Zmeny a doplnky ÚPN – obce Jarovnice
Obstarávateľ: Obecný úrad Jarovnice Spracovateľ: SAŽP CKEP Prešov
rok 2002
Obstarávateľ: Obec Jarovnice
Kontakt: Obecný úrad v Jarovniciach starosta: Marián Kyjovský tel/fax: 051 / 4594288
Spracovateľ úlohy: Slovenská agentúra životného prostredia CKEP Prešov Sabinovská 3 080 01 Prešov
Kontakt: riaditeľ: Ing. Václav Mihok tel. č.: 051 / 74 80 111 fax : 051 / 74 80 118
Hlavný riešiteľ : Ing. arch. Anton Kruliš
Zodpovedný riešiteľ : Ing. Viera Jevčáková
OBSAH
Textová časť
Sprievodná správa Záväzná časť zmien a doplnkov Vyhodnotenie perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely
Grafická časť
1. Širšie územné vzťahy M 1 : 10 000 2a. Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania a návrh dopravného riešenia M 1 : 5 000 2b. Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania a návrh dopravného riešenia M 1 : 2 880 3. Návrh energetiky M 1 : 5 000 4. Návrh vodného hospodárstva M 1 : 5 000 5. Ochrana prírody a kostra ÚSES M 1 : 25 000 6. Výkres perspektívneho použitia PPF a LPF na nepoľnohospodárske účely M 1 : 5 000
OBSAH
1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE ...... 5 1.1 HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA A PROBLÉMY, KTORÉ ÚZEMNÝ PLÁN RIEŠI ...... 5 1.2 VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ...... 5 1.3 ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA SO ZADANÍM A SO SÚBORNÝM STANOVISKOM Z PREROKOVANIA ZADANIA ...... 5 2 RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ...... 5 2.1 VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ OPIS ...... 5 2.2 VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU ...... 6 2.3 ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE ...... 6 2.3.1 Demografia ...... 6 2.3.2 Ekonomické rozvojové predpoklady obce ...... 13 2.4 RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY ...... 13 2.5 NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ...... 14 2.6 NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE ...... 15 2.7 NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A REKREÁCIE ...... 15 2.7.1 Bývanie ...... 15 2.7.2 Občianske vybavenie ...... 17 2.7.3 Výroba ...... 19 2.7.3.1 Priemyselná výroba, skladové hospodárstvo, výrobné služby a stavebníctvo ...... 19 2.7.3.2 Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo ...... 19 2.7.4 Rekreácia ...... 20 2.8 VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA ...... 22 2.9 VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV ...... 22 2.9.1 Ochranné pásma a obmedzenia v rozvoji obce ...... 22 2.9.2 Kultúrne pamiatky ...... 22 2.10 NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, CIVILNEJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI ...... 23 2.11 NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY ...... 23 2.11.1 Prírodné podmienky, fyzickogeografická charakteristika územia ...... 23 2.11.2 Súčasná krajinná štruktúra ...... 25 2.11.3 Ochrana prírody a ÚSES ...... 26 2.12 NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA ...... 28 2.12.1 Doprava a dopravné zariadenia ...... 28 2.12.1.1 Cestná sieť ...... 28 2.12.1.2 Obslužné a prístupové komunikácie ...... 29 2.12.1.3 Komunikácie pešie ...... 29 2.12.1.4 Parkovacie a odstavné plochy ...... 30 2.12.1.5 Osobná, autobusová a železničná doprava ...... 30 2.12.1.6 Negatívne účinky hluku z dopravy ...... 31 2.12.2 Vodné hospodárstvo ...... 31 2.12.2.1 Zásobovanie vodou ...... 31 2.12.2.2 Kanalizácia ...... 32 2.12.2.3 Vodné toky a plochy ...... 33 2.12.3 Energetika ...... 34 2.12.3.1 Zásobovanie elektrickou energiou ...... 34 2.12.3.2 Zásobovanie plynom ...... 37 2.12.3.3 Zásobovanie teplom ...... 37 2.12.4 Rádiokomunikácie, telekomunikácie, diaľkové káble ...... 40 2.13 KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ...... 40 2.13.1 Odpadové hospodárstvo ...... 40 2.13.2 Ovzdušie ...... 41 2.13.3 Voda ...... 42 2.13.4 Kontaminácia pôdy ...... 43 2.13.5 Fyzikálne rizikové faktory ...... 43 2.14 VYMEDZENIE A VYZNAČENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽISKOVÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV ...... 44 2.15 VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU ...... 45 2.16 VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU A LESNÉHO PÔDNEHO FONDU NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY ...... 45 2.17 NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI ...... 47 3 DOPLŇUJÚCE ÚDAJE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ...... 51 3.1 ROZHODUJÚCE VÝCHODISKOVÉ PODKLADY PRE VYPRACOVANIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚPN SÚ ...... 51 3.2 ZOZNAM ĎALŠÍCH PODKLADOV PRE VYPRACOVANIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚPN OBCE ...... 52
1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE
1.1 HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA A PROBLÉMY, KTORÉ ÚZEMNÝ PLÁN RIEŠI
Cieľom spracovania zmien a doplnkov územného plánu obce bolo aktualizovať schválený ÚPN – SÚ v roku 1987 a tým získať záväzný územnoplánovací dokument pre usmerňovanie výstavby a iných činností v území s priemetom aktuálnych – reálnych daností sídla.
1.2 VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE
Pre obec Jarovnice bol spracovaný ÚPN – SÚ, schválený R-ONV v Prešove uzn. č. 177/1987 zo dňa 10.7.1987. Tento územný plán nevyhovoval s titulu legislatívnej procedúrností ako aj v časti obsahovej, kde nedošlo k zadefinovaniu predpokladu nových aktivít najmä však demografickému aspektu rozvoja obce. Zároveň ÚPN – SÚ nezhodnotil a neurčil význam a funkciu obce v podmienkach súčasného územno-správneho členenia Slovenskej republiky, v rámci Prešovského kraja, spolu s účinnosťou ÚPN VÚC Prešovského kraja, ktorý schválený vládou Slovenskej republiky.
1.3 ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA SO ZADANÍM A SO SÚBORNÝM STANOVISKOM Z PREROKOVANIA ZADANIA
Návrh zadania bol prerokovaný s občanmi formou oznámenia – spôsobom v mieste obvyklým a to verejnou vyhláškou na úradnej tabuli obce v dobe od 9.10.2001 do 14.11.2001. Pripomienky zo strany občanov neboli vznesené, náväzne bol prerokovaný s orgánmi štátnej správy na úrovni KÚ Prešov, OÚ Sabinov a ďalšími zainteresovanými na základe čoho bolo vydané záväzné stanovisko KÚ v Prešove. Na základe tohto bolo Zadanie schválené zastupiteľstvom OcÚ v Jarovniciach.
2 RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU
2.1 VYMEDZENIE ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ OPIS
Riešené územie je vymedzené rozlohou základnej územnej jednotky Jarovnice s katastrálnymi územiami Jarovnice a Močidľany (hranica katastrálnych území je zdokumentovaná v grafickej časti). Širším záujmovým územím sú obce nachádzajúce sa v povodí horného toku riečky Svinka, predovšetkým Uzovské Pekľany a Renčišov. Obec Jarovnice sa nachádza na juhozápade okresu Sabinov v povodí riečky Malá Svinka. Rozloha takto vymedzeného územia predstavuje 4,17 % z celkovej plochy okresu Sabinov a počet obyvateľov 7,2 % z celkového počtu obyvateľov okresu Sabinov.
Vymedzenie riešeného územia ÚZEMNÁ JEDNOTKA Plocha v km2 Počet obyvateľov Obec Jarovnice 20,2 3 794 Okres Sabinov 484 53 294
Územie má zhruba obdĺžnikový tvar s dlhšou osou v smere severozápad – juhovýchod v dĺžke približne 9,5 km, maximálna šírka v smere juhozápad – severovýchod je okolo 4 km. Západnú a sčasti i južnú hranicu takto vymedzeného územia tvorí vzájomná hranica okresov Sabinov a Prešov, v rámci okresu Sabinov sú to od severu katastrálne územia susediacich obcí Uzovské Pekľany, Uzovský Šalgov, Ražňany, Ostrovany a Daletice.
5 2.2 VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU
Nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou a územnoplánovacími podkladmi pre riešené územie sú : • ÚPN – VÚC Prešovského kraja, ktorého záväzná časť bola schválená nariadením vlády SR č. 216 zo dňa 7.4.1998, • R – ÚSES okresu Prešov. Z týchto dokumentov pre riešené územie vyplývajú tieto väzby : • navrhnúť koridor pre prepojenie ciest I/18 a I/68 s cieľom vytvorenia pripojenia hornotoryskej doliny na diaľnicu D1, čo si vyžaduje mimo iné aj riešenie obchvatu cesty III/5439 po severnom okraji obce Jarovnice.
2.3 ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE
2.3.1 Demografia
Riešené územie zaberá 4,17 % z celkovej plochy okresu Sabinov , pričom počet trvalo žijúcich obyvateľov predstavoval 7,5 % z celkového počtu obyvateľov okresu Sabinov. Obec Jarovnice je najľudnatejšou obcou v okrese, vyšší počet obyvateľov žije iba v okresnom meste Sabinov a meste Lipany. Hustota obyvateľstva v riešenom území je vyššia ako všetky priemery za vyššie územné jednotky.
Územno- správne členenie riešeného územia Územná jednotka Rozloha v km2 Počet obyvateľov k Hustota obyvateľstva Počet obcí 26.5.2001 na 1 km2 Obec Jarovnice 20,2 4 051 200,5 Okres Sabinov 484 54 067 111,7 Prešovský kraj 8 993 789 968 87,8 665 Slovenská republika 49 034 5 379 455 109,7 2 908 EU-15 3 240 000* 373 220 000* 115 ** OECD- Total 34 727 000* 1 092 208 000* 31 ** Zdroj: ŚÚ SR, OECD * - údaje k 31.12.1996 a zaokrúhlené na tisícky ** - údaje neboli k dispozícii
Na základe analýzy populačného vývoja vyplýva v rokoch 1869 – 2001 v obci Jarovnice možno tento vývoj v rámci uvedeného časového intervalu rozčleniť do troch charakteristických časových úsekov. Prvý časový úsek je vymedzený obdobím rokov 1869 – 1910, keď obec Jarovnice zaznamenáva trvalý pokles počtu obyvateľov , pričom práve v roku 1910 populačná krivka zaznamenáva svoj negatívny vrchol. V období po roku 1910 v rámci druhého časového úseku dochádza k zlomu v uvedenom trende neustáleho poklesu počtu obyvateľov, pričom až do roku 1970 zaznamenáva obec Jarovnice celkovo mierny, v období rokov 1948 – 1970 výraznejší demografický nárast. V období po roku 1970 nastupuje tretí časový úsek v demografickom vývoji obce charakterizovaný veľmi výrazným rastom počtu obyvateľov. V uvedenom období sa počet obyvateľov obce viac ako zdvojnásobil.
Z analýzy populačného vývoja vyplýva, že kým v rámci prevažnej väčšiny územia Slovenskej republiky sa na konci 80-tych a začiatkom 90-tych rokov sa narušili dlhodobé demografické trendy a výrazne sa zmenilo reprodukčné správanie obyvateľstva prejavujúce sa najmä
6 v znižovaní počtu živonarodených detí, v samotnom riešenom území obce Jarovnice sa žiadne podstatné zmeny súvisiace s poklesom prirodzeného prírastku či spomalením rastu resp. stagnáciou počtu obyvateľov vôbec neprejavili. Práve naopak, aj v deväťdesiatych rokoch pokračuje predovšetkým vplyvom veľmi vysokého prirodzeného prírastku výrazný rast počtu obyvateľov. Tento nárast je tak výrazný, že už na začiatku deväťdesiatych rokoch bol prekročený výhľadový počet obyvateľov do roku 2000 podľa „Variantu – 82“ a v roku 1996 i výhľadový počet obyvateľov do roku 2010 na základe vlastných výpočtov spracovateľov pre oba cieľové roky obsiahnuté v pôvodnom Návrhu ÚPN – SÚ Jarovnice vypracovaného v roku 1987.
Vývoj počtu obyvateľov v obci Jarovnice 1869 – 2001 Počet obyvateľov 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 1996 2001 Jarovnice 704 698 687 969 1 029 1 666 3 136 3 540 4 051
Vývoj počtu obyvateľov v obci Jarovnice v rokoch 1869 - 2001
5000 ov
ľ 4000 3000 Jarovnice 2000 et obyvate
č 1000 po 0
9 0 8 1 1 6 1 4 9 0 8 9 9 9 0 1 1 1 1 2 rok
Výhľadový počet obyvateľov do roku 2000 podľa „Variantu – 82“ a Výhľadový počet obyvateľov do roku 2010 (vlastný predpoklad) Obec/rok 1990 1995 2000 2010 Variant – 82 2 890 2 975 3 015 Vlastný predpoklad 3 064 3 194 3 312 3 520 Zdroj: ÚPN – SÚ Jarovnice
K 31.12.2000 žilo v riešenom území 3 938 obyvateľov, čo predstavuje 7,3 % z celkového počtu obyvateľov okresu Sabinov. Podiel žien na celkovom počte obyvateľov riešeného územia predstavoval 50,3% ( na 100 mužov pripadalo 101 žien). Prirodzený prírastok v riešenom území v rokoch 1999 resp. 2000 predstavoval 150 resp. 124 osôb. Hrubá miera prirodzeného prírastku (prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov) dosiahla 42,0 resp. 32,68 promile (patrila medzi najvyššie v rámci SR – výrazne nad hodnotami dosiahnutých za všetky vyššie územné jednotky) a bola v rokoch 1999 resp. 2000 o 31 resp. 24 bodov vyššia ako okresný priemer v Sabinovskom okrese, v ktorom bol prirodzený prírastok 491 osôb (9,28 promile) resp. 448 osôb (8,4 promile) a v roku 1999 o 36 bodov vyšší ako celokrajský priemer v Prešovskom kraji, v ktorom bol prirodzený prírastok 3992 osôb (4,96 promile) a až o 40 bodov vyšší ako celoslovenský priemer (3821 osôb, 0,71 promile). Prirodzený prírastok a jeho hrubú mieru v riešenom území v rokoch 1999 resp. 2000 pozitívne ovplyvnil migračný prírastok 11 resp. 20 osôb (hrubá miera migračného prírastku – 3,0 resp. 5,27 promile), čo ostro kontrastuje s dosiahnutým migračným úbytkom zaznamenaným v okrese Sabinov (- 1,4 resp. –1,39 promile). Dosiahnuté hodnoty hrubej miery migračného prírastku v riešenom území
7 zaznamenané v rokoch 1999 a 2000 sú nad úrovňami celokrajského i celoslovenského priemeru, i keď nie až tak výrazne, ako v prípade dosiahnutých hodnôt hrubej miery prirodzeného prírastku Celkový prírastok obyvateľov v riešenom území v rokoch 1999 resp. 2000 predstavoval 161 resp. 144 osôb, pričom hrubá miera tohto prírastku 44 resp. 37,95 veľmi výrazne prevyšovala dosiahnuté hodnoty v rámci okresu Sabinov (7,9 resp. 7,01 promile) i hodnoty dosiahnuté v roku 1999 v rámci Prešovského kraja (5,34 promile) i Slovenskej republiky (0,98 promile).
Pohyb obyvateľstva v riešenom území v obdobie roku 1998 Územná Počet Prirodzený prírastok Migračný prírastok Celkový prírastok Počet jednotka obyvateľov abs. rel.* abs. rel.* abs. rel.* obyvateľov k 1.1.1998 k 31.12.1998 Jarovnice 3 612 80 22,14 -36 -9,96 44 12,18 3 656 Okres Sabinov 52 500 466 8,87 -88 -1,67 378 7,2 52 878 Prešovský kraj 777 301 4 032 5,18 -458 0,58 3 574 4,59 780 875 Zdroj: Štatistický úrad SR * - údaje v promile
Pohyb obyvateľstva v riešenom území v obdobie roku 1999 Územná Počet Prirodzený prírastok Migračný prírastok Celkový prírastok Počet jednotka obyvateľov abs. rel.* abs. rel.* abs. rel.* obyvateľov k 1.1.1999 k 31.12.1999 Jarovnice 3 656 150 41,02 -12 -3,28 138 37,74 3 974 Okres Sabinov 52 878 491 9,28 -75 -1,41 416 7,86 53 294 Prešovský kraj 779 176 3 872 4,96 -296 0,38 5 275 5,34 784 451 Zdroj: Štatistický úrad SR * - údaje v promile
Pohyb obyvateľstva v riešenom území v obdobie roku 2000 Územná Počet Prirodzený prírastok Migračný prírastok Celkový prírastok Počet jednotka obyvateľov abs. rel.* abs. rel.* abs. rel.* obyvateľov k 1.1.2000 k 31.12.2000 Jarovnice 3 794 124 32,68 20 5,27 144 37,95 3 938 Okres Sabinov 53 294 448 8,4 -74 -1,39 374 7,01 53 668 Zdroj: Štatistický úrad SR * - údaje v promile
Z výsledkov porovnania vekovej štruktúry obyvateľstva k 31.12.1999 vyplýva, že podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku (veková skupina 0 – 14) je v riešenom území výrazne nad úrovňou priemeru v okrese Sabinov i celokrajského priemeru v Prešovskom kraji, čo signalizuje veľmi priaznivé vekové zloženie obyvateľstva. Tento stav je dosiahnutý predovšetkým trvalým vysokým podielom tejto vekovej zložky na celkovom počte obyvateľov obce, pričom jej podiel v rokoch 1991 – 1999 sa znížil zo 43,5 % iba na 42,5 %. Tento vývoj je v úplnom protiklade s predpokladanou vekovou štruktúrou obyvateľstva v pôvodnom ÚPN – SÚ Jarovnice, ktorý počítal s radikálnym poklesom uvedenej vekovej zložky z 39,5 % v roku 1991 na 31 % v roku 1999. Podiel obyvateľstva v produktívnom veku (veková skupina muži 15 – 59, ženy 15 - 54) je v riešenom území výrazne pod úrovňou priemeru v okrese Sabinov i celokrajského priemeru v Prešovskom kraji. Zároveň v prípade tejto vekovej kategórie v rámci riešeného územia došlo v časovom období rokov 1991 – 1999 k zvýšeniu podielu obyvateľstva v produktívnom veku zo 47,7 % na 49,7 %. Miera uvedeného nárastu je nižšia ako predpokladaný nárast podielu tejto vekovej zložky v pôvodnom ÚPN – SÚ Jarovnice, ktorý počítal s jej nárastom zo 49,7 % v roku 1991 na 55,5 % v roku 1999. Podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku (veková skupina muži nad 60 rokov, ženy nad 55 rokov) je v riešenom území veľmi výrazne pod úrovňami priemeru v okrese Sabinov i celokrajského priemeru v Prešovskom kraji, čo v kombinácii s výrazne vysokým podielom obyvateľstva v predproduktívnom veku signalizuje veľmi priaznivé vekové zloženie obyvateľstva.
8 V porovnaní s demografickou prognózou v pôvodnom ÚPN – SÚ Jarovnice, ktorý predpokladala trvalý rast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku z 10,8 % v roku 1991 na 13,5 % v roku 1999 došlo v skutočnom vývoji naopak k trvalému poklesu tejto vekovej zložky v časovom období rokov 1991 – 1999 z 8,8 % na 7,8%.
