Súbor Rozhovorov Pre Športový Portál Šport7.Sk)

Masarykova univerzita

Fakulta sociálních studií

Nie je majster ako majster

(súbor rozhovorov pre športový portál Šport7.sk)

Not all the champions are same

(set of interviews for sports journal Sport7.sk)

Bakalárska práca

Jakub Vaverka

Brno 2018

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Prehlasujem, že som túto bakalársku prácu vypracoval samostatne, iba s použitím prameňov, ktoré som uviedol v zozname požitých zdrojov.

V Brne dňa 14.mája 2018

Jakub Vaverka

………………….

POĎAKOVANIE

V prvom rade by som chcel poďakovať školiteľovi mojej práce Ing. Rudolfovi Burgrovi Ph.D., ktorý mi počas vypracovávania projektu a samotnej bakalárskej práce poskytol veľké množstvo cenných rád a vedel ma správne usmerniť, ďakujem mu za investovaný čas do mojej osoby. Ďalej moja vďaka patrí portálu Šport7.sk a členom redakcie, bez ktorých by táto práca vzniknúť nemohla. Na záver by som chcel poďakovať mojim rodičom, rodine a priateľom, ktorí ma počas celého obdobia prípravy plne podporovali, čo ma posúvalo a posúva vpred.

Anotácia

Bakalárska práca na tému Nie je majster ako majster sa skladá zo šiestich publicistických textov – rozhovorov, ktoré sa venujú ceste slovenských majstrov sveta k titulu svetového šampióna a rozdielnostiam, ktoré prináša majstrovský titul v rôznych športových odvetviach. Texty sú cielené internetovému portálu Šport7.sk a všetky sú podrobené autorskej odbornej kritickej reflexii. Výskumná časť bakalárskej práce pracuje s kvalitatívnymi rozhovormi s členmi redakcie portálu Šport7.sk. V teoretickej časti vymedzujem pojmy a snažím sa ukotviť problematiku majstrov sveta. Súčasťou práce je aj vymedzenie interview ako žánru všeobecne a v cieľovom médiu. Cieľové médium predstavujem v ďalšej časti.

Kľúčové slová

Olympiáda, hokej, šport, Slovensko, národný tím, majster sveta, rozhovor, spravodajstvo, publicistika, športová žurnalistika, Šport7, tvorivá práca.

Abstract

This bachelor thesis, “Not all the champions are the same” is made up of seven journalistic texts – interviews that monitor the path of Slovak champions of the title of World Champion and the differences that come with a being the champion of the world in various sports disciplines. The texts are directed to the Sport7.sk internet webpage and all are subject to an author´s professional critical reflection. The research part of the bachelor thesis works with qualitative interviews. These interviews are done with the members of the Sport7.sk webpage. In the theoretical part, I define the terms and try to clarify the issue of world champions. The definition of the interview as a genre in general and, also the definitions of targeted medium represent crucial part of this bachelor thesis. The targeted medium is presented in the next chapter.

Key words

Olympics, hockey, sports, tactics, Slovakia, national team, world champion, interview, news, publicist, sport journalism, Sport7 magazine, creative thesis.

OBSAH

1. ÚVOD A CIEĽ PRÁCE ...... 1 2. KONTEXTOVÁ ČASŤ ...... 3 2.1. Majster sveta ako fenomén ...... 3 2.2. Predstavenie vybraných majstrov sveta ...... 9 2.2.1. Matej Tóth ...... 10 2.2.2. Zuzana Rehák – Štefečeková ...... 11 2.2.3. Martin Kollár ...... 11 2.2.4. Tomáš Kovács ...... 12 2.2.5. Elena Kaliská ...... 12 2.2.6. Richard Lintner ...... 13 3. VYBRANÝ ŽÁNER: Interview (rozhovor) ...... 14 4. METODOLOGICKÁ KAPITOLA ...... 17 4.1. Príprava rozhovoru ...... 17 4.2. Samotný rozhovor ...... 18 4.3. Spracovanie informácií z interview ...... 20 5. CIEĽOVÉ MÉDIUM: Športový portál Šport7.sk ...... 22 5.1. Príprava rozhovorov na Šport7.sk ...... 24 5.1.1. Všeobecný pohľad členov redakcie na rozhovory ...... 24 5.1.2. Tvorba rozhovorov ...... 25 5.1.3. Problematika fenoménu majstra sveta ...... 28 6. REFLEXÍVNA ČASŤ ...... 29 6.1. Výber respondentov pre rozhovory ...... 29 6.2. Snaha o rozhovor s Petrom Saganom ...... 30 6.3. Kritická reflexia tvoriaceho postupu ...... 30 6.4. Príprava rozhovorov ...... 31 6.5. Vedenie rozhovorov ...... 32 6.5.1. Spracovanie rozhovorov ...... 34 6.5.2. Konzultácia s redakciou Šport7.sk ...... 34 6.5.3. Používanie odborných výrazov ...... 35 6.5.4. Dynamika rozhovorov ...... 35 6.5.5. Použité jazykové prostriedky ...... 36 6.5.6. Autorizácia ...... 36 6.6. Rozhovor s Martinom Kollárom ...... 37 6.7. Rozhovor s Elenou Kaliskou ...... 38 6.8. Rozhovor s Matejom Tóthom ...... 39 6.9. Rozhovor s Richardom Lintnerom ...... 40

6.10. Rozhovor so Zuzanou Rehák – Štefečekovou ...... 40 6.11. Rozhovor s Tomášom Kovácsom ...... 41 6.12. Zhodnotenie ...... 41 7. Záver ...... 43 8. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV A POUŽITEJ LITERATÚRY ...... 44 9. Prílohy ...... 47 9.1. Príloha č.1: Rozhovor s Martinom Kollárom ...... 47 9.2. Príloha č.2: Rozhovor s Elenou Kaliskou ...... 52 9.3. Príloha č.3 : Rozhovor s Richardom Lintnerom ...... 56 9.4. Príloha č.4: Rozhovor s Tomášom Kovácsom ...... 60 9.5. Príloha č.5: Rozhovor so Zuzanou Rehák – Štefečekovou ...... 63 9.6. Príloha č.6: Rozhovor s Matejom Tóthom ...... 67 9.7. Rešeršné rozhovory ...... 70 9.7.1. Rozhovor s Martinom Gregorom, šéfredaktorom Šport7.sk ...... 70 9.7.2. Rozhovor s Timotejom Gašperom, redaktorom Šport7.sk ...... 74 9.7.3. Rozhovor s Dávidom Lechom, redaktorom a editorom Šport7.sk ...... 78 10. Menný register ...... 85

Celkový počet slov práce: 14 450 Rozsah tvorivej časti : 6337

1. ÚVOD A CIEĽ PRÁCE

Moja bakalárska práca je produktová, tvorivá. Cieľom tejto práce je vytvoriť súbor publicistických rozhovorov so slovenskými majstrami sveta pre cieľové médium, pre ktoré budú texty čitateľsky relevantné. Cieľovým médiom je športovo zameraný portál Šport7.sk. Pre možnosť vytvorenia textov tohto typu je nutné žáner rozhovoru zakotviť z formálneho aj historického pohľadu. V empirickej časti bakalárskej práce predstavím špecifické znaky žánru interview a taktiež znaky rozhovorov, ktoré sú publikované portálom Šport7.sk, kde žáner rozhovor patrí medzi rozšírené a čítané. Taktiež odôvodním, prečo je práve tento žáner najvhodnejší pre účely mojej práce.

Autorským zámerom mojej bakalárskej práce je poukázať na to, že získať titul majstra sveta v rozličných športových odvetviach sa líši. Rozdielov badať hneď niekoľko. Jednak rozdielnosťou disciplín (individuálny – kolektívny šport), pohlavia, podpory daného odvetvia, mediálneho tlaku či veku, kedy športovec titul získa. Taktiež rozdielmi, ktoré sú spojené s finančným ohodnotením, slávou medzi obyčajnými ľuďmi alebo psychickými dopadmi na profesionálneho športovca. Prostredníctvom interview hľadám fakty a odpovede, ktoré môžu preukázateľne potvrdiť, že je skutočne odlišné byť svetovým šampiónom napríklad v hokeji alebo v boxe.

Taktiež je potrebné definovať, popísať a vysvetliť, čo znamená fenomén majster sveta a čo všetko s týmto pomenovaním súvisí. Napomôžu tomu pojmy šampión, víťaz či popularita alebo sláva, ktoré úzko súvisia s témou bakalárskej práce, taktiež podpora športu. Mojou snahou je previesť čitateľa týmto fenoménom, aby bolo jasne predstaviteľné, o čo sa vlastne jedná. Pri tvorbe práce som prihliadal k špecifikám športovej žurnalistiky. V práci ďalej predstavím cieľové médium, ktorým je portál Šport7.sk a zameriam sa na metódy, postupy a pravidlá redakčnej práce tohto média. Metódy redakcie som zistil prostredníctvom rozhovorov s redaktorom, editorom a šéfredaktorom portálu, ktorí mi poskytli stanoviská a pohľady k rôznym problematikám, ktoré sú spojené jednak so športovou žurnalistikou, ale aj k špecifikám žánru interview a redakčnej práce pre dané médium.

Do bakalárskej práce som vybral po dlhšom a dôkladnom uvažovaní šesť športovcov. Detaily výberu mojej vzorky predstavujem v reflexnej časti, ktorá je umiestnená v závere práce.

Z môjho pohľadu sa jedná o zaujímavú zmes športovcov, ktorí sa k svetovému vrcholu dostali v rôznej fáze kariéry, pričom sa stretávame s tímovými či individuálnymi športami a rozdielnosť sa nachádza aj v tom, že jednotliví respondenti sa stali svetovými šampiónmi v rozličných pasážach svojej kariéry.

2. KONTEXTOVÁ ČASŤ

Úlohou kontextovej časti mojej bakalárskej práce je popísať a vysvetliť fenomén majstra sveta, ktorý bude teoretickým východiskom celej práce. S víťazstvom na majstrovstvách sveta súvisí veľký počet následných vplyvov, či už športových, sociologických alebo psychologických. Osoba, ktorá zvíťazí na svetovom šampionáte tým vplyvom musí čeliť a vyrovnať sa s nimi. Cieľom tejto časti je zakotviť fenomén majstra sveta a čitateľa previesť všetkým, čo s ním neoddeliteľne súvisí.

2.1. Majster sveta ako fenomén

Majster sveta je ten, kto sa stal víťazom svetového šampionátu, či už individuálneho alebo tímového. Majster sveta je tím, alebo človek, ktorý sa stal najlepším v celosvetovom meradle, na svetovom fóre, kde nechal za sebou všetkých súperov. Každý majster sveta je víťazom, víťazom svojej disciplíny na svetovom šampionáte. Víťaz je človek, ktorý premohol, zdolal svojho súpera v súťažení, zápolení a získal nad niekým prevahu, porazil protivníka. Človek, ktorý vyšiel zo vzájomného súboja neporazený a zapísal si prvenstvo. Zo športového hľadiska je víťaz ten, kto po skončení súťaže, pretekov, závodu a zápasu, dokázal zdolať každého, kto mu stál v ceste. Víťaz je prvý. (Kačala, Pisárčiková, Dorula, Považaj, 2003)

S pozíciou majstra sveta prichádza popularita, a teda obľúbenosť určitej osoby alebo veci, prípadne iného produktu u ľudu, verejnosti. S týmto prvkom sa musí každý majster sveta vyrovnať, pričom vo veľkej miere záleží od konkrétneho športového odvetvia, aká miera popularity v skutočnosti je. Popularita je produkt verejnej mienky. Popularita patrí medzi nestále veličiny. Veľkú úlohu v tejto problematike zohrávajú všetky druhy médií a stále viac aj sociálne médiá, kde môžu osobnosť sami seba prezentovať na dennej báze. (Kačala, Pisárčiková, Dorula, Považaj, 2003)

Existuje viacero meradiel popularity. V praxi sa využívajú napríklad ankety. Jednou z relevantných ankiet na Slovensku je anketa Športovec roka. Anketa Športovec roka je pravidelnou každoročnou akciou, ktorej cieľom je ocenenie najúspešnejších slovenských športovcov. Zúčastnení sú muži aj ženy, individuálne športy aj športy kolektívne, prakticky všetci športovci, ktorí v danom roku športovali pod slovenskou vlajkou a niečo dosiahli. Výsledky tejto ankety sú v Slovenskej republike brané ako druh lakmusového papierika, ktorý ukazuje, kto zo športovcov je úspešný a zaslúži si pozornosť, a komu naopak konkrétny kalendárny rok nevyšiel a jeho popularita sa medzi jednotlivými fanúšikmi o niečo znížila. (športovecroka.eu, 2018)

Od roku 2007 sa o chod a organizovanie tejto prestížnej športovej ankety stará spoločnosť B&D Agency, pričom podľa organizátorov sa jedná o ocenenie, ktoré je udeľované najlepšiemu športovcovi a najlepšiemu športovému kolektívu Slovenska. Anketu odborne zastrešuje Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov. Výsledky ročnej ankety sú každý rok pravidelne vyhlasované na konci roka, konkrétne v decembri, na slávnostnom galavečere, ktorý je verejnoprávne vysielaný prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Anketa funguje od rozdelenia Československa, teda od roku 1993. Jej premiérovou víťazkou sa stala slovenská plavkyňa Martina Moravcová. Tri zo šiestich mnou spovedaných osôb zvíťazili vo svojej kariére v najpopulárnejšej a najsledovanejšej športovej ankete na Slovensku. Byť majstrom sveta v konkrétnom odvetví neznamená automaticky triumf v ankete Športovec roka. Svetoví šampióni sa však každoročne medzi nominovanými objavujú. (športovecroka.eu, 2018)

Tabuľka č.1: Doterajší víťazi ankety Športovec roka (športovecroka.eu,2018)

Rok Meno Športové odvetvie

1993 Martina Moravcová Plávanie

1994 Milan Dvorščík cyklistika

1995 Martina Moravcová plávanie

1996 Michal Martikán vodný slalom

1997 Michal Martikán vodný slalom

1998 Martina Moravcová plávanie

1999 Jozef Gönci športová streľba

2000 Martina Moravcová plávanie

2001 Martina Moravcová plávanie

2002 Peter Bondra hokej

2003 Martina Moravcová plávanie

2004 Elena Kaliská vodný slalom

2005 Dominik Hrbatý tenis

2006 Radoslav Židek snoubording

2007 Michal Martikán vodný slalom

2008 Michal Martikán vodný slalom

2009 Bratia Hochschornerovci vodný slalom

2010 Anastasia Kuzminová biatlon

2011 Bratia Hochschornerovci vodný slalom

2012 Zuzana Štefečeková športová streľba 2013 Peter Sagan cyklistika 2014 Anastasia Kuzminová biatlon 2015 Peter Sagan cyklistika 2016 Matej Tóth chôdza 2017 Peter Sagan cyklistika

Fenomén majstra sveta ďalej vytvára sláva, ktorá prichádza s triumfom na svetovom šampionáte, respektíve po dosiahnutí titulu majstra sveta. Jedná sa o vrcholnú česť aj uznanie. Sláva je česť, ktorú spoločnosť prejaví určitej osobe za vynikajúce zásluhy, za činy, ktorých ostatní vo veľkej miere nie sú schopní. Vďaka sláve človek nadobudne povesť a stáva sa z neho osobnosť ( človek s vyhranenými duševnými kvalitami, vlastnosťami), v niektorých prípadoch až celebrita (verejne známa osoba). Človek, ktorý je individualitou a má v sebe niečo, čo ostatní v sebe nemajú, spĺňa to každý majster sveta, každý svetový šampión je niečím jedinečný. (Kačala, Pisárčiková, Dorula, Považaj, 2003)

Keď sa človek stane majstrom sveta a získa popularitu a slávu a darí sa mu potvrdzovať, že je osobnosťou, vo veľkej miere sa z neho stáva vzor. Vzor vďaka tomu, že dokázal niečo, čo sa väčšine nepodarilo, vzor v tom, že sa mu ostatní chcú podobať, napodobniť jeho víťazstvá, byť rovnako úspešní ako on alebo ona. So vzorom úzko súvisí idol. V hovorenom jazyku sú vzor a idol brané ako synonymá. V športovej problematike je pojem idol viazaný k šampiónom, úspešným športovcom a športovkyniam, ktoré inšpirujú

5 ostatných, ktoré inšpirujú širokú verejnosť. S fenoménom majstra sveta sa viaže morálna zodpovednosť byť inšpiráciou obyčajných ľudí. (Kačala, Pisárčiková, Dorula, Považaj, 2003)

V súvislosti s majstrom sveta sa objavuje talent, ktorý je chápaný ako vynikajúca duševná schopnosť, nadanie na určitú činnosť, v ktorej vyniká viac ako okolie. V športovom svete je talent spájaný s majstrami, šampiónmi a víťazmi. S osobami, ktoré dokráčali na samotný vrchol. Platí tvrdenie, že každý majster má určitý druh talentu, ale nie každý, kto má určitý druh talentu sa stane majstrom sveta. (Kačala, Pisárčiková, Dorula, Považaj, 2003)

S cestou na vrchol je totiž úzko viazaná tvrdá drina, ktorá do istej miery môže nedostatok talentu v akejkoľvek fáze kariéry dokonale nahradiť. S tvrdou drinou súvisí tréning. Bez pravidelného a systematického tréningu sa človek majstrom sveta nestane, i keď môže mať nesporný talent. Aj v tomto prípade však záleží na jednotlivom odvetví a tom, čo konkrétny šport od športovca vyžaduje. Inak povedané to, čo musí človek obetovať, aby sa stal majstrom sveta. V niektorom športe je potrebné obetovať viac, v inom menej. (Gregor, 2018)

Aby bol človek majstrom sveta, musí zvládať tlak. Tlak braný zo psychologického hľadiska. S majstrovstvami sveta prichádza veľká zodpovednosť, s ktorou následne prichádza tlak. Je to druh psychologického napätia, ktorý vzniká pri určitej činnosti, v ktorej chce daná osoba uspieť a niečo dokázať. Vo všeobecnosti platí priama úmera tlaku, a teda, čím väčší je kredit alebo dôležitosť toho, čo človek robí, tým väčší tlak. Tlak môže pochádzať z viacerých zdrojov. Tlak okolia, tlak médií, tlak verejnosti, tlak blízkych, tlak seba samého. (Kačala, Pisárčiková, Dorula, Považaj, 2003)

Fenomén majstra sveta je potrebné chápať v širšom kontexte. Napríklad z toho pohľadu, že nie každý šport má v spoločnosti rovnaké miesto. Šport má v spoločnosti dôležité postavenie, Slovenská republika nie je výnimkou, pričom predovšetkým po rozdelení Československa sa šport stal výraznou stránkou slovenskej národnej identity. Obyvatelia štátu sa počas turnajov majstrovstiev sveta stotožňujú so športovcami, ktorí reprezentujú farby ich krajiny. Rozličné športy, rozličný záujem spoločnosti, rozličný pohľad na majstrov sveta. Pre účely tejto bakalárskej práce je potrebné pozrieť sa na postavenie vybratých športov – hokej, atletika (chôdza), streľba, rýchlostná kanoistika, box, hokejbal – v slovenskej spoločnosti. (Lech, 2018)

Hokej je spolu s futbalom najrozšírenejším a najpopulárnejším športom na Slovensku, má najväčšiu členskú základňu, čo do počtu registrovaných členov aj do veľkosti samotného zväzu. Spomedzi vybraných športov má zároveň najväčší sponzorský a marketingový

6 potenciál, čo z neho robí v tomto ohľade aj šport najsledovanejší. Výhodou je, že v povedomí ľudí tento šport nie je len počas veľkého podujatia, ale vďaka ligovým súťažiam je pravidelne prinášaný verejnou právnou televíziou, čo prispieva k tvoreniu mienky medzi jednotlivými fanúšikmi.

Vodný slalom je z medailového hľadiska najúspešnejším slovenským športom v histórii samostatnosti. Športová streľba je na Slovensku zaujímavá v tom, že sú v nej úspešnejšie ženy ako muži. Box je v mojom výbere zástupcom bojových športov. Chôdza je najúspešnejším slovenským odvetvím z atletiky. V hokejbale vyhralo Slovensko posledné tri svetové šampionáty a tento šport je robený výhradne na amatérskej báze. To z neho robí veľmi zaujímavé a netradičné odvetvie.

Finančné dotácie pre rôzne športové odvetvia sú veľmi diferencované. To je spôsobené viacerými faktormi. Jednak sú peniaze prerozdeľované podľa veľkosti zväzu, ďalej podľa počtu registrovaných športovcov, kvality poskytovaného sponzoringu a v neposlednom rade podľa medzinárodných úspechov v nich dosahovaných. To je napríklad dôvod, prečo je kanoistika (jeden z najúspešnejších slovenských športov) vyššie ako značne rozšírenejšie športy - volejbal, basketbal alebo hádzaná. (miniedu.sk, 2018)

Pri porovnaní jednotlivých športov, ktoré zastupujú vybraní respondenti sú rozdiely naozaj badateľné. Zatiaľ, čo hokej dostal dotáciu vo výške niekoľkých miliónov eur, športová streľba iba niečo málo nad jeden miliónov eur. Jasne vidieť, že financie a konkurencieschopnosť na trhu so sponzormi je markantne odlišná, z čoho plynie, že aj získanie titulu majstra sveta v tom alebo inom športe je vnímaná inak. (miniedu.sk, 2018)

Systém odmeňovania nie je nastavený len pre celé športové zväzy, platí aj pre reprezentačné mužstvá a družstvá a taktiež pre jednotlivcov. Najvyšší príspevok pre jednotlivca od Slovenskej republiky je podľa Ministerstva školstva nastavený na 50 000 eur ročne. Túto čiastku poberá len minimálny počet profesionálnych športovcov na Slovensku. Na spomínanú čiastku majú nárok víťazi Olympiády, Paralympiády a Deaflympiády. Majstri sveta v športoch, ktoré sú kategorizované ako olympijské dostanú po 40 000 eur, majstri Európy po 30 000 eur. (miniedu.sk, 2018)

V športoch, ktoré sa neobjavujú na olympijských hrách (napríklad florbal alebo hokejbal) je suma pre majstrov sveta značne nižšia, predstavuje 10 000 eur. Ak sa jedná o športovú dvojicu, trojicu alebo štvoricu, za každého ďalšieho športovca je pripočítaných 50 percent základnej výšky štátnej dotácie. Čo sa týka kolektívnych športov, zväz získa za každého

člena víťazného družstva na olympijských, paralympijských a deaflympijských hrách 15 000 eur. Na majstrovstvách sveta a Európy v olympijských športoch 12 000 eur. V neolympijskom športe sa jedná o čiastku na úrovni 3000 eur. (miniedu.sk, 2018)

Podľa Timoteja Gašpera je majster sveta niekto, kto disponuje perfektnou disciplínou a odhodlaním, ktoré z neho spravili najlepšieho človeka v danej aktivite na Zemi. Dávid Lech zastáva názor, že majster sveta predstavuje emócie a nadšenie. Nech už ide o akúkoľvek oblasť alebo šport, stať sa majstrom sveta je mimoriadne náročné a ľudia s takýmto titulom si zaslúžia veľký obdiv a úctu. Majster sveta má veľmi veľké a výrazné postavenie v spoločnosti. Je totižto odrazom nádeje pre každého a má obrovský vplyv na spoločnosť ako celok. (Gašper, Lech, 2018)

Majstri sveta zvyknú mať vysoké, respektíve čestné postavenie v spoločnosti. Preto je dôležité, aby tomu zodpovedal aj ich život alebo hodnoty, ktoré vyznávajú. Majstri sveta sú veľkými idolmi mladej generácie, sú inšpiráciou, tomuto aspektu by mal adekvátne zodpovedať aj ich život a vystupovanie na verejnosti. Najväčší vplyv majstrov sveta tkvie v tvorení mienky, názorov ľudí, ktorí k mnohým majstrom sveta dlhé roky vzhliadajú a obdivujú ich. Preto je na majstroch sveta dôležitá nielen výkonnosť, ale aj životné hodnoty, vyspelosť. (Gašper, Lech, 2018)

Všetky športy zastúpené v tejto bakalárskej práci sú na Slovensku robené profesionálne, výnimkou je hokejbal, ktorý je robený na amatérskej báze. V globále platí, čím viac je jednotlivý šport prostým ľuďom na očiach, tým silnejšie postavenie v spoločnosti má. Vyplýva to ale predovšetkým z marketingového potenciálu. Jednoducho povedané, televízie a internetoví prevádzkovatelia nebudú vysielať niečo, čo pre nich nebude rentabilné.

To je zároveň príčinou toho, že boxerské zápasy, stretnutia hokejbalových ligových súťaží, či strelecké preteky dostávajú v spravodajských reláciách či priamych prenosoch priestor len zriedka. V určitom ohľade sa jedná o začarovaný kruh, pretože kým jednotlivé športy nebudú viac v povedomí ľudí, nebudú lákať veľkých investorov a nebude do nich prúdiť viacej peňazí ani od štátu a ani zo súkromného sektora, pričom následne ich televízni prevádzkovatelia nebudú mať dôvod prezentovať. To sa ale nestane, kým nebudú viac na očiach.

Určitým parametrom popularity sú sociálne siete, kde majú jednotlivé športové zväzy svoje stránky, na ktorých pravidelne informujú o aktuálnom dianí a snažia sa byť v kontakte s fanúšikom. Napríklad Facebook. Slovenský zväz ľadového hokeja tam má 103 000 fanúšikov,

8 hokejbalový zväz 6 400 fanúšikov, SAZ (Slovenský atletický zväz) 6800 fanúšikov, SBF (Slovenská boxerská federácia) 4000 fanúšikov, Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode 1655 fanúšikov a SSZ (Slovenský strelecký zväz) 440 fanúšikov. Slovenský olympijský tím, ktorý zastrešuje olympijské športy, má na tejto sociálnej sieti dovedna 34 000 fanúšikov. 1(Facebook, 2018)

Na uvedených číslach jednoznačne vidieť pomerne veľké rozdiely medzi jednotlivými športovými odvetviami. Na sociálnej sieti Instagram majú hokejisti 5358 sledovateľov, hokejbalisti 317 sledovateľov, pričom zvyšné odvetvia osobitné zastúpenie ani nemajú. Olympijské športy zastupuje stránka Slovenský olympijský tím s 3575 sledovateľmi. V digitálnej dobe, kedy majú sociálne siete veľký vplyv na mienku a konanie ľudí, by citlivejšia práca zástupcov PR tímov jednotlivých zväzov, mohla v konečnom dôsledku vyústiť do väčšej popularity konkrétneho odvetvia. (Instagram, 2018)

S postavením jednotlivých športov v spoločnosti úzko súvisí aj podpora konkrétnych odvetví. Myšlienku toho, že prístup k jednotlivým športom, ktoré mnou vybraní športovci zastupovali, alebo zastupujú podporujú štatistiky, ktoré sú verejne dostupné a pôvodne zverejnené slovenským Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu. Jedná sa o to, že stať sa majstrom sveta napríklad v hokejbale alebo v hokeji v sebe prináša rozdielne aspekty.

