[email protected] • www.comp-press.hu/ludove2000

FOTO: F. ZELMAN aás rkán vsel slneč­ svetle v prekrásne sa jagá páy Budapešti správy Kukučín Martin za oltára. Na túto skvelú podobu skvelú túto Na oltára. za ne ne kán slovenskej realistickej prózy prózy realistickej slovenskej kán Brač nebes­ Kraljice kej...” od milosť kajúc aeo oíaéo trh rím- starého opísaného vateľom hlavného spiso­ v laviciach sedí dojato mesta zborov volených ných dapešť. mujj ikaš oyae, veli­ obyvateľ, niekdajší jej omšu obce mátskej ča­ nádejou, a dôverou s nosťou, Slovákov Kurucz, Milan slovenskej národnosti slovenskej kých je. Toľko nás ešte nikdy ne­ nikdy ešte nás Toľko je. kých šovačiek výrazne vzrástla, že veľ­ že vzrástla, výrazne šovačiek nom, ktoré padá na ňu oknom spo­ oknom na ňu ktoré padá nom, Ženka Egyedová Baráneková. ŽenkaEgyedová šovačiek, zišli 11. júna na celoštátnom kole kole celoštátnom na 11.júna zišli ho zlata, ako i na hlave jej Syna, jej hlave na i ako zlata, ho chrá­ čisté­ z hlave, na nášho jej Koruna mu... patrónky Božej, ky súťaže Účastníkom prázdniny. pek­ né každému poprial a re­ a citáciami spevom slovenským ozývať bolo. Porota tvrdí, že úroveň ver- úroveň že tvrdí, Porota bolo. všet­ tu vás koľko vidieť, a visku pea asá sá č.. vrúc- a očí... stá a stá sa upiera súťaže v súťaže a sa prihovorila predsedníčka predsedníčka prihovorila sa opäť bude sa dom že toho, z dosť kôl a eanej, k vkobť Ve­ byť. zvyklo ako nie až veľa je, tak Spevákov recitujete. krásne mi íe Knooi Lčn, Veňarci Lúčine, Kondoroši, Číve, ľakrát sa hovorí o tom, že situácia že tom, o hovorí sa ľakrát Ľ udové noviny udové Ľ oo Msepd Šiatrom, pod Meste Novom Tridsať členov Tridsať „ „ regionálnych účastníci Najlepší „V hlavnom oltári je socha Mat­ socha oltári „V je hlavnom SI riaditeľ privítal Prítomných Dom v v stráni. Dom Slovenských spievaniek ver- a spievaniek Slovenských e žsýpctsá u aj ­ na ja tu stáť pocit úžasný Je a v ňom slávnostnú svätú svätú slávnostnú ňom v a at oiue otl dal­ kostol opisuje Takto a veršovačiek Finále Slovenskýchspievaniek v tr s uktčii v uskutočnili sa ktoré Slovenskom inštitúte Bu­ inštitúte Slovenskom Maďarsku tr ylvl ra­ vyslovil ktorý Selca vo svojom romá­ svojom vo Slovenskej samo­ Slovenskej lvnkc olno aBa i Brač na poslancov slovenských SB a obvod­ a (SSB) na ostrove ostrove na v Školenie budapeštianskych Školenie (ZSM) (ZSM) Maďarsku Týždenník Slovákov v Maďarsku Zväzu Ru- sa

je zlá, kritická, smutná. Lenže po­ Lenže smutná. kritická, zlá, je jeho bývalého pracoviska, kde na na kde pracoviska, bývalého jeho piesne piesne ýnméo lvnkh prozai­ slovenského významného milé prekvapenie okoloidúcich za­ okoloidúcich prekvapenie milé mátskej mátskej zboru zboru speváckeho členov niekoľko aktu bolo zemi...” pietneho tejto účastníkmi (Medzi šťastia Boh „Daj sa nachádza na priečelí budovy budovy priečelí na nachádza sa ktorá spisovateľa, tabuli pamätnej pri SSB veniec položili Najprv ka. tohto narodenia 150.výročie nuli spievali viachlasne hymnické hymnické viachlasne spievali ky, ktoré mobilizujú mladých ľudí, mladých mobilizujú ktoré ky, a ýdoé okľvne dal- v doškoľovanie týždňové na mája 28. prišli sem poslanci venskí rokoch v lekár ako pracoval a žil tento navštevoval pravidelne ktorý Kukučina, Martina pobožného na e čeňv sita tbic sa, trbliecu svietia, čierňave tej tejto v predsa že zdá, mi sa a vtedy spievajú či recitujú krásne ktorí prehliad­ súťaže, takéto tom prídu chrám. Martin Kukučín tu, v Selci, v tu, Kukučín Martin chrám. spomína a kostola skokatolíckeho m ú rbékytlk, tr v ktoré kryštáliky, drobné sú tme 83 98 Bdpšink slo­ Budapeštianski 1908. - 1893 Podgora Ozvena Aá i i krásna...” mi si „Aká Podgore, .) Potom zástupkyňa .) Potom aby si pripome­ si aby a

FOTO: AUTORKA A EF rkán onvn dm v kto­ v dom, obnovený prekrásne skej literatúry. skej sloven­ klasik tento a tvoril žil rom M. tabuli pamätnej k veniec žili samo­ slovenských obvodných ci 21.a SSBposlan­ 1928. Členovia neskôr, mája rokov 68 o Lipiku pri začala pred 150. rokmi, 17. mája mája 17. rokmi, 150. pred začala sa ktorá púti, umeleckej a životnej skončila sa v chorvátskom chorvátskom v sa skončila uuia Sli nvtvl aj navštívili a Selci v Kukučina polo­ rokmi desiatimi ajspráv pred kára z Dalmácie". z kára le­ a Prahy aj z Revúcej z študenta prihlásili k slovenskej národnosti, národnosti, slovenskej k prihlásili nové na svitanie symbolizujú tomka oravskej sedliackej rodiny, sedliackej „ literárnou oravskej tomka Kukučina, s Martina aktu tvorbou pietneho účastní­ kov oboznámila prejave nom SSB predsedníčky tivaly a súťaže. Na záver zaželala, zaželala, záver Na súťaže. a tivaly Bartalská, Ľubica pis do volebných zoznamov. volebných do pis zá­ o žiadosti odovzdali a vyplnili sa aby a rodičov, učiteľov vzbudila spoluprá­ úspešnú za a deťom čom rodi­ a ka pedagógom, pod’akovala časy,” á Fúziková vá aby sme boli všetci poslancami poslancami všetci boli sme aby fes­ usporadúvajú slovensky, po sa mi­ dva vyše päťdesiatich žijú v sveta že krajinách tom, o deťom zahraničí v Úradu žijúcich Slovákov pre kultúry odboru riaditeľka u R Eydv Brnkv po­ Baráneková Egyedová R. cu. svoje slovenské spolky, školy, učia školy,učia spolky, majú slovenské svoje všade ktorí Slovákov, lióny 1860 v v 1860 tr Vňrak zsivl slo­ piesne. ľudové venské zaspievali riaditeľky Veňarčanky pani štyri Slováci slovách kde Po žijú. krajinami, tými dzi me­ a Slovákmi medzi súdržnosti rtmý s piooia aj prihovorila sa Prítomným

oeaa ai predsedníč­ pani povedala Jaseňovej • • (Pokračovanie na 5. strane) 5. na (Pokračovanie (Pokračovanie na 6. strane) 6. na (Pokračovanie

Cena 200 Ft kákm slávnost­ krátkom v a lvnk a Slovensku na Hovorila o jeho Hovorila Ildika Klauszo- Ildika ktorá hovorila hovorila ktorá Pakraci po­

• • Zapíšme sa do zoznamu, voľme, rozhodujme! voľme, zoznamu, sa do Zapíšme Komlóšii SIovenskom Kormošv Alexander postavené na rozvoji kompetencií. rozvoji na postavené Menšiny pod drobnohľadom výskumníkov drobnohľadom pod Menšiny Podpory Verejnoprospešnej nadácie ZSM nadácie Verejnoprospešnej Podpory voličov zoznamu do zapíšal sa som Prečo rga ršetj vkv roz­ vekové rešpektuje Program práci práci ktorých sa jazyk vyučuje iba ako iba vyučuje v jazyk sa školy, majú ktorých ktoré minority, tie pre aj ale školy, dvojjazyčné majú cie. ” komuniká­ foriem digitálnych nie uplatne­ široké napomáha a diely icy domov žiacky bol predstavený konkrétny obsah obsah projektu. konkrétny predstavený bol mtd vdlvna koé sú ktoré vzdelávania, metódy a prostriedky života do uvedie náro­ kom, jazykovým špeciálnym sobí vzdeláva­ národnostné slovenské Na prezentácii, ktorú okrem peda­ okrem ktorú prezentácii, Na kácsová učebníc vydavateľstva áldášoa mtrk kl a škola materská škola, základná nice v ôsmich jazykoch. Sú to to Sú jazykoch. ôsmich v učeb­ nice redigujú ktorej v vateľstva, cích programov, ktorý sa prispô­ sa vzdeláva­ ktorý balík programov, cích taký vytvorí nie dvojjazyčné pre sa projektu rámci Pečeňová. školy Edita slovenskej čabianskej teľka in­ a orgánov slovenských vitelia republiky republiky učebnice pre tie národnosti, ktoré ktoré národnosti, tie pre učebnice dické centrum dické zastúpené sú projektu, realizácie v záujme vytvorené bolo ktoré ciu, v júna kom začiat­ verejnosti pod­ predstavili poru, spoloč­ stopercentnú TAMOP obnovy nosti programu ného Operač­ rámci v konzorcium kalo školy”, národnostné dvojjazyčné slovenské pre môcok o poet v ont 3 399 35 hodnote v projektu ľom ttcí pesaia rjk riadi­ projekt predstavila štitúcií, aj generálny konzul Slovenskej Slovenskej konzul generálny aj prítomnosťou svojou poctili gógov 24. č. 25 júna 2010 • Ročník LIV • a Soesépdggcé meto­ pedagogické Slovenské va, Cabe. Békešskej v túry 974 Ft bolo 974 bolo Ft učebníc. teľstvo eotta lvnk samosprá­ slovenská Celoštátna Hlavná redaktorka redaktorka Hlavná programu odborného rámci V rjk „ Projekt O projekte nových učebníc nových Oprojekte národnostnej redakcie národnostnej informovala účastníkov o účastníkov informovala Štefan Daňo Štefan a učebných pomôcok učebných a Slovenské gymnázium, Slovenské ovj čbýh po­ učebných Rozvoj Dome slovenskej kul­ slovenskej Dome r ácav éese Čabe b a Č Békešskej v cia tá n e z Pre v a Hlavným žiadate­ Hlavným Národné vydava­ Národné k uida „v uviedla, Ako éese Čabe. Békešskej na ktorý zís­ ktorý na Z obsahu Z Národného V konzor­ V a predsta­ a dt Ta­ Edit vyda­ -w^ r w - (gumi

dt Takácsová Edit aesv a áonsnc škôl národnostných a vateľstva sa projektu rámci v 11. ročník, pre projektu a bude to preklad maďar­ preklad to bude a projektu raioaí plčýh konfe­ workshopov. a rencií spoločných organizovaní vyda­ spolupráce oblasti ich V zykov. ja­ na národnostných do nárok adaptovanie sa objavil môcky, zo­ pracovného preklad aj plánuje učebnica nasleduje - série exis­ tujúcej pokračovanie o ide zošitom čbie eeiu pracovným s prípade dejepisu V sám. učebnice vytvoriť učiteľ môže si hodín vyučovacích tempo tematických základe na pracované maďarčine. Pritom, ako uviedla uviedla ako Pritom, maďarčine. v zošita pracovného ajv to prípade ako je internete, na prístupný bude tohto rámci v práve ročník vyjsť 8. mala by pre učebnica ročník, 7.pre zatiaľ biológia škôl slovenčine v vyššie existuje základných pre biológie ročníky učebníc rie sé­ Zo dejepisu. a biológie učeb­ niciach o hovorila Zvlášť predmet. oh a neatve čbé po­ učebné interaktívne ohla­ na soch pozitívnych zároveň o informovala redaktorka Hlavná šita. okruhov, na báze ktorých systém a systém ktorých báze na okruhov, skej učebnice. Pracovný zošit zošit Pracovný učebnice. skej Takácsová, 977045682933310025 (Pokračovanie na 3. strane) 3. na (Pokračovanie it uenc s vy­ sú učebnice tieto ií eev a v aj rezervy vidí 5. str. 12. str. 12. .str. s 2. 4 . str. . 4 3. str. 3.

E.

FOTO: CSL 2, 24. JÉNA 2010 POLITIKA

samosprávy Kataríny Plevovej 1984 sa stal členom Folklórnej sku­ Ľudové prevziať uznanie dojatý Pavol piny Rozmarín, kde pôsobí dodnes. Láska z Veňarca. V slovenskej samospráve je aktívny Aj Slovákom z ostatných regió­ od prvého cyklu (1994) a od začiat­ noviny nov dobre známy „pán učiteľ” sa ku (1990) je aj členom obecnej sa­ narodil vo Veňarci. Vyštudoval Vy­ mosprávy. Jeho srdcovou záležitos­ sokú školu pedagogickú v Ostriho­ ťou je aj šport, futbalu sa venoval od Týždenník me, diplom učiteľa slovenského ja­ detstva. V roku 2006 bol zvolený za zyka a literatúry získal v Segedíne. člena župnej slovenskej samosprá­ Slovákov V základnej škole vo svojej rodnej vy. Jeho meno je úzko späté so ži­ obci začal pracovať 1. septembra votom Veňarčanov, spolu s manžel­ v Maďarsku 1971, slovenčinu vyučoval od roku kou sa významne zaslúžili o zacho­ 1983. Od januára tohto roka je síce vávanie miestnych tradícií a hod­ Šéfredaktorka: na dôchodku, ale naďalej vyučuje nôt. A lžbeta H o llero vA Ra č k o vA slovenčinu a nemčinu v Bíri. Roku b r

Jazyková redaktorka: V lasta Z sAk a io v A D r ž Ik o vA Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na novej adrese Technický redaktor a redaktor portálu luno.hu: Slovenská samospráva Novo­ Od 21. júna 2010 je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na novej Im r ic h F u h l hradskej župy vytvorila presne a d re se : pred rokom novú tradíciu. Začiat­ Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Reportéri - novinári: kom júna, pri príležitosti Dňa pe­ Štefánikova 2 C saba L am per t dagógov, usporadúva stretnutie 813 70 Bratislava 1 Ev a Pata yo vA FAbiAn o v A učiteľov - slovenčinárov a odo­ Následkom demontáže výpočtovej a telekomunikačnej techniky A n d r ea Sz a b o v A M a ta is z o v A vzdáva vyznamenanie Za sloven- g môže vzniknúť v období od 21. do 30. júna 2010 problém s priamou ské národnostné školstvo. V tomto g komunikáciou. V súrnych a neodkladných prípadoch nás volajte na Externé spolupracovníčky: roku mohol z rúk predsedníčky 2 telefónnom čísle 00421/2/57 295 540. I ld ik a K la u szo vA F ú z ik o v A K a r o la K la u s zo v A

Adresa redakcie: Menšiny p od drobnohľadom výskumníkov 1 1 3 5 B ud apešť, C sata u. 1 7 ,1 /9 Výskumný ústav Slovákov v Ma­ ti pred schválením zákona o prá­ nie menšinových inštitúcií 440 mi­ ry preskúmal našu etnografiu, te­ ďarsku (VÚSM) v spolupráci s vach menšín, ktorý umožnil ná­ liónov forintov. V rokoch 2006- raz sa zameriava na jazykovedu a Poštová adresa redakcie: Fórum inštitútom (FI) v Samoríne rodnostiam v Maďarsku založiť si 2009 bol ústav samostatnou roz­ na sociológiu a spolupracuje so 1555 B u d apest, Pf. 9 9 a Slovenským inštitútom v Buda­ vlastné inštitúcie. Je zaujímavé, že počtovou inštitúciou CSS, štátna slovenskými odborníkmi, dokonca pešti usporiadali v máji podujatie iniciatívu zdola realizovala ob­ podpora, ktorá mu bola určená, sa nám dáva vyslovene praktické Telefó n : (1)878 14 31 pod názvom Menšiny pod drob­ Fax: (1)878 14 32 čianska organizácia Zväz Slová­ dostala do rozpočtu CSS a finan­ podnety. V súčasnosti skúma pou­ nohľadom výskumníkov. Prítom­ kov v Maďarsku a tak v roku 1990 covanie bolo zabezpečené. Od žívanie slovenského jazyka v slo­ E-m ail: [email protected] ných v mene organizátorov priví­ vznikol ústav so sídlom v Békeš- prvého januára 2010 sme znovu venských menšinových samosprá­ tal riaditeľ SI Milan Kurucz. - skej Čabe. Ciele a úlohy inštitúcie čiastočne samostatnou rozpočto­ vach. Podľa mňa je obrovská vec, Internetový denník Dnes sa nám predstavia dva vý­ vypracovala jeho prvá riaditeľka vou organizáciou. Naším najväč­ že môžeme hovoriť o VÚSM, že skumné ústavy, ktoré sa zaoberajú Anna Divičanová v spolupráci s ším podporovateľom v posledných môžeme predstaviť tri doktorky, www.luno.hu menšinami. Dohodli sme sa na prvými pracovníkmi ústavu - et­ rokoch je Úrad pre Slovákov žijú­ ktoré v ústave pracujú, že môžeme dvoch okruhoch tém, jeden by sa nografom Ondrejom Krupom a cich v zahraničí, - povedala riadi- zabezpečiť pracovisko našim na­ M ajiteľom n ovín je dal nazvať „O nás”, druhý ..O vý­ daným ľuďom, ktorí vykonávajú C elo štátna slo ven ská skumoch a projektoch”. Predsta­ pre nás veľmi cennú prácu, - kon­ sa m o spr ä va vitelia VUSM budú hovoriť po slo­ štatoval Ján Fúzik. Docentka Se- vensky a predstavitelia FI po ma­ gedínskej univerzity Tünde Tuš- Týždenník vychádza ďarsky, - povedal na úvod riaditeľ ková prednášala o súčasných ling­ za finančnej podpory SI a odovzdal slovo prednášate­ vistických projektoch a výchovno- V erejnej n a d Acie ľom. vzdelávacej činnosti VÚSM. Pod­ PRE NÁRODNÉ a ETNICKÉ MENŠINY. - Fórum inštitút vznikol v de­ robne sa zmienila o vedeckom cembri 1996 ako nezisková orga­ programe Používanie slovenského Ľudové noviny vydáva jazyka v Bélcešskej župe, ktorý sa a rozširu je nizácia s cieľom stať sa centrom V erejnoprospešná spo lo č n o sť kritického myslenia a inštitúciou uskutočnil v rokoch 2001-2004, L e g a t u m . základného výskumu, dokumentá­ potom predstavila sociolingvistic- cie a archivácie maďarskej menši­ ké výskumy Jazyková situácia v Za vydanie zodpovedá ny na Slovensku. Z týchto dôvodov Slovenskom Komlóši a Slovenský riaditeľ v prvom období jeho činnosti vy­ jazyk v Maďarsku. Na záver svoj­ J uraj A n d o dával väčšinu publikácií v maďar­ ho referátu oboznámila prítom­ skom jazyku. Uvedomenie si potre­ ných s najnovším výskumným ISSN 0456-829 X by zintenzívnenia interkultúrneho projektom Slovenské priezviská v • Grafická úprava: Spoločnosť COMP-P ress Kft. Budapešť. Zodpovedný vedúci: Fe r e n c I bos Vedúci smený: K aroly Sza b ó

