4. 1981), s. 12.

651. ONDREJKA, Karol: Pamiatková obnova morového stĺpu v Slovenskej Ľupči / Karol Ondrejka. - Obr. 5. In: Pamiatky príroda. - Roč. 13, č. 3 (1982), s. 12-13.

652. PISOŇ, Štefan: Hrady zámky a kaštiele na Slovensku / Štefan Pisoň ; Robert Brož, Branimír Kraker. – Martin : Osveta, 1983. – S. 289-291

653. SLOVENSKÁ ĽUPČA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 114-115.

654. SLOVENSKÁ ĽUPČA. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 327-328. ISBN 80-215-0021-2

655. KRIŠTOFOVÁ, Ingrid Živý svedok : Prírodné a kultúrne zaujímavosti Slovenskej Ľupče / Ingrid Krištofová. In: Smer. - Roč. 41, č. 182 (4. 8. 1989), s. 12.

656. SLOVENSKÁ ĽUPČA. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 210. ISBN 80-7096-152-X

657. MAJERČIAK, Vladimír: Z histórie MOMS Partizánska Ľupča / Vladimír Majerčiak. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 3(7), č. 28 (1992), s. 15.

658. HOLKOVÁ, Jana Tajomstvá Ľupče lákajú / Jana Holková. In: Národná osveta. - Roč. 3, č. 21 (1993), s. 14.

659. HOLKOVÁ, Jana Krpce za obecné / Jana Holková. - Fotogr. 1. In: Národná osveta. - Roč. 4, č. 1 (1994), s. 30.

660. BÁNOVÁ, Ivana Dobýjanie Ľupčianskeho hradu : Kastelán v strašidlá neverí, bojí sa neónov / Ivana Bánová. – Fotogr. 6. In: Plus 7 dní. - ISSN 1210-2040. - Roč. 7, č. 3 (1996), s. 6-8.

661. BALKOVIC, Ján Slovenská Ľupča : Z histórie obcí nášho regiónu / Ján Balkovic. In: Priekopník. – Roč. 2, č. 26 (1996), s. 10. 662. NEŠPOR, Jaroslav Rozprávanie o Ľupčianskom hrade / Jaroslav Nešpor. In: Krásy Slovenska.. - Roč. 75, č. 1-2 (1998), s. 24-26.

663. RAGAČ, Radoslav Historické vexilum mestečka Slovenská Ľupča / Radoslav Ragač. In: Genealogicko-heraldický hlas. - 1135-0137. - Roč. 9, č. 2 (1999), s. 32-33.

664. MOSNÝ, Peter Hrad Ľupča / Peter Mosný. - Fotogr. In: Pamiatky a múzeá. - 4335-4353. - č. 4 (1999), s. 24-25.

665. BURKOVSKÝ, Július, 1939- Korvínova lipa živým pamätníkom / Július Burkovský. - Fotogr., obr. In: Enviromagazín. – 1335-1877. - Roč. 5, č. 1 (2000), s. 10.

666. KARTOUS, Peter Slovenská Ľupča / Peter Kartous. - Obr. In: Verejná správa. - Roč. 55, č. 17 (2000), s. 3 obál.

667. MIŠOVIČOVÁ, Mária Život sa skladá z veľkých a malých dní / Mária Mišovičová. - Fotogr. In: Verejná správa. – Roč. 55, č. 17 (2000), s. 24-25.

668. SLOVENSKÁ ĽUPČA. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 39-41. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

669. HANULIAK, Václav Zaniknutý kláštor v Slovenskej Ľupči / Václav Hanuliak. - Fotogr., obr., sch. In: Pamiatky a múzeá. - 1335-4353. - č. 2 (2001), s. 2-8.

670. DZÚR, Ján Kastelán Ľupčianskeho hradu sa strašidiel nebojí : na návšteve stredovekého hradu v Slovenskej Ľupči / Ján Dzúr. - Fotogr. In: Národná osveta. - 1335-4515. - Roč. 11, č. 1 (2002), s. 9-10.

671. SLOVENSKÁ ĽUPČA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 508. – ISBN 80-969388-8-6

672. ŠTUBIANOVÁ, Anna Ľupčianske jarmoky v minulosti / Anna Štubianová. In: Ľupčianske zvesti. - Roč. 6, č. 5 (2005), s. 4.

673. KREMPASKÝ, Ján Slovenská Ľupča / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 18 (10.05.2005), s. 6.

674. KRČOVÁ, Erika Slovenská Ľupča / Erika Krčová. In: My Smer Magazín. – Roč, 16, č. 7 (21.02.2006), s. 7.

675. VRBOVSKÝ, Rado Kláštorisko v Slovenskej Ľupči ešte nevydalo všetky tajomstvá / Rado Vrbovský. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 25 (27.06.2006), s. 6.

676. ĎURIANČIK, Jozef „ Rodný list“ Slovenskej Ľupči / Jozef Ďuriančik. In: My Smer Magazín. Roč. 16, č. 38 (26.09.2006), s. 683.

677. SLOVENSKÁ ĽUPČA. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 140. ISBN 80-89189-14-8 Staré Hory

Počet obyvateľov: 502 Rozloha: 4156 ha 1. písomná zmienka: z r. 1536

Altgepűrg (1536), Altengegepűrg (1563), Sztare Hori (1808)

Obec je zložená z častí Bachláčka, Dolný Jelenec, Horný Jelenec, Kunst, Potkanová, Prašnica, Richtárová, Rybô a Valentová. Obec sa spomína 1536 ako najstaršia banícka osada na teritóriu mesta Banská Bystrica. V 13.-14. storočí bohaté strieborné a striebro - meďnaté ložiská (najstaršia baňa Haliar) využívali banskobystrickí ťažiari do roku 1495, potom do roku 1546 Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť. Šmelcova- cie huty tu boli pred rokom 1495. Thurzovci vybudovali novú veľkú hutu s 10 pecami, v roku 1564 preniesli jej zariadenie do Banskej Bystrice a nechali len 2 pece. Banská komora prevzala v roku 1546 už vyčerpané ložiská a ponechala ich súkromným ťažiarom, ktorí ťažbu zastavili v roku 1575. Ťažbu obnovili v skromnejšej miere v roku 1611. Ťažilo sa ešte v 18. storočí. V chotári obce vzniklo niekoľko baníckych a uhliarskych osád. Obyvatelia sa živili baníctvom, hutníctvom, uhliarstvom, drevorubačstvom, povozníctvom a vo veľkom množstve chovali rožný dobytok a ovce. Banícke ženy vyrábali čipky a výšivky. Každý piatok ich nosili na trh do Banskej Bystrice, kde ich odovzdá- vali podomovým obchodníkom (čipkárom), ktorí ich predávali po celom Uhorsku. V rokoch 1880-1922 a 1825-1952 tu bola čipkárska škola. V 19. storočí pracovali v papierňach v Harmanci a v železiarňach v Podbrezovej. V 14.-16. storočí vznikli ďalšie banícke osady, ktoré boli v roku 1860 pripojené k Starým Horám. V roku 1923-26 bola postavená vodná elektráreň. V obci bola postavená píla, ktorá bola zrušená pred rokom 1945. Obyvatelia sa zapojili do SNP. Sídlilo tu politické oddelenie Jegorovovej brigády, ktoré vydávalo noviny Československý partizán. Nemecké lietadlá bombardovali 27. 10. 1944 ustupujúce povstalecké jednotky v Starohorskej doline a spô- sobili im značné straty. V zime 1944-45 operoval v tunajších horách partizánsky oddiel Pomstiteľ mjr. Morosova, ktorý tu vydával cyklostylovaný časopis Mor ho. Na Krížnej bojoval partizánsky oddiel Jegorova. V marci 1945 zasypala lavína 15 partizánov. Najstaršou pamiatkou je gotický rímsko-katolícky kostol Panny Márie z 15. storočia, prestavaný r. 1722, kaplnka sv. Anny z roku 1794, baroková budova bývalého banského úradu z 18. storočia, pomník Jozef Dekrét-Matejovie (1774-1841), postavený bol v roku 1913, autorom je F. Šidlo. Obec je od 17. stor. tradičným Mariánskym pútnickým miestom. V rokoch 1895-96 tu pôsobil národný pracovník Jozef Kačka (1865-1938).

Knihy:

678. CHLADNÝ, Ignác Krátky náčrt minulosti pútnického miesta Starých Hôr : po stopách M. Hrivňakovho Krátkeho dejepisu Starých Hôr / zost. a modlitbami opatril Ignác Chladný. - Banská Bystrica : O. Žabka, 1928. - 81, [2] s.

Články:

679. STARÉ HORY. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 329-334.

680. STARÉ HORY. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 87-89.

681. JANČULA, Viliam Lesný roh : (povesť o kráľovi Matejovi)/ Viliam Jančula. In: Smer. – Roč. 30, č. 5 (06.01.1978), s. 8.

682. JARUNKOVÁ, Klára Púť na Staré hory / Klára Jarunková. In: Slovenské pohľady. - Roč. 95, č. 8 (1979), s. 31-52.

683. MIKOLAJ, Dušan V Medenej doline : (Obce, ľudia, krajina v boji a mieri. Seriál k 40. výročiu SNP a oslobodenia) / Dušan Mikolaj. - Obr. 3. In: Slovensko. - Roč. 8, č. 1 (1984), s. 11-13.

684. STARÉ HORY. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 115-118. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

685. (ž) Starohorský chrám bazilikou menšou / (ž). In: Katolícke noviny. - Roč. 141, č. 36 (1990), s. 1.

686. STARÉ HORY. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 223. ISBN 80-7096-152-X

687. RUSNÁK, Peter Pútnické Staré Hory / Peter Rusnák. In: Katolícke noviny. - Roč. 106, č. 33 (1991), s. 13.

688. ČUKA, Peter Postavenie obce Staré Hory ako pútnického strediska / Peter Čuka. - In: Ekonomická revue cestovného ruchu. - ISSN 0139-8660. - Roč. 29, č. 2 (1996), s. 73-79. 689. AMBROŠ, Róbert Dejiny pútnického miesta Staré Hory do konca 18. storočia / Róbert Ambroš. In: Proglas. – Roč. 7, č. 3 (1996), s. 17.. - [[Príl.] Ikon : Listy pre sacrum a profánum. - Roč. 2, č. 3 (1996).]

690. LETZ, Róbert Pútnické miesto Staré Hory v 19. a 20. storočí / Róbert Letz. In: Proglas. - Roč. 7, č. 3 (1996), s. 17-25. - [[Príl.] Ikon : Listy pre sacrum a profánum. Roč. 2, č. 3 (1996).]

691. BOTEK, Andrej Pamiatková ochrana pútnického miesta / Andrej Botek. In: Proglas. - Roč. 7, č. 3 (1996), s. 27. - [[Príl.] Ikon : Listy pre sacrum a profánum. - Roč. 2, č. 3.]

692. STARÉ HORY In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 41-43. -ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

693. KOVÁČIKOVÁ, Katarína Staré Hory spomínajú - / Katarína Kováčiková. - Fotogr. In: Bojovník. - 0323-2018. - Roč. IL, č. 8 (2004), s. 7.

694. STARÉ HORY. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 508. – ISBN 80-969388-8-6

695. KREMPASKÝ, Ján Staré Hory / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 32 (16.08.2005), s. 7.

696. (mkš) Našli starý banský vodovod / (mkš). In: Nový čas. – Roč. 16, č. 263 (15.11.2006), s. 10.

697. STARÉ HORY. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica: Spektrum Grafik , 2006. – S. 140. ISBN 80-89189-14-8 Strelníky

Počet obyvateľov: 807 Rozloha: 1833 ha 1. písomná zmienka: z r. 1465

Saiba (1465), Saiby (1629), Schajba (1786), Šajba (1920), Strelníky (1948)

Obec sa spomína v roku 1465 ako poddanská obec Ľubietovej. V 16.-17. storočí často ohrozovaná Turkami, až ju v roku 1577 prepadli. V 19. storočí sa obyvatelia zaoberali chovom oviec a dobytka, výrobou dreveného náradia, uhliarstvom, povozníctvom a pracovali v okolitých pílach a železiarskych závodoch.

Z obdobia 1. ČSR sú povestní bačovia a valasi, ktorých značný počet každoročne odchádzal za prácou na rôzne miesta Slovenska. Ešte v polovici 20. storočia tu boli zachované zrubové a murované podpivničené trojpriestorové domy pod valbovou i sedlovou šindľovou strechou, omazané a obielené s pridaním modrej hlinky. Dvory sú uzavreté vysoku bránou, za obytnou časťou je maštaľ, ovčín, stodola a kôlňa.

Knihy:

698.CHROMEKOVÁ, Valéria, Dejiny obce Strelníky / Valéria Chromeková, Alexandra Bitušíková, Ladislav Vrteľ. Strelníky : Obecný úrad , 1994. - 111 s. : Fotogr. ISBN 8096715445

Články:

699. STRELNÍKY. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 334-336. 700. STRELNÍKY. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 98.

701. KUBIŠ, P.M. Chodníky na Strelníky / P.M.Kubiš. In: Smer. – Roč. 40, č. 284 (2.12.1988), s. 8.

702. STRELNÍKY. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 118.

703. MAJLING, Vojtech Zbohom ostávajte : Pozvánka na svadobné veselie do obce Strelníky / Vojtech Majling. In: Slovenská republika víkend. - Roč. 4, č. 47/273 (1996), s. 12.

704. BALKOVIC, Ján Strelníky – srdce hubárskeho raja : Z histórie obcí nášho regiónu / Ján Balkovic. In: Priekopník. - Roč. 2, č. 25 (1996), s. 10.

705. MAJLING, Vojtech Ľudová kultúra a Strelníky / Vojtech Majling. In: Večerník. - . Roč. 5, č. 92 (16.5.1997) s. 9.

706. MRLIAN, Ondrej Evanjelický kostol v Strelníkoch ; Ondrej Mrlian. In: Projekt. - 1335-2180. - Roč. 40, č. 3 (1998), s. 30-31.

707. ČIEFOVÁ, Emília Strelníky / Emília Čiefová, Darina Šípová. In: Smer. – Roč. 2, č. 142 (22.06.1999), s. 8-9.

708. KREMPASKÝ, Ján Strelníky / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 35 (06.09.2005), s. 7.

709. STRELNÍKY. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 509. – ISBN 80-969388-8-6

710. BIELIKOVÁ, Erika Strelníky – raj zimnej a letnej rekreácie / Erika Bieliková. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 9 (07.03.2006), s. 12. Špania Dolina

Počet obyvateľov: 184 Rozloha: 1273 ha 1. písomná zmienka: z r. 1254

Poschodový banícky dom

Banícky orloj

Montana (1263), Grueb (1458), Herrengrundt (1535), Špania Dolina (1920)

Špania Dolina pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, bola kedysi preslávená po celej Európe. Prvé bane v lokalite boli otvorené v roku 1006. Tento údaj sa nedá historicky overiť, je však nepochybné, že ruda sa tu dobývala dávno predtým. Archeologické nálezy potvrdzujú dobývanie rudy už v eneolite. Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov priniesli prívlastok banská mestu Banská Bystrica a bohatstvo majiteľom hút a baní žijúcich v meste. Majitelia baní tzv. waldbürgeri mali svoje bohaté domy postavené na banskobystrickom námestí. Patrili medzi nich rody ako napr. Karoli, Jung, Ernst, Königsberger, Mühlstein, Kolmann, Lang. Ich ťažiarske práva – vyhľadávať a ťažiť zlato, striebro a ostatné kovy na celom území Zvolenskej župy - boli deklarované výnosom Bélu IV. už v roku 1242. Na prelome osemdesiatych rokov 15. storočia ťažiari udržovali bane už len z pôžičiek od Jána Thurzu. V rokoch 1494 – 1496 zakúpil alebo ako náhradu dlhov prebral Ján Thurzo, s podporou hornone- meckého kapitálu rodiny Fuggerovcov, všetky bane súkromných ťažiarov na Starých Horách, Pieskoch a Španej Doline. Thurzovsko-fuggerovský ťažiarsky podnik (1493 – 1546). Ján Thurzo začal na Španej Doline už v roku 1494 hĺbiť šachtu nového typu, tzv. hlavnú, neskoršie tiež nazývanú dolnú alebo Ferdinandovu šachtu. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír a ťažila sa takmer všetka ruda až do poslednej štvrtiny 16. storočia. Po prvých ťažkostiach sa začali hĺbiť na Španej Doline nové štôlne a šachty. Šachta Maximilián, Mária, a najhlbšia šachta Ludovika 440m. Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. Približne 36 km dlhá trasa zberných, náhonových a spojovacích jarkov privádzala vodu až spod Prašivej v Nízkych Tatrách k šachtám v Španej Doline. Vodovod sa začal budovať v 15. stor. a bol funkčný do začiatku 20. stor. Ťažbu medi ovplyvňovali samozrejme aj mnohé historické udalosti, väčšinou negatívne; banícke povstania, Bočkajovo i Rákociho povstanie, kedy sa na čas úplne prestalo pracovať. Ťažba sa nakoniec vždy obnovila i keď so sťaženými podmienkami. Raritou vo výrobe kovov boli aj tzv. meďonosné vody. Zrážková voda, ktorá presakovala cez povrchové haldy vyluhovala zbytky kovov, pričom sa tvoril síran meďnatý. Táto voda sa zachytávala do kadí, do ktorých sa kládlo šrotové železo. O 2 – 3 týždne sa na železe vytvoril kal medi – cementačná meď. Španiu Dolinu preslávili aj tzv. špaňodolinské medené poháre opradené tajuplnou premenou železa na meď. Vyrábali ich banskobystrickí zlatníci, ktorí priniesli baníkom železné plechy nastrihané na veľkosť budúcich pohárov. Plechy sa uložili do cementačných kadí a po 8 až 14 dňoch sa vyberali už medené plechy, ktoré sa ďalej upravovali. Potom sa plech dostal späť do zlatníckych dielní, kde slávne poháre uzreli svetlo sveta. Každý pohár bol vybavený riekankou, napríklad: Bol som železom, meďou som, zlato ma kryje. Zástavba obce sa postupne menila. Malé roztrúsené domčeky baníkov v strmých svahoch údolia dopĺňali nielen technické budovy okolo šácht, ale pribúdali ďalšie stupy, sklady rudy, skúšobňa, erárna budova Lavandoria, budova banskej správy priamo na námestí, budova, kde sa zhotovovali banské mapy, byty a dielne závodného kováča, tesárskeho majstra, strážnika lesov, mäsiara s bitúnkom, pisára i felčiara. Napriek všetkým snahám koncom 17. storočia pracovalo v Španej Doline už iba 800 robotníkov. Ženy baníkov a deti pracovali pri triedení rudy, no začali si privyrábať aj paličkovaním čipiek. Založili tak tradíciu špaňodolinskej čipky a v roku 1883 i školu paličkovania. Priadzu nakupovali v Cvernovej továrni na námestí. 18. storočie nachádza rudné ložiská značne vyčerpané. V 19. storočí produkcia upadá a nepokojné 40. roky a zmeny v monarchii doviedli baníctvo ku koncu. V roku 1888 sa bane zatvorili.

Knihy:

711. HYNIE, Ota O příslušnosti a stáří rudní formace v okolí Starých Hor a Španie Doliny na Slovensku / par Ota Hynie : {}[zvl. odtl.]. - [S.l.] : [s.n.], 1922. - 6 s.

712. ŠPANIA DOLINA Špania Dolina / [text Mária Pašková, Marián Skladaný ; foto, obal Ferdinand Bičan, J. Hanus, P. Styk]. - Komárno : Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, 1995. - 16 s. - (Malá vlastivedná knižnica ; č. 25)

713. DEJLOVÁ, Lýdia Čipky zo Španej Doliny : variácie / Lýdia Dejlová. [Banská Bystrica : Gabriela Šípková , 2006]

Články:

714. ŠPANIA DOLINA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 339-343.

715. ŠPANIA DOLINA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 133-134.

716. JANOTA, Igor Banský vodovod v Španej doline / Igor Janota. - Obr. 1. In: Technické noviny. Roč. 26, č. 24 (13. 6. 1978), s. 2.

717. KIRIPOLSKÝ, František Špania Dolina - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry / František Kiripolský. - Obr. 7. In: Pamiatky príroda. - č. 4 (1979), s. 13-16. 718. BAŠO, Mikuláš Špania Dolina : Úvaha nad urbanisticko-architektonickou štúdiou / Mikuláš Bašo. - Obr. 6. In: Projekt. - Roč. 21, č. 9 (1979), s. 8-10.

719. ZBUŠKO, Ferdinand Niet na čo čakať / Ferdinand Zbuško. - Obr. 8. In: Projekt. - Roč. 21, č. 9 (1979), s. 11-12.

720. KIRIPOLSKÝ, František Špaňodolinská bašta / František Kiripolský. In: Krásy Slovenska. - Roč. 57, č. 2 (1980), s. 85-86.

721. ŠOKA, Milan, 1942- Medené poháre zo Španej Doliny / Milan Šoka. In: Smer. - Roč. 32, č. 57 (7. 3. 1980), s. 8.

722. MEDVECKÁ, Mária Špania Dolina pamiatková rezervácia ľudového staviteľstva / Mária Medvecká, Viera Kaľavská. – Obr. 21. Tb. 2. In: Vlastivedný časopis. - Roč. 29, č. 3 (1980), s. 102-110.

723. DEBNÁR, Ján Hrdosť Španej Doliny / Ján Debnár. - Obr. 1. In: Sloboda. - Roč. 36, č. 35 (27. 8. 1981), s. 7.

724. BARTOŠOVÁ, Daniela Parožky, zúbky, babky, dudinky / Daniela Bartošová. In: Život. - Roč. 32, č. 18 (1982), s. 18-19.

