Príloha č. 6

Pasport lokalít Banskobystrického geoparku

P. č. Názov, Členenie GPS Druh Charakteristika katastrálne územie súradnice ochrany 1. Artikulárny drevený kultúrno- 48,64869º NKP Evanjelický drevený kostol postavený v období rokov 1725 až 1726. V interiéri je kostol historická 19,15502º umiestnený barokový oltár vyplnený šiestimi olejomaľbami christologického cyklu (k.ú. Hronsek) lokalita z roku 1771 a barokový orgán z roku 1764. V roku 2008 bol kostol spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka zapísaný do Zoznamu svetového dedi čstva UNESCO. 2. Badínska ba ňa montanistická 48,67580º - Jediná významná uho ľná baňa v okrese Banská Bystrica, uhlie charakteru lignitu sa (k.ú. Badín) lokalita 19,11536º ťažilo za čiatkom 19. storo čia. K oživeniu ťažby došlo v roku 1890 a pracovalo sa s prestávkami až do roku 1929, kedy bola ťažba definitívne zastavená. Po ťažbe uhlia v sú časnosti na lokalite existujú z vä čšej miery zarastené haldy ve ľkých rozmerov, ústia štôlní a prepadliská. 3. Badín - Skalica montanistická stred: DP Výhradné ložisko nevyhradeného nerastu (stavebný kame ň), na ktorom prebieha (k.ú. Badín) lokalita 48,67231º ťažba od roku 1976. Surovinou je pyroxenický andezit, ktorý svojimi vlastnos ťami 19,08034º vyhovuje ako kamenivo na stavebné ú čely. Ložisko je otvorené dvojetážovým povrchovým lomom. 4. Badínsky prales prírodná stred: NPR Ochrana ukážky pralesovitých klimaxových lesných spolo čenstiev bukového (k.ú. Badín) lokalita 48,68525º (300 300 m 2), vegeta čného stup ňa so zastúpením všetkých troch základných vývojových štádií 19,06433º CHVÚ európskych pralesov. Sú to lesy s ve ľmi vysokou stabilitou a prebieha tu prirodzený autoregula čný proces. Územie bez vplyvu antropogénnej činnosti na vývojové a rastové procesy. 5. Badínsky vodopád geologická 48,69399º - Objekt predstavuje vodopád vzniknutý na tektonickej poruche v lávovom prúde (k.ú. Badín) a prírodná 19,03566º pyroxenického andezitu zlatostudnianskej formácie (báden). Vodopád s výškou 3 lokalita m je tektonického typu a vznikol na tektonickej poruche severojužného smeru v andezitovom lávovom prúde. 6. Banícka bašta kultúrno- 48,73774º NKP Postavená v severnej časti mestského hradného opevnenia pred rokom 1479. (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14703º Pomenovanie dostala pod ľa cechu, ktorého členovia sa podie ľali na jej výstavbe a v lokalita prípade potreby aj na jej ochrane. 7. Bani čky geologická 48,75736º - Relikt banských prác na ťažbu auripigmentu z 18. storo čia. Odkryv v (k.ú. Tajov) a montanistická 19,05011º mineralizovanom tektonickom íle (ultramylonit strednotriasových vápencov) lokalita vidite ľný na úseku 20 m v záreze Kordíckeho potoka. Ukážka primárnej pozície výskytu auripigmentu a realgáru. 8. Banská Bystrica - geologická 48,73117° - Opustený lom v lavicovitých slienitých vápencoch mráznického súvrstvia veporika stanica a montanistická 19,14586° s hrúbkou lavíc do 0,1 m. Lom má d ĺžku približne 35 m a výšku stien 4 až 8 m. 1

(k.ú. Banská Bystrica) lokalita

9. Barania hlava prírodná stred: PR Lokalita zachovalých biotopov európskeho významu. Najhodnotnejšou čas ťou sú (k.ú. Podkonice) lokalita 48,85449º (134 050 m 2), aktívne činné vrchoviská so špecifickou vegetáciou a nenarušeným vodným 19,23682º CHVÚ, ÚEV režimom, ako aj rašeliniskové smrekové lesy s ohrozenými a zriedkavými rastlinnými druhmi národného významu. 10. Baranovo prírodná stred: PR Lokalita vyniká zachovalými pôvodnými lesnými spoločenstvami a vzácnymi (k.ú. Kostiviarska) lokalita 48,78017º (158 300 m 2), biotopmi ohrozených a chránených živo číchov. Na severnej hranici svojho 19,13782º ÚEV rozšírenia sa vyskytujú teplomilné mediteránne druhy. 11. Barbakan kultúrno- 48,73684º NKP Hlavná fortifika čná a zárove ň najvidite ľnejšia dominanta mestského hradného (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14649º areálu s Petermannovou zvonicou. Doba vzniku sa udáva do sedemdesiatych rokov lokalita 15. storo čia, najstaršie časti pochádzajú už z prvej polovice 14. storo čia. Dnešnú podobu (až na ukon čenie veže zvonice) získal po roku 1500. V tomto období slúžil ako sklad zbraní a streliva, ale na jeho veži bol nainštalovaný zvon a do roku 1482 aj hodiny. 12. Bátovský balvan geologická 48,65869° PP (300 m 2), Osamotený kamenný blok andezitového aglomerátu (miocén) vysoký 14 m a široký (k.ú. Hrocho ť) lokalita 19,37894° CHKO 8 m. V období st. kvartéru sa uvo ľnil mrazovým zvetrávaním a zrútil na údolnú nivu rie čky Hu čavy. Medzi vulkanickým materiálom je možné vidie ť typickú sope čnú bombu vretenovitého tvaru. 13. Benického dom kultúrno- 48,73546º NKP Renesan čný meštiansky dom vznikol po roku 1660 viacnásobnou prestavbou a (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14428º spojením dvoch gotických domov. Na renesan čnom portále je sentiványiovský erb lokalita s postavami dvoch baníkov v slávnostných rovnošatách. Poschodie zdobí arkádová unikátna lógia, ktorá má šes ť oblúkov. Na poschodí sú lunetové klenby so srdcovými, palmatovými a inými vzormi. 14. Bethlenovský dom kultúrno- 48,73317º NKP Renesan čný meštiansky dom (Dolná ul.) z roku 1556. Nápis nad hlavným portálom (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14166º "BENEDICTIO DOMINI DIVITES TACIT 1610" (Požehnanie Pánovo prináša lokalita bohatstvo 1610) poukazuje na stavebné premeny, ktorými dom za čiatkom 17. storo čia prešiel. V sú časnosti v dome sídli Štátna galéria. 15. Biskupský palác kultúrno- 48,73580º NKP Objekt dal v roku 1787 postavi ť župan Berchtold ako reprezenta čnú budovu, ktorá (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14486º slúžila ako sídlo biskupa a neskôr prvého predsedu Matice Slovenskej Štefana lokalita Moysesa. V sú časnosti je opä ť sídlom biskupa. 16. Brvnište prírodná stred: CHA Lokalita s ochranou zachovalých biotopov európskeho významu s exklávnym (k.ú. Priechod, lokalita 48,79240º (747 000 m 2), výskytom chráneného druhu cyklámen fatranský. Z chránených a vzácnych druhov Podkonice) 19,23082º ÚEV rastlín sa vyskytuje poniklec a kruštíky. Z fauny majú zastúpenie niektoré chránené vtáky. 17. Buja čia lúka prírodná stred: PR Lokalita s ochranou šafranu Heuffelovho (Crocus heuffelianus Herbert) v (k.ú. Kremnica) lokalita 48,70632º (20 145 m 2), Kremnických vrchoch pre vedeckovýskumné, náu čné a kultúrno-výchovné 18,93799º ÚEV hľadisko.

2

18. Bukovská dolina geologická 48,85561° CHVÚ, ÚEV Zavalená štôl ňa s malou ale výraznou haldou (10 x 15 m, výška do 8 m). Na halde (k.ú. Pohronský a montanistická 19,38542° je pomerne hrubozrnný materiál, čo nazna čuje prieskum v 19. až 20. storočí. Bukovec) lokalita Sledovaná bola žila sivo čierneho kreme ňa s arzenopyritom a s povlakmi pyritu. 19. Bunker Mor ho kultúrno- 48,83107º - Horský úkryt z čias druhej svetovej vojny, v ktorej operoval štáb brigády (k.ú. Staré Hory) historická 19,14506º Pomstite ľ, s dôležitou telefonickou centrálou, ktorá zabezpečovala komunikáciu lokalita medzi jednotlivými partizánskymi skupinami. Úkryt je zrekonštruovaný a sprístupnený. 20. Bystrická dolina geologická 48,86272º CHVÚ, ÚEV Prirodzený odkryv v pravom brehu potoka Bystrica s rozmermi 5 x 8 m s (k.ú. Dolný Harmanec) lokalita 19,04189º doskovitými ílovitými vápencami a ílovcami adnetského súvrstvie zliechovskej sukcesie (lias) s hojnou faunou amonitov. Vo vrchnej časti profilu sú prítomné onkoidové konkrécie a deformované rostrá belemnitov. 21. Cisársky dom kultúrno- 48,73594º NKP Neskorogotický dvojpodlažný dom z prelomu 15. a 16. storo čia, ktorý bol neskôr (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14516º renesan čne a v roku 1832 klasicisticky rekonštruovaný. Zaujímavé sú jeho pivni čné lokalita priestory, ktorých steny a klenby sú vyzdobené nevšednými gastronomickými výjavmi. Pomenovanie získal po cisárskom generálovi Antonovi Caraffovi. 22. Čačínska cerina prírodná stred: PR Lokalita na ochranu zmiešaných teplomilných vápencových dúbrav s výskytom (k.ú. Čačín) lokalita 48,66652º (25 600 m 2) duba cerového v najsevernejšej časti jeho prirodzeného rozšírenia. Vegeta čný kryt 19,25923º je pomerne zachovalý. 23. Dedi čná štôl ňa montanistická 48,81514º - Historická dedi čná štôl ňa Ferdinand otvárala polkanovské žilné ložisko medených Ferdinand lokalita 19,10217º rúd. Bola razená v migmatitizovaných pararulách a sledovala žilné štruktúry (k.ú. Staré Hory) severojužného smeru s miernym sklonom k západu. 24. Dekretova jasky ňa geologická 48,81864º PP, CHVÚ, Priestranná jasky ňa v strednotriasových gutensteinských vápencoch s vchodom 40 (k.ú. Dolný Harmanec) a prírodná 19,04119º ÚEV m nad úrov ňou údolia. Hlavná sie ň jaskyne sa tiahne na SZ v d ĺžke 30 m. Jej šírka lokalita je 15 až18 m, výška postupne dovnútra klesá. Jasky ňa nemá nijaké kvap ľove útvary. Boli tu objavené kosti jaskynného medve ďa. 25. Dekretovo bralo geologická 48,85664º ÚEV, CHVÚ Morfologicky výrazné bralo gutensteinských vápencov s previsom, ktoré tvorí (k.ú. Staré Hory) lokalita 19,14939º príkrovovú trosku na sedimentárnych horninách veporika. Bralo je vysoké 20 až 25 m, s d ĺžkou do 50 m. Pod bralom je osadený pamätník Jozefa Dekreta - Matejovie založený v roku 1913 a obnovený v roku 2001. 26. Dekretov porast prírodná stred: CHA Územie s jestvujúcim porastom vysadeným významnym lesníckym priekopníkom (k.ú. Staré Hory) lokalita 48,86679º (62 200 m 2), Jozefom Dekretom - Matejovie. Najcennejšími v tomto vekove i štrukturálne 19,12709º CHVÚ, ÚEV rôznorodom poraste su staré exempláre smrekovca, jedle, smreka a buka. 27. Dolina Chytrô geologická 48,87108° CHVÚ, ÚEV Ties ňavovitý úsek doliny zarezaný v triasových ramsauských dolomitoch. Úsek je (k.ú. Staré Hory) lokalita 19,14233° dlhý asi 90 m, so šírkou 5 až 20 m. Výška stien dosahuje 20 m. Vo vrchnej časti ties ňavy bol umiestnený rumpál, ktorý slúžil na u ľah čenie prechodu vozu ties ňavou. 28. Dolná Prášnica geologická 48,81125º CHVÚ Vedecky a esteticky hodnotený opustený lom v andezitoch tur čockej formácie (k.ú. Dolný Harmanec) a montanistická 18,99803º (vrch. báden). Lom má d ĺžku 100 m a výšku stien do 15 m. Mohutné st ĺpy andezitu lokalita hexagonálneho tvaru majú výšku do 8 m a hrúbku do 1 m. V centrálnej časti lomu

3

sú st ĺpy vztý čené, na okraji lomu sú uložené diagonálne.

29. Dolná Tufová geologická 48,78294º - Výskyt akumulácií riasového a machového penovca s dĺžkou 40 m. V okolí (k.ú. U ľanka) lokalita 19,09455º penovcovej kaskády sú badate ľné indusie, ktoré sa po zmiešaní vôd strácajú. Lokalita sa pri poh ľade z turistického chodníka do Rie čanského sedla uplat ňuje ako estetický prvok. 30. Dolný Harmanec geologická 48,82708º CHVÚ Výrazný odkryv strednotriasových wettersteinských dolomitov (ilýr-kordevol) (k.ú. Dolný Harmanec) lokalita 19,01844º hronika. Odkryv je dlhý 50 m s výškou max. 25 m. Dolomity sú tektonicky drvené, rozsýpavé s typickou bielou farbou. V tektonicky namáhaných zónach sa prejavuje erózia. 31. Drieky ňa geologická 48,75058º - Odkryv v hierlatzských vápencoch (sp. jura - pliensbach), v ktorom bol v minulosti (k.ú. Slovenská Ľup ča) a montanistická 19,31206º založený menší lom s rozmermi 5 x 4 m a s výškou stien do 8 m. Vo vápencoch sú lokalita krasové dutiny do 1 m. Na lokalite bola zistená fauna amonitov. 32. Drienok geologická 48,70700° - Ve ľké závrty (krasových jám) na ploche 370 m x 130 m kruhového a elipsovitého (k.ú. Poniky) lokalita 19,26686° tvaru s hĺbkou 10 až 20 m vytvorené v strednotriasových vápencoch silicika. Ukážka typického krasového reliéfu v karbonátových horninách, rozmerovo najvä čšie krasové jamy v rámci ponického krasu. 33. Dubník - Hrabová geologická 48,67136° - Nieko ľko odkryvov (v d ĺžke asi 200 m) v záreze potoka s odkrytým sledom hrúbky (k.ú. Vlkanová) lokalita 19,18667° 30 až 50 m, ktorý zodpovedá bodvaszilašským vrstvám spodného triasu s hlavným zastúpením sedimentov arkózového zloženia a s postupným prechodom do karbonátových pieskovcov szinských vrstiev. 34. Dúbravica - Zolnica geologická 48,68064° - Lokalita s viacerými krátkymi a jednou hlavnou štôl ňou, s haldami a pingami, ktoré (k.ú. Dúbravica) a montanistická 19,30056° dokladujú historický prieskum s pokusnou ťažbou na oxidické Fe rudy (goethit lokalita a limonit). Horninovým okolím sú spodnotriasové kremence a bridlice lúž ňanského súvrstvia veporika. Ide pravdepodobne o infiltra čné ložisko. 35. Dvojvchodová jasky ňa geologická 48,77376º ÚEV Krasová dutina s dvoma otvormi v skalnom brale z gutensteinského vápenca (k.ú. Sásová) a prírodná 19,15283º so šírkou cca 10 m a výškou do 4 m. Vä čší z otvorov má rozmery 1,5 x 1,3 m, lokalita menší otvor má rozmery 1,5 x 1,1 m. Z typologického h ľadiska sa jedná o typ vrstevnatej jaskyne, ktorá vznikla kombináciou fluviálnej a výmrazovo-korozívnej činnosti. 36. Ebnerov dom kultúrno- 48,73611º NKP Neskorogotický dom z prelomu 15. a 16. storo čia, ktorý bol na za čiatku17. storo čia (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14553º renesan čne upravený. Má dvojitý portál, nad ktorým vy čnieva renesan čný arkier z lokalita roku 1636 spo čívajúci na troch konzolách s atlantmi, ktoré zo strán podopierajú kanelované st ĺpy s podstavcom. Portálové st ĺpy sú zdobené toskánskymi hlavicami. 37. Evanjelický cintorín kultúrno- 48,74122º NKP Na cintoríne založenom za čiatkom 18. storo čia sú pochovaní Ján Bakoss, Ján Botto, v Banskej Bystrici historická 19,14143º Viliam Figuš-Bystrý, Ladislav Hudec, Ján Kme ť, Mikuláš Ková č, Samuel Libay, (k.ú. Banská Bystrica) lokalita Alexander Matuška, Daniel Petelen, Martin Rázus, Ladislav Sára, Teofil Stadler, Terézia Vansová a mnoho iných osobností.

