Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Júl 2007

Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Spracovateľ:

Energetické centrum Bratislava, Ambrova 35, 831 01 Bratislava, 02 / 593 000 91, [email protected], www.ecb.sk

V spolupráci s:

Priatelia Zeme – CEPA, Ponická Huta 65, 976 33 Poniky, tel/fax: 048/ 419 3718, tel: 048/ 419 3719 alebo 419 37 18; [email protected], www.priateliazeme.sk/cepa

Kolektív autorov:

Ing. Igor Iliaš Energetické centrum Bratislava

Ing. Aleksandar Hadzhiivanov, PhD. Energetické centrum Bratislava (analýza potenciálu úspor) Ing. Eduard Majer, CSc. Priatelia Zeme – CEPA (analýza potenciálu biomasy) RNDr. Štefan Soták, CSc. Slovenský hydrometeorologický ústav SR (merania veternosti) RNDr. Jozef Vozár, DrSc. Slovenská akadémia vied – Geologický inštitút (analýza potenciálu geotermálnej energie)

- 2 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

OBSAH ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK:...... 5 ÚVOD ...... 6 1. ZÁKLADNÝ OPIS REGIÓNU...... 7 1.1. GEOGRAFICKÁ POLOHA, PRÍRODNÉ PODMIENKY, KLIMATICKÉ PODMIENKY, HISTORICKÝ KONTEXT .. 7 1.2. ADMINISTRATÍVNA ŠTRUKTÚRA REGIÓNU...... 11 1.3. DEMOGRAFIA A BYTOVÁ VÝSTAVBA...... 13 1.4. EKONOMICKÝ ROZVOJ...... 14 1.4.1. Priemysel a služby...... 15 1.4.2. Poľnohospodárstvo ...... 16 1.4.3. Lesníctvo ...... 19 1.5. ĎALŠIE DÔLEŽITÉ SÚVISLOSTI...... 21 1.5.1. Sociálne problémy...... 21 1.5.2. Environmentálne problémy...... 22 1.5.3. Existujúce strategické dokumenty...... 22 1.5.4. Kľúčový legislatívny rámec vo vzťahu k energetickej efektívnosti a využívaniu obnoviteľných energetických zdrojov...... 23 2. SÚČASNÁ SITUÁCIA V ENERGETIKE ...... 29 2.1. SÚČASNÁ TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA ...... 29 2.1.1. Zásobovanie teplom ...... 32 2.1.2. Zásobovanie plynom ...... 33 2.1.3. Zásobovanie elektrinou a verejné osvetlenie ...... 33 2.1.4. Zásobovanie palivami...... 36 2.1.5. Vlastné energetické zdroje ...... 37 2.1.6. Emisie...... 41 2.2. SÚČASNÁ PONUKA A DOPYT PO ENERGII...... 44 2.2.1. Ponuka energie ...... 44 2.2.2. Dopyt po energii ...... 48 3. ANALÝZA POTENCIÁLU PRE OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE A ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ ...... 51 3.1. ANALÝZA POTENCIÁLU PRE ÚSPORY ENERGIE...... 52 3.1.1. Základné pojmy, definície a metodika...... 52 3.1.2. Potenciály úspory energie podľa sektorov konečnej spotreby...... 53 3.1.3. Celkovy potenciál úspory energie ...... 63 3.2. ANALÝZA POTENCIÁLU OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE ...... 64 3.2.1. Potenciál biomasy na energetické účely ...... 64 3.2.2. Potenciál pre prípravu tepla a teplej vody pomocou slnečnej energie...... 67 3.2.3. Potenciál pre prípravu elektriny pomocou slnečnej energie ...... 70 3.2.4. Potenciál geotermálnej energie...... 71 3.2.5. Potenciál veternej energie...... 74 3.2.6. Potenciál vodnej energie ...... 81 3.3. ANALÝZA BUDÚCICH MOŽNOSTÍ DODÁVKY A DOPYTU V OBLASTI EE A OEZ ...... 85 3.4. ROZBOR SILNÝCH A SLABÝCH STRÁNOK, PRÍLEŽITOSTÍ A HROZIEB SPOTREBY ENERGIE V CIEĽOVOM REGIÓNE SO ZAMERANÍM NA ÚSPORY ENERGIE ...... 88 3.5. ROZBOR SILNÝCH A SLABÝCH STRÁNOK, PRÍLEŽITOSTÍ A HROZIEB DODÁVKY ENERGIE V CIEĽOVOM REGIÓNE SO ZAMERANÍM NA VYUŽÍVANIE OEZ...... 89 4. ENERGETICKÁ KONCEPCIA – STRATÉGIA PRE REGIÓN ...... 90 4.1. FORMULÁCIA ENERGETICKEJ VÍZIE A STRATÉGIE PRE CIEĽOVÝ REGIÓN ...... 91 4.2. URČENIE CIEĽOV PRE DANÝ REGIÓN...... 92 4.3. URČENIE PRIORITNÝCH OPATRENÍ VYUŽÍVANIA OZE/EE ...... 95 4.4. URČENIE KONKRÉTNYCH PROJEKTOV ...... 96 4.4.1. Zámer využívania biomasy pre zásobovanie obce Dolná Strehová teplom ...... 97

- 3 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

ROK 2008...... 98 4.4.2. Zámer využívania biomasy pre zásobovanie mesta Veľký Krtíš teplom...... 100 4.4.3. Zámer využívania biomasy pre zásobovanie obce Malý Krtíš teplom ...... 103 4.4.4. Ďalšie zámery využívania biomasy pre zásobovanie obcí teplom...... 106 4.5. VYHODNOCOVANIE PLNENIA CIEĽOV...... 106 PRÍLOHA 1 – ADRESÁR DÔLEŽITÝCH ORGANIZÁCIÍ ...... 110 PRÍLOHA Č.2 PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA REALIZÁCIE OPATRENÍ V BYTOVOM DOME T 06B...... 112 PRÍLOHA Č.3 VYJADRENIE PREVÁDZKOVATEĽA MVE ...... 116

- 4 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Zoznam použitých skratiek:

SR Slovenská republika EÚ Európska únia MŽP SR Ministerstvo životného prostredia SR ÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ŠÚ SR Štatistický úrad SR MH SR Ministerstvo hospodárstva SR MŽP SR Ministerstvo životného prostredia SR MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva SR MVRR SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav ECB Energetické centrum Bratislava CEPA Centrum pre podporu miestneho aktivizmu NEIS Národný emisný inventarizačný systém PEZ primárne energetické zdroje OEZ obnoviteľné energetické zdroje EE energetická efektívnosť TZL tuhé znečisťujúce látky SO2 oxid siričitý NO2 oxid dusičitý CO oxid uhoľnatý TOC celkový organický uhlík (total organic carbon) MW mega watt MWe mega watt elektrického výkonu MWt mega watt tepelného výkonu TÚV teplá úžitková voda OPV ohriata pitná voda (nový výraz, ktorý podľa technických noriem nahrádza predchádzajúci ,,teplá úžitková voda – TÚV“) CZT centrálny zdroj tepla / centrálne zásobovanie teplom ÚK ústredné kúrenie ZŠ základná škola MŠ materská škola DD domov dôchodcov DSS domov sociálnych služieb KD kultúrny dom V.K. Veľký Krtíš n/a označenie údaja, ktorý nie je k dispozícií SZT spätné získavanie tepla VZT vzduchotechnika BBSK Banskobystrický samosprávny kraj MVO mimovládna organizácia OP operačný program

- 5 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Úvod

Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš je jedným z výstupov medzinárodného projektu „Energia pre kohéziu“, ktorý podporila Európska komisia prostredníctvom programu ,,Inteligentná energia pre Európu“. Projekt si kladie za cieľ položiť základy širšieho uplatnenia trvalo- udržateľných energetických opatrení v regiónoch Európy s podporou európskych kohéznych programov po roku 2006. Na Slovensku bol za cieľový región projektu vybraný okres Veľký Krtíš, ktorého predstavitelia prejavili záujem a preukázali dostatočné kapacity pre spoluprácu pri regionálnom energetickom plánovaní a ktorý má dostupné, no napriek tomu nedostatočne využívané obnoviteľné zdroje energie, najmä biomasu.

Regionálne energetické plánovanie je dôležité z hľadiska zvyšovania povedomia o výhodách a prínosoch projektov energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných energetických zdrojov, a tiež z hľadiska plánovania budúcich projektov uchádzajúcich sa o podporu z európskych fondov. Regionálna koncepcia je spracovaná na základe spoločnej metodológie a skúseností medzinárodného konzorcia partnerov projektu, najmä z Čiech, Rakúska ako aj iných krajín. Spoločná metodológia regionálneho energetického plánovania so zameraním na energetickú efektívnosť a využívanie obnoviteľných energetických zdrojov zabezpečí, že: ¾ výsledky regionálneho energetického plánovania v jednotlivých cieľových regiónoch rôznych štátov EÚ (Slovensko, Česká republika, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Grécko a Taliansko) budú môcť byť porovnávané; ¾ regionálni partneri dostanú pomoc a návod pre plánovanie ekonomicky realizovateľných projektov využívania obnoviteľných energetických zdrojov a určovania ich potenciálu v cieľových regiónoch.

Koncepcia poskytuje informácie o najperspektívnejších oblastiach pre budúce využívanie lokálnych obnoviteľných energetických zdrojov, určuje priority a víziu ďalšieho rozvoja energetického sektora v regióne. Dôležitou súčasťou koncepcie je návrh technicky a ekonomicky realizovateľných projektov využívania obnoviteľných energetických zdrojov, ktoré sú oprávnené uchádzať sa o pomoc z európskych fondov a ktoré sú nasledovania hodné nielen v rámci okresu Veľký Krtíš.

Podkladom pre regionálne energetické plánovanie sú okrem všeobecných štatistických údajov aj údaje z vlastného dotazníkového a osobného prieskumu v regióne, ktorého sa zúčastnilo 42 z celkového počtu 71 obcí. Riešitelia projektu ďakujú všetkým zúčastneným predstaviteľom verejného ako aj súkromného sektora z okresu Veľký Krtíš za spoluprácu pri zbere potrebných údajov.

Potenciálni investori do prudko rozvíjajúceho sa trhu využívania obnoviteľných energetických zdrojov prostredníctvom tejto koncepcie získajú predstavu o: ¾ množstvách dostupnej biomasy v okrese (drevný odpad, poľnohospodárska biomasa na energetické účely a pod.) ¾ potenciálnych miestach pre výstavbu bioplynových staníc; ¾ údaje o veternosti a možnostiach výstavby veterných elektrární z dvoch referenčných meracích staníc v okrese; ¾ údaje o potenciálnych miestach pre výstavbu malých vodných elektrární;

Starostovia zúčastnených obcí získajú: ¾ údaje o dostupnosti biomasy v okrese; ¾ vytipované možnosti prechodu kotolní z uhlia / zemného plynu na biomasu; ¾ údaje o možných úsporách v kotolniach verejných budov spravovaných obcami, vrátane možností využitia alternatívnych zdrojov vykurovania a prípravy teplej vody (napr. slnečné kolektory, kotly na biomasu a pod.). Veríme, že koncepcia poslúži k ďalšiemu rozvoju okresu Veľký Krtíš smerom k trvalo-udržateľnej energetike. Kolektív autorov, Energetické centrum Bratislava a Priatelia Zeme – CEPA.

- 6 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

1. Základný opis regiónu

Okres Veľký Krtíš vznikol v roku 1968 ako samostatný územno-správny celok delimitáciou obcí z okresov Lučenec a Zvolen. Územným a správnym usporiadaním Slovenskej republiky v roku 1996 sa územný obvod okresu nezmenil [1].

Tab.: Základná charakteristika regiónu. Rozloha okresu: 848 km2 Hustota obyvateľstva na km2: 55 Obec s najvyššou nadmorskou výškou: Sucháň - 500 m nad morom Obce s najnižšou nadmorskou výškou: Ipeľské Predmostie, Veľká Ves nad Ipľom - 135 m nad morom Obce s najstaršou písomnou zmienkou: Kamenné Kosihy, , Nenince - rok 1135

Okres Veľký Krtíš ako územná jednotka bol zvolený ako pilotný región pre prípravu regionálnej energetickej koncepcie z dôvodu záujmu miestnych predstaviteľov samospráv či mikroregiónov o riešenie problematiky využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov. Región má z dôvodu poľnohospodárskeho zamerania prirodzené predpoklady pre využívanie potenciálu najmä biomasy, ktorá by mohla z veľkej časti nahradiť súčasnú spotrebu dovážaných fosílnych palív.

1.1. Geografická poloha, prírodné podmienky, klimatické podmienky, historický kontext

Okres Veľký Krtíš sa rozprestiera v južnej časti Banskobystrického kraja, teda v južnej časti stredného Slovenska. Susedí s okresmi Lučenec, Zvolen, Krupina a Levice. Väčšiu časť územia tvorí Juhoslovenská kotlina a na severe Krupinská planina. Cez jeho územie preteká rieka Ipeľ, ktorá je prirodzenou štátnou hranicou s Maďarskou republikou.

Tab.: Základná demografické údaje cieľového regiónu. Okres Veľký Krtíš Stav obyvateľstva v r. 2001 46 597 Stav obyvateľstva v r. 2002 46 550 Stav obyvateľstva v r. 2003 46 446 Výmera v ha k 31.12.2003 84 840 Hustota obyvateľstva na 1 km2 v roku 2003 55 Zdroj: ŠÚ SR

- 7 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Geomorfológia územia okresu súvisí s jeho polohou. Väčšiu časť územia tvorí Juhoslovenská kotlina, ktorá je chránená Krupinskou vrchovinou, Javorím, Strehovskou pahorkatinou a Čebovskou Bukovinou.

Územie okresu patrí medzi vodohospodársky pasívne, suché oblasti, s menším množstvom atmosférických zrážok. Cez územie okresu preteká rieka Ipeľ, ktorá je so svojimi prítokmi hlavným zdrojom povrchových vôd. Na území okresu sa vyskytujú mnohé minerálne pramene, z ktorých niektoré sa využívajú pre rekreačné účely.

Podnebie okresu má charakter podnebia stredoeurópskeho a ovplyvňuje ho povrch územia, poloha a nadmorská výška, ktorá sa pohybuje od 127 do 643 m nad morom. Územie okresu je rozdelené do dvoch klimatických oblastí a to do južnej, teplej oblasti a do severnej, mierne teplej oblasti.

Tab.: Energia globálneho žiarenia na povrch v rámci Banskobystrického kraja [kWh/m2/rok] Horizontálna Optimálne naklonená Vertikálna rovina rovina rovina Minimum 1038 779 1180 Priemer 1130 894 1298 Maximum 1179 940 1354 Zdroj: PVGIS (c) Európske spoločenstvá 2002-2006. Viac informácií vrátane interaktívnych máp v slovenčine na serveri PVGIS: http://re.jrc.cec.eu.int/pvgis/pv/imaps/imaps-sk.htm.

Množstvá dopadajúceho slnečného žiarenia ako aj priemerné mesačné teploty sú bližšie uvedené v kapitole 3.2.2. Potenciál pre prípravu tepla a teplej vody pomocou slnečnej energie.

Z energetického hľadiska je dôležitým ukazovateľom počet dennostupňov, na základe ktorého určujú dodávatelia tepla požiadavky na množstvo potrebného tepla pre vykurovanie. Dennostupeň je jednotka pre ocenenie spotreby tepla, ktorou sa za dané obdobie merajú denné rozdiely medzi teplotou v miestnosti a strednou vonkajšou teplotou, za predpokladu, že vonkajšia teplota je nižšia ako teplota v miestnosti. V zmysle noriem STN 73 0540-3 a STN 06 3010 je počet vykurovacích dní v meste Veľký Krtíš 216 dní v roku a priemerný počet dennostupňov 3 489 pri ti=20°C.

Špecifické prírodné klimatické podmienky vplývajú na štruktúru pôdneho fondu v okrese a na jeho využitie. Väčšina poľnohospodárskej pôdy patrí do skupiny stredne úrodných pôd a z hľadiska druhu

- 8 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

sú zastúpené ťažké a stredne ťažké pôdy. Priaznivé pôdne a klimatické podmienky predurčujú výrazne poľnohospodársky charakter okresu, čo potvrdzujú údaje v nasledujúcej tabuľke a grafe.

Tab.: Pôdny fond okresu Veľký Krtíš v roku 2003 a v roku 2006 V tom okres Veľký Okres Veľký Krtíš Banskobystrický kraj Krtíš v roku 2006 [ha] Ukazovateľ spolu v r. 2003 v roku 2003 [ha] [ha] Celková výmera pôdy 945 508 84 840 n/a v tom pôda: poľnohospodárska 419 127 53 175 42 420 v tom: orná 166 772 30 891 29 602 chmeľnice 0 0 n/a vinice 3 266 1 865 1 456 záhrady 11 333 1 249 693 ovocné sady 1 814 367 275 trv. trávne porasty 235 941 18 801 10 394

Podiel poľnohospod. 44,3 62,7 pôdy v % nepoľnohospodárska 526 382 31 665 v tom: lesné pozemky 462 477 25 864 vodné plochy 7 866 933 zastavané plochy 32 814 3 380 ostatné plochy 23 225 1 489

Podiel lesných 48,9 30,5 pozemkov v %

Poznámka: odchýlky v súčtových údajoch sú z dôvodu matematického zaokrúhľovania výmer v "m2" na "ha" bez vyrovnania.

Graf: Pôdny fond okresu Veľký Krtíš

zastavané plochy 4% vodné plochy ostatné plochy 1% 2% lesné pozemky 31% orná pôda 37%

vinice záhrady 2% trv. trávne porasty 1% 22%

Zdroj: ŠÚ SR

- 9 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Zo štruktúry pôdneho fondu vyplýva zameranie hospodárstva okresu na poľnohospodársku produkciu. Táto z energetického hľadiska predstavuje vysoký potenciál pre energetické využívanie poľnohospodárskej biomasy a odpadov z poľnohospodárskej výroby.

Podiel pôdy vo vlastníctve obce vo väčšine obcí nepresahuje 5%. Z poľnohospodárskej pôdy v jednotlivých katastroch obcí v priemere 18% tvorí neobrábaná pôda, a to najmä vo forme trvalých trávnatých porastov.

Tab.: Súpis plôch osiatych poľnohospodárskymi plodinami v ha v okrese Veľký Krtíš (poľnohospodárstvo spolu) k 20.5.2006 Orná pôda 29 601,94 ha Trvalé trávne porasty (TTP) 10 393,59 ha - z toho lúky 5 762,36 ha Vinohrady 1 456,39 ha - z toho rodiace 963,61 ha Ovocné sady 275,14 ha Domáce záhradky 692,55 ha Poľnohospodárska pôda (spolu) 42 419,62 ha Celková osevná plocha 29 565,75 ha

Z predchádzajúcich tabuliek vyplýva všeobecný pokles výmery poľnohospodárskej pôdy z 53 175 ha v roku 2003 na 42 420 v roku 2006. Výmera ornej pôdy poklesla len mierne, pokles zaznamenali vinohrady, domáce záhradky a najväčší úbytok oproti roku 2003 nastal pri trvalých trávnatých porastoch.

Obhospodarovanie pôdy ovplyvnilo celkový charakter krajiny. V severnej časti okresu sa nachádza teplomilné rastlinstvo a hlavnou rastlinnou formáciou sú listnaté lesy. Pre južnú časť okresu sú typické vlhké lužné lúky a mokrade s malými enklávami lužných lesov.

Napriek tomu, že územie okresu je pomerne bohaté na svojrázne prírodné útvary, v okrese je v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska malé množstvo chránených území a prírodných výtvorov. Na území okresu je vyhlásených 9 prírodných rezervácií, 5 prírodných pamiatok a 2 chránené areály. K najznámejším chráneným územiam patria Prírodné rezervácie Modrokamenská lesostep, Čebovská lesostep a Kiarovský močiar.

- 10 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

1.2. Administratívna štruktúra regiónu

Súčasný stav osídlenia okresu je charakterizovaný rozdrobenosťou, s nízkou koncentráciou obyvateľstva vo väčších sídlach s hustou sieťou menších obcí. V okrese sú dve mestské sídla - mesto Veľký Krtíš a mesto Modrý Kameň. Okres Veľký Krtíš pozostáva z 71 obcí (uvádzame v abecednom poradí):

1. Balog nad Ipľom 25. Kleňany 49. Senné 2. Bátorová 26. Koláre 50. Sklabiná 3. Brusník 27. Kosihovce 51. Slovenské Ďarmoty 4. Bušince 28. Kosihy nad Ipľom 52. Slovenské Kľačany 5. Čebovce 29. Kováčovce 53. Stredné Plachtince 6. Čeláre 30. 54. Sucháň 7. Čelovce 31. Ľuboriečka 55. Suché Brezovo 8. Červeňany 32. Malá Čalomija 56. Širákov 9. Dačov Lom 33. Malé Straciny 57. Šuľa 10. Dolinka 34. Malé Zlievce 58. Trebušovce 11. Dolná Strehová 35. Malý Krtíš 59. Veľká Čalomija 12. Dolné Plachtince 36. Modrý Kameň 60. Veľká Ves nad Ipľom 13. Dolné Strháre 37. Muľa 61. Veľké Straciny 14. Ďurkovce 38. Nenince 62. Veľké Zlievce 15. Glabušovce 39. Nová Ves 63. Veľký Krtíš 16. Horná Strehová 40. 64. Veľký Lom 17. Horné Plachtince 41. Olováry 65. Vieska 18. Horné Strháre 42. Opatovská Nová Ves 66. Vinica 19. Hrušov 43. Opava 67. 20. 44. Pôtor 68. Záhorce 21. Chrťany 45. 69. Závada 22. Ipeľské Predmostie 46. Príbelce 70. Zombor 23. Kamenné Kosihy 47. Sečianky 71. Želovce 24. 48. Seľany

Najvýznamnejším sídlom v okrese je okresné mesto Veľký Krtíš s takmer 14 tisíc obyvateľmi. Veľký Krtíš sa stal okresným mestom v roku 1968, keď vznikol okres Veľký Krtíš delimitáciou obcí z okresov Lučenec a Zvolen.

V okrese sa nachádza aj Modrý Kameň, mesto s najmenším počtom obyvateľov v Slovenskej republike – 1 414 k 31.12.2003, pričom obec Vinica s viac ako 1 900 obyvateľmi je ľudnatejšia.

- 11 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Katastre obcí okresu Veľký Krtíš

Z hľadiska štátnej správy a samosprávy neexistuje jednotný správny orgán pre okres Veľký Krtíš. Kompetencie samosprávy vykonávajú zastupiteľstvá samotných miest a obcí, na úrovni kraja je to Banskobystrický samosprávny kraj. Výkon štátnej správy a iné administratívnoprávne činnosti na jednotlivých úsekoch štátnej správy v organizačných útvaroch zabezpečujú orgány špecializovanej miestnej štátnej správy. Špecializovaná miestna štátna správa sa na Slovensku vytvorila osobitnými zákonmi na úsekoch cestnej dopravy a pozemných komunikácií, pozemkového a lesného hospodárstva, sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ochrany životného prostredia, školstva atď. Kompetencie v oblasti životného prostredia s presahom aj do energetiky má Obvodný úrad životného prostredia vo Veľkom Krtíši. Kompetencie špecializovanej miestnej štátnej správy v oblasti lesného hospodárstva vykonáva Obvodný lesný úrad Veľký Krtíš.

- 12 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

1.3. Demografia a bytová výstavba

Osídlenie územia okresu je výsledkom stáročného vývoja postupného osídľovania Juhoslovenskej kotliny a predhoria Krupinskej vrchoviny. Prvé písomné zmienky o obciach okresu pochádzajú z 12. a 13. storočia. Obyvateľstvo žilo v malých obciach a osadách a zdrojom obživy bola pôda a drobná remeselná výroba.

Rozloha okresu predstavuje 848 km2 a na 1 km2 pripadá 55 obyvateľov. Svojou rozlohou patrí medzi stredne veľké okresy v SR, v Banskobystrickom kraji má tretiu najväčšiu rozlohu. Počtom obyvateľstva 46 446 k 31.12.2003 patrí medzi menej ľudnaté okresy v Slovenskej republike a hustotou obyvateľstva medzi okresy s podpriemernou hustotou osídlenia.

Graf: Ekonomická aktivita obyvateľstva

poproduktívny predprodukt. vek vek 9 385 ob. 7 964 ob. (20%) (17%)

produktívny vek 29 097 ob. (63%)

Zdroj: ŠÚ SR

Tab.: Byty a domy v okrese Veľký Krtíš podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2001 Domy spolu 13 244 - z toho: Trvalo obývané domy 10 200 - z toho rodinné domy 9 688 Neobývané domy 3 020 Byty spolu 18 102 - z toho: Trvalo obývané byty 14 763 - z toho v rodinných domoch 9 924 Neobývané byty 3 265 Priemerný počet - trvale bývajúcich osôb na 1 trvale obývaný byt 3,16 - m2 obytnej plochy na 1 trvale obývaný byt 58,4 - obytných miestností na 1 trvale obývaný byt 3,31 - trvale bývajúcich osôb na 1 obytnú miestnosť 0,95 - m2 obytnej obytnej plochy na osobu 18,5 Podiel trvale obývaných bytov vybavených (v %) - ústredným kúrením 61,3 - kúpeľňou alebo sprchovacím kútom 85,5 - rekreačnou chatou, domčekom, chalupou 6,8 Podiel trvale obývaných bytov s 3 obytnými miestnosťami (v %) 71,8

- 13 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Bytová výstavba v okrese Veľký Krtíš Rozostavané k 1. 1. 2005 348 Začaté v roku 2005 9 Dokončené v roku 2005 40 - z toho v rodinných domoch 25 Rozostavané k 31. 12. 2005 317 Priemerná obytná plocha bytu v m2 65,9 Priemerná podlahová plocha dokončeného bytu v m2 126,1

Tab.: Bilancia výstavby bytov od začiatku roka do konca 2. štvrťroka 2006 Merná Kraj Ukazovateľ jednotka spolu V.K. Bilancia výstavby bytov Rozostavané byty k 1.1.2006 počet 3 043 317 Začaté byty počet 838 58 Dokončené byty počet 249 9 Rozostavané byty k 30.6.2006 počet 3 632 366 Dokončené byty podľa počtu izieb jednoizbové a garzónky počet 38 - dvojizbové počet 41 1 trojizbové počet 35 - štvorizbové počet 75 2 päť a viac izbové počet 60 6 Obytná plocha dokončených bytov jednoizbové a garzónky m2 744 - dvojizbové m2 1 528 36 trojizbové m2 2 790 - štvorizbové m2 7 604183 päť a viac izbové m2 7 336723 Priemerná úžitková plocha bytu m2 137,2 222,6 Priemerná obytná plocha bytu m2 80,3 104,7 Zdroj: ŠÚ SR

1.4. Ekonomický rozvoj

Hospodárska základňa je zameraná na poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel poľnohospodárskej produkcie, textilný a strojársky priemysel. Významnou aktivitou v území je cestovný ruch viazaný na využívanie geotermálnych vôd.

V roku 2003 bol celkový počet zamestnancov v okrese v podnikoch s 20 a viac zamestnancami 6 637, priemerná mzda dosahovala 11 567 Sk, v roku 2006 dosiahla úroveň 12 162 Sk. Z celkového množstva zamestnancov 28,7% zamestnával priemyselný sektor, 18,8% poľnohospodárstvo, lesníctvo a chov rýb, 16,8% školstvo, verejná práva a obrana 10,9%, zdravotníctvo 8,5%, doprava a spoje 5,8%, obchod 4,7%.

- 14 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Ukazovatele ekonomického rozvoja Banskobystrického kraja. 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 Regionálny hrubý domáci produkt (mil. Sk, v bežných 59 179 65 435 73 252 80 424 85 784 94 860 104 455 118 052 127 735 138 004 cenách)

Regionálny hrubý domáci produkt ( mil. EUR, v 1 521 1 679 1 919 2 033 1 944 2 226 2 409 2 765 3 079 3 446 bežných cenách)

Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa (Sk, v n/a 98 547 110 319 121 120 129 388 143 293 157 787 174 988 190 802 n/a bežných cenách)

Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa (EUR, n/a 2 529 2 891 3 061 2 931 3 362 3 624 4 098 4 599 n/a v bežných cenách)

Regionálny hrubý domáci produkt (mil. SK) v parite n/a n/a n/a n/a n/a 5 251 5 663 6 287 6 518 6 771 kúpnej sily Zdroj: ŠÚ SR

1.4.1. Priemysel a služby

Priemysel je v okrese Veľký Krtíš lokalizovaný v štyroch sídlach - Veľký Krtíš, Pôtor, Veľké Zlievce a Vinica. Veľký Krtíš je jediné veľké priemyselné centrum okresu, ktoré zamestnáva viac ako 2 500 zamestnancov.

V minulosti mal dominantné postavenie ťažobný priemysel, avšak ťažba menej hodnotného hnedého uhlia strednej až nízkej kvality výhrevnosti, so značným obsahom síry a ostatných zlúčenín a dodávka pre energetiku nie je rentabilná a dlhodobo udržateľná.

Tab.: Vyhradené ložiská hnedého uhlia v okrese Katastrálne územie Organizácia Zásoby Ročná ťažba Poznámka ložiska v v tis.m3 tis.m3 (tis.t) (tis.t.)

Červeňany GS SR 11 155 kt - ložisko neťažené, neperspektívne Ľuboriečka GS SR 61 010 kt - ložisko neťažené, neperspektívne Modrý Kameň Baňa dolina a.s. 54 064 kt 587 kt ložisko s rozvinutou ťažbou Žihľava - Vátovce GS SR Bratislava 41 232 kt - ložisko neťažené, neperspektívne Zdroj: VÚC BB [8]

Dominantným podnikom strojárenského priemyslu v okrese je LIAZ, s.r.o., lokalizovaný vo Veľkom Krtíši. Je kombináciou strojárenského a kovoobrábajúceho priemyslu. Podnik je zameraný na výrobu súčiastok pre mobilné zariadenia a výrobu trojkolesového vozidla. Zvýšenie výroby je možné za podmienok modernizácie technológie a výrobných zariadení. Nutnosťou sú ekologické opatrenia na zabezpečenie čistoty ovzdušia [8].

Drevospracujúci priemysel je zastúpený malým závodom vo Vinici, ktorý sa orientuje na piliarsku výrobu a prvotnú úpravu guľatiny a ďalšími pílami (pozri kapitolu 3.2.1. Potenciál biomasy pre energetické účely). Primeraný rozvoj tohto priemyslu bude závislý hlavne od dodržiavania

- 15 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

environmentálnych hľadísk so zameraním na náhradu neobnoviteľných zdrojov prírody obnoviteľnými [8].

Z priemyslu výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody patria medzi perspektívne podniky Kompresorová stanica vo Veľkých Zlievcach, ktorá je zameraná na prevádzku tranzitného plynovodu. Prevádzka má nepriaznivé dopady na životné prostredie, znečisťovanie ovzdušia a hluk. Zavedenie nových technológií stláčania zemného plynu orientovaných na vyššie využitie odpadového tepla by malo priaznivý dopad na zlepšenie situácie v ochrane životného prostredia a bolo by možné získať trvalý zdroj tepla s možnosťou jeho ďalšieho využitia pre ostatné odvetvia priemyslu (sušiarne, skleníky) [8].

Tab.: Organizačná štruktúra hospodárstva okresu k 31.12.2003. Počet Subjekty vedené v registri štatistických jednotiek 2 561 v tom: právnické osoby spolu 674 v tom: podniky 288 neziskové inštitúcie 386 fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri 1 887 z toho: živnostníci 1 608 slobodné povolania 75 Zdroj: ŠÚ SR

441 subjektov (17%) 291 subj. (11%) 288 subj. (11%) 307 subj. (12%) 212 subj. (8%)

1 022 subj. (41%) poľnohospodárstvo, lesníctvo priemysel stavebníctvo obchod, ubytovanie, doprava, spoje finančníctvo, nehnuteľnosti, výskum, vývoj a obchodné služby ostatné

Tab.: Podniky v okrese podľa sektorov a veľkostnej štruktúry (k 30.6.2006) Počet v tom podľa počtu zamestnancov spolu do 9 10 až 20 až 50 až 250 až 500 až 1000 19 49 249 499 999 a viac Podniky spolu 428 352 37 16 22 1 - - Verejný sektor 11 8 2 1 - - - - Súkromný sektor 417 344 35 15 22 1 - -

1.4.2. Poľnohospodárstvo

Vďaka geografickej polohe a prírodným podmienkam má okres Veľký Krtíš dlhodobú tradíciu v poľnohospodárstve, o čom svedčí aj fakt, že v sektore lesníctva, poľnohospodárstva a chovu rýb je zamestnaných najviac obyvateľov hneď po priemysle.

