Súčasný Stav Obce (Pri Založení Kroniky): Popis Obce: Obec Porúbka Patrí K ONU- Giraltovce KNV- Prešov
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Doslovný prepis ručne písanej obecnej kroniky obce Porúbka Súčasný stav obce (pri založení kroniky): Popis obce: Obec Porúbka patrí k ONU- Giraltovce KNV- Prešov. Veľkosť katastra obce sa nezmenil. V obci sú čisto roľníci, ktorí vlastnia poľnohospodársku pôdu. Rozdelenie roľníkov podľa vlastnenia poľnohospodárskej pôdy od ha do ha. V obci Porúbka je jeden roľník, ktorý vlastní pôdu nad ha. Je to Ján Šoltýs-Matis. Z domácich zvierat sa v súčasnej dobe chovajú kravy, plemena pinzgavského, kone plemena lipican, nonius a križáky. Ošípané sa chovajú biele. Z domácej hydiny sa chovajú kury, husi, kačky, moriaky, liliputky a niekoľko pávov. Taktiež sa chovajú domáce zajace. Niekoľkí roľníci držia pri dome psov. V menšom počte sa nachádzajú aj včely, u Jána Šveca, Juraja Šveca, Jána Packu, Andreja Šveca a Juraja Šveca st. Menovaní vlastnia niekoľko čeľadí včiel o ktoré majú veľký záujem. Z ovocných stromov sa pestujú jablone, hrušky rozličných druhov, slivky, čerešne, málo orechov a niekoľko moruší. Z lesných stromov v okolí obce sú dub, buk, breza, olcha, agát, hrab, jedľa, smrek, borovica, nájde sa málo líp a vŕb. Vedenie obce: Obec spravuje Miestny národný výbor (MNV) v tomto zložení z miestnych obyvateľov: 1. Andrej Trinkovič, predseda MNV 2. Anna Stašová, tajomníčka 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Väčšie zmeny v zložení MNV nenastali, až na tajomníčku, ktorá bola svojej funkcie zbavená okresným národným výborom v Giraltovciach. Na jej miesto bol vymenovaný Ján Červeňák, ako novozvolený tajomník MNV. Obyvateľstvo obce: Obec Porúbka má .... obyvateľov. Celá obec je národnosti slovenskej. Občania sa podľa vierovyznania delia na: rimokatolíkov, evanjelikov a českobratských. Rimokatolíkov je 26 rodín a evanjelikov 23 rodín, a českobratských 3 rodiny. V obci sa hovorí nárečím šarišským. Mnoho zvykov sa zachovalo zo starších čias. Zvyky v piesňach, rozprávaniach sa používajú hlavne pri zvláštnych obradoch na svadbe, krstinách a slávnostiach. Kroj, ktorý sa tu niekedy nosieval sa zachoval už len u niektorých starších roľníkov. Nachádza sa ešte medzi ľuďmi, ale značne sa zmiešal s textilnými výrobkami, čo znehodnocuje jeho vzhľad. Kultúrny život obce: V obci je zriadená Národná škola. Škola je jednotriedna a je obsadená kvalifikovanou silou. Ako riaditeľ školy je vymenovaný Eduard Macko. Menovaný pôsobí v obci od roku 1947. Vymenovanie kronikára: 1 V roku 1957 na návrh MNV v Porúbke, bol zvolený za kronikára obce Eduard Macko. Menovaný bol zvolený prvým kronikárom obce. Do tejto doby kronikárom obce bol riaditeľ školy v Hankovciach Ján Tutoky, ktorý kroniku viedol od roku 1933. Nový kronikár sa ujal funkcie v roku 1957. Nie som tunajším obyvateľom. Moje pôsobenie v obci je od roku 1947. Pochádzam z obce Veľký Šariš, okres Prešov. Po absolvovaní učiteľskej akadémie 1946, som nastúpil na miesto vo Veľkých Slemenciach. Dňom 2.septembra 1947 ma školstvo preložilo na jednotriednu národnú školu v Porúbke, okres Giraltovce. V uvedenej obci som zotrval až do určenia za kronikára. Ako kronikár obce svoje zápisy som urobil po zisťovaní a výpovedi miestnych občanov. Hospodárske pomery obce: V obci Porúbka nie je ešte založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD). Všetci roľníci sú samostatne hospodáriacimi. Hospodári každý