725. HRUBÝ, Ladislav Kto si raz zvykne.. : Naša návšteva v Španej Doline / Ladislav Hrubý. - Obr. 4. In: Slovensko. - Roč. 11, č. 5 (1987), s. 12-13.

726. (vl) Medenou dolinou : Za pamiatkami starej baníckej slávy / (vl). In: Smer. – Roč. 39, č. 183 (7. 8. 1987), s. 12.

727. STARÁ, Dagmar Špaňodolinské čiašky v zbierkach Národného múzea v Prahe / Dagmar Stará. In: Múzeum. – Roč. 32, č. 3 (1987), s. 16-17.

728. POHOREC, G. Z histórie starobylej baníckej obce / G. Pohorec. In: Katolícke noviny.- Roč. 103, č.10 (1988), s. 4.

729. ŠPANIA DOLINA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 118-120. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

730. ŠPANIA DOLINA. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. S. 328. ISBN 80-215-0021-2

731. (prk) Turistická Špania dolina : Krásne túry, cenné kultúrne pamiatky / (prk). In: Smer. - Roč. 42, č. 186 (10. 8. 1990), s. 12.

732. MIARTUŠ, Vladimír Stopami baníckej slávy : ťažili tu medené rudy / Vladimír Miartuš. - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 42, č. 269 (16. 11. 1990), s. 12.

733. ŠPANIA DOLINA. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 235. ISBN 80-7096-152-X 734. IGOVÄN, A.G. Z histórie Španej Doliny / A.G. Igovän. In: Katolícke noviny. - Roč. 107, č. 36 (1992), s. 13.

735. TEREM, Ivan 730-ročná Špania Dolina / Ivan Terem. In: Priekopník. – Roč., 20, č. 44 (1992), s. 173.

736. MAJLING, Vojtech Farebné pavučiny : Keď príroda rozdeľovala svoje bohatstvo, k Španej Doline bola zvlášť štedrá / Vojtech Majling. - Fotogr. 2. In: Slovenská republika víkend. - Roč. 2, č. 40/231 (1995), s. 17.

737. LUPTÁKOVÁ, Vlasta Klenot pod Panským dielom / Vlasta Luptáková. - Fotogr. 3. In: Slovensko. - ISSN 0231-7303. – Roč. 20, č. 4 (1996), s. 14-16.

738. KUBIŠ Pavol M. Dedina ako z rozprávky : Z histórie obcí nášho regiónu / Pavol M. Kubiš. In: Priekopník. – Roč. 2, č. 30 (1996), s. 10.

739. SOKOLOVÁ, Viera Špaňodolinské kneplové staccato : Po treťom ročníku kurzu paličkovania v Španej Doline / Viera Sokolová. - Fotogr. 3. In: Národná osveta. - Roč. 7, č. 12-13 (1997), s. 37-38.

740. ZÁBOJNÍKOVÁ, Marcela Špania Dolina - európska rarita / Marcela Zábojníková. In: Hospodárske noviny. - ISSN 0862-9567. - Roč. 5, č. 161 (21. 8. 1997), s. 7.

741. VYSKOČIL, Peter Po stopách banskej činnosti / Peter Vyskočil. - Fotogr. 3. In: Krásy Slovenska. - ISSN 0323-0643. - Roč. 74, č. 11-12 (1997), s. 12-13.

742. HLAVIENKA, Ján Rudné bohatstvo Slovenska. 8. časť / Ján Hlavienka. - Fotogr. In: Slovenské národné noviny. – 0862-8823. - Roč. 9 (13), č. 28 (1998), s. 9.

743. MAJLING, Vojtech Pýcha Španej Doliny : pohľadnica z dedinky, ku ktorej paličkovaná čipka patrí ako muž k žene či máj k láske / Vojtech Majling. - Fotogr. In: Slovenská republika víkend. - Roč. 6, č. 20/115 (1999), s. 13.

744. SOKOLOVÁ, Viera Špania Dolina / Viera Sokolová. In: Smer. – Roč. 2, č. 235 (12.10.1999), s. 8-9.

745. ŠPANIA DOLINA In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. – Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 44. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

746. LIESKOVSKÁ, Renáta Špania Dolina / Renáta Lieskovská. - Fotogr. In: Pamiatky a múzeá. - 1335-4353. - č. 4 (2002), s. 46-49.

747. KARTOUS, Peter Špania Dolina / Peter Kartous. - Obr. In: Verejná správa. - 1335-7883. - Roč. 57, č. 13 (2002), s. 3 na kuléri.

748. MIŠOVIČOVÁ, Mária Kneple a meď majú čo povedať i dnes / Mária Mišovičová. - Fotogr. In: Verejná správa. – 1335-7883. - Roč. 57, č. 13 (2002), s. 24-25. 749. KARTOUS, Peter, 1943- Špania Dolina / Peter Kartous. In: Verejná správa. - 1335-7883. - Roč. 59, č. 17 (2004), s. 3.

750. ŠIMNA, Ľubomír Dolina s nádychom stredovekej slávy / Ľubomír Šimna. - Fotogr. In: Verejná správa. – 1335-7883. - Roč. 59, č. 17 (2004), s. 24-25.

751. KREMPASKÝ, Ján Špania Dolina oslavovala 750. výročie posviacky kostola a 1. písomnej zmienky / Ján Krempaský. In: Smer magazín. - Roč. 13, č. 33 (2004), s. 3.

752. GRAUS, Igor Podnikateľské aktivity mesta Banskej Bystrice a jeho obyvateľov v baníctve v období Thurzovsko-fuggerovského nájmu mediarskeho podniku / Igor Graus In: Minulosť a prítomnosť Banskej Bystrice . - Banská Bystrica : Katedra histórie FHV UMB ; Štátna vedecká knižnica, 2005. S. 87-100 . - 8085169797

753. KREMPASKÝ, Ján Špania Dolina / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 30 (02.08.2005), s. 7.

754. ŠPANIA DOLINA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 509. – ISBN 80-969388-8-6

755. V ŠPANEJ Doline otvoria banícky chodník. In: Sme. – Roč. 15, č. 91 (20.04.2006), s. 39.

756. DZUNKOVÁ, Denisa Špania Dolina : Na baňu klopajú! / Denisa Dzunková. – In: Hospodárske noviny. č. 196 (13.10.2006), s. 28.

757. ŠPANIA DOLINA. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 141. ISBN 80-89189-14-8

Pozostatky ťažobnej činnosti Tajov

Počet obyvateľov: 509 Rozloha: 929 ha 1. písomná zmienka: z r. 1544

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Rodný dom J.G.Tajovského

Tajova (1544), Teiba (1616), Tajowa (1786), Tajov (1920) Rodný dom Jozefa Murgaša

Obec vznikla asi v 15. storočí na území patriacom rodine Radvanských. V rokoch 1496 – 1500 tu postavili Thurzovci scedzovaciu a rafinačnú hutu, ktorú roku 1546 prebrala banská komora. Hutu zlikvidoval štát v roku 1893, pozemky odkúpil banskobystrický továrnik F. Löwy. V prvej polovici 20. storočia tu pracovali súkromné píly O. Pavlíka a J. Cemana. Známa bola výroba bačovského riadu (črpáky s figurálnymi ušami) a figurálna drevorezba (postavy bačov, gajdošov). V obci sa nachádza rímsko-katolícky renesančný kostol z r. 1595-97, v 18. storočí zbarokizovaný s vežou z roku 1702, kaplnky z 18. a 19. storočia a pamätná izba J. G. Tajovského v jeho rodnom dome. V obci sa narodil priekopník rádiotelegrafie Jozef Murgaš (1864-1929) a spisovateľ, prozaik a dramatik J.G. Tajovský (1874 – 1940), pochovaný na miestnom cintoríne.

Knihy:

758. SEDLÁK, Imrich Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove : Jozef Gregor-Tajovský, Hana Gregorová. Sprievodca po literárnomúzejnej expozícii / Imrich Sedlák ; Tomáš Písecký, Juraj Piško, Ľudo Sedílek, Jozef Gregor Tajovský. - Bratislava : Výstavníctvo ; S.l. : Lit. a hud. múzeum v Banskej Bystrici [vyd.], 1982. - 64 s.(Brož.) 759. STO Sto rokov ochotníckeho divadla v Tajove 1898-1998 : Pamätnica 2 / Zost. Jozef Šebo Tajov : Základná organizácia Združenia divadelných ochotníkov Slovenska , 1998. - 24 s.

Články:

760. TAJOV. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 352-355.

761. TAJOV. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 150-151.

762. KRONIKA Kronika nášho divadla 1830 – 1918. In: Javisko. – Roč. 10, č. 7 (1978), s. 206.

763. PAMÄTNÝ dom J.G. Tajovského. In: Slovenské pohľady. - Roč. 98, č. 8 (1982), s. 157.

764. BORGUĽOVÁ, Jana Pamätný dom Jozefa Gregora-Tajovského v Tajove / Jana Borguľová. In: Slovenské pohľady. - Roč. 98, č. 12 (1982), s. 138.

765. -rk- SAS po stopách slávnych rodákov / -rk-. In: Osvetová práca. - Roč. 32, č. 22 (1982), s. 44.

766. LUPTÁKOVÁ, Vlasta Cestami života / Vlasta Luptáková. - Fot. 1. In: Slovensko. - Roč. 8, č. 5 (1984), s. 26-27.

767. POLIAKOVÁ, Blanka Tajovskou dolinou / Blanka Poliaková ; Blanka Poliaková, Ján Najšel. - Obr. 5. In: Slovenka. - Roč. 36, č. 25 (1984), s. 16-17.

768. POLIAKOVÁ, Blanka Dolinou Tajovského 2 / Blanka Poliaková ; Ján Najšel, Blanka Poliaková. - Fot. 5. In: Slovenka. - Roč. 36, č. 27 (1984), s. 12-13.

769. KUBIŠ, Pavol M. Divadlo v Tajove : Zo spomienok Jozefa Šebu na 90-ročnú činnosť ochotníkov / Pavol M. Kubiš. In: Smer. - Roč. 40, č. 278 (1988), s. 12.

770. TAJOV. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 123-125. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

771. TAJOV. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 328. ISBN 80-215-0021-2

772. TAJOV. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 239. ISBN 80-7096-152-X

773. PUKOVÁ, Elena Tajovského milovaný Tajov / Elena Puková. - Fotogr. 5. In: Krásy Slovenska. - Roč. 71, č. 1-2 (1994), s. 10-11.

774. KUBIŠ, Pavol M. Tajov, divadlo a ujo Šebo : Kronika prezrádza: “Bolo to pred 95 rokmi...” / Pavol M. Kubiš. – Fotogr. 2. In: Slovenské národné noviny. - ISSN 0862-8823. - Roč. 5 (9), č. 8 (1994), s. 14-15. 775. (mb), Pamiatka Jozefa Murgaša / (mb). In: Pravda. - Roč. 4 (75), č. 114 (18. 5. 1994), s. 2.

776. ŠEBO, Jozef Nezabúdajme na osobnosti slovenskej kultúry : 30 rokov Pamätného domu Jozefa Gregora Tajovského v Tajove / Jozef Šebo. In: Národná osveta. - Roč. 8, č. 11 (1998), s. 16.

777. ŠEBO, Jozef Tajovská divadelná storočnica / Jozef Šebo. In: Javisko. - Roč. 30, č. 7-8 (1998), s. 59.

778. BURKOVSKÝ, Július, 1939- Po okolí Tajova, Králik a Kordík / Július Burkovský. - Fotogr. In: Krásy Slovenska. - 0323-0643. – Roč. 76, č. 1-2 (1999), s. 24.

779. JAHNOVÁ, Silvia Tajomný Tajov : “-miesto môjmu srdcu najbližšie” / Silvia Jahnová. In: Národná osveta. – 1335-4515. - Roč. 10, č. 19 (2000), s. 20-21.

780. TAJOV. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 44-45. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

781. ŽABKOVÁ, Soňa Jozef Šebo a Pamätný dom J.G. Tajovského / Soňa Žabková. - Fotogr. In: Múzeum. - 0027-5263. - Roč. 49, č. 4 (2003), s. 36-38.

782. ŽABKOVÁ, Soňa Pútnické miesto slovenskej literatúry : tridsaťpäť rokov činnosti Pamätného domu Jozefa Gregora Tajovského v Tajove / Soňa Žabková. - Fotogr. In: Národná osveta. - 1335-4515. – Roč. 13, č. 11 (2003), s. 19-20.

783. NOVÁK, Jozef, 1930- Mestská a obecná symbolika : Tajov (okres Banská Bystrica) / Jozef Novák. - Obr. In: Obecné noviny. - Roč. 13, č. 11 (2003), s. 17.

784. DROBNÉ Drobné čriepky z bohatého života Jozefa Gregora Tajovského / Zost. Jozef Šebo. Zvolen : Bratia Sabovci, 2004. – 17 s.

785. TAJOV. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 509. – ISBN 80-969388-8-6

786. KREMPASKÝ, Ján - KREMPASKÁ, Barbora Tajov / Ján Krempaský, Barbora Krempaská. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 11 (22.03.2005), s. 8.

787. ALBERT, Michal Tajov / Michal Albert. In: My Smer Magazín. – Roč., 16, č. 5 (07.02.2006), s. 6.

788. TAJOV. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 141. ISBN 80-89189-14-8 Turecká

Počet obyvateľov: 141 Rozloha: 1626 ha 1. písomná zmienka: z r. 1563

Dolná Turecká: Thuretzka (1563), Mali Turecká (1808) Horná Turecká: Obertureczka (1710), Welka Turecká (1808)

Bývalá banícka, hutnícka a uhliarska osada. Prvá písomná zmienka o Dolnej Tureckej je z roku 1563 a Hornej Tureckej z roku 1710. Boli tu bane na meď až do 18. storočia V roku 1828 žilo spolu v obci 548 obyvateľov v 70 domoch. Muži pracovali v lesoch ako drevorubači a povozníci, ženy vyrábali čipky a výšivky, ktoré potom nosili každý piatok na trh do Banskej Bystrice, kde ich odovzdávali čipkárom, ktorí ich predávali po celom Uhorsku. Blízko obce Turecká sa nachádza rekreačné lyžiarske stredisko - SKI Turecká.

Články:

789. JANČULA, Viliam Lesný roh : (povesť o kráľovi Matejovi)/ Viliam Jančula. In: Smer. – Roč. 30, č. 5 (06.01.1978), s. 8.

790. TURECKÁ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 253. ISBN 80-7096-152-X

791. ČUKA, Peter Niektoré aspekty negatívneho vplyvu rekreačných aktivít v modelovom území Donovaly – Turecká / Peter Čuka. - Mp. 2, obr. 3, tab. 3, res. nem., lit. 4 zázn. v češ., nem. In: Regionálne systémy životného prostredia. - Nitra : Nitrianska univerzita, 1992. - S. 179-189.

792. TURECKÁ. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 45. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

793. PAVLÍKOVÁ, Martina Krížna sa prebrala opäť k životu / Martina Pavlíková. In: Nový Čas. - ISSN 1335-4655. - Roč. 15, č. 42 (21.02.2005), s. 10.

794. TURECKÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 509. – ISBN 80-969388-8-6

795. KRČOVÁ, Erika Turecká / Erika Krčová. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 45 (15.11.2005), s. 4.

796. TURECKÁ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 141. ISBN 80-89189-14 Vlkanová

Počet obyvateľov: 1113 Rozloha: 844 ha 1. písomná zmienka: z r. 1294

Potok Wlcna (1250), Welchena, osada (1293), Velkanowa, Farkasfalwa, (1511-1578), Wlkanowa (1786), Vlkanova, Peťavá (1920), Vlkanová (1927)

Za feudalizmu patrila rôznym zemianskym rodinám (Mičinský, Benický, Bohuš a i.). S Vlkanovou splynula kedysi samostatná obec Dolná Peťavá. V minulosti tu žilo veľa nožiarov a hrebenárov. Od zač. 19. storočia tu pracoval panský mlyn. Roku 1936 vybudovaný podnik na impregnáciu dreva Sublina, v ktorom sa vyrábali hlavne železničné podvaly, telegrafné stĺpy a dlažobné kocky. Dnes pod názvom Vlkanovské strojárne a.s. sa sústreďuje na výrobu kovových hadíc a náprav pre automobilový priemysel. V súčasnosti sú v obci závody Prefasol a KK Company, v ktorých našlo zamestnanie mnoho občanov. Najstaršou pamiatkou je kaštieľ zo 17. storočia so štyrmi nárožnými vežami a so strelnými otvormi. Narodil sa tu národný umelec, literárny kritik, publicista Alexander Matuška (1910-1975), autor významných literárnohistorických a kritických diel.

Články:

797. VLKANOVÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 362-364.

798. VLKANOVÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 275-276.

799. VLKANOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 59-60. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

800. MELICHAR, Antonín Sme schopní samostatne žiť / Antonín Melichar. - Obr. 2. In: Verejná správa. - č. 1 (1996), s. 5.

801. JAVORSKÝ, František Výskum kostola zaniknutej dediny na trase diaľnice vo Vlkanovej / František Javorský. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1998 Nitra 2000. - S. 106-109.

802. VLKANOVÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 509. – ISBN 80-969388-8-6

803. VLKANOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 141. ISBN 80-89189-14-8 Okres Brezno

Rozloha: 1 265 km2 Počet obyvateľov: 66 182

Okres Brezno je šiesty najväčší okres na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a susedí až s 10 okresmi. Osou územia je rieka Hron. V okrese Brezno je 30 obcí, z toho 1 mesto. Brezno

Počet obyvateľov: 22 243 Rozloha: 12195 ha 1. písomná zmienka: z r. 1265

Berezum (1265), Brizna (1380), Bryzabanya, Bryznabanya, Brezenbanya (1404), Brezna 1516), Breznobanya (1528), Brezno (1567), Brezno nad Hronom (1927), Brezno (1948)

Prvým písomným prameňom, od ktorého sa odvíja história mesta, je listina panovníka Bela IV. z roku 1265, v ktorej sa pri vymedzení priestoru poľovačky pre liptovských osadníkov objavila zmienka o Berezume. Ku konštituovaniu Brezna ako sídla, slobodného mesta však došlo až o sto rokov neskôr. Predchádzali mu okolnosti spôsobené ničivým vpádom Tatárov v roku 1241 do Uhorska a s tým súvisiaci rastúci dopyt po drahých kovoch. Panovníci, ako vlastníci prednostných práv na ťažbu zlata, striebra a medi, videli v rozvíjajúcej sa ťažbe nový zdroj príjmov pre štátnu pokladnicu. Pozývaním zahraničných, najmä skúsených a solventných nemeckých ťažiarov do hornatých oblastí severného Uhorska dali podnet k rozvoju banského podnikania. Banícka kolonizácia tak postupovala v 13. storočí proti prúdu Hrona a mala za následok zakladanie nových osád – Banskej Bystrice, Ľubietovej a neskôr aj Brezna. Udelením mestských privilégií v roku 1380 osade Brizna iuxta Gron (budúcemu Breznu) panovníkom Ľudovítom Veľkým získali osadníci cirkevnú a správnu autonómiu. Vymedzením rozsiahlych právomocí pre banské účely a slobody v banskom podnikaní stimuloval panovník ich záujem o ťažbu drahých kovov. Počiatočná orientácia na banskú výrobu sa premietla aj do neskorších pomenovaní mesta (Bryzabanya, Brezenibanya, Breznobanya). Baníctvo ovplyvnilo prvotný rozvoj mesta. V nasledujúcom období mesto budovalo predovšetkým na privilégiách, ktoré v súvislosti s banským podnikaním získalo – malo trhové právo, dva mlyny, pivovar, mýtnu stanicu. Patrilo mu rozsiahle územie od Čierneho Hrona a hraníc Malohontu na juhu, až po Bacúch na východe a hrebeň Nízkych Tatier na severe. Na západe pri Valaskej hraničilo s Ľupčianskym hradným panstvom. Obdobie 16. – 18. storočia prinieslo podstatné zmeny v hospodárskom živote mesta. Súviseli so snahou štátu získať prevahu v banskom podnikaní, postupnom vytláčaní súkromných ťažiarov a s rozvojom hutníckeho priemyslu. Výskyt železných rúd v chotári, dostatok druhotných vstupných surovín, akými boli drevo a vodné zdroje, priniesli novú pracovnú orientáciu. Chotár Brezna, v ňom osady okolo Beňuša a na Čiernom Hrone (dnes časti obce Čierny Balog) sa stali jednou zo surovinových zásobární dreva pre banskobystrickú banskú komoru. Nové pracovné príležitosti v týchto lokalitách prilákali ďalších osadníkov – drevorubačov a uhliarov zo Štajerska a Soľnohrad- ska. Z hospodárskych zmien Brezno profitovalo. Udeľovaním rôznych privilégií si štát zabezpečoval možnosť ťažiť drevo v chotári mesta. Nebolo tomu inak ani v roku 1650, kedy panovník Ferdinand III. povýšil mesto na kráľovské. Ukončenie dlhotrvajúcich sporov a vojnových konfliktov v monarchii v 18. storočí obnovilo hospodársku aktivitu miest. V Breznianskom banskom regióne zaznamenávame čiastočnú renesanciu ťažby zlatých rúd najmä v Jarabej a Mýte pod Ďumbierom. Pre nedostatočnú efektívnosť však postupne banská výroba zaniká a perspektívou do nasledujúcich storočí ostáva remeselnícka výroba organizovaná v cechových združeniach (začiatkom 18. storočia, keď malo mesto asi 750 dospelých obyvateľov, pôsobilo v Brezne štrnásť cechových združení). Remeselníci uprednostňovali menšie sídla, kde mali možnosť získať okrem miesta v cechu aj pôdu. Táto remeselnícko - roľnícka orientácia a absencia väčšieho kapitálu mala za následok zmenu v charaktere mesta aj v nasledujúcich dvoch storočiach. Poľnohospodárstvo a remeslo sa stáva základným zdrojom obživy a príjmov obyvateľov. Proces industrializácie v 19. storočí síce mesto neobišiel, ale ho ani mimoriadne neovplyvnil. Samostatné železorudné banské a hutnícke drobné prevádzky vo vlastníctve mesta alebo podnikateľov zväčša neprekročili rámec miestneho významu a neobstáli v konkurencii s erárnymi zariadeniami. Väčší význam nadobudlo ťažiarstvo na Troch Vodách a železiareň v Bujakove, ktorá jeho produkciu spracovávala. Pracovné príležitosti poskytovali okolité hutnícke prevádzky erárneho železiarenského komplexu v Bystrej, Michalovej a Pohronskej Polhore. Z neželezných prevádzok v druhej polovici 19. storočia pôsobila v meste továreň podnikateľa Tibelyho na výrobu skladacích metrov a česákov. Obchod a dopravu surového železa do erárnych železiarní na Pohroní zabezpečoval podnikateľ Majovský. Popri kovoremeslách sa obyvatelia venovali spracovaniu kože a výrobe kožiarskeho tovaru. Obdobne to bolo aj so spracovaním živočíšnych produktov – najmä bryndze, ktorá bola známa po celom Uhorsku. Surovinové zdroje okolitých lesov sa zhod- notili v podobe stavebných materiálov, úžitkových predmetov a palivového dreva. Na začiatku 20. storočia fungovali v meste tri prevádzky: lepenkáreň (nahradila železiarsku prevádzku v Bujakove), továreň na jemný remeň a parná píla v Halnách. Mesto však malo agrárny charakter, keďže prevažná väčšina ľudí pracovala v poľnohospodárstve. Do novovzniknutej Československej republiky v roku 1918 vstupovalo Brezno s novými perspektívami, sídlili tu úrady štátnej administratívy, od roku 1953 sa stalo okresným mestom. Koncom tridsiatych rokov žilo v meste približne 5500 obyvateľov. Svojím ekonomicko - sociálnym zložením obyvateľstva patrilo k agrárnym a maloživnostníckym mestám s početnou skupinou kovorobotníctva, pracujúcou v okolitých železiarskych prevádzkach v Hronci, Piesku a Podbrezovej a skupinou obyvateľstva, ktorá sa orientovala na prácu v drevospracujúcom priemysle. Poskytovalo vzdelanie na meštianskej škole, strednej poľnohospodárskej technickej škole, v roku 1929 bola zriadená škola pre ženské povolania, koncom tridsiatych rokov pribudlo reálne gymnázium. Od roku 1938 tu pôsobil 101. delostrelecký pluk a mesto bolo sídlom okresného vojenského veliteľstva. K zmene charakteru mesta došlo až po druhej svetovej vojne v súvislosti s rozvojom strojárenskej výroby v regióne. Pracovné príležitosti poskytovala Mostáreň Brezno zameraná na produkciu stavebných žeriavov a konštrukcií. Na takmer polstoročie sa stalo Brezno priemyselným centrom Horehronia. Migrácia z okolitých dedín do mesta priniesla prudký nárast obyvateľstva, ktorého počet dosiahol štvornásobok počtu spred druhej svetovej vojny. Do roku 1960 malo mesto Brezno štatút okresného mesta, ktorý sa mu opäť prinavrátil až v roku 1996.