4

38. Evanjelický kostol kultúrno- 48,66442º NKP Kostol pochádza z roku1865, je postavený v novogotickom slohu. Pôvodne mal dva v Badíne historická 19,12143º zvony. Má murovaný oltár s obrazom od J. B. Klemensa z roku 1866. (k.ú. Badín) lokalita 39. Evanjelický kostol kultúrno- 48,73997º NKP Kostol bol postavený v rokoch 1803 až 1807 na mieste pôvodného dreveného v Banskej Bystrici historická 19,14259º artikulárneho kostola. V centrálnom priestore lode je umiestnený st ĺpový oltár. (k.ú. Banská Bystrica) lokalita Kostol patrí k výrazným klasicistickým pamiatkam Banskej Bystrice. 40. Evanjelický kostol kultúrno- 48,69914º NKP Klasicistický kostol postavený v rokoch 1784 až 1785, upravovaný v roku 1905. v Hornej Mi činej historická 19,21274º (k.ú. Horná Mi činá) lokalita 41. Evanjelický kostol kultúrno- 48,70388º NKP Klasicistický kostol postavený v rokoch 1824 až 1826 na mieste dreveného kostola v Kremnici historická 18,92002º z roku 1688 a starej fary. Klasicistický oltár so st ĺpovou architektúrou je z prvej (k.ú. Kremnica) lokalita polovice 19. storo čia. Na vrchole je kovaný kríž, na nárožiach kamenné vázy. 42. Evanjelický kostol kultúrno- 48,74527º NKP Kostol pochádza z rokov1805 až 1807 opravovaný v roku 1899, použil sa v Ľubietovej historická 19,35981º pseudogotický sloh. Zo starého chrámu ostali len múry, interiér bol úplne (k.ú. Ľubietová) lokalita prestavaný. 43. Evanjelický kostol kultúrno- 48,72111º NKP Klasicistický kostol pochádza z roku 1785, upravený bol v druhej polovici 19. v Radvani historická 19,13414º storo čia. Od roku 1856 tu ako farár pôsobil Andrej Sládkovi č. (k.ú. Radva ň) lokalita 44. Evanjelický kostol kultúrno- 48,76737º NKP Neogotický evanjelický kostol z roku 1874, budova bývalej radnice. v Slovenskej Ľup či historická 19,27452º (k.ú. Slovenská Ľup ča) lokalita 45. Farbište geologická 48,73200º - Malý lom v tektonicky krehko deformovaných strednotriasových (anis) dolomitoch (k.ú. Poniky) a montanistická 19,31711º silicika s rozmermi 40 x 15 m (výška steny 10 až 12 m). Dolomit je drvený, lokálne lokalita za vzniku dolomitovej mú čky (s možným použitím ako brizolit). 46. Farebný vodopád geologická 48,72911º - Perejovitý úsek Farebného potoka zarezaný v epiklastických vulkanických (k.ú. Králiky) a prírodná 19,01772º brekciách. Rozmery vodopádu sú 10 x 4 m, jeho výška dosahuje 3 m. Nad lokalita vodopádom sa nachádzajú bralá vo vulkanoklastikách s výškou 15 až 20 m, úsek doliny má ties ňavovitý charakter (s d ĺžkou do 100 m). 47. Farská bašta kultúrno- 48,73764º NKP Ako sú čas ť mestského hradného areálu bola postavená pred rokom 1479, pôvodne (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14600º bola drevená, ale po požiari v roku 1500 murovaná. Pomenovanie dostala pod ľa lokalita fary, ktorá bola jej sú čas ťou a mestský hrad chránila na jeho západnom cípe. 48. Farský dom (Pharhoff) kultúrno- 48,73781º NKP Niekdajšie zimné sídlo mestského farára a obydlie kaplánov z prvej polovice 13. (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14531º storo čia. Pôvodne gotický dom bol nieko ľkokrát prestavovaný. Po požiari v roku lokalita 1761 a následnej prestavbe sa z pôvodného komplexu zachovala iba čas ť s gotickými kamennými osteniami okien. 49. Fontána na Námestí kultúrno- 48,73551º - V roku 1536 stála na mieste fontány záchytná nádrž pitnej vody, ktorá neskôr Slovenského historická 19,14536º slúžila ako napájadlo pre dobytok a kone. Kamennú fontánu nahradil v roku 1895 národného povstania lokalita upravený vodomet. Ďalšie úpravy fontány boli v roku 1912 a v roku 1936. V roku

5

(k.ú. Banská Bystrica) 2009 prešla kompletnou rekonštrukciou.

50. Františkánsky kláštor kultúrno- 48,70105º NKP Areál Františkánskeho kláštora s kostolom, loretánskou kaplnkou a sýpkou. (k.ú. Kremnica) historická 18,91547º Východné krídlo kláštora bolo postavené v roku 1653 na mieste pôvodných dvoch lokalita gotických domov. Jednolo ďový barokový kostol pochádza z roku 1715, hlavný oltár so st ĺpovou architektúrou zobrazuje sv. Františka z Assisi. V interiéri kaplnky sú nástenné ma ľby s figurálnymi a rastlinnými motívmi. 51. Görgeyho tunel kultúrno- 48,74928º - Historické technické banské dielo s d ĺžkou 25 m vyrazené v 14. storo čí (k.ú. Kremnica) historická 18,99811º pravdepodobne Thurzovsko-fuggerovskou spolo čnos ťou, ktoré umož ňovalo kratšie lokalita spojenie medzi Kremicou a Banskou Bystricou. V roku 1849 ustupovala cez tunel do Banskej Bystrice armáda generála Görgeyho, ktorý dal po prechode tunel zasypa ť. Strategická pozícia tunela bola využitá v roku 1944, kedy bol ceze ň prevezený zlatý poklad z kremnickej Štátnej mincovne do Národnej banky v Banskej Bystrici. Kvôli zasypaniu jednej časti je v sú časnosti nepriechodný. 52. Hadia dolina geologická 48,78364º - Ťažko prístupný a priechodný ka ňon v západnej vetve doliny Ve ľké Cenovo (k.ú. Kordíky) a prírodná 19,04342º vytvorený vo wettersteinských dolomitoch a dolomitových brekciách. lokalita Ka ňon má d ĺžku cca 200 m, šírku 3 až 8 m a výška stien dosahuje najviac 30 m. V hornej a spodnej časti ties ňavy sú časté krasové dutiny s rozmermi do 3 m. 53. Hadia skala geologická 48,76672º - Esteticky hodnotný skalný amfiteáter, ktorý vznikol na tektonickej poruche v (k.ú. Kostiviarska) lokalita 19,12386º ramsauských dolomitoch a vápencoch veporika. Celková d ĺžka brál dosahuje 80 m a výška stien je do 20 m. Nachádza sa tu viacero skalných veži čiek a bizarných útvarov vzniknutých zvetrávaním karbonatických hornín. 54. Harman čok geologická 48,77494º - Opustený lom, ktorý slúžil pre lokálnu ťažbu hrubozrnných kremenných pieskov. (k.ú. U ľanka) a montanistická 19,08594º Možno v ňom pozorova ť šikmé, krížové, plaCHVÚaralelné a grada čné lokalita sedimentárne štruktúry. Na viacerých miestach je možné nájs ť kusový sadrovec. 55. Harmanec montanistická 48,79250º - Objekty historickej ťažby zlata: dve prieskumné štôlne s dĺžkou 70, resp. 47 m (k.ú. Harmanec) lokalita 19,08214º a šachta h ĺbená v období rokov 1921 až 1926, ktorá dosiahla h ĺbku 52 m. Ložisko bolo z tejto šachty rozfárané z úrovní dvoch obzorov, ťažba bola ukon čená v roku 1927. Zlatonosné žilníkové pásmo má d ĺžku 1300 m, jeho hrúbka dosahovala max. 45 cm. Ložisko je situované v tektonicky porušených biotitických rulách až migmatitoch starohorského kryštalinika. 56. Harmanecká jasky ňa geologická 48,81205º NPR, CHVÚ Kvap ľová jasky ňa priepas ťovitého charakteru so bielymi kvap ľovými útvarmi, (k.ú. Dolný Harmanec) a prírodná 19,04014º pagodovitou stalagmitovou výzdobou, nástennými vodopádmi, rozsiahlymi dómami lokalita a jazierkami. Má d ĺžku 2 763 m s prevýšením 75 m, sprístupnených je 720 m. Je vytvorená v strednotriasových gutensteinských vápencoch cho čského príkrovu. Má puklinovo-rútivý, dynamicko-statický charakter v senilnom štádiu vývoja. Symbolom jaskyne je tzv. Kamenná váza, kvape ľ v Hráškovej sieni. Vek jaskyne sa odhaduje na vrchný pliocén. Sprístupnená bola v roku 1950.

6

57. Harmanecká tisina geologická stred: NPR Lokalita na ochranu a štúdium dynamiky vývoja zachovalého karpatského lesa v (k.ú. Harmanec) a prírodná 48,83354º (200 400 m 2), rôznych vývojových štádiách s oh ľadom na výskyt terciérneho reliktu (tis lokalita 19,01795º CHVÚ, ÚEV oby čajný), ako aj krasových foriem georeliéfu. 58. Harmanecký Hlboký prírodná stred: PR Lokalita predstavuje jeden z najva čších výskytov tisa oby čajného v oblasti jarok lokalita 48,82286º (503 300 m 2), Harmanca. Príklad v minulosti rozsiahlejšieho zastúpenia tisu v harmaneckých (k.ú. Dolný Harmanec) 19,00254º CHVÚ lesoch. 59. Harmanecký vodopád prírodná 48,82194º CHVÚ Malý vodopád vytvorený na tektonickej poruche v brale svetlých wettersteinských (k.ú. Dolný Harmanec) lokalita 19,03016º dolomitov hronika. Vodopád sa nachádza tesne pod lesnou cestou, má výšku cca 2 m a šírku 1 až 1,5 m. 60. Hiade ľ - štôl ňa Fe geologická 48,80236° - Zavalené ústie štôlne, ktorá je sú čas ťou historického ložiska železných rúd pri (k.ú. Hiade ľ) a montanistická 19,31639° Hiadli (18 - 19 stor.). Halda má rozmery 12 x 8 m a výšku 8 až 10 m. Materiál lokalita haldy je prehlinený a nápadný svojim hrdzavohnedým sfarbením. Zrudnenie nebolo zaznamenané 61. Hiade ľ - štôl ňa Sb geologická 48,83372° CHVÚ, ÚEV Výskyt Sb zrudnenia overovaného štôl ňou (4 x 4 m), ústie ktorej je zavalené. Halda (k.ú. Hiade ľ) a montanistická 19,31611° má rozmery 20 x 15 m, v haldovom materiáli možno pozorova ť kusy žiloviny lokalita tvorenej kreme ňom, albitom, turmalínom a limonitom. Štôl ňa je zarazená v migmatitizovaných prevažne mylonitizovaných ortorulách. 62. Hiade ľ - Vážnica geologická 48,80236° CHVÚ, ÚEV Zavalený vstup do štôlne v metakvarcitoch, šírka vstupu je 3 m a jeho výška do 1,5 (k.ú. Hiade ľ) a montanistická 19,31639° m. Pred štôl ňou je malá výrazná halda s rozmermi 6 x 8 m a výškou s úlomkami a lokalita balvanmi sivobieleho kreme ňa. Vrchný okraj predstavuje bralo v tektonicky deformovaných spodnotriasových kremencoch a kremenných zlepencoch lúž ňanského súvrstvia tatrika dlhé 8 m s výškou 4 až 5 m. 63. Hodinová veža kultúrno- 48,73592º NKP Hodinová veža (nazývaná tiež Zelená), je najvidete ľnejšia a najznámejšia (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14634º dominanta Námestia Slovenského národného povstania. Za čali ju stava ť v roku lokalita 1552 a v roku 1566 na nej umiestnili aj druhé hodiny. Po čas svojej existencie prešla rôznymi stavebnými úpravami, jej dnešný vzh ľad pochádza z prestavby po požiari v roku 1761. Koncom 19. storo čia sa narušila statika veže a postupne sa odklonila od zvislej osi až o 68 cm. 64. Holý v ŕšok geologická 48,77778º - Jamový lom s rozmermi 80 x 50 m a výškou stien od 8 do10 m. Predmetom ťažby (k.ú. Kordíky) a montanistická 19,03992º boli strednotriasové tektonicky drvené wettersteinské dolomity a dolomitové lokalita brekcie hronika. 65. Horná Mi činá montanistická stred: DP Výhradné ložisko nevyhradeného nerastu (stavebný kame ň). Surovinou sú stredno (k.ú. Horná Mi činá) lokalita 48,71774º až vrchotriasové dolomity vhodné na výrobu betónu, do bitúmenových zmesí a do 19,19988º nestmelených a hydraulicky stmelených materiálov používaných v inžinierskom stavite ľstve a pri výstavbe ciest. Ložisko je otvorené povrchovým stenovým lomom. 66. Horná Rove ň geologická stred: PP Pestrý súbor skalných útvarov, ktoré sú dokladom geologického vývoja a ukážkou (k.ú. Radva ň) lokalita 48,71681º (15 100 m 2) geomorfologických procesov vo vulkanitoch Kremnických vrchov. Selektívnym

7

19,01508º zvetrávaním vulkanických brekcií sa vyformovali zaujímavé skalné útvary (okná, skalné st ĺpy, skalné hríby, veže, bašty, steny) do výšky 30 m. 67. Horné Pršany montanistická stred: DP Výhradné ložisko nevyhradeného nerastu (stavebný kame ň) so zastavenou ťažbou. (k.ú. Horné Pršany) lokalita 48,69781º Surovinou je masívny dolomit s nepravidelnou odlú čnos ťou a ostrohranným 19,08669º rozpadom (ladin - karn) s nízkym obsahom Fe 2O3 vhodné do betónu rôzneho druhu ale aj na náro čnejšie využitie. 68. Hradisko archeologická 48,82565º NKP Výšinné sídlisko so zrete ľným valovým opevnením. Osídlenie reprezentujú črepy (k.ú. Nemecká) lokalita 19,41649º keramiky a bronzové predmety z neskorej doby bronzovej, keramika zo strednej doby laténskej až po čiatku doby rímskej. V období stredoveku tu bol postavený drevený hrádok. 69. Hradište archeologická 48,81268º NKP, CHVÚ, Výšinné sídlisko z mladšej a neskorej doby bronzovej (1 200 až 800 pred n.l.) (k.ú. Moštenica) lokalita 19,26554º ÚEV opevnené predpokladanou priekopou. Nález žiarového hrobu lužickej kultúry. 70. Hrádok geologická 48,78731º - Skalné bralo, v lavicovitých gutensteinských vápencoch veporika (anis). Má d ĺžku (k.ú. Sásová) lokalita 19,15239º zhruba 70 m a dosahuje výšku 20 až 25 m. Na miestach s tektonickou predispozíciou sa nachádza množstvo menších krasových dutín a vä čších dier zaujímavých z h ľadiska mikrotvarov. 71. Hrb geologická 48,79833° - Sústava zhruba 20 vä čších i menších brál v ramsauských dolomitoch (str. - vrch. (k.ú. Brusno) lokalita 19,37903° trias) hronika. Celková d ĺžka bralnatého úseku je 100 m a výška 30 až 40 m. Zvetrávacími procesmi sa v dolomite vytvorili rôzne formy reliéfu, vä čšinou skalné veži čky a krasové dutiny menších rozmerov. Objekt má stepný charakter. 72. Hronsecký kaštie ľ kultúrno- 48,64827º NKP,CHKO Goticko-renesan čný kaštie ľ (nazývaný aj Vodný hrad, alebo Rothovsko- (k.ú. Hronsek) historická 19,15727º Telekyovský hrad) z 15. storo čia, v roku 1576 bol prestavaný a opevnený. Goticko- lokalita renesan čná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. V 20. storo čí bol hrad čiasto čne prebudovaný. 73. Hrochotská bukovina prírodná stred: CHA Lokalita významná z h ľadiska zachovania fauny horských lúk, predovšetkým (k.ú. Hrocho ť) lokalita 48,66452º (2 396 m 2) pestrých spolo čenstiev rovnokrídlovcov s výskytom vzácnych a ohrozených 19,43012º druhov. 74. Chladná jama geologická 48,70553º - Prirodzený odkryv v päte osypového kuže ľa tvorený blokmi andezitu do 1,5 m, (k.ú. Badín) a prírodná 19,03830º medzi ktorými sa nachádzajú po četné dutiny. Osypový kuže ľ tak funguje ako lokalita prirodzená zásobáre ň studeného vzduchu až do letných mesiacov. Zmena mikroklímy sa prejavuje ostrovovitým výskytom chladnomilnejšej flóry v rastlinnom spolo čenstve relatívne teplých bukovo-jed ľových lesov. 75. Chochu ľka archeologická 48,65432º NKP Val stredovekého výšinného hradiska s osídlením zo staršej doby železnej na (k.ú. Hrocho ť) lokalita 19,29402º kuže ľovitom kopci Chochu ľka. 76. Jakub prírodná stred: CHA Lokalita s ochranou teplomilných rastlinných a živočíšnych spolo čenstiev s (k.ú. Banská Bystrica) lokalita 48,76736º (127 043 m 2), vysokou druhovou diverzitou na relatívne malom území. Výskyt mnohých 19,14306º ÚEV ohrozených a chránených druhov živo číchov a rastlín, predovšetkým z čeľade

8

vstava čovitých.

