M e s t o B r e z n o
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie projektu:
ADAPTAČNÉ OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH DOPADOV ZMENY KLÍMY V INTEGROVANEJ PREVENTÍVNEJ PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANE MESTA BREZNO ( ďalej len ako projekt IPPO Brezno )
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Navrhovanou činnosťou je vybudovanie a prevádzka biotechnických opatrení vo voľnej krajine (extravilán) a kombinácia biotechnických a technických opatrení v katastri mesta Brezno, pre účel eliminácie negatívnych dopadov zmeny klímy opatreniami smerujúcim k spomaľovania odtoku zrážkových prívalových vôd z krajiny, pričom sa budú vytvárať prvky refúgií v krajine na podporu a rozvoj biodiverzity. Navrhované sú tri varianty (vrátane nulového variantu ).
Územie dotknuté navrhovanou činnosťou je tvorené katastrálnym územím mesta Brezno, pričom toto územie sa podľa vykonanej analýzy a prepočtov odtoku povrchových vôd z plochy dotknutých území rozdelilo celkom do tzv. 30 mikropovodí s pracovným názvom podľa jednotlivých názvov lokalít územia katastra mesta.
V zmysle prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tabuľky č.10 „ vodné hospodárstvo“ je navrhovaná činnosť zaraďovaná do položky č:.
7- objekty protipovodňovej ochrany, časť B (zisťovacie konania) – prahová hodnota: bez limitu
Na základe vyššie uvedeného a z hľadiska rozsahu navrhovanej činnosti, je potrebné absolvovať zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
2 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Obsah
I ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI ...... 5 I.1 Názov ...... 5 I.2 Identifikačné číslo ...... 5 I.3 Sídlo ...... 5 I.4 Kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa ...... 5 I.5 Údaje kontaktnej osoby ...... 5 II ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZÁMERE ...... 5 II.1 Názov ...... 5 II.2 Účel ...... 5 II.3 Užívateľ ...... 6 II.4 Charakter činnosti ...... 6 II.5 Umiestnenie navrhovanej činnosti ...... 7 II.6 Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej stavby (M 1:50 000) ...... 8 II.7 Termíny začatia a skončenia ...... 9 II.8 Stručný opis technického a technologického riešenia ...... 9 II.8.1 Biotechnické opatrenia v mikropovodiach podľa situácie projektu, sú ...... 9 predstavované typom: ...... 9 II.9. Zdôvodnenie potreby navrhovaných činností zámeru v katastri mesta (pozitíva a negatíva) ...... 23 II.10 Celkové náklady projektu IPPO ...... 26 II.11 Dotknutá obec ...... 27 II.12 Dotknutý samosprávny kraj ...... 27 II.13 Dotknuté orgány ...... 27 II.14 Povoľujúci orgán ...... 27 II.15 Rezortný orgán ...... 28 II.16 Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov ...... 28 II.17 Vyjadrenie o vplyvoch zámeru presahujúcich štátne hranice ...... 28 III ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA ...... 28 III.1 Charakteristika prírodného prostredia ...... 30 III.1.1 Geologické a geomorfologické podmienky ...... 33 III.2 Krajina, stabilita, ochrana a scenéria ...... 66 III.3 Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrno - historické hodnoty územia ...... 69 III. 3.1 Obyvateľstvo a jeho aktivity ...... 69 III. 3.2 Analýza demografických ukazovateľov ...... 72 III. 3.3 Kultúrno-historické hodnoty územia ...... 81 III.4 Súčasný stav kvality životného prostredia ...... 84 III. 4.1 Povrchové vody ...... 85 III. 4.2 Zásobovanie pitnou vodou ...... 85 III. 4.3 Verejné kanalizácie ...... 88 III. 4.4 Kvalita ovzdušia ...... 89 III. 4.5 Nakladanie s odpadmi ...... 90 IV ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE ...... 97 IV.1 Požiadavky na vstupy ...... 98 IV.1.1 Záber pôdy ...... 98 IV.1.2 Prevádzková spotreba médií ...... 98 IV.2 Údaje o výstupoch ...... 100 IV.2.1 Počas výstavby ...... 100 IV.3 Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie ...... 105 IV.3.1 Predpokladané priame vplyvy na životné prostredie ...... 105 IV.4 Hodnotenie zdravotných rizík ...... 113 IV.4.1 Zdravotné riziká pri výstavbe ...... 113 IV.4.2 Zdravotné riziká po výstavbe ...... 114 IV.5 Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia ...... 115
3 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
IV.6.1 Očakávané vplyvy počas výstavby ...... 118 IV.6.2 Očakávané vplyvy po výstavbe ...... 119 IV.7 Predpokladaný vplyv presahujúci štátne hranice ...... 119 IV.8 Vyvolané súvislosti ...... 119 IV.9 Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti ...... 119 IV.9.1 Riziká počas výstavby ...... 119 IV.9.2 Riziká po výstavbe ...... 120 IV.10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov činnosti ...... 120 IV.10.1 Opatrenia počas investičnej prípravy ...... 120 IV.10.2 Opatrenia počas výstavby ...... 122 IV.10.3 Ďalšie opatrenia ...... 125 IV.10.4 Opatrenia na zníženie vplyvu znečistenia ovzdušia ...... 130 IV.10.5 Opatrenia v oblasti vodného hospodárstva ...... 130 IV.10.6 Opatrenia v oblasti zaťaženia hlukom ...... 130 IV.10.7 Opatrenia v oblasti nakladania s odpadmi ...... 131 IV.11 Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala - ...... 131 nulový variant ...... 131 IV.12 Posúdenie súladu činnosti s územno-plánovacou dokumentáciou ...... 131 IV.13 Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov ...... 132 problémov ...... 132 V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU (VRÁTANE POROVNANIA S NULOVÝM VARIANTOM) ...... 133 V.1 Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu ...... 133 V.2 výber optimálneho variantu alebo stanovenie vhodnosti pre posudzované varianty ...... 135 V.3 Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu ...... 137 VI MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA ...... 138 VII DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU ...... 138 VII.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a...... 138 zoznam hlavných použitých materiálov ...... 138 VII.2 Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred ...... 138 VII.3 Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy zámeru a ...... 139 posudzovaní jeho predpokladaných vplyvov ...... 139 VIII MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU ...... 139 IX POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV ...... 139 IX.1 Meno spracovateľa zámeru ...... 139 IX.2 Potvrdenie správnosti údajov podpisom spracovateľa zámeru a oprávneného ...... 139 zástupcu navrhovateľa ...... 139
4 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
I Základné údaje o navrhovateľovi I.1 Názov Mesto Brezno
I.2 Identifikačné číslo IČO: 00313319 DIČ: 2020398391 OKEČ:
I.3 Sídlo MsÚ Brezno -námestie M. R. Štefánika 1 97701 Brezno
I.4 Kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa JUDr. Tomáš Abel, PhD. – primátor mesta tel. kontakt: +421 6306211 email: [email protected]
I.5 Údaje kontaktnej osoby Kontaktnou osobou je: Ing. Elena Gregorová Adresa: MsÚ Brezno- odbor ŽP, nám M. R. Štefánika č.1, 97701 Brezno tel. kontakt:: +421 6306280 email: elena.gregorová@brezno.sk
II Základné údaje o zámere II.1 Názov
„ADAPTAČNÉ OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH DOPADOV ZMENY KLÍMY V INTEGROVENEJ PREVENTÍVNEJ PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANE MESTA BREZNO“ ( ďalej len ako projekt „ IPPO“ mesta Brezno)
II.2 Účel
Účelom projektu je realizácia permakultúrnej krajiny katastra mesta formou priamych a synergicky pôsobiacich opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov zmeny klímy (napr. eliminácia vysušovania krajiny aj vo väzbe na riziko vzniku požiarov a vytvorenie systému prvkov podpory rozvoja biodiverzity, integrovanej preventívnej ochrany a zlepšenie mikroklímy urbanizovaného priestoru v katastri mesta Brezno (projekt IPPO).
5 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Projekt IPPO má nasledovné cieľové ukazovatele:
- vybudovanie komplexu biotechnických a technických vodozádržných opatrení (zrážková dažďová voda) v celom území katastra mesta Brezno tak, aby sa dosiahlo :
spomalenie odtoku množstva spadnutých zrážkových vôd z terénu jednotlivých mikropovodí o +50% k súčasnému stavu zvýšenie retenčnej schopnosti územia o +30% terajšieho stavu zmiernenie a až odstránenie rizika vzniku lokálnych povodní a bahnotokov (ul. Horná, Dolná, Gliane, M. Benku, časť Mazorníkovo, ul.Poľná) na pozíciu 0% eliminácia dopadov nastupujúcej zmeny klímy (zabraňovanie vysušovaniu územia, podpora udržania prijateľnej vlhkosti vzduchu) o + min.20% vytvorenie nových prírodných prvkov v krajine katastra na podporu biodiverzity územia katastra a vytvorenie novej pridanej hodnoty územia, predstavovanej zvýšením jej atraktivity pre zoo a fytocenózu vrátane človeka (nové stromoradia na pôdach PPF, vodné „refúgia“) o +100%, zvýšenie turisto- relaxačného potenciálu krajiny katastra mesta zapojenie miestnych komunít (záujmových združení) a obyvateľstva do aktívneho prístupu do systému trvalo udržateľného rozvoja a aj vlastnej protipovodňovej ochrany, pričom tento rozvoj bude trvalo implantovaný do ekologického povedomia obyvateľstva mesta, alebo jeho návštevníkov systémové udržiavanie funkčnosti vykonaných opatrení ako nástroj podpory rozvoja a tvorby nových lokálnych pracovných miest a/alebo príležitostí zamestnanosti obyvateľstva
Navrhované sú varianty : Variant 0 – bez realizácie IPPO Variant 1 – IPPO v celom katastri mesta Brezno (kombinácia biotechnických v celom katastri a technických opatrení v intraviláne katastra Variant 2 – IPPO len v intraviláne mesta Brezno (technické opatrenia v intraviláne predstavované prebudovaním 2 ks mostných objektov vodných tokov intravilánu ako bariérovej príčiny vzniku lokálnych povodní)
II.3 Užívateľ Užívateľom bude investor – mesto Brezno , obyvatelia a návštevníci mesta
II.4 Charakter činnosti
Charakter projektu a predmetu zámeru variantu 1 a variantu 2 je predstavovaný činnosťami realizácie zemných prác rôzneho rozsahu v rámci úprav terénu a prác vybudovania, občasne zavodňovaných suchých nádrží = refúgií, pomocou prírodných a prírode blízkych materiálov, tiež technicko-stavebné práce prebudovania existujúcich 2 ks mostných telies v intraviláne mesta a miestnej komunikácie (ul. Poľná) ako priestor saturujúci zrážkové vody z územia doliny Hlboká v k.ú. Brezno.
6 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Navrhované opatrenia saturujú realizáciu: a) biotechnických opatrení ako dôležitých prvkov zelenej infraštruktúry navzájom súvisiacich na poľnohospodárskej pôde, na pôde lesných pozemkov, priestorov urbárneho prostredia v týchto typoch prvkov projektu: - vrstevnicové zasiakavacie pásy na PPF v blízkosti existujúcich účelových komunikácií, - suché nádrže- vodné refúgiá v záveroch dolín PPF a najmä v priestore okraja intravilánu mesta - obnova existujúcich a výsadba remízok = nových medzí so stromoradím na PPF, - dažďové záhrady v zastavanom území sídliskového útvaru
b) technických opatrení ako prvkov odstránenia bariérových príčin vzniku povodní v mestskej časti Mazorníkovo pravidelne poškodzovanej lokálnymi povodňami: - prebudovanie mostov miestnych komunikácií ul. Vrbová a ul. Budovateľská, - úprava existujúcich účelových komunikácii (odrážky a zasiakavacie jamy), - výstavba refúgií v priestoroch využívajúcich už existujúcu štruktúru a konfiguráciu terénu a to bez zmeny konfigurácie terénnych depresií
II.5 Umiestnenie navrhovanej činnosti
Kraj : Banskobystrický Okres. Brezno Obec: mesto Brezno Katastrálne územie : mesto Brezno Pozemok: zoznam dotknutých pozemkov v prílohe č. 2
Navrhovaná činnosť bude umiestnená v katastri mesta Brezno, ktoré je pre účel zámeru projektu územne rozdelené do celkovo 30-tich tzv. mikropovodí podľa topografickej konfigurácie plôch.
Pre jednotlivé mikropovodia katastra Brezna sa pracovne, podľa projektu zámeru, priradili názvy konkrétnych lokalít historicky zaužívaných, s bližšou špecifikáciou ich celkových výmer nasledovne:
Tab.č.1: Názvy a výmery plôch mikropovodí v katastri mesta Brezno
Číslo Rozloha Mesto Brezno, mikropovodia/ mikrop. Názov mikropovodia/odtokovej plochy odtokove plochy v ha 1 Pitľová (Ždiarska) - Juh mesta, nad Mostárňou 37,57 2 Čachovo – Za Mostárňou po Lipovú 131,21 3 Starý Mazorník - Šiašovo 119,32 4 Lúčky – Chamarová, Mazorníkovo, Cesta osloboditeľov 604,04 5 Hlboká – Mazorníkovo po Mliekarenskú 646,38 6 Koreňová – Podkoreňová, Zúbrik po Dvoriská 1070,67 7 Lúčky - po Lipovú 164,41 8 Rohozná - Krtičná, Priepadlá 194,21
7 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
9 Rohozná - Šimunička 705,86 10 Rohozná - Brezinky 432,18 11 Rohozná – Hliník 218,01 12 Rohozná – Kriváň 133,29
13 Rohozná - Dvoriská - východ 88,78 14 Rohozná - Dvoriská – stred 108,37 15 Rohozná - Dvoriská – západ 64,97 16 Kozlovo – východ 78,81 17 Kozlovo – západ po Padličkovo 81,64 18 Lazná - Sever mesta, západná časť Skalky 296,62 19 Besná - Sever mesta 77,69 20 Kuľbová - Sever mesta 163,35 21 Mostárne 40,19 22 Rúry - Sever mesta po Diel 250,17 23 Krajčovo - Predné Halny (Filiarovo) 72,63
24 Gliane - Zadné Halny 73,16
25 Vagnár - Zadné Halny 860,27
26 Ježová - Zadné Halny 475,32 27 Zúbra - Bujakovo 641,49 28 Šnóbel - Bujakovo 160,46 29 Studenô - Bujakovo 120,19 30 Beňušská - obaľovačka za Bujakovom 668,86
II.6 Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej stavby (M 1:50 000) Situácia navrhovaného zámeru projektu IPPO mesta Brezno, na podkladoch katastrálnej mapy, je v prílohe č.1 zámeru Umiestnenie navrhovaných opatrení, ich rozsah a počet, podľa jednotlivých mikrovodí č.1 až č.30 ,s uvedením parcelného čísla pozemku sú vedené v prílohe č.2 tohto zámeru
Obr.1: Orto foto mapa mikropovodí k.ú. mesta Brezno
8 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
II.7 Termíny začatia a skončenia
II.7.1 výstavba: Predpokladaný termín začiatku stavby: III/ 2017 Predpokladaný termín ukončenia stavby: IX /2019
II.7.2 prevádzka:: Predpokladaný termín začatia prevádzky : IX/ 2019 Predpokladaný termín ukončenia prevádzky : zrealizované opatrenia budú trvale prevádzkované v systéme TÚR
II.8 Stručný opis technického a technologického riešenia
Opis technického a technologického riešenia je spracovaný na základe rozpracovanej projektovej dokumentácie spracovanej Fy HYDROLAND s.r.o. Košice v spolupráci s Ing. František (SKSI 1272*A2). Technické a technologické riešenie predpokladá obnovu funkčnosti (absorbcia a retenčnosť) TTP plôch krajiny vo väzbe na účel projektu a revitalizáciu časti nefunkčnej krajiny vrátane prebudovania existujúcich 2 ks premostení vodných tokov- mostov v intraviláne mesta, orgánom štátnej správy na úseku pred povodňami vedených ako bariérové príčiny vzniku lokálnych a opakujúcich sa povodní.
II.8.1 Biotechnické opatrenia v mikropovodiach podľa situácie projektu, sú predstavované typom:
Hrádzky: navrhuje sa ich umiestnenie v tzv. rozšírených miestach údolí (PPF) a roklinách (LPF) s parametrami: - max. výška hrádzky od 0,8m – do 1,5m/1ks, - max. vodozádržný objem do 50m3/1ks - počet 3065 ks - vodozádržný objem celkom – 153 250m3
V následujúcej tabuľke č.2 je uvádzaný, v rozdelení typov, celkový počet hrádzok, ktoré sa zrealizujú pre potreby IPPO, pričom úroveň min. prietoku Q100 daného DVt zostáva zachovaná.
Tab.č2 –počet a typy hrádzok DVT Typ hrádzky Počet Prekladané hrádzky 2 023 Drevené hrádzky 490 Kolové hrádzky 153 Zrubové hrádzky 123 Kamenné hrádzky 153 Gabióny 123 Spolu 3 065
9 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Vodozádržná kapacita má dosiahnuť objem 153 250 m3 a to nasledujúcim spôsobom:
V iniciálnych častiach dolín a roklín a v eróznych ryhách, ktoré periodicky vysychajú, sa vybuduje kaskáda prekladaných hrádzok každých 15 - 20 metrov s výškou 0,5 - 1,5 m V stredných úsekoch, v ktorých permanentne tečie voda vo výške 5 cm v čase realizácie hrádzok, sa vybuduje kaskáda klasických hrádzok s výškou 0,8 – 1,2 m, vo vzdialenosti každých 20 – 30 metrov úseku Nad každou lesnou či poľnou cestou, ktorá prechádza potôčikom, vo vzdialenosti 20 metrov nad priepustom sa zrealizujú kolové hrádzky s výškou 1,0 – 1,4 m Nad ústím drobného vodného toku, vo vzdialenosti vyše 50 metrov od prítoku sa umiestnia zrubové hrádze do výšky max.2,0 m Na hlavnejších DVT, navrhujeme realizovať kamenné hrádze vo výške max. do 2 metrov Typy hrádzok: Prekladané hrádze sa rozdeľujú na nasledujúce typy: Prekladaná hrádza hrabľová Prekladaná hrádza sklz Prekladaná hrádza vzopnutá Prekladaná hrádza priechodová Prekladaná hrádza fašinová Prekladaná hrádza bobria
10 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Ukážky návrhov riešenia jednotlivých typov hrádzok :.
11 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
12 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
13 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
14 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Ukážky návrhov kamenných hrádzok dolín
V lokalitách vyššej nadmorskej výšky katastra mesta a teda voľnej krajiny, kde je prebytok miestneho kameňa, sú vhodné kamenné vyskladané hrádze do výšky maximálne 1 metra. Nižšie úseky, hrádze - do výšky 1,5 metra budú osadené na konci údolia. V prípade použitia miestneho kameňa s frakciou od 5 – do 30 cm, sa navrhuje zarovnať hrádzu drevenými trámami tak, aby došlo k previazaniu dreva s kameňom.
Gabiónové hrádzky Na jednotlivých úsekoch sa budú striedať kamenné sypané hrádze a gabióny. Gabióny sa použijú ako posledná hrádzka max. do výšky 1,5 m.
15 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Vrstevnicové prerušované zasiakávacie pásy predstavujú terénnu úpravu plôch pôd TTP s parametrami: - vzdialenosť vzájomného odstupu – 50m - hĺbka založenia -max.1m - šírka s násypom (b) = max.2,5m - max.dĺžka pásu –do 20m
V zmysle Európskej poľnohospodárskej politiky je potrebné vynechať z poľnohospodárskej krajiny minimálne 5% plochy na mimoprodukčné funkcie poľnohospodárskej krajiny. Návrhom posudzovaných opatrení sa účinne prispeje k diverzifikácii PPF v prospech biodiverzity, t .j. podpory výskytu zástupcov avifauny, resp. aj iných zástupcov druhov živočíchov.
Ukážka modifikovaných vrstevnicových prerušovaných zasiakavacích pásov v reze a vizalizácia v krajine:
Priečny rez vrstevnicových zasiakavacích pásov prerušovaný každých 20 metrov
0,6 m max 1,0 m 1,0 max 0,6 m
1 m 1 20 m 1 m 1
20 m m 1 20 m 5 m 5
16 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
50 m
20 m
50 m
Celkovo bude na trvalých trávnych porastoch zrealizovaných : - 45 203m nových zasiakavacích pásov s možnosťou tvarovania viacstupňových a jednostupňových záhonov, - 31 930 m obnovených pôvodne zaniknutých medzí Pri týchto plochách sa počíta aj s výsadbou celkom 6 386 ks drevín stromov a kríkov autochtónneho pôvodu, s prestupom napr. ovocných drevín (slivka, orech vlašský, čerešňa a jarabina)pre účel podpory včelstiev hlavne v nižších pozíciách a aj pre účel obnovy funkčnosti pôd proti veternej a vodnej erózii tzv. „medze na PPF“. Tieto sú predstavované novou výsadbou a/alebo dosadbou autochtónnych drevín a krov s parametrami: - vzdialenosť drevín (a) -50m - šírka výsadba 2,5m - rozpon výsadby – min. 5m
Odrážky a zasakávacie pásy na lesných a poľných komunikáciách s parametrami: - vzdialenosť odstupu– min .40m - hĺbka založenia – do 0,2m
17 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
- zasakávací pás- objem do 5m3/ks
Obr.2 :Schematické znázornenie odrážky zhotovenej vytvorením žliabku do dreva a osadenej v telese účelových komunikácií
Na existujúcich komunikáciách (účelových a poľných) sa predpokladá vybudovanie celkovo 8 481 ks odrážok so zasiakavacími pásmi doplnenými o vyvýšené záhony. Odrážky budú na účelových komunikáciách umiestnené tak, aby ku každej odrážke bola zrealizovaná tzv. vodozádržná zasiakavacia jama s objemom 5 m3. Odrážky sa budú vyhotovovať z rôznych materiálov, najmä dreva, poprípade aj z kovu, v závislosti od miesta použitia tak, aby nepôsobili neprimerane ku krajine. To znamená že pri účelových komunikáciách priľahlých k pôdam LPF bude použité hlavne materiál kameň/drevo, na poľných komunikáciách extravilánu, ktoré slúžia na prístup obyvateľstva k nehnuteľnostiam extravilánu -bude použitý kameň/ kov/kameň, alebo iný trvácny materiál.
Vsakovacie ryhy na spevnených poľných komunikáciách nadväzujúce na cestné „odrážky“ s parametrami: - objem– 0,5m3/bm jednostranne pri šírke komunikácie 5m - objem -0,5m3 -1m3/bm obojstranne pri šírke komunikácie 6 a viac metrov - objem – 1m3/bm pri jednostranne spádovanej ceste
18 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
obr.3: Ukážky „vsakovacej ryhy“ v kombinácii s realizovanou odrážkou
Mikropovodie č. 4
Suché nádrže - „refúgiá“ vo voľnej krajine na pôdach PPF podľa konfigurácie terénu a donorované len zrážkovou vodou natekajúcou z územia s parametrami: - objem – max. do 400m3/1 ks - hĺbka – do 1,5m - výška hrádze -max. do 3m - sklon svahov hrádze -1,5: 1,0 ,ss výsadbou drevín na vzdušnej strane - počet – 150 ks - celkový vodozádržný objem v katastri - 600 tis.m3
V každom z 30-tich mikropovodí sa navrhuje vybudovať plochy s hladinou vo výške 1,5 – max. do 2m, ako súčasť preventívnej protipovodňovej ochrany mesta. Protipovodňový ochranný priestor realizovaný prostredníctvom týchto refúgií sa navrhuje na úrovni objemu 600 tisíc m3 na celý kataster. Celkovo by malo vzniknúť 150 ks s priemerným vodozádržnym objemom ks/ 4 000 m3/, ktoré budú zásobované len pritekajúcou dažďovou vodou z terénu. Táto pozdržaná voda bude postupne uvoľňovaná z dôvodu, že dno týchto refúgií nebude izolované, takže zadržaná voda bude postupne vsakovaná a/alebo pomaly odparovaná. Technicky sú riešené tak, aby bolo možné prevádzkovať hladinový režim v prospech možného zvýšenia kapacity protipovodňovej ochrany pre extrémnejšie povodňové stavy ako je prepočet na prívalové dažde Q100. Tiež pre tieto nádrže bude výhodné
19 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zvyšovať hladiny na vyššie vodné stavy z hľadiska potrieb pre iné polyfunkčné využívanie tak, aby tieto lokality bolo možné potencionálne využívať napr. aj pre aktuálnu protipožiarnu ochranu územia a/alebo s vytvorenie lokálnych tzv. oddychových zón. Je predpoklad, že časom sa v týchto lokalitách bude postupne vytvárať naväzujúce polyfunkčné využitie, čo zatraktívni prostredie (napr. väzba na cyklotrasy, lokality oddychu a relaxu verejnosti a pod.).
Parametre suchých nádrží s občasnou zavodnenosťou, závislou od pomeru zrážok vodných nádrží a ktoré budú významným doplnkom k diverzifikácii štruktúry krajiny a posilnenia atraktívnosti a ekologickej hodnoty prostredia: - objem – max. do 300m3 - výška premenlivej hladiny – od 0,0 – do 2,5m max. - priepustné dno - počet 241
Obr.4: Ukážka typu suchej nádrže:
Refúgiá sa budú realizovať s maximálnou hĺbkou do dvoch metrov, s vodozadržným objemom 300 m3 na 1ks .Celkovo bude vybudovaných 241 kusov. Predpokladá sa že aj z týchto lokalít sa postupne vytvoria ekosystémy tzv. min izón, ktoré sa stanú nielen súčasťou komplexnej preventívnej ochrany pred povodňami, ale budú významným ekostabilizačným prvkom leso - poľnohospodárskej krajiny, s významným prínosom pre rozvoj biodiverzity a tiež súčasťou ekostabilizačných, mimoprodukčných funkcií poľnohospodárskej krajiny.
Obr.5: Príklady a riešenia vodných refúgií /zasiakavacích jám:
20 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
21 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Dažďové záhrady na plochách urbanizovaného priestor intravilánu mesta -parametre: - rozpon – 1 ks na 100m2 spevnenej plochy/alebo sídliskovej medziblokovej plochy - objem – do 25m3 - donor vody – len dažďová voda - Počet/výmera - 312 210m2
Obr.6: Ukážka/vzor dažďových záhrad v zastavanom území mesta
Sumár celkového množstva opatrení v katastri mesta podľa jednotlivých typov je nasledovný :
Množstvo Typy opatrení opatrení Rozmer Odrážky na cestách a zasiakavacie jamy s vyvýšenými záhonmi 8 481 ks Hrádzky 3 065 ks Vrstevnicové zasiakavacie pásy 45 203 m´ Obnova medzí so stromoradím 31 930 m´ Vodné refúgiá 241 ks Suché nádrže 101 ks Dažďové záhrady intravilánu 312 210 m2 Prebudovanie mostov a MK v intraviláne 2+1 ks
Technické opatrenia – v posudzovanom zámere sú predstavované prebudovaním 2 ks existujúcich mostov na vodných tokov ul. Budovateľská a Vrbová v k.ú. mesta Brezno podľa technickej dokumentácie schválenej a povolenej stavebným úradom. Prebudovanie má za účel dosiahnutia priepustnosti vodného toku min. na Q100 z dôvodu, že mesto Brezno má určenú povinnosť ich prebudovania zo strany štátnej vodnej správy = t.j. odstránenie bariérovej príčiny vzniku lokálnych povodní.
22 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
II.9. Zdôvodnenie potreby navrhovaných činností zámeru v katastri mesta (pozitíva a negatíva)
Vzhľadom na celkovú výmeru katastra mesta Brezno je preukazné že stav podhorskej krajiny a v nej prebiehajúci kolorit obehu vôd a režim odtoku povrchových zrážkových vôd z výmery 77% plochy územia katastra mesta (sumár plôch PPF a LPF) priamo ovplyvňuje zbytkovú časť výmery katastra (33%)). Táto plocha je predstavovaná a saturuje de facto celý sídelný útvar ako pobytové miesto bývania obyvateľov a existujúcu infraštruktúru sídelného útvaru.
Pozitíva navrhovaných činností zámeru: Elimináciou prudkosti odtoku zrážkových vôd z voľného terénu sa v čase(t) dosiahne spomalenie odtoku zrážkovej-dažďovej vody, čím sa vlastne priamo eliminuje nielen riziko ale aj samotný vznik lokálnych povodní. Za ďaľšie významné pozitívum je možné považovať: - podporu biodiverzity v krajine ( cez elimináciu monotónnosti plôch PPF) - podporu atraktivity územia - zavedenie systému trvalej udržateľnosti krajiny a jej ekologickej rovnováhy - zmierenie dopadov klímy (eliminuje sa vysušovanie krajiny a zlepšuje sa mikroklíma lokalít ) - eliminácia vysušených plôch ako možné plochy vznikov požiarov v krajine - zvýšenie retenčnej schopnosti krajiny (LPF+ PPF), - prirodzené spomaľovanie odtoku prudkých zrážkových vôd, - vyrovnávanie dopadov extrému prebytku vody pri lokálnych búrkových prietržiach - vyrovnávanie nedostatku vody v krajine pri absencii rozloženosti a pravidelnosti zrážok - eliminovanie prašnosti voľného ovzdušia a ovzdušia priamo naväzujúceho na plochy a objekty bývania - vznik možných nových pracovných miest - podpora ekonomického potenciálu krajiny katastra vo väzbe na podporu rozvoja cestovného ruchu
Negatíva navrhovaných činností: Negatíva navrhovaných činností, okrem odhadovaných krátkodobých vplyvov stavebných prác, sa nepredpokladajú.
Určenie východiskové stavu -výpočet povrchového odtoku územia Pre zhodnotenie max. eliminácie terajších dopadov zmeny klímy prispievajúcich a /alebo spôsobujúcich vznik lokálnych povodní a pre zhodnotenie budúceho potenciálu a nastavenia retenčnej schopnosti území jednotlivých mikropovodí katastra mesta Brezno, pre účel zvýšenia biodiverzity a atraktivity územia, sa vybrala metodika, ktorá zadefinovala vodnú bilanciu území na jednotlivých typoch odtokových plôch „určených mikropovodí“, s prepočtom na možnosť extrémnej prívalovej zrážky na úrovni100mm.
23 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Metóda CN kriviek umožňuje a určila základné odtokové charakteristiky mikropovodí prostredníctvom empirického vzorca a to:
1000 A 25,4 10 (mm) CN
2 (H Z 0,2 A) H O, p (mm) H Z 0,8 A
. 3 OO.p =HO.p Sp (m ) kde: A - potenciálna retencia riešenej plochy [mm], HO.p - výška povrchového odtoku z riešenej plochy, vyvolaná uvažovaným dažďom [mm], HZ - výška extrémneho dažďa [mm], CN - hodnota krivky riešenej plochy, OO.p - objem povrchového odtoku z riešenej plochy, spôsobený extrémnym dažďom [m3], Sp - plocha skúmaného územia [m2].
Analýzou prirodzených charakteristík krajiny, stavu vegetácie, jej stupńa poškodenia a typov využívania pozemkov (tab. výmer pozemkov), sa pre extrémnu prívalovú zrážku 100 mm, určil výsledný objem možnej odtekajúcej dažďovej vody, ktorá v jednotlivých častiach katastra má za následok vznik negatívneho dopadu zmeny klímy a to vznik lokálnej povodne, alebo bahnotokov so všetkými negatívnymi dôsledkami na krajinu a zdravie obyvateľstva.
Negatíva terajšieho stavu krajiny katastra: Súčasný stav krajiny katastra mesta, pri skutočnosti prudkých prívalových dažďov, de facto predstavuje negatíva v oblasti: - stagnácia až regres diverzifikácie krajiny, - stagnácie a absencie prevencie pred povodňami a bahnotokmi - stagnácia až absencie prevencie pred požiarmi v krajine - znižovanie atraktivity krajiny katastra ako celku - absencia rozvoja tzv .“pridanej hodnoty územia“ - monotónnosť krajiny bez tvorby dynamických zón podporujúcich mikroklímu lokality
24 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Celkový sumárny prepočet objemu odtoku zrážkovej vody z plochy územia katastra ,podľa štruktúry plôch, v podiele jednotlivých mikropovodí formujúcich a prispievajúcich ku vzniku lokálnych povodní je dokladovaný v tabuľke č.1 takto:
Tab.č1.: Celkový objem odtekajúcej vody z mikropovodí katastra mesta Brezno: Objem Podiel z objemu Druh pozemku Výmera m2 odtoku m3 Podiel z plochy odtoku m2 m3 % % OP 12 120 093 317 202 13,82 33,1 Lesy 43 882 558 190 545 50,04 13,8 TTP 24 124 186 229 386 27,51 20,6 ZP 2 891 691 237 810 3,30 13,9 Cesty 2 202 615 171 014 2,51 13,0 Ostatné plochy 2 470 874 84 845 2,82 5,6 Vodné plochy 6 533 653 0,01 0,0 SPOLU 87 698 550 1 231 457 100,00 100
Z uvedeného údaju tabuľky je viac ako zrejmé, že pri veľmi rýchlom a nekontrolovanom odtoku celkom 1 231 453 m3 dažďovej vody z územia má dominantný podiel na vznikoch lokálnych povodní, s následkom zaplavovania intravilánu aj slabá retenčná schopnosť pôd PPF a LPF a prudkosti odtoku zrážkových vôd cez plochy existujúcich účelových komunikácií a cez terén svahov s navádzaním a smerovaním odtekajúcej vody na územia s obytnou funkciou. Existujúce účelové komunikácie (na LPF) a poľné komunikácie v terajšom stave vytárajú tzv. územný koridor/kanál podporujúci rýchly odtok zrážkovej vody a jej kumuláciu v nižších územiach s následkom poškodzovania majetku obcí a/alebo občanov. Celkové zhodnotenie reálneho podielu na vzniku povodní uvádza údaj tab. č. 2. Červené rámčeky tabuľky sú označené mikropovodia, ktoré sa podieľajú na tvorbe možnej povodňovej vlny najvýraznejšie. Žltým rámčekom tabuľky sú uvádzané mikropovodia s podielom nad 2%, čo môže znamenať, že ich potenciál sa bude zvyšovať pri absencii navrhovaných činností zámeru. Pri zhodnotení situovania plôch mikropovodia sa konštatuje že tieto de facto priamo naväzujú na sídelný útvar. Tabuľkou uvádzané prepočty sú potvrdzované aj skutočnosťou vznikov povodní v meste Brezno roku 2011, 2012, 2013,2014 (vyhlasovaný stupeň PA II a III. stupňa) čo je jav opakujúci sa už takmer každoročne v závislosti od výskytu dažďových zrážok ako stavu viz major.
25 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Tab.č 2: Prehľad podielu jednotlivých mikropovodí na tvorbe lokálnych povodní Podiel Objem na Objem Podiel na Mikropov. Výmera odtoku povodni Mikropov. Výmera odtoku povodni číslo m2 m3 % číslo m2 m3 % 1 375 700 8 855,05 0,43 16 788 100 14 418,53 1,17 2 1 312 100 2 0279,4 1,65 17 817 400 13 581,19 1,10 3 1 193 200 41 284,23 3,35 18 2 966 200 28 448,32 2,31 162 4 6 040 400 155,57 13,17 19 776 900 14 243,57 1,16 119 5 6 463 800 959,82 9,74 20 1 633 500 33 912,86 2,75 195 6 10 706 702 487,35 15,87 21 401 900 20 542,51 1,67 7 1 644 121 39 131,72 3,18 22 2 501 700 29 013,51 2,36 8 1 942 100 20 497,83 1,66 23 726 300 10 706,98 0,87 9 7 058 600 51 524,24 4,18 24 731 600 4 043,41 0,33 10 4 321 800 51 228,78 4,16 25 8 602 700 76 375,29 6,2 11 2 180 100 39 680,78 3,22 26 4 753 200 37 028,86 3,00 12 1 332 900 16 647,26 1,35 27 6 414 900 57 253,70 4,65 13 887 800 17 838,54 1,45 28 1 604 600 11 397,14 0,93 14 1 083 700 18 767,55 1,52 29 1 201 900 6 377,93 0,52 15 649 700 13 977,76 1,14 30 6 690 600 60 297,80 4,90
II.10 Celkové náklady projektu IPPO
Celkové náklady na realizáciu navrhovaných opatrení projektu IPPO v katastri mesta Brezno sú vyčíslené na 14 748 462,25 eur bez DPH.