T la č iar eň C O M P -P ress K ft. • Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Madárská pošta. Poštová adresa: Magyar Posta Zrt. Központi Hírlap Iro­ da, 1900 Budapest. Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u pošto­

vých doručovateľov. Ľudové AUTORKAFOTO: noviny si môžete objednať aj na e-mailovej adrese hirlape- dialógu na Slovensku bolo motí­ vedeckým tajomníkom Jánom teľka ústavu a informovala prí­ Maďarsku, cieľom ktorého je zo­ [email protected] a te le fo ­ vom k tomu. aby niektoré kľúčové Chlebnickým. Hlavnými výskum­ tomných o momentálnych pracov­ staviť zoznam rodných mien na nicky na čísle 06-80/444-444. publikácie vydával aj v slovenčine nými oblasťami sú sociológia, his­ ných a finančných podmienkach a slovenských jazykových ostrovov Ročné predplatné: 7308 Ft, a iných jazykoch medzinárodnej tória, národopis, pedagogika, dia­ ťažkostiach. Predseda CSS Ján v Maďarsku. V súvislosti s vý- polročné: 3654 Ft, štvrťročné: vedeckej komunikácie - angličtine lektológia, neskôr sa bádania roz­ Fúzik v tejto súvislosti uviedol: - chovno-vzdelávacou činnosťou 1827 Ft. Na území Slovenskej a nemčine, - povedal riaditeľ od­ šírili na kultúrnu antropológiu a Kasu VÚSM nemám v rukách ja, ústavu uviedla, že medzi plánmi republiky ročné predplatné: delenia Internetických vzťahov a sociolingvistiku. Náš ústav by mal ani CSS, ale štátny rozpočet. V pr­ figuruje školský projekt Možnosti 31 752 Ft. medzinárodnej spolupráce, vý­ byť doškoľovacím centrom pre in­ vých dvoch rokoch som musel lo­ vzdelávania sa v materinskom ja­ • skumník Koloman Petó'cz. Socio­ teligenciu. mal by poskytovať od­ bovať za päť miliónov forintov, zyku v slovenskom zahraničí, do Neobjednané rukopisy redakcia logička Zsuzsanna Lamplová bornú pomoc školám, vychovávať aby sme udržali ústav pri živote a ktorého budú zapojení partneri z nevracia, nezaručuje ich publi­ predstavila prítomným činnosť FI. dorast, šíriť a popularizovať vý­ dnes jeho rozpočet presahuje 30 krajín Visegrádskej štvorky. kovanie a vyhradzuje si právo Výskumný ústav Slovákov v sledky vedeckých výskumov. Po miliónov forintov ročne. Pochopi­ Výskumníčka Anna Kováčová krátiť príspevky. • Maďarsku predstavila jeho riadi­ sľubných začiatkoch nasledovalo teľne, nedá sa to porovnať s Fó­ prednášala o historických a kul­ Uverejnené materiály vyjad­ teľka Alžbeta Uhrinová Horno- obdobie neistoty. V rokoch 1997- rum inštitútom, ktorý vydá ročne túrnohistorických programoch rujú v prvom rade mienku ková. - Myšlienka založenia 2001 v dôsledku nedostatočného a 20 publikácií. Naša inštitúcia vy­ VÚSM a priblížila prítomným sú­ autorov a v záujme plurality VUSM vznikla koncom osemde­ nepravidelného financovania hro­ dala za dvadsať rokov svojej exis­ časné vedeckovýskumné projek­ názorov nemusia byť v súla­ siatych rokov, v čase, keď Slová­ zil ústavu zánik. V roku 2001 pre­ tencie 45 publikácií. Nám ide ty- de so stanoviskom redakcie, kov v Maďarsku charakterizovali vzala prevádzkovanie VÚSM Ce­ hlavne o duchovnú hodnotu, ktorá Podujatie pod názvom Menšiny ale predovšetkým so zásadou ako najrýchlejšie sa asimilujúcu loštátna slovenská samospráva, je esenciou práce, ktorá sa tu vyše pod drobnohľadom výskumníkov rešpektovať právo iných na národnosť v strednej Európe. Bol odvtedy je jeho financovanie sta­ dvadsať rokov vykonáva. Ja osob­ skončilo neviazanou diskusiou a vyjadrenie vlastného, čo aj roz­ prvým vedeckým ústavom menšín bilné. Situácia sa výrazne zlepšila ne si vysoko vážim, že náš vý­ priateľskými rozhovormi pri bie­ dielneho názoru. v našej krajine. Náš ústav vznikol roku 2003, keď štátny rozpočet skumný ústav je moderný, otvára lom stole. tesne po transformácii spoločnos- prvýkrát vyčlenil na prevádzkova- sa svetu. V podstate do veľkej mie- A n d r ea Sz a b o v A M a ta iszo vA FOTO: (A) sa cíti byť Slovákom, dal zapísať dal Slovákom, byť cíti sa kh vlnh zou e samo­ menšino­ do je zapíšem sa že zboru zrejmé, voleného ského novia mojej rodiny sa zapíšu. sa rodiny čle­ mojej novia Všetci slovensky. po len vali cii, v ktorej sme teraz, sa musíme sa teraz, sme ktorej v cii, voličov. menšinových zoznamu do Moja rodina je slovenská, stará stará rozprá­ doma sa otec slovenská, starý i mama je rodina Moja á v o k o č r o K a n n A mater­ školy, základnej gymnázia, éo oenh zzau Celá zoznamu. volebného vého oia a aíe váae mojej vrátane mamičky. zapíše, sa rodina em dlžt, b s kžý kto každý, sa aby dôležité, veľmi dapešť: dapešť: mňa ako podpredsedníčku sloven­ ako podpredsedníčku mňa Túto otázku sme položili niektorým slovenským aktivistom, pedagógom a pedagógom slovenským aktivistom, smeTúto otázku niektorým položili prameňov a vypracovanie rôznych rôznych vypracovanie a prameňov použitie intenzívne žiaka, petencií spoločenskom v Maďarsku v kov Slová­ dejín prehľade nologickom chro­ popri učebnice tom koncepcia oá R Ks Seá . Lásik), M. a Szemán Kiss R. ková, kešskej Cabe Cabe kešskej v Bé- domova a žiackeho školy skej zel nárová v o r á ln o M la e iz G otázne. ne­ bolo vôbec nás pre To to! za sa nehanbí­ me Slováci, sme že vie, o nás Každý rodina. celá zapísať, dali sa sme Všetci Slovenka! som Veď P voličov zoznamu do sazapísal som Prečo anketa: Naša Caba: Caba: i pcázm o epía Pre Zemplína. zo pochádzam ti, rodičom. Na otázku nám rodičom.Na všetci odpovedali. otázku ochotne vanej publikácie je inšpirovať žia­ inšpirovať je publikácie vanej „ projektov. kom­ rozvíjanie napr. ako metód, a trendov pedagogických dernejších najmo­ využitie na stavia kontexte Pri­ poznatky. a politologické gické sociolo­ základné a literatúry lógie, dialekto- i ale geografie, viteľstva, sta­ ľudového národopisu, folklóru, za potrebné vytvoriť tím autorov autorov tím vytvoriť potrebné za nehmotnú aj Slovákov žijúcich v Maďar­ kultúru hmotnú na meraný za­ je ktorý predmet, komplexný o uviedol uviedol a 9. inter­ pre predmetu tohto disciplinárneho učebnica Plánovaná zošita. pracovného a učebnice nosť nice tohto predmetu existujú však však existujú predmetu tohto nice lanosť, ” vzde­ Slovenskú predmet maturitný (M. Ziláková, A. Uhrinová Horno- Uhrinová A. Ziláková, (M. považovali konzorcia sku, účastníci tr obre aatj komplex­ garantujú odborne ktorí (Dokončenie z 1. strany) 1. z (Dokončenie stupca riaditeľky riaditeľky stupca iba pre základné školy.ide iba pre základné Nakoľko et hkikjpltce situá­ politickej hektickej tejto V 0 rčí bd oshvť ako obsahovať, bude ročník 10. O projekte nových učebníc a učebnýchí pomôcok učebnýchí a učebníc nových O projekte ^ rečo v Siáyoá uoá Bu­ Šubová, Szilágyiová Eva nrj izl, Békešská Kiszely, : a íž N Ondrej , á v o ň o b o S a it g r a M zel nárová, Mlynkv: v k n y l M , á v o r á ln o M la e iz G volí „Veľkási za časť maturantov Nemáme sačohobáť

ste Samozrejme. Podľa mňa mňa je Podľa Samozrejme. informoval prítomných zá­ prítomných informoval M.Lásik,

požiadali Patrím k tejto národnos­ tejto k Patrím Cieľom autorov pláno­ autorov Cieľom Michal Lásik. Michal

elementy z dejín, z elementy o

zápis Slovenského

do

zoznamu Učeb­ ová Sivi Gli Sal ová I á v o k š u D a Id á v io a lg a S á v o k liic G ia ilv S á v ro e s o m G a n a z u Z l ová Šubová Margi á v o ň o b o S a it g r a M á v o b u Š á v io y g ilá z S a v E M

voličov

e soesé iaen predsta­ divadelné slovenské jem rada a podujatí rôznych do sa jam sme už vytvorili v oblasti zachová­ oblasti v vytvorili už sme ma- My, pôvodu. slovenského som a s nspilsl vš 20 a 200 vyše prihlásilo nás Dote­ sa raz stratilo. to sa aby chceme, Dolnej zemi a v celom Maďarsku, celom v a zemi Dolnej res: res: bude nás ešte viac... ešte nás bude ne­ hodnôt, slovenských vania Veľa mať samosprávu. chceme slovenskú opäť Slováci, lokerešskí itái. aíe s, e som veď sa, Zapíšem re­ o gistráciu. pozbierala žiadostí sedemdesiat dokonca okolo som rokmi na tu, 2010 roku v aj že štrovať, venia. navštevu­ výstavy, na chodievam aj s celou rodinou. Pred štyrmi štyrmi Pred rodinou. celou s aj Slováci. ako žijeme ešte Lásik. áj pten r vub sloven­ výučbu pre potrebná je rá kto­ séria, sa uzatvára učebnicou to už dopĺňa ktorá (antológiu), textov 12.ročník, pre učebnicu o ide túry ou lvnkj utr. Zapá­ kultúry. slovenskej Domu do chodím náhodou nie Slovenka, demon­ a sa prezentovať ukázať, z sa aby práci, samostatnej k kov kutabilné otázky, veď o ide už gym­ veď otázky, dis­ kutabilné aj uvedieme pramene a klady skej literatúry na našich gymnázi­ našich na literatúry skej slovenskej učebníc rad existujúci zbierku prispôsobenú nej k aj ako litera­ slovenskej učebnice nové prípade V literatúra. vytvorené slovenská je hodnoty, projektu rámci tvárať si vlastný názor,” vlastný si vy­ tvárať naučiť majú sa ktorí nazistov, Cez prí­ tzv.samoukovia. stali nich Caba: literatúry pre ročníky 9 až 11. až 9 Tou­ ročníky pre literatúry kultúra „ iva likv Salgaiová, Gliicková Silvia Ke­ Malý Gmoserová, Zuzana na očkv, Békešská Korčoková, Anna Ďalšou oblasťou, v ktorej budú v budú ktorej v oblasťou, Ďalšou

slovenskej n, aeitue s, veď sa, zaregistrujem Ano, aorje pilsm sa, prihlásim Samozrejme,

menšinovej

samosprávy dodal M. ?

enk rt, eo o predsed­ som lebo preto, jednak cu zo slovenského jazyka. slovenského zo cu bude­ ulici na aj doma a tradície dičia a starí rodičia boli Slováci. boli rodičia starí a dičia Nemusíme sa báť, lebo sa nemá­ sa lebo báť, sa Nemusíme venskej školy, obidve zložili štátni­ zložili obidve školy, venskej kedy slovensky, po hovoriť me svoje pestovať slo­ podujatia, venské Usporadúvať robili. sme čo doteraz to, robiť budeme naďalej zostaneme Naďalej ľudí. do chých prenášať nesmú sa politike volebného zoznamu, lebo naši ro­ naši lebo zoznamu, volebného : š ló teľov Rétšágu, aby sa zapísali. zapísali. sa aby Rétšágu, teľov povzbudzovať budeme a znamu bde oe ei hdl d slo­ do chodili deti moje Obidve chcieť. budeme len a Maďarsku v žijúcimi Slovákmi jednodu­ života každodenného veľkej vo Nezhody báť. čoho me Európe..." strednej Budapešti v Eötvösa Loránda pretácií týchto konfliktov, resp. ne­ resp. konfliktov, týchto pretácií j sanc soesýh obyva­ slovenských ostatných aj zo­ volebného zapíše sa menšinového rodina do du­ naša Celá slovenskom chu. v deti svoje vychovávam a matkou a slovenskou pred Som manželkou nastúpili rokmi. sme ôsmimi ktorú na te, menšinovej Slovenskej níčkou kúpiť slovenské učebnice, ktoré ktoré vydalo učebnice, slovenské kúpiť Rétšág Rétšág zuje zameranie sa na individuálnu individuálnu na sa zameranie zuje náboženstva. i vedy kultúry, tiky, z vyslovene nielen poznatky uviesť jed­ zdôrazniť dôležité za kladám učebníc. tom pri sporných otázkach učebni­ otázkach sporných pri Pri­ tom zastúpená. dostatočne nebola literatúru, učebniciach našich v povojnovú doteraz ktorá na kládol Szemán i ž msm pkaoa ces­ v pokračovať Myslím musíme že Rétšágu. si, v samosprávy dúci ve­ je učebníc týchto Autorom ách. oôu j ôn okz n prí­ na stránky. internetové odkazy slušné rôzne aj pomôžu sa. vzdelávanie osobné na prácu, charakteri­ učebnice Metodológiu poli­ ajale z oblasti literatúry, dejín dôležité za pokladal inter- disciplinarity, princípom riadil sa učebníc v tu, jazykmi literatúrami, súvzťažnosť medzi kultúry,... našej notu „ po­ storočia. 20. konca do od čiatkov literatúru slovenskú tovať prezen­ bolo zámerom že jeho hol, vyzdvi­ Cabe Békešskej v zentácii Szemán. Kiss bert dorozumení. inter­ možnosti rôzne ponúka ca Pri získavaní informácií študentovi študentovi informácií Pri získavaní zostavovaní pri že Dodal, Szemán. Sl - m o K ý k s n e v lo S , á v o k š u D a d I Účastníci prezentácie si mohli mohli si prezentácie Účastníci Zapíšeme sa do menšinového do sa Zapíšeme aer lvsiy Univerzity slavistiky Katedry uviedol, že osobitný dôraz dôraz osobitný že uviedol, - áon vydavateľstvo Národné Ki ly e z is K j e r d n O Mlynky: E a v P t ová yo ata uviedol R. Kiss R. Kiss uviedol pre­ na Autor a aíe sa Zapíšem C O saba y k z á t F ánová v o n iá b á L . Kiss R.

t r e p m a i l d á l k ( Ró­ Po­ csl : )

kvitá, čoho dôkazom sú všetci všetci najmenšie- od sú dediny dôkazom obyvatelia pre­ čoho ale kvitá, prežíva, nielen slo­ tu že venčina potvrdili, nám tance vé sprievo­ inštrumentálnym s spevo­ kol a básní recitácia precítená bez­ nás Očarila program. kul­ túrny veľkolepý rodičia, a učitelia ná doba je päť rokov. päť je doba ná Zmluv­ roz­ stretnutia. pedagógov, a pracovné ličné a vzdelávanie permanentné žiakov inštitúciami: výmena medzi aktivít pora vý­ vzdelávania, oblasť na viaza­ ných kultúr­ aktivít, oblasti športových a v nych spolupráci nej maršala škola Slovenská titeľská Močenku. dom. To všetko a slovenské ľudo­ slovenské a všetko To dom. slovenčina, ľubozvučná chybná žiakov, 600 bolo ktorom v dome, prepl­ v pozreli večer si sme škôl o sourc e ovj pod­ a rozvoj je Cie­ spolupráce ľom informácií. výmenu a skum vzájom­ a partnerstve na sa dohodli strany Zmluvné krajín. nutých spome­ zo s aj delegáciami sa ostatnými porozprávať a stretnúť možnosť sa mali sme Sa­ že potešili. mozrejme, veľmi sa sme školu, našu čomu práve Maďarska z ra partne­ ako vybrala Padiny z Tita hos­ si hraníc bez Hry projektu ní zo vala delegá­ prišla republiky Českej Z krajín. piatich ná­ „ s zvom projekt pracovala Čo program. bohatý nás trojdňový pre pri­ pravili Hostitelia vensku. nenom miestnom kultúrnom kultúrnom miestnom nenom vedúca projektu medzinárodnej medzinárodnej projektu vedúca maršala cia z Českého Téšína, Téšína, Českého z cia z školy slovenské pre vy­ Padiny z škola ská cieľom Sloven­ stretnutia? tohto hlavným bolo ly­ v v alebo stretla tábore žiarskom viackrát už sa niekto­ s rými lebo zboru, z padinského učiteľkami známymi mnohými niová-Fecsková našej výročia 60. oslavách na vaši školy, Deň na načasované bolo to malebný kraj nešetril víchor a víchor nešetril kraj malebný to Medved’ovou spolupráce spolupráce diteľ diteľ lvnk reprezento­ Slovensko Slo­ na prírode v škole Kolegyňa inštitúcie. našej v my privítali ich sme dňom týž­ Pred a úprimné. srdečné bolo školy Petrovičová. riaditeľka bývalá aise šoy Piía ns ria- nás parkovisku Privítal školy. na padinskej zastavili šťastne orientovať. že vedeli mračien, ťažko sa prietrž sme taká viackrát sa strhla Cestou lejak. prudký ten­ Ani Banátu. polia obdivo­ krásne sme vali cesty päťhodinovej vali s pani riaditeľkou riaditeľkou pani s vali ísť.” musí cestujúci fúka, „Prší, okolí v nás, Ú Srbska. do dlhú pozva­ na cestu vybrala sa trojica základnej učiteliek ných Sarvaši, v Slovenskej školy výročia Slovenskej základnej škole v Sar­ v škole základnej Slovenskej Popoludní o tretej hodine sme ale sme hodine tretej o Popoludní Sarvaša, sa zvykne hovoriť: hovoriť: odcesto­ sme mája 21. ráno Skoro zvykne sa Sarvaša, Po podpísaní dohody riaditeľov riaditeľov dohody podpísaní Po e č s sočl olv 60. oslavy skončili sa čo Len ZS Nowa Biala. Nowa ZS áldá kl v škola Základná lvnkj álde školy základnej Slovenskej r bz hraníc” bez Hry Tita Tita Z Poľska prišli hostia hostia prišli Poľska Z ail Durášová Daniela Stretnutie, ktoré ktoré Stretnutie, do Padiny. Počas Počas Padiny. do bez hraníc n a r h z e b y r H ailv Petrovič, Ladislav a iž vtl s zvítala tiež sa Pri zostavova­ Pri Anna Poda- Anna

