S podporou / with support UzemnePlany.sk Najväčší portál o územnom plánovaní, urbanizme a tvorbe krajiny
architektonické štúdio atrium adresa: Letná 40, 040 01 Košice, Slovensko, tel/fax: 055/62 315 87 www.atrium studio.sk, e-mail: architekti@atrium studio.sk KOMÁROV územný plán obce
SPRIEVODNÁ SPRÁVA
© December20 12
Obstarávateľ: Obec Komárov Okres: Bardejov Kraj: Prešovský
Spracovateľ: Architektonické štúdio Atrium Letná 40, 040 01 Košice, tel: 055/ 62 315 87 e-mail: [email protected] www.UzemnePlany.sk Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Zodpovední riešitelia: Ing. Marek Dubiel Ing. Ladislav Pažák Mgr. Milan Barlog Ing. Milan Kolesár Ing. Michal Burák Ing. Ing. arch. Marek Bakalár
Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD: Ing. arch. Anna Soročinová
Schvaľovacia doložka – územný plán obce Komárov
SCHVAĽOVACÍ ORGÁN: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO KOMÁROV FRANIŠEK MIHAĽ ČÍSLO UZNESENIA POTVRDZUJÚCEHO PLATNOSŤ ÚPN-O: 01/02/2013 STAROSTA OBCE ZÁVÄZNÁ ČASŤ VYHLÁSENÁ VZN č. 01/2013 KOMÁROV DÁTUM SCHVÁLENIA: 21.02.2013 PEČIATKA
1 Zoznam príloh
Grafická časť
číslo výkresu názov výkresu mierka 1 Výkres širších vzťahov a návrh záujmového územia 1:50 000 Komplexný výkres priestorového usporiadania 2 a funkčného využívania katastrálneho územia obce, 1:10 000 Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny Komplexný výkres priestorového usporiadania 1:5 000 3 a funkčného využívania zastavaného územia,
Výkres verejného dopravného vybavenia Výkres verejného technického vybavenia: 4 Návrh vodného hospodárstva, vodné toky, 1:5 000 Výkres verejnoprospešných stavieb Výkres verejného technického vybavenia: 5 1:5 000 Návrh energetiky, telekomunikácie 6 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP 1:5 000
Textová časť
Sprievodná správa a Záväzná časť - návrh regulatívov územného rozvoja obce b (vložené schémy záväznej časti a verejnoprospešných stavieb) c Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP
3 Obsah A1. Základné údaje...... 7 1.1 Hlavné ciele a problémy riešené ÚPD ...... 7 1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu ...... 7 1.3 Údaje o súlade riešenia so Zadaním a postup spracovania ÚPD ...... 7 1.4 Charakteristika riešeného územia ...... 8 A2. Riešenie územného plánu ...... 17 2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis ...... 17 2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu ...... 17 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce ...... 23 2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do systému osídlenia ...... 27 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania ...... 28 2.6 Návrh funkčného využitia územia obce ...... 28 2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, návrh výroby a rekreácie ...... 29 2.7.1 Bytový fond ...... 30 2.7.2 Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít ...... 31 2.7.3 Občianske vybavenie ...... 33 2.7.4 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia ...... 33 2.7.5 Ekonomické aktivity ...... 34 2.7.6 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia ...... 34 2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce ...... 34 2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov ...... 34 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami ...... 35 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení ...... 35 2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia ...... 37 2.12.1 Dopravný systém obce ...... 37 2.12.2 Vodné hospodárstvo a vodné toky ...... 41 A. Zásobovanie pitnou vodou ...... 41 B. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd ...... 42 C. Vodné toky a odtokové pomery ...... 43 2.12.3 Zásobovanie elektrickou energiou ...... 44 2.12.4 Zásobovanie plynom a teplom ...... 45 A. Zásobovanie plynom ...... 45 B. Zásobovanie teplom...... 47 2.12.5 Telekomunikácie, rozhlas, televízia ...... 49 2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie ...... 50 2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových a dobývacích priestorov ...... 51 2.15 Vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu ...... 52 2.16 Ochrana pôdneho fondu - vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde ...... 52 2.17 Komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia, najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov ...... 52
5 Zoznam skratiek:
PK – Prešovský kraj PSK – Prešovský samosprávny kraj BD - bytový dom CO - civilná ochrana CR - cestovný ruch ČOV – čistiareň odpadových vôd HD - hospodársky dvor HaZZ – hasičský a záchranný zbor LHC - lesný hospodársky celok LP - lesná pôda KO - komunálny odpad k.ú. - katastrálne územie NKP – národná kultúrna pamiatka OcÚ - obecný úrad OP - ochranné pásmo PP - poľnohospodárska pôda PD - poľnohospodárske družstvo POH - program odpadového hospodárstva RD - rodinný dom SAD – slovenská autobusová doprava ŠM - štátny majetok TS - trafostanica ÚPD – územnoplánovacia dokumentácia ÚPN-O - územný plán obce ÚZPF SR – ústredný zoznam pamiatkového fondu Slov. republiky ÚR a SP – územné rozhodnutie a stavebné povolenie VÚC - veľký územný celok VN – vysoké napätie elektrické VPS - verejnoprospešné stavby VZN – všeobecne záväzné nariadenie ZaD - zmeny a doplnky ZUŠ - základná umelecká škola ZŠ - základná škola
6 A1. Základné údaje Obec Komárov leží v údolí Tople na jej pravom brehu, v nadmorskej výške 233 – 250 m. Z hľadiska geomorfologického členenia, obce patrí do oblasti Nízke Beskydy, celku Ondavská vrchovina a časti Kurimská brázda. Obec je súčasťou mikroregiónu Stredná Topľa a záujmového územia okresného mesta Bardejov, kde aj prirodzene gravituje - tu je vyššie obč. vybavenie a pracovné príležitosti a tvorí jeho prirodzené ťažisko. Od Bardejova je vzdialená 4 km. Celé k.ú má predpoklady pre ďalší komplexný rozvoj. Dôvodom je dobré dopravné sprístupnenie, blízkosť okresného sídla, vybudovaná infraštruktúra, dobré mikroklimatické podmienky a disponibilita plôch pre nové obytné a výrobné funkcie. Dôvodom obstarania ÚPD je absencia ÚPN obce a mikroregiónu, pričom do k.ú. obce zasahuje OP II° povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami, katastrom prechádza významná regionálna cesta III. tr. s križovatkou, VTL plynovod a do k.ú. zasahuje stará skládka komunálneho odpadu Lukavica a pripravovaná sústava skupinového vodovodu. Obec plní úlohu rekreačného zázemia mesta Bardejov. Ďalším dôvodom obstarania je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce, jej k.ú. vo väzbe na ÚPN – VÚC Prešovský kraj a následných ZaD do roku 2025 a neskôr. Záujem o výstavbu je značný, chýba však aktuálny nástroj na jej riadenie. 1.1 Hlavné ciele a problémy riešené ÚPD Hlavným cieľom ÚPN je vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, ktorá bude komplexne riešiť funkčné využívanie a priestorové usporiadanie územia k.ú. a obce, koncepciu verejnej dopravy, technickej infraštruktúry vrátane problematiky životného prostredia, ochrany prírody a krajiny a ekologickej stability územia. Ďalším zámerom ÚPN-O je získanie koncepčného a rozvojového dokumentu s urbanistickou koncepciou, ktorá zohľadní plánované a určí nové rozvojové zámery obce a vytvorí predpoklady pre ich trvalo udržateľný rozvoj. Problémy, ktoré sú riešené touto ÚPD možno charakterizovať nasledovne: - inundácia severnej a východnej časti obce, - nedostatok pracovných príležitostí v obci, - nedostatok stavebných pozemkov pre výstavbu RD, - neefektívne využívaný poľnohospodársky dvor, - ochrana pamätihodností obce. 1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu Obec nemá vypracovanú ÚPD. 1.3 Údaje o súlade riešenia so Zadaním a postup spracovania ÚPD 1.3.1 Chronológia spracovania a prerokovania jednotl. etáp ÚPD - prípravné práce (7/2011-9/2011), - spracovanie Prieskumov a rozborov obce a vypracovanie Zadania (9/2011), - prerokovanie a schválenie Zadania (9/2011; Uznesenie OZ č.6/9 /2011z 29. 09. 2011), - vypracovanie Návrhu ÚPN-O Komárov (11/2011), - prerokovanie Návrhu ÚPN-O Komárov (2/2012).
1.3.2 Zhodnotenie súladu riešenia so Zadaním Riešenie ÚPD je v súlade so schváleným Zadaním. Korekcia je uskutočnená v demografii, nakoľko po schválení Zadania sa prejavil vyšší záujem o výstavbu RD.
1.3.3 Zdôvodnenie prípadného spracovania doplňujúcich prieskumov a rozborov Spracovanie ÚPD si nevyžadovalo doplnenie prieskumov a rozborov.
1.3.4 Súpis použitých podkladov a materiálov Mapové podklady Polohopis v M 1: 5 000 (2 500) bol vektorizovaný z ROEP-u a katastrálnych máp obce, doplnený z obhliadky v teréne a skenovaním ďalších podkladov.
7 Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp ČSSR z r. 1984 v M 1:10 000. Mapový podklad v M 1:10 000 bol skenovaný z tých istých máp. Ostatné materiály - ÚPN-VÚC Prešovský kraj v znení neskorších ZaD (SAŽP CKEP Prešov, 2009) - ÚPN mesta Bardejov (Arka Košice, 2007), - Prieskumy a rozbory (Atrium Košice, 2011), - Zadanie pre vypracovanie ÚPN-O Komárov ( Obec Komárov, 2011), - vydané ÚR a SP od r. 2010 (vodovod, kanalizácia, plynovod, komunikácie, TS), - Návrh ÚPN-O Komárov(Atrium Košice, 2011). 1.4 Charakteristika riešeného územia 1.4.1 Prírodné podmienky Obec Komárov leží v údolí rieky Topľa na jej pravom brehu v nadmorskej výške 233 – 250 m. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 250 m v nive Tople, najvyšší dosahuje 454 m n. m. na južnom okraji katastra. Geomorfologické členenie katastrálneho územia obce je v nasl. tabuľke.
Sústava Alpsko-himalájska Podsústava Karpaty Provincia Východné Karpaty Subprovincia vonkajšie Východné Karpaty Oblasť Nízke Beskydy Celok Ondavská vrchovina
Z geomorfologického hľadiska predstavuje severná časť územia reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín, údolie Tople reliéf eróznych brázd a južná časť územia planačno- rázsochový reliéf. Z hľadiska morfologicko-morfometrického členenia predstavuje severná a južná časť územia stredne členitú vrchovinu, na ňu nadväzuje na južnom okraji silne členitá pahorkatina, niva Tople predstavuje nerozčlenenú rovinu. Z vybraných tvarov reliéfu sa vyskytujú zosuvy, údolie Tople má tvar prielomovej nekaňonovitej doliny, na jej ľavej strane sa vyskytujú stredne vysoké riečne terasy. Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa v posudzovanom území uplatňuje v nive Tople akumulačno-erózny proces, na ľavom svahu údolia Tople stredne silný fluviálny erózny proces so stredne silným pohybom hmôt po svahoch, vytváraním zovretejších úvalinovitých dolín až plytšie rezaných V dolín vo vrchovinách a vyšších pahorkatinách, na pravom svahu údolia Tople silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou, stredne silným až silným pohybom hmôt po svahoch v horskom reliéfe. Začlenenie územia z hľadiska geologicko regionálneho je nasl. tabuľke.
Oblasť flyšové pásmo Podoblasť čergovsko-beskydský flyš Jednotka východobystrický flyš
Geologický podklad je tvorený horninami kriedy a paleogénu vonkajších Karpát, z ktorých sa v území striedajú pieskovce, ílovce, tvoriace tenkovrstvený flyš, červené ílovce (belovežské súvrstvie, „pestré“ vrstvy) paleocénu – vrchného eocénu s drobovými a arkózovými pieskovcami, ílovcami (kýčerské vrstvy, babohorské a makovické pieskovce) stredného eocénu – priabónu a ílovcami, pieskovcami s glaukonitom, sieňovcami (bystrické vrstvy, vychylovské súvrstvie) lutétu – priabóru. Najvrchnejšie kvartérne útvary v prevažnej časti územia predstavujú ostané bližšie geneticky nerozlíšené sedimenty, predstavujúce nečlenené predkvartérne podložie s nepravidelným pokryvom bližšie nerozlíšených svahovín a sutín, nivu Tople vypĺňajú fluviálne sedimenty tvorené prevažne nivnými humóznymi hlinami alebo hlinito-piesčitými až štrkovito-piesčitými hlinami dolinných nív.
8 Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie leží územie v rajóne Sf – flyšoidných hornín, patriacom medzi rajóny predkvartérnych hornín, údolie Tople je vyplnené kvartérnymi údolnými riečnymi náplavmi.
Región karpatského flyšu Subregión vonkajších Karpát kvartérnych hornín F rajón údolných riečnych náplavov Rajón predkvartérnych hornín Sf rajón flyšoidných hornín
Podľa hydrogeologického rajónovania ležia podzemné vody posudzovaného územia v regióne PQ 110 Paleogén Nízkych Beskýd v povodí Tople s prevažne puklinovou priepustnosťou, budovanom horninami kvartéru a paleogénu. Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Predmetné územie vypĺňajú v nive Tople štrky a piesky, vo zvyšnej časti územia ílovce. Prietočnosť a hydrogeologická produktivita je v mierna (T = 1.10-4 – 1.10-3 m2.s-1) až vysoká (T = 1.10-3 – 1.10-2 m2.s-1). Hladina podzemnej vody je zväčša 2 – 5 m hlboko. V území sú využiteľné zásoby podzemnej vody v nive Tople 2,00 – 4,99 l.s-1.km-2, vo zvyšnej časti územia 0,2 – 0,49 l.s-1.km-2. Priemerná, maximálna a minimálna ročná a dlhodobá hladina podzemných vôd za rok 2003 v najbližšej lokalite v hydrogeologickom regióne Paleogén Nízkych Beskýd v povodí Tople v pozorovacej sieti SHMÚ Dubinné, sledovanej od roku 1965 a jej zmena v porovnaní s dlhodobým priemerom je uvedená v nasledujúcej tabuľke.
Priemerná ročná hladina (m n. m.) 213,34 Zmena priemernej ročnej hladiny v porovnaní s dlhodobým 0,997148866557607 priemerom (%) Dlhodobá priemerná hladina (m n. m.) 213.95 Maximálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 213.87 Dlhodobá maximálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 216,25 Minimálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 213.34 Dlhodobá minimálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 213.95
Povrchové vody sú odvodňované riekou Topľa. Územie patrí do povodia Bodrogu a hlavného povodia Dunaja. Charakteristika režimu odtoku v rámci katastra je uvedená v nasledujúcej tabuľke.
Územie katastra Rieka Topľa Oblasť vrchovinno-nížinná vrchovinno-nížinná Typ dažďovo-snehový dažďovo-snehový akumulácia v mesiacoch XII – II, akumulácia v mesiacoch XII – II, Základná vysoká vodnosť III – IV, najvyššie Qma vysoká vodnosť III – IV, najvyššie Qma hydrologická III (IV > II), najnižšie Qma IX III (IV > II), najnižšie Qma IV charakteristika a výrazné podružné zvýšenie vodnosti a výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy koncom jesene a začiatkom zimy
Kvantitatívne ukazovatele toku Topľa sú známe z vodomernej stanice SHMÚ Marhaň pod popisovaným územím. Priemerný ročný prietok a priemerné mesačné prietoky za rok 2008 sú uvedené
9 v nasledujúcej tabuľke. Priemerný ročný prietok Qr (m3.s-1) 6,098 Maximálny kulminačný prietok Qmax.hod (m3.s-1) 186,500 Minimálny priemerný denný prietok Qmin.d (m3.s-1) 1,221 Priemerný prietok Qm I. (m3.s-1 ) 4,868 Priemerný prietok Qm II. (m3.s-1 ) 6,538 Priemerný prietok Qm III. (m3.s-1 ) 8,669 Priemerný prietok Qm IV. (m3.s-1 ) 6,627 Priemerný prietok Qm V. (m3.s-1 ) 4,498 Priemerný prietok Qm VI. (m3.s-1 ) 2,335 Priemerný prietok Qm VII. (m3.s-1 ) 16,860 Priemerný prietok Qm VIII. (m3.s-1 ) 5,245 Priemerný prietok Qm IX. (m3.s-1 ) 3,302 Priemerný prietok Qm X. (m3.s-1 ) 4,787 Priemerný prietok Qm XI. (m3.s-1 ) 2,824 Priemerný prietok Qm XII. (m3.s-1 ) 6,357
Z pôd sa v katastri vyskytujú kambizeme a fluvizeme. Kambizeme sú v severnej časti územia modálne a kultizemné nasýtené, sprievodné kambizeme pseudoglejové, zo zvetralín pieskovcovo- ílovcových hornín (flyš) a modálne kyslé, sprievodné kultizemné a rankre, zo zvetralín kyslých a neutrálnych hornín, v južnej časti aj kambizeme pseudoglejové nasýtené, sprievodné pseudogleje modálne a kultizemné, lokálne gleje, zo zvetralín rôznych hornín, v údolí Tople fluvizeme kultizemné, sprievodné fluvizeme glejové, modálne a kultizemné ľahké, z nekarbonátových aluviálnych sedimentov. Pôdy sú prevažne piesčito-hlinité, v nive Tople hlinito-piesčité, na východnom okraji hlinité, v prevažnej časti územia neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %), na JV okraji stredne kamenité (štrkovité) (20 – 50 %). Poľnohospodárska pôda všeobecne je nízkej až strednej bonity a v kategorizácii produkčnosti dosahuje nižšie až stredné hodnoty (3, 4, 5, 7 v 10-stupňovej stupnici s bodovými hodnotami 80 – 71, 50 – 41, 40 – 31, 30 – 21 v stupnici 100 – 1), pričom najúrodnejšie pôdy sú v nive Tople. Obsah humusu v hĺbke do 25 cm je prevažne stredný (1,8 – 2,3 %), lokálne nízky (< 1,8%), južne od nivy Tople vysoký (> 2,3%). Pôdna reakcia je silno kyslá (pH 4,5–5,0). Z klimatického hľadiska sa územie katastra nachádza v klimatickej oblasti, ktorej charakteristika je uvedená v nasledujúcej tabuľke.
mierne teplá (M) – priemerne menej ako 50 letných dní (LD) za rok (s denným Oblasť maximom teploty vzduchu ≥ 25 °C), júlový priemer teploty vzduchu ≥ 16 °C Charakteristika okrsku Klimatické znaky Okrsok M3 mierne teplý, mierne vlhký, júl > 16 °C, LD do 50, Končekov index pahorkatinový až vrchovinový zavlaženia 0 až 60, okolo 500 m n. m.
Podľa systému triedenia krajinnej pokrývky vytvorenej aplikáciou údajov CORINE land cover sa súčasná krajinná štruktúra územia katastra obce Nemcovce člení podľa nasledovnej tabuľky. Triedy krajinnej pokrývky urbanizované a priemyselné areály sídelná zástavba orná pôda poľnohospodárske areály heterogénne poľnohospodárske areály zmiešané lesy lesné a poloprírodné areály listnaté lesy kroviny alebo prirodzené lúky
10
Lesné porasty sú v území sústredené ako kompaktné plochy v južnej časti katastra na pravom svahu údolia Tople, ako medzernaté, nesúvislé porasty na severnom okraji na ľavej strane údolia Tople. Na súvislé lesné porasty nadväzujú na viacerých miestach rozsiahle zarastené plochy charakteru lesa. Charakter lesa majú lokálne aj početné porasty drevín na stržiach a tokoch, najmä okolo pravostranných prítokov Tople a okolo Tople samotnej. V drevinovom zložení dominuje buk, menej hrab. Dub zimný a letný sa vyskytujú v závislosti od expozície, zastúpenie má aj borovica, vtrúsene sa vyskytuje smrek. Z listnáčov má ďalej výrazné zastúpenie breza, osika, menej čerešňa vtáčia a ďalšie dreviny. Rozšírenie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) je v poľnohospodárskej krajine rozdelené nerovnomerne, čo úzko súvisí s distribúciou ornej pôdy v katastri. Celkovo možno konštatovať, že poľnohospodárska krajina nie je z hľadiska rozšírenia NDV v priaznivom stave, nakoľko oráčiny sa vyskytujú na prevažnej časti územia poľnohospodárskej časti katastra a nie sú v dostatočnej mozaike s plochami TTP a NDV. NDV predstavuje najmä líniovú zeleň okolo úvozov, ciest a potokov. Z hľadiska drevinového zloženia dominujú listnaté dreviny ako breza (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula), vŕba rakytová (Salix caprea), hrab (Carpinus betulus), baza čierna (Sambucus nigra), menej čerešňa vtáčia (Cerasus avium), buk lesný (Fagus sylvatica), lipa malolistá (Tilia cordata), dub letný (Quercus robur), javor mliečny (Acer platanoides), javor poľný (Acer campestre), v líniovej NDV sa uplatňuje aj trnka (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea). Brehové porasty sú zväčša tvorené vŕbou krehkou (Salix fragilis), purpurovou (Salix purpurea), jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), jelšou sivou (Alnus incana) a čremchou (Padus avium). Obmedzene sa vyskytuje nepôvodný invázny agát biely (Robinia pseudoacacia). Trvalé trávne porasty sú zastúpené v malej miere, v okrajových častiach nivy Tople medzi oráčinami a lesnými porastmi, sú prevažne polointenzívne, z malej časti prirodzené, väčšia časť je vplyvom intenzifikačných zásahov pomerne chudobná a monotónna, časť degraduje vplyvom obmedzenia obhospodarovania buď zarastaním krovinami a drevinami alebo ruderálnymi spoločenstvami a spoločenstvami inváznych rastlín. Na plochách strmších strání, úvozov, strží alebo zamokrených plôch v alúviách sú fragmenty hodnotnejšej xerotermnej alebo močiarnej vegetácie, no aj tá je závislá od spôsobu hospodárenia. Oráčiny zaberajú podstatnú časť poľnohospodárskej plochy katastra, sú prevažne veľkoblokové. Časť oráčin je osiata trvalými kultúrami, časť okolo obce je využívaná formou záhumienkov jednotlivcami ako malobloková orná pôda. Typické mozaikové štruktúry sa v rámci katastra nevyskytujú. Vodné toky a plochy. Hlavným tokom územia je rieka Topľa, ktorá v území z pravej i ľavej strany priberá krátke bezmenné prítoky i dlhšie, výraznejšie potoky, medzi ktorými vyniká Belovežský a Pavlovický potok a potok Obyčka. Podstatná časť územia je odvodňovaná potokom Porúbka, ktorý je pravostranným prítokom Tople mimo územia katastra. Bez vegetácie sú asfaltové, sčasti aj nespevnené poľné komunikácie, spevnené plochy v obci, časti dvorov pri rodinných domoch a pod. Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy zaberá aj synantropná vegetácia. Tvorená je predovšetkým vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných domoch a drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách. Drevinová vegetácia v obci má kultúrny charakter, prevládajú v nej úžitkové druhy.