V tabuľke č.3 uvádzame sumárny odhad rozpočtu nákladov podľa typu opatrení. Z neho vyplýva, že pomer mäkkých revitalizačných a tvrdých vodohospodárskych opatrení je 48:47:5, to znamená, že z investície ide na revitalizačné opatrenia 48 %, (biotechnické opatrenia), na riešenia predstavované technickými opatreniami 47 % (infraštruktúra-mosty a revitalizácia Poľnej ulice 5%). V rozdelení lokalít najväčší podiel opatrení majú revitalizačné opatrenia v intraviláne (budovanie dažďových záhrad a inej zelenej infraštruktúry). Podrobnejší položkovitý rozpočet pre jednotlivé mikropovodia bude uvádzaný v projekte stupňa DSP a DRS.
Tab. č. 3: Náklady pre IPPO Brezno podľa druhu pozemkov:
IPPO mesta Brezno Rozpočet pre typy Podiel Celkový rozpočet opatrení investic. Druh pozemku Typy opatrení cena v € bez DPH v % Zastavané plochy Dažďové záhrady 4 239 811,80 28,75 Cesty Odrážky na cestách a zasak. jamy 1 242 259,96 8,42
26 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Trvalé trávne porasty Vrstevnicové zasiakavacie pásy 166 347,04 1,13 Orná pôda Obnova medzí so stromoradím 282 899,8 1,92 Ostatné plochy Hrádzky 120 462,68 0,82 Lesy Hrádzky 297 204,87 2,02 Malé nádrže -refúgiá 6 896 754,00 46,76 Vodné jamy 781 661,81 5,30 Mosty ul. Budovateľská a ul.Vrbová 622 395,33 4,22 Revitalizácia Poľnej ul. 98 664,96 0,67 Celkový rozpočet 14 748 462,25 100,00
II.11 Dotknutá obec Priamo dotknutou obcou je mesto Brezno.
II.12 Dotknutý samosprávny kraj Dotknutý samosprávny kraj je Banskobystrický kraj, ktorého okres Brezno a mesto Brezno je územnou súčasťou.
II.13 Dotknuté orgány Dotknutým orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, alebo vyjadrenie, vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňujú povolenie činnosti. V tejto súvislosti je to: Okresný úrad v Brezne, ako orgán štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia v zmysle zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov- príslušné odbory z hľadiska vecných vyjadrení sa a súhlasov ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd, ochrany lesného a pozemkového fondu, civilnej ochrany a krízového riadenia Mesto Brezno ako orgán miestnej štátnej správy pre miestne komunikácie a orgán územného plánu, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, Brezno
II.14 Povoľujúci orgán Povoľujúcim orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je obec ako orgán štátnej správy vecne príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa pripravovaná stavba môže realizovať iba podľa povolenia stavebného úradu na základe predchádzajúcich súhlasných stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy.. Stavebným úradom podľa zákona č. 103/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. (117, ods. 1) je pre mesto Brezno obec Valaská..
27 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
II.15 Rezortný orgán Rezortným orgánom je v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. ústredný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí navrhovaná činnosť. V zmysle prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je rezortným orgánom: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
II.16 Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Prvotným legislatívnym povolením, ktoré bude potrebné pre realizáciu predkladaného zámeru je územné rozhodnutie /rozhodnutie o využití územia s povolením terénnych úprav (biotechnické opatrenia) v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Následne sa stavby podľa stavebného zákona budú uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. Realizácia výsadby remízok drevín a krov na pôdach PPF podlieha súhlasnému stanovisku orgánu ochrany prírody a krajiny a orgánu ochrany PPF vo fáze územného konania.
II.17 Vyjadrenie o vplyvoch zámeru presahujúcich štátne hranice V priebehu výstavby a po zrealizovaní navrhovanej činnosti sa vplyvy zámeru na životné prostredie presahujúce štátne hranice SR nepredpokladajú.
III Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia
Problematika zmeny klímy už v súčasnosti nie je vnímaná len ako možná budúca hrozba, ale je považovaná za jeden z najväčších environmentálnych problémov dnešnej doby. Zmena klímy môže ľudské zdravie ovplyvňovať priamo, a to zmenenými poveternostnými podmienkami (napríklad kolapsy počas horúčav, úrazy a úmrtia počas zaplav). Taktiež môže vplývať nepriamo, výskytom nových druhov chorôb, zmenou peľových alergénov, zmenami v kvalite a množstve potravy a vody, v kvalite ovzdušia, stave ekosystémov, zmenami v poľnohospodárstve a chove, v životných podmienkach a osídľovaní. Napriek poklesu emisií skleníkových plynov aj v SR sú pozorované zmeny ako je nárast priemernej ročnej teploty, pokles úhrnu ročných zrážok, pokles
28 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vlhkosti pôdy a výskyt mimoriadnych meteorologických javov – suchá a povodne. Na riešenie týchto problémov EÚ i jednotlivé krajiny prijali stratégie v oblasti adaptácie na zmenu klímy. SR tak urobila v marci 2014, kedy predmetná stratégia bola prijatá uznesením vlády SR č. 148/2014. Širšie dotknuté územie predstavuje územie katastra mesta Brezno s jeho geografickými väzbami na územia susediacich obcí. Celkový stav životného prostredia je priamo úmerný prírodným danostiam a súčasnému stavu. Katastrálne územie mesta Brezno s výmerou 12 946 ha je situované do podhorského prostredia nízkotatranskej ďumbierskej časti horstva Nízke Tatry, s priemernou nadmorskou výškou 489 m n.m., s prevládaním západného prúdenia vzduchu. Priemerná ročná teplota je 6,6 C, priemerné ročné množstvo úhrnu zrážok je 700- 750mm. Z celkovej výmery katastrálneho územia tvorí lesný pôdny fond 38%. V katastri mesta sa nachádzajú časti veľkoplošne vodohospodársky chránených území (CHVO Nízke Tatry východ). V katastri mesta sa nachádzajú časti územia NATURA 2000. Objekty bývania( t. j. zastavané územie -intravilán) sú v objeme nad 85% vybavené verejnou infraštruktúrou zásobovania NN, plynom, pitnou vodou a kanalizáciami. Prierezový zdroj informácií o stave životného prostredia v SR predstavuje Environmentálna regionalizácia Slovenskej republiky ako jedna z foriem hodnotenia stavu životného prostredia krajiny. Environmentálnu regionalizáciu možno charakterizovať ako jednu z podmienok zlepšovania informovanosti verejnosti o environmentálnej situácii v SR a ako súčasť snáh o tvorbu ucelených informačných systémov environmentalistiky. V procese environmentálnej regionalizácie sa v rámci uceleného súboru vybraných environmentálnych charakteristík podľa zvolených kritérií a postupov hodnotí životné prostredie a vplyvy naň, vyčleňujú sa regióny s istou kvalitou alebo ohrozenosťou životného prostredia, a to formou analýz za jednotlivé zložky (i rizikové faktory) životného prostredia a čiastkových syntéz v rámci zložiek životného prostredia i formou medzi zložkových syntéz. Výstupy z environmentálnej regionalizácie sú určené odborníkom ako aj širokej verejnosti a sú aktualizované a prezentované každoročne v Správach o stave životného prostredia Slovenskej republiky. Environmentálna regionalizácia predstavuje súbory analytických máp za zložky životného prostredia a rizikové faktory −ovzdušie, voda, horninové prostredie, pôda, biota a krajina a odpady. Záverečná časť prierezovo hodnotí stav životného prostredia na Slovensku, v rámci ktorého dochádza k vymedzeniu akostne odstupňovaných regiónov environmentálnej kvality od prostredia vysokej kvality až po silne narušené prostredie v zaťažených oblastiach SR. Podľa environmentálnej regionalizácie Slovenska je urbanizovaná časť Brezna klasifikovaná ako vyhovujúce prostredie, zostávajúce územie katastra mesta Brezna predstavuje prostredie vysokej kvality.
29 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
III.1 Charakteristika prírodného prostredia
Prírodné prostredie je z hľadiska geomorfológie a štruktúry krajiny tvorené:
a) urbanizovaná krajinou- ako územie predstavované samotným mestským prostredím s bytovými domami, objektami občianskej a administratívnej vybavenosti, vnútromestskými komunikáciami, infraštruktúrou inžinierskych sietí. Neodmysliteľnou podmienkou prostredia bývania tak predstavuje podiel výmery zastavanej plochy k výmere zelene napr. na sídliskách a iných sídelných tvaroch.
b) poľnohospodárska krajina- ako územie saturujúce činnosť poľnohospodárskych aktivít chovu hospodárskych zvierat (pastevná činnosť) a výroby objemových krmív
c) lesná krajina- ako územie výmer lesného pôdneho fondu a činností lesohospodárskych subjektov
Dominantnú časť štruktúry krajiny katastra mesta tvorí LPF (50% výmery) a PPF(27% výmery) v zastúpení najmä TTP. Podrobnejšie rozdelenie uvádza graf č.1
30 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Graf č. 1: Krajinná štruktúra územia katastra mesta Brezno
Za najvýznamnejšie faktory, ktoré podmieňujú estetický ráz krajiny môžeme považovať osídlenie (druh, dobu a hustotu), spôsob využitia územia, zastúpenie prírodných prvkov, hlavne lesných a NSKV, komunikácie, energovody a pod. V zásade možno konštatovať, že uvedené aktivity so zvyšujúcou sa intenzitou využitia krajiny znižujú estetické pôsobenie krajiny na človeka. Za pozitívne nosné prvky scenérie krajiny v dotknutom území možno považovať v prvom rade všetky typy vyskytujúcich sa lesov, plochy ornej pôdy, lúk a remízok na PPF, vodné toky s brehovými porastami a pod. Negatívnymi prvkami scenérie sú mestské osídlenia tvorené súvislou plochou zastavaných území, priemyselné areály, technické prvky a iné javy a prvky, ktoré negatívne ovplyvňujú celkovú scenériu krajiny. Hodnotené územie a jeho širšie okolie je teda charakteristické aj kultúrnou krajinou so zastúpením urbanizovaných a poľnohospodárskych prvkov a aj prírodnými územiami.
V sledovanom území katastra mesta sú vyčlenené nasledovné štruktúrne prvky: - urbánny komplex zahrňujúci: - obytné a obslužné prvky, priemyselné, dopravné a skladové priestory a športovo- rekreačné prvky – tento komplex zahrňuje vlastné mestské sídlo Brezno vrátane obchodných centier, priemyselno-skladových areálov a ich infraštruktúry; - komunikačný a produktovodný komplex – predstavuje líniové dopravné prvky ako cesty I., II. a III. triedy, miestne komunikácie, železničná trať a produktovody (plynovod, elektrické vedenia, vodovod);
- poľnohospodársky komplex – oráčinové prvky, úhory, prvky trvalých trávnych porastov-tvorí ho orná pôda v území vo veľko blokovej štruktúre, záhumienky
31 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a menšie polia, opustená orná pôda a úhory, trvalé trávne porasty rôzneho charakteru - menšie sady – mestské ,parky, pridomové záhrady a pod.; - vodné prvky – vodné toky s prirodzeným korytom, vodné toky s upraveným korytom, - občasné vodné toky, - menšie odvodňovacie kanály, skanalizované toky a malé vodné plochy a mokrade – všetky toky a plochy sú značne atakované ľudskou činnosťou a kvalita vody v nich je podmienená charakterom využitia okolia tokov, vplyvmi vyplývajúcimi z priemyslu a celkovej situácii v území;
- vegetačné štruktúrne prvky – lesné spoločenstvá, brehové porasty, kroviny, menšie plošné a líniové porasty drevín, pobrežné bylinné spoločenstvá, pobrežné drevinné medzernaté spoločenstvá, lúky a pasienky, trávne mokraďné spoločenstvá, ruderálne spoločenstvá. Z hľadiska fyziognómie rozlišujeme vegetáciu urbárnej štruktúry (parková mestská a vidiecka vegetácia, sprievodná vegetácia a pod.), odprírodnenú poľnohospodársku štruktúru (veľkoplošné oráčiny, záhumienky, záhradky), poloprirodzenú rekreačnú štruktúru (vegetácia sídla, záhradkárske osady a i.), prirodzenú krajinnoekologickú štruktúru (vodné toky a plochy, brehové porasty, trvalé trávne porasty prirodzeného charakteru) a prírodnú štruktúru (porasty lesného charakteru). Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry ide v priamo dotknutom území o: - človekom pozmenenú krajinu s vysokým podielom poľnohospodársky využívanej krajiny, zastavaných území, priemyselných a obslužných areálov, doplnenú o dopravné štruktúry(intravilán a PPF pôdy). -hodnotné územia saturovaných v NATURA 2000 so spektrom fyto a zoo predstaviteľov uvádzaných v časti ochrana prírody(LPF pôdy).
Limitujúcim faktorom činností v území poľnohospodárskej (LPF) a lesnej krajiny (PPF) v katastri mesta Brezno, je požiadavka trvalo udržateľného rozvoja a biodiverzity v zmysle legislatívy Natura 2000 z dôvodu, že územia Natura 2000, v časti svojich veľkoplošne chránených území, zasahujú do najvyššie položených častí katastra mesta Brezno(severná časť katastra). Základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000 sú dve právne normy EÚ:
smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (známa tiež ako smernica o vtákoch - Birds Directive); smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch - Habitats Directive).
32 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Sústavu NATURA 2000, ako integrovaného systému európskej siete chránených území, tvoria teda 2 typy veľkoplošných území:
osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) - vyhlasované na základe smernice o vtákoch - v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia; osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - vyhlasované na základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskeho významu - pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území.
III.1.1 Geologické a geomorfologické podmienky
V zmysle geomorfologického členenia (Mazúr, E., Lukniš, M., in Atlas krajiny SR, 2002) sa záujmové územie nachádza v sústave Alpsko-himalájskej, podsústave Karpaty, provincii Západné Karpaty, subprovincii Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Fatransko-tatranskej, celku Horehronské Podolie a v podcelku Breznianska kotlina. Záujmové územie a jeho okolie v rámci mesta Brezno patrí smerom na sever a juh do celku Horehronské Podolie a podcelku Breznianska kotlina. Horehronské Podolie sa ťahá po oboch brehoch rieky Hron a tvorí pruh od obce Lučatín smerom na východ až po prameň rieky Hron v blízkosti obce Švermovo (pruh je široký cca 1 km a pri prameni Hrona až 10 km). Južne od Horehronského Podolia sú Veporské vrchy (Balocké vrchy) a na severe Horehronské Podolie nadväzuje na pohorie Nízke Tatry (Ďumbierske Tatry) a Kráľovohoľské Tatry. Prehľad geomorfologických jednotiek je nasledujúci: Alpsko-himalájska sústava Západné Karpaty (provincia) Vnútorné Západné Karpaty (subprovincia) Fatransko - Tatranská (oblasť) Horehronské podolie (celok) Breznianska kotlina (podcelok)
Záujmové územie podľa základného geomorfologického rozdelenia patrí do Vrásovo- blokovej fatransko-tatranskej morfoštruktúry s negatívnymi morfoštruktúrami, medzi ktoré patria priekopové prepadliny a morfoštruktúrne depresie kotlín. Podľa základných typov eróznodenudačného reliéfu sa územie mesta Brezno nachádza v reliéfe kotlinových pahorkatín a severná časť širšieho územia zasahuje do reliéfu pedimentových podvrchovín a pahorkatín. Vybranými tvarmi reliéfu je samotná dolina toku rieky Hron s nivou, zo západu a východu mesta Brezno prielomová nekaňonovitá dolina Hrona, na juhu mesta Brezno proluviálne kužele nerozlíšené, zosuvné územia a juhovýchodne riečne terasy stredné.
33 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Terasy Hrona neboli doteraz dostatočne preskúmané. Na hornom toku Hrona sa uvádza päť terasových stupňov, a to vo výške 5-10 m, 16-20 m, 28-32 m, 50-60 m a 90-100 m nad hladinou Hrona. Hron má slabo rozvinutý bazén. Iba krátke, viac- menej rovnobežné a na smer dolinovej osi prevažne kolmé prítoky režú úbočia pohorí na paralelné rázsochy. Po Banskú Bystricu tečie Hron po dĺžke popaleogénneho megasynklinálneho koryta medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským Rudohorím. Staršie štruktúrne línie reže pod ostrým uhlom. Tieto štruktúry a zlomy, podľa ktorých sa v neogéne prepadla naprieč Breznianska kotlina, spôsobili, že sa v priestore na východ od Poľany a v samej kotline vyvinula pravouhlá textúra riečnej siete tvoriacu hydrickú sieť rieky Hron. V Breznianskej kotline sa dobre zachovali terasy rieky a to po oboch jej stranách.
Geologická charakteristika Územie mesta Brezno a jeho širšie okolie po geologickej stránke patrí do Breznianskej kotliny, ktoré územne vnútorne spadá medzi panvami situovanými pozdĺž vnútornej strany Bradlového pásma a Budatínskou panvou, respektíve na nej naloženými panvami Fiľakovsko-Pétervásárskou a Novohradskou. V zmysle inžiniersko-geologickej rajonizácie Slovenska patrí posudzované územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, ktorý je budovaný horninami flyšovej formácie, ktorá je petrograficky tvorená pieskovcami a ílovcami s rôznym stupňom zvetrávania a tektonického porušenia. Zóna zvetrávania má premenlivú mocnosť. Breznianska kotlina patrí medzi staršie medzihorské depresie, vzniknutej vplyvom šikmej konvergencie vo vonkajších Karpatoch, ktorá vyvolala strižné napätie na okraji nasúvanej dosky tzv. roztváraním „pult-apart“ dynamikou. V Breznianskej kotline sú zastúpené geologické útvary: staršie paleozoikum, stredný paleogén – eocén, neogén a kvartér. Staršie paleozoikum je reprezentované oválnym telesom biotitického granodioritu, ktoré sa nachádza severovýchodne od stredu mesta Brezna. Na prevažnej ploche mesta (okrem úplne východnej časti mesta) sa vyskytujú svory a ruly. Stredný paleogén až eocén je zastúpený flyšom v podobe hutnianského a zubereckého súvrstvia, nachádzajúce sa na východnej a úplne južnej časti Brezna. Vytvárajú dlhé oválne teleso (dĺžka cca 13 km a maximálna šírka 5,5 km), ktoré sa ťahá údolím Rohozná, cez obce Michalová a Pohronská Polhora. Druhé, Hutnianske súvrstvie charakterizuje striedanie sa tenkých lavíc pieskovcov, ílovcova siltovcov. V tomto súvrství majú prevahu ílovce a siltovce nad pieskovcami. Mocnosť súvrstvia je niekoľko desiatok metrov. Ďaľšie - Zuberecké súvrstvie je reprezentované striedaním sa hrubších lavíc pieskovcov a ílovcov. Prevaha pieskovcov a ílovcov je v rámci tohto súvrstvia rôzna. Mocnosť súvrstvia je od niekoľko stoviek metrov až po 1200 m. Neogénne sedimenty sa vyskytujú v podobe malých oválnych teliesok východne od Brezna a sú tvorené vajkovskými zlepencami a brekciami veku eger – egenburg (mocnosť súvrstviado 250 m) a detritickými sedimentami (vek dák – roman). Sedimenty kvartéru sa nachádzajú v doline rieky Hron a v dolinách jeho prítokov.
34 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Reprezentujú ich fluviálne a proluviálne terasové sedimenty a náplavové kužele, ktoré sú tvorené hrubými štrkmi, miestami až balvanmi a pieskami, ktoré sú rôzne zahlinené a ďalej sú to náplavové hliny a íly rôzne piesčité. Mocnosť týchto kvartérnych sedimentov značne kolíše a dosahuje maximálne 10 m. Deluviálne sedimenty sa nachádzajú na svahoch údolia rieky Hron a jej prítokov a sú tvorené svahovými hlinami rôzne piesčitými, rôzne ílovitými, piesčitými a svahovými hlinito- kamenistými suťami a kamenisto-hlinitými suťami. Z tohto hľadiska širšie záujmové územie patrí najmä do rajóna údolných riečnych náplavov (F), ktorý na severe prechádza do náplavov terasových stupňov (T), až do rajóna deluviálnych sedimentov (D).
Seizmicita: Širšie záujmové územie patrí podľa STN 73 0036 do oblasti s intenzitou seizmického ohrozenia 6°podľa MSK-64, s pravdepodobnosťou vzniku zemetrasenia raz za 100 rokov. Vzhľadom na vyššie uvádzanú geologickú skladbu, územie nepatrí medzi oblasti náchylné na zosuvy. Pri prípadných hrubých terénnych prácach v záujmovom území je potrebné pamätať na možnosť vodnej erózie na otvorených častiach svahov a takéto svahové územia zabezpečiť. Územie samotného katastra mesta Brezno patrí do zdrojovej oblasti seizmického rizika č. 4 s hodnotou základného seizmického zrýchlenia ar = 0,3 m.s-2. V rámci Slovenska ide o stredné, resp. nižšie hodnoty seizmického ohrozenia.
Nerastné suroviny: V dotknutom území Breznianskej kotliny sa nenachádza žiadne aktívne ťažené ložisko rudných, nerudných surovín, ropy a plynu. Ložiská nachádzajúce sa v širšom okolí a ich ochranné pásma nie sú v strete s realizáciou uvedeného zámeru.
Klimatické pomery: Záujmové územie patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, okrsku mierne teplého s chladnou až studenou zimou. Podľa klimatogeografických typov patrí územie do typu kotlinovej klímy. Priemerná teplota v území dosahuje 7 ºC až 9 ºC. Priemerná júlová teplota dosahuje hodnoty okolo 18 ºC až 19 ºC, pričom priemerná teplota v januári dosahuje hodnoty - 3 ºC. Najchladnejším mesiacom za obdobie 2005 – 2009 bol v priemere január s priemernou mesačnou teplotou - 3,3 ºC, najteplejším mesiacom bol mesiac júl s priemernou mesačnou teplotou 18,7 ºC. Za päťročný časový rád najnižšia priemerná mesačná hodnota dosiahla – 8,3 ºC. V lete maximálna priemerná mesačná teplota vystúpila maximálne na +19,5 ºC. Priemerná mesačná teplota 8,2 ºC. Minimálna priemerná teplota bola v mesiaci január – 4,9 ºC a maximálna priemerná teplota bola v júli 19,2 ºC.
35 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
V priemere za rok spadne v oblasti Brezna 767 mm zrážok, pričom najvyššie priemerné úhrny zrážok sa vyskytujú v letných mesiacoch (jún až august). Podľa údajov SHMU zo stanice Brezno (č.stanice 11917) priemerný úhrn zrážok za obdobie 2005 – 2009 dosiahol v širšom území hodnotu 766,8 mm. Maximálna priemerná ročná hodnota bola v území 888,8 mm a minimálna 548,8 mm. Prevládajúce množstvo zrážok spadne v území v teplom polroku (IV-IX) 438,0 mm, v zimnom polroku (X-III) 328,8 mm. V roku 2009 bol najbohatší na zrážky mesiac jún s úhrnom 122,3 mm, najmenej zrážok pripadlo na mesiac apríl 12,0 mm. Priemerný ročný úhrn bol 764,7 mm. Pre lepší popis klímy v území variantov posudzovaného zámeru budú slúžiť vybrané klimatické údaje z meteorologickej stanice č. 11917 Brezno uvádzané v tabuľke č. 4
Tabuľka č. 4 : Prehľad vybraných klimatických parametrov na meteo. stanici Brezno klimatické parametre 11917 Priemerný počet letných dní v roku (Tmax ≥ 25,0 °C) 43 Priemerný počet mrazových dní v roku (Tmin < 0,0 °C) 150 Priemerný počet ľadových dní v roku (Tmax < 0,0 °C) 40 Priemerný ročný úhrn zrážok v mm 700 Priemerný počet dní v roku s úhrnom zrážok ≥ 1 mm 120 Priemerný počet dní v roku so súvislou snehovou pokrývkou 100 1cm a viac Počet jasných dní v roku 46,3 Počet zamračených dní v roku 126,8 Priemerná teplota vzduchu v januári (°C) -4 Priemerná teplota vzduchu v júli (°C) 16 Priemerná ročná teplota vzduchu (°C) 6,9 Zdroj: Ročenky poveternostných pozorovaní meteorologických staníc na území SR SHMÚ, Bratislava
Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou viac ako 5 cm dosiahol v záujmovom území (stanica Brezno) 21 dní a viac ako 10 cm sa vyskytlo 3 dni v roku. V širšej záujmovej oblasti určujúcim faktorom prevládajúcich vetrov sú orografické pomery územia. V záujmovom území prevažujú západo - severozápadné, severozápadné a západné vetry. Podľa meteo stanice Brezno najväčšiu početnosť výskytu majú vetry západosevero-západného smeru (8,4 %) a potom severozápadného (7,2 %) a západného (5,6 %)smeru. Najväčšiu rýchlosť má severozápadný a severo- severozápadný vietor (priemerná mesačná hodnota je 2,4 m.s-1).Prúdenie vzduchu v tejto lokalite patrí k najmenej stálym klimatickým prvkom. Región patrí k oblastiam s vysokým podielom bezveterných situácií. Maximálna priemerná mesačná rýchlosť vetra bola v roku 2009 v decembri (1,4 m.s- 1) a minimálna v mesiaci august (0,3 m.s-1). Maximálnu rýchlosť dosiahol vietor v smere severovýchodnom, juhovýchodnom a juho-juhovýchodnom o hodnote 3,0 m.s-1.
36 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Hydrologické pomery Po hydrologickej stránke patrí záujmové územie katastra mesto Brezno do povodia rieky Hron (1-4-23). Rieka Hron v údolnej nive Breznianskej kotliny preteká východo – západným smerom a tvorí hlavnú hydrologickú kostru územia. V katastri mesta priberá ľavo a pravostrane prítoky ako tok Rohozná, Brezniansky potok, Drábsko, Banisko .. Hron, ako hlavný tok širšieho záujmového územia, pramení v Horehronskom podolí, na styku s Nízkymi Tatrami a Spišsko-gemerským krasom, na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole (1 946,1 m n. m.) a juhozápadne od sedla Besník (994 m n. m.) v nadmorskej výške približne 980 m n. m. Najvyšším bodom povodia je vrchol Ďumbiera (2 043,4 m n. m.) horstva Nízkych Tatier. Hron má perovitú štruktúru riečnej siete. Typovo je Hron riekou stredohorskej oblasti, podľa režimu odtoku patrí k stredoeurópskemu (oderskému) typu riek. Má snehovo-dažďový režim odtoku, najvyššie priemerné mesačné prietoky dosahuje v mesiaci apríl, najnižšie v mesiacoch január a február. Hodnota špecifického odtoku dosahuje hodnotu 12,95 l.s-1 km2 a pomer medzi najvyšším a najnižším ročným prietokom je 1:138. siete a jeho povodie zaberá 11 % územia Slovenska. V území mesta Brezno dosahuje tok Hron dlhodobý prietok o hodnote 8 m3.s-1. Na toku Hron, na profile Brezno (rkm 223,30, plocha povodia 582,08 km2) priemerný ročný prietok dosiahol v roku 2008 hodnotu 7,118 m3.s-1, pričom minimálny prietok bol zaznamenaný o hodnote 3,153 m3.s-1 a maximálny prietok dosiahol 15,550 m3.s-1. Celkový maximálny prietok bol 59,29 m3.s-1 (dlhodobé maximum je 220,00 m3.s-1) a celkový minimálny 2,108 m3.s-1 (dlhodobé minimum je 1,200 m3.s-1).
Tab. č. 5 : Zoznam vodomerných staníc riešeného územia Tok Stanica Hydrologické číslo Riečny km Plocha povodia Nadmorská výška(m n. m.) Hron Brezno 1-4-23-01-076-01 223,30 582,08 490,91 Zdroj: Hydrologická ročenka – Povrchové vody, SHMÚ, 2013
Tab. č. 6 : Priemerné mesačne a extrémne prietoky (m3.s-1) Stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Tok: Hron Stanica: Brezno riečny kilometer: 223,30 Qm 3,992 3,686 10,970 15,550 8,126 5,317 7,026 6,390 3,153 4,009 3,372 13,570 7,118 Qmax 2008 59,29 Qmin 2008 2,108 Qmax 1931 - 2007 220,00 Qmin 1931 - 2007 1,200 Zdroj: Hydrologická ročenka – Povrchové vody, SHMÚ
Kvalita vôd Kvalitu povrchových vôd sleduje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v rámci čiastkového monitorovacieho systému (ČMS) - voda v zmysle Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z. z., v platnom znení (ďalej len NV).
37 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
V najbližšom mieste odberu Hron - Valaská, čiastkové povodie Hron, hydrologické poradie 4-23-01-079 boli zistené nasledujúce údaje: Tab.č.7: Vybrané ukazovatele kvality vody vo vodnom toku Hron v obci Valaská Názov ukazovateľa Symbol Jednotka Minimum Maximu Priemer P90/P10 Hodnota m podľa NV SR 269/2010 Rozpustený kyslík O2 mg/l 8,26 14,79 11,42 8,69 viac ako 5,0 Biochemická BSK-5 mg/l 1,02 2,30 1,58 2,19 7 spotreba kyslíka Chemická spotreba CHSKCr mg/l 5,0 15,3 8,8 14,5 35 kyslíka Cr Voľný amoniak NH3 mg/l 0,00007 0,00295 0,00136 0,00281 0,3 Reakcia vody pH - 7,57 8,43 7,98 8,36 8,5 Teplota vody t vody °C 0,0 16,9 8,4 16,1 26,0 Vodivosť EK mS/m 19,19 29,10 23,54 28,76 110 Amoniakálny dusík N-NH4 mg/l 0,01 0,31 0,08 0,12 1 Dusitanový dusík N-NO2 mg/l 0,003 0,041 0,016 0,026 0,02 (N) Dusičnanový dusík N-NO3 mg/l 0,904 2,892 1,528 2,548 5 Celkový fosfor Pcelk. mg/l 0,036 0,120 0,075 0,118 0,4 Celkový dusík Ncelk. mg/l 1,3 4,1 2,2 3,4 9 Tenzidy aniónové PAL-A mg/l 0,1 0,1 0,1 0,1 1 (MBAS)* Nepolárne NEL UV* mg/l 0,05 0,05 0,03 0,05 0,1 extrahovateľné látky - UV Biomasa CHLa μg/l 0,8 22,0 5,4 11,3 50 fytoplanktónu (chlorofyl-a)
Z tabuľky č.7 vyplýva, že dusitanový dusík N-NO2 ,jeho obsah vo vode toku, nevyhovuje požiadavkám na kvalitu povrchovej vody. Ostatné ukazovatele stavu kvality vody požiadavkám podľa tohto nariadenia vlády vyhovujú.
Vodné plochy V katastri mesta sa žiadne voľné vodné plochy nenachádzajú. Realizácia zámeru ochranné pásma vodných plôch širšieho územia nijako neohrozuje. Predmetné územie nezasahuje do Chránenej vodohospodárskej oblasti (CHVO). Najbližšia chránená vodohospodárska oblasť CHVO Nízke Tatry Juh- sa nachádza cca 12 km severozápadným smerom od záujmového územia. Podľa hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Slovenský Hydrometeorologický Ústav, Bratislava 1984) patrí záujmové územie do rajónu QG 075 – Paleozoikum a mladšie útvary časti povodia horného Hrona po Piesok. Hydrogeologické pomery sú odrazom geologicko-tektonickej stavby územia, mechanicko fyzikálnych a chemických vlastností hornín, ktorými podzemná voda prechádza, reliéfu terénu, zrážkovej činnosti, blízkosti vodných tokov, plošnej veľkosti infiltračnej oblasti, vegetačného pokryvu a antropologickej činnosti.
38 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Podzemné vody: Kvartérne podzemné vody v okolí Brezna sú akumulované vo fluviálnych a proluviálnych terasových štrkoch a pieskoch rôzne zahlinených. Množstvo akumulovanej vody v týchto vodonosných kolektoroch závisí od plošného rozsahu a mocnosti vodonosného kolektora a od čistoty sedimentov budujúcich vodonosný kolektor. Podzemná voda akumulovaná v tomto kvartérnom kolektore je gravitačná, má plytký obeh, voľnú, alebo slabo napätú hladinu (v závislosti na priepustnosti vrstiev v nadloží vodonosného kolektora). Podzemné vody akumulované v takýchto štrkových a piesčitých sedimentoch majú charakter pórovitých podzemných vôd. Fluviálne, proluviálne terasové sedimenty (štrky a piesky rôzne zahlinené) sú napájané takmer výlučne priamo, alebo príbrežnou infiltráciou vody z povrchových recipientov a vodných nádrží. Hladina podzemnej vody akumulovanej v takýchto kolektorochmá obyčajne značný rozkyv v závislosti na hladine vody v rieke Hron a jeho prítokov. Kvartérne podzemné vody akumulované v deluviálnych sedimentoch (vo svahových hlinitopiesčito- kamenistých a kamenisto piesčitých hlinitých sutiach a vo zvetralinovom plášti podložných, predkvartérnych hornín) sú gravitačné, majú plytký obeh a slabo, alebo len veľmi málo napätú hladinu. Tieto kvartérne vody majú charakter gravitačných podzemných vôd. Vodonosné kolektory tvorené svahovými deluviálnymi sedimentami a zvetralinovým plášťom predkvartérnych hornín sú napájané výlučne zrážkovou činnosťou a napriek tomu, že ich infiltračná oblasť býva obyčajne plošne rozsiahla, prevažná väčšina týchto kolektorov v čase sucha vysychá. Ak nepriepustné podložie tohto kolektora vystúpi na povrch v údolí, alebo na svahu údolia, vznikajú údolné, alebo svahové bodové, alebo plošné pramene, prípadne zamokrené plochy. Podzemná voda akumulovaná v predkvartérnych skalných horninách sa hromadí v miestach zvýšenej hustoty tektonických trhlín a puklín a hlavne v mohutnejších tektonických poruchách, ktoré vznikli striedaním sa úsekov tvorených veľmi hustou sieťou tektonických trhlín, puklín a puklín vyššieho rádu a úsekmi tvorenými tektonicky rozdrvenou horninou. Podzemná voda akumulovaná v týchto kolektoroch je gravitačná, má stredne hlboký, hlboký, alebo veľmi hlboký obeh, napätú hladinu a charakter puklinových podzemných vôd. Puklinové vodonosné kolektory sa dopĺňajú hlavne infiltráciou zrážkových vôd cez nadložné vrstvy (cez pórovité prostredie kvartérnych sedimentov a prirodzenými puklinami v horninovom prostredí). Tektonické poruchy sú napájané tak zo zrážok, ako aj infiltráciou z tokov. Hĺbka hladiny podzemnej vody v aluviálnej oblasti toku Hron sa pohybuje okolo 2 m p. t. Vo svahových častiach táto hĺbka narastá. Názornosť početnosti výskytu drobných vodných tokov (DVT) v katastri mesta v lokalitách mikropovodí s vydefinovaných najväčším podielom na vznikoch lokálnych povodní uvádzame v prílohe č.4 dokumentu. Antropogénne znečisťovanie respektíve riziko znečistenia podzemných vôd v oblasti mesta Brezna je podľa údajov z Atlasu krajiny SR vyhodnotené ako nízke.
