O K•N O n i e l e n do archeológie kultúrno-historická•príloha katalógu•ORA•ET•ARS•SKALKA•2016 nielen do archeológie ••• Kultúrno-historická príloha k a t a l ó g u 9. ročníka medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS – SKALKA 2016 • • • Zostavil: Igor Zmeták • • • Obsah Úvodom (Okno nielen do archeológie) Kultúrno-historická sekcia sympózia ORA ET ARS SKALKA 2016 nesie názov Okno nielen do archeológie. Nosnou témou seminára bude pri- pomenutie práce významnej trenčianskej archeologičky PhDr. Tamary Igor Zmeták (SK) Nešporovej, keďže tento rok uplynie okrúhlych desať rokov od jej úmr- 1 Úvodom str. 5 tia. Koncepčne bola téma plánovaná práve na tento rok už dávnejšie, vzhľadom na nevyhnutnosť zachovať určitý časový odstup. Aj tento rok Janka Karlíková (SK) bolo pre niektoré kolegyne a kolegov veľmi ťažké sa vrátiť k vtedajšej 2 ... Nemalo sa to stať.... udalosti. Spomienka na PhDr. Tamaru Nešporovú str. 6 Zámerom organizátorov bolo totiž venovať PhDr. Nešporovej a jej archeologickým objavom takmer celý katalóg, nie iba krátku správu. Ján Kubica (SK) Veľmi málo ľudí v Trenčíne a v Trenčianskom kraji si uvedomuje, za čo 3 Z textov Tamary Nešporovej str. 14 všetko jej z kultúrno-historického hľadiska vďačíme. Jej zásluhou môže- me vnímať Skalku nie iba ako kláštor na Veľkej Skalke a kostol na Malej, Peter Martinák (SK) ale ako významnú sídelnú lokalitu obývanú kontinuálne od staršej doby 4 Spomienky na Tamaru (kolegovia nezabúdajú bronzovej. Do tejto lokality patrí aj masív Skalky s najstarším sakrálnym na významnú archeologičku) str. 22 objektom približne z 9. storočia a stredovekým cintorínom. Nielen ob- jav a zdokumentovanie veľkomoravskej rotundy na Trenčianskom hrade, Danica Staššíková-Štukovská (SK) ale takmer každý meter priestoru na nádvoriach, okolo veží či palácov 5 Sklo v období včasného stredoveku na Slovensku str. 28 vďaka jej úsiliu vydal svoje svedectvo. Rovnako ako najstaršie dejiny čas- 0 tí mesta Trenčín či mnohých okolitých obcí. Prácu a význam Tamary Ne- Eszter Kovács (HU) šporovej pre mesto Trenčín a Trenčiansky kraj môžeme priradiť k takým 6 Trenčínská jezuitská kolej jako spojka mezi českými osobnostiam, ako boli Vojtech Zamarovský, Štefan Pozdišovský alebo a uherskými jezuity str. 36 prof. Ján Komorovský. Dúfali sme, že sa nám do tohoročného tematického seminára a kata- Igor Zmeták (SK) lógu podarí zahrnúť aj výsledky nového archeologického prieskumu 7 Od archeológie ku kultúrnemu turizmu – v kláštore na Veľkej Skalke. Tie však ešte nie sú zosumarizované, tak sme – Trenčín, masív Skalky, Krásno, Ducové str. 46 prizvali ako hosťa ďalšiu významnú slovenskú archeologičku, ktorá skú- mala viacero významných lokalít v regióne a prináša zaujímavý príspe- vok k dejinám skla. A tradične sme nezabudli ani na novinky k málo zná- mym kapitolám z histórie Trenčína priamo z budapeštianskych archívov. Cieľom kultúrno-historickej sekcie sympózia je otvárať diskusiu na vyššie uvedené témy, a týmto vopred, za celý kolektív autorov, ďakujem za podnety a príspevky. • • • Zostavovateľ 4 5 Janka Karlíková ... Nemalo sa to stať... Spomienka na PhDr. Tamaru Nešporovú „Zober ma so sebou do archívu,“ oslovila ma Ta- marka v osudné ráno, „tak sa mi nechce ísť na Skalku!