O K•N O

n i e l e n do archeológie

kultúrno-historická•príloha katalógu•ORA•ET•ARS•SKALKA•2016

nielen do archeológie ••• Kultúrno-historická príloha k a t a l ó g u 9. ročníka medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS – SKALKA 2016

• • •

Zostavil: Igor Zmeták

• • • Obsah Úvodom (Okno nielen do archeológie) Kultúrno-historická sekcia sympózia ORA ET ARS SKALKA 2016 nesie názov Okno nielen do archeológie. Nosnou témou seminára bude pri- pomenutie práce významnej trenčianskej archeologičky PhDr. Tamary Igor Zmeták (SK) Nešporovej, keďže tento rok uplynie okrúhlych desať rokov od jej úmr- 1 Úvodom str. 5 tia. Koncepčne bola téma plánovaná práve na tento rok už dávnejšie, vzhľadom na nevyhnutnosť zachovať určitý časový odstup. Aj tento rok Janka Karlíková (SK) bolo pre niektoré kolegyne a kolegov veľmi ťažké sa vrátiť k vtedajšej 2 ... Nemalo sa to stať.... udalosti. Spomienka na PhDr. Tamaru Nešporovú str. 6 Zámerom organizátorov bolo totiž venovať PhDr. Nešporovej a jej archeologickým objavom takmer celý katalóg, nie iba krátku správu. Ján Kubica (SK) Veľmi málo ľudí v Trenčíne a v Trenčianskom kraji si uvedomuje, za čo 3 Z textov Tamary Nešporovej str. 14 všetko jej z kultúrno-historického hľadiska vďačíme. Jej zásluhou môže- me vnímať Skalku nie iba ako kláštor na Veľkej Skalke a kostol na Malej, Peter Martinák (SK) ale ako významnú sídelnú lokalitu obývanú kontinuálne od staršej doby 4 Spomienky na Tamaru (kolegovia nezabúdajú bronzovej. Do tejto lokality patrí aj masív Skalky s najstarším sakrálnym na významnú archeologičku) str. 22 objektom približne z 9. storočia a stredovekým cintorínom. Nielen ob- jav a zdokumentovanie veľkomoravskej rotundy na Trenčianskom hrade, Danica Staššíková-Štukovská (SK) ale takmer každý meter priestoru na nádvoriach, okolo veží či palácov 5 Sklo v období včasného stredoveku na Slovensku str. 28 vďaka jej úsiliu vydal svoje svedectvo. Rovnako ako najstaršie dejiny čas- 0 tí mesta Trenčín či mnohých okolitých obcí. Prácu a význam Tamary Ne- Eszter Kovács (HU) šporovej pre mesto Trenčín a Trenčiansky kraj môžeme priradiť k takým 6 Trenčínská jezuitská kolej jako spojka mezi českými osobnostiam, ako boli Vojtech Zamarovský, Štefan Pozdišovský alebo a uherskými jezuity str. 36 prof. Ján Komorovský. Dúfali sme, že sa nám do tohoročného tematického seminára a kata- Igor Zmeták (SK) lógu podarí zahrnúť aj výsledky nového archeologického prieskumu 7 Od archeológie ku kultúrnemu turizmu – v kláštore na Veľkej Skalke. Tie však ešte nie sú zosumarizované, tak sme – Trenčín, masív Skalky, Krásno, Ducové str. 46 prizvali ako hosťa ďalšiu významnú slovenskú archeologičku, ktorá skú- mala viacero významných lokalít v regióne a prináša zaujímavý príspe- vok k dejinám skla. A tradične sme nezabudli ani na novinky k málo zná- mym kapitolám z histórie Trenčína priamo z budapeštianskych archívov. Cieľom kultúrno-historickej sekcie sympózia je otvárať diskusiu na vyššie uvedené témy, a týmto vopred, za celý kolektív autorov, ďakujem za podnety a príspevky. • • •

Zostavovateľ

4 5 Janka Karlíková ... Nemalo sa to stať... Spomienka na PhDr. Tamaru Nešporovú

„Zober ma so sebou do archívu,“ oslovila ma Ta- marka v osudné ráno, „tak sa mi nechce ísť na Skalku!“ Bola unavená, spoločne s Evkou Mikulovou pokračo- vali v horúcom lete na výskume barbakanu pri Dolnej mestskej bráne, zabrať jej dala i realizácia náročnej ex- pozície – sprístupnenia rotundy na Trenčianskom hra- de. Ešte som jej ako obyčajne zaliala obligátnu rannú, veľmi silnú kávu: „Tamarka, myslíš to vážne?“ dobera- Promócie T. N. v roku 1965. Promócie vnuka Romana PhDr. Tamary Nešporovej (treti zľava) la som si ju, nikdy takúto požiadavku nevyslovila, bol Zdroj: archív rodiny T. N. v tej istej Aule UK v Bratislave v roku 2013. Zdroj: archív rodiny T. N. to výkrik duše, nebodaj predtucha, „ty predsa patríš do terénu, my historici máme svoj terén v archívoch, Preorientovala sa na priority muzeálnej práce, cie- šporová v roku 1972 obhájiť dizertačnú prácu a získala dakedy inokedy pôjdeme spolu, sľubujem!“ Svoj sľub ľavedome a s veľkým nasadením sa postupne veno- doktorát v odbore. V tom istom roku sa jej darilo po 2vziať Tamarku do príjemnej, drevom vykladanej štu- vala prieskumu v teréne v rozsiahlej výskumnej oblasti všetkých stránkach – počas výskumu na hornom hrade dovne starého zámku v Bytči som už nikdy nesplnila. múzea od Nového Mesta nad Váhom až po Púchov. odkryla základy predrománskej rotundy. Archeológov Po prečítaní popoludňajšej desivej SMS správy sa čas, Do Trenčianskeho múzea ju vtedy prijímal PhDr. Milan okamžite zaujal nevšedný štvorlístkový tvar základov ktorý pri štúdiu plynie neuveriteľne rýchlo, zastavil. A to Šišmiš, ktorý bol od 1.10. 1967 riaditeľom zariadenia. rotundy, o náleze pri Barborinom paláci písali ako o jed- doslova. Srdce zmeravelo, predtucha sa naplnila, myseľ Onedlho po nástupe na nové pracovisko sa podpísala nom z najvýznamnejších na Slovensku. nedokázala spracovať strašnú informáciu. Bolo to 10. Tamara Nešporová pod mnohé objavy. Hlavným a nos- Rotunda mala dôležitú úlohu v zástavbe horného októbra 2006, v pekný slnečný deň nezvyčajne dlhého ným výskumom mladej archeologičky bol od roku 1970 hradu, postavenie kaplnky na vrchole skaly bolo sym- babieho leta, v deň ako stvorený do terénu. Správa ší- PhDr. Tamara Nešporová (T. N.) Trenčiansky hrad, stal sa jej trvalou srdečnou záležitos- bolické – aby medzi božím svätostánkom a nebom Zdroj: archív rodiny T. N. rená všetkými médiami, že pri obhliadke ruín stredove- ťou, poznala tu doslova každý kameň. Počas systema- neboli prekážky a žiadne rušivé vplyvy. Základným kého kláštora na Skalke pri Trenčíne náhodne uvoľnená Nešporom, ktorý sa stal neskôr jej manželom. (Odišiel tického historicko-archeologického výskumu , ktorý bol problémom interpretácie a datovania však bol stupeň skala z múra smrteľne zranila PhDr. Tamaru Nešporovú, študovať na techniku do Bratislavy, vysokú školu ukon- sťažený prebiehajúcimi stavebnými opravami hradu, zachovania rotundy, ktorý obmedzoval výpovednú otriasla nielen archeológmi, kolegami, ktorí ju dobre čil na ČVUT v Prahe.) sa v letných mesiacoch vystriedalo niekoľko turnusov hodnotu architektúry. Porovnaním písomných prame- poznali, ale celým Slovenskom. Bolo to nečakané, bo- V meste so slávnou minulosťou sa rodil jej hlboký brigádnikov, ktorí s nadšením kopali, objavovali, čistili, ňov, archeologických nálezov a stavebno-historického lestné, zranila nás všetkých, no najviac jej blízkych. záujem o dávnovekú históriu Slovenska, po maturite si popisovali nálezy. Vždy sa zišla výborná partia študen- rozboru je predpoklad, že rotunda stála už v 9.–10. sto- PhDr. Tamara Nešporová, rodená Korelová, sa preto vybrala náročný odbor – archeológiu na Filozo- tov, ktorá Tamarku uznávala nielen ako odborníčku, ale ročí. Isté je, že v období 11. storočia slúžila ako pohreb- narodila 28. novembra 1942 v Olomouci v rodine vo- fickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave. mala i prirodzený rešpekt, prácu vedela zadeliť, sledo- ná kaplnka s emporou. Tamara Nešporová objavila jaka z povolania. Základnú školu navštevovala v rodisku a Štúdium úspešne ukončila v roku 1965 a ako odborná vať a veľmi dobre organizovať. Mnohí sa stali súčasťou v blízkosti i cintorín – ležať po smrti v blízkosti cirkev- Prostějově a po prevelení otca na Slovensko ju dokon- pracovníčka nastúpila v Archeologickom ústave SAV veľkej rodiny pracovníkov vtedajšieho múzea, zostali nej stavby, na vysvätenej pôde bolo výsadou príslušní- čila v Trenčíne. Pokračovala na Jedenásťročnej strednej v Nitre. V nadväznosti na diplomovú prácu sa tu začala mu verní po dlhé roky, niektorým učarovala história i ar- kov vyššej vrstvy spoločnosti. Nálezy v hroboch tvorili škole, dnešnom Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Mnohí špecializovať na výskum staršej doby bronzovej. Pod cheológia natoľko, že ju odišli študovať. súčasť odevu, našla ozdoby i mince v úlohe obolu. Pri z muzeálnych kolegov nevedeli, že rodená Moravanka dievčenským menom nájdeme v zborníku Slovenská ar- Popri náročnom výskume v teréne stihla Tamara Ne- neskorších stavebných úpravách bola prevažná časť tancovala aj v súbore Trenčan, štíhla, krehká blondínka cheológia jej prvú kritickú recenziu na prácu G. Bándiho cintorína zničená. bola neprehliadnuteľná, nečudo, veď bola mimoriad- o postavení tokodskej skupiny medzi kultúrami Trans- Doktorát v roku 1972. Plány na sprístupnenie vzácneho nálezu sa nerodi- Zdroj: archív rodiny T. N. ne fotogenická. Do 11. D triedy chodila s Ladislavom danubie a juhozápadného Slovenska v dobe bronzovej li ľahko, dlhé roky bola rotunda iba prikrytá doskami a návštevníci vôbec nevedeli, po čom vzácnom sa po- Folkloristka T. N., 1959 (SA XIV-1, 1966, 234–236). Neskôr publikovala svoju Zdroj: archív rodiny T. N. prvú rozsiahlu štúdiu: K problematike hatvanskej kul- hybujú. Rekonštrukcia a konzervácia sa začala až v roku túry na južnom Slovensku SA XVII-2, 1969, 369–402). 1997. Keď boli opravené viaceré objekty horného hra- V roku 1966 sa s výskumným tímom dostala do Ivano- du, podarilo sa Tamare Nešporovej presvedčiť vede- viec, kde neskôr, už zamestnaná v múzeu pokračovala nie múzea o nutnosti novej expozície a sprístupnenia v systematickom archeologickom výskume významnej vzácnej pamiatky cirkevného charakteru. Po kolaudá- lokality Ivanovská skala. cii dokončenej stavby spolu s riaditeľkou múzea Ka- Po vydaji a narodení dcérky Moniky 7. septembra tarínou Babičovou, sa archeologička obávala, či zaplní 1966 sa už do Nitry nevrátila, svoj život spojila s mes- celý priestor – kryciu stavbu rotundy totiž prepojili tom Matúša Čáka. V októbri 1967 nastúpila ako prvá s dostavaným južným krídlom Barborinho paláca a má profesionálna archeologička do Trenčianskeho múzea, až tri podlažia. Jej obavy však boli zbytočné, Tamara miesto kustóda časti historických i archeologických Nešporová tu moderným spôsobom inštalovala nálezy zbierok dovtedy zastával prof. Štefan Pozdišovský, kto- z hradu, podhradia i mesta Trenčína, mnoho jej ešte rý viedol aj Vlastivedný krúžok. i zostalo v depozitároch múzea. Dnes patrí jedinečná 6 7 výskumy a archeologické nálezy systematicky publiko- na hrade, popísala ich v štúdii Heraldické motívy na vala v ročenke Archeologické výskumy a nálezy na Slo- kachliciach v zbierkach Trenčianskeho múzea, Pamiatky vensku (AVANS). Najčastejšie to boli správy o výskumoch a múzeá, 1997. Pripravila z nich aj veľmi peknú výstavu, na Brezine a na Trenčianskom hrade, ale i zo širšieho časť zapožičala do Slovenského národného múzea na okolia Trenčína. Spolupracovala so Silviou Paulusovou archeologickú výstavu, kde boli sústredené kachlice – a Ivanom Gojdičom zo Štátneho ústavu pamiatkovej nálezy z celého Slovenska. Medzi posledné štúdie pat- starostlivosti, ktorí viedli architektonicko-historický ria: Novšie nálezy z obdobia popolnicových polí a doby prieskum karnera sv. Michala pri farskom kostole, Ta- halštatskej na strednom Považí (2004) a Príspevok k ná- mara viedla archeologický výskum lokality. lezom fajansy na hrade Trenčín (2007). V r. 1994 publikovala Hromadný nález rímskych mincí Lákal ju aj problém lokalizácie rímskeho Laugarícia. zo 4. stor. z Ivanoviec, Hrad Trenčín v archeologických Pri 1800. výročí pobytu légií a rímskeho nápisu napísala prameňoch (1997), Príspevok k problematike včas- do zborníka Laugarício Príspevok k osídleniu Trenčína nostredovekého a stredovekého osídlenia historické- v dobe rímskej (1980). Zhrnula v ňom doterajšie nále- ho trenčianskeho chotára a najbližšieho okolia (2000). zy a poznatky o pozícii areálu Trenčína v 1.–4. storočí. Spolupodieľala sa na knihe Trenčiansky hrad, ktorá vy- Spoločne s Titusom Kolníkom zažila začiatkom deväť- šla v roku 1991, aj na knihe Trenčín – klenot stredné- desiatych rokov 20. stor. všetky peripetie okolo „ob- Mrvom z Historického ústavu SAV v Bratislave, prispie- expozícia k najnavštevovanejším stálym výstavám, po ho Považia, ktorú vydalo mesto Trenčín v roku 2005. javov a výskumov“ Laugarícia pražským architektom Do zborníka Skalka – miesto legiend a pútí pripravila Čestmírom Johnom, ktorý sa domnieval, že Rimania vala štúdiami o najstaršom osídlení lokality a včas- architektonickej i odbornej stránke k najlepším, aké nostredovekom vývine osady, resp. mesta. Múzeum kedy múzeum pre verejnosť pripravilo. Úspešnú reali- plnilo vedecko-výskumné činnosti, výsledkom bývali záciu tohto zámeru možno považovať za vyvrcholenie výstupy v podobe štúdií aj do monografií obcí regiónu. Nešporovej muzeálnej, takmer 40-ročnej kariéry ar- Jej meno čítame v knižke k prvej písomnej zmienke cheologičky. Slávnostná vernisáž novej archeologickej o obci Kálnica (1996), Krivosúd-Bodovka (1998), Tren- expozície a prezentácie rotundy bola 14. júla 2006 za čianske Bohuslavice. Prispela i do monografií Trenčian- účasti predstaviteľov kraja i mesta, historikov, pamiat- ska Teplá (1994), Nemšová, Moravské Lieskové (1998), karov a nedočkavých, zvedavých Trenčanov. Bánovce nad Bebravou (2002), Nová Bošáca (2000), Od začiatku pôsobenia v múzeu Tamara Nešporová Hôrka. Rozsiahlejšie boli príspevky do monografie publikovala nielen výsledky archeologických výskumov, Trenčín I. a II. diel. Štúdie by neboli úplné bez kresieb ale aj množstvo článkov a štúdií určených pre odbornú nálezov z danej oblasti, ktorých autorom je Jaroslav i širokú laickú verejnosť. Trenčianske múzeum vydáva- Somr, jej dlhoročný spolupracovník, ktorý pomáhal aj lo štyri roky Vlastivedný zborník, do ktorého prispievali pri inštalácii expozície na hrade. nielen odborní pracovníci zariadenia. V jednom z nich V r. 1998 sa spoločne s ostatnými odbornými pra- (1970), uverejnila mladá archeologička štúdiu Neolitic- covníkmi múzea podieľala na dokončení novej expozí- ké nálezy Trenčianskej Turnej. Uskutočnila tu terénny cie v budove Župného domu, archeológia nesie pečať prieskum na základe hlásenia Rudolfa Horňáka, kde zis- jej pedantnosti. Predchádzajúci rok pracovala spoločne tili neolitické sídliskové objekty. Odvtedy sa vlastne da- s kolegyňou Ľubicou Christovou na expozícii v Podja- tuje jej spolupráca s informátormi, nadšencami z celého vorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom, archeo- okresu, s ktorými dlhoročne odborne spolupracovala. logická časť bola obohatená o kresby grafika Mira Ďur- Tamara Nešporová sa snažila ako jediná archeolo- žu. Keď dokončili rekonštrukciu Letnej veže na hornom gička v regióne zladiť náročnú prácu v teréne s výsled- hrade, v roku 1997 už v jej priestoroch inštalovala spo- kami výskumu. Bola usilovná, postupne zverejňovala ločne s Ing. architektom Mariánom Striežencom stá- štúdie, články, písala recenzie, správy v odborných ča- lu expozíciu venovanú dejinám Malej a Veľkej Skalky. sopisoch, zúčastňovala sa vedeckých konferencií. Svoje Dnes je už zrušená.

S PhDr. M. Šišmišom pri otvorení výstavy. zaujímavú štúdiu o cintoríne na Skalke, s poznámka- Zdroj: archív rodiny T. N.. mi z výskumu Joža Mádla, bývalého kustóda archeo- logických zbierok múzea, ktorý fotografoval na sklené sídlili neďaleko Zamaroviec, blízko Váhu. Laugarício ne- platne jednotlivé hroby. Príspevok bol prednesený na našiel, hoci ho mal „presne“ lokalizované a zakreslené. rovnomennom vlastivednom seminári v roku 1996 s me- Tamara vždy hravo odhalila amatérsky prístup „takzva- dzinárodnou účasťou. ných“ archeológov. Nie je úlohou spomienky na kolegyňu Tamaru Ne- Pri výpočte jej bibliografie nesmieme zabudnúť na šporovú vymenovať celú jej publikačnú činnosť, za- to, že bola spoluautorkou početných monografií miest merali sme sa len na najhlavnejšie záujmové okruhy. a obcí, spolupracovala so zostavovateľmi PhDr. Mila- Jedným z nich bol napríklad objav maľovaných kachlíc nom Šišmišom, PhDr. Jozefom Karlíkom, PhDr. Ivanom

8 9 • s numizmatikmi s •

Oslava 95. narodenín Š. Pozdišovského, 2001 Prispievatelia do monografie Bánovce nad Bebravou , r. 2002. S PhDr. V. Abelovou na výstave keramiky. T. N. (druhý rad, prvá zľava) T. N. (druhá sprava) Zdroj: archív rodiny T. N.. Zdroj: archív autorky. Zdroj: archív autorky.