Knihy:

804. HREBLAY, Anton Brezno a jeho okolie : (zo zvláštnym zreteľom na národné obyčaje) : monografia / Anton Hreblay. - [S.l.] : n. vl., 1928. - 172 s. + 2 obr.

805. RAPOŠ, Karol Mesto Brezno národnému bohatierovi / zost. Karol Rapoš. - Martin : n. vl., 1929. - 102, [1]

806. ORGANIZAČNÝ Organizačný štatút mesta Brezna nad Hronom. - Brezno : [s.n.], 1932. - 87, [1] s.

807. RAPOŠ, Karol Dejiny cirkvi ev.a.v. breznianskej (v súvise s dejinami mesta Brezno n. Hr.) : na 150-ročnú pamiatku posvätenia chrámu Božieho breznianskeho / zost. Karol Rapoš. - Brezno : Ev. a.v. cirkev v Brezne n./Hr., 1938. - 173, [2] s.

808. HREBLAY, Anton Brezno a okolie : turistický sprievodca / Anton Hreblay. - Bratislava : ŠTN, 1954. - 97, [2] s.

809. BREZNO Brezno sedemstoročné / autor. kol.: Július Alberty ... [et al.] ; fot.: Viktor Štens ; Rudolf Žilinka: Pozdrav jubilantovi [úvod]. - Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. - 211, [3] s. - (Náš kraj ; zv. 43) (viaz). 810. TRIDSAŤ 30 slobodných breznianských rokov : bulletin / [úvod:] Emil Lukáč. - [Brezno] : MsNV : Dom kultúry ROH, 1975. - 23, [1] s.

811. BOŠELA, Lukáš Brezno / Lukáš Bošela ; Emil Lukáč, Lukáš Bošela, Peter Berčík, Pavol Horváth, Milan Fabian. - Martin : Osveta, 1979. - 132 s., 24,55 AH. - (Edícia fotografických vlastivedných publikácií)

812. ČAVOJSKÝ, Ladislav Divadlo v Brezne : Rozprávanie o stopäťdesiatročnej divadelnej tradícii alebo Ako je Chalupka živý u Chalupkovcov / Ladislav Čavojský ; M. Kubiš. - Brezno : s.n., 1988. - 74 s.

813. BOŠELA, Lukáš Brezno a okolie / Lukáš Bošela ; Jozef Thurzo. - Martin : Osveta ; S.l. : MNV v Brezne [vyd.], 1990. - 80 s., 12,76 AH ISBN 80-217-0178-1 (Viaz.)

814. KREUTZ, František Čriepky z breznianskeho rínku / František Kreutz ; Graf. upr. Ľubica Škrinárová ; Ilustr. Jozef Cesnak ; Návrh väzby a obál. Ľubica Škrinárová. - Banská Bystrica : TATRAVEL, 1993. - 192 s. ISBN 80-901154-1-1 (viaz.)

815. KRIŠTOFOVÁ, Ivica Sprievodca po breznianskych cintorínoch / zostavila: Ivica Krištofová. - Brezno : Horehronské múzeum , 1995. - 26 s. ; 21 cm

816. BREZNO Brezno. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 16 (1997), s. 4.

817. BORGUĽOVÁ, Jana Chalupkovo Brezno v pamäti / Jana Borguľová, Matej Kán. - Bratislava : Národné osvetové centrum, 1997

818. BREZNO Brezno - mesto, ktoré ti podáva ruku / [zostavovatelia: Anna Štulrajterová, Ján Weiss]. - Banská Bystrica : Štúdio HARMONY, 1998. - 95 s. ISBN 80-967757-3-1 (viaz.)

819. BALDOVSKÝ, Oto Osobnosti matičného života v Brezne / Oto Baldovský. - Brezno : Miestny odbor Matice slovenskej, 1999. - 45 s. ISBN 80-968059-9-1 (brož.) 820. BREZNO Brezno a okolie : bedeker regiónu Horehronie : pamiatky, príroda, zaujímavosti / ved. projektu: Anna Štulrajterová ; odborná spolupráca: Ján Weiss ; koncepcia a grafický dizajn: Ľubica Škrinárová. - Banská Bystrica : Štúdio Harmony [2002]. - 48 s. ISBN 80-968547-2-0 (brož.)

821. BREZNO Brezno v premenách času / zostavovatelia: Anna Štulrajterová, Ján Weiss ; autori textov: Július Alberty ... [et al.] ; fotografie: Anna Nociarová ... [et al.] Banská Bystrica : Harmony , 2005.

822. URBAN, Peter, Slovník významných prírodovedcov so vzťahom k mestu Brezno / Peter Urban, Emil Urban [S.l.] : vl. n. , [2005]. 57 s. : lit., footgr. ; 20 cm . ISBN 8096938169 (brož.)

Články:

823. BREZNO. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 178-190.

324. BREZNO. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 241-243.

825. LAUBERT, Ernest Brezno a Dóczyovci : Povesti / Ernest Laubert ; Šida. In: Smer. - Roč. 30, č. 236 (6. 10. 1978), s. 8.

826. BYSTRICKÝ, Pavol Za Mostárom do Brezna : Súbor zachovávajúci ľudovú kultúru Horehronia / Pavol Bystrický. – Obr. 1. In: Sloboda. - Roč. 35, č. 34 (1980), s. 4.

827. ČAVOJSKÝ, Ladislav, 1932- Breznianske divadelné jubileum/ Ladislav Čavojský. In:Javisko. - Roč. 16, č. 3 (1984),s.122-126.

828. BREZNO. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 63-72.

829. BREZNO. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 326. ISBN 80-215-0021-2

830. BREZNO. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 30. ISBN 80-7096-152-X

831. MIKOLAJ, Dušan Uprostred krajiny : Na návšteve v horehronskom Brezne / Dušan Mikolaj. - Fot. 3. In: Slovensko. - Roč. 15, č. 7-8 (1991), s. 14-17.

832. GLOCKOVÁ, Mária Brezno v premenách času / Mária Glocková. - Obr. 3. In: Smer dnes. - Roč. 2, č. 233 (2. 10. 1992), s. 5.

833. BURDANOVÁ, Zuzana Dotyky so skutočnosťou : Architektonický scenár budúcnosti dedín / Zuzana Burdanová. – Fotogr. 5. In: Národná osveta. - Roč. 4, č. 6 (1994), s. 6-8.

834. PAZÚRIK, Milan Brezno otvára brány : Slávnosti zborového spevu na Horehroní / Milan Pazúrik. Fotogr. 1. In: Národná osveta. - Roč. 4, č. 22 (1994), s. 15-16. 835. LOBOTKA, Vojtech Vývoj obyvateľstva Brezna / Vojtech Lobotka. - Res. angl., rus., lit. 16 zázn. v maď., slov. In: Acta Facultatis rerum naturalium Universitatis Comenianae. Geographica 28. - Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990. - ISBN 80-08-00112-7. - S. 131-147.

836. SIMONIDESOVÁ, Vlasta V prospech občanov a mesta / Vlasta Simonidesová. In: Verejná správa. – č. 1 (1996), s. 8 a 26.

837. PREDSTAVUJEME kraje a okresy / Aut. Marta Šajbidorová, Ľuboš Savara, Vendelín Dvorský, Mária Hanesová, Jaroslav Sihelský, Daniel Rakyta. In: Verejná správa. - č. 23 (1996), s. 2-5 a 17.

838. FAŠKO, Vladimír Historické korene národného uvedomenia Brezňanov a ich kontinuita so súčasnosťou / Vladimír Faško. In: Národná kultúra v živote miest a obcí na Slovensku. - Žilina : Knižné centrum, 1997. – 80-88723-56-6. - S. 42-44.

839. ŠTEVKOVÁ, Zdena Šťastné detstvo : dvadsaťročný jubilant z Horehronia / Zdena Števková. - Fotogr. In: Národná osveta. - Roč. 8, č. 21 (1998). - [[Príl.] Folklór. - Roč. 4, č. 6 (1998), s. XV-XVI.]

840. ŠTULRAJTEROVÁ, Anna Dni mesta Brezna : o podujatí v Brezne pri príležitosti 735. výročia prvej písomnej zmienky / Anna Štulrajterová. - Fotogr. In: Národná osveta. - Roč. 10, č. 18 (2000), s. 19-20.

841. MICHLÍK, František Brezno pokojné centrum romantického Horehronia / František Michlík. - Fotogr. In: Kormorán. - 1335-6909. - Roč. 3, č. 2 (2001), s. 9-15.

842. ČAJKO, Jozef Pozoruhodné centrum Horehronia : Brezno / Jozef Čajko. In: Formát. - ISSN 1336-1325. – Roč. 4, č. 2 (2005), s. 29-31.

843. MESTO medzi frontami / Ján Zemko. In: Bojovník. - ISSN 0323-2018. - Roč. 50, č. 7 (2005), s. 4.

844. LOCEK, Marek Prechádzky historickým Breznom (2) : Z diela prvého breznianskeho historika / Marek Locek. In: Horehronie. - Roč. 13, č. 33 (2005), s. 8.

845. BREZNO. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 519-520. – ISBN 80-969388-8-6

846. SEDLICKÝ, Tibor, 1924- Spevácky zbor mesta Brezno / Tibor Sedlický. In: K dejinám zborového spevu na Slovensku. – Banská Bystrica ; Bratislava : Univerzita Mateja Bela : Literárne a hudobné múzeum : Národné osvetové. - 80-8055-039-5. - S. 41.

847. KYSELOVÁ, Alžbeta Brezno : Európa sa nekončí v Bratislave! /Alžbeta Kyselová. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 2 (17.012006), s. 11. Bacúch

Počet obyvateľov: 1029 Rozloha: 3880 ha 1. písomná zmienka: z r. 1274

Kostol sv. Jozefa

Bazuch, Batzuch, Watzuch (1563), Baczuch (1656)

Tunajšie lesy sa spomínajú už roku 1274 (silva Wazuch).Osada vznikla asi až v polovici 15. storočia na území Brezna, okolo železnorudných baní a hút (Pliešky, Špitál, Hutky). Ťažilo sa zlato, striebro, meď a železo. Majiteľmi boli v rokoch 1470-1563 banskobystrickí podnikatelia Schaffer a Gaismair. Po roku 1563 bola ďalšia prevádzka baní a hút zastavená. Na návrh Castelovej komisie roku 1602 obnovil erár ťažbu železnej rudy a pričlenil ho k podniku v Hronci. Obec sa zmenila na komorskú, prevažne drevorubačskú osadu. Nepriaznivé sociálne pomery vyvolávali nepokoje najmä po roku 1860. Obyvatelia pracovali ako lesní robot- níci a na miestnej píle. Zaoberali sa i pltníctvom a odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce. Obec sužovali časté požiare (1905, 1921, 1935 a1953), po ktorých nasledovalo vysťahovalectvo.V obci sa nachádza prameň minerálnej vody „Prameň Boženy Němcovej“ a technicko-kultúrna pamiatka Tajch.

Prameň Boženy Němcovej Priehradný múr „Tajch“ Články:

848. BACÚCH. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 115-117.

849. BACÚCH. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 113.

850. BACÚCH. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 72 ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

851. BACÚCH. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 10. ISBN 80-7096-152-X

852. REMIAŠOVÁ, Alžbeta Bacúšania / Alžbeta Remiašová. In: Slovenka. – Roč. 43, č. 41 (10.10.1991), s. 8.

853. ŠPÁNIK, Karol Zaujímavosti Horehronia / Karol Špánik. - Fotogr., obr. In: Krásy Slovenska. - ISSN 0323-0643. - Roč. 73, č. 9-10 (1996), s. 30-31.

854. BALKOVIC, Ján Bacúch : Z histórie obcí nášho regiónu / Ján Balkovic. In: Priekopník. – Roč. 2, č. 32 (1996), s. 10.

855. BACÚCH Bacúch. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 17 (1997), s. 4.

856. (mc) Medzníky histórie a súčasnosti 725-ročného Bacúcha / (mc). In: Horehronie. – Roč. 7, č. 38 (1999), s. 1 a 4.

857. SOKOLOVÁ, Viera Bacúch / Viera Sokolová. In: Smer. – Roč. 2, č. 154 (07.07.1999), s. 8-9.

858. HRONČEK, Pavel Vplyv banskej činnosti na krajinu v okolí Bacúcha / Pavel Hronček, Norbert Polčák. In: Geografické informácie 7. II. diel. - Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2002. – 80-8050-543-8. - S. 53-59.

859. KAZANSKÝ, Rastislav Bacúch / Rastislav Kazanský In: BB Žurnál. - . Roč. 2, č. 9 (2002) s. 5.

860. (mc) Stoštyridsať rokov Kostola svätého Jozefa v Bacúchu / (mc) In: Horehronie. - . Roč. 11, č. 47 (2003) s. 2.

861. VUNDROVÁ, Magdaléna Oslávili jubileum oslobodenia : Bacúch / Magdaléna Vundrová. In: Bojovník. - ISSN 0323-2018. - Roč. 50, č. 6 (2005), s. 5.

862. BACÚCH. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 521. – ISBN 80-969388-8-6 Beňuš

Počet obyvateľov: 1175 Rozloha: 2569 ha 1. písomná zmienka: z r. 1380

Beneshawa (1380), Benusch, Benesium (1563), Beňuš (1808), Beňuša (1920), Beňuš (1927)

Pôvodná banícka osada sa po prvý raz spomína v roku 1380. V lesnom poriadku panovníka Maximiliána z roku 1585 sa spomínajú dve osady, Malý a Veľký Beňuš. V roku 1551-1553 sa spomínajú bane na zlato, roku 1556 na striebro, po roku 1565 už len drevorubačská osada banskej komory. V 17. storočí sa obec rozšírila o ďalšie tzv. handle: Filipovo, Gašparovo, Braväcovo, Srnkovo a Podholie. Okrem práce v lesoch a na pílach zaoberali sa aj chovom dobytka, pltníctvom, salašníctvom, tkaním plátna a súkna. V osade Gašparovo postavená parná píla. Pílu po roku 1945 zmodernizovali a rozšírili a od roku 1965 bola závodom Smrečiny. V obci sa nachádza neskorobarokový rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1778-1780. Uprostred obce je klasicistická kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1810 a klasicistická zvonica nad obcou zo začiatku 19. storočia.

Články:

863. BEŇUŠ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 170-172.

864. BEŇUŠ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 159.

865. NOCIAR, Jozef Dvojité jubileum Beňuša : (200 rokov kostola a 600 rokov obce.) / Jozef Nociar. - Obr. 2. In: Katolícke noviny. - Roč. 95, č. 34 (1980), s. 4.

866. KRÁLIKOVÁ, Eva Kronika obce Beňuš / Eva Králiková. In: Vlastivedný časopis. - Roč. 30, č. 1 (1981), s. 45-46.

867. BEŇUŠ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 75. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

868. BEŇUŠ Beňuš. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 18 (1997), s. 4.

869. BEŇUŠ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 521. – ISBN 80-969388-8-6

870. KYSELOVÁ, Alžbeta Beňuš / Alžbeta Kyselová. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 38 (26.09.2006), s. 26. Braväcovo

Počet obyvateľov: 719 Rozloha: 3000 ha 1. písomná zmienka: z r. 1630

Brawacowo (1808), Braväcovo, (1957)

Obec Braväcovo sa rozprestiera na južných svahoch strednej časti Nízkych Tatier. V rodnom liste má dátum z konca 16. storočia, kedy existovala ako komorská drevorubačská osada na území dnes už susednej obce Beňuš. Ako však Braväcovo, či susedná obec Beňuš vznikli, nie je dodnes úplne známe. Braväcovo, i 2 km vzdialená susedná obec Beňuš sa spomínajú v roku 1630 v Breznianskych listinách (Acta Consularia 1549 - 1638). Ďalší dokument uvádza, že Braväcovo s osadami Podholie a Srnkovo bolo založené v XVI. storočí nemeckými baníkmi a poľskými uhliarmi. Pracovali tu v medených baniach, po vyčer- paní ložísk rúbali lesy a usadili sa na tomto území natrvalo. Zaujímavý je aj pôvod názvu tejto malebnej dedinky. Ako uvádzajú dobové pramene, ale i súčasní pamätníci obce, ešte pred vznikom Braväcova sa na tomto území nachádzali rozsiahle bariny a močiare. V týchto barinách sa radi zdržiavali diviaky - bravy, ktoré tu žili ako v chlievoch. Práve tieto zvieratá dali zrejme aj pôvod názvu vtedy ešte osady menom Braväcovo. Pôvodne bola osada Podholie 1500 m vyššie na severozápad Pod Hoľu, odkiaľ je odvodené meno osady. Osada Srnkovo je najsevernejšia a rozlohou najmenšia. Založil ju praotec Srnka. Braväcovo ako obec bola až do konca 50-tych rokov 20. storočia súčasťou obce Beňuš. Úplnú samostatnosť získala v roku 1957 ako najmladšia obec okresu Brezno. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo drevorubačstvom, ovčiarstvom a prácou v okolitých železiarskych podnikoch. Keďže obec až do roku 1957 nebola samostatná, nemohli sa zachovať ani jej relikvie - pečať a iné symboly, charakterizujúce obec.

Články:

871. BRAVÄCOVO. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 176-177.

872. BRAVÄCOVO. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 236.

873. BRAVÄCOVO. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, - Bratislava : Šport, 1989. – S. 75.

874. BRAVÄCOVO: In: Horehronie. – Roč. 5, č. 19 (1997), s. 4.

875. ŠÍPOVÁ, Darina: Braväcovo / Darina Šípová. – In: Smer. – Roč. 2, č. 229 (05.10.1999), s. 8.

