Možnosti Rozvoja Športového Cestovného Ruchu Vo Vybraných Regiónoch Nitrianskeho Samosprávneho Kraja

SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2115165

MOŽNOSTI ROZVOJA ŠPORTOVÉHO CESTOVNÉHO RUCHU VO VYBRANÝCH REGIÓNOCH NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

2010 Monika Adamcová, Bc. SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

MOŽNOSTI ROZVOJA ŠPORTOVÉHO CESTOVNÉHO RUCHU VO VYBRANÝCH REGIÓNOCH NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

Diplomová práca

Manažment rozvoja vidieckej krajiny Študijný program: a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 3.3.5. Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra regionalistiky a vidieckeho rozvoja

Školite ľ: Jana Jarábková, Ing., PhD.

Nitra 2010 Monika Adamcová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Monika Adamcová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Možnosti rozvoja športového cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Nitrianskeho samosprávneho kraja“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 27. apríla 2010 Monika Adamcová

Po ďakovanie

Touto cestou vyslovujem po ďakovanie Ing. Jane Jarábkovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Abstrakt Športový cestovný ruch je jedným z druhov cestovného ruchu. Pre vykonávanie športových aktivít sú dôležité viaceré faktory, akými sú prírodné predpoklady územia, infraštruktúra, fyzické predpoklady človeka na danú športovú, resp. športovo-rekrea čnú aktivitu. Na území Nitrianskeho samosprávneho kraja sú viaceré predpoklady pre vykonávanie športového cestovného ruchu a rôznych športovo-rekrea čných činností. Tieto možnosti ve ľmi priaznivo vplývajú na rozvíjanie územia. Cie ľom diplomovej práce je analýza podmienok pre realizáciu športového cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji, vzájomné porovnanie podmienok v jednotlivých okresoch kraja a návrh opatrenia na zlepšenie sú časného stavu. Analyzovali sme podmienky pre športový cestovný ruch na báze vodného zdroja – letné športy, podmienky pre turistiku, podmienky pre vykonávanie zimných športov a lyžovanie a v neposlednom rade plánované športové podujatia. Porovnávaním jednotlivých podmienok v okresoch sa zistilo, že najlepšie podmienky pre pobyt pri vode má okres Topo ľč any. Podmienky pre turistické aktivity má najzaujímavejšie okres Zlaté Moravce. Ďalšou porovnávanými podmienkami boli podmienky pre lyžovanie a zimné športy, ktoré sú v kraji ve ľmi ojedinelé. Najlepšie podmienky pre tieto aktivity má okres Zlaté Moravce. Naj častejšie organizované športové podujatia sú v okrese Nitra, priamo mesto Nitra. Na základe týchto zistení boli následne navrhnuté opatrenia na zlepšenie sú časného stavu.

Kľúčové slová: športový cestovný ruch, turistika, športovo-rekreačné aktivity, zimné športy, letné športy.

Abstract Sports tourism is one of sorts of tourism. There are diversified important factors for realization of sport activities, which are natural conditions of area, infrastructure, physical conditions of man for this sport activity, sport recreational activity. There are diversified conditions for realization of sports tourism and various sport recrational activities in region Nitra. These possibilities impact on development of this area. The target of thesis is analysis of conditions for realization of sports tourism in region Nitra, reciprocal comparison of conditions in each district of region Nitra and proposal of steps for improvement of present situation. We analysed the conditions for sports tourism on the basis of water source – summer sports, conditions for hiking, cycling and motor sport, conditions for realization of winter sports and skiing and organized sports actions. We found out by comparison of conditions in each district that the best condition for stay near the water source is in district Topo ľč any. The conditions for hiking, cycling and motor sport are the most attractive are in the district Zlaté Moravce. The other compared conditions were conditions for realization of winter sports and skiing which are only sporadic ones in this area. The best conditions for this are in Zlaté Moravce. The district Nitra, exactly town Nitra has the most repeated sports actions. On the basis of these findings were suggested steps for improvement of this present situation.

Key words: sports tourism, hiking, cycling, motor sport, sport recreational activities, winter sports, summer sports.

Obsah

Obsah...... 6

Zoznam skratiek a zna čiek...... 7 Úvod...... 8 1 Preh ľad riešenej problematiky doma i v zahrani čí...... 9 1.1 Športový cestovný ruch...... 9 1.2 Strediská cestovného ruchu a ich klasifikácia...... 13 1.3 Produkt strediska...... 16 1.4 Hodnotenie územia pre rozvoj športového cestovného ruchu...... 21

2 Cie ľ práce...... 26

3 Metodika práce...... 27 4 Výsledky práce...... 29 4.1 Charakteristika územia Nitrianskeho samosprávneho kraja...... 29 4.2 Analýza podmienok pre cestovný ruch na báze vodného zdroja v Nitrianskom samosprávnom kraji...... 30 4.2.1 Prírodné kúpanie...... 30 4.2.2 Termálne kúpaliská...... 32 4.2.3 Letné kúpaliská...... 34 4.3 Analýza podmienok Nitrianskeho samosprávneho kraja pre turistiku...... 35

4.3.1 Pešia turistika...... 35 4.3.2 Cykloturistika...... 39 4.3.3 Mototuristika...... 41 4.4 Analýza podmienok pre lyžovanie a zimné športy v Nitrianskom samosprávnom kraji...... 43 4.5 Doplnkové možnosti športového cestovného ruchu...... 44 4.6 Športové podujatia v Nitrianskom samosprávnom kraji...... 46 4.7 Komparácia podmienok pre realizáciu športového cestovného ruchu v okresoch Nitrianskeho samosprávneho kraja...... 48

5 Návrh na využitie poznatkov...... 58 6 Záver...... 60 7 Zoznam použitej literatúry...... 62 Prílohy...... 69

Zoznam skratiek a zna čiek

SACR Slovenská agentúra cestovného ruchu NSK Nitriansky samosprávny kraj CHKO chránená krajinná oblas ť TIK turisticko-informa čná kancelária

Úvod

Športový cestovný ruch je jedným z viacerých druhov cestovného ruchu, pre ktorého vykonávanie sú potrebné ur čité prírodné predpoklady, infraštruktúra i fyzické schopnosti ú častníka cestovného ruchu. Slovensko v rámci prírodných predpokladov patrí medzi ve ľmi pestré a zaujímavé krajiny. Z tohto h ľadiska je naša krajina pre tento druh cestovného ruchu ve ľmi vhodná. V sú časnosti sa dostáva do popredia psychická práca a psychické za ťaženie človeka, čo ľudí núti venova ť sa fyzickým činnostiam čím ďalej, tým viac. Tieto činnosti môžeme nazýva ť športovo-rekrea čnými aktivitami, kde popri športovaniu dochádza i k rekrea čným ú činkom. Fyzické aktivity môžeme vykonáva ť aktívnou formou alebo pasívnou formou. Za aktívne športové činnosti považujeme tie, ktoré i fyzicky vykonávame. Naopak, na pasívnych činnostiach sa zú čast ňujeme len ako diváci. Rozlišujeme mnoho druhov športovo-rekrea čných činností, akými sú lyžovanie, cykloturistika, pešia turistika, rybolov a pod. Možnosti pasívnej ú časti na udalostiach sú taktiež rôzne. Jedná o športové udalosti, ktoré sa môžu kona ť na lokálnej, národnej i medzinárodnej úrovni. Športové udalosti ve ľmi pozitívne vplývajú na zbližovanie rôznych národností, kultúr a hodnôt a tým napomáha i k bližším vz ťahov jednotlivých národov. Územie alebo súbor subjektov poskytujúcich športovo-rekrea čné služby sa nazýva strediskom cestovného ruchu. Stredisko svojou primárnou a sekundárnou ponukou významne ovplyv ňuje okolité územie a priaznivo vplýva na rozvoj a životnú úrove ň obyvate ľov. Športový cestovný ruch je významným druhom cestovného ruchu, ktorý má priaznivé ú činky nielen na rozvíjanie územia, ale i na človeka samotného prostredníctvom aktivít, ktorými zahá ňame každodenný stres a rastúce psychické za ťaženie. V tejto súvislosti cie ľom diplomovej práce bude analýza podmienok pre realizáciu športového cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji, vzájomné porovnanie podmienok v jednotlivých okresoch kraja a navrhnú ť opatrenia na zlepšenie sú časného stavu.

1 Preh ľad riešenej problematiky doma i v zahrani čí

1.1 Športový cestovný ruch

Športový cestovný ruch je osobitným druhom cestovného ruchu, ktorý predpokladá prírodné danosti, špeciálnu infraštruktúru cestovného ruchu, ale aj isté fyzické schopnosti. Zmeny v spôsobe života ľudí, nahrádzanie fyzickej práce duševnou, civiliza čné faktory sú dôvodom venovania sa vo vo ľnom čase čoraz viac aktívnym formám oddychu (Jarábková 2007). Životný štýl človeka môžeme rozdeli ť na dve varianty: a) pasívny životný štýl, ktorý sa spája s pasívnymi formami odpo činku, kde prevažuje sedenie, minimum svalovej práce. Ústrednou hodnotou je pokoj, pohodlie, teda istá forma pôžitkárstva z ne činnosti. b) aktívny životný štýl, ktorý je založený na aktivite človeka. Základnými činnos ťami je pohyb, vychádzky, športovanie (Ďurí ček, 1999). Sniš čák (1997) tvrdí, že športový cestovný ruch sa orientuje na uspokojenie potrieb športového vyžitia prostredníctvom: a) aktívnej ú časti (lyžovanie, splavovanie riek, surfovanie, paragliding, lietanie na balóne, rogalo, jazda na koni, horolezectvo, cykloturistika, pešia turistika a pod. Vä čšina uvedených športov predstavuje možnos ť návratu k prírode. Tieto ekologicky vhodné športové aktivity sú typickými motívmi „zeleného“, tzv. mäkkého (soft) cestovného ruchu, b) pasívnej ú časti klienta (návšteva športového podujatia) V istej miere je možné porovna ť tieto formy ú časti už k spomínanému životnému štýlu človeka. Bihu ňová, Hrebíková (Supuka - Feriancová, 2008) rozoznávajú tieto druhy športu: a) organizovaný – jednotlivec sa zameriava spravidla na jednu alebo dve formy športovania, b) neorganizovaný – ur čujú ho vo ľne prístupné športové zariadenia. Patria sem športové hry ako volejbal, futbal a športy, ktoré možno vykonáva ť vo vo ľnej prírode (behy, plávanie, lyžovanie a pod.).

Gú čik (2004) rozlišuje letné športové aktivity, ako plávanie, kúpanie a vodné športy, tenis, golf, loptové a ostatné hry. V zime využívané aktivity, ako je lyžovanie, sánkovanie a kor čuľovanie. Športové aktivity pôsobia nielen na fyzickú zdatnos ť a odolnos ť organizmu človeka, ale pestujú a rozvíjajú aj jeho morálne a vô ľové vlastnosti (vytrvalos ť, odvahu, húževnatos ť, kolektívnos ť a pod.) Športový cestovný ruch umož ňuje stále vä čšiemu po čtu športových fanúšikov navštívi ť rôzne športové udalosti. Vä čšinou má krátkodobý charakter. Pri ve ľkých celosvetových udalostiach (olympijské hry, majstrovstvá sveta a pod.) sa dostávajú do pohybu tisíce ú častníkov cestovného ruchu (Habán - Otepka, 2007). Takéto športové podujatia zohrávajú dôležitú úlohu v našich životoch a cestovnom ruchu a napomáhajú k výmene medzinárodných kultúr. Kombinácia športu a cestovného ruchu môže ma ť obrovský efekt na pohyb ľudí a kultúrnu interakciu cez zdravé aktivity. Športy prispievajú k medzinárodnej kooperácii a mieru vo svete (Youn-taek Lee, 2003). Šport a cestovný ruch prispievajú k svetovému mieru na medzinárodnej, národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, tak ako ekonomické, sociálne a kultúrne aspekty (Yangwoo Park, 2003). Šport taktiež predstavuje neoddelite ľnú sú čas ť našej spolo čnosti a postupne sa stal fenoménom spolo čenského života. Jeho pozitívne a negatívne ú činky sa prejavujú vo sfére politickej, sociálnej, ekonomickej, ekologickej, zdravotnej a i (Chvojka, Novotný, 2003). Športové podujatia zárove ň napomáhajú rozšíri ť a obohati ť primárnu ponuku strediska cestovného ruchu a pritiahnu ť návštevníkov, pre ktorých sa ú čas ť na podujatiach stáva hlavným alebo dopl ňujúcim motívom ich návštevy strediska (Kmeco, 2005). V rámci športového cestovného ruchu sa uvádza pojem „turistika“. Pod ľa Gú čika (2004) je turistika je formou cestovného ruchu a jedna z najú činnejších foriem aktívneho odpo činku, pre ktorú je typická zmena miesta pobytu a vykonávanie pohybových aktivít, pri čom človek vynakladá fyzické sily. Predpokladá istý stupe ň fyzickej zdatnosti a zru čnosti. Pomáha eliminova ť nepriaznivý vplyv civiliza čných zmien (prevaha duševnej práce, psychická zá ťaž, obmedzovanie fyzickej aktivity, zhoršujúce sa životné prostredie) na ľudský organizmus. Existuje ve ľa pohybových aktivít, ktoré môžu zlepši ť tento stav a umož ňujú obnovu fyziologických funkcií človeka. Závisia od veku, charakteru práce, trvalého bydliska, výkonnosti organizmu,

nadobudnutých zru čností a pod. Môže by ť pešia (nížinná, horská), vodná ( člnkovanie, potápanie), lyžiarska, cykloturistika, mototuristika, vlastivedná turistika a pod. Žiškay (1981) turistike naj častejšie pripisuje pohybový aspekt v prírode. Ukázalo sa, že turistika má význam pre zdravie, pre telovýchovné využitie a kultúrne obohatenie Turistiku tvoria tieto 3 zložky: a) pohybová zložka – ktorá zah ŕň a aktívny telesný pohyb, b) poznávacia zložka – je jedným z vedúcich motívov turistickej činnosti, predmetom je poznávanie prírody a všetkého, čo človek a ľudská spolo čnos ť vytvorili vo svojom vývoji, c) zložka odborno-technických vedomostí a zru čností, ktoré sú potrebné pre pohyb a pobyt v prírode. Sem autor zah ŕň a vedomosti z orientácie a topografie, meteorológie a predpovede po časia, výživy a stravovania, hygieny a prvej pomoci, nebezpe čenstve pri pobyte a pohybe v prírode, o výstroji, o vedení turistických foriem a akcií, ako aj iné špecifické vedomosti a zru čnosti. Žiškay (1981) vymedzuje tieto druhy turistiky: a) pešia a vysokohorská turistika - tento druh patrí k najrozšírenejším druhom turistiky u nás. Patrí k jednoduchým nenáro čným telesným činnostiam. V skuto čnosti nevyžaduje osobitný nácvik, skôr odstránenie niektorých nedostatkov a prispôsobenie chôdze charakteru terénu. Turistická chôdza sprístup ňuje prakticky aj najzapadnutejšie miesta v našej prírode. Umož ňuje tak detailné poznávanie prírody. b) lyžiarska turistika (zimné táborenie, pobyty na chatách) - využíva presun na lyžiach pri vychádzkach a zimných prechodoch a turistické lyžovanie pri pobytoch v prírode v zimnom období. Pre pohyb a pobyt v zimnej prírode sa však vyžadujú viaceré špecifické odborno-technické vedomosti. c) vodná turistika - využíva rôzne druhy plavidiel na jazdu na vodných plochách a na splavy riek. Úzko sa spája s táborením a pobytom v prírode pri vodných plochách. d) turistika na bicykli - spája jednoduchos ť a operatívnos ť pešej turistiky s dynamikou mototuristiky, s využitím dopravných prostriedkov. Prednos ťou je vä čší rozsah činností, ktorý umož ňuje presun na bicykli. e) mototuristika (kemping, karavaning) - je druhom turistiky, pri ktorom v rámci presunu nie je zastúpená aktívna pohybová činnos ť. Mototuristika cestovnom ruchu naberá stále vä čší význam. Automobil, príp. motocykel umož ňuje cestujúcim vo ľbu trate, vo ľbu zastávok, individuálne stanovenie

času odchodu, možnos ť regulovania rýchlosti cestovania aj bezprostredný styk s prírodou, ktorou cestujúci prechádzajú. Rozvojom mototuristky sa tiež ve ľmi zvýšil rozvoj krátkodobého cestovného ruchu uskuto čň ovaného najmä po čas víkendov a sviatkov. Masový rozvoj individuálnej mototuristiky vytvoril aj rad negatívnych tendencií, z ktorých najvýznamnejší je negatívny vplyv na životné prostredie, a to najmä v rekrea čných a chránených oblastiach (Habán - Otepka, 2007). Pod ľa Gú čika (2004) je pre mototuristiku charakteristická nezávislos ť od hromadnej osobnej dopravy, rýchlos ť premiest ňovania sa a vysoký ak čný rádius. f) iné druhy turistiky pod ľa charakteru presunu alebo špecifického druhu činností (krasová turistika, turistika na ko ňoch, a pod.) Jedným z mnohých foriem turistiky je i ekoturistika s putovaním prírodou, jej pozorovaním a poznávaním. Rozvíja sa v krajinársky a prírodne hodnotných oblastiach. Podporuje prírodné prostredie navštíveného regiónu a potrebu chráni ť ho ako prírodné a kultúrne dedi čstvo. Najvhodnejším dopravným prostriedkom pre túto formu turistiky je bicykel (Gú čik, 2004). Pod ľa Habána a Otepku (2007) súčas ťou športového cestovného ruchu je aj dobrodružný cestovný ruch, ktorý je výsledkom túžby človeka po objavovaní a osobnom prežívaní zážitkov (túžba po zdolávaní vysokých miest, potápanie, poznávanie od ľahlých kon čín sveta, opustené ostrovy, extrémne športy – rafting a pod.). Novodobým dobrodružným cestovným ruchom je i cestovanie mimo našej planéty Zem. Vesmírny cestovný ruch sa stáva stále viac dostupnejším. Úlohou podnikate ľov je ponúknu ť taký produkt vesmírneho cestovného ruchu, ktorý by bol cenovo dostupný pre potenciálny dopyt (Gú čik, 2004) Gú čik (2004) uvádza i ďalší druh športu, a to športový rybolov. Je formou športového cestovného ruchu spojená so športovo-rekrea čnou aktivitou pri vodnej ploche. Tomu zodpovedá aj výkon rybárskeho práva na te čúcich vodách a na rybníkoch. Rybárske revíry sú zriadené na všetkých vodných tokoch. Z hľadiska výskytu druhov rýb sú rieky rozdelené na rôzne pásma pod ľa druhov rýb. Športový rybolov ponúkajú nielen rybárske revíry, ale aj ďalšie služby návštevníkom, vrátane rodinnej dovolenky. Športoví rybári sú združení v Slovenskom rybárskom zväze.

