1 Príloha Č. 6 Pasport Lokalít Banskobystrického Geoparku
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Príloha č. 6 Pasport lokalít Banskobystrického geoparku P. č. Názov, Členenie GPS Druh Charakteristika katastrálne územie súradnice ochrany 1. Artikulárny drevený kultúrno- 48,64869º NKP Evanjelický drevený kostol postavený v období rokov 1725 až 1726. V interiéri je kostol historická 19,15502º umiestnený barokový oltár vyplnený šiestimi olejomaľbami christologického cyklu (k.ú. Hronsek) lokalita z roku 1771 a barokový orgán z roku 1764. V roku 2008 bol kostol spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka zapísaný do Zoznamu svetového dedi čstva UNESCO. 2. Badínska ba ňa montanistická 48,67580º - Jediná významná uho ľná baňa v okrese Banská Bystrica, uhlie charakteru lignitu sa (k.ú. Badín) lokalita 19,11536º ťažilo za čiatkom 19. storo čia. K oživeniu ťažby došlo v roku 1890 a pracovalo sa s prestávkami až do roku 1929, kedy bola ťažba definitívne zastavená. Po ťažbe uhlia v sú časnosti na lokalite existujú z vä čšej miery zarastené haldy ve ľkých rozmerov, ústia štôlní a prepadliská. 3. Badín - Skalica montanistická stred: DP Výhradné ložisko nevyhradeného nerastu (stavebný kame ň), na ktorom prebieha (k.ú. Badín) lokalita 48,67231º ťažba od roku 1976. Surovinou je pyroxenický andezit, ktorý svojimi vlastnos ťami 19,08034º vyhovuje ako kamenivo na stavebné ú čely. Ložisko je otvorené dvojetážovým povrchovým lomom. 4. Badínsky prales prírodná stred: NPR Ochrana ukážky pralesovitých klimaxových lesných spolo čenstiev bukového (k.ú. Badín) lokalita 48,68525º (300 300 m 2), vegeta čného stup ňa so zastúpením všetkých troch základných vývojových štádií 19,06433º CHVÚ európskych pralesov. Sú to lesy s ve ľmi vysokou stabilitou a prebieha tu prirodzený autoregula čný proces. Územie bez vplyvu antropogénnej činnosti na vývojové a rastové procesy. 5. Badínsky vodopád geologická 48,69399º - Objekt predstavuje vodopád vzniknutý na tektonickej poruche v lávovom prúde (k.ú. Badín) a prírodná 19,03566º pyroxenického andezitu zlatostudnianskej formácie (báden). Vodopád s výškou 3 lokalita m je tektonického typu a vznikol na tektonickej poruche severojužného smeru v andezitovom lávovom prúde. 6. Banícka bašta kultúrno- 48,73774º NKP Postavená v severnej časti mestského hradného opevnenia pred rokom 1479. (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14703º Pomenovanie dostala pod ľa cechu, ktorého členovia sa podie ľali na jej výstavbe a v lokalita prípade potreby aj na jej ochrane. 7. Bani čky geologická 48,75736º - Relikt banských prác na ťažbu auripigmentu z 18. storo čia. Odkryv v (k.ú. Tajov) a montanistická 19,05011º mineralizovanom tektonickom íle (ultramylonit strednotriasových vápencov) lokalita vidite ľný na úseku 20 m v záreze Kordíckeho potoka. Ukážka primárnej pozície výskytu auripigmentu a realgáru. 8. Banská Bystrica - geologická 48,73117° - Opustený lom v lavicovitých slienitých vápencoch mráznického súvrstvia veporika stanica a montanistická 19,14586° s hrúbkou lavíc do 0,1 m. Lom má d ĺžku približne 35 m a výšku stien 4 až 8 m. 1 (k.ú. Banská Bystrica) lokalita 9. Barania hlava prírodná stred: PR Lokalita zachovalých biotopov európskeho významu. Najhodnotnejšou čas ťou sú (k.