Ateliér URBEKO s.r.o. Konštantínova 3, 080 01 PREŠOV ______

ŠARIŠSKÉ SOKOLOVCE

Územný plán obce

Zmeny a doplnky 2006

Október 2006 Zákazka: Územný plán obce Šarišské Sokolovce Obstarávateľ: Obecný úrad Šarišské Sokolovce Zhotoviteľ: Ateliér URBEKO,s.r.o. Konštantínova 3, 080 01 Prešov

Spracovateľský kolektív: Urbanizmus : Ing.arch.Vladimír Ligus Vodné hosp.: Ing.Vladimír Zvada Plyn : Ing.Vladimír Pavlišin Elektrorozvody: Dominik Oravec Telekomunikácie: Magdaléna Pavlišinová Grafické práce: Janka Kačmariková

Obsah: ------A, TEXTOVÁ ČASŤ

I.Základné údaje a) Hlavné ciele riešenia b) Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu c) Súlad riešenia územia so zadaním a so súborným stanoviskom z prerokovania konceptu alebo návrhu

II. Riešenie územného plánu

1, Základné údaje o zadaní a podkladoch 2, Vymedzenie riešeného územia a návrhového obdobia 3, Záväzné časti vyššej a predchádzajúcej ÚPD 4, Širšie vzťahy, význam a funkcia sídla v osídlení 5, Rozvoj záujmového územia 6, Urbanistická koncepcia 7, Obyvateľstvo a bytový fond 8, Občianske vybavenie 9, Výroba a sklady 10,Rekreácia, kúpeľníctvo a cestovný ruch 11,Doprava a dopravné zariadenia 12,Vodné hospodárstvo 13,Zásobovanie elektrickou energiou 14,Spoje a telekomunikačné zariadenia 15,Zásobovanie plynom 16,Zásobovanie teplom 17,Verejná zeleň, prvky ekologickej stability 18,Životné prostredie 19,Vymedzenie zastavaného územia obce 20,Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov 21,Riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami 22,Ochrana prírody a tvorba krajiny vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení 23,Vymedzenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov 24,Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu 25,Vyhodnotenie perspektívneho použitia PPF a LPF na nepoľnohospodárske účely 26,Hodnotenie riešenia z hľadiska enviromentálnych, sociálnych a územno-technických dôsledkov 27, Návrh záväznej časti 28,Záver

C, GRAFICKÁ ČASŤ ...... Výkr.č.1 - Širšie vzťahy M= 1:50 000 Výkr.č.2 - Komplexný urbanistický návrh riešeného územia M= 1:10 000 Výkr.č.3 - Komplexný urbanistický návrh zastavaného územia obce M= 1: 2 000 Výkr.č.4 - Návrh dopravy M= 1: 2 000 Výkr.č.5 - Návrh vodného hospodárstva M= 1: 2 000 Výkr.č.6 - Návrh energetiky M= 1: 2 000 Výkr.č.7 - Schéma záväzných častí a verejnoprospešné stavby M= 1: 2 000 I. Základné údaje a) Hlavné ciele riešenia

Spracovanie aktualizácie územného plánu obce Šarišské Sokolovce objednal Obecný úrad ako príslušný územnoplánovací orgán v súlade s § 30 zákona č.50/76 Zb. v znení neskorších noviel. Cieľom spracovania aktualizácie ÚPN je najmä: - zapracovať do územného plánu obce súvisiace ustanovenia záväznej časti aktualizácie ÚPN VÚC Prešovský samosprávny kraj vyhlásenej VZN Prešovského kraja č.4/2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č.216/98 a č.679/2002 Z.z., ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN VÚC Prešovský krajň (§30 odst.(2) Stavebného zákona) - doplniť zoznam verejnoprospešných stavieb (§30 odst.(1) Stavebného zákona) - upraviť obsah a rozsah územného plánu v súlade s novelami Stavebného zákona prijatými po dobe spracovania územného plánu, najmä §12 vyhlášky č.55/2001 Z.z. - zapracovať do ÚPN obce realizované zmeny využitia územia obce (§30 odst.(4) Stavebného zákona). b)Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu

Urbanistická koncepcia rozvoja obce, ktorá bola stanovená v územnom pláne obce spracovanom v roku 2000, sa v uplynulom období preukázala ako správna a je stále aktuálna. Oproti pôvodným predpokladom sa vo väčšej miere prejavil útlm poľnohospodárskych činností a premena pôvodných hospodárskych dvorov JRD na areály nepoľnohospodárskych činností. V praxi sa prejavila potreba dopracovania záväznej časti územného plánu, a to upresnenia určenia umiestnenia verejnoprospešných stavieb. Textovú časť je potrebné doplniť v súlade s novelizáciou predpísaného obsahu územného plánu v §12 vyhlášky č.55/2001 Z.z. c)Súlad riešenia územia so zadaním a so súborným stanoviskom z prerokovania konceptu alebo návrhu

Obsah, rozsah a predmet spracovania je v súlade so zadaním pre vypracovanie pôvodného územného plánu a Návrhom na vykonanie zmien a doplnkov Územného plánu obce, schváleného Obecným zastupiteľstvom v Šarišských Sokolovciach v septembri r.2005.

II. Riešenie územného plánu

1, ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZADANÍ A PODKLADOCH

Spracovanie územného plánu obce Šarišské Sokolovce objednal Obecný úrad v Šarišských Sokolovciach na základe výsledkov verejnej súťaže na spracovanie územného plánu obce. Šarišské Sokolovce predtým nemali územnoplánovaciu dokumentáciu, podľa ktorej by bolo možné riadiť rozvoj obce. Jediným nástrojom riadenia výstavby v obci zo strany Obecného úradu boli stanoviská pri územnom a stavebnom konaní. Pred vedením obce stojí aktuálna otázka ďalšej výstavby v obci a z toho vyplývajúca potreba mať spracovaný a schválený aktuálny územný plán. Územný plán obce bol spracovaný v rokoch 1999 - 2001. Ako podklad slúžili Prieskumy a rozbory pre ÚPN-Z obce Šarišské Sokolovce, spracované zhotoviteľom na jeseň r.1999 a závery ich prerokovania Obecným zastupiteľstvom v Šarišských Sokolovciach v januári r.2000, Urbanistická štúdia územného plánu obce vypracovaná v novembri roku 2000, a výsledky jej prerokovania premietnuté do Zadania pre vypracovanie územného plánu zóny - obce Šarišské Sokolovce. Aktualizácia územného plánu bola spracovaná na základe uznesenia Obecného zastupiteľstva v Šarišských Sokolovciach č.162 zo dňa 9.9.2005 v súlade s §30 a §31 zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších noviel. Pri spracovaní ÚPN a jeho aktualizácii boli okrem uvedených prác použité aj tieto podklady: 1. ÚPN VÚC Prešovský kraj, APS Prešov, 1998, v znení Zmien a doplnkov 2004 vyhlásených VZN PSK č.4/2004 2. Atlas SSR, SAV Bratislava, 1980 3. Sídelný potenciál obcí, II.akt.PU SSR, Urbion Bratislava,1987 4. ÚPN-SÚ Sabinov, Ateliér Urbeko, 1997 5. Vodovod, kanalizácia a ČOV Šarišské Sokolovce, Bodovce, Agrocons Prešov, 1992 6. Šar.Sokolovce - plynofikácia obce, VKP-Ing.Jozef Schlosser, Prešov, 1995 7. Štúdia oddychovej zóny Šarišské Sokolovce, bc.Slavomír Černický, 2004

2, VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA

Pre obce je riešeným územím územného plánu ich vlastné katastrálne územie. Pre riešenú obec je to katastrálne územie Šarišské Sokolovce okr.Sabinov s rozlohou 1227 ha. Je zobrazené na výkrese č.2 v mierke 1:10.000.

Názov k.ú. kód obce číslo k.ú. výmera k.ú. ______Šarišské Sokolovce 860565 1227 ha

Pre menšie obce sa v rámci vypracovania územnoplánovacej dokumentácie v súlade s §11 odst.4 Stavebného zákona môže spracovávať výkresová časť vo dvoch úrovniach - v rozsahu katastrálneho územia a vlastného zastavaného územia obce. Zastavané územie obce tvoria súčasne zastavané plochy a plochy v územnom pláne navrhované na zastavanie, t.j. všetky funkčné plochy priamo súvisiace s existujúcimi alebo navrhovanými stavbami pre bývanie, občiansku a technickú vybavenosť, rekreáciu a výrobu v katastri obce. Vlastné riešené územie územného plánu obce Šarišské Sokolovce zahŕňa súčasne zastavané územie obce vrátane samoty pri Veľkom potoku a samoty a horárne pri Jakubovianke. Rozsah riešeného územia je 55 ha. Vlastné zastavané územie je zobrazené na výkresoch v mierke 1:2000. 3, ZÁVÄZNÉ ČASTI VYŠŠEJ A PREDCHÁDZAJÚCEJ ÚPD

Katastrálne územie obce Šarišské Sokolovce patrí do riešeného územia ÚPN VÚC Prešovský kraj /APS Prešov, 1998/ v znení Zmien a doplnkov ÚPN VÚC PK z roku 2004 zo záväznej časti ÚPN VÚC vyhlásenej vo VZN PSK č.4/200 vyplývajú pre územný plán Šarišských Sokoloviec nasledujúce záväzné časti a regulatívy:

I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia

1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia

1.1. v oblasti rozvoja nadregionálnych súviskostí a dobudovania multimodálnzch koridorov:

1.1.2. vytvorením severojužného koridoru Poľská republika - Stará Ľubovňa - Prešov - Košice - Maďarská republika, 1.1.4 formovať základnú koncepciu sídelných štruktúr Prešovského kraja vytváraním polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie na Slovenskú a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru, prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov, 1.1.5 sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických systémov – sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej funkčnej komplexnosti subregionálnych celkov, 1.1.6 formovať sídelnú štruktúru prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, sídelných centier, rozvojových osí a vidieckych priestorov,

1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry 1.2.1 podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry,

1.2.1.3podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa: ...... 1.2.1.3.2 sabinovskú rozvojovú os: Prešov – Sabinov – Lipany – Plaveč,

1.2.2 zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia Slovenskej republiky, 1.3 ťažiská osídlenia v oblasti regionálnych súvislostí usporiadania osídlenia ..... 1.3.8 podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom pozostávajúcim z týchto skupín centier: 1.3.8.6 tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu: Medzilaborce, Sabinov, Stropkov, Vysoké Tatry, 1.4 vytvárať možnosti pre vznik suburbánnych zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupeň sociálno-ekonomického rozvoja, 1.7 rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, 1.8 rešpektovať poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia, 1.9 v územnoplánovacích dokumentáciach a územnoplánovacích podkladoch obcí na území národných parkov, v ich ochranných pásmach, chránených krajinných oblastiach a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, posudzovať všetky novonavrhované zóny, väčšie stavebné komplexy a ďalšie činnosti, v zmysle platnej legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ...... 1.13 oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ohrozenia, 1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom 1.14.1zabezpečovať vyvážený rozvoj územia, najmä v horských a podhorských oblastiach v nadväznosti na definované centrá polycentrických sústav a osídlenia sídelnej štruktúry Prešovského kraja, 1.14.2podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností, 1.14.3vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.14.4pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.14.5zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, ...... 1.15 v oblasti sociálnej infraštruktúry 1.15.1v oblasti školstva ...... 1.15.2v oblasti zdravotníctva 1.15.2.3 vytvárať územno – technické predpoklady na budovanie hospicov, zariadení paliatívnej starostlivosti a zariadení starostlivosti o dlhodobo chorých, 1.15.2.4 vytvárať podmienky na ochranu zdravia odstraňovaním rizikových faktorov v území, 1.15.3v oblasti sociálnych služieb, 1.15.3.1 vytvárať územno – technické podmienky k rozširovaniu siete zariadení sociálnej starostlivosti sociálnych služieb paralelne s narastaním podielu odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 1.15.3.2 v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov v poproduktívnom veku vytvárať územno – technické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre občanov v dôchodkovom veku s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, ...... 1.16 v oblasti kultúry a umenia, 1.16.1rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodársko-sociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území), 1.16.2vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu, 1.16.3vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradičnú kultúru identickú pre subregióny, 1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 1.17.1rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia ( pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma ), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok, 1.17.2uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle a rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok, 1.17.6rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplína.

2 V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky 2.1 považovať za hlavné rekreačné krajinné celky / RKC /: Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Levočské vrchy, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty a Vysoké Tatry, 2.4. vytvárať podmienky pre vznik nových komplexných stredísk CR s fakultatívnym využitím potenciálu atraktívnych priestorov, pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody a krajiny, 2.11vytvárať podmienky na rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných zón sídel a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v ich záujmových územiach, 3 V oblasti kúpeľníctva ...... 4 Ekostabilizačné opatrenia

4.1 postupne zabezpečovať ochranu najcennejších častí prírodného potenciálu formou vyhlásenia za osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny v regióne, 4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín, 4.6 podporovať v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ohrozeného vodnou eróziou, 4.9 v oblasti ochrany prírody a krajiny, 4.9.1 zabezpečiť právnu ochranu pre navrhované osobitne chránené územia a územia sústavy NATURA 2000 (t.j. chránené vtáčie územia a územia európskeho významu), 4.9.2 pri hospodárskom využívaní chránených území uplatňovať diferencovaný spôsob hospodárenia a uprednostňovať biologické a integrované metódy ochrany územia, najmä zohľadnovať samoreprodukčnú schopnosť revitalizácie prírodných zdrojov, 4.9.6 rešpektovať v rámci ekologickej siete Slovenskej republiky začlenenie území, 4.9.6.2medzi ťažiskové územia národného významu - územie Branisko - Sľubica, územie Branisko - Smrekovica, územie Kozích chrbtov, územie zahrňujúce Spišské travertíny, časť územia Levočských vrchov - Ihlu, časť územia Levočských vrchov - Tichý potok, časť územia Čergova - Minčol, časť územia Čergova - Lysá, územie Busova - Cígeľka, časť územia CHKO Východné Karpaty v oblasti Palota - Dukla, časť územia Vihorlatu - Humenský Sokol, 4.9.7 pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability uplatňovať podmienky stanovené pre 4.9.7.1 hospodárenie v lesoch na území vyhlásených a navrhovaných za osobitne chránené zabezpečiť hospodárenie v lesoch podľa platných predpisov pre lesné ekosystémy v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia, 4.9.7.2ochranu poľnohospodárskj pôdy pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), 4.9.7.3prispôsobovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť, 4.9.7.4eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.),

5 V oblasti dopravy

5.1 v oblasti nadradeného dopravného vybavenia, 5.1.1 stabilizovať základné zónovanie Slovenskej republiky v priestoroch, 5.1.1.1 východné Slovensko a dopravno-gravitačné centrum Košice/Prešov, 5.1.1.2 rešpektovať prioritné postavenie intermodálnej infraštruktúry a sietí TINA,

5.1.4 rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách doplnkových koridorov TINA, 5.1.4.1 železničná trať TINA - prepojenie multimodálneho koridoru č. IX s Poľskom v línii hranica PR – Plaveč – Prešov – hranica Košického kraja, 5.1.7 rešpektovať dopravné siete v rámci celoštátnej úrovne – cestné komunikácie,

5.1.7.4 Ľubotín – Sabinov – Prešov, 5.1.11 podporovať doplnkové postavenie dopravnej infraštruktúry vedľajšieho medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu, ktorá spolu s intermodálnou infraštruktúrou a sieťami TINA vytvára nadradenú dopravnú sústavu,

5.3 chrániť koridory ciest I., II. a vybraných úsekov III. triedy, ich preložiek a úprav vrátane prejazdných úsekov dotknutými sídlami na: 5.3.3 ceste I/68, 5.3.3.2v úseku Prešov – Ľubotín, hranica PR s obchvatmi sídiel Šarišské Michaľany, Sabinov (obchvat centra ), Pečovská Nová Ves, Červenica, Lipany (obchvat centra), Pusté Pole Ľubotín, Plavnica,

5.3.44 v oblasti ostatných verejných dopravných zariadení, 5.3.44.1 chrániť existujúce verejné dopravné zariadenia, 5.3.44.2 vytvárať a chrániť priestory pre zariadenia verejnej hromadnej dopravy,

6 V oblasti vodného hospodárstva

6.1 v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody, 6.1.1 využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, 6.1.3 zvyšovať podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, poľnohospodárstve, vybavenosti a pri spotrebe na bývanie, 6.1.4 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, 6.1.5 od plošne veľkých stavebných objektov a spevnených pôch riešiť samostatné odvedenie dažďových vôd a nezaťažovať tak čistiarne odpadových vôd,

6.3 rezervovať plochy a chrániť koridory kanalizácie 6.3.1 pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizovať kanalizačné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd. Výstavbu kanalizačných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizovať v územnom pláne obce, 6.3.2 zabezpečiť kvalitu vypúšťania vyčistených odpadových vôd v zmysle požiadaviek stanovených s vyhláškou č.491/2002 Z.z., 6.3.3 zabezpečiť postupné znižovanie zaostávania rozvoja verejných kanalizácií za rozvojom verejných vodovodov, 6.3.4 v rozhodovacom procese posudzovať investičnú a ekonomickú náročnosť navrhovaných kanalizačných sústav a čistiarní odpadových vôd z dôvodu optimalizácie prevádzkových nákladov pre pripojených užívateľov, 6.4 rezervovať priestory na výhľadové vybudovanie kanalizačných systémov, (kanalizácia + ČOV ), 6.4.1 realizovať výstavbu kanalizácií a ČOV obcí, 6.5 vodné toky, meliorácie, nádrže 6.5.1 na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizovať vodné toky s protipovodňovými opatreniami, so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred povodňami, 6.5.2 na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity, 6.5.3 s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody realizovať výstavbu čistiarní odpadových vôd, 6.5.4 zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha, pri úpravách tokov využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky, 6.5.5 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred veľkými prietokmi (úpravy tokov, ochranné hrádze a poldre /. 6.5.6 venovať pozornosť úsekom bystrinných tokov v horských a podhorských oblastiach, na ktorých treba budovať prehrádzky s cieľom znížiť eróziu a zanášanie tokov pri povodňových stavoch bez narušenia biotopu, 6.5.7 vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde, 6.5.8 v rámci revitalizácie tokov zachovať priaznivé životné podmienky pre ryby, zoobentos a fytobentos,

