Migračné Procesy Stredného Zemplína V Období Dualizmu (1867-1918) II

Migračné procesy Stredného Zemplína v období dualizmu (1867-1918) II.

Zlatica Sáposová, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, [email protected]

SÁPOSOVÁ, Zlatica. Migration Processes of Central Zemplin in the Period of „Dualism“ (1867-1918) II. Individual and Society, 2004, Vol. 7, No. 1.

The submitted paper deals with the migration processes in the researched territory. Considering the agricultural characteristics, the location’s sustainability has radically decreased. Surplus of labour force supply was so large, that neither the towns, nor the industry were able to absorb it. This process was partially resolved by emigration. The intensity of emigration was unequal in different parts of the state. Zemplin County belonged to those places, which produced the most emigrants. The most seriously affected territories were locations, with high degree of ethnic heterogeneity. This phenomenon was characteristic not only in the Trebišov (Tőketerebes) County, but also in whole Hungary. Research works realized in the region also affirmed this fact. Minorities migrated mostly from territories with mixed ethnic groups. All parts of the region inhabited by Slovaks were affected by the emigration, but mostly locality of Sečovce (Gálszécs) and the neighbouring villages.

We have obtained a very interesting picture in regard of evaluation of emigration published in the contemporary periodicals. This way, not only the data and the official reports were examined, but also the opinions of people. We learned from the „hearsay“ about the behaviour of those who came back, their stories, and experiences from the „other side of the ocean“. The size of the work did not allow analysing the consequences and reason-effect relations of the emigration. Discovering this needs further research works.

Cenral Zemplin. Ethnic Composition.Hungarian-Slovak ethnical border. Hungarian-Slovak language.

Intenzita vysťahovalectva v Uhorsku dosiahla svoj vrchol v prvej polovici desiatych rokov 20. storočia. Zemplín patril medzi župy s najvyšším počtom vysťahovalcov. Napriek tomu vysťahovalectvo nemalo negatívny dopad na prírastok obyvateľstva. Vysťahovalectvo brzdilo zároveň prirodzený nárast, v dôsledku čoho bol vzrast počtu obyvateľstva menší ako v predchádzajúcich dvoch desaťročiach (v Zemplínskej župe je tento nárast 4,6 %, kým v skúmanom regióne iba 0,6 %). Vysťahovalectvo postihlo najviac tie župy, v ktorých bol najvyšší podiel národností. Spomedzi uhorských národností sa vysťahovali v najväčšom počte Slováci. Zo žúp obývaných Slovákmi sa v rokoch 1899-1913 vysťahovalo dokopy 482 613 osôb. Z toho na Zemplínsku župu pripadalo 82 584 osôb – to je najvyšší počet v porovnaní s inými župami.

Tabuľka 1:Pomer vysťahovalectva v slovenských regiónoch (podľa výpočtov László Szarku)1

Župa Počet vysťahovalcov Slováci (%) Abovsko-Turnianska 44 258 osôb 27,3 Oravská 14 641 98,3 Tekovská 3 341 75,3 Gemerská 30 958 56,7 Hontianska 4 070 79,0

11 Liptovská 12 251 97,2 Novohradská 7 071 47,0 Nitrianska 33 031 93,4 Bratislavská 12 044 83,7 Šarišská 50 390 82,5 Spišská 46 007 75,8 Trenčianska 23 560 97,4 Turčianska 9 596 93,1 Užská 45 657 40,6 Zemplínska 82 584 63,5 Zvolenská 9 139 96,3

Vďaka zemepisnej polohe, danostiam a z toho vyplývajúceho odlišného hospodárskeho vývinu Zemplínskej župy úroveň vysťahovalectva v jednotlivých okresoch (dokonca aj v menších regiónoch) bola odlišná. Vieme, že drsné podmienky hornatej oblasti na severe skomplikovali poľnohospodárske práce a negatívne ovplyvňovali životnú úroveň a život tamojších obyvateľov. K tomu všetkému prišiel aj prudký nárast počtu slovenského obyvateľstva, ktorého dôsledkom bol nadbytok pracovných síl a to viedlo k radikálnemu zníženiu samoreprodukčnej schopnosti územia. Výsledkom bola pauperizácia a zníženie životnej úrovne, mnohí sa preto rozhodli pre vysťahovalectvo kvôli zlepšeniu svojich podmienok. Z vysťahovaleckej štatistiky Ede Bodiczkého (hlavný archivár zemplínskej župy) je zrejmé, že v počte vysťahovalcov sa v rokoch 1879-1891 v jednotlivých okresoch prejavujú rozdiely. Podľa jeho výpočtov zo župy odišlo 23 940 osôb.

