Ateliér pre výskumnú a projektovú činnosť v oblasti architektúry, územného rozvoja, ekológie a informatiky

Územný plán sídelného útvaru Hlohovec

Zmeny a doplnky ÚPN SÚ (Výsledné znenie po zapracovaní pripomienok)

Textová a tabuľková časť

December 2000 Názov dokumentácie: Územný plán sídelného útvaru Hlohovec – Zmeny a doplnky

Obstarávateľ: Mestský úrad Hlohovec

Spracovateľ: AUREX, s.r.o., Bratislava

Hlavný riešiteľ: Ing.arch. Dušan Kostovský

Číslo zákazky: 98/014

Podpis a pečiatka organizácie Podpis a pečiatka hlavného riešiteľa

Na zhotovení dokumentácie sa podieľali nasledovní pracovníci:

hlavný riešiteľ Ing.arch. Dušan Kostovský

urbanizmus Ing.arch. Dušan Kostovský obyvateľstvo a byty Ing. Věra Fibingerová fy JUVA ekonomická aktivita obyvateľstva Ing. Věra Fibingerová RNDr. Vladimír Slavík, CSc. sociálna infraštruktúra Ing. Mária Kačírková rekreácia a turizmus Ing.arch. Milan Vaníček, Csc. ochrana hmotných kultúrnych hodnôt Ing.arch. Jara Lalková PhDr. Norma Urbanová Ing.arch. Eva Jančová, CSc. ochrana prírody RNDr. Peter Barančok, CSc. ÚSES RNDr. Peter Barančok, CSc. životné prostredie Ing. Mária Štandová, CSc. Doc. Štefan David Mgr. Pavel Minarových geológia a ťažba nerastných surovín Mgr. Jaroslav Zhorela priemysel a stavebníctvo Mgr. Róbert Janáček poľnohospodárstvo Ing. Tibor Németh Ing. Terézia Davidová lesné hospodárstvo Ing. Jozef Marko odpadové hospodárstvo Mgr. Jaroslav Zhorela doprava Ing. Dr. Milan Skýva vodné hospodárstvo Karol Baláži energetika a telekomunikácie Doc. Ing. Dušan Kosorin, CSc. Ing. Eva Ilavská Richard Lehocký počítačová grafika Ing.arch. Aleš Baláži Zdenka Holbová Mgr. Róbert Janáček Ing.arch. Dušan Kostovský Michal Kostovský Ing.arch. Zdenka Mrázová Ing. Peter Šlopek Jozef Tomek Mgr. Lucia Zúdorová

ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Obsah

O B S A H strana

A. Ú V O D 1 A.1. Zadanie úlohy 1 A.2. Dôvody pre spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec 1 A.3. Ciele spracovania Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec 1 A.4. Spôsob spracovania Zmien a doplnkov ÚPN SÚ 2 A.5. Vymedzenie územia 2 A.6. Podkladové materiály 6

B. D E M O G R A F I C K É A H O S P O D Á R S K E V Ý C H O D I S K Á 8 B.1. Retrospektívny vývin počtu obyvateľov 8 B.2. Veková štruktúra obyvateľstva v r. 1991 9 B.3. Výhľadový počet obyvateľov mesta Hlohovec 10 B.4. Veková štruktúra obyvateľstva v r. 2005 a 2015 12 B.5. Ekonomická aktivita obyvateľstva v r. 1991, 2005 a 2015 14 B.6. Počet obyvateľov v mestských častiach Hlohovca 15 B.7. Výhľadový počet obyvateľov mestských častiach Hlohovca 18

C. Š I R Š I E V Z Ť A H Y S Í D E L N É H O Ú T V A R U 21 C.1. Koncepcia územného rozvoja Slovenska – II.návrh 21 C.2. ÚPN VÚC Trnavského kraja 24

D. U R B A N I S T I C K Á K O N C E P C I A M E S T A 28 D.1. Vyhodnotenie urbanistickej koncepcie doterajšieho ÚPN SÚ Hlohovec 28 D.2. Urbanistická koncepcia sídelného útvaru a jeho jednotlivých častí 29 D.2.1. Celková urbanistická koncepcia sídelného útvaru 29 D.2.2. Urbanistické riešenie jednotlivých mestských častí a urbanistických obvodov 31 D.2.2.1. Mestská časť I – Stred 31 D.2.2.2. Mestská časť II – Sever 37 D.2.2.3. Mestská časť III – Juh 41 D.2.2.4. Mestská časť IV – Šulekovo 45

E. O C H R A N A K U L T Ú R N E H O D E D I Č S T V A 49 E.1. Urbanisticko-architektonický vývoj územia mesta 49 E.2. Ochrana kultúrneho dedičstva 50 E.2.1. Pamiatková zóna Hlohovec 52 E.2.2. Ochranné pásmo pamiatkovej zóny 52 E.2.3. Územné vymedzenie pamiatkovej zóny 52 E.2.4. Územné vymedzenie ochranného pásma PZ 53 E.2.5. Návrh na perspektívne rozšírenie PZ a jej ochranného pásma 53 E.2.6. Hlavné zásady ochrany a regenerácie PZ 54 E.2.7. Podmienky pre stavebnú a hospodársku činnosť v pamiatkovej zóne 55 E.2.8. Kaštieľ s areálom 55 E.2.9. Pôvodne samostatné obce integrované v SÚ Hlohovec 56 E.2.10. Ochrana tradičného krajinného obrazu a vyuţitia zeme 57 E.2.11. Ochrana archeologických nálezísk 58 E.2.12. Ochrana kultúrnych hodnôt vyjadrená v grafickej časti ÚPN SÚ 58

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 i ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Obsah

O B S A H strana

F. Ţ I V O T N É P R O S T R E D I E, B I O T A A V Y U Ţ I T I E Ú Z E M I A 64 F.1. Ţivotné prostredie 64 F.1.1. Stratégia trvalo udrţateľného rozvoja 64 F.1.2. Ţivotné prostredie mesta Hlohovec 65 F.1.2.1. Priority, zásady a ciele štátnej environmentálnej politiky 66 F.1.2.2. Faktory kvality ţivotného prostredia v sídle 66 F.1.2.2.1. Znečistenie ovzdušia 66 F.1.2.2.2. Zaťaţenie územia hlukom 68 F.1.2.2.3. Hospodárenie s odpadmi 69 F.1.2.2.4. Znečistenie pôdy 69 F.1.2.2.5. Znečistenie vody 70 F.1.2.2.6. Zaťaţenie územia ostatnými rizikovými faktormi 72 F.2. Ochrana prírody a územný systém ekologickej stability 73 F.2.1. Ochrana prírody 73 F.2.1.1. Chránený strom 73 F.2.1.2. Prírodná rezervácia 73 F.2.1.3. Chránený areál 73 F.2.1.4. Genofondové plochy 74 F.2.1.5. Iné územia s biologickoekologickými a estetickými hodnotami 76 F.2.2. Územný systém ekologickej stability 77

G. S O C I Á L N A I N F R A Š T R U K T Ú R A 79 G.1. Domový a bytový fond 79 G.1.1. Charakteristika domového a bytového fondu 79 G.1.2. Nová bytová výstavba 83 G.1.3. Bilancia bytového fondu v mestských častiach Hlohovca 85 G.2. Občianska vybavenosť 87 G.2.1. Nekomerčná vybavenosť 88 G.2.1.1. Školstvo a výchova 88 G.2.1.2. Zdravotníctvo 90 G.2.1.3. Sociálna starostlivosť 91 G.2.1.4. Kultúra 92 G.2.1.5. Telesná kultúra 93 G.2.1.6. Verejná administratíva a správa 94 G.2.1.7. Pohrebnícke sluţby 94 G.2.2. Komerčná vybavenosť 94

H. R E K R E Á C I A T U R I Z M U S A Š P O R T 96 H.1. Prírodné danosti 96 H.2. Civilizačné danosti 96 H.3. Návrh funkčno-priestorového systému rekreácie, turizmu a športu 97

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 ii ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Obsah

O B S A H strana

I. Ú Z E M I E S Í D L A A H O S P O D Á R S K Y R O Z V O J 100 I.1. Priemysel a stavebníctvo 100 I.1.1. Výrobné aktivity 100 I.1.2. Priemyselná výroba 101 I.1.2.1. Odvetvová štruktúra priemyslu 101 I.1.2.2. Priestorová štruktúra priemyslu 101 I.1.2.3. Zamestnanosť v priemysle 102 I.1.2.4. Funkčné vyuţitie priemyselných areálov 102 I.1.3. Stavebníctvo 103 I.1.4. Výrobné sluţby 104 I.1.5. Skladové hospodárstvo 104 I.1.6. Rozvojové zámery priemyselných podnikov 104 I.1.7. Návrh rozvoja 105 I.1.7.1. Obmedzenie výrobných aktivít 106 I.1.7.2. Priemyselné zóny 106 I.1.7.3. Výrobno-obsluţné zóny 107 I.2. Nerastná surovinová základňa 108 I.3. Poľnohospodárska výroba 109 I.3.1. Poľnohospodárska pôda 109 I.3.2. Ochrana a zveľaďovanie poľnohospodárskej pôdy 109 I.3.3. Poľnohospodárska výroba 110 I.3.3.1. Rastlinná výroba 110 I.3.3.2. Ţivočíšna produkcia 110 I.3.4. Návrh rozvoja poľnohospodárskej výroby 110 I.4. Lesné hospodárstvo 111 I.5. Odpadové hospodárstvo 113 I.5.1. Súčasný stav nakladania s odpadmi 113 I.5.2. Návrh riešenia nakladania s odpadmi 116

J. D O P R A V A 119 J.1. Úvod 119 J.2. Cestná (automobilová) doprava 119 J.2.1. Širšie vzťahy 119 J.2.2. Návrh komunikačnej siete mesta 120 J.2.3. Kategorizácia komunikačnej siete 120 J.2.4. Trasovanie štátnych ciest 121 J.2.5. Zaťaţenie komunikačnej siete automobilovou dopravou 121 J.2.6. Predpokladaný vývoj dopravy 122 J.2.7. Statická doprava 123 J.2.8. Vybavenosť komunikačnej siete 124 J.2.8.1. Autoservisy a autoopravovne 124 J.2.8.2. Čerpacie stanice pohonných látok 124 J.2.9. Mestská a prímestská hromadná doprava 125 J.3. Ţelezničná doprava 126 J.4. Vodná doprava 127 J.4.1. Verejný nákladný prístav 127 J.4.2. Osobný prístav 127 J.4.3. Športový a turistický prístav 128 J.5. Cyklistická doprava 128 J.6. Pešia doprava 128 J.7. Integrovaný dopravný uzol prímestskej a medzimestskej dopravy 129

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 iii ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Obsah

O B S A H strana

K. V O D N É H O S P O D Á R S T V O 130 K.1. Vodohospodárske pomery záujmového územia 130 K.1.1. Úpravy odtokových pomerov 130 K.2. Koncepcia viacúčelového vyuţitia rieky Váh v úseku Sereď – Hlohovec 131 K.3. Územná ochrana vodárenských priestorov - zdrojov pitnej vody 133 K.4. Zásobovanie pitnou a úţitkovou vodou 135 K.4.1. Súčasný stav zásobovania pitnou a úţitkovou vodou 135 K.4.2. Návrh zásobovania pitnou a úţitkovou vodou 136 K.4.2.1. Potreba vody 136 K.4.2.2. Zdroje pitnej vody 139 K.4.2.3. Distribúcia vody zo zdrojov do vodovodného systému 140 K.4.2.4. Územný rozsah zásobovania 140 K.4.2.5. Vodojemy 141 K.4.2.6. Zásobná, rozvodná a uličná sieť 142 K.4.2.7. Neverejné a priemyselné vodovody 143 K.5. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd 146 K.5.1. Súčasný stav kanalizačného systému SÚ Hlohovec (jadro sídla) 146 K.5.2. Územno-technické riešenie návrhu rozvoja kanalizačných systémov v SÚ Hlohovec 147 K.5.2.1. Kanalizačný systém jadra SÚ Hlohovec 147 K.5.2.2. Územno-technické riešenie dobudovania kanalizačnej sústavy 148 K.5.2.3. Návrh ochrany intravilánu proti prívalovým vodám 149 K.5.2.4. Kanalizačný systém mestskej časti Šulekovo 149 K.5.2.5. Odvádzanie splaškových vôd z verejného nákladného prístavu Leopoldov – Hlohovec 152 K.5.2.6. Vyčíslenie mnoţstva odpadových vôd 153 K.5.2.7. Vyčíslenie mnoţstva znečistenia na La BSK5 153 K.5.2.8. Čistiareň odpadových vôd 154

L. Z Á S O B O V A N I E E N E R G I A M I 156 L.1. Zásobovanie elektrickou energiou 156 L.1.1. Súčasný stav zásobovania mesta elektrickou energiou 156 L.1.1.1. Zdroje elektrickej energie 156 L.1.1.2. Rozvodne a VN vedenia 156 L.1.1.3. Trafostanice 157 L.1.1.4. Verejné osvetlenie 159 L.1.2. Návrh zásobovania mesta elektrickou energiou 159 L.1.2.1. Bilancia potreby elektrickej energie 159 L.1.2.2. Bilancia odberov elektrickej energie na riešenom území podľa mestských častí a lokalít bytovej výstavby (variant II – maximálny) 160 L.1.2.3. Návrh zdrojov elektrickej energie 170 L.1.2.4. Návrh 110 kV elektrických liniek 170 L.1.2.5. Návrh 22 kV elektrických liniek a ich prenosová rezerva 170 L.1.2.6. Návrh 22 kV elektrických liniek a trafostaníc podľa jednotlivých mestských častí 171 L.2. Zásobovanie plynom 173 L.2.1. Súčasný stav zásobovania plynom 173 L.2.2. Návrh zásobovania plynom 174 L.2.2.1. Návrh regulačných staníc 175 L.2.2.2. Potreba plynu 175 L.2.2.3. Návrh miestnej plynovodnej siete podľa mestských častí 177

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 iv ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Obsah

O B S A H strana

L.3. Zásobovanie teplom 178 L.3.1. Potreba tepla 178 L.3.2. Zásobovanie teplom komunálneho sektoru 178 L.3.3. Zásobovanie teplom v priemyselných závodoch 179 L.3.4. Zásobovanie teplom MČ Šulekovo 180 L.4. Ropovody 181 L.5. Telekomunikácie a pošta 181 L.5.1. Telekomunikácie 181 L.5.2. Pošta 181

M. R E G U L A T Í V Y A L I M I T Y V Y U Ţ I T I A Ú Z E M I A S Ú 182 M.1. Regulatívy funkčného vyuţitia územia 182 M.2. Regulatívy hmotovo-priestorovej štruktúry 206 M.3. Regulatívy intervenčných zásahov do územia 206 M.4. Limity vyuţitia územia 206 M.4.1. Limity pamiatkovej starostlivosti 207 M.4.2. Limity ochrany prírody 207 M.4.3. Limity ekológie (ÚSES) 207 M.4.4. Limity ochrany ţivotného prostredia 208 M.4.4.1.Hlukové limity 208 M.4.4.2.Limity radónového rizika 208 M.4.4.3.Limity zaťaţenia územia pachmi 208 M.4.5. Limity dopravy 209 M.4.6. Limity vodného hospodárstva 209 M.4.7. Limity energetiky 210 M.4.8. Limity ASR 210

N. V E R E J N O – P R O S P E Š N É S T A V B Y 211 N.1. Verejno-prospešné stavby dopravné 211 N.1.1. Cestná komunikačná sieť 211 N.1.2. Statická doprava 211 N.1.3. Mestská a prímestská hromadná doprava 211 N.1.4. Ţelezničná doprava 211 N.1.5. Vodná doprava 212 N.1.6. Cyklistická doprava 212 N.1.7. Pešia doprava 212 N.2. Verejno-prospešné stavby vodného hospodárstva 212 N.2.1. Stavby zabezpečujúce úpravu odtokových pomerov a vyuţitie riečnej sústavy 212 N.2.2. Stavby a zariadenia na zásobovanie vodou 212 N.2.3. Stavby a zariadenia na odvádzanie a čistenie odpadových vôd 212 N.3. Verejno-prospešné stavby energetiky a spojov 212 N.3.1. Stavby a zariadenia na zásobovanie elektrickou energiou 212 N.3.2. Stavby a zariadenia na zásobovanie plynom 212 N.3.3. Stavby a zariadenia na zásobovanie teplom 212 N.3.4. Stavby a zariadenia spojov 212 N.4. Verejno-prospešné stavby odpadového hospodárstva 213 N.5. Verejno-prospešné stavby občianskej vybavenosti 213 N.5.1. Verejné školstvo 213 N.5.2. Verejné sociálne a zdravotnícke zariadenia 213 N.5.3. Verejné kultúrno-spoločenské zariadenia 213 N.5.4. Sakrálne stavby 214 N.5.5. Verejné športové zariadenia 214 N.5.6. Verejná správa a administratíva 214 N.5.7. Verejná zeleň 214

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 v ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Obsah

O B S A H strana

O. O R I E N T A Č N É V Y H O D N O T E N I E I N V E S T I Č N Ý C H N Á K L A D O V N A R O Z H O D U J Ú C E I N V E S T I Č N É A K C I E T E C H N I C K E J I N F R A Š T R U K T Ú R Y 215 O.1. Doprava 215 O.1.1. Komunikačná sieť 215 O.1.2. Statická doprava - hromadné garáţe 215 O.1.3. Ţelezničná doprava 215 O.1.4. Vodná doprava 215 O.1.5. Cyklistická doprava 215 O.1.6. Pešia doprava 216 O.2. Vodné hospodárstvo 217 O.3. Elektrická energia 219 O.4. Plyn 219

P. V Y H O D N O T E N I E Z Á B E R O V P P F A L P F 220 P.1. Vyhodnotenie záberov PPF 220 P.2. Vyhodnotenie záberov LPF 225

R. O R I E N T A Č N Á E T A P I Z Á C I A N Á V R H U 226

Zoznam tabuliek

Vyhodnotenie pripomienok

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 vi ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Úvod

A. Ú V O D

A.1. Zadanie úlohy

Územný plán sídelného útvaru Hlohovec objednalo u AUREX-u, s.r.o. Bratislava mesto Hlohovec listom vedúceho Oddelenia výstavby a ţivotného prostredia MsÚ zo dňa 28.4.1997.1 Po spracovaní Aktualizácie prieskumov a rozborov (10/1997), ako aj Územných a hospodárskych zásad (11/1997), rozhodol obstarávateľ ÚPN SÚ, ţe dokumentácia bude spracovaná len vo forme Zmien a doplnkov ÚPN SÚ, vrátane geografického informačného systému ÚPN SÚ Hlohovec a jeho napojenia na GIS KÚ Hlohovec. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ boli vypracované v 12/1998. Po uzavretí pripomienkového konania bolo v 11/1999 vypracované súborné stanovisko obstarávateľa a v 12/1999 vypracovaný konečný návrh.

A.2. Dôvody pre spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec

Hlavným dôvodom pre Zmeny a doplnky doposiaľ platného ÚPN SÚ je skutočnosť, ţe vzhľadom na zásadnú zmenu spoločensko-politických a hospodársko-sociálnych podmienok na Slovensku v posledných rokoch, ktoré rozhodujúcim spôsobom vplývajú na funkčné vyuţitie a usporiadanie územia, nie je doterajší územný plán zhotovený za diametrálne odlišných podmienok riadeného hospodárstva schopný plniť úlohu nástroja riadenia rozvoja mesta Hlohovec. Spracovanie územného plánu teda zohľadňuje nové spoločensko-ekonomické podmienky, ale predovšetkým súčasný stav a očakávané zmeny v oblasti vlastníckych vzťahov, a to z hľadiska zosúladenia individuálnych a verejných záujmov, ktoré sa premietajú najmä do problematiky vymedzovania verejného záujmu a verejnoprospešných stavieb, kompetencií a práv mestskej samosprávy vo vzťahu na jednej strane ku štátnej správe a na druhej k občanom, ktorá v záujme zabezpečenia komplexného rozvoja územia a plnenia úloh samosprávy musí pruţne reagovať na poţiadavky riešenia konkrétnych investično-podnikateľských aktivít, reštrukturalizácie hospodárskej základne mesta i jeho záujmového územia, objektívnych tendencií v premenách sídelnej štruktúry Slovenska a jeho jednotlivých regiónov.

A.3. Ciele spracovania Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec

Hlavným cieľom spracovania Zmien a doplnkov ÚPN SÚ je vyjadrenie koncepčného názoru na rozvoj nielen celkového prostredia mesta Hlohovec, ale aj jeho jednotlivých zloţiek, ktorý bude slúţiť ako podklad pre komplexné rozhodovanie orgánov mesta.

1 Objednávka úlohy bola zhotoviteľovi zadaná na základe výsledkov užšej súťaže, v ktorej sa umiestnil na 1. mieste.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 1 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Úvod

Koncepcia rozvoja mesta je spracovaná na základe doterajších koncepčných materiálov rozvoja mesta spracovaných v období rokov 1990 – 1997 na popud mestských orgánov jednotlivými oddeleniami MsÚ Hlohovec, resp. odbornými organizáciami. Výsledkom je textový a grafický výstup spracovaný v zmysle platnej legislatívy (obsah a rozsah podľa vyhl. 84/76 Zb. v znení neskorších predpisov), doplnený o niektoré špecifické časti zohľadňujúce jednak historickú hodnotu sídla, jednak jeho jedinečné hmotovo- priestorové danosti. Súčasťou Zmien a doplnkov ÚPN SÚ je aj návrh Miestneho územného systému ekologickej stability, ktorý je zásadne spracovaný v zmysle Metodických pokynov na vypracovanie dokumentov ÚSES (MŢP SR, január 1993)

A.4. Spôsob spracovania Zmien a doplnkov ÚPN SÚ

Metodika spracovania vychádza z novelizovaného Zákona č.50/76 Zb. v znení zákona č.262/1992 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a jeho vykonávacích vyhlášok, metodiky riešenia ÚPD SÚ vydanej Slovenskou komisiou pre ţivotné prostredie v roku 1991 v súlade s pokynom SKŢP prednostom okresných a obvodných úradov ţivotného prostredia pre skvalitnenie procesu uplatnenia územnoplánovacej dokumentácie sídelných útvarov, ako aj z poţiadaviek obstarávateľa úlohy. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ vychádzajú zo súčasne platného ÚPN SÚ Hlohovec (URBION, 1987), sú však doplnené o niektoré špecifické kapitoly, vyplývajúce práve zo zmenených spoločenských a hospodárskych podmienok v SR. Pri spracovaní úlohy boli aplikované viaceré nové metodické postupy uplatňované v ateliéri AUREX pri spracovávaní územnoplánovacích dokumentácií sídelných útvarov a územnoplánovacích dokumentácií zón s dôrazom na budúce vytvorenie komplexného systému územnoplánovacích dokumentov mesta, ako aj informačného systému územného plánu sídla.

A.5. Vymedzenie územia

Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec riešia v zmysle objednávky a podmienok uţšej súťaţe na spracovanie ÚPN SÚ len územie administratívnej obce Hlohovec.2 Podľa údajov Katastrálneho úradu Hlohovec3 je výmera riešeného územia nasledovná: výmera k.ú. Hlohovec 47,169.436 m2 2 z toho zastavané územie 5,856.475 m výmera k.ú. Šulekovo 18,605.048 m2 2 z toho zastavané územie 1,597.539 m nezaradené 52.325 m2 Spolu 65,826.809 m2 Riešené (hodnotené) územie je súhrnom urbanistických. obvodov podľa vymedzenia v rámci posledného Sčítania ľudu, domov a bytov k 3.3.1991 (pozri grafickú schému), a to:

2 Vzhľadom na polohu SÚ Leopoldov, ako aj na význam hospodársko-sídelnej aglomerácie Hlohovec – Leopoldov v sídelnej štruktúre Trnavského kraja, sú v riešení Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec zohľadnené aj niektoré aspekty rozvoja SÚ Leopoldov (dopravné napojenie, odkanalizovanie a pod.). 3 Podľa údajov Štatistickej ročenky SR 2000 (ŠÚ SR, október 2000) je výmera administratívneho územia mesta Hlohovec 6.412 ha (6,412.000 m2).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 2 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Úvod

Tab.A.5-1 Urbanistické obvody mesta Hlohovec UO číslo Názov UO UO číslo Názov UO 01 Hlohovec- stred 11 Dlhé diely 02 Nábreţie II 12 Starý háj 03 Nábreţie I 13 Blanáre 04 Starý Hlohovec 14 Teplá dolina 05 Vinohradská 15 Tokajka 06 Nemocnica 16 Kozí vrch 07 Peter 17 Dolná sihoť 08 Priemyselný obvod 18 Nová štvrť 09 Účelové zariadenie 19 Šulekovo 10 Kamenné hory 20 Terezov

V priebehu spracovania Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec zistil zhotoviteľ dokumentácie, ţe vyššie uvedené členenie územia mesta nezodpovedá jeho logickej štruktúre jednak vzhľadom na súčasné väzby a funkcie, jednak vzhľadom na väzby a funkcie navrhované. Z toho dôvodu je v návrhu riešenia ÚPN SÚ navrhnuté nové logickejšie členenie územia mesta na 4 základné mestské časti, z ktorých kaţdá pozostáva z 3 aţ 8 bývalých urbanistických obvodov (resp.ich častí). V súlade s proklamovanou logickejšou štruktúrou jednotlivých územných jednotiek mesta boli navrhnuté aj niektoré zmeny hraníc pôvodných urbanistických obvodov, a to tak, aby zásadne neovplyvnili moţnosť porovnávať údaje z r.1991 s údajmi súčasnými, resp. výhľadovými. Prípadné zmeny v údajoch boli zohľadnené v nápočtoch obyvateľov, domov a bytov za novo vymedzené územné jednotky, a následne aj vo všetkých nápočtoch sociálnej a technickej infraštruktúry. Navrhované členenie na mestské časti a urbanistické obvody (vrátane najdôleţitejších navrhnutých zmien hraníc pôvodných UO4) je zosumarizované v nasledujúcej tabuľke:

4 Niektoré menšie zmeny hraníc UO boli navrhnuté v súlade s trasami súčasných či navrhovaných dopravných komunikácií, vodných tokov, plochami LPF a pod..

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 3 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Úvod

Tab.A.5-2 Navrhované členenie územia mesta na mestské časti a urbanistické obvody

Mestská časť UO Zmeny Číslo Názov Číslo Názov 01 Stred 01 Hlohovec-stred 1. K UO boli pričlenené plochy z UO 8a) tak, aby severnú hranicu UO tvorili ulice Zábranie, Rázusova, Fándlyho, Štúrova, Ţelezničná a Pribinova. 02 Nábreţie II 1. Z UO boli do UO 06 odčlenené plochy severo-západne od Michalskej ul. a západne od Ul.Pod Beranom. 2. Hranica UO bola upravená tak, aby zahrňoval celý areál ZŠ na Podzámskej ul. 03 Nábreţie I 04 Starý Hlohovec 1. Z UO boli do UO 08a) odčlenené plochy prislúchajúce k areálu Slovakofarmy, a.s. 2. Do UO boli z UO 14 pričlenené navrhované plochy rozšírenia mestského cintorína a verejnej zelene aţ po areál PD a územie navrhovanej polyfunkčnej zóny Zajačky. 05 Vinohradská 1. Do UO bola z UO 17 pričlenená časť IBV na východnej strane Šomodskej ul. 06 Nemocnica 1. Do UO boli z UO 02 pričlenené plochy severo-západne od Michalskej ul. a západne od Ul.Pod Beranom 08a) Priemyselný obvod – juh* 1. Z UO boli do UO 01 odčlenené plochy juţne a západne od ulíc Zábranie, Rázusova, Fándlyho, Štúrova, Ţelezničná a Pribinova. 2. K UO boli pričlenené plochy z UO 04 tak, aby zahrňoval celý areál Slovakofarmy, a.s. 02 Sever 07 Peter 1. K UO boli z UO 11 pričlenené plochy severne od areálu štadióna TJ Mier a areálu Cesty Nitra, a.s. aţ po zberný odvodňovací kanál z Kamenných hôr 08b) Priemyselný obvod – sever* 09 Účelové zariadenie 1. Hranica UO bola upravená tak, aby zahrňoval celé územie účelového zariadenia ASR. 10 Kamenné hory 11 Dlhé diely 1. Z UO boli do UO 07 odčlenené plochy juţne od zberného odvodňovacieho kanála z Kamenných hôr aţ po areál štadióna TJ Mier a areál Cesty Nitra, a.s. 12 Starý háj 13 Blanáre 18 Nová štvrť 1. Hranica UO bola upravená tak, aby neobsahoval územie účelového zariadenia ASR.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 4 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Úvod

Tab.A.5-2 Navrhované členenie územia mesta na mestské časti a urbanistické obvody (pokračovanie)

Mestská časť UO Zmeny Číslo Názov Číslo Názov 03 Juh 14 Teplá dolina 1. Z UO boli do UO 04 odčlenené navrhované plochy rozšírenia mestského cintorína a verejnej zelene (severozápadne od areálu PD a územia navrhovanej polyfunkčnej zóny Zajačky). 15 Tokajka 1. Z UO bola do UO 17 odčlenená plocha zriadení techn.infraštruktúry na juhu OS Dolná Sihoť I. 2. Z UO boli odčlenené navrhované plochy výstavby OS HBV Dolná sihoť II 3. Hranica UO bola upravená tak, aby na západe prebiehala po navrhovanej upravenej ľavobreţnej hrádzi VD Sereď-Hlohovec (derivačný variant) 17 Dolná sihoť 1. Hranica UO bola upravená tak, aby neobsahoval areál ZŠ na Podzámskej ul. 2. Z UO bola do UO 05 odčlenená časť IBV na východnej strane Šomodskej ul. 3. Do UO bola z UO 17 pričlenená plocha zriadení techn.infraštruktúry na juhu OS Dolná Sihoť I. 4. Hranica UO bola upravená tak, aby zahrňovala celú navrhovanú plochu výstavby OS HBV Dolná sihoť II. 5. Hranica UO bola upravená tak, aby na západe prebiehala po navrhovanej upravenej hrádzi VD Sereď-Hlohovec (derivačný variant) 04 Šulekovo 16 Kozí vrch 1. Hranica UO bola upravená tak, aby zahrňoval všetky novo navrhované plochy HBV a IBV východne od Ul.D.Jurkoviča a severne od pokračovania Ul. Osloboditeľov v MČ Šulekovo. 2. Juţnú hranicu UO tvorí po úprave navrhovaná lávka pre peších cez Váh z MČ Šulekovo k mestskému parku. 19 Šulekovo 1. Hranica UO bola upravená tak, aby na východe prebiehala po navrhovanej upravenej ľavobreţnej hrádzi VD Sereď-Hlohovec (derivačný variant). 2. Hranica UO bola upravená tak, aby nezahrňoval novo navrhované plochy HBV a IBV východne od Ul.D.Jurkoviča a severne od pokračovania Ul. Osloboditeľov. 3. Severovýchodnú hranicu UO tvorí po úprave navrhovaná lávka pre peších cez Váh z MČ Šulekovo k mestskému parku. 20 Terezov

Terajší UO 08 Priemyselný obvod navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ rozdeliť medzi MČ 01 – Stred a MČ 02 – Sever tak, aby hranicu medzi nimi tvorila železničná trať č.141 Leopoldov – Zbehy, resp. severný okraj plochy železničnej stanice Hlohovec.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 5 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Úvod

A.6. Podkladové materiály

Zhotoviteľovi Zmien a doplnkov územného plánu sídelného útvaru Hlohovec boli k dispozícii najmä nasledovné materiály (zoradené podľa doby spracovania):

Tab.A.6-1 Podkladové materiály pre spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ

Čís. Názov dokumentácie Spracovateľ Sprac./schválené 1 Územný plán sídelného útvaru Hlohovec URBION Bratislava, 01/1987 (návrh riešenia) hl.riešiteľ: Uznesenie R-ONV v textová a tabuľková časť Ing.arch. Trnave č.71/89 návrh smerníc pre územný rozvoj R.Kraščenič zo dňa 13.4.1989 grafická časť návrh vodného hospodárstva (M 1:5.000) návrh energetiky (M 1:5.000) 2 Urbanistická štúdia sústredenej URBION Bratislava, 10/1988 individuálnej bytovej výstavby v lokalite hl.riešiteľ: Ing.arch. NAD BALATÓNOM (v Hlohovci) E.Nagy textová časť + 2 mapy v prílohe 3 Návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny Bartoňová, B. 06/1992 historického jadra mesta Hlohovec Vyhl.č.1/1993 OÚ v Trnave o vyhlásení HJ mesta Hlohovec za pam.zónu (účinnosť dňom 1.3.1993), zverejnené vo Vestníku vl.SR, čiast.1 zo 16.6.1994 4 Dopravno-sociologická štúdia mesta Dopravoprojekt, 09/1992 Hlohovec a.s. Bratislava textová časť grafické prílohy 5 Mestský interiér historického jadra Bakonyi, P., Trnava 09/1993 Hlohovec (návrh úprav), textová časť + 5 výkresov v prílohe 6 Úprava územia Horná Sihoť, Hlohovec, Aresta I., Hlohovec 10/1993 Šulekovo textová, dokladová a výkresová časť 7 Scenáre rozvoja dopravy mesta Hlohovec Dopravoprojekt, 11/1993 textová časť a.s. Bratislava grafické prílohy 8 Koncepcia rozvoja mesta Hlohovec - MsÚ Hlohovec 09/1994 prieskumy a rozbory textová časť grafická časť v M 1:5.000 9 Štatút zóny pre spravovanie územia Bakonyi, P., Trnava 10/1994 ZAJAČKY sídelného útvaru Hlohovec textová časť + 2 výkresy v prílohe 10 Vytipované pozemky pre priemysel na Bakonyi, P., Trnava 1995 území mesta Hlohovec textová časť + 1 mapa v prílohe 11 Štatút zóny pre spracovanie územia Staré Bakonyi, P., Trnava 10/1996 Hory 2 sídelného útvaru Hlohovec textová časť + 3 mapy v prílohe 12 Architektonická štúdia obchodné námestie Bakonyi, P., Trnava 10/1996 Hlohovec textová časť + 3 mapy v prílohe 13 Štatút zóny pre spravovanie územia pre Bakonyi, P., Trnava POD STARÝMI HORAMI sídelného útvaru Hlohovec textová časť + 2 výkresy v prílohe

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 6 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Úvod

Zhotoviteľ vychádzal aj z ďalších materiálov MsÚ Hlohovec, Odboru ţivotného prostredia OÚ Hlohovec a Okresného oddelenia Štatistického úradu SR, ako aj iných špecializovaných podkladových materiálov, ktoré získal v priebehu spracovania prieskumov a rozborov od rôznych orgánov a organizácií v SR, ako sú napr. Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky", MŢP SR Bratislava (schválené uznesením Vlády SR č. 619/93, č. 894/1993 a č. 531/1994 a uznesením NR SR č. 339/93 zo dňa 18. 11. 1993) Agenda 21 a ukazovatele trvalo udrţateľného rozvoja. MŢP SR Bratislava, 1996 Koncepcie uplatňovania agendy 21 a vyhodnocovanie ukazovateľov trvalo udrţateľného rozvoja v SR. MŢP SR Bratislava Správa o stave ţivotného prostredia Slovenskej republiky v roku 1997. MŢP SR Bratislava Zákon č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie Zákon č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Vyhláška MZd SR č. 14/1977 Z.z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami Koncepčné dokumenty ţivotného prostredia – Trnavský kraj. Krajský úrad v Trnave, 1998 Správa o vyhodnotení vplyvov vodného diela Sereď - Hlohovec na ŢP. Slovenský vodohospodársky podnik Piešťany, Slovenské elektrárne Trenčín. Po r. 3/98 Koncepcia starostlivosti o ŢP v okrese Trnava. OÚ ŢP Trnava, 1994 Krajský environmentálny akčný program. Krajský úrad v Trnave – Odbor ţivotného prostredia, Trnava 1997 Program odpadového hospodárstva okresu Hlohovec. OÚ ŢP Hlohovec, 1997 Digitálny podklad katastra nehnuteľností za zastavané územie k.ú. Hlohovec a Šulekovo (stav pred 23.9.1997, kedy bol podklad poskytnutý spracovateľovi) Štátne mapy M 1:5.000 – odvodené (vydané v rokoch 1972 – 1994, stav polohopisu k 30.11.1970 aţ 1.1.1993) Základné mapy M 1:10.000 (vydané v rokoch 1989 – 1996, stav k r.1988)

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 7 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

B. D E M O G R A F I C K É A H O S P O D Á R S K E V Ý C H O D I S K Á

B.1. Retrospektívny vývin počtu obyvateľov

Pri Sčítaní ľudu, domov a bytov k 3. 3. 1991 žilo v meste Hlohovec 23409 obyvateľov, ktorí tvorili až 52% obyvateľstva okresu Hlohovec. V dlhodobej retrospektíve sa počet obyvateľov mesta Hlohovec vyvíjal takto (údaje podľa sčítania ľudu):

Tab.B.1-1 Počet obyvateľov mesta Hlohovec v dlhodobej retrospektíve rok počet obyvateľov rok počet obyvateľov 1869 8.323 1961 16.053 1900 10.037 1970 17.881 1921 10.966 1980 21.148 1930 12.117 1991 23.409 1950 12.731 1997 24.1891 Najvýraznejší rast zaznamenalo mesto v období po r. 1950, v 90-tych rokoch sa počet obyvateľov zvyšuje len veľmi pomaly. Mesto Hlohovec narastalo jednak prirodzenou menou, jednak migráciou, pričom prirodzený prírastok obyvateľstva bol za posledné obdobie nasledujúci: v rokoch 1981-1985: 1.225 obyvateľov – ročný priemer 245 obyv., v rokoch 1986-1990: 834 obyvateľov – ročný priemer 167 obyv., v rokoch 1991-1997: 566 obyvateľov – ročný priemer 81 obyv. Prirodzený prírastok zaznamenáva postupný pokles, ktorý je výraznejší najmä po r.1995 a v 1.polroku 1998 má dokonca mínusovú hodnotu (-4). Migračné saldo bolo v tom istom období nasledujúce: v rokoch 1981-1985: 485 obyvateľov – ročný priemer 97 obyv., v rokoch 1986-1990: -208 obyvateľov – ročný priemer -42 obyv., v rokoch 1991-1997: 251 obyvateľov – ročný priemer 36 obyv. Od r. 1997 dosahuje migračné saldo zápornú hodnotu. Počet obyvateľov mesta Hlohovec a okresu Hlohovec sa od Sčítania ľudu v r. 1991 vyvíjal takto:

Tab.B.1-2 Vývoj počtu obyvateľov mesta a okresu Hlohovec od Sčítania ľudu v r. 1991 rok mesto Hlohovec okres Hlohovec počet obyvateľov prírastky/úbytky počet obyvateľov prírastky/úbytky 1991 (SĽ) 23.409 45.005 1992 23.902 + 493 45.155 + 150 1993 24.018 + 116 45.353 + 198 1994 24.054 + 36 45.494 + 141 1995 24.121 + 67 45.595 + 101 1996 24.202 + 81 45.688 + 93 1997 24.189 -13 45.693 + 5

1 K 30.6.1998 mal Hlohovec 24.144 obyvateľov.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 8 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

Počet obyvateľov mesta Hlohovec v r. 1991 tvoril 52,0% obyvateľov okresu, v r. 1997 to už bolo 52,9%.

B.2. Veková štruktúra obyvateľstva v r. 1991

Veková štruktúra obyvateľstva mesta Hlohovec má veľmi priaznivú skladbu. Ku dňu Sčítania ľudu v r. 1991 vykazovala nasledujúce hodnoty:

Tab.B.2-1 Veková štruktúra obyvateľstva mesta Hlohovec k 3. 3. 1991 Veková spolu muži ženy skupina absolútne % absolútne % absolútne % 0 – 14 6.429 27,5 3 277 28,8 3 152 26,2 15 - 59 (54) 13.456 57,5 6 917 60,8 6 539 54,4 60+ (55+) 3.524 15,0 1 184 10,4 2 340 19,4 Spolu 23.409 100,0 11 378 100,0 12 031 100,0

Veková štruktúra obyvateľstva mesta Hlohovec má priaznivejšiu skladbu v porovnaní s celookresnou a celoslovenskou úrovňou.

Tab.B.2-2 Veková štruktúra mesta Hlohovec v porovnaní s celoslovenskou a celookresnou úrovňou r. 1991 Veková skupina mesto okres vidiecke obce SR Hlohovec v okrese 0 - 14 27,5 24,8 22,6 24,9 15 - 59 (54) 57,5 57,5 56,6 57,8 60+ (55+) 15,0 17,7 20,8 17,3 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Mesto Hlohovec sa vyznačuje vysokým podielom obyvateľstva v predproduktívnom veku (27,5%) a nízkym podielom obyvateľstva v poproduktívnom veku (15,0%). V produktívnom veku je 57,5% obyvateľov. Má vytvorené lepšie reprodukčné predpoklady najmä v porovnaní s vidieckymi obcami okresu. Dokumentuje to aj index vitality, ktorý dosahuje v jednotlivých sídelných štruktúrach nasledujúce hodnoty:

Tab.B.2-3 Index vitality2 v Hlohovci a vidieckych obciach okresu r.1991 Sídelná štruktúra Index vitality Typ populácie okres Hlohovec 140,2 stabilizovaný typ populácie mesto Hlohovec 182,4 stabilizovaný rastúci typ populácie vidiecke obce okresu 108,2 stagnujúci typ populácie

Z porovnania hodnôt indexu vitality vyplýva, že z hľadiska budúcej reprodukcie obyvateľstva, t. j. pre rast počtu obyvateľov z vlastných zdrojov, sú najpriaznivejšie podmienky v okresnom meste Hlohovec. Keďže obyvateľstvo mesta Hlohovec tvorí viac ako polovicu obyvateľstva okresu, priaznivá veková štruktúra obyvateľstva okresného mesta značne zlepšuje

2 Index vitality slúži ako orientačný ukazovateľ kvality demografického potenciálu. Je daný pomerom predproduktívnej a poproduktívnej zložky. Zvyčajne sa vyjadruje v percentách.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 9 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

reprodukčné predpoklady aj v okresnej mierke. Úroveň okresu nedosahuje mesto Leopoldov, Málo priaznivá je situácia vo vidieckych obciach okresu kde síce index vitality dosahuje hodnotu nad 100, ale cca v polovici z počtu vidieckych obcí dochádza k regresívnemu vývoju.

B.3. Výhľadový počet obyvateľov mesta Hlohovec

Za základ stanovenia výhľadového počtu obyvateľov mesta Hlohovec berieme demografickú projekciu SR z r. 1996, ktorú vypracoval Štatistický úrad SR. Na základe tejto demografickej projekcie, ktorá bola spracovaná za celú Slovenskú republiku do r. 2015. AUREX ju spracoval do podrobnosti okresov. Demografická projekcia bola spracovaná v nízkom a vysokom variante. Je potrebné povedať, že rozdiely medzi týmito variantmi nie sú vysoké. Demografická projekcia vychádzala z analýzy populačného vývoja na konci 80.-tych a na začiatku 90.-tych rokov, kedy sa narušili dlhodobé demografické trendy. Výrazne sa zmenilo reprodukčné správanie obyvateľstva, ktoré sa prejavuje najmä v prudkom znižovaní počtu živonarodených detí. Podstatné zmeny sa prejavujú aj v oblasti migrácie obyvateľstva, ktoré vedú k znižovaniu jej intenzity. Nízky variant viac zohľadňuje tendencie k znižovaniu úhrnnej plodnosti (z 1,5 v roku 1995 na 1,25 v roku 2005 a na 1,33 v roku 2015). Vysoký variant ráta s miernejším poklesom úhrnnej plodnosti (z 1,5 na 1,33 v roku 2005 a s jej miernym rastom na 1,6 do roku 2015). Obidva varianty rátajú s postupným zvyšovaním úmrtnosti v dôsledku postupného starnutia obyvateľstva. Projekcia však ráta s miernym predlžovaním strednej dĺžky života u obidvoch pohlaví. Pre okres Hlohovec berieme za základ vysoký variant demografickej projekcie, ktorý predpokladá (po zohľadnení migrácie) nasledujúci počet obyvateľov:

Tab.B.3-1 Projekcia obyvateľstva pre okres Hlohovec (s migráciou) rok muži ženy spolu r. 2000 22.606 23.471 46.077 r. 2005 22.880 23.792 46.672 r. 2010 23.016 23.973 46.989 r. 2015 22.876 23.833 46.709

Veková štruktúra obyvateľstva zaznamená nasledujúce zmeny:

Tab.B.3-2 Veková štruktúra obyvateľstva okresu Hlohovec Veková skupina r. 2000 r. 2005 r. 2010 r. 2015 0 - 14 19,3 18,2 17,8 17,2 15 - 59 (54) 62,5 62,4 61,2 59,9 60+ (55+) 18,2 19,4 21,0 22,9 spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Pri úvahách o ďalšom vývoji počtu obyvateľov mesta Hlohovec pre návrhové časové horizonty bude potrebné zohľadniť: tendencie k miernemu znižovaniu prirodzených prírastkov obyvateľstva v najbližšom období, a to najmä v dôsledku znižovania plodnosti a pôrodnosti,

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 10 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

do určitej miery znížený priestor pre migračné prírastky v najbližšom období, nakoľko mesto nemá disponibilný voľný bytový fond, zdroje obyvateľov pre dosídľovanie z vidieckych sídiel sú podstatne znížené a súčasne je záujem nezvyšovať disproporcie v kvalite demografického materiálu medzi mestom a jeho vidieckym zázemím, nie sú predpoklady pre vytváranie nových pracovných príležitostí v meste, ktoré by mali výraznejší vplyv na migráciu. Výhľadový počet obyvateľov mesta Hlohovec bude ovplyvňovaný predovšetkým priaznivou vekovou štruktúrou obyvateľov mesta Hlohovec, ktorá vytvára vhodné podmienky pre rast obyvateľstva z vlastných zdrojov, t. j. prirodzeným prírastkom. Napriek tomu sa priemerný ročný prirodzený prírastok postupne znižuje. Migračné prírastky v budúcom období sa dajú očakávať predovšetkým z obcí vidieckeho zázemia. Pre obyvateľstvo vidieckych sídiel je charakteristické vyššie zastúpenie starších vekových kategórií, t. j. s vyšším podielom obyvateľov v produktívnom a poproduktívnom veku. Toto obyvateľstvo je pomerne silne viazané bytovým fondom v mieste svojho bydliska a predstavuje stabilizovanú časť vidieckeho zázemia. Preto disponibilné zdroje potenciálnych imigrantov mesta Hlohovec zo zázemia sú značne obmedzené. Lokalizácia administratívno-správnych funkcií môže však viesť k zvýšeniu atraktivity mesta, čo môže byť podnetom k určitému rastu mobility obyvateľstva a k miernemu zvýšeniu migračného prírastku. Predpoklad vývoja obyvateľov do r.2015 uvažuje so znižovaním prirodzeného prírastku do r. 2000 (t. j. s prirodzeným prírastkom nižším ako je priemer za roky 1990-1997) a s migráciou približne na úrovni rokov 1990-1997. V období rokov 2001-2005 bude počet narodených aj prirodzený prírastok stagnovať, t. j. priemerný ročný prirodzený prírastok 70 obyvateľov. V rokoch 2006-2010 by sa mal prirodzený prírastok mierne zvýšiť (v priemere na 80 obyvateľov ročne). V etape 2011-2015 môžeme očakávať jeho výraznejší pokles, v priemere približne na 50-60 osôb ročne. Pritom sa uvažuje s miernym rastom migračného salda, v priemere na 40 osôb ročne.

Tab.B.3-3 Odhad prírastkov obyvateľov etapa prírastky počet obyvateľov prirodzený prírastok 210 1997- 2000 migračné saldo 90 celkový prírastok 300 prirodzený prírastok 350 2001 - 2005 migračné saldo 150 celkový prírastok 500 prirodzený prírastok 400 2006 - 2010 migračné saldo 200 celkový prírastok 600 prirodzený prírastok 300 2011 - 2015 migračné saldo 200 celkový prírastok 500

Počet obyvateľov mesta Hlohovec bude mať potom nasledujúci vývoj:

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 11 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

Tab.B.3-4 Uvažovaný vývoj počtu obyvateľov mesta Hlohovec podiel na počte Obdobie počet obyvateľov obyvateľov okresu 3.3 1991 (SĽ) 23.409 52,0 Skutočný stav 31.12.1997 24.189 52,9 Predpoklad k r.2000 24.500 53,2 Predpoklad k r.2005 25.000 53,6 Predpoklad k r.2010 25.600 54,5 predpoklad k r. 2015 26.100 55,9

Výhľadový počet obyvateľov mesta Hlohovec predpokladá narastajúcu koncentráciu obyvateľstva okresu do jeho okresného centra. V r. 1991 žilo v meste Hlohovec 52,0% obyvateľov okresu, v r. 1997 to bolo 52,9%. Postupným narastaním tohto podielu by sa malo v Hlohovci sústreďovať až 55,9% obyvateľov okresu (r. 2015). Zmeny a doplnky územného plánu sídelného útvaru (ÚPN SÚ) Hlohovec budú riešiť výhľadové obdobia k r. 2005 a 2015. Z hľadiska demografického pohľadu uvažujeme, že mesto Hlohovec bude mať v r. 2005 25.000 obyvateľov, v r. 2015 26.100 obyvateľov. Táto výhľadová veľkosť mesta Hlohovec vychádza zo súčasných demografických trendov, ktoré je možné očakávať k týmto časovým obdobiam, tak v meste Hlohovci ako aj v jeho zázemí. Toto riešenie označujeme ako 1. variant. Na základe požiadavky mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec riešia Zmeny a doplnky ÚPN SÚ aj 2. variant, ktorý predpokladá, že v r.2015 bude v Hlohovci 30.000 obyvateľov. Tento výhľadový počet obyvateľov môžeme považovať za urbanistickú rezervu. 2.variant predpokladá, že v meste Hlohovec bude v r. 2005 26.000 obyvateľov, v r. 2015 30.000 obyvateľov.

B.4. Veková štruktúra obyvateľstva v r. 2005 a 2015

Odhad vývinu vekovej štruktúry obyvateľov Hlohovca robíme na základe demografickej projekcie pre okres Hlohovec k r. 2005 a 2015, z ktorej sme vychádzali aj pri úvahách o výhľadovej veľkosti mesta Hlohovec. Vekovú štruktúru mesta Hlohovec uvádzame podľa charakteristických vekových skupín. Údaje o počte obyvateľov v jednotlivých vekových skupinách v r. 2005 a 2015 porovnávame s r. 1991 (výsledky sčítania ľudu), nakoľko nemáme aktuálnejšie skutočné údaje. Celkový trend vývinu vekovej štruktúry obyvateľstva smeruje k znižovaniu podielu predproduktívnej zložky v celom riešenom období, k nárastu podielu obyvateľov v produktívnom veku do roku 2005 a potom k jeho znižovaniu a k nárastu podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku v celom období najmä po r. 2005. V meste Hlohovec predpokladáme nasledujúcu skladbu vekovej štruktúry obyvateľstva. Údaje sú za roky 1991, 2001 a 2015.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 12 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

Tab.B.4-1 Veková štruktúra obyvateľov mesta Hlohovec v r.1991, 2005, 2015 - 1.variant Veková r. 1991 r. 2005 r. 2015 prírastky/úbytky skupina absolútne % absolútne % absolútne % 1991 - 2006 - 1991 - 2005 2015 2015 0 - 14 6.429 27,5 5.380 21,5 5.100 19,5 -1.049 -280 -1.329 15 - 59 (54) 13.456 57,5 15.250 61,0 15.650 60,0 1.794 400 2.194 60+ (55+) 3.524 15,0 4.370 17,5 5.350 20,5 846 980 1.826 Spolu 23.409 100,0 25.000 100,0 26.100 100,0 1.591 1.100 2.691

1. variant demografického riešenia predpokladá, že sa bude znižovať podiel obyvateľov v predproduktívnom veku a to v relatívnom ako aj absolútnom vyjadrení v celom riešenom období. V r. 1991-2015 sa predpokladá úbytok najmladšej populácie (0-14 rokov) o 1329 osôb. Počet obyvateľov v produktívnom veku by mal narastať v celom riešenom období, ale najmä do r. 2005. V r. 1991-2005 sa predpokladá prírastok obyvateľstva v produktívnom veku o 1794 osôb, v ďalšom období v r. 2006-2015 o 400 osôb. To znamená, že v celom období 1991-2015 pribudne 2194 obyvateľov v produktívnom veku. Rast počtu osôb zaznamená aj obyvateľstvo v poproduktívnom veku. V r. 1991-2005 predpokladáme prírastok 846 osôb a v r. 2006-2015 980 osôb v poproduktívnom veku. Zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva Hlohovca budú klásť nároky jednak na zvýšenie počtu pracovných príležitostí v Hlohovci (nárast počtu obyvateľov v produktívnom veku), jednak na zariadenia občianskej vybavenosti. V 2.variante demografického riešenia by sa počet obyvateľov Hlohovca v charakteristických vekových skupinách v jednotlivých časových etapách menil takto:

Tab.B.4-2 Veková štruktúra obyvateľov mesta Hlohovec v r. 1991, 2005, 2015 - 2.variant Veková r. 1991 r. 2005 r. 2015 prírastky, úbytky skupina absolútne % absolútne % absolútne % 1991 - 2006 - 1991 - 2005 2015 2015 0 – 14 6.429 27,5 5.490 21,1 5.910 19,7 -939 420 -519 15 - 59 (54) 13.456 57,5 15.860 61,0 18.000 60,0 2.404 2.140 4.544 60+ (55+) 3.524 15,0 4.650 17,9 6.090 20,3 1.126 1.440 2.566 spolu 23.409 100,0 26.000 100,0 30.000 100,0 2.591 4.000 6.591

Zmeny počtu obyvateľov podľa 2. variantu v jednotlivých charakteristických vekových skupinách zaznamenajú nasledujúce trendy. Obyvateľstvo v predproduktívnom veku (0-14 rokov) by malo zaznamenať do r. 2005 úbytok 939 osôb a v ďalšej časovej etape r. 2006- 2015 mierny prírastok (420 osôb). K r. 2015 to predstavuje v porovnaní s r. 1991 úbytok 519 osôb v predproduktívnom veku. Počet obyvateľov v produktívnom veku by mal narastať v obidvoch časových etapách, čo znamená prírastok k r. 2015 v porovnaní s r. 1991 4544 osôb. Počet obyvateľov v poproduktívnom veku bude narastať takmer rovnomerne v oboch časových etapách a v r. 2015 by mal byť vyšší v porovnaní s r. 1991 o 2566 osôb.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 13 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

B.5. Ekonomická aktivita obyvateľstva v r. 1991, 2005 a 2015

V r.1991 vykázalo Sčítanie ľudu v Hlohovci 11.585 ekonomicky aktívnych osôb, čo je 49,5% z celkového počtu obyvateľov. Miera ekonomickej aktivity mesta neprevyšuje okresný priemer a len mierne prevyšuje slovenský priemer. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo pracuje predovšetkým v priemysle (51,7%), čo spolu so stavebníctvom (5,4%) predstavuje 57,1% ekonomicky aktívnych v sekundárnom sektore. V primárnom sektore pracovalo v r. 1991 5,7% ekonomicky aktívnych obyvateľov a zvyšok 37,2% pôsobí v terciárnom sektore. Toto zastúpenie ekonomicky obyvateľov v národohospodárskych sektoroch bude zhruba rovnaké aj v najbližších rokoch. Dá sa iba predpokladať mierne zvyšovanie podielu zamestnanosti v terciárnom sektore. Z Hlohovca odchádzalo za prácou v r. 1991 2.881ekonomicky aktívnych osôb, t. j. 24,9%. Naproti tomu do Hlohovca za prácou dochádzalo 4.851 osôb. Odchádzka ekonomicky aktívnych osôb z Hlohovca smerovala najmä o týchto sídiel: Trnava 415 osôb, Jaslovské Bohunice 134 osôb, Leopoldov 928 osôb, Piešťany 200 osôb, Bratislava 318 osôb. Spolu do týchto piatich sídiel odchádzalo z Hlohovca za prácou 1.995 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. 62,3% z odchádzajúcich za prácou Relatívne vysoký počet dochádzajúcich za prácou do Hlohovca (4.851 osôb) pochádza z vidieckych sídiel. Títo ekonomicky aktívni sú však pomerne silne viazaní na bytový fond na vidieku , ako aj na spôsob života, ktorý s tým úzko súvisí . Výnimku tvoria iba dochádzajúci z mesta Leopoldova (411 osôb), ktorí predstavujú 8,5% dochádzajúcich za prácou do Hlohovca. Počet ekonomicky aktívnych osôb k r. 2005 a 2015 v 1. a 2. variante vychádza z predpokladanej skladby vekovej štruktúry obyvateľstva k týmto časovým horizontom a miery zapojenia obyvateľstva do pracovného procesu. Túto mieru zapojenia predpokladáme zhruba na úrovni roku 1991. V meste Hlohovec predpokladáme nasledujúci počet ekonomicky aktívnych osôb:

1.variant r. 1991 r.2005 r.2015 Počet ekonomicky aktívnych osôb 11.585 13.000 13.500 % ekon. aktivity 49,5 52,0 51,7 1991-2005 2006-2015 1991-2015 Prírastky počtu ekon. akt. osôb 1.415 500 1.915

V súlade s rastom počtu obyvateľov v produktívnom veku a to tak v absolútnom ako aj v relatívnom vyjadrení , rastie počet ekonomicky aktívnych osôb vo výhľadových obdobiach. Najvyššie prírastky sa očakávajú v časovom období 1991-2005, t.j. 1.415 osôb. V ďalšom období v r. 2006-2015 by sa ich počet mal zvýšiť o 500 osôb. V celom riešenom období do r. 2015 by to malo znamenať prírastok 1.915 ekonomicky aktívnych osôb. 2.variant demografického riešenia, ktorý uvažuje s vyšším počtom obyvateľov, predpokladá pochopiteľne do výhľadových období aj vyšší počet ekonomicky aktívnych obyvateľov k r.2005 a 2015. Tento bude nasledujúci:

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 14 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

2.variant r. 1991 r.2005 r.2015 Počet ekonomicky aktívnych osôb 11.585 13.500 15.500 % ekon. aktivity 49,5 51,9 51,7 1991-2005 2006-2015 1991-2015 Prírastky počtu ekon. akt. osôb 1.915 2.000 3.915

V 2. variante je potrebné uvažovať, že v r.1991-2005 sa zvýši počet ekonomicky aktívnych obyvateľov o 1915 osôb a v r. 2006-2015 o ďalších 2000 osôb. To znamená zvýšenie v r. 1991-2015 o 3915 ekonomicky aktívnych osôb. Tento masívny nárast ekonomicky aktívneho obyvateľstva si bude nevyhnutne vyžadovať potrebné pracovné príležitosti, ale najmä nové byty.

B.6. Počet obyvateľov v mestských častiach Hlohovca

Územie mesta Hlohovec je pre účely spracovania zmien a doplnkov územného plánu sídelného útvaru rozdelené do štyroch mestských častí, ktoré sú vyskladané z urbanistických obvodov. Podrobné údaje o obyvateľstve, domovom a bytovom fonde sú v podrobnosti urbanistických obvodov zisťované iba pri Sčítaní ľudu, preto vychádzame z údajov zo Sčítania ľudu k 3. 3. 1991.

Jednotlivé mestské časti Hlohovca sú zložené z nasledujúcich urbanistických obvodov:

Mestská časť Urbanistický obvod číslo 01 - Stred 1,2,3,4,5,6,8 02 - Sever 7,9,10,11,12,13,18 03 -Juh 14,15,17 04 - Šulekovo 16,19,20

V mestskej časti 02 - Sever je zahrnuté územie časti urbanistického obvodu 08, avšak tej časti (08a), na ktorej sa nenachádza ani obyvateľstvo, ani bytový fond. Toto je započítané v mestskej časti 01 - Stred. Ďalšie úpravy územného vymedzenia urbanistických obvodov sú opísané v urbanistickej časti konceptu riešenia. Nedotýka sa to však zmien ani v počte obyvateľov, ani v počte bytov. V mestských častiach Hlohovca žije nasledujúci počet obyvateľov:

Tab.B.6-1 Počet obyvateľov a jeho veková štruktúra v Hlohovci r.1991 Mestská časť Počet obyvateľov Podiel vekových skupín obyv. v % absol. % 0-14 produkt. poprodukt. spolu 01 - Stred 16.115 68,9 28,5 58,1 13,4 100,0 02 - Sever 3.099 13,2 19,8 57,9 22,3 100,0 03 - Juh 1.437 6,1 44,7 52,9 2,4 100,0 04 - Šulekovo 2.758 11,8 21,2 55,6 23,2 100,0 Mesto Hlohovec spolu 23.409 100,0 27,5 57,5 15,0 100,0

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 15 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

Obyvateľstvo mesta Hlohovec je sústredené najmä v mestskej časti 01 Stred (68,9%). V mestskej časti 02 Sever žije 13,2% a v mestskej časti 04 Šulekovo 11,8% obyvateľov mesta Hlohovec. V mestskej časti 03 Juh žije iba 6,1% obyvateľov mesta. Veková štruktúra obyvateľstva mesta Hlohovec má priaznivú skladbu, ktorá sa vyznačuje relatívne vysokým zastúpením detskej zložky (0-14) – 27,5% a nízkym podielom obyvateľstva v poproduktívnom veku – 15,0%. Skladba vekovej štruktúry obyvateľstva v rámci mesta je diferencovaná. Veľmi priaznivú skladbu vekovej štruktúry obyvateľstva vykazujú mestské časti 01 Stred a 03 Juh, kde je obyvateľstvo v poproduktívnom veku zastúpené nízkym percentom. Naproti tomu mestské časti 02 Sever a 04 Šulekovo majú relatívne vysoké zastúpenie obyvateľstva v poproduktívnom veku. Ekonomická aktivita obyvateľstva mesta Hlohovec je 49,5%, pričom 24,9% ekonomicky aktívnych osôb odchádza za prácou mimo obec bydliska. Miera ekonomickej aktivity obyvateľstva je v jednotlivých mestských častiach zhruba na rovnakej úrovni. Uvádzame podrobné údaje o počte obyvateľov, jeho vekovej štruktúre, ako aj ekonomickej aktivite v jednotlivých urbanistických obvodoch mestských častí Hlohovca.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 16 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

Tab.B.6-2 Počet obyvateľov a jeho veková štruktúra v meste Hlohovec k 3. 3. 1991

Mestská časť Urb. obvod Počet obyvateľov Podiel obyvateľov spolu 0-14 15-59 60+ 0-14 15-59 60+ (15-54) (55+) (15-54) (55+) I 01 - Hlohovec-stred 686 167 316 203 24,3 46,1 29,6 Stred 02 - Nábrežie II 6.601 2.380 3.892 329 36,0 59,0 5,0 03 - Nábrežie I 1.213 260 675 278 21,4 55,6 22,9 04 - Starý Hlohovec 2.246 511 1.102 633 22,7 49,1 28,2 05 - Vinohradská 4.987 1.136 3.170 681 22,8 63,6 13,6 06 - Nemocnica 0 0 0 0 0,0 0,0 0,0 08 - Priemyselný obvod 382 134 215 33 35,1 56,3 8,6 spolu 16.115 4.588 9.370 2.157 28,5 58,1 13,4 II 07 - Peter 1.127 256 599 272 22,7 53,2 24,1 Sever 09 - Účelové zariadenie 0 0 0 0 0,0 0,0 0,0 10 - Kamenné hory 15 4 9 2 26,7 60,0 13,3 11 - Dlhé diely 0 0 0 0 0,0 0,0 0,0 12 - Starý háj 0 0 0 0 0,0 0,0 0,0 13 - Blanáre 13 4 9 0 30,8 69,2 0,0 18 - Nová štvrť 1.944 350 1.176 418 18,0 60,5 21,5 spolu 3.099 614 1.793 692 19,8 57,9 22,3 III 14 - Teplá dolina 5 1 4 0 20,0 80,0 0,0 Juh 15 - Tokajka 0 0 0 0 0,0 0,0 0,0 17 - Dolná sihoť 1.432 642 756 34 44,8 52,8 2,4 spolu 1.437 643 760 34 44,7 52,9 2,4 IV 16 - Kozí vrch 0 0 0 0 0,0 0,0 0,0 Šulekovo 19 - Šulekovo 2.698 576 1.489 633 21,3 55,2 23,5 20 - Terezov 60 8 44 8 13,3 73,4 13,3 spolu 2.758 584 1.533 641 21,2 55,6 23,2 Mesto Hlohovec-spolu 23.409 6.429 13.456 3.524 27,5 57,5 15,0

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 17 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

Tab.B.6-3 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v meste Hlohovec k 3. 3. 1991

Mestská EA odchádz. z obce Podiel EA časť Urb. obvod spolu z toho ženy abs. % z úhrnu obyv. (%) I 01 - Hlohovec-stred 262 113 54 20,6 38,2 Stred 02 - Nábrežie II 3.358 1.638 751 22,4 50,9 03 - Nábrežie I 608 284 123 20,2 50,1 04 - Starý Hlohovec 982 457 209 21,3 43,7 05 - Vinohradská 2.625 1.298 682 26,0 52,6 06 - Nemocnica 0 0 0 0,0 0,0 08 - Priemyselný obvod 205 101 39 19,0 53,7 spolu 8.040 3.891 1.858 23,1 49,9 II 07 - Peter 521 231 103 19,8 46,2 Sever 09 - Účelové zariadenie 0 0 0 0,0 0,0 10 - Kamenné hory 8 4 1 12,5 53,3 11 - Dlhé diely 0 0 0 0,0 0,0 12 - Starý háj 0 0 0 0,0 0,0 13 - Blanáre 7 3 2 28,6 53,8 18 - Nová štvrť 992 467 215 21,7 51,0 spolu 1.528 705 321 21,0 49,3 III 14 - Teplá dolina 3 1 1 33,3 60,0 Juh 15 - Tokajka 0 0 0 0,0 0,0 17 - Dolná Sihoť 702 346 153 21,8 49,0 spolu 705 347 154 21,8 49,1 IV 16 - Kozí vrch 0 0 0 0,0 0,0 Šulekovo 19 - Šulekovo 1.271 559 537 42,3 47,1 20 - Terezov 41 15 11 26,8 68,3 spolu 1.312 574 548 41,8 47,6 Mesto Hlohovec-spolu 11.585 5.517 2.881 24,9 49,5

B.7. Výhľadový počet obyvateľov v mestských častiach Hlohovca

Výhľadový počet obyvateľov mesta Hlohovec sme stanovili v 1. variante na 26.100 obyvateľov v r.2015 a v 2.variante na 30.000 obyvateľov v r.2015. Rozmiestnenie novej bytovej výstavby, ako aj predpokladaný odpad bytového fondu v jednotlivých mestských častiach, ovplyvní počet bytov v týchto mestských častiach a následne aj ich počet obyvateľov vo výhľadových časových obdobiach. Počet obyvateľov v mestských častiach Hlohovca okrem počtu bytov bude ovplyvňovať aj predpokladaná výhľadová obložnosť bytov (počet obyv. /byt). V mestských častiach Hlohovca predpokladáme nasledujúci počet obyvateľov:

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 18 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

Tab.B.7-1 Počet obyvateľov v mestských častiach Hlohovca v r.1991, 2005, 2015 - 1.variant

Mestská Počet obyvateľov Prírastky, úbytky Podiel v % časť 1991 2005 2015 1991- 2006 - 1991- 1991 2005 2015 2005 2015 2015 I - Stred 16.115 16.650 15.840 535 -810 -275 68,8 66,6 60,7 II - Sever 3.099 3.620 3.570 521 -50 471 13,2 14,5 13,7 III - Juh 1.437 2.000 2.560 563 560 1.123 6,2 8,0 9,8 IV - Šulekovo 2.758 2.730 4.130 -28 1.400 1.372 11,8 10,9 15,8 Hlohovec 23.409 25.000 26.100 1.591 1.100 2.691 100,0 100,0 100,0 spolu

V mestskej časti I - Stred by sa do r.2005 mal zvýšiť počet obyvateľov o 535 osôb a v ďalšom časovom období do r. 2015 znížiť o 810 osôb. Do r.2015 v porovnaní s r. 1991 to znamená zníženie o 275 obyvateľov. V r. 1991 sa v MČ I - Stred koncentrovalo 68,8% obyvateľov Hlohovca, v r. 2015 by sa tento podiel mal znížiť na 60,7%. Aj tak je táto mestská časť Hlohovca najpočetnejšia a najvýznamnejšia z hľadiska koncentrácie obyvateľstva. V MČ II - Sever sa predpokladá do r. 2005 prírastok 521 obyvateľov a v r.2006-2015 úbytok 50 osôb. Celkove však táto mestská časť zaznamenáva do r.2015 prírastok 471 obyvateľov. Percentuálne zastúpenie obyvateľstva tejto mestskej časti na celkovom počte obyvateľov Hlohovca bolo v r.1991 14,5%, v r. 2005 by malo byť 14,7% a v r.2015 by sa prakticky dostalo na úroveň r.1991, keď by v nej žilo 13,7% obyvateľov mesta. Počet obyvateľov MČ III - Juh bude zaznamenávať prírastky v oboch časových etapách. V r.1991-2005 o 563 obyvateľov a v r.2006-2015 o ďalších 560 obyvateľov. Celkove to znamená nárast v r.2015 o 1.123 osôb. Podiel počtu obyvateľov tejto mestskej časti na celkovom počte obyvateľov by sa mal zvyšovať zo 6,2% v r.1991 na 8,0% v r.2005 a na 9,8% v r.2015. Počet obyvateľov MČ IV - Šulekovo by mal do r.2005 zostať približne na úrovni r.1991 (zníži sa iba o 28 osôb). Vysoký nárast jeho počtu obyvateľov sa predpokladá v r.2006-2015 o 1.400 obyvateľov, takže v r.1991-2015 by sa jeho počet obyvateľov mal zvýšiť o 1.372 osôb. Percentuálne zastúpenie počtu tejto mestskej časti bolo v r.1991 - 11,8, v r.2005 by sa mierne znížilo na 10,9% a v r.2015 by bolo až 15,8%. V absolútnom vyjadrení sa najvyššie prírastky počtu obyvateľov do r.2015 očakávajú v MČ III - Juh a MČ IV - Šulekovo (v priemere cca o 1.100 až 1.400 obyvateľov), Ďalšie, ale nižšie prírastky obyvateľov (cca 470) zaznamená MČ II - Sever. V MČ I - Stred sa k r.2015 predpokladá úbytok počtu obyvateľov. Počet bytov sa bude zvyšovať vo všetkých mestských častiach Hlohovca. Bude sa však znižovať obložnosť bytov, a to z 3,32 obyv./byt v r.1991 na 3,10 obyv./byt v r.2005 a na 2,89 obyv./byt v r.2015. Riešenie 2.variantu prináša nasledujúci počet obyvateľov v jednotlivých mestských častiach Hlohovca:

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 19 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Demografické a hospodárske východiská

Tab.B.7-2 Počet obyvateľov v mestských častiach Hlohovca v r.1991, 2005, 2015 - 2.variant

Mestská Počet obyvateľov Prírastky, úbytky Podiel v % časť 1991 2005 2015 1991- 2006- 1991- 1991 2005 2015 2005 2015 2015 01 Stred 16.115 16.630 15.900 515 -730 -215 68,8 64,0 53,0 02 Sever 3.099 3.620 3.600 521 -20 501 13,2 13,9 12,0 03 Juh 1.437 2.570 2.800 1.133 230 1.363 6,2 9,9 9,3 04 Šulekovo 2.758 3.180 7.700 422 4.520 4.942 11,8 12,2 25,7 Hlohovec 23.409 26.000 30.000 2.591 4.000 6.591 100,0 100,0 100,0 spolu

2.variant urbanistického riešenia uvažuje taktiež do r.2015 s poklesom počtu obyvateľov v MČ I - Stred (-215 osôb) takmer na tej istej úrovni ako 1.variant. V r.2015 by tu malo žiť 53,0% obyvateľov Hlohovca. Aj naďalej táto mestská časť Hlohovca by mala významné miesto z hľadiska koncentrácie obyvateľstva mesta. Počet obyvateľov MČ II - Sever by mal k r.2005 zaznamenať nárast (521 osôb), v ďalšej etape k r.2015 pokles o 20 obyvateľov. Celkove by v r.2015 táto mestská časť vzrástla o 501 obyvateľov. Podiel na počte obyvateľov mesta bol v r.1991 - 13,2% a menil by sa v r.2005 na 13,9% a r.2015 na 12,0%. Počet obyvateľov mestskej časti III - Juh by sa k r.2005 mal zvýšiť o 1.133 obyvateľov a k r.2015 o ďalších 230 obyvateľov, t.j. celkove o 1.363 obyvateľov. Podiel na celkovom počte obyvateľov mesta bol v r.1991 - 6,2%, v r.2005 by sa zvýšil na 9,9% a v r.2015 na 9,3%. Vývin počtu obyvateľov v MČ IV - Šulekovo by do r.2005 zaznamenal nárast o 422 obyvateľov, avšak do r.2015 o ďalších 4.520 obyvateľov. Celkove by sa počet obyvateľov Šulekova zvýšil až o 4.942 osôb. Výrazne by sa zvýšil aj jeho podiel na celkovom počte obyvateľov z 11,8% v r.1991 na 12,2% v r.2005 a na 25,7% v r.2015. V 2. variante sa predpokladá najvýraznejší nárast počtu obyvateľov v MČ IV - Šulekovo. Aj v 2.variante narastá počet bytov vo všetkých mestských častiach, najvýraznejšie v MČ IV - Šulekovo. Obložnosť bytov sa znižuje z 3,32 obyv./byt v r.1991 na 3,10 obyv./byt v r.2005 a 2,92 obyv./byt v r.2015.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 20 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Širšie vzťahy

C. Š I R Š I E V Z Ť A H Y S Í D E L N É H O Ú T V A R U

C.1. Koncepcia územného rozvoja Slovenska – II.návrh1

Základné postavenie mesta Hlohovec v rámci širších vzťahov, t.j. v rámci územia Slovenskej republiky, určuje Koncepcia územného rozvoja Slovenska – II.návrh (AUREX, 1997) vypracovaná v zmysle uznesenia vlády SR č.1124/1994 ako “územnoplánovací podklad, ktorý vytvára základné predpoklady pre usmerňovanie rozvoja všetkých aktivít s územno- priestorovými prejavmi relevantnými pre celoštátnu úroveň”. Podľa hierarchického významu je mesto Hlohovec klasifikované (ako aglomerácia Hlohovec - Leopoldov) ako rozvojové centrum regionálneho významu. V centrách regionálneho významu odporúčal ešte predchádzajúci KURS ’94 (I.návrh) usmerňovať a podporovať najmä rozvoj zariadení správy a súdov regionálneho (okresného, resp. analogického) významu, stredných škôl s maturitou, špecifických škôl, inštitútov vzdelávania dospelých, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, pre kultúrne podujatia vyššieho významu, sluţieb podporujúcich rôzne podnikateľské aktivity, nákupných a obchodných stredísk, voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene. Vychádzajúc z hodnotení sídelných väzieb boli v rámci sídelnej makroštruktúry Slovenska vytipované ťaţiská osídlenia ako priestorovo-plošné sídelné systémy, ktoré sú tvorené okolo jednotlivých centier osídlenia sieťou vzájomných vzťahov jednotlivých miest a obcí rôznej veľkosti (vrátane priľahlých vidieckych obcí) s cieľom vyuţívania a spolupodieľania sa na aglomeračných výhodách. Ťaţiská osídlenia odporúča KURS II členiť na ťaţiská osídlenia celoštátneho aţ medzinárodného významu, ťaţiská osídlenia nadregionálneho aţ celoštátneho významu, ťaţiská osídlenia regionálneho významu, ťaţiská osídlenia miestneho významu. V rámci tohto členenia je okresné sídlo Hlohovec územne zaradené do bratislavsko- trnavského ťaţiska osídlenia celoštátneho aţ medzinárodného významu. Sídelné väzby ťaţiska takéhoto typu budú podľa KURS II “čím ďalej tým viac presahovať hranice republiky a budú sa tak bezprostredne zapájať do sídelných vzťahov medzinárodného významu”. Ťaţiská osídlenia tohto typu “plnia funkciu sídelných priestorových ťaţísk, v ktorých sú sústredené aktivity s celoštátnou pôsobnosťou”. Ich priestory by mali tvoriť „územne integrované celky so schopnosťou medzištátnej súťaţe pri rozvoji hospodárskych, kultúrnych a sociálnych aktivít“. Rozvoj týchto ťaţísk osídlenia je podľa KURS II potrebné v ďalšom výhľade podporovať tak, aby sa “rozvíjali ich väzby v prospech vzájomne vnútorne aj navonok vyváţeného sídelného systému a tvorili základnú sídelnú kostru s predpokladom medzinárodnej konkurencieschopnosti voči podobným sídelným systémom v priľahlých ... štátoch. Postupne by sa mali prepojiť s ďalšími centrami a obcami s cieľom (vytvorenia) vyváţeného základného systému ťaţísk osídlenia najvyššieho celoštátneho významu”.

1 Koncepciu územného rozvoja Slovenska – II.návrh vzala vláda SR na vedomie a Zásady pre realizáciu územného rozvoja Slovenska schválila uznesením č.903 zo dňa 16.12.1997.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 21 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Širšie vzťahy

Sídelné rozvojové osi sú podľa KURS II “tvorené hustou sieťou sídiel…pozdĺţ komunikačných prepojení celoštátneho, nadregionálneho, resp. regionálneho významu a prepojení ostatných infraštruktúr a vytvárajú určitý urbanizovaný pás”. Sú členené na dve hierarchické úrovne, a to sídelné rozvojové osi a komunikačno-sídelné (prepájacie) rozvojové osi. Hoci mesto Hlohovec neleţí priamo na ţiadnej zo stanovených sídelných rozvojových osí, pretínajú sa neďaleko neho v Trnave 2 dôleţité smery sídelných rozvojových osí, a to: povaţská sídelná rozvojová os: Bratislava smerom na Trnavu a Povaţie od Piešťan po Ţilinu, záhorsko-trnavská komunikačno-sídelná rozvojová os: Skalica-Holíč – Senica – Trnava – Sereď - Nitra.

Poţiadavky na rozvoj mesta vyplývajúce z KURS – II.návrh

Z hľadiska jednotlivých funkcií územia stanovuje KURS – II.návrh rámec pre riešenie ÚPD VÚC regiónov Slovenska najmä vymedzením tých zákonných opatrení (zákonov, vyhlášok, nariadení vlády a ministerstiev), ktoré samotná koncepcia zohľadnila a ktoré je potrebné zohľadniť aj v ÚPD VÚC, ale aj stanovením konkrétnych prvkov územia, ktoré je v súvislosti s tým potrebné rešpektovať v súlade s uvedenými opatreniami (Zásady pre realizáciu KURS). Sú to najmä tieto prvky nachádzajúce sa v riešenom území, resp. tie, ktoré sú na území mesta Hlohovec navrhované:

Pamiatkové zóny Hlohovec

Chránené územia prírody CHKO projektované 2 (Povaţský Inovec ) Prírodné rezervácie

Sedliská Chránené areály (v dotyku s k.ú. mesta)

Malé Váţky Dedova jama

Ochranné pásma prírodných liečivých a minerálnych vôd Piešťany (ochranné pásmo III.stupňa)

Ochrana záujmových území uvaţovaných vodných diel A. Výhľadové lokality vodohospodárskych diel uvaţovaných na výstavbu - kategória A (do 10 rokov) Sereď (- Hlohovec)

Zámery koncepcie vodohospodárskej politiky zamerané na úpravy a revitalizáciu tokov revitalizácia vybraných úsekov Váhu, realizácia hydroenergetických diel, postupne pripraviť a realizovať výstavbu VD Sereď (- Hlohovec),

2 CHKO Povaţský Inovec bola zaradená do Zásad pre realizáciu KURS ’94, v KURS – II.návrh sa však nenachádza. Z dostupných materiálov okrem toho nie je moţné určiť, či navrhovaná CHKO bude zasahovať na územie mesta Hlohovec.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 22 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Širšie vzťahy

Zámery koncepcie vodohospodárskej politiky v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd dokončenie rozostavaných stavieb mestských ČOV - …Hlohovec,

Odkaliská zaradené medzi vodohospodárske diela Šulekovo, kat.IV (kde sa technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva podľa vlastného uváţenia alebo technického stavu týchto diel),

Dopravné koridory SR najvyššieho významu Koridor č.4 - západný ako súčasť multimodálnych koridorov č.Va a č.VI so severo-juţnou orientáciou,

Zoznam navrhovaných pozemných komunikácií nadradeného cestného systému

I. Diaľnice

D. D-61: hranica MR/SR - Bratislava – Trenčín,

Odporúčanie pre dlhodobý výhľad I. rýchlostné komunikácie

A. severo-juţná ponitrianska spojka: II/513 Drahovce - D61 - Hlohovec – Nitra,

Návrh nadradenej siete ţelezničných tratí ŢSR I. Vysokorýchlostné ţelezničné trate A. Sever – juh: Poľská reublika/ Bielsko-Biala – Ţilina – Trenčín – Bratislava – Viedeň (na území Hlohovca súbeţne so ţelezničnou traťou Bratislava – Leopoldov – Ţilina), II. Modernizované ţelezničné trate B. Bratislava – Púchov, traťová rýchlosť 160 km/hod.

Vodné cesty a zariadenia vodnej dopravy Sieť vodných ciest SR A) Medzinárodná vodná cesta Váh E81 v úseku Komárno – Ţilina s prepojením na Odru Sieť potenciálnych prístavov Hlohovec

Sieť a zariadenia kombinovanej dopravy Sieť tratí kombinovanej dopravy SR zaradených do systému AGTC C) C-E63 Parndorf – Bratislava – Leopoldov/Galanta – Ţilina,

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 23 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Širšie vzťahy

C.2. ÚPN VÚC Trnavského kraja3

Mesto Hlohovec je v základnej urbanistickej koncepcii riešenia ÚPN VÚC chápané ako centrum osídlenia okresu Hlohovec, ktoré je cez pridruţené centrum Leopoldov (2-pólové centrum osídlenia) výhodne prepojené na hlavné cestné a ţelezničné trasy Slovenska (diaľnica D 61, ţelezničná trať Bratislava – Ţilina – Košice), ale aj na hlavnú sídelnú rozvojovú os Slovenska totoţnú s dopravnými trasami. Hlavnou sídelnou osou okresu, prebiehajúcou cez mesto Hlohovec, je sídelný váţsky pás, ktorý vedie od severu po oboch stranách Váhu aţ po Hlohovec – Šulekovo a ďalej na juh po západnej strane Váhu po Siladice. Rozvoj Hlohovca navrhuje ÚPN VÚC západným smerom povedľa Šulekova k Leopoldovu, čím by sa mala zintenzívniť vzájomná väzba medzi oboma mestami.

Poţiadavky na rozvoj mesta vyplývajúce z ÚPN VÚC Trnavského kraja

V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry podporovať rozvoj centier osídlenia regionálneho významu v mestách Senica, Skalica, Holíč, Piešťany, Vrbové, Hlohovec, Leopoldov, Galanta, Dunajská Streda, Šamorín a Sereď; v týchto centrách podporovať predovšetkým rozvoj verejnej správy a súdov regionálneho významu, stredných škôl s maturitou, špeciálnych škôl, inštitútov vzdelávania dospelých, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, kultúrnych zariadení vyššieho významu, sluţieb podporujúcich rôzne podnikateľské aktivity, nákupných a obchodných stredísk, zariadení na vyuţívanie voľného času a rekreácie uspokojujúcich potreby regionálnej a nadregionálnej úrovne, podporovať rozvoj regionálnych rozvojových pólov centier ťaţísk osídlenia; usmerňovať umiestnenie časti funkcií centier ťaţísk osídlenia do obcí leţiacich v ich bliţšom záujmovom území, a to: obytné funkcie s primeraným štandardom občianskej vybavenosti, výrobné funkcie, rekreačné aktivity, pri novej výstavbe zachovať jestvujúce vojenské objekty a rešpektovať ich ochranné pásma.