77. Jakub - skalné bralo geologická 48,77097º - Morfologicky výrazné bralo vrchnotriasového svetlosivého hrubolavicovitého (k.ú. Kostiviarska) lokalita 19,13339º pseudooolitického vápenca. Hlavnou stavebnou zložkou sú pseudoolity (peloidy), koprolity a intraklasty, v malej miere je zastúpený drobný detrit (úlomky krinoidov, ost ňov ježoviek, koralov) a polohy rohovcov. 78. Jánošíkova skala geologická stred: PP Mohutné bralo dosahujúce výšku 20 až 50 m a d ĺžku 200 m tvorené andezitovými (k.ú. Hrocho ť) lokalita 48,66181° (16 800 m 2), aglomerátmi ab činskej formácie (sarmat). V skalnom masíve s po četnými 19,39053° CHKO sope čnými bombami a puklinami vznikla mechanickým zvetrávaním pseudokrasová jasky ňa Ab činá. Okrem hlavnej dutiny sú v hornej časti odkryvu ďalšie 3 nedostupné dutiny s menšími rozmermi. Pod ľa archeologických nálezov popolníc bola jasky ňa Ab činá v minulosti osídlená. 79. Jase ňový vrch geologická 48,70408º CHKO Povrchový lom polkruhového tvaru s priemerom 20 m a výškou steny 6 až 7 m (k.ú. Povrazník) a montanistická 19,36856º založený v pyroklastikách strelníckej formácie stratovulkánu Po ľana (sp. sarmat). lokalita V najspodnejšej vrstve pyroklastického prúdu sú pozorovate ľné pomerne časté úlomky ryolitového vulkanického skla. 80. Jaskyne pri Skalke geologická 48,74383º - Pseudojaskyne Diera pod oknom a Úkryt pod oknom, ktoré boli preskúmané v roku (k.ú. Kremnica) a prírodná 18,99711º 2000, sa nachádzajú pod skalným oknom s rozmermi 2 x 0,8 m. Jaskyne majú lokalita dĺžku 4,4 m, resp. 4,6 m. Sú vytvorené v aglomerátoch pórovitých andezitov formácie Vl čieho vrchu (báden). 81. Jasky ňa Dolná Túfna geologická 48,84333º CHVÚ, ÚEV Jasky ňa je vrstevno-korozívnym typom, ktorá bolavytvorená v gutensteinských (k.ú. Dolný Harmanec) a prírodná 19,02458º vápencoch. Má d ĺžku 68 m, jej šírka sa pohybuje od 5 do 7 m. Je bohato zdobená lokalita kvap ľovými útvarmi všetkých druhov. Zaujímavé sú kaskádové jazierka zoradené stup ňovite nad sebou v zadnej časti jaskyne. V 19. storo čí bol vykonaný paleontologický výskum a objavené boli kosti jaskynného medve ďa. 82. Jasky ňa Drienka geologická 48,75181º - Jasky ňu situovaná v slienitých vápencoch (sp. krieda) mráznického súvrstvia (k.ú. Slovenská Ľup ča) a prírodná 19,29206º veporika. Má dva vchody, vstup do jaskynných priestorov je zabezpe čený. Ide lokalita o fluviokrasovú, 64 m dlhú jasky ňu, ktorá je významná archeologickými nálezmi z doby bronzovej. 83. Jasky ňa Horná Túfna geologická 48,84500º CHVÚ, ÚEV Jasky ňa pozostáva zo Vstupnej chodby, Predného dómu, Spojovacej chodby a (k.ú. Dolný Harmanec) a prírodná 19,02944º Zadnej siene, jej celkvá d ĺžka je 85 m. Z h ľadiska dynamiky prúdenia vzduchu je lokalita typom statickej jaskyne. Vznik jaskyne sa datuje do vrchného pliocénu. Predpoklad existencie paleolitického osídlenia nebol doložený žiadnymi kamennými nástrojmi. 84. Jasky ňa Hu čavský geologická 48,65033° ÚEV Pseudokrasová jasky ňa, ktorá sa vytvorila vo vulkanoklastikách ab činskej formácie rukáv a prírodná 19,32664° (miocén). Predstavuje oválnu rovnú chodbu, ktorá po 10 m kon čí a nemá spojenie (k.ú. Hrocho ť) lokalita s ďalšími priestormi. Jej genéza bola podmienená výraznou trhlinou vyerodovanou povrchovými vodami pri zarezávaní Hu čavy. 85. Jasky ňa Jánošíkove geologická 48,74233º - Známa jasky ňa bola odborne prvýkrát preskúmaná až v roku 1989. Je vytvorená na diery a prírodná 18,99675º dvoch rozsadlinách. Na oboch koncoch je prikrytá balvanmi, ktoré vytvárajú 9

(k.ú. Kremnica) lokalita jaskynné priestory prístupné z oboch strán. Celková d ĺžka jaskynných priestorov je 55 m a hĺbka 14 m. Jasky ňa je vytvorená v aglomerátoch andezitov s tufovým alebo lapilovo-tufovým tmelom. 86. Jasky ňa Kaplnka geologická 48,78494º ÚEV Neve ľká jasky ňa, ktorá sa nachádza v brale tmavých krinoidových vápencov (k.ú. Sásová) a prírodná 19,15405º (hetanž-sinemúr) veporika. Portálový otvor jaskyne má rozmery 2,7 x 3 m, za ním lokalita sa otvára sie ň s d ĺžkou 15 m, šírkou 6 m a výškou 4 až 5 m. Jasky ňa predstavuje typ korozívno-rútivej jaskyne bez kvap ľovej výzdoby. Archeologické výskumy ukázali, že jasky ňa bola osídlená už v dobe rímskej. 87. Jasky ňa Koliba geologická 48,82078º CHVÚ Výmrazovo-korozívna jasky ňa situovaná v tmavosivých strednotriasových (k.ú. Dolný Harmanec) a prírodná 19,03633º gutensteinských dolomitoch. Je 7 m dlhá, 5 m široká a 2 m vysoká. Jasky ňa je bez lokalita výzdoby, má ostrohranný povrch stien. 88. Jasky ňa pod geologická 48,70519º CHKO Pseudokrasová jasky ňa vytvorená v andezitových vulkanoklastikách stratovulkánu Jase ňovým vrchom a prírodná 19,37364º Po ľany. Má d ĺžku 5,8 m, výšku stropu 0,5 až 1 m a ve ľkos ť otvoru 1,3 x 1,1 m. (k.ú. Povrazník) lokalita Predstavuje dutinu po rozklade a vyvetraní kme ňa stromu z obdobia sedimentácie vulkanoklastického materiálu v str. miocéne. Jasky ňa je vo ľne prístupná. 89. Jasky ňa Rakytová geologická 48,82147º CHVÚ, ÚEV Menšia jasky ňa vytvorená v gutensteinských vápencoch hronika (anis), ktorú tvorí (k.ú. Dolný Harmanec) a prírodná 19,04208º skalný previs. V zadnej časti je menší otvor, ktorým pokra čuje jasky ňa na SZ a lokalita kon čí sa zasutením. Jaskynný priestor vznikol kombináciou odlu čných plôch vrstevnatosti vápenca s menšími tektonickými poruchami. 90. Jasky ňa Rúra geologická 48,77339º ÚEV Jasky ňa malých rozmerov v skalnom útvare gutensteinského vápenca (šírka 4 m, (k.ú. Sásová) a prírodná 19,15244º výška 6 m a d ĺžka 7 m). Z typologického h ľadiska sa jedná o typ vrstevnatej lokalita jaskyne, ktorá vznikla kombináciou fluviálnej a výmrazovo-korozívnej činnosti. 91. Jasky ňa Snežná geologická 48,74383º - Najvä čšia jasky ňa Kremnických vrchov, jej celková d ĺžka je 91 m a hĺbka 24 m. rozsadlina a prírodná 18,99711º Podrobnejšie preskúmaná v roku 1999. Geneticky sa jedná o jasky ňu (k.ú. Kremnica) lokalita rozsadlinového typu. Rozsadlina je na povrchu dobre sledovate ľná v dĺžke 60 m a jej priebeh prezrádzajú početné prepadliská a priehlbiny podobné krasovým jamám. Jasky ňa je vytvorená v aglomerátoch bazaltických andezitov (báden). 92. Jasky ňa Suchá diera geologická 48,74394º - Pseudokrasová jasky ňa prvýkrát zaznamenaná v roku 1957. Má d ĺžku 60 m a (k.ú. Kremnica) a prírodná 18,99766º prístupná je 5,5 m hlbokou stud ňou, ktorá na povrch vyús ťuje otvorom s rozmermi lokalita 0,6 x 0,5 m. Jasky ňa je rozsadlinového pôvodu, na povrchu ju indikujú po četné prepadliská. Je vytvorená v aglomerátoch andezitov formácie Vl čieho vrchu (báden). 93. Jasky ňa Úžina pod geologická 48,74266º - Vertikálna jasky ňa rozsadlinového pôvodu sprístupnená otvorom s rozmermi 1,3 x chodníkom a prírodná 18,99680º 0,3 m. Je vytvorená v slabo vytriedených aglomerátoch andezitov formácie Vl čieho (k.ú. Kremnica) lokalita vrchu (panón). 94. Jasky ňa Žajdlíkov geologická 48,77417º ÚEV Neve ľká no výrazná a verejnosti známa jasky ňu vytvorená v brale vrstevnatých hostinec a prírodná 19,15342º krinoidových spodnojurských vápencov, ktoré predstavuje skalnú ostrohu na ohybe (k.ú. Sásová) lokalita Sásovskej doliny. Portál jaskyne má šírku 4,5 m a výšku 2 m. Jasky ňa pozostáva

10

z jednej vä čšej siene, z ktorej pokra čuje chodba s dĺžkou 2 m.

95. Jelenecká jasky ňa geologická 48,85727º PP Unikátna 60 m dlhá travertínová jasky ňa s podzemným tokom. Predmetom (k.ú. Staré Hory) a prírodná 19,14874º (26 828 m 2), ochranného pásma lokality sú citlivé jaskynné geosystémy. lokalita CHVÚ, ÚEV 96. Jelenská skala geologická 48,82961º CHVÚ, ÚEV Výrazná morfologická vyvýšenina medzi Starými Horami a Balážmi (1 153 m (k.ú. Staré Hory) lokalita 19,15625º n.m.). Na západnej strane kóty sa nachádza vápencový útes, s výškou stien až 80 metrov. Litostratigraficky ide o gutensteinské vápence veporika (anis). 97. Jelšovec prírodná stred: PR Zachovalá ukážka podhorských lužných lesov s výskytom viacerých (k.ú. Čerín) lokalita 48,66089º (55 600 m 2), chránených,ohrozených a zriedkavých druhov rastlín. Podstatná čas ť z nich sa 19,27625º ÚEV nachádza na rašelinisku. Striedanie fytocenóz v závislosti od zmien pôdnych typov a hladiny podzemnej vody. 98. Jezuitský kláštor kultúrno- 48,73496º NKP Štvorpodlažná budova bývalého jezuitského kláštora z roku 1695, ktorý bol (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14810º dokon čený v prvom decéniu 18. storo čia. Objekt bol klasicisticky upravený v roku lokalita 1806. 99. Kalvária v Banskej kultúrno- 48,72534º NKP Pôvodná vrcholová baroková kaplnka z roku 1689 na vrchu Urpín niesla meno Bystrici historická 19,14117º Božieho hrobu, od roku 2008 má názov Kostol povýšenia Svätého kríža. Úpravy (k.ú. Banská Bystrica) lokalita boli vykonané v rokoch 1731,1829, v devä ťdesiatych rokoch 20.storo čia a v rokoch 2007 až 2008. Pôdorys si zachoval tvar kríža s apsidami. Celý komplex zah ŕň a ohradný múr s bránami, krížovú cestu, ktorá má 8 zastavení, jednoradovú lipovú alej na východnom svahu a na severnom svahu dvojradovú zmiešanú alej. 100. Kammerhof kultúrno- 48,73484º NKP Meštiansky dom z 15. storo čia (tiež Unterhaus, Dolný dom alebo Komorský dvor), (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14486º v minulosti najvä čší dom v Banskej Bystrici, ktorý viackrát menil majite ľa. Do lokalita roku 1871 tu mal prevádzku pivovar, ktorý slúžil najmä pre zamestnancov Thurzovsko-fuggerovskej spolo čnosti. Od tohto obdobia prešiel do vlastníctva lesov, aj v sú časnosti sa tu nachádza riadite ľstvo Štátnych lesov. 101. Kapitula s areálom kultúrno- 48,73556º NKP Dom patril bohatému uhorskému palatínovi Františkovi Vešelénimu, v roku 1806 (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14634º tu sídlil bohoslovecký seminár a na konci 19. storočia bolo nadstavené druhé lokalita poschodie. V roku 2004 prebehla dôkladná renovácia celého objektu, dnes tu sídli Diecézne pastora čné centrum Jána Pavla II. 102. Kaštie ľ Benických kultúrno- 48,67232º NKP Kaštie ľ bol postavený v druhej polovici 16. storo čia na gotickom základe. V roku (k.ú. Dolná Mi činá) historická 19,22369º 1667 ho prestavali Benickovci do dnešnej podoby. Je to dvoposchodová lokalita renesan čná budova so štyrmi kruhovými nárožnými baštami a arkádovou loggiou, dvojitým erbom, st ĺpmi s révou a renesan čným krbom. Neskorobarokové úpravy kaštie ľa pochádzajú z konca 18.storo čia. 103. Kláštorisko archeologická 48,76529º NKP Pozostatky kláštoriska, ktorý bol v tom období kultúrnym, duchovným a (k.ú. Slovenská Ľup ča) lokalita 19,26782º komunika čným centrom oblasti. Išlo o rozsiahly komplex kláštorných budov, ktorých najstaršia čas ť - kostol sa datuje do prvej polovice 13. storo čia. Najstarším historickým dokladom o existencii kapucínskeho alebo františkánskeho kláštora v 11

Slovenskej Ľup či je listina z roku 1263.

104. Konigsbergerov dom kultúrno- 48,73551º NKP Dom z konca 15. storo čia stojí tesne pri Kostole sv. Františka Xaverského. V jednej (Oberhaus) historická 19,14613º jeho časti vybudoval kaplnku Jána Krstite ľa Michal Konigsberger, ktorú využívali (k.ú. Banská Bystrica) lokalita jezuiti. Pri baníckom povstaní v roku 1526 bol dom podpálený a na mieste kaplnky sa neskôr vystaval Katedrálny chrám. V sú časnosti je sídlom farnosti Banská Bystrica. 105. Kopec prírodná stred: CHA Zachovalé biotopy európskeho významu: suchomilné travinnobylinné a krovinové (k.ú. Priechod) lokalita 48,78661º (37 640 m 2) porasty na vápnitom substráte, porasty borievky obyčajnej, pionierske porasty 19,20600º zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových a bázických substrátoch. 106. Kostol Nanebovzatia kultúrno- 48,73740º NKP Najstaršia a dominantná stavba mestského hradného areálu postavená Panny Márie historická 19,14666º pravdepodobne v druhej polovici 13. storo čia. Tento farský alebo nemecký kostol (k.ú. Banská Bystrica) lokalita je najstaršou stavbou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami. Na jeho južnej strane boli v roku 1473 pristavené kaplnky sv. Ondreja a Tela Kristovho a v roku 1480 kaplnka sv. Jána Krstite ľa. Na severnej strane bola v roku 1478 pristavená bo čná lo ď baziliky na kaplnku sv. Barbory. 107. Kostol Nanebovzatia kultúrno- 48,86057º NKP Barokový jednolo ďový kostol z roku 1754 zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie s Panny Márie historická 19,17212º vysokou kultúrno-historickou pamiatkovou hodnotou. (k.ú. Moty čky) lokalita 108. Kostol Narodenia kultúrno- 48,72147º NKP Gotický rímskokatolícky kostol zo 14. storo čí. Na novogotickom oltári je socha Panny Márie historická 19,13014º Piety z roku 1518 a na stenách sú gotické nástenné ma ľby. Z 15. storo čia pochádza (k.ú. Radva ň) lokalita zbarokizovaná zvonica s gotickými detailmi. 109. Kostol Navštívenia kultúrno- 48,83409º NKP Rímskokatolícky kostol z roku 1448 bol v roku 1722 prestavaný do barokového Panny Márie historická 19,11273º štýlu a klasicisticky upravený v roku 1850.Kostol má zachovalé pôvodné gotické (k.ú. Staré Hory) lokalita klenby s lunetami, rokokovú kazate ľnicu a sochu madony zo 16. storo čia. 110. Kostol Povýšenia sv. kultúrno- 48,80668º NKP Klasicistický jednolo ďový rímskokatolícky kostol z roku 1846 s obrazom Kríža historická 19,29456º Ukrižovania od Jozefa B. Klemensa. (k.ú. Moštenica) lokalita 111. Kostol Premenenia kultúrno- 48,80831º NKP Rímskokatolícky kostol vznikol v roku 1254 na základoch staršej románskej Pána historická 19,13266º stavby. Lo ď kostola bola prestavaná v roku 1593 a veža v roku 1723. Z námestia (k.ú. Špania Dolina) lokalita vedie ku kostolu unikátne drevené kryté schodište so 162 drevenými schodmi. Kostol je dominantou pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Španej Doline vyhlásenej v roku 1979. 112. Kostol sv. Alžbety kultúrno- 48,73564º NKP Barokový kostol z roku 1303 bol sú čas ťou mestského špitálu pre chorých baníkov. (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14623º Malý jednolo ďový gotický kostolík v roku 1605 vyhorel. Kostol bol viackrát lokalita prestavaný a v roku 1877 rozšírený v novogotickom slohu. 113. Kostol sv. Alžbety kultúrno- 48,70031º NKP Rímskokatolícky gotický kostol postavený pri nemocnici v rokoch 1382 až 1393. (k.ú. Kremnica) historická 18,91549º Veža kostola bola pristavená v rokoch 1712 až 1713. Staršie neogotické interiérové lokalita zariadenie bolo v 20. storo čí odstránené. Kostol s vežou prešiel v rokoch 2000 až 12