Zuzanou Alžbeta a

24..JÚNA 2010 znajú žiadne hranice ani vzdiale­ ani známu hranice nepo­ žiadne ľudia znajú zanietení že dokumentuje pravdu, tografia a priateľstvá nové sa Nadviazali nizácii priestorov. moder­ anizácii budovy rozšíreniu tešili ktoré si vytýčili v projekte. v plány, vytýčili si všetky ktoré uskutočnia a nosti účastníkov. všetkých pre som o e ž rml a šti y sa by všetci a primalá už je kov žia­ 600 Pre 1966. roku v stavená po­ bola škola Nová domov. ných obce. fa­ na videli sme rozvoja zmeny Pozitívne modernejšieho a rýchlejšieho podmienka základná bola To 1972. roku domácností v až zavedená padinských do bola praco­ sú rôznych v Padinčania Belehrade podnikoch. v pracujú upevnili staré. Naša spoločná fo­ spoločná Naša staré. upevnili sádach zrekonštruovaných rodin­ zrekonštruovaných sádach voda Pitná vody. zdrojom k li dosta­ sa aby hĺbky, do metrov aj36 kopať nútení boli a vody statok nedo­ ich Trápil zápa­ sťažkosťami. sili usilovne vždy na obyvatelia a Život ľudia. húževnatí vití, alebo poľnohospodárstvom zaobe­ sa rajú Obyvatelia 1806. bola roku Založená obyvateľov. 500 6 em šoy s trm se sa pedago­ sme o informovali ktorými vzájomne s školy, chutným teľmi s večierok priateľský 5 ioerv d eerd. Má Belehradu. od asi kilometrov 55 Belehrad-Pančevo-Zrenjanin, Pa- si ako tom, o aj svedčia veň Záro­ starajú. vzorne potomkovia ro­ Mnohé časy aj hojnosti. a boli blahobytu regióne tomto v že na pohľad potešil srdcia Padinča- Naše sme nia. žijú dnes ako Zvedavo nahliadli, záhradami. uprave­ krásne nými sa pochválili a tí vďačné za ich pohostinnosť, lebo lebo pohostinnosť, ich za vďačné ško­ pozrieť si dôkladne Alžbete, a Kovačice z žiaci Boli aj krajín. pozvaní jednotlivých podľa žiaca na juhu Banátu. Nachádza Nachádza Banátu. juhu na žiaca že sú veľmi podobné ako tie naše. tie ako podobné veľmi sú že sme, zistili a problémoch gických uči­ s sa sme Stretli pohostením. Nasledoval najstaršieho. po ho Dolnej zemi bol odjakživa tvrdý tvrdý odjakživa bol zemi Dolnej svojich ctia hlboko predkov. dinčania honosné ich sa ktoré o postavené mramoru, z hrobky majú diny toho, dôkazom Bol cintorín. starý nás pozvali do svojich domácnos- svojich do pozvali Sme nás dedinu. a samozrejme, a, lu Zuzke sprievodkyniam šim skupinách v súťažili Deti ku. a a ržvte lvýh ciest hlavných križovatke na sa í se ai ons, ďk na­ vďaka možnosť, mali sme lí, ihris­ na podujatiami športovými iných okolitých osád. My, dospe­ My, osád. okolitých iných Stretnutie v Padine bolo príno­ bolo Padine v Stretnutie V sobotu pokračoval program program pokračoval sobotu V aia e lvnk oe, le­ obec, slovenská je Padina A a n n K á v o č a d n o učiteľka 3

FOTO: A 4 24. JÚNA 2010 MEMOÁRE - PODPORY Spomienky Alexandra Szokolaybo v jeseni života 4. Pri preberaní kresťanstva Ma­ Prvé kroky v slovenskej dedine na južnom Maďarsku ných 80 rokov z hľadiska etnic­ ďarov prostredníctvom nemec­ kých pomerov v Bratislave alebo kých kazateľov v období sv. Šte­ príkladov vyplýva, že rozhodu­ mu koreňu sa pridáva maďarská opačne. Napokon tento môj postoj v Košiciach. Podobný proces som fana, ako som sa učil v Maďar­ júcu úlohu hrá vo vytváraní koncovka, v prípade Gáborík, podrýva aj inú verziu filozofie na­ zažil, resp. pozoroval aj na ma­ sku, títo boli neskoršie vyhnaní. mienky výchova v škole, najmä „Jánošík” zasa opačne. Pritom cionalizmu, že na juhu Slovenska ďarskej strane v prípade Békeš- Povolali slavianskych kazateľov, pri interpretácii dejín alebo aj ná­ omylom za rýdzo slovenské u nás žijú aj maďarsky hovoriaci Slová­ skej Čaby. Podľa uhorskej štatisti­ čo fakticky dokazujú lingvisti aj boženstva. Napr. mimoriadnym považujú priezviská vyjadrujúce ci a v Maďarsku Maďari, ktorí ky toto mesto na juhovýchode te­ udomácnením slavianskych ná­ zdôrazňovaním otázky tisícroč­ činnosť alebo vlastnosť v maďar­ majú materinský jazyk slovenský rajšieho Maďarska bolo, ako som boženských výrazov v maďarči­ nej poroby Slovákov v Uhorsku skom jazyku, napr. Kapuš (Vrát­ (Petőfi alebo moja mama). už spomenul najväčším sloven­ ne. Stále sa však obchádza fakt, na jednej strane, alebo vysídľo- nik), Majoroš (Majerník), Lan- Na záver sa odvážim konštato­ ským mestom Uhorska, napriek že „tóti” sú potomkovia vtedaj­ vania Maďarov na strane druhej. goš, Astaloš (Stolár), ďalej Béreš vať, že do terajšieho obojstranné­ tomu, že nemalo pravé slovenské ších Slavianov, ktorí preberali Sám som bol na Čabe sved­ (Bíreš) Bokroš, Kardoš, Lábaš, ho bludného kruhu oneskorenej školstvo. V období mojich štúdií západné kresťanstvo v čase prí­ kom, že po extrémnom výklade Mészáros, Rapoš a pod. „slepoty” nacionalizmu som vnie­ (1935 - 1939) na gymnáziu sa v chodu Cyrila a Metoda. Je zaují­ ukrižovania nášho „Krista” žid­ Spoznávajúc situáciu na Slo­ sol aspoň lúčik „svetla”. Moje ce­ tomto meste v periférnych oblas­ mavé, že staré historické mapy mi 11-, 12-roční šuhajci išli do vensku v období „Benešových loživotné úsilie, ktoré sa opieralo tiach ešte konverzovalo na ulici vydané v Maďarsku používajú susednej ulice poťahovať a stri­ dekrétov” ma prekvapilo, že po o 80 rokov skúseností z pedago­ po slovensky (časť Jamina). Ako výraz „tóti” aj pre Slovanov žijú­ hať „pajesy” ortodoxným židov­ príchode ako repatriant som si gickej činnosti môjho otca a deda to bolo možné 200 rokov po osíd­ cich južne od Balatonu, teda pre ským deťom, pretože oni nám napísal do vysokoškolského in­ medzi Slovákmi v Maďarsku a lení tejto lokality Slovákmi a pre­ Chorvátov, prípadne Slovincov. ukrižovali nášho Ježiška. Pritom dexu moje priezvisko „Sokolay”. Maďarmi na Slovensku, ma mož­ čo sa potom za ďalších 50 rokov Mapy vydané za Horthyho na zá­ sporným bodom je nábožensky Podľa tajomníčky dekanátu som no stálo aj nejakú daň. Predpokla­ stalo toto mesto maďarským? Jed­ klade sčítania ľudu z roku 1910 historická otázka. to však musel prepísať na „Sz”, dám, že ako cudzorodého (Šz) ma na z príčin je, že do 50. rokov 20. priznávajú prevahu „Tótov v Čo teda robiť v otázke menšín? vzhľadom na môj rodný list z nepovolali za vysokoškolského storočia mesto nebolo župným Hornom Uhorsku” (okrem väč­ Napodobniť metódy násilnej asi­ Maďarska. Takto sú potom vy­ profesora, hoci som postúpil po­ sídlom. Keď toto postavenie zís­ ších miest). Tieto mapy rovnako milácie z 19. storočia, na revanš stavené všetky moje dokumenty. dobný „prerod” ako Országh kalo, následkom riadiacich úra­ uvádzajú Rusínov, Srbov, Rumu­ prehlásiť, že Maďari sa sem do­ Počas štúdií som mal iné starosti Hviezdoslav a iní o nejaké generá­ dov, administratívnych a kultúr­ nov, Chorvátov a pod. Pritom stali migráciou z Ázie a donuco- ako úradné vybavovanie zmeny cie skôr. Pričom som prednášal nych centier, ďalej prítomnosti učitelia histórie v Maďarsku me­ vať ich, aby si menili svoje priez­ priezviska. Neskoršie som sa do­ externe 25 rokov na Slovenskej kasární, postupne stratilo sloven­ dzi dvomi vojnami vždy zdôraz­ viská? Snažiť sa demonštrovať, zvedel, že ide o vyše 300-ročné vysokej škole technickej, najvyšší ský ráz. Výmena obyvateľstva v ňovali, že sa pomer počtu Maďa­ že na Slovensku prúdi čisto slo­ stále rovnako písané priezvisko vedecký titul DrSc. som obhájil v tom hrala tiež významnú úlohu, rov a menšín posúval v nepro­ venská krv v žilách občanov a v bývalých zemanov, ktoré vyjad­ Prahe a moja publikačnú činnosť národne uvedomelejšia časť slo­ spech Maďarov, keďže títo mali Maďarsku naopak? Takéto úsilie ruje pôvod z obce Szokola, ležia­ prevyšovala stanovené normy. venského etnika (asi 11 tisíc) sa v vždy väčšie straty ako menšiny v je kontraproduktívne, veď aj na­ cej na maďarskej strane Ipľa. Napriek tomu neľutujem svoje roku 1947 vysídlila do ČSR v bojoch proti Tatárom, Turkom priek veľkému úsiliu o pomaďar- Teda poslovenčené donkichotovské poslanie. rámci medzištátnej dohody a roz­ alebo proti Habsburgovcom v čovanie priezvisk za Horthyho by správne znelo Sokoľan. Pri­ Nemôžem sa zbaviť dojmu, že trúsila sa v okolí Komárna, Kolá­ roku 1848. Je pritom príznačné, éry vidíme aj dnes v maďarskej pomínam, že slovo „sokol” ne­ naše obavy z maďarského nacio­ rova, Nových Zámkov a Levíc že boj o slobodu Slovákov v tom televízii a čítame v tlači skomo­ znamená v maďarčine nič. Teda nalizmu sú prehnané a porovná­ ako menšina v prostredí maďar­ čase považovali za „zradu” a ne­ lené verzie slovenských priez­ ide o analógiu ako u priezviska vanie s Košovom je omylom. skej minority, ktorá je tu i dnes vo registrujú, že do 30 tisíc Slová­ visk ako Kukučka, Žobrák, Ďur- Mészáros: slovenský koreň (mä­ Dvoch členov EU, ktorí sa sporia, väčšine. kov bojovalo v Kossuthovej ar­ čan, Žilinský a pod. Osobne po­ siar, sokol) a maďarská koncov­ nemožno prirovnať k sporom štá­ Moja stará mama Karkušová, máde proti Rakúsku. Ani o naj­ znám nositeľov úradne smiešne ka. Po tejto úvahe som sa ešte tov s labilnými hranicami po bý­ ktorá sa v Slovenskom Komlóši väčšom hrdinovi týchto bojov, o pomaďarčeného priezviska Kar- viac priklonil k stanovisku za­ valej Juhoslávii na Balkáne, ktoré ako jednoduchá domáca nenauči­ svetoznámom básnikovi Petőfim kuš na „Krasznahorkai”. Na Slo­ chovať „status quo”, keď som sa nie sú členmi EU. V našom prípa­ la po maďarsky a v gazdovskom (Petrovičovi) sa nezmieňujú ako vensku všeobecne panuje názor, z historických dokumentov do­ de ide iba o to, či robíme kroky k dome v Maďarsku konverzovala o takom Maďarovi, ktorému mat­ že najviac maďarské sú priezvis­ zvedel, že toto priezvisko je re­ asimilácii menšín v súlade alebo iba po slovensky, po presídlení do ka (Hrúzová) spievala slovenské ká končiace na „i” alebo na „y” gistrované a podarované erbovou nesúlade s menšinovou politikou Horných Salíb (pri Galante) sa ma uspávanky nad jeho kolískou. Na (teda ako „von” v nemčine, napr. listinou v roku 1664 kráľom Leo­ EU. Musíme si uvedomiť, že ak prekvapene opýtala: „Saňko, toto druhej strane som nepočul ani Pozsonyi). Takto vznikajú rôzne poldom (I. Siebmacher: Grosses chceme urýchľovať asimiláciu je Slovensko?. Veď tu sa musím nečítal na Slovensku konštatova­ slovensko-maďarské kombiná­ Wappenbuch 192, B.33). menšiny administratívnymi zá­ na staré kolená učiť po maďarsky, nie, že v roku 1910 bola najväč­ cie, ako napr. priezvisko „najväč­ Za týchto okolností som nepo­ konnými opatreniami, môžeme u aby som sa so susedmi dohovori­ ším slovenským mestom Békeš- šieho Maďara” Széchenyiho, kto­ važoval za správne zmenou priez­ menšiny vyvolať úsilie dosiahnuť la.” Toto bola prirodzená reakcia ská Čaba (26 tisíc obyvateľov s ré má koreň „Sečan” (Sečanský), viska podporovať ilúziu naciona­ niektorú formu autonómie. Druhá 60-ročnej „mamouky”, ktorá ab­ materinským jazykom „tót”). ďalej Mészáros (Mäsiarik) a pod. listov, že tu žijú občania s čistou možnosť je trpezlivo počkať na solvovala 6 ľudových škôl. Bola by to hanba? Z uvedených V týchto prípadoch k slovenské­ slovenskou krvou a v Maďarsku vývoj, aký napr. nastal za posled­ (Pokračovanie v budúcom číslej Podpory Verejnoprospešnej nadácieZväzu Slovákov v Maďarsku na rok 2010