Tabuľka 2: Počet vysťahovalcov a reemigrantov podľa okresov

Okresy Vysťahovalci Reemigranti Medzibodrožský okres 379 53 Sečovský okres 4335 1163 Humenský okres 4527 1892 Michalovský okres 3937 628 Okres Sátoraljaújhely 1173 212 Okres Szerencs 152 8 Sninský okres 1255 306 Stropkovský okres 1940 395 Tokajský okres 355 43 Vranovský okres 5887 2018 Spolu 23 940 6 718

Ak sa na okresy pozrieme z hľadiska jazykového (etnického) rozdelenia obyvateľstva, môžeme s istotou konštatovať, že obyvateľstvo Vranovského, Humenského, Sečovského, Michalovského, Stropkovského a Sninského okresu tvorili prevažne Slováci a Rusíni. Miera vysťahovalcov zo spomínaných okresov predstavovala 91,4 % (Slováci a Rusíni), zvyšné percentá (t.j. 8,6 %) tvorili Maďari. Na rovnaké etnické zloženie obyvateľstva poukazuje aj ďalší súpis, ktorý sleduje počet vysťahovalcov a navrátencov v rokoch 1879-1901. Tento výkaz sa nachádza vo vysťahovaleckom materiáli v archíve Zemplínskej župy. Podľa tohto súpisu sa z územia župy vysťahovalo celkovo 36305 osôb. Veľká väčšina z nich - 32970 osôb (90,81 %) - pochádzala z okresov so slovenským obyvateľstvom, kým z prevažne maďarských okresov sa vysťahovalo iba 3335 osôb (9,19 %) v pomere k celkovému počtu vysťahovalcov. Pri hlbšej analýze týchto údajov a pri ich priblíženiu k menšiemu územnému celku – k doteraz skúmanému regiónu – sa pre nás stanú podstatnými vysťahovalecké údaje z troch okresov.

Tabuľka 3: Počet vysťahovalcov v skúmanom regióne

12 , Migračné procesy Stredného Zemplína v období dualizmu (1867-1918) II.

Sečovský okres 5 732 osôb Okres Sátoraljaújhely 1 932 Medzibodrožský okres 379 Spolu 8 043

Aj tu platí konštatovanie, že v Sečovskom okrese, kde žilo veľa Rusínov a Slovákov, nájdeme najviac vysťahovalcov, až potom nasledujú ďalšie dva okresy obývané prevažne Maďarmi. Samozrejme, tieto údaje sa odlišujú od údajov skúmaného regiónu, pretože toto územie sa nezhoduje s celkovým počtom obcí v týchto troch okresoch. Podľa údajov zhromaždených z materiálu o vysťahovalcoch Zemplínskej župy bol pohyb obyvateľstva v 88 skúmaných obciach v rokoch 1882-1905 nasledovný (archív Zemplínskej župy, IV.B 1406 - spisy podžupanov Zemplínskej župy 1872-1944 – spisy o vysťahovalectve ). Z regiónu sa v rokoch 1882-1905 vysťahovalo spolu 5 564 osôb, vrátilo sa 327 osôb:

1. Okres Sátoraljaújhely (28 usadlostí): 297 osôb (43,66 %); 2. Medzibodrožský okres (32 usadlostí): 2332 osôb; 3. Sečovský okres (29 usadlostí): 3135 osôb (53,64 %).

Analýza údajov zo Stredného Zemplína potvrdzuje, že z územia so zmiešaným etnikom sa menšiny vysťahovali vo vyššom pomere ako Maďari a že najviac osôb sa vysťahovalo zo Sečovského okresu. Zo skúmaného regiónu sa vysťahovalectvo týkalo všetkých obcí obývaných Slovákmi a Rusínmi, pretože obyvateľstvo každej obce sa v istom pomere zúčastnilo vysťahovalectva. Najviac dotknutými obcami boli: Sečovce (653 osôb), Parchovany (174 osôb), Zemplínska Teplica (267 osôb), Trebišov (652 osôb). Vysťahovalectvo sa dotklo Slovákov v takej veľkej miere nie z dôvodu ich etnickej príslušnosti, ale kvôli tomu, že žili v hospodársky najzaostalejšej časti župy a regiónu a ich usadlosti sa katastroficky pauperizovali.