2001 rozsiahlejšou údržbou. 114. Kostol sv. Antona kultúrno- 48,75800º NKP Rímskokatolícky gotický kostol z prvej polovice 14. storo čia prestavovaný a a Pavla historická 19,15772º opevnený v devä ťdesiatych rokoch 15. storo čia. Na oltári sú okrem sakrálnych (k.ú. Sásová) lokalita plastík aj dvojstranné krídla s ôsmimi tabu ľovými obrazmi. Autorstvo sa pripisuje niektorému z umelcov zo školy Majstra Pavla z Levo če. 115. Kostol sv. Antona kultúrno- 48,87909º NKP Rímskokatolícky klasicistický kostol z roku 1825 je jednou z najstarších pamiatok Paduánskeho historická 19,22553º Donovalov. Vo vnútri sa nachádzajú fresky s obrazom sv. Rodiny, štyroch (k.ú. Donovaly) lokalita evanjelistov a sv. Antona. Posledná rekonštrukcia kostola bola dokon čená v roku 2005. 116. Kostol sv. Cyrila kultúrno- 48,76403º NKP Rímskokatolícky gotický kostol z roku 1222 patrí medzi najstaršie sakrálne objekty a Metoda historická 19,20450º v okolí Banskej Bystrica a pravdepodobne slúžil aj Šalkovej, Senici, Kynce ľovej, (k.ú. Selce) lokalita Nemciam, Balážom a Priechodu. Rozšírený bol za čiatkom 16. storo čia a má vzácne pamiatky z 15. až 19. storo čia. 117. Kostol sv. Františka kultúrno- 48,70912º NKP Pôvodne gotický rímskokatolícky kostol postavený v roku 1310, viackrát bol Serafínskeho historická 19,29023º upravovaný. Gotické nástenné ma ľby sú zo 14. storo čia, krídlový oltár Panny (k.ú. Poniky) lokalita Márie so sochami pochádza z roku 1512. Neskorogotická kamenná krstite ľnica je datovaná rokom 1526 a rokoková krstite ľnica rokom 1764. 118. Kostol sv. Františka kultúrno- 48,73561º NKP Kostol bol postavený jezuitmi v rokoch 1709 až 1715, v roku 1776 sa stal Xaverského historická 19,14628º biskupským katedrálnym chrámom. Hlavný oltár s obrazom sv. Františka (k.ú. Banská Bystrica) lokalita Xaverského je datovaný rokom 1729. V osemdesiatych rokoch 19. storo čia prešiel kostol rozsiahlou romantizujúcou prestavbou. Renovácia interiéru katedrály prebehla v roku 2001. 119. Kostol sv. Jakuba kultúrno- 48,75729º NKP Neskorogotický jednolo ďový kostol z roku 1516, v ktorom sa nachádza jeden z (k.ú. Kostiviarska) historická 19,14065º najstarších zvonov na Slovensku. lokalita 120. Kostol sv. Jána kultúrno- 48,74711º NKP Rímskokatolícky kostol postavený v rokoch 1595 až 1597 bol pôvodne gotický Krstite ľa historická 19,07061º kostol, ktorý bol v rokoch 1702 a 1741 renesan čne a barokovo prestavaný a (k.ú. Tajov) lokalita rozšírený o vežu. 121. Kostol sv. Kataríny kultúrno- 48,66900º NKP Rímskokatolícky gotický kostol z roku 1397 s renesan čným opevneným múrom z (k.ú. Badín) historická 19,12242º roku 1636. Lo ď bola prestavaná v roku 1765, bo čné lode v rokoch 1893 až 1894. lokalita 122. Kostol sv. Kataríny kultúrno- 48,70636º NKP Rímskokatolícky, pôvodne dvojlo ďový neskorogotický kostol z polovice 15. (k.ú. Kremnica) historická 18,91755º storo čia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia. V roku 1560 vyhorel, lokalita najviac bola poškodená veža. Dvojlodie kostola má obkro čnú klenbu s kamennými rebrami a neogotickou pásovou ma ľovanou výzdobou. Interiér kostola je neogotický z roku 1885. Posledná prestavba realizovaná v rokoch 1926 až 1930. 123. Kostol sv. Kríža kultúrno- 48,73771º NKP Kostol (nazývaný aj ako Slovenský) bol v roku 1492 pristavaný k múru mestského (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14679º hradného opevnenia a k Pisárskej bašte. Nový vstup do kostola bol vybudovaný v

13

lokalita roku 1782 z južnej strany. Kamenná krstite ľnica pochádza z roku 1652 a klasicistický oltár má uprostred súsošie Ukrižovania s Pannou Máriou a Máriou Magdalénou z roku 1834. 124. Kostol sv. Márie kultúrno- 48,74681º NKP Pôvodný kostol sa spomína zo 14. storo čia a zrejme bol postavený na základoch Magdalény historická 19,36486º staršieho gotického kostola. Je postavený v barokovom slohu, ide o jednolo ďovú (k.ú. Ľubietová) lokalita obd ĺžnikovú stavbu. Drevená povala bola v roku 1821 nahradená kamennou klenbou a v rokoch 1937 až 1938 železobetónovou. Kostol má tri barokové oltáre. 125. Kostol sv. Martina kultúrno- 48,66016º NKP Ranogotický rímskokatolícky kostol prvej polovice 14.s storo čia, úpravami prešiel (k.ú. Čerín) historická 19,24405º v 15., 17. a 18. storo čí. Má rovný uzáver presbytéria, ktoré je zaklenuté gotickou lokalita krížovou rebrovou klenbou. Interiér kostola ukrýva vzácne nástenné ma ľby z konca 14. storo čia. Okolo kostola je kamenný múr so strie ľň ami. 126. Kostol sv. Michala kultúrno- 48,69611º NKP Rímskokatolícky kostol postavený v gotickom slohu pochádza z druhej polovice (k.ú. Horná Mi činá) historická 19,21568º 13. storo čia. Má zachovanú gotickú nástennú ma ľbu a barokový oltár pochádzajúci lokalita z roku 1700. Architektúra zvonice je pozoruhodná vysokou ihlanovou strechou. 127. Kostol sv. Mikuláša kultúrno- 48,81403º NKP Rímskokatolícky gotický kostol z 15. storo čia, zbarokizovaný v 18. storo čí a (k.ú. Nemecká) historická 19,42309º upravený v 20. storo čí. Vo svätyni sa zachovala gotická klenba, vnútorné lokalita zariadenie je z 18. a 19. storo čia. Založený bol pravdepodobne templármi. 128. Kostol sv. Ondreja kultúrno- 48,79534º NKP Barokový rímskokatolícky kostol z 15. storo čia, upravovaný v rokoch 1744 a 1766. (k.ú. Brusno) historická 19,38166º lokalita 129. Kostol sv. Trojice kultúrno- 48,76735º NKP Kostol dal v roku 1330 postavi ť župan Don č ako jednolo ďovú stavbu. Dvoma (k.ú. Slovenská Ľup ča) historická 19,27795º bo čnými lo ďami v štýle gotiky bol rozšírený v roku 1582 a obnovený v roku 1615. lokalita Autorom poslednej maliarskej výzdoby kostola z roku 1945 je akademický maliar Edmund Massány. 130. Kostol sv. Žofie kultúrno- 48,67754º NKP Gotický rímskokatolícky kostol z 15. storo čia s neskorogotickými a barokovými (k.ú. Dúbravica) historická 19,27224º originálnymi dielami. lokalita 131. Kozlinec prírodná stred: PR Lokalita na zabezpe čenie ochrany izolovaného výskytu duba plstnatého v (k.ú. Horná Mi činá) lokalita 48,69998º (92 700 m 2) podmienkach blízkych pôvodnej porastovej štruktúre. 19,17535º 132. Králická ties ňava geologická stred: PP Ties ňava doliny Farebného potoka, ktorá vznikla eróznym ú činkom potoka na (k.ú. Králiky, Radva ň) a prírodná 48,74219º (208 900 m 2) reiflinské vápence a ramsauské dolomity hronika. Súčas ťou ties ňavy je 7 m vysoký lokalita 19,04790º Králický vodopád na tektonickom rozhraní sedimentov paleogénu a stredného triasu. Na svahoch ties ňavy sú predmetom ochrany aj porasty chránených rastlinných druhov a živo číchov. 133. Králický balvan geologická 48,74414º - Opracovaný andezitový balvan zlatostudnianskej formácie (relikt pyroklastických (k.ú. Králiky) lokalita 19,03355º hornín), ktorý predstavuje eratický (bludný) balvan líšiaci od svojho podložia (paleogénny pieskovec). Vzh ľadom na polohu jeho umiestnenia nemožno po číta ť

14

s jeho dlhým transportom.

134. Králiky montanistická stred: DP Výhradné ložisko nevyhradeného nerastu (stavebný kame ň) s rozvinutou ťažbou. (k.ú. Králiky) lokalita 48,73965º Surovinou je paleogénny pieskovec s priemernou hrúbkou 36 m zložený 19,04427º z jemnozrnného materiálu, ktorú je možné využíva ť ako drvené kamenivo a v hrubej kamenárskej výrobe. 135. Králiky - Farbená montanistická 48,75736º - Staré banské dielo z18. storo čia na realgár v oligocénnych pieskovcoch a (k.ú. Králiky) lokalita 19,05011º jemnozrnných brekciách s priemernou výškou dobývky 1 až 1,2 m. Vy ťažená realgárová surovina sa spracovávala priamo na mieste, dokazujú to hojné nálezy úlomkov hlinených nádob so stuhnutou realgárovou taveninou na vnútornej strane. 136. Krá ľova stud ňa geologická 48,87589º CHVÚ, ÚEV Výskyt škrapovej krasovej formy viazaný na gaderské vápence (anis) cho čského (k.ú. Dolný Harmanec) lokalita 19,04031º príkrovu. Vývoj škráp urých ľujú atmosferické zrážky, ale aj viaceré druhy vegetácie, ktoré roz čle ňujú škrapy na viaceré izolované ostrovy. 137. Krásno prírodná stred: CHA Lokalita je zaujímavá výskytom vzácnych druhov flóry a fauny. Charakteristické (k.ú. Dolný Harmanec) lokalita 48,85668º (1 279 100 sú spolo čenstvá prestarlých porastov. Zabezpe čenie ochrany významného 19,02474º m2), CHVÚ, tokaniska a hniezdiska tetrova hluchá ňa vo Ve ľkej Fatre. ÚEV 138. Kremenie geologická stred: PP Lokalita bohatá na reliéf, ktorý má súvis v silicifikácii tektonicky porušených (k.ú. Horné Pršany) lokalita 48,69461º (37 800 m 2) hornín vápencov a dolomitov. Prítomné výrazne vystupujúce skalné chrbty, na 19,07716º okrajoch často s bralami, zriedkavo aj s menšími skalnými vežami. Z podzemných foriem sú známe 4 menšie jaskyne: Kremenná, Chalcedónová, Opálová a jasky ňa Horná Kremenia. 139. Kremenie - Fe rudy geologická 48,70955º - Pozostatky banských prác na ploche 30 x 15 m s dominantnou haldou. Predmetom (k.ú. Horné Pršany) a montanistická 19,07764º ťažby boli infiltra čné limonitové rudy, Fe opály, menej samotné Fe silicity. lokalita Akumulácia rúd vznikla na kontakte pyroxenických andezitov a ich pyroklastík zlatostudnianskej formácie s ramsauskými dolomitmi hronika. 140. Kremnica - Horná montanistická 48,70050º NKP Ústie (murovaný portál) Hornej dedi čnej štôlne (nazývanej aj mestská štôl ňa) dedi čná štôl ňa lokalita 18,91394º ne ďaleko šachty Ferdinand. Razi ť sa za čala ru čne smerom k šachte Leopold v roku (k.ú. Kremnica) 1385 a dosiahla d ĺžku 4 280 metrov. Má elipsový profil, v spodnej časti sa nachádza vodný kanál na odvod podzemných vôd. Banské diela podfáravala v hĺbke od 60 do 170 metrov. 141. Kremnica - šachta montanistická 48,69925º NKP Šachta Ferdinand z roku 1809, funk čná bola do roku 1932. Patrila spojenému Ferdinand lokalita 18,91407º ťažiarstvu Zigmunds -Juraj. V roku 1877 konské gáple nahradil ležatý parný stroj. (k.ú. Kremnica) Hĺbka šachty po úrove ň Hlavnej dedi čnej štôlne je 301 m. 142. Kremnica - šachta montanistická 48,70898º NKP Šachta bola ru čne vyh ĺbená pravdepodobne v 16. storo čí za ú čelom dobývania žily Klinger lokalita 18,90156º Schrämer v h ĺbke 45 m pod povrchom. Ústie je zabezpe čené železnou mrežou. (k.ú. Kremnica) 143. Kremnica - šachta montanistická 48,71537º NKP Ústie šachty h ĺbenej na konci 18. storo čia je zlikvidované, v teréne ťažko Leopold lokalita 18,90062º identifikovate ľné. V jej blízkosti je chránený strom: 230 ro čná lipa ve ľkolistá. 15

(k.ú. Kremnica)

144. Kremnica - šachta montanistická 48,71190º NKP Ťažná veža šachty Ludovika z druhej polovice 19. storo čia je dominantou Ludovika lokalita 18,90804º Kremnice. V rokoch 1892 až 1894 bol na šachte postavený prvý elektrický ťažný (k.ú. Kremnica) stroj v Kremnici. Nárazisko šachty bolo prepojené so 4. podlažím drviarne. V areáli šachty sa v štôlni Andrej nachádza banské múzeum. 145. Kremnica - šachta montanistická 48,71691º NKP Ústie šachty z roku 1924 je zlikvidované, vidite ľná je plošina s betónovou plat ňou. Mária lokalita 18,90431º V roku 2009 sa v jej blízkosti za čali vytvára ť prepadliská. (k.ú. Kremnica) 146. Kremnica - šachta montanistická 48,71157º NKP Ústie banského diela nad prepadliskom Šturec bolo zlikvidované a zabezpe čené. V Mikuláš lokalita 18,90296º blízkosti bol zaznamenaný pozostatok gáp ľa. (k.ú. Kremnica) 147. Kremnica - štôl ňa montanistická 48,71137º NKP Zachovaný murovaný portál ťažobnej štôlne zo za čiatku 20. storo čia v prepadlisku Šturec (Š ľak) lokalita 18,90075º Šturec. (k.ú. Kremnica) 148. Kremnica - štôl ňa montanistická 48,71215º NKP Ústie štôlne v prepadlisku Šturec zasypané zosunutým svahovým materiálom. Václav juh lokalita 18,90040º (k.ú. Kremnica) 149. Kremnica - štôlne montanistická 48,71351º NKP Zachované portály ťažobných štôlní Václav - sever, Václav - stred z roku 1927 v Václav lokalita 18,90154º štureckom rudnom poli (prepadlisko Šturec). V roku 1970 boli doplnené (k.ú. Kremnica) ozdobnými mrežami a kamennými tabu ľami o pôvode a histórii štôlní. 150. Kremnický Štós geologická stred: PR Lokalita vhodná na štúdium štruktúr vulkanického reliéfu a rozpadu sope čných (k.ú. Kremnica) a prírodná 48,69327º (187 700 m 2) hornín. Možno tu sledova ť osíd ľovanie sutín a skalných útvarov lišajníkmi a lokalita 18,93483º machmi, ako aj priebeh sukcesie. 151. Kyslinky geologická 48,71514° CHKO Opustený lom založený v apofýze centrálnej intrúzie stratovulkánu Po ľany (k.ú. Hrocho ť) a montanistická 19,45808° (sarmat). Intrúzia má prierez 500 x 750 m a je tvorená propylitizovaným augiticko- lokalita hyperstenickým dioritovým porfýrom. 152. Lišná skala geologická 48,69628º - Členité bralo dolomitov s vložkami vápencov (25 x 35 m), s výškou max. do 8 m, (k.ú. Kremni čka) lokalita 19,11153º ktoré svojou členitos ťou pripomína skalné mesto. Dnešný tvar brala je zaprí činený tektonickým porušením, gravita čnými pohybmi a krasovatením. Tektonicky porušený masív bol následne postihnutý zvetrávacími procesmi. 153. Lom na Kiaroch - montanistická stred: DP Výhradné ložisko nevyhradeného nerastu (stavebný kame ň) ťažené od druhej Šalková lokalita 48,73232º polovice 20. storo čia. Surovinou sú stredno až vrchotriasové dolomity čačínskej (k.ú. Šalková) 19,22872º jednotky hronika (str. - vrch. trias) vhodné pre výstavbu bytových a nebytových objektov. Ložisko je otvorené povrchovým stenovým lomom, jeho západná čas ť je zrekultivovaná. 154. Lu čatín geologická 48,78639° - Malý lom s dĺžkou 15 m a výškou 5 až 8 m, v tektonicky rozdrvenom dolomite (str. (k.ú. Lu čatín) a montanistická 19,31728° - vrch. trias) veporika. Dolomit je rozdrvený na dolomitovú mú čku vhodnú ako lokalita brizolit. V lome prebieha ob časná ťažba pre miestne ú čely a zaváža sa hlinou, 16

pri čom hrozí vytvorenie čiernej skládky.

