Objednávateľ: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava Primaciálne nám. č. 1 814 99 Bratislava 1

Zhotoviteľ: HUPRO – projektová kancelária Jiráskova 6 851 01 Bratislava IČO: 17477981 DIČ 102 4959 782 Telefón a fax: 6382 4770 email: [email protected]

Spracovatelia úlohy: Autori: Ing. arch. Dušan Krampl autorizovaný architekt, reg. č. SKA 0681 AA Ing. arch. Henrich Kupec autorizovaný architekt, reg. č. SKA 0469 AA

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 1 O B S A H

A. TEXTOVÁ A TABELÁRNA ČASŤ strana 3 1. ZÁKLADNÉ IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE 4 2. URČENIE ŠPECIFICKÉHO ÚČELU 4 3. DÔVODY A CIELE OBSTARANIA 4 4. PREDMET RIEŠENIA 5 5.VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z PLATNÝCH VYŠŠÍCH STUPŇOV ÚZEMNOPLÁNOVACÍ CH DOKUMENTÁCIÍ A ICH ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ – KÚRS 2001, ÚPN VÚC, ÚPN HL. M. SR BRATISLAVY 2007 5 5.1. ZÁVÄZNÁ ČASŤ KÚRS 2001 VZŤAHUJÚCA SA NA RIEŠENÉ ÚZEMIE 8 5.2. ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚPN VÚC BRATISLAVSKÉHO KRAJA 13 5.3. ÚZEMNÝ PLÁN HL. MESTA SR BRATISLAVY 13 6.PODKLADY POUŽITÉ PRI SPRACOVANÍ 14 7.ŠIRŠIE VZŤAHY RIEŠENÉHO ÚZEMIA 16 8.VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA 16 9. PRÍRODNÉ PODMIENKY A MOŽNOSTI ŠPORTOVANIA A REKREÁCIE NA ÚZEMÍ JUŽNEJ ČASTI BRATISLAVY 17 9.1. ŠPORT A REKREÁCIA PRI VODNOM PROSTREDÍ 17 9.2. ŠPORT A REKREÁCIA V LESNOM PROSTREDÍ 17 9.3. ŠPORT A REKREÁCIA V POĽNOHOSPODÁRSKOM PROSTREDÍ 17 9.4. ŠPORTOVÁ VYBAVENOSŤ, REKREAČNOTURISTICKÉ LOKALITY – REKREAČNÉ MOŽNOSTI V KONTAKTNOM ÚZEMÍ ZASTAVANÝCH ČASTÍ 19 9.5. MOŽNOSTI ŠPORTOVANIA A REKREÁCIE V ZASTAVANOM ÚZEMÍ MESTSKÝCH ČASTÍ 19 9.6. ZÁHRADKÁRSKE A CHATOVÉ LOKALITY 19 9.7. REKREAČNÉ TURISTICKÉ A CYKLISTICKÉ TRASY Z CELOBRATISLAVSKÉHO POHĽADU 20 9.8. TURISTICKÉ TRASY 20 9.8.1. Značené pešie turistické trasy a chodníky 20 9.8.2. Náučný chodník 20 9.8.3. Značené cykloturistické trasy 21 9.8.4. Neznačené cykloturistické trasy 21 9.8.5. Hipoturistické neoznačené jazdecké trasy 21 9.9. ODDYCHOVÉ PLOCHY 22 9.10.VYHLIADKOVÉ MIESTA 22 9.11.REKREAČNÝ MOBILIÁR, DROBNÁ ARCHITEKTÚRA 22 9.11.1. Besiedky, prístrešky 22 9.11.2. Drobná architektúra, informačný a orientačný mobiliár 23 9.12.KULTÚRNOHISTORICKÉ PRVKY, PAMÄTNÉ MIESTA, POMNÍKY, SÚČASNÉ UMELECKÉ VÝTVARNÉ PRVKY 9.13.PROBLÉMY A NÁVRHY PRE RIEŠENÉ ÚZEMIE 25 10. ODPORÚČANIA PRE RIEŠENIE LOKALÍT PRIHRANIČNÉHO PRIESTORU 26 11. ÚZEMNÝ GENEREL ŠPORTU A REKREÁCIE HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY 32 11.1. TABUĽKY Z GENERELU ŠPORTU 38 12. KOOPERÁCIA ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA MESTA BRATISLAVA – KOBRA 45 13. FOTODOKUMENTÁCIA SNÍMANÁ Z LIETADLA: 10 SNÍMOK VO FORMÁTE A4

B. GRAFICKÁ ČASŤ – SAMOSTATNÁ PRÍLOHA

Grafická časť samostatná príloha obsahuje:

► Prieskum a rozbor potenciálu športových a rekreačných aktivít v prihraničnom území medzi mestom Bratislava a susediacimi rakúskymi obcami: • Identifikácia existujúcej funkčnej štruktúry a priestorového potenciálu zariadení zariadení športu, rekreácie a voľnočasových aktivít M 1 : 25.000 • Identifikácia vlastníckych vzťahov M 1 : 12.500 • Fotodokumentácia snímaná z lietadla v digitálnej forme na CD nosiči:

▪ schéma záberov jednotlivých sérií séria 1 18 snímok séria 2 19 snímok séria 3 26 snímok

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 2 1. ZÁKLADNÉ IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE

Kraj : Bratislavský Okres : Bratislava V Mesto : Bratislava Mestské časti : Petržalka : Jarovce : Rusovce : Čunovo Počet obyvateľov – Bratislava k 31.12.2009 : 431 061 MČ Petržalka : 117 227 MČ Jarovce : 1 199 MČ Rusovce : 1 992 MČ Čunovo : 911 Riešené územie počet obyvateľov spolu : 121 329 Rozloha – Bratislava : 367,5846 km 2 MČ Petržalka : 28,7 km 2 MČ Jarovce : 21,3 km 2 MČ Rusovce : 28,6 km 2 MČ Čunovo : 18,6 km 2 Rozloha riešeného územia spolu : 97,2 km 2

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 3 2.URČENIE ŠPECIFICKÉHO ÚČELU

Prieskum a rozbor potenciálu športových a rekreačných aktivít v prihraničnom území medzi mestom Bratislava a susediacimi rakúskymi obcami bude tvoriť podklad na vypracovanie zadania urbanistickej štúdie spracovanej v rámci projektu „Bratislava – územná koordinácia – Koordinácia územného rozvoja Hlavného mesta SR Bratislavy a susediacich rakúskych obcí“ (BAUM), ktorý bude realizovaný prostredníctvom Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007 2013. Následne po prerokovaní zadania bude spracovaný územnoplánovací podklad – urbanistická štúdia.

3.DÔVODY A CIELE OBSTARANIA

Dôvodom pre obstaranie a spracovanie prieskumov a rozborov potenciálu športových a rekreačných aktivít v prihraničnom území medzi mestom Bratislava a susediacimi rakúskymi obcami je analýza súčasného stavu športových a rekreačných zariadení, ako aj voľnočasových aktivít v území a následne overenie možnosti urbanizácie územia a následné formovanie priestorov pre športové, rekreačné a voľnočasové aktivity vo vzťahu k toku Dunaja a priľahlých ramien a krajinných prírodných prvkov. Rozvíjané sú tézy obnovy ramenných systémov na pravom brehu Dunaja v území Petržalky s pokračovaním cez Jarovce, Rusovce až do Čunova (riešené územie). Potenciálne obnovenie petržalských ramien a obtokového kanála je v prieskumoch a rozboroch analyzované na využitie pre turistickú vodnú dopravu rekreačné plavidlá s doplnením o sprievodné plochy – prístaviská, kotvenie lodí, vodné športy, rekreačné a voľnočasové aktivity, ubytovacie kapacity, golfový areál atď.

4.PREDMET RIEŠENIA

Predmetom obstarávanej zákazky je spracovanie Prieskumov a rozborov potenciálu športových a rekreačných aktivít v prihraničnom území medzi mestom Bratislava a susediacimi rakúskymi obcami v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vykonávacej vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a súvisiacich právnych predpisov. V rámci prieskumov a rozborov je spracovaná identifikácia a tabuľkový prehľad existujúcej funkčnej štruktúry a priestorového potenciálu zariadení športu, rekreácie a voľnočasových aktivít, ako aj identifikácia druhov vlastníckych vzťahov v riešenom území podľa pokynov obstarávateľa, aby následne mohli byť formované územia areálového charakteru, ako aj územia v prírodnom prostredí, ktoré podstatne nenarúšajú prírodný charakter územia slúžiaceho športovým aktivitám, vo voľnom čase pre každodennú ako aj koncomtýždňovú rekreáciu pre Bratislavu a priľahlé obce Rakúska a Maďarska.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 4 5.VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z PLATNÝCH VYŠŠÍCH STUPŇOV ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH DOKUMENTÁCIÍ A ICH ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ – KÚRS 2001, ÚPN VÚC, ÚPN HL. M. SR BRATISLAVY 2007

5.1. ZÁVÄZNÁ ČASŤ KÚRS 2001 VZŤAHUJÚCA SA NA RIEŠENÉ ÚZEMIE Nariadenie vlády Slovenskej republiky zo 14. augusta 2002, ktorým sa vyhlasuje záväzná čas ť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001: Vláda Slovenskej republiky pod ľa § 27 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona 229/1997 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z. a zákona č. 416/2001 Z. z. naria ďuje: § 1 (1) Vyhlasuje sa záväzná čas ť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001, ktorá je uvedená v prílohe. § 2 Dokumentácia schválenej Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 je uložená a možno do nej nahliadnu ť na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Bratislave, na Krajskom úrade v Trnave, na Krajskom úrade v Tren číne, na Krajskom úrade v Nitre, na Krajskom úrade v Žiline, na Krajskom úrade v Banskej Bystrici, na Krajskom úrade v Košiciach a na Krajskom úrade v Prešove. § 3 Toto nariadenie nadobúda ú činnos ť 15. septembra 2002.

KONCEPCIA ÚZEMNÉHO ROZVOJA SLOVENSKA 2001 – ZÁVÄZNÁ ČAS Ť Pri riadení využitia a usporiadania územia Slovenskej republiky treba dodrža ť tieto záväzné zásady a regulatívy, ktoré boli schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1033 z 31. októbra 2001:

1. V oblasti medzinárodných súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 1.1. Upev ňova ť priame väzby na jednu z hlavných európskych urbaniza čných osí v smere Stuttgart – Ulm – Mníchov – Salzburg/Linz – Viede ň/Bratislava – Budapeš ť – Belehrad, a to najmä prepojeniami v oblasti Bratislavy a pozd ĺž toku Dunaja. 1.2. Rozvíja ť ťažiská osídlenia a sídla pozd ĺž spojníc 1.2.1. katowickej a viedenskej aglomerácie, 1.4. Rozvíja ť bratislavsko-trnavské ťažisko osídlenia ako sú čas ť vyššej celoeurópskej aglomerácie Viede ň – Bratislava – Györ s dominantným centrom tvoreným hlavným mestom Bratislava ako jedným z jadier tejto európskej rozvojovej aglomerácie. 1.7. Rozvíja ť dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch križovania týchto koridorov v smere sever – juh a západ – východ.

2. V oblasti celoštátnych a nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 2.1. Formova ť základnú makrokoncepciu sídelných štruktúr Slovenskej republiky v smere vytvárania polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledova ť naviazanie sa na celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunika čnú kostru prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov. 2.4. Podporova ť predpoklady vytvorenia homogénneho bratislavsko-trnavsko-nitrianskeho ťažiska osídlenia medzinárodného významu s prepojením na najvyššiu európsku polycentrickú sústavu aglomerácií a miest. 2.8. Podporova ť rozvoj špecifických centier: 2.8.1. mesto Bratislava ako špecifické centrum plniace funkcie hlavného mesta štátu a centra európskeho významu, 2.18. Podporova ť ako ťažiská osídlenia najvyššej úrovne: 2.18.1.bratislavsko-trnavské ťažisko osídlenia ako najvýznamnejšiu aglomeráciu európskeho medzinárodného významu, 2.22. Podporova ť ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funk čnej komplexnosti so zoh ľadnením ich regionálnych súvislostí. 2.23. Podporova ť nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území. 2.24. Sledova ť pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických systémov – sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej funk čnej komplexnosti regionálnych celkov. 2.25. Formova ť ťažiská osídlenia uplat ňovaním princípov dekoncentrovanej koncentrácie. 2.26. Upev ňova ť vnútroštátne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia. 2.27. Podporova ť budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. Podporova ť ako rozvojové osi prvého stup ňa: 2.27.9. záhorskú rozvojovú os: Bratislava – Malacky – Kúty – hranica s Českou republikou.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 5 3. V oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vz ťahu medzi mestom a vidiekom 3.1. Podporova ť vz ťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funk čných vz ťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností. 3.2. Zachováva ť pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádza ť z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachova ť historicky utváraný typ zástavby obcí a zoh ľad ňova ť národopisné špecifiká jednotlivých regiónov. 3.3. Pri rozvoji vidieckych oblastí zoh ľad ňova ť ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dba ť na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru. 3.4. Vytvára ť podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporova ť výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informa čných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie vo či urbánnym priestorom a dosiahnu ť tak sk ĺbenie tradi čného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života.

4. V oblasti zachovania, zhodnotenia a využívania kultúrneho dedi čstva 4.1. Posudzova ť pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností v nadväznosti na všetky zámery v sociálno-ekonomickom rozvoji. 4.2. Zoh ľad ňova ť a revitalizova ť v územnom rozvoji: 4.2.1. územia lokalít zapísaných v Zozname svetového dedi čstva, 4.2.2. územia pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón, 4.2.3. územia historických jadier miest a obcí, 4.2.4. známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, 4.2.5. národné kultúrne pamiatky, kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, 4.2.6. územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ako aj časti rozptýleného osídlenia, 4.2.7. novodobé architektonické a urbanistické diela, 4.2.8. areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím, 4.2.9. historické technické diela. 4.3. Rešpektova ť objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma.

5. V oblasti usporiadania územia z h ľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody, prírodných zdrojov a tvorby krajinnej štruktúry 5.1. Zabezpe čova ť nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia pri rešpektovaní a skvalit ňovaní územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej. 5.2. Rešpektova ť pri organizácii, využívaní a rozvoji územia význam a hodnoty jeho prírodných daností. V osobitne chránených územiach, v prvkoch územného systému ekologickej stability, v NECONET a v biotopoch osobitne chránených a ohrozených druhov bioty zosúladi ť využívanie územia s funkciou ochrany prírody a krajiny. 5.3. Zoh ľad ňova ť pri umiest ňovaní činností na území ich predpokladané vplyvy na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnu ť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov. 5.4. Zabezpe čova ť zvýšenie ekologickej stability, prípadne obnovu biotickej integrity a biologickej rozmanitosti v územiach a krajinných segmentoch s narušeným prírodným, resp. životným prostredím. 5.5. Zabezpe čova ť zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizova ť vodné toky a ich brehové územia s cie ľom obnovi ť integritu a zabezpe čiť dlhodobo priaznivé existen čné podmienky pre akvatickú a semiakvatickú biotu vodných ekosystémov. 5.6. Identifikova ť stresové faktory v území a zabezpe čova ť ich elimináciu. 5.7. Zabezpe čova ť vhodnú delimitáciu pôdneho fondu v súlade s potenciálom územia. 5.8. Uplat ňovať ú činné krajinnoekologické a technické opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov pri využívaní prírodných zdrojov a kultúrno-historických štruktúr. 5.9. Rešpektova ť ochranu najkvalitnejších po ľnohospodárskych pôd. Zabezpe čova ť ochranu pôdnych zdrojov vhodným a racionálnym využívaním po ľnohospodárskej a lesnej krajiny. 5.10. Asanova ť a revitalizova ť územia s vysokým stup ňom environmentálnej zá ťaže. 5.11. Eliminova ť nadmerné čerpanie neobnovite ľných zdrojov, regulova ť využívanie obnovite ľných zdrojov v súlade s mierou ich samoreprodukcie a revitalizova ť narušené prírodné zdroje.

6. V oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja 6.1. Rozvíja ť decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia, a tým zabezpe čova ť aj vyváženú socio-ekonomickú úrove ň regiónov. 6.2. Zabezpe čiť dostupnos ť trhov a vytvorenie rovnocenných podmienok na podnikanie dobudovaním územia regiónov výkonnou komunika čnou a technickou infraštruktúrou. 6.3. Diverzifikova ť odvetvovú ekonomickú základ ňu miest a regiónov a podporova ť v záujme trvalej udržate ľnosti malé a stredné podnikanie. 6.5. Sústredi ť pozornos ť na rozvoj „Globálnej informa čnej spolo čnosti“ v Slovenskej republike predovšetkým skvalit ňovaním infraštruktúry komunika čných systémov.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 6 6.6. Koordinova ť proces programovania a implementácie Národného plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 s cie ľom vytvori ť podmienky na trvalo udržate ľný rozvoj regiónov Slovenskej republiky.

7. V oblasti po ľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva 7.1. Stabilizova ť výmeru najkvalitnejších pôd, najmä pôd pod závlahami, pôd vinohradov a najlepších bonít a ochranu výmery a kvality pôdy uskuto čň ova ť nielen ako ochranu hospodársko-sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako sú čas ť ochrany prírodného a životného prostredia.

9. V oblasti rozvoja rekreácie a turizmu 9.1. Podporova ť tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu (kúpe ľný, poznávací kultúrny, horský letný a zimný, tranzitný turizmus a po ľovníctvo). 9.2. Nadviaza ť na medzinárodný turizmus, a to najmä sledovaním turistických tokov a dopravných trás prechádzajúcich, resp. kon čiacich v Slovenskej republike. Venova ť vä čšiu pozornos ť aktívnemu zahrani čnému turizmu, cezhrani čným vz ťahom a malému prihrani čnému turizmu. 9.3. Previaza ť dôslednejšie ciele rekrea čného a poznávacieho turizmu. 9.4. Dotvori ť funk čno-priestorový systém rekreácie a turizmu na celoslovenskej úrovni vytváraním siete rekrea čných územných celkov, siete rekrea čných záujmových území vä čších miest a siete ucelených území vidieckeho osídlenia. 9.5. Viaza ť lokalizáciu služieb zabezpe čujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídiel s cie ľom zamedzi ť neodôvodnené rozširovanie rekrea čných útvarov vo vo ľnej krajine s využitím obnovy a revitalizácie historických mestských a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok. 9.6. Podporova ť podmienky na prímestskú rekreáciu obyvate ľov miest v ich záujmovom území. 9.7. Zabezpe čova ť v lie čebných kúpe ľoch únosný pomer funkcie lie čebnej, turisticko-rekrea čnej, kultúrno- spolo čenskej a ich funk čných plôch. 9.8. Podporova ť vznik a rozvoj miestnych kúpe ľov na základe využitia špecifík daného územia. 9.9. Na podporu rozvojových smerov turizmu využíva ť najmä cestnú dopravu a rozvoj cestnej siete, ako aj budovanie príslušnej technickej infraštruktúry. 9.10. Na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiava ť únosný pomer funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií spojených s rekreáciou a turizmom.