39 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
V blízkosti sledovaného územia sú sondy SHMÚ, ktorých prehľad je uvedený v nasledovných tabuľkách č.8 a č.9 ( zdroj SHMÚ): Tab.č.8 : Vybrané pozorované sondy SHMÚ v povodí Hrona v okolí mesta Brezno Katalógové číslo Lokalita Hydrologické H max H min H priem číslo 896 Brezno 42301079001 488,29 487,34 487,78 897 Brezno - 42301077001 495,56 495,22 495,36 Námestie 5387 Podbrezová 42302011001 464,19 462,68 463,02 M-87 5388 Valaská M-88 42301079003 476,05 474,37 474,98 5384 Dolná Lehota 42302023003 569,63 568,94 569,23 M-84 5385 Dolná Lehota 42302023003 569,63 568,94 569,23 M-85
Poznámka : Terén, H min - minimálna hladina podzemných vôd, H max - maximálna hladina podzemných vôd, H priem - priemerná hladina podzemných vôd
V blízkosti sledovaného územia sú zo strany SHMÚ pozorované pramene vôd , ktorých prehľad je v tab.č.9 uvedený nasledovne: Tab.č 9 : Vybrané pozorované pramene SHMÚ v povodí Hrona v okolí mesta Brezno Katalógové číslo Lokalita Názov Hydrologic Q max Q min Q priem prameňa ké číslo 1221 Osrblie Teplica 423011090 15,4 9,60 11,2 01 1226 Valaská Vyvieračka 423010790 161,9 15,2 38,3 02 1227 Polomka Sokolova 423010461 77,1 8,60 17,5 Dolina 1 17 1228 Polomka Sokolova 423010460 12,1 7,08 8,57 Dolina 2 07 1230 Polomka Sokolova 423010461 13,6 0,99 3,30 Dolina 4 18 1251 Horná St. 423020020 162 38,0 82,8 Lehota Trangoška 01 1252 Jarabá Žliabok 423020070 7,12 0,81 2,15 01 1261 Medzibrod Tŕstie 423020520 13,2 3,86 6,47 01 1307 Jasenie Zo štôlne 423020310 11,3 4,88 6,42 01 1312 Dolná Vrabec 423020230 59,8 12,3 24,7 Lehota 05 1315 Dolná Dolný 423020230 62,7 16,3 25,4 Lehota 08 1316 Bystrá Hostinské 423020030 31,9 3,81 8,57 lúky 49
40 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Pitná voda a voda na hygienické účely V predmetnom území-kataster mesta je 98,4% obyvateľov napojených na dodávku pitnej vody z verejných vodovodných radov. Pre účel realizácie zámeru sa zhodnocuje potreba, ktorá vyjadruje minimálne množstvo vody nevyhnutne potrebné na zabezpečenie základných potrieb človeka bez negatívneho vplyvu na jeho zdravie a hygienu. V rámci priemerov sa v SR táto potreba pohybuje na hranici 70 - 80 liter/osoba/deň. Kvalitu pitnej vody upravuje NV SR č. 354/2006 v znení NV SR č.496/2010 Z.z. Podľa vyhlášky č.648/2006 Z.z., v platnom znení, konkrétne prílohy č.1 je potrebné uvažovať so spotrebou vody na pitné účely 5 l/osoba/zmena a na nepriame potreby (umývanie a sprchovanie) 120 l/osoba/zmena. Maximálnu hodinovú potrebu vody na jednu osobu stanovíme na 50% nepriamej potreby čo je 60 l/hod. Ročný súčet potreby vody (240 pracovných dní) činí 30 m3 na jedného zamestnanca. Pre realizáciu činností zámeru napr. 50 zamestnancov na lokalitách denne, je teda odhadovaná potreba vody 6,25 m3/deň, maximálna hodinová potreba je 3 m3/hod a ročná potreba pre 50 zamestnancov je 1 500 m3/rok (presný počet zamestnancov bude známy až pri realizácii zámeru). Z uvedených hodnôt je zrejmé, že i pri desaťnásobnom množstve pracovníkov (500) bude denná i ročná spotreba pitnej vody z hľadiska kapacity v dotknutom území nevýznamná, naviac za predpokladu že dodávka pitnej vody pre potrebu osôb vykonávajúcich práce, bude realizovaná cez povinnosť dodávateľa prác v spotrebiteľskom balení.
Tabuľka č.10 : Prehľad kvality pitnej vody z verejných vodovodov podľa výsledkov monitoringu v roku 2013, okres Brezno Obec Názov vodovodu Počet vyšetrených Z toho nevyhovujúcich vzoriek PM KM spolu FaCH MaB R Brezno, Tále 1 5 0 0 0 0 (Trangoška) Bystrá-Valaská- 2 12 4 4 0 0 Podbrezová- Brezno (Tále- chlórovňa) Brezno (Vagnár) 1 3 0 0 0 0 Brezno (u 0 2 1 1 0 0 Medveďa) Brezno (Rovne) 0 1 0 0 0 0 Brezno-Rohozná 1 1 1 1 0 0 Brezno- 1 1 2 2 0 0 Podkoreňová
Pásma hygienickej ochrany Mesto Brezno leží pod úpätím Nízkych Tatier, ktoré sú významnou oblasťou prirodzenej akumulácie vôd v SR. Nariadením vlády SSR č. 13/1987 Zb. bola vyhlásená Chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) Nízke Tatry - východná časť, zasahujúca do katastrálneho územia mesta Brezno. V tejto CHVO sa nachádzajú zdroje pitnej vody, skupinového vodovodu Bystrá - Brezno (Tále - Bystrá, Trangoška).
41 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Okrem všeobecnej ochrany vôd vyplývajúcej z platných zákonov sa na katastrálne územie Brezna vzťahuje: - Regionálna ochrana, Chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) Nízke Tatry - východná časť, stanovená nariadením vlády SSR č. 13/1987 Zb. zaberajúca severnú časť k.ú., územie spadajúce do základného povodia 4-23-02. - Špeciálna ochrana, stanovené pásma hygienickej ochrany (PHO) pre zdroje pitnej vody slúžiace pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
Termálne a minerálne pramene Minerálne vody sú chápané ako vody, ktoré sa od obyčajných vôd odlišujú svojim chemickým zložením, obsahom voľných plynov, rádioaktivitou a najčastejšie biochemickým pôsobením na ľudský organizmus. Minerálne vody sú v povodiach nerovnomerne rozložené a ich výskyt je závislý od geologického podložia a tektonickej stavby. V katastrálnom území mesta Brezna sú evidované dva zdroje minerálnych vôd, prameň Horná Kyslá (BB 57) neďaleko autobusovej zástavky Kyslá vľavo pri hlavnej ceste z Mýta pod Ďumbierom na Čertovicu, druhý prameň Dolná Kyslá (BB 58) sa nachádza asi 10 m nižšie ako prameň Horná Kyslá vedľa hlavnej cesty z Mýta pod Ďumbierom na Čertovicu. Voda z prameňov je prírodná, slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo - chloridová, sodná, uhličitá, so zvýšeným obsahom kyseliny boritej a lítia, hypotonická, studená. V dotknutom území v blízkosti navrhovanej činnosti sa nenachádza žiadny zdroj stolových, liečivých, minerálnych vôd.
Pôdy Z celkovej výmery katastra Brezna (12 195 ha) tvorí poľnohospodárska pôda 5 747 ha (s prevahou trvalých trávnych porastov), ďalej lesné pozemky 5 682 ha (s prevahou hospodárskych lesov) a vodné plochy t.j. (toky riek a potokov) 64 ha. Pre činnosti predmetu predkladaného zámeru a jeho variantov sa zhodnocuje a uvažuje s rozdelením poľnohospodárskej pôdy podľa bonitovaných pôdno- ekologických jednotiek (BPEJ) a následne zatriedenie do skupín kvality. Podľa zákona č. 220/2004 Z.z., o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú všetky poľnohospodárske pôdy podľa príslušnosti do BPEJ zaradené do 9 skupín kvality pôdy. Najkvalitnejšie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitné sú zaradené do 9. skupiny. Prvé štyri skupiny sú chránené podľa §12 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a možno ich dočasne alebo trvale použiť na nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie. Skupiny kvality 5 až 7 tvoria stredne kvalitné pôdy, ktoré už nie sú osobitne chránené. Pôdy nízkej kvality patria do skupiny kvality 8 a 9. Pre poľnohospodársku výrobu sú najcennejšie chránené pôdy patriace do 1 až 4 skupiny kvality.
42 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Na predmetnom území môžeme identifikovať na základe morfogenetickej klasifikácie päť hlavných skupín pôd: iniciálne, hydromorfné, hnedé (sialitické), podzolové a rendzinové. Iniciálne pôdy sú tu zastúpené fluvizemou glejovou na riečnej nive Hrona. Ďalšou azonálnou skupinou pôd na skúmanom území sú hydromorfné pôdy, konkrétne pseudoglej modálny, kultizemný a luvizemný (nasýtený až kyslý), ktorý sa vyskytuje najmä na prolúviach v okolí rieky Hron a Rohozná a juhozápadne od ich sútoku. Väčšinu južnej a centrálnej kotlinovej časti územia pokrývajú hnedé pôdy, najmä kambizem modálna kyslá až podzolová. V severnej tretine katastra v pohorí Nízke Tatry prevažujú v zalesnenom území podzol kambizemný a na severozápad od intravilánu je oblasť s výskytom rendziny kambizemnej. Plošne najvýznamnejším pôdnym druhom na území mesta sú hlinité pôdy (neskeletnaté), ktoré sa vyskytujú najmä v centrálnej a južnej časti katastra. V okrajovej južnej a juhovýchodnej časti územia na ne nadväzujú štrkovité piesčito- hlinité pôdy (taktiež na úplnom severe územia – tam silno až veľmi silno kamenité) a na severozápad od intravilánu sú lokalizované stredne kamenité ílovito-hlinité pôdy. Z hľadiska kultúrnej úrodnosti sú z pôdnych typov najkvalitnejšie fluvizeme a z pôdnych druhov hlinité pôdy. Vzhľadom na nízku, až strednú produkčnú bonitu identifikovaných pôd pri priestorovom raste mesta a ani činnosťami predkladaného zámeru nedochádza ku konfliktnému záberu najbonitnejších poľnohospodárskych pôd.
Fauna, flóra a vegetácia Sledované územie katastra mesta, z hľadiska fytogeografického členenia Slovenska (FUTÁK, 1980) spadá do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a nachádza sa na rozhraní obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) s okresom Slovenské rudohorie, ktorý tu zasahuje od juhu a obvodu flóry vysokých (centrálnych) Karpát (Eucarpaticum) s okresom Nízke Tatry, ktorý zasahuje kataster mesta od severu. Podľa členenia Slovenska na fytogeograficko – vegetačné oblasti (PLESNÍK, 2002) leží hodnotené územie v bukovej zóne, v kryštalicko – druhohornej oblasti, v okrese Horehronské podolie. Vo flóre tejto časti územia a v jeho bezprostrednom okolí prevládajú karpatské druhy, medzi ktoré sa e miešajú aj teplomilnejšie prvky a druhy ruderálnej vegetácie. Sú tu zastúpené druhy lesov a okrajov lesov, brehových porastov, trvalých trávnatých plôch, druhy ruderálnej a segetálnej vegetácie, okrajov polí, nevyužívaných okolí záhrad, trávnatých okrajov ciest, parkovej vegetácie a pod. Pre prirodzenú alebo prírode blízku vegetáciu a aj samotné jednotlivé druhy sa v okolí sledovaného územia, mimo intravilán mesta, zachovalo pomerne dostatok lokalít, aj keď veľká časť územia je intenzívne využívaná alebo v minulosti bola značne negatívne ovplyvňovaná. Na území mesta však dominujú pozmenené plochy, kde prevláda parková vegetácia, ruderálna vegetácia a podstatná časť územia je zastavaná.
43 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Na okolitých vyvýšených lokalitách a v dolných častiach svahov horstva bola mapovaná mozaika lesných porastov, ktorých zloženie závisí od stanovištných podmienok a najčastejšie sa tu vyskytujú dubovo-hrabové lesy karpatské (C), dubovo-hrabové lesy lipové (CP), dubové subxerotermofilné a borovicové xerofilné lesy (Qs) a dubové nátržníkové lesy (Qp). Smerom do vyšších polôh potom tieto porasty striedajú bukové lesy vápnomilné (CF), bukové kyslomilné lesy podhorské (LF), bukové lesy kvetnaté (F), v inverzných polohách aj jedľové a jedľovo-smrekové lesy (PA). Podrobná charakteristika jednotiek je uvedená v práci MICHALKO A KOL. (1986).
LESNÝ PÔDNY FOND (LPF) Posudzované varianty zámeru zasahujú aj do priestorov určených na plnenie funkcií lesa . Podľa zákona č. 326/2005 Z.z., o lesoch v platnom znení na Slovensku rozlišujeme tri kategórie lesov a to lesy hospodárske, lesy ochranné a lesy osobitného určenia. Každý lesný porast plní viacero produkčných aj mimoprodukčných funkcií, jeho kategorizácia vychádza z jeho prevládajúcej funkcie. Funkcia lesa závisí od stanovištných podmienok jednotlivých lesných porastov. Kategorizácia lesa úzko súvisí so stanovištnou typizáciou a zaradenie porastu do kategórie lesov hospodárskych, alebo ochranných jednoznačne vychádza z prevládajúcej typologickej jednotky v tomto poraste. Pri kategórií lesov osobitného určenia však tomu tak nie je. Táto prevažne vyplýva len z celospoločenského, alebo skupinového záujmu vyjadreného aktom vyhlásenia porastov za lesy osobitného určenia podľa príslušného písmena subkategórie.
Charakteristika lesných porastov Al – lužné lesy podhorské a horské (podzväz Alnenion glutinoso-incanae Oberd. 1953, zväz Salicion triandrae Th.Müller et Görs 1958, zväz Salicion eleagnii Moor 1958) Sem patria pobrežné jelšové lužné lesy rozšírené na úzkych aluviálnych nivách na stredných a horných tokoch. Ekologicky sa viažu na alúviá tokov podmáčaných prúdiacou podzemnou vodou alebo ovplyvňované častými povrchovými záplavami. Druhovým zložením a fyziognómiou sú charakteristické ako vysokokmenné jelšové lužné lesy s dominantnou jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), jelšou sivou (Alnus incana), vŕbou krehkou (Salix fragilis), jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior) a vŕbou bielou (Salix alba). Ďalej sem patria aj krovinné vrbiny na mladých naplaveninách lemujúcich brehy vodných tokov, v ktorých sú zastúpené vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba trojtyčinková (Salix triandra), vŕba krehká (Salix fragilis). V bylinnom poschodí prevládajú hydrofilné a nitrofilné druhy. Lužné lesy podhorské a horské sa v sledovanom území vyskytovali v blízkosti rieky Hron a okolo jej všetkých väčších prítokov a často zasahovali aj pomerne hlboko do pohorí. V súčasnosti sa vo väčšine prípadov ich výskyt obmedzil na brehové porasty lemujúce vodný tok Hrona.
44 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
C – dubovo-hrabové lesy karpatské (podzväz Carici pilosae-Carpinenion betuli J. et M. Michalko) Sem patria spoločenstvá listnatých lesov, ktoré vytvára najmä dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Quercus robur), hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), čerešňa vtáčia (Prunus avium) a iné. Vystupujú súvisle do výšky 600 m n.m. a končia sa až pri 1000 m n.m. v pásme bučín. Z klimatickej stránky osadzujú teplé až mierne teplé oblasti so zrážkami 600-700 mm. V sledovanom území sú zastúpené len v dolných častiach svahov a ich výskyt podmieňujú ako stanovištné, tak aj klimatické podmienky. Veľká časť týchto lesov je premenená na ornú pôdu alebo na trvalé trávne porasty. Náhradnými spoločenstvami na miestach dubovohrabových lesov sú pasienky a lúky (zväz Cynosurion, menej iné). Dnešné dubovo-hrabové lesy sú u nás nízke, výmladkové a dosť jednotvárne s prevládajúcimi trávnatými druhmi. CP – dubovo-hrabové lesy lipové (podzväz Tilio- Carpinenion betuli Oberd. 1957 em. J. et M. Michalko) Vyskytovali sa ostrovkovito v okolí Brezna v zrážkovom tieni Nízkych Tatier. Dnes sú to už iba menšie zvyšky niekdajších viac rozšírených lesov a sú silne antropogenizované. Z typického zloženia s vedúcou drevinou dub letný (Quercus robur) na lepších pôdach (sprašové hliny) nahradila dub lipa malolistá (Tilia cordata), v porastoch je častý aj smrek obyčajný (Picea abies), ktorý vytvára zmiešaný lipovo- smrekový les (Tilio cordatae-Piceetum). Často sú vtrúsené aj ďalšie dreviny, v súčasnosti v tejto jednotke často dominuje smrek. Na miestach po týchto lesoch sú dnes pastviská (zväz Cynosurion), miestami aj lúky a veľká časť z nich je premenená na ornú pôdu, alebo ich stanovištia sú zastavané prvkami intravilánov obcí.
Qs – dubové subxerotermofilné a borovicové xerofilné lesy (zväz Quercion pubescentipetraeae Br.-Bl. 1931 p.p.) Mapované boli v dolných častiach svahov na významných morfologických tvaroch, kde dominujú dreviny borovica lesná (Pinus sylvestris) a dub zimný (Quercus petraea), ku ktorým pristupujú aj ďalšie dreviny z okolitých dubovo-hrabových lesov, no v podraste sa vyskytujú teplomilnejšie druhy bylín a tráv. Často sú však tieto porasty značne degradované a narušené dlhodobým pôsobením človeka v území.
Qp – dubové nátržníkové lesy (zväz Potentillo albae-Quercion Michalko 1983) Jedná sa o dubové lesy pahorkatín rozšírené vo vnútrokarpatských kotlinách. Nachádzajú sa na plošinách a miernych sklonoch, rozpätie ich výskytu je od 150 do 700 m n.m., zrážkové rozpätie 600-700 mm ročne, tepelné 6,2 – 9°C ročne. Výraznejšia je kontinentalita klímy,suché a teplé letá, chladné zimy s neveľkou vrstvou snehu. Floristicky sú veľmi bohaté. Z druhov prevláda dub letný (Quercus robur), ďalej na minerálne bohatších pôdach dub zimný (Quercus petraea), borovica lesná (Pinus sylvestris), breza biela (Betula pendula nazamokrených miestach), topoľ osikový (Populus tremula) a smrek obyčajný (Picea abies). Krovinný a hlavne bylinný podrast je bohatý a pestrý. Väčšina z pôvodných porastov však bola premenená na ornú pôdu. Druhotné spoločenstvá sú pre tieto lesy typické,
45 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie hlavne pastviny. Indikujú hospodársky cenné stanovištia, pôdy sú úrodné. Lesný plášť často tvoria kroviny.
CF – bukové lesy vápnomilné (podzväz Cephalanthero-Fagenion Tx. 1955) Jednotka zahŕňa bukové a zmiešané lesy na rendzinách rozšírené na strmých skalných vápencových svahoch v podhorskom a nižšom horskom stupni. Ťažisko výskytu je medzi 600-1000 m n.m. Buk lesný (Fagus sylvatica) ako drevina uprednostňujúca vápencové podložie dobre obstojí v konkurencii s inými drevinami na týchto extrémnych stanovištiach (prudké svahy, hrebene, chrbty a pod.), a preto je tu prevládajúcou drevinou. Na spodnej hranici rozšírenia možno nájsť v týchtio porastoch aj dub zimný (Quercus petraea) a dub plstnatý (Quercus pubescens) a vo vyšších polohách borovicu lesnú (Pinus sylvestris), smrek obyčajný (Picea abies), smrekovec opadavý (Larix decidua) a jedľu bielu (Abies alba). Kroviny sú zastúpené v hojnom počte a majú aj väčšiu pokryvnosť. Bylinný podrast je pestrý a sú v ňom zastúpené aj druhy kvetnatých bučín a z teplomilných dubín, ako aj druhy vnikajúce sem z trávnatých spoločenstiev.
F – bukové a jedľové lesy kvetnaté (podzväz Eu-Fagenion Oberd. 1957) Predstavujú bučiny na hornej hranici submontánneho stupňa a bučiny montánneho stupňa bez vyhraneného vzťahu k substrátu. Bukové lesy sú floristicky pomerne jednotné, rozdiely sa prejavujú v jednotlivých geografických celkoch a najmä na geologicky odlišných podložiach. Buk je v nich blízko svojho ekologického optima a pri väčšej vlhkosti a dostatku tepla je jedľa biela (Abies alba) jeho rovnocennou partnerkou. Na dolnej hranici jednotky býva prítomný ešte aj dub zimný (Quercus patraea), zriedkavo hrab obyčajný (Carpinus betulus). Stálou prímesou bývajú javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), brest horský (Ulmus glabra), jaseň štíkly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata) a smrek obyčajný (Picea abies) vo vyšších polohách. Porasty bývajú jedno- až trojetážové, krovinná vrstva nebýva vyvinutá. Bylinné poschodie je pomerne pestré a bohaté a jeho vytvorenie a zloženie je ovplyvňované jednak geologickým podložím a jednak zložením stromového poschodia. Porasty kvetnatých bukových a jedľových lesov patria k najkvalitnejším a najprodukčnejším vysokovýnosovým lesom a ako také boli a sú využívané. Náhradnými spoločenstvami sú dvojkosné až trojkosné lúky a v menšej miere pasienky, ktorých floristické zloženie a aj výnosy sú úmerné trofickým pomerom základných lesných spoločenstiev. Miernejšie svahy premenené na polia sú hospodársky výnosné, vhodné na pestovanie obilnín, okopanín, ľanu, ovocných drevín a pod., zatrávnené oblasti možno využiť ako živnú bázu pre živočíšnu výrobu. Z hľadiska zachovania genofondu drevín majú pôvodné porasty významné postavenie, lebo sa tu udržujú pôvodné genotypy viacerých listnatých drevín a z ihličnatých jedľa.
LF – bukové kyslomilné lesy podhorské (podzväz Luzulo-Fagenion Lohm. et Tx. in Tx. 1954)
46 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Reprezentujú floristicky chudobné spoločenstvá bučín na kyslom podloží v podhorskom stupni na minerálne chudobných silikátových horninách. Sú rozšírené viac-menej maloplošne, ale dosť hojne medzi dubovými a bukovým stupňom, prevažne v nadmorských výškach 350- 750 m n.m., prevažne na teplých expozíciach, kryjú zvyčajne vypuklé skalnaté svahy, ostré hrebene, odvodnené plošinky a vrcholy kyslých hornín. Porasty mávajú jednoduchú stavbu, najčastejšie sú jednoetážové. Krovinné poschodie je druhovo chudobné a fyziognomicky nevýrazné. V bylinnej synúzii prevládajú druhy kyslomilné, oligotrofné, dobre znášajúce nedostatok vlahy. Čím sú stanovištia chudobnejšie, tým sa tu objavuje viac lišajníkov, poprípade machorastov. Pôvodné zloženie porastov sa zachovalo iba na malom počte plôch. V súčasnom stave má veľká časť plôch ráz trvale degradačného štádia.
PA – jedľové a jedľovo-smrekové lesy (zväz Abietion, podzväz Vaccinio- Abietenion Oberd. 1962 p.p.) Jedľové a jedľovo-smrekové lesy zahŕňajú ihličnaté lesy tvorené pôvodným smrekom a jedľou, vyskytujúce sa spravidla len v horskom stupni. Vyskytujú sa v pomerne značnom rozpätí nadmorských výšok, prevažujú od 700 do 1300, niekedy až do 1400 m n.m. Pokrývajú mierne vypuklé, zvyčajne strmšie svahy na severných úbočiach alebo v podhrebeňových polohách a vyskytujú sa aj v inverzných polohách. Základnými drevinami týchto spoločenstiev sú smrek obyčajný (Picea abies), jedľa biela (Abies alba), pristupujú aj smrekovec opadavý (Larix decidua), borovica lesná (Pinus sylvestris) a v horských smrečinách hlavne jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia).
Celková druhová pestrosť smrekových a smrekovo-jedľových lesov je malá, priestorová výstavba porastov je jednoduchá. Krovinné poschodie je takisto druhovo menej pestré až chudobné. Bohatá býva vrstva machov. Jedľové smrečiny sú významnými lesmi jednak z hľadiska hospodárského a jednak z hľadiska vodohospodárského, pôdoochranného, preto sú často zaraďované do ochranných lesov. Náhradnými spoločenstvami sú jednokosné kyslé nekvalitné lúky alebo častejšie pasienky. V sledovanom území sa nachádzajú v užších severne orientovaných dolinách.
Iná vegetácia -prvky vegetácie v sídlach a v poľnohospodársky využívanej krajine dopĺňa ruderálna vegetácia, kde ide o vegetáciu na neupravených a nevyužívaných plochách s výrazným zastúpením synantropných druhov a prvky nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie, ktorú predstavuje hlavne líniová vegetácia pozdĺž tokov, železnice a ciest a rozptýlená nelesná drevinová vegetácia. Súvislejšie brehové porasty a porasty charakteru jaseňovo-jelšových podhorských lužných lesov sa nachádzajú hlavne v okolí toku Hrona a súvislé lesné porasty dubovo-hrabových, bukových a iných lesov (v zmysle potenciálnej vegetácie) sa nachádzajú v širšom okolí na svahoch priľahlých horstiev.
47 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Nelesná drevinná vegetácia (častejšie pomenovaná ako nelesná stromová a krovinná vegetácia – NSKV) je krajinný prvok, ktorý dotvára urbanizovanú, ako aj poľnohospodársky využívanú krajinu. V dnešnej podobe predstavuje zvyšky plôch, línií a solitérov vegetácie v krajine. Na priamo dotknutom území sa nachádza NSKV ako sprievodná vegetácia komunikácií a súbežnej kanalizácie, sprievodná vegetácia trás občasných tokov, líniová vegetácia stupňovitých medzí a menšie skupiny stromovej a krovinnej vegetácie, tzv. remízky a v neposlednom rade ako solitéry rozptýlené v krajine. Zo stromov vyskytujúcich sa v prvkoch NSKV sú tu najčastejšie zastúpené javor mliečny (Acer platanoides), breza previsnutá (Betula pendula), jabloň domáca (Malus domestica), čremcha obyčajná (Padus avium), smrek obyčajný (Picea abies), borovica čierna (Pinus nigra), borovica lesná (Pinus sylvestris), topoľ osikový (Populus tremula), vŕba rakytová (Salix caprea), vŕba krehká (Salix fragilis), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), lipa malolistá (Tilia cordata), zriedkavejšie aj iné. Z krovín sú tu najčastejšie zastúpené lieska obyčajná (Corylus avellana), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), vŕba purpurová (Salix purpurea), baza čierna (Sambucus nigra), zriedkavejšie aj iné. Nelesná drevinná vegetácia v území plní viaceré funkcie ako biokoridory, vetrolamy, remízky, zelené pásy pozdĺž ciest a pod. Svojou existenciou vytvára podmienky na hniezdenie, trofické podmienky a úkryty pre rôzne druhy živočíchov. V rôznych fragmentácicách v krajine a aj ako sprievodná zeleň tokov sa bežne vyskytujú mladšie jedince javora mliečneho (Acer platanoides), čremchy obyčajnej (Padus avium), topoľa osikového (Populus tremula), jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia), vŕba purpurová (Salix purpurea) a slivka trnková (Prunus spinosa), ojedinele aj hloh jednosemenný (Crataegus monogyna). V bylinnom podraste dominujú nitrofilné druhy typické pre lužné lesy podhorské a horské ako pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), ostružina malinová (Rubus idaeus), kozonoha hostcova (Aegopodium podagraria), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), boľševník borščový (Heracleum sphondylium), lipkavec potočný (Galium rivale), lipkavec mäkký (Galium mollugo), kuklík mestský (Geum urbanum), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), knôtovka červená (Silene dioica), lastovičník väčší (Chelidonium majus), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) a i.
V rámci jednotlivých variantov predkladaného zámeru sa nepredpokladá ani záber, ani obmedzovanie produkčných funkcií LPF
Trávo- bylinné porasty (resp. trvalé trávo-bylinné porasty – TTP) majú v sledovanom území značné zastúpenie. Prevažujú porasty charakteru využívaných rekultivovaných jedno- až dvojkosných lúk, občasne využívaných pasienkov, v
48 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zastavanom území prevažujú porasty parkového charakteru, porasty okolia ciest a chodníkov, TTP aj so zastúpením ruderálnych druhov na plochách starých zarastených skládkach zeminy a rôznych navážkach a pod.
Významné postavenie v území katastra mesta má aj vegetácia urbanizovaného územia. Urbanizovaná krajina je integrovaným celkom všetkých funkcií súvisiacich s civilizáciou. Na najdôležitejšie funkcie mesta – bývanie, výroba, služby, rekreácia a i. – nadväzuje vegetácia rôznej úrovne s primárnymi ako aj sekundárnymi účinkami na životné prostredie. Formovanie spoločenstiev rastlín, ale aj živočíchov, v urbanizovanom území je stále ovplyvňované urbanistickým tlakom a rozvojom mesta a činnosťami v území katastra napr. poľnohospodárska činnosť. Keďže kataster mesta je súčasťou tzv. podhorskej krajiny, najväčšiu ekostabilizačnú hodnotu majú plochy vegetácií s absenciou ľudskej činnosti (napr. genofondové plochy a biotopy EU a národného významu ),ale aj plochy vegetácie parkového typu v centrálnom urbanizovanom prostredí.
Z hľadiska predmetu činností predkladaného zámeru sa nepredpokladajú zásahy do biotopov EÚ a národného významu, RÚSES, alebo genofondových plôch s negatívnym vplyvom.
Fauna: Z hľadiska zoogeografického členenia podľa živočíšnych regiónov (ČEPELÁK, 1980), patrí sledované územie katastra mesta Brezno do provincie Karpaty, oblasti Západné Karpaty, do vnútorného obvodu, centrálneho okrsku, kde sa nachádza na rozhraní nízkotatranského a rudohorského podokrsku. Z tohto dôvodu v území prevládajú typické karpatské druhy živočíchov. Zoograficky živočíšstvo, z hľadiska limnického biocyklu, patrí do pontokaspickej provincie, podunajského okresu a stredoslovenskej časti. Z hľadiska terestrického biocyklu patrí živočíšstvo hodnoteného územia do provincie listnatých lesov a podkarpatského úseku (ATLAS KRAJINY SR, 2002). Vzhľadom na lokalizáciu sledovaného územia možno konštatovať, že sa nachádza aj na okraji urbanizovaných plôch mesta, aj na poloprirodzených až prirodzených stanovištiach s pomerne dobre zastúpenou drevinnou vegetáciou a veľkými plochami trávobylinných porastov. To sa odráža aj na druhovom zastúpení jednotlivých skupín živočíchov, kde dominujú bezstavovce a hlavne hmyz, zo stavovcov hlavne menšie spevavé vtáctvo. Na sledovanom území a v jeho okolí sa vyskytuje bežná fauna urbanizovaného územia (malé cicavce, hmyz, slimáky, pôdne organizmy, vtáky), fauna komplexu poľnohospodársky využívaného územia (s najväčším zastúpením vtákov, menších cicavcov a hmyzu v území), fauna trávnych porastov, fauna okolia ciest, násypov a pod. Pozdĺž Hrona smerujú migračné cesty sťahovavých vtákov. Dominantnou skupinou živočíchov územia sú bezstavovce a z nich hlavne hmyz, kde veľmi často sú tu zastúpené druhy zo skupiny chrobákov (Coleoptera), motýľov (Lepidoptera),bzdôch (Heteroptera), dvojkrídlovcov (Diptera), blanokrídlovcov
49 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
(Hymenoptera) a mnohé ďalšie. Z ostatných skupín bezstavovcov možno spomenúť pavúky (Aranea), mäkkýše (Mollusca) alebo obrúčkavce (Annelida). Zloženie spoločenstiev bezstavovcov priamo odráža stav prírodného prostredia. Na značne narušených a antropických habitatoch nie sú schopní prežívať ekologickí špecialisti. Všetky významnejšie druhy sem s najväčšou pravdepodobnosťou prenikajú z iných biotopov v okolí a z tohto hľadiska môžu mať predovšetkým lokality porastené drevinami význam ako biokoridor, avšak z hľadiska bezstavovcov bez väčšieho významu. V sledovanom území a jeho okolí sa v okolitých tokoch vyskytujú obojživelníky (Amphibia), ktoré v území najmä v jarnom období prechodne obsadzujú aj periodické mláky. Zo všetkých druhov obojživelníkov zistených v širšie chápanom území sa v sledovanom území vyskytujú ropucha obyčajná (Bufo bufo), kunka žltobruchá (Bombina variegata), kunka červenobruchá (Bombina bombina), skokan hnedý (Rana temporaria) a mlok karpatský (Triturus montandoni). Z plazov boli v sledovanom území zaznamenané jašterica obyčajná (Lacerta agilis), slepúch obyčajný (Anguis fragilis), užovka obyčajná (Natrix natrix) a vretenica obyčajná (Vipera berus). Ryby (Pisces) sú v území viazané hlavne na tok Hrona, kde okrem bežných druhov sa vyskytujú aj hlavátka podunajská (Hucho hucho), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), pĺž severný (Cobitis taenia) a iné.
V urbanizovanom území prevládajú druhy s vyššou tendenciou k synantropii, napr. jež západoeurópsky (Erinaceus europaeus), potkan obyčajný (Rattus norvegicus), tchor stepný (Putorius eversmanii), myš domová (Mus musculus). Na záhradnú a sídelnú zeleň sa v hodnotenom území viaže výskyt drobných spevavcov vtákov ako hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), drozd čierny (Turdus merula), sýkorka veľká (Parus major), straka obyčajná (Pica pica), vrabec domový (Passer domesticus) a i. Zo stavovcov sa tu vyskytujú hlavne vtáky (Aves). Celkovo v širšom okolí sledovaného územia bolo zaznamenaných viac ako 50 druhov vtákov, z ktorých časť predstavujú migrujúce druhy pozdĺž toku Hrona, ale aj predstavitelia chránených druhov. Z kvantitatívneho hľadiska tu dominujú druhy typické pre zastavané časti miest, ako sú vrabec domový (Passer domesticus), belorítka obyčajná (Delichon urbica), lastovička domová (Hirundo rustica), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), havran čierny (Corvus frugilegus), straka obyčajná (Pica pica) alebo drozd čierny (Turdus merula). Z ďalších druhov sa tu yyskytuje sýkorka bielolíca (Parus major), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), ďateľ veľký (Dendrocopos major), žlna zelená (Picus viridis). Z hľadiska vtákov je veľmi významná vegetácia pozdĺž vodných tokov a ostatné línie, alebo skupiny NSKV. Vyvinutá krovinová vrstva v porastoch umožňuje hniezdenie všetkých krovinových druhov hniezdiacich vtákov, napr. penice (Sylvia sp.), a i. Pre vtáky sú pobrežné porasty významné aj v migračnom, resp. zimnom období, ako oddychové, resp. potravné biotopy. Podobne to platí aj pre trávnaté plochy, kde možno zaznamenať druhy ako trasochvost žltý (Motacilla flava), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), škovránok poľný (Alauda arvensis) a i.
50 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Cicavce (Mammalia) sú zastúpené v širokom spektre, ale aj v ojedinelom výskyte. Smerom na azstavané územie je bežný jež bledý (Erinaceus concolor), krt obyčajný (Talpa europaea), zajac poľný (Lepus europaeus), drobné zemné cicavce a vzácnejšie aj veverica obyčajná (Sciurus vulgaris). V extraviláne, lesných a PPF pôdach možno zaznamenať aj väčšie cicavce zachádzajúce sem z lesných oblastí. Územím často prelietavajú aj niektoré druhy netopierov, ako podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier brvitý (Myotis emarginatus) a netopier ostrouchý (Myotis blythi). Na vodné toky je viazaná vydra riečna (Lutra lutra),jej výskyt je však ojedinelý resp.zrietkavý. Vo všeobecnosti ochranu živočíchov ako aj jednotlivé chránené druhy vymedzuje Zákon NR SR č. 543/2002Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacích predpisov. V zmysle týchto predpisov boli vyhodnotené aj jednotlivé druhy živočíchov nachádzajúce sa v sledovanom území. Vyskytujúce sa druhy obojživelníkov, plazov a vtákov, rýb, vydra riečna a netopiere patria v zmysle uvedenej legislatívy medzi chránené druhy, v zmysle príloh č. 4, alebo č. 6 k vyhláške č. 24/2003 Z.z a vyhláške č. 492/2006 Z.z., kde sú zaradené k druhom európskeho významu alebo k druhom národného významu. Sledovaným územím, alebo jeho širším okolím, vo väzbe na vyskytujúce sa živočíchy, prechádzajú významné migračné koridory sformované pozdĺž vodných tokov s doprovodnou trávnatou a krovinnou vegetáciou. Ďalej sú to samotné, ale aj líniové lesné a krovinné spoločenstvá, líniové spoločenstvá na ornej pôde a pod. Migračné koridory živočíchov boli vyčlenené v rôznych úrovniach územných systémov ekologickej stability – najvýznamnejšími sú nadregionálny hydrickoterestrický biokoridor vodný tok Hrona, terestrický nadregionálny biokoridor Fabová hoľa – Beňuš – Beňuška – Čertovica a najvýznamnejším regionálnym hydricko-terestrickým biokoridorom je vodný tok Rohozná.