- 16 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

V roku 2006 bolo na území okresu Veľký Krtíš ekonomicky aktívnych 16 väčších (hospodáriacich na ploche väčšej ako 500 ha) poľnohospodárskych podnikov alebo družstiev: • Agrovino a. s., 991 25 Čebovce; • Družstevná a. s., 991 35 Dačov Lom; • Spoločné roľnícke družstvo, 991 26 Nenince; • SK Agroipeľ s. r. o, 991 31 Kováčovce; • Agrodružstvo 991 25 Príbelce; • Poľnohospodárske družstvo, 991 03 Suché Brezovo-V. Lom; • Vinica a. s., 991 28 Vinica; • Agrospol s. r. o, 991 06 Želovce; • Agrospol s. r. o., 991 09 Potočok • PDA Balog nad Ipľom, 991 11 Balog nad Ipľom; • PD Kosihovce, 991 25 Čebovce; • Agrodružstvo Senné, 991 21 Závada; • Agripeľ Balog nad Ipľom, 991 11 Balog nad Ipľom; • Babka s. r. o. V. Krtíš, 990 01 V. Krtíš, ul. J. Kráľa; • Hydree Agro s. r. o M. Kameň, 992 01 M. Kameň, Jarmočná 332/29; • Agro Čelovce s. r. o., 991 41 Čelovce 77;

Tab.: Počty hospodárskych zvierat v kusoch. 2003 2006 Hovädzí dobytok 10 405 9 250 - z toho kravy 3 930 3 605 Ošípané spolu 18 085 10 959 - z toho prasnice n/a 350 Hydina spolu 290 387 415 692 - z toho sliepky n/a 168 517 Ovce a barany spolu 5 592 5 346 - z toho bahnice n/a 3 530 Zdroj: ŠÚ SR

Z pestovaných plodín majú najväčšie zastúpenie obilniny pšenica, kukurica na zrno a jačmeň, ďalej repka, slnečnica, kukuričná siláž, menej zelenina, strukoviny a zemiaky.

Tab.: Hektárové úrody vybraných poľnohospodárskych plodín za rok 2004 (t/ha) Okres Veľký Krtíš [t/ha] Obilniny 4,01 Olejniny 2,69 Zemiaky 18,67 Cukrová repa 49,55 Viacročné krmoviny na ornej pôde 8,20 Zdroj: ŠÚ SR

- 17 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Produkcia vybraných poľnohospodárskych plodín za rok 2004 (tony) Okres Veľký Krtíš [t] Zrniny spolu 63 569 z toho obilniny 63 249 Olejniny 13 671 Zemiaky 8 054 Cukrová repa 11 546 Viacročné krmoviny na ornej 11 911 pôde Zdroj: ŠÚ SR

Tab.: Súpis plôch osiatych poľnohospodárskymi plodinami k 20. 5. 2006 v okrese Obilniny (najmä pšenica, kukurica a jačmeň) 14 771,22 ha Olejniny spolu 6 930,64 ha - z toho repka 4 129,24 ha - z toho slnečnica 2 265,05 ha Objemové krmoviny na ornej pôde (najmä kukuričná siláž) 4 434,35 ha Zelenina 917,72 ha Strukoviny na zrno 875,51 ha Neosiate - nevysadené plochy 740,48 ha Zemiaky 349,63 ha Zdroj: ŠÚ SR

Z energetického hľadiska je zaujímavá možnosť pestovania technických nepotravinárskych plodín ako napr. kukurice alebo trávnatých plodín na siláž na účely výroby tepla a elektriny v bioplynových staniciach, ako aj plodín vhodných na výrobu tekutých biopalív, medzi ktoré patrí napr. repka olejná ako surovina pre výrobu bionafty či husto siate obiloviny, cukrová repa či kukurica na výrobu bioetanolu. Z týchto plodín získavané látky, najmä bioetanol (resp. konverziou bioetanolu získaný ETBE – etyl-tercbutyl éter) a metyl/etyl estery rastlinných olejov a mastných kyselín (tzv. MERO – metyl-ester repky olejnej) sa spravidla primiešavajú do motorových palív vyrobených z ropy za účelom náhrady časti takéhoto paliva biozložkou.

Na plochách nevhodných pre tradičnú poľnohospodársku a lesnícku produkciu, na pôdach dočasne vylúčených z poľnohospodárskej výroby, pôdach kontaminovaných, ktoré sú vhodné len na produkciu pre nepotravinárske účely a tiež na zdevastovaných plochách v priemyselných aglomeráciách je možné zakladať energetické porasty rýchlorastúcich drevín (topoľ, vŕba, agát, osika, jelša), jednoročných a viacročných energetických plodín, ktoré tvoria perspektívny zdroj palivovej biomasy.

- 18 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

1.4.3. Lesníctvo

Základná funkcia lesov podľa zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov je daná ich kategorizáciou a členia sa na: ¾ ochranné lesy - patria sem lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, lesy v pásmach kosodreviny a lesy potrebné na zabezpečenie ochrany pôdy, ¾ lesy osobitného určenia - patria sem lesy v ochranných pásmach prírodných zdrojov, lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov, kúpeľné lesy a lesy v okolí zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti, lesné porasty národných parkov a chránených krajinných oblastí, lesy postihnuté exhalátmi, lesy určené na lesnícky výskum, lesné parky a prímestské lesy, ostatné záujmy spoločnosti, ¾ hospodárske lesy - sú tvorené ostatnými lesmi, ktoré neboli zaradené do predchádzajúcich kategórií.

Funkčný význam týchto lesov je nasledovný : ¾ hospodárske lesy - hlavná funkcia je produkčná, plnia však aj mimo produkčné, verejnoprospešné funkcie – pôdno ochranné, vodohospodárske, klimatické, rekreačné a pod., ¾ ochranné lesy - hlavná funkcia je ochrana stanovíšť a všetky mimoprodukčné funkcie lesov, ¾ lesy osobitného určenia - plnia hlavne verejnoprospešné funkcie a súbežne plnia aj funkciu produkčnú.

Tab.: Kategórie lesov v okrese [ha] [%] Porastová plocha lesov 29 379 100 - z toho hospodárske lesy 25 251 86 - z toho ochranné lesy 3 481 12 - z toho lesy hospodárskeho určenia 647 2 Zdroj: ŠÚ SR

Podľa prieskumu medzi predstaviteľmi obcí je v priemere približne 23% celkovej plochy lesov v katastroch jednotlivých obcí v súkromnom a cirkevnom vlastníctve, zvyšných približne 77% tvoria štátne lesy.

Z druhového zloženia prevládajú zmiešané lesy s listnatými porastmi, ihličnany sú zastúpené minimálne.

- 19 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Výskyt duba (bordová farba)

Obr.: Výskyt hrabu (žltozelená farba)

- 20 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Výskyt buka (žltá farba)

1.5. Ďalšie dôležité súvislosti

1.5.1. Sociálne problémy

Sociálna infraštruktúra okresu regionálneho významu je sústredená predovšetkým v mestských sídlach okresu vo Veľkom Krtíši a Modrom Kameni. V ostatných sídlach je štruktúra základnej občianskej vybavenosti závislá od ich veľkosti, polohy v území a vzťahov k ostatným sídlam v ich spádovom priestore. Výrazné nedostatky sú v kapacitách a priestorovom rozložení zdravotníckych zariadení a zdravotníckych služieb. Vzhľadom na súčasnú a naďalej očakávanú nepriaznivú vekovú skladbu obyvateľstva okresu sú nedostatočné kapacity súčasných zariadení sociálnej pomoci aj ich priestorové rozloženie.

Sociálne problémy v okrese sú spôsobené najmä nízkymi príjmami obyvateľstva. Priemerná mzda sa pohybovala na úrovni 11 576 Sk, miera evidovanej nezamestnanosti okolo 30% v roku 2003. Situácia sa postupne mení k lepšiemu spolu s celkovým ekonomickým rozvojom Slovenska spôsobeným najmä ekonomickými reformami v období rokov 2002-2006 a následným prílevom investícií. K 30.6.2006 bola miera evidovanej nezamestnanosti 16,83% na úrovni Banskobystrického kraja, na úrovni okresu Veľký Krtíš bola nezamestnanosť na úrovni 22,26%. Priemerná mesačná nominálna mzda bola v prvom polroku 2006 na úrovni 15 964 Sk za celý kraj, 12 162 Sk za okres.

V okrese v roku 2003 fungoval 1 domov s opatrovateľskou službou, 1 domov dôchodcov a 1 domov soc. služieb pre dospelých.

- 21 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

1.5.2. Environmentálne problémy

Environmentálne problémy závisia od intenzity a charakteru osídlenia a miestnych ekonomických aktivít. Z hľadiska ochrany ovzdušia k najväčším znečisťovateľom patria: SPP a.s. Bratislava Divízia Tranzit oblasť Veľké Zlievce, Baňa Dolina a.s. Veľký Krtíš, PD akcionárov Ipeľ, Balog nad Ipľom (chov hovädzieho dobytka), Klas a.s. Veľký Krtíš, Stefe KVK s.r.o., Veľký Krtíš, Vinica a.s. Vinica, Spoločné roľnícke družstvo Nenince, Poľnohospodárske družstvo podielnikov Sklabiná. Divízia SPP Slovtransgaz so závodom vo Veľkých Zlievcach podľa správy o stave životného prostredia [7] v roku 2002 bola najväčším zdrojom znečisťovania emisiami NOx v Banskobystrickom kraji. Z hľadiska ochrany povrchových vôd sa situácia postupne zlepšuje. Významným znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd najmä poľnohospodárstvo a absencia verejných kanalizácií. Znečisťovanie vôd odpadovými látkami z poľnohospodárstva je veľmi rôznorodé. Zahŕňa odpadové vody zo živočíšnych chovov (exkrementy, hnojiská a pod.), z rastlinnej výroby (konzervovanie krmovín silážovaním), zo skladovania a aplikácie chemických látok (hnojivá a pesticídy), zo skladovania ropných produktov, umývania, údržby a užívania poľnohospodárskej techniky. Znečisťovanie spôsobuje aj vodná erózia, ktorú urýchľujú nevhodné agrotechnické postupy [6].

Tab.: Veľkosť plochy územia podľa stupňov poškodenia životného prostredia k 31.1.2001 [7]

1. stupeň 149,24 (prostredie vysokej úrovne) 2. stupeň 381,40 5. stupeň 0% (prostredie vyhovujúce) 1. stupeň ] 2 4. stupeň 18% 3. stupeň 43,96 33% (prostredie mierne narušené) 4. stupeň 277,68

Plocha [km (prostredie narušené) 3. stupeň 2. stupeň 0,00 5% 5. stupeň 44% (prostredie silne narušené) Spolu 852,27

Zdroj: SAŽP, CER Košice

V okrese Veľký Krtíš sa v roku 2002 nachádzalo až 32,58% plochy územia celého Banskobystrického kraja so 4. stupňom poškodenia životného prostredia.

1.5.3. Existujúce strategické dokumenty

V súčasnosti existuje viacero strategických dokumentov orientovaných na trvalo-udržateľný ekonomický, sociálny a energetický rozvoj, či už na národnej úrovni (Energetická politika SR), alebo na úrovni samospráv (Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Veľký Krtíš).

Koncepčné dokumenty v oblasti využívania OEZ a EE: • Energetická politika SR, schválená Vládou SR v januári 2006; • Koncepcia využívania poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely schválená Vládou SR v r. 2004; materiál sumarizuje dostupné zdroje biomasy a podáva odporúčania pre rezort pôdohospodárstva; • Analýza vplyvu platnej legislatívy na podporu využívania biomasy na energetické účely a návrh na ďalšie riešenie, materiál schválený Vládou SR ako Uznesenie č. 218/2006; ktoré zároveň odporúča predsedom samosprávnych krajov vypracovať regionálne energetické koncepcie využívania poľnohospodárskej a lesníckej biomasy a predložiť ich Ministerstvu pôdohospodárstva SR do 30. novembra 2006; • Národný program rozvoja biopalív, schválený Vládou SR v decembri 2005;

- 22 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

• Program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja, vypracovaný Banskobystrickým samosprávnym krajom v marci 2002; • Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Veľký Krtíš, spracovaná Slovenskou energetickou agentúrou v súlade s povinnosťou definovanou v Zákone NR SR č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike;

1.5.4. Kľúčový legislatívny rámec vo vzťahu k energetickej efektívnosti a využívaniu obnoviteľných energetických zdrojov

Priority dané medzinárodnými a národnými strategickými dokumentmi sú premietnuté do európskej a slovenskej legislatívy. Znalosť platného základného legislatívneho rámca je nevyhnutná z hľadiska rozvoja energetického sektora so zameraním na energeticky úsporné opatrenia a využívanie obnoviteľných energetických zdrojov.

Smernice Európskeho parlamentu a Rady: • Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2001/77/ES o podpore elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrinou, ktorá zaväzuje členské štáty vytvárať a presadzovať podmienky pre postupný rast podielu krytia spotreby elektriny z OZE podľa stanovených národných indikatívnych cieľov; • Smernica č. 2003/30/ES o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave; • Smernica č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou; • Smernica č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktorá stanovuje povinnosť zvážiť pri výstavbe nových budov využitie decentralizovaných systémov dodávok energie založených na obnoviteľnej energii; • Smernica č. 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách; • V štádiu príprav je aj návrh smernice na podporu výroby tepla a chladu na báze OZE.

Slovenská legislatíva:

Legislatíva týkajúca sa energetiky: - Zákon NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov; - Zákon NR SR č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike; - Zákon NR SR č. 107/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; - Zákon NR SR č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.

Legislatíva týkajúca sa ochrany ovzdušia: - Zákon NR SR č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší)

Legislatíva týkajúca sa hodnotenia vplyvov na životné prostredie: - Zákon NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

- 23 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Vyhlášky MŽP SR týkajúce sa ochrany ovzdušia: - Vyhláška MŽP SR č.410/2003 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok.

Nariadenia vlády: - Nariadenie Vlády SR č. 124/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou;

Výnosy ÚRSO: - Výnos ÚRSO č. 1/2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny; - Výnos ÚRSO č. 2/2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v elektroenergetike a spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny.

Tab.: Legislatívne opatrenia dôležité z hľadiska energetickej efektívnosti a využívania OEZ Právna norma Vzťah k EE / OEZ Zákon NR SR č. § 5 - Povolenie na podnikanie v energetike sa nevyžaduje na činnosti: 656/2004 Z.z. o a) výroba elektriny výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom energetike do 5 MW, b) výroba elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW, ak ide o výrobu elektriny v malých vodných elektrárňach, veterných elektrárňach, solárnych zariadeniach, zariadeniach na využitie geotermálnej energie, zariadeniach na využitie bioplynu, zariadeniach na využitie biomasy, c) výroba plynu z biomasy, d) výroba plynu z bioplynu, e) predaj stlačeného zemného plynu určeného na pohon motorových vozidiel, f) preprava vyťaženej ropy z miesta ťažby do miesta spracovania, g) predaj skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách do objemu 100 litrov, h) predaj skvapalneného plynného uhľovodíka určeného na pohon motorových vozidiel, i) preprava skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách.

§ 11 - Výstavba energetického zariadenia, odst. (1) Stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na: a) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 0,5 MW s výnimkou energetických zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov; b) výrobu plynu z biologicky odbúra teľných látok; c) distribúciu elektriny a plynu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ sústavy alebo siete v rámci časti vymedzeného územia.

§ 26 - Riadenie sústavy na vymedzenom území

- 24 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

(3) Výrobca elektriny môže požadovať od dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy prednostné zapojenie výrobných zariadení, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, kombinovanou výrobou alebo z domáceho uhlia.

§ 27 Práva a povinnosti dodávateľa elektriny, odst. (2) Dodávateľ elektriny je povinný: g) nakupovať elektrinu vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrobenú na vymedzenom území z obnoviteľných zdrojov energie, zo zdrojov kombinovanej výroby a z elektriny vyrobenej z domáceho uhlia (v prípade, ak MH SR vyhlási všeobecný hospodársky záujem podľa § 15 ods. 2)

DRUHÝ DIEL - OSOBITNÉ FORMY VÝROBY ELEKTRINY

§ 32 - Elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie, odstavce:

(4) Výrobca, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, má prednostné právo na prenos elektriny, distribúciu elektriny a na dodávku, ak výrobné zariadenie určené na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spĺňa technické podmienky podľa § 17 a obchodné podmienky podľa osobitného zákona. Prednostné právo na prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením. (5) Výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie má právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny. Potvrdenie obsahuje označenie zdroja vyrobenej elektriny, dátum a miesto výroby a v prípade vodných elektrární aj ich výkon. Toto potvrdenie vydá úrad (ÚRSO) (6) Ministerstvo môže vo všeobecnom hospodárskom záujme určiť rozhodnutím povinnosť prednostného prístupu a prednostného pripojenia do sústavy, prednostného prenosu elektriny, prednostnej distribúcie elektriny a prednostnej dodávky elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na vymedzenom území. Toto rozhodnutie uverejní vo vestníku ministerstva a na internetovej stránke ministerstva. (7) Ministerstvo rozhodnutím určí podmienky prednostného prenosu elektriny, prednostnej distribúcie elektriny a prednostnej dodávky elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Zákon NR SR č. § 5, odst. (1) Podnikať v tepelnej energetike možno len na základe 657/2004 Z.z. o povolenia. tepelnej energetike § 21 Povinný odber tepla

Držiteľ povolenia na rozvod tepla je povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla odoberať za určenú alebo schválenú cenu teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, ak a) sám nevyrába alebo nenakupuje teplo z obnoviteľných zdrojov alebo zo zdrojov kombinovanej výroby tepla a elektriny, b) nezvýši tým cenu tepla pre odberateľov, c) teplonosná látka zo sústavy tepelných zariadení na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov tepla alebo z kombinovanej výroby tepla a elektriny je zhodná s teplonosnou látkou vo verejnom rozvode tepla, d) odber tepla za určenú alebo schválenú cenu z obnoviteľných zdrojov

- 25 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

energie alebo zo zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny je preňho rovnako ekonomicky efektívny ako odber tepla z iných zdrojov tepla. Zákon NR SR č. § 3, písmeno a): Orgány štátnej správy cenovej regulácie v sieťových 107/2007 Z.z., ktorým odvetviach sú: sa mení a dopĺňa a) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, zákon o regulácii b) Rada pre reguláciu. v sieťových odvetviach

ÚRSO určuje alebo schvaľuje spôsob, postupy a podmienky na pripojenie a prístup do národnej sústavy alebo siete [§ 5, ods. (1), písmeno c].

ÚRSO okrem iných činností určuje alebo schvaľuje spôsob, postupy a podmienky na tvorbu cien za výrobu elektriny, prenos elektriny, distribúciu elektriny a dodávku elektriny, za prepravu plynu, distribúciu plynu a dodávku plynu, za poskytovanie podporných služieb a systémových služieb na vyrovnanie sústavy alebo vyváženie siete, za výrobu, distribúciu a dodávku tepla. [§ 5, ods. (1), písmeno d].

ÚRSO vydáva potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie [§ 5, ods. (1), písmeno o].

Cenovej regulácii (okrem iných) podlieha [§ 12, ods. 1]: a) výroba elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia; b) pripojenie do sústavy a siete, v prípade zásobníkov v rozsahu vymedzenom v pravidlách trhu s plynom, c) pripojenie nových výrobcov elektriny alebo plynu do sústavy alebo do siete, v prípade zásobníkov v rozsahu vymedzenom v pravidlách trhu s plynom, d) prístup do sústavy a siete, v prípade zásobníkov v rozsahu vymedzenom v pravidlách trhu s plynom, e) prenos a distribúcia elektriny, f) dodávka elektriny pre domácnosti, g) poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, h) poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, v prípade zásobníkov v rozsahu vymedzenom v pravidlách trhu s plynom, i) preprava a distribúcia plynu, j) dodávka plynu pre domácnosti, k) výroba, distribúcia a dodávka tepla.

Zákon NR SR č. § 3, odst. (4) Výpočet energetickej hospodárnosti budov musí zohľadniť 555/2005 Z.z. o vplyv: energetickej a) aktívneho solárneho systému a ostatných vykurovacích systémov a hospodárnosti budov elektrických systémov založených na obnoviteľných energetických zdrojoch, b) elektriny vyrábanej v zdroji s kombinovanou výrobou elektriny a tepla, c) diaľkového alebo blokového vykurovania a chladenia, d) denného osvetlenia.

§ 4, Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov, odst. (2) Ak ide o novú veľkú budovu, musí sa v príprave jej výstavby

- 26 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

posúdiť technická, environmentálna a ekonomická využiteľnosť alternatívnych energetických systémov v mieste výstavby, najmä možnosť využitia elektriny a tepla zo zdroja kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo centrálne zásobovanie teplom a chladom a možnosť dodávky energie z lokálnych systémov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, napríklad tepelného čerpadla (ďalej len „energetický posudok“). Zákon NR SR č. Zákon definuje povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečistenia ovzdušia, 478/2002 Z.z. o medzi ktoré patria aj energetické zdroje. ochrane ovzdušia Vyhláška MŽP SR č. Vyhláška určuje kategórie veľkých a stredných zdrojov. V energetickom 410/2003 Z.z. o priemysle sa za zdroje znečisťovania okrem iných považujú: zdrojoch znečisťovania • Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na ovzdušia spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom od 0,3 MW do 50 MW (stredný zdroj) a s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom nad 50 MW (veľký zdroj) • Plynové turbíny s nainštalovaným menovitým tepelným príkonom v od 0 MW do 50 MW (stredný zdroj) a s nainštalovaným menovitým tepelným príkonom nad 50 MW (veľký zdroj) • Stacionárne piestové spaľovacie motory s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom od 0,3 MW a viac (stredný zdroj).

Zákon NR SR č. Príloha č. 8 definuje zoznam navrhovaných činností podliehajúcich 24/2006 Z.z. o posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie v oblasti energetického posudzovaní vplyvov priemyslu. na životné prostredie Z hľadiska výstavby zariadení využívajúcich obnoviteľné energetické zdroje spadajú pod hodnotenie vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona nasledovné činnosti, objekty a zariadenia: 1. Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie, s tepelným výkonom od 50 MW do 300 MW zisťovacie konanie, nad 300 MW povinné hodnotenie; 2. Priemyselné zariadenia na výrobu elektriny z vodnej energie (hydroelektrárne), od 5 MW do 50 MW zisťovacie konanie, nad 50 MW povinné hodnotenie; 3. Zariadenia na využívanie vetra na výrobu energie (veterné elektrárne), povinné hodnotenie bez limitu v inštalovanom výkone; 4. Geotermálne elektrárne a výhrevne, od 5 MW do 50 MW zisťovacie konanie, nad 50 MW povinné hodnotenie.

Nariadenie Vlády SR § 9 Dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby č. 124/2004 Z.z. - elektriny a tepla a z domáceho uhlia, pravidlá pre ods. (1) Prevádzkovatelia sústav na pokrytie strát pri prenose elektriny a fungovanie trhu s distribúcii elektriny nakupujú prednostne elektrinu vyrobenú: elektrinou; a) z obnoviteľných zdrojov energie, b) z výrobných zariadení kombinovanej výroby, c) z domáceho uhlia. ods. (2) Prednostný prenos, distribúcia a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, z výrobných zariadení kombinovanej výroby a elektriny z domáceho uhlia sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.

- 27 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Výnos ÚRSO č. Výnos ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku 1/2006 - cenová tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, regulácia výroby, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny. distribúcie a dodávok tepla Podľa § 4, ods. 7, je výška primeraného zisku maximálne 25 Sk za každý GJ objednaného množstva tepla. Podľa ods. (9) toto obmedzenie sa nevzťahuje na regulovaný subjekt, ktorý predloží na daný rok návrh cien tepla bez dane z pridanej hodnoty, ktoré na všetkých odberných miestach v celej sústave tepelných zariadení neprekročia cenu 550 Sk/GJ na výstupe z odovzdávacej stanice tepla v objektoch spotreby tepla (bez sekundárnych rozvodov) a na výstupe zo sekundárnych rozvodov odovzdávacej stanice tepla a tepelných rozvodov blokových kotolní. Táto skutočnosť je motivujúca pre prevádzkovateľov CZT znižovať náklady na výrobu tepla, napríklad prostredníctvom energeticky efektívnych opatrení alebo využívaním lacnejšieho paliva, napr. biomasy. Výnos ÚRSO č. Stanovuje podrobnosti o postupe pri regulácii cien za výrobu elektriny 2/2006 - rozsah vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, elektriny vyrobenej cenovej regulácie kombinovanou výrobou a podrobnosti o postupe pri regulácii cien elektriny v elektroenergetike vyrobenej z domáceho uhlia. Určuje pevné výkupné ceny elektriny vyrobenej z KVET, OEZ a domáceho hnedého uhlia pre rok 2007. ÚRSO stanovuje ceny každoročne pre nasledujúc rok, zatiaľ bez dlhodobej garancie ich platnosti.

- 28 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

2. Súčasná situácia v energetike

Energetická bilancia okresu je pasívna, t.j. takmer všetka energia je dovážaná, domáce primárne zdroje energie sú zastúpené minimálne. Po ukončení ťažby hnedého uhlia vo Veľkom Krtíši sa stal hlavným zdrojom energie zemný plyn.

Z dostupných miestnych obnoviteľných energetických zdrojov sa využíva jedine palivové drevo na vykurovanie rodinných domov, najmä tých, ktoré nie sú pripojené na rozvod zemného plynu. V okrese neexistuje žiadny systém CZT na báze biomasy (drevných štiepok, slamy či peliet). Výnimku tvorí obec Hrušov, ktorá získala podporu zo štrukturálnych fondov EÚ na inštaláciu kotla na spaľovanie slamy s výkonom 600 kW. V kotolni sa predtým spaľovalo uhlie. Na kotolňu sú napojené škola, obecný úrad a kultúrny dom v obci.

Najperspektívnejším obnoviteľným energetickým zdrojom v okrese je biomasa. Slnečná, veterná a geotermálna energia sa až na pár výnimiek vôbec nevyužívajú. Napriek tomu sa očakáva nárast záujmu najmä o ohrev pitnej vody (teplej úžitkovej vody) v domácnostiach prostredníctvom slnečných kolektorov. Je potrebné venovať pozornosť aj geotermálnej energii, nakoľko na území okresu sú zdroje geotermálnej vody. V súčasnosti sa geotermálne zdroje využívajú iba na rekreačné účely v dvoch obciach. Geotermálne vody sa nachádzajú v južnej časti Strhárskotrenčskej prepadliny. Termálne vody boli zistené v Dolnej Strehovej, Slovenských Kľačanoch, Hámore a Ľuboriečke.

2.1. Súčasná technická infraštruktúra

Technická vybavenosť okresu je adekvátna veľkosti jednotlivých obcí a celoslovenským pomerom. Väčšina obcí je plynofikovaná a vybavená verejným vodovodom, väčšie obce majú vybudovanú verejnú kanalizáciu, odpadové vody z miest Veľký Krtíš a Modrý Kameň sú odvádzané do čistiarne odpadových vôd. Verejné osvetlenie je štandardom vo všetkých obciach okresu. Mesto Veľký Krtíš má vybudovanú skládku tuhého komunálneho odpadu s rozlohou 29 096 m2.

- 29 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Technická vybavenosť obcí (údaje z roku 2003) Verejný Verejná Rozvodná Verejný Verejná Rozvodná Obec vodovod kanalizácia sieť plynu Obec vodovod kanalizácia sieť plynu 1. Balog nad Ipľom N A A 37. Muľa N N N 2. Bátorová N N A 38. Nenince A A A 3. Brusník N N N 39. Nová Ves A A A 4. Bušince A N A 40. Obeckov A N A 5. Čebovce A A A 41. Olováry N N N 6. Čeláre N N N 42. Opatovská Nová Ves N N A 7. Čelovce A N A 43. Opava A N N 8. Červeňany N N N 44. Pôtor A A A 9. Dačov Lom A N N 45. Pravica A N N 10. Dolinka N N A 46. Príbelce A N A 11. Dolná Strehová A A A 47. Sečianky N N A 12. Dolné Plachtince A N A 48. Seľany N N A 13. Dolné Strháre A N N 49. Senné N N N 14. Ďurkovce N N A 50. Sklabiná A N A 15. Glabušovce N N N 51. Slovenské Ďarmoty N N A 16. Horná Strehová A N A 52. Slovenské Kľačany N N A 17. Horné Plachtince A N N 53. Stredné Plachtince A N A 18. Horné Strháre N N N 54. Sucháň AN N 19. Hrušov A N N 55. Suché Brezovo A N N 20. Chrastince N N N 56. Širákov N N A 21. Chrťany A N N 57. Šuľa N N N 22. Ipeľské Predmostie N N A 58. Trebušovce N N A 23. Kamenné Kosihy N N A 59. Veľká Čalomija A N A 24. Kiarov N N N 60. Veľká Ves nad Ipľom N N A 25. Kleňany N N A 61. Veľké Straciny A N A 26. Koláre N N N 62. Veľké Zlievce A N A 27. Kosihovce N N A 63. Veľký Krtíš A A A 28. Kosihy nad Ipľom N N A 64. Veľký Lom A N N 29. Kováčovce N N N 65. Vieska N N A 30. Lesenice N N A 66. Vinica A N A 31. Ľuboriečka A N N 67. Vrbovka N N N 32. Malá Čalomija A N N 68. Záhorce A A A 33. Malé Straciny A N N 69. Závada A A A 34. Malé Zlievce A N A 70. Zombor A N N 35. Malý Krtíš A A A 71. Želovce A N A 36. Modrý Kameň AA A

- 30 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Cestná sieť v okrese

Obr.: Trasa železničnej dráhy v okrese

- 31 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

2.1.1. Zásobovanie teplom

Slovensko má pomerne dobre vybudovaný systém zásobovania teplom z centrálnych zdrojov tepla (CZT). Centrálne zásobovanie teplom v súčasnosti predstavuje v bytovo-komunálnom sektore okolo 38 % z celkových dodávok energie pre zabezpečenie tepla domácnostiam. Viac než 90% bytových domov je zásobovaných teplom z verejnej energetiky, pričom pre potreby vykurovania bytov sa spotrebovávajú približne 2/3 dodaného tepla. Prevažná väčšina bytov napojených na centrálne zásobovanie teplom je lokalizovaná v mestách, kde je už vybudovaná rozvodná sieť zemného plynu. Viac než 71% kotlov v systémoch CZT a niektoré kombinované zdroje využívajú ako palivo zemný plyn. Z toho vyplýva vysoká závislosť Slovenska na dovoze zemného plynu z Ruskej federácie za trhové, v poslednom období neustále rastúce ceny.

V okrese Veľký Krtíš prevažujú malé sídla, kde je oblasť zásobovania teplom riešená väčšinou individuálne. Systém CZT je vybudovaný len v meste Veľký Krtíš.

Ostatné obce okresu nemajú vybudované centrálne zdroje. Väčšie budovy ako školy a obecné úrady sú vykurované vlastnými kotolňami s výkonmi od 100 do 800 kW väčšinou na báze zemného plynu. Kde nie je rozvodná sieť, používa sa najmä dovážané uhlie, miestne drevo alebo dokonca elektrina. Zo 42 obcí, ktoré spolupracovali pri prieskume a zbere dát až 11 plánuje zásadné zmeny v spôsobe vykurovania v obci.

Graf: Spôsob vykurovania v domácnostiach okresu V.K.