6.4.14vytvárať priestory v území pre výstavbu rybníkov a účelových vodných nádrží, 6.4.15 podporovať rekonštrukcie obnoviteľných energetických zdrojov, resp. výstavbu malých vodných elektrárni,

6.4.17vybudované účelové vodné nádrže pre poľnohospodárske a závlahové účely (Klčov, Dubinné, Jakubovany a ďalšie ) využívať aj na rekreačné účely, 6.4.19vo vhodných lokalitách zriaďovať menšie viacúčelové vodné nádrže a prehrádzky a podporovať obnovenie zaniknutých vodných plôch,

7 V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie

7.3 v oblasti využívania obnoviteľných energetických zdrojov, 7.3.1 podporovať výstavbu zdrojov energie využívajúcich obnoviteľné zdroje, 7.4 v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry 7.4.1 vytvárať podmienky na rozvoj globálnej informačnej spoločnosti na území Prešovského kraja skvalitňovaním infraštruktúry informačných systémov. 8 V oblasti hospodárstva

8.1 v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja 8.1.1 koordinovať proces programovania a implementácie Národného plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 s cieľom vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov, 8.1.2 rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia, a tým zabezpečovať aj vyváženú sociálno-ekonomickú úroveň subregiónov, 8.1.3 diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu obcí a miest, podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie, 8.1.4 zabezpečovať rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov, 8.1.5 vytvárať územnotechnické podmienky na rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva s vyššou kvalifikáciou, 8.2 v oblasti priemyslu a stavebníctva 8.2.4 podporovať v územnom rozvoji regiónu rekonštrukciu a sanáciu existujúcich priemyselných areálov a areálov bývalých hospodárskych dvorov pre účely priemyselných parkov na základe zhodnotenia ich externých a interných lokalizačných faktorov, 8.2.5 chrániť priestory ložísk vyhradených nerastov, určené dobývacie priestory a evidované chránené ložiskové územia, 8.2.6 podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce rozvoj vidieka, 8.3 v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 8.3.1 podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe rôznorodosti produkčného potenciálu územia a klimatických podmienok, 8.3.3 zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability, 8.3.5 neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky zalesňovať a pri zalesňovaní využívať pôvodné (domáce) druhy drevín, 8.3.6 podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou, 8.3.7 podporovať doplnkové formy podnikania na báze tradičných remesiel ako využitie surovín z produkcie poľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s voľnou pracovnou silou, s cieľom znížiť hospodársku depresiu najmä v oblastiach s vyšším stupňom ochrany prírody, 8.4 v oblasti odpadového hospodárstva 8.4.1 nakladanie s odpadmi na území kraja riešiť v súlade so schváleným aktualizovaným Programom odpadového hospodárstva SR, Prešovského kraja a jeho okresov, 8.4.2 uprednostňovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení, 8.4.3 riešiť s výhľadom do budúcnosti zneškodňovanie odpadov v kraji na skládkach vyhovujúcich technickým podmienkam, s orientáciou na existujúce a plánované regionálne skládky,

II. Verejnoprospešné stavby

Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto:

2. V oblasti vodného hospodárstva

2.5 stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, v obciach Prešovského kraja.

9 V oblasti životného prostredia

9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, priehrádzky poldre a viacúčelové vodné nádrže,

11 V oblasti ekostabilizačných opatrení

11.1 prepojenia nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier.

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.

4, ŠIRŠIE VZŤAHY, VÝZNAM A FUNKCIA SÍDLA V OSÍDLENÍ

Obec Šarišské Sokolovce leží 5 km východne od okresného mesta Sabinov a cca 18 km severne od krajského mesta Prešov. Je to podhorská obec na juhozápadnom okraji pohoria Čergov a východnom okraji údolia rieky Torysa. Údolie Torysy je urbanizačnou osou Šarišskej sídelnopriestorovej aglomerácie, zoskupenie sídiel v priestore Prešov-Sabinov-Lipany je ťažiskovým priestorom urbanizačného a socio- ekonomického rozvoja okresov Prešov a Sabinov. Sabinov, ako jedno z centier rozvoja, najmä v oblasti výroby, bývania a občianskej vybavenosti plní časť funkcií jadra SRA. Blízkosť Sabinova ale aj Prešova je stabilizačným prvkom osídlenia v dotknutom území. Pre vývoj celej aglomerácie bude naďalej podstatný rozvoj priemyselnej výroby a služieb v jej jadrovom území, ktoré je územím s dostatkom pracovných síl a relatívne dobrou technickou infraštruktúrou. Nové impulzy pre okrajové obce na podhorí Čergova a Bachurne prinesie rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. V oboch pohoriach je potrebné posilniť najmä letnú rekreáciu. Údolie Torysy tvorí historicky významnú dopravnú trasu spájajúcu Pobaltie a Poľsko s Maďarskom a Balkánom. Táto trasa bude významným koridorom aj v ďalšom období. Štátna cesta I/68 je najviac zaťažená vnútroštátnou dopravou, ale využívaná je aj na medzinárodnú, najmä sezónnu osobnú dopravu. Tranzitná doprava sa výraznejšie prejavuje v železničnej doprave na trati Kysak-Plaveč, ktorá je súčasťou medzinárodnej trate Maďarsko-Poľsko s najväčším objemom prepravy v nákladnej doprave. Posilňovanie kapacity tejto trate /elektrifikácia, zdvojkoľajnenie/ má oporu v uzavretých medzištátnych zmluvách. Údolie Torysy je významným koridorom technickej infraštruktúry. Vedú ním hlavné zásobovacie rady Prešovského skupinového vodovodu, diaľkové elektrické vedenia vysokého napätia Lemešany - Lipany, vysokotlaký plynovod Prešov-Lipany. Vybudovaná je trať optických spojovacích káblov pozdĺž železničnej trate. Šarišské Sokolovce ležia v území bez výrazných faktorov zhoršujúcich životné prostredie. Údolie Torysy je sídelnou poľnohospodárskou krajinou s prevládajúcou poľnohospodárskou veľkovýrobou. Okolitá krajina (pohoria Čergov a Bachureň) je vrchovinová a hornatinová, so značným podielom lesov, esteticky veľmi hodnotná, s veľkým počtom prírodných i kultúrnych hodnôt. Aj keď lesy v oboch pohoriach sú poznačené nevhodným spôsobom ťažby, sú v nich aj chránené územia a ekologicky významné plochy. V lesnatej časti susedného katastra obce Bodovce sa nachádza Národná prírodná rezervácia Hradová hora, ktorá je aj významnou archeologickou lokalitou (slovanské hradisko). Pohorie Čergov bude vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť, čo posilní jeho ekologickú ale aj rekreačnú funkciu. Severný okraj katastra obce je v dotyku s významnou rekreačnou oblasťou Lysá, horským strediskom zimnej i letnej rekreácie. Pre rozvoj tohto strediska poslúži aj lesnatá časť riešeného katastra ako priestor pre športovo-rekreačné trasy (bežky, horské bicykle). Významným ekologickým prvkom v širšom území je aj hydrický koridor rieky Torysa, ktorý však trpí zníženým prietokom vody a znečisťovaním v dôsledku absencie čističiek odpadových vôd na hornom toku rieky. Veľký potok, pretekajúci celým katastrom obce, je vodárenským tokom, jeho povodie je vyhlásené za pásmo hygienickej ochrany vodárenského toku II.stupňa. Obec Šarišské Sokolovce leží v záujmovom území mesta Sabinov. Záujmové územie mesta Sabinov tvoria katastrálne územia sídiel v blízkom okolí mesta, ktoré sa vyznačujú bezprostrednou funkčnou väzbou na jadrové sídlo. Táto väzba spočíva v dennej dochádzke obyvateľstva za prácou i základnou občianskou vybavenosťou, kooperáciou vo využívaní technickej infraštruktúry a funkčnou špecializáciou sídiel na základe delegovania funkcií centrálneho sídla. Je to územie s trvalým prírastkom počtu obyvateľov a diferencovane rozvinutou infraštruktúrou. Urbanistická koncepcia rozvoja záujmového územia mesta Sabinov vychádza z predpokladu vytvárania intenzívne urbanizovaného sídelného pásu Prešov-Sabinov-Lipany ako ťažiska Šarišskej SRA. Sídla v tomto páse majú vysoký sídelný potenciál daný polohou, ekonomickou základňou a pomernou rozvinutosťou technickej infraštruktúry. Z týchto výhod budú čerpať rozvojové podnety aj obce v okolí mesta. Funkcia jednotlivých sídiel v záujmovom území Sabinova bola stanovená takto: Sabinov - centrálne sídlo, stredisko priemyselnej výroby, bývania a občianskej vybavenosti, dopravné centrum územia Šarišské Sokolovce - výrobno-obytné sídlo, stredisko poľnohosp.výroby a bývania. Vhodné pre rozvoj výrobných služieb. Bodovce - obytné sídlo s navrhovaným rozvojom rekreačnej funkcie. Ratvaj - obytné sídlo s navrhovaným rozvojom rekreačnej funkcie. Jakubovany - obytno-výrobné sídlo, prímestská obec so značnými územnými rezervami pre výstavbu bytov a s rozvinutou poľnohosp. výrobou. Vhodné pre rozvoj výrobných služieb. /ostatné sídla neuvádzame/

5, ROZVOJ ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA

Záujmovým územím vidieckeho sídla je zväčša územie katastrov bezprostredne susediacich obcí. V prípade Šarišských Sokoloviec ide o katastre obcí Jakubovany, Uzovce, Bodovce, Hubošovce, Drienica a Olejníkov. Vplyvom morfologických podmienok je však väzba na obce Drienica a Olejníkov veľmi slabá, lebo ležia za horským hrebeňom pohoria Čergov. Silná je však na bezprostredne sudediace obce ležiace na západnom okraji Čergova. Šarišské Sokolovce svojou polohou v území tvoria prirodzené stredisko pre obce Bodovce, Ratvaj, Hubošovce a Uzovce, úzke sú kontakty aj s Jakubovanmi. Šar.Sokolovce sú dnes najmä dopravným a ekonomickým centrom okolitého územia. V ďalšom období je potrebné rozvíjať najmä funkciu obslužnú a správnu, aby sa obec stala aj centrom občianskej vybavenosti a verejnej správy okolitých obcí. Šarišské Sokolovce sa so susediacimi obcami budú naďalej navzájom ovplyvňovať koooperačnými väzbami. Spoločné využívanie potenciálu územia okolitými obcami sa bude rozvíjať najmä v oblasti technickej infraštruktúry týmto spôsobom: - spoločným využívaním vodných zdrojov obecných vodovodov v Šar.Sokolovciach a Bodovciach - výstavbou spoločnej kanalizácie Šar.Sokolovce-Bodovce - postupným rozvojom plynofikácie obcí v smere od Jakubovian cez Šarišské Sokolovce do Bodoviec, Ratvaja a Hubošoviec (severná vetva) a do Uzoviec (južná vetva). Obce kooperujú aj vo využívaní občianskej vybavenosti. Bodovce a Šarišské Sokolovce majú spoločnú materskú škôlku a športový areál. Súčasťou návrhu rozvoja obce je zámer vytvorenia plnoorganizovanej školy pre obce Šar.Sokolovce, Bodovce, Uzovce, Ratvaj, Hubošovce a Jakubovany v Šarišských Sokolovciach. V Šar. Sokolovciach by mali byť aj základné zdravotné ambulancie pre celú spádovú oblasť. Medzi okolitými obcami existujú aj výrobné vzťahy. Poľnohospodársky podnik so sídlom v Šar.Sokolovciach obhospodaruje aj poľnohospodárske pozemky v susedných katastroch, vznik ďalších kooperačných vzťahov treba všemožne podporovať. Najvhodnejším základom je možnosť spracovávania miestnych poľnohospodárskych a lesných produktov a nerastných surovín. V riešenom území sú zásoby kameňa a štrkov, ich spracovanie je potrebné previesť aspoň na malovýrobnú formu. Novou funkciou, ktorú bude vhodné rozvíjať vzájomnou kooperáciou, je rekreačná funkcia, viazaná najmä na horské územie Čergova /kataster obcí Šar.Sokolovce, Jakubovany, Bodovce a Ratvaj/ - obce môžu kooperovať v oblasti ubytovania a rekreačných služieb formou agroturistiky. Pri rozvoji rekreačnej funkcie je vhodné rozvíjať spoluprácu aj so susediacimi obcami na území Čergova – Drienicou a Olejníkovom

6, URBANISTICKÁ KONCEPCIA

Riešeným územím územného plánu obce je jej katastrálne územie. Katastrálne územie Šarišské Sokolovce má rozlohu 1227 ha, z toho je 751 ha lesa a 420 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 235 ha ornej. Obec leží v južnej časti svojho katastra, ktorý zabieha z okraja údolia Torysy do pohoria Čergov. Základné funkčné členenie vlastného katastrálneho územia obce vychádza z existujúceho stavu využívania územia, prírodných podmienok a potenciálu územia. V severnej časti katastra, ktorú tvorí horské údolie Veľkého potoka až po hrebeň pohoria Čergov s najvyšším vrchom Lysá (1068 m n.m.), je pásmo súvislého lesa na členitom horskom teréne. Sú to intenzívne hospodársky využívané prevažne zmiešané bukovo-jedľové lesy. Majú pomerne dobre vybudovanú sieť účelových lesných ciest. Spevnená lesná cesta pozdĺž Veľkého potoka vedie 4,5 km do hĺbky údolia. Najmä v polohách blízkych hrebeňu pohoria žije pomerne veľa jelenej zveri, v okrajových častiach lesa aj srnčia a diviačia zver. Oblasť Lysej je významným rekreačným, najmä lyžiarskym strediskom. V tomto stredisku je potrebné posilniť najmä letnú rekreáciu. Pre tento účel môžu byť využité lesné účelové cesty v katastri Šarišských Sokoloviec, ktoré sú vhodné na vyznačenie okruhov pre horské bicykle, v zime využiteľných pre bežky. Tieto športovo-rekreačné trasy v hornej časti katastra budú prepojené aj so samotnou obcou, ktorá sa tým môže stať ich východiskom i cieľovým bodom. Hospodárenie v lese by malo viac brať do úvahy rekreačnú funkciu územia. Medzi okrajom lesa a samotnou obcou je územie s prevahou trvalých trávnych porastov, využívaných ako pasienky a kosené lúky. Erózne ryhy, strmšie svahy a niektoré okraje pozemkov zarastajú náletovými krovinami a drevinami. Severný svah vyvýšeniny Dubov je zalesnený. Krajinnú zeleň je vhodné v existujúcom rozsahu ponechať a doplniť. Toto územie je vhodné na rozvoj rekreačných a športových aktivít prímestského charakteru. V riešenom území je navrhnutý rozvoj športového areálu nad obcou výstavbou malej vodnej nádrže, ďalšie ihriská budú dobudované na priľahlej ploche v katastri Bodoviec. Aj v tomto území budú vyznačené trasy pre rekreačný pohyb (bežky, horské bicykle, kone). Južná časť katastra je územie s najkvalitnejšími ornými pôdami a miernejším sklonom pozemkov, preto je využívané na hospodárenie na ornej pôde a na rozvoj obce. V návrhovom období bude plošný rozvoj obce sústredený na lokalitu Pod Havaškou na juhozápadnom okraji sídla. V rámci obnovy miestneho hospodárstva je vhodné obnoviť ťažbu štrkov na lokalite Ždiar. Urbanistická koncepcia ďalšieho rozvoja zastavaného územia obce vychádza zo zámeru zlepšovania životných podmienok obyvateľov a posilňovania jej funkcie prirodzeného centra okolitého územia. Zvýraznenie tejto funkcie si vyžaduje rast počtu obyvateľov a rozvoj občianskej vybavenosti v sídle, je potrebné vytvoriť podmienky aj pre zachovanie a rast počtu pracovných príležitostí. Ku skvalitneniu životných podmienok obyvateľov obce bude okrem dostavby inžinierskych sietí a občianskej vybavenosti slúžiť aj rozvoj športovo-rekreačnej zóny. Obec Šarišské Sokolovce je sídlom hromadného cestného typu. Základom jeho pôdorysu sú tri cesty rozbiehajúce sa na rôzne strany z centra obce - ku Sabinovu, Uzovciam a Bodovciam. Na tieto cesty nadväzuje niekoľko kratších bočných ulíc. Rozvoj pôdorysu obce obmedzuje morfológia terénu najmä v smere ku Bodovciam, kde medzi vyvýšeninami Homôlka a Dubov je zastavaná len úzka úžina medzi nimi. Technickým priestorovým obmedzením rozvoja výstavby je hranica tlakového pásma obecného vodovodu. Obec má priestorovo jasne vymedzené centrum, obytné a výrobné zóny i zónu rekreačnú. Centrom obce je priestor medzi kostolom a objektom Jednoty, kde sú sústredené takmer všetky existujúce zariadenia občianskej vybavenosti. Výrobné zóny tvoria pôvodné hospodárske dvory Jednotného roľníckeho družstva, najmä väčší dolný. Rekreačná zóna sa rozvíja na severnom okraji obce a patrí do nej aj spoločný športový areál v katastri Bodoviec. Osobitosťou urbanistického vývoja je zrastenie zastavaného územia obcí Šarišské Sokolovce a Bodovce, čo vytvára predpoklady pre budovanie spoločných zariadení občianskej a technickej vybavenosti. Rozvoj bývania v obci bude zabezpečený dvoma základnými spôsobmi - prestavbou a dostavbou v súčasne zastavanom území a sústredenou výstavbou na novej lokalite. Prestavbou alebo náhradou nevyhovujúcich objektov na ich pôvodných pozemkoch sa dosiahne najmä skvalitnenie existujúceho bytového fondu. Dostavbou prelúk a voľných pozemkov v intraviláne dôjde ku zahusteniu a skompaktneniu zástavby, túto formu využijú prevažne pôvodní obyvatelia obce. Najvýraznejšou prestavbou prejde územie v centre obce, po pravej strane cesty od Obecného úradu po bytový dom lesného závodu. Tu je väčšina objektov stavebne alebo dispozične nevyhovujúcich a je potrebné nahradiť ich alebo prestavať na domy so súčasným plošným a technickým štandartom. Keďže pôvodná zástavba je pomerne hustá a je tu niekoľko spoločných dvorov, prestavba je možná dvoma spôsobmi. Prvým je výstavba dvojdomov až radových domov pozdĺž terajšej cesty, druhou je výstavba samostatne stojacich domov pozdĺž existujúcej a pozdĺž novej miestnej komunikácie, vytvorenej na konci súčasných záhrad pôvodnej zástavby. Výstavba na nových plochách je navrhnutá na lokalite Pod Havaškou v okolí účelovej komunikácie vedúcej do Jakubovian na západnom okraji obce. To je lokalita prednostne určená pre dosiahnutie prírastku počtu bytov a obyvateľov obce formou migrácie do sídla (t.j.prisťahovaním sa). Prevádzky obchodu a služieb by sa mali sústreďovať v centre obce v samostatných alebo polyfunkčných objektoch (v spojení s bývaním). Mimo centrum môže byť základná vybavenosť väčších obytných zón (Havaška) ale najmä osobitné areály občianskej vybavenosti (škola, cintorín, športový areál). Výrobná zóna sa bude rozvíjať na južnom okraji obce, jej základom bude dolný hospodársky dvor Agrodružstva. Horný hospodársky dvor bude z menšej časti premenený na zónu nepoľnohospodárskych zariadení služieb a skladov, z väčšej časti na plochy občianskej vybavenosti - základnej školy a oddychovej zóny. Na severnom okraji obce, v okolí Veľkého potoka, sa rozvinie športovo - rekreačná zóna, budovaná ako spoločný areál obcí Šar.Sokolovce a Bodovce. Existujúce futbalové ihriská budú doplnené atletickou dráhou a maloplošnými ihriskami, vybudovaná bude menšia vodná nádrž, sezónne stravovacie zariadenie a malý amfiteáter. Vyznačením rekreačných trás sa umožní športovo - rekreačné využitie celého katastra. Z technickej infraštruktúry je potrebné dostavať len splaškovú kanalizáciu s ČOV. Nové inžinierske siete budú v navrhovanej zóne IBV Pod Havaškou. V okolí sídla je dostatok krajinnej zelene. Jej plochy treba stabilizovať, aby mohli plniť pôdoochrannú, ekologickú i krajinotvornú funkciu. 7, OBYVATEĽSTVO A BYTOVÝ FOND

