PRVÁ ROZVOJOVÁ VIDIECKA AGENTÚRA BREZNO ______
PLÁN ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU NA HOREHRONÍ
Projekt spracovaný v rámci SPP - priorita B Pilotná grantová schéma pre rozvoj cestovného ruchu
Brezno, 2001
OBSAH
str. Úvod 2 1. Východiská spracovania plánu rozvoja cestovného ruchu 4 1. 1 Charakteristika regiónu Horehronie (okresu Brezno) 4 1. 2 Supraštruktúra a infraštruktúra cestovného ruchu 9 1. 3 Súčasné organizačné, finančné a ostatné podmienky rozvoja cestovného ruchu 14 1. 4 SWOT analýza cestovného ruchu regiónu 16 1. 5 Potenciál územia pre rozvoj cestovného ruchu 18
2. Plán rozvoja cestovného ruchu na Horehroní 20 2. 1 Dlhodobá stratégia trvaloudržateľného cestovného ruchu ako základ rozvoja cestovného ruchu regiónu 20 2. 2 Koncepcia rozvoja cestovného ruchu 23 2. 3 Plán rozvoja cestovného ruchu v regióne 26 2.31 Program využitia prírodných a kultúrno-historických predpokladov 27 2.32 Program budovania supraštuktúry a infraštruktúry cestovného ruchu 28 2.33 Vytvorenie potrebných organizačných, kádrových a finančných predpokladov rozvoja cestovného ruchu35
Závery 48 Použitá literatúra 50 Prílohy 51
ÚVOD
Cestovný ruch nadobúda vo svete čoraz väčší ekonomický i sociálny význam. Preto sa stáva predmetom podpory národných vlád i miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov. Na Slovensku zostáva podpora cestovného ruchu na úrovni vlády zatiaľ viac vo verbálnej podobe, ako v podobe konkrétnych opatrení na jeho podporu. Len orgány samosprávy pochopili, aký má cestovný ruch význam pre miestny a regionálny rozvoj. Vychádzajú pritom zo skutočnosti, že cestovný ruch: a) ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí pre miestne zdroje práce vtedy, ak sa zamestnáva obyvateľstvo daného regiónu. Tým sa zastavuje pokles domáceho obyvateľstva, ktoré v dôsledku nedostatku pracovných miest zvyčajne odchádza za prácou do iných regiónov; b) ovplyvňuje zárobkovú situáciu miestneho obyvateľstva, stimuluje jeho dopyt, vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity, aktivuje rozvoj poľnohospodárskej výroby, remesiel, obchodu a tak zlepšuje hospodárske a sociálne pomery miestneho obyvateľstva; c) stimuluje rozvoj technickej infraštruktúry (budovanie cestnej siete, telekomunikácií, zásobovanie pitnou vodou - budovanie vodovodu, kanalizácia, plynofikácia) a sociálnej infraštruktúry (modernizácia a výstavba bytového fondu, kultúrno-osvetových, zdravotníckych zariadení ap.), zlepšuje starostlivosť o životné prostredie a občiansku vybavenosť. Zvyšuje sa tým sebavedomie a spolupatričnosť miestneho obyvateľstva; d) je zdrojom príjmov regiónu a tvorby hodnoty, multiplikačného efektu v kooperujúcich odvetviach, priamo i sprostredkovanie vplýva na tvorbu HDP a v dôsledku ekonomickej špecializácie regiónu na cestovný ruch je aj faktorom podpory medziregionálnej kooperácie; e) má pozitívny priamy a sprostredkovaný vplyv na tvorbu a rast hrubého národného produktu regiónu a vplyvom rozvoja aktívneho zahraničného cestovného ruchu aj na devízové zhodnocovanie služieb cestovného ruchu. Aby boli účinky cestovného ruchu v regionálnom rozvoji priaznivé, musí sa jeho vývoj koordinovať. To je úloha orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy, miestnych a regionálnych združení cestovného ruchu. V opačnom prípade môže cestovný ruch spôsobiť rozpad miestneho priemyslu, vyvolať nekontrolovanú výstavbu rozličných zariadení cestovného ruchu, viesť k rozpredaju pôdy, poškodzovať prírodu a krajinu, narušiť osobitosti domácej kultúry, vyvolať sociálne napätie medzi miestnym obyvateľstvom a účastníkmi cestovného ruchu (GÚČIK 2000). V rámci podpory rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie predložila Prvá rozvojová vidiecka agentúra Brezno v rámci pilotnej grantovej schémy pre rozvoj cestovného ruchu PHARE projekt pod názvom "Plán rozvoja cestovného ruchu v regióne HOREHRONIE". Na základe rozhodnutia výberovej komisie, získalo mesto Brezno grant na spracovanie uvedeného plánu. Na spracovaní plánu sa riešiteľsky podieľali predovšetkým organizácie Prvá rozvojová vidiecka agentúra so sídlom v Brezne a Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu v Banskej Bystrici, v spolupráci s mestom Brezno, obcami, podnikateľmi a MVO z regiónu. Práce na pláne začali začiatkom leta 2001. V priebehu leta sa získali potrebné údaje do analytickej časti plánu. Koncom leta a v priebehu jesene sa realizovali viaceré stretnutia s predstaviteľmi obcí, mikroregiónov a podnikateľských subjektov cestovného ruchu, kde sa konzultovali hlavné zámery plánu. Cieľom spracovania Plánu rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie sú: trvaloudržateľný rozvoj cestovného ruchu, ktorý vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu aj v budúcnosti a obmedzí negatívny vplyv zvýšenej návštevnosti na región, vytvoriť podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb cestovného ruchu v regióne. Kvalita služieb je hlavným strategickým faktorom rozvoja cestovného ruchu, prostredníctvom cestovného ruchu prispieť k ekonomickému rozvoju regiónu, predovšetkým zvýšiť vysokú mieru nezamestnanosti a zvýšiť životnú úroveň jeho obyvateľstva. Pri spracovaní plánu rozvoja cestovného ruchu sa vychádzalo zo súčastného rozdelenia regiónu Horehronie na 3 mikroregióny (Horehron, Chopok-juh Čierny Hron) a mesto Brezno. Vychádzalo sa predovšetkým zo skutočnosti, že jednotlivé mikroregióny majú z hľadiska rozvoja cestovného ruchu čiastočne odlišné podmienky a z toho vyplyvajúce postavenie v cestovnom ruchu. Mesto Brezno by malo v rozvoji cestovného ruchu plniť predovšetkým úlohu nákupného, kultúrneho a východiskového centra celého regiónu s koncentráciou vyšších služieb. Mikroregión Horehronie je predovšetkým určený pre rozvoj vidieckého cestovného ruchu a agroturistiky, pričom hlavnou atraktivitou sú relatívne nenarušená príroda a zachovalý folklór a jeho tradície. Mikroregión si pripravuje svoj program vidieckej turistiky v rámci realizácie projektu Cesta kráľa Mateja Korvína na Kráľovu hoľu. Mikroregión Chopok-juh vzhľadom na existujúcu supraštruktúru cestovného ruchu, ako aj imidž v cestovnom ruchu by sa mal zameriavať predovšetkým na aktívny zahraničný cestovný ruch a na solventnejšiu domácu klientelu. To bude klásť zvýšené nároky na kvalitu poskytovaných služieb. Mikroregión Čierny Hron, podobne ako Horehron, by sa mal orientovať hlavne na vidiecky cestovný ruch a agroturistiku. Hlavnou atrakciou mikroregiónu je biatlonový areál v Osrblí a Čiernohronská úzkokoľajná železnica a aktivity s ňou súvisiace. Mikroregión má spracovaný svoj Akčný plán rozvoja vidieckej turistiky a v rámci pilotnej grantovej schémy pripravuje OZ VYDRA v spolupráci s mikroregiónom Podpoľanie projekt Spoločne na vrchárskom putovaní. Mikroregión Muránska Planina, ktorého súčasťou sú dve obce okresu, má spracovaný svoj rozvojový program a v rámci pilotnej grantovej schémy pre rozvoj CR prostredníctvom OZ VRCHÁR realizuje projekt Podpora rozvoja turizmu v mikroregióne Muránska Planina. Plán rozvoja cestovného ruchu HOREHRONIE je materiál, ktorý je potrebné priebežne aktualizovať a dopĺňať podľa toho ako sa menia podmienky v cestovnom ruchu, ako aj očakávania a potreby účastníkov cestovného ruchu. Ďalej je potrebné aby s týmto plánom bolo oboznámených čo najviac subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu (obce, podnikatelia, mimovládne organizácie), ako aj miestne obyvateľstvo. Pripomienky a návrhy na úpravy plánu by sa mali priebežne realizovať tak, aby to bol neustále aktuálny dokument rozvoja cestovného ruchu na Horehroní.
I. VÝCHODISKÁ SPRACOVANIA PLÁNU ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU
Východiskom spracovania plánu rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie je analýza súčasného stavu v primárnej a sekundárnej ponuke regiónu, analýza silných a slabých stránok regiónu a zhodnotenie potenciálu územia pre rozvoj cestovného ruchu.
1. 1 CHARAKTERISTIKA REGIÓNU HOREHRONIA (OKRES BREZNO)
Sociálno-ekonomická situácia regiónu
V povojnových rokoch v rámci industrializácie Slovenska, vychádzajúc z tradícií v regióne dosiahol vysokú úroveň hutnícky a strojársky priemysel, ktorý do konca 80-tych rokov bol rozhodujúcim zamestnávateľom obyvateľov spolu s primeraným rozvojom infraštruktúry. Táto monoštrukturálna orientácia priemyselnej výroby v dôsledku vonkajších aj vnútorných vplyvov spôsobila značný pokles v zamestnanosti obyvateľstva po roku 1989. Pôvodné veľké podniky Mostáreň Brezno a.s., ESPE a.s. Piesok, HDF Polomka a.s., Slovpump a.s. Závadka nad Hronom a Strojmalt a.s. Pohorelá sú v konkurze. Zlieváreň a.s. Hronec je v likvidácii. V ich priestoroch boli vytvorené nové spoločnosti, ktoré zamestnali časť prepustených pracovníkov, ale musíme konštatovať, že problémy v oblasti priemyslu pretrvávajú aj naďalej. Drevospracujúci priemysel je v regióne v útlme, nepodarilo sa ešte oživiť výrobu na bývalých veľkých pílach Polomka, Brezo-Halny. Oživenie drevospracujúceho priemyslu sa očakáva od novej firmy po HDF a.s. Polomka, ktorou je firma Nová Horehronská s.r.o., ktorá zahájila výrobu biodosky. V marci 2001 začala výrobu reziva firma LOGMASTER s.r.o. na píle v Gašparove. Ekonomicky stabilnými priemyselnými podnikmi v okrese sú ŽP a.s. Podbrezová a Petrochema a.s. Dubová, čo je pozitívne pre Horehronie, ale pre priemyselne vyspelý región v minulosti je to na súčasnú dobu málo. Nie je možné z pohľadu zamestnanosti v podnikoch vrátiť sa do stavu spred roka 1989. Preto aj v oblasti priemyslu je potrebné podporiť malé a stredné podnikanie, tam vytvoriť výhodné podmienky zo strany štátu, vytvoriť podmienky pre investovanie a spoluprácu so zahraničnými podnikateľmi a investormi, čím by sa zvýšila zamestnanosť v regióne. Po roku 1989 došlo v bývalom okrese Banská Bystrica skoro k úplnému zániku stavebných organizácii. Začali sa vytvárať malé a stredné stavebné firmy. Tento proces sa prejavil aj na Horehroní. Stavebná činnosť v regióne je v podstatnej miere závislá od ekonomickej situácie štátu. Nedostatok zákaziek spôsobuje stavebným firmám v regióne existenčné problémy. Súčasná rozloha lesných pozemkov v regióne je 86 626 ha, z toho hospodárske lesy tvoria 51 120 ha, čo región predurčuje na spracovanie dreva. Lesy SR v regióne sú zastúpené v odštepnom závode Beňuš, odštepnom závode v Čiernom Balogu a odštepnom závode Slovenská Lupča, ktorý z okresu Banská Bystrica zasahuje aj do okresu Brezno. Významný lesný podnik sú aj Lesy mesta Brezno. Lesnú pôdu v okrese vlastnia a využívajú rôzne subjekty - štát (72 750,59 ha lesov), súkromné osoby (321,88 ha), pozemkové spoločnosti (5 247,49 ha), obce a mesto Brezno (7 721,51 ha). Na území regiónu je 6 poľnohospodárskych družstiev, 2 roľnícke družstvá, 18 akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným, družstiev vlastníkov oviec a 78 súkromne hospodáriacich roľníkov. Výmera PPF v regióne je 34 774,9 ha.
Obyvateľstvo
Okres Brezno mal v roku 2000 65 715 obyvateľov a hustota obyvateľstva na 1 km2 bola 52 osôb. Obyvateľstvo okresu sa skoncentrovalo v strede okresu pozdĺž dopravných ciest v doline rieky Hron. Rozsiahle horské oblasti Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria sú takmer ľudoprázdne. Z hľadiska vekovej štruktúry je 23,4 % obyvateľstva v predproduktívnom veku, v produktívnom veku je 57,8 % a v poproduktívnom veku je 18,8 % obyvateľstva okresu. Z hľadiska národnostnej štruktúry je 96,2 % slovenskej národností a 2,8 % rómskej národnosti. Okres Brezno je na 2. mieste v počte obyvateľov rómskej národnosti. Obyvateľstvo okresu býva v 30 obciach , z toho 1 mesto (Brezno). Mesto Brezno malo v roku 1995 22 988 obyvateľov. Veľkostná štruktúra obcí je nasledovná: 0 - 199 obyvateľov - 2 obce 200 - 499 obyvateľov - 7 obcí 500 - 999 obyvateľov - 4 obce vyše 1000 obyvateľov - 16 obcí Viac ako 2000 obyvateľov má 7 vidieckych obcí: Čierny Balog, Heľpa, Podbrezová, Pohorelá, Polomka, Valaská, Závadka nad Hronom
Prírodné podmienky
Okres Brezno je šiesty najväčší okres na Slovensku s rozlohou 1 265 km2. Osou okresu je Horehronské podolie, nad ktorým sa na severe dvíhajú Nízke Tatry, na juhu Veporské vrchy a na východe okraj Muránskej planiny a Slovenského raja. Najvyšší bod územia, 2 043 m n.m., je vrchol Ďumbiera v Nízkych Tatrách. Najnižší bod, 415 m n.m., je pri výtoku Hrona z okresu v katastri obce Nemecká. Časť Horehronského podolia, najmä Brezniansku kotlinu, vypĺňajú neogénne štrky, piesky a pyroklastiká andezitov, čiastočne paleogénne pieskovce, ílovce a slieňovce. Nízke Tatry a Veporské vrchy sú v strede budované prvohornými vyvretými horninami, najmä žulami a kryštalickými bridlicami. Na okrajoch ich tvoria predovšertkým druhohorné vápence, dolomity (tvoria aj Spišsko-gemerský kras), bridlice, ílovce a slieňovce. Horehronské podolie je zníženina s pahorkatinovým reliéfom, nad ktorou sa pozdĺž tektonických línií výrazne dvíhajú strmé stráne Nízkych Tatier. Na rozhraní Nízkych Tatier a podolia sa rozprestierajú náplavové kužele. Ich reliéf je vo vyšších polohách veľhorský hôľny a ľadovcový. Reliéf Veporských vrchov je prevažne hornatinový. Väčšina územia patrí do chladnej klimatickej oblasti, len dno Horehronského podolia a nižšie časti strání sú v mierne teplej klimatickej oblasti.
Priemerne mesačné teploty v stupňoch C (Brezno) Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok Teplota v C -6,0 -3,4 1,2 6,9 12,1 15,4 17,2 16,1 12,4 7,1 2,2 -2,2 6,6 Priemerné mesačné zrážky v mm (Brezno) Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok Zrážky v mm 45 43 44 44 78 94 87 79 54 54 65 53 740
Osou územia je rieka Hron. Jeho najväčšie sú prítoky Rohozná a Čierny Hron. Priemerný prietok Hrona je v Brezne 8 m3.s-1, Čierneho Hrona pri vtoku do Hrona 3 m3.s-1. Pôdny kryt je pestrejší v Horehronskom podolí, kde sú aj ilimerizované pôdy luvizeme a pseudogleje. Inak sa na celom území na vápencoch vyskytujú rendziny a na silikátových horninách hnedé lesné pôdy kambizeme. V najvyšších polohách Nízkych Tatier a Veporských vrchov prevládajú podzoly a rankre. Z územia okresu zaberá poľnohospodárska pôda približne tretinu, pričom väčšina sú lúky a pasienky. Na ornej pôde v doline Hrona sa pestujú predovšetkým zemiaky a jačmeň. V okrese prevláda živočíšna výroba, a to najmä chov hovädzieho dobytka. Po viacročnej stagnácii v súčasnosti ožíva chov oviec. Lesy zaberajú približne dve tretiny rozlohy okresu a znamenajú pre rozvoj regiónu veľký potenciál. Región je v pomyselnom strede Slovenska. Vzhľadom na to, že ho obkolesujú horské masívy, doprava nie je zatiaľ silnou stránkou okresu. So severom Slovenska spája okres náročná cesta cez sedlo Čertovica, s juhom dopravné ťahy cez Tisovec. Významný je železničný ťah Banská Bystrica - Margecany. Brezno je vzdialené od Banskej Bystrice 42 km, od Bratislavy 258 km.
Chránené územia
Na území regiónu sa nachádza veľký počet rôznych kategórií chránených území od národných parkov až po chránené areály. Do regiónu zasahujú 3 národné parky (Nízke Tatry, Slovenský raj a Muránska planina), 1 chránená krajinná oblasť (Poľana), 9 národných prírodných rezervácií, 15 prírodných rezervácií, 1 národná prírodná pamiatka (Bystrianska jaskyňa), 5 prírodných pamiatok a 1 chránený areál). Celková rozloha chránených území je 49 230 ha. Z hľadiska cestovného ruchu vytvárajú chránené územia podmienky pre rozvoj predovšetkým kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu a pešej turistiky. Prehľad o chránených územiach poskytuje príloha 1.
Jaskyne
Na území regiónu Horehronie sa nachádzajú dve jaskyne. Obe sú sprístupnené, jedna však vyžaduje špeciálny výstroj (Jaskyňa mŕtvych netopierov).
Jaskyňa mŕtvych netopierov Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vysokohorskom krase /1 750 m n. m./. Relatívne drobný, hlboko zvrásnený vápencový masív Kozích chrbtov s dĺžkou 2 km a šírkou len 300 m obsahuje vo svojich útrobách množstvo chodieb v doposiaľ známych 14 poschodiach a dvoch paralelných vetvách. Najväčší podzemný priestor - Bystrický dóm sa nachádza na 7 poschodí v hĺbke 180 m. Jaskyňa bola objavená v roku 1981. Ide o tretiu najhlbšiu (-310 m/ a tretiu najdlhšiu (9 km/ jaskyňu na Slovensku. Medzi jedinečné zaujímavosti jaskyne patrí výskyt vulkanických hornín kriedového veku vovrásnených do vápencového súvrstvia. Objavujú sa v jaskynných chodbách na viacerých miestach, kde upozorňujú na seba červenohnedou alebo zelenou farbou. Vulkanická hornina obsahuje šošovky achátov bieloružového odtieňa. Ďalšou pozoruhodnosťou sú nálezy netopierých kostičiek, nachádzajú sa takmer všade. Podľa nich dostala jaskyňa svoje pomenovanie. Ich vek sa odhaduje na 6000 rokov. V okrajových častiach jaskyne sa nachádzajú kostrové zvyšky kún, medveďov, ba dokonca aj kozy. Jaskyňa má priemernú teplotu +3,5 C, avšak niektoré zaľadňované časti dosahujú celoročný priemer len +1 C. Prúdenie vzduchu vďaka otvorenosti systému dosahuje 5 m/s.
Bystrianska jaskyňa Nachádza sa na južných svahoch Nízkych Tatier v ochrannom pásme Nízkotatranského národného parku. Staré časti jaskyne boli známe už od nepamäti. Nové časti objavil v roku 1926 Jozef Kovalčík a bratia Holmanovci, keď prenikli do vnútra jaskyne cez puklinovú priepasť Peklo. V dnešnej podobe je pre verejnosť jaskyňa sprístupnená od roku 1968. Jaskyňa je vytvorená z tmavosivých vápencov stredného triasu a patrí medzi typické puklinové jaskyne. Vznikla modelačnou, erozívnou a korozívnou činnosťou vôd potoka Bystrianka po puklinách niekoľkých smerov a zrútením niekoľkých častí povál. Jej najspodnejšími časťami tečie podzemný tok, ktorý vyteká vo vyvieračke pri Valaskej. V jaskyni sú zastúpené všetky formy sintrovej výzdoby s typickým útvarom zasintrovaných riečnych štrkov v stropných korytách. K najväčším a najzaujímavejším priestorom patrí Vstupný Dóm, v ktorom je umiestnená pamätná tabuľa padlému partizánovi, ktorý bol počas SNP zastrelený priamo v jaskyni. Sintrovú výzdobu tvoria stalaktity, stalagmity, stalagnáty a kvapľové záclony. Zvlášť pozoruhodné sú Zvonivé stalaktity, Veľký a Malý baldachýn a Kováčska vyhňa. Mimo prehliadkovej trasy sa nachádza Liečebňa, kde sa liečia choroby horných a dolných dýchacích ciest a rôzne alergie. Táto časť je pre verejnosť nesprístupnená.
Náučné chodníky
V regióne sa nachádzajú tri náučné chodníky: 1. Čierny Balog - Hronec 2. Stožky 3. Dobročský prales
Náučný chodník Čierny Balog - Hronec Trasa vedie z Čierneho Balogu - železničná stanica ČHZ - Ungrovo - Hronec. Dĺžka náučného chodníka je 11,5 km, prevýšenie je 250 m. Čas prechodu je 3-4 hodiny. Počet zástavok je 7. Zástavky zatiaľ nie sú osadené v teréne. V okolí sú viaceré technické pamiatky a Dobročský prales.
Náučný chodník Stožky Trasa vedie zo Závadky nad Hronom cez hájovňu Pätina - Chotárna dolina - rybníček na Stožkách - sedlo Randanica - dolina Hrona. Dĺžka náučného chodníka je 6,5 km, prevýšenie 150 m. Čas prechodu je 1,5 hod. Počet zastávok je 7. Na trase viaceré prírodné útvary, chránené rastliny (napr. lykovec muránsky), spoločenstva pralesovitého charakteru.
Náučný chodník Dobročský prales Trasa vedie z Dobroče cez dolinu Brôtovo do Dobročského pralesa. Dĺžka náučného chodníka je 10 km, prevýšenie 300 m. Čas prechodu je 3 hodiny. Počet zastávok je 3. Hlavnou atrakciou je Dobročský prales.
Minerálne pramene
V okrese je evidovaných 21 minerálnych prameňov: Bacúch - Prameň Boženy Němcovej, Prameň z pukliny Beňuš - Prameň Kyslá, Prameň pri potoku Čierny Balog - Kyslá v altánku, Prameň pri potoku Heľpa - Dolná kyslá, Horná kyslá Hronec - Prameň Hrončok Jarabá - Bachláč na lúke, Bachláč pri ceste, Kumštová, Prameň pre jasienok Jasenie - Horná kyslá, Prameň Kyslá Mýto pod Ďumbierom - Dolná kyslá, Horná kyslá Pohorelá - Kyslá Telgárt - Prameň u Janíkov, Slatvina, Starý prameň
Kultúrno-historické pamiatky
Región Horehronie je bohatý na kultúrno-historické pamiatky. Spektrum kultúrno-historických pamiatok zahŕňa cirkevné a svetské stavby, objekty ľudovej architektúry a technické pamiatky, pamiatky na významné osobnosti slovenského národa i na obdobie SNP. Z cirkevných stavieb sú to predovšetkým kostoly v obciach regiónu a v meste Brezne, a tiež židovská synagóga v Brezne. Objekty ľudovej architektúry sa nachádzajú najmä v obciach Bacúch, Šumiac, Beňuš, Drábsko, Heľpa, Hronec, Jasenie, Lom nad Rimavicou, Polomka, Závadka nad Hronom. Svetské stavby, najmä meštianské domy, sa nachádzajú v meste Brezno. Tiež sa tu nachádzajú pozostatky múrov mestského opevnenia. Technické pamiatky sú sústredené najmú v obci Čierny Balog a súvisia s Čiernohronskou železnicou. Ďalej sú to obce Bacúch (priehrada), Hronec (liatinový cestný most), Osrblie (vysoká pec), Nemecká (vodná elektráreň), Vaľkovňa (železiareň). Archeologické náleziská sú v katastri obce Horná Lehota (lokalita Hrádok) a obce Nemecká (lokalita Hradisko). V regióne sa tiež nachádza množstvo pamiatok venovaných SNP (pamätné tabule, pomníky, partizánske bunkre, hroby). V minulosti v regióne pôsobili aj významné osobnosti slovenského národa (Samo Chalupka, Ján Chalupka, Martin Rázus, Gustáv Zechenter-Laskomerský, Karol Kuzmány a ďalší). Viaceré pamiatky sú zviazané s ich pôsobením (fary, domy, cintoríny). Prehľad o kultúrno-historických pamiatkach poskytuje príloha 2.