V rámci európskej a národnej sústavy chránených území (NATURA 2000, CHVU, Národné parky a ich ochranné pásma...)) významnou zložkou prírodného prostredia sú biotopy európskeho a národného významu. Mimo zastavaného územia mesta, v širšom okolí sú biotopy predmetom ochrany a súčasťou chránených území, alebo území európskeho významu. Keďže plocha katastra mesta saturuje aj voľnú krajinu a lesné spoločenstvá, pre názornosť sa uvádzajú tieto výskyty:
3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov 3260 Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho- Batrachion 6210 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae) 6430 Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa 6510 Nížinné a podhorské kosné lúky
51 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
6520 Horské kosné lúky 7140 Prechodné rašeliniská a trasoviská 7230 Slatiny s vysokým obsahom báz 8110 Silikátové skalné sutiny v montánnom až alpínskom stupni 8160* Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa 8210 Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 8220 Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 9110 Kyslomilné bukové lesy 9130 Bukové a jedľové kvetnaté lesy 9140 Javorovo-bukové horské lesy 9150 Vápnomilné bukové lesy 9180* Lipovo-javorové sutinové lesy 9410 Horské smrekové lesy 91E0* Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy 91D0* Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách 91Q0 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy
Prehľad biotopov európskeho (BEV, *BEV – prioritný biotop) a národného významu (BNV) v hodnotenom území a jeho blízkom okolí je spracovaný podľa Katalógu biotopov Slovenska (STANOVÁ, VALACHOVIČ, 2002) a vyhlášky č. 24/2003 Z.z. a jej aktualizácie č. 492/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Uvádza sa stručné druhové zastúpenie biotopov:
Kr7 Trnkové a lieskové kroviny – horské lieskové kroviny sa tvoria na medziach starých pasienkov. V druhovom zložení dominujú trnka obyčajná (Prunus spinosa), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), brest hrabolistý (Ulmus minor). Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky (BEV 6510) – sú to jedno- až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových, krmovinársky hodnotných tráv a bylín. Vyskytujú sa na alúviu rieky Hron, ale aj na svahoch, násypoch a druhotne aj na bývalých poliach. Druhové zloženie reprezentujú reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), kostrava lúčna (Festuca pratensis), lipnica lúčna (Poa pratensis), ďatelina lúčna (Trifolium pratensis), chrastavec roľný (Knautia arvensis) a mnoho ďalších druhov. Zo živočíchov prevládajú bezstavovce, napr.: hnedáčik skorocelový (Melitaea athalia), koník lúčny (Chorthippus dorsatus), koník poľný (Chorthippus apricarius), perlovec najmenší (Boloria dia) a pod. Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky (BNV) – druhové zloženie: margaréta biela (Leucanthemum vulgare), púpavec srstnatý (Leontodon hispidus), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), bodliak tŕnitý (Carduus acanthoides), horčinka chochlatá (Polygala comosa), skorocel prostredný (Plantago media), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), škarda odhryznutá (Crepis praemorsa). Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (BEV 6430) –sú to vysokobylinné spoločenstvá na nivách v montánnom až alpínskom stupni. Ide o viacvrstvové uzavreté spoločenstvá s prevahou vysokých bylín na brehoch a náplavoch horských potokov a bystrín, vo vlhkých žľaboch a kotlinách v montánnom. Vzhľad porastov výrazne ovplyvňujú viaceré dominanty ako hadovník väčší (Bistorta major), bodliak lopúchovitý (Carduus personata), mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina), stračka vysoká (Delphinium elatum), kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), pakost lesný (Geranium sylvaticum). Zo
52 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
živočíchov sa tu nachádzajú napr. ohniváčik čiernoškvrnný (Lycaena hippothoe), pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena). Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí (BNV) – predstavuje ho vlhkomilný porast so zástupcami druhov ako záružlie močiarne (Caltha palustris), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), praslička lesná (Equisetum sylvaticum), ostrica trsnatá (Carex cespitosa), pichliač potočný (Cirsium rivulare), žltohlav najvyšší (Trollius altissimus), hadovník väčší (Bistorta major), kuklík potočný (Geum rivale) a i. Lk7 Psiarkové aluviálne lúky (BNV) – z významnejších druhov sa tu vyskytujú korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris), žerušnica trsnatá (Cardamine matthioli) a kosatec sibírsky (Iris sibirica). Ls1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (*BEV 91E0) – ide o spoločenstvo jelšových lužných lesov v predhorí na brehoch riek a potokov a na prameniskách. V hodnotenom území má rozšírenie v alúviu rieky Hron a patrí k pôvodným spoločenstvám krajiny. Druhové zloženie reprezentuje jelša sivá (Alnus incana), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), vŕba krehká (Salix fragilis), baza čierna (Sambucus nigra). V podraste sú zastúpené najmä druhy ako pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), škarda močiarna (Crepis paludosa), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) a ďalšie. Zo živočíchov sa v uvedenom biotope nachádzajú napr.: z bezstavovocov (Invertebrata) dúhovec menší (Apatura ilia), dúhovec väčší (Apatura iris), slimák škvrnitý (Arianta arbustorum), zo stavovcov kúdelníčka lužná (Remiz pendulinus) a i. Br6 Brehové porasty deväťsilov (BEV 6430) – kde hlavnú vrstvu porastov tvoria rozprestreté čepele listov dominantných druhov vo výške 100 – 160 cm, na živných pôdach aj vyššie. Vyskytujú sa na prirodzených, poloprirodzených až ruderalizovaných stanovištiach na brehoch vodných tokov v horských oblastiach, menej na podsvahových prameniskách a zamokrených porastoch nivných lúk a v priekopách popri cestách. Vyskytujú sa tu kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), angelika lesná (Angelica sylvestris), bodliak lopúchovitý (Cardus personata), škareda močiarna (Crepis paludosa), pakost hnedočervený (Geranium phaeum), deväťsil hybridný (Petasites hybridus), lipnica pospolitá (Poa trivialis), prvosienka vyššia (Primula elatior) a i. Zo živočíchov sa v uvedenom biotope nachádzajú napr. ohniváčik čiernoškvrnný (Lycaena hippothoe), pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena). X3 Nitrofilná ruderálna vegetácia mimo sídiel – sú to antropogénne bylinné spoločenstvá. Porasty tohto spoločenstva sa vyskytujú pozdĺž lesov, lúk, komunikácii, v priekopách, v okolí hospodárskych budov, okolo rumovísk a uprednostňujú svetelné stanovištia. Typické je zastúpenie druhov z čeľade mrkvovitých, ktoré vystupujú často v porastoch spoločenstiev ako dominantné druhy napr: X5 Úhory a extenzívne obhospodarované polia – sú to polia, záhrady a sady na pravidelne obrábaných ťažkých hlinitých pôdach, kde tradičné agrotechnické postupy, bez použitia herbicídov umožňujú rozvoj burinovej vegetácie. Z dôvodu opakovaného narušovania stanovíšť v porastoch burín prevládajú terofyty. Na tieto biotopy sú viazané charakteristické živočíšne spoločenstvá, zo skupiny bezstavovcov dominujú druhy ako mravce (Formicoidea), dvojkrídlovce (Diptera), motýle (Lepidoptera), rovnokrídlovce (Orthoptera), bzdochy (Heteroptera). Zo skupiny stavovcov sa na otvorených plochách polí, lúk a pasienkov sporadicky vyskytujú z obojživelníkov ropucha obyčajná (Bufo bufo), z plazov slepúch obyčajný (Anguis fragilis), z vtákov hlavne škovránok poľný (Alauda arvensis), straka čiernozobá (Pica pica), vrana túlavá (Corvus corone), z cicavcov hraboš poľný (Microtus arvalis), zajac poľný (Lepus europeus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), líška obyčajná (Vulpes vulpes) a iné. Návrhom činnosti nebude dochádzať k zásahom a k znižovaniu stability lokalít .
53 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Komplexné zhodnotenie súčasného environmentálneho stavu posudzovaného územia môžeme posúdiť aj na základe environmentálnej regionalizácie Slovenska. Mapa environmentálnej kvality Slovenska vznikla priestorovou syntézou analytických máp vybraných environmentálnych charakteristík podľa štruktúry zložiek životného prostredia a rizikových faktorov. Vychádza najmä z hodnotenia hygienickej vhodnosti územia, hodnotenia krajinárskej a urbanistickej vhodnosti územia, kategorizácie podmienok na rekreáciu, vyhlásených pamiatkových rezervácií a lokalít ľudovej architektúry, vymedzením dobývacieho priestoru povrchovej ťažby, zosuvných území, inundovaných území, území postihnutých eróziou a výskytu ruderálnej vegetácie. Na základe týchto kritérií sú vyčlenené regióny s určitou kvalitou stavu, alebo tendencie zmien životného prostredia. Výsledkom je členenie územia Slovenska do 5. stupňov kvality životného prostredia od vysokej kvality, cez prostredie vyhovujúce, mierne narušené, narušené a silne narušené. Kataster mesta Brezno nie je zaradený do skupiny mierne narušený, narušený a silne narušený.
Ochrana prírody Základný právny rámec ochrany prírody a krajiny určuje Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a predpisy vydané na jeho základe. Zákon prispieva k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, prispieva k utváraniu podmienok na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Vymedzuje všeobecnú a osobitnú ochranu prírody a krajiny a v rámci osobitnej ochrany potom územnú ochranu, druhovú ochranu chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených nerastov a chránených skamenelín a ochranu drevín. Územnou ochranou prírody a krajiny sa podľa Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho častí. Ochrana prírody a jej význam nadobudli nové chápanie celoplošnej ochrany krajiny, ktoré je dané piatimi územnými stupňami ochrany, novými názvami kategórií ochrany. Zákon o ochrane prírody a krajiny si berie za základ princíp územného systému ekologickej stability. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zvyšuje. Územné časti vysokej biologickej a ekologickej hodnoty boli z hľadiska zachovalosti, alebo ohrozenosti biotopov vyhlásené za chránené v niektorej z kategórií chránených území, alebo podliehajú osobitnej ochrane ( prípadne predpoklad na vyhlásenie za chránené).
54 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Mapa Chránených území vo väzbe na kataster
55 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
V katastri mesta Brezno (horské prostredie plôch LPF) sa nachádzajú časti troch Území európskeho významu, ktoré sú súčasťou chránených území vyhlasovaných v rámci európskej siete NATURA 2000, konkrétne ide o lokality:
SKUEV0153 Horné lazy (Predmetom ochrany sú 2 biotopy (6210 a 8210), kunka žltobruchá a podkovár malý. Podkovár malý by teoreticky mohol byť ohrozený kolíziami na hodnotenom zámere počas jarných a jesenných presunov alebo počas preletov za potravou. ÚEV pre neho predstavuje potravné stanovište, kolónie sa vyskytujú najčastejšie v budovách, prípadne podzemných priestoroch. Pravdepodobnosť, že by sa na plochu ÚEV zlietali vo väčšej miere za potravou aj jedince z priestoru zámeru nie je, lebo v okolí zámeru je dostatok iných zdrojov potravy pre tento druh (najmä pobrežné porasty pozdĺž rieky Hron, okraje listnatých lesov).
SKUEV0302 Ďumbierske Nízke Tatry (Predmetom ochrany je tu prioritný lesný biotop 91E0* a biotopy 91E0*, 4060, 4070*, 6110*, 6150, 6170, 6210, 6230*, 6430, 6510, 6520, 7110*, 7140, 7230, 8110, 8160*, 8210, 8220, 8310, 9110, 9130, 9140, 9150, 9180*, 9410, 91D0*, 91Q0 veľké šelmy -medveď hnedý (ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx),, vlk dravý (Canis lupus, )
Uvádza sa stručná habitátová náročnosť veľkých šeliem:
Rys ostrovid (Lynx lynx) Podrobná biotopová analýza tohto druhu ukázala, že jednou z podmienok pre výskyt rysa ostrovida je minimálna lesnatosť 40 % a nadväznosť na územie, kde sa rys už vyskytuje. Pre stále a rozmnožujúce sa populácie sú však vhodnejšie horské oblasti s lesnatosťou nad 50 %. Väčšinu času rysy trávia ako samotári, o mláďatá sa stará iba samica. Rozloha územia, ktoré obýva jeden rys, môže byť pomerne veľká, často väčšia než 300 km2. Mimo dobu párenia spolu rysy neprichádzajú do styku, samec však vo svojom domovskom okrsku často toleruje jednu alebo viac samíc. Mladé jedince migrujú na veľké vzdialenosti do rysmi neobsadených oblastí. Napríklad mladý rysí samec, ktorého vybavili rádiotelemetrickým obojkom v Národnom parku Šumava, putoval viac než 400 km zo šumavských lesov až do Bŕd, kde potom využíval teritóriá o rozlohe 390 km2 (citované z: http://www.selmy.cz/rys- ostrovid/biotop-a-teritorium/, dňa 22.6.2014).
Medveď hnedý (Ursus arctos) Veľkosť teritória je rámcovo 10 – 1 600 km2 (na Slovensku však len 10 - 30 km2) a závisí na množstve dostupných letných aj zimných úkrytov, zdrojov potravy, ale tiež na veľkosti celej medvedej populácie v danom území. Vzhľadom k veľkosti domovských okrskov medveďa má zmysel územnou ochranou zaistiť územie o rozlohe minimálne desiatok km2. Tieto oblasti musia spĺňať
56 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predovšetkým požiadavky na vysokú lesnatosť a aspoň poloprirodzenú skladbu a štruktúru lesa.
Vlk dravý (Canis lupus) Pôvodné prostredie vlka tvorila široká škála biotopov od arktickej tundry, cez lesy všetkého druhu, po stepi a lesostepi v južnej Európe. V Európe prevažuje u vlka nočná aktivita, pričom cez deň svorka alebo jedinec odpočíva v úkryte. Veľkosť teritória je závislá na dostupnosti potravy, takže všeobecne platí, že v lete je výrazne menšia než v zime, na juhu dosahuje teritórium menšej rozlohy než v severných oblastiach. Jedince aj menšie skupiny sa niekedy potulujú mimo rámec vlastnej svorky. Pri týchto potulkách sú schopní prejsť 18 – 28 km za deň, pri prenasledovaní koristi bola zaznamenaná vzdialenosť až 200 km za 24 hodín. Vzhľadom k požiadavkám druhu aj jeho populačnej dynamike je nevyhnutné pre účinnú územnú ochranu vymedziť územie vo veľkosti rádovo desiatok až stoviek km2.
SKUEV0303 Alúvium Hrona (zámerom nie je dotknutý) Schválené uznesením vlády SR č. 577 z 31.8.2011 k aktualizácii národného zoznamu území európskeho významu.P redmetom ochrany je prioritný biotop 91EO*(lúžne vŕbovo topoľové a jelšové lesy) a druhy: plocháč červený (Cucujus cinnaberinus hlaváč bieloplutvý( Cottus gobio) mihuľa (Eudontomyzon vladykovi) hlavátka podunajská (Hucho huchoň, mlok karpatský (Triturus montandoni,) kunka žltobruchá (Bombina variegata), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný( Myotis myotis), vydra riečna( Lutra lutra)
SKCHVU 018 Nízke Tatry ( Predmetom ochrany je tu 22 druhov vtákov, medzi nimi aj niektoré druhy, ktorých teritórium môže preukázateľne zasahovať nad zámer (orol skalný, bocian čierny, orol krikľavý, výr skalný).
V riešenom území katastra Brezna, na sever od cesty I. triedy I/66 (s výnimkou intravilánu), zaberá : NP Nízke Tatry (3*ochrany územnej ochrany), totožné s územím SK 018 CHVU Nízke Tatry, územie najsevernejšej časti katastra mesta v rozsahu 1 701 ha čo predstavuje 13,9% z rozlohy územia katastra.
Ochranné pásmo NP Nízke Tatry (2* územnej ochrany) zaberá územie katastra mesta výmerou 3 210 ha čo predstavuje 26,3 % z rozlohy územia katastra mesta mapový náhľad siete NATURA 2000 v kontexte s katastrálnym územím mesta Brezno sa uvádza v prílohe tohto dokumentu.. Porovnanie plôch chránených území celkom v SR sa uvádza nižšie:
57 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
V katastri mesta Brezno, v rámci výmery veľkoplošne chránených území sú určené maloplošné chránené územia (5*ochrany OPaK) a to prírodné rezervácie: - Rohoznianska jelšina (4,49 ha z katastra Brezna), - Horné Lazy (34,29 ha z katastra Brezna) - Breznianska skalka (11,85 ha z katastra Brezna), - NPR Jaskyňa mŕtvych netopierov Uvádzame najzákladnejšiu charakteristiku týchto území:
Prírodná rezervácia Rohoznianska jelšina: PR je vyhlásená na ochranu horských jelšín v Horehronskom podolí, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska.
Prírodná rezervácia Horné lazy: Územie predstavuje južne exponované, strmé skalné stráne charakteru krovinatej lesostepi s výskytom viacerých teplomilných rastlinných a živočíšnych druhov, z ktorých niektoré sú pri okraji svojho rozšírenia. Dôkaz šírenia sa xerotermných prvkov vysoko na Pohronie.
Prírodná rezervácia Breznianska skalka: ochrana fytogeograficky a dendrologicky významnej lokality duba zimného (Quercus petraea) v zachovalej porastovej formácii na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
Mimo územia katastra mesta sa v okrese Brezno nachádza ďalších 14 ÚEV.
58 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Kataster mesta Brezno susedí s SKCHVU017 Muránska planina a SKCHVU022 Poľana ktoré však predmetom zámeru nie sú dotknuté.
Biotopy a druhy ÚEV Alúvium Hrona (SKUEV0303) ÚEV Ďumbierske Tatry (SKUEV0302)
Ochrana prírody v zmysle medzinárodných dohovorov: V zmysle implementácie princípov európskej politiky pri ochrane biodiverzity a ekosystémov sa na Slovensku uskutočňuje úplná realizácia sústavy chránených území NATURA 2000. Cieľom súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA 2000) je zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne
59 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
žijúcich živočíchov a ochranu prírodných biotopov, zachovať priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu, ako prírodného dedičstva. V zmysle Smernice o biotopoch bol na Slovensku spracovaný Národný zoznam území európskeho významu. Výnosom Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 bol vydaný národný zoznam území európskeho významu, ktorým MŽP SR podľa §27 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení zákona č. 525/2003 Z.z. ustanovuje Národný zoznam, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného územia európskeho významu, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality, stupeň územnej ochrany navrhovaného územia európskeho významu, vrátane územnej a časovej doby platnosti podmienok ochrany a odôvodnenie návrhu ochrany. Tento výnos nadobudol účinnosť 1.augusta 2004 a bol uverejnený vo Vestníku MŽP SR, ročník 12, čiastka 3 z roku 2004. Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov možno v zmysle § 26 zákona č. 543/2002 Z.z. vyhlásiť za chránené vtáčie územia. Zoznam vtáčích území uverejňuje MŽP SR vo svojom vestníku. V zmysle Smernice o vtákoch bol na Slovensku spracovaný Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 636 zo dňa 9. júla 2003. Slovenská republika je od 1.1.1993 riadnou zmluvnou stranou Ramsarskej konvencie (Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podľa oznámenia FMZV č. 396/1990 Zb. – Ramsarský dohovor). Slovensko sa pristúpením k tejto konvencii zaviazalo zachovávať a chrániť mokrade, ako regulátory vodných režimov a biotopy podporujúce charakteristickú flóru a faunu. Mokraďami sa v zmysle konvencie rozumejú všetky „územia s močiarmi, slatinami a vodami prirodzenými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi“ (čl. 1. ods. 1). V čl. 3. ods. 1. sa zmluvné strany zaväzujú podporovať zachovanie mokradí, najmä tých, ktoré boli zaradené do Zoznamu medzinárodne významných mokradí – Ramsarské lokality. Medzinárodná sieť EMERALD predstavuje sieť „smaragdových“ území, t.j. území osobitného záujmu ochrany prírody. Budovanie tejto siete iniciovala Rada Európy v rámci uplatňovania Bernského dohovoru, ktorého cieľom je ochrana voľne žijúcich organizmov a ich prírodných biotopov, najmä tých, ktorých ochrana si vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov. Tvorba siete EMERALD sa začala v roku 1999.
Priamo do sledovaného územia katastra mesta Brezno nezasahuje žiadne z chránených území zaradených do siete Ramsarských lokalít alebo v sieti EMERALD.
Vlastné územie Národného parku Nízke Tatry sa skladá z dvoch samostatných častí -Ďumbierskej a Kráľovohoľskej časti. Katastrálne územie Brezna je súčasťou Ďumbierskej časti a na jej rozlohe sa podieľa 1701 ha, čo je 2,3 % z rozlohy vlastného národného parku a 13,9 % z rozlohy územia obce. Do ochranného pásma národného parku bola začlenená severná časť k. ú. (vyššie položené územia smerom od rieky Hrona) s výmerou 3 210 ha sa na rozlohe
60 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ochranného pásma národného parku podieľa 2,9 % a na rozlohe riešeného územia 26,3 %. V roku 1998 vláda SR schválila "Program starostlivosti o Národný park Nízke Tatry", v ktorom boli stanovené strategické ciele: - zachovanie trvalo udržateľného vývoja prírodného prostredia, udržanie stability ekologických procesov v celoplošnom rozsahu, tzn.: zachovanie biodiverzity, ekologickej únosnosti a ochrana genofondu, pri možnosti trvalého využívania druhov a ekosystémov. Na území národného parku (jadrové územie) boli vymedzené krajinné priestory 1 a 2 a v území ochranného pásma krajinný priestor 3. Do katastrálneho územia Brezna územne zasahujú krajinné priestory 1.2., 1.3., 1.4., 3.3., 3.5., 3.7. a 3.8. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny na území národného parku platí 3. stupeň ochrany, v ochrannom pásme 2. stupeň. V týchto územiach sa od orgánov ochrany prírody vyžaduje súhlas na vybrané činnosti vzťahujúce sa k využívaniu územia.
V k.ú. mesta Brezno (najsevernejšia časť katastra) sa uvádzajú nasledovné plošné záujmy ochrany prírody v územnej pôsobnosti ŠOP SR -Správy NAPANT Banská Bystrica: Ochranné pásmo NAPANT (2. stupeň ochrany) a vlastného územia NAPANT (3.stupeň ochrany). Maloplošné chránené územia národnej siete, ako aj chránené územia siete NATURA 2000 sú v k.ú. Brezno nasledovné:
Územia národnej siete chránených území Ochranné pásmo NAPANT (2. stupeň ochrany prírody) Národný park Nízke Tatry (3. stupeň ochrany) PR Horné lazy (4. stupeň ochrany) PR Breznianska skalka (4. stupeň ochrany) v severnej časti k.ú. prebieha hranica NPR Ďumbier (5. stupeň ochrany) Územia siete NATURA 2000 SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry SKUEV 0303 a 1303 Alúvium Hrona SKUEV 0153 Horné lazy
Prvky územného systému ekologickej stability Biocentrum nadregionálneho významu Ďumbierske Nízke Tatry Biokoridor nadregionálneho významu Vodný tok Hron Biokoridor regionálneho významu Horné lazy – Beňuška – Čertovica Biocentrum regionálneho významu Horné lazy Biocentrum regionálneho významu Skalka
Genofondové plochy GP1 „Horné lazy PR“, xerotermný biotop GP2 „Horné lazy pri PR“, lúčny biotop GP3 „Bujakovo“, mokraď
61 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Kataster mesta Brezno v rozlíšení chránených území v správe ŠOP SR - správa CHKO Poľana vo Zvolene identifikuje, vo väzbe na kataster mesta takto:: Územia NATURA 2000: 1. Územie európskeho významu (ÚEV) Alúvium Hrona- spravované pracoviskom NAPANT, ale zasahuje aj do organizačnej jednotky (pracovisko Správy CHKO Poľana). 2. Územie európskeho významu (ÚEV): SKUEV0695 Rohoznianska jelšina, ktorá je súčasne aj prírodnou rezerváciou (PR) Rohoznianska jelšina, kde platí piaty stupeň ochrany – platí osobitná ochrana podľa § 16 zákona.
Z hľadiska širšieho pohľadu sa identifikuje, že v naväzujúcom priestore okolia katastra mesta Brezno, jeho okolia, existuje ochranné pásmo národného parku Muránska Planina a národná prírodná rezervácia Dobročský prales. Tieto vymenované veľkoplošne chránené územia však predmetom a činnosťami posudzovaného zámeru nebudú dotknuté.
V rámci vecného a územného rozlíšenia a evidovaných biotopov a chránených území je stav definovaný s-CHKO Poľana uvedený v grafickom vyjadrení nižšie takto:
Biotopy (modrou) a CHÚ (červenou) v k.ú. Brezno
62 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Na základe dokumentácie ŠOP SR- Správy CHKO Poľana z minulého obdobia boli v predmetnom území (k.ú. Brezno) na viacerých lokalitách identifikované a zaznamenané chránené druhy rastlín ako aj chránené nelesné biotopy:
Biotopy európskeho významu(travinné): Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky 6510 Lk 5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach 6430 Ra 3 Prechodné rašeliniská a trasoviská 7140 Br 6 Brehové porasty deväťsilov 6430
Biotopy národného významu: Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Lk 7 Psiarkové aluviálne lúky Lk 10 Vegetácia vysokých ostríc Kr 8 Vŕbové kroviny stojatých vôd Kr 9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek
Biotopy európskeho významu (lesné) Ls 5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy 9130 Ls 5.2 Kyslomilné bukové lesy 9110 Ls 1.3 a Ls 1.4 Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy 91E0*
V riešenom území správa CHKO Poľana eviduje aj výskyt druhov európskeho významu: kunka žltobruchá (Bombina variegata), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), mihuľa (Eudontomyzon vladykovi), hlavátka podunajská (Hucho hucho), vydra riečna (Lutra lutra), netopier obyčajný (Myotis myotis), podkovár malý (Rhinopholus hipposideros), atď....
Z hľadiska predmetu činností predkladaného zámeru nebudú realizované činnosti a zásahy predstavujúce negatívne zásahy do CHÚ, alebo zásahy predstavujúce fragmentáciu krajiny a/alebo fragmentáciu biotopov, narušenie migračných trás, alebo vznik rizika šírenia inváznych druhov rastlín. Tiež nebude negatívne zasahované do prvkov USES, ani nebude dochádzať k zásadným zmenám krajinného rázu a prvkov krajiny.
Zoznam chránených živočíchov a ich spoločenská hodnota. Na území Slovenska sú chránené všetky voľne žijúce druhy vtákov a ich spoločenskú hodnotu uvádza Príloha č. 32 k vyhláške č. 24/2003 Z.z.
Ochrana drevín rastúcich mimo les, - nakladanie s nimi a zásahy do ich porastov, alebo aj jednotlivých jedincov určujú vyššie uvádzané zákonné predpisy a spoločenskú hodnotu takýchto drevín určujú Prílohy 33 až 35 k vyhláške č. 24/2003 Z.z. Zámerom činnosti nebude dochádzať k zásahom do existujúcich porastov
63 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie drevín, naopak zvýši sa ich počet hlavne na PPF v rámci návrhu budovania „obnovy medzí na ornej pôde“.
Špeciálnu kategóriu ochrany prírody predstavujú chránené stromy. Za chránené stromy sa vyhlasujú kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy, alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Na území mesta Brezno sa nenachádzajú chránené stromy.
Územný systém ekologickej stability (ÚSES) Územný systém ekologickej stability (ÚSES) predstavuje celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených geoekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá vytvára predpoklady pre funkčné a priestorové zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života v území a vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj krajiny. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. Významnou súčasťou vytvorenia celoplošného ÚSES je aj systém opatrení na ekologicky optimálnu organizáciu a využitie krajiny. V rámci ochrany prírody a starostlivosti o životné prostredie sa považuje za východiskový dokument pre stratégiu ochrany ekologickej stability, biodiverzity a genofondu Slovenskej republiky. ÚSES predstavujú jeden zo záväzných ekologických podkladov územnoplánovacej dokumentácie, pozemkových úprav a pod. Kostra územného systému ekologickej stability vytvára v krajinnom priestore ekologickú sieť, ktorá: - zabezpečuje územnú ochranu všetkým ekologicky hodnotným segmentom v území, - vymedzuje priestory umožňujúce trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinným a živočíšnym spoločenstvám typickým pre daný región – biocentrá (majú charakter jadrových území s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine), - umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov biokoridory, - zlepšuje pôdoochranné, klimatické a ekostabilizačné podmienky v území.
Klasicky sa uvádza že biocentrom môže byť ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Biokoridor možno charakterizovať ako priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky. Interakčný prvok je určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä menší lesík, remízka, trvalá trávna plocha, močiar, brehový porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej, alebo narušenej človekom. Toto platí vo všeobecnosti a takto možno akýkoľvek prírodný alebo prírode blízky prvok v krajine považovať za interakčný prvok. Hodnotenie prvkov ÚSES záujmového územia vychádza z jednotlivých štúdií ÚSES, kde základom je Generel nadregionálneho ÚSES (HÚSENICOVÁ A KOL., 1992) a
64 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Regionálny ÚSES okresu Banská Bystrica, ktorý bol vypracovaný v roku 1993 (MÚDRY A KOL., 1993) a následne prehodnotený v rámci územnoplánovacej dokumentácie Územného plánu veľkého územného celku Banskobystrického kraja. V sledovanom území a jeho okolí bolo vyčlenených viacero biocentier a biokoridorov provincionálneho, nadregionálneho, regionálneho, ale aj lokálneho významu. jadrové územia európskeho významu: - územie Národného parku Nízke Tatry – Ďumbierska časť - územie Národného parku Nízke Tatry – Kráľovohoľská časť - územie Národného parku Slovenský raj - územie Národného parku Muránska planina - územie CHKO Poľana jadrové územia národného významu - územie Balocké vrchy biocentrum provinciálneho významu (BcPV) - BcPV Muránska planina - BcPV Poľana biocentrum nadregionálneho významu (BcNV) - BcNV Národný park Nízke Tatry – Ďumbierska časť - BcNV Národný park Nízke Tatry – Kráľovohoľská časť - BcNV Dobročský prales biocentrum regionálneho významu (BcRV) - BcRV Horné lazy - BcRV Mitrová - BcRV Klenovský Vepor - BcRV Kochlovec - BcRV Hájnica - BcRV Mašianske a Zlatnianské skalky - BcRV Havrania dolina - BcRV Zlatnica - BcRV Grúň - BcRV Stajňová
Biokoridory predstavujú priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktoré spájajú biocentrá a umožňujú migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktoré priestorovo nadväzujú interakčné prvky. Vzhľadom na líniový dlhorozmerný charakter biokoridorov je treba podotknúť, že nie vždy sú uvedené biokoridory lokalizované v celom rozsahu v záujmovom území, ale často zasahujú iba svojimi úsekmi. V riešenom území a aj jeho širšej väzbe na územia katastrov susediacich obcí boli vyčlenené nasledovné biokoridory: a) biokoridor nadregionálneho významu (BkNV) - BkNV Vodný tok Hrona (hydricko-terestrický) - BkNV Fabová hoľa – Beňuš – Beňuška – Čertovica (terestrický) - BkNV Javorinka – Kyprov – Priehybka (terestrický)
65 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie b) biokoridor regionálneho významu - BkRV vodný tok Rohozná (hydricko-terestrický) - BkRV Mitrová – Hronec – Horné lazy (terestrický) - BkRV Horné lazy – Beňuška – Čertovica (terestrický) - BkRV Stajňová – horstvo Nízkych Tatier (terestrický) - BkRV Hájnica – horstvo Muránskej planiny (terestrický) - BkRV Zlatnianské skalky – horstvo Nízkych Tatier (terestrický) - BkRV Ďurkov vrch – Poľana (terestrický) - BkRV Kamenistý potok (hydricko-terestrický) - BkRV Jasenický potok (hydricko-terestrický) V línii územia katastra prechádza biokoridor BkRV Horné lazy – Beňuška – Čertovica a v dotyku so zastavaným územím prechádza BkNV Vodný tok Hrona.
Genofondové plochy:
Genofondovou plochou, v rámci charakteristiky, rozumieme územie, na ktorom sa vyskytujú chránené, vzácne alebo ohrozené druhy rastlín, alebo živočíchov na pomerne zachovalých, alebo prírode blízkych biotopoch, alebo sa tu vyskytujú druhy rastlín a živočíchov typické pre danú oblasť, alebo menšie územie (nemusia patriť medzi chránené a pod.) a potenciálne by sa mohli z genofondových plôch šíriť do okolia, ak by sa zmenili podmienky a využívanie okolitej krajiny. Genofondové plochy majú veľmi veľký význam pre zachovanie biodiverzity a genofondu územia. Genofondovo významné lokality reprezentujú tie plochy krajiny, kde sú v súčasnosti už evidované ako genofondovo významné druhy (chránené druhy a druhy zaradené v červených knihách). Na týchto lokalitách je v sledovanom území najhodnotnejšia flóra a fauna, ktorá sa ešte zachovala v prostredí s veľmi silným antropickým tlakom. Genofondová plocha nie je legislatívnou kategóriou. Najvýznamnejšie genofondové lokality sledovaného územia sa nachádzajú v územiach okolitých horstiev. V zastavanom území mesta, alebo v územiach poľnohospodársky využívaných možno považovať za genofondovú plochu takmer každú plochu, kde sa ešte zachovali spoločenstvá prirodzených, alebo prírode blízkych fytocenóz a zoocenóz. Tieto plochy vytvárajú vhodné predpoklady nielen pre výskyt významných druhov flóry a fauny, ale aj pre ich migráciu do celého okolia. Do kategórie genofondovo významných lokalít samozrejme patria všetky lokality zahrnuté do systému chránených území a väčšina lokalít zahrnutých v rámci územného systému ekologickej stability do plôch biocentier, čiastočne aj biokoridorov. Genofondovo významné lokality možno považovať za základné kamene, resp. jadrá chránených území a biocentier. Z genofondovo významných lokalít sa v okolí sledovaného územia nachádza genofondovo významná lokalita: PR Horné lazy a Breznianska skalka.