Obec Šarišské Sokolovce počtom obyvateľom 506 k 1.11.1999 (podľa evidencie obyvateľstva OcÚ) patrí medzi menšie vidiecke sídla. Z hľadiska tempa rastu počtu obyvateľov v dlhodobom období patrí ku stagnujúcim sídlam.

Tab.č.1 Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov: rok 1961 1970 1980 1991 1999 ------počet obyv. 507 517 481 482 506 z toho muži 243 253 233 228 254 ženy 264 264 248 254 252

V obci je výrazný podiel obyvateľstva v produktívnom veku. Podiel poproduktívneho obyvateľstva sa znižuje, napriek tomu vekové zloženie skúmanej populácie je nepriaznivé. Znižuje sa totiž aj natalita a tým podiel predproduktívneho obyvateľstva na celkovom počte obyvateľov. Je to všeobecný civilizačný jav, v posledných rokoch je však ovplyvnený aj zlou socioekonomickou klímou v spoločnosti. Podľa indexu populácie sú Šarišské Sokolovce obcou demograficky stagnujúcou. Je tu vysoký podiel obyvateľov v produktívnom veku, čo pri zlepšení sociálnoekonomických podmienok povedie k zvýšeniu prirodzeného prírastku. Napriek tomu pre želateľné zvyšovanie počtu obyvateľov v obci bude rozhodujúca migrácia do sídla. Podmienky pre zvýšenie záujmu o bývanie v Šarišských Sokolovciach vytvára už dnes dobrá vybavenosť inžinierskymi sieťami a vhodné životné prostredie. Ďalšie zvýšenie atraktivity sídla je súčasťou tohto návrhu rozvoja obce - ide o návrh rozvoja občianskej vybavenosti, rekreačných a športových plôch, dobudovanie inžinierskych sietí a vytvorenie dostatku pozemkov pre výstavbu rodinných domov v lokalite Pod Havaškou. Na základe toho predpokladáme nasledujúci vývoj počtu obyvateľov obce v návrhovom období:

rok 2000 2010 2020 ______počet obyvateľov 510 550 610

Podľa údajov zo sčítania ľudu, domov a bytov v roku 1991 bolo v obci 191 ekonomicky aktívnych obyvateľov, z toho 101 mužov a 90 žien. Podľa evidencie Obecného úradu v roku 1999 bolo ekonomicky aktívnych 202 obyvateľov, čo je nárast o 5,8%. Podiel produktívneho obyvateľstva je 58,1%, podiel ekonomicky aktívnych na celkovom počte obyvateľov je 39,9%, čo znamená nárast 0,3% oproti r.1991. Časť obyvateľov je však nezamestnaná. Pri predpokladanom vývoji počtu obyvateľov je možné odvodiť nasledovné približné počty obyvateľov v produktívnom veku: rok 2000 2010 2020 ______produktívni obyv. 296 308 323 ekonomicky aktívni 266 277 290

Väčšina ekonomicky aktívnych obyvateľov dochádzala v minulosti za prácou mimo obce, aj keď tu bolo a je sídlo zlúčeného Jednotného roľníckeho družstva (dnes Agrodružstvo). V roku 1991 mimo obce pracovalo 129 zo 191 ek.aktívnych, t.j.67,5%. Zamestnanosť na roľníckom družstve sa znižuje, nahrádza ju však zamestnanosť v službách a v podnikateľskom sektore. Na základe prieskumu v novembri 1999 bolo zistených v sídle celkom 63 pracovných miest, z toho 30 stálych pracovných miest na Agrodružstve, čo je 47,6%. Celkovo teda počet pracovných miest v obci stúpol o 1 (r.1991 - 62, r.1999 - 63), napriek tomu je časť ekonomicky aktívnych obyvateľov nezamestnaných. V tomto období bola miera nezamestnanosti v okrese Sabinov vyše 30 %, v sídle cca 24 % . Pre zabezpečenie rozvoja obce je potrebné vytvoriť v ňom taký počet pracovných miest, aby aspoň tretina ekonomicky aktívnych obyvateľov našla zamestnanie v obci. Preto je žiadúce dosiahnuť v nej nasledujúci počet pracovných miest:

rok 2000 2010 2020 ______počet prac.miest 88 92 97

Z hľadiska štruktúry pracovných miest v súčasnosti prevládajú miesta vo výrobných odvetviach - 42, t.j. 66,7%, v službách je 21 prac.miest t.j. 33,3% pracovníkov. Žiadúci je rozvoj v obidvoch sektoroch, ich pomer by sa mal mierne meniť v prospech služieb rozvojom občianskej vybavenosti ale aj výrobných služieb. Nárast pracovných miest vo výrobných odvetviach bude na základe rozvoja malého podnikania.

BYTOVÝ FOND Stav bytového fondu podľa výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov z r.1991 a v roku 1999 podľa výsledkov prieskumu:

1991 1999 ______Domy spolu 122 127 Byty spolu 143 149 priemerná obložnosť bytov 3,74 3,64

Od roku 1991 pribudlo v obci 9 bytov v 8-mych rodinných domoch. Keďže došlo aj k asanácii nevyhovujúcich rodinných domov, celkový prírastok je len 6 bytov v 5-tich domoch. Budovy dobré a vyhovujúce predstavujú z celkového počtu budov 82,6%, nevyhovujúce len 17,4%. Viaceré stavebnotechnicky vyhovujúce rodinné domy sú však zastaralé dispozične a nevyhovujúce z hľadiska zastaralých inštalácií. Ak zhodnotíme obytné budovy z hľadiska úžitkových požiadaviek dneška, ako vyhovujúce môžeme hodnotiť len 70 z nich, čo je len 55%. Z toho vyplýva potreba prestavby alebo náhrady za nové objekty takmer polovice obytných domov v obci ak majú naďalej slúžiť obytnej funkcii. V prípade využitia na rekreačné účely postačuje pri väčšine objektov rekonštrukcia. Vzhľadom na predpokladaný vývoj počtu obyvateľov a znižovanie obložnosti bytov je navrhnutý nasledujúci vývoj počtu bytov:

rok 2000 2010 2020 ______počet obyvateľov 510 550 610 počet bytov 152 180 222 obložnosť 3,35 3,05 2,75 prírastok - 28 42

Celkový prírastok počtu bytov v návrhovom období do roku 2020 je 70. Navrhovaná je len výstavba rodinných domov a to dvoma formami - zahusťovaním zástavby v zastavanom území výstavbou v prelukách a nadmerných záhradách a sústredenou výstavbou novej zóny IBV Pod Havaškou na západnom okraji obce. Na tejto lokalite je v návrhovom období navrhnutá výstavba 71 rodinných domov, ďalších 13 pozemkov tvorí rezervu pre ďalšie obdobie. Súčasťou návrhu výstavby je aj návrh prestavby alebo náhradnej výstavby 40 RD na ich pôvodných pozemkoch ako opatrenia na odstránenie nevyhovujúceho stavebnotechnického stavu alebo dispozičného usporiadania domu.

8, OBČIANSKE VYBAVENIE

Obec Šarišské Sokolovce je pomerne malé vidiecke sídlo. Aj keď bola strediskovou obcou, je v nej vybudovaná len základná občianska vybavenosť úmerná veľkosti obce. Väčšina zariadení je umiestnená v centre obce, v oblasti medzi kostolom a objektom Jednoty. Súkromné prevádzky obchodu a služieb vznikli aj v prenajatých priestoroch v budove Obecného úradu. Mimo centra je predajňa potravín v objekte pekárne na severovýchodnom okraji obce. Osobitosťou obce sú zariadenia občianskej vybavenosti vybudované v katastri susednej obce Bodovce ako spoločné zariadenia pre obe obce. Je to materská škola a športový areál, obsahujúci dve futbalové ihriská. Spoločná je aj základná škola pre 1.-4.ročník, ktorá má priestory v oboch obciach. Neoddeliteľnou súčasťou navrhovaného rozvoja obce je aj rozvoj občianskej vybavenosti. Má nielen vytvoriť vhodné podmienky pre súčasných obyvateľov obce, ale aj podnietiť migráciu do sídla a vytvoriť ďalšie pracovné miesta v obci. Na základe navrhovanej veľkosti a funkcie sídla v území je v obci navrhnuté doplniť tieto zariadenia občianskej vybavenosti. I. Školstvo a výchova - základná škola 1.-9. ročník - riešená ako spádová škola so spádovou oblasťou Jakubovany, Bodovce, Ratvaj, Hubošovce a Uzovce pre II. stupeň, I.stupeň pre Šarišské Sokolovce a Bodovce. Z tohto zámeru vychádza potreba 14-triednej plnoorganizovanej školy. Navrhnutá je na severnom okraji obce v blízkosti športového areálu, ktorý by po doplnení o atletickú dráhu a maloplošné ihriská slúžil aj pre potreby školy.

II.Kultúra a osveta - spoločenská sála - navrhovaná je dostavba budovy Obecného úradu, čím sa získa dostatočné zázemie pre rozšírenie využitia spoločenskej sály a vytvorenie klubovní pre záujmovú činnosť. Vytvoria sa priestory aj pre presťahovanie knižnice. Novonavrhovaným je areál letného amfiteátra umiestneného v oddychovej zóne na pôvodnom hornom hospodárskom dvore s kapacitou cca 300 miest.

III.Telovýchova a šport Futbalové ihrisko je vybudované v katastri obce Bodovce v rámci spoločného športového areálu, obsahujúceho dve futbalové ihriská a objekt šatní. Areál sa nachádza blízko horného hospodárskeho dvora za Veľkým potokom. Jeho rozvojom vznikne základ športovo- rekreačného areálu spoločného pre obe obce, ktorý bude zároveň slúžiť aj pre základnú školu. V areáli bude dobudovaná atletická dráha, sektory pre vrhačské disciplíny a maloplošné ihriská - kurty. Vedľa areálu ihrísk bude na Veľkom potoku vybudovaná malá viacúčelová vodná nádrž, ktorá bude mať aj rekreačné využitie - v lete na kúpanie, v zime na športy na ľade. Priamo v obci chýbajú menšie ihriská, kurty a športoviská najmä pre nižšie vekové skupiny. Preto je pri dolnom hospodárskom dvore a na východnom okraji obce vedľa cesty na Uzovce navrhnutá výstavba malých ihrísk pre minifutbal a tenisový kurt. Pre rozvoj cyklistiky a bežeckého lyžovania budú slúžiť rekreačné trasy, vyznačené v katastri obce.

V. Zdravotníctvo V súčasnosti v obci nie je žiadne zdravotnícke zariadenie. Doporučujeme v obci vytvoriť podmienky na vznik zdravotných ambulancií všeobecného lekára, pediatra a stomatológa pre zravotný obvod zahŕňajúci aj okolité obce. Priestory pre ambulancie môžu vzniknúť pri prestavbe obecného úradu alebo aj v súkromných domoch, najlepšie v centre obce.

VI.Maloobchod V obci sú toho času tri predajne potravín. Potraviny Liptáková sú v objekte Jednoty v centre obce. Objekt je priestorovo vyhovujúci. Potraviny Jusková sú v prenajatom priestore na prízemí budovy OcÚ. Priestory sú stiesnené, nedostatočné je najmä zázemie predajne. Buď sa pre predajňu vytvoria lepšie priestory v rámci prestavby objektu OcÚ, alebo bude vhodné presťahovať ju do adaptovaných priestorov v niektorom rodinnom dome. Ďalšie Potraviny sú v objekte pekárne na severovýchodnom okraji obce. Nachádzajú sa v novej, vyhovujúcej účelovej budove. Novonavrhovaná širokosortimentná predajňa je v lokalite sústredenej výstavby rodinných domov Pod Havaškou. Rast počtu obyvateľov vytvorí podmienky pre ďalšie maloobchodné predajne, najmä na predajne s ďalším sortimentom - napr. ovocie-zelenina, mäso-údeniny, priemyselný tovar - formou malých predajní umiestnených v polyfunkčných rodinných domoch. Najvhodnejšie je ich umiestnenie v domoch v centre obce. Samostatné priestory je možné vybudovať aj na pozemkoch niektorých rodinných domov ako napríklad na pozemku pri križovatke štátnych ciest v strede obce na pravom brehu potoka.

IX.Verejné stravovanie Pohostinstvo Liptáková sa nachádza v objekte Jednoty spolu s potravinami. Stavebne aj priestorovo je vyhovujúci, málo upravené je však okolie stavby. Navrhujeme rozšíriť odbytovú plochu vonkajšou terasou, zvážiť je možné aj využitie podkrovia (bar, biliard- club, reštaurácia). Jedáleň pre verejnosť je možné vytvoriť aj využitím kuchyne, ktorá bude dobudovaná ako zázemie spoločenskej sály pri dostavbe Obecného úradu. Stravovacie zariadenie v obci by poskytovalo aj závodné stravovanie pre pracujúcich a stravovanie pre sociálne odkázaných občanov.

X. Nevýrobné služby Kaderníctvo je zriadené v budove Obecného úradu. Je otvorené len jeden deň v týždni, dochádza jedna kaderníčka. Rozvoj nevýrobných služieb je navhodnejší formou malých živností prevádzkovaných v rodinných domoch alebo na ich pozemkoch. Takéto prevádzky môžu vznikať v celej obci, najvhodnejšie je však ich umiestnenie v centre obce.

XI.Výrobné služby Stolárstvo Kolpak je na južnom okraji centra obce, využíva pozemok pôvodného rodinného domu. Väčšina využívaných objektov je pre výrobné účely nevhodná, preto je v súčasnosti budovaná účelová prístavba. Pozemok však nie je vhodný na dlhodobejší rozvoj výrobnej funkcie. Výrobnú časť prevádzky je potrebné rozvíjať do vhodnejších priestorov na južnom hospodárskom dvore, v centre obce ponechať predajňu so vzorkovou sieňou a administratívnu časť. Kamenárstvo je prevádzka umiestnená v prízemí súkromného domu pri hornom hospodárskom dvore. Vzhľadom na rozsah činnosti kamenárstva sú priestory vyhovujúce. Pekáreň je vybudovaná na severovýchodnom okraji obce v jednom objekte s predajňou potravín. Má lokálny význam, zamestnáva príslušníkov rodiny majiteľa. Rozvoj výrobných služieb je navhodnejší formou malých živností prevádzkovaných spočiatku v rodinných domoch alebo na ich pozemkoch, pri náraste objemu činnosti vo výrobnom areáli na južnom okraji obce. Prevádzky, ktoré sú zdrojom hluku, zápachu alebo iných negatívnych dopadov na okolie, môžu byť umiestnené len v tejto výrobnej zóne. je však ich umiestnenie v centre obce.