K zhoršeniu situácie došlo aj v radoch medzibodrožského roľníctva. Veľkostatkári zamestnávali čoraz menej miestnych nádenníkov, znižovali mzdy a v regióne sa nerozvíjal priemysel. To všetko viedlo k tomu, že aj na tomto území došlo k vysťahovalectvu a v niektorých častiach územia nadobudlo pozoruhodné rozmery. V okrese Sátoraljaújhely, ktorý obývali väčšinou Maďari, sa vysťahovalectvo najviac dotklo Novosadu (104 osôb), v Medzibodrožskom okrese Bačky (126 osôb), Véču (132 osôb), Boľu (135 osôb), Kráľovského Chlmca (188 osôb), Lelesa (309 osôb), Veľkých Trakian (109 osôb), Pribeníka (120 osôb) a Zatína (219 osôb).

Počet vysťahovalcov podľa obcí v rokoch 1882-1905 (R = reemigranti):

Okres Sátoraljaújhely (spolu sa vysťahovalo 297 osôb): Byšťa 0, Herčeľ 2, Zemplínske Jastrabie 4, Zemplínsky Branč 53, Malá Bara 0, Luhyňa 19, Borša 0, Kašov 1, Veľká Bara 0, Novosad 104, Malá Tŕňa 0, Michaľany 7, Čerhov 3, Malý Kazimír 0, Veľká Tŕňa 0, Černochov 0, Brezina 5, Veľký Kazimír 0, Hraň 48, Kysta 6, Sirník 4, Cejkov 21, Lastovce 4, Viničky 0, Brehov 6, Ladmovce 0, Zemplín 8, Veľaty 2.

Medzibodrožský okres ( spolu sa vysťahovalo 2 332 osôb): Čierna 74, Boľ 135 (R:17), Bačka 126 (R:1), Dobra 70 (R:2), Bieľ 87 (R:1), Kráľovský Chlmec 188, Boťany 19 (R:4), Malý Kamenec 45, Klin nad Bodrogom 43, Malý Horeš 56, Streda nad Bodrogom 78, Nová Vieska pri Bodrogu 13, Svätá Mária 29, Malé Trakany 72, Poľany 15 (R:3), Veľký Horeš 27 (R:1), Véč 132, Leles 309 (R:3), Svätuše 17, Veľké Trakany 109, Kapoňa 10, Veľký Kamenec 48, Pavlovo 13, Strážne 29, Rad 61, Pribeník 120, Soľnička 49, Svinice 64, Vojka 83, Somotor 24, Zatín 219 (R:2).

Sečovský okres (spolu sa vysťahovalo 3135 osôb): Bačkov 72 (R:15), Veľké Ozorovce 84 (R:13), Čeľovce 64 (R: 8), Nižný Žipov 56 (R: 6), Egreš 56 (R: 4), Parchovany 174 (R:25), Dargov 44 (R: 3), Nový Ruskov 58 (R: 4), Hriadky 38 (R: 5), Zemplínska Teplica 267 (R:64), Sečovce 653 (R:14), Plechotice 73 (R:15), Stanča 74 (R:22), Stankovce 60 (R: 2), Zemplínske Hradište 45 (R: 2), Slivník 9 (R: 1), Kľačany 1 (R: 8), Dvorianky 89 (R: 6), Kožuchov 12 Trnávka 9 (R: 1), Malé Ozorovce 45 (R: 2), Upor 31, Kravany 91 (R:11), Trebišov 652 (R:66), Kuzmice 25 (R: 7), Višňov 70, Ruska 3 (R: 4), Vojčice 113, Zbehňov 68.