Predpokladaná veková štruktúra obyvateľstva Obec Jarovnice Obyvateľstvo 0 – 14 15 – 59 M / 15 – 54 Ž 6o+ M / 55+ Ž spolu abs. % abs. % abs. % 1991 3 064 1 210 39,5 1 523 49,7 331 10,8 1995 3 194 1 143 35,8 1 667 52,2 383 12,0 2000 3 520 1 027 31,0 1 838 55,5 447 13,5 Zdroj: ÚPN – SÚ Jarovnice
Vekové zloženie obyvateľstva riešeného územia k 2.3.1991, 31.12.1995, 31.12.1999 a 26.5.2001 Obec Jarovnice 0 – 14 15 – 59 M / 15 – 54 Ž 6o+ M / 55+ Ž abs. % Abs. % abs. % 1991 1 366 43,5 1 495 47,7 275 8,8 1995 1 500 43,4 1 665 48,2 291 8,4 1999 1 614 42,5 1 884 49,7 296 7,8 2001 1 768 43,6 1 975 48,8 302 7,5 Zdroj: Štatistický úrad SR
Veková štruktúra v obci v r. 1991 - 2001
100% 80% 6o+ M / 55+ Ž 60% 40% 15 – 59 M / 15 – 54 20% Ž 0 - 14 0% 1991 1995 1999 2001 rok
Vekové zloženie obyvateľstva riešeného územia k 26.5.2001 Územná Obyvateľstvo 0 – 14 15 – 59 M / 15 – 54 Ž 6o+ M / 55+ Ž jednotka spolu Abs. % abs. % abs. % Jarovnice 4 051 1 768 43,6 1 975 48,8 302 7,5 Okres Sabinov 54 067 14 585 27,0 31 199 57,7 8 026 14,8 Prešovský kraj 789 968 180 050 22,44 480 753 60,71 135 384 16,85 Zdroj: Štatistický úrad SR
9
Veková štruktúra v r. 2001
100% 80% 60% 6o+ M / 55+ Ž 40% 15 – 59 M / 15 – 20% 54 Ž 0% 0 - 14 PO kraj Okres SB Jarovnice
Pri prognóze vývoja počtu obyvateľov i predpokladanej vekovej štruktúry v obci Jarovnice do roku 2015 sme po zhodnotení vyššie uvedených vývojových trendov vychádzali z nasledovných predpokladov:
• rozhodujúcim faktorom naďalej predpokladaného rastu počtu obyvateľov v obci bude naďalej prirodzený prírastok, pričom súčasná veľmi vysoká hrubá miera tohto prírastku by mala spočiatku len veľmi mierne, v druhej polovici návrhového obdobia postupne výraznejšie poklesnúť. Základným predpokladom prognózovaného trendu je predovšetkým zodpovednejšie reprodukčné správanie časti obyvateľstva, pričom riešenie tohto problému je do určitej miery mimo politiky samotnej obce a je priamo úmerne závislé od sociálnej politiky štátu, • vplyv migračného prírastku na vývoj počtu obyvateľov obce ostane i naďalej nevýrazný. Predpokladom prognózovaného trendu sú opatrenia proti nelegálnej migrácii do obce a stabilizácia trvalo bývajúceho obyvateľstva, • obec má obrovský potenciál pre rast počtu obyvateľov v návrhovom období spočívajúci predovšetkým vo veľmi vysokom podiele obyvateľstva v predproduktívnom veku, ktoré bude postupným časovým vývojom plynulo prechádzať do reprodukčného veku a bez podstatnej zmeny reprodukčného správania časti obyvateľstva by naďalej vysokou mierou pôrodnosti mohlo potenciálne zvyšovať prirodzený a celkový prírastok obyvateľov, • najvýraznejšou zmenou v predpokladanom vekovom zložení obyvateľstva v návrhovom období bude pri splnení vyššie uvedených predpokladov postupné, na začiatku návrhového obdobia veľmi mierne, v druhej časovom úseku tohto obdobia výraznejšie znižovanie podielu obyvateľstva v predproduktívnom veku a naopak zvyšovanie podielu obyvateľstva v produktívnom veku, čo bude zvyšovať tlak na trh práce a požiadavky na tvorbu nových pracovných príležitostí. Naproti v prípade podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku je možno očakávať postupné zastavenie
10 poklesu tejto vekovej zložky a následné len veľmi mierne zvyšovanie jej na vekovom zložení obyvateľstva. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že hoci podiel tejto vekovej zložky na celkovom počte obyvateľstva v percentuálnych hodnotách v období rokov 1991 – 1999 neustále klesal, absolútny počet obyvateľov v poproduktívnom veku sa neustále zvyšoval. Z uvedeného dôvodu sa v súvislosti s postupným nárastom predovšetkým absolútneho počtu obyvateľov v poproduktívnom veku očakáva zvýšený tlak oprávnených požiadaviek na sociálne zabezpečenie tejto vekovej kategórie v porovnaní so súčasným stavom, • súčasný neúmerne vysoký rast počtu obyvateľstva je z hľadiska zabezpečenia základných životných podmienok pre obyvateľov obce trvalo neudržateľný z ekonomického, sociálneho i environmentálneho hľadiska vyžadujúci prijatie adekvátnych opatrení. Viaceré z týchto opatrení predovšetkým zo sociálnej oblasti sú však závislé od politických rozhodnutí na celoštátnej úrovni. Z uvedeného dôvodu nie je možné úplne komplexne predpokladať všetky budúce trendy v demografickom vývoji.
VARIANT DEMOGRAFICKEJ PROGNÓZY Č. 1
Výhľadový počet obyvateľov obce Jarovnice do roku 2015 Obec/rok 2005 2010 2015 Jarovnice 4 500 4 750 4 900
Výhľadový počet obyvateľov do roku 2015
4 900 4 800 4 700 Počet Počet osôb 4 600 obyvateľov 4 500 4 400 4 300 2005 2010 2015 rok
Predpokladaná veková štruktúra obyvateľstva do roku 2015 Obec Jarovnice Obyvateľstvo 0 – 14 15 – 59 M / 15 – 54 Ž 6o+ M / 55+ Ž spolu abs. % abs. % abs. % 2005 4 500 1 860 41,3 2 300 51,1 340 7,6 2010 4 750 1 950 41,0 2 440 51,4 360 7,6 2015 4 900 1 980 40,4 2 550 52,1 370 7,5
11
Predpokladaná veková štruktúra do roku 2015
100% 80% 6o+ M / 55+ Ž 60% 40% 15 – 59 M / 15 – 20% 54 Ž 0 – 14 0% 2005 2010 2015 rok
VARIANT DEMOGRAFICKEJ PROGNÓZY Č. 2
Vývoj obyvateľstva v dlhodobom období bude nerovnomerný v porovnaní rómskych a nerómskych obyvateľov. Do roku 2005 sa očakáva rast počtu obyvateľov v celom sledovanom území. Po roku 2005 do roku 2015 sa predpokladá radikálne zvyšovanie prirodzeného prírastku obyvateľov. Zásadný vplyv na trend vývoja bude mať predpokladaná hospodárska prosperita a charakter pracovných príležitostí, v ktorých sa ekonomicky aktívni obyvatelia budú uplatňovať najmä však populačná vrstva rómskeho obyvateľstva.
Dynamika rastu v území ako celku :
Rok Počet obyvateľov Prírastok obyvateľov Spolu OO RO Spolu OO RO k 1.1.1999 3656 k 31.12.1999 3794 138 k 1.9.2001* 4000 1040 2960 206 2005 4400 1100 3300 440 66 360 2015 5600 1400 4200 1200 300 900 *súčasný stav OO – ostatní obyvatelia obce RO – rómski obyvatelia obce
12 Tento variant sa javí ako najoptimálnejší a preto aj nápočty potrieb občianskej vybavenosti obce k roku 2015 ako aj prognóz viazania pracovných miest sú najpravdepodobnejšie.
VARIANT DEMOGRAFICKEJ PROGNÓZY Č. 3
Variant zhodnocuje možnú demografickú prognózu po roku 2015 k bližšie neurčenému časovému horizontu 6400 obyvateľov
Z celkového počtu obyvateľov tvorí ekonomicky aktívne obyvateľstvo 30 %. Hlavným odvetvím, v ktorom sa uplatňuje, resp. uplatňovalo je poľnohospodárska výroba, čiastočne výrobné a nevýrobné služby v obci.
2.3.2 Ekonomické rozvojové predpoklady obce
Pre výhľadové obdobie boli k etapovým rokom akceptované prognózne hodnoty firmy SAŽP CKEP Prešov pre celkový počet obyvateľov okresu prepočítané na obyvateľov záujmového územia. Na základe analýz, prieskumov a rozborov polarizovanú vzdelanostnú štruktúru, kde prevláda obyvateľstvo bez základného vzdelania resp. so základným vzdelaním. Vývoj vzdelanostnej štruktúry môže čiastočne ovplyvniť dopyt trhu práce po vzdelaných pracovníkoch a ochota obyvateľov v predproduktívnom aj produktívnom veku študovať a jednak osveta samosprávy a mimovládnych organizácií v kvalifikačných kurzoch a pod. Vzdelanostnú štruktúru je nutné vytvárať na základe skutočných počinov v záujmovom území Jarovnice. Vplyv na zamestnanosť majú výrazné zmeny pracovných príležitostí oproti predchádzajúcim obdobiam ako aj sociálna politika štátu. Tieto skutočnosti vedú k potrebe pre rozvoj takýchto hospodárskych aktivít, ktoré budú rešpektovať pracovný potenciál územia. V zásade možno očakávať veľmi pomalé zmeny v prospech znižovania počtu nezamestnaných, ktoré by prebiehali prirodzeným spôsobom. Zároveň sa predpokladá, že dôjde k orientácii na zriaďovanie tradične mužských profesných pracovných miest. Treba počítať aj s uplatnením v časovo ohraničených zamestnaniach – sezónne práce. Aj cez postupnosť možného ďalšieho nárastu pracovných príležitostí a politiku štátu je predpokladaná migrácia za prácou asi 60 % ekonomicky aktívnych obyvateľov. Pracovné príležitosti obce sa viažu predovšetkým na poľnohospodárstvo, čiastočne na výrobu, obchod, služby administratívu a školstvo. Súčasný produktívny vek obyvateľstva, jeho veková skladba a zistené pracovné príležitosti (bližšie špecifikované v Doplňujúcich prieskumoch a rozboroch pre spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Jarovnice - SAŽP CKEP Prešov 2001) je zdokumentovaná v kap. 2.3.1. Navrhované pracovné príležitosti sú zdokumentované v kap. 2.7.2 a 2.7.3 a to variantne na výhľadový počet obyvateľov.
2.4 RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA
Postavenie obce Jarovnice v štruktúre osídlenia je zadefinované v ÚPN VÚC Prešovského kraja schváleného vládou SR uznesením č. 268 zo dňa 7.41998 a v Nariadení vlády SR č. 216 zo 7.4.1998 Z.z. Nachádza mimo ťažiska osídlenia bez urbanistických väzieb na sídla, ktorých k.ú.sú v priamom kontakte s k.ú. Jarovnice a k.ú. Močidľany. Ide o obce Uzovské Pekľany, Uzovský Šalgov, Ražňany, Ostrovany, Lažany, Daletice, Bertotovce, Hermanovce a Štefanovce. Prepájajúcim prvkom je komunikačný dopravný systém a vodný tok Malá Svinka. Z tohto dôvodu riešenie vychádzalo predovšetkým z potenciálu obce s prenesením funkcií, najmä pre bývanie a zabezpečenie pracovných príležitostí s dobudovaním občianskej vybavenosti, výrobných a nevýrobných služieb a sieti technickej infraštruktúry.
13 2.5 NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA
Základnou kompozičnou osou v smere severozápad – juhovýchod je komunikácia v trase cesty III/018195. Súbežnou kompozičnou osou je meandrujúci vodný tok Malá Svinka. Radiálnou severovýchodnou kompozičnou osou je komunikácia v trase cesty III/5439 (smer Sabinov) Výraznou črtou v území je vodný tok Malá Svinka orientovaný v smere západ – východ. Novovytváraný priestor centra (priestor kaštieľa a obecného úradu) postupnou reanimáciou bude spĺňať potreby základnej a vyššej vybavenosti obce pre navrhované obdobie ako priestor polyfunkčný. Charakter zástavby je prezentovaný samostatne stojacími objektmi prevažne vidieckeho typu osídlenia pri zachovaní pôvodnej výšky zástavby. Nová výstavba rodinných domov vo východnej polohe a juhozápadnej je dopravne sprístupnená z pôvodného dopravného skeletu s napojením na centrálnu časť obce. Pre navrhované nové rozsiahlejšie lokality bývania vo východnej a juhozápadnej časti je navrhnutý ucelený urbanisticko-architektonický výraz adekvátnymi výrazovými prostriedkami hmotového a architektonického detailu a zelene ich uličného interiéru. V rámci občianskej vybavenosti, ktorú je definovaný predpoklad realizácie areálu kompletnej základnej školy na juhozápadnej hranici intravilánu obce v rámci novej lokality bytovej výstavby pre rómskych obyvateľov, kde v nástupnej časti je potrebné situovať predovšetkým nutnú obchodnú vybavenosť a zariadenia pre šport a rekreáciu. Mikropriestory – vnútorný interiér sídla je navrhovaný so znakmi priestorových väzieb so znížením anonymity (námestie, plochy aktívnej – parkovej vnútornej zelene, plochy verejného charakteru s funkčnou náväznosťou na občiansku vybavenosť atď.). Plochy skladov a výroby sú koncentrované na pôvodných hospodárskych dvoroch v severozápadnej a juhovýchodnej časti obce. Nové plochy priamo naväzujú na PD v juhovýchodnej časti obce, čiastočne pre nezávadnú výrobu - služby v centrálnej časti obce.
Priestorové usporiadanie nových lokalít bývania (L1 - L7 včítane rezervy - R) predpokladá najmä pri lokalitách L1, L2 spracovanie konkrétnych riešení v príslušnom merítku z dôvodu ich náročnosti a počtu navrhovaných bytových jednotiek. Kapacity pre uvedené lokalitu sú v kap. 2.7.1. Odsadenie objektov od susedných pozemkov a objektov - priestorové regulačné prvky pre všetky navrhované lokality bývania, preluky a asanačné prestavby: - ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi má byť 10 m, nesmie však byť menšia, ako 7 m, - v mimoriadne stiesnených podmienkach môže stavebný úrad znížiť túto vzdialenosť na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, - vzdialenosť rodinných domov vytvárajúcich medzi sebou voľný priestor, nesmie byť od hraníc spoločných pozemkov menšia ako 3 m. Pokiaľ by rozmery stavebného pozemku znemožňovali účelné dispozičné riešenie stavby rodinného domu, môže stavebný úrad znížiť vzdialenosť od spoločnej hranice pozemkov až na 2 m, - vzdialenosti sa merajú na najkratšej spojnici medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, prípadne od vonkajších hrán vstupov, balkónov, terás, loggií a pod.
Stavby pre chov drobného zvieratstva - umiestňovať na pozemkoch rodinných domov, pokiaľ je prevádzka takých stavieb hygienicky nezávadná, alebo spĺňajú nasledovné požiadavky: - objekty s hygienicky závadnou prevádzkou v obytnej zástavbe ( stajne, nadrže na tuhé a tekuté exkrementy) situovať v nasledovnej vzdialenosti od objektov rodinných domov:
VDJ = 500 kg živej hmotnosti zvieraťa do 1 VDJ (m) 2VDJ (m) Aa 15 20 Ab 10 15 Ba 10 15 Bb 5 10 Ca 25 30 Cb 20 25
14 A - ak objekt určený na bývanie má okno, alebo dvere orientované na objekty chovu B - ak objekt určený na bývanie nemá okno, alebo dvere orientované na objekty chovu C - hnojisko a - medzi objektom chovu a objektom na bývanie je voľné priestranstvo b - medzi objektom chovu a objektom na bývanie nie je voľné priestranstvo
2.6 NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE
Prestavba a dostavba jestvujúcej urbanistickej štruktúry predpokladá sústavu regulatív a to najmä v lokalitách sústredenej bytovej výstavby až po ich doriešení na úrovni príslušného merítka (1 : 1000; 1 : 500). Ide predovšetkým o určenie štruktúry zástavby, jej priestorovej regulácie (stavebná čiara, uličná čiara, výškové usporiadanie zástavby ...). Funkčné členenie plôch je zdokumentované vo výkresovej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Jarovnice.
2.7 NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU VÝROBY A REKREÁCIE
2.7.1 Bývanie
Bytová výstavba v období pred rokom 1990 bola realizovaná prevažne formou rozsiahlych obytných monofunkčných súborov v mestách. V obciach bola bytová výstavby orientovaná do tzv. strediskových obcí, kým v ostatných obciach bol administratívne udržiavaný útlm. Napriek tomu, že takto realizovaná výstavba pokrývala v zásade potrebu prírastku bytov, zmena veľkosti cenzovnej domácnosti vyvolávala nerovnováhu v skladbe plošnej veľkosti. Na Slovensku je priemerná plocha 2 2 bytu 72,8 m , v krajinách západnej Európy sa priemer pohybuje v rozmedzí 85 - 90 m . Treba poznamenať, že do tohto priemeru sú započítané aj byty v rodinných 1990 domoch. Po roku nastal hlboký útlm vo výstavbe bytov, ktorý trvá. Dopyt po bytoch a samotná realizácia je závislá na ekonomických možnostiach obyvateľov. Napriek tomu môže byť správne podporovaná bytová výstavba jedným z impulzov hospodárskeho rozvoja v území.
Bytové objekty
Právny vzťah Evidenčné číslo Počet bytových jednotiek v správe OcÚ č. 479 8 b.j. č. 480 8 b.j. v správe PD č. 191 6 b.j. č. 428 6 b.j. č. 481 12 b.j. spoločenstvo vlastníkov bytov č. 191 6.b.j. spoločenstvo vlastníkov bytov Rybník č. 425 6 b.j. SPOLU : 52 b.j.
15 Potreba nových bytov vyplýva z predpokladaného prírastku obyvateľov a vývoja cenzovnej domácnosti. Potreba novej bytovej výstavby v období do roku 2015 bude vychádzať z celkového prírastku bytov, ktorý sa zvýši o náhradu prestárleho bytového fondu a znižuje o rekonštrukcie a modernizácie v závislosti na požiadavke priblížiť sa k celoslovenskému priemeru 307 bytov/1 000 obyvateľov.
Predpokladaný vývoj v bytovej výstavbe v rodinných domoch za celé územie Rok Počet bytov Prírastok bytov Spolu OO RO Spolu OO RO k 1.1.1999 k 31.12.1999 k 1.9.2001* 750 500 250 2005 835 525 310 85 25 60 2015 1092 632 460 257 107 150 *súčasný stav OO – ostatní obyvatelia obce RO – rómski obyvatelia obce
Súčasná obložnosť k súčasnému stavu – 1.9.2001 OO - 2,08 RO – 11,84
Obložnosť pre výhľadové obdobie k roku 2015 OO – 2,80 RO – 6,00 Prírastok bude tvoriť 1600 obyvateľov a potreba bytov bude cca 342 prevažne v rodinných domoch. Uvedené predpokladá zníženie obložnosti rómskych obyvateľov na 1 byt cca o 50 % a u ostatných obyvateľov obce zvýšenie obložnosti na 1 byt o cca 30 % (za predpokladu, že bude vo výhľade aspoň čiastočne plnohodnotne využívaný jestvujúci bytový fond). Zároveň pre rómske obyvateľstvo je nutné vytvoriť územnú rezervu pre realizáciu bytovej výstavby v čase dožitia jestvujúcej “rómskej osady” – vymiestnenie z dôvodu prírodných katastróf v alúviu vodného toku Malej Svinky. To znamená, že priebežne resp. po návrhovom roku 2015 vytvoriť podmienky pre cca 3000 rómskych obyvateľov t.j. cca 500 bytov.
Bytovú výstavbu je potrebné navrhovať ako kontinuálny systém dotvárania jestvujúcich obytných zón dotvárajúcich jednotlivé štruktúry a spôsob zástavby, formou individuálneho bývania v rodinných domoch a to aj využitím voľných prelúk s určením vhodného – optimálneho pomeru využitia možností realizácie bytových objektov. Návrh a kapacity nových lokalít (viď. grafická časť): L1 360 b.j. - uvažované pre rómskych obyvateľov (viacpodlažné objekty) L2 180 b.j. - uvažované pre rómskych obyvateľov (viacpodlažné objekty kombinované s málopodlažnými) L3 20 b.j. (málopodlažné objekty) L4 30 b.j. (málopodlažné objekty) L5 12 b.j. (viacpodlažné objekty) L6 8 b.j. (málopodlažné objekty)
16 L7 40 b.j. (málopodlažné objekty) R rezerva - uvažované pre rómskych obyvateľov k.ú. Močidľany (viacpodlažné objekty)
2.7.2 Občianske vybavenie
Súčasný stav:
A Školstvo a výchova Vzhľadom k predpokladanému vývoju vekovej štruktúry obyvateľstva v sledovanom období pôjde skôr o modernizáciu a diferenciáciu škôl podľa jednotlivých zriaďovateľov.
Predškolské, školské a špeciálne výukové zariadenia Zariadenie Počet pracovníkov + počet Kapacita Vybavenie účelových jednotiek ZŠ I. (rómska) 45+712 žiakov 29 tried, 3 triedy ihrisko ZŠ+ telocvičňa družina ŠJ I. 3+150 stravníkov 42 miest ZŠ II. 17+197 žiakov 9 tried+1družina OŠ 16+2ext.+123 žiakov 6 tried školský klub MŠ 9+75 žiakov(15Rómov) 4 celodenné triedy dopravné ihrisko Škola Dokorán 6+20 žiakov 2 učebne Poznámka : podľa OcÚ Jarovnice
Stredné školstvo je v dostupnej vzdialenosti v krajskom meste Prešove a okresnom meste Sabinov. Pre ďalší vývoj v oblasti zvyšovania vzdelanostnej úrovne je potrebné zvýšiť záujem o vzdelanie. Vysoké školy sú koncentrované do významnejších centier - Prešov, Košice, Banská Bystrica, Bratislava. Záujemcovia musia počítať s dochádzkou, resp. s prechodným ubytovaním. Pre istý okruh študujúcich sú k dispozícii detašované pracoviská v Poprade, Svite a Bardejove, ktoré zabezpečujú denné bakalárske štúdium.