XII.Správa a riadenie Obecný úrad má vybudovanú účelovú budovu v centre obce. Okrem kancelárie OcÚ je v objekte aj požiarna zbrojnica, spoločenská sála a priestory prenajaté pre prevádzky služieb. Budovu je potrebné prestavať a dostavať tak, aby sa vytvorilo potrebné zázemie pre spoločenskú sálu, obecný úrad a knižnicu. Je potrebné počítať aj s klubovňou a prípadne aj priestormi na prenájom. V obci sú dva cintoríny, ani jeden z nich však nemá priestorovú rezervu pre ďalší rozvoj. Pochovávanie na cintorín v juhovýchodnej časti (Čipkeš) bude zastavené, plocha postupne nadobudne charakter verejnej zelene - parku. Cintorín pod Havaškou bude rozšírený na susednú plochu a bude doplnený o dom smútku. V centre obce je rímskokatolícky kostol, ktorý je po prestavbe, čím došlo ku zvýšeniu kapacity objektu. Malý gr.kat. kostolík v dolnej časti obce sa používa len príležitostne.

9, VÝROBA A SKLADY

Výrobné a skladové zariadenia sú v obci zastúpené zariadeniami poľnohospodárskej a strojárenskej výroby. Šarišské Sokolovce sú sídlom poľnohospodárskeho podniku Agrodružstvo, obhospodarujúceho pôdu aj v katastroch okolitých obcí Bodovce, Ratvaj, Hubošovce, Uzovce, Jakubovany a Drienica. V 80-tych rokoch to bol prosperujúci veľkovýrobný podnik, čo sa odrazilo na investičnej výstavbe hospodárskych dvorov, účelových komunikácií i bytových domov pre zamestnancov. V obci sú dva hospodárske dvory. Dolný dvor pri ceste do Sabinova je sídlom družstva, je tu mechanizačné stredisko a stredisko živočíšnej výroby. Areál je pomerne dobre upravený, väčšina komunikácií je spevnená, časť nespevnených plôch je sadovo upravená. Horný hospodársky dvor je pri Veľkom potoku a bol strediskom živočíšnej výroby. Dnes objekty už neslúžia poľnohospodárskej výrobe. Navrhujeme horný hospodársky dvor zmeniť na nepoľnohospodársky areál - sčasti na areál základnej školy a oddychovú zónu, zvyšnú časť pre sklady a výrobné služby. V susedstve s dolným hospodárskym dvorom sa rozvíja výrobný areál firmy Kadako, ktorá sa zaoberá výrobou závesného poľnohospodárskeho náradia. Okrem samostatnej budovy firmy patrí do jej areálu už aj časť priľahlých budov z hospodárskeho dvora PD. Umiestnenie areálu firmy Kadako aj jej rozširovanie smerom do hosp. dvora Agrodružstva sú z hľadiska rozvoja sídla vhodné. Rezervné plochy pre rozvoj zariadení výroby a skladov sú na južnom okraji obce, medzi štátnou cestou, hospodárskym dvorom a Veľkým potokom. V rámci výstavby ČOV je možné vybudovať tu aj samostatnú prístupovú komunikáciu zo štátnej cesty. Pre rozvoj zamestnanosti v obci je vhodné obnoviť aj ťažbu v opustenom lome na lokalite Ždiar. Nové pracovné príležitosti by sa mali vytvárať v menej náročných druhoch výroby, lebo vzdelanostná štruktúra pracovnej sily v obci je pomerne nízka, prevládajú robotnícke kádre so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity.

10,REKREÁCIA, KÚPEĽNÍCTVO A CESTOVNÝ RUCH

V obci v súčasnosti nie sú žiadne účelové zariadenia pre kúpeľníctvo a cestovný ruch. Pre potreby individuálnej rekreácie je využívaných 5 objektov, z toho dva priamo v obci. Mimo obce sú to bývalá hájovňa a samota pri potoku Jakubovianka a poľovnícka chata Jarabka pri Veľkom potoku za horným hospodárskym dvorom. V obci je ako rekreačná chalupa využívaný dom vedľa bytového domu lesného závodu a chatka na okraji zastavaného úzenia v lokalite Havaška. Za rekreačné objekty je možné považovať aj poľovnícke chaty v zalesnenej časti katastra obce na lokalitách Getkov vrch a Kira. Okolie obce poskytuje vhodné podmienky pre rozvoj prímestskej rekreácie. Na severnom okraji obce je preto navrhnutý rozvoj športovo-rekreačnej zóny lokálneho významu. Jej súčasťou bude existujúci futbalový areál ležiaci už v katastri Bodoviec, doplnený o ďalšie športoviská - maloplošné ihriská, kurty, atletickú dráhu a pod. Areál bude využívať aj základná škola, na druhe strane školská telocvičňa bude využívaná aj pre mimoškolskú telovýchovu. Súčasťou zóny bude aj malá vodná nádrž, využívaná v lete na kúpanie, v zime na korčuľovanie. V okolí obce sú navrhnuté aj kratšie rekreačno- športové trasy využiteľné pre pešie prechádzky, kondičný beh, horské bicykle, jazdu na koni, v zime pre beh na lyžiach. Severná časť katastra susedí s rekreačnou oblasťou regionálneho významu Drienica- Lysá. Pre rozvoj tejto oblasti je potrebné doplniť aktivity najmä pre letnú sezónu. V katastri obce Šarišské Sokolovce sú navrhnuté rekreačno-športové trasy nadväzujúce na priestor Lysej, určené pre horské bicykle, kondičný beh a beh na lyžiach, ktoré umožňujú vytvoriť niekoľko okruhov rôznej dĺžky. Sú vedené po existujúcich lesných cestách. Prepojením týchto trás údolím Veľkého potoka s trasami v okolí obce sa vytvorí prepojenie rekreačného priestoru Lysá s Šarišskými Sokolovcami.

11,DOPRAVA A DOPRAVNÉ ZARIADENIA

AUTOMOBILOVÉ KOMUNIKÁCIE Obec Šarišské Sokolovce je dopravne prístupná zo Sabinova po ceste III.triedy č.5436 Orkucany - Šar.Sokolovce a v smere od Prešova po ceste III.triedy č.5438, ktorá vedie od Uzoviec do centra obce a odtiaľ do Bodoviec, Ratvaja a Hubošoviec. Po týchto cestách je vedená aj autobusová doprava. Prístup do obce je možný aj po poľnohospodárskej účelovej spevnenej komunikácii z Jakubovian, ktorá vedie až do obce Drienica. Prieťahy ciest III.triedy v obci majú šírku 4 až 6 m, čo nezodpovedá požadovanej kategórii MS 9/60. V návrhovom období je preto potrebné upraviť šírku a smerové vedenie komunikácií. Rozširovanie ciest je v úseku od centra obce ku Bodovciam navrhované po pravej strane, v úseku na Uzovce po ľavej strane, v úseku na Sabinov striedavo na ľavej a pravej strane. V zátačke pri cintoríne musí byť zväčšený polomer a odstránená hospodárska budova z rozhľadového trojuholníka. Väčšina šírkových a smerových úprav je podmienená prestavbou priľahlej zástavby. Rekonštrukciou ciest sa vyrieši aj ich zlý povrch a nedostatočné odvodnenie. Miestne komunikácie majú šírku 3 až 6 m, čo je väčšinou nedostatočné. Prevažne majú živičný kryt, tento je však tiež značne poškodený výstavbou inžinierskych sietí. Miestne komunikácie, ktoré nemajú priestoré možnosti na šírkovú úpravu na kategóriu MO 8/40, budú dopravnou značkou zmenené na ukľudené komunikácie - obytné ulice. Účelová komunikácia vedúca do Jakubovian má šírku 3 až 4 m, čo je nedostatočné. Aj jej živičný povrch je značne poškodený. Úsek tejto komunikácie vedúci cez navrhovanú zónu IBV Pod Havaškou bude prestavaný na miestnu komunikáciu kategórie MO 8/40. Rovnakú kategóriu budú mať ostatné novonavrhované miestne komunikácie. Nespevnené poľné cesty nadväzujú na cesty III.triedy a miestne komunikácie a zabezpečujú prístup na jednotlivé pozemky v okolí obce. V súvislosti s výstavbou vodnej nádrže a amfiteátra bude spevnený úsek poľnej cesty vedúci od horného hospodárskeho dvora ku vodojemu. Po poľných a lesných cestách budú vyznačené rekreačno - športové trasy v extraviláne obce. Pre tento účel je potrebné vytvoriť len jeden úsek poľnej cesty pri samote pri Jakubovianskom potoku.

PARKOVACIE PLOCHY, GARÁŽE A DOPRAVNÉ PRIESTRANSTVÁ V obci Šarišské Sokolovce sú dve verejne prístupné parkoviská. Väčšie z nich je pri hlavnom vstupe do areálu poľnohospodárskeho družstva. Na ňom môžu parkovať osobné a nákladné automobily i autobusy. Menšia parkovacia plocha je pred Obecným úradom. Je však neupravená a po odčítaní plochy pred požiarnou zbrojnicou má kapacitu len 2 parkovacie miesta. Pre potreby občianskej vybavenosti budú vybudované parkoviská pri kostole, objekte Jednoty, základnej škole, pri chate Jarabka a navrhovanom amfiteátri. Pri cintoríne sa bude parkovať pozdĺžne na okraji prístupovej komunikácie. V obci nie sú žiadne hromadné garáže. Garážovanie súkromných vozidiel je a bude riešené prevažne garážami na pozemkoch rodinných domov. Pri bytových domoch sú garáže na prízemí domov. Automobilová technika podnikateľských subjektov musí parkovať v ich areáloch alebo na prenajatých parkovacích miestach vo výrobnej zóne. Nie je prípustné parkovanie nákladných vozidiel a účelových strojov na verejných komunikáciách a plochách v obytnej zóne.

PEŠIE KOMUNIKÁCIE V obci sú čiastočne vybudované prevažne jednostranné chodníky len okolo ciest III.triedy a účelovej komunikácie smer Jakubovany. Ostatné miestne komunikácie fungujú ako združený komunikačný priestor. Existujúce chodníky majú povrch z liateho asfaltu, boli však poškodené pri výstavbe inžinierskych sietí. Pri rekonštrukcii prieťahov ciest III.triedy a výstavbe nových miestnych komunikácií budú vybudované aj chodníky pre peších. Pešia plocha bude vytvorená v centre obce pred obecným úradom a kostolom. Krátke a úzke uličky v obci budú dopravnou značkou zmenené na ukľudnené komunikácie - obytné zóny - so zmiešanou dopravou. Pešie plochy a chodníky budú prevažne dláždené zámkovou dlažbou.

CYKLISTICKÁ DOPRAVA Pre cyklistickú dopravu nie sú v obci ani v jej katastri vybudované cyklistické chodníky alebo vyznačené cyklistické trasy. Pre tento účel budú využité poľné a lesné účelové komunikácie v extraviláne obce. Pre horské bicykle budú vyznačené trasy aj v zalesnenej časti katastra s prepojením na rekreačnú oblasť Drienica - Lysá. Pre trekingové a cestné bicykle doporučujeme vyznačiť trasu vedúcu podhorím Čergova - po účelovej komunikácii z Drienice cez Jakubovany do Šarišských Sokoloviec, odtiaľ po ceste III.triedy do Hubošoviec, po spevnenej poľnej ceste do Babinho Potoka a ďalej po cestách III.triedy cez Terňu do Demjaty.

AUTOBUSOVÁ DOPRAVA Verejná autobusová doprava je vedená po prieťahoch ciest III. triedy. Ich úpravou na kategóriu MS 9/60 sa vylepšia podmienky pre bezpečný prejazd autobusov cez obec. Súčasťou riešenia je návrh nového rozmiestnenia zastávok. Vychádza z potreby premiestniť nevyhovujúcu zastávku z križovatky v centre obce a zároveň upraviť polohu ostatných zastávok tak, aby zohľadňovali umiestnenie novonavrhovaných súborov IBV a zariadení občianskej vybavenosti (napr.základnej školy).

12,VODNÉ HOSPODÁRSTVO

Návrh úprav vodných tokov a odtokové pomery Z hydrologického hľadiska je katastrálne územie obce Šarišské Sokolovce priradené k povodiu rieky Torysa, číslo hydrologického poradia 4-32-04, a spadá do povodia Veľkého a Jakubovianskeho potoka. Povodie leží v II. vonkajšom pásme hygienickej ochrany vodného zdroja VVaK Prešov v povodí Torysy v k.ú. Šarišské Michaľany. Toky v k.ú. Šarišské Sokolovce sú neupravené a majú prírodný charakter. Povodie tokov je v hornej časti zalesnené, v strednej a dolnej časti je tvorené trávnymi porastami a poľnohospodárskou pôdou. Elementárny povrchový odtok z povodia je 7,5 l. s -¹ ha -¹. V obci nie sú vybudované cestné priekopy ani záchytné priekopy na zachytenie prívalových vôd. V hornej časti povodia Veľkého potoka sa nachádzajú vodné zdroje vodovodov pre obce Šarišské Sokolovce a Bodovce, ktoré majú pásmo hygienickej ochrany I. a II. stupňa. V dolnom úseku Veľkého potoka je umiestnený vodný zdroj vodovodu Uzovce, vrátane pásma hygienickej ochrany tohto zdroja. Pravostranný prítok Veľkého potoka je vedený v úseku od kostola po vyústenie v betónových rúrach. Existujúci stav nie je vyhovujúci, pretože pri intenzívnych zrážkach dochádza k čiastočnému zaneseniu a upchatiu vtoku a následovne výtoku vody na miestne komunikácie. Navrhujeme upraviť časť toku od vtoku za kostolom, s realizáciou vtokového objektu, nový návrh v krytom profile, trasovanie toku cez parcelu č. 130 v otvorenom koryte a vyústenie do Veľkého potoka. Návrh vodných nádrží Územno – plánovacia dokumentácia uvažuje s návrhom malej vodnej nádrže v hornej časti obce v povodí Veľkého potoka, kde sa uvažuje s vytvorením rekreačno – oddychového priestoru. Na úrovni kóty cca 440 m.n.m. sa zriadi hrádza malej vodnej nádrže. Nádrž bude zriadená v určenom profile. Predbežne uvažujeme so sypanou zemnou hrádzou s ílovým tesnením a s bočným bezpečnostným prelivom a vypúšťacím objektom. Úroveň maximálnej hladiny predbežne uvažujeme na kóte 445,00 m.n.m., plocha hladiny 0,3 ha, maximálny objem 10 000m³. Vodná nádrž bude spĺňať prioritne rekreačnú funkciu, so sekundárnym vodohospodárskym využitím. Pre zabezpečenie ochrany vodnej nádrže pred splaveninami a zanášaním navrhujeme vo vzdialenosti cca 200m nad hrádzovým profilom zriadiť kamennú prehrádzku.

Zásobovanie vodou – existujúci stav V súčasnosti je v obci Šarišské Sokolovce od r. 1996 realizovaný verejný vodovod. Vodným zdrojom pre vodovod je zachytený prameň označený A14, umiestnený v doline Veľkého potoka cca 800m nad obcou. Jeho výdatnosťou je 0,40 l . s-¹. Prívodné potrubie je zaústené do existujúceho prefabrikovaného vodojemu 2 x 150m³ s manipulačnou komorou MK – 3. Zásobné potrubie je vedené pozdĺž Veľkého potoka do obce, kde je navrhnutá vodovodná sieť z tlakových rúr PVC. V súčasnosti je na verejný vodovod napojených cca 50% nehnuteľností a z pôvodného projektového návrhu je nutné dokončiť realizáciu časti vetvy „A“ a „B“. 4 rodinné domy sú zásobované vodou z vodovodu Bodovce. Vodovodná sieť osadením požiarnych hydrantov spoločne s akumuláciou vo vodojeme zabezpečuje požiarnu potrebu vody. Okrem verejného vodovodu je realizovaný vodovod pre hospodársky dvor a bytovky s vodným zdrojom a akumuláciou v k. ú. Jakubovany. V súčasnosti je tento vodovod mimo prevádzky a hospodársky dvor i bytové domy PD sú zásobované vodou z verejného vodovodu. Hospodársky dvor má i v blízkosti areálu vlastný vodovodný zdroj – studňu. Skupina domov v západnej časti má taktiež realizovaný vlastný vodovod. Pre túto skupinu nehnuteľnosti bola realizovaná vetva „A5 PVC D110“ verejného vodovodu.

Návrh zásobovania vodou Súčasný stav zásobovania obce pitnou vodou je čiastočne vyhovujúci. Je nutné ukončenie výstavby verejného vodovodu realizáciou časti vodovodných vetiev „A“ a „B“. Na základe porovnania potreby vody a výdatnosti vodného zdroja A14 vyplýva, že pri očakávanom zvyšovaní podielu zásobovaných obyvateľov z verejného vodovodu /zo súčasných 50% na 90%/ dôjde k deficitu pri dlhodobom vyššom odbere vody ako je prítok do vodojemu. Z uvedeného dôvodu, ako aj plánovanej výstavbe IBV v lokalite Havaška i samotnej obci doporučujeme prepojenie prepadového potrubia z vodojemu 1 x 150m³ pre obec Bodovce s prívodným potrubím vodojemu Šarišské Sokolovce. Obec Bodovce je zásobovaná vodou z vodných zdrojov B14 s výdatnosťou 1,37 l . s-¹ a C14 s výdatnosťou 0,25 l . s-¹, čím je vytvorený priestor na nadlepšovanie prítoku pre vodojem 2 x 150m³ Šarišské Sokolovce vo výške cca 1,0 l . s-¹.

