Hic Sunt Romales
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Hic Sunt Romales Iveta Radičová 3 Hic Sunt Romales Iveta Radičová Recenzenti: PhDr. Helena Woleková CSc. (Nadácia S.P.A.C.E.) Ladislav Richter a kol. (Občianske združenie za emancipáciu a integráciu Rómov) Bratislava 2001 4 Táto publikácia vznikla ako súčasť výskumu „Rómovia a trh práce“ , koordinovaného a financovaného Svetovou bankou. Vydanie publikácie finančne podporila Fulbrightova komisia, SR. 5 6 Obsah/ 3 Úvod/ 5 I. Koncepcie sociálnej politiky v SR a ich riziká/ 9 I.1. Sociálno – ekonomická situácia/ 9 I.2. Možnosti a koncepcie reformy sociálnej politiky/ 12 I.2.1. Sociálna pomoc/ 12 I.2.2. Štátna sociálna podpora/ 20 I.2.3. Sociálne poistenie/ 27 I.2.4. Koncepcia zamestnanosti, sféra práce a nezamestnanosť/ 33 I.3. Decentralizácia moci/ 37 I.3.1. Reforma verejnej správy/ 37 I.3.2. Decentralizácia moci a sociálna reforma/ 40 II. „Tretí sektor“ ako aktér sociálnej politiky/ 45 II.1. Ekonomická sila MVO/ 45 II.2. Právne postavenie neziskového sektora/ 46 II.3. Rozvoj sociálnych služieb prostredníctvom MVO/ 49 II.4. Rozširovanie zamestnanosti neziskovým sektorom/ 52 II.5. Funkcia MVO pri sociálnej integrácii/ 53 III. Rómovia – najchudobnejší z chudobných?/ 56 III.1. Dedičstvo na prahu zmeny/ 56 III.2. Zmeny po roku 1989/ 66 III. 2.1. Dôsledky transformácie na rómsku komunitu/ 66 III. 2.2. Chudoba a životné stratégie/ 70 III. 2.3. Fenomén „double marginalization“/ 75 IV. Efekty sociálnej politiky v osídleniach s rómskou populáciou na Slovensku, Výsledky kvalitatívneho výskumu/ 78 IV.1. Metodológia výskumu/ 78 IV.2. Typológia osídlení na základe výskumu/ 88 7 IV.3. Znaky a súvislosti chudoby/ 96 IV.3.1. Základné zistenia/ 96 IV.3.2. Subjektívne definovanie chudoby/ 98 IV.3.3. Bývanie a typológia bývania/ 110 IV.3.4. Ekonomické aktivity a životné stratégie/ 123 IV.3.5. Úroveň vzdelania/ 133 IV.3.6. Kultúrne a jazykové faktory vylúčenia/ 140 IV.3.7. Zdravie a služby/ 150 IV.3.8. Sociálna pomoc/ 160 IV.3.9. Sociálna organizácia a medziľudské vzťahy/ 170 V. Miera integrácie (segregácie) a mobilitné dráhy/ 183 V.1. Charakteristiky chudoby a životné stratégie/ 183 V.2. Životné stratégie úspešných/ 195 V.2.1. Reprezentácia záujmov Rómov o Rómoch a životných stratégiách/ 195 V.2.2. Postoje a životné stratégie predstaviteľov vyššej vrstvy/ 210 V.3. Stratégie rôznych sociálnych aktérov (samospráv, štátnej správy na úrovni krajov a okresov, MVO, rôznych rómskych a nerómskych subjektov – podnikateľských či kvázi – podnikateľských, pomáhajúcich či kvázi – pomáhajúcich.)/ 224 VI. Zhrnutie poznatkov a odporúčania/ 234 Anglické resumé/ 263 Prílohy/ 293 Príloha č. 1 - Právna úprava rómskej problematiky/ 293 Príloha č. 2 - Dávky sociálnej ochrany / 306 Príloha č. 3 - Výskumný tím / 312 Literatúra/ 313 8 Motto: „Každý sa sám, a sám na srdci zeme zhrýza pretknutý slnečným lúčom – a ihneď zvečerí sa.