155. Ľubietová - Drieky ňa geologická 48,73850º - Skupinu zavalených štôlní a šachtíc, ktorými bola ťažená Cu mineralizácia Cu a montanistická 19,33575º (pokra čovanie ložiska Poniky - Farbište). Zrudnenie je lokalizované (k.ú. Ľubietová) lokalita v spodnotriasových vulkanogénnych horninách (ryolity a ich pyroklastiká) v blízkosti ich tektonického styku s bridlicami a pieskovcami (drienocký príkrov silicika). Na haldách je prítomný barit, hematit, kreme ň, chalcedón (odrody achát a jaspis), tennantit, chalkopyrit a pestrá škála sekundárnych minerálov. 156. Ľubietová - Drieky ňa geologická 48,73086º - Štôl ňa s výskytom Fe rúd (goethit) s haldou (8 x 4 m). Infiltra čná mineralizácia je Fe a montanistická 19,33292º lokalizovaná na kontakte spodnotriasových kremencov a pieskovcov lúž ňanského (k.ú. Ľubietová) lokalita súvrstvia a bridlíc a prachovcov (vrch. skýt) veporika. 157. Ľubietová - Jamešná geologická 48,73056º CHKO Nieko ľko štôlní (najmä Hyacint, Viliam a Anton) a háld významného historického (k.ú. Ľubietová) a montanistická 19,44656º hydrotermálno-metasomatického ložiska Fe rúd ťaženého od roku 1775, ktoré sú lokalita situované na ploche 800 x 300 m. Z prítomných minerálov je prítomný limonit, siderit, hematit, pyrit, opál, chalcedón, hyalit a mastenec. 158. Ľubietová - Kolba geologická 48,74842º - Štôlne Arnoldi a Pavol (Pauli) historického ložiska hydrotermálnych žilno- (k.ú. Ľubietová) a montanistická 19,44594º žilníkových Ni a Co rúd, ťažba na ložisku bola ukon čená v polovici 19. storo čia. lokalita Okolie ložiska budujú diaftority migmatitov ľubietovského kryštalinika a granodioritové porfyrity až žulové porfýry permu veporika. 159. Ľubietová - Podlipa geologická 48,74647º - Najznámejšie ložisko Cu v oblasti Ľubietovej, jeho haldy sa nachádzajú na ploche (k.ú. Ľubietová) a montanistická 19,38511º 440 x 20 až 140 m a niektoré staré štôlne sú prístupné aj v sú časnosti. Prvé lokalita písomné údaje o ťažbe medi pochádzajú z roku 1340, najvä čší rozmach banskej činnosti nastal v 15. a 16. storočí, v roku 1863 bola ťažba medi ukon čená. Na ložisku je ve ľmi dobre vyvinutá oxida čná a cementa čná zóna.V haldovom materiáli sú zastúpené hlavne permské metasedimenty predajnianského súvrstvia veporika. Vzácne sú úlomky kremennej žiloviny so sideritom, pyritom, chalkopyritom a tetraedritom. Ložisko sa stalo známym v ďaka pestrej škále supergénnych minerálov, z ktorých niektoré boli identifikované prvýkrát na svete. 160. Ľubietová - Posádka geologická 48,74389º - Skupina štôlní a háld s d ĺžkou 180 až 200 m dokladujúcich historické infiltračné (k.ú. Ľubietová) a montanistická 19,34189º ložisko Fe rúd z 18. až 19. storo čia vyvinuté na kontakte strednotriasového lokalita ramsauského dolomitu hronika (vr. anis) a neogénnych (báden) vulkanoklastík (pieskovce, brekcie a konglomeráty).V zna čne prehlinenom haldovom materiáli je prítomný limonit, hematit, chalcedón a opál. 161. Ľubietová - Reiner geologická 48,74947º - Staré štôlne v banskom poli Reiner vyrazené kvôli nafáraniu ložiska Podlipa zo (k.ú. Ľubietová) a montanistická 19,38108º severu. Banské pole bolo po čas posledného obdobia exploatácie ložiska (prvá lokalita polovica 19. storočia) jedným z najdôležitejších. Haldový materiál zo 4 štôlní sa nachádza na ploche 140 x 30 m. 162. Ľubietová - geologická 48,74386º - Halda druhého najvä čšieho ľubietovského ložiska Cu bez zachovaných archívnych Svätodušná a montanistická 19,43769º informácií o ťažbe v minulosti ani názvov štôlní. Ťažba ložiska bola ukon čená 17

(k.ú. Ľubietová) lokalita v druhej polovici 19. storo čia. Žilnú výpl ň ložiska tvoril kreme ň, siderit, feromagnezit, tennantit, chalkopyrit, menej kobaltín, arzenopyrit a gersdorffit a bohatou škálou sekundárnych minerálov. 163. Ľubietová - Zelená geologická 48,74428º - Haldy lokality tvoria spodnú čas ť odvalového po ľa historického ložiska Cu rúd voda a montanistická 19,38303º Podlipa. Haldový materiál pochádza zo štôlní Antonii, Koritarer, Kowatcische (k.ú. Ľubietová) lokalita a Clemens. Na miestach výtoku haldovej drenážnej vody na povrch sa recentne vyzrážavajú zelené sekundárne minerály Cu (pseudomalachit, langit, malachit), prednostne na odumretých zvyškoch rastlín, ale i na dnových sedimentoch. 164. Ľubietovský Vepor geologická kóta 1 277 NPR Relikt andezitového lávového prúdu (miocén) ab činskej formácie stratovulkánu (k.ú. Ľubietová) a prírodná m n.m.: (2 368 793 Po ľana s dĺžkou 2 km a hrúbkou 150 m. Predmetom ochrany sú vrcholové lokalita 48,71514º m2), CHKO, spolo čenstvá jed ľových bu čín masívu Ľubietovského Vepora v rozsiahlej oblasti 19,45808º ÚEV smrekových monokultúr v území ovplyv ňovanom po ľnohospodárstvom. 165. Ľup čiansky hrad kultúrno- 48,77245º NKP Hrad sa písomne spomína v roku 1250 a vznikol na mieste staršieho hradiska po (k.ú. Slovenská Ľup ča) historická 19,28072º vpáde Mongolov v roku 1241. V roku 1443 ho poškodilo zemetrasenie, nasledovali lokalita opravy a ďalšie prestavby po roku 1572. Po požiari v 18. storo čí stráca funkciu správneho centra, kone čnú podobu získal v roku 1870 neogotickou prestavbou. Areál hradu slúžil ako sirotinec, neskôr pribudla škola a výchovný ústav pre mladistvých, po druhej svetovej vojne slúžil ako u čilište, priestory charity a po čas 90-tych rokov ho spravoval Krajský pamiatkový ústav v Banskej Bystrici, od ktorého ho v roku 2002 prebrali Železiarne Podbrezová. 166. Ľup čiansky skalný hríb geologická stred: PP Geomorfologický útvar v paleogénnych (st. priabón) sedimentoch, ktoré sú (k.ú. Slovenská Ľup ča) lokalita 48,77092° (21 300 m 2) reprezentované dolomitovými zlepencami, brekciami a pieskovcami. Výška hríbu 19,26014° je cca 13 m a priemer klobúka 6 až 7 m. Vznik geomorfologického útvaru bol podmienený pôsobením poveternostných činite ľov a dokumentuje rozdielnu odolnos ť rôznych typov sedimentárnych hornín vo či zvetrávacím procesom. 167. Mackov bok geologická stred: PR Sústava vrchnotriasových (karn - nor) dolomitových brál hronika rôznych tvarov. (k.ú. Slovenská Ľup ča) a prírodná 48,80353° (37 500 m 2), Zvetrávacie procesy spôsobili bizarný tvar jednotlivých brál akomplexy skalných lokalita 19,34586° CHVÚ, ÚEV brál majú charakter skalného mesta. Predmetom ochrany sú xerotermné biocenózy stepného a lesostepného charakteru na karbonátovom podloží s mimoriadne bohatým výskytom ponikleca slovenského. 168. Ma čková prírodná stred: PR Lokalita s typickými ukážkami bukových a borovicových porastov na vápencovom (k.ú. Medzibrod) lokalita 48,80409º (422 300 m 2), podloží vrátane vývojových štádií stepného a lesostepného charakteru ako i 19,34813º CHVÚ, ÚEV fragmenty sutinných spolo čenstiev. Synúzia podrastu sa vyzna čuje bohatým výskytom chránených a vzácnych druhov rastlín. 169. Majerova skala geologická kóta 1 283 PP Výrazný skalný útvar gutensteinských vápencov predstavujúci trosku cho čského (k.ú. Staré Hory) a prírodná m n.m.: (88 415 m 2), príkrovu v tektonickom nadloží kríž ňanského príkrovu, s výskytom chránených a lokalita 48,86248º CHVÚ, ÚEV ohrozených druhov flóry a fauny, významný je najmä výskyt ďubníka dvojprstého. 19,10641º Ob ľúbená turistická lokalita s vyhliadkou na panorámu Starohorských vrchov.

18

170. Malachov - Nemecký montanistická 48,71639º - Povrchová dobývka ortu ťového ložiska Nemecký vrch vo vrchnotriasových vrch lokalita 19,04650º dolomitoch hronika, ktorá má nepravidelný tvar a rozmery 60 x 40 m, s výškou (k.ú. Malachov) stien do 12 m. V spodnej časti dobývky je nieko ľko píng po zavalených šachtách a šachticiach s hĺbkou do 3 m. V haldovom materiáli nie je prítomný cinabarit. 171. Malachov - Stredná montanistická 48,71639º - Sú čas ť historického ložiska ortu ťových rúd Pri jazere. Portál Strednej štôlne štôl ňa lokalita 19,04650º (Mitteren stollen) s rozmermi 5 x 4 m. Štôl ňa je zarazená v hrubozrnných, (k.ú. Malachov) polymiktných pieskovcoch až brekciách paleogénu podtatranskej skupiny (kiš čel). Portál je jedným z mála odkryvov v horninách paleogénu v Malachovskej doline. 172. Malachov - štôl ňa Pak geologická 48,71600º - Čiasto čne zavalený portál štôlne na dobývanie a prieskum ortu ťového zrudnenia, (k.ú. Malachov) a montanistická 19,04569º ktorá je sú čas ťou historického ložiska Nemecký vrch. Štôl ňa je čiasto čne prístupná lokalita s pomerne nevýraznou, plytkou haldou (10 x 5 m). Je vyrazená v tmavých organodetritických vápencoch hronika. V okolí štôlne možno sporadicky nájs ť fosílie (koraly) do priemeru 0,4 m. 173. Malachov - štôl ňa montanistická 48,71444º - Vstup do historickej štôlne Spodný Karol (Caroli), ktorý tvorí výrazný rigol Spodný Karol lokalita 19,02311º zarazený do ľavého svahu Malachovského potoka so slabým výtokom vody. Pod (k.ú. Malachov) štôl ňou je malá halda (rozmery asi 8 x 5 m) bez nálezov mineralizácie. 174. Malachov - úpadnica montanistická 48,71361º - Sú čas ť historického ložiska ortu ťových rúd Pri jazere. Ide o zavalený vstup do Karol lokalita 19,02172º úpadnice Karol (úpadnica Caroli, šachta Carolizecher), ktorá má charakter (k.ú. Malachov) priepas ťovitej depresie, s priemerom 6 až 8 m a max. h ĺbkou 5 m. Je lokalizovaný v tektonicky deformovaných dolomitoch hronika. 175. Malachov - Ve ľká geologická 48,71483º - Zrekultivované haldy štôlní Mária a Dana, ktoré boli razené v rámci prieskumu a Stud ňa a montanistická 19,02836º ťažby malachovského ložiska ortu ťových rúd v druhej polovici 20. storo čia. (k.ú. Malachov, Badín) lokalita Ortu ťová mineralizácia žilníkovo-impregna čného typu a hydrotermálna silicifikácia vápencov a dolomitov je spájaná s doznievaním neogénnej andezitovej vulkanickej činnosti kremnického stratovulkánu v období bádenu (11,6 až 15,9 mil. rokov). Je viazaná na polymiktné zlepence, brekcie, karbonatické a dolomitické pieskovce centrálnokarpatského paleogénu. 176. Malachovská dolina geologická 48,70855º - Kamenné more predstavujúce deluviálnu úpätnú akumuláciu andezitových (k.ú. Malachov) lokalita 19,06114º balvanov ve ľkosti do 1 m. Trojuholníkovitý tvar lokality nasvedčuje, že ide o formu osypového kuže ľa, ktorý reprezentuje jeden z najmladších geologických procesov v danom území. Zdrojovou horninou pre boli epiklastické vulkanické brekcie. 177. Malachovské skalky geologická stred: CHA Jedna z najsevernejších lokalít rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry v (k.ú. Radva ň) a prírodná 48,71503º (35 923 m 2) rámci biotopov európskeho významu: suchomilné travinno-bylinné a krovinové lokalita 19,11850º porasty na vápnitom substráte, suché a dealpínske travinno-bylinné porasty, nížinné a podhorské kosné lúky a karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou. Svojou geomorfologickou členitos ťou vytvára zaujímavý a cenný krajinársky prvok.

19

178. Malá Zolná geologická 48,68672° - Objekty historického ložiska Fe rúd, ktoré bolo v minulosti intenzívne ťažené (k.ú. Poniky) a montanistická 19,33305° (nazývané aj U čovník): haldy (s priemerom 5 až 20 m), pingy, ústia štôlní, lokalita prepadliská. Predmetom ťažby boli limonitové rudy v ortorulách veporika. Mineralizácia je reziduálneho typu, limonitové rudy predstavujú pôvodnú hematitovú ± baritovú hydrotermálnu mineralizáciu. 179. Mariánsky st ĺp kultúrno- 48,73576º NKP Barokový st ĺp z roku 1719 postavený na znak v ďaky Panne Márii za záchranu pred (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14582º morovou epidémiou. Koncom 19. storo čia bol opravený a horná čas ť a socha boli lokalita prestavané v klasicistickom štýle. Samotný st ĺp je vysoký 13,2 m a pozostáva z pätky, drieku a hlavice, na ktorej je umiestnená 245 cm vysoká socha Panny Márie. 180. Mäsiarska bašta kultúrno- 48,73468º NKP Sú čas ť východnej časti mestského opevnenia postaveného pred rokom 1608. Za jej (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,15031º obranu boli zodpovední členovia cechu mäsiarov. Po požiaroch mesta v rokoch lokalita 1761 a 1783 bola úplne zni čená, v roku 1803 ju dal Ján Beregh opravi ť. 181. Matejov dom kultúrno- 48,73775º NKP Neskorogotická budova s gotickým portálom je nastaršou svetskou pamiatkou v (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14656º mestskom hradnom areáli. Na fasáde je reliéfny erb krá ľa Mateja Korvína s lokalita datovaním 1479 a mestský erb. Úpravy boli vykonané v rokoch 1908 až 1909. 182. Medený hámor kultúrno- 48,74369º NKP Druhý najstarší priemyselný podnik na území Slovenska z roku 1496. Po zániku (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,13917º Thurzovsko-fuggerovskej spolo čnosti zostal v prevádzke ešte viac ako štyri lokalita storo čia. Hámor dodával upravenú me ď Kremnici na legovanie. V rokoch 1705 a 1707 bankobystrická komora dodala Kremnici 248 ton spracovanej medi. 183. Medokýš geologická 48,78305º - Dve údolné penovcové kaskády, s celkovou d ĺžkou 200 m a hrúbkou 6 – 8 m, pri (k.ú. Harmanec) lokalita 19,05997º šírke údolia do 50 m. Kaskády sú budované z pies čitého penovca a štruktúrneho penovca s h ľuzami. Pod druhou kaskádou sa nachádza zachytený minerálny prame ň so slabou výdatnos ťou. Recentná tvorba penovca nebola zaznamenaná. 184. Medzibrod geologická 48,82622° CHVÚ Významné historické ložisko antimonitovo-zlatých rúd Medzibrod vy ťažené do (k.ú. Medzibrod) a montanistická 19,33453° roku 1950. Na lokalite je vidite ľných nieko ľko výrazných štôlní, háld a prepadlísk. lokalita Ložisko je vyvinuté na styku tatrického kryštalinika s druhohornými sedimentmi veporika, je viazané na výraznú mylonitovú zónu. Hlavným rudným minerálom je antimonit, miestami sprevádzaný pyritom, arzenopyritom, berthieritom a jamesonitom. 185. Mi činské travertíny geologická stred: NPP Pramenisková lokalita s recentnou tvorbou travertínu na báze zemito-železitých (k.ú. Čerín) lokalita 48,66811º (38 320 m 2) kyseliek so súborom typologicky špecifických foriem travertínových útvarov. 19,23219º Zaevidovaných je 28 travertínových kôp, z toho 17 odumierajúcich a 11 recentných. Kopy sú tvorené pomerne pevným travertínom vytvárajúcim charakteristické, rozsahom pomerne malé a nízke pramenné kopy. 186. Môcovská jasky ňa geologická 48,86036° CHVÚ Najvä čšia známa jasky ňa v Starohorskom krase vytvorená v gutensteinských (k.ú. Moty čky) a prírodná 19,20472° vápencoch, jej celková d ĺžka je 300 m. Jasky ňa je puklinovo-rie čneho typu, vchod lokalita do jaskyne je široký 10 m a je rozdelený nánosom štrkov na dve časti. V novoobjavených priestoroch sú prítomné br čká dlhé 40 - 60 cm a rôzne druhy

20

stalaktitov a stalagmitov. V nižších častiach sú jazierka s kryštálikmi kalcitu.