Prieskumy a rozbory životného prostredia vrátane prieskumov a rozborov ochrany prírody a krajiny V území boli zistené prírodné stresové (geodynamické) javy nad rámec bežných prejavov v krajine v podobe zosuvov flyšového podložia. Bodový zosuv a celé zosuvné územie je južne od obce. Územie je silne náchylné na zosúvanie, na severnom okraji stredne náchylné. Antropogénne podmienené stresové javy sú líniového a plošného charakteru. Z líniových prvkov je v území vetva 22 kV vedenia. Územím prechádza komunikácia III. triedy Bardejov – Giraltovce. -3 Priemerná ročná koncentrácia NO2 je 10 – 15 µg.m . Priemerná ročná depozícia N (NO, NO2)
11 -2 -3 je 600 – 700 mg.m . Priemerná ročná koncentrácia SO2 je 10 – 15 µg.m . Priemerná ročná depozícia -2 S (SO2 a sírany) je 1 500 – 2 000 mg.m . Ide o hodnoty v dolnej časti stupnice. So znečistením ovzdušia najviac súvisí poškodenie vegetácie exhalátmi, ktoré je plošného charakteru a prejavuje sa na poškodení lesných porastov. Z hľadiska zdravotného stavu predstavuje najväčšia časť drevinovej vegetácie a lesných porastov v území veľmi slabo poškodené (defoliácia 11 – 20 %) alebo porasty slabo poškodené (21 – 30 %). Malá časť je zdravých (defoliácia 0 – 10 %), najmä v južnej časti územia sa nachádzajú aj porasty stredne (31 – 40 %) až silno poškodené (> 40 %). Do južného okraja katastra zasahuje pásmo D imisného ohrozenia lesov, čo je najnižší stupeň v štvorstupňovej stupnici. Pôdy v oblasti sú nekontaminované, predstavujú relatívne čisté pôdy, na východnom okraji až nekontaminované, resp. mierne kontaminované pôdy.
Úroveň znečistenia podzemných vôd je v prevažnej časti katastra nízka (0,1 – 1,0 Cd), na severnom okraji lokálne stredná (1,1 – 3,0 Cd). Stupeň znečistenia riečnych sediment. je nízky (0 Cd). V rokoch 1998 – 1999 dosahovali vody rieky Topľa na území katastra v jednotlivých skupinách ukazovateľov triedy znečistenia uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Skupina ukazovateľov Trieda znečistenia kyslíkový režim II. čistá mikrobiologické ukazovatele V. veľmi silne znečistená biologické ukazovatele III. znečistená mikropolutanty III. znečistená základné fyzikálno-chemické ukazovatele III. znečistená nutrienty II. čistá
Radónové riziko v celom území je nízke. Aktuálna vodná erózia je vo veľkej časti územia, najmä v nive Tople a horných častiach svahov jej údolia žiadna alebo nepatrná až slabá, v časti svahov a nivy je lokálne stredne silná, silná až veľmi silná. Južný okraj územia zasahuje do oblasti výmoľovej erózie. V území boli identifikované lokálne skládky odpadu okolo Tople a v jej širšom okolí. Tiež boli zistené plochy výskytu inváznych druhov rastlín (zlatobyľ obrovská, kanadská, netýkavka malokvetá, netýkavka žliazkatá, slnečnica hľuznatá, falópia japonská, ježatec laločnatý a ďalšie ruderálne druhy) najmä okolo Tople. Lokálne je niva Tople poškodzovaná živelnou ťažbou štrku. Ostatné stresové javy v území nepresahujú rámec bežnej kontaminácie, rovnako ich zdroje nie sú nad rámec bežných zdrojov v tejto oblasti. V rámci územného systému stresových faktorov (ÚSSF) celé územie leží mimo jadra ÚSSF. V rámci areálov ÚSSF leží územie katastra v antropogénnom areáli s vybraným stresovým faktorom svahové procesy. V rámci línií ÚSSF predstavuje rieka Topľa silne znečistený vodný tok, štátna cesta slabo zaťažený dopravný koridor. V rámci environmentálnej regionalizácie SR sa kataster obce Komárov nachádza mimo zaťažených oblastí, v oblasti prostredia mierne narušeného, vyhovujúceho až vysokej kvality. V rámci environmentálnych regiónov Slovenska leží v regióne 1. (najvyššej) environmentálnej kvality – Ondavskom. Rieka Topľa je vodohospodársky významným vodným tokom, kataster obce leží v povodí tohto vodárenského toku. Kataster je súčasťou pásma hygienickej ochrany podzemných vôd II. stupňa, ktorého okraj prebieha východným okrajom katastra, v rovnakom rozsahu do územia zasahuje navrhované ochranné pásmo zdrojov pitných vôd II. stupňa.
Cez k. ú. prechádza hydrický nadregionálny biokoridor – rieka Topľa a navrhovaný chránený areál Meandre Tople II. (ÚPNVÚC Prešovského kraja, Zmeny a doplnky 2009). V k. ú. obce sa nenachádzajú lokality európskej sústavy chránených území – NATURA 2000 a ani chránené územia národnej siete, avšak rieka Topľa je navrhovaná na zaradenie do Národného zoznamu území európskeho významu v rámci NATURA 2000 (lokalita etapy „B“) – SKUEV 0757
12 Topľa. Predmetom ochrany bude komplex biotopov, v ktorom jaseňo-jelšové podhorské lesy dopĺňajú vysoko-bylinné spoločenstvá vlhkých lúk, brehové porasty deväťsilov a roztrúsené i drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou. Navrhovaná lokalita sa vyznačuje vysokou diverzitou živočíšnych druhov, zvlášť významné je zastúpenie druhov prechodne i trvalo naviazaných na hydrické prostredie. Podľa informácie MŽP SR, Sekcia ochrany prírody a krajiny Bratislava (list č. 4647/2010-2.1.2 zo dňa 19.5.2010) sa na SKUEV0757 zatiaľ nevzťahuje osobitná územná ochrana. Uvedenie skutočnosti o predpokladanej budúcej osobitnej územnej ochrane predmetnej lokality v územnoplánovacej dokumentácii obce MŽP SR plne podporuje a považuje ho za zásadné pre plánovanie činností tak, aby prírodné hodnoty rieky Topľa mohli byť zachované. V území boli vyčlenené niektoré genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné prvky. 1. Topľa s prítokmi. Podhorská prirodzene tečúca rieka s bohatými náplavovými plochami v koryte a zväčša súvislými brehovými porastmi, ktoré lokálne prechádzajú do porastov charakteru lužného lesa. Prítoky sú zväčša krátke, stekajúce len v rámci údolia rieky, mimo nivy Tople prirodzene tečúce, v nive upravené, napriamené; aj v horných častiach viac-menej vyrovnané na dne ostro zarezaných strží, s bohatými brehovými porastmi, lokálne vytvárajúcimi veľké skupiny mimo vlastného toku. 2. Belovežský potok. Dolná časť prirodzene tečúceho podhorského toku, meandrujúceho, s bohatými sprievodnými brehovými porastmi v poľnohospodárskej časti krajiny. 3. Potok Obyčka. Dolná časť prirodzene tečúceho podhorského toku, meandrujúceho, s bohatými sprievodnými brehovými porastmi v poľnohospodárskej časti krajiny, ktoré v lesnom prostredí splývajú s okolitými lesnými porastmi. 4. Pavlovický potok. Prevažne lesná časť prítoku Tople, ktorý je v dolnej časti v nive Tople upravený, napriamený. Ide o typický lesný tok, vetvený, s hlboko zarezaným, viac-menej priamym korytom a redukovanou sprievodnou drevinovou vegetáciou, ktorá splýva s okolitými lesnými porastmi. 5. Basy – Za vodou – Košariská – Na Piskalni. Poloprírodné, viac-menej intenzívne využívané trávobylinné porasty na ľavej strane údolia Tople, roztrúsene sa vyskytujúce na báze svahov, lokálne s plochami prirodzených živných i vlhkomilných spoločenstiev. 6. Pod Miklovou – Pod Balážovou – Kadlubek – Za dvorom – Pod Franckovou – Na pasienkoch. Prevažne živné až vlhkomilné trávobylinné spoločenstvá na viacerých nespojitých plochách na báze svahu pravej časti údolia Tople. 7. Balážová – Bírešova dolina – Kobylská. Rozsiahly komplex prevažne starých prirodzených lesov. Bukové a bukovo-hrabové lesy s lokálne primiešanou borovicou, jedľou, menej smrekom, brezou, osikou, jaseňom, lipou malolistou, čerešňou vtáčou, jelšami, v niektorých častiach majú na malých plochách strmých strání údolia nad tokom charakter sutinových lesov. 8. Lieskovec. Komplex bukových a bukovo-hrabových prirodzených lesov, lokálne s prímesou duba a ďalších drevín. 9. Vrch. Prevažne bukové a bukovo-hrabové porasty, lokálne s prímesou borovice a ďalších drevín majú lokálne charakter sutinových lesov s prímesou lipy malolistej, jaseňa, javora poľného a jelše lepkavej. Podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR (2002) nezasahuje do územia katastra žiaden plošný alebo líniový prvok. Podľa Národnej ekologickej siete Slovenska NECONET (2002) zasahuje do JZ časti katastra územie rozvoja prírodných prvkov s funkciou štruktúrneho prvku ekologického koridoru, na ktoré nadväzuje terestrický ekologický koridor národného významu. Južnou časťou územia prebieha ekologický koridor európskeho významu so šírením pontických a submediteránnych druhov, rieka Topľa predstavuje riečny ekologický koridor národného významu. V zmysle regionálneho ÚSES (2009) predstavuje rieka Topľa nadregionálny biokoridor, porasty na SZ okraji územia predstavujú biocentrum regionálneho významu 13. Gregorová. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Charakter miestneho biocentra majú plochy lokalít č. 7., časti lokality č. 8., ako aj časť brehových porastov Tople, bezmenné prítoky Tople a potoky Belovežský, Pavlovický a Obyčka majú funkciu miestnych biokoridorov, funkciu interakčného prvku majú plochy č. 5 a 6. Územie katastra obce Komárov môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania
13 územia zväčša bez zmien, nakoľko ide o relatívne malý výsek krajiny v rámci širšieho segmentu mimo katastra. Oráčinová časť je zväčša nedostatočne rozčlenená jestvujúcimi štruktúrami mimolesnej drevinovej zelene, ide však o relatívne malé plochy v rámci širšieho krajinného segmentu, ktoré sú v mozaike s členitými plochami s dostatkom mimolesnej drevinovej vegetácie. Výsadbu alejovej výsadby navrhujeme okolo hlavnej cesty. Jestvujúce pasienky sú podstatne menšieho rozsahu ako oráčiny. Sú prevažne druhotné, v dostatočnej mozaike s prirodzenými spoločenstvami, rovnako dostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene. Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, v prevažnej časti katastra je doterajšie využitie krajiny v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Celá plocha katastra je rozdelená na dve časti. Severná a južná časť katastra predstavuje homogénnu prevažne lesnú až lesno-lúčnu krajinu s prirodzenými a čiastočne pozmenenými ekosystémami, vhodnú na extenzívne hospodárske využitie a rekreačnú funkciu, zvyšná časť prevažne v nive Tople predstavuje intenzívne až extenzívne využívanú lúčno-oráčinovú krajinu, vhodnú na rozvoj a intenzívne hospodárske využitie. Ekologická kvalita priestorovej štruktúry v zmysle GNÚSES je na území katastra veľmi priaznivá, prevažná časť katastra predstavuje v relatívnom vyjadrení ekologickej stability podľa prvkov súčasnej krajinnej štruktúry priestor ekologicky stredne stabilný, južný zalesnený okraj je stabilný. Koeficient ekologickej kvality katastrálneho územia, čo je ukazovateľ podielu ekologicky kvalitných plôch, je 0,61 – 0,8 v škále 0 – 1,0. V zmysle ÚPN-VÚC predstavuje severná časť územia katastra priestor ekologicky nadštandardný, niva Tople priestor ekologicky narušený a južná časť územia priestor ekologicky štandardný. Podiel ekologicky kvalitnej plochy na obyvateľa je v rámci katastra v rozpätí 10 001 – 20 000 m2.obyv.-1. Vzhľadom k tomu, že kataster predstavuje relatívne malý výsek širšieho krajinného segmentu, na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity netreba vytvárať zvláštne podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny. Prirodzené pasienky treba udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť intenzívnejšie využívanie kvôli primeranému odstraňovaniu biomasy. V okolí obce treba zabezpečiť odstránenie skládok odpadu a zamedziť ich ďalšej tvorbe. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci treba spracovať samostatný generel (dokument starostlivosti o dreviny). Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Pri ostatných typoch vegetácie je potrebné zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine. 1.4.2 Civilizačné podmienky A. Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty O osídlení územia obce svedčia archeologické nálezy z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej – našli sa tu hroby skupiny východoslovenských mohýl - hromadný nález bronzov.
Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine, ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. Z roku 1355 je doložená ako Kamarow, neskôr ako Komaro 1427, Kamarocz 1618, Komarow 1808, Komarovce 1920 ( po maďarsky Komaróc) a od roku 1927 až doposiaľ definitívne ako Komárov. Patrila do Šarišskej župy.
Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto Bardejov.
Viaceré ukazovatele, najmä poloha obce, vývoj osídlenia okolia, ako aj poznatky o názve obce vedú k záverom, že prvé komárovské osídlenie vybudovali usadlíci, na čele ktorých stál šoltýs, ktorý sa pravdepodobne volal Komár a podľa neho sa odvodil a ustálil aj názov obce. Ten nasvedčuje, že obec vznikla v slovanskom jazykovom prostredí a sám šoltýs obce bol slovanského pôvodu.
V roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 36 port, čo nasvedčuje tomu, že obec patrila k veľkým dedinám. Koncom 15. storočia po vpádoch poľských vojsk väčšina obyvateľov dedinu opustila. V 16. a 17. storočí bol v obci mlyn a píla. V roku 1787 mala obec 31 domov a 286 obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 338 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospod., príležitostne povozníctvom a pálením vápna. V 18. a 19. storočiach mali v obci majetky Bydeskutyovci.
14 Okolo roku 1492 už stál v Komárove murovaný kostol. Terajší kostol je z roku 1856 a je zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému. Obec je filiálkou farnosti Hrabovec. Zo známych správcov farnosti je potrebné uviesť Š. Okossyho, J. A. Minarčíka, K. Jankecha, A. Štroncera, Jána Biroša, Pavla Palšu, Juraja Halčáka a Mariána Fencáka, za pôsobenia ktorého sa v rokoch 2005 až 2006 pôvodný chrám podstatne zmenil, keď sa k nemu pribudovala v podstate nová svätyňa. Súčasným správcom farnosti (od roku 2008) je Jozef Haľko. Za 1. ČSR pracovali obyvatelia na veľkostatku ako drevorubači a povozníci. V roku 1929 tu bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov. JRD bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných a stavebných podnikoch v Bardejove.
Z priezvisk, ktoré sa v obci vyskytovali a vyskytujú možno usudzovať, že prevažná časť obyvateľov terajšieho Komárova má pôvod v Poľsku. Jazyková, kultúrna a spoločenská blízkosť však spôsobila, že pôvodom poľské obyvateľstvo pomerne rýchlo asimilovalo v slovenskom prostredí. Podľa posledných sčítaní ľudu sa k poľskej národnosti nehlásil žiaden obyvateľ obce. Po vzniku Česko-Slovenskej republiky v r. 1918 vzrástlo vysťahovalectvo. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok sú evidované tieto NKP: - č.1825/0 – mohyla - narušený areál s nálezmi zo staršej doby kamennej, poloha Hliník – KPÚ Prešov ju na základe zániku pamiatkových hodnôt navrhuje vyradit' z ÚZPF, - č.1826/0 – mohylník - mohylník z neskorej doby kamennej, poloha Na Kobylskú, - č.197 – r.k. kostol sv. Štefana - klasicistický, postavený v roku 1856, rozšírený v roku 1905; Jednoloďová stavba s oblým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou, rozšírená o bočné kaplnky po oboch stranách lode; parcel. číslo 1. Krajský pamiatkový úrad v Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi: - historické jadro obce – územie s archeologickými nálezmi z obdobia stredoveku až novoveku (najstaršia písomná zmienka o obci k roku 1355): - v polohe Kerta zaniknutý areál kaštieľa, - nelokalizovaný zaniknutý stredoveký kostol (doložený k roku 1492), - poloha na Kobylskú – mohylník z neskorej doby kamennej – NKP, evidovaná v ÚZPF pod č. 1826/0. Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy: - pravý breh Tople – nálezy zo staršej doby kamennej, - poloha Pod Miklovou – hromadný nález bronzových predmetov z doby bronzovej, - poloha Bírešova dolina – nálezy zo staršej doby kamennej. Podľa Archeolog. ústavu SAV Nitra sa v k.ú. obce sa nachádzajú tieto doposial' známe archeologické lokality: - poloha Bírešova dolina, hliník, asi 700 m juhovýchodne od obce a asi 400 m západne od rieky Tople – lokalita s aurigrinatienskymi, resp. gravettienskymi nálezmi z mladého paleolitu, - rol'a Jána Jašša pod Niklovou – nálezisko bronzového depotu z obdobia popolnicových polí mladšej - neskorej doby bronzovej, - horský chrbát na polohe Nad Kobilsku, popri pol'nej/lesnej ceste, ktorá je katastrálnou hranicou Komárova a Vyšnej Vole – mohylové pohrebisko (4 mohyly) Kultúry východoslovenských mohýl zo záveru neskorej doby kamennej (eneolitu), - v parku ,,Kerta" sa nachádzal kaštiel' z 1. tretiny 18. stor., ktorý bol počas druhej svetovej vojny zničený. Je pravdepodobné, že pri zemných prácach súvisiacich s predmetnou stavebnou činnost'ou budú zistené pozitívne archeologické nálezy, resp. archeologické situácie.
Vývoj počtu obyvateľstva: Rok Počet obyvateľov 1970 280 1980 293
15 1991 368 2001 409 2009 410
Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej župy, po roku 1960 do okresu Bardejov a Východoslovenského kraja. V súčasnosti je obec časťou okresu Bardejov a kraja Prešovského. B. Funkčné využitie plôch a stavebno-technický stav budov Svahovitej juhozápadnej a juho východnej časti k.ú. dominuje les. Jeho nížinná časť je typická poľnohospod. krajina. Jej ťažisko tvorí Topľa s biokoridorom. Južne od jej meanrujúceho toku je rozvinuté zastavané územie obce. Severne nad cestou je odčlená skupinka RD. Rieka Topľa je vodohospodársky významným vodným tokom. Katastrom prebieha ochranné pásmo II. stupňa povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami. Do k.ú. zasahuje OP II° zdrojov pitnej vody slúžiace obci. Pre túto oblast rieka znamená veľmi veľa. Vytvára priaznivé biologické podmienky - chotárna čast pozdĺž nej patrí medzi najúrodnejšie. Rieka je nielen zásobárnou spodných vôd, ale svojou erozívnou činnostou vytvára široké miesta, kde je možná ťažba piesku a štrku. Topľa patrí k oderskému typu, v ktorom zdrojom vodnosti je prevažne dážd. Prejavuje sa to v jarných mesiacoch, ked rieka niekolkonásobne zväčší svoj prietok a vystúpi z brehov. Na území je bohatý výskyt vodných prameňov. Cez k. ú. prechádza hydrický nadregionálny biokoridor – rieka Topľa a navrhovaný chránený areál Meandre Tople II. (ÚPNVÚC Prešovského kraja, Zmeny a doplnky 2009). Topľa je navrhovaným územím európskeho významu v rámci území Natura 2000. Územie južne od obce je zosuvné. SZ časť k.ú. je veľkoplošne odvodnená. Niektoré svahy (nad obcou, v priestore motocrossu a pod.) sú podľa ŠGÚDŠ zosuvné. Skupinová cestná dedina je rozvinutá pozdĺž miestnych komunikácií. V jej ťažisku – vstup do obce je sústredené obč. vybavenie vrátane futbalového ihriska a autocvičiska. Na južnom okraji je športovo – rekreačná zóna a západnom HD PD Dubinné. Cintoríny sú pri kostole a pod obcou. Južne nad obcou je založená skupina záhradkárskych chát. Severne pod lesom je provizórny motocrossový areál bez potrebného zázemia a parkovísk. Je v kolízii s obytnou funkciou. Lesy spadajú do LHC Bardejov. Väčšina z nich je zaradená do kategórie lesov hospodárskych. Lesy sú v správe vlastníkov urbárskych pozemkov, spoločnosti Lesy SR, š.p. a súkromných vlastníkov. Okolité lesy sú aj poľovníckym revírom (poľovnícke združenie Beloveža). V obci podniká poľnohospodársky subjekt PD Mier Dubinné. Jeho produkcia je zameraná tak na rastlinnú výrobu, kde prevažuje produkcia obilnín (pšenica, jačmeň, ovos) a krmovín (ďatelina, kukurica, jarné strukovinovo-obilninové miešanky), ako aj chov hovädzieho dobytka. Priemyselná výroba nie je v obci zastúpená. V k. ú. obce sa nenachádza funkčná skládka komunálnych odpadov. Nachádza sa tu však stará skládka komunálneho odpadu Lukavica, ktorej vlastníkom je mesto Bardejov. V súčasnosti má mesto snahu prerobiť túto skládku na skládku biologicky rozložiteľného materiálu s pomocou finančných prostriedkov z Envirofondu. Obec je zásobovaná elektrickou energiou 22 kV odbočkami z primárneho VN vedenia č. 229 Bardejov – Giraltovce cez 1+1 ks transformovní. ČS s vodojemom a vodnými zdrojmi je v severnej časti k.ú. za Topľou. ČOV je pod obcou. Regulačná stanica plynu RS 1200 umiestnenej na južnom okraji obce Komunikačne je obec napojená na širšie územné jednotky osídlenia, výroby a CR prostredníctvom cesty III/ 556005 a 55611, ďalej lesnými a poľnými účelovými komunikáciami a turistickými trasami. Stykovou križovatkou sa cesta III/55612 so smerom Hažlín – Dubinné napája na III/ 556005. Stavebnotechnický stav budov je rozmanitý, prevažujú však objekty vyhovujúce.