Údaje nie sú celkom „spoľahlivé“, k reálnym hodnotám sa iba priblížia, pretože hlásenia podžupanov a hlavných slúžnych sú neúplné, nepresné a nedokážu komplexne sledovať počet vysťahovalcov, najmä čo sa týka ilegálnych vysťahovalcov. Komplikovaná je situácia u tých vysťahovalcov, ktorí sa viackrát vydali na cestu medzi domovom a „novou vlasťou“. Tento fakt uvádza Péter L. Bodnár v štúdii (Medzibodrožie z hľadiska vysťahovalectva, 1903), ktorá sa zaoberá vysťahovaleckým procesom obyvateľov 57

13 medzibodrožských obcí. Podľa neho sa miera vysťahovalectva vyvinula v obciach, dôležitých aj z hľadiska nášho výskumu, nasledovne.

Tabuľka 4: Počet vysťahovalcov z regiónu

Obce Počet vysťahovalcov Streda nad Bodrogom 62 Véč 27 Biel, Čierna, Bačka, Boťany, Dobrá 600 Klin nad Bodrogom 25 Boľ 200 Kráľovský Chlmec 242 Malý Horeš 40 Malý Kamenec 42 Malé Trakany 110 Nová Vieska pri Bodrogu 23 Leles, Poľany, Soľnička, Kapoňa 1260 Veľký Horeš 43 Veľký Kamenec 127 Veľké Trakany 140 Strážne 55 Pavlovo 30 Pribeník 300 Rad 76 Svätuše 37 Svätá Mária 60 Svinice 40 Somotor 18 Vojka 113 Zatín 400 Spolu 4 060 osôb

V súpise Pétera L. Bodnára je počet vysťahovalcov v jednotlivých skúmaných obciach oveľa vyšší v porovnaní s našimi údajmi. Z archívneho materiálu, ktorý sme mali k dispozícii, sme vybrali údaje týkajúce sa roku 1882, pretože tie obsahujú najviac informácií o vysťahovalcoch. Podľa nich sa z regiónu vysťahovalo 561 osôb, z toho 502 poľnohospodárskych pracovníkov (89,48 %), 54 drobných živnostníkov, remeselníkov a obchodníkov (9,6 %) a 5 príslušníkov inteligencie (0,89 %).

Vysťahovalectvo roľníctva sa nedá porovnať s vysťahovalectvom poľnohospodárskych robotníkov, pretože úradná štatistika nám nedáva odpoveď na otázku, kto a z akého dôvodu sa vysťahoval spomedzi majetných roľníkov. Z tohto hľadiska nás neposunú dopredu ani údaje zozbierané miestnymi úradníkmi, pretože ich kategorizácia nemá pre nás výpovednú hodnotu. Hlavný slúžny Sečovského okresu v jednom zo svojich hlásení z roku 1882 uviedol vysťahovalcov z piatich obcí svojho okresu podľa zamestnania, ale z toho štyroch uviedol ako hospodárov s pozemkom, piatich ako poľnohospodárov, ôsmich v rubrike statkár, súčasne však ôsmich v kategórii nádenník a štrnástich medzi želiarmi. Z týchto údajov sa nedá vyvodiť žiadna významnejšia dedukcia, pretože nepoznáme hľadiská zadelenia do skupín a ich hospodárske pozadie, to isté sa týka aj skúmaného obdobia.

Hlavné príčiny vysťahovalectva v regióne môžeme zhrnúť nasledovne:

1. V dôsledku veľkého prírastku slovenského obyvateľstva vznikol nadbytok populácie;

14 , Migračné procesy Stredného Zemplína v období dualizmu (1867-1918) II.

2. Poľnohospodárstvo regiónu nedokázalo zabezpečiť dostatok pracovných príležitostí, preto sa samoreprodukčná schopnosť regiónu výrazne znížila a vznikol nadbytok pracovných síl; 3. Priemysel regiónu nedokázal zamestnať tento nadbytok; 4. Vysťahovalectvo v rámci regiónu nebolo rovnomerné: až do konca bolo najväčšie v Sečovskom okrese, ale o nadmernom vysťahovalectve vypovedá aj štatistický výskum Pétera L. Bodnára z Medzibodrožia: v roku 1903 sa z 3343 obyvateľov dediniek patriacich k leleskému notariátu (Leles, Lelespólyán, Soľnička a Kapona) vysťahovalo 1260 osôb; 5. Z regiónu sa v rokoch 1882-1905 vysťahovalo 5564 osôb. V rokoch 1880-1900 vzrástol počet obyvateľstva z 59942 osôb na 66003. Vysťahovalectvo pohltilo 91,80 % tohto populačného rastu (ak 6061 osôb = 100 %). Celkový počet obyvateľov regiónov teda nepohltilo vysťahovalectvo, pretože v rokoch 1880 až 1910 predstavoval priemerný rast počtu obyvateľstva 0,82 % a v rokoch 1900 až 1910, kedy bola vysťahovalecká vlna najmohutnejšia, sa počet obyvateľov regiónu neznížil, ale zvýšil o 0,60 %.