“ Bola unavená, spoločne s Evkou Mikulovou pokračo- vali v horúcom lete na výskume barbakanu pri Dolnej mestskej bráne, zabrať jej dala i realizácia náročnej ex- pozície – sprístupnenia rotundy na Trenčianskom hra- de. Ešte som jej ako obyčajne zaliala obligátnu rannú, veľmi silnú kávu: „Tamarka, myslíš to vážne?“ dobera- Promócie T. N. v roku 1965. Promócie vnuka Romana PhDr. Tamary Nešporovej (treti zľava) la som si ju, nikdy takúto požiadavku nevyslovila, bol Zdroj: archív rodiny T. N. v tej istej Aule UK v Bratislave v roku 2013. Zdroj: archív rodiny T. N. to výkrik duše, nebodaj predtucha, „ty predsa patríš do terénu, my historici máme svoj terén v archívoch, Preorientovala sa na priority muzeálnej práce, cie- šporová v roku 1972 obhájiť dizertačnú prácu a získala dakedy inokedy pôjdeme spolu, sľubujem!“ Svoj sľub ľavedome a s veľkým nasadením sa postupne veno- doktorát v odbore. V tom istom roku sa jej darilo po 2vziať Tamarku do príjemnej, drevom vykladanej štu- vala prieskumu v teréne v rozsiahlej výskumnej oblasti všetkých stránkach – počas výskumu na hornom hrade dovne starého zámku v Bytči som už nikdy nesplnila. múzea od Nového Mesta nad Váhom až po Púchov. odkryla základy predrománskej rotundy. Archeológov Po prečítaní popoludňajšej desivej SMS správy sa čas, Do Trenčianskeho múzea ju vtedy prijímal PhDr. Milan okamžite zaujal nevšedný štvorlístkový tvar základov ktorý pri štúdiu plynie neuveriteľne rýchlo, zastavil. A to Šišmiš, ktorý bol od 1.10. 1967 riaditeľom zariadenia. rotundy, o náleze pri Barborinom paláci písali ako o jed- doslova. Srdce zmeravelo, predtucha sa naplnila, myseľ Onedlho po nástupe na nové pracovisko sa podpísala nom z najvýznamnejších na Slovensku. nedokázala spracovať strašnú informáciu. Bolo to 10. Tamara Nešporová pod mnohé objavy. Hlavným a nos- Rotunda mala dôležitú úlohu v zástavbe horného októbra 2006, v pekný slnečný deň nezvyčajne dlhého ným výskumom mladej archeologičky bol od roku 1970 hradu, postavenie kaplnky na vrchole skaly bolo sym- babieho leta, v deň ako stvorený do terénu. Správa ší- PhDr. Tamara Nešporová (T. N.) Trenčiansky hrad, stal sa jej trvalou srdečnou záležitos- bolické – aby medzi božím svätostánkom a nebom Zdroj: archív rodiny T. N. rená všetkými médiami, že pri obhliadke ruín stredove- ťou, poznala tu doslova každý kameň. Počas systema- neboli prekážky a žiadne rušivé vplyvy. Základným kého kláštora na Skalke pri Trenčíne náhodne uvoľnená Nešporom, ktorý sa stal neskôr jej manželom. (Odišiel tického historicko-archeologického výskumu , ktorý bol problémom interpretácie a datovania však bol stupeň skala z múra smrteľne zranila PhDr. Tamaru Nešporovú, študovať na techniku do Bratislavy, vysokú školu ukon- sťažený prebiehajúcimi stavebnými opravami hradu, zachovania rotundy, ktorý obmedzoval výpovednú otriasla nielen archeológmi, kolegami, ktorí ju dobre čil na ČVUT v Prahe.) sa v letných mesiacoch vystriedalo niekoľko turnusov hodnotu architektúry. Porovnaním písomných prame- poznali, ale celým Slovenskom. Bolo to nečakané, bo- V meste so slávnou minulosťou sa rodil jej hlboký brigádnikov, ktorí s nadšením kopali, objavovali, čistili, ňov, archeologických nálezov a stavebno-historického lestné, zranila nás všetkých, no najviac jej blízkych. záujem o dávnovekú históriu Slovenska, po maturite si popisovali nálezy. Vždy sa zišla výborná partia študen- rozboru je predpoklad, že rotunda stála už v 9.