Bratislava 2019
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
VEDECKÝ INTERNETOVÝ ČASOPIS KATEDRY HISTÓRIE PEDAGOGICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE 1/2019 Bratislava 2019 44 VERBUM HISTORIAE 1/2019 Bratislava 2019 2 VERBUM HISTORIAE 1/2019 1/2019 Vedecký internetový časopis Katedry histórie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave http://www.fedu.uniba.sk/sucasti/katedry/katedra-historie/casopis-verbum- historiae/ http://verbum-historiae.blogspot.sk/ [email protected] Editori: Mgr. Miriam Viršinská, PhD. Mgr. Pavol Makyna, PhD. Redakčná rada: prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. – predseda (Univerzita Komenského, Bratislava) prof. PhDr. Július Bartl, CSc. (Univerzita Komenského, Bratislava) prof. Zdeněk Beneš, CSc. (Univerzita Karlova, Praha) PhDr. Anna Bocková, PhD. (Univerzita Komenského, Bratislava) doc. Mgr. Ing. arch. Andrej Botek, PhD. (Slovenské technická univerzita, Bratislava) dr. Jure Gašparič, PhD. (Ústav najnovších dejín, Ľubľana) dr. Jaromir Jeszke (Univerzita Adama Mickiewicza, Poznaň) doc. PhDr. Miroslav Kamenický, CSc. (Univerzita Komenského, Bratislava) Mgr. Pavol Makyna, PhD. (Univerzita Komenského, Bratislava) doc. Pavol Matula, PhD. (Univerzita Komenského, Bratislava) PhDr. Michal Pehr, Ph.D. (Masarykov ústav a archív Akadémie vied ČR, Praha) doc. Ondrej Podolec, PhD. (Univerzita Komenského, Bratislava) prof. Alain Soubigou (Parížska univerzita, Paríž) Mgr. Monika Tihányiová, PhD. (Univerzita Komenského, Bratislava) PhDr. Mária Tonková, Csc. (Univerzita Komenského, Bratislava) PhDr. et PeadDr. Marek Šmíd, PhD. (Jihočeská univerzita, České Budějovice) Mgr. Miriam Viršinská, PhD. (Univerzita Komenského, Bratislava) Recenzenti: Mgr. Martin Garek, PhD. PhDr. Milica Majeriková-Molitoris, PhD. Grafická úprava: Mgr. Pavol Makyna, PhD. © Vydáva Katedra histórie, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Račianska 59, Bratislava Vychádza 2x ročne, 7. ročník ISSN: 1339-4053 (online) Fotografia na titulnej strane: Andrej Hlinka (dole v strede) na návšteve Poľska v Zakopanom v roku 1937. Na pravo od Hlinku sedí dekan Tobolski a po ľavej strane senátor F. Gwiżdż. (Zdroj: Národný digitálny archív v Poľsku (NAC); SCHABENBECK, H.: Gość Słowacki w Polsce. In: Swiatowid, roč. 14., 21. 8. 1937, č. 34, s. 6.) 3 VERBUM HISTORIAE 1/2019 Obsah ÚVOD................................................................................................. 5 P a v o l M A T U L A Editoriál............................................................................................ 5 ŠTÚDIE.............................................................................................. 6 R ó b e r t L E T Z Andrej Hlinka a Poľsko .................................................................... 7 I v a n a D E N D Y S Pokus o načrtnutie polonofilských tendencií Pavla Čarnogurského................................................................................ 32 A n n a B O C K O V Á Slovensko-poľské vzťahy v stredoeurópskych súradniciach (predstavy a koncepty slovenských polonofilov medzivojnového obdobia) .......................................................................................... 44 F r a n t i š e k S T R A P E K Kambodža za vlády Červených Kmérov ........................................ 63 M á r i a T O N K O V Á Prítomnosť minulosti: slovenské učebnice dejepisu ako prameň pre výskum histórie a historickej pamäti – možnosti prípadových štúdií .............................................................................................. 78 DOKUMENTY.................................................................................. 87 M i r i a m V I R Š I N S K Á (ed.) Príspevok k 150. výročiu založenia slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom................................................ 88 PRÁCE ŠTUDENTOV...................................................................... 92 J a r o s l a v D U R E C Spoločenské postavenie slovenského učiteľa v rokoch 1918 – 1938 II. ......................................................................................... 93 RECENZIE..................................................................................... 109 P e t r a G E R E K O V Á (rec.) HABAJ, Michal – HŘÍBAL, František: Alexander Veľký. Život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku..................................................................................... 110 SPRÁVY......................................................................................... 113 P a v o l M A K Y N A Odborný seminár: Uzákonené bezprávie – Rasové zákonodarstvo na Slovensku a v Európe ............................................................. 114 AUTORI.......................................................................................... 