1.2 Strediská cestovného ruchu a ich klasifikácia

Strediská cestovného ruchu tvoria všetky sídla, ktoré plnia ur čité funkcie cestovného ruchu z hľadiska prírodných vlastností daného územia a z hľadiska základného vybavenia vrátane iných vytvorených predpokladov pre realizáciu funkcií cestovného ruchu a ktoré sp ĺň ajú podmienku dopravnej dostupnosti (Sniš čák, 1997). Pod ľa Gú čika (2006) stredisko cestovného ruchu definujú urbanisti ako sídelný útvar alebo súbor objektov a zariadení rozli čnej ve ľkosti a územnej funkcie, ktorý svojou polohou a vybavenos ťou je prirodzeným jadrom rekrea čného priestoru. Stredisko cestovného ruchu vytvára z poh ľadu ú častníkov ur čitý celok, predstavuje cie ľ samotnej dovolenky a cestovania, pre ktorý sa dovolenkár rozhodne (Sniš čák, 1997). Kone čná (1999) tvrdí, že za stredisko cestovného ruchu sa zvy čajne považuje obec/mesto. Gú čik (2006) je názoru, že zovšeobecnením požiadaviek na stredisko cestovného ruchu môžeme konštatova ť, že: a) ide o ohrani čené územie (miesto) s vhodnou primárnou ponukou (atraktivitami) pre návštevníkov, b) v nadväznosti na to je vybavené zariadeniami služieb cestovného ruchu, c) je nevyhnutné ho riadi ť ako strategickú obchodnú jednotku (podnikate ľský subjekt). Niektorí autori používajú pojem cie ľové miesto, ktoré je vhodné najmä pri problematike, ktorá sa týka marketingu území. Cie ľové miesto je potom rekrea čný priestor so špecifickými vlastnos ťami, utvárajúcimi podmienky na uspokojenie potrieb a požiadaviek ú častníkov cestovného ruchu (Kone čná, 1999). V odbornej praxi sa presadzuje i používaný pojem „destinácia“. Za týmto pojmom v cestovnom ruchu možno ozna čiť územie, na ktorom sa uskuto čň uje cestovný ruch a ktoré vytvára ur čitý celok (Sniš čák, 1997). Gú čik (1980) rozlišuje 4 základné typy stredísk, ktoré môžeme definova ť i v rámci športového cestovného ruchu: - prvý typ – letné stredisko kúpania a vodných športov v nížine, ktorého hlavným charakteristickým znakom je jednozna čný letný sezónny pobyt pri vodnej ploche v teplom nížinnom alebo rovinnom klimatickom pásme. Dopl ňujúcim faktorom sú pre

nás zaujímavé športové činnosti, a to vodné športy a letné hry. (Kopšo, 1984) Športovo- rekrea čná funkcia je teda odrazom priestoru s teplými klimatickými pomermi a účinným slne čným svitom. Základným faktorom, ktorý podmie ňuje rozvoj kúpania a vodných športov sú vodné plochy, a to prírodné i umelo vytvorené. - druhý typ – podhorské stredisko rekreácie a vodných športov, kde dominantným znakom je letný pobyt pri vode a rozšírená letná sezóna hlavných letných mesiacov, ktorá umož ňuje kombináciu pobytu pri vode s vodnou turistikou, pešou turistikou. Za vhodných podmienok je možný aj zimný pobyt s nenáročnými zimnými športmi. (Kopšo, 1984) Charakteristické pre vodné športy je mierne až teplé klimatické pásmo s členitým reliéfom. Podstatu tvoria znova prírodné i umelé vodné plochy. Vyššia členitos ť, sklonitos ť a poloha umož ňujú už spomínané i nenáro čné zimné športy. - tretí typ – horské stredisko letnej i zimnej rekreácie a turistiky, kde typickým znakom je celoro čná využite ľnos ť a rovnocennos ť pobytovej a pohybovej zložky rekreácie. Samozrejmos ťou sú zimné športy, v letnej sezóne môžu by ť atraktívne umelé vodné plochy a lesné komplexy. (Kopšo, 1984) Dôležitú úlohu zohrávajú i zrážkové pomery, jedná sa hlavne o tie, ktoré padnú v zime vo forme snehu. - štvrtý typ – vysokohorské stredisko turistiky a zimných športov, typickým znakom strediska sú najmä zimné športy, silným faktorom je taktiež letná i zimná turistika, ďalšou funk čnou zložkou sú i osobitné druhy športov, ktoré sú viazané na špecifické prírodné danosti (horolezectvo a pod.). (Kopšo, 1984) Dôležitým faktorom pre tieto športy sú chladné klimatické pomery, avšak s vysokým slne čným svitom v letnom i zimnom období. Dominujúce postavenie majú morfologické podmienky, ktoré sa vyzna čujú pestrým reliéfom. Môžeme poveda ť, že prvé dva typy stredísk cestovného ruchu sú typické pre vykonávanie letných športových činností, naopak, tretí a štvrtý typ je charakteristický pre zimné športy. V sú časnosti je však trend prispôsobova ť jednotlivé zimné strediská na všetky športové aktivity. V niektorých strediskách cestovného ruchu teda zaniká sezónnos ť a prispôsobujú svoje pôsobenie všetkým ro čným obdobiam, resp. fungujú celoro čne. Vo svete, v rámci stredísk poskytujúcich služby zimných športov, existuje medzinárodná kategorizácia lyžiarskych stredísk. Autorom myšlienky kategorizácie lyžiarskych stredísk je Oliver Kern. V roku 1998 vytvoril web stránku, ktorá za čala informova ť o lyžiarskych strediskách v Európe, Amerike, Ázii i Austrálii a za čal

pracova ť na hodnoteniach lyžiarskych stredísk, hlavne stredísk na európskom a americkom kontinente. V samotnom testovaní stredísk sa zoh ľad ňuje po čet hviezdi čiek jednotlivých kritérií. Je 10 kritérií hodnotenia (Pachingerová, 2005): a) informácie pri pokladniach a na svahoch, b) ve ľkos ť lyžiarskeho strediska, c) variabilita svahov, d) informa čné preh ľadné mapy strediska, e) zasnežovanie a úprava svahov, f) vleky, g) horské reštaurácie, h) čistota, i) „apré ski“ – relaxácia a zábava po lyžovaní, j) priate ľskos ť a ochota personálu. Táto európska sie ť hodnotenia bola podkladom pre vytvorenie projektu Kategorizácie lyžiarskych stredísk na Slovensku. Spracovaniu predchádzalo stanovenie kritérií hodnotenia lyžiarskych stredísk v členení na 4 skupiny (úžitková technická vybavenos ť, sprievodná vybavenos ť, ostatná vybavenos ť a služby a bezpe čnos ť a ochrana lyžiarov) a ich bodové ohodnotenie. Lyžiarske strediská boli zaradené pod ľa po čtu získaných bodov do jednej z piatich kategórií, ozna čených jednou až piatimi hviezdi čkami (Pachingerová, 2005). Pod ľa Middletona (Gú čik, 2006) strediská môžeme pod ľa vzniku rozde ľova ť na: a) tradi čné, ktoré vznikali na miestach s významnými prírodnými alebo antropogénnymi zdrojmi, ktoré existovali ešte predtým ako sa stali predmetom záujmu účastníkov cestovného ruchu, ich služby môžu využíva ť aj miestni obyvatelia, negatívom je sezónnos ť, ďalším charakteristickým znakom je rozdrobenos ť vlastníctva na strane ponuky (reprezentuje ju paleta podnikov poskytujúcich služby), jedná sa prevažne o malé a stredné podniky, b) umele vytvorené strediská, ktoré vznikli na základe atraktivít vytvorených špeciálne pre turistov. Charakteristickou črtou je, že zariadenia služieb sú využívané výlu čne ú častníkmi cestovného ruchu, vplyv sezónnosti nie je až taký ve ľký ako pri tradi čných strediskách, čo je významné pozitívum pre poskytovate ľov služieb. Tieto strediská sú oby čajne vlastníctvom ve ľkých národných alebo nadnárodných spolo čností a poskytujú komplexný produkt.

1.3 Produkt strediska

Produktom cestovného ruchu je to, čo môže dané stredisko cestovného ruchu ponúknu ť svojim návštevníkom. Efektívny marketing cestovného uchu a športových produktov a destinácií požaduje pochopenie čo zákazník chce, po čom túži a motivácie používajúc princípy trhovej segmentácie. (Scott, 2003). Sniš čák (1997) rozlišuje primárnu a sekundárnu ponuku: a) Primárna ponuka je charakterizovaná nielen prírodnými danos ťami (geografická poloha, klíma, topografia, vzh ľad krajiny, vegetácia, fauna), ale zara ďujú sa sem aj sociálno-kultúrne pomery (kultúra, tradícia, re č, mentalita, priate ľskos ť, zvyky a oby čaje) a všeobecná infraštruktúra (zariadenia, ktoré zabezpe čujú rozvoj hospodárskych a spolo čenských aktivít, patrí sem v užšom slova zmysle základná infraštruktúra ako doprava, zásobovanie energiou a vodou, odstra ňovanie odpadu, čistenie odpadových vôd). b) Do sekundárnej ponuky sa zara ďujú zariadenia na zmenu miesta, pobytové zariadenia ubytovacie a stravovacie, zábavné, zariadenia na rekrea čno-športovú činnos ť, zariadenia ekonomickej činnos ť (kongresové a školiace strediská, nákupné strediská), sprostredkovate ľské zariadenia (cestovné agentúry, združenia cestovného ruchu) Zárove ň tvrdí, že niektoré prvky ponuky strediska cestovného ruchu nie sú pre cestovný ruch „produktmi“ špecificky alebo len nepriamo (napr. vybudovanie turistických chodníkov, ochrana prírody a krajiny, aktivity na zachovanie kultúrnych tradícií a pod.). Pod ľa Gú čika (Mazúreková, 2005) sa vymedzujú tieto objekty sekundárnej ponuky v cestovnom ruchu: a) supraštruktúra cestovného ruchu - ubytovacie zariadenia, - stravovacie zariadenia, b) infraštruktúra cestovného ruchu - cestovné kancelárie, - turistické a informa čné kancelárie, - kongresové sály, kongresové centrá, - herne, kasína, - zmenárne, - hrani čné priechody,

- colnice, c) všeobecná infraštruktúra - miestna infraštruktúra (maloobchodné služby, služby – napr. holi čstvo, kaderníctvo, kozmetika, čistiare ň, prá čov ňa a pod.), - dopravná infraštruktúra (taxi služba, autoservis, auto umyváre ň, parkovisko a pod.), - zdravotnícka infraštruktúra (zdravotnícke zariadenia), - polícia a záchranná služba, - ostatná infraštruktúra (pošta, telekomunikácie, banka, bankomat, pois ťov ňa), - športovo-rekrea čné zariadenia a aktivity (ihrisko, kúpalisko, bazén, fitnescentrum, zimný štadión, lanovky, lyžiarske trate, vleky a pod.), - dopravné zariadenia (miestna hromadná doprava, autobusová doprava, železni čná doprava, letecká a vodná doprava). Kopšo, Gú čik, Patúš, Kašpar (1989) zahr ňujú jednotlivé služby sekundárnej ponuky do skupiny základných zariadení strediska a do skupiny doplnkových zariadení, a to nasledovne: a) základnú vybavenos ť strediska tvorí súhrn zariadení, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa rekrea čný potenciál proporcionálne a ekonomicky využil v prospech účastníkov cestovného ruchu i spolo čnosti, patria sem: - ubytovacie zariadenia, - stravovacie zariadenia. b) doplnkovú vybavenos ť tvoria zariadenia, ktoré napomáhajú a zlepšujú možnosti využívania všetkých funkcií rekrea čného priestoru, prispievajú k lepšiemu uspokojovaniu potrieb ú častníkov cestovného ruchu, zlepšovaniu ekonomiky prevádzky strediska a k ochrane prírodného prostredia. Doplnková vybavenos ť je rôzna, závisí od ve ľkosti strediska, typu, stup ňa rozvoja životnej úrovne a pod. Patria sem: - športovo-rekrea čné zariadenia, ktoré sú základom v rámci športového cestovného ruchu, - obchodno-obslužné, - kultúrno-spolo čenské zariadenia, a pod. Jednotlivé služby, či už primárnej ponuky alebo sekundárnej ponuky tvoria komplex služieb, ktoré si ú častník cestovného ruchu čerpá zo svojho balíka služieb.