V oblasti rekreácie a turistiky podporovať a prednostne rozvíjať ťaţiskové oblasti rekreácie, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady - pobyt pri vode (na báze vodných plôch, tokov a geotermálnych prameňov), tranzitnú, poznávaciu, vidiecku, vodnú a cyklistickú turistiku v

3 Záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Trnavského kraja bola vyhlásená nariadením vlády SR č.183 zo dňa 7.4.1998

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 24 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Širšie vzťahy

severnej časti Trnavského okresu a Piešťanského okresu a horskú turistiku v juhovýchodnej časti Senického okresu, usmerňovať tvorbu funkčno-priestorového systému na vytváranie súvislejších rekreačných území, tzv. rekreačno-krajinných celkov pás pozdĺţ Dunaja v rámci tzv. Malého Ţitného ostrova, pás pozdĺţ Malého Dunaja, na vhodných úsekoch Váhu (vodné dielo Kráľová, v budúcnosti aj v úseku Sereď - Hlohovec a v úseku Hlohovec - Sĺňava), zabezpečiť prímestskú rekreáciu pre obyvateľov väčších miest v ich záujmovom území, predovšetkým v Trnave a Piešťanoch,

V oblasti sociálnej infraštruktúry a) Školstvo usmerňovať rovnomerné rozloţenie zariadení stredného školstva po celom území kraja, b) Zdravotníctvo vytvárať podmienky na rovnocennú prístupnosť a primeranú dostupnosť obyvateľov jednotlivých oblastí kraja k nemocničným zariadeniam a sluţbám, čo znamená riešiť skalicko-senickú oblasť, pričom nemocnice niţšieho typu a kliniky riešiť ako neštátne zariadenia (mestské a obecné), a tým nahradiť neţiaduci pokles počtu lôţok v nemocniciach, vytvárať podmienky na rovnocennú prístupnosť a primeranú dostupnosť obyvateľov jednotlivých oblastí kraja k nemocničným zariadeniam a sluţbám, čo znamená riešiť skalicko-senickú oblasť, pričom nemocnice niţšieho typu a kliniky riešiť ako neštátne zariadenia (mestské a obecné), a tým nahradiť neţiaduci pokles počtu lôţok v nemocniciach,

V oblasti kultúrno-historických hodnôt rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako poţaduje ochrana pamiatok, rešpektovať potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických a hospodárskych hodnôt charakterizujúcich dané prostredie, a to ako vo forme hmotnej, tak aj nehmotnej, a vytvárať pre ne vhodné prostredie,

V oblasti poľnohospodárskej výroby rešpektovať pri ďalšom urbanistickom rozvoji územia poľnohospodársky pôdny fond ako jeden z limitujúcich faktorov tohto rozvoja,

V oblasti lesného hospodárstva netrieštiť ucelené komplexy lesov pri návrhu koridorov technickej infraštruktúry a líniových stavieb.

V oblasti ťaţby usmerniť v súlade s ochranou ţivotného prostredia, pôdneho fondu a vodohospodárskymi záujmami ťaţbu dunajských štrkopieskov, ako aj štrkopieskov v alúviu Váhu a Moravy s uprednostnením ťaţby vo vodných nádrţiach alebo v korytách tokov oproti ťaţbe z porasteného terénu, rekultivovať a sanovať opustené ťaţobne a začleniť ich do funkcie krajiny.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 25 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Širšie vzťahy

V oblasti odpadového hospodárstva pokračovať na území kraja v sanácii neriadených skládok a ďalších environmentálnych záťaţí; na ten účel v súlade s Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2000 schválenom uznesením vlády Slovenskej republiky č. 799 z roku 1996 v kaţdom okrese kraja sanovať minimálne štyri skládky najväčšmi ohrozujúce ţivotné prostredie a v časovej etape rokov 2000-2005 šesť aţ desať skládok,

V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry a) Cestné komunikácie a objekty upraviť priestorové a smerové vedenie trasy II/513 (kategória S 9,5/80) s vybudovaním prieťahu cesty II/513 cez Hlohovec, homogenizovať cestu II/507 na kategóriu S9,5/60 s úpravou trasy v súvislosti s riešením prieťahu II/513 cez Hlohovec v kategórii MS 14/60, rezervovať koridor pre dopravné prepojenie medzinárodnej dopravy v severojuţnom smere na Nitru, Komárno a hranicu Slovenskej republiky s napojením na D61 severne od Hlohovca (kriţovanie III/50419 s D61); trasu treba dimenzovať na návrhovú rýchlosť 120 km/hod., rezervovať koridor pre obchvat obce Trakovice na ceste III/513, b) Ţelezničná doprava modernizovať trate 110, 120 a 130 a upraviť ich na traťovú rýchlosť 160 km/hod., rezervovať koridor pre vysokorýchlostnú trať, vytvoriť technické, investičné a územné podmienky pre výhľadovú elektrifikáciu a modernizáciu trate 141, modernizovať trať 133 a upraviť ju na traťovú rýchlosť 140 km/hod., c) Vodná doprava rezervovať priestor pre vybudovanie riečneho prístavu Hlohovec s nadväznosťou na diaľničný privádzač (II/513) a ţelezničný uzol Leopoldov, vybudovať zariadenie pre športovú a turistickú plavbu v súvislosti s vybudovaním Váţskej vodnej cesty, d) Cyklistická doprava vybudovať povaţskú trasu pre cykloturistiku vedenú po hrádzach Váhu v spojení s Medzinárodnou podunajskou cykloturistickou trasou, vybudovať cyklistické trasy v Hlohovci s ich prepojením na Povaţskú cykloturistickú trasu,

V oblasti nadradenej technickej infraštruktúry a) Vodné hospodárstvo rozširovať vodovodné siete v sídlach s vybudovaným verejným vodovodom a zvyšovať v nich podiel zásobovaných obyvateľov, dokončiť mestskú čistiareň odpadových vôd v Hlohovci,

V oblasti ekológie odstrániť skládky odpadu lokalizované na území prvkov územného systému ekologickej stability, vhodnými technickými, biologickými, ekologickými, ekonomickými a právnymi opatreniami prinavrátiť pôvodný charakter krajine v územiach dotknutých výraznou výstavbou, a to najmä pri vodnom diele Gabčíkovo, vodnom diele Kráľová a v

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 26 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Širšie vzťahy

budúcnosti zabezpečiť túto poţiadavku aj pri výstavbe vodného diela na Váhu v úseku Sereď - Hlohovec, zabezpečiť zladenie dopravných koridorov, sídel a iných technických prvkov s okolitou krajinou najmä v miestach konfliktov s prvkami územného systému ekologickej stability,

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 27 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

D. U R B A N I S T I C K Á K O N C E P C I A M E S T A

D.1. Vyhodnotenie urbanistickej koncepcie doterajšieho ÚPN SÚ Hlohovec

Doposiaľ platný územný plán mesta Hlohovec (ÚPN SÚ Hlohovec), schválený uznesením R- ONV v Trnave č.71/1989 zo dňa 13.4.1989, uvaţoval s nárastom počtu obyvateľov mesta z 21.148 (k 31.12.1980) na 24.500 v r.1990 a 27.500 v r.2000. Z demografického vývoja je jasné, že rast obyvateľov mesta pokračuje pomalšie, ako počítal ÚPN SÚ a počet obyvateľov by mohol byť podľa aktualizovaných výpočtov r.2000 len 24.800.

S bytovou výstavbou formou HBV počítal ÚPN SÚ predovšetkým v lokalitách Bernolákova ul., Cisárka, Ul.29.augusta, Dolná Sihoť II a Zábranie, po r.1995 uvaţoval s prenesením výstavby bytov na pravý breh Váhu. Z takto uvažovanej výstavby boli realizované len byty na ul. 29.augusta (teraz Nitrianska ul.). Výstavba v centre mesta s predpokladom asanácie staršej nízkopodlažnej zástavby nebola realizovaná v dôsledku zmeny celkových hospodársko-spoločenských pomerov po r.1989, výstavba OS Dolná Sihoť II zase v dôsledku nejasností okolo výstavby VD Sereď - Hlohovec. Bytová výstavba, a to najmä HBV, od r.1990 v Hlohovci stagnuje.

S rozvojom občianskej vybavenosti počítal ÚPN SÚ najmä v mieste terajšej najvyššej koncentrácie zariadení vybavenosti, t.j. v centrálnej mestskej zóne. Niektoré zariadenia s väčšími plošnými nárokmi (Areál Zväzarmu) navrhoval ÚPN SÚ uţ na nových plochách na pravom brehu Váhu, resp. areál VÚM v nadväznosti na jestvujúce plochy pri Hlohoveckom zámku. K r.2000 mala byť vybudovaná nová ZŠ v UO 15 (Dolná Sihoť). Vzhľadom na celkovú stagnáciu výstavby najmä komunálnej vybavenosti po r.1989 nebolo z týchto zámerov okrem komerčnej vybavenosti realizovanej v r.1990-1997 takmer nič.

S rozvojom športu uvaţoval ÚPN SÚ najmä rozširovaním zariadení v súčasných areáloch, výhľadovo počítal s vybudovaním základne vodných športov v nadväznosti na vodné dielo. S vybudovaním areálu prímestskej rekreácie a zotavenia uvaţoval juţne od Hlohovca s nadväznosťou na lesopark a vodné dielo a s vyuţitím jestvujúcich vodných plôch štrkovísk. Tieto rozvojové zámery neboli zatiaľ realizované s výnimkou rozširovania plôch záhradkárskych osád.

S rozvojom plôch priemyselnej výroby uvaţoval ÚPN SÚ v nadväznosti na jestvujúce areály nosných závodov (Drôtovňa, Slovakofarma) východným smerom. Menšie prevádzky rozptýlené na území mesta mali byť postupne vymiestňované a sústredené v novej výrobnej zóne s prevahou drobného priemyslu, skladového hospodárstva a zariadení dopravy v Peterskej časti Hlohovca. Vo výhľade počítal ÚPN SÚ s rezervou plôch pre výrobu v intraviláne Šulekova a v širšom záujmovom území mesta. Vzhľadom na celkovú stagnáciu výroby po r.1989 neboli tieto zámery realizované a investičná činnosť výrobných podnikov sa odohrávala v rámci jestvujúcich areálov.

Z hľadiska poľnohospodárskej výroby uvaţoval ÚPN SÚ s postupným obmedzovaním ţivočíšnej výroby v areáli JRD Hlohovec v zastavanom území mesta a vo výhľade aj s jej vymiestnením. Tento zámer sa realizuje, aj keď hlavne z dôvodu všeobecného trendu znižovania kapacít živočíšnej výroby v SR.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 28 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Z dopravného hľadiska počítal ÚPN SÚ najmä s vylúčením tranzitnej dopravy z centra mesta vybudovaním nového prieťahu cesty II/513 v koridore ţelezničnej trate Leopoldov - Luţianky, s novým mostom cez Váh. Z centrálnej mestskej zóny mala byť doprava úplne vylúčená a zásobovanie malo byť zabezpečené distribučným komunikačným okruhom po jej obvode. S vybudovaním novej autobusovej stanice počítal ÚPN SÚ v priestore pred ţelezničnou stanicou. V ţelezničnej doprave počítal ÚPN SÚ so zdvojkoľajnením a elektrifikáciou ţelezničnej trate Leopoldov - Kozárovce, ako aj s rekonštrukciou ţelezničnej stanice a mosta cez Váh. S realizáciou prístavu uvaţoval ÚPN SÚ na jestvujúcom ľavobreţnom ramene Váhu. S hlavnou pešou trasou uvaţoval ÚPN SÚ v úseku od Nám.Sv.Michala cez Pribinovu ul. po ţelezničnú stanicu. Druhý smer bol uvaţovaný od námestia Podzámskou ulicou do areálu zámockého parku, resp. navrhovanou pešou lávkou cez Váh do Šulekova. Ani jeden z týchto dopravných zámerov (až na vytvorenie čiastočnej pešej zóny na Nám.Sv.Michala) nebol doposiaľ realizovaný.

Na uvedené zámery nadväzovalo riešenie technickej infraštruktúry, zo zámerov ktorej bola doposiaľ realizovaná len ľavobreţná mestská ČOV.

D.2. Urbanistická koncepcia sídelného útvaru a jeho jednotlivých častí

D.2.1. Celková urbanistická koncepcia sídelného útvaru

Urbanistická koncepcia rozvoja mesta Hlohovec vychádza z niekoľkých základných predpokladov, ktorými sú najmä postavenie mesta ako administratívno-správneho centra okresu Hlohovec, postavenie mesta ako významného rozvojového centra regionálneho významu v rámci Trnavského kraja, postavenie mesta ako významného centra v rámci bratislavsko-trnavského ťaţiska osídlenia celoštátneho aţ medzinárodného významu, lokalizácia mesta v blízkosti priesečníka 2 dôleţitých smerov sídelných rozvojových osí, a to: povaţskej sídelnej rozvojovej osi a záhorsko-trnavskej komunikačno-sídelnej rozvojovej osi, lokalizácia mesta na uvaţovanej Váţskej vodnej ceste, lokalizácia mesta v tesnej blízkosti významného dopravného uzla – mesta Leopoldov.

V súlade s týmito predpokladmi orientuje sa základná urbanistická koncepcia plošného rozvoja mesta na prednostné vyuţitie existujúcich voľných (nezastavaných) plôch v rámci zastavaného územia (intravilánu), orientáciu nutných nových rozvojových plôch (bývanie, vybavenosť) na výhľadové vytvorenie sídelnej aglomerácie Hlohovec – Leopoldov, a tým primárne na ich lokalizáciu na pravom brehu Váhu v priestore MČ Šulekovo, a v rámci toho najmä na rekonštrukciu, reanimáciu a prestavbu jestvujúcich zastavaných plôch, najmä v centrálnej časti sídla, pri rešpektovaní historických kompozičných osí a priestranstiev sídelného útvaru, súčasnej mierky a charakteru zástavby, novú obytnú výstavbu prednostne nízkopodlaţnými formami zástavby (nízkopodlaţnú zástavbu bytovými domami a výstavbu rodinných domov), rozvoj zástavby bytovými domami na zónu Sihoť II a perspektívne zónu Za Váhom – Juh (MČ IV – Šulekovo),

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 29 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

rozvoj zástavby rodinnými domami na zóny Staré hory, Svinná hora a Šulekovo, rozvoj vyššej občianskej vybavenosti prednostne na plochách v centre mesta (UO 01 – Stred, UO 02 – Nábreţie II a UO 05 – Vinohradská), ako aj pozdĺţ navrhovaných peších trás a priestranstiev, rozvoj zariadení rekreácie a športu prednostne v jestvujúcich areáloch, ale aj na plochách s vhodnými prírodnými danosťami v juţnej a severnej časti sídla, ďalšie postupné sústreďovanie funkčných plôch výroby (najmä s moţným negatívnym dopadom na ţivotné prostredie) a dopravných zariadení do urbanistických obvodov Priemyselný obvod 8a) a 8b) v MČ I – Stred a MČ II – Sever, a vytvorenie predpokladu pre organické napojenie výrobných plôch na ostatné územie sídla a dopravnú infraštruktúru, usmerňovanie vývoja poľnohospodárskej výroby tak, aby nedošlo ku kolízii s prioritnými záujmami ochrany obytného a ţivotného prostredia (s perspektívnym úplným vymiestnením ţivočíšnej výroby z blízkosti zastavaného územia sídla), riešenie obchvatu cesty II/513, najmä v koridore ţelezničnej trate č.141 Leopoldov – Luţianky, kde dochádza ku kumulácii viacerých líniových javov, rešpektovanie derivačného variantu riešenia vodného diela Sereď – Hlohovec pri návrhu rozvoja mesta, riešenie dopravného napojenia pravobreţného prístavu Váţskej vodnej cesty Leopoldov- Hlohovec na jestvujúcu aj navrhovanú cestnú a ţelezničnú sieť.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 30 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

D.2.2. Urbanistické riešenie jednotlivých mestských častí a urbanistických obvodov

D.2.2.1. Mestská časť I - Stred

Mestská časť I – Stred sa nachádza v centrálnej časti Hlohovca na území vymedzenom na západe ľavobreţnou hrádzou Váhu, Manckovičovou ul., hranicou areálu ZŠ na Podzámskej ul. a Šomodskou ul., na juhu potom rámcovo spojnicou konca tejto ulice s cestou II/507 nad Balatonom, samotnou dnešnou cestou II/507 aţ po areál mestského cintorína, hranicou cintorína (vrátane jeho navrhovaného rozšírenia), vonkajšou hranicou areálu PD a prístupovou cestou k tomuto areálu, na juhovýchode potom súčasnou cestou II/513 aţ po prístupovú cestu k pálenici a areálu PD a na severovýchode ţelezničnou traťou č.141 aţ po ţelezničný most cez Váh. Mestskú časť tvoria upravené územia urbanistických obvodov1 01 - Stred, 02 - Nábreţie II, 03 - Nábreţie I, 04 - Starý Hlohovec, 05 - Vinohradská, 06 - Nemocnica, 08b) - Priemyselný obvod Juh.

Súčasný stav

Urbanistický obvod 01 - Stred UO sa rozprestiera na ploche ohraničenej na západe Hlohovou ul. a ul. Zábranie (súčasná mestská trasa cesty II/507)až po železničnú trať, na severe Rázusovou, Fándlyho, Štúrovou a železničnou ul., na východe ulicami Pribinovou a Jesenského, na juhu ul. SNP (súčasť dnešného mestského prieťahu cesty II/513). V UO prevažuje jednopodlažná zástavba charakteru rodinných domov s menšími plochami záhrad. Dvoj až trojpodlažná zástavba predstavuje v UO cca 32% z celkového počtu objektov a je využívaná najmä pre funkciu občianskej vybavenosti v kombinácii s bytovou funkciou. Občianska vybavenosť je v tomto UO najkoncentrovanejšia, a to z hľadiska kvantity i kvality. Z komunálnej občianskej vybavenosti sa tu nachádzajú zariadenia regionálneho, okresného i celomestského významu (múzeum, františkánsky kostol a kláštor, Mestský úrad, 3 základné školy, základná umelecká škola, gymnázium, Dom kultúry, kino, dom dôchodcov, menšie zdravotné zariadenia atď.), komerčná vybavenosť pozostáva najmä z početných maloobchodných zariadení, ako aj zariadení nevýrobných, ale v obmedzenom rozsahu aj výrobných služieb. Tieto sú sústredené pozdĺž ul. SNP, po oboch stranách ul. M.R.Štefánika (v úseku od Nám. Sv.Michala po Tolstého ul.) a taktiež na Pribinovej ul., a to najmä v časti priliehajúcej k ul. SNP. V UO sa nenachádzajú plochy výroby, ani plochy športových a rekreačných zariadení (okrem športovej vybavenosti zariadení školstva). Verejná zeleň je výrazne nedostatková. Celkove je UO možné považovať za územne a funkčne stabilizovaný s potrebou postupného vylepšovania kvality obytného prostredia a jeho dopĺňaním menšími objektmi maloobchodu a služieb prestavbou a dostavbou jestvujúcich objektov. Z funkčného hľadiska je v súčasnosti výrazným nedostatkom absencia verejných športových plôch, ktorú je však možné saturovať na území kontaktného UO 3 (Nábrežie I), nízky počet parkovacích miest (plôch statickej dopravy) pre centrálnu vybavenosť, ako aj nižšie zastúpenie a horšia kvalita verejnej zelene.

1 Názvy a štruktúra UO sú podľa pôvodného členenia zo SĽDB ’91, navrhované zmeny hraníc UO sú uvedené v kapitole A.5. Vymedzenie územia.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 31 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Obmedzenú plošnú rezervu pre novú výstavbu v UO prestavuje vlastne len väčšia plocha pred Domom kultúry pozdĺž Školskej ulice, ktorej možnosti dostavby ideovo rieši spomínaný Návrh úprav mestského interiéru.

Urbanistický obvod 02 - Nábrežie II UO sa rozprestiera na ploche ohraničenej na východe Podzámskou ul. a hranicou Nám. Sv.Michala, na severe ul. SNP, na východe Nábr. A.Hlinku, ul. Pod Beranom, Michalskou a južnou časťou Manckovičovej ul. (areál výhrevne), na juhu hranicou areálu Zámockého parku. Časť UO tvorí historická zástavba charakteru mestských domov v okolí Nám. Sv.Michala, zvyšok obytný súbor charakteru viacpodlažnej (prevažne 9-podlažnej) HBV so základnou vybavenosťou OS. Pamiatkovo chránený je kostol Sv.Michala. Komunálna vybavenosť je v UO zastúpená Okresným daňovým úradom, pracoviskami Okresného úradu Hlohovec a Sociálnej poisťovne (provizórne umiestnenými v 14-podl. pôvodne bytovom dome), základnou školou a základnou umeleckou školou. Komerčná vybavenosť je sústredená v mestských domoch na Nám. Sv.Michala (Slovenská sporiteľňa, obchodné, reštauračné a zdravotnícke zariadenia) a na Podzámskej ul. (VÚB). UO disponuje rozsiahlymi plochami verejnej zelene, ako aj menšími plochami športových zariadení v rámci HBV. Výrazným nedostatkom je opäť absencia dostatočných plôch statickej dopravy. Na Nám. Sv. Michala je zriadená pešia zóna. V návrhu úprav mestského interiéru historického jadra Hlohovec je riešená dostavba a prestavba severnej časti UO (medzi ul. SNP a ul. Pod Beranom) a návrh rekonštrukcie zelene na Nám. Sv. Michala. Dostavby menšieho rozsahu rieši projekt v prieluke medzi Daňovým úradom a domami na Nám. Sv.Michala. Celkove je UO možné považovať za územne a funkčne stabilizovaný z hľadiska bytovej výstavby s potrebou postupného vylepšovania kvality obytného prostredia. Jeho územie však poskytuje určité plošné rezervy pre výstavbu najmä centrálnej mestskej vybavenosti (priestor pri Nám. Sv.Michala a ul. SNP), ale aj vybavenosti lokálnej (dopĺňanie OS menšími objektmi maloobchodu a služieb).

Urbanistický obvod 03 - Nábrežie I UO sa rozprestiera na ploche ohraničenej na západe ľavým brehom Váhu, na juhu ul. SNP, na východe Hlohovou ul. a ul. Zábranie, na severe železničnou traťou Leopoldov - Lužianky. Územie UO pozostáva v južnej časti takmer výlučne z obytných plôch s 2 až 5-podlažnou zástavbou charakteru HBV s doplnkovou základnou vybavenosťou OS. Nízkopodlažná zástavba charakteru RD sa nachádza pozdĺž ul. Zábranie. Komunálnu vybavenosť predstavujú v tejto časti UO Obvodné zdravotné stredisko, MŠ a Dom dôchodcov, komerčnú zariadenia obchodu, nevýrobných, ale aj výrobných služieb (MINA - cukrárenská výroba) a skladov (veľkosklad potravín). Táto časť UO disponuje rozsiahlymi plochami verejnej zelene (vrátane väčšieho parku na nábreží Váhu), ako aj menšími plochami športových zariadení v rámci HBV. Výraznou funkčnou i estetickou závadou sú tu rozsiahle areály individuálnych garáží vo vnútroblokoch, kotolňa bytového hospodárstva, ako aj obvyklý nedostatok plôch statickej dopravy. Podstatnú časť severnej časti UO tvoria športové plochy a zariadenia (štadión TJ Slovan Slovakofarma, zimný štadión, plochy viacerých ihrísk. V rámci športových areálov sú lokalizované doplnkové zariadenia vybavenosti, ako napr. Reumaticko-rehabilitačné centrum, Športhotel SLOVGAST, kaviareň a reštaurácia atď. Vybavenosť dopĺňajú menšie zariadenia nevýrobných, ale aj výrobných služieb. Plochy zelene sú v tejto časti UO tvorené jednak areálovou zeleňou športovísk, jednak súkromnou zeleňou rodinných domov. Výrazným územným i funkčným nedostatkom je tu situovanie sanitárneho bitúnku na Športovej ulici pri Váhu, ako aj areál výkupu druhotných surovín pri športovej hale Celkove je UO možné považovať za územne a funkčne stabilizovaný s potrebou postupného vylepšovania kvality obytného prostredia (najmä nahradenie extenzívnych plôch individuálnych garáží hromadnými garážami, odstránenie funkčne nevyhovujúcich výrobných zariadení a zariadení služieb) a jeho dopĺňaním menšími objektmi maloobchodu a nevýrobných služieb. Športový areál disponuje ešte určitými územnými rezervami pre doplnenie športovej, resp. doplnkovej vybavenosti.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 32 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Urbanistický obvod 04 - Starý Hlohovec UO sa rozprestiera na ploche ohraničenej na západe Pribinovou a Jesenského ul., na juhu južnou hranicou areálu mestského cintorína (vrátane navrhovaného rozšírenia) a severnou hranicou areálu PD, na východe prístupovou cestou k PD Hlohovec, Nitrianskou ul. a hranicou areálu Slovakofarmy, na severe areálom železničnej stanice. V UO prevažuje nízkopodlažná zástavba charakteru RD so záhradami. Viacpodlažná zástavba je reprezentovaná len staršími 3-podlažnými bytovými domami pozdĺž severnej časti Bernolákovej ul., ako aj novou 8 až 9-podlažnou zástavbou bytových domov na Nitrianskej ulici pod kalváriou a cintorínmi. Z komunálnej občianskej vybavenosti sa tu nachádzajú najmä: múzeum na Rázusovej ul., azylový dom na Pribinovej ul., cirkevná škola Sv.Jozefa na rohu Pribinovej a Jesenského ul., Obchodná akadémia na Tehelnej ul. a SOU na Jarmočnej ul. Vo výstavbe je areál nového Okresného úradu Hlohovec medzi Jarmočnou a Nitrianskou ulicou. Z celého radu komerčných zariadení občianskej vybavenosti sú v UO zastúpené zariadenia obchodu, nevýrobných aj výrobných služieb, zariadenia dodávateľskej obchodnej a stavebnej činnosti. Uvedené zariadenia sú rozptýlené na celej ploche UO, k ich vyššej koncentrácii dochádza len v oblasti vstupu do mestského cintorína (križovatka Nitrianskej, Jarmočnej a Bernolákovej ul.). Súčasťou UO je aj rozsiahla plocha mestského cintorína s kalváriou a pamiatkovo chráneným starým židovským cintorínom. Ďalšie zelené plochy sú tvorené takmer výlučne individuálnymi záhradami RD, resp. vyhradenou zeleňou v rámci zariadení OV. Športové a rekreačné plochy (okrem plôch pri školských zariadeniach) sa v UO takmer nevyskytujú. Výrobné plochy sú v UO reprezentované rozsiahlejšími areálmi firiem IGNIS, s.r.o. na Jarmočnej ul. a FROP, a.s. na Tehelnej ul. UO je celkove možné hodnotiť ako územne stabilizovaný so značnou diverzifikáciou funkčných plôch a bez jasnej funkčno-priestorovej orientácie. Z funkčného hľadiska je v UO potrebné uvažovať s celkovým postupným vylepšovaním kvality obytného prostredia a s vytváraním jasnejšej funkčno-prevádzkovej kostry UO. Je tiež potrebné vyjasniť postavenie výrobných podnikov v UO vzhľadom na súčasný i perspektívny charakter ich činnosti. Plošné rezervy pre ďalšiu výstavbu predstavuje priestor medzi areálom PD Hlohovec a zástavbou HBV a IBV pozdĺž Nitrianskej ulice. V rámci tejto plochy bolo uznesením MZ z 18.8.1994 vyčlenené územie dovtedajšej zóny poľnohospodárskej a lesnej výroby na vytvorenie zmiešanej zóny (s prevahou funkcie bývania) Zajačky, ako aj rozšírenie špeciálnej zóny Cintorín východným smerom.

Urbanistický obvod 05 - Vinohradská UO sa rozprestiera na ploche ohraničenej na severe ul. SNP, na západe východnou hranicou Nám. Sv.Michala, Podzámskou a Šomodskou ul., na juhu spojnicou Šomodskej ul. s cestou II/507 a súčasnou trasou cesty II/507, na východe jej pokračovaním - Šafárikovou ulicou. V severnej časti UO prevažuje zástavba charakteru mestských bytových domov (pozdĺž ul. SNP, Nám. Sv.Michala a Podzámskej ulice), v zadnom pláne charakteru 3 až 10-podlažnej HBV s doplnkovou základnou vybavenosťou. Zvyšok zastavaného územia UO tvorí nízkopodlažná zástavba charakteru izolovaných RD, v juhozápadnej časti aj charakteru radových RD. Z komunálnej občianskej vybavenosti sa v UO nachádzajú 2 základné a 3 materské školy, klub dôchodcov, Mestské kultúrne stredisko, Mestská knižnica, obradná sieň a Hvezdáreň s planetáriom. Komerčná vybavenosť sa obmedzuje na zariadenia obchodu, služieb a verejného stravovania. UO disponuje značnými plochami verejnej, vyhradenej i súkromnej zelene, športovými plochami v rámci školských zariadení, ako aj menšími plochami športových zariadení v rámci HBV. Výrobné plochy sa na území UO nevyskytujú. Vo východnej časti UO sa nachádzajú rozsiahlejšie areály technickej infraštruktúry (VaK, plynová kotolňa). Z dopravného hľadiska chýbajú v časti zástavby HBV plochy statickej dopravy. Územne i funkčne je UO možné považovať len za čiastočne stabilizovaný, nakoľko poskytuje ešte značné rezervy pre ďalšiu výstavbu (najmä nízkopodlažnú charakteru RD pod cestou II/507, zástavba v lokalite Balaton, na ktorú je vypracovaná zastavovacia štúdia). V časti zástavby charakteru HBV by si UO vyžadoval postupné vylepšovanie kvality obytného prostredia a doplnenie, resp. dokompletovanie plôch vybavenosti, vrátane objektov hromadných parkovacích garáží.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 33 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Urbanistický obvod 06 - Nemocnica UO sa rozprestiera na ploche ohraničenej na západe ľavým brehom Váhu (Nábr. A.Hlinku, na juhu Manckovičovou, na východe spojnicou Manckovičovej ul. s Michalskou ul. a samotnou Michalskou ulicou, na severe potom ulicou Pod Beranom. Tento malý UO pozostáva výlučne zo zástavby charakteru HBV s podlažnosťou 8-13 podlaží. OS dopĺňa komunálna (MŠ, dom dôchodcov) a komerčná vybavenosť (supermarket). UO Nemocnica, tak ako priľahlý UO Nábrežie II, disponuje rozsiahlymi plochami verejnej zelene, ako aj menšími plochami športových zariadení v rámci HBV. Výrazným nedostatkom je opäť absencia dostatočných plôch statickej dopravy. Celkove je UO možné považovať za územne a funkčne stabilizovaný z hľadiska bytovej výstavby s potrebou postupného vylepšovania kvality obytného prostredia. Jeho územie však poskytuje určité plošné rezervy pre výstavbu zariadení lokálnej vybavenosti, resp. vybavenosti vyššieho významu v súvislosti s humanizáciou nábrežia Váhu.

Urbanistický obvod 08b) – Priemyselný obvod Juh Priemyselný obvod Juh vznikol rozdelením pôvodného UO 08 – Priemyselný obvod na južnú a severnú časť. UO sa delí na dve výraznejšie časti, a to: východnú pozostávajúcu výlučne z výrobných plôch Slovakofarmy, a.s., západnú, v ktorej sa okrem väčších plôch výroby (Ozeta, a.s. Trenčín – prev. Hlohovec a areál ZEZ, š.p.) nachádzajú aj rozsiahlejšie dopravné plochy (železničná stanica, autobusová stanica s voľnými stojiskami). Celý UO je možné považovať za funkčne stabilizovaný s možnosťou územného rozvoja východným smerom a spotrebou funkčno-priestorového stvárnenia predstaničného priestoru.

Návrh

Doterajšie riešenia

Urbanistický obvod 01 - Stred

Pre mesto bol po r.1990 vypracovaný Návrh úprav mestského interiéru HJ Hlohovec (schválený uznesením MZ č.98/1992), v ktorom boli riešené možnosti prestavby častí územia UO 1, UO 2, UO 3 a UO4. V návrhu bola riešená prestavba urbanistickej štruktúry centra mesta pri vylúčení veľkoplošných asanácií a v súlade s vyhlásenou pamiatkovou zónou HJ mesta Hlohovec, a to úpravou urbanisticky, esteticky a dopravne nevhodných prvkov, doplnením chýbajúcich alebo asanovaných častí zástavby, resp. novou zástavbou (dostavbou) v prielukách a na voľných plochách.

Detailnejšie spracovanou dokumentáciou nadväzujúcou na vyššie uvedený projekt je architektonická štúdia Obchodné námestie Hlohovec, ktorá navrhuje vytvorenie kompozične uceleného námestia medzi Hlohovou ul. a ul. M.R.Štefánika s využitím jestvujúcich objektov komerčnej obchodnej vybavenosti a ich doplnením novou výstavbou polyfunkčných objektov bývania, obchodu a služieb. Súčasťou návrhu je aj podzemné parkovisko a doplnková verejná zeleň.

Zásady uvedených dvoch dokumentácií preberajú aj Zmeny a doplnky ÚPN SÚ a vyjadrujú ich v zjednodušenej generalizovanej podobe zodpovedajúcej riešeniu ÚPN SÚ a grafickej mierke spracovania (M 1:5.000).

Urbanistický obvod 02 - Nábrežie II

V návrhu úprav mestského interiéru HJ Hlohovec je riešená dostavba a prestavba severnej časti UO (medzi ul.SNP a ul. Pod Beranom) a návrh rekonštrukcie zelene na Nám. Sv. Michala. Dostavby menšieho rozsahu rieši projekt v prieluke medzi Daňovým úradom a domami na nám.sv.Michala.

Zásady uvedenej dokumentácie preberajú aj Zmeny a doplnky ÚPN SÚ a vyjadrujú ich v zjednodušenej generalizovanej podobe zodpovedajúcej riešeniu ÚPN SÚ a grafickej mierke spracovania (M 1:5.000).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 34 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Urbanistický obvod 03 - Nábrežie I

Riešením prestavby časti územia UO priliehajúcej k ul.SNP a nájazdu na most sa zaoberá Návrh úprav mestského interiéru HJ Hlohovec. Vzhľadom na majetko-právny stav tohto územia je však realizácia návrhu otázna.

Z tohto dôvodu preberajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ návrh úprav len v redukovanej podobe a vyjadrujú ich v zjednodušenej generalizovanej podobe zodpovedajúcej riešeniu ÚPN SÚ a grafickej mierke spracovania (M 1:5.000).

Urbanistický obvod 05 – Vinohradská

V návrhu úprav mestského interiéru HJ Hlohovec je riešená prestavba severnej časti UO (medzi Nám. sv.Michala a ul. Za poštou) dostavbou a prestavbou vnútroblokov jestvujúcich budov (bývanie, polyfunkcia), rekonštrukcia verejnej zelene a úpravy miestnych komunikácií.

Zásady uvedenej dokumentácie preberajú plne aj Zmeny a doplnky ÚPN SÚ a vyjadrujú ich v zjednodušenej generalizovanej podobe zodpovedajúcej riešeniu ÚPN SÚ a grafickej mierke spracovania (M 1:5.000).

Celkové urbanistické riešenie mestskej časti

Návrh rozvoja mestskej časti vychádza predovšetkým z rešpektovania jej primárnej funkcie ako prirodzeného centra celého mesta, čo je dané historickým vývojom. Sekundárnou funkciou mestskej časti je bývanie, nakoľko sa v nej v súčasnosti nachádzajú nielen najrozsiahlejšie plochy hromadnej bytovej výstavby, ale aj rozsiahle kompaktné územia nízkopodlaţnej zástavby rodinnými domami. Ide o územie do značnej miery funkčne, ale aj hmotovo a priestorovo stabilizované, s viacerými obmedzeniami, a to najmä z hľadiska ochrany kultúrneho dedičstva v priestore pamiatkovej zóny a jej ochranného pásma.

Podrobnejšie hmotovo-priestorové utváranie mestskej časti bude musieť riešiť následná detailnejšia územnoplánovacia dokumentácia (napr. ÚPN pamiatkovej zóny2, UŠ pešej zóny, ÚPN Z - regulačné plány jednotlivých častí MČ a pod.). Rovnako bude musieť byť podrobnejšou urbanistickou štúdiou (resp. ÚPN Z – regulačným plánom) riešená humanizácia nábreţia (polyfunkčná zástavba a dostavba, vytvorenie nábreţnej promenády) v úseku od súčasného cestného mosta po areál Zámockej záhrady.

Významnejšími zmenami, ktoré do územia MČ vnášajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ, sú len: vylúčenie tranzitnej dopravy z centra mesta návrhom preloţky cesty II/513 a vytvorenie ucelenej pešej zóny na Nám.sv.Michala a ul. M.R.Štefánika, rozvoj obytného územia juţným smerom aţ po cestu II/507 formou nízkopodlaţnej individuálnej bytovej výstavby.

Riešenie jednotlivých funkcií mestskej časti

Z hľadiska rozvoja bývania počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti okrem určitej kapacity nadstavieb nad bytovými domami len s realizáciou obytného súboru nízkopodlaţnej IBV Pod Svinnou horou I.

2 V rámci podrobnejšieho plánu budú môcť byť riešené detailné regulatívy, ktoré vzhľadom na mierku spracovania nemohli byť riešené v ZaD ÚPN SÚ (napr. radový – mestský spôsob zástavby v centre mesta).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 35 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Z hľadiska rozvoja občianskej vybavenosti počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti predovšetkým s koncentráciou vyššej a špecifickej celomestskej a nadmestskej komunálnej i komerčnej vybavenosti v priestore mestského centra (Nám.sv.Michala, ul.M.R.Štefánika, čiastočne aj ul.SNP, Podzámska, Pribinova a Hlohová ul.)3, v smeroch hlavných mestských kompozičných osí (ul.SNP, Nitrianska, Hlohová, Zábranie, Hviezdoslavova a Dukelská). prestavbou dnes extenzívne vyuţívaného areálu Balaton na komplexné stredisko predovšetkým nekomerčných zariadení kultúry a osvety, resp. zariadení sociálnej starostlivosti, reprofiláciou súčasného interného oddelenia NsP na Podzámskej ul. na doliečovací ústav pre dlhodobo chorých a starých pacientov (tzv. interné oddelenie II. typu), vyuţitím staršieho objektového fondu v mestskom centre pre zriaďovanie denných stacionárov pre starých občanov alebo zdravotne postihnutú mládeţ, vytvorením pastoračného centra v priestoroch rekonštruovaného historického objektu Špitálika s kostolom sv.Ducha s funkciou zabezpečovania administratívno-správnych a kultúrno-spoločenských aktivít, rozšírením ponuky športovo-rekreačných zariadení a sluţieb v rámci súčasného areálu Zábranie (výstavba krytej plavárne, krytého zimného štadióna a pod.).

S novými plochami zelene počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ najmä rozšírením plochy mestského cintorína juhovýchodným smerom po areál PD Hlohovec, v priestore medzi mestským cintorínom a OS Nitrianska (vo forme verejnej izolačnej zelene s plynulým prechodom do cintorína), v priestore športového areálu Zábranie v rámci celkovej reanimácie areálu, rekonštrukciou parku na Nábr.A.Hlinku v nadväznosti na osobný prístav.

S novými plochami priemyselnej výroby uvaţujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ len v obmedzenej miere, a to východne od súčasného areálu Slovakofarmy, a.s. po navrhovaný obchvat ciest II/507 a II/513. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ tu ďalej uvaţujú len so zachovaním niektorých výrobných areálov (Ozeta, a.s., Západoslovenské energetické závody, š.p.), s postupným obmedzovaním výroby v dnešných menších areáloch výroby (Frop, a.s., Ignis, s.r.o., Hades, s.r.o., Kovpolex, Kovovýroba a obchod a pod.), resp. ich reprofiláciou na výrobu nezaťaţujúcu negatívne ţivotné prostredie sídla (exhaláty, hluk).

Dopravné riešenie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ navrhuje na území mestskej časti predovšetkým tieto úpravy a zariadenia: vybudovanie severného cestného obchvatu centra mesta preloţkou cesty II/513 po severnej hranici MČ vrátane podjazdu v mieste súčasného ţelezničného priecestia pri ţelezničnej stanici a rozdeľovacieho uzla (mimoúrovňovej kriţovatky s cestou II/507) na východnom okraji mesta za Slovakofarmou, a.s, trasa náhradnej únikovej cestnej komunikácie Dolná Sihoť – cesta II/507 ako územná rezerva, dopravné tlmenie centra mesta s postupným odstraňovaním tranzitnej regionálnej i mestskej automobilovej dopravy a vytváraním pešej zóny predovšetkým v priestore Nám.sv.Michala, ul.SNP a ul.M.R.Štefánika, vybudovanie hromadných parkovacích garáţí s celkovou kapacitou do 2.170 miest (s preferenciou podzemných garáţí, vyuţitia vnútroblokov, resp. zachovania nadzemnej drobnej štruktúry objektov), a to menovite v lokalitách obch.centrum na ul.M.R.Štefánika (200 miest),

3 Doplnením hmotovej štruktúry v časti námestia a v priľahlých uličných blokoch sa vytvorí kompaktná polyfunkčná zástavba mestského centra. Doplnenie bude realizované radovými 2-3 podlažnými domami mestského typu so zastrešením šikmou strechou a s polyfunkčným využitím parteru.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 36 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

pred Domom kultúry na Školskej ul. (400 miest), po oboch stranách ul.SNP pri nájazde na most (2 x 200 miest), v športovom areáli Zábranie (300 miest), v obytných súboroch HBV, kde nahradia doterajšie „garáţové kolónie“ (4 x 200, 1 x 100 miest), vybudovanie povrchových parkovacích miest na celkovú kapacitu do 1.450 stojísk (2.variant), výstavbu spoločnej ţelezničnej a autobusovej stanice (PHD) v priestore medzi Ţelezničnou ul. a ţelezničnou traťou č.141, výstavbu osobného prístavu na Nábr.A.Hlinku nad súčasným cestným mostom4, vybudovanie Povaţskej cyklotrasy na hrádzi pozdĺţ nábreţia a budovanie siete cyklistických chodníkov, predovšetkým v nadväznosti na budovanie pešej zóny a v jej predĺţeniach v smeroch ulíc: Podzámska, Pod Beranom, M.R.Štefánika, Pribinova, SNP.

S budovaním nových zariadení technickej vybavenosti (okrem budovania nevyhnutných sietí infraštruktúry zlepšujúcich zásobovanie MČ vodou a energiami) Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti nepočítajú.

D.2.2.2. Mestská časť II – Sever

Mestská časť II – Sever sa nachádza v severnej časti sídelného útvaru na území ohraničenom na juhu ţelezničnou traťou č.141, na západe, severe a východe potom administratívnymi hranicami mesta. Mestskú časť tvoria upravené územia urbanistických obvodov5 07 - Peter, 08a) - Priemyselný obvod Sever, 09 - Účelové zariadenie, 10 - Kamenné hory, 11 - Dlhé diely, 12 - Starý háj, 13 - Blanáre, 18 - Nová štvrť.

Súčasný stav

Urbanistický obvod 07 - Peter UO sa rozprestiera na ploche ohraničenej na východe Hviezdoslavovou a Duklianskou ulicou, na severe a západe kanálom vedúcim od Drôtovne do Váhu, na juhu vážskou hrádzou a železničnou traťou Leopoldov - Lužianky. Z hľadiska obytnej zástavby tvorí takmer všetok bytový fond nízkopodlažná zástavba charakteru RD so súkromnými záhradami. Občianska vybavenosť je reprezentovaná najmä väčším športovým areálom na západnom okraji UO (TJ Mier) s futbalovým ihriskom, ďalšími športoviskami a hotelom Mier s reštauráciou. Komerčná občianska vybavenosť je zastúpená menšími zariadeniami obchodu a verejného stravovania.

4 Zmeny a doplnky počítajú aj s variantným umiestnením osobného prístavu aj na ľavom brehu Váhu pod súčasným cestným mostom pri vyústení ul. Pod Beranom na Nábr.A.Hlinku. Možnosť umiestnenia prístavu v tomto priestore však bude musieť preukázať osobitná urbanisticko-dopravná štúdia. 5 Názvy a štruktúra UO sú podľa pôvodného členenia zo SĽDB ’91, navrhované zmeny hraníc UO sú uvedené v kapitole A.5. Vymedzenie územia.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 37 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Zeleň UO tvorí takmer výlučne zeleň súkromných záhrad, športové plochy (okrem vyššie uvedeného areálu) sa tu nevyskytujú. Výrobnú zeleň predstavujú skleníky a voľné plochy záhradníctva Mipros, s.r.o. na ul. Timravy. V UO sa nachádzajú pomerne rozsiahle areály výroby a výrobných služieb, koncentrované najmä v severozápadnej časti. Sú to hlavne Prefa Hlohovec (Cesty Nitra), a.s., Braho, a.s. (Stapo), RS Keramik. V obytnej zástavbe sa nachádzajú v rozptyle areály Slovak Keramik a DELIS, s.r.o. Výraznou funkčnou závadou je rozsiahly areál individuálnych garáží situovaný v tesnej blízkosti rodinných domov medzi Svätopeterskou a Čulenovou ulicou.

UO je možné charakterizovať ako potenciálny priestor nízkopodlažnej zástavby charakteru IBV, najmä využitím súčasných plôch záhrad RD. Plochy extravilánu v severnej časti UO sú zase potenciálne vhodné na rozvoj plôch výroby, výrobných služieb, ale aj športu a rekreácie v nadväznosti na plochy štrkovísk. V priestore pri Váhu je potrebné uvažovať s územnou rezervou pre výstavbu prístavu v rámci Vážskej vodnej cesty. Komerčná vybavenosť UO je nedostatočná a v súvislosti so súčasnými ale najmä uvažovanými novými aktivitami v území je potrebné uvažovať s jej kvantitatívnym i kvalitatívnym vylepšením.

Urbanistický obvod 08a) - Priemyselný obvod Sever Priemyselný obvod Sever vznikol rozdelením pôvodného UO 08 – Priemyselný obvod na južnú a severnú časť. UO pozostáva okrem SOU strojárskeho výlučne z výrobných plôch (hlavne areály Drôtovne, a s., Mierovanu, a.s., Lubonasu, v.d., Malokarpatského vinárskeho podniku, a.s. - prev. Hlohovec, Limosy a Tehelne Diviš). UO je možné považovať za funkčne stabilizovaný s možnosťou územného rozvoja východným, resp. čiastočne aj severným smerom..

Urbanistický obvod 09 - Účelové zariadenie UO je monofunkčný, tvorený výlučne areálom zariadenia obrany štátu. Zo západu je ohraničený Hviezdoslavovou a Duklianskou ulicou, z východu pozemkami zástavby RD a občianskej vybavenosti pozdĺž ul. A. Felcana a ul.Čs.armády. Areál kasární je podľa vyjadrenia zodpovedných orgánov ASR potrebné považovať v návrhovom období ÚPN SÚ za stabilizovaný bez možnosti zmeny funkcie.

Urbanistický obvod 10 - Kamenné hory UO je podľa súčasného vymedzenia tvorený okrajovým územím mesta v členení na východnú časť pozostávajúcu z novšej nízkopodlažnej zástavby charakteru izolovaných RD a dvojdomov, západnú časť, v ktorej sa nachádzajú prakticky len plochy výroby (Ambrózia, s.r.o.) a skladov (veľkoobchod Foodfromcomp., s.r.o.). Zvyšnú časť UO tvoria plochy PPF. UO je vzhľadom na doposiaľ vypracovanú dokumentáciu a celkový územný potenciál možné považovať z hľadiska mesta za rozvojový, a to ako v oblasti obytnej výstavby, tak aj v oblasti funkcií vybavenosti, resp. výroby a výrobných služieb.

Urbanistický obvod 11 - Dlhé diely UO sa nachádza v severnej časti územia Hlohovca pozdĺž toku Váhu po cestu II/507 na východe, pričom v severnej časti územia ju aj prekračuje východným smerom. Severnú hranicu UO tvorí k.ú. Koplotovce. V južnej časti UO sa nachádzajú rozsiahlejšie plochy štrkovísk využívané v súčasnosti opäť na priemyselnú ťažbu (Štrkopiesky a stavohmoty, a.s.), ako aj na neorganizovanú rekreáciu. Severnejšie sa nachádza väčší areál bývalého PD (teraz AZ veľkoobchod) a ďalej areál viacerých firiem (PD Hlohovec, Agrostav, a.s. - píla a závlahová čerp.stanica, Ekoexpres - triedenie odpadov). Na severnom okraji UO zasahuje do územia Hlohovca zastavané územie Koplotoviec, a to jednak nízkopodlažnou zástavbou RD pozdĺž cesty II/507, jednak časťou areálu termálneho kúpaliska Koplotovce. Na rozhraní UO 11 a UO 12 (Starý háj) sa nachádzajú rozsiahle plochy záhradkárskych osád (Nová hora, Klče), zvyšok územia UO tvorí PPF a LPF.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 38 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

UO je možné považovať za potenciálne rozvojový, a to z hľadiska rozvoja športu a rekreácie (v nadväznosti na plochy štrkovísk po ukončení ťažby), resp. rozvoja plôch výroby, a výrobných služieb.

Urbanistický obvod 12 - Starý háj Ide o ďalší okrajový UO Hlohovca rozprestierajúci sa prevažne na východ od cesty II/507 a na sever od cesty II/514 v severnej časti k.ú. V jeho južnej časti je pri ceste II/507 lokalizovaná ČSPH Slovnaft a o niečo severnejšie areál reštaurácie Jašter a nad cestou II/514 areál športovej strelnice. Obytná zástavba je zastúpená len solitérmi nízkopodlažnej zástavby RD. Funkcie v území dopĺňajú rozsiahle plochy záhradkárskych a chatových osád (Nová hora, Klče, Mlynárska hora, Ivarnoky, Fenady, Veľké Vápenice). Zvyšok územia UO tvorí PPF a LPF. S intenzívnejším využívaním územia UO pre umiestňovanie funkcií mesta Hlohovec, ako ani s ďalším rozvojom záhradkárskej a chatovej rekreácie, nie je vhodné v budúcnosti počítať.

Urbanistický obvod 13 - Blanáre Ide o ďalší okrajový UO Hlohovca na východ od UO Kamenné hory (10) a Priemyselný obvod (8). Severnú hranicu UO tvorí cesta II/514, južnú UO 14 (Teplá dolina). Z funkčných plôch sa v ňom nachádza len areál tehelne Diviš (nad Drôtovňou), na hranici s UO Teplá dolina časť areálu PD Hlohovec a súkromná pestovateľská pálenica. Zvyšnú časť UO tvoria plochy PPF a LPF. S intenzívnejším využívaním územia tohto UO pre umiestňovanie funkcií mesta Hlohovec nie je vhodné v budúcnosti počítať.

Urbanistický obvod 18 - Nová štvrť UO sa rozprestiera na ploche ohraničenej na juhu železničnou traťou, na východe Priemyselným obvodom (08), na severe Kamenohorskou a Veternou ulicou, na západe areálom kasární a Hviezdoslavovou ulicou. Obytná zóna UO pozostáva výlučne z nízkopodlažnej zástavby charakteru RD so záhradami a jedného 6-podlažného bytového domu na ul. F.Lipku. Komunálna vybavenosť je tu zastúpená SOU farmaceutickým, časťou areálu SOU strojárskeho, základnou a materskou školou, maloobchodnou sieťou predajní potravín a technického tovaru, ako aj nevýrobnými službami (stanica STK, autoservis). Zeleň je v UO zastúpená takmer výlučne súkromnou zeleňou pri RD, športové zariadenia len zariadeniami v rámci školských areálov. Plochy výroby sa v UO nevyskytujú. Územie UO je možné považovať za územne a funkčne stabilizované. Minimálne plošné rezervy predstavujú dve menšie lokality na konci ulíc F.Kráľa a Gáborskej.

Návrh

Doterajšie riešenia

Urbanistický obvod 07 – Peter

Na území UO bola v rámci dokumentácie Vytipované pozemky pre priemysel na území mesta Hlohovec z r.1995 navrhnutá rozvojová lokalita Cisárka (na južnom okraji UO pri železnici) ako vhodná pre rozvoj priemyslu z hľadiska optimálneho napojenia na dopravu (cesty, železnica, budúci riečny prístav) i všetky inžinierske siete.

Vzhľadom na nové zámery mesta s touto lokalitou uvaţujú v tejto lokalite Zmeny a doplnky ÚPN SÚ s obmedzeným rozvojom nízkopodlaţnej bytovej výstavby.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 39 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Urbanistický obvod 08a) - Priemyselný obvod Sever

Na území UO bola v rámci dokumentácie Vytipované pozemky pre priemysel na území mesta Hlohovec z r.1995 navrhnutá rozvojová lokalita súčasného skladu Drôtovne , a.s. mimo jej oploteného územia, ale v rámci areálu (v rezervnom území).

Zásady uvedenej dokumentácie preberajú plne aj Zmeny a doplnky ÚPN SÚ.

Urbanistický obvod 10 - Kamenné hory

Pre časť územia UO bol r.1994 vypracovaný Štatút zóny pre spracovanie územia “Pod Starými horami” (schválený uznesením MZ dňa 18.8.1994) riešiaci ideovo možnosť vytvorenia zmiešanej prevažne obytnej zóny v priestore medzi areálom kasární, Duklianskou ul., ul. Čs.armády a kanálom od Drôtovne. Pre územie UO od kanála severovýchodne v smere na Starú horu bol v r.1996 vypracovaný štatút zóny “Staré Hory 2” (schválený uznesením MZ dňa 5.12.1996), ktorý vyčleňuje časť územia zo zóny poľnohospodárskej a lesnej výroby pre vytvorenie zmiešanej prevažne obytnej zóny medzi areálmi výroby pri Duklianskej ceste, kanálom a zástavbou IBV Kamenné hory.

S uvedenými lokalitami IBV počítajú v návrhu rozvoja bytovej výstavby v Hlohovci aj Zmeny a doplnky ÚPN SÚ.

Urbanistický obvod 13 - Blanáre

Na území UO bola v rámci dokumentácie Vytipované pozemky pre priemysel na území mesta Hlohovec z r.1995 navrhnutá ako rozvojová lokalita súčasnej tehelne s potrebnými inžinierskymi sieťami (okrem kanalizácie) a s neobmedzenými možnosťami rozvoja. Predpokladom využitia je ukončenie ťažby hliny a prevádzky tehelne.

Lokalitu tehelne rešpektujú v návrhovom období aj Zmeny a doplnky ÚPN SÚ, vzhľadom na dostatok plôch výroby na území sídla však s ďalším vyuţitím tejto plochy po ukončení ťaţby nepočítajú a priestor navrhujú na rekultiváciu.

Celkové urbanistické riešenie mestskej časti

Návrh rozvoja mestskej časti je zaloţený jednak na rešpektovaní jej súčasných rozhodujúcich funkcií, ktorými sú najmä bývanie reprezentované takmer výlučne nízkopodlaţnou zástavbou rodinnými domami, ako aj výrobná funkcia reprezentovaná najmä plošne rozsiahlym areálom Drôtovne, a.s. Hlohovec, ale aj ďalšími menšími výrobnými areálmi.

Najvýznamnejším limitujúcim prvkom územia tejto mestskej časti zostáva v návrhovom období areál Armády SR, z ktorého zachovaním Zmeny a doplnky ÚPN SÚ počítajú.

Ďalším rozhodujúcim prvkom návrhu je rozvojový potenciál mestskej časti, a to najmä v oblasti bývania (rozvoj nízkopodlaţnej zástavby), ale aj v iných doplnkových funkciách, ktorými sú najmä rekreačno-športová a zábavno-rekreačná funkcia, ale aj funkcia výroby.

Významnejšími zmenami, ktoré do územia MČ vnášajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ, sú: rozvoj obytného územia severovýchodným smerom za zariadením ASR, postupné vytváranie obchodno-spoločenského centra MČ pozdĺţ Hviezdoslavovej ul. a v dolnej časti Svätopeterskej ul., plošný rozvoj športového areálu TJ Mier v UO Peter, vytvorenie polyfunkčného zábavno-rekreačného areálu na severnom okraji zastavaného územia,

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 40 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

vytváranie rekreačno-športového areálu v priestore súčasnej ťaţby štrku severne od UO Peter (po ukončení ťaţby), preloţka cesty II/513 po juţnej hranici mestskej časti.

Riešenie jednotlivých funkcií mestskej časti

Z hľadiska rozvoja bývania počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti okrem obmedzenej kapacity IBV v rozptyle len s realizáciou obytných súborov nízkopodlaţnej IBV medzi Duklianskou ul. a ul.Čs.armády Pod Starými horami, Staré hory II a vo výhľade aj OS Staré hory III a IV, doplnením menšieho súboru IBV v priestore UO Peter severne od ţelezničnej trate č.141.

Z hľadiska rozvoja občianskej vybavenosti počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti predovšetkým s novým kostolom s cca 100 miestami v UO 7 – Peter, resp. v UO 10 – Kamenné hory, rozvojom športovo-rekreačných a zábavno-rekreačných aktivít na severe UO 07 - Peter a na juhu UO 11 – Dlhé diely), a to intenzifikáciou, dobudovaním a rozšírením areálu súčasného štadiónu TJ Mier, vybudovaním rekreačno-športového areálu so zameraním na vodné športy v okolí vodných plôch po ťaţbe štrku, vytváraním zábavno-oddychového areálu,

S novými plochami pre rozvoj výroby počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v mestskej časti len na východnom okraji areálu Drôtovne, výhľadovo aj s plošne menším doplnením výrobných plôch severne od areálu Ambrózia, a.s. medzi cestami II/507 a II/514.

Dopravné riešenie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ navrhuje na území mestskej časti predovšetkým tieto úpravy a zariadenia: vybudovanie severného cestného obchvatu centra mesta preloţkou cesty II/513 po juţnej hranici MČ vrátane podjazdu v mieste súčasného ţelezničného priecestia pri ţelezničnej stanici, vybudovanie obsluţnej komunikácie kategórie C2 spájajúcej ul.Čsl.armády cez OS Staré hory pozdĺţ odvodňovacieho kanála k zábavno-rekreačnému a športovo-rekreačnému areálu v UO 07 a ďalej pozdĺţ ľavobreţnej hrádze Váhu pod ţelezničným mostom okolo športové areálu Zábranie s Bezručovou ul. v MČ I – Stred, vybudovanie hromadnej parkovacej garáţe s celkovou kapacitou cca 100 miest v lokalite rekreačno-športového komplexu v UO 07 – Peter vybudovanie povrchových parkovacích miest na celkovú kapacitu do 100 stojísk (2.variant), a to najmä v oblasti rekreačno-športových plôch, vybudovanie Povaţskej cyklotrasy na ľavobreţnej hrádzi s napojením na rekreačno- športové plochy pri štrkoviskách, vybudovanie verejného nákladného prístavu Leopoldov – Hlohovec (prevaţne na území mesta Leopoldov).

S budovaním nových zariadení technickej vybavenosti (okrem budovania nevyhnutných sietí infraštruktúry, resp. ich preloţiek, zlepšujúcich zásobovanie MČ vodou a energiami) Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti nepočítajú.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 41 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

D.2.2.3. Mestská časť III – Juh

Mestská časť III – Juh sa nachádza v juţnej časti sídelného útvaru na území vymedzenom na severovýchode ţelezničnou traťou č.141 a súčasnou trasou cesty II/507, na severe prístupovou cestou k areálu PD, hranicou areálu PD a hranicou cintorína (vrátane jeho navrhovaného rozšírenia), ďalej dnešnou cestou II/507 od areálu mestského cintorína aţ do lokality nad Balatonom, spojnicou cesty II/507 s koncom Šomodskej ul., Šomodskou ulicou, vonkajšou hranicou areálu ZŠ na Podzámskej ul., Manckovičovou ulicou a ľavobreţnou hrádzou Váhu (po úpravách v súvislosti s výstavbou VD Sereď – Hlohovec). Mestskú časť tvoria upravené územia urbanistických obvodov6 14 - Teplá dolina, 15 - Tokajka, 17 - Dolná sihoť.

Súčasný stav

Urbanistický obvod 14 - Teplá dolina Ide o ďalší z okrajových UO Hlohovca, ktorý však na západe zasahuje až do zastavaného územia sídla, kde je ohraničený cestou II/507. Zo severu je ohraničený plochou kalvárie a cintorínov, severnou hranicou areálu PD Hlohovec, prístupovou cestou k nemu a Nitrianskou cestou (cesta II/513). V západnej časti sa na území UO nachádza niekoľko RD pozdĺž Šafárikovej ulice, menšia záhradkárska osada, požiarna zbrojnica, areál Ekopresu a najmä rozsiahly areál Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec. Pri Nitrianskej ceste sú v UO situované: ČSPH Shell, nové administratívno-obslužné areály firiem Inkrusta-Hulín, s.r.o. a Strojpol, s.r.o. a ďalej areál rozvodne ZEZ. Väčšiu časť plochy UO zaberá PPF a LPF s bažantnicou a účelovými zariadeniami lesov. V západnej časti územia sa nachádzajú plochy zariadení obrany štátu. UO je možné považovať za podmienečne rozvojový, a to najmä v oblasti ČSPH Shell, kde mesto uvažuje s nízkopodlažnou obytnou zástavbou v nadväznosti na preložku cesty II/507 východným smerom. Plochy zariadení obrany štátu je podľa vyjadrenia zodpovedných orgánov ASR potrebné považovať v návrhovom období ÚPN SÚ za stabilizované.

Urbanistický obvod 15 - Tokajka Ide o ďalší okrajový UO Hlohovca, tentoraz na juhu medzi tokom Váhu a cestou II/507 pod OS Dolná Sihoť. Okrem plôch PPF a LPF sa na ňom nachádzajú len menšie plochy záhradkársko-chatových osád, ako aj zariadení obrany štátu. Vo výstavbe je tu nová mestská ČOV. UO je možné považovať za podmienečne rozvojový, aj to len z hľadiska uvažovaného rekreačno- športového areálu medzi navrhovaným OS Sihoť II a mestskou ČOV. S rozvojom ďalších funkcií v UO, okrem výstavby zariadení VD Sereď - Hlohovec, sa v UO neuvažuje.

Urbanistický obvod 17 - Dolná Sihoť Ide o nový UO, ktorého západnú hranicu tvorí rieka Váh, severnú Manckovičova ul., areál ZŠ na Podzámskej ul., na východe Šomodská ul. a cesta II/507. Južná hranica prebieha približne v línii ukončenia OS Dolná Sihoť. Obytné plochy UO sú tvorené najmä viacpodlažnými bytovými domami OS Dolná Sihoť (5 až 7- podlažné) so základnou občianskou vybavenosťou, do severnej časti zasahuje 1 bytový dom pri areáli SAD.

6 Názvy a štruktúra UO sú podľa pôvodného členenia zo SĽDB ’91, navrhované zmeny hraníc UO sú uvedené v kapitole A.5. Vymedzenie územia.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 42 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

V UO sa nachádzajú viaceré školské, kultúrne, zdravotnícke a športovo-rekreačné zariadenia občianskej vybavenosti regionálneho i celomestského významu, ako sú napr. Reedukačný domov pre mládež v priestoroch Zámku, amfiteáter v Zámockom parku, poliklinika a areál mestského kúpaliska s minigolfom. Nachádza sa tu aj areál Okresného stavebného bytového družstva Hlohovec. Z dopravných plôch sa v UO nachádza areál SAD Hlohovec, š.p., rozsiahlejšiu plochu technickej infraštruktúry predstavuje areál kotolní bytového hospodárstva v severnej časti UO. Plochy zelene sú zastúpené najmä rozsiahlym chráneným Zámockým parkom s nedávno rekonštruovaným jazierkom. UO je okrem uvažovanej výstavby OS Sihoť II územne stabilizovaný, z funkčného hľadiska je potrebné sa zamerať skôr na postupné vylepšovanie kvality obytného prostredia.

Návrh

Doterajšie riešenia

Urbanistický obvod 17 - Dolná Sihoť

V priestore západne od OS Dolná Sihoť uvažuje mesto s výstavbou OS Sihoť II, reedukačný domov mládeže by mal byť z priestorov zámku vymiestnený do nových priestorov a zámku by mala byť určená nová funkcia v rámci kultúrnej vybavenosti mesta.

S uvedenými zámermi počítajú v rámci riešenia aj Zmeny a doplnky ÚPN SÚ.

Celkové urbanistické riešenie mestskej časti

Návrh rozvoja tejto mestskej časti je sústredený najmä do dvoch lokalít, a to západnej s dôrazom na rozvoj hromadnej bytovej výstavby v obytnom súbore Dolná sihoť II, ako aj jeho doplnkových funkcií, východnej s rozvojom nízkopodlaţnej bytovej zástavby, ale aj funkcií výrobno- obsluţných.

Významnú rozvojovú zloţku tejto mestskej časti predstavuje aj areál zámku, zámockého parku a priľahlých monofunkčných areálov, i keď v tomto prípade sa rozvoj bude prejavovať skôr revitalizáciou, rekonštrukciou a prestavbou jestvujúcich fondov.

Významnejšími zmenami, ktoré do územia MČ vnášajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ, sú: rozvoj obytného územia na ľavom brehu Váhu a v priestore pri navrhovanej preloţke cesty II/507, vytvorenie rekreačno-športového priestoru v nadväznosti na OS Dolná sihoť II a navrhované úpravy vodného toku v súvislosti s výstavbou VD Sereď – Hlohovec, postupné vymiestnenie ţivočíšnej výroby z hlavného strediska PD Hlohovec a jej nahradenie funkciami pridruţenej výroby PD, ako aj výrobno-obsluţnými funkciami iných subjektov, vytvorenie polyfunkčného areálu Zajačky so zastúpením širokého vejára výrobných i nevýrobných sluţieb, ale aj funkcií obsluţných a obytných, preloţka cesty II/507 v úseku Svinná hora – cesta II/513.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 43 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Riešenie jednotlivých funkcií mestskej časti

Z hľadiska rozvoja bývania počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti okrem obmedzenej kapacity nadstavieb nad bytovými domami v OS Dolná sihoť I a určitej menšej kapacity IBV v rozptyle len s realizáciou obytného súboru HBV Dolná sihoť II, realizáciou obytných súborov nízkopodlaţnej IBV Pod Svinnou horou II a Zajačky.

Z hľadiska rozvoja občianskej vybavenosti počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti predovšetkým s doplnením, rozšírením a vylepšením celomestských a nadmestských kultúrno- spoločenských funkcií Zámku o Vlastivedné múzeum a iné funkcie (po čiastočnom alebo úplnom vymiestnení reedukačného ústavu pre mládeţ), dobudovaním kultúrno-spoločenskej a zábavno-rekreačnej zóny v areáli zámockého parku, dokompletizovaním športovej a obsluţnej vybavenosti v areáli mestského kúpaliska, výstavbou 2 tried MŠ v nadväznosti na realizáciu obytného súboru HBV Dolná sihoť II, vymiestnením reedukačného ústavu pre mládeţ z priestoru samotného Zámku do vedľajších objektov (resp. do nového areálu v MČ IV – Šulekovo), dobudovaním zariadení primárnej zdravotníckej starostlivosti v nadväznosti na výstavbu OS Dolná sihoť II, vybudovaním malej kompletnej nemocnice s kapacitou cca 80 lôţok (interné, chirurgické, gynekologicko-pôrodnícke a detské oddelenie) na pozemku súčasnej NsP, resp. na pozemku súčasného areálu SAD, š.p., vybudovaním domu-penziónu pre dôchodcov s kapacitou cca 90 miest (alternatíva k výstavbe v MČ IV – Šulekovo) a domu s opatrovateľskou sluţbou s cca 60 bytovými jednotkami na súčasnom pozemku areálu SAD, š.p., vytváraním priestorov pre umiestnenie vostaviteľných zariadení kultúry (kluby mládeţe, viacúčelová sála a pod.) v rámci OS Dolná sihoť II, výstavbou nového kostola s plochou areálu cca 0,5 ha v rámci OS Dolná sihoť II, vybudovaním nového komplexu otvorených športovísk a detských ihrísk v priestore pri novej hrádzi VD Sereď-Hlohovec,

Nové výrobné zariadenia Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti nenavrhujú, uvaţujú len s postupným vymiestnením ţivočíšnej výroby z hlavného strediska PD Hlohovec a jej nahradením funkciami pridruţenej výroby PD, ako aj výrobno-obsluţnými funkciami iných subjektov. V rámci realizácie výrobno-obsluţných zón mesta uvaţujú s vytvorením polyfunkčného areálu Zajačky so zastúpením predovšetkým rôznych výrobných i nevýrobných sluţieb.

Dopravné riešenie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ navrhuje na území mestskej časti predovšetkým tieto úpravy a zariadenia: realizáciu preloţky cesty II/507 v úseku Svinná hora – cesta II/513, moţná trasa náhradnej únikovej cestnej komunikácie Dolná sihoť – cesta II/507 (ako územná rezerva), vybudovanie hromadných parkovacích garáţí s celkovou kapacitou do 600 miest, a to menovite v lokalitách OS DolnáSihoť (2 x 250 miest), areál zdravotníckych zariadení - nemocnica (100 miest),

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 44 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

vybudovanie povrchových parkovacích miest na celkovú kapacitu do 400 stojísk (2.variant), a to najmä v oblasti nástupu do zámockého areálu, ako aj v priestore pri mestskom kúpalisku, vybudovanie príslušnej časti Povaţskej cyklotrasy na ľavobreţnej hrádzi s napojením na rekreačno-športové plochy a zámocký park.

S budovaním nových zariadení technickej vybavenosti (okrem dobudovania ľavobreţnej mestskej ČOV a budovania nevyhnutných sietí infraštruktúry zlepšujúcich zásobovanie MČ vodou a energiami) Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti nepočítajú.

D.2.2.4. Mestská časť IV – Šulekovo

Mestská časť IV – Šulekovo sa nachádza v západnej časti mesta na území vymedzenom na východe ľavobreţnou hrádzou Váhu (po úpravách v súvislosti s výstavbou VD Sereď – Hlohovec), na juhu, západe a severe potom administratívnymi hranicami mesta. Mestskú časť tvoria upravené územia urbanistických obvodov7 16 - Kozí vrch, 19 - Šulekovo, 20 - Terezov.

Súčasný stav

Urbanistický obvod 16 - Kozí vrch UO tvorí nezastavané územie extravilánu mesta na toku Váhu. Jeho značnú časť tvorí samotný vodný tok s inundačným medzihrádzovým územím. Severnú hranicu UO tvorí železničná trať Leopoldov - Lužianky. UO je z hľadiska budúceho rozvoja mesta vysoko potenciálny, a to hlavne v súvislosti s plánovaným prenesením rozhodujúcich funkcií na pravý breh Váhu a ďalším rozvojom smerom k Leopoldovu.

Urbanistický obvod 19 - Šulekovo UO je samostatnou mestskou časťou Hlohovca na pravom brehu Váhu. Obytná zástavba pozostáva výlučne z nízkopodlažnej zástavby charakteru RD s relatívne veľkými plochami súkromných záhrad. Občiansku vybavenosť UO tvorí okrem kostola Mestský úrad Hlohovec - kancelária MČ Šulekovo, Okresný úrad - odbor štátnej veterinárnej starostlivosti, zdravotné stredisko, pošta, maloobchodné prevádzky a niekoľko zariadení nevýrobných i výrobných služieb. Športovo-rekreačné plochy sú zastúpené ihriskom na ul. D.Jurkoviča. Verejná zeleň je zastúpená cintorínom, ďalšie zelené plochy sú tvorené výlučne zeleňou súkromných záhrad. Z výrobných plôch je na území UO zastúpený len areál Agrofinalu, s.r.o. s výrobou, predajom a servisom poľnohospodárskej techniky. V južnej časti mimo zastavaného územia sa popri ceste na Terezov nachádza v súčasnosti nevyužívaný bývalý výrobný areál podniku Mierovan. Významnejšiu plochu technickej infraštruktúry predstavuje rozvodňa ZEZ na severnom okraji UO. Zvyšok územia UO tvorí PPF. UO je z hľadiska budúceho rozvoja mesta vysoko potenciálny, a to hlavne v súvislosti s plánovaným prenesením niektorých rozhodujúcich funkcií mesta na pravý breh Váhu, ako aj z hľadiska saturácie nárokov na výstavbu RD.

7 Názvy a štruktúra UO sú podľa pôvodného členenia zo SĽDB ’91, navrhované zmeny hraníc UO sú uvedené v kapitole A.5. Vymedzenie územia.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 45 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

Urbanistický obvod 20 - Terezov UO je ďalším okrajovým obvodom mesta, a to v juhozápadnej časti jeho katastra západne od rieky Váh. Funkčne ho tvorí takmer výlučne rozsiahly areál poľnohospodárskej výroby (čiastočne nevyužívaný) s pričlenenými minimálnymi obytnými plochami. UO je z hľadiska budúceho rozvoja rozhodujúcich funkcií mesta neperspektívny. S rozsiahlejším oživením poľnohospodárskej výroby v areáli sa zatiaľ neráta.

Návrh

Doterajšie riešenia

Urbanistický obvod 16 - Kozí vrch

Podľa zámerov mesta by sa na území UO mala v južnej časti pod cestným mostom vytvoriť na ploche bývalej nelegálnej skládky TKO rezerva pre plochy HBV, resp. polyfunkčné obytno-obslužné plochy (alternatívne lesopark), v severnej časti potom polyfunkčná zóna miestneho priemyslu, výrobných služieb a skladov v kombinácii s obmedzenou funkciou bývania, a to najmä v nadväznosti na uvažovanú preložku cesty II/513 smerom k železničnej trati.

Na územie medzi Šulekovom a Váhom bol r.1992 spracovaný Projekt úpravy územia Horná Sihoť, ktorý sa zaoberal riešením využitia zdevastovanej plochy bývalých meandrov Váhu s cieľom budúceho funkčného prepojenia Šulekova a Hlohovca. V prvej fáze bola navrhovaná rekultivácia terénu a vyčistenie vodných plôch, v druhej fáze (po cca20 rokoch) využitie územia ako rezervnej plochy pre výstavbu RD. Dovtedy počítal návrh s využitím územia pre rekreačno-športové účely.

Na území UO bola v rámci dokumentácie Vytipované pozemky pre priemysel na území mesta Hlohovec z r.1995 navrhnutá ako rozvojová lokalita Za Váhom s možnosťou neobmedzeného rozvoja na PPF nízkej bonity s možnosťou jednoduchého majetko-právneho vysporiadania., avšak bez vybudovaných inžinierskych sietí.

Vyššie uvedené zámery mesta rešpektujú a tvorivo ich rozvíjajú aj Zmeny a doplnky ÚPN SÚ vo svojom riešení funkčného rozvoja sídla do r.2015. Vzhľadom na uvaţovaný rozvoj mesta však nepočítajú s plochami na pravom brehu Váhu ako s územnou rezervou, ale ako s rozvojovým územím sídla v etape rokov 2006-2015.

Celkové urbanistické riešenie mestskej časti

Mestská časť IV – Šulekovo predstavuje z hľadiska rozvoja mesta najväčší potenciál. Preto sa na jej územie sústreďuje nielen podstatná časť nárokov na hromadnú bytovú výstavbu s doplnkovými obsluţnými funkciami, ale aj značná časť navrhovaných plôch nízkopodlaţnej bytovej zástavby a plochy pre niektoré celomestské a nadmestské funkcie občianskej vybavenosti.

Do severného územia MČ sú orientované predovšetkým rozvojové funkcie výrobné, výrobno- obsluţné a dopravné v podobe novej polyfunkčnej zóny medzi súčasným prístupom do mesta a navrhovanou preloţkou cesty II/513. Výhľadovú rezervu rozvoja výroby predstavujú plochy západne od zastavaného územia MČ po ţelezničnú trať č.133.

Významnými zmenami, ktoré do územia MČ vnášajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ, sú najmä: etapová realizácia obytných súborov na pravom brehu Váhu (Za hrádzou), ktoré pozostávajú zo 4 obytných súborov HBV a 2 obytných súborov IBV,

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 46 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

postupná intenzifikácia súčasného zastavaného územia MČ nízkopodlaţnou bytovou zástavbou (s pokračovaním po r.2015), vytvorenie ucelenej obsluţnej zóny s niektorými centrálnymi mestskými a nadmestskými funkciami (nové centrum) pozdĺţ súčasného prístupu do mesta od pravobreţnej váţskej hrádze aţ takmer po súčasnú zástavbu MČ, postupné vytváranie duálneho obchodno-spoločenského centra MČ, a to pre novobudované OS Za hrádzou v ich spádovom centre na dopravnej osi (predĺţenie Šulekovej ul. v smere na cestu II/513), pre historickú zástavbu Šulekova v priestore kriţovania Šulekovej, Mlynskej, Školskej ul. a Ul.Ľ.Podjavorinskej, vytvorenie polyfunkčnej výrobno-obsluţnej zóny na severovýchodnom okraji MČ pri navrhovanom obchvate cesty II/513, vytvorenie súvislého pásu celomestskej športovej a rekreačnej vybavenosti v kombinácii s verejnou zeleňou od súčasného športového areálu v Šulekove pozdĺţ Váhu aţ po zónu občianskej vybavenosti pri súčasnom cestnom moste cez Váh, realizácia športového a turistického prístavu na pravom brehu Váhu nad navrhovanou lávkou pre peších a cyklistov, realizácia obchvatu cesty II/513 vrátane nového cestného mostu cez Váh, realizácia juţného prepojenia MČ IV – Šulekovo a MČ III – Juh lávkou pre peších a cyklistov cez Váh, vybudovanie splaškovej kanalizačnej sústavy a prevedenie odpadových vôd popod Váh do existujúcej mestskej čistiarne odpadových vôd na ľavom brehu rieky.

Riešenie jednotlivých funkcií mestskej časti

Z hľadiska rozvoja bývania počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti okrem obmedzenej kapacity IBV v rozptyle s postupnou realizáciou obytných súborov HBV8 Za hrádzou I, Za hrádzou II, Za hrádzou III a, Za hrádzou IV, realizáciou obytných súborov I-IBV a IBV Za hrádzou V+VI, Za hrádzou VII a Šulekovo- stred. S ďalšími menšími obytnými súbormi IBV, resp. s pokračovaním vo výstavbe v niektorých predošlých súboroch počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto MČ aj vo výhľade po r.2015.

Z hľadiska rozvoja občianskej vybavenosti počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti predovšetkým s výstavbou zariadení kultúry (aj celomestského a nadmestského charakteru) pozdĺţ navrhovanej mestskej triedy v pokračovaní súčasného cestného mosta západným smerom, výstavbou nového zariadenia sakrálneho charakteru (v prípade záujmu a potreby), výstavbou 8 tried MŠ v nadväznosti na realizáciu obytných súborov HBV Za hrádzou, výstavbou ZŠ s kapacitou cca 20-24 tried (600-720 ţiakov) v nadväznosti na realizáciu obytných súborov HBV Za hrádzou (s vyuţitím školských priestorov aj pre záujmovú činnosť - ZUŠ,

8 Konkrétne riešenie rozloženia funkčných plôch v rámci navrhovaných súborov HBV v tomto priestore bude závisieť predovšetkým od podrobného geologického prieskumu územia (pozri kapitolu I.5.2. – Návrh riešenia nakladania s odpadmi). V rámci následnej urbanistickej štúdie alebo ÚPN Z (regulačného plánu) by mala byť riešená aj možnosť zakomponovania čo najviac pozitívnych prvkov súčasnej krajinnej štruktúry územia do novonavrhovanej štruktúry obytných súborov.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 47 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Urbanistická koncepcia mesta

výstavbou nového areálu reedukačného ústavu pre mládeţ (premiestnenie z priestorov Zámku), dobudovaním zariadení primárnej zdravotníckej starostlivosti v nadväznosti na výstavbu OS Za hrádzou I-IV, vybudovaním domu-penziónu pre dôchodcov s kapacitou cca 90 miest, zriadením azylového zariadenia pre sociálne odkázaných občanov, ako aj bezbariérových bytov v rámci novej bytovej výstavby na pravom brehu Váhu, vytváraním priestorov pre umiestnenie vostaviteľných zariadení kultúry (kluby mládeţe, viacúčelové sály, kino, malé galérie a pod.) v rámci OS Za hrádzou I-IV, vybudovaním ďalšieho mestského sakrálneho objektu (v prípade potreby po ukončení výstavby HBV), rozšírenie súčasného športového areálu v Šulekove smerom k Váhu s vybudovaním športových zariadení a plôch pre potreby obyvateľov historickej časti Šulekova, ako aj obyvateľov nových OS Za hrádzou I-IV, realizácia športového a turistického prístavu na pravom brehu Váhu nad navrhovanou lávkou pre peších a cyklistov, vytvorenie pásu obvodnej a celomestskej športovej a rekreačnej vybavenosti v kombinácii s verejnou zeleňou a umelými vodnými plochami pozdĺţ Váhu,

S novými plochami priemyselnej výroby uvaţujú Zmeny a doplnky v tejto mestskej časti len výhľadovo, a to na plochách západne od zastavaného územia MČ po ţelezničnú trať č.133. V návrhovom období však Zmeny a doplnky ÚPN SÚ uvaţujú v tejto MČ jednak s vytvorením rozsiahlej polyfunkčnej výrobno-obsluţnej zóny v priestore medzi súčasnou a navrhovanou trasou cesty II/513, jednak s menšou výrobno-obsluţnou zónou medzi dnešným intravilánom MČ a cestou II/513 východne od kriţovatky s prístupovou cestou do Leopoldova. Táto plocha však, aj keď tvorí logickú súčasť MČ IV – Šulekovo, patrí uţ do katastra Leopoldova, preto je moţnosť jej vyuţitia závislá od súhlasu mesta Leopoldov, resp. od začlenenia tejto plochy do ÚPN SÚ Leopoldov.

Dopravné riešenie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ navrhuje na území mestskej časti predovšetkým tieto úpravy a zariadenia: realizáciu obchvatu cesty II/513 vrátane nového cestného mostu cez Váh, realizáciu mestskej triedy ako osi OS Za hrádzou v predĺţení Šulekovej ul. v smere na nákladný prístav Leopoldov – Hlohovec, výhľadovú realizáciu mimoúrovňového napojenia Leopoldova z cesty II/513 pri ţelezničnej trati, vybudovanie nového areálu SAD (PHD a MHD) v priestore medzi súčasnou cestou II/513 a jej navrhovanou preloţkou, vybudovanie hromadných parkovacích garáţí s celkovou kapacitou do 1.100 miest, a to menovite v lokalitách OS za hrádzou (4 x 250 miest), areál zariadení vyššej vybavenosti pri ceste II/513 (100 miest), vybudovanie povrchových parkovacích miest na celkovú kapacitu do 750 stojísk (2.variant), a to najmä v priestore realizácie HBV, ako aj v priestore obvodného centra vybavenosti, vybudovanie príslušnej časti Povaţskej cyklotrasy na pravobreţnej hrádzi s napojením v smere na Leopoldov realizáciu lávky pre peších a cyklistov cez Váh v predĺţení ul.Osloboditeľov smerom k vstupu do zámockého parku.

S budovaním nových zariadení technickej vybavenosti (okrem budovania nevyhnutných sietí infraštruktúry zlepšujúcich zásobovanie MČ vodou a energiami, resp. odkanalizovanie MČ) Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v tejto mestskej časti nepočítajú.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 48 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

E. O C H R A N A K U L T Ú R N E H O D E D I Č S T V A

E.1. Urbanisticko-architektonický vývoj územia mesta

Urbanistické utváranie dnešného Hlohovca moţno dnes konfrontovať so zachovanou štruktúrou ulíc a zastavaných priestorov, ale aj na základe veľmi cenných údajov z historických písomných prameňov akými sú donačné listiny a neskôr urbáre, prípadne zmienky v stredovekých análoch a neskorších cestopisných dielach, ktoré príleţitostne overujú archeologické výskumy. Na základe všetkých uvedených prameňov, vrátane prvého exaktného zamerania územia ku koncu 19. storočia, moţno načrtnúť urbanistický vývoj mesta nasledovne:

Z hľadiska dnešného urbanizmu mal prvoradé postavenie v krajine ako výrazná dominanta uplatňujúca sa v panoráme širšieho okolia nepochybne hrad Hlohovec. Staršie pramene uvádzajú, ţe začiatkom 17. stor. stáli nad mestom dva hrady - vonkajší a vnútorný. Inventár hradov z roku 1622 uvádza, ţe vonkajší hrad bol v tom čase opustený, vo vnútornom hrade sa nachádzalo hradné nádvorie a oba mali uzatvárateľnú bránu. Vnútorný hrad, neskôr prestavaný na kaštieľ je zachovaný ako dominanta dodnes. Vonkajší hrad sa nachádzal na niţšie poloţenom mieste v tzv. pánskej záhrade, ale nad oboma sa týčil starší hrad, ktorého zvyšky boli ešte pred niekoľkými desaťročiami viditeľné v miestopisnej časti zv. Nad Urbánkom.

Sídla, ktoré dali základ dnešnému Hlohovcu sa od stredoveku rozvíjali následne v dvoch polohách, dodnes badateľných v štruktúre ulíc: pod hradným vrchom a v línii v podstate sledujúcej staršiu cestnú trasu sa v rannom stredoveku rozprestierala podhradská osada aj po obnovení po tatárskom vpáde, neskôr nazývaná kvôli odlíšeniu Starý Hlohovec. Starý Hlohovec sa čiastočne tiahol po západnom okraji mesta v priestore dnešnej Hlohovej ulice, spájajúcej túto osadu s pôvodne samostatným Sv. Petrom, tvoriacim dnes severozápadné ukončenie mesta neďaleko historickej cesty cez vrchy na severe k územiu Topoľčian.