Schválená Schválená Schválená Žiadateľ Projekt Žiadateľ Projekt Žiadateľ Projekt suma (Ft) suma(Ft) suma(Ft) SSŽ Novohrad 3. regionálne stretnutie žiakov národnostných 100000 ZŠ Mlynky Projektor 144900 1. KULTÚRNO-OSVETOVÁ ČINNOSŤ škôl v Dolných Peťanoch ZŠ Hollóháza Učebné pomôcky 60000 SMS Baňačka Mariánske stretnutie cirkevných zborov 100000 SMSTerany XXIX. Slovenský národnostný deň 80000 ZŠ Šápov Učebné pomôcky 50000 Organizácia Slovákov v Amatérsky umelecký festival 150000 SMS Dolné Peťany Zachovávanie sl. jaz. a oživovanie sl. tradícií 50000 MŠ Nová Huta Učebné pomôcky 60000 Poľnom Berinčoku Kultúrny sp. Pre Mlynky III. Deň tanečníkov v Mlynkoch 40000 ZŠČÍv Učebné pomôcky 110000 Čabianska organizácia Medzinárodný remeselnícky a citarový tábor 200000 SMSČÍv Oslavy 40. výročia Čívskeho pávieho krúžku 120000 ZŠTerany Učebné pomôcky 60000 Slovákov SMSAlkár Národnostný deň 80000 ZŠ Veňarec Učebné pomôcky 80000 MPZSMvOrosláni Jazykový tábor na Slovensku 100000 SMS Tardoš Stretnutie slovenských osád mikroregiónu 60000 ZŠ Čabačud-lrminčok Struny k citarám 50000 ZŠ a MŠ Nfža Adventné popoludnie so slov. klubom 50000 SMSTatabáňa Ľudové hry a ľudové hudobné nástroje v detskej 100000 ZŠSÍIeš Učebné pomôcky 70000 Mad'.-slov.ZŠvNMpŠ Regionálne kolo súťaže Slovenské spievanky a 100000 kultúre ZŠ Šárišáp Učebné pomôcky 80000 veršovačky SMS Horné Peťany Sviatky 50000 ZŠ Slovenský Komlóš Učebné pomôcky 80000 MŠ Telekgerendáš Medzinárodný deň detí, Deň bez hraníc 50000 ZNHS Osobitné hodiny hudobnej výchovy a 100000 ZŠ Malý Kereš Učebné pomôcky 70000 SZ Borouka Telekgerendáš Účasť na Krajanskej nedeli v Detve 100000 prezentácia slovenských ľudových tancov ZŠ Dunaed’ház Učebné pomôcky 54000 SZ Borouka Telekgerendáš Oslavy 35-ročného pávieho krúžku 80000 ZNHS Regionálny národnostný deň - Šalgótarján 180000 ZŠ Veľký Bánhedeš Fotoaparát 40000 SZHorenka Kétšoproň Účasť na Slovenskom škovránkovi 2010 25 000 MPZSM Čúvar Desaťročné jubileum pobočky 100000 ZŠ Lúčina Učebné pomôcky 120000 MPZSMKondoroš Haluškový deň 100000 SZ Kvety hút Pálháza Deň Slovákov v Pálháze 100000 ZŠ Ďurka Učebné pomôcky 60000 VÚSM Výstava v Martine 100000 SMS Pišpek Spracúvanie zvykov v obci 80000 SMS Veňarec Účasť na Slovenskom škovránkovi 2010 65 000 ZŠ Kondoroš Naša minulosť je našou budúcnosťou 80000 3. DOŠKOĽOVANIA SMSVeňarec Regionálne kolo súťaže Slovenské spievanky 82000 Jasienky klub - Níža Kultúrne podujatia - klubové programy 80000 Peštiansky región ZSM Doškoľovanie pedagógov 190000 Súbor Studienka Santov Vystúpenie na národnostnom programe v 120000 Nadácia Za komlóšskych Hudobný mandolínový večierok 80000 SSŽ Novohrad Doškoľovanie slovenčinárov 200000 Segedíne Slovákov SSŽKomárno-Ostrihom Doškoľovanie pedagógov v Číve a na 200000 MPZSMvMIynkoch Poznávací zájazd pávieho krúžku do materskej 100000 Organizácia dolnozem­ Účasť na Celoštátnom folklórnom festivale 100000 Slovensku krajiny, oslavy 45. výročia ských Slovákov Slovákov v Banke Páví krúžok Mlynky Účasť na Slovenskom škovránkovi 2010 200000 ZŠ Veľký Bánhedeš Škola v prírode - cestovné 80000 4 . VYDAVATEĽSKÁ ČINNOSŤ ZŠ Kondoroš Regionálne kolo SI. spievaniek a veršovačiek 200000 Organizácia dolnozem­ Slovenský deň 80000 Organizácia komlóšskych Vydanie knihy Komlóšske výšivky 100000 ZŠ Mlynky Slovenské spievanky a veršovačky 43 000 ských Slovákov Slovákov ZŠaMŠNÍža Oslavy 50. výročia ZŠ 100000 Spolok gerendášskych X. Tradičná súťaž vo výrobe klobás 50000 Slovenský klub Pitvaroš Pitvarošské slovenské ľudové piesne 200000 SMSSudice Novohradský folk. festival v Sudiciach 100000 Slovákov Organizácia Slov. v M. Zozbieranie a spracovanie fotografií z 70000 SMSSudice Oberačková slávnosť, Slov. vianočný koncert 50000 SMS Gerendáš Škola v prírode - cestovné 80000 Kereši vojnového obdobia SMS Rétšág Stretnutie detských tanečníkov 50000 Spolok gerendášskych IX. Tradičné slovenské oberačkové slávnosti 50000 Združenie ochranárov Publikácia: Adolf Stark a jeho činnosť 150000 SMS Rétšág Slovenský jazykový kurz 50000 Slovákov mesta BČ. SMS Šóškút Kapustníkový festival 40000 Spolok v Agárde Kultúrne podujatie 100000 Páví krúžok Santov Vydanie CD 100000 MPZSM Hollóháza Rozvoj slovenskej kultúry, zachovávanie 100000 ZŠ Lúčina Regionálne kolo Slovenských veršovačiek 160000 BSZ Ozvena Vydanie II. CD nahrávky 100000 tradícii SMS Čemer Slovenský deň v Čemeri 40000 5. PREZENTÁCIA SLOVENSKEJ MENŠINY v MAĎARSKU Nadácia pre slovenskú Jazykový tábor na Slovensku 50000 FS Dúha Malý Kereš Zachovávanie slovenských kultúrnych hodnôt 80000 V ELEKTRONICKEJ FORME vzdelanosť SI. Komlóš Páví krúžok Santov Slovenský škovránok 2010 - cestovné 30000 PFJV KNJ Slovenské písomníctvo v Maďarsku 90000 SMS Telekgerendáš Séria prednášok o Slovákoch 50000 SMS Malá Tarča Národnostný folklórny festival 50000 PFJV KNJ 0 slovenskej menšine v MR v 21. storočí 100000 MPZSM Tardoš Po stopách našich predkov 90000 SZ Rozmarín SI. Komlóš Zlepšenie úrovne činnosti zboru 50000 Spolok čabačudských Účasť na Slovenskom škovránkovi 2010 79000 TS Slnečnice Dunaed'ház Nákup krojov 40000 Slovákov Klub dôchodcov Slovenský večierok 90000 Skratky: SMS - slovenská menšinová samospráva Slovenský klub Nová Huta Nadviazanie priateľských stykov s Novou 100000 Dunaed’ház SSŽ - slovenská samospráva župy Hutou (Slovensko) SMS Dunaed'ház Folklórny festival Slnečnice 50000 SSB - Slovenská samospráva Budapešť FS Lipa Galaprogram pri príležitosti 20. výročia súboru 90000 MPZSM Kóšpallag 13. stretnutie klubov 120000 ZŠ-základná škola FS Lipa Účasť na Krajanskej nedeli v Detve 200000 SSB Detský tábor v Mojmírovciach 100000 MŠ-materská škola ZŠČÍv Návšteva materskej krajiny, účasť na súťažiach 50000 SMS Vacov Slovenské Vianoce 130000 M P - miestna pobočka ZŠ Čív Regionálne kolo Slovenských spievaniek a 200000 FS-folklórny súbor veršovačiek 2. UČEBNÉ POMÔCKY BSZ - Budapeštiansky spevácky zbor SMS Šalgótarján VI. Slovenské a folklórne dni 200000 Slov. klub a MŠ Guta DVD rekorder, CD, knihy 60000 ZNHS - Združenie novohradských a hevešských Slovákov SMS Salgótarján Štúdium a nácvik slovenskej ľudovej hudby 120000 60000 ZŠ Héhalom-Dengeleg Učebné pomôcky PFJV KNJ - Pedagogická fakulta J. Vitéza - Katedra národnostných jazykov Spolok šalgótarjánskych X. Medzinárodné stretnutie netradičných 130000 Evanjelická MŠ v SI. Učebné pomôcky 60000 SZ - spevácky zbor ľudových nástrojov Slovákov Komlóši TS-tanečná skupina FOTO: F. ZELMAN ájmo úaicc, - súťažiacich, a záujemcov jenými s prípravami a samotným samotným a prípravami s jenými o Danadaim nom veľa prichádza nám k rok Každý siatykrát. roku 1931, o čom svedčí pomník v centre centre v pomník svedčí čom 1931, o roku Slovákov. nizácie festival. klobásový ský éese Caby Békešskej Zaujímavosťou je, že cesta, ktorá sem ve­ sem ktorá cesta, že je, Zaujímavosťou aleje, lipové tri sú osady centre V raritami. Gerendáši v správa stavil porotu. Kvalitu na mieste vyrobených vyrobených mieste na Kvalitu porotu. stavil obce. Pôsobili tu známe osobnosti, ako na­ ako osobnosti, známe tu Pôsobili obce. v hradská nová obce starosta privítal die z neďalekého neďalekého z die rezerváciou. prírodnou chránenou sú ktoré v nevšedných prírodných krásach, prírodných nevšedných v keď teraz, i bolo tomu samosprá­ Tak v vach. prácu svedomitú nú celoroč­ ich za odme­ účastníkov pre ajnou trošku sú zahraničí, pochopiteľne, v poslancov venských zborov (nad desať) k tomu, aby sa aby tomu, k desať) (nad zborov meste hlavnom v že presvedčení, alebo zanikol, zbor príčin rôznych klobás posudzovali odborníci na čele s čele na odborníci posudzovali klobás de- organizujeme festival klobásový venský klne lvnkc poslancov slovenských školenie sa tridsať poslancov mohlo kochať kochať mohlo poslancov sa tridsať mohla znovuzvoliť SSB. znovuzvoliť mohla počet dostatočný bude naďalej aj v Rokovali nezaložil. doteraz sa zborov, volených obvodných bonc aopá, preskúma­ samospráv, obvodných do osoby popri navrhovali i sami že tom, školenia Účastníci zborov. volených do kandidátov vhodných na potrebu zostavenia zostavenia potrebu kládol dôraz na veľký sa zultáciách Hollósyovej ny voličov ešnvc smsrv N kon­ Na samospráv. menšinových do volieb tohoročných priebehom spo­ úlohami s oboznámili drobne SSB predsedníčky pod vedením roku tomto V otázkach. kých národnostnopolitic- aktuálnych o konzultácií a prednášok z stávalo v zahraničí, mesta hlavného i i li (Dokončenie z 1. strany) 1. z (Dokončenie Obec Obec lvnk smsrv a samospráva Slovenská slo­ budapeštianskych Školenia Aj terajšie, v poradí poradí v terajšie, Aj Podagora ons zkaai ďalších zakladania možnosť (do 15. júla) a na výber výber na a júla) 15. (do Gerendáš a olni po­ poslanci sa a môže sa pýšiť rôznymi rôznymi pýšiť sa môže a čeo Čbase orga­ Čabianskej členom , Maďarsku, X. slovenský klobásový festival v Gerendáši v festival klobásový slovenský X. slovenských poslancov na Brači na poslancov slovenských Čorvášu, sa nachádza v blízkosti blízkosti v nachádza sa

usporiadali usporiadali János Gajdács. Gajdács. János Školenie budapeštianskych Školenie Účastníkov akcie akcie Účastníkov zoznamu štrnáste bola prvá betó­ prvá bola povedal a pred­ a povedal yuoaá v vybudovaná pozo­ kde z kde Zuza­ bcá samo­ Obecná X. X. opsl oouosourc l Mačou M u alo M s spolupráci o dohodu Podpísali

sloven­ itra ptl pzroť našich pozornosť upútali história krá­ chorvátskych koru­ mesto ako novačné Chorvátska dejinách v Solin, hlavné mesto rímskej provincie provincie rímskej mesto niekdajšie hlavné nachádza sa miatkami lcáo aá z 4. Splite zo palác kleciánov utreo dedičstva. kultúrneho Benczemu. tiškovi to môžu ďakovať členovi SSB, od­ SSB, členovi ďakovať môžu to ot Dlái, tr s nachá­ sa ktoré Dalmácie, ností ľov. Aj tunajší hrad a jeho bohatá bohatá a jeho hrad tunajší ľov. Aj Dalmácia Dalmácia borníkovi na cestovný ruch ruch cestovný na borníkovi za svoje, na prišli hľadiska tohto z aíaé v zapísané sú ktoré a seba od km 30 iba dzajú návštevu pozoruhod­ výlety najznámejších dvoch medzi zaradil movať sa s bohatými dejinami dejinami bohatými s sa movať obozna­ a pamiatkach kultúrnych Trogir. strednej strednej KULTÚRA Slo­ - Já­ ktoré zohralo dôležitú úlohu úlohu dôležitú zohralo ktoré a historické jadro mesta mesta jadro historické a

ez tmt doa pa- dvoma týmito Medzi Dalmácie. u Cráa Pľéo eičk, o Slo­ zo Berinčoku, z Poľného Corváša, družstiev gu, dvadsať nominovalo súťaže klad delegácia z Rumunska, ktorá prišla s prišla ktorá Rumunska, z delegácia klad odrš, eeu Úkgóa Kóšpalla- Újkígyósa, Mederu, Kondorošu, dý rok, iní sú tu teraz prvýkrát, ako naprí­ z ako prvýkrát, teraz Rumunska, tu sú iní kaž­ z rok, dý aj prichádzajú ale Niektorí Hä$ma$. Muntii Mače, Malej Gro- bu, Slovenského Sládkovičova, zo venska tarína Priškinová: Priškinová: tarína ka festivalu. vého ee Pr kl utreo eta nazva­ centra ný kultúrneho okolo Park pele. Slová­ dolnozemských kov činiteľ významný kácsy lž ao utre etu, ep ao kú­ ako resp. centrum, dnes kultúrne ako ktorá slúži mlyna, parného budova chádza maliar svetoznámy príklad Salóna O podujatí nás informovala predsedníč­ informovala nás podujatí O Slovenskej samosprávy v Gerendáši Gerendáši v samosprávy Slovenskej Mlynská záhrada Mlynská onm svetového Zozname Sámuel Mokrý. Sámuel a žil tu známy šľachtiteľ obilnín, obilnín, šľachtiteľ známy tu žil a - dnešné mesto mesto dnešné - Že si poslanci i siposlanci Že Nie náhodou náhodou Nie e to Je trča v storočia Fran­ V centre osady sa na­ sa osady centre V Dio- ot rk s do sa roku tomto V - bol dejiskom klobáso­ dejiskom bol

tín a aromatických rastlín. aromatických a tín kve­ stredozemných kvitnúcich to ih­ vôňou nasýtený už bol Vzduch sledujúce predvolebné obdobie. na­ predvolebné na sledujúce sily načerpať mohli slanci boha­ nádherných lesov, ličnatých v parlament­ stavbe vo budov ných pri aj použili Washingtoné vo dom Biely Brač ostrove na pobytom vým nachádza budova prvej vodnej vodnej prvej budova nachádza viéru pozreli si poslanci beniku. ti kameňa, ho ťažbu slávnu tradíciu, jeho kamenársku i spomenúť musíme celodňo- s súvislosti V poslancov. lkrrevErp . 1895.r.z Európe v elektrárne a taktiež Diokleciánovho paláca paláca Diokleciánovho taktiež a iáy Mun­ Mihály Splite, uaetasi lvnk po­ slovenskí Budapeštianski a Budapeštianski slovenskí slovenskí Budapeštianski Národný park Krka, park Národný katedrál v v katedrál pršalo. V Dalmácii vtedy vtedy Dalmácii V pršalo. deň doma neprestajne neprestajne doma deň bolo už leto, kamenné kamenné leto, už bolo lčy rsaýh prí­ prastarých uličky osýh etče a mestečiek morských dedín sálali horúčavou. horúčavou. sálali dedín ké modré Jadranské Jadranské modré ké lk oreao čistuč­ ohrievalo Slnko ic s a kpl) oli­ kúpali), aj sa odváž­ livci (niektorí more onk, iord a vinohrady vovníky, eadlv polia. levandulové Ka­ oldý áoý týž­ májový Posledný z ktorého postavili postavili ktorého z

Viedni

rdtvtľv ae duonj be Ra- obce družobnej našej predstaviteľov spestrí náš kultúrny život. Radi by sme sa sme by Radi život. kultúrny náš spestrí Sládkovičo­ neďaleko leží ktorá Obec, ska. družstvá miesili mäso po domácky, dnes do­ dnes domácky, mäso po miesili družstvá festivaloch Na prvých zmenilo. vecí veľa mi cenu vyhralo naše družstvo. naše vyhralo cenu hlavnú roku Tohto úspechom. veľkým s to a festivalu V nášho vzoru navštevovali. podľa ročne Sládkovičove dvakrát alebo raz, partnerov hľadalj dlho už sme My rendáš. už tretíkrát usporiadali klobásový festival, klobásový usporiadali tretíkrát už spolupráca naša že Dúfame, Ma- s lomačanmi. zoznámili sa sme tak v Sládkovičove, Corvášanmi s boli sme keď a Slovensku na Ge­ ako obyvateľov toľko približne má va, Sloven­ zo Mačou Malou s spolupráci o du doho­ podpísali sme súťažou pred co$.Deň styky. priateľské nami s nadviazať cieľom etvl s jj lnva ovdl od dozvedeli členovia jej sa festivale O Trogire aasú ri­ Makarskú Čo sa týka jubilea, za desať rokov sa veľ­ sa rokov desať za týka jubilea, Čo sa iv Budapeš­ ( i y n á k r á b a ktorý ktorý a a v a kde sa kde biele­ Ši- )

jú jeho priatelia, mu pomáhal nie- pomáhal mu priatelia, jeho jú Adyho rbeaiu iigim a viere. svojej o bilingvizmu hovoril úprimne problematiku pevne uviedol: obecenstva radov Alexander Kormos. Alexander názory na materinský jazyk, na na jazyk, materinský svoje na o názory podelil večierka rárneho nás ktoré hodnoty, tie hlavne mať vší­ budú sused­ onedlho si oboch národov ných príslušníci že zverí, otázku na Kormoš Alexander v autorovom prednese. prednese. autorovom v né rady. né ua Dolnozemský, Juraj ľujú. Básnik sa s účastníkmi lite­ účastníkmi s sa Básnik rozde­ ľujú. nás ktoré tie, nie a spájajú preklade. umeleckom o diskusia i pirvj vdť sloven­ v básne preklade vydať skom pripravuje bás­ že nik informáciou, s súvislosti V literátov. pilíšskych predstavil antológiu aj zbierok svojich okrem ako aj s niektorými jeho básňami básňami jeho niektorými s Kormoša, aj A. ako tvorby prierezom s bol slovenský básnik básnik slovenský bol lérk u oktj j odbor­ aj poskytuje mu roky ale dlhé zbierok, jeho redaktor ako len v zboru ho kaviarne raznil, že „ že raznil, pera od kolega priateľ, prítom­ jeho ným predstavil Pilíša spod ka Gy. Illyés Gy.N TótIllyés a, L. agy a, A. E. ha, Obecenstvo sa mohlo zoznámiť zoznámiť mohlo sa Obecenstvo Popredného slovenského básni­ slovenského Popredného nedávnej Hosťom eadrKro lvnkm Komlóši Slovenskom v Kormoš lexander A a a A. Józsefa, A. vneikh cirkevné­ evanjelického Poézia s hudbou s Poézia Šaňo”, lvnkm Komlóši Slovenskom ako ho nazýva­ ho ako sa rozprúdila rozprúdila sa tr zdô­ ktorý . Petôfiho, S. o Santova zo A. Kormoš A. Literárnej

je, plášte a dávajú pozor na dodržiavanie hy­ dodržiavanie na pozor dávajú a plášte zábavou. žiavanie tradícií, a to tak pri výrobe klobás, výrobe tak to a pri tradícií, žiavanie do­ sa sme S porotou predpisov. gienických Mária Kováčová Mária stanú veľké nádoby, čiapky, oblečú si biele si oblečú čiapky, nádoby, veľké stanú zovú tím tím zovú čabiansky festival, ale nám to takto vyhovu­ to takto nám ale festival, čabiansky napríklad ako rozmery podujatie obrovské Naše také stola. nemá dekorácii pri aj ako dodr­ bude kritériom prvoradým že hodli, druhú cenu si odnieslo družstvo z Gerendá- Gerendá- z družstvo siodnieslo cenu mieste druhú prvom Na výsledkov. vyhlásenie citarové a tanečné detské miestne vystúpili raj Dreňovský raj ský klobásový festival sa skončil skončil sa festival klobásový ský suchých klobás, kde zlatú medailu získala získala medailu zlatú kde klobás, suchých súťaž aj prebiehala smiešaním Paralelne su. Újkígyó- z dôchodcov tím vyhral a tretiu šu skončil nasledovalo programe kultúrnom Sloven­ Po zo telesá ska. kultúrne aj ako skupiny, - konštatovala K. Priškinová. K. konštatovala - V popoludňajšom kultúrnom programe programe kultúrnom popoludňajšom V

24.2010JÚNA František Ruman František Spišáka Juraja Marika. Juraja jeseň tohto roku. tohto jeseň čie vybudovania evanjelického evanjelického v chrámu vybudovania čie výro­ 215. byť mohlo by stúpenie rom, obnoveným s hudobníka ako básnika spolupráce nú báseň komlóšskeho básnika básnika komlóšskeho báseň zhudobne­ nú aj napríklad diel ných pi- s si kaviarne literárnej Hostia návrh evanjelického farára farára evanjelického návrh Na pokračovanie. mať bude dobne pea, ke jh zhudobne­ jeho za­ aj okrem mohli spievať, básnikom líšskym lvnkm olš pravdepo­ Komlóši Slovenskom Kondorošskí zbojníci. Kondorošskí Návšteva Návšteva vhodnou príležitosťou na vy­ na príležitosťou vhodnou z Poľného Berinčoku a bron­ a Berinčoku Poľného z z Čorvášu, striebornú striebornú Čorvášu, z a ahdl myšlienka nadhodila sa A a e r d n Slovenskom Komlóši Slovenskom Alexandra Kormosa Alexandra mandolínovým zbo­ mandolínovým S zo Sládkovičova, Sládkovičova, zo abóvá v ó b za . sloven­ X. M tanečnou t sová iszo ata Atilu (CSL) Ju­ na na 5 v

FOTO: AUTORKA FOTO: AUTOR 6 24. JÚNA 2010 PRÍLOHA PRE DE T I MLÁDEŽ OKIENKO Finále Slovenských spievaniek a veršovačiek

(Dokončenie z 1. strany) ľov zo Slovenska, ale i z Maďar­ V porote Spievaniek sedeli uči­ ska. Aj tohto roku sa medzi fina­ teľka slovenského jazyka na dô­ listami našli žiaci, ktorí súťažili v chodku Gizela Molnárová, fol­ recitácii i v speve. klorista, choreograf zo Slovenska Po prednesení súťažných diel Juraj Matiaš a riaditeľka odboru predsedovia porôt odovzdali víťa­ kultúry Úradu pre Slovákov žijú­ zom diplomy. Výhercovia budú cich v zahraničí Ľubica Bartal- mať možnosť zúčastniť sa na let­ ská. Potešiteľné bolo, že väčšina nom tábore na Slovensku. spevákov si vybrala piesne z Všetci finalisti sa potom vybrali miestneho zberu, teda prezentova­ do Cirkusu hlavného mesta, kde si la spevnú kultúru Slovákov svojej pozreli predstavenie Šašo na ces­ obce, resp. regiónu. V divadelnej te. Vyše dvojhodinový program sále zazneli ľudové piesne, známe očaril nielen menších a väčších nielen z repertoáru rôznych našich žiakov základných škôl, ale vý­ speváckych zborov, ale aj zo zvu­ borne sa na ňom zabávali aj ich kových nahrávok Slovákov v Ma­ učitelia. ďarsku. A n d r e a Sz a b ó v á M a ta iszo vá FOTO: AUTORKA EF FOTO:A