16 A2. Riešenie územného plánu
2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis Riešeným územím je celé administratívne - tj. katastrálne územie obce Komárov a je prezentované v M1:10 000. Podrobne je obec riešená v mierke M 1:5 000. Katastrálne územie obce veľkosti 799 ha sa rozprestiera v údolí Tople na jej pravom brehu, v nadmorskej výške 233 – 250 m, v oblasti Nízke Beskydy, celku Ondavská vrchovina a časti Kurimská brázda. 2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu V súlade s § 27, ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) je potrebné v riešení územného plánu obce rešpektovať záväznú časť nadradenej územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je Územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja (ÚPN VÚC). Zmeny a doplnky Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja 2009 boli schválené Zastupiteľstvom PSK uznesením č. 588/2009 zo dňa 27.10.2009. Záväzná časť Zmien a doplnkov Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja 2009 bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením PSK č. 17/2009 schváleným Zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 589/2009 zo dňa 27.10. 2009 s účinnosťou od 06.12.2009. Uvedené záväzné časti vrátane verejnoprospešných stavieb sú rešpektované a zapracované do ÚPN – obce Komárov. Jedná sa o nasledovné záväzné regulatívy a VPS územného rozvoja Prešovského kraja, ktoré nadväzujú aj na schválené zásady a regulatívy KURS 2001, schválené uznesením vlády SR č. 1033 zo dňa 31.10.2001 a vyhlásené nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z.:
I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia
1 V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia 1.1 v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov 1.1.6 formovať sídelnú štruktúru prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, sídelných centier, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry 1.2.1 podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 1.2.1.3 podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa: 1.2.1.3.4 ondavskú rozvojovú os: Bardejov – Svidník – Stropkov, 1.3 ťažiská osídlenia v oblasti regionálnych súvislostí usporiadania osídlenia 1.3.3 podporovať ako ťažiská osídlenia tretej úrovne prvej skupiny / regionálneho významu / 1.3.3.3 bardejovské ťažisko osídlenia, 1.3.8 podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom pozostávajúcim z týchto skupín centier: 1.3.8.3 druhej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu: Bardejov, Humenné, 1.5 podporovať rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov, 1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu, 1.7 rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, 1.8 chrániť poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia, 1.9 v územnoplánovacích dokumentáciách a územnoplánovacích podkladoch obcí na území národných parkov, v ich ochranných pásmach, chránených krajinných oblastiach a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, posudzovať všetky novonavrhované zóny, väčšie stavebné komplexy a ďalšie činnosti, v zmysle platnej legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, 1.13 oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ohrozenia, 1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom 1.14.1 zabezpečovať vyvážený rozvoj územia, najmä v horských a podhorských oblastiach v nadväznosti na definované centrá polycentrických sústav a osídlenia sídelnej štruktúry Prešovského kraja, 1.14.2 podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností,
17 1.14.3 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.14.4 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.14.5 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 1.15 v oblasti sociálnej infraštruktúry 1.15.1 v oblasti školstva 1.15.1.1 vytvoriť územnotechnické podmienky pre zabezpečovanie spolupráce školského systému a zamestnávateľov tak, aby rozsah a štruktúra vzdelávania zodpovedala vzdelanostným požiadavkám prac. miest, 1.15.1.2 vytvárať územno – technické predpoklady pre rovnocennú dostupnosť siete stredných a vysokých škôl a ich zariadení na území kraja, s osobitným zreteľom na územie vzdialené od ťažísk osídlenia, 1.15.1.6 vytvárať územno – technické predpoklady pre umiestňovanie zariadení k realizácii rekvalifikačných programov na zabezpečenie prepojenia medzi požiadavkami trhu a kvalifikačnou štruktúrou evidovaných nezamestnaných a rekvalifikačné programy na uľahčenie začlenenia do pracovného života absolventov škôl, mladistvých a dlhodobo nezamestnaných. 1.15.2 v oblasti zdravotníctva 1.15.2.1 vytvárať územno – technické predpoklady na rovnakú prístupnosť a primeranú efektívnu dostupnosť zariadeniami ambulantnej a ústavnej starostlivosti a jej zameranie na prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu závažných ochorení, 1.15.2.4 vytvárať podmienky na ochranu zdravia odstraňovaním rizikových faktorov v území, 1.15.2.5 vytvárať územno – technické podmienky k podpore malého a stredného podnikania v oblasti zdravotníctva a to najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier. 1.15.3 v oblasti sociálnych služieb, 1.15.3.1 vytvárať územno – technické podmienky k rozširovaniu siete zariadení sociálnej starostlivosti sociálnych služieb paralelne s narastaním podielu odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 1.15.3.2 v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov v poproduktívnom veku vytvárať územno – technické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre občanov v dôchodkovom veku s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, 1.15.3.3 zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od konkrétnych potrieb, 1.15.3.4 vytvárať územnotechnické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení, umožňujúcich zamestnanie zdravotne postihnutých občanov, 1.15.3.6 vytvárať územnotechnické podmienky bývania, občianskeho vybavenia a realizáciu technickej infraštruktúry marginalizovaných skupín obyvateľstva, 1.16 v oblasti kultúry a umenia, 1.16.1 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodársko- sociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území), 1.16.2 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu, 1.16.3 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradičnú kultúru identickú pre subregióny, 1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 1.17.1 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok, 1.17.3 zabezpečiť aktívnu ochranu technických pamiatok, vybraných typických remeselníckych a priemyselných objektov, 1.17.4 vytvárať podmienky na ochranu a obnovu historických objektov vo voľnej krajine (hrady, zámky, zrúcaniny, areály kalvárií a pod.) ako historických dokumentov a výrazných kompozičných prvkov v krajinnom obraze, 1.17.5 využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území prispôsobiť ďalšie využívanie ochranným podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok určených v návrhoch opatrení na ich zachovanie, 1.17.6 rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplína,
18 1.17.8 stavebnotechnicky predchádzať ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu národných kultúrnych pamiatok a dbať na trvalé udržanie dobrého stavu, vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote, 1.17.9 venovať osobitnú pozornosť lokalitám známych, evidovaných aj predpokladaných archeologických nálezísk, pričom orgánom ochrany archeologických nálezísk je Pamiatkový úrad SR, 1.17.10 zachovať typickú štruktúru krajiny na území národných parkov, chránených krajinných oblastí, v pripravovaných chránených krajinných oblastiach a pri novej výstavbe usmerňovať rozvoj sídelných štruktúr vo väzbe na zachovaný historický urbanizmus a s ohľadom na prostredie jednotlivých národných kultúrnych pamiatok. Pri rekonštrukciách rešpektovať tradičnú architektúru a z hľadiska krajinotvorby limitovať štruktúru zástavby a výškové zónovanie hmôt. 2 V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky 2.1 považovať za hlavné rekreačné krajinné celky / RKC /: Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty, Vysoké Tatry, Stredný Spiš, Vihorlat, 2.4 vytvárať podmienky pre vznik nových komplexných stredísk CR s fakultatívnym využitím potenciálu atraktívnych priestorov, pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody a krajiny, 2.6 podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady a ktoré sú zároveň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský turizmus, kultúrno – poznávací turizmus, kúpeľný turizmus, kúpeľný liečebno-rekondičný turizmus, ekoturizmus a agroturizmus), 2.10 usmerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, 2.11 vytvárať podmienky na rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných zón sídel a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v ich záujmových územiach, 2.12 vytvárať územnotechnické podmienky funkčného využitia kultúrnych pamiatok pre potreby rozvoja cestovného ruchu, 2.13 vytvoriť podmienky pre zapojenie významných prvkov kultúrneho a historického dedičstva kraja do kultúrno – poznávacieho turizmu, 2.15 vytvárať podmienky pre obnovu a realizáciu nových viacúčelových vodných nádrží /sústav/ s prevládajúcou rekreačnou funkciou a príslušnou športovorekreačnou vybavenosťou, 2.16 v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu turist. ciest, 4 Ekostabilizačné opatrenia 4.1 pri umiestňovaní investícií /rozvojových plôch/ prioritne využívať zastavané územia obcí alebo plochy v nadväznosti na zastavané územia a stavebné investície umiestňovať prioritne do tzv. hnedých plôch. Nevytvárať nové izolované celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obcí. 4.3 zabezpečiť funkčnosť prvkov územného systému ekologickej stability, pri ďalšom využití a usporiadaní územia, 4.3.1 technologickými opatreniami v priemyselných podnikoch, 4.3.2 znižovaním spotreby technologických vôd a zvyšovaním kvality vypúšťaných odpadových vôd s cieľom zlepšovať stav vo vodných tokoch, 4.3.3 znižovaním emisií do ovzdušia s cieľom zvyšovať jeho kvalitu, 4.3.4 znižovaním energetickej náročnosti výroby a zlepšovaním rekuperácie odpadového tepla, 4.3.5 znižovaním produkcie odpadov a zabezpečením postupnej sanácie a rekultivácie priestorov bývalých a súčasných skládok odpadov a odkalísk priemyselných odpadov, 4.3.6 preferovaním extenzívneho hospodárenia na plochách lesnej pôdy a trvale trávnatých plochách (TTP) s cieľom ochrany cenných ekosystémov, 4.3.6 preferovaním extenzívneho hospodárenia na plochách lesnej pôdy a trvale trávnatých plochách (TTP) s cieľom ochrany cenných ekosystémov, 4.3.7 obmedziť zastavanie inundačných území pre ich zachovanie ako prirodzeného spôsobu retencie vôd, 4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín, 4.9 v oblasti ochrany prírody a tvorby krajiny, 4.9.1 zabezpečiť ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny, postupne zabezpečovať právnu ochranu pripravovaných návrhov území európskeho významu a navrhovaných území európskeho významu za účelom ich začlenenia do sústavy NATURA 2000 a zabezpečiť právnu ochranu navrhovaných chránených vtáčích území ako súčasti sústavy NATURA 2000, 4.9.2 pri hospodárskom využívaní chránených území uplatňovať diferencovaný spôsob hospodárenia a uprednostňovať biologické a integrované metódy ochrany územia, najmä zohľadňovať samoreprodukčnú schopnosť revitalizácie prírodných zdrojov,
19 4.9.7 pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability uplatňovať: 4.9.7.1 hospodárenie v lesoch tak, aby bol zabezpečený priaznivý stav biotopov a biotopov druhov ako i priaznivý stav časti krajiny, v chránených územiach najmä v kategóriách ochranných lesov a lesov osobitného určenia, 4.9.7.2 ochranu poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), a hospodárením zabezpečiť priaznivý stav biotopov a biotopov druhov ako i priaznivý stav časti krajiny, 4.9.7.3 prispôsobenie trasovania dopravnej a inej technickej infraštruktúry ochrane prvkov ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť, v prípade potreby nevyhnutného umiestnenia tejto infraštruktúry do územia biocentra umiestniť ju prioritne do okrajových častí biocentra, 4.9.7.4 eliminovanie stresových faktorov pôsobiacich na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.), systémovými opatreniami, 4.9.7.5 realizovanie ekologického prepojenia, dopravnou a inou technickou infraštruktúrou, rozčlenených biocentier a biokoridorov, 4.9.7.6 zabezpečenie maximálnej ochrany brehových porastov hydrických biokoridorov, 4.9.7.7 minimalizovanie umiestňovania objemovo a plošne náročných stavieb do biocentier a biokoridorov provincionálneho, biosferického, nadregionálneho a regionálneho významu mimo zastavaných území obce a území s osobitnou ochranou, v súlade so všetkými regulatívmi bodu 4., 4.9.8 chrániť mokrade spĺňajúce kritériá Ramsarskej konvencie pre zapísanie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu, chrániť aj mokrade regionálneho významu, zamedziť poškodzovaniu a likvidácii mokradí lokálneho významu, podporovať obnovu zaniknutých a vytváranie nových mokradí, 4.9.9 chránené územia národnej siete a územia sústavy NATURA 2000 prednostne využívať na letnú poznávaciu turistiku a v naviazanosti na terénne danosti územia v prípustnej miere i pre zimné športy a letné vodné športy, 4.9.12 zosuvné územia a staré banské diela zohľadňovať pri využívaní územia, 4.9.13 pri umiestňovaní objektov, v ktorých sa nakladá s nebezpečnými látkami a odpadmi, rešpektovať platné právne predpisy a požiadavky vyplývajúce z medzinárodne záväzných dohovorov, smerníc a záväzkov SR. 5 V oblasti dopravy 5.1 v oblasti nadradeného dopravného vybavenia, 5.1.1 stabilizovať základné zónovanie Slovenskej republiky v priestoroch, 5.1.1.1 východné Slovensko a dopravno-gravitačné centrum Košice/Prešov, 5.1.7 rešpektovať dopravné siete v rámci celoštátnej úrovne – cestné komunikácie, 5.1.9 rešpektovať dopravné siete nadregionálnej úrovne – cestné komunikácie, 5.3. chrániť koridory ciest I., II. a vybraných úsekov III. triedy, ich preložiek a úprav vrátane prejazdných úsekov dotknutými sídlami na: 5.3.21 ceste III/5565 v trase Bardejov, mestská časť Bardejovská Nová Ves - Kučín - Giraltovce s územnou rezervou na úpravu cesty II. triedy, 5.3.43 ostatných cestách III. triedy z dôvodu ich rekonštrukcie, 5.3.44 v oblasti ostatných verejných dopravných zariadení, 5.3.44.1 chrániť existujúce verejné dopravné zariadenia, 5.3.44.2 vytvárať a chrániť priestory pre zariadenia verejnej hromadnej dopravy, 5.3.44.3 podporovať vznik mototuristických obslužných centier pozdĺž tranzitných a turistických trás, 6 V oblasti vodného hospodárstva 6.1 v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody, 6.1.1 chrániť a využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, 6.1.3 zvyšovať podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, poľnohospodárstve, vybavenosti a pri spotrebe na bývanie, 6.1.4 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, 6.1.5 od plošne veľkých stavebných objektov a spevnených plôch riešiť samostatné odvedenie dažďových vôd a nezaťažovať tak čistiarne odpadových vôd, presadzovať technické riešenia na aspoň čiastočné, resp. sezónne zadržanie týchto vôd v riešených lokalitách pre zlepšenie mikroklímy okolitého prostredia, 6.2 chrániť priestory na líniové stavby, 6.2.1 vo Východoslovenskej vodárenskej sústave: (zdroj vody VN Starina), 6.2.1.1 prívod zo sústavy do Bardejova v trase Giraltovce – Brezov – Lascov – Marhaň – Harhaj – Porúbka – Nemcovce – Kurima – Poliakovce – Hrabovec – Komárov – Bardejovská Nová Ves – Bardejov s prepojením do Kľušova a Richvaldu, 6.2.3 v oblasti skupinových vodovodov: 6.2.3.26 rezervovať plochy a chrániť koridory pre plánované samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné zdroje, 6.2.3.27 zabezpečiť hydrogeologické prieskumy pre zistenie zdrojov podzemnej vody využívanej na pitné účely na celom území,
20 6.2.3.28 zriadiť nové vodné zdroje pre obce odľahlé od hlavných trás vodárenských sústav (vodovodných rozvodných potrubí), 6.2.3.29 rezervovať plochy a chrániť koridory pre stavby skupinových vodovodov a vodovodov zo zdrojov obcí, 6.3 rezervovať plochy a chrániť koridory (kanalizácie) 6.3.1 pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizovať kanalizačné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd. Výstavbu kanalizačných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizovať v územnom pláne obce, 6.3.2 zabezpečiť kvalitu vypúšťania vyčistených odpadových vôd v zmysle požiadaviek stanovených súčasne platným nariadením vlády SR č. 296/2005 Z. z. 6.4 rezervovať priestory na vybudovanie kanalizačných systémov, (kanalizácia + ČOV ), 6.4.1 realizovať výstavbu kanalizácií a ČOV obcí, 6.5 vodné toky, meliorácie, nádrže 6.5.1 na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizovať vodné toky s protipovodňovými opatreniami, so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred povodňami, 6.5.2 na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity, 6.5.3 s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody realizovať výstavbu nových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd a rozšírenie a intenzifikáciu existujúcich ČOV a rekonštrukciu existujúcich kanalizačných sietí, 6.5.4 zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií, pri úpravách tokov využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky, 6.5.5 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred veľkými prietokmi (úpravy tokov, ochranné hrádze a poldre). 6.5.6 venovať pozornosť úsekom bystrinných tokov v horských a podhorských oblastiach, na ktorých treba budovať prehrádzky s cieľom znížiť eróziu a zanášanie tokov pri povodňových stavoch bez narušenia biotopu, 6.5.7 vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde a lesnom pôdnom fonde, 6.5.8 v rámci revitalizácie tokov zachovať priaznivé životné podmienky pre ryby, zoobentos a fytobentos, 6.5.9 vykonávať údržbu na existujúcich melioračných kanáloch s cieľom zabezpečiť funkciu detailného odvodnenia, 6.5.10 rekonštruovať nefunkčné závlahové čerpacie stanice a rozvody závlahovej vody, 6.5.11 maloplošnými a veľkoplošnými závlahovými stavbami zvýšiť podiel zavlažovaných pozemkov, 6.5.14 vytvárať priestory v území pre výstavbu rybníkov a účelových vodných nádrží, 6.5.15 podporovať rekonštrukcie obnoviteľných energetických zdrojov, resp. výstavbu malých vodných elektrární, 6.5.17 vybudované účelové vodné nádrže pre poľnohospodárske a závlahové účely využívať aj na rekreačné účely, 6.5.18 vylúčiť akúkoľvek navrhovanú výstavbu v inundačných územiach vodných tokov v zmysle zákona o ochrane pred povodňami, 6.5.19 vo vhodných lokalitách zriaďovať menšie viacúčelové vodné nádrže a prehrádzky a podporovať obnovenie zaniknutých vodných plôch, s vhodným spôsobom zachytenia a využitia dažďovej vody z povrchového odtoku zo spevnených plôch novej zástavby priamo na mieste, prípadne vhodný spôsob infiltrácie dažďovej vody tak, aby odtok z daného územia do recipientu nebol zvýšený voči stavu pred realizáciou prípadnej zástavby a aby nebola zhoršená kvalita vody v recipiente, 7 V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie 7.3 v oblasti využívania obnoviteľných energetických zdrojov, 7.3.1 podporovať výstavbu zdrojov energie využívajúcich obnoviteľné zdroje a pri ich umiestňovaní vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno- historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov. 7.3.4 neumiestňovať veterné parky a veterné elektrárne: 7.3.4.1 v územiach s 3., 4. a 5. stupňom ochrany, vyhlásených CHKO a v navrhovaných a vyhlásených územiach sústavy NATURA 2000 a v ich ochranných pásmach a v hrebeňových častiach pohorí, 7.3.4.2 v biocentrách a biokoridoroch ÚSES na regionálnej a nadregionálnej úrovni, 7.3.4.3 v okolí vodných tokov a vodných plôch v šírke min. 100 m, v okolí regionálnych biokoridorov min. 100 m, pri nadregionálnych hydrických biokoridoroch min. 200 m (odstupové vzdialenosti na konkrétnej lokalite VE spresní ornitológ v procese EIA), 7.3.4.4 v okolí turistických centier regionálneho a nadregionálneho významu vo vzdialenosti min. 1000 m, 7.3.4.5 v krajinársky hodnotných lokalitách, významných pohľadových osiach, vizuálne exponovaných lokalitách, 7.3.4.7 v ucelených lesných komplexoch,
21 7.3.4.8 v evidovaných archeologických lokalitách s potenciálom na vyhlásenie za nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, 7.3.4.9 vo vyhlásených tichých oblastiach v otvorenej krajine, 7.3.4.12 v ochranných pásmach 1. stupňa a 2. stupňa vodárenských zdrojov, v kúpeľných miestach a v kúpeľných územiach, v klimatických kúpeľoch, v aquaparkoch, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd a prírodných liečivých zdrojov 1. stupňa a 2. stupňa. 7.3.5 neumiestňovať pestovanie monokultúr rýchlorastúcich energetic. drevín a energetických rastlín biomasy: 7.3.5.2 v navrhovaných a vyhlásených územiach európskeho významu sústavy NATURA 2000, 7.4 v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry 7.4.1 vytvárať podmienky na rozvoj globálnej informačnej spoločnosti na území Prešovského kraja skvalitňovaním infraštruktúry informačných systémov. 7.4.2 z dôvodov, aby nedochádzalo k poškodzovaniu infraštruktúry informačných systémov je potrebné, aby investori konkrétnych stavieb požiadali pred vydaním územného rozhodnutia a stavebného povolenia o stanovisko operátorov jednotlivých pevných a mobilných telekomunikačných sieti o existencií jestvujúcich podzemných telekomunikačných vedení. 8 V oblasti hospodárstva 8.1 v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja 8.1.1 koordinovať proces programovania a implementácie Národného plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 s cieľom vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov, 8.1.2 rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia, a tým zabezpečovať aj vyváženú sociálno-ekonomickú úroveň subregiónov, 8.1.3 diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu obcí a miest, podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie, 8.1.4 zabezpečovať rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov, 8.1.5 vytvárať územnotechnické podmienky na rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva s vyššou kvalifikáciou, 8.1.6 pri umiestňovaní nových priemyselných zón, areálov a objektov rešpektovať záujmy a rozvojové koncepcie existujúcich prevádzok, 8.1.7 vylúčiť umiestnenie prevádzok a zariadení s potenciálne negatívnym dopadom na senzitívne výroby, 8.2v oblasti priemyslu a stavebníctva 8.2.1 pri rozvoji priemyslu a stavebníctva vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny, 8.2.3 chrániť funkčné plochy priemyselnej výroby 4. kategórie pre zriaďovanie priemyselných zón a priemyselných parkov v potenciálne vhodných lokalitách podľa územnotechnických a územnoplánovacích podkladov do potvrdenia ich opodstatnenosti v územných plánoch obcí, 8.2.4 podporovať v územnom rozvoji regiónu využitie existujúcich priemyselných areálov a areálov bývalých hospodárskych dvorov (hnedé plochy) pre účely zriadenia priemyselných zón a priemyselných parkov na základe zhodnotenia ich externých a interných lokalizačných faktorov, 8.2.6 podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce rozvoj vidieka, 8.3 v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 8.3.1 podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe rôznorodosti produkčného potenciálu územia a klimatických podmienok, 8.3.2 podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a v územiach začlenených do územného systému ekologickej stability, 8.3.3 zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability, 8.3.5 neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky zalesňovať a pri zalesňovaní využívať pôvodné (domáce) druhy drevín, 8.3.6 podporovať extenzívne leso-pasienkarske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou, 8.3.7 podporovať doplnkové formy podnikania na báze tradičných remesiel ako využitie surovín z produkcie poľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s voľnou pracovnou silou, s cieľom znížiť hospodársku depresiu najmä v oblastiach s vyšším stupňom ochrany prírody, 8.4 v oblasti odpadového hospodárstva 8.4.1 nakladanie s odpadmi na území kraja riešiť len v súlade so schváleným Programom odpadového hospodárstva SR, Prešovského kraja a jeho okresov, 8.4.2 uprednostňovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, zvýšiť účinnosť separovaného zberu a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení, 8.4.3 riešiť s výhľadom do budúcnosti zneškodňovanie odpadov v kraji na skládkach vyhovujúcich technickým podmienkam, s orientáciou na existujúce a plánované regionálne skládky, 8.4.4 vybudovať zberné strediská pre nebezpečné odpady a problémové látky vrátane ich kontajnerizácie,
22 8.4.6 zabezpečiť postupnú sanáciu, resp. rekultiváciu uzatvorených skládok odpadu a starých environmentálnych záťaží, 8.4.7 sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemnévody, 8.4.9 podporovať výstavbu zariadení na dotrieďovanie, zhodnotenie, kompostovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov v obciach, 8.4.10 implementáciou zákona o obaloch znížiť zneškodňovanie odpadov z obalov a zvýšiť ich zhodnotenie, 8.4.11 vytvárať podmienky pre spaľovanie odpadov vrátane odpadov živočíšneho pôvodu.
II. Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto: 1 V oblasti dopravy 1.2 stavby nadradenej cestnej siete pre 1.2.24 cesta III/5565 v trase Bardejov, mestská časť Bardejovská Nová Ves - Kučín - Giraltovce s územnou rezervou na jej úpravu na cestu II. triedy. 2 V oblasti vodného hospodárstva 2.3 v rámci Východoslovenskej vodárenskej sústavy 2.3.1 prívod zo sústavy do Bardejova v trase Giraltovce – Brezov – Lascov – Marhaň – Harhaj – Porúbka – Nemcovce – Kurima –Poliakovce – Hrabovec – Komárov – Bardejovská Nová Ves – Bardejov, 2.4 pre skupinové vodovody 2.4.40 samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné zdroje, 2.4.41 samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach s využitím lokálnych zdrojov, 2.5 stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, v obciach Prešovského kraja, 2.8 stavby pre úpravu a revitalizáciu vodných tokov, meliorácií a nádrží, 2.9 stavby protipovodňových ochranných hrádzí a úpravy profilu koryta, 2.10 poldre, zdrže, prehrádzky a malé viacúčelové vodné nádrže pre stabilizáciu prietoku, 2.11 stavby viacúčelových vodných plôch, 2.12 stavby závlah a zariadení pre závlahy, 2.13 požiarne nádrže v obciach. 5 V oblasti telekomunikácií 5.1 stavby pre prenos terestriálneho a káblového signálu a stavby sietí informačnej sústavy, a ich OP. 6 V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvateľstva 6.3 stavby civilnej ochrany obyvateľstva, 6.3.1 zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ich ohrozenia, 6.3.2 zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia. 7 V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 7.1 stavby uvedené v Ústrednom zozname pamiatok vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky, pamiatky a ich okolie zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a objekty súvisiace s pamiatkovo chránenými historickými parkami, ich údržbu a úpravy realizovať len so súhlasom Pamiatkového úradu, 7.2 stavby technických pamiatok a historické dopravné stavby, ktoré sú vyhlásené za NKP, 7.3 stavby pre ochranu, prieskum a sprístupnenie archeologických lokalít. 8 V oblasti poľnohospodárstva 8.2 stavby viacúčelových vodných nádrží pre protipovodňovú ochranu a zavlažovanie s využitím pre rekreáciu a turizmus, rybné hospodárstvo a ekostabilizáciu. 9 V oblasti životného prostredia 9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, priehrádzky, poldre a viacúčelové vodné nádrže, 9.2 stavby na účely monitorovania stavu životného prostredia. 10 V oblasti odpadového hospodárstva 10.3 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie, recykláciu odpadov a materiálového a energetického zhodnotenia všetkých druhov odpadov,
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom s stavbám obmedziť. 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce Počet obyvateľov vykazuje v priebehu desaťročí stúpajúci trend vývoja, ktorý bol v poslednej dekáde utlmený. Súčasný záujem o výstavbu je 10 RD /rok. Obec je súčasťou mikroregiónu Stredná Topľa a záujmového územia okresného mesta Bardejov, kde aj prirodzene gravituje - tu je vyššie obč. vybavenie a pracovné príležitosti. Od Bardejova je vzdialená 4 km. Tzv. bardejovské ťažisko - Bardejov a jeho spádové územie tvorí
23 ťažisko osídlenia nadregionálneho až celoštátneho významu, ktoré je ekonomickým a turistickým centrom regiónu s väzbou Košice – Prešov - pohraničné a cezhraničné regióny. Obec má vďaka vyššie uvedeným danostiam rozvojový potenciál.
Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych sčítaní ľudí, domov a bytov (r. 1970, 1980, 1991 a 2001). Údaje z posledného sčítania v roku 2001 sú podľa Štatistického úradu SR – Krajská správa Prešov. Podľa dynamiky vývoja obyvateľstva (prírastok, úbytok) sú obce zaradené do štyroch kategórií.
Kategória obce Priemerný ročný prírastok obyvateľstva rýchlo rastúca nad + 5 % pomaly rastúca + 2 – + 5 % stagnujúca - 2 – + 2 % regresívna pod - 2 %
Údaje o vekovej štruktúre obyvateľstva sú hodnotené v troch základných vekových skupinách: - predproduktívny vek 0 – 14 rokov - produktívny vek muži 15 – 59 rokov, ženy 15 – 54 rokov - poproduktívny vek muži 60 a viac rokov, ženy 55 a viac rokov.
Zmenšovanie podielu mladšej populácie a zvyšovanie podielu starších vekových skupín obyvateľstva ( zhoršenie vekovej štruktúry obyvateľstva) môže mať za následok pokles reprodukčných schopností populácie. Pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvateľstva, označený ako index vitality, môže okrem iného vypovedať aj o populačných možnostiach vo výhľade. Podľa dosiahnutej hodnoty indexu vitality sa obyvateľstvo zaraďuje do 6-tich typov populácie.
Hodnota indexu vitality Typ populácie Nad 300 veľmi progresívna ( rýchlo rastúca ) 201 – 300 progresívna ( rastúca ) 151 – 200 stabilizovaná rastúca 121 – 150 stabilizovaná 101 – 120 stagnujúca Menej ako 100 regresívna ( ubúdajúca )
2.3.1 Demografický vývoj K 31.12.2009 žilo v obci Komárov 410 obyvateľov, čo predstavuje 0,53 % z celkového počtu obyvateľov okresu Bardejov. Ženy tvorili 49,51 % obyvateľov obce. Celková rozloha k.ú.obce je 799,24 ha a priemerná hustota osídlenia 51 obyvateľov na 1 km2.
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1970 – 2009 Rok sčítania 1970 1980 1991 2001 2009 Počet obyvateľov 280 293 368 409 410 Prírastok obyvateľov + 13 + 75 + 41 + 1 Index rastu 104,6 125,6 111,1 100,2 ∅ ročný prírastok + 0,46 % + 2,33 % + 1,11 % + 0,03 % Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Podľa dynamiky pohybu obyvateľstva obec Komárov zaznamenala v rokoch 1970 - 2009 neustály nárast počtu obyvateľov, pričom v dekáde rokov 1980 – 1991 to bolo až 75 osôb. Tempo rastu zaznamenalo po roku 1991 klesajúcu tendenciu. V rokoch 1980 až 1991 sa obec zaradila medzi pomaly rastúce sídla s priemerným ročným prírastkom + 2,33 %. V ostatných rokoch sa priemerný ročný prírastok pohybovali v hodnotách od + 0,03 % do + 1,11 %, čím sa obec zaradila do kategórie stagnujúceho sídla.
24 Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov 1980 – 2009 Počet obyvateľov Rok Vekové skupiny Index Spolu vitality predproduktívny produktívny poproduktívny 1980 293 76 171 46 165,2 % 100,00 25,94 58,36 15,70 2001 409 109 236 64 170,3 % 100,00 26,65 57,70 15,65 2009 410 70 266 74 94,6 % 100,00 17,07 64,88 18,05 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Významnou demografickou charakteristikou každej populácie je jej vekové zloženie, v ktorom sa odrážajú výsledky demografických procesov z minulosti a zároveň ide o základ budúceho demografického vývoja. Pri pohľade na vekovú štruktúru obyvateľstva v obci Komárov môžeme konštatovať, že proces starnutia po roku 2001 aj tu intenzívne pokračuje, obyvateľstvo sa vyvíja menej dynamický. Kým v roku 2001 predproduktívna zložka tvorila až 26,65 % obyvateľstva a poproduktívna 15,65 %, v roku 2009 dochádza k zhoršeniu vekovej skladby obyvateľov obce, kde predproduktívny obyvatelia tvorili 17,07 %. Hodnoty predproduktívnej a poproduktívnej zložka sa v roku 2009 dostali pomerne na rovnakú úroveň cca 18 %, pričom bol nárast produktívnej zložky o 3,67 %. Index vitality klesol z hodnoty 170,3 (stabilizovaná rastúca populácia) pod hodnotu 100 (94,6), čo je regresívna (ubúdajúca) populácia. Podľa údajov zo SODB v roku 2001 bol priemerný vek obyvateľov obce 33,1 rokov. Podľa vzdelanostnej štruktúry a najvyššieho ukončeného stupňa školského vzdelania má základné vzdelanie ukončených 18,09 %, učňovské a stredné bez maturity 26,41 %, stredné učňovské, odborné a všeobecné s maturitou 21,52 % a vysokoškolské 4,16 % obyvateľstva. Z náboženského vyznania prevláda rímskokatolícka cirkev (97,07 %), nasleduje gréckokatolícka cirkev (1,71 %). Podľa národnostnej štruktúry obyvateľstva žilo v obci Komárov 99,76 % obyvateľov slovenskej národnosti a 0,24 % obyvateľov českej národnosti. V zmysle Prognózy vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025 (Výskumné demografické centrum INFOSTAT Bratislava 2008) a doterajšieho vývoja obyvateľstva možno očakávať nasledovný demografický vývoj obce: Návrh Prešovský kraj ako územný celok vznikol v roku 1996, od tohto roku možno podrobnejšie sledovať vývoj obyvateľstva, jeho počet, pohyb a štruktúry. Počet obyvateľov v kraji v období rokov 1996 – 2006 nepretržite stúpal. Dôležitou charakteristikou vekového zloženia obyvateľstva Prešovského kraja je populačné starnutie, ktoré sa postupne zrýchľuje. Špecifickou skupinou obyvateľstva je obyvateľstvo rómskej národnosti, ktoré sa vo väčšine nehlási k svojej národnosti. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva žilo v Prešovskom kraji 4,0 % obyvateľstva rómskej národnosti. Podľa výsledkov sociografického mapovania žije v Prešovskom kraji približne až 10,8 % obyvateľov v rómskych osídleniach. Podľa ÚPN VÚC Prešovský kraj, Zmeny a doplnky 2009 z hľadiska predpokladaného vývoja obyvateľstva v okresoch Prešovského kraja patrí okres Bardejov do skupiny okresov Prešovského kraja s predpokladaným nárastom počtu obyvateľstva, kde miera ročného rastu sa odhaduje na + 0,36 % (2025/2010). Pri prognóze obyvateľov do roku 2025 v obci Komárov sa vychádzalo z doterajšieho demografického vývoja v okrese Bardejov, celkového pohybu obyvateľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii. Extrémny záujem o výstavbu túto prognózu korigoval. Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvateľstva) je 3-4 % za rok.
Prognóza vývoja počtu obyvateľov do roku 2025 rok 2001 2009 2010 2015 2020 2025 Komárov 409 410 408 520 590 674
25 Najväčšia skupina RD je navrhovaná Pod Balážovou s 37 RD, na časť ktorej je spracovaný GP a sú zrealizované siete TI a čiastočne komunikácie. Nad Kertou je 8 RD a pri starom cintoríne 8 RD. V centre sú za bytovkou navrhované 2 BD s počtom 2x6 bj. Zvyšok je navrhovaný v rozptyle. Výhľadovo po r. 2025 navrhujeme obytnú zástavbu mimo zastavané územie a predpokladaný celkový počet cca 707 obyvateľov. Pre porovnanie uvádzame prognózu demografického vývoja za okres Bardejov a za Prešovský kraj (Prognózy vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025, INFOSTAT Bratislava 2008): Okres Bardejov: 2010 - 2015 prírastok + 274 obyvateľov 2015 – 2020 prírastok + 421 obyvateľov 2020 - 2025 prírastok + 256 obyvateľov 2010 – 2025 prírastok celkom (+ 0,83 ‰/rok) + 951 obyvateľov Prešovský kraj (NUTS 2): 2010 - 2015 prírastok + 11 010 obyvateľov 2015 – 2020 prírastok + 10 757 obyvateľov 2020 - 2025 prírastok + 8 119 obyvateľov 2010 - 2025 prírastok celkom (+ 2,47 ‰/rok) + 29 886 obyvateľov. 2.3.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti Vývoj počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich podielu na celkovom počte obyvateľov má klesajúcu tendenciu. Ide o postupné prejavovanie sa starnutia obyvateľstva a posun početnejších skupín do vyššieho veku. Podľa ÚPN VÚC Prešovského kraja, Zmeny a doplnky 2009, v okrese Bardejov bol v roku 2006 podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov 46,2 % z celkového počtu obyvateľov, čo je na úrovni priemeru Prešovského kraja. Podľa SODB 2001 z celkového počtu 409 obyvateľov obce tvorilo 196 ekonomicky aktívnych osôb, čo predstavuje 47,92 % (okres Bardejov 48,20 %). Z toho ženy tvorili 45,92 %. Nezamestnaných ekonomicky aktívnych bolo 50 osôb, pracujúcich 130 obyvateľov obce. Z hospodárskych odvetví najviac osôb pracovalo v priemyselnej výrobe (38 osôb) a stavebníctve (23 osôb), nasledovalo odvetvie veľkoobchodu a maloobchodu, opravy motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru (21 osôb) a ostatné verejné, sociálne a osobné služby (17). Za prácou mimo obec odchádzalo 100 pracujúcich. Najväčší podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov odchádzajúcich do zamestnania bol v oblasti priemyselnej výroby a stavebníctva.
Ekonomická aktivita a zamestnanosť v roku 2001 (SODB 2001) Počet ekonomicky aktívnych Počet nezamestnaných osôb Počet % % Obec obyvateľov z celkového počtu z ekonomicky celkom celkom celkom obyvateľov aktívnych obyvateľov Komárov 409 19647,92 50 25,51 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Podľa štatistických sledovaní ÚPSVaR okres Bardejov vykazoval v mesiaci apríl 19,42 %-nú mieru evidovanej nezamestnanosti. Údaje sú za mesiac apríl 2011 uvedené podľa ÚPSVaR. Návrh Na základe „Prognózy vývoja obyvateľov v okresoch SR do roku 2025“ môžeme očakávať pre navrhované obdobie územného plánu - rok 2025 nárast poproduktívnej zložky populácie. Podľa už spomenutej prognózy za okres Bardejov v roku 2010 bol index starnutia 62,29, v roku 2025 sa predpokladá jeho zvýšenie na 100,27. Prognóza priemerného veku bola v roku 2010 v okrese Bardejov 36,72, pre rok 2025 sa predpokladá zvýšenie na 40,63. Kým prirodzený prírastok v prognózovanom období v roku 2010 a 2025 má kladné hodnoty. Migračné saldo je záporné počas celého prognózovaného obdobia. S týmito ukazovateľmi súvisí aj vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva, kedy bude dochádzať k jeho postupnému znižovaniu. V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom služieb, nezávadnej priemyselnej výroby. Predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí v obci na celkový počet 100 miest.
26 2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do systému osídlenia Záujmové územie tvoria obce – Hrabovec, mesto Bardejov s. m.č. Bardejovská n/Ves a Beloveža, Vyšná Voľa a Lukavica. Je zobrazené v M1:50 000. Obec je súčasťou mikroregiónu Stredná Topľa a záujmového územia okresného mesta Bardejov, kde aj prirodzene gravituje - tu je vyššie obč. vybavenie a pracovné príležitosti a tvorí jeho prirodzené ťažisko. Od Bardejova je vzdialená 4 km. Najnižší bod k.ú. má nadmorskú výšku 250 m v nive Tople, najvyšší dosahuje 454 m n. m. na južnom okraji katastra. Juhozápadná a severná časť k.ú. je zalesnená. Územie južne od obce je zosuvné. SZ časť k.ú. je veľkoplošne odvodnená. Rieka Topľa je vodohospodársky významným vodným tokom. Kataster je súčasťou ochranného II. stupňa povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami. Pred obcou je oplotené OP vodárenskeho zdroja II° obecného vodovodu. Cez k. ú. prechádza hydrický nadregionálny biokoridor – rieka Topľa a navrhovaný chránený areál Meandre Tople II. (ÚPNVÚC Prešovského kraja, Zmeny a doplnky 2009). Rieka Topľa je navrhovaným územím európskeho významu v rámci Natura 2000. Skupinová cestná dedina je rozvinutá pozdĺž miestnych komunikácií. V jej ťažisku – vstup do obce je sústredené obč. vybavenie. Pred vstupom do obce je futbalové ihrisko a auto cvičisko a na južnom okraji športovo – rekreačná zóna, ktoré navrhujeme rozšíriť. Severne pod lesom je provizórny motocrossový areál, ktorý navrhujeme na zrušenie. Pri križovatke ciest je navrhovaná ponuková plocha občianskeho vybavenia mikroregionálneho významu. Väčšina navrhovaných plôch bývania je na západnom okraji obce. Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (MH SR, 2005) je obec súčasťou Šarišského regiónu cestovného ruchu a podľa ÚPD VÚC súčasťou rekreačného krajinného celku č.XII Busov. Obec je nástupným bodom do Ondavskej vrchoviny. Okolité lesy sú aj poľovníckym revírom (poľovnícke združenie Beloveža). Južne nad obcou je založená skupina záhradkárskych chát. Navrhujeme rozvíjať individuálnu chalupnícku a chatovú rekreáciu a ubytovanie na súkromí pre agro a cykloturistiku. V nadväznosti na lesopark navrhujeme camping a rozšírenie priestoru okolo vodnej nádrže. Lesy spadajú do LHC Bardejov. Väčšina z nich je zaradená do kategórie lesov hospodárskych. Lesy sú v správe vlastníkov urbárskych pozemkov, podniku Lesy SR, š.p. a súkromných vlastníkov. Stav navrhujeme ponechať. Priemyselná výroba nie je v obci zastúpená. Na západnom okraji je areál HD PD Dubinné, ktorý navrhujeme v jeho časti transformovať na nezávadnu priemyselnú výrobu a sklady. V k. ú. obce sa nachádza stará skládka komunálneho odpadu Lukavica (overuje sa jej využitie na biologicky rozložiteľný odpad), ktorej vlastníkom je mesto Bardejov. Podmienkou sprevádzkovania je jej hygienická a ekologická bezvadnosť a zladenie s ochranou NKP Mohylník. Obec je zásobovaná elektrickou energiou 22 kV odbočkami z primárneho VN vedenia č. 229 Bardejov – Giraltovce s možnosťou záskoku zo 110/22 kV ES Svidník. Na uvedenú linku je pripojených 1+1 ks transformovní. Obec je súčasťou Regionálneho technického centra – východ Slovak Telecomu v primárnej oblasti 054 Bardejov. Celé územie je pokryté signálom mobilných operátorov Orange a T- mobile. Obec je plynofikovaná z regulačnej stanice plynu RS 1200 umiestnenej na južnom okraji obce. Je napojená na VTL distrib. plynovod DN 200 PN 4 MPa Giraltovce - Bardejov prípojkou DN 100 PN 4 MPa. Stav bude vyhovovať i výhľadovo. Obec je zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu. Zdrojom vody je hydrogeologický vrt č.1. Nad vrtom je vybudovaná ČS , ktorá čerpá vodu do vodojemu s objemom V = 100 m3 na kóte 295 mn.m. Do k.ú. zasahuje pripravovaná sústava skupinového vodovodu. Obec má vybudovanú splaškovú kanalizáciu s ČOV. Stav bude vyhovovať i výhľadovo. Komunikačne je obec napojená na širšie územné jednotky osídlenia, výroby a CR prostredníctvom cesty III/ 55611, 556005 a 55612, ďalej lesnými a poľnými účelovými komunikáciami a turistickými trasami. Navrhujeme ich doplnenie o cyklotrasy za účelom sprístupnenie atraktivít regiónu. Pozdĺž cesty do Bardejova je navrhovaná trasa pre peší a cyklist. pohyb. Cesta III/556005 bude výhľadovo prestavaná na cestu II.tr., preto navrhujeme výhľadovo prestavať i križovatku.
27 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania Základná koncepcia rozvoja obce a jej k.ú. vychádza z ú zemno-technických, krajinno- ekologických a ekonomických podmienok, demografických ambícií a stratégie ich zhodnotenia v prospech obce a celého k.ú. do roku 2025. Rešpektuje princípy ochrany prírody. Pre optimálny rozvoj obce a jej k.ú. je navrhované: - identifikovanie styčných bodov v sídelnej deľbe práce s ostatnými obcami mikroregiónu, - posilnenie urbanistických väzieb na Bardejov, - posilnenie úlohy agroturist. sídla, ako súčasť širšej aglomerácie turizmu, - rozvíjanie ideálnej funkčnej štruktúry obce: doprava - obč. vybavenie – bývanie – rekreácia, - rozšírenie jestvujúcej športovo – rekreačnej zóny a lesoparku, - vymedzenie ponukovej plochy občianského vybavenia pri križovatke. Pre rozvoj obce sa bude prevažne využívať jej zastavané územie a lokality západne a severne od obce. Kostra zástavby bude tvorená sieťou obslužných komunikácií. 2.6 Návrh funkčného využitia územia obce Pre výstavbu sa navrhuje využívať už pripravené plochy Pod Balážovou, „ladom“ ležiace pôdy, veľké záhrady, ale aj vhodnosť napojenia na siete TI a jestvujúci dopravný systém. Prírastok nových RD si vyžiada rozšírenie občianskeho vybavenia. Celkovo je navrhovaných 90 + 12 bytov. Najväčšia skupina RD je navrhovaná Pod Balážovou s 37 RD, na časť ktorej je spracovaný GP a sú zrealizované siete TI a čiastočne komunikácie. Nad Kertou je navrhovaných 8 RD a pri starom cintoríne 8 RD. V centre sú za bytovkou navrhované 2 BD s počtom 2x6 bj. Zvyšok je navrhovaný v rozptyle. Výhľadovo je navrhovaných 11 parciel pre výstavbu RD. Záhradkárska zóna ovplyvnila charakter v nej navrhovaných polyfunkčných RD – zmiešané bývanie s turizmom. Občianske vybavenie je prakticky zachované v pôvodnej štruktúre. Okrem vyčlenených plôch je ďalší prírastok navrhovaný na pozemkoch RD – polyfunkčné domy v blízkosti autobusovej zastávky. Samostatnou jednotkou bude v nadväznosti na jestv. futbalové ihrisko navrhované rozšírenie športových plôch. Na rozšírenie je navrhovaný lesopark - camping a priestor okolo vodnej nádrže. Areál ZŠ je výhľadovo navrhovaný pre materskú školu. Severne pod lesom je provizórne prevádzkovaný motocrossový areál, ktorý navrhujeme na zrušenie. Pred križovatkou ciest je navrhovaná ponuková plocha obč. vybavenia – motorest, BČS, nákupné stredisko pre mikroregión a pod. Časť domového fondu navrhujeme výhľadovo využívať aj pre rekreačné účely – ubytovanie na súkromí, penzióny a pod. Tento trend predpokladáme permanentne rozvíjať s cieľom vytvorenia agroturistického sídla, ako zázemia mesta Bardejov. Za tým účelom je nutné uchovanie pôvodných ucelených skupín domov, stodôl a sýpok a rozšírenie turistického vybavenia a infraštruktúry. Súbežne s cestami sú navrhovaná cyklotrasy a poznávací chodník. HD navrhujeme na dekontamináciu a následne v jeho časti intenzifikáciu nezávadnou výrobou a skladmi. Nad obcou v lok. Na kobylskú sa nachádza stará skládka komunálneho odpadu Lukavica, ktorej vlastníkom je mesto Bardejov. V súčasnosti má mesto snahu prerobiť ju na skládku biologicky rozložiteľného materiálu s pomocou finančných prostriedkov z Envirofondu. Podmienkou sprevádzkovania je jej hygienická a ekologická bezvadnosť a zladenie s ochranou NKP Mohylník. Komunikačne sú lokality napojené na jestv. zberné a obslužné komunikácie, z ktorých niektoré navrhujeme rozšíriť a zrekonštruovať. Pozdĺž prieťahu cesty III. triedy je navrhovaný jedno a obojstranný združený chodník s cyklotrasou a sústavou verejnej zelene. Súbežné trasy sú navrhované aj v smere Bardejov a Hrabovec a trasa pozdĺž Tople. Cesta III/556005 bude výhľadovo prestavaná na cestu II.tr., preto navrhujeme výhľadovo prestavať i križovatku na štvorramennú. Obec navrhujeme ochrániť od veľkých vôd Tople hrádzou. Akákoľvek výstavba, či činnosť v zosuvných územiach je podmienená geologickým posudkom a staticky primeraným zakladaním. A. Zásady urbanistickej kompozície Návrh hmotovo – priestorovej štruktúry vychádza zo snahy o čo najcitlivejšie
28 zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obce, ako aj krajinného prostredia na novej kvalitatívnej úrovni. Osobitne dôležitými sú priestory centra: Obecný dom, dom nádeje, kostol s cintorínmi, lesopark s a skupiny pôvodných domov, sypancov a stodôl, ako odkaz ľudovej architektúry. Novými urbanistickými štruktúrami bude sústredená výstavba RD a BD a ponuková plocha OV. Cenné je využitie vstupu do obce športovo – rekreačnými funkciami. Za účelom skvalitnenia obytných a rekreačných podmienok navrhujeme doplniť riešené územie o prvky drobnej architektúry (zastávky autobusov, lavičky, verejné osvetlenie a pod.). B. Ochrana pamiatok V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok sú evidované tieto NKP: - č.1825/0 – mohyla - narušený areál s nálezmi zo staršej doby kamennej, poloha Hliník – KPÚ Prešov ju na základe zániku pamiatkových hodnôt navrhuje vyradit' z ÚZPF, - č.1826/0 – mohylník - mohylník z neskorej doby kamennej, poloha Na Kobylskú, - č.197 – r.k. kostol sv. Štefana - klasicistický, postavený v roku 1856, rozšírený v roku 1905; Jednoloďová stavba s oblým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou, rozšírená o bočné kaplnky po oboch stranách lode; parcel. číslo 1. Krajský pamiatkový úrad v Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít poskytuje územia s predpokladanými archeologickými nálezmi: - historické jadro obce – územie s archeologickými nálezmi z obdobia stredoveku až novoveku (najstaršia písomná zmienka o obci k roku 1355): - v polohe Kerta zaniknutý areál kaštieľa, - nelokalizovaný zaniknutý stredoveký kostol (doložený k roku 1492), - poloha na Kobylskú – mohylník z neskorej doby kamennej – NKP, evidovaná v ÚZPF pod č. 1826/0. Bližšie nelokalizované a ojedinelé nálezy: - pravý breh Tople – nálezy zo staršej doby kamennej, - poloha Pod Miklovou – hromadný nález bronzových predmetov z doby bronzovej, - poloha Bírešova dolina – nálezy zo staršej doby kamennej. Podľa Archeolog. ústavu SAV Nitra sa v k.ú. obce sa nachádzajú tieto doposial' známe archeologické lokality: - poloha Bírešova dolina, hliník, asi 700 m juhovýchodne od obce a asi 400 m západne od rieky Tople – lokalita s aurigrinatienskymi, resp. gravettienskymi nálezmi z mladého paleolitu, - rol'a Jána Jašša pod Niklovou – nálezisko bronzového depotu z obdobia popolnicových polí mladšej - neskorej doby bronzovej, - horský chrbát na polohe Nad Kobilsku, popri pol'nej/lesnej ceste, ktorá je katastrálnou hranicou Komárova a Vyšnej Vole – mohylové pohrebisko (4 mohyly) Kultúry východoslovenských mohýl zo záveru neskorej doby kamennej (eneolitu), - v parku ,,Kerta" sa nachádzal kaštiel' z 1. tretiny 18. stor., ktorý bol počas druhej svetovej vojny zničený. Je pravdepodobné, že pri zemných prácach súvisiacich s predmetnou stavebnou činnost'ou budú zistené pozitívne archeologické nálezy, resp. archeologické situácie.