Popri tom musela riešiť odborné spracovanie svo- Aj naša Tamarka bola taká, pracovitá, pritom skrom- Tamara Nešporová zanechala, mnohé úlohy nestihla jich zbierok, ich ošetrenie a uloženie, pretože ich počet ná, neúnavná, neodmietla prednášku či už pre numiz- doviesť do konca. Teraz ich však nehodnotíme ako mnohými výskumami neúmerne rástol. V roku 2004 si matikov, pre školy, pomáhala pamiatkarom. Bola pra- nedostatok, ale ako výzvu potenciálnych kolegov, od- urobila skúšky odbornej spôsobilosti, vyplývajúce zo zá- vou múzejníčkou, ktorá dbala nielen na publikovanie borníkov, dokončiť ich v takej kvalite a na takej odbor- kona č. 49/2002 Zb. zákonov o ochrane pamiatkového výskumných úloh, ale i na kompletné spracovanie zbier- nej úrovni, aká jej bola vlastná. • • • fondu (tzv. pamiatkový zákon), spoločne s novoprijatou kových predmetov a snažila sa literu zákona aj napl- archeologičkou PhDr. Evou Mikulovou, ktorá posilnila niť. Mali sme určený, predpísaný presný počet zbierok, Poďakovanie rady odborných pracovníkov v máji 2003. V celom kraji ktoré sme museli za jej „riaditeľovania“ druhostupňovo Za poskytnutie fotografií a informácií ďakujeme rodine mali spôsobilosť spočiatku jedine ony dve, a tak mu- spracovať, či už to boli nové nákupy koncom kalendár- Tamary Nešporovej. seli robiť náročné terénne výskumy v meste i širokom neho roka, alebo resty – staré neinventarizované fondy. okolí. Posledným veľkým archeologickým prieskumom Zostane nám v pamäti nielen ako obetavá kolegyňa, oboch odborných pracovníčok múzea bol priestor bar- zanietená odborníčka, ktorej práca bola koníčkom (obe- Autorka bakanu pri Dolnej mestskej bráne v Trenčíne. Nálezovú tovala jej i rodinu a všetok voľný čas), ale i ako krehká, Janka Karlíková, PhDr. (1955). Historička, absolventka FFUK v Brati- slave. Od r. 1979 do r. 2015 pracovala ako odborná pracovníčka na správu už dokončila v roku 2006, po smrti kolegyne, atraktívna plavovláska, vždy pôsobiaca mladistvo. Ho- historickom oddelení Trenčianskeho múzea. Venuje sa dejinám Tren- Eva Mikulová. vorievala, že archeológovia neodchádzajú do dôchod- čína, historickému miestopisu, stavebným dejinám, dobovej fotogra- PhDr. Tamara Nešporová bola dvakrát poverená ve- ku a ona sa veru, hoci mala 64 rokov, ešte nechystala, fii, starým pohľadniciam, významným osobnostiam regiónu. Externe dením múzea – od 15. 4. 1979 do 31. 1. 1980, nebolo mala veľa plánov. Veď, aj kvôli nej a pre ňu prinášali vyučuje na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka. jej však dopriate byť riaditeľkou, prišla ďalšia vlna no- svoje nálezy viacerí nadšenci, mladí i starší, všetci radi Resumé menklatúrnych kádrov, vystriedal ju učiteľ Pavol Moško. chodievali do múzea, ktoré malo aj jej zásluhou svoj Tento rok uplynie desať rokov od smrti archeologičky Trenčianskeho Druhýkrát po odstúpení PhDr. Lea Kuželu viedla zaria- odborný rozmer. Šírila osvetu, vychovávala mladých múzea, PhDr. Tamary Nešporovej, ktorá zahynula pri obhliadke kláš- denie od januára do marca roku 1995. Potom nastú- študentov, transformovala ich na archeológov! tora na Veľkej Skalke počas archeologického výskumu 10. 10. 2006. pil do múzea intendant, učiteľ Cyril Vrzgula. Taká bola Azda najväčším zadosťučinením a pre mnohých i vzác- Pripomíname si jej profesijný život, štúdie, články, výstavy a expozície, ako i najdôležitejší objav základov predrománskej rotundy na Tren- doba, neustále sa menili riaditelia, zostávali odborní nym prekvapením je to, že jej vnuk, s ktorým vedela čianskom hrade, činnosť odbornej pracovníčky múzea s odkazom pre pracovníci, duše múzea, ktorí si vykonávali svoju prácu viesť siahodlhé odborné rozhovory, sa ešte ako stredo- budúce generácie. V Trenčianskom múzeu pracovala od roku 1967 svedomite a so zanietením. školák upísal tomuto zaujímavému odboru. Dnes kráča do spomínanej tragickej udalosti roku 2006, takmer 40 rokov. T. N. pri výskume. Trenčín, Sládkovičova ul., r. 2005. v jej šľapajach, archeológia predsa len zostala v rodine! Zdroj: archív rodiny T. N.. Áno, syn jej dcéry Moniky, ktorá vyštudovala prírod- né vedy, Roman Vávra, skončil úspešne vysokoškolské štúdiá, promoval v roku 2013 a momentálne pokračuje v treťom ročníku doktorandského štúdia archeológie na UK v Bratislave. Riadením osudu stojí na promócii v aule Univerzity Komenského v tom istom rade, na tom istom mieste, ako Tamarka, jeho babka, na pro- mócii v roku 1965! Nebyť zbytočnej smrti, tešila by sa z jeho úspechov, priala by mu zo srdca všetko dobré, bola by naňho hrdá! Nemalo sa to stať! Nestihli sme sa ani rozlúčiť, odiš- la náhle, rýchlo, mnohí nie sme stále vyrovnaní s jej odchodom. S odstupom času sa lepšie hodnotí dielo, ktoré T. N. • s výtvarníkom M. Ďuržom (vľavo) • s akad. arch. M. Striežencom • so spisovateľom V. Zamarovským Zamarovským V. spisovateľom so • Striežencom M. arch. akad. s • (vľavo) Ďuržom M. výtvarníkom s • N. T. Koutným J. redaktorom a 10 11 MEMORY • PhDr. TAMARA NEŠPOROVÁ • 28. 11. 1942 – 10. 10. 2006 12 13 Ján Kubica Podhradie, okres Topoľčany. Písala aj o nových pred- v roku 2003, prispela Nešporová témou stredovekého Úryvky z textov metoch v archeologickej zbierke Trenčianskeho múzea. osídlenia stredného Považia, v ktorom prevažne popi- Z textov Tamary Nešporovej sovala jednotlivé archeologické lokality. Jej posledným Tamara Nešporová: Hrad Trenčín v archeologic- Ostatné periodiká príspevkom do zborníkov alebo periodík bola štú- kých prameňoch Archeologička a pracovníčka Trenčianskeho mú- V začiatkoch svojej publikačnej činnosti sa prezen- dia v tomto zborníku z roku 2007 s názvom Príspevok (Zdroj: Pamiatky a múzeá, 3/1997) zea PhDr. Tamara Nešporová počas svojej dlhoročnej tovala príspevkom Laugarício-Trenčín v spoluautorstve k nálezom fajansy na hrade Trenčín. „... Každá vedná disciplína rastie vplyvom nových odbornej praxe napísala množstvo príspevkov alebo s B. Kleinom. V trenčianskych Kultúrnych rozhľadoch pí- poznatkov, čo platí v plnej miere o histórii a archeo- štúdií, samostatne aj v spoluautorstve. Tieto texty pub- sala v roku 1980 o obnove Matúšovej veže, o rok neskôr Monografie a ďalšie publikácie lógii. Ich závery nie sú nemenné, ale vplyvom štúdia likovala v odborných časopisoch, monografiách, zbor- o nových poznatkoch z výskumu na hrade a o najstarších V prvom zväzku vlastivednej monografie Trenčín z roku doposiaľ neznámych archívnych prameňov a terénnych níkoch, ale tiež v populárno-náučných časopisoch či nálezoch na okolí a v roku 1983 o textile a odeve z pra- 1993 je podpísaná pod kapitolou mapujúcou najstaršie výskumov sa korigujú. Tak sa stalo aj v prípade hradu novinách. Jej územnou špecializáciou bolo územie sú- vekých a včasnostredovekých nálezov. O Trenčianskom osídlenie Trenčína až po obdobie Veľkej Moravy. V kolek- Trenčín, keď výsledky archeologického výskumu pri- časného Trenčianskeho kraja a azda najviac spomedzi hrade písala aj v Osvetovej práci v roku 1989 aj vo Vlas- tívnom diele Trenčiansky hrad spolu s Andrejom Fia- niesli nové poznatky a množstvo dôležitého nálezové- jej písaného diela vyčnieva téma Trenčína a jeho hradu. tivednom časopise v roku 1974. O najstaršom osídlení lom a Milanom Šišmišom načrtli dejinný vývoj hradu od ho materiálu k jeho dejinám. Výskum vyvolala potreba Celkovo jej publikačná činnosť pozostáva z viac než Trenčína a okolia sa zmienila aj v Krásach Sloven- praveku až po súčasnosť. Spolu s Bohuslavom Kortma- a záujem pri začatej obnove pamiatkových objektov 70 textov. Postupne bude podrobnejšie spomenutá jej ska v roku 1991. V Slovenskej numizmatike publikovala nom sú autormi historiografického text ku knihe Tren- v rokoch 1953–1954. Zameranie hradného areálu sa za- tvorba podľa druhu dokumentov a obsahu textu. spolu s Evou Kolníkovou v roku 1994 správu o hromad- čín: klenot stredného Považia. čalo v roku 1954, bolo však dočasne prerušené. V lete nom náleze mincí z Ivanoviec a samostatne spracovala Jej dielom je tiež celý text katalógu k výstave roku 1955 sa v rámci výskumu začali likvidovať sutiny Odborné archeolo- Príspevok k drobnému ba- z roku 1977 pri príležitos- v hradnej kaplnke na hor- gické periodiká rokovému medailérstvu. ti stého výročia založenia nom hrade, postupne ďa- Jej prvým príspevkom V roku 1997 v časopise trenčianskeho Prírodo- lej objekty: hladomorňa, 3v odborných periodikách Pamiatky a múzeá priblížila vedného spolku a múzea delová bašta, tzv. Vyko- bol jediný príspevok do tému erbov na kachliciach v Trenčíne, v ktorom pri- pávky, paláce na hornom Slovenskej archeológíe, v zbierkach Trenčianskeho blížila samotný spolok, hrade. Výskumné práce do 2. čísla z roku 1969, múzea. V tom istom roč- jeho dejiny, regionálne viedol Š. Pozdišovský, s názvom K problematike níku Pamiatok a múzeí archeologické nálezy práce vykonávali členovia hatvanskej kultúry na juž- stihla oboznámiť čitate- a významné expozície. vlastivedného krúžku mú- nom Slovensku. Naopak, ľov aj o hrade v arche- Texty vytvorila aj pre pro- zea. V rokoch 1967–1969 posledným príspevkom ologických prameňoch. spekty Lapidárium Tren- členovia potápačského v odborných archeolo- Neskôr, v roku 2000, spo- čianskeho hradu v Barbo- oddielu Zväzarmu vyčistili gických periodikách boli lu s Jánom Rajtárom na- rinom paláci a Laugarício, hradnú studňu. v roku 2004 Novšie nálezy písali o Trenčíne a okolí ktorého témou je takmer V roku 1970 začalo z obdobia popolnicových v rímskej dobe, čomu sa výlučne slávny nápis na Trenčianske múzeum na polí a doby halštatskej na už sama venovala vyše 20 hradnej skale. hrade uskutočňovať ar- strednom Považí v periodi- rokov predtým vo Vlasti- Podieľala sa aj na via- cheologický výskum, kto- ku Študijné zvesti. vednom časopise. V Tren- cerých regionálnych mo- rý mal spočiatku zisťovací Od roku 1977 začína čianskych novinách z roku nografiách, konkrétne a predstihový charakter. séria jej vyše dvadsiatich 1996, v rubrike venovanej Malej Chocholnej, Mo- Na základe objavov zá- článkov v ročenke Arche- vtedy blížiacemu sa sprí- ravského Lieskového, sadného významu pre ologické výskumy a nále- stupneniu hradu Beckov, Trenčianskych Bohuslavíc, dejiny hradu prerástol do zy na Slovensku. Pod hla- Zlatá minca, typ Athéna Alkis, tretina statéra, 2.–1. stor. pred n. l. predstavila postupne Trenčianskej Teplej a Neskorogotická kachlica s erbovým znamením vyjadrujúcim systematického výsku- vičkou tohto titulu začala Zdroj: Pamiatky a múzeá, 3–1997. v troch príspevkoch Bec- Zemianskeho Podhra- statočnosť rodu z Trenčianskeho hradu. mu s väčším rozsahom. Zdroj: Pamiatky a múzeá, 1–1997. publikovať témou Správy kovský hrad, resp. nálezy dia. Rámcovo to zahŕňalo Závažným nedostatkom a výsledky o výskume na z tej lokality. opis najstarších známych každého výskumu pa- Trenčianskom hrade, a to v troch číslach po sebe. O vý- dejín danej lokality na základe archeologických obja- miatkového objektu je, ak sa realizuje v nedostatoč- skume trenčianskej dominanty písala aj v dvoch ne- Zborníky vov. K regionálnej bibliografiiSkalka pri Trenčíne: miesto nom predstihu pred stavebnými prácami. V prípade skorších vydaniach, a potom aj o výskume trenčian- Jej príspevok Trenčín v dobe rímskej nájdeme aj v ka- legiend a pútí napísala úvod s obsahom stručnej his- Trenčianskeho hradu nebolo možné výskum rozvinúť skeho podhradia. K téme Nového Mesta nad Váhom talógu Národnej výstavy poštových známok (1979). tórie Skalky. Jej meno nájdeme aj v kolektíve autorov v záujme sledovania určitej problematiky, ale využívať sa vyjadruje v troch správach, rovnako často písala o Veľmi podobnej tematike sa venuje o rok neskôr v Lau- vlastivednej monografieBiele Bílé Karpaty z roku 1992. možnosti, ktoré poskytovala momentálne výhodná si- Chocholnej-Velčiciach a o trenčianskej Brezine. garíciu, zborníku historických štúdií k 1800. výročiu rím- V súbore Štyri svedectvá – Four testimonials bola tuácia, t. j. absencia stavebnej skládky, lešení, pracov- V rámci Trenčína aj celého kraja môžeme nájsť skeho nápisu v Trenčíne. V roku 1999 prispela aj do Života autorkou textu v časti Rotunda a archeologické nálezy ných priestorov. Niektoré objekty a komunikácie boli správy z konkrétnych lokalít: centrum Trenčína, Tren- a diela Vojtecha Zamarovského príspevkom o antických na Trenčianskom hrade, kde v širšom dejinnom rámci projekčne i stavebne ukončené, prípadne rozpracova- čín-Juh, Kubrá, Opatová, Zlatovce, Zamarovce, Skalka predmetoch v tunajšom múzeu. približuje dejiny Trenčína. Tieto texty pochádzajú z roku né, avšak výskum na týchto miestach bol vopred vylú- nad Váhom, Soblahov, Trenčianska Turná, Trenčian- Vo Vlastivedných zborníkoch z rokov 1970-71 sa ve- 2006, vydané boli až v roku 2008. Toto dielo je zároveň čený. Vďaka spolupráci s Pamiatkostavom, n. p., Žilina, ske Jastrabie, Lednica, Visolaje, Košeca-Nozdrovice, novala značkám na dnách keramiky z okolia Trenčína chronologicky poslednou vydanou publikáciou s jej au- úsek Trenčín sa mnohé problémy výskumu podarilo Nemšová-Ľuborča, Horné Srnie, Selec, Veľká Hradná, a pravekým nálezom z Trenčianskej Turnej. V zborníku torstvom. čiastočne vyriešiť. Žiaľ, niektoré nálezové situácie boli Veľké Držkovce, Ostratice, Hrádok, Kálnica, Ivanovce, Heraldika na Slovensku z roku 1997 písala o heraldic- porušené, kamenné architektonické články premiestne- Trenčianske Bohuslavice, Zemianske Podhradie, Nová kých motívoch na kachliciach v zbierkach múzea. Do • né tak, že sa už nedalo zistiť ich primárne uloženie. Na- Bošáca. Z roku 2002 môžeme nájsť správu o lokalite zborníka Musaica, z produkcie Univerzity Komenského, priek uvedeným skutočnostiam archeologický výskum 14 15 priniesol zásadné poznatky o stavebnom vývoji i mate- 100 pred n. l.), žije na skalnej vyvýšenine ľud púchov- časťami jej architektúry. Okolitý cintorín na akropole Najstaršie opevnenie tohto komplexu výskum ne- riálnej kultúre hradu od pravekých období až po jeho skej kultúry, silno ovplyvnený keltskými civilizačnými s nálezmi strieborných šperkov a mincí je dokladom, zistil, zo strany Breziny, ktorá bola prírodou najmenej zánik ako feudálneho sídla v roku 1790. ... prejavmi; prvýkrát sa objavuje keramika vyrobená na že tu určite stála v 11. storočí. Prevažná väčšina hrobov chránená, bol mohutný, tzv. spečený val, ktorého exis- Archeologický výskum hradu má svoje nezastupi- hrnčiarskom kruhu a prvá minca v dovtedajšom vývo- bola zlikvidovaná a sprievodný inventár odcudzený. tenciu máme výskumom doloženú pre 12.–13. storočie, teľné poslanie predovšetkým v procese poznania osíd- ji. Po prelome letopočtu, azda pod vplyvom príchodu Vo zvyškoch hrobu bola jednoduchá bronzová eso- pravdepodobný je však jeho starší pôvod. V období ta- lenia v obdobiach, pre ktoré ešte nejestvujú písomné Germánov na naše územie, je skala neobývaná. Dopo- vitá záušnica s malými rozmermi, ktorá pôsobí medzi társkeho vpádu, v roku 1241, sa azda tiež zaslúžil o ne- správy. To platí najmä o pravekom osídlení hradného siaľ sa v nálezoch neprejavil vzťah k nižšie položenému striebornými masívnymi šperkmi starobylo. Teoreticky dobytnosť hradu. kopca, ktoré v plnej šírke objasnili niekoľkoročné vý- rímskemu nápisu vytesanému do skaly. Nálezy rím- možno hovoriť o staršom pochovávaní na cintoríne, Po tatárskom vpáde, keď sa nielen budovali nové kopy. V období praveku človek využíval výšinné polohy skych mincí na skale môžu dokladať len ich prítomnosť. ktorého malá rozloha si vyžadovala určité zásahy. hrady, ale aj zdokonaľovali staršie, prestavuje sa hlav- z bezpečnostných dôvodov, na čo bola hradná výšina Situácia na hradnej výšine vo včasnom stredoveku Rotunda vzbudila veľký záujem odborníkov najmä ná veža Trenčianskeho hradu. Získava parametre, kto- mimoriadne priaznivá. Strmé svahy boli dostatočnou – slovanskom období sa neprejavuje tak výrazne, ako pre ojedinelé riešenie interiéru, ktorý je rozčlenený štyr- ré z hradu vytvárajú veľkolepé feudálne sídlo a súčas- ochranou pred útokmi nepriateľa. Podľa najnovších vý- by bolo žiaduce, čo do značnej miery súvisí s rozpra- mi podkovovitými výklenkami ukončenými stĺpmi. ... ne nedobytnú pevnosť s kamenným opevnením. Pod sledkov výskumu južná a juhovýchodná strana – dnešné covaním výskumných prác. Konkrétne nálezy však plne Postupne sa aj vďaka výskumu jednotlivé fázy vý- akropolou sa sústreďuje hospodárska činnosť, ktorej územie Breziny, pôvodne súvisiace s hradnou skalou dokázali, že v období jestvovania Veľkomoravskej ríše stavby hradu mohli rekonštruovať. S najväčšou prav- zvyškom je nález stavby s obdĺžnikovým pôdorysom s – boli už v bronzovej dobe umelo opevnené. Niekto- tu existovalo sídlisko, ktoré si Slovania vybrali na stra- depodobnosťou v 9., resp. najneskôr v 10. storočí stála dodatočne vsadenou pecou so zachovanou spodnou ré nevýrazné nálezy naznačujú osídlenie územia v ka- tegicky výhodnom mieste a na dôležitej ceste vedúcej z rotunda a svetská stavba bola neskôr úplne prekrytá časťou kamenného čeľustia. Jej počiatky kladieme na mennej dobe (štiepané kamenné nástroje), maximálne Ponitria stredným Považím cez vážske brody a ďalej palácmi, prípadne vežou. Nie je vylúčené, že mala len základe archeologických prameňov do 12.–13. storočia. rozšírenie sledujeme až z obdobia staršej až strednej karpatskými priesmykmi na Moravu. Nálezy prislúcha- kamennú podmurovku alebo zrubovú konštrukciu, ako Nebolo však možné zachytiť ho v plnom rozsahu, pre- bronzovej doby, v období jestvovania maďarovskej júce slovanskému obdobiu sú ojedinele takmer v celom to poznáme na výšinnom opevnenom dvorci v Du- tože bol porušený murivom mladšieho objektu. kultúry (okolo roku areáli dnešného covom. Pomerne Výstavba nových 1700–1500 pred n. l.). hradu často v dru- nízka, valcovitá ro- budov na hornom hra- Pozostatky osídlenia hotnom uložení. tunda vyrovnávala de v 14. storočí zmeni- sú vo viacerých po- Zrejmá je koncen- svojím základovým la situáciu so vstupom lohách, silná koncen- trácia na juhozá- murivom nerovný a obranou. Výskum trácia je na svahoch padnej terase, kde terén. Z vnútornej obnažil murivo objek- a terase terajšieho dol- sa nachádza po- i vonkajšej steny tu, ktorý zaberal stred- ného hradu. Zvyšky merne hrubá vrstva bola omietnutá. nú časť nádvoria. obydlí tvorí množstvo s keramikou, ka- Okrem východnej Fragmenty farebne tzv. mazanice zo stien menným žarnovom, apsidy, kde bol ol- maľovanej omiet- i ohnísk, početná je kostenými nástroj- tár, nemala iné čle- ky v zásype umožnili keramika, nástroje vy- mi. Určitá kumulácia nenie. Na slovanský predstaviť si interiér robené z kamenných slovanskej keramiky pôvod poukazuje reprezentačnej budo- surovín, kostí a paro- a kovových predme- aj tá skutočnosť, vy členenej na časti, so hoviny. Kov – bronz tov (sekerka, kovanie že tvorí geografic- suterénom, prízemím sa zistil len na ozdo- vedierka) je na seve- ký stred pre oblasť a poschodím. Ne- bách, akými boli ihlice rovýchodnom okraji slovenských lokalít skorší architektonic- s hlavičkou stočenou skaly a pod akropo- v okruhu troch až ký výskum odkryl na do očka. Významné lou na juhovýchod- piatich kilometrov. dodnes stojacej von- sú doklady kultových nej strane. Napriek V pohrebnom ríte kajšej stene okná, kde Trenčín okolo roku 1580. Pôdorys rotundy na najvyššom nádvorí Trenčianskeho hradu, a náboženských pre- Zdroj: Krásy Slovenska, 9–10–1991. tomu, že negatívnu týchto lokalít sa pohľad z Veľkej veže. v záklenkoch so sedí- javov ľudu v podobe úlohu tu zohrala v podobe miloda- Zdroj: Pamiatky a múzeá, 3–1997. liami je figurálna kom- amuletov z opraco- stavebná činnosť rov prejavujú po- pozícia znázorňujúca vaných riečnych okruhliakov malých rozmerov, prevŕ- vrcholného stredoveku tým, že sa zničila pôvodná zá- hanské obrady predkresťanského obdobia, no máme pravdepodobne sv. Agnes (nazvaná podľa latinského taných zvieracích zubov, zvyškov zoomorfných plas- stavba, domnievame sa, že dolný hrad už vtedy vytváral ich doložené ešte v 12.–13. storočí (na niektorých loka- agna-ovečka, alebo gréckeho agnos-zbožný) s atribú- tík. Táto plastika sa objavuje i v lužickej kultúre spolu hospodárske zázemie akropoly. litách aj dlhšie). Pre potreby christianizácie bola cirkev- tom baránka, resp. ovečky. V druhom záklenku je erb s miniatúrnymi nádobkami a drobnotvarou dvojitou Prínosom archeologického výskumu je potvrdenie ná stavba ako symbol upevňovania kresťanskej ideoló- šľachtického rodu, doteraz spoľahlivo neidentifikovaný. nádobkou. Výšinné hradisko lužickej kultúry sa roz- kontinuity osídlenia od 9. storočia po začiatky formo- gie a cirkevnej organizácie potrebná. Centrum svetskej V prízemí sú zachované strieľne smerujúce do parkanu. prestieralo opäť na prislúchajúcej časti Breziny, kde vania sa nového centra už v podmienkach ranofeudál- a cirkevnej moci treba hľadať tam, kde dávne tradície Na juhovýchodnej strane horného hradu sa po od- sa tiahlo opevnenie. Rozloha hradiska bola približne neho uhorského štátu. Správne a cirkevné stredisko na boli ešte živé. stránení dlažby a obnažení sedílií v záklenkoch okien taká, ako neskorší areál hradu. Podľa nálezov kerami- hradnej skale nevzniklo náhodne v rámci uhorskej štát- V 11. storočí postavili na akropole kamennú obytnú v objekte, ktorý bol podľa zistení architektonického ky tu sídlil lužický ľud približne od neskorej bronzovej nej organizácie, ale na staršej slovanskej lokalite s význam- a obrannú vežu. Pri tejto príležitosti, azda z dôvodov výskumu staršou vežou, kde poschodie malo sakrálnu doby (asi 1100–700 pred n. l.). V tomto dlhom časovom nejším postavením. Aj keď nemožno hovoriť o priamej proporčného vyváženia, zvýšili rotundu, z konštrukč- funkciu (podľa nálezu konsekračného kríža), narazilo na úseku nebola intenzita osídlenia rovnaká, pozorujeme kontinuite organizačnej funkcie z veľkomoravského ob- ných a estetických príčin vytvorili ďalšie tri výklenky. úzky priechod vymedzujúci rovnobežné murivo pôvod- tu vplyvy kalenderberskej kultúry z juhozápadného doba, isté je, že výstavba hradu siaha do obdobia pred Kňazište vo východnej apside s triumfálnym oblúkom, ne zaklenuté, ako to naznačuje nábeh na klenbu a pásy Slovenska a tráckej kultúry, čo sa prejavuje v náleze začlenením územia Trenčína do uhorského štátu. ... bočné oltáre a empora – panská tribúna v západnej ap- z klenákov nad zamurovanými vchodmi. Vzhľadom na dvojkónického džbánu s uchom prečnievajúcim nad okraj Písomné údaje doplnil archeologický výskum ob- side. Pôvodný vchod bol zrušený, na emporu sa vstupo- obranu dômyselný vchod smeroval do paláca. Vstup do a ďalšej zatiaľ nereštaurovanej keramiky. javom kruhovej sakrálnej stavby na akropole, ktorá sa valo vonkajším schodiskom. Pod akropolou viedla cesta kaplnky, ktorá bola napojená na nový palác, smeroval V laténskej dobe, jej neskorom stupni (okolo roku uvoľnila z mladšieho muriva spolu so zamurovanými oblúkom k veži, smerom od veže bol prístup k rotunde. priamo z paláca na emporu. Napojením na palác rotunda 16 17 stratila svoju viac-menej pravidelnú štvorapsidovú dis- lohe a keramika s výzdobou odtlačkov šnúry. S ňou je Slovensku v roku 1977. Nitra: Archeologický ústav SAV, - NEŠPOROVÁ, T. Prírastky archeologických nálezov pozíciu. Musela byť väčšia ako palác, jej zaklenutia sa geneticky spätá nitrianska skupina, známa hrobmi v skr- 1978, s. 168-170. v Trenčianskom múzeu. In Archeologické výskumy zmena zrejme nedotkla. čenej polohe aj z Čachtíc. - NEŠPOROVÁ, T. Archeologický výskum na Tren- a nálezy na Slovensku v roku 1985. Nitra: Archeologický Pri výstavbe veľkého reprezentačného paláca začiat- Z Moravy prenikol na Slovensko ľud unětickej kultú- čianskom hrade. In Archeologické výskumy a nálezy na ústav SAV, 1986, s. 163-167. kom 15. storočia bola zlikvidovaná rotunda, priechod ry v staršej dobe bronzovej. Na sever preniklo osídlenie Slovensku v roku 1978. Nitra: Archeologický ústav SAV, - NEŠPOROVÁ, T. Prírastky nálezov z regiónu Tren- i starší palác. Svoju úlohu dlhodobej svätyne kaplnka až k Hloži a Púchovu. V Trenčíne a Ivanovciach sú do- 1980, s. 185-187 čianskeho múzea. In Archeologické výskumy a nálezy stratila ešte pred výstavbou novej kaplnky na hornom klady vzniku maďarovskej kultúry práve z unětického - NEŠPOROVÁ, T. Pokračovanie vo výskume hradu na Slovensku v roku 1987. Nitra: Archeologický ústav hrade. základu. Jej sídliská boli dôkladne opevnené hrotitými Trenčín. In Archeologické výskumy a nálezy na Sloven- SAV, 1988, s. 96-97. Kľúčové miesta obrany doteraz stojacej architektúry priekopami a valmi z kameňa a hliny, ako to poznáme sku v roku 1980. 1. časť Nitra: Archeologický ústav SAV, - NEŠPOROVÁ, T. Prvá sezóna výskumu v Trenčíne mali svojich predchodcov v architektúre hradu v 14. z Ivanoviec. 1981, s. 191-192. na Brezine. In Archeologické výskumy a nálezy na Slo- a 15. storočí. Napríklad v juhovýchodnej časti, na nároží Doznievajúca doba bronzová a začínajúca doba že- - NEŠPOROVÁ, T. Záchranný výskum v Novom Mes- vensku v roku 1987. Nitra: Archeologický ústav SAV, nad treťou bránou, bol objavený objekt so štvorhran- lezná je dynamická rozsahom metalurgie. Na Považí sa te nad Váhom. In Archeologické výskumy a nálezy na 1988, s. 98. ným pôdorysom, ktorý chránil vstup do horného hradu. usadil ľud lužickej kultúry, jej najstaršie pamiatky sú z Slovensku v roku 1980. 1. časť. Nitra: Archeologický - NEŠPOROVÁ, T. Záchranný výskum na lokalite Batériová bašta prekrývala zrubovú stavbu s kamennou Ľuborče a Púchova. Maximálne rozšírenie kultúry lužic- ústav SAV, 1981, s. 193-194. Trenčín-Juh. In Archeologické výskumy a nálezy na Slo- podmurovkou. kej nastáva v neskorej dobe bronzovej, kedy sledujeme - NEŠPOROVÁ, T. Zisťovací výskum v Trenčíne-Kub- vensku v roku 1987. Nitra: Archeologický ústav SAV, Predchodcom kruhovej bašty na severovýchodnom dovtedy nevídaný počet sídlisk a pohrebísk. Preskúma- rej. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku 1988, s. 99. nároží skaly bola hranatá veža. Pred vysekaním studne né hradiská a pohrebiská sú v Košeci, Trenčianskych v roku 1980. 1. časť. Nitra: Archeologický ústav SAV, - NEŠPOROVÁ, T. Pokračovanie výskumu v Trenčí- na dolnom hrade sa používala cisterna, vybudovaná na Tepliciach, Trenčíne, Chocholnej-Velčiciach, Zemian- 1981, s. 194-196. ne na Brezine. In Ar- hornom hrade z mohutných kvádrov a izolovaná von- skom Podhradí, Dolnom Srní, Novom Meste nad Vá- - NEŠPORO- cheologické výskumy kajším plášťom, ktorú odkryl výskum pod vysokým zá- hom, Lubine, Bzinciach pod Javorinou a Čachticiach. VÁ, T. Nové nále- a nálezy na Slovensku sypom. Kultúra velatická je geograficky orientovaná na vý- zy v Trenčianskom v roku 1988. Nitra: Príspevkom k hospodárskej situácií na hrade je ob- chod od lužickej kultúry. Jej výrazným reprezentantom okrese. In Arche- Archeologický ústav jav pece z kamenného muriva pod úrovňou terénu, je známa náčelnícka mohyla v Očkove. ologické výsku- SAV, 1990, s. 118-119. ktorá zrejme mala nadzemnú časť v podobe hranolovej Potomkovia lužickej kultúry žijú v oblasti Považia, my a nálezy na - NEŠPOROVÁ, T. budovy. Veľký valcovitý mlyn so zvieracím záprahom na najmä v jeho severnejších oblastiach hlboko do doby Slovensku v roku Nové nálezy z Ivano- dolnom hrade slúžil v 17. storočí ako miesto odpadu. železnej – mladšej doby železnej. Odolávajú náporu 1981. 1. časť. Nit- viec. In Archeologic- Doklady o kováčskej vyhni, dielni na spracovanie Keltov a Trákov, až napokon splývajú v pokročilej dobe ra: Archeologický ké výskumy a nálezy kostí a parohoviny úzko súvisia s materiálnou kultúrou, laténskej nielen s keltskými kmeňmi, ale aj Dákmi. ústav SAV, 1982, s. na Slovensku v roku ktorú archeologický výskum zachytil v celom bohatstve Doba rímska, už na prelome letopočtu, sa delí na 196-199. 1989. Nitra: Archeolo- a rozmanitosti. Na tomto mieste nie je možné podať staršiu a mladšiu. Deliacu čiaru tvoria markomanské, - NEŠPOROVÁ, gický ústav SAV, 1991, prehľad o širokej škále predmetov dennej potreby, mi- správnejšie germánsko-sarmatské vojny v rokoch 166– T. Výskum hradu s. 69-70. litárií, súčastí zariadenia interiéru a podobne. ...“ 167–180. Tieto vojny zapríčinili nielen posun nových Trenčín. In Arche- - NEŠPOROVÁ, T. germánskych družín k strednému Dunaju, ale aj inváziu ologické výskumy Tretia sezóna výskumu Tamara Nešporová: Najstaršie osídlenie rímskych légií k nám na Považie. ... a nálezy na Sloven- v Trenčíne-Brezine. (Zdroj: Krásy Slovenska 9–10/1991) Počiatočné včasnoslovanské obdobie máme zachy- sku v roku 1981. In Archeologické vý- „Najstaršie osídlenie v tejto oblasti zaznamenali ar- tené v Potvoriciach, Považanoch, Pobedime. V 7.–8. 