Najviac peňazí od štátu získal v minulom roku futbal (7 099 163 eur), nasledoval hokej, ktorého zástupcom je v tejto bakalárskej práci Richard Lintner (6 006 437), tretí bol tenis (3 120 113) a nasledovali atletika (1 858 948, zástupca Matej Tóth) a kanoistika (1 795 116, zástupkyňa Elena Kaliská). (miniedu.sk, 2018)

Vidieť, že fenomén menom majster sveta v sebe skrýva značný počet pojmov a súvislostí, ktoré treba brať pri jeho predstavovaní do úvahy. Majstra sveta nemožno brať len ako osobu, ktorá vyhrala svetový šampionát. Je potrebné sa na majstrov sveta pozerať z hľadiska talentu, tréningu, popularity, podpory športu, postavenia daného športu v spoločnosti, tlaku alebo toho, čo znamená zvíťaziť na svetovom fóre.

2.2. Predstavenie vybraných majstrov sveta

V závere kontextovej časti práce sa zameriam na predstavenie slovenských majstrov sveta, ktorým následne budú venované samostatné rozhovory, ktoré sú nosnou súčasťou mojej

1 Všetky číselné štatistiky zo sociálnych sietí spomenuté v tejto kapitole sú platné k 15.aprílu 2018 9 bakalárskej práce. Pre moju záverečnú prácu som vybral šiestich športovcov, z ktorých sa všetci stali vo svojom športovom odvetví majstrom sveta.

Konkrétne sa jedná o strelkyňu Zuzanu Rehák – Štefečekovú, boxera Tomáša Kovácsa, vodnú slalomárku Elenu Kaliskú, hokejistu Richarda Lintnera, chodca Mateja Tótha a hokejbalistu Martina Kollára. Z môjho pohľadu sa jedná o zaujímavú vzorku športovcov, ktorí sa k svetovému vrcholu dostali v rôznej fáze kariéry, pričom sa stretávame s tímovými či individuálnymi športami a rozdielnosť sa nachádza aj v tom, že jednotliví respondenti sa stali svetovými šampiónmi v rozličných pasážach svojej kariéry.

Z toho pochádza aj názov mojej bakalárskej práce Nie je majster ako majster, pretože sú viditeľné rozdiely v tom, či sa športovec stane šampiónom v individuálnom alebo tímovom športe, či v mladom veku alebo na sklonku kariéry, či v populárnom alebo rozvojovom športe, či sa jedná o muža alebo ženu a rozdielne je aj sociálne vnímanie vyššie spomenutých šampiónov.

2.2.1. Matej Tóth

Martin Tóth je rodák zo slovenského mesta Nitra. Tento atlét sa narodil 10.februára 1983 v Nitre a venuje sa disciplíne chôdza na 20 kilometrov a 50 kilometrov. Matej Tóth vyhral v roku 2016 zlatú medailu na olympijských hrách v brazílskom Rio de Janeiro a v rokoch 2006, 2013, 2014 a 2015 sa zároveň stal slovenským atlétom roka. Jeho materský klub je VŠC2 Dukla Banská Bystrica. (matejtoth.sk, 2018)

Tóth bol vďaka svojim výkonom dvakrát nominovaný v ankete Atlét roka v Európe. Ako prvý atlét v slovenskej histórii sa v roku 2016 stal Športovcom roka na Slovensku, pričom zvíťazil v konkurencii viacerých športovcov z divácky atraktívnejších odvetví ako je športová chôdza. Tento Nitran zažil olympijskú účasť prvý raz v Pekingu 2008, kde sa umiestnil na 26.priečke, o štyri roky v Londýne bol na mieste číslo osem a spomínané LOH3 2016 v Riu vyhral. (matejtoth.sk, 2018)

Majstrom sveta sa stal Matej Tóth v roku 2015, keď mu nik nestačil na záverečnom šampionáte v čínskom Pekingu. Zároveň sa jednalo o premiérovú medailu pre Slovenskú republiku v atletike z majstrovstiev sveta v ére samostatnosti. Na šampionáte v roku 2017 Tóth

2 Vojenské športové centrum 3 Letné olympijské hry 10 neštartoval kvôli obvineniam z dopingu, ale v priebehu niekoľkých mesiacov pod vplyvom vyšetrovania bolo meno tohto slovenského športovca nakoniec očistené. (matejtoth, 2018)

2.2.2. Zuzana Rehák – Štefečeková

Zuzana Rehák – Štefečeková je slovenská športová strelkyňa, ktorá sa narodila 15.januára 1984 v slovenskom meste Nitra. Jej disciplínou je trap. Najväčším úspechom Rehák – Štefečekovej je zlatá medaila z majstrovstiev sveta v roku 2010, pričom získať prvenstvo na svetovom šampionáte sa jej podarilo ako vôbec prvej Slovenke v celej histórii. (osobnosti.sk, 2018)

Rodáčka z Nitry je držiteľka dvoch strieborných medailí. Prvá je z Olympiády v čínskom Pekingu v roku 2008 a druhá z britského Londýna v roku 2012. Na majstrovstvách Európy sa stala víťazkou v rokoch 20154 a 20165.

Okrem zlatých mníchovských majstrovstiev sveta v roku 2010 si na svetovom fóre zapísala deviate miesto v cyperskej Nikózii v roku 2007 a bronz z toho istého mesta z roku 2003. Jedno zlato má Zuzana aj z Európskych hier, konkrétne z trapu mixu, ktoré sa konali v roku 20156. (osobnosti.sk, 2018)

2.2.3. Martin Kollár

Martin Kollár je majstrom sveta vo svojom odvetví. Nie je však profesionálom, ale amatérom. Amatérsky je aj profil hokejbalu v Slovenskej republike a tento rodák z mesta Martin nie je výnimkou. (šport7.sk, 2018)

Kollár sa narodil v roku 1991, konkrétne 11.6 v meste Martin. Jeho civilné zamestnanie je PR7 pracovník pre futbalový klub MŠK Žilina. Hokejbalu sa venuje vo voľnom čase. Útočník klubu ŠKB 8Martin je trojnásobným majstrom sveta, keď bol súčasťou slovenskej reprezentácie pri jej úspešnom ťažení na uplynulých dvoch svetových šampionátoch – 2017 a 2015 kedy sa tešila z prvenstva na záverečnom turnaji. (šport7.sk, 2018)

Osobne som s Martinom po treťom zisku majstra sveta robil rozhovor pre Šport7.sk, jedná sa o iné interview, ktoré je využité pre potreby tejto bakalárskej práce. V porovnaní

4 Majstrovstvá sa konali v slovinskom meste Maribor 5 Majstrovstvá sa konali v talianskom meste Lonato 6 Hry sa konali v azerbajdžanskom meste Baku 7 Public relations – vzťahy s verejnosťou 8 Športový klub 11 s ostatnými vybranými športovcami je totiž veľmi zaujímavý pohľad na to, ako vyzerá život športového šampióna v odvetví, ktoré je robené na amatérskej báze. (šport7.sk, 2018)

2.2.4. Tomáš Kovács

Tomáš Kovács, ktorého prezývkami sú „Tomi“ a „Kid“ pochádza zo slovenského mesta Galanta, kde sa narodil 20.júna 1977. Jedná sa o dnes už bývalého profesionálneho boxera v poloťažkej váhe, ktorý je priekopníkom tohto bojového športu v Slovenskej republike. Boxovať začal ako šesťročný chlapec, jeho otec Pavol je bývalý československý reprezentant. Tomáš viac ako dekádu patril medzi slovenskú špičku. (tomikid.com, 2018)

Rok 2009 Kovácsovi priniesol titul majstra sveta organizácie WBF9 keď zvíťazil v súboji o opasok s kenským súperom Samsonom Onyangom. Tohto titulu sa neskôr vzdal, aby mohol štartovať v jednej z piatich najuznávanejších organizácií vo svete boxu – WBC10 .V roku 2011 sa „Tomi“ stal majstrom Európy v poloťažkej váhe, keď triumfoval nad Hamzom Wanerom. (tomikid.com, 2018)

Dnes je Kovács už bývalým boxerom a je zároveň prezidentom SBF11. Dohliada taktiež na rozvoj mladých talentov v K.O. Box Clube v rodnom meste Galanta, kde je hlavným trénerom. Zlatým klincom kariéry „Kida“ mohol byť titul majstra sveta v poloťažkej váhe v kategórii WBA12 a IBA13 v roku 2013, ale slovenský boxer tento duel prehral. Stál proti nemu Beibut Šumenov. Posledný profesionálny zápas odboxoval v roku 2016. (tomikid.com, 2018)

2.2.5. Elena Kaliská

Elena Kaliská je bývalá slovenská vodná slalomárka, ktorá sa narodila 19. januára 1972 v slovenskom meste Zvolen. Stala sa prvou športovkyňou zo Slovenskej republiky, ktorá v ére samostatnosti vyhrala zlatú medailu na Olympiáde, podarilo sa jej to v roku 2004 v gréckych Aténach, k čomu pridala zlato aj z čínskeho Pekingu v roku 2008. V Pekingu bola taktiež pri úvodnom ceremoniáli vlajkonosičkou Slovenska. (Mazár, 2009)

Majsterkou sveta sa stala v roku 2005, keď priniesla prvé miesto z mesta Penrith, v roku 2007 si zapísala striebro vo Foz do Iguassu, na medailu siahala aj na MS v Prahe 2006, kde však získala dve štvrté miesta. Domáci šampionát v roku 2010 v kanáloch v Čunove nemohla

9World Boxing Foundation 10 World Boxing Council 11 Slovenská boxerská federácia 12 World Boxing Association 13 International Boxing Association 12 absolvovať pre pretrvávajúce zdravotné problémy. Elena Kaliská je zároveň majsterkou Európy z roku 2002 (Čunovo), 2004 (Skopje) a 2006 (L´Argentiére la Bessé). Medzi úspechy Kaliskej patrí prvenstvo v ankete Športovec roka z roku 2004 (za zmienku stojí aj druhé miesto v tejto ankete v roku 2005). (Mazár, 2009)

2.2.6. Richard Lintner

Richard Lintner sa narodil 15. novembra 1977 v slovenskom meste Trenčín a je bývalým slovenským hokejovým reprezentantom. Dlhé roky hrával na poste obrancu. Od roku 2015 je generálnym manažérom slovenskej hokejovej ligy a predsedom spoločnosti Pro Hokej, ktorá šéfuje najvyššej hokejovej súťaži na Slovensku. Lintner taktiež neúspešne kandidoval vo voľbách na post prezidenta Slovenského ľadového hokeja. (Filc, 2002)

Hokejová kariéra Richarda Lintnera je na slovenské pomery veľmi bohatá. S hokejom začal v rodnom Trenčíne, v klube menom Dukla. Následne odišiel do Spojených štátov amerických, kde si zahral v najlepšej lige na svete, v NHL14. Obliekal dresy Phoenixu Coyotes, Nashvillu Predators, New Yorku Rangers a Pittsburghu Penguins. Počas aktívnej činnosti hrával aj vo švédskom MoDo Hockey a v tej istej krajine aj v Djurgardense IF. Neskôr obliekal dres švajčiarskeho HC Fribourg – Gottéron a vyskúšal si aj Kontinentálnu hokejovú ligu za Dinamo Minsk. (Filc, 2002)

Lintner bol hokejovým svetobežníkom a okúsil aj fínsku najvyššiu súťaž za Lukko Rauma. Na Slovensku si zahral aj v Piešťanoch, pričom kariéru končil tam, kde ju začínal, v Dukle Trenčín. Najväčším úspechom kariéry Richarda Lintnera je triumf na majstrovstvách sveta v roku 2002 vo švédskom Goteborgu. (Filc, 2002)

Švédsky triumf na svetovom šampionáte bol prvou zlatou medailou pre slovenských hokejistov v ére samostatnosti a dodnes poslednou. Lintner sa spolu so Žigmundom Pálffym, Miroslavom Šatanom či Jánom Lašákom zaradil medzi hokejistov, ktorí dostali prívlastok zlatá generácia. Reprezentačnú kariéru Richard Lintner ukončil v roku 2010, pričom niekoľko rokov absolvoval ako televízny komentátor pre verejnoprávnu televíziu. (Filc, 2002)

14 National Hockey League 13

3. VYBRANÝ ŽÁNER: Interview (rozhovor)

Pre potreby mojej bakalárskej práce som zvolil žáner interview, ktorý sa z môjho pohľadu najviac hodí na mnou vybranú problematiku. Interview je žurnalistický žáner, ktorý je rozhovorom, čo smeruje ku konkrétnemu, vopred vytýčenému cieľu. To mi poslúži k tomu, aby som v samotných rozhovoroch s majstrami sveta zistil ich názory, postoje a subjektívne pohľady k danej problematike. Interview je vhodné aj z toho dôvodu, že sa jedná o dynamický druh žánru, ktorý je pre danú problematiku vhodný. Existuje viacero typov rozhovorov. Pre potreby tejto bakalárskej práce je najvhodnejší publicistický typ.

Existuje hneď niekoľko typov rozhovorov, s ktorými sa môžeme v praxi stretnúť. Slovenský teoretik Andrej Tušer prišiel vo svojej publikácii s troma základnými typmi interview, ktoré čerpajú predovšetkým zo spôsobu práce novinára, ktorý rozhovor tvorí. Tušer konkrétne rozlišuje interview, ktoré je vedené vo forme čistého dialógu, následne interview, ktoré je vedené rozpravou a taktiež interview, ktoré si vyslúžilo označenie monologické. Pre potreby mojej bakalárskej práce je najvhodnejšie interview vedené dialogickou formou. (Tušer, 1999)

Sú však aj iné názory a pohľady na rozdelenie interview. Jedným z autorov týchto názorov je Michael Haller, teoretik z Nemecka. Ten, na rozdiel od Tušera, prináša tri iné formy rozhovorov, ktoré sa objavujú v médiách. Jedná sa o rozhovor konfrontačný, v ktorom novinár vystupuje v pozícii diskutéra, súpera, pričom čitateľ sa dostáva do pozície, v ktorej interview sleduje ako určitý druh predstavenia na javisku. V tomto prípade sa jedná o dynamický druh. (Haller, 2001)

Nasleduje afirmačné interview, kde sa novinár podriaďuje autorite, s ktorou vedie dialóg. Autor je jednoznačne dištancovaný a čitateľom chce sprostredkovať dianie s osobou, ktorá je spovedaná. Vzhľadom na výber témy mojej bakalárskej práce sa ako najvhodnejší javí v tejto kategorizácii tento druh. V tomto prípade sa novinár dostáva niekedy do pozície provokatéra alebo animátora. Tretím druhom rozhovoru je rozhovor explikačný, kde je autor zástupcom ľudu, zástupcom publika. Čitatelia, prípadne diváci, sa cítia reprezentovaní a takmer až priamymi účastníkmi interview. (Haller, 2001)

V praxi sa objavuje pomerne jednoduché členenie rozhovorov, s ktorými sa môžeme stretnúť. Konkrétne sa jedná o interview spravodajské, ktoré je niekedy tematické. Druhým druhom je rozhovor, ktorý má prívlastok osobnostný alebo profilový a často býva odborníkmi označovaný ako biografický alebo portrétny. Spravodajský rozhovor je stručný a reaguje na

14 aktuálnu situáciu. V mojej bakalárskej práci by svoj účel nesplnil, preto je vhodnejším rozhodnutím zvoliť rozhovor publicistický. (Haller, 2001)

Zatiaľ čo základné členenie rozhovorov sa pohráva predovšetkým s týmito dvoma druhmi, formálne možnosti interview sú pestrejšie. V médiách sa stretávame okrem tradičného dialógu aj so skupinovým interview, dvojitým interview či štylizáciou do monológu. V konečnom dôsledku vždy záleží na autorovi, prípadne na konkrétnom médiu, kde je rozhovor publikovaný. (Veľas, 2000)

Spravodajský rozhovor je formou interview, ktoré sa najčastejšie objavuje v spravodajstve a denníkoch. Jeho cieľom je primárne získanie a sprostredkovanie vecne korektných informácií, pričom veľký dôraz sa kladie na aktuálnosť. Autor sa v tomto prípade obracia na človeka, ktorý je pre určitú problematiku kompetentný a venuje sa jej, dokáže o nej poskytnúť zaujímavé a vecné stanovisko. (Veľas, 2000)

V spravodajskom rozhovore je veľmi dôležité vytýčiť jeden hlavný cieľ, ku ktorému sa počas neho chce novinár so spovedanou osobou dostať. Dôležité je zamerať sa na podstatu problému, ktorý je popisovaný. Spravodajské interview je prevažne kratšie ako profilový rozhovor. Väčšinou pozostávajú z malého množstva otázok a sú písané neutrálnou formou. Otázky aj odpovede sú písané v spravodajskom štýle. V tejto bakalárskej práci zvoliť tento druh rozhovoru, by bolo značne problematické a neefektívne. (Veľas, 2000)

Vhodným druhom interview pre túto bakalársku prácu je publicistický (profilový) typ. Tento typ rozhovoru je rozsiahlejší a novinár sa v ňom venuje viacerým témam, pričom je radený do publicistiky. Profilové interview tvorí portrét určitého človeka prostredníctvom odpovedí na otázky autora. Až na niekoľko výnimiek je profilový rozhovor rozpravou dvoch osôb, pričom treba podotknúť, že na rozdiel od spravodajského je autorsky náročnejší. Práve väčší počet informácií a rôznorodosť tém ma primäla zvoliť tento druh rozhovoru pre moju bakalársku prácu. (Veľas, 2000)

Objavuje sa v ňom pestré spektrum tém, obsahuje taktiež otázky osobnejšieho charakteru a čitatelia sa dozvedia niekoľko informácií zo súkromia osoby. Aj v tomto prípade ale platí, že konečný produkt by mal ľuďom priniesť niečo nové a v určitom bode aj aktuálne. Samotný novinár sa musí pred prípravou otázok pre profilové interview sústrediť na podrobný rešerš spovedanej osoby, aby vedel o človeku, s ktorým sa bude rozprávať čo najviac a vedel počas interview vhodne reagovať a prípadne doplniť vopred pripravené otázky. (Tušer, 1999)

Interview patrí medzi veľmi atraktívne novinárske žánre, pričom dokáže veľmi spestriť obsah jednotlivých periodík či portálov. Jeho výhodou je fakt, že novinár pri ňom môže sledovať aj emócie a gestá spovedanej osoby. Tento žáner je okrem iného veľmi jednoducho pochopiteľný pre široké spektrum čitateľov a je pre nich tým pádom príťažlivý. Interview patrí v súčasnosti medzi najpopulárnejšie žánre, ktoré sa v novodobej žurnalistike objavujú. (Tušer, 1999)

V mojej bakalárskej práci budú použité športové rozhovory. Športové interview je termín, ktorý nie je v odbornej literatúre pevne ukotvený. Literatúra, ktorá je venovaná problematike rozhovorov tento pojem nereflektuje a nevzťahuje sa k nemu. Existuje niekoľko titulov, ktoré analyzujú interview, ako také, ale nestretávame sa so špecifickým ukotvením športového interview. Týmto pojmom sa ale napríklad zaoberá príručka určená redaktorom MF Dnes. Športové interview je chápané ako bežný rozhovor, ktorý by však mal obsahovať dej a byť dynamickejší. Tento druh interview je v médiách veľmi využívaný. (Dobré noviny, 2002)

V tejto kapitole sme zistili, že rozhovor patrí vďaka svojej špeciálnosti medzi najpopulárnejšie žánre súčasnej žurnalistiky. Pre účely mojej práce je najužitočnejší profilový rozhovor, kde je možné o respondentovi sa toho dozvedieť čo najviac. Jedná sa o dynamický žáner, na ktorý je potrebné sa poriadne pripraviť, urobiť rešerš a vhodne do jeho priebehu zasahovať. Vzhľadom na problematiku mojej bakalárskej práce je interview vhodné, pretože môžem byť v priamom kontakte s majstrami sveta a dozvedieť sa všetko, čo bude potrebné. Športové rozhovory by mali kvôli svojmu charakteru obsahovať dej, v tomto prípade sa bude jednať o to, ako sa dotyční športovci dostali na vrchol, čo museli obetovať, čo to pre nich znamenalo.

4. METODOLOGICKÁ KAPITOLA

V metodologickej kapitole popíšem základne postupy a metódy práce novinára pri tvorbe žánru interview. Rovnako, ako pri ostatných žurnalistických žánroch, aj pri rozhovore sa stretávame s jedinečnými postupmi a metódami, ktoré sú najlepšie aplikovateľné práve na tento žurnalistický žáner.

4.1. Príprava rozhovoru

Každý rozhovor sa skladá z troch základných fáz. Konkrétne sa jedná o prípravu rozhovoru, následne o vlastný rozhovor a v konečnom dôsledku o spracovanie získaného materiálu. Príprava novinára na interview je veľmi dôležitá. V tejto fáze autor robí rešerš spovedaného človeka. Zisťuje o ňom čo najviac informácií a pripravuje sa na to, aby vedel vhodne reagovať na možné zvraty, ktoré môžu počas samotného rozhovoru nastať. (Haller, 2001)

Vo všeobecnosti platí, že čím viac informácií a faktov novinár o osobe, s ktorou robí rozhovor zistí, tým je väčšia šanca, že samotné interview bude kvalitnejšie. Druhou fázou je vlastný rozhovor, a teda konkrétna tvorba interview s vybraným človekom. Pozostáva zo stretnutia s osobou, dialógu a nahrávania vyjadrení spovedaného na zariadenie, ktoré dokáže zaznamenať zvuk. (Čuřík, 2012)

Pred tým, ako začne samotný rozhovor, je potrebné mať vytvorenú kostru. Dobre je, ak sa jej bude novinár pri stretnutí so spovedaným alebo spovedanou pridŕžať a opierať sa o ňu. Autor musí byť okrem iného pripravený na každý okruh problémov. O tom, na čo sa pýta musí byť veľmi dobre informovaný, musí poznať podstatu a mať argumenty podporené faktami. Novinár nemusí vedieť odpovede na otázky, ani riešenie problému, ale musí vedieť jeho podstatu. (Haller, 2001)

Veľmi podstatné pri príprave rozhovoru je absolvovať dôkladný rešerš o osobe, ktorá je spovedaná a netreba zabúdať ani na to, aby bola počas interview navodená atmosféra, ktorá bude príjemná obom stranám. Ako respondent, tak aj autor sa musia cítiť počas dialógu rovnocenne. To pomôže konečnému produktu. (Andrews, 2014)

V súčasnosti je práca novinára v istom ohľade uľahčená. V tom, že má k dispozícii praktického pomocníka – internet, a v neposlednom rade aj redakčné databázy, ktoré celý proces oproti minulosti uľahčujú (napríklad v rýchlosti). Situáciu uľahčuje napríklad databáza Newton alebo Anopress. V každom prípade sa ale odporúča, aby si autor zdroje, na základe ktorých robí rešerš, niekoľkokrát overil a tým pádom sa vyhol nepresnostiam, nedorozumeniam

17 a aj nepríjemnostiam. Pre predstavu spomenutá databáza Anopress siaha do archívov až do roku 1996, čo je pre väčšinu súčasných rozhovorov postačujúce. Jej obsahom sú novinové články zo všetkých hlavných denníkov a aj ich regionálnych mutácií, rozhlasových staníc, časopisov či televízií. (Čuřík, 2012)

Prospešné pre novinára je prečítanie starších rozhovorov so spovedanou osobou, čím sa môže vyhnúť tomu, aby sa pýtal na niečo, čo už v minulosti bolo riešené, zodpovedané a neprinieslo by nič nové a zaujímavé. Autor môže vďaka starším rozhovorom taktiež zistiť štýl odpovedania respondenta, prípadne témy, ktorým sa vyhýba, alebo problematiku, v ktorej je silný a tým pádom lepšie zacieliť svoje otázky. (Čuřík, 2012)

Hlavnou postavou interview je osobnosť, ktorá poskytuje rozhovor. Jej názory, skúsenosti a postoje sú pre samotný produkt podstatné, nie tie, ktoré má novinár, nech už sú akokoľvek zaujímavé. Autor predstavuje čitateľovi alebo divákovi človeka, ktorého spovedá, nie samého seba, a preto by nemal do samotného obsahu rozhovoru zasahovať, ak si to situácia vyslovene nevyžaduje. V tejto etape sú dôležité taktiež vhodné zvolenie miesta na rozhovor, či formulácia cieľov interview (stanovenie tém, otázok). (Haller, 2001)

4.2. Samotný rozhovor

Mechanizmus interview je jednoduchý, novinár sa pýta, respondent odpovedá na otázky. Metaforicky sa dá povedať, že autor má ruku na volante a určuje smer a obsah, ktorým sa rozhovor bude uberať. Osoba ktorá je spovedaná, by ale nemala byť pod nátlakom a mala by mať možnosť jasne určiť na čo odpovedať chce a čomu by sa naopak chcela vyhnúť. (Čuřík, 2012)

Podstatou rozhovoru je pýtanie sa, kladenie otázok. Nemenej dôležitým prvkom dobrého interview ale je počúvať to, čo nám respondent o sebe, alebo o preberaných témach povie. Keď sa novinár dozvie zaujímavé informácie, na ktorých prísun nebol pripravený, je potrebné improvizovať a vhodne ich pre konečnú podobu interview využiť. Vopred pripravená osnova má byť len pomocníkom, nemusí byť striktne dodržaná. (Čuřík, 2012)

Pri interview existujú rôzne taktiky, ale rozhodne sa nevypláca rozhovor začať problematikou, ktorá má konfliktný charakter. Naopak, odporúča sa v úvode dialógu navodiť pohodovú atmosféru, pri ktorej bude komunikácia uvoľnená. V tom prípade sa viac otvorí aj samotný respondent. Odporúčané je pozdraviť sa, opýtať sa zdvorilostné otázky typu ako sa darí a na úvod zvoliť oblasť, ktorá je bezproblémová. (Grobel, 2004)