1. Miestne úrady a vysťahovalectvo

Uhorská vláda sa problematike vysťahovalectva v jeho začiatočnej fáze intenzívnejšie nevenovala. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, keď sa rozbehlo masové vysťahovalectvo, začali sa množiť sťažnosti zasielané vláde od kompetentných orgánov, najmä z hornozemských žúp. Župy vyzývali, aby do platnosti vstúpil zákon o obmedzení vysťahovalectva. Čoraz viac zákonodarných orgánov posielalo hlásenia o vysťahovalectve a jeho závažných dôsledkoch. V rámci župy sa okresné i miestne úrady pokúšali sledovať a vo svojich hláseniach zachytiť narastajúci počet vysťahovalcov. V materiáloch nachádzajúcich sa v archíve v Sátoraljaújhely a týkajúcich sa vysťahovalectva na Zemplíne sa vyskytuje viacero takýchto cenných údajov, najmä zo severných okresov župy, kde už v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dosiahlo vysťahovalectvo masový rozmer. Medzi takéto dokumenty patrí napríklad aj výkaz sečovského hlavného slúžneho z 3. mája 1882, ktorý uvádza vysťahovalcov podľa bydliska, veku a zamestnania.2 V hlásení medzibodrožského hlavného slúžneho na rok 1887, vydanom vo februári 1888, sa vysťahovalci uvádzajú podľa obcí a navrátenci sú zachytení podľa pohlavia. Bohužiaľ, takéto podrobné hlásenia sú veľmi zriedkavé, rozšírenejšia je jednoduchšia forma hlásení, v ktorých uviedli iba celkový počet vysťahovalcov. Napríklad hlavný slúžny zo Sátoraljaújhely napísal 7. januára 1893 podžupanovi nasledujúce hlásenie o vysťahovalcoch:3

„Veľavážený Pán Podžupan! Úctivo hlásim, že z obcí môjho okresu sa v druhej polovici minulého roku vysťahovalo do Ameriky 25 osôb a 23 sa vrátilo. V Sáujhely, 7. január 1893. slúžny“

Aj obecní sudcovia posielali hlásenia vyšším orgánom. Sudca Veľkých Ozoroviec poslal 12. februára 1888 nasledujúce hlásenie:

„Hlásenie Jedenásteho bežného mesiaca utiekli z našej dediny do Ameriky János Fedorko Faragó, vojak na dovolenke, a 12-ročný chlapec János Varkala, vrátila sa manželka Károlya Koncsola, rod. Zsuzsanna Lehotayová. Vo Veľkých Ozorovciach, 12. februára 1888. richtár.“

Hlásenie sečovského hlavného slúžneho z 10. marca 1888.4 „Veľavážený Pán Podžupan! Na základe nariadenia č. 3/79 váženého Výboru štátnej správy hlásim, že od začiatku vysťahovalectva až po rok 1887 odišlo z môjho okresu 3819 osôb do Ameriky, z ktorých sa vrátilo 888 osôb... S úctou V Sečovciach, 10. marca 1888

Oddaný sluha Veľaváženého Pána podžupana hlavný slúžny“

Hlásenie sečovského hlavného slúžneho je zarážajúce, lebo svedčí o tom, že napriek vládnemu nariadeniu o obmedzovaní vysťahovalectva boli župné orgány odkázané na seba a nepodarilo sa im zabrániť vysťahovalectvu:

„Veľavážený Pán podžupan! Vzhľadom na moje hlásenie týkajúce sa jedincov vysťahovaných a navrátencov z Ameriky by som chcel