V porote Veršova- SPIEVANKY čiek pre prvú a tretiu Duo Zita Pappová a Fružina Savlí- Csilla Bajczerová - Slovenský Kom­ kategóriu boli riadi­ I. kategória ková - Níža lóš teľka Novohradského Cena za mimoriadny výkon: Spevácka skupina Níža Vivien Kapitáňová - Budapešť osvetového centra v Silárd Hámori - Veňarec Spevácka skupina Budapešť Anna Horváthová - Mlynky Lučenci Mária Am- Cena za vynikajúci výkon: Cena za vynikajúci výkon: Cena za vynikajúci výkon: brušová a tajomníčka Vanessa Gliicková - Mlynky Zita Pappová - Níža Peter Bobor-Slovenský Komlóš Zväzu Slovákov v Spevácka skupina Mlynky Žombor Sadóczky - Šápov Katarína Šipošová - Alkár Maďarsku Monika II. kategória IV. kategória Eva Petrovská - Kétšoproň Szabóvá. Druhú a Cena za mimoriadny výkon: Cena za mimoriadny výkon: III. kategória štvrtú kategóriu hod­ Zora Žingorová - Slovenský Komlóš Peter Pusztai - Veňarec Cena za mimoriadny výkon: notili riaditeľka Slo­ Annabella Weiszová - Dabaš Márk Ga/yoš - NMpŠ VERŠOVAČKY venského divadla Estera Előháziová - Alkár Nikolett Žingorová - Slovenský Vertigo Daniela Cena za vynikajúci výkon: I. kategória Komlóš Onodiová a metodič­ Duo Viktória Ljavinyeczová a Fanni Cena za mimoriadny výkon: Antonella Morongová - Budapešť ka z Lučenca Milada Pénzeliková - Mlynky Gábor Nagy- NMpŠ Cena za vynikajúci výkon Bojtošová. Podobne Sprievod: Laura Gliicková Vivien Szabóová - Šápov Gábor Görbe -D ab aš ako v regionálnych Spevácka skupina Alkár Cena za vynikajúci výkon: IV. kategória kolách, aj vo finále si III. kategória Marta Kerďová - Slovenský Komlóš Cena za mimoriadny výkon: mladí recitátori po­ Cena za mimoriadny výkon: Adam Jáhn - Slovenský Komlóš Alexandra Šoóšová - Budapešť mocou svojich učite­ Nikolett Žingorová - Slovenský II. kategória Cena za vynikajúci výkon: ľov vybrali diela slo­ Komlóš Cena za mimoriadny výkon: Uršuľa Ádámová - NMPS venských spisovate-

Ď urka Vážna hudba sa striedala s ľudovou Stalo sa tak nedávno v obci nostné stretnutie. Stalo sa už tra­ Durka v Peštianskej župe, kde za­ díciou, že z roka na rok sa stretá­ čiatkom júna zorganizovala vajú deti z okolitých obcí, kde sa miestna základná škola dva vyučuje slovenský jazyk v škole, programy: galakoncert miestnych alebo kde v rámci krúžku zacho­ žiakov Základnej umeleckej školy vávajú slovenské tradície. V tom­ v Aszódé a Slovenské národnostné to roku prišli na stretnutie iba deti stretnutie. V prvej časti popolud­ z troch obcí - Pišpeku, Jače a nia žiaci pod vedením učiteľov Durky. Pišpek zastupovali hu­ hudby Kataríny a Lajosa Pálov- dobníci Bálint a jeho kapela, kto­ cov z Pišpeku predviedli ukážku rí sa učia hrať na sláčikové ná­ zo svojho repertoáru, výsledok stroje. Jačianske deti sa predsta­ celoročnej vytrvalej práce. Od­ vili so slovenskými tancami a zneli klasické melódie Bacha a vyčítankami a zahrali na harmo­ Schuberta na klavíri, ale aj ľudo­ nike. Domáce deti zahrali sloven­ vá hudba na harmonike. Harmo­ ské piesne na citare, tretiaci pred­ nikári boli nedávno ocenení na viedli tanečné motívy na sloven­ Celoštátnej súťaži ľudovej hudby ské piesne a na záver väčší žiaci v Tápiószentmártone, kde okrem zatancovali moderný tanec o maďarských zahrali aj slovenské ukončení školského roka a o piesne. Z týchto piesní predniesli prázdninách. V dvojhodinovom aj ďurčianskemu obecenstvu, kto­ pestrom kultúrnom programe si ré ich ocenilo vrúcnym po­ každý mohol vybrať svoj obľúbe­ tleskom. Sláčikovú hudbu prezen­ ný žáner, mohol sa vyžívať v tó­ tovali miestne deti pod vedením noch vážnej hudby, v ľudových Zoltána Rónaiho. piesňach, ale aj v moderných slo­ V druhej časti popoludnia sa venských melódiách. uskutočnilo Slovenské národ­ (PEZ) pre vä čších ško láko v 24. JÚNA 2010 7

Básne, piesne a cirkus Test Ktoré tlačidlo Vystúpiť pred porotou nikdy nie je jednoduché. Hlav­ la niekoľko básní. Počúvať básne je ako počúvať hud­ na počítačovej klávesnici si? ne nie vtedy, keď sami máme sotva osem rokov (ale ani bu: vždy sa nás dotknú - pozitívne či negatívne, ale vtedy, keď máme 14). V porote sedia samí dospeláci, nejaké dojmy určite budeme mať. Vybrať si báseň či 1. Ako píšeš písomku? ktorých sotva poznáme a hoci sa na nás usmievajú, vie­ krátku prózu treba tak, aby sa nám nezunovala, aby a. Nezabávam sa, v turbó rých­ me, že pri hodnotení budú prísni. Ba, medzi súťažiacimi sme ju radi recitovali, aby nám bola blízka. Ťažko sa re­ losti všetko, čo viem, napíšem, a kolujú historky, že niektorý porotca sa vypytoval na bá­ cituje to, čomu nerozumieme, ale ak niečomu rozumie­ zvyčajne si to už ani neprečítam. seň či pieseň, ktorú predniesli. A kto by všetko vedel? V me, text ožije, publikum stíchne a počúva príbeh, ktorý b. Všetko si štyrikrát prečítam, tej veľkej tréme sa človek teší, keď zo seba vypotí tých mu predostrieme. Aj so mnou sa to stalo niekoľkokrát trikrát prepíšem a dostanem menší zopár slov, čo sa naučil, nieto ešte odpovedať. A predsa počas toho dňa. Nieže by som recitovala vhodnú bá­ nervový kolaps. sa nájdu takí, ktorí vedia povedať, prečo si vybrali práve seň, skôr to, že sa m i podarilo vypočuť si takého recitá­ c. Vytiahnem si super ťahák tú báseň, pieseň a čo ich motivovalo pri výbere. Dnes by tora, ktorýsiju našiel. Príbehy - kratšie i dlhšie - naplni­ alebo sa pokúsim akrobatickými som radšej písala o básňach, lebo na tohoročnom ce­ li chodby, vyšli až na ulicu, aby sa potom veľkou okľu­ pohybmi odpisovať od ostatných. loštátnom kole Slovenských spievaniek a veršovačiek kou vrátili a potešili porotu. Tá potom, samozrejme, 2. Ak ideš odpovedať, aká je tvo­ boli v prevahe. Boli sladké, kyslé, ľahké i ťažké: ako jedlá. nemala ľahkú úlohu. Vy by ste vedeli vybrať najlepšie z ja prvá veta? Našli sa také, ktoré plynulo opúšťali jazýčky malých re­ obrovského množstva dobre nacvičených recitácií? a. Tak to veru neviem, pani uči­ citátorov a boli aj také, ktoré si hľadali cestu von. To prá­ Nuž porota to dokázala. Rad-radom prečítala mená teľka, ale podľa mňa... ve tréma - ich najväčší nepriateľ - sa im postavila zoči- najúspešnejších, ktorí získali diplomy i darčeky. Organi­ b. Ooo, teda chcem povedať, že -voči. Básne nikdy nie sú rovnaké. čiže nie, ale... Tú istú báseň povie tá istá osoba c. Môžem použiť mapu, pani zo dňa na deň inak. Závisí to teda učiteľka? od recitátora, ale musíme vedieť, 3. Aký je tvoj pravopis? že občas aj básne majú zlý deň. a. Aký by bol? Určite je dobrý, a . ... sa vrhám do života, ja udá­ Nechce sa im vyjsť von, odrazu sú taký, aký mám ja ... vam zábavu a náladu. bojazlivé, alebo len jednoducho b. Ani neviem. Toľkokrát svoje b. ... strpím, že som tam a ro­ nie sú vo forme. vety upravujem, že ani neviem, čo bím, čo musím. To sa iste stalo niekoľkým aj na sa má ako písať... c. ... snívam o tom, že by som tohoročnej súťaži, ja som si to c. Ak mám pri sebe ťahák, po­ bola najradšej niekde inde. však nevšimla. Deti z rôznych kú­ tom super. 6. Pri rodinných hádkach... tov Maďarska pricestovali načas, 4. Čo na tebe najviac milujú ka­ a. ... vrieskam ako zmyslov napriek nepriaznivým podmien­ m a rá ti? zbavená a pravdu mám, samozrej­ kam. Napríklad Šápovčania (zo a. To, že čo mám na srdci, mám me, len ja. 109 žiakov súťažilo 12) kvôli po­ aj na jazyku. b. ... vždy viem, ktorému rodi­ vodniam museli ísť po autostráde b. To, že sa nedokážem dlho čovi lichotiť, aby som z toho vyťa­ a nie ako zvyčajne. Napriek tomu hnevať a rýchlo odpúšťam. žila aj ja. prišli včas a niektorí sa prezliekli c. To, že som vynachádzavá a c. ... hodím „prúser” na svojho do krojov, aby ukázali svetu (či poznám dobré triky a spôsoby. brata, ale minimálne dostaneme skôr porote), ako si ctia dedičstvo 5. Na žúrke... trest obaja. po svojich predkoch. V onen júnový piatok sme mohli počuť z každého zátori nezabudli ani na pedagógov: za ich prácu sa im kúta Slovenského inštitútu štebot detí. Ráno na otvore­ poďakovali tiež malým darčekom. Najviac A: Si rozvážna a cieľavedomá, podľa niektorých však veľmi tvrdohlavá a málo ní, keď sedeli v jednom kresle po dvoch, ba aj na scho­ S hocikým som sa rozprávala, každý m i tvrdil, že sa premýšľaš dopredu. Toto ti iba zriedkakedy spôsobuje nevýhodu, preto to ani nepociťu­ doch a na javisku. Na obed, keď stáli v dlhom rade a v tu dobre cíti: rád ukáže, čo sa naučil, je rád, že sa môže ješ ako negatívum - ale iba dovtedy, kým neutrpíš veľký pád. V skutočnosti sa správaš rôznych kútoch budovy. Či si ešte naposledy opakovali stretnúť so svojimi kamarátmi z druhého konca krajiny ako slon medzi porcelánom. básne a piesne, alebo sa odreagovávali po recitácii. a je rád, že dostane niečo navyše za to, že sa n a u čil za­ Najviac B: Vieš ísť neskutočne na nervy, neustále sa škriepiš a všetko dlho riešiš. Je Alebo sa len tak rozprávali s kamarátkami, s ktorým i sa recitovať báseň. Áno, bol to cirkus, presnejšie cirkusové dobré byť uvedomelou, ale brať nazad svoj názor už také cool nie je. Niekedy dokážeš dávno nevideli. Podobné podujatia sú totiž vhodné aj predstavenie s klaunmi, levmi, artistami a zvláštnou jediným pohybom zničiť prácu iných - a ešte ti to ani nepríde ľúto. na to, aby deti naväzovali medzi sebou priateľstvá. Na atmosférou, ktorú cirkus ponúka. Nebolo otázne ani to, Najviac C: Je super, že si, ale v skutočnosti nikto nevie, aký je tvoj význam. Niekedy celoštátne kolo prišli víťazi. Víťazi z rôznych miest a či sa deti chystajú zúčastniť na súťaži aj o rok. Niektorí si dokážeš prekvapivé výkony - ale stačí jedna náhoda, zlá poznámka a nikto sa ti nepoďa­ obcí. Takí, ktorí si už neraz preverili svoje znalosti na už teraz vyberajú báseň, s ktorou o rok iste zvíťazia. A ja kuje. Snaž sa radšej sústrediť na to, aby si aj sama ustála svoje miesto. Aby si sa nemusela školskom i na regionálnom kole. im držím palce, aby im to vyšlo. vždy spoliehať na iných alebo si od nich pýtať pomoc. Vošla som m edzi väčších žiakov, aby som si vypoču­ Ev a Pata yo vä Fá b iá n o v A

Ich cesta za slávou sa začala v vďaka nej bol album na prvom roku 1995, keď sa hudobník Sully Svätci a hriešnici menom mieste rebríčka predajnosti hneď Erna rozhodol zmeniť inštrument v prvom týždni po vydaní - preda­ a po 23 rokoch sedenia za bubna­ lo sa viac než štvrť milióna kusov mi sa presunul na stred pódia - za a porazil dokonca aj svojich riva­ mikrofón. Napodiv takmer štvrť­ lov Linkin Park, pretože ich „Me­ storočie bubnovania z neho neuro­ teora” po vydaní „Faceless” spad­ bilo štyridsaťročného kmeťa, ale la na 2. miesto. Godsmack „za len 27-ročného mladého muža. odmenu” dostal európske a ame­ Sully totiž začal hrať na bicích, rické turné s Metalicou. keď mal len tri roky. Tento massa- Pozícia kapely v metalovom chusetský rodák bol vskutku geni­ svete bola pevná ako skala. Mohli álne dieťa! si teda dovoliť malý hudobný ex­ Svojej novej kapele vymyslel periment a v roku 2004 vydali meno The Scam a zavolal do nej akustický album „The Oher kamarátov Robbieho Merrila hrať Side”. na base, Leeho Richardsa hrať na Štvrtý album „IV” zopakoval gitare a Tommyho Stewarta sedieť úspech predošlého a po ňom na­ za bicími. Po prvej demonahrávke sledovalo veľké turné. Potom však si kapela zmenila meno na chytľa- kapela Godsmack vydala už len vejší názov Godsmack. Spočiatku album plný svojich najväčších hi­ hrávala prevzaté pesničky a kon­ tov a utiahla sa na odpočinok. Na certovala najmä v lokálnych ba­ scéne bola už desať rokov a väčši­ roch v okolí Bostonu. Prvý album nu z nich strávila na cestách a v nahrala v roku 1998, za tri dni. štúdiu. Sully a jeho spoluhráči sa Stál ju 2 600 dolárov. Jej príbeh sa rozhodli, že je čas dobiť baterky a mohol ďalej odvíjať ako príbeh nechať nové nápady pomaly prú­ inej kapely z opačného pobrežia - diť do ich hláv. Nirvány, lenže album All Wound Prestávka im trvala takmer tri Up nezaznamenal takmer žiadny roky. Na konci roka 2008 začali s komerčný úspech. V nasledujú­ výrobou nového albumu „Saints cich dvoch rokoch stále koncerto­ and Sinners”, ktorý vychádza prá­ vala v miestnych baroch a jej pes­ ve tento mesiac! ničky hrali v miestnom rádiu. Pa­ Bubeník Godsmacku Shannon radoxne práve bostonské rádio Larkin o ňom povedal: „Singel WAAF bolo jej stupienkom k slá­ Whiskey Hangover, ktorý sme vy­ ve. Pesnička „Keep Away” sa za­ dali ešte v júni, je predzvesťou, páčila miestnemu didžejovi, ktorý vu s vydavateľstvom Universal premenili, no čakal ich ďalší použitá pre niekoho iného však aký náš piaty album bude. Jedno­ ju začal hrávať aj niekoľkokrát Records. Ešte v tom istom roku úspech. Kapela sa vydala na eu­ prišla v roku 2002, keď Sully Erna duchší, menej bluesový, viac hea- počas dňa a fanúšikovia konečne nahrali album s rovnomenným ná­ rópske turné s kapelou Limp Biz- dostal jedinečnú príležitosť. Tvor­ vy. Skutočne agresívny, plný ener­ zaregistrovali kapelu menom zvom „Godsmack” a prepísali tak kit! covia filmu Kráľ Škorpión ho po­ gie a rýchlosti!” Godsmack. Sully Erne predával dejiny hudby. Za tri roky sa preda­ „Boli sme na turné bez prestáv­ žiadali o originálnu pesničku pre Okrem speváka Sullyho a bube­ albumy zo svojej „kancelárie” v li štyri milióny a dostali zaň štyri ky od roku 1998, takže album tretí film o egyptskej múmii. Sully níka Shannona Larkina kapelu v spálni svojho domu a odrazu ne­ platinové dosky! Po vydaní albu­ „Awake”, ktorý vyšiel v roku prišiel so songom „I Stand Alone” súčasnosti tvoria ešte gitarista stíhal napĺňať objednávky. „Do­ mu nasledovalo ich prvé veľké 2000, bol celý napísaný medzi a pokoril tak všetky rockové reb­ Tony Rombola a basák Robbie vtedy sme predávali tak 50 CD za turné, vystúpenie na Ozzfeste a koncertmi v autobuse,” hovorí ríčky v danom roku. Pieseň sa sta­ Merril. Všetci štyria s napätím mesiac, a zrazu náš album trhal Woodstocku 99 a tisícky fanúši­ Sully o vzniku druhého albumu. la najhranejšou pesničkou roku očakávajú, čo verejnosť povie na rekordy v predajnosti,” spomína kov na celom svete. Pesničky „Sick of Life” a „Awa­ 2002 na celých 14 týždňov a vďa­ ich novú vecičku. Pozícia God­ Sully. Ďalší album „Awake” priniesol ke” použila americká armáda ako ka nej spoznal kapelu Godsmack smacku na metalovej scéne je však Povzbudení úspechom God­ Godsmacku ich prvú nomináciu podmaz pre svoje reklamy, preto­ celý svet! pevná a nový album kapelu isto smack začali loviť v hlbších vo­ na Grammy za najlepšie rockové že mali skvelý rytmus a silný po­ Skladba sa potom objavila na posunie do ešte vyššieho levelű! dách. V roku 1998 podpísali zmlu­ vystúpenie. Nomináciu síce ne­ tenciál. Ich najslávnejšia pesnička albumé „Faceless” z roku 2003. Aj (k a m ) 8 24. JÚNA 201 0, BRE NAJMENŠÍCH

