DOCSLIB.ORG

Plán Rozvoja Cestovného Ruchu Na Horehroní

Total Page：16

File Type：pdf, Size：1020Kb

Download full-text PDF Read full-text
Plán Rozvoja Cestovného Ruchu Na Horehroní PRVÁ ROZVOJOVÁ VIDIECKA AGENTÚRA BREZNO _____________________________________________ PLÁN ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU NA HOREHRONÍ Projekt spracovaný v rámci SPP - priorita B Pilotná grantová schéma pre rozvoj cestovného ruchu Brezno, 2001 OBSAH str. Úvod 2 1. Východiská spracovania plánu rozvoja cestovného ruchu 4 1. 1 Charakteristika regiónu Horehronie (okresu Brezno) 4 1. 2 Supraštruktúra a infraštruktúra cestovného ruchu 9 1. 3 Súčasné organizačné, finančné a ostatné podmienky rozvoja cestovného ruchu 14 1. 4 SWOT analýza cestovného ruchu regiónu 16 1. 5 Potenciál územia pre rozvoj cestovného ruchu 18 2. Plán rozvoja cestovného ruchu na Horehroní 20 2. 1 Dlhodobá stratégia trvaloudržateľného cestovného ruchu ako základ rozvoja cestovného ruchu regiónu 20 2. 2 Koncepcia rozvoja cestovného ruchu 23 2. 3 Plán rozvoja cestovného ruchu v regióne 26 2.31 Program využitia prírodných a kultúrno-historických predpokladov 27 2.32 Program budovania supraštuktúry a infraštruktúry cestovného ruchu 28 2.33 Vytvorenie potrebných organizačných, kádrových a finančných predpokladov rozvoja cestovného ruchu35 Závery 48 Použitá literatúra 50 Prílohy 51 ÚVOD Cestovný ruch nadobúda vo svete čoraz väčší ekonomický i sociálny význam. Preto sa stáva predmetom podpory národných vlád i miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov. Na Slovensku zostáva podpora cestovného ruchu na úrovni vlády zatiaľ viac vo verbálnej podobe, ako v podobe konkrétnych opatrení na jeho podporu. Len orgány samosprávy pochopili, aký má cestovný ruch význam pre miestny a regionálny rozvoj. Vychádzajú pritom zo skutočnosti, že cestovný ruch: a) ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí pre miestne zdroje práce vtedy, ak sa zamestnáva obyvateľstvo daného regiónu. Tým sa zastavuje pokles domáceho obyvateľstva, ktoré v dôsledku nedostatku pracovných miest zvyčajne odchádza za prácou do iných regiónov; b) ovplyvňuje zárobkovú situáciu miestneho obyvateľstva, stimuluje jeho dopyt, vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity, aktivuje rozvoj poľnohospodárskej výroby, remesiel, obchodu a tak zlepšuje hospodárske a sociálne pomery miestneho obyvateľstva; c) stimuluje rozvoj technickej infraštruktúry (budovanie cestnej siete, telekomunikácií, zásobovanie pitnou vodou - budovanie vodovodu, kanalizácia, plynofikácia) a sociálnej infraštruktúry (modernizácia a výstavba bytového fondu, kultúrno-osvetových, zdravotníckych zariadení ap.), zlepšuje starostlivosť o životné prostredie a občiansku vybavenosť. Zvyšuje sa tým sebavedomie a spolupatričnosť miestneho obyvateľstva; d) je zdrojom príjmov regiónu a tvorby hodnoty, multiplikačného efektu v kooperujúcich odvetviach, priamo i sprostredkovanie vplýva na tvorbu HDP a v dôsledku ekonomickej špecializácie regiónu na cestovný ruch je aj faktorom podpory medziregionálnej kooperácie; e) má pozitívny priamy a sprostredkovaný vplyv na tvorbu a rast hrubého národného produktu regiónu a vplyvom rozvoja aktívneho zahraničného cestovného ruchu aj na devízové zhodnocovanie služieb cestovného ruchu. Aby boli účinky cestovného ruchu v regionálnom rozvoji priaznivé, musí sa jeho vývoj koordinovať. To je úloha orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy, miestnych a regionálnych združení cestovného ruchu. V opačnom prípade môže cestovný ruch spôsobiť rozpad miestneho priemyslu, vyvolať nekontrolovanú výstavbu rozličných zariadení cestovného ruchu, viesť k rozpredaju pôdy, poškodzovať prírodu a krajinu, narušiť osobitosti domácej kultúry, vyvolať sociálne napätie medzi miestnym obyvateľstvom a účastníkmi cestovného ruchu (GÚČIK 2000). V rámci