B Zdravotníctvo Základná zdravotná starostlivosť je zabezpečovaná sieťou štátnych a neštátnych zariadení prvého kontaktu. Základom je nemocnica v Prešove, ktorá je dostupná pre všetkých obyvateľov a návštevníkov územia, kde lôžková kapacita je dostatočná v rámci krajského priemeru vrátane zariadení v okresnom meste Sabinov. Zdravotnícke zariadenia reprezentuje : zdravotné stredisko s 10 pracovníkmi a zdravotné stredisko detské (osada) s 3 pracovníkmi. Neštátni lekári : MUDr. Grivnová – neštátny detský lekár, MUDr. Halečka – neštátny detský lekár, MUDr. Kollárová – neštátny zubný lekár, MUDr. Mašlejová – neštátny zubný lekár, MUDr. Starinská – neštátny všeobecný lekár, MUDr. Rosiarová – neštátny všeobecný lekár. Súčasťou zdravotníckych služieb je lekáreň REMEDIA.
17 C Sociálna starostlivosť Trend vývoja populácie vedie k starnutiu obyvateľov. Pre určovanie kapacít zariadení pre starých občanov je rozhodujúca skladba rodiny založená na tradičných vzťahoch. Z toho vyplýva, že napriek zvyšujúcemu sa počtu starých obyvateľov nie je potreba priamo úmerná. Rozhodujúci je zdravotný potenciál a počet ľudí vyžadujúcich úplnú alebo čiastočnú opateru. Významnú úlohu zohrávajú humanitné organizácie, ktoré pružne regulujú potrebu stálych zariadení. K významným prvkom sociálnej starostlivosti patrí aj starostlivosť o sociálne narušenú mládež, opustené deti a pod. Súčasťou týchto zariadení, ktoré v obci Jarovnice absentujú (okrem Klubu dôchodcov) sú aj krízové centrá, ktorých úlohou je vytvárať preventívne opatrenia predchádzajúce vzniku asociálnych občanov. Takéto centrum je potrebné zriadiť v okresnom sídle s pôsobnosťou pre celý okres. Pre splnenie uvedených cieľov je nutné určiť štandardy a kapacity vybavení s využitím spoločenských organizácií obce, ktorými v súčasnosti sú : KŠK, DPZ, DÚŽ, SČK, Klub dôchodcov.
D Kultúra
V obci sa nachádza v objekte OcÚ viacúčelová sála s 300 miestami, sobášna sieň so 70 m2 úžitkovej plochy, 2 zasadacie miestnosti 100 m2 a knižnica s 40 m2 úžitkovej plochy (1 pracovníčka), verejnými a kultúrnymi aktivitami sú vystúpenia rôznych folklórnych a speváckych skupín, divadelné hry, podujatie MISS RÓM, MDD, jubileá....
E Telovýchova a šport
V obci sa nachádza futbalové ihrisko v rámci športového areálu TJ Jarovnice o výmere 6 420 m2 s budovou TJ 371 m2 a samostatnou budovou KŠK 24 m2 vrátane priľahlého pozemku o výmere 250 m. Plochy pre telovýchovu a šport sa nachádzajú v areáloch MŠ a ZŠ, ktoré sú rozmerovo limitované.
F Maloobchodná sieť
V obci sa nachádzajú : Zubra – potraviny (počet zamestnancov 3), Osada – potraviny (2), Mariny – potraviny (3), Karabinoš – rozličný tovar (4), M. Harčárová – potraviny (1), Kollárová – Mäsna (2), Knutová – zelenina (1), PD – potraviny (1), Janusová- Panoráma – predajňa minerálnych vôd (1), Dugasová - MARIKA – textil (1).
G Stravovacie zariadenia
J. Tuptová – pohostinstvo (2), Tupta – Szinay bar (4),
H Služby
V obci sa nachádzajú : M. Kyjovský – VOKUP – plynárenské a vodárenské práce, , P. Novotný – cestná preprava, Š. Kandra – vodoinšt., kamenárske, zváračské a stavebné služby, M. Kandra – el. zariadenia – montáž, údržba, revízie, R. Dugas – technik požiarnej ochrany – revízie, P. Petruš – pomocné práce v stavebníctve – montáž, A. Trišč – automatiz. spracovanie dát, predaj programov, V. Tupta – stolárstvo, rezbárstvo, rím. – kat. kostoly - časť Jarovnice 200 ľudí, časť Močidľany 150 ľudí a pastoračné centrum v rómskej osade Jarovnice kapacita 170 ľudí,cintoríny - časť Jarovnice s Domom smútku (počet zamestnancov 1) s možnosťou rozšírenia kapacity cintorína, časť Močidľany
18 I Výroba
Činnosť súvisiaca s poľnohospodárskou a lesnou výrobou, M.Tupta – stolárske práce, E.Trišč - porez dreva + mlyn, , A. Novotný – SHR, K. Bačinská – SHR, VHV – drevovýroba, J. Triščík – kamenárske práce, J. Novotný – JETY – ťažba a približovanie dreva, L. Volček- ťažba a približovanie dreva, PD – pekáreň (12).
J Správa a riadenie
V objekte Obecného úradu s počtom zamestnancov 8 sa nachádzajú kancelárske priestory, zasadacie miestnosti, OO PZ Jarovnice (počet zamestnancov 16), poštový úrad Jarovnice (počet zamestnancov 4), požiarna zbrojnica 60 m2.
Návrh: Návrh zohľadňuje varianty demografickej prognózy č. 1 - 4 900 obyvateľov, č. 2 - 5 600 obyvateľov s podvariantami č. 2.1 - 1 400 obyvateľov a č. 2.2 - 4 200 obyvateľov, č. 3 - 6 400 obyvateľov (viď. tab.).
2.7.3 Výroba
2.7.3.1 Priemyselná výroba, skladové hospodárstvo, výrobné služby a stavebníctvo
Skladové hospodárstvo predstavuje možnosť viazania pracovných príležitostí cca 10 pracovných miest resp. podľa druhu výroby so situovaním v lokalite kontaktnej s jestvujúcim hospodárskym dvorom na k.ú. Jarovnice. Priemyselná výroba v obci je reprezentovaná výrobnými zariadeniami, ktoré tvoria doplnkový sortiment produkcie výrobného potenciálu súvisiacimi s výrobou v rámci služieb. V tomto smere obec poskytuje ekonomicky výhodné prostredie pre uplatnenie malých zariadení pre ekologicky nezávadnú produkciu. Potrebné je vytvárať také prostredie, aby bolo relevantné pre odbyt výrobkov v rámci regiónu a ďalších možných odbytíšť. Situovanie priemyselnej výroby je na lokalite kontaktnej s jestvujúcim hospodárskym dvorom na k.ú. Jarovnice. Časť výroby je zdokumentovaná v kap. 1.7.2. V území v súčasnosti neprebieha ťažba nerastných surovín, rovnako v ňom nie sú ani evidované žiadne ložiská , z tohto dôvodu návrh neuvažuje s viazaním pracovných príležitostí na takúto činnosť.
2.7.3.2 Poľnohospodárstvo
Rastlinná výroba Výmera PPF je 1184,1086 ha, pričom 840,4199 ha patrí do k.ú. Jarovnice a 343,6887 ha do k.ú. Močidľany. Z uvedenej výmery je 909,918 ha ornej pôdy, 273,6025 ha tvoria TTP a 0,5881 ha ostatné plochy. Z tejto pôdy bola prinavrátená pôda podľa zák. č. 330/91 Zb. súkromným vlastníkom do dočasného náhradného užívania orná pôda s výmerou 50,3656 ha. Rastlinná výroba je zameraná hlavne na pestovanie repky olejnej, obilnín (ozimná pšenica, jačmeň jarný, ovos), zemiakov a viacročných krmovín.
19 Živočíšna výroba je zameraná na chov HD (548 ks) a dojníc (220 ks). Hospodársky dvor v k.ú. Jarovnice je situovaný v juhovýchodnej časti zastavaného územia obce. Je tam stredisko poľnohospodárskej výroby, technických služieb a administratívy a ustajňovacie objekty. V k.ú. Močidľany je hospodársky dvor situovaný v severozápadnej časti zastavaného územia obce. Areál hospodárskeho dvora tvoria sklady.
Návrh: - v k.ú. Jarovnice živočíšnu výrobu v prípade záujmu rozširovať smerom od obce v kontakte s jestvujúcim hospodárskym dvorom
Požiadavky na perspektívne použitie PPF a LPF na nepoľnohospodárske účely mimo zastavané územie obce : PPF Mimo zastavané územie navrhujeme výstavbu bytových a rodinných domov na ornej pôde v území bezprostredne naväzujúcom na zastavané územie obce. Okrem plôch pre bývanie navrhujeme ešte mimo zastavané územie plochy občianskej vybavenosti, plochy rastlinnej výroby, plochy pre šport a rekreáciu, plochy výroby a skladov, plochy zelene, plochy pre technickú vybavenosť - trafostanice, vodojem. Záber PF na preložku cesty III/5439 v kategórii S 9,5/70 sme vyhodnotili v jednej trase po severozápadnom okraji intravilánu.
Rekapitulácia perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely : V zastav. území Mimo zastav. územie Celkom k r. 2015 k r. 2015 Záber PF celkom 32,81 42,62 75,43 z toho PPF 26,91 42,62 69,53 nepoľ. pôda 5,9 - 5,9
2.7.4 Rekreácia
Komplex predpokladov cestovného ruchu v zmysle tradičného delenia zahŕňa prírodné predpoklady (reliéf, klíma, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo), kultúrno – historické predpoklady (stavebné pamiatky, ľudová kultúra, iné kultúrno – historické predpoklady) a spoločenské predpoklady (demografické, sídelné, hospodárske, sociálne, politické, komunikačné, materiálno – technická základňa cestovného ruchu). Činitele, ktoré vstupujú ako komponenty komplexu predpokladov cestovného ruchu, hrajú pri určovaní lokalizácie, objemu, časového priebehu a štruktúry rozdielnu úlohu. Z tohto hľadiska možno komponenty komplexu predpokladov cestovného ruchu rozdeliť do troch základných skupín:
1. lokalizačné predpoklady cestovného ruchu 2. selektívne predpoklady cestovného ruchu 3. realizačné predpoklady cestovného ruchu
Z hľadiska lokalizačných predpokladov je potenciál riešeného územia pre cestovný ruch a rekreáciu je značne obmedzený. V samotnom katastrálnom území obce Jarovnice sa nenachádzajú významnejšie prírodné ani kultúrnohistorické lokality pôsobiace atraktívne z pohľadu účastníka cestovného ruchu. Z hľadiska prírodných predpokladov prevažnú časť katastrálneho územia tvorí veľkobloková poľnohospodárska krajina s minimálnym zastúpením krajinnej zelene, iba v okrajových častiach tohto územia sa nachádzajú lesné porasty tvoriace hospodárskymi lesmi s malou mierou atraktívnosti z hľadiska cestovného ruchu. Značná časť krajiny je poznačená devastačnou činnosťou predovšetkým rómskej komunity. Jedinou prírodnou pozoruhodnosťou tak ostáva historicky cenný park pri klasicistickej kúrii a lipa z 15. storočia pri miestnom kostole. Z kultúrnohistorických objektov obmedzený význam pre poznávací turizmus má v obci sa nachádzajúci miestny pôvodne renesančný,
20 neskôr zbarokizovaný rímskokatolícky kostol a klasicistická kúria, nakoľko miestny kaštieľ zo 17. storočia v súčasnosti chátra. etapizácia V rámci priamo riešeného územia sa nenachádzajú priestory poskytujúce možnosti pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. Tieto rekreačné priestory sa nachádzajú v rámci širšieho záujmového územia predovšetkým v pohorí Bachureň v katastroch obcí Renčišov (Renčišov – Búče), Lipovce a Dubovica (Dubovica- Žliabky). Z hľadiska selektívnych predpokladov nemá riešené územie dobré urbanizačné predpoklady pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. V samotnej obci sa nenachádzajú žiadne historické sídelné štruktúry ani jednotlivé objekty (ľudová architektúra a pod.) významné z hľadiska atraktívnosti účastníka cestovného ruchu. Z hľadiska realizačných predpokladov pri hodnotení komunikačných predpokladov riešené územie vykazuje vyhovujúcu úroveň napojenia na túto infraštruktúru a to na štátnu cestu I/18 (medzinárodná trasa E50) i štátnu cestu I/68. Problémom zostáva iba kvalita cestných komunikácií v úsekoch Bertotovce – Jarovnice – Sabinov a Svinia – Jarovnice – Renčišov s potrebou ich rekonštrukcie. V samotnej obci Jarovnice sa nenachádza žiadne ubytovacie zariadenie cestovného ruchu. Rovnako problémom zostáva i kvalita tam sa nachádzajúcich stravovacích a pohostinských zariadení a zvlášť absencia rôznych doplnkových služieb pre kultúrne a športové vyžitie účastníkov cestovného ruchu. Výraznou špecifickou prekážkou z hľadiska realizačných predpokladov cestovného ruchu ostáva v riešenom území predovšetkým pre rozvoj aktivít vidieckeho turizmu miestna početná rómska komunita.
Z koncepčného a následne aj realizačného hľadiska sú dôležité tri druhy rekreačno – turistických území, ktoré sa stávajú skladobnými územnými jednotkami tohto procesu v území. Sú to:
• rekreačné územné celky • rekreačné záujmové územia väčších miest • územné celky vidieckeho turizmu
Rekreačné územné (krajinné) celky sú založené na prepojení viacerých rekreačných priestorov, rekreačných útvarov a turistických cieľov za účelom dosiahnutia vyššieho rekreologického a ekonomického účinku. Nemusí ísť vždy o súvislé rekreačné územie. Jednotlivé rekreačné priestory môžu byť od seba vzdialené a navzájom prepojené dopravou. Rekreačný územný celok sa vytvára na základe určitého motivačného prvku (geografického, sídelného, dopravného, etnografického a pod.). V rámci riešeného územia sa nachádza, resp. sem plošne zasahuje 1 rekreačný krajinný celok – RKC Bachureň. RKC Bachureň – územie rekreačného krajinného celku vymedzené rovnomenným pohorím vytvára dobré podmienky pre letnú a zimnú turistiku a lyžovanie. Vhodným zázemím sú podhorské obce vhodné na chalupárske využitie i rázovitá obec Lačnov, ktorá je vyhlásená za pamiatkovú zónu. Územie RKC Bachureň plošne zasahuje do riešeného územia iba v jeho severnej časti v priestore svahových polôh južných výbežkov rovnomenného pohoria. Centrálna a južná časť riešeného územia sa nenachádza v rámci žiadneho rekreačného krajinného celku. K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika. Bezprostredné okolie obce Jarovnice nevytvára veľmi vhodné lokalizačné predpoklady pre jej plné rozvinutie. V samotnom katastrálnom území obce sa nenachádza ani ním neprechádza žiaden turistický značkovaný chodník. Pre pešiu turistiku severne od riešeného územia slúži modrý turisticky značený chodník TZCH 2804 trasovaný južnými partiami pohoria Bachureň a hrebeňom pohoria Branisko vedúci z mesta Sabinov cez obce Uzovský Šalgov, Uzovské Pekľany, Lipovce, kótu Kravcová (1 036 m.n.m.), sedlo Smrekovica (1 074 m.n.m.) s ukončením trasy v priesmyku Branisko (751 m.n.m.).
Turistické chodníky v širšom území Rekreačná oblasť Dĺžka turistických chodníkov Hustota turistických chodníkov v km (km/ km2) Branisko, Bachureň, Šarišská vrchovina 173,2 0,1065 Zdroj: SAŽP
21 Pre miestnych obyvateľov na účely každodennej rekreácie navrhujeme naďalej využívať predovšetkým centrálny priestor sídla s parkom pri klasicistickej kúrii, pričom prostredníctvom realizácie sadovníckych úprav je potrebné zvýšiť jeho estetickú úroveň a vhodne priestorovo lokalizovanú športovo – rekreačnú plochu tvorenú areálom futbalového ihriska nachádzajúca sa v blízkosti centra obce. Pre víkendovú rekreáciu budú naďalej slúžiť predovšetkým rekreačné priestory v pohorí Bachureň (Renčišov – Búče) i lesné porasty v okrajových polohách katastrálneho územia obce s možnosťou nenáročných turistických vychádzok, hubárčenia či zberu lesných plodov.
2.8 VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA
Vymedzenie zastavaného územia je definované: - hranicou zastavaného územia obce k 1.1.1990 - podľa NV SR č. 152/1996 Zb.z. (podklad Katastrálneho úradu), - navrhovanou hranicou zastavaného územia obce podľa zákona č. 237/2000 Z.z. § 139a odst. 8. K novým záberom došlo pri lokalite L1, L2 (rezerva) - bývanie, objekte nového obecného vodojemu vrátane prístupovej komunikácie a výrobnoskladovacieho areálu k.ú. Jarovnice.
2.9 VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV
2.9.1 Ochranné pásma a obmedzenia v rozvoji obce
- pásmo hygienickej ochrany HD 500 m od chovných objektov - k.ú. Jarovnice, - pásmo hygienickej ochrany HD 200 m - skladové hospodárstvo - k.ú. Močidľany, - ochranné pásmo ČOV 100 m, - ochranné pásmo elektrických vedení - pri napätí od 1 do 35 kV vrátane 10 m, v súvislých lesných porastoch 7 m, pri napätí od 35 do 110 kV vrátane 15 m od krajného vodiča, - ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 do 110 kV vrátane je 2 m od krajného vodiča na každú stranu, - ochranné pásmo transformovne VN/NN - 10 m od konštrukcie transformovne, - ochranné pásmo pre plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm - 4 m, - ochranné pásmo pre NTL a STL plynovody a prípojky, ktorými sa rozvádzajú plyny v zastavanom území obce 1 m, - ochranné pásmo pre STL plynovody a prípojky vo voľnom priestranstve a v nezastavanom území 10 m, - ochranné pásmo regulačnej stanice 8 m od RS, - bezpečnostné pásmo VTL plynovodu s menovitou svetlosťou do 350 mm - 20 m, - ochranné pásmo cesty vyššej triedy 50 - 100 m od osi priľahlého jazdného pásu mimo zastavané územie, - ochranné pásmo cesty nižších tried a miestnych komunikácií 15 - 25 m od osi vozovky mimo zastavané územie, - osobitné ochranné pásma pre preložku ciest, diaľkové káble, meliorácie a vodného toku Malá Svinka.
2.9.2 Kultúrne pamiatky
Obec Jarovnice je charakteru v svojom vývoji ako hradská obec nachádzajúca vo výške 4401m n.m. v Šarišskej vrchovine juhozápadne od mesta Sabinov. Osídlenie priestoru je evidované v neolite, kde sa nachádzajú aj slovanské hrobové nálezy. Obec patrila začiatkom 13. stor. Bankovi.
22 Spomína sa v roku 1260 v majetku Merša, Jána zo Svinie. Prvá zmienka o obci je z roku 1262, keď ju kráľ Belo IV. daroval Mersemu synovi Benedikta. Začiatkom 14. stor. tvorila dve osady – Vyšné a Nižné Jarovnice, ktoré do 15. stor. splynuli a patrili Berzeviczyovcom, v 17. stor. Szinyeovcom, v 18. stor. Péchyovcom, v 19. stor. Szinyeovcom, kde pôvodní obyvatelia boli roľníci, ovocinári, a výrobcovia dreveného náradia. Nehnuteľnými pamiatkami je: Kaštieľ pôvodne neskoro renesančný, barokovo klasicistický prestavaný v 70. rokoch 18. stor. Kúria klasicistická z prvej polovice 19. stor. Kostol rím.kat. sv Antona pustovníka pôvodne renesančný z roku 1524, rozšírený a prestavaný spolu s vežou v roku 1768, obnovený v roku 1908, reštaurovaný v roku 1936. V riešení sú tieto kultúrne pamiatky najmä kaštieľ funkčne využité pre účely občianskeho vybavenia s aktívnym zapojením v novo koncipovanej urbanistickej štruktúre sídla. Akákoľvek činnosť dotýkajúca sa uvedených kultúrnych pamiatok musí prebiehať v súlade so Zákonom SNR č.27/1987 Zb.z. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a s ním súvisiacimi právnymi predpismi. Možné ďalšie archeologické lokality - náleziská v území je nutné akceptovať v rozsahu zásad SAV Archeologického ústavu Nitra najmä v čase realizácie novej zástavby plošnej aj líniovej.