Urbanistické jadro dnešného Hlohovca sa však vytvorilo aţ počas 14. storočia, po príchode nemeckých hostí a nimi zaloţeného (vytýčeného) pravidelného námestia s lúčovito vybiehajúcim systémom ulíc, nadväzujúcich na juţnej strane na staršie sídlo. Stredom námestia, ako to bolo zvykom pri zakladaní miest na zákupnom práve, prechádzala od roku 1350 dôleţitá krajinská cesta, spájajúca Povaţie s Ponitrím skratkou cez vrchy. Táto štruktúra ciest sa v podstate zachovala dodnes, aţ na jej vyústenie k Váhu, ktoré si vynútilo likvidáciu časti predmestskej zástavby v okolí špitála a kostolíka sv. Ducha, ako aj likvidáciu celého komplexu ţidovskej štvrte so synagógou na západnej strane Hlohovej ulice. V tejto súvislosti zanikla aj stará, stredoveká spojnica cez stáročia obnovovaný drevený most poniţe špitála, prechádzajúci k obci Šulekovo.

Na severnej strane sa ešte koncom 19. storočia Hlohovec končil areálom františkánskeho kláštora, za ktorým pokračoval ešte kratší úsek zastavaných parciel na východnej strane dnešnej Hlohovej ulice aţ po kriţovatku s komunikáciou vedúcou k ţelezničnej stanici. Celá ľavá strana cesty oproti kláštoru - aţ po nábreţie bola ešte v tom čase nezastavaná. Za kriţovatkou cesty so ţeleznicou pokračovala zástavba len na západnej strane cesty aţ po styk s obcou Sv. Peter, ktorej centrálnu os tvorila širšia ulica zastavaná na oboch stranách murovanou zástavbou na hĺbkovo situovaných parcelách, siahajúcich na západnej strane aţ k Váhu, od ktorého bola chránená viacerými zemnými násypmi.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 49 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

V prvej polovici 20.storočia (pribliţne do 30-tych rokov) sa mesto rozrástlo na dovtedy poľnohospodársky vyuţívaných lúkach a poliach o nové, pravidelne zaloţené obytné štvrte predovšetkým na východnej strane mesta - od ţelezničnej stanice na juh popri staršej komunikácii vedúcej po okraji sídla, spájajúcej pobreţie Váhu a cestu od Piešťan a Topoľčian s hlavnou cestou vedúcou do Nitry cez Bojničky a Dvorníky. Tieto nové štvrte boli zaloţené pozdĺţ rovných, paralelne prebiehajúcich ulíc ako obojstranná zástavba v súvislých radoch rodinných domov s ovocnými záhradami i vo vnútri blokov. Len na miestach, kde bola staršia, nepravidelná parcelácia s roztrúsenými drevenými hospodárskymi budovami, čiastočne rešpektovali daný stav.

V druhej polovici 20.storočia došlo k necitlivému zásahu do historickej urbanistickej štruktúry mesta predovšetkým na západnej strane Hlohovej ulice, ktorú v podstate nahradila hromadná bytová výstavba nerešpektujúca ani v náznaku historickú štruktúru. Podobné zásahy postihli aj najstaršiu časť mesta - podhradie, okolie mestského špitála s kostolom sv. Ducha a čiastočne aj severnú časť pôvodne stredovekého Nového Hlohovca, kde pôvodný typ zástavby nahradili novostavbami charakteristickými dobovou účelovosťou na úkor architektonických hodnôt.

Relatívne nedotknuté ostali práve novšie štvrte na východnej strane mesta, ktoré chránilo osobné vlastníctvo aj v uplynulých povojnových desaťročiach. Zachovali si tak charakter kľudných obytných štvrtí s dobovou architektúrou (kontinuálny vývoj cca do 30-tych rokov 20.storočia) miestneho aţ regionálneho významu, dokresľujúcou kolorit mesta, ktorý bude potrebné v budúcnosti rešpektovať. Z tohto dôvodu by bolo potrebné prehodnotiť momentálne platné ochranné pásmo pamiatkovej zóny Hlohovec aj o tieto časti mesta s príslušnou mierou ochrany v zmysle určitého usmernenia rozvoja výstavby, ktorá by popri poţadovanom účele zachovala hodnoty a charakter tohto sídla aj pre budúce generácie, ako súčasť jeho génia loci.

K rýchlemu rastu, rozvoju sídla došlo v 20. storočí aj v obci Šulekovo a v Leopoldove, kde sa však zachovali pôvodné jednoulicové štruktúry niekdajšieho Berekszégu a Mestečka, aj s charakteristickou architektúrou prelomu 19. a 20. stor. a dominantou - kostolom v strede. V tomto zmysle väčšími urbanistickými zásahmi prešlo centrum Šulekova vytvorením priečnej ulice a náhradou starého kostola novým z roku 1935, ktorého autorom je M. M. Harminc.

E.2. Ochrana kultúrneho dedičstva1

Zmeny a doplnky ÚPN SÚ si na základe dôsledných analýz a poznania zachovaných kultúrnych hodnôt prírodných daností historického a urbanisticko-architektonického vývoja sídla2, ako aj uplatňovania tvorivých umeleckých princípov modelovania krajinného obrazu stanovili za cieľ spracovať syntetický návrh s krajinou chápanou ako celok, kde popri riešení územnotechnických súvislosti, územného usporiadania a funkčnej regulácie je kladený dôraz aj na harmonizáciu prírodných a civilizačných prvkov v území pri dôslednom zachovaní a prezentácii všetkých kultúrnych hodnôt v území.

1 Návrh ochrany kultúrneho dedičstva SÚ Hlohovec bol spracovaný s využitím podkladov ZÁSADY PAMIATKOVEJ STAROSTLIVOSTI PRE PAMIATKOVÚ ZÓNU HLOHOVEC vydaných Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti Bratislava, Stredisko Trnava – 1993 (spracovateľ: Ing. arch. Kvetanová a kol).. 2 Pozri Historický a urbanistický vývoj sídla - Aktualizácia prieskumov a rozborov ÚPN SÚ (AUREX, 10/1997)

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 50 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

V súlade s uznesením Vlády Slovenskej republiky č.14/1991 zo dňa 8.1.1991 k Návrhu koncepcie záchrany kultúrneho dedičstva SR ide o zachovanie a prezentáciu následných hodnôt: a) Hodnoty nehmotnej povahy vývojový význam historického sídla, ideový význam historického sídla, historická tradícia sídla, kultúrna tradícia sídla, správna tradícia sídla, funkcie celkom a historicko-spoločenské aktivity, historická sociálna štruktúra, genius loci sídla. b) Hodnoty hmotnej povahy Krajinný rámec - ţivá a neţivá príroda nad (na) i pod terénom

reliéf terénu štruktúra, kompozícia prírodného priestoru

kultúrna krajina

chránené krajinné celky, prvky, i navrhované na ochranu. Vonkajší obraz sídla - stavebné i prírodné prvky

panoramatické pohľady,

štruktúra, kompozícia sídla,

dominanty sídla, farebnosť sídla,

chránené stavebné i prírodné celky, prvky, aj navrhované na ochranu. Vnútorný obraz sídla - stavebné a prírodné prvky (na) nad terénom i pod terénom

dominanty, hradobný systém,

verejné priestory - námestia, ulice...,

zástavba sídla - typologické druhy, strešná krajina,

fasády objektov,

interiéry objektov, dvory a nádvoria objektov,

povrchy komunikácií,

malá architektúra a umelecké diela,

podzemie sídla - kultúrne vrstvy pod terénom, pivnice, podzemné chodby, prírodné prvky (ţivá i neţivá príroda, terénny reliéf, skladba, kompozícia prírodných prvkov v rámci stavebnej štruktúry, sady, záhrady, vodného plochy...)

Pre zachovanie hore uvedených hodnôt navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN stanoviť následnú mieru ochrany a z nej vyplývajúce limity a regulatívy: ochrana historickej urbanistickej štruktúry mestského jadra - PAMIATKOVÁ ZÓNA, ochranné pásma pamiatkovej zóny (Návrh na rozšírenie ochranného pásma), ochrana kultúrnej pamiatky KAŠTIEĽ S AREÁLOM (Č.K.P. - 71/838/843/12), ochrana kryštalizačných jadier - integrovaných časti pôvodných samostatných obcí v rámci SÚ Hlohovec, ochrana tradičného krajinného prostredia sídla a vyuţitia zeme, ochrana archeologických nálezísk.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 51 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

E.2.1. Pamiatková zóna Hlohovec

Historické jadro mesta Hlohovec radíme k najstarším mestám nitrianskej stolice.

Jeho urbanistický vývoj je spojený s existenciou stredovekého obranného hradu, neskôr prebudovaného na kaštieľ s areálom (18. st.). Pôvodná poddanská osada (Starý Hlohovec) s nepravidelným pôdorysom lemujúca ľavobreţnú cestu nad hrad postupne splynula s novozaloţeným kolonizačným mestom (14. st.) s pravidelným pôdorysom (Nový Hlohovec) okolo Štvorhranného námestia, s akcentujúcim farským kostolom sv. Michala archanjela. Pôdorys a historická urbanistická štruktúra mesta je jasne čitateľná i keď bola v poslednom období značne zdevastovaná.

Charakteristická silueta mesta s nízkopodlaţnou zástavbou a dominanciou veţí kostola a zámku na svahu bola čiastočne prekrytá sídliskovou výstavbou.

V záujme záchrany zachovaných kultúrno-historických hodnôt mesta bolo historické jadro vyhlásené za pamiatkovú zónu a stanovený reţim jej ochrany v Zásadách pamiatkovej starostlivosti pre pamiatkovú zónu Hlohovec, ktorú vydal Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti Bratislava, stredisko 309, Trnava v roku 1993.

Hlavnou zásadou pri riešení pamiatkovej zóny je zachovanie celistvosti historickej urbanistickej štruktúry. Predmetom zvýšenej ochrany v samotnej pamiatkovej zóne a jej ochrannom pásme sú jednotlivé objekty zapísané a navrhované do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok (pozri tab. E.2.1-1 v závere kapitoly), ako i objekty dotvárajúce jej prostredie - dobré miestne architektúry - vytvárajúce identitu a genia loci sídla. Z tohto titulu je nutné chrániť nielen krajinný rámec, vnútorný i vonkajší obraz sídla najmä z exponovaných prístupových komunikácií a vnútrosídliskových priestorov, ale i jeho nehmotné hodnoty ich primeranou prezentáciou a propagáciou (Kultúrno-historická topografia sídla).

E.2.2. Ochranné pásmo pamiatkovej zóny

Účelom vyhlásenia ochranného pásma pre chránené historické urbanistické štruktúry (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, súbory pamiatok) je v zmysle Zákona č. 27 Zb. SNR o štátnej pamiatkovej starostlivosti zabezpečiť ich ochranu.

Ide o reguláciu činnosti, zásahov a úprav na území v okolí vyhlásenej chránenej zóny, resp. usmerneniu novej výstavby v dotyku s historickou zástavbou tak, aby táto vyjadrovala kontinuálny - historický rozvoj mesta a tento kontextuálne dotvárala.

Ide najmä o zachovanie historickej urbanistickej štruktúry, zachovanie historických komunikácii, nezastavanosť pohľadových koridorov na chránenú štruktúru. Kým v chránenej pamiatkovej zóne ide o regeneráciu sanačnú t.j. v maximálnej miere so zachovaním autenticity a originálu historickej štruktúry je v jej ochrannom pásme moţné hovoriť o regenerácii dotvárajúcej t.j. s moţnosťou novej výstavby s reguláciou hmotovo-priestorovou.

E.2.3. Územné vymedzenie pamiatkovej zóny

Územie pamiatkovej zóny zahŕňa najstaršiu uličnú sieť zachovaného Starého a Nového Hlohovca, ktorá bezprostredne prilieha k námestiu.

Hranica pamiatkovej zóny je vymedzená v smere hodinových ručičiek s východzím bodom na juhozápadnej strane na Podzámskej ulici v mieste kriţovania s Nálepkovou. V smere k

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 52 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva námestiu sa lomí a pokračuje Michalskou a ulicou Pod Beranom. Na hranici parcely č. 998 (záhrada špitála s kostolom sv. Ducha) sa lomí a pokračuje vzdušnou čiarou v smere štátnej cesty, Hlohovej ulice, Tolstého na Štefánikovu, Jesenského a Pribinovou sa vracia na ulicu SNP, za poštou na Nálepkovu ulicu. Ulicou kpt. Nálepku sa hranica uzatvára napojením na východiskový bod.

E.2.4. Územné vymedzenie ochranného pásma PZ

Hranica ochranného pásma PZ je vymedzená v smere hodinových ručičiek s východiskovým bodom na juhozápadnej strane na Podzámskej ulici od č. 59 (MŠ), kde sa v smere na námestie spája s hranicou PZ aţ po kriţovatku Hlohovej a Tolstého. Odtiaľ Hlohovou po hranici parciel 1168/8, 1167, 1166 a 1165 (záhrada františkánskeho kláštora) a cez Zábranie sa na Školskej ulici napája znovu na hranicu PZ. Pokračovaním po Jesenského, Bernolákovej a ul. SNP sa znovu na ulici Za poštou spája s hranicou PZ a pokračuje hranicou pozemku MŠ do východného bodu.

E.2.5. Návrh na perspektívne rozšírenie PZ a jej ochranného pásma

Po zhodnotení zástavby ochranného pásma PZ Hlohovec z hľadiska celistvosti historickej urbanistickej štruktúry, urbanisticko-architektonických hodnôt tejto štruktúry i podielu objektov pamiatkového charakteru resp. objektov tvoriacich charakteristickú zástavbu mesta t.j. identických pre dané prostredie (dobré miestne architektúry), odporúčame v území vymedzenom v grafickej časti ÚPN SÚ (výkres č.7 – Regulatívy územného rozvoja a výkres č.8 – Ochrana kultúrneho dedičstva), ktorého východná hranica by tvorila predpokladaný rozsah stredovekého osídlenia t.j. včítane areálu Františkánskeho kostola a kláštora, zachovať jestvujúcu urbanistickú štruktúru z hľadiska hmotovo-priestorového (parcelácia, výška zástavby, tvarovanie striech) ako aj z hľadiska trasovania jestvujúcich komunikácií, prípadne v budúcnosti rozšíriť o toto územie jestvujúcu pamiatkovú zónu.

V zmysle tohto návrhu odporúčame v rozsahu tohto rozšíreného územia postupovať pri regenerácii sanačnou metódou (s maximálnou mierou zachovania pôvodných objektov), v odôvodnených prípadoch metódou kontextuálneho dotvorenia (t.j.novostavieb rešpektujúcich pôvodnú parceláciu, výšku zástavby a tvarovania striech s priznaním súdobého architektonického výrazu a doby vzniku).

Pre účely budúceho ochranného pásma navrhovanej rozšírenej pamiatkovej zóny odporúčame vytýčiť novú hranicu so zahrnutím urbanistickej štruktúry kontinuálneho vývoja mesta cca do 30-tych rokov nášho storočia.3 Pre toto územie je v Zmenách a doplnkoch ÚPN SÚ navrhnuté výškové zónovanie zohľadňujúce poţiadavky ochrany vyhlásenej pamiatkovej zóny a nezatienených pohľadových kuţeľov na dominanty a zachovanú štruktúru historického jadra. Aj v tomto území je v zmysle návrhu potrebné dodrţať historickú uličnú sieť.

Návrh rozšírenia ochrany tohto významného a historického sídla vychádza z akceptácie „Svetovej charty ICOMOS o záchrane historických miest“, prijatej Medzinárodnou radou pre pamiatky a sídla pri UNESCO, prijatej a schválenej v dňoch 10.-15.októbra 1987 vo Washingtone (Washingtonská charta).

3 Ohraničenie súčasnej i perspektívne navrhovanej pamiatkovej zóny a jej ochranného pásma je znázornené v grafickej prílohe.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 53 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

E.2.6. Hlavné zásady ochrany a regenerácie PZ

Hlavnými zásadami urbanisticko-architektonického riešenia priestorov PZ je zachovanie citlivosti pôvodnej urbanistickej štruktúry. Vzťah súčasnosti k historickým hodnotám sa musí rozvíjať na základe rovnocenného partnerstva a spoločných zámerov, ktoré majú jednotný cieľ - budovať nové ţivotné prostredie človeka na základe pochopenia významných hodnôt a tradícií miest. Je potrebné si uvedomiť, ţe historické jadro naďalej zostane prirodzeným centrom mesta. Jeho ozdravenie je moţné len cestou regenerácie historického jadra pri zachovaní urbanistických, architektonických a historických hodnôt.

Námestie sv. Michala, s dochovanou urbanistickou štruktúrou, ako i časť Hollého ulice je potrebné zachovať formou sanačnej regenerácie, čiţe zachovaním autentickej historickej štruktúry a urbanistickej kostry. Existujúce objekty námestia musia byť v prípade obnovy - rekonštrukcie upravené podľa pamiatkových zámerov.

Dôleţitým prvkom historického urbanizmu Hlohovca je prepojenie námestia s hradom (kaštieľom) Podzámskou ulicou. Jej zachovanú štruktúru je potrebné regenerovať a dotvoriť so snahou o prinavrátenie jej pôvodnej funkcie novou výstavbou podriadenou jej historickému významu.

Z priľahlých ulíc je najkompaktnejšia dochovaná Štefánikova ulica. Drobná mierka Pribinovej ulice je narušená stavbou kultúrneho domu, nerešpektujúcu mierku, urbanistickú štruktúru, ani pouţitý materiál okolitých stavieb. Dochovaná juţná strana Hlohovej ulice je narušená výstavbou nákupného strediska i budovy školy. Pri týchto uliciach je moţné uvaţovať s regeneráciou dotvárajúcou, čiţe je moţné pouţiť formu novostavieb s podriadením sa historickej štruktúre v hmotovej i výrazovej skladbe.

Predmetom zvýšenej ochrany v pamiatkovej zóne sú najmä: a) jednotlivé objekty zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok4, b) objekty navrhnuté na zápis do ÚZKP, c) objekty dotvárajúce prostredie PZ, d) historický pôdorys mesta so situovaním pôvodných ulíc, parcelácia, uličné čiary, hmotová a priestorová podstata jestvujúcich objektov ako i priestorov v PZ, e) konfigurácia terénu s dominančným postavením farského kostola, f) zachovanie typických priehľadov a pohľadových kuţeľov na jednotlivé objekty a dominanty, g) staršie suterény pod jednotlivými objektmi vypovedajúce o najstaršej zástavbe v meste.

Zásadne je nutné vyhýbať sa neopodstatneným zmenám v pamiatkovej zóne, predovšetkým v pásme súvislej historickej zástavby. Zásady pamiatkovej starostlivosti preto vytipovali rezervné plochy, na ktorých je moţné realizovať novú výstavbu v záujme dotvorenia mestských priestorov. Základným princípom urbanistickej a architektonickej tvorby na týchto plochách je vytvorenie harmonického súladu s historickým prostredím.

Pamiatková zóna v centre mesta je špecifickým nositeľom centrálnych funkcií, ktoré sa pri rešpektovaní pamiatkovej ochrany dajú umiestniť v rámci historického jadra, pričom je potrebné: nesituovať v historickom jadre zariadenia obchodu a sluţieb s veľkými nárokmi na skladovacie priestory a dopravu, v rámci PZ dislokovať obchodnú sieť s vysokou atraktivitou, nesituovať funkcie, ktoré by tento priestor z hľadiska spoločenského umŕtvovali,

4 Podrobná klasifikácia pamiatkových hodnôt jednotlivých objektov v pamiatkovej zóne je spracovaná v Zásadach pamiatkovej starostlivosti pre Pamiatkovú zónu HLOHOVEC. Tieto zásady je nevyhnutné rešpektovať pri akejkoľvek investičnej činnosti v území.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 54 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

zachovať funkciu bývania v historickom jadre vyuţitím stávajúceho bytového fondu, resp. novou výstavbou na rezervných plochách a vyuţitím podkroví, zásadne v historickom jadre nesituovať výrobné kapacity mimo drobných remeselných prevádzok, situovať v PZ len také zariadenia, ktoré svojim významom môţu aktívne umocňovať interiéry a exteriéry historického jadra bez porušenia jeho historickej mierky.

E.2.7. Podmienky pre stavebnú a hospodársku činnosť v pamiatkovej zóne

Vyhláškou OÚ v Trnave o vyhlásení historického jadra Hlohovca za pamiatkovú zónu boli prijaté tieto podmienky pre stavebnú a hospodársku činnosť: a) primerane vyuţívať, udrţovať a postupne regenerovať, obnovovať kultúrne pamiatky a ich súbory, b) primeranými úpravami zhodnocovať všetky mestské priestory, c) zachovať a obnoviť objekty dotvárajúce charakter pamiatkovej zóny, ktoré majú architektonickú alebo inú hodnotu a stavebno-technickú kvalitu, d) novostavby povoliť len v rozsahu jednotlivých, uţ existujúcich prieluk v mierke urbanistickej štruktúry PZ, a ako náhrady pamiatkovo nehodnotných objektov, e) udrţovať a uchovať primerane i vonkajší dobový vzhľad i nechránených objektov, ktoré dotvárajú pamiatkové prostredie, f) udrţovať verejné priestory, plochy a drobné architektúry včítane zelene; perspektívne uvaţovať s regeneráciou námestia na základe koncepčného zámeru prinavrátenia jeho historických hodnôt, g) zachovať pozitívne prvky priestorovej a hmotovej kompozície, rušivé prvky nahradzovať novými hodnotami v súlade s prostredím PZ.

K zámerom úprav kultúrnych pamiatok ako i k objektom dotvárajúcich prostredie a charakter pamiatkovej zóny a k zásahom priestorovej a hmotovej skladby PZ musí byť vyţiadané stanovisko Okresného úradu, tzv. Záväzné stanovisko v zmysle zák. SNR č. 27/87 Zb., ktoré musí zohľadňovať odborné vyjadrenia Pamiatkového ústavu Bratislava, regionálneho strediska Trnava.

E.2.8. Kaštieľ s areálom

Kaštieľ s areálom a zámockým parkom sa vypína na juţnom okraji mesta nad korytom Váhu v nadmorskej výške cca 200 m n.m. na mieste stredovekého ţupného hradu, ktorému predchádza staré slovanské hradisko. Tvorí charakteristickú panorámu sídelného útvaru na pozadí Tomašovho vrchu a Jasnej hory dosahujúcej kóty 300 m n.m. formovaných masívom Inoveckého pohoria.

Na západ od pravého brehu váţskeho koryta sa rozprestiera údolná niva, ktorá poskytuje ďaleké pohľady na krajinnú štruktúru východného brehu. Charakteristický harmonický krajinný obraz s dominantou kaštieľa v zelenom masíve a pod ním nízkopodlaţná zástavba historického mesta s dominantnými veţami sakrálnych stavieb bol narušený vysokopodlaţnou sídliskovou zástavbou situovanou pri premostení Váhu pri vstupe do Hlohovca. Neporušená tradičná krajinná štruktúra z diaľkových pohľadov však ostáva (pohľady z diaľnice i ţeleznice, prístupové komunikácie) v kontexte s pravobreţnou zástavbou - Šulekovom.

Zachovanie harmonického krajinného obrazu si vyţaduje v budúcnosti limitovanie výšky novej zástavby perspektívne plánovanej pre rozvoj Šulekova ale i pre ľavobreţnú zástavbu Váhu pod kaštieľom.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 55 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

Právna ochrana kaštieľa a jeho areálu je zabezpečená jeho zápisom v ÚZKP pod č.838. Predmetom zápisu je kaštieľ, divadlo a park. V návrhu na zápis v zmysle uvedených zásad pamiatkovej starostlivosti pre PZ Hlohovec je jazdiareň z 18. storočia prepojená s budovou empírového divadla.

Praktická ochrana kultúrnej pamiatky však spočíva v udrţaní jej dobrého stavebno- technického stavu a primeraného vyuţitia pri zachovaní jej všetkých kultúrno-historických, urbanistických architektonických a výtvarných hodnôt a zachovania jeho krajinného spolupôsobenia.

Tohto stavu je však moţné dosiahnuť len cieľavedomou rekonštrukciou a regeneráciou celého areálu s vhodným funkčným vyuţitím a sprístupnením verejnosti a obnovou aktívneho vzťahu mesto - hrad. Regenerácia areálu si vyţiada i výhľadovú demoláciu nevhodných utilitárnych stavieb v areáli kaštieľa. Tomuto zámeru musí byť podriadený celý koncept riešenia regenerácie areálu, ako aj zatraktívnenie trasy na prepojení mesta a hradu.

E.2.9. Pôvodne samostatné obce integrované v SÚ Hlohovec

V sídelnom útvare Hlohovec boli postupne integrované samostatné obce, ktoré predstavujú unikátne jednotky s vlastným vývojom, ako i hmotnými i nehmotnými kultúrno-historickými hodnotami, s vlastným „geniom loci“. Ide o: Svätý Peter pri Váhu a Šulekovo (Berekszég).

Zvláštne postavenie v historickom i urbanistickom vývoji mesta má aj neďaleká pevnosť Leopoldov a jej administratívne a hospodárske zázemie zhmotnené vo zvláštnom, pôvodne opevnenom urbanistickom celku pod názvom Mestečko.

Kryštalizačné jadro osady Svätý Peter, leţiacej severne od Starého Hlohovca, taktieţ na ľavom brehu Váhu siaha hlboko do stredoveku, kým osada na pravom brehu Váhu (dnešné Šulekovo) vznikla v sekundárnej polohe v 17. storočí po jej presídlení z lokality severnejšej uvoľniac tak priestor pre zámer výstavby obrannej pevnosti Lepoldov (r. 1665-1669).

Územné vymedzenie kryštalizačných jadier obcí je vyznačené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.8 – Návrh ochrany kultúrneho dedičstva) s návrhom zachovania ich historického charakteru prezentovaného najmä

historickou urbanizačnou osnovou (uličná sieť),

parceláciou, urbanistickou štruktúrou reprezentovanou hmotnosťou, výškou zástavby, tvarom zastrešenia, zachovania dominantnosti historických architektúr, ako aj zachovania individuálnych hodnôt jednotlivých architektúr.

V záujme zachovania identity jednotlivých pôvodne samostatných osád odporúčame pri regenerácii ich prostredia uplatnenie nasledovných zásad a regulatívov: regeneráciu prostredia riešiť metódou sanačnou, resp. dotvárajúcou pri zachovaní všetkých kultúrno-historických hodnôt prostredia i zachovaní individuálnych hodnôt jednotlivých architektúr metódou regenerácie formou demolačnej prestavby na územiach bývalých historických obcí povaţovať za neprijateľnú novonavrhovanú urbanistickú štruktúru na doposiaľ nezastavaných plochách riešiť formou súzvuku s jestvujúcou zástavbou, s nadväznosťou na historickú dopravnú sieť, s

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 56 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

výškovým zónovaním nerušiacim dominantnosť historických solitérov uplatňujúcich sa v krajinotvorbe (veţe kostolov) diaľkové pohľady na kaštieľ a jeho prírodné prostredie rešpektovať konfiguráciu terénu, prírodnú zeleň i význačné solitéry zelene uplatňujúce sa v krajinnom obraze rešpektovať nezastaviteľnosť všetkých významných pohľadových kuţeľov na kaštieľ a jeho areál chrániť archeologické náleziská v predmetnom území a zabezpečiť ich primeranú prezentáciu zabezpečiť dôsledný informačný systém a vybudovať kvalifikovanú náučnú trasu po kultúrno-historických hodnotách sídla.

E.2.10. Ochrana tradičného krajinného obrazu a vyuţitia zeme

Na základe štúdia vzťahov medzi prírodnými podmienkami, kultúrou vyuţitia zeme, štruktúrou osídlenia a spoločnosti, ako i zachovanými kultúrno-historickými hodnotami vo všeobecnosti moţno konštatovať, ţe prírodné podmienky sú východiskovým predpokladom tradičného vyuţitia zeme, ktorého hospodárske moţnosti predurčujú prosperitu toho-ktorého sídla, urbanistickú i krajinársku štruktúru a majú nemalý význam pre vývoj spoločnosti a kultúry v danom priestore.

Mesto Hlohovec vzniklo symbiózou poddanskej osady pod stredovekým hradom s novozaloţeným kolonizačným mestom pri dôleţitej riečnej obchodnej ceste Povaţím. Význam mesta umocnila i cez neho idúca obchodná cesta spájajúca Povaţie s Ponitrím.

Priaznivé prírodné podmienky na styku alúvia Váhu so západným okrajom Nitrianskej tabule dali predpoklad osídlenia tohto územia či v dávnych predhistorických dobách. Dôkazy o osídlení podávajú archeologické nálezy a náleziská, ktoré v sledovanom území evidujú 220 známych archeologických lokalít z toho priamo na území mesta 42. Predstavujú širokú škálu osídlenia od praveku, cez dobu kamennú, ţeleznú, bronzovú, rímsku, včasný stredovek i ďalšie historické obdobia. (Slovanské hradište spomenuté Anonymom bolo vybudované v 10.-12. st. Prvá zmienka o hrade pochádza z r. 1113 pod názvom Golguz.)

Hospodársky a sociálne bol Hlohovec miešaným poľnohospodársko-remeselníckym a obchodníckym spoločenstvom s prevahou poľnohospodárstva a vinohradníctva vyuţívajúc tak priaznivé pôdne podmienky v úrodnej váţskej nive ako i vhodné podmienky pre pestovanie vinnej révy v bohatom reliéfe Inoveckého pohoria. Priaznivá poloha i poľnohospodárska produkcia umoţnila od 18.storočia rozvoj priemyslu v sídle.

Vývoj mestského pôdorysu a priestorové usporiadanie determinovali prírodné masívy a to: v juţnej časti masív so zámkom a zámockým parkom, ktorý sa ďalej dvíha cez Tomašov a Jaskú horu nad Váh do výšky 300 m n.m., na východnej strane sa do pôdorysu mesta vkliňuje pahorok Za kalváriou s nadmorskou výškou 190 m n.m., zo severovýchodnej strany tvorí pozadie mestskej štruktúry Stará hora a Kamenné hory s n.v. 230 m n.m.

Tieto tri masívy sú nemennou súčasťou krajinnej kompozície, mestského reliéfu i panoramatických pohľadov.

Územie medzi nábreţnou hranou a determinujúcimi masívmi vytvára optimálne podmienky i pre ďalší územný rozvoj mesta, a to najmä formou individuálnej bytovej výstavby i moţnosťou hromadnej bytovej výstavby pri limitovanej výške zástavby s ohľadom na krajinný reliéf a harmonické spolupôsobenie krajinného i urbanizovaného prostredia.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 57 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

I keď krajinný obraz sa v priebehu historických premien a urbanistického vývoja sídla postupne menil vplyvom civilizačných zásahov človeka a stupňujúceho sa podielu urbanizácie na úkor prírodného prostredia a tradičného poľnohospodárskeho vyuţitia, zachoval si takmer do súčasnosti optimálny a harmonický charakter kultúrnej krajiny s primeranou mierou urbanizácie vyuţívajúcej terénne danosti, prírodné prvky, lesné i záhradné porasty, ktoré sa spolu s Inoveckými vrchmi výrazne uplatňovali v kompozícii mesta v diaľkových panoramatických pohľadoch z údolnej váţskej nivy, ako i v kompozícii vnútorných mestských priestorov.

K narušeniu tejto harmónie prichádza aţ v poslednom povojnovom období, a to necitlivým prístupom k riešeniu bytovej výstavby obytnými súbormi s viacpodlaţnou panelovou zástavbou, ktorá znehodnotila nástup do mesta, a to najmä osadením solitérneho výškového bodového domu v tesnej blízkosti kultúrnej pamiatky - gotického r.k. kostola Sv.Ducha a špitálu.

Predkladané Zmeny a doplnky ÚPN SÚ a návrh pamiatkovej ochrany si nekladú za úlohu v dohľadnej dobe odstránenie týchto negatívnych javov, na druhej strane v záujme ochrany tradičného krajinného obrazu a harmonického prepojenia urbanizovaného územia s jeho krajinným zázemím limitujú navrhovaný rozvoj sídla s ohľadom na ÚSES, ako aj ochranu tradičného krajinného obrazu.

E.2.11. Ochrana archeologických nálezísk

Podrobný súpis archeologických nálezísk na území mesta Hlohovec sa nachádza v tab. E.2.11-1 v prílohe tejto kapitoly.

Okrem podchytených lokalít je potrebné na území Hlohovca predpokladať existenciu ďalších, zatiaľ nezistených archeologických nálezísk. Ochrana týchto je podmienená dodrţiavaním všetkých zákonných a právnych ustanovení, týkajúcich sa archeologických nálezov a nálezísk. (Zákon č. 27/87 SNR o štátnej pamiatkovej starostlivosti.)

V zmysle štúdie spracovanej Archeologickým ústavom SAV v Nitre v septembri v roku 1996 nie je známa ani jedna lokalita, ktorá by si vyţadovala priamu prezentáciu v teréne.

Z hľadiska ochrany, obnovy prezentácie a interpretácie pamiatkových hodnôt predpokladáme potrebu prezentácie starších kultúrnych vrstiev v areáli kaštieľa na základe podrobného pamiatkového a archeologického výskumu, ktorý je nevyhnutný ako predpoklad pre prijatie správnej koncepcie obnovy tohto významného komplexu.

E.2.12. Ochrana kultúrnych hodnôt vyjadrená v grafickej časti ÚPN SÚ

V grafickom podklade sú vyznačené všetky chránené historické urbanistické štruktúry (vyhlásená pamiatková zóna a jej ochranné pásmo) návrh územia s poţiadavkou zachovania jestvujúcej urbanistickej štruktúry, resp. návrh perspektívneho rozšírenia pamiatkovej zóny, návrh územia s regulovaným výškovým zónovaním a zachovaním historickej uličnej siete, resp. návrh nového ochranného pásma perspektívne rozšírenej pamiatkovej zóny), významové súbory kultúrnych pamiatok (kaštieľ s areálom), dominanty a vyhliadky (areál kaštieľa, vyhliadka, observatórium, sakrálne stavby s dominantami veţí),

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 58 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

kryštalizačné jadrá historických sídiel s návrhom na ich ochranu (Starý Hlohovec, Nový Hlohovec, Svätý Peter, Berekszég), chránené areály zelene (zámocký park, staré cintoríny), historické cesty s návrhom na ich ochranu, chránené diaľkové a panoramatické pohľady, významné vnútromestské pohľady na historickú štruktúru, limity a obmedzenia výšky zástavby v rozvojových územiach sídla.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 59 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

Tab. E.2.1-1 Zoznam pamiatkovo chránených objektov na území SÚ Hlohovec

ČÍS. MIESTNA ADRESA SÚP. ČÍS. UNIFIK. NÁZOV UNIFIK. NÁZOV BLIŢŠIE KAT. KAT. SÚČ. DOBA DATO- PREVLÁD. VLAS- VYUŢ. VYUŢ. SÚČ. UMIEST- PODL V ČASŤ ČÍS. PAR- KULT. PAM. OBJEKTU URČENIE KP PO PAM. VZNIK VANIE SLOH TNÍK 1 2 TECH. NENIE ÚZ CELY PAMIATKY CHR. U ZMIEN STAV PAMIATKY CEL. 850 HLOHOVEC 4743 PLASTIKA PLASTIKA SV.JAN K3 K3 1780 BAROK 4 868 0 3 CINTORIN NEPOMUK 10560 HLOHOVEC UL. 6200, CINTORIN CINTORIN K2 K2 17.ST. CV 8461 0 3 29.AUGUSTA 6201, ZIDOVSKY ZIDOVSKY 6202 844 HLOHOVEC HOLLEHO UL. 998, SPITAL KOSTOL R.K.SV. K2 K2 PZ 1365- 16.ST., KLASICIZMU CV 99 0 3 999 A KOSTOL DUCHA 1367 1711, S 2.POL.18. 844 HLOHOVEC HOLLEHO UL. 214 998, SPITAL SPITAL K2 K2 PZ 1349- 1711,1797 GOTIKA CV 99 0 3 1/-1 999 A KOSTOL 1365 842 HLOHOVEC KOMEN- 212 1164 KLASTOR KOSTOL R.K. K2 K2 OPP 1465 1598,1637- RENESANCIA CV 976 0 3 SKEHO UL. FRANTISKANOV VSECHSV. Z 1648,1700

842 HLOHOVEC KOMEN- 17 1165- KLASTOR KLASTOR K2 K2 OPP 1465 1598,1637- RENESANCIA CV 8655 0 3 2/-1 SKEHO UL. 7 FRANTISKANOV FRANTISKA- Z 1648 NOV 839 HLOHOVEC PODZAMSKA 42 426 DOM DOM RADOVY K2 K2 17.ST. 19.ST. RENESANCIA SV 8114 0 2 UL. MESTIANSKY MESTIANSKY NESKORÁ

837 HLOHOVEC PODZAMSKA 16 DOM PAMATNY PAMATNY DOM HOLLY J. K3 K3 1 81 0 2 UL. 832 HLOHOVEC RAZUSOVA 704 6576 DOM PAMATNY A PAMATNA K2 K2 4 8663 0 3 UL. PAM.TAB. TABULA

832 HLOHOVEC RAZUSOVA 794 6576 DOM PAMATNY A PAMATNY DOM ROBOTNIC- K2 K2 20.ST. MODERNA 3 8664 0 1 1/-1 UL. PAM.TAB. KY DOM

841 HLOHOVEC NAM. 961 KOSTOL A KOSTOL R.K. K1 K1 PZ 1242 1400,15.ST. GOTIKA CV 976 0 1 V STREDE SV.MICHALA PLASTIKY SV.MICHAL -17.ST. OBCE

841 HLOHOVEC NAM. 1349 KOSTOL A PLASTIKA NA P.M. S K1 K2 PZ 18.ST. BAROK 4 868 0 3 NA NAMESTI SV.MICHALA PLASTIKY STLPE DIETATOM

841 HLOHOVEC NAM. 1949 KOSTOL A PLASTIKA P.M. K1 K2 PZ 18.ST. BAROK 4 868 0 3 NA NAMESTI SV.MICHALA PLASTIKY SASTINSKA

841 HLOHOVEC NAM. 1949 KOSTOL A PLASTIKA NA TROJICA K1 K3 PZ 1739 BAROK 4 868 0 3 NA NAMESTI SV.MICHALA PLASTIKY STLPE 841 HLOHOVEC SV.MICHALA 1349 KOSTOL A PLASTIKA NA SV. K1 K3 PZ 18.ST. BAROK 4 868 0 3 NA NAMESTI NAM. PLASTIKY STLPE VENDELIN 841 HLOHOVEC SV.MICHALA 1349 KOSTOL A PLASTIKA SV. K1 K3 PZ 18.ST. BAROK 4 868 0 3 NA NAMESTI NAM. PLASTIKY FLORIAN 841 HLOHOVEC SV.MICHALA 949 KOSTOL A PLASTIKA PIETA K1 K2 PZ 18.ST. BAROK 4 868 0 1 NA NAMESTI NAM. PLASTIKY 833 HLOHOVEC SV.MICHALA 1 440/1 PALAC MESTSKY PALAC K3 K3 PZ 17.ST. RENESANCIA 1 8211 613 2 2/-1 NAM. 439 MESTSKY

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 60 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

Tab. E.2.1-1 Zoznam pamiatkovo chránených objektov na území SÚ Hlohovec - pokračovanie

ČÍS. MIESTNA ADRESA SÚP. ČÍS. UNIFIK. NÁZOV UNIFIK. NÁZOV BLIŢŠIE KAT. KAT. SÚČ. DOBA DATO- PREVLÁD. VLAS- VYUŢ. VYUŢ. SÚČ. UMIEST- PODL V ČASŤ ČÍS. PAR- KULT. PAM. OBJEKTU URČENIE KP PO PAM. VZNIK VANIE SLOH TNÍK 1 2 TECH. NENIE ÚZ CELY PAMIATKY CHR. U ZMIEN STAV PAMIATKY CEL. 838 HLOHOVEC ZAMOK 10/4- KASTIEL S PARK K1 K1 17.ST. 18.ST.- PRIROD. 4 8691 0 3 5, AREALOM 19.ST. KRAJIN. 12/2- 3,7-8 838 HLOHOVEC ZAMOK 2267 5063 KASTIEL S KASTIEL K1 K1 18.ST. BAROK 2 883 0 3 NAVRSIE 3/-1 AREALOM NAD MESTOM 838 HLOHOVEC ZAMOK 2273 5064 KASTIEL S DIVADLO K1 K1 1802 EMPIR 4 863 0 3 PARK PRI 2/-1 AREALOM KASTIELI

1036 SULEKOVO 87 POMNIK POMNIK SULEK,HOL K3 K3 1928 4 8661 0 2 V POLI ZA UBY OBCOU

Zdroj: Ústredný zoznam kultúrnych pamiatok, Pamiatkový ústav Bratislava, 11/1999

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 61 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

Tab.E.2.11-1 Súpis archeologických nálezísk na území SÚ Hlohovec

LOKALITA MIEST. ČASŤ ČÍS. POLOHA LITERATÚRA CHRONOLÓGIA ROK. SPOS. DRUH PÍS. ZMIENKA Aut. ZIST. VÝSK. Hlohovec 01 - 53 Zamocky park Eisner 1933c, 282; Hampel 1905, 10 (dr.trert.) 1971 PSC PK 1113 Golguz, Golgoc; MR 454-458; Tocik 1968a, 26; PDOS, 1222 Golgouch, 438-439. castrum Hlohovec 02 - 54 Vyvysenina na L brehu rieky Jansak 1938, 121; PDOS, 439. vcasny stredovek 1938 PP HR ? - MR Vah Hlohovec 03 - 55 Zavalie, J okraj obce Pastorek 1976, 174; 1977a, 217; 11 12 13 1975 ZV SI - MR PDOS, 439. Hlohovec 04 - 56 Frantiskansky klastor, okolie Pastorek 1978, 188. staršia doba ţelezná 1977 PSC SI SS 1242 kostol MR kostola Hlohovec 04 - 56 Frantiskansky klastor, okolie Pastorek 1978, 188; PDOS, 439. 12 13 1977 PSC SI SS 1242 kostol MR kostola Hlohovec 05 - 57 Holleho ul.; Zahradnicka ul. Pastorek 1980, 157, 158; Pastorek 12 13 14 15 1979 ZV SI - MR 1981, 216-218; PDOS, 440. Hlohovec 06 - 58 Podzámska ul. Pastorek 1981, s. 216 mladšia doba 1979 PSC SI - MR bronzová Hlohovec 06 - 58 Podzamska a Michalska ul. Pastorek 1980, 158; PDOS, 440. 12 13 1979 ZV SI - MR

Hlohovec 07 - 59 Gottwaldovo - byv.Safarikovo NS 517/48, 1944/50 J.Vondryska; 9 10 1948 PP hrob - MR nam. PDOS, 440. Hlohovec 07 - 59 Gottwaldovo - byv.Safarikovo NS 517/48, 1944/50 J.Vondryska; 15 16 1948 PP hrob - MR nam. PDOS, 440. Hlohovec 08 - 60 Intravilan NS 2673/65 A.Habovstiak; PDOS, 11 12 1965 ZV SI - MR 440. Hlohovec 09 61 Chrast PDOS, 440. - - - PIS 1113 Rautz MR Hlohovec 10 - 62 S od obce - - - - PIS SS 1276 Petrus MR Hlohovec 11 - 63 Malinovského ul. NS 350/59 B.Polla 14 15 1958 ZV SI - MR Hlohovec 12 - 64 Pri Malinovského ul. NS 2672/65 novovek? 1965 PSC PK - MR Hlohovec 13 - 65 Východne od obce, neďaleko NS 8319/78 J.Pavúk neskorá doba 1978 PSC SI - MR skladov Benziny kamenná Hlohovec 14 - 66 Ul. Čsl. armády - Pod NS 8237/77; 6431/73 L.Veliačik mladšia doba 1973 ZV PZ - MR kamennou horou bronzová

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 62 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

Tab. E.2.11-1 Súpis archeologických nálezísk na území SÚ Hlohovec - pokračovanie

LOKALITA MIEST. ČASŤ ČÍS. POLOHA LITERATÚRA CHRONOLÓGIA ROK. SPOS. DRUH PÍS. ZMIENKA Aut. ZIST. VÝSK. Hlohovec 15 - 67 Produktovod Kľačany - NS 8228/77 Pastorek mladšia doba 1976 ZV SI - MR Hlohovec, východne od obce kamenná Hlohovec 15 - 67 Produktovod Kľačany - NS 8228/77 Pastorek mladšia doba ţelezná 1976 ZV SI - MR Hlohovec, východne od obce Hlohovec 15 - 67 Produktovod Kľačany - NS 8228/77 Pastorek 12 13 1976 ZV SI - MR Hlohovec, východne od obce Hlohovec 16 - 68 Marxova II NS 7946/76 12 13 1975 PSC SI - MR Hlohovec 17 - 69 Budova pošty NS 7948/76 Pastorek doba bronzová 1975 ZV SI - MR Hlohovec 17 - 69 Budova pošty NS 7948/76 Pastorek 15 16 1975 ZV SI - MR Hlohovec 18 - 70 Zajačky, 1,5km východne od NS 7943/76 Pastorek doba bronzová 1975 PSC SI - MR obce, pri ceste Hlohovec 19 - 71 Námestie SNP - obchodný NS 7942/76 Pastorek 14 15 16 1975 PSC SI - MR dom Hlohovec 20 - 72 Východný okraj obce NS 7284/75 Pastorek staršia doba ţelezná 1974 PSC SI? - MR Hlohovec 21 - 73 Špitálik NS 6880/73 pravek 1973 PP SI - MR Hlohovec 22 - 74 Hlavné námestie NS 4487/69 T.Kolník doba rímska 1952 PSC PZ - MR Hlohovec 23 - 75 Detské jasle, bl. neurčené NS 11 12 1952 PP SI - MR Hlohovec 24 - 76 Kamenná hura, kóta 254 NS J.Barta staršia doba kamenná 1955 PP SI - MR Hlohovec 25 - 77 Severozápadne od opbce NS pravek - PP SI - MR Sv.Peter Hlohovec 26 - 78 Partizánska ul. Pastorek 1977, s. 215 mladšia d. bronzová 1976 SI - MR Hlohovec 27 - 79 Diele 1 km JV od obce staršia a mladšia d. PP SI - RK bronzová Hlohovec - 80 km 21,1 ţeleznice Nitra- staršia d. ţelezná PŢ - RK Hlohovec Hlohovec Šulekovo 01 81 Pod vcelinom - západne od Prir.c. 24/43; 208/43 neskorá doba 1943 ZV SI - MR obce, pri trati bronzová Hlohovec Šulekovo 01 81 Pod vcelinom - západne od Budinsky-Kricka 1945-46, 260; 1946, 9 1943 ZV PK 1138 Beregsceg, MR obce, pri trati 54; Eisner 1947, 151, 155; PDOS, 1211 Beruczuegu 441. Hlohovec Šulekovo 01 81 Pod vcelinom Budinsky-Kricka 1945-46, 260; 1946, 10 11 12 1943 ZV SI - MR 54; PDOS, 441. Hlohovec Šulekovo 02 82 Pieskove duny 1500 m Z od Batora 1985b, 44; PDOS, 441. 9 1984 PP SI - MR obce

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 63 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Ochrana kultúrneho dedičstva

Tab. E.2.11-1 Súpis archeologických nálezísk na území SÚ Hlohovec - pokračovanie

LOKALITA MIEST. ČASŤ ČÍS. POLOHA LITERATÚRA CHRONOLÓGIA ROK. SPOS. DRUH PÍS. ZMIENKA Aut. ZIST. VÝSK. Hlohovec Šulekovo 03 83 Špane - plynovod NS 659/57 pravek 1957 PSC SI - MR Hlohovec Šulekovo 03 83 Špane - plynovod NS 659/57 staršia doba ţelezná 1957 PSC PZ - MR

Hlohovec Šulekovo 03 83 Špane - plynovod NS 659/57 doba rímska 1957 PSC SI - RK Hlohovec Šulekovo 04 84 Špane ? neskorá d. bronzová PZ - RK

Zdroj: Archeologický ústav SAV v Nitre, 09/1996

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 64 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

F. Ž I V O T N É P R O S T R E D I E, B I O T A A V Y U Ž I T I E Ú Z E M I A

F.1. Životné prostredie

F.1.1. Stratégia trvalo udrţateľného rozvoja

Komplexné riešenie stratégie trvalo udrţateľného rozvoja na území sídelného útvaru Hlohovec, vyplývajúc z princípov uvedených v aktualizácií prieskumov a rozborov, ako aj územno-hospodárskych zásadách, vyţaduje v perspektívnom období: podporovať transparentnosť v administratíve a rozhodovaní; presadzovať a podporovať investície a infraštruktúru potrebnú pre trvalo udrţateľný rast a diverzifikáciu z environmentálneho hľadiska; podporovať súkromný sektor a starostlivosť o podnikateľov formou zlepšovania podmienok pre vznik a racionálnu prevádzku podnikov a ich vstup na trh a export; podporovať činnosť efektívneho daňového systému a finančného sektoru; dať príleţitosť malým závodom, farmám miestnych obyvateľov a spoločenstiev, podieľať sa na dosiahnutí trvalo udrţateľného rozvoja; iniciovať vytvorenie domáceho ekonomického prostredia, ktoré bude podporovať vytvorenie optimálnej rovnováhy vo výrobe; participovať všetkými inštitúciami na spoločnom prístupe k trvalo udrţateľnému rozvoju sídla Hlohovec, zaloţenom na dialógu verejného sektora, súkromného sektora, mestského zastupiteľstva a štátnej správy; zlepšiť ţivotné prostredie mesta podporovaním miestnych spoločenstiev pri identifikovaní potrieb verejných sluţieb, sídelnej infraštruktúry, občianskej vybavenosti a ochranou, resp. obnovou starších budov, historických a kultúrnych pamiatok; v spolupráci s okolitými zastupiteľstvami vytvoriť mechanizmus na zmobilizovanie zdrojov pre miestne iniciatívy za účelom zlepšenia kvality ţivotného prostredia. Stratégia trvalo udrţateľného rozvoja sídelného útvaru Hlohovec je podrobnejšie rozpracovaná v jednotlivých územnoplánovacích opatreniach a návodoch hospodárskych odvetví, v rámci ktorých za prvý stupeň treba povaţovať realizáciu nápravných opatrení, smerujúcich k zmierneniu a postupnej eliminácií súčasných negatívnych environmentálnych ukazovateľov.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 65 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

F.1.2. Ţivotné prostredie mesta Hlohovec

Starostlivosť o ţivotné prostredie je jednou zo základných úloh spoločnosti, smerujúcej k vytváraniu priaznivých podmienok pre rozvíjania ľudských aktivít s harmonickým a plnohodnotným ţivotom v jednotlivých sídlach.

F.1.2.1. Priority, zásady a ciele štátnej environmentálnej politiky

V materiáli Ministerstva ţivotného prostredia SR „Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky“, schválenej Uznesením vlády SR č. 619/1993, ako aj následnými uzneseniami č. 894/1993 a 531/1994, a Uznesením NR SR č. 339/1993 boli sformulované hlavné priority, zásady a ciele štátnej environmentálnej politiky z celoslovenského hľadiska. V nadväznosti na tento materiál boli úlohy konkretizované a podrobnejšie rozpracované v okresných a krajských materiáloch. Z hľadiska riešenia environmentálnej problematiky v sídelnom útvare Hlohovec, sú najdôleţitejšie: Koncepcia starostlivosti o ţivotné prostredie v okrese Trnava (OÚ ŢP Trnava, 1994); Koncepcia štátnej environmentálnej politiky, okres Trnava (OÚ ŢP Trnava, 1994); Krajský environmentálny akčný program, kraj Trnava (KÚ OŢP Trnava, 1997); Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Trnava (SAŢP Trnava, 1997); Správa o vyhodnotení vplyvov vodného diela Sereď - Hlohovec na ţivotné prostredie (Slov. vodohosp. podnik Piešťany, VE Trenčín, Bratislava 1998). Materiály sa len sčasti dotýkajú problémov ţivotného prostredia v sídelnom útvare Hlohovec. Na Okresnom úrade, odbore ţivotného prostredia, je rozpracovaný Okresný environmentálny akčný program (na územie novovytvoreného okresu), ktorý rieši a podrobnejšie aktualizuje túto problematiku aj v meste Hlohovec. Tento dokument však v čase spracovania Zmien a doplnkov ÚPN SÚ nebol dostupný.

F.1.2.2. Faktory kvality ţivotného prostredia v sídle

F.1.2.2.1. Znečistenie ovzdušia

Vyhláška MŢP SR č.112/1993 Z.z. o vymedzení oblastí vyţadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov definuje a určuje zaťaţené územia. Sú to územia, v ktorých sa vyskytuje také znečistenie ovzdušia, ktoré vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok, trvaním, frekvenciou výskytu alebo spoločným účinkom viacerých znečisťujúcich látok môţe vyvolať vo zvýšenej miere škodlivé účinky na zdravie obyvateľstva a ţivotné prostredie. V prílohe zmieňovanej vyhlášky je uvedený zoznam zaťaţených území v SR, na základe ktorého môţeme konštatovať, ţe mesto Hlohovec nepatrí do oblastí mimoriadne zaťaţených území. V riešenom území sa nachádzajú 2 veľké zdroje znečistenia ovzdušia s inštalovaným výkonom nad 50 MW, 3 stredné zdroje s inštalovaným výkonom od 0,2 do 50 MW a 34 malých zdrojov s výkonom do 0,2 MW. Počty malých zdrojov sú premenlivé (v závislosti od hospodárskych podmienok sa rušia, resp. nové vytvárajú). V rámci celkove priaznivejšieho prostredia zostáva najvýraznejším znečisťovateľom ovzdušia Drôtovňa a.s. Hlohovec, ktorá podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava z r.1998 - register REZZO 1, produkovala 110,425 t/rok oxidu uhoľnatého, 28,885 t/rok siričitého, 30,615 t/rok oxidov dusíka, 3,903 t/rok tuhých látok a 0,8 t/rok uhľovodíkov.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 66 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

Ďalším výrazným znečisťovateľom je Slovakofarma, a.s. Hlohovec. Pri hodnotení tohto zdroja je nutné konštatovať zníţenie produkovaných emisií, hlavne oxidu siričitého z pôvodných 602 t/rok na 0,925 t/rok a popolčeka zo 194 t/rok na 3,685 t/rok. Slovakofarma produkovala podľa údajov z r.1998 ešte 26,643 t/rok oxidov dusíka, 2,150 t/rok oxidu uhoľnatého a 0,57 t/rok uhľovodíkov evidovaných v REZZO 1. Okrem toho produkovala alkylalkoholy v mnoţstve 202,0 t/rok, dichlórmetán (36 t/rok), kyselinu octovú (2,8 t/rok), amoniak (4,2 t/rok), anorganické zlúčeniny chlóru - HCl (7,9 t/rok), toluén (2,8 t/rok), acetón (8,8 t/rok), parafíny bez metánu (2,9 t/rok), ako aj menšie mnoţstvá dimetylamínu, uhľovodíky, organické zlúčeniny a trichlóretylén. Menším znečisťovateľom ovzdušia v Hlohovci je firma Gordon (bývalý Mierovan š.p.), ktorá podľa údajov z r.1998 produkovala oxid siričitý (24,0 t/rok), tuhé látky (8,0 t/rok), oxidy dusíka (6,6 t/rok), oxid uhoľnatý (0,58 t/rok) a uhľovodíky (0,48 t/rok). Výrazným prínosom pre zlepšenie kvality ovzdušia v Hlohovci okrem opatrení v Slovakofarme, je vyuţitie jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach na teplofikáciu po uvedení do prevádzky diaľkového nosičovodného napájača Jaslovské Bohunice - Trnava - Leopoldov - Hlohovec. Realizácia rieši problém vykurovania a odstráni emisie z lokálnych kotolní obytných zón a priemyslových podnikov, ktoré nemajú nároky na technologickú paru. Opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v Hlohovci, odporúčame realizovať nasledovne: Priebeţne Zrealizovať komplexné vybudovanie okresnej hygienickej sluţby (personálne a prístrojovo) tak, aby sa merania a hodnotenie kvality ovzdušia mohli vykonávať priamo na riešenom území; sledovať realizáciu opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia navrhnutých v koncepcií ţivotného prostredia okresu Trnava, najmä vo väčších podnikoch - Drôtovňa, Slovakofarma; zabezpečovať uplatňovanie zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie. Strednodobé ciele (r. 2000 - 2010) sledovať intenzitu merania mnoţstva škodlivín exhalujúcich do ovzdušia u význačných producentov a prostredníctvom kontrolných orgánov dôrazne vyţadovať dodrţiavanie zákonných predpisov; sledovať inštaláciu odlučovacích zariadení na všetkých zdrojoch a trvať na tom, aby účinnosť zachytávania bola maximálna; sledovať realizáciu navrhovaných technologických zmien a ich priebeţné hodnotenie v a.s. Drôtovňa; sledovať zabezpečenie zmeny technológie výroby niektorých vybraných výrobkov v a.s. Slovakofarma; v nákladnej a tranzitnej automobilovej doprave vytvárať postupnou rekonštrukciou siete mestských komunikácií podmienky pre racionalizáciu prepravných vzťahov a zníţenie spalín; negatívne vplyvy mobilných zdrojov znečistenia eliminovať presmerovaním dopravy do obvodových častí mesta; dôsledne ošetrovať existujúcu filtračnú a izolačnú zeleň a realizovať jej ďalšiu výsadbu; priebeţne sledovať uplatňovanie všetkých platných zákonných opatrení na elimináciu zdrojov znečistenia a zlepšenia kvality ovzdušia. Dlhodobé ciele (r. 2010 - 2030) zabezpečiť monitoring kvality ovzdušia, evidujúci produkciu emisií z domácich zdrojov, ako aj z okolitých zdrojov mimo riešeného územia; sledovať znečistenie ovzdušia v meste a napomáhať jeho minimalizácii v súlade s medzinárodnými dohovormi,

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 67 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

sledovať produkciu emisií, hlavne SO2, NOx, CO, prachu, prachových organických zlúčenín, perzistentných organických látok, ťaţkých kovov a ostatných emisií v meste a napomáhať jej zniţovaniu; zabezpečiť vybudovanie preloţky štátnej cesty II/513 mimo centrálnej mestskej zóny, resp. navrhnúť jej reorganizáciu.

F.1.2.2.2. Zaťaženie územia hlukom

Hluk je jedným z najvýraznejších ukazovateľov kvality ţivotného prostredia. Najvyššie povolené hladiny vonkajšieho hluku z dopravy sú podľa vyhlášky MZd SR č. 14/1977 Zb. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií určené súčtom základnej hladiny hluku a korekcií povolených pre dané vyuţitie územia. Preto je v priebehu návrhového obdobia potrebné sledovať a riešiť najmä problémy hluku z dopravy, komunálneho hluku a hluku z výrobnej činnosti. V intraviláne mesta nepriaznivo ovplyvňuje obyvateľstvo hluk z cestnej premávky. Okrem toho, ţe doprava je výrazným zdrojom hluku v krajine, nepriaznivo pôsobí aj zábermi plôch prirodzených ekosystémov a následnou antropickou degradáciou pôdneho fondu. V centre mesta sa hlučnosť pohybuje v rozmedzí 72-73,8 dB(A). Vzhľadom na predpokladaný ďalší nárast automobilovej prepravy je moţné vo výhľade očakávať ďalšie narastanie hluku aj v meste Hlohovec. V sídelnom útvare Hlohovec sa hluk zo ţelezničnej dopravy najvýraznejšie prejavuje najmä pozdĺţ trate Leopoldov - Hlohovec - Luţianky, kde dosahuje intenzitu 72,2 dB(A). Najzávaţnejším problémom je starý, konštrukčne zastaraný ţelezný most cez rieku Váh, na ktorom prevádzka v nočných hodinách a hlavne v lete nepriaznivo ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva. Komplexné hodnotenie hlučnosti mesta, nebolo do súčasného obdobia spracované. V súlade s návrhom územného rozvoja, odporúčame z hľadiska hluku realizovať nasledovné opatrenia: Strednodobé ciele (r. 2000 - 2010) spracovať hlukovú štúdiu mesta Hlohovec a priľahlého okolia, s návrhom protihlukových opatrení za účelom ich eliminácie. dobudovať a udrţiavať výsadbu ochranných pásov filtračno-izolačnej zelene okolo zdrojov hlučnosti, čím sa zabezpečí aj zníţenie kontaminácie znečisteným ovzduším, najmä prachu; objektívne regulovať maximálne povolenú rýchlosť jazdy motorových vozidiel; zabezpečenie protihlukovej izolácie okien u zvlášť exponovaných budov, ako sú napr. Mestský úrad, Okresný úrad Hlohovec, Okresný úrad práce a pod. pre zabezpečenie plynulosti a tým zníţenia hlučnosti a znečistenia ovzdušia obmedziť, resp.zakázať ľavé odbočenia v lokalitách, kde nie je moţnosť vytvorenia potrebných radiacich pruhov; navrhnúť segregáciu osobného pohybu od automobilovej dopravy a navrhnúť rozšírenie pešej zóny v centre mesta. Dlhodobé ciele (r. 2010 - 2030) pokračovať v eliminácií zdrojov hlučnosti v zmysle opatrení a strednodobých cieľov; realizovať obchvat alebo reorganizovať štátnu cestu II/513 v súlade s návrhom územného plánu, čím by sa podstatne eliminovala hlučnosť a mohla sa zníţiť na intenzitu 40-60 dB(A).

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 68 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

F.1.2.2.3. Hospodárenie s odpadmi

Výstavba, prevádzka priemyslových podnikov, rozvoj motorizmu a stúpajúca úroveň potravinárskeho priemyslu zvyšujú mnoţstvo tuhých odpadov, čo spôsobuje problémy takmer kaţdému mestu. Problematika produkcie, zberu a spracovania odpadov na území mesta Hlohovec je riešená v samostatnej kapitole Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (kapitola I.5. - Odpadové hospodárstvo). Ciele odpadového hospodárstva sú stanovené na základe aktuálneho stavu, v súlade s Programom odpadového hospodárstva SR a v zmysle zásad integrovanej koncepcie odpadového hospodárstva SR. Na dosiahnutie stanovených cieľov je potrebné realizovať príslušné opatrenia: Priebeţne sledovať umiestňovanie skladovaných nebezpečných odpadov vo vhodných zariadeniach a ich kontajnerizáciu v súlade s celoslovenským systémom; vyţadovať likvidáciu odpadov zo zdravotníckych zariadení v zmysle ustanovení zákona o odpadoch; pokračovať v zdokonaľovaní systému spracovania biologického odpadu, s ktorým sa začalo na skládke Vlčie hory; pokračovať v triedenom zbere komunálnych odpadov; operatívne asanovať vzniknuté divoké skládky stavebných, priemyselných a komunálnych odpadov. Na základe zrealizovaných opatrení v rokoch 1999 - 2000 bude dôleţité pre strednodobé ciele (r. 2000 - 2010) a dlhodobé ciele (r. 2010 - 2030) stanoviť nasledovné opatrenia: všetky nebezpečné odpady umiestňovať v existujúcich zariadeniach na zneškodňovanie; v rámci separovaného zberu komunálneho odpadu zdokonaliť triedenie biologickej zloţky so zameraním na kompostovanie; vylúčiť ukladanie odpadu na skládkach prevádzkovaných v reţime osobitných podmienok; pokračovať v sanácií novovzniknutých divokých skládok, ako aj sanácií a rekultivácií starých nevyuţívaných skládok.

F.1.2.2.4. Znečistenie pôdy

Intenzívne spriemyselňovanie kaţdej krajiny sprevádzajú početné nepriaznivé javy. Okolitá krajina nadobúda iný ráz s príznačnými prejavmi antropogénneho prostredia. Kaţdý z nás si musí uvedomiť, ţe bez vegetácie nie je mysliteľný ţivot na zemi. Príroda je základom nášho ţivota - poľnohospodárske kultúry sú producentom potravín, nevyhnutných pre ţivot, rast a vývoj a nepoľnohospodárske kultúry, hlavne lesné dreviny sú zasa producentom kyslíka, ktorý človek nevyhnutne potrebuje pre svoju existenciu. V riešenom území nebola konštatovaná disrupcia pôdneho fondu exhalátmi, ani ich vplyv na trvalé kultúry. Nebol zaznamenaný ani výraznejší vplyv intenzifikácie poľnohospodárskej výroby, ako je napr. chemizácia, resp. koncentrácia. Napriek tomu poľnohospodárske a výrobné aktivity potenciálne zvyšujú nebezpečenstvo moţnej kontaminácie pôd. Keďţe v súčasnosti nie sú k dispozícii ţiadne podrobnejšie merania z tejto oblasti, jej rozsah je ťaţko kvantifikovateľný. Potenciálnymi bodovými zdrojmi znečistenia pôd môţu byť čierne skládky odpadov, a to na poľnohospodárskom ako aj lesnom pôdnom fonde. V okolí týchto skládok sa môţu koncentrovať neznáme, často veľmi toxické látky.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 69 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

Z hľadiska ochrany pôdy je dôleţité zamerať pozornosť na severnú a východnú časť katastrálneho územia, kde sa na pozemkoch so značným sklonom nachádzajú vinohrady s potenciálnou moţnosťou vodnej erózie. Návrh ochrany pôdneho fondu pred nepriaznivými dôsledkami antropogénnej činnosti predpokladá nasledovné permanentné perspektívne opatrenia: presadzovať biologické hospodárenie s cieľom racionálneho vyuţitia pôdneho fondu záujmového územia; pozemkovými úpravami a lokalizáciou trvalých kultúr zníţiť výmery pôd potenciálne ohrozených eróziou; minimalizovať zábery kvalitných pôd na iné hospodárske vyuţitie (stavba vodného diela Sereď - Hlohovec, investičná výstavba a pod.); v nadväznosti na znečistenie ovzdušia, spracovať monitoring kontaminácie pôdy. V Zmenách a doplnkoch ÚPN SÚ nie je moţné riadiť sa výhradne zásadou nezaberania najkvalitnejších pôd, nakoľko by sa porušil kontinuálny územný rast sídla, čo by celkovo narušilo jeho štruktúru a vyţadovalo zvýšenú ekonomickú náročnosť pre budovanie dlhších trás dopravnej a technickej infraštruktúry.

F.1.2.2.5. Znečistenie vody

Komplexný rozbor vodného hospodárstva je spracovaný v samostatnej kapitole (kapitola K. Vodné hospodárstvo). Z environmentálneho hľadiska je však dôleţité zohľadniť čistotu a znečistenie vody aj pri hodnotení ţivotného prostredia. V riešenom území je Slovenským hydrometeorologickým ústavom sledovaný a hodnotený vodný tok Váhu, ktorého akosť je výrazne ovplyvnená priemyselnými a komunálnymi odpadmi uţ v jeho hornom priebehu bez predchádzajúceho čistenia. Hlavnými producentmi odpadových vôd v meste Hlohovec je samotné mesto, Drôtovňa a.s., Slovakofarma a.s., poliklinika a SAD. Na základe analýzy jednotlivých ukazovateľov moţno Váh na území mesta zaradiť do kategórie tokov so stredne aţ silne znečistenou vodou a pri skupine biologických a mikrobiologických ukazovateľov aţ do kategórie tokov so silne znečistenou vodou. Kvalitu vody reprezentovanú vytypovanými charakteristikami vo vybraných odberových miestach SHMÚ1 uvádza nasledujúca tabuľka:

Tab. F.1.2.2.5-1 Kvalita vody Váhu vo vybraných odberových miestach Váh - Hlohovec (mg/l) Váh - nad Sereďou (mg/l) 1996 1997 1996 1997

BSK5 3,40 2,96 2,64 3,52 CHSKCr 17,08 8,50 19,71 14,20 Rozp. látky 291 272 314 299 Dusič. dusík 1,935 1,900 2,111 2,190 Sírany 53,94 52,16 62,57 62,71 Koliformné baktérie 99 48 70 56 Ner. látky ţíhané 5 4 4 3

Na základe uvedeného bol Váh v Hlohovci z hľadiska ukazovateľov kyslíkového reţimu zaradený do II. triedy čistoty, z hľadiska základného chemického zloţenia do III. triedy, podľa doplňujúcich chemických ukazovateľov do I. triedy a z hľadiska biologických a mikrobiologických ukazovateľov do IV. triedy čistoty.

1 Údaje SHMÚ, 1998

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 70 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

Z miestnych prevádzok mala doteraz vybudovanú biologickú čistiareň odpadových vôd iba Slovakofarma a.s., ktorej nedostatkom bolo, ţe nemala recirkuláciu chladiarenských vôd a časť oteplených vôd bola odvádzaná priamo do Váhu. V novembri 1998 bola spustená do skúšobnej prevádzky novovybudovaná mestská čistiareň odpadových vôd, ktorej činnosť je priebeţne sledovaná a hodnotená, čím by mala byť vyriešená problematika čistoty Váhu na tomto úseku. Problémom zostáva odkanalizovanie mestskej časti Šulekovo. Monitorovanie kvality podzemných vôd sa vykonáva priamo v lokalite Hlohovca, kde bola nameraná mierne zvýšená mineralizácia spôsobená najmä hydrogén uhličitanmi (HCO3) a katiónmi sodíka. Ostatné ukazovatele kvality podzemných vôd sú v norme prípustnej koncentrácie STN 757111. Podniky, ako napr. Slovakofarma a.s. a Drôtovňa a.s. majú v k.ú. Hlohovec 2 vodné vrty úţitkovej vody, ktoré vyhovujú účelu vyuţitia. Zásobovanie obyvateľstva mesta Hlohovec pitnou vodou je zabezpečené z verejného vodovodu, ktorý je zásobovaný jednak z miestnych studní na pravom brehu Váhu, jednak prostredníctvom skupinového vodovodu Piešťany – Trnava (vodné zdroje Rakovice-Borovce a Sokolovce, privádzač vody Ţlkovce – Hlohovec). Kvalita vody vyhovuje norme prípustnej koncentrácie po príslušnej úprave. Pri haváriách a niektorých poruchách sa môţe prejaviť zvýšený obsah mangánu vo vode. Kvalita vôd v individuálnych studniach nie je monitorovaná. Na základe uvedených faktov je potrebné v ÚPN SÚ pre mesto Hlohovec, z hľadiska ţivotného prostredia riešiť nasledovné problémy: Strednodobé ciele (r. 2000 - 2010) priebeţná kontrola a vyhodnocovanie činnosti novoprevádzkovanej čistiarne odpadových vôd, s následnými opatreniami na zabezpečenie najúčinnejšej prevádzky; zníţenie znečistenia vodného toku Váh, v súlade s uplatňovaním podmienok rozhodnutí vydaných v zmysle nariadenia Vlády SR č. 242/1993 Z.z.; odkanalizovanie mestskej časti Šulekovo; postupná revitalizácia brehových porastov tvorených stanovištne nevhodnými drevinami. Dlhodobé ciele (2010 - 2030) zabezpečovať priebeţné opatrenia, v súlade so strednodobými cieľmi.

F.1.2.2.6. Zaťaženie územia ostatnými rizikovými faktormi

Z hľadiska ţivotného prostredia je dôleţité sledovať aj ostatné menej výrazné rizikové faktory, najmä pach, ţiarenie, radón, vibrácie, elektromagnetické ţiarenie, a pod. Pachový faktor je diskutabilne hodnotený, nakoľko sa vyskytuje zväčša len lokálne v okolí bodových zdrojov. V meste Hlohovec predstavujú zdroj zápachu len náhodné divoké skládky, ktoré sú však priebeţne odstraňované. Ako líniový zdroj zápachu v záujmovom území môţe občas pôsobiť aj znečistený Váh (havária a pod.). Súčasťou ţivotného prostredia je i rádioaktívne ţiarenie. Prírodné rádionuklidy vytvárajú v prírode rozpadové rady, a to uránový rozpadový rad, aktinouránový rad a tóriový rad. Koncentrácia rádionuklidov, ozónu, tória, draslíka a cézia podľa dostupných materiálov Krajského úradu v Trnave však na území Hlohovca neprekračuje povolené limity. Úroveň ţiarenia z povrchu a potenciálne oţiarenie obyvateľstva z prírodných a umelých zdrojov nebolo zaznamenané. Na základe uvedeného moţno hodnotiť hygienicko-radiačnú situáciu mesta ako dobrú.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 71 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

Celoslovenským radónovým prieskumom z roku 19932 bola na území mesta Hlohovec preukázaná veľmi priaznivá radónová situácia. V celom riešenom území je stav optimálny, len nepatrná severozápadná časť záujmového územia medzi obcou Tepličky a Koplotovcami vykazuje čiastočné znaky kategórie stredného stupňa. Vysoké radónové riziko nebolo zistené. Vibrácie a elektromagnetické ţiarenie nie je moţné posúdiť, vzhľadom na to, ţe tieto faktory neboli v riešenom území sledované. Na základe uvedeného je moţné pre optimálne fungovanie mesta a vytvárania vhodného ţivotného prostredia pre obyvateľov Hlohovca, odporučiť: lokalizovať a odstraňovať zdroje zápachu; najmä v obytných a rekreačno-oddychových územiach; pri návrhoch konkrétnych investičných zámerov podrobnejšie zhodnotiť zaťaţenie územia ostatnými rizikovými faktormi.

2 Regionálne odvodené mápy radónového rizika Slovenska v mierke 1:200 000 (Uranopres, š.p. Spišská Nová Ves, 1993) - z výsledkov merania bola zostavená odvodená mapa radónového rizika mesta v M 1:10 000.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 72 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

F.2. Ochrana prírody a územný systém ekologickej stability

F.2.1. Ochrana prírody

Na území mesta Hlohovec sa v súčasnosti nachádzajú 4 chránené stromy, 1 prírodná rezervácia a 2 navrhované chránené areály. Okrem týchto lokalít sa tu nachádza viacero významných lokalít, ktoré si vyţiadajú väčšiu pozornosť a aj legislatívnu ochranu.

F.2.1.1. Chránený strom

Chránené stromy sú v zmysle zákona č. 287/1994 kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Môţe ich vyhlásiť okresný úrad ţivotného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. V sledovanom území boli v rámci Zámockého parku (bývalý CHA) chránené nasledovné stromy: vCHS1 - Borovica lesná (Pinus sylvestris) - Zámocký park Hlohovec, vCHS2 - Buk lesný (Fagus sylvatica) - Zámocký park Hlohovec, vCHS3 - Paulovnia plstnantá (Paulownia tomentosa) - Zámocký park Hlohovec, vCHS4 - Platan javorolistý (Platanus acerifolia) - Zámocký park Hlohovec. Podľa doteraz platnej všeobecne záväznej vyhlášky Krajského úradu v Trnave č.1/1996 z 12.12.1996, ktorou sa vyhlasuje zoznam chránených stromov v Trnavskom kraji, nie sú vyššie uvedené stromy chránené podľa §34 zákona č. 287/1994, hoci sa v pripravovanej novej vyhláške s ich ochranou uvaţuje. V súčasnosti bývalý chránený areál Zámockého parku nie je vzhľadom na rozsiahle rekonštrukčné práce vedený medzi chránenými, jeho ochrana (vrátane vyššie uvedených stromov) však bude musieť byť po ukončení prác obnovená.

F.2.1.2. Prírodná rezervácia

Prírodnou rezerváciou je menšie územie, spravidla o výmere do 1.000 ha, ktoré predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené ekosystémy a biocentrá. Na území prírodnej rezervácie platí 5.stupeň ochrany. Na sledovanom území bola vyhlásená jedna prírodná rezervácia, a to:

Prírodná rezervácia Sedliská (vPR1), ktorá sa rozprestiera na najjuţnejšom výbeţku Povaţského Inovca, na juhozápadných dolomitových svahoch Povaţského predhoria, v k.ú. Hlohovec. Vegetačný kryt tvoria suchomilné a teplomilné lúčne spoločenstvá, ktoré vznikli po odstránení lesa a následným vyuţívaním územia na pastvu.

F.2.1.3. Chránený areál

V zmysle zákona č. 287/1994 je to menšie územie, spravidla o výmere do 1.000 ha, ktoré v prevaţnej miere predstavujú biokoridory, interakčné prvky alebo biocentrá miestneho alebo regionálneho významu. Územie chráneného areálu môţe vyhlásiť úrad ţivotného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. Za chránený areál moţno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov ţivočíchov alebo s náleziskom chránených druhov rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúţiace na prírodovedecké a kultúrno-výchovné účely a niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou, najmä umelé vodné plochy, arboréta, parky, záhrady a lomy. Na území chráneného areálu platí 4. stupeň ochrany. V blízkosti sledovaného územia sa nachádzajú 2 vyhlásené chránené areály, a to:

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 73 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

Chránený areál Malé Váţky (vCHA2) - lokalita sa nachádza v k.ú. Červeník a predstavuje zvyšok mŕtveho ramena Váhu vzniknutého v kvartérnych sedimentoch menením koryta počas povodní. V súčasnosti územie CHA tvorí niekoľko od seba izolovaných menších vodných kaziet obklopených pásom luţných drevín.

Chránený areál Dedova jama (vCHA3) - lokalita s rozlohou cca 30 ha v k.ú. Červeník bola vyhlásená na ochranu zvyšku pôvodného, tzv. tvrdého luhu ako les osobitného určenia. V neďalekej minulosti bol chránený, v súčasnosti však vzhľadom na rozsiahle rekonštrukčné práce v parku nie je vedený medzi chránenými, aj: Chránený areál Zámocká záhrada Hlohovec (CHA) - teraz evidovaný ako územie s významnými biologickými a estetickými prvkami prírody v k. ú. Hlohovec, ktorý predstavuje veľmi významnú súčasť prírodného fondu v intraviláne mesta. V sledovanom území bol navrhnutý na vyhlásenie ďalší chránený areál, a to:

Chránený areál Mŕtve ramená Váhu (nCHA1) medzi obcami Šulekovo a Horné Zelenice. Predmetom ochrany majú byť zachované brehové porasty vŕby krehkej, vŕby bielej a topoľa čierneho. Vodnú vegetáciu tvorí spoločenstvo leknice ţltej. Mŕtve rameno predstavuje zachovaný celok biologickej a krajinárskej hodnoty. V blízkosti sledovaného územia sa nachádza: Chránený areál Tokajka (nCHA2) v k.ú. Bojničky - na JZ orientovaná stráň Nitrianskej pahorkatiny vystupujúca od koryta Váhu

F.2.1.4. Genofondové plochy

Medzi najvýznamnejšie genofondové lokality flóry a fauny moţno zaradiť nasledovné plochy: 1. Solatne - lokalita JZ od obce Koplotovce - kroviny a pasienky medzi pôvodným korytom Váhu a ochrannou povodňovou hrádzou (G1). 2. Lokalita medzi Drahovským kanálom a starým korytom Váhu - lokalita SZ od mesta Hlohovec - pasienky a lúky preťaté ochrannou hrádzou, z jednej strany ohraničené pôvodným korytom Váhu a z druhej strany energetickým kanálom (G2). 3. Kozí vrch - lokalita SZ od mesta Hlohovec - mezofilné lúky lemované brehovým porastom rieky Váh a mŕtvym ramenom Váhu (G3). 4. Niva Váhu pod lokalitou Tokajka - lokalita J od mesta Hlohovec - kroviny hlohu a tŕnok rozptýlene rastúce na starom pasienku počas povodní je lokalita zaplavovaná (G4). 5. Tokajka - lokalita SZ od obce Bojničky - predstavuje komplex lesov, lúk, pasienkov a viníc s výrazne teplomilnou vegetáciou (G5). 6. Štrkoviská pri lokalite Kút (Hlohovec - Peter) - štrkovisko S od mesta Hlohovec - komplex štrkovísk t. č. uţ vzájomne poprepájaných, stará časť má prirodzený charakter pôvodných biotopov, plocha vodnej hladiny 34 ha. Významné najmä z hľadiska výskytu rýb a migrácie vodného vtáctva (G6). 7. Rameno Váhu pod Kozím vrchom - lokalita SZ od mesta Hlohovec - prietočne spojené rameno s riekou Váh, bohaté litorálne zárasty a okolitý luţný les, významné ako neresisko a zimovisko rýb, v brehových porastoch a v porastoch pálky a trste hniezdi viacero druhov vtákov (G7). 8. Paradeis - lokalita V od mesta Leopoldov - bývalé rameno Váhu odrezané ochrannou hrádzou s bohatými porastami trsti a pálky (G8). 9. Horná sihoť - depresívne jamy V a JV od obce Šulekovo - skupina izolovaných jám s trvalou vodnou hladinou rozdelených ochrannou povodňovou hrádzou (G9).

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 74 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

10. Rajtarské - rameno Váhu JV od obce Šulekovo - rameno prietočne spojené s Váhom, obkolesené súvislým brehovým porastom a pôvodná vegetácia stojatých vôd s leknicou ţltou (G10). 11. Štrkovisko Podšomoď - lokalita JZ od mesta Hlohovec - vodný biotop s degradovanými brehmi vývozom stavebnej sute. Najstaršie štrkovisko významné hlavne ako neresisko rýb, je to jedna z posledných lokalít číka obyčajného (G11). 12. Terezovské rameno - lokalita J od obce Šulekovo - pôvodné rameno oddelené od Váhu ochrannou hrádzou, väčší komplex luţných lesov v okolí mŕtvych ramien a viacerých drobných vodných plôch, najzachovalejšie rameno Váhu so zachovalými okolitými luţnými lesmi, lokalita je bohatá na zástupcov vodného hmyzu, vyskytuje sa tu aj rak riečny (Astacus astacus) a iné druhy vodnej zoocenózy (G12). 13. Štrkoviská pri Horných Zeleniciach - lokalita J od obce Šulekovo - vyťaţené zemníky pri výstavbe diaľnice, ťaţba skončila v 1986, súvislé brehové porasty vŕb a mladých topoľových náletov, centrálna časť je pôvodná (G13). 14. Rieka Váh - lokality v km 91,0 aţ 100,0 - v tomto úseku je tok Váh regulovaný spevnenými brehmi, brehy a ostrovy sú obnaţené len pri zastavení činnosti VE Madunice (G14). 15. Rieka Váh - lokality v km 101,0 a vyššie - tok rieky je vtesnaný do pevne stabilizovaných brehov, tesne nad Hlohovcom sa spája energeticky kanál s pôvodným korytom Váhu (G15). 16. Šulekovo - luţný les - lokalita J od obce Šulekovo - plošne najzachovalejší komplex luţného lesa medzi Šulekovským terezovským ramenom a korytom rieky Váh rozdelený ochrannou hrádzou, porast charakteru prechodného luţného lesa so striedaním sa lesných spoločenstiev, pasienok a lúk. 17. Mladý háj - lokalita JV od mesta Hlohovec - Mladý háj (baţantnica) - Hlohovec, Sasinkovo, Kľačany - chov baţantov priťahuje hlavne rôzne druhy pernatých dravcov. 18. Starý háj - lokalita lesných porastov SV od mesta Hlohovec - rozsiahle lesné porasty s viacerými zachovalými spoločenstvami, rastú tu zachované spoločenstvá dubov (G18). 19. Háje - Mlynské (k.ú. Trakovice – Šulekovo) - lokalita Z od obce Šulekovo - lesný porast medzi obcami Červeník a Ratkovce, lokalita výskytu vzácnych druhov rastlín (pôvodne súvislý les je však preťatý trasou diaľnice). 20. Za šiancom - lokalita SV od obce Horné Zelenice - zvyšok luţného lesa mimo medzihrádzového priestoru (G20). 21. Zámocký park Hlohovec - park s niektorými dendrologickými zaujímavosťami, obnovené zámocké jazierko, spodná časť parku závislá na výške hladiny vody vo Váhu. Veľmi významná súčasť prírodného fondu v intraviláne mesta. 22. Ruţenné hory - lokalita V od mesta Hlohovec - zvyšky xerotermofilných spoločenstiev na svahoch Povaţského Inovca (G22). 23. Malé Váţky (k.ú. Červeník v dotyku s k.ú. Hlohovec) - zvyšky vŕbovo-topoľových luţných lesov a sprievodných náhradných spoločenstiev. Predstavujú zvyšok starého ramenného systému Váhu, ktoré zmenou hydrologického reţimu postupne zarástlo a stalo sa významnou lokalitou nocľaţiska vtáctva. 24. Ypsilon - štrkovisko (k.ú. Červeník, časť v k.ú. Hlohovec) - po skončení ťaţby prešlo sukcesnými štádiami a teraz je stabilizované s významnými rastlinnými a ţivočíšnymi spoločenstvami. Hniezdisko labute veľkej (G24). 25. Sedliská - k.ú. Hlohovec - xerotermné lúčne a lesostepné spoločenstvá na JZ výbeţku Povaţského Inovca, s výskytom viacerých vzácnych, ohrozených a nápadných druhov rastlín a ţivočíchov.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 75 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

26. Lubina - Soroš - k.ú. Hlohovec - xerotermné spoločenstvá rastlín a ţivočíchov (G26). 27. Staré háje (k.ú. Bojničky v dotyku s k.ú. Šulekovo) - odkrytý zosuvný svah s teplo a suchomilnou vegetáciou pasienkov a lúk (G27). 28. Alúvium Váhu (v k.ú. Hlohovec a Šulekovo) - vyskytujú sa tu mnohé druhy ţivočíchov (G28).

F.2.1.5. Iné územia s biologickoekologickými a estetickými hodnotami

Do tejto kategórie boli zaradené ďalšie významné územia z biologického, ekologického a estetického hľadiska, ktoré predstavujú významné krajinné prvky a môţu byť predmetom záujmu ochrany prírody.