Múzeá
V regióne Horehronie sa nachádzajú celkovo 3 múzeá a dve pamätné izby. Najväčším a najnavštevovanejším múzeom je Horehronské múzeum v Brezne.
Horehronské múzeum v Brezne Nachádza sa v budove bývalej breznianskej radnice. Múzeum má vlastivedný charakter a mapuje históriu a vývoj regiónu. Bohaté zbierky sú ľudového odevu, umeleckej liatiny - krížov a úžitkového smaltu. Vyše 700 exponátov názorne približuje tradície Brezna i okolia. Sú to napríklad archeologický nález z doby bronzovej, olejomaľby mešťanostov a množstvo fotografií a literatúry, ktoré pripomínajú silné tradície evanjelické, katolícke i židovské, ale aj literárne (Gustáv Zechenter-Laskomerský, Martin Rázus, Karol Kuzmány i Ján Chalupka), kultúrne a športové.
Múzeum Čiernohronskej železnice, Čierny Balog Čiernohronská železnička bola svojou dĺžkou 132 km najdlhšou zo všetkých 40 lesných železníc na Slovensku. Pravidelne prepravovala drevorubačov až do roku 1982, kedy hrozil jej zánik. V súčasnosti sa podarilo zrekonštruovať 17 km koľajníc na úseku Hronec - Čierny Balog - Vydrovo. Nezabudnuteľné dojmy z jazdy parnou lokomotívou a krásnej čiernohronskej prírody umocňujú návštevníkom letné turistické vozne.
Múzeum pastierskych zvoncov - Šumiac Unikátna zbierka zvoncov je umiestená v rodinnej drevenici Mikuláša Gigaca v Šumiaci. Obsahuje viac ako 2 000 kusov zvoncov rôznych tvarov. Sú tu zvonce liate, plechové, drevené, hlinené, sklenené, pletené a iné. Všetky sú upevnené na remeni a peknej pracke. Okrem zvoncov sú tu vystavené aj ľudové hudobné nástroje a rôzne náradie, ktoré sa používalo v živote ľudu horehronskej dediny Šumiac. Počas prehliadky si môžete vypočuť výklad o celoživotnej práci Mikuláša Gigaca, hru na zvonce a iné ľudové nástroje.
Pamätná izba Sama Chalupku, Horná Lehota V pamätnej izbe, nachádzajúcej sa v budove evanjelickej fary sa nachádzajú exponáty pripomínajúce život a dielo štúrovského básnika a národovca Sama Chalupku, ktorý na tejto fare pôsobil.
Pamätná izba obce Polomka Vybrané exponáty sú zamerané na históriu obce a mikroregiónu, je tu tiež národopisná expozícia.
1. 2 SUPRAŠTRUKTÚRA A INFRAŠTRUKTÚRA CESTOVNÉHO RUCHU Supraštruktúra a infraštruktúra cestovného ruchu vytvára hmotné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Pod supraštruktúrou rozumieme ubytovacie a stravovacie zariadenia. K infraštruktúre cestovného ruchu zaraďujem: cestovné kancelárie a turistické informačné kancelárie, športovo-rekreačné zariadenia, vrátane osobných horských dopravných zariadení, turistické chodníky, cyklotrasy ap. Okrem toho sa budeme v tejto časti zaoberať aj možnosťou vykonávania určitých aktivít súvisiacich s cestovným ruchom ako sú poľovníctvo, rybárstvo a jazdectvo. Ubytovacie zariadenia Ubytovacie zariadenia sú rozmiestnené v regióne značne nerovnomerne, a to ako z hľadiska kapacity, tak aj kategórií ubytovacích zariadení. Najlepšie vybavený ubytovacími zariadeniami je mikroregión Chopok - juh a mesto Brezno. Najmenej ubytovacích kapacít je v mikroregióne Čierny Hron. V mikroregióne Chopok - juh a Brezno je aj vyššia úroveň ubytovacích zariadení (vyšší podiel hotelov). Pokiaľ ide o ubytovanie v súkromí, hlavnými strediskami sú Krpáčovo, Mýto pod Ďumbierom, Bystrá a Polomka. Hlavné problémy v oblasti ubytovacích zariadení v regióne sú:
opotrebovanosť mnohých ubytovacích zariadení a nedostatočná údržba. Týka sa to ako interiérov, tak aj exteriérov,
malý podiel vyšších tried hotelov, najmä v mikroregióne Chopok - juh,
relatívne nízka úroveň poskytovaných služieb vo väčšine ubytovacích zariadení,
nedostatočná vybavenosť doplnkovými službami,
o ubytovaní v súkromí neexistuje kompletná evidencia (veľký podiel ubytovaní "na čierno"). Prehľad o ubytovacích kapacitách v regióne Horehronie poskytuje príloha 3.
Stravovacie zariadenia V regióne Horehronie sa nachádza cca 30 samostatných stravovacích zariadení (okrem stravovacích zariadení, ktoré sú súčasťou ubytovacích zariadení). Najviac zariadení (cca 13) sa nachádza v meste Brezne. Najmenej ich je v mikroregióne Čierny Hron (1). Hlavné problémy v oblastí stravovacích zariadení sú:
nedostatok stravovacích kapacít v letnej a zimnej sezóne, najmä v prípade priaznivých poveternostných podmienok a zvýšenej návštevnosti (sviatky, prázdniny),
vysoký podiel pohostinstiev. V niektorých obciach je možné stravovať sa len na základe vopred predloženej objednávky (Šumiac, Závadka nad Hronom, Pohorelá, ap.),
nedostatok stravovacích zariadení pri cestných trasách,
nižšia úroveň poskytovaných stravovacích služieb v prevažnej väčšine stravovacích zariadení,
ekonomické problémy viacerých stravovacích zariadení, z dôvodu nízkeho dopytu, najmä zo strany miestneho obyvateľstva,
malý počet stravovacích zariadení zameraných na typickú slovenskú (resp. regionálnu) kuchyňu. Prehľad o stravovacích zariadeniach v regióne Horehronie poskytuje príloha 5. Cestovné kancelárie a turistické informačné kancelárie V regióne sa nachádzajú tieto cestovné kancelárie: S-TOUR, Nám. M. R. Štefánika 48, Brezno AXEL TOUR, Nám. M. R. Štefánika 25, Brezno SHELHOFER REISEN, B. Němcovej 14, Brezno Tieto cestovné kancelárie sa zameriavajú predovšetkým na pasívny zahraničný cestovný ruch, v menšej miere na domáci a aktívny zahraničný cestovný ruch. Pomerne silné zastúpenie pri obsadzovaní ubytovacích kapacít v regióne má aj bansko-bystrická cestovná kancelária COIMEX TRAVEL. Väčšie ubytovacie zariadenia a ubytovanie v súkromí obsadzujú aj ďalšie väčšie či menšie cestovné kancelárie zo Slovenska i zahraničia. V regióne chýba silná cestovná kancelária zameraná na aktívny zahraničný cestovný ruch so širokou sieťou kontaktov na obchodných partnerov v zahraničí. V regióne pôsobia v súčastnosti 4 turistické informačné kancelárie (TIK): TIK Brezno, Nám. M. R. Štefánika 53 TIK Polomka, Nám. SNP 60 TIK Čierny Balog TIK Lom nad Rimavicou. Z nich má najlepšie podmienky TIK Brezno, ktorý je aj najviac využívaný návštevníkmi mesta. Ostatné TIKy bude treba materiálne a personálne dobudovať. V obci Bystrá bolo zriadené obchodno-marketingové oddelenie (infocentrum) a.s. Tále v súvislosti s budovaním golfového areálu.
Športovo rekreačná vybavenosť
Športovo-rekreačná vybavenosť regiónu reprezentuje v súčasnosti 26 futbalových ihrísk, 25 telocviční, 15 tenisových kurtov, 4 kúpaliská, 7 fitness centier, 19 volejbalových ihrísk a niekoľko ďalších zariadení (napr. 2 kolkárne, strelnica, prírodné ľadové plochy, zimný štadión ap.). Napriek relatívne veľkému počtu šporotvo-rekreačných zariadení, len časť z nich sa využíva pre cestovný ruch. Z hľadiska cestovného ruchu majú význam najmä zariadenia ako sú tenisové kurty, volejbalové ihriská, kúpaliská, fitness centrum a prírodné ľadové plochy, resp. zimný štadión. Predpokladom však je, že tieto zariadenia sú prístupné účastníkom cestovného ruchu a títo sú aj o tejto možnosti informovaní. Mnoho uvedených športovo-rekreačných zariadení sa nachádza v obciach (v meste) a využívajú ich v podstate len členovia telovýchovných jednôt a športových klubov. Prehľad o športovo-rekreačnej vybavenosti v regióne (okrem lanoviek a lyžiarskych vlekov, jazdeckých areálov a golfu) sú v prílohe 6.
Osobné horské dopravné zariadenia
Región Horehronie je relatívne dobre vybavený OHDZ pokiaľ ide o počet zariadení. V regióne sa nachádza 1 štvorsedačková lanovka (na Kosodrevinu na Chopku - juhu) a 40 lyžiarských vlekov. Celková prepravná kapacita OHDZ je cca 22 000 osôb za hodinu. Najlepšie vybavený mikroregión OHDZ je mikroregión Chopok - juh, za nim nasleduje mikroregión Horehronie. Umelé zasnežovanie sa realizuje len v zimných strediskách Tále, Mýto pod Ďumbierom a Polomka. Problémy v oblasti OHDZ všeobecne sú nasledovné: zastaralé a málo výkonné lyžiarske vleky, ktoré vyžadujú náhradu za nové, len v niekoľko málo zimných strediskách je dostatočná a pravidelná údržba lyžiarskych tratí (nedostatok mechanizmov na úpravu tratí), nedostatočná doplnková vybavenosť niektorých lyžiarskych areálov (občerstvenie, WC, parkovisko ap.), nedostatočná propagácia možností lyžovania v regióne, predovšetkým v zahraničí, celkový úpadok lyžiarskeho strediska Chopok - juh v dôsledku nedostatkov v privatizačnom procese, vysoké výkyvy v dopyte po lyžovaní počas sezóny i v rámci týždňa, nárast cien vstupov odzrkadľujúci sa aj v raste cien za prepravu na OHDZ. Prehľad o OHDZ v regióne je v prílohe 7.
Turistické chodníky
Pre pešiu turistiku sú v regióne vytvorené veľmi priaznivé podmienky. Je to jednak členitý terén, hôľny charakter časti Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria, bohatá flóra a fauna a hustá sieť značených turistických chodníkov s celkovou dĺžkou takmer 400 km. Problémom pešej turistiky z hľadiska turistických chodníkov však je: nedostatočné značenie (nedostatok finančných prostriedkov a značkárov), devastácia turistických chodníkov pri ťažbe dreva (výmole spôsobené lesnými traktormi, haluzina a kmene stromov po ťažbe na turistických chodníkoch), výskyt kriminálnych javov ohrozujúcich turistov (krádeže batožiny, lúpeže), nedostatok turisticky menej náročných chodníkov pre starších občanov, rodiny s deťmi, ktoré by tvorili kratšie okruhy (maximálne 2 - 3 hodiny chôdze). Prehľad o existujúcich turistických chodníkoch v regióne je v prílohe 8.
Cyklotrasy
Podobne ako pešia turistika, aj cykloturistika má vytvorené z hľadiska prírodných podmienok ideálne podmienky. Umožňuje cykloturistiku pre zdatných a výkonných cyklistov i nenáročné putovanie na bicykloch pre menej zdatných cyklistov. Možnosti sú pre horské trekkingové i cestné bicykle. Slovenský cykloklub Ďumbier so sídlom v Brezne vytipoval 21 cyklotrás v regióne (pozri prílohu). Celková dĺžka odporúčaných cyklotrás je viac ako 1 600 km. Súčasné problémy brániace ďalšiemu rozvoju cykloturistiky sú: nedostatok požičovní a servisov bicyklov pre turistov, resp. nedostatočná informovanosť o existujúcich zariadeniach, nedostatočné značenie cyklotrás v teréne, nedoriešené vzťahy medzi cykloturistami a verejnou dopravou najmä v mestách a obciach (chýbajúce cyklochodníky, bezpečnosť cykloturistov ap.), devastácia zvážnic a turistických chodníkov pri ťažbe dreva (hlboké rigoly, haluzina a kmene na cyklotrasách ap.). Zoznam odporúčaných cyklotrás je v prílohe 9.
Vodná turistika
V rámci vodnej turistiky sa v regióne Horehron využíva predovšetkým rieka Hron. Hron je druhou najväčšou riekou Slovenska. Pramení pod Kráľovou hoľou v nadmorskej výške 1005 m. V hornom úseku preteká Hron podhorskou oblasťou Nízkych Tatier, zalesnenou krajinou. Riečisko je väčšinou silne zarastené, dno kamenisté, značný prúd a množstvo zákrut - to predurčuje Hron na to aby ho vyhľadávali najmú zdatní vodáci. Pod Breznom, obvyklým východzím miestom plavby po strednom toku, začínajú štrkové prahy. Hron je tu stále pomerne prudký, avšak podstatne širší a prehľadnejší. Pre posúdenie splavnosti sú rozhodujúce vodočty v Brezne a v Banskej Bystrici. Na splavenie úseku Heľpa - Závadka musí vodočet v Brezne ukazovať 70 cm, pre úsek Závadka - Brezno stačí hodnota 50 cm. Úsek Brezno - Banská Bystrica je splavný pri vodočte 110 cm v Banskej Bystrici. Bližšie údaje pozri príloha 10.
Poľovníctvo
V regióne Horehronie sa nachádza niekoľko subjektov, ktoré sa profesionálne zaoberajú činnosťou v lese. Medzi najväčšie patria: Stredoslovenské lesy Banská Bystrica, odštepný závod Čierny Balog, Beňuš a v západnej časti Slovenská Ľupča, v centre regiónu je to mestský podnik - Lesy mesta Brezna. V regióne Horehronie sa nachádza 28 poľovných revírov, ktoré majú celkovú výmeru 117 000 ha. Z toho vo vlastnej réžii na výmere 74 000 ha obhospodarujú Stredoslovenské lesy B. Bystrica 14 poľovných revírov. Lesy mesta Brezna majú jeden režijný revír na výmere cca 4 000 ha a 13 revírov o celkovej výmere cca 39 000 ha je prenajatých poľovníckym organizáciám. Spolu v poľovníckych revíroch Horehronia každý rok prezimuje asi 1 400 ks jelenej zveri, cca 680 ks srnčej zveri, cca 180 diviakov, cca 100 medveďov, cca 110 vlkov, 65 rysov, 220 hlucháňov, 70 holniakov, 110 jazvecov a inej poľovnej a vzácnej zveri, (napr. cca 40 kamzíkov).
Rybárstvo
Členitý terén Horehronia sa vyznačuje množstvom prameňov, potokov a riečok, ústiacich nakoniec do rieky Hron - významného slovenského povodia. Ichtyofauna Hrona v spodnej časti regiónu je charakteristická hojným výskytom kráľovnej našich vôd - hlavátky podunajskej. Okrem nej sa z lososovitých rýb v Hrone vyskytuje hlavne lipeň a pstruh dúhový. Z iných druhov je to jalec, podustva, mrena, šťuka, ale aj menej vzácny ostriež, červenica, čerebľa, hláč, rak riečny, mieň, mihuľa, hrúz. Obojstranné prítoky Hrona potom naberajú charakter pstruhových vôd s dominantným výskytom lipňa, pstruha dúhového, pstruha potočného a v horných častiach tokov aj sivoňa. Typický je výskyt hláča a v dolných častiach mihule, mlieňa a jalca. Niekoľko menších vodných nádrží na bočných prítokoch Hrona sa využíva na chov pstruha dúhového v kombinácii s kaprom. Menšie prítoky a úseky pod prameňmi sa využívajú ako odchovné potoky - nie sú lovné. Hron a jeho prítoky sa delia na vody nepstruhové a pstruhové.
Jazdectvo Jazda na koni patrí v regióne medzi mladé športové odvetvia, ktoré sa tu postupne udomácňujú. V posledných rokoch vznikli dve centrá jazdy na koni. Nemecká - športový klub jazdectva EQUUS SPORT Mýto pod Ďumbierom - AJAX farma EQUUS SPORT ponúka záujemcom športovú a rekreačnú jazdu na koni, jazdeckú školu, hiporehabilitáciu, ustajnenie súkromných koní, odchov žriebät a predaj koní a jazdeckých potrieb. AJAX farma ponúka vychádzkovú jazdu na koni. Na jazdenie je k dispozícií 10 koní. Možnosť jazdy na koni pnúka ja spoločnosť GINDURA v Pohorelskej Maši.
Organizované podujatia
Pre región Horehronie je typický celý rad rôznych podujatí kultúrneho, športového aj iného charakteru počas celého roka. Tieto podujatia sú často magnetom pre zvýšenú návštevnosť regiónu domácimi a zahraničnými návštevníkmi. Medzi hlavné atraktivity patria folklórne podujatia (napr. Horehronské dni spevu a tanca v júni v Heľpe), zo športových podujatí sú to hlavne medzinárodné preteky v biatlone v Osrblí, v závesnom lietaní v Podbrezovej a ďalšie. Problémom týchto podujatí obvykle býva nedostatočná propagácia a informovanosť potenciálnych účastníkov, najmä v strediskách cestovného ruchu a ubytovacích zariadeniach ako aj nedostatok ubytovacích kapacít v mieste konania týchto podujatí. Vybrané športové, kultúrne a ostatné podujatia sú uvedené v prílohe 11.
1. 3 SÚČASNÉ ORGANIZAČNÉ A FINANČNÉ PODMIENKY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU
Jedným z predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu v regióne sú aj vhodné podmienky v oblasti organizácie (spolupráce), finančného zabezpečenia a ďalších oblastiach ovplyvňujúcich cestovný ruch. Organizačné podmienky V súčasnosti sa postupne vytvárajú priaznivejšie organizačné predpoklady pre budúci rozvoj cestovného ruchu. Základnou organizačnou jednotkou v regióne sú mikroregióny. I keď sa zaoberajú širšou problematikou sociálno-ekonomického rozvoja na svojom území, významnou mierou je zastúpená aj problematika cestovného ruchu. V regióne Horehronie v súčasnosti pôsobí 5 mikroregiónov: 1. Mikroregión Mesto Brezno 2. Mikroregión Chopok - juh (zahŕňa 10 obcí - Ráztoka, Nemecká, Predajná, Jasenie, Dolná Lehota, Horná Lehota, Bystrá, Mýto pod Ďumbierom, Jarabá). 3. Mikroregión Čierny Hron (zahŕňa 7 obcí - Valaská, Hronec, Osrblie, Čierny Balog, Drábsko, Sihla, Lom nad Rimavicou). 4. Mikroregión Horehron (zahŕňa 10 obcí - Beňuš, Braväcovo, Bacúch, Polomka, Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohorelá, Vaľkovňa, Šumiac, Telgárt) 5. Mikroregión Muránska planina (zahŕňa z nášho okresu 2 obce - Michalová, Pohronská Polhora). V uvedenej štúdií sa nebudeme zaoberať problematikou mikroregiónu Muránska planina, vzhľadom na to, že v rámci pilotnej grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu spracúva vlastný plán rozvoja cestovného ruchu. Na území regiónu tiež pôsobí združenie "Rudohorská rozvojová spoločnosť" so sídlom v Tisovci, ktorej cieľom je podpora regionálneho rozvoja v regióne Stredného Rudohoria a Horehronia, vrátane cestovného ruchu. Na úseku samosprávy pôsobí v regióne tiež "Regionálne združenie miest a obcí Horehronia a stredného Rudohoria" so sídlom v Polomke. Toto združenie má za cieľ riešiť hlavné problémy regionálneho rozvoja z hľadiska miest a obcí regiónu. Na rozvoj regiónu sa tiež zameriava združenie "Prvá rozvojová vidiecka agentúra (PRVA)" so sídlom v Brezne. O iniciatívu občanov o dobrovoľnú prácu svojich členov v prospech mikroregiónu, vrátane cestovného ruchu sa zameriava mimovládna organizácia VYDRA - vidiecka rozvojová aktivita so sídlom v Čiernom Balogu. So zámerom podporovať rozvoj cestovného ruchu v obcí a jej okolí vzniklo na Mýte pod Ďumbierom miestne združenie cestovného ruchu, združujúce obec a podnikateľov pôsobiacich v cestovnom ruchu. Napriek uvedenému množstvu rôznych organizácií, ktoré sa okrem iného (alebo výlučne) zaoberajú cestovným ruchom, chýba vzájomná koordinácia činností, podmienky pre združenie finančných prostriedkov a spoluprácu na podporu rozvoja cestovného ruchu v regióne.
Finančné podmienky
Rozvoj cestovného ruchu v regióne sa nezaobíde bez finančných prostriedkov. V súčasnosti sú finančné trhy do cestovného ruchu nedostatočné. Finančné prostriedky idúce priamo do cestovného ruchu môžeme rozdeliť na: súkromné štátne zdroje Európskej únie rozpočty samosprávy. Súkromné zdroje sa zameriavajú najmä na výstavbu menších zariadení cestovného ruchu ako sú penzióny, stravovacie zariadenia, ubytovanie v súkromí a doplnkové služby. Medzi najväčších investorov do cestovného ruchu v regióne patria Železiarne Podbrezová a. s., ktorá preinvestovalo do výstavby lyžiarskeho centra a golfového ihriska na Táľoch desiatky miliónov korún. Značné investície zreealizovala aj spoločnosť Skicentrum Mýto pod Ďumbierom. Štátne prostriedky smerujú hlavne vo forme dotácií do rôznych oblastí, ktoré čiastočne súvisia aj s cestovným ruchom (doprava, ČOV, kanalizácia ap.). Časť prostriedkov smeruje aj na podporu malého a stredného podnikania, vrátane cestovného ruchu. V roku 2001 sa naštartovala na Slovensku pilotná grantová schéma rozvoja cestovného ruchu, ktorá je financovaná z prostriedkov Európskej únie. Z celkového objemu cca 85 mil. Sk,- dostal región Horehronie cca 2,4 mil. Sk na 8 projektov. Prehľad o poskytnutých prostriedkoch poskytuje príloha 12. Finančné prostriedky z Európskej únie prúdia do regiónu aj prostredníctvom nadácií (napr. NPOA) pre rôzne združenia a ostatné mimovládne organizácie na vybrané projekty súvisiace aj s cestovným ruchom. V súčasnosti medzi najvýznamnejšie finančné zdroje na rozvoj cestovného ruchu sú rozpočty miestnych samospráv. Problémom financovania cestovného ruchu je aj nedostatočná koordinácia výdavkov, chýbajúca spolupráca pri združovaní prostriedkov na vybrané projekty, chýbajúce zahraničné investície do cestovného ruchu, ako aj nedostatok vhodných projektov pripravených na financovanie zo zdrojov Európskej únie.
1. 4 SWOT ANALÝZA CESTOVNÉHO RUCHU REGIÓNU
Silné a slabé stránky regiónu, jeho príležitosti a ohrozenia
SWOT analýza predstavuje významný prvok, ktorý ovplyvňuje kvalitu výstupov plánu rozvoja cestovného ruchu. Na základe tejto analýzy sa identifikujú silné stránky regiónu (tieto je treba využiť a podporiť v rozvoji cestovného ruchu), identifikujú sa slabé stránky tie, ktoré je potrebné odstrániť, prípadne aspoň eliminovať na minimálnu možnú mieru ich vplyvu), poukázať na príležitosti regiónu v cestovnom ruchu i ohrozenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rozvoj cestovného ruchu v budúcnosti.
Silné stránky Silné stránky regiónu Horehronie možno vymedziť nasledovne: mimoriadne vhodné prírodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu (geomorfológia terénu, chránená príroda, estetické aspekty krajiny, vysoký podiel chránených území), dlhoročná tradícia rozvoja cestovného ruchu v mikoregióne Chopok -juh a relatívne rozvinutá materiálno-technická základňa cestovného ruchu v tomto mikroregióne, bohaté kultúrno-historické pamiatky, živý folklór a tradície, podmienky pre variabilné využitie voľného času a športovo-rekreačné aktivity (pešia turistika, cykloturistika, mototuristika, kúpanie, zber lesných plodín, lyžovanie ap.), silný investor, ktorý má záujem investovať aj do rozvoja cestovného ruchu (Železiarne Podbrezová a.s.).
Slabé stránky Slabé stránky regiónu Horehronie sú nasledovne: dopravná dostupnosť regiónu zo vzdialenejších destinácií (chýbajúce diaľničné spojenie, chýbajúce pravidelné letecké spojenie so Sliačom a Popradom, problémy v železničnej doprave), nedostatočná spolupráca pri združovaní prostriedkov, uplatňovaní marketingu a pri koordinácií činností regionálnych subjektov cestovného ruchu, nedostatočná informovanosť o možnostiach pre rozvoj cestovného ruchu u domácich a zahraničných návštevníkov (najmä v mikroregionoch Čierny Hron a Horehronie), všeobecne nízka úroveň poskytovaných služieb (ľudský faktor, zastaralosť zariadení, nekomplexnosť služieb), nedostatočný informačný systém cestovného ruchu a propagácia v rámci regiónu, ako aj navonok vo vzťahu i iným regiónom a zahraničiu, nerovnomerný rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu v regióne, nekomplexnosť služieb cestovného ruchu.
