Migračné procesy Stredného Zemplína v období dualizmu (1867-1918) II. Zlatica Sáposová, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, [email protected] SÁPOSOVÁ, Zlatica. Migration Processes of Central Zemplin in the Period of „Dualism“ (1867-1918) II. Individual and Society, 2004, Vol. 7, No. 1. The submitted paper deals with the migration processes in the researched territory. Considering the agricultural characteristics, the location’s sustainability has radically decreased. Surplus of labour force supply was so large, that neither the towns, nor the industry were able to absorb it. This process was partially resolved by emigration. The intensity of emigration was unequal in different parts of the state. Zemplin County belonged to those places, which produced the most emigrants. The most seriously affected territories were locations, with high degree of ethnic heterogeneity. This phenomenon was characteristic not only in the Trebišov (Tőketerebes) County, but also in whole Hungary. Research works realized in the region also affirmed this fact. Minorities migrated mostly from territories with mixed ethnic groups. All parts of the region inhabited by Slovaks were affected by the emigration, but mostly locality of Sečovce (Gálszécs) and the neighbouring villages. We have obtained a very interesting picture in regard of evaluation of emigration published in the contemporary periodicals. This way, not only the data and the official reports were examined, but also the opinions of people. We learned from the „hearsay“ about the behaviour of those who came back, their stories, and experiences from the „other side of the ocean“. The size of the work did not allow analysing the consequences and reason-effect relations of the emigration. Discovering this needs further research works. Cenral Zemplin. Ethnic Composition.Hungarian-Slovak ethnical border. Hungarian-Slovak language. Intenzita vysťahovalectva v Uhorsku dosiahla svoj vrchol v prvej polovici desiatych rokov 20. storočia. Zemplín patril medzi župy s najvyšším počtom vysťahovalcov. Napriek tomu vysťahovalectvo nemalo negatívny dopad na prírastok obyvateľstva. Vysťahovalectvo brzdilo zároveň prirodzený nárast, v dôsledku čoho bol vzrast počtu obyvateľstva menší ako v predchádzajúcich dvoch desaťročiach (v Zemplínskej župe je tento nárast 4,6 %, kým v skúmanom regióne iba 0,6 %). Vysťahovalectvo postihlo najviac tie župy, v ktorých bol najvyšší podiel národností. Spomedzi uhorských národností sa vysťahovali v najväčšom počte Slováci. Zo žúp obývaných Slovákmi sa v rokoch 1899-1913 vysťahovalo dokopy 482 613 osôb. Z toho na Zemplínsku župu pripadalo 82 584 osôb – to je najvyšší počet v porovnaní s inými župami. Tabuľka 1:Pomer vysťahovalectva v slovenských regiónoch (podľa výpočtov László Szarku)1 Župa Počet vysťahovalcov Slováci (%) Abovsko-Turnianska 44 258 osôb 27,3 Oravská 14 641 98,3 Tekovská 3 341 75,3 Gemerská 30 958 56,7 Hontianska 4 070 79,0 11 Liptovská 12 251 97,2 Novohradská 7 071 47,0 Nitrianska 33 031 93,4 Bratislavská 12 044 83,7 Šarišská 50 390 82,5 Spišská 46 007 75,8 Trenčianska 23 560 97,4 Turčianska 9 596 93,1 Užská 45 657 40,6 Zemplínska 82 584 63,5 Zvolenská 9 139 96,3 Vďaka