Produkt je tak výsledkom celého radu jednotlivých balíkov služieb, ktoré ú častník po čas svojho pobytu v stredisku spotrebováva (Sniš čák, 1997). Športovo-rekrea čnú funkciu rekrea čného priestoru podmie ňujú krajinné prvky a ich hodnoty vyplývajúce z klimatických činite ľov (teplotné pomery, d ĺžka slne čného svitu, zrážky, z toho snehové, obla čnos ť, hmly), z morfologických činite ľov (prírodné vodné plochy – jazerá, vodné toky, umelé vodné plochy – vodné nádrže, teplota a čistota vody) a z biologických činite ľov (štruktúra lesov, stupe ň lesnatosti, svahové lúky, trávnaté plochy) (Kopšo – Gú čik – Patúš - Kašpar, 1989). Športovo-rekrea čné služby sú vo svojej podstate produktom modernej spolo čnosti. Rozvoj vedy a techniky zbavuje ľudí telesnej námahy, ale zárove ň zvyšuje životné tempo. Z prevahy psychického za ťaženia nad pohybovým u človeka často vznikajú pocity neistoty, napätia, úzkosti a vy čerpanosti. Ľudia si preto pre vo ľný čas čoraz viac vyberajú alebo priamo vyh ľadávajú také aktivity, ktoré im poskytujú istú kompenzáciu za pracovné opotrebovanie, každodenné stresy a umožňujú únik zo stresogénneho prostredia ( Ďurí ček, 1999). Ide o komplex služieb s rôznorodým charakterom. Umož ňujú ú častníkom cestovného ruchu využíva ť všetky aktivity spojené s prírodným prostredím a s ďalšími predpokladmi. Do tejto skupiny služieb sa zara ďujú služby cestovného ruchu spojené so športovými hrami jednotlivcov i kolektívov v letnej i zimnej sezóne, s inými športovými turistickými činnos ťami, ktoré umož ňujú reprodukciu fyzických a duševných síl človeka až po rozvoj jeho osobnosti. Rozsah týchto služieb závisí od vybavenosti strediska cestovného ruchu (Kopšo a i., 1985). Gú čik (2004) rozoznáva dvojaký charakter služieb športovo-rekrea čných zariadení. a) Jedna skupina má univerzálny charakter a možno ich poskytova ť nezávisle od prírodných predpokladov, napr. ihriská pre loptové hry, kryté bazény, zariadenia pre sálové športy. Zariadenia poskytujúce tieto služby sa budujú ako sú čas ť hotelov a vybavenosti cie ľových miest. b) Pre cestovný ruch je významná druhá skupina služieb, ktoré poskytujú športovo-rekrea čné zariadenia a ich existencia je podmienená prírodnými podmienkami. Majú zvy čajne sezónny charakter, napr. kúpanie na prírodných vodných tokoch a plochách, turistické chodníky a cesty, lanovky, vleky, lyžiarske zjazdové a bežecké trate a pod. Táto skupina služieb je cie ľom ú časti na cestovnom ruchu a má v súbore

športovo-rekrea čných služieb rozhodujúce postavenie. Kým v ubytovacích zariadeniach a iných objektoch možno poskytova ť športovo-rekrea čné služby po celý rok, vykonávanie športovo-rekrea čných činností v prírode je ovplyvnené sezónou, v lete letné športy, v zime zimné športy. Gú čik (2004) rozlišuje nasledovné služby športovo-rekrea čných zariadení. Delia sa na interiérové, ktoré nie sú závislé na prírodných predpokladoch, letné a zimné vi ď tabu ľka 1: Tab. 1 Rozdelenie služieb športovo-rekrea čných zariadení

interiérové letné zimné • her ňa pre deti • bazén • klzisko • kolkáre ň • prírodné kúpalisko • ľadová plocha • kúpalisko s vyhrievanou • tenisová hala • lyžiarska bežecká tra ť vodou • miestnos ť na stolný • pláž pri vodnej ploche • lyžiarska cvi čná lúka tenis • fitnescentrum • vodná k ĺza čková dráha • lyžiarska zjazdová tra ť • sauna • lodenica • prírodná sánkarská dráha • solárium • trávnaté plochy • lanovka • zabudované stoly na • krytý bazén • vlek stolný tenis • gymnastická hala • volejbalové ihrisko • test servis • jazdecká hala • verejná lyžiarska škola (aj • bedmintonové ihrisko s ko ňom detská) • stolný tenis • tenisový kurt • squash • minigolfové ihrisko • posil ňov ňa • golfové ihrisko • jazda na koni, jazdecká lúka • verejná športová škola • bežecká trasa (jogging) • plocha na kolieskové kor čule • turistický chodník a cesta • poži čov ňa športového náradia, servis • poži čov ňa bicyklov • detské ihrisko Zdroj: Gú čik, Marián. 2004. Cestovný ruch. Pre hotelové a obchodné akadémie

Ďurí ček (1999) rozoznávame tieto skupiny športovo-rekreačných služieb:

a) poži čovne športového materiálu, kde si kupujúci poži čia na ur čitú dobu potrebný materiál na vykonávanie ur čitej športovej činnosti, príkladom je poži čov ňa motorových člnov, b) servis, testovanie, úschova športového materiálu, ke ď ú častník cestovného ruchu potrebuje sfunk čni ť svoj materiál, uloži ť ho na bezpe čné a strážené miesto, príkladom je úschov ňa lyží, c) prenájom objektov a športovísk pre individuálne alebo skupinové športovanie v zariadenom prostredí, príkladom je prenájom tenisových kurtov, d) odborné poradenstvo a testovanie výkonnosti, ke ď chce ú častník otestova ť svoju funk čnú zdatnos ť, výkonnos ť a na základe toho získa ť odporú čania pre športovú aktivitu, príkladom je športovo-lekárske testovacie a poradenské stredisko, e) najatie osobného inštruktora (trénera), ktorý ú častníkovi cestovného ruchu poskytne odborné vedenie, asistenciu, športovanie pod kvalifikovaným doh ľadom, f) organizovanie športových kurzov, ktoré sa dotýkajú jednotlivcov i skupín, ktorí majú záujem o odborne vedený výcvik v nimi vybranom druhu športu, príkladom je jazda na koni, g) organizovanie špeciálnych kurzov, ktoré sú ur čené pre skupiny, ktoré majú záujem upev ňova ť si telesné i duševné zdravie, príkladom je kurz bojových umení, h) organizovanie podujatí extrémnych výkonov, kde je potrebné zabezpe čiť požiadavky na bezpe čnos ť a záchranu pri rizikových športoch, príkladom je splavovanie divokých riek, i) sprievodcovstvo, ke ď ú častníci potrebujú odborné informácie a sprevádzanie pri peších túrach a iných činnostiach, príkladom môže by ť najatie si horského vodcu, j) vyhliadkové okruhy, kde ide hlavne o sprístupnenie aktivít, ktoré sú bežne nedostupné, môže ís ť napríklad o lety vetro ňom, k) animácia, ke ď sa organizátori snažia spríjemni ť dovolenkárom ich pobyt v stredisku prostredníctvom rôznych cvi čení, hier, sú ťaží, príkladom je centrum športovej animácie v stredisku cestovného ruchu. Stále významnejšie miesto v cestovnom ruchu zaberajú športové akcie. Mnohé z nich sa tešia ve ľkej popularite zo strany športovej verejnosti. Príkladom sú majstrovstvá vo futbale, hokeji, tenisové sú ťaže svetovej úrovne vo Wimbledone, celosvetovo známe automobilové preteky Formule I a pod. Najvýznamnejšou športovou udalos ťou je olympiáda. Tieto akcie nie sú významné len z hľadiska cestovného ruchu, ale i v rámci rozvíjania priate ľských vz ťahov medzi národmi (Kopšo a i., 1992).

V sú časnosti existujú dokonca produkty – pobyty v tzv. dedinkách (villages), kde dovolenkár má zabezpe čený atraktívny program športových a pohybových činností, pod ľa hesla „uvo ľnenie – zážitok – pohyb“ (Ďurí ček, 1999).

1.4 Hodnotenie územia pre rozvoj športového cestovného ruchu Sniš čák (1997) je toho názoru, že pri cestovnom ruchu sa stretávame s dôležitým problémom, ktorým je hodnotenie stredísk/regiónov cestovného ruchu z hľadiska vhodnosti pre cestovný ruch. Hodnotenie v oblasti vo ľného času je zložitou záležitos ťou. Problematickos ť vyplýva predovšetkým z vysokého podielu nekonzumovate ľných alebo nehmotných ú činkov pri vyjadrovaní jednotlivých aktivít vo ľného času (napr. zlepšenie zdravia u obyvate ľstva, estetické kvality dovolenky v prírode a pod.), ďalej z nehomogénneho dopytu a rôzneho hodnotenia existujúceho potenciálu rôznymi segmentmi ú častníkov cestovného ruchu. Použitie objektívnej schémy s kvantitatívnym vyjadrením, ktorá by zabezpe čila kvalitnú výpove ď o hodnote regiónu pre cestovný ruch, sa javí rozporné. Z dôvodu rôznorodosti foriem cestovného ruchu, rýchlych zmien v dopyte a nekvantifikovate ľnosti želaní turistov, uprednost ňujú kvalitatívne verbálne hodnotenia, u ktorých však hrozí nebezpe čenstvo zníženia až straty objektívnosti. Dôveryhodné výsledky možno preto dosiahnu ť len zainteresovaním odborníkov v oblasti cestovného ruchu formou tímovej práce, pri ktorej sa dosiahne jednota v kone čnom hodnotení pri zoh ľadnení hodnôt poskytnutých jednotlivými členmi tímu (Sniš čák, 1997). Šauer (2005) tvrdí, že existujú dva prístupy k hodnoteniu potenciálu cestovného ruchu. a) Prvým je hodnotenie potenciálu z hľadiska celkových prírodných podmienok územia. Primárny význam pre ur čenie funk čného využitia územia majú reliéf, hydrologické pomery, klíma a biografické pomery. b) Druhým prístupom je hodnotenie potenciálu z poh ľadu vhodnosti daného územia pre ur čitú formu cestovného ruchu. Ak chceme teda analyzova ť potenciál pre cestovný ruch, je nutné stanovi ť aktivity, ktoré môžu by ť na území vykonávané.

Pri hodnotení územia možno bra ť do úvahy dva základné faktory:

a) Vhodnos ť územia pre cestovný ruch, či ur čitú formu cestovného ruchu (objektívny faktor), napr. športový cestovný ruch sa hodnotí na základe kritérií: - prírodné krásy, flóra a fauna, vodné plochy a toky, - charakter a vzh ľad krajiny, - klimatické podmienky – podnebie, po časie, teplota ovzdušia, veterné podmienky, zrážky, d ĺžka slne čného žiarenia, - čistota ovzdušia, príp. stupe ň zne čistenia, jeho ved ľajšie ú činky, - hluk (priemysel, doprava, hustota obyvate ľstva), - terapeutická hodnota prostredia, - dopravná prístupnos ť (geografické h ľadisko, infraštruktúra), - infra a supraštruktúra cestovného ruchu, - demografické podmienky – stav a štruktúra (aj veková) pracovných síl, - sociálno-komunika čné predpoklady u domáceho obyvate ľstva, - smery finan čných záujmov a možností finan čných zdrojov, - záujem o rozvoj obce/regiónu, o skvalit ňovanie života obyvate ľstva, schopnos ť prichádza ť s inováciami, - zásobovanie územia a odvoz odpadu, - hygiena a hygienické podmienky, čistota prostredia, - politická klíma. b) Atraktívnos ť územia – schopnos ť pritiahnu ť turistov (subjektívny faktor), dôležité je ur čenie miery vhodnosti územia pre rekreáciu a cestovný ruch. Hovoríme o valorite. Pre ú čely valorizácie (ur čenie stup ňa vhodnosti využitia územia vzh ľadom na všetky funkcie, ktoré toto územie svojimi danos ťami umož ňuje) dochádza k výberu kritérií hodnotenia, ktoré ovplyv ňujú cestovný ruch a na základe kombinácie ktorých je vhodnos ť územia pre cestovný ruch posudzovaná. Berú sa do úvahy prírodné, infraštrukturálne a demografické kritériá, teda tak pôvodné, ako aj vytvorené faktory (Sniš čák, 1997). Šauer (2005) vymedzil nasledovné kritériá hodnotenia vhodnosti funk čného využitia územia a činnosti v rámci športového cestovného ruchu (tab. 2).

Tab. 2 Kritériá hodnotenia vhodnosti funk čného využitia územia

Forma funk čného využitia Kritériá

hustota siete peších trás reliéf krajiny – geomorfologické členenie Pešia a horská turistika potenciálne rekrea čné plochy vyhliadky a rozh ľadne

cykloturistika hustota siete cyklotrás reliéf krajiny potenciálne rekrea čné plochy

Zjazdové lyžovanie nadmorská výška reliéf krajiny dĺžka zjazdoviek

Lyžiarska turistika dĺžka upravených trás nadmorská výška prírodné pozoruhodnosti

Vodná turistika vodácky využívané úseky riek nástupné/výstupné miesta

Rekreácia pri vode výskyt vodnej plochy (vodné nádrže, kúpacie oblasti, prírodné kúpalisko) podiel vodných plôch rozsah športových možností a služieb kapacita ubytovacích zariadení Zdroj: Šauer, Martin. 2005. VIII. Mezinárodní kolokvium o regionálních v ědách.

Pod ľa Pompurovej (2009) cie ľové miesto je spolu so službami podnikov a inštitúcií cestovného ruchu predmetom spotreby, resp. nosite ľom ponuky cestovného ruchu. Aby cie ľové miesto bolo na trhu cestovného ruchu úspešné, musí by ť schopné vzbudi ť záujem, t.j. pritiahnu ť potenciálnych návštevníkov. Skúmaniu atraktívnosti cie ľových miest sa preto v odbornej literatúre venuje pozornos ť už od druhej polovice

20. storo čia. Napriek tomu, ani pod ľa nej neexistuje jednotný model merania atraktívnosti cie ľového miesta. Na základe spolo čných znakov vymedzili štyri základné prístupy zahrani čnej literatúry ku skúmaniu atraktívnosti cieľového miesta cestovného ruchu. Jedná sa o tieto prístupy: a) geografický prístup, je prístupom, ktorý využíva ukazovatele akými sú po čet, význam a priestorové rozmiestnenie jednotlivých prvkov ponuky cestovného ruchu, b) ekonomický prístup využíva tieto ukazovatele akými sú údaje o využívaní cie ľového miesta návštevníkmi, ukazovatele ekonomického hodnotenia cestovného ruchu v cie ľovom mieste, c) prezenta čný prístup, v ktorom používame informácie sprostredkované špecifickými nástrojmi komunikácie cie ľového miesta relevantnému trhu, d) perceptívny prístup, kde používanými ukazovate ľmi sú návštevníkmi vnímaná schopnos ť cie ľového miesta cestovného ruchu uspokoji ť ich požiadavky. Geografický a prezenta čný prístup sú zamerané na ponuku, ekonomický a perceptívny prístup na dopyt. Kým geografický a ekonomický prístup umož ňujú objektívne hodnotenie atraktívnosti cie ľového miesta, prezenta čný a perceptívny prístup ponúkajú subjektívne hodnotenie. Budovanie technických zariadení pre zimné i letné športy, využívané ú častníkmi cestovného ruchu, majú popri svojom nespornom pozitívnom vplyve na utváranie antropogénneho životného prostredia i negatívne vplyvy na prírodné prostredie, krajinu a jej zložky. Výstavba i prevádzka lyžiarskych zjazdoviek, bežeckých tratí, skokanských mostíkov, vlekov, lanoviek v exponovaných horských oblastiach poškodzujú tamojšie prírodné ekologické systémy, menia celkový prírodný ráz krajiny. Len vysoká úrove ň symbiózy poznania a praktického využívania ekológie, techniky, ekonomiky môže minimalizova ť negatívny vplyv budovania a prevádzky týchto zariadení na životné prostredie človeka (Mazúreková, 2005). Taktiež ostatní autori zastávajú názor, že stredisko cestovného ruchu, v tomto prípade stredisko športového cestovného ruchu, pôsobí na krajinu ako pozitívne, tak i negatívne. Nepriaznivé ú činky môžu ma ť tieto činnosti a činitele: a) konkrétna výstavba zariadení – komunikácie, odstra ňovanie lesných porastov a pod., b) zvýšená koncentrácia návštevníkov – devastuje vegetáciu, hlu čnos ť, c) motorizácia – zvýšená hlu čnos ť, výfukové splodiny, ropné produkty,

d) odpad – zo zariadení cestovného ruchu, ako aj odpad, ktorý priniesli návštevníci, e) vykurovacie zariadenia – znečis ťovanie ovzdušia splodinami. Tieto negatívne vplyvy možno vhodnými organiza čno-technickými opatreniami do ur čitej miery eliminova ť, niektoré dokonca úplne vylú čiť (Kopšo – Gú čik - Patúš - Kašpar, 1989). Problémy neúmerného po čtu návštevníkov niektorých atraktívnych častí prírodného prostredia riešia spravidla miestne verejné orgány limitovaním návštevnosti, do časnými alebo trvalými uzávermi ur čitých lokalít, zákazom vjazdu motorových vozidiel a pod. Často sa stáva, že návštevníci a účastníci cestovného ruchu sa pohybujú mimo ur čených horských chodníkov, ciest, čo je negatívne ako pre prírodu, tak i pre účastníka, pretože môže dôjs ť k úrazu (Sniš čák, 1997). Všetky tieto činnosti presahujúce prípustné hranice môžu negatívne pôsobi ť i na osobné hodnotenie ú častníka cestovného ruchu na dané stredisko, jeho kvality a prostredie. Preto treba tieto negatívne javy eliminova ť.

2 Cie ľ práce

Cie ľom diplomovej práce je analyzova ť podmienky pre realizáciu športového cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji, vzájomne porovna ť podmienky v jednotlivých okresoch Nitrianskeho samosprávneho kraja a navrhnú ť opatrenia na zlepšenie sú časného stavu. Parciálne ciele: - analýza podmienok pre športový cestovný ruch na báze vodného zdroja, - analýza podmienok pre turistiku, - analýza podmienok pre lyžovanie a zimné športy, - analýza organizovaných športových podujatí, - porovnanie podmienok pre realizáciu športového cestovného ruchu v jednotlivých okresoch Nitrianskeho samosprávneho kraja, - návrh opatrení na zlepšenie sú časnej situácie.