1. časť. Nitra: Ar- skumy a nálezy na Slo- cheológovia z obdobia stredného paleolitu, t. j. stred- storočí vznikajú prvé slovanské hradiská, u nás napr. cheologický ústav Vizuálna rekonštrukcia rotundy na Trenčianskom hrade. vensku v roku 1989. Nit- Zdroj: Rotunda a archeologické nálezy na Trenčianskom hrade. ného úseku staršej doby kamennej. V Novom Meste v Pobedime, kde najmä v 9. storočí vzniká remeselné SAV, 1982, s. 199- ra: Archeologický ústav nad Váhom-Mnešiciach sa v miestnej tehelni podarilo zázemie pre poľnohospodárske osady na vysokej úrov- 200. SAV, 1991, s.70-71. objaviť a vedeckými metódami datovať vrstvy a nálezy ni. Osídlenie v období Veľkomoravskej ríše je už veľmi - NEŠPOROVÁ, T. Nález žiarových hrobov v Cho- - NEŠPOROVÁ, T. Regionálny prieskum na strednom patriace najstaršiemu obyvateľovi nášho územia. husté, nikde však nedosahuje mohutnosti typu Pobedi- cholnej-Velčiciach. In Archeologické výskumy a nálezy Považí. In Archeologické výskumy a nálezy na Sloven- Od polovice doby ľadovej, keď sa postupne znižo- ma s jeho dokonalým fortifikačným systémom, dielňa- na Slovensku v roku 1982. Nitra: Archeologický ústav sku v roku 1991. Nitra: Archeologický ústav SAV, 1992, vala teplota vtedajšej klímy, nastáva aj v našej oblas- mi, studňami, nálezmi sekerovitých hrivien, umeleckým SAV, 1983, s. 172-173. s. 86-87. ti najchladnejšie obdobie. Napriek tomu sa urýchľuje remeslom a jeho produktmi.“ - NEŠPOROVÁ, T. Výsledky záchrannej akcie v No- - NEŠPOROVÁ, T. Nález kopije z Novej Bošáce. vývoj človeka a jeho kultúr. Nastáva rozvoj štiepanej vom Meste nad Váhom. In Archeologické výskumy a ná- In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku čepeľovej industrie – výrobkov (asi pred 38 000 rokmi Výberová bibliografia Tamary Nešporovej: lezy na Slovensku v roku 1982. Nitra: Archeologický 1992. Nitra: Archeologický ústav SAV, 1993, s. 100. pred n. l.). ústav SAV, 1983, s. 173-174. - NEŠPOROVÁ, T. Nález oštepu z Nemšovej-Ľu- Z Nemšovej, kde sa zistila výrobňa rádiolaritových Odborné archeologické periodiká - NEŠPOROVÁ, T. Nové nálezy zo Selca a z Lednice. borče. In Archeologické výskumy a nálezy na Slo- nástrojov, za pomoci u spomínanej metódy sa určilo - NEŠPOROVÁ, T. K problematike hatvanskej kultúry In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku vensku v roku 1992. Nitra: Archeologický ústav SAV, datovanie na 28 570 +/- 1345 rokov pred n. l. na južnom Slovensku. In Slovenská archeológia. Nitra: 1984. Nitra: Archeologický ústav SAV, 1985, s. 166-168. 1993, s. 100. Začiatok doby bronzovej na západnom Slovensku Archeologický ústav SAV, 1969, č. XVII-2, s. 369-402. - NEŠPOROVÁ, T. Záchrana nálezov na podhra- - NEŠPOROVÁ, T. Prieskum na trase diaľnice v okre- je spojený s príchodom nového etnika, ktoré prinieslo - NEŠPOROVÁ, T. Historickoarcheologický výskum dí v Trenčíne. In Archeologické výskumy a nálezy na se Trenčín. In Archeologické výskumy a nálezy na Slo- nielen svojráznu materiálnu kultúru, ale aj oživenie vý- Trenčianskeho hradu – predbežné výsledky. In Arche- Slovensku v roku 1984. Nitra: Archeologický ústav SAV, vensku v roku 1992. Nitra: Archeologický ústav SAV, roby medených predmetov z doby eneolitickej. Kultú- ologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1976. 1985, s. 168-169. 1993, s. 101. ra so šnúrovou keramikou má na Považí svoju lokálnu Nitra: Archeologický ústav SAV, 1977, s. 193-195. - NEŠPOROVÁ, T. Záchranný výskum v Chochol- - NEŠPOROVÁ, T. Prieskum zaniknutej architektúry skupinu. Dominantné postavenie má eponymné nále- - NEŠPOROVÁ, T. Výsledky výskumu na Trenčian- nej-Velčiciach. In Archeologické výskumy a nálezy na v Kálnici. In Archeologické výskumy a nálezy na Sloven- zisko Veselé pri Piešťanoch – skupina Veselé. Skupinu skom hrade. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984. Nitra: Archeologický ústav SAV, sku v roku 1995. Nitra: Archeologický ústav SAV, 1997, Veselé charakterizuje pochovávanie v prísne skrčenej po- 1985, s. 169-171. s. 135-136. 18 19 - NEŠPOROVÁ, T. Záchrana nálezov v pamiatkovej - NEŠPOROVÁ, T. Hrad Trenčín. In Osvetová práca, - NEŠPOROVÁ, T. Príspevok k nálezom fajansy na Autor zóne Trenčína. In Archeologické výskumy a nálezy na 1989, roč. 39, č. 23, s. 37-38. hrade Trenčín. In Musaica XXV. Bratislava, Univerzita Ján Kubica, Mgr. (1987). Vyštudoval odbor história na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V diplomovej práci sa venoval Slovensku v roku 1995. Nitra: Archeologický ústav SAV, - NEŠPOROVÁ, T. Najstaršie osídlenie. In Krásy Slo- Komenského, 2007. ISBN 978-80-223-2450-2, s. 211- dejinám františkánskeho kláštora v Beckove. Venuje sa vybraným té- 1997, s. 136. venska. 1991, roč. LXVIII., č. 9-10, s. 3-4. 217. mam z histórie a súčasného svetového diania. Pracuje vo Verejnej - NEŠPOROVÁ, T. Regionálny prieskum v Trenčian- - NEŠPOROVÁ, T. Príspevok k drobnému baroko- knižnici Michala Rešetku v Trenčíne. skom kraji. In Archeologické výskumy a nálezy na Slo- vému medailérstvu. In Slovenská numizmatika. Nitra: Monografie a ostatné publikácie vensku v roku 1997. Nitra: Archeologický ústav SAV, SNM-Historické múzeum, 1994. ISSN 8090115918, roč. - 100. výročie založenia Prírodovedného spolku župy Resumé Archeologička PhDr. Tamara Nešporová napísala množstvo príspev- 1999, s. 120-121. 13, s. 131-136. Trenčianskej a múzea v Trenčíne. Textová časť: Tamara kov alebo štúdií, samostatne aj v spoluautorstve. Svoje texty publi- - NEŠPOROVÁ, T. Neolitické sídlisko v Soblahove. - KOLNÍKOVÁ, Eva – NEŠPOROVÁ, Tamara. Hro- Nešporová Trenčín: Trenčianske múzeum, 1977. 87 s. kovala v odborných časopisoch, monografiách, zborníkoch, ale tiež In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku madný nález rímskych mincí zo 4. stor. z Ivanoviec. - Štátny hrad Trenčín. Lapidárium Trenčianskeho v populárno-náučných časopisoch či novinách. V jej písanom diele 1999. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2000, s. 90-91. In Slovenská numizmatika 13. Nitra: SNM-Historické hradu v Barborinom paláci. Zost. Tamara Nešporová. nájdeme predovšetkým tematiku Trenčína, jeho hradu, ale aj širšieho okolia v rámci Trenčianskeho kraja. Publikačne sa prezentovala po - NEŠPOROVÁ, T. Sídliskové nálezy z Ostratíc. múzeum, 1994. ISBN 8090115918, s. 174-177. Trenčín: Trenčianske múzeum v Trenčíne, 1985. prvýkrát v roku 1969 v Kultúrnom kalendári a v Slovenskej archeoló- In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku - NEŠPOROVÁ, T. Antický skvost z Beckova. In Tren- - BRUNOVSKÝ, F. – FIALA, A. – NEŠPOROVÁ, T. – ŠI- gii. Naposledy jej meno ako autorky textu figurovalo pri dvojjazyčnej 1999. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2000, s. 91-92. čianske noviny. ISSN 0139-5068, 5.3.1996, roč. 37, č. 10, ŠMIŠ, M. Trenčiansky hrad. Martin: Osveta, 1991. 143 s. publikáciiz roku 2008 Rotunda a archeologické nálezy na Trenčian- - NEŠPOROVÁ, T. Nález militárií z Hrádku. In Arche- s. 5. ISBN 80-217-0265-6. skom hrade, pričom táto publikácia tvorila jeden zo súboru zväzkov Štyri svedectvá. Jej publikačná činnosť spočíva vo viac než 70 textoch. ologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2000. - NEŠPOROVÁ, T. História vo vypálenej hline. - Biele Bílé Karpaty: chránená krajinná oblasť. Zost. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2001, s. 157-158. In Trenčianske noviny. ISSN 0139-5068, 30.4.1996, roč. Pavel Kuča a kol. Bratislava: Ekológia, 1992. 380 s. ISBN - NEŠPOROVÁ, T. Bronzová ihlica z Opatovej. 37, č. 18, s. 5. 8085559099. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku - NEŠPOROVÁ, T. Rozmanité výjavy a obrazy. - NEŠPOROVÁ, T. Najstaršie osídlenie Trenčína. 2001. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2002, s. 140-141. In Trenčianske noviny. ISSN 0139-5068, 7.5.1996, roč. Trenčín. Vlastivedná monografia 1. Bratislava: Alfa, - NEŠPOROVÁ, T. Nálezy z Košece-Nozdrovíc. 37, č. 19, s. 5. 1993. ISBN 80-05-01114-8, s. 33-46. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku - NEŠPOROVÁ, T. Heraldické motívy na kachliciach - NEŠPOROVÁ, T. Najstaršie osídlenie Trenčianskej 2001. 1. textová časť. Nitra: Archeologický ústav SAV, v zbierkach Trenčianskeho múzea. In Pamiatky a mú- Teplej. In Trenčianska Teplá. Trenčianska Teplá: Obecný 2002, s. 141-142. zeá. 1997, roč. 25, č. 1, s. 27-29. úrad, 1995. ISBN 80-967205-2-X, s. 21-26. - NEŠPOROVÁ, T. Prieskum vo Veľkej Hradnej. - NEŠPOROVÁ, T. Hrad Trenčín v archeologických - NEŠPOROVÁ, T. Chocholná-Velčice, miestna časť In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku prameňoch. In Pamiatky a múzeá. 1997, roč. 25, č. 3, Malá Chocholná: 600 rokov od prvej písomnej zmienky. 2002. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2003, s. 100-101. s. 6-9. In Malá Chocholná. Chocholná Velčice: Miestny odbor - NEŠPOROVÁ, T. Nálezy z výšinných sídlisk západ- - NEŠPOROVÁ, Tamara – RAJTÁR, Ján. Laugarício- Matice slovenskej, 1996. ISBN 80-967634-4-X s. 6-9. ného a stredného Slovenska. In Archeologické výskumy Trenčín a okolie v rímskej dobe. In Pamiatky a múzeá. - HAJDUCH, Peter a kol. Laugaricio. Text: PhDr. Ta- a nálezy na Slovensku v roku 2002. Nitra: Archeologic- ISSN 1335-4353, 2000. č. 3, s. 30-33. mara Nešporová. Trenčín: Trenčianske múzeum, 1996. ký ústav SAV, 2003, s. 101-102. 8 s. - NEŠPOROVÁ, T. Novšie nálezy z obdobia popol- Zborníky - NEŠPOROVÁ, T. Úvod. In STROHNEROVÁ, Ľ. – nicových polí a doby halštatskej na strednom Považí. - NEŠPOROVÁ, T. Príspevok k osídleniu Trenčína HALUSKOVÁ, E. Skalka pri Trenčíne – miesto legiend In Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej v dobe rímskej. In Laugaricio. Košíce: Východosloven- a pútí. Trenčín: Okresná knižnica M. Rešetku v Trenčíne, akadémie vied. Nitra: AÚ SAV, 2004, č. 36, s. 93-104, ské vydavateľstvo, 1980. s. 73-88. Trenčianske múzeum v Trenčíne, 1996. ISBN 80-85135- ISBN 80-88709-68-7. - NEŠPOROVÁ, T. Neolitické nálezy z Trenčianskej 8-6, s. 3-6. Turnej. In Trenčín 1970. Vlastivedný zborník Trenčianske- - NEŠPOROVÁ, T. Osídlenie Zemianskeho Podhra- Ostatné periodiká ho múzea v Trenčíne. Bratislava: SLAVÍN, 1971, 130-134. dia. In Zemianske Podhradie v histórii. Zemianske Pod- - NEŠPOROVÁ, T. – KLEIN, B. Laugaricio-Trenčín - NEŠPOROVÁ, T. Stredoveká keramika so značka- hradie, Obecný úrad, 1997. ISBN 80-967781-2-9, s. 47- In Kultúrny a športový kalendár. 1969, roč. 5, č. 9, s. 6-7. mi na dnách z Trenčianskeho múzea. In Trenčín 1971. 52. - NEŠPOROVÁ, T. Výsledky historicko archeologic- Vlastivedný zborník Trenčianskeho múzea v Trenčíne. - NEŠPOROVÁ, T. Najstaršie osídlenie obce v arche- kého výskumu na Trenčianskom hrade. In Vlastivedný Bratislava: SLAVÍN, 1971, s. 124-128. ologických prameňoch. In Moravské Lieskové 1398– časopis. 1974, č. 3, s. 142-143. - NEŠPOROVÁ T. Trenčín v dobe rímskej. In Katalóg 1998. Moravské Lieskové: Obecný úrad. 1998. ISBN 80- - NEŠPOROVÁ, T. Trenčín v rímskej dobe. In Vlasti- Národnej výstavy poštových známok LAUGARICIO ´79“. 967953-5-X, s. 18-21. vedný časopis. 1979, roč. XXVIII, č. 1, s. 36-38. Trenčín: Organizačný výbor Národnej výstavy pošto- - NEŠPOROVÁ, T. Najstaršie osídlenie obce. In Tren- - NEŠPOROVÁ, T. Obnova Matúšovej veže. In Tren- vých známok LAUGARICIO ´79“, 1979. s. 57-66. čianske Bohuslavice. Trenčianske Bohuslavice: Obecný čianske kultúrne rozhľady. Trenčín: Mestský národný - NEŠPOROVÁ, T. Heraldické motívy na kachliciach úrad, 1998, s. 40-49. výbor, 1980, č. 1, s. 9-10. v zbierkach Trenčianskeho múzea. In Heraldika na - Trenčín: klenot stredného Považia. Texty Ta- - NEŠPOROVÁ, T. Nové poznatky z výskumu hradu. Slovensku. Martin: Slovenská genealogicko-heraldic- mara Nešporová. Žilina: Knižné centrum, 2005. ISBN In Trenčianske kultúrne rozhľady. Trenčín: Mestský ná- ká spoločnosť pri Matici slovenskej, 1997. ISBN 80- 8080642338, 95 s. rodný výbor, 1981, roč. II., č. 1, s. 10-12. 967709-4-2, s. 133-138 - Rotunda a archeologické nálezy na Trenčianskom - NEŠPOROVÁ, T. Vo svetle archeologických nále- - NEŠPOROVÁ, T. Antické nálezy v Trenčianskom hrade. Texty: Tamara Nešporová. Trenčín: MS Design, zov. In Trenčianske kultúrne rozhľady. Trenčín: Mestský múzeu. In Život a dielo Vojtecha Zamarovského. Tren- 2008. 41 s. ISBN 9788089378043. národný výbor, 1981, roč. II., č. 1, s. 15-16. čín: Mesto Trenčín, 1999. ISBN 968 301-0-4, s. 48-53. - NEŠPOROVÁ, T. Poznatky o textile a odeve z pra- - NEŠPOROVÁ, T. Príspevok k včasnostredovekému vekých a včasnostredovekých nálezov. In Trenčianske až neskorostredovekému osídleniu stredného Považia. rozhľady. Trenčín: Mestský národný výbor, 1983, roč. In Musaica XXIV. Bratislava: Univerzita Komenského, IV., č. 1, s. 10-12. 2003. ISBN 80-223-1826-4, s. 97-109. • • • 20 21 Peter Martinák Bol síce korektný, ale všetci sa ho báli. Raz bolo treba Zažili ste osobne niečo podobné, aby kolega – ar- u neho niečo vybaviť a ja som veliteľovi nášho útvaru cheológ zahynul priamo v srdci terénneho výskumu? Spomienky na Tamaru povedal: „Soudruhu majore, nechte to mně, já to vyří- Poznám prípady smrti archeológov počas priesku- dím.“ Ten môj veliteľ sa začudoval takej opovážlivosti, mu v podobe zavalenia zeminou, avšak také úmrtie, (kolegovia nezabúdajú že nejaký čatár absolvent je taký trúfalý. Pustil ma, ja aké mala Tamara Nešporová, sa môže udiať raz za sto som sa u generála Korela ohlásil ako archeológ a dobrý rokov. na významnú archeologičku) známy jeho dcéry. Zotrvali sme v dlhšom priateľskom rozhovore a napokon sa tá vec vybavila. Na útvare sa Vám aj Tamare Nešporovej učarovala doba bron- Úvod divili, vážili si ma, ale ja som neprezradil, prečo a ako sa zová. Keďže z vlastných skúseností viem, že humor „Aký krátky čas stačí na to, aby sme zabudli...,“ po- mi to podarilo. vám nie je cudzí, predpokladám, že objavovanie vzdychla si v roku 2011 vtedajšia riaditeľka Trenčian- vykopávok sprevádzajú aj úsmevné situácie. Máte skeho múzea Katarína Babičová, reagujúc na odborný V roku 1967 Nešporová odišla z Archeologické- nejaké spoločné veselé zážitky? seminár v rámci sympózia Ora et Ars s podtitulom Od ho ústavu do Trenčianskeho múzea. Zmenilo sa tým Spomeniem jednu tragikomickú situáciu. V roku histórie po záchranu. „Na tomto mieste mi chýbala niečo na vašej spolupráci? 1966 bola Tamara spoluvedúca systematického arche- krátka spomienka na jednu z tých, kto sa podieľal na Nie som si istý, či neodišla do Trenčína už v roku V. Furmánek na návšteve archeologického výskumu lokality Sal- ologického výskumu lokality z doby bronzovej v obci výskume a záchrane Skalky, na archeologičku Trenčian- 1966. Na Archeologický ústav nastúpila v roku 1965 a ja gótarján-Zagyvapálfalva počas diskusie s vedúcou výskumu Ivanovce, poloha Skala. Pracovala tam tiež jedna poslu- skeho múzea Tamaru Nešporovú. Na Skalke pri arche- Dr. Szilviou Guba. som sa v tom istom roku po vojne na ústav vrátil. Počas Zdroj: súkromný archív V. Furmánka. cháčka archeológie. Tamara sa kvôli iným povinnostiam ologickom výskume 10. októbra 2006 tragicky zahynu- jej pôsobenia na ústave sme dokonca spolu sedeli v jed- musela na dva dni z výskumu vzdialiť. Keď sa vrátila, la zasypaná kameňmi z odkrytého múra. V ten osudný nej pracovni na prvom poschodí Biskupského paláca na maximálne v ústrety a spolupráca s ňou bola vynikajúca. pýtala sa, čo sa našlo. Elévka jej odpovedala, že celkom deň som s kolegami z múzea sedela na múriku pod Nitrianskom hrade. nič, iba nejaké dve staré konzervy zasunuté do seba, že kláštorom niekoľko hodín pri jej zakrytom tele a čaka- 4 Aká vlastne Tamara Nešporová bola? Mám na ich chcela vyhodiť, ale že čakala na vedúcu a že tam le- li sme, kým príde sanitka, ktorá odviezla telo na pitvu. Môžete v krátkosti priblížiť, na akých projektoch mysli vašu subjektívnu charakteristiku jej osobnosti. žia v kúte na polici. Tamara „staré konzervy“ – unikátne Nenapadlo ma len jediné, že na tomto osudnom mieste a vedeckých výskumoch ste spolupracovali? Bola mimoriadne korektná, seriózna, pracovitá. Čas- bronzové nádoby, jedny z najstarších bronzových te- necelých päť rokov po tragickej udalosti už nikto neve- Žiaľ, spoločné projekty sme nemali. Keď bola na to som sa čudoval, kde sa v tej krehkej, atraktívnej a stá- paných nádob v strednej Európe, oddelila a vnútri boli nuje Tamare Nešporovej ani krátku spomienku...“1 ústave, tak sa úspešne venovala problematike staršej le mladistvo vyzerajúcej plavovláske berie toľko vitality. štyri unikátne okuliarovité spony. Celý súbor predsta- S úctou k pamiatke jednej z najvýraznejších osob- doby bronzovej a ja otázkam popolnicových polí. Po- vuje jeden z najkrajších a najvýznamnejších bronzových ností slovenskej archeológie to napokon nebude až tom odišla pracovať do múzea a jej profilácia bola iná Odlišovala sa od ostatných kolegýň? pokladov z 12. storočia pred n. l. nielen na Slovensku, také čierne. Aspoň z hľadiska spomínaného sympózia. ako moja. V rokoch 2002–2006 som mal sedem arche- Nechcem sa dotknúť iných žien, ale Tamara bola ale aj v celej strednej Európe. Aj preto sme sa v roku smutného jubilea skonu Tamary ologických výstav v Taliansku. Na týchto výstavách boli povahovo chlapčenská. Radšej sa zabávala s archeológmi Nešporovej rozhodli priblížiť verejnosti jej život a dielo predmety z múzeí na celom Slovensku, čiže aj z Trenčí- ako archeologičkami. Dr. h. c. prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. (* 1942) formou rozhovorov. Symbolické desatoro otázok sme na. Tamara mi pri vypožičiavaní artefaktov vychádzala Pracovníkom Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre položili respondentom – kolegom, ktorých s Nešporo- sa stal v júli 1964. Viedol rozsiahle záchranné a systematické arche- Čo znamenala pre slovenskú archeológiu? Pri- ologické výskumy v rôznych oblastiach Slovenska. Je dopisujúcim Václav Furmánek. vou spájalo viac, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. členom Nemeckého archeologického ústavu. V januári 2014 mu Zdroj: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave (www.ucm.sk) niesla do nej okrem unikátnych výskumných vý- sledkov aj nejaký špecifický prístup? bol slávnostne odovzdaný čestný titul Doktor honoris causa za prínos Poznámky: k rozvoju slovenskej a európskej archeológie a rozvíjanie pozitívne- Tamara bola prvou profesionálnou archeologičkou 1Trenčianske noviny, roč. 52, č. 29 (25. 7. 2011), s. 8. ho vzťahu študentov k štúdiu histórie. Európsky uznávaný bádateľ v Trenčianskom múzeu. Pôsobila tam až do svojho tra- predstavuje profilujúcu osobnosť slovenskej archeológie v období gického skonu bezmála štyridsať rokov. Jednou z jej mladšieho praveku. vedeckých priorít boli prieskumy a výskumy v regióne VÁCLAV FURMÁNEK (74): Lokalizácia rímskeho stredného Považia. Ďalej to boli aktivity na Trenčian- Laugarícia bola jej tajným snom • skom hrade, ktoré možno považovať za vrchol jej mu- zeálnej kariéry. Lokalizácia rímskeho Laugarícia bola jej MILAN ŠIŠMIŠ (78): Muži ju obdivovali S Tamarou Nešporovou vás spájal zhodný rok tajným snom a k tejto problematike napísala niekoľko i rešpektovali narodenia i pracovné začiatky v Archeologickom erudovaných štúdií. • ústave v Nitre. Poznali ste sa už skôr alebo k prvé- Ktoré prívlastky alebo súvislosti sa vám v pamäti mu stretnutiu došlo až v meste pod Zoborom? Ovplyvnila, resp. inšpirovala vás v niečom? spontánne vybavia pri mene Tamara Nešporová? Otázka je dobrá, jasne formulovaná, avšak odpoveď Nedá sa povedať, že by ma nejako výrazne ovplyv- Dobrá kolegyňa, vynikajúca odborníčka, veľmi pra- bude trocha dlhšia. Boli sme síce s Tamarou jeden roč- nila alebo inšpirovala, pretože naše cesty boli rôzne. covitá, svedomitá, zmierlivej povahy, pomerne tichá. ník, pravda, ja som sa narodil na jar a ona na jeseň. Čiže Vždy som si však u nej vážil jej pracovitosť, serióznosť Do Trenčianskeho múzea prišla v roku, keď som po Jo- ja som začal študovať v roku 1959 a ona až 1960. V tom- a zmysel pre kamarátstvo. zefovi Ondrejkovi preberal funkciu riaditeľa. Pamätám to poradí sme vysoké školy končili. Ja v roku 1964, ona si, že jej svokrovci pracovali v Keramoprojekte. Tamara v roku 1965. Ja v Brne, ona v Bratislave. Vtedy boli úzke Spomeniete si, kde vás zastihla správa o jej tra- bývala na sídlisku Juh a zdá sa mi, že krátko aj na Par- kontakty medzi poslucháčmi archeológie v Bratislave gickom úmrtí? tizánskej ulici. a v Brne. Boli spoločné exkurzie či pobyt na výskumoch. Správu o jej smrti som sa dozvedel po návrate zo Jednu vec sme však mali spoločnú. Obaja sme boli Mo- spoločného slovensko-maďarského archeologického Aký dojem na vás urobila po príchode z Nitry? raváci. Ona z Olomouca, ja z Ostravy. Je neuveriteľné, výskumu jaskyne Julcsa v maďarskej obci Szögliget. Dovtedy sme sa nepoznali, ale pôsobila veľmi dob- že sme mali k sebe blízko, aj keď som bol na základnej Dobre si pamätám, že to bol krásny, slnečný októbrový rým dojmom. Sprevádzali ju tiež veľmi dobré referen- vojenskej službe v Bechyni. Jej otec bol mimoriadne deň. Taký, kedy by ľudia nemali odchádzať z tohto sve- cie. Už vopred som vedel, že ide o odborníčku. Svojej vysokým dôstojníkom Západného vojenského okruhu. ta. Bol som šokovaný! práce sa ihneď zhostila a na pôde múzea si ako tretia 22 23 ných monografií Trenčína či Bánoviec nad Bebravou. Jej Do akej miery sa podľa vás Trenčín a tunajšie spo- meno vďaka tomu výrazne figuruje aj v regionálnej bib- ločenstvo revanšovalo za prácu Tamary Nešporovej? liografii Trenčína, ktorú zostavila Ľudmila Strohnerová Myslím si, že by sa jej malo venovať viac pozornosti. a vydala Krajská knižnica v Trenčíne. Popri tom robila Škoda, že jej meno, ako spoluautorky, zmizlo zo vstupu druhostupňovú evidenciu archeologických predmetov, do expozície Trenčianskeho múzea v bývalom Župnom prednášala a keď bolo treba, po náleziskách sprevádza- dome. Trenčianske kruhy ju nie vždy poznali, dnes si la aj zahraničné delegácie. na ňu spomenie azda už len staršia generácia. Žiadalo by sa vydať aspoň jej bibliografiu, prípadne zrealizovať Z hľadiska spätnej väzby tým zákonite musel výstavu vo forme dokumentácie zbierok, o ktoré sa pri- stúpnuť aj kredit múzea. činila, pretože človek odíde, ale dielo zostáva. Nepochybne. Tamara bola uznávaná. Zároveň vý- Ukážka z regionálnej bibliografie Trenčín (1990). borne nadviazala na prácu profesora Štefana Pozdišov- PhDr. Milan Šišmiš (* 1938) Zdroj: Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne. Vyštudovaný historik – archivár pôsobil ako inšpektor kultúry, pamia- ského. Vyplývalo to z toho, že mala záujem objavovať tok, múzeí, knižníc a ochrany prírody v Trenčíne, v rokoch 1966–1999 pracoval v Trenčianskom múzeu postupne ako historik, riaditeľ a zá- v poradí, po mne a doktorke Viere Ábelovej, spravila stupca riaditeľa. Predsedal Klubu trenčianskych historikov Slovenskej doktorát. historickej spoločnosti pri HÚ SAV. Dodnes sa odborne venuje gene- alogickému výskumu a histórii (najmä) trenčianskeho regiónu. Bola v niečom iná ako ostatné kolegyne? Ako osoba bola veľmi príjemná a originálna. Atrak- tívna štíhla blondína, ktorá sa módne obliekala, sa mu- EVA MIKULOVÁ (47): Už spolužiaci o Tamarke žom páčila. •hovorili, že je nepreniknuteľná ako voda Tamary vraj vo všeobecnosti vedia využívať svo- Tamara Nešporová bola prvou profesionálnou ju ženskosť v každej situácii. Bol to teda aj prípad archeologičkou Trenčianskeho múzea. Vy ste boli Tamary Nešporovej? jednou z tých, ktorá preberala pomyselnú štafetu. Do určitej miery áno. Myslím si, že v mužskom ko- Čím si vás archeológia získala? lektíve sa cítila lepšie ako v ženskom. Muži ju pritom Slovné spojenie „preberala štafetu“ nie je celkom rešpektovali ako seberovného partnera. Vedeli by to výstižné, pretože v roku 2003, keď som nastúpila do potvrdiť aj architekti – pamiatkari Andrej Fiala či Karol Trenčianskeho múzea, bola Dr. Nešporová zahĺbená do Chudomelka, s ktorými svoje nálezy často konzultovala. Ukážka z regionálnej bibliografie Trenčín (1990). svojej práce a ani náhodou sa nechystala odpočívať na Zdroj: Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne. Čo konkrétne zmenila prítomnosť prvej profesio- Eva Mikulová. nálnej archeologičky v zaužívanom kolobehu múzea? Zdroj: súkromný archív E. Mikulovej. Archeológov tu bolo málo. Jej prítomnosť v Tren- čianskom múzeu zmenila naozaj veľa. Okrem toho, že obetovať aj v čase osobného voľna. Bola členkou histo- pravidelne chodila do terénu a robila archeologický vý- rickej aj archeologickej spoločnosti, lektorovala regionál- skum v Trenčíne i okolí, veľa publikovala. Archeológiu ne publikácie, neodmietla ani konzultácie so študentmi popularizovala v odborných časopisoch, regionálnych alebo diplomantmi. Informácie nepovažovala za súk- romné vlastníctvo. Mám zásadu, že keď je niekto ši- novinách a na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych Milan Šišmiš rokov minulého storočia aj vo Vlastivedných zborní- Foto: Peter Martinák kovný, nesnažím sa ho pribrzdiť, ale podporiť. Prečo aj, koch Trenčianskeho múzea. Prispela tiež do vlastived- veď roboty je veľa. A toto platilo aj v prípade Tamary. nové veci. V tomto smere však bola veľmi seriózna. Sprava: Milan Šišmiš, Štefan Pozdišovský a Tamara Nešporová Pokiaľ si nejakú informáciu alebo skutočnosť neoverila, Čo považujete v globále za jej najväčší prínos do slo- počas slávnostného vyznamenávania. nepustila ju len tak do vetra. venskej archeológie, resp. trenčianskeho múzejníctva? Zdroj: archív rodiny Nešporovej. Tým, že predovšetkým v regióne robila rozsiahly Dokážete pomenovať jej najlepšiu a najhoršiu archeologický výskum, získali sme množstvo nových vlastnosť? poznatkov. Súčasne mala záujem publikovať výsledky Stále na sebe pracovala, študovala a vzdelávala sa. svojich výskumov.Čo sa týka konkrétnych objavov, na- Takže medzi najlepšie vlastnosti určite patrili pracovi- príklad rotunda na Trenčianskom hrade. Nejaký čas sa tosť a odbornosť. O najhoršej neviem... totiž tvrdilo, že pôvod kamenného hradu siaha do 13. storočia a vďaka nej sa dokázalo, že to bolo skôr. O jej Ovplyvnila alebo inšpirovala vás v niečom? vážnosti svedčí aj to, že Slovenský ústav pamiatkovej Vzájomne sme sa dopĺňali a vychádzali spolu dobre starostlivosti a ochrany prírody ju poveril archeologic- aj po mojom odvolaní, keď bola zástupkyňou riaditeľa. kým výskumom v areáli bývalého kláštora na Skalke. Keď sa raz k niečomu odhodlala, pracovala svedomito Okrem klasickej archeológie bola jednou z prvých, kto- a vážne. Ako som už spomenul, je cenné, že pestovala rá sa zaoberala aj archeológiou stredoveku. Robila aj na vzťah k vlastivednej literatúre. Bola sama sebe mana- expozíciách múzea v Trenčianskych Tepliciach a Zemian- žérom. Nebolo ju treba naháňať do roboty, vedela sa skom Podhradí. 24 25 vala – nielen počas pracovnej doby, ale i po jej skončení raz a tiež chcem vysloviť moje súkromné poďakovanie, či cez víkendy. Nikdy nikomu neodmietla pomoc ktoré jej však patrí už veľmi dávno: „Tamarka, ďakujem a za všetky tieto vlastnosti k nej kolegovia prechovávali ti za všetko. Česť tvojej pamiatke!“ uznanie a rešpekt. PhDr. Eva Mikulová (* 1968) V rokoch 1992–1994 pôsobila v Archeologickom ústave Slovenskej Čo považujete za jej najväčší archeologický objav? akadémie vied v Nitre, od roku 1994 pracovala ako odborný asistent Napriek tomu, že Dr. Nešporová bola špecialistkou na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bra- na pravek, jej srdcovou záležitosťou bola rotunda na tislave. V rokoch 2003–2011 pôsobila ako archeológ v Trenčianskom Trenčianskom hrade. Otvorenie stálej expozície na hor- múzeu v Trenčíne s odborným zameraním na včasný stredovek. nom hrade v júli 2006 bolo zavŕšením jej celoživotnej práce a zároveň to bol jej posledný veľký projekt. Ta- • • • marka sa týmto skvelým dielom s nami symbolicky veľ- Autor kolepo rozlúčila, udialo sa to necelé tri mesiace pred jej Peter Martinák, Mgr., (1984). Vyštudoval kombináciu náuka o spo- tragickým odchodom... ločnosti – dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Meto- da v Trnave. Pracuje vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne. Nešporová tvrdila, že na Trenčianskom hrade sa Skúma vybrané kapitoly najnovších slovenských dejín, píše o aktuál- nych kultúrno-historických témach s dôrazom na trenčiansky región, archeológovia nikdy nenudia. Platí to dodnes? tvorivo spracováva masmediálnu politiku, venuje sa PR, koordinácii Platí a ešte aj dlho bude. Dr. Nešporová ma na to projektových zámerov, organizácii podujatí a marketingovým aktivi- dokonca pripravovala, keď mi hovorila: „Neboj sa, ešte tám. Je autorom, resp. spoluautorom štyroch monografií. Pôsobí ako ti tu toho dosť nechám, aj sto rokov ti na tú robotu externý redaktor Trenčianskych novín, rediguje štvrťročník Dolnopo- rubský hlas a časopis Knihovník. V roku 2009 získal Novinársku cenu bude málo.“ za najlepší regionálne publikovaný príspevok v printových médiách.