2.10 NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, CIVILNEJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI
Zásady záujmu obrany štátu sú v intenciách nadriadenej územnoplánovacej dokumentácie konkretizované v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 216 zo dňa 7.4.1998 Z.z. k ÚPN VÚC Prešovského kraja. Konkrétne zariadenie nachádzajúce sa v riešenom území nie je dotknuté novým návrhom aktivít plošných ani líniových. Pri realizácii stavieb a zariadení je nutné rešpektovať zákon NR SR č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (zákon o COO). Vzhľadom na to, že v zmysle zákona NR SR č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že obsah dokumentácie za BPŠ - brannej pohotovosti štátu nie je možné zverejniť, nakoľko je tajný. Požiarna ochrana zohľadňuje podmienky dodržania odstupov vzdialenosti medzi objektmi v kap. 2.5. Z hľadiska ochrany pred povodňami je navrhnutá komplexná regulácia vodného toku Malá Svinka a to včítane objektov podľa realizačnej projektovej dokumentácie spracovanej pre tento účel PBaH Košice (viď. kap. 2.12.2.3).
2.11 NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY
2.11.1 Prírodné podmienky, fyzickogeografická charakteristika riešeného územia
Z hľadiska geomorfologického členenia riešené územie patrí k Západným Karpatom, subprovincia Vonkajšie Západné Karpaty, Podhôľno – magurskej oblasti. Prevažná časť tohto územia patrí do geomorfologického celku Šarišská vrchovina, časti Širocká brázda a menšia časť na severe riešeného územia patrí do geomorfologického celku Bachureň. Príslušnosť vyššie uvedených častí riešeného územia k daným geomorfologickým celkom podmieňuje diferenciáciu a pestrosť územia po fyzickogeografickej stránke. V geologickej stavbe Vonkajších Karpát dominuje flyš (striedanie pieskovcov a ílovcov v rôznom pomere). Najvyšším bodom je vrchol Brezina (819 m.n.m.) v pohorí Bachureň, najnižším bodom je niva rieky Svinka (375 m.n.m.) v južnej časti riešeného územia na hranici katastrálnych území Jarovnice a Lažany.
23 Riešené územie patrí na základe klimatických charakteristík zahrnúť do mierne teplej klimatickej oblasti to do dvoch klimatických okrskov – mierne teplého, mierne vlhkého, vrchovinového zaberajúceho údolné a úpätné polohy v južnej a centrálnej časti riešeného územia a mierne teplého, vlhkého, vrchovinového zaberajúceho svahové polohy v pohorí Bachureň v severnej a severozápadnej časti riešeného územia. Z hľadiska klimaticko – geografických typov patrí riešené územie k typu horskej klímy, pričom vzhľadom na jeho plošný rozsah a značnú vertikálnu členitosť sa nachádza na rozhraní troch subtypov – teplej horskej klímy plošne zaberajúcej nižšie položené územia v južnej a centrálnej časti, mierne teplej horskej klímy plošne zaberajúcej severovýchod riešeného územia a chladnej horskej klímy plošne zaberajúcej severozápad riešeného územia. Priamo v záujmovom území sa nenachádzajú žiadne klimatické stanice. Z uvedeného dôvodu pre ilustráciu klimatických pomerov v riešenom území uvádzame údaje z klimatickej stanice Sabinove lokalizovanej v bezprostrednej blízkosti tohto územia.
Priemerné mesačné (ročné) teploty vzduchu ( 0C) za vegetačné obdobie (1951 – 1980) Stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok IV– IX Sabinov -4,1 -1,9 2,3 8,3 13,2 16,7 17,9 17,2 13,2 7,9 3,0 -1,6 7,7 14,4 Zdroj: SHMÚ Bratislava
Priamo v záujmovom území sa nenachádzajú žiadne zrážkomerné stanice. Z uvedeného dôvodu pre ilustráciu zrážkových pomerov v riešenom území uvádzame údaje zo zrážkomerných staníc v Chmiňanoch a Sabinove lokalizovaných v bezprostrednej blízkosti tohto územia.
Priemerné mesačné (ročné) úhrny zrážok a úhrny letného polroku v mm (1951 – 1980) Zrážkomerná I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Letný stanica polrok
Chmiňany 24 23 25 42 69 89 92 80 45 40 40 30 599 418 Sabinov 26 22 25 41 67 93 92 76 47 40 40 30 599 416 Zdroj: SHMÚ Bratislava
Celkovo je možné konštatovať, že z dlhodobého hľadiska dochádza k postupnému poklesu bilancie úhrnu zrážok, čo je značne nepriaznivý jav. Bilančný úbytok zrážok je preukázaný tak v zimnom ako i v letnom polroku. Tieto výsledky poukazujú na výraznú zmenu klimatických charakteristík s negatívnym dopadom na vodohospodársky potenciál územia. Takýto charakter poukazuje na prehlbovanie kontinentálnej klímy, čo má vážne negatívne dopady na interakčné väzby medzi vodohospodárskym potenciálom a prírodnými ekosystémami. Z hydrografického hľadiska sa riešené patrí k úmoriu Čierneho mora do povodia rieky Hornád. Hlavným tokom je rieka Malá Svinka prameniaca v pohorí Bachureň pod vrcholom Javor (931 m.n.m.) odvodňujúca vnútornú, centrálnu časť tohto pohoria i severovýchodnú časť Šarišskej vrchoviny. Sútokom s Veľkou Svinkou pri obci Kojatice vzniká rieka Svinka vlievajúca sa pri obci Obišovce do rieky Hornád. Rieka Svinka vo svojej pramennej oblasti v pohorí Bachureň priberá niekoľko pravostranných (najvýznamnejší Renčišovský potok) a ľavostranných prítokov, v rámci riešeného územia sú to miestne, málo významné dva pravostranné a jeden ľavostranný prítok. Z hľadiska režimu odtoku patria vodné toky v riešenom území k oblasti vrchovinno – nížinnej s dažďovo – snehovým režimom odtoku. Iba rieka Svinka patrí v krátkom úseku horného toku priamo pod jej prameňom k oblasti stredohorskej, so snehovo – dažďovým režimom odtoku. Podzemné vody v území sú dopĺňané iba zo zrážok. Z hľadiska hydrogeologickej rajonizácie riešené územie patrí do rajónu P 122 Paleogén povodia Svinky. Rajón je zo severu a východu vymedzený rozvodnicou povodia Svinky, južná a západná hranica je vedená stykom paleógennych sedimentov a horninami Braniska a Čiernej hory a čiastočne rozvodnicou povodia Svinky. Na základe litologického charakteru hornín je rajón rozdelený na dva čiastkové rajóny (HD 10 – čiastkový rajón pieskovcového a pieskovcovo – zlepencového súvrstvia s celkovou plochou 178,7 km2 a HD 20 – čiastkový rajón ílovcovo – pieskovcového súvrstvia s celkovou plochou 107,6 km2).
24 Na geologickej stavbe rajónu sa podieľajú horniny centrálno – karpatského paleogénu. Majú brachysynklinálnu stavbu. Bázu tvoria vysoko zvodnené karbonatické zlepence a brekcie. Nad nimi sú flyšové sedimenty. Ílovcovo pieskovcové súvrstvie na povrch vystupuje v severovýchodnej časti, kde tvorí samostatný čiastkový rajón. Je nízko zvodnené. Prevaha ílovcov a ich striedanie sa s pieskovcami zabraňuje väčšej infiltrácii zrážkových vôd. Väčšie množstvá podzemných vôd sú viazané na stredne zvodnené pieskovcové, konglomerátové a mikrokonglomerátové súvrstvia. Paleogénne sedimenty v tomto rajóne sú postihnuté radom zlomových, hlbšie založených porúch, na ktoré sú viazané početné vývery minerálnych vôd.
HD 20 – čiastkový rajón ílovcovo – pieskovcového súvrstvia Plocha: 107,6 km2 Bilančný profil: 3240 (Košice – Hornád) Využiteľné množstvá podzemných vôd: 33,19 l.s-1 Odber: 1,65 l.s-1 Bilančný stav: dobrý Názov lokality Využiteľné množstvá Zhodnotenie využívania Kategória Množstvo (l.s-1) Kvalita Odber (l.s-1) Využiteľnosť Bilančný stav Močidľany, Jarovnice C1 1,16 V, CO 0,69 V3 dobrý C2 4,65 Zdroj: SHMÚ Bratislava
Vysvetlivky: 2. stĺpec – Využiteľné množstvá – kategória: tu je uvedená kvantitatívna kategória využiteľných množstiev podzemných vôd definovaná v Zásadách pre klasifikáciu zásob podzemných vôd na základe Uznesenia vlády č. 159/1967 3. stĺpec – Využiteľné množstvá: obsahuje kvantitatívne údaje o využiteľných množstvách podzemných vôd v rámci príslušnej lokality 4. stĺpec – Využiteľné množstvá – kvalita: tento stĺpec podáva kvalitatívnu charakteristiku využiteľných množstiev hodnotenej lokality podľa dostupných údajov. Pri hodnotení sa používa nasledovná škála: V – kvalita vyhovuje STN, CO – znečistenie chemické – organické 5. stĺpec – Odber: udáva sumárny odber z danej lokality podľa údajov ročných hlásení a kontrol SHMÚ 6. stĺpec – Využiteľnosť: obsahuje charakteristiku využiteľnosti vodohospodárskych lokalít zohľadňujúcu zdokumentovanie, súčasné využívanie, kvalitu, prístupnosť a možnosti ochrany podzemných vôd rozdelenú podľa určitých kritérií: V3 – lokalita (zdroj) vodohospodársky nevyužitá alebo len čiastočne využitá, s nedostatočne zdokumentovanými zdrojmi, pre vodohospodárske využitie nutná realizácia doplňujúcich hydrogeologických prieskumov 7. stĺpec – Bilančný stav: stanovenie bilančného stavu je nosným prvkom hodnotenia vo všetkých častiach hodnoteného územia – rajóne, čiastkovom rajóne, subrajóne, bilančnom profile a lokalite. Vzájomný pomer stanovených využiteľných množstiev a odberov podzemných vôd je určujúcim faktorom bilančného stavu v hodnotenom bilančnom celku a lokalite (Bs – bilančný stav) – 1. Bilančný stav – dobrý - 3,33 < Bs
Z hľadiska potenciálnej prirodzenej vegetácie patrí prevažná časť riešeného územia predovšetkým v južnej a centrálnej časti k dubovo – hrabovým lesom Carpinion betuli, naopak severná časť nachádzajúca sa v pohorí Bachureň ku kvetnatým bukovým a jedľovým lesom Asperulo Fagion silvaticae. Z hľadiska fytogeografického členenia patrí riešené územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), okresu Východné Beskydy, podokresu Šarišská vrchovina. Priestorová fyzickogeografická diferenciácia medzi južnou a centrálnou časťou resp. severnou časťou riešeného územia sa prejavuje i v zastúpení prírodných krajinných typov – teplých predhorských pahorkatín s hnedými pôdami nasýtenými s dubohrabinou až bučinou resp. mierne teplých vrchovinových pohorí s hnedými pôdami a rendzinami s dubohrabinou až bučinou.
2.11.2 Súčasná krajinná štruktúra
Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry a využívania územia výrazným špecifikom riešeného územia je nízky podiel krajinných prvkov s výraznou ekostabilizačnou hodnotou.
25 Z hľadiska zastúpenia prírodných prvkov a dôležitosti pri zachovaní ekologickej stability územia najvýznamnejšie lesné pozemky zaberajú iba necelú štvrtinu riešeného katastrálneho územia (23 %) a trvalé trávne porasty prakticky sedminu tohto územia (13,48 %) a vodné plochy iba 1,78 % plochy katastrálneho územia, čo spolu predstavuje cca 38 % plochy riešeného územia. Výrazne vysoké zastúpenie má orná pôda zaberajúca viac ako polovicu plochy riešeného územia (50,67 %). Výrazným pozitívom z hľadiska stupňa antropickej záťaže na prírodné prostredie je nepatrné zastúpenie zastavaných plôch zaberajúcich iba 3,37 % plochy riešeného územia. Zastúpenie ostatných krajinných prvkov (záhrady a ovocné sady, ostatné plochy) v riešenom území nie je príliš významné a súhrne zaberá iba cca 6,44 % plochy.
Súčasná krajinná štruktúra a využívanie územia v katastrálnom území obce Jarovnice v ha (rok 1998) Obec/ Plochy Orná Lúky a Záhrady Lesy Vodné Zastavané Ostatné Spolu pôda pasienky ovoc. plochy plochy plochy sady Jarovnice 1 022 283 62 464 36 82 68 2 017 % 50,67 14,03 3,07 23 1,79 4,07 3,37 100 Zdroj: Štatistický úrad SR
SKŠ a súčasné využívanie územia
Orná pôda
Lúky a pasienky
Záhrady ovoc. sady Lesy
Vodné plochy
Zastavané plochy
Ostatné plochy
2.11.3 Ochrana prírody a ÚSES
V porovnaní s inými lokalitami relatívne rozsiahly stupeň antropického narušenia prvotnej štruktúry krajiny sa prejavuje veľmi nízkym početným zastúpením i plošným pokrytím riešeného územia pôvodnými a hodnotnými prírodnými prvkami a lokalitami. V rámci katastrálneho územia obce Jarovnice sa nenachádza žiadne maloplošné chránené územie vyhlásené v zmysle Zákona č.
26 287/1994 Z. z.. O ochrane prírody a krajiny., v rámci tohto dotknutého územia sa však nachádzajú prvky územného systému ekologickej stability regionálneho významu. Priestorová fyzickogeografická diferenciácia v rámci riešeného katastrálneho územia sa prejavuje i v plošnom rozmiestnení ekostabilizačných prvkov. Kým v prevažnej časti riešeného územia štandardné plošné zastúpenie týchto prvkov vytvára ekologicky štandardný priestor, naopak ich výrazné zastúpenie vo východnej časti tohto územia v lesných porastoch pohoria Bachureň predstavuje priestor ekologicky hodnotný. Biocentrá sú územia, v ktorých sa nachádzajú zachovalé sukcesné štádiá alebo plochy, ktoré majú vhodné podmienky pre ich vznik a ďalší prirodzený vývoj, vyhovujúci stupeň zachovalosti, prirodzenosti a reprezentatívnosti bioty a zodpovedajúcu územnú rozlohu. Biokoridory spájajú medzi sebou biocentrá spôsobom umožňujúcim migráciu organizmov, aj keď ich časť nemusí poskytovať trvalé existenčné podmienky. Týmto sa biokoridor stáva dynamickým prvkom, ktorý zo siete izolovaných biocentier vytvára vzájomne sa ovplyvňujúci územný systém ekologickej stability. Riešeným územím prechádza regionálny biokoridor Svinka plošne zahrňujúci aluviálne lúky a zachovalé brehové porasty pozdĺž uvedeného vodného toku. Regionálne biocentrum Bachureň zahrňujúce komplex lesov (dubové bučiny, jedľové bučiny so smrekovcom) a vrcholové lúky pokrývajúce jeho centrálnu časť v pramennej oblasti rieky Svinka plošne zasahujúce so severozápadnej časti riešeného katastrálneho územia. Územný systém ekologickej stability na lokálnej úrovni je potrebné dotvoriť návrhom celoplošného rozmiestnenia ekostabilizačných krajinných i hydromorfných prvkov a opatrení na revitalizáciu krajiny a zabezpečiť jeho funkčnosť.
Na základe analýzy socioekonomických pomerov a stavu zložiek životného prostredia v katastrálnom území obce Jarovnice je toto územie zasiahnuté negatívnym vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej výroby. Prejavuje sa to bariérovým vplyvom veľkoblokových celkov ornej pôdy s minimálnym zastúpením krajinnej zelene. Okrem intenzívnej poľnohospodárskej výroby najzávažnejšími negatívnymi vplyvmi znižujúcimi ekologickú stabilitu krajiny prejavujúcimi sa v celom riešenom území sú intenzívna lesohospodárska činnosť predovšetkým v pohorí Bachureň majúca za následok zníženie hydromorfnosti územia v povodí rieky Svinka, čistota povrchových tokov a devastácia krajiny živelným výrubom porastov za účelom získavania palivového dreva predovšetkým v okolí rómskych osád.
Narušenie ekologickej stability krajiny a zníženie hydromorfnosti územia v povodí rieky Svinka bolo jednou z podstatných príčin tragických následkov povodne v júli 1998. Nevyhnutnosť revitalizačných opatrení na podporu celoplošného zadržiavania vody v krajine je zvýraznená geologickou stavbou územia vyznačujúcou sa málopriepustnými flyšovými horninami, značnou vertikálnou členitosťou reliéfu a sklonitosťou svahov v pohorí Bachureň urýchľujúcimi povrchový odtok zrážkovej vody. Riešenie protipovodňových opatrení v samotnej obci Jarovnice tak nie je možné riešiť izolovane od ekostabilizačných opatrení v poľnohospodárskej a predovšetkým v lesníckej činnosti v povodí rieky Svinka nachádzajúcom sa nad samotnou obcou Jarovnice. Medzi najdôležitejšie patria predovšetkým tieto:
• zásahy do lesných spoločenstiev vykonávať v súlade s lesnými hospodárskymi plánmi, v ktorých je nutné klásť dôraz na podrastové spôsoby hospodárenia s maximálnym využívaním prirodzeného zmladenia a sadbového materiálu miestnej proveniencie, • zásahy v lesných ekosystémoch vykonávať jemnejšími technológiami bez použitia ťažkých mechanizmov mimo cestnej dopravnej siete. Technologické postupy v lesnom hospodárstve pri ťažbe a doprave dreva riešiť so zreteľom na eróznu a zosuvnú labilitu územia, • v záujme minimalizácie pôdnej erózie vykonávať dôslednú údržbu lesných ciest a zvážnic. • zabrániť likvidácii brehových porastov, protieróznych terás a medzí. Chrániť rozptýlenú krajinnú zeleň predovšetkým v erózne labilných lokalitách, na svahoch silne a extrémne ohrozených vodnou eróziou a na plochách s ekostabilizačnou funkciou. • zabezpečiť využívanie trvalých trávnych porastov pravidelným kosením.
27 Konkrétny prínos vyššie uvedených opatrení z hľadiska časovej náročnosti sa prejaví predovšetkým v strednodobom a dlhodobom horizonte. Z krátkodobého hľadiska pre zabezpečenie protipovodňovej ochrany samotnej obce Jarovnice je potrebné:
• realizovať výstavbu regulačnej nádrže – inundačného územia na zachytenie prívalových povodňových vôd na riečke Svinka a zmiernenie povodňovej vlny v samotnej obci, • neodôvodnene nezastavovať trvalo obývanými objektmi inundačné územie rieky Svinka v intraviláne obce Jarovnice s cieľom ponechať maximálnu priepustnosť územia pre priebeh povodňovej vlny.