Elektrina Iné palivá (drevené 6% peletky, brikety, iné) Kvapalné palivá 1% 0% Kvap. propán-bután Uhlie 0% 17% Zemný plyn 29%

Palivové drevo 47%

Zdroj: ECB (vlastný prieskum)

Vysoké zastúpenie tuhých palív pre vykurovanie domácností v obciach okresu je spôsobené najmä nárastom ceny zemného plynu. Vysoký podiel spaľovania palivového dreva a uhlia vedie k vyšším emisiám tuhých znečisťujúcich látok (mikročastíc PM2,5 a PM10), ktoré sa dajú vdýchnuť a môžu spôsobovať ochorenia dýchacieho ústrojenstva. Z hľadiska ochrany životného prostredia vďaka nižším emisiám a aj vďaka menšej produkcii popola sú vhodnejším riešením pre domácnosti splyňovacie kotly na palivové drevo. Takéto kotly, hoci sú efektívnejšie a komfortnejšie z hľadiska obsluhy, sú však drahšie v porovnaní s klasickými kotlami na pevné palivo.

V meste Veľký Krtíš je 7 kotolní na zemný plyn v správe spoločnosti Stefe KVK s.r.o., ktoré momentálne zásobujú väčšinu domov teplom a teplou vodou. Inštalovaný výkon kotolní sa pohybuje medzi 4,2 až 8,8 MW, kotly sú od 5 do 28 rokov staré. Celková výroba tepla v týchto siedmych kotolniach bola 160 518 GJ v roku 2004 s celkovou spotrebou zemného plynu okolo 6 mil. m3 za rok.

Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Veľký Krtíš [5] konštatuje na základe analýzy bytových objektov a ich bilančných údajov, že spotreba tepla v meste každoročne klesá vo všetkých objektoch, kde boli vykonané technické opatrenia na zníženie spotreby a spotreba je menšia ako je normatívna merná potreba tepla. Pokles spotreby tepla a teplej vody v priebehu posledných rokov je spôsobený rastúcou cenou zemného plynu a tepla ako aj úspornými opatreniami na strane spotreby.

- 32 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

2.1.2. Zásobovanie plynom

Väčšina obcí okresu (43 zo 71) je vybavená rozvodnou sieťou zemného plynu. Územím okresu vedie východu na západ tranzitný ako aj medzištátny plynovod (tranzitné plynovody Transgaz I, II, III, Konzorcium a Slovtrans a medzištátny Bratstvo). V blízkosti obce Veľké Zlievce je kompresorová stanica tranzitnej sústavy KS 03. Stanica je spravovaná SPP a.s. - divízia Tranzitu, oblasť Veľké Zlievce.

Pre zvýšenie prenosovej kapacity sa pripravuje výstavba ďalšieho vedenia (5. línia) tranzitného plynovodu a rekonštrukcia kompresorovej stanice. Medzištátny plynovod „Bratstvo“ s veľmi vysokým tlakom je vedený po samostatnej trase a prechádza okresmi Krupina, Lučenec, Revúca, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota. Vlastný odber plynu v okrese Veľký Krtíš sa realizuje zo súbežného plynovodu prostredníctvom odbočiek a prípojok pre jednotlivé sídelné útvary.

Pri trase plynovodov s veľmi vysokým tlakom (VVTL) a vysokým tlakom (VTL) v južnej časti územia vo Veľkých Zlievcach v blízkosti energetických zariadení 110/22 kV distribučnej sústavy je možné v spolupráci s SPP vybudovať zdroje elektrickej energie s paroplynovým cyklom (PPC). Podľa ÚPN VÚC BB [8] je potrebné overiť výhodnosť známeho zámeru využívania odpadového tepla z kompresorovej stanice vo Veľkých Zlievcach pre vykurovanie okresného mesta Veľký Krtíš v konkurenčnom prostredí.

Väčšina obcí je vybavená prípojkou na zemný plyn, v obciach Ďurkovce, Ipeľské Predmostie, Kamenné Kosihy, Kleňany, Kosihovce, Kosihy nad Ipľom, Lesenica, Seľany, Slovenské Ďarmoty, Stredné Plachtince, Širákov, Trebušovce, Veľká Čalomija, Veľké Stračiny a Závada je návrh na vybudovanie prípojky do roku 2015, v obciach Horné Plachtince, Dolinka a Hrušov je výhľad na pripojenie po roku 2015.

Väčšina domácností nakupuje zemný plyn od SPP a.s. v tarife D3 za cenu 11,65 Sk/m3 (13,86 Sk/m3 vrátane DPH), miestne kotolne využívajú tarifu pre malo odber M3 (12,18 Sk/m3 bez DPH v roku 2007), väčšie kotolne využívajú tarifu M4 (11,55 Sk/m3 bez DPH v roku 2007).

2.1.3. Zásobovanie elektrinou a verejné osvetlenie

Na spotrebe elektriny má zásadný vplyv ekonomická situácia na danom území. Keďže okres nepatrí medzi silné priemyselné oblasti, až na niekoľko výnimiek tu neexistujú veľkí priemyselní odberatelia elektriny. Spotreba elektriny na území okresu absolútne prevyšuje výrobu, tá sa nahrádza dovozom z okolitých regiónov.

Elektrina je na územie okresu dovážaná prostredníctvom 400 kV vysokonapäťových vedení. Distribučné vedenia 110 kV slúžiace na rozdelenie elektriny z nadradenej prenosovej sústavy majú v rámci kraja uzly v Hornej Ždani, Rimavskej Sobote a Medzibrode a ďalších miestach mimo Banskobystrického kraja.

- 33 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Stanice VVN (veľmi vysoké napätie) v okrese Názov a miesto KV Celkový výkon MW Zaťaženie MW Veľký Krtíš 110 80 30 Veľké Zlievce 110 75 60

Tab.: Vzdušné vedenia VVN v okrese Názov kV Číslo vedenia Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota 400 426 Rimavská Sobota – Veľké Zlievce 110 7822, 7821 Lučenec – Veľký Krtíš 110 7816, 7820 Veľké Zlievce – Veľký Krtíš 110 7825, 7826 Veľký Krtíš – Tupá 110 8411 Veľký Krtíš - Levice 110 8419 Zdroj: ÚPN VÚC Banskobystrického kraja [8]

V súčasnosti je v okrese len jeden zdroj elektriny – malá vodná elektráreň na vodnej nádrži Nenince s inštalovaným výkonom 0,022 MW. Elektráreň bola postavená v rokoch 1993-95 z vlastných zdrojov investora. Prevádzkovateľ elektrárne však čelí problémom s nedostatočným nátokom vody na turbínu z dôvodu administratívne daných obmedzení úradov životného prostredia a vodohospodárstva. Vyjadrenie prevádzkovateľa k danej problematike prikladáme v prílohe č. 3.

Obr.: Malá vodná elektráreň pri nádrži Nenince – jediný domáci zdroj elektriny v okrese

Všetky obce v okrese majú vybudované verejné osvetlenie. Prevádzkovateľmi verejného osvetlenia sú samotné obce s výnimkou obcí Muľa a Sečianky, kde systém prevádzkuje Stredoslovenská energetika a.s. V meste Veľký Krtíš je prevádzkovateľom verejného osvetlenia spoločnosť Elektrovod osvetlenie s.r.o. Košice.

- 34 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Ukazovatele o spotrebe elektriny na verejné osvetlenie (VO) a nákladoch na prevádzku vo vybraných obciach okresu V.K. Spotreba Náklady Index Index Obec Počet ob. el. na VO na VO [kWh/r] [SK/r] [Sk/kWh] [Sk/ob.] Veľký Krtíš 13 988 101 080 3 392 000 34 242 Dolná Strehová 1 022 42 000 25 000 1 24 Záhorce 725 20 000 70 000 4 97 Opatovská Nová Ves 632 27 500 110 000 4 174 Opatovská Nová Ves 632 - 200 000 - 316 Ipeľské Predmostie 629 * * - - Veľká Čomija 609 23 900 92 000 4 151 Príbelce 582 36 748 130 000 4 223 Slovenské Ďarmoty 556 28 726 145 000 5 261 Čeláre 518 248 181 70 000 0 135 Dolinka 500 12 200 30 000 2 60 Čelovce 433 25 762 80 000 3 185 Malý Krtíš 432 9 292 18 800 2 44 Veľká Ves nad Ipľom 423 13 143 55 000 4 130 Vrbovka 422 20 424 78 530 4 186 Sečianky 413 13 000 40 000 3 97 Dačov Lom 412 15 290 99 844 7 242 Kováčovce 367 20 000 100 000 5 272 Nová Ves 336 - 150 000 - 446 Sucháň 305 6 000 26 000 4 85 Muľa 288 4 839 30 619 6 106 Malé Zlievce 250 12 680 128 000 10 512 Šrákov 245 9 456 17 701 2 72 Seľany 236 5 000 25 000 5 106 Horné Strháre 229 1 343 20 000 15 87 Veľký Lom 225 3 133 11 712 4 52 Vieska 213 6 300 11 000 2 52 Horná Strehová 191 4 215 24 800 6 130 Ľuboriečka 178 10 000 35 000 4 197 Slovenské Kľačany 163 4 690 17 962 4 110 Ďurkovce 132 5 700 23 000 4 174 Chrťany 124 7 420 60 000 8 484 Suché Brezovo 123 3 700 20 500 6 167 Malé Straciny 121 6 157 - - - Opava 120 1 250 5 000 4 42 Glabušovce 108 5 000 20 000 4 185 * Verejné osvetlenie zrekonštruované v r. 2005, údaje nie sú k dispozícii. Pozn.: Ostatné obce údaje neposkytli.

Z uvedeného prehľadu vyplýva značná neefektívnosť prevádzky verejného osvetlenia vo viacerých obciach okresu, čo sa prejavuje aj vo vysokých nákladoch na prevádzku a teda aj vysokých výdavkoch z obecných rozpočtov. Prvým krokom k zvýšeniu efektivity prevádzky systému verejného osvetlenia je jeho audit, v rámci ktorého sa navrhnú možnosti rekonštrukcie osvetlenia vedúce k nižšej spotrebe elektriny pri zachovaní svetelného výkonu. Na Slovensku existujú organizácie schopné poskytnúť odborné poradenstvo a technickú pomoc v tejto oblasti (pozri Príloha 1 – Adresár dôležitých organizácií). V programovacom období EÚ 2007-2013 budú aktivity smerujúce k zvyšovaniu efektívnosti verejného osvetlenia pravdepodobne oprávnenými aktivitami v Operačnom programe

- 35 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

konkurencieschopnosť a hospodársky rast v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR, kde bude oprávneným žiadateľom verejný sektor (obce).

2.1.4. Zásobovanie palivami

Z hľadiska zabezpečenia dostatočného množstva zdrojov drevnej biomasy je najdôležitejším dodávateľom suroviny štátny podnik Lesy SR š.p. Územie okresu Veľký Krtíš spadá pod správu odštepného závodu OZ Krupina, ktorý organizačne tvorí sedem lesných správ, dopravno- hospodárska správa s dvoma pracoviskami v Krupine a Modrom Kameni, stredisko drevárskej výroby v Hontianskych Nemciach a stredisko chovu bažantov Karikáš.

Základné charakteristiky OZ Krupina: ¾ Katastrálna výmera: 119 217 ha; ¾ Lesnatosť: 35,1%; ¾ Drevinové zloženie: ihličnaté 8%, listnaté 92%; ¾ Výmera lesného pôdneho fondu v užívaní: 32 968 ha; ¾ Ročná obnova lesa: 239 ha; ¾ Ročná ochrana lesa: 1 500 tis. Sk; ¾ Ročný objem ťažby: 98 400 m3.

Na území okresu pôsobí 5 väčších organizácií zaoberajúcich sa ťažbou s spracovaním drevnej hmoty. Sú to najmä píla PRP s.r.o. Veľký Krtíš, druhý najväčší spracovateľ dreva na Slovensku, a píly DOS Slovakia s.r.o. Veľké Straciny, Dolina Veľký Krtíš a.s., Bioenergy s.r.o. Závada a Ligre s.r.o. Vinica. Tieto drevospracovateľské spoločnosti ponúkajú najmä porez guľatiny a dodávku polotovarov ako rezivo, laty a dosky. Z energetického hľadiska je zaujímavá najmä produkcia drevného odpadu v týchto prevádzkach, ktorý môže slúžiť ako zdroj energie na výrobu tepla alebo elektriny. Produkcia využiteľnej biomasy je analyzovaná v kapitole 3.2.1. Potenciál biomasy na energetické účely.

Medzi najdôležitejších zásobovateľov a obchodníkov s palivami v okrese patria spoločnosti: ¾ Palivá Haško Veľký Krtíš (drevo, uhlie, propán-bután); ¾ Baňa Dolina a.s. Veľký Krtíš (uhlie); ¾ Lesy SR - OZ Krupina - LS Ľuboreč (drevo); ¾ Fibra Šahy (drevo); ¾ Vojenské lesy a majetky Pliešovce š.p. (drevo); ¾ Madic Čebovce (palivové drevo, hnedé uhlie); ¾ Miestne urbárske spoločnosti (drevo, pozri kontakty v prílohe).

Ložiská energetických nerastov sú zastúpené ložiskom hnedého uhlia v okrese. Ťažba hnedého uhlia v súčasnosti prežíva hlbokú ekonomickú krízu, ktorá sa prejavuje na sociálnom postavení obyvateľov a ich životnej úrovni. Podnik Baňa Dolina a.s. je z dôvodu neefektívnosti ťažby v útlmovom programe a plánuje sa úplné uzavretie podniku. Recesia tohto nosného hospodárskeho odvetvia, ktorá je dôsledkom nerentabilnosti výroby a poklesu záujmu odberateľov o menej hodnotné hnedé uhlie pre energetiku, mala za následok útlmový program zameraný na sociálnu ťažbu, ktorá udržiava zamestnanosť v okrese [8].

- 36 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

2.1.5. Vlastné energetické zdroje

V tejto kapitole uvádzame prehľad stredných a veľkých (so súhrnným tepelným výkonom nad 0,3 MW) energetických zdrojov v okrese podľa databázy NEIS (Národný emisný inventarizačný systém) riadenej Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ).

Tab.: Počet zdrojov znečisťovania ovzdušia a počet prevádzkovateľov zdrojov v okrese. Okres Veľký Krtíš Banskobystrický kraj Počet stredných zdrojov 2004 103 1841 Počet veľkých zdrojov 2004 5 122 Počet všetkých zdrojov 2005 109 1935 Počet prevádzkovateľov 2005 60 1121 Zdroj: SHMÚ

- 37 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Energetické zariadenia (s výkonom nad 300 kW) v sektore priemyslu a služieb Prevádzkovateľ Zdroj Obec Príkon (MW) Rok inštalovania Palivo Baňa Dolina a.s. Kotolňa na pevné palivo Veľký Krtíš 12,10 1984 Hnedé uhlie Kotolňa Veľký Krtíš 2,36 - zemný plyn naftový domáci a dovoz C.P.B. spol. s r.o. Pekáreň Sklabiná 0,75 1996 zemný plyn naftový domáci a dovoz GAMOTA a.s. Sušiareň LSO 50 Malé Straciny 1,50 1984 zemný plyn naftový domáci a dovoz Ján Krnáč Práčovňa a čistiareň Kotolňa Veľký Krtíš 0,39 1980 zemný plyn naftový domáci a dovoz KVETOZEL s.r.o. Žiarič Veľké Zlievce 1,37 1999 zemný plyn naftový domáci a dovoz Kotolňa Veľké Zlievce 14,44 1999 zemný plyn naftový domáci a dovoz Lesy Slovenskej republiky OZ Krupina Kotolňa Slovenské Kľačany 0,56 1983 drevo palivové zmes Lesy Slovenskej republiky OZ Krupina Kotolňa Slovenské Kľačany 0,56 1983 hnedé uhlie SUB en LIAZ spol. s.r.o. Prešov prevádzka Veľký Krtíš Kotolňa Veľký Krtíš 1,43 - zemný plyn naftový domáci a dovoz M-MARKET, a.s. Kotolňa Veľký Krtíš 0,50 - zemný plyn naftový domáci a dovoz PASCALPLAST Výroba sklolaminátu Želovce 0,11 1995 drevo listnaté PAZZ, s.r.o. Plynová kotolňa Veľký Krtíš 0,57 1997 zemný plyn naftový domáci a dovoz Regionálna správa ciest Veľký Krtíš Kotolňa Veľký Krtíš 0,45 1992 zemný plyn naftový domáci a dovoz Slovenská pošta, a.s. Kotolňa Veľký Krtíš 0,45 - zemný plyn naftový domáci a dovoz Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Náhradné zdroje Veľké Zlievce 13,42 1975 motorové nafty (odliš. od nafty) Plynové turbíny Veľké Zlievce 1931,38 1974 zemný plyn naftový domáci a dovoz Náhradné zdroje Veľké Zlievce 13,42 1975 zemný plyn naftový domáci a dovoz Kotolňa Veľké Zlievce 4,57 - zemný plyn naftový domáci a dovoz Sole Slovakia a.s. Kotolňa na spaľovanie ZP Malý Krtíš 13,26 1991 zemný plyn naftový domáci a dovoz Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Kotolňa ČOV Nová Ves 0,65 1991 bioplyn OZ 05 Kotolňa ČOV Nová Ves 0,65 1991 propán - bután STEFE KVK, s.r.o. Kotolňa Veľký Krtíš 4,73 - zemný plyn naftový domáci a dovoz (predtým Termex s.r.o.) Kotolňa Veľký Krtíš 4,73 - zemný plyn naftový domáci a dovoz Kotolňa Veľký Krtíš 12,27 - zemný plyn naftový domáci a dovoz Kotolňa Veľký Krtíš 7,73 - zemný plyn naftový domáci a dovoz Kotolňa Veľký Krtíš 5,45 - zemný plyn naftový domáci a dovoz Kotolňa Veľký Krtíš 9,26 - zemný plyn naftový domáci a dovoz ViS, s.r.o. Kotolňa Modrý Kameň 1,11 - zemný plyn naftový domáci a dovoz Zdroj: SHMÚ / NEIS

- 38 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Energetické zariadenia (s výkonom nad 300 kW) v sektore poľnohospodárstva Rok Príkon Prevádzkovateľ Zdroj Obec inštalov Palivo (MW) ania I. Družstevná a.s. (chov dojníc, ošípaných, oviec) Kotolňa - SPB Dačov Lom 0,52 1990 hnedé uhlie SUB tr. Poľnohospodárske družstvo IPEĽ Teplovzdušná sušiareň BS 6 Sečianky 2,87 1976 ľahké vykurovacie oleje Spoločné roľnícke družstvo Nenince Sušiareň poľnoh. produktov RV Nenince 5,10 1988 zemný plyn naftový domáci a dovoz VINICA akciová spoločnosť KOTOLŇA - Administrat. budova Vinica 0,33 1986 hnedé uhlie SUB en. VINICA akciová spoločnosť Plynová kotolňa - mraziareň Vinica 1,99 1980 zemný plyn naftový domáci a dovoz Zdroj: SHMÚ / NEIS

Tab.: Energetické zariadenia inštalované v budovách verejnej správy Prevádzkovateľ Zdroj Obec Príkon Rok Palivo (MW) inštalovania zemný plyn naftový Domov dôchodcov Kotolňa Veľký Krtíš 1,53 1996 domáci a dovoz Domov sociálnych služieb Kotolňa Čeláre 1,08 1992 hnedé uhlie SHD tr. zemný plyn naftový Ján Krnáč Práčovňa a čistiareň Kotolňa Veľký Krtíš 0,39 1980 domáci a dovoz zemný plyn naftový Krytá plaváreň Kotolňa Veľký Krtíš 2,09 1995 domáci a dovoz zemný plyn naftový Mesto Veľký Krtíš Plynová kotolňa MŠ Veľký Krtíš 0,43 1988 domáci a dovoz Migračný úrad Ministerstva vnútra SR Kotolňa na pevné palivo 5.AR Opatovská Nová Ves 0,49 1990 koks OKD drevo palivové Obecný úrad Stredné Plachtince Kotolňa kultúrneho domu Stredné Plachtince 0,7 1985 zmes zemný plyn naftový Okr. riaditeľstvo Hasičského a záchr.zboru Kotolňa Modrý Kameň Prše 0,39 1994 domáci a dovoz zemný plyn naftový Regionálna správa ciest Veľký Krtíš Kotolňa Veľký Krtíš 0,45 1992 domáci a dovoz zemný plyn naftový Slovenská pošta, a.s. Kotolňa Veľký Krtíš 0,45 0 domáci a dovoz

- 39 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Prevádzkovateľ Zdroj Obec Príkon Rok Palivo (MW) inštalovania zemný plyn naftový Spojená škola Kotolňa Modrý Kameň 0,77 2000 domáci a dovoz zemný plyn naftový Všeobecná nemocnica s poliklinikou Plynová kotolňa NsP Veľký Krtíš 3,49 1997 domáci a dovoz zemný plyn naftový Všeobecná nemocnica s poliklinikou Kogeneračné jednotky Veľký Krtíš 0,68 1997 domáci a dovoz zemný plyn naftový Základná škola s materskou školou Plynová kotolňa Dolná Strehová 0,32 1994 domáci a dovoz Plynová kotolňa ZŠ s MŠ zemný plyn naftový Základná škola s materskou školou Čebovce Čebovce 0,94 1997 Čebovce domáci a dovoz zemný plyn naftový Základná škola s MŠ Bušince Plynová kotolňa ZŠ Bušince Bušince 0,34 1976 domáci a dovoz zemný plyn naftový Základná škola Veľká Čalomija Kotolňa Veľká Čalomija 0,4 1985 domáci a dovoz drevo palivové Základná škola Želovce Kotolňa ZŠ Želovce Želovce 0,74 1991 zmes Základná škola Želovce Kotolňa ZŠ Želovce Želovce 0,74 1991 hnedé uhlie SUB tr. zemný plyn naftový Združená stredná škola poľnohospodárska Kotolňa Želovce 0,64 0 domáci a dovoz zemný plyn naftový Združená stredná škola- strojárske Kotolňa - odborný výcvik Veľký Krtíš 1,19 1987 domáci a dovoz zemný plyn naftový Združená stredná škola- strojárske Kotolňa Veľký Krtíš 0,36 2001 domáci a dovoz Plynová kotolňa ZŠ, Balog nad zemný plyn naftový ZŠ A. Ipolyiho s vyučovacím jazykom maďarským Balog nad Ipľom 0,39 0 Ipľom domáci a dovoz zemný plyn naftový ZŠ B. Balassiho s vyučovacím jazykom maďarským Plynová kotolňa Vinica 0,37 0 domáci a dovoz ZŠ internátna s MŠ Hrušov Kotolňa ZŠ Hrušov Hrušov 2,21 1979 hnedé uhlie SUB tr.

ZŠ K. Mikszátha Kotolňa ZŠ Vrbovka Vrbovka 0,75 1978 hnedé uhlie SUB tr. Zdroj: SHMÚ / NEIS

- 40 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

2.1.6. Emisie

Z hľadiska produkcie škodlivých emisií pochádzajúcich najmä zo spaľovania fosílnych palív ako uhlie, zemný plyn alebo vykurovací olej na energetické účely sa v rámci systému NEIS sledujú nasledovné látky: 1. Tuhé znečisťujúce látky (TZL), ktoré tvoria suspendované čiastočky nachádzajúce sa v atmosfére vo forme tuhých častíc alebo jemných kvapôčiek. Chemické zloženie tuhých znečisťujúcich látok sa značne líši v závislosti na mieste a ročnom období. Pochádzajú najčastejšie zo spaľovania tuhých palív ako napr. uhlie alebo tuhá biomasa (palivové drevo, štiepka);

2. Oxid siričitý (SO2) je bezfarebný, nehorľavý plyn s výrazným zápachom, ktorý dráždi oči a dýchacie cesty. Pochádza najmä zo spaľovania tuhých palív obsahujúcich síru, ako napr. hnedé uhlie. SO2 v atmosfére reaguje s vodou a vodnou parou a vzniká kyselina prispievajúca k vzniku tzv. kyslého dažďa (pH medzi 2,0 až 5,0) podľa rovnice SOx + H2O -----> H2SO4;

3. Oxid dusičitý (NO2) červenohnedý, nehorľavý plyn, zistiteľný čuchom. Do atmosféry uniká najmä pri spaľovaní zemného plynu, takisto prispieva k tvorbe kyslých dažďov podľa rovnice NOx + H2O -----> H2NOx; 4. Oxid uhoľnatý (CO) je bezfarebný, bez zápachu, jedovatý plyn vznikajúci spaľovaním palív pri nedostatočnom prístupe kyslíka do spaľovacieho procesu; 5. Celkový organický uhlík (TOC) je spoločný názov pre organické látky v plynnej fáze. Na emitovaní tejto základnej znečisťujúcej látky sa podieľajú najmä spaľovacie procesy, lakovne a čerpacie stanice pohonných hmôt. Pri energetických zdrojoch spaľujúcich drevo, drevný odpad, biomasu sa okrem hore uvedených látok kontinuálne monitoruje aj celkový organický uhlík.

Systém NEIS poskytuje inventarizáciu emisií a palív SR len pre stredné a veľké stacionárne zdroje. Stacionárne zdroje sú definované vyhláškou MŽP SR č. 410/2003 ako technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom nad 0,3 MW ako stredné a nad 50 MW ako veľké.

Tab. a graf: Emisie základných znečisťujúcich látok v okrese Veľký Krtíš (stredné a veľké zdroje).

Rok TZL (t) SO2 (t) NO2 (t) CO (t) TOC (t)

2000 74,756 110,392 1 041,64 207,005 19,662 2001 36,936 67,952 989,097 172,398 21,887 2002 45,663 79,556 1 057,67 150,667 20,332 2003 26,300 60,794 1 043,097 131,547 20,883 2004 23,255 64,232 1 151,762 83,612 15,951 2005 18,639 43,604 882,115 84,213 14,348

- 41 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

1400

1200

1000 TZL 800 SO2 NO2 [t] 600 CO TOC 400

200

0 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Zdroj: NEIS

Tab.: Emisie základných znečisťujúcich látok [t] zo stacionárnych zdrojov v rokoch 2000-2005 za okres Veľký Krtíš.

Rok Oblasť TZL SO2 NOx CO TOC*) 2000 Okr. Veľký Krtíš 431 399 1158 1165 19,662 Zóna BB kraja spolu 6320 10654 6541 26309 353,517

Slovenská republika 54758 126093 70530 185180 3576,648 2001 Okr. Veľký Krtíš 405 316 1105 1062 21,887 Zóna BB kraja spolu 6355 10043 6666 26301 388,420

Slovenská republika 54677 130242 67795 175635 4360,036 2002 Okr. Veľký Krtíš 354 208 1157 748 20,332 Zóna BB kraja spolu 5334 8814 6316 24299 403,008

Slovenská republika 46021 102552 59905 165190 4311,938 2003 Okr. Veľký Krtíš 354 176 1147 729 20,883 Zóna BB kraja spolu 5346 7983 5843 25729 433,618

Slovenská republika 41725 105287 58581 184252 4555,290 2004 Okr. Veľký Krtíš 409 161 1262 699 15,951 Zóna BB kraja spolu 5819 6300 6146 27834 404,903

Slovenská republika 41922 95966 56752 189601 4791,092 2005 Okr. Veľký Krtíš 348 135 1011 824 14,348 Zóna BB kraja spolu 7378 6197 6281 29375 569,872

Slovenská republika 49820 88772 55666 181407 4703,590 *) TOC sú iba sumár emisií z veľkých a stredných zdrojov. Zdroj: SHMÚ

Na základe údajov porovnávajúcich vývoj emisií základných znečisťujúcich látok v rokoch 2000 až 2004 [9] je možné konštatovať, že na okresnej úrovni je zreteľný celkový pokles emisií TZL a SO2, pokles emisií CO a organických látok vyjadrených ako TOC a vyrovnaný vývoj, resp. mierny nárast emisií NO2. Medzi najvýznamnejšie faktory vplývajúce na tento pokles môžeme zaradiť najmä zmenu

- 42 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

zloženia palivovej základne, pokles výroby ale aj procesy zavádzania nových a modernizácie starých technológií. V súčasnosti nepriaznivým trendom v nadväznosti na ochranu ovzdušia je lokálne vykurovanie na tuhé palivá. Vzhľadom na nárast cien zemného plynu začal návrat k používaniu tuhých palív. Očakáva sa, že tento zdroj bude v najbližších rokoch významne narastať.

Tab.: Negatívne vplyvy emisií znečisťujúcich látok Druh emisií Najčastejšie zdroje v Vplyv na zdravie a životné prostredie energetike TZL Energetické zdroje spaľujúce TZL sú považované za najkritickejšie uhlie alebo pevnú biomasu znečisťujúce látky zo základných látok, zvlášť jemné častice s priemerom menším než 10 µm môžu preniknúť hlboko do pľúc, čo môže spôsobovať vážnejšie poškodenie než hrubšie častice, ktoré sú pri dýchaní prirodzeným mechanizmom odfiltrované.

SO2 Energetické zdroje spaľujúce Kyslé dažde spôsobené emisiami SO2 a NOx uhlie ohrozujú všetky formy života, najmä rastlinstvo, ihličnaté lesy, baktérie, červy, hmyz a iné NO2 Energetické zdroje spaľujúce zemný plyn živočíchy, ohrozujú podzemné a povrchové vody. Následkom je zvýšená chorobnosť ľudí (choroby dýchacích ciest), znižovanie pôdnej úrodnosti, poškodenie lesného porastu (hrdzavenie ihličnanov), vytváranie smogu nad väčšími mestami.

SO2 je dráždivý plyn, astmatici veľmi citlivo reagujú už na mierne koncentrácie SO2, ktoré môžu výpadky funkcie pľúc.

NO2 je vo vysokých koncentráciách silno toxický, spôsobujúci vážne poškodenie pľúc s dlhodobým účinkom. Iné zdravotné účinky v dôsledku otravy oxidom dusičitým sa prejavujú ako krátenie dychu a bolesť v hrudi. Dôležitú úlohu hrá aj pri atmosférických reakciách, ktoré produkujú prízemný ozón a smog. CO Energetické zdroje spaľujúce tuhé CO je toxický pri vdýchnutí, pretože sa viaže na palivá (elektrárne, teplárne, hemoglobín tým, že vytlačí kyslík, ktorý priemyselný procesný ohrev, hemoglobín prepravuje v červených krvinkách. spaľovne odpadov, najmä pri nedokonalom spaľovacom procese).

- 43 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

2.2. Súčasná ponuka a dopyt po energii

2.2.1. Ponuka energie

Slovenská republika takmer 90 % primárnych energetických zdrojov zabezpečuje nákupom mimo teritória vnútorného trhu EÚ. Jediným významnejším domácim energetickým zdrojom je hnedé uhlie, nakoľko vlastná ťažba zemného plynu a ropy je nevýznamná. Z tohto dôvodu neustále rastie význam obnoviteľných zdrojov energie (biomasa, voda, geotermálna energia, slnečná energia, veterná energia) [10].

Na celoslovenskej úrovni sa väčšina elektriny, až 55%, vyrába v jadrových elektrárňach, tepelné elektrárne, teplárne a nezávislí prevádzkovatelia systémov kombinovanej výroby elektriny a tepla na báze tuhých fosílnych palív (najmä uhlie) sa podieľajú na výrobe elektriny cca. 30%-tami, zvyšok tvoria obnoviteľné zdroje, najmä veľké (>10 MW) vodné elektrárne. Podiel výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov kolíše od 13% do 19% za rok v závislosti na množstve zrážok. Napríklad v roku 2004 len 0,14% elektriny vyrobili iné obnoviteľné zdroje ako veľké veľké vodné elektrárne.