“ Salvatore Quasimodo Úvod V novembri roku 2000 ma oslovil Michal Vašečka (konzultant Svetovej Banky) s ponukou realizovať kvalitatívny výskum Svetovej banky na tému „Poverty and Welfare of Roma in the Slovak Republic“. Neodmietla som, môj záujem o sociálnu politiku, nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných logicky vyústil do témy chudoby, sociálneho vylúčenia a ku najviac ohrozeným sociálnym skupinám a teda korešpondoval s objednávkou. K téme „Rómovia na Slovensku“ možno pristupovať rôznym spôsobom, náš uhol pohľadu smeroval na identifikáciu možností sociálnej politiky (definovanej v širšom slova zmysle ako systém sociálnej ochrany: poistenie – zdravotné, dôchodkové, nemocenské a v nezamestnanosti, štátna sociálna podpora, sociálna pomoc, vzdelanie, bývanie) pri regulácii problémov najchudobnejších z chudobných na Slovensku. Aj takto „zúžené“ zadanie však je obrovským sústom. A tak popri záverečnej správe z výskumu pre Svetovú banku vznikla aj táto, dopredu neplánovaná publikácia o sociálnom vylúčení v SR a úlohe jednotlivých sociálnych aktérov a zúčastnených subjektov – občanov, ktorá vychádza z prípadovej štúdie postavenia Rómov. Základný pocit za poslednou bodkou textu je: „napísala som dlhý úvod k sociálnemu vylúčeniu“. Ako uchytiť tento problém, keď nemáme k dispozícii seriózny výskum a informácie o sociálnom zaradení sa, teda o sociálnej stratifikácii, štruktúre a mobilitných dráhach, o spôsobe života a životných stratégiách – keď chýba znalosť referenčného rámca problematiky sociálneho vylúčenia? 9 Aké skúsenosti a znalosti, referenčný rámec, nám ponúka svet? Komisár EÚ pre rozšírenie EÚ, pán Verheugen, okrem iného navštívil známy Luník IX v Košiciach (EÚ v ostatnej hodnotiacej správe konštatuje nevyhnutnosť riešenia postavenia Rómov v SR), na otázku, v čom sú getá pri Paríži, Londýne a pod., ktoré existujú už desaťročia, na tom lepšie ako Luník IX, musel priznať, že tieto getá sú v horšej situácii. Je riešením nepísaný zákaz návštevy určitých lokalít? Majú vyspelejšie krajiny návod na riešenie? Priestorovo neohraničený problém sociálne vylúčených má však svoje sociálno- kultúrne špecifiká. Pokúsme sa teda o analýzu konkrétnosti. Pochopenie systému sociálnej ochrany je pre analýzu sociálneho vylúčenia kľúčové. Ako je tento systém budovaný, nakoľko je konzistentný a komplementárny? Do akej miery pokrýva základné oprávnenia a zaopatrenia? Aká je miera možného zneužívania či parazitovania na sociálnej ochrane? Kde, ako a prečo môže dochádzať ku skutočnému zneužívaniu systému? Akým spôsobom je tento systém aktivujúci, motivačný pri riešení rizikových či sociálne-problémových situáciách? Aké sú efekty, dôsledky a dopady existujúceho systému sociálnej ochrany? Ako reguluje chudobu a sociálne vylúčených? Ako je možné systém reformovať? „Hic sunt Leonis“ znamenalo pre Rimanov upozornenie na neznáme, biele miesta na mape a znamenali výzvu vyhýbať sa týmto nepoznaným, možno nebezpečným miestam. Parafráza názvu tejto publikácie „Hic sunt (Cingarus) Romales“ preto nie je náhodná. ( Aj v nás fungoval nielen stereotyp, ale aj mýtus, o nebezpečných rómskych osadách.) Naše putovanie po Slovensku za rómskymi osadami sprevádzali šarmantné scény. Sediac v aute a majúc pred sebou vojenské mapy sme zistili, že to, čo je v nich zakreslené neexistuje, alebo naopak čosi existovalo, ale nie na mape. A tak sme viedli napr. takéto diskusie: Ja: „Michal tu je taká veľká voda, priehrada a ďalej ide cesta doľava alebo doprava, kadiaľ pôjdeme?“ 10 Mišo: „Na mape žiadna voda nie je. Ani tá cesta doľava.