eď sa opýtate Karolínky, ktorý ktorý sa tiež sušil. Prevesil sa cez K mesiac v roku má najradšej, Eva Jarábková konár stromu, kvapkala z neho bez rozmýšľania povie, že jún. voda a robila okolo neho mláčky. Končí sa škola, ale hlavne už opäť Tri dni prebehli ako nič a už sa býva vo svojom domčeku na kraji museli pobrať domov... Treba ísť lesa spolu so svojimi siedmimi po vysvedčenie. Ale čo urobia s bratmi. knižkami, veď niektoré stránky sú Samúšik hneď ráno otvorí ča­ celkom zničené? rovné okno na svojej izbe a počú­ Drozd Dodo to hneď vyriešil. va, ako si Karolínka spieva. „Viete čo, ja zostanem tu v horárni a spolu so zvieratkami dopíšeme Mám taký domček, to, čo rozmočila voda, a niečo strechu má striebornú možno aj prepíšeme.” z mesačných lúčov a holub pod ňou hniezdi. Čo sa o nás dočítate, Hlavu si podopriem nemusí byť celkom tak. husľovým kľúčom, Medveď nie jej dravá šelma, do rána pod ňou je to presne naopak. počúvam hviezdy. Sova, tá je síce múdra, Mám taký domček, ale múdrejší je jež. má striebornú strechu, Ten vie, čo sú vitamíny, ihličím je o zem pribitý. de a rozmýšľajú, kam ísť na výlet Najzaujímavejšie pozvanie priš­ niesla drevenú lávku nad potokom keď poprosíš, dá ti tiež. Je plný sena a šteklivého smiechu, na konci školského roka, keď tu lo zo Starej horárne od dvoch a teraz tam bola prehodená iba Opravíme trochu, a smiech je tam, kde som ja a ty. zrazu vyletí z farebnej záplavy smutných dievčat Katky a Zuzky. jedna doska. Karolínka prebehla čo sa o nás v knihách píše, kvetov čierny drozd a hneď spus­ Celú zimu bola horáreň zasypaná ako nič, aj Ičko preskackal, Dodo preberieme pekne spolu Počúva Ičko, počúva JaKubko, tí: snehom a na jar ich odrezala od preletel, ale Samúšik s plecniakom abecedu lesnej ríše. počúva šťastný Samúšik, lebo sveta rozvodnená rieka, ktorá te­ plným kníh spadol rovno do poto­ vie, že Karolínka spieva hlavne Pozri na mňa, Samúšik, čie popred horáreň. Teraz sa už ka. JaKubko, hoci sa vody veľmi Farebný Drozd Dodo sa stal jemu. A tak sú opäť všetci spolu. čierny som až strach, veľmi tešili na nových priateľov. bojí, sa hneď vrhol za ním a spolu správcom čarovnej lesnej knižnice Prechádzajú sa po farebnej záhra­ trochu inej farbičky „Vieš čo, Samúšik,” povedala zachránili vzácny náklad. a svojím žltým, teda čínskym pe­ chcem mať na pierkach. Karolínka, „u teba v izbičke za ča­ Katka so Zuzkou ich už netr­ rom vám určite rád odpíše, keď mu V pestrej letnej záhrade rovným oknom je toľko krásnych pezlivo čakali a dobre pohostili. pošlete svoje príhody z prázdnin. čierny byť, je kruté. kníh ako v ozajstnej čarovnej JaKubko dostal za hrdinský sku­ Uverejní ich v Okienku a uloží do Jedno pero by som chcel knižnici. Zoberieme nejaké kniž­ tok svoj milovaný malinový lek­ čarovnej lesnej knižnice. Môžete modré, červené či žlté. ky Katke a Zuzke, určite sa pote­ vár a potom začali knižky sušiť. si príbehy pokojne aj vymyslieť, šia, čo povieš?” Najviac sa nasmiali na JaKubkovi, ved’ aj Dodo si rád vymýšľa. Samúšikovi bolo drozda ľúto, a tak mu dal čínske, teda žlté pero. Knižky, to sú živé tvory, Potešil sa teraz už farebný drozd a nemáš ich ešte celkom rád hneď začal vtáčou poštou posie­ a fantázia také divy stvorí, lať listy všetkým svojim priate­ že si hneď ich kamarát. ľom. Celý deň, aj pri mesačnom svite čítajte si a nespite. Škola sa už končí, ako iste viete, Pozriete sa na dno mora, hľadám miesto čarovné, vyletíte nad mraky, kde vraj všetko smiete. zažijete s nimi prosto Veľmi by sa hodilo nevídané zázraky. plné lesných plodov, aj ďaleko môže byť, A tak putovali. Vlakom, peši, aj s peknou lúkou, s vodou. na voze ich viezol hlboko do lesa S priateľmi sa u vás hrať starý gazda, až prišli k horárni. chce farebný drozd Dodo. Ale beda, veľká jarná voda od­

Táborenie na ostrove Nájdeš medzi výrezmi dva, ktoré sa od obrázku líšia?

Krista Bendová LASTOVIČKA

Čierny vtáčik, biele bruško. Jak sa volá? Nastav uško, pošepkám ti do ušú: Lastovička! Šušušu.

Jozef Kráľ FARBY LETA Mieša slnko v lete farby na palete a rozmýšľa práve, akú m á d a ť tráve.

„Ďatelina, tráva vždyzelenú máva. Červenú dám maku, ten miluje takú. A žltú zas ruži, včielka nad ňou krúži."

M eto dické zo š it y SMC

Keď sa dáždik spustí, hádanky do kaluže skočím, aby som nezmokla. Poznám jeden domček, Kto je to? (žaba) v ňom päť bratov býva. Každý sa vo svojej Kde sa vzal, tu sa vzal, izbičke skrýva. veľký cirkus u nás stál. Čo je to? (r u kavic a) Dva medvede, jeden slon, veľký ako babkin dom. Slimák nosíjeden domček, Tri opice, jedna ťava kohút hrebeň na hlave. v posteli vraj rada spáva. Ja na nose dva obláčky, Dva koníky, jeden had, keď mám oči zvedavé. návštevníkov straší rád. Čo je to? (okuliare) Koľko zvierat m ali v cirkuse? (desať) Ja mám štyri nôžky, skok sem - skok tam - h opla! M eto dické z o š it y SMC FOTO: AUTORKA tento deň pricestujú do Budapešti veriaci na čele s farárom-konseniorom s farárom-konseniorom čele na veriaci do Budapešti pricestujú deň tento správa chátovi právnik, historik a slavista slavista a historik právnik, chátovi zboru ho členovia vystúpia koncertom miestna farárka farárka miestna na zboru kaplnke mienkovej slávnosti vyberú do vyberú slávnosti mienkovej mätnej tabule kňazov, ktorí pôso­ ktorí kňazov, pa­ tabule mätnej odhalenie evanjelickom slávnostné v kostole mája 30. riadala zborom evanjelickým nym v kevného zboru v Budapešti Budapešti v zboru kevného ka farár­ kázala Božie slovo ktorej na bohoslužbou, dvojjazyčnou začal sa Program zbore. tunajšom v bili Hrivnákom. Dušanom dapešti evanjelického cirkevného zboru v Budapešti, Budapešti, v zboru cirkevného evanjelického slávnemu farárovi pri jeho hrobe. pri jeho farárovi slávnemu Guláčiová Fabuľová. Guláčiová Uhorsku Dňa 27. júna budú v budú 27. Dňa júna lvnk mnioá samo­ menšinová Slovenská Slovenského evanjelického cir­ evanjelického Slovenského Deň venovaný D. Bachátovi D. venovaný Deň v spomínať na na spomínať Ozvena. V M ag ló d é si pripom enuli bývalých enuli pripom si é d ló ag M V Slávnostné odhalenie Slávnostné Maglódé D. Bachát sa narodil v gemerskej obci obci gemerskej v narodil sa Bachát D. pamätnej tabule pamätnej id Glčoá Fabuľová Guláčiová Hilda obhsub uemťkák rdák . Ba­ D. o prednášku krátku mať bude bohoslužbe Po pl s spolu áózh tid č 57/a. č. triede Rákócziho vneikc frr v faráro evanjelických Daniela Bacháta. Daniela Prítomným Slávnostné Služby Božie sa začnú začnú sa Božie Služby Slávnostné Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Bu­ zbore cirkevnom evanjelickom Slovenskom uspo­ miest­ Hilda Budapeštianskeho slovenského spevácke­ slovenského Budapeštianskeho Kerepešského cintorína, Kerepešského

Iván Halász. Iván ju vďaku miestnemu duchovnému duchovnému miestnemu vďaku ju rk 11 zlžlzo aa s začal a zbor 1712 založil roku - váckeho zboru a program pre naj­ pre program a zboru spe­ váckeho evanjelického koncert točnil ta obce obce ta tabule. pamätnej pomohol zabezpečení ktorý pri podnikateľovi, a výstavbou kostola kostola výstavbou tomu Nebolo príbytky. svoje vať sta­ vybudovali začali potom až siškolu, a kostol prvé Ako Turkov. je Ako kostola. stene vnútornej na vypísaných mája 30. od Sim- ko),je Korecký, Seberíni, Stanovský, Martiny, (Haj čík, ktoré chovných také, aj nájdu sa ktorými menších obyvateľov obce. obyvateľov menších Pintérová ria predsed­ samosprávy slovenskej níčka pozdravila prítomných kazateľov. pomocou jej vytváranie na a identitu kresťanskú na ry, Prítomným sa prihovoril aj staros­ aj prihovoril sa Prítomným aj podľa svedectva pamätnej tabule tabule pamätnej svedectva ajpodľa už teraz - kde Maglódé, v ani inak odchode po na územie prišla spustošené usadlíkov slovenských vlna veľká prvá známe, všeobecne du­ pôvode slovenskom o svedčia medzi mien, Devätnásť meno. ich spoločnom obede na fare sa usku­ sa fare na obede spoločnom vie­ silu na zamerala kázni svojej Stankovič, Klanica, Hrdlička, Hrdlička, Klanica, Stankovič, NÁBOŽENSTVO Bývalý duchovný Slovenského Slovenského duchovný Bývalý . uáiv Fbľv s vo sa Fabuľová Guláčiová H. Po slávnostnej bohoslužbe a po a bohoslužbe slávnostnej Po tabule pamätnej odhalení Po a D. Hrivnák. S krátkym krátkym S Hrivnák. D. a Pál Tabányi. Pál Bohoslužbu budú slúžiť slúžiť budú Bohoslužbu biskup evanjelickej cirkvi evanjelickej biskup Blatnický žia, aby bolo zvečnené zvečnené bolo aby žia, zaslú­ si službe komunite, tejto venovali života všetci že tom, v sa keď zhodli dlho, téme tejto du­ miestnym za zboru Harmatimu maglódsky farár farár maglódsky pomník významnému evanjelic­ významnému maglódskemu pomník ňz, tr čs svojho časť ktorí kňazi, o sa Nerozprávali rokom. pred približne chovným slovenského stavitelia chovný chovný sa prihovorili bývalý bývalý prihovorili sa kému farárovi farárovi kému Potom sa účastníci spo­ sa účastníci Potom S iniciatívou postaviť postaviť iniciatívou S , ktorá vyslovila svo­ vyslovila , ktorá Ratková, Michal Németh. Michal kde vzdajú hold hold vzdajú kde Ján Hančík. Ján sčsý du­ súčasný a o 10.hodine o rši pred­ prišli diľ v odkiaľ

Jurajovi Má­ Ján (EF) v

rsrdíto denj proce­ dnešnej prostredníctvom pešti. žiš na Zelený štvrtok, keď pred keď štvrtok, Zelený na žiš sie, ” vjm ueím vreo slová: vyriekol učeníkmi svojimi a btj a á.. ooj moja Toto je vás... za obetuje sa lvotý ptreí našej potvrdením slávnostným tole, ako aj všade, sa aj doteraz doteraz aj sa všade, aj ako tole, ktorý sprievod, kostola z omši svätej vyšiel slávnostnej Po pešti. nala aj tradičná slovenská svätá svätá slovenská tradičná aj ko­ sa nala keď 6.júna, na padol roku tu ýho lvkotr ioa a života oltáru k slov týchto tajom­ stvu k viere tejto v teda všetkých. Poďme za vylieva sa ktorá krv, cich dekan farnosti farnosti dekan cich okolo budovy kostola, kde sú po­ sú kde sprievod kostola, koná budovy sa okolo roky po­ tri len ale sledné príležitosti tela, Božieho pri sviatku procesia konala kos­ tomto v že Poznamenávame, sa. a modlili Evanjeliá oltárikoch rôzne štyroch pri vypočuli si riaci Ve­ zvončekov. hlahol sprevádzal záth omša v omša ho Tela a Krvi - Božie telo Božie - Tela ho a Krvi Vzie tt e oe eo ktoré telo, moje je toto „Vezmite, oh Tl a rij žido a žriedlom je Krvi a Tela tovho charistie, ktorý ustanovil Pán Je­ Pán ustanovil ktorý charistie, Eu- Najsvätejšej tajomstvo v viery Cirkvi, života celého vrcholom opi i k s br il i r i ý n d a h á z li zre o p ti e d é k s v tisla ra b si e kd , ria á ic p ro T v e n s k ý e v a n je lic k ý zb o r. S tre tli sm e sa pri v c h o d e d o o d e d o h c v pri sa e sm tli tre S r. o zb ý k lic je n a v e ý k s n e v s v e t tró p o v a o c e á n o v - p ra le s s h a d m i a o p ič k a m i, i, m a k i. ič p ílm o d o a k i ro m k d a a h i s m k s lo le ra ra ž p so - m v o riu n á á v e k c a o aj a le v a o p tró t e v s á v o n i a et Ih f ár a rk rá fa i n a p Ich t. le ý v na ti š e p a d . a n e š o m K še j c irk e v n e j o b c e . Ich z b o r je o n ie čo m la d š í ako náš, náš, ako í š d la m čo ie n o je r o b z Ich . e c b o j e n v e irk c j še u v hl t i í ť j š o­ lo s áš n aj iť tív š v a n li e c h c ste e m m o n v la h v tu y b o p n a še j k a p ln k e b ra tisla v s k é d e ti so sv o jim i ro d ič m i, i, m ič d ro i jim o sv so ti e d é k s v tisla ra b e k ln p a k j še a n komest Ih osol t l v r oc ch ko ro v ili v š­ ru sta o v p sú l a sto b o ko : ý o v h o é n n č ­ lo Ich a o n . sp te rii s e veľa istó m h o e j ľk m e á te v a m h m o u o b n m o to li k a v rie rá p p a z n ro o p m sťo o h e sm e kd k to rý c h sp re v á d z a l na g ita re b rat fa rá r r rá fa rat b re ita g na l a z d á v re sp h c rý to k 9119, eď am súži pá s l Kl i a tik lá K š ilo M p u isk b án p il ž slú m ta ď ke 1991-1994, — Sviatosť Najsvätejšieho Kris­ Najsvätejšieho —Sviatosť Sviatok Sviatok My m edna odi ..." a in d ro a n d je sme y „M Po p re h lia d k e T ro p ic á ria sm e išli d o n aše j k a p ln k y , , y k ln p a k j aše n o d išli e sm ria á ic p ro T e k d lia h re p Po u o i s e c o r p s a l e t pri Kostole sv. Jozefa v Buda­ sv. Jozefa Kostole pri ť s o n v á l S Bratislavské deti v kaplnke budapeštianskeho evanjelického zboru evanjelického budapeštianskeho kaplnke v deti Bratislavské týmito slovami vyzval veria­ vyzval slovami týmito m a p á r d n í p re d tý m v y h ľa d a la , ž e b y p o čas čas o p y b e ž , la a d ľa h y v m tý d re p í n d r á p a m Kostole Najsvätejšieho Kristov­ Najsvätejšieho Hosi Brati avy- r ky il Bu­ u B o d rišli p y lk a trž e P - y v la is t a r B z stia o H sv. Jozefa v Buda­ Jozefa eec Baj- Ferenc „My sme jedna rodina.." jedna sme „My v tomto v tomto

s p ie v a li n a d š e n e 5. jú n a v v a n jú 5. e n e š d a n li a v ie p s Kostol svätého Jozefa v Budapešti v Jozefa svätého Kostol o h e i ž o B

i a e- š o m K la rie b a G je ten labyrint, v ktorom sa môže­ sa ktorom v labyrint, ten je zároveň i dar. V procesii je vyjad­ V je procesii dar.i zároveň iee pauee študujeme. pracujeme, žijeme, Dabašu-Sáre m ar vzsuevraih ale veriacich, vzástupe napr. sme vte­ ale nami, medzi on je a spolu ku Kristo­ vzťahu nášho skúška No e poei s aoii j sloven­ aj zapojili sa procesie nej dy, keď ostávame sami. Keď už nie už Keď sami. ostávame keď dy, te­ Božím s procesii pri Skutočne, uprostred. spolu rý s kráča Kristom zmysel hlboký rený očami pred demonštruje sláv­ sa nostne sviatok dnešný V mňa.” z žijem a ja Otec živý poslal mňa „Ako vzťa­ Synom. a na Otcom medzi hoch účasť človekovi podobe v chleba telo Ježišovo dáva kon po­ - Eucharistia - ovocie a jeho me ocitnúť a stratiť orientáciu. Ale orientáciu. a stratiť ocitnúť me k säú mu z omšu svätú sloven­ skú na prišli ktorí veriaci, skí tohoroč­ Do oltáriky. štyri stavené v prostredí, sme keď vtedy, nie prichádza vi zablúdiť. nemôže nás z nikto lom Napo­ prítomnosť. Božiu tvrdzuje povedal: omši um, áom, retcai To orientáciami. názormi, ľuďmi, eensi et Kitv da a odkaz Kristov tento verejnosti zo žiť bude mňa čo je, ten, aj Otca, a s srtvm s rozličnými s stretávame sa Tam - Vdp. Stanislav Brtoš Stanislav Vdp. Boh je neustále uprostred nás uprostred neustále Boh je adi ír im d la V v a zo zo a trm každodenne ktorom

eho manžel Ih ohou e s udídocikev­ v e irk c o d í d ľu ť a v a ísk z je u o h lo ú Ich . a lk e ž n a m o h je tu le ň m i. V e č e r b o li d e ti u sta té , a le šťa stn é , ž e v id e li v v li e id v e ž , é stn šťa le a , té sta u ti e d li o b r e č e V i. m ň le tu v e n sk ú k n ih u , p u z z le p re n a še d e ti, p o h ľa d n ic e ich ich e ic n d ľa h o p ti, e d še a n re p le z z u p , u ih n k ú sk n e v ené pekné t . y itk ž á z é n k e p o é n te a h o b o i v o p u isk b i v o n á p a u k ä m y vd in b ás n a F i e v kd o š , y á d m ra h á z j e k ic g : Dovi a n Sl stet a ili­ Ž v sa e m e tn tre s , u k s n e v lo S na ia n e e." n id v o „D i: m s w o h s a t ra ie v z o tv s ž o n m ť zrie o p si li h o M . é stn šťa enov. ai evní ná oval sl ­ lo s li . a y v v ť ro la a a v d tis a ra B ísk z o ám d n e ie ím n i ž a íc a v n z n v s o p te š a v le á la n tá s sto u o e k n Naši ž . v tie o n le sa č y h m c ý v , o n ru o b z o h é n t t ko zaujmavost. i v o m o d li a z d á h c d O tí. s o v a jím u a z o ľk to šti e p a d u B Santova. — našmi at a r sme s r účii ova­ a v lo s ili č lú z ro sa e m s i m tra s e s a i tm ra b i šim a n S o omnom agapé s pol ši o­ lo o o z o d išli d o lu o sp e sm é p a g a m o n m ro k s Po Boží kto­ ľud, Boží Budapešti, n svätej na z