Príležitosti Medzi príležitosti regiónu patria: existencia odborného vzdelávania pre oblasť cestovného ruchu (Hotelová akadémia Brezno, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici), relatívne vysoký stupeň organizovanosti subjektov v cestovnom ruchu (združenia na báze mikroregiónov, združenia podnikateľov, mimovládne organizácie - VYDRA, Slovenský cykloklub Brezno, telovýchovné jednoty ap.), relatívne nenarušená príroda, bez masového cestovného ruchu a výraznejších negatívnych vplyvov cestovného ruchu, vybudovaním rýchlostnej komunikácie v smere Nitra - Zvolen - Banská Bystrica, resp. až po Brezno sa zlepší dostupnosť regiónov účastníkmi cestovného ruchu. vybudovaním 18 jamkového golfového ihriska na Táloch a perspektívne v lokalite Rohozná dáva príležitosť získať novú a solventnú klientelu a teda rozširovať a skvalit´ňovať služby
Ohrozenia nedostatočná kúpyschopnosť obyvateľstva v regióne, vysoká nezamestnanosť ohrozujúca "prežitie" miestnych podnikateľov odkázaných aj na príjmy od miestneho obyvateľstva (stravovacie zariadenia, lyžiarske vleky ap.), predsudky miestnych obyvateľov voči návštevníkom a neochota pustiť sa do samostatného podnikania, obmedzené znalosti cudzích jazykov, najmä u staršej generácie, rozširujúca sa kriminalita v regióne, zameriavajúca sa aj na návštevníkov regiónu a zariadenia cestovného ruchu, nedostatok zdrojov na ochranu životného prostredia, vrátane ochrany prírody môže ohroziť ekologickú stabilitu regiónu, politické opatrenia a záujmy lobistických skupín môžu ohroziť vstup zahraničných investorov do cestovného ruchu v regióne, nedostatok finančných zdrojov v regióne môže ohroziť aj prípadné projekty rozvoja z fondov Európskej únie (princíp splufinancovania), nedostatočná propagácia regiónu spôsobí, že značná časť návštevníkov, najmä zo zahraničia bude navštevovať iné, konkurenčné regióny Slovenska, podobné ohrozenie predstavujú nakvalitné a nekomplexné služby cestovného ruchu v regióne.
1. 5 POTENCIÁL ÚZEMIA PRE ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU
Nosným potenciálom územia pre rozvoj cestovného ruchu sú hlavne: a/ prírodné prostredie b/ kultúrne dedičstvo. Najsilneším potenciálom prírodných podmienok sú vynikajúce podmienky pre zimné využitie - lyžovanie. V letnej sezóne to je pešia turistika, cykloturistika, vodná turistika a výlety vlakom – teda ekologická doprava za prírodnými, ale aj kultúrnymi hodnotami. Kultúrne dedičstvo je reprezentované hlavne stavebno – technickými dielami (historické jadro mesta Brezno, Čiernohronská železnica, Telgártsky špirálový železničná tunel, pamiatky na hutnícku a železiarsku históriu – Osrblie, Hronec, Pohorelská Maša... a zachovalá ľudová architektúra), ale aj živá ľudová kultúra, folklór, tradičné podujatia a remeslá. Štruktúra osídlenia okresu má prevažujúci lineárny charakter pozdlž rieky Hron, podporená dopravným koridorom - cestou I.triedy a zželeznicou. priestor medzi Nemeckou a Breznom má výraznejší urbanizovaný charakter s dominanciou hutníckeho komplexu Železiarne Podbrezová. V meste Brezno žije cca 35% obyvateľov okresu, to znamená, že vidiecke obyvateľstvo tvorí temer 2/3. Úloha mesta Brezno, ako jediného mestského sídla je preto veľmi významná pri zabezpečovaní vyšších služieb, a to nielen pre obyvateľov, ale aj pre turistov a návštevníkov okresu. Mesto Brezno má výhodnú dopravnú polohu, je významnou dopravnou križovatkou a má dostatočné uzemno – priestorové rezervy pre rozvoj bývania, výroby i služieb. Negatívom mesta je rušivá viacpodlažná panelová zástavba v dotyku z jeho historickým jadrom. Historické jadro by si zaslúžilo reanimáciu a revitalizáciu centrálneho priestoru – nielen objektov, ale aj dotvorenie pešej zóny v ojedinelom pravidelnom štvorcovom námestí. Získaním štatútu okresného mesta sa výrazne zlepšila dostupnosť služieb pre obyvateľov Horehronia, ale ich kvalita ešte nie je vždy na požadovanej úrovni. Vidiecke územie okresu má špecifické podmienky pre rozvoj cestovného ruchu a sú rozdielne podľa jednotlivých mikroregiónov.
Mikroregión Chopok-juh Člení sa na tri funkčné zóny. Prvú predstavuje urbanizované priemyselné územie v údolí Hrona v priestore Nemecká – Podbrezová s kumuláciou dopravy, bývania, služieb a výroby. Druhú zónu predstavujú malé horské obce – Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, Bystrá, Horná a Dolná Lehota, Jasenie a Ráztoka, ktoré majú už dnes prevažujúci rekreačný charakter a majú pre túto funkciu vhodné podmienky, polohu i dopravné napojenie. Každá z nich má však špecifické postavenie a odlišnú orientáciu rozvoja. Tretiu zónu predstavujú najvýznamnejšie strediská cestovného ruchu medzinárodného významu v Nízkych Tatrách – Tále-Krpáčovo a Chopok-juh. Okrem prírodných hodnôt územia Národného parku sa tu nachádzajú aj 2 jaskyne, ktoré zvyšujú atraktivitu a rekreačný potenciál územia. Mikroregión má teda už dnes významný rekreačný charakter a vzhľadom aj k vyspelej a prosperujúcej hospodársko - priemyselnej základni predstavuje ekonomicky najvyspelejšie územie okresu s veľkým potenciálom pre vytvorenie nových pracovných práležitostí i pre obyvateľov mimo mikroregiónu. V území sa sformoval aj silný investor v stredisku Tále, ale problémom je nedoriešené vlastníctvo a stagnácia v priestore Chopok – juh, čím sa zredukovala návštevnosť územia, čo má nepriaznivý vplyv na efektivitu služieb a zariadení.
Mikroregión Čierny Hron Leží v povodí Čierneho Hrona. Nástupným uzlom do mikroregiónu je obec Valaská, ležiaca na hlavnej dopravnej osi, so silnou ekonomickou zíkladňou, rozvinutým bytovým fondom i službami. Obec Hronec je fyzicky temer zrastená s Valaskou a tvorí spojnicu medzi Osrblím a Čiernym Balogom ako dvoma najvýznamnejšími póĺmi pre rozvoj cestovného ruchu. V Osrblí je to areál biatlonu a nástup na cyklookruh okolo Poľany. Hlavnou atrakciou Čierneho Balogu je Čiernohronská železnica, Dobročský prales a vysoký potenciál úzermia pre rozvoj vidieckej turistiky v rázovitom prostredí so zachovalou ľudovou kultúrou. Negatívom pre rozvoj cestovného ruchu je absencia dopravného prepojenia Čierny Balog – Hronec – Osrblie. Samostatnú funkčnú lokalitu predstavujú obce Drábsko, Lom nad Rimavicou a Sihla, ležiace na náhornej plošine na rozvodnici riek Rimavice, Slatiny a Č.Hrona so zachovalou ľudovou architektúrou a pôvodnou kultúrnou pasienkárskou krajinou. Tento mikroregión má potenciál na vytvorenie kvalitnej a atraktívnej ponuky vo vidieckej turistike s orientáciou na lesoturistiku, lyžovanie a využitie kultúrneho dedičstva v spolupráci s mikroregiónmi Podpoľanie a Chopok - juh. Plnohodnotné rozvinutie cestovného ruchu a malého podnikania v mikroregióne by saturovalo stratu pracovných miest v Brezne, Valaskej – Piesku, Hronci a v Podbrezovej, na ktoré boli obyvatelia mikroregiónu odkázaní.
Mikroregión Horehron Má špecifickú štruktúru osídlenia – tvoria ho zväčša veľké obce usporiadané lineárne okolo dopravnej tepny pozdĺž Hrona. Má viac obyvateľov, ako ostatné dva mikroregióny dokopy, ale najslabšiu hospodársku základňu spôsobenú úpadkom nosných podnikov mikroregiónu – Drevokombinátu Polomka, Sigmy Závadka nad Hronom a Strojsmaltu Pohorelá, neschopnú pokryť pracovné miesta pre obyvteľov mikroregiónu. Rozvoj cestovného ruchu je najväčšou príležitosťou pre vytvorenie nových pracovných miest. Potenciál územia pre rozvoj cestovného ruchu je vysoký – veľmi dobré a už i dnes využívané podmienky pre lyžovanie, pešiu turistiku a cykloturistiku, ako aj veľmi bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo. Každá obec sa vyznačuje vlastným zachovalým folklórom a ľudovou kultúrou, čo sa odzrkadľuje v množstve podujatí, z ktorých je najznámejší festival Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe. Každá obec má vhodné podmienky pre rozvoj aktivít v CR, ale absentuje veľká investícia mobilizujúca rozvoj malého podnikania. Veľkou príležitosťou pre vytvorenie silného nového ohniska rozvoja cestovného ruchu je potenciál pre vybudovanie lyžiarskeho centra Stolica. Problémom rozvoja vidieckej turistiky, okrem silného investora, je hlavne ľudský faktor – neskúsenosť a neznalosť v podnikaní v cestovnom ruchu, konzervatívnosť vidieckych obyvateľov, ale aj nedostatok zdrojov na rozvinutie malého podnikania.
Hlavným problémom celého regiónu v oblasti rozvoja cestovného ruchu je nedostatočná a nekoordinovaná spolupráca jednotlivých subjektov a mikrorergiónov. Efektívnemu využitiu súčasných služieb bráni nedostatočná informovanosť a nekoordinovaná propagácia.
II. PLÁN ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU NA HOREHRONÍ
2. 1 DLHODOBÁ STRATÉGIA TRVALOUDRŽATEĽNÉHO CESTOVNÉHO RUCHU AKO ZÁKLAD ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU REGIÓNU
Trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu možno definovať ako rozvoj, ktorý zabezpečí nielen uspokojovanie potrieb súčasných účastníkov cestovného ruchu a miestneho obyvateľstva, ale aj ochranu a zachovanie príležitostí pre budúcnosť. Ide o taký manažment využívania všetkých prírodných, umelo vytvorených a ľudských zdrojov, ktorý zabezpečí nielen uspokojovanie ekonomických, sociálnych a estetických potrieb ľudí, ale aj zachovanie kultúrnej identity, podstatných ekologických procesov, biologickej diverzity a systémov podporujúcich život. Cieľom tohto rozvoja by malo byť minimalizovanie konfliktov vznikajúcich medzi účastníkmi cestovného ruchu a miestnym obyvateľstvom, medzi jednotlivými segmentmi trhu, medzi podnikateľskými aktivitami a potrebou zachovania ich zdrojov, medzi celkovým rozvojom cestovného ruchu a životným prostredím. Je to defenzívny rozvoj, realizovaný premyslene a postupne, kontrolovaný, regulovaný, zabezpečujúci realizáciu dlhodobých cieľov. Berie do úvahy celospoločenské potreby a záujmy s cieľom zachovať prírodné a kultúrne hodnoty, rozvoj, ktorý v sebe obsahuje prvky neustáleho zdokonaľovania. Negatívom súčasného rozvoja cestovného ruchu je absencia integrovaného plánovania rozvoja cestovného ruchu na národnej úrovni a na úrovni regiónov cestovného ruchu. Bežnou praxou je uplatňovanie prvkov medzinárodnej architektúry v hodnotnom prírodnom prostredí aj v súčasnosti pri výstavbe a rekonštrukcii zariadení cestovného ruchu, využívanie netradičných stavebných materiálov, rast osobnej dopravy a nedostatok finančných prostriedkov na rozvoj verejnej dopravy a pod. Príležitosťou Slovenska v koncepcii trvalo udržateľného rozvoja je najmä rozsah a atraktivita chránených území, nemasový charakter účasti na cestovnom ruchu, malokapacitný charakter väčšiny zariadení cestovného ruchu a pod. Trvalo udržateľné využívanie prírodných, umelo vytvorených a ľudských zdrojov v systéme cestovného ruchu by malo byť prioritou novej orientácie politiky cestovného ruchu na všetkých úrovniach, od medzinárodnej až po úroveň jednotlivých podnikateľských subjektov, s jasne definovanými nástrojmi, ktoré regulujú trh. Z týchto postulátov by mal vychádzať aj rozvoj cestovného ruchu v regióne Horehronie. Ciele politiky trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie by sa mali zamerať na tieto hlavné oblasti: využívanie prírodných zdrojov, využívanie spoločensko-kultúrnych zdrojov, optimálne zotavenie účastníkov cestovného ruchu ekonomickú udržateľnosť rozvoja cestovného ruchu
Ciele v oblasti využívania prírodných zdrojov: 1. Obmedzovanie zásahov do prírodného prostredia. Podpora rekreačných aktivít nenáročných na technické zariadenia. Jednoduchá ekologicky úsporná infraštruktúra. Efektívnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry. Tvorba a realizácia projektov alternatívnych druhov dopravy. 2. Obmedzovanie záberov pôdy. Obmedzovať výstavbu na voľných, nezastavaných plochách, uprednostňovať prestavbu a rekonštrukciu pred novou výstavbou. 3. Obmedzovanie zásahov, ktoré menia pôvodný obraz krajinného prostredia. Výstavba zariadení cestovného ruchu v súlade s charakterom prírodného prostredia. 4. Zachovanie prirodzeného charakteru kultúrnej krajiny. Zachovanie a podpora extenzívneho poľnohospodárstva. Zachovanie a podpora ochrannej funkcie lesa, zdôrazňovanie významu lesného hospodárstva. 5. Komplexné a reštriktívne plánovanie využívania územia. Obligatórne územné plánovanie. Pri veľkých projektoch posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Plánovanie rozvoja cestovného ruchu na regionálnej a nadregionálnej úrovni. Kontrola rozvoja cestovného ruchu.
Ciele v oblasti využívania spoločensko - kultúrnych zdrojov: 1. Prioritné postavenie miestneho obyvateľstva. Životný priestor pre miestne obyvateľstvo má prioritu pre rekreačným priestorom pre návštevníkov. Cestovný ruch rozvíjať len na územiach, kde existuje hospodárska potreba. Uprednostňovať tradičné hospodárske činnosti pred cestovným ruchom. 2. Sebaurčovacie právo miestneho obyvateľstva. Demokratická kontrola rozvoja cestovného ruchu miestnym obyvateľstvom. Garancia kontroly miestneho obyvateľstva o spôsobe využívania pôdy, pozemkov, kultúrnych zdrojov. 3. Zachovanie spoločensko - kultúrnej identity. Zdôrazňovanie typických prvkov spoločensko - kultúrneho života. Zachovať krajinu ako domovinu. Zachovať a obnovovať kultúrno-historické pamiatky. Zachovať a ďalej rozvíjať tradičnú architektúru, poľnohospodárstvo, remeslá. Podporovať vznik a rozvoj rodinných, malých a stredných podnikov cestovného ruchu. Ochrana pred silným negatívnym kultúrnym vplyvom cestovného ruchu. 4. Udržateľný rozvoj spoločensko - kultúrnych pomerov. Hodnotový systém miestneho obyvateľstva orientovať na kultúrne a ekologické uvedomenie. Rovnoprávna kultúrna výmena s účastníkmi cestovného ruchu. Vytváranie inštitucionálnych predpokladov na spoluprácu všetkých zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu. Podpora regionálnej kultúry a komunikácie. 5. Zvyšovanie kvality života. Dlhodobé zabezpečenie príjmov z rozvoja cestovného ruchu. Vytváranie kvalitných pracovných príležitostí v cestovnom ruchu. 6. Obmedzenie psychologickej záťaže v dôsledku rozvoja cestovného ruchu. Obmedzenie stresových situácii.
Ciele v oblasti optimálneho zotavenia účastníkov cestovného ruchu: 1. Umožniť zotavanie pre široké vrstvy obyvateľstva (sociálny cestovný ruch) 2. Účasť na cestovnom ruchu má podporiť osobnostný rast účastníkov. Aktívne formy trávenia dovolenky. Kreatívne činnosti. Dovolenka ako forma ďalšieho vzdelávania. Dovolenka ako súčasť psychickej relaxácie (skupinové programy). Vyhľadávanie autentickosti. 3. Účasť na cestovnom ruchu má prispieť k upevneniu telesného zdravia. Rekreačné aktivity upevňujúce telesné zdravie. Uvoľnenie, odbúranie stresu. Telesné aktivity. Zdravý spôsob stravovania. 4. Rekreačné aktivity vykonávať v kontakte s prírodným prostredím. Pestovanie pozitívneho vzťahu k prírode. 5. Spoločenské kontakty počas účasti na cestovnom ruchu. Vytvoriť podmienky na komunikáciu medzi jednotlivými účastníkmi cestovného ruchu, medzi účastníkmi cestovného ruchu a miestnym obyvateľstvom. 6. Zodpovedné správanie počas účasti na cestovnom ruchu. Ekologický a spoločensko - kultúrne uvedomelá účasť na cestovnom ruchu. Sociálna solidarita. 7. Ochrana účastníkov cestovného ruchu Ochrana účastníkov cestovného ruchu pred kriminalitou, ohrozením ich zdravia a majetku.
Ciele v oblasti ekonomickej udržateľnosti rozvoja cestovného ruchu: 1. Ekonomické využívanie zdrojov miestnym obyvateľstvom. Rozvíjať cestovný ruch len tam, kde existuje hospodárska potreba. Rozvoj prispôsobiť možnostiam miestnych zdrojov, vrátane zdrojov pracovných síl. 2. Sociálne únosné hospodárske využívanie zdrojov. Podpora rodinných podnikov, malých a stredných podnikov cestovného ruchu. Vytváranie dobre platených, kvalitných pracovných príležitostí. Ochrana miestneho obyvateľstva pred príliš vysokými životnými nákladmi. 3. Dlhodobé ekonomické myslenie zohľadňujúce všetky náklady spojené s využívaním zdrojov. Postupný, kontrolovaný rozvoj realizovaný na základe postupnosti malých krokov. Lepšie využívanie existujúcich kapacít. Obmedzenejšie investície vyžadujú obmedzenejšie náklady. 4. Stratégia kvalitatívneho hospodárskeho rastu. Obmedzovanie výstavby investične náročnej infraštruktúry. Zlepšovanie kvality produktu. Propagovať typické regionálne produkty.
Na trvalo udržateľnom rozvoji cestovného ruchu by sa okrem štátnych orgánov a orgánov samosprávy mali podieľať aj podnikateľské subjekty a mimovládne organizácie pôsobiace v regióne.
Mimovládne organizácie by mali: zúčastňovať sa na spoločných rokovaniach s predstaviteľmi štátnych orgánov a orgánov samosprávy s cieľom spolupodieľať sa na tvorbe a realizácii plánov trvaloudržateľného rozvoja cestovného ruchu, vyhľadávať miestnu podporu na realizáciu projektov trvalo udržateľného rozvoja, podporovať opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie zdrojov, poukazovať na negatívne príklady v oblasti manažmentu zdrojov, podporovať a spolupodieľať sa na výskume postojov obyvateľstva k rozvoju cestovného ruchu a zbere a vyhodnocovaní údajov o rozvoji cestovného ruchu, podieľať sa na tvorbe a realizácii výchovných programov pre širokú verejnosť zameraných na vysvetľovanie princípov a zásad trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu. Vo svojej činnosti by sa mali zameriavať najmä na monitorovanie vplyvu cestovného ruchu na životné prostredie a kultúrno - spoločenský život miestneho obyvateľstva, vplyvy ostatných hospodárskych činností na trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu a pod.
Podnikateľské subjekty cestovného ruchu, ktoré vystupujú ako producenti a sprostredkovatelia produktov a služieb cestovného ruchu, by sa v rámci trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu mali zamerať najmä na: ochranu prírodných zdrojov napr. minimalizovaním aktivít, ktoré znečisťujú životné prostredie (používanie herbicídov na úpravu zelene, používanie chemických solí na údržbu prístupových komunikácií v zimnom období a pod.), udržateľné využívanie zdrojov, najmä vody, pôdy a lesných zdrojov (opatrenia zamerané na úsporu zdrojov), ako aj ľudských zdrojov vhodne volenými metódami personálnej práce, znižovanie spotreby energie najmä na základe uplatnenia efektívnej meracej a regulačnej techniky, využívaním alternatívnych zdrojov energie a pod., redukciu odpadu napr. nákupom tovarov vo veľkom balení, uprednostňovaním recyklovateľných obalových materiálov, vyhýbaním sa porciovanému baleniu, recykláciou vlastného odpadu a pod., minimalizáciou rizika vo vzťahu k zdraviu a bezpečnosti návštevníkov, uplatňovanie princípov ekologického marketingu, napr. zvýhodňovanie návštevníkov, ktorí využívajú prostriedky verejnej hromadnej dopravy, uprednostňovanie domácich produktov pred dovážanými, informovanie návštevníkov o vplyve ich aktivít na životné prostredie a pod., tvorbu životného prostredia napr. finančnou podporou projektov zameraných na obnovu kultúrno-historických pamiatok, tvorbu náučných chodníkov a pod., poskytovanie pravdivých a komplexných informácií turistom, a to aj o ekologických problémoch v danom cieľovom mieste cestovného ruchu, vykonávanie pravidelného eko-auditu prevádzky zariadení cestovného ruchu a iniciovanie eko-auditu stredísk cestovného ruchu, výber sprostredkovateľov služieb, ktorí majú meno zodpovedného touroperátora vo vzťahu k životnému prostrediu.
2. 2 PRIESTOROVÁ KONCEPCIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU
Priestorová koncepcia rozvoja cestovného ruch v regióne Horehronia je určená východiskami, potenciálom územia a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu, ktoré vzišli z rokovaní pracovnej skupiny a podskupín. Podkladom spracovania priestorovej koncepcie boli aj územno – plánovacie dokumenty a rozvojové štúdie, a to hlavne: - Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom kraji - Územný plán VÚC Banskobystrický kraj - Koncepcia trvaloudržateľnej turistiky a oživenia železníc v Rudohorí - Zámery projektu Zelená stuha Pohronia - Koncepcia rozvoja okresu Brezno - Programy a plány rozvoja mikroregiónov Podpoľanie, Muránska Planina a Čierny Hron - Územný plán mesta Brezno - Zámery rozvoja strediska CR Tále a i. Nosnú kostru priestorovej koncepcia tvoria štyri funkčné celky: - územie s koncentráciu výroby a služieb, v priestore Nemecká - Brezno s kumuláciou hospodársko sídelných aktivít a vyššej vybavenosti s centrom služieb v Brezne, - rekreačný celok Chopok, ktorých jadrom sú strediská CR medzinárodného význam Tále – Krpáčovo, Chopok-juh a Demänovská dolina, - rekreačný celok Podpoľanie, ktorého kostru tvorí cyklookruh Poľana s orientáciou na využitie prírodného a kultúrneho dedičstva pre vidiecku turistiku - rekreačný celok Horehronie, ktorý je tvorený trojuholníkom Brezno – Tisovec – Červená Skala s prevahou chránených území Národných parkov Nízke Tatry a Muránska planina s orientáciou na ekologicky šetrnú vidiecku turistiku a ochranu a zveľadenie prírodného dedičstva. a dve nové ohniská rozvoja CR: - Golfový areál Brezno – Brezinky, ako centrum letnej turistiky s perspektívou zapojenia vodnej nádrže Rohozná, so športovým letiskom v Rohoznej a agroturistickým centrom v Michalovej vo väzbe na ozubnicovú železnicu Pohronská Polhora – Tisovec - Lyžiarske centrum Stolica, ako nové centrum zimných športov v priestore Telgárt – Predná Hora – Revúca – Rejdová, slúžiace aj ako náhradné trate pre prípadné usporiadanie Zimnej olympiády na Slovensku.