III.2 Krajina, stabilita, ochrana a scenéria
66 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Krajinný priestor je trojrozmerný útvar tvorený abiotickými, biotickými a antropickými prvkami, ktoré sa navzájom podmieňujú a ovplyvňujú, ale určujú aj charakter územia, priestorového usporiadania a využívania. Krajina katastra mesta Brezno je tvorená podhorskou (PPF) až horskou krajinou(LPF) Prvky súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) sú zo systémového hľadiska fyzicky existujúce objekty, ktoré zapĺňajú zemský povrch úplne. Odrážajú súčasné využitie zeme v sledovanom území. Ekvivalentom prvkov súčasnej krajinnej štruktúry sú teda typy súčasného využitia zeme. Ich typizácia vyjadruje ich schopnosť sa priestorovo diferencovať a niekoľkokrát sa v určitom území opakovať, i keď v rôznej kvalite alebo kvantite. V hodnotenom území boli vyčlenené typy súčasnej krajinnej štruktúry, ktoré boli zoskupené do určitých skupín na základe fyziognómie alebo funkčného postavenia. Pri stanovení štruktúry krajiny sa vychádza zo štandardnej metódy výskumu využívania krajiny, z aspektov vizuálnych (fyziognomické črty štruktúry krajiny), kultúrno-historických (tradičné a historické prvky v štruktúre krajiny), fyzických (napr. charakter reliéfu, vodná sieť a pod.), z krajinno-ekologickej štruktúry (komplex živých a neživých prvkov, prírodných a antropogénnych prvkov a ich interakcia) a z funkčnej štruktúry krajiny (využívanie krajiny). Doteraz prevládajúca stabilita krajiny ako celku je už v súčasnosti vystavovaná dopadom nastupujúcej zmeny klímy (celkové otepľovanie sa planéty),pričom v odhade sa uvádza nasledovná schéma potencionálnych zdravotných dopadov -efekty klimatickej zmeny takto:
Na zmiernenie práve vyššie uvádzaných efektov a dopadov klimatických zmien sa navrhujú prírode blízke, ale vo svojom sumáre veľmi účinné, typy navrhovaných opatrení ktoré sú predmetom tohto zámeru v časti II.8 67 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Územie katastra mesta
68 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
III.3 Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrno - historické hodnoty územia
III.3.1 Obyvateľstvo a jeho aktivity
Jedným z významných faktorov ovplyvňujúcich kvalitu ľudského života vrátane zdravia je stav životného prostredia. Kvalita ovzdušia, vody, stav biodiverzity, chemické a fyzikálne rizikové faktory majú priamy i nepriamy krátkodobý i dlhodobý vplyv na zdravotný stav obyvateľstva, pocit pohody a spokojnosti. Taktiež javy a udalosti spojené so zmenou klímy, ako sú najmä horúčavy a povodne, majú významné negatívne vplyvy na zdravie a aj na majetok obyvateľov. Z hľadiska územného a administratívneho členenia je mesto Brezno sídlom okresu, druhého v poradí medzi trinástimi okresmi Banskobystrického kraja podľa rozlohy (1 265 km²) a zároveň šiesteho najrozsiahlejšieho okresu v SR. Hustota zaľudnenia nedosahuje krajský priemer a oproti celorepublikovému priemeru je výrazne nižšia. Početnosť obyvateľstva vykazuje v posledných rokoch regresnú krivku najmä u ekonomicky aktívneho obyvateľstva, avšak s nápočtom postupného prevládania tzv. “starnutia obyvateľstva“, čo bude mať nemalý významný vplyv na budúcu sociálno - ekonomickú stabilitu obyvateľstva a produktivitu práce. Mesto Brezno je administratívnym i prirodzeným centrom okresu Brezno so základným vybavením uvedeným podľa obr.č.7. Obr. č. 7
BREZNO administratívne centrum okresu Spádovosť obce Gravity of Municipality Ukazovateľ Hodnota Indicator Value Nemocnica s poliklinikou Brezno Hospital Brezno Sídlo matričného úradu Brezno Seat of birth register office Brezno Sídlo pracoviska daňového Brezno úradu Seat of tax office Brezno Sídlo pracoviska Obvodného oddelenia Brezno Seat of police force office Brezno policajného zboru Sídlo Okresného súdu Brezno Seat of District court office Brezno
Sídlo Okresného Seat of department of Fire Brezno riaditeľstva Hasičského a Brezno Protection Brigade záchranného zboru Sídlo pracoviska Brezno Seat of District office Brezno obvodného úradu Sídlo Územnej vojenskej Seat of Territorial Banská Bystrica Banská Bystrica správy military office Sídlo územného Úradu Seat of Office for labour, práce, sociálnych vecí a Brezno Brezno rodiny social affairs and family Sídlo Obvodného úradu Seat of Environmental Brezno Brezno životného prostredia Office
69 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Zdroj: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Brezno (2008 -2013) Počiatky osídlenia priestoru dnešného Brezna siahajú do doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o meste Brezno je z roku 1265, mestské privilégiá podľa štiavnického práva Brezno získalo v roku 1380, pričom v roku 1650 bolo povýšené na slobodné kráľovské mesto. Mesto výrazne zmenilo svoj charakter po skončení druhej svetovej vojny – bolo budované ako stredisko priemyslu a počet obyvateľov sa zvýšil štvornásobne.
Populačný vývoj mesta Brezna charakterizuje postupujúci úbytok obyvateľstva. Na celkovom úbytku populácie mesta, ktorý sa prejavuje znižovaním počtu jeho obyvateľov, sa v podstatnej miere podieľa vysťahovalectvo za „prácou“ najmä mladších vekových kategórií obyvateľstva. Početnosť obyvateľstva v jednotlivých častiach mesta je vedená v nasledovnej tabuľke č. 11
Tabuľka č.11 : Počet obyvateľov v mestských častiach Počet obyvateľov v mestských častiach Rok 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Rozdiel rokov 2014 - 2008
Brezno 13706 13578 13341 13068 12958 12723 12563 -1143 Mazorníkovo 6236 6214 6170 6152 6070 6012 5946 -290 Bujakovo 314 316 314 295 290 283 266 -48 Predné Halny 654 663 676 680 682 715 712 +58 Zadné Halny 581 585 585 592 585 547 540 -41 Bezdomovci 254 307 360 504 576 704 742 +488 Spolu 21745 21663 21446 21291 21161 20984 20769 -976 Zdroj: MsÚ Brezno
Tabuľka č. 12 : Počty obyvateľov mesta Brezno k okresu Brezno
Rok Počet obyvateľstva Počet obyvateľstva podiel obyvateľov mesta Brezno k mesta Brezno okresu Brezno okresu v % 2001 22 875 65 783 34,8 2008 21 871 64 397 34,0 2013 21 161 63 696 33,2 zdroj: www.infostat.sk
Tab.č. 13: Obyvateľstvo podľa národnosti Obec národnosť Brezno: slovenská maďarská rómska česká nemecká poľská
70 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
55947 79 2149 232 17 27 Graf č 2. : Štruktúra obyvateľstva mesta podľa vzdelania
Zdroj: ŠÚ SR
Z uvedeného grafového vyjadrenia vyplýva prijateľnosť zastúpenia a možností vykrývania potrieb prípadných požiadaviek trhu práce.
Graf č. 3: Štruktúra obyvateľstva mesta podľa vzdelania muži - ženy
Zdroj: ŠÚ SR
Veková štruktúra ekonomiky obyvateľov / Počet trvalo bývajúcich obyvateľov
Ekonomický potenciál v meste Brezno je predstavovaný 10-ročie nastúpeným útlmom produkcie a zamestnanosti v strojárskych podnikoch, pričom táto tzv.3.tia- nadstavbová sféra –služby nepostačuje pokryť dopyt po pracovných miestach, ktoré sú stabilizátorom počtu obyvateľstva, prípadne jeho impulzom k a rastu počtu obyvateľstva.
71 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Graf č.4: Strednodobý vývoj Indexu starnutia obyvateľstva
Zdroj: ŠÚ SR
Tabuľka č 14. : Veková štruktúra obyvateľstva mesta Brezna Veková štruktúra obyvateľstva mesta Brezna (stav k 31.10.2015)
Rok predproduktívny vek produktívny vek poproduktívny vek 2015 2 828 13 620 4223 Index vitality 106 99,7 Zdroj: MsÚ Brezno
III. 3. 2 Analýza demografických ukazovateľov
Vývoj počtu obyvateľov Pre účel zhodnotenia činností predkladaného zámeru sa špecifikuje historický vývoj početnosti a strednodlhodobý vývoj obyvateľov mesta Brezno za obdobie predchádzajúcich 18 rokov v nižšie uvádzanej tabuľke a grafovom vyjadrení.
Graf č.4: Historický vývoj obyvateľov mesta
Zdroj: ŠÚ SR
72 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Tab č.15 : Historický vývoj počtu obyvateľov mesta rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2011 poč. 4 121 4 097 4 210 4 452 4 549 4 362 5 014 7 159 9 819 12 843 17 872 22 469 22 875 21 827 obyv. Zdroj: ŠÚ SR
Z dlhodobého hľadiska je možné jasne vysledovať 3 fázy vývoja počtu obyvateľov. Od roku 1869 do roku 1940 bol počet obyvateľov stabilný tesne okolo hranice 5000 obyvateľov. Od roku 1940 až do roku 1990 prebiehala etapa prudkého rastu počtu obyvateľov až do úrovne okolo 23 000 obyvateľov. Maximum dosiahlo mesto v roku 1994 - 23 028 obyvateľov. Rast obyvateľstva bol spojený s budovaním výrobných podnikov Mostáreň Brezno (1949) a rozvojom hutníckeho a strojárskeho priemyslu v regióne - Švermove železiarne (od r. 1949). Od konca 80-tych rokov až do roku 2000 bola situácia obyvateľstva stabilizovaná. Túto etapu stabilizovaného počtu obyvateľov okolo hranice 22 tis. by sme mohli vnímať až po súčasnosť, ale od roku 2001 je čoraz zjavnejšia krivka postupného poklesu počtu obyvateľstva v meste aj v celom okrese, ako nám dokladuje aj nasledovný graf.
Graf č.5: Strednodobý vývoj obyvateľov mesta za posledných 18 rokov
Zdroj: ŠÚ SR
Ekonomické aktivity obyvateľstva Brezno sú priamo úmerné nielen jeho početnosti, ale aj štruktúre obyvateľstva mesta a tiež dostupnosti možnosti zamestnania sa obyvateľstva v jednotlivých odvetviach existujúceho priemyslu a služieb
73 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Graf č.6 : Strednodobý vývoj štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia za posledných 18 rokov
Zdroj: ŠÚ SR
Podiel mužov a žien je v strednodobom vývoji stabilizovaný s miernou prevahou počtu žien 51,2 – 51,9%. Problémovou oblasťou je nepriaznivý vývoj vekovej štruktúry a tiež starnutie obyvateľstva.
Grafč.7: Strednodobý vývoj štruktúry obyvateľstva podľa vekových skupín
30 31 32 33 34 35 36 37 38 26 27 100 % 40 41 43 45 46 91 60 67 81 60 51 46 43 61 71 66 01 55 21 04 54 80 % 14 14 14 15 15 15 14 14 14 16 15 60 % 14 14 14 14 14 81 85 96 02 09 06 96 89 85 77 62 45 04 84 9 9 1 27 01 1 6 0 5 4 6 7 8 9 40 % 6 2 9 0
20 % 51 48 46 44 42 41 39 37 35 34 33 32 31 31 31 30 08 93 70 99 98 25 47 52 75 43 35 46 67 14 12 73 0 % 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 predproduktívny produktívny poproduktívnom
Zdroj: ŠÚ SR
74 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Zreteľný je zásadný trend starnutia obyvateľstva. Pozitívnejšie štatistické ukazovatele vývoja indexov starnutia a indexov ekonomického zaťaženia je spôsobený technickou zmenou štatistických prepočtov vekových skupín a nie skutočným zlepšením stavu.
Graf č.8: Strednodobý vývoj priemerného veku
Zdroj: ŠÚ SR
Graf č 9.: Veková štruktúra obyvateľstva mesta vývoj od roku 1997 v 3-oj ročnej perióde
Zdroj: ŠÚ SR
75 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Diagramy vekovej štruktúry v trojročných odstupoch prezentujú postupný posun k obyvateľstva do vyšších vekových skupín a najmä nízku obnovu obyvateľstva v prvých vekových skupinách, kde sa situácia v posledných rokoch aspoň stabilizovala, čo je spôsobené nárastom pôrodnosti vďaka nástupu silnejších populačných ročníkov. Celkovo môžeme charakterizovať situáciu v demografii ako podpriemernú až zlú z hľadiska obnovy populácie mesta
Pohyb obyvateľstva, prirodzená reprodukcia a migrácia
Pohyb obyvateľstva mesta Brezno v strednodobom celkovom a absolútnom vyjadrení a v porovnaní vývoja stavu s priemerom Sr a kraja Banská bystrica uvádzajú grafy č. 10 až č. 12.
Graf č.10 : Celkový pohyb obyvateľstva - strednodobý vývoj 700
600
500
400
300
200
100
0 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Prírastok 466 554 413 447 406 432 448 426 453 520 473 466 403 430 433 390 379 Úbytok 455 635 434 467 505 544 603 582 573 596 578 563 472 602 536 514 548 Zdroj: ŠÚ SR
Graf č11. : Pohyb obyvateľstva absolútny - strednodobý vývoj
Zdroj: ŠÚ SR
76 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Graf č.12 : Pohyb obyvateľstva relatívny - porovnanie strednodobého vývoja SR, BB kraj a mesto BR.
Zdroj: ŠÚ SR
Nezamestnanosť v meste a aj okrese Brezno pretrváva dlhodobejšie nad celoslovenským priemerom a obdobným trendom sa aj prípadne znižuje. V meste Brezno sa miera nezamestnanosti v ostatnom období znižuje rýchlejšie ako v priemere na Slovensku, tým sa približuje jej úrovni. V medziročnom dlhodobejšom sledovaní napriek uvedenému vyššie, mesto Brezno patrí v rámci Slovenska trvale k mestám s vyššou mierou nezamestnanosti. Údaje sú uvedené v tab.č.15 a graf č. 13 Tabuľkač.15: Vývoj celkovej nezamestnanosti v meste Brezno
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Počet uchádzačov 1938 2373 2943 2813 2656 2540 2553 1892 1481 1276 1116 1161 1926 1954 1956 2059 1616 o zamestn. Zdroj: ŠÚ SR
Vývoj nezamestnanosti vybraných sledovaných skupín obyvateľstva v meste Brezno
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Celkový počet 2 553 1 892 1 481 1 276 1 116 1 161 1 926 1 954 1 956 2 059 1 616 1 494 1 398 nezamestn.
Nezamestn. 250 398 357 272 319 317 489 468 463 475 430 409 259 mladiství a absolventi škôl 9,79% 21,04% 24,11% 21,32% 28,58% 27,30% 25,39% 23,95% 23,67% 23,07% 26,61% 27,38% 18,53%
Nezamestn. 364 301 157 86 77 83 124 149 148 119 130 122 138 zdravotne postihnutí 14,26% 15,91% 10,60% 6,74% 6,90% 7,15% 6,44% 7,63% 7,57% 5,78% 8,04% 8,16% 9,87%
Zdroj: ŠÚ SR a ÚPSVR Brezno
77 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Graf č.13: Vývoj počtu nezamestnaných v meste Brezno
3 500
3 000
2 500
2 000
1 500
1 000 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Zdroj: ŠÚ SR
Recipročnou úrovňou možností vyrovnávania existujúceho stavu nezamestnanosti je priestor vytvárajúci možnosť zamestnania. Podľa najzákladnejšieho delenia zamestnanosti na odvetvie výroby a odvetvie služieb môžeme ako potenciál mesta Brezno brať do úvahy nasledovnú štruktúru:: Cestovný ruch (priemysel turizmu) Priemysel (strojárstvo) Poľnohospodárstvo Stavebníctvo
Podľa nižšie uvedeného grafového vyjadrenia je priemysel je naďalej dominantnou oblasťou možnosti zamestnania sa obyvateľstva (46,9%), avšak veľmi blízky objem dosahuje aj odvetvie služieb všetkého druhu (43,5%)
Zamestnanosť v jednotlivých odvetviach v okrese Brezno (rok 2005)
43,5% 46,9%
priemysel
1,7% 7,9% poľnohospodárstvo stavebníctvo služby
Pôvodne rozvinutá a predchádzajúca priemyselná výroba vykazuje regresnú tendenciu a naopak eviduje sa mierny vzostup služieb a obchodu.
78 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Mesto Brezno ako orgán verejnej moci napĺňa svoje zákonom stanovené kompetencie v oblasti plnenia úloh samosprávy, školstva, kultúry, športu a bývania prostredníctvom viacerých, ňou zriadených inštitúcií pôsobiacich v týchto oblastiach formou finančnej podpory z mestského rozpočtu, ako aj finančnej podpory aktivít ďalších organizácií, vyvíjajúcich činnosť najmä v oblastiach športu a kultúry. V oblasti materského a základného školstva sú inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta s jednou výnimkou – špeciálna základná škola v lokalite mazorníkovo v zriaďovateľskej pôsobnosti VUC Banská bystrica.,
Občianska infraštruktúra v oblasti kultúry a športu sa neobmedzuje len na pôsobnosť mestskej samosprávy, je tvorená aj širším spektrom inštitúcií a organizácií a zahŕňa pomerne široké spektrum činností. Aj v týchto dvoch oblastiach je však pôsobenie organizácií zriadených mestskou samosprávou ťažiskovým.
V oblasti bývania a ovládania tzv.trhu s bytovým fondom je súčasná pozícia samosprávy slabšia, pretože väčšina bytového fondu je v súkromnom alebo inom ako obecnom vlastníctve a počet obecných bytov nepredstavuje účinný nástroj samosprávy na trhu s bytmi. Napriek tomu mesto aj na oblasť bývania vynakladá relevantné finančné prostriedky zo svojho každoročného rozpočtu najä v rámci svojich rozvojových programov na roky 2016-2020..
Zoznam nájomných bytov vo vlastníctve mesta Brezna ku dňu 01.01.2016
Fučíkova č. 1 obytné miestnosti 24 MPČĽ 2165/2 1 izbový byt 3 2-izbové byt 16 3- izbové byt 4 Predné Hálny č.3,7 1-izbový byt 3 2-izbový byt 1 Lichardova č. 4 1-izbový byt 1 3-izbový byt 1 Cintorínska č. 9 2-izbový byt 1 SNP č. 11 1-izbový byt 2 2-izbový byt 2 Osada Hlavina 1-izbový byt 18 Nálepkova č. 1194/11 1-izbový byt 35 Bezbariérový byt 1 2-izbové byt 3 Fraňa Kráľa č. 1 služobný 2-izbový byt 1
79 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Dopravná infraštruktúra: Cestná sieť: Dopravná poloha mesta Brezno využíva pozíciu dopravnej križovatky na významnej vnútroštátnej dopravnej trase západo -východného smeru. Brezno je tranzitným dopravným uzlom regionálneho významu. Z hľadiska nadregionálnych väzieb má pre mesto význam najmä cestná sieť, predovšetkým cesta I/66. ktorá sa v Banskej Bystrici napája na medzinárodný cestný ťah E 77,prebiehajúci v smere Maďarsko – Šahy – Banská Bystrica – Trstená – Poľsko. Najbližšie letisko medzinárodného významu s civilnou prepravou je v Poprade v dostupnosti 80 km. Najbližší verejný prístav vnútrozemskej vodnej dopravy je v Štúrove, resp. Komárne vzdialený 190, resp. 220 km . Ostatné cestné komunikácie zaústené do priestoru mesta majú regionálny charakter. Ich význam však narastá v období letnej a zimnej turistickej sezóny, vzhľadom na úlohu Brezna, ako obchodno - službového zázemia pre okolité strediská cestovného ruchu. Vzhľadom na tranzitnú polohu mesta Brezno v systéme osídlenia Slovenska bude potrebné niektoré finančne náročné dopravné projekty riešiť v spolupráci s regionálnou samosprávou, resp. na úrovni štátnych orgánov príslušného rezortu.
obr.č.8 dopravná infraštruktúra v pohľade SR
poloha mesta Brezno v rámci dopravnej siete SR (Town of Brezno location within the framework of the transport network of the SLOVAK REPUBLIC)
CZECH POLAND REPUBLIC
UKRAINE
AUSTRIA HUNGARY
80 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Železničná sieť Mestom Brezno prechádzaBREZNO železničná trať č. 172 v smere Banská Bystrica – Brezno – Červenánástupné Skala, ktorá centrum má regionálny do charakter.Nízkych Uvádza Tatier, sa základnáHorehronia schéma, železničného preeojenia katatsra mesta s východzími želežničnými dopravnými uzlami v SR a na susediaceSlovenského štáty takto: Rudohoria (the gate to Low Tatra mountains, Horehronie and Slovak Ore Mountains) CZECH REPUBLIC POLAND
UKRAINE
AUSTRIA
HUNGARY
III. 3. 3 Kultúrno-historické hodnoty územia
Najstarším hmotným dokladom nájdeným v Brezne a doteraz najväčším tunajším archeologickým nálezom je 14 bronzových náramníc a dve bronzové šálky, časovo zaradené do obdobia 1250 - 700 pr. Kr. Možno ich považovať za jeden z najväčších bronzových nálezov Horehronia; boli náhodne nájdené r. 1882 pri výkopových prácach v lokalite Banisko pri Brezne. Ďalšie bronzové nálezy v Brezne a okolí: sekerka nájdená na námestí v Brezne, listový oštep z Podbrezovej, sekerka z Krámu a bronzové nálezy z hradiska v Nemeckej svedčia o vysokej úlohe bronziarstva neskorej doby bronzovej na strednom Slovensku. Archeologický nález z doby bronzovej (1200-700 pred n. l.) nájdený v meste Brezno potvrdil existenciu obchodných ciest vedúcich pozdĺž rieky Hron a priesmykmi v priľahlých pohoriach už v dobe prehistorickej, neboli tu však zistené stopy po slovanskom osídlení. Územie, na ktorom mesto Brezno neskôr vzniklo, zostalo až do konca 12. storočia mimo hospodárskeho i politického záujmu uhorských panovníkov. Horehronie bolo súčasťou Zvolenského komitátu (hradského panstva), ktorý sa na prelome 13. a 14. storočia pretvoril na Zvolenskú stolicu, ktorej nasledovníkom od roku 1867 bola Zvolenská župa.
81 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Administratívny vývoj Brezna, pokiaľ ide o príslušnosť k hierarchicky vyšším územným celkom, bol až do začiatku 20. storočia pomerne stabilný Prvá písomná zmienka o meste Brezno je z roku 1265. V listine panovníka Bela IV. sa objavuje zmienka o Berezune (resp. Berchune), čo viacerí regionálni historici považovali za pomenovanie už existujúcej osady – predchodcu Brezna. Neskoršiemu konštituovaniu Brezna, ako slobodného mesta predchádzali okolnosti spôsobené ničivým pádom Tatárov v roku 1241 do Uhorska a s tým súvisiaci rastúci dopyt podrahých kovoch. Banícka kolonizácia postupovala v 13. storočí proti prúdu Hrona a mala za následok zakladanie nových osád – Banskej Bystrice, Ľubietovej a Brezna. V roku 1380 uhorský kráľ Ľudovít I. (Veľký) Anjou udelil osade Bryzna iuxta Gron (dnešné Brezno) mestské privilégiá podľa štiavnického práva. Udelením mestských privilégií získali osadníci cirkevnú a správnu autonómiu. Baníctvo ovplyvnilo prvotný rozvoj mesta. V nasledujúcom období mesto budovalo predovšetkým na privilégiách, ktoré v súvislosti s banským podnikaním získalo – malo trhovéprávo, dva mlyny, pivovar, mýtnu stanicu. Patrilo mu rozsiahle územie od Čierneho Hrona ahraníc Malohontu na juhu, až po Bacúch na východe a hrebeň Nízkych Tatier na severe. Nazápade pri Valaskej hraničilo s Ľupčianskym hradným panstvom. Práve vklinenie územiamesta medzi dve hradné panstvá Muráň a Ľupča prinášalo mestu nemalé problémy, ktoré nielenže ohrozovali suverenitu mesta predovšetkým zo strany majiteľov hradu Ľupča(Dóczyovci), ale siahali aj na jeho existenciu (v roku 1517 mesto Dóczyovci vypálili). Obdobie 16. – 18. storočia prinieslo podstatné zmeny v hospodárskom živote mesta. Súviseli so snahou štátu získať prevahu v banskom podnikaní, postupnom vytláčaní súkromných ťažiarov a s rozvojom hutníckeho priemyslu. Neďaleko Brezna – v Hronci, sa položili základy budúceho hrončianskeho železiarenského komplexu, jedného z vtedy najmodernejších a najväčších hutníckych prevádzok v Uhorsku. V breznianskom banskom regióne zaznamenávame síce čiastočnú renesanciu ťažby drahých kovov v Jarabej a Mýte podĎumbierom, ale narastajúca spotreba železa ukázala nové možnosti pre obyvateľov mesta aokolia. Výskyt železných rúd v chotári, dostatok druhotných vstupných surovín, akými boli drevo a vodné zdroje, priniesli novú pracovnú orientáciu. Chotár Brezna, v ňom osady okolo Beňuša a na Čiernom Hrone (dnes časti obce Čierny Balog) sa stali jednou zo surovinových zásobární dreva pre banskobystrickú banskú komoru. Nové pracovné príležitosti v týchto lokalitách prilákali ďalších osadníkov – drevorubačov a uhliarov zo Štajerska a Soľnohradska. Z hospodárskych zmien Brezno profitovalo. V roku 1569 malo mesto približne 1 000 obyvateľov a plynule rástlo, keďže v roku 1677 malo už 1 813 obyvateľov. Udeľovaním rôznych privilégií si štát zabezpečoval možnosť ťažiť drevo v chotári mesta. V roku 1650, za panovania Ferdinanda III. Habsburského, vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest a dostalo okrem iného i možnosť obohnať sa hradbami, ktorú i využilo. Ukončenie dlhotrvajúcich sporov a vojnových konfliktov v monarchii v 18. storočí obnovilo hospodársku aktivitu miest.
82 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
V breznianskom banskom regióne zaznamenávame čiastočnú renesanciu ťažby zlatých rúd, najmä v Jarabej a Mýte pod Ďumbierom. Začiatkom 18.storočia pôsobilo v Brezne štrnásť cechových združení, pričom tie najstaršie pochádzajú už zo začiatku 17. storočia. V roku 1787 malo Brezno takmer 3 000 obyvateľov. Proces industrializácie v 19. storočí síce mesto mimoriadne neovplyvnil. Samostatné železorudné banské a hutnícke drobné prevádzky vo vlastníctve mesta, alebo podnikateľov zväčša neprekročili rámec miestneho významu a neobstáli v konkurencii s erárnymi zariadeniami. V roku 1894 sa od mesta odčlenili a osamostatnili obce Bystrá, Mýto pod Ďumbierom, Jarabá a Michalová. Na prelome 19. a 20. Storočia bolo mesto napojené na železničnú sieť (Banská Bystrica – Brezno – Červená Skala). Na začiatku 20. storočia fungovali v meste tri prevádzky: lepenkáreň (nahradila železiarsku prevádzku v Bujakove), továreň na jemný remeň a parná píla v Halnách. V roku 1910 malo mesto 4 179 obyvateľov. Mesto však malo agrárny charakter, keďže prevažná väčšina pracovala v poľnohospodárstve. Do novovzniknutej Československej republiky v roku 1918 vstupovalo Brezno s novými perspektívami, sídlili tu úrady štátnej administratívy. V rokoch 1923-1928 bolo mesto sídlom okresu v rámci Zvolenskej veľžupy, funkciu okresu plnilo i v rámci krajinského zriadenia do roku 1938. Koncom tridsiatych rokov 20. storočia žilo v meste približne 5 500 obyvateľov. Svojím ekonomicko-sociálnym zložením obyvateľstva patrilo k agrárnym a maloživnostíckym mestám s početnou skupinou kovorobotníctva, pracujúcou v okolitých železiarskych prevádzkach v Hronci, Piesku a Podbrezovej a skupinou obyvateľstva, ktorá sa orientovala na prácu v drevospracujúcom priemysle. K zmene charakteru mesta došlo až po druhej svetovej vojne v súvislosti s rozvojom strojárenskej výroby v regióne. V 50. rokoch 20. storočia začína riadený proces industrializácie a urbanizácie a vznikajú prvky komplexnej bytovej výstavby. Pracovné príležitosti poskytovala Mostáreň Brezno zameraná na produkciu stavebných žeriavov a konštrukcií. Medzi ostatné významné podniky v meste patrili Smrečina (drevospracujúci priemysel) a Slovenka (textilný priemysel). Na takmer polstoročie sa stalo Brezno priemyselným centrom Horehronia. Migrácia z okolitých dedín do mesta priniesla prudký nárast obyvateľstva, ktorého počet dosiahol štvornásobok počtu spred druhej svetovej vojny. Priebeh industriálnej urbanizácie mesta možno pozorovať i na základe vývoja počtu obyvateľov. Kým v roku 1948 malo Brezno 5 976 obyvateľov (viac než 10% z počtu obyvateľov okresu), v roku 1961 už to bolo 9 819 obyvateľov. Trend pokračoval i naďalej, v roku 1970 malo mesto 12 843 obyvateľov a v centre z roku 1991 počet obyvateľov dosiahol 22 469 obyvateľov (tretina z počtu obyvateľov dnešného okresu). Tento trend imigrácie ľudí z okolitého vidieka sa v období prechodu od centrálne plánovanej ekonomiky k trhovej v 90. rokoch 20. storočia zastavil, keďže došlo k zmenám na miestnom trhu práce (reštrukturalizácia, rast nezamestnanosti, úbytok pracovných príležitostí) a pokleslo i tempo budovania komplexnej bytovej výstavby sídliskového typu. Podľa výsledkov ostatného sčítania obyvateľov, domov a bytov žilo v roku 2001 v meste Brezno 22 875 obyvateľov.
83 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
V rokoch 1949-1960 malo Brezno štatút okresného mesta v rámci Banskobystrického kraja, ktorý následne stratilo a v rokoch 1960-1990 bolo súčasťou okresu Banská Bystrica. Štatút okresného mesta Brezno opäť získalo až v roku 1996, a to opäť v rámci novo konštituovaného Banskobystrického kraja. Vyhlásená pamiatková zóna mesta Brezno umožňuje zachovať odkaz minulých generácií zhmotnený napr. v stavebnom technickom vyhotovení objektov ako predmetov pamiatkovej ochrany.
Niekoľko foto ilustrácií z existujúcich objektov pamiatkovej zóny v meste Brezne: Fotogaléria - Gallery
Mestská veža dominanta a symbol súčasného mesta – bola postavená v roku 1830 v klasicistickom duchu ako strážna veža. V roku 1770 bola postavená radnica Vedľa je situovaný rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Meštiansky dom z obdobia r. 1530. V Mariánsky stĺp budove je expozícia a Hotel Ďumbier Horehronského múzea. Pomník generála Milana Rastislava Štefánika V roku 1901 bol položený základný bol slávnostne odhalený 5. mája 1929 pri kameň na výstavbu synagógy príležitosti 10. výročia jeho tragickej smrti.
III.4 Súčasný stav kvality životného prostredia
Územie mesta Brezno sa nachádza v centrálnej časti stredného Slovenska, pričom významná časť intravilánu sa rozprestiera v rámci Breznianskej kotliny, tvoriacej podcelok v rámci úzkeho kotlinového Horehronského podolia, zovretého medzi Veporskými vrchmi z juhu a horstvom Nízkych Tatier zo severu. Kvalita životného prostredia má priamy vplyv na potenciál hospodárskeho rozvoja regiónu a obyvateľstvo. Preto medzi najdôležitejšie úlohy samosprávy, teda mesta musí patriť aj vytváranie dobrých podmienok pre kvalitné životné prostredie. Legislatívna pozícia SR mestu prisudzuje a ukladá úlohu v oblasti technickej a environmentálnej infraštruktúry akou je odpadové hospodárstvo, zásobovanie teplom, zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie odpadových vôd, kvalita životného prostredia najmä mestského bývania a súvisiacich verejných priestranstiev. 84 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
III.4.1 Povrchové vody Územím katastra mesta preteká tok –rieka Hron tvoriaca významnú hydickú kostru územia. Kvalita vody toku rieky Hron je v oblasti Brezna ovplyvnená najmä podnikmi služieb, strojárstva a papierenskou výrobou a poľnohospárskou činnosťou. V záujmovej oblasti sa kvalita povrchovej vody priamo nemonitoruje a tak uvádzame hodnoty najbližšieho profilu na hlavnom toku územia Hron – Šalková. Tok Hron za hodnotené obdobie v mieste odberu Hron – Šalková, je zaradený do IV. triedy kvality – silne znečistená voda v ukazovateľoch: biochemická spotreba kyslíka (4,9 mg.l-1) a amoniakálny dusík (1,062 mg.l-1). V III. triede kvality – znečistená voda sa nachádzajú ukazovatele: chemická spotreba kyslíka (17,21 mg.l-1), rekcia vody (8,1), organický dusík (0,491 mg.l-1), celkový dusík (3,064 mg.l-1), fosforečnanový fosfor (0,0895 mg.l-1) a nepolárne extrahovatelné látky – UV (0,0267 mg.l-1). Dusičnanový dusík sa ako jediný ukazovateľ nachádza s hodnotou 1,421 mg.l-1 v II. triede kvality – čistá voda. Všetky ostatné ukazovatele sa nachádzajú v I. triede kvality – veľmi čistá voda. (Kvalita povrchových vôd na Slovensku 2006 - 2007, SHMÚ Bratislava, 2008)
III.4.2 Zásobovanie pitnou vodou
Urbanizované územie mesta Brezno a jeho obyvatelia sú v prevažnej miere (nad 94%) zásobovaní dodávkou pitej vody z verejných vodovodných radov. Stav a kvalita dodávanej pitnej vody je v gescii vodohospodárskeho podniku – Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. Banská Bystrica. V miestnej časti Podkoreňová a Rohozná mesto Brezno dodáva obyvateľstvu vodu z ním prevádzkovaného zdroja. Širší pohľad na % dodávanej vody v území SR vo väzbe na obyvateľstvo a v saturácii začlenenia katastra mesta Brezno uvádza nižšie uvedený údaj zo Správy o stave ŽP v SR za rok 2014.
85 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
III. 4.2.1 Podzemné vody Existujúce povrchové toky a ich kvalita sa určitou mierou podieľajú aj na kvalite existujúcich podzemných vôd. Z hľadiska donorovania podzemnej vody sa identifikuje : Záujmové územie katastra mesta Brezno sa nachádza a začleňuje sa do predkvartérneho útvaru podzemných vôd SK200280FK - Puklinové a krasovo - puklinové podzemné vody Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria oblasti povodia Hron. V útvare podzemnej vody SK200280FK sú ako kolektorské horniny zastúpené najmä ruly, bazalty, svory, fility a ryolity, amfibolity, granity, dolomity a vápence, kremence, slieňovce, bridlice stratigrafického zaradenia mezozoikum, paleozoikum, proterozoikum. V hydrogeologických kolektoroch útvaru prevažuje krasovo-puklinová a puklinová priepustnosť. Priemerný rozsah hrúbky zvodnencov je 30 m. Dominantné krasovo- puklinové hydrogeologické štruktúry sú odvodňované prevažne prameňmi na obvode štruktúr, prípadne na okraji pohoria, v menej priepustných súvrstviach a horninách kryštalinika je smer prúdenia konformný so sklonom terénu. V pozorovacích objektoch SHMÚ v katiónovej časti dominuje Ca2+ a v aniónovej dominuje HCO3.
Podľa Palmer -Gazdovej klasifikácie sú puklinové a krasovo-puklinové podzemné vody Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria oblasti povodia Hron teda zaradené prevažne medzi základný výrazný až nevýrazný Ca-HCO3 typ. Mineralizácia vôd sa v rámci celého útvaru pohybuje v rozsahu od 79 mg.l-1 do 958 mg.l-1. V rámci monitorovacej siete SHMÚ sa v záujmovej oblasti nachádza objekt 089690 – Brezno a podľa údajov SHMÚ v tomto objekte neboli prekročené žiadne limitné hodnoty ukazovateľov kvality podzemných vôd. (Kvalita podzemných vôd na Slovensku, SHMÚ Bratislava,.
Miera kvality, resp. miera znečistenia povrchových tokov územia kde je začleňované aj územie katastra mesta Brezno sa uvádza nižšie v tabuľkách, pričom je farebne rozlíšený evidovaný stupeň kontaminácie podzemných vôd podľa štatistických údajov zverejňovaných v správe o stave ŽP SR za rok 2014.
86 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
87 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
III. 4. 3 Verejné kanalizácie
Mesto Brezno v kontexte s objemom zásobovania obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodných radov, v súčasnosti neustále zvyšuje aj podiel vybavenosti územia verejnou kanalizáciou. Verejná kanalizácia, okrem miestnej časti Podkoreňová, je v správe a v prevádzkovaní Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Verejné kanalizačné rady sú ukončené v ČOV s príslušným stupňom čistenia vypúšťaných vôd. Súčasný stav vybavenosti územia mesta verejnými kanalizačnými radmi dosahuje úroveň nad 65% , čo je v korelácii s ukazovateľom celkového zhodnotenia okresov územia SR tak ako je nižšie uvedené v tabuľke č.16:
Tab.č.16 : Vybavenosť územia mesta Brezno Vybrané ukazovatele podielu obyvateľov napojených na Rok 2008 Rok 2010 Rok 2015 kanalizáciu a verejné vodovody Vybrané ukazovatele Podiel obyvateľov v domoch napojených na verejnú 56,9 52,66 60,5 kanalizáciu Podiel obyvateľov zásobovaných 96,92 97,08 98,04 vodou z verejných vodovodov
Pre porovnanie stavu sa uvádza aj začlenenie percenta počtu obyvateľstva do vybavenosti verejnou kanalizáciou a ČOV v rámci SR takto:
88 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
III.4.4 Kvalita ovzdušia Z hľadiska kvality ovzdušia územie katastra mesta nevykazuje nadpriemerné hodnoty sledovaných ukazovateľov (SO2, NOx,Pm10..) aj z dôvodu že ročná spotreba plynu ( cca 18 mil. m3 zemného plynu) jasne preukazuje stav tzv. “splynofikovanosti“ nielen objektov bývania a služieb, ale aj objektov existujúceho priemyslu.. Existujúci priemysel však nie už z hľadiska svojich ekonomických parametrov výrazným prvkom donorujúcicm znečisťujúce látky do voľného ovzdušia. V zmysle platnej ochrany ovzdušia SR, územie katastra mesta Brezno nie je vedené a ani navrhované na vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia .
Pre objektivitu a porovnanie stavu kvality ovzdušia (základné znečisťujúce látky = TZL SO2 NO2 CO ) sa nižšie v tabuľke uvádza vyčíslená miera znečistenia ovzdušia územia mesta Brezno v kontexte s územiami iných okresov SR takto:.
Regionálne znečistenie ovzdušia
Regionálne znečistenie ovzdušia je znečistenie ovzdušia krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. V regionálnom meradle sa uplatňujú znečisťujúce látky, ktorých doba zotrvania v atmosfére trvá niekoľko dní a tak môžu byť premiestnené do veľkej vzdialenosti od zdroja znečistenia. K takýmto škodlivinám patria hlavne oxid siričitý, oxidy dusíka, uhľovodíky a ťažké kovy. Preto vypovedaciu hodnotu priemerného kvalitatívneho stavu majú údaje meraní na stanici Chopok. V roku 2014 boli na území SR v prevádzke 4 stanice NMSKO na monitorovanie regionálneho znečistenia ovzdušia chemického zloženia zrážkových vôd. Všetky
89 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie stanice sú súčasťou siete EMEP (EMEP – Cooperative Programme for Monitoring and Evaluation of the Long-range Transmission of Air Pollutants in Europe). EMEP je Program spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok, znečisťujúcich ovzdušie v Európe a funguje pod Dohovorom EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Kritické úrovne na ochranu vegetácie pre oxidy dusíka a oxidy síry neboli prekročené. Najväčším problémom regionálneho znečistenia je prízemný ozón.
III.4.5 Nakladanie s odpadmi
Obyvateľstvo mesta Brezno v priemere ročne vyprodukuje 4 600t komunálneho odpadu. Zber komunálneho odpadu zabezpečuje pre mesto Brezno mestská príspevková organizácia Technické služby, ktorá bola zriadená v roku 1964. Hlavnou činnosťou tejto organizácie sú verejnoprospešné služby: nakladanie s komunálnym odpadom v zmysle zákona o odpadoch, udržiavanie čistoty v meste, správa a údržba verejnej zelene, správa a údržba verejného osvetlenia, správa a údržba mestských verejných WC, správa a údržba trhoviska, správa a údržba kanalizačných cestných vpustí, zabezpečovanie údržby miestnych komunikácií, správa verejných priestranstiev, pomníkov a pamätníkov, mestských cintorínov. Mesto Brezno zneškodňuje komunálny odpad skládkovaním na riadenej skládku KO Ekológ, umiestnenej v k.ú. Brezno lokalita „Mrchapotok“ a ktorej správcom je spoločnosť Sekológ, s. r. o. Táto spoločnosť vznikla v roku 1995, od roku 2003 je jej jediným spoločníkom združenie obcí EKOLÓG, ktorého členom je aj mesto Brezno. V rámci platného systému definovania a delenia vzniknutého komunálneho odpadu za obdobie rokov 2011-2015 sa eviduje nasledovný kvantitatívny stav:
Katalóg.číslo Názov 2011 2012 2013 2014 2015
200301 Zmesový komunálny odbad 5012,96 5348,33 5226,21 4927,31 4142,98 200303 Odpad z čistenia ulíc 36,84 48,24 40,86 62,09 23,1 200306 Odpad z čistenia kanalizácie 0 4,52 0 0 0 200307 Objemný odpad 282,67 54,39 71,91 70,36 79,69 179904 DSO 401,29 480,58 437,96 493,09 239,55 Spolu 5733,76 5936,06 5776,94 5552,85 4485,32
Štruktúra KO mesta v % vyjadrení :
Percentuálne zobrazenie vzniknutých odpadov v meste Brezno v predchádzajúcom období r. 2005- 2010 2% 4% Zmiešané odpady zo 2% stavieb a demolácií 2% Papier 16% Sklo
Biologicky rozložiteľný odpad Zmesový komunálny 74% odad 90 z 139 Odpad z čistenia ulíc ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Zhodnotenie dosiahnutého stavu nakladania mesta Brezno s KO v oblasti separácie základných zložiek (sklo, papier, plasty, tetrapack, kov...) za predchádzajúce obdobie 2011-2015 je nasledovný:
Separovaný zber rok 2011-2015
40 35 30 25 20 Rad1 15 10 5 0
Rok 2011 Rok 2012 Rok 2013
Rok 2014 prognózaRok 2015 prognóza
Zneškodňovanie vyprodukovaného komunálneho odpadu, vo vyčíslenom pomere, prevažuje činnosť skládkovania odpadu (79% z celkového vyprodukovaného), k objemu materiálovo zhodnocovaného (21= z celkového vyprodukovaného). V rámci novo nastavenej stratégie programu odpadového hospodárstva obdobia SR a teda aj mesta Brezno do 2020, je žiadúce dosiahnuť min. 40% a viac percent podielu materiálovo a/ alebo energeticky zhodnocovaného odpadu.
Pre porovnanie údajov mesta Brezno s celkovým priemerom SR sa nižšie uvádza mapové rozlíšenie nakladania s nebezpečným odpadom a separovaného zberu v sídlach.
91 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
92 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Hluk Hluk je jedným z najvýraznejších ukazovateľov kvality životného prostredia. Najvyššie denné prípustné ekvivalentné hladiny hluku vo vonkajších priestoroch sú pre hluk z dopravy, resp. iných zdrojov stanovené Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 237/2009 Z. z. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Intenzita hluku na území mesta sa pohybuje v rozmedzí od 63,0 - 71,0 dB (A). Z 10 meracích stanovíšť na deviatich z nich boli prekročené limity hluku – 64 % obyvateľov mesta žije na území s nadmernou hladinou hluku. Najväčším zdrojom hluku na území mesta Brezno je existujúca cestná doprava nakoľko cez zastavané územie mesta Brezno, jeho centrálnu časť prechádza cesta I/66, vo veľkom objeme svojej trasy v sídelnom útvare priamo vo väzbe na objekty bývania (bytové domy). Obdobná situácia je aj s cestami II. a III. triedy prebiehajúcimi sídelným útvarom Železničná doprava s ohľadom na jej trasovanie a intenzitu sa podieľa na zlej hlukovej situácii menšou mierou v porovnaní s cestnou dopravou. Zlepšenie tejto situácie sa predpokladá realizáciu stavby cestného obchvatu „I/66 Brezno obchvat „a s tým súvisiace zmeny v organizácii dopravy najmä v zastavanom území (vylúčenie, príp. obmedzenie ťažkej nákladnej dopravy v obytných zónach, zmeny v usporiadaní parkovaní, presmerovanie a pod.).
Zdravotnícka starostlivosť, zdravie obyvateľstva Ústava SR garantuje všetkým občanom univerzálny bezplatný prístup k širokému základnému balíku zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Všetci obyvatelia sú zdravotne poistení a sú povinní platiť príspevky do verejného zdravotného poistenia, ktoré administrujú zdravotné poisťovne. Za niektorých poistencov (deti, študenti, matky, resp. otcovia na rodičovskej dovolenke, nezamestnaní, poberatelia nemocenských dávok, dôchodcovia a pod.) platí poistenie štát. Každý občan, prípadne cudzinec s registrovaným dlhodobým pobytom na Slovensku má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť pri rovnakom zdravotnom probléme bez ohľadu na sociálne postavenie či výšku príjmu. Pacienti v SR majú právo výberu zdravotnej poisťovne, všeobecných lekárov, špecialistov, ako aj zdravotnícke zariadenia. Slovenská republika vykazuje podľa legislatívy vysokú mieru krytia zdravotnej starostlivosti verejným zdravotným poistením, ale v realite je situácia opačná. To znamená, že síce je celá populácia zo zákona povinne zdravotne poistená a má takmer neobmedzený nárok na poskytovanie kompletnej zdravotnej starostlivosti, ale v skutočnosti výrazne obmedzujú tieto nároky vysoké priame platby obyvateľstva.14 (Problém priamych platieb, ktoré za ostatnú dekádu vzrástli z podpriemerných úrovní na najvyššie spomedzi európskych krajín OECD, pozri nižšie.) Záchranné zdravotné služby sú na Slovensku poskytované hustou sieťou súkromných a verejných poskytovateľov celkovo v 273 kontaktných bodoch (stav z roku 2013). Záchranky majú byť k dispozícii pacientovi do 15 minút od volania na
93 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tiesňovú linku (platí to zhruba pre 95% územia SR; v zostávajúcich 5%-ách územia je obtiažne dosiahnuť tento limit kvôli značne hornatému terénu). Zhruba 37% populácie má prístup k všeobecnej nemocnici v blízkosti svojho domova. Ústavná zdravotná starostlivosť je v SR dostupná vo všetkých medicínskych špecializáciách, vrátane neurológie a traumatológie / ortopédie, do 45 minút cesty autom. V spojitosti s 15-minútovou dostupnosťou záchranných služieb to znamená, že občania SR majú urgentnú nemocničnú zdravotnú starostlivosť dostupnú do 1 hodiny.15 Prieskum Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO, 2012) konštatuje, že viac ako 41% pacientov v SR má možnosť dostať sa do najbližšej nemocnice do 20 minút. Ambulantná zdravotná starostlivosť je ľahko dostupná v mieste bydliska pre 77% obyvateľov Slovenska (zubná starostlivosť (73%), gynekologická (60%)). Zhruba 40 až 50% ľudí má priamy prístup k podstatnej časti ambulantných špecialistov vo svojom meste či obci. Ambulantná starostlivosť je vo všeobecnosti dostupná autom do 30 minút. Zdravotná starostlivosť je najmenej dostupná v hornatých a riedko osídlených častiach, prevažne na severe a východe Slovenska (Szalay et al., 2011 a Maďarová et. al., 2006). Geografické rozmiestnenie ambulancií všeobecných lekárov na celoštátnej úrovni je podľa WHO (2012) považované za rovnomerné, aj keď existujú určité znaky, ktoré hovoria o nie úplnej vyváženosti na úrovni okresov. Viac ako dve tretiny Slovákov žije v 20-minútovej vzdialenosti od ambulancie všeobecného lekára. Väčšina dosiahne praktického lekára ľahko prostredníctvom verejnej dopravy, avšak fyzická dostupnosť pre zdravotne ťažko postihnutých, vrátane tých, ktorí musia využívať invalidný vozík, je v praxi chabá. V prieskume WHO (2012) označila skoro polovica respondentov čakárne pri ambulanciách v tomto smere ako nevyhovujúce. Na jedného všeobecného lekára pre deti a dorast pripadalo v roku 2011 1008 ľudí, na jedného všeobecného lekára pre dospelých pripadalo 2141 ľudí. Podľa prieskumu WHO (2012) mali ambulantní pediatri 47 priamych kontaktov s pacientmi za deň a všeobecní lekári pre dospelých 39 návštev pacientov za deň, pričom vybavili za deň približne aj 7 telefonátov s pacientmi, 5 e-mailových konzultácií a 10 žiadostí pacientov o opakovanú preskripciu liekov. Návštevy lekárov v domácnostiach pacientov sú na Slovensku zriedkavé – zhruba 4 až 5-krát za týždeň, pričom veľká väčšina respondentov reportovala neochotu lekárov o ich vyšetrenie doma. Ordinačné hodiny všeobecných lekárov v podvečer a cez víkendy sú zriedkavé
94 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Počet zdravotníckych pracovníkov na 1000 obyvateľov podľa vybratých kategórií a regiónov (údaje z roku 2011)
Počas ostatných dekád zaznamenala väčšina krajín OECD, vrátane Slovenska, značný nárast v očakávanej dĺžke života. V roku 2011 dosiahla stredná dĺžka života pri narodení v SR 76,1 rokov – 4 roky menej, ako bol priemer v OECD (80,1) (pre ďalšie porovnanie: CZ: 78,0 rokov; HU: 75,0; PL: 76,9). Očakávané zdravé roky života pri narodení (Healthy Life Years at birth),42 t.j. život v zdravom stave je u slovenských mužov a žien takmer o 19 rokov kratší ako vo Švédsku. Najčastejšími príčinami hospitalizácií v slovenských zdravotníckych zariadeniach sú choroby obehovej sústavy, nádorové ochorenia a choroby tráviaceho systému. Relatívne častým ochorením v SR je aj cukrovka. Od roku 1990 do aktuálne monitorovaného roku 2011 vzrástol počet v ambulanciách liečených osôb na cukrovku v SR až o 58,2%. Najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku sú ochorenia obehovej sústavy (t.j. kardiovaskulárne (srdcovocievne) choroby) – až 52,6% zo všetkých úmrtí (údaje za rok 2011).43 Slovensko patrí medzi európske krajiny s najvyššími mierami úmrtnosti na infarkt ( tabuľka pod textom) a mozgové príhody, pričom na rozdiel od väčšiny ostatných krajín je možné za ostatné dve dekády pozorovať len mierne zlepšovanie týchto parametrov.
95 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Úmrtia podľa hlavných príčin smrti v okresoch Banská Bystrica a Brezno (spolu) a v SR v r. 2006 – 2013
K základným charakteristikám zdravotného stavu obyvateľstva, odrážajúcich ekonomické, kultúrne, životné a pracovné podmienky patrí aj úmrtnosť, ktorej hodnota je ovplyvnená vekovou štruktúrou obyvateľstva. Stredná dĺžka života v okrese Brezno je priemerne 71,50 rokov. Stredná priemerná dĺžka života u mužov je 68,01 - 69,00 rokov, u žien 77,01 - 79,00 rokov. Závažným problémom sú najmä ochorenia obehovej sústavy, nádorové ochorenia a choroby tráviacej sústavy. Úmrtnosť na choroby obehovej sústavy je v priemernom počte 501 - 630 na 100 000 obyvateľov, na nádory 211 - 230 na 100 tis. obyvateľov, na choroby dýchacej sústavy 61 - 70 na 100 tis. obyvateľov, na choroby tráviacej sústavy pripadá priemerne 51 - 60 na 100 tis. obyvateľov.
96 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
IV Základné údaje o predpokladaných vplyvoch činnosti na životné prostredie a možnostiach opatrení na ich zmiernenie
Navrhovanou činnosťou je vybudovanie a prevádzka integrovaného systému biotechnických a technických opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov klímy s cieľom dosiahnutia stabilizovaného stavu tzv. „permakultúrnej krajiny“ ako aktívnej zložky biodiverzity a protipovodňovej ochrany mesta Brezno v celom katastri mesta, v počte identifikovanom ako výsledok prepočtu potreby vodozádržných objemov v jednotlivých územiach tzv.“mikropovodí“ katastra mesta Brezno.
Z hľadiska rozsahu navrhovanej činnosti, je potrebné absolvovať zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Hodnotené sú varianty: Nulový variant Navrhovaný variant 1 Navrhovaný variant 2
Nulový variant predstavuje stav, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila. Vzhľadom na nastupujúce zmeny klímy v dôsledku jej otepľovania ako celosvetového procesu sa predpokladá, že nerealizácia navrhovaného variantu 1,alebo variantu č.2 by výrazne zhoršila podmienky pre život obyvateľstva mesta a výrazne by sa prispelo ku vznikom nevyčísliteľných škôd na majetku občanov a na majetku mesta vznikom lokálnych povodní.
Navrhovaný variant 1 predstavuje vybudovanie a prevádzku celého komplexu biotechnických a technických opatrení v celom katastri tak, aby sa dosiahlo zvýšenie retenčnej schopnosti území jednotlivých tzv. “mikropovodí č.1 až č.30 a aby sa dosiahlo zabezpečenie zadržania požadovaného objemu odtoku povrchových vôd z územia bez vznikov lokálnych povodní. Týmto variantom sa prispeje k vytvoreniu plôch pre podporu biodiverzity územia ako celku v kontexte s vytvorením pridanej hodnoty územia predstavovanej jej atraktivitou a možnosťami tvorby nových pracovných miest pre obyvateľstvo.
Navrhovaný variant 2 predstavuje vybudovanie a prevádzku technických opatrení len v intraviláne mesta , t.j. prebudovanie 2 existujúcich mostných objektov( most miestnej komunikácie ul. Vrbová a Budovateľská), ktoré svojím terajším stavebno technickým vyhotovením predstavujú jednu z príčin vzniku lokálnych povodní a sú určené orgánom štátnej vodnej správy na prebudovanie a/alebo odstránenie ako bariérovej príčiny vzniku povodní.
97 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
IV.1 Požiadavky na vstupy
IV.1.1 Záber pôdy
Variant 1 : Tabuľka č.17 nižšie uvádza konkrétne sumárne výmery súčtu výmer mikropovodí podľa jednotlivých druhov existujúcich pozemkov, pričom ale k záberom, alebo zmenách druhu pôd nebude dochádzať, lebo napr, aj také opatrenie ako refúgiá dažďovej vody v kategórii druhu pôdy zostávajú nezmenené z dôvodu, že sa jedná len o pozdržanie rýchlosti odtoku zrážkovej vody a jej následné voľné a postupné vsakovanie do podložia terénu alebo výpar do ovzdušia.
Tab.č.17: súčet výmer podľa druhov pôd Objem Podiel z objemu Druh pozemku Výmera m2 odtoku m3 Podiel z plochy odtoku m2 m3 % % OP 12 120 093 317 202 13,82 33,1 Lesy 43 882 558 190 545 50,04 13,8 TTP 24 124 186 229 386 27,51 20,6 ZP 2 891 691 237 810 3,30 13,9 Cesty 2 202 615 171 014 2,51 13,0 Ostatné plochy 2 470 874 84 845 2,82 5,6 Vodné plochy 6 533 653 0,01 0,0 SPOLU 87 698 550 1 231 457 100,00 100
Variant 2: Realizáciou prác prebudovania mostných objektov na miestnych komunikáciách-MK Vrbová a MK Budovateľská k záberom pôdy nedôjde z dôvodu že sa jedná o existujúce mostné objekty a plochy dotknuté existujúcou stavbou.
IV.1.2 Prevádzková spotreba médií
Elektrická a tepelná energia, spotreba vody
Nulový variant: V súčasnosti nie sú na výmere dotknutej návrhom posudzovaných činností objekty a zariadenia, pre ktoré by bolo potrebné zabezpečiť energie alebo dodávku na spotrebu vody.
98 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Variant 1 : Navrhovaný variant nepredstavuje požiadavku spotreby energií, okrem spotreby napr. PHM bežných prevádzkových strojov a zariadení pri realizácií prác. Pri výkone prác navrhovaných činností sa odhaduje denná spotreba vody max. 0,8 m3/deň v zabezpečení dodávateľa stavebných prác. Verejné vodovody výkonom prác nebudú zasahované.
Variant 2: Prebudovanie a/alebo odstránenie mostných telies predstavuje spotrebu NN energie lokálne a s časovým ohraničením na výkon stavebných prác .Rozsahu prác zodpovedá aj spotreba vody (max. 0,8 m3/deň )ako na bežnom stavenisku v zabezpečení dodávateľa stavebných prác. Verejné vodovody výkonom prác nebudú zasahované.
Zemný plyn Pre výkon realizácie navrhovaného variantu č.1 a č. 2 sa neuvažuje so spotrebou zemného plynu.
Dopravná a iná infraštruktúra Ani jeden z variantov (variant 1 a variant 2) nepredstavuje nárok na realizáciu novej dopravnej, alebo inej infraštruktúry. Prístup k jednotlivým lokalitám uvádzaných mikropovodí katastra mesta Brezno bude zabezpečený z už existujúcich komunikácií (lesné cesty, poľné cesty a mestské komunikácie tr. I- až tr .IV a tiež prístupom voľne z krajiny terénu.
IV.1.3. Nároky na pracovné sily Variant 1 + variant 2 – predstavuje určitú časovo obmedzenú požiadavku pracovných síl na realizáciu zámeru, táto však bude dávaná na dodávateľa prác po výberovom konaní verejného obstarávania.
IV.1.4. Iné nároky Variant 1 a variant 2 nepredstavujú požiadavky na iné nároky, okrem spotreby použitých materiálov a mechanizmov potrebných na výstavbu a realizáciu biotechnických vrátane prvkov navrhovanej výsadby drevín a technických opatrení, ktoré budú predmetom činnosti dodávateľa.
99 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
IV.2 Údaje o výstupoch
IV.2.1 Počas výstavby Pri hodnotení významnosti vplyvov na životné prostredie sa vychádza v prvom rade zo skutočnosti, že navrhovaná činnosť sa nevykonáva masívne v jednom bodovom mieste, ale bude prebiehať etapovite podľa jednotlivých typov navrhovaných opatrení v rôznych lokalitách katastra.
Znečisťovanie ovzdušia Hlavnými reprezentantmi škodlivín emitovaných pri stavebných prácach a používaní stavebných a dopravných mechanizmov sú oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka (NOx), oxid dusičitý (NO2), suspendované častice (PM10), benzén (C6H6) a benzo(a)pyrén (C20H12), pričom z hľadiska ochrany ekosystémov sú za „štandardných“ prevádzkových podmienok najvýznamnejšie emisie NOx , pre ktoré je podľa vyhlášky č. 360/2010 Z.z., o kvalite ovzdušia, v platnom znení, stanovený imisný limit 30 μg/m3/r (aritmetický priemer za kalendárny rok; uvedený limit je priamo stanovený pre ochranu ekosystémov). Aktuálnym problémom pre vegetáciu je tiež prízemný ozón (O3) ktorého limity sú všeobecne prekračované na väčšine územia Európy. Európa za posledných 20 rokov masívne (o cca 40 %) znížila emisie prekurzorov ozónu (NOx, NMVOC, CO) bez zodpovedajúcej odozvy na úroveň prízemného ozónu. Štúdie jednoznačne dokumentujú uplatnenie veľkorozmerových procesov (prenos na veľké vzdialenosti, vertikálna výmena, vzťah ozón–klíma a iné) pri formovaní lokálnej úrovne prízemného ozónu. To je dokladom diaľkového prenosu týchto prekurzorov z mimoeurópskych oblastí. Prízemný ozón je pre ochranu vegetácie definovaný ako index AOT403. Jeho cieľová hodnota (18 000 μg.m–3.h) je bežne prekračovaná ako v hodnotenom území, tak vo zvyšku Európy. Ku zisteniu celkového stavu znečisťujúcich látok po spojazdnení zámeru je dôležité poznať súčasné pozaďové znečistenie jednotlivými polutantmi, ku ktorému sa musí pričítať očakávaný príspevok zámeru. Tieto údaje každoročne spätne vyhodnocuje Slovenský hydrometeorologický ústav a uverejňuje ich v ročenke. Podľa týchto údajov sa priemerná ročná koncentrácia NOx v hodnotenej oblasti pohybovala medzi 4 - 6 μg.m-3.rok-1. variant 1 - počas realizácie zámeru bude znečistenie ovzdušia krátkodobo spôsobené prevažne prachom z činnosti úprav terénu, spalinami z dopravných prostriedkov a stavebných mechanizmov. Vzhľadom na charakter a lokalizáciu prác navrhovaných opatrení bude rozsah znečistenia bezvýznamný. Nepredpokladá sa negatívny a trvajúci účinok na kvalitu voľného ovzdušia aj z dôvodu že činnosti sú vykonávané vo voľnej krajine, a v prípade urbanizovaného priestoru len v krátkom čase a riadeným systémom výkonu prác.
Variant 2- výkonom stavebných prác a súvisiacej dopravy, najmä v čase aktuálnosti búrania existujúcich telies mostných objektov bude krátkodobo zvýšená prašnosť
100 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie voľného ovzdušia spôsobená prácami odstránenia určitých častí mostných objektov. Nepredpokladá sa však prekročenie stanovených limitov kvality voľného ovzdušia. Z hľadiska kvality ovzdušia, vo väzbe na navrhované činnosti sa zhodnocovala existujúca automobilová doprava. Pre modeláciu znečistenia ovzdušia z terajšej automobilovej dopravy boli využité údaje z celoštátneho sčítania dopravy (SSC: Celoštátne sčítanie dopravy 2014, Banskobystrický kraj, sčítací úsek 91 682 – 529, cesta z Brezna na Mazorníkovo) kde intenzita dopravy je nasledovná:
Počet osobných áut 9 855 (OA) za 24 hod Počet nákladných áut 1 597 (NA) za 24 hod Počet motocyklov 30 (M) za 24 hod SPOLU 11 482 za 24 hod
Príspevky nákladnej automobilovej dopravy počas výstavby navrhovanej činnosti (doprava materiálu ) po existujúcich účelových a/alebo cestných komunikáciách sú odhadované vo výške 8 prejazdov Na/deň, čo predstavuje menej ako 1% zvýšenia dopravy v kategórii NA. Príspevky strojných mechanizmov počas navrhovanej činnosti +doprava zamestnancov po existujúcich komunikáciách sú plánované vo výške 2 prejazdy OA/deň, čo predstavuje menej ako 0,1% zvýšenia dopravy v kategórii OA.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že príspevky nákladnej, osobnej automobilovej dopravy a strojných mechanizmov počas realizácie činnosti sú nepatrné. Vplyv rizika na znečistenie ovzdušia sa odhaduje ako bezvýznamný.
Pôda Variant 1 a variant 2 –realizácia činnosti posudzovaného zámeru nepredstavuje znečistenie pôd. Možnosť vzniku znečistenia pôd by mohla nastať pri nesprávnom prevádzkovaní použitých strojných mechanizmov, čo však zodpovedá situácii prípadného „havarijného stavu“. Uvedené je eliminovateľné správnym technologickým postupom vykonávaných prác a používaním len technicky spôsobilých strojných pracovných mechanizmov. Vplyv rizika na znečistenie pôd u oboch variantov sa nepredpokladá a hodnotí sa ako bezvýznamný.
Odpadová voda Variant 1 a variant 2 - realizácia činnosti posudzovaného zámeru nepredstavuje vznik odpadových vôd prácami v teréne, ani z dôvodu, že na stavenisku musí byť v zmysle platnej legislatívy pre oblasť pracovného práva riešené hygienicko - sociálne zabezpečenie pracovníkov .
101 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Vplyv odpadovej vody vzhľadom na životné prostredie sa nepredpokladá a hodnotí sa ako bezvýznamné.
Odpady pri výstavbe: Základným legislatívnym nástrojom upravujúcim oblasť a systém nakladania s odpadom je zákon č. 79/20015 Z.z. o odpadoch. Naväzujúca vykonávacia vyhláška MŽP SR č. 365/2015 ustanovuje katalóg odpadov.
Variant 1 – realizácia činnosti posudzovaného zámeru nepredstavuje vznik odpadov v krajine, pri realizácii technických opatrení prebudovania mostných telies sa počíta s produkciou odpadu zaradeného podľa katalógu odpadov do kategórie „ostatný“, do skupiny: 17 Stavebné odpady a odpady z demolácií vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest - 17 01 Betón, tehly, škridly, obkladový materiál a keramika - 17 01 01 Betón 17 04 05 Železo a oceľ 17 09 03 Iné odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02, a 17 09 03
S uvedeným odpadom bude nakladané a budú zneškodnené v súlade so zákonom č. 79/2015 o odpadoch a v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z príslušných vzťahujúcich sa rozhodnutí -stavebných povolení. V súvislosti s problematikou odpadov sa za vyššie uvedených podmienok neočakáva žiadne významnejšie ovplyvnenie sústavy Natura 2000.
Vplyv rizika vzniku odpadov vzhľadom na životné prostredie sa nepredpokladá a hodnotí ako bezvýznamné.
Variant 2 – búracími prácami demolácie mostných objektov sa predpokladá vznik odpadu, podľa katalógu odpadov zaradené do skupín: 17 Stavebné odpady a odpady z demolácií vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest - 17 01 Betón, tehly, škridly, obkladový materiál a keramika - 17 01 01 Betón 17 04 05 Železo a oceľ 17 09 03 Iné odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02, a 17 09 03
Takto vzniknutý odpad bude využitý iným vhodným spôsobom a /alebo zneškodnený v zariadení na to určenom.
102 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Vplyv rizika vzniku odpadov, vzhľadom na životné prostredie a dotknuté urbanizované prostredie (intravilán mesta), sa nepredpokladá a hodnotí sa ako bezvýznamné a to aj z dôvodu že režim nakladania so vzniknutým odpadom bude direktívne určovaný podmienkami príslušných rozhodnutí povoľovania činností
Odpady po výstavbe:
Variant 1 a variant 2 – Prevádzkovaním zrealizovaných opatrení ani pri jednom z variantov nebudú vznikať odpady ktoré by predstavovali riziko pre životné prostredie. Udržiavaním funkčnosti existujúcich napr. vodných refúgií sa ako „dnový“ sediment predpokladá vznik odpadu z náplavových pozícií (splachovaná zemina pri dažďoch, lístie... a pod). Tento druh odpadu bude zneškodňovaný na kompostárni prevádzkovanej žiadateľom a umiestnenej v katastri mesta.
Hluk pri výstavbe Prijateľnosť hlukových podmienok musí byť z hľadiska predmetu ochrany územia sledovaná predovšetkým z dôvodu rizika nadmerného rušenia v habitatoch, ktoré živočíchy využívajú a môžu byť dôvodom ich opustenia, pokiaľ rušenie prekročí únosnú hladinu. Podľa Reijnen a kol. (1995) je táto hluková hladina rôzna pri rôznych vtáčích druhoch, priemer sa však pohybuje medzi 40 – 50 dB, a to ako pre lesné druhy vtákov, tak i pre vtáky otvorených stanovíšť. U ostatných druhov živočíchov predpokladáme hodnoty podobné. Preto budú ako relevantné (pre určenie významne ovplyvneného územia) brané do úvahy tieto hodnoty. Z hľadiska sústavy Natura 2000 bude hlukové na lokalitách sústavy Natura 2000 počas výstavby pomerne nevýznamné.
Variant 1 - Hlavným zdrojom hluku počas výstavby môžu byť dopravné prostriedky, motoricky poháňané montážne mechanizmy a strojné zariadenia použité na výkopové a stavebné práce.
Pre stavebnú činnosť možno uvažovať s orientačnými hodnotami jednotlivých strojov: nákladné automobily typu Tatra 87 - 89 dB(A) zhutňovacie stroje 83 - 86 dB(A) nakladače zeminy 86 - 89 dB(A) kompresor 75 – 80 dB(A) elektrocentrála 70 – 75 dB(A)
103 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Vplyv rizika hluku vzhľadom na životné prostredie sa nepredpokladá a hodnotí ako bezvýznamné.
Variant 2 - Hlavným zdrojom hluku počas výstavby môžu byť dopravné prostriedky, motoricky poháňané montážne mechanizmy a strojné zariadenia použité na výkopové a stavebné práce. Hlukové zaťaženie dotknutého územia počas výstavby môže byť spôsobované najmä: a) dovozom stavebného materiálu b) dovozom technologického materiálu a zariadení v predbežne nešpecifikovanom objeme c) dovozom pracovníkov výstavby podľa potreby e) odvozom materiálu charakteru odpadu z búracích prác v predbežne nešpecifikovanom objeme f) demoláciami betónových plôch pre výstavbu nových 2 objektov mostov a to v minimálnej miere
Hodnotenie nárastu hlukovej hladiny je závislé od organizácie výstavby, rozsahu nasadenia stavebnej techniky a dĺžky činnosti. Zároveň do toho vstupuje aj poloha vykonávanej stavebnej činnosti v riešenom území. Presné určenie nárastu hlukovej hladiny je možné realizovať až po spracovaní harmonogramu organizácie stavebných prác. Pre stavebnú činnosť možno uvažovať s orientačnými hodnotami jednotlivých strojov:
nákladné automobily typu Tatra 87 - 89 dB(A) zhutňovacie stroje 83 - 86 dB(A) nakladače zeminy 86 - 89 dB(A) kompresor 75 – 80 dB(A) elektrocentrála 70 – 75 dB(A)
Počas výstavby vlastných objektov mostov možno predpokladať zvýšenie denných ekvivalentných hladín hluku v lokalite stavby, ktoré bude spôsobené najmä prejazdmi ťažkých nákladných automobilov a montážnymi a stavebnými prácami, ktoré sú spojené s hlučnejšími technológiami. Hlučné stavebné činnosti sa odporúča vykonávať len počas pracovného týždňa v časovom horizonte od 7:00 do 18,00 hod. Pri prácach je potrebné používať iba zariadenia, ktoré neprodukujú nadmerný hluk a sú certifikované. Ďalšou podmienkou je, aby vozidlá boli pri vykladaní a nakladaní s vypnutými motormi. Kompresor a prípadne elektrocentrála musia byť umiestnené v akustickom prístrešku. Vzhľadom na umiestnenie variantu č.2 a blízkosť obytnej zástavby najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí z dopravy a z iných zdrojov v predmetnom území počas referenčného časového intervalu deň,
104 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie večer a noc sú stanovené na max.50dB. Práce vo večerných a nočných hodinách sa nepredpokladajú.
Vplyv rizika hluku vzhľadom na životné prostredie sa nepredpokladá a hodnotí ako bezvýznamné.
Hluk po výstavbe Variant 1 a variant 2 – po výstavbe sa nepredpokladá produkovanie hluku z objektov realizovaných činností a to aj z dôvodu že charakter objektov má tzv. “prírodný charakter“. Vplyv rizika hluku sa nepredpokladá a hodnotí ako bezvýznamné.
Vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné vplyvy Variant 1 a variant 2 - počas výstavby a ani v prevádzkovaní nebude navrhovaná činnosť biotechnických a technických opatrení zdrojom vibrácií, žiarenia, zápachu, prípadne zdrojom iných nežiadúcich vplyvov.
Vplyv rizika sa v tejto oblasti vzhľadom na životné prostredie nepredpokladá a hodnotí ako bezvýznamné.
IV.3 Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie
IV.3.1 Predpokladané priame vplyvy na životné prostredie Z hľadiska časového priebehu pôsobenia očakávaných vplyvov danej prevádzky na životné prostredie je potrebné tieto rozdeliť do dvoch etáp: o etapa výstavby o etapa prevádzky po výstavbe
Nulový variant Nulový variant predstavuje stav, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť nezrealizovala. V tomto prípade by určitú dobu zostal súčasný stav katastra bez zmeny, to znamená že by pretrvávalo a aj dochádzalo ku vznikom lokálnych povodní, s predpokladom zvyšovania ich početnosti a zvyšovania ich intenzity ale zároveň by sa zvyšoval koeficient vysušovania krajiny katastra s výrazne negatívnych prejavom v ukazovateľoch trvalo udržateľného rozvoja. Vysušovanie krajiny má za následok destabilizáciu a rozpad nielen lesných, ale aj poľnohospodárskych pôd a súvisiacich
105 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie fyto a zoo spoločenstiev a teda aj priame vplyvy na ekonomiku krajiny a jeho obyvateľstvo. Nulový stav tak predstavuje zároveň aj nulovú pripravenosť na zvládanie zmien klímy ako celku, pričom nepopierateľným javom je nastúpenie už takýchto zmien klímy.
Vplyv nulového variantu na terajšiu kvalitu životného prostredia je významne negatívny
Etapa výstavby: Variant 1 :
Predpokladané vplyvy na obyvateľstvo Činnosti budú v kombinácii realizované vo voľnej krajine a v malej časti predstavovanej prebudovaním 2 mostných objektov , výstavbou dažďových záhrad v priestoroch sídlisk, resp. popri miestnych komunikáciách existujúcich v zastavanom území mesta. Činnosti a stavba mostov bude realizovaná na základe platných povolení príslušných orgánov. V týchto povoleniach budú premietnuté všetky podmienky realizácie tak, aby boli dodržané všetky platné legislatívne podmienky smerujúce k eliminácii možných negatívnych vplyvov na obyvateľstvo. V etape výstavby bude v priestore stavby zvýšený pohyb stavebných mechanizmov. Tento hlukom a sprostredkovane znečistením ovzdušia prašnosťou a výfukovými plynmi lokálne ovplyvní lokalitu a tým aj časť obyvateľov. Tento dopad však bude minimálny a krátkodobý. Počas výstavby treba rešpektovať Vyhlášku MZ SR č. 237/2009 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Priame, avšak málo podstatné vplyvy a riziká, budú znášať len pracovníci priamo zúčastnení na výstavbe. Všetky práce musia byť zrealizované v súlade s STN a príslušnými bezpečnostnými predpismi. Bezpečnosť a ochrana zdravia pracujúcich i verejný záujem vyžaduje, aby v návrhu zemných konštrukcií bolo dbané na ustanovenia o bezpečnej realizácii zemných konštrukcií a prác uvedených v STN 73 3050 Zemné práce.