. 4 2 u ž č a k a li. D e ti sa v e ľm i te š ili, bo li li bo ili, š te i ľm e v sa ti e D li. a k a č ž u po stopách toho, kto posvätil svoji­ kto posvätil toho, stopách po páy II ovd Budapešti obvodu VIII. správy kj samosprávy skej Kráčam síce pevne nohami po tej­ po nohami pevne síce Kráčam kráčam. naozaj ceste akej Po som. stopách a šľapajach Ježiša Krista. Ježiša šľapajach a stopách lvnkjsmsrv I obvo­ XI. samosprávy Slovenskej Kápolnai. Kazimír zájazd na Slovensko. na zájazd ekume­ mládežnícky podujatia: tradičné dve organizujú leta počas ku Kristovi. Ukázať sa verejne, kto verejne, sa Ukázať Kristovi. ku rsea a gp Soesá sa­ Slovenská Krvi agapé a na Tela prispela Kristovho tejšieho die ku Kristovi pre iného človeka. iného pre Kristovi ku die du nický biblický tábor a pútnický pútnický a tábor biblický nický sa že tom, o veriacich formovala vil predseda predseda vil pozdra­ veriacich kde agapé, nalo ukázať zmysel a silu nášho vzťahu nášho silu a zmysel ukázať možnosť najväčšia aj tu zároveň je mi krokmi túto zem. Že kráčam Že zem. túto krokmi mi ny ny menši­ etnické a národné pre dácii svetu. muto kráčam ale svete, tomto to po zemi, mospráva XI. obvodu Budapešti. obvodu XI. mospráva oa ôe bťcso, tr ve­ ktorá cestou, byť môžem vota ži­ svedectvom svojim ja večnosti, To je moje najkrajšie svedectvo to­ svedectvo najkrajšie To moje je JÚNA 2010 a kurátorka a kurátorka Po svätej omši sa na farnosti ko­ farnosti sa na omši Po svätej r píeiot situ Najsvä­ sviatku príležitosti Pri Ildika Klauszová Fúziková Klauszová Ildika H l a ild G Ak Ak áči á v io č lá u Celoštátnej sloven­ Celoštátnej lvnkj samo­ Slovenskej Kristus je cestou cestou je Kristus r Vrje na­ Verejnej pri Predsedníčka Predsedníčka ev. farárka ev. -F ov ľo u b a To­ A in­ 9 v IF k

FOTO: AUTORKA 10 24. JÚNA 2010 LITERATÚRA

ešla som na pohotovosť, ani za obvodným lekárom. Zda­ lý týždeň prešli zo sýtej modrej na temno fialovú, až čiernu. Nlo sa mi to zbytočné. Dlho sa nedialo nič, len som bola Žnepokojovalo ma to. Jedného večera som sa pripila v in­ príšerne smädná. Predýchala som to za necelé dve minúty. dickej reštaurácii a Braňovi som všetko vyrozprávala. Trá­ V noci ma bolelo v hrudi. Ráno som mala ťažkosti s prehlta- vil to hodinu. Smial sa, krútil hlavou, trel si čelo. Nakoniec ním raňajok. Mala som ísť za lekárom. Ale čo by som mu uveril. povedala? Že mi zabehla slivka? Povedal by mi, že som si Anna Kiliánová Doniesol košík plný sliviek. Usmieval sa. S detským za­ hranou kôstky poškriabala hrdlo a pomyslel by si svoje. ujatím utekal do kuchyne. S niečím štrngal a nechcel ma Najskôr, že za ním chodím ako hysterka, ako ufňukané dec­ pustiť dnu. Nazval to malý experiment. O hodinu vyliezol v ko. Slivka zástere po starej mame. Vyzeral smiešne. V rukách držal Bolo to mesiac po tom, ako som sa s plnými ústami zohla veľkú cibulákovú misu s naberačkou. Zapálil sviečky a usa­ za padajúcim pohárom a slivka mi zaskočila v krku. Nepre­ dil ma za stôl. stajne som pila vodu. Sedela som v kancelárii a ťukala do „Čo to je?” Ukazovala som na veľké hrudy mäsa plávajú­ počítača jednou rukou. V druhej som na spodnej pere drža­ ce v tmavej omáčke. la fľašu s vodou. Kolegyňa povedala, že ak ešte ten deň „Rodinný recept. Kuchárske tajomstvo.” Tváril sa tajom­ vydrúľam ďalšiu prepravku s minerálkou, zožerie vlastné Nevyberala si len medzi jedlom. Preberala aj medzi muž­ ne. pančuchy. mi. Po firemnej akcii som sa ocitla v Paulovom byte. Bol, „Druhý chod bude slivkový koláč?” Vybrala som si dovolenku. Ráno som sa hltavo ponorila ako inak, v centre, na najvyššom poschodí, s veľkou tera­ Pokýval plecami. do bazéna. Ignorovala som pohľady plavčíka a pila. Poobe­ sou, výhľadom na Eifelovku, zariadený v štýle Armani S chuťou som si nabrala okrúhle knedličky s omáčkou. de sa bazén naplnil džavotajúcimi deťmi. Kŕčovite som sa Casa. Bol obrazom bohatého, úspešného muža. Paul mi Mäso bolo šťavnaté. držala okraja, vyhýbala akejkoľvek pozornosti, mávala no­ uvaril kávu, ale nestihla som ju ani ochutnať. „Šťavnaté. Trošku trpkasté, trošku sladké, aj slané...” hami a pozorovala, ako sa zelený vzor listov na oranžových Uprostred milovania zrazu vyskočil z postele, očervenel Braňo sa uškrnul. plavkách pitvorí na mojom nafukujúcom sa bruchu. Boj a s revom roztvoril prsty okolo zmodraného údu. Slivka si „Trošku vína, trošku sliviek, slaninka.” Zahľadel sa mi proti pitiu vody predstavoval pocity, pri ktorých sa mozog spravila právo na všetky moje orgány a potrestala votrelca. vážne do tváre. vsakoval do útrob tela a menil na hustú, ružovú kašu. Neda­ Paulova tvár sa skrivila od bolesti. Jeho úd naďalej modral, Slivka sa okamžite pohla. Dlhé rameno, dovtedy spiace lo sa to vydržať. pulzoval a zmršťoval sa. Paul zamieril do kúpeľne a zúrivo niekde medzi črevami, prudko a nekompromisne vyštarto­ Večer mi na dvere bytu zaklopala kolegyňa z práce. Pre­ kopal do všetkého, čo našiel na zemi. V kúpeľni sa spustila valo k žalúdku. Pustila som pohár s vínom. Jedlo vyprsklo merala si ma od stropu až po podlahu. Otvorila ústa, pustila spŕška nadávok. Nezadržateľne a hystericky som sa smiala, zo žalúdka, ako voda z natlakovanej dýzy. Hustá omáčka z rúk kabelku a fľašu vína. Otočila sa na črepinách s ťaž­ kým som nedostala štikútku. preletela oblúkom cez celú jedáleň do otvorených dverí ku­ kosťami ženy ťahajúcej nákup pre desať hladných detí. Vrá­ Na druhý deň si ma pozval do kancelárie. Sadla som si do chyne. Bolo to také silné, až sa mi do očí nahrnuli slzy. tila sa s masťou, ktorú používajú tehotné ženy, aby sa im po koženého kresla, vyzula topánky a zaborila nohy do kober­ Kŕče neprestávali. Výhonky slivky vytláčali a mliaždili pôrode nezjazvilo brucho. Bola som jej nesmierne vďačná. ca. celé tráviace ústrojenstvo. Slivka prvýkrát v živote chytila „Choď za lekárom!” zamračila sa. Paul chvíľu koktal na tému: marketingové požiadavky, paniku. Nechcela som ísť, ani náhodou. Bála som sa len tých ja­ potil sa a mädlil rukami. V polovici prednesu sa s ťažkým Zavrela som oči, aby som nevidela, ako sa na tanieri hro­ ziev. A tak som mazala a mazala. povzdychom ospravedlnil za minulú noc. Povedal mi, že sa madí množstvo jedla, ktoré som zjedla za celý deň. Trvalo Dni sa obmedzili na plaváreň, spanie a mazanie brucha neovládol. Vraj počul o ženách, ktoré vedia ovládať svoje to pol hodinu. Chvíľu krútenie, pokoj, stlačenie a gejzír v pri hučiacej telke. Po týždni ma smäd našťastie prešiel a svaly nadštandardne, ale niečo takéto, niečo také ešte neza­ pravidelných intervaloch. Braňo chcel volať záchranku. brucho spľaslo. V deň, keď som mala nastúpiť do práce, žil. Bolo to „manific”. Vyslovil to a prekonával vlastnú po­ Skôr ako stihol zobrať do ruky telefón, slivka prestala. som sa polonahá potácala z kuchyne do šatníka. V ruke som tupu mužskosti. Spomenula som si na letušku v lietadle a Schúlila sa pri obličkách a oddychovala. mala slivku. Otvorila som ústa, ale nezahryzla som. Od ža­ prívetivo som sa usmiala. Jeho sekretárka mi prezradila, že Celú noc som sa zabalená v deke triasla na gauči. Braňo lúdka k pľúcam som pocítila zvláštny tlak, mliaždenie a každý deň cestuje na vidiek za ženou a štyrmi deťmi. Bol nespal tiež. Hladil ma po vlasoch. Dlaňou ohrieval brucho a krútenie. Ťažko to popísať. Akoby sa hrubá hadica, alebo čas odísť. prihováral sa k nahnevanej slivke. Bolo mu to nesmierne liana predierala z čriev smerom ku krku, ovíjala sa a zadr­ A A A ľúto. žiavala vzduch prúdiaci do pľúc. Moje orgány sa poslušne Na druhý deň som zašla do japonskej reštaurácie. Po­ presúvali a ustupovali,vako vojaci v zástupe. V panike som Na letisku som stretla svojho známeho zo školy. Braňo sa trebovala som šiju udobriť. Objednala som jej plný tanier slivku pustila na zem. Škrtenie ustalo. nikdy nesťažoval a nikdy o sebe nehovoril. Bolo to na ňom mušli, jej najobľúbenejšej pochúťky. Zachvela sa. Na pol­ Rozprávala som to kolegyni v práci. Mykla plecom, ako veľmi sympatické. Vravel mi, ako po vysokej cestoval po ceste k žalúdku si to rozmyslela a vrátila sa späť. Truco­ mykajú ženy po päťdesiatke nad problémami mladých, ne­ svete. Ako v jednej fabrike v Turecku robil prevádzkara. vala. zadaných a bezdetných. Ženy v nej makali a odpadávali za pásmi. Majiteľ továrne Po pár dňoch vyzeralo všetko po starom. Kupovala som Šéf ma zavolal do svojej kancelárie. Sadla som si na bielu ich prekračoval a kričal, prečo ich neodnesú a nepokračujú parmezán a ananásový džús, pila som viac vody. Lenže plastovú stoličku. Potajme som si pod stolom vyzula lodič­ v práci. Svoju mŕtvu ženu nechal spopolniť. Masíroval po slivka mala podlomené zdravie, alebo sa len cítila ukrivde­ ky a zaborila nohy do huňatého, červeného koberca. Jeho továrni a prenášal ju pod pazuchou. ná. Ovíjala sa okolo žalúdka pomaly a smutne. Braňo ju ne­ tvár pripomínala uštvaného medveďa grizlyho. Navrhoval „Ľudia sú beštie.” Žakončil rozprávanie. zaujímal. Väčšinu času šibala výhonkom niekde pri žlční­ mi pracovnú cestu do Paríža, kvôli prezentácii našej re­ Liana, tá malá potvora, sa pohla v útrobách. Natiahla vý­ ku, ticho pulzovala, občas sa chvela. Niekedy sa pritisla k klamnej kampane. honok a s chuťou ma pošteklila na bránici. Smiala som sa žalúdku a zobrala si len to, čo potrebovala. „Ste mladá, pekná, schopná. Po francúzsky viete...” Od­ nepríčetné, ako pomätený blázon. Začala som priberať. Ráno som sa nezmestila do nohavíc, mlčal sa a tľapol dlaňami. * * * poobede už ani do sukne. Po nočnom záťahu s ananásovým Keď som odchádzala, jeho medvedí nos nasával pach džúsom mi na stehnách narástli veľké kožené vaky plné môjho tela a široké dlane zarastali hnedými, tvrdými chlp­ Malý, perzský koberec plával v špinavej vode. Bránil mi hustej tekutiny. Braňo ma poťapkával po pleciach, „bude to mi. otvoriť dvere bytu dokorán. Z obývačky hučala telka. Do­ dobré”. Dobré to nebolo. Mala som problém prejsť pešo aj máceho pes v kuchyni chlípal vodu priamo z mojej šachov­ na zástavku autobusu. Prechádzky do indickej reštaurácie *** nicovej podlahy. „Fuj, necháš to?!” skríkla som. Stiahol predstavovali číre utrpenie. Domáci bol plešatý pán s hrboľatými hrudami mäsa pod chvost medzi nohy a utekal za pánom. Domáci mi s ple­ Volal mi domovník. Opravy skončili. Môj byt bol v naj­ modrým plášťom. Za posledný týždeň sa mi na mobil dovo­ chovkou v ruke poukazoval škody. Potrubie prasklo skôr, lepšom poriadku. Spomenula som si na jeho hrčavé telo. lával päťkrát. Vodovodné rúry v kuchyni kvapkali tri me­ ako mohol zakročiť. Elektrina našťastie funguje, zachechtal V dlhom modrom plášti by som vyzerala ako jeho sestra. siace, čiže štvrť roka. Proste večnosť. Domovník si v spo­ sa a potom sa chvíľu dusil vlastnými slinami. Klamár. Plakala som. Braňo mi vravel, že to nie je pravda. Ako sa mínaný týždeň všimol, že má v komore bariny. Staral sa o Zbabral to sám. môžem porovnávať s plešatým, zapáchajúcim mamľa- dom s minimálnymi nákladmi a zanietením. Zdá sa, že ani Byt bol hore nohami a kufor stál na chodbe. Zavolala som som. do vlastnej komory nechodieval často. Nehody sa stávali svojej sesternici, či sa k nej môžem nasťahovať. Nedalo sa Spávala som šestnásť hodín denne. Spávala som tvrdo. pravidelne. Možno som si to namýšľala a možno to naozaj jej dovolať do bytu, ani na mobil. Nebolo to nič šokujúce. Nepočula som budík, ani telefón. Šéf bol znepokojený a robil naschvál len preto, aby mohol dennodenne otravovať. Ak by som kvôli tomu volala na políciu, najpravdepodob­ Braňo zúfalý. Raz plakal pri mojej posteli. Opakoval, že je Odchod do Paríža mi prišiel vhod. nejšie by ju našli v marihuanovom delíriu. Nahú, ale živú v to len jeho vina a že musíme, určite s tým musíme niečo prekúrenom byte a s vankúšom na ušiach. Alebo na ra­ urobiť. * * * kúskych diaľniciach v koženej bunde a s drahou motorkou Pri odlete mojím telom prebehla náhla zmena. Lietadlo pod zadkom. sa odlepilo od trate. V ušiach som pocítila zmenu tlaku. To Drzo som sa nasťahovala k Braňovi. Moje veci zabrali Poobede sa vrátil s igelitovou taškou. Vybalil ju na chod­ bola slivka, nie liana. Bola som si istá, že je to ona, kto sa v celé územie bytu. be, niečo z nej prepašoval do kuchyne. Vrátil sa s pivovým mojej hrudi pohol smerom k prieduškám. Predierala sa ako Braňo býval na rohu štvrte, v ktorej pestrofarebne svieti­ pollitrákom v ruke a s nástojčivým pohľadom. ustráchané zvieratko opatrne, pomaly a pokorne. Ovinula li orientálne reštaurácie. Pohybovali sa v nich zvláštne exis­ „Čo to je?” sa okolo dýchacej trubice a slabo pulzovala. Prepadol ma tencie. Chodili sme ich potajme pozorovať. Na rohu stál tu­ Otáčal hlavou, akoby nepočul otázku. náhly pocit ľútosti. Rozopla som si prvé dve gombičky na niský stánok s kebabom. Predával v ňom malý, zavalitý Smrdelo to, ako zhnité mäso. Nadýchla som sa, zadržala blúzke a hladkala sa pod kľúčnou kosťou. arab. Brblal piate cez deviate, motal slovenské slová s čes­ dych a pila. „Ste v poriadku?” Opýtala sa usmievavá letuška štýlom kými. Nedal sa nikdy odradiť. ,,Čo to je?” Vraštila som tvár. Black Hole Sun. „Panička vyzerá, že má veľa kyseliny, tu,” potľapkal sa Ťažko prehltol. „Prípravok proti burine.” „Nerobte si starosti.” na bruchu. „Nemuseli cibuľu. Hej, hej.” Slivka sa vzoprela. Natiahla svoje výhonky. Jeden mi za­ Pulzovanie ustalo. Zbožňoval blonďavú, nízku prostitútku. Každý večer jej borila do pľúc, druhý až do hrdla, do konečníka a ďalším * * * starostlivo pripravil kebab a niečo jej srdečne podaroval. bodla medzi črevá. Zakvílila som. Raz prívesok, pančušky, alebo hrebienok do vlasov. Bol do „Aiiiiiiii.” Riaditeľ firmy sa predstavil menom Paul. Grizlyho na­ nej blázon. „No tak, pokoj, pokoj.” Braňo ma hladil po chrbte. šťastie nepripomínal. Skôr niečo medzi rajským hadom a Ázijskú reštauráciu vypĺňali ošúchané stoly. Pri každom Slivka sa otáčala a mykala. Bola prekvapená. Cítila som dravou šelmou. Zaradil ma do tímu, ktorý zostavil špeciál­ stáli maximálne dve stoličky. Väčšina ázijských novo pri­ jej zúfalstvo, ako sa na mňa pozerá a pýta sa, prečo. Z očí ne pre reklamnú kampaň. Hoci som mu tvrdila, že po fran­ šelcov prichádzala práve sem. Možno to boli umelé kvetiny mi tiekli veľké slzy. Slivka stuhla a odpadla. Žalúdok sa mi cúzsky viem, ako rokovací jazyk navrhol angličtinu. Zrej­ nad puítom, alebo obrázky zo starovekej Číny, čo ich vždy samovoľne prevrátil. Z úst sa valila hnedá pena. Trvalo to me to urobil preto, aby sa pomstil svojim zamestnancom. prilákalo. Niečo zjedli, posedeli a už sa tam nikdy neukáza­ večnosť. Otázky k prezentáciám skrátili na: wat is díz? Vyzerali zú­ li. „Už nikdy to neprestane.” Huhlala som. falo, skoro ako skupina malomocných na uzavretom ostro­ S Braňom sme chodili do indickej reštaurácie na rohu Braňo smoklil po kolená ponorený do hnedého hnusu. ve. ošarpanej banky. Sedávali sme na lesklých taburetkách. Nadránom sa mi konečne uľavilo. Zostal zo mňa zmok­ Slivka sa v hrudi hlásila každý deň. Večer ma hladila po Nad hlavami nám viseli vodné fajky. V pozadí bzučala má­ nutý vecheť, spľasnutý kus ľudského mäsa, jedna malá celom tele. Túlila sa k pľúcam, masírovala žalúdok. Musela rnivá hudba. Obsluhovala nás postaršia índka, ktorá sa več­ duša, jedno telo. Samučičká sama. Ako všetci vôkol. som ju naučiť, ako veľmi môže. Aby to nebolo nepríjemné. ne sťažovala na šedé, nízke oblaky nad mestom. Musela som bežať do práce. V zrkadle som zatienila tma­ Niekedy ma šteklila na bránici, prešla k vaječníkom, alebo Braňo sa mi páčil. Slivka ho zbožňovala. Keď som pri­ vé kruhy pod očami. Ráno býva obloha slivkovo modrá. až k vagíne. S rozkošou sa tam zvíjala, šúchala a otáčala. chádzala z práce, chveja sa v dýchacej trubici, ako nadržaný Zhlboka som sa nadýchla. Moja pokožka voňala ako zmok­ Prejavovala vlastnú vôľu. Napríklad k jedlu. Na obed pes vrtiaci chvostom. Šteklila ma v brušku, keď ma držal za nutá kôra stromu. som ju nechala vyberať, na čo mala chuť. Tmolila som sa s ruku. Dokonca mu raz pri bozku vliezla do úst. Braňo si to tanierikom okolo bufé a nabrala som si len to, pri čom ma nevšimol. Pri milovaní sa k nemu zaplietla a snažila sa pri­ šteklilo v brušku. Za pár dní som vydlabala stovku mušlí, túliť. A nna KiliAnovA sa narodila v roku 1981 v Brezne. Žije v požula kilo parmezánu a vylogala hektoliter ananásového Jedného rána som našla malý zelený lístok. Rástol mi Bratislave. Dosiaľnepublikovala. V 13. ročníku literár­ džúsu. Vzhľadom na množstvo skonzumovaného jedla som priamo z ucha. Tak to nie, ani náhodou. Zacvakala som s nej súťaže POVIEDKA 2009 Datalock získala s povied­ mala narásť do rozmerov nemocničného výťahu. Nestalo sa pinzetou v ruke. Vytrhla som ho. Nebolelo to a slivka ne­ kou Slivka prémiu. tak. protestovala. Braňo mi povedal, že mi stmavli oči. Za nece­ NA VO ĽNÉi CHVÍLE 24. JÚNA 2010 11