Krajský pamiatkový úrad Prešov v zmysle pamiatkového zákona v spolupráci s príslušným stavebným úradom, pri vykonávaní akejkoľvek stavebnej, či inej hospodárskej činnosti, zabezpečuje podmienky ochrany archeologických nálezísk, aj mimo vyššie uvedených území s evidovanými a predpokladanými archeologickými nálezmi, v procese územného a stavebného konania. Do Zoznamu pamätihodnosti obce navrhujeme zaradiť niektoré náhrobky na cintoríne, prícestnú kaplnku, niektoré pôvodné domy a prírodno-krajinársky park v polohe Kerta. Všetky uvedené stavby a objekty sú v plnom rozsahu integrované do rozvoja obce, t.j. ÚPD ich ponecháva v pôvodnom stave. 2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, návrh výroby a rekreácie Ako podklad slúžili štatistické údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001.
29 2.7.1 Bytový fond Domový a bytový fond sa podrobne sleduje počas sčítania obyvateľstva, domov a bytov. V roku 2001 bolo v obci spolu 99 domov, z čoho trvale obývaných bolo 92, t.j. 92,92 %. Z toho 89 rodinných domov, 1 bytový dom a 1 obytná budova. Počet bytov dosiahol v roku 2001 hodnotu 102, z toho trvale obývaných bolo 93 (91,18 %) a to 87 v rodinných domoch, 4 byty v bytovom dome a 2 byty v inej budove. V obci je 9 neobývaných rodinných domov, z toho 2 sú na rekreáciu a chalupárstvo. Vývoj počtu trvale obývaných bytov v rokoch 1970 – 2001 Rok sčítania 1970 1980 1991 2001 Počet trvale obývaných bytov - 69 82 92 Prírastok bytov - + 13 + 10 Počet bytov/1 000 obyv. 235,49 222,83 224,94 Okres Bardejov 207,75 236,32 255,15 250,47 Prešovský kraj 218,08 245,94 267,45 263,71 SR 370,0 353,50 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Z rozboru základných charakteristík bytového fondu obce Komárov možno konštatovať, že doterajší vývoj bytov zaznamenal priaznivú dynamiku rastu počascelého sledovaného obdobia. Prírastky bytového fondu pozostávali prevažne z výstavby individuálnymi stavebníkmi. V rokoch 1980 – 2001 obec dosahovala v počte bytov na 1000 obyvateľov a v počte obyvateľov na jeden byt (obložnosť) hodnoty pod priemerom okresu Bardejov ako aj krajského priemeru.
Vývoj obložnosti v rokoch 1970 - 2001 Rok sčítania 1970 1980 1991 2001 Obložnosť (obyv./ byt) 4,25 4,49 4,45 Okres Bardejov 4,81 4,23 3,92 3,99 Prešovský kraj 4,59 4,07 3,74 3,79 SR 2,83 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Priemerný vek rodinných domov bol 30 rokov, bytového domu 13 a obytnej budovy 42 rokov. Postavené sú prevažne z materiálov kameň a tehla. Priemerný počet osôb na jeden byt bol v roku 2001 na úrovni 4,45, priemerný počet m2 obytnej plochy na 1 osobu dosiahol hodnotu 15,8 m2. Priemerný počet obytných miestností na 1 byt je 4,68.
Trvale obývané byty podľa obdobia výstavby 1899 a 1900- 1920- 1946- 1971- 1981- 1991- Obec spolu nezistené 1919 1945 1970 1980 1990 2001 Komárov 3 26 27 17 27 11 93 % 3,22 2,156,45 29,03 18,28 29,03 11,82 100,00 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Z uvedeného prehľadu o dobe výstavby možno konštatovať, že po roku 1946 do roku 1980 bol najväčší nárast bytovej výstavby až 64 bytov (76,34 %), po roku 1991 dochádza postupne k útlmu individuálnej bytovej výstavby. Obec Komárov po roku 1996 zaznamenala 3 novopostavené rodinné domy. Aktuálnymi tendenciami v oblasti bývania je najmä zlepšovanie kvality bývania a odstránenie súčasnej disproporcie medzi potrebou bytov a možnosťami ich získania. Pri stanovení výhľadových počtov bytov sa vychádzalo z predpokladaného vývoja počtu obyvateľov s cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitatívnu úroveň bývania, t.j. zvýšiť počet bytov na 1000 obyvateľov a znížiť obložnosť. Vo vzťahu k prognóze vývoja obyvateľstva a potrebám rozvoja bytovej výstavby v obci je potrebné sa zamerať na obnovu jestvujúceho bytového fondu, zvýšenie jeho kvality a modernizáciu. Rozvoj bývania navrhnúť tak, aby v roku 2025 pri predpokladanom zvýšení počtu obyvateľov na 674 boli dosiahnuté tieto ukazovatele: - počet obyvateľov na jeden byt 3,30
30 - počet bytov na 1 000 obyvateľov 303, čo sú mierne prekročené hodnoty pre okres Bardejov v roku 2025 (ÚPN-VÚC Prešovský kraj, Zmeny a doplnky 2009). To znamená pre predpokladaný nárast obyvateľov o 337 do roku 2025 (od roku 2010) je potrebných cca 102 bytov (RD). Ak by sme chceli dosiahnuť ukazovateľ obložnosti 3,3 pre celkový počet obyvateľov 674 v roku 2025 je potrebné navrhnúť a pripraviť územie pre výstavbu nových bytov a rekonštrukciu jestvujúceho bytového fondu (zníženie súčasnej obložnosti 4,45) na celkový počet cca 204 bytových jednotiek (RD) v obci. Záujem o výstavbu má v súčasnosti cca 20-30 stavebníkov. Návrh Vzhľadom na technický stav staršej zástavby sa predpokladá prirodzený úbytok: - do roku 2015 – 1 RD, - do roku 2025 – 1 RD. Tento úbytok bude čiastočne kompenzovaný rekonštrukciou, alebo novou výstavbou na tom istom pozemku. Časť z nich predpokladáme na opravu a opätovne využitie pre bývanie.
Riešenie potreby nových bytov: rok 2017 2025 potreba nových bytov 50 102
Bilancia územného rozvoja bytového fondu podľa ÚPD: Stav k roku 2001 102 (z toho 9 neobývaných) Predpokladaný úbytok k roku 2025 0 - 2 Návrh výstavby k roku 2025 102 Spolu v roku 2025 204
Celkovo je navrhovaných 90 + 12 bytov. Najväčšia skupina RD je navrhovaná Pod Balážovou s 37 RD. Nad Kertou je navrhovaných 8 RD a pri starom cintoríne 8 RD. V centre sú za bytovkou navrhované 2 BD s počtom 2x6 bj. Zvyšok je navrhovaný v rozptyle. Výhľadovo je navrhovaných 11 parciel pre výstavbu RD.
2.7.2 Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít A. Poľnohospodárska výroba Poľnohospodárstvo prešlo v posledných rokoch náročným a zložitým procesom transformácie a privatizácie, ktorého cieľom bolo predovšetkým vyrovnanie majetkovoprávnych vzťahov a postupný prechod na trhovú ekonomiku. V obci podniká poľnohospodársky subjekt PD Dubinné. Poľnohospodárska produkcia tohto subjektu je zameraná tak na rastlinnú výrobu, kde prevažuje produkcia obilnín (pšenica, jačmeň, ovos) a krmovín (ďatelina, kukurica, jarné strukovinovo- obilninové miešanky), ako aj chov hovädzieho dobytka (výroba mlieka) (PHSR Mikroregiónu Stredná Topľa, 2006; Obecný úrad Komárov, 2011). Podľa Štatistického úradu SR sa k roku 2010 v k. ú. obce nachádzajú poľnohospodárske pôdy (PP) o rozlohe 267 ha, z toho orná pôda tvorí 100 ha, záhrady 14 ha a trvalé trávne porasty 153 ha. V k. ú obce sa nenachádzajú vinicea ovocné sady. Podiel PP z celkovej rozlohy k. ú. obce je 33 %. Z pôdnych typov v k. ú. obce prevládajú kambizeme a to kambizeme modálne a kultizemné nasýtené zo zvetralín pieskovcovo-ílovitých hornín, kambizeme modálne kyslé zo zvetralín kyslých až neutrálnych hornín a kambizeme pseudoglejové nasýtené zo zvetralín rôznych hornín. Ďalej sa tu vyskytujú fluvizeme kultizemné z nekarbonátových aluviálnych sedimentov. Pôdy sú piesčito-hlinité až hlinito-piesčité neskeletnaté až slabo kamenité (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m je 0 – 20 %). Obsah humusu v hĺbke do 25 cm sa pohybuje od nízkeho (< 1,8 %) po stredný (1,8 – 2,3 %). Pôdna reakcia je veľmi silno kyslá. Priepustnosť pôd a retenčná schopnosť pôd je stredná. Pôdy sú stredne náchylné až náchylné na acidifikáciu a odolnosť pôd proti kompakcii je slabá až stredná. Index poľnohospodárskeho potenciálu je nízky, pohybuje v rozmedzí 21 – 30 (Atlas krajiny SR, 2002). Podľa skupín BPEJ (bonitovaná pôdno-ekologická jednotka - klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom
31 stanovišti) sa v k. ú . obce nachádzajú pôdy strednej kvality (pôdy zaradené do 5. až 7. kvalitatívnej skupiny BPEJ) a nižšej kvality (pôdy zaradené do 8. až 9. kvalitatívnej skupiny BPEJ). Osobitne chránené PP zaradené do 1. až 4. kvalitatívnej skupiny BPEJ sa v k. ú. obce nenachádzajú (www.podnemapy.sk). Návrh Poľnohosp. činnosť v HD navrhujeme stabilizovať a priestorovo reorganizovať za účelom znižovania jeho OP. Uvoľnenú časť HD navrhujeme na dekontamináciu a následne v jeho časti na nezávadnú výrobu. B. Lesné hospodárstvo Podľa Štatistického úradu SR zaberajú lesné pozemky k roku 2010 spolu 431 ha, čo predstavuje 54 % z celkovej rozlohy k. ú. obce. Z lesných porastov sa v k. ú. obce nachádzajú dubovo- hrabové lesy, jelšové lesy a bukové lesy. Svojím zložením a štruktúrou lesné porastu zodpovedajú prirodzenej lesnej vegetácii. Lesy sú zaradené do kategórie lesov hospodárskych a sú vo vlastníctve štátu (Lesy SR, š.p.) a v správe urbárskej spoločnosti. Návrh Stav navrhujeme zachovať. C. Výroba, ťažba, skládkovanie a remeselné živnosti V k. ú. obce Komárov sa nenachádzajú žiadne územia (www.geology.sk). V katastrálnom území obce Komárov sa nenachádzajú záujmy, na ktoré sa vzťahuje ochrana nerastného bohatstva podl'a ust. § 18 a ust. § 19 banského zákona (dobývacie priestory, chránené ložiskové). Do predmetného územia zasahuje prieskumné územie Svidník - ropa a horľavý zemný plyn, určené pre držitel'ov prieskumného územia Aurelian Oil & Gas Slovakia, s.r.o., Bratislava (50%), JKX Ondava B.V. org. zložka Bratislava (25%), ROMGAZ s.r.o., Bratislava (25%), s platnost'ou do 01.08.2014 Priemyselná základňa nemá v obci tradíciu a ani hlboké korene. V obci nie sú a ani neboli v minulosti priemyselné podniky. Obyvatelia, vzdelaní v technických profesiách, dochádzali za prácou v priemysle do okolitých väčších miest. V obci sú evidované podnikateľské subjekty, ktoré sa zaoberajú remeselnou činnosťou v oblasti stavebníctva a montáže, opravy a údržby elektrických zariadení (OcÚ Komárov, 2011). Nad obcou v lok. Na kobylskú je prevádzkovaná skládka komunálneho odpadu regionálneho významu Lukavica. Návrh Uvoľnenú časť HD navrhujeme na dekontamináciu a následne v jeho časti lokalizovať nezávadnú výrobu, výrobné služby a sklady s nízkymi nárokmi na dopravnú obsluhu. Skládku KO navrhujeme využívať na skládkovanie biologicky rozložiteľného materiálu. D. Komerčné služby a obchod Komerčné služby a obchody sú lokalizované v účelových zariadeniach a v polyfunkčných rodinných domoch. Pre výhľadové potreby nebudú uvedené kapacity stačiť. maloobchod V obci sa nachádza maloobchodná prevádzka „RIANA“ so zmiešaným tovarom s počtom 1 zamestnanec. ubytovanie a stravovanie V obci sa nachádza zariadenie „Denný bar Kerta“ v prenájme súkromného vlastníka. Kapacita cca 50 stoličiek. Zariadenie je situované v lesoparku na konci obce pod lesom. Je tu aj športový areál s tenisovými kurtami a umelým osvetlením. Nachádzajú sa tu staré stromy, hlavne lipy. Areál navrhujeme rozšíriť o campingove plochy. služby nevýrobné Nevýrobné služby sa v obci neprevádzkujú. Výhľadová potreba bude realizovaná v Obecnom dome alebo v polyfunkčných RD. služby výrobné a opravárenské V obci sú evidované tieto výrobné služby a prevádzky: - VODAX - Jozef Bednár, Komárov 19 – vodoinštal. práce, - Livemont - Marcel Harbaľ – v oblasti montáže a údržby a opravy elektrických zariadení. Návrh Rozvoj komerčných služieb navrhujeme v objektoch na hlavnej kompozičnej osi. Skvalitnenie a obohatenie turist. vybavenia navrhujeme sústrediť do areálu Kerta a športovej zóny pred obcou.
32
E. Ostatná infraštruktúra - administratíva, verejná správa Obecný úrad je v spoločnom objekte Obecného domu s kultúrnou sálou. Má 1 zamestnanca na úväzok. Poštové služby pre obec zabezpečuje pošta v Hrabovci. Obec má novú funkčnú hasičskú zbrojnicu, v ktorej pôsobí Dobrovoľný hasičský zbor. Je zameraný na zásahovú činnosť pri požiaroch, zabezpečuje protipožiarnu prevenciu a výchovu na predchádzanie požiarov v obci a organizuje požiarne súťaže. Sídlo rímskokatolíckeho farského úradu je v Hrabovci. Fara evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a gréckokatolíckej cirkvi je v Bardejove. Obecný úrad má 1 zamestnanca a sídli v objekte Obecného domu spoločne s kultúrnym domom. Poštové služby poskytuje pošta Partner s 1 pracovníkmi, v objekte Potraviny Jana. Návrh Rozvoj komerčných služieb navrhujeme v objektoch na hlavnej kompozičnej osi. 2.7.3 Sociálna infraštruktúra a občianske vybavenie V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých zariadení podľa výhľadových potrieb obyvateľov a návštevníkov obce nasledovne: školstvo a výchova Obec má MŠ v samostatnom objekte, ktorý je vo vyhovujúcom technickom stave. Predškolské zariadenie s celodennou prevádzkou má 1 triedu, ktorú navštevuje 17 detí a zamestnáva 5 pracovníkov. Má vlastnú kuchyňu a jedáleň. Navrhujeme jej presunutie do areálu ZŠ. Objekt bývalej základnej školy si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Základnú školu navštevujú žiaci I. a II. stupňa len v meste Bardejov. Najbližšie stredné školstvo je v Bardejove, kde sú aj ZUŠ. zdravotníctvo a sociálna starostlivosť V obci sa nenachádzajú žiadne zdravotnícke zariadenia. Tieto služby poskytuje obvodné zdravotné stredisko v Bardejovskej Novej Vsi, resp. obyvatelia dochádzajú za týmito službami do mesta Bardejov. V obci sa nenachádza žiadne zariadenie domu dôchodcov a sociálnych služieb. Najbližšie je v Bardejove. Obec zabezpečuje stravovanie pre dôchodcov. V jestv. MŠ navrhujeme Dom soc. starostlivosti spolu s klubom dôchodcov. kultúra, osveta a cirkev V obci sa nachádza dvojpodlažný objekt obecného domu, v ktorom na poschodí v dvoch miestnostiach sídli obecný úrad s kultúrnou sálou s kapacitou 150 stoličiek, súčasťou ktorej je vybavená kuchyňa a sociálne zariadenie. V prízemnej časti budovy, ktorá patrí súkromnému vlastníkovi sú priestory pohostinstvá. V budúcnosti obec plánuje odkúpiť prízemnú časť budovy, kde po rekonštrukcii objektu by na prízemí sídlil obecný úrad a priestory na podlaží slúžili pre kultúrno- spoločenské podujatia a trávenie voľnočasových aktivít. Pred budovou sú parkovacie plochy pre 5 áut. Obec nemá knižnicu a neeviduje žiadne knižné jednotky pre verejnosť. V obci nie sú priestory pre klubovú činnosť. Ako rezerva do budúcna je využitie priestorov bývalej základnej školy, ktorá potrebuje rekonštrukciu. Z kultúrnych podujatí organizovaných obcou je športové podujatie v lesoparku Kerta. Dominantnou stavbou je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Štefanovi, kráľovi z roku 1856, ktorý je po rekonštrukcii. Cintorín s rozlohou cca 30 árov a 8 parkovacími miestami sa nachádza pri kostole. Ďalší – starý cintorín určený na dožitie je pod obcou, ktorý navrhujeme ako pietny park. Najbližší kostol pre gréckokatolícku a evanjelickú cirkev augsbur. vyznania je v Bardejove. Pri vstupe do obce je nový dom smútku s kapacitou 50 stoličiek. telovýchova a šport Pred vstupom do obce sa nachádza futbalové a multifunkčné ihrisko. Správcom pozemkov je Slovenský pozemkový fond, preto je potrebné vlastnícke vzťahy vysporiadať. Navrhujeme jeho rozšírenie V lesoparku sú tenisové kurty a vodná nádrž so zázemím. Navrhujeme jeho rozšírenie. 2.7.4 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (Ministerstvo hospodárstva, 2005) je obec Komárov súčasťou Šarišského regiónu cestovného ruchu a podľa ÚPD VÚC súčasťou rekreačného krajinného celku č. XII Busov.