11. V oblasti rozvoja nadradeného dopravného vybavenia 11.1. Stabilizova ť základné zónovanie Slovenskej republiky v priestoroch 11.1.1. Bratislava, 11.2. Rešpektova ť prioritné postavenie intermodálnej infraštruktúry a sietí TINA. 11.3. Rešpektova ť dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov (hlavná sie ť TINA) 11.3.1. multimodálny koridor č. IV. Česká republika – Kúty – Bratislava/Rusovce – Ma ďarská republika (Bratislava/Jarovce – Rakúsko) lokalizovaný pre cestné komunikácie, Česká republika – Kúty – Bratislava/Rusovce – Nové Zámky – Štúrovo – Ma ďarská republika lokalizovaný pre trate železni čnej a kombinovanej dopravy, Vážska vodná cesta v úseku Komárno – Sere ď, vodná cesta Morava (v študijnej polohe, potreba vyjasnenia konfliktu so záväzkami dohovoru o mokradiach; pozri oblas ť 5., najmä body 5.2. a 5.5.), 11.3.2. multimodálny koridor č. V.a. Bratislava – Žilina – Prešov/Košice – Záhor/Čierna nad Tisou – Ukrajina lokalizovaný pre cestné komunikácie a pre trate železni čnej a kombinovanej dopravy, vysokorýchlostná železni čná tra ť juh – sever Rakúsko – Bratislava – Žilina – Po ľsko s vetvou Čadca – Ostrava (v študijnej polohe), Vážska vodná cesta v úseku Sere ď – Žilina, vodná cesta Bodrog/Tisa (potreba vyjasnenia konfliktu so záväzkami dohovoru o mokradiach; pozri oblas ť 5., najmä body 5.2. a 5.5.) v úseku Ladmovce – hranica Ma ďarskej republiky, 11.3.4. multimodálny koridor č. VII. Dunaj s verejnými prístavmi v Bratislave, Komárne a Štúrove, 11.3.6. letiská pre medzinárodnú dopravu v Bratislave, Košiciach a Poprade, 11.4. Rešpektova ť dopravné siete a zariadenia alokované v trasách doplnkových koridorov železni čných tratí TINA 11.7. Rešpektova ť dopravné siete zaradené pod ľa európskych dohôd (AGR) – cestné komunikácie 11.8. Rešpektova ť dopravné siete zaradené pod ľa európskych dohôd (AGR) – ako výh ľadová sú čas ť siete cestných komunikácií 11.8.2. D2 Bratislava (Jarovce) – Most pri Bratislave – Ivanka pri Dunaji – D1 Bratislava (Vajnory) – Marianka – Stupava D2 – Marcheg/Rakúsko (nultý okruh Bratislavy), 11.9. Rešpektova ť dopravné siete zaradené pod ľa európskych dohôd (AGC, AGTC) – ako výh ľadová sú čas ť siete železni čných tratí 11.10. Rešpektova ť dopravné siete zaradené pod ľa európskych dohôd (AGR, AGC, AGTC) – terminály kombinovanej dopravy 11.14. Rešpektova ť hlavné dopravné siete pre medzinárodnú turistickú dopravu – cestné komunikácie 11.16. Rešpektova ť dopravné siete nadregionálnej úrovne – železni čné trate 11.17. Rešpektova ť dopravné siete nadregionálnej úrovne – cestné komunikácie 11.18. Rešpektova ť dopravné siete nadregionálnej úrovne – potenciálne letiská pre medzinárodnú dopravu

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 7 11.19. Podporova ť doplnkové postavenie dopravnej infraštruktúry ved ľajšieho medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu, ktorá spolu s intermodálnou infraštruktúrou a sie ťami TINA vytvára nadradenú dopravnú sústavu.

12. V oblasti rozvoja nadradeného technického vybavenia 12.1. Vodné hospodárstvo 12.1.1. Zabezpe čiť likvidáciu povod ňových škôd z predchádzajúcich rokov a budova ť potrebné protipovod ňové opatrenia s dôrazom na ochranu intravilánov miest a obcí. Nadväzne komplexne rieši ť odtokové pomery v povodiach s dôrazom na odvedenie vnútorných vôd v súlade s ekologickými limitmi využívania územia a ochrany prírody. 12.1.2. Zvyšova ť podiel obyvate ľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov s cie ľom približova ť sa postupne k úrovni vyspelých štátov EÚ. 12.1.3. Zvyšova ť využívanie kapacít vybudovaných ve ľkozdrojov pitnej vody (vodárenských nádrží) urýchlením výstavby prívodov vody a vodovodných sietí v obciach v bilan čnom dosahu týchto zdrojov. 12.1.4. Zvyšova ť spo ľahlivos ť zásobovania pitnou vodou rozširovaním diverzifikácie zdrojov, využívaním vzájomného prepojenia zdrojov podzemnej a povrchovej vody a budovaním vodárenských dispe čingov. 12.1.8. Zabezpe čiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cie ľom postupne znižova ť rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvate ľov a podielom zásobovaných obyvate ľov pitnou vodou. 12.1.10. Zabezpe čiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cie ľom postupne zvyšova ť úrove ň v odkanalizovaní miest a obcí v súlade s požiadavkami legislatívy EÚ (budova ť čistiarne odpadových vôd v sídlach s verejnou kanalizáciou, budova ť verejné kanalizácie s mechanicko-biologickým čistením v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvate ľov a pod.). 12.2. Energetika 12.2.6. Vytvára ť priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnovite ľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike.

Použité skratky: - AGC Accord européen sur les grandes lignes internationales de Chemin de fer (Európska dohoda o hlavných železni čných medzinárodných tratiach) - AGR Accord européen sur les grandes routes de trafic international (Europská dohoda o hlavných cestách s medzinárodnou prevádzkou) - AGTC Accord européen sur les grandes lignes de transport international combiné et les installations connexes (Európska dohoda o hlavných tratiach medzinárodnej kombinovanej dopravy a ich zariadeniach) - EÚ Európska únia - NECONET National Ecological Network (Národná ekologická sie ť) - TINA Transeuropean Infrastructure Needs Assessment (Zhodnotenie potrieb dopravných infraštruktúr)

5.2. ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚPN VÚC BRATISLAVSKÉHO KRAJA

Všeobecne záväzné nariadenie BSK č. 20 / 2008 zo dňa 20.02.2008 ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja č. 18/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj . Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja na základe ustanovenia § 27 ods. 2 zákona NR SR č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 4ods.1 písm. c), § 8 ods. 2 a § 11 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a čl. I. § 3 písm. f) bod 4 zákona NR SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov vydáva toto všeobecne záväzné nariadenie:

§1 Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja č. 18/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj sa na základe Zmien a doplnkov 1/2005 územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj mení a dopĺňa takto: Príloha č.1k VZN BSK č.18/2007 sa nahrádza prílohou č.1k VZN BSK č. 20/2008 Príloha č.2k VZN BSK č.18/2007 sa nahrádza prílohou č.2k VZN BSK č. 20/2008 Prílohy tohto všeobecne záväzného nariadenia tvoria jeho súčasť. §2 (1) Všeobecne záväzné nariadenie č. 20/2008 bolo v súlade § 11 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov schválené Zastupiteľstvom Bratislavského samosprávneho kraja dňa 20.02.2008 uznesením č. 3/2008. (2) Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda platnosť dňom vyhlásenia, a to vyvesením jeho úplného znenia na úradnej tabuli Bratislavského samosprávneho kraja. (3) Všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť 30. dňom od jeho vyvesenia na úradnej tabuli Bratislavského samosprávneho kraja. V Bratislave, dňa 20.02.2008

Vladimír Bajan, predseda Bratislavského samosprávneho kraja

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 8 PRÍLOHA č.2 k VZN BSK č. 20/2008 ZÁVAZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU BRATISLAVSKEHO KRAJA I. Záväzné regulatívy územného rozvoja Pri riadení využívania a usporiadania územia kraja treba dodržať tieto záväzné regulatívy:

1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 1.1 vychádzať pri územnom rozvoji Bratislavského kraja z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych vzťahov, najmä medzi Bratislavou a ostatným územím kraja, a nadregionálnych vzťahov, najmä na susedné kraje regióny, Slovensko a zahraničie, a pritom zdôrazniť špecifickosti kraja vyplývajúce z polohy kraja a lokalizácie hlavného mesta Slovenskej republiky na jeho území, 1.1.1 upevňovať v oblasti medzinárodných súvislostí priame väzby na jednu z hlavných európskych osí v smere Stuttgart Mníchov Linz Viedeň Bratislava Budapešť Beograd, a to najmä s prepojením v Bratislave, 1.1.2 rozvíjať ťažiská osídlenia a sídla pozdĺž spojníc viedenskej a budapeštianskej aglomerácie, 1.1.3 upevňovať sídelné väzby najmä na považský pás a na záhorský pás v pokračovaní na území Českej republiky, 1.1.4 rozvíjať bratislavsko trnavské ťažisko osídlenia aj ako súčasť vyššej celoeurópskej aglomerácie Viedeň Bratislava Gyır r s dominantným centrom tvoreným hlavným mestom Bratislava ako jedným z centier tejto európskej rozvojovej aglomerácie, 1.1.5 vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Slovenskej republike a okolitých štátoch s využitím väzieb medzi jednotlivými sídlami a väzieb sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce, 1.1.6 podporovať vytvorenie homogénneho bratislavsko trnavsko nitrianskeho ťažiska osídlenia medzinárodného významu s prepojením na najvyššiu európsku polycentrickú sústavu aglomerácií a miest, 1.1.7 zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, 1.1.8 formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.2 riešiť kraj v principiálnom členení na funkčné územné celky, ktoré sú v zásade totožné s administratívnymi územiami okresov, a to na 1.2.1 hlavné mesto Bratislava (okresy I. V. Bratislava), 1.3 podporovať vytvorenie sídelných rozvojových pólov Bratislavského kraja s cieľom decentralizácie bývania obyvateľstva a pracovných príležitostí, a to do 1.3.1 regionálnych rozvojových pólov mesta Bratislavy, 1.3.2 terciárnych rozvojových centier, 1.4 rozvíjať regionálne rozvojové póly mesta Bratislavy z hľadiska vyváženého rozvoja kraja v priestoroch obcí 1.6 podporovať územný rozvoj v zásade v smere sídelných rozvojových osí pri doteraz uplatňovanom radiálnom systéme v smere 1.6.5 južnom cez Bratislavu mestskú časť Rusovce na Mosonmagyaróvár (Maďarská republika), 1.6.6 západnom cez Hainburg a Devínsku Novú Ves na Viedeň (Rakúsko), 1.6.7 juhozápadnom cez Kittsee na Parndorf (Rakúsko), 1.7 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvoriť rovnocenné životné podmienky obyvateľov, 1.7.1 podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrnohistorických a urbanistickoarchitektonických daností, 1.7.2 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny, zachovávať historicky utváraný typ zástavby obcí (vinohradnícky, poľnohospodársky na Záhorí, v Podunajskej nížine a pod.) a zohľadňovať národopisné/etnické špecifiká zástavby jednotlivých obcí (slovenské, maďarské, chorvátske, nemecké), 1.7.3 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, prípadne obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.7.4 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom, a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.7.5 dbať na zachovanie vidieckeho charakteru v obciach pričlenených k mestám (najmä k Bratislave), 1.9 podporovať rozvoj Bratislavy a Bratislavského kraja v ich medzinárodnom význame, ako sú časti jedného z centier aglomerácií najvyššieho európskeho významu (Viedeň Bratislava) najmä v oblasti vedy, výskumu, obchodu, turistiky a dopravy, 1.14 podporovať rozvoj mesta Bratislavy ako špecifického centra plniaceho okrem funkcie hlavného mesta štátu aj funkciu centra európskeho významu,

2. V oblasti rozvoja rekreácie a cestovného ruchu 2.1 usmerňovať funkčnopriestorový subsystém cestovného ruchu a rekreácie v zhode s prírodnými (Dunaj, Malé Karpaty) a civilizačnými danosťami a v súbežnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov kraja najmä Bratislavy na

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 9 každotýždennú a koncotýždennú rekreáciu, ako aj účastníkov širšej aj cezhraničnej turistiky na poznávaciu a rekreačnú turistiku, 2.2 podporovať v komplexnosti podunajský pás až po Gabčíkovo s cieľom prepojenia Bratislavy s rekreačnými cieľmi pri Dunaji vrátane rekreačného územia v lokalite Jarovského ramena, zdrže Hrušov a medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja; zohľadniť tak dunajskú vodnú turistickú trasu stredoeurópskeho významu, ktorá je daná vodnou magistrálou Rýn Mohan Dunaj a od Devína aj s prepojením na rieku Moravu, 2.3 podporovať okolo Bratislavy vytvorenie funkčnopriestorového systému prímestskej rekreácie, 2.4. podporovať prepojenie rekreačného prostredia pri Dunaji s Malými Karpatami priečnym pásom cez Podunajskú nížinu v trase Hamuliakovo – Dunajská Lužná – Podunajské Biskupice (ťažobnorekreačná zóna Podunajské Biskupice Tretí diel) Ivanka pri Dunaji Svätý Jur Limbach v strede s rekreačnou zónou Ivanka pri Dunaji, Most na Ostrove a Zálesie, na ktorej území sa tento pás križuje s rekreačným pásom pozdĺž Malého Dunaja a v južnej časti s ťažobnorekreačnou zónou Podunajské Biskupice Tretí diel; v rámci priečneho pásu sa zabezpečí značná časť nárokov obyvateľov východných štvrtí Bratislavy a súčasne sa vytvorí žiaduci ekologicky významný zelený pás, 2.5 podporovať prepojenie medzinárodnej cyklistickej turistickej trasy pozdĺž Dunaja s trasami smerom na Záhorie, Malé Karpaty a na Považie, 2.6 zamerať sa v chránených územiach (Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, Chránená krajinná oblasť Záhorie a maloplošné chránené územia) predovšetkým na skvalitnenie vybavenostnej štruktúry existujúcich rekreačných zariadení, nerozširovať ich zastavané územie a nezakladať v chránených územiach nové lokality; novú požadovanú vybavenosť lokalizovať do obcí nachádzajúcich sa vo vhodnej polohe k rekreačnému prostrediu (platí pre všetky priestory, nielen vo vzťahu ku chráneným územiam); pri zabezpečení prostredia pre rekreáciu a turistiku vychádzať zo zásady vytvárať rekreačné krajinné (územné) celky, 2.7 nadviazať na medzinárodný turizmus rozvíjaním poznávacieho cestovného ruchu a tiež sledovaním turistických tokov a dopravných trás (cestných, vodných) prechádzajúcich, prípadne končiacich v kraji a v Bratislave; venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému a tranzitnému cestovnému ruchu, 2.8 prepojiť dôslednejšie ciele poznávacieho a rekreačného turizmu, 2.9 podporovať okolo Bratislavy vytvorenie funkčnopriestorového systému prímestskej rekreácie vybudovaním lokalít hromadnej rekreácie, a to pre pobyt pri vode (Zlaté piesky, ťažobnorekreačná zóna – Podunajské Biskupice, Rovinka, Draždiak, Jarovské rameno – Čunovo) a pre pobyt v lesoch (Bratislavský lesný park Devínska Kobyla, Železná studienka – Kamzík), 2.10 využiť v aktívnom turizme bohatú, etnicky rôznorodú štruktúru kraja (slovenská, maďarská, chorvátska, nemecká). 3. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu 3.1 rešpektovať poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja definovaný v záväznej časti územného plánu veľkého územného celku, 3.2 zabezpečiť protieróznu ochranu pôdneho fondu vegetáciou v rámci riešenia projektov pozemkových úprav, 3.3 podporovať dobudovanie prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability výsadbou plošnej a líniovej zelene, prirodzeným spôsobom obnovy a pod. v regionálnych biocentrách Kamenáče, Hrubá pleš a biokoridorov Malý Dunaj, Vydrica, Mláka, Roštún Sušiansky háj, Gidra, Malé Karpaty Úľanská mokraď, Suchý potok, Dlhý kanál a v biokoridoroch vedených nivami tokov Záhoria a pod., 3.4 spresniť a novo vybudovať prognózované biokoridory prepájajúce jednotlivé prvky územného systému ekologickej stability, najmä biokoridor Malý Dunaj Dunaj, biokoridor v areáli ťažobnorekreačnej zóny – Podunajské Biskupice, biocentrá Záhoria a Malých Karpát a pod.; na tento účel treba vyňať časť pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, 3.5 v nadväznosti na systém náhrad hospodárskej ujmy pri vynútenom obmedzení hospodárenia rešpektovať pri hospodárskom využití prvky regionálneho územného systému ekologickej stability a požiadavky na ich ochranu a funkčnosť; z prvkov územného systému ekologickej stability vylúčiť hospodárske využitie týchto území, prípadne povoliť len extenzívne využívanie zohľadňujúce existenciu cenných ekosystémov, a to takto: 3.5.1 pri lesných ekosystémoch zabezpečiť preradenie z lesov hospodárskych do lesov ochranných, prípadne lesov osobitého určenia s osobitým spôsobom hospodárenia, 3.5.3 pri prvkoch územného systému ekologickej stability charakteru mokraďných spoločenstiev, stanovíšť mŕtvych ramien, vodných tokov a ich nív, ale aj umelo založených stanovíšť (zaplavené ťažobné jamy, rybníky a pod.) ponechať vývoj bez zásahu, 3.9 prinavrátiť prednostne v územiach dotknutých výstavbou Vodného diela Gabčíkovo dočasne vyňaté lesné pozemky lesnému hospodárstvu a počas ďalšieho rozvoja podporovať prednostne koncepčné zalesnenie územia ako náhradu za trvalo odňaté pozemky lesnému hospodárstvu, 3.11 vytvoriť pufrovacie zóny v okolí jednotlivých biocentier a biokoridorov zo zatrávnených zón ponechaných sukcesii, 3.12 zabezpečiť v biocentre dropa špeciálne agrobiocenózy zamerané na udržanie jeho populácie, 3.15 odstrániť skládky odpadu lokalizované v územiach prvkov územného systému ekologickej stability, 3.17 regulovať rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky územného systému ekologickej stability a na územiach osobitnej ochrany prírody, 3.18 zlepšiť štruktúru využitia zeme výsadbou plôch krajinnej a verejnej zelene; na výsadbu verejnej zelene v plnej miere využiť nepoužívané plochy pozdĺž antropogénnych líniových prvkov cesty, hranice honov, kanály a pod.,