podpory rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie predložila Prvá rozvojová vidiecka agentúra Brezno v rámci pilotnej grantovej schémy pre rozvoj cestovného ruchu PHARE projekt pod názvom "Plán rozvoja cestovného ruchu v regióne HOREHRONIE". Na základe rozhodnutia výberovej komisie, získalo mesto Brezno grant na spracovanie uvedeného plánu. Na spracovaní plánu sa riešiteľsky podieľali predovšetkým organizácie Prvá rozvojová vidiecka agentúra so sídlom v Brezne a Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu v Banskej Bystrici, v spolupráci s mestom Brezno, obcami, podnikateľmi a MVO z regiónu. Práce na pláne začali začiatkom leta 2001. V priebehu leta sa získali potrebné údaje do analytickej časti plánu. Koncom leta a v priebehu jesene sa realizovali viaceré stretnutia s predstaviteľmi obcí, mikroregiónov a podnikateľských subjektov cestovného ruchu, kde sa konzultovali hlavné zámery plánu. Cieľom spracovania Plánu rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie sú: trvaloudržateľný rozvoj cestovného ruchu, ktorý vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu aj v budúcnosti a obmedzí negatívny vplyv zvýšenej návštevnosti na región, vytvoriť podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb cestovného ruchu v regióne. Kvalita služieb je hlavným strategickým faktorom rozvoja cestovného ruchu, prostredníctvom cestovného ruchu prispieť k ekonomickému rozvoju regiónu, predovšetkým zvýšiť vysokú mieru nezamestnanosti a zvýšiť životnú úroveň jeho obyvateľstva. Pri spracovaní plánu rozvoja cestovného ruchu sa vychádzalo zo súčastného rozdelenia regiónu Horehronie na 3 mikroregióny (Horehron, Chopok-juh Čierny Hron) a mesto Brezno. Vychádzalo sa predovšetkým zo skutočnosti, že jednotlivé mikroregióny majú z hľadiska rozvoja cestovného ruchu čiastočne odlišné podmienky a z toho vyplyvajúce postavenie v cestovnom ruchu. Mesto Brezno by malo v rozvoji cestovného ruchu plniť predovšetkým úlohu nákupného, kultúrneho a východiskového centra celého regiónu s koncentráciou vyšších služieb. Mikroregión Horehronie je predovšetkým určený pre rozvoj vidieckého cestovného ruchu a agroturistiky, pričom hlavnou atraktivitou sú relatívne nenarušená príroda a zachovalý folklór a jeho tradície. Mikroregión si pripravuje svoj program vidieckej turistiky v rámci realizácie projektu Cesta kráľa Mateja Korvína na Kráľovu hoľu. Mikroregión Chopok-juh vzhľadom na existujúcu supraštruktúru cestovného ruchu, ako aj imidž v cestovnom ruchu by sa mal zameriavať predovšetkým na aktívny zahraničný cestovný ruch a na solventnejšiu domácu klientelu. To bude klásť zvýšené nároky na kvalitu poskytovaných služieb. Mikroregión Čierny Hron, podobne ako Horehron, by sa mal orientovať hlavne na vidiecky cestovný ruch a agroturistiku. Hlavnou atrakciou mikroregiónu je biatlonový areál v Osrblí a Čiernohronská úzkokoľajná železnica a aktivity s ňou súvisiace. Mikroregión má spracovaný svoj Akčný plán rozvoja vidieckej turistiky a v rámci pilotnej grantovej schémy pripravuje OZ VYDRA v spolupráci s mikroregiónom Podpoľanie projekt Spoločne na vrchárskom putovaní. Mikroregión Muránska Planina, ktorého súčasťou sú dve obce okresu, má spracovaný svoj rozvojový program a v rámci pilotnej grantovej schémy pre rozvoj CR prostredníctvom OZ VRCHÁR realizuje projekt Podpora rozvoja turizmu v mikroregióne Muránska Planina. Plán rozvoja cestovného ruchu HOREHRONIE je materiál, ktorý je potrebné priebežne aktualizovať a dopĺňať podľa toho ako sa menia podmienky v cestovnom ruchu, ako aj očakávania a potreby účastníkov cestovného ruchu. Ďalej je potrebné aby s týmto plánom bolo oboznámených čo najviac subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu (obce, podnikatelia, mimovládne organizácie), ako aj miestne obyvateľstvo. Pripomienky a návrhy na úpravy plánu by sa mali priebežne realizovať tak, aby to bol neustále aktuálny dokument rozvoja cestovného ruchu na Horehroní. I. VÝCHODISKÁ SPRACOVANIA PLÁNU ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU Východiskom spracovania plánu rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie je analýza súčasného stavu v primárnej a sekundárnej ponuke regiónu, analýza silných a slabých stránok regiónu a zhodnotenie potenciálu územia pre rozvoj cestovného ruchu. 