Hic Sunt Romales

Iveta Radičová

Hic Sunt Romales

Iveta Radičová

Recenzenti: PhDr. Helena Woleková CSc. (Nadácia S.P.A.C.E.) Ladislav Richter a kol. (Občianske združenie za emancipáciu a integráciu Rómov)

Bratislava 2001

Táto publikácia vznikla ako súčasť výskumu „Rómovia a trh práce“ , koordinovaného a financovaného Svetovou bankou.

Vydanie publikácie finančne podporila Fulbrightova komisia, SR.

6 Obsah/ 3

Úvod/ 5

I. Koncepcie sociálnej politiky v SR a ich riziká/ 9

I.1. Sociálno – ekonomická situácia/ 9 I.2. Možnosti a koncepcie reformy sociálnej politiky/ 12 I.2.1. Sociálna pomoc/ 12 I.2.2. Štátna sociálna podpora/ 20 I.2.3. Sociálne poistenie/ 27 I.2.4. Koncepcia zamestnanosti, sféra práce a nezamestnanosť/ 33 I.3. Decentralizácia moci/ 37 I.3.1. Reforma verejnej správy/ 37 I.3.2. Decentralizácia moci a sociálna reforma/ 40

II. „Tretí sektor“ ako aktér sociálnej politiky/ 45

II.1. Ekonomická sila MVO/ 45 II.2. Právne postavenie neziskového sektora/ 46 II.3. Rozvoj sociálnych služieb prostredníctvom MVO/ 49 II.4. Rozširovanie zamestnanosti neziskovým sektorom/ 52 II.5. Funkcia MVO pri sociálnej integrácii/ 53

III. Rómovia – najchudobnejší z chudobných?/ 56

III.1. Dedičstvo na prahu zmeny/ 56 III.2. Zmeny po roku 1989/ 66 III. 2.1. Dôsledky transformácie na rómsku komunitu/ 66 III. 2.2. Chudoba a životné stratégie/ 70 III. 2.3. Fenomén „double marginalization“/ 75

IV. Efekty sociálnej politiky v osídleniach s rómskou populáciou na Slovensku, Výsledky kvalitatívneho výskumu/ 78

IV.1. Metodológia výskumu/ 78 IV.2. Typológia osídlení na základe výskumu/ 88

7 IV.3. Znaky a súvislosti chudoby/ 96 IV.3.1. Základné zistenia/ 96 IV.3.2. Subjektívne definovanie chudoby/ 98 IV.3.3. Bývanie a typológia bývania/ 110 IV.3.4. Ekonomické aktivity a životné stratégie/ 123 IV.3.5. Úroveň vzdelania/ 133 IV.3.6. Kultúrne a jazykové faktory vylúčenia/ 140 IV.3.7. Zdravie a služby/ 150 IV.3.8. Sociálna pomoc/ 160 IV.3.9. Sociálna organizácia a medziľudské vzťahy/ 170

V. Miera integrácie (segregácie) a mobilitné dráhy/ 183

V.1. Charakteristiky chudoby a životné stratégie/ 183 V.2. Životné stratégie úspešných/ 195 V.2.1. Reprezentácia záujmov Rómov o Rómoch a životných stratégiách/ 195 V.2.2. Postoje a životné stratégie predstaviteľov vyššej vrstvy/ 210 V.3. Stratégie rôznych sociálnych aktérov (samospráv, štátnej správy na úrovni krajov a okresov, MVO, rôznych rómskych a nerómskych subjektov – podnikateľských či kvázi – podnikateľských, pomáhajúcich či kvázi – pomáhajúcich.)/ 224

VI. Zhrnutie poznatkov a odporúčania/ 234 Anglické resumé/ 263

Prílohy/ 293 Príloha č. 1 - Právna úprava rómskej problematiky/ 293 Príloha č. 2 - Dávky sociálnej ochrany / 306 Príloha č. 3 - Výskumný tím / 312

