Rankings Province of Okres Brezno

Total Page:16

File Type:pdf, Size:1020Kb

Rankings Province of Okres Brezno 9/28/2021 Maps, analysis and statistics about the resident population Demographic balance, population and familiy trends, age classes and average age, civil status and foreigners Skip Navigation Links SLOVACCHIA / Banskobystrický kraj / Province of Okres Brezno Powered by Page 1 L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin Adminstat logo DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH SLOVACCHIA Municipalities Powered by Page 2 Bacúch Stroll up beside >> L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin Hronec AdminstatBenus logo DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH Jarabá Braväcovo SLOVACCHIA Jasenie Brezno Lom nad Bystrá, okres Rimavicou Brezno Michalová Cierny Balog Mýto pod Dolná Lehota Dumbierom Drábsko Nemecká Helpa Osrblie Horná Lehota, Podbrezová okres Brezno Pohorelá Pohronská Polhora Polomka Predajná Ráztoka Sihla Sumiac Telgárt Valaská Valkovna Závadka nad Hronom Provinces Powered by Page 3 OKRES BANSKÁ OKRES L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin BYSTRICA LUCENEC Adminstat logo DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH OKRES BANSKÁSLOVACCHIAOKRES POLTÁR STIAVNICA OKRES REVÚCA OKRES OKRES BREZNO RIMAVSKÁ OKRES DETVA SOBOTA OKRES OKRES VELKÝ KRUPINA KRTÍS OKRES ZARNOVICA OKRES ZIAR NAD HRONOM OKRES ZVOLEN Regions Banskobystrický Nitriansky kraj kraj Prešovský kraj Bratislavský kraj Trenčiansky kraj Košický kraj Trnavský kraj Žilinský kraj Province of Okres brezno Territorial extension of Province of OKRES BREZNO and related population density, population per gender and number of households, average age and incidence of foreigners TERRITORY DEMOGRAPHIC DATA (YEAR 2019) Banskobystrický Region kraj Inhabitants (N.) 61,269 Sign Okres Brezno Families (N.) 0 Municipality capital Brezno Males (%) 48.6 Powered by Page 4 Municipalities in Females (%) 51.4 L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin 30 Province Adminstat logo Foreigners (%) 0.0 DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH SurfaceSLOVACCHIA (Km2) 1,265.36 Average age 41.9 Population density (years) 48.4 (Inhabitants/Kmq) Average annual variation -0.54 (2015/2019) DEMOGRAPHIC BALANCE ^ Balance of nature = Births - Deaths (YEAR 2019) ^ Migration balance = Registered - Deleted Rankings Province of okres brezno the 5 most populated Municipalities: Brezno, Cierny Balog, Podbrezová, Valaská e Polomka is on 39° place among 72 provinces by demographic size is on 24° place among 72 provinces per Balance of nature [1], Migrat. balance average age [2] Powered by Page 5 Address Contacts SlovacchiaL'azienda Contatti LoginAdminStatUrbistat on Linkedin 41124Adminstat Via M. logo Vellani +39 059 8395229 Demography AdminStat is designed by DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH Marchi, 20 SLOVACCHIA Urbistat. Every data are +39 059 8395230 Economy Modena, Italy constatly updated to give P.IVA 03466110362 [email protected] Rankings the best socio-economic information in territory. Copyright © 2021 - UrbiStat S.r.l. Powered by Page 6.