876. DIANIŠKOVÁ, Zlatica Spomienka na Braväcovo / Zlatica Dianišková. In: Horehronie. - Roč. 12, č. 32 (2004), s. 8.

877. BRAVÄCOVO. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 521. – ISBN 80-969388-8-6

878. V BRAVÄCOVE sa konal už piaty raz folklórny festival. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 28 (18.07.2006), s. 2. Bystrá

Počet obyvateľov: 197 Rozloha: 1589 ha 1. písomná zmienka: z r. 1563

r. 1563 WISTRA, Wistra, Bisztra (1563)

V roku 1563, keď sa kráľovská komisia hodnotiaca stav lesov na Horehroní ocitla v okolí Wistrej, našla tu fungujúcu hutu na výrobu železa. V jej okolí vzniklo postupne sídlo dnešnej Bystrej. Súkromní ťažiari tu v 16. – 17. storočí dolovali zlato a striebro, obyvatelia pracovali ako drevorubači a uhliari. V nasledujú- cich dvoch storočiach sa postupne v troch hámroch, patriacich Hrončianskemu železiarskemu komplexu, spracovávalo surové železo z Hronca, Pohronskej Polhory a Tisovca. Hoci bola Bystrá evidovaná ako komorská osada erárnych železiarní, v povedomí obyvateľov zostáva baníckou osadou. Svedčia o tom aj náhodne objavené relikvie sv. Barbory, patrónky baníkov, uložené do monštrancie tunajšej kaplnky v roku 1816. V roku 1896 sa obec osamostatnila. V roku 1960 bola zlúčená s obcou Mýto pod Ďumbierom. Od roku1990 je Bystrá znovu samostatnou obcou. Bystrianska jaskyňa: Nachádza sa v Bystriansko - valaštianskom krase Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá, neďaleko južného úpätia Nízkych Tatier. Vytvorená je zo strednotriasových vápencov ponornými vodami Bystrianky. Pozostáva zo Starej jaskyne, Pekla a Novej jaskyne, dosahuje dĺžku asi 2000 m. Starú jaskyňu objavili v roku 1923, ďalšie časti v rokoch 1926 a 1932. Časť jaskyne bola sprístup- nená v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490m. Od roku 1972 sa využíva na speleoterapiu. V strede obce sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Floriána postavený v roku 1914-1915, ďalej sa tu nachádza zvonica a kaplnka sv. Jána Nepomuckého postavená roku 1836. Obec Bystrá je rodiskom významných osobností: narodil sa tu pedagóg, publicista, redaktor Jaroslav Samuel Zachej (1841- 1918), spisovateľ František Švantner (1912-1950), profesor Technickej univerzity vo Zvolene Adolf Priesol (1926-2005) a básnik, spisovateľ pre deti, dramatik a prekladateľ Marián Kováčik (1940). .

Články:

879. BYSTRÁ - MÝTO pod Ďumbierom. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 274-276.

880. BYSTRÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 258.

881. ŠPÁNIK, Karol Lyžiarske stopy na Bystrej / Karol Špánik. In: Krásy Slovenska. - Roč. 56, č. 1 (1979), s. 32.

882. SLIACKY, Jozef Bystrá - najvyššia hora v kraji / Jozef Sliacky. In: Smer. - Roč. 35, č. 285 (2. 12. 1983), s. 12.

883. LOUDÍN, J. Bystrá : Na najvyššom vrchole Západných Tatier / J. Loudín. In: Smer. - Roč. 41, č. 134 (9. 6. 1989), s. 12. 884. HLAVATÝ, Milan Najvyšší vrchol nášho kraja : Tip na zaujímavú túru / Milan Hlavatý. - Mp. 1. In: Smer. - Roč. 42, č. 198 (24. 8. 1990), s. 12.

885. VONGREJOVÁ, Eva Bystrá / Eva Vongrejová. In: Horehronie. – Roč. 1, č. 13 (1993), s. 3.

886. BYSTRÁ Bystrá. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 20 (1997), s. 4.

887. BUBLÍK, Oldřich V Bystrej doline / Oldřich Bublík. - Fotogr. In: Tatry. - Roč. 38, č. 5 (1999), s. 16-17.

888. ŠTEFÁNIK, Branislav Západné Tatry - Bystrá : k najvyšším vrcholom slovenských hôr / Branislav Štefánik. - Fotogr., obr. In: Krásy Slovenska. - 0323-0643. - Roč. 77, č. 7-8 (2000), s. 12.

889. BYSTRÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 521. – ISBN 80-969388-8-6

890. ŠTEFANČÍKOVÁ, Štefánia Bystrá / Štefánia Štefančíková. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 41 (18.10.2005), s. 7. Čierny Balog

Počet obyvateľov: 5205 Rozloha: 14717 ha 1. písomná zmienka: z r. 1545

Balog (1863), Feketebalog (1888), Balog, Čierny Hronec (1920), Čierny Balog (1948)

Po vydaní Maximiliánovho lesného poriadku roku 1565 vznikajú v juhovýchodnej časti chotára Valaskej na území Ľupčianskeho panstva drevorubačské osady banskej komory. – Balog, Dobroč, Dolina, Fajtov, Jánošovka, Jergov, Látky, Komov, Krám, Krškov, Medveďov, Pustô, Vydrovo, Závodie. Všetky existovali už v polovici 18. storočia a celý komplex sa nazýval Čiernohronský handel. Od konca 18. storočia bol centrom Krám, po roku 1850 Balog. Za feudalizmu osadníci nepatrili do kategórie poddaných, mali zvláštne výsady a pracovné vzťahy, pracovali za mzdu a naturálne pôžitky, mohli si chovať určitý počet kusov dobytka regulovaného komorou. Kríza v drevárstve ich vháňala v 2. polovici 19. storočia do ťažkého položenia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa osadníci márne domáhali úprav pomerov, čo malo za následok vypuknutie štrajkov lesných robotníkov a povozníkov (r. 1933, 1936). Začiatkom 20. storočia sa započalo so stavbou úzkokoľajnej lesnej železnice. Prvý úsek Hronec – Čierny Balog bol postavený v roku 1910. Postupne sa postavili odbočky na lesnú správu v Dobroči, Kráme a Osrblí. V obci sa nachádza klasicistický kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1797-1804. Pred Kultúrnym domom sa nachádza pomník padlým v SNP a pomník J.Dekreta – Matejovie. V chotári sa nachádza štátna prírodná rezervácia Dobročský prales. V Dobroči sa narodil priekopník lesníctva na Slovensku Jozef Dekret-Matejovie (1774-1841). V Čiernom Balogu sa narodili pedagóg a matematik Anton Auxt (1931-1987) prozaik, dramatik a filmový scenárista Peter Kováčik (1936), lekár a politik Tibor Šagát (1942), a prozaik, publicista, dramatik a scenárista Ladislav Ťažký (1924).

Knihy:

891. MLYNÁRIK, Ján Čiernobalocký štrajk / Ján Mlynárik. - Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963. – 134, [2] s. - (Náš kraj ; zv. 27)

892. ZEMKO, Ján Čierny Balog : partizánska obec v minulosti a dnes / autori: Ján Zemko a kol. ; fot., reprodukcie, perovky: Oliver Bašovský...[et al.] ; preklady resumé: Katarína Balacenková [ruš.], Silvia Lacúchová [nem.], Karel Haltmar [angl.]. - Martin : Osveta, 1975. - 23 mp. príl. (viaz.) 893. KOVÁČIK, Peter, Čierny Balog : Monografia / Peter Kováčik, Ladislav Ťažký a kol.; fotogr. Peter Berčík a kol. Banská Bystrica : Forza , 2003. - 292 s. : Fotogr. ; 29 cm. ISBN 8096847538

Články:

894. ČIERNY BALOG. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 194-199.

895. ČIERNY BALOG. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 297- 299.

896. ŤAŽKÝ, Ladislav Uhliari a drevorubači na Čiernom Balogu / Ladislav Ťažký. - Res. rus., nem. In: Slovenský národopis. - Roč. 28, č. 2 (1980), s. 293-307.

897. KIRIPOLSKÝ, František Pamiatky v Čiernom Balogu / František Kiripolský. - Obr. 6. In: Krásy Slovenska. - Roč. 59, č. 7 (1982), s. 36-37.

898. MAGURA, Peter Nepomohla ani streľba : Päťdesiat rokov od štrajku v Čiernom Balogu / Peter Magura. In: Ľud. – Roč. 36, č. 132 (7. 6. 1983), s. 3.

899. ČERPÁ z tradícií ľudu : Päťdesiat rokov folklórnej skupiny Kyčera v Č. Balogu / (pmk). In: Smer. – Roč. 35, č. 130 (4. 6. 1983), s. 1-2.

900. GALLO, I. Hrdinská minulosť spätá so súčasnosťou : Návšteva v Izbe revolučných tradícií v Čiernom Balogu / I. Gallo. In: Ľud. - Roč. 37, č. 81 (4. 4. 1984), s. 5.

901. MIKOLAJ, Dušan Na zvyšku trate / Dušan Mikolaj. - Obr. 4. In: Slovensko. - Roč. 9, č. 1 (1985), s. 20-21.

902. ŠIMONOVIČOVÁ, Alžbeta Korene stromu života / Alžbeta Šimonovičová. - Obr. 4, Mapa 1. In: Nové slovo. - Roč. 28, č. 34 (1986), s. 6-7.

903. KUBIŠ, Pavol M. Z bohatej klenotnice ľudových zvykov a obyčajov / Pavol M. Kubiš. In: Smer. - Roč. 38, č. 302 (23. 12. 1986), s. 12.

904. ČIERNY BALOG : Jedno z centier revolučného hnutia na Horehroní / (prk). In: Smer. - Roč. 39, č. 153 (3. 7. 1987), s. 12.

905. ČIERNY BALOG. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 77-80. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

906. ČIERNY BALOG. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 326. ISBN 80-215-0021-2

907. ČIERNY BALOG : Pamätné miesta Slovenského národného povstania (5) / (PMK). - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 41, č. 170 (21. 7. 1989), s. 12. 908. HASALA, Tomáš Balog / Tomáš Hasala ; Dušan Malý. - Fot. 5. In: Dotyky. - Roč. 2, č. 6 (1990), s. 35-38.

909. GOLDBERGEROVÁ, Antónia Hora vonia nielen hríbami / Antónia Goldbergerová. - Obr. 2. In: Roľnícke noviny. - Roč. 45, č. 202 (29. 8. 1990), s. 4.

910. ČIERNY BALOG. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 45. ISBN 80-7096-152-X

911. PETROVÁ, Nataša: Pohľadnica z Čierneho Balogu / Nataša Petrová. - Fot. 2. Mp. 1. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 3(7), č. 24 (1992), s. 8-9.

912. ČIERNY BALOG. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 21 (1997), s. 4.

913. ŠARAFÍN, Michal Naše Slovensko : Čierny Balog - mikroregión turistiky Čierny Hron / Michal Šarafín. - Obr. 1. In: Národná osveta. - Roč. 7, č. 4 (1997), s. 6.

914. BURKOVSKÝ, Július, 1939- Okolie Čierneho Balogu / Július Burkovský. - Fotogr. In: Krásy Slovenska. - 0323-0643. - Roč. 76, č. 3-4 (1999), s. 22.

915. BERTOVÁ, Nina Čierny Balog / Nina Bertová. In: Smer. – Roč. 2, č. 130 (08.06.1999), s. 8-9.

916. ZAŤKOVÁ, Magdaléna Prvý lesnícky skanzen na Slovensku / Magdaléna Zaťková. - Fotogr. In: Geografia. - 1335-9258. – Roč. 12, č. 1 (2004), s. 42-43.

917. FÁBRY, Robert Čiernohronská železnička, jej história, súčasnosť a smerovanie / Robert Fábry. In: Valaštiansky hlásnik. Roč. 3, č. 4 (2005), s. 8.

918. REPISKÁ, Viera Čierny Balog / Viera Repiská. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 28 (19.07.2005), s. 4.

919. KOPEROVÁ, Eva V Čiernom Balogu budujú Urbanov vrch / Eva Koperová. In: Pravda. - ISSN 1335-4051. – Roč. 15, č. 173 (27.07.2005), s. 4.

920. ČIERNY BALOG. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 521-522. – ISBN 80-969388-8-6 Dolná Lehota

Počet obyvateľov: 734 Rozloha: 5544 ha 1. písomná zmienka: z r. 1358

Petwrlehota (1424), Lehota Petri (1455), Petrik Lehathaya (1464), Inferior Lehotha (1528), Lehotka (1536), Dolná Lehôtka (1920), Dolná Lehota (1927)

Obec na území Ľupčianskeho panstva založil roku 1358 lokátor Petrík, richtár z Predajnej. Nových osadníkov oslobodil panovník Ľudovít I. na 20 rokov od dávok a šoltýsovi Petríkovi dal dedičné richtárstvo. Súčasný názov obec používa od roku 1470. Koncom 17. storočia na návrh banskobystrickej komory bolo odňaté dedičné richtárstvo a obyvatelia obce v roku 1672-1848 furmančili v rámci robôt pre erárne bane a huty, pracovali ako panskí hájnici a rybári. V 18. až 20. storočí sa obyvatelia obce zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka, obchodovali ako čipkári s drobným tovarom po celom Uhorsku a Balkáne a pracovali v priemyselných podnikoch na okolí. Koncom 19. storočia bola objavená antimónová ruda, ktorá sa spracúvala vo Vajskovej. V Dolnej Lehote – lome bola v rokoch 1940-46 úpravovňa antimónovej rudy. Do roku 1948 bola v prevádzke píla. V obci sa nachádza rímsko - katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1914 a klasicistická kaplnka sv. Jána Krstiteľa z roku 1818. V katastri obce je rekreačné stredisko Krpáčovo. Dolná Lehota je rodiskom 1. slovenského kozmonauta plk. Ing. Ivana Bellu (1964-).

Knihy:

921. DLHÝ, M.C. Samo Chalupka (1812-1884) : z príležitosti odhalenia pamätnej tabule v Hornej Lehote / M.C. Dlhý. - Podbrezová : Miestny výbor Matice slovenskej, 1927. - 8 s.

922. CZIRÁKOVÁ, Janka Spoločenstvo prírody : sprievodca chotárom obce Dolná Lehota v Národnom parku Nízke Tatry. - Banská Bystrica : Dali, c2003. - 11 s. ISBN 80-89090-05-2 (brož.)

Články:

923. DOLNÁ LEHOTA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 200-201.

924. DOLNÁ LEHOTA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 330.

925. DOLNÁ LEHOTA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, - Bratislava : Šport, 1989. – S. 80.

926. VONGREJOVÁ, Eva: Dolná Lehota / Eva Vongrejová. In: Horehronie. – Roč. 1, č. 24 (1993), s. 3.

927. DOLNÁ LEHOTA: In: Horehronie. – Roč. 5, č. 23 (1997), s. 4.

928. DOLNÁ LEHOTA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 522. – ISBN 80-969388-8-6 Drábsko

Počet obyvateľov: 234 Rozloha: 477 ha 1. písomná zmienka: z r. 1566

Drabsko (1815), Drabszka (1818), Drabszkó (1882), Drábsko (1926)

Názov územia Na Drapskie bol známy už roku 1566. Osadu založila rodina Forgáčovská v roku 1810 s kolonistami z Oravy. Ešte v roku 1920 patrila ako osada Lomu nad Rimavicou. Krátko nato sa osamostatnila ako Drábsko. Obyvatelia sa živili prácou v lese, výrobou šindlí, poľnohospodárstvom a chovom dobytka.

Knihy:

929. RONČÁK, Emil Lom nad Rimavicou a okolie : vrchárske obce Lom nad Rimavicou, Drábsko a Sihla / Autori: Emil Rončák ; spoluautori: Daniel Rakyta, Ľudovít Kubiš. - Lom nad Rimavicou : Obecný úrad, 2001. – 54 s. ISBN 80-968675-9-8 (brož.)

Články:

930. DRÁBSKO. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 210-211.

931. DRÁBSKO. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 350.

932. DRÁBSKO. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 85. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

933. VONGREJOVÁ, Eva Drábsko / Eva Vongrejová. In: Horehronie. – Roč. 1, č. 18 (1993), s. 3.

934. DRÁBSKO Drábsko. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 22 (1997), s. 4.

935. DRÁBSKO. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 522. – ISBN 80-969388-8-6 Heľpa

Počet obyvateľov: 2929 Rozloha: 4172 ha 1. písomná zmienka: z r. 1549

Helpa (1551), osada Helpianska (1775), Heľpa (1920)

Najstaršia písomná zmienka o existencii obce pochádza z urbáru Muránskeho panstva z roku 1549, v ktorom habsburský generál Mikuláš zo Salmu spísal práva a povinnosti obyvateľov horehronských osád, medzi nimi aj Heľpy. V tomto súpise sa uvádza, že v Heľpe žijú bratia Jakub a Peter Heľpänskí na spoločnej usadlosti, kde chovajú 250 oviec. Teda najstaršími doposiaľ zistenými obyvateľmi obce boli pastieri oviec, nazývaní valasi. S rozširovaním plôch poľnohospodárskej pôdy sa postupne venovali aj pestovaniu poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka. Takto sa z pôvodných pastierov už v 17. storočí stávali roľníci. Nachádzal sa tu mlyn, píla, valcha, pivovar, neskôr tehelňa. Koncom 18. storočia sa v chotári obce ťažila železná ruda. V roku 1800 bol postavený neskorobarokový rímsko-katolícky kostol. V roku 1906 bola väčšia časť obce zničená požiarom. Obec patrí do významnej etnografickej oblasti. V roku 1928 prof. Karol Plicka natáčal v obci hry heľpianskej mládeže, ktoré zaradil do dokumentárneho filmu Za slovenským ľudom a v roku 1933 do filmu Zem spieva. Pre Heľpu je charakteristický vzťah ku kultúrnemu dedičstvu. Kultúrne a umelecké hodnoty sa tu zachovávajú a zveľaďujú ako zložka každodenného života. Začiatkom júna je to detský folklórny festival Kolovrátok, koncom júna sú to Horehronské dni spevu a tanca a medzinárodný folklórny festival Eurofolklór a koncom augusta býva Prehliadka vojenských folklórnych súborov.

Knihy:

936. NOSÁĽOVÁ, Viera, Ľudový odev v Heľpe a v Pohorelej / Viera Nosáľová Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry , 1956. 209 s.

937. KREUTZ, František Heľpianska bosorka : Horehronské príbehy / František Kreutz ; Jozef Cesnak. - Martin : Osveta, 1985. - 267 s., 18,09 AH (Viaz.)

938. HEĽPA. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 24 (1997), s. 4.

939. PODOLÁK, Ján Heľpa : vlastivedná monografia obce / Ján Podolák a kolektív. Martin : Matica slovenská, 1999. - 251 s., [16] s. fotogr. príl. - (Národopisné spisy Matice slovenskej) ISBN 80-7090-552-2 (viaz.)

Články:

940. HEĽPA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 216-220.

941. HEĽPA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 410-411. 942. SEDLÁKOVÁ, Alena Chlieb sa vrátil na Horehronie / Alena Sedláková. - Obr. 1. In: Nové slovo. - Roč. 20, č. 38 (21. 9. 1978), s. 12-13.

943. HEĽPA vo zvykoch a piesňach / OD ; Ondrej Demo. In: Rozhlas. - č. 6 (1979), s. 12.

944. SOKOLOVÁ, Viera: Farebné piesne : /Dejiny folklórneho súboru Heľpan./ / Viera Sokolová. – In: Smer. - Roč. 33, č. 19 (23. 1. 1981), s. 9.

945. GUGENBERG, Tomáš Heľpiansky požiar v roku 1906 / Tomáš Gugenberg. In: Vlastivedný časopis. - Roč. 32, č. 4 (1983), s. 189.

946. KASSOVÁ, Janka Horehronské dni spevu a tanca / Janka Kassová. - In: Rytmus. - Roč. 35, č. 10 (1984), s. 18-19.

947. FOLKLÓRNA klenotnica v Heľpe : Začal sa jubilejný ročník Horehronských dní spevu a tanca / (vsl). In: Smer. - Roč. 37, č. 145 (22.6.1985), s. 1.

948. HEĽPA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. - S. 68-88.

949. HEĽPA. In: Malá slovenská vlastiveda / Pavol Plesník a kol. - Bratislava : Obzor, 1989. - S. 327. ISBN 80-215-0021-2

950. HEĽPA. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. - Bratislava : Šport, 1991. - S. 74-75. ISBN 80-7096-152-X

951. PUPIŠ, Jozef Historická pamiatka / Jozef Pupiš. In: Priekopník. - Roč. 19, č. 44 (05.11.1991), s. 3.

952. MAJLING, Vojtech Môj vienok zelený... : Rozprávanie o svadobných zvykoch v Heľpe / Vojtech Majling. - Fotogr. 2. In: Slovenská republika víkend. - Roč. 3, č. 5/27 (1996), s. 17.

953. ŠARAFÍN, Michal: Naše Slovensko : Heľpa - s novým námestím / Michal Šarafín. - Obr. 1. In: Národná osveta. - Roč. 7, č. 10 (1997), s. 6.

954. MAJLING, Vojtech: Vianočné - zvykoslovné obrázky z Heľpy / Vojtech Majling. - Fotogr. 2. In: Slovenské národné noviny. - ISSN 0862-8823. - Roč. 8 (12), č. 51-52 (1997), s. 6-7.

955. MICHNICA, Jozef “Tota Heľpa, tota Heľpa, to je krásne mesto...” : Jubilejný 5. ročník Prehliadky vojenského folklóru v Heľpe / Jozef Michnica. - Fotogr. 8. In: Národná osveta. - Roč. 7, č. 16 (1997), s. 10-12 a 25-26.

956.VRBOVSKÝ, Rado Keď v Heľpe tiekla krv... / Rado Vrbovský. - In: Nový deň. - Roč. 6, č. 165 (19.07.2004), s. 9.

