Venkovská Krajina 2016 14
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
ČESKÁ SPOLEČNOST PRO KRAJINNOU EKOLOGII - REGIONÁLNÍ ORGANIZACE CZ-IALE EKOLOGICKÝ INSTITUT VERONICA VENKOVSKÁ KRAJINA 2016 14. ročník mezinárodní mezioborové konference Příspěvky z konference konané dne 19. - 22. května 2016 v Hostětíně, Bílé Karpaty, Česká republika Brno, 2016 Venkovská krajina 2016 Editor © Linda Černušáková © CZ-IALE Doporučená citace sborníku Černušáková L. [ed.], Venkovská krajina 2016. Sborník z 14. ročníku mezinárodní mezioborové konference konané 19. - 22. května 2016 v Hostětíně, Bílé Karpaty. 175 p. ISBN 978-80-7458-083-3 Konferenci Venkovská krajina 2016 pořádá Ekologický institut Veronica ve spolupráci s Českou společností pro krajinnou ekologii CZ-IALE. Kontakty • Česká společnost pro krajinnou ekologii – regionální organizace CZ-IALE, Benátská 2, 128 01 Praha, www.iale.cz • Ekologický institut Veronica, Panská 9, 602 00 Brno, www.veronica.cz • Centrum Veronica Hostětín, Hostětín 86, 687 71 Bojkovice, www.hostetin.veronica.cz Poděkování Konference Venkovská krajina 2016 je pořádána za finanční podpory Rady vědeckých společností České republiky. Vydala: Česká společnost pro krajinnou ekologii – regionální organizace CZ-IALE v nakladatelství a vydavatelství Lesnická práce, s.r.o. Technická spolupráce a tisk: Lesnická práce, s.r.o., nakladatelství a vydavatelství, Zámek 1, 281 63 Kostelec nad Černými lesy Neprošlo jazykovou úpravou. Lesnická práce, s.r.o., 2016 ISBN 978-80-7458-083-3 2 OBSAH VĚDECKÉ PŘÍSPĚVKY Fenológia kvitnutia autochtónnych druhov drevín Corylus avellana L., Crataegus laevigata (Poir.) DC., Fraxinus excelsior L., Larix decidua Mill. a Betula pendula Roth. v urbánnom a rurálnom prostredí Babálová Darina, Škvareninová Jana…...…………...............................................................7 Invázne druhy brehových porastov Hornonitrianskej kotliny Bencová Michaela………………….....................................................................................13 Historické prvky v lokalitách starobylých výmladkových lesů Buček Antonín, Černušáková Linda.....................................................................................18 Potenciál opadavých listnatých lesov pre poskytovanie dekoratívnej ekosystémovej služby Eliáš Pavol, Mariničová Patrícia...........................................................................................30 Ekologická analýza invadovaných společenstev v katastrálnom území Lehoty pod Vtáčnikom Gašparovičová Petra .............................................................................................................40 Environmenálne hodnotenie kameňolomov v severnej části okresu Trnava, západné Slovensko Chreno Dárius, Eliáš Pavol ..................................................................................................50 Význam brehových porastov pre stabilitu brehov a environmentálnu kompatibilitu vodných nádrźí vo videckej krajine Jakubis Matúš ......................................................................................................................61 Ekostabilizačné pôsobenie trávnato-bylinných spoločenstiev na brehoch vodných tokov vidieckej krajiny Jakubisová Mariana .............................................................................................................67 Výmladkové a oklestní stromy a lesy ve výtvarném umění Lacina Jan ............................................................................................................................77 Kulturní dědictví v krajině Arcidiecéze olomoucké (na příkladu historického vývoje lužních lesů) Machar Ivo ..........................................................................................................................88 Spatio-temporal changes in wood-pastures: improving methodological approaches for analysis on a case study in lowland landscape of the Czech Republic Pereponova Anna, Forejt Michal, Skaloš Jan………...........................................................92 Vplyv vegetácie na teplotu povrchu v krajine Rusňák Tomáš….................................................................................................................108 3 Venkovský charakter, fenomén na okraji vědeckého zájmu Rýpar Vít ………………………………………................................................................116 ODBORNÁ SDĚLENÍ Možnosť starostlivosti o brehy vodných tokov vidieckej krajiny na podklade modelu BANCS Allmanová Zuzana ................................ ............................................................................124 Lomy vo vidieckej krajine Západných Karpát a ich biodiverzita Eliáš Pavol …………………………..................................................................................131 Adaptace na dopady klimatické změny v Jihomoravském kraji – bariéry v sektoru zemědělství Faberová Tamara ………………………………................................................................141 Identifikace potenciálně komponovaných krajin Flekalová Markéta, Trpáková Lenka, Matějková Hana, Šesták Ondřej ...........................147 Hospodaření v krajině – poučení z krizového vývoje Petřík Petr, Fanta Josef .......................................................................................................155 Mapovanie a hodnotenie biotopov pre účely ekosystémových služieb na lokálnej úrovni Pondelík Radovan ..............................................................................................................162 Revitalizácia potravných a hniezdnych biotopov vybraných druhov vtákov v poľnohospodárskej krajine na Žitnom ostrove Pavol Surovec......................................................................................................................170 RECENZENTI: Doc. Mgr. Aleš Bajer, Ph.D., Ing. Lenka Bartošová, Ph.D., doc. Ing. Antonín Buček, CSc., Ing. Linda Černušáková, doc. Ing. Roman Gebauer, Ph.D., Mgr. Pavel Klvač, JUDr. Mgr. Jaroslav Knotek, Ph.D., Ing. Tomáš Koutecký, Ph.D., doc. Ing. Petr Kupec, Ph.D., Ing. Igor Kyselka, CSc., prof. RNDr. Zdeněk Laštůvka, CSc., prof. Dr. Ing. Petr Maděra, Ing. arch. Iveta Merunková, Ph.D., doc. Dr. Ing. Alena Salašová, Ing. Jiří Schneider, Ph.D., prof. Ing. Miloslav Šlezingr, CSc., Ing. Daniel Volařík, Ph.D. 4 VĚDECKÉ PŘÍSPĚVKY 5 6 FENOLÓGIA KVITNUTIA AUTOCHTÓNNYCH DRUHOV DREVÍN CORYLUS AVELLANA L., CRATAEGUS LAEVIGATA (POIR.) DC., FRAXINUS EXCELSIOR L., LARIX DECIDUA MILL. A BETULA PENDULA ROTH. V URBÁNNOM A RURÁLNOM PROSTREDÍ THE FLOWERING PHENOLOGY OF THE AUTOCHTONOUS TREE SPECIES CORYLUS AVELLANA L., CRATAEGUS LAEVIGATA (POIR.) DC., FRAXINUS EXCELSIOR L., LARIX DECIDUA MILL. A BETULA PENDULA ROTH. IN THE URBAN AND RURAL ENVIRONMENT Darina Babálová, Jana Škvareninová1 1 Technická univerzita vo Zvolene, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Katedra aplikovanej ekológie, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen email: [email protected] ABSTRACT The paper informs about the results of phenological observations of the phenophase the general flowering of the autochtonous tree species Corylus avellana L., Crataegus laevigata (Poir.) DC., Fraxinus excelsior L., Larix decidua Mill. and Betula pendula Roth. in the urban and rural environment of the two Slovakian towns ─ Zvolen and Ružomberok. In both towns the phenophase occured in the same order (Corylus avellana L., Larix decidua Mill., Betula pendula Roth., Fraxinus excelsior L., Crataegus laevigata (Poir. DC.), but it occuered earlier in Zvolen. In both towns the phenophase occured earlier in the urban environment, but Larix decidua Mill. and Fraxinus excelsior L. were the only common species for the towns. ÚVOD A ROZBOR PROBLEMATIKY Urbanizácia spôsobila odlišné formovanie dvoch základných typov krajiny: urbánnej a rurálnej (ANTROP 2004). Tieto typy krajiny sa líšia najmä v charaktere abiotických podmienok (HUBA et al. 2011). Spolupôsobením špecifického aktívneho povrchu, antropogénnej produkcie energie, priemyselnej a dopravnej činnosti vzniká v urbánnom prostredí špecifická mestská klíma (BEDNÁŘ 1993). Typickým znakom mestskej klímy je kolísanie teploty vzduchu. Stavebné materiály s vysokou tepelnou kapacitou kumulujú teplo počas dňa a uvoľňujú ho v nočných hodinách, čo výrazne znižuje straty tepla vyžarovaním v priebehu noci. Dochádza tak k výraznej teplotnej diferenciácii medzi urbanizovaným a okolitým prostredím. V porovnaní s rurálnou krajinou má na území Slovenska urbánna krajina vyššiu teplotu o 0,1—1 °C v ročnom priemere a nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu o niekoľko percent (LAPIN et al. 2010). V porovnaní s rurálnou krajinnou obsahuje vzduch urbánnej krajiny vyššie koncentrácie polutantov. Podobne urbánne pôdy obsahujú ťažké kovy a sú zvyčajne hydrofóbne, kyslé, zhutnené a s vysokým podielom skeletu, čo zmenšuje priestor pre vodu, vzduch a živiny. Vplyvom aplikácii posypových solí na vozovky dochádza ku kumulácií chloridov v asimilačných orgánoch až do toxických koncentrácií (UHLÍŘOVÁ et al. 2004). Či už zvlášť alebo spoločne sú tieto faktory škodlivé pre rast rastlín. Na druhej strane má však urbánne prostredie vyšší podiel živín a katiónov (Ca2+ a Mg2+ dôležité pre fertilitu pôdy), vyššie teploty a vzrastajúce koncentrácie CO2 ako faktor podporujúci rast rastlín. Celkový dopad faktorov urbánneho prostredia na rast a vývin je však z veľkej časti neznámy. Reakciu rastlín na takto zmenené 7 podmienky možno sledovať prostredníctvom fenologických pozorovaní periodicky opakujúcich sa životných prejavov rastlín — fenofáz. Ich nástup reflektuje podmienky prostredia, najmä teplotu. Dôležitú úlohu však zohrávajú i vlhkosť a zrážky, pôdne faktory, fotoperióda či znečistenie ovzdušia (BRASLAVSKÁ 2000; AUGSPURGER 2007). Najpoužívanejším spôsobom