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 10 3.19 vytvoriť súbor remízok slúžiacich ako refúgiá živočíchov v otvorenej poľnohospodárskej krajine; pri výsadbe zelene podporovať výber prirodzených spoločenstiev, 3.20 zabezpečiť revitalizáciu tokov a sprietočnenie mŕtvych ramien a oživiť monotónnu poľnohospodársku krajinu, 3.21 budovať sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti, prípadne v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov,

4. V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrnohistorického dedičstva 4.1 zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji územia pamiatkových rezervácií (Bratislava, Veľké Leváre), pamiatkových zón (Bratislava CMO, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Rača, Rusovce, Vajnory, Záhorská Bystrica, Marianka, Modra), územia historických jadier miest a obcí, známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, národné kultúrne pamiatky (Bratislava počet 8, hrad Červený Kameň, Modra súbor so vzťahom k Ľ. Štúrovi), kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ako aj časti rozptýleného osídlenia, novodobé architektonické a urbanistické diela, areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím, historické technické diela, 4.2 rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma, 4.3 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené urbanistické súbory (mestské pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma) a súbory navrhované na vyhlásenie,

5. V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry 5.1. rešpektovať koridory železnice medzinárodného významu ako súčasť multimodálnych koridorov a dopravných sietí podľa európskych dohôd (AGC, AGTC) 5.1.1. trať č. 110 a 132 štátna hranica s Českou republikou – Bratislava – Rusovce – štátna hranica s Maďarskom (CE61), 5.1.2. trať č. 120 Bratislava – smer Žilina a trať Bratislava – Petržalka – štátna hranica s Rakúskom (CE63), 5.2. rezervovať koridor pre trasu vysokorýchlostnej trate v hraniciach mesta Bratislavy od ústrednej nákladnej stanice s pokračovaním pozdĺž diaľnice D1 po odbočku Čierna Voda a ďalej pozdĺž diaľnice D1, 5.3. rezervovať koridory 5.3.3. pre železničné napojenie Letiska M.R. Štefánika v Bratislave na jestvujúcu železničnú trať do Petržalky 5.4.1. chrániť existujúce koridory železničných tratí na území mesta Bratislavy a prímestských okresov pre nosný dopravný systém bratislavského regiónu pre maximálnu kompatibilitu mestského a regionálneho systému na báze koľajového rozchodu 1435 mm, ktorý umožní v pravidelných taktoch napojiť parciálne centrá regiónu na jadrové centrum Bratislavu s možnosťou zahustenia zastávok na príslušných železničných tratiach, 5.5. podporovať zámer vytvoriť integrovaný dopravný systém (BID) s výhľadovou možnosťou jej integrácie vo väzbe na rakúsku integrovanú dopravu, dopravné systémy Juhomoravského kraja a župu GyırMosonSopron a za tým účelom chrániť koridory príslušných železničných tratí, 5.9. rozvíjať vodnú dopravu na Dunaji, posilniť úlohu prístavu Bratislava pre osobnú a nákladnú dopravu so špeciálnym zreteľom na kombinovanú dopravu a pre tieto účely rezervovať adekvátne plochy pre príslušné zariadenia – rozvoj prístavov riešiť ich zriaďovaním mimo hlavné koryto toku, so zreteľom na protipovodňové opatrenia, 5.10. vytvoriť systém prístavov pre malé a športové plavidlá na vodných tokoch a zabezpečiť ich lokalizáciu v rámci príslušných územných plánov obcí, 5.11. rezervovať a rešpektovať koridory cestnej siete medzinárodného významu (TENT, AGR), 5.11.1. rešpektovať cestné trasy multimodálnych európskych koridorov IV., V.a. (diaľnice D1, D2), 5.11.2. zachovať trasy európskej siete AGR s ich prednostným vedením v trasách diaľnic, 5.12. rezervovať koridor pre napojenie diaľnice D2 na cestu I/2 pri Čunove s mimoúrovňovou križovatkou na D2, 5.15. rezervovať koridory pre cesty, obchvaty a prieťahy ciest pri sídlach, 5.15.1 Bratislava 5.16. rezervovať výhľadový koridor pre diaľnicu D4 okolo Bratislavy od križovatky D2 x D4 v Bratislave – mestská časť Jarovce a ďalej smer nový most cez Dunaj, Rovinka, Most pri Bratislave, Ivanka pri Dunaji, východne od Bratislava – mestskej časti Vajnory pozdĺž Šúrskeho kanála, tunel pod Karpatami, Marianka, napojenie na cestu I/2; od cesty I/2 pokračovať s návrhom výstavby v smere k diaľnici D2 južne od Stupavy a k ceste II/505 a ďalej pokračovať vo výhľade do Bratislavy – mestskej časti Devínska Nová Ves súbežne so železničnou traťou na štátnu hranicu s Rakúskom s výstavbou nového mosta cez rieku Moravu a hraničného priechodu,

6. V oblasti rozvoja technickej infraštruktúry 6.4 upresniť a chrániť koridor pre ropovod a produktovody Schwechat Slovnaft, 6.7 zabezpečiť ochranu Bratislavy pred tisícročnou vodou, 6.8 preferovať výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, 6.10 venovať zvýšenú pozornosť ochrane vodných zdrojov, najmä veľkokapacitných, 6.11 rezervovať územie pre Vodné dielo Wolfsthal, 6.12.3 zabezpečovať podľa návrhu plánu územného rozvoja a z neho vyplývajúcich potrieb prípravu zdrojov vody tak, aby sa docielil súlad medzi rozvojom vodného hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia,

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 11 6.13 na úseku verejných kanalizácií v súlade s Koncepciou vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 a Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky zabezpečiť ochranu podzemných zdrojov vody a iných vôd budovaním kanalizácií a ČOV predovšetkým zo zreteľom na: 6.13.1 odkanalizovanie sídiel s vybudovaným verejným vodovodom, čím sa zníži veľký podiel obyvateľstva na znečisťovaní povrchových a podzemných vôd,

II. Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto: 1. sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti, prípadne v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov, 3. trasa a zariadenia pre 3.1 integrovaný dopravný systém – Bratislavská integrovaná doprava (BID) na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo väzbe na územie Trnavského samosprávneho kraja s jeho integráciou vo väzbe na rakúsku integrovanú dopravu, dopravné systémy Juhomoravského kraja a župu GyörMosonSopron, 3.2 na predĺženie trate 112 Plavecký Mikuláš Jablonica, 3.3 železničné napojenie Letiska M.R.Štefánika v Bratislave na jestvujúcu železničnú trať do Petržalky, 5. trasy a križovatky diaľnic a rýchlostných ciest: 5.1 napojenie diaľnice D2 na cestu I/2 pri Čunove s mimoúrovňovou križovatkou na D2, 6. cesty, obchvaty a prieťahy ciest pri sídlach 6.1. Bratislava 6.9 diaľnica D4 okolo Bratislavy od križovatky D2 x D4 v Bratislave – mestská časť Jarovce a ďalej v smere nový most cez Dunaj, Rovinka, Most pri Bratislave, Ivanka pri Dunaji, východne od Bratislavy – mestskej časti Vajnory pozdĺž Šúrskeho kanála, tunel pod Karpatami, Marianka, napojenie na cestu I/2 a na diaľnicu D2 južne od Stupavy a ďalej s pokračovaním severne od Bratislavy – mestskej časti Devínska Nová Ves súbežne so železničnou traťou k štátnej hranici s Rakúskom s výstavbou nového mosta cez rieku Moravu a hraničného priechodu 7. trasy a zariadenia integrovaného systému prímestskej a mestskej hromadnej dopravy, 10. ropovod a produktovody Schwechat Slovnaft, 13. protipovodňové stavby na zabezpečenie ochrany Bratislavy pred tisícročnou vodou, 14. kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a s tým spojené zariadenia, 15. trasy verejných vodovodov 15.1 verejných vodovodov na zásobovanie pitnou vodou, 16. územie a zariadenia Vodného diela Wolfsthal, 20. prístaviská, prístavné hrany a súvisiace stavby dopravnej a technickej infraštruktúry prístavísk vodnej dopravy na Dunaji.

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 a nasl. §§ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 137/1982 Zb., zákona č. 139/1982 Zb., zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona NR SR č. 136/1995 Z.z., zákona NR SR č. 199/1995 Z.z., nálezu Ústavného súdu SR č. 286/1996 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z., (úplné znenie vyhlásené pod č. 109/1998 Z.z.), zákona č. 175/1999 Z.z., zákona č. 237/2000 Z.z., zákona č. 416/2001, zákona č. 553/2001 Z.z., v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z.z., zákona č. 103/2003 Z.z., zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č. 417/2003 Z.z., zákona č. 608/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 290/2005 Z.z. a zákona č. 479/2005 Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.

Vysvetlivky: AGC Accord européen sur le grandes lignes internationale de Chemin de fer, AGTC Accord européen sur les grandes lignes de transport international combiné et les installations connexes. TINA Transeuropean Infrastructure Needs Assessment, AGR Accord européen sur le grandes routes de transport internationale.". EÚ – Európska únia EO – ekvivalentní obyvatelia

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 12 5.3. ÚZEMNÝ PLÁN HL. MESTA SR BRATISLAVY V platnom územnom pláne hl. mesta SR Bratislavy je problematika športu riešená v textovej časti v rámci socioekonomických funkčných systémov v samostatnej kapitole 7.2.12 šport, telovýchova a voľný čas – analytická, ako aj návrhová časť. Grafická časť v rámci priestorového usporiadania a funkčného využitia územia – komplexné riešenie, ako aj v regulačnom výkrese. V ÚPN sú zhodnotené súčasné plochy telovýchovných zariadení ako nedostatočné na jedného obyvateľa. Z potreby 12 m 2 pozemku športových, telovýchovných a voľnočasových aktivít plochy na 1 obyvateľa vyplýva, že bolo saturovaných 61 % skutočných potrieb (rok 2002).

Plochy športu, telovýchovy a voľného času rok 2004: Okres Počet obyvateľov Plochy pozemkov v m2 deficit v m2 dosiahnutý ukazovateľ m2/1000 obyvateľov Petržalka 115 195 545 562 836 778 4,74 Jarovce 1 239 19 291 4 423 15,56 Rusovce 2 093 18 096 7 020 8,64 Čunovo 914 79 152 68 184 86,59 Bratislava V 119 441 662 103 771 189 5.54

Deficit majú všetky mestské časti okrem Nového mesta, kde je 27,19 m 2 športových plôch na obyvateľa.

6.PODKLADY POUŽITÉ PRI SPRACOVANÍ

• Digitálna katastrálna mapa • ÚPN VÚC Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003, 01/2005, spracovateľ Aurex s.r.o. Bratislava, júl 2008 • Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, spracovateľ Referát územného plánovania, Referát generelov technickej infraštruktúry, Oddelenie územného plánovania a rozvoja mesta a Oddelenie dopravného plánovania Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy • Územný generel športu a rekreácie hlavného mesta SR Bratislavy, spracovateľ FORMProjekt, Ing. arch. Gašparovič a kol., február 2009 • Územný generel cestovného ruchu hl. m. SR Bratislavy, spracovateľ Jela s.r.o., Ing. arch. Jela Plencnerová a kol., február 2009 • Urbanistická štúdia západná rozvojová nos Petržalka – juh, Markrop, 2002 • Urbanistická štúdia formovanie územného rozvoja pozdĺž západného biokoridoru Petržalky pre návrh ÚPN, Ing. arch. Hrdý, 2003, dva varianty riešenia • KOBRA – Kooperácia záujmového územia mesta Bratislava, projektový tím Technická univerzita Viedeň, Odbor miestneho rozvoja infraštruktúry a plánovania životného prostredia, regionálne plánovanie a regionálny rozvoj Viedeň, MECCA Environmental Consulting Viedeň, Vedenie projektu Dipl. Ing. Dr. Gerhard Schimak, Dipl. Ing. Dr. Thomas Dillinger, Dipl. Ing. Dr. Hannes Schaffer • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja bratislavského kraja 2007 – 2013 • Územný plán veľkého územného celku Bratislavského samosprávneho kraja • Turistický atlas Slovensko – južná časť Bratislavy, vydal SHO Cart, s.r.o. Vizovice, 2006

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 13 • Turistická mapa Bratislava – juh, č. 9, vydal VKÚ a.s. Harmanec, 2002 • Turistické mapy Bratislavy, okolie Bratislavy, Eurtoplan, Geoclub, 2006 • Zadanie pre spracovanie urbanistickej štúdie Danubia Park, Danubia Invest Bratislava, máj 2010.

7.ŠIRŠIE VZŤAHY RIEŠENÉHO ÚZEMIA

Širšie územie prestavuje celé územie mesta Bratislavy a jej okolia so zameraním na prihraničné územie. V prieskumoch a rozboroch boli zohľadnené väzby na medzinárodné, celoštátne, nadregionálne a regionálne súvislosti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry, na funkčné a priestorové usporiadanie územia, na priestory s predpokladaným budúcim rozvojom okolo riešeného územia a objasňujú filozofiu rozvoja vlastného riešeného územia v širšom územnom pohľade v zmysle platného územného plánu hl. mesta SR Bratislavy. V zmysle ÚPN VÚC Bratislavského kraja spadá riešené územie do jednej z hlavných európskych osí v smere Stuttgart – Mníchov – Linz Viedeň – Bratislava – Budapešť – Belehrad, s prepojením v Bratislave. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry je potrebné vychádzať pri územnom rozvoji Bratislavského kraja z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych vzťahov, najmä medzi Bratislavou a ostatným územím kraja, a nadregionálnych vzťahov, najmä na susedné kraje regióny, Slovensko a zahraničie, a pritom zdôrazniť špecifickosti kraja vyplývajúce z polohy kraja a lokalizácie hlavného mesta Slovenskej republiky na jeho území. Ďalej je nevyhnutné rozvíjať ťažiská osídlenia a sídla pozdĺž spojníc viedenskej a budapeštianskej aglomerácie, upevňovať sídelné väzby najmä na považský pás a na záhorský pás v pokračovaní na území Českej republiky, rozvíjať bratislavsko trnavské ťažisko osídlenia aj ako súčasť vyššej celoeurópskej aglomerácie Viedeň – Bratislava – Gyır s dominantným centrom tvoreným hlavným mestom Bratislava ako jedným z centier tejto európskej rozvojovej aglomerácie, vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Slovenskej republike a okolitých štátoch s využitím väzieb medzi jednotlivými sídlami a väzieb sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce. Okrem toho je nutné podporovať vytvorenie homogénneho bratislavsko trnavsko nitrianskeho ťažiska osídlenia medzinárodného významu s prepojením na najvyššiu európsku polycentrickú sústavu aglomerácií a miest, pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu zabezpečovať rozvojovými osami sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov. Potrebné je podporovať vytvorenie sídelných rozvojových pólov Bratislavského kraja s cieľom decentralizácie bývania obyvateľstva a pracovných príležitostí, a to do regionálnych rozvojových pólov mesta Bratislavy a terciárnych rozvojových centier. Regionálne rozvojové póly mesta Bratislavy rozvíjať z hľadiska vyváženého rozvoja kraja v priestoroch obcí.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 14 Podporovať územný rozvoj v zásade v smere sídelných rozvojových osí pri doteraz uplatňovanom radiálnom systéme v smere južnom cez Bratislavu – mestskú časť Rusovce na Mosonmagyaróvár (Maďarská republika) a západnom cez Hainburg a Devínsku Novú Ves na Viedeň (Rakúsko), v smere juhozápadnom cez Kittsee na Parndorf (Rakúsko). Širšie vzťahy v oblasti rozvoja rekreácie a cestovného ruchu musia usmerňovať funkčno priestorový subsystém cestovného ruchu a rekreácie v zhode s prírodnými (Dunaj, Malé Karpaty) a civilizačnými danosťami a v súbežnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov kraja najmä Bratislavy na každotýždennú a koncotýždennú rekreáciu, ako aj účastníkov širšej aj cezhraničnej turistiky na poznávaciu a rekreačnú turistiku. V komplexnosti podporovať podunajský pás až po Gabčíkovo s cieľom prepojenia Bratislavy s rekreačnými cieľmi pri Dunaji vrátane rekreačného územia v lokalite Jarovského ramena, zdrže Hrušov a medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja, zohľadniť tak dunajskú vodnú turistickú trasu stredoeurópskeho významu, ktorá je daná vodnou magistrálou Rýn Mohan – Dunaj a od Devína aj s prepojením na rieku Moravu a vytvorenie funkčnopriestorového systému prímestskej rekreácie okolo Bratislavy. Širšie vzťahy podporujú prepojenie rekreačného prostredia pri Dunaji s Malými Karpatami priečnym pásom cez Podunajskú nížinu v trase Hamuliakovo – Dunajská Lužná – Podunajské Biskupice (ťažobnorekreačná zóna Podunajské Biskupice Tretí diel) – Ivanka pri Dunaji – Svätý Jur – Limbach v strede s rekreačnou zónou Ivanka pri Dunaji, Most na Ostrove a Zálesie, na ktorej území sa tento pás križuje s rekreačným pásom pozdĺž Malého Dunaja a v južnej časti s ťažobnorekreačnou zónou Podunajské Biskupice Tretí diel. V rámci priečneho pásu sa zabezpečí značná časť nárokov obyvateľov východných štvrtí Bratislavy a súčasne sa vytvorí žiaduci ekologicky významný zelený pás. V širších vzťahoch sa bude podporovať prepojenie medzinárodnej cyklistickej turistickej trasy pozdĺž Dunaja s trasami smerom na Záhorie, Malé Karpaty a na Považie. V chránených územiach (Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, Chránená krajinná oblasť Záhorie a maloplošné chránené územia) bude potrebné zamerať sa predovšetkým na skvalitnenie vybavenostnej štruktúry existujúcich rekreačných zariadení, nerozširovať ich zastavané územie a nezakladať v chránených územiach nové lokality; novú požadovanú vybavenosť lokalizovať do obcí nachádzajúcich sa vo vhodnej polohe k rekreačnému prostrediu (platí pre všetky priestory, nielen vo vzťahu ku chráneným územiam). Pri zabezpečení prostredia pre rekreáciu a turistiku treba vychádzať zo zásady vytvárania rekreačných krajinných (územných) celkov, nadviazať na medzinárodný turizmus rozvíjaním poznávacieho cestovného ruchu a tiež sledovaním turistických tokov a dopravných trás (cestných, vodných) prechádzajúcich, prípadne končiacich v kraji a v Bratislave; venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému a tranzitnému cestovnému ruchu, prepojiť dôslednejšie ciele poznávacieho a rekreačného turizmu, podporovať okolo Bratislavy vytvorenie funkčnopriestorového systému prímestskej rekreácie vybudovaním lokalít hromadnej rekreácie, a to pre pobyt pri vode (Zlaté piesky, ťažobnorekreačná zóna – Podunajské Biskupice, Rovinka, Draždiak, Jarovské rameno – Čunovo) a pre pobyt v lesoch (Bratislavský lesný park Devínska Kobyla, Železná studienka – Kamzík) a využiť v aktívnom turizme bohatú, etnicky rôznorodú štruktúru kraja (slovenská, maďarská, chorvátska, nemecká).