Obe nové ohniská rozvoja cestovného ruchu posiľňujú hlavne možnosti rozvoja vidieckej turistiky v rekreačnom celku Horehronie, nakoľko sú situované v priestoroch mimo chránené územia prírody, čím sa vytvárujú predpoklady pre udržanie prírodných ale aj kultúrnych hodnôt a identity ako aj rozmanitosti prostredia Horehronia. Táto nosná kostra priestorovej koncepcie sa následne premieta do priestorovej a funkčnej koncepcie jednotlivých mikroregiónov, pričom sa rešpektujú ich špecifiká ale aj rozvojové programy. a/ Mikroregión Chopok – juh
Jadrom mikroregiónu sú strediská CR medzinárodného významu Tále – Krpáčovo a Chopok – juh. Nosnými aktivitami sú lyžovanie, golf a kongresový cestovný ruch, doplnené o doplnkové služby a pešiu turistiku s atraktivitou Jaskyne mŕtvych netopierov. Obce Ráztoka, Jasenie, Dolná a Horná Lehota, Bystrá, Mýto pod Ďumbierom a Jarabá tvoria veniec horských obcí okolo týchto stredísk a plnia funkciu rekreačných obcí zameraných na rodinnú rekreáciu a chalupárstvo (druhé bývanie). Doplnkovou funkciu je lyžovanie a speleoliečba v jaskyni Bystrá, ako aj ďalšie doplnkové služby. Malé podnikanie je orientované do doplnkových služieb a ubytovania na súkromí, alebo v penziónoch. Obce Nemecká, Predajná a Podbrezová plnia hlavne hospodársko – sídelnú funkciu a funkciu nástupných uzlov do rekreačných obcí a stredísk. Doplnkovou funkciu v Nemeckej je hlavne areál vodnej turistiky a jazdectvo. V predajnej ubytovanie na súkromí a v Podbrezovej vyššie služby, hlavne pre športové a vošnočasové aktivity a pre mototuristov. V Podbrezovej by mal sídliť aj koordinačný výbor – Rada mikroregiónu a Spoločná úradovňa pre ostatné obce. b/ Mikroregión Čierny Hron
Kostru priestorovej koncepcie mikroregiónu tvoria tri funkčné celky. - Valaská ako nástupný uzol s vyššou vybavenosťou, hotelom, službami pre mototuristov, autocampingom a nástupným centrom na Čiernohronskú železnicu (ČHŽ), - Osrblie – Hronec – Čierny Balog , prepojené ekologickým dopravným prostriedkom – ČHŽ, pričom Hronec tvorí funkciu nástupu na turistické trasy s doplnkovou funkciou lyžovania, Osrblie je treningovým centrom a organizátorom podujatí v biatlone s doplnkovou funkciou trénigových a rehabilitačných pobytov pre športovcov s využitím aj rekreačných zariadení v Hronci. Čierny Balog plní funkciu centra vidieckej turistiky s koncentráciou bývania na súkromí, usporiadania podujatí, kurzov, školy remesiel, agroturistiky a pod. s doplnkovou funkciou lyžovania, športu a voľnočasových aktivít, lesoturistiky, poľovníctva, pešej turistiky, zberu lesných plodov, cykloturistiky a pod. Nosnou novou aktivitou podporujúcou uchovanie tradícií je zriadenie živého skanzenu lesníctva a drevárstva vo Vydrove. - Vrchy – špecifická lokalita s podporou ekoforiem agroturistiky a vidieckej turistiky v nenarušenom prírodnom prostredí so zachovalou ľudovou architektúrou a kultúrou. Doplnkové aktivity – lyžovanie, škola v prírode, jazdectvo, konska železnica, pešia turistika a pod. c/ Mikroregión Horehron
Okrem Braväcova a Vaľkovne je mikroregión tvorený z veľkých obcí – od 1000 do 3000 obyvteľov. Preto ich rozvojové programy nemôžu byť zamerané len na rozvoj cestovného ruchu, ale musia byť orientované polyfunkčne. Program rozvoja cestovného ruchu by mal byť zásadne vytvorený ako mikroregionýlny produkt, kde každá obec je nositeľom určitej funkcie a každá obec by mala byť aj koordinátorom konkrétnych aktivít. Napr. Heľpa – koordinátor kultúry, Telgárt – kordinátor lyžovania, Šumiac – koordinátor ľudových remesiel, Pohorelá – koordinátor cykloturistiky, Závadka – koordinátor agroturistiky a pod. Tieto funkcie obcí nie je možné určiť nejakým plánom, oni musia vzísť so spolupráce a partnerstva v rámci mikroregiónu. Z hľadiska priestorovej koncepcie rozvoja, okrem nevyhnutnej polyfunkčnosti rozvoja veľkých obcí, je potrebné v rámci mikroregiónu vytvoriť koncentrované centrum služieb vidieckeho turizmu. Takou najvhodnjšou lokalitou je priestor Pohorelská Maša – Vaľkovňa, ktorý má aj historické aj stavebno – priestorové predpoklady pre plnenie tejto funkcie pri využití potenciálu starých objektov – pamiatok na železiarsku históriu regiónu a turistickej základne Gindura. Rozvoj mikroregiónu môže veľmi pozitívne ovplyvniť vybudovanie lyžiarskeho centra Stolica s nástupným uzlom Telgárt. Táto investícia by priniesla nielen zamestnanosť, ale prospela by aj rozvoju malého podnikania v každej obci a oživenie železnice, ako ekologického dopravného systému. Zriadenie dvoch nových ohnísk na koncových póloch mikroregiónu by viedlo k oživeniu dopravy a zvýšeniu atraktivity každej obce, čo by prinieslo aj rozvoj podnikania a zamestnanosti. Z hľadiska potenciálu územia a jednotlivých obcí by sa na polyfunkčný rozvoj mali orientovať hlavne obce Beňuš, Polomka, Závadka nad Hronom, Pohorelá a Heľpa. Funkciu centra vidieckeho turizmu obdobne ako Čierny Balog v mikroregióne Čierny Hron by v mikroregióne Horehron mala plniť obec Vaľkovňa a Pohorelská Maša. Obce Braväcovo a Šumiac by sa mali orientovať na rodinnú rekreáciu a chalupárstvo a obce Bacúch a Telgárt by mali plniť funkcie nástupných uzlov do rekreačných stredídsk a lokalít. Všetky rozvojové aktivity v mikroregióne, vzhľadom k vysokému stupňu ochrany prírody, by mali využívať hlavne priestory jestvujúcich sídel a zastavaných území, prípadne údolné polohy pohronskej nivy a nemali by narúšať identitu prostredia zavádzaním architektonických novotvarov cudzích horehroniu. d/ Priestorový informačný systém regiónu
Súčasťou priestorovej koncepcie rozvoja cestovného ruchu je aj priestorový informačný systém. Kačdý mikroregión by mal mať svoj mobiliár drobnej architektúty od lavičiek, pútačov až po autobusové zástavky a stánky, ktoré by zjednotili výzor mikroregiónu, podporili jeho identitu a napomohli priestorovej orientácii návštevníkov. Takto spracovaný mobiliár drobnej architektúry má len mikroregión Čierny Hron, avšak ani tu ho všetky obce nerešpektujú, čo znižuje účinnosť orientácie turistu a imidžu mikroregiónu. Každý mikroregión by mal mať aj svoje logo – značku pod ktorou by sa jeho produkty prezentovali. V regióne Horehronia majú všetky mikroregióny už svoje logá navrhnuté, ale málo ich využívajú ako svoju propagačnú značku, nie je ich vidieť a ni na propagačných materiáloch, ani na produktoch mikroregiónov. V rámci programu rozvoja trvalo udržateľnej turistiky a oživenia železníc bolo navrhnuté aj logo regiónu Horehronie. Bolo by veľmi vhodné, aby sa toto logo tiež začalo využívať a j v rámci regiónu Horehronia na jeho propagačných materiáloch a produktoch. Dôležitým pre informáciu turistov je hlavne zriadenie informačných bodov pri vstupoch do regiónu. Taký informačný bod by mal obsahovať minimálne pútač, mapu s iformáciami, logo a telefónny automat, prípadne počitačový informačný systém prepojený na mapu. Informačné body by mali byť zriadené v nasledovných lokalitách: - motorest Nemecká – na parkovisku, - pred vstupom do obce Mýto pod Ďumbierom od Popradu (pri hoteli Mýtnik, alebo Mýto), - pri benzínovej pumpe na Červenej Skale, - v lokalite Pusté Pole pri vstupe od Dobšinej a Popradu (pod horským hotelom), - v centre obce Pohronská Polhora – pri vstupe od Tisovca.
2. 3 PLÁN ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE
Plán rozvoja cestovného ruchu v regióne by sa mal zamerať na 3 hlavné oblasti: využitie prírodných a kultúrno-historických predpokladov, ďalší rozvoj supraštruktúry a infraštruktúry cestovného ruchu, vytvorenie zodpovedných organizačných, kádrových a finančných predpokladov rozvoja cestovného ruchu.
2. 31 PROGRAM VYUŽITIA PRÍRODNÝCH A KULTÚRNO – HISTORICKÝCH PREDPOKLADOV
Prírodné podmienky a kultúrno-historické predpoklady sú základom rozvoja cestovného ruchu v regióne, od ktorého sa odvíjajú ďalšie rozvojové zámery v oblasti budovania supraštruktúry a infraštruktúry cestovného ruchu, ako aj vytváranie organizačných, kádrových a ostatných predpokladov pre cestovný ruch. Jednou z výhod regiónu z hľadiska prírodných predpokladov je možnosť celoročného rozvoja cestovného ruchu, a to ako krátkodobého, tak aj dlhodobého. Svojou atraktívnosťou priťahuje nielen domácich, ale aj značný počet zahraničných návštevníkov. Z hľadiska prírodných podmienok, ďalší rozvoj cestovného ruchu by sa mal zamerať predovšetkým na: rekreačný pobyt v horách, zameraný na aktívne využitie voľného času (pešia turistika, cykloturistika, lyžovanie a ďalšie športovo-rekreačné aktivity v prírode i v zariadeniach cestovného ruchu). V kombinácií s využitím kultúrno-historického potenciálu a širším zapojením organizovaných podujatí do cestovného ruchu, je možné vytvoriť optimálne podmienky pre uspokojenie potrieb účastníkov cestovného ruchu z domova i zahraničia. Z ekonomického hľadiska je pre región zaujímavejší dlhodobejší pobyt účastníkov cestovného ruchu, ktorý prináša obvykle viac finančných prostriedkov ako krátkodobý pobyt. V rámci vidieckeho cestovného ruchu sa uvažuje najmä s dlhodobejšími (týždňovými) pobytmi predovšetkým rodín s deťmi s väčších miest zo Slovenska i zahraničia. Pre tieto pobyty je potrebné pripraviť variabilné možnosti využitia voľného času v nadväznosti na prírodu a kultúrno-historický potenciál. V letnom období sa návštevníci prednostne orientujú na pešiu turistiku v spojení so zberom lesných plodín, resp. návštevou kultúrno-historických pamiatok. Ako doplnkové činnosti sú potrebné organizované podujatia v obciach a ich blízkom okolí kde sú návštevníci ubytovaní (folklórne, športové, kultúrne a iné podujatia). V tomto smere je potrebné vyvinúť väčšiu iniciatívu v tých obciach, kde zatiaľ je ich aktivita v tomto smere nižšia. Ďalej je potrebné skoordinovať termíny rôznych podujatí a ich propagáciu tak, aby návštevníci počas letnej a zimnej sezóny mali dostatok možností využiť tieto podujatia v regióne. Počas pobytu návštevníkov v letnom období je potrebné viac sa zamerať na ponuku a propagáciu ďalších doplnkových rekreačných aktivít ako je cyklistika, vodácka turistika, jazda na koni ap. V zimnom období je pre región typický vysoký dopyt po lyžovaní, predovšetkým po zjazdovom lyžovaní. Tento dopyt sa bude pravdepodobne ďalej rozvíjať podľa toho, ako sa budú skvalitňovať a dobudúvať existujúce (alebo nové) zimné strediská cestovného ruchu. V tomto smere je nevyhnutná spolupráca a koordinácia viacerých zimných stredísk, aby návštevníkom ponúkali variabilné možnosti lyžovania (z hľadiska ceny, náročnosti tratí ap.). Vyžaduje to koordinovanú propagáciu stredísk, vydávania a platnosti lístkov na OHDZ ap. Z hľadiska prírodného potenciálu je zatiaľ nedostatočne využitá možnosť pre bežecké lyžovanie (ako doplnok k zjazdovému lyžovaniu alebo ako samostatná športovo-rekreačná činnosť). Je menej finančne náročná pre účastníkov cestovného ruchu a tiež ju môžu vykonávať širšie vrstvy obyvateľstva. Problémom v zimnom období sú tiež aktivity po skončení zjazdového lyžovania v rámci dňa, tzv. "apre ski". Tu je potrebné zamerať sa na budovanie prírodných klzísk na vhodných plochách (tenisové, volejbalové ihriská), prírodné sankárske dráhy s večerným osvetlením vo vhodných lokalitách v obciach, kultúrne podujatia v obciach vo večerných hodinách (folklórne skupiny, ukážky remesiel, ..... ap). Veľký potenciál je v tradícií ľudových remesiel. Tieto je možné využiť ako doplnok k hlavným aktivitám účastníkov cestovného ruchu (napr. škola ľudových remesiel, ukážky ľudovo-umeleckej výroby, predaj miestnych ľudovo-umeleckých výrobkov ap). Z hľadiska kultúrno-historických predpokladov je región vhodný aj pre organizovanie krátkodobých pobytov najmä pre školskú mládež v rámci školských výletov. Umožňuje kombináciu spoznávania histórie (napr. pôsobnosť významných slovenských dejateľov v regióne, hlavne v Brezne) s možnosťou návštevy Bystrianskej jaskyne, Čiernohronskej železničky, múzeí ap. Po vytvorení špecifických produktov cestovného ruchu v rámci pripravených projektov "Cesta kráľa Mateja Korvína na Kráľovu hoľu" a "Európska železná cesta - Horehronsko-rudohorská trasa", či „Spoločne na vrchárskom putovaní“ bude možné organizovať aj kultúrno-poznávacie zájazdy a výlety špecializované na túto problematiku. Išlo by najmä o návštevníkov zo zahraničia. Po dobudovaní hotela na Táľoch v rámci "golfového programu" utvoria sa tiež vhodnejšie podmienky pre rozvoj kongresového cestovného ruchu, ktorý sa doteraz realizoval v podstate len v hoteli Partizán na Táľoch. Kongresové podujatia je možné výhodne spájať s ponukou prírodných i kultúrno-historických atraktivít regiónu.
2. 32 PROGRAM BUDOVANIA SUPRAŠTRUKTÚRY A INFRAŠTRUKTÚRY CESTOVNÉHO RUCHU
Jedným z hlavných predpokladov využitia prírodného a kultúrno-historického potenciálu regiónu je kvalitná a komplexná infraštruktúra a supraštruktúra cestovného ruchu. Program budovania supraštruktúry a infraštruktúry cestovného ruchu vychádza z týchto princípov: a) vybudovanie zodpovedajúcej štruktúry zariadení cestovného ruchu z hľadiska ich funkcie, kvalitatívnej úrovne a komplexnosti, b) vybudovanie týchto zariadení v súlade s funkciou jednotlivých mikroregiónov v rámci cestovného ruchu v regióne.
Dopravná infraštruktúra Pre cestovný ruch regiónu má najväčší význam cestná doprava, na druhom mieste je železničná doprava. Letecká doprava, vzhľadom na existujúce problémy na Slovensku zatiaľ nehrá význmnejšiu úlohu, hoci potenciál tu je. Cestná doprava Cestná doprava sa v budúcnosti v regióne musí zamerať na tri hlavné problémy: . zvyšenie priepustnosti cestných ťahov, najmä na kritických miestach (Podbrezová, Brezno, a pod.), . na zvýšenie bezpečnosti a kvality povrchu cestných komunikácií, . vytvorenie dostatku parkovacích plôch v strediskách cestovného ruchu a pri zariadeniach cestovného ruchu. V ďalších rokoch sa predpokladná napriek ekonomickým problémom ďalší nárast motorizácie. Ak k tomu prirátame potenciálny ďalší rozvoj cestovného ruchu, bude nevyhnutné urýchlene riešiť „úzke miesta“ na cestných komunikáciach a to najmä v oblasti Podbrezovej, Piesku, Bystrej, Brezna a Mýta pod Ďumbierom. V Brezne je potrebné dobudovať južný obchvat mesta, čím sa vytvoria lepšie podmienky pre život obyvateľov města a jeho navštevníkov. Keďže väčšina komunikácií prechádza cez obce je potrebné zabezpečiť opatrenia na zvýšenie bezpečnosti najmä chodcov. Je to predovšetkým vybudovanie chodníkov pre peších (ako aj cyklistov), rozširovanie komunikácií tam kde to podmienky dovoľujú, prípadne finančne náročnejšie nadchody pre peších. Obmedzovanie rýchlosti pod 60 km /h v obciach je možné len v nevyhnutných prípadoch, pretože najmä v obciach mikroregiónu Horehron by to mohlo mať za následok odklon tranzitných cestujúcich na iné výhodnejšie (rýchlejšie) trasy a tým zníženie príjmu regiónu z cestovného ruchu. Nárast motorizácie a návštevnosti si vyžaduje dobudovať dostatočne parkovacie plochy, najmä v miestach sústredenej koncentrácie návštevníkov. Ide predovšetkým o vyhľadávané zimné lyžiarske strediská s technickým zasnežovaním, mesto Brezno ap. Vzhľadom na často sa vyskytujúce krádeže aut, respektíve ich vykrádanie, je potrebné zvýšiť počet strážených parkovísk. Okrem zvýšenia bezpečnosti majetku hostí to bude mať pozitívny dopad aj na príjmy obcí, respektíve podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorí budú prevádzkovať tieto parkoviská.
Železničná doprava Budovanie a prevádzkovanie železničnej dopravy je zatiaľ v právomoci štátneho podniku ŽSR. Preto aj väčšina problémov železničnej dopravy vo vzťahu k cestovnému ruchu je rovnaká na celom Slovensku. Z hľadiska účastníkov cestovného ruchu je najmä potrebné: a) zvýšiť kvalitu a kultúru cestovania (vrátane bezpečnosti cestujúcich) najmä modernizáciou vozového parku a zlepšenie hygieny a čistoty v dopravných prostriedkoch i železničných staniciach, b) zvýšiť priemernú cestovnú rýchlosť na železnici, harmonogram a frekvenciu jázd prispôsobiť aj potrebám cestovného ruchu.
Špecifickú oblasť tvoria regionálne železnice v oblasti Rudohoria.Keďže je ohrozená ich existencia z ekonomického hľadiska, časť prostriedkov na svoju prevádzku by mohli získať aj z cestovného ruchu. Je potrebné realizovať navrhované opatrenia na ich ďalší rozvoj obsiahnuté v štúdií „Koncepcia trvalo udržateľnej turistiky a oživenia regionálnych železníc v Rudohorí“. Samostatnú špecifickú funkciu má technická pamiatka - Čiernohronská železnica. Pre jej eflektívne využitie je nevyhnutné obnovenie trate Hronec – Osrblie a dobudovanie nástupného areálu na Chvatimechu. V oblasti železničnej dopravy sú nevyužité možnosti aj pre podnikateľské subjekty cestovného ruchu a združenia cestovného ruchu. Ide najmä o poskytovanie pohostinských služieb na požadovanej úrovni (podnikateľské subjekty) a poskytovanie informačných služieb cestovného ruchu (združenia cestovného ruchu).
Letecká doprava Perspektívne by mohla zohrať letecká doprava významnejšiu úlohu v rozvoji cestovného ruchu. V súčasnosti sa pripravujú rokovania s ČSA o otvorení pravidelnej leteckej linky Praha-Sliač, čím sa vzdialenosť regiónu od najbližšieho letiska skráti na 30 až 80 km. Určitú šancu pre letisko Sliač predstavuje aj dobudovanie golfových ihrísk na Táľoch a Brezne – Rohoznej. Druhou alternatívou je letisko Poprad kde dosiaľ pristávajú len chartrové lety, respektíve obchodné lety aj to len v obmedzenej miere. Riešenie problémov leteckej dopravy však presahuje možnosti regiónu a závisí predovšetkým od štátnej leteckej politiky.
Ubytovacie zariadenia
Rozvoj ubytovacích zariadení v regióne Horehronie by sa mal v ďalšom období orientovať dvomi smermi: a) modernizácia existujúcich zariadení, b) výstavba nových ubytovacích zariadení podľa navrhovanej stratégie jednotlivých mikroregiónov. Prevažná časť existujúcich ubytovacích zariadení v regióne vyžaduje modernizáciu. Týka sa to predovšetkým hotelov nižšej triedy v mikroregióne Chopok-juh, v meste Brezne a mikroregióne Horehron. Modernizácia sa má orientovať na zvýšenie úrovne poskytovaných služieb, ktorý by mal postupne dosiahnuť európsky štandard ( t.j. dvoj- a trojhviezdičkové hotely s príslušnou doplnkovou vybavenosťou). Zvlášť kritická situácia je v oblasti južnej strany Chopku, kde pôvodné ubytovacie zariadenia nie sú vôbec v prevádzke a chátrajú. Výstavba nových ubytovacích zariadení by sa mala v jednotlivých mikroregiónoch realizovať nasledovne:
Mikroregión Chopok-juh V súvislosti s výstavbou golfového areálu na Táľoch bude potrebné okrem modernizácie existujúcich hotelov ( Stupka, Golf a Partizán ) vybudovať štvorhviezdičkový hotel v priestore motela Tále. Tento hotel by sa mal orientovať najmä na solventnú domácu a zahraničnú klientelu a plniť aj funkciu kongresového hotela pre podujatia medzinárodného charakteru. Keďže v celom regióne Horehronia je nedostatok miest na kempovanie /okrem toho nebude fungovať ani autokemping na Táľoch/, navrhujeme výstavbu nového autokempingu v priestore Mlynná dolina pri Mýte pod Ďumbierom.V rámci novej výstavby ubytovacích zariadení je treba podporiť aj výstavbu malých súkromných autokempingov v rámci ubytovania na súkromí v obciach mikroregiónu Horehronie, resp. Čierny Hron, podľa vzoru vyspelých krajín cestovného ruchu. .
Mesto Brezno Po modernizácii existujúcich zariadení, resp. rozšírení ich kapacity ( hotel Ďumbier ) bude ubytovacia kapacita mesta dostatočná na relatívne dlhšie obdobie. Výnimkou bude areál Brezinky, kde sa ráta s výstavbou exkluzívnych bungalovov v súvislosti s výstavbou druhého golfového ihriska. Tieto bungalovy by mali spĺňať vysoké nároky domácej a zahraničnej klientely, ktorá príde do regiónu kvôli golfu.
Mikroregión Čierny Hron V tomto mikroregióne sa uvažuje len s ďalším rozvojom ubytovania v súkromí a výstavbou rodinných penziónov. Výnimkou je hotel Biatlon v Osrblí a rekreačné zariadenia v tomto regióne, kde treba rátaťs modernizáciou.
Mikroregión Horehronie Výstavba nových ubytovacích zariadení ( v súlade s postupným rastom návštevníkov ) by sa mala orientovať podobne ako v mikroregióne Čierny Hron predovšetkým na penzióny a ubytovanie na súkromí. Rozšíriť je potrebné tiež kapacitu autokempingov, nakoľko existujúce zariadenie v Pohorelskej Maši nebude postačovať rastúcemu dopytu zo strany účastníkov cestovného ruchu.
Stravovacie zariadenia
Z hľadiska ďalšieho rozvoja stravovacích zariadení v regióne bude potrebné zamerať sa na tieto hlavné oblasti: najmä v strediskách cestovného ruchu rozšíriť ponuku stravovacích služieb o spoločensko-zábavné strediská typu koliba, najmä tam kde je vyššia koncentrácia ubytovacích zariadení, v obciach, kde doposiaľ nie sú možnosti stravovania, resp. len na objednávku, je potrebné podnietiť miestnych podnikateľov a zabezpečiť aspoň v sezóne prevádzkovanie malých stravovacích zariadení s využitím priestorov v rodinných domoch alebo iných vhodných voľných priestoroch, v regióne u existujúcich stravovacích zariadení chýba možnosť posedenia a konzumácie stavy na terasách, ktoré pozitívne pôsobí na návštevnosť, doplnková vybavenosť (bufety a občerstvenia) pri lyžiarskych vlekoch, kúpaliskách ap. mnohokrát nezodpovedajú estetickým, prevádzkovým ani hygienickým požiadavkám. Je potrebné nahrádzať takéto nevyhovujúce zariadenia, modernejšími, spĺňajúcimi požadované kritériá. V rámci spolupráce v jednotlivých strediskách cestovného ruchu koordinovať aj ponuku stravovacích služieb (napr. rôzna ponuka sortimentu, zladenie otváracích hodín, striedanie usporiadania rôznych akcií - poľovnícka kuchyňa, kuchyňa starých materí ap.). Do ponuky stravovacích zariadení (jedálneho lístka) je potrebné v širšej miere zapojiť aj typické regionálne jedlá (avšak nielen halušky). Je potrebné pôsobiť aj na majiteľov pohostinstiev, aby v sezóne obohatili svoju ponuku aspoň o jednoduché jedlá, ktoré nie sú náročné na prípravu a skladovanie a tiež utvoriť vhodné podmienky na konzumáciu jedál vo svojich priestoroch.
Športovo-rekreačné zariadenia
Športovo-rekreačné zariadenia nadobúdajú v cestovnom ruchu čoraz väčší význam. Preto je potrebné venovať zvýšenú pozornosť ich rozvoju aj v regióne Horehronie. Časť týchto zariadení je využiteľná celoročne (turistické chodníky, kryté plavárne), iné možno využiť len v letnom období (kúpaliská, otvorené ihriská) alebo len v zime (napr. OHDZ).