3 Metodika práce

1. Objektom skúmania diplomovej práce je Nitriansky samosprávny kraj a jeho okresy – Nitra, Komárno, Zlaté Moravce, Topo ľč any, Ša ľa, Nové Zámky a Levice. 2. Pre naplnenie cie ľa práce je potrebné: - vyh ľada ť a naštudova ť literatúru, ktorá sa zaoberá športovým cestovným ruchom ako jedným z druhov cestovného ruchu a rieši danú problematiku, - vyh ľada ť a kontaktova ť inštitúcie, ktoré poskytujú informácie o športovom cestovnom ruchu, športoviskách , o strediskách a územiach, kde je možné vykonáva ť športové aktivity, - pre číta ť strategické dokumenty Nitrianskeho samosprávneho kraja a okresov pre lepšie pochopenie a vstúpenie do problematiky, - vyh ľada ť informácie na internetových stránkach 3. Pre splnenie cie ľa diplomovej práce je potrebné zhromaždi ť informácie o podmienkach vykonávania športového cestovného ruchu a následne analyzova ť: - podmienky pre športový cestovný ruch na báze vodného zdroja, - podmienky pre turistiku, - podmienky pre lyžovanie a zimné športy, - organizované športové podujatia, - doplnkovo sú uvedené informácie o športových zariadeniach okresov. Na základe vyššie uvedených zistení je našou úlohou komparácia (porovnanie) podmienok v jednotlivých okresoch kraja. Jedná sa o porovnanie podmienok pre športový cestovný ruch na báze vodného zdroja, podmienok pre turistiku, pre lyžovanie a zimné športy a organizované podujatia. Komparácia bola vykonávaná na základe bodovej metódy. 4. Pre získanie informácií a údajov pre naplnenie cieľa práce je potrebné oslovi ť tieto inštitúcie a organizácie: - turisticko-informa čné kancelárie v jednotlivých okresoch (Nitra, Nové Zámky, Komárno, Zlaté Moravce, Topo ľč any, Ša ľa, Levice), - Slovenská agentúra cestovného ruchu v Nitre (SACR Nitra), - Štatistický úrad SR v Nitre (ŠÚ SR), - Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja v Nitre, - Mestský úrad v Nitre.

Ďalšie informácie a vedomosti sú čerpané z nasledovných zdrojov: - Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2007-2013, - plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja okresných miest (v prípade mesta Levice – Stratégia cestovného ruchu), - internetové stránky.

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika územia Nitrianskeho samosprávneho kraja

Nitriansky samosprávny kraj (NSK) leží na kontaktnej línii dvoch rozdielnych krajinných typov – Panónskej panvy a Karpát, ktoré výrazným spôsobom ovplyv ňujú aktivity cestovného ruchu. V území dominuje Panónska panva, zastúpená geomorfologickými celkami Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Len okrajovo sem zasahujú Karpaty s celkami Považský Inovec, Tribe č, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Krupinská planina a Burda. Svojou rozlohou (6343 km 2) je Nitriansky kraj piaty najvä čší kraj na Slovensku. Po čtom obyvate ľov 706 375 je tretím naj ľudnatejším krajom Slovenska. Nitriansky samosprávny kraj susedí na západe s Trnavským krajom, na severe s Tren čianskym, na východe s Banskobystrickým krajom a na juhu s Ma ďarskou republikou. Územie kraja patrí do povodia európskeho ve ľtoku Dunaj, do ktorého sa vlieva pri Komárne Váh s Nitrou, severovýchodne od Štúrova Hron a v jej východnej časti Ipe ľ. Osou územia je rieka Nitra, te čúca severojužným smerom. Nachádza sa tu množstvo pozoruhodností, ktoré sú predmetom štátnej ochrany prírody. Z ve ľkoplošných chránených území zasahujú časti troch chránených krajinných oblastí – CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Dunajské luhy. NSK tvoria tieto okresy (vi ď príloha č. 1 – Mapa Nitrianskeho kraja): Nitra, Zlaté Moravce, Nové Zámky, Ša ľa, Levice, Topo ľč any a Komárno. V kraji je 15 miest, kde žije 48,5 % obyvate ľstva a 350 obcí. Sídlom kraja je mesto Nitra, štvrté najvä čšie mesto na Slovensku, nazývané aj matka slovenských miest. Historici ju pokladajú za najstaršie sídlo mestského typu na Slovensku. V severozápadnom cípe kraja v údolí medzi pohoriami Považský Inovec a Tríbe č je mesto Topo ľč any. Rušné pohrani čné Komárno je najjužnejším mestom kraja, ktoré je známe prístavom dunajských nákladných lodí i výletných plavidiel. Tamojšie lodenice sú najvä čšie v strednej Európe. Mesto Nové Zámky je známe tým, že je najvä čším mestom južnej časti kraja. Zlaté Moravce sú na severe ohrani čené medzi pohoriami Tríbe č a Pohronský Inovec. Na území prevažuje pahorkatina. Posledným okresným mestom je Ša ľa. Leží v centrálnej časti Podunajskej nížiny, na rozhraní Podunajskej roviny a Podunajskej pahorkatiny. Nitriansky samosprávny kraj je zaujímavým svojim potenciálom cestovného ruchu. Ve ľké predpoklady pre cestovný ruch má pobytový turizmus pri vode, kde

hlavnou aktivitou sú vodné športy. Nitriansky kraj disponuje po četným výskytom termálnych prame ňov, ktoré tvoria ve ľký predpoklad rozvíjania cestovného ruchu a pobytu pri termálnej vode. Menšie predpoklady má kraj pre cykloturistiku, i ke ď cez územie prechádza viacero cyklomagistrál. Pešia turistika má predpoklady na územiach s vyššou nadmorskou výškou a vlnitejším terénom.

4.2 Analýza podmienok pre cestovný ruch na báze vodného zdroja v Nitrianskom samosprávnom kraji

Vodná turistika a pobyt pri vode zah ŕň a akýko ľvek pobyt a vykonávanie športovo- rekrea čných činností pri prírodných vodných plochách, na termálnych kúpaliskách i letných kúpaliskách. Jedná sa o pobytový cestovný ruch pri vode a pobytový cestovný ruch pri termálnej vode, pre ktoré má Nitriansky kraj významné predpoklady.

4.2.1 Prírodné kúpanie Podmienky pre kúpanie a vodné športy zaujímavé pre turistov sa nachádzajú v 21 obciach a mestách, nimi sú: Tesáre, Neme čky, Selice, Vyškovce nad Ip ľom, Komjatice, Dvory nad Žitavou, Ch ľaba, Horná Se č, Komo ča, Radva ň nad Dunajom, Bátovce, Hurbanovo, Prašice, Jelenec, Komárno, Malý Cetín, Šurany, Ve ľké Kozmálovce, Vráble. V Tesároch sa nachádza vodná nádrž, ktorá je vzdialená 10 km od Topo ľč ian. V letných mesiacoch sa využíva na ú čely rybolovu. Vodná nádrž Neme čky ktorá ponúka možnos ť rybár čenia a kúpanie v letných mesiacoch. V obci Selice je situovaná vodná nádrž. Je vhodná na vykonávanie rôznych letných športov, no najviac je využívaná na rybolov. V obci Vyškovce nad Ip ľom na juhu Slovenska sa nachádza ďalšia vodná nádrž. Je ve ľkým lákadlom pre rybár čenie. V katastri obce Komjatice sa nachádza bagrovisko Štrkáre ň s vodnou plochou asi 44 hektárov. Sú tu výborné podmienky na kúpanie a vodné športy. Bagrovisko Dvoroch nad Žitavou je ob ľúbené miesto pre vykonávanie rôznych vodných športov.

Rovnako ako Dvory nad Žitavou, i bagrovisko Ch ľaba je vhodné na vodnú rekreáciu a vodné športy. Štrkovisko Horná Se č je využívané predovšetkým domácim obyvate ľstvom. Využívajú ho predovšetkým na relax pri vode. Nachádza sa na ľavom brehu Hrona. Pláž pri Váhu Komo ča sa nachádza na brehu rieky Váh sa ponúka návštevníkom príjemné športovo-rekrea čné možnosti. Nachádza sa tu pieso čnatá pláž, na ktorej sú možnosti vodných športov, rybolovu či dokonca potápania. Ďalšou plážou je pláž pri Dunaji v Radvani nad Dunajom, kde turisti majú možnos ť kúpania a vodných športov. Obec Bátovce leží na hranici Podunajskej nížiny a Štiavnických vrchov. Je tu vybudovaná akumula čná vodná nádrž Lipovina, ktorá slúži na rekrea čné ú čely, vodné športy a rybolov. Je tu možnos ť člnkovania a kúpania. Mesto Hurbanovo leží na juhu západného Slovenska v Podunajskej nížine pri sútoku riek Žitavy a Nitry. Nachádza sa tu štrkovisko Bohatá Hurbanovo, ktoré je využívané na rybolov. Vodná nádrž Duchonka v Prašiciach leží 15 km od mesta Topo ľč any v pohorí Považský Inovec. Vodnú nádrž zo západnej časti lemuje pieso čnatá pláž. Záujemcovia o vodné športy majú možnos ť surfovania, člnkovania a vodného bicyklovania. Je tu taktiež možnos ť lovu rýb. V areáli sa nachádzajú tenisové kurty, volejbalové ihriská, minigolf, stolnotenisové ihriská a na pláži sú plážové volejbalové ihriská. Asi 2 km od Jelenca sa nachádzajú dve jazerá s vhodnými podmienkami na vodné športy s možnos ťou zapoži čania si vodných bicyklov. Výborné podmienky sú aj pre rybolov. Bagrovisko Kava Komárno ponúka možnos ť kúpania a vodných športov. Obec Malý Cetín leží 13 km od Nitry. Nachádza sa tu prírodné štrkovisko, ktoré umož ňuje návštevníkom kúpanie, člnkovanie i rybolov. Vstupy do vody sú neupravené. Tona v Šuranoch je prírodným kúpaliskom - štrkoviskom, ktoré sa nachádza na okraji mesta Šurany smerom na Ú ľany nad Žitavou. Bazény sú v prevádzke po čas letnej sezóny od júla do augusta. K dispozícii sú poži čov ňa športových potrieb, bicyklov, tobogán s dojazdovým bazénom, detské bazény a služby rýchleho ob čerstvenia. V obci Ve ľké Kozmálovce sa nachádza vodná nádrž, ktorej hlavnou úlohou je zabezpe čenie úžitkovej vody pre elektráre ň Mochovce, no v letnej sezóne slúži na

rekrea čné ú čely. Ponúka možnos ť vodných športov a rybolovu. V blízkosti je futbalové ihrisko. Okolo vodnej nádrže je chodník, ktorý slúži kor čuliarom a cyklistom. Jazero vo Vrábloch slúži predovšetkým na rybolov. Využíva sa v letnej i zimnej sezóne. V lete je využívané predovšetkým na rybolov a ako oddychová zóna pre miestne obyvate ľstvo, v zimným mesiacoch slúži ako klzisko.

4.2.2 Termálne kúpaliská Nitriansky kraj je ve ľmi bohatý na výskyt termálnych vôd. Termálne kúpalisko však nemusí láka ť turistov len v ďaka bohatým ú činkom termálnych vôd, ale i možnosti rôznych aktivít v rámci areálov. Na týchto kúpaliskách je rôzna ponuka športovo- rekreačných činností, ktoré ú častníkov cestovného ruchu lákajú na využitie týchto priestorov. Výhodou termálnych kúpalísk je možnos ť využívania celoro čne. V kraji sa vyskytujú tieto termálne kúpaliská: termálne kúpalisko v Diakovciach, v Komárne, kúpalisko Margita-Ilona v Kalin čiakove, termálne kúpalisko Patrek v Patinciach – jeho sú čas ťou je kúpalisko Wellness, kúpalisko Podhájska, Santovka wellness, Štrand Emila Tatárika v Nových Zámkoch, Thermal Emilia v Po ľnom Kesove, kúpalisko v Tvrdošovciach a Vadaš v Štúrove. Termálne kúpalisko Diakovce sa nachádza medzi okresnými mestami Ša ľa a Galanta. okrem možnosti využitia dvoch bazénov s termálnou vodou (ve ľký plavecký a detský) ponúka možnosti športovo-rekrea čných činností a vodných atrakcií pre deti. Sú nimi najmä využitie ihrísk na plážový volejbal, futbal i detské ihrisko. Kúpalisko v Komárne sa nachádza priamo v meste. V letnej časti kúpaliska sa nachádza plavecký a výukový bazén, rekrea čný a sedací bazén a detský bazén. V areáli sú plážové priestory, ihrisko na plážový volejbal, stoly na vonkajší stolný tenis. Pre možnos ť celoro čného využitia bol vybudovaný bazén s mobilnou strechovou konštrukciou. Termálne kúpalisko Margita–Ilona (vi ď príloha č. 2) predstavuje športovo- rekrea čný areál poskytujúci služby množstvu návštevníkov. Nachádzajú sa tu 4 bazény s termálnou vodou, jedným z nich je plavecký bazén. Možnosti športového vyžitia sú: minigolf, volejbal, futbal, tenis, plážový volejbal, aquabasketbal, kolky, obrí šach. Nachádza sa tu i her ňa, ktorá slúži na biliard, šípky a air hockey. Zaujímavou atrakciou je tobogán dlhý 71 m. V areáli sa taktiež nachádza poži čov ňa športových potrieb.

Areál termálneho kúpaliska Patrek v Patinciach sa nachádza v najjužnejšej obci Slovenska, v Patinciach, 15 km od mesta Komárno. Vodné plochy sú prírodné aj umelého pôvodu. V areáli sa nachádzajú 3 bazény, z toho jeden z nich je športový bazén. V areáli sa nachádzajú tiež ihriská pre volejbal, minigolf, tenisové kurty. Sú tu možnosti člnkovania, vodného bicyklovania, športového rybolovu. Sú čas ťou areálu je taktiež vybudované termálne kúpalisko Wellness, ktoré okrem možností blahodárneho pôsobenia termálnej vody, poskytuje i možnosti pre vodné športy, člnkovanie, vodné bicykle i rybolov. Nachádzajú sa tu 3 bazény, jeden z nich je ur čený pre športové plávanie. Vybudované sú i tenisové kurty a minigolfové ihrisko. Kúpalisko Podhájska (vi ď príloha č. 3) má 10 bazénov, z toho jeden z nich je ur čený pre športové plávanie. Areál poskytuje možnos ť využitia volejbalového ihriska a detského ihriska. V areáli kúpaliska Santovka wellness (vi ď príloha č. 4) sa nachádzajú 3 bazény a travertínové bazény, jeden z nich je plavecký. Okrem kúpania vytvára areál podmienky pre poskytovanie ďalších služieb, akými sú možnosti aerobiku, aquagymnastiky, ihrisko na petanque a pinpongový stôl. Termálne kúpalisko Štrand Emila Tatárika Nové Zámky ponúka 8 bazénov, z toho 2 sú plavecké bazény, basketbalové, volejbalové, tenisové, plážové, nohejbalové a detské ihrisko. Areál ponúka aj možnos ť zahra ť si minigolf či kolky. Kúpalisko poskytuje poži čiavanie športových predmetov. Kúpalisko Thermal Emilia – Po ľný Kesov zah ŕň a 3 bazény. Nachádza sa v malebnej dedinke na kopcovitom teréne. V areáli kúpaliska sa nachádza biliard, stolný futbal a stolný tenis. V areáli termálneho kúpaliska Tvrdošovce sa nachádzajú 2 bazény, z toho jeden je plavecký a jeden detský. Návštevníci si môžu vybra ť zo športových činností – volejbalové a futbalové ihrisko. Termálne kúpalisko Vadaš Štúrovo (okres Nové Zámky, vi ď príloha č. 5) Kúpalisko Vadaš v Štúrove (vi ď príloha č. 5) ponúka 8 bazénov, vodnú k ĺza čku, detskú šmyk ľavku, tobogán. Ponúka možnosti športových aktivít na tenisových, volejbalových, basketbalových a paintballových ihriskách. Ďalšími možnos ťami sú minigolf, biliard, plážový volejbal, stolný tenis, gokartovú dráhu, penatque. Jazero ponúka jazdu na vodných bicykloch, člnkovanie i rybolov.