Tab.: Spotreba jednotlivých druhov palív, elektriny a tepla v okrese Veľký Krtíš za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac za rok 2004 (za poľnohospodárstvo, lesníctvo, dopravu, priemysel a stavebníctvo) Spotreba Energetický ekvivalent Čierne uhlie, hnedé uhlie, koks 1 586 t 23,8 TJ Nafta (t) 2 823 t 118,6 TJ Vykurovacie oleje (t) D D Zemný plyn 6 489 000 m3 225,6 TJ Elektrina 18 260 MWh 65,7 TJ Teplo 121 256 GJ 121,3 TJ D - dôverný údaj. Zdroj: ŠÚ SR

Nasledujúce údaje o množstve spotrebovaných primárnych energetických zdrojov - palív na úrovni okresu Veľký Krtíš ako aj o množstve vyprodukovaných emisií sú z údajov databázy NEIS. Národný emisný informačný systém je vyvíjaný za podpory Ministerstva životného prostredia SR a Slovenského hydrometeorologického ústavu. NEIS zahŕňa zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sa členia podľa výkonu a kategorizácie na : • veľké zdroje – stacionárne zdroje so súhrnným tepelným výkonom 50 MW alebo vyšším a ostatné závažné technologické celky, • stredné zdroje - stacionárne zdroje so súhrnným tepelným výkonom 0,2 MW alebo vyšším až do 50 MW a ostatné závažné technologické celky, • malé zdroje - stacionárne zdroje (lokálne – domáce kúreniská) a ostatné stacionárne zariadenia na spaľovanie tuhých palív so súhrnným tepelným výkonom do 0,2 MW, evidované na základe vyhlášky MŽP SR č. 144/2000 Z.z. (rozčlenenie týchto zdrojov podľa obvodov sa nespracováva).

Tab. a graf: Spotreba palív v okrese Veľký Krtíš za stredné a veľké zdroje. Ľahký vykurovací Zem. plyn Hnedé uhlie Rok olej (ĽVO) [tis. m3] [t] [t] 2000 66,7 161 292,811 4 972,80 2001 82,3 147 222,240 2 803,36 2002 37,7 148 403,947 3 505,74 2003 31,7 138 919,324 2 351,98 2004 24,6 146 097,503 2 207,85 2005 30,8 131 855,568 1 763,20

- 44 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

6 000 180 000

160 000 5 000 140 000

4 000 120 000

100 000 3 000 [t] 80 000 [tis. m3]

2 000 60 000

40 000 1 000 20 000

0 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005

ĽVO Hnedé uhlie Zem. plyn

Zdroj: NEIS

Pokles spotreby zemného plynu od roku 2004 je spôsobený najmä jeho rastúcou cenou, ako aj opatreniami zameranými na úsporu energie na strane spotreby. Pokles spotreby hnedého uhlia je spôsobený útlmom miestnej ťažby ako aj sprísňovaním legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia.

Tab.: Nárast ceny zemného plynu v tarife D3 (vrátane DPH)*

16,00

14,00

12,00

10,00

8,00 Sk/m3 6,00

4,00

2,00

0,00

3 000 00 004 005 006 2 2001 2 2 2005 2 2 2007

1.10.

* Vhodná pre varenie, vykurovanie, ohrev vody pri spotrebe 1 700 až 6 500 m3 za rok. Zdroj: cenníky SPP.

- 45 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Vývoj celkovej spotreby primárnych energetických zdrojov v okrese Veľký Krtíš za malé zdroje (súhrnný tepelný výkon do 0,2 MW). Merná Počet Počet Počet Počet Počet Počet jednot MJ MJ MJ MJ MJ MJ ka- MJ 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Koks tony 780 670 675 807 343 194 Hnedé uhlie tony 14 687 12 534 6 263 5 379 4 724 4 456 Tuhé palivá Čierne uhlie tony 378 330 242 434 333 460 Palivové drevo* tony 14 670 16 715 16 282 17 826 22 477 31 315 Iné tuhé palivá - n/a n/a n/a n/a n/a n/a Tuhé palivá spolu tony 30 515 30 249 23 462 24 446 27 876 36 425 Ľahký - n/a n/a n/a n/a n/a n/a vykurovací olej Kvapalné - n/a n/a n/a n/a n/a n/a palivá Nafta Iné kvapalné - n/a n/a n/a n/a n/a n/a palivá Kvapalné palivá spolu - n/a n/a n/a n/a n/a n/a 3 Zemný plyn tis. m 13 925 14 093 16 688 14 023 12 668 11 616 Propán-bután - 0 0 0 0 0 0 Plynné palivá Bioplyn - 0 0 0 0 0 0 Iné plynné - 0 0 0 0 0 0 palivá Plynné palivá spolu tis. m3 13 925 14 093 16 688 14 023 12 668 11 616 Pozn: Údaje za rok 2006 budú k dispozícii až v októbri 2007. n/a – údaje nie sú sledované. * - položka obsahuje aj odpadové drevo, drevené brikety, pelety, samozber. Zdroj: SHMÚ

Z historického vývoja spotreby palív v malých energetických zdrojoch do 200 kW inštalovaného tepelného výkonu, ktoré sú zastúpené najmä domácnosťami v rodinných domoch, vyplýva značný nárast spotreby tuhých palív v posledných rokoch. Tento nárast je spôsobený návratom k spaľovaniu dreva, hoci je čiastočne kompenzovaný poklesom spotreby uhlia v rodinných domoch. Nárast spotreby dreva je spôsobený nárastom cien zemného plynu ako najčastejšie vyskytujúceho sa paliva v rodinných domoch. Zvyšovaniu emisií tuhých znečisťujúcich látok sa dá predchádzať spaľovaním palivového dreva v splyňovacích kotloch a tiež využívaním centrálnych zdrojov tepla, kde je možné emisie sledovať a účinne zachytávať. Nárast emisií TZL je viditeľný z tabuľky v kapitole 2.1.6., avšak úroveň z roku 2005 nie je vyššia ako množstvo emisií TZL v roku 2000, spôsobené najmä spaľovaním hnedého uhlia.

- 46 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab. a graf: Celková dodávka primárnej energie a elektriny do okresu Veľký Krtíš (primárna energetická bilancia regiónu). Podiel na Energetický celkovej Spotreba ekvivalent [TJ] spotrebe PEZ [%] Tuhé palivá Koks 194 t 5,0 0,08 Hnedé uhlie 6 219 t 93,3 1,56 Čierne uhlie 460 t 11,0 0,19 Palivové drevo, 31 315 t 407,1 6,83 odpadové drevo, drevené brikety, pelety, samozber... Iné tuhé palivá n/a n/a n/a Tuhé palivá spolu 38 188 t 516,5 8,66 Kvapalné Ľahký vykurovací olej 31 t 1,2 0,02 palivá Nafta n/a n/a n/a Iné kvapalné palivá n/a n/a n/a Kvapalné palivá spolu 31 t 1,2 0,02 Plynné palivá Zemný plyn 143 472 000 m3 4 921,1 82,53 Propán-bután 0 m3 0,0 0,00 Bioplyn 0 m3 0,0 0,00 Iné plynné palivá 0 m3 0,0 0,00 Plynné palivá spolu 143 472 000 m3 4 921,1 82,53 Elektrina Dovezená elektrina - 523,7 8,78 Veterná energia - 0,0 0,00 Vodná energia - 0,2 0,00 Slnečná energia - - 0,0 0,00 fotovoltika Elektrina spolu - 523,7 8,78 Ostatné Tepelná slnečná - 0,1 0,00 obnoviteľné energia zdroje Geotermálna energia - 0,0 0,00 na energetické účely Ostatné obnoviteľné zdroje spolu - 0,1 0,00 SPOLU 5 962,5 100,00 Zdroj: SHMÚ – NEIS, ŠÚ SR, ÚRSO, roky 2005/2006

- 47 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Graf: Primárna energetická bilancia okresu Veľký Graf: Palivový mix – tuhé palivá Krtíš. Ostatné OEZ Koks 0% 1% Elektr ina Tuhé palivá Hnedé uhlie 9% 9% 18%

Čierne uhlie 2%

Palivové drevo, odpadové drevo, Plynné palivá drevené brikety, pelety, (zemný plyn) samozber... 82% 79%

Spotreba plynných palív je pokrytá takmer výlučne zemným plynom. Takmer všetka elektrina sa do okresu dováža, jediný domáci zdroj – malá vodná elektráreň Nenince sa podieľa na dodávke elektriny len 0,004%-ami.

2.2.2. Dopyt po energii

Dopyt po energii v okrese je tvorený spotrebou elektriny v priemysle, verejnom sektore a v domácnostiach a spotrebou tepla v priemysle, verejných budovách, bytovkách a rodinných domoch.

Tab.: Spotreba elektriny v okrese [MWh/r] Veľkoodber 57 480 Podnikateľský sektor 21 852 Domácnosti 66 133 Spolu 145 465 Zdroj: VÚC BB [8]

Bytové domy sa v rámci okresu nachádzajú v prevažnej miere v meste Veľký Krtíš a sú zásobované väčšinou centrálne z viacerých centrálnych zdrojov tepla. Problematiku centrálneho zásobovania teplom v meste rieši Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Veľký Krtíš [5], spracovaná Slovenskou energetickou agentúrou v decembri 2005. Dodávku tepla v meste pre bytový a verejný sektor zabezpečujú dve spoločnosti s licenciou na výrobu a rozvod tepla, a to spoločnosť Stefe KVK s.r.o. (predtým Termex, s.r.o.) a spoločnosť Ján Krnáč Práčovňa – čistiareň Veľký Krtíš, ktorá má však len malý podiel na zásobovaní teplom. Spoločnosť Stefe KVK, s.r.o. zabezpečuje služby dodávky tepla a teplej úžitkovej vody do domácností. Pôsobí vo Veľkom Krtíši, Krupine a Pliešovciach, kde prevádzkuje 10 plynových kotolní a ďalšie energetické zariadenia, z ktorých dodáva teplo a teplú úžitkovú vodu pre cca. 15 tisíc obyvateľov. Spoločnosť prevádzkuje 6 tepelných okruhov v meste Veľký Krtíš s celkovým inštalovaným výkonom 37,11 MW a ročným množstvom vyrobeného tepla okolo 160 000 TJ.

- 48 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Výpočet potreby tepla pre bytové domy okresu Veľký Krtíš 2 Vykurovanie byt. domov, 118,1* kWh/m .rok priemer za Slovensko, 1994-2000 0,43 GJ//m2.rok 2 Príprava ohriatej pitnej vody v byt. domoch, 51,9* kWh/m .rok priem. za Slovensko 1994-2000 0,19 GJ//m2.rok 2 SPOLU - potreba tepla bytové domy, 170 kWh/m .rok priem. za Slovensko 1994-2000 0,61 GJ/m2.rok 4 839 počet Trvalo obývané byty v bytových domoch v okrese Veľký Krtíš 282 598 plocha m2 Potreba tepla pre bytové domy v okrese Veľký Krtíš 172 385 GJ/rok * Zdroj: VVÚPS NOVA

Byty v bytových domoch, tzv. panelákoch, sú zastúpené prevážme v meste Veľký Krtíš (93% z celého okresu). Väčšinu (67%) z celkového počtu trvalo obývaných bytov (14 763 bytov) okrese Veľký Krtíš však tvoria byty v rodinných domoch (9 924 bytov). To je spôsobené vidieckym charakterom osídlenia okresu a spôsobuje relatívne vyšší dopyt po teple na vykurovanie, keďže byty v rodinných domoch sú v porovnaní s bytovými domami náročnejšie na dodávku tepla. Navyše, nároky na tepelno-izolačné parametre sa zvyšujú, avšak väčšina rodinných domov v okrese bola postavená v časoch lacných palív a lacného tepla a nespĺňa súčasné požiadavky energetickej efektívnosti.

Tab.: Výpočet potreby tepla pre rodinné domy okresu Veľký Krtíš 23 556 kWh/dom.rok Priemerná potreba tepla pre 1 rodinný dom na Slovensku 84,8 GJ/dom.rok Trvalo obývané rodinné domy v okrese Veľký Krtíš 9 688 počet 9 924 počet Trvalo obývané byty v rodinných domoch 579 561,6 plocha m2 Potreba tepla pre rodinné domy v okrese Veľký Krtíš 821 542 GJ/rok

Verejné budovy v okrese predstavujú najmä školy, kultúrne domy, obecné úrady, domovy dôchodcov a v meste Veľký Krtíš aj nemocnica, športová hala a plaváreň. Spotreba energie v 13 kotolniach verejných budov (stredné zdroje) v okrese je 22 623 GJ (z toho 1 025 GJ predstavuje elektrina používaná prevažne na ohrev vody). Väčšinou sa jedná o kotolne na zemný plyn, niektoré školy v okrese a domov dôchodcov a sociálnych v meste Veľký Krtíš využívajú čiastočne aj elektrinu. ZŠ Vrbovka a ZŠ Želovce spaľujú hnedé uhlie, kultúrny dom v Stredných Plachtinciach využíva drevnú biomasu. Koks a čierne uhlie nie sú zastúpené.

- 49 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Spotreba energie v tepelných zdrojoch verejných budov v okrese Veľký Krtíš v rokoch 2004 a 2005

Inšt. výkon Spotreba energie - rok 2004 Spotreba energie - rok 2005 (MW) .uhlie (GJ) .uhlie (GJ) p.č. Tepelný zdroj z. plyn (GJ) elektrina (GJ) hn.uhlie (GJ) č koks (GJ) drevo (GJ) z. plyn (GJ) elektrina (GJ) hn.uhlie (GJ) č koks (GJ) drevo (GJ) 1 Veľký Krtíš - DD a DSS 1,44 4 143 513 0 0 0 0 4238 519 0 0 0 0 2 Veľký Krtíš - MŠ 1 0,067 0 216 32 0 0 0 0 205 32 0 0 0 3 Veľký Krtíš - MŠ 2 0,116 711 0 0 0 0 0 731 0 0 0 0 0 4 Veľký Krtíš - krytá plaváreň 1,3 3 426 0 0 0 0 0 3308 0 0 0 0 0 5 Veľký Krtíš - Združ. str škola 1,26 2 310 0 0 0 0 0 2310 0 0 0 0 0 6 Bušince - ZŠ 0,34 1 599 0 0 0 0 1380 0 0 0 7 Stredné Plachtince - KD 0,312 0 0 0 0 0 480 0 0 0 0 0 540 8 Dolná Strehová - ZŠ a MŠ 0,288 1 226 0 0 0 0 0 1328 0 0 0 0 0 9 Čebovce - ZŠ 0,75 2 925 121 0 0 0 0 2691 124 0 0 0 0 10 Veľká Čalomija - ZŠ 0,4 1 476 162 0 0 0 0 1604 148 0 0 0 0 11 Vinica - ZŠ 0,343 1 238 0 0 0 0 0 1236 0 0 0 0 0 12 Vrbovka - ZŠ 0,263 0 0 1168 0 0 0 0 0 1296 0 0 0 13 Želovce - ZŠ 0,506 0 23 880 0 0 24 0 30 880 0 0 24 Spolu 7,385 19 054 1034 2080 0 0 504 18826 1025 2208 0 0 564 Spotreba energie spolu 22 673 22623 Zdroj: Vlastný prieskum ECB

- 50 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

3. Analýza potenciálu pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť

Pri stanovovaní možností úspor energie prostredníctvom zavádzania energeticky efektívnych technológií, ako aj pri stanovovaní možností využívania OEZ sú v odbornej literatúre zaužívané viaceré druhy potenciálov.

Pod pojmom celkový potenciál rozumieme energiu obnoviteľného zdroja, ktorú je možné premeniť na iné formy energie za jeden rok a jej veľkosť je daná prírodnými podmienkami. Vo svojej podstate je celkový potenciál z krátkodobého a strednodobého hľadiska nemenný. Pod technickým potenciálom rozumieme tú časť celkového potenciálu, ktorá sa dá využiť po zavedení dostupnej technológie. Využiteľný potenciál potom predstavuje technický potenciál znížený v dôsledku legislatívnych, administratívnych a environmentálnych bariér a nevybudovanej infraštruktúry. Využiteľný potenciál sa naviac niekedy zvykne bližšie špecifikovať na ekonomický a trhový. Ekonomický potenciál je tá časť využiteľného potenciálu, ktorá je po ekonomickej stránke realizovateľná. Trhový potenciál je tá časť ekonomického potenciálu, ktorú sú investori pripravení v súčasnosti realizovať aj bez priamych alebo nepriamych finančných podpôr.

Graf: Vzťah medzi jednotlivými druhmi energetických potenciálov

Celkový Technický (čo príroda poskytuje) (čo sa dá realizovať po technickej stránke)

Využiteľný (čo sa dá realizovať v konkrétnych podmienkach)

Ekonomický (čo má zmysel po ekonomickej stránke)

Trhový (čo investori môžu hneď realizovať)

V tomto materiáli sme sa sústredili na technicky využiteľný potenciál, teda na možnosti energetickej efektívnosti alebo využívania OEZ, ktoré sú technicky realizovateľné v konkrétnych podmienkach okresu Veľký Krtíš, po zohľadnení súčasnej legislatívy a administratívnych a environmentálnych bariér.

- 51 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

3.1. Analýza potenciálu pre úspory energie

3.1.1. Základné pojmy, definície a metodika

Potenciál pre úspory energie je definovaný ako rozdiel medzi súčasnou spotrebou a stavom, ktorý je možne dosiahnuť súčasne dostupnými technickými opatreniami a technológiami.

Ako podklady boli použité štatistické údaje o spotrebe tepla, palív a elektrickej energie a o dynamike výstavby a obnovy bytového fondu za roky 2005 až 2006, údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), údaje Národného emisného inventarizačného systému (NEIS), zoznam a spotreba paliva z registra malých zdrojov znečistenia ovzdušia (MZZO), údaje VVÚPS-NOVA, s.r.o. o tepelnotechnických vlastnostiach konštrukčných sústav bytových domov. Ďalej boli použité údaje z Národnej štúdie energetickej efektívnosti 2002 až 2012 [16], vypracovanej Energetickým Centrom Bratislava v spolupráci s partnermi. Boli použité aj údaje z Koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva mesta Veľký Krtíš [5], vypracovanej Slovenskou energetickou agentúrou v roku 2006.

Za referenčný rok bol zvolený 2004, ak pre tento rok boli spracované kompletné štatistiky. Tam, kde to bolo možné, boli údaje aktualizované a použité pre roky 2005 a 2006. V takomto prípade je osobitne citovaný rok.

Energetické Centrum Bratislava v spolupráci so Združením Priatelia Zeme vykonalo obhliadku budov a zariadení s cieľom zistiť skutkový stav a získať potrebné technické podklady. Účelom stretnutí s predstaviteľmi MsÚ Veľký Krtíš a s prevádzkovateľmi najväčších verejných budov v meste bolo zistiť problémy a potreby prevádzok.

Pre stanovenie potenciálov úspory energie boli posudzované nasledovné sektory: • Bytový sektor, ktorý je najväčším spotrebiteľom energie a zahŕňa rodinné a bytové domy. Konečná spotreba energie predstavuje spotrebu tepelnej energie na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV). Spotreba elektrickej energie pokrýva osvetlenie a používanie domácich elektrospotrebičov. Spotreba tepla na vykurovanie a teplú vodu je stanovená na základe porovnania s jestvujúcim stavom pri rovnakej prevádzke a klimatických pomeroch. Boli zohľadnené požiadavky normy EN ISO 13790. Pri stanovení potreby tepla sa postupovalo v súlade s STN 73 0540/2002 a uvažovalo sa s tepelnými stratami prechodom tepla konštrukciami a vetraním ako aj s vplyvom tepelných ziskov od vnútorných zdrojov a solárneho žiarenia pre danú klimatickú oblasť. Solárne zisky boli stanovené len približne na základe percentuálneho podielu presklenej fasády z obalu budovy a pre orientáciu východ-západ. Hodnota prirodzeného vetrania vychádzala z priemernej intenzity výmeny vzduchu pre daný typ konštrukcií, výšky výstavby a umiestnenia vertikálnych spojovacích komunikácií (viacpodlažné bytové domy). Bola použitá tzv. ustálená ročná metóda. Dĺžka vykurovacej sezóny a klimatické pomery boli stanovené na základe STN 73 0540–3. Priemerná teplota vonkajšieho vzduchu počas vykurovacieho obdobia bola uvažovaná +2,7°C [12], výpočtová teplota vonkajšieho vzduchu bola stanovená podľa STN STN 73 0540–3 na -13°C, pri nadmorskej výške 200 m n.m. a pri výškovom teplotnom gradiente pre 2. teplotnú oblasť. • Sektor verejných služieb zahŕňa konečnú spotrebu energie v budovách verejných služieb. Verejné služby pokrývajú vzdelávacie, kultúrne, zdravotné a administratívne služby, poskytované štátom, alebo súkromnými spoločnosťami. Budovy komerčných služieb neboli posudzované z dôvodu nedostatku potrebných údajov. Prevádzkovatelia týchto zariadení pristupujú k realizácií úsporných opatrení energie ako k súčasti komplexnej prestavby, resp. pri zmene majetkovo- právnych vzťahov. Úspory energie nie sú pri tom hlavným motivačným faktorom. Konečná spotreba energie pokrýva spotrebu energie vo verejných budovách na vykurovanie a prípravu TÚV. Úspory elektrickej energie na osvetlenie a elektrické spotrebiče sú stanovené indikatívne ako percento zo zistenej spotreby za ostatné roky na základe obhliadky jestvujúceho stavu. Merná potreba tepelnej energie vychádza z priemernej štatistickej hodnoty pre celé Slovensko a pre daný typ prevádzky, stavebnej konštrukcie a obdobie výstavby.

- 52 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

• Priemysel, kde je konečný dopyt po energii zastúpený konečnou spotrebou paliva, tepla a elektriny za účelom technologických procesov a vykurovania priestorov. Potenciál úspory je stanovený na základe spotreby tepla a paliva z registrov NEIS a MEZZO a na základe priemernej energetickej intenzity pre dané odvetvie priemyslu na Slovensku. Keďže potenciál úspory energie v priemysle nezohľadňuje budúce možné investície resp. reštrukturalizáciu výroby v okrese, je hodnota potenciálu len indikatívna a zahŕňa len časť jestvujúcich podnikov. • Pôdohospodárstvo pokrýva spotrebu tepelnej energie a elektriny v pôdohospodárstve a v lesníctve. Poľovníctvo a rybolov nepredstavujú významné hospodárske aktivity a preto tu nie sú zahrnuté. • Sektor centralizovaného zásobovania teplom pokrýva výrobu a dodávku tepla pre bytové domy a pre budovy verejných a komerčných služieb. Keďže Slovenská energetická agentúr už spracovala štúdiu tepelného hospodárstva [5] a stanovila opatrenia na strane výroby a zároveň možnosti konverzie z plynu na biomasu (sú zahrnuté v časti o potenciáli biomasy v kapitole č.3.2.1), ďalej sme v rámci energetickej efektívnosti posudzovali len potenciál úspory tepla distribúciou a rozvodmi ku spotrebiteľom. Tento potenciál berie do úvahy aj investičné plány prevádzkovateľov sústavy CZT v meste Veľký Krtíš na prechod zo štvortrubkového systému na dvojtrubkový a inštaláciu kompaktných domových odovzdávacích staníc.

3.1.2. Potenciály úspory energie podľa sektorov konečnej spotreby

Bytový sektor

Bytový sektor pozostáva z bytových domov a rodinných domov. Tieto domy sú ďalej posudzované osobitne a to pre odlišný prístup obyvateľov k problematike úspory energie, spôsob fakturácie za dodané teplo a do značnej miery aj odlišný spôsob vykurovania.

Graf: Štruktúra peňažných výdavkov domácností v Banskobystrickom kraji v roku 2004

rozličné tovary a ostatné výdavky potraviny a služby 15% nealkoholické nápoje 7% 22%

hotely, kaviarne a alkoholické nápoje a reštaurácie tabak 3% 3%

vzdelávanie odievanie a obuv 1% 4% bývanie, rekreácia a kultúra voda,elektrina, plyn a 6% iné palivá 23% nábytok,byt. pošty a vybavenie a bežná doprava zdravotníctvo telekomunikácie údržba bytu 5% 2% 4% 5%

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že bežná domácnosť v Banskobystrickom kraji vydáva najviac zo svojich čistých peňažných príjmov na bývanie, vodu, elektrinu a plyn či iné palivá – až 23% všetkých príjmov. Hoci je toto číslo o čosi menšie než celoslovenský priemer (24,6%), v porovnaní s priemerom Európskej únie sú výdavky na bývanie, vodu a energiu neporovnateľne vysoké. Túto skutočnosť spôsobuje najmä vysoká závislosť na zemnom plyne, ktorého ceny v priebehu posledných rokov rástli niekoľkonásobne rýchlejšie než príjmy domácností.

- 53 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Bytové domy – potenciál úspory tepla

V celom okrese Veľký Krtíš bolo zistených 113 bytových domov. Z nich 86 v samotnom meste Veľký Krtíš a ostatné 27 v ďalších obciach okresu.

Z celkového počtu tvoria najpočetnejšiu skupinu panelové bytové domy stavebnej sústavy T06 BB s celkovým počtom 48 domov vrátane jedného 11-podlažného bodového domu. Ostatné domy tejto stavebnej sústavy sú radového typu 3-, 5- a najmä 8-podlažné domy. Domy tejto sústavy boli postavané v okrese od roku 1970, pričom 3- až 5- podlažné sú tie staršie domy, postavené v sedemdesiatych rokoch. Domy 8-podlažné a vežové boli stavané v osemdesiatych rokoch. Štítové steny týchto domov sú z keramzitbetónu hrúbky 300 mm, resp. 150 mm železobetónu a 300 mm hrúbky keramzitbetónovej vrstvy. Styky štítových panelov vykazujú poruchy a opadávanie tesnenia. Fasádu tvoria keramzitbetónové panely hrúbky 300 mm. Domy majú plochú strechu s tepelnou izoláciou 2 x 50 mm z minerálnovlaknitých rohoží. Obvodový plášť a strecha nespĺňajú súčasné tepelnotechnické požiadavky a preto sa odporúča domy zatepľovať. Okná sú drevené s dvojitým zasklením. Vykazujú vysoký stupeň nekontrolovateľnej infiltrácie a poruchy tesnení. Z toho dôvodu sa odporúča ich výmena. V kuchyniach s plynovým sporákom je potrebné dbať na požadovanú výmenu vzduchu a prívod množstva vonkajšieho vzduchu požadovaného z hygienického hľadiska.

Priemerný súčiniteľ prechodu tepla podľa údajov VVÚPS-NOVA, s.r.o. [12] je 1,7 W/m2.K pre štítové steny; 1,67 W/m2.K pre obvodové steny; 0,79 W/m2.K pre strešné konštrukcie; 2,9 W/m2.K pre okná a 5,0 W/m2.K bolo uvažované pre zasklenie schodiská. Merná spotreba energie na vykurovanie je 157 kWh/m2.rok pre radové domy, resp. 189 kWh/m2.rok pre vežové domy [12].

Panelové domy stavebnej sústavy PS 82 v počte 15 domov boli postavené v druhej polovici 80-tych rokov. Sú to radové, 9 podlažné domy. Steny tvoria sendvičové železobetónové panely so strednou izolačnou vrstvou z PPS hrúbky 80 mm. Strecha je bezspádová, odvetraná s tepelnou izoláciou z PPS hr. 50 mm a Polsid hrúbky 50 mm. Priemerná hodnota súčiniteľu prechodu tepla obvodovej steny je 0,93 W/m2.K. Priemerná hodnota súčiniteľu prechodu tepla strechy je 0,44 W/m2.K. Priemerná spotreba energie na vykurovanie za ostatné roky predstavuje 106 kWh/m2.rok [13]. Obvodový plášť a strecha nespĺňajú súčasne tepelnotechnické požiadavky a z toho dôvodu sa odporúča domy zatepľovať.

Druhá najpočetnejšia skupina bytových domov s celkovým počtom 38 domov tvoria domy sústavy T16, postavených v 50 až 60-tých rokoch z tehál. Domy stavebnej sústavy T16 majú 3 až 4 podlažia. Hrúbka muriva P100 je 450 mm. Strechu tvorí drevený krov sedlový, viazaný so sklonom 33°, prípadne s valbami. Tepelná izolácia najvyššieho podlažia tvorí škvarový násyp v hrúbke 200 až 250 mm. Merná spotreba energie za ostatné roky predstavuje 129 kWh/m2.rok [13]. Tieto domy nespĺňajú nové tepelnotechnické požiadavky aj keď vykazujú lepšiu tepelnú ochranu ako domy ostanej výstavby. Z toho dôvodu by sa mali obvodové steny postupne zatepliť. Strechy v procese výstavby podkrovných bytov resp. opravy by sa mohli rovnako zatepliť. Drevené dvojité okná vykazujú značný stupeň opotrebovanosti a netesnosti a preto by sa mali postupne vymieňať.

Vo Veľkom Krtíši je 7 domov stavebnej sústavy T 02, murovaných z keramických kvádrov, hrúbky 365 mm. Roky výstavby sú 1992 až 1993. Merná spotreba tepla na vykurovanie za ostatné roky bola 136 kWh/m2.rok [13]. Rovnako ako u ostatných typov bytových domov sa odporúča strechu a obvodový plášť zatepliť, keďže boli projektované pred sprísnením tepelnotechnických požiadaviek. Okná vzhľadom na životnosť nemusia byť vymenené, najmä pokiaľ boli dobré udržiavané.

Obdobnej murovanej konštrukcie z keramických tvaroviek novej generácie (P+D) boli zistené 3 nové nízko podlažné bytovky, postavené v ostatných rokoch. Pri výstavbe boli zateplené a ich tepelnotechnické vlastnosti zodpovedajú normatívnym požiadavkám.

Ostatné bytové domy tvoria dva 11-podlažné bodové domy stavebnej sústavy LB. Domy tejto sústavy boli postavané v roku 1972. Štítové steny týchto domov sú z nosného monolitického betónu hrúbky 150 mm a zaveseného obkladového keramzitbetónového panelu hrúbky 200 mm. Medzi nosnou stenou a obkladovým panelom je 30 mm tepelnej izolácie zo sklených vlákien a 20 mm vzduchovej medzery. Fasádu tvoria keramzitbetónové panely hrúbky 250 mm. Domy majú jednoplášťovú plochú strechu s tepelnou izoláciou z Heraklitu hrúbky 50 mm. Obvodový plášť a strecha nespĺňajú súčasne

- 54 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

tepelnotechnické požiadavky a z toho dôvodu sa odporúča domy zatepľovať. Okná sú drevené s dvojitým zasklením. Vykazujú vysoký stupeň nekontrolovateľnej infiltrácie a poruchy tesnení. Z toho dôvodu sa odporúča ich výmena. V kuchyniach s plynovým horákom však je potrebné dbať na požadovanú výmenu vzduchu a prísun hygienického množstva vonkajšieho vzduchu.

Merná spotreba energie na vykurovanie bola uvažovaná podľa [12] v hodnote 155 kWh/m2.rok.

Bytové domy podľa spôsobu vykurovania a ohrevu TÚV môžeme rozdeliť na 3 skupiny (údaje za rok 2005): • Bytové domy napojené na CZT v celkovom počte 71 domov. Všetky domy sa nachádzajú vo Veľkom Krtíši. Sú to domy stavebných sústav T06 BB, PS 82, T16 a jeden dom LB. V súčasnosti využíva systém CZT ako palivo zemný plyn. V kapitole 3 je posúdená možnosť čiastočnej konverzie na biomasu. Všetky domy a rozvody k ním boli hydraulicky vyregulované. Všetky vykurovacie telesá sú opatrené termostatickými ventilmi a pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov (podľa údajov mestskej samosprávy). Existujú všetky predpoklady, že pri postupnom zatepľovaní sa účty za spotrebu tepla budú znižovať, čo predstavuje výraznú motiváciu pre domácnosti, ktoré vynakladajú 23 % svojho rozpočtu na bývanie a energie. • Bytové domy s centrálnou kotolňou: je to 6 bytových domov s plynovými kotolňami, z ktorých 4 sú vo Veľkom Krtíši a to domy stavebnej sústavy: T06 BB – 3 x radové domy a 1 x bodový dom. Tieto domy sa odpojili od sústavy CZT za ostatné roky. Časť z nich má osadené termostatické ventily a vyregulovanú sústavu. Ostatné 2 bytovky murované z keramických kvádrov a s centrálnou plynovou kotolňou sú v obci Modrý Kameň. • Bytové domy s lokálnym vykurovaním. K týmto domom patria domy, v ktorých každý byt má osobitný kotol resp. každá miestnosť má lokálne vykurovanie. Sú to bytové domy nízkej podlažnosti (2 alebo 3 podlažia) z murovaných konštrukcií (T16, T02), resp. nová výstavba od roku 1996. Celkový počet bytových domov s lokálnym vykurovaním je 36. V polovici týchto bytových domov sú inštalované plynové závesné kotly. Väčšina týchto kotlov bola inštalovaná v 90-tých rokoch. Napriek pomerne dobrému stavu sú tieto kotly morálne zastarané a odporúčame ich vymeniť za nízko teplotné kondenzačné kotly s ekvitermnou reguláciou, najmä ak je dom už zateplený a okná vymenené. V ostatných bytových domoch sa používajú lokálne plynové vykurovanie typu GAMAT, resp. v niekoľkých domoch sú krbové pece na drevo a kotly na uhlie. Ostatné môžu byť nahradené kotlami na biomasu s automatickou reguláciou. TÚV je v týchto domoch je pripravovaná v elektrických zásobníkových ohrievačoch objemu 60 až 120 l.