2.12 NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA
2.12.1 Doprava a dopravné zariadenia
2.12.1.1 Cestná sieť
Obec Jarovnice leží v území medzi dvoma cca 10 km vzdialenými významnými cestnými komunikáciami a to cestou I/18 a pripravovanou diaľnicou D1, ktoré prebiehajú po južnom okraji tohoto územia a cestou I/68, ktorá prebieha po jeho severovýchodnom okraji. Obec Jarovnice leží približne v polovici spojnice týchto dvoch dopravných trás a to na ceste III. triedy č. 5439 spájajúcej mesto Sabinov (I/68) cez Ražňany, Jarovnice, Hermanovce s obcou Bertotovce ležiacou na ceste I/18. Okrem tohto prepojenia je obec na cestu I/18 pripojená : - pomocou cesty III/018193 v trase Jarovnice – Daletice – Bunde – Chminianska Nová Ves, - pomocou cesty III/018195 v trase Jarovnice – Lažany – Svinia. Obe tieto cesty sú najkratšími spojnicami s krajským mestom Prešov. Menej významná je cesta III/54313, ktorá spája obec Jarovnice s obcou Uzovské Pekľany, resp. v koncovej polohe s obcou Renčišov, ktorá je jedným z nástupných bodov do rekreačnej oblasti Lipovce – Buče a v prípade dobudovania tejto rekreačnej oblasti stúpne aj význam jej cestného napojenia. V súčasnosti tz. bez diaľnice D1 v koridore cesty I/18 je prepojenie cesty I/68 s týmto koridorom nepodstatné a rozhodujúcu dopravnú intenzitu dopravy generujú skoro výlučne len miestne prepravné vzťahy a prirodzené dopravné väzby na centrá regiónu reprezentované mestami Sabinov a Prešov. Vzhľadom na to, že celoštátne sčítanie dopravy z roku 1995 nezahrňuje dotknuté cesty III. triedy, nie je možné dokladovať intenzitu dopravy na týchto cestách ani spracovať predpokladaný trend vývoja intenzity dopravy pre rok 2015. Všeobecne sa dá konštatovať, že dopravné zaťaženie sledovaných ciest je nízke, počas dňa sa nevyskytujú výrazne špičkové, resp. sedlové hodiny. Všetky štyri cesty III. triedy, ktoré prechádzajú obcou tvoria systém zberných komunikácií pričom obslužná funkcia je tu výrazne zastúpená nakoľko doprovodná zástavba je prístupná priamo z týchto ciest. Tieto cesty nespĺňajú kritériá STN 736110 na prejazdné úseky ciest III. triedy t.z. na kategóriu MZ 9/60. Reálne šírky vozoviek sa pohybujú v rozmedzí 5 – 7m majú pomerne dobrý živičný kryt a odvodnené sú do cestných priekop a rigolov. Medzi nedostatky v spôsobe odvádzania povrchových vôd v koridoroch ciest III. triedy patrí súčasné nevyhovujúce odvádzanie vody z miestneho potoka stekajúceho z priľahlého svahu do priekopy pri ceste III/018195, ktorá je poddimenzovaná, čo platí aj o priepuste cez túto cestu, ktorý kapacitne nevyhovuje a je nutné ho rekonštruovať. Obdobne kapacitne nevyhovuje priekopa pozdĺž cesty III/5439 a priepust v priestore cintorína, ktorá súčasne prevádza vody miestneho potoka. Závadou na miestnych komunikáciách je stavebno-technický a kapacitne nevyhovujúci priepust na miestnej komunikácii v priestore rómskej ZŠ, ktorý je potrebné taktiež rekonštruovať podobne ako priepust na miestnom potoku v mieste vjazdu do areálu predmetnej ZŠ. Koncepčne je nedoriešený most na ceste III/5439, ktorého uhol kríženia s navrhovanou rekonštrukciou koryta Malej Svinky nie je zosúladený a z hydraulického hľadiska bude vytvárať turbulencie s následným znížením prietoku, čo považujeme za výraznú závadu vzhľadom na časté záplavy v tomto priestore. Ďalším nedostatkom na cestnej sieti obce je zlý technický stav mosta na ceste III/018195, ktorý križuje miestny potok a nevyhovujúci priepust na ceste III/54313 križujúci
28 Močidľanský potok. Výrazným nedostatkom je v niektorých miestach veľmi úzky disponibilný dopravný priestor, čo spôsobuje, že v celej obci neexistujú chodníky pozdĺž zberných komunikácií a prípadná rekonštrukcia si vyžaduje zásahy do priľahlých pozemkov. V tomto smere mimoriadne nepriaznivý stav je v úseku vjazdu cesty III/018195 do obce, kde pri rodinnom dome je extrémne zúžený priestor v kombinácii s nepriaznivým výškovým a smerovým priebehom trasy. V náväznosti na riešenia v kapitole 2.12.2.3. doriešiť problematiku kapacity a technického stavu všetkých priepustov a mostných objektov s cieľom odstrániť nevyhovujúce odvádzanie povrchových dažďových vôd pri krížení s cestami III. triedy a dotknutými miestnymi komunikáciami.
Návrh : Po predpokladanej výstavbe diaľnice D1 nastane kvalitatívne nová situácia v zmysle potreby pripojenia oblasti hornej Torysy na diaľničný systém SR. V zmysle ÚPN – VÚC Prešovského kraja preto navrhujeme akceptovať v tomto dokumente deklarované prepojenie Sabinov – Bertotovce pomocou rekonštrukcie cesty III/5439 na kategóriu S 9,5/70 s obchvatom obce Jarovnice po severozápadnom okraji intravilánu v zmysle výkresu „Návrh dopravného vybavenia“, resp. výkresu širších vzťahov M 1:10000. Ostatné cesty III. triedy navrhujeme rekonštruovať na normové parametre kategórie MZ9/60 a v exponovaných úsekoch ich vybaviť chodníkmi min. šírky 2,0m, resp. 1,5m. Súčasne je potrebné stavebnými úpravami odstrániť bodové a líniové závady na ceste III/5439 nakoľko sú potencionálnym zdrojom dopravných nehôd, najmä však kolízií s chodcami. Spoločensky exponovaný priestor súčasného námestia zahrňujúci koridor cesty III/5439, kostol a kaštieľ doporučujeme preriešiť podrobnejšie dopravno-urbanistickou štúdiou, ktorá zabezpečí optimalizáciu funkcií v tomto území a z toho vyplývajúce priestorové nároky na kvalitatívne vyššiu úroveň využívania tohoto cenného priestoru.
2.12.1.2 Obslužné a prístupové komunikácie
Súčasná sieť miestnych obslužných komunikácií je šírkovo poddimenzovaná čo do šírky jazdných pruhov aj čo do šírky dopravného priestoru ako dôsledok živelného vývoja. Všetky komunikácie však majú pomerne kvalitný kryt z asfaltového betónu a väčšina z nich je odvodnená do cestných priekop a rigolov zväčša jednostranných. Chodníky absentujú v celom rozsahu. Úzky dopravný priestor sťažuje aj vjazdy na pozemky a znemožňuje ukladanie podzemných inžinierskych sietí mimo vozovky. Naviac šírky vozoviek sú premenlivé a kolíšu v rozsahu 2,5 – 5,0m.
Návrh : - miestne obslužné prístupové komunikácie navrhujeme vybudovať v dvoch kategóriách : a) pre viac exponované prístupy pripájajúce väčšie obytné celky na zberné komunikácie (cesty III. triedy) kategórie CMO7,5/40, tz. dvojpruhová, obojsmerná s jednostr. priečnym sklonom s možnosťou v I. etape odvodnenia do priekopy, resp. rigolu tz. v kat. MOK7,5/40 b) zástavbou menej exponované územie sprístupnia jednopruhové obojsmerné komunikácie kategŕie C3-MO5/30(v I.etape MOK4/30) vybavené výhybňami a obratišťami pri slepom ukončený. Pri realizácii rekonštrukcií je potrebné podľa konkrétnej situácie zvážiť výstavbu súbežného chodníka minimálnej šírky 1,5m a tomuto prispôsobiť šírku dopravného priestoru. Pri návrhu nových lokalít IBV je potrebné dôsledne dodržiavať usporiadanie dopravného priestoru v zmysle STN 736110 a vytvárať uličný priestor ako plnohodnotný prvok urbanistického riešenia.
2.12.1.3 Komunikácie pešie
Chodníky súbežné s komunikáciami alebo samostatne trasované v obci nie sú. Neusporiadaný a rôznorodý dopravný priestor prejazdných úsekov ciest III. triedy a absencia chodníkov vytvárajú možnosti kolízie motorových vozidiel s chodcami. Osobitnú pozornosť je treba venovať úprave prechodu cez cestu III/5439 v mieste vyústenia cesty III/018193, kde je sústredený prechod detí zo základnej školy a kde je na ceste III/5439 neprehľadný smerový oblúk.
29 Návrh : Pozdĺž ciest III. triedy a pozdĺž navrhovaných komunikácií kategórie C3-MO7,5/40 navrhujeme vybudovať jednostranné chodníky min. šírky 1,5m v bezprašnej úprave. V priestore námestia riešiť samostatne trasované pešie trasy a rozptylové plochy v náväznosti na objekt Obecného úradu, kultúrneho domu a kostola.
2.12.1.4 Parkovacie a odstavné plochy
V obci nie sú vybudované špecializované plochy statickej dopravy pri objektoch občianskej vybavenosti. Na parkovane sú využívané nespevnené plochy a vozovky miestnych komunikácií. Neorganizovaná spevnená plocha pred Obecným úradom a kultúrnym domom je využívaná na parkovanie vozidiel a spoločenských udalostí (napr. svadby) v kultúrnom dome.
Potreba parkovacích miest pre vybavenosť obce v zmysle STN 736110 redukovaná podľa článku 196 uvedenej normy. Výsledný redukčný súčiniteľ je 0,24, pričom ka=1,0, kv=0,4, kp=0,6, kd=1,0 Druh vybavenosti počet merných ukazovateľ redukovaná návrh počtu jednotiek parkovacie miesto potreba parkovacích stojísk na mernú jednotku kultúrny dom 300 sedadiel 4 18 18 klubovňa 67 miest 4 4 4 obecný úrad 168 m2 úžitk. plochy 30 2 2 kostol 200 sedadiel 4 12 12 predajňa potravín 252 m2 predaj. pl. 20 3 3 predajňa textilu 101 m2 predaj. pl. 20 2 2 domáce potreby 84 m2 predaj. pl. 20 1 1 drogéria 45 m2 predaj. pl. 20 1 1 drobný tovar 56 m2 predaj. pl. 20 1 1 bufet 28 m2 predaj. pl. 20 1 1 športový areál 300 návštevníkov 10 8 20 SPOLU 65
Vzhľadom na špecifickú situáciu v každej obci sú uvedené čísla doporučené. U ostatných aktivít (zdravotnícke zariadenia, súkromné obchody a služby, školy) je potrebné zohľadniť polohu v obci a počet stojísk realizovať aj podľa typu klientely na základe vlastných prieskumov.
2.12.1.5 Osobná, autobusová a železničná doprava
Cez obec ani jej kataster neprechádza žiadna železničná trať. Najbližšia železničná stanica je v meste Sabinov na trati Prešov – Plaveč. Autobusová doprava je zastúpená autobusmi SAD. V obci sú štyri obojstranné zastávky, po jednej strane vybavené prístreškami. Cez obec prechádzajú len priebežné linky zabezpečujúce najmä rozhodujúce prepojenia Jarovnice – Sabinov a Jarovnice – Prešov. Počet autobusových spojov sa mení v závislosti na požiadavkách cestujúcej verejnosti a ekonomických možnostiach SAD.
Návrh : Vzhľadom na stabilizovanú zástavbu obce a reálne dochádzkové vzdialenosti, rozmiestnenie zastávok navrhujeme ponechať v pôvodnom stave. Navrhujeme zastávky vybaviť architektonicky aj funkčne primeranými prístreškami a vybudovať zastávkové pruhy vrátane nástupných hrán.
30
2.12.1.6 Negatívne účinky hluku z dopravy
Vzhľadom na veľmi nízke intenzity dopravy na prejazdných úsekoch ciest III. triedy, minimum nákladnej dopravy a absenciu výraznejšej tranzitnej dopravy, negatívne vplyvy hluku z motorovej dopravy nie sú prvkom zhoršujúcim životné prostredie v obci.
2.12.2 Vodné hospodárstvo
2.12.2.1 Zásobovanie vodou
Obec Jarovnice má v súčasnosti 3300 obyvateľov a doteraz nemá vybudovaný verejný vodovod. Rodinné domy a občianska vybavenosť sú zásobované z vlastných domových studní. Materská škola a Detské jasle, taktiež 24 bytových jednotiek a ich kotolňa majú spoločnú studňu pri toku Malá Svinka. Roľnícke družstvo má vybudovaný vodovod zásobovaný z dvoch studní vo vlastnom areáli. Všetky zdroje sú malej výdatnosti, bez potrebných ochranných pásiem a preto s nevyhovujúcou alebo aspoň ohrozenou kvalitou vody. Ako zdroj pitnej vody sú dva jadrové vrty, každý o výdatnosti 4 l/s a o hĺbke cca 50m, ktorých realizácia je predmetom samotnej výstavby celoobecného vodovodu. Lokalita vrtov sa nachádza na katastrálnom území obce Jarovnice, v jej severozápadnej časti, pod ŠC III /5439 smerom na obec Uzovské Pekľany. Potreba pitnej vody Je robený podľa úpravy MLVH č. 477/99-810 z 29. februára 2000. Počet obyvateľov je prevzatý z posledného sčítania ľudu s ohľadom na demografický vývoj obce, teda pre celkový počet obyvateľov - 5600. Potrebu vody pre poľnohospodárstvo stanovujeme 1% z potreby obyvateľstva.
PRIEMERNÁ DENNÁ POTREBA Qp l.deň-1 m3.deň-1 l.s1 502677 502,68 5,82 MAXIMÁLNA DENNÁ POTREBA Qm = Qp x kd Qp = 502677 , kd = 1,4 MAXIMÁLNA DENNÁ POTREBA Qm l.deň-1 m3.deň-1 l.s1 703747,805 703,75 8,15 MAXIMÁLNA HODINOVÁ POTREBA Qn = Qm x kh Qm = 58 575,96 kh = 1,8 MAXIMÁLNA HODINOVÁ POTREBA Qn l.deň-1 m3.deň-1 l.s1 1266746,04 1266,75 14,66
Akumulácia Prítok do vodojemu bude prerušovaný. Prerušenie vyplýva z požiadavky zníženia odberu elektrickej energie na čerpanie energetických špičiek ( 10-12 hod. a 19-21hod.). Pre vyrovnanie kolísavého priebehu odberu vody pre spotrebisko pri uvažovanom kh = 1,4 a pri čerpaní 20 hod je treba zabezpečiť akumuláciu 26,4 % z maximálnej potreby vody, čo je prevádzková zásoba.
31 Ap = 1341,57 m3 deň –1 x 0,264 = 354,16 m3 Pre protipožiarne účely je potrebné v zmysle STN 736622 s prihliadnutím na druh zástavby obce zabezpečiť akumuláciu 6,7 ls-1 po dobu 3 hodín. Objem požiarnej zásoby bude: Apož = 3,6 x 6,7 x 3 = 72,36 m3 Podľa STN 736650 využiteľný objem vodojemu má byť najmenej 60 % z maximálnej dennej potreby. 745,32 m3 deň –1 x 0,6 = 447,19 m3 Vzhľadom na demografický vývoj obce je navrhnutý vodojem o objeme 2 x 650 m3 Dimenzovanie potrubí. Výtlačné potrubie od bodu čerpania vody z vrtu do vodojemu sú dimenzované na: Q= 8,63 l.s- 1, dĺžky 200 m, potrubie D 110. Pri návrhu dimenzie zásobného radu a rozvodných potrubí vodovodu je dominujúcim faktorom potreba požiarnej vody, preto dimenzujeme potrubie na prietok 6,7 ls-1 . Navrhnuté sú potrubia plastové D225, D160 a D110, s osadením požiarnych hydrantov DN 80. Materiál vodovod: HDPE prípojky: HDPE Rozvodmi je voda vedená v zelenom páse pred RD, v krajnici miestnej komunikácie. Pripojenie spotrebiteľov sa bude realizovať vodovodnou prípojkou vždy pre 1 rodinný dom cez vodomernú šachtu umiestnenú do 1 m za oplotením, ktorá bude realizovaná užívateľom na vlastnom pozemku. Tlakové pomery: Kóta dna vodojemu: 455,0 m.n.m. Max. hladina: 460,0 m.n.m. Najnižšie miesto siete: pri PD – 395,00 m.n.m. Najvyššie miesto je – 443,00 m.n.m. Hydrostatická výška: najvyššia: (455,0 +5,0) – 395 = 65 m najnižšia: 455,0 – 443,00 = 12,0 m
Hydrodynamická výška: Je závislá na dimenzovaní siete od vodojemu vrátane zásobovacieho potrubia. Sieť je nadimenzovaná tak, aby kóta hydrodynamickej čiary pri najvyššom bode siete (443,00 m.n.m.) ani pri odbere požiarnej vody z troch hydrantov neklesla pod výšku 453,00 m.n.m. čo je minimálna kóta hydrodynamickej čiary siete. Podľa čl. 23 STN 63 6650 hydrodynamický tlak vo vodovodnej sieti v mieste napojenia prízemnej zástavby má byť väčší ako 0,25 MPa, avšak najmenej 0,15 MPa. Uvedeným ustanoveniam tlakové pomery nebudú vyhovovať v časti plánovanej výstavby novej Rómskej osady. Pre túto časť obce je navrhovaná automatická tlaková stanica s osadením čerpadiel s frekvenčnými meničmi.
2.12.2.2 Kanalizácia
V sídle Jarovnice je čiastočne vybudovaná verejná kanalizácia a nedokončená ČOV. Objekty občianskeho vybavenia majú urobené vlastné odkanalizovanie ukončené žumpou, ale chýba riadna obsluha a čistenie. Čistenie žúmp vo všeobecnosti nie je vyhovujúce. Tento stav je v celom okolí nevyhovujúci, preto je potrebné vybudovať v tejto lokalite odkanalizovanie splaškových vôd a ich následné čistenie v ČOV. V súčasnosti je pre odkanalizovanie a ČOV vypracovaná dokumentácia pre realizáciu stavby kanalizácie Jarovnice s celkovým počtom pripojených obyvateľov 3300 a čistením v mechanicko- biologickej ČOV situovanej v k.ú. Jarovnice. Tento projekt je potrebné rozšíriť o ďalšie lokality v obci Jarovnice, navrhované týmto ÚPN. Vzhľadom na demografický rozvoj obce je potrebné rozšíriť navrhovanú kapacitu čistiarne odpadových vôd na 5400 EO a na množstvo zaústených odpadových vôd do tejto ČOV = 880 m3. d-1.
32
Hlavní znečisťovatelia – Projektovaný stav P názov množs BSK5 CHSK RL NL Recipient Malá Svinka . tvo mg.l-1 mg.l-1 mg.l-1 mg.l-1 Qa Q355 Q364 BSK5 CHSK RL NL č m3.d-1 m3.s-1 md.l-1 mg.l-1 mg.l-1 mg.l-1 . ČOV 545 10 40 15
Eliminácia odpadových vôd - stav ( projektovaný)
Počet obyvateľov 3300 Počet obyv. napojených na kanalizáciu % 92 Počet obyv. napojených na kan. s ČOV % 92
Druh kanalizácie: - delená - dažďová 3 -1 - Qd = 545,00 m .d -1 - BSK5 = 10 mg.l Celkový počet pripojených obyvateľov : 0 Projektované: -1 Q24 = 5,85 l.s , -1 Qmax = 8,78 l.s -1 Qmin = 3,51 l.s BSK : 170 kg/deň = 311,9 mg.l-1 CHSK: 306 kg/deň = 561,5 mg.l-1 NL: 180 kg/deň = 307,7 mg.l-1
Návrh: Projekt kanalizácie a ČOV pre obec Jarovnice je potrebné rozšíriť o ďalšie časti, ktoré budú riešiť odkanalizovanie nových lokalít v obci, navrhovaných týmto ÚPN. Vzhľadom na demografický rozvoj obce je potrebné rozšíriť navrhovanú kapacitu čistiarne odpadových vôd na 5600 EO a na množstvo zaústených odpadových vôd do tejto ČOV, Qp = 880 m3. d-1. Dobudovať kanalizáciu obce Jarovnice (ukončiť zberač „A“, vybudovať zberače „C“ a „D“), realizovať kanalizačné stoky v nových lokalitách navrhovaných týmto ÚPN. Postupné dostavanie a uvedenie do prevádzky mechanicko-biologickej ČOV, prípadne v lokalitách s nevyhovujúcimi odtokovými pomermi, a tým neefektívnych pre ich odvedenie do nedobudovanej kanalizácie, ako aj pre objekty občianskej vybavenosti, príp. podnikateľské subjekty s produkciou priemyselných odpadových vôd, likvidáciu odpadových vôd riešiť výstavbou samostatných malokapacitných ČOV.
2.12.2.3 Vodné toky a plochy
Sídlo Jarovnice leží v čiastkovom povodí Svinky: tok č. 082 - Malá Svinka, č. 086 - Jarovnický potok a potok č. 088 - Stehlík. V katastri obce sa nachádza niekoľko zavlažovacích kanálov. V súčasnosti aj potok Stehlík je evidovaný Povodím Bodrogu a Hornádu ako kanál. Úprava potokov je čiastočne zrealizovaná len v intraviláne obce. Ostatné úseky nie sú upravené. V roku 1998 došlo v tomto povodí k výnimočnej zrážkovej intenzite a tým aj k záplavám v celom údolí Malej Svinky. Postihnuté boli obce nad obcou Jarovnice (Renčišov a Uzovské Pekľany), ale hlavne obec Jarovnice. Správca toku zdokumentoval záplavovú čiaru povodne (Ing. Kutný), z ktorej je možné usúdiť, kde vznikli prekážky pri odtoku vody, ale aj vylúčiť územia kde nie je možná urbanizácia, resp. za akých podmienok je táto urbanizácia povolená. Návrh lokalít na
33 výstavbu berie do úvahy tento stav a navrhuje opatrenia na zlepšenie odtokových pomerov Malej Svinky. V roku 2001 sa začalo s úpravou Malej Svinky v úseku riečneho kilometra 9,845 (pod obcou ) po R.km. 12 892. Úprava trasy čo najviac sleduje súčasné koryto, pričom sa poukazuje na bodovú závadu pri križovaní so štátnou cestou 5439 pod mostom č. 426. (Cestná databanka; SSC Bratislava; 1.1. 2001). Projekt poukazuje na túto závadu, ale kvôli obmedzeným finančným zdrojom preložku mostu nerieši. Pamätá však na riešenie tejto závady v budúcnosti. Túto bodovú závadu začal riešiť SVP OZ PBaH Košice spracovaním projektovej dokumentácie nového mostu. Investícia zatiaľ nie je zaradená do plánu na najbližšie obdobie pre nedostatok finančných zdrojov. Sploštenie povodňovej vlny má čiastočne vyriešiť vyprojektovaný akumulačný priestor pred vtokom do upraveného koryta o objeme Va = 10 766 m3, ktorý zabezpečuje prehrádzka na konci úpravy Malej Svinky. (Projekt „Úprava Malej Svinky“; Hydroprojektstav Košice; 3.2000). Dažďové vody zo štátnych ciest a miestnych komunikácií v obci sú odvádzané rigolmi do potokov.