957. HEĽPA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml.- Lučenec : PS LINE, 2005. - S. 522. - ISBN 80-969388-8-6

958. KREMPASKÝ, Ján Heľpa / Ján Krempaský. In: My Smer magazín. - Roč. 15, č. 24 (21.06.2005), s. 6.

959. PUPIŠ, Jozef Heľpa prežila pred 100 rokmi najväčšiu katastrofu v dejinách / Jozef Pupiš. In: My Smer magazín. Roč. 16, č. 20 (23.05.2006), s. 4. Horná Lehota

Počet obyvateľov: 578 Rozloha: 4585 ha 1. písomná zmienka: z r. 1406

Superior Lehota (1406), Felsewlehota (1424), Lyhota regis (1455), Lehotka (1512), Lechotka Superior (1529), Horná Lehôta (1920), Horná Lehota (1927)

Obec, prvý raz spomenutá v roku 1406, vznikla na území panstva Slovenská Ľupča, pod ktoré patrila až do roku 1848. Ťažba drahých kovov sa spomínala v 16. storočí. V 18. až 20. storočí patrila k čipkárskym obciam. Nachádzala sa tu valcha. V 18. a 19. storočí sa obyvatelia zaoberali aj podomovým obchodom. Po potlačení SNP Nemci prepadli 30. 9. 1944 štáb partizánskej brigády s nemocnicou a zastrelili 50 povstalcov. Od roku 1955 sa nachádza na Chopku meteorologická stanica. Obyvatelia obce sa zaoberajú prácou v poľnohospodárstve, v lesoch a železiarňach v Podbrezovej. Barokový rímsko-katolícky kostol bol postavený koncom 17. storočia na starších základoch, upravený v roku 1802. Klasicistický evanjelický a. v. kostol s neskoršou úpravou bol postavený v roku 1845, po požiari roku 1872 obnovený a v roku 1902 renovovaný. Zvonica z roku 1789 je murovaná s drevenou nadstavbou. Koncom 19. storočia tu zhotovovali dlabané drevené úle v podobe ľudských postáv (J. Balčík, úľ sv. Jozefa v zbierkach SNM Martin). Rodisko básnika Sama Chalupku (1812-1883). Pôsobisko národného buditeľa Adama Chalupku (1792 -1840), spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského (1874-1940), spisovateľa Štefana Petruša (1783-1831).

Knihy:

960. HORNÁ LEHOTA / Zost. Peter Huba ; Ilustr. Juraj Langer ; Fotogr. Peter Huba, Juraj Langer. – Dolný Kubín : Peter Huba ; Horná Lehota : Obecný úrad [vyd.], 1994. - 132 s.

Články:

961. HORNÁ LEHOTA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 222-225.

962. HORNÁ LEHOTA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 431.

963. ZACHRÁNIA ho! / (gk). - Obr. 1. In: Sloboda. - Roč. 33, č. 37 (8. 9. 1978), s. 10.

964. UHRÍKOVÁ, Katarína Horná Lehota / Katarína Uhríková. - Obr. 1. In: Smer. - Roč. 37, č. 180 (2. 8. 1985), s. 12.

965. HORNÁ LEHOTA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 88-89

966. HORNÁ LEHOTA. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. S. 327. ISBN 80-215-0021-2 967. MÁCELOVÁ, Marta Nálezy z Hornej Lehoty / Marta Mácelová. - Res. nem. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1990. - Nitra : AÚ SAV v Nitre, 1992. - S. 72-74.

968. HORNÁ LEHOTA. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 81. ISBN 80-7096-152-X

969. VONGREJOVÁ, Eva Horná Lehota / Eva Vongrejová. In: Horehronie. – Roč. 1, č. 23 (1993), s. 3.

970. BORGUĽOVÁ, Jana “A voľ nebyť ako byť otrokom” / Jana Borguľová. In: Nové slovo bez rešpektu. - Roč. 5, č. 46 (1995), s. 19. Pamätná izba Sama Chalupku, Horná Lehota

971. POCTA Samovi Chalupkovi / (bor). In: Literárny týždenník. - ISSN 0862-5999. – Roč. 8, č. 47 (1995), s. 2.

972. HORNÁ LEHOTA. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 26 (1997), s. 4.

973. PIETA, Karol Sídlisko z doby železnej v Hornej Lehote / Karol Pieta - Peter Mosný. - Mp., tab. na s. 13-18. Fotogr., obr. na s. 155-243. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1999. – Nitra : Archeologický ústav SAV, 2000. - 80-88709-49-0. - S. 104-105.

974. PIETA, Karol, 1941- Výskum v Hornej Lehote / Karol Pieta - Peter Mosný. - Obr. a tab. v 2. časti zborníka. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2001. 1., Textová časť. – Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2002. - 0231-925X. - S. 161-162.

975. HORNÁ LEHOTA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 522. – ISBN 80-969388-8-6

976. VALL, Michal Horná Lehota / Michal Vall. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 25 (27.06.2006), s. 9.

977. HORNOLEHOŤANIA Hornolehoťania oslavujú 600. výročie prvej zmienky. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 28 (18.07.2006), s. 3.

Rodný dom Chalupkovcov

Hrob Sama Chalupku Hronec

Počet obyvateľov: 1141 Rozloha: 3514 ha 1. písomná zmienka: z r. 1357

Scultecia de Hronecz (1357), Horonecz (1390), Plantatio Pauli (1405), villa Kysgaran (1424), Ranitz (1547), Roinitz (1563), Rohnitz (1802), Hronec (1808)

Obec sa spomína od roku 1357. Patrila Ľupčianskemu panstvu. Založil ju kráľovský hájnik Pavol, ktorý tu dostal dedičné richtárstvo. Po roku 1527 sa ťažila železná ruda a vznikali hámre. Banská komora prevzala v roku 1580 súkromné pece a hámre, roku 1602 aj bane. Už v roku 1604 sa pre mediarsky podnik v Banskej Bystrici prednostne ťažilo drevo a výrobu železa obmedzili. Železiarstvo ožilo v 2. polovici 17. storočia a najmä po roku 1740, keď postavili novú pec s týždennou kapacitou 90 viedenských centov surového železa; pracovala do roku 1808. Skutočným centrom železiarskeho priemyslu sa stala až koncom 18. storočia. V roku 1795 tu postavili vysokú pec podľa návrhu prof. Heringa, v roku 1804 druhú, ktorá vypro- dukovala 220 – 440 viedenských centov. Vznikol Hrončiansky železiarsky komplex, ku ktorému patrili vysoké pece v Pohronskej Polhore, Tisovci, Ľubietovej a Ponickej Hute, celý rad hámrov v Hronci, Osrblí, Piesku, Chvatimechu, Vajskovej, Jarabej, Lopeji, Jasení, Moštenici, Bystrej, Kostiviarskej a Sv. Jakube, neskôr valcovne v Podbrezovej, Piesku a Osrblí. Rýchlo sa rozvinulo i zlievarenstvo. V rokoch 1813 – 1815 vyrobili v Hronci prvé dva liate mosty v Uhorsku (postavené cez Malý a Čierny Hron). V roku 1814 vybudovali prvú valcovňu, v roku 1829 dokončili prestavbu hámrov. J. Schwarzkönig tu v roku 1804 vynašiel tzv. hrončiansku metódu skujňovania železa. Odtiaľto sa rozšírila do celého Uhorska a bola jedným z prvých postupov pri skujňovaní surového železa v Uhorsku, ktorý našiel miesto i v svetových dejinách technológie železiarskej výroby. Hrončianska zlievareň bola najväčšia v Uhorsku. Hronec súperil o odbytištia v Uhorsku a Rakúsku najmä s coburgovskými železiarňami na Horehroní. Po hospodárskej kríze v 60. rokoch 19. storočia závod upadal. V roku 1883 zlikvidovali v Hronci vysoké pece, v prevádzke zostala len zlievareň. V roku 1919 podnik odkúpil štát, v rokoch 1922- 1923 ho zmodernizoval. Počas SNP bola v Hronci vojen- ská nemocnica. V roku 1946 závod zrekonštruovali, v roku 1951 bola zlievareň pridružená ako závod k Stro- járňam Piesok. V obci je dodnes zachovaný mlyn, kde sa mleli prírodné farbivá, používané na smaltovaný riad. V obci sa nachádza rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Klementa. Barokový kaštieľ pochádza z polovice 18. storočia. V obci je umiestnený prvý liatinový most vyrobený v miestnej zlievarni v roku 1810. V Hronci sa narodil herec Ladislav Chudík (1921).

Knihy:

978. RÓM, Robert Hronec : monografia / zost. dľa rôznych prameňov Robert Róm. - Hronec : [s.n.], 1926. - [13] s. 979. POCTIVÉ tovarišstvo cis. kráľ. továrne v Hronci, zal. roku 1853 : vydané z príležitosti 90 - ročného trvania jeho statočnej a vytrvalej práce spolkovej a družstevnej. - Bratislava : Družstevné vydavateľstvo, 1943. - 63, [i] s. - (Knižnica Hospodárskeho obzoru ; sv. 12)

980. WEISS, Martin Železiarska obec Hronec 1357 / zostavil Martin Weiss ; fotografie Martin Weiss, Marcel Macík. – Hronec : Obecný úrad 1997. - ([25] s.) (brož.)

Články:

981. HRONEC. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 232-235.

982. HRONEC. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 460-461.

983. HRONEC / /prk/. In: Smer. – Roč. 40, č. 266 (11.11.1988), s. 12.

984. HRONEC. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 90-91. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

985. HRONEC. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 327. ISBN 80-215-0021-2

986. GAJDOŠ, Milan Z Hronca do Rakúska / Milan Gajdoš. - In: Technické noviny. - Roč. 38, č. 27 (1990), s. 2.

987. VONGREJOVÁ, Eva Hronec / Eva Vongrejová. In: Horehronie. - Roč. 1, č. 20 (1993), s. 3.

988. MATAJOVÁ, Emília LEGO v málotriedke / Emília Matajová. In: Učiteľské noviny. - Roč. 45, č. 1 (1995), s. 9.

989. VRACIAME sa do minulosti 640. ročnej železiarskej obce Hronec / O.K. In: Podbrezovan. – Roč. 53, č. 18 (1997), s. 4.

990. HRONEC. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 25 (1997), s. 4.

991. SKLADANÝ, Milan Listujeme v kronike Hronca : Šesťstoštyridsať rokov prvej písomnej zmienky / Milan Skladaný. In: Priekopník. – Roč. 3, č. 33 (1997), s. 4.

992. LICHVÁR, Leo Kalvária - železný pavilón nad Hroncom / Leo Lichvár. - Fotogr. In: Pamiatky a múzeá. - č. 1 (1998), s. 50-51.

993. HRONEC. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 523. – ISBN 80-969388-8-6

994. KREMPASKÝ, Ján Hronec / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 26 (04.07.2005), s. 8.

995. KYSELOVÁ, Alžbeta Hronec / Alžbeta Kyselová. In: My Smer magazín. – Roč. 16, č. 16 (25.04.2006), s. 11. Jarabá

Počet obyvateľov: 46 Rozloha: 1593 ha 1. písomná zmienka: z r. 1540

Jaraba (1540), Jeroba (1563), Jeraba (1786), Jaraba (1803)

V minulosti sa obec delila na osady Dolná, Stredná a Horná Jarabá. Jarabá má starú banícku tradíciu, siahajúcu pravdepodobne do 14. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1540. Už v 15. storočí sa tu nachádzali bane a huty banskobystrických súkromných ťažiarov, neskôr patrili banskej komore. Koncom 18. storočia sa namiesto medi začala taviť železná ruda, začiatkom 19. storočia boli v obci hámre na spra- covanie surového železa patriace Hrončianskemu komplexu. Po roku 1804, keď v Hronci postavili druhú vysokú pec, výroba surového železa sa v Jarabej úplne zastavila. Po zániku baní obyvatelia pracujú v lesnom hospodárstve.

Články:

996. JARABÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 241-242.

997. JARABÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 510.

998. JARABÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 91-92. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

999. JARABÁ Jarabá. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 27 (1997), s. 4.

1000. JARABÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 523. – ISBN 80-969388-8-6

1001. KYSELOVÁ, Alžbeta Jarabá / Alžbeta Kyselová. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 30 (02.08.2005), s. 6. Jasenie

Počet obyvateľov: 1095 Rozloha: 8616 ha 1. písomná zmienka: z r. 1424

Jechene (1424), Jesen (1455), Jassena (1465), Jesene (1512), Jeszenye (1773), Jasená (1920), Jasenie (1927)

Ako banícka osada patriaca Ľupčianskemu hradu sa spomína v roku 1424. Banskobystrickí podnikatelia tu ťažili do 16. storočia drahé kovy. V 17.- 19. storočí pracoval v obci železný hámor patriaci banskej komore ako súčasť Hrončianskeho komplexu. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, furmančili a chovali ovce. V 19. – 20. storočí bolo rozšírené čipkárstvo. V polovici 19. storočia bola postavená skláreň, ktorá v roku 1904 zanikla. V roku 1923-1925 tu bola vybudovaná elektráreň. V časti Kramlištie mala firma Wünsch a spol. parnú pílu, na ktorej sa v roku 1945 vyrábali drevené baraky. Väčšia časť závodu bola odovzdaná štátnym lesom, ktoré tu režú drevo pre vlastnú potrebu. V obci stojí neskorobarokový rím. kat. kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1765, upravený v roku 1897. Na začiatku obce je klasicistická kaplnka Povýšenia sv. Kríža z roku 1835 a ďalšia kaplnka je súčasťou múra cintorína. Uprostred obce sa nachádza murovaná baroková zvonica z 18. storočia. V Lomnistej doline sú partizánske bunkre, roku 1958 rekonštruované.

Knihy:

1002. JASENIE / zostavovateľka: Marika Kováčiková ; foto Alexander Jiroušek ; design Janka Jiroušková. - Košice : Agentúra SÁŠA, 1994. - [16] s. ISBN 80-967096-3-1 (brož.)

Články:

1003. JASENIE. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 243-245.

1004. JASENIE. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : Veda, 1977. – S. 512.

1005. JASENIE. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, - Bratislava : Šport, 1989. – S. 92-93.

1006. JASENIE. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 95. ISBN 80-7096-152-X

1007. VONGREJOVÁ, Eva: Jasenie / Eva Vongrejová. In: Horehronie. – Roč. 2, č. 1 (1994), s. 3.

1008. JASENIE. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 28 (1997), s. 4.

1009. GRESCHNER, Ján: Naša spoločná železná cesta : Vážme si svoju históriu / Ján Greschner. In: Podbrezovan. - Roč. 60, č. 12 (2004), s. 4.

1010. JASENIE. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 523. – ISBN 80-969388-8-6

1011. KRČOVÁ, Erika: Jasenie / Erika Krčová. In: My Smer Magazín. Roč. 15, č. 46 (22.11.2005), s.11. Lom nad Rimavicou

Počet obyvateľov: 303 Rozloha: 1708 ha 1. písomná zmienka: z r. 1791

Forgaczfalva (1799), Lom (1802), Forgáčka, Forgáchfalva, Forgáczfalva (1808), Lôm (1920), Lom nad Rimavicou (1926

Obec založená na forgáčovských majetkoch v chotári Kokava. Prví osadníci boli väčšinou poľského pôvodu. Vybudovali tu skláreň, vtedy jedinú v Gemeri. Roku 1919 k obci prináležali osady Banský Grúň, Plešková, Dolina, Drábsko, Otília Chlipňačka, Javorina a Polianka. Začiatkom 20. storočia v obci postavil Žigmund Klein pílu. Sú tu aj zvyšky mlyna na papier. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. V obci boli nakrútené exteriéry dvoch celovečerných filmov Zemianska česť (1957) a Zbojnícka mladosť (1960). V 19. storočí tu bolo známe maľovanie obrázkov na sklo. Klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1812-1818.

Knihy:

1012. RONČÁK, Emil: Lom nad Rimavicou a okolie : vrchárske obce Lom nad Rimavicou, Drábsko a Sihla / Autori: Emil Rončák ; spoluautori: Daniel Rakyta, Ľudovít Kubiš. - Lom nad Rimavicou : Obecný úrad, 2001. - 54 s.

Články:

1013. LOM nad Rimavicou. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 253-255.

1014. LOM nad Rimavicou. In:Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava:Veda, 1977.– S.186-187.

1015. LOM nad Rimavicou. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, - Bratislava : Šport, 1989. – S. 97.

1016. ŽILÁK, Ján: Dvestoročnica Lomu nad Rimavicou / Ján Žilák. In: Nové Horehronie. – Roč. 2, č. 26 (1994), s. 1 a 7.

1017. LOM NAD RIMAVICOU. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 29 (1997), s. 4.

1018. BERTOVÁ, Nina Lom nad Rimavicou / Nina Bertová. In: Smer. – Roč. 2, č. 165 (20.07.1999), s. 8-9.

1019. LOM nad Rimavicou. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 523. – ISBN 80-969388-8-6

1020. KREMPASKÝ, Ján Lom nad Rimavicou / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - Roč. 15, č. 29 (26.07.2005), s. 7.

1021. BUBENÍK, Jakub Lom nad Rimavicou / Jakub Bubeník. In: My Smer Magazín.– Roč. 16, č. 24 (20.06.2006), s. 11. Michalová

Počet obyvateľov: 1394 Rozloha: 1200 ha 1. písomná zmienka: z r. 1788

Mihalykowa (1786), Michalowa (1796) Michalovo (1799), Michalova (1803), Michalová (1920)

Zvonica Drevenica

Obec vznikla roku 1788 ako komorská osada na území mesta Brezna okolo železnorudných baní a hámra. Na spracovanie železnej rudy poukazujú nálezy skládky pekne sfarbenej trosky. O tom, že obec vznikla v blízkosti vysokej pece, svedčia i miestne názvy ulíc, ako Trosky, po ktorej sa vyvážala troska. Ulica Hrable bola pomenovaná po mieste v potoku, v ktorom sa plavilo bukové drevo a zachytávalo. Ulice Horný rad a Dolný rad sa nachádzali v blízkosti vysokej pece, kde bývali poprední robotníci, ktorí sa prisťahovali z Nemecka a rakúskej časti Habsburskej monarchie. V druhej polovici 19. storočia začala klesať výroba surového železa. V rokoch 1938-1950 sa tu ťažila i mangánová ruda. Obyvatelia obce sa zaoberali baníctvom, povozníctvom, prácou v lesoch, uhliarstvom a dnes poľnohospodárstvom a prácou na píle Kubická. Kostol je z roku 1890. V prvej polovici 19. storočia pôsobil v obci ako lesný pojazdný Jozef Dekrét - Matejovie (1774-1841), ktorý v roku 1825 zaviedol v tunajších lesoch prvú pílu na rezanie kmeňov.

Články:

1022. MICHALOVÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 267-268.

1023. MICHALOVÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 250.

1024. MICHALOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 99.

1025. MICHALOVÁ. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 30 (1997), s. 4.

1026. MICHALOVÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 523. – ISBN 80-969388-8-6

1027. KYSELOVÁ, Alžbeta Michalová / Alžbeta Kyselová. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 49 (13.12.2005), s. 11. Mýto pod Ďumbierom

Počet obyvateľov: 548 Rozloha: 1039 ha 1. písomná zmienka: z r. 1696

Mito (1696), Mitó (1786), Mýto (1808), Mýto pod Ďumbierom (1927)

Vzniklo ako poddanská obec mesta Brezna v 15. storočí okolo mýta na ceste do Liptova. Po prvý raz sa spomína v roku 1563. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka, do 17. storočia tiež ťažbou drahých kovov a železnej rudy. V 1. polovici 20. storočia tu pracovala menšia píla firmy Kozma a syn. V rokoch 1948-1946 bola do obce prevezená malá továrnička na výrobu paličkových čipiek, ktorú po niekoľkých rokoch zrušili. Klasicistický rímsko-katolícky kostol sv. Matúša Apoštola bol postavený v roku 1840 a ev. kostol v rokoch 1822-1828, obnovený v roku 1932. V obci sa narodil spisovateľ František Švantner (1912-1950).

Články:

1028. MÝTO pod Ďumbierom. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 274-276.

1029. MÝTO pod Ďumbierom. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 282-283.

1030. MÝTO pod Ďumbierom. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 101-103. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1031. MÝTO pod Ďumbierom. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 153. ISBN 80-7096-152-X

1032. MÁCELOVÁ, Marta, 1952- Nález technickej keramiky v Mýte pod Ďumbierom / Marta Mácelová. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1994. - Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1996. - 80-88709-27-X. - S. 124-125.

1033. MÝTO pod Ďumbierom Mýto pod Ďumbierom. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 31 (1997), s. 4.

1034. KUBIŠ, Pavol M. Erb zodpovedá tradícií / Pavol M. Kubiš. In: Smer magazín. – Roč. 10, č. 16 (2001), s. 8. 1035. CUNINKOVÁ, Martina Ondrušov memoriál / Martina Cuninková, Dalibor Ondruš. In: Urológia. - 1335-3071. - Roč. 10, č. 1 (2004), s. 36-40.

1036. CUNINKOVÁ, Martina Ondrušov memoriál / Martina Cuninková, Dalibor Ondruš. In: Česko-slovenská patologie a soudní lékařství. - 1210-7875. - Roč. 40, č. 2 (2004), s. 86-87.

1037. CUNINKOVÁ, Martina Ondrušov memoriál / Martina Cuninková. In: Česko-slovenská patologie a soudní lékařství. – 1210-7875. - Roč. 40, č. 3 (2004), s. 131-132.

1038. MÝTO pod Ďumbierom. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 523. – ISBN 80-969388-8-6

1039. KREMPASKÝ, Ján Mýto pod Ďumbierom / Ján Krempaský. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 25 (28.06.2005), s. 8-9.