Recommended publications
  • LOGO Basic Region Characteristic: LAG Identification
    LOGO Basic region characteristic: LAG identification: Population: 10 771 Statutory agent: Name: Ivan Nomilner Area in km2: 30374 Population density (people / km2): 36,1 LAG office: Residence: Number of municipalities: 10 Mýto pod Ďumbierom 64 List of LAG region municipalities: 976 44 Mýto pod Ďumbierom Nemecká, Podbrezová, Predajná, Horná Lehota, Dolná Lehota, Mýto pod Ďumbierom, Bystrá, Ráztoka, Jasenie, LAG manager: Jarabá, Brezno - town Name: Mgr. Vivien Kohútová Tel.: - Cities: 0 Mob.: 00421-948 074 741 Fax: - Administrative classification: E-mail: [email protected] District: Brezno LAG web site address: www.maschopokjuh.eu Region: Banská Bystrica Self-Governing Region Communication in: Slovak, English Map of LAG region Map of Banská Bystrica Self-Governing Region with LAGCHJ area designation LAG Chopok Juh brief description: LAG Chopok Juh region (hereinafter LAGCHJ) is geographically situated in the central Slovakia. The Hron River flows through its axis and drains almost the entire region (except Mýto pod Ďumbierom). Low Tatras are situated in the north of the region (Ďumbier – 2 043 m is the highest mountain of the Brezno district). In the east and south-east, Spišskogemerský Karst (Kľak – 1 409 m) and Stolické vrchy (Kyprov – 1 391 m) touch the region and Veporské vrchy (Fabova hoľa – 1 439 m) in the south. LAGCHJ settlement structure is significantly influenced by the landscape environment, which limited its full-area development. In the territory of the Brezno city live 34.7% inhabitants of the whole district. Settlements of the higher size category create a nodular-band structure with the economic base - Nemecká, Predajná, Podbrezová on the west from the settlement centre.
    [Show full text]
  • Program Rozvoja Obce Pohronská Polhora Na Roky 2017 – 2025
    Program rozvoja obce Pohronská Polhora Názov: na roky 2017 – 2025 Územné Banskobystrický kraj, okres Brezno vymedzenie: obec Pohronská hora Územný plán nie obce schválený: Dátum od 1.1.2017 do 31.12.2025 platnosti: Verzia 1.0 OBSAH Úvod ..................................................................................................................................... 3 U.1 Zámer spracovania programu rozvoja obce ............................................................... 3 U.2 Východiská – zoznam koncepčných dokumentov .................................................... 4 Časť A - Analytická časť ................................................................................................ 5 A.1 Dátová základňa ................................................................................................................. 5 A.1.1 Úvodná charakteristika riešeného územia ............................................... 5 A.1.2 História obce ......................................................................................................... 7 A.1.3 Prírodné pomery ................................................................................................. 8 A.1.4 Urbanizmus a architektúra ............................................................................. 14 A.1.5 Demografická situácia ...................................................................................... 15 A.1.6 Trh práce ................................................................................................................. 23 A.1.7
    [Show full text]
  • Application of Matrix Approach for Evaluation and Assessment the Potential of Recreational Ecosystem Service in Model Regions in Slovakia
    Open Journal of Ecology, 2021, 11, 437-450 https://www.scirp.org/journal/oje ISSN Online: 2162-1993 ISSN Print: 2162-1985 Application of Matrix Approach for Evaluation and Assessment the Potential of Recreational Ecosystem Service in Model Regions in Slovakia Jarmila Makovníková1* , Boris Pálka1 , Stanislav Kolosta2 , Katarína Orságová2 1National Agricultural and Food Centre/Soil Science and Conservation Research Institute, Bratislava, Slovakia 2Matej Bel University in Banská Bystrica, Faculty of Ecomonics, Banská Bystrica, Slovakia How to cite this paper: Makovníková, J., Abstract Pálka, B., Kolosta, S. and Orságová, K. (2021) Application of Matrix Approach for Recreation and tourism are important for economic growth and human well- Evaluation and Assessment the Potential of being. They are directly related to the cultural services provided by ecosys- Recreational Ecosystem Service in Model tems. Recreational services, as part of tourism, have the greatest potential for Regions in Slovakia. Open Journal of Ecol- ogy, 11, 437-450. development within the sector of services in the Slovak economy, and they https://doi.org/10.4236/oje.2021.114028 are able to generate a significant number of new jobs especially in small rural regions. There is a gap in the literature providing assessments of geographi- Received: March 18, 2021 cally small regions in relation to their potential to provide different types of Accepted: April 24, 2021 Published: April 27, 2021 ecosystem services. The aim of the article was to evaluate and assess the recr- eational potential of ecosystem services in two small pilot regions of the Slo- Copyright © 2021 by author(s) and vak Republic, Brezno district and Krupina district.