15 upozorniť veľaváženého Pána podžupana na to, že v dôsledku masového vysťahovalectva nebudeme mať robotníkov na okolí a v prípade mobilizácie nám budú chýbať rezervisti, veľavážená vláda napriek tomu, že nariadila a žiadala zabrániť vysťahovalectvu, ešte sa z jej strany nepodniklo nič, čo by obmedzilo vysťahovalectvo, iba domáce orgány štátnej správy a polícia sa snaží zabrániť tomuto procesu, v poslednom čase vystupujú v hornozemských župách prísne a rozhodne proti vysťahovalcom, pochytajú ich, vezmú im peniaze a pošlú ich domov, tí sa však nevrátia a po rôznych vedľajších cestách sa dostanú do Oderbergu alebo iných hraničných miest a odtiaľ sa dostanú do Ameriky. Peniaze potrebné na cestu ich čakajú na hranici alebo v prístavoch. Rodinní príslušníci im totiž financie pošlú poštou, tým pádom by sa malo zabrániť posielaniu peňazí poštou alebo telegraficky do hraničných miest, mala by sa prísnejšie kontrolovať druhá časť Monarchie a chytení vysťahovalci by mali byť vrátení domov v sprievode prísnej stráže. S úctou Sečovce, 6. decembra 1887

Úctivý sluha veľaváženého Pána podžupana hlavný slúžny.“

Miestne orgány boli bezmocné voči vysťahovalcom. Domnievali sa, že tomuto procesu by mohlo zabrániť seriózne a rozhodné vystupovanie vlády. Podobné sťažnosti k vládnym orgánom prichádzali takmer z celej krajiny. V hláseniach sa domáhali prijatia zákonov, ktoré by vysťahovalectvo obmedzovali. Od roku 1890, keď vysťahovalectvo nadobudlo celoštátny rozmer, sa zvýšil aj počet publikácií o vysťahovalectve. Všetky politicky významné osobnosti sa vyjadrili k otázke vysťahovalectva. Temer každý, kto spomenul túto tému, sa snažil nájsť i jej príčiny. Uvádzali sa najrozličnejšie faktory, no reálne príčiny vysťahovalectva nechceli spoznať, resp. vysloviť.5 Vysťahovalectvo sa okrem záujmu tlače stalo ústrednou témou rôznych fór, spolkov, vedeckých spoločností, dokonca na túto tematiku sa zorganizovali aj kongresy.6

2. Výpovede súčasníkov o vysťahovalectve

Jav masového vysťahovalectva zaujímal aj verejné osobnosti. Bohužiaľ, nie vždy sa im podarilo porozumieť a podstatnejšie si všimnúť vážne spoločenské, hospodárske a sociálne pozadie tohto javu. Géza Ballagi (expert na štátnu správu) videl situáciu nasledovne: „Je omylom myslieť, si že príčinou nadmerného vysťahovalectva je pauperizácia a zvyšovanie daní. Ak si humenský alebo sninský Rus už zvykol na chudobu, je pochopiteľné, že sa rozhodne vysťahovať a nájde si lepšiu vlasť, no pridá sa k nemu aj roľník z Pataku, ktorý má k dispozícii bezmála 28000 katastrálnych jutár bohatého chotára, tam, kde za statočnú prácu zaplatia, áno, lebo si myslí, že Amerika je Eldorádo, odkiaľ sa vráti naložený pokladmi.“7 Gróf Jozef Mailáth vo svojej reči prednesenej v hornej komore (v roku 1900), videl vysťahovaleckú situáciu vo svojej župe, ale najmä vo svojom okrese nasledovne: „... napríklad u nás neodídu kvôli nedostatku práce alebo pôdy, ženie ich túžba po bohatstve, zmocnila sa ich horúčka po ňom, ktorú v nich posilňujú agenti pôsobiaci v celej krajine, ale veľmi významnú úlohu zohráva aj fakt, že vysťahovaní do Ameriky volajú svojich príbuzných a známych doma, stále si s nimi dopisujú a často im hneď pošlú lístok na loď.“8