33 Z turistických atraktivít, resp. rekreačných areálov je potrebné uviesť vodnú nádrž regionálneho významu s lesoparkom Kerta. Chýbajú však značené turistické trasy a cyklotrasy. K. ú. predstavuje územie s priaznivými prírodnými podmienkami na celoročnú turistiku. Poloha obce umožňuje skombinovať návštevu Nízkych Beskýd s možnosťou využitia turistických trás, ktoré sú vhodné na rodinné výlety, spoznávanie krás okolitej prírody počas celého roka. Rieka Topľa, rybníky a taktiež vodné nádrže v okolitých obciach sú výbornou príležitosťou na rybárčenie. Lesy poskytujú výbornú príležitosť na hubárčenie. Okolie obce poskytuje možnosti pre rozvoj zimnej rekreácie a športov, letnej horskej a náučnej turistiky a cykloturistiky, ako aj možnosti poľovníctva (PHSR Mikroregiónu Stredná Topľa, 2006). Z obce sú dobre prístupné Bardejovské kúpele. Obec je nástupným bodom do Ondavskej vrchoviny. Južne nad obcou je založená skupina záhradkárskych chát v počte 10 parciel a 7-ich chatiek. V samotnej obci je cca 9 neobývaných domov, z ktorých cca 2 sa využíva na individ. rekreáciu. Celkovo obec a jej okolie disponuje cca 10 funkčnými lôžkami. V špičke dominuje pasantská návštevnosť a pohybuje sa do 20 osôb. Priemerná denná návštevnosť je odhadovaná na 50 osôb v lete a 5 v zime. Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športovo-rekreačných plochách v obci – ihriská, lesopark Kerta a na trasách pozdĺž Tople a nad obcou. Koncom týždňová rekreácia sa uskutočňuje v širšom priestore regiónu. Návrh Obec má predpoklady byť turisticky atraktívnou obcou. Umožňuje to jej poloha medzi Topľou a lesom a dostupnosť Bardejova a kúpeľov. Navrhujeme ubytovanie na súkromí a rozvíjanie individuálnej chatovej a chalupníckej rekreácie. Tento trend predpokladá vytvorenie agroturistického sídla. Za tým účelom je nutné rozšírenie turistického vybavenia v infocentre - Obecný dom a perspektívne v polyfunkčnom komplexe pri križovatke. Navrhujeme rozšírenie lesoparku - camping a priestor okolo vodnej nádrže. Predpokladáme nárast optimálnej návštevnosti na celkových 80 osôb v lete a 20 v zime. Stav rekreačných možností pre obyvateľov bude vyhovovať i perspektívne. 2.7.5 Ekonomické aktivity Štruktúra a kapacita ekonomických aktivít je úmerná potenciálu obce. Dominuje terciálny sektor (vrátane sezónnej zamestnanosti). Rozvoj ekonomiky obce bude vychádza z týchto prognóz: - v poľnohospodárskej výrobe uvažovať čiastočne s farmárskym hospodárením na báze rastlinnej výroby - rozširovať služby pre cyklo a agroturizmus na báze regionálnych daností - rozširovať drobnú výrobu vo vlastnej obci na báze služieb. 2.7.6 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia Výstavba, prestavba a rekonštrukcia obce je rozdelená do dvoch základných etáp: 1. etapa – rok 2017, 2. etapa – rok 2025. Prvá etapa predstavuje realizáciu investičných zámerov vo všetkých častiach obce pre cca 550 obyvateľov. V 1. etape je navrhovaných 45 bytov v RD, 6 v BD a komplexné zabezpečenie technickou infraštruktúrou, dopravou, občianskym a športovo – rekreačným vybavením. Prestavbu na mieste neobývaných domov navrhujeme vo jednom prípade. 2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce Navrhovaná hranica zastaviteľnosti územia obce podľa § 139 Stav. zákona je odvodená od hranice súčasne zastavaného územia k 1. 1. 1990 a je rozšírená o jestvujúce a navrhované plochy bývania, športu, občianskeho vybavenia, rekreácie, dopravy a infraštruktúry. V obci je rozšírená severne - okrajom navrhovanej občian. vybavenosti, jestv. oplotenia zdrojov pitnej vody a komunikácií; západne - okrajom jestv. a navrhovaných chát a rodinných domov; južne – okrajom jestv. regulačnej stanice plynu, areálu HD a navrhovaných rodinných domov. V rámci zastav. územia rešpektovať centrum obce. 2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov 2.9.1 Ochranné pásma - II° povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami (celé k.ú.),
34 - II° vodárenskych zdrojov obecného vodovodu, - poľnohospod. dvor – 100 m od objektov živočíšnej výroby, - cintoríny – 50 m od okraja pozemku – netýka sa starého cintorína – pietny park, - ČOV – 50 m od oplotenia, - skládka komunálneho odpadu Lukavica – oplotenie, - lesné pozemky – 50 m od okraja porastu, - cesty III. triedy – 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie; Pre cestu č.III/56005 ponechať územnú rezervu pre ochranné pásmo 25 m od osi cesty, - miestne komunikácie I. a II. triedy - 15 metrov od osi vozovky. - bývanie a školské zariadenia – príslušná izofona ekvivalentnej hladiny hluku od ciest – 40-60 dB(A) zabezpečujúca akustický komfort podľa Vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z.. 2.9.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: - 5 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov ( § 49 vodného zákona a § 17 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách), - 10 m pozdĺž neupraveného toku. Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu elektro energetických zariadení - 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, - ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu, - 20 m pri napätí 110 kV a 400 kV od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení - 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, - 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.). Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona 656/2004) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť) - 10 m pri strednotlak. plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území. 2.9.3 Chránené územia– funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení - ochranné lesy, - prieskumné územie Svidník - ropa a horľavý zemný plyn s platnost'ou do 01.08.2014, - príroda – celé územie leží v 1.st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody. 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami Obec je zatriedená do IV. kategórie ukrytia obyvateľov v úkrytoch budovaných svojpomocne JÚBS). Za týmto účelom bola v súlade s Vyhl. MV SR č. 532/ 2006 Z.z. O podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany prevedená analýza stavebno-technického stavu budov a identifikovanie suterénnych priestorov. Protipožiarna ochrana spadá pod OHaZZ Bardejov. Najbližšia PS je v Bardejov. Dobrovoľný hasičský zbor v obci má 20 členov. MOS SR nemá v k. ú. obce požiadavky na ÚPD. Ochrana pred povodňami je riešená zástavbou mimo inundované územia a návrhom ochrannej hrádze pri Topli a bezmennom potoku. 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení Cez k. ú. prechádza hydrický nadregionálny biokoridor – rieka Topľa a navrhovaný chránený areál Meandre Tople II. (ÚPN VÚC Prešovského kraja, Zmeny a doplnky 2009). V k. ú. obce sa nenachádzajú lokality európskej sústavy chránených území – NATURA 2000 a ani chránené územia národnej siete, avšak rieka Topľa je navrhovaná na zaradenie do Národného zoznamu území európskeho významu v rámci NATURA 2000 (lokalita etapy „B“) – SKUEV 0757 Topľa. Predmetom ochrany bude komplex biotopov, v ktorom jaseňo-jelšové podhorské lesy dopĺňajú vysoko-bylinné spoločenstvá vlhkých lúk, brehové porasty deväťsilov a roztrúsené i drevinová
35 vegetácia s myrikovkou nemeckou. Navrhovaná lokalita sa vyznačuje vysokou diverzitou živočíšnych druhov, zvlášť významné je zastúpenie druhov prechodne i trvalo naviazaných na hydrické prostredie. Podľa informácie MŽP SR, Sekcia ochrany prírody a krajiny Bratislava (list č. 4647/2010-2.1.2 zo dňa 19.5.2010) sa na SKUEV0757 zatiaľ nevzťahuje osobitná územná ochrana. Uvedenie skutočnosti o predpokladanej budúcej osobitnej územnej ochrane predmetnej lokality v územnoplánovacej dokumentácii obce MŽP SR plne podporuje a považuje ho za zásadné pre plánovanie činností tak, aby prírodné hodnoty rieky Topľa mohli byť zachované. V území boli vyčlenené niektoré genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné prvky. 1. Topľa s prítokmi. Podhorská prirodzene tečúca rieka s bohatými náplavovými plochami v koryte a zväčša súvislými brehovými porastmi, ktoré lokálne prechádzajú do porastov charakteru lužného lesa. Prítoky sú zväčša krátke, stekajúce len v rámci údolia rieky, mimo nivy Tople prirodzene tečúce, v nive upravené, napriamené; aj v horných častiach viac-menej vyrovnané na dne ostro zarezaných strží, s bohatými brehovými porastmi, lokálne vytvárajúcimi veľké skupiny mimo vlastného toku. 2. Belovežský potok. Dolná časť prirodzene tečúceho podhorského toku, meandrujúceho, s bohatými sprievodnými brehovými porastmi v poľnohospodárskej časti krajiny. 3. Potok Obyčka. Dolná časť prirodzene tečúceho podhorského toku, meandrujúceho, s bohatými sprievodnými brehovými porastmi v poľnohospodárskej časti krajiny, ktoré v lesnom prostredí splývajú s okolitými lesnými porastmi. 4. Pavlovický potok. Prevažne lesná časť prítoku Tople, ktorý je v dolnej časti v nive Tople upravený, napriamený. Ide o typický lesný tok, vetvený, s hlboko zarezaným, viac-menej priamym korytom a redukovanou sprievodnou drevinovou vegetáciou, ktorá splýva s okolitými lesnými porastmi. 5. Basy – Za vodou – Košariská – Na Piskalni. Poloprírodné, viac-menej intenzívne využívané trávobylinné porasty na ľavej strane údolia Tople, roztrúsene sa vyskytujúce na báze svahov, lokálne s plochami prirodzených živných i vlhkomilných spoločenstiev. 6. Pod Miklovou – Pod Balážovou – Kadlubek – Za dvorom – Pod Franckovou – Na pasienkoch. Prevažne živné až vlhkomilné trávobylinné spoločenstvá na viacerých nespojitých plochách na báze svahu pravej časti údolia Tople. 7. Balážová – Bírešova dolina – Kobylská. Rozsiahly komplex prevažne starých prirodzených lesov. Bukové a bukovo-hrabové lesy s lokálne primiešanou borovicou, jedľou, menej smrekom, brezou, osikou, jaseňom, lipou malolistou, čerešňou vtáčou, jelšami, v niektorých častiach majú na malých plochách strmých strání údolia nad tokom charakter sutinových lesov. 8. Lieskovec. Komplex bukových a bukovo-hrabových prirodzených lesov, lokálne s prímesou duba a ďalších drevín. 9. Vrch. Prevažne bukové a bukovo-hrabové porasty, lokálne s prímesou borovice a ďalších drevín majú lokálne charakter sutinových lesov s prímesou lipy malolistej, jaseňa, javora poľného a jelše lepkavej. Podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR (2002) nezasahuje do územia katastra žiaden plošný alebo líniový prvok. Podľa Národnej ekologickej siete Slovenska NECONET (2002) zasahuje do JZ časti katastra územie rozvoja prírodných prvkov s funkciou štruktúrneho prvku ekologického koridoru, na ktoré nadväzuje terestrický ekologický koridor národného významu. Južnou časťou územia prebieha ekologický koridor európskeho významu so šírením pontických a submediteránnych druhov, rieka Topľa predstavuje riečny ekologický koridor národného významu. V zmysle regionálneho ÚSES (2009) predstavuje rieka Topľa nadregionálny biokoridor, porasty na SZ okraji územia predstavujú biocentrum regionálneho významu 13. Gregorová. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Charakter miestneho biocentra majú plochy lokalít č. 7., časti lokality č. 8., ako aj časť brehových porastov Tople, bezmenné prítoky Tople a potoky Belovežský, Pavlovický a Obyčka majú funkciu miestnych biokoridorov, funkciu interakčného prvku majú plochy č. 5 a 6. Z hľadiska ochrany prírody a krajiny netreba špeciálne opatrenia. Jestvujúce prvky ÚSES nevyžadujú legislatívnu ochranu, nakoľko nepredstavujú najhodnotnejšie časti prírody. Celkovo treba v území dodržiavať obmedzenia v najnižšom prvom stupni ochrany, v ktorom sa podľa § 12 zákona
36 uplatňujú ustanovenia všeobecnej ochrany prírody a starostlivosti o krajinu podľa druhej časti zákona. Ide o základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a starostlivosti o krajinu, všeobecnú ochranu rastlín a živočíchov, ochranu biotopov, ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov a preventívne a nápravné opatrenia orgánu ochrany prírody. 2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia 2.12.1 Dopravný systém obce A. Širšie dopravné vzťahy Riešené územie obce Komárov sa nachádza v okrese Bardejov. Mesto Bardejov a jeho spádové územie, ako ťažisko osídlenia nadregionálneho až celoštátneho významu, tzv. bardejovské ťažisko, je ekonomickým a turistickým centrom regiónu s väzbou na Košicko-Prešovské, pohraničné a cezhraničné regióny. Základná komunikačná sieť okresu Bardejov: V zmysle ÚPN VÚC Prešovského kraja zmeny a doplnky 2009 je nadradená cestná sieť charakterizovaná nasledovne: - severo južná cesta I/73, E-371, so smerom Prešov - Lipníky - Vyšný Komárnik ako súčasť multimodálneho koridoru s pracovným názvom „ Pobaltský koridor“ ( v úseku Rzeszow-V. Komárnik-Bardejov-Prešov-hr. MR s názvom Via Carpatia) vedeným v línii PR (Lublin – Rzeszów) – Prešov – Košice – MR ( Miskolc – Debrecen) – koridor č.IV Constanca/Istanbul a v jeho rámci cestné prepojenie ako rýchlostná komunikácia R4 v línii Rzeszów –Vyšný Komárnik – Prešov – Košice – Milhosť – Miskolc v koridore európskej cesty E/371,E50 a cesty I/18. Návrh komunikácie R4 je v súlade s KÚRS 2001 s Novým projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, schváleným uznesením vlády SR č. 162/ 2001, doplnený uznesením vlády č. 1084 zo dňa 19.12.2007 a č. 882 zo dňa 3.12.2008, súčasne je to schválený doplnkový koridor TINA( TEN-T ) s medzinárodnými trasami E371, E50a E71, - cesta I/77 Obručné - Tarnov - Bardejov (obchvat centra) - Nižná Polianka - smer Svidník je súčasťou cestnej komunikácie v prihraničnom ČR/SR/PR západovýchodne orientovanom cestnom koridore celoštátneho významu na území krajov Žilina a Prešov v línii Spišská Stará Ves – Stará Ľubovňa – Bardejov – Svidník – Medzilaborce – Palota, - cesta II/545 Kapušany – Demjata – Bardejov má nadregionálny význam s napojením na cestu I/18 a navrhovanú rýchlostnú komunikáciu R4 medzi Kapušanmi a Ladou. Zvýšená atraktivita cesty II/545 je vyvolaná uvažovanými aktivitami v rámci cezhraničnej spolupráce Bardejov – Krynica - Nowy Sacz a prípravou priem. parku Prešov – Grófske. Dopravné napojenie obce Komárov Obec Komárov je koncovým sídlom a je sprístupnená slepo ukončenou cestou III. triedy č. 55611, ktorá sa severo-východne od zastavaného územia obce napája stykovou križovatkou na cestu III/556005 so smerom Bardejov-Kurima-Giraltovce. Cesta III/556005 je vybudovaná kategórie C 7,5/60. V ÚPN VÚC Prešovského kraja je navrhovaná preložka cesty III. triedy mimo zastavané územie obce Kučín a je navrhovaná homogenizácia cesty pre možnosť jej prekategorizovania na cestu II. triedy. Na ceste III/556005 sú známe údaje z Celoštátneho dopravného sčítania v roku 2005. Intenzita dopravy pre výhľadový rok 2025 bola napočítaná pomocou výhľadových koeficientov nárastu dopravy VÚC PO, ktoré boli spracované SSC pre cesty III. triedy. Na slepo ukončenej ceste III/55611 do obce Komárov nebol určený sčítací úsek nakoľko vzhľadom na charakter cesty je predpoklad nízkej intenzity dopravy miestnych dopravných vzťahov.
Hodnoty dopravnej záťaže sú uvedené v tabuľke: skutočné vozidlá / 24 hod sčítací úsek cesty rok vozidlá %nákl. aut. nákl. aut. osobné aut. motocykle spolu
III/556005-02980 2005 159 868 3 1030 15,44% Bardejov-Komárov- Dubinné 2025 205 1163 4 1372 14,94%
37 Záťažový diagram intenzity dopravy pre rok 2005:
Podľa sčítania dopravy je na ceste III. triedy nízka intenzita dopravy s 15,44% - tným podielom nákladnej dopravy z celkovej dopravnej záťaže. V návrhovom období dôjde k miernemu poklesu %-tuálneho podielu nákladnej dopravy na hodnotu 14,94%. Návrh - v návrhu je rešpektovaný zámer ÚPN VÚC Prešovský kraj na ponechanie územnej rezervy pre homogenizáciu cesty III/556005 so smerom Bardejov-Dubinné pre možnosť jej prekategorizovania na cestu II. triedy, - obec Komárov je koncovým sídlom a je sprístupnená slepo ukončenou cestou III. triedy č. 55611, ktorá sa severo-východne od zastavaného územia obce napája stykovou križovatkou na cestu III/556005 so smerom Bardejov-Kurima-Giraltovce. V ÚPN navrhujeme výhľadovo prestavbu križovatky ciest III. triedy č. 55611 s cestou III/556005 v priestore dnešného dopravného napojenia cesty III/55612 – Beloveža na cestu III/556005. Zjednotením týchto dvoch dopravných bodov vznikne klasická štvorramenná križovatka. Napojením cesty III/55611 – Komárov do tohto bodu bude potrebné na ceste III/556005 vybudovať samostatné odbočovacie pruhy vľavo, pre zabezpečenie plynulosti cestnej premávky na ceste, ktorá je navrhovaná na prekategorizovanie. Na autobusových zastávkach na rázcestí je potrebné vybudovať samostatné zastavovacie pruhy pre zastavovanie autobusov SAD. Letecká doprava Nie je v obci zastúpená. Najbližšie osobné letisko je v Košiciach a region. významu je vo Svidníku. Letiská pre poľnohospod. práce sú v Kurime a Bartošovciach. Železničná doprava Nie je v obci zastúpená. Najbližšia trať so stanicou je v Bardejove.
B. Komunikačná sieť obce Intravilánom zastavaného územia obce je vedená slepo ukončená cesta III/55611, ktorá sa severo-východne od obce napája stykovou križovatkou na cestu III/556005. Cestu III/55611 radíme do funkčnej triedy B3, je vybudovaná kategórie MZ 8,0/50, so šírkou vozovky 7,0 m. Pozdĺž komunikácie nie sú vybudované chodníky pre peších. Pozdĺž vozovky sú obojstranne široké líniové pásy zelene. Uličný priestor je dostatočne široký na vybudovanie peších chodníkov. Ostatné miestne komunikácie Ostatné obslužné komunikácie obce radíme do funknej triedy C3, tieto cesty sú slepo ukončené, cesty sú vybudované so šírkou vozovky 5,0 až 6,0 m, v zmysle STN 73 6110 ich radíme do kategórie MOK 7,0/30, cesty so šírkou vozovky 5,0 m radíme do redukovanej kategórie MOK 6,0/30 (red. MOK 7,0/30). Obslužné cesty postupne prechádzajú do ciest poľného charakteru. Pozdĺž komunikácií v obci nie sú vybudované pešie chodníky, sú vybudované jednostranné v niektorých úsekoch aj obojstranné otvorené odvodňovacie rigoly. Pozdĺž ciest sú obojstranné pásy líniovej zelene šírky cca 2,0 m, takto je vytvorený dostatočne široký uličný priestor pre možnosť dobudovania chodníkov pre peších. Návrh - cesta III/55611 bude aj v návrhovom období v obci plniť funkciu zberných komunikácií funkčnej triedy B3 a bude vyhovovať jej kategória MZ 8,0/50, - v extraviláne je cesta III. triedy vybudované kategórie C 7,5/60 a bude vyhovovať aj v návrhovom období,
38 - miestne komunikácie, ktoré sú v súčasnosti slepo ukončené navrhujeme v ÚPN-O dostavbou rodinných domov zokruhovať a radíme ich do funkčnej triedy C2 – MO 7/30 s jednostranným chodníkom. Slepo ukončené ulice budú ponechané vo funkčnej triede C3, - navrhovaný komunikačný systém novej zástavby rodinných domov bude nadväzovať na existujúcu cestnú sieť v pravouhlom zokruhovanom uličnom systéme v kategórii ciest MO 7,0/30. V zmysle STN 73 6110 ide o dvojpruhové obojsmerné komunikácie so šírkou vozovky 5,5 m. Pozdĺž komunikácií navrhujeme jednosmerne vybudovať pešie chodníky min. šírky 1,5 m. Požadovaná šírka uličného priestoru je min. 10,0 m so zabezpečením rozhľadových pásiem v križovatkách, - ponukovú plochu pre občianske vybavenie situovanú východne od križovatky ciest III. triedy na rázcestí navrhujeme dopravne sprístupniť z cesty III/55611, - slepo ukončené ulice dlhšie ako 100 m navrhujeme ukončiť obratiskom.
C. Pešia a cyklistická doprava V obci je vybudovaný jednostranný chodník pre peších v úseku od centra obce od autobusovej zastávky pri Dome nádeje po kostol po strane objektu bývalej MŠ. Pozdĺž cesty III. triedy a ostatných miestnych ciest nie sú v obci vybudované samostatné pešie chodníky a cyklocesty. Pre peší a cyklistický pohyb sú využívané komunikácie, na ktorých je nízka intenzita dopravy. Návrh - pozdĺž zbernej komunikácie navrhujeme vybudovať jednostranný chodník pre peších min. šírky 2,0 m v úseku od autobusovej zastávky pri Dome nádeje po autobusové zastávky na rázcestí v pokračovaní pozdĺž cesty III/556005 do smeru mesto Bardejov a Hrabovec, - existujúce a navrhované lokality bývania navrhujeme prepojiť systémom peších ťahov bezkolízne s plochami aktivít, občianskej vybavenosti, plochami športu a oddychu, ako aj zastávkou SAD na rázcestí, - v nových lokalitách IBV navrhujeme pozdĺž obslužných komunikácií zrealizovať min. jednostranne pešie chodníky šírky min. 1,5 m, - pozdĺž Tople navrhujeme cyklotrasu v smere Bardejov a Giraltovce.
D. Statická doprava V obci sú pre potreby občianskej vybavenosti zriadené tieto parkovacie plochy: - asfaltové parkovisko pri Obecnom úrade pre cca 10 vozidiel, - pri kostole parkovisko pre 10 vozidiel. Iné parkovacie plochy pre potreby občianskej vybavenosti nie sú zriadené, parkuje sa pozdĺž ciest a na plochách zelene uličného priestoru. Severne od Domu nádeje je bytový dom so štyrmi garážami v prízemí domu. Obyvatelia bývajúci v rodinnej zástavbe si stavajú garážové státia podľa potreby na vlastných pozemkoch. Návrh Nároky na statickú dopravu boli vypočítané v zmysle STN 73 6110, podľa tab. č.21, kde sú stanovené základné ukazovatele pre príslušnú účelovú jednotku podľa druhu a funkčného vyžitia objektu, pre stupeň automobilizácie 1:2,5. Podľa vyhlášky č.532/2002 Z.z. je potrebné z navrhovaného počtu parkovacích miest vyčleniť cca 4% pre osoby s obmedzenou možnosťou pohybu.
Návrh parkovacích plôch: - pri návrhu dostavby dvoch bytových k existujúcemu bytovému domu je potrebné navrhnúť parkoviská alebo garáže ako súčasť stavieb bytových domov v počte 1 byt.jednotka/1 státie. Pre navrhovaných 12 b.j. je potrebné zrealizovať 12 státí, - pre výstavbu rodinných domov parkoviská a odstavné plochy nenavrhujme, tie sa budú budovať podľa potreby na parcelách rodinných domov, - pri návrhu nových objektov občianskej vybavenosti, podnikateľských aktivít, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov je potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 na vlastnom pozemku; Takto sa zabráni parkovaniu vozidiel na verejných komunikáciách; Ide o navrhovanú ponukovú plochu pre občiansku vybavenosť na rázcestí.
39
E. Autobusová doprava Obec je na sieť pravidelnej verejnej autobusovej dopravy SAD napojená prostredníctvom štyroch prímestských liniek, ktoré premávajú po ceste III/556005 a III/556011 Prímestská linka spoje tam / späť
701402 so smerom Bardejov-Beloveža-Hažlín-Ortuťová-Lipová zastávky: Beloveža rázc.,Komárov 2/0 701504 so smerom Dubinné-Bardejov-Stará Ľubovňa-Poprad zastávky: Bardejov-Komárov-Hrabovec 1/2 701406 so smerom Bardejov-Poliakovce-Porúbka-Marhaň-Giraltovce zastávky: Beloveža rázc.,Komárov 4/4 701404 so smerom Bardejov-Kožany-Giraltovce zastávky: Beloveža rázc.,Komárov,Beloveža rázc., 1/2
Zastavané územie obce Komárov má zriadenú autobusovú zastávku v centre obce pri Dome nádeje. V komplexe pri požiarnej zbrojnici a Dome nádeje je vybudovaný aj prístrešok pre cestujúcich. Autobusy SAD majú obratisko v križovatke miestnych komunikácií a cesty III. triedy. Návrh - situovanie existujúcich autobusových zastávok SAD je vyhovujúce aj pre návrhové obdobie, nakoľko pešia dostupnosť nepresahuje vzdialenosť 500 m, čo je v súlade s STN 73 6110, - pri prestavbe križovatky ciest III. triedy je potrebné zrealizovať na autobusových zastávkach SAD s názvom rázcestie samostatné zastavovacie pruhy pre autobusy, mimo jazdných pruhov vozovky cesty III. triedy. Zastávky je potrebné vybaviť pešími čakacím priestormi a prístreškami.
F. Ochranné pásma Podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia cestného zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) je ochranné pásmo: - pre cesty III. triedy je 20 m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch; Pre cestu č. III/56005 ponechať územnú rezervu pre ochranné pásmo 25 m od osi cesty, - pre miestne komunikácie I. a II. triedy 15 metrov od osi vozovky. V zmysle § 30 leteckého zákona je nutné prerokovať s Leteckým úradom SR nasledujúce stavby : - stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods.1 písmeno a), - stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods.1 písm. b), - zariadenia, ktoré môžu narušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods.1 písmeno c), - zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods.1 písmeno d).