Dodávateľ bude na stavenisku v plnom rozsahu rešpektovať: nariadenie vlády o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku č. 396/2006 Z. z., všeobecné platné technické a technologické požiadavky a normy pre daný charakter prác.
106 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Pri realizácii činností a stavieb je potrebné dodržiavať všetky platné normy, predpisy a vyhlášky. Výkopové a zemné práce v ochranných pásmach existujúcich podzemných vedení budú realizované ručným výkopom. Pred začatím výstavby je potrebné overiť a vytýčiť všetky podzemné inžinierske siete správcami príslušných sietí. Pri všetkých prácach počas výstavby je vybraný hlavný dodávateľ stavby, ktorý plní funkciu koordinátora z hľadiska bezpečnosti v zmysle § 2 ods.1, nariadenia vlády č. 396/2006 Z z., ak neurčí na túto činnosť bezpečnostného technika, je zodpovedný a povinný dodržiavať predpisy a zásady prevencie na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a s týmto oboznámiť pracovníkov pred začatím výstavby. Realizácia stavebného objektu nie je z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci náročná. Zvýšenú pozornosť treba venovať vjazdu a výjazdu vozidiel z oblasti staveniska pri styku s verejnou premávkou, kedy bude dochádzať ku kolízií staveniskovej a verejnej dopravy. Pri vykonávaní stavebných prác je nutné dodržiavať všetky normy, nariadenia a predpisy platné v stavebníctve, týkajúce sa bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri zemných a betonárskych prácach. Stavebné práce a všetky zabudované materiály musia spĺňať všetky technicko- kvalitatívne podmienky, čím bude zaručená bezpečnosť práce. Dodávateľ stavebných prác je povinný zabezpečiť školenie a zaučenie pracovníkov, prípadne prakticky ich zaučiť a to v rozsahu potrebnom na výkon ich práce, v súlade so zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pracovníci vykonávajúci činnosti a stavebné práce musia spĺňať požiadavky na odbornú a zdravotnú spôsobilosť v súlade s vyhláškou SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb. časť 3 § 9 ods.2.
Predpokladané vplyvy na prírodné prostredie Navrhovaná činnosť si nebude nárokovať záber poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu. Činnosťami nebudú menené ani trasy vodných tokov. V období výstavby t.j. v miestach jednotlivých lokalít bude krátkodobým zdrojom znečistenia ovzdušia prašnosť zo stavebných prác, z prác úprav terénu a pohybu dopravných mechanizmov pri dovoze a manipulácii s materiálom. Tento vplyv však bude len v bode lokality predmetu činnosti. Tieto vplyvy nedosiahnu takú intenzitu a také časové trvanie, aby mohli pôsobiť negatívne na prírodné prostredie. Podobný účinok sa predpokladá aj genofond a celkovú biodiverzitu. Vzhľadom na živočíchy -zástupcov avifauny vo voľnej krajine môžeme očakávať čiastočné zvýšenie hlučnosti. Táto hlučnosť však bude krátkodobá a nepredstavuje ich významné rušenie. Ichtyofauna existujúca v drobných vodných tokoch buď trvalých alebo občasných (DVT), aquafilné a semiaquafilné jedince živočíchov v blízkosti DVT nebudú ohrozené aj z dôvodu že do stavu existujúcich sprievodných porastov DVT sa návrhom zámeru nezasahuje a nebude dochádzať k odstraňovaniu sprievodnej
107 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie brehovej zelene. Práce na dne vodných tokov sa nepredpokladajú a teda nebude dochádzať k zásahom do zoobentosu DVT,ichtyofauny alebo brehových porastov. Presun mechanizmov a doprava materiálu počas prác bude prebiehať po existujúcich dopravných komunikáciách. V týchto súvislostiach nie je, počas realizácie činností predpoklad negatívnych vplyvov na geologické prostredie, pôdu, vodu, genofond , biodiverzitu a na krajinu ,ani na štruktúru krajiny. Výkon činností zámeru v lokalitách územia NATURA 2000 (najsevernejšie a najvyššie položené úseky severnej časti katastra) je orientovaný len na ručné zhotovenie „hrádzok“, z prírodných materiálov ako kaskádovitého spomalenia odtoku vôd pri zrážkových stavoch Celá činnosť variantu č.1 vo svojom obsahu účinne, pomerne jednoduchou formou prispieva a podporuje trvalo udržateľný rozvoj s tým, že súbežne pri Q100 eliminuje riziko vzniku nielen povodní, ale aj požiarov a tým znižuje poškodzovanie majetku či už v súkromnom alebo spoločenskom vlastníctve. neopomenuteľný vplyv v poz
Vplyv na genofond a biodiverzitu Činnosti posudzovaného zámeru nepredstavujú negatívny vplyv na genofond a biodiverzitu zZ dôvodu že činnosti nie sú umiestňované do genofondových plôch. Naopak po zrealizovaní všetky navrhované opatrenia prispejú k podpore rozvoja biodiverzity najmä v existujúcich PPF plochách vplyvom vzniku nových miest hniezdenia a úkrytu pre avifaunu (nové remízky drevín a kríkov v doterajšej intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine). Nové dočasné vodné refúgia zas prispejú k zväčšeniu potravinovej základne živočíchov a tiež prispejú k vytvoreniu kvz .nových biotopov živočíchov(obojživelníky) naviazaných na krátkodobejšie existencie buď malých vodných plôch, alebo tzv. mokrejších lokalít. Kombinácia týchto vplyvov je výrazne pozitívna pre genofond a biodiverzitu.
Vplyvy na krajinu Činnosťami posudzovaného zámeru nedôjde k zmene štruktúry krajiny, k zmene krajinného rázu alebo jeho fragmentácie, či k zmene funkcií. Negatívny vplyv sa nepredpokladá. V protiváhe sa však predpokladá výrazne pozitívny vplyv podpory biodiverzifikácie krajiny s dôrazom na PPF a s dôrazom na elimináciu globálneho vysušovania krajiny ako celku. V celkovom obraze výsledku navrhovaných činností dôjde k vytvoreniu veľmi malých, štruktúrovaných mini plôch, po vzore prírodných ekosystémov ako „mikroklimatických„ zón: Tieto mini zóny sú schopné vytvoriť veľmi dôležitý životný priestor rastlinným spoločenstvám a naväzujúcim zástupcom živočíšnej ríše súbežne s rozvojom ich potravného reťazca, vytvorením miest pre výskyt a rozmnožovanie všetkých stupňov naväzujúcich živočíchov..
108 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Variant 2 Predpokladané vplyvy na obyvateľstvo
Navrhovaný variant je lokalizovaný do urbanizovaného prostredia - miestna časť Mazornikovo ako urbanizované územie mesta Brezno s hlavnou funkciou bývania. V tejto súvislosti sa predpokladaná krátkodobý vplyv na obyvateľstvo z hľadiska mierneho zvýšenia prašnosti voľného ovzdušia (búracie práce mostov) a s tým , v tesnej náväznosti aj krátkodobé zvýšenie hlučnosti počas pracovného dňa. Výkonom činností mechanizmov a zariadení sa nepredpokladá prekročenie limitov určujúcich hlukovosť vo voľnom priestore a ani vo väzbe na najbližšie susediace nehnuteľnosti ktoré majú funkciu bývania z dôvodu neopomenuteľného predpokladu a to je režimový výkon stavebných prác.
Predpokladané vplyvy na prírodné prostredie Prebudovanie mostných telies účinne prispeje k sfunkčneniu plynulosti prietoku vôd drobných vodných tokov v intraviláne mesta z dôvodu, že kapacita priepustov mostných objektov bude stavebno-technicky dimenzovaná na prietok Q100, bez zasahovania do prietočných profilov tokov stavebnými konštrukciami. Vo väzbe na tesne susediaci priestor plôch k mostným objektom sa predpokladajú zásahy do terénu z dôvodu možných prekládok existujúcich inžinierskych sietí. Takéto plochy však budú po skončení prác upravené a revitalizované osevom autochtónnych druhov tráv, prípadne drevín kríkov. Realizáciou činností posudzovaného zámeru variantu 2, po ukončení stavebnej činnosti dôjde ku skvalitneniu a stabilizácii brehu vodného toku, k doplneniu brehových porastov čo predstavuje výrazne pozitívny vplyv aj na aquafilné a semiaquafilné fyto a zoo spoločenstvá. Tento prvok upevňuje pozíciu trvalo udržateľného rozvoja v bodovom mieste. Prebudovanie mostov bez úprav vyššie položených plôch PPF však v celosti neodstráni riziko vzniku povodní z dôvodu, že plochy PPF nebudú mať opatrenia zamedzujúce doterajšiemu nekontrolovateľnému prudkému odtoku zrážkových vôd a vzniku „bahnotokov“.
Vplyvy na genofond a biodiverzitu Činnosti výstavby a prebudovania mostných objektov nebudú negatívne ovplyvňovať genofond (lokalita nie je genofondovou plochou, ale je súčasťou zastavaného územia. Premostenie vodného toku na Q100 bude predstavovať pozitívny vplyv na ichtyofaunu toku a výsadbou brehových porastov sa prispeje k stabilizácii biodiverzity a druhov pobytovo naväzujúcich na blízkosť vodného toku.
Vplyvy na krajinu Realizáciou činností prebudovania mostných objektov v zastavanom území mesta nebude dochádzať k negatívnemu vplyvu na krajinu z dôvodu že jej štruktúra a funkcia sa nezmení. Zvýši sa tiež estetika zastavaného územia.
109 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Zhodnotenie variantov v etape výstavby: Zhodnotením variantu č.1 a č.2 je možné definovať, že výstupy variantov č.1 a č.2: a) v priamych vplyvoch v krátkodobom a bodovom horizonte mierne zvýšia hlučnosť a prašnosť bodovej lokality pri realizácii prác, avšak bez prekročenia zákonom prípustných limitov a teda bez významného negatívneho vplyvu. b) v nepriamom vplyve dlhodobo výrazne posilnia protipovodňovú prevenciu, zvýšia biodiverzitu, zvýšia atraktívnosť prostredia a v medzi sektorom pôsobení svojho výsledku výrazne rozšíria možnosť využívania krajiny v súlade s podmienkami a s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
Etapa po výstavbe Variant 1 Predpokladané vplyvy na obyvateľstvo Realizácia navrhovaných typov opatrení v extraviláne a intraviláne katastra mesta obyvateľstvu poskytne: -zníženie rizika poškodzovania majetku vznikom povodní a bahnotokov -zvýšenie atraktivity krajiny pre voľnočasové aktivity, alebo aktivity drobného podnikania (napr. včelárstvo) -zvýšenie edukačnej podpory obyvateľstva ako celku a mládeže školského veku v praxi realizovaných ukážkach prvkov podporujúcich biodiverzitu Vplyv sa predpokladá ako výrazne pozitívny
Predpokladané vplyvy na prírodné prostredie Prírodné prostredie a jeho zložky (voda povrchová, podzemná, pôda, fytocenóza a pod) budú podporované novou synergickou funkciou: - vetrolamov(eliminácia veternej erózie pôd), -zlepšovania mikroklímy (obeh vodného výparu zo zasiakavacích pásov, vetrolamov), -znižovania vysychania krajiny (refúgiá) - eliminácie vznikov plošných požiarov v krajine - odstráneniu monotónnosti krajiny ako celku Nositeľom týchto hlavných funkcií bude zadržovaná a postupne uvoľňovaná zrážková voda. Voda sa uplatňuje ako pôdotvorný a vegetačný faktor. Voda ako fyzikálny činiteľ svojimi fyzikálnymi účinkami vo forme roztoku i chemickými účinkami pôsobí na vznik pôdy, jej narušovanie a/alebo degradáciu. Nižšie rastliny (jednobunkové, vláknité riasy, huby) prijímajú vodu celým povrchom buniek, ak sú vo vode alebo vo vlhkej atmosfére. Podobne machy prijímajú vodu celým povrchom stielky, zvlášť palístkov a vytvárajú rizoidy z tenkostenných buniek, ktorými sa voda ľahko dostáva do pletiva. Vyššie rastliny (s výnimkou vodných, obzvlášť submerzných, ktoré tiež prijímajú vodu celým povrchom tela) prijímajú prevažnú časť vody koreňmi z pôdy.
110 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Kutikula na povrchu listov sťažuje difúziu vody. V závislosti od pôsobiacich síl sa v pôde nachádzajú rôzne formy vody, z nich najdôležitejšie sú hygroskopická, obalová, kapilárna a gravitačná. Jednotlivé formy pôdnej vody sú pre rastliny rozdielne prístupné. Chemicky viazaná a hygroskopická voda sú pre rastliny neprístupné. Kapilárna a gravitačná voda sú dobre prístupné pre rastliny. Celkove stav vody v pôde charakterizujú pôdne hydrolimity. Z nich je zaujímavý bod trvalého vädnutia. Hodnoty bodu vädnutia sú rozdielne pre jednotlivé druhy, dokonca i odrody pestovaných rastlín. Pre poľnohospodársky pestované plodiny výrazne závisia aj od pôdneho druhu. Za konvenčný bod vädnutia sa považuje hodnota vodného potenciálu pôdy, rovná sa –1,5 MPa. Voda v prírode nie je v kľude, lebo sa neustále pohybuje. Pohyb nastáva pôsobením slnečného žiarenia a tepla. Voda sa vyparuje z vodnej hladiny, pôdy a rastlín a dostáva sa späť do pôdy vo forme zrážok. Časť dažďovej vody sa zachytí na povrchu rastlín, vyparí sa a do pôdy neprenikne. Čím je porast mohutnejší a čím má viac listov, tým viac pokrýva pôdu tým väčší podiel zrážok zadrží. Pre rastliny dôležitá traspirácia vody je fyziologický proces, ktorý umožňuje existenciu nepretržitého prúdu xylémom v rastline, ktorý zabezpečuje stály prívod vody a živím z pôdy. Transpiračné uvoľňovanie vody môže prebiehať buď cez kutikulu, alebo štrbinami prieduchov (stóma). Na intenzitu transpirácie majú vplyv rôzne vonkajšie faktory, ale najmä pôda, vzdušná vlhkosť, svetlo, teplo prostredia, prúdenie vzduchu a pod. Voda je teda spojujúcim článkom ekosystému, do ktorého obyčajne zahŕňame pôdu (aj do väščej hĺbky ako prenikajú korene), rastlinu a atmosféru. Tok vody v tomto systéme sa uskutočňuje vo forme kvapalnej a plynnej, pričom rýchlosť toku je daná súčinom hnacích síl a priepustnosti jednotlivých štruktúr pre vodu. Z uvedeného jasne vyplýva nepostrádateľnosť vody v prírodnom prostredí. Všetky navrhované opatrenia variantu prispievajú k jej výskytu v lokalitách. Vplyv sa predpokladá ako výrazne pozitívny .
Vplyvy na genofond a biodiverzitu Zachovanie genofondu a pestrosť druhov (biodiverzita) je prioritou udržateľnosti ekosystému ako celku. Rozlíšenie a špecifikácia výskytu genofondových plôch a výskyt druhov je podrobne popísaný v časti III.1 zámeru. Genofond a biodiverzita budú realizáciou jednotlivých prvkov opatrení variantu 1 podporené vo svojej v hniezdnej, potravnej ako aj areálovej forme (výskyt), čo primerane prispeje k podpore trvalo udržateľného rozvoja habitátov druhov. Vplyv sa predpokladá ako výrazne pozitívny.
Vplyvy na krajinu Krajina, mimo urbanizovaných plôch vytvára prostredie zastúpené lesnými spoločestvami, najmä monokultúrou smrekových porastov. Existujúca destabilizácia týchto spoločenstiev vplyvom nastupujúceho otepľovania zemskej klímy, decimácia vplyvom veterných polomov (1998, 2004,2008) a deštrukcia aj vplyvom po veterných polomoch nastúpenej tzv.“podkôrnikovej kalamity“ ) je výrazným faktorom znižujúcim
111 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie kvalitu prírodného prostredia vo všetkých ukazovateľoch, najmä ak k tomu prispieva slabá pufrovacia schopnosť poľnohospodársky obrábaných pôd.. Realizáciou jednotlivých prvkov opatrení variantu 1 krajina získa pridanú hodnotu (podporou jej biodiverzity) a zvýši sa atraktivita územia. Určitou mierou bude dochádzať k zmene terajšieho vzhľadu krajiny z dôvodu že sa vytvorí ,zámerom špecifikovaný počet plôch a miest s dočasným zhrormažďovaním a postupným uvoľňovaním zrážkovej vody. Všetky takéto mikro zóny budú však účinne prispievať k mikroklíme svojho prostredia a regulovať vodu ako činiteľ života. V krajine takéto „občasné“ refúgiá podporia mikroklímu lokalít, prispejú k pestrosti výskytu druhov ( napr. hmyz, obojživelníky a v potravnej väzbe aj druhy napr. bocianov a pod.) Vplyv sa predpokladá ako výrazne pozitívny.
Variant 2:
Predpokladané vplyvy na obyvateľstvo Stavba bude realizovaná na základe platných povolení určených osobitnými predpismi (stavebný zákon). V ňom budú premietnuté všetky podmienky realizácie prác tak, aby boli dodržané všetky platné legislatívne podmienky smerujúce k eliminácii negatívnych vplyvov na obyvateľstvo. Počas prevádzky budú objekty prebudovaných mostov slúžiť ako súčasti dopravných komunikácií .Ich užívaním sa nepredpokladá vznik zdroja hluku alebo iných škodlivín vplývajúcich na kvalitu života obyvateľstvo alebo jeho zdravie. Stavebné práce ako aj užívanie mostných objektov a komunikácií ,okrem prípustnej miery bežne zodpovedajúcej cestnej premávke, nepredstavujú ani vznik zdrojov vibrácií, elektromagnetického, alebo rádioaktívneho žiarenia s negatívnym dopadom na obyvateľstvo Vplyv sa predpokladá ako nevýznamný.
Predpokladané vplyvy na prírodné prostredie Súčasná štruktúra krajiny záujmového územia predstavuje antropogénne pozmenenú urbánnu krajinu Realizácia zámeru neovplyvní charakter daného územia z hľadiska funkčného. V súčasnosti lokalita predstavuje zastavané územie. V tomto zmysle sa navrhovaný zámer nebude odlišovať od súčasného stavu využitia územia. Realizáciou prebudovania mostných objektov a úprav miestnej komunikácie pre účel odvedenia vôd mimo plôch bývania obyvateľov. Užívaním týchto objektov na určený účel, nedôjde k zásahom do prírodného prostredia a jeho zložiek (voda, pôda, prírodná scenéria a pod). Naopak, prispeje sa k skvalitneniu estetiky prostredia a hlavne k eliminácii bariérovej príčiny lokálnych povodní v časti Mazorníkovo ako zastavanej časti mesta Brezno. Vplyv sa predpokladá ako výrazne pozitívny.
112 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Vplyvy na genofond a biodiverzitu Vzhľadom na vzdialenosť významných prírodných ekosystémov od lokality zámeru, (miestna komunikácia ul. Budovateľskej a ul. Vrbovej v k.ú. Brezno) nie je predpoklad priameho negatívneho ovplyvnenia genofondu a biodiverzity širšieho záujmového územia prevádzkou objektu. Vplyv sa predpokladá ako nevýznamný.
Vplyvy na krajinu Súčasná štruktúra krajiny záujmového územia predstavuje antropogénne pozmenenú urbárnu krajinu- zastavané územie časti mesta. Realizácia zámeru neovplyvní charakter daného územia z hľadiska funkčného a estetického. V tomto zmysle sa navrhovaný zámer nebude odlišovať od súčasného stavu využitia územia. Realizácia zámeru nebude mať významný vplyv na lokálnu zmenu štruktúry krajiny.
IV.4 Hodnotenie zdravotných rizík Nulový variant a teda existujúci stav predstavuje pretrvávajúce riziko a pokračovanie reálnosti vzniku každoročne sa opakovaných prudkých lokálnych povodní. Povodeň je sprevádzaná zaplavením napr. plôch záhrad rodinných domov slúžiacich na pestovanie zeleniny znečistenou vodou s obsahom nežiadúcich a zdraviu škodlivých baktériami (zo zaplavených hnojísk, žúmp, alebo z iných fekálne znečistených objektov a plôch) a ich nanesením do priestorov a na predmety ľudskej činnosti či spotreby. Takéto zdravotné riziká predstavujú aj povodňou zaplavené studne donorujúce pitnú vodu pre obyvateľstvo najmä v rodinných domoch. Tento stav predstavuje výrazné zdravotné riziko pre obyvateľstvo a teda jeho vplyv je významne negatívny.
IV.4.1 Zdravotné riziká pri výstavbe
Nulový variant Ponechanie doterajšieho stavu, t.j. ak nedôjde k prebudovaniu mostných telies a úprave miestnej komunikácie a nedôjde k spomaľovaniu prudkosti odtoku zrážkových vôd z predstavuje reálnosť vznikov lokálnych povodní a pokračovanie procesu degradácie krajiny, najmä tej intenzívne poľnohospodársky využívane s dôsledkami následkov povodní a bahnotokov. Tieto so sebou prinášajú vysoké riziko vzniku a prenosu infekčných chorôb napr. pri zaplavení studní rodinných domov, alebo priestorov bývania obyvateľstva.
113 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Variant 1 Realizácia navrhovanej činnosti sa bude riadiť predovšetkým stavebnými a technologickými predpismi a normami. Riziká počas výstavby vyplývajú z charakteru práce – stavebné práce, práce, stavebnými a dopravnými mechanizmami, alebo s pracovnými nástrojmi. V tomto smere sú riziká obdobné, ako pri každej stavebnej činnosti a sú eliminovateľné dodržiavaním predpisov bezpečnosti práce a ochranou zdravia na pracovisku. V etape výstavby bude v priestore výkonov činností zvýšený pohyb stavebných mechanizmov. Preto k čiastočnému narušeniu všeobecnej pohody a kvality života príde v etape realizácie najmä hlukom, prachom a emisiami z dopravy. Toto narušenie bude len lokálne a veľmi krátkodobé. Tento dopad nebude mať významný vplyv na zdravotný stav obyvateľov, prípadne na vznik zdravotných rizík.
Variant 2 Obdobne ako pri variante 1 sa realizácia navrhovanej činnosti bude riadiť predovšetkým stavebnými a technologickými predpismi a normami. Riziká počas výstavby vyplývajú z charakteru práce – stavebné práce, práce, stavebnými a dopravnými mechanizmami, alebo s pracovnými nástrojmi. V tomto smere sú riziká obdobné, ako pri každej stavebnej činnosti a sú eliminovateľné dodržiavaním predpisov bezpečnosti práce a ochranou zdravia na pracovisku. V etape výstavby bude v priestore výkonov činností zvýšený pohyb stavebných mechanizmov, preto môže dôjsť k čiastočnému narušeniu všeobecnej pohody a kvality života obyvateľov. Toto narušenie bude len lokálne a veľmi krátkodobé. Tento dopad nebude mať významný vplyv na zdravotný stav obyvateľov.
IV.4.2 Zdravotné riziká po výstavbe
Nulový variant Keďže nulový variant predstavuje absenciu akýchkoľvek činností a je totožný so súčasným stavom, riziko vzniku prenosných a infekčných ochorení, ako dôsledok vznikov povodní, pretrváva a nie je ničím eliminované. Nulový variant predstavuje výrazne negatívny vplyv.
Variant 1 Navrhovateľ zámeru neplánuje využitie plôch územia, dotknutých činnosťami zámeru, pre odstavenie vozidiel dopravujúcich látky škodiace vodám, jedy, chemikálie, výbušniny, resp. iné látky s nebezpečnými, alebo rizikovými vlastnosťami. Touto skutočnosťou sa riziko havárií výrazne znižuje.
114 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
S poruchami zariadení a havarijnými stavmi nie sú spojené prípadné zdravotné riziká, ktoré by znášali obyvatelia. S týmito rizikami sa počíta už pri konštrukcii napr. zhotovenia mostných objektov. Vzhľadom na charakter činnosti, pracovné postupy, materiálové vstupy a výstupy z navrhovanej činnosti nebudú mať negatívny dopad na obyvateľov a tento negatívny dopad nenastane ani v budúcnosti. Nakladanie s odpadmi v celom procese bude smerovať k tomu, aby z prepravy, skladovania, úpravy a vlastného zneškodňovania odpadov, nevznikli účinky, ktoré by mohli narušiť pohodu a kvalitu života obyvateľov. Zrealizovaním činností zámeru sa prispeje k : zlepšeniu klímy voľnej krajiny (PPF naväzujúci na intravilán) zvýšením vlhkosti ovzdušia, znížením prehrievania voľného ovzdušia, zvýšením čistoty ovzdušia vo väzbe na pufrovaciu schopnosť nových remízok drevín napr. pri veľkoplošných orbách a s tým vznikajúcu prašnosť , zlepšeniu plynulého prietoku vôd povrchového toku popod profil mostného telesa. Variant 1 predstavuje výrazne pozitívny vplyv.
Variant 2 Navrhovateľ zámeru neplánuje využitie plôch územia dotknutých činnosťami zámeru pre pravidelné odstavovanie vozidiel dopravujúce, alebo obsahujúce ich napr. látky škodiace vodám, jedy, chemikálie, výbušniny, resp. iné látky s nebezpečnými, alebo rizikovými vlastnosťami. Touto skutočnosťou sa zdravotné riziko, ako aj riziko vzniku možných havárií výrazne znižuje. Prebudovanie mostov na prietok Q100 nepredstavuje ohrozenie obyvateľstva z dôvodu režimového výkonu prác, ale prispeje k voľnému prevádzaniu prietoku Q100 vôd bez následku škôd spôsobovaných lokálnymi povodňami. Variant 2 predstavuje pozitívny vplyv.
IV.5 Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia
Nulový variant- v súčasnosti predstavuje negatívny dosah na kvalitu chránených území v dôsledku pretrvávajúceho znižovania biodiverzity vplyvom znižovania kvality lesných a poľnohospodárskych pôd, ich vysušovaním a erodovaním, nevytváraním nových podporných miest a lokalít pre úkryt či hniezdenie zoofauny. Presušovanie pôd má za následok nielen znižovanie produkčnosti pôd, ale aj postupný ústup a znižovanie výskytu aquafilných rastlinných spoločenstiev a pestrosti ich zástupcov, ochudobňovanie až likvidáciu biodiverzity..
115 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Variant 1 Dočasný, nevýznamný negatívny vplyv (frekvenciou dopravy, hluk, emisie TZL) je spojený s vlastnou stavebnou činnosťou, predovšetkým s miernym a dočasným zvýšením hluku z pracovných mechanizmov, miernym zvýšením lokálnej prašnosti pri stavebných prácach. Tieto vplyvy budú technickými opatreniami, ako aj organizáciou práce, znížené do úrovne stanovenej príslušnými legislatívnymi normami. Preto predpokladané negatívne vplyvy na chránené územia preto možno hodnotiť ako málo významné a akceptovateľné za podmienky dodržania legislatívnych noriem v oblasti ochrany ovzdušia, ochrany kvality vôd, hlukovej záťaže, nakladania s odpadmi a rešpektovania zachovania biocenózy lokalít. Trvalý pozitívny vplyv na chránené územia je však predstavovaný podporou biodiverzity a zavedením prvkov trvalo udržateľného rozvoja do terajšej monotónnej krajiny hlavne na pôdach PPF, čím sa zvyšuje jej aktraktivita v prospech celkovej bioty, ale aj v prospech obyvateľstva. Chránené územia nachádzajúce sa v katastri mesta tvoria najsevernejšia časť územia) budú predmetom zámeru dotknuté len činnosťou realizácie opatrení pri DVT a to len pomocou prírode blízkych materiálov. Výškové nastavenie prehrádzok na Q100 predstavuje garanciu nezasahovania do existujúcej komformity Opatrenia nepredstavujú zásah komformity súvisiacej fyto/ zoocenózy, zoobentosu ,alebo väčších živočíchov a do sledu prírodných procesov daných lokalít. Predpokladané vplyvy na chránené územia preto možno hodnotiť ako akceptovateľné za podmienky dodržania legislatívnych noriem v oblasti ochrany ovzdušia, ochrany vôd, hlukovej záťaže a nakladania s odpadmi.
Variant 2 Činnosti zámeru nepredstavujú vplyv na chránené územia z dôvodu že v mieste existujúcich premostení dotknutých vodných tokov intravilánu mesta nie je vyhlásené veľkoplošné, ani maloplošne chránené územie, lokality nie sú vedené ako genofondové plochy, alebo biotop európskeho či národného významu. Organizáciou práce bude činnosť realizovaná tak, aby sa eliminoval zásah do existujúceho brehového porastu, neznečistili sa vody povrchového toku a neznížila sa ich kvality napr. látkami škodiacimi vodám .Uvedeným sa tak predíde aj zásahom do habitátu vodných živočíchov. Pozitívny vplyv bude predstavovaný doplnením brehových porastov, a vytvorením úkrytových možností pre ichtyofaunu vo väzbe na dreviny brehových porastov, ako aj zníženia prehrievania vôd tokov napr. pri výskyte dlhotrvajúceho slnečného žiarenia pri znížených prietokov vôd z titulu nedostatku zrážok.
116 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
IV.6 Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Pri hodnotení významnosti vplyvu bolo použité bodové hodnotenie v rozmedzí 5 stupňovej stupnice tak ako je uvedené v tabuľke č. 17. Tab. č. 17 : Tabuľka hodnotenia významnosti očakávaných vplyvov
Ohodnotenie Popis vplyvu -5 Veľmi významný negatívny až katastrofálny vplyv -4 Významný negatívny vplyv -3 Priemerný negatívny vplyv -2 Málo významný negatívny vplyv -1 Minimálny negatívny vplyv 0 Žiadne vplyvy +1 Minimálny pozitívny vplyv +2 Malo významný pozitívny vplyv +3 Priemerný pozitívny vplyv +4 Významný pozitívny vplyv +5 Mimoriadne významný pozitívny vplyv
Medzi očakávanými vplyvmi sú tie, ktoré boli hodnotené a sú uvádzané v predkladanom zámere pre zisťovacie konanie. Pre úplnosť sú v ďaľšom texte zhodnocavania vedené aj tie oblasti, u ktorých sa predpokladá minimálny, alebo žiadny vplyv.
Riešiteľom zámeru boli očakávané vplyvy podľa významnosti ohodnotené podľa tabuľky č.18 nasledovne: Tab. č.18 Očakávané vplyvy podľa významnosti a časového priebehu pôsobenia
Variant Nulový 1 2
Technicko- 1 Technická úroveň riešenia -5 +5 +3 ekonomické parametre 2 Kapacita -5 +5 +3 3 Bezpečnosť prevádzky 0 -1 -1 4 Investičné náklady 0 +3 +3 5 Náklady na prevádzku a údržbu 0 +3 +3 Vstupy 6 Nároky na pôdu 0 -1 0 7 Nároky na vodu 0 0 0 8 Nároky na ostatné surovinové zdroje 0 -1 -1 9 Nároky na dopravu a infraštruktúru 0 -2 -2 10 Nároky na pracovné sily 0 +5 +2 11 Nároky na zastavané územie 0 0 0 Výstupy 12 Ovzdušie 0 -1 -1
117 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
13 Vody 0 +5 +1 14 Odpady 0 0 0 15 Hluk a vibrácie 0 0 0 16 Žiarenie a iné fyzikálne polia 0 0 0 17 Zásahy do krajiny 0 +5 +2 Vplyvy na 18 Obyvateľstvo 0 +5 +2 19 horninové prostredie 0 0 0 20 ovzdušie a klímu 0 +5 +1 21 hlukovú situáciu 0 -1 -1 22 povrchovú a podzemnú vodu 0 +4 +2 23 Pôdu 0 +5 0 24 genofond a biodiverzitu 0 +4 0 25 štruktúru krajiny 0 +3 0 26 scenériu krajiny 0 +5 +1 27 ÚSES 0 +5 +1 28 urbánny komplex 0 +4 +3
IV.6.1 Očakávané vplyvy počas výstavby
Počas výstavby vlastných objektov uvádzaných v zámere bude v priestore lokality mierne zvýšený pohyb stavebných mechanizmov. Tento hlukom a sprostredkovane znečistením ovzdušia prašnosťou a výfukovými plynmi lokálne ovplyvní lokalitu a tým aj časť obyvateľov. Tento dopad však bude minimálny a krátkodobý. Zámer a jeho objekty budú realizované na základe platných povolení. V nich budú premietnuté všetky podmienky realizácie tak, aby boli dodržané všetky platné legislatívne podmienky smerujúce k eliminácii negatívnych vplyvov na obyvateľstvo. Počas výstavby i prevádzky bude potrebné rešpektovať Vyhlášku MZ SR č. 237/2009 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. V lokalitách dotknutých činnosťami predkladaného zámeru sa nepredpokladá inštalácia zariadení, ktoré by mohli byť zdrojom vibrácií, elektromagnetického, alebo rádioaktívneho žiarenia s negatívnym dopadom na obyvateľstvo.
118 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
IV.6.2 Očakávané vplyvy po výstavbe Realizácia zámeru, po ukončení činností a vyhotovení príslušných opatrení ako kombinácia biotechnických a technických činností nebude pre krajinu, jej štruktúru, funkciu a obyvateľstvo predstavovať negatívny vplyv.
IV.7 Predpokladaný vplyv presahujúci štátne hranice Posudzovaný zámer činností a jeho objektová skladba jednotlivých variantov ,v rozsahu navrhovaných typov opatrení, v lokalitách území tzv. mikropovodí nepredstavuje žiadny vplyv, ktorý by presahoval štátne hranice.
IV.8 Vyvolané súvislosti Zámer činností vo variante 1 a variante 2 je navrhovaný s rešpektovaním všetkých daností prírodnej scenérie (využitie konfigurácie terénu pre účel minimalizácie zemných zásahov, doplnenie drevinných prvkov na PPF pre biodiverzitu, používanie prírode blízkych materiálov. Nebude dochádzať k zmene druhu, formy a stupňa existujúcej územnej ani druhovej ochrany prírody, k znižovaniu alebo poškodzovaniu prírodných zdrojov a kultúrnych, alebo prírodných pamiatok. Za vyvolanú súvislosť, v kontexte s realizáciou navrhovaných činností, je však možné považovať zvýšenie atraktivity krajiny (voľná a mestská krajina), zvýšenie podpory biodiverzity vo voľnej krajine, čo je možné považovať v celosti za výrazne progresívny a pozitívny prvok rozvoja sídelného útvaru v kontexte s elimináciou vznikov lokálnych povodní.
Nie je reálny ani odhadovaný predpoklad, že by realizácia zámeru vyvolala súvislosti, ktoré môžu významne negatívne ovplyvniť súčasný stav životného prostredia v dotknutom území.
IV.9 Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti
IV.9.1 Riziká počas výstavby
V nulovom variante, ktorý nepredstavuje žiadne stavebné práce tieto riziká nie sú, ale v krátkom čase treba predpokladať, že už v súčasnosti znížená retenčná schopnosť územia bude mať za následok výrazné zvýšenie vzniku lokálnych povodní, že bude ďalej rozširovaný proces vysušovania krajiny ako celku a bude dochádzať k postupnému, ale trvalému znižovaniu biodiverzity najmä na PPF.
Variant 1 Realizácia navrhovanej činnosti sa bude riadiť všetkými príslušnými technickými a bezpečnostnými predpismi a normami.
119 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Počas realizácie činností a výstavby môžu vzniknúť málo pravdepodobné, v minimálnom rozsahu a aj to bežné riziká a nehody, súvisiace priamo so stavebnou činnosťou. Ich vylúčenie je podmienené dodržiavaním platných právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Variant 2 Určité riziká môžu vzniknúť v prípadoch križovania s inžinierskymi sieťami. Tieto riziká však budú eliminované už v rámci schvaľovania realizačnej dokumentácie. Pri realizácii výstavby je určité riziko znečistenia podzemných a povrchových vôd pri havárii stavebných mechanizmov. Prípadná havária na strojnom zariadení zo strany zhotoviteľov stavby bude musieť byť ihneď eliminovaná a prípadná zemina kontaminovaná únikmi ropných látok bude odvezená na dekontamináciu. Autá a stavebné stroje budú zabezpečené prídavnými plechovými vaňami pre zachytenie prípadných ropných únikov. So skladom pohonných hmôt a olejov sa na území staveniska a na plochách zariadenia staveniska neuvažuje.