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 15 8.VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA

Riešené územie je vymedzené administratívnosprávnymi hranicami katastrálnych území mestských častí Petržalka, Jarovce, Rusovce a Čunovo. Širšie územie prestavuje celé územie mesta Bratislavy a jej okolia so zameraním na prihraničné územie.

Výmery katastrálnych území: mestská časť Bratislava výmera k.ú. v km 2 Petržalka 28,7 Jarovce 21,3 Rusovce 28,6 Čunovo 18,6 Spolu 97,2

Prieskumy a rozbory riešeného územia a územné vzťahy sú sledované z hľadiska rekreačného zázemia južnej časti Bratislavy na úrovni: • zainteresovaných mestských častí Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo • kontaktného územia – obopínajúceho zastavané územia príslušných mestských častí Bratislavy, • poľnohospodárskej krajiny v širšom okolí, • celomestských vzťahov a vplyvov.

Okres Bratislava V má výbornú polohu a vynikajúce možnosti rozvoja každodennej a víkendovej rekreácie v okolí zastavaného územia. Zeleň prechádza od západnej časti mesta pozdĺž Dunaja a končí v poľnohospodárskej krajine Podunajskej nížiny pri hraniciach s Maďarskom. Zároveň tvorí zelené kontaktové pásmo okolo mestských častí. Špecifická poloha umožňuje v blízkej dostupnosti cezhraničné rekreačné kontakty na Rakúsko a Maďarsko. Poľnohospodársky intenzívne využívaná krajina v okolí ponúka možnosti pre rozvoj turistiky, agroturistiky, hipoturistiky, cykloturistiky, vodných športov, náučných a poznávacích aktivít. Riešené územie umožňuje rozvoj rekreačných a športových aktivít v jednodennom časovom intervale, čo je výhodné z hľadiska každodennej a víkendovej rekreácie. Šírka riešeného územia je približne 3 km. V severojužnom smere má riešené územie šírku približne 10 km.

9. PRÍRODNÉ PODMIENKY A MOŽNOSTI ŠPORTOVANIA A REKREÁCIE NA ÚZEMÍ JUŽNEJ ČASTI BRATISLAVY

Prírodné pomery v južnej časti mesta poskytujú pre rozvoj rekreácie veľmi dobré podmienky. Geomorfológia rovinatého územia vytvára dlhodobé podmienky pre pestovanie rôznych celoročných športov, hlavne cykloturistiky v poľnohospodárskej krajine a krátkodobé podmienky v zimných mesiacoch pre bežecké lyžovanie ako napr. neorganizované lyžiarske turistické trasy. Klimatické podmienky pre zimné športy sú však slabšie vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok snehu v zimnom období. Priemerný počet dní zo snehovou prikrývkou je 40 – 60 dní. Hydrologické podmienky sú reprezentované otvorenými vodnými tokmi a vodnými plochami. Vytvárajú podmienky pre pobyt pri

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 16 vode najmä pri rieke Dunaj, pri bagroviskách ako sú Draždiak, Rusovce, Čunovo, zemník v Jarovciach. Na báze termálnych prameňov sa ukazujú možnosti v Rusovciach a v Čunove. Z funkčného hľadiska prevládajú podmienky umožňujúce pobyt pri vode ako sú rieky a bagroviská a pobyt v lužných lesoch a v poľnohospodárskej krajine.

9.1. ŠPORT A REKREÁCIA PRI VODNOM PROSTREDÍ Športové a rekreačné aktivity vzhľadom na klimatické podmienky sú možné takmer po celý rok okrem niektorých letných druhov športov a iných aktivít., Prevládajú možnosti pre vodné športy ako sú rekreačné plavidlá, houseboaty, veslovanie, člnkovanie, vodné bicykle, vodné skútre, vodný paraglajding a pod. Výborné podmienky pre vodné športy sú na rieke Dunaj, vrátane výletných plavieb a vodnej turistiky. V riešenom území slúžia pre pobyt pri vode aj bývalé bagroviská, v súčasnosti jazerá v Čunove dve jazerá, v Rusovciach – prírodné jazero, Jarovciach – zemník a jazero v rámci poľnohospodárskej krajiny pri železničnej trati, v Petržalke – Veľký a Malý Draždiak. Zaujímavými sú aj priestory pozdĺž mŕtvych a umelých ramien v inundačnom území.

9.2. ŠPORT A REKREÁCIA V LESNOM PROSTREDÍ Uskutočňuje sa v nížinnom prostredí, v lužných lesoch obojstranne pozdĺž Dunaja na Podunajskej nížine. Prevládajú pozemné športy, korčuliari, pešia a cyklistická turistika, v prírodnom prostredí, najmä na Dunajskej hrádzi, pozdĺž voľných plôch lesného prostredia v inundačnom území Dunaja. Najnavštevovanejšími sú: cyklotrasy Petržalka – Čunovo, korčuliarske trasy, neoznačené cyklotrasy v lužných lesoch pozdĺž Dunaja, čistinky a oddychové priestory v lužných lesoch, lesné cestičky pozdĺž bývalých ramien Dunaja a poldrov, mŕtve ramená a dunajské umelo vytvorené rybárske poldre, lesný priestor Bažantnice. Osobitné priestory tvoria málo navštevované menšie jazierka v rámci lesoparku v k.ú. Čunovo chránené vodné plochy a močariny, Rusovce v rusovskom parku, Jarovce v rámci inundačného priestoru.

9.3. ŠPORT A REKREÁCIA V POĽNOHOSPODÁRSKOM PROSTREDÍ Uskutočňuje sa v nížinnom prostredí, v poľnohospodárskej intenzívne obrábanej krajine na Podunajskej nížine. Prevláda cyklistická turistika, športová a pešia turistika spojená s vychádzkami po turisticky značkovaných trasách, cyklocesty ako pozostatky po dopravných účelových trasách hraničnej polície, trasy v rámci komunikácie KopčanyKittsee, hipoturistika a pod. V rámci južného územia sa nachádzajú 4 centrá chovu jazdeckých koní a to areál pod Lidom, štátne závodisko, areál v Rusovciach, areál PD v Čunove. V okruhu do cca 30 km východne, južne a západne od mesta sa nachádza viac ako 30 jazdeckých areálov (rančov), orientovaných na chov a výcvik koní a športové a rekreačné jazdenie.

9.4.ŠPORTOVÁ VYBAVENOSŤ, REKREAČNO-TURISTICKÉ LOKALITY – REKREAČNÉ MOŽNOSTI V KONTAKTNOM ÚZEMÍ ZASTAVANÝCH ČASTÍ

Rekreačné centrá a možnosti v rámci južnej časti mesta sú nasledujúce: • hladina rieky Dunaj a mŕtvych ramien na vodné športy a rybárčenie • lodenice Petržalka

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 17 • Lido Petržalka – prírodná pláž a príslušný športový areál (pieskový volejbal, nohejbal a pod.) • inundácia pod Lidom – rybárske športy, vodné športy – kanoe, kajaky terénne možnosti pre bicykle, motokáry, motorky, • zátoka Marína – motorové člny, prírodné cyklotrasy, • umelý kopec pozdĺž cesty do Jaroviec – športový areál pre off roady • Zemník Jarovce – budúci športový areál vodných športov, veslice, kajaky, kanoe, rybárske športy, prírodné letné kúpalisko, • Jarovské rameno – bývanie na vode, houseboaty, vodná motorová a nemotorová turistika, prírodné letné pláže, cyklotrasy pozdĺž Dunaja, neorganizované ihriská pri houseboatoch, bufety, oddychové miesta pri cyklobufetoch, • Rusovské rameno športové plochy pre rybárov, vodná turistika, bývanie na vode houseboaty, vodná motorová a nemotorová turistika, prírodné letné pláže, člnkovanie na kajakoch a kanojkách • rekreačné plochy pod Jarovským ramenom –cyklotrasy pozdĺž Dunaja, neorganizované ihriská, oddychové miesta, pobytové lúky • vodné dielo Čunovo – vodné športy, motorizované jachty, motorové člny, kajakárska dráha, športové plochy pre rybárov, vodná turistika, neorganizované ihriská, oddychové miesta, pobytové lúky • poľnohospodárska krajina pri Čunove hraničný triangel – súbeh troch štátnych hraníc, oddychové miesta, pobytové lúky, cyklotrasy v krajine po poľnohospodárskych cestičkách pozdĺž hranice, • poľnohospodárska krajina pri Rusovciach neoficiálny hraničný prechod po poľnohospodárskej účelovej ceste v smere na Deutsch Jahndorf (chýba dokončiť cca 100 m asfaltovej cesty), oddychové miesta, pobytové lúky pozdĺž hraníc, vyhliadkové miesta na pozorovanie dropa veľkého, husi divokej, divých zajacov a pod., cyklotrasy v krajine po poľnohospodárskych cestičkách pozdĺž hranice, • poľnohospodárska krajina pri Jarovciach oddychové miesta pozdĺž hranice, pobytové lúky v krajine, cyklotrasy v krajine po poľnohospodárskych cestičkách pozdĺž hranice, • poľnohospodárska krajina v Petržalke, v Kopčanoch oddychové miesta pozdĺž hranice, pobytové lúky v krajine, cyklotrasy v krajine po poľnohospodárskych cestičkách pozdĺž hranice, • Pečenský les bývalý vodný zdroj, oddychové miesta v lesnom prostredí, pobytové lúky pozdĺž Dunaja, cyklotrasy v krajine po lesných cestičkách pozdĺž Dunaja a hranice, • vojenské bunkre v poľnohospodárskej krajine v rámci katastrálnych hraníc v Petržalke oddychové miesta pri vojenských bunkroch pozdĺž hranice, cyklotrasy vedúce k vojenským bunkrom po poľnohospodárskych cestičkách pozdĺž hranice, • plochy pre zimné športy: zamrznutá hladina vodných plôch Veľký a Malý Draždiak, zemník v Jarovciach, Rusovské a Čunovské jazerá ako korčuliarske trasy a tréningové neorganizované ihriská , pobytové lúky pri Dunaji na bežecké lyžiarske trasy • kynologické cvičiská – v kontakte s riešeným územím – medzi Jarovcami a Rusovcami pri prečerpávačke a odbočke k houseboatom.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 18 9.5. MOŽNOSTI ŠPORTOVANIA A REKREÁCIE V ZASTAVANOM ÚZEMÍ MESTSKÝCH ČASTÍ • MČ Petržalka sídliskové športové plochy, hokejbalové štadióny, športové haly Lúky, Dvory • Petržalka priestory okolo Chorvátskeho ramena a jazier Malý a Veľký Draždiak, vnútroblokové športové priestory a zariadenia spojené so sprievodnou zeleňou, plochy sídliskovej zelene, udržiavané detské ihriská atď. • profesionálne športové areály zväčša na báze futbalových štadiónov ako Artmedia, futbalové ihrisko TJ Pravda, • športový areál Ovsište– jazdecký areál, tenisové dvorce, • jazdecké areály Petržalka – dostihová dráha, Štátne závodisko koní • areály ZŠ – futbalové štadióny s ľahkoatletickou dráhou, tenisové ihriská, 4 plavárne v rámci ZŠ, z toho dve fungujúce, telocvične, ihriská pre hokejbal, basketbal, tenis, hádzanú • areály Starzu športové haly Znievska, Prokofievova • areály iných organizácií tenisové kurty Budatínska, Veľký Draždiak, Ovsište.

9.6. ZÁHRADKÁRSKE A CHATOVÉ LOKALITY V rámci riešeného územia je osobitným problémom oblasť individuálnej rekreácie zastúpená záhradkárskymi a chatovými lokalitami, z ktorých niektoré sú zaznačené aj v ÚPN mesta a generely záhradkových osád. V súčasnosti však ide u niektorých lokalít o premiešanú výstavbu chát s charakterom rodinných domov (napr. Malý Draždiak) , kde možno predpokladať, že bude snaha majiteľov zmeniť územie chatovej osady na územie obytnej výstavby. Podobný osud môže byť reálny v záhradkovej lokalite v Jarovciach a v Rusovciach, kde už takéto realizácie sa dejú. Hlavné záhradkárske a chatové osady (miestami popretkávané aj rodinnými domami) sú: • v MČ Čunovo 2 záhradkové osady – jedna za areálom bývalého poľnohospodárskeho dvora PD Rusovce, kde už v niektorých chatách je aj trvalé bývanie, druhá pre ceste na VD Čunovo, pred odbočkou do bývalého areálu PD vznikajúca súkromná oplotená záhradková osada, • v MČ Čunovo – pozostatok starej chatovej osady pri VD Čunovo, časť chát bola asanovaná v súvislosti s vodným dielom, pri umelých poldroch ostali ešte zostatky stále udržiavaných a rekreačne využívaných lesných chát, • v MČ Jarovce záhradková osada za školou, • v MČ Rusovce – záhradková osada za futbalovým štadiónom • v MČ Petržalka – záhradková osada v Kopčanoch na okraji poľnohospodárskej krajiny, • v MČ Jarovce, Rusovce a Petržalka zvyšky záhradkárskych osád pozdĺž železničnej trate do Maďarska.

9.7. REKREAČNÉ TURISTICKÉ A CYKLISTICKÉ TRASY Z CELOBRATISLAVSKÉHO POHĽADU

• Sieť peších turistických trás v podunajsku vedie trasa od Lida do Gabčíkova, • turistické trasy v smere Hainburger Berge, CHKO Dunajské luhy, • medzinárodná Dunajská cyklistická cesta Hainburg – Bratislava Maďarsko,

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 19 • pokračovanie cyklotrasy na VD Gabčíkovo, prepojenie na druhý smer Dunaj, Hamuliakovo Devín a odtiaľ pozdĺž Moravy až do Česka, prípadné prepojenie cez kompu Vojka – Kyselica, • chýba prepojenie malokarpatských cyklotrás v lesoparku s Podunajskou trasou cez mesto v trase most Lafranconi – Mlynská dolina – Patrónka – Červený most, • chýbajú označené a teraz už využívané cyklotrasy do Rakúska cez poľnohospodárske cestičky na Deutsch Jahndorf a Pamu, • neformálne cyklotrasy vedúce pozdĺž hraníc s Rakúskom a Maďarskom využívané domácimi najmä petržalskými obyvateľmi.

9.8. TURISTICKÉ TRASY 9.8.1. Značené pešie turistické trasy a chodníky červená • turistická trasa –hraničné trojmedzie Rusovce reštaurácia • trasa Rusovce reštaurácia CHKO Dunajské Luhy – Ostrovné Lúčky Čunovo ihrisko • Čunovo ihrisko – Galeria Danubiana – Vojka kompa – Gabčíkovo VD fialová • hlavná Dunajská cyklistická trasa.

Návštevníci využívajú na území aj hustú sieť lesných a poľnohospodárskych ciest bez turistického značenia. Využívajú sa aj neoznačené trate odporúčané pre kondičné behy. Stav značkovaných turistických chodníkov je zaznačený podľa turistického atlasu Slovensko, južná časť Bratislavy (SHOCart, s.r.o., Vizovice, 2006) a podľa turistickej mapy Bratislava – juh, č.9 (VKÚ, a.s., Harmanec, 2002) a turistickej mapy Bratislavy, Okolie Bratislavy Europlan, Geoclub 2006.

9.8.2. Náučný chodník (Zatiaľ neexistujúce, alebo neudržiavaný.) • Sysľovské polia – drop fúzatý • Jarovská bažantnica • CHKO Dunajské luhy – Rusovské rameno

9.8.3. Značené cykloturistické trasy Na území je vyznačených niekoľko cyklistických trás v rôznych cykloturistických mapách: • hlavná Dunajská cyklistická trasa • cyklotrasa Námestie hraničiarov – Malý Draždiak • cyklotrasy cez sídlisko Lúky smer Dunajská magistrála • cyklistická trasa Lúky – Háje Dvory – Nový most – centrum.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 20 9.8.4. Neznačené cykloturistické trasy Okrem týchto reálnych trás v teréne existujú viaceré ďalšie používané a nezaznačené cyklotrasy v širšom území a to: • trasy v inundačnom území Dunaja • trasy v lesoparku pozdĺž ramien Dunaja • trasy v poľnohospodárskej krajine Petržalka Lúky Janíkov dvor – Bažantnica • Bažantnica – Kláštorské Horné Dlhé– Dlhé oráčiny – Dlhé polia Trojmedzie • Rusovce – Deutsch Jahndorf • Petržalka – Kopčany – Kittsee • Háje – Chorvátske rameno – Lúky • Incheba petržalské bunkre – Janíkov dvor – Dunajská magistrála • Petržalka lúky – Rusovské rameno houseboaty – Jarovské rameno – Janíkov dvor atď.