na svojom majetku a pri práci mu pomáhajú členovia rodiny. Hospodári sa vo väčšine jednoduchými hospodárskymi strojmi s konskými alebo kravskými poťahmi. V obci je jeden kováč Andrej Trinkovič. Kronika obce Porúbka: Dejiny obce, popis obce a chotára: obec Porúbka leží na pravom brehu rieky Tople. Od okresného sídla na SZ vo vzdialenosti 15 km a 20 km na JV od Bardejova sa nachádza jej poloha. Podľa tvrdenia občanov z Porúbky, čiže Porubianoch, poloha na ktorej sa rozkladá úhľadná obec bola zarastená krovím a inými stromami. Prví osadníci, ktorí sa tu usadili začali vyrúbavať kry a stromy, z tohto dostala pomenovanie obec Poruba. Neskoršie pomenovali obec Porúbka. Na S a SZ strane je obec obklopená úrodným vŕškom. Na V a JV oblieva obec rieka Topľa. Pozdĺž cesty, ktorá vedie stredom obce stoja obytné domy a hospodárske staviská. V miestnej obci voľakedy býval gróf Szirmai, ktorý vlastnil na chotári pozemky. Býval na mieste terajšieho majiteľa Andreja Staša a Juraja Moľa. Väčšinu svojich pozemkov vlastnil na chotári Čarnošina tiahnuca až na Dohury konce. Časom gróf Shirmai začal rozpredávať majetok, ktorý rozkúpili občania z Porúbky a niekoľko občanov zo susedných obcí. Miestny obyvatelia pracovali na majetku grófa Szirmaiho až do jeho úplného rozpadnutia. Domy v obci boli stavané obyčajne z dreva, nakoľko hovorili, že je to najsuchší byt. Domy boli stavané z celkom maličkými oknami. Väčšinou to boli domy s jednou izbou a predsieňou. Kto vystavil prvý dom z tehál, ktoré sa tu ručne vyrábajú nieje známe. Pravdepodobne to bol dom grófa Shirmaiho, ktorý bol vystavený z kameňa. Iné pamätnejšie budovy obce neboli postavené. Kedy obec vznikla nie je dosiaľ známe, a preto sa nedá zistiť staroba obce od jej založenia. Obec má veľmi mnoho obecných názvov, ktoré sa rozkladajú okolo obce v tom ktorom mieste chotára. Miestne názvy: Za obcou na Z strane sú pozemky, ktoré sa volajú Nižná Hura. Od nej na SV sú pozemky Vyšná Hura. Od nej na V sú pozemky Podstavenčik, smerom od Podstavenčika na S sú pozemky Nadstavenčik. Na SZ od Nadstavenčika je Pastvisko za Huru. Za potokom SZ- ným smerom od Pastviska sa rozkladajú Zadné Lazy. Od Zadných Lazoch na na J sa rozkladajú Staré Lazy, Predné Lazy a Medzi Doliny. Od Medzidolin na Z sú Feľmačky. Od nich na JZ je Vyšný Lasc. Od neho na JZ je Nižný Lasc od Nižného Lasca za potokom na Z strane sú pozemky Dúbrava ( Dúbrava sa volá preto, lebo voľakedy na tomto mieste bol Dubový les ). Od Dúbravy na JZ sú pozemky Dohury Konce. Pozemky nachádzajúce sa za obcou na pravej strane hlavnej cesty vedúcej smerom k obci Nemcovce sa volajú Vyše Valalu. Na J od Vyše Valalu sú Skladziky, Kriva a pastvisko Pisky. Od Piskov na J sú pozemky Pod Krivu. Za obcou na JV strane je lúka, ktorá je delená na menšie lúčky medzi 2 miestnych obyvateľov. Po konci lúky je cintorín. Od cintorína na JZ pri poľnej ceste sú pozemky Skladziky 2. Smerom na J pokračujú pozemky nazvané Roveň. Od nich na JZ sú Špane, Koncu Záhrad a Koncu Šibeníc. Od pozemkov Špane na JZ za potokom sú pozemky Kút, Podkút a Čarnošiny. Od Rovni na J je pastvisko Pisky 2 a Vrbina. Na ľavom brehu Tople sú pozemky Za Topľu. Smerom od týchto pozemkov je Marhanská Hura. Lesy: Obec Porúbka na svojom chotári nemá žiadne lesy. Miestny obyvatelia – roľníci, si zakúpili lesy na chotári kožanskom, štefurovskom a marhanskom. Vodstvo: Na JV strane obce tečie JZ-ným smerom rieka Topľa. V uvedenej rieke sa zdržujú tieto ryby: jalec, mreny, kostnice, na niektorých miestach i raky. Populácia a jej zmeny: Do prvej svetovej vojny populácia obce bola veľmi slabá. Mládež často odchádzala za prácou do cudziny po celom svete. Niektorí sa vrátili a bolo takých, čo ostali do dnešnej doby tam. Deti bolo pomerne málo. Niekoľko detí navštevovalo školu v Hankovciach. Dňa 28. júla 1914 vypukla svetová vojna. Všetci muži do 42 rokov museli nastúpiť. V 1.sv. vojne zahynuli títo občania: Andrej Šoltýs, Ján Švec O., Juraj Staš a Ján Kyseľ. V roku 1918 vypukla v obci epidemická nemoc chrípka, na ktorú niekoľko detí a dospelých zomrelo. Remeslá a ich nástroje: V obci bol len jeden stolár menom Karol Trinkovič. Menovaný používal nástroje, ktorými obrábal materiál ručne. Bol to jediný majster obce. Bývanie, kroje, zvyky: V obci spočiatku sa nosili domáce výrobky. Najznámejšie z nich boli: bačkorky, čuchy, gubane z ovčej vlny a nohavice utkané z konôp. Vyrábali sa kožuchy z ovčích koží. Ženy nosili košele, vyrobené z konopného plátna. Nosili sa chustky s rancľami a väčšinou z doma tkaného plátna. Ozdobou boli aj lajbliky, ktoré boli pestro vyšívané. Postupom vývoja priemyslu začali si kupovať priemyselne vyrobené plátno, čižmy a neskoršie aj topánky. Bývanie bolo u vtedajších roľníkov veľmi jednoduché. Používali jednoduché náradie a náčinie, väčšinou drevené. Boli to lyžice, taniere, misy a iné nádoby. V obytných miestnostiach nemali podlahu, iba žltú ubytú hlinu – zem. Ani u bývalého grófa nebola podlaha vo všetkých miestnostiach. Školstvo a kultúra: V obci Porúbka nebola zriadená škola. Školopovinné deti navštevovali školu v Hankovciach. Deti náboženstva ECAV navštevovali evanjelickú školu, deti náboženstva rímskokatolíckeho navštevovali rímokatolícku. Do školy chodievali pešo, cez malý chodníček smerom cez Dúbravu. V zime za tuhých mrazov a fujavíc deti nenavštevovali školu. Po stránke kultúrnej nebolo žiadnej miestnosti. Z tohto dôvodu sa ľudia nemali kde schádzať. Škola v miestnej obci bola zriadená až v roku 1936. Po rozhodnutí vtedajšej obecnej správy škola bola umiestnená v súkromnom dome Jána Šoltýsa, roľníka. Svojou veľkosťou, ako aj hygienickými požiadavkami svojmu účelu nevyhovovala. Na novozriadenej škole učila jedna učiteľka. Počet detí sa pohyboval okolo 23-27. Po krátkom umiestnení bola škola premiestnená do súkromného domu Jana Pavluva, ktorého dom bol celkom prázdny. V tomto dome sa vyučovalo až do tzv. Slovenského štátu. Za tzv. slov. štátu, bola znova škola premiestnená do súkromného domu bývalého pastora Markusa. Bol to obytný dom s jednou 3 učebňou a jedným bytom pre slobodného. Vyučovala tu učiteľka......... Po menovanej prišiel na uvedenú školu učiteľ Veselý, ktorý učil až do skončenia 2.sv. vojny. Rozličné kultúrne podujatia robili učitelia v miestnosti školy. Škola bola jedinou šíriteľkou kultúry a osvety na dedine. V miestnej obci učitelia nacvičovali divadelné hry, ktoré boli predvádzané miestnemu obyvateľstvu v škole alebo v miestnej predajni s rozličným tovarom. Obdobie Slovenského národného povstania a oslobodenie obce Podľa ústnych výpovedí Andreja Trinkoviča a Jána Hvišča a iných občanov v letných mesiacoch v roku 1944 nebolo badať skoro žiadnych vojakov v obci. Občas prešli obcou vojenské hliadky Nemcov alebo vojaci bývalej slovenskej armády. Neskoršie však sa zjavovali aj partizáni. Istú noc, keď v dedine nebolo žiadnych vojakov, prišlo do obce okolo 350-400 vojakov – partizánov. Všetci sa rozišli po domoch.