    [Show full text]
  • Banskobystrický Region - Case Study Report
    BANSKOBYSTRICKÝ REGION - CASE STUDY REPORT (WP6, Task 3) Ján Buček Ján Buček Department of Human Geography and Demography Comenius University, Bratislava, Slovakia March 2014 The research leading to these results has received funding from the European Union's Seventh Framework Programme (FP7/2007-2013) under grant agreement “Growth-Innovation-Competitiveness: Fostering Cohesion in Central and Eastern Europe” (GRNCOH) 1 1. INTRODUCTION This report had been prepared within GRINCOH project conducted in selected regions of Central and Eastern European countries. In wider terms it reflects the development in Banskobystrický region after 1989, but with special attention to period after the accession to EU and with respect to the global financial crisis impact. It attempts to reveal transformation problems as well as strengths and weaknesses in its regional development, regional policy and use of EU SF support. It is strongly influenced by city region concept, focusing on the role of key city of Banská Bystrica and its neighbouring city of Zvolen. This report is based primarily on standard statistical data, documents and publications available, enriched by 11 in-depth interviews carried out with representatives of institutions active in social and economic life of the region. 1.1. History and location Banskobystrický region (in Slovak – Banskobystrický kraj) is located in southern part of central Slovakia, also as border region with Hungary. It is the largest region of the country (9 454 km2), only Prešovský region in the north-eastern Slovakia (8 973 km2) is the comparable one in terms of territory. The territory of region is composed by contrasting mountain (e.g. about 2000 metres in Nízke Tatry mountains) and valleys areas with large territory covered by forests.
    [Show full text]
  • Monitoring Kvality Pitnej Vody V Roku 2020
    Monitoring kvality pitnej vody v roku 2020 Zásobovanie vodou zabezpečujú pri výkone samosprávy obce podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov, vykonáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici okrem štátneho zdravotného dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou z verejných vodovodov aj monitoring kvality pitnej vody u spotrebiteľov. Ide o systém odberu a vyšetrovania vzoriek vody zo spotrebísk verejných vodovodov v spádovom území RÚVZ Banská Bystrica, čiže v okresoch Banská Bystrica a Brezno. Rozsah ukazovateľov kvality pitnej vody je stanovený citovaným nariadením vlády, pričom sa rozlišuje kontrolný a preverovací monitoring. Pri kontrolnom monitoringu sa vyšetrujú ukazovatele v rozsahu minimálneho rozboru vody, ktorý tvoria: • 12 mikrobiologických a biologických ukazovateľov • 14 fyzikálnych a chemických ukazovateľov Pri preverovacom monitoringu sa vyšetrujú ukazovatele kvality v rozsahu úplného rozboru vody, ktorý tvoria: • 13 mikrobiologických a biologických ukazovateľov • 58 fyzikálnych a chemických ukazovateľov • 3 rádiologické ukazovatele Pracovníci RÚVZ vykonávajú monitorovanie kvality pitnej vody odberom vzoriek na jednotlivých spotrebiskách verejných vodovodov podľa plánu odberov vzoriek vypracovaného na každý kalendárny rok. Počet odobratých vzoriek vody závisí od počtu zásobovaných obyvateľov. Plán odberov je zostavený tak, aby bola odberom a následným laboratórnym vyšetrením zistená kvalita vody na každom spotrebisku verejných vodovodov.