187. Mollerovský dom kultúrno- 48,73287º NKP Gotický meštiansky dom (Dolná ul.) z prelomu 15. a 16. storo čia s pôvodným (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14123º dvorovým krídlom, upravovaný v roku 1625, 1787 (rokoková prefasáda), 1863 a na lokalita konci 20. storo čia. V objekte bola zriadená najstaršia banskobystrická lekáre ň, ktorá tu sídli dodnes. Tradíciu lekárnictva založil rod Mollerovcov. 188. Morový st ĺp sv. Trojice kultúrno- 48,70433º NKP Dominantný barokový prvok námestia Kremnice z rokov 1765 až 1772. Základný (k.ú. Kremnica) historická 18,91688º pylón trojuholníkového pôdorysu má hlavnú stranu orientovanú na západ. lokalita Kompozícia je dynamická, s množstvom svätých sôch v nadživotnej ve ľkosti a anjelov. St ĺp bol nieko ľkokrát opravovaný, posledné reštaurovanie sa ukon čuje. 189. Moštenické travertíny geologická stred: PP Komplex 6 svahových penovcových kaskád, s d ĺžkou 500 m, šírkou 15 až 100 m a (k.ú. Moštenica) a prírodná 48,85044° (17 100 m 2), hrúbkou až 20 m. Ide o odumreté ale aj činné penovcové kaskády s po četnými lokalita 19,27153° CHVÚ vývermi vody vytvorené ú činkom chladných vôd vyvierajúcich na kontakte triasových dolomitov (ladin - sp. karn) s podložnými nepriepustnými kremencami. Významné nálezisko chránených druhov rastlín. 190. Mühlsteinov dom kultúrno- 48,73541º NKP Meštiansky dom, ktorý pôvodne patril zvolenskému županovi Vítovi Mühlsteinovi. (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14599º Prestavovaný bol v rokoch 1546 až 1547, v roku 1556 a v roku 1559 došlo k lokalita renovácii prvého poschodia a pribudli nové siene. Po požiari v roku 1764 bola vybudovaná nová fasáda, ktorá sa zachovala dodnes. Posledná ve ľká prestavba bola v roku 1945. Sídlo radnice. 191. Nad Starou pílou geologická 48,82681º - Sústava odkryvov špa ňodolinského súvrstvia (saxon - türing) s celkovou dĺžkou (k.ú. Staré Hory) lokalita 19,10281º 150 až 200 m a výškou 6 až 12 m. Odkryté pestré hrubozrnné pieskovce až zlepence fialovkastej, sivastej, sivozelenej alebo sivohnedej farby, v menšej miere ílovité bridlice. Horniny sú zna čne tektonicky prepracované. 192. Nemce geologická 48,77522° - Opustený dvojetážový lom, ťaženou surovinou bol stavebný kame ň (ramsauské (k.ú. Selce) a montanistická 19,17467° dolomity, wettersteinské vápence, korytnické vápence a lunzské vrstvy lokalita bielovažskej sekvencie hronika). 193. Netopieria jasky ňa geologická 48,78467º PP, ÚEV Jasky ňa je vytvorená v brale tmavých krinoidových spodnojurských vápencov (k.ú. Nemce) a prírodná 19,15433º (hetanž - sinemúr). Z typologického h ľadiska ide o typ rútivo-korozívnej jaskyne lokalita založenej na tektonických poruchách. Celková d ĺžka jaskyne je 57 m. Vä čšina staktitov a stalagmitov je poškodených. Jasky ňa bola osídlená už v dobe rímskej. 194. Ortútske jazero geologická 48,70964º - Plytké jazierko, ktoré vzniklo gravita čnými kvartérnymi zosuvmi. Dotované je (k.ú. Badín) a prírodná 19,02158º jednak malým tokom prameniacim v malej vzdialenosti od jazera, jednak lokalita priesakom zrážkových vôd cirkulujúcich po svahu a zosuve. Samovo ľný, prirodzený vývoj jazierka smeruje k jeho zániku zanášaním sedimentmi a zarastaním. 195. Pamätné múzeum kultúrno- 48,83678º NKP, CHVÚ, Sprístupnená (od roku 2007) expozícia Partizánska republika v dvoch v Kališti historická 19,21780º ÚEV zrekonštruovaných dom čekoch, ktorá pripomína vypálenie obce z 18. marca 1945. (k.ú. Baláže) lokalita 21

196. Pamätník Slovenského kultúrno- 48,73546º NKP Monumentálna budova je jednou z dominánt mesta Banská Bystrica. národného povstania historická 19,14967º Architektonicky zaujímavá stavba symbolizuje dejiny slovenského národa (k.ú. Banská Bystrica) lokalita stvárnené v hmote dvoch železobetónových skulptúr spojených mostom vyjadrujúcim ideu Slovenského národného povstania ako energický predel v živote slovenskej spolo čnosti po čas 2. svetovej vojny. Od roku 1969 tu sídli Múzeum Slovenského národného povstania. 197. Pamätník Slovenského kultúrno- 48,81166º NKP Na mieste pamätníka bola továre ň na výrobu vápna, v ktorej v januári 1945 národného povstania historická 19,40279º popravili fašisti vyše 900 ľudí. Po 2. svetovej vojne bola vápenka zreštaurovaná a (k.ú. Nemecká) lokalita vytvorilo sa z nej pietnej miesto. V roku 1958 bol ved ľa vápenky postavený pamätník pozostávajúci zo sochy pripomínajúcej plame ň pece a sochy k ľačiacej ženy s rozpaženými rukami 198. Pancierovo geologická 48,77847º ÚEV Lokalita s rozsiahlym výskytom penovcov s celkovou d ĺžkou 150 m a šírkou 100 (k.ú. Kostiviarska) lokalita 19,13081º m. Kaskáda sa skladá z troch hlavných stup ňov. V prieto čných jazierkach prebieha recentná tvorba penovcov za sú činnosti machov, pe čeňoviek a rias. 199. Pavelcovo prírodná stred: PR Lokalita s prirodzenými lesnými spolo čenstvami s koncentrovaným výskytom tisu (k.ú. Banská Bystrica) lokalita 48,77190º (286 500 m 2) oby čajného. 19,12390º 200. Peklo geologická 48,79039º - Turisticky atraktívna krasová lokalita predstavujúca ponor založený na rozhraní (k.ú. Kordíky) lokalita 19,02825º wettersteinských dolomitov hronika a miocénnych andezitov. Pod štvormetrovou závernou stenou dolomitu mizne vodný tok s výdatnosťou okolo 20 l.s -1. Andezitové štrky a balvany pokrývajú koryto a zatarasujú vstup do ponoru. 201. Penovcová kaskáda geologická 48,86639° - Lokalita strmej recentnej a subrecentnej svahovej kaskády budovanej (k.ú. Staré Hory) a prírodná 19,13664° predovšetkým machovým penovcom. Kaskáda je vysoká 10 až 15 m, široká 40 m, lokalita hrúbka penovca je 2 až 4 m. Je významnou enklávou vlhkomilnej vegetácie uprostred lesného a krovinného porastu. 202. Periská prírodná stred: PR Lokalita s predmetom ochrany zriedkavého druhu rastliny národného významu (k.ú. Ľubietová) lokalita 48,72269º (4 609 m 2), valdštejnky trojpo četnej (Waldsteinia ternata subsp. magicii Májovský) na 19,40954º CHKO vedecko-výskumné a náu čné ciele. 203. Piesky - dopravný montanistická 48,81844º - Banské dielo, ktoré slúžilo na prepravu rudnej suroviny z ložiska do úpravne v prekop lokalita 19,12603º Španej Doline. Dopravný prekop má d ĺžku 1 650 m. Bol funk čný v dobe prevádzky (k.ú. Špania Dolina) úpravovne, viedla ním banská železnica, ktorá sa nezachovala. V prípade úpravy za účelom dodržania bezpe čnosti by sa dal prekop využi ť (turistický prechod zo Španej Doliny na Piesky). 204. Piesky - haldy geologická 48,81739º - Oblas ť starých háld medeného ložiska Piesky v celkovej d ĺžke 1 km a šírke 100 až (k.ú. Špania Dolina) a montanistická 19,13225º 300 m. Ide o historicky a turisticky jedine čnú lokalitu. Pre bohatý výskyt minerálov lokalita oxida čnej zóny sa stalo špa ňodolinské ložisko svetoznáme. V haldovom materiáli možno nájs ť ve ľké kusy limonitu reprezentujúci gossan, dokladajúci za čiatky špa ňodolinského baníctva, o čom sved čia nálezy hladenej kamennej industrie z eneolitu. 22

205. Piesky - šachta geologická 48,82503º - Objekty historického ložiska Cu rúd (šachta František, zostatky múrov strojovne) František a montanistická 19,12519º so svetoznámym náleziskom sekundárnych minerálov medi. Rudné baníctvo sa (k.ú. Špania Dolina) lokalita rozvíjalo od raného eneolitu (koniec 4 tis. pred n. l.), o čom sved čí množstvo objavených kamenných nástrojov, kúsky medenej taveniny a keramiky ludanickej skupiny (prelom 4. a 3. tisícro čia pr. n. l.). Ťažba zanikla za čiatkom 20. storo čia. 206. Pisárska bašta kultúrno- 48,73781º NKP Postavená na severnej strane mestského hradného opevnenia, v jednej línii s (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14645º Farskou baštou a Baníckou baštou pred rokom 1479. Je nazývaná aj ako Gallova lokalita bašta po mestskom truba čovi, strážcovi hradu a nastavova čovi hodín na veži Barbakan. 207. Plavno prírodná stred: NPR Lokalita zriadená na ochranu neporušených lesných spolo čenstiev s tisom (k.ú. Banská Bystrica) lokalita 48,73125º (280 800 m 2), oby čajným. Hoci nejde o pôvodný prirodzený les, je územím s vyzretou 19,23606º CHKO, ÚEV fytocenózou a zoocenózou nadobúdajúcou charakter prirodzenej štruktúry. 208. Pod Dielcom geologická 48,71417° - Odkryv v tektonicky deformovaných dolomitoch (dolomitové brekcie) silicika s (k.ú. Poniky) lokalita 19,29389° rozmermi 20 x 20 m. Pôvodný dolomit je drvený za vzniku typických dolomitových brekcií a dolomitovej mú čky (použite ľná ako bryzolit). 209. Pod Košiarom geologická 48,77736º - Výskyt penovca v Lungárovej doline vytvoreného v piatich stup ňoch pod sústavou (k.ú. U ľanka) lokalita 19,07850º prame ňov vystupujúcich z prostredia triasových vápencov a rauvakov veporikum v blízkosti ich kontaktu s karpatským keuprom. Celková d ĺžka systému penovcových kaskád je do 400 m, šírka 10 až 25 a hrúbka 2 až 10 m. 210. Podlavické výmole geologická stred: CHA Lokalita, na ktorej došlo vplyvom viacerých nepriaznivých faktorov, spolu s (k.ú. Banská Bystrica) a prírodná 48,75014º (267 700 m 2) negatívnym pôsobením človeka k rozsiahlej erózii pôdy. Zárove ň je príkladom lokalita 19,09433º úspešného zalesnenia a zrevitalizovania zdevastovanej plochy. Ochranu tvoria lesné spolo čenstvá s koncentrovaným výskytom rastlinných druhov z čeľade vstava čovitých. 211. Pod Panským dielom archeologická 48,78602º NKP, NP, Hradisko opevnené valom, ktorý nadväzuje na vápencové bralo s umelo vysekaným (k.ú. Nemce) lokalita 19,15648º ÚEV priechodom. Nálezy pozostávajú zo zlomkov keramiky lužickej kultúry z neskorej doby bronzovej. 212. Pod Šipkovom geologická 48,76505º - Lokalita s výskytom penovcov v úseku dlhom asi 450 m. Penovce sú rozpadavé, s (k.ú. Kostiviarska) lokalita 19,12597º výrazným podielom rastlinného materiálu. V potoku je nieko ľko výrazných kaskádových stup ňov s výškou 20 až 50 cm. 213. Pohronský Bukovec - geologická 48,84706° CHVÚ, NP, Staré zavalené štôlne v vidite ľnými ústiami a s s mohutnými haldami na celkovej Se če a montanistická 19,39414° ÚEV ploche 2 000 m². Rudu na halde tvorí jednak kvarcitový fylonit impregnovaný (k.ú. Pohronský lokalita pyritom ako aj biely kreme ň s vtrúseným pyritom, chalkopyritom a tetraedritom. Bukovec) 214. Pohronský Bukovec - geologická 48,83872° CHVÚ, NP, Portál zasypanej štôlne s rozmermi 12 x 8 m. Pred štôl ňou sa nachádza halda Vrabcovka a montanistická 19,37714° ÚEV s rozmermi asi 20 x 10 m. Štôl ňa je zarazená v mylonitizovaných rulách (k. ú. Pohronský lokalita kryštalinika tatrika. Na stenách štôlne sú výkvety sekundárneho kalcitu, lokálne Bukovec) sfarbené do zelena sekundárnymi Cu minerálmi. Z rudných minerálov bol na halde

23

nájdený tetraedrit a chalkopyrit. 215. Pomník v Balážoch kultúrno- 48,81390º NKP Pomník padlým v Slovenskom národnom povstaní z roku 1955. (k.ú. Baláže) historická 19,19557º lokalita 216. Pomník v Kremni čke kultúrno- 48,69165º NKP Pomník na mieste úmrtia 747 ob čanov, ktorých nacisti popravili po skon čení (k.ú. Kremni čka) historická 19,12643º Slovenského národného povstania od novembra 1944 do februára 1945. Pomník bol lokalita vybudovaný v roku 1949. 217. Ponická dúbrava prírodná stred: NPR Lokalita zriadená na ochranu zachovalých prirodzených spolo čenstiev kyslých (k.ú. Poniky) lokalita 48,69358º (133 400 m 2), dubových bu čín na kremencoch, ktoré sú v morfologicky pestrých podmienkach. Je 19,30858º CHKO, ÚEV atraktívna pre výskyt duba zimného v zmiešanom jed ľovo-bukovom poraste. 218. Ponická jasky ňa geologická 48,71314° PP Najvýznamnejší podzemný krasový jav na území Ponického krasu. Ponorová (k.ú. Poniky) a prírodná 19,26217º fluviokrasová jasky ňa dlhá 794 m, hlboká 33 m, ktorá bola objavená v roku 1981. lokalita Jasky ňa je významná nálezom zuba mamuta. Dominantné sú chodby s rie čiskom, ktorým preteká meandrujúci vodný tok. Z výzdoby sa v jaskyni nachádzajú menšie stalaktity, tenké br čká, záclony a sintrové náteky. Jasky ňa je výrazne ohrozená antropogénnou činnos ťou (niekdajšia neprimeraná po ľnohospodárska činnos ť). Nie je sprístupnená. 219. Poniky - dobývky geologická 48,71022° - Dve dobývky sú sú čas ťou historického ložiska Pb rúd Poniky-Drienok situované (k.ú. Poniky) a montanistická 19,25411° v strednotriasových krinoidových a dolomitických vápencoch čiastkového príkrovu lokalita Drienka s d ĺžkou 10 m, resp. 20 m a výškou 4 až 8 m, resp. 5 až 10 m. V stene dobývok je množstvo krasových dutín. 220. Poniky - Farbište geologická 48,73303º - Halda (50 x 10 až 15 m) je sú čas ťou historického ložiska Cu rúd Farbište. Pod ľa (k.ú. Poniky) a montanistická 19,31636º zachovaných banských objektov sa ložisko ťažilo iba v malom rozsahu. Haldový lokalita materiál tvorí alterovaný ryolit až andezit drienockého príkrovu (sp. trias). Mineralizáciu tvorí žilníkovo-impregna čná zóna s hĺbkovým dosahom do 100 m s pestrou škálou sekundárnych minerálov oxida čnej zóny. 221. Poniky - halda štôlne geologická 48,71192° - Čiasto čne od ťažené čelo haldy starej štôlne Ján (d ĺžka 20 m, výška 6 až 7 m). Ján a montanistická 19,25747° V haldovom materiáli sú v rôznej miere alterované vápence a dolomity, menej (k.ú. Poniky) lokalita bridlice. Oxida čná zóna ložiska sa prejavuje povlakmi azuritu, malachitu a limonitu na puklinách hornín. Zriedkavo je prítomná primárna ruda: zrnká a drobné žilky galenitu vtrúsené v karbonátoch. 222. Poniky - halda štôlne geologická 48,71181° - Halda prieskumnej štôlne Titov z obdobia pä ťdesiatych rokov 20. storo čia. Titov a montanistická 19,25542° V haldovom materiáli sú krinoidové, reiflinské, steinalmské vápence, dolomity, (k.ú. Poniky) lokalita ílovité bridlice a pieskovce silicika. Horniny sú do rôznej miery tektonicky deformované a alterované. Zrudnenie na halde nebolo zistené, ojedinelé sú povlaky sekundárnych Cu minerálov (malachit). 223. Poniky - Ke čka montanistická stred: CHLÚ Výhradné ložisko ostatného vápenca. Starý lom o rozmeroch 40 x 15 m, s výškou (k.ú. Poniky) lokalita 48,70904º steny 12 m je založený v reiflinských vápencoch silicika (ilýr). V južnej stene stene