Pre dobrý rozhovor je táto fáza kľúčová. V interview je taktiež potrebné mať vopred stanovený cieľ a aj to, kam sa chce novinár so spovedaným dostať, na aké otázky chce získať jeho odpoveď alebo na akú problematiku chce získať jeho názor. Vopred stanovený cieľ pomáha , aby sa autor dostal k tomu, čo požaduje a mal by si za tým ísť, aj keď by spovedaná osoba nechcela o zvolenej veci príliš hovoriť. Úlohou novinára je zistiť to, čo si zaumienil, ale taktiež byť slušný a nebyť agresívny. Rozhodne nie je zlé trvať na odpovedi, aj keď respondent spočiatku nechce spolupracovať. (Čuřík, 2012)

Ak sa aj napriek vyvinutému úsiliu nedarí získať informáciu či stanovisko, funguje metóda, ktorej sa ľudovo hovorí „opýtam sa teda inak“. Na konkrétnu vec sa dá respondenta opýtať hneď niekoľkými spôsobmi, pričom výhodou je byť vynaliezavý. Na všetko totiž existujú rôzne uhly pohľadu. Odpoveď teda môže prísť po miernom upravení otázky. Každý žurnalista by mal byť neústupný a ísť si za tým, čo si v úvode interview vytýčil. Na druhej strane nie je vhodné, aby bol celý rozhovor vedený vo forme slovnej prestrelky medzi novinárom a respondentom. Aj honba za vytúženou odpoveďou musí mať určité hranice, ktoré by okrem iného aj z etického hľadiska nemali byť prekročené. (Grobel, 2004)

Počas interview je totiž potrebné pochopiť, že sa nejedná o súboj ani o prestrelku, ale o spoluprácu, ktorá má dospieť ku konkrétnemu výsledku, ktorým je samotné interview. Novinár by mal byť počas vedenia rozhovoru obozretný a držať sa témy, ktorú si vytýčil. Interview by na prvý pohľad malo mať jednoznačný smer. Vhodné je, keď sa v texte striedajú odpovede, ktoré sú kratšie, a ktoré sú dlhšie. (Koláčková, 2008)

V praxi je reálne, že vlastné interview vyššie spomínanú prestrelku obsahuje, to ale neznamená, že to musí byť premietnuté do konečného znenia rozhovoru. Novinár by mal správne zvoliť, čo publikovať a čo nie, pričom na navodenie atmosféry stačí použiť pár otázok, ktoré majú prívlastok prestrelky. (Čuřík, 2012)

Pri tvorení rozhovoru je taktiež dobré, keď respondent odpovedá pestro a vyhýba sa klišé a odpovediam, ktoré majú rovnaký charakter. Samozrejme, závisí to aj od kvality a charakteru kladených otázok a aj od samotného respondenta a jeho dosiahnutého vzdelania. Jednou z hlavných necností, s ktorými sa stretávame v praxi je takzvaný adoračný rozhovor, ktorého by bolo dobré sa vyvarovať. Je podstatné respondenta neadorovať (je vhodné držať si kritický odstup) a aktívne načúvať. (Čuřík, 2012)

4.3. Spracovanie informácií z interview

Treťou fázou každého rozhovoru je jeho spracovanie. Jedná sa o spracovanie zvukového záznamu do písomnej podoby, ale v neposlednom rade ide o štylizáciu a formovanie získaného materiálu od spovedaného človeka. Je totiž rutinou, že novinár si zo stretnutia odnesie viac, ako je schopný v praxi využiť a jeho úlohou je vybrať do konečnej verzie interview to najpodstatnejšie a najdôležitejšie, prípadne to, čo čitateľov alebo divákov najviac upúta. Taktiež priestor, ktorý je určený na konečný rozhovor nemusí zodpovedať množstvu získaného obsahu. (Čuřík, 2012)

Je vhodné si rozhovor nielen nahrávať, ale počas jeho tvorenia si taktiež robiť písomné poznámky. Keď sa k tomu spätne vrátite, viete sa lepšie vžiť do atmosféry interview a aj do svojich myšlienok. So spovedanou osobou by sa mal novinár vopred dohodnúť na prípadnej autorizácii. Predchádza tým viacerým komplikáciám a nedorozumeniam po publikovaní interview. Prvá a jedna zo základných vecí, ktoré by mal žurnalista urobiť po vytvorení rozhovoru je prevedenie hovorových spontánnych tvarov do ich spisovných verzií, čo sa týka taktiež niektorých aspektov slovnej zásoby respondenta. (Čuřík, 2012)

Hovorové slová ale nie sú úplne zakázané, len ich počet by mal byť veľmi nízky, prípadne by mali byť použité, keď to bude nevyhnutné pre obsah a autenticitu samotného rozhovoru (napríklad pri umelcoch alebo športovcoch). Je povolené nahradiť neobratné slovné formulácie takými, ktoré sú obratnejšie. Napríklad spájanie dvoch kratších odpovedí do jednej dlhšej, čo je taktiež prospešné z estetického hľadiska. Autor taktiež môže presúvať a spájať výroky, ktoré k sebe obsahovo patria, aj keď boli vyslovené respondentom v rôznych častiach rozhovoru. (Čuřík, 2012)

Na konci rozhovoru by mala byť pointa, teda odpoveď, ktorá je výrazná, určitým spôsobom zhŕňa celý obsah interview a v niektorých prípadoch obsahuje aj humornú vložku. Pointa, aj keď nie je vyslovená na samotnom konci, mala by tam byť presunutá, čo je oceňované aj u samotných čitateľov a osvedčené v praxi. Plocha, ktorú interview zaberie by mala byť priamo úmerná jeho dôležitosti, umiestneniu a zaujímavosti. Každý rozhovor musí byť doplnený kvalitnou fotografiou spovedaného človeka, ktorá by mala byť vytvorená autenticky v čase tvorby samotného interviewu. Fotografia v profilovom rozhovore by nemala byť malá (takzvaná hlavička sa používa iba u krátkych spravodajských interview). (Haller, 2001)

Popis pod fotografiou môže byť využitý k uvedeniu základných informácií o respondentovi alebo zaujímavého citátu z interview. Rozhovor začína perexom, ktorý uvedie čitateľa do deja

– kto je spovedaný, prečo je spovedaný a prečo práve teraz. Pre čitateľa je dobré interview rozčleniť do logických celkov pomocou medzititulkov. Ak je interview na veľkej ploche, vyplatí sa doňho vložiť linky so zaujímavými citátmi. Každý veľký rozhovor by mal obsahovať titulok a podtitulok, pričom aspoň v jednom z nich by malo byť uvedené meno spovedaného človeka. (Haller, 2001)

Čo sa týka športového interview, vzhľadom na jeho charakter, je pomerne náročné určiť, či sa jedná o čisto spravodajský alebo výhradne publicistický žurnalistický žáner. Športový rozhovor je možné rozdeliť na spravodajský a publicistický (profilový). Rozhovor môžeme deliť aj podľa toho ako vzniká, v športovej žurnalistike to nie je výnimka. Interview je možné deliť na face - to - face (také, ktoré vzniká tvárou v tvár naživo) a rozhovor, ktorý vzniká nepriamo. V takom prípade sa najčastejšie využíva telefonická komunikácia alebo v súčasnej dobe stále viac emailová komunikácia, či dokonca interview prostredníctvom sociálnych sietí. (Dobré noviny, 2002)

Pri tvorbe samotného interview je veľmi podstatnou časťou správne zvolenie titulku, inak môže celá práca mať ďaleko menší ohlas, ako sa pôvodne očakávalo. Vhodný titulok vždy musí spĺňať nasledované pravidlá: skladá informácie a zároveň ich filtruje, tým štýlom, že čitateľom odkazujú, aby si ho prečítali. Dôležité je, aby titulok vhodne vyzeral aj po grafickej stránke. (Hodgson, 2008)

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že najkvalitnejší materiál vzniká počas interview, ktoré vznikajú tvárou v tvár. Autor aj respondent sa cítia osobnejšie, spovedaná osoba sa viacej otvorí a novinár získa aj informácie, s ktorými možno ani nepočítal. V priebehu rokov som si vyskúšal taktiež tvorenie rozhovorov prostredníctvom telefónu, prostredníctvom emailu aj prostredníctvom sociálnych sietí Facebook či Instagram. Predovšetkým pri športovcoch, ktorí sú časovo extrémne vyťažení (národní reprezentanti, hokejisti NHL,...) je práve zvolenie elektronickej formy cez sociálne siete veľmi vhodnou alternatívou. Informácie sú sprostredkované čitateľom v rýchlom časovom intervale a samotný spovedaný nie je pod tlakom, čím sa zvyšuje kvalita jeho odpovedí.

5. CIEĽOVÉ MÉDIUM: Športový portál Šport7.sk

V tejto časti predstavím cieľové médium, ktoré som zvolil do mojej bakalárskej práce a kde budú uverejnené rozhovory s majstrami sveta. Cieľovým médiom som zvolil slovenský športový portál Šport7.sk, s ktorým spolupracujem od roku 2011, kedy som ako tínedžer dostal šancu počas hokejových majstrovstiev sveta, ktoré sa konali v Bratislave a v Košiciach. Súčasťou redakcie som dodnes. Momentálne mám zverené tri denné rubriky, venujem sa spravodajským aj publicistickým textom a spravujem sociálne siete Facebook a Instagram.

Športové zameranie tohto portálu je jedným z dôvodov, prečo som pre potreby mojej bakalárskej práce zvolil práve Šport7.sk, pričom fakt, že som aktívnym členom redakcie sa javí v tomto prípade ako vítané pozitívum. O portáli, redaktoroch a politike Šport7.sk ako celku som sa dozvedal prostredníctvom redakčných rozhovorov a verejne dostupných štatistikách zo špecifických portálov a sociálnych sietí.

Tento portál vznikol v roku 2010, kedy ho založil Martin Gregor, súčasný šéfredaktor a vlastník 30% celého portálu. Zvyšok momentálne vlastní Internet.sk, značka, ktorá zastupuje niekoľko slovenských portálov, ktoré tvoria jednu spoločnú sieť. (Šport7.sk, 2018)

Internet.sk je sieťou slovenských webových projektov a portálov, ktoré sa spojili aby skvalitňovali a inovovali slovenský online priestor a zefektívňovali internetovú reklamu ako pre médiá, tak i pre zadávateľov inzercie. Ako Internet.sk, tak ani Šport7.sk nie je závislý na žiadnej finančnej ani politickej skupine a poskytuje svojím čitateľom objektívne spravodajstvo, ktoré sa zakladá predovšetkým na faktoch. (internet.sk,2018)

Do siete internet.sk patria k dnešnému dňu portály zdravie.sk, ephoto.sk, rodinka.sk, sport7.sk, fony.sk a z regionálnych spravodajských webov dnes24.sk. Rovnomenná spoločnosť internet.sk, a.s. zároveň obchodne zastrešuje aktivity všetkých online médií zapojených v sieti. Skupina internet.sk patrí podľa metodiky IAB Slovakia (AIMonitor) medzi desať najväčších prevádzkovateľov webových projektov. (internet.sk,2018)

V minulosti Šport7.sk patril pod reklamnú spoločnosť PASEO, ale po určitom období vzájomnej spolupráce sa cesty týchto dvoch subjektov nakoniec rozišli. Šport7.sk nie je závislý na žiadnom veľkom investorovi, názorovej skupine alebo športovom klube, čo podporuje objektívnosť spravodajstva a publicistiky tvorenej redaktormi tohto portálu. (Šport7.sk, 2018)

Tento portál poskytuje športové spravodajstvo z najpopulárnejších športov ako futbal, hokej, tenis, basketbal či volejbal, ale taktiež sa venuje aj športom, ktoré nemajú v ostatných

22 médiách dostatok priestoru ako napríklad florbal, lyžovanie, kulturistika alebo plávanie. Spektrum článkov Šport7.sk sa neobmedzuje len na spravodajskú činnosť, ale vo veľkej miere sa objavuje aj publicistika. (Šport7.sk, 2018)

Najčítanejšími článkami sú články z hokejového, florbalového a futbalového odvetvia. Basketbal, ktorý má vo svete veľkú členskú základňu, je na Šport7.sk na okraji záujmu. Portál je orientovaný na kolektívne športy, ktoré lákajú masy ľudí. Redakcia sa zameriava taktiež na fitness, populárny trend uplynulých rokov. (Gregor, 2018)

Publicistické články sa vo väčšinovej miere objavujú ako reakcia na aktuálnu problematiku v danom odvetví, pričom práve aktuálnosť je jedným z ich najdôležitejších prvkov. Medzi najrozšírenejšie žánre na portáli Šport7.sk patria správy, komentáre a rozhovory, pričom veľmi dôležitou a prínosnou je sekcia videí, kde každodenne redaktori zverejňujú tie najzaujímavejšie situácie, ktoré sa vo svete športu udiali. (Gregor, 2018)

Aktuálna redakcia je tvorená šéfredaktorom Martinom Gregorom a tímom v zložení Dávid Lech, Jakub Vaverka, Timotej Gašper, Silvia Petrašková, Filip Chudý, Jakub Mihálik, Marek Psota a viacerými menami, ktoré prispievajú externe. Nejedná sa, čo to do počtu o veľkú redakciu a dá sa povedať, že aj napriek siedmym rokom existencie je Šport7.sk stále pomerne mladý projekt, avšak so sľubnou budúcnosťou. (Gregor, 2018)

Šport7.sk je portál, ktorý je zameraný iba na šport a vychádza výhradne v elektronickej verzii a taktiež portál, ktorý sa v štatistikách nepohybuje na najvyšších priečkach a čítanosťou nekonkuruje stránkam ako napríklad SME alebo Šport.sk. (aimmonitor.sk, 2018)

V dostupnej štatistike sa Šport7.sk nachádza na aktuálnom 39.mieste čítanosti spomedzi všetkých slovenských spravodajských webov. Reálnych návštev má v prvom kvartáli tohto roka 17 435 denne a zobrazení 57 158. Hlavné príjmy portálu plynú z reklamy, ktorú zabezpečuje Internet.sk, ktorý má na stránke taktiež vyhradené svoje vlastné miesto na reklamu. (aimmonitor.sk, 2018)

Dôležitým prvkom Šport7.sk sú sociálne siete. Na sociálnej sieti Facebook má tento portál k dnešnému dňu takmer 99 000 fanúšikov a nedávno redaktorský tím začal budovať aj základňu sledovateľov na sociálnej sieti Instagram, kde sa počet priaznivcov šplhá k piatim tisícom. (Facebook, Instagram, 2018)

Čitateľmi portálu Šport7.sk sú podľa slov šéfredaktora Martina Gregora prevažne muži do 35 rokov. Tento údaj uvádzajú štatistiky, ktoré má vedenie portálu k dispozícii. Ukazovateľom

23 sú hlavne čísla zo sociálnych sietí, odkiaľ pochádza najväčšie percento čitateľov tohto športového portálu. (Gregor, 2018)

5.1. Príprava rozhovorov na Šport7.sk

5.1.1. Všeobecný pohľad členov redakcie na rozhovory

Redaktor Timotej Gašper chápe interview ako dôležitú súčasť žurnalistiky a masmédií všeobecne. Myslí si, že rozhovory pomáhajú nadväzovať kontakt s osobnosťami športového sveta. Z pohľadu Dávida Lecha je rozhovor špecifickým žurnalistickým žánrom, pretože interview sa snaží viesť tak, aby sa dozvedel niečo nové, čo podľa jeho slov vytvára určitú exkluzivitu. Lech zastáva názor, že priniesť čitateľovi informáciu z prvej ruky je veľmi dôležité. Lech si myslí, že pri interview majú ľudia spoznať spovedanú osobu osobnejšie, pričom ich nezaujímajú len sprostredkované faktické informácie. (Gašper, Lech, 2018)

Podľa Dávida Lecha majú ľudia pri interview možnosť spoznať respondenta, vypočuť si jeho názor alebo interpretáciu, prípadne vysvetlenie. To je podľa jeho slov najvzácnejším prvkom rozhovorov, pretože žiaden iný novinársky žáner toto ponúknuť nedokáže. Zároveň to je jedným z dôvodov, prečo si tento žáner aj v súčasnosti drží dôležité miesto v žurnalistike. (Lech, 2018)

Šéfredaktor Šport7.sk Martin Gregor vyjadril spokojnosť nad interview, ktoré mu jeho redaktori dodávajú. Počas doterajšej existencie Šport7.sk sa nestalo, že by rozhovor nebol vydaný. Gregor si myslí, že pri interview je veľmi dôležité určiť správny titulok, ktorý presvedčí čitateľov k tomu, aby si ho otvorili. Redakčná politika funguje vo veľkej miery na istej báze samostatnosti, Gregor do práce redaktorom zasahuje len keď je to nevyhnuté. Práve samostatnosť svojich zamestnancov si pochvaľuje. (Gregor, 2018)

Gregor pôsobí v určitom ohľade ako mentor. Redaktorom sa snaží poradiť, ak súbor otázok pre respondenta nie je dostačujúci, respektíve nie je vhodný. Vtedy ich usmerňuje. V tomto ohľade záleží od konkrétneho člena redakčného tímu. Ako je spomínané vyššie, v štruktúrach Šport7.sk vo veľkej miere funguje systém na báze samostatnosti. (Gregor, 2018)

Ohľadom autorizácie si redaktor Timotej Gašper myslí, že by autor interview nemal zasahovať do odpovedí poskytnutých respondentom, avšak v praxi sa stáva, že spovedané osoby odpovedia v rýchlosti a následne veta lexikálne nedáva zmysel. Gašper je zástancom

24 autorizácie a sám ju praktizuje. Dávid Lech nemá voči autorizácii vyhranený názor, myslí si však, že by mala byť respondentovi umožnená. (Gašper, Lech, 2018)

Timotej Gašper zastáva názor, podľa ktorého počet rozhovorov na portáli Šport7.sk nie je príliš vysoký, čo každému interview dodáva určitý podiel exkluzivity a vzácnosti. Podľa Dávida Lecha majú rozhovory na Šport7.sk čoraz významnejšie postavenie. Lech tvrdí, že interview sa stávajú neodmysliteľnou súčasťou obsahu portálu. Výhodou je, že výber možných respondentov je široký, pričom Lech vidí v tejto oblasti jeden z budúcich smerov portálu. Šéfredaktor Martin Gregor je spokojný s kvalitou rozhovorov na svojej stránke a uvádza, že ich počet je limitovaný aktuálnym rozpočtom stránky. (Gašper, Lech, Gregor, 2018)

Dávid Lech tvrdí, že športová žurnalistika má svoje jasné špecifická a to napríklad v tom, že aj keď sa autor môže akokoľvek snažiť, v niektorých žánroch je veľmi náročné, ba až nereálne zachovať nulovú subjektivitu. Týka sa to predovšetkým hodnotení a súhrnov zápasov. Gašper chápe športovú žurnalistiku ako každú inú žurnalistiku, nemyslí si, že sú medzi týmto druhom a ostatnými markantné rozdiely. (Lech, Gašper, 2018)

5.1.2. Tvorba rozhovorov

Pri tvorbe rozhovoru je dôležité držať sa pomyselnej, vopred vytvorenej línie. Spovedanú osobu nemožno nijak uraziť alebo sa dotknúť jej súkromných záležitostí. Dôležitým aspektom podľa Gašpera je viesť interview na uvoľnenej úrovni a snažiť sa v konečnom dôsledku vytvoriť príbeh. Podstatnou súčasťou je neodskakovať od hlavnej témy a zistiť čo najviac. Gašper vyberá respondentov, ktorí sú niečím špecifickí a majú čitateľom, čo ponúknuť. Je dôležité čitateľom priniesť informácie z prvej ruky, jedinečné informácie, ktoré inde nenájdu. Portály sú závislé od svojich čitateľov, ktorí sú čoraz viac náročnejší, a tento aspekt ženie podľa Timoteja Gašpera jednotlivých novinárov k čo najlepším možným krokom a riešeniam, ako im vyhovieť. (Gašper, 2018)

Dávid Lech zastáva názor, že najdôležitejším prvkom pri tvorbe rozhovoru je dobrá znalosť témy. Je nemysliteľné pustiť sa do interview s osobnosťou, v ktorej odvetví sa novinár nevyzná. To je dôvod, prečo je neodmysliteľná kvalitná príprava, znalosť jednotlivých súvislostí a nadobudnutie výborného prehľadu o respondentovi. Lech si myslí, že dôležitejšie pri tvorení interview je byť znalcom témy ako skúseným novinárom. Žurnalista by mal byť v istom ohľade expertom na danú problematiku a vedieť vhodne reagovať na odpovede spovedanej osoby. Lech sa taktiež nazdáva, že autor má prísť v interview s novými zisteniami a odpoveďami, nepýtať sa na skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe. (Lech, 2018)

Podľa Dávida Lecha pri výbere respondentov rozhoduje aktuálnosť, udalosť, ktorá zaujme. Respondentom musí byť človek, ktorý má čitateľovi čo ponúknuť. Lech vyberá hlavne osoby, ktoré nie sú všeobecne známe, ale zaslúžia si pozornosť širšieho okolia. Rozhovor by nemal byť súhrnom informácií, mal by ponúkať čitateľom niečo nové, čo doposiaľ zverejnené nebolo. V publikovanej téme musí mať redaktor dostatočný rozhľad a prehľad. Lech uvádza, že vhodnými adeptami interview sú mladé talenty, ktoré nedostali priestor v médiách. Timotej Gašper volí respondentov na základe toho, či majú čo ponúknuť čo najširšiemu množstvu čitateľov. (Gašper, Lech, 2018)

Timotej Gašper hovorí, že ideálne je rozhovor začať aktuálnou problematikou. Veľmi dôležitou metódou je neskákať od témy k téme, pretože tým čitateľ stratí počas čítania pointu. Otázky musia byť tvorené systematicky. Interview má v konečnej podobe pripomínať príbeh, ktorý bude pre konkrétneho čitateľa ľahko porozumiteľný. (Gašper, 2018)

Lech zastáva názor, že tvorba rozhovoru záleží na viacerých faktoroch. Je potrebné poznať danú problematiku, oblasť, o ktorej je reč. Pri rozhovore by rozhodne nemala chýbať základná úcta. Lechovi sa nepáči, že autori sa niekedy správajú k respondentom neúctivo, čo konečný produkt značne dehonestuje. Podstatný je prehľad v téme, rešerš o respondentovi. Tvorba otázok je orientovaná na základe toho, čo má byť hlavnou myšlienkou interview. (Lech, 2018)

Podľa Gašpera je vhodné vložiť do interview humornú vložku, niečo netradičné. Možnosťou je aj rýchly rozstrel, kde sa respondent rozhoduje medzi dvoma vecami, ktoré sa bližšie netýkajú predchádzajúceho obsahu. Príprava niektorých interview podľa Gašpera zaberie niekoľko dní, iné sú pripravené do niekoľkých hodín. Základom každého rozhovoru je úcta k respondentovi a je dôležité si vytýčiť hlavný cieľ interview, ktorý sa autor snaží dosiahnuť. Pre autora je vhodné, ak má memorizovanú kostru, ktorej sa pridržiava a vhodne reaguje na odpovede spovedanej osoby. (Gašper, 2018)

Dávid Lech venuje príprave rozhovoru niekoľko hodín. Rozdielna doba prípravy záleží od formy interview (naživo, telefonicky, mailom). Kvalitný rozhovor podľa Lecha znamená doviesť čitateľa prostredníctvom otázok a odpovedí tam, kam by sa nikdy sám nedostal. Pomôcť mu nahliadnuť do vnútra respondenta bez toho, aby mu to bolo nepríjemné. (Lech 2018)

Najčastejšími chybami sú otázky, ktoré čitateľovi nič neprinesú. Tiež nie je vhodné, keď sa autor rozhovoru pletie respondentovi do súkromného života, čím ho môže veľakrát uraziť. Je neprípustné, aby sa redaktor počas interview dozvedal základné fakty o svojom respondentovi.