Alúvium Váhu (E1) - Územie sa rozprestiera od Sĺňavy po obidvoch brehoch Váhu aţ po hranice okresu. V území sú zachovalé brehové porasty Váhu a jeho ramien, zvyšky pôvodných luţných lesov zväzu Salicion albae, mokrade, lúky v inundačnom území, pasienky, kroviská, štrkoviská, ovocné sady, polia a pod.. Tok Váhu je sprevádzaný súvislým porastom, miestami úzke pásy sa striedajú so širšími plochami dobre zapojeného lesa, ktorý reprezentuje skupiny lesných typov dubových a brestových jasenín. Váh je dôleţitou cestou vtákov, jeho ramená a zátoky im slúţia ako potravná a oddychová báza na ťahu. Územie biologicky a esteticky dotvára tok Váhu, zároveň je významným biotopom ţivočíšstva (ryby, drobná úţitková zver). Územie súčasne patrí k dôleţitým prírodno-krajinárskym prvkom, ktoré spestrujú monotónny obraz poľnohospodársky vyuţívanej krajiny. Krajinnotvorné a biologicky hodnotné územie Alúvium Váhu sa podľa materiálu Ochrana prírody v okrese Hlohovec delí na: Alúvium Váhu II - oblasť medzihrádzového priestoru Váhu od obce Jalšové po Hlohovec so zvyškami pôvodných luţných lesov a charakteristickým ţivočíšstvom. Alúvium Váhu III - medzihrádzový priestor Váhu od Hlohovca po obec Siladice so zvyškami luţných lesov a ramennej sústavy rieky. Lesný porast Veľká hora - Fáneš (E2) - leţí severovýchodne od Hlohovca. Rastú tu zachované spoločenstvá dubov. Predhorie Povaţského Inovca a vlastný masív sa okrem rozsiahlejších dubovo-hrabových lesov vyznačuje aj prímesou agačín na okrajoch a vysádzanou borovicou čiernou. Dubovo-cerové lesy sa vyskytujú v k.ú. Hlohovec, Pastuchov, Tepličky, Dolné Trhovište. Toto územie by mohlo slúţiť na krátkodobú rekreáciu obyvateľov mesta. Lesný porast Mladý háj (E3) - rozsiahlejšie územie prerušovaných lesných porastov na SZ okraji Nitrianskej pahorkatiny. Dubovo - hrabové lesy - k.ú. Hlohovec, Kľačany, Sasinkovo, Bojničky. Sú tu vytvorené veľmi vhodné podmienky pre výskyt drobného ţivočíšstva. Lesný porast Háje (E4) - luţné lesy níţinné - k.ú. Trakovice, Šulekovo s fragmentmi jaseňovo-brestovo-dubového lesa na nive Dudváhu a zvyškami niekdajších luţných lesov pozdĺţ potoka Dudváh, ktoré pôvodne patrili do skupiny brestovo-jaseňových, ale v súčasnosti, po antropogénnych zásahoch tu prevládajú dub letný, jaseň a hrab.

Zámocká záhrada v Hlohovci (E5) - územie cenné najmä z hľadiska dendrologického. Je súčasťou intravilánu mesta a nachádzajú sa tu všetky štyri chránené stromy okresu. Má aj ďalšie klenoty, napr. “platanovú lúčku” s niekoľkými desiatkami dvestoročných platanov, či vekom a vzrastom mimoriadnu morušu čiernu, alebo porast vyše storočných tisov.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 76 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

Do tejto skupiny môţme zaradiť aj ochranné lesy, ktoré sú nadriadené lesom osobitného určenia a sú funkčne zamerané podľa daných prírodných podmienok. Hospodári sa v nich tak, aby sa predovšetkým zlepšovala ich ochranná funkcia. Za ochranné lesy môţu byť vyhlásené: lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú sutiny, strţe, hrebene a svahy so súvisle vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy a hlboké rašeliniská. Sú to lesy s pôdoochranným funkčným zameraním. Ich konkrétna funkcia je protierózna, protideflačná, vodohospodárska a brehoochranná. lesy potrebné na zabezpečenie ochrany pôdy. Ich konkrétna funkcia je protierózna. Sú to lesné porasty, ktoré sa nachádzajú na zosuvoch a zosuvných územiach, v hlbokých výmoľoch v oblasti spraší a sprašových hlín a na poddolovaných územiach. Patria sem aj ochranné pásy a lesné porasty zamedzujúce vzniku brehových strţí.

F.2.2. Územný systém ekologickej stability

Na území sídelného útvaru Hlohovec sa nachádzajú tieto prvky ÚSES, vyčlenené v rámci spracovaného Miestneho územného systému ekologickej stability: Regionálne biocentrum (RBC)

RBC1 - Veľká hora - Fáneš

RBC2 - Mladý háj

RBC3 – Ypsilon – štrkovisko (čiastočne v riešenom území)

RBC4 - Háje a Mlynské

RBC5 - Terezov - Šulekovo - Podšomoď

RBC6 - Zelenice 1-8 Miestne biocentrum (MBC)

MBC1 - Starý háj

MBC2 - Drahovský kanál

MBC3 - Kozí vrch

MBC4 - Kút (Štrkovisko Hlohovec - Peter)

MBC5 - Zámocký park Hlohovec a okolie

MBC6 - Uhliare

MBC7 - Teplá dolina

MBC8 - Vlčie pole

MBC9 - Ruţenné hory I.

MBC10 - Ruţenné hory II.

MBC11 - Tokajka I.

MBC12 - Tokajka II. 3 MBC13 – Bakšajky (v blízkosti riešeného územia )

MBC14 - Panské háje (v dotyku s riešeným územím)

3 V rámci riešeného MÚSES zobrazený z hľadiska interakcií

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 77 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Životné prostredie, biota a využitie územia

MBC15 - Za Gedrou 4 MBC16 - Za Blavou (v blízkosti, prakticky v dotyku s riešeným územím ) Nadregionálny biokoridor (NRBK)

NRBK1 - Rieka Váh - spája regionálne biocentrá v okolí toku rieky, je tvorený prevaţne zvyškami brehových porastov luţných lesov, močiarnymi a vodnými biotopmi, Miestny biokoridor (MBK)

MBK1 - Mrtosulinky (RBC1 – MBC1)

MBK2 - Vápenica (Sedliská – Starý háj – Vlčie pole)

MBK3 - Podšomoď (súbor koridorov spájajúcich MBC5 s NRBK)

MBK4 - Šumperky (MBC5 – Uhliare – MBC6 – Teplá dolina – MBC7 – RBC2)

MBK5 - Stráne (MBC5 – MBC11 – MBC12 – Vinohradské stráne)

MBK6 - Ruţenné hory (RBC1 – MBC8 – MBC9 – MBC10 – ? – RBC2 )

MBK7 - Dudváh a jeho prítoky (RBC4 – Dolné háje – MBC16 – Siladice)

MBK8 - Horný háj (RBC2 – Dolný háj)

MBK9 - Horné pole (RBC2 – MBC14 – Horné pole)

MBK10 - Bakšajky (MBC12 – MBC13 – MBC6, resp. RBC2)

MBK11 - Hrabina (RBC – Agátina) Interakčné prvky

prevaţne genofondovo významnejšie plochy, plochy lesných porastov, remízok, TTP v rôznom štádiu zarastania krovitou a stromovou vegetáciou, ojedinele aj iné prvky. Nenavrhované prvky v rámci ÚSES

jednotlivé chránené stromy v intraviláne.

Podrobnejší popis všetkých navrhovaných prvkov Miestneho územného systému ekologickej stability je v samostatnej prílohe Aktualizácie prieskumov a rozborov ÚPN SÚ5.

V návrhu MÚSES sa nachádza aj zhodnotenie vzťahu chránených území prírody a prvkov ÚSES, vytipované kolízne body ľudských aktivít spojených s rozvojom mesta a významných prvkov bioty a ÚSES, ako aj rámcový návrh na zmiernenie nepriaznivých vplyvov týchto aktivít.

4 V rámci riešeného MÚSES zobrazený z hľadiska interakcií 5 AUREX, s.r.o., Bratislava, október 1997

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 78 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

G. S O C I Á L N A I N F R A Š T R U K T Ú R A

G.1. Domový a bytový fond

G.1.1. Charakteristika domového a bytového fondu

V meste Hlohovec bolo k 3.3.1991 – 2.980 trvale obývaných domov, v ktorých sa nachádzalo 7.053 trvale obývaných bytov. 2.778 bytov, t.j. 39,4 %, sa nachádzalo v rodinných domoch. Obývanosť bytov bola 3,32 obyv./byt., v I. a II. kategórii bolo zaradených 92,4% bytov. V jednotlivých mestských častiach mesta Hlohovec bol k 3.3.1991 nasledujúci počet domov a bytov:

Tab. G.1.1-1 Domový a bytový fond v meste Hlohovec k 3. 3. 1991 Mestská časť Trvale Trvale obývané byty % TOB Počet obývané I. a II. obyv./byt spolu v RD % domy kategórie 01 – Stred 1.282 4.934 1.112 22,5 96,6 3,27 02 – Sever 848 905 854 94,4 90,3 3,42 03 – Juh 43 378 3 0,8 99,5 3,80

04 - Šulekovo 807 836 809 96,8 67,1 3,30 Mesto Hlohovec spolu 2.980 7.053 2.778 39,4 92,4 3,32

Bytový fond v mestských častiach 02 - Sever a 04 - Šulekovo sa takmer celý nachádza v rodinných domoch. V MČ 01 - Stred sa v rodinných domoch nachádza 22,5% bytov, v MČ 03 - Juh iba 0,8%. Charakteristika bytového fondu bola vytvorená na základe podkladov zo Sčítania ľudu, domov a bytov k 3.3.1991, nakoľko tieto údaje sa zisťujú iba pri sčítaní ľudu. Vekovú štruktúru bytového fondu v mestských častiach Hlohovca charakterizujú nasledujúce údaje:

Tab. G.1.1-2 Veková štruktúra bytového fondu v meste Hlohovec k 3. 3. 1991 Mestská časť Počet TOB podľa obdobia výstavby do r.1919 1920- 1946- 1971- 1981- spolu a nezistené 1945 1970 1980 1991 01 Stred absol. 207 468 1.769 1.752 738 4.934 % 4,2 9,5 35,8 35,5 15,0 100,0 02 Sever absol. 62 76 457 249 61 905 % 6,9 8,4 50,5 27,5 6,7 100,0 03 Juh absol. 8 2 21 54 293 378 % 2,1 0,5 5,6 14,3 77,5 100,0 04 Šulekovo absol. 143 153 381 82 77 836 % 17,1 18,3 45,6 9,8 9,2 100,0 Mesto Hlohovec absol. 420 699 2.628 2.137 1.169 7.053 spolu % 5,9 9,9 37,3 30,3 16,6 100,0

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 79

ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

Veková štruktúra bytového fondu v Hlohovci má priaznivú skladbu, nakoľko takmer polovica bytov (46,6%) je postavená po r. 1970. Najpriaznivejšiu skladbu vekovej štruktúry bytového fondu vykazuje mestská časť 03 - Juh, kde bytový fond, postavený po r. 1970 tvorí až 91,8%. V tejto mestskej časti sa však nachádza iba 378 bytov, čo je 5,4% z celkového počtu bytov v Hlohovci v r. 1991. Veľmi priaznivú skladbu vekovej štruktúry bytového fondu vykazuje taktiež MČ 01 - Stred, kde byty, postavené po r.1970 tvoria 50,5%. V MČ 02 - Sever tvoria byty postavené po r.1970 - 34,2% a v MČ 04 - Šulekovo iba 19,0%. MČ 04 Šulekovo má pomerne významne zastúpený najstarší bytový fond, nakoľko byty postavené do r.1919 tvoria až 17,1% a byty z obdobia r.1920-1945 až 18,3% (spolu až 35,4%). Vybavenosť bytov v Hlohovci je na veľmi dobrej úrovni, nakoľko až 92,4% bytov patrí do I. a II. kategórie. Viac ako 90% bytov je takto zaradených v MČ 01, 02 a 03. Výnimku tvorí MČ 04 Šulekovo, kde do I.a II. vybavenostnej kategórie patrí len 67,1% bytov. V Hlohovci pripadá v priemere 3,32 obyv./byt. Najnižšiu obývanosť bytov vykazujú mestské časti 01 - Stred (3,27 obyv./byt) a 04 - Šulekovo (3,30 obyv./byt). Naopak vyššiu obývanosť bytov, ako je celomestský priemer, vykazujú mestské časti 02 - Sever (3,42 obyv./byt) a najmä 03 - Juh (3,80 obyv./byt). Je to spôsobené tým, že do nových bytov sa nasťahovali mladé rodiny s deťmi, takže obývanosť bytov je vysoká. Svedčí o tom aj vekové zloženie obyvateľstva v MČ 03 - Juh, kde najmladšia veková skupina (0-14 rokov) je zastúpená až 44,7%-ami a obyvateľstvo v poproduktívnom veku iba 2,4%-ami. Súbežne s vyrovnávaním skladby vekovej štruktúry obyvateľstva v tejto mestskej časti môžeme očakávať aj tu postupné znižovanie hodnoty obývanosti bytov. V bytovom fonde Hlohovca, ktorý tvorí 7.053 bytov, žije 7.713cenzových domácností. Na 100 bytov pripadá 109,4 cenzových domácnosti, čo znamená 9,4%-né spolunažívanie cenzových domácností. Priemerná veľkosť cenzovej domácnosti v Hlohovci je 3,04 osôb. 619 bytov, t. j. 8,8% je obývaných 2 a viac cenzovými domácnosťami. Naproti tomu 1.095 bytov (15,5%) obýva len 1 osoba. Údaje o bytovom fonde za jednotlivé mestské časti Hlohovca sú vyskladané z údajov za urbanistické obvody, ktoré sa v týchto mestských častiach nachádzajú. V nasledujúcich tabuľkových prehľadoch uvádzame tieto údaje až do podrobnosti urbanistických obvodov, ako ich zisťovalo Sčítanie ľudu, domov a bytov k 3. 3. 19911.

1 Bez započítania navrhovaných zmien hraníc jednotlivých urbanistických obvodov podľa kapitoly A.5. Vymedzenie územia.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 80

ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

Tab. G.1.1-3 Domový a bytový fond v meste Hlohovec k 3. 3. 1991 Mestská Urb. obvod Trvale Trvale obývané byty I. a II. kategórie časť obývané domy spolu v RD % absol. % I 01 - Hlohovec-stred 203 238 207 87,0 197 82,7 Stred 02 - Nábrežie II 84 1.883 14 0,7 1.879 99,8 03 - Nábrežie I 70 414 38 9,2 406 98,0 04 - Starý Hlohovec 564 752 587 78,1 650 86,4 05 - Vinohradská 326 1.516 228 15,0 1.514 99,9 06 - Nemocnica 0 0 0 0,0 0 0,0 08 - Priemyselný obvod 35 131 38 29,0 120 91,6 spolu 1.282 4.934 1.112 22,5 4.766 96,6 II 07 - Peter 296 336 301 89,6 267 79,5 Sever 09 - Účelové zariadenie 0 0 0 0,0 0 0,0 10 - Kamenné hory 4 5 2 40,0 5 100,0 11 - Dlhé diely 0 0 0 0,0 0 0,0 12 - Starý háj 0 0 0 0,0 0 0,0 13 - Blanáre 2 4 2 50,0 2 50,0 18 - Nová štvrť 546 560 549 98,0 543 97,0 spolu 848 905 854 94,4 817 90,3 III 14 - Teplá dolina 2 2 2 100,0 2 100,0 Juh 15 - Tokajka 0 0 0 0,0 0 0,0 17 - Dolná Sihoť 41 376 1 0,3 374 99,5 spolu 43 378 3 0,8 376 99,5 IV 16 - Kozí vrch 0 0 0 0,0 0 0,0 Šulekovo 19 - Šulekovo 803 819 808 98,7 552 67,4 20 - Terezov 4 17 1 5,9 9 53,0 spolu 807 836 809 96,8 561 67,1 Mesto Hlohovec spolu 2.980 7.053 2.778 39,4 6.520 92,4

Tab. G.1.1-4 Veková štruktúra bytového fondu v meste Hlohovec k 3. 3. 1991 (abs.) Počet TOB podľa obdobia výstavby Mestská Urb. obvod do r. 1919 1920- 1946- 1971- 1981- spolu Počet časť a nezist. 1945 1970 1980 1991 obyv./byt I 01 - Hlohovec-stred 80 90 55 10 3 238 2,88 Stred 02 - Nábrežie II 15 12 386 879 591 1.883 3,51 03 - Nábrežie I 6 28 362 18 0 414 2,93 04 - Starý Hlohovec 70 319 290 15 58 752 2,99 05 - Vinohradská 18 8 668 783 39 1.516 3,29 06 - Nemocnica 0 0 0 0 0 0 0,00 08 - Priemyselný obvod 18 11 8 47 47 131 2,92 spolu 207 468 1.769 1752 738 4.934 3,27 II 07 - Peter 57 69 146 46 18 336 3,35 Sever 09 - Účelové zariadenie 0 0 0 0 0 0 0,00 10 - Kamenné hory 3 0 2 0 0 5 3,00 11 - Dlhé diely 0 0 0 0 0 0 0,00 12 - Starý háj 0 0 0 0 0 0 0,00 13 - Blanáre 0 2 0 0 2 4 3,25 18 - Nová štvrť 2 5 309 203 41 560 3,47 spolu 62 76 457 249 61 905 3,42

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 81

ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

Počet TOB podľa obdobia výstavby Mestská Urb. obvod do r. 1919 1920- 1946- 1971- 1981- spolu Počet časť a nezist. 1945 1970 1980 1991 obyv./byt III 14 - Teplá dolina 0 1 1 0 0 2 2,50 Juh 15 - Tokajka 0 0 0 0 0 0 0,00 17 - Dolná Sihoť 8 1 20 54 293 376 3,81 spolu 8 2 21 54 293 378 3,80 IV 16 - Kozí vrch 0 0 0 0 0 0 0,00 Šule- 19 - Šulekovo 134 153 373 82 77 819 3,29 kovo 20 - Terezov 9 0 8 0 0 17 3,53 spolu 143 153 381 82 77 836 3,30 Mesto Hlohovec-spolu 420 699 2.628 2.137 1.169 7.053 3,32

Tab. G.1.1-5 Veková štruktúra bytového fondu v meste Hlohovec k 3. 3. 1991 (%) Podiel TOB podľa obdobia výstavby v % Mestská Urb. obvod do r. 1919 1920- 1946- 1971- 1981- spolu časť a nezist. 1945 1970 1980 1991 I 01 - Hlohovec-stred 33,6 37,8 23,1 4,2 1,3 100,0 Stred 02 - Nábrežie II 0,8 0,6 20,5 46,7 31,4 100,0 03 - Nábrežie I 1,5 6,8 87,4 4,3 0,0 100,0 04 - Starý Hlohovec 9,3 42,4 38,6 2,0 7,7 100,0 05 - Vinohradská 1,2 0,5 44,1 51,6 2,6 100,0 06 - Nemocnica 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 08 - Priemyselný obvod 13,7 8,4 6,1 35,9 35,9 100,0 spolu 4,2 9,5 35,8 35,5 15,0 100,0 II 07 - Peter 17,0 20,5 43,4 13,7 5,4 100,0 Sever 09 - Účelové zariadenie 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 10 - Kamenné hory 60,0 0,0 40,0 0,0 0,0 100,0 11 - Dlhé diely 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 12 - Starý háj 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 13 - Blanáre 0,0 50,0 0,0 0,0 50,0 100,0 18 - Nová štvrť 0,4 0,9 55,2 36,2 7,3 100,0 spolu 6,9 8,4 50,5 27,5 6,7 100,0 III 14 - Teplá dolina 0,0 50,0 50,0 0,0 0,0 100,0 Juh 15 - Tokajka 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 17 - Dolná Sihoť 2,1 0,3 5,3 14,4 77,9 100,0 spolu 2,1 0,5 5,6 14,3 77,5 100,0 IV 16 - Kozí vrch 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Šulekovo 19 - Šulekovo 16,4 18,7 45,5 10,0 9,4 100,0 20 - Terezov 52,9 0,0 47,1 0,0 0,0 100,0 spolu 17,1 18,3 45,6 9,8 9,2 100,0 Mesto Hlohovec-spolu 5,9 9,9 37,3 30,3 16,6 100,0

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 82

ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

G.1.2. Nová bytová výstavba

Rozsah potrebnej novej bytovej výstavby v časovom období, ktoré riešia Zmeny a doplnky ÚPN SÚ, je ovplyvňovaný niekoľkými faktormi. Predovšetkým to je výhľadový počet obyvateľov sídla, predpokladaná obývanosť bytov (počet obyv./byt) a predpokladaný odpad bytového fondu k riešeným časovým etapám. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec sú riešené k časovým etapám r.2005 a 2015. Východiskovým rokom je r.1991, čo je podmienené možnosťou získania potrebných údajov o obyvateľstve a bytovom fonde v detailnom územnom priereze mesta. V r.1991 žilo v Hlohovci 23.409 obyvateľov, k 30.6.1998 – 24.144 obyvateľov. 1.variant rozvoja sídla predpokladá v r.2005 – 25.000 obyvateľov, v r.2015 – 26.100 obyvateľov. 2.variant uvažuje v r.2005 s 26.000 obyvateľmi a v r.2015 s 30.000 obyvateľmi. Obývanosť bytov sa bude postupne znižovať. V r.1991 pripadalo v Hlohovci 3,32 obyv./byt, v r.2005 sa predpokladá 3,10 obyv./byt a v r.2015 len 2,89 obyv./byt (v 2.variante 2,92 obyv./byt). Znižujúca sa hodnota obývanosti bytov je odvodená od predpokladanej znižujúcej sa výhľadovej veľkosti cenzovej domácnosti a znižovania percenta spolunažívania cenzových domácností. Odpad bytového fondu uvažujeme do r.2015 v rozsahu 625 bytov. Z toho do r.2005 - 299 bytov a v etape r.2006-2015 - 326 bytov. Odpad bytového fondu vyplýva z jeho vekovej štruktúry a predstavuje 4,62% z počtu bytov v r.1991. Priemerné ročné percento odpadu do r. 2015 je 0,18% z počtu bytov v r.1991, čo nie je vysoké. Na základe vyššie uvedených predpokladov môžeme vyčísliť potrebu novej bytovej výstavby v Hlohovci do r.2005 a 2015 podľa 1.a 2.variantu takto: Tab.G.1.2-1 rok 1. variant 2. variant 1991 (SĽ) 7.053 bytov 7.053 bytov 2005 8.065 bytov 8.390 bytov 2015 9.029 bytov 10.279 bytov

V jednotlivých časových etapách bude mať dynamika vývinu bytového fondu nasledujúci priebeh: Tab.G.1.2-2 Nová bytová výstavba v Hlohovci v r. 1991-2015 – 1.a 2.variant Ukazovateľ 1. variant 2. variant 1991 - 2005 2006 - 2015 1991 - 2005 2006 - 2015 Čisté prírastky bytov 1.012 964 1.337 1.889 Odpad bytového fondu 299 326 299 326 Potrebná nová bytová výstavba 1.311 1.290 1.636 2.215 z toho: Realizovaná bytová výstavba 779 - 779 - v r.1991 - 1997 Navrhované nadstavby, 104 254 104 254 dostavby a rozptyl Nová bytová výstavba 428 1.036 753 1.961 na nových lokalitách - návrh V tabuľke je vyčíslená potreba novej bytovej výstavby v riešených časových etapách pre 1.a 2.variant. Od tejto potreby novej bytovej výstavby je potrebné odrátať už realizovanú bytovú výstavbu v r. 1991-1997, ktorá bola realizovaná v rozsahu 779 bytov, z toho 321 bytov v

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 83 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

rodinných domoch2. Túto novú už realizovanú bytovú výstavbu zarátavame v bilancii bytového fondu do novej bytovej výstavby v r. 1991-2005. V jednotlivých mestských častiach Hlohovca je už realizovaná bytová výstavba rozmiestnená takto: v MČ 01 Stred 579 bytov, v MČ 02 Sever 100 bytov a v MČ 04 Šulekovo 100 b. j. Spolu to je 779 bytov. Ďalšiu novú bytovú výstavbu riešia Zmeny a doplnky ÚPN SÚ návrhom na jej hromadnú výstavbu na nových lokalitách (HBV, IBV), výstavbu v rozptyle (IBV) ako aj formou nadstavieb (HBV, IBV) a dostavieb (IBV). V 1.variante sa uvažuje, že v r.1991-2005 by sa 104 nových bytov získalo v nadstavbách HBV, nadstavbách a dostavbách IBV, ako aj IBV v rozptyle a 428 b.j. na nových lokalitách. V r.2006-2015 by malo v rámci nadstavieb HBV, nadstavieb a dostavieb IBV a IBV v rozptyle pribudnúť 254 bytov, a na nových lokalitách 1.036 b.j. Ten istý počet nadstavieb a dostavieb sa predpokladá v 2.variante, nakoľko možnosti takejto výstavby nových bytov v Hlohovci sú obmedzené. V dôsledku toho sa predpokladá na nových lokalitách výstavba vyššieho počtu bytov, a to 753 bytov v r.1991-2005 a 1.961 bytov v r.2006-2015. Nová bytová výstavba sa uskutočňuje v rôznych formách, ktorými sú: HBV (hromadná bytová výstavba), I-IBV (intenzívna individuálna bytová výstavba) a IBV (individuálna bytová výstavba). V Hlohovci uvažujú ZaD ÚPN SÚ s týmto rozsahom jednotlivých foriem bytovej výstavby. Tab.G.1.2-3/1 Formy novej bytovej výstavby v Hlohovci v r. 1991-2015 – 1.variant 1991 - 2005 2006 - 2015 Bytová výstavba spolu HBV I-IBV IBV spolu HBV I-IBV IBV Realizovaná bytová 779 458 - 321 - - - - výstavba v r.1991-1997 Nadstavby, dostavby a 104 37 - 67 254 90 - 164 rozptyl Nová bytová výstavba na 428 245 - 183 1.036 533 76 427 nových lokalitách - návrh Spolu 1.311 740 - 571 1.290 623 76 591 % 100,0 56,4 - 43,6 100,0 48,3 5,9 45,8 Tab.G.1.2-3/2 Formy novej bytovej výstavby v Hlohovci v r. 1991-2015 – 2.variant Bytová výstavba 1991 - 2005 2006 - 2015 spolu HBV I-IBV IBV spolu HBV I-IBV IBV Realizovaná bytová 779 458 - 321 - - - - výstavba v r.1991-1997 Nadstavby, dostavby a 104 37 - 67 254 90 - 164 rozptyl Nová bytová výstavba na 753 570 - 183 1.961 1.430 96 435 nových lokalitách - návrh Spolu 1.636 1.065 - 571 2.215 1.520 96 599 % 100,0 65,1 - 34,9 100,0 68,6 4,3 27,1 1.variant predpokladá pre 26.100 obyvateľov v r. 2015 novú bytovú výstavbu v r.1991-2015 v rozsahu 2.601 bytov. Bez bytovej výstavby realizovanej v r.1991-1997 (779 b.j.) je to 1.822 bytov. 2.variant predpokladá pre 30.000 obyvateľov v r.2015 novú bytovú výstavbu v r.1991-2015 v rozsahu 3.851 bytov. Bez bytovej výstavby realizovanej v r.1991-1997 (779 b.j.) je to 3.072 bytov.

2 Údaj poskytla Krajská správa Štatistického úradu SR v Trnave.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 84 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

Nová bytová výstavba by sa mala v Hlohovci do r.2015 realizovať predovšetkým formou hromadnej bytovej výstavby. Podiel HBV sa v jednotlivých variantoch líši, čo je vyvolané zvýšenou nutnosťou zabezpečovania bytov formou HBV (mestské a podnikové byty) v prípade zvýšenej akcelerácie rastu obyvateľov mesta. Tab.G.1.2-4 Nová bytová výstavba v r. 1991 – 2015 v Hlohovci Forma bytovej výstavby 1.variant 2.variant absolútne % absolútne % HBV 1.363 52,4 2.585 67,1 I - IBV 76 2,9 96 2,5 IBV 1.162 44,7 1.170 30,4 spolu 2.601 100,0 3.851 100,0

G.1.3. Bilancia bytového fondu v mestských častiach Hlohovca

Bilancia bytového fondu v jednotlivých mestských častiach Hlohovca bude mať nasledujúci priebeh. Tab.G.1.3-1 Bilancia bytového fondu v MČ Hlohovca v r. 1991-2015 – 1.variant Počet bytov Odpad bytového fondu Nová bytová výstavba Mestská 1991 2005 2015 1991- 2006- 1991- 1991- 2006- 1991- časť 2005 2015 2015 2005 2015 2015 01 Stred 4.934 5.398 5.479 163 190 353 627 271 898 02 Sever 905 1.158 1.241 50 32 82 303 115 418 03 Juh 378 629 878 3 4 7 254 253 507 04 Šulekovo 836 880 1.431 83 100 183 127 651 778 Hlohovec 7.053 8.065 9.029 299 326 625 1.311 1.290 2.601

V r. 1991-2015 bude podľa 1. variantu mať bytový fond, ako aj nová bytová výstavba nasledujúce zastúpenie:

Tab.G.1.3-2 Bilancia bytov a novej bytovej výstavby v Hlohovci v r. 1991-2015 – 1.variant

Mestská Podiel bytov v % Čisté prírastky Nová byt. výstavba 1991-2015 časť 1991 2015 bytov 1991-2015 absolútne % 01 Stred 69,9 60,7 545 898 34,5 02 Sever 12,8 13,7 336 418 16,1 03 Juh 5,4 9,7 500 507 19,5 04 Šulekovo 11,9 15,9 595 778 29,9 Hlohovec 100,0 100,0 1.976 2.601 100,0

Podiel bytov v jednotlivých mestských častiach Hlohovca sa bude k r.2015 meniť. Aj naďalej sa bude najväčší počet, ako aj podiel bytov sústreďovať v MČ 01 - Stred, aj keď sa jeho podiel v r. 2015 (59,8%) oproti r. 1991 (60,7%) zníži. V ostatných mestských častiach sa zastúpenie bytového fondu v r. 2015v porovnaní s r. 1991 zvýši. Najvyššie čisté prírastky bytov v r. 1991-2015 zaznamená MČ 04 - Šulekovo (595 bytov), potom MČ 01 - Stred (545 b.j.), nasleduje MČ 03 - Juh (500 b.j.) a 02 - Sever (336 b. j.). Nová bytová výstavba sa v r.1991-2015 bude realizovať najmä v MČ 01 - Stred (898 b. j.), potom v MČ 04 Šulekovo (778 b. j.), v MČ 03 Juh (507 b. j.) a v MČ 02 Sever (418 b. j.).

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 85 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

Obývanosť bytov, vyjadrená ukazovateľom počet obyv./byt, v súčine s počtom bytov určuje potom počet obyvateľov jednotlivých mestských častí vo výhľadových obdobiach. V Hlohovci sa predpokladá v jednotlivých mestských častiach nasledujúci počet bytov a obyvateľov.

Tab.G.1.3-3 Počet bytov a obyvateľov v MČ Hlohovca v r. 1991, 2005 a 2015 – 1.variant Mestská časť Počet bytov Počet obyvateľov/byt Počet obyvateľov 1991 2005 2015 1991 2005 2015 1991 2005 2015 01 Stred 4.934 5.398 5.479 3,27 3,08 2,89 16.115 16.650 15.840 02 Sever 905 1.158 1.241 3,42 3,12 2,88 3.099 3.620 3.570 03 Juh 378 629 878 3,80 3,20 2,92 1.437 2.000 2.560 04 Šulekovo 836 880 1.431 3,30 3,10 2,89 2.758 2.730 4.130 Hlohovec 7.053 8.065 9.029 3,32 3,10 2,89 23.409 25.000 26.100

2. variant riešenia ZaD ÚPN SÚ uvažuje s vyšším počtom obyvateľov v r. 2015 a taktiež vyšším objemom novej bytovej výstavby. Toto riešenie ovplyvní bilanciu bytového fondu v mestských častiach Hlohovca takto:

Tab.G.1.3-4 Bilancia bytov a novej bytovej výstavby v Hlohovci v r. 1991-2015 – 2.variant Počet bytov Odpad bytového fondu Nová bytová výstavba Mestská časť 1991 2005 2015 1991- 2006- 1991- 1991- 2006- 1991- 2005 2015 2015 2005 2015 2015 01 Stred 4.934 5.398 5.479 163 190 353 627 271 898 02 Sever 905 1.158 1.241 50 32 82 303 115 418 03 Juh 378 804 953 3 4 7 429 153 582 04 Šulekovo 836 1.030 2.606 83 100 183 277 1.676 1.953 Hlohovec 7.053 8.390 10.279 299 326 625 1.636 2.215 3.851

V r. 1991-2015 bude podľa 2. variantu mať bytový fond, ako aj nová bytová výstavba nasledujúce zastúpenie:

Tab.G.1.3-5 Podiel bytov a novej bytovej výstavby v Hlohovci v r. 1991-2015 – 2.variant Mestská časť Podiel bytov v % Čisté prírastky Nová byt. výstavba 1991-2015 1991 2015 bytov absolútne % 01 Stred 69,9 53,3 545 898 23,3 02 Sever 12,8 12,1 336 418 10,9 03 Juh 5,4 9,3 575 582 15,1 04 Šulekovo 11,9 25,3 1.770 1.953 50,7 Hlohovec 100,0 100,0 3.226 3.851 100,0

Podiel bytov v jednotlivých mestských častiach Hlohovca sa bude k r.2015 v 2.variante meniť tak, že výraznejšie sa zníži podiel bytov v MČ 01 zo 69,9% v r.1991 na 53,3% v r.2015, ale aj tak sa bude viac ako polovica bytov mesta Hlohovec koncentrovať v tejto mestskej časti. Veľmi významne sa zvýši podiel bytov v MČ 04 - Šulekovo, kde z 11, 9% v r. 1991 sa tento podiel zvýši na 25,3% v r. 2015. V MČ 02 - Sever sa podiel počtu bytov mierne zníži z 12,8% v r.1991 a 12,1% v r.2015, aj keď v absolútnom vyjadrení sa jeho počet bytov v r.2015 zvýši. Podiel bytov MČ 03 - Juh tvoril v r.1991 5,4%, v r.2015 to bude 9,3%. Najvyššie čisté prírastky bytov do r.2015 podľa 2.variantu by mala dosiahnuť MČ 04 - Šulekovo (1.770 bytov). V MČ 03 - Juh by to malo byť 575 bytov, v MČ 01 - Stred 545 bytov a v MČ 02 - Sever 336 bytov. Najrozsiahlejšia bytová výstavba by mala v r. 1991-2015 prebiehať v MČ 04 - Šulekovo, kde sa z jej celkového rozsahu má realizovať až 50,7%. V MČ 01 - Stred by sa malo realizovať

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 86 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

23,3%, v MČ 03 - Juh 15,1% a v MČ 02 - Sever 10,9% novej bytovej výstavby v r. 1991- 2015. Celkový počet bytov v jednotlivých mestských častiach a ukazovateľ obývanosti bytov (počet obyvateľov/byt) stanovujú počet ich obyvateľov k výhľadovým časovým etapám. V Hlohovci sa predpokladá v r.1991, 2005 a 2015 nasledujúci počet bytov a obyvateľov.

Tab.G.1.3-6 Počet bytov a obyvateľov v MČ Hlohovec v r. 1991, 2005 a 2015 – 2.variant: Mestská Počet bytov Počet obyvateľov/byt Počet obyvateľov časť 1991 2005 2015 1991 2005 2015 1991 2005 2015 01 Stred 4.934 5.398 5.479 3,27 3,08 2,90 16.115 16.630 15.900 02 Sever 905 1.158 1.241 3,42 3,12 2,90 3.099 3.620 3.600 03 Juh 378 804 953 3,80 3,20 2,96 1.437 2.570 2.800 04 Šulekovo 836 1.030 2.606 3,30 3,09 2,95 2.758 3.180 7.700 Hlohovec 7.053 8.390 10.279 3,32 3,10 2,92 23.409 26.000 30.000

Riešenie 2.variantu výrazne posilní bytovú výstavbu na území MČ 04 - Šulekovo. Zvýši sa tam významne jednak počet bytov, jednak počet obyvateľov. Aj naďalej však najvýznamnejšou MČ Hlohovca z hľadiska koncentrácie bytov a obyvateľstva ostáva MČ 01 - Stred.

G.2. Občianska vybavenosť

Sídlo Hlohovec sa stalo podľa nového územného a správneho usporiadania SR z roku 1996 centrom okresu, s čím súvisia jeho funkcie v polohe kultúrno-spoločenskej, administratívno- správnej a hospodársko-obslužnej. Zariadenia občianskej vybavenosti významným podielom participujú na vybavenostných funkciách terciárneho sektoru mesta a reprezentujú ich zariadenia celomestského a nadmestského významu, so zastúpením školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, kultúry, športu, verejnej administratívy a správy, peňažníctva, ako aj komerčnej vybavenosti. Pre bývajúce obyvateľstvo poskytuje územie mesta diverzifikovanú štruktúru vybavenostných zariadení lokálneho významu, a to v oblasti výchovy a vzdelávania, základnej zdravotníckej starostlivosti, sociálnej starostlivosti a služieb, ako aj duševnej a telesnej kultúry, ktorými sú zabezpečované podmienky pre uspokojovanie potrieb v oblasti základnej obsluhy. Vybavenosť obchodno-obslužného charakteru plní prioritne funkciu priamej obsluhy a zabezpečovanie potrieb týmito zariadeniami pre obyvateľstvo bývajúce priamo v danej lokalite. V centrálnej polohe mesta, v ťažiskových dopravných uzloch a v priestoroch s vysokou frekvenciou pohybu obyvateľstva, sa obchodno-obslužná vybavenosť zapája do systému obsluhy celomestského až nadmestského významu. Koncepcia rozvoja občianskej vybavenosti je v Zmenách a doplnkoch ÚPN SÚ Hlohovec formulovaná nielen vo vzťahu k potrebám a záujmom obyvateľov sídla, ale aj jeho spádového územia (okresu) v súlade s výhľadovou socio-demografickou štruktúrou a s cieľom optimálneho využitia územia jeho intenzifikáciou a prestavbou pre rozvoj vybavenostných a obslužných funkcií občianskej vybavenosti. Zmeny a doplnky sú formulované vo forme odporúčaní, ktoré by mali slúžiť ako podklad pre rozhodovanie v tejto

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 87 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

oblasti tak, aby sa zvýšila kvalita a druhová štruktúra jednotlivých vybavenostných zariadení.3 ÚPN SÚ uvažuje s variantnou výhľadovou veľkosťou mesta v cieľovom roku 2015, a to v 1. variante v rozsahu 26.100, v 2.variante s rezervou pre 30.000 obyvateľov. Zariadenia občianskej vybavenosti sú preto v Zmenách a doplnkoch navrhované v optimálnych kapacitných parametroch pre výhľadový počet 30.000 obyvateľov. Pre rozvoj funkcií občianskej vybavenosti boli uplatnené nasledovné zásady, podľa ktorých sa kvantifikoval výhľadový potenciál plôch pre občiansku vybavenosť: a) rozvoj polyfunkčných plôch orientovať: do polohy mestského centra, kde by sa mal koncentrovať predovšetkým vyššia a špecifická celomestská a nadmestská vybavenosť na hlavné mestské kompozičné osi na ľavej i pravej časti mesta (chápanej v kontexte s riekou Váh) v rámci jednotlivých mestských častí v ich prirodzených mestských centrách (obvodoch) b) monofunkčné areály: školstvo (predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy, špeciálne školy) rozvíjať v súčasných založených centrách, v prípade väčších obytných súborov vybaviť predškolskými zariadeniami a základnou školou aj tieto rozvojové lokality, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť ako zariadenia stabilizované uvažovať aj do výhľadu, s predpokladom rozvoja ďalších funkcií zdravotníctva a sociálnej starostlivosti na pozemkoch polikliniky a na nadväzujúcich pozemkoch dnešného areálu SAD, š.p., jestvujúce zariadenia kultúry doplniť o kultúrno-spoločenské funkcie na Zámku a dobudovať kultúrno-spoločenskú a zábavno-rekreačnú zónu v MČ III - Juh - UO 17. V rámci rozvoja bytovej výstavby na pravom brehu Váhu počítať v tejto lokalite s výstavbou zariadení kultúry (aj celomestského a nadmestského charakteru) a v prípade záujmu aj so zariadením sakrálneho charakteru, športovo-rekreačné aktivity rozvíjať v severných polohách mesta, v MČ 02 – Sever (UO Peter) a na pravom brehu Váhu medzi uvažovanou HBV a pravobrežnou hrádzou. Návrh rozvoja občianskej vybavenosti podľa jej jednotlivých funkčných systémov je nasledovný:

G.2.1. Nekomerčná vybavenosť

G.2.1.1. Školstvo a výchova

Materské školy

Súčasné kapacity materských škôl (9 zariadení s celkovou kapacitou 30 tried a 715 detí) sú vo vzťahu k súčasnému počtu obyvateľov nepostačujúce (potreba ďalších 2-3 tried), čo súvisí so súčasnou priaznivou vekovou štruktúrou obyvateľov mesta Hlohovec vyznačujúcou sa relatívne vysokým zastúpením detskej zložky. Z analýzy vekovej skupiny detí predškolského veku navštevujúcich materské školy k počtu obyvateľov mesta Hlohovec vyplýva, že v súčasnosti pripadá na 1.000 obyvateľov 30,5 detí v MŠ. Ak by sme v Zmenách a doplnkoch územného plánu predpokladali súčasný trend aj

3 Zmenám a doplnkom predchádzala Aktualizácia prieskumov a rozborov z októbra 1997 a Územné a hospodárske zásady z novembra 1997, vypracované AUREX-om, s.r.o., v ktorých boli podrobne zdokumentované zariadenia sociálnej a komerčnej vybavenosti, nachádzajúce sa v predmetnom území.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 88 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

do výhľadu, potom pre počet 30.000 obyvateľov vyvstáva potreba cca 200 žiackych miest, t. j. 8 tried. Podľa koncepcie Ministerstva školstva a vedy SR je potrebné MŠ a špeciálne MŠ aj v budúcnosti chápať ako dôležitú súčasť výchovno-vzdelávacieho systému spoločnosti a ako významnú sociálnu pomoc obyvateľstvu. Výhľadovým cieľom je zastaviť negatívny trend v zaškoľovaní 3-5 ročných detí4 a vytvoriť podmienky pre zaškolenie všetkých 5-ročných detí v predškolských zariadeniach. Zmeny a doplnky územného plánu odporúčajú do výhľadu rozvoj uvedeného vybavenostného druhu sociálnej vybavenosti a nové kapacity MŠ (spolu 10 tried) orientujú do rozvojových území bytovej výstavby, t. j. do MČ III - Juh, UO 17 Dolná Sihoť II.(2 triedy) a MČ IV - Šulekovo (8 tried), kde je navrhovaná realizácia bytovej výstavby formou HBV i IBV.

Základné školy

Súčasná sieť základných škôl je na území mesta stabilizovaná, so zapojením sa do vzdelávacieho procesu nového právneho subjektu vo forme cirkevnej základnej školy. V meste je spolu 7 základných škôl s kapacitou 125 tried a 3.081 žiakov. Priemerná obložnosť triedy je 24,6 žiaka a z hľadiska počtu obyvateľov vo vekovej skupine 6-14 ročných je súčasná kapacita ZŠ postačujúca aj po zohľadnení zavedenia povinnej 9-ročnej školskej dochádzky. Z obdobnej analýzy ako u MŠ vyplýva pre základné školy konštatácia, že v meste Hlohovec pripadá na 1.000 obyvateľov 128,9 žiakov zaškoľovaných v ZŠ. Pre výhľadové obdobie bola pri použití súčasného štandardu ZŠ vypočítaná pre 30.000 obyvateľov potreba 3.870 miest, čo pri obložnosti 25 žiakov na 1 triedu znamená oproti súčasnému stavu prírastok 30 tried. Podľa aktuálnych prieskumov v oblasti základného školstva nie je indukovaná potreba výstavby novej účelovej základnej školy, skôr je nutná orientácia na zlepšovanie jestvujúceho stavu materiálno-technickej základne a dovybavenie základných škôl. V prípade naplnenia výhľadovej demografickej rezervy 30.000 obyvateľov do roku 2015 rezervujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ plochu pre výstavbu základnej školy s kapacitou cca 20-24 tried na pravom brehu Váhu v MČ IV - Šulekovo (OS Za hrádzou I-IV).

Špeciálne školské zariadenia

V riešenom území sú zastúpené špeciálne školy (predškolské zariadenia, zariadenia základného i vyššieho vzdelávania, reedukačný ústav), ako aj zariadenia pre doplnkové vzdelávanie. Súčasným trendom vo vzdelávaní zdravotne postihnutej mládeže je integrácia výučby tejto skupiny obyvateľstva do bežného školského prostredia. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ podporujú tento trend začleňovania postihnutých detí medzi deti zdravé, a preto do výhľadu ponechávajú len jestvujúce zariadenia (materskú školu, základnú školu a odborné učilište) a ďalšie zariadenia do riešeného územia nenavrhujú. Do mesta Hlohovec je lokalizovaný reedukačný ústav pre mládež (80 chovancov), kde lokalizačným kritériom jeho umiestnenia bol disponibilný objektový fond - Zámok. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ areál Zámku aj s jeho objektovým fondom navrhujú pre kultúrne využitie (múzeum) a reedukačný ústav pre mládež z priestoru samotného Zámku vymiestňujú do vedľajších objektov. Ak by sa finančná situácia v oblasti školstva v priebehu návrhového obdobia ÚPN SÚ výrazne zlepšila, bolo by v etape rokov 2006-2015 žiaduce uvažovať s výstavbou nového účelového zariadenia reedukačného ústavu pre mládež v rámci nových obytných súborov a nadväzujúcej vybavenosti v MČ IV - Šulekovo a terajšie priestory ústavu uvoľniť pre rozvoj celomestských a nadmestských funkcií kultúry a osvety.

4 V rámci SR nastal pokles z 90,0 % v roku 1990 na 73,5 % v roku 1995.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 89 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

Podobne ako u špeciálnych škôl, aj u základných umeleckých škôl je novým trendom priraďovanie umeleckých škôl k základným školám, čím sa umelecká výučba prirodzene a plynulo zapája do výchovného procesu. V meste Hlohovec zabezpečuje doplnkové vzdelávanie detí a mládeže ZUŠ (samostatný objekt) a centrum voľného času pri ZŠ Nerudova, v prípade výstavby novej základnej školy v MČ IV - Šulekovo je v rámci doplnkového vzdelávacieho zariadenia potrebné uvažovať v tejto ZŠ s využitím školských priestorov v popoludňajších hodinách pre záujmovú činnosť.

Stredné školstvo

Stredné školstvo, nachádzajúce sa v riešenom území, je orientované na stredné všeobecné vzdelanie a stredné odborné vzdelanie, umožňujúce získať špecializáciu v odboroch potrebných v území vo vzťahu k hospodárskej základni mesta a jeho zázemia (Slovakofarma, Drôtovňa). Stredné školstvo má nadmestský až celookresný saturačný spád a jeho druhovú štruktúru tvoria gymnázium, obchodná akadémia, Stredná priemyselná škola chemická5 a stredné odborné učilištia: farmaceutické a strojárske. So súčasnými zariadeniami stredného školstva uvažujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ aj do výhľadu (počet žiakov cca 2.000), s možnou aktualizáciou učebných odborov podľa požiadaviek trhu práce a hospodárskej praxe.

G.2.1.2. Zdravotníctvo

Zdravotná starostlivosť o obyvateľov riešeného územia je v oblasti primárnej zdravotníckej starostlivosti zabezpečovaná v zmluvných zdravotníckych zariadeniach - samostatných ambulanciách, zdravotných strediskách a poliklinike, na ktorú nadväzuje sekundárna zdravotná starostlivosť a následná zdravotná starostlivosť. Zdravotnícke zariadenia sú usporiadané do siete, ktorú určuje Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s krajským a okresným úradom a orgánmi miestnej samosprávy, pričom podľa § 3 zákona č.277/1994 Z.z. štát garantuje odbornosť, plynulosť, sústavnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Primárna (ambulantná) zdravotná starostlivosť je v súčasnosti vo vzťahu k bývajúcemu obyvateľstvu, z hľadiska kapacít a rozmiestnenia zdravotných zariadení v riešenom území vyhovujúca. Pôsobí v nej (spolu so závodnými a školskými lekármi) 47 lekárov, čo znamená 2 lekárske miesta na 1.000 obyvateľov. Trend smerovania k zvýšeniu ponuky a možnosti voľného výberu lekára, ako aj kvality vybavenia ambulancií, akcentuje do výhľadu potrebu zabezpečenia pracovísk primárnej starostlivosti pre ďalších cca 25 lekárov (pri štandarde 2,4 lek. miest na 1.000 obyv. a výhľadovom počte 30.000 obyvateľov). Predpokladaný rozvoj bytovej výstavby vyvolá potrebu dobudovať zariadenia primárnej starostlivosti v rozvojových územiach, to znamená v MČ III - Juh a MČ IV - Šulekovo, kde budú v rámci polyfunkčných objektov vytvorené prenajímateľné priestory aj pre potreby zdravotníckej starostlivosti. Vyššiu zdravotnú starostlivosť poskytuje poliklinika odbornými pracoviskami a celkovo 26 lekármi v sekundárnej sfére. Hlohovec, ako centrum okresu, má záujem a potrebu vybudovania malej kompletnej nemocnice s kapacitou cca 80 lôžok, s oddeleniami interným, chirurgickým, gynekologicko- pôrodníckym a detským. Výstavbu uvedenej nemocnice odporúčajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ realizovať na pozemku polikliniky a na susedných priľahlých pozemkoch dnešného areálu SAD, kde okrem služieb zdravotníctva navrhujú aj rozvoj služieb sociálnej

5 SPŠ chemická vznikla k 1.9.1998, nie je preto uvedená v aktualizácii PaR ÚPN SÚ z októbra 1997. Umiestnená je v priestoroch SOU farmaceutického. Predbežne sa počíta s jej terajšou lokalizáciou aj v návrhovom období ÚPN SÚ, priestorové nároky majú byť riešené nadstavbou jestvujúcich objektov SOU. V rámci 4-ročného štúdia s maturitou v nej má študovať cca 100 žiakov v 3 odboroch: výroba liekov, biotechnológie, výroba kozmetiky a tukov.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 90 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

starostlivosti. Doterajšie interné oddelenie, lokalizované na Podzámskej ul., bolo reprofilované na doliečovací ústav pre dlhodobo chorých a starých pacientov, ktorí si vyžadujú aj určitú sociálnu starostlivosť (na tzv. interné oddelenie II. typu). Všeobecne by v návrhovom období malo dôjsť rozvíjaniu zdravotníckej starostlivosti aj v preventívno- liečebnej a rehabilitačnej oblasti v súlade s príslušnými odvetvovými zámermi6 V polyfunkčnom objektovom fonde mesta sa do budúcnosti uvažuje s vytvorením disponibilných priestorov aj pre situovanie malých súkromných zdravotníckych zariadení, ktorých rozvoj sa vo výhľade očakáva. Sieť lekární sa odporúča dokompletovať pri zdravotnom stredisku Drôtovňa, a.s. a v MČ 04 - Šulekovo.

G.2.1.3. Sociálna starostlivosť

Štruktúra vybavenostných zariadení sociálnej starostlivosti je v riešenom území zastúpená detskými jaslami (jedno mestské zariadenie s kapacitou 25 miest), dvoma domami dôchodcov (spolu 85 miest), azylovým domom (neštátne zariadenie s kapacitou 20 miest) a klubom dôchodcov. Hoci súčasná demografická štruktúra mesta Hlohovec je priaznivá (iba mestské časti II - Sever a IV - Šulekovo majú relatívne vysoké zastúpenie obyvateľstva v poproduktívnom veku), výhľadové demografické trendy Slovenska napovedajú o všeobecnom starnutí populácie, čo sa prejaví zvýšeným dopytom po zariadeniach opatrovateľskej služby a geriatrických zariadeniach (denné stacionáre). Ani ekonomický vývoj zatiaľ nesmeruje k všeobecnému zlepšovaniu sociálneho statusu väčšiny obyvateľstva, čo podmieňuje potrebu vytvárania zariadení pre sociálne odkázaných občanov, či už formou sociálneho bývania, azylového centra, staníc opatrovateľskej služby, ubytovania pre osamelé matky s deťmi a pod. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ vymedzujú pre riešenie výhľadových sociálnych potrieb mesta disponibilné plochy v MČ IV - Šulekovo, kde navrhujú po roku 2005 vybudovať dom-penzión pre dôchodcov s kapacitou cca 90 miest. Alternatívne odporúčajú zariadenia sociálnej starostlivosti zriaďovať pri novej nemocnici (DPD s cca 90 miestami a dom s opatrovateľskou službou s cca 60 bytovými jednotkami), kde by sa zdravotnícke služby a služby sociálnej starostlivosti lokalizovali do spoločnej zóny s prepojením na obytný súbor, mestský park a rekreačno-oddychové prostredie pri Váhu. Pre zriaďovanie denných stacionárov (či už pre starých občanov, alebo zdravotne postihnutú mládež) sa odporúča využiť starší objektový fond v mestskom centre (v MČ I - Stred), kde by bolo vhodné zapojiť do poskytovania sociálnych služieb cirkev a charitatívne organizácie aj s ich objektovým fondom. V súčasnosti sa niektorí občania v dôsledku zlej ekonomickej situácie dostávajú do ťažkostí, preto je potrebné zabezpečiť ubytovanie prípadným bezdomovcom, resp. zabezpečiť zázemie pre obyvateľov, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť a azyl. V Hlohovci už pracuje azylové zariadenie, ďalšie zariadenie v prípade potreby, ako aj byty pre sociálne odkázaných občanov a byty bezbariérové, navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ plánu riešiť v rámci novej bytovej výstavby na pravom brehu Váhu v MČ IV - Šulekovo.

6 Konkrétny odvetvový materiál detailizujúci rozvoj preventívno-liečebnej a rehabilitačnej oblasti zdravotníckej starostlivosti v meste Hlohovec, v súčasnosti nie je k dispozícii.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 91 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

G.2.1.4. Kultúra

Mesto Hlohovec je významným kultúrnym strediskom a jeho vybavenostnú sieť kultúrno- spoločenských zariadení reprezentuje kultúra miestna, mestská, i kultúra nadmestského (regionálneho) významu. Kultúrny život v meste v najväčšej miere zabezpečuje Mestské kultúrne centrum, situované na Nám.sv.Michala. Stabilizácia založenej siete zariadení lokálneho významu, predovšetkým siete knižníc (Mestská knižnica), ktoré plnia významné funkcie v kultúrno-vzdelávacom procese, ako aj zariadení klubového typu, ktoré predstavujú významný článok pre realizáciu záujmov diferencovaných skupín obyvateľstva, je základným predpokladom pre rozvíjanie kultúrno- spoločenskej aktivity najširších vrstiev obyvateľstva vo výhľadovom období. V súčasnosti tieto zariadenia reprezentuje Mestské kultúrne centrum s Domom kultúry a Empírovým divadlom na Zámku, kultúrno-spoločenské stredisko v MČ Šulekovo, knižnice a kino. Pre rozvíjanie klubovej činnosti odporúčajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v návrhovom období v rámci výstavby obslužných zariadení občianskej vybavenosti rezervovať priestory pre kultúrno-spoločenské aktivity s možnosťou viacúčelového využitia. V kontexte s navrhovanou bytovou výstavbou (najmä v etape rokov 1999 až 2005 v mestskej časti III - Juh a v etape rokov 2006 až 2015 na pravom brehu v MČ IV - Šulekovo) budú vytvárané priestory pre umiestnenie vostaviteľných zariadení kultúry (kluby mládeže, viacúčelové sály, kino, malé galérie a pod.) s odporúčaným ukazovateľom 40 miest klubových priestorov na 1.000 obyvateľov pre všetky vekové skupiny, resp. 400-420 m2/1.000 obyvateľov, čo znamená prírastok cca 300 miest, resp. 2 800 m2 celkovej úžitkovej plochy kultúrnych zariadení. Zariadenia kultúry celomestského až regionálneho významu sú v území mesta stabilizované, s hvezdárňou a planetáriom na Sládkovičovej. ul. sa počíta aj do výhľadu. Vlastivedné múzeum, sídliace v súčasnosti v cirkevnom objekte, má prenajaté priestory do roku 2002. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ preto výhľadovo lokalizujú Vlastivedné múzeum do Zámku, čo podporuje i skutočnosť, že v tejto polohe, v MČ III - Juh (UO 17) sa nachádza mestské kúpalisko, letné kino, Empírové divadlo a zámocký park. Rozšírením kultúrno-spoločenských aktivít do Zámku sa tu vytvorí atraktívna kultúrno-spoločenská a rekreačno-zábavná zóna nielen pre obyvateľov mesta, ale aj jeho širšieho okolia. Okrem cirkevných objektov, zabezpečujúcich duševnú kultúru, počíta sa pre kultúrnu a spoločenskú vybavenosť vyššieho významu aj s využívaním jestvujúceho pamiatkového stavebného fondu pri zachovaní dôsledného pamiatkového prístupu k funkčnému využitiu a obnove objektov, a to ako na území pamiatkovej zóny v historickom jadre mesta, tak aj v jednotlivých pamiatkovo chránených objektoch v rozptyle (pozri kapitolu E. Ochrana kultúrneho dedičstva).

Sakrálne stavby

K významným zariadeniam duševnej kultúry patria sakrálne stavby, ktoré v Hlohovci predstavujú štyri rímsko-katolícke kostoly (farský kostol sv.Michala, kostol Františkánskeho kláštora provincie najsvätejšieho Spasiteľa, historický objekt Špitálika s kostolom Sv.Ducha a kostol v MČ Šulekovo). Špitálik sa v súčasnosti rekonštruuje so zámerom jeho využitia pre účely pastoračného centra s funkciou zabezpečovania administratívno-správnych a kultúrno-spoločenských aktivít. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec počítajú na základe požiadavky Rím.kat.farského úradu Sv.Michala Archanjela v Hlohovci s výstavbou nového kostola s plochou areálu cca 0,5 ha v rámci OS Dolná sihoť II7, ďalej s novým kostolom s cca 100 miestami v MČ Sever (UO 7 –

7 Presná lokalizácia i kapacita nového kostola v OS Dolná sihoť II bude predmetom následnej podrobnejšej ÚPD, resp. riešenia v rámci projektovej dokumentácie stavby.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 92 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

Peter)8, resp. v UO 10 – Kamenné hory9. Realizácia všetkých uvedených objektov bude závisieť od potreby obyvateľov a možností farského úradu, nakoľko výstavba si bude vyžadovať okrem priamych nákladov na výstavbu aj výkup pozemkov, prípadne súčasných stavieb. V prípade potreby a záujmu vybudovať ďalší sakrálny objekt v meste, odporúčajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ jeho situovanie do rozvojového územia novej bytovej výstavby, teda do MČ IV – Šulekovo, pričom jeho lokalizácia bude rovnako predmetom následnej podrobnejšej ÚPD, resp. riešenia v rámci projektovej dokumentácie stavby.

G.2.1.5. Telesná kultúra

V oblasti športovo-rekreačnej vybavenosti je možné územie mesta charakterizovať ako športovo a telovýchovne nedostatočne vybavené vzhľadom na úroveň okresného mesta. Na 1.000 obyvateľov pripadá v prepočítaní cca 5,14 m2 športovo-telovýchovných plôch, čo je štandard pomerne nízky, indukujúci výhľadovú potrebu dobudovania športových a rekreačných plôch. Druhová štruktúra zariadení telovýchovy a športu je zastúpená zariadeniami otvorenými i krytými. Otvorené športové plochy reprezentuje futbalový štadión, rôzne ihriská (pre futbal, tenis, hádzanú, volejbal, basketbal), otvorené kúpalisko, zimný štadión, minigolf. Kryté športové zariadenia sú vybudované v zúženej ponuke (telocvične, športová hala a fitnes centrum), pričom v tejto skupine krytých športových zariadení s celoročným prístupom absentuje najmä krytá plaváreň. Okrem telovýchovno-športových areálov (TJ Slovan, TJ Mier) a zariadení sa na území mesta Hlohovec nachádzajú disponibilné plochy školskej telovýchovy, ktoré sú však pre širokú verejnosť prístupné len obmedzene. Založené areály telovýchovy a športu, ako aj sieť ostatných športových zariadení na území mesta považujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ za územne stabilizované aj do výhľadu, avšak odporúčajú ich intenzifikáciu, zlepšenie kvality zariadení, zabezpečenie ich celoročného využitia a integráciu zariadení športu a rekreácie s ďalšími funkciami občianskej vybavenosti (obslužná, kultúrno-spoločenská, školská vybavenosť a pod.). Vzhľadom na disponibilné voľné plochy pre rozvoj telovýchovy a športu na území mesta, ako aj vzhľadom na ich potrebu v jednotlivých mestských častiach, resp. ich dostupnosť, navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ rozvíjať športovú vybavenosť najmä v severnej časti mesta, a to v UO Peter intenzifikáciou a dobudovaním súčasného štadiónu TJ Mier s pokračovaním rozširovania športovo-rekreačných plôch v priestore terajšej ťažby štrku (zameranie na vodné športy) v UO 11 – Dlhé diely. Smerom od areálu TJ Mier navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ formou predbežných nenáročných parkových úprav vybudovanie zábavno-oddychového areálu, ktorý by slúžil pre poriadanie putovných výstav, hosťovanie cirkusov, lunaparkov a podobné kultúrno-zábavné aktivity. S výstavbou areálu vodných športov uvažujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v MČ IV - Šulekovo (UO 16 – Kozí vrch) na pravom brehu Váhu nad navrhovanou lávkou pre peších a cyklistov, kde by mala byť v rámci budúceho využitia vodnej cesty Váh vybudovaná lodenica s príslušnou športovou a klubovou vybavenosťou. Navrhovaná je aj intenzifikácia športového areálu Zábranie, kde Zmeny a doplnky ÚPN SÚ umiestňujú v meste chýbajúcu krytú plaváreň, resp. navrhujú prestavbu súčasného otvoreného zimného štadióna na krytý.

8 V 1.etape sa počíta len s výstavbou menšej svätyne – alternatívne umiestnenie objektu je navrhované v priestore terajších individuálnych garáží na križovaní Svätopeterskej a Duklianskej ul. 9 Nový kostol v tejto časti by mal byť vybudovaný v rámci OS IBV Pod Starými horami, resp. Staré hory II. Jeho lokalizácia bude predmetom následnej podrobnejšej ÚPD, resp. riešenia v rámci projektovej dokumentácie stavby.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 93 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

Areál mestského kúpaliska (UO 17 - Dolná sihoť, lokalita Pri parku) odporúčajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ dokompletizovať o športovú a obslužnú vybavenosť a v nadväznosti na sídlisko Dolná sihoť II navrhujú aj vybudovanie nového komplexu otvorených športovísk a detských ihrísk v línii až po novú hrádzu vodného diela Sereď-Hlohovec. Na pravom brehu Váhu v MČ IV - Šulekovo sa počíta s rozvojom športovísk východne od jestvujúceho štadiónu, a to najmä v súvislosti s navrhovanou hromadnou bytovou výstavbou formou otvorených športových plôch a umelej vodnej plochy.

G.2.1.6. Verejná administratíva a správa

Lokalizácia zariadení verejnej administratívy a správy v meste Hlohovec vychádza z významu a funkcie mesta v organizácii štátnej správy v SR. V novom územno-správnom usporiadaní SR (platnom od júla 1996) získal Hlohovec štatút okresného mesta, s čím súviselo konštituovanie nových okresných orgánov štátnej správy, ako aj ďalších nadväzných inštitúcií. Tieto zariadenia sú lokalizované do mestského centra (MČ I - Stred) a spolu s inštitúciami peňažníctva a finančníctva sa stávajú zaujímavými dominantami mestského prostredia. V priestore mestského centra sa nachádza aj rekonštruovaný objekt administratívnej budovy Okresného úradu Hlohovec. V rámci výstavby polyfunkčných objektov sa odporúča vytvárať priestory nielen pre komerčnú vybavenosť, ale aj pre potrebné inštitúcie verejnej správy ako v polohe celomestského centra, tak aj v obvodných centrách jednotlivých mestských častí.

G.2.1.7. Pohrebnícke služby

Špecifickou obslužnou vybavenosťou sú pohrebnícke služby. Výhľadovú potrebu rozvoja cintorínov do r.2015 zabezpečujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ návrhom rozšírenia súčasného mestského cintorína juhovýchodným smerom až po areál Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec. Pri realizácii rozšírenia je potrebné rešpektovať stanovené ochranné pásmo cintorína, a to najmä vo vzťahu k bytovej výstavby na Nitrianskej ul., kde je potrebné zabezpečiť dostatočne široké pásmo izolačnej verejnej zelene.

G.2.2. Komerčná vybavenosť

Obchod, verejné stravovanie, verejné ubytovanie, široká škála služieb, ako aj pracoviská fyzických a právnických subjektov, predstavujú významnú časť občianskej vybavenosti nielen z pohľadu diverzifikovanej ponuky v uspokojovaní potrieb obyvateľstva a tvorby nových pracovných príležitostí, ale aj z hľadiska profilácie prostredia mesta. Kapacity komerčnej vybavenosti vyššieho významu sú v súčasnosti koncentrované predovšetkým do mestského centra, t.j. do mestskej časti I - Stred, čo súvisí najmä s disponibilnými priestormi pre zriaďovanie prevádzok komerčnej vybavenosti v mestskom centre, s atraktivitou tohto prostredia, ako aj s výraznejším pohybom obyvateľov. V ostatných mestských častiach sa komerčné aktivity podieľajú najmä na obsluhe bývajúceho obyvateľstva, resp. ju tvoria špecifické zariadenia v rámci výrobno-obslužných zón. Územné rozloženie komerčnej vybavenosti, ako aj ponuka druhovej štruktúry jej jednotlivých vybavenostných zariadení, súčasným potrebám mesta vyhovuje. Komerčnú vybavenosť zabezpečujú najmä živnostníci a malé podniky, ktoré by sa mali stať perspektívnou oblasťou tvorby pracovných príležitostí pre obyvateľov mesta. Zmeny a

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 94 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Sociálna infraštruktúra

doplnky ÚPN SÚ Hlohovec akcentujú potrebu rozvoja obchodno-obslužných a komerčných zariadení a pre možnosti ich perspektívneho rozvoja navrhujú využiť najmä nasledovné priestory: starší objektový fond v centrálnej mestskej zóne pozdĺž ulíc M.R.Štefánika, Nám.sv.Michala, Pribinovej, Podzámskej, Pod Beranom, čiastočne aj Hlohovej, a to formou prestavby a rekonštrukcie pre komerčné aktivity, dnes extenzívne využívaný areál „Balaton“ ako komplexné stredisko predovšetkým nekomerčných zariadení kultúry a osvety, resp. zariadení sociálnej starostlivosti, v rámci mestských častí v ich prirodzených centrách, po prechode výstavby bytov na pravý breh Váhu pozdĺž oboch strán terajšej prístupovej komunikácie k mostu cez Váh, v stabilizovaných obytných súboroch využitím ich vnútorných funkcií (nebytových priestorov) pre drobnú a doplnkovú vybavenosť obchodno-obslužného charakteru, čiastočne aj bytový fond rodinných domov, resp. ich prevádzkové priestory, v smeroch hlavných mestských kompozičných osí (ul.SNP, Nitrianska, Hlohová, Zábranie, Hviezdoslavova a Dukelská).

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 95 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Rekreácia, turizmus a šport

H. R E K R E Á C I A, T U R I Z M U S A Š P O R T

Návrh rozvoja funkčnej zloţky rekreácie, turizmu a športu vychádza: z daností prírodných (pôvodných a nadobudnutých) a civilizačných, zo súčasného stavu podmienok a vybavenosti pre túto funkčnú zloţku a pre celkový rozvoj mesta, zo stavu územnoplánovacej prípravy, ktorými sú vládou SR schválený ÚPN VÚC Trnavského kraja a najmä výsledkov Aktualizácie prieskumov a rozborov pre Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec, ako aj Územno-hospodárskych zásad pre ÚPN SÚ, zo známych zámerov rozvoja mesta a jeho okolia, z trendov rozvoja rekreácie a turizmu, z vlastného prieskumu, vyjadrení orgánov mesta atď.

Kvôli prehľadu sa uvádzajú prírodné a civilizačné danosti, významné pre rozvoj rekreácie a turizmu, uvedené v predošlých etapách riešenia.

H.1. Prírodné danosti

Z prírodných danosti sú to: rieka Váh (tok, kanál) s jej pobreţným pásmom a v rámci neho štrkoviská – na sever od mesta svätopeterské (na východnej strane uţ za hrádzou) a na juhu nad obcou Horné Zelenice (na západnej strane v medzihrádzovom priestore), západné svahy pahorkatiny s vinicami a menšími lesíkmi.

Z prírodných danosti vychádzajú predpoklady pre rekreačnú a športovú činnosť a formy rekreácie: pre vodné športy – výborné (na Váhu a jeho ramenách a štrkoviskách, resp. v budúcnosti po splavnení Váhu na novovzniknutej vodnej ploche a tým aj pre rekreačnú plavbu), pre prechádzky a pešiu turistiku – veľmi dobré (popri Váhu po hrádzi, ale aj po pahorkatine), pre zimné športy – nedostatočné (vzhľadom na terénne, aj klimatické podmienky), pre cykloturistiku – výborné (popri Váhu - Povaţská trasa, ale aj po pahorkatine), pre špecifické činnosti – veľmi dobré (pre jazdectvo v teréne, ale aj pre poľovníctvo - blízka baţantnica v Mladom háji v k.ú. Hlohovec, Kľačany, športový rybolov).

H.2. Civilizačné danosti

V Hlohovci sa nachádzajú hodnotné urbanistické celky a architektonické pamiatky, z ktorých pre turizmus majú význam: pamiatková zóna – historické jadro mesta, zachovalý zámok – pôvodne hrad so zámockým parkom, kostol sv.Michala, františkánsky kostol s kláštorom, kalvária. V meste je vlastivedné múzeum, hvezdáreň s planetáriom. V blízkosti je pamiatka protiturecká pevnosť v Leopoldove (v súčasnosti väznica), kaštieľ v Koplotovciach.

Do prírodno-civilizačných daností moţno zahrnúť aj rozvinuté vinárstvo a významné kultúrno- spoločenské podujatia a staronová funkcia mesta ako sídlo okresu.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 96 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Rekreácia, turizmus a šport

H.3. Návrh funkčno-priestorového systému rekreácie, turizmu a športu

Z vyšších územno-plánovacích dokumentov (KURS II, ÚPN VÚC Trnavského kraja) je potrebné vzhľadom na turizmus zohľadniť najmä riešenie dopravnej siete, a to predovšetkým trasu jestvujúcej diaľnice D61 (Bratislava- Trnava-Trenčín), zvýšený význam trasy Leopoldov - Nitra prepájajúcej Povaţie s Ponitrím, ako aj trasy regionálneho významu Piešťany – Hlohovec - Šintava a Hlohovec – Topoľčany z dopravno-vodohospodárskej oblasti riešenie splavnenia Váhu v úseku Sereď - Hlohovec a to s odporúčaným variantom riešenia derivačným kanálom, z hľadiska turizmu v širších územných vzťahoch významné centrá turizmu – liečebné kúpele Piešťany so Sĺňavou, ako aj väčšie krajské mestá Trnava a Nitra, prepojené aj cez Hlohovec, obe s mnoţstvom kultúrno-historických pamiatok ako cieľov turizmu a tieţ aj ako východísk návštevníkov do cieľov pohybu pri vode v Hlohovci (najmä v prípade splavnenia Váhu – vytvorenia vodnej nádrţe, resp. k početným bagroviskám a ramenám Váhu), z ekologického hľadiska návrh nadregionálneho biokoridoru vedeného v páse pozdĺţ Váhu, najmä na sever od mesta.

Návrh riešenia vyţaduje tvorbu funkčno-priestorového systému funkčnej zloţky rekreácie, turizmu (cestovného ruchu) a športu, ktorý je zasa súčasne subsystémom vyššieho funkčno- priestorového systému mesta a jeho urbanistického riešenia.

Kompozičnou osou tohto systému je váţsky pás zahrňujúci rieku Váh a časť váţskej nivy tečúcej v smere sever-juh. Z toho vyplýva, ţe hlavným fenoménom rekreačných aktivít v Hlohovci budú aktivity a priestory súvisiace s pohybom pri vode v bohatej štruktúre vodných športov. Voda sa vyskytuje v rôznych podobách: ako tok, ako vodná plocha na toku (vodná nádrţ, ramená rieky) a ako štrkoviská-bagroviská. Tie všetky dávajú moţnosť vytvorenia reťaze priestorov, areálov a zariadení pozdĺţ Váhu uvedených v smere sever-juh. a) areál termálneho kúpaliska v Koplotovciach s väzbou na ramená Váhu a kynologické cvičisko (len čiastočne na území Hlohovca), b) rekreačná zóna Svätopeterských jazier (ramená, štrkoviská) so súčasným športovým areálom TJ Mier (vyţaduje dobudovanie a rozšírenie), s jazdeckým areálom a výhľadovým rekreačným areálom nadväzujúcim na štrkoviská zabezpečujúcich potrebnú vybavenosť (celá zóna by nadväzovala na areál Jaštera ako východisko do zóny s vybavenosťou pre turistov), c) športovo-rekreačná zóna Zábranie so súčasným športovým areálom (poţiadavka na intenzifikáciu a dobudovanie), v budúcnosti s napojením sa na športovo-turistický prístav, uvaţovaný severne od ţelezničného mosta, d) na západnej strane Váhu v Šulekove navrhované športovo-rekreačné plochy za hrádzou s rozšírením jestvujúceho športového areálu, e) rekreačná zóna Dolná Sihoť s jestvujúcim letným kúpaliskom SPOREA (návrh na dobudovanie) s navrhovanými novými rekreačno-športovými plochami pri Váhu a navrhovanou záhradkárskou osadou na juhu (v ochrannom pásme ČOV), pričom súčasťou zóny bude aj časť zámockého parku na nive, f) rekreačná zóna Juh na navrhovanej vodnej ploche z časti uţ mimo Hlohovca, ktorej realizácia závisí od splavnenia Váhu podľa odporúčaného derivačného variantu) s rozsiahlou vodnou plochou pre vodné športy s plavidlami, v prípade zlepšenia čistoty vody aj pre kúpanie. Pre potrebné zariadenia (areály) je moţné vyuţiť oba brehy Váhu, pre obyvateľov Hlohovca výhodnejší východný breh, pre návštevníkov z Trnavy západný. Výber lokalizácie priestorov so sústredenou návštevnosťou bude moţný aţ po definitívnom výbere riešenia vodného diela v úseku Sereď-Hlohovec.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 97 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Rekreácia, turizmus a šport

Je potrebné si uvedomiť, ţe výstavba oboch hlavných rekreačno-športových zón (Sever - Svätopeterské jazerá, Juh - vodná nádrţ) neprebehne súčasne. V severnej zóne je prekáţkou prebiehajúca ťaţba štrku, v juţnej ide o závislosť od výstavby vodného diela. Nezanedbateľné sú aj ekonomické podmienky. Podľa vývoja situácie bude osobitnou štúdiou ţiaduce pripraviť etapizáciu budovania celého systému rekreácie na váţskom páse.

Pozdĺţ Váhu vedie povaţská cykloturistická trasa Komárno - Ţilina a po celej dĺţke vodného toku pôjde aj o aktivity vodnej turistiky.

V intraviláne mesta bude potrebné okrem priestorov pri Váhu (Zábranie, Dolná sihoť) venovať pozornosť aj rozvoju ďalších areálov, a to športovému areálu v MČ 02 – Sever pri areáli Drôtovne, a.s. (s moţnosťou rozšírenia), ale najmä zámockému areálu (zámok a zámocký park klesajúci aţ k nive Váhu). Na nábreţí Váhu bude potrebné vybudovať funkčnú nábreţnú promenádu s príslušnou vybavenosťou, najmä v úseku letné kúpalisko – zóna Zábranie.

Vo výhľade urbanistického riešenia mesta je potrebné počítať aj s prepojením váţskych rekreačných priestorov do krajiny - Svätopeterskej zóny, a to cez areál Jaštera na vinohrady a lesíky (Sedlisko, Lipiny) a ďalej na predhorie Povaţského Inovca, ako aj s prepojením zóny Dolná sihoť na zámocký areál. V prvom prípade by išlo o moţnosť úpravy lesoparkovú, v druhom o parkovú.

Pre kaţdodennú rekreáciu a rekreačný šport je v obytnom území potrebné zabezpečiť plochy v rámci vnútroblokov, vyuţitie školských telovýchovných areálov (telocvične, ihriská) aj pre bývajúcich obyvateľov. Ţiada sa vytvárať verejnú zeleň (okrskovú, obvodovú, celomestskú), pre športovú činnosť fitnescentrá, otvorené a kryté zariadenia v rozptyle na voľných plochách, príp. vo vyššie spomenutých rekreačno-športových zónach, a to najmä na Zábraní.

V Hlohovci sa v širšom význame môţe uplatniť aj poznávací turizmus v jeho rôznorodej druhovej štruktúre (kultúrny, spoločenský, zábavný, kongresový, náučný, obchodno- nákupný, výstavnícky). Cieľom návštevy je v prvom rade historické prostredie – centrálna mestská zóna s pamiatkovou zónou, ako aj jednotlivé historické objekty – zámocký areál s budúcim múzeom (potreba priznať zámku novú spoločenskú funkciu), objekty v centre mesta, rôzne spoločenské podujatia. Dôraznejšie je potrebné vyuţiť moţnosti, ktoré ponúka tradičné vinohradníctvo.

V Hlohovci je mimoriadne rozvinutá individuálna rekreácia na báze početných záhradkárskych osád, ktoré uţ Zmeny a doplnky ÚPN SÚ neodporúčajú rozširovať – jedinou novonavrhovanou lokalitou je len lokalita pod obytným súborom Dolná sihoť, kde pôjde o vyuţitie inak nevyuţiteľnej plochy (ochranné pásmo ľavobreţnej ČOV). Záhradkárske osady v blízkom územnom vzťahu k rekreačnej krajine a k rekreačno-športovým aktivitám, resp. aj k vinohradníctvu, sa môţu stať aj predmetom záujmu zo strany cestovného ruchu. Pôjde najskôr o osady v územnej väzbe na Koplotovce, váţske rekreačné priestory a hajlochy vo vinohradoch a za účelom ich prenajímania na krátkodobú rekreáciu a spoločenské posedenia. Tu sa uţ začína uplatňovať aj vidiecky turizmus,a to jednak priamo v záhradkárskych osadách, alebo okrajových častiach mesta vidieckeho charakteru vo väzbe na rekreačné územia. Po hrebeni pahorkatiny je navrhovaná cyklistická trasa súbeţná s váţskou cyklotrasou (od Šintavy cez Hlohovec - Šiance a Starý háj v smere na Piešťany).

Nárokujúcimi zloţkami rekreácie v priestore Hlohovca sú jednak obyvatelia mesta, jednak návštevníci – účastníci širšieho cestovného ruchu. Z miestnych obyvateľov je moţné v letnom období v koncomtýţdňovej rekreácii (rozhodujúcej pre stanovenie nárokov) uvaţovať s počtom do 6.000 záujemcov (pobyt pri vode, turistika - prechádzky na okolí a v meste, pozemné športy, odchody mimo záujmové územie). Počet účastníkov CR však

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 98 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Rekreácia, turizmus a šport

bude veľmi ovplyvňovať vybudovanie a následné vybavenie vodných plôch na Váhu. Tieto budú v prvom rade vyuţívať obyvatelia Trnavy, ktorým takmer úplne chýba v blízkosti mesta moţnosť pobytu pri vode, podobne obyvatelia Nitry, a tieţ tranzitní turisti prechádzajúci územím. Za predpokladu vybudovania oboch rekreačno-športových zón na Váhu (sever - Sv.Peter, juh - vodná nádrţ) môţe sa Hlohovec v budúcnosti stať významným turistickým cieľom pre pobyt pri vode aj v širšom CR, nakoľko ich kapacity by vysoko prevyšovali potreby obyvateľov mesta.

Pre tranzitných turistov je potrebné zabezpečiť vybavenosť priamo na cestných výstupoch z mesta a podobne aj na cykloturistických trasách. Pre rozvoj širšieho CR sú hlavnými oblasťami moţnosti pre pobyt pri vode a tradičné vinohradníctvo. Podmieňujúcimi faktormi sú dopravné prepojenia (cestné na všetky strany vrátane napojenia na diaľničný ťah, spojnica Trnavy s Nitrou, príp. vodná doprava) a sluţby cestovného ruchu (ubytovanie, stravovanie, športovo-rekreačné, turisticko-informačné, distribučné, spoločensko-zábavné, technicko- hygienické).

Ubytovanie

Z hľadiska zabezpečenia ubytovania je pre mesto Hlohovec potrebné uvaţovať do r.2015 s realizáciou ubytovacích kapacít CR v hotelových zariadeniach v rozsahu 150 – 300 lôţok. Táto kapacita by mala byť naplnená jednak vyuţitím jestvujúcich menších kapacít v športových hoteloch (Zábranie, Mier), jednak rekonštrukciou tradičného hotela Jeleň v centre mesta na ubytovacie zariadenie vyššej kategórie a ďalej výstavbou nového hotela s kapacitou 100 – 150 lôţok vo vybavenostnej zóne novonavrhovanej pravobreţnej lokality Za hrádzou.

Kapacitu voľného CR by mohli vo vybraných vhodných lokalitách mesta (pozri regulatívy funkčného a priestorového vyuţitia územia) vhodne dopĺňať penzióny, prípadne ubytovanie v súkromí.

V uvaţovaných rekreačných priestoroch pri vode je ďalej potrebné počítať so sezónnymi (prípadne aj celoročnými) ubytovacími zariadeniami ľahšieho typu (ubytovacia lodenica, turistické ubytovne a pod.), ktorých kapacita bude závisieť od konkrétnej ponuky a dopytu

Ubytovacie kapacity by mali byť doplnené výstavbou autocampingu, a to buď ako súčasti severnej rekreačno-športovej zóny pri Váhu, alebo ako súčasti vybavenosti vodnej plochy VD Sereď – Hlohovec (pravdepodobne uţ mimo územia mesta). Minimálna uvaţovaná kapacita autocampingu by mala byť 100 ubyt.jednotiek, ktoré by saturovali potreby cca 250 – 400 návštevníkov a vyţadovali by cca 1,5 ha plochy.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 99 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

I. Ú Z E M I E S Í D L A A H O S P O D Á R S K Y R O Z V O J

I.1. Priemysel a stavebníctvo1

Priemyselná výroba v meste Hlohovec bola v rokoch 1980-90 pomerne stabilizovaná a nevykazovala výraznejšie zmeny. Od roku 1990 v dôsledku najmä vlastníckych vzťahov dochádza k nepatrnej zmene štruktúry (napr. zastúpením priemyslu celulózy a papiera firmou Delis). Zanikajú niektoré subjekty ako napr. STS a Mier v Šulekove, rozpadá sa OPMP väčšinou na drobné privátne subjekty, zanikol Konex a pod. Tieto zmeny spolu so vznikom nových drobných privátnych subjektov, ktoré svojím obsahom a rozsahom patria do terciárnej sféry, však zatiaľ zásadne priemyselnú výrobu v Hlohovci neovplyvnili.