Literatúra/ 313

8 Motto: „Každý sa sám, a sám na srdci zeme zhrýza pretknutý slnečným lúčom – a ihneď zvečerí sa.“ Salvatore Quasimodo

Úvod V novembri roku 2000 ma oslovil Michal Vašečka (konzultant Svetovej Banky) s ponukou realizovať kvalitatívny výskum Svetovej banky na tému „Poverty and Welfare of Roma in the Slovak Republic“. Neodmietla som, môj záujem o sociálnu politiku, nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných logicky vyústil do témy chudoby, sociálneho vylúčenia a ku najviac ohrozeným sociálnym skupinám a teda korešpondoval s objednávkou. K téme „Rómovia na Slovensku“ možno pristupovať rôznym spôsobom, náš uhol pohľadu smeroval na identifikáciu možností sociálnej politiky (definovanej v širšom slova zmysle ako systém sociálnej ochrany: poistenie – zdravotné, dôchodkové, nemocenské a v nezamestnanosti, štátna sociálna podpora, sociálna pomoc, vzdelanie, bývanie) pri regulácii problémov najchudobnejších z chudobných na Slovensku. Aj takto „zúžené“ zadanie však je obrovským sústom. A tak popri záverečnej správe z výskumu pre Svetovú banku vznikla aj táto, dopredu neplánovaná publikácia o sociálnom vylúčení v SR a úlohe jednotlivých sociálnych aktérov a zúčastnených subjektov – občanov, ktorá vychádza z prípadovej štúdie postavenia Rómov. Základný pocit za poslednou bodkou textu je: „napísala som dlhý úvod k sociálnemu vylúčeniu“. Ako uchytiť tento problém, keď nemáme k dispozícii seriózny výskum a informácie o sociálnom zaradení sa, teda o sociálnej stratifikácii, štruktúre a mobilitných dráhach, o spôsobe života a životných stratégiách – keď chýba znalosť referenčného rámca problematiky sociálneho vylúčenia?

9 Aké skúsenosti a znalosti, referenčný rámec, nám ponúka svet? Komisár EÚ pre rozšírenie EÚ, pán Verheugen, okrem iného navštívil známy Luník IX v Košiciach (EÚ v ostatnej hodnotiacej správe konštatuje nevyhnutnosť riešenia postavenia Rómov v SR), na otázku, v čom sú getá pri Paríži, Londýne a pod., ktoré existujú už desaťročia, na tom lepšie ako Luník IX, musel priznať, že tieto getá sú v horšej situácii. Je riešením nepísaný zákaz návštevy určitých lokalít? Majú vyspelejšie krajiny návod na riešenie? Priestorovo neohraničený problém sociálne vylúčených má však svoje sociálno- kultúrne špecifiká. Pokúsme sa teda o analýzu konkrétnosti. Pochopenie systému sociálnej ochrany je pre analýzu sociálneho vylúčenia kľúčové. Ako je tento systém budovaný, nakoľko je konzistentný a komplementárny? Do akej miery pokrýva základné oprávnenia a zaopatrenia? Aká je miera možného zneužívania či parazitovania na sociálnej ochrane? Kde, ako a prečo môže dochádzať ku skutočnému zneužívaniu systému? Akým spôsobom je tento systém aktivujúci, motivačný pri riešení rizikových či sociálne-problémových situáciách? Aké sú efekty, dôsledky a dopady existujúceho systému sociálnej ochrany? Ako reguluje chudobu a sociálne vylúčených? Ako je možné systém reformovať? „Hic sunt Leonis“ znamenalo pre Rimanov upozornenie na neznáme, biele miesta na mape a znamenali výzvu vyhýbať sa týmto nepoznaným, možno nebezpečným miestam. Parafráza názvu tejto publikácie „Hic sunt (Cingarus) Romales“ preto nie je náhodná. ( Aj v nás fungoval nielen stereotyp, ale aj mýtus, o nebezpečných rómskych osadách.) Naše putovanie po Slovensku za rómskymi osadami sprevádzali šarmantné scény. Sediac v aute a majúc pred sebou vojenské mapy sme zistili, že to, čo je v nich zakreslené neexistuje, alebo naopak čosi existovalo, ale nie na mape. A tak sme viedli napr. takéto diskusie: Ja: „Michal tu je taká veľká voda, priehrada a ďalej ide cesta doľava alebo doprava, kadiaľ pôjdeme?“

10 Mišo: „Na mape žiadna voda nie je. Ani tá cesta doľava.“ Ja: „Ale tu je voda a je tu aj tá cesta. Ideme tou cestou.“ Michal: „Ale kam?“ Ja: „Niekam.“ Inými slovami, nachádzali sme osídlenia na začiatku tretieho tisícročia spôsobom prvolezcov-štúrovcov, alebo klasickej sociografie, a to tak, že sme sa dívali na všetky strany a ak sme v diaľke videli dym alebo veľa prádla, tak sme sa tým smerom vybrali. Potom sme našim študentom-anketárom kreslili mapky, ako sa k osídleniam dostanú a kde naozaj sú. Stretnutia boli vždy ústretové, milé a ľudské. Natoľko ľudské, že dnes po návrate do našej veľmi odľudštenej civilizácie často používam zvolania: „Už toho mám dosť, odchádzam do rómskej osady“. Pokiaľ máme čo dať, a vieme dávať, máme si navzájom čo ponúknuť. Stačí sa len nesprávať ako „ubermansch“ či náhodný okoloidúci.

Moje poďakovanie patrí všetkým rómskym rodinám, ktoré nás prijali, boli ochotné sa s nami otvorene zhovárať, miestnym rómskym aktivistom a všetkým študentom, ktor