• Televízia človeka vychováva, ale nešlo by to skúsiť najskôr po TELEVÍZNE PROGRAMY VESELÝM OKOM dobrom? • Nemôžete spať? Kúpte si tele- ZO SLOVENSKA ČIERNY HUMOR - Môj je vízori Život ľudský je krásna vec, ale celkom v po­ • Činnosť, ktorá nasleduje po aj tá smrť má niečo do seba! - riadku, pán doktor, a reklame, je reklamácia. uvažuje majiteľ pohrebnej služby čo sa týka môjho muža, • Medicína zaostala značne za pri mesačnej uzávierke. to neviem. Nikdy mi o takých ve­ politikou, lebo nedokáže vymývať © ciach nerozpráva. mozgy. Sused sa pýta Kabešovej: • Na háčiky sa chytajú ryby — na - Prečo stále nosíte čierne šaty? POLITIKA sľuby zasa voliči. od 28. 6. do 4. 7. 2010 - Zomrela mi mama. Kabeš číta zo svojho životopisu • Technický pokrok už zasiahol - To viem, ale to bolo pred tro­ kamarátovi: všetky oblasti života. Len nie vá­ ma rokmi. - ... a sedemnásteho novembra lovy a korytá. - Ano, ale ona je ešte stále mŕt­ som bol, ako všetci mladí ľudia, © va. na námestí... - Pán premiér, kedy už budem STV 12.10 Dámsky magazín. 13.25 Vojna kuchárov. - A nemal by si o tom radšej po­ mať dvojnásobný plat? 14.00 Dedičstvo Guldenburgovcov. 14.40 0 MANŽELSTVE mlčať? - No, keď ti ho vyplatí zamest­ □ PONDELOK STV 1: 7.30 Repete. 8.15 Úsmev, prosím! 15.15 Divoký anjel. 16.30 Sila lás­ Hovorí mladý muž Kabešovi: - Prečo? Ja som tam predsa na­ návateľ! Vtipnejší vyhráva. 9.00 Zborovňa, 1. č. 10.05 Poli­ ky. 18.10 JAG. 19.30 TN. 20.15 Musíš mi veriť! - Chcel by som si vziať vašu ozaj bol. Síce ako policajt, ale na © cajti z prístavu. 10.55 Sladká Valentína. 11.40 On 22.00 Klinika Grace. 22.40 Svedectvá vraždy: dcéru! to sa nik nepýta... - Pán farár, pozrite, vo zvonče­ a ona u vás doma. 12.15 Dámsky magazín. 13.30 Hoď kameňom, kto si bez viny. - A s manželkou ste už hovorili? © ku je päťstokorunáčka. Čo povie­ Vojna kuchárov. 14.05 Dedičstvo Guldenburgov­ S7V2:9.30 Dokument. 11.45 Pestúni zvierat. - Ano, ale predsa len by som - Ako zahynuli tí dvaja policaj­ te, prejeme ju, alebo prepijeme, - cov, 1. č. 15.40 MS vo futbale 2010: osemfinále IE 12.40 Horoskop. 14.55 Maďarský magazín. 15.25 chcel radšej vašu dcéru! ti? hovorí kostolník. - 2 F. 18.15 Dr. House. 19.30 TN. 20.15 Nebo vtvo- Objavovanie Južnej Afriky. 18.55 Ferdinand Ga- © - Počas búrky chceli zatknúť - Ponechajme to osudu. Uvidí­ jich očiach. 21.50 Klinika Grace. 22.35 Anna Lee. baj, profil. 20.05 Planéta Zem zhora. 21.15 Totál­ - Miláčik, budeš ma milovať blesk. me, ak padne na stôl, prejeme, ak STV 2 :8.55 FOKUS. 9.40 Malý vesmír. 11.20 ne fenomenálne. 21.55 Kinorama. 22.25 Baná­ stále tak ako dnes? © na zem, prepijeme. Príroda Slovenska. 11.45 Mier s talentmi.15.00 nové rybičky. - Nie, zajtra ti ukážem iný spô­ Pýtajú sa bezdomovca: A bankovka už poletuje vo Umenie. 15.30 Je tu leto. 16.35 Motormagazín. □ PIATOK STV J: 9.05 Zborovňa. 10.10 Po­ sob. - Aké je vaše životné minimum? vzduchu. Keď dopadne na gauč, 16.55 Rómsky magazín. 17.20 Objavovanie Juž­ licajti z prístavu. 11.00 Sladká Valentína. 11.45 © - Moje životné minimum je tak farár hovorí: nej Afriky. 18.25 Veda a technika. 20.05 Hlava On a ona u vás doma. 12.15 Dámsky magazín. —Aký je váš sexuálny život, pani 5-6pív denne. - No vidíš, toľko šťastia naraz si XXI - finálové večery. 21.10 Vice - Verša. 21.55 13.35 Vojna kuchárov. 14.05 Dedičstvo Gulden­ Nová? © ani nezaslúžime! Svetlá v súmraku. 23.10 Bratia a sestry. burgovcov. 14.55 Divoký anjel. 15.40 MS vo fut­ □ UTOROK STV 1: 9.00 Zborovňa. 10.05 bale 2010: W 49 W 50.22.25 Unesení, 1. č. 23.55 Policajti z prístavu. 10.55 Sladká Valentína. 11.45 Policajti z prístavu. vala tajničku 1. Vladimír Roy, 2. Keď miznú hmly..., On a ona u vás doma. 12.15 Dámsky magazín. STV 2:9.05 Malý vesmír. 9.45 Planéta Zem Vyhodnotenie krížoviek 3. Cez závoj. K rížo v k a v 21. čísle bola venovaná ži­ 13.35 Vojna kuchárov. 14.05 Dedičstvo Gulden­ zhora. 12.15 Totálne fenomenálne. 15.10 Obja­ votnému jubileu významného slovenského spisovate­ burgovcov. 14.55 Divoký anjel. 15.40 MS vo fut­ vovanie Južnej Afriky. 18.30 Televíkend. 20.10 Prvé mesiace roka ubehli ako voda a my v redakcii ľa. V tajničke bolo ukryté: 1. Jozef Gregor Tajovský, bale 2010:1 F - 2 E. 18.10 JAG - Vojenská gene­ My, Európania. 21.50 Hlas Európy. 22.20 Zo sme sa mohli tešiť mnohým správnym vylúšteniam 2. Tajov, 3. Maco Mlieč, 4. Sľuby. Ž a sp ráv n e v y lú šte ­ rálna prokuratúra, 1. č. 19.30 TN. 20.10 MS vo Zeme na Mesiac. 23.10 Bratia a sestry. 23.50 So­ krížoviek, ktoré sme uverejnili v našich novinách. nia pošleme knižné darčeky Pavlovi Janišovi, Márii futbale 2010 osemfinále 1 H - 2 G. 22.25 Klinika cha v priestore. Správne vylúštenie tajničky z 10. čísla Ľudových no­ Benčíkovej, Judite Oláhovej, Júlii Horváthovej, Dr. Grace. 23.05 Zákon a poriadok. Q SOBOTA STV 1:7.00 Animované filmy. v ín znie: Jar bola, šantili lesné víly. Ďalšia krížovka Angele Zsarnóczayovej a Rozálii Pástorovej Vargo- STV2 :8.55 Prípady detektíva Kulmena. 9.25 10.00 Robin Hood. 10.45 Planéta Zem zhora. bola uverejnená v 17. čísle nášho týždenníka a ukrý- vej. Výhercom blahoželáme! Malý vesmír. 10.05 Ján Kostra, profil. 10.50 Hlava 11.35 Horská služba. 12.35 Letná zámena. 14.05 XXI. 14.00 Horoskop, 1. č. 16.00 Poľský magazín. Sever proti Juhu. 15.40 MS vo fu tb ale - štvrťfiná­ profesor, spoluzakladateľ Katedry reči a literatúry čes- 16.35 Eurovirtuál. 16.50 Komédia. 17.20 Objavo­ le W 52 - W 51.17.55... a just dohoda možná. Naša KRÍŽOVKA ko-slovenskej. V rokoch 1832-36 poslanec uhorského vanie Južnej Afriky. 18.30 Separé. 19.00 Karol L. 18.25 Kaviareň Slávia. 19.30 TN. 20.15 Pošta pre snemu za mesto (2. časť tajničky), národný buditeľ a Zachar, profil. 20.05 Génius prírody. 21.00 Galí­ teba. 21.20 Skutočný príbeh: Čierny lov. 22.50 Dnes sme v tajničke ukryli meno významnej osob­ vydavateľ kalendárov, novín Týždenník a časopisu (3. cia. 21.55 Pavilón č. 6, film. 23.20 Bratia a sestry. Mimo podozrenia, film. nosti slovenských dejín (1. časť tajničky). Bol novinár, časť tajničky), ktorými sa snažil prispieť k duchovné­ □ STREDA STV 1:8.15 Vtipnejší vyhráva. STV 2 :8.00 Televíkend. 10.00 Mojich sedem jazykovedec, organizátor literárneho života, básnik, mu a kultúrnemu rozvoju Slovákov. Narodil sa v Ri­ 09.00 Zborovňa. 10.00 Policajti z prístavu. 10.55 divov. 10.35 Heidi. 10.55 Spadla z oblakov, 1. č. dramatik, prekladateľ, priekopník klasicizmu v sloven­ m avskej B ani r. 1769, zom rel 13. jú n a r. 1850 v B ratisla­ Sladká Valentína. 11.40 On a ona u vás doma. 12.10 Farmárska revue. 13.10 Klebetnica. 18.40 skej poézii, zakladateľská osobnosť slovenskej drámy, ve. Spomíname si na neho pri 160. výročí jeho úmrtia. 12.10 Dámsky magazín. 13.25 Vojna kuchárov. Hity. 20.05 Slnko v sieti. 22.05 Slovenský bigbít. 14.00 Dedičstvo Guldenburgovcov. 14.40 22.55 OOOPS! Načierno. 23.30 Džez - Johny T. Úsmev prosím! 15.15 Divoký anjel. 16.30 Sila lás­ Singers. ky. 18.10 JAG. 19.30 TN. 20.15 Eurogala. 21.45 □ NEDEĽA STV 1: 7.20 Animované filmy. Miguel a William. 23.20 Klinika Grace. 00.05 Zá­ 9.15 Zlatá rúna. 10.25 Cesta okolo sveta cez 80 zá­ kon a poriadok. hrad. 11.30 Svet v obrazoch. 11.55 Miesto v dome. STV 2: 8.50 Malý vesmír. 9.30 Eurovirtuál. 13.00 Poirot. 14.40 Otec. 16.30 Vojna volov. 17.35 9.45 Príroda Slovenska. 10.15 Génius prírody. Vietor vášní. 18.30 Tajomstvo kuchyne. 19.30 TN. 13.00 Galícia. 13.25 Horoskop. 14.55 Madárský 20.15 Svedok proti mafii, 1. a 2. č. 23.15 Poirot. magazín. 15.20 Objavovanie Južnej Afriky. 18.30 STV 2 : 8.45 Božie deti. 9.15 Noc v archíve. Slováci v Matto Grosso. 18.55 Maša Haľamová, 10.15 Bohoslužby. 11.55 Koncert. 12.30 Spadla z profil. 20.10 Dokument. 21.05 Pestúni zvierat. oblakov. 14.50 Família. 15.30 Východná - folklór. 21.55 Erotikon. 23.25 Bratia a sestry. 17.05 V tieni vlkov. 18.25 Kinoráma. 18.55 Ne­ □ ŠTVRTOK STV 1:8.10 Vtipnejší vyhráva. mocnica na konci sveta. 20.00 Maradona podlá 9.00 Zborovňa. 10.00 Policajti z prístavu. 10.50 Kusturicu. 21.30 Mimo času. 22.00 Krútňava, Sladká Valentína. 11.40 On a ona u vás doma. opera. 00.10 Fragmenty umenia.

y ŠTVRTOK: 8 .55 Bez servítky. 9.40 Lovec­ markíza ká sezóna. 11.20 Smallwille. 12.10 0. C. Califor- nia. 13.05 Ženy z rodu Gillmorovcov. 14.00 Vero­ nika Marsová. 14.55 Kobra. 16.00 NCIS. 17.00 TN. 18.00 Bez servítky. 19.00 TN. 20.00 Roztrhaný □ PONDELOK: 6.00 Teleráno. 8.35 Bez zaživa. 21.50 NCIS. 22.45 Tichý predátor. 00.25 servítky. 9.25 Kliatba Ružového pantera. 11.10 Roztrhaný zaživa. Manželka na odpis. 12.05 NCIS - Námorný vy­ □ PIATOK: 8.40 Bez servítky. 9.35 Pozri, šetrovací úrad. 13.00 Kung Fu - Legenda pokra­ kto to hovorí. 11.20 Smallville. 12.15 0. C. Califor- čuje. 13.55 Monk. 14.55 Kobra. 15.55 NCIS. 17.00 nia. 14.05 Veronika Marsová. 15.00 Kobra. 16.00 TN. 18.00 Bez servítky. 19.00 TN. 20.00 Neprijatí! NCIS. 17.00 TN. 18.00 Bez servítky. 19.00 TN. F poho.....! 21.55 „Vidláci” na pretekoch: Nový 20.00 Slnko, seno, erotika. 22.25 Showtime. začiatok. 23.50 Báthory: Pomsta krvavej grófky. 00. 05 Cobra. y UTOROK: 8.40 Bez servítky. 9.00 Syn Ru­ y SOBOTA: 7.25 Alf. 8.20 Zrodení pre slo­ žového pantera. 11.20 Šialene smutná prin­ bodu. 10.00 Krok za krokom. 10.50 Pripútajte sa, cezná. 12.55 Kung Fu - Legenda pokračuje. prosím! 12.30 Kamoši, baby a prachy. 14.20 13.55 Monk. 14.50 Kobra. 15.55 NCIS. 17.00 TN. Showtime. 16.00 Kobylky: Deň skazy. 17.40 Zá­ 18.00 Bez servítky. 19.00 TN. 20.00 Dosť! 22.25 mena manželiek. 19.00 TN. 20.00 HITCH: Liek Mentalista. 23.25 Odsúdení zomrieť: Otvorené pre moderného muža. 22.20Training Day. 00.40 more 2. Projekt Zmija. □ STREDA: 8.20 Bez servítky. 9.20 Bláznivé y NEDEĽA: 7.40 Mladí pátrači v akcii. 9.45 leto. 11.00 Svet chlapcov a dievčat - alebo čo s Traja nindžovia zasahujú. 11.15 Psych, s. r. o. nami sedemnástkami? 13.00 Ženy z rodu Gill- 13.00 HITCH: Liek pre moderného muža. 15.10 morovcov. 13.55 Monk. 14.50 Kobra. 15.55 NCIS. Austin Power: V zlatom úde. 16.55 Vražda v Bie­ 17.00 TN. 18.00 Bez servítky. 19.00 TN. 20.00 Lo­ lom dome. 19.00 TN. 20.00 Legenda o pirátovi, vecká sezóna. 21.45 Mladosť v ťahu. 23.25 Zlaté 1. a 2. č. 23.50 Elevenh Hour - Nulová šanca. časy. 00.45 Posledný ostáva.

SLOVENSKÝ MAGAZÍN MAĎARSKEJ TELEVÍZIE DOMOVINA P ondelok M l 15.00-16.00 hod. S tred a M2 (repríza) 10.35 hod. SLOVENSKÉ VYSIELANIE MAĎARSKÉHO ROZHLASU MR4 Každý deň v týždni od 18.00 do 20.00 hod. na stredných vlnách Frekvencie: Vysielač Szolnok 1188 KHz Vysielač Lakihegy 873 KHz 12 24, JÚNA 2010 NAŠE VOĽ'BY

Vážení slovenskí voliči v M a ď a rsk u !

Celoštátna slovenská Ústava a zákony Maďarskej republiky nám zaručujú, že v októbri 2010 si samospráva môžeme zvoliť naše slovenské samosprávy iba my, Slováci v Maďarsku. V našom bydlisku, neskôr v župách a hlavnom meste, ako aj na celoštátnej úrovni! Iba my - a len my sami! Ak chceme však využiť zákonné práva menšinových samospráv v prospech pretrvania a rozvíjania našej slovenskej národnosti, školstva a kultúry, Országos Szlovák Önkormányzat prihlásme sa na zoznam menšinových voličov! Prihlášku a potrebné informácie sme už všetci dostali. Do 15. júla 2010 vyplňme prihlášku podľa VZORU! V tomto nám pomôžu slovenské organizácie a samosprávy Prihlásme sa, voľme, rozhodujme!

Tisztelt magyarországi szlovák választópolgárok! m m m

A Magyar Köztársaság Alkotmánya és hatályos törvényei lehetővé teszik számunkra, hogy 2010 októberében mi magunk, magyarországi szlovákok válasszuk meg szlovák önkormányzatainkat! Helyi, majd megyei és fővárosi, valamint országos szinten. Mi magunk - és csak mi magunk! Ha azonban élni kívánunk a törvény biztosította önkormányzati jogainkkal szlovák nemzetiségünk, oktatásunk, kultúránk fennmaradása és fejlesztése érdekében, jelentkezzünk a kisebbségi választói jegyzékre! A jelentkezési lapot és tájékoztatót valamennyien megkaptuk. 2010. július 15-ig töltsük ki a MINTA szerint! Ebben segítséget nyújtanak a szlovák szervezetek és önkormányzatok. Jelentkezzünk, válasszunk, döntsünk!