Turistické chodníky
Región Horehronie má relatívne hustú sieť turistických chodníkov v pohorí Nízke Tatry a Slovenské Rudohorie. Problémom však je, že chýba často prepojenie týchto chodníkov (okruhy) tak, aby sa účastník cestovného ruchu nemusel vracať z väčšiny peších túr verejnou dopravou ( problémy s hustotou a dostupnosťou verejnej dopravy ). Ďalej chýbajú najmä v okolí obcí na Horehroní menej náročné turistické chodníky pre starších ľudí, resp. rodiny s malými deťmi . Tieto chodníky by mali mať východisko i návrat v príslušnej obci, bez veľkého prevýšenia a čas na ich absolvovanie by nemal presiahnuť 1-2 hod. Druhým problémom je nedostatočná údržba turistických chodníkov spôsobená najmä jej nedostatočným financovaním. V tomto smere je nevyhnutná spolupráca Štátnych lesov, orgánov ochrany prírody, KST, obcí a združení cestovného ruchu.
Cyklotrasy
V regióne nie sú zatiaľ vytvorené dostatočné podmienky pre cyklotrasy. Existujú síce vytipované cyklotrasy pre región Horehronie, tieto je však potrebné vyznačiť, resp. čo je najdôležitejšie , vybudovať vo väčšine prípadov cykloturistické chodníky tak, aby neboli cykloturisti ohrození cestnou premávkou. Kritická situácia je najmä v meste Brezno. Na cyklotrasy by mali nadväzovať požičovne a servisy bicyklov, či už ako súčasť ubytovacích zariadení alebo samostatné zariadenia. Podobne ako u turistických chodníkov je potrebné spoluprácu Cykloklubu Brezno, obcí, KST a združení cestovného ruchu pri výstavbe a financovaní týchto trás. Ako podklad môže slúžiť spracovaný materiál " Zelená stuha Pohronia".
Kúpaliská a kryté plavárne
Jediná existujúca krytá plaváreň pre širokú verejnosť ktorá je v Brezne - Mazorníkove, potrebuje urýchlene modernizáciu. Okrem obyvateľov mesta Brezno by mala slúžiť aj účastníkom cestovného ruchu zo širšieho okolia (cca. do 20km). Časť dopytu pokryjú existujúce bazény v ubytovacích zariadeniach (napr. Stupka, Partizán), resp. v plánovaných ubytovacích zariadeniach ako sú hotel Tále a bungalovy Brezno - Brezinky. Podstatnú časť dopytu po kúpaní v lete by mali pokryť verejné kúpaliská v obciach. V Podbrezovej je potrebné dobudovať doplnkovú vybavenosť, na plážovom kúpalisku na Táľoch je potrebné vyriešiť problémy s čistotou a teplotou vody ( napr. solárny ohrev ), resp. dobudovať príslušnú doplnkovú vybavenosť. Nedostatočná vybavenosť bazénmi je v mikroregiónoch Horehron a Čierny Hron. Výstavbu by mali zabezpečiť obce formou združených prostriedkov ( obec, podnikatelia v cestovnom ruchu ).
Golfové ihriská
Stratégiu rozvoja golfu v regióne majú vypracovanú Železiarne Podbrezová a.s., ktoré sú aj hlavným investorom rozvoja golfu. Golfové ihriská sa vybudujú v 2 etapách. Prvá etapa, ktorá je pred ukončením sa realizuje v priestore strediska Tále. V druhej etape sa vybuduje druhé golfové ihrisko v priestore Brezna - Brezinky. Budované golfové ihrisko na Táľoch (názov GRAY BEAR - SIVÝ MEDVEĎ) je prvé 18 jamkové profesionálne ihrisko v Slovenskej republike. Rozloha ihriska je 60 ha, ihrisko je dlhé 6 266 m par 71.
Vodná turistika
Pre rozvoj vodnej turistiky bude potrebné predovšetkým vybudovať, resp. dobudovať vodácke základne. Vhodné lokality sú v priestoroch medzi Breznom a Valaskou a pri futbalovom štadióne v Podbrezovej. Zabezpečiť je potrebné najmä hygienické zariadenia, miesto na ohnisko, prívod vody a úpravu brehu pre spúšťanie lodí. Existujúce táborisko v Nemeckej si vyžaduje modernizáciu. Ďalej je potrebné zabezpečiť značenie toku v súlade s platnými vodáckymi predpismi. Samosprávy obcí by mali väčšiu starostlivosť venovať čistote a úprave Hrona vo svojich katastroch. Na čistenie brehov a odstraňovanie spadnutých stromov by bolo potrebné využiť verejno - prospešné práce.
Osobné horské dopravné zariadenia
Hlavnou rekreačnou aktivitou v zimnej sezóne je v regióne Horehronie zjazdové lyžovanie, v menšej miere bežecké lyžovanie, resp. iné aktivity. V mikroregióne Chopok-juh je návštevnosť v zimnom období ( pokiaľ sú dobré snehové podmienky ) dokonca vyššia ako v letnej sezóne. Z hľadiska budúceho rozvoja cestovného ruchu by sa mal rozvoj OHDZ orientovať nasledovnými smermi: - modernizácia zastaralých a málo výkonných OHDZ /ich výmena za modernejšie/, - rozširovanie zasnežovanej plochy v existujúcich strediskách, kde je to ekonomicky efektívne, - dobudovanie doplnkovej vybavenosti ( požičovne, lyžiarska služba, úschovne, občerstvenie hygienické zariadenia ap. ) - vytváranie podmienok pre širší rozvoj bežeckého lyžovania, - zavádzanie nových zimných športovo-rekreačných aktivít podľa skúseností zimných stredísk v Alpách /snow tubing, snow blade, skifax ap./. V prvom rade bude potrebné modernizovať OHDZ v lokalite Chopok-juh. Bude potrebné vybudovať novú osobnú lanovku na trase Kosodrevina- Chopok, vymeniť zastaralý vlek Kosodrevina-Chopok, perspektívne uvažovať s výstavbou OHDZ v priestore Demänovského sedla ( trávnatý povrch vyžadujúci na lyžovanie menšiu vrstvu snehu ). Rozvoj zimných športov v tejto lokalite sa nezaobíde bez technického zasnežovania. V prvej etape bude potrebné rozšíriť umelé zasnežovanie na zjazdovky od úrovne hotela Kosodrevina po Srdiečko. Obnovenie normálnej prevádzky lyžiarskeho strediska Chopok - juh si bude vyžadovať tiež dobudovanie príslušnej doplnkovej vybavenosti, počnúc stravovacími zariadeniami, ubytovacími zariadeniami až po úschovne batožín. Vzhľadom na finančnú náročnosť celého projektu, je potrebné uvažovať s potenciálnym kapitálovo silným zahraničným partnerom (napr. francúzska spoločnosť TRANSMONTAGNE ). Strediská Tále a Mýto pod Ďumbierom sú v podstate z hľadiska zjazdového lyžovania vybudované. Budú si však vyžadovať priebežnú modernizáciu zariadení a pri rastúcom dopyte lyžiarov aj prispôsobenie (rozšírenie) kapacity zjazdových tratí ( vrátane technického zasnežovania ), OHDZ, parkovísk, stravovacích zariadení ap. Treba tiež vytvoriť podmienky pre spoluprácu uvedených stredísk napr. tým, že sa umožní pri používaní dlhodobejších lístkov lyžovanie v oboch strediskách na lístok aj druhého strediska. Zatiaľ čo zimné strediská Chopok - juh, Tále a Mýto pod Ďumbierom by sa mali orientovať predovšetkým na zahraničný cestovný ruch a solventnejšiu domácu klientelu, ostatné zimné strediská (Krpáčovo, Bystrá, Polomka, Závadka, Čierny Balog a Telgárt ) by mali plniť funkciu regionálnych stredísk pre miestne obyvateľstvo a menej náročných turistov, čo by sa prejavilo aj v cene poskytovaných služieb, predovšetkým v cene prepravného na OHDZ . Tieto strediská si však tiež vyžadujú modernizáciu existujúcich zariadení a výstavbu doplnkovej vybavenosti. Technické zasnežovanie je možné rozširovať v týchto strediskách až po dôkladných ekonomických analýzach návratnosti investícií. V súčasnosti sa pripravuje v západnej časti regiónu výstavba športovo - lyžiarskeho areálu Ráztocké lazy pri obcí Ráztoka. Projekt je rozdelený na 2 etapy. V prvej etape sa ráta s výstavbou lyžiarskych vlekov, spoločného údolného centra, parkoviska a zasnežovaním technickým snehom. Predpokladaná návštevnosť po ukončení prvej etapy je cca 600 osôb denne. Druhá etapa má za cieľ vybudovať trojsedačkovú lanovku, dokompletizovanie údolného centra a ubytovacie zariadenie s kapacitou 500 osôb. Odhadovaná návštevnosť po dobudovaní areálu bude 2 400 osôb za deň. V letnej sezóne sa ráta s využitím daného strediska na turistiku, cykloturistiku, agroturistiku, a klimatické pobyty. Pre prvú etapu je k dispozícií územné rozhodnutie, stavebné povolenie, projektová dokumentácia a podnikateľský plán. Odhadované náklady sú cca 43 mil. Sk podľa projektovej dokumentácie. Obec Polomka má tiež záujem o dobudovanie lyžiarskeho areálu Polomka - Búčnik, pre ktorý hľadá vhodného spoluinvestora.
Lyžiarske bežecké trate
Rekreačné bežecké lyžovanie nadobúda v posledných rokoch čoraz viac na význame. Jeho výhodou je, že je menej finančne náročne ako zjazdové lyžovanie, dá sa realizovať bez väčších investícií a aj v prípade menej priaznivých podmienok v zimnej sezóne možno vykonávať tieto aktivity. V súčasnosti sa sporadicky bežecké lyžovanie realizuje v priestore Táľov, Mýte pod Ďumbierom (Zapače) na Horehroní. Zatiaľ najlepšie podmienky sú vybudované v Osrblí - biatlonový areál. Ten však slúži predovšetkým vrcholovým športovcom na tréningy a súťaže. V tomto smere je potrebné vypracovať stratégiu využitia uvedeného areálu aj pre účastníkov cestovného ruchu. Prírodné podmienky umožňujú bežecké lyžovanie vo všetkých mikroregiónoch. Je potrebné doriešiť problém vyznačenia vhodných tratí, ich priebežnej údržby a vhodnej propagácie medzi návštevníkmi.
2. 33 VYTVORENIE POTREBNÝCH ORGANIZAČNÝCH, KÁDROVÝCH A A FINANČNÝCH PREDPOKLADOV ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU
Realizácia navrhovaného plánu rozvoja cestovného ruchu nie je možná, ak sa nevytvoria aj zodpovedajúce organizačné a kádrové predpoklady, ktoré zabezpečia predovšetkým koordinovanú spoluprácu subjektov cestovného ruchu, ako aj ďalších zainteresovaných orgánov a organizácií a tiež vytvoria podmienky pre kvalitné poskytovanie služieb cestovného ruchu. Finančné zabezpečenie znamená získanie dostatočného množstva finančných prostriedkov pre realizáciu plánovaných zámerov.
Organizačné predpoklady
Nevyhnutnou podmienkou rozvoja cestovného ruchu v mestách, strediskách cestovného ruchu a regiónoch je existencia určitej organizačnej štruktúry, ktorá vytvorí lepšie podmienky pre jeho rozvoj. Dôvody pre určitý stupeň organizovanosti cestovného ruchu na územnom princípe sú tieto: - účastníci cestovného ruchu nevyhľadávajú len jednotlivé zariadenia alebo služby, ale chcú aby im mesto, stredisko alebo región poskytlo určitý súbor služieb, ktoré na seba nadväzujú (tzv. produkt ). Ak niektorá služba z tohoto produktu bude nekvalitná alebo bude chýbať, ovplyvní to celkovú spokojnosť návštevníka a viac sa nevráti, resp. negatívne ovplyvní aj svojich známych, ktoré prejavia záujem o pobyt v tomto meste, regióne, resp. stredisku, - v cestovnom ruchu je vysoká konkurencia. Jednotlivé zariadenia, mestá, strediská a regióny sa predháňajú v tom ako získať ďalších návštevníkov a udržať si existujúcich. Návštevníci majú možnosť si vyberať nielen z ponuky domácich stredísk a regiónov cestovného ruchu, ale aj zo zahraničia, a to často za veľmi prijateľné ceny. V tomto konkurenčnom boji môžu obstáť len tí, ktorí optimálne koordinujú svoje personálne a finančné zdroje, zosúlaďujú marketing jednotlivých prevádzkovateľov s celkovým marketingom mesta, strediska i regiónu, a poskytujú kvalitné a komplexné služby. Na základe skúseností zo zahraničia a postupne aj z mnohých miest, regiónov a stredísk cestovného ruchu na Slovensku vyplýva, že jednou z ciest ako podporiť ďalší rozvoj cestovného ruchu a obstáť v konkurencii, je vytvorenie určitej organizačnej štruktúry cestovného ruchu či už na úrovni mesta, strediska alebo regiónu, pričom rozhodujúcu úlohu tu plní „združenie cestovného ruchu“.
Združenie cestovného ruchu prispieva k: - presadzovaniu záujmov členov združenia cestovného ruchu voči štátnym orgánom, - koordinácii ponuky a skvalitňovaniu služieb v záujme spokojnosti návštevníkov, - optimálnemu využívaniu finančných prostriedkov na marketing pre získanie nových návštevníkov, - cieľavedomému rozvoju jednotlivých lokalít (prírodné okolie, kultúrne pamiatky a pod.). Spájanie záujmov v združení cestovného ruchu vytvára „podnikateľskú platformu“ pre trhovo a cieľovo orientovaný rozvoj cestovného ruchu v regióne.
Navrhovaná organizačná štruktúra cestovného ruchu v regióne Horehronie
Organizačná štruktúra zahŕňa podnikateľské subjekty cestovného ruchu, mesto Brezno a okolité obce a ďalšie zainteresované subjekty v jednotlivých lokalitách a strediskách cestovného ruchu. Pri spracovaní návrhu organizačnej štruktúry cestovného ruchu sme vychádzali z týchto postulátov: a) organizačná štruktúra má byť pokiaľ možno jednoduchá a prehľadná, b) má vychádzať z osvedčených organizačných štruktúr vo vyspelých krajinách cestovného ruchu, c) má zabezpečiť maximálny priestor pre samostatné rozhodovanie samosprávnych orgánov i jednotlivých podnikateľských subjektov, d) má umožniť využitie synergického účinku spolupráce pre aktivizáciu rozvoja cestovného ruchu, e) má prispieť k optimálnemu využitiu finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na podporu cestovného ruchu, f) má uľahčiť a skvalitniť prácu pracovníkov miestnej samosprávy a štátnej správy na úseku koordinácie a riadenia cestovného ruchu v rámci svojej pôsobnosti.
V regióne Horehronie by mali byť dve úrovne združení cestovného ruchu: (a) miestne združenia cestovného ruchu na úrovni mikroregiónov, (b) regionálne združenia cestovného ruchu na úrovni regiónu.
Na úrovni mikroregiónu navrhujeme nasledovnú organizačnú štruktúru: Schéma 1
Mestský/ Podnikateľ. Ostatné Podnikateľské a Obecný subjekty subjekty iné subjekty úrad CR mimo združzdruženia
Miestne združenie cestovného ruchu
Turistická informačná kancelária
Na úrovni regiónu sa vytvorí regionálne združenie cestovného ruchu, ktoré bude zložené zo zástupcov jednotlivých miestnych združení. Riešiť by malo otázky rozvoja cestovného ruchu regionálneho charakteru, zabezpečovalo realizáciu marketingovej koncepcie cestovného ruchu regiónu ap. Financované by malo byť najmä z príspevkov miestnych združení, ako aj z dotácií, grantov a iných zdrojov. Touto organizačnou štruktúrou nie je dotknutý výkon samosprávy. Pokiaľ nie je schválený zákon o združeniach cestovného ruchu, ktorý by mal zakotviť aj povinnosť vytvárania zodpovedajúcich organizačných štruktúr cestovného ruchu, je účasť dobrovoľná a založená na snahe prispieť k jeho rozvoju.
Princípy tvorby a fungovania organizačnej štruktúry Pri tvorbe organizačnej štruktúry cestovného ruchu v regióne Horehronie doporučujeme vychádzať z nasledovných princípov: a) členstvo v združeniach, ako aj spolupráca mimo združení je zásadne dobrovoľná, b) nie je absolútne nevyhnutné aby členmi združení boli všetky subjekty podieľajúce sa na rozvoji cestovného ruchu. Spolupráca s nimi je možná aj mimo združení, resp. len pri určitých aktivitách, c) členovia združení musia priebežne dostávať maximum informácií o aktivitách združení, o nakladaní s finančnými prostriedkami i argumenty o výhodnosti spolupráce v rámci združení, d) pri založení združenia je potrebné dohodnúť, ktoré úlohy sa budú realizovať v krátkom časovom období (akčný plán na 1-2 roky) a ktoré úlohy budú dlhodobé. Pritom by sa malo vychádzať zo spracovanej stratégie rozvoja cestovného ruchu, resp. z marketingovej koncepcie, e) činnosť združení sa musí opierať o schválený rozpočet.
Pritom sú tu dve možnosti: Schváli sa najprv celková výška rozpočtu (t.j. koľko disponibilných finančných zdrojov je schopné združenie zabezpečiť v danom roku). Od výšky rozpočtu sa potom odvíja počet a druh aktivít združenia v príslušnom roku. Navrhnú sa najaktuálnejšie úlohy a činnosti združenia v danom roku spolu s predpokladanými nákladmi na ich zabezpečenie. Na základe toho sa stanoví výška členských príspevkov, resp. iných finančných zdrojov (napr. združené prostriedky, dotácia mesta a obcí a pod.)
f) činnosť združenia sa musí profesionalizovať. To znamená, že aspoň jeden pracovník sa bude venovať plne úlohám vyplývajúcim z uznesení združenia cestovného ruchu (najvhodnejšie by bolo, aby to bol vedúci turistickej informačnej kancelárie), g) postupne sa snažiť zapojiť do združenia aj ďalšie subjekty (najmä obce), aby sa dosiahli čo najvyššie efekty z jeho činnosti.
Ciele a obsah činnosti združení
Základný cieľ združení cestovného ruchu spočíva v zabezpečení, resp. vybudovaní konkurencieschopnosti regiónu voči iným konkurentom. S tým súvisia tri ťažiskové úlohy: cieľovo a kvalitatívne orientovaný rozvoj ponuky, účinný marketing smerom navonok i dovnútra, smerovanie a formovanie rozvoja mesta a jeho okolia k jeho dlhodobému prosperovaniu a schopnosti prežitia.
Na dosiahnutiu týchto cieľov budú združenia cestovného ruchu vykonávať nasledovné úlohy: a) úlohy orientované na tvorbu ponuky ovplyvňovanie formovania a rozvoja ponuky regiónu, usporadúvanie podujatí a akcií, udržovanie turistickej infraštruktúry (napr. údržba turistických chodníkov), b) úlohy prevádzkové prevádzka turistických informačných kancelárií, vybavovanie pripomienok, želaní, upozornení a sťažností, stanovenie a spravovanie ročného rozpočtu (vrátane plánu aktivít a výdavkov na jednotlivé opatrenia). c) úlohy v oblasti politiky cestovného ruchu prepojenie právnických a fyzických osôb zainteresovaných na cestovnom ruchu, tvorba politiky cestovného ruchu a účasť na jej realizácii, presadzovanie spoločných lokálnych záujmov v oblasti cestovného ruchu, partneri pre diskusiu v otázkach cestovného ruchu pre obyvateľstvo a jeho výchova k cestovnému ruchu, podpora kultúrneho, folklórneho, spoločenského a športového života, zabezpečenie postavenia a účelnej integrácie cestovného ruchu v rámci miestneho a regionálneho hospodárstva,
d) úlohy v oblasti marketingu tvorba regionálnej koncepcie marketingu ako základu pre dlhodobé, strednodobé a krátkodobé marketingové aktivity, cieľovo orientovaná realizácia marketingu cestovného ruchu doma i v zahraničí.
Úlohy jednotlivých subjektov v združení cestovného ruchu Každý subjekt, ktorí bude v združení cestovného ruchu má svoje nezastupiteľné miesto v podpore rozvoja cestovného ruchu.
Mestský a obecné úrady Mestský a obecné úrady vo vzťahu k cestovnému ruchu plnia úlohu orgánu miestnej samosprávy. Ich pôsobnosť je vymedzená príslušnými legislatívnymi predpismi.
Turistické informačné kancelárie Medzi hlavné úlohy miestnej turistickej informačnej kancelárie vo vzťahu k účastníkom cestovného ruchu patria: - poskytovanie informácií. Turistická informačná kancelária sa zameriava predovšetkým na poskytovanie informácií o stredisku cestovného ruchu a jeho okolí, často však návštevníci požadujú informácie aj o iných regiónoch a strediskách, najmú susedných. - rezervovanie ubytovania. Turistická informačná kancelária má poskytovať možnosť rezervovania ubytovania pre domácich i zahraničných hostí vo všetkých kategóriách ubytovacích zariadení, najmú však v penziónoch a v rámci ubytovania v súkromí, a to pred príchodom, ako aj bezprostredne po príchode do strediska. - dopravné služby. Na požiadanie účastníkov cestovného ruchu má turistická informačná kancelária pomôcť účastníkovi cestovného ruchu zostaviť plán jeho cesty, zaobstarať cestovné lístky (napr. na železnicu, autobus alebo na lodnú dopravu), alebo zabezpečiť prenájom auta alebo taxi. - vstupenky na podujatia. Turistická informačná kancelária predáva aj vstupenky pre miestnych obyvateľov i návštevníkov na divadelné predstavenia, koncerty, špeciálne podujatia, výlety a prehliadky so sprievodcom. Sem patrí aj predaj povolení na rybolov. - predaj máp, sprievodcov a suvenírov. Služby turistickej informačnej kancelárie dopĺňa predaj vybraného sortimentu tovaru, ktorý požadujú návštevníci. Sú to hlavne knihy, mapy a suveníry, resp. pohľadnice, fotografické potreby ap. - zmenárenské služby. Účastníci cestovného ruchu často požadujú zmenárenské služby mimo prevádzkových hodín bánk. Turistická informačná kancelária môže preplácať v hotovosti cestovné šeky, vymieňať zahraničné valuty ap. V súvislosti s podporou rozvoja cestovného ruchu v stredisku zabezpečuje miestna informačná kancelária ďalšie úlohy ako sú: - propagácia strediska cestovného ruchu. Jednou z najdôležitejších úloh miestnej turistickej informačnej kancelárie patrí spolupráca pri zabezpečovaní propagácie strediska cestovného ruchu prostredníctvom tlačených, audiovizuálnych a ďalších propagačných prostriedkov v úzkej spolupráci s podnikateľskými subjektami cestovného ruchu, orgánmi štátnej správy a samosprávy. - manažment strediska cestovného ruchu. Táto úloha súvisí najmä s koordináciou činnosti všetkých zainteresovaných subjektov na rozvoji cestovného ruchu v stredisku, spolupráca alebo priamo tvorba marketingovej koncepcie strediska, výskum cestovného ruchu v stredisku, spracovanie stanovísk, posudkov k materiálom týkajúcim sa ďalšieho rozvoja cestovného ruchu v stredisku ap. - práca s verejnosťou. Miestna informačná kancelária musí vytvárať dobré vzťahy k verejnosti, štátnym orgánom i orgánom miestnej samosprávy, tlači ap. V styku s verejnosťou, zástupcami podnikateľských subjektov, predstaviteľov štátnych a samosprávnych orgánov oboznamuje so svojou činnosťou, reaguje na pripomienky a návrhy k zlepšeniu činnosti TIK-u. Sem patrí aj výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu. - administratíva turistickej informačnej kancelárie. Táto úloha nepriamo súvisí s podporou rozvoja cestovného ruchu v stredisku. Zahŕňa predovšetkým sledovanie efektívnosti aktivít turistickej informačnej kancelárie, zber informácií a tvorbu databáz, prípravu správ o činnosti, prípadne odporúčania, peňažné operácie súvisiace s činnosťou kancelárie, vedenie účtovníctva, vyhľadávanie a návrh štruktúry sortimentu spomienkových predmetov, vyhľadávanie potenciálnych partnerov na spoluprácu (napr. v rámci ubytovania v súkromí) ap.
Podnikateľské subjekty v cestovnom ruchu Podnikateľské subjekty v cestovnom ruchu v rozhodujúcej miere môžu ovplyvniť rozvoj cestovného ruchu a to ako v pozitívnom, tak aj v negatívnom zmysle. Aby sa zabezpečil rozvoj cestovného ruchu v regióne v žiadúcom smere, je potrebné, aby podnikateľské subjekty: analyzovali požiadavky účastníkov cestovného ruchu z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska a prispôsobovali im poskytované služby, vytvárali komplex na seba nadväzujúcich služieb a umožnili tak účastníkom cestovného ruchu komplexnejšie uspokojiť svoje potreby v rámci cestovného ruchu, v rámci cenovej politiky sledovali ceny konkurencie, analyzovali dopad úpravy cien vlastných služieb, pružne reagovali na sezónne výkyvy v dopyte, koordinovali vzájomne svoje ceny, v rámci združenia sústreďovali finančné prostriedky najmä na krytie nákladov súvisiacich so zabezpečením stratových, avšak z hľadiska účastníka nevyhnutných doplnkových služieb, a na spoločnú propagáciu .