Všeobecné opatrenia, ktoré môžu znížiť spotrebu energie: • Zlepšenie tepelnej kvality budov: - izolácia striech; - izolácia obvodových konštrukcií; - výmena/úprava okien; - izolácia vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi; • Inštalácia meračov tepla a kontrolných systémov vykurovania: - termostatické ventily (už sa používajú, najmä v domoch napojených na CZT); - systémy riadenia sústavy ústredného kúrenia v závislosti od vonkajšej teploty (CZT to už používa); - zónovanie sústavy ÚK najmä pre domy s vlastnou domovou kotolňou resp. domovou OST; • Inštalácia meračov a riadenie dodávok TÚV: - meranie spotreby teplej vody (už sa používa);

- 55 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

- kontrolné systémy cirkulácie TÚV (už sa používa v domoch napojených na CZT); - obmedzovače prietoku vody v prípade spŕch a vodovodných kohútikov (úsporné hlavice, perlátory); - izolácie potrubí TÚV; • Zlepšenie výroby a distribúcie tepla v budovách: - účinnejšie plynové kotly v domoch s lokálnym vykurovaním a bytovými kotlami; - inštalácia účinnej tepelnej izolácie rozvodov na dodávky tepla a teplej vody; • Hospodárnosť: - obmedzovanie infiltrácie a nadmerného vetrania; - správne používanie regulačných zariadení (izbové termostaty, termostatické ventily a pod.); - zníženie nadmernej spotreby TÚV napr. umývaním riadu nie pod stále tečúcou vodou, uprednostňovaním sprchovania pred vaňovým kúpeľom, používaním klasických vaní obdĺžnikových tvarov pred rohovými a pod.;

Prieskum vykonaný Energetickým Centrom Bratislava v spolupráci so Združením Priateľov Zeme a obhliadka objektov poukázal, že obyvatelia okresu a najmä Veľkého Krtíša majú značný stupeň informovanosti ohľadne opatrení úspory energie. Z celkového počtu bytových domov je, resp. sa plánuje v blízkej budúcnosti (počas roku 2007) zatepliť 54 domov. Takmer všetky tie domy sú vo Veľkom Krtíši a len 2 domy sú v iných obciach. V prípade 28 domov boli zateplené len štítové steny. Je však predpoklad, že vzhľadom na pozitívne skúsenosti po zateplení budú postupne zateplené aj fasády týchto domov. Z toho dôvodu pri stanovení potenciálu úspor v dôsledku zateplenia sa neuvažovalo s tými opatreniami, ktoré spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB) už sami plánujú realizovať. Do potenciálu pri zatepľovaní bolo uvažované so zateplením tých domov, ktoré neplánujú v dohľadnej dobe zatepliť resp. tých čiastočné zateplených domov, ktoré zateplili štíty domov, uvažujú o zateplení fasády, avšak nevenovali pozornosť zatepleniu strechy. Celkový potenciál týchto úspor tepla predstavuje minimálne 8 912 GJ/rok.

Potenciál výmeny okien je stanovený z predpokladov že: od roku 1993-1996, keď boli uvedené na trh nové okná so zlepšenými tepelnoizolačnými vlastnosťami, bolo vymenených doteraz cca. 15% okien. Tento podiel je o niečo väčší ako dynamika obnovy domov. Predpokladá sa, že výmena okien bola realizovaná aj v niektorých bytoch a v domoch, ktoré neboli obnovované. Medzi výmenou okien a rastom príjmov domácnosti, v ktorej kompetencii je realizácie opatrenia, existuje priamy súvis. Pri stanovení potenciálu úspor sa ďalej predpokladalo, že okná nebudú vymenené v takom podiele bytov, aký je podiel nezamestnaných a sociálne slabších vrstiev. Uvažujeme aj s faktom, že pri výmene okien sa zníži infiltrácia vonkajšieho vzduchu o 0,1 až 0,15 h-1 podľa podlažnosti budovy. Je to konzervatívny odhad, ktorý uvažuje s tým, že výmena vzduchu musí zostať nad hranicu hygienického minima. K takto stanovenému potenciálu sa ešte pripočítala výmena zasklenia spoločných priestorov (schodiska) v bytových domov sústavy B 06 BB. Takto stanovený potenciál predstavuje: 22 116 GJ/rok.

Potenciál úspory energie v dôsledku zlepšenia účinnosti vykurovania uvažoval s výmenou 50% bytových kotlov za nové s vyššou účinnosťou (95% oproti pôvodným 85 až 87%) v domoch s lokálnym vykurovaním. Bol uvažovaný aj rovnaký podiel domov s lokálnym vykurovaním, v ktorých bude inštalovaný systém ekvitermickej regulácie. Nočné nastavenie termostatu a lepšie zohľadnenie vonkajších podmienok zníži počet dennostupňov vykurovania o 18%. Ďalej bolo uvažovaných 1,0 % úspory v dôsledku zlepšenia izolácie horizontálnych rozvodov a stúpačiek v domoch. Tieto úspory tepla sú uvažované nie v porovnaní s pôvodným stavom budov, ale po realizácii opatrení na zníženie tepelných strát (zateplenie a výmena okien). V potenciáli neboli zarátané úspory tepla v dôsledku prechodu na dvojrúrkový systém CZT. Tieto úspory sú stanovené v časti distribúcie tepla CZT. Takto stanovený potenciál úspory energie je: 539 GJ/rok.

Potenciál úspory tepla pri spotrebe teplej úžitkovej vody (TÚV) je stanovený na základe porovnania mernej spotreby na osobu v susednom Rakúsku a v bytových domoch Veľkého Krtíša.

- 56 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

(Pozn.: zaužívanú skratku TÚV by mal podľa aktuálnych noriem nahradiť výraz OPV – ohriata pitná voda). Pričom tým sa uvažuje len o úsporách pri konečnej spotrebe TÚV. Takéto úspory je možné dosiahnuť šetrnejším zaobchádzaním s vodou, úspornými výtokmi, účinnejšou izoláciou domových rozvodov, časovým režimom cirkulácie resp. riadením distribúcie vody a pod. Stanovené úspory zahŕňajú len bytové domy s CZT alebo s centrálnou kotolňou. Nezahŕňajú bytové domy s lokálnym vykurovaním – v týchto domoch sa ohrev vody rieši lokálne elektrickými ohrievačmi resp. plynovými ohrievačmi s obmedzenou kapacitou a v blízkosti spotreby. Úspory, ktoré sa môžu dosiahnuť distribúciou teplej vody resp. pri prechode zo štvortrubkového systému na dvojtrubkový sú započítané v časti CZT.

Merná spotreba tepla na TÚV podľa [13] v Rakúsku je 2 532 kWh/byt. Pri priemernom počte 2,07 obyvateľov na byt (podľa oficiálnych rakúskych štatistík) je priemerná spotreba energie na TÚV 1 223 kWh/osobu na rok alebo 4,403 GJ/osobu za rok. Rovnaký údaj pre bytové domy s CZT (rovnaká úroveň zásobovania s TÚV) je 3,94 GJ/osobu za rok. To znamená, že technická úroveň je pomerne vysoká a vysoké ceny donútili obyvateľov znížiť spotrebu. Fyzická obhliadka objektov však prezrádza, že potenciál úspor existuje a odhadujeme ho na cca. 5% súčasnej spotreby (adekvátny podiel úspory pri sprchovaní oproti dennej potrebe vody). Tento potenciál je možné využiť uplatnením úsporných sprchovacích hlavíc a lepšej izolácie potrubných rozvodov v šachtách. Takto stanovený potenciál je 1 700 GJ/rok. Paralelne s týmito opatreniami sa môže realizovať aj inštalácia solárnych systémov, ktoré výraznejšie ovplyvnia úspory tepla pri príprave TÚV. Podrobnejšie o tomto potenciáli pojednávame v kapitole 3.2.

Celkový potenciál úspory tepla v bytových domoch v okrese Veľký Krtíš je stanovený na 33 267 GJ/rok.

Rodinné domy – potenciál úspory tepla

V kapitole 1.3. Demografia a bytová výstavba uvádzame štatistické údaje bytového fondu. V roku 2001 bolo v okrese celkom 9 688 trvale obývaných rodinných domov. Iba 25 nových rodinných domov bolo postavených v roku 2005. Za predpokladu podobnej dynamiky výstavby rodinných domov za ostatné roky môžeme so značnou presnosťou stanoviť počet rodinných domov v roku 2006 na 9 780 domov. Tieto domy používajú domové plynové kotly (60%), alebo lokálne zdroje tepla v každej obytnej miestnosti, napr. plynové kachle, krby na drevo, v menšej miere elektrické konvektory alebo kotly na uhlie.

Pri stanovení potenciálu úspory tepla v týchto domov sa vychádzalo z rozdelenia týchto domov na obdobia výstavby. Predpokladá sa, vzhľadom na prísne podmienky projektovania budov a vystavenia stavebného povolenia v SR, že domy postavené v danom období zodpovedajú vtedajším normatívnym požiadavkám. Domy postavené od roku 1996, keď boli výrazne sprísnené normatívne požiadavky, majú malý potenciál úspory tepla. Jedná sa o cca. 180 domov. Ak k nim pripočítame počet domov obnovených za ten čas, získame počet cca. 900 až 1 100 domov, ktoré boli obnovené za ostatné roky. Tieto domy majú zanedbateľný potenciál úspory tepla a ten spočíva hlavne v inštalácii solárnych systémov (viď kapitola 3.2) alebo rekuperácie tepla pri vetraní, čo je málo známe a nepopulárne opatrenie. Z ostatných domov cca. 58% (údaj za Stredoslovenský kraj) bolo postavených do roku 1979 (zdroj VVÚPS-NOVA), a zostávajúcich 42% bolo postavených od roku 1980 do roku 1996. Pokiaľ predpokladáme, že obnovené domy od roku 1996 sú v rovnakom pomere, možno povedať, že počet neobnovených domov postavených do 1979 je 5 034 domov. Časť týchto domov podlieha postupnej demolácii a nebude obnovovaná (30%). Zvyšok v počte 3 364 domov bude obnovený, pričom tieto domy potrebujú nielen zatepliť celý obal domu, ale aj vymeniť okná a z veľkej časti aj systém vykurovania. Predpokladáme, že minimálne 75 % domácností už svoj domový kotol vymenilo, vzhľadom na ukončenie životnosti pôvodného zariadenia. Celkový potenciál úspory tepla v dôsledku realizácie týchto opatrení je cca. 56% z pôvodnej spotreby energie. Takto stanovený potenciál tvorí: 363 038 GJ/rok.

Pre domy postavené v období 1980 až 1996 predpokladáme, že 50% domov (1 823 domov) budú čiastočne zateplené, okná vymenené, a v rovnakom podiele bude v dohľadnej budúcnosti vymenený aj domový kotol a inštalovaná nová programovateľná ekvitermická regulácia. Celkový potenciál úspory tepla v dôsledku realizácie týchto opatrení je cca. 40% z pôvodnej spotreby energie. Takto stanovený potenciál tvorí: 98 513 GJ/rok.

- 57 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Celkový potenciál úspory tepla v rodinných domoch v okrese Veľký Krtíš je stanovený na 461 551 GJ/rok.

Bytový sektor – potenciál úspory elektrickej energie

Pri stanovení potenciálu úspory elektrickej energie sa vychádzalo z údajov Národnej štúdie energetickej efektívnosti [14]. Bol stanovený potenciál úspory elektrickej energie na jedného obyvateľa. Predpokladá sa, že od roku 2002 kedy bola štúdia vypracovaná, bol už realizovaný v rámci celého Slovenska asi 30% tohto potenciálu. Keďže potenciál úspory elektrickej energie v domácnostiach spočíva vo výmene zastaraných domácich spotrebičov za nové vyššej triedy a použitie úsporného osvetlenia, je tento potenciál v priamej súvislosti s rastom príjmov domácnosti. Na druhej stráne rast príjmov zvyšuje vybavenosť domácností novými spotrebičmi, ktoré pred tým domácnosť nemala a tým rastie absolútna spotreba elektriny. Za týchto predpokladov a pri zohľadnení indexu príjmov v rámci okresu Veľký Krtíš oproti celoslovenskému priemeru a pri zohľadnení relatívneho poklesu cien elektronických spotrebičov bol stanovený potenciál úspory elektrickej energie na 11 424 MWh/rok (41 126,4 GJ)

Sektor verejných služieb

Energetická spotreba tohto sektora zahŕňa verejné služby ako školy, škôlky, zariadenia zdravotnej starostlivosti, verejnú správu a väčšie prevádzky komerčných služieb (obchodné domy, športové zariadenia, banky a pod.). Aj v tomto prípade sa posudzoval potenciál úspory tepla a elektrickej energie. Tepelná energia je používaná na vykurovanie priestorov, ohrev TÚV a ohrev vzduchu v zariadeniach vzduchotechniky. Elektrická energia zabezpečuje osvetlenie, chod technických zariadení budov (ventilátory, kompresory, čerpadlá) a elektrické spotrebiče.

Podiel spotreby TÚV vo verejných budovách je nižší ako v obytných domoch. Spotreba tepelnej energie na vykurovanie vo väčšine prípadov závisí od tepelnotechnickej kvality obvodových plášťov budovy, od jej účelu, od typu vykurovacieho systému, spôsob riadenia systémov technických zariadení budov (vykurovanie, vzduchotechnika, klimatizácia a ohrev TÚV), ďalej od energetického manažmentu budovy. Verejné budovy boli postavené podľa požiadaviek slovenských noriem, a tak je rok výstavby budovy dobrým indikátorom jej spotreby energie na vykurovanie. Ako podkladové materiály pri stanovení potenciálu úspory energie vo verejných budovách poslúžili dotazníky prieskumu, ktorý vykonal Energetické Centrum v spolupráci so Združením Priateľov Zeme. V týchto dotazníkoch boli uvedené základné parametre budovy a jej technických zariadení, vyúčtovanie množstva energie za ostatný rok. Ďalej ako podklad boli použité prílohy Koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva mesta Veľký Krtíš [5] a údaje spotreby energie z registra MZZO.

V okrese Veľký Krtíš je 120 budov verejných služieb v štátnej a obecnej správe. Z iných 85 objektov škôl, 2 domy obchodu a služieb, 1 zdravotnícke zariadenie, 5 kultúrnych zariadení, 24 administratívnych budov, 3 ubytovacie zariadenia (vrátane domu sociálnych služieb). Ďalších 17 budov poskytuje komerčné služby (banky, poisťovňa, obchody, autoservisy, opravovne a pod.).

Z týchto zariadení je celkom 24 napojených na systém CZT mesta Veľký Krtíš s priemernou ročnou spotrebou tepla cca. 28 451 GJ. Z toho na objekty verejných služieb v štátnej a obecnej správe pripadá 96% spotreby. Najväčším spotrebiteľom tepla sú školy s celkovou spotrebou CZT 15 350 GJ/rok.

V registri MZZO je uvedených 23 prevádzkovateľov, ktorých možno označiť ako verejné a komerčné služby. Viac ako 95% spotreby pripadá na zemný plyn. Zvyšok tvorí uhlie a zanedbateľné množstvá dreva alebo vykurovacieho oleja. Celková spotreba tepla u týchto prevádzkovateľov je 25 137 GJ/rok. Najväčším spotrebiteľom je nemocnica s poliklinikou v meste Veľký Krtíš s cca. 7 100 GJ/rok. Objekt má inštalované 4 kogeneračné jednotky s jednotlivými výkonmi 180 kWt a tri teplovodné plynové kotly (1x 1 044 kWt a 2x 754 kWt ). Kogeneračné jednotky zabezpečujú základnú záťaž, kým zjavne predimenzované teplovodné kotly pokrývajú špičkovú záťaž. Celý rad technických zariadení je zastaraný a podlieha nutnej výmene. Sú to zastarané vyvíjače pary, nefunkčná vzduchotechnika, poruchové čerpadlá, rozvody s porušenou a nekvalitnou izoláciou. Výmena týchto zariadení, inštalácia moderného systému riadenia a spätné využitie tepla by umožnilo úspory minimálne 12 až 15%

- 58 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

z ročnej spotreby plynu a elektrickej energie. Výmena resp. rehabilitácia okien a zasklených konštrukcií a rehabilitácia strechy (poruchy hydroizolácie) spolu s jej zateplením by priniesli ďalšie úspory tepla v hodnote minimálne 20% z ročnej spotreby plynu. Zámena jestvujúcich žiariviek za kompaktné žiarivky s elektronickými predradníkmi umožní úsporu dodatočných 10% celkovej spotreby elektrickej energie. Zhrnutím opatrení pre objekt nemocnice je možné konštatovať, že je možné usporiť minimálne 25% spotreby elektrickej energie a 35% tepla a plynu.

Zvyšných 90 menších prevádzok verejných a komerčných služieb sú v menších obciach okresu. Sú to hlavne školy, škôlky a administratívne budovy. Ich súhrnná spotreba tepla vzhľadom na roky výstavby, priemernú pôdorysnú plochu a kvalitu konštrukcií je odhadovaná na 69 780 GJ. Viac ako 65% týchto objektov používa zemný plyn, zvyšok prevažne uhlie, v menšej miere vykurovací olej. Najväčším spotrebiteľom sú školy s vyše 60 196 GJ/rok.

Celková spotreba tepla v objektoch komerčných a verejných služieb je odhadovaná na 123 368 GJ/rok.

Technické opatrenia vo verejných budovách sú podobné, ako v obytných domoch. Väčšina týchto budov je však v prevádzke iba obmedzený čas, čo umožní kombinovať úpravu vnútornej teploty podľa poveternostných podmienok, s ďalšou korekciou podľa špecifických denných a hodinových prevádzkových podmienok. Verejné budovy majú vyšší podiel presklených konštrukcií a väčší podiel mechanického vetrania.

Z tohto dôvodu majú nebytové budovy ako sú školy, administratívne budovy či kultúrne zariadenia mierne vyšší technický potenciál úspor. V prípade ubytovacích zariadení existuje tiež vyšší potenciál, keďže obsadenosť izieb kolíše a ročný priemer je vo všeobecnosti nízky.

Pri zdravotníckych zariadeniach táto možnosť nie je, ale vzhľadom na relatívne vysokú spotrebu elektrickej energie, veľké nároky na dodávky tepla aj v lete a potrebu zálohového zdroja elektrickej energie v prípade výpadku dodávok zo siete, vytvárajú dobré podmienky na využitie kogenerácie.

V oblasti úspory elektrickej energie hlavnými zložkami spotreby sú: • osvetlenie; • vetranie a klimatizácia; • varenie; • chladenie; • používanie počítačov, kopírovacích strojov a ďalších prístrojov.

Vo verejných budovách sa síce využívajú žiarivkové zdroje svetla, účinnosť možno výrazne zvýšiť nahradením existujúcich svietidiel novými, vybavenými elektronickými predradníkmi a kovovými reflektormi. Nahradením väčšiny žiarovkových lámp terajšieho systému osvetlenia sa účinnosť osvetlenia dá zvýšiť o 30 – 40%. Dosiahnuteľné úspory môžu ročne predstavovať v sektore elektriny až 12,5%.

Druhým hlavným zdrojom úspor je nahradenie starých chladiacich systémov. V tomto prípade by úspora mohla dosiahnuť až 5% spotreby elektriny v danom objekte.

Ďalšia úspora vo výške 10% spotreby elektrickej energie v sektore je možné dosiahnuť aj optimalizáciou prevádzkového času osvetlenia a vetrania, ako aj znížením spotreby elektrickej energie pri pohotovostnom režime elektronických zariadení.

Možné opatrenia, ktoré by sa mohli aplikovať, sú: • Hospodárnosť a riadenie spotreby energie (manažment energie): - prevencia na zabránenie nesprávneho využívania zariadení; - pravidelná údržba zariadení a technologických postupov;

- 59 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

- zlepšenie správania užívateľov energie; • Zníženie tepelných strát v budovách: - izoláciou striech; - izoláciou obvodových múrov; - výmena/vylepšenie okien a transparentných konštrukcií; - regulácia systémov kúrenia a vetrania v budovách; • Regenerácia a rekuperácia tepla: - regenerácia tepla z kompresorov chladiaceho systému (ak je inštalovaný); - regenerácia tepla zo vzduchotechnického systému; • Zlepšenie výroby tepla a jeho rozvodov: - zlepšenie regulácie spaľovania a účinnosti horákov; - výmena kotlov za účinnejšie (kondenzačná technika); - inštalovanie kogeneračných jednotiek; - účinnejšia tepelná izolácia technických zariadení a rozvodov; • Zásadná prestavba existujúcich zariadení; • Zníženie strát v pohonných jednotkách: - aplikácia pohonov s variabilnými rýchlosťami; - využívanie vysoko účinných motorov; - použitie pohonov s frekvenčnými meničmi; • Recyklácia a efektívnejšie využívanie materiálu: - recyklácia skla; - recyklácia papiera; - zvyšovanie procesu využívania materiálu a použitie odpadového materiálu.

Pri aplikácii uvedených základných opatrení vo všetkých verejných budovách postavených do roku 1980 (zateplenie obvodového plášťa a strechy, výmena/rehabilitácia okien a transparentných konštrukcií, výmena kotlov, zavedenie automatickej regulácie, energetický manažment a tepelná izolácia rozvodov v nevykurovaných priestoroch, inštalácia spätného získavania tepla (SZT) vo všetkých VZT zariadeniach a rekuperácia tepla z chladiacich strojov a kompresorov) je možné ušetriť minimálne 45% zo súčasnej spotreby tepla.

Pri budovách postavených po roku 1980 je možné zatepliť strechu (najmä ak sa robí aj rehabilitácia strešnej hydroizolácie), spraviť rehabilitáciu okien (utesniť) resp. vymeniť vzduchotechnické zariadenia, inštalovať SZT, inštalovať automatickú reguláciu a podľa potreby vymeniť aj kotlov. Takéto opatrenia sa prejavia úsporami tepla minimálne o 25%.

Pri takýchto predpokladoch bol stanovený potenciál úspory tepla vo verejných a komerčných prevádzkach na 37 182 GJ/rok z čoho je len 841 GJ/rok potenciál úspory v súčasných komerčných zariadeniach. Tento nepomer medzi verejnými a komerčnými zariadeniami, nie je len dôsledok absolútnej prevahy spotreby tepla vo verejných budovách, ale aj toho, že väčšina komerčných zariadení už boli rekonštruované v období od konca 90. rokov až doteraz a ich potenciál je už sčasti využitý.

Možno očakávať, že potenciál v komerčných budovách bude realizovaný počas nasledujúcich 3 až 5 rokov. Úspory tepla vo verejných budovách môžu byť len z časti realizované v perspektíve 8 až 10 rokov. Je pravdepodobné, že realizácia tohto potenciálu bude prebiehať súbežné s pravidelnou rekonštrukciou verejných budov, málo pravdepodobne však skôr.

- 60 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Potenciál úspory elektrickej energie bol pre neúplné vstupné údaje stanovený len indikatívne. Máloktorá z komerčných prevádzok poskytla údaje o spotrebe elektrickej energie počas prieskumu a na rozdiel od registrov MZZO neexistuje podobná databáza spotrebiteľov elektrickej energie. Napriek tomu a na základe praktických skúsenosti pri uplatňovaní vyššie uvedených opatrení bol stanovený potenciál úspory elektrickej energie v budovách verejných a komerčných služieb na 1 037 MWh/rok. Tento potenciál je konzervatívnym odhadom a očakávaný horizont realizácie je do 4 až 8 rokov. Za ten čas bude potrebné vymeniť zastarané spotrebiče a rekonštruovať väčšinu osvetľovacích systémov.

Tab.: Priemerná spotreba energie v budovách verejných služieb za ostatné roky Verejné zariadenia Priemerná energetická spotreba kWh/m3 Školy 66,9 Obchody 35,6 Zdravotnícke zariadenia 55,1 Kultúrne zariadenia 63,1 Administratívne budovy 59,2 Ubytovacie zariadenia 78,6 Ostatné 57,8

Priemysel

Na základe registrov NEIS a MZZO bolo identifikovaných 13 podnikov výrobného charakteru. Sú to prevažne podniky potravinárskej výroby, ale aj baníctva (Baňa Dolina), automobilového priemyslu (LIAZ), výroba plastov (Plastline), pekárne a sušiarne. K ním boli pripočítané aj dva väčšie autoservisy, ktoré sú evidované v registri MZZO a neboli uvažované v oblasti verejných služieb.

Energetické nároky týchto podnikov zahŕňajú technologickú potrebu tepla a paliva, teplo za účelom vykurovania priestorov, spotreba elektrickej energie na chladenie, vzduchotechniku, pohony a osvetlenie. Pri stanovení potenciálu úspory energie sa prihliadalo na rok uvedenia do prevádzky, resp. na rok ostatnej technologickej obnovy. Predpokladá sa, že podniky v prevádzke od roku 1995 použili pomerne moderné technológie s minimálnymi stratami energie. Taktiež tieto zariadenia sú v svojej životnosti a v dohľadnej dobe nebude potreba ich vymeniť. Potenciál úspory je odhadnutý na 10% a spočíva hlavne v lepšom energetickom riadení, výmene osvetlenia za úsporné a výmene niektorých technologických komponentov v súvislosti s rozšírením výroby.

Podniky, ktoré boli v prevádzke pred rokom 1980 a doteraz neprešli celkovou obnovou majú vyšší potenciál úspory. Tam by sa mali vymeniť kompletné technologické celky (pohony, osvetlenie, chladenie, systém vykurovania a riadenia). Čiastočne sa môžu rehabilitovať aj výrobné haly. Tieto opatrenia pri veľmi konzervatívnom odhade môžu priniesť 35% úspory energie. U zvyšných podnikov bola uvažovaná čiastočná technologická výmena a obnova výrobných hál s celkovým efektom úspory energie do 15% (konzervatívny odhad). Potenciál úspory u Bani Dolina nebol stanovený, pretože a predpokladá útlm a uzavretie prevádzky. Neboli posudzované ani možné investície do výroby v budúcnosti.

Uvedený technický potenciál výrobného sektora sa vyrátal z terajšej spotreby energie s aplikovaním percentuálneho odhadu možných úspor energie.

Väčšina úspor súvisí so znižovaním tepelných strát v budovách a energetických úspor v technologických procesoch.

Aplikované percento úspor v technologických procesoch zodpovedá rozdielu v účinnosti, ktorý naďalej pretrváva v hlavných primárnych priemyselných odvetviach voči úrovni zistenej v predchádzajúcich výskumoch, a to aj pri zohľadnení niektorých významných zlepšení z ostatných rokov. Hlavné opatrenia zníženia energetickej náročnosti v priemysle sú:

- 61 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

• hospodárnosť a manažment energie; • zníženie tepelných strát vo výrobných halách; • spätné získavanie tepla resp. regenerácia tepla; • zlepšenie výroby tepla a jeho rozvodov; • zásadná prestavba existujúcich závodov; • Zníženie strát v pohonných jednotkách (frekvenčné meniče); • Recyklácia a efektívnejšie využívanie materiálu; • Inštalácia kogeneračných jednotiek alebo trigenerácie v potravinárstve.

Takto stanovený potenciál úspory tepla a paliva je 45 307 GJ/rok. Odhadovaný časový horizont realizácie tohto potenciálu je 3 až 6 rokov. Stanovený potenciál uvažuje len s jestvujúcimi prevádzkami a nezohľadňuje budúce rozšírenia výroby resp. nové prevádzky. Tieto môžu zvýšiť spotrebu energie v priemysle v absolútnych číslach.

Sektor centralizovaného zásobovania teplom

Ako už bolo uvedené v časti 2.1.1 jedine v meste Veľký Krtíš je prevádzkovaný systém CZT, ktorý zásobuje teplom na ÚK a TÚV obytné domy a budovy verejných služieb.

Sektor CZT bol veľmi dôkladne zmapovaný štúdiou vypracovanou Slovenskou energetickou agentúrou v decembri 2005 [5]. Táto štúdia bola predložená mestu a prevádzkovateľovi CZT firme STEFE KVK, s.r.o. Následne v novembri 2006 bola vypracovaná a predložená mestu spoločnosťou ESOZ štúdia uskutočniteľnosti konverzie niektorých zdrojov tepla na biomasu a bioplyn. V časti 3.2 sa tomu venuje aj predkladaný materiál. Na základe informácie mestskej samosprávy, spoločnosť STEFE KVK, s.r.o. vypracovala aj plán zámeny zastaraných zdrojov CZT na nové kogeneračné jednotky a prechod zo štvortrubkového systému na dvojtrubkový. Takáto koncepcia si bude vyžadovať osadiť domové kompaktné odovzdávacie stanice tepla (DKOS) v zásobovaných objektoch.

Domová (bloková) kompaktná odovzdávacia stanica tepla je zariadenie, ktoré pripravuje teplú úžitkovú vodu priamo v dome a upravuje parametre dodávky tepla pre ústredné kúrenie do domácností. Výhodnejšia je napríklad aj tým, že môže znížiť spotrebu tepla až o desať percent, systém dodávky tepla a teplej vody sa pritom zefektívni, čo sa prejaví na zlepšenej kvalite. Odberateľ bude mať možnosť pre svoju bytovku určiť nielen teplotu teplej úžitkovej vody, ale aj časový režim dodávky tepla na kúrenie bez ohľadu na iné budovy. Spotreba teplej vody sa pritom meria priamo v dome.

Pre vyššie uvedené skutočnosti sme sa pri stanovení potenciálu úspory energie v časti CZT nevenovali otázke výroby, ale len časti distribúcie k DKOS. Znížený inštalovaný príkon čerpadiel vďaka zníženiu dopravnej dĺžky a lepšej elektronickej regulácie čerpadiel (príp. inštalácia frekvenčných meničov) je považovaný za úsporu pri zdroji a v tejto štúdii nebol uvažovaný .

Potenciál úspory pri distribúcii tepla v samotnej budove bol stanovený v častiach, ktoré sa venovali úsporám v jednotlivých typoch objektoch (bytové domy alebo budovy verejných služieb).

Pri zámene štvortrubkových rozvodov za dvojtrubkové je možné povedať vo všeobecnosti, že tepelné straty distribúcie budú znížené o polovicu. Jedná sa o skrátenie rozvodov o približne 16 000 m. Zároveň všetky nové rozvody budú z predizolovaných rúr so súčiniteľom tepelnej vodivosti λ < 0,04 W/m.K. Úspora po realizácii týchto opatrení bude predstavovať minimálne 10 275 až 12 467 GJ/rok.

Potenciál úspory elektrickej energie v priemysle nebolo možné stanoviť, pretože neboli dostupné údaje o spotrebe elektrickej energie z jednotlivých podnikov a neboli dostupné dáta o inštalovaných elektrických zariadeniach.

- 62 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

3.1.3. Celkový potenciál úspory energie

Tabuľka nižšie udáva prehľad stanoveného potenciálu úspory energie v okrese Veľký Krtíš. Najväčší potenciál bol zistený v rodinných domoch. Zároveň je to najťažšie realizovateľný potenciál vzhľadom na veľký počet zúčastnených pri rozhodovaní (každá domácnosť sama za seba), zaostávanie okresu a zvlášť vidieckeho obyvateľstva v raste príjmov, ktoré sú rozhodujúcim predpokladom realizácie opatrení. Vo veľkej miere pretrváva neinformovanosť obyvateľov menších obcí o dostupných technológiách. Výrazným spôsobom by sa urýchlila realizácia potenciálu pri existencii podporného mechanizmu zatepľovania rodinných domov pri jednoduchých administratívnych pravidlách. Tento problém však existuje v celoštátnom meradle.