9.8.5. Hipoturistické neoznačené jazdecké trasy Najnovším hitom v južnej časti mesta je hipoturistika. V rámci južného územia sa nachádzajú 4 centrá chovu jazdeckých koní a to areál v Ovsišti, štátne závodisko, areál v Rusovciach, areál PD v Čunove. V okruhu do cca 30 km východne, južne a západne od mesta sa nachádza viac ako 30 jazdeckých areálov (rančov), orientovaných na chov a výcvik koní a športové a rekreačné jazdenie. V súčasnej dobe rastie záujem o rekreačné jazdenie. V južnej časti mesta ani v okolí Bratislavy nie sú vyznačené žiadne oficiálne hipotrasy, hoci charakter poľnohospodárskej krajiny a mierna nadmorská výška znamenajú ideálne podmienky pre rozvoj hipoturistických aktivít. Ideálne by boli samostatné, ale i paralelne vedené cyklistické a jazdecké trasy s priebežnými oddychovými bodmi s bufetmi v krajine. Takéto trasy sa realizujú pozdĺž hrádze Dunaja a Dunajskej cyklistickej cesty. Využívajú sa tiež lesné chodníky pozdĺž Dunajských lužných lesov a cestičky v inundácii za hrádzou. Taktiež sa využívajú trasy pozdĺž Chorvátskeho ramena a trasy v poľnohospodárskej krajine pozdĺž hraníc v Rakúskom. Záujem o hipoturistiku v okolí Dunaja prejavujú aj jazdecké oddiely z iných rančov, problémom sú však chýbajúce vyznačené trasy a tiež bariéry v podobe cestných a železničných telies.

Neznačené jazdecké okruhy • Ovsište za hrádzou prečerpávačka Jarovce – Rusovce bufet obrátka Čunovo bufet • Ovsište – Hrabiny – Jarovské rameno • Rusovce park – lesná cesta na Čunovské jazerá – Ostrovné lúčky – Čunovo • Rusovce park – rusovské jazerá – poľné cesty v smere na Ostrovné lúčky – Rusovce les

9.9. ODDYCHOVÉ PLOCHY Nachádzajú sa zväčša na lúkach, na lesných čistinkách v dunajských lužných lesoch, pri jarovskom i rusovskom ramene, niekedy s drevenými prístreškami alebo drevenými besiedkami.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 21 Najvýznamnejšie lokality: • Hrabiny – rekreačné oddychové lúky • Malý a veľký Draždiak rekreačné oddychové lúky • Jarovské rameno rekreačná oddychová lúka • Rusovské rameno rekreačná oddychová lúka • Holubie – Ostrovné lúčky – rekreačná oddychová lúka • Rusovské jazerá rekreačné oddychové lúky • Čunovské jazerá rekreačné oddychové lúky • Dunajské luhy rekreačná oddychová lúka • Čunovský vpust a výpust do Rusovského ramena pri bufete – rekreačné oddychové lúky • Rusovský park – rekreačná oddychová lúka • Trojmedzie – rekreačná oddychová lúka • Bažantnica rekreačná oddychová lúka • Jarovský zemník – rekreačné oddychové lúky • Inundačné územie – rekreačné oddychové lúky • Pečenský les rekreačné oddychové lúky.

9.10. VYHLIADKOVÉ MIESTA

• Reštaurácia na Novom moste pohľad na mesto • okraj Sadu J. Kráľa – pohľad na mesto • budova Technopolu – pohľad na hrad, Petržalku, Rakúsko • Čunovská zdrž pohľady na východnú časť mesta z rôznych bodov, na Hamuliakovo, vodnú hladinu a na Šamorín • koniec jarovského ramena – pohľad na hrad, prístav a Slovnaft • trojmedzie – pohľad na Rakúsko a Maďarsko • Bažantnica – pohľad na Rakúsko a predpolie Álp pri dobrej viditeľnosti.

9.11. REKREAČNÝ MOBILIÁR, DROBNÁ ARCHITEKTÚRA 9.11.1. Besiedky, prístrešky Drevené prístrešky a drevené besiedky sa občas nachádzajú v lesoparku v lužných lesoch. Nachádzajú sa zväčša na lúčnych plochách alebo pri mŕtvych ramenách. Lúčne plochy lemujú neoznačené rekreačné trasy. Besiedky a prístrešky slúžia ako oddychové body na trasách a pre poľovníkov a rybárov. Niekoľko prístreškov je pri Dunaji, v ramenách Dunaja a pri zemníku v Jarovciach, ktorí využívajú hlavne rybári.

9.11.2. Drobná architektúra, informačný a orientačný mobiliár V riešenom území sa okrem nachádzajú aj informačné tabule, orientačné tabule, odpadkové koše, lavice, stoly, kovové a drevené zábradlia, oplotenia, drobné terénne schodíky, mostíky, mosty, vodné vpuste, prehrádzky, ohniská, atď. Problémom je predovšetkým kvalita a údržba jednotlivých

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 22 zariadení, mnohé si zhotovili rekreanti, rybári a návštevníci svojpomocne bez povolenia. Veľa prístreškov je poškodených, vo frekventovaných lokalitách chýbajú stoly a lavice.

9.12. KULTÚRNO-HISTORICKÉ PRVKY, PAMÄTNÉ MIESTA, POMNÍKY, SÚČASNÉ UMELECKÉ VÝTVARNÉ PRVKY V riešenom území sa nachádzajú drobné prvky s kultúrnohistorickou hodnotou a výtvarnou hodnotou ako i menšie umelecké diela. Prevažne ide o drobné objekty staršieho dáta – prícestné kríže, kaplnky, pomníky. Novodobé prvky s umeleckou výtvarnou hodnotou sú umiestnené v múzeu moderného umenia Danubiana na Čunovskej zdrži. Najznámejšie lokality: • Sad Janka Kráľa • Lagerfeldov palác • Au café • vojenský cintorín v Kopčanoch • mostné domčeky • kaštieľ Rusovce • kaštieľ Čunovo so sýpkou z 18. stor. • kostoly v MČ Jarovce, Rusovce, Čunovo • Gerulata Rusovce • Rusovce pomníky, Trojičný stĺp, prícestné kríže, stĺp s plastikou sv. Antona Paduánskeho z roku 1719, kópia rímskej stély a pamätník k medzinárodnému sochárskemu sympóziu z roku 1991, Plastika Najsvätejšej Trojice je na Balkánskej ulici z roku 1748, Plastika Ukrižovaného situovaná na rohu Balkánskej a Lesníckej ulice, postavená v roku 1745, Mariánsky stĺp datovaný do roku 1747, Kríž s plastikou Panny Márie situovaný na konci Balkánskej ulice v smere na Čunovo, datovaný 1756. • Čunovo Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého z r.1843, Socha stojaceho sv. Floriána z r. 1343 na Hraničiarskej ulici, Socha Panny Márie s erbom Horvátovcov na poľnej ceste k čunovským jazerám, socha Panny Márie s Ježiškom v náručí na zástavke MHD na rázcestí, drevená socha ukrižovaného Krista na kríži, Pomník padlým v 1. svetovej vojne, Pamätník britským letcom odhalený v roku 2004, • Jarovce Kamenná socha Piety 1742, stredoveký karner z 15 až 16., stor. , budova fary 18. stor. , Murovaný stĺp zo začiatku 20. storočia so sochou sv. Floriána, Kamenný most situovaný v okrajovej časti bažantice, ktorá bola založená asi už v 17. storočí.

Stavebnotechnický stav a úprava bezprostredného okolia kultúrnohistorických a umeleckých prvkov nie je vždy na dostatočnej úrovni.

9.13. PROBLÉMY A NÁVRHY PRE RIEŠENÉ ÚZEMIE Hranice vymedzeného územia umožňujú budovať kontaktovú líniu a nástupné body v dotyku so zastavaným územím južnej časti mesta. Hlavné funkcie sú: rekreačná, turistická, zdravotná, ochranná a k nim zodpovedajúca poľnohospodárska, vodohospodárska a lesnohospodárska v časti lužných lesov. Funkcia turistická v zmysle cestovného ruchu je doplnková, pretože územie inundácie

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 23 a poľnohospodársky využívanej krajiny je určený predovšetkým pre každodennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov mestských častí Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo ako i ostatných obyvateľov Bratislavy a tiež bratislavského regiónu. Rekreačný a športový proces na území prebieha v závislosti od geografických podmienok, od geomorfológie územia a prírodných podmienok v dvoch častiach: • severná a východná časť vrátane inundačného územia intenzívnejšie navštevovaná v polohách: na hrádzi a pozdĺž dunajskej hrádze v inundačnom záplavovom území Dunaja na okrajoch zastavaného územia pri Čunovskej zdrži a v rámci ramien Dunaja umelo vytvorené ramená Dunaja a rybárske poldre v inundácii lužné porasty stromov, oddychové lúčne plochy, rekreačné centrá, rekreačné lokality, rekreačné trasy a cyklotrasy pozdĺž Dunaja • južná a západná časť pozdĺž hranice s Rakúskom a Maďarskom, v súčasnosti menej navštevovaná v polohách: poľnohospodársky intenzívne využívaná krajina s poľnými i asfaltovými cestami . Osou tejto časti sú cyklistické a turisticky neoznačené cesty vybudované počas stráženia medzinárodných hraníc v úseku Petržalka Jarovce Rusovce – Čunovo medzi poľnohospodárskymi lánmi Jarovská bažantnica – s flórou a faunou vyschnuté preliačiny po mŕtvych ramenách Dunaja, pozostatky vodných plôch po vybratých bagroviskách a štrkoviskách Sysľovské polia a zelené oázy s množstvom poľovnej zvery a s chráneným dropom fúzatým .

Najhodnotnejšie upravené priestory sa nachádzajú pozdĺž Dunaja v úseku od Lida po zdrž Čunovo. Najmenej hodnotnými časťami sú lokality pozdĺž hranice s Rakúskom. Najintenzívnejšiu návštevnosť majú Dunajská cyklistická trasa, lokaliíty v inundácii, lokality houseboatov, čunovská zdrž, Rusovské a Čunovské jazerá, mŕtve ramená Dunaja a dunajský lužný les. Je to pás územia v bezprostrednom dotyku s obytnými zónami. Estetická a výtvarná hodnota porastov v exponovaných polohách rekreačných lokalít, rekreačných trás, kontaktnej hranice lužných lesov v inundácii nie je v najintenzívnejšie navštevovaných lokalitách problémová. Problematické sú skôr neupravené nástupné trasy do územia inundácie – neupravené cesty, chodníky a ich križovatky, chýbajúci informačný a orientačný a drobný rekreačný mobiliár, ako i rozptýlený odpad po cyklistoch a návštevníkoch.

Návrhy na rekreačné a športové využitie: • rozvoj orientovať na funkčnopriestorový systém turistiky a rekreácie v zhode s prírodnými danosťami a v súlade s nárokmi obyvateľov príslušných mestských častí Bratislavy na každodennú a víkendovú rekreáciu a tiež na zabezpečenie nárokov aj zahraničnej turistiky na poznávaciu a rekreačnú turistiku, • skvalitniť vybavenostnú štruktúru existujúcich i nových rekreačných celkov

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 24 • pri riešení rekreačných plôch zohľadňovať a rešpektovať CHKO Dunajské Luhy, Sysľovské polia • pre návrh plôch rekreácie v prírodnom prostredí definovať požiadavky na minimalizáciu urbanizačných zásahov. Orientovať sa do nových rekreačných priestorov so zvýšením ich kvality a s návrhom vybavenia v priestoroch hlavných vstupov v rámci dotknutých MČ • vytvárať nástupné priestory do územia pre saturovanie športového a rekreačného vyžitia občanov, s väzbou na turistické a cyklistické trasy • návrh rozvoja rekreačných plôch viazať na tradičné lokality v inundácii, s návrhom na minimalizáciu urbanizácie lokalít s preferovaním prechádzkových a cyklistických trás a riešením vybavenosti v nástupných priestoroch do poľnohospodárskej krajiny • rešpektovať špecifičnosti inundácie, lužného lesa a poľnohospodárskej krajiny pri požiadavkách na rekreačnozdravotné funkcie so záujmami ochrany prírody • riešiť športovorekreačné funkcie v rámci jestvujúcich a pripravovaných areálov a priestorov s limitom novej zástavby • vytvárať predpoklady pre dobudovanie založených a rozvojových nových nástupných bodov do Inundácie i poľnohospodárskej krajiny so systémom záchytných parkovísk • riešiť športovorekreačných funkcie v rámci poľnohospodárskej krajiny s minimalizáciou urbanizácie lokalít s preferovaním turistických prechádzkových trás,

10. ODPORÚČANIA PRE RIEŠENIE LOKALÍT PRIHRANIČNÉHO PRIESTORU

A Pečenský les: Zachovať prírodný charakter lesa, vodných tokov a plôch od Dunaja po Viedenskú cestu a cestu na Wolfsthal. Napojenie lesného porastu na národný park DonauAugen od Viedne až po ústie rieky Moravy – je to jedno z posledných veľkých nezastavaných riečnych lužných území Strednej Európy s dĺžkou 38 km a šírkou 4 km na najširšom mieste; obce národného parku: Bad Deutsch Altenburg, Eckartsau, Engelhartstetten, Hainburg am der Donau a Wolfsthal

B Petržalka – Kittsee – Berg: Navrhnúť optimálnu štruktúru spájajúcu zastavané územie Petržalky s rakúskymi obcami Kittsee a Berg. Riešiť dopravné prepojenie Kopčianskej cesty, trasu železnice, riešiť medzisídliskové plošné a líniové prvky zelene (napr. alej od kaštieľa v Kittsee) a optimálne prepojenie športovo rekreačného areálu.

C bažantnica: V maximálnej miere zachovať prírodné prostredie a vylúčiť plošnú zástavbu v dotykovom území okolo bažantnice, riešiť prvky rekreácie v prírodnom prostredí, pešie, cyklistické a bežecké trate. Dodržať ekologické limity a ochranu prírodných fenoménov Petržalky.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 25 Obnova krajinného prvku nadmestského významu nadregionálny biokoridor Pečenský les – Bažantnica – Jarovce – Rusovce – Čunovo – Rajka vo väzbe na biokoridor na rakúskom území.

D Sysľovské polia: Hľadať optimálnu štruktúru nového vodného toku a jeho ramien s existujúcimi priečnymi líniami spájajúcimi obce na slovenskej a rakúskej strane v uzloch štruktúry vybudovať servisné strediská pre vodné športy, cyklistické trasy. Juhozápadne od diaľnice v k. ú. Čunovo a Rusovce je navrhované územie na ochranu dropa veľkého a migrujúceho vtáctva bez poľnohospodárskeho obhospodarovania ponechaním pre lúky a pasienky lesostepného charakteru vytvorením nerušeného prostredia pre vzácne druhy fauny, resp. vytvorenie zvláštneho režimu poľnohospodárskeho využívania územia.

E južná hranica: Navrhnúť sústredené areály vodných a pozemných športov a rekreačné voľnočasové areály.

Po zhodnotení existujúcich limitov v riešenom prihraničnom území medzi mestom Bratislava a susediacimi rakúskymi obcami bude možné definovať rozsah územia využiteľného pre funkciu šport, telovýchova a voľný čas, ako aj pre rekreáciu v prírodnom prostredí a možnú mieru a kapacity územia. Ekologické limity infraštruktúry ovplyvnia rozsah primeranej návštevnosti územia určeného pre oddych, šport a rekreáciu.

11. ÚZEMNÝ GENEREL ŠPORTU A REKREÁCIE HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY

Územný generel je spracovaný v podrobnosti primeranej spracovaniu celomestskej územnoplánovacej dokumentácie. Na príslušné sledované územie sa vzťahuje:

A N A L Y T I C K Á Č A S Ť PRIESKUMOVÁ ČASŤ Cieľom spracovania prieskumov bolo zistiť také údaje o zariadeniach športu a rekreácie na území hl. mesta SR Bratislavy, ktoré sú potrebné pre vypracovanie vytvorenia základnej databázy a analýz predmetného funkčného systému. Objektivita, rozsah a presnosť údajov bola ovplyvnená podkladmi poskytnutými resp. získanými z viacerých zdrojov a šetrenia spracovateľmi v teréne. Údaje boli porovnávané a v mnohých prípadoch boli zistené rozdiely, ktoré boli následne overované. Pre účely a merítko spracovania generelu, ako aj založenia databázy o funkčnom systéme športu a rekreácie je možno považovať presnosť údajovej bázy za primeranú. Údaje je možné na základe systémového zberu dát v rámci tvorby informačných systémov ďalej aktualizovať a dopĺňať. Získané údaje sú spracované v tabuľkovej časti a vybrané údaje sú premietnuté do grafickej časti. Spracované agregované údaje o areáloch a zariadeniach podľa skupín sú previazané na ich HUPRO – PaR BAUM / november 2010 26 identifikáciu v grafickej časti a môžu byť využité pre tvorbu mestského informačného systému športu a rekreácie hl. mesta SR Bratislavy. Údaje o rozvojových zámeroch boli získané po spracovaní analytickej časti generelu.

MESTSKÁ ČASŤ BRATISLAVA – PETRŽALKA

1. Územný plán hl. mesta: Návrh v stabilizovaných územiach V stabilizovaných územiach sa navrhuje intenzifikácia jestvujúcich telovýchovných zariadení a areálov organizovanej a neorganizovanej telovýchovy a ich dobudovanie. Návrh uvažuje aj s územnou stabilizáciou a zachovaním jestvujúcich zariadení v rámci školských zariadení v štruktúre školských zariadení základného, stredného, vysokého školstva a ich ubytovacích zariadení. Návrh riešenia športových zariadení v MČ Petržalka vychádza z prírodného potenciálu územia a navrhuje postupne dobudovať jestvujúce zariadenia a areály: Lokalita Veľký Draždiak športovorekreačný areál s prírodným kúpaliskom, tenisový areál TJ Právnik na severozápadnej hrane jazera v južnej časti pozemku dobudovať o tenisovú tréningovú halu, viacúčelová športovú halu za účelom vybudovania špičkového zariadenia tohto druhu v rámci medzinárodných kritérií s celomestským významom.

Návrh v rozvojových územiach Navrhované zariadenia telovýchovy a športu sú viazané na centrá vybavenosti a sú lokalizované: • v priestore medzi Starým mostom a Prístavným mostom návrh uvažuje s výstavbou Národného zimného štadióna. Vzhľadom na to, že zariadenie má byť viacúčelový štadión je zariadenie v ploche občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu, • v zóne športu Janíkovské role Jarovské rameno (UO 256/1, 105/1, 105/2 a 110/2), kde sú zabezpečené plošné návrhy aj pre potreby vrcholového a vysokoškolského športu, • západný rozvoj Petržalky – návrh zariadení športu ((UO 249) vo väzbe na navrhované plochy rekreácie v prírodnom prostredí, • lokalita pri ČOV – plocha športu v rámci riešenia Areálu rekreácie, športu a turistiky (ARŠT) Jarovské rameno navrhovaná ako Atletický areál, • priestor pod ČOV – plocha športu v rámci riešenia ARŠT Jarovské rameno navrhovaný Areál vybavenosti (krytý plavecký bazén, krytý zimný štadión, tenisová hala, squash a bowling.