3. Tlač a vysťahovalectvo

Správy o narastaní vysťahovalectva sa stali účinnými politickými prostriedkami v mocenských bojoch rozličných strán a výrazom záujmov rôznych skupín. Útek más sa mohol uviesť ako príklad vyhynutia národa i ľudu a v tejto súvislosti priamo poukazovať na zodpovednosť vlády vládnúcich strán a najvyšších spoločenských vrstiev.9 Ak si zalistujeme v tlačovej produkcii Zemplínskej župy, vynorí sa pred nami osobitná a protirečivá charakteristika vysťahovalectva a zároveň sa pred nami vytvorí obraz o špecifikách vysťahovaleckého procesu. Môžeme si utvoriť predstavu aj o tom, ako sa vysťahovalci pokúšali vyhnúť miestnym orgánom. Náš spravodajca z Liszky v článku Smoliarski Amerikánci píše: „Prvého bežného mesiaca podvečer prišiel do Olaszliszky 49-členný karavan robotníkov, väčšinou mladí robotníci vybavení mláťačkami, ako keby si prišli nájsť prácu. Boli však podozriví v očiach polície, a kým sa karavan pohyboval po dedine, sledovali ho. Onedlho sa objavili vozy agentov, aby pozbierali peší ľud. V tej chvíli ich prepadla polícia, ale veľká časť z nich v tme utiekla a podarilo sa im ulapiť iba troch robotníkov. Tí sa priznali, že sú z Halíče a idú do Ameriky. Cestovné náklady im hradia agenti a tí im zohnali aj pracovné knižky. Majitelia vozov sa priznali, že agenti sa s nimi dohodli tak, aby v noci odviezli pútnikov k „Svätej studni“ v Novohradskej župe a na vyznačenom mieste odovzdali iným majiteľom vozov. Je pozoruhodné, že pod poľským roľníckym oblečením nosili zadržaní jedinci oblečenie živnostníkov. Z agentov sa nepodarilo chytiť ani jedného.“10 Mnohí sa vo svojich článkoch snažili nájsť riešenie na zastavenie vysťahovalectva. Dr. Dávid Thomán sa 15. apríla 1900 v časopise Zemplén (31. roč.) vyjadril nasledovne: „Pekné slová nevedú k žiadnemu cieľu. Mali by všade založiť fabriky, rozvíjať priemysel a dať robotníkom dostatok práce a poskytnúť podmienky na živobytie a tunajší ľud zostane doma, neopustí svoj domáci krb. Kým tieto časy nenastanú, vysťahujú sa a právom. Akékoľvek použitie násilia na zabránenie

16 , Migračné procesy Stredného Zemplína v období dualizmu (1867-1918) II. vysťahovalectva by som pokladal za porušenie ľudských práv.“ Článok Ohromujúce údaje a poučenia poukazuje na veľký počet vysťahovalcov v priebehu krátkej doby. „V Zemplínskej župe si od 1. januára vyžiadalo pas 4500 vysťahovalcov.“11

Tlač však neinformovala iba o príčinách, obmedzovaní a číselných údajoch vysťahovalectva, ale aj o jeho aktéroch, ako aj o vysťahovalcoch samotných, síce nie o ich osobných záležitostiach, ale o ich práci, schopnostiach a uznaní. „Z Ameriky prichádzajú sťažnosti, že vysťahovaní uhorskí robotníci sa tam neuchytia. Keďže ruky a rozum uhorských robotníkov sa nepresadia v miliónovom dave robotníkov z celého sveta v Zámorí, zaostávajú v súťaži, zarábajú menej, alebo sa dostanú na mizinu.“ János Demeter uverejnil najmnohostrannejšiu sériu štúdií o vysťahovalectve, ktorá skúma príčiny i postoje k tejto problematike. Otvorene v nich kritizuje nechápavosť a nepružnosť orgánov. „Úradníci spáchali uprostred množstva problémov obrovskú chybu. Konkrétne tú, že kým na začiatku vysťahovalectva odišli iba Slováci a najchudobnejší roľníci, situáciu sme sledovali so založenými rukami a hanbili sme sa hľadať skutočné príčiny. Štát obhajujúci záujmy svojich obyvateľov by mal pritom použiť všetky svoje sily na to, aby okamžite odstránil príčiny vysťahovalectva, ale na miesto toho sme si od kompetentných vypočuli tieto smutné slová: „je mi jedno, komu patrí zem, len nech z nej zaplatia daň!“12