Tab.: Celkový potenciál úspory energie v okrese Veľký Krtíš Sektor Potenciál Potenciál úspory elektrickej Celkový úspory tepla energie potenciál GJ/rok GWh/rok GJ/rok GJ/rok Bytové domy 33 267 3 335,8 12 009 45 276 Rodinné domy 461 551 8 088,3 29 118 490 669 Verejné a komerčné služby 37 182 1 037 3 733 40 915 Priemysel (indikatívne) 45 307 N.A. N.A. 45 307 CZT (distribúcia) 12 467 - - 12 467 Celkom 589 774 12 461,1 44 860 634 634

Graf: Potenciál úspor tepla (589 774 GJ/rok) Graf: Celkový potenciál úspor energie (634 634 GJ/rok) Priemysel (indikatívne) CZT (distribúcia) Bytové domy Verejné Priemysel 8% 2% 6% Verejné CZT (distribúcia) Bytové domy a komerčné (indikatívne) a komerčné služby 2% 7% služby 7% 6% 6%

Rodinné domy 78% Rodinné domy 78%

Potenciál úspory elektrickej energie obyvateľstva bol zjednodušene rozdelený úmerne podľa počtu obyvateľov v rodinných domoch a v bytových domoch.

Časový horizont realizácie celkového potenciálu sa líši podľa jednotlivých sektorov. Kým v priemysle a CZT sa predpokladá realizácia do 3-6 rokov, v prípade verejných služieb a bytových domov to môže byť do 6 až 9 rokov. Realizácia potenciálu rodinných domov môže potrvať oveľa dlhší čas a pravdepodobne nebude úplne realizovaný ani do 12 až 15 rokov.

Najväčší potenciál úspory energie (77%) majú rodinné domy. Dôvodom je dlhodobé zanedbávanie otázky energetickej efektívnosti na vidieku, nižšia úroveň príjmov a informovanosti a dlhodobá absencia stimulačných mechanizmov implementácie opatrení.

- 63 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

3.2. Analýza potenciálu obnoviteľných zdrojov energie

V nasledovných kapitolách uvádzame analýzu technicky využiteľného potenciálu jednotlivých obnoviteľných energetických zdrojov: biomasy, slnečnej energie, geotermálnej energie, veternej energie a vodnej energie. Analýza vychádza zo súčasného stavu vývoja jednotlivých technológií a stavu ich uplatnenia na trhu. Do úvahy sa brali len reálne overené a v praxi na Slovensku aplikovateľné technologické riešenia. Potenciál využívania veternej energie nebol exaktne číselne vyjadrený kvôli nedostatku údajov.

Graf: Podiel jednotlivých foriem obnoviteľnej energie na technicky využiteľnom potenciáli OEZ v okrese

Slnečná energia Veterná energia 4% Vodná energia 5% 1% Geoterm. energia 11%

Biomasa 79%

Do podielu slnečnej energie nie je zarátaný potenciál fotovoltiky, ktorý z hľadiska podielu na celkovej spotrebe primárnych energetických zdrojov (PEZ) v okrese zanedbateľný.

3.2.1. Potenciál biomasy na energetické účely

Drevná biomasa predstavuje najperspektívnejší obnoviteľný zdroj energie v okrese. Ide najmä o drevo nízkej kvality nevhodné na výrobu polotovarov pochádzajúce z ťažby a ktoré momentálne nie je nijak využívané, často ho dokonca spaľujú bez úžitku priamo na mieste ťažby. Takáto biomasa sa skladá najmä z vrcholkov stromov, kôry alebo dreva nízkej kvality najmä z mladých porastov. Ďalším dôležitým zdrojom biomasy je drevný odpad z drevospracovateľského priemyslu. Píly v okrese spracovávajú okolo 50 000 m3 drevnej suroviny za rok.

Celková ťažba dreva sa na úrovni okresu pohybuje okolo 30 000 m3 za rok, jedná sa najmä o listnaté druhy ako dub, hrab a agát. Jednu tretinu spracúva štátny podnik Lesy SR š.p. a zvyšok súkromné spoločnosti.

Drevná biomasa – dendromasa

Zdroje energeticky využiteľnej dendromasy sú: nespracovávané zvyšky po ťažbe a manipulácii dreva v hospodárskych lesoch (zahrňujúce tenčinu, hmotu prerezávok a vrcholce), ekonomicky dostupné sortimenty dreva nižšej kvality a odpady z drevospracujúcich prevádzok.

Zvyšky po ťažbe Pri výpočtoch využiteľného množstva biomasy sú rozhodujúcimi kritériami terénne a biologické pomery stanovišťa. Terénne pomery dané priechodnosťou a sklonom. Využitie je limitované z hľadiska vhodnosti technologických postupov sústreďovania a spracovania biomasy a z dôvodu rizika

- 64 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

degradácie stanovišťa jednorazovým odčerpaním živín.

Z technologického hľadiska sa uvažuje so spracovávaním ťažbových zvyškov z priechodných terénov so sklonom do 40 %, v ktorých je možné používať stromovú metódu ťažby, t.j. približovanie celých stromov na odvozné miesta, manipuláciu guľatinových sortimentov a následné štiepkovanie celých vrchovcov a ostatnej tenčiny.

Z biologického hľadiska je možné stromovú metódu používať na stanovištiach, kde nehrozí riziko ich degradácie vplyvom odberu celého množstva biomasy vrátane tenčiny a listov.

Po zohľadnení uvedených obmedzení možno v okrese uvažovať v závislosti od výšky ťažby s množstvom cca 2 000 ton ťažbových zvyškov ročne s energetickou hodnotou 17 076 GJ.

Sortimenty dreva nižšej kvality Z ekonomického hľadiska a po zohľadnení dostupnosti možno ako so zdrojom suroviny na prípravu drevného paliva uvažovať s časťou najlacnejších sortimentov dreva kvalitatívnej triedy C3, tzv. vlákninového dreva.

Ročné množstvo energeticky zužitkovateľného vlákninového dreva v okrese je cca 4 000 ton s energetickou hodnotou 34 152 GJ.

Odpady z drevospracujúcich prevádzok Na drevospracujúcich prevádzkach – pílach vznikajú odpady pri poreze guľatiny. Výťažnosť je priemerne 60 až 62 % a zvyšok sú drevné odpady, z ktorých cca 65 % tvoria odrezky a 35 % piliny. V prípade, že sa na píle rezivo aj ďalej spracováva napr. na hranoly, vznikajú ďalšie odpady a potom ich celkový podiel tvorí až do 70% zo spracovávanej guľatiny. Vzhľadom na to, že odpady sa na pílach v okrese ďalej nespracovávajú možno ich celé množstvo považovať za zdroj energetickej suroviny. V tabuľke sú uvedené ročné množstvá drevných odpadov vznikajúce na pílach v okrese.

Tab.: Ročné množstvá drevných odpadov vznikajúce na pílach v okrese. Lokalita - firma Ročný porez Druh Využiteľné odpady (t) [m3] suroviny odrezky piliny spolu Veľký Krtíš - PRP 120 000 ihličnaté 22 000 10 000 32 000 Veľké Stračiny - DOS 20 000 ihlič. + 3 600 1 800 5 400 listnaté Veľký Krtíš - Dolina 6 000 ihličnaté 1 350 690 2 040 Závada - Bioenergy 20 000 ihličnaté 3 600 1 800 5 400 Vinica - Ligre 3 000 ihličnaté 1 000 400 1 400 Spolu 169 000 31 550 14 690 46 240

Ročné množstvo energeticky využiteľných odpadov z drevospracujúcich prevádzok je 46 240 ton s energetickou hodnotou 394 797 GJ.

Celkové ročné množstvo energeticky využiteľnej dendromasy v okrese Veľký Krtíš je cca 52 000 ton s energetickou hodnotou 444 000 GJ.

Momentálne ani jedna z drevospracujúcich prevádzok v okrese vznikajúce odrezky a piliny nevyužíva, či už na energetické účely alebo ďalšie spracovanie. Väčšinu produkcie odrezkov a pilín z píly PRP s.r.o. Veľký Krtíš kupuje Kronospan Zvolen, s.r.o. na účely výroby aglomerovaných a drevotrieskových dosák. Časť produkcie drevných odpadov v ostatných pílach vykupujú maďarskí obchodníci, časť využívajú miestni drobní podnikatelia ako aj fyzické osoby na energetické účely alebo hnojenie.

Biomasa z poľnohospodárskej výroby

Kritériom pre zisťovanie potenciálu biomasy z poľnohospodárskej výroby bola celková výmera obhospodarovanej pôdy. Kvantifikácia bola v okrese spracovaná v poľnohospodárskych podnikoch s výmerou obhospodarovanej pôdy minimálne 500 ha.

- 65 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

V rámci kvantifikácie sa v jednotlivých podnikoch zisťovalo: ¾ disponibilné množstvá slamy ako paliva pre kotolne; ¾ počet a druh chovaných hospodárskych zvierat ako producentov suroviny pre bioplynové stanice; ¾ výmera pôdy, na ktorej je perspektívne možné pestovať kukuricu na prípravu siláže ako suroviny pre bioplynové stanice; ¾ výmera pôdy trvalých trávnych porastov pre výrobu trávnej siláže, ako suroviny pre bioplynové stanice.

V tabuľke je uvedená energetická hodnota biomasy z poľnohospodárskej výroby v okrese. Prieskum sa robil len vo väčších poľnohospodárskych podnikoch (nad 500 ha pôdy), v okrese existuje aj viacero menších poľnohospodárov. Energetická hodnota poľnohospodárskej produkcie bola stanovená na základe priemernej výhrevnosti bioplynu vyrábaného anaeróbnou fermentáciou: a) z exkrementov v súčasnosti chovaných hospodárskych zvierat; b) z technickej kukuričnej siláže, pre ktorej pestovanie disponujú poľnohospodárske podniky dostatočnými kapacitami vrátane dostatočnej výmery pôdy; c) z trávnej senáže, pre ktorej zber disponujú poľnohospodárske podniky dostatočnými kapacitami vrátane dostatočnej výmery trvalých trávnatých porastov; a tiež na základe výhrevnosti slamy ako odpadu z poľnohospodárskej produkcie.

Tab.: Energetická hodnota biomasy z poľnohospodárskej výroby v okrese. Poľnohosp. podnik - Ročná energetická hodnota poľnoprodukcie (GJ) lokalita kukuričná siláž TTP na bpl. slama na živočíšna na bpl. spaľovanie výroba PD - Suché Brezovo-V. Lom 45 360 12 636 5 250 6480 I. družstevná a. s. - Dačov 45 360 12 636 0 13608 Lom Agrodružstvo - Príbelce 30 240 2 527 18 375 4406 Vinica a. s. - Vinica 45 360 0 78 750 0 Agrospol Slovakia - Potočok 151 200 25 272 47 250 1296 SRD - Nenince 45 360 0 13 125 5184 SK Agroipeľ - Kováčovce 60 480 5 054 0 0 Euroagro - Bušince 45 360 0 0 0 Agrovino - Čebovce 45 360 5 054 0 6480 Agrodružstvo Senné - 393 120 0 0 10368 Závada Hydree Agro - M. Kameň 75 600 17 690 21 000 3888 Babka, , V. Krtíš 75 600 0 0 0 Agripeľ - Balog nad Ipľom 75 600 17 690 21 000 3888 Agropex - Sklabiná 75 600 7 582 26 250 6480 PD - Kosihovce 6 048 0 5 250 1426 Spolu 1 215 648 106 142 236 250 63504 Ročná energetická hodnota poľnoprodukcie 1 621 544 GJ

Celková ročná energetická hodnota využiteľnej biomasy v okrese Veľký Krtíš je 2 065 544 GJ.

V súčasnosti poľnohospodárske podniky pestujú kukuričnú siláž len pre vlastnú potrebu (výkrm). Slama ako odpad vznikajúci zo súčasnej poľnohospodárskej produkcie sa väčšinou zaoráva, časť sa využíva ako podstielka, spoločnosť Agrospol Potočok využíva slamu na vykurovanie miestnej sušičky, v obci Hrušov je kotolňa na slamu s výkonom 600 kW.

- 66 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Technicky využiteľný potenciál biomasy v okrese Druh biomasy Technický % energetický potenciál [GJ] Lesná biomasa (zvyšky po 51 228 2,5 ťažbe a drevo nižšej kvality) Odpady z drevospracujúcich 394 797 19,1 podnikov

Poľnohospodárska biomasa 1 621 544 78,4

SPOLU 2 067 569 100

3.2.2. Potenciál pre prípravu tepla a teplej vody pomocou slnečnej energie

Z viacerých spôsobov využívania slnečnej energie sa zameriavame na tie spôsoby, ktoré sú technologicky zrelé a v praxi overené v našich klimatických podmienkach. Ide najmä o aktívny spôsob ohrevu vody pomocou slnečných kolektorov (tepelné solárne systémy).

Vysoký technický potenciál najmä pre ohrev pitnej vody a pre predohrev vykurovacej vody v domácnostiach ako aj vo verejných budovách nie je v rámci okresu takmer vôbec využívaný. Takúto nepriaznivú situáciu spôsobujú najmä pomerne vysoké investičné náklady na inštalovanie solárneho systému a slabá kúpyschopnosť obyvateľstva spôsobená nižším ekonomickým rozvojom regiónu v porovnaní s celoslovenským priemerom. V súčasnosti je podľa prieskumu medzi montážnymi firmami pôsobiacimi v rámci okresu v regióne nainštalovaných iba 18 ks plochých slnečných kolektorov s celkovou kolektorovou plochou 36 m2. Pri štandardnom energetickom zisku jedného plochého kolektora vyrobeného v Žiari nad Hronom radu Heliostar (najrozšírenejšie kolektory na Slovensku) vo výške 900 kWh/rok v našich klimatických podmienkach predstavuje príspevok slnečnej energie za okres iba 16,2 MWh (45,36 GJ) ročne.

Potenciál využívania slnečnej energie je závislý od množstva slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch, na ktorom môžu byť umiestnené slnečné kolektory. Limitujúcimi faktormi, ktoré obmedzujú reálne využívanie slnečnej energie v praxi sú najmä ekonomika projektov inštalovania solárnych systémov, spotreba nízko potenciálového tepla v letnom období a disponibilná plocha pre umiestnenie kolektorov.

- 67 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Slnečná energia vo Veľkom Krtíši Mesiac Energia Energia Energia Energia Počet Priemer. žiarenia pri 0° žiarenia pri žiarenia pri žiarenia pri denno- denná horizontálnom 35° naklonení 40° naklonení 90° stupňov teplota naklonení panelov panelov vertikálnom [°C] panelov (optimum pre (optimum pre naklonení [Wh/m2/deň] fotovoltické tepelné panelov panely) slnečné [Wh/m2/deň] 2 kolektory je [Wh/m /deň] cca 45°)

[Wh/m2/deň Jan 943 1484 1532 1491 577 -1.4 Feb 1651 2387 2444 2199 473 1.1 Mar 2797 3541 3574 2798 351 5.1 Apr 4053 4531 4503 2937 128 10.7 Máj 5110 5168 5070 2799 45 16.2 Jún 5512 5340 5211 2668 13 19.0 Júl 5701 5672 5549 2907 2 20.5 Aug 4743 5110 5054 3080 26 20.6 Sep 3496 4327 4353 3224 118 15.2 Okt 2250 3242 3315 2906 325 10.3 Nov 1094 1670 1719 1633 490 4.6 Dec 723 1137 1175 1156 658 -2.1 Ročný 3206 3181 3641 3631 2484 10.0 priemer (súčet) Zdroj: PVGIS (c) Európske spoločenstvá 2002-2006. Viac informácií vrátane interaktívnych máp v slovenčine na serveri PVGIS: http://re.jrc.cec.eu.int/pvgis/pv/imaps/imaps-sk.htm.

Na 1 m2 plochy optimálne umiestneného a orientovaného slnečného kolektora môže teda v okrese Veľký Krtíš dopadnúť priemerne 3 631 Wh/m2.deň alebo 1 325,315 kWh/m2.rok (4,77 GJ/m2.rok). Bežne dostupné ploché kolektory vykazujú priemernú ročnú účinnosť okolo 30 až 60%. Po zohľadnení účinnosti slnečného kolektora pri premene slnečnej energie na tepelnú energiu budeme uvažovať s priemernou účinnosťou 50%. Z jedného 2 m2 slnečného kolektora je možné v okrese Veľký Krtíš získať po zohľadnení účinnosti 1 325,3 kWh energie za rok. Výrobcovia udávajú energetický zisk zo štandardného kolektora (na Slovensku vyrábané typy H250, H300, H311, H330 s kolektorovou plochou 2 m2) v závislosti na klimatických podmienkach od 700 do 930 kWh ročne. Klimatické podmienky okresu Veľký Krtíš sú teda výhodné z hľadiska využívania slnečnej energie pomocou slnečných kolektorov a umožňujú vyšší energetický zisk než množstvo energie garantované výrobcom pre klimatické podmienky Slovenska.

Technický potenciál využívania tepelnej slnečnej energie v rodinných domoch je určený najmä možnosťou solárnych systémov pokryť spotrebu energie na ohrev pitnej vody, čiastočne aj možnosťou pokryť potrebu rodinného domu na vykurovanie. V rodinných domoch sa dá ekonomicky zmysluplným spôsobom pomocou solárneho systému ušetriť približne 60 % energie na prípravu ohriatej pitnej vody (OPV) a 20 až 30 % energie potrebnej na vykurovanie v prípade, že je dom vybavený nízko potenciálnym vykurovacím systémom (napr. podlahové alebo stenové vykurovanie) a je dobre tepelne zaizolovaný.

V okrese Veľký Krtíš je podľa posledného sčítania obyvateľstva 9 688 trvale obývaných domov. Z technického hľadiska možnosti inštalácie solárnych zariadení na ohrev pitnej vody v rodinných domoch sú akceptovateľné všetky typy domov bez ohľadu na typ a orientáciu striech, nakoľko malý počet kolektorov (3 ks) je možné v prípade nevhodne orientovanej sedlovej strechy inštalovať na južne orientovanú fasádu. Priemerná spotreba tepla pre 1 rodinný dom na Slovensku je približne 84,8 GJ/dom ročne. Z toho približne 30% sa spotrebuje na ohrev pitnej vody, zvyšok na vykurovanie.

- 68 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Priemerná potreba energie na ohrev pitnej vody v rodinnom dome je teda 25,4 GJ/dom.r. Táto hodnota vychádza z STN noriem a líši sa od hodnoty používanej pri stanovovaní potenciálu úspor energie na ohrev pitnej vody v kapitole 3.1.2. Táto normatívna potreba bola stanovená na základe určitých teoretických predpokladov v podmienkach lacnej energie za predpokladu, že voda takmer nič nestojí. V súčasnosti je však voda rovnako drahá ako energia a ťažko môžeme očakávať, že obyvatelia nebudú šetriť vodou, dokonca budú šetriť, aj keď je solárna energia lacná a to z titulu drahej vody. Pokiaľ však bude zdroj lacnej solárnej energie na ohrev, spotreba TÚV sa pravdepodobne zvýši, aj keď nie až natoľko, aby splynula s normatívnou potrebou vody. Preto pre výpočet potenciálu slnečnej energie vychádzame z normatívnej hodnoty potreby energie na ohrev pitnej vody. Predpokladáme, že v budúcnosti sa zvýši kvalita života väčšou spotrebou TÚV a tá sa priblíži k normatívnym požiadavkám pri uplatnení solárnych technológií.

Pri celkovom počte rodinných domov v okrese Veľký Krtíš je potom potreba energie na ohrev pitnej vody 246,5 TJ. Keďže solárny systém dokáže v našich klimatických podmienkach pokryť približne 60% energie potrebnej na ohrev pitnej vody, pomocou slnečnej energie by sa teoreticky dalo vyrobiť 147,9 TJ energie na ohrev pitnej vody v rodinných domoch okresu Veľký Krtíš. Z rôznych dôvodov však nie je reálne predpokladať, že by bol solárnym systémom vybavený každý rodinný dom, preto sa prijal predpoklad max. 60% vybavenosti domov solárnymi systémami, čo predstavuje technický potenciál využívania slnečnej energie na ohrev pitnej vody v rodinných domoch okresu Veľký Krtíš na úrovni 88,7 TJ.

Z hľadiska využitia solárnych systémov aj na podporu vykurovania v rodinných domoch nie je možné uvažovať so všetkými domami v okrese, nakoľko priaznivým predpokladom pre dosiahnutie vyššieho stupňa solárneho pokrytia je použitie nízko teplotných vykurovacích systémov (stenové alebo podlahové vykurovanie), ktoré pracujú s nízkymi vstupnými teplotami okolo 30 až 40°C. Inštalácia takýchto vykurovacích systémov je väčšinou podmienená nízkymi tepelným stratami budovy, t.j. s ročnou spotrebou tepla 30 až 50 kWh/m2 za rok, ktorú dosahujú len novostavby alebo dodatočne zateplené domy. Vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku väčšina (78,5 %) rodinných domov bola postavená pred rokom 1980, s týmito domami nemožno s výnimkou dodatočne zateplených domov pre ich nedostatočné tepelno-izolačné parametre počítať pre solárnu podporu vykurovania. V období od roku 1980 až do roku 2001 bolo na celoslovenskej úrovni postavených 21,5% domov, čo v okrese Veľký Krtíš predstavuje 2 082 domov. Priemerná potreba energie na vykurovanie v rodinnom dome je približne 59,4 GJ/dom.r. Pri odhadovanom počte domov spĺňajúcich podmienky pre inštaláciu nízko teplotného systému vykurovania približne 1 000 domov a za predpokladu 60% vybavenosti týchto domov solárnymi systémami a 30%-ným pokrytím energetických potrieb solárnym systémom by technický potenciál slnečnej energie na podporu vykurovania v rodinných domoch okresu Veľký Krtíš predstavoval 10,7 TJ.

Spotreba energie v kotolniach verejných budov v okrese je 22 623 GJ, z toho približne 10% sa používa na ohrev pitnej vody, t.j. 2 262,3 GJ. Ak vychádzame z predpokladu, že solárny systém je schopný pokryť 60% potreby energie na ohrev pitnej vody, pri 60% vybavenosti by technický potenciál slnečnej energie na ohrev pitnej vody vo verejných budovách predstavoval 814,4 GJ. Pri 30% pokrytí potrieb energie na vykurovanie by za rovnakých predpokladov technický potenciál slnečnej energie na podporu vykurovania vo verejných budovách predstavoval 3,6 TJ.

Za sektor priemyslu, poľnohospodárstva, lesníctva a dopravy chýbajú údaje o výške spotreby nízko potenciálneho tepla (oblasti teplôt do cca 80 ºC, kde sa dajú použiť solárne systémy). Z dostupných údajov preto nie je možné určiť potenciál vyžívania slnečnej energie v priemyselnom sektore.

Podľa Koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva mesta Veľký Krtíš [5] je prognóza spotreby tepla na prípravu ohriatej pitnej vody v systéme centrálneho zásobovania teplom približne 35 000 GJ ročne. Z technického hľadiska je možné na niektoré odovzdávajúce stanice tepla v systéme inštalovať slnečné kolektory, ktoré by slúžili na predohrev pitnej vody. Takéto riešenie bolo na Slovensku realizované na jednej z výmenníkových staníc tepla v Žiline, kde sa solárny systém podieľa na celkovej spotrebe tepla na ohrev pitnej vody v stanici približne 10%. Možnosti inštalovania slnečných kolektorov na odovzdávacie stanice tepla však musí posúdiť samostatná štúdia, pre stanovenie technicky využiteľného potenciálu sa prijal predpoklad 60% vybavenosti týchto staníc solárnymi systémami. Technicky využiteľný potenciál slnečnej energie v rámci systému CZT v meste Veľký Krtíš by potom predstavoval 2,1 TJ.

- 69 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Technický potenciál slnečnej energie v okrese Veľký Krtíš Sektor Technický potenciál slnečnej energie [TJ] Rodinné domy – príprava 88,7 ohriatej pitnej vody Rodinné domy – podpora 10,7 vykurovania Verejné budovy – ohrev pitnej 0,8 vody Verejné budovy – podpora 3,6 vykurovania Priemysel, poľnohospodárstvo, n/a doprava, lesníctvo Systém CZT v meste Veľký 2,1 Krtíš SPOLU 105,9

Tento technický potenciál slnečnej energie v okrese je však stanovený za predpokladu využitia technológií v súčasnosti bežne uplatňovaných na slovenskom trhu. Nové konštrukčné riešenia, zvýšenie tepelnej účinnosti zariadení (kolektorov), nové riešenia v dlhodobej akumulácii tepla ako aj výskum v oblasti solárneho chladenia v budúcnosti umožnia výrazné zvýšenie potenciálu využívania slnečnej energie.

3.2.3. Potenciál pre prípravu elektriny pomocou slnečnej energie

Elektrina sa v našich klimatických podmienkach a pri súčasnom stave technologického vývoja dá zo slnečnej energie vyrábať priamou premenou prostredníctvom fotovoltických článkov. Články tvoriace fotovoltické panely slúžia na výrobu elektriny v podobe jednosmerného prúdu. S využitím fotovoltických článkov v malom rozsahu sa stretávame na každom kroku, či už ide o zariadenia, ktoré vyžadujú na svoju činnosť minimálne množstvo energie, napr. kalkulačky, náramkové hodinky, záhradné svietidlá. V poslednom čase sa začali malé fotovoltické články používať na prevádzku verejných telefónnych automatov. Už dnes sa často využívajú aj na osvetlenie autobusových zastávok, diaľničných odpočívadiel, dopravných značiek, ako aj všade tam, kde nie je elektrická energia bežne dostupná. Vo väčšom rozsahu sa u nás zatiaľ nevyužívajú, hlavne z hľadiska vyšších investičných nákladov, nízkej účinnosti a vysokom pokrytí územia rozvodmi elektrickej energie.

Keďže najväčšie uplatnenie u nás majú slnečné kolektory určené na prípravu teplej vody či podporu vykurovania, pričom tieto spôsoby využitia slnečnej energie sú aj ekonomickejšie, potenciál slnečnej energie v okrese Veľký Krtíš bol stanovený len pre tepelnú slnečnú energiu.

Možnosti využívania fotovoltických panelov sú individuálne podľa požiadaviek konkrétnych investorov. Ich inštalácia sa odporúča najmä ako tzv. ostrovné systémy, t.j. na pokrytie vlastnej spotreby elektriny v lokalitách bez prípojky elektriny (chatové oblasti). Aktuálne výkupné ceny elektriny vyrobenej zo slnečnej energie sú nedostatočné a málo atraktívne pre investorov uvažujúcich o výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov.

- 70 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Elektrina vyrobená FV modulmi (kWh/rok pre 1 kWp inšt. výkonu) vo Veľkom Krtíši s rôznym náklonom [2] Horizontálnym Vertikálnym Optimálnym (35°) minimum 779 584 885 priemer 848 671 973 maximum 884 705 1016

Tab.: Optimálny náklon FV modulov (°) – Banskobystrický kraj [2] Uhol minimum 30 priemer 36 maximum 38 Zdroj: PVGIS (c) Európske spoločenstvá 2002-2006. Viac informácií vrátane interaktívnych máp v slovenčine na serveri PVGIS: http://re.jrc.cec.eu.int/pvgis/pv/imaps/imaps-sk.htm.

Celkový technicky využiteľný potenciál fotovoltiky nebol číselne stanovený, nakoľko podiel takto vyrobenej elektriny na spotrebe primárnych energetických zdrojov v okrese sa odhaduje ako zanedbateľný.

3.2.4. Potenciál geotermálnej energie

Teplo obsiahnuté v spodných vrstvách Zeme je možné využívať na energetické účely. Na Slovensku máme na využívanie geotermálnej energie výborné predpoklady dané vysokým výskytom geotermálnych vôd. V našich podmienkach sa za geotermálne vody v širšom slova zmysle považujú podzemné vody s teplotou na povrchu vyššou než 20°C. Na základe výskumu a prieskumu (vedeného prevažne Geologickým ústavom Dionýza Štúra, Bratislava) bolo na našom území vyčlenených 25 perspektívnych oblastí s akumuláciou geotermálnych vôd s teplotami do 150°C, z čoho je 14 oblastí s teplotou nad 100 °C. Všetky tieto oblasti spĺňajú ekonomické limity, majú vhodný teplotný gradient (rozdiel teplôt vody medzi určitými hĺbkami), hĺbku vrtov i výdatnosť zdroja.

Geotermálna energia sa v našich podmienkach využíva hlavne na ohrev teplej úžitkovej vody a na vykurovanie, a tiež na rekreačné účely (termálne kúpaliská). Zjednodušene sa dá systém opísať takto: voda sa prostredníctvom 1-4 km hlbokého vrtu dostáva na zemský povrch. Tu vo výmenníkoch tepla ohrieva vodu v sekundárnom okruhu. Takto ohriata voda prúdi priamo do radiátorov ústredného kúrenia. Voda, ktorá odovzdala svoje teplo (v primárnom okruhu) sa odvádza späť do vrtu (takýto spôsob sa nazýva reinjektáž) alebo sa vypúšťa do riek (bez reinjektáže).

Okres Veľký Krtíš je z geomorfologického hľadiska súčasťou južnej časti Krupinskej planiny na rozhraní s Ipeľskou kotlinou.

Geologická charakteristika a zaradenie regiónu

Treťohorné vulkanity vystupujúce v oblasti stredného, južného a východného Slovenska sú súčasťou rozsiahlejšieho vulkanického areálu karpatského oblúka a panónskeho bazénu. Ich vznik spájame s procesmi subdukcie a zaoblúkovej extenzie v priebehu neogénneho vývoja karpatského oblúka. K týmto vulkanickým prejavom zaraďujeme na strednom Slovensku aj Krupinskú planinu ako najjužnejšiu časť stredoslovenských neogenných vulkanitov, ktorých produkty zasahujú aj do Ipeľskej kotliny. Orografické vymedzenie zo širšieho pohľadu znamená, že územie je na rozhraní Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny, avšak zo severu sú tieto lemované Javorím, zo západu Štiavnickými vrchmi a z východu Lučenskou kotlinou.

- 71 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Krupinská planina a Ipeľská kotlina

Regionálne je toto územie zaradené do pásma vnútorných Karpát s dominantným rozšírením neogénnych sedimentárnych a vulkanických formácií. Ich bezprostredným podložím sú alpinsky sformované mezozoické a predmezozoické (paleozoické a kryštalinické) horninové sekvencie.

Vo vnútorných Karpatoch vymedzujeme treťohorné panvy a kotliny ku ktorým patrí aj juhoslovenská panva a v jej západnej časti Ipeľská kotlina.

Panvy a kotliny. Panvy a kotliny sú výraznými morfoštruktúrami Západných Karpát. Vznik panví a kotlín v Západných Karpatoch zapadá do rámca geodynamických procesov kontrolujúcich vývoj karpatského oblúka na sklonku paleogénu a počas neogénu. Dnešný obraz je najmä výsledkom vývoja od stredného miocénu. Vyvinuté sú predoblúkové (Viedenská panva), medzioblúkové (vnútrohorské kotliny, východoslovenská panva) aj zaoblúkové panvy (podunajská a juhoslovenská panva). Sedimenty sú prevažne „siliciklastické“, lokálne s uhlím, prípadne s evaporitmi (soľ, sádrovec, anhydrit). Karbonáty, zväčša organogénne, sú veľmi zriedkavé. Detritický materiál pochádza z dvíhajúceho sa karpatského horstva, prípadne zo súvekých (neogénnych) vulkanitov. Sedimenty vo väčších panvách vytvárajú akumulácie hrubé niekoľko tisíc metrov. Sedimentácia prebiehala prevažne v morskom prostredí, ktoré sa postupne menilo na morsko-brakické, jazerné až riečne.