Znalosť témy a dobrá stavba otázok je kľúčom ku kvalitnému rozhovoru. Treba sa preto vyvarovať neovereným (a pritom overiteľným) špekuláciám, z ktorých sú tvorené fakty. Negatívnym fenoménom je aj tvorba otázok, počas ktorých si redaktor aj sám odpovedá. (Gašper, Gregor, Lech, 2018)

V zásade by autor nemal zasahovať do poskytnutých odpovedí. V niektorých prípadoch sa stáva, že respondenti odpovedali v rýchlosti a stavba ich vety nedávala v konečnom dôsledku význam. Po každom rozhovore je vhodné v snahe čo najmenej upravené odpovede poslať spovedaným osobám a až po ich potvrdení dávať rozhovor na web. Nevhodné otázky o súkromnom živote sú najčastejším problémom. Tiež neznalosť autorov o spovedanej osobe. (Lech 2018)

Počet otázok záleží od spovedanej osoby. Ak sa jedná o veľmi známu osobnosť, s ktorou budete robiť rozhovor pravdepodobne len raz za veľmi dlhý čas, je možné použiť približne 17- 20 otázok, keďže sa plánujete dozvedieť veľa informácií. V ostatnom prípade, kedy rozoberáte len jednu tému, je ideálny počet otázok stanovený nepísaným pravidlom na približne desať. Neexistuje jediná správna odpoveď. Záleží na viacerých faktoroch – od formy rozhovoru, až po samotného respondenta. (Gašper, Lech, 2018)

Tykanie či vykanie v rozhovore záleží od veku a postavenia respondenta v spoločnosti a jeho funkcie, prípadne od osobných vzťahov. Gašper aj Lech preferujú tykanie. Tykanie spovedanej osoby môže prelomiť napätie v úvode interview. Pri starších respondentoch a významných športových osobnostiach je samozrejmosťou športovcovi vykať. (Gašper, Lech, 2018)

Dávid Lech po absolvovaní rozhovoru zosumarizuje všetko, čo nadobudol od respondenta. Spisuje si fakty a informácie, ktoré mu boli povedané a snaží sa odpovede spovedanej osoby preformovať do publikovateľnej podoby. Obsahy výpovedí nikdy nemení. Lech je spokojný s tým, že internetový charakter Šport7.sk ho neobmedzuje po rozsahovej stránke, a teda môže publikovať všetky zaujímavé informácie, ktoré mu športovec povie, nech ich je akýkoľvek počet. (Lech, 2018)

Postup Timoteja Gašpera je podobný ako u jeho kolegu. Po skončení samotného interview Gašper dáva dokopy informácie, ktoré získal. Ich počet závisí od samotného respondenta a jeho zhovorčivosti. Gašper súhlasí s Lechom o nijakom limite, čo sa rozsahu interview týka. Tento redaktor si dáva odpovede z rozhovoru do osobitného súboru, kde s nimi následne ďalej

27 pracuje. Taktiež vymýšľa vhodný titulok a perex. Ak dôjde k výraznejším úpravám výpovedí, automaticky nasleduje autorizácia. (Gašper, 2018)

Dávid Lech poskytuje taktiež editorský pohľad, v ktorom jasne deklaruje, čo musia rozhovory redaktorov spĺňať predtým, ako sú odoslané na spracovanie a následne zverejnené na stránke Šport7.sk. Text pred odovzdaním musí podľa Lecha obsahovať otázky autora, odpovede respondenta, taktiež titulok, anotáciu, perex a medailón spovedanej osoby. Je to rutina, ktorú dodržiavajú všetci autori športových rozhovorov na Šport7.sk. (Lech, 2018)

5.1.3. Problematika fenoménu majstra sveta

Čo sa týka problematiky tejto bakalárskej práce, redaktor Timotej Gašper zatiaľ s majstrom sveta počas svojej novinárskej kariéry nepracoval, ale uvádza, že to patrí medzi jeden z jeho kariérnych snov. Gašper dodáva, že k svetovému šampiónovi by pristupoval s veľkou dávkou úcty a rešpektu, avšak v tomto duchu sa snaží vystupovať v spolupráci s akýmkoľvek športovcom, ktorého spovedá. Pre Timoteja Gašpera sú najvýznamnejší slovenskí majstri sveta cyklista Peter Sagan a tím hokejovej reprezentácie z roku 2002. Vplyv svetových šampiónov na spoločnosť je podľa Gašpera veľký, pretože sa jedná o človeka, ktorý sa stal najlepším na svete v tom, čo robí. (Gašper, 2018)

Problematike majstrov sveta sa doposiaľ nevenoval ani Dávid Lech. Ak by sa mu dostalo cti robiť o svetovom šampiónovi článok alebo priamo rozhovor, nerobil by vo svojom prístupe rozdiely oproti tomu, ako sa správa pri interview s inými športovcami. Lech odporúča naštudovať si detaily toho, ako konkrétny majster sveta dokráčal k svojmu titulu, inak by postupoval rovnako, ako pri iných respondentoch. Spomedzi konkrétnych svetových šampiónov Dávid Lech vyzdvihol tím hokejových majstrov sveta a boxera Tomáša Kovácsa. Lech dodáva, že vplyv majstrov sveta na spoločnosť je z jeho pohľadu veľký. (Lech, 2018)

Šéfredaktor Martin Gregor zastáva názor, že majstri sveta v slovenskom vnímaní majú značný vplyv na myslenie verejnosti. Ako dôkaz dokladá, že po triumfoch Petra Sagana veľké percento ľudí začalo s cyklistikou a spomenul aj hokejový boom, ktorý v Slovenskej republike nastal po triumfe slovenskej hokejovej reprezentácie na majstrovstvách sveta v roku 2002. Gregora mrzí fakt, že trend, ktorý nastal po triumfe na MS nebol využitý výraznejšie v prospech slovenského športu. Rozhovory s jednotlivými majstrami sveta Martin Gregor považuje za prínos pre celkový obsah redakcie a vzhľadom k vybranej téme mojej bakalárskej práce za relevantný materiál. (Gregor, 2018)

6. REFLEXÍVNA ČASŤ

V tejto časti práce sa zameriam na výber respondentov do mojich rozhovorov. Na to, ako som pri nich postupoval, a prečo som zvolil športovcov, ktorých som zvolil. Pridávam taktiež snahu o získanie rozhovoru s Petrom Saganom, ktorá skončila neúspešne. Táto časť ďalej obsahuje kritickú reflexiu vzniknutých rozhovorov so slovenskými majstrami sveta.

6.1. Výber respondentov pre rozhovory

V tejto časti by som chcel uviesť, prečo som sa rozhodol v mojej bakalárskej práci použiť práve týchto konkrétnych svetových šampiónov. Pôvodný zoznam športovcov, pre ktorých som sa rozhodol mal približne tridsať mien, z ktorých som následne na základe ďalších kritérií vyberal menej a menej mien. Základným bodom všetkých bolo, aby sa stali vo svojom športovom odvetví majstrom sveta, olympijské zlato bolo v tomto ohľade vítaným bonusom, ale nie základným parametrom výberu.

Snažil som sa, aby zastúpenie vo výbere mali muži aj ženy, najlepšie na polovicu, ale nakoniec som spokojný aj so vzniknutým pomerom 4 ku 2. Taktiež bolo potrebné, aby sa vo výbere objavili ako individuálne, tak aj kolektívne športy, taktiež letné a zimné športy, olympijské a neolympijské. Osobne musím vyjadriť veľkú radosť z toho, že miesto má aj hokejbal, ktorý patrí medzi najúspešnejšie športy slovenskej histórie, ale momentálne nepatrí ani medzi olympijské a ani medzi profesionálne športy.

Šiesti majstri sveta, ktorí súhlasili s tým, že pre účely mojej bakalárskej práce poskytnú rozhovory zastupujú prakticky všetky rôznorodosti, ktoré súčasný svet športu, či už slovenského alebo svetového ponúka. Zastúpenie majú kolektívne (hokejbal, hokej) aj individuálne športy (streľba, kanoistika, box, chôdza), muži aj ženy, olympijské aj neolympijské športy, profesionálne aj neprofesionálne športy, letné aj zimné športy, kontaktné športy, bojové športy aj nekontaktné športy.

Vybraní športovci taktiež zastupujú odvetvia, ktoré sú rozdielne podporované štátom, zároveň sa jedná o športové osobnosti, ktoré vyhrali aj nevyhrali rôzne individuálne ocenenia, a teda, aj napriek tomu, že ich spája fakt, že sú slovenskými majstrami sveta, ľudia k ním pristupujú rozdielne. Jedná sa taktiež o svetových šampiónov, ktorých úspech na medzinárodnom fóre prišiel v rozdielnej fáze kariéry, prípadne vo výrazne rozličných časových odvetviach (hokejisti vyhrali majstrovstvá sveta v roku 2002, Matej Tóth sa stal majstrom sveta v roku 2015).

6.2. Snaha o rozhovor s Petrom Saganom

V mojej bakalárskej práci mal mať pôvodne miesto aj slovenský cyklista a jeden z najlepších pretekárov posledných rokov Peter Sagan. Žiaľ, nech už som sa snažil akokoľvek, s rodákom z mesta Žilina sa mi rozhovor dohodnúť nepodarilo. Myslím si, že interview s touto globálnou hviezdou, ktorá dosiahla na titul majstra sveta by bolo bez pochýb ozdobou mojej bakalárskej práce, na druhej strane, rozhodne sa nedá tvrdiť, že by rozhovor so Saganom tejto práci vyslovene chýbal.

Peter Sagan patrí medzi najväčšie športové osobnosti Slovenska, je to trojnásobný majster sveta v cestnej cyklistike a je vzorom pre veľké množstvo mladých fanúšikov. Petra som najprv kontaktoval prostredníctvom oficiálnej stránky na internete, následne som ho skúšal kontaktovať cez moje zdroje v slovenských a českých médiách, či už sa jednalo o magazíny alebo denníky zamerané na šport.

Po neúspechu som napísal Petrovi na sociálne siete, ale odpovede som sa stále nedočkal, k telefónnemu číslu som sa nedopracoval. Po zapojení ďalších kontaktov som sa cez eventovú agentúru z mesta Žilina dostal k trénerovi a blízkemu priateľovi Petra Sagana. Vysvetlil som mu celú situáciu a dal jasne najavo, že mi nejde o podpis, fotku ani o dres. Jednoducho, chcel som Petra použiť do serióznej odbornej práce a dať mu priestor, ktorý si bez diskusií zaslúži.

Ponúkol som viacero variant interview, aj takých, kde by to Saganovi zabralo prinajhoršom pár desiatok minút času. Žiaľ, stretol som sa s neochotou a odmietaním, pričom som bol nesprávne pochopený a dodnes si myslím, že Petrov tréner zastáva názor, že som viac fanúšik ako žurnalista. Avšak nevadí, prehry patria k športu aj k životu, preto som to poňal ako výzvu a povedal som si, že je možno dobré, že priestor dostanú iní slovenskí majstri sveta a nie Sagan.

6.3. Kritická reflexia tvoriaceho postupu

Vzhľadom na to, že som respondentov, s ktorými som mal v pláne urobiť pre potreby tejto bakalárskej práce rozhovor, kontaktoval už koncom kalendárneho roka 2017, neboli s dohadovaním konkrétnym dátumov prakticky žiadne problémy. Povedal by som, že absolútne bezproblémovo prebehli po organizačnej stránke rozhovory s vodnou slalomárkou Elenou Kaliskou, hokejbalistom Martinom Kollárom a chodcom Matejom Tóthom. Vo všetkých prípadoch som sa stretol s ochotou a snahou vyhovieť mi. S odstupom času ale zastávam názor,

že jednotlivé rozhovory som mohol naplánovať systematickejšie a vo väčšom časovom predstihu, čo by celú prácu v konečnom dôsledku uľahčilo.

Mierne problémy nastali pri zastihnutí hokejového majstra sveta Richarda Lintnera a boxerského šampióna Tomáša Kovácsa. V Lintnerovom prípade komplikácie prinieslo play- off slovenskej hokejovej ligy, kvôli ktorému bol ako šéf spoločnosti, ktorá riadi ligu veľmi zaneprázdnený a termín na samotné interview sa hľadal veľmi náročne. Mohol som to predpokladať a interview absolvovať pred začatím play-off, respektíve počkať, kým súťaž skončí. V prípade Kovácsa plány skomplikovala príprava mladých boxerov a ich sústredenie, počas ktorého nebol k dispozícii. Tu sa dá hovoriť o nedostatku komunikácie, ktorá ale nebola zapríčinená mojou stranou. So strelkyňou Zuzanou Rehák – Štefečekovou sa ťažšie spájalo (dôvodom bolo neplánované odcestovanie do zahraničia – na to sa pripraviť nijak nedalo), ale v konečnom dôsledku sa to podarilo a rozhovor vzniknúť mohol.

O vznikaní rozhovorov som informoval šéfredaktora Šport7.sk Martina Gregora, ktorý ma ubezpečil, že na ich publikovanie bude priestor v mesiacoch apríl a máj, pričom vyjadril potešenie nad tým, že obsah nášho portálu obohatia interview so svetovými šampiónmi a osobami, ktoré sme doposiaľ počas existencie Šport7.sk nekontaktovali. S Gregorom som mal ústnu dohodu, že v prípade vzniknutých problémov sa s ním môžem spojiť, prípadne prediskutovať súbor otázok pre konkrétneho športovca. Môžem však konštatovať, že komplikácie vynucujúce si konzultácie nenastali.

Na veľké potešenie môžem konštatovať, že s publikáciou ani jedného rozhovoru nebol problém, na portál Šport7.sk sa dostali všetky. Prešli dohľadom šéfredaktora aj editora, ktorí v nich prakticky neupravovali nič. V každom interview bol ponechaný aj pôvodný titulok. Samotné interview splnili pravidlá rozhovorov pre Šport7.sk, a teda nič nebránilo tomu, aby boli publikované. Okrem webovej stránky dostali priestor aj na sociálnych sieťach Facebooku a Instagrame. Z dôvodu, aby sa k nim dostalo čo najviac ľudí. Čo sa týka samotného propagovania rozhovorov, dalo sa urobiť viac, či už čitateľov navnadiť určitým druhom reklamy alebo kampane, prípadne upútavkami. Propagácia jednotlivých rozhovorov v sebe niesla isté medzery.

6.4. Príprava rozhovorov

Pripraviť sa na rozhovor so svetovým šampiónom vyžaduje nemalé úsilie, preto som tomu podriadil môj postup. Na šesť rôznych osobností sa nedá pripraviť globálne, každý športovec vyžaduje osobitný špeciálny prístup. Existujú však prvky, ktoré sú v jednotlivých rozhovoroch

31 podobné. Dôležitý pri tvorení rozhovorov je predovšetkým dôkladný rešerš o spovedanej osobe, taktiež navodenie atmosféry samotného interview. Spovedaný človek musí s autorom jednať ako so seberovným. (Andrews, 2013)

S tvrdeniami Andrewsa sa stotožňujem, bez dôkladnej prípravy sa kvalitný rozhovor urobiť nedá. Všeobecne som sa snažil pri tvorení jednotlivých interview postupovať tým, že som si stanovil hlavnú tému rozhovoru a súbor informácií, ktoré by som sa chcel dozvedieť, a ktoré sú prospešné. Nasledovalo študovanie materiálov o respondentovi, snaha nájsť o ňom čo najviac informácií, osvojiť si danú problematiku a prepracovať sa k detailom. To následne môže počas samotného interview pomôcť reagovať na nečakané situácie.

Súhlasím s mojimi kolegami z redakcie, či už Dávidom Lechom alebo Timotejom Gašperom, že venovať čas rešerši spovedaného človeka a zberu informácií o ňom je veľmi podstatné, pričom pri samotnom interview to vidieť. Sám som sa o tom presvedčil. Cítil som, že pri rozhovore s hokejistom Richardom Lintnerom som bol istejší a pripravenejší, ako pri interview so strelkyňou Zuzanou Rehák – Štefečekovou. Nedá sa hovoriť o nepripravenosti, avšak do budúcna by som chcel prípravu na jednotlivé rozhovory posunúť čo na najvyššiu úroveň. V tomto smere mi rozhovory do bakalárskej práce poslúžili ako výborná škola.

Ďalším krokom je plán realizácie rozhovoru. Je potrebné si so spovedanou osobou dohodnúť čas, miesto, spôsob realizácie. Vždy som mal pripravený súbor otázok, ktorého som sa počas samotného rozhovoru pridŕžal a mal som taktiež pripravené súvisiace otázky, ktoré boli využiteľné na základe toho, ako samotný športovec reagoval.

Prax ma rokmi naučila, že vždy je prospešnejšie si pripraviť väčšie množstvo otázok, ktoré následne bude okresané a z neho vybraté tie najúdernejšie, najjasnejšie a najvhodnejšie otázky, ktoré sú použité v samotnom interview. Rozhovor je špecifický v tom, že môžete mať pripravených aj dvadsať otázok, ale jednou jedinou odpoveďou respondenta sa dá dostať do priestoru, v ktorom ani nebolo plánované, že budete. Preto je potrebné vedieť vhodne reagovať, ešte k tomu, keď oproti vám sedí svetový šampión. Reakcie, tvorenie otázok za pochodu a čo najlepšie vystupovanie, sa podľa môjho názoru, redaktor naučí praxou.

6.5. Vedenie rozhovorov

Pri absolvovaní rozhovoru, nech už je jeho respondentom ktokoľvek, je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná o súboj spravodlivého novinára so zlým alebo nepoctivým politikom, podnikateľom alebo športovcom. Je to dialóg, ktorého cieľom je priniesť čitateľom média čo

32 najzaujímavejšie informácie. Novinár musí byť počas interview obozretný a neustále zvažovať, či odpovede, ktoré dostáva, sú odpovede, ktoré dostávať chce. Ak tomu tak nie je, je nutné, aby reagoval. Aby preformuloval svoje otázky. (Koláčková, 2008)

Objektívne priznám, že pred absolvovaním jednotlivých rozhovorov s majstrami sveta som mal rešpekt. Avšak mojou snahou bolo, aby to na samotnom produkte nebolo vidieť, aby čitateľ nenadobudol dojem, že je respondent nadradený voči novinárovi. Pri odpovediach som bol obozretný a keď som cítil, že sa môžem dozvedieť viac, pýtal som sa tak, aby som sa dostal k meritu veci. Tvrdenia Koláčkovej som sa snažil v čo najväčšej miere pretaviť do praxe.

Problematické môžu byť v určitých ohľadoch rozhovory na odborné témy, kde autor nemusí vždy správne porozumieť všetkým odpovediam. Akonáhle sa stane, že si žurnalista nie je istý tým, čo mu bolo povedané, je nutné, aby žiadal vysvetlenia. Vždy platí, že ak je novinár poriadne pripravený na respondenta, vysvetľovanie z druhej strany je minimálne. Rozhovor musí plynúť a udržiavať si dávku dynamiky. Od začiatku do konca má interview sledovať jasnú líniu, mať cieľ a svoje miesto by mala mať aj gradácia. Ideálne je, keď sa striedajú kratšie a dlhšie odpovede. Nasledovať musí pointa. (Koláčková, 2008)

Vzhľadom na to, že respondentmi rozhovorov pre potreby tejto bakalárskej práce boli športovci a ja sa pohybujem v športovej žurnalistike, bol som dostatočne pripravený na rôzne špecifické názvy, pomenovania či žargón ma z toho dôvodu nezaskočil. Každé z interview malo stanovené cieľ a základné body konverzácie, do ktorých som sa spolu so spovedaným majstrom sveta chcel dostať.

Počas rozhovorov s majstrami sveta som sa snažil navodiť pokojnú atmosféru, aby sa respondent cítil čo najlepšie a následne bol otvorený pri odpovediach. Voči svetovým šampiónom cítim veľký rešpekt, preto som k nim pristupoval s úctou. Keď som mal pocit, že sa snažia vyhnúť odpovedi, neuhol som, pýtal som sa iným spôsobom a pokúšal som sa dopracovať k tomu, čo som sa chcel dozvedieť.

Myslím si, že aj keď jednotlivé rozhovory s určitosťou neprebiehali dokonalo (čo je prakticky nemožné), prebehli na úrovni a ako jedna, tak aj druhá strana bola s ich priebehom a v konečnom dôsledku aj výsledkom spokojná. Dozvedel som sa informácie, ktoré som sa dozvedieť potreboval, respondent nebol pod tlakom, nebol navádzaný a mal priestor na odpovede podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Dbal som na to, aby bola dodržaná dynamika a línia, aby bolo interview pre čitateľov atraktívne od titulku až po posledné slovo výpovede športovca.

6.5.1. Spracovanie rozhovorov

Slovník športovca sa vo viacerých aspektoch odlišuje od spisovného slovníka, preto sa dá konštatovať, že medzi najväčšie komplikácie pri spracúvaní rozhovorov boli hovorové slová a slovné spojenia, ktoré nie vo všetkých prípadoch dávali dostatočný zmysel a následne museli byť upravené. Upravené z toho dôvodu, aby neboli problematické pre čitateľa po publikovaní samotného interview.

Hovorové slová a obraty môžu byť ponechané v rozhovoroch buď v malom množstve, predovšetkým v emocionálne vypätých momentoch interview. Taktiež v celom rozhovore, ak tento druh vyjadrovania patrí k určitému imidžu alebo štýlu konkrétnej spovedanej osoby. Odstránenie tohto vyjadrovania by totiž mohlo pozmeniť vystupovanie respondenta, čo by konečnej verzii rozhovoru uškodilo. Môžem konštatovať, že v mnou robených rozhovoroch sa v konečnej verzii hovorové a nespisovné slová neobjavujú. (Koláčková, 2008)

Osobne som postupoval pri spracovaní rozhovoru nasledovne: zoskupil som informácie, ktoré som nadobudol počas samotného interview, následne som si ich prepísal do textového súboru, kde som mal pripravené otázky, doplnil o to, čo vyplynulo priamo z praxe a dbal som na to, že mám výpovede respondenta kompletné čo najskôr. Následne som si viackrát rozhovor prešiel, vytriedil som otázky a odpovede, ktoré sa mi javili pre samotnú problematiku nepoužiteľné alebo nepotrebné a text som formoval do publikovateľnej podoby.

Nemenej dôležité bolo pre rozhovory vytvoriť vhodný titulok, ktorý, zo skúsenosti, má veľký vplyv na čítanosť článku. Taktiež som dbal na vytvorenie perexu a svoje miesto mal v interview aj medailón, ktorého cieľom bolo stručne čitateľom predstaviť, o koho sa jedná a čo najdôležitejšie vo svojej kariére dosiahol. Z časového hľadiska, spracovanie informácií zo samotných rozhovorov zaberie niekoľko hodín, v malom percente prípadov niekoľko dní.

6.5.2. Konzultácia s redakciou Šport7.sk

Vzhľadom na ojedinelosť tohto typu rozhovorov na portáli Šport7.sk som sa snažil dbať na to, aby som čo i len najmenšie pochybnosti prekonzultoval s redakčnými kolegami. Niekoľko diskusií som mal ohľadom súboru otázok, ktorý som si pred interview pripravil. Konzultoval som predovšetkým so šéfredaktorom Martinom Gregorom, editorom a redaktorom Dávidom Lechom a redaktorom Timotejom Gašperom.

Časť rozhovorov s kolegami bola vedená o titulkoch. Správny titulok článku má spĺňať dve povinnosti. V prvom rade by mal filtrovať a skladať informácie tak, aby vyjadril podstatu

článku do jednoduchého odkazu čitateľom – prečítať si článok. Druhou úlohou titulku je vyhľadať slová, ktoré budú svojim počtom písmen a znakov odpovedať grafickej úprave cieľového média. Publicistické titulky sú definované kratšie ako titulky spravodajské. Na rozdiel od spravodajských v nich totiž prevláda originalita a obrazotvornosť. (Hodgson, 2008)

K zhrnutiu tejto časti je potrebné napísať, že aj keď som viedol s kolegami diskusie, ako spomínam o otázkach či titulkoch, konečné slovo sme mali vždy šéfredaktor a ja ako autor rozhovoru. S odstupom času si myslím, že diskusie o spomínaných aspektoch boli prospešné a prispeli ku konečnej kvalite rozhovorov s majstrami sveta.

6.5.3. Používanie odborných výrazov

Šport, ako každé špecifické odvetvie žurnalistiky, prináša so sebou celú plejádu odborných výrazov, ktorým by čitateľ, čo sa športovej problematike nevenuje, nemusel rozumieť. V tomto ohľade bola moja práca uľahčená, pretože portál Šport7.sk je zameraný výhradne na športovú žurnalistku, a teda je predpoklad, že výrazom zo športového sveta čitatelia bez hlbšieho vysvetľovania a bez väčších problémov rozumejú.

Novinári by sa mali pri tvorbe svojich textov, či už sa jedná o správu, komentár alebo rozhovor, zamerať na zrozumiteľnosť. Z vlastnej skúsenosti viem, že najpodstatnejšie v praxi je, aby bol konečný produkt zrozumiteľný cieľovej skupine, na ktorú je konkrétny článok zameraný.

6.5.4. Dynamika rozhovorov

Ako je spomínané vyššie, dynamika je pre samotný rozhovor veľmi dôležitým aspektom. Uvedomil som si to v priebehu rokov počas praxe, kedy som absolvoval niekoľko interview. Do rozhovorov s majstrami sveta som vstupoval s tým, že ak by som cítil, že úroveň či tempo konverzácie s respondentom upadá, zasiahol by som, prípadne zmenil rytmus otázok, aby nebola ovplyvnená konečná verzia, ktorá bude publikovaná na webe.

Dynamika je vo viacerých prípadoch problémom, pretože je na redaktorovi, aby do interview zasiahol a ovplyvnil ho smerom, ktorým chcel, aby sa uberalo ešte pred jeho začatím. Záleží aj na spovedanej osobe a na tom, do akej miery je reálne dynamiku nasmerovať správne. Nasilu sa totiž robiť nič nedá a určitá forma nútenia respondenta by sa mohla v konečnom dôsledku obrátiť proti novinárovi.

Počas rozhovorov s majstrami sveta som mal pripravených viacero scenárov a súbor otázok, ktoré by som použil, keby som cítil, že tempo a dynamika upadajú a samotný dialóg

35 stráca na hodnote. Myslím si, že s dynamikou počas jednotlivých rozhovorov so svetovými šampiónmi problém nenastal a spokojnosť zavládla na oboch stranách.

6.5.5. Použité jazykové prostriedky

Pri tvorbe rozhovorov s majstrami sveta pre potreby mojej bakalárskej práce som sa snažil používať výhradne spisovný jazyk. Športovému žargónu sa v určitých pasážach vyhnúť nedalo, avšak vzhľadom na to, že charakter portálu Šport7.sk je výhradne športový, pre čitateľov to problém nevytvorilo. Ak by bol cieľovým médiom portál, ktorý je zameraný všeobecne, musel by som do konečných výpovedí športovcov zasahovať vo väčšej miere.

Snahou taktiež bolo, aby rozhovor mal spád, či už z pohľadu mňa ako autora alebo športovca ako respondenta. To malo za následok, že som volil otázky, ktoré boli jasne položené a nevznikal priestor na spochybňovanie ich obsahu. Taktiež čo sa odpovedí týka, keď som cítil, že konkrétny majster sveta sa vyjadril kostrbato, pri neskoršej autorizácii som s ním niektoré vyjadrenia konzultoval, aby boli pre čitateľa čo najjednoduchšie pochopiteľné.

6.5.6. Autorizácia

Na iných miestach v tejto práci sú prezentované názory redaktorov Šport7.sk na autorizáciu. Dávid Lech aj Timotej Gašper sú zástancami autorizácie. Ja osobne taktiež autorizáciu kvitujem. Jedná sa o aspekt, ktorý nie je zákonne vymáhateľný. Na druhej strane, z vlastnej skúsenosti som zistil, že spolupráca so spovedanou osobou je na vyššej úrovni, respektíve, nadobudnete s ňou lepší vzťah, keď autorizáciu ponúknete.

Autor Phil Andrews pred fenoménom autorizácie novinárov varuje. Andrews autorom odporúča, aby si témy a to, o čom bude samotné interview, s respondentmi vyjasnili pred začiatkom rozhovoru. To by malo zamedziť následným vzniknutým nedorozumeniam. Andrews patrí medzi odporcov autorizácie, pretože tento prvok podľa jeho názoru porušuje vyváženosť konečného textu. (Andrews, 2013)

V minulosti som absolvoval veľký počet rozhovorov so športovými osobnosťami. S niektorými sme sa na autorizácii dohodli ešte pred samotným vytvorením interview, niektorí si autorizáciu vyslovene vyžiadali, iným som ju ponúkal ja. V praxi nastali taktiež prípady, predovšetkým pri aktuálnych témach, kedy na autorizáciu nebolo príliš veľa času a priestoru, a teda sa stalo, že boli publikované aj rozhovory bez autorizácie. K problémom s respondentom ale počas doterajšej existencie Šport7.sk nedošlo.

Počas rozhovorov do mojej bakalárskej práce som vždy autorizáciu spovedaným majstrom sveta ponúkol, patrí to k metódam mojej tvorby rozhovorov. Napríklad, počas rozhovoru s vodnou slalomárkou Elenou Kaliskou bola autorizácia z môjho pohľadu nevyhnutá, pretože som do povedaného viackrát zasiahol, čo sa štylistických úprav týka. V zmysle, aby jednotlivé výpovede dávali logický zmysel a čitateľ ich pochopil čo najlepšie.