Ostatné subjekty v regióne Medzi ostatné subjekty, ktoré môžu podporiť rozvoj cestovného ruchu patria tie, ktoré síce nepodnikajú alebo nepôsobia priamo v cestovnom ruchu, ale určitou mierou ho dokážu ovplyvniť. Sú to najmä: kultúrne inštitúcie, športové organizácie a športové kluby, farské úrady, mimovládne organizácie a ďalšie.
Kultúrne inštitúcie je potrebné zapojiť predovšetkým do organizovania kultúrno-spoločenského života pre účastníkov cestovného ruchu. Sú tu široké možnosti od premietania filmov (aj v prírodnom amfiteátri), diskotéky, súťaže, ochotnícke divadelné podujatia, folklórne vystúpenia, ukážky ľudových remesiel a pod. V tejto oblasti by mali úzko spolupracovať s turistickými informačnými kanceláriami. Podobnú úlohu by mali zohrať športové organizácie pri organizovaní športových súťaží, zriadení a prevádzke športových škôl, poskytovanie ihrísk a plôch za úhradu a pod. Spoluprácu s nimi by mala tiež podchytiť turistické informačné kancelárie. Farské úrady prostredníctvom miestneho farára možno pozitívne ovplyvniť verejnú mienku a vzťah miestneho obyvateľstva k cestovnému ruchu. Farár sa tiež môže aktívne podieľať na organizovaní najmä kultúrno-spoločenských akcií, ktoré sú zároveň príťažlivé pre účastníkov cestovného ruchu (príklad združenia cestovného ruchu Maríková, kde farár je dokonca predsedom združenia). Mimovládne organizácie začínajú postupne nadobúdať v živote obcí, miest a regiónov čoraz väčší význam. Mnohé z nich podchycujú dobrovoľníkov z radov občanov, chránia životné prostredie, ktoré je dôležité aj pre cestovný ruch, dokážu získať finančné prostriedky z domácich i zahraničných zdrojov na projekty rozvoja obce i strediska cestovného ruchu. Majú kontakty na dobrovoľníkov z rôznych oblastí doma i v zahraničí.
Kádrové predpoklady
V cestovnom ruchu zohráva rozhodujúcu úlohu ľudský faktor. Ľudský potenciál v regióne môže výrazne napomôcť rozvoju cestovného ruchu, ale aj pribrzdiť jeho rozvoj (nekvalitné služby, zlé investičné rozhodnutia ap.). V oblasti prípravy kádrov by sa mali preto subjekty cestovného ruchu zamerať najmä na tieto oblasti: príprava odborníkov pre zariadenia cestovného ruchu, pravidelné tréningy a školenia pracovníkov zariadení cestovného ruchu, poradenstvo a pomoc pre začínajúcich i existujúcich malých a stredných podnikateľov v cestovnom ruchu, príprava manažérov cestovného ruchu na regionálnej úrovni i úrovni mikroregiónov, výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu. Pre prípravu odborníkov cestovného ruchu sú v regióne vytvorené vhodné podmienky. V Brezne sa nachádza Hotelová akadémia vychovávajúca stredný manažment pre ubytovacie a stravovacie zariadenia a tiež zabezpečuje aj štúdium popri zamestnaní. Patrí medzi špičkové Hotelové akadémie na Slovensku. V dôsledku slabej hmotnej stimulácie však mnohí absolventi (obvykle tí najschopnejší) odchádzajú pracovať do zahraničia, alebo do iných regiónov Slovenska, kde sú ubytovacie a stravovacie zariadenia vyšších tried a skupín (napr. Vysoké Tatry). V zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku, nielen v regióne Horehronie sa venuje minimálna pozornosť pravidelnému školeniu a tréningom pracovníkov, najmä tých, ktorí prichádzajú priamo do styku so zákazníkmi. Týka sa to ako novoprijatých pracovníkov, tak aj tých, ktorí pracujú v zariadeniach dlhšie. To má potom negatívny vplyv na kvalitu poskytovaných služieb. Túto úlohu by mali zabezpečovať prevádzkovatelia ubytovacích a stravovacích zariadení. Významnú pomoc by im mohla poskytnúť spomínaná Hotelová akadémia v Brezne. Poradenstvo a pomoc pre začínajúcich a existujúcich malých a stredných podnikateľov je jedným z predpokladov rozvoja najmä vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky, doplnkových služieb ap. V tomto smere už viaceré aktivity vyvinula mimovládna organizácia VYDRA na Čiernom Balogu, podpora je aj zo strany VOKY, vidieckej organizácie pre komunitné aktivity so sídlom v Banskej Bystrici. Využiť možno aj služby Slovensko-švajčiarského združenia pre rozvoj cestovného ruchu v Banskej Bystrici a ďalších inštitúcií v regióne i mimo neho. Treba však v spolupráci s navrhovanými združeniami vytvoriť systém poradenstva od výberu tém až po jeho finančné zabezpečenie. Pre efektívnu činnosť združení cestovného ruchu je dôležitá príprava manažérov cestovného ruchu. Okrem oficiálnych orgánov má v združení nezastupiteľnú úlohu výkonný pracovník - koordinátor, tajomník, manažér, ktorý riadi cestovný ruchu v regióne. Manažér cestovného ruchu v regióne, ktorý je nesporne hlavným činiteľom ovplyvňujúcim výsledky združenia, musí spĺňať určité predpoklady. Nevyhnutné sú odborné predpoklady, najmä vedomosti z podnikového a teritoriálneho marketingu, musí poznať zásady práce s verejnosťou, metódy zberu a vyhodnocovania informácií o návštevnosti regiónu, vedieť koordinovať aktivity individuálnych subjektov, tvoriť stratégie cestovného ruchu vrátane konkrétnych opatrení na ich dosiahnutie. Jazykové vedomosti a zručnosti (minimálne angličtina a nemčina) sú v súčasnosti nevyhnutné. Ich potreba sa prejavuje pri získavaní informácií z Internetu a rôznych zahraničných časopisov. Získavanie nových informácií, poznatkov a skúseností sa často deje prostredníctvom spolupráce so zahraničnými partnermi, s ktorými musí byť reprezentant regiónu schopný komunikovať. V neposlednom rade sú jazykové vedomosti nevyhnutné pri uchádzaní sa o granty zo zahraničných podporných zdrojov, pričom prehľad a sledovanie tohto druhu informácií by malo byť doslova každodennou činnosťou manažéra. Poznanie legislatívy týkajúcej sa fungovania združenia, podnikania, kategorizácie zariadení cestovného ruchu, kompetencií, úloh štátnej správy a samosprávy v cestovnom ruchu sú samozrejmosťou. Manažér cestovného ruchu v regióne musí mať na zreteli, že rozvoj cestovného ruchu v regióne má minimálne dva aspekty; úspešný rozvoj individuálnych podnikateľov - poskytovateľov služieb cestovného ruchu a spolupráca, spoločný koordinovaný postup subjektov zainteresovaných na cestovnom ruchu pri jeho rozvoji v danom území. Týmto smerom musí orientovať aj svoje aktivity. Ak by sme zostali pri uvedenom členení aktivít manažéra, môžeme hovoriť o týchto ďalších požiadavkách: - mať aktuálny prehľad o novinkách v oblasti legislatívy, ktorá sa týka podnikania, možnostiach získania prostriedkov z rôznych finančných zdrojov, o školeniach organizovaných rôznymi subjektami na Slovensku, o ponukách jednotlivých členov združenia, ktoré môžu byť zaujímavé pre druhých, o nových trendoch cestovného ruchu ako na strane ponuky, tak na strane dopytu a pod. O týchto aktivitách musí operatívne informovať členov združenia. Je potrebné nájsť formu, ktorá im bude najlepšie vyhovovať (napr. informačné listy, bulletiny, často je nevyhnutná telefonická informácia). V každom prípade podnikatelia oceňujú, že získajú informácie, ku ktorým sa oni z časových alebo iných dôvodov nedostanú; - svoju funkciu musí chápať ako poslanie, ktorého cieľom je plniť požiadavky členov združenia. Mal by byť k dispozícii ako výkonná osoba v prípade, že sa členovia združenia (predstavenstvo, správna rada) rozhodnú niečo organizovať, alebo je potrebné niečo administratívne vybaviť, prípraviť, prerokovať s tretími osobami a pod; - starať sa o neformálne vzťahy medzi subjektmi v regióne, ktoré sú veľmi dôležité často aj pri riešení závažných otázok; - viesť databázu rôznych informácií týkajúcich sa regiónu i jednotlivcov a poskytnúť ich v prípade potreby členom združenia; - dôležitý je častý kontakt s členmi združenia, vrátane osobných návštev a telefonických rozhovorov. Dosiahnuť spoločný koordinovaný postup subjektov v regióne je náročná úloha. Prevláda pasivita podnikateľov, ktorí sa často nezaujímajú o veci, ktoré sa ich priamo nedotýkajú. Problematické sú najmä otázky, ktoré priamo nesúvisia s cestovným ruchom, ich nepriamu spojitosť s cestovným ruchom však nie je možné poprieť. Preto je potrebné, aby osoba - manažér, ktorý má na starosti cestovný ruchu v regióne, mal regionálne cítenie. Človek, ktorý má na starosti spoluprácu viacerých subjektov s cieľom dosiahnuť niečo spoločne, musí byť v prvom rade sám presvedčený o význame takéhoto postupu. V tomto smere je vždy čo sa učiť a preto je vhodné, ak má manažér cestovného ruchu v regióne aj konkrétne praktické skúseností z iných regiónov doma i v zahraničí. Skutočnosť, že inde to funguje, že existujú konkrétne výsledky, dodáva chuť ďalej pracovať. Ďalej nasleduje intenzívna práca s médiami, zabezpečenie formálnych znakov identity regiónu ako sú logo/značka, slogan, farby, prezentácia na veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu, na internete, v tlačených propagačných materiáloch pri zachovaní marketingových princípov. Dôležitosť spolupráce s miestnou štátnou správnou a samosprávou je nepochybná. Manažér si musí vytvoriť systém komunikácie, výmeny informácií, ktorými miestna štátna správy disponuje a formu spolupráce s týmito orgánmi. Práca manažéra regiónu vyžaduje rad osobnostných vlastností, ktoré sa veľkou mierou podieľajú na úspechu. V neposlednom rade ku kádrovým predpokladom rozvoja cestovného ruchu v regióne patrí aj výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu. Osobitosťou cestovného ruchu je, že sa obvykle realizuje v úzkom kontakte s miestnym obyvateľstvom v danom stredisku alebo regióne cestovného ruchu. Niektoré formy cestovného ruchu sú dokonca zamerané na spoznávanie kultúry a spôsobu života miestneho obyvateľstva (napr. vidiecky cestovný ruch a agroturistika, sčasti kultúrny cestovný ruch ap.). Táto skutočnosť si však vyžaduje, aby miestne obyvateľstvo malo pozitívny vzťah k návštevníkom, aby v kontakte s nimi prispeli k obohateniu zážitkov účastníkov cestovného ruchu, prispievali k zlepšovaniu imidžu daného strediska, regiónu, resp. krajiny. Skúsenosti z praxe z domova i zo zahraničia dokazujú, že nie vždy je táto požiadavky splnená. Často dochádza k napätiu medzi návštevníkmi a miestnym obyvateľstvom. Je to predovšetkým v oblastiach, ktoré majú vysokú návštevnosť. Domáce obyvateľstvo sa cíti byť obmedzované, vystavené stresu, hluku, zvýšenému znečisťovaniu životného prostredia. Ani v oblastiach, ktoré nemajú vysokú návštevnosť účastníkov cestovného ruchu, nie vždy má miestne obyvateľstvo pozitívny vzťah k cestovnému ruchu a návštevníkom. Vyplýva to často z neznalosti, ako môže cestovný ruch pozitívne pôsobiť na ich obec (stredisko), či región, resp. ako sa môžu osobne zapojiť do poskytovania služieb cestovného ruchu a profitovať z neho. Dôležitým predpokladom zlepšenia tohto vzťahu je výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu. Cieľom výchovy obyvateľstva k cestovnému ruchu je: a) vytváranie pozitívneho vzťahu k hosťovi (návštevníkovi), b) podnietenie časti obyvateľov, aby sa aktívne zapojili do poskytovania služieb cestovného ruchu. Každý návštevník, ktorý navštevuje dané stredisko alebo región očakáva, že sa s ním bude zaobchádzať ako s hosťom, ktorý je vítaný, ktorý prináša určitý ekonomický mi mimoekonomický efekt pre stredisko ( región) cestovného ruchu. Pritom to očakáva nielen od pracovníkov zariadení cestovného ruchu, ale aj od miestneho obyvateľstva. Významný je tento vzťah najmä v prípade vidieckeho cestovného ruchu, kde dochádza k najužšiemu kontaktu s miestnym obyvateľstvom. Aby sa vytvoril pozitívny vzťah k hosťovi, je potrebné, aby si miestne obyvateľstvo uvedomilo, aké pozitíva má pobyt návštevníkov v ich obci alebo regióne. Preto je potrebné v rámci výchovy obyvateľstva klásť dôraz na pozitívne pôsobenie cestovného ruchu, ako je: - vytváranie nových pracovných príležitostí. To prináša so sebou nielen vyššie príjmy pre obyvateľstvo, ale znižuje aj migráciu, najmä mladých ľudí do miest za prácou, zlepšuje kvalifikačnú štruktúru v regióne; - zvyšovanie príjmov z cestovného ruchu pre obce (miestne poplatky, dane P.). Zvýšenie príjmov do rozpočtu obcí umožňuje budovať infraštruktúru obce (plyn, vodovod, kanalizácia, miestne komunikácie), zlepšovať životné prostredie budovaním zelených plôch, venovať viac prostriedkov na údržbu a záchranu kultúrnych pamiatok ap.; - podpora miestnej kultúry, remesiel. Využívaním organizovaných podujatí v rámci miestnej kultúry pre cestovný ruch sa vytvárajú predpoklady pre finančnú podporu ďalšieho rozvoja miestnej kultúry na podporu remesiel. Týka sa to rôznych folklórnych podujatí, výstav tradičných výrobkov miestnych remeselníkov spojených s predajom ap.; - využitie existujúcich zariadení. Najmä na vidieku sa možno stretnúť s nedostatočným využívaním existujúcich zariadení ako sú kultúrne domy, bytový fond v rodinných domoch, s nízkym obratom v obchodnej sieti ap. V tomto prípade môže byť cestovný ruch tým faktorom, ktorý môže prispieť k lepšiemu využitiu a tým aj ekonomickému zhodnoteniu týchto zariadení; - spoznávanie iných kultúra a rozvoj medziľudských vzťahov. Cestovný ruch ponúka miestnemu obyvateľstvu možnosť spoznávania kultúr a mentality iných národov a nadväzovanie interpersonálnych vzťahov, čo obohacuje ich duševný život. Významná je aj motivácia učiť sa a používať cudzí jazyk, najmä u mladej generácie. Pozitívny vzťah k cestovnému ruchu sa neprejavuje len pozitívnym vzťahom k účastníkom cestovného ruchu, ale aj vzťahom k cestovnému ruchu ako potenciálnej podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné v rámci výchovy obyvateľstva zamerať sa aj na možnosti podnikania v cestovnom ruchu, na podmienky za akých možno podnikať, poukázať na prínos podnikania v cestovnom ruchu pre potenciálneho podnikateľa. Pritom sa predpokladá, že len časť miestneho obyvateľstva sa môže plne venovať cestovnému ruchu ako hlavnému zamestnaniu. Väčšina miestneho obyvateľstva si môže zlepšiť svoj príjem poskytovaním doplnkových služieb, resp. v sezóne aj základných služieb. Je to najmú prenájom chát, chalúp a rodinných domov, predaj výrobkov vlastnej poľnohospodárskej produkcie, ponuka miestnych suvenírov ap. Cestovný ruch však neprináša len pozitívne efekty. V prípade jeho nekoordinovaného a neplánovitého rozvoja môžu jeho záporné stránky prevýšiť jeho pozitívne stránky. Preto je potrebné v rámci výchovy obyvateľstva k cestovnému ruchu poukázať aj na možné negatívne stránky cestovného ruchu, pripraviť obyvateľstvo na to, že v určitých oblastiach môže cestovný ruch priniesť miestnemu obyvateľstvu určité obmedzenia. Zároveň by sa malo v rámci tejto výchovy poukázať aj na možné opatrenia, ako vylúčiť negatívne vplyvy cestovného ruchu a ako k tomu môže prispieť miestne obyvateľstvo
Finančné predpoklady
Ďalším predpokladom rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie je finančné zabezpečenie investičnej výstavby zariadení cestovného ruchu, činnosti združení cestovného ruchu, marketingových aktivít, realizácie doplnkových služieb a ďalších aktivít súvisiacich s cestovným ruchom. Cestovný ruch v regióne Horehronie môže byť finančne podporený z vnútorných zdrojov regiónu (podnikateľské subjekty v regióne, rozpočty samospráv) alebo z vonkajších zdrojov (štátny rozpočet a štátne fondy, dotácie, zdroje Európskej únie, zahraniční investori a ostatné vonkajšie zdroje). Pokiaľ ide o vnútorné finančné zdroje, zatiaľ v regióne nie je veľa silných domácich podnikateľských subjektov, ktoré by mohli investovať do cestovného ruchu, najmä do jeho supraštruktúry a infraštruktúry (okrem Železiarni Podbrezová). Pre menšie subjekty je možná len cesta cez združovanie prostriedkov viacerých subjektov, resp. rôzne podporné programy. Z hľadiska cestovného ruchu sa predpokladá združovanie prostriedkov (príspevkov) podnikateľských subjektov na: marketingové aktivity regiónu (propagácia, prieskum trhu, analýzy, ap.), financovanie činnosti združení cestovného ruchu, zabezpečenie doplnkových služieb a prevádzku tých zariadení, ktoré nie sú ziskové, avšak z hľadiska cestovného ruchu potrebné. Významnú úlohu v ďalšom rozvoji cestovného ruchu by mala zohrávať aj finančná podpora z rozpočtu obcí a miest. Napriek tomu, že obce zápasia s nedostatkom peňazí, bude potrebné aby aspoň časť prostriedkov získaných z cestovného ruchu investovali späť do cestovného ruchu. Keďže nepôjde o objemy umožňujúce väčšie investičné akcie, bude potrebné znovu združovanie prostriedkov obcí a podnikateľských subjektov. Koordináciu ich použitia by mali zabezpečiť združenia cestovného ruchu. Z vonkajších zdrojov mal doteraz najvýznamnejšie postavenie štátny rozpočet a naň naviazané štátne fondy. Boli to však prostriedky, ktoré smerovali najmä do technickej infraštruktúry (kanalizácia, doprava ap.) vytvárajúcej do určitej miery aj podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. V rámci transformácie verejnej správy sa zmenia aj podmienky financovania potrieb regiónu. V súčasnosti však ešte nie sú známe tieto podmienky. Je potrebné aby sa región pripravil aj v oblasti cestovného ruchu na využitie predvstupových fondov EÚ (PHARE, SAPARD, ISPA) a využil aj ďalšie formy finančnej pomoci (zdroje UNDP, USAID, Pilotná grantová schéma pre rozvoj cestovného ruchu ap.). To si na úseku cestovného ruchu vyžaduje: sústrediť dostatok vlastných zdrojov na spolufinancovanie projektov podľa stanovených kritérií, pripraviť dostatok kvalitných projektov v dostatočnom časovom predstihu, ktoré môžu mať úspech vo výberovom konaní, vytvoriť kontakty potrebné pre lobbovanie na príslušných orgánoch doma i v zahraničí. Tieto tri oblasti je potrebné podrobne rozpracovať na detailne kroky, vrátane personálneho zabezpečenia. Podobné podmienky platia aj pre získavanie zahraničných investorov. Bez potrebných podkladov, projektov a ľudí schopných presadiť v našich podmienkach oprávnené požiadavky zahraničných investorov, je málo reálny vstup zahraničného kapitálu do regiónu. Z hľadiska budúceho rozvoja cestovného ruchu v regióne bude treba doriešiť aj financovanie navrhovaných združení. Preto tejto oblasti venujeme samostatnú časť.
Finančné zabezpečenie činnosti združení cestovného ruchu
Predpokladom optimálneho fungovania združenia cestovného ruchu je zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na jeho činnosť, vrátane prevádzky turistickej informačnej kancelárie. Finančné prostriedky na činnosť združenia cestovného ruchu by mali tvoriť: a) členské príspevky členov združenia (okrem mesta a obcí), b) príspevok mesta a obcí, ak sa pripoja k združeniu, c) združené prostriedky členov na realizáciu určitých vybraných aktivít, d) príjmy z vlastnej činnosti turistickej informačnej kancelárie, e) podporné fondy, granty, príjmy z medzinárodných projektov a pod. Okrem toho môžu členovia združenia priniesť namiesto finančného príspevku iný majetkový vklad, ako je napr. počítač, kopírka, kancelársky nábytok, ale tiež určité služby, za ktoré by ináč muselo združenie platiť (výkon účtovníctva, poskytnutie priestorov zdarma alebo za symbolický poplatok a pod.) Každý člen združenia (okrem mesta a obcí) by mal platiť členský príspevok. Jeho výšku schvaľuje podľa stanov členská schôdza. Pri stanovení výšky členského príspevku pre členov združenia doporučujeme postupovať podľa nasledovných kritérií: (a) výška členského príspevku bude diferencovaná podľa toho, či ide o člena priamo profitujúceho z cestovného ruchu alebo člena sprostredkovane profitujúceho z cestovného ruchu, (b) základom pre stanovenie výšky členského príspevku by mali byť výkony (tržby) člena združenia. Za členov priamo profitujúcich z cestovného ruchu pokladáme všetky podnikateľské subjekty, ktoré poskytujú služby cestovného ruchu, ako sú ubytovacie, pohostinské, prepravné, sprostredkovateľské, športovo-rekreačné, kultúrno- spoločenské a ďalšie služby. Členský príspevok tejto kategórie členov určí členská schôdza podielom z dosiahnutých ročných tržieb. Za členov sprostredkovane profitujúcich z cestovného ruchu pokladáme všetky ostatné podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú svoju činnosť v meste a okolí, ako sú napr. obchody so spomienkovými predmetmi, potravinami, zeleninou a ovocím, čerpacie stanice, garáže, komunálne služby a pod. Veľkosť členského príspevku má byť diferencovaná v závislosti od výkonov podnikateľa. Podpora rozvoja cestovného ruchu v regióne je úlohou práve tak mestského a obecných úradov, ako aj verejnou vecou obyvateľov (podnikatelia i fyzické osoby). Mestský a obecné úrady by mali kryť časť financií združenia cestovného ruchu zo svojho rozpočtu. Podpora cestovného ruchu zo strany mestského a obecných úradov nemusí mať vždy len podobu financií, ale aj bezplatného prenajatia priestorov, vyčlenenia pracovníkov pre potreby napr. turistickej informačnej kancelárie a pod. Príspevok mesta a obcí je dobrovoľný a jeho výška bude závisieť od ochoty mestského, resp. obecných zastupiteľstiev vyčleniť určitý objem financií z mestského resp. obecného rozpočtu. Na realizáciu niektorých aktivít združenia cestovného ruchu (napr. vydanie spoločného propagačného materiálu, vybudovanie spoločného zariadenia pre vybrané služby účastníkom cestovného ruchu a pod.) nebudú postačovať členské príspevky, ani ostatné finančné prostriedky. V tom prípade je potrebné, aby členovia združili ďalšie finančné prostriedky na realizáciu týchto aktivít. Snahou združenia cestovného ruchu by malo byť aj vyhľadávanie možností zapojiť sa do projektov rozvoja cestovného ruchu v regióne. V súčasnosti existuje rad možností financovania uvedených projektov zo zahraničných zdrojov, najmä britského Know - how fondu, z programu PHARE, OUVERTURE, UNDP a ďalších. Okrem toho je možné využiť na určité aktivity zdroje Národného úradu práce, fondy tzv. rizikového kapitálu, podporný program rozvoja cestovného ruchu a ďalšie. Jednou z dôležitých úloh združenia preto bude aj príprava projektov a ich predkladanie príslušným orgánom a organizáciám, za účelom získania dostatočných zdrojov pre ich činnosť a podporu rozvoja cestovného ruchu.