115 4 VERBUM HISTORIAE 1/2019 Editoriál Milé čitateľky a čitatelia, slovenská historiografia sa zameriava, pokiaľ ide o vzťahy s inými národmi v 20. storočí, predovšetkým na geograficky najbližších susedov. Do popredia záujmu sa spomedzi nich dostávajú najmä tie národy, s ktorými nás intenzívnejšie spájala minulosť, hlavne v spoločných štátnych útvaroch, teda s Maďarmi a Čechmi. Akosi bokom a nezaslúžene tak stále zostávajú kontakty s naším severným poľským susedom. Vznik ČSR priniesol Slovákom národnú slobodu, ktorá bola v rámci Uhorska nepredstaviteľná. Napriek tomu sa však v novom štátnom útvare nenaplnili všetky ich očakávania, najmä pokiaľ išlo o rovnocenné postavenie v republike a prisľúbenú autonómiu. Spojenca voči pražskému centralizmu našli v jazykovo i nábožensky blízkom poľskom národe. Medzi Varšavou a Prahou totiž po celé dve medzivojnové dekády panovalo napätie vyplývajúce nie z úplne totožnej zahraničnopolitickej orientácie, mocenských ambícií v strednej Európe a v neposlednom rade z hraničných sporov. V načrtnutej atmosfére sa rozvíjala snaha veľkej časti mladej slovenskej inteligencie lepšie spoznať kultúru a históriu slovanského Poľska. Varšava túto tendenciu všemožne podporovala, a tak sa na študijné pobyty na poľské univerzity dostali desiatky slovenských štipendistov, ktorí po návrate domov nielenže propagovali krajinu svojich hostiteľov, ale i rozvíjali slovensko-poľskú spoluprácu. Jadro tohto hnutia sa sústreďovalo okolo HSĽS, no polonofilské tendencie bolo možné zaznamenať aj u agrárnikov a nielen u nich. Tomuto zaujímavému fenoménu sa venuje i naše číslo. O postoji Andreja Hlinku, predsedu HSĽS, k Poľsku a polonofilskému hnutiu v rámci jeho strany píše vo svojej štúdii Róbert Letz. Naša doktorandka Ivana Dendys sa v štúdii zamerala na osobnosť Pavla Čarnogurského a jeho propoľské tendencie. Slovensko-poľským vzťahom v stredoeurópskom kontexte sa venuje Anna Bocková. Náš ďalší doktorand František Strapek sa vo svojom príspevku sústredil na Kambodžu v období, keď ju ovládali Červení Kméri. Sériu štúdií završuje analýza Márie Tonkovej Prítomnosť minulosti: slovenské učebnice dejepisu ako prameň pre výskum histórie a historickej pamäti – možnosti prípadových štúdií. V študentských prácach Jaroslav Durec nadväzuje na svoj predchádzajúci príspevok. V čísle nechýbajú ani recenzie na zaujímavé knihy či stále rubriky dokumenty a správy. Pavol Matula 5 VERBUM HISTORIAE 1/2019 ŠTÚDIE 6 VERBUM HISTORIAE 1/2019 Andrej Hlinka a Poľsko Róbert Letz Andrej Hlinka patrí medzi najvýraznejšie osobnosti moderných slovenských dejín. Slovenskú politiku aktívne stvárňoval polstoročie. Hlinka už na pôde Uhorska a neskôr Československej republiky (ČSR) riešil celé spektrum otázok. Nevyhýbal sa ani otázke vzťahu k iným národom a štátom. Jeho politika a vôbec politika jeho Slovenskej ľudovej strany (SĽS) sa vyhraňovala voči iným politickým osobnostiam a stranám, alebo si hľadala spojencov doma i v zahraničí tak, ako to bolo obvyklé aj u iných politických osobností a politických subjektov. Pred rokom 1918 Hlinka Poliakom nevenoval veľkú pozornosť. Skôr sa zameral na rozvíjanie vzťahov s Čechmi, pretože najmä u nich videl potenciál účinnej pomoci pre národnostne, kultúrne a sociálne utláčaných Slovákov. Vďaka černovskej tragédii sa Hlinka dostal do povedomia širšej poľskej verejnosti. Väčšinou so sympatiami o ňom písala poľská tlač. Dôležitou stopou Hlinkovho vzťahu k Poliakom je jeho vzťah ku kňazovi Ferdinandovi Machayovi.1 Machay nastúpil 21. mája 1913 na ružomberskú faru za kaplána. Ku svojmu farárovi Hlinkovi prišiel už ako Poliak, ktorý sa národne uvedomil na grünwaldských slávnostiach v roku 1910. Hlinka viedol so svojím kaplánom dlhé rozhovory na tému slovenskej a poľskej národnej identity, politickej orientácie Poliakov a Slovákov a na tému slovenskosti či poľskosti Spiša, Oravy a Kysúc. Hlinka pred Machayom argumentoval najmä slovanskou príslušnosťou Poliakov: „– Poliaci vznikli zo všeobecnej slovanskej rodiny. Ale v politike sa držia tak, ako by Slovanmi neboli... Hlinka pozoroval, že tieto argumenty na mňa pôsobia najviac, a preto nešetril ponôs a nespokojnosti na adresu Poliakov, ktorí vo Viedni paktujú s Nemcami a Maďarmi a podkopávajú slovanskú spoluprácu...“2 Machay priznal, že veľa nechýbalo a bol by sa „utopil v zradných vlnách slovanských“, veď „povedať niečo protislovanského a najmä protiruského, pokladalo sa v spoločnosti veľkého vodcu za nemalý priestupok“.3 Machay Hlinkovi oponoval a Hlinka reagoval: „– Ferdinand, vy Táto štúdia vznikla v rámci projektu VEGA 1/0797/17 Podoby a prejavy polonofilstva na Slovensku 1918 – 1939. 1 Ferdinand Machay (1889 – 1967) pochádzal z oravskej obce Jablonka (dnes v Poľsku), študoval na gymnáziu v Trstenej a teológiu v Budapešti. Po kňazskej vysviacke 25. 6. 1912 bol kaplánom v Zázrivej a v r. 1913 – 1914 kaplánom v Ružomberku. Počas prvej svetovej vojny pôsobil