2. Koncepcia rozvoja športu a rekreácie mestskej časti: Vypracovaný realizačný plán programových priorít MČ BratislavaPetržalka 20072010.

3. Zoznam rozvojových zámerov s uvedením druhu športového, prípadne rekreačného zariadenia (areály zdravia, ihriská, kryté športové zariadenia športová hala a pod.) pripravovaných mestskou časťou a inými subjektami, ďalej rozsahu plôch pozemku a ich lokalizácie: • riešenie oddychových zón:

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 27 ► dobudovanie areálu prírodného kúpaliska Veľký Draždiak oplotenie areálu vybudovanie promenádneho chodníka okolo vodnej plochy dobudovanie služieb pre návštevníkov

► územie Malého Draždiaka v zmysle spracovaných zonálnych riešení UŠ zóny Malý Draždiak a prerokovaného riešenia UŠ mestský lesopark Draždiak, • výstavba menej náročných športových projektov (dotvorenie menších priestorov v rámci obytného územia) s cieľom poskytnúť možnosť nenáročného športovania Ide najmä o pétankové ihriská, streetbal, ihriská pre volejbal, nohejbal, hokejbal a pod. • podpora výstavby športových objektov v rámci škôl v spolupráci so súkromnými investormi. Jednalo by sa o športové haly (hokej, futsal, florbal a pod.) príkladom je športová hala v areály strednej školy animovanej tvorby na Vlasteneckom námestí, vytypovanie vhodných školských dvorov na výstavbu konkrétnych športovísk za predpokladu ich využívania aj školami a širšou verejnosťou, • zámer pripraviť lokalitu pre výstavbu krytej plavárne buď z eurofondov alebo súkromných peňazí, • pripraviť projektový zámer budovania miestnych cyklistických trás v náväznosti na medzinárodné cyklotrasy, • zámer zabezpečiť postupné otvorenie školských dvorov pre športovanie detí, žiakov, verejnosti , • vybudovanie športového areálu MŠK Iskra Petržalka v areáli ZŠ Budatínska 61 a čiastočne v rámci školského športového areálu Dudova 2

4. Zoznam existujúcich športových a rekreačných plôch a zariadení, ktoré sa pripravujú na zrušenie mestskou časťou a inými subjektami (napr. z dôvodu zmeny vlastníka, zámeru na iné funkčné využitie a pod.): • zrušenie športového areálu MŠK Iskra Petržalka z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov a iného funkčného využitia, • zrušenie futbalového štadiónu FC Artmedia Petržalka

5. Zoznam existujúcich športových a rekreačných plôch a zariadení so zámerom reštrukturalizácie druhovej skladby zariadení športu a rekreácie (napr. výstavba krytého športového objektu na ploche existujúceho ihriska a pod.):

6. Štúdie a iné dokumenty dotýkajúce sa uvedenej problematiky: UŠ zóny „Draždiak – Štrkovňa“, ateliér HUPRO, rok 2005 UŠ zóny „Mestský lesopark“ v Petržalke, rok 2008

MESTSKÁ ČASŤ BRATISLAVA – JAROVCE

1. Územný plán hl. mesta: Návrh v stabilizovaných územiach V stabilizovaných územiach sa navrhuje intenzifikácia jestvujúcich telovýchovných zariadení a areálov organizovanej a neorganizovanej telovýchovy a ich dobudovanie. Návrh uvažuje aj s územnou

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 28 stabilizáciou a zachovaním jestvujúcich zariadení v rámci školských zariadení v štruktúre školských zariadení základného, stredného, vysokého školstva a ich ubytovacích zariadení.

Návrh v rozvojových územiach • Rozsiahle územie pozdĺž Dunaja medzi ramenom Zuzana a ústim Jarovského ramena, ležiace v inundačnom území s významnou rekreačnošportovou a turistickou funkciou, s navrhovanými zariadeniami a areálmi: veslárskokanoistická pretekárska dráha, kde predmetnému územiu pripadla ako prioritná lokalizácia veslárskokanoistickej dráhy pretekárskych parametrov. • Areál rekreácie, športu a turistiky (ARŠT) Návrh funkčného využitia zóny vychádza z charakteru daností územia so saturáciou nárokov aktívnych športovcov na úrovni až vrcholového pretekárskeho športu so záujmom o viaceré vodné športy a obyvateľov mesta, rieši veslársku a kanoistickú dráhu medzinárodných parametrov s príslušnou vybavenosťou. Celá zóna je pokladaná za dôležitú pre tvorbu celomestského športovo – rekreačného zázemia, • lokalita Veľké diely (UO 240) poľnohospodársky dvor, kde sa uvažuje s funkciou športu, rekreácie a oddychu, • lokalita západne od železničnej trate Trávniky navrhnutá pre rozvoj športu, rekreácie pre obyvateľov mestskej časti.

2. Koncepcia rozvoja športu a rekreácie mestskej časti: • zatiaľ nemajú spracovaný koncepčným materiál hospodárskeho a sociálneho rozvoja MČ BratislavaČunovo 3. Zoznam rozvojových zámerov s uvedením druhu športového, prípadne rekreačného zariadenia (areály zdravia, ihriská, kryté športové zariadenia športová hala a pod.) pripravovaných mestskou časťou a inými subjektami, ďalej rozsahu plôch pozemku a ich lokalizácie: • športová plocha pri železnici: záujem MČ bolo tu zriadiť prírodné kúpalisko s plochou pre caravanig (autocampig), jedná sa o urbárske pozemky, ktoré MČ chcela zameniť, avšak k tomu nedošlo, pretože na pozemky vo vlastníctve MČ bol uplatnená reštitúcia cirkvou, i tak MČ bude presadzovať u budúceho investora v tejto lokalite svoju predstavu (potenciálneho investora zatiaľ nie je konkretizovaný), • veslársky štadión nie je v ich kompetencii, pretože plochy a pozemky sú majetkom Vodohospodárskej výstavby, • oficiálne podnety a ani štúdie z hľadiska športu a rekreácie na území MČ nemajú.

4. Zoznam existujúcich športových a rekreačných plôch a zariadení, ktoré sa pripravujú na zrušenie mestskou časťou a inými subjektami (napr. z dôvodu zmeny vlastníka, zámeru na iné funkčné využitie a pod.):

5. Zoznam existujúcich športových a rekreačných plôch a zariadení so zámerom reštrukturalizácie druhovej skladby zariadení športu a rekreácie (napr. výstavba krytého športového objektu na ploche existujúceho ihriska a pod.): • školský areál –údržba existujúcich športovísk, možnosť využitia aj pre verejnosť mimo vyučovacích hodín, • areál futbalového ihriska, zámerom MČ je :

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 29 zriadiť tréningovú plochu (ako viacúčelovú plochu) s osvetlením (využívanie večer) zrekonštruovať telocvičňu (squash, fitness, aerobic a pod.) zrekonštruovať reštauráciu vybudovať detské ihrisko vybudovať parkovisko riešiť areál ako lokálny areál voľného času. MESTSKÁ ČASŤ BRATISLAVA – RUSOVCE

1. Územný plán hl. mesta: Návrh v stabilizovaných územiach V stabilizovaných územiach sa navrhuje intenzifikácia jestvujúcich telovýchovných zariadení a areálov organizovanej a neorganizovanej telovýchovy a ich dobudovanie. Návrh uvažuje aj s územnou stabilizáciou a zachovaním jestvujúcich zariadení v rámci školských zariadení v štruktúre školských zariadení základného, stredného, vysokého školstva a ich ubytovacích zariadení.

Návrh v rozvojových územiach • Lokalita vodnej plochy štrkovisko, ktoré sa navrhuje pre funkciu športu, rekreácie pobytu v prírode, • územie južného vstupu navrhované pre rozvoj športu, rekreácie vo väzbe na prírodné prostredie lesoparku. 2. Koncepcia rozvoja športu a rekreácie mestskej časti: • zatiaľ nemajú spracovaný koncepčný materiál hospodárskeho a sociálneho rozvoja MČ Bratislava Rusovce

3. Zoznam rozvojových zámerov s uvedením druhu športového, prípadne rekreačného zariadenia (areály zdravia, ihriská, kryté športové zariadenia športová hala a pod.) pripravovaných mestskou časťou a inými subjektami, ďalej rozsahu plôch pozemku a ich lokalizácie: • využiť územie Rusoveckého jazera ako prírodného kúpaliska s príslušnou vybavenosťou a ako jeden z nástupných bodov na Dunajskú hrádzu. Pre celoročné využitie uvažujú aj s krytým kúpaliskom, • areál futbalového ihriska doplniť o maloplošné ihriská s možnosťou využívania aj pre rekreačný šport, • plochu pre športovorekreačnú vybavenosť pri areály bývalého družstva využiť ako nástupný priestor do územia rekreácie v prírodnom prostredí (maloplošné ihriská) ako aj pre budúcich obyvateľov rozvojovej plochy bývania, • v súčasnosti rozostavaný polyfunkčný objekt v lokalite Za Rusovcami bude mať zariadenia fitnes a aerobic.

4. Zoznam existujúcich športových a rekreačných plôch a zariadení, ktoré sa pripravujú na zrušenie mestskou časťou a inými subjektami (napr. z dôvodu zmeny vlastníka, zámeru na iné funkčné využitie a pod.):

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 30 5. Zoznam existujúcich športových a rekreačných plôch a zariadení so zámerom reštrukturalizácie druhovej skladby zariadení športu a rekreácie (napr. výstavba krytého športového objektu na ploche existujúceho ihriska a pod.):

MESTSKÁ ČASŤ BRATISLAVA – ČUNOVO

1. Územný plán hl. mesta: Návrh v stabilizovaných územiach V stabilizovaných územiach sa navrhuje intenzifikácia jestvujúcich telovýchovných zariadení a areálov organizovanej a neorganizovanej telovýchovy a ich dobudovanie. Návrh uvažuje aj s územnou stabilizáciou a zachovaním jestvujúcich zariadení v rámci školských zariadení v štruktúre školských zariadení základného, stredného, vysokého školstva a ich ubytovacích zariadení.

Návrh v rozvojových územiach • športovo rekreačná zóna pri Čunovskej hrádzi, záujmové územie tvorí inundačný priestor vodného diela Gabčíkovo lokalita vodný stupeň Čunovo. Návrh rozvoja plôch športovorekreačnej funkcie V MČ Čunovo vychádza zo zámeru vytvorenia podmienok pre nové zázemie voľného času, oddychu a športovej činnosti so zameraním na rozvoj cestovného ruchu na medzinárodnej úrovni. V rámci spracovanej trilaterálnej stratégie stredoeurópskeho priestoru v súlade s požiadavkou rezortu je vytvorený potenciál pre formovanie športovo rekreačného areálu Čunovo ako medzinárodné centrum turistického ruchu. Disponibilita územia umožňuje rozvíjať špecifické športovo rekreačné areály s diferencovanou profiláciou športovorekreačných činností vo väzbe na vodné športy, s rôznou intenzitou využitia.

2. Koncepcia rozvoja športu a rekreácie mestskej časti: • zatiaľ nemajú spracovaný koncepčný materiál hospodárskeho a sociálneho rozvoja MČ Bratislava Čunovo

3. Zoznam rozvojových zámerov s uvedením druhu športového, prípadne rekreačného zariadenia (areály zdravia, ihriská, kryté športové zariadenia športová hala a pod.) pripravovaných mestskou časťou a inými subjektami, ďalej rozsahu plôch pozemku a ich lokalizácie: • v budúcnosti uvažujú aj využitím plôch pre šport a rekreáciu v zmysle UPN zóny „Danubia park“ v Čunove, • v rámci väčších rozvojových plôch pre bývanie budú požadovať aj riešenie športovísk v obytnom území

4. Zoznam existujúcich športových a rekreačných plôch a zariadení so zámerom reštrukturalizácie druhovej skladby zariadení športu a rekreácie (napr. výstavba krytého športového objektu na ploche existujúceho ihriska a pod.):

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 31 • zámer intenzifikácie súčasného areálu futbalového ihriska doplnením aj o maloplošné ihriská a vytvoriť centrum športu výkonnostného a rekreačného, problémom sú však vlastnícke vzťahy k pozemkom.

11.1. TABUĽKY Z GENERELU ŠPORTU

a ÚPNa

ľ

2 okruhy

ň

ť ísloplochy as č

č ické trasy ické elová športováelová hala né využitienépod č né chodníky né č č koatletickáhala koplošné ihriská koplošné ľ íslo a názovísloa lokality íslourbanistickéhoobvodu ah futbalovýštadión hry loptovépreštadión štadión zimný veslárskyštadión športováhala viacú ľ kúpalisko prírodné bazénom s kúpalisko krytáplaváre prístaviská lodenice, zariadeniaapre plochy športy vodné zdravia areál aquapark wellnescentrum zariadeniaapre plochy športy adrenalínové zariadeniaapre plochy cyklokros ve ihriská maloplošné ihrisko golfové zariadeniaaprerekreáciu plochy zimnú zariadeniaapre plochy rekreáciu vodnú pobytovélúky náu turistickétrasy cyklistickétrasy trasy inline okruhy a jazdeckétrasy kynolog jogingovétrasy a č č poradové významlokality zatriedeniesystému do kód plochy plochy kód oktes mestská výmera plochy vvýmera plochy m funk 11410122 BA-V. BA-Petržalka 104 14/1 Janíkov Dvor I. 35 121 401 01 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11410222 BA-V. BA-Petržalka 256 14/2 Janíkov Dvor II. 75 254 401 02 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11410322 BA-V. BA-Petržalka 104 14/3 Janíkov Dvor III. 8 437 401 03 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11410421 BA-V. BA-Petržalka 105 14/4 Pod ČOV 79 101 401 04 L VŠ 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11410511 BA-V. BA-Petržalka 105 14/5 Pri ČOV 174 074 401 05 C VŠ 0 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11410621 BA-V. BA-Petržalka 249 14/6 Za dia ľnicou I. 70 058 401 06 L VŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11410722 BA-V. BA-Petržalka 099 14/7 Za dia ľnicou II. 25 615 401 07 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11410822 BA-V. BA-Petržalka 099 14/8 Za dia ľnicou III. 16 278 401 08 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11410922 BA-V. BA-Petržalka 255 14/9 Pri hrádzi 40 193 401 09 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11411022 BA-V. BA-Petržalka 108 14/10 Pri závodisku 7 926 401 10 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11411122 BA-V. BA-Petržalka 088 14/11 Za hrádzou 7 748 401 11 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11411222 BA-V. BA-Petržalka 098 14/12 Kapitulský dvor 27 880 401 12 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11510111 BA-V. BA-Jarovce 110 15/1 Pri železničnej trati 197 117 401 01 C VŠ 1 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11510222 BA-V. BA-Jarovce 104 15/2 Jarovce-sever I. 25 615 401 02 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11510322 BA-V. BA-Jarovce 104 15/3 Jarovce-sever II. 21 884 401 03 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11510411 BA-V. BA-Jarovce 110 15/4 Pri veslárskej dráhe 325 927 401 04 C VŠ 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11510512 BA-V. BA-Jarovce 110 15/5 Za Rusovskou cestou 27 028 401 05 C RŠ 0 0 0 0 1 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11510622 BA-V. BA-Jarovce 104 15/6 Pri dia ľnici 35 041 401 06 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11610122 BA-V. BA-Rusovce 241 16/1 Za Rusovcami 33 782 401 01 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11610222 BA-V. BA-Rusovce 241 16/2 Pri Dunaji I. 6 153 401 02 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1160322 BA-V. BA-Rusovce 241 16/3 Pri Dunaji II. 8 096 401 03 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11610422 BA-V. BA-Rusovce 241 16/4 Pri Dunaji III. 16 342 401 04 L RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 11610521 BA-V. BA-Rusovce 241 16/5 Za železničnou tra ťou 35 936 401 05 C VŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11710111 BA-V. BA-Čunovo 239 17/1 Pri vodáckom kanáli 72 159 401 01 C VŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11710212 BA-V. BA-Čunovo 239 17/2 Danubium 48 953 401 02 C RŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11710312 BA-V. BA-Čunovo 239 17/3 Pri dunajskej hrádzi 503 878 401 03 C RŠ 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 0 1 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11710421 BA-V. BA-Čunovo 239 17/4 Za Čunovom 11 448 401 04 L VŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11420110 BA-V. BA-Petržalka 095 14/R-1 Pri veslárskom klube 48 911 1003 01 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 0 0 11420210 BA-V. BA-Petržalka 094 14/R-2 Viedenská cesta 152 493 1003 02 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 1 0 0 0 0 0 0 1 11420320 BA-V. BA-Petržalka 099 14/R-3 Za dia ľnicou II. 14 002 1003 03 L 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11420410 BA-V. BA-Petržalka 249 14/R-4 Za dia ľnicou I. 199 769 1003 04 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 11420510 BA-V. BA-Petržalka 106 14/R-5 Ve ľký Draždiak 56 006 1003 05 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 11420610 BA-V. BA-Petržalka 107 14/R-6 Malý Draždiak 28 407 1003 06 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 11420710 BA-V. BA-Petržalka 255 14/R-7 Draždiak Štrkovisko 79 143 1003 07 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 11420810 BA-V. BA-Petržalka 088 14/R-8 Pri ramene Zuzana 72 394 1003 08 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 1 11420910 BA-V. BA-Petržalka 088 14/R-9 Za hrádzou 367 198 1003 09 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 0 0 0 0 1 11520110 BA-V. BA-Jarovce 110 15/R-1 Pri Bažantnici I. 1 034 079 1003 01 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 1 0 0 1 1 0 0 0 0 0 1 11520210 BA-V. BA-Jarovce 110 15/R-2 Pri Bažantnici II. 238 153 1003 02 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 11520320 BA-V. BA-Jarovce 256 15/R-3 Jarovce sever II. 135 009 1003 03 L 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 11520420 BA-V. BA-Jarovce 105 15/R-4 Jarovce sever I. 18 588 1003 04 L 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11520510 BA-V. BA-Jarovce 105 15/R-5 Pred hrádzou 125 656 1003 05 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0 1 0 0 1 11520610 BA-V. BA-Jarovce 110 15/R-6 Malý Zemník I. 197 229 1003 06 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 1 0 0 1 11520710 BA-V. BA-Jarovce 110 15/R-7 Malý Zemník II. 135 435 1003 07 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 1 0 0 0 0 1 11520810 BA-V. BA-Jarovce 110 15/R-8 Ve ľký Zemník 147 271 1003 08 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 0 0 11620110 BA-V. BA-Rusovce 241 16/R-1 Pri Rusovskom jazere I. 185 651 1003 01 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 0 0 11620210 BA-V. BA-Rusovce 241 16/R-2 Pri Rusovskom jazere II. 8 148 1003 02 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 11620310 BA-V. BA-Rusovce 241 16/R-3 Za kaštielom I. 25 798 1003 03 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 11620420 BA-V. BA-Rusovce 241 16/R-4 Za kaštielom II. 14 621 1003 04 L 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 11620520 BA-V. BA-Rusovce 241 16/R-5 Za Rusovcami 169 064 1003 05 L 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 1 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 11720120 BA-V. BA-Čunovo 239 17/R-1 Čunovo - juh 23 237 1003 01 L 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 11720210 BA-V. BA-Čunovo 239 17/R-2 Pri hrádzi I. 417 526 1003 02 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 0 1 1 1 0 0 0 0 11720310 BA-V. BA-Čunovo 239 17/R-3 Pri hrádzi II. 61 271 1003 03 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 11720410 BA-V. BA-Čunovo 239 17/R-4 Pri hrádzi III. 132 281 1003 04 C 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 0 0