24

19,27031º lomu sú odkryté silne skrasovatené, tektonicky rozpukané vápence, vo vrchnej časti lomu procesy krasovatenia prebehli až do štádia tvorby škrapov. 224. Poniky - lom geologická 48,71047° - Opustený lom, v ktorom sa dobývali impregna čné rudy Pb. Jeho rozmery sú 30 x 50 (k.ú. Poniky) a montanistická 19,25589° m, výška stien 10 až 15 m. Je založený v skrinoidových (ilýr) a steinalmských lokalita (pelsón) tektonicky porušených vápencoch silicika. Ruda je tvorená vtrúseninami galenitu v hydrotermálne alterovaných (silicifikácia, ankeritizácia) vápencoch. Sporadické sú žilky chalkopyritu a tennantitu. 225. Povrazník - Fe geologická 48,70911º - Umelé odkryvy v tufitických pieskovcoch a štrkoch kordíckeho súvrstvia (báden), (k.ú. Povrazník) a montanistická 19,35792º na ktorých leží poloha tufov. V odkryvoch vystupuje infiltra čný typ Fe lokalita mineralizácie. Zrudnenie je reprezentované výlu čne limonitom, ktorý vytvára šošovkovité telesá hrúbok do 1 m. 226. Pôl č geologická 48,74525º - Krasové územie predstavujúce menšiu depresiu (kotlinku) ohrani čenú zo všetkých (k.ú. Slovenská Ľup ča) a prírodná 19,29306º strán vyvýšeninami. Dosahuje d ĺžku 2,3 km, šírku 1 km a plošnú rozlohu 3 km². lokalita V kotlinke sa nachádza nieko ľko ob časných prame ňov, ktoré sa ponárajú do závrtov misovitého tvaru s uzavretým dnom. Kotlinka sa pravdepodobne vytvorila vo vrch. tortóne a z hľadiska krasovej geomorfológie je zaradená k útvaru polje. 227. Prašnica geologická 48,81125º CHVÚ Opustený lom bazaltoidných andezitov tur čockej formácie (vrch. báden) s d ĺžkou (k.ú. Dolný Harmanec) a montanistická 18,99803º cca 100 m a výškou stien do 15 m. Ukážka st ĺpcovitej odlu čnosti andezitu; st ĺpy lokalita hexagonálneho tvaru majú výšku do 8 m a hrúbku do 1 m. V centrálnej časti lomu sú st ĺpy vztý čené, na okraji lomu sú uložené diagonálne pod uhlom asi 45º. 228. Pretórium kultúrno- 48,73692º NKP Pôvodná stará radnica postavená po roku 1500 bola sídlom richtára a notára, (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14694º mestského archívu a pretoriálnej knižnice. V roku 1761 zni čil objekt požiar a jeho lokalita pôvodná podoba sa nezachovala. Okrem gotických stavebných prvkov obsahuje aj prvky renesan čné, najmä na logii a stopy po barokovej prestavbe v 18. storo čí. Dnes je sídlom Stredoslovenskej galérie. 229. Previsová jasky ňa geologická 48,81894º CHVÚ, NP, Skalný previs s menšou jasky ňou vo vápencovom brale s výškou 20 m a šírkou 100 (k.ú. Dolný Harmanec) a prírodná 19,04064º ÚEV m. Dĺžka skalného previsu s jasky ňou je 34 m. Jasky ňa sa nachádza v západnej lokalita časti previsu, 50 m nad úrov ňou potoka Harmanec. Otvor jaskyne má výšku 1,8 m a šírku 7 m. Sie ň jaskyne je dlhá asi 8 m a vysoká 2,5 m.Steny jaskyne miestami pokrýva sintrová výzdoba. 230. Príboj prírodná stred: NPR Lokalita vyhlásená na ochranu prirodzeného súvislého porastu duba zimného s (k.ú. Banská Bystrica, lokalita 48,74565º (109 600 m 2), prímesou duba cerového, ktorý tu rastie na severnom okraji svojho rozšírenia, a to Slovenská Ľup ča) 19,22773º NP, ÚEV na vedeckovýskumné a náu čné ciele. 231. Pri Bút ľavke prírodná stred: PR Lokalita vyhlásená na ochranu zachovalej časti pôvodných lesov s ojedinelým (k.ú. Hrocho ť) lokalita 48,66473º (215 000 m 2), výskytom vzácneho tisu oby čajného (Taxus baccata), ktorú vhodne dop ĺň ajú skalné 19,40507º CHKO, a bralné spolo čenstvá. CHVÚ, ÚEV 232. Radvanský kaštie ľ kultúrno- 48,72178º NKP Renesan čný kaštie ľ zo 16. storo čia postavený na gotických základoch. Vznikol v

25

(k.ú. Radva ň) historická 19,13449º časoch tureckého nebezpe čenstva ako opevnené sídlo; okolo budovy s baštami lokalita obiehal obranný múr, dnes zachovaný iba čiasto čne a vodná priekopa. Posledná rekonštrukcia sa uskuto čnila v roku 1958 a do majetku mesta prešiel v roku 1994. Do roku 1997 sídlil v kaštieli archív. 233. Richtárová geologická 48,82594º - Kaskádovité haldové pole, väčšia čas ť háld je odkrytá. Samotné ložisko leží v (k.ú. Staré Hory) a montanistická 19,13200º nízkometamorfovaných horninách špa ňodolinského súvrstvia (zlepence, arkózy). lokalita Ide o hydrotermálno-žilnú mineralizáciu so zastúpením prevažne Cu sulfidického typu mineralizácie, kreme ň-sideritový a baritový typ je zastúpený v menšej miere. Prízna čný je bohatý výskyt sekundárnych minerálov. 234. Rovne geologická 48,80542° - Opustený lom s odkrytým profilom v spodnotriasových kremencoch a arkózach (k.ú. Priechod) a montanistická 19,19864° lúž ňanského súvrstvia veporika. Dobre pozorovate ľné sú povrchy vrstiev a ich lokalita laterálne prechody a morfológia jednotlivých sedimentárnych telies. 235. Selce montanistická stred: DP Ťažené výhradné ložisko vápenca ostatného. Ide o korek čné vápence cho čského (k.ú. Selce) lokalita 48,77517º príkrovu reiflinského typu bez rohovcov. Orgánizáciou oprávnenou vykonáva ť 19,17436º banskú činnos ť je PK Doprastav, a.s., Žilina. 236. Selecký hrádok archeologická 48,80428º NKP Výšinný hrádok, ktorý vznikol v halštate (staršia doba železná, približne 750 až (k.ú. Baláže) lokalita 19,19033º 450 pred n. l.), zmenený v laténe (mladšia doba železná, asi 500 rokov pred n. l.). V roku 1934 bol na hrádku objavený poklad rímskych denárov z prvých storo čí n.l. 237. Sídlo kultúrno- 48,73626º NKP Budova vznikla spojením dvoch starších domov, po ktorých zostali neskorogotické Banskobystrického historická 19,14580º fragmenty (erb z roku 1492). V polovici 17. storo čia bol objekt neskororenesan čne samosprávneho kraja lokalita prebudovaný a v druhej polovici 19. storo čia romanticky prestavaný a (k.ú. Banská Bystrica) prefasádovaný. V 14. storo čí na tomto mieste bolaznáma banskobystrická kr čma Vl čí hlad. 238. Skalná brána geologická 48,79225º CHVÚ Skalné bralá (gutensteinské vápence) po oboch stranách lesnej cesty. Vápence sú (k.ú. Dolný Harmanec) lokalita 19,04344º typickej sivomodrej farby s doskovitou až lavicovitou vrstevnatos ťou. Rozmery brál sú 15 x 10 m, s výškou do 4 až 5 m. 239. Skalná ihla geologická 48,75583º - Výrazné bralo v tvare skalnej ihly s výškou 30 m a šírkou pri základni 15 m. Tvoria (k.ú. Slovenská Ľup ča) lokalita 19,27494º ho dolomity a dolomitové brekcie, stratigraficky zaradené do stredného triasu (vrch. anis) hronika. Účinky vody a výmrazovej korózie spôsobili členitý povrch brala s množstvom drobných skalných veži čiek a dutín. Objekt je využívaný ako skalolezecká stena. 240. Skalný mních geologická 48,77642° - Bralá a skalná veža v žltkastých pies čitých dolomitoch veporika (str. až vrch. trias) (k.ú. Slovenská Ľup ča) lokalita 19,30153° so silnými známkami povrchovej korózie. Rozmery brál sú 30 x 15 m a výška 12 m. V hornine sú po četné krasové dutiny, s ve ľkos ťou do 1,5 m a tektonické pukliny rozširované korozívnym ú činkom vody. Ve ľmi dobre sú vyvinuté najmä voštiny (produkty chemického a v menšej miere mechanického zvetrávania). 241. Slovenská Ľup ča geologická 48,76761° - Lom v rozsypavých ostrohranných strednotriasových dolomitoch hronika. (k.ú. Slovenská Ľup ča) a montanistická 19,26719° Lom má šírku 50 m a výšku 20 m. Hornina je v obmedzenej miere používaná na

26

lokalita miestnu ťažbu. Miestami sa dolomit rozpadá na dolomitovú mú čku využite ľnú ako brizolit, ktorá tvorí výrazné osypové kužele pod skalnou stenou. 242. Slovenská Ľup ča - geologická 48,73083° - Stará štôl ňa vyrazená v strednotriasových raumsauských dolomitoch hronika (anis) Stráž a montanistická 19,29036° pravdepodobne v 16. až 17 storo čí za ú čelom nafárania ložiska Pb rúd Stráž. Má (k.ú. Slovenská Ľup ča) lokalita dĺžku asi 70 m a je ukon čená závalom z blízkych komínov a dobývok v priamom nadloží štôlne. Pred štôl ňou sa nachádza halda s rozmermi 10 x 10 m. 243. Soosovsko - kultúrno- 48,65044º NKP Kaštie ľ z roku 1775 postavený v barokovom slohu s nárožnými baštami. Géczyovský kaštie ľ historická 19,15627º Zaujímavá je fasáda s rokokovými detailami. V trojuholníkovom tympanone je (k.ú. Hronsek) lokalita reliéf erbu Géczyovskej rodiny. Podlažia kaštie ľa rozde ľuje kordónová rímsa. V interiéri kaštie ľa sa zachovali pruské a zrkadlové klenby so štukovou výzdobou. 244. Stará kopa prírodná stred: PR Lokalita vyhlásená z dôvodu zabezpe čenia ochrany územia s izolovaným výskytom (k.ú. Banská Bystrica) lokalita 48,72804º (45 300 m 2) duba plstnatého a s hojným výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín a 19,18235º živo číchov. 245. Staré Hory - halda geologická 48,84019º - Halda má rozmery 350 x 50 m a výškou do 8 až 10 m (pri potoku). Stavba šachty šachty Haliar a montanistická 19,12122º sa nezachovala. Zrudnenie je lokalizované v tektonickej doske migmatitov, v (k.ú. Staré Hory) lokalita tektonickom nadloží permských hornín. Zrudnenie sa nachádza v širokom sericitizovanom pásme, geneticky sa jedná o hydrotermálno-žilnú mineralizáciu, minerálnu paragenézu tvoria siderit, tetraederit, chalkopyrit, antimonit a barit. 246. Staré Hory - Predný geologická 48,83747º - Kaskádovité haldové pole s celkovým plošným rozsahom 550 x 120 až 50 m. Haliar a montanistická 19,12542º Vä čšie množstvo starších háld splýva s terénom, alebo sú prekryté novšími (k.ú. Staré Hory) lokalita haldami. Haldy patria štôl ňam Valburga, Kübock, Brigita a Júlia starohorského ložiska. V sú časnosti sa zachovali zvyšky kamenného portálu štôl ňe Júlia. 247. Staré Hory - šachta montanistická 48,82819º - Zvyšky banskej šachty Terézia s torzom budovy strojovne. Šachta je zasypaná Terézia lokalita 19,12533º odpadom vzniknutým pri ťažbe dreva, kamenná budova strojovne má zachované (k.ú. Staré Hory) všetky 4 steny. Halda tohto banského diela (100 x120 m) je pod šachtou. 248. Staré Hory - Valburga geologická 48,83919º - Sústava malých dobývok, kresani čiek a prepadlísk, rozkladajúcich sa na celkovej (k.ú. Staré Hory) a montanistická 19,12517º ploche 40 x 50 m. Ide pravdepodobne o najstaršie zachované banské diela v oblasti lokalita Haliara. Tesne nad štôl ňou Valburga sa nachádza dobývka s dĺžkou 20 m, šírkou 5 až 8 m a výškou 10 m (pravdepodobne oxida čná zóna nižšie položených žíl). 249. Studenec geologická 48,82925° CHVÚ, NP, Opustený lom, v ktorom je odkryté kryštalinikum tektonickej jednotky tatrika. (k.ú. Podkonice) a montanistická 19,23336° ÚEV Horniny predstavujú muskoviticko-biotitické granodiority až granity lokálne s lokalita ve ľkými výrastlicami K živcov. Pod ľa tejto lokality boli nazvané studenecké granity graniticko-porfyrickej štruktúry. 250. Suchý Bá ň geologická 48,69003º - Opustený lom s dvoma etážami založený v triasových ramsauských dolomitoch (k.ú. Horné Pršany) a montanistická 19,08442º hronika (vrch. anis) s nevýraznými prejavmi silicifikácie a s fragmentmi lokalita silicifikovaných kostí. Ich vzh ľad indikuje možnos ť považova ť tento priestor za starú krasovú formu so vznikom pred neogénom. 251. Svahová jasky ňa geologická 48,74122º - Pseudojasky ňa objavená v roku 1999, ktorá je vytvorená v rozsadline. Jej celková

27

(k.ú. Kremnica) a prírodná 18,99731º dĺžka je 12,2 m a hĺbka 5 m. Vstupný otvor má šírku asi 6 m a uprostred je zvyšok lokalita odchýleného skalného bloku. Je vytvorená v aglomerátoch andezitov s tufovým tmelom formácie Vl čieho vrchu (báden). 252. Svr činník prírodná kóta NPR Lokalita na ochranu zachovalého komplexu klimaxových lesných spolo čenstiev (k.ú. Kordíky, Horná lokalita 1 313 m (2 224 900 Kremnických vrchov v 4. až 7. vegeta čnom stupni s prirodzeným drevným Štub ňa, Čremošné, n.m.: m2), CHKO, zložením a typickou prirodzenou štruktúrou, miestami až pralesovitého charakteru, Dolný Harmanec, 48,80483º CHVÚ, ÚEV na ktoré sú viazané mnohé chránené a ohrozené druhy fauny montánneho stup ňa Horný Tur ček) 18,99197º Západných Karpát. 253. Šalková - Lazina geologická 48,74656° - Kutacia štôl ňa predstavujúca prieskum na impregna čný typ chudobnej Cu (k.ú. Šalková) a montanistická 19,21178° mineralizácie (bornit, chalkopyrit, pyrit, kreme ň, karbonáty) v permských lokalita bazaltoch malužinského súvrstvia hronika. Vstup do štôlne má rozmery 50 x 80 cm, halda je nevýrazná. 254. Šalkovský mlyn geologická 48,73292° - Skalné bralo vytvorené v ramsauských dolomitoch (vrch. anis) hronika s rozmermi (k.ú. Šalková) lokalita 19,19733° 6 x 12 m a výškou do 8 m. Bralo vzniklo na tektonickom systéme porúch, následkom zvetrávania sa vytvorili po četné bizarné útvary. 255. Šikmá jasky ňa geologická 48,74122º - Pseudojasky ňa situovaná pod izolovanou skalnou vežou. Má d ĺžku 4,4 m a je (k.ú. Králiky) lokalita 18,99731º založená na výraznej poruche. Jasky ňa je vytvorená v aglomerátoch andezitov formácie Vl čieho vrchu (báden), ktoré miestami prechádzajú do vrstiev lapilových tufov alebo tenkej zbrekciovatenej lávy. 256. Špania Dolina - Denná montanistická 48,80742º - Novoupravený portál starej štôlne v centre Španej Doliny. Štôl ňa bola využívaná na štôl ňa lokalita 19,13517º každodenný nástup baníkov do práce ako aj na prechod cez bane v Richtárovej na (k.ú. Špania Dolina) Staré Hory. Vstup a okolie štôlne sú upravené a sú sú čas ťou prehliadky historického centra obce. 257. Špania Dolina - halda montanistická 48,84705º - Roz ľahlá halda šachty Ferdinand s rozmermi 100 x 40 m. V haldovom materiáli šachty Ferdinand lokalita 19,39414º možno pozorova ť arkózy a fylitizované zlepence permu starohorskej skupiny (k.ú. Špania Dolina) veporika (saxón - türing). Sulfidické zrudnenie je viazané na kremenné žilky, alebo sulfidy tvoria tenké žilky a vypl ňujú pukliny v horninách. Prevláda tetraedrit a chalkopyrit, menej pyrit, zo sekundárnych minerálov je prítomný malachit, azurit, pseudomalachit, limonit. 258. Špania Dolina - halda geologická 48,80883º - Banská halda šachty Maximilián, ktorá tvorí výraznú dominantu nad obcou Špania šachty Maximilián a montanistická 19,13489º Dolina, na južnom úpätí vrchu Glezúr. Halda má rozlohu 36 000 m² s objemom 0,6 (k.ú. Špania Dolina) lokalita mil. m³. Rozpoznate ľná je zníženina terénu s náznakmi muriva na mieste strojovní a prepadnutej banskej šachty. Zo sulfidov prevláda tetraedrit a chlakopyrit, menej pyrit. Zo sekundárnych minerálov je prítomný malachit, azurit, pseudomalachit, limonit. 259. Špania Dolina - šachta montanistická 48,81039º - Areál hlbinnej banskej šachty s kamennými, s časti narušenými múrmi strojovne a Ludovika lokalita 19,12847º jej prevádzkových budov. Ťažná jama šachty je dobre vidite ľná. Pri halde šachty sú (k.ú. Špania Dolina) porušené múry banskej stupy a banský jarok odvádzajúci vodu do tajchu nad šachtou Ferdinand. 28