VÝPOČET POTREBY VODY: 1.výpočet urobený podľa metodických pokynov pre výpočet pitnej vody pre dlhodobý výhľad, pri výpočte uvažujeme s hodnotou VVR/voda vyrobená celkom/, ktorá zahŕňa VFD /voda pre domácnosti/, VFO /voda pre ostatných odberateľov/ a VF /straty v sieti/. ROK 2000: - 510 obyvateľov Priemerná denná potreba vody: Qpd = 510 obyvateľov x 155 l /obyv. deň Qpd = 79,050 m³ . d-¹ = 0,915 l . s-¹

Maximálna potreba vody: Qmax = 79,050 m³ . d-¹ x 1,45 = 114,622 m³ . d-¹ = 1,32 l . s-¹

ROK 2020: - 600 obyvateľov Priemerná denná potreba vody: Qpd = 600 obyvateľov x 162 l /obyv. deň Qpd = 97,200 m³ . d-¹ = 1,125 l . s-¹ Maximálna potreba vody: Qmax = 97,200 m³ . d-¹ x 1,45 = 140,94m³ . d-¹ = 1,63 l . s-¹

ROK 2030: - 640 obyvateľov Priemerná denná potreba vody: Qpd = 640 obyvateľov x 165 l /obyv. deň Qpd = 105,600 m³ . d-¹ x 1,45 = 1,222 l . s-¹ Maximálna potreba vody: Qmax = 105,600 m³ . d-¹ x 1,45 = 153,12m³ . d-¹ = 1,77 l . s-¹

Na základe porovnania hodnôt maximálnej dennej potreby vody v stanovených časových úrovniach a demografických údajov v závislosti od počtu zásobovania obyvateľov z verejného vodovodu vyplýva deficit v prítoku vody do vodojemu. Je nutné riešiť prepojenie prepadového potrubia vodojemu Bodovce s prívodným potrubím vodojemu Šarišské Sokolovce. Vodovod Bodovce je zásobovaný z vodovodných zdrojov B14 a C14 a pri priemernej dennej potrebe vody v obci Bodovce a 90% podiel zásobovaných obyvateľov z verejného vodovodu je možné uvažovať s nadlepšením vodovodu Šarišské Sokolovce v roku 2000 o 1,12 l . s-¹ a v r.2030 o 1,06 l . s-¹. Keďže akumulácia vody pre obec Šarišské Sokolovce je zabezpečená vo vodojeme 2 x 150m³ prepojením odpadu z vodojemu Bodovce je zabezpečené zásobovanie vodou do roku 2020 pri 90% podiele zásobovaných obyvateľov vodou resp. do roku 2030 pri 85% podiele. Ochranné pásmo vodovodného potrubia je podľa STN 755401 2m na obe strany od vonkajších povrchov potrubia, ak vodohospodársky orgán nerozhodne inak. Vodné zdroje majú stanovené samostatné ochranné pásma. Vodojem má zriadené pasívne pásmo ochrany oplotením. Existujúci vodovod pre hospodársky dvor a vodovod pre skupinu domov v západnej časti obce navrhujeme zrušiť vzhľadom na zásobovanie vodou z verejného vodovodu a kolíziou s IBV Havaška. Hospodársky dvor a bytové domy sú zásobované vodou z verejného vodovodu. Po čiastočnej rekonštrukcii rozvodov v areáli HD bude voda z verejného vodovodu využívaná iba na sociálno – hygienické účely a existujúca studňa pred administratívnou budovou PD bude využívaná na zásobovanie vodou živočíšnej výroby. Zásobovanie vodou navrhovanej IBV Havaška bude zabezpečené realizáciou rozvodného potrubia, ktoré bude napojené na existujúcu vodovodnú vetvu „A5“ PVC D 110. Rozvodné potrubie navrhujeme z tlakového potrubia PVC D 110 a bude vedené v chodníkoch miestnych komunikácií, prípadne v zeleni a komunikáciách. Súčasťou výstavby sú i verejné časti vodovodných prípojok z tlakového potrubia PELD D 32, 40, ukončených vo vodomernej šachte uzáverom. ZABEZPEČENIE POTREBY POŽIARNEJ VODY: Výstavba vodovodu zabezpečí potrebu požiarnej vody 6,7 l . s-¹. Akumulácia vody vo vú zásobu požiarnej vody pre dobu trvania požiaru 3 hodiny. Celková zásoba vo vodojeme je 2 x 150m³, celková potreba požiarnej vody je 72,40m³.

POSÚDENIE TLAKOVÝCH POMEROV IBV HAVAŠKA: Kóta max./min. hladiny vodojemu: 451,60/545,90 m.n.m. Kóta terénu najvyššej zástavby v IBV Havaška: 450,00 m.n.m. Kóta terénu najnižšej zástavby v IBV Havaška: 410,00 m.n.m. Hydrostatický tlak max./min. najvyššej zástavby: 0,016/0,05 MPa Hydrostatický tlak max./min najnižšej zástavby: 0,416/0,45 MPa Hydrodynamický tlak max./min. najvyššej zástavby: 0,01/0,00 MPa Hydrodynamický tlak max./min. najvyššej zástavby: 0,4/0,30 MPa

STN 730873 požaduje pretlak v hydrante 0,25 MPa a v miestach, kde to nie je možné dosiahnuť, je dovolené zníženie na min. tlak 0,10 MPa. Pre sociálno – hygienické potreby určuje STN 755401 tlak 0,25 MPa v mieste napojenia prípojky a pri stavbách do 2 nadzemných podlaží min. 0,15 MPa. Na základe hydrotechnických výpočtov vyplýva v dlhodobom výhľade nutnosť zásobovania vodou obce v 2 tlakových pásmach. I. tlakové pásmo s čiarou hydrostatického tlaku na kóte 451,60 m.n.m. bude určené na zásobovanie vodou existujúcich rodinných domov a občianskej vybavenosti, ako aj časti IBV Havaška s osadením domov na kóte 430,00 m.n.m. a nižšie. II.tlakové pásmo bude zriadené pre zásobovanie časti IBV Havaška s osadením domov na kóte 431,00 m.n.m. a vyššie. Požadovaný pretlak v sieti bude zabezpečovať automatická tlaková stanica Grundfos Hydro 1000, ktorá zabezpečí dodávku maximálnej dennej potreby vody a potreby požiarnej vody s hydrodynamickým tlakom v sieti podľa požiadaviek STN 755401 a 730873.

PARAMETRE ATS: ATS Grundfos Hydro 1000 – 1,6 – 8,4 l . s-¹, y=40 – 50 kg . J-¹ 1 x tlaková nádrž 100 l 3 x čerpadlo CR 8 – 30 – 3 x 1, 1 kW/380 V

Odkanalizovanie – existujúci stav V súčasnosti v obci nie je vybudovaná verejná kanalizácia s ČOV. Územie nie je odkanalizované a nenachádzajú sa v ňom žiadne vodohospodárske siete a stavby. Rodinné domy sú vo väčšine prípadov odkanalizované do žúmp alebo septikov. Bytové domy pri hospodárskom dvore majú spoločnú žumpu.

Návrh odkanalizovania obce Pri návrhu odkanalizovania sme vychádzali z požiadavky na zdravotne a ekologicky neškodné odvádzanie splaškových odpadových vôd s ich likvidáciou v ČOV. Pre účely odkanalizovania obce bola spracovaná projektová dokumentácia odkanalizovania obce. OcÚ zabezpečil v roku 1992 spracovanie projektu stavby „Vodovod, kanalizácia a ČOV Šarišské Sokolovce, Bodovce“. Projekt uvažuje s výstavbou splaškovej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Navrhovaný spôsob odvádzania odpadových vôd je vyhovujúci. Namiesto výstavby ČOV navrhujeme v súlade s projektom „Prešov, pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Torysa“ vybudovať kanalizačnú stoku odvádzajúcu odpadové vody do ČOV Sabinov – Orkucany. Investorom stavby verejnej kanalizácie vrátane kanalizačného zberača Šar.Sokolovce – Orkucany bude Východoslovenská vodárenská spoločnosť. Výstavba bude zabezpečená s prispením finančných zdrojov Kohézneho fondu EÚ. Odkanalizovanie IBV Havaška navrhujeme deleným spôsobom so samostatným odvádzaním splaškových odpadových vôd do projektovanej splaškovej kanalizácie. Dažďové odpadové vody budú odvádzané zo spevnených plôch rigolmi a priekopami a zo striech rodinných domov na terén. Realizácia dvojitého – deleného kanalizačného systému /samostatné odvádzanie splaškových a dažďových vôd/ je charakterizovaná ekonomickou náročnosťou investície a z uvedeného dôvodu ju nedoporučujeme.

Splašková kanalizácia Výstavbu verejnej kanalizácie navrhujeme realizovať podľa spracovaného projektu stavby „Vodovod, kanalizácia a ČOV Šarišské Sokolovce, Bodovce“. Projekt navrhuje realizáciu splaškovej kanalizácie s výstavbou ČOV, spoločnej pre obce Šarišské Sokolovce a Bodovce. Stoková sieť navrhnutá z jednotlivých stôk z kanalizačných rúr PVC D 315 umiestnených prednostne v miestnych uliciach bude po realizácii zabezpečovať odvádzanie splaškových odpadových vôd z existujúcich rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti, ako aj plánovanej výstavby v existujúcej zástavbe. Existujúce kanalizačné prípojky k žumpám budú po realizácii verejnej kanalizácie prepojené na stokovú sieť a žumpy asanované. Likvidácia odpadových vôd je v uvedenom projekte navrhnutá v biologickej ČOV s terciálnym stupňom čistenia typu Hydrovit 1000. ČOV, ktorá je umiestnená v južnej časti obce pod hospodárskym dvorom poľnohospodárskeho družstva. Vyústenie prečistených odpadových vôd je navrhnuté do Veľkého potoka v mieste sútoku s pravostranným prítokom z Havašky, z dôvodu kolízie s ochranným pásmom hygienickej ochrany vodného zdroja vodovodu Uzovce. Výpočet vplyvu odpadových vôd na recipient je vykonaný na Veľký potok a vyhovuje. Pre akciu bolo vydané v r.1998 stavebné povolenie. Odkanalizovanie IBV lokality Havaška navrhujeme výstavbou splaškovej kanalizácie z kanalizačných rúr PVC D 315, ktorá bude napojená na projektované stoky „A PVC D 315“ a „A1 PVC D 315“. Navrhované stoky budú umiestnené v osiach komunikácií. V rámci realizácie stokovej siete uvažujeme i s výstavbou verejných častí kanalizačných prípojok z rúr PVC D 160. Odkanalizovanie nových rodinných domov a občianskej vybavenosti v existujúcej zástavbe je možné do projektovaných stôk splaškovej kanalizácie, ktorá je navrhnutá v projekte stavby „Vodovod, kanalizácia a ČOV Šarišské Sokolovce, Bodovce“. Kanalizáciu navrhujeme realizovať z kanalizačných rúr PVC D 160 a D 300. Typ uloženia potrubia v ryhe bude stanovený podľa výsledkov inžiniersko – geologického prieskumu IGHP. Zmeny trasy a profilu kanalizácie budú v typových revíznych šachtách. Napojenie prípojok bude riešené v úseku medzi šachtami odbočnými tvarovkami.

Množstvo odpadových vôd: Splaškové odpadové vody: 1.výpočet je urobený podľa aktuálnej smernice na výpočet potreby vody pre dlhodobý výhľad, pri výpočte vychádzame z potreby vody pre dlhodobý výhľad, pri výpočte vychádzame z potreby vody, ale hodnoty VFC a STN 736701, uvedená hodnota zahŕňa i odpadové vody z občianskej a technickej vybavenosti. 1.vstupné údaje : 1.počet obyvateľov: r.2000 r.2020 r.2030 Šarišské Sokolovce 510 600 640 Bodovce 310 325 330

Rok 2000: Denné množstvo odpadových vôd: Qbd = 510 + 310 obyvateľov x 125 l /obyv. deň = 102,50m³ . d-¹ = 1,19 l . s-¹/ Maximálne denné množstvo odpadových vôd: Qm = 102,50m³ . d-¹ x 2,344 = 240,26m³ . d-¹ = 2,78 l . s-¹

Rok 2020: Denné množstvo odpadových vôd: Qbd = 600 + 325 obyvateľov x 125 l / obyv. deň = 115,625m³ . d-¹ = 1,34 l . s-¹/ Maximálne denné množstvo odpadových vôd: Qm = 115,625m³ . d-¹ x 2,25 = 260,156m³ . d-¹ = 3,01 l . s-¹

Rok 2030: Denné množstvo odpadových vôd: Qbd = 640 + 330 obyv. x 140 l /obyv. deň = 135,80m³ . d-¹ = 1,57 l . s-¹/ Maximálne denné množstvo odpadových vôd: Qm = 135,80m³ . d-¹ x 2,22 = 301,476m³ . d-¹ =3,49 l . s-¹

Nevyhnutným predpokladom výstavby IBV Havaška a rozvoja výstavby rodinných domov je realizácia splaškovej kanalizácie , pretože akumulácia odpadových vôd a následne ich likvidácia je nevyhovujúca a výstavbou verejného vodovodu sa produkcia odpadových vôd postupne zvyšuje. Ochranné pásmo kanalizačného potrubia je podľa STN 736701 3m na obe strany od vonkajších povrchov stoky, ak vodohospodársky orgán nerozhodne inak.

13, ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU

Pre napájanie odberateľov kategórie „C a D “ slúži vzdušná distribučná sieť z holých lanových vodičov AlFe 35 ¸ 70mm2 na betónových podperných bodoch. Prípojky k odberným miestam sú urobené prevažne závesnými káblami AYKYz, ostatné odberné miesta sú pripojené holými vodičmi AlFe 16 mm2.

Distribučná sieť „ nn “ je napájaná z troch trafostaníc a to z: 1. dvojstĺpovej betónovej TS na začiatku obce Bodovce o výkone 250 kVA 1. mrežovej TS za objektom OcÚ o výkone 250 kVA 1.dvojstĺpovej betónovej TS postavenej v novej lokalite IBV smer Jakubovany o výkone 100 kVA

Rozdelenie napájania distribučnej siete nn z jednotlivých trafostaníc je riešené skriňami VRIS na podperných bodoch vzdušnej distribučnej siete: 1.na PB č.1 od TS Bodovce 1.na PB č.11 od TS OcÚ Š. Sokolovce 1.na PB č.19 a 23 TS smer Jakubovany

Trafostanica v areáli PD distribučnú sieť obce nenapája. Rozdelenie napájania distribučnej siete z jednotlivých trafostaníc rieši dodávateľ el. energie VEZ RZ Prešov.

Energetická bilancia

Existujúci stav: 163 odberných miest Kategória „C“ - 13 odberných miest Kategória „D“ - 150 odberných miest z toho - osvetlenie 100% - príprava TÚV 78% - varenie 7% Výhľadový stav: 295 odberných miest ( celkom ) - z toho odbery kategórie „C“ existujúce - 13 nové - 18 Spolu - 31 31 prevádzok S31= 550 kVA Ver. Osvetlenie SVO= 15 kVA Občianska vybavenosť Zákl. Škola SZŠ= 35 kVA Zdrav. stredisko SZstr.= 10 kVA Dom smútku SDS= 5 kVA OcÚ SOcÚ= 35 kVA Spolu: Sc= 650 kVA

- z toho odbery kategórie „D“ existujúce - 150 nové - 95 Spolu - 245 z toho a) osvetlenie 100% ( 245 ) b) príprava TÚV 78% ( 204 ) c) varenie 18% ( 44 ) Da SDa = 0,4+1,6x 1/(245= 0,5 kVA/ b.j SDa = 128 kVA pre 245 b.j Db SDb = 1,6+6,4x 1/(44= 1,8 kVA/ b.j SDb = 79,2 kVA pre 44 b.j Dc SDc = 191x 0,3 = 57,3 kVA

Spolu:SD = 264,5 kVA

Celkový výkon „C + D“ S= 915 kVA.

Počet trafostaníc nT250= 915 x 1,3 / 1,35 x 0,95 x 0,9 x 0,9 x 250 = 5 ks nT400= 2,8 ks Záver

Tri existujúce trafostanice o celkovom výkone 600 kVA ( 250+250+100 kVA ) v súčasnosti postačujú na napájanie distribučnej siete. Pri dostavbe 65 b.j. bude potrebné zvýšiť výkon TS3 (IBV ) zo 100 kVA na 250 kVA. Pre dostavbu 195 b. j. odber „D“ a odberov „C“ bude nutné rekonštruovať ex. trafostanice na výkon TR 400 kVA, rozšíriť vedenie distribučnej siete a doplniť rozpojovacie body ( VRIS ) za účelom rovnomerného zaťaženia transformátorov. Podmienky pripojenia nových odberateľov kategórie „C a D“ dohodne odberateľ s dodávateľom el. energie. S výkonom pre el. vykurovanie sa z dôvodu plynofikácie obce neuvažuje. Vybudovaná sieť trafostaníc bude rekonštruovaná na vyššie výkony podľa potreby v závislosti od postupu výstavby v obci. Zahustenie trafostaníc bude potrebné z dôvodu výstavby rodinných domov a nových prevádzok s vyšším požadovaným príkonom na dolnom hospodárskom dvore.

14,SPOJE A TELEKOMUNIKAČNÉ ZARIADENIA

Napojenie obce je realizované z telefónnej ústredne v objekte pošty v Sabinove. V obci sa nachádzajú dva EKOBOXY. Jeden je osadený spolu so skriňou SR1 na križovatke pred pohostinstvom a druhý EKOBOX sa nachádza vedľa cesty nad OcÚ smerom na Uzovce. Z EKOBOXOV sú ponapájané skrinky UR1 a UR12. Prepojenie je vybudované káblami uloženými v zemi. Prípojky pre jednotlivé existujúce rodinné domy sú vedené vzdušne na drevených podperných bodoch. Plánovanú ZŠ bude možné prepojiť z existujúcej skrinky UR8, ktorá sa nachádza na podpernom bode vedľa odbočky, ktorá bude slúžiť aj ako prístupová cesta pre ZŠ. Ostatné plánované zahustenie RD sa bude riešiť z existujúcich skríň UR, ak budú mať postačujúcu rezervu. Pre novú zástavbu bude na začiatku možné prepojenie zo skríň UR1 a UR2, ak budú mať rezervu. Pre celú IBV 89 RD to však nebude možné, preto bude potrebné výhľadovo do budúcnosti rátať s novým prepojením káblom TCEPKFLE 50 XN 0,6 a uložením 2x trubky PE – DURALINNE pr.100mm pre obtokábel v spoločnej ryhe na okraj zastavaného územia, kde sa osadí traťový EKOBOX, v ktorom sa urobí prepojenie k jednotlivým trasám vedenia. Napojenie nového kábla sa predpokladá zo Sabinova. Napojenie jednotlivých RD by bolo možné tak, že pre dva rodinné domy sa uložia káble 2x TCEKES 2,50 XN 0,60 medzi parcely a ponechajú sa voľné konce 3m, aby bolo možné napojenie rodinného domu. Upresnenie vo vykonávacom projekte. Pre zabezpečenie šírenia internetu, káblovej televíziie a pod. je v obci možné vybudovať samostatnú informačnú rozvodnú sieť z optických káblov.