    [Show full text]
  • Plán Rozvoja Cestovného Ruchu Na Horehroní
    PRVÁ ROZVOJOVÁ VIDIECKA AGENTÚRA BREZNO _____________________________________________ PLÁN ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU NA HOREHRONÍ Projekt spracovaný v rámci SPP - priorita B Pilotná grantová schéma pre rozvoj cestovného ruchu Brezno, 2001 OBSAH str. Úvod 2 1. Východiská spracovania plánu rozvoja cestovného ruchu 4 1. 1 Charakteristika regiónu Horehronie (okresu Brezno) 4 1. 2 Supraštruktúra a infraštruktúra cestovného ruchu 9 1. 3 Súčasné organizačné, finančné a ostatné podmienky rozvoja cestovného ruchu 14 1. 4 SWOT analýza cestovného ruchu regiónu 16 1. 5 Potenciál územia pre rozvoj cestovného ruchu 18 2. Plán rozvoja cestovného ruchu na Horehroní 20 2. 1 Dlhodobá stratégia trvaloudržateľného cestovného ruchu ako základ rozvoja cestovného ruchu regiónu 20 2. 2 Koncepcia rozvoja cestovného ruchu 23 2. 3 Plán rozvoja cestovného ruchu v regióne 26 2.31 Program využitia prírodných a kultúrno-historických predpokladov 27 2.32 Program budovania supraštuktúry a infraštruktúry cestovného ruchu 28 2.33 Vytvorenie potrebných organizačných, kádrových a finančných predpokladov rozvoja cestovného ruchu35 Závery 48 Použitá literatúra 50 Prílohy 51 ÚVOD Cestovný ruch nadobúda vo svete čoraz väčší ekonomický i sociálny význam. Preto sa stáva predmetom podpory národných vlád i miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov. Na Slovensku zostáva podpora cestovného ruchu na úrovni vlády zatiaľ viac vo verbálnej podobe, ako v podobe konkrétnych opatrení na jeho podporu. Len orgány samosprávy pochopili, aký má cestovný ruch význam pre miestny a regionálny
    [Show full text]
  • Banská Bystrica Region
    I Slovak Investment and Trade Development Agency Banská Bystrica Region I www.sario.sk 1 I Slovak Investment and Trade Development Agency Contents Contents ........................................................................................................................... 1 1. General information ........................................................................................................ 3 1.1. Transport and Infrastructure ....................................................................................... 4 2. Economy and Industry..................................................................................................... 4 2.1. Structure of Industry ................................................................................................. 4 2.2. Non-industrial Sectors in the Region............................................................................. 5 3. Significant Companies ..................................................................................................... 5 4. Industrial parks .............................................................................................................. 6 5. Foreign Direct Investment ................................................................................................ 8 6. Labour Market ............................................................................................................... 10 6.1. Employment ............................................................................................................ 10
    [Show full text]
  • História Obce Čierny Balog
    1 HISTÓRIA OBCE ČIERNY BALOG MOTTO I: NIKDE A ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ NEHANBIŤ SA ZA SVOJ DREVORUBAČSKÝ PÔVOD , ZA SVOJU ČISTÚ , MATKOU UTKANÚ A UŠITÚ , NAŠIM ĽANOM A MOJÍM POTOM VOŇAJÚCU SLOVENSKÚ KOŠEĽU , V KTOREJ SOM NIKDY NEKRADOL , LEN V MLADOM VEKU TVRDO PRACOVAL . SLOVENSKÚ , NÁRODNÝMI ZNAKMI VYŠÍVANÚ KOŠEĽU MAL DLHÉ ROKY OBLEČENÚ V PRÁCI I V DŇOCH SVIATOČNÝCH MÔJ OTEC , STARÝ OTEC , DEDO , PRADEDO , PRA ... PRA ... PRAOTEC A PRADEDO , KEĎ V ČIERNOHRONSKÝCH HORÁCH DOBÝVALI CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ . V SLOVENSKÝCH KOŠELIACH SLOVÁCI PROTI FRANKOM , HUNOM , MAĎAROM , TATÁROM A TURKOM A V SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ PROTI NEMECKÝM A MAĎARSKÝM OKUPANTOM BOJOVALI A SVOJOU KRVOU ICH VYŠÍVALI . MNE BOLA SLOVENSKÁ KOŠEĽA V TÝCH NAJHORŠÍCH ČASOCH , KEĎ BOLA V NEBEZPEČENSTVE MOJA MORÁLKA A ČESŤ , DUŠEVNOU NEPRIESTRELNOU VESTOU . V NEJ , SLOVENSKEJ PLEBEJSKEJ KOŠELI , BOLO A JE POVITÉ MOJE SVEDOMIE ... LADISLAV ŤAŽKÝ – V KRÁĽOVSTVE ZELENEJ BOHYNE - VYDAVATEĽSTVO T.R.I. MÉDIUM BRATISLAVA 2004. MOTTO II: OD PRVÉHO DŇA SA TU CÍTIM AKO DOMA . NECH VYLEZIEM NA KTORÝKOĽVEK GRÚŇ , VIDÍM Z NEHO NAJTYPICKEJŠIU ČASŤ SLOVENSKA , NECH PREHOVORÍM S KTORÝMKOĽVEK ČLOVEKOM , HOVORÍ KU MNE DUŠA SLOVENSKÉHO NÁRODA VO SVOJEJ NAJVÝRAZNEJŠEJ PODOBE . TU ČLOVEK CÍTI , ČO JE TO NAŠA ODVEKÁ TÚŽBA PO SLOBODE A ODHODLANIE BIŤ SA ZA ŇU V BOJI NA ŽIVOT I NA SMRŤ . PETER JILEMNICKÝ – S pisovateľ pôvodom Čech. Tieto slová osobne zapísal do školskej kroniky v osade Krám, počas pobytu na Čiernom Balogu na prelome rokov 1945-1946. Na Čiernom Balogu čerpal námet a pripravoval si materiály k románu KRONIKA / 1947 /. V románe Kronika, oslávil boj slovenského ľudu proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní.