4.2.3 Letné kúpaliská Letné kúpaliská ponúkajú širokú škálu letných a vodných športov. Pre športový cestovný ruch zohrávajú významnú úlohu. V letných mesiacoch tieto priestory ožívajú a tešia sa vysokej návštevnosti turistov. Nevýhoda letných kúpalísk spo číva v sezónnosti. Nako ľko sú to otvorené priestory, je možné využíva ť ich len po čas letnej sezóny. V rámci Nitrianskeho kraja evidujeme tieto možnosti letných kúpalísk: Areál zdravia v Šahách, kúpalisko Čalovec, Čeľadince, kúpalisko Ch ľaba, Kúpalisko na Sihoti v Nitre, letné kúpalisko v Topo ľč anoch, kúpalisko Želiezovce a Zlaté Moravce. Kúpalisko Areál zdravia Šahy je mestským plážovým kúpaliskom. V areáli kúpaliska je detský bazén, pre dospelých je vytvorený priestor z jazera. Sú tu mnohé možnosti športovo-rekrea čných činností, akými sú futbal, hádzaná na jednotlivých ihriskách, stolný tenis. Športové potreby sa tu dajú poži čať. Kúpalisko sa dá využíva ť i v zime, a to tak, že čas ť plochy kúpaliska slúži na kor čuľovanie. Kúpalisko Čalovec bolo vybudované v rokoch 1971 – 1976, no v roku 1989 bolo zatvorené kvôli nedostatku vody. Dodnes sa zrealizovala iba čas ť z plánovanej výstavby kúpaliska. Nachádza sa tu bazén a volejbalové ihrisko. V obci Čeľadince sa nachádza letné kúpalisko s ve ľkým i malým bazénom, v sú časnosti však z nezistených dôvodov nie je v prevádzke. Kúpalisko v obci Chľaba sa nachádza na juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny, na severe je ohrani čená Ková čovskými kopcami, na východe riekou Ipe ľ a na juhu mohutný tokom Dunaja. Ponúka rôzne možnosti športovo-rekrea čných činností. Kúpalisko na Sihoti návštevníkom ponúka 5 bazénov a bazén s toboganom, z toho sú 2 bazény plavecké. V rámci poskytovania športovo-rekrea čných služieb sú možnosti plážového volejbalu, možnosti volejbalu na pevnom povrchu. Nachádzajú sa tu 3 ihriská, z toho 2 sú profesionálne. Sú tu tiež možnosti nohejbalu, bedmintonu, či hra s loptou. Kúpalisko je neodmyslite ľnou čas ťou parku v Nitre. Areál letného kúpaliska v Topo ľč anoch sa nachádza na okraji mesta. V rámci športovo-rekrea čných služieb ho tvoria ho 3 bazény, z toho je jeden bazén plavecký, tobogan, ihrisko na plážový volejbal, nohejbalové ihrisko s umelou trávou, možnosti hrania tenisu, stolný tenis, petanque. Taktiež je tu možnos ť poži čania športových potrieb.

Sú čas ťou kúpaliska v Želiezovciach sú 3 bazény, jeden z nich je plavecký. Toto kúpalisko je však momentálne už nieko ľko rokov mimo prevádzky z dôvodu skon čenia prenájmu. Kúpalisko v Zlatých Moravciach funguje už vyše 40 rokov. Ponúka 3 bazény, z toho jeden je plavecký. V areáli sa nachádzajú 2 volejbalové ihriská, basketbalové koše, plocha na basketbal, hádzanú a futbal.

4.3 Analýza podmienok Nitrianskeho samosprávneho kraja pre turistiku

Ako už bolo uvedené v kapitole 1, turistikou rozumieme vykonávanie pohybu a pohybových aktivít, pi ktorých človek vynakladá ur čité fyzické schopnosti. Je jednou z najú činnejších foriem aktívneho odpo činku vzh ľadom na to, že pri vykonávaní turistických činností je dôležitou zložkou i poznávacia zložka spolu so zložkou odborných a technických vedomostí a schopností. V Nitrianskom kraji majú turisti možnos ť vykonávania viacerých druhov činností v rámci turistiky. V oblastiach pohorí a vyšších nadmorských výškach sú dobré možnosti pre pešiu turistiku, jemne zvlnený terén a malá frekventovanos ť komunikácií je možnos ťou pre cykloturistiku. Mototuristika je taktiež formou turistiky, kde už človek síce nevynakladá také ve ľké množstvo fyzickej sily ako pri pešej turistike či cykloturistike. Je však tiež ve ľmi zaujímavou formou.

4.3.1 Pešia turistika V Nitrianskom kraji je vzh ľadom na prírodné podmienky, najmä členitos ť reliéfu a výskyt pahorkatiny a viacerých pohorí, viacero možností pešej turistiky. Na území Nitrianskeho kraja sa nachádzajú viaceré turistické a náu čné chodníky, ktoré slúžia predovšetkým na turistiku, spoznávanie krás okolitej prírody, pamiatok a histórie kraja. Terény pre chodníky sú: a) Náu čný chodník Čajkovské bralie, d ĺžka 5 km (okres Levice, vi ď príloha č. 6) Za čiatok trasy sa za čína v obci Čajkov, pokra čuje Soviou dolinou, Mufloniou oborou, Malým bralím, ďalšou zastávkou je Huljakovo bralie, Muflonia obora a trasa kon čí v Čajkove. Trasa chodníka je nenáro čná, celkový čas túry sú 4 hodiny.

b) Po stopách rudného baníctva v Pukanci , d ĺžka 5 km (okres Levice, vi ď príloha č. 7) Chodník za čína v obci Pukanec, ktorá je známa svojou baníckou históriou. Trasa chodníka je nasledovná: námestie obce Pukanec-Darvašov dvor-Bar čina stud ňa-Ergi štôl ňa-banské dielo Mária-banské dielo Jacob-banské dielo Theresa-banské dielo Josef- banské dielo Weitenzeche-štôl ňa Dorothea-šachta Štvorec-šachta Lievik-šachta Koza čka-Ergi štôl ňa-Bar čina stud ňa - Námestie obce Pukanec. Trasa trvá približne 2,5 hodiny. D ĺžka trasy je 5 km a je nenáro čná. c) Na Marhát, d ĺžka 15 km (okres Topo ľč any) Východiskovým bodom je obec Nitrianska Blatnica, ďalej pokra čuje: Jurko-Rotunda sv. Juraja-sedlo Marhát-Marhát-Gajda-Jurko-Nitrianska Blatnica. Jedná sa o stredne náro čnú trasu, je dlhá približne 15 km a trvá 4 hodiny. d) Na Bezovec, d ĺžka 27 km (prechádza okresom Topo ľč any) Cesta na Bezovec za čína Kúpe ľný ostrovom, pokra čuje nasledovne: Vila Bakchus- rázcestie Havran-sedlo Havran-Plešiny-Striebornica-Krahul čie vrchy-Gajda-sedlo Marhát-Kostolný vrch-Horáre ň-Bezovec (chaty). Chodník stredne náro čný, približná dĺžka je 27 km a trvá približne 7 hodín 15 min. e) K Topo ľč ianskemu hradu, d ĺžka 19 km (okres Topo ľč any) Cez Topo ľč any prechádza i táto trasa turistického chodníka: Bezovec (chaty)-Nová Lehota-Horáre ň pod Úhradom-Podhradie (chata)-Topo ľč iansky hrad-Podhradie- Podhradie (chaty)-Skaliny (sedlo)-Bezovec (chaty). Trasa je dlhá 19 km, trvá 6 hodín, 15 min. Chodník je stredne náročný. f) Z Nitry cez Zobor do Štitár (okres Nitra) Chodník za čína pri lie čebnom ústave Zobor, vedie cez Rázcestie Tri duby, pokra čuje cez Zobor, Rázcestie Trojchotár, Sedlo pod Žibricou a poslednou zastávkou sú Štitáre. Trasa trvá 2,5 hodiny. Náro čnos ťou je trasa stredne náro čná. g) Zo Štitár do Podhorán (okres Nitra) Chodník vedie cez nasledovné miesta: Štitáre-Sedlo pod Žibricou-Rázcestie Trojchotár- Podhorany. Trasa trvá približne 1 hodinu 50 min. Je nenáro čná. h) Z Nitry do Drážoviec (okres Nitra) Za čiatok chodníka je Zobor (pod lanovkou), nasleduje zastávka Sedlo pod Zoborom (Pyramída), Svoradov prame ň a kon čí v Dražovciach. Trasa je nenáro čná, trvá 2,5 hodiny.

i) Zo Šindolky do Žirán (okres Nitra) Chodník prechádza cez tieto miesta: Šindolka (prameň)-Svoradov prame ň-Meškov vrch-Podhorany (Mechenice)-Pod Dlhou skalou-Žirany. Trasa je stredne náro čná. Trvá približne 3 hodiny 45 min. j) Ku Kostolíku sv. Michala (okres Nitra) Ku Kostolíku sv. Michala vedie chodník cez: Štitáre-Sedlo pod Žibricou-Rázcestie Trojchotár-Zobor-Meškov vrch. Trasa je stredne náročná. Približný čas sú 3 hodiny. k) Turisticko-náu čný chodník Ramsarská lokalita Poiplie, d ĺžka 10,5 km (okres Levice) Východiskovým bodom je juhozápadný okraj Tešmák, kam vedie zo Šiah štátna cesta, tiahne sa popri rieke Ipe ľ a poslednou zastávkou je za obcou Ipe ľské Predmostie. D ĺžka trasy je 10,5 km. Čas prechodu je približne 3,5 hodiny. Terén chodníka je nenáro čný. l) Enviromentálny náu čný chodník ZŠ Levice (okres Levice) Za čiato čným bodom je Základná škola A. Kme ťa v Leviciach, zasahuje až k potoku Podlužianka. Terén je nenáro čný. Čas prechodu je individuálny. m) Náu čný chodník v Rumanovej, d ĺžka 1,3 km (okres Nitra) Východiskovým bodom je obec Rumanová – socha sv. Vendelína, chodník vedie smerom k lokalite Mikloš. Čas prechodu je približne 1 hodina, d ĺžka trasy je 1,3 km. Terén je nenáro čný. n) Náu čný chodník Ková čovské kopce – juh, d ĺžka 5 km (okres Nové Zámky) Východiskom je Kamenica nad Hronom, trasa vedie do Ková čova. D ĺžka trasy je 5 km, prechod trvá približne 3,5 hodiny. Náro čnos ť terénu je stredná. o) Náu čný chodník Žitavský luh, d ĺžka 3,6 km (okres Nové Zámky) Východiskovým bodom je obec Ma ňa – osada Gedra. Trasa vedie okolo prírodnej rezervácie Žitavský luh. Trasa je dlhá 3,6 km, čas prechodu je približne 1,5 hod. Terén chodníka je nenáro čný. p) Náu čný chodník vo Vl čanoch, d ĺžka 0,7 km (okres Ša ľa) Východiskovým bodom je obec Vl čany – m ŕtve rameno Váhu. Trasa vedie pozd ĺž ramena k cintorínu a k Vl čianskemu m ŕtvemu ramenu. D ĺžka trasy je 700 m, čas prechodu je približne 1 hodina. Terén sa radí medzi nenáro čné. q) Stojslavov náu čný chodník Nitrianska Blatnica, d ĺžka 5,6 km (okres Topo ľč any)

Za čiato čným bodom je obec Nitrianska Blatnica-námestie, trasa pokra čuje cez miestny park, Slopy, Rúbanicu, úpätie vrchu Marhát odtia ľto môžu ís ť návštevníci dvomi smermi: 1. smer: smerom k Rotunde sv. Juraja – Marhát – Trhovi čná lúka 2. smer: Šarancov chodník – Trhovi čná lúka Dĺžka trasy je 5,6 km a trvá približne 2 hodiny. Terén je nenáro čný, miestami až stredne náro čný. r) Náu čný chodník Považský Inovec, d ĺžka 60 km (okres Topo ľč any) Východiskovým miestom je obec Šalgovce, trasa vedie na sever po vodnú nádrž Neme čky a na vážskej strane po obec Ducové. Prechádza obcami Šalgovce, Ardanovce, Radošina, Nitrianska Blatnica, Vozokany, Lipovník, Hubina, Ducové, Bojná, Tesáre, Závada, Podhradie, Velušovce, Prašice a Neme čky. Terén je stredne náro čný až náro čný. D ĺžka trasy je približne 60 km. s) Náu čný chodník Arborétum Mly ňany, d ĺžka 3,8 km (okres Zlaté Moravce) Východiskovým bodom je obec Vieska nad Žitavou, trasa vedie k areálu arboréta. V rámce neho sú 3 náu čné chodníky. Trasa chodníka je nenáro čná, je dlhá 3,8 km. Čas prechodu je ve ľmi individuálny. t) Mestský náu čný chodník v Zlatých Moravciach, d ĺžka 1 km (okres Zlaté Moravce) Východiskom chodníka je mesto Zlaté Moravce (Turistická informa čná kancelária), vedie k Pietnemu parku, cintorínu, ku kostolu sv. Michala a spä ť po druhej strane námestia. Trasa je dlhá približne 1 km a prechod trvá 1,5 hodiny. Terén je nenáro čný. u) Partizánky náu čný chodník Zlatno Skýcov, dĺžka 10,5 km (okres Zlaté Moravce) Za čiato čným miestom je Zlatno alebo Skýcov, pokra čuje k studni čke Jelšovka, k Stratenému vrchu a ku Skýcovu. Môže sa ís ť i opa čne. D ĺžka chodníka je 10,5 km a tvorí ho stredne náro čný terén. v) Náu čný chodník Vápenný vrch, dĺžka 2 km (okres Zlaté Moravce) Po čiato čným bodom je Skýcov, odtia ľ je možný výstup na Vápenný vrch z viacerých strán pomocou drevených schodíkov. D ĺžka trasy je približne 2 km, prechod chodníkom trvá 1 hodinu. Terén chodníka patrí medzi nenáro čné.

Nako ľko do územia Nitrianskeho samosprávneho kraja zasahujú pohoria len okrajovo, ponúka kraj viaceré možnosti turistických a náu čných chodníkov. Vo všetkých okresoch okrem Komárna sa nachádzajú vyznačené trasy pre pešiu turistiku.

4.3.2 Cykloturistika V Nitrianskom kraji sú podmienky pre cykloturistiku, a to v ďaka nížinnému, mierne zvlnenému terénu. Hlavnú kostru siete cyklotrás tvorí medzinárodná Podunajská cyklomagistrála, vedúca pozd ĺž ľavého brehu Dunaja, zvä čša po hrádzi. Z tejto trasy v Komárne odbo čuje Vážska cyklomagistrála a Ponitrianska cyklomagistrála, kde nadväzuje na Štiavnickú cyklomagistrálu. Ďalším dôležitým bodom je mesto Štúrovo, kde z Podunajskej cyklomagistrály odbo čuje Pohronská cyklomagistrála a Ipe ľská cyklomagistrála, kde na ňu nadväzuje Hontianska cyklomagistrála. Vzh ľadom na vhodné podmienky reliéfu prechádza cez Nitriansky kraj viacero cyklomagistrál: a) Dunajská cyklomagistrála, ktorá vedie cez tieto miesta: Číčov – Kližská Nemá – Malé Kosihy – Ve ľké Kosihy – Zlatná na Ostrove – Komárno – Iža – Patince – Radva ň nad Dunajom – Mo ča – Kravany nad Dunajom – Muž ľa – Štúrovo b) Vážska cyklomagistrála, ktorá vedie cez: Komárno – Kava – Vrbová nad Váhom – Kolárovo – Dedina Mládeže – Neded – Vl čany – Tešedíkovo – Diakovce – Ša ľa – Krá ľová nad Váhom c) Ponitrianska cyklomagistrála: Komárno – Martovce – Hurbanovo – Ime ľ – Nesvady – Nové Zámky – Bánov – Malá Kesa – Šurany – Lipová – Mojzesovo – Černík – Vinodol – Ve ľký Cetín – Malý Cetín – Čechynce – Janíkovce – Nitra – Nitrianske Hrn čiarovce – Štitáre – Kolí ňany – Jelenec – Kosto ľany pod Tríbe čom – Ladice – Neverice – S ľažany – Martin nad Žitavou (odbo čka) – Zlaté Moravce – Topo ľč ianky d) Pohronská cyklomagistrála: Štúrovo – Kamenica nad Hronom – Malá nad Hronom – Pavlová – Sikeni čka – Zalaba – Malé Ludince – Šalov – Sikenica – Kuku čínov – Zbrojníky – Hontianska Vrbica – Santovka (odbo čka) – Mýtne Ludany – Levice – Podlužany – Nová Dedina – Devi čany – Pukanec e) Ipe ľská cykomagistrála:

Štúrovo – Kamenica nad Hronom – Bajtava – Salka – Malé Kosihy – Pastovce – Bielovce – Ipe ľský Sokolec – Kubá ňovo – Vyškovce nad Ip ľom – Šahy – Tešmak f) Hontianska cyklomagistrála: Šahy – Ve ľké Turovce – Horné Turovce – Pláš ťovce

V okrese Zlaté Moravce sú to tzv. Požitavské cyklotrasy (vi ď príloha č. 8): - trasa: Zlaté Moravce – Machulince – Jed ľové Kosto ľany – Ve ľký Inovec – Obycké lúky – RS Čaradice – Volkovce – Čierne K ľačany - trasa: Zlaté Moravce – Čaradice – Tekovské Nemce – Hronský Be ňadik – Kozárovce – Nem čiňany – Malé Vozokany – Vieska nad Žitavou - trasa: Zlaté Moravce – Tesárske Mly ňany – Slep čany, rybník – Vieska nad Žitavou – Ve ľké Vozokany, Lev – Čierne K ľačany – Zlaté Moravce - trasa: Zlaté Moravce – Martin nad Žitavou – S ľažany – Ladice – Kosto ľany pod Tríbe čom – K ľačany, horáre ň Zlatno - trasa: Zlaté Moravce – Martin nad Žitavou – Mankovce – Zlatno – K ľačany – horáre ň – Vel čice – S ľažany - trasa: Zlaté Moravce – Hos ťovce – Lovce – Zubria obora - trasa: Kosto ľany pod Tríbe čom – Sedlo pod Lyscom – Vel čice – Mankovce - trasa: Zlaté Moravce – Žitavany – Topo ľč ianky, žreb čín – Hrušov – Skýcov, vápenky - trasa: Topo ľč ianky – Krásny majer – Breziny – Lovce – Zubria obora - trasa: Topo ľč ianky – Hrušov – Skýcov - Vrch Hora - trasa: Topo ľč ianky – Hostie – Hlboká dolina – Jed ľové Kosto ľany - trasa: Topo ľč ianky – Machulince – Obycké lúky – Ve ľký Inovec

Ďalšie cyklotrasy prechádzajúce okresom Topo ľč any: - trasa: Záhrady – sedlo Prieseky – Železnice – Duchonka - trasa: Jacovce – Tvrdomestice – Neme čky – Kulhá ň - trasa: Topo ľč any (zimný štadión) – Podhradie (sedlo Prieseky) - trasa: Jacovce – Tesáre – Závada – Duchonka – Kulháň

Nitriansky kraj disponuje skôr formálnymi možnos ťami cykloturistických trás. Sú to trasy, ktoré lemujú a prelínajú sa s dopravnými komunikáciami, kde môže hrozi ť cykloturistom nebezpe čenstvo na rušnejších komunikáciách.