Autorizácia má svojich podporovateľov aj odporcov. Ja som sa ju počas mojej bakalárskej práce rozhodol použiť vo všetkých prípadoch a myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie. Spätný pohľad spovedanej osoby na to, čo povedala môže, podľa môjho názoru, konečnej podobe interview vo veľkej miere pomôcť. Respondenti autorizáciu využili vo všetkých prípadoch, avšak všetci odsúhlasili mnou odoslanú verziu a nenavrhli žiadne ďalšie zmeny.

6.6. Rozhovor s Martinom Kollárom

Rozhovor s Martinom Kollárom som si naplánoval ako prvý. Dôvodom bol fakt, že pochádza z rovnakého mesta ako ja a tým pádom bolo aj najjednoduchšie s ním dohodnúť miesto, čas a dátum samotného rozhovoru. Vzhľadom na to, že hokejbal nie je medzi verejnosťou rozšírený ako futbal alebo hokej a neexistuje veľké množstvo stránok, ktoré sa mu venujú. Do rešerše som investoval pomerne veľa času. Snažil som sa o Kollárovi samotnom, jeho úspechoch, začiatkoch či hokejbale ako takom, zistiť čo najviac. Taktiež som absolvoval niekoľko stretnutí s inými hokejbalistami. Na týchto stretnutiach som zisťoval čo najviac detailov o hokejbalovej problematike na Slovensku a postavení tohto športu v našej spoločnosti. S odstupom času môžem konštatovať, že príprava na toto interview bola bezproblémová.

Vzhľadom na to, že Martin Kollár pracuje v PR tíme futbalového klubu MŠK Žilina, k rozhovoru som sa snažil pristupovať inak, ako s ostatnými športovcami. Z môjho pohľadu totiž išlo o vzťah novinár – novinár a nie novinár – športovec. Kollárove vyjadrenia a reakcie na jednotlivé otázky boli rýchle, rozsiahle a hokejbalista presne vedel, ako sa k čomu vhodne vyjadriť. Interview s Martinom Kollárom bolo pilotné, snažil som sa zvoliť pokojné prostredie, kde nás pri dialógu nikto nerušil a spovedaná osoba sa necítila pod tlakom. Ako sa v praxi ukázalo, bolo to správne rozhodnutie a rozhovor vznikal bez problémov a ruchu.

Zastávam názor, že práve fakt, že šport robí na amatérskej úrovni a náplňou jeho práce je PR, mal za následok, že odpovedal na úrovni a nešetril slovami, čo je pri rozhovoroch so športovcami prakticky zvykom. Počas interview s Martinom Kollárom som využil všetky

37 otázky, ktoré som mal pripravené, niekoľko otázok vyplynulo zo samotnej debaty. Dialóg bol dynamický, prebehol tvárou v tvár a počas priebehu som nebadal žiadnu komplikáciu.

Ako som spomenul, v interview s hokejbalovým majstrom sveta Martinom Kollárom som využil všetky pripravené otázky, pretože respondent bol veľmi zhovorčivý, čo dialóg výrazne uľahčovalo. V tomto prípade išlo skôr o výnimku, ako o pravidlo, ale na portál Šport7.sk som využil plný rozsah rozhovoru, pretože v Kollárových odpovediach som nenašiel ani jednu, ktorá by obsah neobohatila.

Výhodou mnou zvoleného cieľového média je fakt, že autor nie je obmedzený limitom článku a môže publikovať aj dlhšie materiály. Keby bolo toto interview publikované v tlačenej verzii, bol by som nútený ho okresať a vynechal by som niekoľko odpovedí. V online verzii som vzhľadom na spomínané skutočnosti na to nevidel dôvod.

6.7. Rozhovor s Elenou Kaliskou

Elena Kaliská zažila najväčšie úspechy svojej kariéry v úvode tohto tisícročia. Tým som sa riadil pri získavaní informácií o nej ako o osobe a taktiež o problematike vodného slalomu a vodných športov celkovo. Prameňov a zdrojov informácií bolo v tomto prípade dostatok. Mal som teda priestor na to, aby som sa na rozhovor výborne pripravil. Myslím si, že sa to podarilo. Osvojil som si fakty, ktoré boli pre toto interview potrebné. Uľahčovala to skutočnosť, že Elenu Kaliskú som z pozície slovenského fanúšika a neskôr novinára sledoval, a teda jej jednotlivé triumfy som si pamätal.

Rozhovor s prvou Slovenkou, ktorá od rozdelenia Československa získala na olympijských hrách zlatú medailu vo mne vzbudzoval rešpekt. Priznávam, že v úvode interview som na sebe badal miernu nervozitu. Po prvých odpovediach Eleny Kaliskej ale opadla a môžem konštatovať, že interview bolo vedené prakticky bezproblémovo. V určitých bodoch bola slovenská slalomárska legenda veľmi stručná a nedozvedel som sa, čo bolo potrebné.

Preto som počas priebehu rozhovoru niektoré otázky preformuloval a snažil som sa, z teoretických vedomostí vychádzajúc, opýtať iným spôsobom a dopátrať sa k tomu, čo som mal v pláne. Pri pohľade na konečný rozhovor môžem konštatovať, že sa to v prípade Eleny Kaliskej podarilo.

Po spracovaní získaných informácií som zistil, že určité odpovede Eleny Kaliskej sú jednak príliš stručné, prípadne boli volené nejednoznačne, čo pre použitie do samotného článku nebolo vhodné. S Kaliskou som preto problematické body prekonzultoval a na diaľku mi

38 doodpovedala na to, čo som považoval za potrebné. Komunikácia s touto majsterkou sveta bola bezproblémová.

Interview obsahovalo autorizáciu, Elena nemala s miernou úpravou jej výpovedí problém a zmeny pôvodného znenia automaticky odobrila. Vyzdvihol by som rýchlosť komunikácie, či už elektronickou poštou alebo telefonicky. To samotnú prácu značne uľahčovalo.

6.8. Rozhovor s Matejom Tóthom

Profesionálne je na mieste priznať, že na interview s chodcom Matejom Tóthom som sa špeciálne tešil. Dôvodov bolo viacero. Napríklad to, že Tóth je na vrchole kariéry v týchto rokoch, to, že jeho vystupovanie v médiách je veľmi príjemné a pôsobí ako milý a skromný človek. Taktiež fakt, že kvôli obvineniu z dopingu musel prerušiť kariéru. Všetkým vyššie spomínaným aspektom som podriadil prípravu na interview.

O atletike aj o chôdzi som študoval niekoľko prameňov, aby som si problematiku, doteraz mne pomerne cudziu, čo najlepšie osvojil. Taktiež som načítal niekoľko rozhovorov s Matejom Tóthom, aby som vedel, čo sa ho pýtali predo mnou. Apropo, tento krok som praktizoval u všetkých respondentov. O Tóthovi ako o osobe nebol problém nájsť veľké množstvo informácií, pretože literatúra či internet o ňom ponúkajú široké spektrum faktov.

Komunikácia s Matejom Tóthom bola rozsiahla, dlhá a na úrovni. Respondent odpovedal na pripravené otázky, vhodne reagoval a jeho odpovede boli dostačujúce. Prakticky počas celého interview nebola potreba sa na to, čo som mal v úmysle, pýtať z iných uhlov. Tóth je veľmi priamy človek, čo sa prejavilo aj počas rozhovoru do mojej bakalárskej práce.

Dozvedel som sa všetky body, ktoré som si pred začiatkom interview stanovil a ešte ďaleko viac. Po rozhovore s Kollárom, z obsahového hľadiska, radím práve dialóg s majstrom sveta v chôdzi Matejom Tóthom na druhé miesto. Rozhovoru nechýbala dynamika a respondent sa podľa všetkého cítil v prostredí v absolútnej pohode, čo viedlo k otvoreným odpovediam a príjemnej atmosfére.

Materiálu zo schôdzky s Matejom Tóthom bolo dostatok, zodpovedané boli všetky dôležité body. Odpovede boli dostačujúce. Respondentovi bola ponúknutá autorizácia, ktorá prebehla bez problémov. Samotné spracovanie výpovedí prebehlo hladko, vzhľadom na úroveň komunikácie so slovenským chodcom, boli do konečnej verzie interview použité prakticky všetky odpovede spovedanej osoby. Tento krok odobril aj šéfredaktor Šport7.sk Martin Gregor.

6.9. Rozhovor s Richardom Lintnerom

Objektívne musím priznať, že na rozhovor s Richardom Lintnerom som sa spomedzi všetkých respondentov pripravoval najkratšie. Vzhľadom na moju prácu a zameranie som totiž v hokejovej problematike zorientovaný a so samotným Lintnerom som v minulosti niekoľkokrát spolupracoval. Zameral som sa preto na detaily, ktoré by ma mohli prekvapiť. Napríklad, Lintnerove pôsobenie vo Fínsku alebo Švédsku v neskoršom období kariéry.

Dohodnúť s Richardom Lintnerom presný termín bolo veľmi náročné, pretože v čase vzniku mojej bakalárskej práce prebiehalo na Slovensku hokejové play-off, a teda Lintner, ako šéf ligy bol veľmi vyťažený. Po niekoľkých týždňoch sme sa našťastie dohodli a samotný rozhovor prebehol hladko a plynulo. Na spovedanom športovcovi bolo vidieť, že sa pohybuje v diplomatických kruhoch. Reagoval rýchlo, obsahovo bohato a k jednotlivým otázkam sa vyjadroval rozsiahlo.

Počas pôsobenia na Šport7.sk som absolvoval niekoľko hokejových rozhovorov, a teda samotné spracovanie informácií a tvorba rozhovoru bola o niečo rýchlejšia, ako v ostatných prípadoch. Hokejové články patria na tomto portáli medzi najčítanejšie, preto som sa snažil o titulku poradiť so šéfredaktorom a zvoliť ho čo najúdernejšie, aby zasiahol najväčšie spektrum čitateľov. Lintnerove výpovede boli na úrovni a upravovanie len kozmetické kvôli štylistickému hľadisku. Autorizácia bola ponúknutá, ale nevyužitá.

6.10. Rozhovor so Zuzanou Rehák – Štefečekovou

Zuzanu Rehák – Štefečekovú som poznal pred interview len sprostredkovane a športovú streľbu som prakticky nesledoval. Príprave na tento rozhovor som preto venoval pomerne dosť času, aby ma nič neprekvapilo a vedel som reagovať aj na odpovede, ktorých kontextu by som bez dôkladnej rešerše neporozumel. Navyše, v športovej streľbe sa nachádza niekoľko špecifických slov, a teda bolo potrebné, aby som si osvojil žargón, respektíve slovník, tohto športového odvetvia.

Vedenie rozhovoru so Zuzanou Rehák – Štefečekovou sa dá označiť za bezproblémové. Pred samotným interview ma strelkyňa požiadala o autorizáciu, ja som súhlasil. Dialóg prebiehal plynulo, mal spád a dozvedel som sa všetky informácie, ktoré som považoval za potrebné. Zo strany spovedanej športovkyne som dostal pochvalu za pripravenosť a spektrum otázok, ktoré som jej adresoval.

Rovnako, ako pri ostatných rozhovoroch, aj v tomto prípade som si najprv všetky zosumarizované informácie spísal. Následne som interview upravoval do publikovateľnej podoby, predovšetkým, čo sa štylistickej stránky týka. Vzhľadom na dohodu s respondentkou, spracované informácie boli poslané na autorizáciu a až následne posunuté do redakcie k publikovaniu.

6.11. Rozhovor s Tomášom Kovácsom

Príprave rozhovoru s Tomášom Kovácsom som venoval niekoľko dní. Zameral som sa predovšetkým na boxerovu aktívnu kariéru, počas ktorej sa stal majstrom sveta, ale sériu otázok, ktoré som pripravil, som smeroval aj k jeho práci v štruktúrach. Snažil som sa nájsť vhodný pomer, aby som sa pridŕžal mnou stanovenej problematiky, ale aby som sa dočkal čo najväčšieho počtu relevantných informácií. Študované texty, či už o samotnom respondentovi alebo o boxe ako takom, boli samozrejmosťou.

Konkrétne toto interview bolo špecifické, pretože spovedaný športovec sa ho nemohol zúčastniť naživo, a preto vznikalo prostredníctvom telefónu. Myslím si však, že v konečnom dôsledku sa o veľké negatívum nejednalo a rozhovor svoj účel splnil. Dialóg prebiehal plynulo, respondent bol na hlasitý odposluch a jeho slová boli zaznamenávané na diktafón, s čím bol pred začiatkom informovaný.

Respondent sa k niekoľkým otázkam vyjadril veľmi stručne, čo by sa mohlo javiť pri konečnej podobe ako problematické, ale vzhľadom na to, že počet otázok bol pomerne vysoký, tieto odpovede nijakým spôsobom nenarušili ani štruktúru interview a ani jeho obsahovú stránku. Po prepísaní celého znenia rozhovoru s Tomášom Kovácsom som sa poradil so šéfredaktorom a snažil sa vybrať len podstatné informácie. Snahou taktiež bolo do odpovedí respondenta zasahovať iba minimálne. Avšak, do niektorých odpovedí som zasiahnuť musel, preto som v tomto prípade inicioval autorizáciu ja.

6.12. Zhodnotenie Vo všeobecnosti hodnotím rozhovory do bakalárskej práce pozitívne. V každom interview som sa dozvedel, čo som si vytýčil a i napriek pár komplikáciám, v konečnom dôsledku všetko dopadlo podľa plánu. Do budúcnosti by som sa chcel vyvarovať pýtania sa na klišé, taktiež uzavretých otázok, ktoré navádzajú k odpovedi a tiež dvojitým otázkam, ktoré celkovej podobe interview pomáhajú, práve naopak. Fotografie v rozhovoroch sú použité so súhlasom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

Uvedomil som si, že je potrebné popracovať na zrozumiteľnosti a dĺžke, či už odpovedí, alebo kladených otázok. Pre text je totiž najlepšie, keď je plynulý a pre čitateľa je ľahko absorbovateľný. Na druhej strane musím povedať, že spätná väzba z redakcie bola prevažne pozitívna. Pochválil ma šéfredaktor Martin Gregor a aj kolegovia.

Potešiteľný je fakt, že rozhovory išli na web v podobe, v akej som ich odosielal na spracovanie. Spĺňali potrebné atribúty a boli prínosom pre web. Myslím si, že tvorba publicistických rozhovorov s majstrami sveta ma posunie v mojej žurnalistickej práci opäť o pomyslený kus napred v ďalšej kariére. Uvedomil som si totiž, kde mám silné a slabé stránky, na čom môžem stavať a na čom naopak musím ešte popracovať.

7. Záver

Cieľom mojej bakalárskej práce, ktorej názov znie Nie je majster ako majster bolo prostredníctvom publicistických textov dokázať, že stať sa svetovým šampiónom v jednotlivých športových odvetviach má rozdielnu váhu, význam, prípadne vplyv na ďalší život samotného športovca. Zameral som sa na majstrov sveta zo Slovenskej republiky, ktorí k titulu dokráčali po rozdelení Československa.

Úvod práce patrí predstaveniu fenoménu majstra sveta a prakticky všetkému, s čím je tento fenomén spojený, k čomu reflektuje, a čo je možné si pod ním predstaviť. Prostredníctvom súvisiacich pojmov som sa snažil majstra sveta vykresliť čo najkonkrétnejšie, najjasnejšie a najviac pochopiteľne. Na daný fenomén je totiž potrebné sa pozrieť z čo najväčšieho počtu strán.

Dohodol som sa a neskôr absolvoval rozhovory so šiestimi svetovými šampiónmi zo Slovenska. Konkrétne s hokejbalistom Martinom Kollárom, vodnou slalomárkou Elenou Kaliskou, chodcom Matejom Tóthom, boxerom Tomášom Kovácsom, strelkyňou Zuzanou Rehák -Štefečekovou a hokejistom Richardom Lintnerom.

Dbal som na to, aby priestor v mojej bakalárskej práci dostali vo väčšej miere aj menej populárne športy. Odvetvia, ktoré sa každodenne objavujú na televíznych obrazovkách, ale aj také, ktoré o svoj priestor v médiách stále musia bojovať. Som rád, že sa mi podarilo vytvoriť takúto vzorku športovcov. Vďaka rozhovorom s vybranou šesticou som totiž dostal odpovede na všetky otázky, ktoré som k danej problematiky mal.

Rozhovory sú uverejnené na portáli Šport7.sk, ktorý je zameraný výhradne na šport a v kapitole o cieľovom médiu mu je venovaný osobitný priestor. Pre lepšie pochopenie toho, ako daná redakcia funguje som vyspovedal šéfredaktora Martina Gregora, editora a redaktora Dávida Lecha a redaktora Timoteja Gašpera. V práci som taktiež použil vlastné poznatky zo žurnalistickej praxe, ktoré z môjho pohľadu samotný obsah obohatili svojou autenticitou.

Hlavnou pointou mojej bakalárskej práce bolo preukázať, že stať sa najlepším na svete v konkrétnom športe je niekedy diametrálne odlišné, ako sa stať majstrom sveta v inom športovom odvetví. Záleží to od mnohých faktorov, ktoré sú v tejto práci podrobne popísané, a ktoré sa týkajú či už konkrétneho športovca alebo daného odvetvia.

8. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV A POUŽITEJ LITERATÚRY

AIM Monitor, štatistiky Šport7.sk [online]. 2018 [cit. 2017-02-25]. Dostupné z: https://aimmonitor.sk/

ANDREWS, Phil. 2013. Sports journalism: a practical introduction. 2nd rev. ed. London: SAGE Publications.

Anketa Športovec roka. Športovec roka [online]. [cit. 2018-02-21]. Dostupné z: http://www.sportovecroka.eu/sk/Sportovec-roka.html

ČUŘÍK, Jaroslav et al., 2012. Nové trendy v médiích. Brno: Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-5825-5.

Dobré noviny. MF Dnes 2002 (praktická príručka)

Facebook. Sociálna sieť Facebook [online]. [cit. 2018-02-21]. Dostupné z: www.facebook.com

FILC, Ján. Sme majstri sveta - Hokejová ročenka sezóny 2001/2002. Bratislava: Sport-Press, 2002. ISBN 808574225X.

Financovanie športu v roku 2017. Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky[online]. [cit. 2018-02-25]. Dostupné z: https://www.minedu.sk/financovanie-sportu- v-roku-2017/

Grobel, L. (2004). The art of the interview: lessons from a master of the craft. New York: Three Rivers Press. ISBN 9781400050710

HALLER, Michael. Das Interview. Uvk Verlags, 2001. ISBN 3896693042.

HODGSON, F.W. 1998. New Sub-Editing. Oxford: Butterworth-Heinemann

HLOŽÁNEK, Tomáš. Sportovní interview v Mladé frontě DNES. Brno: Masarykova univerzita, FSS. 2004

Instagram. Sociálna sieť Instagram [online]. [cit. 2018-02-21]. Dostupné z: www.instagram.com

Internet.sk [online]. Bratislava, 2018 [cit. 2018-02-25]. Dostupné z: https://www.internet.sk/o-nas.html

Internet.sk, výpis z obchodného registra [online]. Bratislava, 2018 [cit. 2018-02-25]. Dostupné z: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=33747&SID=2&P=0

KAČALA, Ján., Mária. PISÁRČIKOVÁ, Ján. DORUL̕A a Matej. POVAŽAJ. Krátky slovník slovenského jazyka. 4., doplnené a upravené vyd. /. Bratislava: Veda, 2003. ISBN 80-224- 0750-x.

KEEBLE, Richard. 1994. The Newspapers Handbook. London: Routlege

KOLÁČKOVÁ, Adéla. 2008. Soubor publicistických interview určených pro rubriku Svět vůní časopisu Grand zdraví a krása. Brno. Bakalářská práce. Masarykova univerzita. Fakulta sociálních studií.

KRAUS, Jiří. PERÁČKOVÁ, Věra . Slovník cudzích slov. Bratislava: Slovenské Pedagogické Nakladatel'stvo, 1997. ISBN 9788008020541.

Matej Tóth. Matej Tóth [online]. [cit. 2018-02-25]. Dostupné z: http://www.matejtoth.sk/o- mne.html

MAZÁR, Jozef. Slzy zlata z divokej vody. Banská Bystrica: Dukla, 2009. ISBN 9788097011475.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu: Financovanie športu. Miniedu [online]. [cit. 2018-02-25]. Dostupné z: https://www.minedu.sk/financovanie-sportu-v-roku-2017/

Osobnosti [online]. [cit. 2018-02-25]. Dostupné z: https://www.osobnosti.sk/osobnost/zuzana- rehak-stefecekova-422

Šport7.sk, výpis z obchodného registra [online]. Bratislava, 2017 [cit. 2018-02-25]. Dostupné z: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=316575&SID=2&P=0

Šport7.sk, základné informácie [online]. Bratislava, 2017 [cit. 2018-02-25]. Dostupné z: https://www.sport7.sk/o-nas

Tomi Kid. Tomi Kid Kovács [online]. [cit. 2018-02-25]. Dostupné z: http://tomikid.com/vyboxujsisvojsen

TUŠER, Andrej, 1999. Ako sa robia noviny. Bratislava: Sofa. ISBN 80-85752-66-2.

VEĽAS, Štefan, 2000. Teória a prax novinárskych žánrov II. 2. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 80-223-1493-5.

Rešeršné rozhovory

Rozhovor s Martinom Gregorom, šéfredaktorom Šport7.sk, Bratislava, 08.03.2018

Rozhovor s Timotejom Gašperom, redaktorom Šport7.sk, Bratislava, 08.03.2018

Rozhovor s Dávidom Lechom, editorom Šport7.sk, Bratislava, 08.03.2018

9. Prílohy

9.1. Príloha č.1: Rozhovor s Martinom Kollárom

Dvojnásobný majster sveta Martin Kollár: Život sa mi zmenil asi na päť minút

Martin Kollár (zdroj: Tlačová agentúra Slovenskej republiky) Slovensko je hokejbalová veľmoc. Potvrdzuje to fakt, že slovenská reprezentácia vyhrala majstrovstvá sveta v tomto športe hneď v posledných troch prípadoch. Útočník Martin Kollár dokráčal k svetovému vrcholu dvakrát.

Ako ste sa dostali k hokejbalu? Od koľkých rokov hráte tento šport?

Ako každé dieťa mojej generácie som trávil na ulici celé dni, jedným zo športov, ktorý patril na našej ulici medzi dominantné, bol hokejbal. Z pouličného hokeja s loptičkou „bez pravidiel“ som v mojich jedenástich rokoch spolu s ďalšími kamarátmi z ulice našiel pozvánku na nábor, kde začínalo centrum voľného času Kamarát vytvárať hokejbalové mužstvo pod vedením trénerov, vtedy hokejbalistov ŠKB Martin (teraz aktuálnych trénerov reprezentácie – Jozefa Ďurisa a Aurela Nauša) žiacke družstvo. Prešiel som si teda žiackou ligou v Martine a od pätnástich rokov hrávam aj Slovenskú hokejbalovú extraligu mužov. Takže uličným spôsobom ho hrám od narodenia, organizovane od jedenástich rokov, kedy začal fungovať v Martine mládežnícky hokejbal.

Ktorý moment z doterajšieho priebehu vašej kariéry by ste najviac vypichol?

Keďže som začínal hrať na ulici s kamarátmi, s ktorými som to dotiahol až do extraligy, tak si emočne veľmi vážim zisk majstrovského titulu v extralige, kde som ako kapitán po prvýkrát v histórii doviedol Martin na slovenský trón, a to v sezóne, kedy klub oslavoval tridsaťročnicu. Vyhral som to s chalanmi, s ktorými som vyrastal. Rovnako si cením dva tituly majstra sveta, ktoré boli krásne a nezabudnuteľné, pretože som reprezentoval svoju krajinu a malo to oveľa širší dosah v spoločnosti. Veľa som si zobral aj z môjho prvého extraligového titulu, ktorý som získal ešte v Nitre.

Aké má hokejbal postavenie v spoločnosti, či už na Slovensku alebo vo svete?

Stále je to amatérsky šport a zviditeľňuje sa, v podstate, iba raz za dva roky, kedy sa konajú MS. Práve zavŕšenie zlatého hetriku prispelo na Slovensku k zvýšenej popularite tohto športu aj u mládeže. Čo sa týka sveta ako takého, sú krajiny, kde sa hrajú ligy na špičkovej úrovni a sú vyspelé štáty, kde nevedia, čo je hokejbal. Je to zviazané viac-menej s hokejom, hokejovými krajinami, pretože veľa hráčov prechádza po ukončení hokejovej kariéry na hokejbal.

Čo je podľa vás najväčším problémom súčasného slovenského hokejbalu?

Medializácia a silnejšie ekonomické zázemie, pravdepodobne ako u každého amatérskeho športu v dnešnej dobe. Treba však poznamenať, že stále sa to zlepšuje. Ďalším problémom sú samotné ihriská, ktoré vznikajú, ale aj zanikajú a hlavne každé je rozdielne, čo vplýva na samotnú kvalitu hry.

Ako pritiahnuť do tohto športu viac sponzorov?

Ťažko povedať, všetko je to skôr o známych, ktorí môžu pár eurami prispieť a zároveň vedia, že peniaze sa im nevrátia naspäť. Všetci chcú, nielen dnes, zarábať, vyťažiť z toho niečo a byť v pluse, v hokejbale to najbližšie roky určite platiť nebude. Jedným z magnetov by mohla byť stále rozvíjajúca sa medializácia, ktorá by pritiahla eventuálnych sponzorov.

Je reálne, aby bol hokejbal robený na Slovensku profesionálne?

Reálne to je, len treba zaplatiť tých hráčov. Tak, ako to bolo nastavené v Nitre - na poloprofesionálnej úrovni, to dlho nevydržalo, čo len potvrdzuje moje slová o otázku vyššie.

Ako manažujete svoj čas? Popri zamestnaní je športová kariéra istotne náročným koníčkom.

Je, momentálne prevláda v plnom rozsahu práca, ktorá má živí a, žiaľ, hokejbal je už len voľnočasovým koníčkom. Obetoval som mu veľa, momentálne som trochu od neho vypol a riešim si aj súkromný život, rodinu. Každý hokejbalista to robí na úkor voľného času, to z toho robí krásnu hru, kde stále prevláda srdce. Keď z roboty stíham, nikdy nevynechám tréning, pretože to robím pre seba. Víkendy sú u mňa vždy plné, častokrát utekám z hokejbalu na futbal, a naopak.