    [Show full text]
  • Č.OM Názov Kraja Názov Okresu Názov Obce Presná Adresa OM
    Č.OM Názov kraja Názov okresu Názov obce Presná adresa OM 1861 Banskobystrický kraj Brezno Bacúch Hlavná 279/43, Kultúrny dom 1862 Banskobystrický kraj Brezno Beňuš obecný úrad č. d. 355 1863 Banskobystrický kraj Brezno Braväcovo Braväcovo 195 1864 Banskobystrický kraj Brezno Brezno 9. mája, Mazorníkovo, mult. ihrisko 1865 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Cesta osloboditeľov 10, bývala pekáreň 1866 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Hradby, Centrálne parkovisko 1867 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Hradby, Centrálne parkovisko 1868 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Krčulová 1209/21, ZÚŠ 1869 Banskobystrický kraj Brezno Brezno L. Novomeského 2157/34, hokejová aréna 1870 Banskobystrický kraj Brezno Brezno L. Novomeského 2157/34, hokejová aréna 1871 Banskobystrický kraj Brezno Brezno L. Novomeského 2157/34, hokejová aréna 1872 Banskobystrický kraj Brezno Brezno L. Novomeského 2157/34, hokejová aréna 1873 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Laskomerského 1117/3, Spojená škola 1874 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Malinovského 1106, Obch. akadémia 1875 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Mladežnícka 3, ŠZŠ 1876 Banskobystrický kraj Brezno Brezno MPČĽ 35, Mazorníkovo, Zákl. škola 1877 Banskobystrický kraj Brezno Brezno MPČĽ 35, Mazorníkovo, Zákl. škola 1878 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Pionierská 1125/2, Zákl. škola 1879 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Pionierská 1125/2, Zákl. škola 1880 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Podkoreňová 3, PHD 1881 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Školská 5, SSOŠP 1882 Banskobystrický kraj Brezno
    [Show full text]
  • Tourism As an Instrument of Economic Development of the Banská Bystrica Self-Governing Region
    PRZEDSIĘBIORCZOŚĆ – EDUKACJA 14 . 2018 ENTREPRENEURSHIP – EDUCATION ISSN 2083-3296 DOI: 10.24917/20833296.14.18 bohuslava gregorová Matej Bel University, Banská Bystrica, Slovakia Tourism as an Instrument of Economic Development of the Banská Bystrica Self-Governing Region Abstract: The paper focuses on the evaluation of regional tourism in terms of its economic develop- ment potential. Based on selected economic indicators (e.g. registered unemployment rate, capacity and performances of accommodation facilities, average number of employees and average nominal wage), we analyse the position of the territory in the regional structure of Slovakia and describe factors that determine the development of the region (location, absence of large cities, poor transport infrastruc- ture). Via valorising the natural and anthropogenic assumptions we evaluate the potential of the ter- ritory in the context of the possibilities of tourism development in it. Valorisation was carried out in relation to the main recreational activities, where the aggregate value of the potential expresses precisely the possibilities of developing recreational activities in the studied area. The most developed are the districts of Banská Bystrica and Brezno, forming the Horehronský tourism region. The less developed region with untapped tourism potential is Pohronský region, represented by the districts of Zvolen, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Banská Štiavnica and Detva. The Gemerský region (the Rimavská Sobota and Revúca districts) shows the greatest difference between the potential of the territory and the current state of the level of tourism development. The least developed area with the lowest tourism potential is the Ipeľský region (districts Krupina, Veľký Krtíš, Poltár and Lučenec). Based on selected statistical indicators related to tourism (Baretje and Defert index, Schneider index, Charvat index) we evaluate the current state of development of tourism in the studied area.