I.1.1. Výrobné aktivity

Výrobné aktivity v meste Hlohovec sú sústredené do jednotlivých priemyselných zón, v ktorých je sústredená väčšina podnikov II.sektoru (priemysel, stavebná výroba) s rozhodujúcim vplyvom na zamestnanosť v meste ako aj objem priemyselnej výroby a stavebnej činnosti. V meste Hlohovec môţeme vyčleniť tieto priemyselné zóny: 1. Východ (najväčšími podnikmi sú Slovakofarma, a.s., Drôtovňa, a.s., Mierovan, s.r.o. (teraz Gordon), Lubonas, v.d., Vinárske závody, Limosa, Tehelňa Diviš) Svojou rozlohou je táto priemyselná zóna najväčšou v meste. Jej poloha voči mestu je okrajová. Tvorená je areálmi podnikov priemyselnej výroby. Stredom zóny prechádza ţelezničná trať Leopoldov - Zbehy. V zóne pracuje pribliţne 4 600 pracujúcich v priemysle (76% z pracovných príleţitostí v priemysle mesta). Ďalší rozvoj zóny je moţný smerom na sever a východ od areálu Drôtovne, a.s., v priestore medzi Vinárskymi závodmi a tehelňou. K zvýšeniu atraktívnosti tohto priestoru by mala prispieť aj elektrifikácia ţelezničnej trate Leopoldov - Nitra. 2. Sever (najväčšími podnikmi sú Prefa Hlohovec, a.s., Braho, a.s., Štrkopiesky a stavohmoty, a.s., Agrostav, a.s., Ambrózia, s.r.o., Ekopres, s.r.o.) Zónu môţeme priestorovo rozčleniť na viac areálov, ktoré sú od seba oddelené priestormi poľnohospodárskej pôdy. V rámci zóny sa nachádzajú podniky priemyselnej výroby, ťaţby nerastov, poľnohospodárskej výroby, stavebníctva, skladového hospodárstva a veľkoobchodov, nevýrobných sluţieb. Svojou okrajovou polohou voči mestu zóna predstavuje priestory prípadného rozširovania výrobných a nevýrobných činností. Celkovo v tejto zóne pracuje pribliţne 150 pracujúcich v priemysle a stavebníctve. 3. Ţelezničná ul. a ul.M.R.Štefánika (Ozeta, a.s., Západoslovenské energetické závody, š.p.) Zóna je tvorená areálmi dvoch podnikov priemyselnej výroby. Zóna sa nachádza v priestore medzi ţelezničnou traťou a okrajom obytnej časti Hlohovca. Ďalší priestorový rozvoj zóny je tým obmedzený. V blízkej budúcnosti sa neuvaţuje o reštrukturalizácii v rámci areálov priemyselnej výroby. Tým môţeme túto zónu povaţovať za stabilizovanú. Celkový počet pracovných príleţitostí je 1 000 a tým ju môţeme povaţovať za druhú najvýznamnejšiu zónu v počte pracujúcich v priemysle. 4. Jarmočná ul. a ul. Pri cintoríne (Ignis, s.r.o., Kovpolex) Zóna je tvorená areálmi troch podnikov priemyselnej výroby. Nachádza sa na okraji širšieho centra mesta Hlohovec. Jej ďalší priestorový rozvoj vzhľadom na polohu nie je moţný. Taktieţ sa nepredpokladá zmena výrobnej náplne podnikov zóny.

1 Názvy podnikov sú podľa stavu v rokoch 1997-1998

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 100 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

Ostatné sledované podniky priemyselnej výroby, stavebníctva a skladového hospodárstva majú areály navzájom priestorovo izolované. Medzi najväčšie takéto podniky môţeme zaradiť: Delis, s.r.o., Kovpolex, Slovak Keramik, s.r.o., Tamilk, a.s., Kovovýroba, Rozvoj, a.s. Poloha týchto podnikov je prevaţne na okraji obytných častí mesta Hlohovec, ale ich ďalší priestorový rozvoj nie je vzhľadom na polohu v zastavanom území moţný. Celkovo v tieto podniky zamestnávajú cca 400 pracujúcich v priemysle.

I.1.2. Priemyselná výroba

I.1.2.1. Odvetvová štruktúra priemyslu

Podľa klasifikácie OKEČ sa k septembru 1997 nachádzajú v Hlohovci tieto ekonomické činnosti priemyslu: ťaţba neenergetických surovín (Štrkopiesky a stavohmoty, Tehelňa Diviš), výroba potravín, nápojov a spracovanie tabaku (Ambrózia, Limco, Vinárske závody, Tamilk), textilná a odevná výroba (Ozeta), spracovanie koţe a výroba koţených výrobkov (Hades), spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva (Mierovan, Lubonas), výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera, vydavateľstvo a tlač (Delis) výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien (Slovakofarma), výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov (Slovak keramik, tehelňa), výroba kovov a výroba kovových výrobkov (Drôtovňa, Lubonas, Frop, Kovpolex, Kovovýroba a obchod), výroba strojov a zariadení (Zsl. energetické závody, Frop), výroba inde neklasifikovaná, (Ignis, Rozvoj), výroba a rozvod elektriny, plynu a vody (Zsl. energetické závody).

I.1.2.2. Priestorová štruktúra priemyslu

Rozmiestnenie výrobných areálov v meste Hlohovec je výsledkom pôsobenia viacerých činiteľov. Za najdôleţitejšie z nich môţeme povaţovať: Ţelezničná trať - spájajúca Leopoldov so Zbehmi. Predstavovala významný lokalizačný činiteľ priemyslu v minulosti, v začiatkoch industrializácie mesta. Väčšina surovín pre zakladajúce sa priemyselné podniky sa dováţala ţelezničnou dopravou a preto bol priestor v blízkosti ţelezničnej stanice veľmi atraktívny pre rozvoj priemyslu. V okolí trate sa sformovala najväčšia priemyselná zóna mesta, z ktorých dominujú Slovakofarma a Drôtovňa. Tieto dva najväčšie podniky ako jediné vyuţívajú aj v súčasnosti zariadenia vlečkového systému. Význam tohto lokalizačného činiteľa priemyselných zariadení však v poslednom období klesá. Novým impulzom môţe byť pripravovaná elektrifikácia ţelezničnej trate Leopoldov - Nitra. Dopravná poloha - dostupnosť mesta Hlohovec a blízkosť mestských oblastí. Mestom Hlohovec vedie ţelezničná trať, ktorá sa v Leopoldove (cca 4 km na západ) napája na významnú ţelezničnú trať Slovenska: Bratislava -Trnava - Púchov -Ţilina - Poprad - Košice. Neďaleko Leopoldova sa št. cesta č. 513 (Nitra - Trnava) prechádzajúca Hlohovcom napája na diaľnicu D61. Priemyselné odvetvia v meste tak profitujú s dobrého dopravného prepojenia medzi Hlohovcom a významnými centrami osídlenia Slovenska. Surovinové zdroje a voda - sú významným lokalizačným činiteľom najmä pre stavebný a ťaţobný priemysel a potravinársky priemysel. Zásoby štrkopieskov podmienili vznik viacerých stavebných prevádzok v meste (Prefa, Braho, Agrostav) ako aj ťaţobných podnikov (Štrkopiesky a stavohmoty, PD Hlohovec). Loţisko tehliarskych hlín v blízkosti

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 101 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

mesta bolo podnetom pre vznik Tehelne práve v mieste ich výskytu. Dostatočné zásoby kvalitnej vody sa vyuţívajú pri plnení fliaš vo Vinárskych závodoch, Limose a Ambrózii.

I.1.2.3. Zamestnanosť v priemysle

Mesto Hlohovec je významným strediskom pracovných príleţitostí v priemyselných podnikoch tak pre obyvateľov mesta ako aj priľahlých oblastí (cca 45 000 obyvateľov). Podniky priemyselnej výroby zabezpečujú v súčasnosti prácu pre pribliţne 6 100 pracujúcich, čo predstavuje pribliţne 13,5 % zo všetkých obyvateľov spádovej oblasti. Vývoj zamestnanosti v prierezových rokoch 1980, 1990, 1994 a prieskumu jeseň 1997 je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

Tab.I.1.2.3-1 Pracovné príleţitosti v priemysle a stavebníctve v meste Hlohovec Subjekt r. 1980 r. 1990 r. 1994 prieskum 1997 celkom ţeny celkom ţeny celkom ţeny celkom ţeny Drôtovňa, a.s. 2.982 716 3.472 800 2.302 472 2.125 400 Slovakofarma, a.s. 1.894 1.058 2.775 1.350 2.087 1.069 2.281 1.486 Ozeta, a.s. 1.083 893 1.145 940 807 717 826 739 Mierovan 542 281 542 281 373 195 Lubonas, v.d. 204 142 233 128 170 114 161 96 Ignis, s.r.o. 258 201 260 180 163 125 162 119 Zsl. energ. závody, š.p. 108 48 160 80 144 77 140 81 Frop, a.s. 222 26 222 26 117 14 98 12 Braho, a.s. (Stapo) 124 5 124 5 90 4 7 1 Hades, s.r.o. (Obuv v.d.) 47 39 47 39 43 39 Konex (zrušené) 0 0 0 0 42 2 0 0 Delis, s.r.o. 0 0 0 0 37 17 38 22 Cesty Nitra, a.s. (Prefa Hlohovec)37 7 50 13 34 6 43 5 Tamilk, a.s. (Milex) 41 31 41 31 33 28 42 36 Ambrózia, s.r.o. (Limco) 51 16 51 16 32 17 53 21 Rozvoj, v.d. 31 29 31 29 26 26 Slovak keramik, s.r.o. x x 30 10 25 18 20 13 Vinárske závody 27 6 34 10 21 3 18 3 Limosa x x x x 18 9 Kovovýroba a obchod 30 4 30 4 15 1 10 1 Tehelňa x x x x 13 2 15 0 Brocka x x x x x x 5 1 NaD x x x x x x 4 1 Štrkopiesky a stavohmoty, a.s. x x x x x x 7 0 Prefakomplex x x x x x x 1 1 Kovpolex x x x x x x 20 1 PD Hlohovec x x x x x x 3 0 Agrostav, a.s. x x x x x x 13 0 Celkom 7.681 3.502 9.247 3.942 6.602 2.956 6.074 3.036

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 102 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

I.1.2.4. Funkčné vyuţitie priemyselných areálov

V súvislosti s transformáciou hospodárstva, ktorá v súčasnosti prebieha mení sa aj charakter výrobných zón. V minulosti prevaţovali v nich najmä výrobné areály, menej boli zastúpené areály skladov, technickej infraštruktúry a dopravných zariadení. Viaceré z areálov stratili úplne výrobný charakter (napr. areál bývalého Stapa). Funkčné vyuţitie priemyselných areálov a stavebníctva sa postupne mení v prospech nevýrobných aktivít. Medzi nimi dominujú veľkosklady a veľkoobchody. Táto zmena si vyţaduje nové nároky tak na priestor ako aj jeho prepojenie dopravnými zariadeniami. Plošné nároky jednotlivých priemyselných a stavebných podnikov v meste Hlohovec zobrazuje nasledujúca tabuľka:

Tab.I.1.2.4-1 Plošné nároky priemyselných a stavebných podnikov (ha) Priemyselný podnik 1980 1990 1994 prieskum 1997 celkom celkom celkom zast.pl. % celkom zast.pl. % Drôtovňa, a.s. 49,0 55,0 58,47 16,61 28,41 45,35 16,19 35,70 Slovakofarma, .a.s. 45,5 47,5 54,97 8,98 16,34 54,97 8,98 16,34 Lubonas, v.d. 4,0 4,0 3,67 0,74 20,16 4,09 0,68 16,62 Mierovan, a.s. 4,1 4,1 3,14 1,44 45,86 3,14 1,44 45,86 Braho, a.s. (Stapo) 3,0 3,0 3,10 0,41 13,23 3,00 0,38 12,67 Tehelňa Diviš 1,7 1,7 2,56 0,91 35,55 2,56 0,91 35,55 Ignis, s.r.o. 1,2 1,2 2,39 x x 1,89 0,90 47,62 Ambrózia, a.s. (Limco) 1,1 1,1 1,89 0,38 20,11 1,89 0,36 19,05 Prefa Hlohovec, a.s. 1,7 2,2 1,80 0,57 31,67 2,01 0,45 22,39 Vinárske závody 1,8 1,8 1,56 0,40 25,64 1,64 0,43 26,22 Ozeta, a.s. 2,1 2,9 1,45 0,90 62,07 2,32 1,03 44,40 Frop, a.s. 1,1 1,1 1,10 0,31 28,18 1,06 0,46 43,40 Zsl.EZ, š.p. 0,9 0,9 1,08 0,39 36,11 0,96 0,36 37,50 Delis, s.r.o. 0,0 0,0 0,40 0,06 15,00 0,39 0,08 20,51 Slovak Keramik, s.r.o. 0,0 0,20 0,25 0,08 32,00 0,25 0,08 32,00 Tamilk, a.s. (Milex) 0,30 0,30 0,18 0,10 55,56 0,18 0,10 55,56 Limosa, s.r.o. 0,0 0,0 0,15 0,05 33,33 0,15 0,05 33,33 Rozvoj, a.s. 0,15 0,15 0,15 0,05 33,33 0,15 0,05 33,33 Kovovýroba a obchod 0,05 0,05 0,04 0,04 100,0 0,05 0,03 60,0 Hades, s.r.o. (Obuv) 0,20 0,20 0,10 0,02 20,00 0,09 0,02 22,22 Agrostav, a.s. x x x x x 0,63 0,22 0,34 Prefakomplex x x x x x 1,21 0,02 1,65 Spolu 117,9 127,4 138,45 32,44 23,43 127,98 33,22 25,96

I.1.3. Stavebníctvo

Stavebníctvo podobne ako priemyselná výroba prechodom na trhové hospodárstvo v predchádzajúcich rokoch stratilo na svojom význame. V minulosti v oblasti stavebníctva prevládala výstavba bytov, technickej a občianskej vybavenosti. Nedostatkom finančných zdrojov došlo k pozastaveniu bytovej výstavby a k značnému obmedzeniu výstavby infraštruktúry. Transformáciou bývalých štátnych podnikov vznikli akciové spoločnosti, ale táto premena nebola taká výrazná ako vo výrobných odvetviach priemyslu. Aj preto rozsah a štruktúra stavebníctva nedosahuje takých výkonov ako v nedávnej minulosti. Súčasná hospodárska situácia ani nevyvoláva zvýšený tlak pre potrebu rozvoja stavebnej základne. Chýbajú najmä finančné zdroje na realizáciu zámerov. Podniky stavebníctva zabezpečujú v súčasnosti prácu pre pribliţne 64 pracujúcich. Vývoj zamestnanosti v prierezových rokoch 1980, 1990, 1994 a prieskumu jeseň 1997 je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 103 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

Tab. I.1.3-1 Pracovné príleţitosti v stavebníctve v meste Hlohovec r. 1980 r. 1990 r. 1994 prieskum 1997x Subjekt celkom ţeny celkom ţeny celkom ţeny celkom ţeny Braho, a.s. (Stapo) 124 5 124 5 90 4 7 1 Cesty Nitra, a.s. 37 7 50 13 34 6 43 5 (Prefa Hlohovec) Prefakomplex x x x x x x 1 1 Agrostav, a.s. x x x x x x 13 0 Celkom 161 12 174 18 124 10 64 7 x - stav podľa informácií z r.1997 poskytnutých v rámci prieskumu na základe dobrovoľnosti; iné presné údaje nie sú k dispozícii, preto uvedené čísla nemusia zodpovedať realite

I.1.4. Výrobné sluţby

V poslednom období je badateľný nárast sluţieb výrobného charakteru v meste Hlohovec. Ten je spojený hlavne so zmenou ekonomických podmienok. Medzi výrobné sluţby môţeme zaradiť časť výrobných aktivít podnikov Kovovýroba a obchod, Kovosluţby, viaceré autoservisy, niektoré činnosti Západoslovenských energetických závodov a pod. Ich rozsah čo do zamestnanosti ako aj celkových výkonov je v porovnaní s priemyselnou výrobou a stavebníctvom prakticky zanedbateľný.

I.1.5. Skladové hospodárstvo

Tak ako u výrobných sluţieb aj u skladového hospodárstva nastal rozvoj týchto činností po zmene ekonomických podmienok v hospodárstve. V rámci priemyselných zón významné skladové priestory zaberajú sklady materiálov, výrobkov a materiálno technického zabezpečenia predovšetkým vo veľkých podnikoch (Slovakofarma, Drôtovňa, Ozeta, Mierovan, Lubonas, Frop, Ignis). V niektorých priemyselných zónach (napr. severnej) dochádza k zmene bývalých priestorov priemyslu a stavebníctva na veľkoobchody a sklady (napr. areál Braha kde je fa. Elster, areál AZ veľkoobchod, areál Tehelne Diviš).

I.1.6. Rozvojové zámery priemyselných podnikov

Z hodnotených podnikov definovali pri prieskumoch a rozboroch2 svoje rozvojové zámery len Slovakofarma, a.s., Drôtovňa, a.s., Kovpolex a Frop, a.s.. Rozhodujúcim strategickým zámerom Slovakofarmy pre budúce obdobie je posilňovanie pozície spoločnosti na relevantných trhoch a zabezpečenie cieľov z hľadiska objemu predaja svojich výrobkov. V oblasti útlmových programov sa spoločnosť rozhodla nadväzne na prejavovanie sa negatívnej stránky širokého sortimentu výroby zintenzívniť ich realizáciu delimitáciou veterinárneho programu do Biotiky, a.s. Slovenská Ľupča a presun výroby mäkkých ţelatínových kapslí do dcérskej spoločnosti Intercaps Zlín. Tieto útlmové programy by sa nemali rozhodujúcou mierou prejaviť na zníţení pracovných príleţitostí v podniku. V nasledujúcom období sa bude Drôtovňa, a.s. orientovať na ďalší rozvoj svojich dlhodobých zámerov u perspektívnych a ekonomicky výhodných výrob s veľkým dôrazom na zabezpečenie nových odbytových teritórií. Prioritou by mal byť rozvoj výrobkov pre gumárenský priemysel, skvalitnenie výroby pneu-drôtov, obnova drôtoťahov pre spracovanie nízkouhlíkatého drôtu s cieľom zvýšenia produktivity práce a zníţenia nákladov na opravu a údrţbu. Rozvíjať by sa mala aj výroba oceľových drôtov.

2 AUREX, s.r.o., október 1997.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 104 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

Kovpolex uvaţuje o rozšírení výroby nábytku. K realizácii tohto zámeru mu však chýbajú vhodné priestory. Zvýšením produkcie výroby je moţné predpokladať následný rast zamestnanosti v podniku. Frop, a.s. plánuje rozšíriť kovovýrobu.

I.1.7. Návrh rozvoja

V najbliţšom období nepredpokladajú priemyselné subjekty na území mesta Hlohovec s výrazným zvyšovaním pracovných príleţitostí napriek predpokladanému oţiveniu ekonomiky. Prípadné mierne zvyšovanie produkcie bude pokryté lepšou organizáciou a produktivitou práce. Dlhodobý vývoj priemyselnej výroby a stavebníctva viedol k postupnému vytvoreniu značného potenciálu týchto odvetví v meste. Aj keď procesom transformácie hospodárstva došlo v nedávnej minulosti k určitému úpadku tak priemyselnej ako aj stavebnej činnosti, môţeme v budúcnosti predpokladať ich ďalší rozvoj. Vychádzajúc zo základných demografických ukazovateľov (kapitola B), vývoja zamestnanosti v priemysle a stavebníctve, ako aj z ÚHZ pre riešenie ÚPN SÚ Hlohovec, predpokladajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ minimálny nárast počtu pracovných príleţitostí v priemysle a stavebníctve. Do návrhového obdobia roku 2005 predpokladajú len mierny nárast pracovných príleţitostí v sekundárnom sektore, a to pribliţne na 6.100 pracovných príleţitostí. Vo výhľadovom období do roku 2015 predpokladajú stabilizáciu počtu pracovných príleţitostí v sekundárnom sektore na úrovni roku 2005. V súlade so súčasným ekonomickým vývojom budú mať na vývoj priemyselnej a stavebnej výroby rozhodujúci vplyv nasledujúce tendencie: postupné pokračovanie v transformácii vlastníckych vzťahov Táto tendencia by mala napomôcť k maximálnemu vyuţívaniu súčasných areálov výroby - k intenzifikácii ich vyuţitia územia, zmenou vlastníckych vzťahov pravdepodobne dôjde aj k zmene lokalizácií aktivít v nich. To sa môţe prejaviť úbytkom čisto výrobných a stavebných aktivít a ich nahradením výrobnými sluţbami, skladovými, obchodnými a sluţbovými aktivitami. ekonomická stabilizácia súčasných nosných podnikov hlavných priemyselných odvetví v meste (nájdením nových výrobných programov a trhov ako aj oţivením pôvodnej výroby) V návrhovom a výhľadovom období nepredpokladajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ výrazné zmeny v odvetvovej štruktúre priemyslu v meste, dominantnými odvetviami priemyselnej výroby naďalej ostanú farmaceutická výroba, kovovýroba a spracovanie kovov. rozvoj výrobných a stavebných firiem s menším počtom pracovníkov, ktoré sú adaptabilnejšie v podmienkach trhového hospodárstva Ich umiestňovanie predpokladajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v novonavrhovaných výrobných a výrobno-obsluţných zónach, ako aj v nevyuţitých priestoroch súčasných priemyselných a stavebných areálov. rozvoj priemyselných odvetví nenáročných na energetické vstupy a suroviny Zvýšenie cien za základné vstupy do priemyselnej výroby môţe vyvolať tlak na uplatňovanie menej energeticky náročných technológií a tým podmieniť ich rozvoj. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ taktieţ predpokladajú snahu o vyuţitie existujúcich nevyuţitých priestorov a aţ vo výhľadovom období snahu o vytváranie nových priemyselných, výrobno-sluţbových a výrobno-obchodných zón. zvyšovanie úrovne kvalifikovaných pracovných síl v meste Hlohovec ako aj v jeho spádovom území v tradičných priemyselných odvetviach (farmaceutická výroba, kovovýroba, potravinárstvo) Predpokladom zvýšenia je stabilizovaný demografický vývoj, ako aj priaznivá veková a vzdelanostná štruktúra obyvateľstva.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 105 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

udrţanie pomerne nízkej nezamestnanosti v meste ale i bliţšom okolí v budúcnosti V septembri 1997 poklesla miera nezamestnanosti na 8,5 %, čím sa okres zaradil medzi okresy SR s najniţšou mierou nezamestnanosti, priaznivá je aj situácia v podiele nezamestnanosti absolventov vysokých škôl (pribliţne 1/10 nezamestnaných), stúpajúcu tendenciu má vytváranie počtu nových pracovných príleţitostí. zmena v hierarchii centier osídlenia Slovenska, Mesto Hlohovec sa stalo okresným mestom, v dôsledku čoho je moţné uvaţovať s dynamickejším nárastom ekonomickej aktivity, miernym presunom aktivít zo sekundárneho do terciérneho sektora a pretváraním čisto výrobných a stavebných areálov na výrobno-obsluţné, výrobno-obchodné príp. výrobno-administratívne zóny, rozvojom nevýrobných činností, napr. obchodných a sluţbových aktivít, výstavníctva a komerčných aktivít v spojení s rozvojom skladového hospodárstva. výhodná dopravná poloha mesta, ktoré sa nachádza v blízkosti hlavného dopravného koridoru Slovenska vedúceho jeho najpriemyselnejšou časťou – Povaţím Predpokladaným lepším napojením na cestnú, ţelezničnú a vodnú dopravnú sieť sa zvýši atraktivita pozemkov pri dopravných komunikáciách, čo môţe viesť k zvýšenému záujmu o lokalizáciu výrobných aktivít v ich blízkosti.

I.1.7.1. Obmedzenie výrobných aktivít

Vo svojom riešení navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ postupné obmedzenie výrobných aktivít v širšom centra mesta. Tieto výrobné aktivity svojou lokalizáciou narušujú administratívno-sluţbový charakter centra mesta, dokonca v niektorých prípadoch svojou aktivitou nepriaznivo ovplyvňujú ţivotné a obytné prostredie v okolí. Svojou uzavretou polohou vo vnútri mesta nemajú ďalšiu moţnosť rozširovania. Na obmedzenie navrhujeme výrobné aktivity týchto prevádzok: Kovovýroba a obchod (Hlohová ul.), Kovosluţby (Hlohová ul.), podniková predajňa hutného materiálu Drôtovne Hlohovec (ul.gen.M.R.Štefánika), veľkosklad firmy S.A.F.A. (ul.gen.M.R.Štefánika).

I.1.7.2. Priemyselné zóny

Za priemyselnú povaţujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ zástavbou i funkčne vymedzené kompaktné územia výroby zoskupujúce prevádzky vo všetkých formách vlastníctva - štátne, komunálne, druţstevné, súkromné, akciové spoločenstvo a pod., v ktorých prevaţujú miestne odlúčené prevádzky priemyselnej výroby a medzi ktoré zahrňujeme prevádzky priemyselnej výroby, jednotky stavebnej výroby a jednotky skladového hospodárstva. Súčasné areály priemyselnej výroby povaţujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ za územne stabilizované, preto v riešení navrhujú väčšiu intenzifikáciu vyuţitia jestvujúcich výrobných areálov a zariadení, ako aj efektívnejšie vyuţitie funkčných plôch v súčasných priemyselných zónach. Nové výhľadové plochy pre priemyselnú výrobu, skladové hospodárstvo a stavebníctvo navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ len: v priemyselnej zóne Východ, a to na východnom okraji areálu Drôtovne, a.s. (MČ Sever, UO 8a) Navrhovaná plocha sa nachádza na okraji priemyselnej zóny ako aj celého mesta. Moţné je jej napojenie na cestnú a ţelezničnú sieť. Predpokladaná výmera je cca 6 ha. Túto časť územia navrhujú ZaD ÚPN SÚ ponechať na umiestnenie len výrobných, príp. skladových aktivít, a to v nadväznosti na odvetvovú štruktúru priemyslu Hlohovca. v priemyselnej zóne Východ, a to na východnom okraji areálu Slovakofarmy, a.s. (MČ Stred, UO 8b)

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 106 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

Navrhovaná plocha sa nachádza v priestore medzi areálom Slovakofarmy, a.s. a novo navrhovaným juţným cestným obchvatom (cesta II/513). Predpokladaná výmera je cca 4 ha. Umiestnené by tu mali byť areály výroby, stavebníctva, príp. skladov. v MČ Šulekovo (UO 19) Tu navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ ponechať ako výhľadovú plochu pre priemyselnú výrobu priestor medzi Šulekovom a ţelezničnou traťou s pribliţnou výmerou 25 ha. Výhľadová plocha má výhodné napojenie na ţelezničnú a cestnú dopravnú sieť. Vzhľadom na veľkosť navrhovanej zóny navrhujú ZaD ÚPN SÚ v tomto území lokalizovať väčšie výrobné prevádzky (v prípade záujmu investorov), plochy stavebníctva a skladové priestory. Časť zóny by mala mať výrobno-obsluţný charakter s umiestnením nevyhnutných stravovacích, obchodných, sociálnych príp.ubytovacích zariadení. Od obytnej časti Šulekova by priemyselná zóna mala byť oddelená pásom izolačnej zelene. V MČ Sever (UO 11) predpokladajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ zmenu vo vyuţití areálu Štrkopiesky a stavohmoty, a.s. Po skončení ťaţby štrkov sa tu predpokladá rozvoj rekreačných aktivít.

I.1.7.3. Výrobno-obsluţné zóny

V návrhu rozvoja priemyslu, stavebníctva a skladového hospodárstva v meste Hlohovec predpokladajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ väčší rozvoj najmä malých a stredných výrobno- obsluţných aktivít, plôch skladov, veľkoobchodov a komerčných aktivít. Nové výrobno-obsluţné zóny navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ zriadiť: na severovýchod od Šulekova (MČ Šulekovo, UO 16) v priestore medzi navrhovanou cestou II / 513 a ochrannou hrádzou Váhu Tu navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ lokalizovať výrobno-obsluţnú zónu o celkovej výmere cca 9 ha a v nadväznosti na ňu výrobno-obchodnú zónu. V týchto zónach by mali nájsť uplatnenie najmä malí a strední podnikatelia, ktorí budú mať perspektívu rozvoja svojej firmy. Pre veľkosť areálu navrhujú ZaD zónu prevádzkovo členiť na niekoľko samostatných areálov, ktoré budú mať spoločné určité zariadenia - stráţený vstup do zóny, dopravné zariadenia, sociálnu infraštruktúru, administratívne priestory a pod. Nevyhnutnou súčasťou výrobno-obchodnej zóny budú zariadenia obchodov, veľkoobchodov, stravovacích a ubytovacích sluţieb pre verejnosť. v priemyselnej zóne Sever V tejto zóne navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ rozšírenie výrobno-obsluţného areálu Braha, a.s. o cca 2 ha. V rámci areálu odporúčame intenzifikáciu vyuţitia územia a umiestnenie aktivít, ktoré budú odvetvovo príbuzné a budú slúţiť pre potreby severnej priemyselnej zóny. výhľadovo v priemyselnej zóne Sever, a to na severnom okraji areálu Ambrózia, s.r.o. (MČ Sever, UO 10) Tu navrhujú ZaD vytvoriť polyfunkčné výrobno-obsluţné územie s pribliţnou výmerou 1,6 ha. V areáli by mali byť umiestnené predovšetkým zariadenia skladov a veľkoobchodov, príp. menších výrobných a nevýrobných sluţieb. výhľadovo na sever od Šulekova (MČ Šulekovo, UO 193) v priestore medzi cestou II/513 a mestskou komunikáciou o celkovej výmere cca 4 ha. Výhodná je dopravná poloha v blízkosti hlavných cestných komunikácií. Samotnú zónu by mala tvoriť zástavba izolovaných monofunkčných a polyfunkčných objektov s intenzívnym vyuţitím plôch. Hlavné funkčné vyuţitie by mali tvoriť prevádzky výrobných sluţieb s obmedzenou výrobnou činnosťou bez negatívnych vplyvov na okolité prostredie (blízkosť obytnej zástavby), prevádzky nevýrobných sluţieb, zariadenia skladov, veľkoobchodu, stravovacie zariadenia, obchodné, kancelárske a správne budovy. To všetko by mali vhodne dopĺňať plochy technického vybavenia, príslušné dopravné zariadenia a komunikácie a izolačná líniová zeleň v priestore medzi zónou a obytnou zástavbou.

3 Vyuţitie tohto územia v rámci ÚPN SÚ Hlohovec závisí od budúceho usporiadania územia medzi Hlohovcom a Leopoldovom. Podľa súčasných údajov je toto územie súčasťou k.ú. Leopoldov, logicky by však malo patriť Hlohovcu, resp. do k.ú.Šulekovo.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 107 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

I.2. Nerastná surovinová základňa

Z nerastných surovín sa v riešenom území vyskytujú loţiská stavebného kameňa, štrkopieskov a tehliarskych surovín4. V minulosti sa ťaţil stavebný kameň - triasový vápenec obalovej jednotky Povaţského Inovca na lokalite Hlohovec - Soroš. Surovina, ktorú ťaţili Cestné stavby Nitra, sa pouţívala na cestné účely. Po ukončení ťaţby v roku 1960 boli v lome zriadené skládky odpadov. Najrozšírenejšou surovinou v riešenom území sú štrkopiesky, ktorých loţiská sú viazané na riečne náplavy údolnej nivy Váhu. V súčasnom stave sa ťaţí výhradné loţisko nevyhradeného nerastu štrkopieskov na lokalite Hlohovec I. - Svätý Peter. Stav bilančných voľných zásob5 na loţisku k 1. 1. 1999 je 1.566 tis. m3, ťaţba v roku 1998 predstavovala 15 tis.m3. Loţisko, ktoré ťaţí Poľnohospodárske druţstvo Hlohovec, patrí k perspektívnym s predpokladom dlhodobej ťaţby. Ochrana loţiska je legislatívne zabezpečená určeným dobývacím priestorom (chráneným loţiskovým územím) "Hlohovec I.", ktorý zohľadňujeme v návrhu ÚPN SÚ. Vyťaţené priestory po ukončení ťaţby a prevedení rekultivácie navrhujeme vyuţiť ako vodnú plochu pre rekreačné účely. Nevýhradné loţiská štrkopieskov boli overené v roku 1969 vyhľadávacím geologickým prieskumom pre potreby výstavby diaľnice D-61 na lokalitách Hlohovec - západ, Lepoldov - Šulekovo a Šulekovo - Terezov. Loţisko štrkopieskov Hlohovec - západ sa nachádza 1 km západne od Hlohovca po pravej strane Váhu a je vymedzené na ploche 750 x 500 m s hrúbkou 8 - 14,7 m. Overené bilančné zásoby štrkopieskov v kategórii C2 predstavujú 3.844 tis m3. Loţisko zasahuje čiastočne do PHO zdrojov podzemných vôd II. stupňa. Vyuţitie loţiska sa nedoporučuje v dôsledku moţného negatívneho ovplyvnenia vyuţívaných zásob podzemných vôd ťaţbou. Nevýhradné loţisko štrkopieskov Leopoldov - Šulekovo sa nachádza v k.ú. Šulekova. Na loţisku sú overené bilančné zásoby v kategórii C2 v mnoţstve 3509 tis.m3. Loţisko štrkopieskov Šulekovo - Terezov je situované pri osade Terezov v inundácii Váhu, kde sa plánuje výstavba vodného diela. Odhad zásob je 3000 m3. Vhodnou surovinou pre tehliarsku výrobu sú spraše a neogénne íly Záluţianskej pahorkatiny. Sú vyuţívané na loţisku Hlohovec - hlinisko Gabor pre miestnu sprivatizovanú tehelňu (majiteľ Peter Diviš, Hlohovec). Pôvodne výhradné loţisko s určeným dobývacím priestorom bolo preradené medzi nevýhradné loţiská. Surovina vyhovuje na výrobu dierovaných tehál, v súčasnosti sa vyuţíva hlavne na výrobu plných tehál. Ťaţba na loţisku (roku 1996 1 tis.m3 suroviny) o hrúbke suroviny 15 m je strojne mechanizovaná a spracovávaná v mechanizovanej tehelni. Na loţisku sa vykazuje k 1. 1. 1997 121 tis.m3 bilančných zásob tehliarskej suroviny (Ţabková, 1960). Ťaţba a výroba tehliarskeho tovaru je perspektívna i do budúcnosti s moţnosťami jej rozšírenia v závislosti na odbyte murivových materiálov. Ťaţba má výraznejší negatívny vplyv na ţivotné prostredie, nakoľko v jej dôsledku dochádza k záberu poľnohospodárskej pôdy a narušeniu estetického rázu krajiny. Haldy skrývky sú dočasné, nemajú negatívny vplyv na ţivotné prostredie a môţu byť vyuţité pri rekultivácii vyťaţených priestorov. Navrhujeme ochranu loţiska v rozsahu vykazovaných zásob tehliarskej suroviny, a túto aj v Zmenách a doplnkoch ÚPN SÚ zohľadňujeme.

4 Pri spracovaní ZaD ÚPN SÚ bola zohľadnená aj Regionálna štúdia nerastných surovín okresov SR – okres Trnava, spracovaná v gescii MŢP SR. 5 Údaje podľa Bilancií zásob výhradných loţísk SR, Geologická sluţba SR – GEOFOND Bratislava.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 108 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

I.3. Poľnohospodárska výroba

I.3.1. Poľnohospodárska pôda

Okresný úrad v Hlohovci, odboru katastra nehnuteľností, eviduje v riešenom území 3.860 ha poľnohospodárskej pôdy, čo je 60,21 % z celkovej výmery územia. Stupeň zornenia je 69,95. Úhrnné hodnoty druhov pozemku sú nasledovné:

Tab.I.3.1-1 Úhrnné hodnoty druhov pozemkov Katastrálne územie Hlohovec Šulekovo Spolu Druh pozemku ha % % z ha % z % z ha % z % z z PPF. celk. PPF. celk. PPF. celkovej vým. vým. výmery orná pôda 1.378 55,99 29,22 1.322 94,50 77,99 2.700 69,95 42,12 vinice 509 20,68 10,79 - - - 509 13,18 7,94 záhrady 189 7,68 4,01 52 3,72 3,07 241 6,24 3,76 ovocné sady 62 2,52 1,31 - - - 62 1,61 0,97 trvalý trávny porast 323 13,13 6,85 25 1,78 1,48 348 9,02 5,42 poľnohospodárska pôda 2.461 100,00 52,18 1.399 100,0 82,54 3.860 100,0 60,21 výmera celkom 4.761 - - 1.695 - - 6411 - - Zdroj: Úhrnné hodnoty druhov pozemkov k 4.9.1997 (Okresný úrad Hlohovec - odbor katastra nehnuteľností)

Poľnohospodársku pôdu obhospodaruje PD Hlohovec, Food Farm, s.r.o. Hlohovec a fyzické osoby na vyčlenených pôvodných alebo náhradných pozemkoch. Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd je podľa charakteristiky koncipovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) veľmi rôznorodá, ovplyvňuje ju predovšetkým pôdna jednotka, svahovitosť, expozícia, skeletovitosť a hĺbka pôdy.

I.3.2. Ochrana a zveľaďovanie poľnohospodárskej pôdy

Riešené územie je vzhľadom na konfiguráciu terénu a klimatické podmienky náchylné na pôsobenie vodnej a veternej erózie. Vodná erózia ohrozuje väčšie hony ornej pôdy v kopcovitom teréne k.ú. Hlohovec. Veterná erózia pôsobí na ornej pôde temer v celom katastrálnom území Šulekovo. Opatrenia proti pôsobeniu vodnej a veternej erózie riešia projekty pozemkových úprav. Tieto sú vypracované pre obidva podniky poľnohospodárskej prvovýroby hospodáriace v území, avšak v súčasnosti sú neaktuálne. Nezohľadňujú vlastnícke vzťahy k poľnohospodárskej pôde a novú organizáciu poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskej výroby. V riešenom území sú vybudované aj hydromelioračné stavby. Odvodnenia sú vybudované na výmere 84,0 ha (PD Hlohovec), všetko v katastrálnom území Hlohovec. Závlahy sú vybudované na výmere 549,0 ha. Z toho v KÚ Hlohovec 14,0 ha (PD Hlohovec) a v KÚ Šulekovo 409,0 ha (Food Farm, s.r.o.). Ide o závlahy čistou vodou. Závlahová voda je zabezpečená z rieky Váh, v KÚ Šulekovo cez čerpaciu stanicu Terezov. Výstavbu nových hydromelioračných zariadení Zmeny a doplnky ÚPN SÚ (v súlade so zámermi obhospodarovateľov pôdy) v návrhovom období nepredpokladajú, pôjde väčšinou len o rekonštrukciu uţ vybudovaných závlah a odvodnení.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 109 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

I.3.3. Poľnohospodárska výroba

I.3.3.1. Rastlinná výroba

V riešenom území je v rámci poľnohospodárskej výroby dominantná rastlinná výroba. Zo štruktúry osevných plôch prevládajú obilniny s 52,3 % zastúpením, ďalej strukoviny a krmoviny. V menšom rozsahu tieţ olejniny. Výrazná je špeciálna rastlinná výroba, hlavne vinohradníctvo a ovocinárstvo. Vinohrady sú evidované na celkovej výmere 509 ha, čo je 7,94 % z celkovej výmery územia. Ovocné sady sú evidované na výmere 62 ha. V poslednom období sa prejavuje zvýšený záujem o vinohradníctvo zo strany fyzických osôb a preto PD dáva určitú časť vinohradov do prenájmu, alebo vyčleňuje pôvodným vlastníkom, tieţ ako náhradné pozemky. Ovocné sady PD prenajalo na hone Špígle a nad Pajermi.

I.3.3.2. Ţivočíšna produkcia

Ţivočíšna produkcia nemá v súčasnosti v riešenom území výraznú špecializáciu. V menších koncentráciách je to hovädzí dobytok a ošípané, ako aj špeciálny chov králikov. Na hlavnom stredisku PD Hlohovec (MČ III – Juh) sú vybudované ustajňovacie kapacity pre 196 ks HD, 700 ks ošípaných a 10 koní. Pásmo hygienickej ochrany voči obytnej zóne je vzhľadom na súčasnú kapacitu stanovené vo vzdialenosti 200 m od objektov ţivočíšnej výroby. Na stredisku Agrocentra (MČ II – Sever) je veľkovýrobný chov zajacov - kapacita 100 ks a špecializovaný športových koní - v súčasnosti 7 ks. Pásmo hygienickej ochrany voči obytnej zóne je vzhľadom na súčasnú kapacitu stanovené vo vzdialenosti 50 m (výhľadovo 75 m) od objektov ţivočíšnej výroby. V areáli Mäsoproduktu Terezov sú vybudované ustajňovacie kapacity pre 15.000 ks výkrmových ošípaných, väčšina výrobných hál však v súčasnosti nie je vyuţívaná. Ustajňovacie kapacity sa vyuţívajú len pre 400 ks ošípaných (prenájom PD Šúrovce). O ďalšom vyuţití areálu zatiaľ nie je rozhodnuté. Pásmo hygienickej ochrany voči obytnej zóne predstavuje vzhľadom na súčasnú kapacitu 400 m od objektov ţivočíšnej výroby, v prípade vyuţitia plnej kapacity (15.000 ks) by bol rozsah PHO aţ 1.000 m.

I.3.4. Návrh rozvoja poľnohospodárskej výroby

Z hľadiska rastlinnej výroby nepredpokladajú Zmeny a doplnky v návrhovom období zásadné zmeny. Rozvíjať by sa mala špeciálna rastlinná výroba, najmä vinohradníctvo, kvôli zvýšenému záujmu zo strany fyzických osôb. Z hľadiska ţivočíšnej výroby uvaţujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ s postupným vymiestneným ţivočíšnej výroby z hlavného strediska PD Hlohovec (MČ III – Juh) a jej nahradením funkciami pridruţenej výroby PD, ako aj výrobno-obsluţnými funkciami iných subjektov. Ostatné produkcie ţivočíšnej výroby na území mesta by mali zostať v návrhovom období zachované (špeciálny chov zajacov a koní) s dodrţiavaním stanovených pásiem hygienickej ochrany.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 110 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

I.4. Lesné hospodárstvo

Lesy na území mesta Hlohovec obhospodarujú spolu s ďalšími územiami mimo k.ú Hlohovec Západoslovenské lesy, š.p. Bratislava prostredníctvom svojho odštepného lesného závodu (OLZ) Piešťany. Lesnícku prvovýrobu v LHC Hlohovec zabezpečuje odštepný lesný závod Piešťany. Pestovná, ťaţbová, obnovná a ostatná činnosť sa vykonáva podľa lesného hospodárskeho plánu (LHP), ktorý je vypracovaný pre jednotlivé lesný hospodársky celok Hlohovec. Lesné porasty záujmového územia svojou štruktúrou ovplyvňujú mieru plnenia funkcií lesov. Poţadované úţitky sa dajú dosiahnuť najmä biologickými opatreniami. Základné biologické opatrenia sú určené pre príslušnú kategóriu lesov. V predmetnom území sa vyskytujú kategórie lesov: hospodárskych, ochranných, lesov osobitného určenia. Zastúpenie jednotlivých kategórií lesov v LHC Hlohovec je nasledovné: a) Kategória lesov: H - hospodárske lesy Z ihličnatých drevín sa vyskytuje bo, sm; celková zásoba dreva (m3) bez kôry na pni je 492 m3. Z listnatých drevín sa vyskytuje: db, cer, bk, hb, jv, js, bt, ag, lp, tpd, tps, vr, o.l. Zásoba dreva listnáčov je 109 236 m3, celková zásoba dreva v lesoch kategórie H: 109 728 m3. Porastová plocha: 885 ha, priemerná zásoba: 124 m3.ha-1. b) Kategória lesov: O - ochranné lesy Z ihličnatých drevín sa vyskytuje len borovica, jej celková zásoba je 9 m3. Z listnatých drevín sa vyskytujú: db, cer, hb, ag, lp. Zásoba listnatých drevín je 769 m3, celková zásoba dreva: 778 m3. Porastová plocha kategórie ochranných lesov je 25 ha, priemerná zásoba dreva je 31 m3. ha-1. c) Kategória lesov: U - lesy osobitného určenia Z ihličnatých drevín je zastúpený sm, bo, smc; zásoba ihličnatého dreva je 1037 m3. Z listnáčov sa vyskytujú: db, cer, bk, hb, jv, js, ag, jl, lp, tpd, tps, o.l. Zásoba listnatého dreva je 51 217 m3; celková zásoba dreva je 52 254, priemerná zásoba dreva je 112 m3 ha-1, porastová plocha kategórie U je 466 ha. d) Kategória lesov: Z (plochy určené na zalesnenie) Pozemky určené na zalesnenie sa posudzujú obdobne ako holiny na lesných pôdach. V tejto kategórii lesov je zastúpená z ihličnanov borovica, ktorej zásoby dreva sú 91 m3. Z listnatých drevín sa vyskytuje db, bk, jv, js, ag, lp; zásoba listnatého dreva je 123 m3, celková zásoba je 214 m3. Priemerná zásoba je 5 m3.ha-1. Plocha kategórie Z je 42,8 ha.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 111 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

Tab.I.4-1 Prehľad plochy lesov a zásoby dreva (m3) bez kôry na pni v záujmovom území

LHC Kategória lesa Plocha6 (ha) Zásoby dreva (m3) Hlohovec H 885 109.728 Hlohovec O 25 778 Hlohovec U 466 52.254 Hlohovec Z 43 214 Hlohovec spolu 1.419 162.974

Do kategórie ochranných lesov (pís. a, d ods. 1 § 2, vyhl. MP SR č. 5/1994 Z.z.) patria lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach a ostatné lesy s prevaţujúcou funkciou ochrany pôdy. Tieto lesy plnia najmä pôdoochrannú funkciu. Do kategórie lesov osobitného určenia podľa pís. c, d, e odst. 3 § 2, vyhl. MP SR č. 5/1994 Z.z. patria prímestské lesy a ďalšie lesy s významnou zdravotno-rekreačnou funkciou (prímestský les Faneš - Hlohovec), lesy v uznaných zverníkoch a samostatných baţantniciach (baţantnica "Mladý háj"). Zásady hospodárenia vyplývajú z poslania jednotlivých kategórií lesa. V hospodárskych lesoch je hospodárenie zamerané predovšetkým na vysokú a kvalitnú produkciu drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných verejnoprospešných funkcií lesov. Zásady hospodárenia vychádzajú z princípov lesa blízkeho prírode, ale zohľadňujú aj technicko-ekonomické poţiadavky hospodárenia. Rešpektujú zásadu trvalosti a bezpečnosti produkcie a plnenia verejnoprospešných funkcií lesa. Maximálne prípustný podiel ekonomických drevín je limitovaný princípom trvalosti a minimálneho rizika úţitkov z lesa. Mimoriadne nepriaznivé podmienky pre rast a vývoj porastu sú hlavným dôvodom pre tvorbu a vyhlasovanie ochranných lesov (ide o nepriaznivé ekologické pomery). Príčinou mimoriadne nepriaznivých podmienok je výrazne nepriaznivý ekologický činiteľ (pôda, klíma a pod.), alebo nepriaznivé usporiadanie a súčasné pôsobenie viacerých činiteľov. Lesy osobitného určenia sa navrhujú v tých prípadoch, keď účelové hospodárske opatrenia nemoţno uplatniť v hospodárskych lesoch alebo kde osobitné poslanie lesov vylučuje beţný spôsob hospodárenia. V lesoch osobitného určenia sú spoločenské poţiadavky také prenikavé, ţe je potrebné uplatniť niektoré zvláštne fytotechnické opatrenia alebo celú špecifickú sústavu hospodárenia, najmä obnovné postupy a výchovu porastov. Je len samozrejmé, ţe takéto hospodárske opatrenia kladú zvýšené nároky na prevádzku, znamená vyššie vklady práce i energiu a preto sú i nákladnejšie. V hospodárení sa musia prevaţne rešpektovať princípy lesa blízkeho prírode s menším odklonom k technicko-ekonomickým poţiadavkám hospodárenia v miere, ktorou sa nenaruší plnenie ich mimoprodukčných funkcií (prirodzené drevinové zmiešanie s malým podielom ekonomických drevín, rubná doba ako kompromis fyzickej a ekonomickej zrelosti, prevaţujúca podrastová a odrubná forma hospodárenia). Brehové porasty sú prvky lesnej stromovej a krovitej vegetácie rastúce na brehoch tokov. Brehové porasty môţu plniť celý rad funkcií, z ktorých je na záujmovom úseku Váhu najvýznamnejšia brehoochranná funkcia. Plnenie brehoochrannej funkcie brehových porastov spočíva v spevňovaní brehov koreňovými sústavami drevín. Korene obopínajú pôdne (zemité i skalné) častice a viaţu ich.

6 Plocha odvodená zo zásoby a priemernej zásoby (m3.ha-1)

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 112 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

Výbeţky koreňových vláskov podmieňujú vytváranie drobkovitej pôdnej štruktúry - relatívne odolnej voči rozrušovaniu vodou a plaveninami. Lesné fytocenózy prislúchajúce do brehových porastov sú vo svojom vývoji prispôsobené špecifickým hydrickým podmienkam na brehoch, charakteristickým špecifickým reţimom pôdnej vody v pobreţných biotopoch.

Imisná situácia

Pri stanovení stupňov poškodenia lesných porastov sa vychádza z medzinárodného monitoringu na základe stanovenia straty a zmeny sfarbenia asimilačných orgánov, čo charakterizuje zdravotný stav drevín, najmä z hľadiska imisného zaťaţenia. Pri stanovení stupňa poškodenia drevín sa pouţíva táto stupnica: * 0 - stromy zdravé * 1 - stromy slabo poškodené * 2 - stromy stredne poškodené * 3 - stromy silne poškodené * 4 - stromy odumierajúce aţ odumreté. Z hodnotenia lesných drevín z hľadiska ich poškodenia vyplýva, ţe drevina dub a cer v riešenom území patria do stupňov poškodenia 0-2 (zdravé aţ stredne poškodené). Agát patrí do stupňov poškodenia 0-3 zdravé aţ silne poškodené. V súčasnosti na území mesta Hlohovec nie sú vyhlásené pásma ohrozenia imisiami, ani sa tu nevyskytujú lesné porasty vyhlásené za lesy osobitného určenia podľa ods. 3 písm. „f“ § 2 vyhl. MP SR č. 5/1994 Z.z. Informácie o lesnom hospodárstve sú získané z platného LHP. V súčasnom období sa vyhotovuje nový LHP, ktorý je práve v schvaľovacom procese.

I.5. Odpadové hospodárstvo

I.5.1. Súčasný stav nakladania s odpadmi

Podľa "Hlásenia o vzniku a nakladaní s odpadmi za rok 1996" jednotlivých pôvodcov odpadov sa na území mesta Hlohovec vyprodukovali v roku 1996 nasledovné mnoţstvá odpadov (v tonách):

Tab.I.5.1.1-1 Vyprodukované mnoţstvá odpadov v r.1996 (v t) Organizácia (pôvodca odpadov) Odpady Z toho Nebez- Ostatné (O) Vyuţívané celkom zvláštne (Z) pečné (NO) odpady Slovakofarma, a.s. Hlohovec 40.183 3.079 19.224 17.880 37.571 Drôtovňa, a.s. Hlohovec 18.774 839 540 17.395 4.090 Poľnohospodárske druţstvo 40.496 40.211 185 - 40.150 Hlohovec FOOD FARM, a.s. Hlohovec 33.768 28.421 23 5.379 30.272 Mesto Hlohovec 3.860 3.860 - - 343 (komunálny odpad) Ostatné organizácie 3.465 788 635 2.042 1.910 (cca 22 pôvodcov) Územie mesta spolu 140.501 77.198 20.607 42.696 114.336

Na území mesta sa vyprodukovalo cca 83 % odpadov z celkového mnoţstva odpadov vzniknutých na území okresu Hlohovec (údaj za okres rok 1965). V roku 1996 bolo vyuţitých

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 113 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

81,4 % odpadov. Nevyuţité odpady sa zneškodňujú hlavne skládkovaním a len nepatrná časť (0,6 %) spaľovaním. Časť odpadov sa zneškodňuje mimo riešené územie. Bilanciu odpadov výrazne ovplyvňujú poľnohospodárske odpady, ktoré na území mesta produkujú Poľnohospodárske druţstvo Hlohovec a FOODFARM, a.s. Hlohovec, ktoré sa na celkovom mnoţstve odpadov podieľajú 52,8 %-ami. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, ţe v roku 1996 bol vydaný nový katalóg odpadov, podľa ktorého boli niektoré odpady vzhľadom na svoj charakter vypustené zo zoznamu odpadov. Na území mesta z poľnohospodárskych odpadov sa to týka slamy (5.324 t) a maštaľného hnoja (12.104 t), ktoré boli za rok 1996 bilancované ešte medzi odpadmi. Ďalším poľnohospodárskym odpadom predstavujúcim cennú druhotnú surovinu je hnojovica (41.797 t), ktorá sa takmer v celom mnoţstve vyuţíva v poľnohospodárskej výrobe a v budúcnosti sa pravdepodobne tieţ nebude povaţovať za odpad. Nebezpečné odpady vyprodukované v poľnohospodárskej výrobe (208 t) sú zneškodňované mimo riešené územie (ADOVA Nitra, Kafiléria Senec a iné). Jedným z najväčších producentov odpadov v riešenom území je Slovakofarma, a.s. Hlohovec, ktorá v roku 1996 vyprodukovala celkom 40.183 t odpadov, z toho tvorili zvláštne odpady 3.079 t, nebezpečné odpady 19.224 t a ostatné odpady 17.880 t. Z celkového mnoţstva odpadov bolo vyuţitých 93,5 %, pričom z nebezpečných odpadov aţ 96,7 %. Nevyuţité odpady boli zneškodnené skládkovaním (4,5 % z celkového mnoţstva odpadov) a spaľovaním (1,9 %). V areáli Slovakofarmy, a.s. je v prevádzke spaľovňa odpadov vyuţívaná len pre potreby podniku. Predpokladá sa ukončenie jej prevádzky v roku 1997, s tým, ţe odpady určené na termickú likvidáciu budú zneškodňované mimo riešené územie. Slovakofarma, a.s. prevádzkuje novú regionálnu skládku priemyselných a tuhých komunálnych odpadov (TKO) III. stavebnej triedy, ktorej výstavba bola ukončená v roku 1995 na lokalite Hlohovec - Vlčie hory. Skládka spĺňa technické podmienky prevádzky stanovené Nariadením vlády SR č. 606/92 Zb. o nakladaní s odpadmi. Na skládke sa ukladajú odpady zo Slovakofarmy určené na zneškodnenie skládkovaním a TKO vyprodukované na území mesta i zo širšieho územia. Na skládke sa začalo s kompostovaním biologických odpadov - kalov. Kaly sú podrobené kontrole akosti a tie ktoré nezodpovedajú poţiadavkám (vyššia koncentrácia zinku) sú ukladané na skládku. Na skládke je v prevádzke kontajnerový zber problémových látok (PBL) - akumulátorov, ţiariviek a výbojok. V Slovakofarme bola zavedená solidifikácia solí a ich odlievanie do panelov, ktoré sa tieţ ukladajú na skládku. Realizáciou novej regionálnej skládky odpadov III. stavebnej triedy na lokalite Vlčie hory bol vyriešený problém vhodného zneškodňovania TKO z územia mesta a priemyselných odpadov zo Slovakofarmy a.s. V Drôtovni, a.s. Hlohovec vzniklo v roku 1996 celkom 18.774 t odpadov, z toho zvláštnych 839 t, nebezpečných 540 t a ostatných 17.395 t. Z celkového mnoţstva odpadov bolo vyuţité 21,8 %. Skládkovaním bolo zneškodnených 15.783 t odpadov, z toho tvorili zvláštne odpady 817 t a nebezpečné odpady 31 t. Spaľovaním bolo zneškodnené 26 t odpadov. V neutralizačnej stanici Hlohovec bolo zneškodnené 11.897 t odpadov a v deemulgačnej stanici 9 t. Drôtovňa, a.s. prevádzkuje skládku ţelezitých kalov na lokalite Šulekovo. Skládka je lokalizovaná v údolnej nive Váhu, ktorá je nevhodným územím pre skládkovanie odpadov. Na skládke bolo v roku 1966 uloţených 12.186 t ţelezitých kalov, zatriedených do kategórie ostatných odpadov, ktoré ako inertné materiály by nemali negatívne vplývať na ţivotné povrchové a podzemné vody. Produkcia odpadov ostatných organizácii (cca 22 pôvodcov odpadov) predstavuje len 2,5 % z celkového mnoţstva odpadov vzniknutých na území mesta. Z nich najväčšie mnoţstvá odpadov vykazujú Malokarpatský vinársky podnik prevádzka Hlohovec (celé mnoţstvo vyuţité), Sanitný bitúnok Hlohovec (210 t nebezpečný odpad) a Mierovan - Panoráma s.r.o. Hlohovec.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 114 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

Na území mesta vzniklo v roku 1996 - 3.860,4 t komunálnych odpadov, z toho tvoril domový odpad z domácností 2.577,1 t, ostatný odpad podobný domovému odpadu 172,2 t, ostatný objemný odpad 238,1 t, uličné smeti 702,0 t a odpad zo zelene 66,0 t. Z celkového mnoţstva komunálnych odpadov bolo 343,2 t vyuţitých ako druhotná surovina a 66,0 t na komposty (odpad zo zelene). Nevyuţité komunálne odpady boli zneškodnené skládkovaním na regionálnej skládke Hlohovec - Vlčie hory (3.279,1 t) a mimo územia mesta (objemový odpad v mnoţstve 238,1 t). Na území mesta je od roku 1994 zavedený separovaný zber druhotných surovín z komunálneho odpadu. Prevádza sa zber papiera, skla a plastov. Vyseparované zloţky predstavovali 13,3 % podiel z celkového mnoţstva komunálneho odpadu. Z domového odpadu sa okrem toho separujú aj ďalšie zloţky (kovy, textil). Separovaným zberom bolo v roku 1996 získané 515,3 t zloţiek, z ktorých bolo 247,2 t vyuţité ako druhotná surovina a 268,1 t recyklovaných (textil, plasty a iné). Z komunálneho odpadu bolo vyseparované nasledovné mnoţstvo jednotlivých zloţiek (t): papier 17,2, sklo 148,0, textil 1,0, plasty 29,0, kovy 31,0, bioodpad 51,0 a iné 238,1. Firma Ekopres Hlohovec dobudováva triediareň komunálneho odpadu v meste Hlohovec s jednou časťou určenou na kompostovanie biologických odpadov. Likvidácia problémových látok (pneumatiky, autobatérie) zabezpečuje tieţ firma Ekopres Hlohovec. Na regionálnej skládke Slovakofarmy a.s. na lokalite Hlohovec - Vlčie hory je v prevádzke kontajnerový zber PBL - akumulátorov, ţiariviek a výbojok. Na území mesta nie je doriešené zneškodňovanie odpadov zo zdravotníckych zariadení, ktoré sa v súčasnosti spaľujú v spaľovni Skloplastu, a.s. Trnava. Najväčší dopad na územie má zneškodňovanie odpadov skládkovaním. Okrem regionálnej skládky TKO a priemyselných odpadov Slovakofarmy a.s. na lokalite Vlčie hory a skládky ţelezitých kalov Drôtovne, a.s. na lokalite Šulekovo sa v riešenom území nachádza skládka (odkalisko) neaktívnych kalov, ktorú prevádzkuje JE Jaslovské Bohunice. V rámci celoštátnej úlohy, ktorú zabezpečovalo MŢP SR bola vypracovaná Mapa vhodnosti bývalého okresu Trnava na situovanie skládok odpadu v M 1:50.000 a registrácia skládok odpadov v M 1:10.000 (Krásna M. a kol., Katedra inţinierskej geológie PRI FUK Bratislava, 1993). Podľa tejto mapy (grafická príloha č. 5) prevaţná časť územia mesta náleţí do územia nevhodného pre skládkovanie odpadov, vhodné územie pre skládkovanie odpadov je lokalizované vo východnej časti mesta v oblasti Záluţianskej pahorkatiny. Uvedenou registráciou skládok bolo na území mesta zaregistrovaných 14 skládok odpadov, z ktorých 11 sa nachádza v území nevhodnom pre skládkovanie a 3 skládky v území vhodnom pre lokalizáciu skládok. Nová regionálna skládka odpadov na lokalite Vlčie hory je situovaná v území vhodnom pre skládkovanie. Z registrovaných skládok bolo 5 skládok navrhnutých na rekultiváciu, 2 skládky na rekultiváciu a monitoring, 1 skládka na likvidáciu (materiálová skládka v dobývacom priestore štrkopieskov Hlohovec I.), 4 skládky na likvidáciu a rekultiváciu, 1 skládka na likvidáciu a monitoring a 1 skládka na ponechanie a rekultiváciu po skončení skládkovania. Do registrácie boli zahrnuté aj viaceré menšie neriadené (divoké) skládky, z ktorých sú uţ v súčasnosti viaceré likvidované. Sanácia a rekultivácia starých uzatvorených skládok patrí k jednému zo závaţných problémov odpadového hospodárstva na území mesta. Ide najmä o sanáciu starej neriadenej skládky komunálneho odpadu v mestskej časti Šulekovo a dvoch skládok priemyselného odpadu v kameňolome Hlohovec - Soroš. Uzatvorená skládka TKO v mestskej časti Šulekovo sa nachádza pri vstupe do mesta v blízkosti obytných budov pri veternom počasí znečisťuje okolie. Pripravuje sa sanácia skládky, ktorou sa zabráni jej negatívnym vplyvom na ţivotné prostredie. Uzatvorená skládka priemyselného odpadu a stavebnej sute na lokalite Hlohovec - Soroš patriaca Slovakofarme a.s. Hlohovec je situovaná v bývalom kameňolome. Pre sanáciu

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 115 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

skládky bol vypracovaný geologický prieskum (Fabian M., Inţiniersko-geologický prieskum, Bratislava, 1996) a projektová dokumentácia na sanáciu skládky. Začalo sa s prekrývaním skládky stavebnou suťou, čím sa vylúči ukladanie tohto inertného materiálu na regionálnu skládku Vlčie hory. V bývalom kameňolome Hlohovec - Soroš sa nachádza tieţ ďalšia uzatvorená skládka priemyselného odpadu, prevádzkovaná Drôtovňou, a.s. Hlohovec. Bude tieţ potrebné zabezpečiť sanáciu tejto skládky.

I.5.2. Návrh riešenia nakladania s odpadmi

Základom stratégie hospodárenia s odpadmi v SR sa stala integrovaná koncepcia odpadového hospodárstva, ktorá bola spresnená pre druhú etapu Programu odpadového hospodárstva (POH) SR nasledovne: obmedzovanie vzniku odpadov, zniţovanie obsahu toxických látok v odpadoch, zhodnotenie odpadov v čo najväčšej moţnej miere, tepelná úprava odpadov, pokiaľ ich nebolo moţné inak vyuţiť s cieľom získať energiu, zníţiť objem a hmotnosť odpadov a zníţiť obsah škodlivých látok v odpadoch, skládkovanie odpadov v čo najmenšej moţnej miere. Z týchto zásad vychádzajú i ciele a opatrenia odpadového hospodárstva POH okresu Hlohovec, POH mesta Hlohovec ako i POH pôvodcov odpadov na území mesta. Zníţenie tvorby TKO na území mesta sa má dosiahnuť separáciou všetkého domáceho odpadu a následnou prebierkou zvyškového odpadu. Zvyškový odpad, ktorý uţ nebude moţné vyuţívať sa bude skládkovať na regionálnej skládke Vlčie hory. Súčasťou separovaného zberu bude i rozširovanie separovania problémových látok (PBL) s cieľom ich vylúčenia z komunálneho odpadu v najvyššej moţnej miere. Táto súčasť odpadu, ktorá ho kontaminuje hlavne ťaţkými kovmi a cudzorodými organickými látkami je príčinou problémov pri vyuţití niektorých zloţiek komunálneho odpadu, prípadne pri jeho zneškodnení. Hoci PBL tvoria z celkového mnoţstva komunálneho odpadu len cca 1 %, svojou prítomnosťou ho zaraďujú medzi zvláštne odpady. PBL sa budú od obyvateľov zberať v zberných strediskách, ktoré sa na území mesta vybudujú minimálne na dvoch miestach. Tieto miesta budú vybavené kontajnermi, prispôsobenými na skladovanie rôznych druhov PBL, ktoré budú zneškodňované na základe zmluvných vzťahov s príslušnou organizáciou. Do roku 2005 sa počíta s dobudovaním systému triedenia a zneškodňovania PBL v rámci separovaného zberu. V prvej etape treba zrealizovať, prípadne intenzifikovať zber PBL pre ktoré existujú v súčasnosti moţnosti recyklácie, resp. spôsob zneškodnenia. Ďalšie zníţenie tvorby komunálnych odpadov a vyuţitie ich biologickej zloţky sa dosiahne pokračovaním a zdokonaľovaním systému spracovania biologického odpadu s ktorým sa začalo na skládke Vlčie hory s cieľom kompostovať do roku 2005 väčšinu biologických odpadov z územia mesta. Tento cieľ sa má dosiahnuť tieţ dobudovaním triediarne komunálnych odpadov v Hlohovci, ktorú realizuje firma Ekopres Hlohovec, pričom časť triediarne je určená na kompostovanie biologickej zloţky odpadov. V Slovakofarme a.s. Hlohovec sa uvaţuje vyriešiť odstránenie zinku v kaloch z BIOČOV a následne do roku 2000 kompostovať celú produkciu kalov. V oblasti obmedzovania vzniku odpadov, zniţovania obsahu toxických látok v nich a lepšieho zhodnotenia odpadov hlavní producenti priemyselných odpadov prijali nasledovné ďalšie opatrenia:

Slovakofarma, a.s. Hlohovec zamerať sa na uplatnenie technológii pri ktorých vzniká menej nebezpečných odpadov,

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 116 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

do roku 2005 postupne zavádzať máloodpadové, resp. bezodpadové technológie, pokračovať v regenerácii anorganických solí z výroby pentoxifylinu a vyuţiť získané zloţky ako druhotnú surovinu, zneškodňovať všetky skladované nebezpečné odpady vlastnými prostriedkami, alebo zmluvne prostredníctvom externých organizácii. Drôtovňa, a.s. Hlohovec zníţiť pouţívanie perchlóretylénu, zníţiť mnoţstvo opotrebovaných olejov, zníţiť pouţívanie drevených pilín pri leštení klincov, zúţitkovávať kovový odpad, vyuţívať ţelezité kaly ako druhotnú surovinu - vypracovať za tým účelom štúdiu. Nebezpečné odpady z poľnohospodárskej výroby budú zneškodňované organizáciami, ktoré sa nachádzajú mimo riešené územie. Odpady zo Slovakofarmy a.s., určené na termické zneškodnenie, budú po ukončení prevádzky vo vlastnej spaľovni zneškodňované mimo riešené územie. Zneškodňovanie nebezpečných odpadov zo zdravotníckych zariadení z územia mesta bude riešené termickým spôsobom vo vhodných zariadeniach v súlade s ich prevádzkovým poriadkom (spaľovňa Skloplastu a.s. Trnava). Zneškodňovanie komunálnych a časti priemyselných odpadov z územia mesta určených na skládkovanie je vyriešené v súlade s platnými predpismi na novej regionálnej skládke III. stavebnej triedy Hlohovec - Vlčie hory. Inertné odpady (stavebná suť, výkopový materiál a pod.) splňujúce podmienky skládkovania na skládke I. stavebnej triedy nie sú vhodné pre ukladanie na tejto skládke (s výnimkou prekrývania TKO). Tieto odpady budú vyuţité na prekrývanie skládok určených na sanáciu v riešenom území, resp. i mimo neho (Horné Trhovište), skládok komunálneho odpadu, ktoré sú v súčasnom stave rekultivované. Jednou z významných úloh odpadového hospodárstva na území mesta je sanácia a rekultivácia starých uzatvorených skládok odpadov. Do roku 2000 sa uvaţuje zo sanáciou starej neriadenej skládky komunálneho odpadu v mestskej časti Šulekovo. Na uzatvorenej skládke priemyselných odpadov a stavebnej sute v starom kameňolome na lokalite Hlohovec - Soroš, patriacej Slovakofarme a.s. sa začalo v rámci rekultivácie s prekrývaním skládky inertným materiálom. Pre sanáciu skládky bol realizovaný geologický prieskum (Fabian M. 1996) a vypracovaná projektová dokumentácia. Geologický prieskum odporučil v rámci sanácie skládky vykonať opatrenia na zabránenie vsakovania daţďových vôd do telesa skládky prekrytím vyrovnávacou zeminovou vrstvou a izolačnou fóliou. Taktieţ je potrebné v troch zabudovaných vrtoch v pravidelných intervaloch sledovať moţné znečistenie podzemných vôd zo skládky, ktoré je málo pravdepodobné. Skládka po ukončení sanačných prác bude zatrávnená aby nepôsobila rušivo na okolie. Ďalšou uzavretou skládkou priemyselného odpadu v bývalom kameňolome Hlohovec-Soroš je skládka Drôtovne, a.s. Hlohovec, ktorú bude potrebné taktieţ rekultivovať. Na likvidáciu, resp. rekultiváciu, navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ tieţ skládky odpadov na území mesta (pôvodne 14 skládok odpadov), ktoré boli zistené v rámci registrácie skládok odpadov a neboli dosiaľ likvidované, resp. rekultivované7. V tejto súvislosti treba zabezpečiť tieţ likvidáciu materiálovej skládky v dobývacom priestore štrkopieskov Hlohovec I. po ukončení ťaţby. Problematiku moţného situovania bytovej zástavby do priestoru uzatvorenej neriadenej skládky komunálneho odpadu v mestskej časti Šulekovo navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ riešiť zabezpečením inţiniersko-geologického prieskumu skládky s cieľom zistenia rozsahu skládky, moţnosti skladovaných odpadov, ich zloţenia, skladby podloţia, skládky, vplyvu

7 (Mapy vhodnosti územia bývalého okresu Trnava na situovanie skládok odpadov M 1:50.000 a registrácia skládok odpadov M 1:10.000, Katedra inţinierskej geológie PriF UK, Bratislava 1993)

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 117 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Územie sídla a hospodársky rozvoj

skládky na ţivotné prostredie s posúdením moţnosti lokalizovania bytovej výstavby na skládke a stanovením podmienok, za akých by sa táto dala realizovať.

Posúdenie starej neriadenej uzatvorenej skládky komunálneho odpadu v mestskej časti Šulekovo pre prípadné situovanie bytovej výstavby

Z hľadiska inţiniersko-geologických podmienok výstavby treba konštatovať, ţe ide jednoznačne o územie nevhodné pre zakladanie stavieb. Komunálne odpady sú základovou pôdou silne stlačiteľnou a neúnosnou s predpokladom dlhodobého sadania, ktoré môţe dosiahnuť aţ 30 % výšky skládky a trvať 10-15 rokov v závislosti od mocnosti a skladby odpadov. V prvých rokoch je tento druh skládky celkom nevhodný pre zakladanie s ohľadom na veľké deformácie, ktoré sprevádzajú konsolidáciu skládky, pričom u komunálnych odpadov treba počítať aj s s tvorbou plynov z rozkladu organických materiálov skládky. Zhutňovanie mestských odpadov neprichádza v úvahu, lebo ani intenzívnym hutnením nie je moţné materiál spracovať tak, aby nesadal. Podľa niektorých údajov staré skládky bývajú uţ také homogénne, ţe je moţné na nich za určitých podmienok stavať. Jednou z moţností pri menšej mocnosti skládky je premiestnenie neúnosného materiálu v mieste výstavby na riadenú skládku, resp. zaloţenie objektov do únosného podloţia skládky. Bez podrobnejšieho inţiniersko-geologického prieskumu nie je moţné zastaviteľnosť skládky KO v Šulekove pre bytovú výstavbu stanoviť. Vzhľadom na atraktívnu polohu priestoru pre tento účel odporúčame na skládke zabezpečiť inţiniersko-geologický prieskum, ktorý by slúţil súčasne aj pre plánovanú sanáciu skládky. V rámci tohto prieskumu by bolo potrebné zistiť presný rozsah skládky, mocnosť skladovaných odpadov, ich zloţenie, skladbu podloţia skládky, vplyv skládky na ţivotné prostredie, s posúdením moţností lokalizácie bytovej výstavby na skládke a stanovením podmienok, za akých by sa táto dala realizovať.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 118 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

J. D O P R A V A

J.1. Úvod

Dopravný systém mesta Hlohovec je navrhovaný ako celok, ktorý sa skladá z viacerých subsystémov navzájom sa doplňujúcich a pokrývajúcich celé územie mesta. Jednotlivé dopravné subsystémy sú nasledovné : cestná doprava,

komunikačná sieť,

statická doprava, ţelezničná doprava,

trate,

stanice,

vlečky, vodná doprava, cyklistická doprava, pešia doprava.

J.2. Cestná (automobilová) doprava

Rozhodujúcim dopravným subsystémom je cestná (automobilová) doprava, ktorá pre svoju funkčnosť potrebuje dostatočne kvalitnú a kapacitnú komunikačnú sieť. Komunikačná sieť následne formuje aj vlastné mesto.

J.2.1. Širšie vzťahy

V dotyku s riešeným územím sú trasované a celoeurópsky uznané multimodálne dopravné koridory. Ide o tieto koridory: IV. Norimberk - Viedeň - Budapešť - Constanta - Thessaloniki (západ - východ), alt. Berlín - Praha - Bratislava - Budapešť - Constanta - Thessaloniki, V. Terst - Budapešť - Debrecín - Uţhorod - Kyjev (juţná západo-východná trasa). Va. Terst - Bratislava - Ţilina - Uţhorod - Kyjev (stred - východ) - tento multimodálny dopravný koridor je v priamom dotyku so sledovaným územím mesta Hlohovec a prispieva svojím významom k formovaniu nadmestských komunikačných trás (v tomto prípade ide o trasu diaľnice D-61, ţelezničnú trať č.120 a budúcu Váţsku vodnú cestu), VI. Gdaňsk - Poznaň -Lodţ – Ţilina, VII. Dunajská cesta, V dotyku s územím Hlohovca prechádza trasa uţ v súčasnosti európskeho významu, a to: E 75 (I/61) Poľsko - Orava - Ţilina - Trenčín - Trnava - Bratislava - Rusovce - Maďarsko, ktorá má ako budúca ucelená diaľnica D-61 všetky známky rozhodujúcej a strategickej cestnej komunikácie Slovenskej republiky. Na tento nadradený systém dopravnej obsluhy sa pripájajú cesty I. aţ III. triedy. Sú to: cesta I/61, cesta II/513, ktorá sprostredkúva spojenie medzi cestami D-,61, I/61 Hlohovcom a Nitrou, resp. spojenie smerom na stredné Slovensko,

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 119 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

cesta II/507, ktorá spája Hlohovec smerom juţným so Sereďou, Galantou s následným pripojením na oblasť celého juţného Slovenska, a ktorá smerom severným pripája sídla na východnom brehu Váhu, cesta II/514, ktorá sprostredkúva spojenie medzi cestami D/61, Hlohovcom a Topoľčanmi s následným napojením na oblasť Hornej Nitry.

Dopravný skelet mesta dopĺňajú tieto komunikácie - cesty III. triedy: III/5132 - spojenie medzi Leopoldovom a cestou I/61, III/5134 - spojenie medzi Leopoldovom, Šulekovom a Sereďou, III/5079 - spojenie cesty II/507 s H. Otrokovcami.

Riešenie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ sa v oblasti návrhu dopravy sústreďuje najmä na prinavrátenie mestských funkcií centru mesta, ktoré je v súčasnej dobe mimoriadne zaťaţované automobilovou dopravou, a postupne vytvára podmienky pre odstraňovanie nadbytočnej a nahraditeľnej automobilovej dopravy z tohto územia.

V centre mesta je navrhované podstatné obmedzenie automobilovej dopravy s výraznou preferenciou peších pohybov rozširovaním pešej zóny.

J.2.2. Návrh komunikačnej siete mesta

Návrh komunikačnej siete je spracovaný na základe nasledujúcich princípov : vybudovanie severného cestného obchvatu centra mesta preloţkou cesty II/513, ktorá priamo spája mesto s diaľnicou D-61 a prevádza dopravu smerom na Nitru, pričom vybudovanie obchvatu v sebe zahŕňa:

vybudovanie novej trasy cesty II/513 od vyústenia ul.D.Jurkoviča v MČ IV – Šulekovo po Váh,

vybudovanie ďalšieho cestného premostenia Váhu pod dnešným ţelezničným mostom, vybudovanie podjazdu v mieste súčasného ţelezničného priecestia pri ţelezničnej stanici určeného najmä pre tranzitnú automobilovú dopravu, ako okruţnej kriţovatky, ktorá umoţní dopravnú obsluhu okolitej oblasti,

prevedenie trasy cesty II/513 medzi ţelezničnou traťou č.141 a zastavaným územím MČ II – Sever, najmä však medzi ţel.traťou a areálom Drôtovne, a.s.,

dopravné tlmenie centra mesta s postupným odstraňovaním tranzitnej regionálnej i mestskej automobilovej dopravy a vytváraním pešej zóny, vybudovanie rozdeľovacieho uzla na východnom okraji mesta za Slovakofarmou, a.s. (mimoúrovňová kriţovatka ciest II/513 a II/507 vrátane nadjazdu nad ţelezničnou traťou č.141), preloţenie cesty II/507 pri jej vjazde z juhu do mesta na východný okraj mesta, kde sa pripojí na severný cestný obchvat.

J.2.3. Kategorizácia komunikačnej siete

Navrhnutá kategorizácia komunikačnej siete sleduje stanovené zámery, podľa ktorých bola vytváraná komunikačná sieť. Zatriedenie jednotlivých komunikácií do funkčných tried a kategórií vyplýva z príslušnej STN 73 6110 a je vyznačené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.4 – Návrh dopravy). V riešenom území je najdôleţitejšou komunikáciou diaľnica D-61, ktorá je situovaná na západnom okraji riešeného územia.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 120 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

Významovo druhým komunikačným rádom je prieťah cesty II/513, ktorý na túto diaľničnú trasu bezprostredne nadväzuje. Na tejto trase budú musieť byť realizované najmenej dve mimoúrovňové kriţovatky. Realizácia prieťahu cesty II/513 umiestneného v novej polohe na severnom okraji centra mesta v koridore spolu so ţelezničnou traťou sa môţe realizovať po častiach v nasledujúcej etapizácii: realizácia prepojenia od kriţovatky s cestou II/507 s mimoúrovňovým kriţovaním ţelezničnej trate č.141 po Hviezdoslavovu ul. s realizáciou aspoň jednej vetvy kruhového objazdu a napojením na súčasnú trasu II/507 (ul. Zábranie a Hlohová ul.), ukončenie realizácie kruhového objazdu a realizácia obchvatu nad športovým areálom Zábranie, nového mostu cez Váh a napojenia na súčasnú trasu II/513 v Šulekove. Takáto etapizácia by umoţňovala aj bez výstavby nového cestného mosta odvedenie tranzitu z oblasti navrhovanej pešej zóny v okolí Nám.sv.Michala, a tým aj jej realizáciu. Moţná je aj opačná etapizácia, t.j. vybudovanie časti s premostením Váhu v 1.etape, tranzit v smere na Nitru (II/513), resp.Sereď (II/507) by však musel zostať v úseku od Hlohovej ul. v podstate bezo zmeny po ul.SNP, resp. byť nahradený trasou cez Komenského, Školskú a Jesenského ul. (alt. cez Ţelezničnú, Pribinovu a Jesenského) so všetkými negatívnymi dôsledkami na ţivotné prostredie okolia týchto trás, resp. s nutnosťou riešenia provizórnych šírkových a smerových úprav. Návrh novej obchvatovej trasy cesty II/507 na juţnom okraji mesta umoţní odklonenie aj juţnej tranzitnej dopravy z dotyku centra mesta. Predpokladá sa spoločný peáţny úsek dvoch ciest II.triedy (II/507 a II/513) v trase pozdĺţ ţelezničnej trate č.141. Táto trasa bude mať aj dva distribučné uzly na severnom a východnom okraji mesta, ktoré umoţnia dostatočne kapacitný a kvalitný vstup dopravy do centrálnej mestskej oblasti. Navrhované dopravné riešenie umoţňuje výrazne stlmiť automobilovú dopravu, najmä jej nákladnú zloţku, v centre mesta, čo zase umoţní posilnenie spoločenských a obchodných funkcií v tejto oblasti, ako aj celkové zlepšenie kvality ţivotného a obytného prostredia centra Hlohovca. Vzhľadom na poţiadavku Okresného úradu v Hlohovci, Odboru COO bola ako územná rezerva navrhnutá aj moţná trasa náhradnej únikovej cestnej komunikácie Dolná Sihoť – cesta II/507. Podľa predbeţného posúdenia je však nutné jedinú moţnú trasu takejto komunikácie viesť v zloţitom teréne (pomerne strmý svah nad inundáciou Váhu, navyše vysoko zosuvný a s cennými územiami ochrany prírody). Definitívne by takúto trasu mohla vytýčiť len špecializovaná dopravná štúdia.

J.2.4. Trasovanie štátnych ciest

Dobudovanie komunikačnej siete v meste vytvára základný predpoklad pre radikálne pretrasovanie ciest II.triedy na území mesta s cieľom zníţenia dopravného zaťaţenia na komunikáciách v centre a jeho bezprostrednom okolí, najmä v trase prechádzajúcej priamo centrom mesta v dotyku s Nám.sv.Michala. Návrh predpokladá preloţenie ciest II/507 a II/513 do okrajových polôh mesta.

J.2.5. Zaťaţenie komunikačnej siete automobilovou dopravou

Komunikačná sieť je zaťaţená automobilovou dopravou, tak ako je to znázornené v nasledujúcej tabuľke J.2.5-1 a priloţenej dopravnej schéme.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 121 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

V tabuľke sú znázornené tri etapy predpokladaného rozvoja automobilovej dopravy. Základným údajom je zistené dopravné zaťaţenie z prieskumu v roku 1995 a následne sú uvedené prognostické hodnoty pre roky 2005 a 2015.

Tab.J.2.5-1 Zaťaţenie komunikačnej siete automobilovou dopravou v sk.voz/deň cesta úsek 1995 2005 2015 spolu % ND dB(A) spolu % ND dB(A) spolu % ND dB(A) III/5079 od II/507 730 15 58,5 803 15 61 876 15 61 II/514 od II/514 3365 15 66 3702 15 65,2 4038 15 65,4 II/513 D 61 - III/5134 7562 19 69,6 9831 19 67,9 11343 19 71,3 III/5134 - II/507 (1.) 12746 2 70,9 16570 20 72,9 19119 10 70,9 II/507 (1) - II/507 (2.) 9083 20 67,8 1817 5 60,2 1817 5 60,6 II/507 (2) - hranica SÚ 6325 19 68,5 1898 10 61,2 1265 10 61 za V hranicou sídla 4421 0 66,5 5748 19 68 6632 19 68,8 nová II/513 0 15 0 0 0 0 13625 20 72,2 II/507 extravilán - III/5079 3443 18 64,5 4132 15 65,4 4821 15 66,2 II/514 - II/513 5845 15 68,2 7014 18 63,6 8183 18 70 za J hranicou sídla 1553 0 60 1864 15 60,2 2175 15 60,3 nová II/507 0 0 0 0 0 2175 20 62,6

Úseky s prekročenými hlukovými limitmi

Hodnoty dopravného zaťaţenia boli spracované len podľa dostupných základných údajov o rozvoji motorizácie a majú iba orientačnú hodnotu. Rozsah Zmien a doplnkov ÚPN SÚ neumoţnil dôkladné matematické spracovanie dopravnej prognózy, čo bude potrebné vykonať v ďalších stupňoch dokumentácie (napr. pri spracovaní dopravného generelu mesta), najmä pri návrhu a zdôvodnení obchvatových trás, ktoré sú umiestnené v náročných územných a terénnych podmienkach. V tabuľke sú uvedené aj orientačné hodnoty hlukového zaťaţenia územia pozdĺţ hlavných dopravných trás v jednotlivých návrhových obdobiach. Na ich základe je moţné konštatovať, ţe odklon hlavne ťaţkej nákladnej dopravy, bude mať za následok aj zníţenie hlukových hladín pochádzajúcich z dopravy.

J.2.6. Predpokladaný vývoj dopravy

Základné dopravno-inţinierske údaje boli prevzaté z predchádzajúcich dopravno- inţinierskych dokumentáciách a dávajú hlavný rámec o dopravných potrebách v návrhových etapách: počet osobných vozidiel 7.000 počet motoriek 1.500 počet bicyklov 15.000 stupeň automobilizácie 1 : 3,0 priemerný počet ciest 1,00 / 1 OA výhľadová deľba dopravnej práce

peší 28,0 %

IAD 23,0 % MHD 34,0 %

cyklisti 15,0 % počet ciest celkom za deň 80.000 priemerná dĺţka cesty do práce 15 min priemerná hybnosť 1,6 ciest / 1osobu / 1deň

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 122 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

J.2.7. Statická doprava

Kvalitné, ale najmä dostatočne kapacitne navrhnuté riešenie statickej dopravy, ktorá rieši odstavovanie motorových vozidiel na území celého mesta, je tieţ veľmi dôleţitou súčasťou Zmien a doplnkov ÚPN SÚ. Tento fakt je zvýraznený aj skutočnosťou, ţe nároky na plochy pre odstavovanie motorových vozidiel sú uţ v súčasnosti značné a v návrhovom období bude potrebné sa vyrovnať s pretrvávajúcim a naďalej sa zvyšujúcim deficitom v tejto oblasti. Statická doprava bola v minulosti riešená značne nesystémovo, nakoľko táto oblasť bola vţdy pri zabezpečovaní investičnej výstavby „škrtená“. Pre potreby odstavovania motorových vozidiel sa predovšetkým vyuţívajú plochy miestnych komunikácií a vybudované úrovňové (povrchové) parkoviská. V mnohých prípadoch sú vozidlá odstavované na okraji zelene, prípadne aj na plochách určených pre iné funkcie, ako sú chodníky, oddychové priestory a pod. Hromadné garáţe pre verejné účely neboli v Hlohovci zatiaľ realizované. V meste sa však nachádza viacero lokalít s niekoľkými aţ niekoľkými desiatkami individuálnych radových garáţí s nízkou intenzitou vyuţitia príslušnej plochy, ktoré sú navyše značne neestetické a hygienicky závadné. Návrh Zmien a doplnkov ÚPN SÚ je preto osobitne zameraný na riešenie potrieb statickej dopravy na území celého mesta kvalitatívne odlišným, intenzívnejším spôsobom s vytváraním podmienok pre umiestňovanie hromadných garáţí vo vhodných lokalitách. Návrh statickej dopravy vychádza z nasledovných predpokladov: zabezpečenie odstavovania motorových osobných vozidiel je vypočítané a navrhované pre výhľadový stupeň automobilizácie 1 : 3,0, očakávaná deľbu dopravnej práce medzi IAD a MHD je v pomere 25% :75%, odstavovanie motorových vozidiel v hromadných garáţach a na voľných plochách bude v pomere cca 1:1 aţ 1:2 podľa druhu zástavby, zabezpečenie odstavovania vozidiel v zástavbe s rodinnými domami v rámci jednotlivých domov, postupné prebudovávanie garáţových „kolónií“ na kapacitné hromadné garáţe, vybavenie všetkých novo realizovaných objektov potrebným počtom odstavných miest pre motorové vozidlá v rámci príslušných objektov, resp. pozemkov. V nasledujúcich tabuľkách J.2.7-1 a J.2.7-2 sú uvedené očakávané výhľadové počty parkovacích miest v jednotlivých mestských častiach vypočítané podľa stanoveného výhľadového počtu obyvateľov a predpokladaných kapacít občianskej vybavenosti.1 Osobitným problémom je riešenie dostatku parkovacích a odstavných plôch pre osobné automobily v centre mesta, kde bola snaha o vytvorenie vhodných miestnych podmienok pre umiestnenie dostatočného počtu parkovacích miest v hromadných garáţach. V súvislosti s riešením statickej dopravy je potrebné konštatovať, ţe nie je moţné v danej miere zastavanosti územia, plne uspokojiť všetky nároky na parkovanie, najmä v centrálnej oblasti. Z tohto jednoduchého dôvodu bude ţiaduce pristúpiť k určitému systému regulácie parkovania, najmä dlhodobého, formou jeho spoplatnenia. Výber optimálneho variantu spoplatnenie parkovania s presným určením územného záberu nie je predmetom tejto dokumentácie.