15,ZÁSOBOVANIE PLYNOM

Obec Šarišské Sokolovce je plynofikovaná, zástavba je zásobovaná zemným plynom naftovým zo stredotlakých rozvodov vedených prevažne v miestnych komunikáciách. Pre novú výstavbu je potrebné zo stredotlakého rozvodu D 110, ktorý je vedený v miestnej komunikácii riešiť STL prípojky v zmysle situácie o priemere D 50, ktorá bude vedená v chodníkoch, prípadne v miestnych komunikáciách. Prípojky k jednotlivým navrhovaným rodinným domom sú situované pre min. 2 RD spoločne so spoločným regulátorom tlaku plynu. Stredotlaké prípojky budú z polyetylénu SDR 11 a ukončené budú jednotlivými regulátormi.

BILANCIA POTREBY PLYNU. Bytový fond bude zásobovaný zemným plynom naftovým pre účel vykurovania, prípravy TÚV a prípravu jedál. Pri výpočte spotreby plynu metodikou špecifických spotrieb sa odporúča uvažovať s týmito hodnotami: Druh použitia: a/ bytový fond – varenie – 222 b.j. x 0,13 m³/h...... 28,86 m³/h b/ bytový fond – príprava TÚV - 222 b.j. x 0,20 m³/h...... 44,40 m³/h c/ bytový fond – vykurovanie - 222 b.j. x 1,60 m³/h...... 355,20 m³/h d/ občianska vybavenosť + 12 tr. Škola...... 80,00 m³/h Spolu...... 508,46 m³/h

Miestne stredotlaké plynovody navrhujeme z polyetylenového potrubia s tlakom do 0,3 MPa, realizované podľa podmienok v STN 36413. Toto riešenie umožňuje pri minimálnych svetlostiach prepravu značných množstiev plynu na veľké vzdialenosti za priaznivých tlakových pomerov. Miestne plynovody budú vedené v chodníkoch, v zelených pruhoch v súbehu s miestnymi komunikáciami. Dôjde tiež ku križovaniu plynovodu s miestnou komunikáciou, NN rozvodom, vodovodom. Odberatelia plynu budú zásobovaní z miestnej siete cez STL regulátory, ktoré budú umiestnené v predzáhradkách jednotlivých rodinných domov. Regulátory budú spoločné pre minimálne 2 a maximálne 4 rodinné domy. Meranie spotreby plynu bude zabezpečené plynomermi osadenými buď v plote jednotlivých parciel, alebo na hranici pozemkov.

16, ZÁSOBOVANIE TEPLOM

Zástavba v obci je v zmysle zásobovania teplom situovaná do územia, kde je priama možnosť napojenia na existujúci miestny rozvod plynu. V obci bude zásobovanie teplom riešené decentralizovaným spôsobom objektovými zdrojmi tepla na báze zemného plynu. Pre zmenšenie závislosti na zemnom plyne a zníženie nákladov na výrobu tepla je v obci vhodné jako doplnkový zdroj energie využívať biomasu a iné obnoviteľné zdroje energie. 17, VEREJNÁ ZELEŇ, PRVKY EKOLOGICKEJ STABILITY

17.1. VEREJNÁ ZELEŇ a) Parky a menšie parkovo upravené plochy Charakter malej parkovo upravenej plochy bude postupne získavať menší miestny cintorín (Čipkeš) po ukončení pochovávania na ňom. Pre plochu je potrebné spracovať projekt sadových úprav. Po výstavbe kanalizácie bude možné upraviť aj všetky malé plochy zelene okolo miestnych komunikácií. b) Líniová zeleň Sprievodná líniová zeleň sa v sídle vyskytuje pozdĺž toku Veľkého potoka a v eróznych ryhách na západnom okraji obce. Líniová zeleň okolo Veľkého potoka je bohatšia v úseku nad cestou do Bodoviec (Salix, Populus) a najmä nad horným hospodárskym dvorom, kde prechádza do tvrdého luhu s prirodzenou skladbou (Salix, Alnus). V úseku pod cestou ku Bodovciam je pobrežný porast zminimalizovaný na úzky pás krovín alebo samostatné stromy (Salix, Populus). Erózne ryhy ale aj niektoré línie hraníc pozemkov sú zarastené prirodzenou náletovou zeleňou s pomerne pestrou druhovou skladbou (Robinia, Pinus, Betula, Crataegus, Juniperus, Rosa). Existujúce plochy líniovej sprievodnej zelene je potrebné zachovať v ich súčasnom rozsahu i v prirodzenej druhovej skladbe. Pobrežné porasty okolo Veľkého potoka je potrebné doplniť tam, kde spevňujú brehy. Doplnenie líniovej zelene je navrhnuté okolo pravostranného prítoku tečúceho okolo lokality Pod Havaškou, kde má funkciu vetrolamu chrániaceho navrhovanú zástavbu.

17.2. ZELEŇ BYTOVÝCH A RODINNÝCH DOMOV Bytové domy v sídle majú vo svojom okolí len zatrávnené plochy s čiastočnou výsadbou drevín (Pinus, Betula, Picea). Časť okolitých pozemkov je využitá na úžitkové záhradky. Medzi bytovými domami a parkoviskom pri dolnom hospodárskom dvore je väčšia neudržiavaná zaburinená plocha. Okolie bytových domov bude parkovo upravené podľa projektu sadových úprav. Zeleň rodinných domov tvorí prevažnú časť zelených plôch obce. Tvorí ju zeleň predzahrádok, pridomových záhrad a sadov, ba často aj plocha priľahlých záhumienkov s vyskytujúcimi sa ovocnými stromami. Jej estetická úroveň je všeobecne nízka, aj keď je pomerne rozdielna pri jednotlivých domoch. Často nie je správne členený pozemok na okrasnú, obytnú a hospodársku časť. Zväčša je lepšia situácia pri novších rodinných domoch ako pri starej zástavbe. Pri novonavrhovaných rodinných domoch treba vyžadovať úpravu najmä predzahrádok ako okrasných parkovo upravených častí pozemkov.

17.3. ZELEŇ AREÁLOV OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI Súčasné zariadenia občianskej vybavenosti v zastavanom území obce nemajú vybudované vlastné areály a v ich rámci plochy zelene. Parkové úpravy sú realizované len v okolí kostola v centre obce. Zadná časť pozemku Obecného úradu, ktorú tvorí pôvodná záhrada, nie je parkovo upravená, tvorí ju zatrávnený svah a náletová zeleň okolo hranice pozemku. V rámci projektu prestavby Obecného úradu bude spracovaný a realizovaný aj projekt sadových úprav. Projekt SÚ bude aj súčasťou výstavby školy, domu smútku, rozšírenia futbalového areálu a pod. Areálovú zeleň je potrebné vysadiť aj na miestnom cintoríne. Okolo kostolíka v dolnej časti obce je vysadená skupina líp malolistých.

17.4. ŠPECIÁLNA ZELEŇ a) zeleň výrobných areálov - spodný hospodársky dvor má upravené nezastavané plochy, v rámci čoho boli vybudované menšie parkovo upravené plochy, a okolo areálu je vysadená topoľová alej zo severnej a západnej strany. Topole je potrebné nahradiť trvalejšími drevinami. Parkovo upravené plochy majú založený trávnik a už vyrastenú výsadbu drevín, použité boli najmä domáce rýchlo rastúce dreviny (Betula, Pinus, Picea). b) sprievodná zeleň komunikácií - v zastavanom území nie je vysadená, mimo obec sú pozdĺž ciest III.triedy vysadené aleje ovocných stromov (Malus, Prunus). Pri rekonštrukcii ciest navrhujeme nahradiť ovocné stromy varietami domácich neovocných drevín.

17.5. KRAJINNÁ ZELEŇ Väčšinu rozlohy katastra obce zaberá les, ktorý je súčasťou lesných porastov Čergovského pohoria. Je to väčšinou zmiešaný kvetnatý bukovo-jedľový les, ktorý je v tomto území aj prirodzeným lesom. Nevhodným hospodárením sa v týchto lesoch vytvárajú holoruby a následne aj neprirodzené monokultúrne plochy. Tento spôsob ťažby znižuje vodohospodársku, rekreačnú a ekologickú hodnotu územia. V lesnom hospodárstve treba zmeniť spôsob ťažby, pri zalesňovaní dbať na pôvodnú skladbu lesa. Medzi okrajom lesa a obcou je územie trvalých trávnych porastov (lúky, pasienky). Erózne ryhy a strmšie svahy v tomto území zarastajú náletovými krovinami a drevinami. V lokalitách Brehy, Pod Havaškou a Dubov tieto nálety už zaberajú súvislejšie plochy, západná strana Dubova bola zalesnená (borovica, smrekovec). Vzhľadom na estetickú a pôdoochrannú funkciu túto náletovú zeleň je potrebné zachovať. V južnej časti katastra krajinnú zeleň tvorí len sprievodná líniová zeleň vodných tokov, výrazná je najmä topoľová alej okolo bývalého mlynského náhonu. Topole je potrebné vymeniť za trvalejšie dreviny z prirodzených domácich druhov.

17.6. ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY Riešené územie svojou zalesnenou časťou zasahuje do pohoria Čergov, ktoré je nadregionálnym biocentrom. V susednom katastri obce Bodovce sa nachádza Národná prírodná rezervácia Hradová hora. Kataster je vhodne zónovaný na lesnú, lúčnu a oráčinovú časť. Pre miestny systém ekologickej stability v nezalesnenej časti katastra sú najvýznamnejšie tieto prvky: - sprievodná zeleň vodných tokov, najmä Veľkého potoka, mlynského náhonu, potoka spod Havašky a Jakubovianskeho potoka - náletové spoločenstvá a zalesnené plochy na vyvýšeninách Hejtka, Havaška, Dubov a Ždiar - protierózne pôsobiaca zeleň v eróznych ryhách. Tieto prvky tvoria kostru ekologickej stability v nezalesnenej časti katastra obce. Významným je aj pásmo lúk a pasienkov v území medzi obcou a lesom. Tieto prvky je potrebné v rámci územného plánu obce stabilizovať a ochraňovať. V zalesnenej časti katastra je najvýznamnejším ekologickým opatrením zamedzenie holorubov a vnášania nepôvodných drevín do skladby porastov.

18, KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Ovzdušie Obec Šarišské Sokolovce leží v oblasti, ktorú nezasahuje žiadny významnejší zdroj znečistenia ovzdušia. Miestne zdroje znečistenia sú: - dym z domácich kúrenísk (minimálne - sídlo je plynofikované) - výfukové plyny z dopravy - zápach z hospodárskeho dvora. Miestne zdroje sú vzhľadom na ich veľkosť a charakter len malými zdrojmi znečistenia ovzdušia. Novonavrhovaná zástavba musí dodržiavať predpísaný odstup od automobilových komunikácií. Zápach z hospodárskeho dvora je možné znížiť čistotou objektov a vonkajších plôch a skladovaním hnoja v poľných hnojiskách. Je potrebné dodržať pásma hygienickej ochrany hospodárskeho dvora a navrhovanej ČOV.

Voda Kvalita vody vo Veľkom potoku nad obcou je dobrá, je to vodárenský tok. Kvalitu v toku pod obcou je potrebné chrániť vybudovaním splaškovej kanalizácie s odvodom znečistených vôd do čistiarne odpadových vôd. Obyvateľstvo je zásobované pitnou vodou prevažne z obecného vodovodu, posilnením jeho zdrojov bude možné napojiť na neho aj novonavrhovanú zástavbu.

Pôda V riešenom území nie sú žiadne znehodnotené pôdy ani žiadne zdroje znečistenia pôd. Protierózne opatrenia boli vykonané najmä zriadením trvalých trávnych porastov na eróziou ohrozených plochách, eróziou napadnuté plochy zarástli náletovou zeleňou, čo vytvorilo ich prirodzenú ochranu.

Obytné prostredie V riešenom území sú vymedzené tieto pásma hygienickej ochrany: - PHO cintorína 50 m - PHO dolného hospodárskeho dvora 214 m - hlukové pásmo pozdĺž ciest III.triedy. Po výstavbe čističky odpadových vôd bude zriadené jej PHO v šírke 50 až 100 m podľa rozhodnutia príslušného orgánu. Pre skvalitnenie obytného prostredia v obci je potrebné upraviť verejné plochy. Bude vybudovaná kanalizácia a následne budú opravené miestne komunikácie čím sa zníži prašnosť prostredia.

Tuhé odpady Tuhý domový odpad z obce v súčasnosti zváža podnik Verejnoprospešné služby Sabinov na regionálnu skládku v Ražňanoch. Jednotlivé objekty sú vybavené 110 l smetnými nádobami. Pri cintoríne je umiestnený veľkoobjemový kontajner na odpad, aby sa zamedzilo vytváraniu drobných nelegálnych skládok.

Predpokladané množstvo tuhého odpadu: Rok 2000 2010 2020 ______odpad (kg) 97.658 121.000 152.500

V obci je nutné zaviesť separovaný zber odpadu, zberňu a medziskládku druhotných surovín je možné vybudovať vo výrobnej zóne na južnom okraji obce.

19, Vymedzenie zastavaného územia obce

Návrh nového vymedzenia zastavaného územia obce je vyznačený v grafickej časti územného plánu, vo výkrese „Komplexný urbanistický návrh“. Oproti pôvodnému vymedzeniu sú do neho zahrnuté všetky súčasne zastavané plochy a plochy navrhovanej výstavby mimo pôvodné zastavané územie. Hranica je vedená po majetkoprávnych hraniciach podľa podkladu poskytnutého Obecným úradom. Novovymedzené zastavané územie obce má rozlohu 17,34 ha. Na základe nového vymedzenia zastavaného územia môže Obecný úrad spracovať potrebný návrh na vydanie rozhodnutia Katastrálneho úradu o určení zastavaného územia obce.

20, Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov

V riešenom katastrálnom území obce Šarišské Sokolovce sa nachádzajú ochranné pásma technickej vybavenosti územia, vyplývajúce z príslušných noriem a všeobecne záväzných predpisov. Sú to predovšetkým: 1.ochranné pásmo 22 kV VN el.vedenia v šírke 10 m od krajného vodiča 2.ochranné pásmo diaľkových káblov v šírke 2 m .

Ochrana povrchových tokov je daná ochranným pásmom v šírke 6m od brehovej čiary toku Veľký potok.

21, Riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami

V riešenom území sa nenachádzajú žiadne osobitné zariadenia pre obranu štátu a jeho ozbrojené zložky. Nie sú tu vybudované ani osobitné zariadenia pre ochranu civilného obyvateľstva. V prípade ohrozenia budú na ukrytie obyvateľstva po príslušnej úprave využité priestory v suterénoch alebo prízemiach jednotlivých objektov v súlade s ustanoveniami vyhlášky MV SR č.297/1997 Z.z. v znení neskorších noviel (vrátane vyhl.č. 202/2002 Z.z.). V rodinných domoch budú vytvorené jednoduché úkryty budované svojpomocne, v bytových domoch a v zariadeniach občianskej vybavenosti môžu byť aj plynotesné úkryty dimenzované na počet obyvateľov resp.zamestnancov. V budove Obecného úradu má byť vymedzený priestor pre odolný úkryt pre zamestnancov, ktorí budú v prípade vzniku mimoriadnej udalosti zabezpečovať riadenie alebo vykonávanie záchranných lokalizačných a likvidačných prác. Pasportizáciu úkrytov a aktualizáciu plánu ukrytia zabezpečuje Obecný úrad. V obci je zriadená požiarna zbrojnica a dobrovoľný požiarny zbor. Najbližší verejný požiarny útvar je v blízkom meste Sabinov. Veľký potok nie je v prietoku obcou upravený a koryto nemá kapacitu na prietok storočnej vody. V zastavanom území je potrebné tok upraviť na prietok storočnej vody. Upravený tok musí mať úzke dno a širšie bermy doplnené obnovenými brehovými porastmi, žiadúce sú úpravy umožňujúce rekreačné využitie vodného toku.