    [Show full text]
  • Drought in the Upper Hron Region (Slovakia) Between the Years 1984–2014
    water Article Drought in the Upper Hron Region (Slovakia) between the Years 1984–2014 Jaroslav Vido 1,2,* and Paulína Nalevanková 1,2 1 Department of Natural Environment, Faculty of Forestry, Technical University in Zvolen, 960 01 Zvolen, Slovakia; [email protected] 2 Oikos NGO., Environmental laboratory, Na Karasíny 247/21, 971 01 Prievidza, Slovakia * Correspondence: [email protected]; Tel.: +421-45-5206-215 Received: 15 September 2020; Accepted: 13 October 2020; Published: 16 October 2020 Abstract: Climate change causes an increase in the frequency and severity of weather extremes. One of the most relevant severe and damaging phenomena in Europe is drought. However, a difference in the spatial frequency of the occurrence and drought trends is evident between southern and northern Europe. Central Europe and particularly the West Carpathian region form a transitional zone, and drought patterns are complicated because of the geomorphologically complicated landscape. Since almost half of the Slovak state territory is represented by such natural landscape, it is necessary to investigate regional drought specifics. Therefore, we decided to analyze drought occurrence and trends using the SPI (Standardised Precipitation Index) and the SPEI (Standardised Precipitation Evapotranspiration Index) at available climatological stations of the Slovak Hydrometeorological Institute (SHMI) in the upper Hron region within the 1984–2014 period. We found that (1) drought incidence decreased with increasing altitude, (2) increasing air temperature increased the difference in drought trends between lowlands and mountains during the studied period, and (3) abrupt changes in time series of drought indices, that could indicate some signals of changing atmospheric circulation patterns, were not revealed.
    [Show full text]
  • ELEKTRÁREŇ NA BIOMASU Brezno
    M e s t o B r e z n o ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie projektu: ADAPTAČNÉ OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH DOPADOV ZMENY KLÍMY V INTEGROVANEJ PREVENTÍVNEJ PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANE MESTA BREZNO ( ďalej len ako projekt IPPO Brezno ) ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Navrhovanou činnosťou je vybudovanie a prevádzka biotechnických opatrení vo voľnej krajine (extravilán) a kombinácia biotechnických a technických opatrení v katastri mesta Brezno, pre účel eliminácie negatívnych dopadov zmeny klímy opatreniami smerujúcim k spomaľovania odtoku zrážkových prívalových vôd z krajiny, pričom sa budú vytvárať prvky refúgií v krajine na podporu a rozvoj biodiverzity. Navrhované sú tri varianty (vrátane nulového variantu ). Územie dotknuté navrhovanou činnosťou je tvorené katastrálnym územím mesta Brezno, pričom toto územie sa podľa vykonanej analýzy a prepočtov odtoku povrchových vôd z plochy dotknutých území rozdelilo celkom do tzv. 30 mikropovodí s pracovným názvom podľa jednotlivých názvov lokalít územia katastra mesta. V zmysle prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tabuľky č.10 „ vodné hospodárstvo“ je navrhovaná činnosť zaraďovaná do položky č:. 7- objekty protipovodňovej ochrany, časť B (zisťovacie konania) – prahová hodnota: bez limitu Na základe vyššie uvedeného a z hľadiska rozsahu navrhovanej činnosti, je potrebné absolvovať zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. 2 z 139 ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Obsah I ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI ........................................................................................................
    [Show full text]