–10. sto- PhDr. Tamara Nešporová, rodená Korelová, sa preto vybrala náročný odbor – archeológiu na Filozo- tov, ktorá Tamarku uznávala nielen ako odborníčku, ale ročí. Isté je, že v období 11. storočia slúžila ako pohreb- narodila 28. novembra 1942 v Olomouci v rodine vo- fickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave. mala i prirodzený rešpekt, prácu vedela zadeliť, sledo- ná kaplnka s emporou. Tamara Nešporová objavila jaka z povolania. Základnú školu navštevovala v rodisku a Štúdium úspešne ukončila v roku 1965 a ako odborná vať a veľmi dobre organizovať. Mnohí sa stali súčasťou v blízkosti i cintorín – ležať po smrti v blízkosti cirkev- Prostějově a po prevelení otca na Slovensko ju dokon- pracovníčka nastúpila v Archeologickom ústave SAV veľkej rodiny pracovníkov vtedajšieho múzea, zostali nej stavby, na vysvätenej pôde bolo výsadou príslušní- čila v Trenčíne. Pokračovala na Jedenásťročnej strednej v Nitre. V nadväznosti na diplomovú prácu sa tu začala mu verní po dlhé roky, niektorým učarovala história i ar- kov vyššej vrstvy spoločnosti. Nálezy v hroboch tvorili škole, dnešnom Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Mnohí špecializovať na výskum staršej doby bronzovej. Pod cheológia natoľko, že ju odišli študovať. súčasť odevu, našla ozdoby i mince v úlohe obolu. Pri z muzeálnych kolegov nevedeli, že rodená Moravanka dievčenským menom nájdeme v zborníku Slovenská ar- Popri náročnom výskume v teréne stihla Tamara Ne- neskorších stavebných úpravách bola prevažná časť tancovala aj v súbore Trenčan, štíhla, krehká blondínka cheológia jej prvú kritickú recenziu na prácu G. Bándiho cintorína zničená. bola neprehliadnuteľná, nečudo, veď bola mimoriad- o postavení tokodskej skupiny medzi kultúrami Trans- Doktorát v roku 1972. Plány na sprístupnenie vzácneho nálezu sa nerodi- Zdroj: archív rodiny T. N. ne fotogenická. Do 11. D triedy chodila s Ladislavom danubie a juhozápadného Slovenska v dobe bronzovej li ľahko, dlhé roky bola rotunda iba prikrytá doskami a návštevníci vôbec nevedeli, po čom vzácnom sa po- Folkloristka T. N., 1959 (SA XIV-1, 1966, 234–236). Neskôr publikovala svoju Zdroj: archív rodiny T. N. prvú rozsiahlu štúdiu: K problematike hatvanskej kul- hybujú. Rekonštrukcia a konzervácia sa začala až v roku túry na južnom Slovensku SA XVII-2, 1969, 369–402). 1997. Keď boli opravené viaceré objekty horného hra- V roku 1966 sa s výskumným tímom dostala do Ivano- du, podarilo sa Tamare Nešporovej presvedčiť vede- viec, kde neskôr, už zamestnaná v múzeu pokračovala nie múzea o nutnosti novej expozície a sprístupnenia v systematickom archeologickom výskume významnej vzácnej pamiatky cirkevného charakteru. Po kolaudá- lokality Ivanovská skala. cii dokončenej stavby spolu s riaditeľkou múzea Ka- Po vydaji a narodení dcérky Moniky 7. septembra tarínou Babičovou, sa archeologička obávala, či zaplní 1966 sa už do Nitry nevrátila, svoj život spojila s mes- celý priestor – kryciu stavbu rotundy totiž