1 Pri projektoch a realizácii jednotlivých stavieb podľa schválených Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec bude potrebné, aby ich súčasťou boli odstavné plochy s dostatočným počtom parkovacích miest v zmysle príslušnej STN.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 123 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

Tab.J.2.7-1 Nároky statickej dopravy v roku 2015 pre 1.variant mestská časť počet obyvateľov počet osobných automobilov návrh čís. názov 1991 2015 počet %RD VOV OA OA povrch. HG počet OA bez RD spolu HG celkom I Stred 16.115 15.200 4.343 22,5 250 3.366 3.616 1.446 2.169 6 II Sever 3.099 3.450 986 94,5 120 54 174 70 105 0 III Juh 1.437 3.100 886 1 877 877 351 526 2 IV Šulekovo 2.758 4.350 1.450 38,8 150 857 1.037 415 622 2 Hlohovec spolu 23.409 26.100 7.665 520 5.184 5.704 2.282 3.422 10

Tab.J.2.7-2 Nároky statickej dopravy v roku 2015 pre 2.variant mestská časť počet obyvateľov počet osobných automobilov návrh čís. názov 1991 2015 počet %RD VOV OA OA povrch. HG počet OA bez RD spolu HG celkom I Stred 16.115 15.200 4.343 22,5 250 3.366 3.616 1.446 2.169 6 II Sever 3.099 3.800 1.086 94,5 120 60 180 72 108 0 III Juh 1.437 3.350 957 1 948 948 379 569 2 IV Šulekovo 2.758 7.650 2.186 26,5 210 1.607 1.817 727 1.090 3 Hlohovec spolu 23.409 30.000 8.572 580 5.920 6.560 2.624 3.936 11 Pozn.: výhľadový počet osobných automobilov je vypočítaný pre stupeň automobilizácie 1 : 3,0 počet hromadných garáží uvažuje s priemernou kapacitou 1 hromadnej garáže 250 motorových vozidiel.

Nároky na hromadné garáţe sú premietnuté do grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.4 – Návrh dopravy), a to tak, ţe sú v niektorých prípadoch priamo umiestnené na konkrétne lokality, v iných prípadoch je ich umiestnenie len orientačne naznačené potrebou miest v HG v jednotlivých mestských blokoch. Hromadné garáţe budú prednostne (najmä v centrálnej časti mesta) budované ako podzemné, resp. ako súčasť vnútroblokov. Vonkajší výzor prípadných nadzemných garáţí sa bude prispôsobovať charakteru okolitej zástavby (výšková hladina, drobná nadzemná štruktúra, členenie fasád a pod.). Nároky na parkovanie sú len orientačne znázornené v schéme mestských častí s príslušnými číslami z vyššie uvedenej tabuľky.

J.2.8. Vybavenosť komunikačnej siete

Súčasťou komunikačnej siete je aj príslušná vybavenosť, ktorá umoţňuje bezproblémové vyuţívanie automobilovej dopravy, ako sú servisy, opravovne, ale najmä čerpacie stanice pohonných látok (kompletne alebo čiastočne vybavené pre beţnú údrţbu motorových vozidiel).

J.2.8.1. Autoservisy a autoopravovne

Sú zásadne umiestňované v rámci výrobných, prípadne výrobno-obsluţných plôch, pričom vo forme drobných prevádzok môţu byť umiestňované aj v rodinnej zástavbe za predpokladu neobťaţovania susedných objektov hlukom a exhalátmi (vybavenie príslušnými technickými zariadeniami), pretoţe tento typ prevádzky si nevyţaduje veľké nároky na plochy, prípadne objekty.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 124 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

J.2.8.2. Čerpacie stanice pohonných látok

ČSPL nie je moţné v tomto stupni územnoplánovacej dokumentácie presne v území lokalizovať, pretoţe kaţdé umiestnenie ČSPL si vyţaduje komplexné posúdenie konkrétnych vplyvov na okolie a je skôr predmetom územného konania pri konkrétnej ponuke investora. Dnešné rozmiestnenie ČSPL je dané predovšetkým vzťahom k prieťahom ciest II/513 a II/507 cez mesto. Nie sú zohľadnené potreby jednotlivých častí mesta, ktorým by vyhovovalo väčšie mnoţstvo čerpacích staníc, ale menšieho typu (do 3 stojanov plnosortimentného typu). V Zmenách a doplnkoch ÚPN SÚ je vypočítaná orientačná potreba mnoţstva čerpacích stojanov v jednotlivých mestských častiach. Na základe tohto výpočtu je moţné posudzovať a umiestňovať ČSPL v jednotlivých mestských častiach, tak aby boli pokryté celkové potreby v meste. Veľkosť a vybavenosť jednotlivých čerpacích staníc môţe byť rozdielna v závislosti od okolitých podmienok v riešenom území. V nasledujúcej tabuľke je, okrem vyrátaných predpokladaných výhľadových počtov čerpacích stojanov v jednotlivých častiach mesta, stanovená aj bilancia dostatku alebo nedostatku stojanov.

Tab. J.2.8.2-1 Potreba čerpacích staníc v mestských častiach pre r.2015 - I.variant mestská časť výhľ. orient. spotreba Súčasný stav potreba bilancia počet priebeh PHL v l čerp.stoj. čerp. čís. mestská časť OA v km/r spoločnosť počet max min stojanov stojanov I Stred 3.616 50,624.000 3,796.800 8 5 -5 II Sever 986 13,804.000 1,035.300 Slovnaft 4 2 1 3 III Juh 886 12,404.000 930.300 Shell 4 2 1 3 IV Šulekovo 1.243 17,402.000 1,305.150 Agrofinal 2 3 2 0 Hlohovec, spolu 7.457 104,398.000 7,829.850 10 17 11 -1

Tab. J.2.8.2-2 Potreba čerpacích staníc v mestských častiach pre r.2015 - II.variant mestská časť Výhľ. Orient. spotreba Súčasný stav potreba bilancia Počet Priebeh PHL v l čerp.stoj. čerp. čís. mestská časť OA v km/r spoločnosť počet max min stojanov stojanov I Stred 4.343 60,802.000 4,560.150 10 7 -7 II Sever 1.086 15,204.000 1,140.300 Slovnaft 4 3 2 2 III Juh 957 13,398.000 1,004.850 Shell 4 2 1 3 IV Šulekovo 2.186 30,604.000 2,295.300 Agrofinal 2 5 3 -1 Hlohovec, spolu 8.571 119,994.000 8,999.550 10 20 13 -3

Poznámka : priemerný priebeh 1 OA je výhľadovo uvažovaný orientačne 14.000km za rok, priemerná spotreba PHL je výhľadovo uvažovaná pre OA 7,5 l/100km, umiestnenie ČSPL je možné nahradzovať v susediacich mestských častiach.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 125 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

J.2.9. Mestská a prímestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava sa bude naďalej rozvíjať na báze autobusovej dopravy, ktorá bude zabezpečovaná ako časť dopravného závodu SAD, š.p., s umiestnením ktorého uvaţuje ÚPN SÚ na nových plochách v rámci výrobno-obsluţnej zóny Šulekovo – sever2. Vzhľadom na predpokladaný nárast počtu obyvateľov sa nepredpokladá mimoriadny nárast výkonov MHD, aby bolo potrebné rozširovať kapacity zázemia, trás a zariadení MHD v Hlohovci. Trasy jednotlivých liniek MHD je však potrebné súbeţne s prebiehajúcou novou výstavbou upravovať tak, aby plne zabezpečovali dopravu obyvateľov zo zdrojových do cieľových oblastí mesta. Výhľadové trasovanie liniek MHD by mal v nadväznosti na schválené Zmeny a doplnky ÚPN SÚ riešiť Dopravný generel mesta Hlohovec.

J.3. Železničná doprava

Ţelezničnú dopravu v tomto priestore zabezpečujú nasledovné trate a zariadenia : dvojkoľajná trať č.120, elektrifikovaná: Bratislava - Leopoldov - Púchov , ktorá bude v dohľadnej dobe modernizovaná na rýchlosť 160 km/h, dvojkoľajná trať č.133, elektrifikovaná: Leopoldov - Sereď, ktorá bude mať vyšší význam z hľadiska moţných budúcich úvah o polohách vysokorýchlostných tratí, jednokoľajná trať č.141, neelektrifikovaná: Leopoldov - Zbehy. Návrh usporiadania ţelezničnej dopravy predpokladá dokonalejšie vyuţitie jestvujúcich ţelezničných dopravných zariadení a tratí na území mesta Hlohovec. Trať č.120 je hlavnou ţelezničnou trasou vnútroštátneho a medzinárodného významu. V medzinárodnej osobnej doprave je vyuţívaná systémami EC a IC, v medzinárodnej nákladnej doprave je zaradená do trás AGTC. Táto ţelezničná trať je zaradená do siete medzinárodných ţelezničných tratí AGC/AGTC s označením E 63/C - E 63. V súčasnosti je to dvojkoľajná trať, elektrifikovaná, s maximálnou traťovou rýchlosťou 120 km/hod., ktorá sa uţ v súčasnosti upravuje na rýchlosť 140 km/hod. Výhľadovo by mala byť trať upravená na rýchlosť 160 km/hod. V súlade so zámermi rezortu dopravy počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ s modernizáciou ţelezničnej trate č.141 ako neelektrifikovanej trakcie (s výhľadovou elektrifikáciou), vrátane prestavby staničnej budovy a predstaničného priestoru, kde predpokladajú (vzhľadom na situovanie oboch zariadení) realizáciu spoločného zariadenia pre ţelezničnú a prímestskú autobusovú dopravu, t.j. kombinovanej ţelezničnej a autobusovej stanice. Trať č.133, elektrifikovaná, Leopoldov - Sereď, ktorá prechádza územím Hlohovca, bude mať zrejme v budúcnosti podstatne väčšie vyuţitie, a to najmä z hľadiska moţností trasovania vysokorýchlostných tratí na Slovensku. V súlade s rezortnými zámermi rátajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ s jej úpravou na traťovú rýchlosť 140 km/hod. V súvislosti z budovaním novej cestnej trasy II/513 pozdĺţ ţelezničnej trate č.141 sa očakávajú niektoré zásahy do ţelezničných zariadení, ktoré však nebudú veľkého rozsahu a bude ich moţné precizovať v projektovej dokumentácii, prípadne v detailnejšej ÚPD. Do ţelezničnej stanice Hlohovec sú zapojené všetky vlečkové systémy, ktoré obsluhujú okolité priemyselné objekty (Slovakofarma, a.s., Drôtovňa, a.s.). V súvislosti s výstavbou obchvatu cesty II/513 medzi ţelezničnou traťou č.141 a areálom Drôtovne, je potrebné počítať s redukciou vlečkových vstupov do areálu. Optimálnym riešením by bolo zachovanie výhradne východného vstupu, ktorý by cesta II/513 kriţovala mimoúrovňovo.

2 Z tohto areálu bude zabezpečovaná aj PHD.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 126 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

V návrhovom období ÚPN SÚ (do r.2015) sa vzhľadom na uvaţované prepravné objemy nepredpokladá výšková úprava jestvujúceho ţelezničného mostu v súvislosti s budúcou Váţskou vodnou cestou. Vo výhľade po r.2015 je však potrebné v súvislosti s predpokladaným nárastom prepravných objemov vodnej dopravy (a tým aj zmenou usporiadania prepravovaných kontajnerov) s rekonštrukciou mosta uvaţovať. Ţelezničné pripojenie priemyselných závodov mesta Hlohovec do priestoru budúceho verejného nákladného prístavu Leopoldov – Hlohovec bude moţné úvraťovou jazdou cez ţelezničnú stanicu Leopoldov, z ktorej sa predpokladá zavlečkovanie prístavu.3

J.4. Vodná doprava

Kombinácia dobrých sklonových pomerov a vhodného odtokového reţimu umoţňuje vyuţitie rieky Váh pre výstavbu vodnej cesty. Vodné diela realizované do roku 1945 majú vybudované na svojich stupňoch plťové priepusty v dĺţke 31 m a šírke 7 m, ktoré dnes plnia funkciu jalových výpustov. Časť vodných diel realizovaných po roku 1945 má vybudované plavidlové komory pre plavidlá s nosnosťou nad 1.000 ton, časť vodných diel je riešená tak, ţe dodatočná realizácia plavidlových komôr nevyvolá váţne technické problémy. Minimálna hĺbka vody v prívodných a odpadových kanáloch sa pohybuje okolo 5 m. Kanály sú dimenzované tak, aby stredná prietoková rýchlosť neprekročila 1,2 m.s-1. V súčasnosti je na rieke Váh vybudovaných 15 vodných elektrární. Na území mesta Hlohovec sa nachádza časť vodnej cesty na rozmedzí dolného a stredného Váhu. Váţska vodná cesta svojou prepravnou kapacitou umoţní v rámci deľby dopravnej práce časť tovarových prúdov presunúť na vodnú dopravu. V súčasnosti však táto vodná cesta nie je ešte prevádzkyschopná, a tak vodná doprava v úseku Váhu pri Hlohovci pozostáva čisto zo športového a rekreačného vyuţitia. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ počítajú na území Hlohovca okrem verejného nákladného prístavu4 aj s osobným a športovo-turistickým prístavom.

J.4.1. Verejný nákladný prístav

V riešenej oblasti predpokladajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ umiestnenie verejného nákladného prístavu, ktorý bude predstavovať klasický typ obchodného riečneho prístavu, a to v katastri Leopoldova s tým, ţe bude umoţnené ţelezničné (pozri kapitolu J.3. Ţelezničná doprava) i cestné pripojenie aj hospodárskym subjektom umiestnených v Hlohovci. Cestné dopravné napojenie prístavu je optimálne realizovať novou obsluţnou komunikáciou vedenou severným smerom v pokračovaní dopravnej osi nového obytného súboru Za hrádzou (MČ IV - Šulekovo) priečne na obchvat cesty II/507 v priestore medzi vodnými zdrojmi a nápravno-výchovným zariadením Leopoldov. Je potrebné zdôrazniť reálnosť technického riešenia pripojenia prístavu na regionálny a medzinárodný dopravný systém, čo výraznou mierou zvyšuje jeho budúci dopravný význam.

3 Podrobnejšie riešenie napojenia verejného nákladného prístavu na cestnú a železničnú sieť bude musieť byť súčasťou ÚPN SÚ Leopoldov, na území ktorého sa nachádza prevažná časť budúceho prístavu, ako aj prístupové možnosti. 4 Podľa materiálu “Vážska vodná cesta - rozvojový program” (Povodie Váhu, Piešťany 04/1997)

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 127 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

J.4.2. Osobný prístav

S umiestnením osobného prístavu uvaţujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v polohe na ľavom brehu Váhu nad cestným mostom v tesnom dotyku s centrom mesta. Osobný prístav bude takto súčasťou centrálnej mestskej časti vo veľmi výhodnej pešej dostupnosti k najpríťaţlivejším atraktivitám mesta Hlohovec. Alternatívou tohto umiestnenia je situovanie osobného prístavu na ľavom brehu Váhu, ale v lokalite pod súčasným cestným mostom ako súčasti Nábr.A.Hlinku. Moţnosť situovania prístavu v tejto lokalite by však musela preukázať osobitná urbanistická štúdia. Osobný prístav musí mať okrem zariadení na vodnej ceste aj zodpovedajúce objekty na brehu. Súčasťou je aj dopravné pripojenie na cestnú sieť, sieť MHD a pešie trasy. Zvolená lokalita (resp. jej alternatíva) je veľmi vhodná zo všetkých spomínaných hľadísk.

J.4.3. Športový a turistický prístav

Športový prístav a športová lodenica budú podľa návrhu ÚPN SÚ umiestnené v rámci športovo-rekreačno-oddychových plôch v priestore na pravom brehu Váhu nad navrhovanou lávkou pre peších a cyklistov spájajúcou MČ Šulekovo s ľavobreţnou časťou mesta (MČ Juh). Športový turistický prístav by v prevaţnej miere slúţil: v letnej turistickej sezóne pre tranzitné kotvenie športových turistických lodí počas ich etapového pobytu v Hlohovci pri jazde po Váhu, v mimosezónnom období pre trvalé kotvenie domácich športových lodi turistického typu (aj jachty pre námornú plavbu). Vybavenie športového turistického prístavu si vyţaduje okrem kotviaceho bazénu aj zázemie na brehu prístaviska, ako sú: objekty správy prístavu, servis, dielne pre opravy a údrţbu lodí, čerpacia stanice pohonných látok, a musí mať aj vhodné pripojenie na cestnú komunikačnú sieť mesta, čo je v prípade navrhovanej lokality splnené.

J.5. Cyklistická doprava

V Hlohovci a v jeho záujmovom území je rozšírená cyklistická doprava, o čom svedčí odhadovaný počet bicyklov, ktorý ale nie je podloţený prieskumom (cca 15.000 kusov). V súčasnosti prevaţujú cesty do zamestnania a v okolí Váhu rekreačná doprava. Do budúcnosti predstavuje Hlohovec, ale najmä jeho okolie, bohaté moţnosti realizácie cyklistických trás, z ktorých základné trasy sú súčasťou návrhu ÚPN SÚ (pozri grafickú časť Zmien a doplnkov ÚPN SÚ, Výkres č.4 – Návrh dopravy). Hlavnými cyklistickými trasami budú obidve hrádze Váhu (Povaţská cyklotrasa) s odbočkami do hlavných centier mestských atraktivít (centrum mesta, zámocký park, rekreačno-športové areály a pod.). Súčasťou návrhu je aj dopravné tlmenie na komunikáciách v centrálnej časti mesta, čo na druhej strane vytvára vhodnejšie podmienky pre rozvoj cyklistickej dopravy v tomto priestore. Prognóza deľby dopravnej práce počíta v budúcnosti práve s vyšším pouţívaním bicyklov ako dopravného prostriedku, čomu zodpovedá aj návrh komunikačnej siete.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 128 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Doprava

J.6. Pešia doprava

Hlavným prvkom pešej dopravy je návrh na razantné tlmenie automobilovej dopravy v centre mesta v okolí kostola sv. Michala, na súčasnej trase cesty II/513. Predstava o dopravnom tlmení centra mesta vychádza z celkovej predstavy o vytvorení pešej zóny, z ktorej budú vybiehať jednotlivé pešie trasy v smere severnom k ţelezničnej stanici a v smere juţnom k sídlisku. Rozsah navrhovanej pešej zóny je znázornený v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ v mierke 1:5.000 (Výkres č.4 – Návrh dopravy, ako aj výkres č.2 – Komplexný urbanistický návrh). Súčasťou návrhu rozvoja pešej dopravy v meste je aj návrh realizácie lávky pre peších a cyklistov, spájajúcej mestské časti Juh a Šulekovo, a to v predĺţení ul. Osloboditeľov v smere ku vstupu do zámockého parku.

J.7. Integrovaný dopravný uzol prímestskej a medzimestskej dopravy

Návrh dopravy Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec vytvára na území mesta spoločný komunikačný priestor, v rámci ktorého bude moţné zabezpečiť bezprostredné naviazanie staníc pre osobnú ţelezničnú dopravu a prímestskú i medzimestskú autobusovú dopravu. V tomto priestore bude moţné vykonať vzájomné prestupy medzi všetkými druhmi hromadných dopráv. V novo navrhovanom spoločnom priestore sa predpokladajú nasledujúce orientačné výhľadové mnoţstvá cestujúcich za deň podľa jednotlivých druhov osobnej dopravy: SAD 4.500 cest./deň ŢSR 2.800 cest./ deň MHD 5.200 cest./deň Spolu 12.500 cest./deň V dnešnom predstaničnom priestore je rezervovaný priestor pre: umiestnenie ţelezničnej osobnej stanice, umiestnenie novej spoločnej výpravnej budovy pre potreby ţelezničnej a autobusovej dopravy, umiestnenie dostatočného počtu nástupíšť pre prímestskú a medzimestskú autobusovú dopravu, umiestnenie priebeţných zastávok mestskej hromadnej dopravy (v prípade nutnosti je moţné umiestnenie aj koncovej zastávky MHD). K novo koncipovanému spoločnému predstaničnému priestoru budú v zmysle návrhu orientované aj: hlavná pešia trasa, cyklistická trasa. Na tento spoločný komunikačný priestor bude v budúcnosti moţné prostredníctvom siete MHD napojiť aj uvaţovaný osobný prístav na Váţskej vodnej ceste.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 129 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

K. V O D N É H O S P O D Á R S T V O

K.1. Vodohospodárske pomery záujmového územia

K.1.1. Úpravy odtokových pomerov

Riečnu sústavu záujmového územia SÚ Hlohovec tvorí rieka Váh, ktorá je súčasne dominujúcim tokom. Preteká zo severu na juh, rozdeľujúc tak sídelný útvar na dve časti, ľavobreţnú s centrálnou časťou intravilánu a pravobreţnú s intravilánom mestskej časti Šulekovo. Rieka Váh vstupuje na územie SÚ Hlohovec s povodím o rozlohe 10.356,5 km2 s 3 -1 3 -1 3 -1 priemerným prietokom Qa = 148 m .s , Q355 = 36,0 m .s a Q100-ročnej vody = 1.890 m .s . Na zabezpečenie ochrany proti povodniam je rieka obojstranne ohrádzovaná, čím boli vylúčené pôvodné záplavy okolitého územia. Ľavobreţnú časť jej povodia v záujmovom území SÚ Hlohovec tvorí Nitrianska pahorkatina v podhorí pod profilom Hlohovca v úzkom páse územia občas inundovaným prívalovými vodami a veľkými vodami rieky. Pravobreţná časť povodia má rovinatý, níţinný charakter. Územie je chránené protipovodňovou ochrannou hrádzou. Z významnejších tokov v pravobreţnom a širšom záujmovom území SÚ Hlohovec je to vodný tok Dudváh (s hydrologickým číslom povodia 4-20-02-022, prislúchajúceho do povodia Čierna voda 4-20-02), obojstranne ohradzovaný. Toky niţšieho rádu v pravobreţnom území tvoria menšie odvodňovacie kanály s vyústením do Dudváhu (mimo záujmového územia SÚ Hlohovec). Súčasný reţim vyuţitia Váhu nad profilom SÚ Hlohovec ovplyvňuje prevádzka Váţskej vodohospodárskej sústavy. Hladiny a prietoky v tomto úseku Váhu v súčasnosti bezprostredne ovplyvňuje prevádzka VD Drahovce, resp. (priamo ale nie bezprostredne) vyššie leţiace VD Váţskej vodohospodárskej sústavy. Prietoky v koryte Váhu počas beţných hydrologických situácií (t.j. bez N - prietokov) kolíšu v rozmedzí od 10 - 280 m3.s-1. Je to spôsobené špičkovou prevádzkou VE Madunice s celkovou hltnosťou turbín 276 m3.s-1 (najčastejšie 2 špičky denne). Nevyuţité prítoky (vody do zdrţe) sa prepúšťajú cez hať Drahovce do koryta Váhu, ako aj minimálny sanitárny prietok (pri odstavení VE Madunice) v mnoţstve Q = 6 m3.s-1. Reţim odtokových pomerov na rieke Váh má nestacionárny charakter, a to ako z hľadiska mnoţstiev prietoku, tak aj z hľadiska zmien hladín vody v rieke. Rieka Váh nie je v súčasnosti v záujmovom území SÚ Hlohovec účelovo vyuţívaná, avšak úsek rieky od zaústenia odpadového kanála z VE Madunice v Hlohovci (nad ţelezničným mostom) aţ po koniec vzdutia VD Kráľová v dĺţke 24 km s maximálnym hydroenergetickým spádom 19,1 m je Povodím Váhu, š.p. pre výhľadové obdobie pojatý do koncepcie viacúčelového vyuţitia toku výstavbou vodných diel s VE podľa derivačného variantu riešenia vodného diela Sereď - Hlohovec1.

1 Definitívny výber variantu (derivačný alebo riečne stupne) nebol zatiaľ vykonaný. Vypracované hodnotenie vplyvov VD na ţivotné prostredie (ESPRIT, s.r.o. Bratislava, 1998) je v štádiu posudzovania na MŢP SR.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 130 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

V zmysle tejto koncepcie sa na Váhu a v záujmovom území SÚ Hlohovec do doby výstavby vodných diel neuvaţuje s úpravami v koryte a brehových líniách toku (s výnimkou ich údrţby), t.j. budú realizované len také opatrenia, ktoré budú v súlade s viacúčelovým vyuţitím toku (ako súčasť pripravovanej výstavby vodných diel), ktorých realizácia má s príslušenstvom stavebných a technologických častí zabezpečiť: vytvorenie vzdutej hladiny v toku pre hydroenergetické vyuţitie vzniknutého spádu, vytvorenie podmienok pre komerčnú, nákladnú a rekreačnú plavbu, bezpečné prevádzanie povodňových prietokov Q 100 = 2160 m3.s-1.

K.2. Koncepcia viacúčelového využitia rieky Váh v úseku Sereď - Hlohovec

V ďalšom rozvoji širšieho územia SÚ Hlohovec počíta len s úpravami na rieke Váh v rámci viacúčelového vyuţitia energetického potenciálu, splavnenia a zvýšenej bezpečnosti protipovodňovej ochrany. V koncepcii účelového vyuţitia Váhu v úseku Sereď - Hlohovec, medzi existujúcim VD Kráľová a Madunice, t.j. od konca vzdutia VD Kráľová a zaústením odpadového kanála VE Madunice v Hlohovci (nad ţelezničným mostom) v dĺţke 24 km s max. hydroenergetickým spádom 19,1 m, investor - Povodie Váhu, š.p. Piešťany, projektovo zabezpečuje viacúčelové vyuţitie rieky Váh výstavbou vodných diel. Technické riešenie, navrhované v dvoch základných variantoch, a to: variant derivačný (variant A), variant riečne stupne (variant B) bolo z hľadiska technického riešenia a územno-technických prejavov a dôsledkov podrobnejšie hodnotené v ÚPN SÚ Hlohovec – Aktualizácia prieskumov a rozborov2. Vypracovaným hodnotením vplyvov VD na ţivotné prostredie je ako výsledné riešenie viacúčelového vyuţitia odporúčaný variant derivačný. Tento variant bol aj premietnutý ako z hľadiska realizácie najpravdepodobnejší do Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec.

Stručný popis derivačného variantu

Tvorí ho tzv.jednostupňové schéma vyuţitia s výstavbou hydrouzla Sereď. Úsek vyuţitia rieky do ústia odpadového kanála z VE Madunice do Váhu v km 23,105 po km 11,475 bude tvoriť riečna zdrţ Siladice (rkm 89,3), kde sa vybuduje hať (dislokovaná mimo územia SÚ Hlohovec), z ktorej bude prevádzaná voda na hydrouzol Sereď v rkm 82,77 prívodným kanálom dĺţky 5,522 km a odtiaľ odvádzaná prehĺbeným korytom váhu dĺţky 5,355 km do nádrţe VD Kráľová. Z hate Siladice bude (mimo územia SÚ Hlohovec) v mnoţstve 7,0 m3.s-1 prepúšťaný sanitárny prietok do starého, upraveného koryta Váhu (po pravej strane prívodného kanála), v ktorom sa uţšie koryto menej ako 120 m upraví na Q = 2160 m3.s-1 a vybudujú 4 dnové prehrádzky 2 m vysoké (na udrţiavanie hrádzí za minimálnych prietokov), na konci úpravy so sklzom sa vyústi pod odpadový kanál z hydrouzlu Sereď. Minimálna prevádzková hladina v zdrţi je na kóte 140,0 m n.m., t.j. kolísanie k maxim. prev. hladine 141,1 m n.m. činí 1,1 m. Tejto hladine zodpovedá objem vody 24 mil. m3, zatopená plocha 3,29 km2.

2 AUREX Bratislava, 10/1997).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 131 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

Územno-technické a dispozičné usporiadanie vodného diela a príslušenstva stavby

Územno-technické riešenie derivačného variantu VD sa obmedzuje na súčasné koryto Váhu, prípadne bude realizované v časti inundačného územia rieky, t.j. medzi pravostrannou ochrannou hrádzou a ľavostrannou brehovou líniou toku. Riešenie nadväzuje na existujúce viacúčelové vyuţitie rieky v hornom úseku nad profilom SÚ Hlohovec, t.j. na vyústenie odpadového kanála VE Madunice do Váhu nad ţelezničným mostom, a končí zaústením do horného úseku vzdutia VD Kráľová v Seredi. V priestore SÚ Hlohovec od ţelezničného mosta na pravom brehu medzi navrhovanou pravostrannou hrádzou zdrţe Siladice, resp. priesakovým kanálom, a existujúcou pravostrannou ochrannou hrádzou Váhu (v pôvodne inundačnom území toku) sa tento priestor v celom úseku toku uvoľňuje pre iné účelové vyuţitie. V rámci opatrení proti priesakovým vodám riešenie počíta s výstavbou priesakového kanála v celom úseku pravostrannej hrádze zdrţe Siladice (so zásypom starého koryta medzi hrádzou a priesakovým kanálom), s výstavbou podzemného drénu na ľavom brehu intravilánu SÚ Hlohovec o dĺţke 1,72 km s naviazaním na ľavostranný prietokový kanál vedený aţ pod hydrouzol Sereď. Riešenie vo vzťahu k moţnosti splavnenia toku, t.j. k zabezpečeniu plavebných gabaritov, umoţňuje v priestore nad ţelezničným mostom SÚ Hlohovec a pravým brehom odpadového kanála z HC Madunice zriadiť verejný nákladný prístav s bazénom na prezimovanie lodného parku (pozri návrh riešenia vodnej dopravy v kapitole P. - Doprava).

Očakávané územno-technické prejavy derivačného variantu VD

Viacúčelové vyuţitie rieky Váh ovplyvní súčasný hydrologický reţim rieky z nestacionárneho charakteru na stacionárny. Trvalejšie bude pozmenený hladinový reţim, kolísanie z hľadiska max. a min. prevádzky bude kolísať 1,1 m. Zvýšené hladiny vody v nábreţných priestoroch hate Siladice vyvolajú v dôsledku hydraulickej previazanosti zmeny v reţime hladín podzemnej vody v okolitom území. Tieto zmeny spolu s dislokáciou líniových a stavebných častí príslušenstva vodných diel budú negatívne vplývať na jednak vybudovanú vodohospodársku infraštruktúru úţitkových zariadení a objektov aj na území SÚ Hlohovec, ktoré v dôsledku kolízií bude potrebné na zabezpečenie ich funkcie eliminovať. Vo vzťahu k proponovanej výstavbe VD Sereď - Hlohovec na Váhu, ako aj v závislosti na ďalšom rozvoji záujmového územia a samotného SÚ Hlohovec, ide predovšetkým o potrebu v projektovej úlohe predmetného VD územno-technicky zdokumentovať nasledovnú problematiku s návrhom opatrení: zhodnotiť vplyv na vyuţiteľnosť existujúcich zdrojov pitnej vody vodovodu SÚ Hlohovec na pravom brehu Váhu (5 širokoprofilových studní, zaloţených v 1. horizonte) s úhrnným -1 odporúčaným odberom Qv = 105 l.s z hľadiska vylúčenia kapacitného a akostného ohrozenia, zhodnotiť vplyv na vyuţiteľnosť existujúcich ďalších zdrojov vody priemyselných a areálových vodovodov, najmä závodov Drôtovňa a Slovakofarma dislokovaných na ľavom -1 brehu Váhu II. urb. obvodu Peter o pôvodnej výdatnosti cca Qv = 201 l.s z hľadiska kapacitného ohrozenia, ďalej zdrojov vody areálového vodovodu ŠM Terezov o výdatnosti 10 l.s-1, v prípade preukázaného ohrozenia chovaných zdrojov vody zhodnotiť riešenie eliminačných opatrení na ich ochranu, alebo návrhy na ich náhradu v iných lokalitách s vyjadrením spôsobu privedenia do existujúcich kapacít privádzačov

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 132 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

počítať s dokončením nového kolektoru 2xDN 500 cez Váh (v súčasnosti čiastočne realizovaného len cez úsek koryta rieky) privádzača vody Šulekovo - SÚ Hlohovec cez zátopové územie zdrţe Siladice, zhodnotiť vplyv zvýšenia hladiny podzemných vôd z titulu vzdutia vody v rieke na stokovú sústavu po ľavom brehu intravilánu SÚ Hlohovec aj popri realizovaní podzemného drénu proti priesakovým vodám a to najmä v niţšie poloţenom intraviláne, oblasti kmeňovej stoky "A" z hľadiska prítoku balastných - drenáţnych vôd s vyčíslením energetickej náročnosti na ich prečerpávanie oproti súčasnému stavu, vypracovať riešenie rozsahu opatrení na súčasných objektoch odľahčenia prívalových vôd z verejnej kanalizácie a priemyselnej kanalizácie (oteplených vôd - Slovakofarma) do Váhu z titulu straty gravitačného vyústenia vplyvom vzdutia prevádzkovaných hladín a Q100-ročnej veľkej vody (v ktorej výustné úseky D-A, O-J, Ih, H, O-G, O-D sú niţšie ako výhľadové hladiny v rieke), počítať s predpokladaným zhoršením podmienok vyuţívania súčasného spôsobu likvidácie splaškov v MČ IV - Šulekovo, kde je nutná výstavba vodotesnej, splaškovej kanalizácie, v dôsledku zahatania výustí odľahčovacích stôk existujúcej kanalizácie SÚ Hlohovec pri zvýšení hladiny v zdrţi Siladice počítať s opatreniami na vyhovujúce odvedenie odľahčených vôd, resp. s novou výstavbou odľahčovacích komôr doplnených o čerpacie stanice, v dôsledku zvýšenej hladiny v zdrţi Siladice počítať u existujúcej ľavobreţnej ČOV s trvalým čerpaním vyčistených vôd, t.j. doplnením ČOV o kapacitne vyhovujúcu čerpaciu stanicu (počítať so zvýšenými nákladmi na výstavbu oproti pôvodnému predpokladu), počítať so zmenou splaveninového a plaveninového reţimu, zabahňovaním dna zdrţí a derivačného kanála uceleným systémom pozdĺţnych a šikmých usmerňovačov. V rámci eliminačných opatrení na ochranu proti priesakovým vodám je v SÚ Hlohovec a jeho záujmovom území potrebné počítať v rámci výstavby VD Sereď-Hlohovec (zdrţe Siladice) s výstavbou priesakových kanálov v celej dĺţke pravej strany zdrţe, resp. cez SÚ Hlohovec s výstavbou podzemného drénu o dĺţke 1,72 km, zaústeného do priesakového kanála po ľavej strane zdrţe.

K.3. Územná ochrana vodárenských priestorov - zdrojov pitnej vody

Hlavné zdroje vodovodného systému SÚ Hlohovec tvoria studne S1, S2, S3, S5, S6 situované na pravom brehu Váhu od ochrannej hrádze, juţne pod a severne nad ţelezničnou traťou č.141. -1 -1 Sumárna výdatnosť studní činí QV = 112 l.s , odporúčaný odber 95 l.s , z čoho v r.1998 maxim.výdatnosť činila 78,8 l.s-1, čím bol zdroj pre zásobovanie SÚ Hlohovec vyuţívaný na 75%. Ochrana vodného zdroja proti akostnému a kvantitatívnemu znehodnoteniu vody v zmysle platných legislatívnych opatrení Ministerstva zdravotníctva SR a rozhodnutím ONV OPLVH Trnava č. 1592/85 z 20.12.1985 je stanovená nasledovnými stupňami pásiem hygienickej ochrany: PHO Io - 100 x 100 m, PHO IIo vnútorné - oplotením areálu zdrojov v ktorom sú umiestnené objem akumulácie, chlórovňa a ČS, PHO IIo vonkajšie - zahrňuje časti katastrálnych území Šulekovo, Leopoldov a Červeník (S3) a to v čiare Váh aţ po ústie odpad. kanála z HC Madunice, jeho pravý breh po Červeník, juţným smerom cca 400-150 m od cesty Leopoldov - Hlohovec, severným

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 133 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

smerom okrajom cesty k ČOV Leopoldov - východný obvod areálu ÚVZ - Leopoldov smerom na sever k SÚ Červeník. Celková výmera ohraničeného zdroja v I. a II. stupni PHO činí cca 16,63 ha. Vo vonkajšom PHO IIo sú dislokovaní nasledovní znečisťovatelia podzemnej vody: areál Food Farm, s.r.o. v Hlohovci (ţivočíšna výroba), ČOV NVÚ a ÚNVV Leopoldov a ČOV SÚ Leopoldov vrátane kanalizačnej prečerpávacej stanice, prívodná stoka na prečerpávaciu stanicu pri Váhu a intenzívne obhospodarovaná poľnohospodárska pôda. Z ďalších zdrojov pitnej a úţitkovej vody vyţadujúcich územnú a hygienickú ochranu sú to 3 studne vodovodného systému Slovakofarma, a.s. Hlohovec dislokované východne od areálu závodu v priestore Diely, ktoré zabezpečujú zásobovanie vlastných prevádzok a prepojením na verejný vodovod čiastočne aj verejného vodovodu v MČ Juh (1.tlakové pásmo).

Zdroje podzemných vôd pre technologické, priemyselné vyuţívanie

Tieto sú dislokované v priestore ľavobreţného územia Váhu nad ţelezničným mostom cez Váh (proti jeho prítoku) v MČ Sever, a to v inundovanom území toku. Z hľadiska hospodárskeho významu sú dôleţité ako pre súčasný, tak aj výhľadový rozvoj priemyselnej výroby v SÚ Hlohovec, a preto vyţadujú územnú ochranu. Z tohto hľadiska je pri ďalšom rozvoji tejto mestskej časti nutné: zabezpečiť vylúčenie znehodnotenia zásob podzemných vôd zberných území 3 studní a príslušenstva zdrojov podniku Slovakofarma, a.s. Hlohovec a 7 studní vrátane ich príslušenstva (akumul.nádrţe a čerp.staníc) Drôtovne, a.s. Hlohovec v závislosti na výstavbe VD Sereď-Hlohovec s predpokladaným vzdutím hladiny vody Váhu na kótu 141,1 m n.m. je potrebné u zdrojov vody Drôtovne, a.s., dislokovaných uţ t.č. v inundačnom území toku, v dôsledku ich očakávanej trvalej záplavy počítať so stabilizačnými opatreniami, aby sa tak zabránilo ich stavebnému znehodnoteniu, ako aj so zmenami v organizácii údrţby (prístup po vode k zdrojom). Keďţe sa v návrhovom období ÚPN SÚ Hlohovec očakáva na rieke Váh výstavba vodného diela Sereď – Hlohovec so zdrţou Siladice, hladina vody v toku sa zvýši na max. kótu 141,1 m n.m. a bude v priebehu roka v rozkyve 1,0 m. Tým sa zmení reţim toku z nestacionárneho charakteru na stacionárny, čo sa v zbernom území prejaví vo zvýšení hladiny podzemných vôd. Tieto môţu po splavnení toku, ako aj po realizácii komerčného (a najmä zimného) prístavu s bazénom pri navrhovanom dislokovaní v PHO II° - vonkajšom, negatívne, a to najmä olejovým znečistením, ohroziť zásoby pitnej vody uvedených zdrojov. Hoci takéto zvýšenie hladiny vody môţe kvantitatívne zvýšiť kapacitu zdrojov či uţ pitných alebo priemyselne vyuţívaných podzemných vôd, zostáva zatiaľ otvorenou otázkou, či tento prejav nebude mať negatívny vplyv na akosť, a teda predovšetkým na kvalitu pitnej a úţitkovej vody studní vodovodného systému SÚ Hlohovec. Pre dôslednú ochranu zdrojov pitnej vody v danom priestore je nutné zabezpečiť revitalizáciu zberného územia, t.j. eliminovať zdroje znečistenia. V prípade splavnenia Váhu a výstavby zimného bazénu bude potrebné vylúčiť olejové a ropné znečistenie, prípadne v ohrozenom úseku realizovať tesniacu alebo hydraulickú clonu (podľa odporúčaní štúdie ochrany zdrojov, ktorú bude nutné vypracovať).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 134 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

K.4. Zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou

K.4.1. Súčasný stav zásobovania pitnou a úţitkovou vodou

Sídelný útvar Hlohovec je pitnou a úţitkovou vodou zásobovaný verejným vodovodom v správe ZsVaK Hlohovec3. Celková dĺţka vodovodnej siete v r.1998 bola 65.508 m. Pôvodný verejný vodovod SÚ Hlohovec na ľavom brehu Váhu bol vybudovaný na báze zdrojov podzemných vôd v štrkopiesčitých náplavoch pravostrannej údolnej nivy Váhu v bezprostrednom okolí mesta. V ďalšom období bol vodovod postupne rozširovaný o zásobnú sieť a objem akumulácie. Základným zdrojom vody pre vodovodný systém sú miestne zdroje na pravom brehu Váhu s -1 -1 výdatnosťou QV = 112 l.s a odporučeným odberom 95 l.s . Podľa údajov ZSVaK Piešťany dosiahla v r.1998 max. kapacita týchto vodných zdrojov 78,8 l.s-1 s tým, ţe v priebehu roku boli vyuţívané na cca 75%. Uvedená hodnota nebola prekračovaná uţ takmer dve desaťročia. Predpokladané vzdutie vody vo Váhu vplyvom VD Sereď – Hlohovec, zdrţ Siladice, môţe zvýšiť výdatnosť týchto vodných zdrojov, ale je ţiaduce odborné posúdenie, či tento prejav nebude na úkor akosti vody v niektorej z 5 studní. Doplňujúcim zdrojom miestnych zdrojov SÚ Hlohovec je privádzač vody zo skupinového vodovodu Trnava, vetva Ţlkovce – Hlohovec. Distribúcia je riadená potrebou vody v SÚ Hlohovec a spotrebou vody na trase (SÚ Ratnovce, Ţlkovce, Červeník a Leopoldov). Uţ vyše 10 rokov je totiţ pre vodovodný systém SÚ Hlohovec k dispozícii aj vodný zdroj Rakovice- Borovce, z ktorého max. odber vody v roku 1998 činil 92,4 l.s-1 a v celoročnom priemere bol vyuţívaný iba zo 65%. V prípade havárie tohto zdroja umoţňuje skupinový vodovod (SKV) Trnava dodávku vody do SÚ Hlohovec aj z vodných zdrojov Dechtice a Dobrá Voda, a to v mnoţstvách podľa spotrebiska v SÚ Trnava (kde sú z hľadiska kapacity vodných zdrojov t.č. tieţ rezervy). Z ďalších zdrojov vody v sfére SKV Trnava je pre zásobovanie Hlohovca vodou moţné počítať s lokalitami pri Sokolovciach a Hubine. Pre tento systém bol v r.1990 projekčne pripravený VZ Sokolovce, ktorý sa provizórne vyuţíva len z 20%. Po vyčerpaní kapacity všetkých reálnych zdrojov vyššie uvedenej nadradenej vodárenskej skupiny je jej dotovanie výhľadovo uvaţované z prívodu zo Ţitného ostrova do priestoru vodojemu Zvončín. Z celkového počtu 25.804 obyvateľov SÚ Hlohovec k 31.12.1998 bolo vodovodom zásobovaných 23.883 obyvateľov, t.j. 92,56 %. V dnešnom rozsahu tvorí vodovodný systém SÚ Hlohovec v prepojení na zdroje SKV Trnava súčasť vyššie spomínaného diaľkového skupinového vodovodu. V dlhodobej koncepcii rozvoja vodárenstva sa uvaţuje z vodovodného systému Hlohovec zásobovať aj skupinu sídiel na ľavom brehu Váhu, ktoré nemajú vlastný vhodný zdroj vody.4

3 Teraz Vodárenská a kanalizačná spol.Dubovany, s.r.o. 4 Podrobnejšie údaje o stave zásobovania vodou a stave vodovodného systému pozri ÚPN SÚ Hlohovec – Aktualizácia prieskumov a rozborov (AUREX, 10/1996).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 135 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

K.4.2. Návrh zásobovania pitnou a úţitkovou vodou

V ďalšom rozvoji SÚ Hlohovec počíta urbanistická koncepcia v časovom horizonte roku 2015 s počtom 26.100 (s rezervou do 30.000) obyvateľov.

K.4.2.1. Potreba vody

Pre uvedený rozvojový trend sa podľa metodických pokynov Ministerstva pôdohospodárstva SR do r.2030 preukazuje nasledovný vývoj potreby vody pre obyvateľstvo, občiansku a technickú vybavenosť, ako aj výrobné činnosti (pri stratách 20%) v týchto priemerných hodnotách a kategórii sídla 25-30 tis. obyvateľov: voda fakt. domácnostiam: 127 l.obyv.deň-1 voda fakt. pre ostatných: 62 l.obyv.deň-1 Vzhľadom na štruktúru bytového fondu a trendy modernizácie domácností, najmä na očakávaný trend zvýšenej prípravy teplej vody, počítame s nasledovnou špecifickou potrebou: bytové domy: 140 l.obyv.deň-1 rodinné domy: 110 l.obyv.deň-1 V potrebe vody ostatných spotrebiteľov je zahrnutá potreba základnej, vyššej a nadmiestnej vybavenosti, ako aj miestnej výroby napojenej na vodovod, a to podľa mnoţstva, kapacít a druhov vybavenosti dislokovaných v jednotlivých mestských častiach: táto sa pohybuje od 31 do 90 l.obyv.deň-1, v priemere za SÚ Hlohovec 62,04 l.obyv.deň-1.

Tab. K.4.2.1-1/1 Vyčíslenie potreby pitnej a úţitkovej vody do r.2015 podľa MČ (26.100 obyv.) VFD VFO VFC VNF VVR MČ/obyv. m3.d-1 I. mestská časť Stred – 15.200 obyv. 11.800 obyv.x140 l.d-1 = 1.652,00m3.d-1 3400 obyv.x110 l.d-1 = 374,00 m3.d-1 2.026,00 15.200 obyv.x70 l.d-1 = 1064,00 m3.d-1 1.064,00 3.090,00 15.200 obyv.x50,82 l.d-1 = 772,46 772,46 Priemerná denná z VVR = 254,11 l.o.d-1 3.862,46 II. mestská časť Sever – 3.450 obyv. 3.450 obyv.x110 l.d-1 = 379,50 m3.d-1 379,50 3.450 obyv.x90 l.d-1 = 310,50 m3.d-1 310,50 690,00 3.450 obyv.x49,71 l.d-1 = 171,50 m3.d-1 171,50 Priemerná denná z VVR = 249,71 l.o.d-1 861,50 III. mestská časť Juh – 3.100 obyv. 2.373 obyv.x140 l.d-1 = 332,22 l.d-1 727 obyv.x110 l.d-1 = 79,97 l.d-1 412,19 3.100 obyv.x41 l.d-1 = 127,10 l.d-1 127,10 539,29 3.100 obyv.x43,35 l.d-1 = 134,38 l.d-1 134,38 Priemerná denná z VVR = 217,31 m3.d-1 673,67 IV. mestská časť Šulekovo – 4.350 obyv. 838 obyv.x140 l.d-1 = 117,32 l.d-1 3.512 obyv.x110 l.d-1 = 386,32 l.d-1 503,64 4.350 obyv.x31 l.d-1 = 134,85 l.d-1 134,85 638,49 4.350 obyv.x36,69 l.d-1 = 159,60 l.d-1 159,60 Priemerná denná z VVR = 183,47 l.o.d-1 798,09 SÚ Hlohovec spolu m3.d-1 3.321,33 1.636,45 4.957,78 1.237,94 6.195,72 l.obyv.d-1 127,25 62,70 189,95 47,43 237,38

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 136 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

Tab. K.4.2.1-1/2 Vyčíslenie potreby pitnej a úţitkovej vody do r.2015 podľa MČ (30.000 obyv.) VFD VFO VFC VNF VVR MČ/obyv. m3.d-1 I. mestská časť stred – 15.200 obyvateľov 11.800 obyv.x140 l.o.d-1 = 1.652,00 m3.d-1 3.400 obyv.x110 l.o.d-1 = 374,00 m3.d-1 2.026,00 15.200 obyv.x70 l.o.d-1 = 1.064,00 m3.d-1 1.064,00 3.090,00 15.200 obyv.x50,82 l.o.d-1 = 772,46 m3.d-1 772,46 Priemerná denná z VVR = 254,11 l.o.d-1 3.862,46 II. mestská časť sever – 3.800 obyvateľov 3.800 obyv.x110 l.o.d-1 = 418,00 m3.d-1 418,00 3.800 obyv.x90 l.o.d-1 = 342,00 m3.d-1 342,00 760,00 3.800 obyv.x50 l.o.d-1 = 190,00 m3.d-1 190,00 Priemerná denná z VVR = 250,00 l.o.d-1 950,00 III. mestská časť juh – 3.350 obyvateľov 2.623 obyv.x140 l.o.d-1 = 367,22 m3.d-1 727 obyv.x110 l.o.d-1 = 79,97 m3.d-1 447,19 3.350 obyv.x40,00 l.o.d-1 = 134,00 m3.d-1 134,00 581,19 3.350 obyv.x43,37 l.o.d-1 = 145,31 m3.d-1 145,31 Priemerná denná z VVR = 216,87 l.o.d-1 726,50 IV. mestská časť Šulekovo – 7.650 obyvateľov 3.922 obyv.x140 l.o.d-1 = 549,08 m3.d-1 3.728 obyv.x110 l.o.d-1 = 410,08 m3.d-1 959,16 7.650 obyv.x42 l.o.d-1 = 321,30 m3.d-1 321,30 1.280,46 7.650 obyv.x41,85 l.o.d-1 = 320,15 m3.d-1 320,15 Priemerná denná z VVR = 209,23 l.o.d-1 1.600,61 SÚ Hlohovec spolu m3.d-1 3.850,35 1.861,30 5.711,65 1.427,92 7.139,57 l.obyv.d-1 128,34 62,04 190,38 47,60 237,98

VFD = voda fakturovaná domácnosti VFO = voda fakturovaná ostatným VFC = voda fakturovaná celkom VNF = voda nefakturovaná VVR = voda vyrobená

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 137 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

Tab. K.4.2.1-2 Sumár potreby pitnej a úţitkovej vody SÚ Hlohovec podľa výpočtu smerných veľkostí

Smerná veľkosť 26100 obyvateľov Smerná veľkosť 30000 obyvateľov Potreba pitnej vody priem.denná špec.z výr. Qp Qm Qh priem.denná špec. z vyr. Qp Qm Qh m3 l.obyv.d1 l.s-1 m3 l.obyv.d1 l.s-1 VFD, voda fakt.domácnosti 3.321,33 127,25 38,44 49,97 89,95 3.850,35 128,34 44,56 57,93 104,27 VFO, voda fakt.ostatným 1.636,45 62,70 18,94 24,62 44,31 1.861,30 62,04 21,54 28,00 50,40 VFC, voda fakt.celkom 4.957,78 189,55 57,38 74,59 134,26 5.711,65 190,39 66,10 85,93 154,67 VNF, voda nefakturovaná 1.237,94 47,43 14,33 18,63 33,53 1.427,92 47,60 16,53 21,49 38,68 VVR, voda vyrobená 6.195,72 237,38 71,71 93,22 167,79 7.139,57 237,99 82,63 107,42 193,35

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 138 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

V riešení návrhu rozšírenia vodovodného systému do r. 2015 vychádzajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ z maximálnej smernej veľkosti SÚ Hlohovec 30.000 obyvateľov (rezerva), ako vstupu pre územno-technické riešenie: Potreba pitnej a úţitkovej vody 3 -1 -1 priemerná denná 7.139,57 m .d , Qp = 82,63 l.s 3 -1 3 -1 -1 maximálna denná 7.139,57 m .d x kd 1,3 = 9.281,441 m .d , Qm = 107,42 l.s 3 -1 -1 maxim. hodinová 9.281,44 m .d x kh 1,8 = 16.706,59/24 = 696,10/3.600 = 193,35 l.s -1 Poţadovaný zdroj vody Qv = cca 107,5 l.s 3 Poţadovaný minim. objem akumulácie vody (60 % z Qm), t.j. 9.281,44x0,6 = 5.568,86 m .

Tab. K.4.2.1-3 Potreba pitnej a úţitkovej vody podľa tlakových pásiem Tlak. Zásob.územie Počet Priemerná denná Maxim.denná Maxim.hodinová Pásmo m n.m. obyv. m3.d-1 l.s-1 m3.d-1 l.s-1 m3.hod. l.s-1 1. 141-165 24.594 5.864,45 67,88 7.623,78 88,24 571,78 158,83 2.a 165-220 4.863 1.156,60 13,39 1.503,58 17,40 112,76 31,32 2.b 165-210 543 118,57 1,37 154,08 1,78 11,56 3,20 spolu 30.000 7.139,57 82,64 9.281,44 107,42 696,10 193,35

Tab.K.4.2.1-4 Priemerná špecif. potreba vody na 1 obyvateľa Štruktúra potreby Jadro SÚ Hlohovec MČ Šulekovo celkom SÚ Hlohovec r.1995 r.2015 r.1995 r.2015 r.1995 r.2015 VFD 137 129,36 57,7 125,38 130,16 128,34 VFO 26 68,90 2,2 42,00 51,87 62,04 VNF 59 49,56 14,3 41,85 53,57 47,60 VVR 252 247,82 74,2 209,23 235,60 237,98

K.4.2.2. Zdroje pitnej vody

Súčasná potreba pitnej a úţitkovej vody SÚ Hlohovec je zabezpečovaná vodovodným systémom, ktorý prislúcha do skupinového vodovodu Piešťany - Trnava. V roku 1995 zabezpečoval vodovodný systém pre SÚ Hlohovec VVR v mnoţstve 1.905,35 tis.m3.rok-1, t.j. -1 3 -1 Qp = 60,42 l.s , a to vyuţívaním vlastných zdrojov mesta v mnoţstve 1.655,425 tis.m .rok , -1 t.j. Qp = 52,49 l.s , ako aj prevzatou vodou, t.j. dodávkou vody z vyššie uvedeného systému 3 -1 -1 v mnoţstve 296.539 tis.m .rok , t.j. Qp = 9,41 l.s . V roku 1998 kapacita miestnych 5 studní za Váhom preukazovala max. výdatnosť 78,8 l.s-1. -1 Vzhľadom na vypočítanú potrebu SÚ Hlohovec, t.j. Qm=Qv 107,5 l.s , je potrebné v r.2000- 2015 zabezpečiť dotovanie mnoţstva 28,7 l.s-1 zo zdrojov SKV Trnava, kde sú uţ v súčasnosti vytvorené dostačujúce kapacity zdrojov vody (Rakovice - Borovce s Qvmax = 92,4 l.s-1, t.č. vyuţívaný zo 65%, Sokolovce vyuţívaný iba na 20%), ako aj vyhovujúca kapacita privádzača vody (DN 500) Ţlkovce - Hlohovec s moţnosťou prietoku vody 98-157 l.s-1 (v = 0,5-0,8 m.s-1). Vzhľadom na dostatočnú kapacitu uvedeného privádzača, pasívnu bilanciu pitnej vody nielen SÚ Hlohovec, ale aj sídelných útvarov na ľavobreţnom území povodia Váhu v trase Bojničky – Sasinkovo - Rumanová - Báb (podľa dlhodobej koncepcie vodohospodárskeho rozvoja) sa cez hydrouzol SÚ Hlohovec počíta prostredníctvom tohto privádzača saturovať potrebu uvedených sídiel.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 139 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

K.4.2.3. Distribúcia vody zo zdrojov do vodovodného systému

Vo vzťahu k dislokovaným súčasným zdrojom zostáva nezmenená: a) Zo zdrojov za Váhom, t.j. studní S1 - S3, S5 - S6 sa čerpaním a prívodom DN 150 dopravuje do areálovej akumulačnej nádrţe s objemom 400 m3. Do tejto nádrţe je vyvedený aj gravitačný privádzač vody DN 200 o kapacite 16-25 l.s-1 (v = 0,5 - 0,8 m.s-1) tvoriaci v priestore SÚ Leopoldov odbočku z prívodu DN 500 vedeného zo Ţlkoviec do Hlohovca. Po premiešaní vôd výtlakom cez ČS o kapacite 100 l.s1 sa radom DN 300 o kapacite 88- 106 l.s-1 (v = 1-1,5 m.s-1) cez Váh a ďalej cez intravilán ulicami; Zábranie, Komenského, Školská a Jesenského dodáva, resp. plnia vodojemy I. tlak. pásma 1x6.000 m3 a 2x1.000 m3 s kótami 198,91/193,91 m n.m. b) Voda zo zdroja Veľké Orvište – Rakovice - Borovce je do Hlohovca privádzaná gravitačne z vodojemu vo Vrbovom, a to odbočkou DN 500 z privádzača DN 600 vedeného do Trnavy v priestore Ţlkovce. Odbočka odtiaľ vedie cez SÚ Červeník, SÚ Leopoldov (kde v juhovýchodnej časti je odbočka do akum. nádrţe 400 m3 do areálu studní za Váhom) a mestskú časť Šulekovo, ďalej cez pôvodnú zhybku cez Váh DN 1x500 a 1x400 cez Váh (kde sa v roku 1995/96 vybudoval nový tunelový kolektor pre DN 2x500) na jeho ľavú stranu, z kadiaľ prechádza ulicami Podzámska, Kpt. Nálepku a Vodárenská a zabezpečuje plnenie vodojemov 2x1.000 m3 a 1x6.000 m3 I. tlakového pásma. Kapacita prívodu činí 98-157 l.s-1 (v = 0,5-0,8 m.s-1). Z hľadiska nevyhnutnosti zabezpečenia bezporuchovej prevádzky na prívode DN 500 Ţlkovce - Hlohovec v úseku cez MČ IV - Šulekovo navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ: rekonštrukciu - výmenu skorodovaného výtlačného radu DN 500 v dĺţke 1.530 m, dokončenie zhybky (kolektoru) cez Váh a to ešte pred realizáciou VD Sereď - Hlohovec (2xDN 500) na celkovú dĺţku 312 m, odstránenie kolízie privádzača DN 500 a spätného zásobného radu DN 400 Hlohovec - Šulekovo - Leopoldov v MČ III Juh - UO 17 s areálom VI.ZŠ na Podzámskej ulici v dĺţke 240 m (kde prípadnou haváriou môţu byť ohrozené objekty s váţnymi ekonomickými škodami).

K.4.2.4. Územný rozsah zásobovania

Je riešený v zmysle urbanistickej koncepcie obytných a výrobných plôch s výhľadovým počtom 26.100 (rezerva do 30.000) obyvateľov, z čoho v MČ I - III 22.350 obyvateľov obýva územie s výškovými pomermi v rozmedzí kót 142-220 m n.m. a v MČ IV. je 7.650 obyvateľov na rovinatom území s výškovými kótami 139-143 m n.m. Táto územná danosť vyţaduje aj naďalej zachovať zásobovanie existujúcej zástavby dvoma tlakovými pásmami, z čoho v 1.tlakovom pásme bude zásobovaných 24.594 obyvateľov a v 2.tlakovom pásme 5.406 obyvateľov (z toho v TLP 2.a - 4.863 obyvateľov a v 2.b 543 obyvateľov. Oproti súčasnému stavu dôjde k úplne novej zástavbe najmä v 1. tlak. pásme v MČ III Juh - UO 17, MČ II Sever - UO 9, 10, v MČ IV Šulekovo - UO 19, ďalej v tlak. pásme 2.a v MČ I Stred - UO 5 a v MČ III Juh - UO 14. Tento rozvojový trend vyţaduje popri rozšírení vodovodnej siete aj dobudovanie 2 tlakových pásiem z hľadiska bezproblémového zásobovania budov s výrazným výškovým zónovaním, alebo potrebou nových objemov akumulácie (tlak.pásmo 22.a), 2.b pre vyvedenie prívodu z nového zdroja Sokolníky - Koplotovce.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 140 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

K.4.2.5. Vodojemy

Súčasné čelné vodojemy sú dislokované v MČ I Stred v priestore UO 5 - Vinohradská, resp. v I. tlakovom pásme o sumárnom objeme 8.000 m3, z čoho VDJ 2x1.000 m3 s kótami 198,91-193,91 m n.m. na Koperníkovej ulici je plnený z prívodu Ţlkovce - Šulekovo - Hlohovec (DN 500), VDJ 1x6.000m3 s kótami 198,91-193,91 m n.m. na Vodárenskej je plnený z prívodu DN 300 zo zdrojov mesta za Váhom. Obidva vodojemy sú vzájomne prepojené a sú z nich okrem 1.tlakového pásma zásobované ďalšie 2 tlakové pásma, a to:

Tlakové pásmo 2.a

Juhozápadná časť so zástavbou IBV Svinná Hora, HBV Nitrianska ulica; Vodárenská, Sládkovičova, J. Bottu, Nerudova, kpt. Nálepku, Šomodská čerpacou stanicou k vodojemu 1x6.000 m3 o kapacite 33 l.s-1, t.j. výtlakom vody cez DN 125, na ktorý nadväzujú uličné rady DN 100. Jestvujúci spôsob zásobovania výškových bytových domov dislokovaných v okrajovej, hornej časti 1.tlakového pásma cez 2 hydrofórové stanice je nevyhovujúci. Z dôvodu, ţe podstatná časť hydrauliky prislúcha do TP 2.a, ako aj navrhovaná zástavba v MČ Stred a Juh, navrhujeme pre toto pásmo na lokalite "Lipiny" vybudovať vlastný vodojem na kóte 235 m n.m. o objeme 2x1.000 m3 (z ktorého sa umoţní v ďalšom rozvoji aj odber vody pre sídla v ľavobreţnom území Váhu). Plnenie vodojemu bude riešené čerpaním vody z vodojemu 1x6.000 m3 výtlakom DN 200- 250 o dĺţke 980 m.

Tlakové pásmo 2.b

Severná časť so zástavbou IBV Kamenná hory s ulicami: Kamenohorská, Veterná, Karpatská, Inovecká, Ruţová a Gagarinova z akumulačnej nádrţe 250 m3, plnenej zásobným radom DN 150 vedeného mierovou ulicou (I. tlakové pásmo) a odtiaľ výtlakom vody cez čerpaciu stanicu s kapacitou 11 l.s-1 a radom DN 150, na ktorý nadväzujú uličné rady DN 100. Toto tlakové pásmo navrhujeme uţ ako samostatné, t.j. s vlastným vodojemom v priestore "Kamenná hora" o objeme 250 m3 na kóte 225 m n.m. Z jeho prebytkov bude navrhovaným zásobným radom cez prerušovaciu komoru zásobovaná aj časť 1.tlak.pásma MČ II - Sever.

Posúdenie dostatočnosti vodojemov

Súčasné vodojemy dislokované v 1. tlakovom pásme predstavujú čelnú akumuláciu vody v objeme 1x6.000 + 2x1.000 m3, t.j. 8.000 m3 (z nich sa distribuuje voda aj do vyšších tlak.pásiem). Pre 2.a tlakové pásmo je navrhovaný vodojem 2x1.000 m3, t.j. 2.000 m3 a 2.b tlakové pásmo 250 m3. Celkový objem akumulácie bude činiť 10.250 m3, čo vo vzťahu k min. potrebnej akumulácii 3 -1 3 3 60% (z Qm = 9.282 m .d ) = 5.569 m predstavuje prevýšenie o +4.681 m .

K celkovej potrebe Qm predstavuje objem akumulácie cca +11,04 %.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 141 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

Tab. K.4.2.5-1 Súvaha objemov akumulácie k potrebám tlak. pásiem (potreby len SÚ Hlohovec) Tlak.pásmo maxim.denná potreba Celkový objem Bilancia k potrebe celkom z toho 60% vodojemov max.dennej z toho 60% m3 1. 7.624 4.575 8.000 +376 +3.425 2.a 1.504 902 2.000 +496 +1.098 2.b 154 92 250 +96 +158 spolu 9.282 5.569 10.250 +968 +4.681

K.4.2.6. Zásobná, rozvodná a uličná sieť

Hlavnú zásobnú sieť pre podstatnú časť intravilánu SÚ Hlohovec v I. tlak. pásme tvorí zásobný rad DN 250 paralelne vedený do vodovodu 1x6.000 m3 s výtlakom vody zo zdrojov za "Váhom" (aţ po Školskú), odkiaľ prechádza cez ţeleznicu DN 200, kde sa rozvrhne na rad DN 150 do urb. obvodu Peter a taktieţ DN 150 do urb. obvodu Nová trať. Nadväzná rozvodná a vodná sieť pozostáva z DN 125-100 a 80, nevyhovujúcich poţiarnej potrebe (6,3 l.s-1). Podstatná časť zásobnej, rozvodnej siete v ostatnej časti intravilánu je zaokruhovaná, budovaná z profilov DN 200, 150-125, 100 a 80. V mestskej časti Šulekovo hlavné zásobné vody tvoria profily DN 150 a uličná sieť DN 100. Vlastné napojenie je riešené na zásobný rad DN 400, vedený z VOJ Hlohovec do SÚ Leopoldov a cez intravilán Šulekovo DN 300 a zo Šulekova do SÚ Leopoldov zásobným radom DN 250 a 200. Pre zlepšenie distribúcie a zabezpečenie maximálnej hodinovej potreby (vrátane poţiarnych poţiadaviek) v ďalšom rozvoji vodovodného systému SÚ Hlohovec navrhujeme tlakové pásmo v MČ II Sever posilniť zásobným radom DN 250 cez prerušovaciu komoru na zásobnom rade DN 250 z VDJ Kamenné hory 250 m3 (2.b tlak.pásmo), ďalej vedeného cez UO 18, kde nadviaţe na existujúci zásobný rad DN 150 v ulici A.Felcana, Peterskej ulici DN 150-80 (ktoré navrhujeme rekonštruovať) na uvedený profil a súčasne sa napojí na zásobný rad DN 200 vedený Hviezdoslavovou ulicou z MČ I Stred. 2.a tlakové pásmo zabezpečovať zásobným radom DN 250 z navrhovaného VDJ "Lipiny" 2x1.000 m3, na ktorý nadväzujú existujúce uličné rady MČ I Stred (UO 5) 2 x DN 100, ako aj navrhované uličné rady DN 100, 2 x DN 150 a zásobovací rad DN 100 v MČ III Juh (UO 14). 2.b tlakové pásmo bude do doby realizácie novej bytovej výstavby a OTV zásobované vodou súčasným spôsobom (privedením vody do akumulačnej nádrţe z 1.tlak.pásma) a odtiaľ výtlakom do zásobnej siete. Pred realizáciou navrhovanej výstavby vo vyššej polohe tohto pásma navrhujeme pásmo doplniť o vodojem “Kamenná hora” 250 m3 na kóte 225 m n.m. Jeho plnenie navrhujeme zabezpečovať výtlakom z jestvujúcej podzemnej nádrţe cez DN 150. Odtiaľ budú na zásobný rad napojené nové a existujúce uličné rady DN 100 MČ II Sever – UO 13 a v prípade potreby cez prerušovaciu komoru aj časť 1.tlak. pásma.

Územno-technické riešenie rozšírenia a skapacitnenia vodovodnej siete počíta s výstavbou vodovodnej siete s celkovou dĺţkou 32.505 m, z čoho pripadá 21.755 na novú sieť a 10.750 m na rekonštrukciu existujúcej siete, ktorú treba realizovať v dôsledku skapacitnenia navrhovanej potreby, z hľadiska opotrebovania a poddimenzovania, ako aj z hľadiska poţiarnej potreby (to sa týka existujúcich profilov DN 80, ktoré sa navrhujú nahradiť DN 100). Takúto výmenu vyţadujú uličné rozvody o celkovej dĺţke 5.230 m.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 142 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

Tab. K.4.2.6-1 Územno-technický rozsah navrhovanej vodovodnej siete a skapacitnenie existujúcej siete Mestská časť DN Návrh ÚPN SÚ Návrh rekonštrukcie (m) Spolu I Stred 100 2.915 2.760 5.675 150 1.445 1.160 2.605 200-250/1 980 - 980 250 520 - 520 spolu 5.860 3.920 9.780 II Sever 100 2.285 2.470 4.755 150 2.200 1.080 3.280 200 250 480 730 250 975 790 1.765 spolu 5.710 4.820 10.530 III Juh 100 2.840 - 2.840 150 565 - 565 200 530 - 530 400/2 - 240 240 500/2 - 240 240 spolu 3.935 480 4.415 IV. Šulekovo 100 1.590 - 1.590 150 3.660 - 3.660 200 1.000 1.000 500 - 1.530/3 1.530 spolu 6.250 1.530 7.780 SÚ Hlohovec 21.755 10.750 32.505 celkom:

Poznámka: 1/ Výtlak DN 200, alt. 250 DO VDJ Lipiny pre SÚ Hlohovec, resp. aj SÚ na ľavom brehu Váhu 2/ Odstránenie kolízie s areálom ZDŠ 3/ Rekonštrukcia výtlaku DN 500 Ţlkovce - Hlohovec cez intravilán MČ Šulekovo

Územno-technické riešenie rozvoja vodovodného systému je znázornené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ v M 1:5.000 (výkres č.5 – Návrh zásobovania vodou a odkanalizovania).

K.4.2.7. Neverejné a priemyselné vodovody

V záujmovom území, ako aj v samotnom SÚ Hlohovec sú v súčasnosti v prevádzke 4 lokálne vodovody podnikovej sféry, zásobujúce 4 výrobné prevádzky. Z nich najvýznamnejšími sú priemyselné vodovody zásobujúce prevádzkovou vodou závody Drôtovňa, a.s. a Slovakofarma, a.s. Hlohovec (so zdrojmi vody mimo areál závodov a s realizovanými samostatnými zariadeniami vodného hospodárstva), ďalej vodovody so zdrojmi na územiach areálov, a to Slovenská automobilová doprava – SAD Hlohovec a ŠM Terezov.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 143 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

Zásobovanie priemyslu pitnou a úţitkovou vodou

Drôtovňa, a.s. Hlohovec Závod je pitnou a úţitkovou vodou zásobovaný zo zásob podzemných vôd na území jeho areálu (HgV-1,2). Slovakofarma, a.s. Hlohovec Závod má hospodárenie pitnou a úţitkovou vodou riešené so zdrojov vody mimo vlastného areálu. Zdroje v počte 3 (HS 1,2,3) širokoprofilové studne s príslušnými ochrannými pásmami sú dislokované východne od areálu závodu v časti Diely pri ceste Hlohovec – Nitra. Odtiaľ je voda privádzaná DN 150 do závodu, kde je voda upravovaná a akumulovaná v príslušenstve vodovodu - vodojeme o objeme 1.000 m3. Odbočkou z vodojemu je realizované aj prepojenie na vodovodný systém mesta (1.tlak.pásmo).

Zásobovanie priemyselnou vodou

Drôtovňa, a.s. Hlohovec Zdroje prevádzkovej vody, ktoré tvorí 7 studní s vyuţitím zásob podzemných vôd, sú dislokované na ľavom brehu v inundačnom území Váhu v UO Peter. Príslušenstvo zdroja je umiestnené na ľavobreţnom území Váhu za ochrannou hrádzou. Prívodný rad zo zdrojov ústí do akumulačnej nádrţe s čerpacou stanicou zabezpečujúcou výtlak vody cez DN 400 do areálu závodu. Slovakofarma, a.s. Hlohovec Zdroje prevádzkovej vody tvoria zásoby podzemnej vody v priestore na ľavobreţnom chránenom území, taktieţ v UO Peter. Príslušenstvo zdroja vody tvoria 3 studne, akumulačná nádrţ a čerpacia stanica, zabezpečujúca výtlak vody DN 500 do areálu závodu, resp. vodojemu 1.000 m3 nad Kalváriou.

Zmeny a doplnky ÚPN SÚ navrhujú zabezpečovať územnú ochranu vodozberných území pitných vôd, ako aj priemyselne vyuţívaných podzemných vôd v inundačnom území toku Váhu a chránenom území (za ľavobreţnou hrádzou) nad ţelezničným mostom v MČ II - Sever. Vzhľadom na ďalší rozvoj týchto priemyselných závodov je potrebné poznamenať, ţe dnešné zdroje preukazujú menšiu výdatnosť, ako predpokladala ich projektová dokumentácia. Kvôli špičkovým odberom došlo pravdepodobne ku ich kolmatácii a tým i ku zníţeniu výdatnosti. Výhľadovo bude (v závislosti na rozvoji týchto závodov) nutné ich rozšírenie o ďalšie studne. V dôsledku zakolmatovania sa predpokladá, ţe zvýšenie hladiny vody vo Váhu (a tým aj podzemných vôd) kapacitu nezvýši. Ak sa preukáţe, ţe výdatnosť doterajšieho zberného územia je kapacitne pre výhľad nedostatočná, alebo ţe bude dokonca klesať, je nutné pre studne týchto závodov vo výhľade po r.2000 rezervovať ďalšiu zbernú plochu v priestore medzi korytom Váhu a derivačným kanálom ako hlavný zdroj prevádzkovej vody a doterajšie studne ponechať len ako doplnkový zdroj. V novom zbernom priestore navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ vybudovať spoločné studne so spoločným vyuţívaním pre obidva závody, ako i ďalšie spoločné zariadenia pre prívod prevádzkovej vody do závodov (čerpacia stanica a výtlak vody popod Váh, do spoločnej úpravne vody na ľavej strane Váhu, výtlak vody do rozdeľovacej šachty v priestore terajších studní s vyuţitím existujúcich potrubí prevádzkovej vody pre kaţdý závod zvlášť). Pre tento účel bude potrebné v predstihu zabezpečiť hydrogeologický prieskum pre overenie kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností nových zdrojov vody.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 144 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

Vodovod Slovenská automobilová doprava – OAS Hlohovec

Vyuţíva areálový vodný zdroj – studňu s odporučeným odberom 10,5 l.s-1, pričom skutočný odber činí 0,6-1,0 l.s-1.

Vodovod ŠM Terezov

Príslušenstvo vodovodu zahrňuje 4 studne s hĺbkami od 72 do 150 m, čerpacie stanice a zásobnú sieť s malým objemom akumulačných vôd (Hydroglóbus 50 m3). Odporúčaný odber -1 vody činí Qv = 10 l.s . Vodovodom je v súčasnosti zabezpečovaná potreba 60 obyvateľov, potreba ţivočíšnej výroby, ako aj technologická voda potrebná pri údrţbe (očiste) strojového parku. V ďalšom rozvoji tohto areálu bude potrebné venovať pozornosť zdrojom vody vo vzťahu k akosti zberanej pitnej vody vplyvom prejavu VD Sereď – Hlohovec.

Vodovod verejného nákladného prístavu

Navrhovaný areál prístavu je dislokovaný v pravobreţnom území s naviazaním na terajší odpadový kanál z HC Madunice. Zásobovanie pitnou a úţitkovou vodou areálu navrhujú ZaD ÚPN SÚ riešiť so samostatného zdroja vody a pri nevyhovujúcej akosti vody napojením na verejný vodovod SÚ Hlohovec samostatným zásobným výtlačným radom DN 150 dĺţky cca 1.200 m. Vlastný odber navrhujú ZaD riešiť v priestore ČS vodných zdrojov vodovodného systému SÚ Hlohovec v MČ IV Šulekovo v mieste vyústenia privádzača DN 200 (odbočky Ţlkovce- Hlohovec), kde predpokladajú vybudovať samostatnú akumulačnú nádrţ, z ktorej čerpaním by bola zabezpečovaná dodávka do areálu prístavu. Ako ďalšie príslušenstvo areálového vodovodu z hľadiska poţiarnej potreby odporúčajú ZaD zriadenie veţového vodojemu (Hydroglóbus s min. obsahom 200-250 m3).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 145 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

K.5. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd

K.5.1. Súčasný stav kanalizačného systému SÚ Hlohovec (jadro sídla)

Sídelný útvar v jadrovej časti - obytné a výrobné pásmo na území po ľavom brehu Váhu má vybudovanú kanalizačnú sústavu (v správe Vodárenskej a kanalizačnej spol. Dubovany s.r.o.) a čistiareň odpadových vôd (v správe MsÚ Hlohovec). Na verejnú kanalizáciu a ČOV bolo v r. 1998 napojených 17.893 obyvateľov. Kanalizačný systém má výmeru odtokových plôch cca 603 ha, pozostáva z dĺţky stokovej siete 34.824 m a dĺţky 6.113 m domových prípojok. Sumárna kapacita čerpacích staníc činí Q = 5000 l.s-1, z toho splaškových vôd 500 l.s-1, prívalových vôd 4.500 m3. Podstatná časť kanalizačného systému má jednotný charakter, len severná časť obytného pásma "Kamenná hora" má vybudovanú popri splaškovej aj daţďovú sieť.

Tab. K.5.1-1 Hlavný kanalizačný systém odvodňujúci obytné a výrobné pásmo tejto časti sídla Názov kanal.okrsku / hl.kanal.zberača Kanalizovaný urbanistický obvod Kmeň. stoka "A" Peter, Nábreţie I, nemocnica, Dolná Sihoť Hl. zberač "J" Kamenné hory, účelové zariadenie, východná časť Peter Hl. zberač "I" Nová štvrť, priemyselný obvod Hl. zberač "H" 1) časti: priemyselný obvod a Starý Hlohovec Hl. zberač "G" časti: priemyselný obvod a Starý Hlohovec Hl. zberač "E" Vinohradská, Hlohovec stred Hl. zberač "F" Teplá dolina, Starý Hlohovec, Hlohovec-stred Hl. zberač "D" časti: Vinohradská, Nábreţie II. 1) Paralelne s hlavným "H" zberačom je vedená stoka oteplených vôd zo Slovakofarmy DN 600 t.č. uţ samostatne vyústená do Váhu.

Na kmeňovú stoku "A" sú postupne napojené hlavné stoky, zberače kanalizačných okresov: J, I, Ih, H, E (cez OK5 do F), F, G, D s príslušnými uličnými stokami. Odľahčenie daţďovej vody sa v súčasnom stave zabezpečuje na kmeňovej stoke "A" cez OK, dno odľahčovacej stoky O-A do Váhu je 141,62 m n.m., u prečerpávacej stanice aj s vyústením odpadových vôd na výpustnej stoky O-A s dnom na kóte 139,42 m n.m. Na hl. zberači "J" cez OK2, dno odľahčovacej stoky O-J do Váhu je 140,57 m n.m., na hl. zberači "I" a "Ih" cez OK5, dno odľahčovacej stoky "Ih" do Váhu je 140,57 m n.m., na hl. zberači "H" dno odľahčovacej stoky je na kóte 140,23 m n.m., "G" s odľahčovacou komorou OK4 s odľahčovacou stokou O-G (kóta dna vyústenia nezistená) na hl. zberači "F" s odľahčením aj "E" hlav. zberača cez OK3, hl. zberač "D" cez odhľahčovaciu komoru OK6 s odľahčením O-D s dnom stoky na kóte 140,10 m n.m. Odľahčenie daţďových vôd do rieky Váh je v pomere 1:3. Tieto objekty, resp.zariadenia príslušenstva kanalizačného systému sú v kolízii s plánovanou výstavbou VD Sereď-Hlohovec (zdrţ Siladice) v dôsledku trvalého vzdutia hladiny Váhu na kótu 141,10 m n.m. Po odľahčení je hlavná "A" stoka vedená na ČOV SÚ Hlohovec, ktorá je dislokovaná v urban. obvode Dolná Sihoť.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 146 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

3 -1 ČOV je vybudovaná na objemové zaťaţenie 14.940 m .d a látkove na La 3.500 kg BSK5, t.j. 64.815 ekviv. obyv. (0,054 kg.d-1). Vo vzťahu k súčasnému, prevaţne gravitačnému vypúšťaniu vyčistených vôd do rieky Váh, je po výstavbe VD Sereď-Hlohovec (zdrţ Siladice) potrebné odvádzanie týchto vôd zabezpečovať celoročným prečerpávaním.5 Hoci je mestská časť Šulekovo (s rovinatým charakterom a vysokou hladinou spodných vôd) so súčasným počtom 2.758 obyvateľov pitnou a úţitkovou vodou zásobovaná z verejného vodovodu, zatiaľ nemá vybudovanú kanalizáciu, takţe odvádzanie a čiastočné likvidovanie splaškových vôd sa zabezpečuje individuálne v prídomových ţumpách a septikoch. Tento spôsob likvidovania znečistenia je zdravotne a technicky nedokonalý a nevyhovuje zdravotno-hygienickým potrebám obývaného územia s pomerne vysokou hladinou podzemných vôd, ktoré navyše výhľadovo (po výstavbe VD Sereď-Hlohovec) postihnú zmeny ovplyvňujúce ich reţim. V dôsledku týchto okolností, ako aj výhľadových koncepcií rozvoja MČ IV - Šulekovo počítajú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ s výstavbou verejnej splaškovej kanalizácie a s privedením splaškových vôd cez Váh na existujúcu ľavobreţnú mestskú ČOV na spoločné čistenie.

K.5.2. Územno-technické riešenie návrhu rozvoja kanalizačných systémov v SÚ Hlohovec

Riešenie vychádza z urbanistickej koncepcie, ktorá do r. 2015 predpokladá smernú veľkosť obyvateľov 26.100 (rezerva do 30.000 obyvateľov). Podľa tejto koncepcie počíta potom návrh rozvoja kanalizácie na ľavobreţnom území s nárastom aţ do 22.350 obyvateľov a pravobreţnom s nárastom aţ do 7.650 obyvateľov.

K.5.2.1. Kanalizačný systém jadra SÚ Hlohovec

V rozsahu dnešného zastavaného územia (obytných plôch, plôch a zariadení občianskej vybavenosti, technickej vybavenosti a výroby) je z podstatnej časti realizovaný, pričom zabezpečuje z výhľadového počtu 22.350 obyvateľov (do r. 2015) v súčasnosti odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie od 17.893 obyvateľov, t.j. cca 80 %. Vo vzťahu k rozvojovým poţiadavkám je potrebné na kanalizačnú sústavu tejto časti intravilánu novo napojiť 4.457 obyvateľov, a to predovšetkým v okrajovom pásme intravilánu s navrhovanou IBV vo všetkých mestských častiach a HBV prevaţne v MČ III - Juh. Z rozvojových nárokov odkanalizovania nových plôch obytných a polyfunkčných plôch nie je zmenená koncepcia kanalizačných okrskov, resp. kmeňovej stoky a nadväzných hlavných zberačov. To znamená, ţe novonapojené plochy moţno napojiť bez osobitných opatrení, keďţe tieto hydraulicky sú zahrnuté do povodí existujúcej kanalizačnej sústavy, prípadne hlavných zberačov. Vo vzťahu k vymedzeným mestským častiam hlavnými zberačmi budú aj naďalej: MČ I –Stred: kmeňová stoka "A", hlavné zberače; H-G-E-F-D, MČ II – Sever: kmeňová stoka "A", hlavné zberače; J-I, MČ III – Juh: kmeňová stoka "A", hlavný zberač I.