Návrh: - dokončiť úpravu toku Malá Svinka s navrhovaným akumulačným priestorom podľa projektovej dokumentácie, - urobiť opravu stupňov a dlažby, na tokoch pretekajúcich obcou a zrealizovať reguláciu na potokoch v intraviláne a extraviláne obce použitím prírodných materiálov s vegetačným krytom na Q100 ročnú vodu v zastavanom území obce. Na úpravu tokov navrhujeme ponechať 15 m široký pás vrátane terajšieho toku, - v ďalších stupňoch územníckej prípravy rešpektovať záplavovú čiaru povodia Malej Svinky, - jestvujúce rigoly vedľa komunikácií udržiavať v bezchybnom stave, - úpravy tokov doporučujeme vykonávať spôsobom, ktorý bude ekologicky prijateľný a bude tvoriť miestny biokoridor. V ďalších stupňoch dodržiavať závery krajinnej ekologickej štúdie.
2.12.3 Energetika
2.12.3.1 Zásobovanie elektrickou energiou
Kmeňovým zásobovacím vedením pre obec Jarovnice slúži 22 kV VN č. 526 Lipany - Šar. Michaľany - Prešov o priereze 70 - 110mm AlFe, z ktorého je vedená VN odbočka v trase Sabinov - Hermanovce o priereze 35 - 50mm AlFe a táto prechádza katastrálnym územím obce Jarovnice. Z predmetnej vysoko napäťovej odbočky prostredníctvom VN prípojok napojených päť transformačných staníc 22/0,4 kV. Sekundárny rozvod je realizovaný vzdušnou sieťou vodičmi AlFe o priereze 50 - 70mm. Podperné body sekundárnej nízkonapäťovej (NN) siete sú betónové stĺpy. Vysokonapäťové prípojky sú vedené na betónových stĺpoch. V obci boli prevedené rekonštrukcie a opravy vodičov a podperných bodov. Verejné osvetlenie je na spoločných podperných bodoch s NN sieťou o priereze AlFe 16, resp. AlFe 25mm.
Prehľad o transformačných staniciach obce Jarovnice Por.č. Výkon Prevedenie Lokalizácia Prevádzkovateľ kVA TS1 250 4 stĺpová pri hospodárskom dvore VSE RZ Prešov TS2 400 4 stĺpová pri NS - centrum VSE RZ Prešov TS3 250 4 stĺpová pri ZŠ VSE RZ Prešov TS4 100 mrežová pri Mlyne (osada) VSE RZ Prešov TS5 250 4 stĺpová Močidľany (smer Uz. Pekľany) VSE RZ Prešov
34
Návrh : - riešenie zásobovanie el. energiou obce zahrňuje prepočty NN siete v obci pre navrhované lokality rodinných domov, technickej a občianskej vybavenosti, umiestnenie nových transformačných staníc 22/0,4 kV a VN prípojky 22kV, - pri realizácii lokalít bývania , technickej a občianskej vybavenosti je potrebné zabezpečiť projektovú dokumentáciu, - územný plán rieši rozvoj obce do r.2015 s nárastom počtu bytových jednotiek zo 750 na 1092, t.z. nárast do roku 2015 o 342 b.j.
Energetická bilancia
Z hľadiska spotreby elektrickej energie podľa súčasnej STN 332130 budú byty zaradené do stupňa "A". A podľa tohto byty budú zásobované el. energiou, ktorá bude používaná na osvetlenie a pre domáce spotrebiče s pohyblivým prívodom alebo pevne pripojené, pričom príkon žiadneho spotrebiča nepresiahne hodnotu 3,5kVA. Na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody v bytoch bude slúžiť zemný plyn naftový. Pri výpočte súčasného a očakávaného zaťaženia sa vychádza z "Pravidiel pre elektrizačnú sústavu č.2 - zásady navrhovania distribučných sietí VN a NN (smernica 2/82 SEP)". V obci prebehla plynofikácia, ktorá sa ukončila v r.2000 - 2001. Pre prepočet NN siete do roku 2015 sa predpokladá, že bytové jednotky nebudú požadovať odber el. energie pre vykurovanie b.j. a prípravu teplej vody a to z dôvodu návrhu spotreby plynu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti podľa uvedenej metodiky (smernica 2/82 SEP) zatriedime všetky rodinné domy do kategórie "A". Podielové zaťaženie za bytový fond Počet trvalo obývaných bytov jestvujúcich 750 b.j. novonavrhovaných 342 b.j.
• jestvujúci stav 750 b.j. kategórie "A" 100% - 750 b.j. - Sbyt=0,4+1,6/750=0,5kVA/b.j. SbA=0,5x750=375kVA • novonavrhovaných do roku 2015 : 342 b.j. kategórie "A" 100% 750+342 b.j.=1092 b.j. Sbyt=1,2+4,8/(1072)=1,35kVA/b.j. SbA=1,35x1092=1474kVA Podľa PPS č.2, tab.č.3 je pre kategóriu "A" zaťaženie na b.j. 1,5kVA. V prepočte bude použité 1,5kVA na bytovú jednotku.
Podielové zaťaženie na občiansku a technickú vybavenosť Označ. na Názov Sb (kVA) Sb (kVA) Poznámka výkrese Jestvujúci stav Návrh 1 Obecný úrad 3 2 Kaštieľ 25 3 Rím. kat. kostol 3 8 4 Fara 3 5 Predajňa - mäso, lahôdky 5 5 6 Predajňa - rozličný tovar 3 2 7 Špeciálna ZŠ 12 20 8 Predajňa - potraviny 3 2 9 Predajňa - potravín+textil 2 2 10 Polícia 2 11 Predajňa potravín 3 2 12 Nadácia KC 5 13 Píla 10
35 14 Kostol - PC 4 15 Hospodársky dvor vlastná trafostanica 16 Dom smútku 12 17 Kamenárstvo 5 18 Základná škola 35 35 19 Zdravotné stredisko 3 10 20 Predajňa - mäso 5 21 Reštaurácia 3 5 22 Športový areál 3 3 23 NS + hostinec 5 3 24 Požiarna zbrojnica+pošta 2 25 Kotolňa 3 26 MŠ + ZŠ 18 15 27 Hospodársky dvor 5 30 Kostol 3 32 Detský lekár 2 3 33 Iná občianska vybavenosť 30 SPOLU Svyb. 164 150
Jestvujúci stav: Scelkom = Sb + Svyb = 375 + 164 = 539 kVA
Novonavrhovaný stav: Scelkom = 1474 + (164 + 150) = 1788 kVA
Celkový počet transformačných staníc 400 kVA zaťažených na 80%: Scelkom 1952 n = ———— = ———— = 6,1 0,8 . 400 320
Bilancovaný výkon po r. 2015 vyžaduje 6 transformačných staníc 400 kVA. Nakoľko v súčasnosti je 5 transformačných staníc, z toho sú 3 - 250 kVA, jedna 100 kVA a jedna 400 kVA je potrebné vzhľadom na ich rozmiestnenie a novonavrhované lokality zrekonštruovať niektoré transformačné stanice a vybudovať nové.
Návrh transformačných staníc Označenie - lokalita Pi (kVA) stav r. 2002 Pi (kVA) (r. 2015) Počet novonavrhova- Poznámka ných b.j. TS1 - pri hosp. dvore 250 250 - TS2 - pri NS - centrum 400 630 61 (L3 + L5 + L8 + L11) Rekonštrukcia TS3 - pri ZŠ 250 250 16 (L4) TS4 - pri Mlyne 100 160 24 (L12) Rekonštrukcia (osada) TS5 - Močidľany 250 400 48 (L9 + L6) TS6 - 400 180 (L2) Nová TS7 - 630 360 (L1) Nová TS8 - 160 52 (L7 + L10) Nová
Novonavrhovaný inštalovaný výkon transformátorov (Pi) pre maloodber a občiansku vybavenosť bude spolu 2880 kVA. Navrhnutú rekonštrukciu TS a výstavby nových TS je potrebné zabezpečiť z dôvodu nedostatočného výkonu jestvujúcich transformátorov a danej lokalite resp. z dôvodu potreby zdroja v novej lokalite (L1, L2 a L7) pre zabezpečenie požadovaného odberu elektrickej energie.
Transformačné stanice a VN prípojky 22 kV
Postupnou výstavbou bytových domov zaradených do kategórie "A" a občianskej vybavenosti do r. 2015 je potrebné:
36 1. vybudovať TS6 v lokalite L2 o výkone 400 kV s napojením prípojkou VN 22 kV vodičmi AlFe 42/7 z VN vedenia prechádzajúceho k.ú. obce Jarovnice v smere Sabinov - Hermanovce, 2. vybudovať TS7 - v lokalite L1 o výkone 630 kVA s napojením detto ako 1, 3. vybudovať TS8 v lokalite L7 o výkone 160 kVA s napojením detto ako 1, 4. postupne zrekonštruovať transformačné stanice podľa návrhu, 5. rozvoj podnikateľského sektora bude riešený výstavbou samostatných TS alebo podľa možnosti a požadovaného výkonu s využitím jestvujúcich resp. novonavrhovaných transformačných staníc.
Sekundárne rozvody NN
Na základe požiadavky riešiť napojenie nových odberných lokalít samostatnými rozvodnými kábelovými vetvami vedených v zemi tak z rekonštruovaných TS ako aj z novonavrhovaných sú navrhnuté rozvody NN podľa výkresu č. 1. Navrhnuté kábelové rozvody budú zahŕňať následovne: - rekonštrukciu a zvýšenie výkonu jestvujúcich TS podľa zaťaženia TS s nárastom nových odberov podľa tab. "Návrh TS", - výstavbu nových TS podľa potreby výstavby v danej lokalite, - pre každú lokalitu sa zrealizuje hlavný kábelový rozvod zokruhovaním cez rozpojovace istiace skrine (RIS) umiestnené pri objektoch HBV, IBV alebo v trase oplotenia ulice. Pre novonavrhované odberné objekty sa meranie spotreby el. energie zrealizuje v rozvádzačoch umiestnených na verejne prístupnom mieste podľa smernice VSE Košice č. 1/84.
Verejné osvetlenie
Verejné osvetlenie bude navrhnuté uličnými (sadovými) osvetľovacími stĺpmi osadenými v chodníku so svietidlami ( 250 W, 70 W). Napojenie a ovladanie verejného osvetlenia bude z nových rozvádzačov (RVO) napojených z NN rozvodov (lokalita L1 a L2) a z jestvujúcich rozvodov v lokalitách kde verejné osvetlenie už je.
2.12.3.2 Zásobovanie plynom
Obec Jarovnice je plynofikovaná od roku 1998. Zdrojom plynu je STL plynovod v obci Lažany. Napojenie je s vysadenej odbočky a zaústené do typovej regulačnej stanice RS 1200/2/1-440, ktorá je umiestnená v intraviláne obce Lažany pri hospodárskom dvore PD. Regulačná stanica reguluje tlak plynu na stredný tlak do PN 0,3 MPa . Miestne plynovody sú stredno tlaké. Vedenie plynovodov a dimenzie rozvodov sú navrhnuté tak, aby plošne a kapacitne postačili pre potreby obce Jarovnice. Miestne strednotlaké plynovody sú prevedené z polyetylénového potrubia s tlakom do 0,3 MPa, realizované podľa podmienok v STN 38 6413. Toto riešenie umožňuje pri minimálnych svetlostiach prepravu značných množstiev plynu na veľké vzdialenosti za priaznivých tlakových pomerov. Miestne plynovody sú vedené v chodníkoch, v zelených pruhov súbehu s miestnymi komunikáciami. V niekoľkých prípadoch došlo ku križovaniu plynovodu s miestnou komunikáciou. V súčasnosti je plynofikovaných 350 rodinných domov a občianska vybavenosť obce. Odberatelia plynu sú zásobovaný z miestnej siete STL buď priamo, cez STL prípojky (VO), alebo cez STL prípojky a domové regulátory.
2.12.3.3 Zásobovanie teplom
Vzhľadom k tomu, že obec Jarovnice je plne plynofikovaná je prevážna časť objektov občianskej vybavenosti ako aj rodinných domov zásobovaná teplom z vlastných tepelných zdrojov, ktorých palivová základňa je zemný plyn naftový. Obytné domy v rómskej osade sú prevážne
37 vykurované s lokálnym kúrením na báze dreva resp. uhlia. Len niekoľko domov využíva na vykurovanie plynové topidlá. Objekt zdravotného strediska, ZŠ II + MŠ a špeciálnej školy sú vykurované na báze pevných palív (uhlie, koks). Tepelné zabezpečenie pre poštový úrad a zdravotné stredisko pre rómske deti je riešenie elektrickými a kumulačnými spotrebičmi.
Novonavrhovaný stav
V lokalitách L1 a L2, kde sa uvažuje s hromadnou zástavbou pre rómov, navrhujeme riešiť zásobovanie teplom alternatívne.
V prvej alternatíve navrhujeme riešiť zásobovanie teplom pre cca 540 b.j. na báze zemného plynu naftového lokálnymi plynovými topidlami. Pre tento spôsob vykurovania je potrebné rozšíriť jestvujúcu stredotlakú a rozvodnú sieť a kapacitu súčasnej regulačnej stanice (RS 1200/2/1-440), upraviť na požadovaný výkon. uvažuje sa so spotrebou cca 1,2 - 1,5 m3/h na b.j.
V druhej alternatíve navrhujeme riešiť zásobovanie teplom z okrskových blokových kotolní na báze spaľovania štiepky.
Výpočet spotreby tepla a paliva
Pri stanovení tepelnej spotreby sa vychádza z STN 383350 o zásobovaní teplom, že objekty v 0 obci Jarovnice sa nachádzajú v krajine s najnižšou oblastnou teplotou te - 15 C. Tepelné straty v súlade s návrhom minimálnych štandardov pre 1 b.j. sú stanovené 8 kW.
Ročná spotreba tepla
V súlade s STN 383350 - Zásobovanie teplom bude stanovená podľa vzťahu:
0,9.Qh.h Qr = ———— (tv - tvz).N tv + te kde je: 0,9 - koeficient Qh - hodinová spotreba tepla h - počet prevádzkových hodín tv - priemerná teplota v miestnosti te - najnižšia oblastná teplota tvz - priemerná teplota vo vykurovanom období N - počet vykurovacích dní
0,9.3,5.12
Qr = ———— (20 - 2,6).218 = 4096MW/r 20 + (-15)
Pre výpočet spotreby paliva je potrebné zohľadniť, že palivo bude obsahovať len čisté drevo vo forme štiepok, alebo zmesi drevných štiepok a pilín. Vyžadovaná je minimálna spodná výhrevnosť paliva 8,5 mJ/kg, čo zodpovedá maximálnej relatívnej vlhkosti dreva cca 50%. Maximálny obsah popola je 2,0%. Teoretická výhrevnosť dokonale suchej dendromasy je teda v priemere 18 MJ/kg. V danom prípade pre výpočet spotreby paliva uvažujeme s výhrevnosťou (H) 10,0 MJ/kg (2,77 kW/kg).
Qr M = ———— η . H
38 Qr - ročná spotreba tepla η - účinnosť kotla H - výhrevnosť paliva
4096 M = ———— = 1721 t/r 0,85 . 2,8
Zdroje paliva - drevnej štiepky
Pre zabezpečenie potrebného množstva paliva na vykurovanie bytov je možné využívať s nasledujúcimi možnosťami: A 1/ Nákup drevnej štiepky od KRONSPA Slovakia spol. s r.o., B 2/ Nákup drevnej štiepky od LESY SR š.p., C 3/ Nákup drevnej štiepky od Školských lesov Strednej lesníckej školy Prešov D 4/ Nákup odpadovej drevnej hmoty s naväznou prípravou štiepky E 5/ Pestovanie rýchlorastúcich drevín s naväznou prípravou štiepky
Nákup drevnej štiepky od KROSPAN Slovakia spol. s r.o. sa javí relatívne najmenej bezproblémový, lebo ju využívajú pri svojom výrobnom programe. Nevýhodou je, že pri jej technologickom spracovaní ju sušia na požadovanú vlhkosť a takto upravenú štiepku pre vykurovanie by bola nedostupná z cenového hľadiska. Ako možnosť sa javí riešenie financovania nákupu drevnej hmoty pri začiatku tak, aby sa nezaťažila firma a drevná hmota bola dosušovaná prirodzenou formou.
Pri získavaní paliva formou pestovaním rýchlorastúcich drevín je možné riešiť aj sociálnu otázku rómskeho obyvateľstva obce s naväznou možnosťou riešenia ich zamestnanosti. Pre predpokladané množstvá paliva je potreba cca vyčleniť v k.ú. obce Jarovnice cca 200 ha pôdy. Pre naštartovanie tejto alternatívy sa javí potreba využitia niektorých z alternatív uvedených pod A,B,C,D.
Ekologicko - ekonomické hľadisko
Je zrejmé, že využívanie biopalív pre energetické účely je z environmentálneho hľadiska vhodné a podstatne znižuje emisné zaťaženie územia. Na druhej strane je nutné poznamenať, že bez dotácie a zvýhodnených pôžičiek bude uplatňovanie biopalív obtiažne. Z lokálneho hľadiska takéto systémy pre obec prinášajú ďalšie výhody: - obec, či daný región sa môže ovplyvňovať cenu tepla, - vzniknú ďalšie pracovné príležitosti - rieši sa sociálna otázka, - pri získavaní biopaliva sa podporuje lokálne či regionálne podnikanie, - peniaze za teplo zostávajú v rozpočte obce (úplne po splatení pôžičky, inak čiastočne), - biopalivo je vyrobené z obnoviteľnej suroviny a tá by mala rásť pravidelne.
Dá sa predpokladať, že jednotková cena 16J bude 2-krát nižšia z drevnej štiepky ako pri predpokladanej cene plynu.
Jedným z podstatných bodov, ktoré môžu výrazne a prospešne pomôcť rozvoju používania biopalív je aj diferenciácia predajných cien zemného plynu vládou SR, tak aby cena plynu objektívnejšie odrážala podiel skutočne vynaložených nákladov. Na základe vládou SR schváleného modelu (z októbra 2001) ďalšej úpravy cien zemného plynu bude jej cena od januára 2003 dosahovať 90% budúcej regulovanej úrovne a 100% úroveň má cena plynu dosiahnuť v roku 2004. Predpokladaná cena zemného plynu pre kategorizáciu maloodber - obyvateľstvo bude dosahovať 7-8 Sk/m3. V lokalitách L3 - L12 bude zásobovanie teplom riešené z lokálnych individuálnych zdrojov tepla na báze ekonomickej výhodnosti spotrebiteľa.
39
2.12.4 Rádiokomunikácie, telekomunikácie, diaľkové káble
V obci je príjem televízneho a rádiového signálu zabezpečený prostredníctvom televíznej vysielacej stanice Dubník a rozhlasových vysielačov VS Prešov. Príjem TV signálu navrhujeme zabezpečovať v novo navrhovaných lokalitách televíznymi anténami osadenými na strechách budov. Intenzita pre I. a II. TV Program vyhovuje. Miestny rozhlas, ktorého ústredňa je situovaná v budove OcÚ je realizovaný vzdušnými rozvodmi na oceľových podperných bodoch.
Telekomunikácie
Obec Jarovnice je podľa telekomunikačného členenia zaradená do Primárnej oblasti Prešov. Pre zabezpečenie telekomunikačných služieb (aj pre obce Hermanovce, Ďaletice, Uz. Pekľany, Renčišov) slúži digitálna ústredňa, ktorá je na HOST Prešov napojená diaľkovým optickým káblom, ktorý prechádza obcou. V súčasnej dobe je v obci zriadených 240 telefónnych staníc, z ktorých je 187 bytových a 53 podnikateľských. V obci sú dva telefónne automaty. Kabelizácia obce je prevedená čiastočne, úložné káble sú v prevažnej miere vedené len pozdĺž ciest v smere Hermanovce, Ďaletice a Uzovské Pekľany. V ostatných častiach obce je telefónna sieť tvorená vzdušnými vedeniami na drevených pätkovaných stožiaroch. Napojenie účastníkov je realizované z účastníckych rozvádzačov umiestnených na stožiaroch. Vzdušný telefónny rozvod nie je realizovaný systematicky Predpokladaný nárast účastníckych staníc v lokalitách L3 - L12 sa predpokladá s rozšírením jestvujúcich kábelových rozvodov z účastníckych rozvádzačov umiestnených na stožiaroch. Napojovacím bodom pre telefónne stanice v lokalitách L1 a L2 bude jestvujúca digitálna automatická telefónna ústredňa v obci Jarovnice. Pre novonavrhované lokality (L1 a L2) pre pokladku nových metalických telekomunikačných káblov je navrhnutý priestorový koridor pozdĺž novonavrhovanej miestnej komunikácie, ktorá vedie k lokalite L1. Vzhľadom na možnosti poskytovania telekomunikačných služieb aj inými prevádzkovateľmi (Eurotel, Globtel) bude prenosová kapacita kábla stanovená podľa požiadaviek. Súčasná kapacita ústredne 1048 prípojok je vyťažená na cca 50% čiže dostatočne kapacitne vyhovuje pokryť zvýšenú potrebu.