1040. BARÁNEK, Michal Mýto pod Ďumbierom / Michal Baránek. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 19 (16.05.2006), s. 14.

Hotel Mýto

Kostol

Chata M.R.Štefánik Nemecká

Počet obyvateľov: 1835 Rozloha: 2460 ha 1. písomná zmienka: z r. 1281

Nempti (1281), Nemethy (1320), Nywiska Wes (1441), Nemeczka Wes (1455) Nemetfalw (1464), Nemethfalwa (1528), Teutschendorf (1563), Nemeczka (1673), Nemecká (1808)

Pozostáva z troch miestnych častí, pôvodne samostatných obcí – Dubová (pričlenená roku 1960) a Zámostie (roku 1975). Najstaršou z nich je Dubová, kde sa spomína sídlo fary a kostola roku 1332. Zmienka o Zámostí pochádza z roku 1424 a Nemecká až z roku 1441 (i keď ju datujú tiež v r. 1281). Do roku 1848 patrili poddanské obce do majetku hradu Slovenská Ľupča, ktorý mal v Nemeckej majer. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva živilo od 18. storočia podomovým obchodom (s čipkami a železiarskym tovarom). V Nemeckej pracovala od roku 1882 tehelňa. V 20. storočí pribudla pec na pálenie vápna, ktorá bola cez druhú svetovú vojnu zneužitá na masovú likvidáciu nepohodlných ľudí. V roku 1905 bola v Dubovej postavená vodná elektráreň a v 40. rokoch 20. storočia bola postavená rafinéria minerál- nych olejov, ktorú 20.8.1944 angloamerické lietadlá bombardovali a značne poškodili. Po roku 1945 závod zrekonštruovali a dali do prevádzky novú stanicu na spracovanie kyselinových odpadov. V Zámostí v 1. polovici 20. storočia existovala pec na pálenie vápna. Z historických pamiatok si pozornosť zasluhuje rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša v Dubovej, pôvodne gotický z 15. storočia, v 18. storočí zbarokizovaný a neskôr prestavaný. V Dubovej pôsobil v rokoch 1630-1640 Ján Kalinčiak (1822-1871) básnik. V Nemeckej sa narodil roku 1898 mons. Prof. ThDr. Jozef Búda, kňaz, pedagóg, pápežský prelát. V Zámostí sa narodil Dominik Štubňa - Zámostský (1905-1970) spisovateľ.

Knihy:

1041. KOLESÁROVÁ, Mária Nemecká / Mária Kolesárová. – Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1964.

Články:

1042. NEMECKÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 277-279.

1043. NEMECKÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 291-292.

1044. STRÁŽAY, Štefan Nemecká / Štefan Strážay. In: Romboid. - Roč. 14, č. 6 (1979), s. 8-9.

1045. Šujan, Juraj Fašistické zločiny a zverstvá : Obžaloba z Kremničky a Nemeckej / Juraj Šujan. In: Nové slovo. Roč. 22, č. 5 (1980), s. 8. 1046. KARABA, Emil Pomáhači katanov / Emil Karaba. - Obr. 1. In: Nové slovo. - Roč. 27, č. 6 (1985), s. 7.

1047. NEMECKÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 103-104. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1048. NEMECKÁ. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 327. ISBN 80-215-0021-2

1049. KARABA, Emil Slovenský Osvienčim / Emil Karaba. - Obr. 1. In: Bojovník. - Roč. 35, č. 2 (1990), s. 9.

1050. NEMECKÁ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 155. ISBN 80-7096-152-X

1051. MÁCELOVÁ, Marta Prvé nálezy na Hradisku v Nemeckej / Marta Mácelová. - Res. nem., lit. 1 zázn. v slov. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1993. - Nitra : Archeologický ústav SAV, 1995. - ISBN 80-88709-16-4. - S. 94.

1052. PIETA, Karol, 1941- Laténske hradisko so stredovekým osídlením pri Nemeckej / Karol Pieta, Peter Mosný. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1994. - Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1996. - 80-88709-27-X. - S. 140.

1053. BARANOVÁ, Daniela Masový hrob Nemecká v dokumentoch / Daniela Baranová. - Fotogr. 1. In: Bojovník. – ISSN 0323-2018. - Roč. 5, č. 3 (1995), s. 6.

1054. NEMECKÁ Nemecká. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 32 (1997), s. 4.

1055. NEMECKÁ. In: Banská Bystrica : turistický sprievodca / Vladimír Bárta, Milan Šoka ; grafická úprava obálky: Vladimír Barta ml. ; grafická úprava: Pavol Chrenka. - Slovenská Ľupča : AB-ART, [2001]. – S. 37-38. - ISBN 80-88817-19-6 (brož.)

1056. NEMECKÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 523. – ISBN 80-969388-8-6

1057. NEMECKÁ. In: Banská Bystrica a okolie / Karol Demuth, Pavel Hrúz, Milan Šoka ; Banská Bystrica : Spektrum Grafik , 2006. – S. 139. ISBN 80-89189-14-8

Kostol sv. Mikuláša Osrblie

Počet obyvateľov: 392 Rozloha: 2403 ha 1. písomná zmienka: z r. 1580

Zerrenpach (1622), Osrblie (1780), Osrblá (1808), Osrblie (1920)

Obec vznikla v roku 1580 ako komorská osada (Osrbliansky handel) na území Predajnej. Erár i súkromní podnikatelia tu ťažia železnú rudu, okolo roku 1630 aj olovo. Roku 1795 postavili hámor na ťahanie železa, čím sa obec zapojila do vznikajúceho Hrončianskeho železiarskeho komplexu. Dokladom toho je aj dodnes zachovaná vysoká pec z roku 1795 neďaleko obce v lokalite Tri vody. V roku 1813-1821 tu pracovala drôtovňa, potom sa tu vyrábali železné tyče. V roku 1840 sa v obci vybudovala valcovňa na plechy, ktorá bola zlikvidovaná v roku 1870. V obci sa nachádzala lesná správa. Na potoku Osrblianka bola roku 1867 vystavaná vodná nádrž na plavenie dreva. Začiatkom októbra 1944 bola zriadená na Červenej jame pri Troch vodách výrobňa výbušnín, tiež proviantný sklad, ktorý bol po potlačení SNP zlikvidovaný. Obyvatelia pracovali v lesoch a ako baníci a železiarski robotníci. V súčasnosti pracujú v okolitých závodoch v železiarňach v Podbrezovej a Hronci. Kostol Navštívenia Panny Márie je z roku 1933-1935. Prícestná kaplnka Navštívenia Panny Márie je z roku 1813.

Články:

1058. OSRBLIE. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 281-282.

1059. OSRBLIE. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 359.

1060. KIRIPOLSKÝ, František Pamiatky Osrblia / František Kiripolský. - Obr. 3. In: Pamiatky prírody. - č. 6 (1978), s. 32-33.

1061. VONGREJOVÁ, Eva Osrblie / Eva Vongrejová. In: Horehronie. – Roč. 1, č. 19 (1993), s. 3.

1062. OSRBLIE. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 105. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1063. OSRBLIE. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 168. ISBN 80-7096-152-X

1064. KOVÁČIK, Richard Filmoví klubisti na horách : Alebo 27. Zimná filmová škola / Richard Kováčik. Fotogr. 2. In: Literárny týždenník. - Roč. 7, č. 16 (1994), s. 15. 1065. BABÍN, Emil Kráľovstvo ľadových sôch / Emil Babín. - Fotogr. 1. In: Pravda. - Roč. 6, č. 60 (12. 3. 1996), s. 7.

1066. BÖMCHESOVÁ, Gabriela Osrblie si hojí rany : Najviac roboty majú murári, sklári a lesníci / Gabriela Bömchesová. – Fotogr. 3. In: Práca. - Roč. 51, č. 186 (10. 8. 1996), s. 12.

1067. GROSMANN, Tomáš Majstrovstvá sveta v biatlone, Brezno - Osrblie, 31. januára-9. februára / Tomáš Grosmann, Peter Račko. - Obr. 2. In: Šport. - Roč. 51, č. 27 (3. 2. 1997), s. 3.

1068. OSRBLIE Osrblie. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 33 (1997), s. 4.

1069. POTANČOK, Miro K obnove dediny aj obnova chotára : nielen šport, ale i umenie pomohlo dedinke Osrbliu / Miro Potančok. - Fotogr. In: Obecné noviny. - Roč. 8, č. 9 (1998), s. 10-11.

1070. HUSTÁ, Ľubica Za umením do prírody / Ľubica Hustá. - Fotogr. In: Remeslo, umenie, dizajn. - 1335-5457. – Roč. 3, č. 4 (2002), s. 12-13.

1071. BABČAN, Július Osrblie pred 60 rokmi a dnes. (1) / Július Babčan. - Fotogr. In: Bojovník. - 0323-2018. – Roč. IL, č. 13 (2004), s. 7.

1072. OSRBLIE. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 524. – ISBN 80-969388-8-6

1073. KYSELOVÁ, Alžbeta Osrblie / Alžbeta Kyselová. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 4 (31.01.2006), s. 9.

Majstrovstvá sveta v biatlone

biatlonové stredisko Podbrezová

Počet obyvateľov: 4146 Rozloha: 1856 ha 1. písomná zmienka: z r. 1358 Podbrezovské železiarne

Podbrezová: Zólyombrezó Lopej: Loper (1406), Lupca 1424), Lopye (1455), Lopeya (1470), Lopej (1873) Štiavnička: Sthawnycze (1441), Scgawnycza (1455), Schebnizcza (1470),Schewnitzka (1563,) Sthyawniczka (1567

Podbrezová: Obec je významným priemyselným centrom na Pohroní. Vznikla v polovici 19. storočia ako osada obce Lopej okolo novej valcovne železiarní v Hronci. Ako prvé v Uhorsku vyrábali železničné koľajnice. Osada sa začala rozvíjať po vybudovaní železnice do Banskej Bystrice a Brezna na sklonku 19. storočia. Závod sa postupne stal jedným z najväčších v Uhorsku a po zastavení výroby v Krompachoch najväčším hutným podnikom na Slovensku. V roku 1919 prešiel závod do vlastníctva štátu ako Štátne železiarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej, v r. 1939 sa stáva majetkom nemeckého zbrojárskeho koncernu H. Göring Werke. Z pôvodnej osady po vybudovaní továrne vznikali robotnícke sídliská. V r. 1960 boli do jednej obce spojené časti Chvatimech, Lopej, Podbrezová, Skalica, Štiavnička a Vajsková. Obyvatelia obce sa okrem práce v železiarskom komplexe zaoberajú poľnohospodárskou výrobou. V roku 1927 bol otvorený Robotnícky dom s dvoranou, javiskom a klubovňami, slúžil na vystúpenia dychovej hudby, spevokolu, koncertného telesa. Rímsko-katolícky novogotický kostol sv. Štefana Kráľa je z roku 1891, renovovaný v rokoch 1890, 1907 a 1932.

Chvatimech: Vznikol v 18. storočí v súvislosti s rozvojom železiarní v Hronci. Najskôr tu bola malá taviareň, od roku 1784 skujňovací hámor, ktorý roku 1811 prestavali na oceľový. V roku 1839 tu začala pracovať prvá pudlovacia pec v Uhorsku. Po roku 1870 tu mali podbrezovské železiarne valcovňu plechov. V obci bola postavená vodná elektráreň a hrable na drevo na Čiernom Hrone. Do polovice 19. storočia mala obec dve osady Starý a Nový Chvatimech.

Lopej: Osadu založil 1358 richtár Petrík z Predajnej. Patrila Ľupčianskemu panstvu. V roku 1406 tu bol postavený vodný mlyn farárovi Deneterovi. V 16. stor. sa ťažila železná ruda, v roku 1823 postavili vykúvací hámor a v roku 1895 antimónovú hutu. V obci sa narodil spisovateľ Ján Gál - Podďumbiersky (1890-1964).

Štiavnička: Vznikla na území Ľupčianskeho panstva pravdepodobne medzi r. 1424 - 1440. Mená šoltésov sa objavujú až v r. 1470. V 17. stor. sa dostáva do správy komory. V r. 1823 tu boli sklady obilia pre osadníkov a od roku 1880 tu pracovala píla štátnych lesov. V rokoch 1850-1883 bola osadou Hronca, neskôr Valaskej.

Vajsková: Založená na rozhraní 16. a 17. stor. ako komorská osada na území Lopeja, kedy sa spomínajú bane na zlato a olovo. V roku 1790 bol postavený hámor na spracovanie surového železa. Od roku 1918 sa začalo s výrobou antimónu.

Knihy:

1074. ALBERTY, Július Oceľový chlieb z Podbrezovej / zost. Július Alberty a kol. ; fot.: Andrej Bienek a autori ; úvod: Anton Kolenička. - Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. - 272, [4] s. 1075. STOPÄŤDESIAT Stopäťdesiat rokov Železiarní v Podbrezovej / Anna Nociarová, Ľubomír Hutka, Robert Brož, Ján Greschner. - Podbrezová : Osveta ; S.l. : Švermove železiarne, š.p. [vyd.], 1992. - 155 s. ISBN 80-217-0456-X

1076. LACKO, Richard 100 rokov železničnej trate Podbrezová - Tisovec / Richard Lacko. - [Brezno] : [Mestský úrad], 1996. - 124 s. ISBN 80-967600-3-3 (brož.)

Články:

1077. PODBREZOVÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 282-288.

1078. PODBREZOVÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 400-402.

1079. GRMANOVÁ, Irma Tvorcovia a hospodári : Pod Brezovou horou / Irma Grmanová, Ladislav Skokňa. In: Nedeľná Pravda. - Roč. 11, č. 43 (27. 10. 1978), s. 6 - 7.

1080. MICHALOVÁ, Terézia, 1939-2004 Októbrová Podbrezová : Z revolučných tradícií Horehronia / Terézia Michalová. - Obr. 5. In: Slovenka. - Roč. 30, č. 43 (1978), s. 8-9.

1081. BIENEK, Andrej Hudobný sviatok Horehronka : K 150. výročiu vzniku dychovej hudby / Andrej Bienek. - Obr. 2. In: Smer. - Roč. 40, č. 253 (26. 10. 1988), s. 7.

1082. PODBREZOVÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 105-107. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1083. PODBREZOVÁ. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 327. ISBN 80-215-0021-2

1084. PODBREZOVÁ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 177. ISBN 80-7096-152-X

1085. VONGREJOVÁ, Eva Podbrezová / Eva Vongrejová. In: Horehronie. – Roč. 1, č. 22 (1993), s. 3.

1086. PODBREZOVÁ Podbrezová. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 34 (1997), s. 4.

1087. ILAVSKÝ, Martin Železiarne Podbrezová, a.s. / Martin Ilavský. - Fotogr., grafy, tab. In: Burza. - 1335-1435. – č. 3 (1999), s. 38-42.

1088. BIELIKOVÁ, Iveta Prosperujúca fabrika v hladovej doline / Iveta Bieliková. - Fotogr. In: Profit. - 1335-4620. – Roč. 9, č. 1 (2001), s. 24-25.

1089. PODBREZOVÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 524. – ISBN 80-969388-8-6 Pohorelá

Počet obyvateľov: 2505 Rozloha: 4693 ha 1. písomná zmienka: z r. 1612

Pohorela (1612), Pohorella (1650), osada Pohorelecská (1775), Pohorelá (1808)

Osada vznikla na území Muránskeho panstva valašskou kolonizáciou a prvýkrát sa spomína v roku 1612. Založili ju Széchyovci. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka, drevorubačstvom, uhliarstvom a výrobou dreveného náradia. V 18. storočí otvorili železorudné bane a železiareň. V polovici 18. storočia okolo huty a hámra vznikla osada Pohorelská Maša. Pohorelá sa po roku 1794 stala centrom vzrastajúceho železiarskeho komplexu, ktorého základy položila spoločnosť Mitrovský – Colorado a ktorý sa rozvinul najmä v období coburgovskej správy (od r. 1826). Patrili im železiarske podniky v Pohorelej, Švábovke, Zlatnej, Červenej Skale a Valkovni. Neskôr sa však železiareň dostala do ťažkostí a v povojnových rokoch zlikvidovala výrobu v Pohorelej a v roku 1933 aj v Pohorelskej Maši. Po roku 1945 bola obnovená výroba v objektoch bývalej železiarne v Pohorelskej Maši. V obci je rímsko-katolícky, barokový kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1762, obnovený bol po požiari roku 1883 a renovovaný v rokoch 1906 a 1926. Božie muky sú postavené na mieste starého kostola z konca 18. storočia. Kaplnka zo začiatku 20. storočia je mimo obce. V Pohorelskej Maši je rímsko-katolícky kostol sv. Filipa apoštola postavený v roku 1903. Obec v rokoch 1933-1940 navštevoval akademický maliar Max Švabinský a namaľoval tu množstvo portrétov. Pôsobil tu Jozef Bahéry (1844-1931), hudobník, publicista.

Knihy:

1090. NOSÁĽOVÁ, Viera, Ľudový odev v Heľpe a v Pohorelej / Viera Nosáľová. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry , 1956. -209 s. : Res., reg., tab., fotogr., obr. ; 30 cm

1091. ALBERTY, Július Pohorelské železiarne : 1807-1826 / Július Alberty ; Miloslav Halama. - Martin : Osveta ; S.l. : Gemerská vlastivednú spoločnosť [vyd.], 1982. - 184 s., 12,75 AH. - (Gemerské vlastivedné pohľady) (Viaz.)

1092. POHORELÁ Pohorelá. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 35 (1997), s. 4.

1093. NÁVOY, P. Pomníky v nás : (o ľuďoch, ktorých siločiary života sa dotkli Pohorelej) / P. Návoy. – Pohorelá : Obecný úrad : Miestny odbor Matice slovenskej, 1999. – 28 s. ISBN 80-968154-0-7 (brož.) Články:

1094. POHORELÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 291-295.

1095. POHORELÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 412-413.

1096 POHORELÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 107-108. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1097. POHORELÁ. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 327. ISBN 80-215-0021-2

1098. POHORELÁ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 1179. ISBN 80-7096-152-X

1099. MURÁNSKY, J. D. Tradície stále živé : Horehronská obec Pohorelá 380 - ročná / J. D. Muránsky. - Obr. 1. In: Smer dnes. - Roč. 2, č. 223 (21. 9. 1992), s. 5.

1100. MAJLING, Vojtech Nevesta na kožuchu : V Pohorelej jeden dom, pekné dievča býva v ňom... / Vojtech Majling. – Fotogr. 1. In: Slovenská republika víkend. - Roč. 2, č. 45/260 (1995), s. 17.

1101. STIEGEL, Jozef Vlastnícky poker : Strojsmalt Pohorelá si skrížili zbrane protichodné záujmy majiteľov / Jozef Stiegel. In: Slovenský profit. - Roč. 5, č. 10 (1997).. - [[Príl.] Profit invest. - č. 10 (1997), s. 6.]

1102. BERTOVÁ, Nina Namiesto osláv rok tvrdej práce : Strojsmalt v Pohorelej si pripomína 170 - ročné jubileum / Nina Bertová. In: Odborárske spektrum. - Roč. 8, č. 29 (1997), s. 7.

1103. ČUPKOVÁ, Daniela Divý rytmus hory a príkry svah skál : 130 rokov folklórnej činnosti v Pohorelej / Daniela Čupková. - Fotogr. In: Národná osveta. - Roč. 8, č. 22 (1998), s. 12-13.

1104. TURČOKOVÁ, Anna Kroj nevesty z Pohorelej / Anna Turčoková. In: Verejná správa. - ISSN 1335-7883. - Roč. 60, č. 5 (2005), s. 32.

1105. POHORELÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 524-525. – ISBN 80-969388-8-6

Prameň Kyslá Ľudová srchitektúra Pohronská Polhora

Počet obyvateľov: 1674 Rozloha: 3773 ha 1. písomná zmienka: z r. 1786

Polhora (1787), Pohronská Polhora (1948)

Kostol sv. Michala

V druhej polovici 18. storočia sa tu nachádzala samota s hostincom na ceste z Brezna do Gemera. Vznik obce podmienili časté prepady obchodníkov a cestujúcich zbojníkmi. Pôvodné obyvateľstvo prišlo na územie obce na jar 1786 z Oravy a Liptova a zaoberalo sa poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a povozníctvom. V obci bola v roku 1795 postavená vysoká pec v rámci hrončianskeho komplexu a bola v prevádzke do roku 1877. V 80. rokoch 19. storočia štátne lesy vybudovali parnú pílu. Obec sa oddelila od Brezna v roku 1888. Rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v rokoch 1802-1808. V starom cintoríne sa nachádza viac ako 100 liatinových krížov, ktoré na začiatku 20. stor. vyrábal Hronec. Pomník padlým v SNP je dielom sochára J. Rybárika a Ing. M. Drobila (r. 1954). Rodisko Štefana Padličku (1867), sochára, pôsobil tu v rokoch 1804-05 Jozef Dekret - Matejovie (1774-1841).

Články:

1106. POHRONSKÁ Polhora. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 296-297.

1107. POHRONSKÁ Polhora. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 413-414.

1108. ĎURKOVSKÁ, Marta V dedinke pod Fabovou hoľou / Marta Ďurkovská. In: Národné výbory. – č. 16 (1984), s. 16-17. 1109. VRANIAKOVÁ, Ľudmila Na nepoznanie sa zmenila tvár obce / Ľudmila Vraniaková. In: Priekopník. – Roč. 14, č. 39 (30.09.1986), s. 1.

1110. POHRONSKÁ POLHORA. Pohronská Polhora. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 108-109. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1111. KRIŠTOFOVÁ, Ivica Starý cintorín v Pohronskej Polhore / Ivica Krištofová. - Fotogr. 2. In: Národná osveta. - Roč. 4, č. 20 (1994), s. 26-27.