260. Špania Dolina - šachta montanistická 48,80153º - Areál hlbinnej banskej šachty Mária s málo výraznými zvyškami múrov Mária lokalita 19,13361º prevádzkových budov šachty a rozpadnutou kamennou strojov ňou. Ťažná jama (k.ú. Špania Dolina) šachty je zasypaná su ťou a odpadom a prepadáva sa. Stup ňovité haldy z tejto šachty sú prevažne pokryté zeminou a s časti druhotne vy ťažené. 261. Špania Dolina - štôl ňa montanistická 48,81033º - Staré banské dielo využívané ako dedi čná štôl ňa na odtok banských vôd. Vstup do Mann lokalita 19,13986º štôlne a okolie je upravené, odvodnené, vegetácia kultivovaná. Oddychové a (k.ú. Špania Dolina) relaxa čné miesto Malého špa ňodolinského poznávacieho okruhu. Halda štôlne (30 x 15 m) obsahuje tetraedrit, chalkopyrit, malachit, azurit, pseudomalachit a limonit. 262. Špa ňodolinský banský motanistická 48,83384º NP, CHVÚ, Významná technická pamiatka privádzala vodu po špeciálne vybudovanej trase z vodovod lokalita 19,16860º ÚEV Pustej doliny v Nízkych Tatrách. Celý vodovodný systém s vetvami, prípojkami a (k.ú. Špania Dolina) bo čnými rozvodmi mal dĺžku 42 km a prepravoval 70 až 100 l vody za sekundu. Trasa je pozostatkom zaniknutého dia ľkového prívodu vody na pohon banských ťažných strojov siedmych šácht na špa ňodolinských ložiskách. Vodovod sa postupne budoval, zdokona ľoval a bol v prevádzke pravdepodobne už od roku 1500 do roku 1910. Na lokalite Izbica sa nachádza rekonštrukcia pôvodného diela s informa čnou tabu ľou. 263. Štrosovia - Skorušiny geologická 48,85047° NP, CHVÚ, Sústava odkryvov a kamenno-blokových sutín kremencov a arkóz lúž ňanského (k.ú. Podkonice) lokalita 19,24586° ÚEV súvrstvia s nálezmi ukážkových ichnofosílí a s príkladmi sedimentárnych štruktúr (šikmé, krížové a heterolitické zvrstvenie, bahenné praskliny a dunovité útvary, extenzívna bioturba čná činnos ť organizmov). 264. Štrosy geologická stred: PR Lokalita je významná z geomorfologického h ľadiska kvôli rozsiahlym kamenným (k.ú. Podkonice, a prírodná 48,85255º (947 900 m 2), osypom (kamenné moria). Významný ekosystém so špecifickými rastlinnými a Donovaly) lokalita 19,24659º CHVÚ, ÚEV živo číšnymi stanoviš ťami. 265. Šupín geologická stred: PR Lokalita predstavuje sústavu výrazných skalných brál (výška do 30 m), (k.ú. Slovenská Ľup ča) a prírodná 48,75207º (118 900 m 2), budovaných ramsauskými dolomitmi stredného triasu hronika. Vyvinutý je biotop lokalita 19,26397º CHKO, ÚEV európskeho významu: vápnomilné bukové lesy s prevládajúcim bukom lesným a karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou. Celkove bolo zaznamenaných 185 taxónov vyšších rastlín. 266. Šutková geologická 48,80822° NP, CHVÚ, Umelý odkryv (menší lom) v hrubolavicovitých arkózach lúž ňanského súvrstvia (k.ú. Baláže) lokalita 19,19597° ÚEV tatrika pravdepodobne využívaný ako zdroj stavebného kame ňa. V arkózach sa nachádzajú sedimentárne štruktúry ako laminácie a krížové zvrstvenie. 267. Tajov geologická 48,74411º - Opustený lom, v ktorom sa ťažili jemnozrnné vápnité pieskovce borovského (k.ú. Tajov) a montanistická 19,03483º súvrstvia (priabón) na lokálne stavebné ú čely. Lom má rozmery 20 x 15 m lokalita s výškou stien do 12 m. Steny lomu sú vä čšinou zasutené a celý lom je pomerne husto zarastený mladými drevinami. 268. Tajovská kopa geologická stred: PP Jednokaskádové svahové ložisko penovca (pramenný vápenec) s extrémne (k.ú. Tajov, Radva ň) lokalita 48,74303º (2 719 m 2) vyvinutou svahovou kopou, s výškou 10 m a rozmermi 70 m x 30 m. Pramenná 19,06736º voda steká po strmom svahu vo forme kaskádového vodopádu. V ústí previsu sa tvoria tri stalagnátové st ĺpy - najvä čší o priemere 40 cm. Všetky útvary sú husto 29

porastené penovcovým machom.

269. Thurzov dom kultúrno- 48,73517º NKP Jeden z najznámejších domov na Námestí Slovenského národného povstania. (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14559º Trojpodlažný meštianský palác zo za čiatku 16. storo čia, ktorý patril Thurzovsko- lokalita fuggerovskej ťažiarskej spolo čnosti. V interiéri sú vzácne gotické portály, drevený trámový strop, nástenné ma ľby, ako aj anjouovský a korvínovský erb. V sú časnosti je sídlom Stredoslovenského múzea. 270. Ties ňava Čierneho geologická 48,81044º CHVÚ Atraktívny, 250 m dlhý úsek s po četnými bralami, skalnými vežami, skalnými potoka lokalita 19,02828º rebrami, jasky ňou a menším ka ňonom vytvorený v gutensteinských vápencoch (k.ú. Dolný Harmanec) (anis) hronika. Výška stien dosahuje najviac 20 m a v najužšom mieste dosahuje ka ňon šírku zhruba 3 m. V stenách ka ňonu sa nachádza množstvo krasových dutín, a na miestach oslabených tektonickými poruchami sú erozívne terasy. 271. Ties ňava geologická 48,70883º - Úsek Malachovskej doliny s ties ňavovitým charakterom. Steny ties ňavy sú vysoké Malachovského potoka lokalita 19,05916º do 15 m, v exponovanejších častiach možno sledova ť striedanie sa andezitových (k.ú. Malachov) prúdov s polohami vulkanických brekcií a vulkanoklastík. V hornej časti ties ňavy sa nachádza tzv. Malachovský vodopád. Lokalita dokumentuje eróznu činnos ť Malachovského potoka na vulkanické horniny zlatostudnianskej formácie. 272. Ties ňava pod Lišnou geologická 48,70064º - Príklad zarezávania sa vodného toku do tektonicky porušených, strednotriasových skalou lokalita 19,11289º ramsauských dolomitov hronika s vložkami vápencov. D ĺžka ties ňavovitého úseku (k.ú. Kremnica) je asi 80 m, šírka 20 až 3 m, výška stien lokálne do 15 m. V pravostrannom prítoku sa nachádza dvojstup ňový vodopád (výška 3 m), ktorý je založený na tektonickej poruche. 273. Ties ňava Tajovského geologická 48,74317º - Pestrý ka ňonovitý charakter doliny Tajovského potoka vytvorenej v triasových potoka lokalita 19,03903º ramsauských dolomitoch so striedaním úžinových častí a častí skalných (k.ú. Tajov) amfiteátrov do 20 m. Výška stien ka ňonu dosahuje 12 m. 274. Uhliarska dolina geologická 48,81939° NP, CHVÚ, Veľké pramenisko (70 x 50 m) so subrecentnými až recentnými sedimentmi v (k.ú. Moštenica) lokalita 19,29450° ÚEV podobe machových a pieskovcových penovcov založené na tektonickom kontakte dolomitov veporika a nepriepustných kremencov a kremenných pieskovcov tatrika. Najvyššia terasa je široká cca 15 m a dlhá cca 10 m, druhá terasa má rozmery 40 x 15 m a výšku 8 až 10 m. Najnižšiu terasu preráža recentný tok. 275. Uľanka - Harman čok montanistická stred: DP Výhradné ložisko nevyhradeného nerastu (stavebný kame ň) s rozvinutou ťažbou. (k.ú. U ľanka) lokalita 48,77453º Surovinou sú intenzívne porušené kremité piesky až pieskovce (verfén) s hrúbkou 19,08491º od 10 do 60 m so skrývkou max. 5 m. Surovina sa využíva na výrobu mált a do betónu. 276. Uňadovo prírodná stred: PR Lokalita vyhlásená na ochranu bohatého výskytu tisu oby čajného v porastoch (k.ú. Podlavice) lokalita 48,76742º (35 800 m 2) prirodzeného lesa Starohorských vrchov. 19,10422º 277. Urpínska lesostep prírodná stred: PR Lokalita vyhlásená z dôvodu zabezpe čenia ochrany lesostepi s výskytom ve ľkého (k.ú. Radva ň) lokalita 48,72051º (50 200 m 2) množstva vzácnych druhov hmyzu a zachovalých biotopov rastlín. 30

19,14445º

278. Ve ľký hrádok archeologická 48,71071º NKP Výšinné sídlisko, hradisko z mladšej doby kamenej postavené v halštate. Nález (k.ú. Malachov) lokalita 19,09166º dvoch mlatov z červenkastého karcovitého kameňa a štyri vyleštené vajcovité kamene. 279. Ve ľký Tajovský geologická 48,74367º - Ukon čenie ties ňavy Tajovského potoka. Vodopád je vytvorený vodopád lokalita 19,03353º v organodetritických vápencoch na križovaní tektonických porúch. Je vysoký 6 m, (k.ú. Tajov) jeho šírka je asi 2,5-3 m a má 3 stupne. V nadloží vodopádu prechádza hranica medzi hronickým mezozoikom a paleogénom podtatranskej skupiny. 280. Veporské skalky geologická stred: PP Morfologicky interesantná skupina bralnatých, erózne roz členených skaliek (k.ú. Ľubietová) lokalita 48,74428º (52 200 m 2) tvorených miocénnymi sope čnými vulkanoklastikami ab činskej formácie 19,38303º stratovulkánu Po ľana. Vejárovito usporiadané hradby ukon čené 30 m vysokými vežami a st ĺpmi vznikli svahovou modeláciou vejára ronových rýh odvádzajúcich hlavne prívalové zrážkové vody. 281. Vl čie diery geologická 48,86778° - Ties ňava dlhá približne 200 m, šírka ties ňavy sa pohybuje v rozmedzí 10 až 20 m, (k.ú. Staré Hory) lokalita 19,12953° výška stien dosahuje 25 m. Ka ňon je lokalizovaný v gutensteinských vápencoch hronika (anis). V bralách je množstvo jaskynných priestorov/krasových dutín menších rozmerov, pod nimi sú vyerodované terasy potoka vo výške cca 10-15 m nad sú časným tokom. 282. Vodná elektráre ň kultúrno- 48,81393º NKP Technická pamiatka postavená v roku 1908. (k.ú. Nemecká) historická 19,42018º lokalita 283. Vodný mlyn kultúrno- 48,70397º NKP Atraktívny vodný mlyn typického obd ĺžnikového tvaru, ktorý predstavuje príklad (k.ú. Poniky) historická 19,28692º tradi čného ľudového stavite ľstva v Ponikách v 18. až 19. storo čí. Upravovaný lokalita v roku 1947. 284. Vodný ž ľab Rakytovo kultúrno- 48,82369º NKP, NP, Jedine čná pamiatka sa v minulosti využívala na spúš ťanie dreva z neprítupného (k.ú. Dolný Harmanec) historická 19,04204º CHVÚ, ÚEV lesného terénu do dolín. Ž ľab bol vybudovaný asi v 19. storo čí, jeho celková d ĺžka lokalita je 2 450 m, celá konštrukcia je zo smreka a jedle. Vy ťažené drevo sa k vodnému žľabu dopravovalo ko ňmi, ru čne alebo suchými ž ľabmi, porezalo sa a poštiepalo na metrovicu, ktorá sa postupne hádzala do ž ľabu. 285. Vodopád Chytrô geologická 48,70244° NP, CHVÚ, Vodopád založený na tektonickej poruche v blízkosti kontaktu ramsauských (k.ú. Staré Hory) lokalita 19,16269° ÚEV dolomitov s vrchnotriasovými dolomitmi hronika. Výška vodopádu je asi 5 m a má dva stupne. Medzi stup ňami je vyvinuté jazierko miskovitého tvaru. Na pravom svahu doliny je vyvinutých nieko ľko penovcových svahových terás. 286. Vodopád Vôdka geologická 48,74119º - Menší vodopád vo vulkanických andezitových brekciách šútovskej formácie (k.ú. Ľubietová) lokalita 19,35928º (báden). Má výšku do 3 m a šírku 2 m. Prielom vody na zlome vznikol prepojením prirodzeného meandra potoka. Vodopád lemujú z oboch strán skalné veže s výškou 5 až 7 m.

31

287. Vysoká pec Tri vody kultúrno- 48,72602º NKP Vysoká pec postavená v roku 1795, v ktorej sa vyrábalo surové železo tavením (k.ú. Ľubietová) historická 19,50371º bohatších i chudobnejších železných rúd z Dobšinej, Bacúcha a Ľubietovej za lokalita pomoci troskotvorných prísad, dreveného uhlia a vodnej energie. Za čiatkom sedemdesiatych rokov 19. storo čia bola doplnená výkonnejším dúchadlom. V roku 1872 v nej bola zastavená výroba. Zrekonštruovaná v roku 1974. 288. Walterovský dom kultúrno- 48,73291º NKP Gotický meštiansky dom (Dolná ul.) z konca 15. storo čia (upravovaný v 16., 17., (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14044º 19. storo čí, do roku 1987 a v roku 1992). lokalita 289. Zelená dolina geologická 48,82567º - Stará štôl ňa sledujúca baritovú žilu s hrúbkou 0,5 až 2 m od povrchovej dobývky (k.ú. Staré Hory) a montanistická 19,11147º s výškou stien do 10 m. Horninovým prostredím sú kremité pieskovce až lokalita jemnozrnné zlepence a kremence lúž ňanského súvrstvia veporika. 290. Ženská dolina geologická 48,75303º - Dvojetážový lom v tektonicky drvených kremenných pieskovcoch a kremencoch (k.ú. Ľubietová) a montanistická 19,36356º lúž ňanského súvrstvia (sp. trias - skýt) dlhý 200 m a široký 90 m. Výška lomu je 30 lokalita m. V sú časnosti je využívaný ako strelnica. 291. Žolnayho pivovar kultúrno- 48,73614º NKP Pôvodne neskorogotický meštiansky dom z roku 1525, v renesan čnom slohu bol (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14660º upravený koncom 16. storo čia. V dvore bol známy Žolnayho pivovar, ktorý lokalita zaznamenal svoj najvä čší rozkvet na prelome 19. a 20. storo čia výrobou piva Zlatoprame ň oce ňovaný na svetových ve ľtrhoch. Má jedine čnú strechu z roku 1826, ktorá nemá drevený krov, ale iba závesnú kovovú konštrukciu. 292. Župný dom kultúrno- 48,73737º NKP Budova bývalého barokového Župného domu z rokov 1764 až 1768. V sú časnosti v (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14374º nej sídli Štátna vedecká knižnica. lokalita

Zdroj: Baláž, P. et al. (2007): Využívanie nerastných surovinových zdrojov vo ve ľkoplošných chránených územiach prírody SR. Archív Geofondu. Bella, P. et al. (2007): Zoznam jaský ň Slovenskej republiky. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva. Dublan, L. et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Po ľany 1:50 000. Archív Geofondu. Ele čko, M. et al. (2001): Geologická mapa s problematikou ochrany prírody - CHKO Cerová vrchovina. Archív Geofondu. Ferenc, Š. et al. (2010): Banskobystrický geopark. Archív Geofondu. Jele ň, S. et al. (2010): Náu čno-poznávací sprievodca po geologických a geografických lokalitách stredného Slovenska. Projekt APVV. Liš čák, P. et al. (2011): Informa čný systém významných geologických lokalít SR, základný geologický výskum. Archív Geofondu. Mello, J. et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Archív Geofondu. Polák, M. et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Ve ľkej Fatry 1:50 000. Archív Geofondu. Polák, M. et al. (2003): Vysvetlivky ku geologickej mape Starohorských vrchov, Čier ťaže a severnej časti Zvolenskej kotliny 1:50 000. Archív Geofondu. Slavkay, M. et al. (2004): Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Vol. 2. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. www.apsida.sk www.arslexicon.sk

32 www.enviroportal.sk www.freemap.sk www.geology.sk www.icbb.sk www.kremnica.sk www.najkrajsikraj.sk www.pamiatky.sk www.sopsr.sk www.slovakiatrip.sk

33