1. 1 CHARAKTERISTIKA REGIÓNU HOREHRONIA (OKRES BREZNO) Sociálno-ekonomická situácia regiónu V povojnových rokoch v rámci industrializácie Slovenska, vychádzajúc z tradícií v regióne dosiahol vysokú úroveň hutnícky a strojársky priemysel, ktorý do konca 80-tych rokov bol rozhodujúcim zamestnávateľom obyvateľov spolu s primeraným rozvojom infraštruktúry. Táto monoštrukturálna orientácia priemyselnej výroby v dôsledku vonkajších aj vnútorných vplyvov spôsobila značný pokles v zamestnanosti obyvateľstva po roku 1989. Pôvodné veľké podniky Mostáreň Brezno a.s., ESPE a.s. Piesok, HDF Polomka a.s., Slovpump a.s. Závadka nad Hronom a Strojmalt a.s. Pohorelá sú v konkurze. Zlieváreň a.s. Hronec je v likvidácii. V ich priestoroch boli vytvorené nové spoločnosti, ktoré zamestnali časť prepustených pracovníkov, ale musíme konštatovať, že problémy v oblasti priemyslu pretrvávajú aj naďalej. Drevospracujúci priemysel je v regióne v útlme, nepodarilo sa ešte oživiť výrobu na bývalých veľkých pílach Polomka, Brezo-Halny. Oživenie drevospracujúceho priemyslu sa očakáva od novej firmy po HDF a.s. Polomka, ktorou je firma Nová Horehronská s.r.o., ktorá zahájila výrobu biodosky. V marci 2001 začala výrobu reziva firma LOGMASTER s.r.o. na píle v Gašparove. Ekonomicky stabilnými priemyselnými podnikmi v okrese sú ŽP a.s. Podbrezová a Petrochema a.s. Dubová, čo je pozitívne pre Horehronie, ale pre priemyselne vyspelý región v minulosti je to na súčasnú dobu málo. Nie je možné z pohľadu zamestnanosti v podnikoch vrátiť sa do stavu spred roka 1989. Preto aj v oblasti priemyslu je potrebné podporiť malé a stredné podnikanie, tam vytvoriť výhodné podmienky zo strany štátu, vytvoriť podmienky pre investovanie a spoluprácu so zahraničnými podnikateľmi a investormi, čím by sa zvýšila zamestnanosť v regióne. Po roku
Load more

Recommended publications
  • Mapa-Horehronie-A-Final
    Jasná Chopok Jasná LANOVKY JUH & SEVER Nižná Boca CABLEWAYS SOUTH & NORTH Chopok Chabenec Krížne sedlo Ďumbier HOREHRONIE 2023 Krakow 208 km 1955 1774 2045 Dereše 33 Liptovský Mikuláš 22 km 2003 Múzeum lanovky Von Roll, 35 km N Á R O D N Ý P ARK Skalka Kosodrevina NEW Veľká hoľa 1980 14 39 1639 Latiborská hoľa Srdiečko Jaskyňa HOREHRONIEN ÍZKE T A T R Y 1648 1216 Vyšná Boca Vernár Pálenica 5 mŕtvych netopierov SKIPASVrbovice a 1658 Žiarska hoľa Veľký Gápeľ 56 = SKI TÁLE1393,8 n 1840 i 1776 l Y Malý Gápeľ + SKI MÝTO a T R A o Baba 1571 n T Čertovica d i 1617 Fedorka Struhár ÍZKE Snožka N l Tri kopce 1303 K E1471 1378 á Babiná R S o k N 1506 Poprad 26 km E Žiar s a a Jarabá 155,6 d v Dobšinská n Í UMBI n 1408 Mesiačik a Ď o i Zingoty Orlová Košice 117 km i á k l a n Javorinka Z l 1361 Stredná hoľa ľadová jaskyňa ľ s 1169 i t o 1840 j l K o 1240,8 u s d 1875 Ráztocká hoľa a o v d E i V i d 32 Beňuška Vrchbánsky grúň Krpáčovo Tále á r Kráľova hoľa 1563 á n Stajňová Kráľova hoľa á r Chabenec k 1541,9 1434,8 T Ráztocké poľany 43 Zúbra K s t 1946 40 k 908,6 A m 1 8 T Y Prameň a meandre Hrona 1515 Strmý vrštek s R s 1191,6 1335 n š o y 22 a e 809 23 55 ú Obrštín L 38 a Kráľova skala n Heľpa Gregová Besník B Pohorelá s c 9 i ň Príslop n Závadka 1007 Stupka l Predné sedlo ame S Okosená i a Skalka 1690 1168 Pr 994 a Kozí chrbát Mlynárová u 890 52 Priehybka l o Svetový unikát ona Dobšinská ľadová 936 B nad Hronom 1451 Hr c J 35 d o 1330 Hiadeľské sedlo 1312 h á 831 1110,9 1097 d á Telgártska slučka o l i d jaskyňa 11 km Holica Matúšová n 1099 a Mýto