22, Ocrana prírody a tvorba vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení

Samostatný krajinnoekologický plán pre celé katastrálne územie nebol spracovaný v rámci prieskumov a rozborov pre územný plán obce, lebo v dobe začatia prác na územnom pláne to nebola súčasť územnoplánovacej dokumentácie. Prvky ochrany prírody, tvorby krajiny a prvky územného systému ekologickej stability sú znázornené vo výkrese návrhu rozvoja katastrálneho územia v mierke 1:10 000. V katastri obce sa nenachádzajú osobitne chránené územia alebo objekty prírody podľa Zákona o ochrane prírody. Prírodná rezervácia Hradová hora je v susednom katastri obce Bodovce. Pre celé riešené územie platí prvý (základný) stupeň ochrany. V katastri sa však nachádzajú biotopy európskeho významu, a to v jeho severnej lesnatej časti. Jedná sa konkrétne o: 1. prirodzené a poloprirodzené travinno-bylinné biotopy 1.nížinné a podhorské kosné lúky (6510) 2. kvetnaté vyskohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (prioritný biotop 6230) 2. lesné biotopy 1.kyslomilné bukové lesy (9110) 2. bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy (9130) 3. javorovo-bukové horské lesy (9410) 4. lipovo-javorové sutinové lesy (prioritný biotop 9180). Uvedené biotopy je vzhľadom na ich význam potrebné chrániť a zahrnúť do kostry ekologickej stability územia. Na týchto plochách je potrebné vyhlásiť stavebnú uzáveru a zachovať ich súčasnú funkciu. Zásahy, ktoré môžu tieto biotopy poškodiť alebo zničiť podliehajú vydaniu súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny (obvodného úradu životného prostredia) podľa §12 písm.g) zákona OpaK. Za takéto zásahy je orgán ochrany prírody povinný uložiť vykonanie náhradných revitalizačných opatrení alebo uložiť uhradenie finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty zasiahnutého biotopu. V riešenom území sa nachádzajú prvky územného systému ekologickej stability lokálneho, regionálneho až nadregionálneho významu. Zalesnené časti katastra tvoria hospodárske lesy. Ich najstaršie porasty možno považovať za významné biocentrá. Severná časť katastra je podľa G N-ÚSES súčasťou nadregionálneho biocentra Čergov a podľa R-ÚSES je Veľký potok so svojimi brehovými porastmi navrhovaným regionálnym hydrickým biokoridorom. Lokálnymi biokoridormi sú pásy náletovej zelene najmä v eróznych ryhách a na pôvodných pasienkoch. Základnou zložkou zelene v obci je okrasná, obytná a úžitková zeleň na pozemkoch rodinných domov. Je potrebné podporovať vhodné členenie pozemkov rodinných domov, vytváranie obytných a okrasných zelených plôch najmä pri starších domoch, odčleňovanie hospodárskej časti a zelene do zadnej časti pozemkov a na záhumienky v okolí obce. Doporučujeme organizovať súťaž o najkrajšiu záhradu, balkón, ulicu. Verejná zeleň bude čo do množstva len doplnkovou zeleňou, ale má významnú priestorotvornú, estetickú a ekologickú funkciu. Prírodnú zeleň v zastavanom území predstavuje náletová líniová zeleň pozdĺž vodných tokov, priekop a eróznych rýh. Túto zeleň je potrebné chrániť, má významnú pôdoochrannú a ekologickú funkciu. Obmedzenie výskytu burinných druhov sa dosahuje dosadbou krovín a drevín a vykášaním ich okrajov. Vykášaním je potrebné brániť najmä rozširovaniu inváznych druhov rastlín. Pri výsadbe verejnej treba uprednostňovať domáce druhy drevín a krovín, ktoré sú ekologicky a esteticky vhodnejšie a vyžadujú menšiu starostlivosť a náklady na údržbu ako cudzokrajné rastliny.

23, Vymedzenie prieskumných území, chránených ložiskových a dobývacích priestorov

V katastri obce Šarišské Sokolovce sa nenachádzajú prieskumné územia alebo chránené ložiskové územia. Na lokalite Ždiar sa nachádza dobývací priestor ťažby štrkopieskov, ktorý je v súčasnosti nevyužívaný. 24, Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu

Severná časť obce môže byť ohrozovaná prívalovými vodami z okolitých poľnohospodárskych plôch. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany týchto plôch je zachovať spôsob obhospodarovania priľahlých pozemkov zmenou na trvalé trávne porasty. Ochranu pred prívalovými vodami Hlbokého potoka je nutné riešiť úpravou jeho toku a vybudovaním záchytnej nádrže na hornom toku.

25, Vyhodnotenie perspektívneho použitia PPF a LPF na nepoľnohospodárske účely

- je spracované formou samostatnej prílohy

26, Hodnotenie riešenia z hľadiska enviromentálnych, sociálnych a územnotechnických dôsledkov

Obec Šarišské Sokolovce sa nachádza v environmentálne vhodnom prostredí, v urbanizačnom priestore okresného mesta Sabinov, v území čiastočne vybavenom potrebným technickým vybavením územia. Vybudovanie vodohospodárskych sietí je v štádiu investičnej prípravy. Obec má všetky predpoklady a patričný potenciál pre navrhovaný rozvoj obce. Plánovaná výstavba pri dodržaní regulatívov stanovených v tomto územnom pláne bude pre riešené územie obce Šarišské Sokolovce i jeho okolie prínosom z hľadiska optimálneho využívania územia, zlepšenia sociálnych pomerov a rozvoja a využitia technického vybavenia územia. Zakladá možnosť riadiť rozvoj obce v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. 27, Návrh záväznej časti

ZÁVAZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE

Čl. 1 Základné ustanovenia

Záväzná časť územného plánu obce vymedzuje : - územný rozsah platnosti územného plánu - regulatívy funkčného a priestorového usporiadania a využitia územia - zoznam verejnoprospešných stavieb vrátane vymedzenia pozemkov pre vybrané verejnoprospešné stavby a na vykonanie asanácie 1.vymedzenie zastavaného územia obce 2.vymedzenie ochranných pásiem a chránených území a stavebných uzáver - potrebu obstarania územných plánov zón - záverečné ustanovenia.

Územný plán je spracovaný v zmysle zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov a podľa vyhlášky MŽP SR č.55/2001 Z.z.

Čl. 2 Platnosť územného plánu

Územný plán obce Šarišské Sokolovce platí na území obce Šarišské Sokolovce okres Sabinov, ktoré je tvorené katastrálnym územím Šarišské Sokolovce. Územný plán nadobúda účinnosť na základe jeho schválenia obecným zastupiteľstvom tridsiatym dňom jeho zverejnenia na úradnej tabuli.

Čl. 3 Regulatívy funkčného a priestorového usporiadania a využitia územia obce Šarišské Sokolovce

Regulatívy určujú záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb na jednotlivých funkčných plochách územia obce. (a) Regulatívy funkčného a priestorového usporiadania a využitia územia obce

Územie obce sa delí na základné štrukturálne jednotky - zóny. Zóny sú priestorovo vymedzené jednotky s rovnakou funkciou a stavebnou štruktúrou. Sú pospájané komunikačným systémom a technickou infraštruktúrou. Základné funkčné zónovanie obce je nasledovné: - obytná zóna - viacfunkčná zóna s prevahou bývania v rodinných domoch - zaberá vymedzené územie medzi výrobnou zónou na južnom okraji obce a areálom navrhovanej základnej školy (pôvodne horný hospodársky dvor) s výnimkou iných funkčných plôch - zóna občianskej vybavenosti - v obci sú zóny s prevládajúcou občianskou vybavenosťou v centre obce /obchod, administratíva/, na ploche pôvodného horného hospodárskeho dvora /základná škola, oddychová zóna/, cintorín Pod Havaškou a športovo - rekreačný areál pri Veľkom potoku severne od obce - výrobno-skladovacia zóna zaberá južnú časť zastavaného územia obce na ploche a okolo dolného hospodárskeho dvora - rekreačná zóna sa nachádza severne od obce v území okolo toku Veľkého potoka - sústava verejnej a krajinnej zelene - tvoria ju plochy rekreačnej, hospodárskej, sprievodnej, líniovej a ochrannej zelene tvoriacej kostru ekologickej stability lokálneho územného systému ekologickej stability. Ostatné plochy tvoria zónu pôdohospodárskych činností, sú to plochy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

Základné kompozičné regulatívy obce Šarišské Sokolovce sú: 1/kompozičným jadrom obce je existujúce vybavenostné centrum obce 2/základnými urbanizačnými kompozičnými osami sú prieťahy ciest III.triedy 3/základná prírodná kompozičná os je tok Veľkého potoka

Výškové usporiadanie zástavby bude jednotné - objekty max.do dvoch podlaží so šikmou strechou /obytným podkrovím/ - okrem centra obce a zóny bytových domov, kde bude výšková hladina tri podlažia so šikmou strechou /obytným podkrovím/.

(b) Prípustné, obmedzujúce a vylučujúce podmienky pre využitie jednotlivých plôch

Pre výstavbu na jednotlivých funkčných plochách na území obce Šarišské Sokolovce platia záväzné regulatívy podľa tohoto návrhu. Základným regulatívom je funkčné využitie plochy, ktoré je znázornené vo výkrese č.3 s názvom "Komplexný urbanistický návrh" vo výkresovej časti územného plánu príslušnou farbou a štruktúrou plochy alebo jej ohraničenia /vysvetlenie je v legende výkresu/. Ďalšie regulatívy pre jednotlivé plochy vyjadruje výkres č.9, a to jednotlivé značky v plochách a ďalšie uvedené údaje podľa legendy. Ich obsah je stanovený takto: 1/ Plochy občianskej vybavenosti

Hlavnou funkciou je funkcia obslužná, ktorá musí mať väčšinový podiel vo využití podlažných plôch stavieb na jednotlivých pozemkoch. Vedľajšou doplnkovou funkciou môže byť bývanie umiestnené najmä v horných podlažiach alebo zadných traktoch budov. Nedovolené sú priemyselné a poľnohospodárske výrobné zariadenia okrem výrobných služieb a veľkoobchodné sklady.

O-1 : Plochy pre základnú občiansku vybavenosť – obchody a služby, verejnú správu a verejné stravovanie, zdravotnícke ambulancie a areály predškolských zariadení a základných škôl. Objekty môžu byť polyfunkčné, môžu obsahovať byty a malé výrobné prevádzky súvisiace so zariadením obč.vybavenosti neprodukujúce hluk, zápach a nebezpečný odpad. Doporučuje sa integrácia zariadení. Stavby môžu byť maximálne trojpodlažné, so šikmou strechou. Zástavba samostatne stojacimi objektami alebo skupinová, zastavanosť pozemku do 50%, sadové úpravy areálovej zelene, spevnené plochy dláždené. Parkovanie zamestnancov a návštevníkov riešené na pozemku objektu alebo verejnom parkovisku dostatočnej kapacity a v primeranej dostupnosti. Garáže pre byty vstavané alebo podstavané.

C : Plochy pre základnú občiansku vybavenosť - kultové objekty - kostol, dom smútku, cintorín. Monofunkčné objekty, doplňujúce funkcie len súvisiace s hlavnou náplňou. Jednopodlažné stavby so šikmou strechou, architektonicky náročne riešené, so sadovými úpravami celého areálu, dláždené vonkajšie spevnené plochy. Zastavanosť pozemku max.20%. Parkovanie návštevníkov riešené na pozemku objektu alebo verejnom parkovisku dostatočnej kapacity a v primeranej dostupnosti - doporučujeme združovať.

O : Plochy pre občiansku vybavenosť - obchody a služby, najmä výrobné služby, remeselnú výrobu a administratívu. Objekty môžu obsahovať malé výrobné prevádzky neprodukujúce nadmerný hluk, zápach a nebezpečný odpad. Stavby môžu byť maximálne dvojpodlažné, so šikmou strechou. Zástavba samostatne stojacimi objektami alebo skupinová, zastavanosť pozemku do 50%, sadové úpravy areálovej zelene, spevnené plochy dláždené. Parkovanie zamestnancov a návštevníkov riešené na pozemku objektu alebo verejnom parkovisku dostatočnej kapacity a v primeranej dostupnosti.

2/Plochy bývania

Hlavnou funkciou je funkcia obytná, ktorá musí mať nadpolovičný podiel vo využití podlažných plôch stavieb na jednotlivých pozemkoch. Vedľajšou doplnkovou funkciou sú prechodné ubytovanie /penzióny/,maloobchod a služby, rekreácia a šport, administratíva, malokapacitné zdravotnícke a predškolské zariadenia. Nedovolené sú samostatné objekty občianskej a technickej vybavenosti, priemyselné a poľnohospodárske výrobné areály, stavebné dvory, dopravné areály a veľkoobchod.sklady.

RD-1: Plochy pre rodinné domy samostatne stojace - hlavná funkcia je bývanie v nízkopodlažných rodinných domoch, podiel podlažných plôch nadzemných podlaží pre túto funkciu musí byť minimálne 75% . Objekty môžu byť polyfunkčné, v nich alebo na ich pozemkoch môžu byť umiestnené maloobchodné jednotky a zariadenia služieb, výrobné prevádzky remeselného charakteru do 3 zamestnancov, nenáročné na zásobovanie, neprodukujúce hluk, zápach a nebezpečný odpad. Poľnohospodárska výroba je možná v rozsahu samozásobovania. Stavby môžu byť maximálne jednopodlažné dvojpodlažné so šikmou strechou s využitým podkrovím. Zástavba je samostatne stojacimi objektmi, zastavanosť pozemku do 30%. Garážovanie bude riešené na pozemku jednotlivých domov, počet odstavných miest musí byť minimálne zhodný s počtom bytov v objekte.

RD-2: Plochy pre rodinné domy radové alebo skupinové - hlavná funkcia je bývanie v nízkopodlažných rodinných domoch, podiel podlažných plôch nadzemných podlaží pre túto funkciu musí byť minimálne 75% . Objekty môžu byť polyfunkčné, môžu obsahovať malé obchodné jednotky a zariadenia služieb, výrobné prevádzky remeselného charakteru do 3 zamestnancov, nenáročné na zásobovanie, neprodukujúce hluk, zápach a nebezpečný odpad. Stavby môžu byť maximálne dvojpodlažné, so šikmou strechou s využitým podkrovím. Zástavba je radovými alebo átriovými rodinnými domami, zastavanosť pozemku do 50%. Garáže budú vstavané, počet odstavných miest musí byť minimálne zhodný s počtom bytov v objekte.

RD-P : Plochy pre rodinné domy polyfunkčné - hlavná funkcia je bývanie v nízkopodlažných rodinných domoch, podiel podlažných plôch nadzemných podlaží pre túto funkciu musí byť minimálne 50% . Objekty majú byť polyfunkčné, v nich alebo na ich pozemkoch majú byť umiestnené maloobchodné jednotky a zariadenia služieb, výrobné prevádzky remeselného charakteru do 5 zamestnancov, neprodukujúce hluk, zápach a nebezpečný odpad. Stavby môžu byť maximálne dvojpodlažné, so šikmou strechou, s využitým podkrovím. Zástavba je samostatne stojacimi alebo radovými objektmi, zastavanosť pozemku do 50% . Garážovanie bude riešené na pozemku jednotlivých domov, počet odstavných miest musí byť minimálne zhodný s počtom bytov alebo k počtu pracovných miest v objekte v pomere min.1:5.

BD: Plochy pre bytové domy Plocha pre bývanie v nízkopodlažných bytových domoch, obsahujúcich byty a domovú vybavenosť. Max.podlažnosť 3 poschodia + obytné podkrovie. Zastavanosť pozemku max.25%. Parkovanie na pozemku, garážovanie pod objektom alebo na pozemku.

3/ Plochy verejnej a súkromnej zelene Hlavnou funkciou je udržiavanie plôch verejnej a súkromnej zelene pre zabezpečenie ich pozitívnych účinkov na životné prostredie. Neprípustné funkcie sú výrobná a skladovacia.

K : Verejná zeleň ochranná,izolačná, krajinná a sprievodná - hlavnou funkciou je funkcia ochranná, izolačná a ekosystémová /plochy kostry ekologickej stability lokálneho ÚSESu/. Doplnková funkcia je rekreačná. Zeleň má mať prírodný charakter, skladať sa má z domácich druhov, podiel vysokej zelene /kroviny a dreviny/ má byť nad 75% . Plochy môžu byť doplnené o pešie a cyklistické chodníky s doplnkovými objektmi malej architektúry /prístrešky, lavičky a pod./.

Z: Zeleň hospodárska - sady a záhrady : hlavná funkcia je produkčná pre samozásobovanie obyvateľov, doplnková funkcia je rekreačná. Na pozemkoch môžu byť umiestnené záhradné chatky /zastavaná plocha do 16 m2, max.jednopodlažné so šikmou strechou/. Podiel zastavaných plôch max.5% . Parkovanie a garážovanie musí byť riešené na pozemkoch.

4/ Plochy výroby, skladov a technickej infraštruktúry Plochy výroby a skladov sú určené pre výrobné areály priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a veľkoobchodné sklady. Vedľajšou funkciou sú služby a maloobchodný predaj. Neprípustnými funkciami sú rekreačná a z občianskej vybavenosti výchovné, športové a zdravotnícke prevádzky s výnimkou podnikových zariadení. Obytná funkcia je prípustná len vo forme služobných bytov v priestoroch spĺňajúcich hygienické požiadavky vo vstupných areáloch.

V : Poľnohospodárske dvory - areály poľnohospodárskej veľkovýroby. Zástavba halová so šikmými strechami. V rámci vstupných areálov administratívne budovy riešené ako dominanty, parkovacie plochy pre zamestnancov a parkové úpravy. Vnútroareálové komunikácie musia byť spevnené, nezastavané plochy využité na vnútroareálovú zeleň. Zastavanosť pozemku do 35 % .

S : Plochy priemyselnej výroby a skladov - areály priemyselných závodov, výrobných služieb, dopravných závodov, veľkoobchodných skladov, stavebných dvorov a technickej vybavenosti. Zástavba halová so šikmými strechami. V rámci vstupných areálov administratívne budovy riešené ako dominanty, parkovacie plochy pre zamestnancov a parkové úpravy. Vnútroareálové komunikácie musia byť spevnené, nezastavané plochy využité na vnútroareálovú zeleň. Zastavanosť pozemku do 50% .

TI : Plochy zariadení technickej infraštruktúry - špecifické areály technických zariadení umiestnené podľa technických požiadaviek na ich funkciu. V prípade, že ide o zariadenia s pásmom hygienickej ochrany, nesmú byť v týchto pásmoch obytné, zdravotnícke, školské a stravovacie zariadenia. Vnútroareálové plochy musia byť upravené ako spevnené alebo zelené plochy.

5/ Plochy rekreácie a športu

Š-1 : Základná športovo-rekreačná vybavenosť – maloplošné a veľkoplošné ihriská, slúžiace neorganizovanej a organizovanej telovýchove. Ihriská so základným vybavením, možnosť výstavby prevádzkových budov, nezastavané plochy sadovo upravené.

Š : Rekreačno-športová vybavenosť - športové a rekreačné zariadenia, plochy rekreačnej zóny. Hlavná funkcia športovo-rekreačná, doplnková funkcia obytná /služobné byty/. Neprípustné funkcie sú priemyselná výroba a skladovanie. Samostatne stojace objekty s vlastnými areálmi alebo jednotlivé areály bez objektov. Objekty max.dvojpodlažné, so šikmými strechami. Nezastavané plochy sadovo upravené. V rámci zóny musia byť riešené dostatočné parkovacie plochy pre návštevníkov jednotlivých zariadení.