zemepisnej polohe, danostiam a z toho vyplývajúceho odlišného hospodárskeho vývinu Zemplínskej župy úroveň vysťahovalectva v jednotlivých okresoch (dokonca aj v menších regiónoch) bola odlišná. Vieme, že drsné podmienky hornatej oblasti na severe skomplikovali poľnohospodárske práce a negatívne ovplyvňovali životnú úroveň a život tamojších obyvateľov. K tomu všetkému prišiel aj prudký nárast počtu slovenského obyvateľstva, ktorého dôsledkom bol nadbytok pracovných síl a to viedlo k radikálnemu zníženiu samoreprodukčnej schopnosti územia. Výsledkom bola pauperizácia a zníženie životnej úrovne, mnohí sa preto rozhodli pre vysťahovalectvo kvôli zlepšeniu svojich podmienok. Z vysťahovaleckej štatistiky Ede Bodiczkého (hlavný archivár zemplínskej župy) je zrejmé, že v počte vysťahovalcov sa v rokoch 1879-1891 v jednotlivých okresoch prejavujú rozdiely. Podľa jeho výpočtov zo župy odišlo 23 940 osôb. Tabuľka 2: Počet vysťahovalcov a reemigrantov podľa okresov Okresy Vysťahovalci Reemigranti Medzibodrožský okres 379 53 Sečovský okres 4335 1163 Humenský okres 4527 1892 Michalovský okres 3937 628 Okres Sátoraljaújhely 1173 212 Okres Szerencs 152 8 Sninský okres 1255 306 Stropkovský okres 1940 395 Tokajský okres 355 43 Vranovský okres 5887 2018 Spolu 23 940 6 718 Ak sa na okresy pozrieme z hľadiska jazykového (etnického) rozdelenia obyvateľstva, môžeme s istotou konštatovať, že obyvateľstvo Vranovského, Humenského, Sečovského, Michalovského, Stropkovského a Sninského okresu tvorili prevažne Slováci a Rusíni. Miera vysťahovalcov zo spomínaných okresov predstavovala 91,4 % (Slováci a Rusíni), zvyšné percentá (t.j. 8,6 %) tvorili Maďari. Na rovnaké etnické zloženie obyvateľstva poukazuje aj ďalší súpis, ktorý sleduje počet vysťahovalcov a navrátencov v rokoch 1879-1901. Tento výkaz sa nachádza vo vysťahovaleckom materiáli v archíve Zemplínskej župy. Podľa tohto súpisu sa z územia župy vysťahovalo celkovo 36305 osôb. Veľká väčšina z nich - 32970 osôb (90,81 %) - pochádzala z okresov so slovenským obyvateľstvom, kým z prevažne maďarských okresov sa vysťahovalo iba 3335 osôb (9,19 %) v pomere k celkovému počtu vysťahovalcov. Pri hlbšej analýze týchto údajov a pri ich priblíženiu k menšiemu územnému celku – k doteraz skúmanému regiónu – sa pre nás stanú podstatnými vysťahovalecké údaje z troch okresov. Tabuľka 3: Počet vysťahovalcov v skúmanom regióne 12 , Migračné procesy Stredného Zemplína v období dualizmu (1867-1918) II. Sečovský okres 5 732 osôb Okres Sátoraljaújhely 1 932 Medzibodrožský okres 379 Spolu 8 043 Aj tu platí konštatovanie, že v Sečovskom okrese, kde žilo veľa Rusínov a Slovákov, nájdeme najviac vysťahovalcov, až potom nasledujú ďalšie dva okresy obývané prevažne Maďarmi. Samozrejme, tieto údaje sa odlišujú od údajov skúmaného regiónu, pretože toto územie sa nezhoduje s celkovým počtom obcí v týchto troch okresoch. Podľa údajov zhromaždených z materiálu o vysťahovalcoch Zemplínskej župy bol pohyb obyvateľstva v 88 skúmaných obciach v rokoch 1882-1905 nasledovný (archív Zemplínskej župy, IV.B 1406 - spisy podžupanov Zemplínskej župy 1872-1944 – spisy o vysťahovalectve ). Z regiónu sa v rokoch 1882-1905 vysťahovalo spolu 5 564 osôb, vrátilo sa 327 