    [Show full text]
  • International Workshop for CEE Countries
    International Workshop for CEE Countries “Tourism in Mountain Areas and the Convention on Biological Diversity" 1st – 5th October, 2002 Sucha Beskidzka, Babia Gora National Park, Poland Organized by Ecological Tourism in Europe, Bonn/Germany Academy of Sciences, Institute of Tourism, Krakow/Poland Supported by The Federal Agency for Nature Conservation and the German Federal Ministry of Environment, Nature Conservation and Nuclear Safety. Centrum vedeckého turizmu pri Ústave ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, Štúrova 2, 960 53 Zvolen Centre for Scientific Tourism in Slovakia at the Institute of Forest Ecology, Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53 Zvolen, Slovakia Tel.: +421 45 5330 914, Fax: +421 45 5479485, E-mail:[email protected] Internet: www.ecosystems.sk CASE STUDY THE TOURISM POTENTIALS AND IMPACTS IN PROTECTED MOUNTAIN AREAS POĽANA PROTECTED LANDSCAPE AREA – BIOSPHERE RESERVE, SLOVAKIA September 2002 Magdalena Sorokova, Ph.D. Viliam Pichler, Ph.D. 2 Centrum vedeckého turizmu pri Ústave ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, Štúrova 2, 960 53 Zvolen Centre for Scientific Tourism in Slovakia at the Institute of Forest Ecology, Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53 Zvolen, Slovakia Tel.: +421 45 5330 914, Fax: +421 45 5479485, E-mail:[email protected] Internet: www.ecosystems.sk Content Introduction ………………………………………………………………... 4 1. GENERAL DESCRIPTION OF THE AREA …………………………….. 4 1.1 History of protection ……………………………………………………….. 5 1.2 Nature ……………………………………………………………………….. 6 1.2.1 Geology and morphology …………………………………………………. 6 1.2.2 Climate ……………………………………………………………..……….. 7 1.2.3 Soil …………………………………………………………………………… 7 1.2.4 Flora ……………………………………………………………………...….. 7 1.2.5 Fauna ……………………..……………………………………………….… 8 2. THE HUMAN DIMENSION ……………………………………………….. 10 2.1 Forestry ………………………………………………………………..……. 10 2.2 Hunting …………………………………………………………………...….
    [Show full text]
  • LOGO Basic Region Characteristic: LAG Identification
    LOGO Basic region characteristic: LAG identification: Population: 10 771 Statutory agent: Name: Ivan Nomilner Area in km2: 30374 Population density (people / km2): 36,1 LAG office: Residence: Number of municipalities: 10 Mýto pod Ďumbierom 64 List of LAG region municipalities: 976 44 Mýto pod Ďumbierom Nemecká, Podbrezová, Predajná, Horná Lehota, Dolná Lehota, Mýto pod Ďumbierom, Bystrá, Ráztoka, Jasenie, LAG manager: Jarabá, Brezno - town Name: Mgr. Vivien Kohútová Tel.: - Cities: 0 Mob.: 00421-948 074 741 Fax: - Administrative classification: E-mail: [email protected] District: Brezno LAG web site address: www.maschopokjuh.eu Region: Banská Bystrica Self-Governing Region Communication in: Slovak, English Map of LAG region Map of Banská Bystrica Self-Governing Region with LAGCHJ area designation LAG Chopok Juh brief description: LAG Chopok Juh region (hereinafter LAGCHJ) is geographically situated in the central Slovakia. The Hron River flows through its axis and drains almost the entire region (except Mýto pod Ďumbierom). Low Tatras are situated in the north of the region (Ďumbier – 2 043 m is the highest mountain of the Brezno district). In the east and south-east, Spišskogemerský Karst (Kľak – 1 409 m) and Stolické vrchy (Kyprov – 1 391 m) touch the region and Veporské vrchy (Fabova hoľa – 1 439 m) in the south. LAGCHJ settlement structure is significantly influenced by the landscape environment, which limited its full-area development. In the territory of the Brezno city live 34.7% inhabitants of the whole district. Settlements of the higher size category create a nodular-band structure with the economic base - Nemecká, Predajná, Podbrezová on the west from the settlement centre.