G. Hluk od automobilovej dopravy Líniovým zdrojom hluku dotknutého územia je cesta III/556005, ktorá vedie v smere sever- juh, východne od zastavaného územia obce Komárov. Východiskovým podkladom pre výpočet hluku je intenzita dopravy zo sčítania dopravy stav v roku 2025, zloženie dopravného prúdu a sklonové pomery nivelety komunikácie. Výpočet hluku bol prevedený podľa "Metodických pokynov SK-VTIR" z roku 1984, v miere podrobnosti pre ÚPN-Z. Výpočet predstavuje hladinu hluku bez redukcií možných odrazov, pevných prekážok a pod. Výpočet hluku od automobilovej dopravy pre rok 2025 : n = 80 skutočných vozidiel/h % NA = 14,94% Faktory F1 = 1,82 F2 = 1,22 F3 = 1,0
40 pomocná veličina X = 178 Základná ekvivalentná hladina hluku vo vzdialenosti 7,5m od osi komunikácie podľa výpočtu dosahuje hodnotu LAeq = 62,5 dB(A).
Pre obytné súbory stanovuje vyhláška MZ SR č.549/2007 Zb. najvyššie prípustnú hodnotu hladiny hluku vo vonkajších priestoroch pozdĺž základnej komunikačnej siete max 60 dB(A). Táto hladina hluku je podľa výpočtu v roku 2025 dosiahnutá vo vzdialenosti 15,0m od osi cesty III/556005. Touto hladinou hluku 60 dB(A) nie je zasiahnutá zástavba obce Komárov. 2.12.2 Vodné hospodárstvo a vodné toky A. Zásobovanie pitnou vodou Obec Komárov je zásobovaná pitnou vodou z obecného vodovodu vybudovaného obcou svojpomocne v roku 1978. Vodovod je vlastníctvom obce, ale spravuje ho VVS a.s. Košice, OZ Bardejov od roku 1978. -1 Zdrojom vody je hydrogeologický vrt č.1 s výdatnosťou Qp = 2,2 l.s zriadený na nive Tople medzi príjazdovou cestou do obce a Belovežským potokom. OP vodárenského zdroja II° je oplotené. Akumuláciu vody zabezpečuje vodojem s objemom V = 100 m3 vybudovaný ako polozapustený do svahu „Vinice“ pod kopcom „Vrch“ ma kóte 295 m n.m. vo vzdialenosti 950 m na sever od obce. Kataster je súčasťou ochranného pásma II. stupňa povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami. Do k.ú. zasahuje pripravovaná sústava skupinového vodovodu ZVN Starina. Tlakové pomery Kóty vodojemu - kóta dna 292,5 mn.m. - max. hladiny 296,5 mn.m. Kóty terénu zástavby v obci 235 – 260 mn.m. Rozdiel – prevýšenie – hydrostatický tlak 32 – 61 mv.s.
Hydrostatický tlak 32 – 74 m vodného stĺpca umožňuje gravitačné zásobovanie obce vodou v jednom tlakovom pásme daného vodojemu. Spôsob zásobovania Vodu z vrtu čerpá a tlačí čerpacia stanica do vodojemu výtlačným potrubím. Voda z vodojemu je vyvedená gravitačne zásobovacím potrubím DN 100 PE súbežne s výtlačným popri ČS zhybkou pod Topľou a vedľa príjazdovej cesty ku vstupu do obce a ďalej do stredu obce, kde sa rozvetvuje do všetkých ulíc a vytvára celoobecnú sieť uličných vodovodných radov profilu DN 100 PE. Na uličné rady sa pripájajú jednotliví odberatelia domovými prípojkami. Odber vody je cez domové vodomery. Stav rozvodnej siete ako 33 ročnej je dobrý. Napriek občasným poruchám zabepečuje plynulú dodávku vody v potrebnom množstve a dostatočnom tlaku pre každého odberateľa. Vývoj napojenosti odberateľov a domov na vodovod, podľa štatistických údajov správcu vodovodu VVS a.s. Košice – OZ Bardejov.
Napojenosť a spotreba pitnej vody v obci.
Ukazovateľ r. 2007 r. 2008 r. 2009 r. 2010 Počet obyvateľov v obci 407 402 404 410 Počet. obyv. napojených na vod. 407 402 404 410 Počet vodovod. prípojok 106 106 107 107 Voda fakturovaná (tis. m3) 12 11 11 11 z toho domácnosti 12 11 11 11
41 z toho poľnohospodárstvo 0 0 0 0 z toho priemysel 0 0 0 0 z toho ostatní 0 0 0 0
Napojenosť na vodovod je štatisticky 100%. Odber vody 11 000 m3/rok = 30 136 l/deň = 75 l/os./deň je nízky oproti norme 135 l/osobu/deň. Obyvatelia obmedzujú odber vody z vodovodu v dôsledku jej zdražovania. Terajšia spotreba pitnej vody v technických ukazovateľoch: 3 - Priemerná denná potreba Qp = 11 000 m : 365 = 30 136 l/deň = 0,4 l/s 3 - Maximálna denná potreba Qm = Qp x 2,0 l/deň = 60 m /deň = 0,7 l/s - Maximálna hodinová potreba Qh = Qm x 1,8 = 0,7 x 1,8 = 1,3 l/s
Posúdenie hlavných kapacít vodovodu Zdroje vody s výdatnosťou 2,2 l/s pokrývajú potrebu Qm = 0,7 l/s s rezervou. Vodojem V = 100 m3 zabezpečuje max. dennú potrebu 60 m3 s rezervou. Zásobovacie potrubie DN 100 s kapacitou 8 l/s dodá Qh = 1,3 l/s vrátane požiarnej vody. Verejný vodovod v Komárove je v dobrom stave a má kapacitné rezervy pre napájanie odberateľov aj v ďalších rokoch. Návrh Riešenie zásobovania obce Komárov pitnou vodou po roku 2025 vychádza z nárastu počtu obyvateľov podľa územného plánu obce z terajších 410 na 674 obyvateľov. Budúca potreba pitnej vody sa stanoví podľa vyhlášky MŽP-SR č. 684/2006 v množstve 135 l/osobu/deň. V obciach vybavených vodomermi v každom dome, možno potrebu vody znížiť o 25%. Výpočet potreby vody: - Pre obyvateľstvo: 674 x 135 x 0,75 = 68 243 l/deň - Pre občiansku vybavenosť 674 x 15 x0,75 = 7 583 l/deň Priemerná denná potreba Qp = 75 826 l/deň = 0,9 l/s 3 3 Maximálna denná potreba Qm = 76 m x 2,0 = 150 m = 1,8 l/s Maximálna hodinová potreba Qh = Qm x kh = 1,8 x 1,8 = 3,3 l/s.
Zabezpečenie dodávky pitnej vody 3 Zdroj vody vrt č. 1 s výdatnosťou 2,2 l/s zabezpečí Qp = 0,9 l/s. Vodojem s objemom 100 m zabezpečí nutný objem V = 150 x 0,6 = 90 m3. Zásobovacie potrubie DN 100 s kapacitou 8 l/s zabezpečí Qh = 2,9 l/s. Dodávka pitnej vody do nových lokalít zástavby bude zabezpečená rozšírením rozvodnej siete predĺžením potrubia DN 100 z priľahlých ulíc, tak ako je na výkrese technickej infraštruktúry ÚPN obce. Stavby nových uličných vodovodov sú podľa stavebného zákona zahrnuté medzi verejnoprospešné stavby. B. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Odpadové vody z územia obce sú odvádzané a zneškodňované oddelene podľa ich pôvodu. Povrchové vody atmosferického pôvodu zo striech, dvorov, komunikácií a priľahlého terénu odtekajú priekopami vedľa komunikácií do Tople. Odpadové vody z domácností – splašky, sú odvedené do kanalizácie vybudovanej v roku 1995 a vyústenej do čističky odpadových vôd vybudovanej v roku 1994 na južnom konci obce popri Topli. Hygienická vybavenosť obce bola zisťovaná pri poslednom celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2010 Počet domov v obci 99 domov - z toho obývaných 93 bytov 403 os. 99 bytov 429 os. - prípojka na kanalizáciu 76 bytov 352 os. 82 bytov 396 os. - septik (žumpa) 13 domov 36 os. 13 domov 36 os. - so splachovacím záchodom 84 bytov 386 os. 90 bytov 410 os. - s kúpeľňou, sprchou 90 bytov 395 os. 96 bytov 419 os.
42 Výsledky sčítania ukazujú, že v roku 2001 bolo na kanalizáciu pripojených 76 bytov a žumpu nemalo 10 domov. Splachovací záchod nemalo 15 domov a kúpeľňu, či sprchu nemalo 9 domov. Údaje z roku 2010 vykazujú zlepšenie vplyvom výstavby 6 RD a ich zapojenie do kanalizácie. Kanalizácia je celoobecná vybudovaná v každej ulici na odvádzanie splaškov z domov a domácností. Hlavná stoka a uličné zberače sú realizované z rúr PVC DN 315 a pripájanie domov je domovými prípojkami PVC DN 150 na uličné zberače i priamo na hlavnú stoku. Hlavná stoka „A“ má dĺžku 1100 m a odvádza splaškové vody do čističky odpadových vôd (ČOV) vyústenej do Tople.
Terajšie využívanie kanalizácie a ČOV ČOV Komárov projekt. kapacita skutočnosť celkový ročný prietok (m3/rok) 24 598 14 130 priemerný prietok Q24 (l/s) 0,78 0,40 maximálny denný prietok Qm (l/s) 5,2 0,6 počet napojených obyvateľov/ domov 500 EO 362 obyv./ 88 d. splaškové vody (m3/rok) 9 774 balastné vody (m3/rok) 4 356
projekt. kapacitaskutočnosť limity znečistenie mg/l prítok odtok účin.% prítok odtok účin.% ,,p“ ,,m“ BSK5 277 20,4 92353 20 93 25 60 CH5K 358 70,0 87520 73 88 110 170 NL 196 25,2 87175 27 85 25 60
Tabuľka ukazuje, že na ČOV bolo privedených 14 130 m3/rok odpadových vôd, čo je 57%-né využitie kapacity ČOV a teda ČOV má kapacitné rezervy na pripájanie ďalších osôb a domov na kanalizáciu. Skladba odpadových vôd ukazuje, že splaškov z domov a budov (podľa spotreby pitnej vody) bolo málo, lebo malý je odber vody z vodovodu. Rozdiel 4 356 m3/rok predstavuje prítok balastných vôd. Balastné vody zdražujú prevádzku ČOV zvyšujú spotrebu elektrickej energie. Návrh Vyhodnotenie účinnosti čistenia za rok 2010 ukazuje, že ČOV po rekonštrukcii dosahuje projektové parametre čistenia. Odpadová voda na odtoku do rieky vykazuje čistotu v limitoch stanovených OU ŽP Bardejov. ČOV bude kapacita vyhovovať rozvoju obce aj v r. 2025.
Posúdenie kapacity ČOV k roku 2025, kedy obyvateľstvo v obci dosiahne počet 674 osôb Ročná produkcia splaškových vôd podľa výpočtu potreby pitnej vody: Pre obyvateľstvo 674 x 135 x 0,75 = 68 243 l/deň Pre občiansku vybavenosť 674 x 15 x 0,75 = 7 583 l/deň Produkcia odpadových vôd = 75 826 l/deň = 76 m3/deň Ročný prietok 76 m3/deň x 365 dní = 27 740 m3/deň Priemerný prietok Q24 = 0,9 l/s Maximálny prietok Qm = 4 x Q24 = 3,6 l/s
Rekonštrukcia ČOV vykonaná pred dvoma rokmi zvýšila jej výkonnosť a ČOV pokryje aj mierne zvýšenie parametre. Budú vykonané úpravy proti prítoku povrchových balastných vôd do ČOV a to utesnenie kanalizácie a prehĺbenie priekop vedľa komunikácií. C. Vodné toky a odtokové pomery Katastrálne územie Komárov leží v základnom povodí Tople, ktoré je súčasťou povodia rieky Ondava a hlavného povodia Bodrogu. Rieka Topľa preteká územím katastra od SZ-nej hranice katastra po JV-nú hranicu mimo intravilán obce v prirodzenom koryte stabilizovanom brehovým porastom. V hornej polovici toku v
43 širokých meandroch môže sa obojstranne vylievať do bývalých ramien na „Vrbinu“ a „Za Mlynisko“. V dolnej polovici toku môže sa vylievať „Za dedinou“ a „Pod pieckami“ obojstranne. Topľa priberá z územia viac prítokov a to ľavobrežné Belovežský potok a z pravého brehu Paľovecký potok a štyri bezmenné potoky. Potoky tečú v prirodzene vymytých korytách. Smerove upravený je len dolný tok Paľoveckého potoka. Topľu, potoky aj ich prítoky spravuje Slovenský vodohospodársky podnik a.s. povodie Bodrogu a Hornádu Košice. Toky nemajú dostatočnú kapacitu na odvedenie prietoku Q100 ročnej veľkej vody. Pre výkon správy bude, podľa zákona ponechaný voľný pás pozemku pozdĺž brehov rieky Topľa šírky 10 m a pozdĺž potokov 5 m široký. Svahovité územie katastra vytvára dobré spádové pomery pre odtok povrchových vôd a pri ich odvádzaní z územia budú žiaduce opatrenia na zadržiavanie vody v území a na zachytávanie splavenín proti zanášaniu rieky a v záujme čistoty vody v recipiente. Návrh K.ú. obce sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa Tople ako povrchového vodárenského zdroja pre Giraltovce. Zákazy obmedzenia podľa zákona 364/ 2004 Z.z. (vodný zákon) a opatrenia podľa rozhodnutia ONV-OPLVH v Bardejove č. 285/ 85 – 33 zo dňa 29. 10. 1985 sú rešpektované. Pod obcou na Topli a pri bytovkách Paľoveckého potoka sú navrhované ochr. hrádze na Q100 . 2.12.3 Zásobovanie elektrickou energiou a verejné osvetlenie Katastrom obce prechádzajú následné vysokonapäťové vonkajšie vedenia: - 22 kV vedenie VN 229 Bardejov – Svidník, - 22 kV prípojky k trafostaniciam. Vedenia sú zakreslené v územnom pláne obce, vrátane ochranných pásiem, zaberajúcich pásy územia v šírke 21 m, ako trvalé bremeno verejnoprospešných objektov na pozemkoch vlastníkov v katastrálnom území obce. Obec je zásobovaná elektrickou energiou z VN vedenia číslo 229 napájaného zo 110/22 kV ES Bardejov s možnosťou záskoku zo 110/22 kV ES Svidník. Distribúciu elektrickej energie na riešenom území zabezpečujú dve distribučné trafostanice - DTS, pre maloodbery.
označenie miesto -názov typ výkon TS 0040 - 0001 v areály býv. PD 4 stĺpová 160 kVA TS 0040 - 0002 pri vjazde do obce mrežová 160 kVA SPOLU 320 kVA Posúdenie využitia DTS: Maloodber obyvateľstva zabezpečujú dve trafostanice so spoločným výkonom 320 kVA, čo pre 97 napojených domov dáva podielový výkon 3,3 kVA/ dom. Smernica č. 2 SEP udáva primeraný výkon pre plynofikované obce vo výške 1,5 kVA/dom. Podľa uvedeného porovnanie transformačného výkonu ukazuje, že inštalovaný transformačný výkon má rezervy na napájanie ďalšej novej zástavby v obci. Stav rozvodnej siete Rozvodná sieť v obci bola rekonštruovaná vrátane domových prípojok v roku 1992. Rozvody sú vonkajšie na betónových stĺpoch. Vodiče sú realizované z lán AlFe vyvedené z DTS pozdĺž komunikácií. Vývody z TS 1 (pri PD) sú dlhé 600 – 700 m, čo vyplýva z jej nevýhodnej polohy na kraji obce. Dlhé vývody môžu znižovať napätie a zvyšovať straty prúdu v sieti. Sieť funguje spoľahlivo bez výpadkov, či prerušení. Napájanie odberateľov je domovými prípojkami. Prípojky holými vodičmi budú vymenené závesnými káblami bezpečnými pre skrat. Doterajší vývoj odberov elektriny v obci
MOO – maloodber – obyvateľstvo; MOP – maloodber – podnik, živnosť; OM – odberné miesto rok tarifa el. práca kWh z toho VT z toho NT počet OM kWh/OM MOO 328 188 234 860 93 328 114 2879 2008 MOP 44 896 44 604 292 16 2701
44 S 373 084 279 464 93 620 130 MOO 349 409 258 473 90 936 114 3065 2009 MOP 46 263 45 998 265 16 2891 S 365 672 304 471 91 201 130 MOO 337 306 250 879 86 427 113 2985 20010 MOP 43 347 43 047 300 16 2709 S 380 653 293 926 86 727 129
Vývoj odberov vykazuje ustálenosť odberov el. práce obyvateľstva (MOO), ako v celkovom množstve (kWh), tak v priemere na jedno odberné miesto (kWh/ OM). Obec je plynofikovaná a elektrina sa využíva na svietenie a domáce el. spotrebiče. Odbery úradu, obchodu a živností poklesli v dôsledku rastu cien. Údaje a ukazovatele získané prieskumom a rozborom budú východiskové pre stanovenie budúcej potreby el. energie v návrhu ÚPN obce. Návrh Územný plán obce Komárov rieši rozvoj obce k roku 2025 výstavbou 90 bytov v rodinných domoch a 12 bytov v dvoch bytových domoch. Nové rodinné domy a byty znamenajú prírastky zaťažením na jestvujúce trafostanice. Prírastky zaťaženia sa stanovia podľa elektrizačnej Smernice č. 2/82 SEZ na základe ukazovateľov podielového zaťaženia. Smernica stanovuje pre plynofikované obce podielové zaťaženie 1,5 kVA k stanoveniu potrebného výkonu transformátora.
Stanovenie zaťaženia TS a návrh jeho krytia Lokalita Počet bytov Zaťaženie trafa Návrh stav návrh Na 1 byt stav prírastok spolu krytia V býv. JRD 52 46 1,5 78 69 Výmena TS 1 8 b.j. 12 b.j. 12 18 trafa na 160 kVA OÚ 14 191 250 kVA Pri vjazde do 47 44 1,5 71 66 Výmena obce trafa na TS 2 ČOV 10 147 250 kVA 160 kVA
Vyhodnotenie a porovnanie zaťaženia trafostaníc ukazuje, že k roku 2025 bude nutné zvýšiť výkony trafostaníc zo 160 na 250 kVA. Trafostanica TS 1 je navrhovaná na zrušenie k roku 2015 s postupujúcou výstavbou domov. Nahradí ju TS projektovaná na lokalite Kerta. Rozšírenie rozvodnej siete NN. Dodávka elektriny do nových lokalít si vyžiada výstavbu rozvodov NN predĺžením vedení z priľahlých ulíc, totožnými vodičmi a stĺpmi, včítane verejného osvetlenia. Stavby uličných vedení a novej trafostanice sú v zmysle stavebného zákona zaradené medzi verejnoprospešné stavby. Verejné osvetlenie Večerné a nočné osvetlenie obce je svietidlami výložníkového typu so sodíkovými výbojkami. Upevnenie svietidiel je na stĺpoch elektrickej rozvodnej siete NN, vrátane napájacieho vedenia. Počet svietidiel postačuje. Osvetlenie komunikácií a verejného priestranstva je primerané. Neosvetlených kritických bodov, alebo miest v obci niet. Ovládanie osvetlenia je centrálne, časovým spínačom. Osvetlenie nových lokalít bude rovnakého typu na stĺpoch elektrického vedenia predĺženého z priľahlých ulíc. 2.12.4 Zásobovanie plynom a teplom A. Zásobovanie plynom Obec Komárov je plynofikovaná od roku 1995, kedy bola v obci vybudované uličné
45 plynovody a napojení prví odberatelia plynu. Zásobovanie obce zabezpečuje regulačná stanica plynu RS 1200 osadenej pri poľnej ceste na JZ okraji obce. Regulačná stanica je napojená na VTL distribučný plynovod DN 200 PN 4 MPa Giraltovce - Bardejov prípojkou DN 100 PN 4 MPa. Miestna rozvodná sieť je budovaná z materiálov OCL a PE. Od regulačnej stanice je vedené STL potrubie DN 100 PN do 300 kPa do stredu obce, kde sa rozvetvuje do bočných ulíc cez uličné regulátory plynu STL/ NTL do NTL potrubných rozvodov v každej ulici, ktoré umožňujú priame napájanie odberateľov plynu domovými prípojkami. Odber plynu je cez plynomery NTL, alebo z hlavného potrubia cez regulátor STL/ NTL. Napojenosť na sieť a odber plynu Podľa celoštátneho sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001 bolo na plynovody napojených 80 domov, čo z celkového počtu 93 domov bolo 86%, pričom 11 domov plynom len varilo a 69 domov plynom aj kúrilo. Na plynovody nebolo napojených 13 domov. V súčasnosti zo 98 domov je na plyn napojených 87 domov a nenapojených ostáva 11 domov.
Doterajší vývoj spotreby plynu obyvateľstvo občianska vybavenosť rok odber počet priemer odber počet priemer m3 odberateľov m3/odber. m3 odberateľov m3/odber. 2008 188 263 87 2 162 13 623 5 2 726 2009 173 777 88 1 975 9 703 5 1 941 2010 180 186 87 2 071 9 393 4 2 348
Počet odberateľov plynu stagnuje. V obci ostáva 7 domov nenapojených na rozvody plynu. Spotreba plynu obyvateľstva klesá, ako v celkovom množstve, tak na jedného odberateľa. V domácnostiach šetria plynom v dôsledku jeho zdražovania. Podobne klesajú aj odbery v občianskej vybavenosti. Vyhodnotené ukazovatele a trendy v spotrebe plynu budú zohľadnené pri stanovení budúcich potrieb plynu v návrhu ÚPN obce. Návrh Územný plán obce Komárov rieši rozvoj obce k roku 2025 výstavbou 90 bytov v rodinných domoch a 12 bytov v dvoch bytových domoch, ktoré budú kompletne plynofikované, to značí, že plyn budú využívať ako pri varení tak aj vykurovaní. Znamená to značný prírastok odberateľov plynu a celkový nárast potreby plynu v roku 2025. Doterajšia spotreba plynu v rodinných domoch je nízka a rokmi sa znižuje úmerne jeho zdražovaniu. Odbery v obciach v súčasnosti sú 1 800 – 2 300 m3/dom/rok a 900 – 1 100 m3/byt/rok. Pre nové kompletne plynofikované domy možno predpokladať väčšie odbery a preto počítame s 2 500 m3/dom/rok a 1 000 m3/byt/rok.. Prírastok potreby plynu: - obyvateľstvo 90 RD x 2 500 = 225 000 m3/rok 12 b.j. x 1 000 = 12 000 m3/rok Obyvateľstvo spolu 237 000 m3/rok Občianska vybavenosť, šport 9 000 m3/rok.
Celková ročná spotreba a potreba plynu v r. 2025 Obyvateľstvo Občianska vybavenosť Rok Ročný Počet Ročný priemer Ročný Počet Ročný odber tis. m3 odberateľov m3/odberateľa odber tis. odberateľov priemer m3 m3/odberateľa 2010 180 186 87 2 071 13 623 5 2 726 prírastok 237 000 102 2 417 9 000 2 4 500 2025 417 186 189 2 200 22 623 7 3 231
46
Celková ročná potreba plynu bude 417 186 + 22 623 = 440 tis. m3/rok. Budúca hodinová potreba pri vykurovaní obyvateľstva 10 hod. a občianskej vybavenosti 6 hod. denne 240 dní v roku: - Obyvateľstvo 417 186 m3 : 2 400 hod = 173 m3/hod - Pre občiansku vybavenosť 22 423 m3 : 1 400 = 160 m3/hod Spolu hodinová potreba plynu 333 m3/hod.