5 Podrobnejšie údaje o problematike odkanalizovania pozri ÚPN SÚ Hlohovec – Aktualizácia prieskumov a rozborov (AUREX, 10/1996).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 147 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

Z uvedeného vyplýva, ţe v ďalšom rozvoji jadra SÚ Hlohovec koncepčné usporiadanie existujúceho kanalizačného systému, t.j. kanalizačných zberačov a novovybudovanej ČOV nedozná do roku 2015 (okrem rozšírenia systému na odkanalizovanie nových plôch) zmien. V systéme je však nevyhnutné, a to v predstihu pred výstavbou vodného diela Sereď- Hlohovec na Váhu (resp. zdrţe Siladice) doriešiť problematiku dolného pásma kanalizačného systému vzhľadom na predpokladaný účinok prejavu trvalého vzdutia hladiny vody v toku (kóta 141,1 m n.m.), a tým aj zvýšené priesaky tzv.drenáţnych vôd hlavne do kmeňovej stopy "A" zberača a úsekov niţšie poloţených zberačov do neho zaústených. Vzhľadom na toto zvýšenie hladiny Váhu a niţšiu úroveň výustných-odľahčovacích stôk treba počítať s ich rekonštrukciou, ako aj rekonštrukciou odľahčovacích komôr, kapacitne vyhovujúcich čerpacích staníc a vyúsťovacích objektov. V dôsledku očakávaného nárastu objemu drenáţnych vôd do stokovej siete (najmä však kmeňovej stoky "A" v úsekoch s niţšou úrovňou uloţenia, ako bude trvale vzdutá hladina vo Váhu) treba počítať s väčším zaťaţením objemového, ako aj látkového zaťaţenia ČOV. Stratou súčasného (vo väčšine roka) gravitačného vypúšťania vyčistených odpadových z ČOV do Váhu, bude nutné odvádzanie týchto vôd zabezpečovať zdvihom, t.j. trvalým prečerpávaním, čo vyvoláva zvýšené náklady na ekonómiu prevádzky ako na kanalizačnej sústave pri odľahčení daţďových vôd, tak na ČOV.

Z opatrení vyţadujúcich odstránenie závad na zberači "Ih" je potrebné riešiť problematiku vypúšťania oteplených vôd zo "Slovakofarmy", a to samostatnou výpusťou v podmienkach vplyvu VD Sereď-Hlohovec. Z opatrení, ktoré negatívne ovplyvňujú ochranu vôd recipientu, treba doriešiť problematiku voľného vypúšťania odpadových vôd z HBV a výrobných podnikov v priestore dnešného bitúnku, a to napojením na kmeňovú stoku. Doriešiť je potrebné aj kolíziu "F" zberača v priestore pod Fraštackou s vybudovanými garáţami. Rekonštruovanú, ako aj novú stokovú sieť v UO Dolná Sihoť (na kanalizačnom systéme v dolnom pásme a existujúcich stokových sieťach, osobitne však na kmeňovej stoke "A") je potrebné podľa výsledkov hydrologického preskúmania prítoku drenáţnych vôd zo vzdutej hladiny vo Váhu, ale aj vzhľadom na hydraulickú nedostatočnosť, budovať vodotesné. Pre zabezpečenie ochrany intravilánu a priemyselných plôch proti prívalovým vodám zo svahov Nitrianskej pahorkatiny treba počítať s výstavbou záchytných rigolov o sumárnej dĺţke 7.360 m.

K.5.2.2. Územno-technické riešenie dobudovania kanalizačnej sústavy

Riešenie vychádza z navrhovaného územného rozvoja SÚ Hlohovec v zmysle urbanistickej koncepcie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ. K navrhovanému rozšíreniu kanalizačnej sústavy dôjde v kanalizačnom okrsku hlavnej stoky "J" a v hornom okrsku kmeňovej stoky "A" v MČ II - Sever o dĺţke 5.455 m (navrhované profily DN 300-600), ďalej v MČ III - Juh (UO 14 a 17) v kanal.okrskoch zberača "I" a dolnej časti kanal.okrsku kmeňovej stoky "A" o dĺţke 3.175 m (navrhované profily DN 300-700). V MČ I - Stred prislúcha podstatná časť novonavrhovanej stokovej siete do kanal.okrskov zberača "I". Dĺţka navrhovaných stôk činí 2.640 m (profily DN 300-500). Celková dĺţka rozšírenia navrhovanej stokovej siete výhľadového zastavaného územia SÚ Hlohovec na ľavom brehu Váhu činí 11.270 m. Problematika zosúladenia dopadu výstavby a prevádzky VD Sereď–Hlohovec na reţim a prevádzku dolného pásma kanalizačnej sústavy SÚ Hlohovec (najmä kmeňovej stoky "A“ a

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 148 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo hlavných zberačov, ale aj príslušenstva - odľahčovacie komory, odľahčovacie stoky a objemy vyústenia), presahuje rámec riešenia Zmien a doplnkov ÚPN SÚ. Podrobnejšie opatrenia odporúčame zdokumentovať v niţšom stupni ÚPD, resp. samostatným hydrotechnickým projektom.

K.5.2.3. Návrh ochrany intravilánu proti prívalovým vodám

Hoci má intravilán SÚ Hlohovec zabezpečené odvedenie daţďových vôd jednotnou kanalizačnou sústavou, nedoriešenou zostáva ochrana proti prívalovým vodám gravitujúcim z extravilánu - svahov Nitrianskej pahorkatiny - z ľavej strany povodia Váhu. Výmera povodí bezprostredne ohrozujúcich prívalovými vodami intravilán činí cca 6,05 km2. Sumárna dĺţka navrhovaných záchytných rigolov (otvorených priekop - jarkov) činí 6.910 km.

Tab. K.5.2.3-1 Územný rozsah záchytných rigolov podľa mestských častí SÚ Hlohovec Názov rigolu Ochrana mest.časti Výmera povodia Dĺţka Názov recipientu záchyt.rigolu (km2) km Juţný MČ I Stred – III Juh 2,60 2,23 hl.zberač"Z"+melioračný kanál Juho-severný MČ I Stred 1,60 1,03 obvodový melior.kanál Východný MČ II Sever 1,15 2,10 obvodový melior.kanál Západný MČ III Juh 0,70 1,55 Váh

V technickom riešení niţšieho stupňa je pri stanovovaní odtokových pomerov potrebné vychádzať z intenzity 15' zráţkového prívalových vôd s periodicitou 0,5 a hodnoty pre SÚ Hlohovec - 164 l.s-1.ha-1. Priemerný odtokový súčiniteľ extravilánu sídla so sklonom terénu 1- 5 % je potrebné uvaţovať v hodnote 0,1 a nad 5 % v hodnote 0,15. Kapacita prívalovej stoky "I", ktorá bude odvádzať časť prívalových vôd z juţného rigolu, činí 3000 l.s-1. Z ďalších opatrení navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ kanalizovať existujúci otvorený melioračný kanál pretekajúci v severnej časti intravilánu so zástavbou IBV MČ II Sever (z východu na západ) v dĺţke 1.430 m krytým korytom s moţnosťou zaústenia daţďových vôd z daţďovej kanalizácie (z tejto časti zástavby).

K.5.2.4. Kanalizačný systém mestskej časti Šulekovo

Súčasný stav

Táto mestská časť so súčasným počtom 2.758 obyvateľov a s prevahou individuálnej bytovej zástavby nemá doposiaľ vybudovanú verejnú kanalizáciu. Do r.2015 počíta 2.variant urbanistickej koncepcie rozvoja sídla (30.000 obyv.) s nárastom počtu obyvateľov tejto MČ na 7.650 s prevahou novej zástavby v smere k pravobreţnej hrádzi Váhu. Územie pravej strany Váhu má rovinatý charakter s minimálnym spádom do 1 ‰ s miernymi vyvýšeninami a relatívne vysokou hladinou spodnej vody. Preukazuje sa, ţe stoková sieť kanalizačnej siete bude v dôsledku spomínaných územných daností pozostávať z väčších dimenzií, výkopy budú musieť byť relatívne hlboké a v dôsledku minimálnych sklonov stôk bude dochádzať aj k prečerpávaniu odvádzaných vôd. Vzhľadom na tieto okolnosti navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ ako ekonomicky najpriaznivejšie riešenie vybudovať v MČ IV Šulekovo splaškovú kanalizačnú sústavu a túto spádovo a kapacitne navrhnúť tak, aby boli zohľadnené poţiadavky odvedenia odpadových vôd na ľavostranné územie rieky Váh, kde je dislokovaná existujúca mestská čistiareň

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 149 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo odpadových vôd, ktorá by zabezpečovala spoločné čistenie (kapacita ČOV činí 14.900 m3.d-1 -1 t.j. Q24 = 173 l.s ).

Územno-technický návrh kanalizačného systému

Návrh rieši odkanalizovanie MČ Šulekovo vzhľadom na vyššie spomínané územno-technické podmienky splaškovou kanalizáciou. Na splaškovú kanalizáciu navrhujeme napojiť (s rezervou do r.2015) 7.650 obyvateľov + OTV, miestnu výrobu a splaškové vody z plánovaného areálu prístavu na pravom brehu Váhu, dislokovaného nad MČ Šulekovo. Celkové mnoţstvo splaškových vôd bude činiť 3 -1 -1 1.976,46 m .d , t.j. Q24 = 22.88 l.s . Prevedenie splaškových vôd z pravej strany Váhu na ľavý breh s napojením na hlavný kanalizačný zberač, resp. mestskú ČOV, bude riešené výtlakom vody z ČS, kde budú sústredené splaškové vody z celej MČ Šulekovo kriţovaním cez Váh v profile existujúceho prevodu pitnej vody Šulekovo - Hlohovec (resp. Ţlkovce - Hlohovec) za: a) umiestnením výtlačného potrubia DN 200 HDPE do úseku odstaveného potrubia vodovodu DN 500 (oceľ pod Váh)6, b) alternatívne cez vybudovaný minikolektor, v ktorom sú uloţené dve sklolaminátové potrubia DN 400 a DN 500 s uloţením výtlačného potrubia na konzoly na stene kolektora7. Kanalizačná sieť je vzhľadom na rovinatý charakter územia a zohľadnenie prijateľných investičných nákladov (odstránenie náročných výkopových prác) navrhovaná s minimálnymi sklonmi, v dôsledku čoho bude potrebné splaškové vody z niektorých častí sústavy do ďalších úsekov prečerpávať. Potrubie stôk je navrhované z PVC, čím sa vylúčia drenáţne vody z trvalého vzdutia podzemnej vody vplyvom výstavby VD Šulekovo na Váhu. Ďalší rozvoj MČ z hľadiska urbanistickej koncepcie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ, ako aj zlepšenie zdravotne-technických podmienok, vyţaduje riešiť infraštruktúru pre tento zámer a existujúci rozsah zástavby intravilánu uţ pred výstavbou vodného diela. Vypracovaný projekt (pozn.č.5) uvaţuje v etape do r.2030 s napojením 4.500 obyvateľov a -1 -1 -1 odvedením splaškových vôd v hodnotách Qp = 8,8 l.s , Qmax d = 12,3 l.s , Qmax hod = 25,2 l.s . Pre výhľadový horizont roku 2015 a počet uvaţovaných 7.650 obyvateľov počíta -1 -1 -1 s odvedením splaškových vôd v hodnotách: Qp = 15,0 l.s , Qmax d = 20 l.s , Qmax hod = 40 l.s

Stoková sieť je dimenzovaná na vyčíslené mnoţstvá splaškových, resp. stoku B1 a čerpaciu stanicu V, ktorá je umiestnená pri ihrisku a bude zabezpečovať výtlak vody do stokovej siete SÚ Hlohovec a ňou prívod na novú mestskú ČOV. Výtlačné potrubie DN 200 má dĺţku 800 m, vrátane podchodu pod riekou Váh s dĺţkou 115 m. Celková dĺţka stokovej siete (bez domových prípojok) činí 11.160 m, výtlačných radov 1.180 m, príslušenstvo tvoria 3 kanalizačné čerpacie stanice, a to: -1 ČS 1 Qmax hod = 3 l.s -1 ČS 2 Qmax hod = 5 l.s -1 ČS V Qmax hod = 25,2 – 65,2 l.s Spomínaný projekt pre územné rozhodnutie rieši kanalizáciu len na existujúci rozsah zástavby, t.j. nerieši v Zmenách a doplnkoch navrhovaný rozvoj východného obvodu MČ

6 Projekt stavby pre územné rozhodnuti (HYDROCOOP, s.r.o. Bratislava, 05/1999), odsúhlasený ZSVaK Piešťany 22.7.1999 7 Toto riešenie je podľa zhotoviteľa kolektora FA HYDRO SANING Bojnice moţné a zrealizovateľné.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 150 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

Šulekovo. V koncepčnom riešení zohľadňuje však kapacitu ČS V, kde budú sústredené všetky splaškové vody z MČ a výtlakom cez Váh odvádzané na mestskú ČOV.

Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec v koncepcii odkanalizovania MČ Šulekovo tento projekt územne premietajú (keďţe nie je v rozpore s územným riešením Zmien a doplnkov ÚPN SÚ). Nakoľko však projekt nezohľadňuje rozvojový zámer novej výstavby vo východnej časti MČ Šulekovo, tento územno-technickým riešením dopĺňajú nasledovne: počet napojených obyvateľov sa zo súčasného stavu 3.500 (r.1999) pri zarátaní územnej rezervy zvýši na 7.650 obyvateľov, t.j. vzrastie o 4.160 obyvateľov. mnoţstvo splaškových vôd MČ Šulekovo (7.650 obyv.) bude potom činiť: 3 -1 -1 -1 -1 . domácnosti 959,16 m .d , Qp=11,10 l.s , Qmax d 15,54 l.s , Qmax hod 31,86 l.s 3 -1 -1 -1 -1 . OTV 321,30 m .d , Qp=3,72 l.s , Qmax d 5,21 l.s , Qmax hod 10,68 l.s 3 -1 -1 -1 -1 . priemysel+prístav 696,00 m .d , Qp=8,06 l.s , Qmax d 11,28 l.s , Qmax hod 23,12 l.s 3 -1 -1 -1 -1 Spolu MČ Šulekovo 1.976,00 m .d , Qp=22,88 l.s , Qmax d 32,03 l.s , Qmax hod 65,66 l.s Mnoţstvo splaškových vôd z obytného pásma východ je očakávané v mnoţstvách: . - bytové domy 441,00 m3.d-1 . - rodinné domy 28,30 m3.d-1 . - OTV 174,72 m3.d-1 . - priemysel+prístav 696,00 m3.d-1 . - spolu 1.340,02 m3.d-1 Priemerné mnoţstvo odpadových vôd privedených na ÚPN SÚ navrhovanú ČS tohto obytného pásma a odtiaľ výtlakom vedených na ČS V (navrhovanú “projektom”) bude -1 -1 -1 činiť: Qp=15,51 l.s , Qmax d =20,94 l.s , Qmax hod =41,88 l.s V územno-technickom riešení Zmien a doplnkov ÚPN SÚ počítame teda oproti spomínanému projektu s rozšírením splaškovej kanalizácie o celkovú dĺţku 4.145 m, z čoho pripadá na stoky DN 300 dĺţka 1.285 m, DN 400 dĺţka 2.510 m a výtlačný rad DN 150 dĺţka 350 m. Kapacita ČS vo vzťahu k potrebe prečerpania splaškových vôd na ústrednú ČS V je -1 navrhovaná o kapacite Qmaxim.hod. = 42 l.s .

Prívod splaškových vôd z areálu zimného prístavu bude riešený výtlakom DN 200 dĺţky 1.950 m do kanalizácie riešeného obytného pásma v severnom obvode. Podľa vyššie uvedeného projektu odkanalizovania MČ Šulekovo pre územné rozhodnutie doplneného územno-technickým riešením Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec je nutné z hľadiska ďalšieho rozvoja územia na východe MČ počítať pri výstavbe splaškovej kanalizácie s týmto rozsahom stokovej siete a jej príslušenstva: Celková dĺţka stokovej siete podľa pôvodného projektu činí 11.160 m, podľa ÚPN SÚ 3.795 m (spolu 14.955 m), príslušenstvo siete – výtlačné rady podľa projektu sú podľa projektu 1.180 m, podľa ÚPN SÚ 350 m (spolu 1.530 m), t.j. sumárne 16.485 m, Celkový počet čerpacích staníc je podľa pôvodného projektu 3 so sumárnou kapacitou -1 -1 Qmax hod = 33,20 l.s , podľa ÚPN SÚ 1 s kapacitou Qmax hod = 41,90 l.s , spolu 4 ČS so -1 sumárnou kapacitou Qmax hod = 75,10 l.s , Celková dĺţka výtlačných radov je podľa pôvodného projektu 1.180 m, podľa ÚPN SÚ 350 m (spolu 1.530 m), v územno-technickom riešení Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec činí dĺţka stokových sietí a výtlačných radov 27.755 m.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 151 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

K.5.2.5. Odvádzanie splaškových vôd z verejného nákladného prístavu Leopoldov - Hlohovec8

Splaškové vody z uvaţovaného verejného nákladného prístavu navrhujeme po prečistení odvádzať na navrhovanú splaškovú kanalizáciu MČ IV - Šulekovo a čistenie zabezpečovať v spoločnej mestskej ČOV. Predpokladané mnoţstvo splaškových vôd zo sociálnych zariadení sa uvaţuje v mnoţstve 3 -1 -1 -1 432 m .d , t.j. Q24 = 5,0 l.s a Qmax = 13,50 l.s . Územné riešenie areálovej splaškovej kanalizácie nie je zatiaľ k dispozícií. Z týchto dôvodov je navrhované pripojenie na verejnú kanalizáciu MČ IV - Šulekovo od nami -1 navrhovanej kanalizačnej čerpacej stanice prístavu s kapacitou Qmax = 13,5 l.s riešené výtlakom DN 200 dĺţky 1.950 m s vyústením do kanalizačného zberača vedeného východným okrajom mestskej časti (paralelne s existujúcou pravostrannou hrádzou Váhu) do kanalizačnej čerpacej stanice 1.b.

Tab. K.5.2.5-1 Územno-technický rozsah navrhovanej kanalizačnej siete Mestská časť DN Návrh ÚPN Spolu 300 1.975 I – Stred 400 520 500 145 Spolu 2.640 300 3.065 400 1.160 II – Sever 500 400 600 830 spolu 5.455 300 490 400 1.160 III – Juh 500 540 600 690 700 295 spolu 3.175 300 11.530 IV - Šulekovo 400 3.425 14.955 Výtlačné rady 80 35 100 345 150 350 200 800 1.530 -1 ČS 1 (Qmax.hod.) 3 l.s -1 ČS 2 (Qmax.hod.) 5 l.s -1 ČS V (Qmax.hod.) 75,1 l.s -1 -1 ČS ÚPN SÚ (Qmax.hod.) 41,9 l.s 125,0 l.s SÚ Hlohovec celkom (dĺţka stôk a odpad.radov) 27.775

Územno-technické riešenie rozvoja kanalizačnej sústavy je znázornené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ v M 1:5.000 (Výkres č.5 – Návrh zásobovania vodou a odkanalizovania).

8 Územie uvaţované Povodím Váhu, š.p. ako plocha verejného nákladného prístavu leţí takmer celé v k.ú. Leopoldov a ako také nie je vlastne predmetom riešenia ÚPN SÚ Hlohovec.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 152 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

K.5.2.6. Vyčíslenie mnoţstva odpadových vôd

Výpočet je vykonaný pre návrhové obdobie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ, t.j. k roku 2015. Vychádzalo sa v ňom z uvaţovaného počtu obyvateľov napojených na verejnú vodovodnú sieť, z nárokov občianskej a technickej vybavenosti (podklady pre metodický výpočet potreby pitnej vody), z nárokov na odpadové vody z priemyselnej výroby (zo sociálnych zariadení a priemyselne znečistených vôd z technológie výroby). Koncepcia odkanalizovania počíta s odkanalizovaním kaţdej časti sídla a privedením odpadových vôd na existujúcu ČOV v ľavostrannej časti mesta.

Tab. K.5.2.6-1 Mnoţstvo splaškových odpadových vôd - ľavý breh 3 -1 -1 bytový fond, domácnosti 2.891,19 m .d , t.j. Q24 = 33,46 l.s 3 -1 -1 OTV, splašky z priemyslu-výroby 1.540,00 m .d , t.j. Q24 = 17,82 l.s 3 -1 -1 priemyselné OV 5.567,30 m .d , t.j. Q24 = 64,44 l.s 3 -1 -1 drenáţne vody (odhad, dolné pásmo kanal.systému) 2.764.80 m .d , t.j. Q24 = 32,00 l.s 3 -1 -1 Spolu privedené na ČOV 12.763,29 m .d , t.j. Q24 = 147,72 l.s

Tab. K.5.2.6-2 Mnoţstvo splaškových odpadových vôd - pravý breh 3 -1 -1 bytový fond, domácnosti 959,16 m .d , t.j. Q24 = 11,10 l.s 3 -1 -1 OTV, splašky z priemyslu-výroby 321,30 m .d , t.j. Q24 = 3,72 l.s 3 -1 3 -1 -1 priemyselné OV (v tom splaškové 432 m .d ver.prístav) 696,00 m .d , t.j. Q24 = 8,06 l.s 3 -1 -1 Spolu splaškové, odpadové vody 1.976,46 m .d , t.j. Q24 = 22,88 l.s

K.5.2.7. Vyčíslenie mnoţstva znečistenia na La BSK5

Látkové znečistenie v splaškových vodách od obyvateľa v sídelnom útvare nad 10-50 tis. -1 obyvateľov (II.etapa - r.2015-2030) predstavuje v ukazovateli BSK5 hodnotu 84 g.obyv.d . V splaškových vodách zo sociálnych zariadení výrobných závodov sa uvaţuje (po čistení v závodoch) s hodnotou 100 mg.l-1 a v priemyselne znečistených vodách (taktieţ po čistení v závodoch) s hodnotou 150 mg.l-1, v drenáţnych vodách so zaťaţením v hodnote 30 mg.l-1. Podľa uvedených hodnôt znečistenia v splaškových, odpadových a drenáţnych vodách bude na čistiarne odpadových vôd privádzané znečistenie BSK5 v týchto mnoţstvách: MČ I-II-III SÚ Hlohovec -1 -1 22.350 obyv. x 0,084 kg.d 1.877,40 kg BSK5.d 3 -1 3 -1 splaškové vody z priemyslu 739,02 m .d x 0,1 kg.m 73,90 kg BSK5.d 3 -1 3 -1 priemyselné odpadové vody 5.567,30 m .d x 0,15 kg.m 835,10 kg BSK5.d 3 -1 3 -1 drenáţne vody 2.764,80 m .d x 0,030 kg.m 82,94 kg BSK5.d -1 Spolu mnoţstvo znečistenia 2.869,34 kg BSK5.d

-1 Celkové mnoţstvo znečistenia na La BSK5 bude v roku 2015 činiť 1,047.309 kg.rok Priemerné znečistenie v splaškových a odpadových vodách (9.998,49 m3.d-1 pri 12.763,29 kg.d-1) bude činiť 278,68 mg.l-1 a spolu s drenáţnymi vodami 224,81 mg.l-1. Vyčíslené znečistenie na La BSK5 predstavuje zaťaţenie ČOV od 53.136 ekviv.obyvateľov. Príspevok znečistenia z MČ Šulekovo

-1 -1 7.650 obyv. x 0,072 kg.d (do 10.000 tis.obyv.) 550,08 kg BSK5.d 3 -1 3 -1 splaškové vody z výroby 432,00 m .d x 0,1 kg.m 43,20 kg BSK5.d 3 -1 3 -1 priemyselné odpadové vody 264,00m .d x 0,15 kg.m 39,60 kg BSK5.d -1 Spolu mnoţstvo znečistenia 632,88 kg BSK5.d

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 153 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

-1 Celkové mnoţstvo znečistenia na La BSK5 bude v roku 2015 činiť 231.100 kg.rok Priemerné znečistenie v splaškových a odpadových vodách (1.976,46 m3.d-1 pri 632,88 kg.d- 1) bude činiť 320,21 mg.l-1.

Vyčíslené znečistenie na La BSK5 predstavuje príspevok znečistenia z MČ Šulekovo, resp. zaťaţenie privádzané do navrhovanej S-ČOV od 11.720 ekviv.obyvateľov.

K.5.2.8. Čistiareň odpadových vôd

Čistenie odpadových vôd z kanalizačnej sústavy na pravom a ľavom brehu Váhu bude zabezpečovať mestská ČOV vybudovaná na ľavom brehu rieky Váh. Vo vzťahu k vodohospodárskej a urbanistickej koncepcii, ako aj urbanistickému návrhu a vybilancovanému objemovému a látkovému znečisteniu do r.2015, sa preukazuje nasledovné posúdenie existujúcej ČOV:

Mestská ČOV

Základné údaje: ekvivalent obyvateľov (54): 64.815 3 -1 denný prítok na ČOV 14.940 m .deň, t.j. Q24 = 173 l.s denný prítok: do ČOV Odtok z ČOV -1 -1 -1 -1 BSK5 mg O2.l 234 kg.rok 1,277.500 mg O2.l 14,04 kg.rok 76.563 -1 -1 -1 -1 N-NH4 mg.l 25 kg.rok 136.510 mg.l 4,60 kg.rok 25.685 NL mg.l-1 250 kg.rok-1 1,363.275 mg.l-1 15,00 kg.rok-1 81.798

Čistiaci efekt ČOV = 94 %, Celková výmera areálu ČOV činí 1,75 ha, Ochranné pásmo = 400 m.

Očakávané zlepšenie akosti povrchových vôd po účinku čistenia odpadových vôd za prietoku 3 -1 Q355 = 35,54 m .s : -1 BSK5 4,6 mg 02.l CHSK 9,5 mg.l-1 -1 N-NH4 0,33 mg.l NL 32,50 mg.l-1 RL 408,70 mg.l-1

Podľa zohľadnených nárokov urbanistickej koncepcie sa do r.2015 očakáva prítok odpadových a drenáţnych vôd (najmä so sústavy ľavého brehu Váh) na ČOV v mnoţstve 3 -1 -1 3 14.739,75 m .d , t.j. Qp = 170,60 l.s s ročným objemom 5,380.009 m . Vo vzťahu k objemovej kapacite existujúcej ČOV 14.940 m3.d-1 a privádzanému objemu 3 -1 3 -1 14.740 m .d predstavuje mestská ČOV objemovú rezervu +200 m .d , t.j. Qp = 2,31 l.s-,1.

Látkové znečistenie v odpadových vodách predstavuje na La BSK5 hodnotu, resp. zaťaţenie ČOV v hmotnosti 1,278.409 kg.rok-1, t.j. 3.502,22 kg.d-1, resp. 237,6 mg.l-1. Vyčíslené látkové zaťaţenie len nepatrne prevyšuje kapacitu ČOV v ročnej hmotnosti 989 -1 -1 kg.BSK5, resp. projektovanú hodnotu zaťaţenia odpadových vôd 234 mg.l o +3,6 mg.l . Vo vzťahu k účinnosti ČOV 94% priemerné znečistenie vypúšťané do Váhu bude činiť -1 -1 -1 BSK5 76.396 kg.rok , denné 210,133 kg.d , t.j. 14,2 mg.l .

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 154 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vodné hospodárstvo

V nadväznosti na pripravovanú výstavbu VD Sereď–Hlohovec (derivačný variant) je potrebné všetky odpadové vody privedené na ČOV vplyvom straty gravitačného vypúšťania vyčistených vôd trvale prečerpávať a v súvislosti s tým počítať so zvýšením investičných a prevádzkových nákladov.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 1999 155 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

L. Z Á S O B O V A N I E E N E R G I A M I

L.1. Zásobovanie elektrickou energiou

L.1.1. Súčasný stav zásobovania mesta elektrickou energiou

L.1.1.1. Zdroje elektrickej energie

Na spracovávanom území SÚ Hlohovec nie sú vybudované ţiadne elektrárne, ktoré by dodávali elektrickú energiu do verejnej siete. Priemyselné podniky a závody v meste majú svoje vlastné tepelné zdroje, v nosných závodoch je inštalovaný výkon 137 MW.

L.1.1.2. Rozvodne a VN vedenia

Územie SÚ Hlohovec je zásobované elektrickou energiou z dvoch transformovní 110/22 kV a jednej 110/6 kV, a to: Transformovňa-rozvodňa - Šulekovo o inštalovanom výkone 2 x 25 MVA, Transformovňa-rozvodňa - Hlohovec-Zajačky o inštalovanom výkone 2 x 25 MVA, Transformovňa-rozvodňa - Drôtovňa Hlohovec o inštalovanom výkone 3 x 16 MVA, ktoré predstavujú cca 50 %-nú rezervu. Uvedené transformovne sú na 110 kV prepojené dvojitou 110 kV linkou Kriţovany - Šulekovo, Kriţovany - Drôtovňa Hlohovec, Hlohovec - Madunice. Sídelný útvar Hlohovec (vrátane MČ IV - Šulekovo) je v súčasnosti zásobovaný z nasledovných 22 kV liniek: 22 kV č. 237 Hlohovec - Kráľová (maximálne zaťaţenie 3 MW), 22 kV č. 105 transformovňa Hlohovec - mesto Hlohovec (maximálne zaťaţenie 4 MW), 22 kv č. 372 Hlohovec - Piešťany (zásobuje v meste Hlohovec iba tehelňu - maximálne zaťaţenie 0,1 MW) 22 kV č. 104 Šulekovo - Hlohovec (maximálne zaťaţenie 3,2 MW), 22 kV č. 106 transformovňa Hlohovec - mesto Hlohovec (slúţi ako rezerva), 22 kV č. 281 (zásobovanie elektrickou energiou MČ Šulekovo - maximálne zaťaţenie 2,9 MW). Z uvedených maximálnych zaťaţení jednotlivých liniek je zrejmé, ţe súčasná dodávka elektrickej energie do Hlohovca a Šulekova je zabezpečená s dostatočnou kapacitnou rezervou.

Tab. L.1.1.2-1 Prenosová rezerva 22 kV liniek zásobujúcich MČ Hlohovca Linka č. Max. zaťaţenie (MW) Rezerva (MW) Zaústené do rozvodne 237 3 4 Hlohovec-Zajačky 105 4 3 Hlohovec-Zajačky 372 0,1 6,9 Hlohovec-Zajačky - Šulekovo 104 3,2 3,8 Šulekovo 106 0 7 Hlohovec-Zajačky 281 2,9 4,1 Šulekovo

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 156 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Celková rezerva existujúcich 22 kV liniek je v súčasnosti 28,8 MW. Okrem uvedených liniek cez spracovávané územie prechádzajú ešte nasledovné elektrické vedenia, ktoré nezásobujú elektrickou energiou Hlohovec a Šulekovo. Sú to: 2 x 22 kV linka č. 235-278 Hlohovec - Topoľčany, 22 kV linka č. 401 Šulekovo - Trnava, 22 kV linka č. 462 Šulekovo - Trnava, 22 kV linka č. 233 Šulekovo - Kostoľany, 22 kV linka č. 119 Hlohovec - Kľačany, 22 kV linka č. 236 Hlohovec - Nitra, 22 kV linka č. 278 Hlohovec - Porcelánka Čab. Jednotlivé linky VN 22 kV sú zaústené do rozvodní takto: Rozvodňa Hlohovec - Zajačky 110 kV/22 kV: č. 105, 106, 159, 235, 236, 237, 278 a 372, Rozvodňa Šulekovo 110/22 kV: č. 104, 206, 204, 233, 281, 372, 401 a 462. Na vymedzenom území mesta sa v súčasnosti nachádza 62 trafostaníc 22/0,4 kV s celkovým inštalovaným výkonom v transformátoroch 31.170 kVA. Pre zabezpečenie súčasného príkonu je uvedený počet transformačných staníc 22/0,4 kV dostačujúci. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec uvaţujú s ďalším vyuţitím všetkých energetických zariadení, ktoré sú technicky a kapacitne dostatočne dimenzované pre dodávku elektrickej energie do územia, a to ako zariadení v priemyselných závodoch, tak aj energetických zariadení slúţiacich pre dodávku elektrickej energie bytom a zariadeniam občianskej vybavenosti. Uvedené zariadenia sú znázornené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ v M 1:5.000, výkres č. 6 – Návrh zásobovania energiami. Keďţe inštalované výkony v energetických zariadeniach kapacitne prevyšujú moţnosti odberu elektrickej energie, nie je nutné počítať v najbliţších rokoch, a to najmä u veľkoodberateľov, s potrebou budovania ďalších kapacít energetických zariadení.

L.1.1.3. Trafostanice

Na území mesta Hlohovec sa nachádza celkom 62 vybudovaných trafostaníc s celkovým inštalovaným výkonom 31.010 kVA. Trafostanice v centre mesta sú prevaţne murované s prevodom 22/0,4 kV. Tieto stanice sú vybudované ako samostatné alebo zdruţené v objektoch občianskej vybavenosti a prepojené 22 kV káblom. V okrajových častiach mesta sú trafostanice prevaţne stĺpové a stoţiarové, zásobované elektrickou energiou z vzdušných vedení 22 kV. Súčasné trafostanice pokrývajú v súčasnosti poţadovanú dodávku elektrickej energie do územia SÚ Hlohovec. V grafickej časti konceptu ÚPN SÚ sú zakreslené v M 1:5.000. V tabuľke L.1.1.3-1 je uvedený menovitý zoznam trafostaníc s číslom, názvom, spôsobom výstavby a inštalovaným výkonom trafostanice1. Uvedené zariadenia sú znázornené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ v M 1:5.000, výkres č. 6 – Návrh zásobovania energiami.

1 Podklady boli v 12/98 prekonzultované v Západoslovenských energetických závodoch v Trnave s vedúcim prevádzky Ing. Štreicherom.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 157 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Tab. L.1.1.3-1 Zoznam trafostaníc na území SÚ Hlohovec Číslo Názov trafostanice Spôsob Inštalovaný výkon kVA trafostanice výstavby 1 Hlohovec - OV 1 murovaná 400 2 Hlohovec - Pošta murovaná 2 x 400 3 Hlohovec - pri škole murovaná 400 4 Hlohovec - Jahelka murovaná 400 5 Hlohovec - Závalie murovaná 400 6 Hlohovec - Marková murovaná 2 x 400 7 Hlohovec - ZsVaK murovaná 2 x 400 8 Hlohovec - poliklinika murovaná 2 x 400 9 Hlohovec - Čínsky múr murovaná 400 10 Hlohovec - Hlohová murovaná 400 11 Hlohovec - kino murovaná 400 12 Hlohovec - dom dôchodcov murovaná 400 13 Hlohovec - Odeva murovaná 2 x 630 14 Hlohovec - Šťúrova murovaná 400 15 Hlohovec - SAD murovaná 2 x 400 16 Hlohovec - kozmetika murovaná 630 17 Hlohovec - Lubonas murovaná 2 x 400 18 Hlohovec - ubytovňa murovaná 400 19 Hlohovec - Vinárske závody T.B. 250 20 Hlohovec - tehelňa T.B. 160 21 Hlohovec - skleníky stoţiarová 250 23 Hlohovec - dom.mládeţe 4-stĺpová 250 24 Hlohovec - Kam.hora stoţiarová 160 25 Hlohovec - Hollého murovaná 400 26 Hlohovec - Kasárne 2,5-stĺpová bet. 400 27 Hlohovec - ŠM Dukelská 4-stĺpová 400 28 Hlohovec - Pivovar 4-stĺpová 160 29 Hlohovec - Prefa murovaná 2 x 400 30 Hlohovec - Mier murovaná 2 x 630 31 Hlohovec - RD Nitrian. 2,5-stĺpová bet. 400 32 Hlohovec - Inkrusta T.B. 100 33 Hlohovec - OBS murovaná 2 x 400 35 Hlohovec - chata Ochota stoţiarová 100 36 Hlohovec - závlahy 2,5-stĺpová bet. 160 38 Hlohovec - vodáreň murovaná 400 42 Hlohovec - Bernolákova 4-stĺpová 250 43 Hlohovec - Michalská murovaná 630 44 Hlohovec - šport. areál murovaná 2 x 400 45 Hlohovec - RD Bočina murovaná 250 46 Hlohovec - Podzámska murovaná 630 47 Hlohovec - kaviareň murovaná 630 48 Hlohovec - Felcanova murovaná 400 49 Hlohovec - Keramika murovaná 400 50 Hlohovec - Dom sluţieb murovaná 2 x 630 52 Hlohovec - Dolná Sihoť murovaná 2x400 53 Hlohovec - Kamenná hora murovaná 400 54 Hlohovec - ZsVaK vodojem murovaná 2 x 400 55 Hlohovec - KD Drôtovňa murovaná 630

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 158 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Číslo Názov trafostanice Spôsob Inštalovaný výkon kVA trafostanice výstavby 56 Hlohovec - Optima murovaná 400 57 Hlohovec - 29.augusta murovaná 2 x 630 101 Šulekovo - Trestnická 4-stĺpová 400 102 Šulekovo - pri rozvodni stoţiarová 250 103 Šulekovo - STS 2,5-stĺpová bet. 100 104 Šulekovo - cintorín 2,5-stĺpová bet. 400 105 Šulekovo - Mlynská 2,5-stĺpová bet. 250 106 Šulekovo - vodáreň ŢSR veţová 50 107 Šulekovo - Mier 2,5-stĺpová bet. 160 108 stoţiarová 630 Mimo Štátny majetok murovaná 630 územia Mladý haj Sasinkova stoţiarová 100 SÚ Horné Zelenice murovaná 2 x 630 Hlohovec Koplotovce stoţiarová 100 Spolu 62 trafostaníc 31.010

62 trafostaníc má celkom inštalovaný výkon 31.010 kVA

L.1.1.4. Verejné osvetlenie

Verejné osvetlenie VO je výbojkové, napojené z distribučných trafostaníc. V okrajových územiach mesta je napojené z vonkajšej sekundárnej siete, umiestnené na podporných stĺpoch pomocou výloţníka. Osvetľovacie telesá sú prevaţne na kovových stĺpoch, prípadne betónových, výnimočne drevených.

L.1.2. Návrh zásobovania mesta elektrickou energiou

L.1.2.1. Bilancia potreby elektrickej energie

Potrebný príkon elektrickej energie pre jednotlivé mestské časti (MČ), pre bytovú výstavbu HBV aj IBV (RD), občiansku vybavenosť, výrobu a pod., vrátane mestského osvetlenia, je vypočítaný v nasledujúcej podkapitole. Potreba elektrickej energie pre vybavenosť a iné zariadenia bola vypočítaná na základe orientačne stanovenej zastavanej plochy a stupňa jej vyuţitia. Na základe potreby elektrickej energie bol potom vypočítaný potrebný počet trafostaníc v jednotlivých mestských častiach2. Do roku 2015 je spolu v meste Hlohovec pre novo navrhované aktivity3 potrebné zabezpečiť dodávku cca 18,5 MW elektrickej energie, a to prostredníctvom cca 45 nových trafostaníc po 630 kVA.

2 Rozdelenie urbanistických obvodov do jednotlivých mestských častí pozri v kapitole A 5. Vymedzenie územia 3 Pre maximálny variant 30.000 obyvateľov do r.2015.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 159 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

L.1.2.2. Bilancia odberov elektrickej energie na riešenom území podľa mestských častí a lokalít bytovej výstavby (variant II – maximálny)

MČ I - Stred

Lokalita 01 - Pod Svinnou horou I a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 156 8,8 1.373 0,34 467 b) Vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 6.664 kW Pib = 1.373 kW Psb = 467 kW Piv = 6.664 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 5.331 kV Pcelk = P sb + P sv = 467 + 5.331 = 5.798 kW + 5 % VO Pcelk = 6.087 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 4.260 kW

Psum 4.260 nt = ------= ------= 6.311 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 6.311 kVA predstavuje cca 10 trafostaníc po 630 kVA.

MČ II - Sever

Lokalita 02 - Pod starými horami a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 72 8,8 633 0,34 215 b) Občianska vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 2.500 kW Pib = 633 kW Psb = 215 kW Piv = 2.500 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 2.000 kV Pcelk = P sb + P sv = 215 + 2.000 = 2.215 kW + 5 % VO = 2.325 kW Pcelk = 2.325 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 1.627 kW

Psum 1.627 nt = ------= ------= 2.410 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 2.410 kVA reprezentuje cca 4 trafostanice po 630 kVA.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 160 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Lokalita 03 - Staré hory a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 168 8,8 1.478 0,34 502 b) Vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.200 kW Pib = 1.478 kW Psb = 502 kW Piv = 1.200 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 960 kV Pcelk = Psb + Psv = 502 + 960 = 1.462 kW + 5 % VO Pcelk = 1.535 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 1.074 kW

Psum --1.074 nt = ------= ------= 1.591 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.591 kVA reprezentuje cca 3 trafostanice po 630 kVA.

MČ III - Juh

Lokalita 04 - Dolná Sihoť II a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) HBV 420 3,1 1.302 0,38 495 b) Vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 2.700 kW Pib = 1.302kW Psb = 495 kW Piv = 2.700 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 2.160 kV Pcelk = Psb + Psv = 495 + 2.160 = 2.655 kW + 5 % VO Pcelk = 2.787 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 1.951 kW

Psum 1.951 nt = ------= ------= 2.890 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 2.890 kVA reprezentujú cca 5 trafostaníc po 630 kVA.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 161 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Lokalita 05 - Zajačky a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 144 8,8 1.267 0,34 431 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.200 kW Pib = 1.267 kW Psb = 431 kW Piv = 1.200 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 960 kV Pcelk = Psb + Psv = 431 + 960 = 1.391 kW + 5 % VO Pcelk = 1.460 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 1.022 kW

Psum 1.022 nt = ------= ------= 1.514 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.514 kVA reprezentuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

Lokalita 11 - Pod Svinnou horou II a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 75 8,8 660 0,34 224 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.200 kW Pib = 660 kW Psb = 224 kW Piv = 1.200 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 960 kV Pcelk = Psb + Psv = 224 + 960 = 1.184 kW + 5 % VO Pcelk = 1.243 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 870 kW

Psum 870 nt = ------= ------= 1.289 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.289 kVA predstavuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 162 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

MČ IV - Šulekovo

Lokalita 06 – Šulekovo-Za hrádzou I a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) HBV 445 3,1 1.379 0,38 513 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 2.800 kW Pib = 1.379 kW Psb = 513 kW Piv = 2.800 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 2.240 kV Pcelk = Psb + Psv = 513 + 2.240 = 2.753 kW + 5 % VO Pcelk = 2.890 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 2.023 kW

Psum 2.023 nt = ------= ------= 2.997 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 2.997 kVA predstavuje cca 5 trafostaníc po 630 kVA.

Lokalita 07 - Šulekovo-Za hrádzou V+VI a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 104 8,8 915 0,34 311 b) Vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 950 kW Pib = 915 kW Psb = 311 kW Piv = 950 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 760 kV Pcelk = Psb + Psv = 311 + 760 = 1.071 kW + 5 % VO Pcelk = 1.124 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 787 kW

Psum 787 nt = ------= ------= 1.166 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.166 kVA predstavuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 163 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Lokalita 08 - Šulekovo-Za hrádzou VII a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 45 8,8 396 0,34 135 b) Vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.000 kW Pib = 396 kW Psb = 135 kW Piv = 1.000 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 800 kV Pcelk = Psb + Psv = 135 + 800 = 935 kW + 5 % VO Pcelk = 981 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 686 kW

Psum 686 nt = ------= ------= 1.016 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.016 kVA predstavuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

Lokalita 09 – S-IBV Šulekovo-Stred a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) I-IBV - RD 96 8,8 844 0,34 287 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.200 kW Pib = 844 kW Psb = 287 kW Piv = 1.200 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 960 kV Pcelk = P sb + P sv = 287 + 960 = 1.247 kW + 5 % VO Pcelk = 1.309 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 916 kW

Psum 916 nt = ------= ------= 1.357 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.357 kVA predstavuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 164 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Lokalita 12 - Šulekovo-Za hrádzou II + III a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) HBV 875 3,1 2.712 0,38 1.030 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 2.600 kW Pib = 7.212 kW Psb = 1.030 kW Piv = 2.600 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 2.080 kV Pcelk = Psb + Psv = 1.030 + 2.080 = 3.110 kW + 5 % VO Pcelk = 3.265 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 2.285 kW

Psum 2.285 nt = ------= ------= 3.385 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 3.385 kVA predstavuje cca 5 trafostaníc po 630 kVA.

Lokalita 15 - Šulekovo-Za hrádzou IV a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) HBV 300 3,1 930 0,38 353 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.400 kW Pib = 930 kW Psb = 353 kW Piv = 1.400 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 1.120 kW Pcelk = Psb + Psv = 353 + 1.120 = 1.473 kW + 5 % VO Pcelk = 1.546 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 1.082 kW

Psum 1.082 nt = ------= ------= 1.600 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.600 kVA predstavuje cca 3 trafostanice po 630 kVA.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 165 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Rezerva po r. 2015

MČ II - Sever

Lokalita 10 - Staré Hory III+IV a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 120 8,8 1.056 0,34 359 b) Vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.100 kW Pib = 1.056 kW Psb = 359 kW Piv = 1.100 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 880 kV Pcelk = Psb + Psv = 359 + 880 = 1.239 kW + 5 % VO Pcelk = 1.300 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 910 kW

Psum 910 nt = ------= ------= 1.348 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.348 kVA predstavuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

MČ IV

Lokalita 09 – S-IBV Šulekovo-Stred a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) S-IBV - RD 77 8,8 677 0,34 230 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.000 kW Pib = 677 kW Psb = 230 kW Piv = 1.000 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 800 kV Pcelk = Psb + Psv = 230 + 800 = 1.030 kW + 5 % VO Pcelk = 1.080 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 757 kW

Psum 757 nt = ------= ------= 1.130 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75

1.130 kVA predstavuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 166 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Lokalita 13 - Šulekovo-Okrúhla ul.I a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 100 8,8 880 0,34 299 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.400 kW Pib = 880 kW Psb = 299 kW Piv = 1.400 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 1.120 kV Pcelk = P sb + P sv = 299 + 1.120 = 1.419 kW + 5 % VO Pcelk = 1.490 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 1.043 kW

Psum 1.043 nt = ------= ------= 1.545 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.545 kVA predstavuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

Lokalita 14 - Šulekovo-Sever a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 40 8,8 352 0,34 120 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.000 kW Pib = 352 kW Psb = 120 kW Piv = 1.000 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 800 kV Pcelk = Psb + Psv = 120 + 800 = 920 kW + 5 % VO Pcelk = 966 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 676 kW

Psum 676 nt = ------= ------= 1.001 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.001 kVA predstavuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 167 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Lokalita 15 - Šulekovo-Za hrádzou IV a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) HBV 100 3,1 310 0,38 118 b) Obč. vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 350 kW Pib = 310 kW Psb = 118 kW Piv = 350 kW, koef. súč. = 0,8 Psv = 280 kW Pcelk = Psb + Psv = 118 + 280 = 398 kW + 5 % VO Pcelk = 418 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 293 kW

Psum 293 nt = ------= ------= 434 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 434 kVA predstavuje cca 1 trafostanicu po 630 kVA.

Lokalita 16 - Šulekovo – Ul.J.Kráľa a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 40 8,8 352 0,34 120 b) Vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 1.000 kW Pib = 352 kW Psb = 120 kW Piv = 1.000 kW, koef. súč. = 0,8 Psv = 800 kW Pcelk = Psb + Psv = 120 + 800 = 920 kW + 5 % VO Pcelk = 966 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 676 kW

Psum 676 nt = ------= ------= 1.001 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 1.001 kVA predstavuje cca 2 trafostanice po 630 kVA.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 168 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Lokalita 17 - Šulekovo-Okrúhla ul.II a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.) merná záťaţ (b.j.) Pi (kW) koef. súč. Ps (kW) IBV - RD 30 8,8 264 0,34 90 b) Vybavenosť a iné zariadenia

Piv = 950 kW Pib = 264 kW Psb = 90 kW Piv = 950 kW, koef. súč. = 0,8 P sv = 760 kW Pcelk = Psb + Psv = 90 + 760 = 850 kW + 5 % VO Pcelk = 892 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 624 kW

Psum 624 nt = ------= ------= 924 kVA cos fi x vyuţ. tr. 0,9 x 0,75 924 kVA predstavuje cca 1 trafostanicu po 630 kVA.

*

Súhrnná bilancia elektrickej energie pre SÚ Hlohovec, pre novonavrhované bytové jednotky, vybavenosť, výrobu a iné zariadenia do r. 2015 je v tab. L.1.2.2-1.

Tab. L.1.2.2-1 Súhrnná bilancia novej potreby elektrickej energie pre SÚ Hlohovec Mestské Potrebný výkon Potrebný inšt. Počet trafostaníc á Inštal.výkon navrh. časti/ (kW) výkon (kVA) 630 (kVA) trafostaníc (kVA) /lokality byt.výst. MČ I/01 4.260 6.311 10 6.300 MČ II/02 1.627 2.410 4 2.520 MČ II/03 1.074 1.591 3 1.890 MČ III/04 1.951 2.890 5 3.150 MČ III/05 1.022 1.514 2 1.260 MČ III/11 870 1.289 2 1.260 MČ IV/06 2.023 2.997 5 3.150 MČ IV/07 787 1.166 2 1.260 MČ IV/08 686 1.016 2 1.260 MČ IV/09 916 1.357 2 1.260 MČ IV/12 2.285 3.385 5 3.150 MČ IV/15 1.082 1.600 3 1.890 Hlohovec r. 2015 18.583 27.526 45 28.350

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 169 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

L.1.2.3. Návrh zdrojov elektrickej energie

Na riešenom území ÚPN SÚ Hlohovec sa nepočíta s výstavbou nových zdrojov elektrickej energie. Jestvujúce zdroje, a to transformovne: transformovňa Šulekovo 110/22 kV o inšt. výkone 2 x 25 MVA, transformovňa Hlohovec-Zajačky 110/22 kV o inšt. výkone 2 x 25 MVA, transformovňa Drôtovňa Hlohovec 110/6 kV o inštalovanom výkone 3 x 16 MVA uţ dnes predstavujú cca 50 %-nú rezervu, a teda budú vyuţívané aj v návrhovom období do r. 2015. Uvedené transformovne 110/22 kV a 110/6 kV sú na strane 110 kV prepojené dvojitou vzdušnou 110 kV linkou č.8797/8814 Kriţovany - Šulekovo, Kriţovany - Drôtovňa Hlohovec, Hlohovec - Madunice. Na základe poţiadaviek Západoslovenských energetických závodov Trnava navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ preloţku vzdušnej trasy linky č. 8797/8814 (2 x 110 kV) tak, aby neprechádzala cez zastavané územie mesta Hlohovec.

L.1.2.4. Návrh 110 kV elektrických liniek

Linky 110 kV, ktoré prechádzajú SÚ Hlohovec, sú nasledovné: 2 x 110 kV č. 8797/8802 (mapový list 6-7, 7-7), 2 x 110 kV č. 8797/8814 (mapový list 7-5, 7-6, 7-7, 8-5), 2 x 110 kV č. 8769/8770 (mapový list 8-5, 9-7, 0-7, 0-8, 0-9), 2 x 110 kV č. 8310/8770 (mapový list 8-6, 9-6). Ochranné pásmo elektrických vedení VVN je dané zvislými rovinami po oboch stranách vedenia v kolmej vzdialenosti 20 m od krajného vodiča vedenia. Navrhovaná preloţka úsekov 110 kV linky č. 8797/8814 v MČ II predstavuje zrušenie cca 1.700 m linky v zastavanom území, novú výstavbu cca 1.900 m mimo zastavaného územia (mapová sekcia 7-6), s celkovými vyvolanými investíciami vo výške 7,65 mil.Sk.4

L.1.2.5. Návrh 22 kV elektrických liniek a ich prenosová rezerva

Súčasné 22 kV linky navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ na území mesta ponechať. Konkrétne úseky, pokiaľ sú navrhované na zrušenie, sú znázornené v grafickej časti Zmien a doplnkov v M 1:5.000 (výkres č.6 – Návrh zásobovania energiami) a uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tab. L.1.2.5-1 22 kV elektrické linky navrhované na zrušenie 22 kV linka / MČ Zrušenie (m) Výstavba (m) Vyvolané investície (mil. Sk) 372 / II (sekcia 7-6) 1.000 1.200 3,2 237 / II (sekcia 7-7) 875 875 1,3

Vzdušné vedenie VN č. 372 (mapa 7-6) v časti plánovanej výstavby treba zrušiť v úseku 1.000 m a nahradiť novým káblovým vedením 22 kV v dĺţke 1.200 m. Časť vzdušnej linky VN č. 237 (mapa 7-7) sa zruší a zakábelizuje v dĺţke 600 m. V rámci kabelizácie VN č.237 sa tieţ zrealizuje vzdušný prívod 22 kV k TS-32 v úseku 150 m, ako aj ku TS-31 v dĺţke 125 m.

4 Perspektívne je v súvislosti s možným rozširovaním rekreačno-športového areálu v MČ II severne od UO 07 – Peter potrebné uvažovať s preložkou 110 kV linky č.8797/8814 nad vodnou plochou. V návrhovom období to potrebné nie je vzhľadom na predpoklad oddelenia rekreačnej a ostatnej vodnej plochy.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 170 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Nové vedenia 22 kV liniek sú znázornené v grafickej časti Zmien a doplnkov v M 1:5.000 (výkres č.6 – Návrh zásobovania energiami). Prenosová kapacita 22 kV linky je 7 MW. Prenosová rezerva všetkých 22 kV liniek, ktoré zásobujú mesto Hlohovec, vyplýva z tabuľky S.1.1.2-1. Celková rezerva existujúcich 22 kV liniek je 28,8 MW. Podľa tohto projektu predstavuje potrebný elektrický výkon pre novonavrhované aktivity do r. 2015 podľa II. variantu 18,58 MW. Z celkovej rezervy súčasných liniek vyplýva, ţe ich kapacita je postačujúca.

L.1.2.6. Návrh 22 kV elektrických liniek a trafostaníc podľa jednotlivých mestských častí.

MČ I - Stred

Lokalita 01 - Pod Svinnou horou I

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r. 2015. Pre novonavrhované aktivity vybudovať 10 trafostaníc (T1 - T10) s celkovým inštalovaným výkonom 6.300 kVA. Trafostanice T1 - T10 budú prepojené 22 kV káblom o celkovej dĺţke 2.000 m.

MČ II - Sever

Lokalita 02 - Pod starými horami

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r. 2015. Pre novonavrhované aktivity vybudovať 4 trafostanice (T11 - T14) po 630 kVA a prepojiť ich káblom 22 kV o dĺţke 850 m.

Lokalita 03 - Staré hory

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r. 2015. Pre novonavrhované aktivity postaviť 3 trafostanice (T15, T16, T17) zo 630 kVA a prepojiť ich 22 kV káblom o dĺţke 850 m.

MČ III - Juh

Lokalita 04 - Dolná Sihoť II

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r. 2015. pre zásobovanie jestvujúcich bytových plôch a zariadení vybavenosti. Pre novonavrhované aktivity postaviť 5 trafostaníc (T18 - T22) a prepojiť ich 22 kV káblom o celkovej dĺţke 500 m.

Lokalita 05 - Zajačky

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r. 2015. Pre novonavrhované aktivity vybudovať 2 trafostanice (T23, T24) o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom o celkovej dĺţke 350 m.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 171 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Lokalita 11 - Pod Svinnou horou II

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r. 2015. Pre novonavrhované aktivity vybudovať 2 trafostanice (T38, T39) o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s dĺţkou 400 m.

MČ IV - Šulekovo

Lokalita 06 – Šulekovo-Za hrádzou I

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r. 2015. Pre novonavrhované aktivity postaviť 5 trafostaníc (T25, T29) o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s celkovou dĺţkou 1.000 m.

Lokalita 07 - Šulekovo-Za hrádzou V+VI

Súčasné elektrické zariadenia ponechať ďalej do r. 2015. Pre novonavrhované aktivity vybudovať 2 trafostanice (T30, T31) o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s celkovou dĺţkou 350 m.

Lokalita 08 - Šulekovo-Za hrádzou VII

Súčasné elektrické zariadenia ponechať do r.2015. Pre novú výstavbu vybudovať 2 trafostanice (T32, T33) o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s celkovou dĺţkou 600 m.

Lokalita 09 - Šulekovo-Stred

Súčasné elektrické zariadenia ponechať do r. 2015. Pre novonavrhované aktivity vybudovať 2 trafostanice (T34, T35) o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s celkovou dĺţkou 450 m.

Lokalita 12 - Šulekovo-Za hrádzou II + III

Súčasné elektrické zariadenia ponechať do r.2015. Pre novonavrhované aktivity postaviť 5 trafostaníc (T40-T44) o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s dĺţkou 1.200 m.

Lokalita 15 - Šulekovo-Za hrádzou IV

Súčasné elektrické zariadenia ponechať do r.2015. Pre novonavrhované aktivity postaviť 3 trafostanice (T45-T47) o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s dĺţkou 1.200 m.

Rezerva po r. 2015

MČ II/10 Staré Hory III + IV

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r.2015. Pre novú výstavbu postaviť 2 trafostanice o menovitom výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s celkovou dĺţkou 500 m.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 172 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Lokalita 09 – S-IBV Šulekovo-Stred

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r. 2015. Pre novú výstavbu vybudovať 2 trafostanice o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s dĺţkou 600 m.

Lokalita 13 - Šulekovo-Okrúhla ul.I

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r.2015. Pre novonavrhované aktivity treba postaviť 2 trafostanice o výkone 630 kVA a prepojiť ich 22 kV káblom s dĺţkou 700 m.

Lokalita 14 - Šulekovo-Sever

Súčasné elektrické zariadenie ponechať do r.2015. Pre novonavrhované aktivity vybudovať 2 trafostanice o výkone 630 kVA a spojiť ich 22 kV káblom s dĺţkou 450 m.

*

Celková dĺţka 22 kV káblových rozvodov novonavrhovaných do r.2015 je 9.750 m, s investičnou nákladnosťou cca 14,5 mil. Sk.5 U káblových elektrických rozvodov je potrebné dodrţať ochranné pásmo 1 m na kaţdú stranu od vedenia, u vzdušného VN vedenia 22 kV je ochranné pásmo 10 m na kaţdú stranu od krajného vodiča vedenia, a u vzdušného VVN vedenia 110 kV je ochranné pásmo vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia v kolmej vzdialenosti od krajného vodiča vedenia 20 m. Podľa rokovania spracovateľa návrhu zásobovania elektrickou energiou dňa 8.12.1998 s Ing.Ľ.Štreicherom, vedúcim prevádzky ZSE, š.p. Trnava, je napájanie rozvodne 110/22 kV Hlohovec - Zajačky dvojitou linkou 2 x 110 kV č. 8797/8802 na tých istých stoţiaroch rizikové. Vo výhľade bude preto potrebné počítať s ďalšou VVN linkou 110 kV.

L.2. Zásobovanie plynom

L.2.1. Súčasný stav zásobovania plynom

Cez záujmové územie prechádzajú nasledovné plynovody: Tranzitné plynovody PFR - západná Európa 3xDW 1200 a 1 x DW 1400 Medzištátny plynovod RFR - SR DN 700 Plynovod Bratislava - Trnava - Ţilina DN 300 Sídelný útvar Hlohovec je zásobovaný zemným plynom z VTL plynovodu DN 300; PN 25 Bratislava - Trnava cez VTL prípojky DN 150/100, ktorú sú zaústené do regulačných staníc RS 1 o kapacite 5000 m3/hod., vstupný tlak do 2,5 MPa, výstupný tlak 90 kPa a 2 kPa, RS 2 o kapacite 8000 m3/hod., vstupný tlak do 2,5 MPa, výstupný tlak 90 kPa a 2 kPa, RS 3 o kapacite 5000 m3/hod., vstupný tlak do 2,5 MPa, výstupný tlak 90 kPa a 2 kPa, RS 4 o kapacite 1200 m3/hod., vstupný tlak do 2,5 MPa, výstupný tlak 90 kPa.

5 Prekládky liniek 22 a 110 kV boli dňa 8.12.1998 prekonzultované s vedúcim prevádzky ZSE, š.p. Trnava, Ing. Ľubomírom Štreicherom.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 173 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

RS 2 je prepojená VTL prípojkou DN 150, PN 55 z medzištátneho plynovodu DN 700 RFR- SR. Regulačné stanice sú v súčasnosti vyuţité na cca 80 %. Okrem uvedených regulačných staníc majú regulačné stanice aj iné podniky a zariadenia. Tieto RS slúţia len pre vnútropodnikové potreby a nie sú zapojené do miestnej plynovodnej siete mesta Hlohovec. Miestna plynovodná sieť je vybudovaná kombinovaná, t.j. stredotlaková a nízkotlaková. Nízkotlaková sieť je v niektorých uliciach technicky zastaraná a bude ju postupne treba rekonštruovať. Z uvedených plynovodných zariadení bolo v Hlohovci plynofikovaných celkom 6.119 bytových jednotiek. Dodávka zemného plynu na miestnej sieti v Hlohovci (spolu 15,1 mil.m3/rok) bola v r.1966 podľa štruktúry odberu nasledovná: veľkoodber: 7,2 mil.m3/rok, maloodber: 1,9 mil.m3/rok, byt. jednotky: 6,0 mil.m3/rok Dodávka na diaľkovodoch Drôtovňa Hlohovec: 16,4 mil.m3/rok Slovakofarma: 11,9 mil.m3/rok Poľnohosp. druţstvo: 0,1 mil.m3/rok V súvislosti s Koncepciou zásobovania teplom a teplou úţitkovou vodou v meste Hlohovec sa podstatne zníţi spotreba plynu u veľkoodberateľov, a to ako na miestnej sieti, tak z diaľkových plynovodov. Súčasnú potrebu plynu pre veľkoodberateľov nahradí dodávka tepla z realizovaného tepelného napájača Trnava - Leopoldov - Hlohovec. Ide o cca 25 mil. m3/rok.

Zásobovanie MČ IV - Šulekovo

Šulekovo je zásobované zemným plynom z VTL plynovodu DN 300, PN 25 Bratislava - Trnava cez VTL prípojku DN 150, PN 25, ktorá je zaústená do regulačných staníc a to: RS 1 o výkone 1200 m3/hod, vstupný tlak do 2,5 MPa, výstupný 2 kPa, RS 2 o výkone 1200 m3/hod, vstupný tlak do 2,5 MPa, výstupný 90 kPa. Regulačné stanice sú vyťaţené na 69 %. Miestna plynovodná sieť je kombinovaná, t.j. stredotlaková a z väčšej časti nízkotlaková. Je v dobrom technickom stave a v súčasnosti spĺňa technické poţiadavky na prevádzku6. Z uvedených plynárenských zariadení bolo v MČ Šulekovo dodaných v tis.m3/rok pre: veľkoodber: 36 mil.m3/rok, maloodber-byty: 1,59 mil.m3/rok. Zemným plynom je celkom zásobovaných 534 bytov.

L.2.2. Návrh zásobovania plynom

V urbanistickom návrhu sa uvaţuje s výstavbou rodinných domov, bytových domov, objektov vybavenosti a výroby. Potreba plynu v novonavrhovaných častiach bude za účelom vykurovania, prípravy TÚV a stravy.

6 Územný priemet miestnych plynovodných sietí a zariadení do grafickej časti v M 1:5.000 bol prekonzultovaný s p. Bajzom z SPP, odštepný závod Trnava.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 174 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

L.2.2.1. Návrh regulačných staníc

Do roku 2015 navrhujeme tieto úpravy z hľadiska regulačných staníc ponechať súčasné RS v Hlohovci 3 RS 1 o kapacite 5.000 m /hod., 3 RS 2 o kapacite 8.000 m /hod., 3 7 RS 3 o kapacite 5.000 m /hod. , 3 RS 4 o kapacite 1.200 m /hod., ponechať súčasné RS v Šulekove 3 RS 1 o kapacite 1.200 m /hod., 3 RS 2 o kapacite 1.200 m /hod. rekonštruovať RS 1 z 1.200 m3/hod. na 5.000 m3/hod., z dôvodu veľkého nárastu potreby plynu v MČ Šulekovo (2.888 m3/hod.), V prípade mestom poţadovaného perspektívneho zrušenia regulačnej stanice RS 3 bude moţné potrebné mnoţstvo plynu (náhrada a nárast potreby) zabezpečiť rozšírením regulačnej stanice RS 4 z 1.200 m3/hod. na 10.000 m3/hod.

L.2.2.2. Potreba plynu

Hrubý očakávaný predpokladaný nárast zemného plynu celkom v meste Hlohovec bude predstavovať 5.500 m3/hod. Nápočet hodinovej potreby plynu pre novonavrhované plochy a zariadenia k rokom 2005 a 2015 (ako aj rezervu po r.2015) je uvedený v nasledovných tabuľkách (L.2.2-1 aţ L.2.2-3).

7 Regulačná stanica RS 3 je v súčasnosti v rekonštrukcii.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 175 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Tab.L.2.2.2-1 Nápočet hodinovej potreby plynu pre novonavrhované plochy a zariadenia k roku 2005 Mestská časť Návrh novej bytovej výstavby k r.2005 Hodinová potreba plynu (m3) Číslo Názov HBV I-IBV IBV HBV I-IBV IBV Vybavenosť spolu a iné zariad. I Stred ------40 40 II Sever - - 230 - - 345 200 545 III Juh 420 - - 470 - - 160 630 IV Šulekovo 150 - - 170 - - 200 370 spolu Hlohovec 570 - 230 640 - 345 600 1 585

Tab.L.2.2.2-2 Nápočet hodinovej potreby plynu pre novonavrhované plochy a zariadenia k roku 2015 Mestská časť Návrh novej bytovej výstavby k r.2005 Hodinová potreba plynu (m3) Číslo Názov HBV I-IBV IBV HBV I-IBV IBV Vybavenosť Spolu a iné zariad. I Stred - - 156 - - 234 100 334 II Sever - - 10 - - 15 405 420 III Juh - - 219 - - 330 320 650 IV Šulekovo 1 470 96 149 1 650 144 224 500 2 518 spolu Hlohovec 1 470 96 534 1 650 144 803 1 325 3 922

Tab.L.2.2.3. Nápočet hodinovej potreby plynu pre novonavrhované plochy a zariadenia po roku 2015 (rezerva) Mestská časť Návrh novej bytovej výstavby k r.2005 Hodinová potreba plynu (m3) Číslo Názov HBV I-IBV IBV HBV I-IBV IBV Vybavenosť Spolu a iné zariad. I Stred ------II Sever - - 120 - - 180 - 180 III Juh ------IV Šulekovo 100 77 210 112 115 315 - 542

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 176 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

spolu Hlohovec 100 77 330 112 115 495 - 722

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 177 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

L.2.2.3. Návrh miestnej plynovodnej siete podľa mestských častí

MČ 01 – Stred Potreba zabezpečenia plynu pre bývanie a zariadenia občianskej vybavenosti 374 m3/hod. Pre dodávku uvedeného mnoţstva plynu ponechať súčasnú plynovodnú sieť a do roku 2015 ju dobudovať plynovodmi DN 100 – dĺţka 1.380 m, DN 80 – dĺţka 610 m.

MČ 02 – Sever Potreba zabezpečenia plynu pre bývanie, zariadenia občianskej vybavenosti a výroby 965 m3/hod. Pre dodávku uvedeného mnoţstva plynu ponechať súčasnú plynovodnú sieť a do roku 2015 ju dobudovať plynovodmi DN 150 – dĺţka 886 m, DN 100 – dĺţka 2.760 m, DN 80 – dĺţka 1.700 m.

MČ 03 – Juh Potreba zabezpečenia plynu pre bývanie, zariadenia občianskej vybavenosti a výroby 1.280 m3/hod. Pre dodávku uvedeného mnoţstva plynu ponechať súčasnú plynovodnú sieť a do roku 2015 ju dobudovať plynovodmi DN 100 – dĺţka 1.000 m DN 80 – dĺţka 2.800 m

MČ 04 – Šulekovo Potreba zabezpečenia plynu pre bývanie, zariadenia občianskej vybavenosti a výroby 2.888 m3/hod. Pre dodávku uvedeného mnoţstva plynu ponechať súčasnú plynovodnú sieť a do roku 2015 ju dobudovať plynovodmi DN 150 – dĺţka 1.670 m, DN 100 – dĺţka 7.770 m, DN 80 – dĺţka 5.510 m.

Celkove je navrhovanú miestnu plynovodnú sieť potrebné vybudovať v dĺţke 26.086 m. Vo všetkých mestských častiach sú uvádzané hodnoty za optimálny variant, a to z toho dôvodu, ţe potreba plynu oproti maximálnemu variantu nie je aţ taká rozdielna, aby zásadne ovplyvnila navrhovanú koncepciu. Súčasný VTL plynovod bude v určitých úsekoch zasahovať do novonavrhovanej výstavby, preto je potrebné preloţenie VTL plynovodu, tak aby bolo dodrţané ochranné a bezpečnostné pásmo (podľa Zák.č.70/1998 Z.z.). Navrhované plynovody budú zokruhované s jestvujúcou plynovodnou sieťou a budú vedené v novonavrhnutých komunikáciách. Jednotliví odberatelia budú z navrhnutých STL plynovodov zásobovaní cez regulátory tlaku plynu STL/NTL.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 1999 177 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Z uvedeného hodnotenia vyplýva, ţe súčasné a navrhované plynárenské zariadenia kapacitne zabezpečia poţadovanú dodávku plynu pre mesto Hlohovec v návrhovom období do roku 2015. Súčasné i navrhované plynárenské zariadenia na území SÚ Hlohovec sú do územia premietnuté v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.6 – Návrh zásobovania energiami).

L.3. Zásobovanie teplom

L.3.1. Potreba tepla

Potreba tepla pre vykurovanie obostavaných priestorov pre novo navrhované byty a občiansku vybavenosť je Q1 = V.qv.(tI – te) = 937 795 . 0,58 . (20 – (-12)) = 17,4 MW Potreba tepla pre ohrev TÚV je stanovená odhadom, t.j. 15 % z potreby na vykurovanie je Q2 = 2,6 MW Celková potreba tepla pre novo navrhované byty a občiansku vybavenosť bude potom predstavovať Qcelk. = Q1 + Q2 = 20 MW Táto potreba bude z väčšej časti saturovaná napojením na horúcovodný napájač 2 x DN 400 z AE Jaslovské Bohunice prostredníctvom jestvujúcich alebo novo budovaných odovzdávacích staníc. Lokalizácia a kapacita odovzdávacích staníc bude stanovená účelovou teplotechnickou štúdiou, resp. Generelom zásobovania teplom mesta Hlohovec

L.3.2. Zásobovanie teplom komunálneho sektoru

V r. 1966 bolo v Hlohovci zásobovaných teplom a teplou úţitkovou vodou centrálnym spôsobom 4.228 bytov, vrátane vybavenosti. Celková potreba tepla pre byty a vybavenosť bola 210.561 GJ/rok. Priemyselné podniky a závody v meste majú svoje vlastné tepelné zdroje, v nosných závodoch je inštalovaný výkon 137 MW. V súčasnosti časť je časť potreby tepla pre vykurovanie a prípravu teplej úţitkovej vody saturovaný horúcovodným napájačom 2 x DN 400, vybudovaným z Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice do Trnavy a z Trnavy do Leopoldova a Hlohovca, v ktorom sa dopravuje horúca voda 180/70oC. Tepelný napájač je mimo intravilánu mesta Hlohovec vybudovaný na pätkách, v intraviláne je vybudovaný v zasypanom kanále. Prehľad tepelných zdrojov a ich rekonštrukcia na odovzdávacie stanice, ktoré sú napojené na tepelný napájač: CTZ UJZ Nábreţie je zrušený (nie je zakreslený v grafickej časti P+R ÚPN SÚ). Dodávka tepla pre byty a vybavenosť je nahradená odovzdávacou stanicou, ktorá je vybudovaná na ul. Michalská o inštalovanom výkone 14,55 MW (v grafickej časti označená ako PS 4).

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 1999 178 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Výhrevňa Sihoť je zrušená, dodávka tepla je nahradená odovzdávacou stanicou Nábreţie 12 v bývalej kotolni Platany, inštalovaný výkon 3 MW (v grafickej časti je označená ako PS 1). Kotolňa Hlohová je zrušená a nahradená odovzdávacou stanicou v samotnom objekte o inštalovanom výkone 6,24 MW (v grafickej časti je označená ako PS 5). Kotolňa Nábreţie K1 je zrušená a v jej objekte je vybudovaná odovzdávacia stanica o inštalovanom výkone 4,32 MW (v grafickej časti je označená ako PS 2). Kotolňa Hollého K2 je zrušená a v jej objekte je vybudovaná odovzdávacia stanica o inštalovanom výkone 4,64 MW (v grafickej časti je označená ako PS 3). Uvedené odovzdávacie stanice budú zásobovať teplom a teplou úţitkovou vodou rovnaký počet bytov a časť vybavenosti, ako zásobovali zrušené kotolne (2.464 bytov). V prípade výpadku dodávky tepla z tepelného napájača sa v súčasnosti v areáli Drôtovne Hlohovec buduje náhradný tepelný zdroj o inštalovanom výkone 24 MW. Jeho lokalizácia umoţňuje kapacitné rozšírenie podľa potreby tepla v nasledujúcich rokoch. Tepelný napájač a prípojky k jednotlivým odovzdávacím staniciam včítane dimenzii sú vyznačené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.6 – Návrh zásobovania energiami). Do roku 2000 majú byť v závislosti na investičných prostriedkoch zrušené nasledovné tepelné zdroje a majú byť nahradené odovzdávacími stanicami napojenými na horúcovodný napájač. Ide o kotolne uvedené v nasledovnej tabuľke:

Tab.L.3.1-1 Návrh náhrady súčasných kotolní za odovzdávacie stanice tepla Označenie Názov Inštalovaný Ročná spotreba Druh Počet vykurovaných tepelného zdroja výkon (MW) paliva paliva bytov M Za poštou 2,100 450.000 plyn 288 ŠAP Šafárikova 2,840 450.000 plyn 404 Z Závalie 3,120 390.000 plyn 372 KOP Koperníkova 3,120 410.000 plyn 186 NIT Nitrianska 3,120 550.000 plyn 440 B Bernolákova 0,464 120.000 plyn 74 DS Dom sluţieb 1,116 61.000 plyn polyfunkčný objekt

V grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.6 – Návrh zásobovania energiami) sú tepelné zdroje vyznačené v M 1:5.000 vrátane orientačnej trasy tepelného napájača a prípojok k jednotlivým tepelným zdrojom bez dimenzii. Trasa tepelného napájača a prípojok bude spresnená v detailnejšej ÚPD, resp. projektovej dokumentácii jednotlivých stavebných súborov stavieb.

L.3.3. Zásobovanie teplom v priemyselných závodoch

Drôtovňa Hlohovec, a.s.

V Drôtovni Hlohovec je vybudovaný samostatný tepelný zdroj o inštalovanom výkone 3x25 t/h + 1x50 t/h. V prevádzke sú len 3x25 t/h kotle, maximálna hodinová potreba závodu je 45 t/h. Palivovú základňu tvorí zemný plyn a mazut. Dodávka tepla bude nahradená v mnoţstve 24 MW za hodinu, vo výhľade sa toto mnoţstvo zvýši na 32 MW. Po realizácii dodávky tepla z tepelného napájača bude pre závod potrebné z vlastného tepelného zdroja dodať iba 12 t/h pre technologické účely. Zostatkový inštalovaný výkon bude slúţiť ako rezerva v prípade výpadku dodávky tepla z tepelného napájača.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 1999 179 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

Slovakofarma Hlohovec, a.s.

V závode je vybudovaný tepelný zdroj o inštalovanom výkone 25+16+2x8 MW. Poţadovaná dodávka tepla z tepelného napájača je 40 MW, reálny odber do r.2000 bude 20 MW. Pre technologické potreby závodu bude nutné prevádzkovať kotlovú jednotku s dodávkou tepla 15 t/h. Zostatková časť inštalovaného výkonu bude slúţiť ako rezerva v prípade výpadku dodávky tepla a tepelného napájača.

Ambrózia, s.r.o.

Podnik má vybudovaný tepelný zdroj o inštalovanom výkone 2,933 MW, palivovou základňou je zemný plyn. Tepelný zdroj nebude v návrhovom období ÚPN SÚ napojený na tepelný napájač.

Panoráma EAST a WEST, s.r.o.

Podnik má vybudovaný tepelný zdroj o inštalovanom výkone 3,7 MW, ktorý nebude v návrhovom období ÚPN SÚ napojený na tepelný napájač.

OZETA, a.s.

Podnik má tepelný zdroj s inštalovaným výkonom 2x6 t/h + 1x4 t/h. Hodinová potreba tepla v zime je 4 t/h, v lete 2,5 t/h. Závod nebude napojený na tepelný napájač.

* Závody, ktoré sa neuchádzajú o dodávku tepla z tepelného napájača, majú prevaţnú potrebu tepla v podobe technologickej pary. Ostatné závody majú svoje vlastné tepelné zdroje o malých inštalovaných výkonoch.

L.3.4. Zásobovanie teplom MČ Šulekovo

Dodávka tepla do novo navrhovaných obytných súborov HBV Za hrádzou I-IV bude realizovaná z tepelného napájača v objeme vyplývajúcom z podrobnejšej projektovej dokumentácie.

Záver

V návrhovom období je potrebné v zmysle návrhu Zmien a doplnkov ÚPN SÚ, prípadne podľa aktuálnej potreby a poţiadaviek, maximálne vyuţiť kapacitu tepelného napájača EBO ako primárneho tepelného zdroja, čo bude mať priaznivý dopad na čistotu ovzdušia v meste Hlohovec, v súčasnosti znečisťovaného z tepelných zdrojov nielen na tuhé a tekuté palivá, ale aj z tepelných zdrojov, ktoré majú palivovú základňu zemný plyn. Pri vyuţití tepelného napájača budú eliminované nasledovné znečisťujúce látky, ktoré vyprodukujú kotolne celoročnou prevádzkou.

Druh zdrojov tuhé (kg) NOx (kg) CO (kg) S02 (kg) Tuhé palivo 33440 26660 8900 253260 Plyn 375 14390 1050 35 Spolu 33815 41050 9950 253295

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 1999 180 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Zásobovanie energiami

L.4. Ropovody

Juţnou časťou územia SÚ Hlohovec prechádzajú trasy ropovodu DN 700 a DN 500 hranica MR - Šahy - hranica ČR. So zachovaním uvedených zariadení počítajú Zmeny a doplnky SÚ aj počas celého návrhového obdobia.

L.5. Telekomunikácie a pošta

L.5.1. Telekomunikácie

Najväčším poskytovateľom telekomunikačných sluţieb v SR sú Slovenské telekomunikácie, š.p., ktoré prevádzkujú telekomunikačnú sieť pokrývajúcu celé územie SR. Nové územné členenie telefónnej siete je spojené s tvorbou digitálnej siete, ktoré bude 2-stupňové (primárne a sekundárne oblasti). Prechod na túto sieť z doterajšej 3-úrovňovej si vyţiada digitalizáciu koaxiálnych káblov, symetrických káblov a rádioreléových trás, ako aj vybudovanie kostry optických káblov a optických káblov niţších úrovní pre primárne obvody. Celkový počet TF staníc na území SR dosiahol v 1.štvrťroku 1997 stav 1,649.000, počet hlavných TF staníc narástol o 40 %, počet bytových staníc sa zvýšil o 39,4 %. Bliţšie údaje o stave telekomunikácií na území mesta Hlohovec, ako aj o rozvojových zámeroch, odmietli ST spracovateľovi ÚPN SÚ poskytnúť (pozri priloţené vyjadrenie). V návrhovom období je z hľadiska rozvoja telekomunikácií v sídle potrebné zabezpečiť na jeho území predovšetkým výstavbu diaľkových prenosových prostriedkov spojov (medzimestských optických káblov), rozšírenie kapacity súčasnej ATÚ Hlohovec v súvislosti s návrhom územného rozvoja sídelného útvaru (prípadne výstavbu novej telekomunikačnej budovy v MČ IV – Šulekovo s telekomunikačnými zariadeniami a poštou,) výstavbu slaboprúdových rozvodov na celom území mesta podľa následnej technickej dokumentácie, výstavbu rádioreléových trás a ich zariadení.

L.5.2. Pošta

Realizátorom poštových sluţieb na území mesta je Slovenská pošta, š.p. V SÚ Hlohovec sa nachádzajú 3 pošty, z ktorých najväčší význam má pošta Hlohovec 1. Na 1 poštu pripadá 8.382 obyvateľov, na 1 priehradku (priemer v Trnavskom kraji) 1.579 obyvateľov. Rozvojové zámery Slovenskej pošty nie sú predbeţne spojené s územnými nárokmi, zameriavajú sa na skvalitňovanie sluţieb budovaním informačného systému a automatizáciou práce.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 1999 181 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

M. R E G U L A T Í V Y A L I M I T Y V Y U Ž I T I A Ú Z E M I A S Ú

M.1. Regulatívy funkčného využitia územia

V záujme identifikovateľnosti práve regulatívov budúceho vyuţitia jednotlivých častí územia mesta je súčasne a perspektívne zastavané územie rozdelené do tzv. mestských blokov, z ktorých kaţdý je jednoznačne určený hranicami, základnou charakteristikou a funkčným vyuţitím, so stanovením prípustných funkcií, v členení na dominantné (primárne) funkcie, vhodné (konzistentné) funkcie, podmienečne vhodné (prípustné) funkcie, neprípustných funkcií. Hranice mestských blokov tvoria väčšinou uličné bloky alebo vymedzené územia väčších plôch areálovej vybavenosti (občianska vybavenosť, technická vybavenosť, výroba a pod.). Základnou charakteristikou mestského bloku je jeho základná funkcia podľa grafického značenia v komplexnom urbanistickom návrhu1. Z hľadiska podrobnejšieho funkčného vyuţitia boli pre Zmeny a doplnky ÚPN SÚ stanovené tieto druhy mestských blokov2:

UC 01 POLYFUNKČNÉ ÚZEMIE MESTSKÉHO CENTRA

Je prevaţne tvorené nasledovnými typmi mestských blokov, ktoré sú v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.7 - Návrh regulatívov rozvoja) osobitne vyznačené:

UC 01 A centrálny mestský blok (podiel plôch bývania z hrubej podlaţnej plochy je 0 - 50%) UC 01 B mestský obytný blok (podiel plôch bývania z hrubej podlaţnej plochy je nad 50%)

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Polyfunkčné územie je tvorené monofunkčnými a polyfunkčnými objektmi, ktoré tvoria v existujúcej zástavbe väčšinou uličné bloky a predstavujú jadrové územie mesta s najintenzívnejším vyuţitím plôch a najvyššou mierou polyfunkčnosti, územnej aj objektovej.