    [Show full text]
  • Program Rozvoja Obce Pohronská Polhora Na Roky 2017 – 2025
    Program rozvoja obce Pohronská Polhora Názov: na roky 2017 – 2025 Územné Banskobystrický kraj, okres Brezno vymedzenie: obec Pohronská hora Územný plán nie obce schválený: Dátum od 1.1.2017 do 31.12.2025 platnosti: Verzia 1.0 OBSAH Úvod ..................................................................................................................................... 3 U.1 Zámer spracovania programu rozvoja obce ............................................................... 3 U.2 Východiská – zoznam koncepčných dokumentov .................................................... 4 Časť A - Analytická časť ................................................................................................ 5 A.1 Dátová základňa ................................................................................................................. 5 A.1.1 Úvodná charakteristika riešeného územia ............................................... 5 A.1.2 História obce ......................................................................................................... 7 A.1.3 Prírodné pomery ................................................................................................. 8 A.1.4 Urbanizmus a architektúra ............................................................................. 14 A.1.5 Demografická situácia ...................................................................................... 15 A.1.6 Trh práce ................................................................................................................. 23 A.1.7
    [Show full text]
  • Application of Matrix Approach for Evaluation and Assessment the Potential of Recreational Ecosystem Service in Model Regions in Slovakia
    Open Journal of Ecology, 2021, 11, 437-450 https://www.scirp.org/journal/oje ISSN Online: 2162-1993 ISSN Print: 2162-1985 Application of Matrix Approach for Evaluation and Assessment the Potential of Recreational Ecosystem Service in Model Regions in Slovakia Jarmila Makovníková1* , Boris Pálka1 , Stanislav Kolosta2 , Katarína Orságová2 1National Agricultural and Food Centre/Soil Science and Conservation Research Institute, Bratislava, Slovakia 2Matej Bel University in Banská Bystrica, Faculty of Ecomonics, Banská Bystrica, Slovakia How to cite this paper: Makovníková, J., Abstract Pálka, B., Kolosta, S. and Orságová, K. (2021) Application of Matrix Approach for Recreation and tourism are important for economic growth and human well- Evaluation and Assessment the Potential of being. They are directly related to the cultural services provided by ecosys- Recreational Ecosystem Service in Model tems. Recreational services, as part of tourism, have the greatest potential for Regions in Slovakia. Open Journal of Ecol- ogy, 11, 437-450. development within the sector of services in the Slovak economy, and they https://doi.org/10.4236/oje.2021.114028 are able to generate a significant number of new jobs especially in small rural regions. There is a gap in the literature providing assessments of geographi- Received: March 18, 2021 cally small regions in relation to their potential to provide different types of Accepted: April 24, 2021 Published: April 27, 2021 ecosystem services. The aim of the article was to evaluate and assess the recr- eational potential of ecosystem services in two small pilot regions of the Slo- Copyright © 2021 by author(s) and vak Republic, Brezno district and Krupina district.
