Vývoj Osídlenia a Mestotvorný Proces V Najzápadnejšej Časti Nitrianskej Stolice Do Začiatku 15
HISTORIA NOVA 6 Vývoj osídlenia a mestotvorný proces v najzápadnejšej časti Nitrianskej stolice do začiatku 15. storočia* Mgr. Ľudmila Maslíková Územie Nitrianskej stolice patrí k najstarším a zároveň najrozvinutejším sídliskovým oblastiam na našom území, v ktorej sa s prítomnosťou človeka stretávame už v období stredného paleolitu. Predmetom nášho výskumu sa stala jej najzápadnejšia časť, ktorá sa po zániku Veľkej Moravy stala hranicou medzi novoformujúcimi sa štátnymi útvarmi, Uhorským a Českým kráľovstvom (resp. od 80. rokov 12. storočia Moravským markgrófstvom). Táto oblasť sa stala súčasťou tzv. konfínia, t. j. nárazníkového pásma, ktorého hlavnou úlohou bolo tlmiť útoky nepriateľov. Obranu tohto exponovaného územia mali zabezpečovať pohraničné komitáty (Šaštín, Beckov, Bana, Hlohovec, Šintava), novovybudované hrady (Holíč, Korlátka, Branč, Šaštín), ale i usadené strážne vojenské jednotky Sikulov, Pečenehov a Plavcov. V danom období sa tento priestor zámerne udržoval riedko osídlený a podľa možností aj ťažko prechodný. Pretínali ho iba diaľkové obchodné cesty, v blízkosti ktorých vznikli osady strážcov konfínia.1 Skúmané územie sa rozprestiera v záhorskej oblasti, na území Chvojnickej pahorkatiny a zasahuje až do oblasti Myjavskej pahorkatiny. Hranicu vymedzeného územia na západe po celej dĺžke tvorí rieka Morava a na východe rieka Myjava. Severnou hranicou skúmaného územia je pohorie Bielych Karpát, ktorému dominuje najvyšší vrch celého masívu Veľká Javorina (969,8 m n. m.). Z hľadiska pôdneho fondu v skúmanej oblasti prevládajú hnedozeme na sprašovom podklade a v okolí Skalice a Holíča černozeme. Z hľadiska úrodnosti môžeme tieto pôdy zaradiť do kategórie stredne až veľmi úrodných úrodných pôd.2 Klimaticky patrí skúmaná oblasť do teplej a mierne suchej oblasti, severná a východná časť do mierne vlhkej oblasti.
[Show full text]