1112. LACKO, Richard Sto rokov železnice Brezno - Pohronská Polhora - Tisovec / Richard Lacko. - Obr. 4. In: Pamiatky a múzeá. - č. 2 (1996), s. 36-39.

1113. ŠARAFÍN, Michal Pohronská Polhora - hľadanie identity / Michal Šarafín. - Obr. 1. In: Obecné noviny. - Roč. 6, č. 23 (1996), s. 16.

1114. ADAMEK, Dušan Letopisy miest a obcí : Pohronská Polhora / Dušan Adamek. - Fotogr. 2. In: Verejná správa. – č. 18 (1996), s. 5.

1115. POHRONSKÁ POLHORA Pohronská Polhora. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 36 (1997), s. 4.

1116. BERTOVÁ, Nina Pohronská Polhora / Nina Bertová. In: Smer. – Roč. 2, č. 195 (24.08.1999), s. 8-9.

1117. KNÉSL, Juraj Pohronská Polhora - Krátke, nový ložiskový výskyt Au mineralizácie vo veporiku / Juraj Knésl, Alžbeta Knéslová. - Obr., tab. In: Mineralia slovaca. - 0369-2086. - Roč. 34, č. 1 (2002), s. 19-28.

1118. KRIŠTOFOVÁ, Ivica Starý cintorín v Pohronskej Polhore / Ivica Krištofová. - Fotogr. In: Pamiatky a múzeá. – 1335-4353. - č. 1 (2003), s. 42-44.

1119. POHRONSKÁ POLHORA. Pohronská Polhora. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 525. – ISBN 80-969388-8-6

1120. KYSELOVÁ, Alžbeta - HLAVÁČEK, Milo Pohronská Polhora / Alžbeta Kyselová, Milo Hlaváček. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 10 (15.03.2005), s. 7.

1121. KYSELOVÁ, Alžbeta Pohronská Polhora / Alžbeta Kyselová. In: My Smer magazín. – Roč. 16, č. 3 (24.01.2006), s. 5. Polomka

Počet obyvateľov: 3113 Rozloha: 9403 ha 1. písomná zmienka: z r. 1525

Polunka (1551), Pollunka alias Zeer. Sgeer alis Polunka (1573), Polonka (1773), Polomka (1808)

Jej počiatky môžeme datovať po roku 1321, kedy majitelia Muránskeho panstva dali kolonizovať údolie gemerského Horehronia. Osada spustla a na prelome 15. a 16. storočia bola znovu kolonizovaná na valašskom práve. Obec sa po prvý raz spomína v roku 1525. V roku 1598 mala 37 daňovníkov. Prudko rástla a stala sa najľudnatejšou valaskou obcou na Horehroní. V listinách zo 16. storočia sú doložené aj bane na zlato, striebro, železnú rudu a hámre, ktoré čoskoro zanikli, pretože ťažiari ušli v strachu pred Turkami. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, chovom oviec a dobytka, spracovaním dreva (šindle, dosky, drevené náradie). V polovici 17. storočia bol v prevádzke pivovar, 2 mlyny a píla. Mor v rokoch 1709 – 1710 si vyžiadal 1085 obetí. V roku 1828 mala obec 230 domov a 2293 obyvateľov. Za predmníchovskej ČSR obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, v lesoch, na miestnej píle a v železiarni Lujza, ktorá však v roku 1926 výrobu zlikvidovala. Väčšina obyvateľov trpela nezamestnanosťou a biedou. Obyvatelia obce sa aktívne zúčastnili SNP. Po roku 1945 sa životné podmienky obyvateľov zlepšili, v obci bola píla Smrečiny a stanica šľachtiteľského a semenárskeho podniku vo Vígľaši. V polovici 20. storočia sa zaoberali drevorubačstvom, začiatkom 20. storočia aj pálením dreveného uhlia, výrobou a predajom šindľa v širokom okolí, drvením kôry na trieslo, tesárskymi, korytárskymi a tokárskymi prácami. Rozšírené bolo tkanie a vyšívanie, kožušnícka výroba a šitie odevných častí z domáceho súkna. Z kultúrnych pamiatok si pozornosť zasluhuje rímsko - katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, dal ho postaviť gróf Fr. Wesselenyi, palatín Uhorska, v roku 1669. V roku 1702 bol ohradený múrom. Na oltárnom obraze z roku 1847 je sv. Ján Krstiteľ. Vzácnosťou je tu rannobaroková kazateľnica z konca 17. storočia s polychró- movanou drevorezbou, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Kaplnky - tiché miesta na nerušené rozjímanie. Boli postavené z iniciatívy kňazov a veriacich obce. Zaujímavosti obce: Chudobinec - historická budova, chránená kultúrna pamiatka.Dal ho postaviť gróf Štefan Koháry v roku 1725, dnes malé múzeum obce, niekoľko objektov ľudového staviteľstva, pomník s postavou drevorubača postavený v roku 1957 ako pamiatka na štrajk lesných robotníkov z roku 1936 (Polomská vzbura). Polomka mala dva rody zemanov: Basilidesovci získali armáles /povýšenie do zemianskeho stavu/ v roku 1725 a Hreblayovci v roku 1702. Potomkovia tohto rodu ako Hreblayovci žijú v Polomke dodnes. V Polomke sa narodil spisovateľ a politik Michal Chudík. Bol dlhé roky politikom a diplomatom. Napísal diela Silvestrovská fujavica, Mária, Nezbedníci, Hora znova dýcha, Polomy, Žeravé dedičstvo. Jozef Mesiarkin - historik. Venoval sa štúdiu histórie Polomky. Vydal pramene k štúdiu minulosti obce Polomky a Zemani bez kúrií. Mikuláš Ferjenčík - generál čs. armády, politik. Narodil sa v Polomke, zomrel v USA. Bol nositeľom amerického vyznamenania, nositeľom československých vyznamenaní. Mária Kráľová, rodená Modrányová - manželka štúrovského básnika Janka Kráľa. Jej vnučka Irena Kráľová pôsobila ako učiteľka v Polomke. Mária Kráľová je pochovaná na polomskom cintoríne.

Knihy:

1122. HOZÁK, Július Polomka / Július Hozák ; Július Hozák, Slávo Halama. – Martin : Osveta ; S.l. : MNV v Polomke [vyd.], 1982. - 344 s. 1123. FOLKLÓRNY Folklórny súbor Brezinky : Polomka 1954-2004 / fotogr. Ferdinand Hrablay... [a kol.] Polomka : Komisia pre kultúru a školstvo , 2004. - 36 s. ; 24 cm. - ISBN 8096923161

Články:

1124. POLOMKA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 299-302.

1125. POLOMKA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 417-418.

1126. BUBELÍNI, Ján Stará mať Zuzana / Ján Bubelíni. In: Nedeľná Pravda. - Roč. 11, č. 1 (6. 1. 1978), s. /12/. poviedky sociálne

1127. OPÁLKA, Štefan Z dejín Polomky a jej kostola / Štefan Opálka. - Obr. In: Katolícke noviny. - Roč. 95, č. 30 (1980), s. 3.

1128. ZUBEREC, Vladimír Krvavá masakra v Polomke / Vladimír Zuberec. In: Práca. – Roč. 37, č. 270 (13.11.1982), s. 7

1129. MACHALA., Drahoslav Odpoveď z Polomky / Drahoslav Machala. - Obr. 6. In: Nové slovo. - Roč. 26, č. 52 (1984), s. 6-7.

1130. KROŠLÁK, Jozef Polomská nátura / Jozef Krošlák. In: Smer. – Roč. 36, č. 68 (20.03.1984, s. 5.)

1131. BAŘINA, Dimitrij K výročiu udalostí v Polomke / Dimitrij Bařina. In: Smer. - Roč. 39, č. 265 (11. 11. 1987), s. 6.

1132. FREMAL, Karol Četnícke výstrely v Polomke počula celá republika / Karol Fremal. In: Smer. - Roč. 39, č. 270 (17. 11. 1987), s. 5.

1133. KARABA, Emil Polomská vzbura / Emil Karaba. In: Bojovník. - Roč. 32, č. 46 (1987), s. 4.

1134. POLOMKA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 109-110. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1135. POLOMKA. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 327. ISBN 80-215-0021-2

1136. POLOMKA. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 180. ISBN 80-7096-152-X

1137. SLUŠNÝ, Roman Polomka : Letopisy miest a obcí / Roman Slušný. - Obr. 2. In: Verejná správa. – č. 24 (1993), s. 4-5.

1138. ĎURČENKO, František Polomka : Letopisy miest a obcí. Do štvrtého roka / František Ďurčenko. In: Verejná správa. – č. 6 (1994), s. 7-10. 1139. PRAVOTIAKOVÁ, Anna Polomka : Letopisy miest a obcí / Anna Pravotiaková. - Obr. 2. In: Verejná správa. - č. 1 (1996), s. 11.

1140. PETREK, Peter Minulosť a súčasnosť drevokombinátu v Polomke / Peter Petrek. - Fotogr. 7. In: Drevo. – ISSN 0012-6144. - Roč. 52, č. 9 (1997), s. 198-201.

1141. POLOMKA POLOMKA. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 37 (1997), s. 4.

1142. CVACHOVÁ, Alžbeta, 1944- Pozoruhodná lokalita močiarnej vegetácie pri obci Polomka / Alžbeta Cvachová. In: Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny. - Revúca : Správa CHKO, 1997. - 80-88850-07-X. – S. 43-45.

1143. ŠARAFÍN, Michal Polomka - obec kvetín / Michal Šarafín. - Obr. In: Národná osveta. - Roč. 8, č. 3 (1998), s. 7.

1144. (miki) Nadšenci založili OKO / [autor] (miki). - Fotogr. In: Fototip. - 1335-0773. - Roč. 6, č. 7 (1999), s. 32-33.

1145. (ptk) Dni obce Polomka / [autor] (ptk). In: Obecné noviny. - Roč. 10, č. 47 (2000), s. 17.

1146. KOVÁČIKOVÁ, Katarína Obec Polomka v SNP / Katarína Kováčiková. In: Bojovník. - 0323-2018. - Roč. 46, č. 20 (2001), s. 7.

1147. TURČOKOVÁ, Anna Kroj z Polomky / Anna Turčoková. - Fotogr. In: Verejná správa. - 1335-7883. - Roč. 57, č. 20 (2002), s. 32.

1148. DRUGOVÁ, Zuzana Hadík, na rybku, na peniažťok : vzorkovník výšiviek z Polomky v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici / Zuzana Drugová. - Fotogr. In: Remeslo, umenie, dizajn. - 1335- 5457. - Roč. 5, č. 1 (2004), s. 52-53.

1149. POLOMKA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 525. – ISBN 80-969388-8-6

1150. POLOMKA sa zmenila na Divoký Západ. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 28 (18.07,2006), s.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie Predajná

Počet obyvateľov: 1373 Rozloha: 2320 ha 1. písomná zmienka: z r. 1284

Predynich (1284), Prydeyn (1358), Predania (1424), Predayna (1441), Predajna (1786)

Predhistorické stopy po ryžovaní zlata na blízkom Hrádku svedčia o dávnom osídlení kraja. Zemianska obec písomne doložená v roku 1284, patrila najprv zemanom (Moys, Belus), od roku 1358 Ľupčianskemu panstvu ako poddanská obec až do roku 1848. Kedysi tu boli náleziská zlata a striebra. V 17. a 18. storočí sa tu nachádzal majer a panský pivovar, od roku 1890 parná píla a od roku 1926 ako píla firmy Karamann z Banskej Bystrice, ktorá bola roku 1948 zrušená. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom. Až do konca 2. sv. vojny si privyrábali jarmočníctvom a podomovým obchodom. Z obce sa mnohí vysťahovali do Ameriky. Najstaršou pamiatkou je neskorogotický kostol Zjavenia Pána z 15. storočia, v roku 1754 zaklenutý, v 18. storočí renovovaný a v 20. storočí rozšírený. V obci sa nachádza rokoková farská budova z polovice 18. storočia a klasicistická kúria z prvej polovice 19. storočia s pristavaným portikusom na fasáde. V obci sa narodil národný dejateľ a básnik Juraj Pejko (1816-1893).

Články:

1151. PREDAJNÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 308-310.

1152. PREDAJNÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 438.

1153. PREDAJNÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Bratislava : Šport, 1989. – S. 111-112.

1154. PREDAJNÁ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 185. ISBN 80-7096-152-X

1155. VONGREJOVÁ, Eva: Predajná / Eva Vongrejová. In: Horehronie. – Roč. 1, č. 25 (1993), s. 3.

1156. PREDAJNÁ. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 38 (1997), s. 4.

1157. ŠTEFANČÍKOVÁ, Štefánia: Predajná / Štefánia Štefančíková. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 40 (11.10.2005), s. 7.

1158. HASIČI si v auguste pripomenuli 120 rokov od založenia Požiarneho zboru v Predajnej : 120 rokov hasičstva v Predajnej. In: Predajnianske zvesti. - Roč. 6, č. 8-9 (2005), s. 3.

1159. PREDAJNÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 525. – ISBN 80-969388-8-6

1160. BOVAN, Marián: Zostrojili bystrickí majstri známe hodiny? / Marián Bovan. In: My Smer Magazín. – Roč. 16, č. 10 (14.03.2006), s. 22.

1161. PREDAJNÁ / Alžbeta Kyselová. In: My Smer Magazín. - Roč. 16, č. 37 (19.09.2006), s. 31. Ráztoka

Počet obyvateľov: 297 Rozloha: 808 ha 1. písomná zmienka: z r. 1424

Razthoka (1424), Rasthoka (1441), Rastocka (1528), Rasstoka (1786), Ráztoka (1920)

Obec vznikla na panstve hradu Slovenská Ľupča a prvá zmienka o nej pochádza z roku 1424. V 15. storočí bola dosídlená valašskou kolonizáciou. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä chovom oviec a od 18. storočia podomovým obchodom s čipkami a dreveným riadom. V 2. polovici 19. storočia časť obyvateľov pracovala v Podbrezovej. Podomový obchod a jarmočníctvo po 1. sv. vojne postupne zaniklo. Klasicistická kaplnka Panny Márie pochádza z roku 1832.

Články:

1162. RÁZTOKA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 314-315.

1163. RÁZTOKA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : Veda, 1977. – S. 482.

1164. RÁZTOKA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 112. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1165. RÁZTOKA Ráztoka. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 40 (1997), s. 4.

1166. ZÁBOJNÍKOVÁ, Marcela Dotácie majú výrobcov motivovať: rodinné farmy na Slovensku sú bez tradície a perspektívy? / Marcela Zábojníková. - Fotogr. In: Hospodárske noviny. - 0862-9567. – Roč. 6, č. 177 (16.9.1998), s. 1 a 5.

1167. SCHVARZBACHEROVÁ, J. Dedinka v údolí za ktorou bolí srdce / J. Schvarzbacherová. – In: Smer magazín. – Roč. 10, č. 30 (2001), s. 5.

1168. RÁZTOKA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 525. – ISBN 80-969388-8-6 Sihla

Počet obyvateľov: 201 Rozloha: 1692 ha 1. písomná zmienka: z r. 1760

Sichla (1780), Sihla (1786)

Vznikla ako komorská osada, ktorá vyrástla okolo sklárne, založenej roku 1744, nový objekt bol postavený roku 1762. Komora prenajímala skláreň na dvojročné obdobia. Z nájomcov boli najúspešnejší Kuchynkovci v 2. polovici 19. storočia. Skláreň vyrábala len tzv. zelené sklo, najmä nádoby pre erárne podniky (mincovňu v Kremnici, laboratórium v Banskej Štiavnici a iné). Po rekonštrukcii v roku 1889 vyrábala obločné a tabuľové sklo. Po konjunktúre v 80. rokoch 19. storočia nastala odbytová kríza a skláreň v roku 1904 zanikla. Od 80. rokov 19. stor. tu mali Štátne lesy parnú pílu. Obyvatelia boli sklárskymi a lesnými robotníkmi. V roku 1923 postavili lesnú železnicu na úseku Hronec – Sihla.

Knihy:

1169. RONČÁK, Emil Lom nad Rimavicou a okolie : vrchárske obce Lom nad Rimavicou, Drábsko a Sihla / Autori: Emil Rončák ; spoluautori: Daniel Rakyta, Ľudovít Kubiš. - Lom nad Rimavicou : Obecný úrad, 2001. - 54 s. ISBN 80-968675-9-8 (brož.)

1170. ŽILÁK, Ján Sihla : dejiny obce, sklárne, parnej píly a potravného družstva 1760-1951 / Ján Žilák. – Kežmarok : ViViT, 2002. - 57 s., 14 fareb. fotogr. na príl. ISBN 80-88903-37-8 (viaz.)

Články:

1171. SIHLA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 321-323.

1172. SIHLA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 27.

1173. SIHLA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, - Bratislava : Šport, 1989. – S. 113.

1174. ŽILÁK, Ján Príspevok k dejinám komorskej sklárne v Sihle / Ján Žilák. - Obr. 7. Res. angl., nem., lit. 47 zázn. v slov., nem. In: Zborník Banského múzea 15. - Martin : Osveta, 1991. - S. 201-215.

1175. VONGREJOVÁ, Eva: Sihla / Eva Vongrejová. In: Horehronie.- Roč. 1, č. 17 (1993), s. 3.

1176. SIHLA. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 41 (1997), s. 4.

1177. SIHLA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 525. – ISBN 80-969388-8-6 Šumiac

Počet obyvateľov: 1367 Rozloha: 8179 ha 1. písomná zmienka: z r. 1573

Schvmecz (1573), Sumecz (1612), Seömecs (1643), Sumiacz (1647), Sumecz (1686), Sumjacz (1765), osada Sumjaczska, Sumiacó (1775), Šumiac (1920)

Šumiac vznikol ako poddanská dedina hradného dominia Muráň v 15. storočí. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, v 17. storočí už úplne poslovenčení. V daňových registroch sa Šumiac objavuje okolo roku 1566, listinne je doložený až roku 1573. Spravovali ju dediční richtári. Historické pramene ďalej hovoria, že v roku 1548 obec vypálili Turci a poddaní Šumiačania na čas opustili svoje bydliská. Ťažký bol život ľudí, ktorí sa pôvodne zamestnávali chovom oviec, dobytka, neskôr spracovaním dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov, ktoré furmani s vozmi odvážali na Dolnú zem, najmä do Sedmohradska. Nachádzala sa tu píla a sklárska huta. Za rekatolizácie prešla časť evanjelických obyvateľov ku grékokatolíkom. V polovici 18. storočia nastáva spriemyselnenie Horehronia. Šumiačania pália drevené uhlie a odvážajú ho do Koháryovských a Coburgovských železničiarskych závodov. V roku 1898 Šumiac znovu vyhorel. Roku 1926 boli zastavené práce v coburgovských podnikoch, nastala nezamestnanosť a bolo potrebné hľadať nové pracovné príležitosti. Časť robotníkov sa dočasne umiestnila na stavbe železničnej trate Červená Skala – Margecany. Pri tejto stavbe sa formovalo revolučné povedomie robotníctva. V 30. rokoch boli časté demonštrácie nezamestnaných a hladové pochody. Obec sa zapísala do slávnej histórie SNP, za čo jej bolo udelené vysoké vyznamenanie - Rad červenej hviezdy. Do roku 1954 patrili Šumiacu aj osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa a Zlatno. Od roku 1960 patrí k Šumiacu aj osada Červená Skala. Z kultúrnych pamiatok: grécko - katolícky, barokovo - klasicistický kostol Nanebovstúpenia Pána bol postavený v roku 1775 na mieste staršieho dreveného chrámu z roku 1643, renovovaný v roku 1898 - 1901. Uprostred obce sa nachádza klasicistická kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1823. Pomník padlým v SNP je dielom arch. A. Slatinského a p. Bána (1954). V osade Červená Skala je kostol. V Červenej Skale sa narodila spisovateľka Klára Jarunková (1922-205).

Články:

1178. ŠUMIAC. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 343-347.

1179. ŠUMIAC. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 143-144.

1180. JUHOS, Pavol Desiaty medzinárodný festival folklóru horských krajín / Pavol Juhos. In: Osvetová práca. - Roč. 28, č. 4 (1978), s. 25.

1181. MAJLING, Vojtech: Jubilant spod Kráľovej hole / Vojtech Majling. In: Smer. - Roč. 31, č. 127 (1. 6. 1979), s. 18 a 21. 1182. BODKA na mape Stredoslovenského kraja. Šumiac /aro/. In: Smer. – Roč, 31, č. 247 (19.10.1979), s. 21.

1183. KIRIPOLSKÝ, Fr. Zanikajúca ľudová architektúra / Fr. Kiripolský. - In: Pamiatky a príroda. - č. 4 (1979), s. 19.

1184. MAJLING, Vojtech Pod Ubočou, pod Kráľovou hoľou.. / Vojtech Majling. - Obr. 3. In: Život. - Roč. 32, č. 51 (1982), s. 30-31.

1185. VÁCLAVKOVÁ, Viera Šumiacka dedina je veselá.. / Viera Václavková. - Obr. 6. In: Život. - Roč. 32, č. 51 (1982), s. 28-29.

1186. ZIMANOVÁ, Blažena Šumiac - obec folklóru i pracovitých ľudí / Blažena Zimanová. - Obr. 2. In: Národné výbory. - Č. 24 (1983), s. 16-17.

1187. ŠUMIAC. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. - S. 121.