    [Show full text]
  • Čl. I. Zmluvné Strany
    Dodatok č. 1 č. ................ SOU – I - OZ k zmluve číslo 232/2011-SOU-I-OZ o zriadenú spoločného obecného úradu Čl. I. Zmluvné strany MESTO BREZNO Sídlo: Nám. Gen. M. R. Štefánika 1, 977 01 Brezno Zastúpené: JUDr. Tomáš Abel, PhD., primátor mesta IČO: 00313319 Bankové spojenie: Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Brezno Číslo účtu: 2002791001/5600 OBEC ČIERNY BALOG Sídlo: Závodie 2, 976 52 Čierny Balog Zastúpené: Ing. František Budovec, starosta obce IČO: 00313343 Bankové spojenie: Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Brezno Číslo účtu: 2001545001/5600 OBEC DRÁBSKO Sídlo: Drábsko č. 10, 976 53 Lom nad Rimavicou Zastúpené: Martina Grgačová Kocová, starostka obce IČO: 00649198 Bankové spojenie: Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Brezno Číslo účtu: 2130179001/5600 OBEC HORNÁ LEHOTA Sídlo: Horná Lehota č. 99, 976 81 Podbrezová Zastúpené: Vladimír Bušniak, starosta obce IČO: 00313441 Bankové spojenie: VÚB, expozitúra Brezno Číslo účtu: 9222-312/0200 OBEC JASENIE Sídlo: Horná 234, 976 75 Jasenie Zastúpené: Ing. Miroslava Pravotiaková, starostka obce IČO: 00313521 Bankové spojenie: Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Brezno Číslo účtu: 2000307001/5600 OBEC LOM NAD RIMAVICOU Sídlo: Lom nad Rimavicou 13, 976 53 Lom nad Rimavicou Zastúpené: Jozef Katreniak, starosta obce IČO: 00313556 Bankové spojenie: Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Brezno Číslo účtu: 2002871001/5600 1 OBEC MICHALOVÁ Sídlo: Trosky 1, 976 57 Michalová Zastúpené: Ing. Terézia Tisovčíková, starostka obce IČO: 00313599 Bankové spojenie: Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Brezno Číslo účtu: 2001625001/5600 OBEC NEMECKÁ Sídlo: Hronská 37, 976 97 Nemecká Zastúpené: Branislav Čižmárik, starosta obce IČO: 00313645 Bankové spojenie: Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Brezno Číslo účtu: 2001131001/5600 OBEC OSRBLIE Sídlo: Stredná 230, 976 45 Osrblie Zastúpené: Bc.
    [Show full text]
  • Banskobystrický Region - Case Study Report
    BANSKOBYSTRICKÝ REGION - CASE STUDY REPORT (WP6, Task 3) Ján Buček Ján Buček Department of Human Geography and Demography Comenius University, Bratislava, Slovakia March 2014 The research leading to these results has received funding from the European Union's Seventh Framework Programme (FP7/2007-2013) under grant agreement “Growth-Innovation-Competitiveness: Fostering Cohesion in Central and Eastern Europe” (GRNCOH) 1 1. INTRODUCTION This report had been prepared within GRINCOH project conducted in selected regions of Central and Eastern European countries. In wider terms it reflects the development in Banskobystrický region after 1989, but with special attention to period after the accession to EU and with respect to the global financial crisis impact. It attempts to reveal transformation problems as well as strengths and weaknesses in its regional development, regional policy and use of EU SF support. It is strongly influenced by city region concept, focusing on the role of key city of Banská Bystrica and its neighbouring city of Zvolen. This report is based primarily on standard statistical data, documents and publications available, enriched by 11 in-depth interviews carried out with representatives of institutions active in social and economic life of the region. 1.1. History and location Banskobystrický region (in Slovak – Banskobystrický kraj) is located in southern part of central Slovakia, also as border region with Hungary. It is the largest region of the country (9 454 km2), only Prešovský region in the north-eastern Slovakia (8 973 km2) is the comparable one in terms of territory. The territory of region is composed by contrasting mountain (e.g. about 2000 metres in Nízke Tatry mountains) and valleys areas with large territory covered by forests.
    [Show full text]
  • Monitoring Kvality Pitnej Vody V Roku 2020
    Monitoring kvality pitnej vody v roku 2020 Zásobovanie vodou zabezpečujú pri výkone samosprávy obce podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov, vykonáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici okrem štátneho zdravotného dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou z verejných vodovodov aj monitoring kvality pitnej vody u spotrebiteľov. Ide o systém odberu a vyšetrovania vzoriek vody zo spotrebísk verejných vodovodov v spádovom území RÚVZ Banská Bystrica, čiže v okresoch Banská Bystrica a Brezno. Rozsah ukazovateľov kvality pitnej vody je stanovený citovaným nariadením vlády, pričom sa rozlišuje kontrolný a preverovací monitoring. Pri kontrolnom monitoringu sa vyšetrujú ukazovatele v rozsahu minimálneho rozboru vody, ktorý tvoria: • 12 mikrobiologických a biologických ukazovateľov • 14 fyzikálnych a chemických ukazovateľov Pri preverovacom monitoringu sa vyšetrujú ukazovatele kvality v rozsahu úplného rozboru vody, ktorý tvoria: • 13 mikrobiologických a biologických ukazovateľov • 58 fyzikálnych a chemických ukazovateľov • 3 rádiologické ukazovatele Pracovníci RÚVZ vykonávajú monitorovanie kvality pitnej vody odberom vzoriek na jednotlivých spotrebiskách verejných vodovodov podľa plánu odberov vzoriek vypracovaného na každý kalendárny rok. Počet odobratých vzoriek vody závisí od počtu zásobovaných obyvateľov. Plán odberov je zostavený tak, aby bola odberom a následným laboratórnym vyšetrením zistená kvalita vody na každom spotrebisku verejných vodovodov.