Asi ani s ňou sa človek nikdy nenudil, bez ohľadu Resumé na to, či bol práve na Trenčianskom hrade. Súhlasíte? Desaťročné jubileum tragického skonu Tamary Nešporovej ponúka Rozhodne áno. Pre mňa bola komunikácia s ňou ako priestor na hodnovernú sondu, do akej miery (ne)zabúdame na vý- znamné regionálne osobnosti. Život a dielo archeologičky približuje- čítanie pútavého príbehu. Práve pre jej uzavretú pova- me verejnosti formou autentických spomienok jej bývalých kolegov. hu. Sú ľudia, ktorí veľa rozprávajú, ale nepovedia nič. Symbolické desatoro otázok sme položili respondentom, u ktorých Tamarka patrila, naopak, k tým málovravným a práve sme našli viacero spoločných míľnikov. Václava Furmánka (74) s Ta- preto ste čakali na každú vetu, ktorú vylovíte. Keď mala marou Nešporovou spájala moravská krv i pracovné začiatky v Arche- Srdcovou záležitosťou T. Nešporovej (vľavo) bola rotunda na Trenčianskom hrade. Expozíciu v lete 2006 slávnostne otvoril trenčiansky ologickom ústave SAV v Nitre, Milan Šišmiš (78) v čase jej príchodu župan Pavol Sedláček. Zdroj: archív Trenčianskeho múzea v Trenčíne. náladu, sama prišla ku mne do kancelárie a rozprávali do Trenčianskeho múzea práve preberal funkciu riaditeľa a Eva Miku- sme sa. Veľmi som si cenila tieto rozhovory. lová (47) je presvedčená, že si k sebe našli cestu aj vďaka rovnakému dňu narodenia (28. 11.). dôchodok. Neviem definovať, čím si ma získala arche- výskumoch. Z toho vyplýva, že sme vlastne nemali šan- Čisto hypoteticky, čo by pri súčasnom stave bá- ológia, lebo naviazanosť na históriu, resp. minulosť je cu spolupracovať, pretože každá z nás bola vyťažená dania a znalostiach archeologických reálií v regióne akoby súčasťou môjho ja odjakživa, odkedy si pamä- svojimi výskumami, ktoré sme si podelili, aby sme ich predstavovalo pre T. Nešporovú najväčšiu výzvu? tám. Archeológia sa od toho nedá oddeliť. stihli čo najviac. Myslím, že jediný náš spoločný výskum Svoje plány a vízie si Tamarka, žiaľ, zobrala so sebou. bol ten na Sládkovičovej ulici v Trenčíne, počas ktorého Určite by ich bolo množstvo, bola plná elánu a energie. Rotunda na kresbe hradnej akropoly z obdobia Matúša Čáka – Spomeniete si na prvé spoločné stretnutie? sa nám podarilo odkryť torzo muriva barbakanu. Zbožňovala celý hradný areál, mala tam všetko pohro- koniec 13. a začiatok 14. storočia podľa rekonštrukcie A. Fialu. Na moje prvé stretnutie s Tamarkou si pamätám made – od praveku až po novovek. Podľa jej vyjadrení Zdroj: www.hrady.cz, Kresba J. Vydrnák, 2014. úplne presne. Bola som študentkou archeológie a do Ktoré vlastnosti a charakteristické črty podľa vás viem, že ju ťahalo do Čerešňového sadu, ale mala v pláne múzea som prišla hľadať podklady pre svoju seminárnu vystihovali osobnosť T. Nešporovej? veľa ďalšej práce, najmä týkajúcej sa spracovania ar- prácu. Všetci boli ku mne milí a láskaví, okrem Dr. Ne- Vynikajúca slovenská archeologička Dr. Marta Remiá- cheologického materiálu. šporovej (smiech). Až neskôr som zistila, že Tamarka šová, ktorá bola spolužiačkou Dr. Nešporovej z univer- bola prvý, a doposiaľ aj jediný človek, narodený v rov- zity a ktorá nás, žiaľ, opustila krátko po Tamarke, mi Máte pocit, že trenčianska odborná i laická ve- naký deň ako ja – 28. novembra, s ktorým som sa kedy vravievala, že o Tamarke už počas štúdií spolužiaci ho- rejnosť dostatočne oceňuje jej dielo a úsilie vynalo- osobne stretla. Uznajte, že rozhodne sme museli k sebe vorili, že je ako voda – taká uzavretá a nepreniknuteľná. žené v prospech odkrývania miestnej histórie? nájsť cestu! Je to pravda, bola až príliš introvertná, ale mne to na Verejnosť sa väčšinou zoznámi až s výsledkom prá- nej imponovalo. Nikdy nekritizovala, neklebetila, bola ce archeológa v podobe výstavy, knihy, filmového do- Na margo uvedeného – kedy ste začali aktívne nesmierne sčítaná, inteligentná, dôsledne hodnotila fakty kumentu a podobne. Ich autormi často bývajú skôr rôz- spolupracovať? a súvislosti, kým vyslovila konečný úsudok. A to mi na ni popularizátori než samotní odborní pracovníci. Dr. Môj nástup do múzea súvisel so začiatkom uplat- nej imponovalo ešte viac. Nešporová patrila práve k tým ľuďom v pozadí. Skrom- ňovania do praxe nového, tzv. Pamiatkového zákona, ne, nenápadne sa venovala svojej práci v teréne, depo- čo prinieslo výrazný nárast terénnych archeologických Aké bolo jej miesto v pracovnom kolektíve, resp. zitári či v knižnici a výsledky publikovala takmer výlučne výskumov spojených s rôznymi stavebnými aktivitami. ako kolektív vnímal ju? Do akej miery pritom odha- vo forme odborných článkov. Tým chcem povedať, že Dr. Nešporová nemohla stíhať realizovať všetky po- ľovala vlastné súkromie? ľudia poznajú pamiatky, datovanie a interpretácie, ale žadované výskumy v regióne. Nakoniec sa ukázalo, že Tamarka si veľmi strážila svoje súkromie a boli to vý- netušia nič o pôvodcovi informácií. Verím, že i dielu sme to nemohli v žiadnom prípade stíhať ani my obe. nimočné chvíle, keď kúsok z neho poodhalila. Rovnako Dr. Nešporovej sa raz dostane uznanie, ktoré mu pri- A to hovorím len o týchto vyžiadaných „komerčných“ málo hovorila o svojej práci, o to viac sa jej však veno- náleží. Ja by som svoje uznanie rada vyjadrila už te- 26 27 Danica Staššíková-Štukovská pochovávania. V 8. storočí sa koráliky vo väčšom počte vyskytujú v kostrových hroboch kultúry avarského ka- Sklo v období včasného ganátu, kde k veľmi typickým patria koráliky čiernej far- by. Podľa polohy v hroboch sa sklené koráliky nosili na stredoveku na Slovensku tele alebo vlasoch, boli prišité na časť odevu či obuvi. Zriedkavejšie sa vyskytujú v hroboch ako milodar, teda Sklo patrí medzi materiál, ktorý nachádza svoje predmet, ktorý nebol súčasťou oblečenia a ozdôb po- uplatnenie tak v praktickom živote, ako v umeleckom chovaného, ale jeho význam bol votívny. Z pohrebísk stvárnení a myslím, že si ho všímame oveľa menej ako avarského kaganátu, ktoré obsahovali veľký počet drevo, textil či drahé kovy. So sklom sa stretávame den- korálikov, môžeme spomenúť Holiare, Nové Zámky, ne, či už otvárame okno, fľašu od vína, kladieme kvety Želovce. Veľkomoravské pohrebiská s väčším počtom do vázy, zažíhame lampu s pekným svietnikom, alebo nálezov sklených korálikov poznáme napríklad z Čaka- krištáľovými ozdobami... Populárne sú i náhrdelníky či joviec, Boroviec, Trnovca nad Váhom atď. V hroboch náušnice zo sklených korálikov – bižutéria. Sklo má sku- na Skalke sa v 9. storočí nevyskytujú hroby s mnoho- točne rozmanité použitie a rozmanité výrobné postupy. početnými nálezmi sklených korálikov. Do 10. storočia Niektoré výrobky zo skla môžu byť aj veľmi vzácne. patrí náhrdelník s počtom 33 ks korálikov, v ktorom sú Slovenské sklo „žije“ tak trochu v tieni známejšieho početne prevažujúce jednoduché, rustikálne formy ko- českého skla, ktoré má tradície výroby od 13. storočia, Obr. 2 – Príklady typických sklených korálikov z obdobia avarského kaganátu, 8. storočie. rálikov.V okolí Trenčína k významným veľkomoravským © D. Staššíková-Štukovská podobne ako vznikali sklárne na území Rakúska, Ma- lokalitám patrilo pohrebisko v Zamarovciach-Tehelni. ďarska či Slovenska. Už menej je obecne známe, že Bolo však bez archeologického výskumu zničené a po- 5v 7.–11. storočí v archeologických nálezoch na Sloven- známe z neho iba niekoľko nálezov z mužských hrobov. nálezmi máme doložené tiež rozdiely v uprednostňo- vali často nezvyklé výzdobné techniky, napríklad zdobili sku k najpočetnejším nálezom patria sklené koráliky, vaní farieb, ako i tvarov korálikov medzi včasnostredo- i pomocou drobných nečistôt v skle. V 8. storočí takto ktoré prinášajú veľa nových poznatkov nielen ku kultú- vekými kultúrami v čase i priestore. Napríklad vo veľ- dokázali vytvoriť tenučké obežné inofarebné línie, kto- re, ale i k poznaniu vývoja sklárskych technológií, často komoravskej kultúre v 9. storočí boli uprednostňované ré vznikali rozťahovaním drobnej piliny kovu alebo s prekvapujúcimi objavmi. Niektoré z týchto objavov tvary jednoduché i viacnásobné cylindrické koráliky šupinky skla inej farby vo viskóznom skle. Pravidelný interdisciplinárnych výskumov archeológie a technic- modrej, bielej a žltej farby (obr. 1). Takéto koráliky sa našli tvar a rozmiestnenie ornamentu nevznikli náhodne, na kých vied z nálezov preskúmaných na území Slovenska, i v jednom hrobe v polohe Chochel v katastri Skalky nad rozdiel od šlírovitých, teda chybných nehomogénnych ktoré pochádzajú hlavne z výskumu sklených korálikov, Váhom. Pre kultúru avarského kaganátu v 8. storočí to skiel iných korálikov, v ktorých boli niťovité, chaotické si ďalej priblížime. boli zas koráliky nazývané i „v tvare melónového jadra“ línie dôsledkom nekvalitného skla (obr. 4). a čiernej farby (obr. 2), z ktorých sa robili náhrdelníky Unikátnou výzdobou je pokrytie celého povrchu ko- Nálezové okolnosti často s veľkým počtom týchto korálikov. Bežne sa ich rálika drobnými guľôčkami (obr. 5). Takýto korálik bol Z obdobia včasného stredoveku len zo Slovenska po- v hroboch vyskytlo i niekoľko desiatok. objavený na pohrebisku avarského kaganátu v Prši II chádza viac ako 30 000 kusov sklených korálikov a ich Obr. 1 – Časť korálikov z náhrdelníka z 9. storočia z Čakajoviec. v hrobe č. 33 (8. storočie). Korálik je guľovitého tvaru, nálezy každým novým výskumom pribúdajú. Najviac ná- Foto D. Staššíková Rozmery, tvary, farby relatívne malý – priemer korpusu 6 x 6,5 mm, priemer lezov sklených korálikov v období včasného stredoveku Sklené koráliky na včasnostredovekých pohrebis- kách predstavujú širokú paletu rôznych tvarov, rozme- Obr. 3 – Príklad náhrdelníka s jedno– i dvojfarebnými korálikmi. obsahujú hroby nespálených tiel, ktoré nazývame kostro- Na pohrebisku v Zamarovciach boli všetky predpoklady Uprostred ilustrácie sú detailnejšie rozkreslené jednotlivé typy vými. Obsahujú ich najmä hroby žien a detí, ale nie sú vý- pre výskyt ženských alebo detských hrobov s výrazným rov a farieb. K najpočetnejším patria koráliky v rôznych z náhrdelníka. Nález z Boroviec, 8./9 storočie. nimočné ani v hroboch mužov, i keď tu sú zriedkavejšie. počtom sklených korálikov z 9. storočia. odtieňoch modrej, žltej, bielej, zelenej, čiernej farby. ©D. Staššíková-Štukovská V hroboch sa nachádzajú v počte od jedna po dvetisíc. Okrem jednofarebných sa vyskytujú i dvoj- a viacfa- Rozdiely v počte hrobov s nálezmi sklených korálikov sú Ako sa koráliky nosili rebné koráliky. K najkrajším patria mozaikové korá- tiež medzi jednotlivými pohrebiskami. Niektoré pohrebis- Nezachovali sa nám žiadne písomné správy, kto- liky alebo koráliky s mozaikovými očkami, prípadne ká majú sklené koráliky v cca 50 % ženských a detských ré by nás informovali o tom, ako sa koráliky v období koráliky so zatavenými zlatými a striebornými fóliami. hrobov, iné maximálne v 2 % hrobov, prípadne hroby včasného stredoveku na našom území nosili, ale z vy- Farebná rozmanitosť sa dosahovala i nanášaním skla sklené koráliky neobsahujú. Tieto rozdiely frekvencie hodnotenia polohy v hroboch a s pomocou národopis- inej farby ako bol jednofarebný korpus, obvykle išlo výskytu sklených korálikov v nálezoch kostrových hro- ných paralel, ako i ikonografických dokladov sa arche- o jednoduchý vlnovkový ornament často kombinova- bov súvisia jednak so zvykmi v danom regióne, alebo ológom podarilo zrekonštruovať niekoľko spôsobov, ný s drobnými bodkami, ktoré niekedy vyčnievali nad odrážajú celospoločenský jav, ktorý viedol napríklad ako boli sklené koráliky používané a nosené. Najviac úroveň základného korpusu, inokedy boli zahladené v 10. storočí k výrazným zmenám pohrebných zvykov nálezov sklených korálikov v hroboch bolo ozdobou a z povrchu korálika nevyčnievali. Ako farebný efekt v oblasti výbavy a výstroja pochovaných. Napríklad krku, teda tvorili náhrdelník, tak ako to poznáme dnes. v priehľadných korálikoch sa uplatnili i kovové trubič- v 9. storočí sú s veľkomoravskou kultúrou spojené veľ- Iným spôsobom nosenia týchto drobných šperkov boli ky, ktoré boli pri niektorých typoch korálikov zatavené mi pestré náhrdelníky zložené z veľkého počtu koráli- náramky alebo nánožníky. Sklené koráliky sa používali do kanálika určeného na prevlečenie nite. Používala sa kov často rôznej veľkosti, ktoré sú v prvej polovici 10. tiež ako ozdoby vlasov a účesov, prípadne sa prišívali medená trubička, ktorá pri kontakte s horúcim sklom storočia nahradené drobnými korálikmi s dvoma či šies- na pokrývku hlavy, na šaty alebo na topánky. Sklené sfarbila dotykovú vrstvičku skla na rubínovočervenú timi väčšími korálikmi a v 11. storočí sa v hroboch ko- koráliky sa mohli používať i ako ozdoby opaska alebo farbu. Pri nepriehľadných sklách sa toto sfarbenie stien ráliky vyskytujú výnimočne. Napríklad na Skalke v polo- hlavice mečov. Spôsob nosenia mohol byť charakteris- kanálika na povrchu korálika farebne neprejavovalo, he Chochel poznáme hroby z 9.–10. a 12.–13. storočia. tický pre etnikum alebo včasnostredovekú kultúru. Na- ale pri priehľadných sklách sa toto, možno i nechcené Nálezy sklených korálikov z 9.–10. storočia sú z dvoch príklad ako ozdoby šnúr, ktoré viseli z opaska,sa u Ger- sfarbenie, prejavilo ako farebná línia. Včasnostredovekí hrobov a v jednom hrobe sa vyskytli v mladšom období mánov používali veľké sklené koráliky. Archeologickými sklári, ktorí vyrábali koráliky na území Slovenska, využí- 28 29 lým zážitkom pri snahe nájsť výraz na farbu korálika. ne štúdiom mikroštruktúry predmetu. O výrobe skla Pre úplnosť treba dodať, že výzdoba sklených koráli- v dobe rímskej, ako i v neskorom včasnom stredove- kov malými guľôčkami je známa v nálezoch na Sloven- ku sa zachovali písomné správy, ktoré sa týkajú iných sku cca od roku 1200 pred n. l. Ide o niekoľko guľôčok, území, ako je stredná Európa alebo priamo Slovensko, nikdy nie o pokrytie celého povrchu granulkami, ako ale majú širšiu platnosť a môžeme ich tiež využiť na je to pri koráliku z Prše. Koráliky pokryté na celom po- overenie výsledkov analýzy sklených korálikov z nále- vrchu sklenými guľôčkami poznáme z nálezu v zásype zov zo Slovenska. Na základe uvedeného výskumu sa studne z 15. storočia zo Svodína. Tieto guľôčky, rovna- nám podarilo rozpoznať väčšinu technológií, ktorými ko ako spomínaná staršia výzdoba guľôčkami na korá- boli koráliky z našich nálezov vyrobené. Formované boli likoch z doby železnej, sú k povrchu korpusu korálika technikami ťahania či natáčania skleného vlákna, po- prichytené v čase, keď bolo sklo guľôčky viskózne, čo užívané boli tiež techniky fúkania skla, prevrstvovania sa prejavuje miernou deformáciou tvaru guľôčok, čo sa rôznych skiel so zatavovaním fólií zo zlata či striebra, neprejavilo pri pájkou pripojenej sklenej granulácie na stláčania, brúsenia. Používali sa tiež kombinácie via- koráliku z Prše. cerých techník, napríklad ťahanie skla v kombinácii s Tvar sklených korálikov je rôzny, k najčastejším pat- vrstvením, stláčaním a sekaním. Používali sa tiež techni- ria rôzne výseky z gule alebo pyramidálne či vretenovi- ky leštenia ohňom, ktorými sa zarovnávali nerovné po- té tvary. Menej početné sú guľovité tvary, koráliky s via- vrchy korálikov. K zaujímavým technikám formovania cerými plôškami, hranolovité tvary. K pozoruhodným Obr. 6 – Borovce, šperky zo striebra zdobené granuláciou. tvaru korálikov patrilo i brúsenie stien korálika, ktorými patria ploché hranolovité tvary, ktoré sa mohli využí- Foto D. Staššíková sa vyrábali hranolovité štvor-, osem- alebo šestnásťste- vať ako rozdeľovače pri viacšnúrových náhrdelníkoch nové tvary. Pri výrobe sklených trubičiek, ktoré sa ďalej (obr. 8a, b). Tvar korálika ovplyvňovala i použitá tech- Sklo formovali na priečne členené koráliky alebo sa z nich nika formovania. V prípade, ak sa korálik sekal zo skle- Kvalita skla korálikov z obdobia včasného stredove- sekali jednoduché tvary, sa využívala „pamäť“ skla. Tru- nej trubky, tak mal tvar výseku z gule, niekedy, vďaka ku je rôzna. Časť je zo skla dobre vytaveného, neobsa- bička sa vyťahovala z hrudky viskózneho skla, do kto- nepravidelnému odrezaniu z trubičky, mal i šikmé ste- huje nepretavené častice, vyskytuje sa tu väčší počet rej sa pichlo a táto dutina sa potom „roztiahla“ vnútri Obr. 4 – Korálik s výzdobou, ktorá vznikla s využitím drobnej sklenej trubičky a vytvorila tak kanálik, ktorý sa využil kovovej piliny. ny. Takéto koráliky sa vyskytujú v priebehu 9. storočia drobných bubliniek po úniku plynov. ©D. Staššíková-Štukovská a patria k typickým korálikom v kultúre Veľkej Mora- Veľká časť skiel je nehomogénnych. Obsahujú ne- ako priestor pre navlečenie nite, na ktorej korálik visel. vy v 9. storočí v nálezoch z Nitry, Trnovca nad Váhom, pretavené časti z pôvodného sklárskeho kmeňa, veľ- Táto technika sa pri výrobe sklených trubičiek určených otvoru cca 1,4–2 mm. To, čo považujem za unikátne, Boroviec, Skalky nad Váhom, ale tiež, i keď sporadicky, ké bubliny či trhliny v objeme, sú tiež nehomogénne pre koráliky používa dodnes. V technikách formovania je výzdoba drobnými sklenými guľôčkami, ktorými je z mohylových pohrebísk v Bielych Karpatoch v širšom sfarbené (obr. 10). Je to výsledok nízkej úrovne sklárov, sklených korálikov, ktoré pochádzajú z archeologických celý povrch tohto korálika pokrytý a použitie pájky, kto- okolí Trenčína a Púchova. ktorí ich vyrábali. nálezov včasného stredoveku zo Slovenska, nájdeme rou sa sklené granulky pripevnili. Zatiaľ k tomuto nálezu Rozmery sklených korálikov sú rôzne, od úplne Archeologické nálezy sklených korálikov sú pozna- všetky techniky, ktoré sa používajú pri výrobe sklárskej z okresu Lučenec nepoznáme analógie. Technológia drobných s dĺžkou 3 mm až po 42 mm široké alebo čené podmienkami, v ktorých boli uložené 1000 či viac bižutérie aj v dnešnej dobe. Majstrovstvo včasnostre- pripevnenia, ako i rozmiestnenie granuliek-guľôčok po 38 mm dlhé koráliky. Tieto skutočne veľmi veľké korá- rokov. Z toho dôvodu ich sklo je poznačené degradá- dovekých sklárov môžeme dobre dokladovať opisom celom povrchu korpusu korálika je analogická výzdob- liky zdobili opasky, ale sa nachádzali aj v náhrdelníkoch ciou, rozosklievaním. Niekedy sa stáva, že sklo koráli- techník, ktorými bol vytvorený unikátny korálik so skle- nej technike používanej v metalurgii farebných kovov, (obr. 9). U niektorých typov týchto veľkých sklených ko- kov vďaka rozpadným procesom sa úplne degraduje, nou granuláciou z Prše. Najskôr bol vyrobený korpus ktorá sa volá granulácia. Šperky zo striebra a zlata zdo- rálikov, najmä ak boli v hrobe ako jediný sklený korálik, stratí svoju brilantnosť, farbu, priehľadnosť, nehomo- korálika pravdepodobne natáčaním alebo nakladaním bené granuláciou poznáme z celého priebehu včasné- sa uvažuje, že môže ísť o prasleny, teda predmety, kto- génnosť a mýli svojich objaviteľov, ktorí materiál ta- žltého a opakového skleného vlákna na keramickú ho stredoveku, najpočetnejšie sú najmä v nálezoch 8. a 9. ré tvorili ťažisko pri spriadaní nití. kého korálika považujú za keramický. K najmenej sta- trubičku. Samostatne boli zhotovené drobné guľôčky storočia (obr. 6). Na pripevnenie granuliek na povrch bilným sklám, podliehajúcim rýchlo rozpadu účinkom skleného korálika z Prše sa nevyužila prirodzená priľna- vonkajších podmienok,v ktorých sú uložené, patria sklá Obr. 7 – Ilustrácia veľkosti skleného korálika v porovnaní s rukou. Obr. 5 – Prša, hrob 33, unikátny korálik s výzdobou „sklenou © A. Suomi vosť horúceho skla, ale sa pripojili pomocou pájky. Teda granuláciou“. s vysokým obsahom PbO. Je to sklo, ktoré po vytave- technikou používanou pri výzdobe kovových predme- ©D. Staššíková-Štukovská ní je brilantné, lesklé, priehľadné, farebne homogénne, tov granuláciou. Rozmery jednotlivých sklených granu- koráliky sú z neho veľmi pekné, čo sa po tisícročnom liek korálika z Prše sú vo veľkosti 1 mm alebo menšej pobyte pod zemou úplne stratí (obr. 11 a 12). Takéto (obr. 5, 7). Na rozdiel od kovov, v sklárskych technikách koráliky sa našli i na Skalke v polohe Chochel v hroboch výzdoba granuláciou nie je známa ako termín ani ako z 10. storočia. Prezentovať verejnosti cestou výstav ale- technika, pričom myslím výzdobu celého povrchu skle- bo expozícií originálne nálezy olovnatých skiel v pô- ného predmetu alebo vytvorenie ornamentu drobnými vodnej kondícii je skoro nemožné práve z dôvodu ich guľôčkami, nie len situovanie jednotlivých guľôčok na veľkého poškodenia rozkladnými procesmi. sklený predmet. Primerané analógie nepoznáme ani v novovekom sklárstve. Sklené granulky sa zachovali sko- Technológie výroby ro na celom povrchu korálika z Prše a ešte dnes držia O technikách formovania korálikov, ako i o recep- relatívne pevne. Sú pokryté zelenou, tenkou a krehkou túrach prípravy sklárskeho kmeňa a následnej tavbe sa vrstvou, ktorá je na vonkajšom povrchu granuliek olú- nám pre nálezy sklených korálikov na území Slovenska paná tak, že vidno sklo granulky. Kombinácia zeleného nezachovali priame písomné správy. Sklo je však ma- povlaku, žltého jadra korálika prenášaná priehľadným teriál, ktorý si zachováva stopy po použitých techno- sklom granuliek vytvára nedefinovateľné sfarbenie, lógiách, ktoré dnes vieme dešifrovať štúdiom korpusu dobre pozorovateľné pri veľkom zväčšení a s neobvyk- korálikov, analýzou chemického zloženia skla, prípad- 30 31 – „granulky“ z dobre utaveného a vyčereného bezfa- povrch korálika sa realizoval pravdepodobne za stu- dzali z vyspelých sklárskych dielní z východu. Zistili sme K zaujímavým predmetom zo skla patria bochníko- rebného skla vysokej kvality. Guľovitý tvar a mierne dena, možno obalením jadra korálika do prechodne to na korálikoch z 10. storočia z Čakajoviec a Boroviec. vité sklené predmety, ktoré sú považované za hladidlá, nepravidelnosti „granuliek“ dovoľujú predpokladať, že pastózneho spojiva a následným nanesením rovnako Je potrebné povedať, že medzi korálikmi a ich sklom takýto nález poznáme napríklad z Bojnej. V oveľa mlad- boli zhotovované jednoduchým technickým postupom, obalených granuliek na žltý korpus korálika. Ohriatím boli kvalitatívne rozdiely, ktoré svedčia o rôznej úrovni šom období, ako je včasný stredovek, v 19. storočí sa na možno kvapnutím skla do drobných foriem alebo na sa pastózna hmota roztopila a granulky pritavilo jednu včasnostredovekých výrobcov sklenej bižutérie. Jedna Slovensku sklené hladidlá používali na „žehlenie“ taf- šikmú zohriatu podložku najlepšie v tvare žliabku. Mož- k druhej a na povrch korálika. Pre rekonštrukcie tech- časť ovládala majstrovsky technológie tavby a formo- tových stúh. Na čo slúžili hladidlá zo skla vo včasnom ný je i iný postup, napríklad nastrihanie kúskov skle- nologických postupov je dôležité i pozorovanie, že vania skla, iná časť mala oveľa menšie sklárske vedo- stredoveku, zatiaľ presne nevieme. ného vlákna, ktoré sa po stuhnutí doformovali do gu- zelený povlak-spojivo nijako výraznejšie sklo korálika mosti a skúsenosti, používala zrejme aj nedostačujúce Sklené nádoby patria vo včasnom stredoveku na ľovitého tvaru mechanickou cestou s pomocou piesku i granuliek nemenil a nahriatím nedošlo k deformácii ohňové zariadenia a vyrábala nehomogénne sklá zo území Slovenska k zriedkavým nálezom. Poznáme ich slabo roztaveného skla, ktoré malo v štruktúre veľa ne- roztavených častí (obr. 10). V nálezoch sklených korá- likov sme objavili i také predmety, ktoré ukazovali na neznalosť sklárov v otázke farbenia skla. Poznáme z 8. storočia koráliky z priehľadného bezfarebného skla, ktoré boli na povrchu potiahnuté tenkou vrstvičkou čiernej farby. Nebolo teda sklo zafarbené s použitím príslušného oxidu, ale čierna farba sa dosiahla „poma- ľovaním“ priehľadného skla. Z hľadiska celkového pohľadu na vývoj technológie výroby skla pre koráliky v období včasného stredoveku pozorujeme postup od výroby skiel, ktoré sa tavia pri 1000 stupňoch a vyšších až po sklá, ktoré možno taviť už pri 800 stupňoch, prípadne ešte menších teplotách. Obr. 8 a, b – Korálik-rozdeľovač z Holiarov, hrob 793, 7. stor.: Vývoj sklárskych technológií pri výrobe korálikov teda Obr. 11 – Príklad korálika z olovnatého skla, ktorý je relatívne a – pohľad na širšiu časť b – pohľad na profil. išiel od tých zložitých k jednoduchším. dobre zachovaný. © D. Staššíková-Štukovská © D. Staššíková-Štukovská Iné výrobky zo skla alebo iného tvrdého prachu. Zelený povlak bol s naj- tela korálika, ale k žiadanému pritaveniu granuliek bez Okrem korálikov, ktorých nálezy sú v období včasné- ako fragmenty, ktoré boli zavesené v náhrdelníku na- väčšou pravdepodobnosťou hlavne spojivom, ktorým ich deformácie. Z toho vyplýva konštatovanie, že zelený ho stredoveku najpočetnejšie, v archeologických nále- príklad v nálezoch z Boroviec alebo Čakajoviec z 9. sto- boli granulky na korálik natavené. Historicky známa povlak-spojivo muselo mať nižší bod tavenia ako sklo zoch poznáme i iné výrobky zo skla. Relatívne časté sú ročia. Fragmenty pochádzajú z okraja nádoby, ktorej receptúra použiteľná i v tomto období je napr. vytvo- granulieki vlastného tela korálika, čo potvrdili i prírodo- sklené závesky v náušniciach, ktoré majú veľa spoloč- tvar sa nedá spresniť. Fragmenty z misiek s plastickou renie prechodne pastovej hmoty zmiešaním práško- vedné analýzy chemického zloženia zeleného spojiva, ného s výrobou korálikov, najmä tých, ktoré sú navíjané výzdobou a pohárov sa našli na hradisku I v Bojnej. Naj- vého skla s vodou, ktorá sa nanáša na žiadaný povrch ako i skla granuliek a korpusu korálika. Výrobca teda na kovové trubičky. Menej časté sú sklené očká v prste- bližšie analógie fragmentov takýchto sklených nádob a teplom sa roztaví. Spôsob nanášania granuliek na dokonale poznal teplotné hodnoty, pri ktorých sa sklo ňoch alebo výzdoby kovových spôn sklom. Tu by sme poznáme z veľkomoravských lokalít na Morave (Mikul- a spojivo stávajú viskóznymi a majstrovsky tento fakt možno mali hovoriť skôr o emailoch. Sklo poznáme čice, Staré Město, Břeclav – Pohansko). Obr. 9 – Náhrdelník z hrobu 145 z Boroviec, v ktorom boli využil. Podotýkame, že to včasnstredoveký sklár robil i ako glazúru, ktorá sa vyskytuje pri pozdĺžne členených použité veľké i malé koráliky. bez použitia mikroskopov, digitálnych meračov teploty, korálikoch z nálezov prvej polovice 10. storočia. Sklárske pece © D. Staššíková-Štukovská počítačov, elektriny či plynu, ako i iných pomôcok, kto- Nálezy včasnostredovekých sklárskych pecí na vý- ré využíva dnešné moderné sklárstvo. Obr. 10 – Mikroštruktúra nehomogénneho skla z 8. stor. robu nádob alebo skla z primárnych surovín z územia Chemickými analýzami skla korálikov sa podarilo V objeme sa nachádzajú veľké bubliny ako dôsledok rýchleho Slovenska nepoznáme. Nálezy, ako i ich rekonštrukcie zistiť tiež použité receptúry výroby skla. Väčšina skiel chladnutia a neroztavené časti sklárskeho kmeňa. a experimenty sú známe z dnešného Nemecka alebo © D. Staššíková-Štukovská bola vytavená s použitím sódy, a to ako minerálnej, tak iných západných častí strednej Európy. Zo Slovenska získanej z popola rastlín. Úplne ojedinelo sa objavujú však pochádza unikátny nález sklárskej špecializovanej aj sklá, ktoré boli vytavené s použitím popola z drevín, bižutérnej pece, datovanej do 9. storočia. Preskúmali teda receptúrou, ktorou sa vyrábalo sklo v sklárňach v 14. ho archeológovia z Archeologického múzea v Bratisla- a neskorších storočiach. Sodné receptúry prevládali ve v oblasti Devínskej Kobyly v časti Bratislava-Dúbrav- v 8.