Vplyvy na životné prostredie súvisiace s výstavbou variantu 1 variantu 2 možno zhrnúť do dočasne nevýznamnej a málo zvýšenej prašnosti a hlučnosti bodovo na lokalite, ktoré však nemôžu presiahnuť bežnú prípustnú normu.
IV.9.2 Riziká po výstavbe
Po ukončení výstavby a teda počas prevádzky môžu nastať rizikové situácie spojené s príčinami: externého pôvodu (prirodzené nebezpečenstvá, vonkajšie vplyvy a situácie vyššej moci )
Riziká externého pôvodu Riziká spôsobené externou príčinou sú spojené predovšetkým s rizikovými situáciami spojenými s pôsobením vonkajšieho prostredia – úder bleskom, dažďové prietrže, lesné požiare, zásahom nepovolaných osôb a pod. Tiež môžu vzniknúť rizikové stavy v súvislosti s činnosťou vandalizmu. Situovanie jednotlivých opatrení vytvára predpoklad účinnej eliminácie rizík po výstavbe.
IV.10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov činnosti
IV.10.1 Opatrenia počas investičnej prípravy
Jednotlivé objekty navrhovaných opatrení a ich typov budú realizované na základe odsúhlasenej a príslušnými orgánmi odsúhlasenej dokumentácie. Dokumentácia, na
120 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie základe ktorej sa budú realizovať činnosti zámeru, bude obsahovať všetky požiadavky na prijatie takých opatrení, aby sa zmiernili možné nepriaznivé vplyvy. Projektová dokumentácia: V projektovej dokumentácii sa musia zohľadniť všeobecné zásady prevencie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri a) architektonických, technických alebo organizačných riešeniach, na základe ktorých sa plánujú práce, ktoré sa budú vykonávať súčasne, alebo budú na seba nadväzovať, b) určovaní času trvania jednotlivých prác, alebo ich etáp. V projektovej dokumentácii a jej zmenách sa musí zohľadniť plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Počas realizácie prác zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, sú povinní zabezpečovať plnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane všeobecných zásad prevencie s prihliadnutím najmä na: a) udržiavanie poriadku a čistoty na stavenisku, b) umiestnenie pracoviska, jeho prístupnosť, určenie komunikácií, alebo priestorov na priechod a pohyb zamestnancov a na prejazd a pohyb pracovných prostriedkov, c) podmienky na manipuláciu s rôznymi materiálmi, d) technickú údržbu zariadení a pracovných prostriedkov, ich kontrolu pred uvedením do prevádzky a pravidelnú kontrolu s cieľom odstrániť nedostatky, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť a zdravie zamestnancov, e) určenie a úpravu plôch na uskladňovanie rôznych materiálov, najmä ak ide o nebezpečné materiály alebo látky, podmienky na odstraňovanie použitých nebezpečných materiálov alebo látok, g) uskladňovanie, manipuláciu alebo odstraňovanie odpadu a zvyškov materiálov, h) prispôsobovanie času určeného na jednotlivé práce, alebo ich etapy podľa skutočného postupu prác, i) spoluprácu medzi zamestnávateľmi a fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, j) vzájomné pôsobenie pracovných činností uskutočňovaných na stavenisku, alebo v jeho tesnej blízkosti.
Pred začatím zemných prác je investor povinný zabezpečiť vytýčenie všetkých podzemných inžinierskych sietí, aby nedošlo ku ich poškodeniu. Investor je tiež povinný plniť všetky podmienky ustanovené vo väzbe na príslušné stavebné a osobitné povolenia. V riešení dokumentácií stupňa DÚR, DSP a DRS je potrebné okrem vzťahujúcich sa noriem a predpsiov v oblasti stavie, rešpektovať Zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva a Vyhlášku Ministerstva vnútra SR č. 202/2002 Z.z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 297/1994 Z. z. o stavebno-technických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 349/1998 Z. z.
121 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
IV.10.2 Opatrenia počas výstavby
Variant 1 Opatrenia počas výstavby bude riešiť vykonávací projekt a projekt organizácie výstavby, ktorý bude súčasťou projektovej dokumentácie jednotlivých stupňov. Technické a organizačné riešenie zariadenia staveniska a navrhovaný postup výstavby zabezpečuje na disponibilnej ploche maximálnu možnú hospodárnosť, pri dodržaní projektom navrhnutej technológie a postupu stavebných a/alebo zemných prác, s prihliadnutím na minimalizáciu stavebných nákladov, lehoty výstavby a dočasných záberov verejných priestranstiev. Pre účely realizácie činností zámeru budú využívané miestne a účelové komunikácie s ich napojením na cestnú sieť nadradeného typu. Všetky plochy dotknuté výkonom činností budú revitalizované a zapojené do prírodného prostredia. Počas výstavby nebudú vznikať odpady, prípadne tieto budú po výkone práce bezodkladne z územia odstránené.
Variant 2 Zámer variantu 2, podobne ako variant 1 predpokladá vyhotovenie a schválenie príslušnej stavebnej dokumentácie, určenie organizácie a postupu výstavby, vrátane zariadenia staveniska. Pred začatím prác je investor povinný zabezpečiť vytýčenie všetkých podzemných inžinierskych sietí, aby nedošlo ku ich poškodeniu čo predstavuje neodmysliteľnú podmienku dikcie stavebného povolenia. Počas výstavby bude s odpadom nakladané v súlade s príslušným určením orgánu odpadového hospodárstva a v súlade s legislatívou pltnou v oblasti odpadového hospodárstva..
Spoločne pre variant 1 a variant 2 sa uvádza že : Pri zemných, stavebných a s tým súvisiacich prácach je nutné dodržiavať zásady ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a predpisy požiarnej ochrany. V etape realizácie činností a výstavby investor alebo dodávateľské organizácie sú povinné vykonávať hlavne tieto opatrenia: Pre výstavbu nasadzovať stavebné stroje v riadnom technickom stave, opatrené predpísanými krytmi pre zníženie hluku. Vykonávať priebežné technické prehliadky a údržbu stavebných mechanizmov. Zabezpečovať plynulú prácu stavebných strojov zaistením dostatočného počtu dopravných prostriedkov. V čase nutných prestávok zastavovať motory stavebných strojov. Nepripustiť prevádzku dopravných prostriedkov a strojov s nadmerným množstvom škodlivín vo výfukových plynoch.
122 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Maximálne obmedziť prašnosť pri stavebných prácach a doprave. Prepravovaný materiál zaistiť tak, aby neznečisťoval dopravné trasy (plachty, vlhčenie, zníženie rýchlosti). Pri výjazde na verejné komunikácie zabezpečiť čistenie kolies (podvozkov) dopravných prostriedkov a strojov. Znečistenie komunikácií okamžite odstraňovať. Udržiavať poriadok na staveniskách. Materiál ukladať na vyhradené miesta. Zamedziť znečistenie vôd (ropné látky, blato, umývanie vozidiel). Na realizáciu stavby využívať len plochy v okolí staveniska. V maximálnej možnej miere chrániť jestvujúcu zeleň (ochrana stromov) v krajine a na brehových porastoch DVT.
Podmienky požiarnej bezpečnosti Vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia stavebných prác budú na zriadenom stavenisku v plnom rozsahu rešpektovať všetky platné právne predpisy v danej problematike. Projektová dokumentácia stavby pri variante č. 2 bude vypracovaná v súlade s platnou vyhláškou MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na legislatívou a požiadavkami na bezpečnosť stavieb
Bezpečnostné predpisy počas prác Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia povinní rešpektovať a dodržiavať normy, technické a technologické postupy a riadiť sa Vyhláškou č. 374/90 Zb., SÚBP a SBÚ O bezpečnosti práce a ostatnými súvisiacimi predpismi. Súčasne je dodávateľ povinný dodržiavať nariadenia vlády prezentované v zborníku práce o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci /v hl. 5 § 133, ods. 6 /. Výkopové práce je nutné realizovať v zmysle zákona o telekomunikáciách / Zákon č. 110/57 Zb./. Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia povinní rešpektovať a dodržiavať i podmienky obsiahnuté napr. v týchto predpisoch: Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. Nariadenie vlády č. 115/2006 Z.z. v znení nariadenia vlády č. 555/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Toto nariadenie vlády ustanovuje požiadavky na zaistenie ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov v súvislosti s expozíciou hluku na pracovisku a na predchádzanie rizikám a ohrozeniam, ktoré vznikajú alebo môžu vznikať v súvislosti s expozíciou hluku, najmä na predchádzanie poškodeniu sluchu. Požiadavky tohto
123 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nariadenia vlády sa vzťahujú aj na činnosti, pri ktorých sú zamestnanci exponovaní rušivým účinkom hluku. Požiadavky ustanovené týmto nariadením vlády sa vzťahujú na všetky činnosti, pri ktorých sú zamestnanci počas pracovného času vystavení alebo môžu byť vystavení rizikám v súvislosti s expozíciou hluku na pracovisku.
Tab.č 19. Akčné hodnoty normal hladiny A zvuku LAEX,8h (dB)
Skupina Hluk na pracovisku prác Činnosť LAEX,8h (dB)
I Činnosť vyžadujúca nepretržité sústredenie alebo 40 nerušené dorozumievanie; tvorivá činnosť
II Činnosť, pri ktorej dorozumievanie predstavuje dôležitú 50 súčasť vykonávanej práce; činnosť, pri ktorej sú veľké nároky na presnosť, rýchlosť alebo pozornosť III Činnosť rutinnej povahy, pri ktorej je dorozumievanie 65 súčasťou vykonávanej práce; činnosť vykonávaná na základe čiastkových sluchových informácií IV Činnosť, pri ktorej sa používajú hlučné stroje a nástroje 80 alebo ktorá je vykonávaná v hlučnom prostredí a ktorá nespĺňa podmienky zaradenia do skupín I, II alebo III
Nariadenie vlády medzi príkladmi činností v IV. skupine uvádza „Prevažne fyzická práca, práca s využitím zariadení a výrobných procesov vo výrobných priestoroch a závodoch; poľnohospodárstvo a lesníctvo, stavebníctvo a ťažký priemysel; obsluha nákladných dopravných zariadení; práca v tanečných reštauráciách a diskotékach; vodič motorového vozidla.“ Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci. Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci je označenie, ktoré sa vzťahuje na konkrétny predmet, činnosť alebo situáciu a poskytuje pokyny alebo informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa potreby prostredníctvom značky, farby, svetelného označenia alebo akustického signálu, slovnej komunikácie alebo ručných signálov. Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci sa musí použiť na vyjadrenie pokynov alebo informácií ustanovených týmto nariadením vlády. Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov Zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie, bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho
124 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pracovisku, alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. Ak pri používaní pracovného prostriedku nie je možné v plnom rozsahu zamestnancovi zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby čo najviac obmedzil nebezpečenstvo. Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Osobný ochranný pracovný prostriedok zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť, ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany, ani metódami a formami organizácie práce. Nariadenie vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.
IV.10.3 Ďalšie opatrenia Navrhované opatrenia uvedené v ďalšom texte sa opierajú o zásadnú podmienku splnenia všetkých požiadaviek legislatívy, predovšetkým v oblasti ochrany ovzdušia, ochrany vôd, ochrany obyvateľstva pred hlukom a v oblasti nakladania s odpadmi.
Opatrenia v oblasti ochrany zdravia Základným legislatívnym predpisom je zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov., v znení neskorších predpisov. Zákon v §1 písm. h) ustanovuje povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Zákon v § 27 definuje požiadavky pre hluk, infrazvuk a vibrácie v životnom prostredí. (1) Fyzická osoba -podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinné a) zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m), b) zabezpečiť objektivizáciu a hodnotenie hluku, infrazvuku a vibrácií raz za rok. (2) Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných stavieb a infraštruktúry hluk v súvisiacom vonkajšom, alebo vnútornom prostredí nesmie prekročiť prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení. (3) Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov je potrebné zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia. (4) Obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a). V§ 32 zákon definuje ochranu zamestnancov pred hlukom pri práci.
125 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
(1) Zamestnávateľ, ktorý používa, alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z.) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov hluku a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. (2) Ak by vzhľadom na charakter práce mohlo úplné a riadne používanie chráničov sluchu spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť ako ich nepoužívanie, úrad verejného zdravotníctva, alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže vo výnimočných prípadoch povoliť výnimku. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať. Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v III. hlave stanovuje podmienky ochrany zdravia pri práci Povinnosti pri ochrane zdravia pri práci určuje v §30. (1) Zamestnávateľ je povinný a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi (Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci). b) zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 3, c) predložiť lekárovi pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 zákona č. 124/2006 Z. z. zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke podľa odsekov 4 a 5; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka expozície, faktory práce a pracovného prostredia a výsledky posúdenia zdravotných rizík, d) uchovávať záznamy o výsledkoch lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce 20 rokov od skončenia práce, e) predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie pracovných činností do kategórie rizikových prác (§ 31 ods. 6), f) oznamovať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky informácie súvisiace so zmenami zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci vrátane tých, ktoré môžu znamenať ohrozenie verejného zdravia. (2) Povinnosti zamestnávateľa sa primerane vzťahujú aj na fyzické osoby- podnikateľov, ktoré zamestnávajú iné fyzické osoby, a na fyzické osoby - podnikateľov, ktoré vykonávajú prácu pomocou svojho manžela a detí. (3) Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia zamestnanca
126 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo osoby, ktoré vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. (4) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 8 u zamestnancov a) pred nástupom do práce, b) v súvislosti s výkonom práce, c) pred zmenou pracovného zaradenia, d) pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, e) po skončení pracovného pomeru. (5) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 4 písm. b) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 8 a) jedenkrát za rok pri práci zaradenej do tretej a štvrtej kategórie a u pracovníkov kategórie A, (Príloha č. 1 časť A bod 39 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.) b) jedenkrát za tri roky pri práci zaradenej do druhej kategórie. (6) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 4 písm. e) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 8 raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, zaradených do tretej a štvrtej kategórie. (7) Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo riziko, alebo ak dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci. (8) Lekárske preventívne prehliadky vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a služby zdravia pri práci u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie, môžu vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo. Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci u mladistvých pred nástupom do práce vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecná starostlivosť o deti a dorast. Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby vykonávajú ďalšie doplnkové preventívne vyšetrenia aj iní lekári príslušných špecializácií (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 589/2006 Z. z.) (9) Lekár pracovnej zdravotnej služby zaznamenáva všetky výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do zdravotnej dokumentácie a
127 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vypracuje posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. Posudok odovzdá zamestnávateľovi a kópiu posudku zašle lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti. (10) Posudok podľa odseku 9 obsahuje názov a sídlo zamestnávateľa, meno, priezvisko, rodné číslo, adresu bydliska, pracovné zaradenie, faktor pracovného prostredia, kategóriu práce zamestnanca, záver posudku a poučenie. (11) Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ. Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami. Toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej je riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice zamestnancov, a na predchádzanie tomuto riziku.
Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci. Toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci. Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci je označenie, ktoré sa vzťahuje na konkrétny predmet, činnosť alebo situáciu a poskytuje pokyny, alebo informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa potreby prostredníctvom značky, farby, svetelného označenia, alebo akustického signálu, slovnej komunikácie, alebo ručných signálov. Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci sa musí použiť na vyjadrenie pokynov, alebo informácií ustanovených týmto nariadením vlády. Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. Toto nariadenie vlády sa vzťahuje na všetky pracoviská v odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na a) dopravné prostriedky používané mimo pracoviska a na pracoviská v dopravných prostriedkoch b) dočasné pracoviská alebo mobilné pracoviská c) pracoviská, na ktorých sa vykonáva banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, (§ 2 a § 3 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.) d) rybárske plavidlá e) polia, lesy a iné plochy, ktoré sú súčasťou pôdohospodárskeho pracoviska a lesníckeho pracoviska a sú situované mimo ich objektov. Pracovisko, ktoré sa uvedie do prevádzky po 1. júli 2006, musí vyhovovať požiadavkám na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku uvedeným v prílohe nariadenia vlády.. Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných 128 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri používaní pracovných prostriedkov pri práci. Zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie, bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku, alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. Ak pri používaní pracovného prostriedku nie je možné v plnom rozsahu zamestnancovi zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby čo najviac obmedzil nebezpečenstvo. Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov Osobný ochranný pracovný prostriedok zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany, ani metódami a formami organizácie práce. Nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z .z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám. Limitné a akčné hodnoty expozície vibráciám sú uvedené v prílohe tohto nariadenia vlády. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií. Podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia podľa zaradenia prác do kategórií sú uvedené v prílohách vyhlášky. Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou, záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci. Táto vyhláška ustanovuje a) požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci, b) prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov, c) prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov, d) hodnotenie pracovných polôh z hľadiska fyziológie práce, e) opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci, f) postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže, g) kritériá nadmernej psychickej pracovnej záťaže, h) opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži, i) postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci a j) opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci.
129 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Vyhláška MZ SR č. 237/2009 Z .z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavky na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií. Vyhláška sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale, alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí, alebo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí, alebo činnosťou zariadení.
IV.10.4 Opatrenia na zníženie vplyvu znečistenia ovzdušia
Výkonom činností posudzovaného zámeru pri oboch variantoch 1 a 2 nedôjde k realizácii zdroja znečistenia ovzdušia v zmysle zákona č. 137/ 2010 Z.z o ovzduší Možno predpokladať, že realizácia navrhovaných činností krátkodobo zvýši lokálnu prašnosť vo voľnom ovzduší, avšak prekročenie a ani dosiahnutie prípustných koncentrácií stanovených osobitnými predpismi, sa nepredpokladá. Napriek tejto skutočnosti pri organizácii práce budú uplatňované postupy maximálne znižujúce možnosť vzniku prašnosti (variant č.2 búracie práce mostných objektov) podľa určenia technológie prác a technologických postupov.
IV.10.5 Opatrenia v oblasti vodného hospodárstva
Z navrhovanej činnosti ani u jedného z variantov nebudú vznikať splaškové vody. Dažďové vody terénu voľnej krajiny odtekajúce z územia po vyčerpaní absorbčnej kapacity pôd, budú smerované do novo vytváraných refúgií, ktoré predstavujú nový prvok v krajine a jeden z typov navrhovaných opatrení v krajine. Tento systém sa uplatní aj pri dažďových vodách smerovaných v urbárnom priestore do tzv. plôch “dažďových záhrad“ ako miest refúgií.
IV.10.6 Opatrenia v oblasti zaťaženia hlukom
Pri oboch variantoch (1+2) úroveň hluku z prevádzky pracovných strojov nesmie prekročiť hygienickými predpismi stanovené hranice takéto prekročenie sa ani nepredpokladá. V zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 237/2009 Z. z, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí je predmetné územie kategorizované ako územie kategórie IV. „Územie bez obytnej funkcie a bez chránených vonkajších priestorov“ .
130 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí z dopravy a z iných zdrojov v predmetnom území počas referenčného časového intervalu deň, večer a noc sú stanovené na 70dB. Pri stanovení dovoleného maximálneho zaťaženia obsluhy hlukom platí Nariadenie Vlády SR č.115/2006 Z.z. v znení nariadenia vlády č. 555/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku a technické zariadenia budú musieť spĺňať požadované hlukové limity uvedené v týchto legislatívnych dokumentoch. Zároveň sa však ,vo výsledku po realizácií opatrení predpokladá, že zrealizovanie navrhovaných činností variantu č. 1 prispeje k znižovaniu hluku vo voľnej krajine najmä pufrovacou schopnosťou vvtváraných remízok drevín a krov na PPF (hluk, TZL v ovzduší a pod.).
IV.10.7 Opatrenia v oblasti nakladania s odpadmi
Odpad vzniknutý činnosťou (spoločne pre variant 1 a 2) bude krátkodobo uskladňovaný podľa dikcie povoľujúce orgánu a ďalej zneškodňovaný organizovaným odvozom. Zhodnocovanie, resp. zneškodňovanie odpadov zabezpečí dodávateľ prác prostredníctvom zmlúv s prevádzkovateľmi zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov. Nakladanie s odpadmi sa bude riadiť platnou legislatívou a Programom odpadového hospodárstva mesta. Z tohto pohľadu nie je potrebné prijímať ďalšie opatrenia.
IV.11 Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala - nulový variant
Nulový variant definuje §3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z.z. ako variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila. V takomto prípade by lokality katastra mesta zostali využívané tak, ako v súčasnosti, pričom tento stav nepodporuje progres biodiverzity a opakovane, s pravidelnosťou každoročne, len s rozdielom miesta, spôsobuje vznik lokálnych povodní. Nulový variant nepredstavuje aktívne opatrenia na zmiernenie dopadov a dôsledkov zmien klímy.
IV.12 Posúdenie súladu činnosti s územno-plánovacou dokumentáciou Predmet činnosti posudzovaného zámeru a dokumentácia predkladaná za účelom vydania územného rozhodnutia nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Brezno, schválenou mestským zastupiteľstvom dňa
131 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
14.12.2001 vo forme VZN č.065 v znení neskorších doplnkov UPN. Vzhľadom na platný územný plán mesta Brezno a jeho doplnok č. XI/2015) sú protipovodňové opatrenia definované ako verejne prospešné činnosti.
IV.13 Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov
Zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie stanovuje postup posudzovania činností z hľadiska ich predpokladaného vplyvu na životné prostredie. a navrhované činnosti sú predmetom posúdenia v zmysle prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tabuľky č. 10. Vodné hospodárstvo, bod 7 -objekty protipovodňovej ochrany (bez limitu)
Vychádzajúc z doterajších výsledkov hodnotenia vplyvov na životné prostredie za najzávažnejšie problémové okruhy posudzované v predkladanom zámere pre zisťovacie konanie možno považovať: a) v etape výstavby Realizácia navrhovanej činnosti mierne, lokálne a dočasne oproti terajšiemu stavu, zvýši zaťaženie prostredia hlukom, prašnosťou voľné ovzdušie spôsobené pohybom stavebných mechanizmov. Tento vplyv je však obmedzený na bodovú lokalitu a časovo obmedzený na dobou stavebných prác. Priame vplyvy a zdravotné riziká by znášali len pracovníci zúčastnení na stavebných prácach a to len za pozície bežných pracovných rizík. Nepriamo, mierne zvýšenou hlučnosťou, resp. mierne zvýšeným znečistením ovzdušia spôsobeným stavebnými mechanizmami a krátkodobo by boli ovplyvnení aj obyvatelia najbližšieho okolia, ako aj existujúca biota a jej zoo zástupcovia. Miera tohto vplyvu však v maximálnom zhodnotení predstavuje „ minimálny negatívny vplyv“. b) v etape po výstavbe Predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti boli v zámere pre zisťovacie konanie hodnotené s ohľadom na obyvateľstvo, vrátane jeho zdravia a na prírodné Prostredie a jeho zložky.. Vplyvy na prírodné prostredie boli hodnotené v týchto oblastiach: - vplyvy na ovzdušie a miestnu klímu - vplyvy na povrchové a podzemné vody - vplyvy na pôdu - vplyvy na genofond a biodiverzitu - vplyvy na krajinu /krajinný ráz, fragmentácia - vplyvy na chránené územia prírody (Natura 2000 a USES)
Predkladaný zámer identifikoval ako možné problémové okruhy tie, ktoré sú pri výkone stavebných prác spojené s nebezpečenstvom mierneho krátkodobého
132 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie znečisťovania ovzdušia prachom, záťaže hlukom a nakladaním s odpadmi, avšak pri dodržaní podmienok stanovených platnou legislatívou v oblasti ochrany ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, ďalej pri dodržiavaní zákonných požiadaviek na výstavbu, pracovné prostredie a ochranu zdravia na pracovisku, bezpečnostné a požiarne predpisy možno predpokladať, že nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu kvality životného prostredia a jeho zložiek nad zákonom prípustnú mieru a predkladaný zámer nie je v ďaľšom slede nevyhnutné posudzovať v povinnom hodnotení podľa zákona.
V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (vrátane porovnania s nulovým variantom)
V.1 Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu Na základe poznania v súčasnej etape prípravy, sa definovali kritériá pre rozhodnutia o výbere variantu riešenia, ktoré sú hodnotiteľné, podľa štruktúry zámeru pre zisťovacie konanie v zmysle osnovy Zákona č. 24/2006 Z.z.: environmentálne (ekologické) - zaťaženie zložiek životného prostredia zdravotné - ovplyvňovanie zdravia obyvateľstva a pohody života ekonomické a technické aspekty - úroveň a kvalita technického riešenia
Tab. č. : Hodnotiace kritériá pre výber optimálneho variantu Technicko – ekonomické 1 Technická úroveň riešenia parametre 2 Kapacita 3 Bezpečnosť prevádzky 4 Investičné náklady 5 Náklady na prevádzku a údržbu Vstupy 6 Nároky na pôdu 7 Nároky na vodu 8 Nároky na ostatné surovinové zdroje 9 Nároky na dopravu a infraštruktúru 10 Nároky na pracovné sily 11 Nároky na zastavané územie Výstupy 12 Ovzdušie 13 Vody 14 Odpady 15 Hluk a vibrácie 16 Žiarenie a iné fyzikálne polia 17 Zásahy do krajiny Vplyvy na 18 Obyvateľstvo 19 Horninové prostredie
133 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
20 Ovzdušie a klímu 21 Hlukovú situáciu 22 Povrchovú a podzemnú vodu 23 Pôdu 24 Genofond a biodiverzitu 25 Štruktúru a využívanie krajiny 26 Scenériu krajiny 27 ÚSES 28 Urbárny complex
Z porovnania variantov a stanovenia ich váh je zrejmé, že najdôležitejšími kritériami na výber optimálneho variantu je pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva a vplyv na pohodu života, ďalej možný vplyv na genofond a biodiverzitu. Medzi dôležité kritéria patria tiež celkové znečisťovanie, alebo zhodnocovanie prostredia, riziko nehôd a predpokladané vplyvy na obyvateľstvo. Pre stanovenie váh jednotlivých kritérií bola použitá porovnávacia metóda, pri ktorej sa určili priority kritérií. Váhy jednotlivých kritérií boli vypočítané podľa vzorca:
–––j Ph w j = ––––––––––––––––––– Ph j
Kde Ph j je priemerný počet priradených priorít od všetkých hodnotiteľov Ph j je maximálny celkový počet priorít, ktorý môže hodnotiteľ priradiť Wj je normovaná váha j-tého kritéria
Spracovateľ, vychádzajúc z kritérií zisťovacieho konania, určil kritériá pre hodnotenie a vzájomným porovnaním im prisúdil váhu od hodnoty -5 do hodnoty +5 vedenej v tab.č.17. pričom riešenie bolo uskutočnené podľa tejto postupnosti krokov : * stanovenie cieľov * výber variantov, ktoré budú predmetom hodnotenia * vytvorenie súboru kritérií na hodnotenie jednotlivých variantov * definovanie váh (priorít) pre jednotlivé kritériá * vlastné hodnotenie variantov * hierarchické usporiadanie hodnotených variantov
V predkladanej dokumentácii zámeru EIA boli hodnotené tieto varianty riešenia:
Nulový variant Nulový variant predstavuje variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila. Ak by neboli realizované navrhované opatrenia, určitú dobu by zostal stav katastra a jeho lokality bez zmeny využívania a zvyšujúcim podielom by tento stav prispieval k vzniku opakujúcich sa lokálnych povodní a zároveń by
134 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie naďalej dochádzalo k plošnému vysušovaniu voľnej krajiny, veternej a vodnej erózii pôd a k prehrievaniu klímy so všetkým s tým spojenými dôsledkami.
Navrhovaný variant 1 Kombinácia biotechnických a technických opatrení. Podrobnejší popis navrhovaného riešenia je v kapitole II.8.zámeru. Navrhovaný variant 1 uvažuje s výkonom činností v celom katastri mesta Brezno.
Navrhovaný variant 2 Realizácia len technických opatrení v intraviláne mesta -prebudovanie mostných objektov na miestnej komunikácii ul. Vrbova a ul. Budovateľská premosťujúcich vodný tok a odvodňovacie úpravy MK Poľná. Podrobnejší popis navrhovaného riešenia je v kapitole II.8
V.2 výber optimálneho variantu alebo stanovenie vhodnosti pre posudzované varianty
Výsledné vyhodnotenie variantov bolo realizované podľa vybraných kritérií pre hodnotenie optimálneho variantu uvedených v tabuľke č. 20 časti V.2 je nasledovný:
variant variant 1 variant 2 Číselné zhrnutie multikriteriálnej analýzy Kritériá nulový
obyvateľstvo (faktor pohody, socio -ekonom. 0 +5 +2 vplyvy) horninové prostredie 0 0 0 klimatické pomery 0 +5 +1 ovzdušie 0 -1 - 1 vodné pomery 0 +4 +2 pôda (záber pôdy) 0 -1 0 fauna, flóra a ich biotopy -1 +4 1 krajina 0 +3 0 chránené územia a ich ochranné pásma 0 -1 0 ÚSES 0 +5 +1 urbánny komplex a využívanie zeme 0 +4 +3 kultúrne a historické pamiatky 0 0 0 archeologické náleziská 0 0 0 paleontologické náleziská 0 0 0 kultúrne hodnoty 0 0 0 iné vplyvy -3 -5 0 Priebežné zhodnotenie súčet -4 +22 priemer -0,26 +1,46 +0,60 technická úroveň riešenia výstavby 0 +5 +3 investičné náklady 0 -3 -1 Priebežné zhodnotenie súčet 0 +2 priemer 0 +1 +1
135 z 139 Výsledné vyhodnotenie súčet -4 +24 priemer -0,23 +1,41 +0,64 ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
variant variant 1 variant 2 Číselné zhrnutie multikriteriálnej analýzy Kritériá nulový
obyvateľstvo (faktor pohody, socio -ekonom. vplyvy) 0 +5 +2 horninové prostredie 0 0 0 klimatické pomery 0 +5 +1 ovzdušie 0 -1 - 1 vodné pomery 0 +4 +2 pôda (záber pôdy) 0 -1 0 fauna, flóra a ich biotopy -1 +4 1 krajina 0 +3 0 chránené územia a ich ochranné pásma 0 -1 0 ÚSES 0 +5 +1 urbánny komplex a využívanie zeme 0 +4 +3 kultúrne a historické pamiatky 0 0 0 archeologické náleziská 0 0 0 paleontologické náleziská 0 0 0 kultúrne hodnoty 0 0 0 iné vplyvy -3 -5 0 Priebežné zhodnotenie súčet -4 +22 priemer -0,26 +1,46 +0,60 technická úroveň riešenia výstavby 0 +5 +3 investičné náklady 0 -3 -1 Priebežné zhodnotenie súčet 0 +2 priemer 0 +1 +1
Výsledné vyhodnotenie súčet -4 +24 priemer -0,23 +1,41 +0,64
136 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
V.3 Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu
Na základe vyhodnotenia technických a ekonomických kritérií sú výhodnejšie navrhované varianty, ako nulový variant.
Z hodnotenia viac kriteriálnou analýzou vychádzajú výsledné hodnoty navrhovaných variantov v plusových hodnotách, a teda z pohľadu environmentálnych kritérií sú výhodnejšie ako nulový variant.
Environmentálne kritériá, ktoré sú viazané na znečisťovanie zložiek životného prostredia a vplyvy na obyvateľov síce uprednostňujú nulový variant, ale len v tom prípade, ak by sa nerealizovala žiadna činnosť v území, teda ani v rozsahu schváleného územného plánu. Každá stavebná činnosť prináša negatívne dopady na životné prostredie a obyvateľstvo či už dlhodobejšie, alebo krátkodobejšie. Tieto vplyvy sú však veľmi nevýznamné a viazané len na dobu a priestor výstavby. Celkovo ich ale vyvažuje spoločenská potreba. Z environmentálneho pohľadu je väčšina kritérií navrhovaných variantov v plusových ale výrazne rozdielnych hodnotách. Vzhľadom na stav krajiny katastra mesta a súčasný stav jej využívania vytvára silný predpoklad, že aj v prípade, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala (nulový variant), časom by dochádzalo k zvyšovaniu výrazných negatív v oblasti degradácie intenzívne využívaných pôd, protipovodňovej prevencie a vznikov povodní rizikovosti požiarov v krajine.
Za podmienky prijatia navrhovaných opatrení, možno realizáciu navrhovanej činnosti podľa navrhovaných variantov považovať za akceptovateľnú aj z environmentálnych hľadísk.
Navrhované riešenie využitia územia, v súlade s limitmi platnej ÚPN a podmienkami legislatívy v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, NATURY 200 a ochrany zdravia obyvateľov je v plnej miere akceptovateľné. Pri plnení podmienok a navrhnutých opatrení nie sú reálne riziká významných negatívnych dopadov na obyvateľstvo a prírodné prostredie. Realizácia zámeru však výraznejšie zhodnotí lokality územia jednotlivých mikropovodí katastra mesta v porovnaní s nulovým variantom a účinne prispeje k trvalo udržateľnému rozvoju v každej oblasti od obyvateľstva, cez krajinu a vyskytujúcu sa biotu.
Z celkového posúdenia predpokladaných vplyvov realizácie navrhovaných opatrení na obyvateľstvo a na životné prostredie, možno konštatovať, že zámer je realizovateľný za pozície akceptovateľných vplyvov na životné prostredie. Jeho realizácia výrazne prispeje ku skvalitneniu životného prostredia a eliminácii vznikov lokálnych povodní a dopadov nastupujúcej zmeny klímy.
137 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Predkladaný zámer nepredstavuje parametre smerujúce k výkonu povinného hodnotenia v zmysle zákona č. 24//2006 Z.z o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v znení neskorších prepisov
Vo väzbe na uvedené, možno odporučiť realizáciu zámeru navrhovaného variantu č. 1 s tým že jeho následné hodnotenie nie je potrebné ďalej vykonávať.
VI Mapová a iná obrazová dokumentácia Pre zdokumentovanie uvedeného hodnotenia vplyvov v predkladanom Zámere sú doložené:
Príloha 1- Grafické prílohy mapa 1:50 000 s vyznačením lokalít mikropovodí a typov opatrení situácia- širšie vzťahy situácia- zákres do KN detail uloženia prepážok na DVT- rez A-A‘ detail vzorov riešení jednotlivých typov opatrení – suchá nádrž Príloha 2 – zoznam dotknutých pozemkov podľa podkladu KKM Príloha 3 - ilustračné foto z povodní v meste Brezno rok 2010 až 2014 Príloha 4 - mapa početnosti DVT- mikropovodia časti katastra mesta-lokalita Mazornikovo Príloha 5 – mapa vodohospodársky chránených území SR
VII Doplňujúce informácie k zámeru
VII.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov Pre vypracovanie zámeru boli použité predovšetkým: Dokumentácia projektu integrovaná preventívna protipovodňová ochrana mesta Brezno Dokumentácia programu rozvoja mesta Brezno pre roky 2015-2022 Dokumentácia UPN mesta Brezno Ročenky SHMU 2009 až 2014 Ročenka RUVZ B. Bystrica 2014 Správa MŽP SR o stave životného prostredia
VII.2 Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru
V rámci prerokovania podmienok realizácie zámeru neboli spracovateľovi známe stanoviská dotknutých orgánov.
138 z 139
ZÁMER PRE ZISŤOVACIE KONANIE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
VII.3 Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy zámeru a posudzovaní jeho predpokladaných vplyvov Mesto Brezno ako investor zabezpečil vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie. Na základe tejto dokumentácie, podkladov z vyjadrenia sa správcov CHÚ (ŠOP SR s- Napant B. Bystrica a CHKO Poľana Zvolen) bolo vykonané rozlíšenie území Natura 2000 v katastri mesta
VIII Miesto a dátum vypracovania zámeru Zámer pre zisťovacie konanie bol vypracovaný na pracovisku MsÚ Brezno -odbor životného prostredia a stavebného poriadku v mesiaci apríl- jún 2016
IX Potvrdenie správnosti údajov IX.1 Meno spracovateľa zámeru Hlavným riešiteľom zámeru je: Ing. Elena Gregorová- MsÚ Brezno, odbor ŽP a SP.
IX.2 Potvrdenie správnosti údajov podpisom spracovateľa zámeru a oprávneného zástupcu navrhovateľa
Dňa: 30.6. 2016
Hlavný riešiteľ zámeru : Ing. Elena Gregorová
Oprávnený zástupca navrhovateľa:: JUDr. Tomáš Abel, PhD V zastúpení Mgr. Martinom Juhaniakom prednostom MsÚ Brezno
139 z 139