“ Ja: „Ale tu je voda a je tu aj tá cesta. Ideme tou cestou.“ Michal: „Ale kam?“ Ja: „Niekam.“ Inými slovami, nachádzali sme osídlenia na začiatku tretieho tisícročia spôsobom prvolezcov-štúrovcov, alebo klasickej sociografie, a to tak, že sme sa dívali na všetky strany a ak sme v diaľke videli dym alebo veľa prádla, tak sme sa tým smerom vybrali. Potom sme našim študentom-anketárom kreslili mapky, ako sa k osídleniam dostanú a kde naozaj sú. Stretnutia boli vždy ústretové, milé a ľudské. Natoľko ľudské, že dnes po návrate do našej veľmi odľudštenej civilizácie často používam zvolania: „Už toho mám dosť, odchádzam do rómskej osady“. Pokiaľ máme čo dať, a vieme dávať, máme si navzájom čo ponúknuť. Stačí sa len nesprávať ako „ubermansch“ či náhodný okoloidúci. Moje poďakovanie patrí všetkým rómskym rodinám, ktoré nás prijali, boli ochotné sa s nami otvorene zhovárať, miestnym rómskym aktivistom a všetkým študentom, ktorí tieto rozhovory viedli. Veľkou oporou boli konzultácie s pánmi Arne Mannom a Ladislavom Richterom. Vďaka patrí aj obidvom recenzentom tejto práce, pani Wolekovej a pánovi Richterovi. Podkladové materiály pomáhali spracovať Michal Vašečka, Imrich Vašečka, Michal Šebesta (empirické správy za jednotlivé okresy, teoretické východiská v 3. kapitole). „Dievčaťom pre všetko“, organizátorom, asistentom, „zháňačom“ rôznych informácií a podkladov, záverečným korektorom textu, človekom, ktorý dokázal nahradiť tím ľudí, bol Maroš Babitz. Ďakujem, Tebe Maroš a všetkým zamestnancom Nadácie SPACE . Za nesmiernu trpezlivosť a podporu sa chcem poďakovať svojmu manželovi a dcére, ktorí sa so mnou deväť mesiacov nemali šancu zhovárať o ničom inom ako o sociálne vylúčených a o Rómoch. 11 A „last but not least“ patrí vďaka zamestnancom Svetovej banky, najmä Dene Ringold a Helen Shahriari, pretože bez ich výskumu a práce na záverečnej správe pre Svetovú banku, by pre náš tím zostalo stále platiť „Hic Sunt Romales“. 12 I. Koncepcie sociálnej politiky v SR a ich riziká Otázka dlhodobého zamerania, smerovania Slovenska je stále nezodpovedaná. Jedinou výhodou absencie dohody o spoločnom smerovaní spoločnosti je stále pretrvávajúca možnosť voľby, ktorá však je stále viac typom negatívnej, ako pozitívnej slobody. Zauzlenie spôsobuje nielen dedičstvo spred roka 1989, rozdané karty desať rokov po zmene, ale aj súradnice začlenenia sa do medzinárodných štruktúr. Tvorba strategických koncepcií sociálnej politiky sa odohráva v priestore, ktorý je vymedzený tromi osami: 1. súčasná sociálno-ekonomická situácia a jej potenciál zmeny, 2. stav demokratizácie spoločnosti, decentralizácie moci a koncepcia zmeny, 3. možnosti a koncepcie reformy sociálnej politiky. I.1.Sociálno – ekonomická situácia V Správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR v roku 1999 sa uvádza, že „... prevažná časť ukazovateľov charakterizujúca životnú úroveň obyvateľstva bola pod úrovňou roku 1989. Dynamika hospodárskeho rastu, ktorá sa od roku 1996 mierne spomaľovala, v r. 1999 nadobudla razantné spomalenie, ktoré sa prejavilo v poklese dynamiky rastu HDP v s.c. oproti roku 1998 o 2,5%. Zároveň výrazne vzrástla nezamestnanosť ( v roku 2000 bola priemerná miera evidovanej nezamestnanosti 18,24%, o 0,9 bodu viac ako v