1188. ŠUMIAC. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. - Bratislava : Obzor 1989. - S. 328. ISBN 80-215-0021-2

1189. KUBIŠOVÁ, Danica Pod Kráľovou hoľou / Danica Kubišová, Pavol Kubiš. In: Smer. - Roč. 42, č. 4 (05.01.1990), s. 1 a 8.

1190. ŠUMIAC. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 238. ISBN 80-7096-152-X

1191. HLÔŠKOVÁ, Hana Živá mátoha. Odkiaľ má meno Stará Turá. Kráľ Matej a Šumiac / Hana Hlôšková ; Agneša Bakardžieva. In: Ohník. - Roč. 44, č. 2 (1991/1992), s. 7. povesti ľudové

1192. BEŤÁKOVÁ, Mária Nečinnosť je zlým radcom / Mária Beťáková. - Obr. 2. In: Verejná správa. - Č. 1 (1996), s. 7.

1193. ŠUMIAC Šumiac. In: Horehronie. - Roč. 5, č. 39 (1997), s. 4.

1194. MOLENT, Ján Sviatok Šumiačanov : dve folklórne jubileá / Ján Molent. - Fotogr. In: Národná osveta. - Roč. 8, č. 1 (1998).. - [[Príl.] Folklór. - Roč. 4, č. 1 (1998), s. 6.]

1195. ŠARAFÍN, Michal Šumiac - rázovitá obec / Michal Šarafín. - Obr. In: Národná osveta. - Roč. 8, č. 12 (1998), s. 6.

1196. TURČOKOVÁ, Anna Kroj zo Šumiaca / Anna Turčoková. - Fotogr. In: Verejná správa. - 1335-7883. Roč. 59, č. 14 (2004), s. 32.

1197. ŠUMIAC. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. - Lučenec : PS LINE, 2005. - S. 526. - ISBN 80-969388-8-6

1198. BUBENÍK, Jakub Šumiac / Jakub Bubeník. In: My Smer Magazín. Roč. 16, č. 20 (23.05.2006), s. 7. Telgárt

Počet obyvateľov: 1547 Rozloha: 5600 ha 1. písomná zmienka: z r. 1326

Trať Červená Skala-Margecany

viadukt

Thyrgart (1549), Tergharth (1566), Thierghart (1573), Tergard (1612),Telgard, Telgharth (1650), Tergold oder Tiergarten (1782), Térgart, Thiergarten (1786), Telgarth Telgárt (1818), Telgárt (1863), Švermovo (1948), Telgárt (1990)

Staršia osada vznikla v roku 1326 pri prameni Hnilca, ktorú založil šoltýs Mikuláš, syn Ladislava zo Spiša. Neskôr bola presťahovaná pod prameň Hrona, do bývalého kráľovského poľovníckeho revíru, neskôr majetku panstva hradu Muráň. Obec bola dosídlená na valašskom práve najneskôr na prelome 15. a 16. storočia. Spomína sa v roku 1549, kedy miestny šoltýs chytil lúpežného rytiera Bašu. Obyvateľstvo sa živilo spočiatku chovom oviec, neskôr chovom hovädzieho dobytka a koní, prácou v lesoch, výrobou šindľov, pálením dreveného uhlia, povozníctvom, chodili na sezónne práce na Dolnú zem. Za I. ČSR bolo hlavným zamestnaním obyvateľov lesné hospodárstvo. V obci a v miestnej časti Pusté pole pracovali menšie píly. Obyvatelia pracovali na stavbe trate Červená Skala – Margecany. Aktívne sa zúčastnili na štrajkoch pri stavbe železnice, na štrajku lesných robotníkov a povozníkov v roku 1936. Významnú úlohu zohral Telgárt v bojoch povstalcov počas SNP. Nemci obec 5. 9. 1944 dobyli, vypálili (zhorelo 260 domov) a zavraždili niekoľko občanov. Povstalci však obec dobyli späť. Po oslobodení 27. 1. 1945 bola obec opäť znovu vybudovaná. V roku 1948 obec premenovaná na Švermovo. Obec je významná etnografická lokalita. Počas panstva Istvána Koháryho prijali obyvatelia Telgártu grécko-katolícke vierovyznanie a v roku 1784 dal František Koháry postaviť kostol (grécko-katolícky, barokovo-klasicistický kostol Najsvätejšej Trojice), renovovaný roku 1929. Pri budove obecného úradu je pomník na pamäť vypálenia obce a padlých v SNP. Na cintoríne, kde sú pochovaní padlí z čias SNP, je spoločný náhrobník z roku 1956. Knihy:

1199. LETOS do Telgártu. - [S.l.] : [s.n.], [o. 1925]. - Nestr.

1200. TAKÁČ, Ladislav Nezabudnite na Telgárt / Ladislav Takáč. - Banská Bystrica : ADMINI, spol. s r.o. ; Banská Bystrica : Múzeum SNP [vyd.], 1992. - 201 s., 11,95 AH, 12,45 VH ISBN 80-85749-00-9 (brož.)

1201. OZVENY Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou Hoľou. Telgárt 1999 : V. festival viachlasého chrámového a ľudového spevu, 15.-17.októbra 1999 / zostavili Mária Knižková, Martin Mekel, Igor Kovačovič; grafický návrh a úprava Viliam J. Gruska, Richard Friedman. - Telgárt : Obecný úrad, 1999. – [20] s. (brož.)

1202. TELGÁRT Telgárt : monografia obce / [zostavila Danka Mekelová ; spracovali Richard Lacko ... [a kol.] Prešov : Petra , 2006. - 251 s. : fotogr. ; 20 cm ISBN 8089007864 (viaz.)

Články:

1203. ŠVERMOVO. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 348-351.

1204. ŠVERMOVO. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 148-149.

1205. SLOVÁK, Emil Kraj Kráľovej hole / Emil Slovák. - In: Smena na nedeľu. - Roč. 14, č. 34 (24. 8. 1979), s. 7.

1206. TELGÁRT pred tridsiatimi piatimi rokmi. In: Katolícke noviny. - Roč. 94, č. 35 (2. 9. 1979), s. 3.

1207. MARČOK, Viliam Telgárt / Švermovo / Viliam Marčok. - Nedeľa, Príloha Nového slova, č. 14, s. /5/. In: Nové slovo. - Roč. 24, č. 34 (1982). básne politické

1208. SEDLÁČKOVÁ, Magdaléna Prítomnosť vyrastá z minulosti / Magdaléna Sedláčková. - Obr. 2. In: Národné výbory. – č. 18 (1983), s. 16-17.

1209. ŠVERMOVO. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 122-123.

1210. ŠVERMOVO. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 328. ISBN 80-215-0021-2

1211. KÁZMEROVÁ, Ľubica -horel celý deň : K 45-temu výročiu vypálenia Telgártu / Ľubica Kázmerová. - Obr. 1. In: Práca. Roč. 44, č. 213 (9. 9. 1989), s. 7.

1212. ŠVERMOVO. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 239. ISBN 80-7096-152-X

1213. PLEVA, Ondrej Telgártsky front - postrach fašistov / Ondrej Pleva. In: Bojovník. - ISSN 0323- 2018. - Roč. 40, č. 19 (1995), s. 6-7. 1214. MEKEL, Martin Telgárt : Letopisy miest a obcí / Martin Mekel. - Obr. 2. In: Verejná správa. - č. 1 (1996), s. 10.

1215. SIKULA, Vladimír Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou / Vladimír Sikula. - Fotogr. 1. In: Slovenské národné noviny. - ISSN 0862-8823. - Roč. 7 (11), č. 1 (1996), s. 11.

1216. KNÍŽKOVÁ, Mária Krištáľové ozveny staroslovienčiny : 2. Ekumenický festival chrámového a ľudového spevu / Mária Knižková. - Fotogr. 2. In: Národná osveta. - Roč. 6, č. 23-24 (1996), s. 12-13.

1217. TELGÁRT. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 42 (1997), s. 4

1218. KNÍŽKOVÁ, Mária Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou / Mária Knižková. - Fotogr. In: Národná osveta. – Roč. 8, č. 23 (1998), s. 11-12.

1219. KNÍŽKOVÁ, Mária Ľudový a chrámový spev našich predkov / Mária Knižková. - Fotogr. In: Slovenské národné noviny. - 0862-8823. - Roč. 10 (14), č. 6-7 (1999), s. 10.

1220. KOVAČIČ, Igor Ozveny spod Kráľovej Hole : festival viachlasného chrámového a ľudového spevu - Ozveny staroslovienčiny / Igor Kovačič. - Fotogr. In: Národná osveta. - 1335-4515. - Roč. 10, č. 17 (2000), s. 11-12.

1221. OZVENY spod Kráľovej hole / [autor] -ovič-. In: Slovenské národné noviny. - 0862-8823. – Roč. 11 (15), č. 21 (2000), s. 11.

1222. SLAVKOVSKÝ, Peter Tradičné formy agrárnej kultúry horehronskej obce Telgárt / Peter Slavkovský. In: Rozpravy k slovenským dejinám. - Bratislava : Slovak Academic Press, 2001. - 80-88908-85-X. – S. 212-239.

1223. STEHLÍK, Milan Osudy Železného kapitána : horehronskú obec Telgárt dosiaľ nazývajú slovenským Stalingradom / Milan Stehlík. - Fotogr. In: Slovo. Politicko-spoločenský týždenník. – 1335-468X. - Roč. 4, č. 36 (2002), s. 13.

1224. STEHLÍK, Milan Neľahký chlebík pod Kráľovou hoľou : zhovárame sa s Ing. Jozefom Makom ... / [zhováral sa] Milan Stehlík. - Fotogr. In: Roľnícke noviny. - 0231-6617. -Č. 98 (23.5.2002).. - [[Príl.] Agrárne ozveny. - S. 4.]

1225. KAMZÍK, Ján Spomienky na SNP stále žijú. (1) / Ján Kamzík. - Fotogr. In: Bojovník. - 0323-2018. – Roč. 28(47), č. 11 (2003), s. 7.

1226. HAVRĽOVÁ, Denisa “Ja nie som Čarnogurský, ja som Mekel!” / Denisa Havrľová. - Fotogr. In: Romano l´il nevo. – Roč. 13, č. 599-603 (2003), s. 14.

1227. KAMZÍK, Ján Ešte k ofenzíve pri Telgárte / Ján Kamzík. - Fotogr. In: Bojovník. - Roč. IL, č. 13 (2004), s. 6.

1228. TELGÁRT. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 526. – ISBN 80-969388-8-6 Valaská

Počet obyvateľov: 3875 Rozloha: 6333 ha 1. písomná zmienka: z r. 1470

Villa Togart (1424), Tergort (1441), Vlachfalwa (1528), Walachosch Dorf (1547), Wallachisches Dorf, Valachorum villa (1563), Walaska (1673)

Na území obce sa našli pozostatky žiarového hrobu lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Vznikla na Ľupčianskom hradnom panstve, pravdepodobne je však totožná s Togarthom. V 15. storočí ju dosídlili valasi. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali chovom oviec a dobytka, v 18. - 20. storočí pracovali prevažne v komorských lesoch a okolitých pílach a železiarskych závodoch. V roku 1926 premiestnili z Podbrezovej na Piesok výrobu tupozváraných plynových rúr. Robotníci dochádzali z okolitých obcí a bývalých banských, hutníckych a uhliarskych osád. V rokoch 1945 - 1965 bolo vo Valaskej vybudované nové sídlisko.

Lucha sa spomína od roku 1405, keď Žigmund daroval breznianskemu farárovi desiatok z tejto obce. Zdá sa, že ide o lokalitu na mieste dnešnej Valaskej.

Piesok je miestna časť, ktorá do roku 1883 patrila k Hroncu, vznikla koncom 18. storočia okolo závodu, patriaceho k hrončianskemu železiarskemu komplexu. V roku 1789 tu postavili hámor na výrobu tyčového železa so 4 vyhňami, ktorý bol v roku 1847 prebudovaný na valcovňu s 2 valcovacími traťami. Valcovňa bola po roku 1859 jednou z troch najväčších v podniku. Pamätný je veľký štrajk piesockých a podbrezovských robotníkov v máji 1870.

Togarth sa spomína od roku 1424 ako poddanská obec Ľupčianskeho panstva, totožná s dnešnou Valaskou. Pôvodný gotický kostol sv. Martina Biskupa je z 2. polovice 15. storočia, upravovaný v 17. a 19. storočí. Pri kostole sa nachádzajú kaplnky sv. Františky Rímskej (1840) a Kalvárie (z 19. stor.). Uprostred obce je kaplnka sv. Jána Krstiteľa (1846).

Knihy:

1229. ALBERTY, Július, Valaská : monografia obce / autor textu a zostavovateľ Július Alberty ; autori textov Ernest Laubert, Ľubica Škrinárová ; fotografie Ján Weiss...[a kol.] - Banská Bystrica : Štúdio Harmony , 2002. - 96 s. : lit., fotogr. ; 21 cm ISBN 8096854798 (viaz.) Články:

1230. VALASKÁ. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 357-360.

1231. VALASKÁ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 225-226.

1232. VALASKÁ. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 125-126. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1233. VALASKÁ. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 328. ISBN 80-215-0021-2

1234. VALASKÁ. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 256-257. ISBN 80-7096-152-X

1235. (ak) Ako to bolo s hadom vo Valaskej / (ak). In: Priekopník. – Roč. 19, č. 35 (03.09.1991), s. 5.

1236. VONGREJOVÁ, Eva Valaská / Eva Vongrejová. In: Horehronie. – Roč. 1, č. 21 (1993), s. 3.

1237. SLUŠNÝ, Roman Valaská : Letopisy miest a obcí / Roman Slušný. - Obr. 2. In: Verejná správa. - č. 1 (1994), s. 4-5.

1238. VALASKÁ Valaská. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 43 (1997), s. 4.

1239. ŠÍPOVÁ, Darina Valaská / Darina Šípová, Ján Beňuška – In: Smer. – Roč. 2, č. 206 (07.09.1999), s. 8-9.

1240. SCHUT, Jaroslav Konečná stanica - ulica? : je otázne, či strojársky podnik s vyše dvestoročnou tradíciou prežije rok 2000 / Jaroslav Schut. - Fotogr. In: Slovenská republika víkend. - Roč. 6, č. 20/115 (1999), s. 4.

1241. HISTÓRIA História Základnej umeleckej školy v obci Valaská. In: Valaštiansky hlásnik. - Roč. 2, č. 3 (2004), s. 4.

1242. KYSELOVÁ, Alžbeta Valaská / Alžbeta Kyselová. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 12 (29.03.2005), s. 11.

1243. ŠTEFANČÍKOVÁ, Štefánia Valaská / Štefánia Štefančíková. In: My Smer Magazín. - ISSN 1335-8367. - Roč. 15, č. 43 (01.11.2005), s. 9.

1244. VALASKÁ. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 526. – ISBN 80-969388-8-6 Vaľkovňa

Počet obyvateľov: 344 Rozloha: 1485 ha 1. písomná zmienka: z r. 1800

Huta Sumyatzensis (1791), Massa (1797), Nándorvölgy (1890), Valkovňa (1919),

Časti obce sú Nová Maša, Švábolka a Zlatno. Podniky dnešnej Vaľkovne vznikali na rozhraní 18. a 19. storočia okolo železného hámru v chotári Šumiaca. Boli súčasťou komplexu Coburgovských železiarní na Horehroní. Jej názov pochádza od valcovní plechov vybudovaných roku 1834, ktoré vyrábali do roku 1926. Osady obce boli v roku 1954 odčlenené od Šumiaca a bola vytvorená samostatná obec Vaľkovňa.

Nová Maša, vznikla v 2. polovici 18. storočia ako robotnícke sídlo okolo maše rovnako ako osada Šumiaca. V roku 1842 - 1839 tu bola postavená zlievareň s hámrami, v roku 1842 - 1846 strojárenská dielňa, neskôr valcovňa. V osade Nová Maša bol v roku 1960 vybudovaný závod Horehronka na výrobu bižutérie, v roku 1964 bol závod zrušený. V jeho halách montovala čerpadlá Sigma.

Švábolka bola pôvodne samota s hostincom, pri ktorom koncom 18. storočia postavili tri železné hámre, v roku 1833 tu postavili veľkú valcovňu plechov (prvú v Uhorsku), výroba bola zrušená roku 1926.

Zlatno, ako samota v chotári Šumiaca, bola od konca 18. storočia osadou okolo troch hámrov. V roku 1848 postavili valcovňu na tyčové železo. Nachádzajú sa tu technické pamiatky, budovy bývalých valcovní z konca 18. storočia a budova maše zo začiatku 19. storočia.

Články:

1245. VAĽKOVŇA. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 360-362.

1246. VAĽKOVŇA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 228.

1247. VAĽKOVŇA. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 126.

1248. VAĽKOVŇA. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 44 (1997), s. 4.

1249. SLOBODNÍKOVÁ, Martina (Ne)Výstavba nájomných bytov vo Vaľkovni na Horehroní / Martina Slobodníková. Fotogr. In: Romano ľil nevo. - Roč. 12, č. 533(479)-541(488) (2002), s. 5.

1250. VAĽKOVŇA. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 526. – ISBN 80-969388-8-6 Závadka nad Hronom

Počet obyvateľov: 2462 Rozloha: 4118 ha 1. písomná zmienka: z r. 1611

Nagypatak (1611), Zawadka (1643), Zavodka, Zavadka (1650), Zawatka (1773), Závadka (1808), Závadka nad Hronom (1927

Obec sa spomína od roku 1611. Založili ju v 16. storočí na valaskom práve. Patrila Muránskemu hradnému panstvu. Vznikla na mieste zaniknutej osady Veľký Potok. V 17. storočí sa tu nachádzal mlyn, píla. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka, spracúvali drevo na šindeľ a dosky, ktoré plavili po Hrone. Chodili aj na sezónne práce. V 18. storočí boli v chotári železnorudné bane. V roku 1826 tu postavili dve skujňovacie a jeden perlíkový hámor a v roku 1860 valcovňu plechov, nachádzali sa tu stolárske, tesárske, zámočnícke dielne pre potreby Coburgovských železiarní na Horehroní. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka, spracúvali drevo na šindeľ a dosky, ktoré plavili po Hrone. Chodili aj na sezónne práce. Obec trpela najmä v 30. rokoch veľkou nezamestnanosťou a biedou. V rokoch 1948-1950 bol v obci postavený závod Sigma, v ktorom sa od roku 1953 vyrábali čerpadlá. Pri závode boli postavené bytovky pre zamestnancov a slobodáreň. V obci postavili v roku 1784 rímsko-katolícky, neskorobarokový kostol sv. Jána Nepomuckého, renovovaný v roku 1932.

Závadka nad Hronom je živá dedina, kde sa moderná architektúra miesi s pôvodnou. Mnoho tradičných dreveníc si ľudia časom prestavali na murované domy, no mnoho sa aj zachovalo v pôvodnej forme. V poslednom čase sa dokonca zachovávajú pôvodné tradície a stavajú sa aj nové drevenice. Články:

1251. ZÁVADKA nad Hronom. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968. – S. 365-366.

1252. ZÁVADKA nad Hronom. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978. – S. 337-338.

1253. PETRUŠINSKÝ, Vasiľ Závadka / Vasiľ Petrušinský. - Obr. 1. In: Nove žyttja. - Roč. 37, č. 14 (3. 4. 1987), s. 2.

1254. ZÁVADKA NAD HRONOM. In: Banská Bystrica a okolie : Vlastivedno-turistický sprievodca / Milan Gajdoš, Kamil Linhart ; Karol Demuth, P. Lenhart, Igor Svitok, Vladimír Hyhlík, Vladimír Bárta, Pavol Havran, Eugen Lazišťan, Ladislav Donauer. - Bratislava : Šport, 1989. – S. 126-127. ISBN 80-7096-023-X (Brož.)

1255. ZÁVADKA NAD HRONOM. In: Malá slovenská vlastiveda. / Pavol Plesník a kol. – Bratislava : Obzor 1989. – S. 328. ISBN 80-215-0021-2

1256. ZÁVADKA nad Hronom. In: Slovensko : Turistický lexikon / Vladimír Adamec, Nora Jedličková. Bratislava : Šport, 1991. - S. 278-279. ISBN 80-7096-152-X

1257. ZÁVADKA NAD HRONOM Závadka nad Hronom. In: Horehronie. – Roč. 5, č. 45 (1997), s. 4.

1258. ŠARAFÍN, Michal Závadka nad Hronom: Ústredné priestranstvo ako príťažlivé miesto / Michal Šarafín. In: Obecné noviny. - Roč. 8, č. 16 (1998), s. 16.

1259. BIELIKOVÁ, Iveta Živnostníci vo výrobe : čerpadlá na Horehroní vyrábajú živnostníci, ktorých si prenajímajú na prácu / Iveta Bieliková. - Obr. In: Profit. - 1335-4620. - Roč. 9, č. 19 (2001), s. 25.

1260. BELKO, Ján Oslávili jubileum oslobodenia : Závadka nad Hronom / Ján Belko. In: Bojovník. - ISSN 0323- 2018. - Roč. 50, č. 6 (2005), s. 5.

1261. ZÁVADKA NAD HRONOM. In: Encyklopédia miest a obcí Slovenska / Zostavovateľ: Peter Sule, Peter Sule ml. – Lučenec : PS LINE, 2005. – S. 526. – ISBN 80-969388-8-6 Názov Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu Vydavateľ Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici Zostavovateľka Katarína Donovalová Zodp. redaktor Mgr. Peter Klinec Obálka a grafická úprava Katarína Donovalová Tlač Merkantil, s.r.o. Banská Bystrica Rok vydania 2006 MDT 016 94(437.64) ISBN 80-88783-39-9 EAN 9788088783398