–9. storočí. V 10. storočí boli vystriedané olovnatými ka. Ide o nález dna výrobnej komory, v ktorej sa vy- sklami s obsahom PbO od 60–91 %. Sodné sklo sa vy- užívalo sálavé teplo získané horizontálnym ohrevom. skytovalo v korálikoch z polovice 10. storočia iba výni- Takéto sklárske pece poznáme dnes v Turecku alebo močne. Napríklad v náhrdelníku zo Skalky sú tri koráliky východnej Ázii, kde sa používajú od 8. storočia (obr. zo sodného skla a tridsať z olovnatého. 13). V strednej Európe sú unikátom, ktorý dokladá prí- Na farbenie skla sa preukázalo použitie FeO, CuO tomnosť sklárov z vyspelých sklárskych oblastí Byzan- alebo PbO. Včasnostredovekí sklári poznali i vplyv re- cie na našom území. Predpokladáme, že vyrábali koráli- dukčnej a oxidickej atmosféry v sklárskych peciach na ky z polotovarov alebo staršieho skla z rozbitých nádob farbu skla, ako i vplyv štruktúry sklárskeho kmeňa na (stlučky). Špecializované pece na výrobu korálikov výslednú farbu. Využívali to napríklad pri olovnatých a pece na výrobu nádob sa líšia od seba veľkosťou, ako sklách, pre získanie červenej farby očiek, ktorými napo- i niektorými konštrukčnými prvkami. Výroba korálikov dobňovali koráliky s mozaikovými očkami, ktoré pochá- si nevyžadovala chladiacu pec alebo komoru, vystačilo 32 33 sa s nádobou alebo kožušinami, kde boli vyrobené ko- Hanuliak 1998 – M. Hanuliak: Skalka nad Váhom a jej ráliky chladené. Výroba sklených nádob sa bez chladia- význam v dejinách osídlenia Trenčianskeho mikroregi- cej pece či komory nezaobišla (obr. 13). ónu. Slovenská archeológia XLVI-2, 309–331. Sode 2012 – T. Sode: PerlenausGlass. LWL – Industrie- Pôvod včasnostredovekého skla museum. Nemáme doklady o výrobe sklených nádob v období Staššíková-Štukovská 2004 – D. Staššíková-Štukovská: včasného stredoveku na území Slovenska. Fragmenty z Sklené koráliky z pohrebiska v Prši II. Slovenská archeo- nádob, ktoré nachádzame v náhrdelníkoch alebo v síd- lógia LII-1, 2004, 35–54. liskových kontextoch, pochádzajú predovšetkým z Staššíková-Štukovská/Plško 2012 – D. Staššíková-Štu- výrobkov franských dielní, odkiaľ sa dostávali obcho- kovská/A.Plško: Differences between the Findings of dom na naše územie. Fragmenty zo sklených nádob sa Segmented Beads in Skeleton Graves from the Region of middle Danube dated to 7th–11th Centuries. In: LA- ZAR, Irena (ed.). Annales du 19e Congrés de l´Associa- tion International pour l´Histoire du Verre, Piran, 17–21 Obr. 13 – Görece Köy, Turecko. Tradičná pec na výrobu sklených September 2012, Koper, 389–399. korálikov. Etnoarcheologický výskum T. Sodeho (obr. 4:1), cca rok 1991. ťou tejto výroby. Ide o tvary korálikov, ktoré sa koncen- Autorka trujú v nálezoch na Slovensku, ako i na južnej Morave, Danica Staššíková-Štukovská, PhDr., (1953). Študovala na FFUK Bra- tislava, jednoodborovú archeológiu. 1978 – magister, 1983 – PhDr. Dolnom Rakúsku a severnom Maďarsku. S týmito drob- Špecializácia: archeomuzikológia – špecialistka pre strednú Európu, nými sklárskymi výrobkami sú spojené rôznorodé sklár- interdisciplinárna spolupráca v archeológii, historické sklo, výklenko- ske výrobné technológie, ktoré sa používajú v sklárskej vé hroby, Slovania. výrobe do dnešných dní. Tento predpoklad sa opiera V rokoch 1978–2011 zamestnaná v AÚ SAV Nitra. 2011 až doteraz: na dôchodku. o nepriame dôkazy, ako je tvar a jeho výskyt v čase 2001- doteraz, predsedníčka komisie pre podporu interdisciplinár- a priestore, nález výrobnej dielne z územia Slovenska neho výskumu historického skla na Slovensku, ktorá pôsobí pri SAS zatiaľ nepoznáme. SAV. 2011 – doteraz spoluriešiteľka domácich i zahraničných projektov. Vedúca viacerých zahraničných projektov v spolupráci s Poľskom, Záver Anglickom, Bulharskom, Rakúskom. Vedúca alebo riešiteľka domá- Máme dôvod sa domnievať, že sklárska výroba v ob- cich projektov. dobí včasného stredoveku na území dnešného Sloven- Vedúca archeologických výskumov na Spiši a na Považí. ska sa rozvíjala popri výrobe šperkov z farebných kovov. Autorka viac ako 100 nálezových správ uložených v AUSAV. Spolu- autorka 6 monografií, autorka viac ako 130 štúdií publikovaných v za- Vyrábali sa koráliky, prípadne sklené doplnky kovových hraničí alebo doma. šperkov. Popri takejto výrobe tu pracovali i špecializo- Pôvodné vedecké objavy medzinárodného významu: vané dielne sklárov pravdepodobne z Byzancie, ktorí 1 – dekompozícia kostí pôsobením drevokaznej huby v kostrových stavali sklárske výrobné zariadenia používané v Stredo- hroboch 2 – aerofóny a idiofóny z územia strednej Európy morí. Koráliky vyrábali z polotovarov alebo zo starších 3 – objavy v oblasti historických sklárskych technológii – výzdoba Obr. 12 – Náhrdelník z korálikov z olovnatého skla, ktorých sklených črepov. Niektoré typy sklených korálikov sa sklenou granuláciou, vlasový efekt, binárne sklá v nálezoch Sloven- sklo je rozpadnuté. v období včasného stredoveku na naše územie dostá- ska, natronové skla v strednej Európe, typy a skupiny priečne člene- © D. Staššíková-Štukovská vali i obchodom alebo darmi, čo rozširovalo pestrosť ných a viacnásobných korálikov v nálezoch územia okolo toku stred- ného Dunaja tvarov, ktoré sa v náhrdelníkoch objavili. V technológii 4 – výklenkové hroby v kultúre Slovanov a na území stredného Po- do náhrdelníkov mohli dostávať i z náhodných nálezov sklených korálikov z územia Slovenska sa stretávame važia rozbitých nádob, ktoré sa ako sklárska surovina dostá- so všetkými základnými výrobnými postupmi, ktoré sú 5 – stavby okolo včasnostredovekých hrobov vali na naše územie. súčasťou i dnešného sklárstva. Výroba sklených koráli- 6 – osifikát lymfatickej uzliny (unikátny európsky nález) Pri časti korálikov z kvalitného skla a zložitých a dob- kov priniesla do strednej Európy poznatky o sklárstve Resumé re zvládnutých sklárskych technológií vieme s istotou, a jeho technológiách z vyspelých sklárskych prostredí V príspevku je venovaná pozornosť archeologickým nálezom skle- že pochádzajú zo sekundárnych dielní z Haithabu alebo 7.–9. storočia a napomohla k vzniku originálnych tech- ných artefaktov v období včasného stredoveku. Ide hlavne o nálezy z bližšie neurčených dielní z východu, prípadne zo stre- ník, ktoré stoja na hranici výroby skla a kovov. Nálezy sklených korálikov, ktorých máme už viac ako 30 000. Sú predmetom domorských oblastí, ako sa predpokladá pri mozaiko- sklených korálikov a ďalších artefaktov z územia Slo- interdisciplinárneho výskumu archeológie a technických i prírodo- vedných disciplín. Časť pochádza z importov, časť bola na našom vých a fúkaných korálikoch. Boli predmetom obchodu venska významnou mierou prispievajú k odkrývaniu vý- území vyrábaná zrejme cudzími sklármi, časť sa vyrábala v dielňach a ich nálezy poznáme na širokom území Európy, nie- voja sklárskych technológií v strednej Európe. • • • na výrobu kovových šperkov. Objavujú sa tiež koráliky vyrobené do- len na Slovensku. Predpokladá sa, že koráliky, ktorých siaľ neznámymi technológiami. Nádoby zo skla pochádzajú najmä sklo je nehomogénne, s obsahom nepretavených častí Použitá literatúra: z Franskej ríše. Nálezy sklených korálikov a ďalších artefaktov z úze- mia Slovenska významnou mierou prispievajú k odkrývaniu vývoja piesku, ako i koráliky s kovovými rúrkami v kanálikoch, Dekówna 1980 – M. Dekówna: Szkło v Europie wxc- sklárskych technológií v strednej Európe. mohli byť vyrábané na našom území samostatne (ako zesnośredniowiecznej.Wrocław-Warszawa-Kraków-G- dokladá sklárska pec z Bratislavy-Dúbravky) alebo v šper- dańsk. kárskych dielňach, ktoré neboli špecializované iba na Farkaš/Turčan 1998 – Z. Farkaš/V. Turčan: Včasnostre- sklo, ale vyrábali sa tu i šperky z farebných kovov. Skle- doveká sklárska pec v Bratislave na Devínskej Kobyle. né koráliky či prívesky zo skla pre náušnice boli súčas- Slovenskáarcheológia XLVI-1, 1998, 31–54. 34 35 Eszter Kovács dinál Péter Pázmány (on sám jezuita) podporoval jezu- Překlad maďarských místních jmén v grafe 1: Beszterce- Překlad maďarských místních jmén v grafe 2: Beszterce- itský řád a školy, v této době bylo založeno mnoho ko- bánya (Banská Bystrica), Buda (Budín), Kassa (Košice), Komá- bánya (Banská Bystrica), Buda (Budín), Eger (Jáger), Eperjes Trenčínská jezuitská kolej lejí a rezidencí. Předtím žilo v Uhrách jen málo českých rom (Komárno), Lipótváros (Leopoldov), Lőcse (Levoča), Győr (Prešov), Eszék (Osijek), Esztergom (Ostřihom), Győr (Rab), jezuitů, ale po r. 1623 se tendence obrátila. Největší (Rab), Nagyszeben (Sibiu), Nagyszombat (Trnava), Pécs (Pě- Kassa (Košice), Kőszeg (Kysak), Kolozsvár (Kluž), Komárom tikostelí), Pozsony (Bratislava), Rozsnyó (Rožňava), Sárospa- (Komárno), Lipótváros (Leopoldov), Lőcse (Levoča), Nagybá- byl počet českých jezuitů v Uhrách v letech 1638–1645 jako spojka mezi českými tak (Blatný Potok), Selmecbánya (Bánská Štiavnica), Sopron nya (Baia Mare), Nagyszeben (Sibiu), Nagyszombat (Trnava), kvůli švédské okupaci, a na konci 18. století, kdy jejich (Šopron), Szakolca (Uherská Skalica), Eszék (Osijek), Szepe- Nagyvárad (Oradea), Pécs (Pětikosteli), Pozsony (Bratislava), 8 a uherskými jezuity počet dosahoval každoročně přibližně 35–40. shely (Spišská Kapitula), Trencsén (Trečín), Ungvár (Užhorod) , Szt. Márton ház (Dům Sv. Martina při Bratislavě), Sárospa- V roce 1649 založil jezuitský řád v Trenčíně gym- Znióváralja (Kláštor pod Znievom), Zsolna (Žilina). tak (Blatný Potok) , Selmecbánya (Bánská Štiavnica), Sopron V novověku byl jezuitský řád jedním z nejvýznam- názium, které se stalo nejoblíbenějším pro Čechy. Už (Šopron), Szakolca (Uherská Skalica), Székesfehérvár (Stoličný nějších církevních řádů na území Habsburské říše. V je- v roce založení najdeme českého učitele na gymnáziu, Jak podle grafu 1 můžeme zjistit, v druhé polovině Bělehrad), Szepeshely (Spišská Kapitula), Trencsén (Trečín), zuitských školách spolu žili členové všech národů říše, 9 Thomasa Vulpiana. Thomas Vulpianus má zajímavé 17. století byly Trenčín a Trnava nejpopulárnější jezuit- Temesvár (Timişoara), Ungvár (Užhorod), Znióváralja (Klástor proto tento řád hrál důležitou roli v interakci mezi ná- jméno. Podle údaje katalogu jezuitů (Catalogi perso- ské koleje mezi českými jezuity v Uhrách. Trnava byla pod Znievom), Zsolna (Žilina). rody. Dějiny uherské a české interakce bychom mohli narum et officiorum Societatis Jesu) se narodil v Líšně přitažlivá kvůli univerzitě, Trenčín kvůli noviciátu. Větši- rozdělit do dvou velkých částí. První část trvá od po- (u Brna). Jméno „Líšeň”, jeho rodní místo je z slova „liš- na českých jezuitů žila v Trenčíně jako novici po dobu Tak můžeme vidět, že většina českých jezuitů se do- čátku do r. 1623, když čeští a uherští jezuité patřili do ka”, co znamená latinsky „vulpes”. Vulpianus znamená 1 nebo 2 let. stala do Trenčína kvůli noviciátu. Hlásili se do Rakouské stejné provincie, a druhá od r. 1623 do r. 1773. líšeňský. Nevíme, jaké měl původní jméno, asi byl To- Trenčínska kolej a noviciát si z českého pohledu v 18. provincie, kde patřily i Uhry. Proč si vybrali Rakouskou V prvních letech patřili čeští i uherští jezuité k Ra- máš Líšeňský, Tomáš z Líšňa nebo měl úplně jiné jmé- století zachovaly svůj význam. V té době žilo v Tren- provincii namísto České? Mohli mít více důvodů – ro- kouské provincii. V té době se část říše zvaná Bohemia no, a podle jejich rodné vesnice si vybral nové. Známe číně kratší nebo delší dobu 83 jezuitů, z kterých bylo dinné vztahy na tomto území, přitažlivé rakouské (hlav- vyvíjela rychleji než Uhry. První jezuité se v Praze usadili už ho jako „Thomas Vulpianus”, a rodné jméno zůstává 55 noviců. V 1700 byl rok vedoucí noviciátu Joachim ně vídeňské) školy, univerzity, nebo jiné osobní příči- v roce 1556, na konci století už měli šest kolejí, probační tajemstvím. Hilari, český jezuita,15 mezi 1744–1745 byl vedoucí Karel ny. „Bohemus“, „Moravus“ nebo „Silesius“ neznamená dům v Brně a akademie v Praze a v Olomouci. V Uhrách V roce 1655 byl založen noviciát, což zvyšovalo Knopp, jezuita z Moravy, který byl i profesorem filozofie Čech nebo Moravan, jenom místo narození. Místo na- 6 21 byl řád velmi slabý. První pokus o usídlení byl neúspěš- počet studentů, a mezi nimi i Čechů v Trenčíně. První a knihovník koleje.16 rození nebylo vždycky trvalé bydliště rodiny, možná, ný a na konci 16. století fungovaly jenom dvě menší 10 novic v Trenčíně, který se narodil na území české pro- Mezi učiteli koleje bylo devět z území České pro- že měli i rodinné vztahy s Rakouskem, Chorvatskem rezidence. V této době můžeme v kolejích v českých vincie, byl Christoph Wezger ze Slezska. Později se stal vincie. Je zajímavé, že v katalozích byl Joseph Herz- nebo s Uhrami, než s Českými zeměmi. zemích najít mnoho uherských jezuitů, hlavně v Olo- profesorem církevního práva, filozofie a matematiky, schläger napsán jako „Moravus”, ale v 1773 působil Proč Trenčín? Na území Rakouské provincie nefun- mouci, Brně a Praze. Nejnavštěvovanější byl brněnský a v letech 1686–1687 byl děkanem Trnavské univerzi- jako profesor maďarského jazyka.17 „Historia domus” je govalo mnoho noviciátů, na území Uher větší a trvalý noviciát, dále pak olomoucká akademie (od roku 1581 ty. V letech 1568–1659 plnil v Trenčíně jeho probač- řádní kronika o dějinách koleje, kterou psali v letech noviciát byl jenom v Trenčíně. Ale Češi a Moravané univerzita). V Praze najdeme hodně jezuitů z Uher jen 11 ní dobu. V koleji byli čeští učitelé, jako například: Jiří 1711–1713 Fridrich Miczke,18 v roku 1745 Jan Holinský, určitě vybrali to i kvůli podobnému jazykovému v prvních letech, po založení koleje na Moravě význam 12 13 (Georg?) Mimmer, Daniel Mitis. V 1657 byl zástupce 19 a v letech 1751–1752 Václav Slabik (Szlabik).20 prostoru. O národnosti jezuitů velmi málo víme. V té době Prahy klesal. Největší osobnosti jezuitského řádu v 17. i v Čechách a i na Moravě a hlavně ve Slezsku žili různé 1 2 vedoucího noviciátu taky z území České provincie, Alois století v Uhrách – István Szántó , György Káldi , Gregor Medek z Moravy.14 národy s různou mateřštinu. Po Bělohorské bitvě tam a Ján Rumerovi,3 Mátyás Hajnal4 a další – alespoň krátce dostali statky i cizí šlechtické rodiny (z konfiškovaných studovali na českém území. Olomoučtí jezuité pořádali • • majetků), které vzali sebou i své čeledíny. Přesné do Uher i misie a většina prvních jezuitů v Trnavě po- Graf 1 – Podíl jezuitů narozených v České provin- Graf 2 – Podíl jezuitů narozených v České provin- statistické údaje o národnostních poměrech českých cházela z olomoucké koleje, mezi nimi i rektor Johann cii v Uhrách v letech 1651–1700: cii v Uhrách v letech 1701–1773: zemí z té doby máme jenom málo. V katalozích v každém Seidel, moravský jezuita. V českých jezuitských školách třetím roku psali přesnější údaje o novicích, než obvykle. studovali nejenom jezuité, mezi studenty najdeme i členy V těch katalozích (Catalogi triennales) poznamenali dalších církevních řádů (nejčastěji pavlány) a také laiky.5 údaje o jazykových schopnostech noviců: jakými jazyky V té době v Trenčíně ještě nebyli jezuité, ale jeden mluví a na jaké úrovni. mladý jezuita, Štefan Móry, se narodil v Trenčíně a stu- Dalším principem může být, v jakém jazyce zadali doval v Brně a v Olomouci a pak se stal učitelem huma- jméno a místo narození. Například Mathias Nachtmann niora v Českém Krumlově.6 udává jméno svého rodiště ve formě „Wassersuppe” Do roku 1618 mohli jezuité v českých zemích pra- namísto české Nemanice, Johann Kriez ve formě „Trop- covat nerušeně, ale po stavovském povstání se jejich pau“, a ne Opava atd. To funguje nejvíce u těch obcí, situace změnila. 1. června 1618 byli jezuité z území čes- které neměly oficiální latinské jméno. Rodinné jména kých zemí vypuzeni. Od roku 1620 se mohli vracet, ale jsou taky velmi nejisté. Často zaznamenali v katalozích jejich budovy byly v troskách a válka ještě neskončila. i rodinné jména v latinské formě, jako Vulpianus, Fab- Po bitvě na Bílé hoře se na české území vrátilo jen málo ritius, Sartorius atd. uherských jezuitů, naopak čeští jezuité se více stěhovali Velmi řídce udávají katalogy i národnost vedle mís- do Uher. V roce 1623 vznikla samostatná česká jezuit- ta narození, například s formou „germano-bohemus“, ská provincie, Uhry patřily dále k Rakouské provincii. v Trenčíně ani jeden příklad na to není. Najdeme ale Česká provincie sestávala z Čech, z Moravy a z celé ob- jednoho jezuity (Josephus Thorwesten), který se narodil lasti Slezska. Jako zajímavost můžeme zmínit, že prvním ve Vídni a do katalogů byl zapsán jako „Moravus“ kvůli provinciálem České provincie se stal jeden uherský je- jeho národnosti. Na to máme jenom jeden příklad ze zuita: Gregor Rumer.7 126 českých, moravských a slezských jezuitů, kteří krat- Po roce 1623 většina uherských jezuitů opustila ší nebo delší dobu žili v Trenčíně. Několikrát se setká- Českou provincii a zvolila si Rakouskou provincii. V této váme s tím, že mladí z Moravy se nazývali „Bohemus“. době se situace jezuitského řádu v Uhrách zlepšila. Kar- „Bohemus“ se tady týká národnosti. Z málo údajů, kte- 36 37 ré máme, můžeme vyvodit, že mezi jezuity z území České 12 Bernát 2013. 212. 13 provincie byli i česky a i německy mluvící. Pro misijní Bernát 2013. 214. 14 Catalogus generalis... 986. Jezuité v Trenčíně z Čech, Moravy a Slezska (Bohemia, Moravia, Silesia) a pastorační činnost kolem Trenčína (které se čeští je- 15 Catalogus generalis... 560. zuité ve velkém počtu účastnili) potřebovali oba jazyky, 16 Catalogus generalis... 744. Bernát 2013. 169–171. 17 Jméno Místo narození Doba působení Úkol v Trenčíně Prameny Catalogus generalis.... 553. 23 24 češtinu pro obyvatele, němčinu pro císařské vojáky na jak stojí v katalozích v Trenčíně a literatura 18 Catalogus generalis... 1009. hradě. [dnešní forma, země] 19 Catalogus generalis... 595. Bernát 2013. 125–126. Zajímavý je příklad Francisca Tamiusa, který je za- 20 Bernát 2013. 290–291. Catalogus generalis… 1666. Abrahameck, Antonius Prostanensis [Prostějov? CZ], 1744-45 novicius Catalogus generalis 2. psán v katalozích jako „Szakolcensis, Moravus.“ Szakol- 21 Stejně jako slovo „Hungarus“ neznamená Maďara. Nejlepší příklad Moravus ca je maďarské jméno Skalica (SK), a nepatřila k Mora- je Josef Dobrovský, kdo narodil v Gyarmatu (blízko Győr), protože jeho otec, který byl vojákem, sloužil tam. Je zapsán v katalozích jezu- vě. Na Moravě existuje další Skalice, možná, že písař, Adami, Wenceslaus Globucensis [Valašské 1661-1663 novicius, Catalogus generalis 7. itů jako „Hungarus“, ale jiné styky neměl s Uhrami. Klobouky CZ] Moravus učitel v gramatické třídě Bernát 29. který psal katalog, smíchal ty dvě místa, nebo tady se 22 Uo. 2: 302 „Moravus“ týká národnosti, a jde o Moravana, žijícího Poznámky v tabuľke: Andre, Josephus Neo-Tischinensis 1698-1700 novicius, Catalogus generalis 26. v Uhrách. 23 Ani chyby jsem neupravila, stojí tady tak, jak v katalozích. 24 [Těsin CZ-PL] Moravus učitel v gramatické třídě Bernát 69. Trenčín byl pro jezuity nejdůležitější kvůli noviciá- Katalogy Rakouské provincie jsou vydané: Catalogus generalis seu nomenclator biographicus personarum Provinciae Austriae Societa- Balogh, Ignatius Policensis [Police CZ] 1742-3 novicius Catalogus generalis 54. tu. Probační doba, první dva roky jako jezuita, je pro tis Iesu. 1551–1773. 1–3. edidit Ladislaus Lukács, Romae, 1987–1988.; Moravus každého doživotní zážitek. Tady měli první dojmy, první U trenčínských jezuitských učitelů víz ještě: Bernát, Libor: Životopisný slovník pedagógov jezuitského gymnázia v Trenčíne v rokoch 1649– zkušenosti o řádu, nové přátelství (tady žili různí mladíci Benutius, Daniel Brunensis [Brno, CZ] 1687 učitel v retorické třídě, Catalogus generalis 84. 1773. Bratislava, 2013. s různým rodinným a společenským původem a různé Moravus vedoucí kongregace, Bernát 47. 25 Lukács Catalogus generalis adatai szerint Pozsonyban volt novícius, zpověník národnosti) atd. V dějinách trenčínské koleje ale nenajde- valójában Trencsénben. Vö. Catalogus provinciae Austriae… IV. 1682. me moc Čechů, kteří tam žili. Například, v každém roce 734. Braun, Philippus Egrensis [Cheb CZ] Bohemus 1725-8 vrátník, ošetřovatel Catalogus generalis 127. byly nejméně třikrát dramatické představení, ale do r. 1773 jenom jedenkrát hráli drama s českou tematiku Autorka Candorff, Josephus Preboviczensis [Třebovice? CZ] 1732-3 novicius Catalogus generalis 150. 22 Eszter Kovács, PhD., (1980). Tapolca. Studovala na Filozofické fakultě Moravus 1736 učitel v gramatické třídě Bernát 60. (O sv. Prokopu v 1756.). Mladí jezuité si po splnění Katolické Univerzity Petra Pázmáně (Pázmány Péter Katolikus Egye- probační doby vzali zážitky z Trenčína sebou. Hodně tem) v obore dějin a bohemistiky. V roce 2009 získala titul PhD. z dě- Dipetris, Franciscus Prebovicensis [Třebovice? CZ] 1734-5 novicius Catalogus generalis 242. významných jezuitů, profesorů, misionářů, vědců tady jin. Disertační téma byla: Česko-uherské souvislostí v jezuitském řádě Bohemus začalo svou dráhu. A co bylo nejdůležitější – že čeští od začátku do roku 1773. Teď pracuje v Národní Knihovně Széché- nyiho (Országos Széchényi Könyvtár, Budapest) na oddělení „sekce jezuité pomohli v pastoraci. Jejich dílo z pohledu světo- Dobrizhoffer, Martinus Fribergensis [Příbor CZ] 1737-8 novicius Catalogus generalis 247. výzkumů v oblastí knižních a kulturních dějin” jako vědecká pracov- Bohemus vých dějin je maličkost, ale pro lidi, které naučili zákla- nice. Věnuje se bádání česko-uherských vztahů v 16 – 18. století, a dům náboženství, kterým kázali, které zpovídali a dávali dějinám knižní kultury 16 – 18. století v Uhrách. Döring, Ludovicus Wroclaw [Wrocław PL] 1650 učitel v gramatické třídě Catalogus generalis 254. duchovní pomoc, určitě znamenali hodně. • • • Silesius Bernát 79. Resumé Poznámky V novověku byl jezuitský řád jedním z nejvýznamnějších církevních Dudeck, Wenceslaus Nimburgensis [Nymburk CZ] 1734-5 novicius Catalogus generalis 261. Bohemus 1 K Kazatel, teolog, první překladatel maďarské Bible, ale jeho díla řádů na území Habsburské říše, a hrál důležitou roli v interakci mezi (mezi nimi i jeho překlady) byly zničeny při požáru. národy. V roce 1649 založil jezuitský řád v Trenčíně gymnasium, a to Erasim, Jacobus Novodomiensis [Jindřichův 1689-91 novicius, Catalogus generalis 294. 2 Překladatel první, vydané maďarské Bible. se stalo pro Čechov nejoblíbenějším mezi ostatními uherskými kole- Hradec CZ] Bohemus učitel v gramatické třídě Bernát 87. 3 Gregor, pozdější provniciál samostatné české provincie, Ján, pozděj- jemi. Už v roce založení najdeme českého učitele v gymnasiu, Tho- ší rakouský provinciál. masa Vulpiana. V roce 1655 byl založen noviciát, který zvyšoval počty Fabritius, Joannes Slavicensis [Slavice ted čast 1675-6 novicius Catalogus generalis 311. 4 Teolog a básník. studentů, a mezi nimi i čechů v Trenčíně. V druhé polovině 17. století, města Třebíč CZ] Moravus 5 Kovács Eszter: „Légy cseheknek pártfogója, magyaroknak szószól- Trenčín a Trnava byly nejpopulárnější jezuitské koleje mezi českými lója…” Cseh-magyar jezsuita összefüggések a kezdetektől 1773-ig. jezuity v Uhrách. Trnava byla přitažlivá kvůli univerzitě, Trenčín kvů- Fidler, Ioannes Pragensis [Praha, CZ] 1763-1770 vedoucí kuchyně Catalogus generalis 334. Budapest, 2015. 73–76. li noviciátu. Většina českých jezuitů žila v Trenčíně jako novícius po Bohemus 6 Catalogi personarum et officiorum provinciae Austriae Societa- dobu 1 nebo 2 let. Trenčínská kolej a noviciát si z českého pohledu tis Iesu. I.II. collegit et edidit Ladislaus Lukács, Romae, 1978–1982. i v 18. století zachoval svoji význam. V té době žilo v Trenčíně 83 je- Folger, Joannes Markarsdorf [Markvartovice CZ] 1758-9 novicius Catalogus generalis 352. I: 736. Podle údaje brněnského noviciátu, když se hlásil do řádu, mlu- zuitů kratší nebo delší dobu a z těch bylo 55 jako novícius. Silesius vil latinsky, německy, maďarsky a česky [určitě znamená slovensky]. Catalogus Domus Probationis Brunensis… 1595. Archivum Romanum Fournier, Franciscus Römertadiensis [Rýmařov CZ] 1756-7 novicius Catalogus generalis 359. Societatis Iesu, Řím, Austr. 24. 259 r. Moravus 7 Kovács 2015. 49–62. Kovács, Eszter: Gregor Rumer – prvý provinciál českej provincie Spoločnosti Ježišovej. In: Viera a život. 2014/6 58–68. Gebel, Henricus ? 1660-1 novicius Catalogus generalis 404. 8 Tady musíme objasnit, co znamená tady slovo Čech, nebo „český Moravus jezuita“. V původních pramenech najdeme nejvíce vedle jména jezui- tů údaje o jejich původě, jako: „Bohemus“, „Moravus“ nebo „Silesita/ Gebel, Joannes ? 1663 vedoucí kuchyně Catalogus generalis 404. Silesius“. To jsou územné kategorie, znamená to, že se narodil na Moravus 1669 vedoucí kuchyně území Čech, Moravy nebo Slezska, netýká se to národnosti. Já jsem zkoumala takové jezuity, kteří by se podle jejich původů museli hlásat Ginzl, Albertus Niederjundentalensis [?] 1734-5 novicius Catalogus generalis 421. do české provincie, ale rozhodli se jinak. Bohemus 9 Catalogus generalis seu Nomenclator biographicus personarum Provinciae Austriae Societatis Iesu (1551–1773), I–III, edidit: Ladislaus Graff, Gabriel Freibergensis [Příbor CZ] 1721 učitel v humaniora, Catalogus generalis 447. Lukács, Romae, 1987–1988. 1791. Libor Bernát: Životopisný slovník Moravus vedoucí kongregace Bernát 108. pedagógov jezuitského gymnázia v Trenčíne v rokoch 1649–1773. Bratislava, 2013. 326. Hanall, Antonius Görgaviensis [Jirkov CZ] 1725-9 ošetřovatel Catalogus generalis 505. 10 Emil Krapka – Vojtech Mikula: Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slo- Bohemus vensku. Cambridge, Ontario, Canada, 1990. 117–120. Znak jezuitskej rehole. 11 Catalogus generalis... 1816. Zdroj: Internet – Wikipédia. 38 39 Jméno Místo narození Doba působení Úkol v Trenčíně Prameny Jméno Místo narození Doba působení Úkol v Trenčíně Prameny jak stojí v katalozích 23 v Trenčíně a literatura 24 jak stojí v katalozích 23 v Trenčíně a literatura 24 [dnešní forma, země] [dnešní forma, země]