ú. Podkonice) lokalita 48,85449º (134 050 m 2), aktívne činné vrchoviská so špecifickou vegetáciou a nenarušeným vodným 19,23682º CHVÚ, ÚEV režimom, ako aj rašeliniskové smrekové lesy s ohrozenými a zriedkavými rastlinnými druhmi národného významu. 10. Baranovo prírodná stred: PR Lokalita vyniká zachovalými pôvodnými lesnými spoločenstvami a vzácnymi (k.ú. Kostiviarska) lokalita 48,78017º (158 300 m 2), biotopmi ohrozených a chránených živo číchov. Na severnej hranici svojho 19,13782º ÚEV rozšírenia sa vyskytujú teplomilné mediteránne druhy. 11. Barbakan kultúrno- 48,73684º NKP Hlavná fortifika čná a zárove ň najvidite ľnejšia dominanta mestského hradného (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14649º areálu s Petermannovou zvonicou. Doba vzniku sa udáva do sedemdesiatych rokov lokalita 15. storo čia, najstaršie časti pochádzajú už z prvej polovice 14. storo čia. Dnešnú podobu (až na ukon čenie veže zvonice) získal po roku 1500. V tomto období slúžil ako sklad zbraní a streliva, ale na jeho veži bol nainštalovaný zvon a do roku 1482 aj hodiny. 12. Bátovský balvan geologická 48,65869° PP (300 m 2), Osamotený kamenný blok andezitového aglomerátu (miocén) vysoký 14 m a široký (k.ú. Hrocho ť) lokalita 19,37894° CHKO 8 m. V období st. kvartéru sa uvo ľnil mrazovým zvetrávaním a zrútil na údolnú nivu rie čky Hu čavy. Medzi vulkanickým materiálom je možné vidie ť typickú sope čnú bombu vretenovitého tvaru. 13. Benického dom kultúrno- 48,73546º NKP Renesan čný meštiansky dom vznikol po roku 1660 viacnásobnou prestavbou a (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14428º spojením dvoch gotických domov. Na renesan čnom portále je sentiványiovský erb lokalita s postavami dvoch baníkov v slávnostných rovnošatách. Poschodie zdobí arkádová unikátna lógia, ktorá má šes ť oblúkov. Na poschodí sú lunetové klenby so srdcovými, palmatovými a inými vzormi. 14. Bethlenovský dom kultúrno- 48,73317º NKP Renesan čný meštiansky dom (Dolná ul.) z roku 1556. Nápis nad hlavným portálom (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14166º "BENEDICTIO DOMINI DIVITES TACIT 1610" (Požehnanie Pánovo prináša lokalita bohatstvo 1610) poukazuje na stavebné premeny, ktorými dom za čiatkom 17. storo čia prešiel. V sú časnosti v dome sídli Štátna galéria. 15. Biskupský palác kultúrno- 48,73580º NKP Objekt dal v roku 1787 postavi ť župan Berchtold ako reprezenta čnú budovu, ktorá (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14486º slúžila ako sídlo biskupa a neskôr prvého predsedu Matice Slovenskej Štefana lokalita Moysesa. V sú časnosti je opä ť sídlom biskupa. 16. Brvnište prírodná stred: CHA Lokalita s ochranou zachovalých biotopov európskeho významu s exklávnym (k.ú. Priechod, lokalita 48,79240º (747 000 m 2), výskytom chráneného druhu cyklámen fatranský. Z chránených a vzácnych druhov Podkonice) 19,23082º ÚEV rastlín sa vyskytuje poniklec a kruštíky. Z fauny majú zastúpenie niektoré chránené vtáky. 17. Buja čia lúka prírodná stred: PR Lokalita s ochranou šafranu Heuffelovho (Crocus heuffelianus Herbert) v (k.ú. Kremnica) lokalita 48,70632º (20 145 m 2), Kremnických vrchoch pre vedeckovýskumné, náu čné a kultúrno-výchovné 18,93799º ÚEV hľadisko. 