4.3.3 Mototuristika Druh športového cestovného ruchu, akým je mototuristika, je stále ob ľúbenejším druhom turizmu v ďaka viacerým pozitívam. Tento druh nie je závislý od iných dopravných prostriedkov a dáva ú častníkom cestovného ruchu vo ľnos ť vo výbere lokality, ktorú navštívi, aký dlhý čas v danej lokalite pobudne, rýchlos ť akou sa bude pohybova ť. Preto je mototuristika ve ľmi zaujímavá a čím ďalej prí ťažlivejšia. Základom pre mototuristiku sú kempingy, miesta, kde sa môžu turisti ubytova ť a odstavi ť svoje vozidlá. V Nitrianskom kraji sa nachádzajú tieto možnosti ubytovania pre milovníkov mototuristiky: autokemping Diakovce, Duchonka, Ipe ľ v Šahách, kemping Jelenec, autokemping Margita-Ilona v Kalin čiakove, Nána v Štúrove, Panoráma v Komárne, autokemping v Patinciach, autokemping Podhájska, Po ľný Kesov, Vadaš Štúrovo, autokemping Zlatná v Zlatnej na Ostrove, Oáza camp v Komo či, táborisko pri obce Kamenín, kemping Vodník Jur nad Hronom.

Autokemping Diakovce (okres Ša ľa), ktorý ponúka možnosti ubytovania v 19 chatkách a 100 stanoch. V areáli sa nachádza ihrisko, návštevník si môže taktiež zapláva ť. Prevádzka je otvorená od 15.5. do 30.9. v roku. Autokemping Duchonka (okres Topo ľč any), ktorý ponúka 20 stanov a možnos ť ubytovania v chatách. Areál je otvorený od 1.6. do 30.9. v roku. Areál poskytuje možnosti rybolovu, plávania, či využitie golfového ihriska. Autokemping Ipe ľ v Šahách (okres Levice), ktorý vo svojom areáli má ihrisko, ponúka možnos ť rybolovu. Ubytovanie je poskytované prostredníctvom stanov. Autokemping Jelenec (okres Nitra), ktorý sa nachádza ved ľa dvoch jazier, kde návštevník môže vykonáva ť vodné športy, je tu i možnos ť poži čania vodných bicyklov. Jazerá sa taktiež využívajú i na rybolov. Ubytovanie je možné v chatách, ktorých kapacita je 112 lôžok, ale i v stanoch. Kapacita je 57 miest pre karavany a stany. Prevádzka je obmedzená sezónou v čase od 1.5. do 30.9. v roku.

Autokemping Margita Ilona v Kalin čiakove (okres Levice), ponúka možnos ť ubytovania v apartmánoch, bungalovoch, chatkách, stanoch i karavanoch. V areáli je ihrisko, možnos ť zahra ť si golf, tenis i zapláva ť si. Areál je v prevádzke od 1.5. do 30.9. v roku. Autokemping Nána v Štúrove (okres Nové Zámky), v areáli je možnos ť zašportova ť si na ihrisku. Areál ponúka 40 stanov na ubytovanie a unimobunky. Areál je otvorený od 1.6. do 15.10. v roku. Autokemping Panoráma v Komárne (okres Komárno) je ur čený na stanovanie a pre pobyt v obytnom prívese, karavane. Je možné využi ť i možnos ť stanovania. Doba prevádzky je od 1.7. do 15.9. v roku. Autokemping Patince (okres Komárno), prevádzka je otvorená od 15.5. do 15.9. v danom roku. Autokemping Podhájska (okres Nové Zámky), ubytovanie poskytuje s kapacitou 50 stanových jednotiek a 20 karavanov. Areál je otvorený od 1.6. do 15.9. v roku. Autokemping Po ľný Kesov (okres Nitra) ponúka svoje služby iba po čas letných prázdnin, a to od 1.7. do 31.8. v roku. Autokemping Vadaš v Štúrove (okres Nové Zámky) sa nachádza priamo v areáli termálneho kúpaliska, preto umož ňuje rôzne možnosti športovej činnosti, ktorú je možné vykonáva ť i na kúpalisku. Doba prevádzky autokempingu je od 1.5. do 19.9. v danom roku. Je možné odstavi ť tu svoje auto, karavan, i ubytova ť sa v stane. Autokemping Zlatná v Zlatnej na Ostrove (okres Komárno), ktorý je prevádzkovaný v dňoch od 1.5. do 31.10 v roku. Areál ponúka možnosti vodných športov a rybár čenia. Oáza camp Komo ča (okres Nové Zámky, vi ď príloha č. 9) ponúka možnosti ubytovania v stanoch, prívesoch alebo chatkách. V rámci areálu je športové ihrisko, kde sa odohrávajú rôzne športové podujatia. Táborisko pri obci Kamenín (okres Levice) sa nachádza asi 2 kilometre od obce Kamenín. Je to ve ľká lúka, kde je možné stanova ť, prípadne si odparkova ť karavan. Vstup s autom je povolený. Kemping Vodník Jur nad Hronom (okres Levice)

Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron. Vodník je vhodným miestom pre vodácke aktivity, kempovanie. Sú tu možnosti splavovania Hrona na rôznych netradi čných plavidlách.

V Nitrianskom kraji sú viaceré možnosti ubytovania sa v rámci týchto zariadení. Mototuristom sa ponúkajú viaceré zariadenia, ktoré sú viac i menej vybavené v rámci možností. Dané prevádzky tu sú situované i vďaka po četným možnostiam pobytov pri vode, na letných kúpaliskách, termálnych kúpaliskách i iných prevádzkach cestovného ruchu. Tieto aktivity je teda možné chápa ť ako vzájomne podmienené.

4.4 Analýza podmienok pre lyžovanie a zimné športy v Nitrianskom samosprávnom kraji

V rámci Nitrianskeho kraja sú možnosti lyžovania a zimných športov obmedzené a ojedinelé. Na území kraja prevláda rovinatý terén, ktorý prechádza do pahorkatiny. Pohoria sem zasahujú len okrajovo, z toho dôvodu tu nie sú ve ľmi vhodné podmienky pre vykonávanie zimných športov. Na tomto území sa nachádzajú tieto strediská: Stredisko Pallag v obci Čechy V obci Čechy sa nachádza stredisko Pallag. Stredisko je známe tým, že je v ňom najnižšie položený vlek na Slovensku. Zjazdovka je dlhá 200 metrov. Lyžiarsky svah poskytuje ve černé lyžovanie. Oproti lyžiarskemu svahu sa nachádza vodná plocha rybníka, ktorá je v zimných mesiacoch zamrznutá a využíva sa na kor čuľovanie a hokej. Pri vhodných snehových podmienkach sa v okolí obce nachádzajú terény, ktoré sú vhodné i na bežecké lyžovanie. Obec Podhradie je situovaná v okrese Topo ľč any: V obci je vybudovaný 1 vlek, 1 zjazdovka s dĺžkou 300 m. Zjazdovka je stredne náro čná. Najvyššia stanica je 620 m n.m. Areál je v prevádzke od 15.12. do 15.3. v roku. Lyžiarske stredisko Brezov štál sa nachádza v pohorí Tríbe č a je osadou obce Jed ľové Kosto ľany (okres Zlaté Moravce), i tu prichádza do úvahy možnos ť zimných športov. V stredisku sú vybudované vleky pre zjazdové lyžovanie a bežecké trate. Kadiška je chatárskou oblas ťou, ktorá sa nachádza na území obce Obyce, okres Zlaté Moravce. Chaty sú súkromným vlastníctvom. V oblasti sú taktiež možnosti

vykonávania zimných športov, no pod ľa oficiálnych informácií nie sú tu vybudované trate ani lyžiarske vleky. Územie má skôr lokálny význam, využívajú ho najmä majitelia chát. Uhliská je obec nachádzajúca sa v Štiavnických vrchoch. Uhliská je obcou v okrese Levice a v zimných mesiacoch je tu tiež možné lyžovanie. Územie má lokálny význam.

4.5 Doplnkové možnosti športového cestovného ruchu

Účastníkom cestovného ruchu sa ponúkajú i ďalšie možnosti športovo- rekrea čných aktivít. Popri základným možnostiam, akými sú pešia turistika (nížinná, či horská), návšteva kúpalísk (prírodných alebo umelých), návšteva stredísk zimných športov, cykloturistika a zdolávanie cyklistických trás, mototuristika (turistika na štyroch kolesách, prípadne dvoch kolesách), sa ponúka i možnos ť využitia športových stredísk, hál, štadiónov situovaných v obciach a mestách Nitrianskeho kraja. Pod ľa štatistických informácií z roku 2008, sa na území Nitrianskeho kraja nachádza celkovo 1513 športových zariadení v rozdelení na športové zariadenia a ostatné športové zariadenia (vi ď tab. 3-4). Tab. 3 Športové zariadenia – za okresy

Štadióny Ostatné Športové P. č. Územná jednotka športové haly zimné (kryté ostatné zariadenia a otvorené) (otvorené)

1 2 3 4 Nitriansky kraj 8 60 27 61 1 Okres Komárno 1 6 7 2 2 Okres Levice 1 13 2 13 3 Okres Nitra 2 7 6 10 4 Okres Nové Zámky 1 11 7 15 5 Okres Ša ľa 1 9 2 5 6 Okres Topo ľč any 1 7 2 13 7 Okres Zlaté Moravce 1 7 1 3 Zdroj: Štatistický úrad SR v Nitre, 2008

Tabu ľka 3 vyjadruje po čty štadiónov v rámci jednotlivých okresov, ktoré sú rozdelené na zimné a ostatné. Ako ďalší údaj uvádza po čet športových hál a ostatných športových zariadení.

Tab. 4 Ostatné športové zariadenia – za okresy

Telocvi čne Ihriská P. č. Územná jednotka z toho spolu futbalové školské ostatné školské Nitriansky kra j 299 263 365 291 139 1 Okres Komárno 40 37 42 38 14 2 Okres Levice 58 50 87 43 45 3 Okres Nitra 78 63 76 87 19 4 Okres Nové Zámky 52 48 61 55 25 5 Okres Ša ľa 20 20 11 18 4 6 Okres Topo ľč any 28 27 53 29 22 7 Okres Zlaté Moravce 23 18 35 21 10 Zdroj: Štatistický úrad SR v Nitre, 2008

Tabu ľka 4 uvádza údaje s po čtom telocvi ční, z ktorých vymedzuje zvláš ť školské zariadenia. Ako ďalší údaj uvádza po čet ihrísk v rámci okresov, ktoré rozde ľuje na futbalové, školské a ostatné.

Tieto jednotlivé možnosti sa návštevníkom síce ponúkajú, no pre turistu domáceho či zahrani čného nie sú až tak prí ťažlivou možnos ťou a neslúžia výlu čne im. Športové strediská v obciach a mestách sú využívané predovšetkým domácim obyvateľstvom, no poskytujú služby a možnosti aktívneho využitia vo ľného času pre potenciálnych i skuto čných návštevníkov. Nitriansky kraj má k dispozícii celkom dostato čný po čet športových zariadení. V každom okrese nájdeme zimné i otvorené štadióny, športové haly. V menších obciach a mestách sa nachádzajú ihriská a telocvi čne, do ktorých zahr ňujeme i školské, ktoré však tiež využívajú i obyvatelia obcí a miest.

4.6 Športové podujatia v Nitrianskom samosprávnom kraji

Zapojenie sa do športového cestovného ruchu znamená i zapoji ť sa do rôznych podujatí, ktoré sa nám po čas kalendárneho roka ponúkajú. Môžeme poveda ť, že Nitriansky kraj je bohatý na podujatia týkajúce sa športových a turistických činností. Mestá a obce si vypracúvajú kalendár podujatí, na základe čoho si budúci ú častníci cestovného ruchu môžu dopredu pozrie ť a následne naplánova ť návštevu podujatia. Nie však všetky mestá a obce takto postupujú a tento kalendár vypracúvajú a poskytujú. Podujatia môžu ma ť rôzny charakter, môžu by ť tradi čné, ktoré sa konajú každoro čne, môžu ma ť regionálny význam, národný, prípadne lokálny význam.

V krajskom meste Nitra sa každoro čne organizujú tieto tradi čné podujatia: • Challenge day – sú ťaž spravidla dvoch miest, ktoré sa zapoja do ľubovo ľných pohybových aktivít (beh, plávanie, bicyklovanie,..) v trvaní nepretržite 15 minút. Na záver sa porovnávajú výsledky súperiacich miest (percentuálny podiel zapojených obyvate ľov) • Týžde ň olympizmu – tradi čné podujatie, je výzvou k športovým aktivitám pre všetky vekové kategórie a má pripomína ť myšlienky a princípy olympijských hier. • Škola otvorená športu – koná sa po celý rok, tento projekt je realizovaný na 7 základných školách v Nitre. Zámerom je sprístupnenie športových areálov a telocvi ční ZŠ verejnosti. Okrem týchto podujatí je nutné spomenú ť športové podujatia rôznych športových tímov v rámci mnohých športov za jednotlivé mestá a obce.

Na základe dostupných informácií sme zostavili tento kalendár podujatí v Nitrianskom kraji – tabu ľka 5.