    [Show full text]
  • Mapa Aj Zlavy
    Malužiná N Í Z Košariská N ÁRODNÝ PARK Chopok 1360 K Nižná Boca N ÍZKE TARY LANOVKY JUH & SEVER E CABLEWAYS SOUTH & NORTH Chopok Chabenec Krížne sedlo Ďumbier T Veľký bok Dereše 2023 Ďumbier 2045 m n. m. Rovná hoľa A 1727 a 1955 1774 28 2045 Liptovský Mikuláš 22 km T R Y Veľká hoľa 2003 1722 n Domárka i l Malá Vápenica 1639 Latiborská hoľa Múzeum lanovky Von Roll Chopec Panská hoľa Tatralandia 35 km o 1648 1463 1486 Medvedia Skalka 1548 d 1429 1569 Veľká hoľa 1980 a 1639 Latiborská hoľa Srdiečko n Veľká Vápenica Kolibisko 2 1216 C Vyšná Boca č 1648 5 e 1691 1387 Vernár 5 Oravcová i Úplaz Pálenica e Homôlka r 1544,2 D 1554 a Predná hoľa Žiarska hoľa TRAVEL 1658 Veľký Gápeľ s S 1659,6 k n SERVICE t v o Dzúrová 1515 1840 i o ľ l Horehronie 1776 Malý Gápeľ a N a Baba TRAVEL n u r ó p s a v 1559 o 1571 i E k a n SERVICE d P i d ( d á i 1617 Fedorka Struhár Snožka Horehronie r l h Tri kopce 1303 Veľká Chochuľa 1471 1378 á 1 18 Babiná c t a o k e s 1506 Poprad 26 km 1753 Žiar s 6 a Jarabá a 155,6 d v 8596 Stredná hoľa n E n 1408 Mesiačik Košice 117 km Javorina a o i Zingota 8 Kráľova hoľa 1946 m n.m. i l ) á k 1875 Kráľova hoľa a n Javorinka Cesta hrdinov SNP l 1361 1185 ľ s 43 1169 i t o hlavná cesta / main road j l Orlová 1946 o 1240,8 u s Tále (Európska diaľková cesta E8) a d Ráztocká hoľa o v d i V 12 1840 i d Beňuška Vrchbánsky grúň 1563 á r železnica / railway á n Krpáčovo Stajňová á r Chabenec k 1541,9 1434,8 Ráztocké poľany Zúbra 8604 K s t k 908,6 Prašivá m 1515 Strmý vrštek s s 1191,6 1335 n o 5577 vedľajšia cesta / side road š y 1651
    [Show full text]
  • Banská Bystrica Region
    I Slovak Investment and Trade Development Agency Banská Bystrica Region I www.sario.sk 1 I Slovak Investment and Trade Development Agency Contents Contents ........................................................................................................................... 1 1. General information ........................................................................................................ 3 1.1. Transport and Infrastructure ....................................................................................... 4 2. Economy and Industry..................................................................................................... 4 2.1. Structure of Industry ................................................................................................. 4 2.2. Non-industrial Sectors in the Region............................................................................. 5 3. Significant Companies ..................................................................................................... 5 4. Industrial parks .............................................................................................................. 6 5. Foreign Direct Investment ................................................................................................ 8 6. Labour Market ............................................................................................................... 10 6.1. Employment ............................................................................................................ 10
    [Show full text]
  • História Obce Čierny Balog