2 18. Bukovská dolina geologická 48,85561° CHVÚ, ÚEV Zavalená štôl ňa s malou ale výraznou haldou (10 x 15 m, výška do 8 m). Na halde (k.ú. Pohronský a montanistická 19,38542° je pomerne hrubozrnný materiál, čo nazna čuje prieskum v 19. až 20. storočí. Bukovec) lokalita Sledovaná bola žila sivo čierneho kreme ňa s arzenopyritom a s povlakmi pyritu. 19. Bunker Mor ho kultúrno- 48,83107º - Horský úkryt z čias druhej svetovej vojny, v ktorej operoval štáb brigády (k.ú. Staré Hory) historická 19,14506º Pomstite ľ, s dôležitou telefonickou centrálou, ktorá zabezpečovala komunikáciu lokalita medzi jednotlivými partizánskymi skupinami. Úkryt je zrekonštruovaný a sprístupnený. 20. Bystrická dolina geologická 48,86272º CHVÚ, ÚEV Prirodzený odkryv v pravom brehu potoka Bystrica s rozmermi 5 x 8 m s (k.ú. Dolný Harmanec) lokalita 19,04189º doskovitými ílovitými vápencami a ílovcami adnetského súvrstvie zliechovskej sukcesie (lias) s hojnou faunou amonitov. Vo vrchnej časti profilu sú prítomné onkoidové konkrécie a deformované rostrá belemnitov. 21. Cisársky dom kultúrno- 48,73594º NKP Neskorogotický dvojpodlažný dom z prelomu 15. a 16. storo čia, ktorý bol neskôr (k.ú. Banská Bystrica) historická 19,14516º renesan čne a v roku 1832 klasicisticky rekonštruovaný. Zaujímavé sú jeho pivni čné lokalita priestory, ktorých steny a klenby sú vyzdobené nevšednými gastronomickými výjavmi. Pomenovanie získal po cisárskom generálovi Antonovi Caraffovi. 22. Čačínska cerina prírodná stred: PR Lokalita na ochranu zmiešaných teplomilných vápencových dúbrav s výskytom (k.ú. Čačín) lokalita 48,66652º (25 600 m 2) duba cerového v najsevernejšej časti jeho prirodzeného rozšírenia. Vegeta čný kryt 19,25923º je pomerne zachovalý. 23. Dedi čná štôl ňa montanistická 48,81514º - Historická dedi čná štôl ňa Ferdinand otvárala polkanovské žilné ložisko medených Ferdinand lokalita 19,10217º rúd. Bola razená v migmatitizovaných pararulách a sledovala žilné štruktúry (k.ú. Staré Hory) severojužného smeru s miernym sklonom k západu. 24. Dekretova jasky ňa geologická 48,81864º PP, CHVÚ, Priestranná jasky ňa v strednotriasových gutensteinských vápencoch s vchodom 40 (k.ú. Dolný Harmanec) a prírodná 19,04119º ÚEV m nad úrov ňou údolia. Hlavná sie ň jaskyne sa tiahne na SZ v d ĺžke 30 m. Jej šírka lokalita je 15 až18 m, výška postupne dovnútra klesá. Jasky ňa nemá nijaké kvap ľove útvary. Boli tu objavené kosti jaskynného medve ďa. 25. Dekretovo bralo geologická 48,85664º ÚEV, CHVÚ Morfologicky výrazné bralo gutensteinských vápencov s previsom, ktoré tvorí (k.ú. Staré Hory) lokalita 19,14939º príkrovovú trosku na sedimentárnych horninách veporika. Bralo je vysoké 20 až 25 m, s d ĺžkou do 50 m. Pod bralom je osadený pamätník Jozefa Dekreta - Matejovie založený v roku 1913 a obnovený v roku 2001. 26. Dekretov porast prírodná stred: CHA Územie s jestvujúcim porastom vysadeným významnym lesníckym priekopníkom (k.ú. Staré Hory) lokalita 48,86679º (62 200 m 2), Jozefom Dekretom - Matejovie. Najcennejšími v tomto vekove i štrukturálne 19,12709º CHVÚ, ÚEV rôznorodom poraste su staré exempláre smrekovca, jedle, smreka a buka. 27. Dolina Chytrô geologická 48,87108° CHVÚ, ÚEV Ties ňavovitý úsek doliny zarezaný v triasových ramsauských dolomitoch. Úsek je (k.ú. Staré Hory) lokalita 19,14233° dlhý asi 90 m, so šírkou