Neogénne vulkanity vystupujúce v oblasti stredného, južného a východného Slovenska sú súčasťou rozsiahlejšieho vulkanického areálu karpatského oblúka a panónskeho bazénu. Ich vznik spájame s procesmi subdukcie a zaoblúkovej extenzie v priebehu neogénneho vývoja karpatského oblúka. Stredno- až vrchnomiocénne (16,5 – 9 miliónov rokov) alkalicko-vápenaté vulkanity orogénneho typu sú reprezentované asociáciou od bazaltov až po ryolity – prevládajú intermediálne pyroxenické, amfibolicko-pyroxenické, pyroxenicko-amfibolické a biotiticko-amfibolické andezity a kyslé ryodacity a ryolity. Vulkanity sa vyvíjali na súši, respektíve v plytkomorskom prostredí. Pre andezitové vulkanity je charakteristická stratovulkanická stavba striedajúcich sa lávových prúdov, hyaloklastitových brekcií, pyroklastických brekcií, tufov a hrubých epiklastických brekcií, ktorá v distálnej zóne prechádza do komplexov epiklastických konglomerátov a pieskovcov. V centrálnej zóne stratovulkánov erózia odkryla subvulkanické úrovne s intruzívnymi telesami dioritov, granodioritov a dioritových až granodioritových porfýrov sprevádzaných prejavmi hydrotermálnych premien a rudnej mineralizácie. Synvulkanická extenzia v oblasti stredoslovenských neovulkanitov sa prejavila vývojom vulkanotektonických grabenov sprevádzaných aktivitou bazaltických andezitov a diferencovaných hornín kyslejšieho zloženia. U štiavnického stratovulkánu došlo k vývoju mohutnej kaldery. Pre kyslé andezity, dacity, ryodacity a ryolity je charakteristická forma extruzívnych dómov a krátkych lávových prúdov sprevádzaných akumuláciami hrubých brekcií a tufov, vo väčšej vzdialenosti a v morskom prostredí tiež epiklastických konglomerátov a pieskovcov. Pliocénne až kvartérne (8 – 0,1 miliónov rokov) alkalické vulkanity v oblasti južného a stredného Slovenska sú reprezentované najmä alkalickými olivínickými bazaltami a nefelínickými bazanitmi, ktoré vystupujú vo forme dajok, nekov, maarov, diatrém, troskových kužeľov a lávových prúdov. Najmladším prejavom vulkanizmu na Slovensku s vekom len okolo 130 000 rokov je vulkán Pútikov vŕšok pri Novej Bani.

Predmetná oblasť Veľkého Krtíša patrí na základe vyššie uvedenej charakteristiky vývojovo do etapy terciérneho vulkanizmu (Krupinská pahorkatina/planina) a okrajového bazénu (Ipeľská kotlina), ktorý z juhu lemuje veniec stredoslovenských neogénnych vulkanitov.

Významným prvkom na stavbe tejto oblasti sú predterciérne alpinsky sformované tektonické jednotky, ktoré boli zachytené početnými vrtmi v celej tejto oblasti a podľa charakteristických znakov ich možno korelovať s jednotkami obnaženými na povrchu v Slovenskom Rudohorí v časti Veporské vrchy. Sú to: jednotka veporikum - kryštalinické súbory veku paleozoického, prípadne i staršie, vrchnopaleozoické sedimenty a vulkanity, obalové sekvencie tvorené prevažne pieskovcami a bridlicami, v ojedinelých prípadoch aj vápencami triasu. Okrem toho je možné interpretovať niektoré výskyty z vrtných profilov ako mezozoikum (vápence, bridličnaté vápence, bridlice), jednotky silicika, ale to len s veľmi problematickým zastúpením.

Toto preterciérne podložie je práve významné z hľadiska prognóz geotermálnej energie, pretože ako kolektor je podmienkou pre cirkuláciu a výskyt teplých vôd.

- 72 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Geotermálna energia - prehľad

Oblasť Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny

Rozsiahle územie je budované masami terciérnych vulkanitov, ktoré sú geograficky i geologicky ohraničené pohoriami budovanými predterciérnou geologickou stavbou – Tríbeč, Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Slovenské rudohorie. Na okraji stredoslovenských vulkanitov sú zachovalé terciérne panvy prevažne sedimentárnej výplne. K takým patrí aj Ipeľská kotlina a v jej nadväznosti priľahlá časť juhoslovenskej panvy.

Samotné prostredie a pôvod vulkanických más stredoslovenských neovulkanitov, ale hlavne ich stavba ako aj tektonický charakter predterciérneho podložia nielen v bezprostrednej oblasti rozšírenia vulkanických más, ale i v panvách bezprostredne intravulkanických, ale i okrajových – Ipeľská kotlina, Lučensko-rimavská, Hornonitrianská, severových. časť Podunajskej, Turčianská, Zvolenská, Žiarska, predstavujú významný potenciál zdrojov geotermálnej energie.

Výskum a prieskum v tejto rozsiahlej oblasti bol realizovaný hlavne po r. 1965, ale do určitej miery nadväzoval na zdroje informácií starších prameňov, zväčša z oblasti známych kúpelných miest (Sliač, Sklenné Teplice). V období po r. 1965 systematický výskum nielenže spresnil dovtedajšie informácie, ale boli získané nové poznatky hlavne z vrtných prác realizovaných v rámci projektov Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave a z prieskumných diel niektorých ťažobných podnikov (ako napr. aj v oblasti Modrý Kameň a Veľký Krtíš), čím sa rozšírilo potenciálne pole zdrojov geotermálnej energie (Banská Bystrica – Štiavničky, Kováčová, Dudince, Banská Štiavnica, Kremnica, Vyhne, Cerovo pri Zvolene, Topoľčianky, Handlová, Jánová Lehota, Kalinčiakovo a i.).

Geotermálne zdroje boli overené početnými vrtnými prácami, ktoré zastihli vhodné horizonty predterciérneho podložia od hĺbky 500 m pod povrchom až do hĺbky viac ako 2 000 m pod povrchom, čo je relatívne vzhľadom na morfologický veľmi pestrý krajinný ráz. Zdrojové horniny – tzv. kolektory, sú tu prevažne karbonáty príkrovov – chočský, silický (v danej oblasti Veľkého Krtíša je to silický príkrov, inde označený ako jednotka silicikum), menej často je zdrojom spodnejšia jednotka – krížňanský príkrov, resp. obalové mezozoikum a paleozoikum veporika.

Stupeň mineralizácie týchto termálnych vôd je výhradne závislý od materského horninového prostredia, zväčša sú to karbonáty, alebo kryštalinikum, ktoré výraznejšie ovplyvňujú chemizmus geotermálnych vôd a tak sa celková mineralizácia pohybuje v hodnotách od 0,18 g.l-1 až do 6,25 g.l-1 čo je veľmi veľké rozpätie (pozri Franko et al. 1995).Teploty vôd v tomto veľkom regióne sú tiež značného rozsahu od 23-25°C v chladnejších partiách (napr. Banská Bystrica, Hámre) až do teplôt viac ako 35°C, ojedinele až do 55°C (Banská Štiavnica, Sklené Teplice, Kováčová).

Zaujímavé sú však prepočítané tzv. nádržové teploty geotermálnej energie, ktoré v niektorých častiach tu vymedzeného priestoru stredoslovenských neovulkanitov a ich bezprostredného okolia dosahujú v hĺbkach do 5 000 m pod povrchom až teplotu viac ako 180°C (napr. depresie bzovícka a bacúrovská, rudnianský chrbát a i.).

Pravdepodobné obnoviteľné zdroje geotermálnej energie v centrálnej a severozápadnej časti územia stredoslovenských neovulkanitov v širšom zmysle dosahuje číselnú hodnotu 82,6 MWt a v južnej a juhovýchodnej časti územia, kam patrí aj oblasť Veľkého Krtíša t.j. Krupinská planina, Ipeľská kotlina a priľahlá časť Lučenskej kotliny hodnotu 32,6 MWt. Odhad produkcie energie je 81,5 GWh (293,4 TJ). (Pre porovnanie, prevádzkovateľ CZT v meste Veľký Krtíš disponuje inštalovaným výkonom 37,11 MWt a ročným množstvom vyrobeného tepla okolo 160 TJ). Tento údaj prakticky predstavuje perspektívu vyhľadávania ďalších výskytov geotermálnych zdrojov.

Oblasť Veľký Krtíš a okolie

V predmetnom území je potrebné konštatovať dobré geologicko-tektonické podmienky na výskyt zdrojov geotermálnej energie vo forme podzemných teplých vôd. Predovšetkým v širšej oblasti pozitívne ovplyvňujú perspektívnosť výskytu geotermálnych zdrojov štruktúry krupinskej depresie, relikty šahanskej elevácie obidve smeru JZ-SV a priečne zlomy, ktoré segmentujú obidve štruktúry v smere SZ-JV. Tento štruktúrny charakter ovplyvňuje aj predterciérne podložie. To tvoria jednotky,

- 73 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

ktoré sú aj v iných oblastiach juhoslovenských terciérnych kotlín (hlavne bezprostredne susediaca Lučenská kotlina) a stredoslovenských vulkanitov (hlavne Štiavnické vrchy) rozhodujúce pre vypracovanie prognostického hodnotenia geotermálnych zdrojov v tejto oblasti. V poslednom období úspešné vrty lokalizované v oblasti Banskej Štiavnice, (štúdia a projekt vypracovaný Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra, Bratislava, vrt dosiahol pozitívny výsledok v roku 2006) a v Rapovciach pri Lučenci (štúdia a projekt EQUIS s.r.o., Bratislava, vrt dosiahol pozitívny výsledok v roku 2007) dáva predpoklad úspešného riešenia tejto problematiky aj v krupinsko-ipeľskej oblasti, kde je lokalizovaný Veľký Krtíš.

Z pohľadu štúdie, ktorá by mala viesť k návrhu na projekt pre celú oblasť a v rámci toho stanovenie priorít a lokalizáciu vrtných prác, ktorými sa má dosiahnuť získanie podzemných teplých vôd je potrebné stanoviť etapy: 1. Zhrnutie doterajších poznatkov, hlavne zo štúdií, výskumných a prieskumných prác v oblasti Veľký Krtíš a Modrý Kameň pri využití dokumentácie aj z prieskumu v oblasti ložiska uhlia; 2. Spracovať novú štúdiu s aktuálnymi poznatkami novšieho výskumu (výsledky z riešeného projektu IPREG v rámci úloh Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave); 3. Navrhnúť lokality na realizáciu geotermálnych vrtov; 4. Zabezpečiť dodávateľa vrtných prác v úplnom znení až po odovzdanie vrtu užívateľovi; 5. Samozrejme počítať s cenou za štúdiu a projekt. Náklady na jeden vrt s parametrami na teplú vodu do hĺbky 1 200 až 1 500 m sa pohybujú cenových reláciách do 60 000 000 Sk.

3.2.5. Potenciál veternej energie

Elektrický prúd sa vo veternej elektrárni vyrába premenou kinetickej energie vetra prostredníctvom veternej turbíny spojenej s generátorom. Množstvo kinetickej energie závisí od intenzity vetra. Pre každý zámer výstavby veternej elektrárne je preto dôležité poznať presné veterné dáta. Vzhľadom na obmedzenú dostupnosť kvalitných dát je v slovenských podmienkach potrebné vykonať minimálne jednoročné merania intezity vetra v konkrétnej lokalite.

Takéto veterné meranie sa zvyčajne realizuje na stožiaroch vysokých 30 až 60 metrov v krajine bez prekážkok, ktoré by mohli výsledky ovplyvniť (napr. budovy, vetrolamy). Stožiar má podľa potreby meracie zariadenie zvyčajne vo výške 10, 30, 40 a 60 meterov. Dáta sú zvyčajne zaznamenávané automaticky v 10 sekundových intervaloch s následným prepočítaním 10 minútových priemerov. Podľa podmienok konkrétneho projektu sa následné dáta prerátavajú na výšku plánovaného uchytenia rotora (v súčasnosti bežne okolo 100 m).

Pre vytvorenie základného obrazu o možnostiach využívania veternej energie v okrese Veľký Krtíš uvádzame výsledky dvoch meraní intenzity vetra vykonaných Slovenským hydrometeorologickom ústavom (SHMÚ). Treba si však uvedomiť, že tieto údaje sú iba orientačné a chýba im požadovaná presnosť a kvalita potrebná pre rozhodnutie o vhodnosti lokality. Tieto dáta sa dajú využívať iba na historickú koreláciu s nameranými dátami na presnej lokalite v požadovanej výške (viď vyššie). Stanice SHMÚ sú v nedostatočnej výške (10 m), nedostatočne presné a pre plánovanie využitia veternej energie nevhodne umiestnené.

Údaje sú poskytnuté podľa hodinových meraní smerov a rýchlostí vetra vetromerným registračným prístrojom na meteorologickej stanici Dudince a trojtermínových meraní anemoindikátorom na meteorologickej stanici Dolné Plachtince vo výške 10 m nad zemským povrchom. Veterné pomery boli štatisticky spracované z 8 784 údajov v priemerne veternom roku 2004.

- 74 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Lokality meraní intenzity vetra

Priemerné rýchlosti vetra v oblasti Dudince sa v priemerne veternom roku 2004 za jednotlivé mesiace pohybovali od 1,3 do 2,1 m /s a za štvrťroky od 1,7 do 1,9 m/s. Priemerná rýchlosť vetra za celý rok bola 1,7 m/s. Už z priemerných hodnôt rýchlostí vetra za jednotlivé mesiace a štvrťroky podľa jednotlivých hodín vyplýva, že najväčšia veternosť a tým aj využiteľnosť vetra pre prevádzku veternej elektrárne s prahovou rýchlosťou nad 2,5 m/s bola prevažne počas neskorého dopoludnia až po večernú dobu v priemere 4 – 9 hodín. Silná veternosť sa vyskytuje v malej početnosti, najčastejšia v jarnom a v jesennom období, kedy priemerné hodinové rýchlosti vetra nad 2,5 m/s trvajú v 65-75 % početnosti aj počas 4 až 6 dní za sebou.

- 75 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Priemerné denné rýchlosti vetra sa v týchto veterných dňoch pohybujú zväčša v rozsahu 3,5 -5,0 m/s, ojedinele až 6,5 m/s. Dlhšie trvajúca veľmi malá veternosť sa vyskytuje najmä v zimnom období, kedy priemerné hodinové rýchlosti vetra nedosahujú nad 2,5 m/s aj počas 7 až 10 dní za sebou. Priemerné denné rýchlosti vetra v týchto veľmi málo veterných obdobiach sa pohybujú zväčša v rozsahu 0,5-1,0 m/s. Celková využiteľnosť prúdenia vzduchu pre veternú elektráreň s prahovou rýchlosťou nad 2,5 m/s bola zaokrúhlene 2 130 hodín, čo predstavuje 24 % početnosť.

Tab.: Absolútna početnosť rýchlostí vetra podľa rýchlostných tried v priebehu dňa v lokalite Dudince za rok 2004 Rýchl. triedy 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 Suma Bezvetrie 24 23 24 35 28 27 24 15 11 11 2 2 0 2 2 4 8 7 12 13 21 15 25 17 352 0,1-1,0 m/s 241 236 236 233 230 222 220 226 175 125 89 73 74 57 65 73 90 119 169 192 202 213 219 231 4010 1,1-2,5 m/s 67 75 65 63 68 73 77 71 98 121 126 134 122 124 117 108 113 131 109 102 93 91 75 73 2296 2,6-3,5 m/s 21 23 26 20 24 28 26 34 47 52 60 71 70 78 79 82 85 67 45 40 39 31 33 32 1113 3,6 m/s a viac 13 9 15 15 16 16 19 20 35 57 89 86 100 105 103 99 70 42 31 19 11 16 14 13 1013 Suma: 8784

Tab.: Relatívna početnosť [%] rýchlostí vetra podľa rýchlostných tried v priebehu dňa v lokalite Dudince za rok 2004 Rýchl. triedy 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 Suma Bezvetrie 0.3 0.3 0.3 0.4 0.3 0.3 0.3 0.2 0.1 0.1 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.1 0.1 0.1 0.1 0.2 0.2 0.3 0.2 4 0,1-1,0 m/s 2.7 2.7 2.7 2.7 2.6 2.5 2.5 2.6 2.0 1.4 1.0 0.8 0.8 0.6 0.7 0.8 1.0 1.4 1.9 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 46 1,1-2,5 m/s 0.8 0.9 0.7 0.7 0.8 0.8 0.9 0.8 1.1 1.4 1.4 1.5 1.4 1.4 1.3 1.2 1.3 1.5 1.2 1.2 1.1 1.0 0.9 0.8 26 2,6-3,5 m/s 0.2 0.3 0.3 0.2 0.3 0.3 0.3 0.4 0.5 0.6 0.7 0.8 0.8 0.9 0.9 0.9 1.0 0.8 0.5 0.5 0.4 0.4 0.4 0.4 13 3,6 m/s a viac 0.1 0.1 0.2 0.2 0.2 0.2 0.2 0.2 0.4 0.6 1.0 1.0 1.1 1.2 1.2 1.1 0.8 0.5 0.4 0.2 0.1 0.2 0.2 0.1 11 Suma: 100

Zastúpenie úplného bezvetria až veľmi slabého prúdenia vzduchu s priemernými rýchlosťami do 1 m/s bolo v 50 % početnosti. Rozbehová veternosť pre prevádzku veternej elektrárne s priemernými hodinovými rýchlosťami vetra 2,6-3,5 m/s sa vyskytla v 13 % početnosti a silnejšia veternosť s priemernými rýchlosťami vetra 3,6 m/s a viac bola v 11 % početnosti. Pri tejto silnejšej veternosti je potrebné uvažovať aj s obmedzením prevádzky veternej elektrárne počas silných nárazov vetra, víchric, turbulencie a námrazových javov v priemere v 1 % početnosti. Silnejšia veternosť s priemernými rýchlosťami vetra 3,6 m/s a viac sa vyskytovala prevažne v popoludňajšej dobe. Preto v tejto dobe dochádzalo k najmenej početnému výskytu bezvetria a veľmi slabej veternosti. Celkovo bola veternosť najväčšia od 11:00 do 17:00 hod a najmenšia v nočnej dobe. Pre prevádzku veternej elektrárne je teda priaznivá veternosť najmä popoludní a nepriaznivá veternosť v nočnej dobe.

- 76 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Relatívna početnosť rýchlostí vetra podľa rýchlostných tried v priebehu dňa v Dudinciach za rok 2004 [%] 3.0

2.5

2.0 Bezvetrie 1.5 0,1-1,0 m/s 1.0 1,1-2,5 m/s

0.5

0.0 1 3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 23

Obr.: Priemerná rýchlosť vetra v priebehu dňa v Dudinciach za rok 2004

[m.s-1] 3.0 2.8 2.6 2.4 2.2 2.0 1.8 1.6 1.4 1.2 1.0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 101112131415161718192021222324

V oblasti Dudince prevláda prúdenie vzduchu zo smeru západ-juhozápad až západ – severozápad a tiež zo smeru východ – juhovýchod a východ – severovýchod.

- 77 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr. 4: Relatívna početnosť smerov vetra v Dudinciach podľa časových intervalov za rok 2004 N 15 NNW NNE

NW NE 10

WNW ENE 5

00-24 W 0 E 19-06 07-18

WSW ESE

Bezvetrie: SW SE 00-24: 4,0 % 19-06: 3,0 % SSW SSE 07-18: 1,0 % S

Najsilnejšia veternosť sa vyskytuje zo smerov západ až západ-severozápad.

Obr.: Priemerné rýchlosti vetra v Dudinciach podľa časových intervalov za rok 2004

N 4 NNW NNE

NW 3 NE

2 WNW ENE 1 00-24 19-06 W 0 E 07-18

WSW ESE Priemerné rýchlosti vetra: SW SE 00-24: 1,7 m.s-1 SSW SSE 19-06: 1,2 m.s-1 -1 S 07-18: 2,3 m.s

Veternosť počas roka a dňa je premenlivá, vyskytujú sa veternejšie aj veľmi málo veterné dni. Veterné dni s priemernými dennými rýchlosťami vetra nad 3,5 m/s mali prevahu v priebehu jari, koncom zimy a koncom jesene. Slabo veterné dni s priemernými rýchlosťami vetra pod 2,5 m/s mali prevahu v priebehu leta zimy a začiatkom jesene.

- 78 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Priemerné denné rýchlosti vetra v Dudinciach za rok 2004 [m.s-1]

7

6

5

4

3

2

1

0 1/1 1/2 1/3 1/4 1/5 1/6 1/7 1/8 1/9 1/10 1/11 1/12

Veľmi slabá veternosť s priemernými rýchlosťami vetra do 1 m/s mala najväčšie percentuálne zastúpenie. Väčšia veternosť má postupne nižší výskyt a silná veternosť s priemernými hodinovými rýchlosťami vetra 6 m/s a viac sa v priemere vyskytuje v necelej 1 % početnosti (nasledujúci obrázok).

- 79 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Frekvenčné rozdelenie priemerných hodinových rýchlostí vetra v Dudinciach za rok 2004

[%] 45

40

35

30

25

20

15

10 [m.s-1] 5

0 0-1 1-2 2-3 3-4 4-5 5-6 6-7 7-8 8-9 9-10 Bezv. 10-11 11-12

Najsilnejšia veternosť s priemernou rýchlosťou 3,0 m/s bola dosahovaná z prevládajúceho západného smeru vetra. Z tohto najčastejšie sa vyskytujúceho smeru cez deň je v tejto dobe aj najsilnejšia veternosť s priemernou rýchlosťou 3,7 m/s. Vietor z prevládajúceho západného smeru je najviac využiteľný pre prevádzku veternej elektrárne s prahovou rýchlosťou nad 2,5 m/s v celkovej absolútnej početnosti 475 hodín. Veternosť z tohto smeru je pre prevádzku veternej elektrárne využiteľná v 5,4 % početnosti. Veterná elektráreň je aktivovaná aj väčšou veternosťou zo smerov východ-juhovýchod a západ – severozápad. Z týchto troch prevládajúcich smerov od západu, východo-juhovýchodu a západo – severozápadu je vietor pre prevádzku veternej elektrárne využiteľný v 13 % početnosti. Najsilnejší vietor s priemernými hodinovými rýchlosťami vetra 35-40 km/hod (10-11m/s) prúdi od západu až severozápadu a dochádza pri ňom aj k výskytu víchrice o rýchlostiach 75 km/hod a viac. Najmenej využiteľný vietor pre veternú elektráreň je v oblasti Dudince zo smerov juh –juhozápad až juh – juhovýchod a sever – severozápad až severovýchod.

Slabá veternosť z týchto smerov aj celková slabá veternosť v tejto lokalite súvisí s orografickým utlmením veternosti bariérou okolitých vyšších pohorí. Obdobná slabá veternosť je dokumentovaná aj podľa meteorologických staníc Dolné Plachtince a Bzovík. Priemerné ročné rýchlosti vetra sa na týchto staniciach pohybujú v rozsahu 1,3 až 2,2 m/s. V priemere dvojnásobne vyššia veternosť sa predpokladá len v otvorených polohách najvyšších okolitých vrchov Javorie a Sitno. Ročné meranie hodinových rýchlostí vetra sa v minulosti uskutočnilo v oblasti Veľkej Lehoty v blízkosti vrchu Veľkého Inovca, kde priemerná ročná rýchlosť vetra bola 4,6 m/s a využiteľnosť vetra pre prevádzku veternej elektrárne s prahovou rýchlosťou nad 2,5 m/s dosahovala 70 %.

Uvedené zhodnotenie sa vzťahuje na priemernú veternosť vzťahovanú na výšku 10 m nad zemským povrchom. Vo výške 50 m nad zemským povrchom bude podľa mocninového vzťahu zmeny rýchlosti vetra s výškou rýchlosť vetra v priemere o 0,4 m/s väčšia a využiteľnosť energie vetra pre veternú elektráreň v priemere o 8 % väčšia ako v 10 m výške a tým v predmetnej lokalite môže v tejto výške dosahovať v priemere 32 %. Oblasť je pre výstavbu veterných turbín z klimatického hľadiska málo rentabilná, väčší potenciál je v oblastiach menej obkolesených horskou bariérou, t.j. v najbližšom okolí najmä v otvorených vyšších polohách Podunajskej pahorkatiny a vrcholových otvorených oblastiach najvyšších vrchov. Tento potenciál je potrebné overiť prístrojovým meraním.

V okrese Veľký Krtíš (obec Opava) bolo v rokoch 2005 až 2007 realizované detailné veterné meranie za účelom zistenia potenciálu pre pripravovaný veterný park v katastri obce Opava

- 80 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

a Kosihovce. Toto meranie preukázalo dostatočnú veternosť pre vybudovanie elektrární v rozsahu 20 MW inštalovaného výkonu. Pri predpokladanej využiteľnosti 1 500 až 2 000 hodín ročne [28] to predstavuje výrobu elektriny na úrovni 35 GWh/r. Využitie iných lokalít v okrese na výrobu elektriny z vetra sa z dôvodu veternosti nepredpokladá.

3.2.6. Potenciál vodnej energie

Elektrický prúd sa vo vodnej elektrárni vyrába premenou kinetickej energie vodného toku prostredníctvom turbíny spojenej s generátorom. Množstvo kinetickej energie závisí od prietokového množstva vody a od spádu, t.j. rozdielu hladín v mieste turbíny.

Využívať možno prirodzený spád vodného toku, čo sa používa najmä pri menších tokoch s väčším prirodzeným spádom, alebo je možné vytvoriť umelý spád prehradením toku haťou, hrádzou alebo priehradou.

Veľkosti spádu sú prispôsobené rôzne typy turbín, konštruovaných tak, aby čo najefektívnejšie využívali daný spád. Základné typy turbín pomenované podľa svojich konštruktérov sú: pre malé spády - Bánkiho a Kaplanova turbína a pre väčšie spády - Peltonova a Francisova turbína.

Energiu, ktorá sa v malá vodná elektráreň vyrobí, je možné využiť priamo na mieste jej vzniku, napr. na pohon elektrických zariadení alebo osvetlenie (aj verejné). Odpadá tak preprava energie na dlhé vzdialenosti. Malé vodné elektrárne majú dlhú životnosť – až 70 rokov. Samozrejme, nie je možné, aby malé vodné elektrárne pokryli podstatnú časť spotreby elektrickej energie SR, ich podiel najmä na regionálnom a lokálnom zásobovaní elektrinou však vďaka svojim výhodám nie je zanedbateľný.

V súčasnosti je v okrese Veľký Krtíš vybudovaná len jedna malá vodná elektráreň na vodnej nádrži Nenince na Kosihovskom potoku s inštalovaným výkonom 0,022 MW s ročnou výrobou elektriny v závislosti na prietoku okolo 65 MWh.

O tom, koľko energie by sme mohli získať z jednotlivých vodných tokov hovorí hydroenergetický potenciál konkrétneho územia. Určujúcimi faktormi pre stanovenie jeho výšky je poloha a morfológia skúmaného územia.

Na území okresu sa nachádza niekoľko vodomerných staníc SHMÚ. Z meraní uvádzame údaje o prietoku vody vo vybraných tokoch - maximálny kulminačný prietok v roku 2004 (Qmax 2004), minimálny priemerný denný prietok v roku 2004 (Qmin 2004), priemerný ročný prietok v roku 2004 (Qr 2004).

Tab.: Toky povodia rieky Ipeľ v rámci okresu Veľký Krtíš 3 -1 3 -1 3 -1 Stanica Tok Qr 2004 [m .s ] Qmax 2004 [m .s ] Qmin 2004 [m .s ] Horný Tisovník Tisovník 0,287 4,254 0,011 Dolná Strehová Tisovník 1,084 27,220 0,076 Pôtor Stará rieka 0,531 13,250 0,029 Želovce Krtíš 0,648 24,170 0,042 Zdroj: SHMÚ

- 81 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Vodomerné stanice na tokoch v okrese (modrý bod)

Pri určovaní možností využitia vodnej energie toku na výrobu elektriny rozlišujeme viacero druhov hydroenergetických potenciálov. Z praktického hľadiska je dôležitý primárny technicky využiteľný hydroenergetický potenciál, ktorý je súčtom využiteľných výrob realizovaných a navrhovaných vodných elektrární na jednotlivých tokoch. Straty na prietokoch a spádoch, ako aj účinnosti turbín sú tu už na podstatne vyššej úrovni presnosti ako pri tzv. teoretickom potenciáli, ktorý vyjadruje súhrn energie jednotlivých úsekov toku.

Ekologický využiteľný hydroenergetický potenciál je časť primárneho technicky využiteľného potenciálu, ktorý prešiel procesom hodnotenia vplyvov na životné prostredie podľa Zákona NR SR č.24/2006 Z.z. a bol za určitých podmienok schválený k realizácii.

Ekonomický využiteľný hydroenergetický potenciál je časť primárneho technicky využiteľného potenciálu, kde je preukázateľná ekonomická efektívnosť investície. Trhový využiteľný hydroenergetický potenciál je časť primárneho technicky využiteľného potenciálu, o ktorého realizáciu je na súčasnom trhu záujem od investorov.

- 82 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Primárny technický využiteľný hydroenergetický potenciál povodia Ipľa v rámci okresu Veľký Krtíš

Názov Tok rkm Vodohosp. Qa Max.spád Hltnosť Výkon Výroba 3 -1 3 -1 Poz. zariadenie m .s m m .s MWh GWh

Príboj Tisovník 22,80 hať 0,99 2,50 1,00 0,020 0,098

Senné Tisovník 19,90 vodná nádrž 1,05 23,00 3,00 0,480 1,680

Hámor (Muľa) Tisovník 1,90 vodná nádrž 1,88 15,00 4,00 0,420 1,764 N ; Ľuboreč Ľuboreč 7,00 vodná nádrž 0,26 9,00 0,10 0,004 0,031 VZ-V Pôtor Stará rieka 10,90 derivácia 0,84 1,50 0,70 0,008 0,039 Horné Suchánsky p. 14,50 vodná nádrž 0,58 26,80 2,00 0,410 1,720 Plachtince Nenince Kosihovský p. 2,30 vodná nádrž 0,05 9,00 n/a 0,022 0,110 V Balog nad N ; Ipeľ 75,50 hať 13,31 3,10 14,00 0,340 1,430 Ipľom VZ-V Veľká Ves N ; Ipeľ 70,50 hať 13,31 2,58 9,50 0,189 0,307 nad Ipľom VZ-V Spolu (vrátane vybudovanej elektrárne) 1,893 7,179

Spolu (bez vybudovanej elektrárne) 1,871 7,069 Poznámky: Zdroj: VUPEX Qa - dlhoročný prietok rkm - riečny kilometer V - vybudovaná vodná elektráreň VZ - V - vybudované vodohospodárske (vzdúvacie) zariadenie N - navrhované do výstavby do roku 2020 n/a – údaje neboli k dispozícii

Uvedené možnosti výstavby malých vodných elektrární v okrese nie sú v zásadnom rozpore so záujmami ochrany prírody, t.j. nie sú lokalizované v chránených územiach.

- 83 -

Obr.: Lokality možných malých vodných elektrární

Príboj

Senné

Ľuboreč

Hor. Plachtince

Pôtor Hámor

Nenince (Bátorová)

Veľ. Ves. n. Ipľom

Balog n. Ipľom

- 84 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Návrh výstavby vodných elektrární do roku 2020 v Ipľa v rámci okresu V.K. Max. Názov Tok rkm Vodohosp. Qa Hltnosť Výkon Výroba Pozn. spád zariadenie m3.s-1 m3.s-1 MWh GWh m Balog nad Ipeľ 75,50 hať 13,31 3,10 14,00 0,340 1,430 VZ-V Ipľom vodná Ľuboreč Ľuboreč 7,00 0,26 9,00 0,10 0,004 0,031 VZ-V nádrž Veľká Ves Ipeľ 70,50 hať 13,31 2,58 9,50 0,189 0,307 VZ-V nad Ipľom Spolu 0,533 1,768 Poznámky: Zdroj: VUPEX rkm - riečny kilometer VZ - V - vybudované vodohospodárske (vzdúvacie) zariadenie

Pre navrhované malé vodné elektrárne na Ipli v Balogu nad Ipľom a Veľkej Vsi nad Ipľom doposiaľ neboli vypracované zámery výstavby ani vydané územné rozhodnutie či stavebné povolenie.

Celkový technicky využiteľný hydroenergetický potenciál vodných tokov v okrese Veľký Krtíš je teda stanovený na 7,069 GWh (resp. 25,45 TJ), z toho 1,768 GWh (resp. 6,36 TJ) predstavuje ekologicky využiteľný hydroenergetický potenciál do roku 2020.