6/ Plochy dopravy Plochy dopravy sú určené pre pozemné komunikácie, samostatné dopravné zariadenia, parkoviská a odstavné plochy.

Automobilové, cyklistické a pešie komunikácie - slúžia pre verejnú a individuálnu automobilovú dopravu, cyklistov a peší pohyb. Zahŕňajú príslušný dopravný priestor, t.j. komunikáciu podľa charakteristiky uvedenej v časti "Dopravné regulatívy" a vyznačené vo výkrese dopravy, a jej pridružený priestor. Komunikácie musia mať bezprašnú úpravu, zabezpečené odvodnenie povrchu i telesa a musia byť vybavené príslušným dopravným značením, informačným systémom a dopravným vybavením. Majú byť doplnené verejnou zeleňou.

7/ Ostatné plochy

V : Vodné plochy - plocha rybníkov a vodných tokov

(d) Zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia územia

A, Automobilové komunikácie Nadradenú cestnú sieť na území obce tvoria prieťahy ciest III.triedy č.5436 a 5438, ktoré spájajú Šarišské Sokolovce so Sabinovom, Bodovcami a Uzovcami. Tieto cesty a miestne komunikácie kategórie C3-MO 8/40 tvoria Základný komunikačný systém /ZÁKOS/ obce. Zabezpečujú prevedenie tranzitnej dopravy cez zastavané územie sídla a pripojenie miestnej obslužnej dopravy na štátne cesty. Cesty III.triedy sú v obci navrhované v kat. B2-MS 9/50 s jednostranným alebo obojstranným chodníkom. Ostatné automobilové komunikácie tvoria obslužný komunikačný systém zabezpečujúci dopravnú obsluhu všetkých objektov a pozemkov na území obce. Sú to komunikácie triedy C3-MO 8/40 a ukľudnené komunikácie kategórie D1 - obytná zóna s návrhovou rýchlosťou max.20 km/hod a šírkou 4-6 m.

B, Hromadnú osobnú dopravu budú zabezpečovať prímestské autobusové linky z miest Sabinov a Prešov. Trasy liniek budú vedené po cestách III.triedy. Pre zastávky je potrebné vybudovať zastávkové niky s prístreškami a nástupištia spevnené zámkovou dlažbou.

C, Cyklistické chodníky Športovo-rekreačné cyklistické trasy majú byť vedené nezastavaným územím, rekreačnými zónami a plochami verejnej zelene. Majú byť vedené v samostatných trasách, môžu však využívať účelové komunikácie. Môžu byť obojsmerné aj jednosmerné, kategórie D2 3/30 alebo D2 1,5/30. Hlavná rekreačná cyklistická trasa povedie pozdĺž Veľkého potoka a potoka Bernát na hrebeň Čergova. Vedľajšie trasy budú využívať miestne a účelové lesné a poľnohospodárske komunikácie pre prístup do okolitých obcí a vytvorenie okružných trás. Podľa významu a frekventovanosti môžu mať cyklistické chodníky povrch mlatový, zo zhutneného štrkopiesku alebo spevnený bezprašný (dlažba, penetrovaný makadam, obaľované kamenivo). Cyklistické chodníky musia byť odvodnené. Priepusty a mostíky majú byť z prírodných materiálov (drevo, prírodný kameň) alebo nimi majú byť obložené. Cyklistické trasy treba vybaviť orientačným a informačným systémom.

D, Pešie komunikácie a plochy na území sídla budú tvoriť samostatný komunikačný systém. Spojovacie pešie trasy spájajú obytné zóny so zariadeniami občianskej vybavenosti, autobusovými zastávkami a výrobnými zónami. Sú vedené zväčša súbežne s miestnymi komunikáciami. V centre obce bude vytvorená pešia plocha v priestore od Obecného úradu ku kostolu. Samostatné pešie trasy budú vedené na pravom brehu Veľkého potoka do ulíc končiacich slepo pri potoku severne aj južne od centra obce. Samostatne je riešená lávka pre peších ku športovému areálu. Rekreačné pešie trasy budú vedené nezastavaným územím, rekreačnými zónami a plochami verejnej zelene. Majú byť vedené v samostatných trasách, môžu však využívať účelové komunikácie. Majú byť vybavené drobnou architektúrou /lavičky, prístrešky/ a orientačným a informačným systémom. Hlavné rekreačné pešie trasy budú totožné s cyklistickými trasami.

E, Statická doprava zahŕňa odstavné plochy, parkoviská a garáže pre motorové vozidlá. Zariadenia statickej dopravy sa umiestňujú v obytnej, výrobnej aj rekreačnej zóne. V obytnej zóne sa môžu umiestňovať všetky druhy garáží pre osobné motorové vozidlá. Odstavné plochy a garáže musia mať kapacitu zodpovedajúcu stupňu motorizácie min.1:3,5. Parkovacie stánia pre obytnú zástavbu je potrebné riešiť na pozemkoch jednotlivých objektov. Parkovacie miesta pre osobné automobily musia byť súčasťou areálov občianskej vybavenosti a výrobných areálov. Parkoviská pre nákladné automobily a autobusy sa môžu umiestňovať len vo výrobnej a skladovacej zóne.

F, Zásobovanie vodou Obec Šarišské Sokolovce bude zásobovaná vodou z obecného vodovodu. Existujúce vodné zdroje budú doplnené prepojením na vodné zdroje obecného vodovodu Bodovce. Pre zabezpečenie zásobovania vodou v navrhovanej IBV Pod Havaškou bude vybudované II.tlakové pásmo zásobovaná automatickou tlakovou stanicou. Vodovodná sieť v obci bude budovaná a rekonštruovaná potrubím minimálneho priemeru DN 110. Trasy navrhovaných vodovodných potrubí budú vedené v zelených pásoch alebo chodníkoch.

G, Odkanalizovanie Obec Šarišské Sokolovce bude odkanalizovaná splaškovou verejnou kanalizáciou, privádzajúcou vody do ČOV Sabinov-Orkucany. Stoky budú priemeru DN 300, kruhové, plastové, vedené v zelených pásoch alebo v komunikáciách. Kanalizácia bude vybudovaná ako spoločná s obcou Bodovce.

H, Povrchové vody Pre ochranu zastavaných plôch pred povrchovými vodami bude nad obcou vybudovaná viacúčelová nádrž a prehrádzky v miestach sústredenia prívalových povrchových vôd. Úprava Veľkého potoka bude vybudovaná v severnej časti obce. Úpravy tokov majú byť prevažne prírodné, vegetačné.

I, Zásobovanie elektrickou energiou Sídlo bude zásobované el.energiou z existujúcich 22 kV el. prípojných vedení z kmeňovej linky vedenej okolo obce na južnej strane. Sieť trafostaníc bude postupne rekonštruovaná na vyššie výkony podľa potreby. NN rozvodná sieť bude v zastavanom území budovaná ako vzdušná, výhľadovo kábelová. Dodávka elektrickej energie môže byť posilnená miestnymi zdrojmi elektrickej energie - z malých vodných elektrární alebo kogeneračných tepelných jednotiek.

J, Zásobovanie plynom Obec bude zásobované zemným plynom zo stredotlakého plynovodu DN 160 vedeného z obce Jakubovany. Rozvodná sieť bude dobudovaná v zónach navrhovanej výstavby. V zastavanom území bude prevádzkovaná stredotlaká plynová sieť s prevádzkovým tlakom do 0,3 MPa.

K, Telekomunikačné rozvody Obec Šarišské Sokolovce je napojená na jednotnú telekomunikačnú sieť z ústredne UTO Sabinov. Telefónne vedenia sú ukončené v účastníckych rozvádzačoch, kde cez káblové závesy sú riešené vzdušné prípojky pre jednotlivých užívateľov. Po zámene vzdušných rozvodov v obci za kábelové budú takto zamenené aj vzdušné prípojky ku objektom. Na zabezpečenie šírenia televízneho signálu je možné vybudovať kábelový televízny rozvod uložený v zemi.

(e) Zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt, ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene

V záujme zachovania kvality životného prostredia a rekreačného potenciálu krajiny nie je v katastrálnom území obce prípustná komerčná ťažba nerastných surovín, rozsiahle terénne úpravy alebo výstavba skládok odpadu okrem lokálnych skládok stavebného odpadu I.triedy. V rámci ochrany prírodných zdrojov je nutné nezmenšovať výmeru lesných porastov a dodržiavať podmienky ochranných pásiem vodných zdrojov. Na území obce Šarišské Sokolovce nesmú byť umiestnené prevádzky, ktoré by prekračovali prípustné limity znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy a hlučnosťou ohrozovali okolie nad prípustnú mieru. Rýchlostné automobilové komunikácie triedy A a zberné komunikácie triedy B1 nesmú byť vedené cez obytnú a rekreačnú zónu. Na vykurovanie, varenie a ohrev teplej vody sa bude využívať zemný plyn alebo alternatívne zdroje tepla. Používanie pevných palív je možné len pri dočasných malých lokálnych zdrojoch. Na zastavanom území obce nie je prípustné skladovať odpady s výnimkou regulovaných skládok stavebného odpadu I.triedy. Živočíšne exkrementy je možné skladovať len v pevných, najmä poľných hnojiskách, s vyriešeným spôsobom zachytávania močovky. V zónach výroby a skladov je dovolené kompostovanie biologického odpadu. Tuhý komunálny odpad bude ukladaný na regionálnu skládku Ražňany. Tekuté odpady budú likvidované v miestnej ČOV. Nebezpečný odpad bude odstraňovaný oprávenou organizáciou. Pre zabezpečenie trvale udržateľného rozvoja bude etapovite budovaný územný systém ekologickej stability ktorého základom je kostra ekologickej stability, ktorú tvoria biokoridory a biocentrá. Biokoridormi sú pásové štruktúry verejnej a krajinnej zelene, biocentrá sú väčšie a významnejšie plochy zelene v priesečníkoch biokoridorov. Hlavnými biokoridormi sú vodné toky a ich sprievodná zeleň, hlavné biocentrá sú plochy vzrastlej zelene na svahoch Havašky a Ždiaru.

f) Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie

Na území obce Śarišské Sokolovce nesmú byť umiestnené prevádzky, ktoré by prekračovali prípustné limity znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy a hlučnosťou ohrozovali okolie nad prípustnú mieru stanovenú Zákonom o ochrane pred hlukom. Rýchlostné automobilové komunikácie triedy A a zberné komunikácie triedy B1 nesmú byť vedené cez obytnú zónu obce. Na vykurovanie, varenie a ohrev teplej vody je nutné využívať zemný plyn alebo alternatívne zdroje tepla. Používanie pevných palív je možné len pri dočasných malých lokálnych zdrojoch. Na zastavanom území obce nie je prípustné skladovať odpady s výnimkou regulovaných skládok stavebného odpadu I.triedy. Živočíšne exkrementy je možné skladovať len v pevných, najmä poľných hnojiskách, s vyriešeným spôsobom zachytávania močovky. V zónach výroby a skladov je dovolené kompostovanie biologického odpadu. Tuhý komunálny odpad bude vyvážaný a zneškodňovaný prostredníctvom vybraného prevádzkovateľa. V katastri obce nie je prípustné budovať skládky odpadu. Tekuté odpady budú likvidované v ČOV Sabinov. Nebezpečný odpad bude odstraňovaný oprávnenou organizáciou mimo územia obce.

Čl.4 VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY, PLOCHY PRE VYBRANÉ VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY A NA VYKONANIE ASANÁCIE

(1)Verejnoprospešné stavby sú stavby obecného /verejného/ záujmu, slúžiace širokej verejnosti a nevyhnutné pre zabezpečenie potrebných životných podmienok obyvateľov. Podľa zákona musia vyplynúť z riešenia územného plánu a musia byť v rámci neho schválené. Vzhľadom na ich vymedzenie verejnoprospešnými stavbami sú najmä stavby inžinierskych sietí, nekomerčných objektov občianskej vybavenosti a zriaďovanie verejnej a izolačnej zelene. Na základe riešenia rozvoja obce sú v obci Šarišské Sokolovce navrhované tieto verejnoprospešné stavby: Zoznam verejnoprospešných stavieb vrátane vymedzenia plôch pre vybrané verejnoprospešné stavby a na vykonanie asanácie (v súlade s §11 odst.4 Stavebného zákona):

A, Dopravné stavby 1.Úprava prieťahov ciest III.triedy č.5436 a 5438 na kategóriu MS 9/60 - úprava šírky a smerového vedenia, vybudovanie zastávkových pruhov, výstavba aspoň jednostranného chodníka. 2.Úprava miestnych komunikácií vybudovaných na pozemkoch číslo KN-C 350, 250/3, 430/2, 345, 352/1, 352/2, 348/1, 348/2, 252/2, 346, 344, 343/1, 426/1, 351 a 349 k.ú. Šarišské Sokolovce na kategóriu MO 8/40 alebo D1 podľa návrhu dopravného riešenia 3.Výstavba miestnych komunikácií na pozemkoch číslo KN-C 427/2, 380/42, 380/43, 380/44, 380/45, 380/46, 380/47, 190/1 a 357/3 k.ú. Sokolovce pre novonavrhovanú výstavbu vrátane prislúchajúcich parkovísk 4.Úprava prístupovej účelovej komunikácie ku amfiteátru na jednopruhovú spevnenú komunikáciu 5.Vybudovanie lávky pre peších cez Veľký potok ku športovému areálu

B,Stavby občianskej vybavenosti 1.Dom smútku na pozemku č.KN-C 386/1 2.Plnoorganizovaná základná škola na pozemku č.KN-C 41/1 3.Amfiteáter na pozemku č.KN-C 41/1 4.Prestavba obecného úradu

C,Stavby technickej vybavenosti 1.Verejná splašková kanalizácia 2.Záchytná viacúčelová nádrž a usadzovacia nádrž na Veľkom potoku nad obcou 3.Nové zaústenie dažďových vôd od kostola do Veľkého potoka 4.Prepojenie prepadu vodojemu Bodovce na vodojem Šarišské Sokolovce 5.Rozšírenie inž.sietí pre novú výstavbu v obci v rozsahu podľa návrhu riešenia územného plánu

D,Verejná zeleň a prvky ÚSES 1.Sadové úpravy v centre obce. 2.Sadové úpravy miestnych cintorínov a rozšírenie cintorína na pozemku č.KN-C 386/1. 3.Zeleň športovísk a ihrísk 4.Obnova líniovej sprievodnej zelene miestnych tokov. 5.Výstavba oddychovej zóny obce na pozemkoch číslo KN-C 41/4 a 48/2.

Ďalšie verejnoprospešné stavby môžu byť stanovené na základe dodatočne spracovanej územnoplánovacej alebo projektovej dokumentácie po prejednaní s dotknutými osobami, orgánmi a organizáciami a po schválení obecným zastupiteľstvom. (2) Na území obce Šarišské Sokolovce sa nevymedzujú plochy pre vykonanie asanácií

Čl.5 Chránené časti krajiny, ochranné pásma a stavebné uzávery

V katastrálnom území obce Šarišské Sokolovce nie sú žiadne chránené časti krajiny. Na území obce Šarišské Sokolovce sú stanovené nasledujúce pásma hygienickej ochrany: hospodársky dvor Agrodružstva - dolný 150 m

cintorín 50 m

V týchto pásmach nesmú byť objekty obytné, školské a zdravotnícke, v PHO cintorína aj zdroje pitnej vody. Na území obce sú ochranné pásma inžinierskych sietí vyplývajúce zo všeobecne platných predpisov /STN, odborové normy, technické prepisy/. V týchto pásmach platí zákaz výstavby trvalých stavieb s výnimkou komunikácií a ostatných sietí ak sú v súlade s STN "Priestorová úprava vedenia inž.sietí." Stavebná uzávera je na všetkých plochách zelene tvoriacich územný systém ekologickej stability s výnimkou stavieb súvisiacich s rekreačným využitím týchto plôch. Stavebná uzávera je v ochrannom pásme vodných zdrojov 1.stupňa. V ochranných pásmach II. stupňa, ktoré zaberajú celé katastrálne územie obce, je zakázaná hospodárska činnosť ohrozujúca kvalitu vody vodných zdrojov.

Čl.6 Potreba obstarania územných plánov zóny

Pre zabezpečenie ďalšieho územného rozvoja nie je potrebné spracovať samostatné územné plány zón.

Čl.7 Vymedzenie zastavaného územia obce

Zastavané územie obce zahŕňa plochy zastavané v dobe spracovania územného plánu a plochy územným plánom určené na zastavanie. Návrh hranice zastavaného územia je vyznačený v grafickej časti územného plánu.

28, ZÁVER

Územný plán obce Šarišské Sokolovce stanovuje zásady ďalšej výstavby v obci a jej celkového rozvoja. Na základe územného plánu môže Obecný úrad kvalifikovane usmerňovať výstavbu v obci ako účastník územných a stavebných konaní a najmä ako investor, iniciátor alebo koordinátor výstavby verejnoprospešných stavieb. Obsah dokumentácie:

A/Textová časť: 1. Návrh záväznej časti 2. Sprievodná správa - Zmeny a doplnky 2006

B/Grafická časť: 1. Náložky k pôvodným výkresom: - 3B, 3C, 3D - 4B - 5,6B - 9 2. Schéma záväzných častí verejnoprospešné stavby - 10 ______

Obsah dokumentácie:

A/Textová časť: 1. Návrh záväznej časti 2. Sprievodná správa - Zmeny a doplnky 2006

B/Grafická časť: 1. Náložky k pôvodným výkresom: - 3B, 3C, 3D - 4B - 5,6B - 9 2. Schéma záväzných častí verejnoprospešné stavby - 10 ______

Obsah dokumentácie:

A/Textová časť: 1. Návrh záväznej časti 2. Sprievodná správa - Zmeny a doplnky 2006

B/Grafická časť: 1. Náložky k pôvodným výkresom: - 3B, 3C, 3D - 4B - 5,6B - 9 2. Schéma záväzných častí verejnoprospešné stavby - 10