ZÁVERY
a/ Využitie dokumentu
Plán rozvoja cestovného ruchu regiónu Horehronia vznikol ako výsledok spolupráce odborníkov a pracovnej skupiny Prvej rozvojovej vidieckej agentúry v Brezne. Prác v odbornej skupine sa zúčastňovalo cca 20 členov z radov podnikateľov, samosprávy, zástupcov miestnej štátnej správy, cestovných a informačných kancelárií a mimovládnych organizácií. Uskutočnili sa celkom 3 stretnutia okresnej partnerskej skupiny a tri stretnutia v mikroregiónoch (v každom mikroregióne 1x). Plán rozvoja cestovného ruchu regiónu Horehronie je otvoreným rámcovým dokumentom usmerňujúcim rozvoj cestovného ruchu v okrese Brezno a v jeho mikroregiónoch. Tvorí rámcový dokument pre usmernenie podnikateľskťch aktivít a pre rozvojové dokumenty jednotlivých mikroregiónov. Zároveň plní funkciu podpornej dokumentácie pre získavanie podpory na projekty v oblasti cestovného ruchu, malého a stredného podnikania a rozvoja vidieka. Okrem toho je podkladom pre spracovanie následnej dokumentácie – Marketingovej štúdie a pre získavanie investorov v oblasti rozvoja cestovnúho ruchu. Značná časť Plánu je venovaná aj organizačným, finančným a kádrovým otázkam rozvoja cestovného ruchu, takže dokument môžu využívať aj združenia ako návod pre svoju činnosť pri organizovaní a financovaní svojich aktivít, ale aj jestvujúce zariadenia cestovného ruchu vo svojej personálnej politike a v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami pri vzdelávaní a školeniach personálu. Plán podnecuje aj orientáciu činnosti samospráv a mimovládnych organizácií a venuje sa hlavne uchovaniu trvalo udržateľného charakteru cestovného ruchu, tak aby nedošlo k znehodnoteniu hodnôt, ktoré predstavujú príťažlivosť regiónu a jeho uspenie na trhu cestovného ruchu. Spracovaním Plánu sa ozrejmilo postavenie regiónu Horehronia na trhu cestovného ruchu a vznikol súhrnný dokument koordinujúci potenciál a možnosti rozvoja cestovného ruchu jednak v okrese Brezno, v meste Brezno a v jednotlivých mikroregiónoch okresu. b/ Doporučenia ďalšieho postupu
Prvoradou úlohou miestnych subjektov je sformovať okresnú regionálnu skupinu – združenie pre koordináciu a usmerňovanie rozvoja cestovného ruchu. Táto úloha je o to dôležitejšia, že od roku 2002 sa rušia na Okresných úradoch Odbory regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov a koordinácia cestovného ruchu sa presúva na úroveň kraja do samosprávneho regionálneho orgánu. Združenie nemusí mať polohu samostatného právneho subjektu, ale môže pracovať pod hlavičkou odbornej skupiny Prvej rozvojovej vidieckej agentúry. Základ tejto odbornej skupiny sa sformoval počas prác na Pláne rozvoja cestovného ruchu regiónu Horehronie a má veľmi dobrú štruktúru a zloženie na to, aby mohol dobre plniť svoju funkciu. Medzi prvé úlohy, ktoré by mala odborná skupina realizovať patrí: - vypracovať marketingový plán – štúdiu - vyriešiť otázky manažmentu a jeho financovania - vypracovať a realizovať koncepciu priestorového informačného systému a zriadiť informačné body na vstupných uzloch do regiónu - zlepšiť spoluprácu s mikroregionálnymi partnerstvami pri prehlbovaní koncepcie rozvoja cestovného ruchu, pri jeho marketingu a propagácii - vypracovať Akčný plán rozvoja cestovného ruchu Horehronia do r. 2010 - nájsť vhodného touroperátora pre produkty cestovného ruchu - hľadať a získavať investorov do cestovného ruchu - zabezpečovať a koordinovať odborné poradenstvo a vzdelávanie v oblasti cestovného ruchu
Na úrovni mikroregiónov medzi prvoradé a prioritné úlohy patrí: - zlepšenie spolupráce medzi samosprávami, podnikateľmi a mimovládnymi organizáciami, vyjasniť si vzájomné vzťahy, povinnosti, úlohy a zodpovednosti, - spracovať si Akčné plány rozvoja cestovného ruchu vo väzbe na Plán, - vypracovať a realizovať miestne priestorové informačné systémy, - organizovať a koordinovať vzdelávacie a tréningové aktivity pre občanov a miestnych malých podnikateľov vo vidieckej turistike, - pripravovať a koordinovať miestne produkty pre cestovný ruch, - vyriešiť otázky financovania manažmentu a informačných kancelárií mikroregiónu, - zapojiť sa do spolupráce s ViPa pri rozvoji vidieka
V Banskej Bystrici, november 2001 Spracovali: Doc. Ing. Peter Patúš, CSc Ing. arch. Peter Rusnák
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. Cestovný ruch a regionálny rozvoj. Zborník z vedeckej konferencie. Banská Bystrica, 2000 2. Gúčik, M. (2000): Cestovný ruch v regionálnom rozvoji a jeho manažment. In: Cestovný ruch a regionálny rozvoj. Zborník. Banská Bystrica 3. Internet: www.horehron.sk www.brezno.sk 4. Interné materiálny Okresného úradu v Brezne 5. Kolektív (1997): Kraje a okresy Slovenska. Nové administratívne členenia Q 111, Bratislava 1997 6. Kolektív (1997): Manažment regiónu a strediska cestovného ruchu. Banská Bystrica, Cestovateľ 1997 7. Kolektív: Pilotný projekt rozvoja cestovného ruchu v okrese Brezno. Okresný úrad a R-ZMOM SR Brezno, 2000 8. Kučerová, J. (1999): Trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu. Banská Bystrica, EF UMB 1999 9. Skiatlas. Záujmové združenia Lanovky a vleky, Liptovský Mikuláš 2001 10. Kolektív: Koncepcia trvalo udržateľnej turistiky a oživenia železníc v Rudohorí. Rudohorská rozvojová spoločnosť, Tisovec 1977
PRÍLOHY
A/ TABUĽKOVÉ PRÍLOHY:
1. Chránené územia v regióne Horehronie 2. Vybrané kultúrno-historické pamiatky 3. Ubytovacie zariadenia 4. Ubytovanie na súkromí 5. Stravovacie zariadenia 6. Športo-vorekreačná vybavenosť 7. Osobné horské dopravné zariadenia 8. Turistické chodníky 9. Doporučené cyklotrasy 10. Vodná turistika na hrone 11. Vybrané kultúrne, športové a ostatné podujatia 12. Zoznam grantov poskytnutých v regióne v rámci Pilotnej grantovej schémy pre rozvoj CR v r. 2001
B/ GRAFICKÉ PRÍLOHY:
1. Potenciál územia pre rozvoj cestovného ruchu 2. Koncepcia rozvoja CR v okrese Brezno 3. Organizačné opatrenia pre rozvoj CR
C/ ZÁPISNICE A PREZENČNÉ LISTINY Z PRACOVNĆH SKUPÍN
Príloha 1 Chránené územia v regióne Horehronie
Názov Kategória chráneného Plocha Kataster obcí územia chráneného (výmer) územia v ha Nízke Tatry Národný park 19 042 výmera aproximatívna Slovenský raj Národný park 525 výmera aproximatívna Muránska planina Národný park 20 318 výmera aproximatívna Výmera NP spolu 39 885 výmera aproximatívna Poľana Chránená kraj. oblasť 4 959 výmera aproximatívna Dobročský prales Národná prírodná rezervácia 103,85 Čierny Balog Fabová hoľa Národná prírodná rezervácia 249,49 Polomka, Pohronská Polhora, MuráŇ Hnilická jelšina Národná prírodná rezervácia 45,04 Telgárt (Dobšina, Vernár) Hrončecký grúň Národná prírodná rezervácia 55,3 Valaská Klenovský Vepor Národná prírodná rezervácia 129,61 Čierny Balog, (Klenovec) Meandre Hrona Národná prírodná rezervácia 103,82 Telgárt, Šumiac Pod Latiborskou hoľou Národná prírodná rezervácia 88,27 Jasenie Veľká Stožka Národná prírodná rezervácia 153,69 Heľpa, Závadka, Muráň Skalka Národná prírodná rezervácia 2 659,81 Jasenie, Dolná Lehota Rohoznianská jelšina Národná prírodná rezervácia - Brezno Výmera NPR spolu 3 588,88 Bacúšska jelšina Prírodná rezervácia 4,26 Bacúch Breznianska Skalka Prírodná rezervácia 11,85 Brezno Horné lazy Prírodná rezervácia 34,29 Brezno, Valaská Klenovské Blatá Prírodná rezervácia 4,36 Čierny Balog Mašianske skalky Prírodná rezervácia 16,93 Pohorelá, Vaľkovňa Predajnianská slatina Prírodná rezervácia 11,35 Predajná Rohoznianska jelšina Prírodná rezervácia 4,49 Brezno Vrchoviskopri Pohorelskej Prírodná rezervácia 26,62 Pohorelá Maši Vrchslatina Prírodná rezervácia 18,05 Sihla Zlatnianske skalky Prírodná rezervácia 30,67 Vaľkovňa Zlatnica Prírodná rezervácia 154,06 Šumiac Havranie skaly Prírodná rezervácia 32,65 Hronec Havrania dolina Prírodná rezervácia 229,67 Šumiac Rosiarka Prírodná rezervácia 3,33 P. Polhora, Tisovec Martaluzka Prírodná rezervácia 132,95 Telgárt, Šumiac Výmera PR spolu 715,53 Bystrianska jaskyňa Národná prírodná pamiatka 0 Valaská Výmera NPP - Havranka Prírodná pamiatka 0,013 Hronec Predajnianske vodopády Prírodná pamiatka 11,7 Predajná Meandre Kamenistého Prírodná pamiatka 0 Sihla potoka Spády Prírodná pamiatka 0,14 Valaská Jajkovská suť Prírodná pamiatka 50,91 Predajná Výmera PP spolu 62,763 Mitrová Chránený areál 18,78 Predajná Výmera CHA spolu 18,78 Breznianská skalka Chránené nálezisko Brezno Horné lazy Chránené nálezisko Brezno Výmera CHN spolu -
Príloha 2
Vybrané kultúrno-historické pamiatky v regióne Horehronie
Obec Druh pamiatky 1. 2. MESTO BREZNO Radnica – pôvodne renesančná budova zo 16. stor. v rokoch 1779-1780 prestavaná v neskorobarokovom slohu. V súčasnosti je sídlom Horehronského múzea. Piaristický kláštor - baroková budova postavená v rokoch 1694-1713 získala neskoršími úpravami klasicistický ráz. Rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie - v r. 1781 – 1785 postavená jednoloďová budova s neskorobarokovými prvkami, ku ktorej v r. 1792-1793 pristavili vežu. Evanjelický kostol - jednoduchá priestranná stavba halového typu s presbytériom, postavená v rokoch 1785-1787. Veža pochádza z r. 1909. Mestská veža – klasicistická stavba pochádzajúca z r. 1830. Slúžila v minulosti ako strážna veža a zvonica. Kaplnka Svätého kríža - z pôvodne jednoloďového dreveného kostola, postaveného v rokoch 1518-1519 sa zachovalo len murované presbytérium, pristavané ku kostolu o sto rokov neskôr. Synagóga – najmladšia sakrálna stavba v Brezne, postavená podľa plánov banskobystrického staviteľa Payerbergera v roku 1902. Evanjelická fara - pôvodne klasicistická budova v roku 1883 upravená v pseudorenesančnom slohu. Pamätná tabuľa Karola Kuzmányho, umiestnená na jej fasáde, pripomína rodisko prvého podpredsedu Matice slovenskej. Mariánsky stĺp - baroková pamiatka, stojaca na mieste prvého farského kostola, ktorý zhorel pri požiari v r. 1517. Meštiansky dom z prvej polovice 16. storočia - do súčasnej podoby bol upravený v polovici 17. stor. spojením a preklenutím dvoch samostatne stojacich budov - stavebnou úpravou typickou pre toto obdobie. Mestské opevnenie - časť zrekonštruovaných hradieb s náčrtom pravdepodobnej lokalizácie mestského opevnenia môžeme vidieť na Malinovského ulici. Starý mestský cintorín - dobový kolorit mesta dotvára mestský cintorín, kde sú pochované viaceré osobnosti celonárodného a miestneho významu. MIKROREGIÓN CHOPOK – JUH Bystrá kostol neogotický z rokov 1914-1915 Dolná Lehota kostol sv. Jána Krstiteľa z r. 1914 - nástenné maľby od J. Hanulu, evanjelická zvonica z roku 1818, pamätník baníkov "Svätá Barborka", partizánska nemocnica Horná Lehota barokový kostol sv. Michala Archanjela z konca 17. storočia, zvonica z roku 1789, kostol z roku 1845, obnovený v roku 1902, obraz Krista od J. B. Klemensa z roku 1873, rodný dom a hrob básnika Sama Chalupku, pamätná izba S. Chalúpku Jarabá pamätné tabule, pomník padlým v SNP, ľudová architektúra Jasenie kostol sv. Kataríny z roku 1765, barokový, upravený v roku 1897, sakristia zo 17. storočia, bočný oltár neskororenesančný z r. 1661, kaplnka z roku 1835, baroková zvonica z roku 1742, pomník Jána Švermu pod Chabencom, bunkre a pamätná chata v Lomnistej doline - sídlo partizánskeho štábu , technická pamiatka – vodná elektráreň Mýto pod Ďumbierom ľudová architektúra, kostol sv. Matúša z r. 1840, klasicistický, prestavaný v 20. storočí, kostol z rokov 1822 - 1828, obnovený v 20. storočí, technická pamiatka – kováčska dielňa, Podbrezová kostol sv. Štefana z r. 1856, Múzeum hutníctva železa, časť Lopej kostol sv. Juraja, pôvodne gotický, prestavaný v 18. storočí Predajná kostol neskorogotický z konca 15. storočia, fara z pol. 18. storočia (rokoko) kúria z pol. 19. stor. , kalvária z polovice 19. storočia MIKROREGIÓN HOREHRON Bacúch kostol sv. Jozefa z roku 1863, prestavaný r. 1936, priehrada v Bacúchu – technická pamiatka Beňuš kostol Narodenia Panny Márie z r. 1778-80, prestavaný v r. 1938,pomník obetiam v SNP a v II. svetovej vojne, obraz Panny Márie z konca 18. storočia, kaplnka sv. Jána Nepomuckého z r. 1810, zvonica zo zač. 19. storočia Heľpa Kostol Nanebevzatia Panny Márie z r. 1800, budova fary z r. 1793, pomník padlým v SNP, ľudová architektúra Michalová kostol z r. 1890 Pohorelá kostol sv. Štefana Kráľa, baroková stavba z r. 1762, obnovený po požiari r. 1883m renovovaný v 20. storočí Pohorelská Maša kostol sv. Filipa - secesná stavba z roku 1903, ľudová architektúra, liatinový pavilón z r. 1841 Pohronská Polhora kostol z r. 1802-1808, pomník padlým v SNP, ľudová architektúra Polomka kostol z 18. stor., prestavaný v r. 1922, obraz sv. Trojice z r. 1676, budova bývalého chudobinca z 18. storočia, kaplnka z roku 1828,božie muky z 18. storočia , ľudová architektúra, pomník na pamiatku štrajku lesných robotníkov odhalený r. 1958, pomník anglo-americkej misie, Šumiac kostol z r. 1775, kaplnka Panny Márie z r. 1823, pomník padlým v SNP, ľudová architektúra Telgárt pravoslávny kostol Zoslania Ducha Svätého - barokový , cintorín, kde je pochovaných 105 zavraždených počas SNP, pomník padlým občanom pri budove Obecného úradu, ľudová architektúra Valkovňa technické pamiatky, budovy bývalej valcovne z konca 18. storočia, v osade Nová Maša budova staršej vysokej pece zo začiatku 19. storočia Závadka nad Hronom kostol sv. Jána Nepomuckého, neskorobarokový z 18. storočia, pomník padlým v SNP, ľudová architektúra MIKROREGIÓN ČIERNY HRON Čierny Balog kostol Nanebevzatia Panny Márie z r. 1797-1804, v klasicistickom. slohu, pamätník SNP, pomníky padlým partizánom, pamätný dom, bunker , ľudová architektúra, Čiernohronská úzkorozchodná lesná železnica Drábsko ľudová architektúra Hronec kostol sv. Klimenta z r. 1821-1826, v klasicistickom slohu, kaštieľ z polovice 18. storočia, pamätný dom z konca 18. storočia, pamätník padlým v SNP a v II. svetovej vojne, pomník padlým sovietskym vojakom, pamätné tabule, ľudová architektúra, liatinový most z r. 1810 - technická pamiatka Lom nad Rimavicou klasicistický kostol z r. 1812-1818, ľudová architektúra Osrblie kaplnka Panny Márie z r. 1813, ľudová architektúra, zvyšky vysokej pece z 18. storočia Sihla pamätník SNP (Tlstý javor) Valaská pomník padlým v SNP, pomník padlým v II svetovej vojne, kostol sv. Martina, pôvodné gotické sakrálne objekty
Príloha 3 Ubytovacie zariadenia v regióne Horehronie
Názov zariadenia Kategória a Počet Počet miest Adresa Poznámka trieda lôžok pri stole
1. 2. 3. 4. 5. 6.
MIKROREGIÓN HOREHRON Penzión Kečka penzión 18 Beňuš (Braväcovo) Penzión Polomka penzión 8 SNP 155 Polomka Chata Vŕšky 77 Závadka nad Hr. Hotel Heľpa hotel 50 150+40 Hlavná ul. Heľpa Autokemping Gindura autokemping Pohor. Maša Horský hotel Pusté hotel 48 Telgárt - Pusté Pole Pole Chata Strojsmalt tur. ubytovňa Pohorelá Chata Zbojská tur. ubytovňa Pohronská Polhora - Zbojská Penzión u Hanky penzión 24 Telgárt Turistická ubytovňa tur. ubytovňa Telgárt Poľovnícka chata Telgárt Ubytovňa SHMV tur. ubytovňa Telgárt Hotel Golden Fish hotel Závadka nad Hronom (Zlatá ryba) Hotel Telgárt tur. ubytovňa 98 Telgárt Penzión Zubrovica penzión 10 Telgart Penzión u Jána penzión 22 Heľpa MIKROREGIÓN CHOPOK – JUH Hotel Bystrá hotel 60 72 Bystrá 119 kongresová sála (50 osôb), tenisové kurty,
vináreň Hotel Biela hotel 107 114 Bystrá 115 kongresová sála (70 Medvedica osôb), sauna, koliba Penzión Grand penzión 38+5 34 Bystrá 94 jazda na koni Penzión F and F penzión 34+7 32 Bystrá 50 sauna Penzión Mýtnik penzión 20 40 Mýto pod Ďumbierom Penzión Rojas penzión 11 28 Mýto pod Ďumbierom 3 Penzión ENCIÁN penzión 8 Mýto pod Ďumbierom 145 Penzión Racio – fit penzión 17 18 Mýto pod vináreň, diskotéka Ďumbierom 175 Hotel Partizán hotel *** 196 120 Tále kongresová sála (200 osôb), vináreň, koliba, sauna, bazén, minigolf Hotel Golf hotel 70 56+18 Tále kongresová sála (60 osôb), požičovňa šport. potrieb Hotel Stupka hotel 104 104 Tále kongresová sála, tenis. ihrisko, bazén, golf Motel Tále motel 28 x Tále 114 2+1 lôžko Hotel Mýto hotel 130 Mýto pod kongresová sála (50 Ďumbierom osôb), tenis, koliba, sauna, biliard, solárium, fitness Hotel Kosodrevina hotel Chopok - juh nie je v prvádzke Hotel Srdiečko hotel Trangoška nie je v prevádzke Hotel hotel Kolkáreň 1, PODBREZOVAN Podbrezová Hotel LOMNISTÁ hotel Jasenie Penzión ASTRA penzión Mlynská 200, Jasenie Chata M.R.Štefánika tur. Trangoška chata pod Ďumbierom ubytovňa Penzión EMO penzión 6 Mýto pod Ďumbierom, Hlavná 137 Penzión Ďumbier penzión 25 32 Mýto pod Ď., Na Hlinku Kamenná chata tur. 15 Chopok ubytovňa Hotel Biotika hotel 64+24 86+20 Krpáčovo kongresová sála (40 osôb), vináreň, sauna Hotel Hydrostav hotel 150 90+40 Krpáčovo kongresová sála (40 osôb), fitness centrum, lyž. vlek Hotel Junior hotel 126 120+70 Krpáčovo diskotéka, bazén Penzión Polianka penzión 96 112 Krpáčovo 481 Hotel Lomnistá hotel 44 50+80 Jasenie kongresová sála (50 osôb), diskotéka, sauna, fitness centrum, ihrisko Hotel Baník hotel 14 14 Jasenie, Mlynská len večere 149 Penzión MIBA penzión 45 44 Jasenie, Mlynská sauna, solárium 200 Zariadenie štátnych 60 72 Jasenie lesov Rekreačné zariadenie Bystrá 98 – chata IPS Chatová osada pri chatová Bystrá Bystrianskej jaskyni osada Horský hotel hotel Trangoška TRANGOŠKA Chata LIMBA tur. Bystrá 118 ubytovňa Penzión Hradisko penzión 37 45+15 Nemecká nad sauna, tenis Hronom 28 Účelové zariadenie Krpáčovo generálnej prokuratúry Penzión MAHR penzión Bystrá 132 MIKROREGIÓN ČIERNY HRON Hotel Biatlon hotel 110 68+20 Osrblie, Anderlova 224 Chata Kamenisté tur. ubytovňa 45 45 Hronec, Kamenisté 45 Chata Poniklec tur. ubytovňa 120+ 70+30 Hronec, Mlynská 12 zrub ov Turistická ubytovňa tur. ubytovňa 120+ 60+30 Hronec, Mlynská Drôtovňa 11 411 Penzión Hronka penzión 10+2 10 Čierny Balog Turistická ubytovňa tur. ubytovňa 21+ - Valaská, "Pod Úbočou" Osloboditeľov 203 21
MESTO BREZNO Hotel Ďumbier hotel 64 54+56 Nám. M. R. kongresová sála (250 Štefánika 38 osôb) Hotel Stavbár hotel 72 60 Rázusova 51 Penzión Marína penzión 6 28+28+30 Rázusova 1 Hotel Privat RAU hotel 13 Brezenská 2 Turistická ubytovňa tur. ubytovňa 50 Rázusova ulica Brezno Turistická ubytovňa tur. ubytovňa 52 Mazorníkovo Mazorníkovo Turistická ubytovňa tur. ubytovňa 44 ŠLN Futbal. štadión Turistická ubytovňa tur. ubytovňa 13 Brezenská 2 Zimný štadión
Príloha 4 Ubytovanie v súkromí v regióne Horehronie