Aký pocit ste pociťoval, keď ste sa prvý raz stali svetovým šampiónom?

Mne častokrát dochádzajú takéto veľké veci neskôr, respektíve došlo mi to až z reakcií okolia. Cítil som veľké zadosťučinenie za všetky tie tréningy, zápasy, individuálnu prípravu, zanedbávania priateľky, rodiny i kamarátov. Vyplatilo sa mi to všetko, dokonca dvakrát, čo sa niektorým väčším hokejbalistom nepodarilo nikdy ani raz. Neskutočné šťastie a vďačnosť.

Pociťovali ste počas jednotlivých šampionátov na svojich pleciach tlak?

Vôbec nie. Možno trochu pri tom prvom, keď sa nedarilo a trochu som cítil na sebe tlak, či sa rozhodol tréner pre mňa a ostatných nováčikov správne. Pri tom minuloročnom šampionáte v Pardubiciach sme si to naozaj užívali, až sa mi zdalo, ako keby to ani neboli majstrovstvá sveta. S výhrami vždy rástlo aj sebavedomie.

Bolo získať ďalšie tituly majstra sveta náročnejšie, ako ten prvý?

Ja mám iba dva tituly z MS, takže ako bolo aj podľa výsledkov zjavné, prvý titul z Zugu bol oveľa náročnejší.

Cítiť počas hokejbalových MS, že sa jedná o prevažne amatérsky šport?

Musím povedať, že práve na tie dva týždne sa cítime ako profesionáli. Nechodíme do roboty, z ktorej si, samozrejme, musíme zobrať dovolenky. Ľudia majú o nás väčší záujem, fandia nám. Takže počas MS, aj vďaka zázemiu a štadiónom, na ktorých sa hrá, to určite necítiť.

Zmenil sa po triumfe na svetovom šampionáte váš život?

Asi na päť minút, kedy som si užil slávu a potom som sa vrátil znova do normálu, za čo som veľmi rád. I keď mi občas niekto pripomenie, že som majster sveta a spraví mi to radosť, som rád, že som viac-menej „inkognito“. Naozaj si nepotrpím na obdive.

Ovplyvnil titul majstra sveta vaše každodenné nažívanie?

Nuž, na chlieb mi zľavu nedajú (úsmev). Splnil som si svoje sny, žiaľ, iba v amatérskom športe. Hneď v pondelok som šiel bežne znova do roboty. Z minulosti sa žiť nedá.

Pociťujete ako majster sveta vo svojom odvetví akýsi druh zodpovednosti voči spoločnosti?

Myslíte pracovné odvetvie alebo športové? Ak pracovné, tak určite nie. Ak športové, tak sa snažím vždy ísť príkladom a vzorne reprezentovať „hokejbalovú rodinu“.

Aké sú podľa vás rozdiely napríklad v tom, keď sa stanete majstrom sveta v hokejbale alebo hokeji?

To je neporovnateľné, už len kvôli popularite vo svete, i keď emócie sú asi rovnaké. Pre každého športovca sú MS vrcholom a reprezentácia krajiny je vždy cťou. Hoci sú športy podobné, ťažko to porovnávať.

Snažíte sa ísť mladším generáciám vzorom, inšpirovať ich?

Tým, že momentálne pravidelne nehrávam, im asi správny príklad nedávam. Vždy ma však poteší, keď uvidím mladého hráča na zápase či tréningu - tam sa k nemu vždy snažím chovať rovnocenne a pokiaľ chce, dám mu aj radu. Mladších však vo všeobecnosti v hokejbale ubúda, respektíve pribúdajú veľmi pomaly, čo je veľká škoda.

Slovensko je hokejbalovou veľmocou, čomu to pripisujete?

Možno je to „len“ vydarená generácia, možno je to výbornými trénermi. Podľa mňa je to správny mix a aj zázemie z minulosti, kedy naozaj veľa šikovných hokejbalistov najskôr skončilo s hokejom. Hokejbalom si prešlo takmer každé dieťa našej generácie, preto bola základňa hráčov naozaj široká a správne sa začala rozvíjať.

S čím sa musí vyrovnať človek, ktorý sa stane svetovým šampiónom?

S medailami a krásnymi spomienkami, ktoré vás budú sprevádzať po zvyšok života. Je to niečo, čo vám nikdy nikto nezoberie. Samozrejme, s tým súvisí menší tlak, ktorý je na vás vyvíjaný v extralige. Inak sú to samé príjemné veci.

Ktoré faktory sú najdôležitejšie pri ceste na vrchol v konkrétnom športe?

Nepoddajnosť, vytrvalosť i prajnosť, pretože je to kolektívny šport. Vždy som prial všetkým spoluhráčom v mojej kariére a nakoniec bolo vďaka nim dopriate mne. Nechcem hovoriť

50 frázy, no musí vás to baviť, pohltiť a častokrát tomu nie že musíme, ale jednoducho chceme obetovať všetko. Je potrebné pracovať na sebe, aj keď vás nikto nevidí, nie je to iba o hokejbalových tréningoch na ihrisku. Dalo by sa o tom rozpísať slohy, no radosť a túžba je to, čo poháňa mňa.

Medailón

Martin Kollár sa narodil 11. júna 1991 v Martine. Je dvojnásobným majstrom sveta v hokejbale a útočníkom klubu ŠKB Martin, s ktorým sa stal majstrom slovenskej najvyššej súťaže. Jeho civilnou prácou je pozícia v PR tíme futbalového klubu MŠK Žilina. Hokejbal robí na amatérskej úrovni, nezarába si ním na živobytie.

9.2. Príloha č.2: Rozhovor s Elenou Kaliskou

Prvá slovenská medailistka z Olympiády Elena Kaliská: Slávu musíte vedieť udržať na uzde

Elena Kaliská (zdroj: Tlačová agentúra Slovenskej republiky) Elena Kaliská prepísala slovenské športové dejiny. Ako prvá žena totiž dosiahla k zlatej olympijskej medaile na Olympijských hrách v gréckych Aténach. Hovorí o tom, že pri ceste na vrchol musí človek toho obetovať dosť.

Čo pre vás znamená pocit byť majsterkou sveta?

Je to jedna časť dosiahnutej méty v športovej kariére športovca.

Aký to bol pocit byť najlepšou na svete v tom, čo robíte?

Je to skvelý pocit, keď športovec dosiahne na vrcholnom podujatí medailové umiestnenie. Zvlášť, keď sa stane víťazom majstrovstiev sveta. Je to veľká radosť. Športovec vie, čo za tým stojí, a koľko pre to musel obetovať.

Ako vám titul zo šampionátu, prípadne z Olympiády, zmenil civilný život?

Viac som sa zviditeľnila. Ľudia vás zastavujú na ulici a gratulujú vám. Troška mi to spôsobilo viac spoločenských povinností, ktoré boli náročné hlavne na čas, ale to patrí medzi tie pekné a príjemné momenty.

Cítili ste po zisku medaily určitý záväzok voči spoločnosti?

Myslím si, že skôr nie. Skôr si myslím, že ako záväzky som si dávala ďalšie podujatia, ktoré ma čakali a boli predo mnou. Predsa len, obhajoba titulu majstra sveta je vždy ťažšia, ako keď človek získa svoj prvý titul.

Myslíte si, že svetový šampión má voči ľudu určité povinnosti?

Je to športové podujatie, kde sa usporiadateľ snaží prostredníctvom médií dotiahnuť veľa divákov a fanúšikov a upútať, čo najväčšiu pozornosť. Chcú, aby ľudia prišli povzbudiť domácich pretekárov a vyburcovať ich k čo najlepším výsledkom. Tým myslím, že usporiadateľ urobí všetko preto, aby diváci odchádzali s čo najsilnejšími zážitkami. Takže o povinnostiach by som nehovorila, je to skôr výzva pre tých, čo to organizujú.

Pociťovali ste, že sa na vás ľudia po Olympiáde či MS pozerali inak?

Áno, pociťovala som to. Po zisku zlatej medaily som bola viac zviditeľňovaná, a tým pádom som sa dostávala viacej do povedomia ľudí.

Dá sa v tomto prípade hovoriť o sláve? Ako ste ju zvládali?

Do určitej miery je to predsa len trochu sláva. Olympijský víťaz či majster sveta sa nerodí každý deň. Napríklad Olympiáda je len raz za štyri roky. Pre človeka je zlatá medaila najvyššia možná dosiahnutá méta. Samozrejme, slávu musíte vedieť udržať na uzde. V mojom prípade som sa s tým vedela popasovať a ostať rovnými nohami na zemi. Aspoň si to teda myslím. (úsmev)

Ako sa človek vyrovnáva s tlakom pred záverečnými bojmi o medailu?

Pravdupovediac, nie je to jednoduché, ešte k tomu, keď ste niekedy v pozícii favorita. Je to všetko o hlave a na samotnom športovcovi, ako sa s tým popasuje. Takže receptom je chladná hlava a pevné nervy.

Čo vám robilo najväčší problém počas športovej kariéry?

Najväčšie problémy sú samozrejme zranenia, ktoré sú pre každého športovca najhoršou nočnou morou.

Aké sú podľa vás rozdiely medzi ziskom medailí v jednotlivých športových odvetviach?

U jednotlivcov je to dosť ťažké. Pretože jednotlivec sa musí spoliehať len a len sám na seba. V tom vidím najväčší rozdiel.

Myslíte si, že by si vodný slalom zaslúžil na Slovensku výraznejšie postavenie?

Nuž, náš šport na tom nie je tak ako hokej alebo futbal. Avšak myslím si, že vzhľadom na dosiahnuté výsledky v ére samostatnosti by sme mohli mať trochu výraznejšie postavenie.

Čo je najväčším negatívom slovenských vodných športov. Čo im chýba?

Chýbajú predovšetkým deti s väčším odhodlaním športovať a viac pracovať na sebe. Ale myslím si, že tento problém nastáva vo viacerých športových odvetviach.

Čo si myslíte o celkovom stave športu na Slovensku?

Trochu nám na Slovensku chýba väčšia základňa mladých športovcov. Vo všeobecnosti, chýbajú nástupcovia našej generácie. Je veľa vecí, na ktorých treba dosť popracovať a zamyslieť sa nad nimi.

Aká udalosť z vašej športovej kariéry je pre vás najcennejšia a prečo?

Najväčšou športovou udalosťou v mojej kariére boli Olympijské hry, predovšetkým Atény 2004. Dôvodom je fakt, že Olympiáda je najväčším športovým sviatkom, stretnú sa najlepší športovci z celého sveta. Preto Atény, pretože som tam získala prvý najcennejší kov a dosiahla som najväčší životný športový úspech. V Aténach som získala ako prvá žena prvú a historickú zlatú medailu v ére samostatnosti Slovenska. Zlatá medaila bola pre mňa veľkou odmenou za všetko, čo som tomuto športu dala a obetovala. Nič z toho neľutujem. Veľmi si to vážim a som rada, že som aspoň trošku prispela k zviditeľneniu nášho malého Slovenska.

Kedy ste začínali so športom, aké boli vaše sny?

So športom som začala v siedmich rokoch. V tom čase moja disciplína ešte nebola olympijskou. Bolo to na trošku inej úrovni ako teraz. Vždy som šport milovala a milujem dodnes. Je to môj život, bez ktorého by som si moju existenciu nevedela predstaviť. Po dvadsiatich rokoch sme sa dostali do programu Olympijských hier a veľa vecí sa zmenilo. V tej chvíli sa mojím veľkým snom stala Olympiáda.

Čo všetko musí človek podstúpiť alebo obetovať, aby dokráčal na svetový vrchol?

Aby športovec dosiahol vytúženú métu, musí preto obetovať dosť. Musí prekonať veľa prekážok, ktoré sú niekedy veľmi ťažké a bolestivé. Ak chce človek niečo dosiahnuť, nesmie poľaviť. Samozrejme, keď má športovec okolo seba dobré zázemia a obchádzajú ho zranenia a choroby, ide to o niečo ľahšie. (úsmev)

Čo by mal podľa vás spĺňať ideálny majster sveta?

Určite by mal byť pracovitý a nebáť sa na sebe pracovať. Byť ctižiadostivý, bojovník. Jedným slovom, ísť si za svojím cieľom aj cez komplikácie.

Je podľa vás dôležitejší talent alebo tréning. A prečo?

Z môjho pohľadu oboje. Talent je jedna vec. Umožňuje pretekárovi si o niečo viac užívať tréning, ale samozrejme bez tréningu sú adekvátne výsledky nedosiahnuteľné. Keď sa skĺbi talent a tréning do jedného, prídu aj kvalitné výsledky.

Medailón

Elena Kaliská je slovenská vodná slalomárka, ktorá sa narodila 19. januára 1972 vo Zvolene. Stala sa olympijskou víťazkou v roku 2004 v Aténach a v roku 2008 v Pekingu. Stala sa prvou slovenskou zlatou medailistkou v ére samostatnosti. Majsterkou sveta sa stala v roku 2005 v Penrithe.

9.3. Príloha č.3 : Rozhovor s Richardom Lintnerom

Hokejový majster sveta Richard Lintner: Je zrejmé, že sme potenciál zo Švédska nevyužili optimálne.

Richard Lintner (zdroj: Tlačová agentúra Slovenskej republiky) Richard Lintner, v súčasnosti šéf Tipsport ligy, patrí medzi zlatých slovenských hokejistov z MS 2002 vo Švédsku. Tento úspech ani po takmer šestnástich rokoch na Slovensku nezapadol prachom.

Ako si spomínate na majstrovstvá sveta v roku 2002?

Na majstrovstvá sveta spomínam v súvislosti s najlepším obdobím, ktoré sme ako mužstvo v tých rokoch spoločne zažili.

S akým cieľom slovenská reprezentácia vtedy cestovala do Švédska?

Na majstrovstvá sveta 2002 sme išli po zbabranej Olympiáde v Salt Lake City, takže sme nemali veľké oči. Základným cieľom bol postup zo skupiny do najlepšej osmičky a následne sa pokúsiť zabojovať o semifinále.

Kedy ste začali veriť, že by ste mohli dokráčať k titulu majstra sveta?

Kľúčový zápas bol štvrťfinálový proti silnej Kanade. Pamätám si, že sme verili, že vyhráme, to sa nám aj splnilo.

Čo bolo podľa vás kľúčovým momentom celých majstrovstiev?

Mali sme v mužstve veľa individuálne kvalitných hokejistov , kvalitné trénerské trio a ako partia sme spolu veľmi dobre vychádzali.

Jedná sa o najväčší hokejový úspech v histórii Slovenska. Pociťujete jeho dopad aj po takmer šestnástich rokoch?

Áno, ľudia si na to sem – tam spomenú, i keď my už o tom tak často nerozprávame. Dôvodom je fakt, že hokej sa veľmi zmenil a čo platilo vtedy, dnes už nie je možné použiť.

Zaspalo Slovensko následne na vavrínoch?

Je zrejmé, že sme nevyužili vtedajší potenciál v optimálne miere. Ale keď sa darí, tak je prirodzené veci nemeniť a skôr sa snažiť opakovať to, čo funguje. V princípe to funguje vždy tak, že motivácia k zvýšenej aktivite prichádza skôr po neúspechu, alebo počas menej úspešného obdobia. To je bohužiaľ normálne.

Dala sa zlatá medaila pretaviť v praxi do reálnejších výsledkov?

Reprezentácia robila v tom období kvalitné výsledky dlhodobejšie. Čo sa ale zanedbalo bol potenciál budovania kvalitnejšej infraštruktúry. To je v súčasnosti oveľa náročnejšie, ako by bolo pred pätnástimi rokmi.

Myslíte si, že je podobný úspech niekedy v budúcnosti reálne zopakovať?

Myslím, že áno. Hokej robia stále viac a viac ľudia s aktuálnymi skúsenosťami zo súčasného hokeja. Nie je prečo si to nemyslieť.

Čo pre vás znamená byť majstrom sveta?

Je to príjemné ako fakt, ale najväčšiu hodnotu majú zážitky, ktoré sme ako tím absolvovali na ceste k tomuto úspechu.

Aké atribúty by mal podľa vás spĺňať svetový šampión?

V prvom rade musí byt súťaživý, pracovitý a trpezlivý. Ak má niekto tieto povahové črty, je odsúdený na úspech v akomkoľvek obore.

Ako by ste opísali cestu na vrchol v konkrétnom športe?

Súvisí s napĺňaním priebežných cieľov pomocou daností, ktoré som už spomenul. Na konci dňa je ale rozhodujúce, ako sa konkrétny tím alebo jedinec zachová, keď sa nedarí. To je

57 rozhodujúce u šampiónov. Keď sa darí, tak každý je macher, vtedy je práca jednoduchá a môže ju robiť hocikto.

V čom vidíte najväčší rozdiel byť majstrom sveta v jednotlivých športových odvetviach?

V princípe je to to isté , byť najlepší je motivácia, ktorá všetkých ženie za cieľom rovnako a keď sa to niekomu podarí aj naplniť, tak v tom v rámci rôznych športov rozdiel nevidím.

Ako ste sa vyrovnávali so slávou či tlakom, ktoré prišli po triumfe vo Švédsku?

Nijako , bolo to príjemné ale v USA, kde som vtedy hrával to veľmi podstatné nebolo. V každom prípade doma to bolo niečo, čo sa dá spojiť len s pozitívnymi zážitkami. Ľudia boli a sú na nás veľmi milí.

Zvýšila sa rapídne vaša popularita, množili sa ponuky klubov či sponzorov?

Marketingová hodnota samozrejme stúpla a myslím, že to väčšina z nás aj nejakým spôsobom využila alebo využíva.

Dá sa povedať, že vám zlato z MS zmenilo život?

Asi mi ho ovplyvnilo, ale moja kariéra aj život sa vyvíjali ďalej. Nijak dramaticky by som to nevidel.

Cítili ste ako svetoví šampióni určitú úlohu voči spoločnosti?

Samozrejme, ale na to nemusí byť človek majster sveta. Každý z nás má zodpovednosť za to, akým spôsobom ovplyvňuje svoje okolie. Ak je známejší, tak je ten záber len väčší a o to viac by mal byť každý v tomto smere zodpovedný.

Ako sa momentálne snažíte posunúť slovenský hokej na vyššiu úroveň?

Ako riaditeľ Tipsport Ligy som zodpovedný za najvyššiu hokejovú súťaž a za jej smerovanie a jej obchodnú činnosť. Môj diel zodpovednosti v rámci slovenského hokeja spočíva v tom, aby slovenské profesionálne kluby mali čo najlepšie prostredie na svoju činnosť. Ak budú ekonomicky a športovo rásť, tak moja práca bude aj naďalej mať zmysel a výsledky.

Aké sú podľa vás najväčšie problémy súčasného slovenského športu a hokeja?

Nie je prečo hovoriť o najväčších problémoch keď sa bavíme o športe ktorý je najpopulárnejší, najsledovanejší , získava do svojich radov stále viac mládeže a na profesionálnej úrovni stále efektívnejšie obchoduje svoj produkt. Ak hovoríme o probléme,

58 tak je to v kontexte toho, aby sa ľudom v hokeji viac darilo potenciál, ktorý majú vo svojich rukách, využívať. V tomto ohľade sme stále ďaleko od optima.

Čo by ste odporučil mladým športovcom, ktorí by to chceli dosiahnuť na vrchol?

Aby boli súťaživí, pracovití a trpezliví.

Medailón

Richard Lintner je bývalý slovenský hokejista , ktorý sa narodil 15. novembra 1977 v meste Trenčín. Lintner bol súčasťou tímu slovenských majstrov sveta z roku 2002, dlhé roky pôsobil v Spojených štátoch amerických. Dnes je šéfom najvyššej súťaže na Slovensku, Tipsport ligy. Počas niekoľkých svetových šampionátov bol taktiež spolukomentátorom vo verejnoprávnej televízii.

9.4. Príloha č.4: Rozhovor s Tomášom Kovácsom

Osobnosť slovenského boxu Tomi Kid Kovács: Som pyšný na to, že som majstrom sveta

Tomáš Kovács (zdroj: Tlačová agentúra Slovenskej republiky) Tomi Kid Kovács patrí medzi najväčších priekopníkov bojových športov na Slovensku. Po skončení aktívnej kariéry sa aktívne venuje mladým talentom a deklaruje, že cestou vpred je predovšetkým tvrdá drina.

Súhlasíte s tvrdením, že ste najväčším priekopníkom boxu na Slovensku za posledné roky?

Neviem, či som najväčší. Myslím si, že pre slovenský box sa snažím robiť pozitívnu reklamu a venovať sa novým talentom spomedzi detí. Druhou vecou je, že je takpovediac mojou povinnosťou verejnosti ukázať, že nie sme len bitkári alebo hlúpe hlavy, ale patríme k športom, ktorému venuje pozornosť úzky okruh ľudí.

Aké postavenie majú podľa vás bojové športy na Slovensku?

Osobne si myslím, že v poslednom období sa pomerne slušne prebudilo MMA15. Ďalšia vec je to, že ľudia majú voči nášmu športu predsudky. Ako som už spomínal, väčšina verejnosti si myslí, že sme iba hlúpi ľudia, ktorí vstúpia do ringu a ide im o to, aby ublížili tomu druhému. My nie sme len bitkári, veľkú rolu zohráva to, že súpera zdolávate takticky. Vstup do ringu nie je iba o vymieňaní úderov.

15 Mixed Martial Arts – bojová disciplína 60

V čom vidíte najväčšie medzery boxu v našej krajine?

Bojujeme s nedostatkom záujmu u mládeže. Do športu sa zapája málo detí, je taká doba. Netýka sa to len boxu, celkovo je také obdobie, že detí, ktoré chcú robiť športy je stále menej a menej. Ešte k tomu, keď hovoríme o odvetví ako je box.

Ako sa snažíte prilákať mladé talenty k tomuto odvetviu?

Nerobíme nijaké nábory. Snažíme sa robiť pre deti rôzne programy, kde sa môžu zapojiť. Platí, že kto chce, ten sa k nám môže pridať.

Čo vás osobne priviedlo k boxu? Kedy ste s ním začínali?

Mňa konkrétne k boxu priviedol môj otec. Svojho času bol majstrom Československa a reprezentantom bol taktiež môj starší brat, ktorý má o štyri roky viacej ako ja. Práve vďaka nim som sa dostal k boxu. Dá sa povedať, že som sa narodil do boxerskej rodiny.

Aké boli začiatky vašej boxerskej kariéry?

Čas už nezmeníme, nedá sa vrátiť späť. Mal som veľmi dobrý začiatok. Po roku aktívnej činnosti som sa stal majstrom Slovenska. Následne som začal lietať v oblakoch a nadobudol som dojem, že som neporaziteľný. Myslel som si, že stačí prísť na tréning, absolvovať ho a budem úspešný. Flákal som to.

Čomu poľavenie po úspešnom začatí profesionálnej činnosti pripisujete?

Veľkú rolu hralo, že som nebol pod odborným dohľadom môjho otca. Ten bol v tom období v zahraničí, trénoval v Rakúsku. To mi pomerne chýbalo. Keď sa vrátil, trénoval som s ním a tréningy boli tvrdé. To mne moc nechutilo. Hovorilo sa o mne, že keď som sa spotil, už sa mi nechcelo pokračovať ďalej.

Čo považujete za najväčší úspech vašej profesionálnej kariéry?

Som pyšný na to, že som majstrom sveta. Taktiež na to, že som majstrom Európy jednej z najsilnejších boxerských organizácií. Som prvým Slovákom, ktorý v Spojených štátoch amerických bojoval o jeden z najcennejších titulov vo svete boxu – titul Superšampióna sveta. Okrem toho, som veľmi pyšný na to, že sa mi to všetko podarilo spraviť bez nejakého veľkého manažéra, bez manažmentu. Všetko sme robili takpovediac na kolene, s mojimi priateľmi a mojou rodinou. Myslím si, že to samé o sebe má veľkú cenu.

Aké vlohy by mal mať úspešný športovec, respektíve budúci majster podľa vás?

Podľa mňa by mal mať každý určitý svoj smer. Len pár ľudí je vyvolených, len pár osobám sa podarí dokráčať na vrchol. Preto si myslím, že ak chce byť niekto výnimočný, musí byť nielen výnimočným po športovej stránke, ale taktiež žiť výnimočným životom.

Aké boli vaše pocity, keď ste sa stal majstrom sveta? Čo tento titul so sebou priniesol?

Začal som cítiť, že ma viacej sledujú a prezentujú médiá. Nič sa ale nezmenilo extrémne, stále som bol ten istý Tomáš Kovács z Galanty. Normálne som pokračoval ďalej v práci, ktorú som mal. Samotné pocity boli úžasné, zo začiatku som sa veľmi tešil. Zrazu sa okolo mňa objavovalo veľmi veľa rôznych partnerov a sponzorov. Potom som zistil, že zo strany tých ľudí išlo len o eufóriu a častokrát sľuby ostali sľubmi.

Momentálne ste hlavou slovenského boxu, vidíte perspektívu vášho odvetvia?

Treba pracovať. Treba pracovať a podporovať aj tie najmenšie kluby a budovať zázemie. Je to veľmi ťažké, ale dá sa to.

Ako by ste porovnal pozíciu boxu v porovnaní s hokejom alebo futbalom?

Berieme tu do úvahy hokej a futbal, dva najväčšie športy na Slovensku. Neexistuje ani jedna dedina v našej krajine, kde by sa nehral futbal. Myslím si, že sa to veľmi objektívne porovnať ani nedá. Bol by som veľmi rád, keby sme mali v boxe viac financií a taktiež jednotlivcov, ktorí by tento šport chceli robiť.

Čo by ste odkázal mladým chlapcom a dievčatám, ktoré chcú preraziť?

Odkázal by som im, aby sa za žiadnych okolností nevzdávali a mysleli na to, že žiadna cesta nie je jednoduchá. Na konci cesty ich čaká úspech, víťazstvo. Nikdy sa netreba vzdať, i keď to môže byť náročné.

Medailón

Tomáš Kovács sa narodil 20. júna 1977 v slovenskom meste Galanta. Vo svojej kariére sa stal majstrom sveta aj Európy a zaradil sa medzi najväčšie osobnosti slovenskej boxerskej histórie. Momentálne sa venuje výchove mladých talentov a od roku 2017 je predsedom Slovenskej boxerskej asociácie.