1 Jednotlivé regulatívy funkčného rozvoja územia SÚ Hlohovec sú znázornené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.7 - Návrh regulatívov rozvoja). 2 Pre ostatné typy funkčného využitia platia všeobecné podmienky stanovené Stavebným zákonom a jeho vykonávacími vyhláškami ako aj ostatnými všeobecne záväznými predpismi.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 182 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE:

Dominantné (primárne) funkcie 1. polyfunkčné objekty mestského typu, s bývaním najmä vo vyšších nadzemných podlaţiach a podkroviach, 2. bývanie a obsluţná sféra nadmestského a mestského významu prevaţne komerčného charakteru, so zodpovedajúcim exteriérovým zázemím (parkovanie, garáţovanie, zásobovanie, parkovo upravená zeleň) 3. malé ubytovacie zariadenia, 4. obchodné, kancelárske a správne budovy, 5. zariadenie maloobchodu, verejného stravovania, zábavné a kultúrne zariadenia, Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. nevyhnutné plochy technického vybavenia, 2. príslušné pešie, cyklistické, motorové komunikácie a MHD, 3. odstavné miesta a garáţe, 4. zeleň líniová a plošná. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. prevádzky nevýrobných sluţieb, 2. prevádzky výrobných sluţieb s obmedzenou výrobnou činnosťou, kompatibilnou s ostatnými funkciami územia. NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. sklady, veľkoobchod, dopravné zariadenia (vrátane ČSPL) a výrobné činnosti, ktoré negatívnymi vplyvmi priamo či nepriamo zasahujú obytné objekty alebo objekty a priestory vyuţívané verejnosťou,

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: priamy a nepriamy vplyv prevádzkovaných sluţieb nesmie negatívne ovplyvňovať susedné parcely viac, neţ stanovujú hygienické normy pre obytnú zástavbu, parkovanie vozidiel uţívateľov musí byť riešené na pozemkoch prevádzkovateľov sluţieb, alebo na vyhradených odstavných plochách na verejných komunikáciách, pri rekonštrukciách existujúcich objektov preferovať riešenie bytových jednotiek v podkrovných priestoroch, pri novonavrhovanej zástavbe budú podmienky pre objemovú reguláciu stanovené pri spracovaní územného plánu zóny.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 183 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UB 01 OBYTNÉ ÚZEMIE - RODINNÉ DOMY

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi výlučne na bývanie v nízkopodlaţnej zástavbe rodinnými domami.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. bývanie v obytných budovách (rodinných domoch), 2. zeleň súkromných záhrad. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. malé ihriská pre neorganizovaný šport pre potreby obyvateľov územia, 2. nevyhnutné plochy technického vybavenia územia, 3. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, 4. parkovo upravená líniová a plošná zeleň, 5. nevyhnutné odstavné plochy pre automobily. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. zariadenia obchodu, verejného stravovania a nerušiacich sluţieb pre obyvateľov územia, 2. malé ubytovacie zariadenia, ktoré svojim objemom, výškou a úţitkovou plochou nepresahujú rozsah stanovený vyhl. 83/76 Zb. v znení neskorších predpisov pre rodinné domy, 3. malé zariadenia administratívy, 4. kostoly a modlitebne, kultúrne, sociálne, zdravotnícke, športové zariadenia, MŠ a pre obsluhu tohto územia, NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. výroba, skladovanie a zariadenia dopravy ako hlavné stavby 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov na účely bývania,

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie uţívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a sluţieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 184 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UB 02 OBYTNÉ ÚZEMIE – NADŠTANDARDNÉ RODINNÉ DOMY A REZIDENCIE

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi prevaţne na bývanie, väčšinou s priamou väzbou na okrasné záhrady. Zástavba je nízkopodlaţná, najmä nadštandardnými izolovanými rodinnými domami a rezidenciami. Ide jednak o zvyšok pôvodného územia záhradného zázemia historického mesta s vysokým podielom plôch zelene, jednak o novo navrhované plochy situované na okraji zastavaného územia, väčšinou s úzkou väzbou na kompaktné plochy vysokej zelene.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. bývanie v rodinných domoch s okrasnou záhradou, sadom, prípadne hospodárskou záhradou, 2. samostatné záhrady s moţnosťou výstavby jedno aţ dvojpodlaţných záhradných stavieb charakteru rekreačno-oddychových stavieb nerušiacich charakteristický ráz prostredia. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. bývanie v rodinných domoch a rezidenciách (max. 2 NP + podkrovie), 2. základná občianska vybavenosť - zariadenia obchodu, verejného stravovania a nerušiacich sluţieb pre obyvateľov územia, 3. nevyhnutné plochy technického vybavenia územia, 4. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie, 5. parkovo upravená líniová a plošná zeleň, športové plochy, ihriská. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. obchodné a kancelárske priestory, ako súčasť budovy, nepresahujúce 50% podlaţných plôch, 2. zariadenia kultúrne, sociálne, športové, 3. malé ubytovacie zariadenia do rozsahu 15 m2 pozemku / 1 lôţko. NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. výroba, skladovanie a zariadenia dopravy a technickej infraštruktúry, ako hlavné stavby, 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov na účely bývania alebo okrasných a hospodárskych záhrad.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: odstavné miesta majú byť riešené ako súčasť súkromných pozemkov a garáţe by mali byť integrované do obytného domu, parkovanie uţívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a sluţieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov, v území, alebo jeho časti môţe byť u jednotlivých budov alebo častí územia, stanovený najmenší podiel podlaţných plôch pre funkciu bývania.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 185 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UB 03 OBYTNÉ ÚZEMIE – INTENZÍVNA NÍZKOPODLAŢNÁ ZÁSTAVBA A MESTSKÉ VILY

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi výlučne na bývanie.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE:

Dominantné (primárne) funkcie 1. bývanie v obytných budovách, a to v nízkopodlaţnej zástavbe habitatového typu (prechodného typu medzi rodinnými domami a viacpodlaţnou zástavbou bytovými domami) a v tzv. mestských vilách (mestská vila = obytná budova vilového typu, v ktorej je min. 75% podlaţných plôch určených na bývanie, so 4 aţ 8 bytovými jednotkami a maximálne 4 NP vrátane podkrovia). Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. zariadenia obchodu, verejného stravovania a nerušiacich nevýrobných sluţieb pre obyvateľov územia v parteri obytných budov, 2. malé ihriská pre neorganizovaný šport pre potreby obyvateľov územia, 3. odstavné miesta a garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia (obvykle ako súčasť objektov), 4. nevyhnutné plochy technického vybavenia územia, 5. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, 6. parkovo upravená líniová a plošná zeleň. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. samostatne situované zariadenia obchodu, verejného stravovania a nerušiacich sluţieb pre obyvateľov územia, 2. kostoly a modlitebne, kultúrne, sociálne, zdravotnícke, športové zariadenia, MŠ pre obsluhu tohto územia, NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. hlukom, zápachom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov na účely bývania, 3. samostatne stojace individuálne garáţe.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie uţívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a sluţieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 186 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UB 04 OBYTNÉ ÚZEMIE - BYTOVÉ DOMY

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi výlučne na bývanie.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. bývanie v obytných budovách, a to výlučne v bytových domoch nad 3 NP, avšak nie vyšších ako 5 NP + podkrovie. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. zariadenia cirkevné, kultúrne, sociálne, zdravotné, športové a školské, 2. zariadenia obchodu, verejného stravovania a nerušiacich sluţieb pre obyvateľov územia v parteri obytných budov, 3. malé ihriská pre neorganizovaný šport pre potreby obyvateľov územia, 4. odstavné miesta a hromadné garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia, 5. nevyhnutné plochy technického vybavenia územia, 6. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, 7. parkovo upravená líniová a plošná zeleň, Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. kostoly a modlitebne, kultúrne, sociálne, zdravotnícke, športové zariadenia, MŠ pre obsluhu tohto územia, NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. hlukom, zápachom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov na účely bývania, 3. samostatne stojace individuálne garáţe.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie uţívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a sluţieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 187 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UB 05 OBYTNÉ ÚZEMIE – RODINNÉ DOMY S HOSPODÁRSKYM ZÁZEMÍM (NA ÚZEMIACH BÝVALÝCH SAMOSTATNÝCH OBCÍ)

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku na tradičnom obytnom území bývalých samostatných obcí pričlenených k mestu slúţi prevaţne na bývanie, väčšinou s priamou väzbou na poľnohospodársku výrobu. Zástavba je nízkopodlaţná (do 3 NP vrátane podkrovia), väčšinou izolovanými rodinnými domami.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. bývanie v rodinných domoch s tradičným hospodárskym zázemím. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. bývanie v nízkopodlaţných bytových domoch (max. 3NP + podkrovie), 2. základná občianska vybavenosť - zariadenia obchodu, verejného stravovania a nerušiacich sluţieb pre obyvateľov územia, 3. zariadenia cirkevné, kultúrne, sociálne, zdravotné, športové a školské, 4. drobné výrobné aktivity (výrobné sluţby, doplnková poľnohospodárska výroba a pod.), 5. chovateľstvo a pestovateľstvo v rámci drobných stavieb, 6. malé ihriská pre neorganizovaný šport pre potreby obyvateľov územia, 7. odstavné miesta a garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia, 8. nevyhnutné plochy technického vybavenia územia, 9. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, 10. parkovo upravená líniová a plošná zeleň, Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. obchodné a kancelárske budovy, 2. malé ubytovacie zariadenia do rozsahu 15m2 pozemku / 1 lôţko. NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. hlukom, zápachom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov na účely bývania.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie uţívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a sluţieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 188 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UO 01 ÚZEMIE VEREJNEJ (OBČIANSKEJ) VYBAVENOSTI - VÄČŠINOU NEKOMERČNÉ ZARIADENIA V SPRÁVE ŠTÁTU A MESTA

Je prevaţne tvorené nasledovnými typmi mestských blokov, ktoré sú v grafickej časti územného plánu (výkres regulatívov vyuţitia územia) osobitne vyznačené: : UO 01 A Predškolské zariadenie, základná škola, ZUŠ UO 01 B Stredné školy (gymnázium, SOŠ, SOU a pod.) UO 01 C Kultúra, osveta UO 01 D Zariadenia sociálnej a zdravotníckej starostlivosti UO 01 E Verejná správa, administratíva UO 01 F Sakrálne a cirkevné stavby UO 01 G Zmiešaná vybavenosť (s plošnou prevahou nekomerčných zariadení) UO 01 H Plochy zariadení obrany štátu a CO s osobitnými predpismi UO 01 I Poţiarna ochrana

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi na umiestňovanie plôch nekomerčnej občianskej vybavenosti (najmä areálových školských, sociálnych, zdravotníckych, kultúrnych, správnych a cirkevných zariadení, zariadení pre zaistenie poţiarnej bezpečnosti, polície a ďalších verejnoprospešných a nevyhnutných činností, ktoré zabezpečuje priamo obec alebo štát.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. predškolské a školské zariadenia (materské školy, základné školy, stredné školy, špecializované a osobitné školy), 2. nekomerčné zariadenia kultúry a osvety, 3. obchodné, kancelárske a správne budovy (s prevahou orgánov štátu a mesta), 4. sakrálne a cirkevné stavby, 5. obchodné zariadenia, verejné stravovanie, ubytovanie a zábavné podniky, 6. nevýrobné sluţby, 7. sluţobné byty a byty majiteľov zariadení, Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. ďalšie byty nad podlaţím určeným v zastavovacích podmienkach, 2. odstavné miesta a garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia, 3. nevyhnutné plochy technického vybavenia, 4. príslušné pešie, cyklistické, motorové komunikácie a trás a zastávok MHD, 5. parkovo upravená líniová a plošná zeleň.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 189 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. ostatné bývanie v polyfunkčných bytových domoch, 2. nerušivé prevádzky drobnej výroby a sluţieb, 3. čerpacie stanice pohonných látok mestského typu, ako súčasť parkovísk a garáţi NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. ostatné zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov vyuţívaných verejnosťou.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: v území, alebo jeho časti môţe byť stanovený minimálny (maximálny) podiel podlaţných plôch pre funkciu bývania.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 190 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UO 02 ÚZEMIE VEREJNÉHO VYBAVENIA - KOMERČNÉ ZARIADENIA

Je prevaţne tvorené nasledovnými typmi mestských blokov, ktoré sú v grafickej časti územného plánu (výkres regulatívov vyuţitia územia) osobitne vyznačené:

UO 02 A Šport a telovýchova

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. športové a telovýchovné zariadenia, 2. športové a telovýchovné plochy, 3. rekreačno-oddychové plochy a zariadenia, Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. špecifické školské zariadenia (športové školy a pod.), 2. ubytovne pre športovcov, 3. stravovacie zariadenia pre návštevníkov, 4. doplnkové komerčné zariadenia obchodu a sluţieb, 5. byty správcov zariadení a technického personálu, 6. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, 7. parkovo upravená líniová a plošná zeleň, 8. nevyhnutné plochy technického vybavenia, 9. odstavné miesta a garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. nerušivé prevádzky drobnej výroby a sluţieb späté so základnou funkciou územia (výroba športových potrieb a pod.), 2. čerpacie stanice pohonných látok mestského typu,

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. ostatné zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov vyuţívaných verejnosťou.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 191 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UO 02 B Nešpecifikovaná komerčná vybavenosť

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi na umiestňovanie plôch komerčnej občianskej vybavenosti (t.j. plôch s prednostným vyuţitím pre komerčnú občiansku vybavenosť - zariadenia verejného stravovania a ubytovania, maloobchodu, sluţieb, športu, oddychu, rekreácie a kultúry, prevádzkované na komerčnom základe).

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. obchodné, a správne budovy podnikov, administratívne budovy, 2. obchodné a kancelárske zariadenia, zariadenia verejného stravovania, ubytovacie zariadenia a zábavné podniky, 3. sluţobné byty a byty majiteľov zariadení. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. ďalšie byty nad podlaţím určeným v zastavovacích podmienkach, 2. zariadenia cirkevné, kultúrne, sociálne, zdravotné, športové a školské, 3. odstavné miesta a garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia, 4. nevyhnutné plochy technického vybavenia, 5. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, 6. parkovo upravená líniová a plošná zeleň. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. ostatné bývanie v polyfunkčných bytových domoch, 2. nerušivé prevádzky drobnej výroby a sluţieb, 3. čerpacie stanice pohonných látok mestského typu, ako súčasť parkovísk a garáţí.

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. ostatné zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov vyuţívaných verejnosťou.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie uţívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a sluţieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov, v území, alebo jeho časti môţe byť stanovený minimálny (maximálny) podiel podlaţných plôch pre funkciu bývania.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 192 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UO 02 C Rekreačno-zábavné plochy

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi predovšetkým na umiestňovanie dočasných zariadení zábavného a oddychového (lunaparky a pod.), výstavného a reklamného (putovné výstavy, prezentácie firiem a pod.), verejného (tribúny politických zhromaţdení a pod.),príp. obchodno-komerčného charakteru (trhy, burzy a pod.) alebo charakteru športovo- rekreačného (sezónne športové zariadenia, ako napr. prírodná ľadová plocha a pod.). Doplňujúcou funkciou bloku je verejná zeleň oddychovo-rekreačného charakteru.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. parkovo upravená líniová a plošná zeleň, 2. upravené pevné plochy so základnými rozvodmi technickej infraštruktúry vhodné na umiestnenie dočasných objektov a zariadení. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. malé zariadenia verejného stravovania, 2. malé športoviská a detské ihriská, 3. odstavné miesta a garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia, 4. nevyhnutné plochy technického vybavenia, 5. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. nerušivé prevádzky drobnej výroby a sluţieb, väčšinou dočasného charakteru, späté so základnou funkciou územia,

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. bývanie v akejkoľvek forme, 2. akékoľvek trvalé stavby a zariadenia občianskej vybavenosti, 3. akékoľvek zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 4. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov vyuţívaných verejnosťou.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie prevádzkovateľov dočasných musí byť riešené na vyhradených plochách, ktoré sú súčasťou mestského bloku.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 193 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UO 02 D Zmiešaná vybavenosť (s plošnou prevahou komerčných zariadení)

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi na umiestňovanie plôch komerčnej občianskej vybavenosti (t.j. plôch s prednostným vyuţitím pre komerčnú občiansku vybavenosť - zariadenia verejného stravovania a ubytovania, maloobchodu, sluţieb, športu, oddychu, rekreácie a kultúry, prevádzkované na komerčnom základe) s moţnosťou vyuţitia územia aj pre nenáročnejšie zariadenia komunálnej vybavenosti (špecializované školy, nekomerčné zariadenia kultúry a osvety, zariadenia sociálnej a zdravotníckej starostlivosti, verejná správa, sakrálne a cirkevné stavby a pod.).

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. obchodné, a správne budovy podnikov, administratívne budovy, 2. obchodné a kancelárske zariadenia, zariadenia verejného stravovania, ubytovacie zariadenia a zábavné podniky, 3. menšie špecifické školské zariadenia, zariadenia kultúry a osvety, sociálnej a zdravotníckej starostlivosti, verejnej správy, sakrálne a cirkevné stavby, 4. sluţobné byty a byty majiteľov zariadení. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. ďalšie byty nad podlaţím určeným v zastavovacích podmienkach, 2. zariadenia cirkevné, kultúrne, sociálne, zdravotné, športové a školské, 3. odstavné miesta a garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia, 4. nevyhnutné plochy technického vybavenia, 5. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, 6. parkovo upravená líniová a plošná zeleň. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. ostatné bývanie v polyfunkčných bytových domoch, 2. nerušivé prevádzky drobnej výroby a sluţieb, 3. čerpacie stanice pohonných látok mestského typu, ako súčasť parkovísk a garáţí.

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. ostatné zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov vyuţívaných verejnosťou.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 194 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UO 02 E Špecifická vybavenosť lesoparku

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Primárnou funkciou lesoparku je funkcia zelenej plochy ako oddychovo-rekreačného priestoru pre obyvateľov mesta. Špecifická vybavenosť tohto územia je teda len funkciou sekundárnou slúţiacou k posilneniu celkového oddychovo-rekreačného charakteru územia.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. parkovo upravená plošná a líniová zeleň, 2. oddychové zelené plochy, 3. príslušné pešie a cyklistické komunikácie, Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. drobná doplnková architektúra kultúrnych, osvetových a hygienických zariadení parkov (hudobné pavilóny, verejné WC a pod.), 2. malé športoviská a detské ihriská, 3. malé zariadenia verejného stravovania s nekrytými plochami pre podávanie jedál a nápojov, 4. verejné hygienické zariadenia, Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. kultúrne zariadenia len s nevyhnutným objemom trvalých stavieb (amfiteáter, kino v prírode a pod.), 2. dočasné zariadenia špecifickej vybavenosti späté s usporiadaním príleţitostných kultúrnych a verejných podujatí, 3. nerušivé prevádzky sluţieb späté so základnou funkciou, 4. nevyhnutné plochy technického vybavenia,

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. bývanie akéhokoľvek charakteru okrem nevyhnutných sluţobných bytov správcov zariadení, 2. ostatné trvalé zariadenia občianskej vybavenosti, 3. dopravné plochy a zariadenia okrem zariadení pešej a cyklistickej dopravy, 4. prevádzky výroby, skladov a výrobných sluţieb.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie uţívateľov lesoparku i zariadení špecifickej vybavenosti musí byť riešené mimo územia mestského bloku.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 195 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UR 01 ŠPORTOVO - REKREAČNÉ PLOCHY (V ZÁZEMÍ MESTA)

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku tvoria polyfunkčné plochy v nadväznosti na zastavané územie mesta s prevahou prírodných prvkov, slúţiace predovšetkým na lokalizáciu menších športových, rekreačných a oddychových zariadení (často aj nekomerčných – podnikových a pod.), na rozdiel od bloku športu a telovýchovy UO 02 A, ktoré tvoria najmä monofunkčné areálové zariadenia športovo - rekreačnej vybavenosti.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE:

Dominantné (primárne) funkcie 1. rekreačno-oddychové plochy a zariadenia, 2. plochy zábavno-oddychového charakteru (lunapark a pod.), 3. malé ihriská pre neorganizovaný šport obyvateľov mesta, 4. parkovo upravená líniová a plošná zeleň, 5. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. doplnkové zariadenia maloobchodu, verejného stravovania a sluţieb súvisiacich s rekreáciou a oddychom, 2. sluţobné byty a byty majiteľov zariadení, 3. odstavné miesta a garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia, 4. nevyhnutné plochy technického vybavenia územia. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. menšie ubytovacie zariadenia, 2. kultúrne a zdravotnícke zariadenia slúţiace primárne obsluhe územia primárnej funkcie, kostoly a modlitebne. NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. bývanie v rodinných a bytových domoch (okrem sluţobných bytov), 2. zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 3. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie susedných pozemkov vyuţívaných verejnosťou.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie uţívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a sluţieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 196 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UZ 01 PLOCHY ZELENE

Sú prevaţne tvorené nasledovnými typmi mestských blokov, ktoré sú v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.7 - Návrh regulatívov rozvoja) osobitne vyznačené:

UZ 01 A Lesopark UZ 01 B Verejné parky a parkové úpravy UZ 01 C Ochranná a izolačná zeleň UZ 01 D Zeleň záhrad UZ 01 E Zeleň cintorínov UZ 01 F Sprievodná zeleň vodných tokov charakteru rekreačnej verejnej zelene UZ 01 G Záhradkárske a chatové osady (rekreačná zeleň) UZ 01 H Špeciálna zeleň

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi na umiestňovanie väčších plôch zelene všetkých druhov (lesoparky, verejné parky, cintoríny, prípadne špeciálnych areálov ako napr. botanická záhrada a pod.), na dobudovanie nábreţnej promenády zeleňou, ako aj na realizáciu nevyhnutnej sprievodnej zelene dopravných trás, izolačnej a ochrannej zelene. Menšie plochy zelene sú súčasťou takmer všetkých ostatných typov mestských blokov (obytné, verejného vybavenia, výroby) v súlade so stanovenými podmienkami.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE:

Dominantné (primárne) funkcie 1. plochy zelene kaţdého druhu s malou architektúrou a výtvarnými dielami, 2. pamätníky a memoriálne areály v zeleni, 3. zariadenia cintorínov. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. detské ihriská, 2. nevyhnutné pešie, prípadne cyklistické komunikácie. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 5. zariadenia cirkevné, kultúrne, sociálne, športové, 6. drobná doplnková architektúra kultúrnych, osvetových a hygienických zariadení parkov (hudobné pavilóny, verejné WC a pod.), 7. menšie stravovacie zariadenia, 8. nevyhnutné plochy technického vybavenia.

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. bývanie v akejkoľvek podobe (okrem sluţobných bytov), 2. ostatné (najmä plošne náročnejšie) zariadenia vybavenosti, 3. zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy (napr.garáţe) ako hlavné stavby,

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 197 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

4. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie územia verejnosťou.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA:

Pre záhradkárske osady platia najmä ustanovenia vyhlášky č. 83/76 Zb. o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu v znení neskorších predpisov, osobitne § 47, 51 a 58, pre plochy verejnej zelene § 23 uvedenej vyhlášky.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 198 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UD 01 ÚZEMIE DOPRAVNÝCH ZARIADENÍ

Je prevaţne tvorené nasledovnými typmi mestských blokov, ktoré sú v grafickej časti územného plánu (výkres regulatívov vyuţitia územia) osobitne vyznačené:

UD 01 A Zariadenia MHD / SAD UD 01 B1 Plochy a zariadenia cestnej dopravy – hromadné garáţe a parkoviská UD 01 B2 Plochy a zariadenia cestnej dopravy – ostatné UD 01 C Plochy, zariadenia a trate ţelezničnej dopravy UD 01 D Plochy a zariadenia vodnej dopravy

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi na umiestňovanie plôch a zariadení všetkých druhov dopravy. Ide predovšetkým o väčšie plochy, ktoré sú jednoznačne určené pre lokalizáciu, alebo rozvoj určitého konkrétneho zariadenia (letisko, prístav, ale aj konkrétne umiestniteľné objekty hromadných garáţí a parkovísk). Ostatné plochy dopravnej vybavenosti sú prakticky súčasťou všetkých iných typov území (mestských blokov) v súlade pre ne stanovené podmienky.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE:

Dominantné (primárne) funkcie 1. priamym určením v konkrétnej lokalite, parkovisko, hromadná garáţ, zariadenia SAD a MHD, niektoré vybrané zariadenia cestnej dopravy, ţelezničná doprava, vodná doprava. 2. nepriamym určením v konkrétnom mestskom bloku hromadná garáţ, 3. nepriamym určením v konkrétnej mestskej časti parkoviská, ČSPHM - čerpacie stanice pohonných hmôt. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. doplnkové skladovacie plochy, 2. doplnkové údrţbárske a opravárenské aktivity, 3. administratívne stavby nevyhnutné pre zabezpečenie prevádzky, 4. sluţobné byty nevyhnutné pre zabezpečenie nerušenej prevádzky (v obmedzenom rozsahu), 5. parkovo upravená líniová a plošná zeleň, Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. obchodné a administratívne budovy, nesúvisiace s hlavným funkčným vyuţitím,

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 199 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

2. výučbové a doškoľovacie zariadenia, 3. pohotovostné ubytovacie zariadenia, 4. podnikové zdravotnícke zariadenia (ambulancia závodného lekára).

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. bývanie v akejkoľvek podobe (okrem sluţobných bytov), 2. zariadenia vybavenosti v akejkoľvek podobe (najmä však zariadenia školské, kultúrne, sociálne, zdravotné, cirkevné a športové).

UD 01 E Pešia zóna

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE:

Dominantné (primárne) funkcie 1. plochy slúţiace primárne pešiemu pohybu obyvateľov mesta v oblastiach najväčšej koncentrácie zariadení a sluţieb, ako aj koncentrácie najvýznamnejších mestských atraktívít, a slúţiace tým aj posilňovaniu sociálnych kontaktov obyvateľov i návštevníkov mesta.

Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. drobné mobilné zariadenia sluţieb podporujúcich základnú funkciu územia (predajné stánky, mestský mobiliár a pod.), 2. drobná architektúra, výtvarné diela, 3. zhromaţďovacie priestory, 4. trhové plochy, 5. reklamné plochy a zariadenia, 6. parkovo upravená líniová a plošná zeleň, 7. zastávky MHD, resp. PHD.

Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. nevyhnutné plochy technického vybavenia, 2. pohotovostné prístupové komunikácie k vybraným zariadeniam vybavenosti a technickým zariadeniam.

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. všetky ostatné funkcie, pre ktoré sú rezervované plochy v rámci iných mestských blokov (bývanie, vybavenosť, rekreácia a šport, výroba, doprava, ostatná technická vybavenosť a pod.).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 200 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UT 01 ÚZEMIE TECHNICKEJ VYBAVENOSTI A ZARIADENÍ

Je prevaţne tvorené nasledovnými typmi mestských blokov, ktoré sú v grafickej časti územného plánu (výkres regulatívov vyuţitia územia) osobitne vyznačené:

UT 01 A Zásobovanie vodou UT 01 B Odvádzanie odpadových vôd UT 01 C Zásobovanie elektrickou energiou UT 01 D Zásobovanie plynom a teplom UT 01 E Telekomunikácie UT 01 F Odpadové hospodárstvo

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi na umiestňovanie plôch a zariadení technickej vybavenosti mesta (zásobovanie vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, zásobovanie energiami, telekomunikácie, odpadové hospodárstvo). Ide predovšetkým o väčšie plochy, jednoznačne určené pre lokalizáciu alebo rozvoj určitého konkrétneho zariadenia (ČOV a pod.). Ostatné (plošne menšie) zariadenia technickej vybavenosti sú súčasťou iných typov území (obytné, verejného vybavenia) v súlade so stanovenými podmienkami.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE:

Dominantné (primárne) funkcie 1. stavby a zariadenia pre zásobovanie vodou, 2. stavby a zariadenia pre odvádzanie a čistenie odpadových vôd, 3. stavby a zariadenia pre zásobovanie elektrickou energiou, 4. stavby a zariadenia pre zásobovanie plynom, 5. stavby a zariadenia pre zásobovanie teplom, 6. stavby a zariadenia pôšt a telekomunikácií, 7. plochy a zariadenia odpadového hospodárstva. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. parkoviská a garáţe, 2. doplnkové skladovacie plochy, 3. doplnkové údrţbárske a opravárenské aktivity, 4. administratívne stavby nevyhnutné pre zabezpečenie prevádzky, 5. sluţobné byty nevyhnutné pre zabezpečenie nerušenej prevádzky (v obmedzenom rozsahu), 6. parkovo upravená líniová a plošná zeleň,

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. bývanie v akejkoľvek podobe (okrem sluţobných bytov), 2. zariadenia vybavenosti v akejkoľvek podobe (najmä však zariadenia školské, kultúrne, sociálne, zdravotné, cirkevné a športové).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 201 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

PZ 01 POLYFUNKČNÁ ZÓNA: ADMINISTRATÍVNO-OBCHODNÉ FUNKCIE

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi predovšetkým na umiestňovanie administratívno-obchodnej vybavenosti prevádzkovanej na komerčnom základe, predovšetkým v záujme vytvorenia kompaktného regionálneho „business centra“).

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: Dominantné (primárne) funkcie 1. obchodné, a správne budovy podnikov, administratívne budovy, 2. zariadenia bankovníctva a peňaţníctva 3. zariadenia doplnkových ekonomických a právnych sluţieb, 4. doškoľovacie zariadenia, 5. podnikové zariadenia verejného stravovania a ubytovacie zariadenia, 6. pohotovostné skladové zariadenia, 7. sluţobné byty. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. ďalšie byty nad podlaţím určeným v zastavovacích podmienkach, 2. zariadenia cirkevné, kultúrne, sociálne, zdravotnícke a športovo-rekreačné, 3. odstavné miesta a garáţe slúţiace potrebe funkčného vyuţitia, 4. nevyhnutné plochy technického vybavenia, 5. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, 6. parkovo upravená líniová a plošná zeleň. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. nerušivé prevádzky drobnej výroby a sluţieb, najmä so vzťahom k základnej funkcii územia (reprosluţby a pod.), 2. čerpacie stanice pohonných látok mestského typu, ako súčasť parkovísk a garáţí.

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. ostatné zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb, ako aj zariadenia dopravy ako hlavné stavby, 2. všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú vyuţitie územia základnou funkciou.

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie uţívateľov a návštevníkov obchodných, administratívnych zariadení, ako aj zariadení doplnkovej komerčnej vybavenosti a sluţieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov, v území, alebo jeho časti môţe byť stanovený minimálny (maximálny) podiel podlaţných plôch pre doplnkovú funkciu bývania.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 202 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

PZ 02 POLYFUNKČNÁ ZÓNA: VÝROBNO-OBSLUŢNÉ FUNKCIE

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Územie mestského bloku slúţi predovšetkým na umiestňovanie menších zariadení výroby, skladov, výrobných sluţieb, veľkoobchodu a logistiky, podstatne neobťaţujúce okolie. S touto funkciou sa ráta ako s dominantnou pri rozvoji nových plôch s charakteristikou výroby v Hlohovci.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE:

Dominantné (primárne) funkcie 1. nerušiace výrobné prevádzky všetkého druhu, sklady, skladovacie plochy a verejné prevádzky, výrobné sluţby, areály veľkoobchodu a logistiky Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. obchodné, kancelárske a správne budovy, 2. sluţobné byty a byty majiteľov zariadení, 3. čerpacie stanice pohonných hmôt, 4. odstavné miesta a garáţe, 5. nevyhnutné plochy technického vybavenia územia, 6. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD 7. parkovo upravená líniová a plošná zeleň Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. obchodné a administratívne budovy, nesúvisiace s hlavným funkčným vyuţitím, 2. výučbové a doškoľovacie zariadenia, 3. pohotovostné ubytovacie zariadenia, 4. podnikové zdravotnícke zariadenia (ambulancia závodného lekára). NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. bývanie v akejkoľvek podobe (okrem sluţobných bytov), 2. zariadenia vybavenosti v akejkoľvek podobe (najmä však zariadenia školské, kultúrne, sociálne, zdravotné, cirkevné a športové).

DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: charakteristickým znakom zariadení lokalizovaných vo výrobno-obsluţnej zóne musí byť ich verejná prístupnosť.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 203 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UV 01 VÝROBNÉ ÚZEMIE: PRIEMYSELNÁ ZÓNA

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Na území mestského bloku sú umiestnené predovšetkým väčšie (najmä jestvujúce, stabilizované) zariadenia výroby, skladov a výrobných sluţieb.

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. plochy a zariadenia priemyselnej výroby všetkých druhov, 2. plochy a zariadenia stavebnej výroby, 3. sklady a skladovacie plochy. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. obchodné, kancelárske a správne budovy, 2. sluţobné byty a byty majiteľov zariadení, 3. čerpacie stanice pohonných hmôt, 4. odstavné miesta a garáţe, 5. nevyhnutné plochy technického vybavenia územia, 6. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD 7. parkovo upravená líniová a plošná zeleň Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. obchodné a administratívne budovy, nesúvisiace s hlavným funkčným vyuţitím, 2. výučbové a doškoľovacie zariadenia, 3. pohotovostné ubytovacie zariadenia, 4. podnikové zdravotnícke zariadenia (ambulancia závodného lekára).

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. bývanie v akejkoľvek podobe (okrem sluţobných bytov), 2. zariadenia vybavenosti v akejkoľvek podobe (najmä však zariadenia školské, kultúrne, sociálne, zdravotné, cirkevné a športové).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 204 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

UV 02 VÝROBNÉ ÚZEMIE: POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA A SLUŢBY

Územie je prevaţne tvorené nasledovnými typmi mestských blokov, ktoré sú v grafickej časti územného plánu (výkres regulatívov vyuţitia územia) osobitne vyznačené:

UV 02 A Plochy poľnohospodárskej výroby UV 02 B Plochy poľnohospodárskych sluţieb

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA:

Na území mestského bloku sú umiestnené predovšetkým väčšie (veľkopodnikové) zariadenia poľnohospodárskej výroby a sluţieb, a to:

FUNKČNÉ VYUŢITIE:

PRÍPUSTNÉ FUNKCIE:

Dominantné (primárne) funkcie 1. výrobné prevádzky poľnohospodárskej výroby všetkého druhu veľkopodnikové zariadenia, zariadenia menších poľnohospodárskych výrobcov, 2. opravárenské a servisné sluţby, 3. sklady a skladovacie plochy. Vhodné (konvenujúce) funkcie 1. obchodné, kancelárske a správne budovy, 2. sluţobné byty a byty majiteľov zariadení, 3. čerpacie stanice pohonných hmôt, 4. odstavné miesta a garáţe, 5. nevyhnutné plochy technického vybavenia územia, 6. príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie a plochy trás a zastávok MHD, 7. parkovo upravená líniová a plošná zeleň. Podmienečne vhodné (prípustné) funkcie 1. výučbové a doškoľovacie zariadenia, 2. pohotovostné ubytovacie zariadenia, 3. podnikové zdravotnícke zariadenia (ambulancia závodného lekára).

NEPRÍPUSTNÉ FUNKCIE: 1. bývanie v akejkoľvek podobe (okrem sluţobných bytov), 2. zariadenia vybavenosti v akejkoľvek podobe (najmä však zariadenia školské, kultúrne, sociálne, zdravotné, cirkevné a športové).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 205 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

M.2. Regulatívy hmotovo-priestorovej štruktúry

Zmeny a doplnky ÚPN SÚ vzhľadom na charakter ÚPD a jej mierku spracovania grafickej časti vyznačujú ako regulatív hmotovo-priestorovej štruktúry mesta len odporúčané výškové hladiny zástavby v jednotlivých urbanistických blokoch, a to v členení na úroveň terénu alebo podzemné podlaţia, max.1 nadzemné podlaţie + strešné podlaţie, max.2 nadzemné podlaţia + strešné podlaţie, max.4 nadzemné podlaţia + strešné podlaţie, max.7 nadzemných podlaţí + strešné podlaţie. Výškové hladiny zástavby sú premietnuté do územia v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.7 – Návrh regulatívov rozvoja).

M.3. Regulatívy intervenčných zásahov do územia

V Zmenách a doplnkoch ÚPN SÚ sú v grafickej časti (Výkres č.7 – Regulatívy a limity vyuţitia územia) vyznačené predpokladané intervencie v území z hľadiska stavebných zásahov do jednotlivých blokov, a to tak, ţe bloky sú členené na jestvujúce bloky bez predpokladaných zásadných zásahov do ich územia (stabilizované bloky) – kód 0, jestvujúce bloky s navrhovanou prestavbou (rekonštrukciou) – kód 1, jestvujúce bloky s navrhovanou zmenou súčasného funkčného vyuţitia – kód 2, jestvujúce bloky s navrhovanou intenzifikáciou súčasného funkčného vyuţitia – kód 3, novonavrhované bloky (na nových plochách) – kód 4.

M.4. Limity využitia územia

V Zmenách a doplnkoch ÚPN SÚ sú premietnuté limity vyuţitia územia vyplývajúce najmä zo záujmov pamiatkovej starostlivosti, ochrany prírody, ekológie, ochrany ţivotného prostredia (OP objektov poľnohospodárskej ţivočíšnej výroby, OP ČOV a pod.,), dopravy (OP ciest a ţelezničných tratí), vodného hospodárstva (PHO vodných zdrojov, hlavných prívodov vody), energetiky (OP VVN a VN elektrických vedení, OP VTL plynovodov), Armády SR. Jednotlivé obmedzujúce limity a zásady ich dodrţiavania sú popísané v príslušných kapitolách textovej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ a územne vyjadrené v grafickej časti (Výkres č.7 – Návrh regulatívov rozvoja).

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 206 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

M.4.1. Limity pamiatkovej starostlivosti

Ochrana pamiatok je v súčasnosti vykonávaná v zmysle zákona SNR 27/87 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti z 9. 4. 1987 a Vyhlášky Ministerstva kultúry SSR zo 17. 12. 1987, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona SNR 27/87 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. V súčasnosti je z celého pamiatkového fondu v zmysle zákona SNR 27/87 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti vyčlenený chránený pamiatkový fond (t.j. kultúrne pamiatky, národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny), čiţe tie pamiatky, ich súbory a pamiatkové územia, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname nehnuteľných pamiatok (ÚZKP). V riešení konceptu ÚPN SÚ sú limitami pamiatkovej starostlivosti predovšetkým: Mestská pamiatková zóna s návrhom na perspektívne rozšírenie, vyhlásené ochranné pásmo PZ s návrhom na perspektívne rozšírenie, všetky nehnuteľné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Pamiatkového ústavu v Bratislave.

M.4.2. Limity ochrany prírody

Zákon NR SR č. 287/1994 Zb. o ochrane prírody a krajiny definuje ochranu prírody ako predchádzanie a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia podmienky a formy ţivota, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, zniţujú jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie takýchto zásahov. V riešení Zmien a doplnkov ÚPN SÚ sú limitami ochrany prírody vyhlásené chránené územia prírody, a to:

Prírodná rezervácia Sedliská, navrhované chránené územia prírody, a to: chránený areál Mŕtve ramená Váhu. Všetky limitné plochy ochrany prírody sú premietnuté do územia v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ, a to v komplexnom urbanistickom návrhu, návrhu MÚSES, návrhu regulatívov rozvoja ÚPN SÚ.

M.4.3. Limity ekológie (ÚSES)

Podľa zákona NR SR č. 287/1994 Zb. územný systém ekologickej stability predstavuje takú celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich zloţiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem ţivota v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky. Vytváranie a udrţiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Kaţdý, kto zamýšľa vykonávať činnosť, ktorou môţe ohroziť alebo narušiť tento systém, je povinný zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udrţiavaniu.

Za ekologické limity sú v koncepte ÚPN SÚ povaţované základné prvky kostry MÚSES podľa konceptu jeho návrhu, ktoré tvoria: regionálne biocentrá, a to: Veľká hora – Fáneš,

Mladý háj,

Ypsilon – štrkovisko (čiastočne v riešenom území), Háje a Mlynské,

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 207 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

Terezov - Šulekovo – Podšomoď,

Zelenice 1-8, miestne biocentrá, a to:

Starý háj Drahovský kanál

Kozí vrch

Kút (Štrkovisko Hlohovec - Peter) Zámocký park Hlohovec a okolie

Uhliare

Teplá dolina

Vlčie pole Ruţenné hory I.

Ruţenné hory II.

Tokajka I. Tokajka II.

Bakšajky (v blízkosti riešeného územia)

Panské háje (v dotyku s riešeným územím) Za Gedrou

Za Blavou (v blízkosti, prakticky v dotyku s riešeným územím) nadregionálny biokoridor

rieka Váh (NRBK1) miestne biokoridory, a to:

Mrtosulinky (RBC1 – MBC1)

Vápenica (Sedliská – Starý háj – Vlčie pole)

Podšomoď (súbor koridorov spájajúcich MBC5 s NRBK) Šumperky (MBC5 – Uhliare – MBC6 – Teplá dolina – MBC7 – RBC2)

Stráne (MBC5 – MBC11 – MBC12 – Vinohradské stráne)

Ruţenné hory (RBC1 – MBC8 – MBC9 – MBC10 – ? – RBC2 ) Dudváh a jeho prítoky (RBC4 – Dolné háje – MBC16 – Siladice)

Horný háj (RBC2 – Dolný háj)

Horné pole (RBC2 – MBC14 – Horné pole)

Bakšajky (MBC12 – MBC13 – MBC6, resp. RBC2) Hrabina (RBC – Agátina) Všetky limitné plochy z hľadiska tvorby MÚSES sú premietnuté do územia v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ, a to v návrhu MÚSES, návrhu regulatívov rozvoja ÚPN SÚ.

M.4.4. Limity ochrany ţivotného prostredia

M.4.4.1. Hlukové limity

Hlukové limity a z nich vyplývajúce opatrenia budú musieť byť predmetom vypracovania špecializovaných hlukových štúdií, hlukovej mapy mesta Hlohovec, resp. generelu dopravy mesta.

M.4.4.2. Limity radónového rizika

Vzhľadom na doterajšie merania radónového prieskumu, ktoré preukázali v zastavanom území Hlohovca len nízke radónové riziko, nepredstavujú limity radónového rizika limit pre územný rozvoj sídla.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 208 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

M.4.4.3. Limity zaťaţenia územia pachmi

Tieto limity vyplývajú predovšetkým zo zaťaţenia územia pachmi z poľnohospodárskej výroby a skládok odpadov. Z hľadiska rozvoja najmä obytných funkcií a funkcií občianskej vybavenosti sú limitné najmä vymedzené PHO jestvujúcich zariadení ţivočíšnej výroby na území mesta, a to PD Hlohovec, hlavné stredisko – 200 m od objektov ŢV, (perspektívne bez OP), Agrocentrum (Ing.Peter Batika), Hlohovec – 50 m od objektov ŢV (perspektívne 75 m). Z hľadiska uvaţovanej bytovej výstavby predstavuje limit rozvoja najmä stará neriadená skládka komunálneho odpadu v mestskej časti Šulekovo, a to z hľadiska ţivotného prostredia najmä moţnosťou tvorby plynov z rozkladu organických materiálov skládky. Ani pre túto, ani pre ostatné skládky na území mesta neboli stanovené ochranné pásma.

M.4.5. Limity dopravy

Limity rozvoja územia z hľadiska dopravy predstavujú najmä Ochranné pásma cestných komunikácií, a to diaľnica - 100 m od osi priľahlej vozovky diaľnice, cesta I.triedy - 50 m od osi komunikácie, cesta II.triedy - 25 m od osi komunikácie, cesta III.triedy - 20 m od osi komunikácie, 3 mestská komunikácia v intraviláne - 6 m od okraja vozovky . Ochranné pásma ţelezničných tratí a vlečiek, a to ţelezničné trate - 60 m od osi krajnej koľaje, ţelezničné vlečky - 30 m od osi koľaje. Všetky uvedené limity rozvoja územia sú vyznačené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.4 - Návrh dopravy, Výkres č.7 - Návrh regulatívov rozvoja).

M.4.6. Limity vodného hospodárstva

Ako limity rozvoja územia z hľadiska vodného hospodárstva – zásobovania vodou vyznačujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ v grafickej časti (návrh vodného hospodárstva a návrh regulatívov rozvoja) pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov na území mesta, a to studne S1, S2, S3, S5, S6 na pravom brehu Váhu juţne pod a severne nad ţelezničnou traťou č.141 (PHO Io - 100 x 100 m, PHO IIo vnútorné a vonkajšie podľa zakreslenia v grafickej časti s celk.výmerou cca 16,63 ha). Za ďalšie limity nevyznačené v grafickej časti vzhľadom na mierku spracovania povaţujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ ochranné pásma význačných radov vodovodných privádzačov v šírke 7,5 m od osi trasy, ochranné pásma kanalizačných zberačov v šírke 7,5 m od osi trasy, brehových stavieb a ochranných hrádzí vodných tokov v šírke 15-20 m od línií brehu alebo päty vzdušnej strany hrádze.

3 Všetky OP diaľnic a ciest sú vyznačené len mimo zastavaného územia mesta, OP mestských komunikácií vzhľadom na mierku spracovania ÚPN SÚ vyznačované nie sú.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 209 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Regulatívy využitia územia SÚ

M.4.7. Limity energetiky

Za limity rozvoja územia z hľadiska zariadení energetiky nevyznačené v grafickej časti vzhľadom na mierku spracovania povaţujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ4 ochranné pásma elektrických vedení, a to 400 kV: 25 m od krajného vodiča, 110 kV: 20 m od krajného vodiča, ochranné pásma plynovodov, a to VVTL plynovod DN 500: 8 m na kaţdú stranu od osi plynovodu, VTL plynovod DN 300: 8 m na kaţdú stranu od osi plynovodu, VTL regulačnej stanice: 8 m na kaţdú stranu od pôdorysu RS. bezpečnostné pásma plynovodov, a to VVTL plynovod DN 500: 150 m na kaţdú stranu od osi plynovodu, VTL plynovod DN 300: 20 m na kaţdú stranu od osi plynovodu, STL plynovody a prípojky na voľnom priestranstve a v nezastavanom území 10 m na kaţdú stranu od osi plynovodu.

M.4.8. Limity ASR

Za limity rozvoja územia mesta z hľadiska areálov a zariadení Armády SR povaţujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ všetky objekty a ich ochranné pásma stanovené Ubytovacou a prevádzkovou správou Generálneho štábu Armády SR, a to: samotné objekty a areály ASR, pásma s úplným zákazom výstavby, pásma s povolenou výstavbou rodinných domov a objektov neprevyšujúcich okolitú zástavbu. Všetky uvedené limity rozvoja územia sú vyznačené v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ (Výkres č.7 - Návrh regulatívov rozvoja).

4 V zmysle Zákona č.70/1998 Z.z.

AUREX, s.r.o. Bratislava, december 2000 210 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Verejno-prospešné stavby

N. V E R E J N O – P R O S P E Š N É S T A V B Y

Podľa § 108 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení zákona č.103/1990 Zb., zákona č.262/1992 Zb., zákona NR SR č.136/1995 Z.z. a zákona NR SR č.199/1995 Z.z. sa za verejnoprospešné stavby, pre ktoré je možné vyvlastniť vo verejnom záujme podľa odseku 2 písm. a) § 108 „pozemky, stavby a práva k nim“ alebo „vlastnícke práva k pozemkom a stavbám… obmedziť“, považujú (v zmysle odseku 3 § 108 „stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie (stavby pre zneškodňovanie odpadov, pre zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie, pre verejnú dopravu, pre verejné školstvo, pre verejnú správu a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujú Zmeny a doplnky ÚPN SÚ schváliť ako verejnoprospešné nasledujúce stavby:

N.1. Verejno-prospešné stavby dopravné

N.1.1. Cestná komunikačná sieť cesta II/513 – preložka do novej trasy v dĺžke cca 2.300m, cesta II/507, južný obchvat - preložka do novej trasy v dĺžke cca 1.100m, nová komunikácia tr.C1 v dĺžke cca 1.800 m v MČ IV - Šulekovo, mimoúrovňová križovatka ciest II/507 a novej II/513 pri železničnej stanici, mimoúrovňová križovatka ciest II/507 a novej II/513 na východnom okraji mesta, úrovňová okružná križovatka Hlohová ul. – ul.SNP, miestne komunikácie súvisiace s novou hromadnou bytovou výstavbou v MČ III – Juh a MČ IV - Šulekovo, cestný most cez Váh na novej trase II/513, spojovacia komunikácia OS Dolná sihoť II – cesta II/507,

N.1.2. Statická doprava verejné mestské parkoviská (podľa následnej projektovej dokumentácie), hromadné parkovacie garáže (podľa špecifikácie vo výkrese dopravy),

N.1.3. Mestská a prímestská hromadná doprava spoločná výpravná budova stanice Hlohovec pre prímestskú autobusovú dopravu a železnicu, autobusové zastávky a nevyhnutné šírkové a smerové úpravy mestských komunikácií vyvolané rozširovaním liniek MHD (podľa následnej projektovej dokumentácie),,

N.1.4. Ţelezničná doprava modernizácia hlavnej železničnej trate č.120 Bratislava - Púchov na traťovú rýchlosť 140 - 160 km/hod., zdvojkoľajnenie a elektrifikácia železničnej trate č.141, spoločná výpravná budova stanice Hlohovec pre železnicu a prímestskú autobusovú dopravu, vrátane vybudovania nadchodu pre peších z MČ I – Stred do MČ II – Sever,

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 211

ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Verejno-prospešné stavby

N.1.5. Vodná doprava všetky stavby a zariadenia súvisiace s vybudovaním vodnej cesty Váh, najmä však

vodné dielo Sereď - Hlohovec,

verejný nákladný prístav Leopoldov - Hlohovec,

osobný prístav Hlohovec, športovo-turistický prístav,

N.1.6. Cyklistická doprava sieť cyklistických cestičiek v centre mesta (podľa následnej projektovej dokumentácie)1, dve hlavné nábrežné cyklistické trasy (ako súčasť Považskej cyklo- magistrály),

N.1.7. Pešia doprava realizácia dopravne tlmenej a pešej zóny v centre mesta, lávka pre peších cez Váh z MČ III – Juh do MČ IV – Šulekovo,

N.2. Verejno-prospešné stavby vodného hospodárstva

N.2.1. Stavby zabezpečujúce úpravu odtokových pomerov a vyuţitie riečnej sústavy stavby a opatrenia v súvislosti s vybudovaním vodnej cesty Váh (pozri ver.-prosp.stavby vodnej dopravy).

N.2.2. Stavby a zariadenia na zásobovanie vodou vodovodné rozvody a príslušné zariadenia mestskej vodovodnej siete (vrátane čerpacích staníc) podľa návrhu Zmien a doplnkov ÚPN SÚ a následnej technickej dokumentácie, vodojem 2.a tlak.pásma 2 x 1.000 m3 v lokalite „Lipiny“ (MČ III – Juh), vodojem 2.b. tlak.pásma 2x 250 m3 v lokalite „Kamenná hora“ (MČ II – Sever),

N.2.3. Stavby a zariadenia na odvádzanie a čistenie odpadových vôd dobudovanie ľavobrežnej mestskej čistiarne odpadových vôd, kmeňové stoky, hlavné zberače a ostatná kanalizačná sústava (vrátane kanalizačných čerpacích staníc) s príslušnými zariadeniami mestskej kanalizačnej siete podľa návrhu Zmien a doplnkov ÚPN SÚ a následnej technickej dokumentácie.

N.3. Verejno-prospešné stavby energetiky a spojov

N.3.1. Stavby a zariadenia na zásobovanie elektrickou energiou preložka 110 kV linky č. 8797/8814 (zrušenie + nová výstavba), preložka 22 kV vzdušných liniek č.372 a 237 (zrušenie + nová výstavba), distribučné 22 kV káblové rozvody a nové trafostanice podľa návrhu Zmien a doplnkov ÚPN SÚ a následnej technickej dokumentácie,

1 Vzhľadom na mierku spracovania ZaD ÚPN SÚ nie sú zobrazené v grafickej časti

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 212

ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Verejno-prospešné stavby

N.3.2. Stavby a zariadenia na zásobovanie plynom plynovod DN 150, PN 25 v MČ III – Juh, rekonštrukcia regulačnej stanice RS 1 v MČ IV – Šulekovo rekonštrukcia NTL plynovodnej siete v mestských častiach Hlohovca miestna plynovodná STL a NTL sieť s príslušnými zariadeniami podľa návrhu Zmien a doplnkov ÚPN SÚ a následnej technickej dokumentácie,

N.3.3. Stavby a zariadenia na zásobovanie teplom odovzdávacie stanice tepla a prívody z tepelného napájača,

N.3.4. Stavby a zariadenia spojov výstavba diaľkových prenosových prostriedkov spojov (medzimestských optických káblov)2, výstavba slaboprúdových rozvodov na celom území mesta podľa následnej technickej dokumentácie3, rádioreléové trasy a ich zariadenia4.

N.4. Verejno-prospešné stavby odpadového hospodárstva

odstraňovanie, sanácia, resp. rekultivácia starých skládok na území mesta5.

N.5. Verejno-prospešné stavby občianskej vybavenosti

N.5.1. Verejné školstvo materské školy budované v rámci obytných súborov HBV (mestské zariadenia MŠ) v MČ III – Juh a MČ IV- Šulekovo, nová základná škola v MČ IV- Šulekovo, nový areál reedukačného ústavu pre mládež v MČ IV – Šulekovo,

N.5.2. Verejné sociálne a zdravotnícke zariadenia nemocnica s oddeleniami interným, chirurgickým, gynekologicko- pôrodníckym a detským, nové zariadenia primárnej zdravotníckej starostlivosti na územiach rozvoja bytového fondu mesta v MČ III – Juh a MČ IV- Šulekovo, dom-penzión pre dôchodcov v MČ IV – Šulekovo (alternatívne v MČ III – Juh), dom s opatrovateľskou službou v MČ III – Juh, prestavba staršieho objektového fondu na denné stacionáre pre starých občanov alebo zdravotne postihnutú mládež (podľa následnej projektovej dokumentácie)6, azylové zariadenie a byty pre sociálne odkázaných občanov v MČ IV – Šulekovo, objekty so špeciálne upravenými bytmi pre handicapovaných občanov v rámci novej bytovej výstavby (bezbariérové byty),

2 Stavby a zariadenia nie sú zobrazené v grafickej časti 3 Stavby a zariadenia nie sú zobrazené v grafickej časti 4 Stavby a zariadenia nie sú zobrazené v grafickej časti 5 Skládky nie sú zobrazené v grafickej časti 6 Stavby nie sú zobrazené v grafickej časti

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 213

ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Verejno-prospešné stavby

N.5.3. Verejné kultúrno-spoločenské zariadenia prestavba Zámku na Vlastivedné múzeum, rekonštrukcia Empírového divadla, kompaktné vostaviteľné kultúrno-spoločenské zariadenia s možnosťou viacúčelového využitia (so zvláštnym zameraním na klubové priestory pre mládež) v jednotlivých MČ (najmä MČ III – Juh a MČ IV – Šulekovo) podľa následnej projektovej dokumentácie7,

N.5.4. Sakrálne stavby (podľa následnej projektovej dokumentácie), kostol v OS Dolná sihoť II, kostol v MČ Sever (UO 7 – Peter, resp. UO 10 – Kamenné hory), kostol v MČ Šulekovo (UO 16 – Kozí vrch) v rámci OS HBV Šulekovo,

N.5.5. Verejné športové zariadenia verejné športovo-rekreačné zariadenia v správe mesta vo všetkých mestských častiach podľa špecifikácie vo výkrese regulatívov grafickej časti ZaD ÚPN SÚ a následnej projektovej dokumentácie, krytá plaváreň, zimný štadión,

N.5.6. Verejná zeleň rekonštrukcia zámockého parku, rozšírenie mestského cintorína, budovanie nevyhnutnej izolačnej a ochrannej zelene na celom území mesta Hlohovec podľa špecifikácie vo výkrese regulatívov grafickej časti ZaD ÚPN SÚ.

7 Stavby nie sú zobrazené v grafickej časti

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 214

ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Orientačné vyhodnotenie investičných nákladov

O. O R I E N T A Č N É V Y H O D N O T E N I E I N V E S T I Č N Ý C H N Á K L A D O V N A R O Z H O D U J Ú C E I N V E S T I Č N É A K C I E T E C H N I C K E J I N F R A Š T R U K T Ú R Y

O.1. Doprava

O.1.1. Komunikačná sieť Stavba Invest.náklad v tis.Sk 1 Cesta II / 513 - úsek Šulekovo - II/507 52.000 2 Cesta II / 513 - úsek II/507 - východný okraj Hlohovca 48.000 3 Cesta II/507 - juţný obchvat 45.000 4 Šulekovo - nová komunikácia 54.000 5 Kriţovatka II/507 a II/513 pri ţel. Stanici 35.000 6 Kriţovatka II/507 a II/513 na východnom okraji 28.000 7 Šulekovo - miestne komunikácie 27.000 8 most cez Váh na novom obchvate II/513 350.000 komunikácie spolu 639.000

O.1.2. Statická doprava - hromadné garáţe Stavba Invest.náklad v tis.Sk 1 hromadné garáţe (cca 18objektov) 1,350.000

O.1.3. Ţelezničná doprava Stavba Náklad v tis.Sk 1 spoločná výpravná budova ŢSR a SAD 75.000 2 modernizácia trate č.141 68.000 ţeleznice spolu 143.000

O.1.4. Vodná doprava

Stavba Náklad v tis.Sk 1 nákladný prístav 120.000 2 športovo-turistický prístav 35.000 3 osobný prístav 15.000 vodná doprava spolu 170.000

O.1.5. Cyklistická doprava

Stavba Náklad v tis.Sk 1 sieť cyklistických cestičiek v meste 5.000 2 turistické trasy pozdĺţ Váhu 3.500 cyklistická doprava spolu 8.500

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 215 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Orientačné vyhodnotenie investičných nákladov

O.1.6. Pešia doprava

Stavba Náklad v tis.Sk 1 pešia zóna 10.000 2 dopravne tlmená zóna v centre 8.000 3 lávka pre peších cez Váh 37.500 pešia doprava spolu 55.500

Rekapitulácia - doprava

Druh dopravy Náklad v tis.Sk

1 komunikácie spolu 639.000 2 hromadné garáţe ( cca 11objektov) 1,350.000 3 ţeleznice spolu 143.000 4 vodná doprava spolu 170.000 5 cyklistická doprava spolu 8.500 6 pešia doprava spolu 55.500 doprava spolu 2,366.000

Spojnica Dolná Sihoť - II/507(rezerva)

Dlţka Plocha mnoţstvo jedn.cena cena spolu (m) (m2) jedn. (Sk) (tis.Sk) vozovka 1.890 10 m2 18.900 1.300 24.570 oporné múry 1.200 12 m3 14.400 800 11.520 zárubné múry 1.400 10 m3 14.000 800 11.200 výkop 1.200 30 m3 36.000 350 12.600 násyp 1.200 35 m3 42.000 450 18.900 mosty 350 14 m2 4.900 25.000 122.500 orientačná cena spolu 201.290

O.2. Vodné hospodárstvo

Vyčíslenie investičných nákladov na rozšírenie vodovodného systému a kanalizačnej sústavy

Vyčíslenie investičných nákladov je vykonané podľa jednotlivých mestských častí SÚ Hlohovec z ukazovateľov priemernej rozpočtovej ceny hlava I.-XI. na mernú jednotku a kapacitu podľa THU, vodovodná a kanalizačná sieť z r.1984-89, doplnenú indexovým nárastom ceny do r.1998.

Podkladmi pre výpočet sú dĺţky vodovodnej a kanalizačnej siete podľa návrhu územno- technického riešenia.

V cene na jednotku vo výpočte je uvedený súčet rozpočtovej ceny niţšie hodnotených MČ, t.j. sú zohľadnené náklady ceny navrhovaných dimenzií (profilov).

Vo vyčíslení nákladov na rozšírenie sietí nie sú zahrnuté náklady na domové prípojky.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 216 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Orientačné vyhodnotenie investičných nákladov

Vodovodná sieť a vodojemy, kanalizačná sústava

Mestská časť I - Stred a) vodovod - sieť DN 100 5.675 m x 2.946 Sk 16,718.550 Sk - sieť DN 150 2.605 m x 3.296 Sk 8,586.080 Sk - sieť DN 250 1.500 m x 4.205 Sk 6,307.500 Sk spolu 9.780 m 31,612.130 Sk b) kanalizácia - stoka DN 300 1.975 m x 4.515 Sk 8,917.125 Sk - stoka DN 400 520 m x 4.981 Sk 2,590.120 Sk - stoka DN 500 145 m x 5.650 Sk 819.250 Sk spolu 2.640 m 12,326.495 Sk Inv.náklad na zákl.sieť vodovodu a kanalizáciu celkom 43,538.625 Sk

Mestská časť II - Sever a) vodovod - sieť DN 100 4.755 m x 2.946 Sk 14,008.230 Sk - sieť DN 150 3.280 m x 3.296 Sk 10,810.880 Sk - sieť DN 200 730 m x 3.717 Sk 2,713.410 Sk - sieť DN 250 1.765 m x 4.205 Sk 7,421.825 Sk - vodojem 2.b. tlak.pásma 250 m3 x 8.470 Sk 2,117.500 Sk spolu 10.530 m 37,071.845 Sk b) kanalizácia - stoka DN 300 3.065 m x 4.515 Sk 13,838.475 Sk - stoka DN 400 1.160 m x 4.981 Sk 5,777.960 Sk - stoka DN 500 400 m x 5.650 Sk 2,260.000 Sk - stoka DN 600 830 m x 6.394 Sk 5,307.020 Sk - skanalizovanie meliorač.vodoteču krytým profilom 1.430 m x 9.200 Sk 13,156.000 Sk spolu 5.455 m + 1.430 m = 6.885 m 40,339.455 Sk Inv.náklad na zákl.sieť vodovodu a kanalizáciu celkom 77,411.300 Sk

Mestská časť III - Juh a) vodovod - čerp. stanica pre 2.a tlak.pásmo Q=23 l.s-1 x 99.530 Sk 2,289.190 Sk - sieť DN 100 2840 m x 2.946 Sk 8,366.640 Sk - sieť DN 150 565 m x 3.296 Sk 1,862.240 Sk - sieť DN 200 530 m x 3.717 Sk 1,970.010 Sk - sieť DN 400 240 m x 5.005 Sk 1,201.200 Sk - kolekt.2x500 cez Váh 312 m x 20.000 Sk 6,240.000 Sk - sieť DN 500 240 m x 6.199 Sk 1,487.760 Sk - vodojem 2.a tlak.pásma 2x 1.000 m3 x 5.744 Sk 11,488.000 Sk spolu 4.725 m 34,905.040 Sk b) kanalizácia - stoka DN 300 490 m x 4.515 Sk 2,212.350 Sk - stoka DN 400 1.160 m x 4.981 Sk 5,777.960 Sk - stoka DN 500 540 m x 5.650 Sk 3,051.540 Sk - stoka DN 600 690 m x 6.394 Sk 4,411.860 Sk - stoka DN 700 295 m x 7.664 Sk 2,260.880 Sk spolu 3.175 m 17,714.590 Sk Inv.náklad na zákl.sieť vodovodu a kanalizácie celkom 52,619.630 Sk

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 217 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Orientačné vyhodnotenie investičných nákladov

Mestská časť IV - Šulekovo a) vodovod - sieť DN 100 1.590 m x 2946 Sk 4,684.140 Sk - sieť DN 150 3.660 m x 3296 Sk 12,063.360 Sk - sieť DN 200 1.000 m x 3717 Sk 3,717.000 Sk - zás.rad DN 500 1.530 m x 5753 Sk 8,802.090 Sk spolu 7.780 m 29,266.590 Sk b) splašková kanalizácia + výtlak na hlavnú stoku do ČOV - stoka PVC DN 300 11.530 m x 3.502 Sk 40,378.060 Sk - stoka PVC DN 400 3.425 m x 4.361 Sk 14,936.425 Sk - výtl. rad PVC DN 80 35 m x 1.132 Sk 39.620 Sk - výtl. rad PVC DN 100 345 m x 2.050 Sk 707.250 Sk - výtl. rad PVC DN 150 350 m x 2.400 Sk 840.000 Sk - výtl. rad PVC DN 200 627 m x 3.060 Sk 1,918.620 Sk - výtl. rad HDPE DN 200 115 m x 3.800 Sk 437.000 Sk - výtl. rad TV DN 200 58 m x 3.717 Sk 215.586 Sk 16.485 m 59,472.561 Sk

Čerpacie stanice ČS 1 3 l.s-1 x 507,960 Sk 1,523.880 Sk ČS 2 5 l.s-1 x 423,090 Sk 2,115.450 Sk ČS V 75,1 l.s-1 x 94,295 Sk 7,081.554 Sk ČS ÚPN SÚ 41,9 l.s-1 x 140,440 Sk 5,884.436 Sk 125,0 l.s-1 16,605.320 Sk Inv.náklad na vodovod a kanal.sieť s čerpaním OV na ČOV 105,344.471 Sk

Sumarizácia investičných nákladov na rekonštrukciu a rozšírenie vodovodného systému a kanalizačnej sústavy SÚ Hlohovec do r.2015

Príslušenstvo vodovodného systému Príslušenstvo kanalizačnej sústavy Celkový Zdroj Zásobná Čerpacie Vodo- Invest. Kanaliz. Kanal. Čistiarne Investičný investičný MČ vody a rozvod. stanice jemy náklad spolu zberače čerp. odpad. náklad náklad sieť stanice vôd spolu v Sk Sk Sk I - 31,612.130 - - 31,612.130 12,326.495 - - 12,326.495 43,938.625 II - 34,954.345 - 2,117.500 37,071.845 40,339.455 - - 40,339.455 77,411.300 III - 23,417.040 - 11,488.000 34,905.040 17,714.590 - - 17,714.550 52,619.630 IV - 29,266.590 - - 29,266.590 59,472.561 16,605.320 - 76,077.881 105,344.471 Σ SÚ - 119,250.105 - 13,605.500 132,855.605 129,853.101 16,605.320 - 146,458.421 279,314.026

Inv.náklad na ochranu intravilánu proti prívalovým vodám záchytnými rigolmi Záchytný rigol F = 2,05 m2 s bet.dlaţbou omoč.obvodu 6.510 m x 1.150 Sk = 7,946.500 Sk, Celkový inv.náklad na vodohospodársku infraštruktúru činí 287,260.526 Sk.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 218 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Orientačné vyhodnotenie investičných nákladov

O.3. Elektrická energia

Investičné náklady na vybudovanie preloţka 110 kV linky č. 8797/8814 (zrušenie + nová výstavba) 7,65 mil.Sk preloţka 22 kV vzdušnej linky č.372 (zrušenie + nová výstavba) 3,20 mil.Sk preloţka 22 kV vzdušnej linky č.237 (zrušenie + nová výstavba) 1,30 mil.Sk navrhovaných 22 kV káblových rozvodov v dĺţke 9.750 m 14,50 mil.Sk navrhovaných trafostaníc (45 x1,6 mil. Sk) 72,00 mil.Sk spolu 98,65 mil.Sk

O.4. Plyn

Plynovod – návrh Dĺţka (m) Vyvolané investície (mil.Sk) VTL 1.020 3,1 STL 16.170 32,4 NTL 9.916 19,8 spolu 27.106 55,3

Rekapitulácia hodnotených investičných nákladov

Odvetvie tis.Sk Doprava 2,366.000 Vodné hospodárstvo 287.261 Zásobovanie elektrickou energiou 98.650 Zásobovanie plynom 55.300 Spolu 2,807.211

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 219 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vyhodnotenie záberov PPF a LPF

P. V Y H O D N O T E N I E Z Á B E R O V P P F A L P F

P.1. Vyhodnotenie záberov PPF

Výhľadový územný rozvoj mesta Hlohovec je podľa urbanisticko-architektonického návrhu riešený pre funkcie bývania, vybavenosti, výroby a dopravy, zohľadňujúci prírodné podmienky, súčasnú štruktúru a disponibilitu územia.

K vyhodnoteniu záberov plôch a poľnohospodárskej pôdy boli pri návrhu Zmien a doplnkov ÚPN SÚ Hlohovec použité nasledovné vstupné podklady: hranica zastavaného územia k 1.1.1990, informačný systém katastra nehnuteľností (ISKN k 10.1.1997), bonitované pôdno-ekologické jednotky so 7-miestnym číselným kódom1 s prevodným číselným kódom na 5-miestny, legislatívne nariadenia týkajúce sa ochrany PPF zák. č. 307/92 Zb., nariadenie vlády SR o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu zákon č. 152/1996 Z.z.

Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec predpokladajú nasledovný rozsah záberov PPF: záber celkom 214,07 ha z toho v zastavanom území 75,87 ha mimo zastavané územia 138,20 ha Z celkového rozsahu záberu je: poľnohospodárskej pôdy 169,19 ha nepoľnohospodárskej pôdy 48,30 ha Zo záberu poľnohospodárskej pôdy je: v zastavaných územiach 61,49 ha mimo zastavaných území 103,67 ha

Do rozsahu záberov neboli zahrnuté plochy výhľadové, t.j. plochy uvažované pre rozvoj sídla po roku 2015,resp. ako územné rezervy. Územná rezerva predstavuje 68,00 ha.

Zábery sú vyhodnotené podľa etapizácie, pričom sú členené na etapy etapa uvažovanej realizácie v r.1999 - 2005, etapa uvažovanej realizácie v r.2006 - 2015 a priebežná realizácia v r.1999 - 2015.

Vyhodnotenie záberov plôch, poľnohospodárskej pôdy a odvodov je spracované v tabuľkovej forme podľa etapizácie, lokalít, funkčného využitia, druhu pozemkov a bonitných tried. Vymedzenie lokalít bolo určené urbanistickým návrhom, výmery a druhové zloženie pozemkov boli zistené podľa stavu ISKN.

Podrobné členenie podľa etáp, lokalít, podľa druhu pozemku a bonitovaných pôdno- ekologických jednotiek dokumentuje tabuľka P.1-1 - Vyhodnotenie záberov plôch.

Tabuľka P.1-2 - Predpokladaný záber poľnohospodárskej pôdy podľa etáp a druhu pozemkov, špecifikuje jej záber podľa etapizácie a druhu pozemku.

1 Podklad: Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 220 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vyhodnotenie záberov PPF a LPF

Tab.P.1-2 Predpokladaný záber poľnohospodárskej pôdy podľa etáp a druhu pozemkov

Druh pozemku Záber celkom z toho v ha v zastavanom území mimo zastavané územie PPF celkom 168,71 61,49 107,22 z toho: orná pôda 74,13 50,07 24,06 záhrada 4,98 4,98 - TTP 87,82 6,44 81,38 I. etapa PPF 33,04 22,96 10,08 z toho: orná pôda 22,52 22,52 0,00 záhrada 0,44 0,44 0,00 TTP 10,08 0,00 10,08 II. etapa PPF 131,29 38,53 92,76 z toho: orná pôda 51,61 27,55 24,06 záhrada 4,54 4,54 0,00 TTP 75,14 6,44 68,70 Priebežná realizácia PPF 4,38 0,00 4,38 z toho: TTP 2,60 0,00 2,60 vinica 1,77 0,00 1,77 ostatné plochy 0,01 0,00 0,01

Odvody

Trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z procesu poľnohospodárskej výroby sa podľa § 11 zákona č. 307/92 Zb. uhrádza formou odvodov do Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Výšku odvodov ustanovuje Nariadenie vlády SR č.152/96 z 7.5.1996, podľa ktorého odňatie poľnohospodárskej pôdy v zastavanom území k 1.1.1990 (§ 7 odst. b) je oslobodené od odvodov a pri odňatí poľnohospodárskej pôdy mimo zastavané územie pre účely výstavby rodinného domu a jeho príslušenstiev sa základná sadzba znižuje o 50% (§ 6 odst. 1).

Základné sadzby odvod za odňatie sa zvyšujú o 100 % za odňatie chmeľníc, viníc, ovocných sadov, poľnohospodárskych pôd, na ktorých sú vybudované melioračné opatrenia a skleníkových hospodárstiev (§ 5).

V zmysle citovaného nariadenia bol vypočítaný odvod, čo dokumentuje tabuľka P.1-3 - Výpočet odvodov za predpokladané odňatie poľnohospodárskej pôdy.

Za trvalé odňatie 107,04 ha poľnohospodárskej pôdy bude do štátneho fondu podľa súčasne platných predpisov odvedených 217.110,91 tis.Sk. Úhradu odvodov bude vykonávať ten subjekt, v záujme ktorého dôjde k odňatiu poľnohospodárskej pôdy. Odvody boli vypočítané len pri záberoch mimo zastavaného územia, ktoré sa nachádzali na poľnohospodárskom pôdnom fonde, a to podľa údajov katastra nehnuteľnosti. Pri záberoch, pre ktoré neboli údaje z katastra, boli odvody vypočítané podľa zistení z Aktualizácie prieskumov a rozborov ÚPN SÚ.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 221 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vyhodnotenie záberov PPF a LPF

Tab.P.1-1 Vyhodnotenie záberov plôch

Lokalita Funkcia celkom Záber plôch Záber PPF Záber v ha z toho celkom druh BPEJ z toho NPPF v zast.úz. mimo z.ú. v ha pozemku v zast.úz. mimo z.ú. v ha I. etapa I-10 B 6,37 6,37 - 6,37 o.pôda 6 6,37 - - I-11 B 7,26 7,26 - 7,18 o.pôda 2 0,15 - 0,08 o.pôda 3 5,94 - o.pôda 6 1,09 - I-12 B 9,05 9,05 - 8,68 o.pôda 2 8,42 - 0,37 o.pôda 3 0,26 - I-14 B 1,60 1,60 - 0,73 o.pôda - 0,29 - 0,87 záhrada - 0,44 - I-15 Z 0,96 0,96 ------0,96 I-29 B 5,44 0,62 4,82 4,82 TTP 6 - 4,82 0,62 I-42 S 3,99 - 3,99 2,65 TTP 6 - 2,65 1,34 I-44 B 2,19 - 2,19 2,19 TTP 6 - 2,19 - I-45 B 0,42 - 0,42 0,42 TTP 6 - 0,42 - Spolu I. etapa 37,28 25,86 11,42 33,04 22,96 10,08 4,24 II. etapa II-1 R 19,90 0,90 19,00 11,00 TTP 5 0,20 10,80 8,90 II-2 D 1,54 1,44 0,10 0,79 o.pôda 2 0,22 0,02 0,75 TTP 5 0,35 - II-3 S 2,40 2,40 ------2,40 II-4 D 0,59 0,59 - 0,40 TTP 5 0,40 - 0,19 II-5 R 5,49 5,49 - 5,49 TTP 5 5,49 - - II-6 PF 1,16 1,16 - 1,16 o.pôda 2 1,16 - - II-13 S 3,22 - 3,22 - - - - - 3,22 II-16 D 2,54 2,39 0,15 0,18 záhrada - 0,18 - 2,36 II-17 V 0,60 0,60 - 0,60 o.pôda 3 0,60 - - II-18 V 6,05 6,05 - 6,05 o.pôda 3 6,05 - - II-19 D 3,99 2,68 1,31 3,45 o.pôda 3 0,48 0,68 0,54 o.pôda 5 0,06 0,35 záhrada 3 1,88 - II-20 V 3,62 3,62 - 0,81 o.pôda 3 0,81 - 2,81 II-21 D 2,98 - 2,98 2,72 o.pôda 5 - 0,83 0,26 o.pôda 6 - 1,89 II-22 B 4,83 - 4,83 4,66 o.pôda 3 - 1,23 0,17 o.pôda 5 - 3,13 o.pôda 6 - 0,30 II-23 AOZ 1,26 - 1,26 1,26 o.pôda 6 - 1,26 - II-24 P 7,27 7,27 - 6,87 o.pôda - 6,87 - 0,40 II-25 Z 1,13 1,13 - 1,13 o.pôda - 1,13 - - II-26 V 2,82 2,82 - 2,82 o.pôda - 2,82 - - II-27 B 4,98 - 4,98 4,23 o.pôda 6 - 4,23 0,75 II-28 B 11,29 0,21 11,08 10,97 o.pôda 2 - 5,60 0,32 o.pôda 6 - 2,38 o.pôda 8 0,05 1,05 TTP 2 - 1,53 TTP 8 - 0,36

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 222 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vyhodnotenie záberov PPF a LPF

Lokalita Funkcia celkom Záber plôch Záber PPF Záber v ha z toho celkom druh BPEJ z toho NPPF v zast.úz. mimo z.ú. v ha pozemku v zast.úz. mimo z.ú. v ha II-30 R 3,16 - 3,16 - - - - - 3,16 II-31 D 0,45 0,45 ------0,45 II-32 B 3,44 3,44 - 3,44 o.pôda - 1,34 - - záhrada - 2,10 - II-33 Z 1,59 1,59 - 1,17 o.pôda - 1,02 - 0,42 záhrada - 0,15 - II-34 Z+VP 4,50 - 4,50 4,50 TTP 6 - 4,50 - II-35 S 2,34 0,27 2,07 1,88 TTP 6 - 1,88 0,46 II-36 D 0,57 - 0,57 0,39 TTP 6 - 0,39 0,18 II-37 B 18,72 - 18,72 18,43 TTP 6 - 18,43 0,29 II-39 Z 2,07 - 2,07 0,80 TTP 6 - 0,80 1,27 II-40 S 1,23 - 1,23 0,40 TTP 6 - 0,40 0,83 II-41 B 9,95 - 9,95 3,79 TTP 6 - 3,79 6,16 II-47 VB 3,14 - 3,14 3,07 TTP 6 - 3,07 0,07 II-48 VB 3,26 - 3,26 3,21 TTP 6 - 3,21 0,05 II-49 AOZ 5,03 - 5,03 5,01 TTP 6 - 5,01 0,02 II-50 V 9,46 - 9,46 9,46 TTP 6 - 9,46 - II-51 D 2,12 - 2,12 1,50 TTP 6 - 1,50 0,62 II-52 VB 1,81 - 1,81 1,17 TTP 6 - 1,17 0,64 II-53 AOZ 1,62 - 1,62 1,62 TTP 6 - 1,62 - II-54 D 0,58 - 0,58 0,53 TTP 6 - 0,53 0,05 II-55 Z 1,85 - 1,85 0,25 TTP 6 - 0,25 1,60 II-59 B 5,35 5,35 - 5,17 o.pôda - 4,94 - 0,18 záhrada - 0,23 - II-64 D 0,51 - 0,51 - - - - - 0,51 II-66 VB 1,54 - 1,54 1,33 TTP - 0,21 - -

Spolu II. etapa 169,64 49,85 119,79 132,62 38,74 92,76 36,81 Priebežná realizácia P-43 VB 2,51 0,16 2,35 - - - - - 2,51 P-46 VB 2,53 - 2,53 2,27 TTP 6 - 2,27 0,26 P-65 VB 2,11 - 2,11 2,11 vinica 6 - 1,77 - TTP 6 - 0,33 - ost.pl. 6 - 0,01 - Spolu priebežná 7,15 0,16 6,99 4,38 - 4,38 2,77 realizácia

Poznámka: B - bývanie D - doprava PF - polyfunkcia R - rekreácia VB - vybavenosť Z - zeleň V - výroba AOZ - administratívno-obchodná zóna S - šport Z+VP - zeleň + vodná plocha

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 223 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vyhodnotenie záberov PPF a LPF

Tab.P.1-3 Výpočet odvodov za predpokladané odňatie poľnohospodárskej pôdy

Lokalita Funkcia Druh Skupina Záber Zákl.sadzba Zvýšenie Zníženie Odvod pozemku BPEJ v ha odvodov v odvodov odvodov celkom v tis. Sk tis.Sk I. etapa I-29 B TTP 6 4,82 1 306,00 6 294,92 I-42 S TTP 6 2,65 1 306,00 3 460,90 I-44 B TTP 6 2,19 1 306,00 2 860,14 I-45 B TTP 6 0,42 1 306,00 548,52 Spolu I. etapa 10,08 13 164,48 II. etapa II-1 R TTP 5 10,80 2 510,00 27 108,00 II-2 D o.pôda 2 0,02 8 465,00 169,30 II-19 D o.pôda 3 0,68 6 090,00 4 141,20 o.pôda 5 0,35 2 510,00 878,50 II-21 D o.pôda 5 0,82 2 510,00 2 058,20 o.pôda 6 1,89 1 306,00 2 468,34 II-22 B o.pôda 3 1,09 6 090,00 6638,10 o.pôda 5 3,93 2 510,00 9864,30 o.pôda 6 0,55 1 306,00 718,30 II-23 AOZ o.pôda 6 1,26 1 306,00 1 645,56 II-27 B o.pôda 6 4,23 1 306,00 5 524,38 II-28 B o.pôda 2 5,63 8 465,00 47 657,95 o.pôda 6 2,38 1 306,00 3 108,28 o.pôda 8 1,05 103,00 108,15 TTP 2 1,53 8 465,00 12 951,45 TTP 8 0,36 103,00 37,08 II-34 Z+VP TTP 6 4,50 1 306,00 5877,00 II-35 S TTP 6 1,88 1 306,00 2 455,28 II-36 D TTP 6 0,39 1 306,00 509,34 II-37 B TTP 6 18,43 1 306,00 24 069,58 II-39 Z TTP 6 0,80 1 306,00 1 044,80 II-40 S TTP 6 0,40 1 306,00 522,40 II-41 B TTP 6 3,79 1 306,00 4 949,74 II-47 VB TTP 6 3,07 1 306,00 4 009,42 II-48 VB TTP 6 3,21 1 306,00 4 192,26 II-49 AOZ TTP 6 5,01 1 306,00 6 543,06 II-50 V TTP 6 9,46 1 306,00 12 354,76 II-51 D TTP 6 1,50 1 306,00 1 959,00 II-52 VB TTP 6 1,17 1 306,00 1 528,02 II-53 AOZ TTP 6 1,62 1 306,00 2 115,72 II-54 D TTP 6 0,53 1 306,00 692,18 II-55 Z TTP 6 0,25 1 306,00 326,50 Spolu II. etapa 92,58 198 226,15 Priebežná realizácia P-46 VB TTP 6 2,27 1 306,00 2 964,62 P-65 Vb TTP 6 0,33 1 306,00 430,98 vinica 6 1,77 1 306,00 2 311,62 ostat.pl. 6 0,01 1 306,00 13,06 Spolu priebežná realizácia 4,38 5 720,28 Celkom všetky etapy 107,04 217 110,91

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 224 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Vyhodnotenie záberov PPF a LPF

Záver

Vyhodnotenie záberov plôch a poľnohospodárskej pôdy je súčasťou územnoplánovacej dokumentácie. Zhodnotenie prírodných a výrobných podmienok riešeného územia, ako aj urbanisticko-architektonického riešenia a technickej infraštruktúry so stanovením limitov a regulatívov je v sprievodnej správe.

Textové a tabuľkové vyhodnotenie záberov plôch je do územia premietnuté v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ v M 1: 5 000 (Výkres č.9 – Zábery PPF).

P.2. Vyhodnotenie záberov LPF

Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec nepredpokladajú zábery LPF.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 225 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Orientačná etapizácia návrhu

R. O R I E N T A Č N Á E T A P I Z Á C I A N Á V R H U

Orientačná etapizácia realizácie Zmien a doplnkov ÚPN SÚ vychádzajúca zo súčasného poznania zámerov alebo možností jednotlivých rezortov, organizácií a podnikov, je v členení na etapy

2005

2015 výhľad po r.2015 znázornená v grafickej časti Zmien a doplnkov ÚPN SÚ vo výkrese etapizácie v M 1:10.000 (výkres č.10a), navrhovaná etapizácia bytovej výstavby pre 2.variant (30.000 obyv. v r.2015) vo výkrese organizácie bytovej výstavby v M 1:10.000 (výkres č.10b).

Etapizácia bytovej výstavby je podrobnejšie popísaná v nasledujúcich tabuľkách podľa variantov 1 a 2.

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 226 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Orientačná etapizácia návrhu

Tab. D.2.1-1 Možnosti bytovej výstavby v Hlohovci – 1.variant (26.100 obyv. r.2015) MČ UO Spolu navrhovaná etapizácia výstavby čís. čís. Lokalita 1999-2005 2006-2015 rezerva po r.2015 HBV I-IBV IBV HBV I-IBV IBV HBV I-IBV IBV HBV I-IBV IBV 01 05 Pod Svinnou horou N 156 156 Spolu MČ 01 návrh - - 156 - - - - - 156 - - - 02 10 Pod Starými horami N 72 72 10 Staré hory II N 168 106 62 10 Pod kamennými horami N 10 5 5 18 Staré hory III+1V R 120 120 Spolu MČ 02 návrh - - 250 - - 183 - - 67 rezerva - - 120 ------120 03 17 Dolná sihoť II N 420 245 175 14 Zajačky N 50 50 14 Pod Svinnou horou II R 75 75 Spolu MČ 03 návrh 420 - 50 245 - - 175 - 50 - - - rezerva - - 75 ------75 04 16 Šulekovo – Za hrádzou I N 358 358 16 Šulekovo – Za hrádzou V+VI N 107 107 19 Šulekovo – Za hrádzou VII N 47 47 19 Šulekovo – Stred N 76 76 16 Šulekovo – Za hrádzou I R 87 87 16 Šulekovo – Za hrádzou II+III R 875 875 19 Šulekovo – Stred R 97 97 19 Šulekovo – Okrúhla I R 100 100 19 Šulekovo – Sever R 40 40 16 Šulekovo – Za hrádzou IV R 400 400 19 Šulekovo – Ul.J.Kráľa R 40 40 19 Šulekovo – Okrúhla II R 30 30 Spolu MČ 04 návrh 358 76 154 - - - 358 76 154 - - - rezerva 1.362 97 210 ------1.362 97 210 Spolu Hlohovec návrh 778 76 610 245 - 183 533 76 427 - - - rezerva 1.362 97 405 ------1.362 97 405 N = návrh, R = rezerva

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 227 ÚPN SÚ Hlohovec – Zmeny a doplnky Orientačná etapizácia návrhu

Tab. D.2.1-2 Možnosti bytovej výstavby v Hlohovci – 2.variant (30.000 obyv. r.2015) MČ UO Spolu navrhovaná etapizácia výstavby čís. čís. Lokalita 1999-2005 2006-2015 rezerva po r.2015 HBV I-IBV IBV HBV I-IBV IBV HBV I-IBV IBV HBV I-IBV IBV 01 05 Pod Svinnou horou N 156 156 Spolu MČ 01 návrh - - 156 - - - - - 156 02 10 Pod Starými horami N 72 72 10 Staré hory II N 168 106 62 10 Pod kamennými horami N 10 5 5 18 Staré hory III+1V R 120 120 Spolu MČ 02 návrh - - 250 - - 183 - - 67 rezerva - - 120 ------120 03 17 Dolná sihoť II N 420 420 14 Zajačky N 50 50 14 Pod Svinnou horou II N 75 75 Spolu MČ 03 návrh 420 - 125 420 - - - - 125 rezerva ------04 16 Šulekovo – Za hrádzou I N 445 150 295 c 16 Šulekovo – Za hrádzou V+VI N 87 87 19 Šulekovo – Stred N 96 96 16 Šulekovo – Za hrádzou II+III N 875 875 16 Šulekovo – Za hrádzou IV N 260 260 19 Šulekovo – Okrúhla I R 100 100 19 Šulekovo – Stred R 77 77 19 Šulekovo – Sever R 40 40 16 Šulekovo – Za hrádzou IV R 140 100 16 Šulekovo – Za hrádzou V+VI R 17 17 19 Šulekovo – Za hrádzou VII R 45 45 19 Šulekovo – Ul.J.Kráľa R 40 40 19 Šulekovo – Okrúhla II R 30 30 Spolu MČ 04 návrh 1.580 96 87 150 - - 1.430 96 87 rezerva 140 77 272 ------100 77 272 Spolu Hlohovec návrh 2.000 96 618 570 - 183 1.430 96 435 rezerva 140 77 392 ------100 77 392 N = návrh, R = rezerva

AUREX. s.r.o. Bratislava, december 2000 228

 AUREX, s.r.o., Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava, december 2000