Súdobá tlač publikovala veľký počet článkov o vysťahovalectve, ktoré mali rozličné zameranie. V novinách uverejnili reč grófa Jozefa Mailátha v hornej komore, rozsiahle hlásenie Miklósa Harasztiho, hlavného slúžneho Humenského okresu. Na stránkach novín prezentovali svoje názory verejné osobnosti, ale aj jednoduchí, triezvo uvažujúci občania.13

4. Záver

Slovenskí politici a novinári príčiny vedúce k vysťahovalectvu, a teda nesmiernu chudobu a hospodársku zaostalosť slovenského ľudu pripisovali nespravodlivej a jednostrannej politike vlády. Popritom zdôraznili, že masové vysťahovalectvo Slovákov bolo ukazovateľom snáh o vymanenie sa spod maďarizačnej politiky, spod „maďarského jarma.“ Postoj slovenských historikov k otázke vysťahovalectva zhodnotil László Szarka takto: „Dnešná slovenská historiografia považuje práve zapojenie sa východoslovenských Slovákov do národno-integračného procesu za najdôležitejší politický prínos vysťahovalectva. Popritom je fakt, že napriek týmto tendenciám sa spišskí, šarišskí, abovskí a zemplínski Slováci nevedeli aktívne zapojiť do slovenského politického hnutia až do roku 1918.“14 (...) „V súvislosti so slovenským vysťahovalectvom sa dodnes diskutuje o tom, akú úlohu v ňom zohrával národnostný útlak. Ak považujeme hospodársku zaostalosť národnostných území za prejav národnostného útlaku, tak tento faktor musíme spomenúť medzi prvými údajmi. Na druhej strane však úzka kapacita uhorskej industrializácie, jej nerovnomerný vývin v jednotlivých častiach krajiny a skutočné územné štrukturálne rozvrstvenie súdobého vývinu priemyslu nám neumožňuje toto zdôvodnenie zovšeobecniť.

Základné príčiny masového vysťahovalectva Slovákov boli hospodárskeho charakteru a súviseli s relatívnym nadbytkom obyvateľstva v danom období uhorského kapitalistického vývinu. Rovnako je však nepopierateľné, že šovinistická krátkozrakosť uhorskej vlády, ktorá vysťahovanie národností považovala za pozitívny jav a masové vysťahovalectvo vnímala z hľadiska Maďarov za prijateľný a približne do roku 1910 dokonca za želateľný jav, mala za následok, že nedôvera vysťahovalcov voči „nepohostinnej vlasti“ čoraz viac narastala. Tento fakt vzbudil aj medzi národnosťami, ktoré sa rozhodli zostať doma, pobúrenie.“15 Môžeme teda skonštatovať, že ani jeden historik nemôže vysťahovalectvo hodnotiť výlučne z hľadiska národnostného útlaku, pretože ide o proces, ktorý mal hlboké spoločenské a sociálne korene, ktoré vystupovali na povrch súčasne.

Poznámky

1 Szarka, L.: Szlovák nemzeti fejlődés-magyar nemzetiségi politika 1867-1918. Pozsony 1995, 1996, s. 246-247. 2 Zemplén vármegye levéltára 4616/május 5. 1882. 3 Zemplén vármegye levéltára 93. I. 11/796. 4 Zemplén vármegye levéltára 1888. II. 13/2123 5 Rácz, I.: A paraszti migráció és politikai megítélése 1849-1914. Budapest 1980, s. 143. 6 Rácz, I.: c. d., s. 142. 7 Ballagi, G.: Zemplén vármegye közigazgatási és közművelődési állapota. Budapest 1892, s. 121. 8 Zemplén, 31. évf. 1900. május 3., Sátoralja-Ujhely. 9 Puskás, J.: c. d., s. 206. 10 Zemplén, 31. évf., 1900. 41.sz. 11 Zemplén, 33. évf. 1905. március 30.

17 12 Zemplén, 33. évf., 1902. november 6. 13 Zemplén , 31. évf., 1900. május 10. 14 Szarka, L.: A szlovákok története. Budapest 1996, s. 136. 15 Szarka, L.: c. d., s. 139.

Migration Processes of Central Zemplin in the Period of „Dualism“ (1867-1918) II.

Abstract