Hartung, Leopoldus Hartegensis [?] Bohemus 1745 lékárník Catalogus generalis 517. Knopp, Carolus Neotischinensis [Těšín CZ-PL] 1727-8 novicius Catalogus generalis 744. Moravus 1733-4 učitel v gramatické třídě Bernát 169. Hayeck, Franciscus Prusnizensis [Horní nebo Dolní 1742-53 kostelník Catalogus generalis 527. a v humaniora, vedoucí Brusnice CZ] Moravus kongregace 1744-5 zástupce vedoucího Hayer, Ignatius Stemberg [Šternberk CZ] 1724-5 katecheta, kazatel Catalogus generalis 527. novíciáta, zpovědník, Bohemus vedoucí kongregace knihovník

Hecht, Jacobus Egrensis [Cheb CZ] 1734-5 novicius Catalogus generalis 529. Köhler, Joannes Regersdorf [Krosnowice PL] 1745-6 novicius Catalogus generalis 753. Bohemus Silesius

Heder, Andreas Oppaviensis [Opava CZ] 1678-9 novicius Catalogus generalis 529. Krakoviczer, Josephus Trebonensis [Třebon CZ] 1759-60 novicius Catalogus generalis 788. Silesius 1681-2 lékárník Bohemus 1690-93 lékárník Kratochvilla, Joannes Trebicensis [Třebíč CZ] 1744-5 novicius Catalogus generalis 794. Herzschläger, Josephus Mistekiensis [Frýdek Místek] 1759-60 novicius Catalogus generalis 553. Moravus Moravus 1773 profesor maďarského jazyka Krecsmer, Josephus Trenstadt [?] Moravus 1765-6 novicius Catalogus generalis 802.