3.3. Analýza budúcich možností dodávky a dopytu v oblasti EE a OEZ

Okrem analýz potenciálov úspory energie alebo využívania jednotlivých foriem obnoviteľnej energie je pre určenie možností uplatnenia energeticky efektívnych opatrení či využívania OEZ vhodné podať celkový tabuľkový prehľad možností najperspektívnejších z nich. Takýto prehľad podávame v nasledujúcich matriciach so zameraním na tie opatrenia, ktoré majú šancu uchádzať sa o priamu podporu z verejných zdrojov.

Prehľad určuje dôležitosť jednotlivých opatrení a váhu oprávnenosti uchádzania sa o podporu z toho ktorého operačného programu štrukturálnych fondov EÚ. Žlté časti tabuľky a v nich počet hviezdičiek určujú významnosť technológie z hľadiska dostupného technického potenciálu. Najperspektívnejšie technológie sú vyznačené 5 hviezdičkami, naopak, najmenej perspektívne sú bez hviezdičky. Zelené časti tabuľky vyznačujú, či je daná technológia alebo opatrenie oprávnenou aktivitou v rámci štrukturálnych fondov, s vyznačením konkrétneho operačného programu a zodpovednej implementačnej organizácie. Opäť, najväčší počet krížikov značí najväčšie predpokladané šance uchádzania sa o podporu zo štrukturálnych fondov EÚ či iných verejných zdrojov. Pomlčka (-) značí neoprávnenosť daného opatrenia v danom programe.

- 85 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Matrica možností uplatnenia energeticky úsporných opatrení v regióne, s vyznačením oprávnenosti pre podporu z verejných zdrojov

Typ Domácnosti Verejný Komerčné Priemysel Dodávka Poľnohospo opatrenia / sektor služby energie, dárstvo a sektor odpadové lesníctvo hospodárstv o, čistenie odpad. vôd Zateplenie **** **** *** *** ** ** budov - Vyregulova- **** **** *** ** ** ** nie vykurovacej - +++ +++ sústavy (OP KaHR) (OP KaHR) Využitie ** ** * odpadového tepla - ++++ (OP KaHR) Zníženie ** ** *** ** energetic- kých strát - +++ +++++ +++ v rozvodoch (OP KaHR) (OP KaHR) (OP KaHR) Rekonštruk- *** * ** * cia verejného osvetlenia - +++ +++ (OP KaHR) (OP KaHR)

Legenda: ¾ Žiadne hviezdičky () = žiadny význam či potenciál, päť hviezdičiek (*****) = najväčší význam a potenciál; žiadna hviezdička (-) = neaplikovateľné ; ¾ Žiadne krížiky () = žiadny význam; päť krížikov (+++++) = najväčší význam, (-) = neaplikovateľné; ¾ OP KaHR = Operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast (v kompetencii MH SR); OP ŽP = Operač. Program život. prostredie (v kompetencii MŽP SR); ROP = Regionálny operačný program (v kompetencii MVRR SR); EF = Environmentálny fond SR; NPRV = Národný program rozvoja vidieka (kompetencia MP SR).

- 86 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab.: Matrica možností využívania OEZ v regióne, s vyznačením oprávnenosti pre podporu z verejných zdrojov Typ OEZ / sektor Domácnosti Verejný Komerčné Priemysel Dodávka Poľnohospo- sektor služby energie, dárstvo a odpadové lesníctvo hospodárstvo, čistenie odpad. vôd Tepelná slnečná **** ***** **** ** ** ** energia - ++++ +++ ++ +++ + (OP ZP / (OP KaHR / (OP KaHR / (OP KaHR / OP (OP KaHR) ROP / EF) EF) EF) ZP) Fotovoltika * * ** * (výroba elektriny zo slnečnej - + ++ ++ energie) (OP ZP) (OP KaHR) (OP KaHR) Vodná energia - - * * - - - + ++ + - (OP KaHR) (OP KaHR) (OP ZP) Veterná energia - - - ** - - - - Geotermálna * * * * energia - ++ +++ +++ ++ + (OP ZP / (OP KaHR) (OP KaHR) (OP ZP / EF) (OP KaHR) EF) Drevná biomasa **** *** *** *** **** **** - +++++ ++++ ++++ + (OP ZP / (OP KaHR) (OP KaHR) (OP KaHR / EF / ROP) NPRV) Poľnohospodárska ** *** *** ** **** ***** biomasa - +++++ ++++ ++++ ++ (OP ZP / (OP KaHR) (OP KaHR) (OP KaHR / EF) NPRV) Biomasa – * * * * * **** energetické plodiny - - - - - ++ (NPRV) Bioplyn – - * - skládkový plyn - - ++ + + (OP KaHR) (OP KaHR) (OP KaHR) Bioplyn z čistenia - * - * odpadových vôd - ++ ++ (OP ZP) (OP ZP) Bioplyn - * ***** z organických substrátov - + ++ ++ ++ (OP ZP) (OP KaHR) (OP KaHR) (NPRV / OP KaHR)

- 87 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

3.4. Rozbor silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb spotreby energie v cieľovom regióne so zameraním na úspory energie

Rozbor silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb sa udáva prostredníctvom tzv. SWOT analýzy. Uvádzame samostatné analýzy pre úspory energie a využívanie obnoviteľných energetických zdrojov. SWOT analýza je dôležitá pre určenie vízie rozvoja regiónu v energetickom sektore.

Analýza by mala slúžiť pre identifikovanie možností a tiež prekážok širšiemu uplatňovaniu energeticky úsporných opatrení ako aj využívania OEZ.

SWOT analýza strany dopytu po energii v regióne (ktoré sú silné a slabé stránky okresu, kde sú možnosti a kde hrozby) so zameraním na znižovanie dopytu po energii prostredníctvom úspor. SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY - Pomerne jasné majetkové vysporiadanie vo - Nižšie príjmy domácností v porovnaní s väčšine bytových domov – združenia národným priemerom; vlastníkov bytov investujú do projektov - Nedostatok vlastných finančných prostriedkov zateplenia); na investície; - Súkromná spoločnosť prevádzkujúca CZT v - Nízky ekonomický rast, nižšia produkcia HDP meste už investovala do rekonštrukcie a na obyvateľa v porovnaní s priemerom za obnovy systému (vyregulovanie sústavy, Banskobystrický kraj, ako aj v porovnaní s izolácia rozvodov); národným priemerom; - Široká ponuka energeticky efektívnych - Vysoký pomer obyvateľstva bývajúceho v technológií a spotrebičov na trhu; starých rodinných domoch s vysokými nárokmi - Dostupnosť technológií a odbornej kapacity pre na energiu; renováciu budov, zateplenie a iné opatrenia na - Nízke verejné povedomie o energeticky zvyšovanie efektívnosti; úsporných technológiách; - Dostatočné vedomosti a skúsenosti miestnych - Mizerný technický stav vykurovacích sústav, dodávateľov technológií a stavebných ventilácie a vzduchotechniky v mnohých spoločností; verejných budovách, zanedbaná otázka energetickej efektívnosti v minulosti; - Nízka schopnosť vyrovnať sa s nárastom cien zemného plynu či elektriny v domácnostiach s nízkym príjmom (podiel výdavkov domácnosti na energiu je vysoký); - Straty v konečnej spotrebe energie sú stále vysoké; - Propagácia úspor energie a využívania alternatívnych spôsobov vykurovania je nízka; - Väčšina projektantov a architektov stále uprednostňuje tradičné (založené na plyne) systémy vykurovania a vzduchotechniky a vyhýbajú sa návrhom solárnych systémov a/alebo tepelným čerpadlám , či kotlom na biomasu.

- 88 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

PRÍLEŽITOSTI HROZBY - Zámer prechodu zo 4-trubkového systému na - Hrozba nekoncepčného odpájania sa bytoviek 2-trubkový v systéme CZT a zámer od CZT v meste Veľký Krtíš, čo môže viesť k inštalovania kompaktných blokových nestabilite a zníženiu efektívnosti systému, odovzdávacích staníc tepla v meste Veľký ktorý bol dimenzovaný na určitý dopyt; Krtíš, zámer prechodu na kogeneráciu pri - Možný nárast cien zemného plynu na vybraných kotloch CZT; svetových trhoch, a teda aj na Slovensku; - Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva - Nedostatok financií na prípravu štúdií a mesta Veľký Krtíš, pripravená agentúrou SIEA; projektov energetickej efektívnosti a využívania - Prevod kompetencií správy budov zo štátu na OEZ, vrátane infraštruktúry; samosprávy, mimovládne organizácie, - Nedostatok miestnych kapacít pre združenia a súkromné spoločnosti, ktoré sú developerskú činnosť projektov (príprava štúdií jednoznačne efektívnejším správcom uskutočniteľnosti, technická pomoc, energetických zariadení a investujú do ich povoľovacie procesy a pod.); obnovy. - Nedostatok pozornosti a zdrojov pre zvyšovanie verejného povedomia a propagáciu možností EE/OEZ.

3.5. Rozbor silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb dodávky energie v cieľovom regióne so zameraním na využívanie OEZ

SWOT analýza strany ponuky energie v regióne (ktoré sú silné a slabé stránky okresu, kde sú možnosti a kde hrozby) so zameraním na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov. SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY - Dostupnosť poľnohospodárskej biomasy, - Slabo rozvinutá cestná a železničná veľké plochy nevyužitých trvalo-trávnatých infraštruktúra; porastov; - Slabá veternosť; - Počet a priemerná veľkosť - Nižšie príjmy domácností v porovnaní s poľnohospodárskych podnikov je pomerne národným priemerom; veľká; - Nedostatok vlastných finančných prostriedkov - Výhodná klíma pre poľnohospodársku pre (spolu)financovanie investícií do OEZ; produkciu; - Slabý ekonomický rast, nižšia tvorba HDP na - Prítomnosť 5 väčších drevospracujúcich obyvateľa v porovnaní s Banskobystrickým prevádzok (ani jedna z nich momentálne krajom ako aj s národným priemerom; nespracováva drevný odpad na pevné - Stále pomerne vysoký podiel tuhých palív biopalivá); (palivové drevo, uhlie) a spotreby elektriny v - Pomerne dobre rozvinutá sieť zemného domácnostiach, rast bol spôsobený najmä plynu, spoľahlivosť dodávok je vysoká; zdražovaním plynu; - Tradícia využívania biomasy, najmä vo forme - Potenciál pre výrobu elektriny z OEZ je nízky palivového dreva v rodinných domoch; (v podstate sa jedná len o pomerne drahú výrobu elektriny z biomasy či bioplynu);

- 89 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

PRÍLEŽITOSTI HROZBY - Funkčný systém CZT v meste Veľký Krtíš a - Nedostačujúce osobné kapacity pre prípravu možnosť prechodu na využívanie biomasy vysoko kvalitných projektových návrhov; (kotly na drevnú štiepku, teplo z bioplynovej - Vysoká administratívna náročnosť prípravy stanice); žiadostí o podporu z EU fondov, byrokracia, - Dlhodobá tradícia poľnohospodárstva v stále nejasné podmienky čerpania EU fondov regióne; v období 2007-2013; - Oprávnenosť pre podporu investície z EU - Chýbajúca dlhodobá garancia mechanizmu fondov ako aj z národného stanovovania výkupných cien elektriny z OEZ; Environmentálneho fondu; - Uprednostňovanie lacnejších tuhých palív a - Vysoký potenciál biomasy v budúcnosti;; lacných kotlov na ich priame neefektívne - Potenciál pre tepelné využívanie slnečnej spaľovanie namiesto využívania moderných energie v budúcnosti; technológií (napr. splyňovacie kotly); - Od roku 2008 “Program vyššieho využívania - Vyššie emisie tuhých znečisťujúcich látok v slnečnej energie a biomasy v prípade uprednostňovania priameho domácnostiach” umožní uchádzať sa o spaľovania tuhých palív (vrátane biomasy); podporu aj fyzickým osobám (program - Konkurencia medzi nábytkárskym priemyslom schválený vládou v rámci “Stratégie vyššieho a energetikou v odbere drevného odpadu z využívania OEZ v SR” dňa 25.4.2007; číslo drevospracujúcich prevádzok (piliny); uznesenia: 383/2007); - Konkurencia medzi poľnohospodársko- - Energetické audity budov a uplatňovanie ich potravinárskymi a technickými energetickými odporúčaní; plodinami; - Vyhovujúci spôsob stanovovania výkupných - Závislosť na dovoze zemného plynu a cien elektriny z OEZ, ktorý reaguje na ostatných fosílnych palív a elektriny; pomery na trhu, avšak nie je dlhodobo - Nárast cien biomasy spôsobený zvýšeným garantovaný; dopytom.

4. Energetická koncepcia – stratégia pre región

S ohľadom na prírodné a klimatické podmienky, dopyt po energii v okrese Veľký Krtíš ako aj na ekonomickú situáciu a dostupnosť štrukturálnych fondov EÚ môžeme predpokladať vyššie využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v budúcnosti. Takýto vývoj by značne vylepšil energetickú bilanciu okresu. Dôvodov pre spomínané výhliadky je viacero: ukončenie lokálnej ťažby hnedého uhlia, rastúce deregulované ceny zemného plynu ako najdôležitejšieho energonosiča v regióne v súčasnosti, a tiež možnosť financovať projekty prechodu na spaľovanie biomasy či bioplynu zo Štrukturálnych fondov EÚ.

V záujme uvedenia sľubných predpokladov využívania OEZ do praxe je dôležitým krokom vypracovanie strednodobej stratégie pre okres so zameraním práve na využívanie lokálnych energetických zdrojov, samozrejme po zohľadnení prínosov energeticky úsporných opatrení. Stratégiu by mali nasledovať konkrétne projekty, či už prechodu lokálnych kotolní na spaľovanie biomasy, či väčších centralizovaných celkov vrátane možnosti kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Z analýzy potenciálu úspory energie v regióne vyplýva jednoznačný súčasný trend smerujúci k realizácii energeticky úsporných opatrení, či už v bytovo-komunálnom sektore, alebo priemysle. Tento trend je spôsobený vysokými nákladmi najmä na vykurovanie a elektrinu v porovnaní s minulosťou, keď bola energia lacná a koneční užívatelia neboli motivovaní šetriť. Trend znižovania spotreby energie by mala posilniť aj možnosť podpory energeticky efektívnych opatrení zo Štrukturálnych fondov EÚ. Jedná sa najmä o verejné budovy (školy, nemocnica, domovy sociálnych služieb), kde boli takéto opatrenia v minulosti zanedbané, čomu zodpovedá aj súčasný nevyhovujúci stav energetických zariadení. Skutočnosť, že energetická efektívnosť v budovách v správe verejného

- 90 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

sektora je často krát v dezolátnom stave, dosvedčuje aj fakt, že potenciál úspor tepla je až 36 641 GJ/rok oproti 841 GJ/rok pri budovách v správe súkromného sektora, ktorých väčšina prešla zásadnou rekonštrukciou.

4.1. Formulácia energetickej vízie a stratégie pre cieľový región

Energetická vízia pre okres Veľký Krtíš definuje želateľný stav v regióne pre ďalších 10 až 20 rokov. Ciele, aký by mal byť stav dopytu po energii a stav využívania lokálnych obnoviteľných energetických zdrojov vychádzajú z analýzy potenciálu úspor energie a potenciálu využívania jednotlivých OEZ. Časový horizont realizácie jednotlivých opatrení je pri každom opatrení iný, na základe doterajších skúseností s obdobnými projektmi je možné konštatovať nasledovné:

Časový horizont pre realizáciu energeticky úsporných opatrení: a) v komerčných budovách 3–5 rokov; b) vo verejných budovách 8-10 rokov; c) v priemysle 3-6 rokov d) v systéme centrálneho zásobovania teplom 3-6 rokov e) v bytových domoch 6-9 rokov; f) vo verejných službách 6-9 rokov; g) v rodinných domoch 12-15 rokov.

Časový horizont pre realizáciu opatrení využívania obnoviteľných zdrojov energie: a) využívanie biomasy – prestavba obecných kotolní na drevnú biomasu 1-3 roky; b) využívanie bioplynu – výstavba bioplynových staníc v poľnohospodárskom sektore 1-3 roky; c) využívanie energie vetra – výstavba veterných parkov súkromnými investormi 2-4 roky; d) využívanie vodnej energie – výstavba malých vodných elektrární súkromnými investormi 3-10 rokov; e) využívanie slnečnej energie – domácnosti, 2-4 roky; f) využívanie slnečnej energie – verejný sektor 5-8 rokov;

- 91 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Graf: Porovnanie súčasnej spotreby primárnych energetických zdrojov (PEZ) a technicky využiteľného potenciálu úspor energie a využívania OEZ v budúcnosti.

Súčasnosť (spotreba PEZ - prim. energ. zdrojov) Možná budúcnosť (potenciál úspor energie a OEZ)

100% 100% Hnedé uhlie Palivové a odpadové drevo, Úspory samozber 90% 90% Vodná energia Slnečná energia Dovezená elektrina Veterná energia

Geoterm. energia 80% 80%

70% 70%

Biomasa 60% 60%

50% 50%

40% Zemný plyn 40%

30% 30%

Ostatné PEZ 20% 20%

10% 10%

0% 0% Spotreba PEZ 1

Z analýzy vyplýva, že lokálne obnoviteľné zdroje energie a úspory majú potenciál znížiť spotrebu ostatných primárnych energetických zdrojov (väčšinou dovezených) o vyše polovicu. Súčasná spotreba primárnych energetických zdrojov (PEZ) vo výške 5 962,5 TJ by mohla byť znížená o možné úspory energie vo výške 635 TJ (10,6%) na 5 327,5 TJ. Obnoviteľné energetické zdroje (potenciál vo výške 2 618,3 TJ) by sa mohli na spotrebe PEZ zníženej o úspory podieľať až 49%-mi, zo súčasnej spotreby ich možný podiel tvorí 44%. Analýza nepokrýva zanedbateľný potenciál slnečnej energie vo výrobe elektriny (fotovoltika).

4.2. Určenie cieľov pre daný región

Za účelom naplnenia energetických vízií je potrebné určiť zreteľné ciele. Ciele majú buď kvalitatívny alebo kvantitatívny charakter.

Príklady možných kvalitatívnych cieľov pre región: ¾ Regionálni zástupcovia dospejú k zhode v energetických otázkach; ¾ Energetická intenzita (určená ako spotreba primárnej energie na jedného obyvateľa) sa zníži o ... %;

Príklady možných kvantitatívnych cieľov pre región: ¾ Zníženie energetickej intenzity (po sektoroch); ¾ Regionálni aktéri pripravia a odovzdajú najmenej 5 žiadostí o poskytnutie grantov zo štrukturálnych fondov;

- 92 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

¾ Podiel obnoviteľných zdrojov energie v danom regióne dosiahne v roku 2010 najmenej ...% a v roku 2020 ...%; ¾ Realizáciou projektov na biomasu bude v danom regióne vytvorených X pracovných príležitostí .

Je na diskusii medzi miestnymi aktérmi a zástupcami Banskobystrického samosprávneho kraja a miestnych samospráv, či si stanovia kvalitatívne a kvantitatívne ciele pre okres Veľký Krtíš, ktoré budú ochotní akceptovať a prispievať k ich napĺňaniu. Vypracovanie regionálnych energetických koncepcií bude pravdepodobne povinné, vychádzajúc z návrhu „Stratégie energetickej bezpečnosti“ a jej súčasti „Koncepcie energetickej efektívnosti“. Povinnosť vypracovať regionálne energetické koncepcie by podľa návrhu mal stanovovať zákon o energetickej efektívnosti. Prijatie zákona sa navrhuje v rokoch 2007-2008.

V rámci predkladaného materiálu stanovujeme len všeobecný cieľ, v rámci neho tri hlavné ciele a ďalej jednotlivé priority a návrhy opatrení na ich realizáciu v praxi. Poslednú kapitolu tvoria návrhy konkrétnych projektov využívania OEZ vo vybraných lokalitách.

Všeobecný cieľ dodávky energie z obnoviteľných energetických zdrojov a efektívnejšie riadenie spotreby energie je v súlade s princípmi trvalo-udržateľného rozvoja, umožňuje dynamický rozvoj regiónu a je postavený na troch hlavných cieľoch: ¾ Dostupné, spoľahlivé a diverzifikované dodávky energie, čo najvyššie využívanie lokálne dostupných energetických zdrojov; ¾ Efektívna, dobre plánovaná a riadená výroba a spotreba tepla či elektriny; ¾ Znižovanie súčasnej úrovne emisií škodlivých znečisťujúcich látok a emisií skleníkových plynov zo spaľovania fosílnych palív a celkové zvyšovanie kvality ovzdušia.

Všeobecný cieľ a tri hlavné konkrétne ciele sú ďalej premietnuté do priorít.

- 93 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Graf: Štruktúra energetickej vízie pre región – od všeobecného cieľa k prioritám

VŠEOBECNÝ CIEĽ

Dodávky energie z lokálnych obnoviteľných energetických zdrojov a efektívnejšie riadenie spotreby energie

Cieľ 1: Cieľ 2: Cieľ 3:

Dostupné, spoľahlivé a diverzifikované Efektívna, dobre plánovaná a riadená Znižovanie súčasnej úrovne emisií dodávky energie, čo najvyššie výroba a spotreba tepla či elektriny škodlivých znečisťujúcich látok a využívanie lokálne dostupných emisií skleníkových plynov zo energetických zdrojov; spaľovania fosílnych palív a celkové zvyšovanie kvality ovzdušia.

PRIORITY

1. Efektívne využívanie 2. Efektívna výroba 3. Vyššie využívanie 4. Vzdelávanie 5. Zabezpečovanie 6. Efektívne energie v súčasných aj tepla a elektriny miestnych a zvyšovanie finančných zdrojov riadenie výroby nových budovách a obnoviteľných povedomia na modernizáciu a spotreby energie (vrátane udržateľného zdrojov energie o možnostiach úspor energetickej a účelná spolupráca územného plánovania) energie a využívania infraštruktúry predstaviteľov alternatívych zdrojov samospráv, podnikateľov a tretieho sektora

Všeobecný cieľ dodávky energie z obnoviteľných energetických zdrojov a efektívnejšie riadenie spotreby energie sa dá číselne vyjadriť: a) podielom zo súčasnej spotreby primárnej energie v regióne, ktorý sa dá usporiť prostredníctvom energeticky efektívnych opatrení; b) podielom zo súčasnej spotreby primárnej energie v regióne, ktorý je možné pokryť z lokálne dostupných obnoviteľných zdrojov.

- 94 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

4.3. Určenie prioritných opatrení využívania OZE/EE

Pre realizáciu navrhovaných priorít je nevyhnutné realizovať viaceré opatrenia v praxi. V nasledovnom prehľade uvádzame najdôležitejšie z nich. Viaceré navrhované opatrenia sú oprávnené uchádzať sa o podporu z EU fondov. Základný materiál pre čerpanie týchto fondov „Národný strategický referenčný rámec SR 2007-2013“ a následne návrhy operačných programov boli schválené vládou dňa 6.12.2006. Konečné znenie je však predmetom rokovaní medzi Vládou SR a Európskou komisiou. Prvé výzvy na predkladanie projektov je preto možné očakávať začiatkom roka 2008.

PRIORITA Navrhované opatrenia Nositelia projektov Financujúce inštitúcie Efektívne využívanie Zatepľovanie budov Združenia vlastníkov Štátny fond rozvoja energie v súčasných aj bytov bývania (zvýhodnené nových budovách pôžičky, granty na (vrátane udržateľného odstránenie

územného plánovania) systémových porúch)

Samosprávy (verejné Banky - komerčné budovy) úvery

Podnikatelia, Priemysel a služby samospráva – vlastné zdroje

Fondy EU (verejný a súkromný sektor)

Efektívna výroba tepla Inštalácia kogenerácie Podnikateľský sektor Vlastné zdroje a elektriny Izolácia tepelných Verejný sektor (obce – Bankové úvery rozvodov dodávky tepla v budovách) Štrukturálne fondy EU Inštalovanie – OP Konkurencie- energeticky schopnosť efektívnejších a ekonomický rast (MH technológií SR)

Vyššie využívanie Pilotné projekty Obce Bankové úvery miestnych a využívania biomasy obnoviteľných zdrojov a bioplynu v obciach Podnikateľský sektor - Investori – externý energie a poľnohospodárskom poľnohospodári kapitál sektore (pozri nasledovnú kapitolu) Štrukturálne fondy EU – OP Konkurencie- schopnosť a ekonomický rast (MH SR) Vzdelávanie a Semináre, pracovné Regionálna rozvojová Národný fond zvyšovanie povedomia stretnutia, poradenstvo agentúra BBSK energetickej o možnostiach úspor o úsporách energie efektívnosti (v príprave) energie a využívania MVO Priatelia Zeme

- 95 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

PRIORITA Navrhované opatrenia Nositelia projektov Financujúce inštitúcie alternatívnych zdrojov Program cezhraničnej Energetické centrum spolupráce Interreg III Bratislava A

Program Európskej komisie „Inteligentná energia pre Európu“ Zabezpečovanie Podnikateľský sektor Štrukturálne fondy EU finančných zdrojov na – OP Konkurencie- modernizáciu schopnosť Verejný sektor energetickej a ekonomický rast (MH infraštruktúry SR) a OP Životné prostredie (MŽP SR) Efektívne riadenie Aktualizácia regionálnej Energetické centrum Rozpočet výroby a spotreby energetickej koncepcie, Bratislava Banskobystrického energie a účelná spolupráca miestnych samosprávneho kraja spolupráca aktérov Banskobystrický predstaviteľov samosprávny kraj samospráv, podnikateľov a tretieho sektora

Viaceré z navrhovaných opatrení sa už realizujú, alebo sa budú realizovať v blízkej dobe. Časový horizont závisí najmä od ochoty miestnych predstaviteľov podieľať sa na navrhovaných riešeniach, od vývoja na trhu s palivami, teplom a elektrinou, od celkovej ekonomickej situácie, ako aj od efektívnosti prípravy čerpania pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ a iných verejných zdrojov.

4.4. Určenie konkrétnych projektov

Akákoľvek vízia či stratégia ostáva len papieri bez konkrétnych realizovaných projektov. V tejto časti uvádzame príklady projektových zámerov realizovateľných v okrese Veľký Krtíš. Projektové zámery sú zamerané na bio-energetiku a využívanie lokálnej poľnohospodárskej a drevnej biomasy, teda na oblasť, v ktorej má región vysoký potenciál. Na základe skúseností z predchádzajúceho programovacieho obdobia rozpočtu EÚ, v prípade Slovenska v období od 2004 do 2006, a tiež na základe analýzy vládou schválených operačných programov pre čerpanie európskych fondov v rokoch 2007-2013 je možné predpokladať, že na takéto projektové zámery bude možné získať podporu z verejných zdrojov. V prípade subjektov z verejného sektora pravdepodobne až do výšky 95% z celkových investičných nákladov, v prípade subjektov zo súkromného sektora do výšky 50%. Realizácia projektov je v kompetencii obcí alebo miestnych podnikateľských subjektov, najmä v poľnohospodárskej sfére.

- 96 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

4.4.1. Zámer využívania biomasy pre zásobovanie obce Dolná Strehová teplom

Predmet zámeru Predmetom zámeru je návrh centrálneho zdroja tepla (CZT) na biomasu pre zásobovanie objektov verejného sektora, podnikateľského sektora a domácností. Súčasný stav Celková ročná spotreba energie v obci je cca 28 tis. GJ – výhľad do 2010, z toho domácnosti spotrebujú 82 % a verejný a podnikateľský sektor spolu 18 %. Podiel jednotlivých druhov palív na celkovej výrobe energie: zemný plyn - 42 %, elektrina - 15 %, uhlie - 3 %, drevo - 40 %. Technologické riešenie Vybudovanie CZT vrátane tepelných rozvodov v obci.

Technické parametre kotolne: Technické parametre bioplynovej stanice: Inštalovaný výkon: 3 100 kWt Inštalovaný výkon: 500 kWe; 600 kWt Počet kotlov: 2 Počet KGJ: 1 Ročná výroba tepla: 14 000 GJ Ročná výroba tepla: 14 000 GJ Spotreba paliva: 1 700 t drevných štiepok Ročná výroba elektriny: 3 572 000 kWh Spotreba vstupov: 9 000 t kukuričnej siláže

Investor(i) Obec Dolná Strehová – výstavba CZT vrátane kotolne na štiepku a tepelných rozvodov; Poľnohospodársky podnik Agrodružstvo Senné, Závada – výstavba bioplynovej stanice. Profitujúce skupiny

Obec – znížené náklady na vykurovanie; Obyvatelia obce – znížené náklady na vykurovanie, príspevok k zamestnanosti (3 predpokladané pracovné miesta v kotolni plus 3 novovytvorené pracovné miesta v bioplynovej stanici – strážna služba a údržba, 3 udržané pracovné miesta v poľnohospodárskom podniku vďaka dlhodobému zabezpečeniu odbytu kukuričnej siláže); Poľnohosp. podnik – zabezpečenie dlhodobého odbytu pestovaných technických plodín, príjmy z predaja elektriny do siete; väčší výnos z obhospodarovania pôdy;

Realizácia navrhovaného riešenia zabezpečí obci energetickú sebestačnosť pri výrobe tepla z miestnych obnoviteľných zdrojov. Prebytok vyrobenej elektriny bude predávaný do siete SSE a.s.

Odhadované úspory fosílnych palív a emisií skleníkových a znečisťujúcich látok: - úspory zemného plynu cca 380 952,4 m3 (11 760 GJ), čo predstavuje úsporu 646 t emisií CO2 a 0,594 ton emisií NOx; - úspory dreva cca 1 166,7 ton (11 200 GJ), čo predstavuje úsporu 17,5 t emisií TZL a 18,7 t emisií CO; - úspory elektriny približne 1,17 GWh (4 200 GJ); - úspory uhlia približne 70 t (840 GJ).

Logistika Drevné štiepky budú vyrábané z menej hodnotného dreva z ťažby v okolitých obecných lesoch a kusových odpadov z drevospracujúcej prevádzky Bioenergy Závada. Surovinou na výrobu elektrickej a tepelnej energie v bioplynovej stanici bude kukuričná siláž, ktorú bude na ploche cca 260 ha pestovať miestny poľnohospodársky podnik Agrodružstvo Senné. Substrát na výstupe bioplynovej stanice sa opäť využije ako hnojivo.

- 97 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Spôsob financovania Obec Dolná Strehová – žiadateľ o nenávratný finančný príspevok zo Štrukturálnych fondov EÚ vo výške 95% oprávnených nákladov na inštaláciu kotolne na drevnú štiepku a tepelných rozvodov; zvyšných 5% obec zabezpečí formou úveru alebo z vlastných zdrojov;

Poľnohosp. podnik Agrodružstvo Senné v Závade – podá žiadosť o nenávratný finančný príspevok zo Štrukturálnych fondov vo výške 50% z oprávnených nákladov na výstavbu bioplynovej stanice, 50% bude tvoriť bankový úver.

Alebo:

Súkromný investor – prefinancuje výstavbu bioplynovej stanice z vlastných zdrojov a bankových úverov, bez použitia verejných zdrojov. Predpokladané investičné náklady CZT (kotolňa + rozvody): 102 mil. Sk (vrátane štiepkovača a výstavby tepelných rozvodov v obci); Výstavba bioplynovej stanice: 64 mil. Sk. Predpokladaný čas realizácie Rok 2008

- 98 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Možná schéma spolupráce pre zámer využívania biomasy pre zásobovanie Dolnej Strehovej teplom.

Zber dát a prieskum v rámci E4C, rokovania s predstaviteľmi obce Dolná Strehová a poľnohospodárskeho podniku Agrodružstvo Senné

1. Obec Dolná Strehová 2. Agrodružstvo Senné / Iný súkromný investor 2006

Vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti – ESOZ, s.r.o., Schválenie projektu

Vypracovanie žiadostí nenávratný finančný príspevok (PZ-CEPA / ECB / ESOZ)

Rokovania s bankou – žiadosť o úver (Dexia, a.s / iné banky) a pridelenie NFP 1. Obec Dolná Strehová a pridelenie NFP 2. Agrodružstvo Senné

Hodnotiaca komisia, schvaľovanie úveru

Podanie žiadosti o NFP 2007 Schválenie projektu 1. Obec Dolná Strehová 2. Agrodružstvo Senné

Implementač. agentúry Štrukt. fondov EU 1. MