Iránska Hegemónia Na Blízkom Východe Z Hľadiska Teórie Ofenzívneho Realizmu
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
MASARYKOVA UNIVERZITA FAKULTA SOCIÁLNÍCH STUDIÍ Katedra mezinárodních vztahů a evropských studií Mezinárodní vztahy Iránska hegemónia na Blízkom východe z hľadiska teórie ofenzívneho realizmu Bakalářská práce Veronika Mršťáková Vedoucí práce: Mgr. Martin Chovančík, Ph.D. UČO: 450636 Obor: Mezinárodní vztahy - Evropská studia Imatrikulační ročník: 2015 Brno, 2018 Čestné vyhlásenie Vyhlasuje, že som bakalársku prácu na tému „Iránska hegemónia na Blízkom východe z hľadiska teórie ofenzívneho realizmu“ vypracovala samostatne s použitím zdrojov, ktoré sú uvedené v zozname literatúry. V Brne dňa . Veronika Mršťáková 2 Poďakovanie Týmto by som rada poďakovala vedúcemu práce pánovi Mgr. Martinovi Chovančíkovi, Ph.D. za odborné rady, cenné pripomienky a pomoc pri spracovávaní tejto bakalárskej práce. Taktiež by som chcela poďakovať rodine, priateľom a kolegom z Ústavu medzinárodných vzťahov za podporu počas písania práce a počas štúdia. 3 Abstrakt Táto bakalárska práca sa zaoberá aktivitami Iránu na Blízkom východe v dimenzii ofenzívneho realizmu a jej cieľom je odpovedať na otázku, či dochádza k získavaniu regionálnej hegemónie. Práca je rozdelená na dve hlavné časti. Prvá časť sa venuje teoretickému vymedzeniu a metodológii. Jednotlivé kapitoly predstavujú koncept ofenzívneho realizmu a regionálnej hegemóniu podľa Johna Mearsheimera. V druhej časti práce je teória aplikovaná na aktivity Iránu v období 2010 - 2018. Táto časť je rozdelená do dvoch celkov. Prvý celok sa zaoberá rozborom mocenských kapacít Iránu a rozvádza trendy v hospodárstve a vojenstve. Druhý celok je venovaný zapojeniu v krajinách Blízkeho východu, konkrétne v Iraku, Jemene, Libanone a Sýrii. Druhá časť práce obsahuje analýzu výskumnej otázky, ktorá je zhrnutá v závere. Kľúčové slová: Irán, Blízky východ, regionálna hegemónia, ofenzívny realizmus, mocenské kapacity Abstract This bachelor thesis deals with Iranian activities in the Middle East in dimension of offensive realism and its aim is to answer a question whether there is a gradual gain in regional hegemony. The thesis is divided into two main parts. The first part concerns theoretical framework and methodology. Particular chapters deal with the John Mearsheimer´s concept of offensive realism and regional hegemony. The second part employs theory to Iranian activities in time period 2010 - 2018. This part is divided into two smaller segments. In the first section, Iranian power capabilities are developed in terms of economy and military. The following section involves activities of Iran in the Middle East, particularly in Iraq, Lebanon, Syria and Yemen. The second part of the thesis includes an analysis of the research question, which is evaluated in conclusion. Key words: Iran, Middle East, regional hegemony, offensive realism, power capabilities 4 Obsah 1. Úvod .................................................................................................................................... 6 1.1. Výskumná otázka a metodológia ................................................................................. 7 1.2. Prehľad literatúry ......................................................................................................... 8 2. Teoretické vymedzenie ....................................................................................................... 9 2.1. Neorealistické východisko ......................................................................................... 10 2.2. Hegemónia ................................................................................................................. 12 2.2.1. Regionálna hegemónia ....................................................................................... 13 2.2.2. Moc ..................................................................................................................... 14 2.2.3. Ciele a stratégie regionálneho hegemóna ........................................................... 15 3. Irán na Blízkom východe .................................................................................................. 17 3.1. Mocenské kapacity .................................................................................................... 18 3.1.1. Hospodárstvo ...................................................................................................... 18 3.1.1.1. Výdaje na zbrojenie .................................................................................... 20 3.1.2. Vojenské kapacity .............................................................................................. 21 3.1.2.1. Populácia ..................................................................................................... 22 3.1.2.2. Zbrane a technológie ................................................................................... 23 3.1.2.3. Cyber warfare .............................................................................................. 27 3.1.2.4. Jadrové zbrane............................................................................................. 29 3.2. Prítomnosť v krajinách Blízkeho východu ................................................................ 30 3.2.1. Finančná podpora ............................................................................................... 31 3.2.2. Vojenská podpora ............................................................................................... 33 3.2.3. Ďalšie stratégie v jednotlivých krajinách ........................................................... 34 4. Záver ................................................................................................................................. 36 Zdroje ....................................................................................................................................... 39 5 1. Úvod Iránska islamská republika sa postupom času stáva čoraz významnejším aktérom na medzinárodnej scéne a primárne v nestabilnom regióne Blízkeho východu. Činnosť Iránu, ako napríklad vedenie proxy vojen, podpora terorizmu, kontroverzný jadrový program, aktivity v Sýrii, či spolupráca s Ruskom, sú často alarmujúce, vzbudzujú pozornosť a nepochybne môžu zmeniť pravidlá hry. Zvyšujúce sa zapojenie Teheránu v krajinách Blízkeho východu napovedá, že záujmom krajiny je zvýšiť vplyv v regióne. Iránska revolučná garda (Iranian Revolutionary Guard Corps, IRGC) podporila režim Baššára al-Asada v Sýrii proti sunnitskej opozícii a naverbovala šiitov z celého regiónu na podporu hnutia. V Iraku bol Irán prítomný už od vzniku politického vákua v roku 2003, kde sa mu postupne podarilo presadiť vládu vedenú šiítmi. Do Iraku prúdila iránska ekonomická a vojenská pomoc, intenzívnejšie po vzostupe ISIS. V Jemene Irán podporuje šiitske hnutie Hutítov proti sunnitskej koalícii podporovanej Saudskou Arábiou.1 Tieto aktivity môžu vychádzať z rôznych motivácií ako je islamská ideológia, zadržiavanie Izraela, či mocenský boj proti regionálnemu rivalovi Saudskej Arábii. Napriek tomu, že na prvý pohľad sa zdajú tieto motivácie ako primárne, nie všetky kroky Iránu tomu zodpovedajú. Činnosť Teheránu na Blízkom východe vo viacerých prípadoch odpovedá snahám o regionálnu hegemóniu. „Najlepší výsledok, v ktorý môže veľmoc dúfať je byť regionálnym hegemónom a ak je možné, kontrolovať iný región, ktorý je neďaleko a je prístupný cez pevninu“2 Proces získavania hegemónie a konečný výsledok jej dosiahnutia môže mať značný vplyv na medzinárodný systém, preto je dôležité v prvom rade odpovedať na otázku, či je toto skutočne v záujme Iránu. 1 Emmanuel Karagiannis, „The rise of Iran as a regional power: Shia empowerment and its limits,“ accessed November 21, 2018, https://www.nato.int/docu/review/2016/Also-in-2016/iran-tehran-islamic/EN/index.htm. 2 John Mearsheimer, The tragedy of Great Power politics (New York: Norton, 2001), 41. 6 1.1. Výskumná otázka a metodológia Snaha Iránu o získanie regionálnej hegemónie na Blízkom východe je v posledných rokoch často diskutovanou témou. Na jednej strane, autori tvrdia, že ide o nábožensky-orientované zámery presadiť šiitsky prúd islamu a na druhej strane, panuje názor, že náboženstvo je len rétorikou, za ktorou sa skrývajú geopolitické ciele. Táto druhá skupina autorov nevylučuje presadenie šiitskeho islamu ako čiastkového cieľa, primárnym zámerom ale ostáva zisk hegemónie v regióne Blízkeho východu. Záujem o status hegemóna je centrálnym bodom Mearsheimerovej teórie ofenzívneho realizmu a preto som si túto teóriu vybrala ako základ pre výskum. Bakalárska práca si dáva za cieľ odpovedať na otázku, či sa Irán usiluje o dosiahnutie regionálnej hegemónie na Blízkom východe. Zameriavať sa preto budem na vojenské kapacity, aktivity s tým spojené, ako napríklad vedenie zástupných vojen a podpora terorizmu, a bezpečnosť, teda na „hard power“. Ako metodológiu som zvolila operacionalizáciu hegemónie a porovnanie s aktivitami Iránu. Z časového hľadiska je práca vymedzená od roku 2010, konkrétne od začiatku Arabskej jari odkedy je možné sledovať intenzívnejšie zapojenie Iránu v regióne. Územné ohraničenie regiónu je v práci zohľadnené v rámci jeho všeobecne-uznávaného vymedzenia Blízkeho východu. Pri skúmaní sa zameriam na vývoj mocenských kapacít Iránu a na jeho aktivity v Iraku, Jemene a Sýrii, pozriem sa na prepojenie Iránu a Hizballáhu v Libanone. K zodpovedaniu otázok budem využívať dostupné texty v podobe odborných a publicistických článkov a kníh zaoberajúcich sa relevantnou témou ako moja práca. V prípade zdrojov sa môžu objaviť určité problémy, ktoré môžu ovplyvniť výstup práce. Tieto limity sú spojené