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 32 Areály a zariadenia organizovaného športu kód areálu, názov plocha areálu zastavaná číslo funkcie zariadenia zariadenia okres MČ UO adresa v m2 plocha v m 2 pod ľa ÚPN Športový areál TJ Iskra 011401 Matador BA-V BA-Petržalka 100 Údernícka 20 32 760 866 401, 501 Futbalový štadión FC 011402 Artmédia BA-V BA-Petržalka 242 Krasovského 1 21 774 4 940 401 Tenisový areál AK Slávia 011403 Právnik BA-V BA-Petržalka 106 Tematínska 2 16 200 3 023 401 Športový areál TJ Slovan 011404 Pravda BA-V BA-Petržalka 085 Pri Se či 1 50 000 535 201, 501 Jazdecký areál 011405 - ŠK Dunaj BA-V BA-Petržalka 107 Starohájska 11 532 3 084 401 Tenisový areál AK Slávia 011406 Právnik BA-V BA-Petržalka 107 Starohájska 1 650 150 401 Jazdecký areál - Závodisko, 011407 š.p. BA-V BA-Petržalka 108 Starohájska 29 287 000 1 185 401 Jazdecký areál - 1.jazdecká, 011408 a.s. BA-V BA-Petržalka 108 Starohájska 31 16 615 3 280 401 Športový areál TJ Slávia 011409 Agrofert STU BA-V BA-Petržalka 086 Májová 21 68 000 7 159 401 Jazdecký areál JK Slovan 011410 Háje BA-V BA-Petržalka 108 Starohájska 31 11 356 1 108 401 Športový areál TJ Slavoj 011411 Ovsište BA-V BA-Petržalka 243 Poloreckého 5 620 0 401 Lodenica TJ 011412 Kamzík BA-V BA-Petržalka 085 Kloko čova 1 6 268 484 201, 1110 Lodenica TJ 011413 Dunaj čík BA-V BA-Petržalka 085 Kloko čova 2 3 705 464 201, 1110 Lodenica Dunajský klub, Viedenská 011414 a.s. BA-V BA-Petržalka 091 cesta 24 5 528 455 401 BA-Petržalka 538 008 26 733 Futbalový štadión TJ 011501 Jarovce BA-V BA-Jarovce 240 Ovocná 1 18 975 934 401 BA-Jarovce 18 975 934 Futbalový štadión - MFK 011601 Rusovce BA-V BA-Rusovce 241 Colnícka ul, 17 632 100 401 Jazdecký areál Areál PD 011602 - JK Limit BA-V BA-Rusovce 241 Rusovce 17 000 440 502 BA-Rusovce 34 632 540 Futbalový štadión TJ 011701 Čunovo BA-V BA-Čunovo 239 Na hrádzi 29 680 260 401 Hokejbalové ihrisko HC 011702 Čunovo BA-V BA-Čunovo 239 Novosadná 450 0 1110 Jazdecký areál 011703 JK Čunovo BA-V BA-Čunovo 239 Dlhá 10 200 250 1205 Areál vodných športov - 011704 Čunovo BA-V BA-Čunovo 239 Na hrádzi 37 647 390 401 BA-Čunovo 77 977 900

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 33

Areály a zariadenia školskej telovýchovy a športu kód areálu, plocha areálu zastavaná číslo funkcie zariadenia názov zariadenia okres MČ UO adresa v m2 plocha v m 2 pod ľa ÚPN 021401 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Petržalka 251 Turnianska 10 15 100 0 202 021402 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Petržalka 089 Gessayova 2 13 265 0 202 021403 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Petržalka 246 Dudova 2 20 675 0 202 021404 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Petržalka 242 Černyševského 8 14 600 0 202 Športový areál - 021405 špeciálna ZŠ + SPP BA-V BA-Petržalka 251 Žehrianska 9 12 500 0 201 021406 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Petržalka 103 Budatínska 61 16 500 0 202 021407 Športový areál - ZŠ BA-V BA-Petržalka 250 Holí čska 50 13 500 0 202 021408 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Petržalka 109 Lachova 1 12 500 0 202 021409 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Petržalka 254 Nobelovo nám.6 10 500 0 202 021410 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Petržalka 101 Prokofievova 5 10 400 0 202 Športový areál – ZŠ + 021411 evanjelické gymnázium BA-V BA-Petržalka 252 Tupolevova 20 10 100 0 201 Športový areál – ZŠ+ 021412 gymnázium bulharské BA-V BA-Petržalka 258 Záporožská 5 300 723 201 021413 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Petržalka 243 Pankúchova 4 6 480 0 202 Športový areál – ZŠ+ M.C.Sklodowskej 021414 SOŠ J. Service BA-V BA-Petržalka 245 1 12 500 0 202 Športové zariadenie - Pankúchova 6 021415 gymnázium BA-V BA-Petržalka 243 0 vstavané 201 Športový areál - stredná 021416 zdravotná škola BA-V BA-Petržalka 103 Stre čnianska 18 14 063 0 201 Športový areál - ZŠ + gymnázium Svätej 021417 rodiny BA-V BA-Petržalka 254 Gercenova 10 13 720 0 201 Športový areál - 021418 gymnázium A. Einsteina BA-V BA-Petržalka 254 Einsteinova ulica 10 165 0 201 Športový areál – 021419 gymnázium BA-V BA-Petržalka 243 Haanova 28 22 850 0 201 Športový areál - 021420 evanjelické lýceum BA-V BA-Petržalka 092 Vranovská 2 736 736 201 Športový areál - bilingválne gymnázium, 021421 cirkevná ZŠ BA-V BA-Petržalka 247 Be ňadická 38 16 500 0 202 Športové zariadenie - 021422 gymnázium Merkury BA-V BA-Petržalka 254 Zadunajská 27 0 vstavané 202 Športové zariadenie – 021423 OA BA-V BA-Petržalka 246 Dudova 4 0 vstavané 202 Športové zariadenie - OA, gymnázium, 021424 hotel.škola BA-V BA-Petržalka 092 Kremnická 26 676 676 202 Športový areál - OA I. 021425 Karvaša BA-V BA-Petržalka 246 Hrobákova 11 12 500 0 202 Športové zariadenie - 021426 OA AMOS BA-V BA-Petržalka 250 Holí čska 2 0 vstavané 202 Športový areál - SOŠ Vlastenecké 021427 animovanej tvorby BA-V BA-Petržalka 242 nám. 1 10 950 886 201 Športové zariadenia - 021428 SOŠ BA-V BA-Petržalka 103 Znievska 2-4 0 vstavané 201 Športové zariadenie - 021429 SOU strojárske Matador BA-V BA-Petržalka 092 Vranovská 4 736 736 201 Športový areál - SPŠ 021430 elektrotechnická BA-V BA-Petržalka 090 Hálova 16 8 560 0 201 Športové zariadenie - 021431 ZSŠ potravinárska BA-V BA-Petržalka 242 Farského 9 560 560 101 Športový areál - VŠ 021432 práva, fak. ekonómie BA-V BA-Petržalka 106 Tematinská ul. 11 434 0 201 021433 Športové zariadenie - EU BA-V BA-Petržalka 87 Dolnozemská 1 0 vstavané 201 Športové zariadenie- špec. SŠ-odborné 021434 učilište, praktická škola BA-V BA-Petržalka 101 Švabinského 7 0 vstavané 201 BA-Petržalka 297 370 4 317 021501 Športový areál – ZŠ BA-V BA-Jarovce 240 Trnková 1 6 425 0 202 BA-Jarovce 6425 0 Športový areál – ZŠ 021601 + MŠ BA-V BA-Rusovce 241 Vývojová 6 9 500 795 2025 BA-Rusovce 9 500 795 BA-Čunovo 0 0 BA-V 313 295 5 112

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 34 Športovo-rekrea čné areály a zariadenia kód areálu, plocha areálu zastavaná číslo funkcie zariadenia názov zariadenia okres MČ UO adresa v m2 plocha v m 2 pod ľa ÚPN Letné kúpalisko 031401 Matador BA-V BA-Petržalka 100 Údernícka 12 239 1 740 401 Prírodné kúpalisko 031402 Kormorán BA-V BA-Petržalka 106 Tematínska 224 587 4 591 201,901,1003,401 Off Road 4x4 - Cesta na 031403 Centrum BA-V BA-Petržalka 105 Rusovce 130 950 180 1130,101,201,1110 Areál Hydrobionika 031404 Nova BA-V BA-Petržalka 100 Údernícka 9 525 0 201 031405 Areál Saleziáni BA-V BA-Petržalka 243 Mamateyova 14 500 0 201 Športová hala 031406 Prokofievova BA-V BA-Petržalka 101 Prokofievova 2 1 605 1 605 202 Tenisový areál 031407 Matchball, s.r.o. BA-V BA-Petržalka 250 Smolenická 5 193 364 401 Tenisové ihrisko, 031408 Domes, a.s. BA-V BA-Petržalka 099 Kop čianska 65 648 0 501 AUPARK, 031409 Golem club BA-V BA-Petržalka 242 Eisteinova 0 0 201 H-FIT, šport.realax 031410 centrum BA-V BA-Petržalka 254 Gercenova 8/F 0 0 101 031411 Fit-štúdio Pohoda BA-V BA-Petržalka 101 Fedinova 2 0 0 101 031412 Štúdio Relax BA-V BA-Petržalka 103 Budatínska 1 0 0 202 031413 Kurilla šport BA-V BA-Petržalka 092 Vranovská 4 0 0 201 031414 AM fitness BA-V BA-Petržalka 245 Ovsištské nám.1 0 0 202 031415 Family Fit Line BA-V BA-Petržalka 249 Panónska 16 0 0 201 031416 Aréna S Gym BA-V BA-Petržalka 254 Gercenova 25 1 210 1 210 202 Fitcentrum Top 031417 aréna BA-V BA-Petržalka 257 Šustekova 29-31 0 0 202 031418 Fitness Pengym BA-V BA-Petržalka 242 Wolkrova 47/A 0 0 202 031419 DUO fit BA-V BA-Petržalka 089 Osuského 8 0 0 101 AUPARK, 031420 Brunswickn bowling BA-V BA-Petržalka 242 Eisteinova 0 0 201 BA-Petržalka 400 457 9 690 BA-Jarovce 0 0 Discgolf cours 031601 Rusovce BA-V BA- Rusovce 241 Park Rusovce x 0 1110, biocentrá BA- Rusovce 0 0 Offroadová dráha – 031701 Čunovo BA-V BA-Čunovo 239 Na hrádzi 117 000 0 401 Paintballové ihrisko 031702 – Čunovo BA-V BA-Čunovo 239 Na hrádzi 7 500 0 401 BA-Čunovo 124 500 0 BA-V 524 957 9 690

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 35 Plochy športovísk v obytnom území kód areálu, plocha areálu zastavaná číslo funkcie zariadenia názov zariadenia okres MČ UO adresa v m2 plocha v m 2 pod ľa ÚPN 041401 Areál ihrísk BA-V BA-Petržalka 106 Tematínska 2 946 0 202 041402 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 106 Topol čianska 540 0 101 041403 Basketbalové ihrisko BA-V BA-Petržalka 106 Topol čianska 364 0 101 041404 Areál ihrísk BA-V BA-Petržalka 247 Be ňadická 824 0 1110 041405 Areál ihrísk BA-V BA-Petržalka 103 Budatínska 2 280 0 202 041406 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 103 Budatínska 1 350 0 202 041407 Hokejbalové ihrisko BA-V BA-Petržalka 252 Jiráskova 800 0 202 041408 Areál ihrísk BA-V BA-Petržalka 246 Bradáčova 5 460 301 101 041409 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 248 Romanova 400 0 101 041410 Basketbalové ihrisko BA-V BA-Petržalka 248 Romanova 366 0 1401 041411 Areál ihrísk BA-V BA-Petržalka 089 Gessayova 1 784 0 101 041412 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 245 Jankolova 875 0 202 041413 Areál ihrísk BA-V BA-Petržalka 245 Ovsištské nám. 520 0 101 041414 Tenisové ihrisko BA-V BA-Petržalka 251 Turnianska 648 0 202 041415 Areál ihrísk BA-V BA-Petržalka 245 Mamateyova 962 0 101 041416 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 243 Haanova 524 0 101 041417 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 243 Haanova 587 0 101 041418 Areál ihrísk BA-V BA-Petržalka 254 Planckova 2 505 0 101 Plocha pre stolný 041419 tenis BA-V BA-Petržalka 089 Osuského 135 0 1110 041420 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 254 Zadunajská 800 0 501 041421 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 246 Hrobákova 576 0 101 041422 Hokejbalové ihrisko BA-V BA-Petržalka 252 Markova 600 0 101 041423 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 251 Bzovícka 600 0 101 041424 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 251 Žehrianska 700 0 101 041425 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 251 Ľubovnianska 525 0 101 041426 Basketbalové ihrisko BA-V BA-Petržalka 242 Vavilova 448 0 101 041427 Hokejbalové ihrisko BA-V BA-Petržalka 100 Údernícka 760 0 201 041428 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 254 Gercenova 1 100 0 202 041429 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 101 Andrusova 750 0 101 041430 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 247 Víg ľašská 736 0 101 041431 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 089 Furdekova 540 0 101 041432 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 103 Znievska 1 000 0 101 041433 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 251 Krásnohorská 1 000 0 101 041434 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 247 Šášovská 540 0 101 041435 Viacú čelové ihrisko BA-V BA-Petržalka 248 Romanova 1 000 0 101 Tyršovo 041436 Verejné klzisko BA-V BA-Petržalka 085 nábrežie 800 0 1110, 1300 BA-Petržalka 36 345 301 BA-Jarovce 0 0 BA-Rusovce 0 0 BA-Čunovo 0 0 BA-V 36 345 301

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 36 Rekrea čné plochy vo vo ľnej prírode a rybárske revíry kód areálu, plocha areálu zastavaná číslo funkcie zariadenia názov zariadenia okres MČ UO adresa v m2 plocha v m 2 pod ľa ÚPN Rybársky revír – č. Dunaj č. 4 - 901,1001,1300, 051401 1-0120-1-1 BA-V BA-Petržalka 088 Rameno Zuzana 161 000 0 biocentrum Rybársky revír – č. Štrkovisko 051402 1-1190-1-1 BA-V BA-Petržalka 106 Zrkadlový háj 205 000 0 901, biocentrum Rybársky revír – č. Štrkovisko U 051403 1-1100-1-1 BA-V BA-Petržalka 107 horára 35 000 0 901, biocentrum Rybársky revír – č. Chorvátsky 051404 1-0020-1-1 BA-V BA-Petržalka kanál 168 000 0 901, biocentrum Rybársky revír – č. Dunaj č.4-OR 901, 051405 1-0090-1-1 BA-V BA-Petržalka 086 Ovsište 14 000 0 1002,biocentrum Rybársky revír – č. Dunaj č.3- 901,1300, 051406 1-0130-1-1 BA-V BA-Petržalka 110 Rus.sústava 28 000 2 biocentrum Rybárske revíry spolu 611 00 BA-Petržalka 611 00 0 Rybársky revír – č.1- Dunaj č.3-Rus. 901,1300, 051501 0130-1-1 BA-V BA- Jarovce 110 sústava 360 000 0 biocentrum Rybársky revír – č.1- Dunaj č.3-OR V. 901,1300, 051502 0110-1-1 BA-V BA- Jarovce 110 Zemník 440 000 0 biocentrum Rybársky revír – č.1- Dunaj č.3-Malý 901,1300, 051503 0080-1-1 BA-V BA- Jarovce 110 Zemník 108 000 biocentrum Rybárske revíry spolu 908 000 BA- Jarovce 908 000 0 Rybársky revír – č.1- Štrkovisko 051601 1060-1-1 BA-V BA- Rusovce 241 Rusovce 50 000 0 901, biocentrum Rybársky revír – č.1- Dunaj č.3-OR 051602 0100-1-1 BA-V BA- Rusovce 241 Polder 150 000 0 901, biocentrum Rybársky revír – č.1- Štrkovisko Malé 051603 0990-1-1 BA-V BA- Rusovce 241 Čunovo 30 000 901, biocentrum Rybárske revíry spolu 230 000 BA- Rusovce 230 000 0 Rybársky revír – č.1- Štrkovisko V. 051701 1130-1-1 BA-V BA- Čunovo 239 Čunovo 150 000 901, biocentrum Rybárske revíry spolu 150 000 BA- Čunovo 150 000 0 BA-V 1 899 000 Rybárske revíry BA-V 1 899 000

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 37 12. KOOPERÁCIA ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA MESTA BRATISLAVA - KOBRA

Medzinárodné štúdie potvrdzujú, že veľkopriestor Viedeň Bratislava má výborné šance na rozvoj. Nikde v Európe neležia hlavné mestá tak blízko pri sebe. Vstupom do Európskej únie a zaniknutím šengenských hraníc nastal v tomto regióne ekonomický rozmach. Od novembra 2007 spája tieto dve mestá autostráda. Vzniká nová metropolitná oblasť. Sídelnopolitické scenáre vychádzajú z toho, že počet obyvateľov v nasledujúcich dvoch desaťročiach narastie o viac ako 400 000. Cezhraničné myslenie a konanie je potrebné. Aktuálny rozvoj bude mať na metropolu Bratislava nasledujúce dopady: • Nárast ceny území určených na zástavbu: Dopyt po územiach určených na zástavbu silno vzrastá. Ceny stavebných pozemkov sú v Bratislave už teraz vyššie ako v okolitých obciach na rakúskej strane. Pre vysokú životnú úroveň, bezpečnosť a malú vzdialenosť do ich hlavného mesta sa tu chce usídliť vždy viac Slovákov a Sloveniek. • Urbanizácia obcí: Mnohé obce s vidieckym charakterom sa právom zamýšľajú nad ich identitou. Chcú sa stať bratislavským „Simmeringom“ alebo „Grinzingom“? Obciam sa často darí udržať si školy a škôlky len využívaním prisťahovalectva. • Zostane Morava neprekonateľnou bariérou? Pred 100 rokmi bolo skoro tucet mostov na Morave, dnes z nich zostalo iba pár. Porekadlo ”Čo boh rozdelil, nech človek nespája“ je síce staré, ale v tomto prípade nesprávne. Zámok Hof – turistický magnet pre občanov Bratislavy tým doslova stráca polovicu okolia. Chýba cyklistická trasa ako aj most pre chodcov, alebo aj výkonné spojenie marchfeldskej rýchlocesty s Bratislavou cez pohraničnú rieku. • Verejné dopravné spojenie s Bratislavou sa stáva vždy dôležitejším: Pre rakúske okolie je tak spojenie s Bratislavou ako aj spojenie s Viedňou vždy dôležitejšie. Obec Wolfsthal napr. plánuje spolu s inými obcami napojenie sa na bratislavské verejné dopravné siete. • Rakúske obce profitujú: Zvýšený záujem slovenských občanov o atraktívne stavebné pozemky v rakúskych obciach prináša týmto obciam nové impulzy. Nárast počtu obyvateľov umožňuje udržovanie a výstavbu komunálnej infraštruktúry. Získavajú tým všetci obyvatelia. Ďalej sa pre obce otvárajú aj nové možnosti rozvoja, ktoré umožňujú vplyv na procesy v regióne nachádzajúcom sa medzi oboma hlavnými mestami.