Počet Kontakt Ubytovateľ Adresa lôžok (telefón) 1. 2. 3. 4. HOREHRON Vladimír Buvala Janošíkova 952/43, 619 3407 Polomka Ján Ďurčík Osloboditeľov 68, 619 3770, 619 3498 Polomka Mária Fujková Šumiac 66 611 4591, 611 3715 Ján Gonzor Červená Skala 619 4224 Ján Kubík Zápotockého 55, Polomka 619 4224 Jozef Meľo Šumiac 358 618 1235 Dušan Pohorelec Šumiac 301 618 3452 Ing. František Švidroň Mlynská 1, Polomka 411 6729 Dušan Tokár SNP 38, Polomka 619 3619 Obecný penzión Polomka 2x3, 1x2 619 3116 Hedviga Simanová SNP 38, Polomka 1x2 619 3141 Ján Barlík Polomka 1x2 619 3619 Magda Predajňová Polomka 1x4,1x1 619 3213 Penzión František Polomka 3x4 0905/547730 Jozef Buvala Polomka 1x4 619 3407 František Piliar Polomka 2x2 619 3189 Jozef Ďurčenka Polomka 1x2 619 3719 Ivan Tokár Polomka 2x2 619 3110 Alžbeta Oceľová Polomka 2x3 619 3343 Ján Ďurčík Polomka 1x2,1x3, 1x5 619 3770, 0905 401219 Ing. Pavol Pisár Polomka 1x4,1x2 619 3701 Mária Jagerčíková Polomka 2x4 0905 136124 Dušan Kohút Polomka 2x4 619 3444 Štefan Jagerčík Komenského 6, Polomka 2x2 Miroslav Pohorelec Zápotockého 64, Polomka 2x2, 1x3 ČIERNY HRON Ervin Danis Dolna 7, Osrblie 8,5 617 9108 Ing. Ivan Huťka Sihla č. 94 6 618 0029 Margita Fogelová Sihla č. 4 618 0037 Mária Nomilnerová Krčulova 1, Brezno 611 7586 Peter Lietavec Komov 979, Čierny Balog 6 619 1602 Jozef Pôbiš Kram 1360, Čierny Balog 4 619 1665 Ľudovít Berčik Závodie 36, Čierny Balog 6 619 1566 Monika Budovcova Hlavna 202/29 6 619 1682 "Ubytovanie u Richtárov" Čierny Balog 0905 560 885 Rodina Krausová Kapitána Nálepku 185, 617 6142 Hronec CHOPOK – JUH Ubytovanie "U Eduarda" Zábrežná 198, Predajná 619 2142 Viera Krivaneková Bystrá 116 Alžbeta Budinská Bystrá 11 619 5196 Eva Majerová Bystrá 4 8-4/2 619 5194 Milan Boháč Bystrá 46 10-2/2 619 5287 2/3 Borislav Švantner Bystrá 41 619 51 50 Marta Braučoková Bystrá 90 619 35 91 Anna Kučerová Bystrá 49 619 5296, spoločenská miestnosť s krbom a kuchynkou, parkovanie, 3 sprchy a 3 WC Anna Kirdajová Bystrá 14 619 5158 Johana Budinská Bystrá 10 619 52 88 Ján Skaloš Bystrá 7 619 51 67 Peter Slivka Bystrá 134 619 52 93 Vlastimil Majer Bystrá 4 619 51 94 Zdenko Hrubý Bystrá 91 619 51 68 Ľubomír Polóny Jarabá - chatka 611 16 98, 0905 642 318 Eva Sekelská Bystrá 131 619 52 91 Viera Kubizniaková Bystrá 117 619 53 29 Ľubomír Polóny Jarabá 4-16 611 1698, 0905 642 318 Alena Viťazková Predajná 619 2731 Jarmila Mraviková Krpačovo 623 611 2543 Tatiana Dubinyová Jarabá 8 619 5286 - chatka 611 5441 - domov Milan Gruber Jasenie 448 8 619 2176
Príloha 5 Stravovacie zariadenia v regióne Horehronie (okrem stravovacích zariadení v rámci ubytovacích zariadení) Názov Adresa Telefón 1. 2. 3. MESTO BREZNO Slovenská reštaurácia Rázusova 1 611 37 13, 611 40 72 Reštaurácia Omega Švermova 7 611 55 61 Reštaurácia EURÓPA Nám. M. R. Štefánika 19 0905 412 500, 0905 920 948 Reštaurácia Brezanka Chalupkova 12 611 64 55 Ázijská reštaurácia U draka Boženy Němcovej 8 611 44 91 Koliba Boženy Němcovej 8 611 53 02 Hostinec Sokolovňa Nábrežie dukelských hrdinov 612 29 43, 0905 318 043 Pizzéria MIDA Nám. M. R. Štefánika 2 0903 131 404 Vináreň Zuzana Kuzmányho 3 611 58 38 Staničná reštaurácia Na železničnej stanici 611 32 02 Vináreň U piaristov Rázusova 1 611 37 13, 611 40 72 Reštaurácia Urpín Chalupkova 3 611 23 10 MIKROREGIÓN CHOPOK-JUH Restaurant SHERATAN Bystrá 91 619 51 68 Kaviareň u Johanky Bystrá 10 619 52 88 Koliba KOKA Bystrá Bystrá 139 619 53 21 Hostinec u Daučíkov Jasenie 203 619 22 26 Hostinec Čupka Mýto pod Ďumbierom 619 51 88 Salaš Zapače Mýto pod Ďumbierom 619 52 34 Reštaurácia u BELU Námestie 279, Predajná 619 21 18 Motorest Družby 322/60, Podbrezová 617 15 89 TOMI Motorest Klub Družby 560, Lopej, Podbrezová 617 13 99 ITALY BAR Štiavnička 617 12 55 Pohostinstvo NA Horná Lehota č. 90 617 93 42 RÁZCESTÍ MIKROREGIÓN HOREHRON Pohostinstvo Beňuš 355 619 81 10 Pohostinstvo Pohorelá Pohorelá, stravovanie len na 619 61 27 objednávku Pohostinstvo BUMBARAS Osloboditeľov 19, Polomka, len 619 32 89 na objednávku Pohostinstvo POD Šumiac, objednať vopred 618 13 86 JAVOROM SPOLOČENSKÝ DOM Závadka nad Hronom, obecný 618 31 79 úrad MIKROREGIÓN ČIERNY HRON Reštaurácia ČHŽ Čierny Balog 619 15 00
Príloha 6
Športovo-rekreačná vybavenosť v regióne Horehronie
Obec Športovo-rekreačná vybavenosť
1. 2. Bacúch futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko Beňuš futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko, hokejové ihrisko 2 tenisové kurty Braväcovo futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko Brezno letný štadión, zimný štadión, futbalové ihrisko, minigolfové ihrisko, 9 telocvičieň, krytý bazén, športová hala Bystrá kolkáreň, tenisový kurt, kúpalisko, 2 volejbalové ihriska, Čierny Balog 2 futbalové ihriská, telocvičňa Dolná Lehota futbalové ihrisko, skokanský mostík K 30 t. č. nevyužitý Heľpa športový štadión, posilňovňa, telocvičňa Horná Lehota futbalové ihrisko, telocvičňa, kúpalisko, tenisové kurty Hronec futbalové ihrisko, telocvičňa Jasenie futbalové ihrisko, kúpalisko, volejbalové ihrisko, 2 tenisové kurty, telocvičňa Michalová futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko, ľadové ihrisko, tenisový kurt, telocvičňa Mýto pod Ďumbierom futbalové ihrisko, malé trávnaté ihrisko, viacúčelové ihrisko, krytý bazén, tenisový kurt, fitnes centrum Nemecká futbalové ihrisko, telocvičňa ZŠ, telocvičňa fit. klubu, futbalový štadión, 3 volejbalové ihriska Osrblie futbalové ihrisko, areál biatlonu Podbrezová Dom športu, stará kolkáreň, telocvičňa, tenisové kurty, futbalový štadión, futbalové ihrisko, letné kúpalisko, posilňovňa, telocvične v SOU a ZŠ, volejbalové ihrisko, cyklotrasa, Pohorelá 2 futbalové ihriská, 2 volejbalové ihriská, tenisový kurt, ľadové ihrisko, telocvičňa, strelnica, viacúčelové ihrisko Pohronská Polhora futbalové ihrisko, telocvičňa Polomka futbalové ihrisko, školské ihrisko, volejbalové ihrisko, fitnes centrum, telocvičňa Predajná futbalové ihrisko, 2 tenisové kurty, telocvičňa Ráztoka futbalové ihrisko Sihla futbalové ihrisko Šumiac futbalové ihrisko - nedokončené Telgárt futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko, tenisové ihrisko, bedmintonové ihrisko, viacúčelová sála, zjazdové a bežecké trate, fitnes centrum, prírodná ľadová plocha, Valaská futbalové ihrisko, basketbalové ihrisko, 3 volejbalové ihriská, školské ihrisko, prírodná ľadová plocha, posilňovňa, 3 telocvične Závadka nad Hronom futbalové ihrisko, hokejové ihrisko, 2 tenisové kurty aj na volejbal, viacúčelové školské ihrisko, telocvičňa pred dokončením Príloha 7 Osobné horské dopravné zariadenia v regióne Horehronie
Umiestnenie Druh OHDZ Výškový rozdiel Vrcholová stanica Kapacita (m) (m.n.m.) (osôb/hod)
1. 2. 3. 4. 5. MIKROREGIÓN CHOPOK-JUH Srdiečko SL 281 1485 1200 Bystrá - obec LV 172 743 500 Bystrá - diel LV 58 880 250 Kosodrevina 1 LV 451 1721 300 Kosodrevina 2 LV 103 1680 600 Dereše-Predná mulda LV 355 2000 900 Dereše-Zadná mulda LV 507 1950 720 Krupová LV 143 1275 700 Tále 1 LV 111 650 650 Tále 2 LV 61 728 500 Tále 3 LV 25 1640 360 Richtárovo 1 LV 111 750 250 Richtárovo 2 LV 61 728 275 Krpáčovo 1 LV 40 777 220 Krpáčovo 2 LV 35 760 375 Krpáčovo 3 LV 97 778 740 Krpáčovo 4 LV 50 740 250 Ski-centrum Mýto LV 297 850 700 Ski-centrum Mýto LV 300 850 700 Ski-centrum Mýto LV 150 360 Ski-centrum Mýto LV 150 360 Ski-centrum Mýto LV 150 360 Podbrezina LV 50 680 360 MIKROREGIÓN HOREHRON Michalová LV 250 820 800 Pohorelská Maša LV 245 980 550 Pod Gindurou1 Pohorelská Maša LV 266 965 1000 Pod Gindurou 2 Pohorelá LV 239 990 520 Pohorelá I LV 267 970 940 Pohorelá II LV 250 950 500 Telgárt LV 83 1135 655 Telgárt-Skalica LV 80 1180 520 Telgárt-Trsteník LV 370 1398 760 Telgárt-Hrb LV 55 930 450 Heľpa LV 37 750 350 Polomka-Búčnik LV 360 930 900 MIKROREGIÓN ČIERNY HRON Hronec-Hlobišov LV 221 830 900 Čierny Balog LV 50 600 300 Čierny Balog LV 250 1200 950 Chvatimech LV 450 700 400 Chvatimech LV 450 780 400
VYSVETLIVKY: LV - lyžiarský vlek SL - sedačková lanovka
Príloha 8 Turistické chodníky v regióne Horehronie
Značka č. TZT Trasa Dĺžka v km červená 0804/j chata pod Hrbom - Tlstý javor 23,5 červená 0804/k Tlstý javor - Zbojská 28,0 červená 0816/a Nemecká - Črmné 17,5 červená 0816/b Črmné – Mýto pod Ďumbierom 12,0 modrá 2610 Šumiac - Kráľova hoľa 7,0 modrá 2611 Pohronská Polhora - Závadka nad Hronom 23,7 modrá 2614/b sedlo Jasenová - Hronec 20,0 modrá 2621 Pohorelá - Ždiarske sedlo 10,0 modrá 2625 Predajná - chata pod Hrbom 10,2 modrá 2627 Závadka nad Hronom - Oravcová 10,0 modrá 2629 Jasenie – Chabenec 17,0 modrá 2630 Dobroč - Machniarka 13,0 modrá 2716/a Heľpa – sedlo Priehybka 8,0 zelená 5421 Nová Maša - Studňa na Muránskej planine 10,0 zelená 5422/a Polomka - Fabova hoľa 10,8 zelená 5423 Dobroč - Sihla 15,0 zelená 5438 Podbrezová - Hronec 8,0 zelená 5439 Telgárt – Kráľova hoľa 8,0 zelená 5440 Polomka - Zadná hoľa 10,0 zelená 5441 Lopej – chata pod Hrbom 11,1 zelená 5500/d sedlo Jasenová - Hrončok 7,0 zelená 5609/c sedlo Ďurkovej - Jasenie 15,0 žltá 8420 Jama – Andrejcová 0,9 žltá 8421/a Heľpa – sedlo Priehyba 8,0 žltá 8422 Pohronská Polhora - Machniarka 7,0 žltá 8423 Bystrá – Valaská 7,0 žltá 8424 Čierny Balog - Obrubovanec 10,0 žltá 8425 Zbojská - Nižná Kľaková 15,3 žltá 8426 Chvatimech - chata pod Hrbom 13,2 žltá 8433 Dobroč - Tlstý javor 9,2 žltá 8443 Pálenice - drevenica pod Derešmi 2,5 žltá 8445 Panské sedlo - Kopcová 0,5 žltá 8446 Pohorelská Maša - horáreň Lapinka 6,3 žltá 8448 Asmolovova chata - pamätník Jána Švermu 2,5 žltá 8449 Jasenianska kyslá - Zámostská hoľa 6,0 žltá 8450 horáreň Klátna - Studňa na Muránskej planine 5,9 žltá 9809 NCh Stožky: horáreň Pätina - Za Mišárovou 5,0
Príloha 9
Cyklotrasy v regióne Horehronie
Trasa č. 1: *C Brezno - Valaská - Hronec - Čierny Hron - Krám - Vrchdolinka - Mazorníkovo - Brezno Prevýšenie: 300 m Dĺžka:20 km Trasa č. 2: **C Brezno - Podbrezová - Lopej - Dolná Lehota - Krpačovo - Tále - Bystrá - Mýto pod Ďumbierom - Vagnár - Brezno Prevýšenie: 650 m Dĺžka: 52 km Trasa č. 3: **C Brezno - Podbrezová - Horná Lehota - Krpáčovo a) Dolná Lehota - Lopej - Podbrezová - Brezno Prevýšenie: 410 m Dĺžka: 50 km b) Tále - Bystrá - Mýto pod Ďumbierom - Vagnár - Brezno Prevýšenie: 520 m Dĺžka: 48 km Trasa č. 4: *****C Brezno - Polomka - Heľpa - sedlo Priehyba - Ipoltická dolina - Čierny Váh - Kráľova Lehota - Čertovica - Vagnár - Brezno Prevýšenie: 1620 m Dĺžka: 120 km Trasa č. 5: ***MTB Brezno - Bujakovo - Kozlovo - Rohozná - Hliník - Michalová /?/ - Chmeluská dolina - Koreňová - Kabátová - Suchá - Vrchdolinka /?/ - Chamarová - Lúčky - Mazorníkovo - Brezno Prevýšenie: 550 m Dĺžka: 37 km Trasa č. 6: **MTB Brezno - dolina Rúry - Skalka - Vagnár /?/ - Mlynna dolina - Hviezda - Tále /?/ - Krpačovo - Bruchačka - Richtárovo - Podbrezová - Brezno Prevýšenie: 850 m Dĺžka: 54 km Trasa č. 7: ***MTB Brezno - dolina Rúry - Skalka - vykrývač nad Mýtom pod Ďumbierom - Lazná dolina - Banisko - Brezno Prevýšenie: 490 m Dĺžka: 21 km Trasa č. 8: ****MTB Brezno - Beňušská dolina - Jasienok - Kečka - Lenivá - Chata Barbora - odbočka na Čertovicu - Vagnár - Skalka - Brezno Prevýšenie: 1120 m Dĺžka: 58 km Trasa č. 9: *****MTB Brezno - Červená Skala/dá sa prepravit aj vlakom/ - dolina Stračaník - Severná lúka - Slanské sedlo - Stolica - Slánska dolina - Rejdová - Zábava - Dobšiná - Vyšná Maša - Čuntava - sedlo Besník - Červená Skala - Polomka - Brezno Prevýšenie: 800 m Dĺžka: 75 km Trasa č. 10: ***MTB Chvatimech - Hronec - Kamenistá dolina - Sihla /?/ - Lom nad Rimavicou /?/ - Tlstý javor /?/ - Skalica - dolina Brôtovo - Dobroč - Čierny Balog - Chvatimech Prevýšenie: 600 m Dĺžka: 65 km
Trasa č. 11: ****MTB Chvatimech - Tri Vody - Chata pod Hrbom - Strelníky - Ponická Huta - Poniky - Ľubietová - Brusno - Podbrezová - Chvatimech Prevýšenie: 680 m Dĺžka: 75 km Trasa č. 12: *****MTB Chvatimech - Lučatín - Moštenica - Kalište - Bully - Donovaly a) Korytnica - Hiadeľské sedlo - Hiadel - Lučatín - Brusno - Chvatimech b) Motyčky - Staré Hory - Banská Bystrica - Brezno Prevýšenie: 1350 m Dĺžka: 135 km Trasa č. 13: ****MTB Brezno - Čierny Balog - Dobroč - Páleničná dolina - Kysucá - Sedmák - Tlstý javor /?/ - Obrubovanec - Zákľuky - Veľká dolina - Medveďovo - Krám a) Hrončianská dolina - Hronec - Valaská - Brezno Prevýšenie: 680 m Dĺžka: 62 km b) Vrchdolinka - Mazorníkovo - Brezno Prevýšenie: 720 m Dĺžka: 55 km Trasa č. 14: ***MTB Brezno - Čierny Balog - Šaling - Pomývačná dolina - sedlo Chlpavica - sedlo Diel - Pohronská Polhora /?/ - Kučelah - sedlo Burda - Závadka nad Hronom - Brezno Prevýšenie: 780 m Dĺžka: 76 km Trasa č. 15: *****MTB Brezno - Červená Skala /preprava vlakom/ - sedlo Javorina - Veľká lúka - Muránský hrad - Veľká lúka - Muránska studňa - Nižná Kľaková a) sedlo Burda - Kučelach - Zbojská - Michalová - Brezno Prevýšenie: 720 m Dĺžka: 59 km b) Pätina - Závadka nad Hronom - Brezno Prevýšenie: 760 m Dĺžka: 67 km c) sedlo Burda - Roveň - Tisovec - Zbojská - Brezno Prevýšenie: 1130 m Dĺžka: 102 km Trasa č. 16: ***MTB Brezno - Polomka - dolina Petrikovo - sedlo pod Fabovou hoľou - Volochová dolina - Polomka - Beňuš - Brezno Prevýšenie: 780 m Dĺžka: 71 km Trasa č. 17: ***MTB Brezno - Beňuš - Veľkozelenská dolina - Blatno - Široké - Michalová - Hájna hora - Koreňová - Kabátová - Vrchdolinka - Chamarová - Lúčky - Mazorníkovo - Brezno Prevýšenie: 590 m Dĺžka: 48 km Trasa č. 18: ****MTB Chvatimech - Hronec - Čierny Balog - dolina Vydrovo - Korytárska dolina - Skalica - dolina Brôtovo - Dobroč - Čierny Balog - Vrchdolinka - Brezno - Chvatimech Prevýšenie: 820 m Dĺžka: 51 km Trasa č. 19: ****MTB Brezno - Čierny Balog - Dobroč - Šaling - Stará dolina - Sedlo pod Vartou - Klenovský Vepor - Zadná Kyčera - Čierna dolina - Páleničné - Dobroč - Čierny Balog a) Hrončianská dolina - Valaská - Brezno Prevýšenie: 700 m Dĺžka: 56 km b) Vrchdolinka - Brezno Prevýšenie: 630 m Dĺžka: 48 km
Trasa č. 20: ***MTB "Zelená stuha Horehronia" - modré cykloznačenie Bacúch - Polomka - Závadka nad Hronom - Heľpa - Pohorelá - Pohorelská Maša - Vaľkovňa - Šumiac - Telgárt (Trasa: Závadka nad Hronom - Heľpa a Pohorelská Maša - Vaľkovňa vedie po ceste I. triedy 1/66) Prevýšenie: 520 m Dĺžka: 68 km Trasa č. 21: ***MTB "Okruh Tále - Krpačovo" - zelené cykloznačenie Podbrezová - Lopej - Dolná Lehota - Krpačovo - Tále - Prislop - Richtárovo - Diel - Piesok - Chvatimech (Trasu pretína spojka: Dolná Lehota - Horná Lehota - Richtárovo - žlté značenie) Prevýšenie: 610 m Dĺžka: 43 km
Legenda: C - cyklotrasy vhodné aj pre cestné bicykle MTB - cyklotrasy pre horské bicykle/trekingové bicykle/ /?/ - možnosť rozhodnutia pre návrat po križujúcej ceste 1. alebo 2. triedy do vychodzieho miesta. Doporučujeme pre tieto cyklotrasy mať so sebou mapu príslušného územia. Jednotlivé cyklotrasy je možné upraviť si podľa svojich potrieb, možností a výkonnosti. Náročnosť trate: * - ľahká trasa ** - menej náročná trasa *** - stredne náročná trasa **** - náročná trasa ***** - trasa vyžadujúca dobrú fyzickú kondíciu
Poznámka Uvedené cyklotrasy odporúča SCK Ďumbier v Brezne
Príloha 10
Vodná turistika na Hrone
Obtiažnosť: Riečny kilometer spád obtiažnosť Heľpa - Podbrezová 271,2 - 230,0 4,7 % WW II- Podbrezová - Kalná 230,0 - 76,4 1,9 % WW I-
Riečny kilometer Údaje pre plavbu 1. 2. 271,2 Heľpa, cestný most, obvyklý začiatok plavby pri veľkej vode 270,4 Heľpa, most pre peších, vpravo 100 m železničná stanica 268,0 cestný most 267,0 hať, prenášanie vľavo, výške hate 1,8 m, vpravo náhon 264,8 Hámor, železničná stanica 200 m vpravo 263,0 hať, výška 1,2 m, prenášanie vpravo aj vľavo, náhon vpravo 261,5 Polomka, most pre peších, železničná stanica 100 m vpravo 258,8 vpravo ústie riečky Bacúch, železničná stanica 200 m vpravo hrádza, zjazd 251,2 Beňuš, most pre peších, železničná zastávka 100 m vpravo 250,3 Gašparovo, cestný most, železničná stanica vpravo 247,0 hať, prenáša sa vpravo, výška hate 1,2 m, náhon vľavo 243,8 vľavo ústi potok Rohozná 241,0 Brezno, cestný most 239,4 cestný most, vodočet v Brezne, 100 m vľavo železničná stanica 238,6 miesto núdzového táborenia vľavo, obvyklý začiatok plavby 235,2 Valaská, cestný most, vľavo železničná stanica 233,6 hať, prenášanie vľavo, výška hate 1,2 m, nezjazdné, ústie riečky Čierny Hron 231,4 niekoľko mostov v úseku 600 m, prejazd továrenským objektom Podbrezová, vpravo ústie riečky Bystrianka 230,0 Podbrezová, cestný most, vľavo železničná stanica 100 m, obvyklý začiatok plavby 228,0 Lopej, cestný most, vpravo ústie Vajskovského potoka, 100 m vľavo, železničná zastávka, hať vysoká 1,2 m prenáša sa vľavo 224,3 Predajná, cestný most, železničná zastávka 200 m vpravo 222,0 Zámostie, cestný most, železničná zastávka 100 m vľavo 220,1 Nemecká, cestný most
Príloha 11
VYBRANÉ KULTÚRNE, ŠPORTOVÉ A OSTATNÉ PODUJATIA V REGIÓNE HOREHRONIE
1. Kultúrne podujatia
Dátum Podujatie Organizátor Miesto____ február Zimné medzinárodné výtvarné Dušan Buřil Osrblie sympózium - výtvarné diela Dunajská 42, Bratislava z prírodných materiálov OcÚ Osrblie apríl Slávnosť sv. Juraja - symbolické OcÚ Podbrezová -Lopej otváranie dolín Rudhororia a Nízkych Tatier na letnú sezónu a jarmok ľudových výrobkov
1. máj Otvorenie Čiernohronskej železnice ČHŽ Č. Balog ČHŽ Č. Balog júl Súťaž Western riding a ródeo OcÚ Polomka Polomka september Ozveny staroslovienčiny pod ZŠ Telgárt Telgárt Kráľovou Hoľou festival ľudového a chrámového spevu september Dni obce - Polomské babie leto OcÚ Polomka Polomka - výstava poľovníckych trofejí - výstava - Šikovné ruky Polomčanov október Chalupkovo Brezno - celoslovenská MsÚ Brezno Brezno prehliadka záujmovej činnosti učiteľov Gymnázium J. Chalúpku október- Francúzske dni- MsKS Brezno Brezno november - komplex kultúrnych podujatí ako prejav priateľstva medzi mestami Meudon a Brezno november Ondrejský jarmok MsÚ Brezno Brezno -námestie
2. Folklórne podujatia
Dátum Podujatie Organizátor Miesto____ marec Folklórny festival "Už sa fašiang kráti OcÚ Valaská Valaská už sa nenavráti" Fašiangová pochôdzka - bursa apríl Sviatky jari - výstava veľkonočných Horehronské múzeum Brezno kraslíc a iných ozdobných predmetov spojená s predajom apríl Horehronská valaška- ZŠ Telgárt Telgárt prehliadka ľudových hudieb, sólistov, inštrumentalistov, spevákov a speváckych skupín máj Prehliadka detských folklórnych OcÚ Polomka Polomka súborov jún Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe- OcÚ Heľpa Heľpa - amfiteáter Folklórne slávnosti august Vojenské folklórne slávnosti OcÚ Heľpa Heľpa - amfiteáter
3. Športové podujatia
Dátum Podujatie Organizátor Miesto____ január Slovenský pohár v biatlone Klub biatlonu Areál biatlonu Osrblie Osrblie február Hromnice koniec sanice - 1. ročník OcÚ Polomka Polomka - zimných pretekov ťažných koní športové stredisko
Bučnik február Krnohové preteky - OcÚ Beňuš Beňuš preteky na tradičných ľudových saniach
marec Majstrovstvá SR v biatlone Klub biatlonu Osrblie Osrblie Areál biatlonu máj Výstup na Ďumbier - MŠK Brezno Brezno - turistický pochod Ďumbier august Volejbalový turnaj o Pohár Petrochemy Vladimír Urban Dubová august Slovenský pohár Marián Kazár Predajná v letnom biatlone august Cyklistické preteky OcÚ Šumiac Šumiac na Kráľovu hoľu Kráľova hoľa august Ryžovanie zlata Michal Reznák Jasenie Banská Bystrica Lomnistá dolina september Ťažko tomu furmanovi - OcÚ Polomka Polomka Preteky ťažných koní štadión
Príloha 12
Granty poskytnuté regiónu v rámci Pilotnej grantovej schémy pre rozvoj cestovného ruchu v roku 2001
Výška Číslo Názov projektu Žiadateľ grantu/Sk
N-035/10- Propagácia kultúrneho dedičstva Rudohorská 300 000 05 Rudohoria rozvojová spoločnosť, Tisovec N-053/15- Propagačno-informačný materiál Mesto Brezno 150 000 05 "Región Horehronie" N-054/15- Plán rozvoja cestovného ruchu Prvá rozvojová 250 000 05 Horehronia vidiecka agentúra, Brezno N-037/10- Plán rozvoja cestovného ruchu vo Rudohorská 350 000 05 vidieckom regióne Rudohorie rozvojová spoločnosť, Tisovec N-115/28- Európska železná cesta - OZ Historický 06 Horehronsko-rudohorská trasa región Veporské 390 000 vrchy, Ľubietová N-104/18- Spoločne na vrchárskom putovaní VYDRA, Čierny 500 000 06 Balog N-215/28- Cesta kráľa Mateja Korvína na Horehron, združenie 08 Kráľovu hoľu pre rozvoj 207 480 mikroregiónu Polomka N-203/27- Vitajte v Polomke – turistický Obec Polomka 254 156 08 sprievodca Polomkou a okolím Spolu 2 401 636