9.5. Príloha č.5: Rozhovor so Zuzanou Rehák – Štefečekovou

Strelkyňa Zuzana Rehák – Štefečeková: Zabezpečený majster sveta je mýtus

Zuzana Rehák – Štefečeková (zdroj: Tlačová agentúra Slovenskej republiky) Niet úspešnejšej slovenskej strelkyne ako Zuzany Rehák-Štefečekovej. Reprezentantka Slovenska, ktorá uspela na majstrovstvách sveta aj na Olympiáde, vyvracia mýty, ktoré kolujú o svetových šampiónoch.

Čo by ste označili za vrchol vašej športovej kariéry?

Pevne verím, že ešte nejaký vrchol mojej športovej kariéry ma stále len čaká (úsmev). Ale keď sa pozrieme do minulosti, tak za vrchol svojej doterajšej kariéry považujem strieborné medaily z OH, či už z Pekingu alebo z Londýna.

Ako by ste porovnali Olympiádu s majstrovstvami sveta?

Z hľadiska verejného tlaku je to neporovnateľné, pretože kedy a kde máme v tom roku MS vedia ľudia mne blízki a ľudia v mojom okolí, ktorí sa spýtajú alebo ktorí sa o streľbu ako takú zaujímajú. No v čase OH sa o streľbu zaujímajú všetci, ktorí predtým o nej ani nepočuli alebo o nej počujú pravidelne každé štyri roky. Čo sa týka samotných pretekov, tam veľký rozdiel nie je, pretože stretávajú sa tam najlepší športovci z celého sveta a ja osobné súťažím s terčmi a nie so súpermi.

Čo pre vás znamená fenomén majstra sveta?

Osobne – asi vás nepoteším, ale je to sláva toho jedného dňa a na druhý deň treba pracovať nanovo. Áno, už mi nikto ten titul nikdy nevezme, v roku 2010 som tam zapísaná ja, ale nič závažné to so životom športovca neurobí, teda s mojím určite nie.

Je podľa vás majster sveta akýmsi hodnotovým modelom v rámci spoločnosti?

Ja osobne to takto nevnímam a neviem či niektorí športovci áno. Samozrejme, spoločnosť ako taká sa teší, že máme majstra sveta (aj keď o 90% majstrov sveta spoločnosť ani nevie), ale veľmi rýchlo sa na to aj zabúda, ale tiež samozrejme závisí o aký šport ide. To, že sme boli majstrami sveta v hokeji, si národ bude ešte dlho pamätať.

Zmenil sa vám život po zisku zlatej medaily zo šampionátu?

Nie. Samozrejme, krátko po šampionáte boli veľké oslavy a ovácie, ľudia to približne týždeň vnímali, ale potom to už nikto neriešil. Áno, veľmi ma teší, že som dosiahla takúto métu, že som aj majsterka sveta, v streleckom svete to veľa znamená, ale neviem ako ostatné strelkyne, ja vôbec nemám žiadne štatistiky ani Vám neviem povedať, kto kedy svet vyhral. Je to skôr prestíž v streleckom svete ako v našej spoločnosti.

Je mýtom fakt, že je športovec po triumfe na MS finančne zabezpečený?

Naozaj , je to veľký mýtus. Všetko závisí opäť od športu, no u nás to tak vôbec nefunguje. Samozrejme, na koncoročných odmenách sa to prejaví, ale určite to nefunguje tak, že po zisku titulu z majstrovstiev sveta môžem skončiť so športom, ísť na dôchodok a do smrti sa bude štát alebo ktokoľvek iný o mňa finančne starať. (úsmev)

Ako sa vám darilo alebo darí vyrovnávať s tlakom verejnosti, médií či sponzorov?

Veľmi ťažko, hlavne pred olympijskými hrami v Londýne, kde bol enormný tlak, nielen médií, ale aj celkovej verejnosti. Samozrejme, tlak som si vytvárala aj sama na seba. Niekoľko týždňov pred OH som si naplánovala tak, aby som sa čo najmenej stretávala s ľuďmi, najbližších som prosila aby sa so mnou rozprávali o všetkom inom len nie o OH. Veľmi mi pomohlo, že som mala na Olympiáde rodinu a priateľov, ktorí ma veľmi povzbudzovali v tom, že akokoľvek to dopadne, budú ma stále rovnako ľúbiť.

Snažíte sa byť vzorom mladším ročníkom, inšpirovať, poradiť?

Byť vzorom sa človek nerozhodne byť, vzorom sa človek stáva kvôli tej druhej strane, tej ktorá ho obdivuje. Chodievam na besedy do škôl, keď ma pozvú, chcem aby deti poznali čo všetko so sebou prináša život vrcholového športovca. Je to nielen o odriekaní (na ktoré sa všetci pýtajú) a tvrdom trénovaní, ale aj o tom čo všetko krásne šport so sebou prináša, o priateľstvách, nových krajinách a kultúrach.

Čo podľa vás musí spĺňať človek, ktorý to chce vo svojom odvetví dotiahnuť na vrchol?

Talent od Boha, ten je veľkou pomocou. Tréning potom ide trošku jednoduchšie. Zápal pre to, čo robí, pretože dokáže prekonať ťažšie obdobia. Lásku pre to, čo robí. A trpezlivosť – ono to totiž nejaký čas trvá, kým sa úspech dostaví.

Kedy ste začínali so športovou kariérou? Aké boli vaše sny a ciele?

Prvýkrát som stála na lyžiach ako tri a pol ročná, čiže to bol asi môj prvý šport, potom nasledoval tenis, volejbal a až neskôr streľba, ktorej sa venujem od svojich dvanástich rokov. Robila som a robím ten šport, pretože mi učaroval a zaľúbila som sa do toho celého, čo to prináša. Na každý jeden pretek športovec vstáva ráno a chce byť večer víťazom. Tak isto to bolo a je aj so mnou. Najprv na Slovensku a potom aj vo svete. Určite som v dvanástich rokoch s puškou v ruke nesnívala o Olympiáde, to prišlo všetko časom.

Kto vás počas kariéry najviac ovplyvnil a posunul vpred?

Určite to bol môj tréner Branislav Slamka, s ktorým trénujem od úplného začiatku, strávili sme spolu neskutočne veľa času a pozná ma počas súťažných dní asi najlepšie, už ráno na raňajkách pri pohľade na mňa vie, cca odhadnúť aký deň nás čaká.

Myslíte si, že by si vaše športové odvetvie zaslúžilo väčšiu pozornosť?

Osobne si myslím, že pozornosti máme dosť, streľba sa stala jedným z najsledovanejších športov na OH aj na Slovensku. Čo by som uvítala je, aby bolo v slovenskej televízii k dispozícii viac prenosov zo športových podujatí. Napríklad, minulý rok som získala bronz z majstrovstiev sveta v Rusku, ale v žiadnej televízii u nás nebol pustený ani len záznam. Práve toto je možno škoda. Tu ale ani tak nejde o streľbu. Myslím si, že v tomto ohľade by nám vzorom mohla byť Česká republika.

Aké sú podľa vás najväčšie problémy súčasného slovenského športu?

Toto je veľmi obľúbená téma slovenského športu, najväčším problémom ostávajú financie. Nielen financie pre vrcholových športovcov, ale hlavne pre tých najmenších, začínajúcich. Je určite veľa talentov, ktoré zlyhali na tom, že rodičia nemajú dostatok finančných prostriedkov a nemohli ďalej pokračovať, čo je určite škoda. Ďalšou vecou je organizácia jednotlivých športov, krúžky, motivácia detí k športu. Je potrebné urobiť šport pre najmenších čo najatraktívnejší a najzaujímavejší.

Čo by ste odkázali mladým športovcom, ktorí by chceli byť jedného dňa úspešní?

Hlavné je, aby všetko to, čo robia, robili s láskou. Pretože bez lásky to nejde a keď náhodou áno, tak len veľmi ťažko.

Ktorý svetový šampión je podľa vás naozaj vplyvnou osobnosťou?

Podľa môjho názoru ich je veľa. Či už bežec Usain Bolt alebo plavec Michael Phelps. Najdôležitejšie je, ako ten svoj titul prenesú na ďalších. Ak si ho užívajú len pre seba, pre svoju slávu, nie je to to, čo by to byť malo. Pokiaľ sa však dokážu rozdať mladým, ďalším športovcom a dať človeku nejakú radu, vtedy má ten titul z majstrovstiev sveta skutočný zmysel.

Ktoré športy na Slovensku sú podľa vás najvplyvnejšie a prečo?

Jednoduchá odpoveď – futbal a hokej. Áno, to je možno to, čo ma mrzí. Slovenská verejnosť vie viac o ôsmej lige vo futbale ako o majstrovstvách sveta v športovej streľbe či ostatných športových odvetviach, ktoré sú menej obľúbené.

Medailón

Zuzana Rehák – Štefečeková je slovenská športová strelkyňa, ktorá sa narodila 15. januára 1984 v meste Nitra. Majsterkou sveta vo svojej disciplíne sa stala v roku 2010 v Mníchove, v Nemecku. Medzi najväčšie úspechy Rehák – Štefečekovej patria strieborné medaily z Olympijských hier v Pekingu 2008 a v Londýne 2012. Dlhoročným trénerom tejto strelkyne je Branislav Slamka.

9.6. Príloha č.6: Rozhovor s Matejom Tóthom

Olympijský víťaz Matej Tóth: Moja cesta na vrchol bola poriadne dlhá

Matej Tóth (zdroj: Tlačová agentúra Slovenskej republiky) Matej Tóth patrí medzi najkvalitnejších slovenských atlétov v ére samostatnosti. V chôdzi sa stal majstrom sveta aj olympijským víťazom. Hovorí o tom, že univerzálna cesta k úspechu prakticky neexistuje.

Ako vyzerá cesta k zlatej medaile zo svetového šampionátu?

Moja cesta bola riadne dlhá- 19 rokov tréningu, takmer 90 tisíc kilometrov. Ale aj keby som Vám napísal knihu o mojej ceste, tak to nie je univerzálna cesta k zisku titulu majstra sveta. Pre mňa to bola krásna cesta, s množstvom prekážok, ale vždy plná lásky k tomu, čo robím.

Čo všetko musí človek podstúpiť, obetovať, aby dokráčal na samotný vrchol?

Ak robíte niečo s láskou, ak Vás to napĺňa, tak ani 100 tisíc kilometrov Vám nepríde ako nejaké utrpenie. Pre mňa jediná vec, ktorú vnímam ako obetu, je odlúčenie od mojej rodiny počas sústredení. Za moju 22 ročnú kariéru som mimo domu strávil viac ako 8 rokov.

Čo by ste poradili človeku, ktorý by chcel byť vo svojom odvetví najlepším na svete?

Už som to naznačil v predchádzajúcich odpovediach. Ak niečo robíte preto, že Vás to baví a napĺňa, dokážete na prvý pohľad nemožné. Chce to určite trpezlivosť, vytrvalosť, zodpovednosť, pokoru, šťastie, dobrý tím ľudí vo Vašom okolí a netreba sa vzdávať. Každý problém a prekážka sa dá prekonať.

Aké ste mali pocity tesne po tom, čo ste sa stal najlepším na svete v chôdzi?

Nemyslím si, že som najlepší. V tých najdôležitejších pretekoch som bol najlepší, ale to ešte neznamená, že na svete nie je niekto lepší. Vďaka skúsenostiam, správne načasovanej forme, zdraviu a psychickej pohode som vyhral majstrovstvá sveta a olympijské hry. Každopádne som si to užíval a bol nesmierne šťastný.

Kedy ste si uvedomili, že to vyjde, že sa idete stať majstrom sveta?

V Pekingu išlo všetko fantasticky, takže už relatívne skoro som si bol istý, že to musí vyjsť. Myslím, že od 46.km som v duchu oslavoval.

Ktorú zlatú medailu vo svojej kariére si ceníte najviac?

Určite zlato z Ria. Technicky zo športového hľadiska má rovnakú cenu ako z MS, ale spoločensky je olympiáda oveľa vzácnejšia. Už len tým, že je raz za 4 roky a sleduje ju celý svet. Olympijský víťaz je ešte o stupienok viac ako majster sveta.

Dá sa povedať, že sa vám po triumfe na MS zmenil život? Ak áno, ako?

Určite áno. Stal som sa populárnym, známym, vyhľadávaným v spoločnosti. Bolo treba to začať korigovať, aby mi to neprerástlo cez hlavu a hlavne aby som mal dostatok času venovať sa svojej práci- tréningu.

Ako sa vyrovnávate s tlakom verejnosti a médií?

Tlak si absolútne nepripúšťam a väčšinou sú očakávania verejnosti rovnaké ako moje, takže ich vnímam úplne prirodzene. Viem, že keď som dobre pripravený, tak sa nemám čoho báť.

Dá sa vo vašom prípade hovoriť o sláve? Pociťovali ste niečo podobné?

Hovoriť sa o nej dá, ale ja sa nevnímam ako slávny človek. O človeku a jeho sláve sa môže baviť s odstupom času. Čas ukáže, či to bola sláva, alebo „len“ popularita.

Myslíte si, že keď je niekto najlepší na svete, mal by ísť vzorom ostatným?

To je priam nutnosť. Pre mňa by žiaden úspech nemal význam, ak by som ho nepremenil aj na niečo vznešenejšie ako len radosť z medaily. Keď len zopár detí začne športovať po besede so mnou (a tých detí boli desaťtisíce), tak je to pre mňa väčšia odmena ako kus kovu na mojom krku.

Ako ovplyvnil úspech na medzinárodnom fóre vaše súkromie?

Veľmi. Určite významnejšie ako profesionálny život. Ale snažím sa od všetkého toho humbugu chrániť aspoň svoju rodinu. Ja s tým viac menej počítam, že k úspechu patrí aj strata súkromia. Hlavne, keď chcete svojim príbehom motivovať iných.

Aké sú podľa vás najväčšie problémy súčasného slovenského športu?

O finančnej podvýžive sa asi nemusíme baviť. Chýba nám viac profesionálnych a kvalitných trénerov. Infraštruktúra (štadióny, ihriská, haly) je nepostačujúca. Šport je pre väčšinu ľudí (politikov nevynímajúc) zaujímavý len počas veľkých podujatí, prípadne pri úspechoch.

V čom konkrétne by ste zlepšil stav našej chôdze, prípadne atletiky celkovo?

To čo som spomínal vyššie sa týka hlavne atletiky. Členská základňa je bohatá, ale keď bude treba deti špecializovať na konkrétne atletické disciplíny, tak majú problém zohnať dobrého trénera a vo väčšine slovenských miest aj priestor na tréning. Ale vedenie atletiky si tieto deficity uvedomuje a pomalými krokmi (výraznejším posunom bránia financie) napreduje.

Čo vnímate ako najväčšie rozdiely medzi triumfom na MS v jednotlivých odvetviach?

Každý šport a každá disciplína je iná a má svoje špecifiká. Ale byť majster sveta alebo olympijský víťaz je náročné a stojí veľké úsilie v každom športe.

Kto vás vo vašej kariére doposiaľ najviac ovplyvnil?

Okrem mojich rodičov a troch trénerov, ktorí ma doteraz trénovali, asi najväčšiu stopu na mojej kariére nechal Peter Korčok. Môj švagor, ktorý bol v čase mojich začiatkov v Dukle slovenská jednotka. Vďaka nemu som sa naučil, čo všetko znamená byť svetovým chodcom a komplexným športovcom a človekom.

Aké boli najväčšie pozitíva vašej doterajšej športovej činnosti?

Šport ma naučil veľmi veľa. Vďaka športu dokážem prekonávať aj tie najťažšie prekážky. Pre môj osobnostný rozvoj bol šport nenahraditeľný. Aj preto sa snažím motivovať deti, aby športovali. Z tých tisícov detí bude majster sveta možno jeden. Ale všetkým môže šport pomôcť v živote. Nie len po zdravotnej stránke, ale aj osobnostnej.

A naopak negatíva?

Ja vnímam len jedno negatívum- už som ho spomínal. Boli roky, keď som bol aj 6 mesiacov z roka mimo domu. Ale zase niekto by to bral ako najväčšie pozitívum- sústredenie v Mexiku, Austrálii, v Juhoafrickej republike, preteky v Indii, na Jamajke, v Brazílii.

Medailón

Matej Tóth sa narodil 10. februára 1983 v Nitre. Je slovenský reprezentant v chôdzi. Je pretekárom klubu Dukla Banská Bystrica, od roku 2007 je ženatý s manželkou Lenkou. Má dve deti – dcéry Nicki a Emmu. Na majstrovstvách sveta v Pekingu vybojoval pre Slovensko prvú zlatú medailu z atletiky v ére samostatnosti.

9.7. Rešeršné rozhovory 9.7.1. Rozhovor s Martinom Gregorom, šéfredaktorom Šport7.sk

Ako by ste opísali postoj čitateľov k rozhovorom na vašom portáli?

Myslím si, že s kvalitou rozhovorov sú ľudia spokojní. Skôr je problematické čitateľov prinútiť rozhovor vôbec prečítať. V tomto smere zohráva viac než u iných typov článkov dôležitú úlohu správne zvolený titulok.

Akým smerom sa snažíte smerovať portál Šport7.sk?

Orientujeme sa na kolektívne športy, ktoré oslovujú masy ľudí. Základom je futbal a hokej, no zisťujeme, že čoraz populárnejší je aj florbal. Naopak vo svete mimoriadne populárny basketbal má na Slovensku veľmi nízku čitateľskú základňu.

Kedy začali na Šport7.sk vznikať prvé rozhovory?

Rozhovory tvoria pomerne výraznú časť obsahu nášho portálu. Venujeme sa im okrajovo, pričom prvé lastovičky, ak si správne pamätám, prichádzali niekedy okolo rokov 2015-2016.

Aký je vzťah portálu k publicistike?

Publicistické články sa na našom portáli objavujú predovšetkým ako reakcia na aktuálne dianie, pričom práve aktuálnosť je zrejme najdôležitejšia.

Ktoré žánre sú najpoužívanejšie?

Najviac sa u nás objavujú komentáre, správy, rozhovory. Veľmi dôležité sú pre čítanosť videá, kde sa denne snažíme prinášať čitateľom najaktuálnejšie situácie zo športového sveta.

Koľko redaktorov tvorí redakciu Šport7.sk?

Súčasťou redakcie som ja ako šéfredaktor. Môj tím tvoria redaktori Jakub Vaverka, Silvia Petrašková, Timotej Gašper, Filip Chudý, Jakub Mihálik, Marek Psota a Dávid Lech, ktorý plní taktiež úlohu editora. Okrem toho máme niekoľko autorov, ktorí prispievajú externe. Sme pomerne malá redakcia a mladý projekt, ale ciele do budúcna sú ambiciózne.

Na základe akého kľúča sú vyberané spovedané osoby?

Dosť výrazne sme sa sústredili na oblasť fitness, snažili sme sa oslovovať trénerov a úspešné slovenské fitnesky. Okrem toho nás zaujímajú mladí nadaní športovci z rôznych oblastí, ktorí sa môžu zviditeľniť aj vďaka nám. Naši čitatelia sa radi dozvedajú o nadaných Slovákoch, ktorí môžu v budúcnosti urobiť reklamu našej krajine.

Zapájajú sa príležitostne čitatelia do výberu respondentov v interview?

Občas dostaneme tip na športovca, o ktorom by chceli vedieť čitatelia viac informácií. V tom prípade sa ho snažíme osloviť.

Aká je odozva rozhovorov medzi čitateľmi v porovnaní s inými žánrami?

Ako som spomínal už v predchádzajúcej otázke u rozhovorov je dosť ťažké čitateľa prinútiť, aby si ich vôbec otvoril. Vtedy zohráva veľmi dôležitú úlohu správny titulok. Čiže musíte buď zvládnuť toto remeslo, alebo jednoducho dúfať, že váš respondent povie počas rozhovoru niečo tak zaujímavé, že to dáte do titulku a ľudia na rozhovor kliknú. Čo sa týka samotnej kvality rozhovorov myslím si, že je to v poriadku, nedá sa však povedať, že by sa reakcie čitateľov badateľne odlišovali od ich reakcií na iné články, ktoré píšeme.

Ako sa s vami radia redaktori, keď sa púšťajú do tvorby jednotlivých interview?

Záleží od redaktora. V niektorých mám plnú dôveru a rozhovor si vedú sami. Tí, ktorí sú menej skúsení, vypracujú otázky a pošlú mi ich na kontrolu.

Akým štýlom je regulovaný počet rozhovorov na webe?

V rámci rozpočtu je nastavený maximálny limit na mesiac. Zvyšok je už v rukách redaktorov, ktorí sa podľa toho riadia.

Stalo sa vám, že ste museli nejaké interview nepublikovať, ak áno, o čo išlo?

Na taký prípad si nespomínam. No nie vždy panovala spokojnosť s odpoveďami, respektíve s otázkami nášho redaktora. Vtedy sme museli text dolaďovať.

Ktorý druh rozhovorov je pre čitateľov obľúbenejší?

Pravdepodobne ten, ktorý sa týka aktuálnej témy, o ktorú je záujem u širokej verejnosti.

Akým spôsobom pomáhate redaktorom pri tvorbe interview?

Ako som spomínal záleží to od toho, o akého redaktora ide. Niektorí posielajú otázky na kontrolu a ja ich editujem, prípadne dopĺňam o ďalšie otázky. Sú však aj redaktori, ktorí to hravo zvládajú sami.

Charakterizujte čitateľov vášho portálu.

Sú to prevažne muži do 35 rokov. Tak hovoria údaje z našej Facebookovej stránky, ktorá je hlavným zdrojom našej návštevnosti.

Ako je to s editormi na vašom portáli?

Máme stále online človeka, ktorý má dohľad nad webom a mal by riešiť aj túto vec.

Akým spôsobom by ste charakterizovali štruktúru redakcie?

Máme redaktorov plus dvoch kvázi šéfredaktorov, ktorí majú na starosti aktualizáciu portálu, editáciu textov, zdieľanie na Facebooku a grafiky.

Čo by mal obsahovať každý kvalitný rozhovor?

Myslím si, že dobrú spoluprácu z oboch strán. Nezaujímavé otázky prinesú nezaujímavé odpovede.

Čomu by sa mal naopak redaktor počas interview vyvarovať?

Pýtať sa na klišé.

Čo sú podľa vás najčastejšie chyby pri tvorení rozhovorov?

Nesprávne formulované otázky, pri ktorých respondent presne nevie, na čo sa ho redaktor pýta.

Čo by ste poradili redaktorovi, ktorý sa chystá prvý raz robiť rozhovor?

Aby si zistil o človeku, s ktorým robí rozhovor, čo najviac informácií. Musí mať pripravené otázky a ku každej z nich aj nejaké doplňujúce, ak by bolo potrebné odpoveď na danú tému rozviť.

Aký je podľa vás ideálny počet otázok pre respondenta?

Záleží to od toho, o aký typ rozhovoru ide. Ak sa týka aktuálnej témy, niekedy stačia tri-štyri otázky a dostanete všetko, čo potrebujete. Samozrejme zaujímavé môžu byť aj rozhovory s 20 otázkami.

Na základe čoho sa rozhodujete, či respondentovi tykáte alebo vykáte?

To myslím vyplýva z toho, či si s ním daný redaktor tyká, alebo nie.

Aké musí mať človek informácie alebo skúsenosti, aby urobil kvalitný rozhovor?

Predpoklad je taký, že čím viac rozhovorov spravíte, tým budete v tejto oblasti skúsenejší a predpoklad kvalitného rozhovoru bude väčší. Základ je však vedieť o človeku ,s ktorým robíte rozhovor čo najviac informácií. Nesmie sa stať, že vás zaskočí otázkou, na ktorú nebudete vedieť odpovedať. Pochopiteľne do toho zahŕňam aj orientáciu v športe, ktorého sa rozhovor týka. Zrejme by nebol rozhovor s krasokorčuliarom príliš úspešný, ak by novinár o krasokorčuľovaní nič nevedel.

Ako veľmi je podľa vás dôležitý rešerš osoby a príprava na interview?

Mimoriadne.

Čo podľa vás musí človek absolvovať, aby sa stal majstrom sveta?

Podľa mňa je potrebná tvrdá drina, ktorá v istom ohľade môže suplovať aj talent. Dôležitý je určitý tréning, musí byť pravidelný a systematický. Záleží ale na konkrétnom jednotlivcovi a športe, v ktorom reprezentuje. Človek toho musí veľa obetovať.

Aký je váš názor na rozhovory so svetovými šampiónmi?

Rozhovory s majstrami sveta na našom portáli vždy privítam, sú obohatením celkového obsahu. Tým, že sú ojedinelé, sú veľmi vzácne.

Ktorí slovenskí svetoví šampióni sú pre vás najväčšími osobnosťami?

Obdivujem Petra Sagana, Mateja Tótha či Anastasiu Kuzminovú. Spomedzi kolektívnych športov Mareka Hamšíka a samozrejme Mariána Hossu.

Aký je podľa vás vplyv majstrov sveta na spoločnosť?

Peter Sagan dokázal výrazne ovplyvniť Slovákov. Mnohí začali kupovať bicykle práve kvôli nemu. Myslím si, že niečo podobné dokázali aj hokejisti v roku 2002. Žiaľ vtedy ani ošiaľ okolo hokeja nepomohol k tomu, aby úroveň práce s mládežou sa nejakým spôsobom posunula vpred. Mohli sme teraz byť inde.

9.7.2. Rozhovor s Timotejom Gašperom, redaktorom Šport7.sk

Ako chápete rozhovor, čo sa žánrového poňatia týka?

Ako dôležitú súčasť žurnalistiky a masmédií všeobecne.

K čomu vám rozhovory pomohli, respektíve, kedy ich využívate?

Pomáhajú mi v nadväzovaní kontaktov so známymi osobami športového sveta. Využívam ich najmä vtedy, keď cítim, že daná osoba má čitateľom možnosť ponúknuť zaujímavý obsah.

Aké sú pre vás základné pravidlá, ktoré dodržiavate pri ich písaní?

Neodskakovať od témy a systematickým spôsobom sa snažiť zistiť čo najviac.

Podľa čoho sa rozhodujete, či s niekým urobíte rozhovor?

Vo všeobecnosti ide takmer vždy o náhodné rozhodnutia. Vyberám si ľudí, ktorých kariéry alebo životy sú pre verejnosť zaujímavé.

Čo je pre vás najdôležitejšie pri výbere spovedanej osoby?

Aby mala čitateľovi čo ponúknuť a aby bola svojim spôsobom zaujímavá.

Akým spôsobom absolvujete rozhovory?

Doposiaľ som všetky rozhovory absolvoval prostredníctvom internetu. Spovedaným osobám som odoslal zoznam otázok, či už cez mail alebo iné sociálne siete, a tak sme spolu komunikovali.