Tab. 5 Kalendár podujatí v Nitrianskom kraji

Obdobie Názov športového podujatia Opis Lokalizácia Organizátor 9.1.2010 Drkotavá pä ťka-beh pre rados ť beh Nitra ŠK pre rados ť Memoriál Michala Jurku a Michala obec Hostie/okres 17.1.2010 beh nezistený Olejára Zlaté Moravce 6.2.2010 Memoriál Emila Žá čika beh Nitra ŠK pre rados ť futbalový turnaj 26.2.2010 Sabrina cup 2010 Nitra nezistený mestských polícií 13.3.2010 Zoborské masakrpone beh Nitra ŠK pre rados ť

Obdobie Názov športového podujatia Opis Lokalizácia Organizátor Jozefovská túra v Štiavnických Tlma če/okres 20.3.2010 pešia turistika nezistený vrchoch Levice Vyhodnotenie športovcov roka mesta 22.3.2010 podujatie mesta Ša ľa mesto Ša ľa Ša ľa XXXVI. Beh oslobodenia Topo ľč ianky/okres 27.3.2010 beh obec Topo ľč ianky Topo ľč ianok Zlaté Moravce 2.4.2010 Memoriál Štefana Petrikovi ča beh Nitra Dušan Harangozó mesto Nové Zámky, XII. Novozámocká primátorská 3.4.2010 beh Nové Zámky atletický klub Nové desiatka Zámky sú ťaž v 3.4.2010 Pribinacup 2010 bezmotorovom Nitra nezistený lietaní Vyhodnotenie najúspešnejších 7.4.2010 športovcov mesta Nové Zámky za podujatie mesta Nové Zámky mesto Nové Zámky rok 2009 X. Self-transcendence 6/12 h Sri Chinmoy 24.4.2010 beh Nitra a 10/100 km beh Nitra 2010 Marathon Team Beh oslobodenia obce Jed ľové Obecný úrad Jed ľové 24.4.2010 beh Zlaté Moravce Kosto ľany Kosto ľany športovo- 24.4.2010 Cyklisti – pozor! Nitra nezistený dopravná sú ťaž športové a iné 26.4.2010- podujatia univerzity UKF a Nitrianske univerzitné dni Nitra 9.5.2010 vysokých škôl SPU UKF a SPU XXXVI. Medzinárodný pouli čný beh 1.5.2010 beh Komárno mesto Komárno Komárno Bánov/okres Nové 1.5.2010 XIX. Beh oslobodenia Bánova beh obecný úrad Bánov Zámky 13.5.2010 Na bicykli bezpe čne okresná sú ťaž Nitra CV Č Domino Tlma če/okres 15.5.2010 XXVII. Tlma čská 25 beh mesto Tlma če Levice III. Beh cez 2 mosty – Memoriál Hrušovany/okres Obecný úrad 29.5.2010 beh Štefana Petrikovi ča Topo ľč any Hrušovany 5.6.2010 Beh pre rados ť beh Nitra ŠK pre rados ť 3.7.2010 Beh pre rados ť beh Nitra ŠK pre rados ť 1.8.2010 Beh stratených duší beh Nitra ŠK pre rados ť kúpalisko Margita- 11.8.2010 Športová sú ťaž Margita-Ilona športová sú ťaž Levice Ilona 4.9.2010 26 kôl a kúsek – behy pre rados ť beh Nitra ŠK pre rados ť 16.9.2010 Sú ťaž v Petanqu sú ťaž Nitra CV Č Na hôrke XXI. Topo ľč iansky polmaratón 18.9.2010 beh Topo ľč any ICM Topo ľč any Topo ľč any 2.10.2010 Krásny beh Zoborskou lesostepou beh Nitra ŠK pre rados ť Hronovce/okres 16.10.2010 XV. Zelenyáková „trinástka“ beh obec Hronovce Levice Slep čany/okres Obecný úrad 20.11.2010 XIV. Slep čianska pätnástka beh Zlaté Moravce Slep čany 4.12.2010 Behy pre rados ť beh Nitra ŠK pre rados ť Zdroj: Vlastné spracovanie

4.7 Komparácia podmienok pre realizáciu športového cestovného ruchu v okresoch Nitrianskeho samosprávneho kraja

Na základe predchádzajúcich informácií môžeme vzájomne porovna ť podmienky pre rozvoj športového cestovného ruchu okresov Nitrianskeho kraja. Na za čiatok si zhrnieme jednotlivé údaje pre základné formy športového cestovného ruchu v rámci všetkých okresov. Nimi sú pobyt pri vode (a to pobyt pri prírodných vodných plochách, na termálnych kúpaliskách a letných kúpaliskách), turistické možnosti (ktorými sú pešia turistika, cykloturistika a mototuristika), možnosti lyžovania a zimných športov a plánované podujatia na rok 2010 v okresoch Nitrianskeho kraja. Údaje sú zhrnuté v doleuvedených tabu ľkách 6, 7 a 8 a 9. Následne sú k údajom pridelené bodové hodnoty od 0 po 6, v závislosti od zistenej hodnoty po čtu stredísk (prípadne možností) na po čet obyvate ľov okresu. Všeobecne platí, čím vyšší po čet bodov, tým lepšie je okres vybavený pre športový cestovný ruch (prepo čítané na po čet obyvate ľov).

Tab. 6 Možnosti pobytu pri vode strediská termálne prírodné kúpanie letné kúpaliská spolu/po čet kúpaliská okresy NSK obyvate ľov Komárno 3 3 1 0,0000656 Levice 4 2 3 0,0000761 Nitra 3 1 1 0,0000304 Nové Zámky 5 4 1 0,0000683 Ša ľa 1 1 0 0,0000370 Topo ľč any 3 0 2 0,0000676 Zlaté Moravce 0 0 1 0,0000234 Zdroj: Vlastné spracovanie

Na základe hodnôt z tabu ľky, boli k okresom pridelené tieto bodové hodnoty: Komárno – 3 body, Levice – 6 bodov, Nitra – 1 bod, Nové Zámky – 5 bodov, Ša ľa – 2 body, Topo ľč any – 4 body, Zlaté Moravce – 0 bodov.

Údaje v tab. 6 môžeme vyjadri ť i prostredníctvom grafov (Obrázok 1 – 3):

Prírodné kúpanie

0 Komárno Levice Nitra Nové Zámky Ša ľa Topo ľč any Zlaté Moravce

Obrázok 1 Prírodné kúpanie za okresy

Na grafe je vidite ľné, že najzaujímavejšie miesta pre turistov v rámci pobytu pri prírodných vodných plochách, prípadne tokoch sú okresy Nové Zámky a Levice. Tesne za nimi sú okresy Komárno, Topo ľč any a Nitra.

Obrázok 2 Termálne kúpaliská za okresy

Je známe, že Nitriansky kraj je významným práve v ďaka výskytu termálnych prame ňov. Najviac termálnych kúpalísk sa nachádza práve v okrese Nové Zámky, tesne za nimi je ďalší južný okres Komárno. Je to spôsobené častým výskytom vyvierania termálnych vôd.

Obrázok 3 Letné kúpaliská za okresy

Zhrnutím údajov s po čtom letných kúpalísk sme zistili, že najviac kúpalísk je v okrese Levice i Topo ľč any s rovnakým po čtom.

Tab. 7 Možnosti turistiky

turistické možnosti mototuristika/ okresy NSK pešia turistika cykloturistika spolu/po čet kempingy obyvate ľov Komárno 0 3 3 0,0000563 Levice 4 4 4 0,0001015 Nitra 6 1 2 0,0000548 Nové Zámky 2 4 4 0,0000683 Ša ľa 1 1 1 0,0000555 Topo ľč any 5 4 1 0,0001352 Zlaté Moravce 4 14 0 0,0004208 Zdroj: Vlastné spracovanie

Bodové ohodnotenie: Komárno – 2 body, Levice – 4 body, Nitra – 0 bodov, Nové Zámky – 3 body, Ša ľa – 1 bod, Topo ľč any – 5 bodov, Zlaté Moravce – 6 bodov.

Údaje o predpokladoch a možnostiach vykonávania turistických aktivít môžeme vyjadri ť i prostredníctvom týchto grafov – obrázok 4-6:

Obrázok 4 Pešia turistika za okresy

Pešia turistika je v ďaka zaujímavému reliéfu v Nitrianskom kraji ve ľmi ob ľúbená. Vďaka pohoriu Tríbe č a Považský Inovec majú najlepšie možnosti pešej turistiky (najviac turistických a náu čných chodníkov) okresy Topo ľč any a Nitra.

Obrázok 5 Cyklistické trasy za okresy

Na obrázku 5 vidíme, že Zlaté Moravce majú vymedzených najviac cyklistických trás. Jedná sa o tzv. Požitavské cyklotrasy, ktoré sa na tomto území nachádzajú. Viaceré z cyklotrás majú len formálne vymedzenie.

Obrázok 6 Mototuristika za okresy

V rámci mototuristiky sa hodnotil po čet kempingov v okresoch Nitrianskeho kraja. Mototuristi v Nitrianskom kraji si nájdu viacero možností ubytovania sa. Najviac sme ich zaregistrovali v okrese Levice a Nové Zámky.

Možnosti lyžovania a vykonávana iných zimných športov zah ŕň a tabu ľka č. 8. Vyjadruje po čet stredísk zimných športov v okresoch Nitrianskeho kraja. Tab. 8 Možnosti lyžovania a zimných športov

okresy NSK lyžovanie a zimné športy strediská/po čet obyvate ľov Komárno 0 0,0000000 Levice 1 0,0000085 Nitra 0 0,0000000 Nové Zámky 1 0,0000068 Ša ľa 0 0,0000000 Topo ľč any 1 0,0000135 Zlaté Moravce 2 0,0000468 Zdroj: Vlastné spracovanie

Bodové hodnotenie: Komárno – 0 bodov, Levice – 2 body, Nitra – 0 bodov, Nové Zámky – 1 bod, Ša ľa – 0 bodov, Topo ľč any – 3 body, Zlaté Moravce – 4 body.

Nitriansky kraj všeobecne kvôli nízkej nadmorskej výške, prevládajúcou nížinou a pahorkatinou nemá zaujímavé možnosti vykonávania zimných športov a lyžovania.

Nachádza sa tu minimálny po čet stredísk a miest vhodných pre tieto športy. Vä čšinou majú len lokálny význam. Hodnoty je možné vyjadri ť i v grafe, vi ď obrázok 7.

Obrázok 7 Lyžovanie a zimné športy za okresy

Po četnos ť športových podujatí za okresy a ich zhrnutie môžete vidie ť v tabu ľke 9. Tab. 9 Plánované podujatia 2010 v Nitrianskom kraji po čet plánovaných po čet podujatí/po čet okres športových podujatí obyvate ľov Komárno 1 0,0000094 Levice 4 0,0000338 Nitra 20 0,0001217 Nové Zámky 3 0,0000205 Ša ľa 1 0,0000185 Topo ľč any 2 0,0000270 Zlaté Moravce 4 0,0000935 Zdroj: Vlastné spracovanie

Bodové ohodnotenie: Komárno – 0 bodov, Levice – 4 body, Nitra – 6 bodov, Nové Zámky – 2 body, Ša ľa – 1 bod, Topo ľč any – 3 body, Zlaté Moravce – 5 bodov

Po zhromaždení všetkých vyššie uvedených informácií a údajov môžeme bodovacou metódou zisti ť všeobecný potenciál okresov Nitrianskeho samosprávneho kraja pre rozvíjanie a možnosti športového cestovného ruchu. Berieme do úvahy všetky

možnosti pobytu pri vode a vykonávanie vodných športov, turistické podmienky a možnosti lyžovania a zimných športov. Pridelené body sú uvedené v tabu ľke 10. Tab. 10 Bodové zhodnotenie potenciálu športového cestovného ruchu bodové pobyt pri lyžovanie a okresy NSK turistika podujatia ohodnotenie vode zimné športy spolu Komárno 3 2 0 0 5 Levice 6 4 2 4 16 Nitra 1 0 0 6 7 Nové Zámky 5 3 1 2 11 Ša ľa 2 1 0 1 4 Topo ľč any 4 5 3 3 15 Zlaté Moravce 0 6 4 5 15 Zdroj: Vlastné spracovanie

Na základe všetkých vyššie zistených údajov si môžme všetky tieto údaje zhrnú ť do grafov (obr. 8-11), ktoré vyjadrujú podiel okresov v možnostiach daných formách športového cestovného ruchu. Berieme do úvahy všetky možnosti pobytu pri vode vrátane pobytu pri prírodných vodných tokoch a plochách, na termálnych kúpaliskách a na letných kúpaliskách – resp. vykonávanie letných športov, všetky druhy turistiky vrátane pešej turistiky, cykloturistiky a mototuristiky, možnosti lyžovania a zimných športov a plánovaných športových podujatí.

Pobyt pri vode

0 3 4 Komárno Levice

2 Nitra Nové Zámky Ša ľa 6 Topo ľč any Zlaté Moravce 5 1

Obrázok 8 Analýza podmienok cestovného ruchu na báze vodného zdroja

Obrázok 8 nám hovorí, že najpo četnejšie podmienky pre pobyt pri vode prihliadajúc i na po čet obyvate ľov v okrese (prírodné vodné plochy a toky, termálne kúpaliská a letné kúpaliská) má okres Levice s bodovým ohodnotením 6. Tesne za ním vyniká i okres Nové Zámky s bodovou hodnotou 5.

Obrázok 9 Analýza podmienok pre turistiku V oblasti turistiky získal prvé miesto s bodovým hodnotením 6 okres Zlaté Moravce. Po čet možností turistických činností a aktivít na po čet obyvate ľov bol najvyšší v tomto okrese. Významné postavenie má i okres Topo ľč any s bodovým hodnotením 5.

Obrázok 10 Analýza podmienok pre lyžovanie a zimné športy

Nitriansky kraj nemá významné možnosti vykonávania zimných športov, sú ve ľmi ojedinelé. Jediné možnosti má v okrese Zlaté Moravce, Topo ľč any, Levice a Nové Zámky. Vzh ľadom na po čet obyvate ľov v okrese má najlepšie podmienky Topo ľč any.

Obrázok 11 Analýza športových podujatí Športové podujatie sú v Nitrianskom kraji celkom časté. Na základe zistených a dostupných informácií o pripravovaných udalostiach, v rámci Nitrianskeho kraja sú športové podujatia naj častejšie v okrese Nitra prihliadajúc i na po čet obyvate ľov.

Ak by sme mali všetky zistené informácie o Nitrianskom samosprávnom kraji zhrnú ť a zovšeobecni ť, je možné poveda ť, že predpoklady na pobyt pri vode a vodné letné športy majú vä čšie v okresoch južnejších, kde je po četný výskyt termálnych vôd a kúpalísk. Výnimkou je okres Levice, ktorý je síce severnejšie položený okres, no svojimi prírodnými možnos ťami pobytu pri vode a letnými kúpaliskami má najlepšie predpoklady pre pobyt pri vode. Turistické možnosti, resp. predpoklady majú zvä čša miesta s výskytom pahorkatiny a výbežkami pohorí. Všeobecne je známe, že zaujímavejšou oblas ťou pre turistiku sú zvlnené terény. Zoh ľadnením vyhodnotenia okresov na po čet obyvate ľov je najzaujímavejším okresom pre turistiku okres Zlaté Moravce, za ním Topo ľč any a Levice. Do daných území zasahujú pohoria Štiavnické vrchy , Tríbe č, Považský Inovec. Vzh ľadom na podmienky lyžovania a vykonávania zimných športov, je Nitriansky kraj ve ľmi málo atraktívny, resp. miesta s výskytom podmienok pre tieto športy majú

len lokálny význam. V okrese Zlaté Moravce sme zaznamenali najvhodnejšie podmienky. Športové podujatia v Nitrianskom kraji sú celkom pravidelnou záležitos ťou. Zistené informácie však nemusia by ť úplné predovšetkým prihliadnuc na to, že nie každá obec a mesto si takýto plán podujatí vypracúva. Na základe získaných informácií sme však zistili, že okres Nitra, predovšetkým mesto Nitra organizuje naj častejšie športové podujatia.

5 Návrh na využitie poznatkov

V rámci analytickej časti sme zistili, že zásadným problémom v rozvoji športového cestovného ruchu je obmedzená informovanos ť o subjektoch a možnostiach realizácie športového cestovného ruchu. Na základe skúmania Nitrianskeho kraja a jeho okresov sme zistili, že na danom území sa nachádza 9 turisticko-informa čných kancelárií (TIK). Nimi sú TIK Ša ľa Z-Travel (ktorá je zárove ň cestovnou kanceláriou), TIK Štúrovo, TIK Topo ľč any, informa čné centrum Vieska nad Žitavou, TIK Zlaté Moravce, TIK Komárno, TIK Levice, Nitriansky informa čný systém Nitra, Informa čné centrum mesta Nové Zámky, Informa čné centrum Podhájska (obecný úrad). Niektoré z nich poskytujú informácie prostredníctvom rôznych reklamných letákov, výtla čkov, odporú čaní na internetové stránky, emailovej a telefonickej komunikácie. Niektoré z nich takéto informácie poskytnú ť odmietli, resp. im chýbali informácie, prospekty. Na základe týchto zistení navrhujeme: - legislatívne podporova ť vznik takýchto združení ako je to vytý čené i v Stratégii cestovného ruchu SR, kde si Ministerstvo hospodárstva SR stanovilo cie ľ „posilnenie postavenia cestovného ruchu v národnom hospodárstve“, tak, aby finan čné prostriedky získané v cestovnom ruchu, resp. športovom cestovnom ruchu boli poskytované na financovanie ich prevádzky ( či už zlepšenie technických možností prevádzky – zakúpenie skenovacieho zariadenia, tla čiarní, po číta čov, financovanie marketingových predmetov akými sú letáky, brožúrky) alebo vznik ďalších prevádzok pre lepšiu a ľahšiu informovanos ť domácich a najmä zahrani čných turistov, - prepojenos ť jednotlivých prevádzok turisticko- informa čných kancelárií medzi sebou v jednotlivých regiónoch - v prípade, že jedna prevádzka nemá požadované informácie, druhá prevádzka je schopná poda ť i dopl ňujúce informácie ú častníkovi cestovného ruchu, - zapájanie obcí a ich oddelení do poskytovania potrebných informácií pre ú častníkov športového cestovného ruchu, prípadne pre záujemcov o ň, - vytvori ť internetovú stránku slúžiacu hlavne ako reklamný prostriedok, kde budú zoskupené subjekty (strediská) cestovného ruchu, resp. športového cestovného ruchu pod ľa ur čitého triedenia (môže by ť pod ľa okresov, regiónov cestovného ruchu, pod ľa krajov, rozdelené pod ľa druhov cestovného ruchu) a daným spôsobom budú poskytova ť dôležité informácie pre turistov, na základe tejto stránky si budú môc ť turisti v pohodlí svojho domova prezrie ť športové možnosti daného územia – jedná sa o tzv. zmapovanie

rôznych území a o poskytnutie súhrnných informácií o možnostiach športového cestovného ruchu, - ďalším návrhom je vydávanie regionálnych, resp. okresných publikácií o športovom cestovnom ruchu (prípadne mesa čníkov, ob časníkov), ktoré by boli doru čované do domácností daných miest a okresov, v nich by sa obyvatelia do čítali čo je v športovom cestovnom ruchu na ich území nové, aké nové strediská budú v blízkej dobe vybudované a následne otvorené, prípadne rekonštruované a pod.