Hilari, Joachimus Horazdovicensis 1700 vedoucí novíciata, Catalogus generalis 560. Kreiz, Joannes Troppaviensis [Opava CZ] 1693 vrátník Catalogus generalis 803. [Horaždovice CZ] Bohemus zpovědník Silesius

Holinsky, Joannes Libesnice [Líbeznice CZ] 1745 učitel v humaniora, Catalogus generalis 595. Kubiei, Wenceslaus Skalicensis [Skalice CZ] 1667-8 kazatel, zpovědník, Catalogus generalis 816. Bohemus vedoucí kongregace, Bernát 125. Moravus vedoucí školy řadový historik 1683-9 kazatel, zpovědník, vedoucí kongregace Holosinsky, Joannes, Hovoranensis [Hovorany CZ] 1688-9 lékárník Catalogus generalis 589. Moravus Kutler, Antonius Eulenbergensis [Sovinec CZ] 1755-6 novicius Catalogus generalis 827. Moravus Hornik, Wenceslaus Dasicensis [Dašice CZ] 1755-6 novicius Catalogus generalis 599. Bohemus Künelt, Wenceslaus Brixensis [Most CZ] 1734-5 novicius Catalogus generalis 821. Bohemus Högenwarth, Georgius Leitmericensis [Litoměřice CZ] 1719-23 vedoucí kuchyně Catalogus generalis 583. Bohemus Landtscröner, Michael Schonbergensis [Šumperk CZ] 1675-6 novicius Catalogus generalis 841. Moravus Hradeck, Joannes Cremonensis [?] 1735-6 novicius Catalogus generalis 610. Bohemus 1746 lékárník Lusar, Iohannes Gruspalmensis [?] Silesius 1768-9 novicius Catalogus generalis 912.

Ibandt, Ferdinandus Opoliensis [Opole PL] 1753-55 novicius, lékárník Catalogus generalis 626. Machowsky, Mathias Brunensis [Brno CZ] 1679 novicius Catalogus generalis 916. Silesius Moravus

Jakob, Joannes Teschinensis [Těšín CZ nebo PL] 1751-2 novicius Catalogus generalis 641. Maki, Joannes Markasdorfensis [Markvartovice 1750-1 novicius Catalogus generalis 931. Silesius 1754 učitel v gramatické třídě Bernát 144. CZ] Moravus 1755-64 kostelník

Jilg, Josephus Bergstadiensis [Horní Město CZ] 1738-9 novicius Catalogus generalis 660. Mattheides, Aloisius Brunensis [Brno CZ] 1661-2 vedoucí noviciátu Catalogus generalis 956. Moravus Moravus vedoucí školy Bernát 204. zpovědník, Kabos, Alexander Strakonice [Strakonice CZ] 1762-3 novicius Catalogus generalis 671. řádový historik Bohemus 1668-70 učitel v gramatické třídě, zástuce vedoucí Kayser, Gregorius Missnesis [Mišov? CZ] 1744 novicius Catalogus generalis 694. noviciáta, zpovědník, Bohemus kazatel, vedoucí školy

Kergens, Thomas Ratiboriensis [Racibórz PL] 1770-1 vrátník, opatrovník Catalogus generalis 711. Mayrhoffer, Mathias Teplensis [Tepla CZ] 1679 novicius Catalogus generalis 982. Silesius Bohemus

Kiell, Paulus Olomucensis [Olomouc CZ] 1656-7 novicius Catalogus generalis 719. Medek, Aloisius Klobuk [Valašské Klobouky CZ] 1657 zástuce vedoucího Catalogus generalis 986. Moravus Moravus noviciáta, zpovědník, kazatel Kisseli, Wenceslaus *? Moravus 1663 novicius Catalogus generalis 729. Méhes, Georgius Holiczensis [Holice CZ] 1656 učitel v gramatické Catalogus generalis 988. Klausal, Adam Wlznicensis [Vlksice? CZ] 1749 vrátník, pokladník Catalogus generalis 732. Moravus třídě, Bohemus 1662 katecheta, učitel v gra- matické třídě Klein, Antonius Lipnicensis [Lipnice 1764-5 novicius Catalogus generalis 733. 1670 učitel v gramatické nad Sázavou CZ] Moravus třídě, vedoucí kongregace

40 41 Jméno Místo narození Doba působení Úkol v Trenčíně Prameny Jméno Místo narození Doba působení Úkol v Trenčíně Prameny jak stojí v katalozích 23 v Trenčíně a literatura 24 jak stojí v katalozích 23 v Trenčíně a literatura 24 [dnešní forma, země] [dnešní forma, země]

Miczke, Fridericus Kellersdorffensis 1711-3 učitel v gramatické třídě Catalogus generalis 1009. Prinz, Joannes Vratislaviensis [Wrocław PL] 1703-9 kostelník Catalogus generalis 1290. [Ołdrzychowice Kłodzkie? PL] a humaniora, knihovník, Silesius Silesius řádový historik, vedoucí kongregace Prugger, Joannes Baptista Ozmaniensis [Oznice? CZ] 1752-4 novicius, kuchář Catalogus generalis 1295. Moravus 1766 pokladník, nákupčí Mimmer, Georgius Olomucensis [Olomouc CZ] 1651 učitel v gramatické třídě Catalogus generalis 1026. Moravus Bernát 212. Radeczi, Joannes Biskupicensis [Biskupice CZ] 1658-9 novicius Catalogus generalis Moravus 1686-7 zpovědník, 1320-21. Mitis, Daniel Mladá Boleslav [CZ] 1657 učitel v gramatické třídě Catalogus generalis 1030. vedoucí kongregace, Bohemus 1666 kazatel, katecheta, ve- Bernát 214. opatrovník kostela doucí školy, zpovědník 1670-1 katecheta, zpovědník, Rauplik, Joannes Gitczinensis [Jičín CZ] 1675-8 novicius, lékárník Catalogus generalis 1341. misionář Bohemus 1678 katecheta, zpovědník Reinholdt, Franciscus Freintalensis [Goświnowice PL] 1715 novicius Catalogus generalis 1356. Moravecz, Joannes *? Bohemus 1671 novicius Catalogus generalis 1045. Silesius

Nachtmann, Mathias Wassersuppensis [Nemanice 1748-9 novicius Catalogus generalis 1070. Richter, Joannes Zeravicensis [Žeravice CZ] 1731 kostelník Catalogus generalis 1375. CZ] Bohemus Moravus

Nachtmann, Nicolaus Leitmeritzensis [Litoměřice CZ] 1750-1 novicius Catalogus generalis 1070. Rumler, Carolus Libaviensis [Libava CZ] 1704 novicius Catalogus generalis 1418. Bohemus Silesius

Neydhard, Martinus Kostoletzensis [Kostelec CZ] 1724-7 vedoucí kuchyně Catalogus generalis 1094. Sbosky, Wenceslaus In Podebrady [Poděbrady CZ] 1684 kazatel, zpovědník Cat. Prov. Austr. II. 736. Bohemus Bohemus

Nippl, Franciscus Schurzensis [Žireč CZ] 1753 ošetřovatel Catalogus generalis 1099. Schäbl, Jacobus Danavicensis [Damnice? CZ] 1679 novicius Catalogus generalis 1441. Bohemus Moravus

Nisner, Ignatius Freydentalensis [Bruntál CZ] 1766-7 novicius Catalogus generalis 1099. Schike, Melchior Stasdorf [Staniszów PL] 1751-3 novicius Catalogus generalis 1465. Silesius Silesius

Nowosad, Ignatius Visnoviensis [Višňová CZ] 1731 kazatel, Catalogus generalis 1105. Schindler, Leopoldus Sonensis (?) Silesius 1765-6 novicius Catalogus generalis 1468. Moravus katecheta Schinzer, Mathias In Opava [Opava CZ] 1654 učitel v gramatické třídě Catalogus generalis 1469. Obadalich, Nicolaus Klobucensis [Valašské Klobouky 1703-4 učitel v gramatické třídě Catalogus generalis 1107. Silesius Bernát 285. CZ] Moravus a humaniora, vedoucí Bernát 226. kongregace Schluckner, Franciscus Pragensis [Praha CZ] 1763-4 novicius Catalogus generalis 1473. 1711 učitel Bohemus

Otto, Antonius Presnicensis [Březnice CZ] 1735-6 lékárník Catalogus generalis 1126. Schneider, Bernardus Steinensis [Kamień Śląski, PL] 1756-7 novicius Catalogus generalis 1489. Bohemus Silesius

Pecher, Mathias Poschiczanensis [Poříčany CZ] 1765-73 novicius, pokladník, Catalogus generalis 1168. Schredl, Mathias Marckstabensis (?) 1673-4 novicius Catalogus generalis 1501. Bohemus nákupčí Bohemus

Peitel, Antonius Lichtensis [Zaręba PL] 1753-4 novicius Catalogus generalis 1176. Schulista, Wenceslaus Urbanoviensis [Urbanov CZ] 1690 novicius Catalogus generalis 1509. Silesius Moravus

Pfeiffer, Josephus Schurtzensis [Žireč CZ] 1723-6 kostelník Catalogus generalis 1208. Schutt, Joannes Baptista Lehnensis [?] Silesius 1702 novicius Catalogus generalis 1512. Bohemus Schaffensis

Pleydl, Joannes *? Silesius 1751-2 novicius Catalogus generalis 1242. Schwarzkiebl, Philippus [Šafov CZ] Moravus 1732-3 novicius Catalogus generalis 1516.

Pliska, Martinus Gaslaviensis [Čáslav CZ] 1762-3 novicius Catalogus generalis 1244. Bohemus Selig, Antonius Vratislaviensis 1743-6 novicius, pokladník, Catalogus generalis 1531. [Wrocław PL] Silesius nákupčí Ponecz, Abraham *? Moravus 1690 kazatel, katecheta, Catalogus generalis 1259. řádový historik, Sigl, Mathias Olomucensis [Olomouc CZ] 1715-7 nákupčí, pokladník Catalogus generalis 1542. zpovědník Moravus 1729-32 nákupčí, pokladník

Pärtl, Franciscus (Bartl) Lippensis [Lípa CZ] 1694-5 novicius Catalogus generalis 1149. Sipski, Daniel Ledecensis [Ledeč nad Sázavou 1702 kazatel, zpovědník Catalogus generalis 1553. Bohemus CZ] Bohemus

Prändl, Adamus Teppelensis [Tepla CZ] 1699 vedoucí kuchyně Catalogus generalis 1273. Skala, Ignatius Bystřice [CZ] Moravus 1674-82 katecheta, kazatel, Catalogus generalis 1557. Bohemus zpovědník, opatrovník kostela

42 43 Jméno Místo narození Doba působení Úkol v Trenčíně Prameny Jméno Místo narození Doba působení Úkol v Trenčíně Prameny jak stojí v katalozích 23 v Trenčíně a literatura 24 jak stojí v katalozích 23 v Trenčíně a literatura 24 [dnešní forma, země] [dnešní forma, země]

Slawik, (Slabik) Wenceslaus Vodicensis [Vodice CZ] 1675-80 novicius, vrátník, pok- Catalogus generalis 1561. Welcznovsky, Ladislaus [Uherský Brod CZ] 1655 kazatel, Cat. Prov. Austr. II. 787. Bohemus ladník, obuvník Bernát 290. Moravus opatrovník kostela 1684-5 vrátník, obuvník 1673-1674 zpovědník 1694-7 nákupčí, pokladník Zarubal, Bartholomeus Neleschovicensis [Nelešovice 1719 učitel v humaniora, Catalogus generalis 1887. Smichei, Carolus Iglaviensis [Jihlava CZ] 1749-50 novicius Catalogus generalis 1562. CZ] Bohemus vedoucí kongregace Bernát 337. Moravus

Stainsdörffer, Andreas Falckenauensis [Sokolov CZ] 1758-9 novicius Catalogus generalis 1590. Bohemus • • •

Steinbeis, Franciscus Lukaviensis [Lukavice CZ] 1761-2 novicius Catalogus generalis 1600. Bohemus Jezuitská časť kláštora na Veľkej Skalke. Zdroj: archív sympózia ORA ET ARS SKALKA. Steiner, Georgius Preitenauensis [Środa Śląska PL] 1748-9 novicius Catalogus generalis 1601. Silesius

Streer, Antonius Misensis [Mišov CZ] Bohemus 1752-3 novicius Catalogus generalis 1619.