Celkovú ročnú potrebu 417 186 m3 plynu a hodinovú potrebu 333 m3/hod plynoregulačná stanica v obci s výkonom 1 200 m3/hodspoľahlivo zabezpečí. Dodávka plynu do nových ulíc bude zabezpečená predĺžením potrubí z priľahlých ulíc tak ako je nakreslené na výkrese infraštruktúry ÚPN obce. Stavby nových uličných plynovodov sú podľa stavebného zákona zahrnuté medzi verejnoprospešné stavby. B. Zásobovanie teplom Teplo potrebné pri varení, príprave teplej vody a vykurovaní v obci sa zabezpečuje individuálne, ako v rodinných domoch, tak aj v objektoch občianskej vybavenosti. Najväčšia spotreba tepla je pri vykurovaní, ktorého efektívnosť závisí od tepelného zdroja a spôsobu vykurovania. Pri zabezpečení čo najpríjemnejšej tepelnej pohody v bytoch a domoch sa využívajú rôzne zdroje tepla a viaceré spôsoby vykurovania. Spôsoby vykurovania boli zisťované pri celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Komárove s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2010 Ústredné kúrenie lokálne - na pevné palivo 2 domy 6 domov - na plyn 65 domov 67 domov - elektrické 2 domy 2 domy Etážové kúrenie - na pevné palivo - - - na plyn 4 byty 4 byty - ostatné - - Kachle - na pevné palivo 4 domy 8 domov - elektrické - - - plynové - - - ostatné - - Iné vykurovanie 15 domov 11 domov Spolu obývané domy 92 domov 98 domov
Výsledky sčítania ukazujú, že efektívne kotle ústredného domového kúrenia na plyn využívalo 65 domov, na tuhé palivo 2 domy. Etážové kúrenie na plyn bolo v 4 bytoch. Kachle na pevné palivo v 4 domoch. Iné vykurovanie bolo v 15 domoch. Do roku 2010 pribudlo 6 nových domov s ústredným vykurovaním, z čoho 2 na plyn a 4 na pevné palivo. Pribudli 4 kachle na pevné palivo. Elektrinu využíva rad domácností najmä na ohrev vody v kúpeľňových bojleroch.
47 Terajšia spotreba palív a tepla v obci Palivo Teplo Počet Pevné Spotreba Elektr. Plyn domác. pal. GJ GJ/byt kWh tis. m3 t Obyvateľstvo BD – varenie, vykurovanie 4 5 158 39 RD – varenie 12 2 60 5 - varenie, vykurovanie 71 165 5 198 78 - varenie, vykurovanie 2 18 112 56 - varenie, vykurovanie 8 16 224 28 - bojler, konvektor 66 55 1983 - elektrifikovaný 2 28 104 52 Spolu 98 83 172 24 6 054 Občianska vybavenosť KSB - OcÚ 1 3 2 72 Materská škola 1 4 3 110 DS + Kerta 2 2 1 38 Obchod, služby živnosti 12 9 10 315 Spolu 18 16 595 Celkom 99 188 24 6 589
Rozbor v tabuľke vykazuje ročnú spotrebu tepla 28 – 73 GJ na jeden byt resp. dom. Najväčšia spotreba tepla je z plynu v rodinných domoch 73 GJ/ dom/ rok, ktorá zabezpečuje teplotu v 2 – 3 izbách, ale nedosahuje spotrebu 100 GJ, ktorá zabezpečí tepelnú pohodu v celom dome. Nižšia je spotreba tepla v bytoch s kachľami a pecami a najnižšia spotreba tepla je z dreva 28 GJ/ dom/ rok zabezpečujúca teplo len v 1 – 2 miestnostiach, ako je vo vidieckom domoch zvykom. Spotreba tepla v objektoch občianskej vybavenosti plynom je primeraná veľkosti objektov. Údaje získané rozborom budú východiskové pre stanovenie budúcej potreby tepla. Návrh Územný plán rieši rozvoj obce Komárov k roku 2025 výstavbou 90 rodinných a 12 bytov v dvoch bytových domoch. V občianskej vybavenosti navrhuje Motorest a šatne s tribúnov n ihrisku. Novostavby budú vykurované ústredným kúrením lokálnym s individuálnych kotlov na plyn čo značne zvýši doterajšiu spotrebu tepla v obci. Celkový nárast spotreby tepla k roku 2025 sa stanoví pripočítaním prírastku spotreby tepla k doterajšej spotrebe. Rozbor doterajšej spotreby tepla v Komárove ukázal, že v rodinných domoch s ústredným kúrením na plyn bola spotreba tepla 73 GJ/dom/rok a v bytovom dome 39 GJ/byt/rok. Na základe týchto ukazovateľov pre výpočet budúcej spotreby tepla v novopostavených domoch a bytoch stanovíme 80 GJ/dom/rok a 30 GJ/dom/rok. Výpočet prírastku tepla: o -byty v RD 90 x 80 = 7 200 GJ/rok o - byty v BD 12 x 30 = 360 GJ/rok Prírastok pre obyvateľstvo spolu 7 560 GJ/rok – plynu 227 tis. m3/rok Prírastok pe občianskú vybavenosť 320 GJ/rok – plynu 9 tis. m3/rok
48 Bilancia do terajšej spotreby a budúcej potreby palív a tepla: Palivo teplo Ročné údaje Počet bytov Elektr. tis Plyn tis. m3 Pevné GJ GJ/byt kWh palivo t Obyvateľstvo 98 83 172 24 6 055 62 v roku 2010 prírastok 102 58 227 - 7 560 74 Občianska vybavenosť 18 16 - 535 v roku 2010 prírastok 5 9 - 320 Potreba 200 164 424 24 14 470 72 v roku 2025
Vyčíslená potreba tepla bude získaná prevažne zo zemného plynu. Predpokladané množstvo plynu dodá regulačná stanica v obci a distribúciu plynu v obci zabezpečí miestna sieť rozšírená do lokalít zástavby novej IBV. Zásobovanie teplom v obci zostane naďalej individuálna. Časom sa presadia efektívnejšie spôsoby vykurovania s modernejšími kotlami a pecami aj na tradičné palivá (elektrina, plyn, uhlie) alebo alternatívne zdroje tepla (solárne panely, tepelné čerpadlá, veterné generátory). Cieľom modernizácie bude zníženie spotreby palív pri dosahovaní optimálnej tepelnej pohody v domoch a bytoch. 2.12.5 Telekomunikácie, rozhlas, televízia Obec Komárov je súčasťou Regionálneho technického centra – východ Slovak-Telekomu v primárnej oblasti 054 Bardejov. Telefónni účastníci sú napojení miestnou sieťou a pripojovacím káblom na digitálnu automatickú ústredňu (DATÚ) umiestnenú v Hrabovci. Digitálna ATÚ je dimenzovaná na zabezpečenie jednotlivých telekomunikačných služieb pre všetkých účastníkov vo svojom obvode. Žiadosti na nové účastnícke stanice sa v súčasnosti vybavujú bez obmedzenia v reálnom čase. Využívanie služieb telekomunikácií v obci bolo zisťované v rámci celoštátneho sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 s týmito výsledkami:
rok 2001 rok 2010 rok 2025 počet trvalo obývaných bytov 93 bytov 98 bytov 157 bytov z toho telefón v byte 78 domov 40 domov 60 domov mobilný telefón 26 domov 250 osôb 600 osôb osobný počítač 8 domov 85 domov 200 domov OP s internetom 3 domy 50 domov 180 domov telefóny organizácii a podnikov 2 HTS 3 HTS 5 HTS
Miestna rozvodná sieť Telefónne rozvody v obci sú vedené vzduchom závesnými káblami na drevených podperných bodoch po krajniciach miestnych komunikácií. Rozvodná sieť pokrýva celý intravilán obce a umožňuje napojenie každej účastníckej stanice priamo prípojkou. Prípojky závesnými káblami sú prevedené jednotlivo, alebo viacero zo stĺpa pomocou združovacieho zariadenia PCM. Závesné telefónne rozvody plánuje Slovak Telecom uložiť do zeme, preto sú v územnom pláne rezervované koridory pod terajšími rozvodmi. Signály mobilných telefónov v obci pokrývajú základňové stanice: Orange v katastri obce Hažlín a T-com v katastri obce Hrabovec.
49 Slovenská pošta Poštové služby pre obec zabezpečuje poštový úrad v Hrabovci. Rozhlas a televízia Obec má v prevádzke miestny rozhlas s ústredňou v budove Obecného úradu. Rozvodná sieť pokrýva celú obec. Vedenie je z holých vodičov na vlastných oceľových stĺpoch, na ktorých sú upevnené aj reproduktory. Ich počuteľnosť v celej obci je dobrá. Rozvody sú vedené pozdĺž ciest. Vysielanie Slovenského rozhlasu je v obci dobre počuteľné v každom vlnovom pásme a na všetkých frekvenciách. Možný je aj príjem komerčných domácich aj zahraničných vysielačov. Signály Slovenskej televízie aj komerčných televízií zabezpečuje TV vysielač Príjem TV programov je individuálne anténami jednotlivých koncesionárov. Pribúdajú antény digitálneho príjmu. Vyskytujú sa aj parabolické antény na príjem satelitných TV vysielačov. 2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie Obec disponuje pomerne kvalitnými podmienkami ŽP. Nachádzajú sa tu však niektoré stacionárne a mobilné zdroje znehodnocovania ovzdušia, pôdy, podzemných vôd, zasahovania nadmerným hlukom a vibráciami, spolupôsobiacimi s externými zdrojmi. Kvalita ovzdušia sa odvíja od interných a externých zdrojov znečisťovania ovzdušia. V k. ú. obce sa nenachádzajú žiadne významné stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia a taktiež tu nie je vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia. Na priaznivú kvalitu ovzdušia vplýva aj plynofikácia obce. Za zdroj znečisťovania ovzdušia možno považovať premávku po miestnych komunikáciách. Podľa údajov z Národného emisného informačného systému (NEIS) boli za rok 2009, v okrese Bardejov, priemerné ročné koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok (TZL) - 2,250 t, oxidov síry ako SO2 - 4,978 t, oxidov dusíka ako NO2 – 17,602 t a oxidu uhoľnatého CO – 14,002 t. Kvalita podzemných vôd K. ú obce Komárov patrí do čiastkového povodia rieky Bodrog (číslo hydrologického poradia 4-30), do základného povodia rieky Topľa (číslo hydrologického poradia 4-30-09-001). Podľa Vodného plánu SR (2009) je chemický stav útvarov povrchových vôd v k. ú. obce dobrý, pričom ekologický stav útvarov povrchových vôd je dobrý až priemerný. V k. ú. obce sa nachádza kvartérny útvar podzemných vôd SK1001300P (Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Tople oblasti povodia Bodrog), ktorého chemický stav a kvantitatívny stav je dobrý. Využiteľné množstvá pozemných vôd sú v rozmedzí od 1,00 do 4,99 l/s.km-2. Podľa Štatistického úradu SR (údaje k 31.12.2009) má obec vybudovaný obecný vodovod, má vybudovanú kanalizáciu s pripojením čistiareň odpadových vôd. Kanalizácia a čistiareň odpadových vôd sú v správe Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Systém likvidácie odpadových vôd v obci je vyhovujúci a nie je ohrozená kvalita povrchových a podzemných vôd. V obci sa nenachádzajú významné zdroje znečisťovania vôd. Bodové zdroje znečisťovania (NO) vôd predstavujú poľnohospodárske aktivity. Podľa Vodného plánu SR (2009) sa v k. ú. obce nachádza chránená oblasť určená pre odber pitnej vody a to povodie vodárenského toku Topľa. Podzemné vodárenské zdroje majú stanovené pásmo hygienickej ochrany 2. stupňa podzemných vôd a povrchové vody pásmo hygienickej ochrany 2. a 3. stupňa na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti povrchovej vody. V k. ú obce boli stanovené poľnohospodársky využívané pozemky ako zraniteľné oblasti, čo sú v zmysle nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z. poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd najmä tých, ktoré sa využívajú alebo sú určené na odber pitnej vody a obsahujú alebo môžu obsahovať vyššiu koncentráciu dusičnanov ako je stanovené v osobitnom predpise. Ďalej vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je alebo môže byť koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1. Vo vymedzených zraniteľných oblastiach je potrebné hospodáriť podľa špeciálneho režimu definovaného vyhláškou MP SR č. 392/2004 Z.z. Rieka Topľa sa niekoľkokrát v roku vylieva z koryta. Odstraňovanie škôd počas povodní a po povodni na brehu rieky Tople vykonáva správca toku – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Správa povodia Bodrogu a škody spôsobené na území (majetku) obce odstraňuje obec Komárov (PHSR Mikroregiónu Stredná Topľa, 2006). V k. ú. obce sa nenachádza žiadny zdroj geotermálnych a minerálnych vôd (www.geology.sk). Pôda V prípade plošnej kontaminácie pôd, sú pôdy v k. ú. obce Komárov v súlade s rozhodnutím MP SR č. 531/1994-540 relatívne čisté, nekontaminované, resp. miestami mierne kontaminované. To znamená, že koncentrácie rizikových prvkov ako Ba, Cr, Mo, Ni a V sú pod referenčnou hodnotou (Atlas krajiny SR, 2002). V k. ú. obce sa nenachádzajú žiadne verifikované environmentálne záťaže
50 ani poddolované územia a nie sú tu evidované žiadne zdroje prírodného žiarenia ani extrémne anomálie magnetického poľa zeme. Ohrozenosť poľnohospodárskych pôd veternou eróziou je v k. ú. minimálna. Ohrozenosť poľnohospodárskych pôd vodnou eróziou je stredná. V južnej časti k. ú. obce je zaznamenaná intenzívna výmoľová erózia (Atlas krajiny SR, 2002). Zosuvné územia K. ú. obce patrí medzi územia vykazujúce výraznú predispozíciu k vzniku svahových pohybov (plazenie, zasúvanie, stekanie, rútenie). V južnej časti k. ú. obce sa nachádza zóna so značným výskytom svahových pohybov. Tieto javy sú predovšetkým dôsledkom geologickej stavby územia. K. ú. obce sa nachádza v oblasti flyšového pásma, ktoré tvoria ílovce, pieskovce, siltovce, slieňovce. Na základe odvodenej mapy radónového rizika (www.geology.sk) sa celé k. ú. obce nachádza v oblasti nízkeho radónového rizika. Hluk Primárnym producentom hluku je automobilová doprava. Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny hluku vo vonkajšom priestore pozdĺž základnej komunikačnej siete pre obytné útvary podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. nie je prekročená. Komunálny odpad Produkcia odpadov je evidovaná v bývaní a službách. V obci je zavedený separovaný zber odpadu. Odvoz triedeného odpadu, bielej a čiernej techniky zabezpečuje firma EKOBART a.s. Bardejov. Všeobecný odvoz komunálneho odpadu je zabezpečený zmluvne, prostredníctvom firmy EKOBART a.s. Bardejov, 2x mesačne. V k. ú. obce sa nenachádza funkčná skládka komunálnych odpadov. Nachádzajú sa tu dve nelegálne skládky KO a stará skládka komunálneho odpadu Lukavica, ktorej vlastníkom je mesto Bardejov. V súčasnosti má mesto snahu prerobiť túto skládku na skládku biologicky rozložiteľného materiálu s pomocou finančných prostriedkov z Envirofondu. Podmienkou sprevádzkovania je jej hygienická a ekologická bezvadnosť a zladenie s ochranou NKP Mohylník. Tu bude umiestňovaný biologicky rozložiteľný odpad i obce Komárov. Obe nelegálne skládky navrhujeme na likvidáciu. Vývoj produkcie komunálneho odpadu za roky 2009 - 2010 je zobrazený v nasl. tabuľke.
Produkcia komunálneho odpadu v rokoch 2009 - 2010 Kategória Množstvo Množstvo Kód odpadu Názov odpadu odpadu v t/rok v t/rok N/O 2009 2010 20 03 01 Zmesový komunálny odpad O 45,58 39,07 20 01 01 Papier a lepenka O 0,33 0,82 20 01 02 Sklo O 0,23 0,84 20 01 39 Plasty O 0,02 0,05 Celkom 46,15 40,78 Zdroj: Obecný úrad Komárov, 2011
Odpady vznikajúce výkonom predmetu podnikania je producent povinný zhodnocovať sám, resp. treťou osobou, alebo odovzdaním osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. V súčasnosti takéto odpady vznikajú v malých prevádzkach, kde je žiaduce využívať najlepšie na trhu dostupné technológie šetriace prírodné zdroje a zhodnocujúce vlastný odpad, ale aj odpad zo širšieho okolia. Dôležité je zavádzať technológie predchádzajúce vzniku odpadu, resp. obmedziť ich tvorbu. Zariadenia pre podnikanie vo vlastných účel. stavbách a priestoroch nesmú negatívne ovplyvňovať susedné stavby a životné prostredie. Rešpektovať § 16 odst.8 zákona NR SR č.470/2005 Z.z. o pohrebníctve a zmenu a doplnenie zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, stanovujúce ochranné pásmo pohrebiska na 50 m ( v ňom sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy). Pre udržanie biodiverzity, vitality a estetiky k. ú. je navrhovaná kostra ekologickej stability zahŕňajúca miestne, regionálne a nadregionálne významné ekosystémy. 2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov Podľa MŽP SR, Odbor štátnej geologickej sorávy Bratislava sa v katastrálnom území obce
51 Komárov sa nenachádzajú záujmy, na ktoré sa vzťahuje ochrana nerastného bohatstva podl'a ust. § 18 a ust. § 19 banského zákona. Do predmetného územia zasahuje prieskumné územie Svidník - ropa a horľavý zemný plyn, určené pre držitel'ov prieskumného územia Aurelian Oil & Gas Slovakia, s.r.o., Bratislava (50%), JKX Ondava B.V. org. zložka Bratislava (25%), ROMGAZ s.r.o., Bratislava (25%), s platnost'ou do 01.08.2014. Nie sú v k.ú. vymedzené. 2.15 Vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu Všetky biokoridory. 2.16 Ochrana pôdneho fondu - vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde Základné východiskové podklady: hranice súčasne zastavaného územia k 1. 1. 1990 (KÚ Bardejov), druhy pozemkov a BPEJ (KÚ Bardejov, ROEP), odvodenia (Hydromeliorácie, š.p. Bratislava) a kontaminácie PP (VÚPOP – reg. pracovisko Banská Bystrica). V obci podniká poľnohospodársky subjekt PD Dubinné. Poľnohospodárska produkcia tohto subjektu je zameraná tak na rastlinnú výrobu, kde prevažuje produkcia obilnín (pšenica, jačmeň, ovos) a krmovín (ďatelina, kukurica, jarné strukovinovo-obilninové miešanky), ako aj chov hovädzieho dobytka (výroba mlieka). Podľa Štatistického úradu SR sa k roku 2010 v k. ú. obce nachádzajú poľnohospodárske pôdy (PP) o rozlohe 267 ha, z toho orná pôda tvorí 100 ha, záhrady 14 ha a trvalé trávne porasty 153 ha. V k.ú. sa nenachádzajú vinice, chmeľnice a ovocné sady. Podiel PP z celkovej rozlohy k.ú. je 33 %. Z pôdnych typov v k. ú. obce prevládajú kambizeme a to kambizeme modálne a kultizemné nasýtené zo zvetralín pieskovcovo-ílovitých hornín, kambizeme modálne kyslé zo zvetralín kyslých až neutrálnych hornín a kambizeme pseudoglejové nasýtené zo zvetralín rôznych hornín. Ďalej sa tu vyskytujú fluvizeme kultizemné z nekarbonátových aluviálnych sedimentov. Pôdy sú piesčito-hlinité až hlinito-piesčité neskeletnaté až slabo kamenité (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m je 0 – 20 %). Obsah humusu v hĺbke do 25 cm sa pohybuje od nízkeho (< 1,8 %) po stredný (1,8 – 2,3 %). Pôdna reakcia je veľmi silno kyslá. Priepustnosť pôd a retenčná schopnosť pôd je stredná. Pôdy sú stredne náchylné až náchylné na acidifikáciu a odolnosť pôd proti kompakcii je slabá až stredná. Index poľnohospodárskeho potenciálu je nízky, pohybuje v rozmedzí 21 – 30 (Atlas krajiny SR, 2002). Podľa skupín BPEJ (bonitovaná pôdno-ekologická jednotka - klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti) sa v k. ú . obce nachádzajú pôdy strednej kvality (pôdy zaradené do 5. až 7. kvalitatívnej skupiny BPEJ) a nižšej kvality (pôdy zaradené do 8. až 9. kvalitatívnej skupiny BPEJ). Osobitne chránené PP zaradené do 1. až 4. kvalitatívnej skupiny BPEJ sa v k. ú. obce nenachádzajú. Časť ornej pôdy je odvodnená. Pôdy v území sú relatívne čisté, nekontaminované – obsah všetkých hodnotených rizikových látok je pod limitom A. Návrh ÚPD rieši rozvoj obce do roku 2025 a to drobným zväčšovaním zastavaného územia. V 1. etape sa budú využívať rezervy v hraniciach zastavaného územia. Celkovo je navrhovaných na záber pôdy 21 lokalít v rozsahu 18,6891 ha, z toho poľnohospod. pôdy je 15,0763 ha (z toho v zastavanom území 9,7357 ha). 2.17 Komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia, najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov Obec je súčasťou mikroregiónu Stredná Topľa a záujmového územia okresného mesta Bardejov, kde aj prirodzene gravituje - tu je vyššie obč. vybavenie a pracovné príležitosti a tvorí jeho prirodzené ťažisko. Od Bardejova je vzdialená 4 km. Tzv. bardejovské ťažisko - Bardejov a jeho spádové územie, ako ťažisko osídlenia nadregionálneho až celoštátneho významu je ekonomickým a turistickým centrom regiónu s väzbou na Košice – Prešov – pohraničné, cezhraničné regióny, ale aj na mikroregión. Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (MH SR, 2005) je obec súčasťou Šarišského regiónu cestovného ruchu a podľa ÚPD VÚC súčasťou rekreačného krajinného celku č. XII Busov. Obec je prirodzeným nástupným bodom do Ondavskej vrchoviny a plní úlohu rekreačného zázemia mestu. Južne nad obcou je založená skupina záhradkárskych chát. Okolité lesy sú aj poľovníckym revírom. Z hľad. územnej ochrany prírody do územia nezasahuje žiadne chránené územie národného
52 alebo európskeho významu. Rieka Topľa je navrhovaným územím európskeho významu v rámci tzv. B-etapy území Natura 2000. V území sú vyčlenené biotopy európskeho a národného významu. Rieka Topľa je aj vodohospodársky významným vodným tokom. Kataster je súčasťou ochranného pásma II. stupňa povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami. Pred obcou je oplotené OP vodárenskeho zdroja II° obecného vodovodu a do k.ú. zasahuje pripravovaná sústava skupinového vodovodu. Celé k.ú má predpoklady pre ďalší komplexný rozvoj. Dôvodom je dobré dopravné sprístupnenie, blízkosť okresného sídla, vybudovaná infraštruktúra, dobré mikroklimatické podmienky a disponibilita plôch pre nové obytné a výrobné funkcie. Navrhovaná urbanistická koncepcia celého k.ú. tvorí vyvážený celok. Ďalší rozvoj obce je postavený na skompaktňovaní zastavaného územia, jeho rozširovaní a zhodnocovaní jestv. funkčných plôch – hlavne HD. Nové obytné plochy budú dotvárať charakter obce s cieľom uchovať jej harmonický vzťah k prírode. Na základe návrhu možno konštatovať, že obec a jej celé k.ú. má predpoklady pre ďalší komplexný rozvoj.
53