osôb: 1. Okres Sátoraljaújhely (28 usadlostí): 297 osôb (43,66 %); 2. Medzibodrožský okres (32 usadlostí): 2332 osôb; 3. Sečovský okres (29 usadlostí): 3135 osôb (53,64 %). Analýza údajov zo Stredného Zemplína potvrdzuje, že z územia so zmiešaným etnikom sa menšiny vysťahovali vo vyššom pomere ako Maďari a že najviac osôb sa vysťahovalo zo Sečovského okresu. Zo skúmaného regiónu sa vysťahovalectvo týkalo všetkých obcí obývaných Slovákmi a Rusínmi, pretože obyvateľstvo každej obce sa v istom pomere zúčastnilo vysťahovalectva. Najviac dotknutými obcami boli: Sečovce (653 osôb), Parchovany (174 osôb), Zemplínska Teplica (267 osôb), Trebišov (652 osôb). Vysťahovalectvo sa dotklo Slovákov v takej veľkej miere nie z dôvodu ich etnickej príslušnosti, ale kvôli tomu, že žili v hospodársky najzaostalejšej časti župy a regiónu a ich usadlosti sa katastroficky pauperizovali. K zhoršeniu situácie došlo aj v radoch medzibodrožského roľníctva. Veľkostatkári zamestnávali čoraz menej miestnych nádenníkov, znižovali mzdy a v regióne sa nerozvíjal priemysel. To všetko viedlo k tomu, že aj na tomto území došlo k vysťahovalectvu a v niektorých častiach územia nadobudlo pozoruhodné rozmery. V okrese Sátoraljaújhely, ktorý obývali väčšinou Maďari, sa vysťahovalectvo najviac dotklo Novosadu (104 osôb), v Medzibodrožskom okrese Bačky (126 osôb), Véču (132 osôb), Boľu (135 osôb), Kráľovského Chlmca (188 osôb), Lelesa (309 osôb), Veľkých Trakian (109 osôb), Pribeníka (120 osôb) a Zatína (219 osôb). Počet vysťahovalcov podľa obcí v rokoch 1882-1905 (R = reemigranti): Okres Sátoraljaújhely (spolu sa vysťahovalo 297 osôb): Byšťa 0, Herčeľ 2, Zemplínske Jastrabie 4, Zemplínsky Branč 53, Malá Bara 0, Luhyňa 19, Borša 0, Kašov 1, Veľká Bara 0, Novosad 104, Malá Tŕňa 0, Michaľany 7, Čerhov 3, Malý Kazimír 0, Veľká Tŕňa 0, Černochov 0, Brezina 5, Veľký Kazimír 0, Hraň 48, Kysta 6, Sirník 4, Cejkov 21, Lastovce 4, Viničky 0, Brehov 6, Ladmovce 0, Zemplín 8, Veľaty 2. Medzibodrožský okres ( spolu sa vysťahovalo 2 332 osôb): Čierna 74, Boľ 135 (R:17), Bačka 126 (R:1), Dobra 70 (R:2), Bieľ 87 (R:1), Kráľovský Chlmec 188, Boťany 19 (R:4), Malý Kamenec 45, Klin nad Bodrogom 43, Malý Horeš 56, Streda nad Bodrogom 78, Nová Vieska pri Bodrogu 13, Svätá Mária 29, Malé Trakany 72, Poľany 15 (R:3), Veľký Horeš 27 (R:1), Véč 132, Leles 309 (R:3), Svätuše 17, Veľké Trakany 109, Kapoňa 10, Veľký Kamenec 48, Pavlovo 13, Strážne 29, Rad 61, Pribeník 120, Soľnička 49, Svinice 64, Vojka 83, Somotor 24, Zatín 219 (R:2). Sečovský okres (spolu sa vysťahovalo 3135 osôb): Bačkov 72 (R:15), Veľké Ozorovce 84 (R:13), Čeľovce 64 (R: 8), Nižný Žipov 56 (R: 6), Egreš 56 (R: 4), Parchovany 174 (R:25), Dargov 44 (R: 3), Nový Ruskov 58 (R: 4), Hriadky 38 (R: 5), Zemplínska Teplica 267 (R:64), Sečovce 653 (R:14), Plechotice 73 (R:15), Stanča 74 (R:22), Stankovce 60 (R: 2), Zemplínske Hradište 45 (R: 2), Slivník 9 (R: 1), Kľačany 1 (R: 8), Dvorianky 89 (R: 6), Kožuchov 12 Trnávka 9 (R: 1), Malé Ozorovce 45 (R: 2), Upor 31, Kravany 91 (R:11), Trebišov 652 (R:66), Kuzmice 25 (R: 7), Višňov 70, Ruska 3 (R: 4), Vojčice 113, Zbehňov 68. Údaje nie sú celkom „spoľahlivé“, k reálnym hodnotám sa iba priblížia, pretože hlásenia