Územie Nitrianskeho kraja má viacero zaujímavých predpokladov pre rozvíjanie športového cestovného ruchu, ve ľa možností nie je využitých, preto navrhujeme ďalšie opatrenia: - dobudovanie ďalších termálnych kúpalísk, kde je zaznamenaný výskyt termálnych vôd, - zvä čšenie sú časných termálnych i letných kúpalísk, doplnenie o ďalšie bazény, v letných mesiacoch, predovšetkým na letných kúpaliskách po čas víkendov sú strediská preplnené a odrádzajú ú častníkov cestovného ruchu strávi ť vo ľný čas s masou ostatných návštevníkov, - vymedzi ť ďalšie reálne cyklotrasy, ktoré nebudú len kopírova ť miestne komunikácie, využi ť možnosti popri riek a hrádzi, - zmodernizova ť a doplni ť vybavenie v kempingoch zvýšením po čtu športových ihrísk v ich areáloch, rekonštrukciou ubytovacích jednotiek pre lepší estetický dojem, - v rámci vykonávania zimných športov doplni ť zimné strediská o zasnežovacie zariadenia, ktoré sú v tomto prostredí a pri týchto snehových podmienkach nevyhnutné.

Slovensko si vo svojom strategickom cieli pre rozvoj cestovného ruchu stanovil do roku 2013 zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu, medzi ťažiskové druhy cestovného ruchu patrí i športový cestovný ruch a to v nasledovných podobách: - letná turistika a pobyt pri vode - zimný cestovný ruch a zimné športy

Z tohto dôvodu je ve ľmi dôležité rozvíja ť možnosti a predpoklady, ktoré Nitriansky kraj ponúka a snaži ť sa jednak o zvyšovanie kvality, kvantity a venova ť sa rozvíjaniu športového cestovného ruchu vo všetkých podobách.

6 Záver Cie ľom diplomovej práce bolo prostredníctvom parciálnych cie ľov analyzova ť podmienky pre realizáciu športového cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji, vzájomne porovna ť podmienky v jednotlivých okresoch Nitrianskeho samosprávneho kraja a navrhnú ť opatrenia na zlepšenie sú časného stavu.

Z viacerých zdrojov sme si zhromaždili potrebné informácie o možnostiach realizácie športového cestovného ruchu a analyzovali sme tieto podmienky a možnosti pre športový cestovný ruch: - podmienky pre športový cestovný ruch na báze vodného zdroja - v rámci toho boli vymedzené podmienky pre pobyt pri prírodných vodných plochách a tokoch, termálne kúpaliská a letné kúpaliská, - podmienky pre turistiku, pri ktorých boli vyjadrené možnosti pešej turistiky prostredníctvom turistických a náu čných chodníkov, možnosti cykloturistiky vyjadrené možnými cyklotrasami a možnosti mototuristiky, kde boli vymedzené kempingy, - podmienky pre realizáciu zimných športov a lyžovania, - organizované podujatia, - doplnkovo sme informovali o dopl ňujúcich možnostiach športového cestovného ruchu prostredníctvom športových zariadení.

Na základe zistených informácií sme si prostredníctvom bodovej metódy porovnali podmienky pre športový cestovný ruch na báze vodného zdroja, podmienky pre turistiku, možnosti vykonávania zimných športov a lyžovania a v neposlednom rade plánované organizované podujatia v jednotlivých okresoch. Doplnkové možnosti športového cestovného ruchu neboli porovnávané z dôvodu, že informácia bola len dopl ňujúca a dané športové zariadenia neslúžia výlu čne len ú častníkom cestovného ruchu, no sú využívane predovšetkým miestnym obyvate ľstvom. Porovnávaním jednotlivých podmienok v okresoch sa zistilo, že najlepšie podmienky pre pobyt pri vode má okres Levice. Podmienky pre turistické aktivity má najzaujímavejšie okres Zlaté Moravce. Podmienky pre lyžovanie a zimné športy sú v kraji ve ľmi ojedinelé. Najlepšie podmienky pre tieto aktivity má okres Zlaté Moravce. Naj častejšie organizované športové podujatia sú v okrese Nitra, priamo mesto Nitra.

Na základe týchto zistení boli následne navrhnuté opatrenia na zlepšenie sú časného stavu. - vä čšia informovanos ť o možnostiach realizácie športového cestovného ruchu - vybudovanie ďalších termálnych kúpalísk na miestach s výskytom geotermálnych vôd - zvýšenie kapacít na termálnych a letných kúpaliskách, - vymedzenie viacerých reálnych cyklotrás, - modernizácia a doplnenie vybavenosti kempingov, - vybavi ť strediská zimných športov o zasnežovacie zariadenia.

Nitriansky kraj má viacero predpokladov pre možnosti realizácie športového cestovného ruchu. Je ve ľmi dôležité na ďalej rozvíja ť tieto miesta a informova ť návštevníkov o týchto možnostiach. O Nitrianskom kraji môžeme vo všeobecnosti poveda ť, že je zaujímavým miestom pre vykonávanie športového cestovného ruchu pre domácich i zahrani čných turistov.

7 Zoznam použitej literatúry 1. ĎURÍ ČEK, Milan. 1999. Vo ľný čas a športovo-rekrea čné služby. In Ekonomická revue cestovného ruchu , ro č. 32, 1999, č. 2, s. 74-77. ISSN 0139- 8660. 2. GÚ ČIK, Marián a kol. 1980. Výstavba materiálno-technickej základne cestovného ruchu. 1. vyd. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1980. S. 98- 99. ISBN 85-109-80. 3. GÚ ČIK, Marián a kol. 2004. Krátky slovník cestovného ruchu a hotelierstva. 1. vyd. Banská Bystrica: Slovensko-švaj čiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu, 2004. s. 128-129, 136. ISBN 80-88945-73-9. 4. GÚ ČIK, Marián. 2004. Cestovný ruch. Pre hotelové a obchodné akadémie . 2. upravené vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, 2004. S. 13-14, s. 56-57. ISBN 80-10-00520-7. 5. GÚ ČIK, Marián a kol. 2006. Manažment cestovného ruchu . 1. vyd. Banská Bystrica: Slovensko-švaj čiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu, 2006. 226 s. ISBN 80-88945-84-4. 6. HABÁN, Miroslav – OTEPKA, Pavol. 2007. Vidiecky turizmus a agroturizmus . Bratislava: NOI, 2007. 120 s. ISBN 978-80-89088-52-2. 7. CHVOJKA, Petr – NOVOTNÝ Ji ří. 2003. Lokalizace sportovních za řízení v regionu. In Ekonomika, financie a manažment podniku – rok 2003 . Bratislava: Ekonomická univerzita Bratislava, 2003, s. 38. ISBN 80-225-1759- 3. 8. JARÁBKOVÁ, Jana. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. 1. vyd. Nitra: SPU, 2007. 13 s. ISBN 978-80-8069-950-5. 9. KMECO, Ľubomír. 2005. Organizované podujatia vo vybraných strediskách cestovného ruchu na Slovensku. In Ekonomická revue cestovného ruchu , ro č. 38, 2005, č. 2, s. 88. ISSN 0139-8660. 10. KONE ČNÁ, Anna. 1999. Rozvoj cestovného ruchu v regióne. Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v stredisku cestovného ruchu . 1. vyd. Bratislava: Ekonóm, 1999. 193 s. ISBN 80-225-1149-8. 11. KOPŠO, Emil a kol. 1984. Geografia cestovného ruchu . 1. vyd. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1984. 250 s. ISBN 85-051-84.

12. KOPŠO, Emil – GÚ ČIK, Marián – PATÚŠ, Peter a i. 1989. Materiálno- technická základ ňa cestovného ruchu a spolo čného stravovania . 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, 1989. 259 s. ISBN 80-08- 00070-8. 13. KOPŠO, Emil a kol. 1992. Geografia cestovného ruchu. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, 1992. s. 57. ISBN 80-08:00346-4. 14. MAZÚREKOVÁ, Marica. 2005. Rozvoj regionálnych aktivít a podpora cestovného ruchu – na príklade Kanady, Švaj čiarska a možnosti využitia skúseností na Slovensku a v Českej republike. In VIII. Mezinárodní kolokvium o regionálních v ědách . Brno: Masarykova univerzita, 2005. s. 271-275. ISBN 80-210-3888-8. 15. PACHINGEROVÁ, Mária. 2005. Rozvoj stredísk zimného turizmu na Slovensku-predpoklad ich európskej konkurencieschopnosti. In Nová ekonomika , ro č. 4, 2005, č. 3, s. 87-88. ISSN 1336-1732. 16. POMPUROVÁ, Kristína. 2009. Teoreticko-metodologické aspekty skúmania atraktívnosti cie ľového miesta. In Ekonomická revue cestovného ruchu , ro č. 42, 2009, č. 2, s. 67-69. ISSN 0139-8660. 17. SCOTT, David. 2003. Recreational specialization as a tool for market segmentation. In In Journal of sport tourism, s. 103-104. 18. SNIŠ ČÁK, Vincent a kol. 1997. Služby a cestovný ruch. Bratislava: Ekonóm, 1997. 310 s. ISBN 80-225-0873-X. 19. SUPUKA, Ján – FERIANCOVÁ, Ľubica. 2008. Športové areály, rekrea čné, zábavné a obchodné centrá. In Vegeta čné štruktúry v sídlach. Parky a záhrady . 1. vyd. Nitra: SPU, 2008. s. 177-202. ISBN 978-80-552-0067-5. 20. ŠAUER, Martin. 2005. P řírodní p ředpoklady pre rozvoj cestovního ruchu: Metodické poznámky. In VIII. Mezinárodní kolokvium o regionálních v ědách . Brno: Masarykova univerzita, 2005. s. 307-309. ISBN 80-210-3888-8. 21. YANGWOO, Park. 2003. Sport and tourism for world peace. In Journal of sport tourism : 2003, s. 110-111. 22. YOUN-TAEK, Lee. 2003. World cup and tourism in Korea. In Journal of sport tourism : 2003, s. 97-98. 23. ŽIŠKAY, Július. 1981. Turistika pre všetkých . Bratislava: Šport, 1981. s. 6-11. ISBN 70-018-81 11-6.

24. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Topo ľč any 2007 – 2013 [online] Topo ľč any.: b.v., 2006 [cit. 2010-03-15]. 139 s. Dostupné na: 25. Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2007 – 2013 [online] Nitra: Regionálna rozvojová agentúra. 81 s. 26. Vitajte v Nitrianskom samosprávnom kraji. Brožúra. b.m.: Slovenská agentúra pre cestovný ruch, 15 s.

Internetové stránky:

1. Prírodné kúpanie Tesáre. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-10]. Dostupné na: 2. Prírodné kúpanie Neme čky. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-10]. Dostupné na: 3. Prírodné kúpanie Vyškovce nad Ip ľom. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-12]. Dostupné na: 4. Prírodné kúpanie Komjatice. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-12]. Dostupné na: 5. Prírodné kúpanie Zlatníky, Kulhá ň. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-12]. Dostupné na: 6. Prírodné kúpanie Radva ň nad Dunajom. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na: 7. Prírodné kúpanie Bátovce. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-12]. Dostupné na: 8. Prírodné kúpanie Hurbanovo. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-12]. Dostupné na: 9. Prírodné kúpanie Duchonka. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na: 10. Prírodné kúpanie Jelenec. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na:

11. Prírodné kúpanie Malý Cetín. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-10]. Dostupné na: 12. Prírodné kúpanie Tona Šurany. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-10]. Dostupné na:

13. Prírodné kúpanie Ve ľké Kozmálovce. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na:

rzvelkekozmalovce&catid=4:vodneplochy&Itemid=20 > 14. Termálne kúpalisko Diakovce. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-16]. Dostupné na: 15. Kúpalisko Komárno. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-12]. Dostupné na: 16. Kúpalisko Patince. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na: 17. Wellness Patince. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-20] Dostupné na: 18. Kúpalisko Nové Zámky. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-20] Dostupné na: 19. Kúpalisko Po ľný Kesov. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-12]. Dostupné na: 20. Kúpalisko Tvrdošovce. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-11]. Dostupné na: 21. Kúpalisko Vadaš Štúrovo. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-25]. Dostupné na: 22. Kúpalisko Areál zdravia Šahy. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na: 23. Kúpalisko Čalovec. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-10]. Dostupné na: 24. Kúpalisko Čeľadince. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-25]. Dostupné na:

25. Kúpalisko Ch ľaba. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-10]. Dostupné na: 26. Kúpalisko na Sihoti Nitra. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-10]. Dostupné na: 27. Kúpalisko Topo ľč any. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-30] Dostupné na: 28. Kúpalisko Zlaté Moravce. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-30]. Dostupné na: 29. Chodník Na Marhát. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-30]. Dostupné na: 30. Chodník na Bezovec. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-30]. Dostupné na: 31. Chodník K Topo ľč ianskemu hradu. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-30]. Dostupné na: 32. Chodník Z Nitry cez Zobor do Štitár. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-30]. Dostupné na: 33. Chodník Zo Štitár do Podhorán. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-16]. Dostupné na: 34. Chodník Z Nitry do Drážoviec. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-16]. Dostupné na: 35. Chodník Zo Šindolky do Žirán. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-30]. Dostupné na: 36. Chodník Ku kostolíku sv. Michala. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-30]. Dostupné na: 37. Chodník Ramsarská lokalita Poiplie. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-10]. Dostupné na: 38. Chodník ZŠ Levice. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na: 39. Chodník v Rumanovej. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na: 40. Chodník Ková čovské kopce. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-03-12]. Dostupné na: 41. Chodník Žitavský luh. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-03]. Dostupné na:

42. Chodník vo Vl čanoch. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-03]. Dostupné na: 43. Chodník Nitrianska Blatnica. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-03]. Dostupné na: 44. Chodník Arborétum Mly ňany. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-03]. Dostupné na: 45. Chodník Zlaté Moravce. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-03]. Dostupné na: 46. Chodník Zlatno Skýcov. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-03]. Dostupné na: 47. Chodník Vápenný vrch. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-03]. Dostupné na: 48. Autokemping Duchonka. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-03]. Dostupné na: 49. Autokemping Jelenec. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-11]. Dostupné na: 50. Autokemping Margita-Ilona. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-11]. Dostupné na: 51. Autokemping Panoráma Komárno. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-01-11]. Dostupné na: 52. Autokemping Podhájska. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-03]. Dostupné na: 53. Autokemping Vadaš Štúrovo. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-11]. Dostupné na: 54. Táborisko Kamenín. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-11]. Dostupné na: 55. Kemping Vodník Jur nad Hronom. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-15]. Dostupné na: 56. Stredisko Pallag Čechy. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-15]. Dostupné na: 57. Stredisko Podhradie. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-11]. Dostupné na:

58. Stredisko Brezov Štál. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-11]. Dostupné na: 59. Stredisko Kadiška. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-11]. Dostupné na: 60. Podujatia - behy. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-11]. Dostupné na: 61. Podujatia 1. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-15]. Dostupné na: 62. Podujatia 2. [online] b.m.: b.v. [cit. 2010-04-15]. Dostupné na:

Prílohy

Príloha č. 1 Mapa Nitrianskeho samosprávneho kraja Príloha č. 2 Leták kúpaliska Margita-Ilona Príloha č. 3 Leták termálne kúpalisko Podhájska Príloha č. 4 Leták kúpalisko Santovka wellness Príloha č. 5 Termálne kúpalisko Vadaš Štúrovo Príloha č. 6 Leták náu čného chodníka Čajkovské bralie Príloha č. 7 Leták náu čného chodníka Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci Príloha č. 8 Požitavské cyklotrasy Príloha č. 9 Leták autokemping Oáza camp Komo ča

Príloha č. 1

Príloha č. 2

Príloha č. 3

Príloha č. 4

Príloha č. 5

Príloha č. 6

e e e z Ce C z ezee e ze zCe ee e C e ee ze eee

Panel č. 1

-sa nachádza v ústí Sovej doliny. Poskytuje všeobecné informácie o Štiavnických vrchoch v katastri obce Čajkov.

Panel č. 2

-informuje o muflónovi oby čajnom, introdukovanom druhu zo Sardínie a Korziky a dube cerovom, charakteristickej drevine okolitých lesov.

Panel č. 3

-sa nachádza v lokalite Malé bralie. Je venovaný rastlinstvu Štiavnických vrchov.

Panel č. 4,

-ktorý je v lokalite Stredné bralie, je zameraný na živo číšstvo v okolí Čajkova.

Panel č. 5

-je inštalovaný v lokalite Horné (Huliakovo) bralie. Informuje o geologických a geomorfologických procesoch, ktoré utvárali Štiavnické vrchy.

Príloha č. 7

Príloha č. 8

Príloha č. 9