Len spoločné vystupovanie všetkých obcí z okolia umožňuje seriózne odpovedať na tieto vyzvania. Jednotlivé obce sa v rozpravách o budúcom vývoji neberú vážne. Preto boli počas minulých rokov vypracované rozvojové perspektívy pre rakúske obce, ktoré susedia s Bratislavou poverené oddeleniami pre územné plánovanie spolkových krajín Dolné Rakúsko a Burgenland v rámci PGO. Cieľom bola príprava okolitých obcí na ich novú rolu v spolupráci s Regionálnym Manažmentom Dolné Rakúsko, Regionálnym Manažmentom Burgenland a mikroregiónmi. Z ospalých pohraničných obcí sa stali žiadané a atraktívne obytné lokality. Táto príkladná cezhraničná spolupráca medzi mestom a vidiekom bola vyznamenaná Inovačnou Cenou EUREGIO 2007. ”Územná koncepcia rámcový koncept KOBRA 2010” tvorí referenčný rámec pre budúci rozvoj. Charakter rakúskych obcí v okolí Bratislavy sa mení a dostáva formu prímestských obcí Bratislavy.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 38 Obce ležiace na sever od Dunaja sú prírodnou bariérou, ktorú tvoria rieky Morava a Dunaj, menej postihnuté ako južne ležiace obce. Týka sa to predovšetkým obcí Wolfsthal, Berg a Kittsee. Tento referenčný rámec umožňuje zladenie ich budúceho rozvoja a takisto aj koordináciu s mestom Bratislava. Zatiaľ čo by sa obce Berg, Wolfsthal a Kittsee kvôli ich blízkosti k centru Bratislavy mohli stať typickými predmestiami, pre obce Prellenkirchen, Hundsheim, Pama alebo Deutsch Jahrndorf plánovači odporúčajú zdôraznenie dedinského charakteru (Bývanie na dedine).

KOBRA znamená využitie šancí Počas minulých rokov sa podarilo upevniť myšlienku regionálnej identity v hlavách občanov. Napomohli k tomu nasledujúce hospodárske dôvody: • Nižšia dostupnosť znižuje ekonomický zisk: Obce ležiace na sever od Dunaja sú prírodnou bariérou, ktorú tvoria rieky Morava a Dunaj, rozrastaním sa Bratislavy menej postihnuté ako južne ležiace obce. Tým pádom ale profitujú menej z ekonomickej sily mesta. • Spoločne namiesto jednotlivo: Každé veľké investičné rozhodnutie na jednej strane postihuje aj susedov. Jedna jednotlivá obec nemôže voči mestu Bratislava dostatočne pôsobivo presadzovať vlastné záujmy, spoločné vystupovanie je dôležité. Len týmto spôsobom môžu obce bodovať pri diskusiách týkajúcich sa spoločnej infraštruktúry, akou sú cesty a koľajnice alebo pri debatách o budúcich obytných, priemyselných a živnostenských parkoch. • Myslieť a konať cez hranice: Spolupráca mesta s okolím umožňuje koordináciu rozličných záujmov v prospech každého. Cesty, bytová výstavba, usídľovanie podnikov, ochrana prírody a doprava musia byť zladené, aby sa podarilo udržať vysokú životnú kvalitu.

Základy pre budúcu spoluprácu medzi mestom a okolím opisuje Masterplan pre zelené plochy, rekreáciu, cestovný ruch. Tento plán obsahuje tri konkrétne návrhy na zlepšenie kvality života v pohraničí: • Cyklistické trasy ponúkajú popri športových aktivitách aj sieť dôležitých rekreačných zón v prírode. Nasledujúce trasy by mali byť vybudované: Spojenie cyklistickej trasy MoravaPanorama (SK) s cyklistickou trasou KTM KampThayaMarch (AUT) cez most Schlosshof Devínska Nová Ves Spojenie jubilejnej cyklistickej cesty s regionálnou sieťou cyklistických trás v Rakúsku a na Slovensku zapojením novovysadenej lipovej aleje z Kittsee až po hranice Spojenie zámku Kittsee (AUT) s bratislavským hradom Spojenie Deutsch Jahrndorfu s Rajkou (H) a Rusovcami (SK) zapojením trojhraničnej oblasti (záhrada sôch). • „Krajinná os“ by sa mala ťahať južne od Dunaja pozdĺž rakúskoslovenskej hranice. Zabezpečí zvýšenie hodnoty obytných oblastí na rakúskej aj na slovenskej strane a zabráni nesúvislému, nekontrolovanému rastu osídľovania ako aj neplánovanému zrastaniu sa Bratislavy s rakúskym okolím.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 39 • Výstavba mosta cez rieku Morava pre cyklistov a chodcov pri Schlosshof – Devínska Nová Ves. Most by mal veľkopriestor Bratislavy napojiť na marchfeldské zámky a slúži aj na zaplnenie medzery v regionálnej sieti cyklistických trás.

Aj najkrajší plán je bez prevádzacích štruktúr bezcenný. Preto by mala spoločná platforma obcí a mesta Bratislavy v budúcnosti slúžiť na stále zosúlaďovanie v otázkach rozvoja a v spoločných projektoch. Táto platforma má stanoviť spoločné aktivity v budúcich rokoch a pomocou podpory Európskej Únie ďalej budovať úspešné piliere nadnárodného rozvoja medzi mestom a okolím.

Úlohy do budúcnosti: V rámci doterajších projektov sa podarilo zakotviť myšlienku regionálnej identity a zosúladenej regionálnej rozvojovej stratégie v regióne projektu KOBRA. Predovšetkým povedomie, že jedna jednotlivá obec nemôže voči mestu Bratislava dostatočne pôsobivo presadzovať vlastné záujmy, posilnil región a vyžaduje pokračovanie spolupráce mesta s okolím. Preto je teraz správny čas na spoločnú prípravu a inštitucionalizáciu stratégie spolupráce s mestom Bratislava. To by bol model prvej cezhraničnej spolupráce mesta a okolia v Rakúsku. Na realizáciu by bolo potrebné: • Za pomoci politického vyjadrenia prehĺbiť myšlienku spolupráce: KOBRA nevyjadruje možnosť ohrozenia, ale poukazuje na šance, ktoré treba rozvíjať. V budúcnosti by mala stála spoločná platforma obcí a mesta Bratislava slúžiť na zosúladenie otázok rozvoja a spoločných projektov. • Zinštitucionalizovať kontakt s mestom Bratislava: Pritom by mali byť stanovené spoločné aktivity do budúcich rokov a pomocou podpory Európskej Únie by sa mali budovať úspešné piliere nadnárodného rozvoja medzi mestom a okolím. • Spoločne pracovať na budúcom rozvoji v hraničnom regióne: Ťažiská práce sú spoločné úvahy o uvedomelom využívaní voľných plôch pozdĺž štátnych hraníc, vypracovanie turistickej koncepcie o cestách a dostupnosti ako aj o napojení okolitých obcí na verejnú dopravnú sieť v Bratislave a na budúci rozvoj pozdĺž austostrády A6.

Strednodobo sa odporúča Manažment mesta Bratislavy a okolia, ak sa dá predpokladať, že aj naďalej bude záujem o spoluprácu tak na rakúskej ako aj na slovenskej strane. Manažment mesta Bratislavy a okolia môže byť dôležitým príspevkom k funkčnej a trvalej spolupráci okolitých obcí s mestom Bratislava. Spádové územie projektu KOBRA zahŕňa rakúske obce v oblasti vplyvu Bratislavy. Vzdialenostné pomery dvoch husto osídlených oblastí Viedne a Bratislavy ovplyvňujú projektový región KOBRA a v súčasnosti mu poskytujú silnú dynamiku. Región nie je ale charakterizovaný iba hranicou medzi Rakúskom a Slovenskom, ale aj politicko–administratívnou hranicou Burgenland/ Dolné Rakúsko a Dunaj vytvára prirodzenú bariéru.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 40

Obrázok 1: Región Centrope Zdroj: http//www.centrope.com

Celý projektový región KOBRA sa nachádza v európskom regióne CENTROPE, v ktorom žije okolo šesť miliónov obyvateľov. Po zrušení Schengenskej hranice v decembri 2007 a dokončení diaľničného prepojenia Kittsee získa tento región ďalšiu novú dynamiku. Projektový región KOBRA združuje 14 rakúskych obcí. Sú to dolnorakúske obce Bad Deutsch Altenburg, Berg, Hainburg an der Donau, Hundsheim, Prellenkirchen, Wolfsthal, Eckartsau, Engelhartstetten, Lassee a Marchegg ako aj burgenlandské obce Jahrndorf, Edelstal, Kittsee a Pama. Dolnorakúske obce Berg a Wolfsthal boli do 31.12.1991 jednou obcou a potom sa rozdelili. Tak isto aj burgenlandské obce Edelstal a Kittsee (rozdelenie 31.12.1996). Projektový región KOBRA sa nachádza z politickosprávneho hľadiska v dvoch spolkových krajinách a delí sa na tri okresy.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 41

Obrázok 2: Administratívne hranice projektového regiónu KOBRA

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 42 Obce projektového regiónu KOBRA majú vidiecky charakter a vykazujú pomerne nízku hustotu obyvateľstva (priemerne 54 obyvateľov/km 2. Celkovo žije v regióne 22.515 obyvateľov, prípadne tu majú prihlásené svoje trvalé bydlisko (stav: sčítanie ľudu 2001). V porovnaní so sčítaním ľudu v r. 1991 bol zaznamenaný mierny nárast obyvateľstva o + 2,9 %. Tento nárast obyvateľstva vyplýva predovšetkým z pozitívnych migračných tokov. V dvoch obciach (Hundsheim, Deutsch Jahrndorf) je negatívna bilancia pohybu obyvateľstva (počet prisťahovaných – počet odsťahovaných) v čase od 1991 do 2001, bilancia prírastku obyvateľstva (počet živo narodených detí – počet úmrtí) je v deviatich obciach negatívna. V zásade je možné vychádzať z toho, že región, predovšetkým prihraničné obce Hainburg an der Donau, Wolfsthal, Berg, Kittsee, Pama und Deutsch Jahrndorf budú konfrontované v budúcich rokoch s výrazným nárastom počtu obyvateľov (trvalé bydlisko). Prvé tendencie tohto vývoja sú viditeľné už teraz, takto prichádza napríklad v uvedených obciach k stále väčšiemu záujmu o stavebný pozemok zo strany občanov Slovenskej republiky. Presné prognózy ale nie je možné v tomto prípade stanoviť, pretože sa tu stretáva veľké množstvo faktorov, ktoré nie je možné z dnešného hľadiska úplne odhadnúť. Pre 22.515 osôb je projektový región KOBRA potravinovým bodom, ďalších 5.187 osôb si tu zriadilo svoje vedľajšie bydlisko. Obec Berg má v porovnaní s trvalými bydliskami najviac vedľajších bydlísk, obec Edelstal oproti tomu ich má najmenej. Na základe ankety sa preukázalo, že 99 % obyvateľstva Bergu žije v tejto obci veľmi rado, prípadne rado. Tento pozitívny zážitok možno odvodiť z dobrej kvality života v obci, toto vplýva aj na vysoký počet vedľajších bydlísk. V predchádzajúcich desaťročiach prebiehal demografický vývoj vo Viedni a v Bratislave veľmi odlišne. Zatiaľ čo obyvateľstvo Viedne v desaťročiach po 2. svetovej vojne stagnovalo alebo tu bolo zaznamenané zníženie počtu obyvateľstva, v Bratislave a hraničných oblastiach bol zaznamenaný veľmi dynamický vývoj. Po roku 1989 začala ale v Bratislave vlna vysťahovania sa z mesta do prímestského priestoru. V porovnaní s tým možno zaznamenať v meste Viedeň od 90tych rokov opätovne mierny nárast obyvateľstva. Scenáre osídlenia vychádzajú z toho, že obyvateľstvo v budúcich dvoch desaťročiach narastie vo veľkom územnom celku Viedne o viac ako 400.000 obyvateľov. Hospodárske disparity medzi urbanizovanými a výraznejšie vidieckymi časťami regiónov sú v oboch štátoch relatívne vysoké. Zmeny po roku 1989 priniesli pre „mestádvojičky“ , pre ich spoluprácu a tým aj pre celý región priniesli novú perspektívu. Ako dynamická aglomerácia v strednej Európe môže tento región plniť sprostredkovaciu funkciu medzi tradíciou a informačnou spoločnosťou, medzi hospodárskou základňou staršej hospodárskej dynamiky a medzi novými členskými štátmi Európskej únie. Hlavnou podmienkou takéhoto vývoja je regionálna spolupráca, ktorá vie využiť synergické efekty pri využití celkového potenciálu regiónu. Nikde v Európe sa nenachádzajú letiská dvoch hlavných miest tak blízko ako v Bratislave a vo Viedni – Schwechate. Obe prístavné mestá na rieke Dunaj majú tiež veľký potenciál z hľadiska spolupráce v oblasti lodnej dopravy. Medzinárodná dopravná os Dunaj spája Bratislavu a Viedeň so Severným morom a Čiernym morom.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 43 V zásade je možno vychádzať z toho, že silné stránky tohto regiónu spočívajú v geografickej polohe v srdci Európy, na druhej strane ale aj v hospodársky silných centrách Viedeň – Bratislava, a v skutočnosti, že región ako taký je bránou do východnej i západnej Európy. Ako brzdy vývoja pôsobia v súčasnosti iba periférna poloha vidieckych oblastí na severe regiónu a zlé napojenie na hospodárske centrá ako dôsledok železnej opony a krajinné bariéry. Sila a dynamika regiónu nespočíva iba v oboch hlavných mestách, ale vyrastá z jeho celku. Špecifická situácia územného celku Viedeň – Bratislava vyplýva z rozvojových plôch v obciach na hlavnej osi medzi hlavnými mestami a ich kombináciou s vynikajúcou prírodnou krajinou. Bez spolupráce všetkých obcí nie je ale možné tento potenciál aktivovať. Preto je prioritou rozvojovej politiky na oboch stranách štátnej hranice regiónu Viedeň – Bratislava, aby sa tento potenciál využil a aby sa zlepšila konkurencieschopnosť regiónu.

V rámci doterajších projektov sa podarilo zakotviť myšlienku regiónu a v regióne KOBRA vypracovať a odsúhlasiť regionálnu stratégiu rozvoja. Predovšetkým uvedomenie, že jediná obec nemôže voči Bratislave optimálne sama zastupovať svoje záujmy, posilnilo región a vyžaduje si pokračovanie kooperácie v rámci obcí, nachádzajúcich sa v záujmovom území. Preto je v súčasnosti veľmi potrebné vypracovať s mestom Bratislava kooperačnú stratégiu a inštitucionalizovať ju. Táto by bola modelom pre prvú kooperáciu obcí Rakúska v záujmovom území mesta, ktorá by bola cezhraničná. Na to by bolo potrebné: • Prehĺbiť myšlienky kooperácie vyhlásením politickej vôle: KOBRA nie je scenárom ohrozenia, ale je scenárom šancí, ktoré je potrebné rozvíjať. Spoločná platforma obcí a mesta Bratislava má v budúcnosti zabezpečiť, že priebežné odsúhlasovanie v otázkach rozvoja a pri spoločných projektoch bude fungovať natrvalo. • Mal by byť inštitucionalizovaný kontakt s mestom Bratislava: pritom by mal byť stanovený spoločný plán do budúcich rokov a mali by byť s podporou EÚ ďalej rozvinuté úspešné návrhy cezhraničného rozvoja obcí v záujmovom území mesta. • Spoločne pracovať na budúcom rozvoji v tomto hraničnom priestore: ťažiskami sú pritom spoločné úvahy o uvedomelom zaobchádzaní s voľnými plochami pozdĺž štátnej hranice, vypracovanie konceptu (turistických) ciest a konceptu dosiahnuteľnosti, ako aj napojenia rakúskych obcí v záujmovom území na verejnú dopravnú sieť v Bratislave a budúci rozvoj pozdĺž A6.

Za predpokladu, že z rakúskej i zo slovenskej strany bude ochota k ďalšej spolupráci, zo strednodobého hľadiska odporúčame vytvorenie manažmentu pre záujmovú oblasť mesta Bratislava. Takýto manažment pre záujmovú oblasť Bratislavy môže byť chápaný ako dôležitý príspevok k funkčnej a trvalej kooperácií obcí v záujmovej oblasti mesta a mesta Bratislava.

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 44

13. FOTODOKUMENTÁCIA SNÍMANÁ Z LIETADLA: 10 SNÍMOK VO FORMÁTE A4

HUPRO – PaR BAUM / november 2010 45