Diaľkové káble
Obcou prechádza optický diaľkový kábel, ktorý slúži pre digitálnu ústredňu.
2.13 KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
2.13.1 Odpadové hospodárstvo
Nakladanie s komunálnym odpadom v obci sa prevádza v súlade so Všeobecným záväzným nariadením obce Jarovnice, ktoré bolo schválené obecným zastupiteľstvom. Komunálny odpad z domácností sa zhromažďuje v 110 l zberných nádobách, ktorými sú vybavené domácnosti a prevádzky produkujúce komunálny odpad. Okrem toho sú v obci osadené veľkokapacitné kontajnery na zhromaždenie objemného odpadu, odpadu zo zelene. V rómskych osadách sú na zhromažďovanie komunálneho odpadu osadené taktiež veľkoobjemové kontajnery. Zber a odvoz komunálneho odpadu zabezpečuje Spoločnosť Šariš, a.s. Sabinov odvozom na riadenú skládku odpadov III. stavebnej triedy odpadov v k. ú. Ražňany, kde sa tento zneškodňuje. Odpad zo septikov a žúmp zneškodňuje PD Jarovnice HS Močidľany, na vytypovaných lokalitách s hnojným plánom. V obci nie je zavedený separovaný zber. S jeho postupným zavedením sa uvažuje od 2.Q 2002, v spolupráci so Spoločnosťou Šariš, a.s. V 1. etape sa bude prevádzať zber PET fliaš a postupne ďalších zhodnotiteľných odpadov.
40 V súvislosti so zmenou zákona o odpadoch bude v zmysle zákona č. 283/2001 Z.z. vypracovaný POH obce, existujúci POH bol vypracovaný do roku 2000. Produkcia odpadu v obci Názov druhu odpadu Množstvo odpadu spolu t/ rok 2000 2001 Komunálny odpad spolu 3 110,0 3 008,6 domový odpad z 140,0 141,4 domácností objemný odpad z 579,0 663,2 domácností
v tom v tom odpad zo septikov a 2 322,0 2 204,0 žúmp odpad zo zelene Zdroj: OcÚ Jarovnice, ŠÚ
Ďalší producenti odpadu na území obce: - Poliklinika Sabinov – Obvodné zdravotné stredisko Jarovnice , okrem komunálneho odpadu produkuje odpad č.93101, odpad špecifický pre zdravotnícke zariadenie (0,087t/rok 2000), odpad č. 93102, odpad z použitých predmetov ,nástrojov, injekčné striekačky (0,08t/rok 2000),ktoré zneškodňuje firma Fecupral spaľovaním v spaľovni odpadu Prešov, ktorú prevádzkuje. - PD Jarovnice .Živočíšna výroba –vyprodukovaný odpad rastlinného a živočíšneho pôvodu č.11103, 11701, 11703, 13703, 15301, 15501,ako aj odpad č.81101 odpad zo žúmp v poľnohospodárstve je využívaný v rastlinne a živočíšnej výrobe PD, odpad 13401 uhynuté a nedonosené zvieratá sú zneškodňované v Asanačnom podniku Drienov, odpady skupiny 35, 54, 57, ktoré vznikajú pri prevádzke družstva sú zneškodňované zmluvnou firmou (KONZEKO Markušovce, ENZO Žilina...),ktorá zabezpečí odbornú likvidáciu odpadu, odpad 91102 je zneškodňovaný na skládke odpadov v k.ú. Ražňany Spoločnosťou Šariš, a.s. V roku 2001 PD vyprodukovalo celkom 13 911,3t odpadu, v tom O 1554,1t, Z 12 331t, N 26,2 t. V prevádzke Pekáreň vzniká odpad č.11111 zvyšky múky, cesta, pečiva a chleba- tento sa využíva v živočíšnej výrobe PD. - Prevádzka Píla produkuje odpad č.17103 piliny, hobliny neznečistené škodlivinami, ktoré sú využívané v PD Jarovnice a odpad č.17102 odrezky, triesky sa zneškodňuje spaľovaním za účelom energetického využitia.
Návrh : • Nakladanie s odpadom prevádzať v súlade s vypracovaným POH obce. • V súlade s platnou legislatívou zlepšovať kvalitatívne charakteristiky odpadov s cieľom redukovať negatívne vplyvy na životné prostredie. • Zvýšiť podiel zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania odpadov, uprednostňovaním materiálového zhodnotenia pred energetickým. • Zaviesť separovaný zber pre zhodnotiteľné odpady vybudovaním dostatočného systému separovaného zberu, zariadenia na triedenie odpadov, zariadenia na kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu. • Likvidácia starých záťaží (divokých skládok) na území obce.
2.13.2 Ovzdušie
Riešené územie katastrálneho územia obce Jarovnice predstavuje z hľadiska čistoty ovzdušia relatívne homogénny priestor. Údolie rieky Svinka je v prevažnej miere postihnuté lokálnymi zdrojmi znečistenia, zvlášť v prípade inverzných situácií vplyvom kumulácie zdrojov a činností spôsobujúcich znečistenie ovzdušia (obytné plochy, výrobné areály, koncentrácia dopravy a pod.). Výrazné zdroje znečistenia ovzdušia však v riešenom katastrálnom území zastúpené nie sú.
41 Regionálne znečistenie ovzdušia je znečistenie hraničnej vrstvy atmosféry krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. V regionálnych polohách sú už priemyselné exhaláty viac menej rovnomerne rozptýlené v celej hraničnej vrstve (do výšky asi tisíc metrov). Podiel transhraničného diaľkového prenosu škodlivín na regionálnom znečistení je približne 60%. Konkrétnym negatívnym prejavom regionálneho znečistenia ovzdušia je poškodzovanie až hynutie lesných porastov predovšetkým vo vrcholových partiách pohorí. Podľa výsledkov meraní programu EMEP sa Slovenská republika nachádza na juhovýchodnom okraji oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe. Riešené územie mikroregiónu nepatrí medzi vybrané oblasti, kde je merané lokálne znečistenie ovzdušia. Z uvedeného dôvodu nie je možné uviesť hodnoty imisného znečistenia ovzdušia základnými znečisťujúcimi látkami. Výrazne pozitívnou skutočnosťou z hľadiska imisnej záťaže územia je predovšetkým tá skutočnosť, že dominantným palivom v miestnom vykurovacom systéme je zemný plyn. Uvedené konštatovanie však neplatí v prípade rómskych osád, kde naopak na vykurovanie dominuje tuhé palivo, predovšetkým drevo, čo vzhľadom na často neuspokojivý stav lokálnych kúrenísk zvyšuje imisné znečistenie ovzdušia priamo v samotných osadách a ich bezprostrednom okolí. Emisie základných znečisťujúcich látok pochádzajú predovšetkým zo spaľovania fosílnych palív v lokálnych kúreniskách. V rámci riešeného územia mikroregiónu sa nenachádzajú významné zdroje znečistenia ovzdušia. Vzhľadom na nízku intenzitu dopravy v samotnej obci vplyv emisií z mobilných zdrojov znečistenia na celkovom imisnom zaťažení nie je príliš významný.
Pre zlepšenie kvality ovzdušia v samotnej obci Jarovnice navrhujeme nasledovné opatrenia:
• realizáciu preložky štátnej cesty III/5439 s následnou výsadbou izolačnej zelene v priestore medzi trasou tejto preložky a samotnou obcou Jarovnice
2.13.3 Voda
Rieka Svinka vznikajúca sútokom Veľkej a Malej Svinky pri obci Kojatice je prítokom Hornádu s ústím pri obci Obišovce. Nevyhovujúca kvalita vody zaznamenávaná v odbernom mieste Kojatice je dôsledkom nevyhovujúceho čistenia splaškových odpadových vôd v jednotlivých sídlach nachádzajúcich sa v jej povodí i zdrojov bodového a plošného znečistenia z poľnohospodárskej výroby.
Zoznam sledovaných ukazovateľov podľa STN 75 7221
A – ukazovatele kyslíkového režimu B – základné chemické ukazovatele C – doplňujúce chemické ukazovatele D – ťažké kovy E – biologické a mikrobiologické ukazovatele
Vyhodnotené miesta odberov kvality povrchových vôd za obdobie 1996 - 1997 Tok – miesto odberu vzorky Riečny Skupiny ukazovateľov km A B C D E Svinka - Rokycany 17,20 IV V III V Zdroj: SHMÚ
Od roku 1999 platí nové znenie normy STN 75 7221. Nastala zmena v počte skupín ukazovateľov, zadelení ukazovateľov do jednotlivých skupín ukazovateľov a v medzných hodnotách pre zatriedenie jednotlivých ukazovateľov kvality povrchových vôd.
42 Ukazovatele sú rozdelené podľa normy do 8 skupín A až H. Poslednou skupinou sú neklasifikované ukazovatele. Sú tu uvedené ukazovatele, ktoré sú v danom mieste odberu sledované, ale nie sú uvedené v citovanej norme.
A – Kyslíkový režim B – Základné fyzikálno – chemické ukazovatele C – Nutrienty D – Biologické ukazovatele E - Mikrobiologické ukazovatele F – Mikropolutanty – 1. Anorganické mikropolutanty 2. Organické mikropolutanty G – Toxicita H - Rádioaktivita
Výrazným environmentálnym problémom je zneškodňovanie splaškových odpadových vôd. Obec Jarovnice nemá vybudovanú obecnú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd. Splaškové odpadové vody sú zachytávané v žumpách nachádzajúcich sa pri jednotlivých objektoch, čo nemožno považovať za vyhovujúci stav z hygienického i environmentálneho hľadiska. Riešením tohto havarijného stavu je už prebiehajúca výstavba kanalizácie a čistiarne odpadových vôd.
2.13.4 Kontaminácia pôdy
K vstupu cudzorodých látok do pôd v podmienkach Slovenskej republiky prispievajú najmä priemyselné, energetické a dopravné emisie, agrochemikálie, ale i odpady reprezentované kalmi z čistiarní odpadových vôd, rôznymi priemyselnými odpadmi a závlahovými vodami. Rizikové prvky a látky prítomné v pôde sú monitorované v subsystéme Čiastkového monitorovacieho systému – Pôda najmä z dôvodu potenciálneho zdroja kontaminácie potravinového reťazca v biologickom kolobehu a pre zisťovanie dlhodobých zmien pôdnych vlastností. Trvalé zmeny hygienických parametrov monitorovaných pôdnych vlastností sa v prevažujúcej väčšine prípadov prejavia až po dlhšom období. Výnimkou môžu byť len náhle zmeny spôsobené živelnými pohromami alebo ekologickými haváriami. Z hľadiska kontaminácie pôd sú v riešenom katastrálnom území obce Jarovnice zastúpené pôdy nekontaminované.
2.13.5 Fyzikálne rizikové faktory
Radón Z celkového rádioaktívneho žiarenia, ktoré voľne pôsobí na obyvateľstvo, viac ako dve tretiny tvoria prírodné rádioaktívne zdroje. Najvážnejším prírodným zdrojom žiarenia je radón (222Rn) a jeho dcérske produkty. Ide o karcinogén, ktorý sa podieľa na vzniku rakoviny pľúc. Zdrojom radónu sú väčšinou hlbšie pôdne horizonty a horniny s obsahom rádioaktívnych látok, odkiaľ sa sekundárne rôznym spôsobom a rôznymi prístupovými cestami dostáva v pôdnom vzduchu, vode alebo stavebných materiáloch do obytných priestorov. Z legislatívneho hľadiska je problematika radónového rizika upravená Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva č. 406/1992 Zb. a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 726/1991, ktorou bol schválený Program ochrany obyvateľstva pred radónom a jeho dcérskymi produktmi. Dosiahnuté hodnoty objemovej aktivity 222Rn v pôdach v intervale 20 - 30 kBq.m-3 a koncentrácie 222Rn v podzemných vodách v intervale 20 - 50 Bq.l.-1 v katastrálnom území obce Jarovnice patria medzi najnižšie v rámci Slovenskej republiky. Hluk Hluk je akustický fenomén zvuku. Podľa poznatkov zdravotníctva hluková hladina 65 dB (A) predstavuje hranicu, od ktorej začína byť negatívne ovplyvňovaný vegetatívny nervový systém. Podľa
43 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 14/1977 Zb. sú stanovené prípustné hodnoty hluku 60 dB (A) pre dennú dobu a 50 dB (A) pre nočnú dobu. Decibely sú udávané v logaritmickej škále, takže zvýšenie hladiny akustického tlaku o faktor 10 spôsobí zvýšenie akustickej hladiny o 10 dB, zvýšenie o 100 – následok zvýšenie akustickej hladiny o 20 dB atď. Škála decibelov je odstupňovaná od nuly – 0 (prah normálnej ľudskej počuteľnosti) po 130 (prah bolesti). Problematikou zaťaženia obyvateľstva hlukom sa zaoberá Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky. V riešenom katastrálnom území obce Jarovnice sa nevykonáva monitoring hlukovej záťaže z cestnej dopravy. Vzhľadom na nie príliš vysokú intenzitu dopravy nie je však miera tejto záťaže vo všeobecnosti vysoká. Jediným výraznejším mobilným zdrojom hluku sú predovšetkým prejazdy poľnohospodárskej techniky a ťažkých nákladných automobilov prepravujúcich poľnohospodárske produkty a vyťaženú drevnú hmotu. Frekvencia prejazdov týchto vozidiel však nie je vysoká a nezaťažuje obyvateľstvo hlukom nad únosnú mieru. Významnejšie stacionárne zdroje hluku sa v riešenom území nenachádzajú.
Pre zníženie hlukovej záťaže hlukovej v samotnej obci Jarovnice navrhujeme nasledovné opatrenia:
• realizácia preložky štátnej cesty III/5439 s následnou výsadbou izolačnej zelene v priestore medzi trasou tejto preložky a samotnou obcou Jarovnice.
Špecifickým problémom v samotnej obci Jarovnice je celkový veľmi neuspokojivý stav životného prostredia v rómskych osadách. Bezprostredným dôsledkom skutočnosti, že dominantným palivom na vykurovanie je predovšetkým drevo a vzhľadom na často neuspokojivý stav lokálnych kúrenísk je zvýšené imisné znečistenie ovzdušia priamo v samotných osadách a ich bezprostrednom okolí. V rámci osád nie je vybudovaný vodovod a rovnako nie je zabezpečené vyhovujúce zneškodňovanie splaškových vôd, čo predstavuje výrazné hygienické a epidemiologické riziko. Rovnako výrazne negatívnou skutočnosťou je množstvo odpadu, nedostatočná úprava verejných priestranstiev a celková veľmi nevyhovujúca estetická úroveň. Pre zlepšenie uvedeného stavu je potrebné:
• zabezpečenie zásobovania obyvateľov rómskych osád pitnou vodou prostredníctvom vybudovania prípojok z existujúceho obecného vodovodu, • zabezpečenie vyhovujúceho zneškodňovania splaškových odpadových vôd v súčasnosti rozostavanej obecnej čistiarni odpadových vôd vybudovaním kanalizačnej prípojky s napojením na rozostavanú obecnú kanalizáciu, • vybudovanie spevnených komunikácií v priestore osád, • zvýšenie estetickej úrovne výsadbou zelene.
2.14 VYMEDZENIE A VYZNAČENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽISKOVÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV
V riešených katastroch obce Jarovnice sa prieskumné územia, chránené ložiskové územia a dobývacie priestory nenachádzajú.
44
2.15 VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU
Plochy vyžadujúce zvýšenú ochranu sú meliorované plochy. Zmeny a doplnky ÚPN obce Jarovnice zasahujú do týchto plôch novými aktivitami, čo je zdokumentované v textovej časti "Návrh perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely" a vo výkrese č.6 - "Výkres perspektívneho použitia PPF a LPF na nepoľnohospodárske účely".
2.16 VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU A LESNÉHO PÔDNEHO FONDU NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY
V riešenom území sa nachádzajú tieto bonitované pôdno - ekologické jednotky : k.ú. Jarovnice - BPEJ: 7-kód 5-kód TPK odv. klíma pôdny typ sklon svahu hĺbka pôdy skeletna- skup. tosť 0706012 70603 O5 5 7 FMm do 3o nad 60 cm 0706042 70601 O5 5 7 FMm do 3o 30 - 60 cm 0711005 71102 O5 5 7 FMG do 3o nad 60 cm 0711045 71103 OT2 5 7 FMG do 3o 30 - 60 cm 0714062 71401 T3 7 7 FM do 3o do 30 cm 0756202 75601 O6 6 7 LMg až PGI 3 - 7o nad 60 cm 0756402 75602 O6 6 7 LMg až PGI 7 - 12o nad 60 cm 0757212 85702 OT2 5 7 PGm 3 - 7o nad 60 cm 0757215 85702 OT2 7 7 PGm 3 - 7o nad 60 cm 0766212 76601 O7 5 7 KMma 3 - 7o nad 60 cm 0766242 76602 O7 6 7 KMma 3 - 7o 30 - 60 cm 0766412 76603 O7 7 7 KMma 7 - 12o nad 60 cm 0766512 76605 O7 7 7 KMma 7 - 12o nad 60 cm 0769212 76901 O6 5 7 KMg 3 - 7o nad 60 cm 0769242 76902 O7 6 7 KMg 3 - 7o 30 - 60 cm 0769342 76902 O7 6 7 KMg 3 - 7o 30 - 60 cm 0769542 76906 OT3 7 7 KMg 7 - 12o 30 - 60 cm 0770213 77001 O6 5 7 KMg 3 - 7o nad 60 cm 0784673 78201 T3 9 7 KMg 12 - 17o premenlivá 0790262 79001 T3 8 7 RAm 3 - 7o do 30 cm 0790263 79001 T3 8 7 RAm 3 - 7o do 30 cm 0790562 79001 T3 8 7 RAm 7 - 12o do 30 cm 0792982 79204 T4 9 7 RAm 17 - 25o premenlivá 0806045 80603 OT2 5 8 FMm do 3 30 - 60 cm 0828672 88201 T3 9 8 ČAG až ČAp 12 - 17o premenlivá 0857212 85701 OT2 5 8 PGm 3 - 7o nad 60 cm 0863232 86301 O6 5 8 KMm 3 - 7o 30 - 60 cm 0863242 86302 O6 6 8 KMm 3 - 7o 30 - 60 cm 0864533 86405 O7 7 8 KMm 7 - 12o 30 - 60 cm 0864543 86405 O7 7 8 KMm 7 - 12o 30 - 60 cm 0866212 86601 O7 6 8 KMma 3 - 7o nad 60 cm 0866242 86602 O7 7 8 KMma 3 - 7o 30 - 60 cm 0866342 86602 O7 7 8 KMma 3 - 7o 30 - 60 cm 0866432 86603 O7 7 8 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 0866442 86604 OT3 7 8 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 0866445 86604 OT3 7 8 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 0866512 86605 O7 7 8 KMma 7 - 12o nad 60 cm 0866515 86605 O7 7 8 KMma 7 - 12o nad 60 cm 0866532 86605 O7 7 8 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 0866542 86606 OT3 7 8 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 0869212 86901 O6 6 8 KMg 3 - 7o nad 60 cm 0869215 86901 O6 6 8 KMg 3 - 7o nad 60 cm
45 0869242 86902 O7 6 8 KMg 3 - 7o 30 - 60 cm 0869415 86903 O7 7 8 KMg 7 - 12o nad 60 cm 0869442 86904 OT3 7 8 KMg 7 - 12o 30 - 60 cm 0869512 86905 O7 7 8 KMg 7 - 12o nad 60 cm 0869542 86906 OT3 7 8 KMg 7 - 12o 30 - 60 cm 0870233 87001 O7 8 8 KMg 3 - 7o 30 - 60 cm 0870313 87001 O7 8 8 KMg 3 - 7o nad 60 cm 0870513 87005 O7 7 8 KMg 7 - 12o nad 60 cm 0870543 87006 OT3 8 8 KMg 7 - 12o 30 - 60 cm 0878262 87801 T4 8 8 KM 3 - 7o do 30 cm 0878462 87801 T4 8 8 KM 7 - 12o do 30 cm 0880682 88001 T4 9 8 KM 12 - 17o premenlivá 0882682 88201 T3 9 8 KM 12 - 17o premenlivá 0882683 88201 T3 9 8 KM 12 - 17o premenlivá 0882685 88201 T3 9 8 KM 12 - 17o premenlivá 0966441 96604 OT3 7 9 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 0966442 96604 OT3 7 9 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 0967243 96701 OT3 7 9 KMma 3 - 7o 30 - 60 cm 0967443 96704 OT3 8 9 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 0978262 97801 T4 9 9 KM 3 - 7o do 30 cm 0978462 97801 T4 9 9 KM 7 - 12o do 30 cm 0978462 97801 T4 9 9 KM 7 - 12o do 30 cm 0982682 98219 T4 9 9 KM 12 - 17o premenlivá 0982882 98219 T4 9 9 KM 17 - 25o premenlivá 1066242 96602 OT3 7 10 KMma 3 - 7o 30 - 60 cm 1066441 96604 OT3 7 10 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 1066442 96604 OT3 7 10 KMma 7 - 12o 30 - 60 cm 1082685 98201 T4 9 10 KM 12 - 17o premenlivá
Najlepšie skupiny BPEJ v katastrálnom území Jarovnice sú 5., 6. a 7. skupina. Poľnohospodársku pôdu v extraviláne obce obhospodaruje PD Jarovnice, v malej miere vlastníci pôdy.