Aké sú podľa vás špecifiká športovej žurnalistiky?

Osobne si myslím, že medzi športovou a inou žurnalistikou nebadáme až také markantné rozdiely.

Kto bol doposiaľ vaším najznámejším respondentom?

Najznámejším respondentom bol stopercentne futbalový agent a zakladateľ spoločnosti Stars and Friends, Karol Csontó.

Aké miesto majú rozhovory na portáli Šport7.sk?

Keďže rozhovory nevychádzajú na tomto portáli pravidelne, stávajú sa tým pádom špeciálnymi a určite majú na portáli svoje výrazné miesto.

Prečo je žáner interview pre žurnalistiku stále dôležitý?

Ak sa snažíte čitateľom priniesť informácie, najlepšou cestou je ich odovzdať priamo z prvej ruky od známej osobnosti. Žurnály sú závislé od svojich čitateľov a tí sú čoraz viac náročnejší, čo autorov ženie k najlepším možným krokom a riešeniam.

Ako postupujete pri absolvovaní rozhovoru?

Hneď ako skončím rozhovor, dám si dokopy, to, čo som vlastne zistil. Niekedy je toho viac, niekedy je toho menej ,vo veľkom to záleží od toho, kto je spovedanou osobou. Niektorí športovci sú zhovorčivejší, iní sú utiahnutejší. Som rád, že nie sme obmedzovaní limitmi rozsahu, preto sú aj moje rozhovory po väčšine dlhšie. Samozrejme, keď ide o spravodajské interview, je to kratšie. Odpovede si dávam do osobitného súboru, vymýšľam titulok a vhodný perex. Ak výrazne upravujem to, čo mi bolo povedané, respondenta na to upozorním a posielam mu to na autorizáciu.

Aké sú podľa vás základné pravidlá rozhovoru?

Určite sa držať pomyselnej línie. Spovedanú osobu nijak neuraziť a nedotknúť sa jej súkromných záležitostí. Taktiež viesť rozhovor na uvoľnenej úrovni a snažiť sa z neho vytvoriť akýsi príbeh.

Aké metódy volíte pri tvorbe interview?

Vždy sa snažím začať niečím, čo je najaktuálnejšie. Napríklad, ak robím interview s futbalistom po prestupe, prvé otázky sa týkajú priamo prestupu. Veľmi dôležitou metódou je neskákať od témy k téme, pretože tým čitateľ stratí počas čítania „niť“.

Akým spôsobom uvažujete, pri vyberaní respondenta?

Ako som už spomenul, ide najmä o to, či má daný respondent čo do interview ponúknuť.

Ako uvažujete pri tvorení otázok?

Systematicky. Rozhovor by v konečnom dôsledku mal vyzerať ako príbeh, ktorý bude pre čitateľa ľahko porozumiteľný.

S akými skúsenosťami s interview by ste sa podelili s ostatnými? Čo je dobré vedieť?

Vždy je dobré mať o osobe, s ktorou interview vediete, základný prehľad. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je dobré, ak do rozhovoru v správny čas vsuniete nejakú humornú zložku, či už humornú otázku na záver alebo rýchly rozstrel medzi dvoma vecami, ktoré sa vôbec netýkajú predchádzajúceho obsahu. Napr. futbalistu sa opýtate, či má radšej zmrzlinu alebo nanuk.

Koľko vám približne trvá príprava jedného rozhovoru?

Je to vždy rôzne. Niektoré interview som pripravoval aj pár dní, no v istých prípadoch som mal otázky hotové do hodiny.

Čo by mal obsahovať každý kvalitný rozhovor?

Určite by z neho mala vyžarovať úcta k respondentovi. Ak robíte rozhovor s osobnosťou kvôli konkrétnemu dôvodu (prestup, medailový úspech, kuriozita), je treba sa zamerať predovšetkým na tú jednu problematiku a venovať jej väčšinu obsahu.

Čomu by sa mal naopak redaktor počas interview vyvarovať?

Otázkam, ktoré čitateľovi nič neprinesú. Tiež nie je vhodné, keď sa autor rozhovoru pletie respondentovi do súkromného života, čím ho môže veľakrát uraziť.

Aký je váš názor na autorizáciu?

V zásade by autor nemal zasahovať do poskytnutých odpovedí, no v niektorých prípadoch sa mi stalo, že respondenti odpovedali v rýchlosti a stavba ich vety nedávala v konečnom dôsledku význam. Po každom rozhovore pošlem v snahe čo najmenej upravené odpovede naspäť spovedaným osobám a až po ich potvrdení dávam rozhovor na web.

Čo sú podľa vás najčastejšie chyby pri tvorení rozhovorov?

Nevhodné otázky o intímnom (súkromnom) živote sú najčastejším problémom. Tiež neznalosť autorov o spovedanej osobe.

Čo by ste poradili redaktorovi, ktorý sa chystá prvý raz robiť rozhovor?

Netreba sa ničoho báť. Je dobré pripraviť si minimálne v hlave základnú kostru rozhovoru a snažiť sa v optimálnom počte otázok „dostať“ zo spovedanej osoby všetko, čo máte v pláne.

Aký je podľa vás ideálny počet otázok pre respondenta?

Tiež to záleží podľa spovedanej osoby. Ak sa jedná o veľmi známu osobnosť, s ktorou budete robiť rozhovor pravdepodobne len raz za veľmi dlhý čas, je možno použiť približne 17-20 otázok, keďže sa plánujete dozvedieť veľa informácií. V ostatnom prípade, kedy rozoberáte len jednu tému, je ideálny počet otázok stanovený nepísaným pravidlom na približne 10.

Na základe čoho sa rozhodujete, či respondentovi tykáte alebo vykáte?

Na základe veku. Ak je respondent veľmi blízko mojej vekovej kategórie, oslovujem ho tykaním, no vždy s veľkou úctou a rešpektom. Tykanie s mladým športovcom môže v rozhovore prelomiť ľady a urobiť tak celú konverzáciu od oslovenia až po koniec rozhovoru príjemnejšou. Prirodzene, ak ide o staršie osobnosti, volím vykanie.

Aké musí mať človek informácie alebo skúsenosti, aby urobil kvalitný rozhovor?

Ako som spomínal vyššie, základ je mať o danej osobe prehľad. O skúsenostiach by som v tomto veľmi nevravel, keďže každý nejako začínal a skúsenosti naberá práve tvorením nových rozhovorov.

Ako veľmi je podľa vás dôležitý rešerš osoby a príprava na interview?

Mal by to byť základ pred tým, než respondentovi položíte vôbec prvú otázku.

Čo pre vás znamená pojem majster sveta?

Je to niekto, kto disponuje perfektnou disciplínou a odhodlaním, ktoré z neho spravili najlepšieho človeka v danej aktivite na Zemi.

Mali ste už osobne česť spolupracovať alebo robiť rozhovor so svetovým šampiónom?

Zatiaľ sa mi tej pocty nedostalo, no prirodzene je to sen pre každého človeka, ktorý sa akokoľvek participuje v športovom dianí.

Aké postavenie majú podľa vás majstri sveta v spoločnosti?

Veľmi veľké a výrazné. Sú totižto odrazom nádeje pre každého a majú obrovský vplyv na spoločnosť ako celok.

Čo všetko by podľa vás mal mať pravý majster sveta?

Celoživotný zápal pre úspech, disciplínu a odhodlanie.

Ako by ste pristúpili k rozhovoru so svetovým šampiónom?

S veľkou dávkou rešpektu a úcty, ale keďže sa tak snažím pristupovať ku každému respondentovi, neprikladal by som tomu špeciálnu prípravu.

Ktorí slovenskí svetoví šampióni sú pre vás najväčšími osobnosťami?

Cyklista Peter Sagan a celé mužstvo hokejovej reprezentácie z roku 2002.

Aký je podľa vás vplyv majstrov sveta na spoločnosť?

Hovoríme tu o vplyve človeka, ktorý sa vo vybranej disciplíne stal najlepším spomedzi všetkých, takže samozrejme zároveň hovoríme o veľkom vplyve na viaceré odvetvia spoločnosti.

9.7.3. Rozhovor s Dávidom Lechom, redaktorom a editorom Šport7.sk

Ako chápete rozhovor, čo sa žánrového poňatia týka?

Rozhovor je špecifický, pretože kým pri písaní správy potrebujem do textu vkladať overené fakty, rozhovor môžem viesť takým smerom, aby som sa dozvedel niečo nové, čo mu vytvára istú exkluzivitu.

K čomu vám rozhovory pomohli, respektíve, kedy ich využívate?

Nie je nič lepšie ako podať čitateľovi informáciu „z prvej ruky.“ Ak sa deje niečo zaujímavé, nie je nič lepšie ako priniesť do médií overené fakty.

Aké sú pre vás základné pravidlá, ktoré dodržiavate pri ich písaní?

Najdôležitejším pravidlom je nepochybne dobrá znalosť témy. Nemôžem sa pustiť do rozhovoru s osobnosťou, v ktorej odvetví, v mojom prípade v športe, sa nevyznám. Preto je

78 potrebné sa v prvom rade čo najlepšie pripraviť, poznať súvislosti, minulosť, jednoducho mať čo najlepší prehľad o respondentovi.

Čo musí rozhovor spĺňať z editorského pohľadu predtým, ako pôjde online?

Musí samozrejme obsahovať odpovede spovedanej osoby a otázky novinára. Povinný je titulok. Nasleduje anotácia, perex a súčasťou je aj medailón spovedanej osoby. Myslím si, že u nás nastavené pravidlá dodržiavajú všetci.

Podľa čoho sa rozhodujete, či s niekým urobíte rozhovor?

Veľkú rolu v rozhodovaní zohráva predovšetkým možnosť urobiť rozhovor. Ak viem o udalosti v mojej blízkosti, ktorej sa zúčastnia známe osobnosti, ktoré by boli vhodnými respondentmi, tak sa snažím vytvoriť čas a priestor na realizáciu rozhovoru. Rovnako tým chcem nadviazať na čo najaktuálnejšie obdobie. Preto, ak celý národ žije istým športom, ako napr. Zimnými olympijskými hrami, tak sa snažím robiť tematické rozhovory prepojené s touto celospoločenskou udalosťou.

Aké sú pre vás špecifiká športovej žurnalistiky?

Zastávam názor, že v našom druhu žurnalistiky je veľmi náročné v niektorých konkrétnych žánroch zachovať objektivitu, prípadne byť nulovo subjektívny. Spomenúť môžem napríklad hodnotenia zápasov, kde to niekedy skutočne nejde.

Čo je pre vás najdôležitejšie pri výbere spovedanej osoby?

Musí ísť o niekoho, kto má čitateľovi čo ponúknuť. Vyhľadávam zvlášť také osoby, ktoré nie sú vo všeobecnosti až tak známe, no zaslúžia si väčšiu pozornosť širokého okolia. Najdôležitejšia je pre mňa teda opäť aktuálnosť. Nech rozhovor nie je len nejakým všeobecným súhrnom informácií, ktoré si ľudia vedia v priebehu pár sekúnd „vyklikať“ na internete. Snažím sa otázky rozhovoru postaviť tak, aby rozhovor vždy priniesol niečo nové a doposiaľ nezverejnené.

Akým spôsobom absolvujete rozhovory?

Záleží to na viacerých faktoroch. Najčastejšie používam osobný rozhovor, ďalej nasleduje telefonické kontaktovanie a v prípade mladšej generácie častokrát aj písanú formu.

Ako postupujete po absolvovaní rozhovoru?

Po absolvovaní rozhovoru si zosumarizujem všetko, čo som nadobudol od respondenta. Záleží od toho, aký druh interview mám za sebou, či tvárou v tvár alebo prostredníctvom telefónu či emailu. Každopádne, spíšem si informácie a fakty, čo som získal, upravím odpovede respondenta, aby boli štylisticky v čo najlepšej podobe, pričom nikdy nemením obsah odpovedí. Vzhľadom na to, že sme internetový portál, nemusím sa obmedzovať rozsahom, a teda, keď je interview dlhšie, môže ísť na stránku v plnom rozsahu.

Kto bol doposiaľ vaším najznámejším respondentom?

Veľmi si vážim niekoľko rozhovorov s trénerskou hádzanárskou legendou Dušanom Danišom. Zaujímavé debaty som viedol aj s predsedom Disciplinárnej komisie Slovenského zväzu ľadového hokeja JUDr. Rastislavom Jakubovičom.

Aké miesto majú rozhovory na portáli Šport7.sk?

Čoraz významnejšie. Rozhovory sa stále viac a viac stávajú neodmysliteľnou súčasťou obsahu nášho portálu. Vhodných respondentov na rozhovory je neúrekom a preto vidím práve túto oblasť ako jednu z tých, ktoré možno v najbližšom období najviac rozvíjať.

Prečo je žáner interview pre žurnalistiku stále dôležitý?

Túto otázku vnímam aj z pohľadu čitateľa a prijímateľa informácií. Najdôležitejším faktorom je to, že ľudí nezaujíma len sprostredkovaná informácia kto, čo a kedy povedal. Pri interview majú možnosť bližšie spoznať daného respondenta, priamo si vypočuť jeho interpretáciu, vysvetlenie a to je na tom to najvzácnejšie. Žiadny iný žáner toto čitateľom ponúknuť nedokáže. Preto si interview podľa mňa stabilne drží svoje dôležité miesto medzi inými žánrami. Dá sa povedať, že je svojím spôsobom exkluzívny.

Aké sú podľa vás základné pravidlá rozhovoru?

Ako som spomínal, v prvom rade je potrebné poznať danú problematiku, oblasť, o ktorej rozprávame. Pri rozhovore by rozhodne nemala chýbať základná úcta, čo sa v posledných rokoch mnohokrát vytráca. Novinári častokrát preskakujú hranice slušnosti či k svojim respondentom sa správajú veľmi neúctivo. To je niečo, čo mi častokrát bije do očí.

Aké metódy volíte pri tvorbe interview?

Rozhodne sa neriadim nejakými tabuľkami, šablónami a nalinajkovanými pravidlami, preto neviem či to možno nazvať metódami. V každom prípade pri tvorbe interview dbám na prehľad v téme, prehľad o samotnom respondentovi a na záver tvorbe otázok, respektíve zvoleniu cieľa, čo chcem rozhovorom dosiahnuť.

Akým spôsobom uvažujete, pri vyberaní respondenta?

V športe sa snažím mať čo najširší rozhľad a prehľad. Vďačnými témami sú vždy mladé neobjavené talenty, o ktorých mnohí doposiaľ nikdy nepočuli. Práve mladí ľudia, ktorí sú častokrát ďaleko od svojich rodín a sú ochotní obetovať svoju mladosť len kvôli vidine budúceho úspechu sú vždy vďačnými respondentmi. Rovnako je podľa mňa vhodné vytvoriť rozhovor počas dôležitých udalostí, akými sú prestup, vzostup formy či naopak klesajúca výkonnosť športovca alebo celého tímu.

Ako uvažujete pri tvorení otázok?

Je to individuálne a záleží to predovšetkým na respondentovi. Ak tvorím kratší rozhovor, snažím sa, aby otázky na seba nadväzovali a postupne sme sa tematicky dostali k tomu najdôležitejšiemu. Ak ide o dlhší rozhovor, otázky tvorím tak, aby sa vedeli kategoricky, respektíve tematicky zaradiť do viacerých celkov.

S akými skúsenosťami s interview by ste sa podelili s ostatnými? Čo je dobré vedieť?

Ak ide o osobný rozhovor, budem sa opakovať, no je veľmi dôležité, aby respondent cítil a vnímal, že sa rozpráva s človekom, ktorý má prehľad a je v danej téme znalý. To veľmi pomáha, rovnako ako aj kvalitná príprava. Tieto dve veci vlastne kráčajú ruka v ruke a mali by byť samozrejmosťou.

Koľko vám približne trvá príprava jedného rozhovoru?

Príprave rozhovoru sa venujem priemerne zhruba jednu hodinu. Veľa záleží aj od formy rozhovoru a taktiež ich témy.

Čo by mal obsahovať každý kvalitný rozhovor?

Kvalitný rozhovor pre mňa znamená doviesť čitateľa prostredníctvom otázok a odpovedí tam, kam by sa nikdy sám nedostal. Pomôcť mu nahliadnuť „do kuchyne,“ respondenta bez toho, aby mu to bolo nepríjemné.

Čomu by sa mal naopak redaktor počas interview vyvarovať?

Z mojich skúseností je potrebné poznať respondenta, oblasť, o ktorej sa zhovárame. Je neprípustné, aby sa redaktor počas interview dozvedal základné fakty o svojom respondentovi. Znalosť témy a dobrá stavba otázok je kľúčom ku kvalitnému rozhovoru. Treba sa preto vyvarovať neovereným (a pritom overiteľným) špekuláciám, z ktorých mnohí častokrát vytvárajú holé fakty.

Aký je váš názor na autorizáciu?

Nemám vyhranený názor, skôr sa však prikláňam k názoru, že by mala byť respondentovi umožnená.

Čo sú podľa vás najčastejšie chyby pri tvorení rozhovorov?

Používanie klamlivých a zavádzajúcich faktov v otázkach, neznalosť témy, neznalosť respondenta, takmer nulová príprava. Veľkým fenoménom je aj tvorba otázok, počas ktorých si redaktor aj sám odpovedá.

Čo by ste poradili redaktorovi, ktorý sa chystá prvý raz robiť rozhovor?

Nezabúdať na distingvované vystupovanie a spraviť si v rámci možností čo najväčší prehľad o téme rozhovoru.

Aký je podľa vás ideálny počet otázok pre respondenta?

Neexistuje jediná správna odpoveď. Záleží na viacerých faktoroch – od formy rozhovoru, až po samotného respondenta. Každý redaktor, ktorý už tvoril nejaký rozhovor vie, že niektoré osoby sú zhovorčivé a nemajú problém odpovedať na otázky, iní chcú mať čo najskôr „po.“ Pri nich by som zvolil určite nižší počet otázok.

Na základe čoho sa rozhodujete, či respondentovi tykáte alebo vykáte?

Záleží od postavenia respondenta, spoločenskej roly či funkcie, veku a aj vzájomných osobných vzťahov. Mne osobne sa viac páči aj pri čítaní iných rozhovorov tykanie, no zároveň ak ide o veľké osobnosti, vykanie je plne na mieste.

Aké musí mať človek informácie alebo skúsenosti, aby urobil kvalitný rozhovor?

Nejde ani tak o skúsenosti, ako o to, aby bol znalcom. Potrebuje byť expertom v danej oblasti, poznať ju, vedieť vytvoriť otázku rozhovoru aj „za pochodu,“ vedieť aktuálne reagovať na slová respondenta. „Chytiť“ sa niečoho, čo respondent vysloví a nie je to objasnené. Ako som

82 spomínal, kvalitný rozhovor rovná sa získať nové informácie, preto by sa človek, ktorý rozhovor robí, nemal zameriavať len na všeobecne známe otázky, ktorých výpovedná hodnota je takmer nulová.

Ako veľmi je podľa vás dôležitý rešerš osoby a príprava na interview?

Je to kľúčové. Ak nepoznám osobu, s ktorou idem diskutovať, tvoriť interview považujem za zbytočné a neprofesionálne.

Čo pre vás znamená pojem majster sveta?

Emócie a nadšenie. Nech už ide o akúkoľvek oblasť alebo šport, stať sa majstrom sveta je mimoriadne náročné a ľudia s takýmto titulom si zaslúžia veľký obdiv a úctu. Mne osobne sa to, samozrejme, spája predovšetkým s hokejom a rokom 2002, no aj vo všeobecnosti má tento pojem „niečo do seba.“

Mali ste už osobne česť spolupracovať alebo robiť rozhovor so svetovým šampiónom?

Osobne som ešte so svetovým šampiónom nikdy nespolupracoval ani nerobil rozhovor.

Aké postavenie majú podľa vás majstri sveta v spoločnosti?

Nedá sa to zovšeobecniť, keďže záleží od oblasti, v ktorej triumfovali. Vo všetkých krajinách má inú váhu majster sveta – boxer, majster sveta – futbalista a majster sveta – hráč curlingu. To je pochopiteľné. Čo pre nás znamenajú hokejoví majstri sveta, to v Holandsku znamená svetový šampión v šípkach. Mnohí majstri sveta sú v spoločnosti skrytými, zatiaľ čo iných stavajú na piedestál. Ak ide o populárny šport, majú nepredstaviteľný dosah na spoločnosť.

Čo všetko by podľa vás mal mať pravý majster sveta?

Nebudem tu spomínať vlastnosti ako vytrvalosť a pod., keďže ako majster sveta tieto kritériá s určitosťou spĺňa. Nadviažem skôr na predchádzajúcu otázku. Majstri sveta zvyknú mať vysoké, respektíve čestné postavenie v spoločnosti. Preto je dôležité, aby tomu zodpovedal aj ich život či hodnoty, ktoré vyznávajú. Mnohé úspešné osobnosti sa nazdávajú, že sa stále hrajú na vlastnom piesočku a život druhých ich nemusí zaujímať, no je to len zbavovanie sa zodpovednosti. Majstri sveta sú veľkými idolmi mladej generácie, sú inšpiráciou, tomu by mal adekvátne zodpovedať aj ich život a vystupovanie na verejnosti.

Čo pre vás znamená majster sveta?

Myslím si, že je potrebné chápať tento fenomén v širšom kontexte. Je dôležité povedať, že každý šport má rozličné postavenie medzi ľuďmi, celkovo šport ako taký má dôležité postavenie. Podľa mňa, hlavne po rozdelení Československa sa ľudia počas turnajov stotožňujú so športovcami.

Ako by ste pristúpili k rozhovoru so svetovým šampiónom?

Zrejme by som v tom nerobil veľké rozdiely. Určite by som si v prípade potreby naštudoval detaily zisku majstrovského titulu, no postupoval by som bežne ako pri iných respondentoch.

Ktorí slovenskí svetoví šampióni sú pre vás najväčšími osobnosťami?

Tak rozhodne sú to hokejoví majstri sveta z roku 2002. Práve táto vtedy slovenská celospoločenská udalosť ma v útlom veku priviedla k športu. Nemôžem konkrétne nespomenúť Petra Bondru. V súčasnosti sa mi veľmi páči vystupovanie a práca boxera Tomáša Kovácsa, ktorý všetky tituly zahodil za hlavu a je obrovskou motiváciou pre mladú generáciu.

Aký je podľa vás vplyv majstrov sveta na spoločnosť?

Veľký. Najväčší vidím zrejme v tvorení mienky, názorov ľudí, ktorí k mnohým majstrom sveta dlhé roky vzhliadajú a obdivujú ich. Preto je na majstroch sveta dôležitá nielen výkonnosť, ale aj životné hodnoty, vyspelosť. Ako jeden z ideálnych príkladov by som uviedol dlhoročnú tenisovú stálicu Rogera Federera.

10. Menný register A

AIMmonitor · 22

Andrews, Phil · 30, 31 Anopress · 17, 18 B B&D Agency · 5 Bondra, Peter · 5, 57 Bratia Hochschornerovci · 6 Č Čuřík, Jaroslav · 17, 18, 19, 20 D Deaflympiáda · 8

Dinamo Minsk · 14 Djurgardense IF · 14 Dobré noviny · 21 Dorula, Ján · 4, 6, 7 Dvorščík, Milan · 5 F Facebook · 9, 10, 21, 22, 23, 32

Filc, Ján· 13, 14 G Gašper, Timotej · 9, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 30, 34, 42 Gönci, Jozef · 5 Gregor, Martin · 7, 22, 23, 24, 25, 27, 28, 32, 34, 39, 42 Grobel, Jo · 18, 19

H Haller, Michael · 16, 17, 18, 20 HC Fribourg – Gottéron · 14 Hodgson · 35 Hrbatý, Dominik · 5 CH Chudý, Filip · 23 I IAB Slovakia · 22 IBA · 13 Instagram · 10, 21, 22, 23, 32

K K.O. Box Club · 13 Kačala, Ján · 4, 6, 7 Kaliská, Elena · 5, 10, 13, 37, 61, 63 Keeble, Richard · 37 Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov · 5 Koláčková, Adéla · 33, 34 Kollár, Martin · 36, 37, 39, 42, 58, 60 Kontinentálna hokejová liga · 14 Kovács, Pavol · 12 Kovács, Tomáš · 11, 12, 13, 28, 31, 41, 42, 67, 68 Kuzminová, Anastasia · 6, 48

L Lašák, Ján · 14 Lech, Dávid · 23, 24, 25, 26, 27, 28, 30, 34, 42, 46, 53

Lintner, Richard · 10, 11, 13, 14, 31, 39, 40, 42, 64, 66 LOH · 11 Lukko Rauma · 14

M Martikán, Michal · 5, 6 Mazár, Jozef · 13 MF Dnes · 21 Mihálik, Jakub · 23, 46 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu · 8, 10

MoDo Hockey · 14 Moravcová, Martina · 5 MŠK Žilina · 12, 36, 60 N Nashville Predators · 13 New Yorku Rangers · 13 Newton, Eric · 17 NHL · 13, 21 O Olympiáda · 3, 61, 62, 72

Onyang, Samson · 12 P Pálffy, Žigmund · 14 Paralympiáda · 8

PASEO · 22 Petraškovsá, Silvia · 23, 46 Phoenix Coyotes · 13 Pisárčiková, X · 4, 6, 7 Pittsburgh Penguins · 13 Považaj, X · 4, 6, 7 Pro Hokej · 13 Psota, Marek · 23, 46

R Rehák - Štefečeková, Zuzana · 6, 11, 31, 40, 42, 68, 69, 71

RTVS · 5, 18 S Sagan, Peter · 6, 28, 29, 30, 48, 52

Slovenská boxerská federácia · 10

Slovenský atletický zväz · 9

Slovenský olympijský tím · 10

Slovenský strelecký zväz · 10

Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode · 10

Slovenský zväz ľadového hokeja · 9, 10

SME · 23 Š Šatan, Miroslav · 14 ŠKB Martin · 12, 58, 60 Šport7 · 2, 12, 22, 23, 24, 25, 27, 30, 31, 32, 34, 35, 36, 37, 39, 40, 42, 45 Športovec roka · 4, 5, 13 Šumenov, Beibut · 13 T Tóth, Matej · 29, 31, 38, 39, 42, 48, 72, 74

Tušer, Andrej · 15, 16, 45

V Vaverka, Jakub · 23, 46 Veľas, Štefan· 15, 16, 45 VŠC Dukla Banská Bystrica · 11, 74

W Waner, Hamz · 13 World Boxing Foundation · 12, 13 Ž Židek, Radoslav · 6