    1 HISTÓRIA OBCE ČIERNY BALOG MOTTO I: NIKDE A ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ NEHANBIŤ SA ZA SVOJ DREVORUBAČSKÝ PÔVOD , ZA SVOJU ČISTÚ , MATKOU UTKANÚ A UŠITÚ , NAŠIM ĽANOM A MOJÍM POTOM VOŇAJÚCU SLOVENSKÚ KOŠEĽU , V KTOREJ SOM NIKDY NEKRADOL , LEN V MLADOM VEKU TVRDO PRACOVAL . SLOVENSKÚ , NÁRODNÝMI ZNAKMI VYŠÍVANÚ KOŠEĽU MAL DLHÉ ROKY OBLEČENÚ V PRÁCI I V DŇOCH SVIATOČNÝCH MÔJ OTEC , STARÝ OTEC , DEDO , PRADEDO , PRA ... PRA ... PRAOTEC A PRADEDO , KEĎ V ČIERNOHRONSKÝCH HORÁCH DOBÝVALI CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ . V SLOVENSKÝCH KOŠELIACH SLOVÁCI PROTI FRANKOM , HUNOM , MAĎAROM , TATÁROM A TURKOM A V SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ PROTI NEMECKÝM A MAĎARSKÝM OKUPANTOM BOJOVALI A SVOJOU KRVOU ICH VYŠÍVALI . MNE BOLA SLOVENSKÁ KOŠEĽA V TÝCH NAJHORŠÍCH ČASOCH , KEĎ BOLA V NEBEZPEČENSTVE MOJA MORÁLKA A ČESŤ , DUŠEVNOU NEPRIESTRELNOU VESTOU . V NEJ , SLOVENSKEJ PLEBEJSKEJ KOŠELI , BOLO A JE POVITÉ MOJE SVEDOMIE ... LADISLAV ŤAŽKÝ – V KRÁĽOVSTVE ZELENEJ BOHYNE - VYDAVATEĽSTVO T.R.I. MÉDIUM BRATISLAVA 2004. MOTTO II: OD PRVÉHO DŇA SA TU CÍTIM AKO DOMA . NECH VYLEZIEM NA KTORÝKOĽVEK GRÚŇ , VIDÍM Z NEHO NAJTYPICKEJŠIU ČASŤ SLOVENSKA , NECH PREHOVORÍM S KTORÝMKOĽVEK ČLOVEKOM , HOVORÍ KU MNE DUŠA SLOVENSKÉHO NÁRODA VO SVOJEJ NAJVÝRAZNEJŠEJ PODOBE . TU ČLOVEK CÍTI , ČO JE TO NAŠA ODVEKÁ TÚŽBA PO SLOBODE A ODHODLANIE BIŤ SA ZA ŇU V BOJI NA ŽIVOT I NA SMRŤ . PETER JILEMNICKÝ – S pisovateľ pôvodom Čech. Tieto slová osobne zapísal do školskej kroniky v osade Krám, počas pobytu na Čiernom Balogu na prelome rokov 1945-1946. Na Čiernom Balogu čerpal námet a pripravoval si materiály k románu KRONIKA / 1947 /. V románe Kronika, oslávil boj slovenského ľudu proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní.
    [Show full text]
  • Č.OM Názov Kraja Názov Okresu Názov Obce Presná Adresa OM
    Č.OM Názov kraja Názov okresu Názov obce Presná adresa OM 1861 Banskobystrický kraj Brezno Bacúch Hlavná 279/43, Kultúrny dom 1862 Banskobystrický kraj Brezno Beňuš obecný úrad č. d. 355 1863 Banskobystrický kraj Brezno Braväcovo Braväcovo 195 1864 Banskobystrický kraj Brezno Brezno 9. mája, Mazorníkovo, mult. ihrisko 1865 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Cesta osloboditeľov 10, bývala pekáreň 1866 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Hradby, Centrálne parkovisko 1867 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Hradby, Centrálne parkovisko 1868 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Krčulová 1209/21, ZÚŠ 1869 Banskobystrický kraj Brezno Brezno L. Novomeského 2157/34, hokejová aréna 1870 Banskobystrický kraj Brezno Brezno L. Novomeského 2157/34, hokejová aréna 1871 Banskobystrický kraj Brezno Brezno L. Novomeského 2157/34, hokejová aréna 1872 Banskobystrický kraj Brezno Brezno L. Novomeského 2157/34, hokejová aréna 1873 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Laskomerského 1117/3, Spojená škola 1874 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Malinovského 1106, Obch. akadémia 1875 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Mladežnícka 3, ŠZŠ 1876 Banskobystrický kraj Brezno Brezno MPČĽ 35, Mazorníkovo, Zákl. škola 1877 Banskobystrický kraj Brezno Brezno MPČĽ 35, Mazorníkovo, Zákl. škola 1878 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Pionierská 1125/2, Zákl. škola 1879 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Pionierská 1125/2, Zákl. škola 1880 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Podkoreňová 3, PHD 1881 Banskobystrický kraj Brezno Brezno Školská 5, SSOŠP 1882 Banskobystrický kraj Brezno
    [Show full text]