Lokality navrhované na záber k výhľadovému roku 2015 : Záber PF celkom V zastav. území Mimo zastav. územie Celkom k r. 2015 k r. 2015 z toho PPF 27,30 42,62 69,92 nepoľ. pôda 5,9 - 5,9
Z toho preložka cesty III/5439 si vyžiada záber : V zastav. území Mimo zastav. územie Celkom k r. 2015 k r. 2015 Záber PF celkom 1,1 4,4 5,5 z toho PPF 0,7 4,4 5,1 nepoľ. pôda 0,4 - 0,4
46 2.17 NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI
1. Mení sa názov Územný plán sídelného útvaru Jarovnice na Územný plán obce Jarovnice. 2. Ruší sa Smernica pre územný rozvoj schválená R-ONV v Prešove uzn. č. 177/1987 zo dňa 10.7.1987 v plnom rozsahu a nahrádza sa Záväznou časťou zmien a doplnkov územného plánu obce Jarovnice.
ZÁVÄZNÁ ČASŤ ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE JAROVNICE
I. Vymedzenie riešeného územia.
1. Obec sa bude v navrhovanom období do roku 2015 a po tomto návrhovom roku rozvíjať vo svojom katastrálnom území a na navrhovanom zastavanom území obce (ďalej len "ZUO"). 2. Hranicu navrhovaného zastavaného územia obce bude tvoriť hranica ZUO k 1.1.1990 upravená v severovýchodnej časti a južnej časti obce.
II. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
V oblasti urbanistickej koncepcie
1. Vychádzať pri rozvoji obce z jej postavenia podľa ÚPN VÚC Prešovský kraj. 2. Urbanizačnú činnosť sústrediť do územia nachádzajúceho sa novonavrhovanej hranici zastavaného územia. 3. Rozvoj bývania, občianskej vybavenosti, kultúrno - historických aktivít, rekreácie a športu, dopravy a technickej vybavenosti situovať a realizovať podľa Zmien a doplnkov ÚPN obce. 4. Rozvoj obytných zón situovať do lokalít L1 - L12 podľa Zmien a doplnkov ÚPN obce. 5. Vytvárať priestorové podmienky na vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre ekologické stavby regionálneho a nadregionálneho významu. 6. Rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu. 7. Rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce definovaný v Zmenách a doplnkoch ÚPN obce.
V oblasti rekreácie
1. Pre miestnych obyvateľov na účely každodennej rekreácie navrhujeme naďalej využívať predovšetkým centrálny priestor sídla s parkom pri klasicistickej kúrii, pričom prostredníctvom realizácie sadovníckych úprav je potrebné zvýšiť jeho estetickú úroveň a vhodne priestorovo lokalizovanú športovo – rekreačnú plochu tvorenú areálom futbalového ihriska nachádzajúcu sa v blízkosti centra obce a novonavrhovanú lokalitu v juhovýchodnej časti obce. 2. Pre víkendovú rekreáciu budú naďalej slúžiť predovšetkým rekreačné priestory v pohorí Bachureň (Renčišov – Búče) i lesné porasty v okrajových polohách katastrálneho územia obce.
V oblasti ochrany prírody (RÚSES)
1. Zabrániť likvidácii brehových porastov, protieróznych terás a medzí. Chrániť rozptýlenú krajinnú zeleň predovšetkým v erózne labilných lokalitách, na svahoch silne a extrémne ohrozených vodnou eróziou a na plochách s ekostabilizačnou funkciou. Náhradnú výsadbu drevín prednostne realizovať na plochách s ekostabilizačnou funkciou. 2. Neodôvodnene nezastavovať trvalo obývanými objektmi inundačné územie rieky Svinka v intraviláne obce Jarovnice s cieľom zabezpečiť funkčnosť regionálneho biokoridoru a ponechať maximálnu priepustnosť územia pre priebeh povodňovej vlny.
47 V oblasti dopravy
1. Zriadiť preložku cesty III/5439 v kategórii S 9,5/70 po severozápadnom okraji intravilánu. 2. Dobudovať plochy statickej dopravy pri objektoch občianskeho vybavenia. 3. Dobudovať sieť peších komunikácií. 4. Zastávky SAD vybaviť novými prístreškami a vybudovať zastávkové pruhy. 5. Vybudovať účelové komunikácie sprístupňujúce nový vodojem a vodné zdroje. 6. Jestvujúce miestne komunikácie rekonštruovať na kategórie C 3 - MO 7,5/40 resp., C 3 - MO 5/30. 7. Novonavrhované miestne komunikácie v lokalitách IBV realizovať v kategórií MO 8/40 s obojstrannými chodníkmi šírky 2,0m (min. 1,5m). Pri návrhu dopravného priestoru pamätať na situovanie zelených pásov a tvorbu hodnotného uličného priestoru. 8. Garáže pre IBV situovať na vlastných pozemkoch, resp. ako súčasť RD v pomere 1:1. 9. Odstavné plochy v obytnom území dimenzovať na stupeň motorizácie 1:3,5. 10. Priestor súčasného námestia preriešiť formou dopravno-urbanistickej štúdie s cieľom zvýšiť štandard tohoto spoločensky exponovaného priestoru. 11. Postupne odstraňovať bodové závady hlavne na cestách III. tr..
Ovzdušie
1. Realizáciu preložky štátnej cesty III/5439 s následnou výsadbou izolačnej zelene v priestore medzi trasou tejto preložky a samotnou obcou Jarovnice.
V oblasti vodného hospodárstva
1. Realizovať zdroj pitnej vody pre celoobecný vodovod vyhĺbením dvoch jadrových vrtov v k.ú. obce. 2. Vybudovať celoobecný vodovod. 3. Dokončiť výstavbu kanalizácie odpadových vôd. 4. Vybudovať čistiareň odpadových vôd pre Jarovnice. 5. Dažďové a prívalové vody z územia odviesť rigolmi pozdĺž miestnych komunikácií. 6. Pri regulácii Malej Svinky, a jej prítokov v zastavanom území obce použiť prírodné materiály s vegetačným krytom. 7. Vybudovať preložku Malej Svinky v úseku kríženia so cestou č. III/5439.
V oblasti likvidácie odpadových vôd
1. Zabezpečenie zásobovania obyvateľov rómskych osád pitnou vodou prostredníctvom vybudovania prípojok z existujúceho obecného vodovodu. 2. Zabezpečenie vyhovujúceho zneškodňovania splaškových odpadových vôd v súčasnosti rozostavanej obecnej čistiarni odpadových vôd vybudovaním kanalizačnej prípojky s napojením na rozostavanú obecnú kanalizáciu. 3. Vybudovanie spevnených komunikácií v priestore osád. 4. Zvýšenie estetickej úrovne výsadbou zelene. 5. Projekt kanalizácie a ČOV pre obec Jarovnice je potrebné rozšíriť o ďalšie časti, ktoré budú riešiť odkanalizovanie troch nových lokalít v obci, navrhovaných týmto ÚPN. 6. Vzhľadom na demografický rozvoj obce je potrebné rozšíriť navrhovanú kapacitu čistiarne odpadových vôd na 5400 EO a na množstvo zaústených odpadových vôd do tejto ČOV, Qp = 880 m3. d-1. 7. Dobudovať kanalizáciu obce Jarovnice (ukončiť zberač „A“, vybudovať zberače „C“ a „D“), realizovať kanalizačné stoky v troch nových lokalitách navrhovaných týmto ÚPN. 8. Postupné dostavanie a uvedenie do prevádzky mechanicko-biologickej ČOV, prípadne v lokalitách s nevyhovujúcimi odtokovými pomermi, a tým neefektívnych pre ich odvedenie do nedobudovanej kanalizácie, ako aj pre objekty občianskej vybavenosti, príp. podnikateľské
48 subjekty s produkciou priemyselných odpadových vôd, likvidáciu odpadových vôd riešiť výstavbou samostatných malokapacitných ČOV.
V oblasti zásobovania elektrickou energiou
Realizovať výstavbu: 1. 22 kV prípojok pre TS 6, TS 7, TS 8 pre lokality L1, L2, a L7. 2. Transformačných staníc 22/0,4 kV TS 6, TS 7, TS 8 pre lokality L1, L2, a L7. 3. Sekundárnej rozvodnej kábelovej siete pre lokality L1 - L12.
V oblasti zásobovania plynom a teplom
1. Dobudovať plynofikáciu obce v lokalitách, v ktorých nebola realizovaná plynofikácia. 2. Odber zemného plynu zabezpečiť pre spaľovanie v jestvujúcich a navrhovaných zdrojoch trepla, prípravu teplej úžitkovej vody a varenie v domácnostiach a pre občiansku vybavenosť. 3. Realizovať zdroje tepla - okrskové teplovodné kotolne na báze spaľovania lesnej biomasy - drevnej štiepky, pre lokality L1 a L2.
V oblasti odpadového hospodárstva
1. Nakladanie s odpadom prevádzať v súlade s vypracovaným POH obce dodržaním smernej a záväznej časti tohto programu. 2. V súlade s platnou legislatívou zlepšovať kvalitatívne charakteristiky odpadov s cieľom redukovať negatívne vplyvy na životné prostredie. 3. Zvýšiť podiel zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania odpadov, uprednostňovaním materiálového zhodnotenia pred energetickým. 4. Zaviesť separovaný zber pre zhodnotiteľné odpady vybudovaním dostatočného systému separovaného zberu, zariadenia na triedenie odpadov, zariadenia na kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu. 5. Likvidácia starých záťaží (divokých skládok) na území obce. 6. Komunálny odpad po vyseparovaní zhodnotiteľných zložiek odpadu zneškodniť na skládke odpadov vyhovujúcej platnej legislatíve.
Telekomunikácie
1. Realizovať výstavbu prípojného metalického kábla pre lokality L1 a L2. 2. Realizovať rozšírenie telekomunikačnej siete metalickými káblami pre lokality L3 - L12.
Starostlivosť o životné prostredie
1. Vybudovanie spevnených komunikácií v priestore rómskych osád. 2. Zvýšenie estetickej úrovne rómskych osád výsadbou zelene.
Zastavané územie obce
1. Rešpektovať novonavrhované hranice zastavaného územia obce v časti identické podľa hranice zastavaného územia k 1.1.1990, a to v zmysle Zmien a doplnkov ÚPN obce ako podklad pre legislatívne usporiadanie územia.
49 Ochranné pásma
1. Pásmo hygienickej ochrany HD 500 m od chovných objektov - k.ú. Jarovnice. 2. Pásmo hygienickej ochrany HD 200 m - skladové hospodárstvo - k.ú. Močidľany. 3. Ochranné pásmo ČOV 100 m. 4. Ochranné pásmo elektrických vedení - pri napätí od 1 do 35 kV vrátane 10 m, v súvislých lesných porastoch 7 m, pri napätí od 35 do 110 kV vrátane 15 m od krajného vodiča. 5. Ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 do 110 kV vrátane je 2 m od krajného vodiča na každú stranu. 6. Ochranné pásmo transformovne VN/NN - 10 m od konštrukcie transformovne. 7. Ochranné pásmo pre plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm - 4 m. 8. Ochranné pásmo pre NTL a STL plynovody a prípojky, ktorými sa rozvádzajú plyny v zastavanom území obce 1 m. 9. Ochranné pásmo pre STL plynovody a prípojky vo voľnom priestranstve a v nezastavanom území 10 m. 10. Ochranné pásmo regulačnej stanice 8 m od RS. 11. Bezpečnostné pásmo VTL plynovodu s menovitou svetlosťou do 350 mm - 20 m. 12. Ochranné pásmo preložky cesty III/5439 50m osi vozovky. 13. Ochranné pásmo cesty vyššej triedy 50 - 100 m od osi priľahlého jazdného pásu mimo zastavané územie. 14. Ochranné pásmo cesty nižších tried a miestnych komunikácií 15 - 25 m od osi vozovky mimo zastavané územie. 15. Osobitné ochranné pásma pre diaľkové káble, meliorácie a vodný tok Malá Svinka.
Vypracovanie podrobnejšej a súvisiacej dokumentácie
1. Centrum obce - dopravné a urbanistické riešenie, 2. Bývanie - pre lokality L1 - L12 a jestvujúce rizikové lokality, 3. Občianska vybavenosť - na novonavrhované plochy, 4. Rekreácia a CR - na novonavrhované plochy v juhovýchodnej časti obce, 5. Šport - na novonavrhované plochy, 6. Výroba a sklady - na novonavrhované plochy, 7. Verejná zeleň - na jestvujúcu a novovavrhované plochy, 8. Cintorín - na novonavrhované plochy, 9. Funkčne zmiešané plochy - na novonavrhované plochy, 10. Vodné plochy - na novonavrhované, 11. Brehové porasty a sprievodná zeleň vodných tokov - na jestvujúce a novovavrhované plochy, 12. Preložka vodného toku Malá Svinka a regulácie vodných tokov - na novonavrhované, 13. Dopravné stavby, zariadenia, komunikácie a chodníky - na jestvujúce a novovavrhované, 14. Siete a objekty technickej infraštruktúry (vodné hospodárstvo, energetika, plyn a teplo, telekomunikácie) - na novonavrhované, 15. Nakladanie s odpadom - na novonavrhovanú koncepciu, 16. Lokálny (miestny) systém ekologickej stability územia (L - ÚSES) - podľa novonavrhovaných zásad, projekty na plochy navrhované na náhradné výsadby a verejnú zeleň, 17. Ochrana pred prírodnými anomáliami v území - podľa novonavrhovaných zásad, 18. Ochrana PPF a LPF - optimalizácia hospodárenia, projekt pozemkových úprav, postupné zapracovanie Zmien a doplnkov ÚPN obce do LHP,
Zoznam verejnoprospešných stavieb (číslovanie podľa Zmien a doplnkov ÚPN obce - výkres č. 6 - Výkres perspektívneho použitie PPF a LPF na nepoľnohospodárske účely)
1. Občianska vybavenosť a) Areál ZŠ - rozšírenie - 24
50 b) Areál ZŠ - prístavba pre 120 žiakov - 34 c) Areál ZŠ - prístavba pre 11 tried - 39 d) Areál ZŠ súvisiaci s lokalitou L1 - 43b e) Zdravotné stredisko pre deti - 16 f) Rozšírenie cintorínov - 42, 11
2. Doprava, dopravné zariadenia a) Komunikácie a chodníky - 2b, 4, 9a, 9b, 17, 26a, 26b, 32, 35, 44 (preložka cesty III/5439)
3. Vodné hospodárstvo a) ČOV ZŠ - 37 b) Vodojem - 45 c) Odberné miesta - 46
4. Energetika a) Trafostanice - 2b, 4, 9b
5. Koridory primárnych rozvodov sietí technickej infraštruktúry a koridory miestnych komunikácií, v ktorých budú vedené líniové stavby - pre vodovodnú sieť, kanalizáciu, plyn a teplo, elektrorozvody a siete pre spoje
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady SR č.199/1995 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.286/1996 Z. z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/2000 Z. z.
Stavebné uzávery
1. Pre zabezpečenie územnej rezervy výstavby preložky cesty III/5439 v trase navrhovanej preložky v šírke 50 m od osi vozovky na obidve strany. 2. Pre zabezpečenie optimálneho prietoku a smerovania vodného toku Malá Svinka zabezpečiť územnú rezervu pre jeho preložku vrátane mostného objektu v centre obce (na terajšej ceste III/5439 - smer Ražňany).
3. DOPLŇUJÚCE ÚDAJE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE
3.1 ROZHODUJÚCE VÝCHODISKOVÉ PODKLADY PRE VYPRACOVANIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚPN OBCE
- Doplňujúce prieskumy a rozbory pre spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Jarovnice, SAŽP CKEP Prešov, 2001, - Zadanie pre spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Jarovnice, SAŽP CKEP Prešov, 2001, schválené OcÚ v Jarovniciach, - Sčítanie ľudu, domov a bytov k 3.3.1991 okres Prešov, - Sčítanie ľudu, domov a bytov k 05.2001 okres Prešov, ňňňňňň - Prešovský kraj, mestá a obce v číslach 20.5.1997 - Krajská správa štatistického úradu Slovenskej republiky v Prešove, - Aktuálne údaje k 30.9.1998 - Národný úrad práce – Okresný úrad práce Prešov, - Súpis pamiatok na Slovensku - OBZOR 1969, - Aktuálne údaje kraj Prešov k 31.12.1998 Archeologického ústavu SAV Nitra, - ÚPN VÚC Prešovského kraja, APS s.r.o. 10.1997 schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 268 zo 7.4.1998 a Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216 zo 7.4.1998Z.z.,
51 - Krajský environmentálny akčný program, - Správa o stave životného prostredia Prešovského kraja za rok 1997, Krajský úrad Prešov a SAŽP, pracovisko Prešov, - Program obnovy dediny, - Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2000, - Energetická koncepcia do roku 2005 a aktualizácia energetickej koncepcie schválená vládou Slovenskej republiky uzn. č. 562 zo dňa 17.8.1993 a aktualizovaná koncepcia do roku 2005 schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č.661 zo dňa 5.9.1995 - Koncepcia rozvoja dopravy, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 166 zo 16.3.1993, - Zásady štátnej dopravnej politiky, schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 648 zo 14.9.1993, - Koncepcia rozvoja spojov do r. 2000, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 601 z 31.8.1993, - Projekt rozvoja telekomunikácií do r. 2000 – telekomunikačná politika, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 981 z 19.12.1995, - Projekt rozvoja poštovej služby do r. 2000, - Koncepcia a zásady pôdohospodárskej politiky, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 363 z 1.6.1993 a uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 251 z 12.7.1993, - Stratégia a koncepcia rozvoja lesníctva, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 8 z 12.1.1993, - Národný environmentálny akčný program - Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky , schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 194 z 8.3.1994 a uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 480 z 2.6. 1994, - Program odpadového hospodárstva okresu Prešov, - Návrh koncepcie štátnej regionálnej politiky, spracovanej Úradom pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky , v súčasnosti predložený na schválenie vlády Slovenskej republiky, - Bilancia potreby vody pre dlhodobý výhľad VVaK š.p. Košice, - Technický návrh distribúcie vody na SPSKU VVaK š.p. Košice.
3.2 ZOZNAM ĎALŠÍCH PODKLADOV PRE VYPRACOVANIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚPN OBCE
- Informačná databáza Obecného úradu Jarovnice, - ÚPN – SÚ Jarovnice schválený radou ONV v Prešove uzn. č. 177/1987 zo dňa 10.7.1987, - Generel výstavby rodinných domov na obdobie 8.5 RP v okrese Prešov - ÚHA okresu Prešov, - Zoznam pozemkov pre výstavbu rodinných domov na obdobie 8.5 RP – ÚHA okresu Prešov, - Dejiny obce Jarovnice (knižná publikácia), - Dejiny osídlenia Šariša, 1990, - Terénne prieskumy sídla a fotodokumentácia SAŽP CKEP Prešov, 09.2001, - Prieskumy vodných zdrojov VvaK, - Zásobovanie pitnou vodou – VvaK, - Trasa kanalizácie – priehľadná situácia, súhrnná technická správa – VvaK, - Trasa plynofikácie obce, - Trasa el. energiou, - Trasy slaboprúdu, - Základná mapa Slovenskej republiky M = 1 : 50 000, - Základná mapa Slovenskej republiky M = 1 : 10 000, - Štátna mapa – odvodená M = 1 : 5 000, - Katastrálna mapa M = 1 : 2 000, - Digitalizovaný mapový podklad M = 1 : 10 000; M = 1 : 2 000.
52