Swatoni, Joannes Pardubicensis [Pardubice CZ] 1752-4 pokladník Catalogus generalis 1637. Bohemus

Szlabik, Wenceslaus Nedassoviensis [Nedašovice CZ] 1751-2 katecheta, Catalogus generalis 1666. Moravus řádový historik

Taborski, Joannes Klatoviensis [Klatovy CZ] 1682-3 25 novicius Catalogus generalis 1678. Bohemus 1684-5 lékárník 1695-8 vrátník

Talck (Dalck), Joannes Nissensis [Nysa PL] 1676 novicius Catalogus generalis 1680. Silesius 1686 lékárník

Tamius, Franciscus Szakolcensis(!) [Skalica SK nebo 1653 učitel v gramatické Catalogus generalis 1683. Skalice CZ] Moravus třídě, 1661 kazatel, katecheta, zpovědník, misionář

Tandler, Franciscus Litomericensis [Litoměřice CZ] 1766-7 novicius Catalogus generalis 1684. Bohemus

Thonheiser, Fridericus Fridbergensis [Žulová CZ] 1688-91 kostelník Catalogus generalis 1710. Silesius

Thorwesten, Josephus Viennensis [Vídeň, A] Moravus 1742-3 novicius Catalogus generalis 1710.

Topolansky, Franciscus Mikuloviensis [Mikulov CZ] 1769-70 lékárník Catalogus generalis 1721. Moravus

Vahl, Franciscus Freidenthalensis [Goświnowice 1767-71 kazatel Catalogus generalis 1755. PL] Silesius

Vischerat, Mathias Nepomucenus [Nepomuk CZ] 1757-8 novicius Catalogus generalis 1776. Bohemus

Voglwöger, Jacobus Magno-Glogoviensis [Głogów 1767 lékárník Catalogus generalis 1783. PL] Silesius

Vulpianus, Thomas [Lišeň CZ] Moravus 1649 učitel principisty Catalogus generalis 1791. Bernát 326.

Walter, Josephus Ossekiensis [Osek CZ] 1765-6 novicius Catalogus generalis 1804. Bohemus

Wezger/Wecker, Vratislaviensis [Wrocław PL] 1658-9 novicius Catalogus generalis 1816. Christophorus Silesius

Weiss, Josephus Jaromiriensis [Jaroměř CZ] 1766-7 novicius Catalogus generalis 1822. Bohemus 44 45 Igor Zmeták sívu Skalky, vzdialený cca 1 km. Táto vyvýšenina, ľu- dovo nazývaná Chochel pre svoj predĺžený tvar, patrí Od archeológie medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické lokality v okolí Trenčína. Našli sa tu nálezy z obdobia staršej ku kultúrnemu turizmu – doby bronzovej, bolo tu keltské sídlo ľudí púchovskej kultúry, neskôr prišli Germáni, bývalo sa tu v dobách – Trenčín, masív Skalky, rímskych. Vzhľadom na množstvo archeologických nále- zov sa v miestnom ústnom podaní traduje, že na vrchole Krásno, Ducové bol v predkresťanských časoch chrám zasvätený bohyni Venuši. Presne pred dvadsiatimi rokmi (23. 5. 1996) sa konal Toto súvislé osídlenie je logické, lebo vyvýšenina v Trenčíne seminár o Skalke, ktorý bol jedným z im- Skalky tvorí prirodzenú horskú pevnosť, ktorú obmý- pulzov na oživenie a záchranu tejto legendami oprade- vala rieka Váh. Vo včasnom stredoveku sa tu natrvalo nej lokality. V súčasnej dobe, presýtenej informáciami usadili Slovania, podľa archeologických nálezov tu bol rôzneho druhu, podliehajú mnohí ľudia neovereným, Zvyšky základov rotundy na Trenčianskom hrade. sídliskový útvar od druhej polovice 9. storočia, ktorý ty- Zvyšky základov opevneného ranorománskeho kostola „utajeným“ správam, či priamo konšpiráciám o zá- Zdroj: archív autora. povo možno zaradiť k veľkomoravským dvorcom, aké nad obcou Krásno zračných objektoch pod Inovcom, liečivých pyramídach Zdroj: archív autora. nachádzame v Mikulčiciach, Uherskom Hradišti, Duco- v Bosne či inde. Pritom samotné vedecké objavovanie Zásluhou PhDr. Nešporovej bola objavená rotunda vom či Nitrianskej Blatnici. skutočnosti nám ponúka množstvo nových a zaujíma- v hornej časti Trenčianskeho hradu, v areáli Barborinho Vo vnútornej časti opevneného areálu sa našli po- Chochel, zaradila medzi významné veľkomoravské ob- vých informácií, len nebývajú zabalené v pútavom oba- paláca. Rotunda v základnej stavebnej fáze pochádza čas archeologického výskumu v roku 1995 zvyšky kos- jekty. Z hľadiska geografického umiestnenia je to stra- le „zakázaného ovocia“. 7 s najväčšou pravdepodobnosťou z veľkomoravského tola, ktorý sa skladal z lode v tvare nepravidelného tegické miesto, z ktorého bolo možno kontrolovať ces- Jednou z takýchto vynikajúcich odborných objavi- obdobia. Z vonkajšej strany je v tvare kruhu s prie- štvorca a poloblúkovej apsidy. Vo vnútri kostola sa ty vedúce z Trenčína a Považia k Vlárskemu priesmyku, teľov bola aj archeologička Tamara Nešporová, ktorá merom 7,5 m, vnútorne je členená na štyri protiľahlé našiel hrob z 10.–11. storočia. Koncentrácia archeolo- teda spojnici s Moravou a Uherským Hradišťom. Dnes sa najvýraznejšou mierou zaslúžila o nové objavy a in- výklenky. Štvorapsidová rotunda je na Slovensku výni- gických nálezov umožňuje datovanie výstavby objektu sa na vrchol Skalky možno ľahko dostať jednak po ces- formácie z najstaršie osídlených lokalít Trenčína a jeho močná, najstaršia by mala byť východná apsida, ktorá do 9. storočia, a tak možno spojiť kostol s veľkomo- te od benediktínskeho kláštora, alebo od diaľničného okolia – hradného brala v Trenčíne a masívu Skalky. slúžila ako svätyňa – priestor pre kňaza. Ostatné apsidy ravským osídlením v tomto období. Zo sakrálnej stavby odpočívadla pri Zamarovciach. V blízkej dobe by mali Informácie z týchto dvoch lokalít sú predovšetkým vý- boli dobudované v neskoršom období, asi začiatkom zostali zvyšky kamennej podmurovky, apsida bola asi z byť obe východiská súčasťou náučného chodníka. sledkom jej dlhoročnej odbornej práce a neskorších ak- 11. storočia za vlády prvého uhorského kráľa Sv. Štefa- kamenného muriva, steny kostola mohli byť drevené. tivít kolegov, ktorí na ňu nadviazali. na. Stavba bola asi dosť vysoká, odhaduje sa asi až nad Kostol mohol byť konštruovaný podobne ako kostol č. 7 Krásno 10 metrov, okolo bolo pohrebisko. v Mikulčiciach, alebo podobný objekt z pribinovsko- Z hľadiska mapovania najstarších dokladov o vývoji Trenčín V prípade trenčianskej rotundy, a jej najstaršej ap- koceľovského obdobia v zadunajskej Panónii (dnešný kresťanstva na území Slovenska v 9.–12. storočí má svo- Geografická poloha predurčila Trenčín na trvalé osídle- sidy orientovanej na východ, ide typovo o sakrálnu Zalaszabar). Za apsidou sa nachádzala nekropola v roz- je výrazné miesto aj obec Krásno v Trenčianskom kraji nie od praveku, čo dokazujú archeologické nálezy v mes- veľkomoravskú architektúru, ktorá sa v 9. a 10. storočí lohe okolo 200 m2, kde sa kontinuálne pochovávalo v 9. (okres Partizánske), ktorá leží na polceste medzi mes- te i v blízkom okolí. Na rozvoj lokality mala vplyv Jantá- používala ako zemepanský kostol pre veľmoža z miest- aj 10. storočí. Našli sa tu keramické nádoby, praslen či tom Partizánske a Bošanmi. Uprostred obce na kopci rová cesta, našli sa početné keltské mince typu BIATEC, neho hradiska. Analogickú stavbu nájdeme z 9. storočia koráliky. Chríb, ktorý je výbežkom pohoria Tribeč, sa nachádzajú pôsobili tu priame vplyvy antickej kultúry germánskeho v Mikulčiciach (kostol č. 9). Na základe analýzy archeologického výskumu Mi- základy opevneného ranorománskeho kostolíka z 11. Vanniovho kráľovstva, či rímskej posádky sídliacej vo V 11. storočí sa rotunda po prestavbe stala postupne lana Hanuliaka by sa lokalita vrcholu Skalky, nazývanej storočia s neskoršími prístavbami. vtedajšom Laugaríciu. Od 6. storočia sa stal Trenčín vý- farským kostolom. Zaujímavosťou je zmienka o zasvä- Významné archeologické nálezy z Krásna a blízkeho znamným staroslovanským, a neskôr veľkomoravským tení trenčianskej hradnej kaplnky sv. Svoradovi. Keďže okolia, ktoré sa datujú do 9., 10. a 11. storočia, dokladajú sídlom na strednom Považí. V dnešnej časti Soblahov- sv. Svoradovi bývajú objekty zasväcované spoločne so úlohu tejto lokality a jej spojenie s historickým vývojom ská – Dlhé Hony bolo nájdené pohrebisko približne sv. Benediktom, toto samostatné zasvätenie bolo reál- Nitrianskeho kniežatstva, Veľkej Moravy a formovania z polovice 9. storočia. Kúsok odtiaľ v Trenčianskych Bo- ne len do roku 1035. V 14. storočí bol k rotunde prista- kresťanstva v období prvých dvoch storočí Uhorského huslaviciach je ešte staršie nálezisko zo 7.–8. storočia. vaný palác, z ktorého mohol byť priamy vstup na em- kráľovstva. Podľa analyzovanej hustoty a štruktúry osídlenia v okolí poru. V 15. storočí bola rozobraná a materiál sa použil Objekt opevneného ranorománskeho kostola nad (viac ako 20 lokalít s nálezmi od 7. do 12. storočia) na prestavbu paláca, prípadne aj novú kaplnku. Vtedy obcou objavil a vykopal v rokoch 1952–1954 Oldrich sa predpokladá na hradnej skale významné slovanské už slúžil veriacim farský kostol pod hradom. Krupica. V areáli kostola sa nachádza aj veľký cintorín, hradisko, aj keď vzhľadom na neskoršiu hustú zástav- Trenčianska rotunda je dôkazom, že veľkomorav- na ktorom bolo objavených vyše 2 000 hrobov, z toho bu sa priame archeologické nálezy nenašli. Skalnatý ská architektúra mala na tomto území tradíciu, ktorá sa 1 600 stredovekých (od 11. storočia) a približne 400 no- hradný kopec nad riekou Váh je z prírodného hľadiska preniesla aj do raného Uhorského kráľovstva. Rotundy vovekých. Hroby boli prikryté veľkými kameňmi, ktoré prirodzenou pevnosťou a strategickým bodom, ktorý na hradoch boli kniežacími kostolmi a spájali na jed- si možno všimnúť pri návšteve objektu. si vybrali Kelti i Rimania. Z týchto dôvodov patril Tren- nom mieste symboliku svetskej a božskej moci. Tak to Pôvodný ranorománsky kostolík mal tvar pozdĺžnej čín určite aj naďalej medzi významné slovanské centrá, mohlo byť aj v Trenčíne, kde skalná vyvýšenina tvorila lode (rozmery 530 x 620 cm) s polkruhovou apsidou a zá- a to po stránke obchodnej, vojenskej i správnej. Podľa prirodzené správne centrum pre hustú sieť slovanské- klady múrov majú hrúbku približne 80 cm. V neskorších trenčianskej archeologičky Tamary Nešporovej, súlad ho osídlenia v okolí. storočiach už kostol svojimi rozmermi nepostačoval písomných a hmotných prameňov nám dovoľuje vyslo- požiadavkám doby a v 15. storočí bol rozšírený o novú viť teóriu, podľa ktorej hradná skala obsahovala všetky Masív Skalky loď na severnej strane v tvare obdĺžnika, ktorá ma tiež potrebné zložky správneho a sakrálneho strediska pre Povedľa objektu kláštora na Veľkej Skalke vedie apsidu. Bola dostavaná aj nová vstupná predsieň z juž- okolité územie, a to najneskôr v období Veľkej Moravy. neznačená cesta, ktorou sa dostaneme na vrchol ma- Plán – čierna plocha archeologického výskumu kultúrno-histori ckej lokality na vyvýšenine Chochel. Kresba: J. Vydrnák, 2014. nej strany a na západnej strane okrúhla veža. Celý areál Pôdorys základov v tvare štvorlístka (tetrakonchy), štvorapsidovej predrománskej rotundy na Trenčianskom hrade. Pôdorys sakrálnej stavby na vyvýšenine Chochel. 46 GPS súradnice lokality Trenčín: 48°53‘38.3“N • 18°02‘42.0“E GPS súradnice lokality Skalka: 48°54‘52.0“N • 18°04‘25.0“E 47 Pôdorys kostolíka na kopci Chríb nad obcou Krásno po prestavbách v 15. storočí. Pôdorys veľkomoravského kostola (rotundy) na veľmožskom dvorci Ducové – Kostolec. (Bledším odtieńom je vyznačená pôvodná predrománska časť z 11. storočia.) GPS súradnice lokality Ducové – Kostolec: 48°37‘20.6“N • 17°52‘22.6“E GPS súradnice lokality Krásno: 48°35‘52.8“N • 18°18‘53.6“E

bol zabezpečený aj súvislým kamenným opevnením, konca 18. storočia. V tom čase začali obyvatelia obce nástennými maľbami. Opevnený dvorec vyhorel krátko NEŠPOROVÁ, Tamara. 1997. Stredoveký cintorín na Skalke. In: Skal- ktoré možno v relatívne celistvej podobe vidieť dodnes. stavať neďaleko nový kostol a kamenný materiál zo po roku 950, ale kostol slúžil na sakrálne účely až do ka pri Trenčíne. Miesto legiend a pútí. Trenčín: Trenčianske múzeum, Zborník zo seminára z 23. mája 1996. s. 22–27. Lokalita obce Krásno a vrchu Chríb bola podľa ar- starého kostola rozobrali a použili pri stavbe nového. 12. storočia. Na nekropole bolo doteraz odkrytých 28 NEŠPOROVÁ, Tamara. 2008. Rotunda a archeologické nálezy na cheologických nálezov obývaná od paleolitu cez neo- Ranorománsky kostolík na vrchu Chríb v Krásne je kostrových hrobov z 9.–10. storočia, z celkového počtu Trenčianskom hrade. Trenčín: Trenčiansky samosprávny kraj, 39 s. lit, ako aj v dobe bronzovej, železnej a rímskej. Miesto vhodným cieľom pre turistov, poskytuje okrem histo- 1500 hrobových miest datovaných do 14. storočia, čo TURČAN, Vladimír a kol. 2012. Veľkomoravské hradiská. Bratislava: bolo významným obchodným strediskom, čo dokazujú ricky zaujímavého miesta aj výborné výhľady na poho- robí z Kostolca jedno z najvýznamnejších stredovekých DAJAMA, 127 s. nálezy šperkov, mincí a ozdôb z odevov. Umelecky naj- rie Tribeč na jednej strane a hrebeň Považského Inovca antropologických nálezísk na Slovensku. Autor vzácnejším je románsky korpus Krista z liateho bronzu z 12. na strane druhej. Pre cykloturistov je vhodnou zastáv- Medzi vzácnymi archeologickými nálezmi sa našli Igor Zmeták, Mgr., PhD., (1965). Absolvent Filozofickej fakulty Uni- storočia, ktorý bol vystavený aj na reprezentatívnej vý- kou na trase medzi Topoľčanmi, Brodzanmi a Partizán- vzácne zlaté a strieborné šperky tzv. veligradského typu, verzity Komenského v Bratislave, kde ďalej pôsobil na Katedre et- stave k výročiu cyrilo-metodskej misie na Bratislavskom skym – iba treba odbočiť v strede obce Krásno smerom alebo viaceré ostrohy z 9. storočia, medzi nimi aj jedny nológie a kultúrnej antropológie ako vedeckovýskumný pracovník hrade v roku 2013. k novému kostolu na kopci – niekoľko desiatok metrov postriebrené s motívom kríža. Aristokratické opevnené a pedagóg pre dejiny etnológie, porovnávaciu mytológiu a objavi- teľské cesty z historicko-antropologickej perspektívy. Špecializuje sa Románsky kostolík v Krásne bol zasvätený pamiat- za ním nájdeme aj zabudnutú románsku pamiatku, ku sídlo v Ducovom je podľa archeológa Vladimíra Turča- na výskum dejín raného novoveku, v súčasnosti pôsobí na Slezské ke Povýšenia sv. Kríža a plnil svoje poslanie takmer do ktorej zatiaľ nevedie žiadne značenie. na tvarovo podobné franským dvorcom z 8.–9. storočia univerzitě v Opave, na Ústavu historických věd a vo Výzkumném cen- a odzrkadľuje spoločenský vývoj naddunajských a pa- tru pro kulturní dějiny Slezska a střední Evropy (1000–1800). Venuje Ducové – Kostolec nónskych Slovanov. Rotunda sa architektonicky vzťa- sa aj témam z regionálnej histórie. Žije v Trenčíne. Obec Ducové sa nachádza sedem kilometrov sever- huje k akvilejskému okruhu v severnom Taliansku, čo je ne od Piešťan, na pravej strane Váhu, kadiaľ pokraču- ďalším dôkazom (okrem nálezov v Bojnej a vysvätenia Resumé Pred 20 rokmi sa konal v Trenčíne seminár o Skalke, ktorý bol jedným je cesta na Beckov a Trenčín. Ak v obci odbočíme po Pribinovho kostola v Nitre) prítomnosti kresťanských z impulzov na oživenie a záchranu tejto kultúrnej lokality. Hlavná po- nenápadnej odbočke doprava, smerom k zdvíhajúce- centier na Slovensku ešte pred príchodom cyrilo-me- zornosť na Skalke sa tradične venuje zrúcanine pôvodného benedik- mu sa predhoriu Považského Inovca, prídeme na loka- todskej misie. tínskeho kláštora, neskôr prestavaného jezuitským rádom. Na vrchole litu Kostolec, kde sa na skalnom ostrohu nachádzalo Príbeh Kostolca nám približuje vzdialenú epochu masívu Skalky sa však nachádza aj archeologická lokalita so zvyškami sakrálnej architektúry a stredovekým cintorínom. Nielen masív Skal- v 9. storočí slovanské hradisko. Dnes tam nájdeme za našich dejín, je ukážkovým príkladom, ako sa striedala ky, ale aj rotunda na Trenčianskom hrade, základy ranorománskeho bránou a dreveným palisádovým opevnením základy mocenská štruktúra pri spájaní Nitrianskeho a Morav- kostola v Krásne (pri Partizánskom), objekt veľmožského dvorca a veľkomoravskej rotundy, typovo podobnej kostolu č. 6 v ského kniežatstva do Veľkej Moravy, a po jej zániku do rotundy nad obcou Ducové – Kostolec (medzi Piešťanmi a Novým moravských Mikulčiciach. Uhorského kráľovstva. Rotunda, ako typ vlastníckeho Mestom nad Váhom), patria medzi miesta, ktoré sa oplatí navštíviť a zoznámiť sa s ich históriou. Vznik veľmožského dvorca v Ducovom je datovaný – zemepanského kostola, však plnila svoju náboženskú do druhej tretiny 9. storočia, a pravdepodobne súvisí úlohu napriek zmenám štátnych a správnych útvarov. s násilným prevzatím moci v Nitrianskom kniežatstve. Zachovanie sakrálnej funkcie objektu ukazuje kontinuitu Knieža Pribinu a jeho verných vtedy porazili Mojmírov- kresťanskej cirkevnej organizácie, ako aj jej význam pri ci, a približne v rovnakom čase bolo zničené hradisko vzniku nového štátneho útvaru. na druhej strane Váhu pri Pobedime, presne oproti Du- Dnes je rotunda v Kostolci zasvätená sv. Cyrilovi a Me- covému. Krátko nato vzniklo v tejto strategickej lokalite todovi, a na ich sviatok 5. júla sa tu pravidelne konajú nové hradisko na Kostolci, s rozmermi asi 0,5 ha, opev- bohoslužby a kultúrne podujatia. Zo skalnej Kostoleckej nené mohutnou dubovou palisádou. Okrem zrubových vyvýšeniny je krásny výhľad na údolie Váhu a Čachtický obytných stavieb, z ktorých jedna mala aj vežovitú nad- hrad na náprotivnej strane, a na hrebeni vidieť aj hrad stavbu, sa v areáli, neďaleko hlavnej brány, nachádzal aj Tematín. V minulosti tiekol Váh priamo popod skalný murovaný sakrálny objekt. ostroh, ale viedla tadiaľto nielen cesta Považským údo- Rotunda má vnútorný priemer lode 7,3 m a spolu lím zo severu na juh, ale aj horská spojnica na Nitrian- s apsidou dosahuje dĺžku takmer 12 m. Z kostola sa za- sku Blatnicu, Bojnú a Nitru. Z Ducového sa po značenej chovali nielen základy, ako je to u väčšiny takto starých turistickej trase dostaneme na neďaleký magický vrch objektov (napr. aj v Mikulčiciach) obvyklé, ale aj časti Marhát s rozhľadňou, a veľkým krížom hlásajúcim: Boh nadzemného muriva s pôvodnou omietkou. Na základe ochraňuj turistov. Na druhej strane Marhátu, v lesoch toho sa dalo zistiť, že interiér rotundy bol vyzdobený nad Nitrianskou Blatnicou, sa nachádza ďalšia rotunda, nazývaná Jurko, ešte celá stojaca, iba doplnená o nes- Zvyšky základov rotundy na veľmožskom dvorci koršiu prístavbu. Pôdorys a rozmery rotúnd na Kostolci Ducové – Kostolec. Zdroj: archív autora. a na Jurkovi sú takmer identické. • • •

Odporúčaná literatúra: HANULIAK, Michal. 1998. Skalka nad Váhom a jej význam v dejinách osídlenia Trenčianskeho mikroregiónu. In: Slovenská archeológia. XI. VI.-2., Nitra: AU SAV, 1998, s. 309–331. HANULIAK, Michal. 2001. Včasnostredoveká stavba zo Skalky nad Vá- hom. In: Velká Morava mezi Východem a Západem, Brno: Spisy Arch. Ústavu AV ČR 17, 2001, s. 155–168. KOL. 1978. Významné slovanské náleziská na Slovensku. Bratislava: VEDA, 267 s. Úvodná veta Evanielia podľa Jána v prepise do hlaholiky (pod- MENCL, Václav. 1937. Stredoveká architektúra na Slovensku. I. Praha- ľa staroslovienskeho znenia), ktorú Filozof Konštantin-Cyril ako Prešov. Československá grafická únia, 478 s. prvú napísal pri preklade Písma z gréckého jazyka do staroslo- NEŠPOROVÁ, Tamara. 1993. Najstaršie osídlenie Trenčína. In: Trenčín. vienčiny. Vlastivedná monografia I. Bratislava: ALFA, s. 33–47. Zdroj: www.hlaholika.sk.

Románsky korpus Krista z liateho bronzu 12. storočia objavený v lokalite Krásno. Románsky Kresba: J. Vydrnák, 2014. 48 49

Farský úrad Skalka nad Váhom

Okno nielen do archeológie Kultúrno-historická príloha katalógu 9. ročníka medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS – SKALKA 2016 Zostavil: Igor Zmeták Obálku navrhol a graficky upravil: Jozef Vydrnák Gramatické korektúry: Trenčianske osvetové stredisko v Trenčíne, Jana Muchová Fotografie: archívy autorov, rodiny PhDr. Tamary Nešporovej a sympózia ORA ET ARS SKALKA. Ilustrácie. Jozef Vydrnák. Tlač a knihárske spracovanie: Ultra Print, s. r. o., Bratislava Náklad: 500 ks Vydalo: Mesto Trenčín © Mesto Trenčín a autori 2016 •••

S podporou: Výskumné centrum pre kultúrne dejiny Sliezska a strednej Európy 1000-1800.

ISBN 978-80-972353-9-0

.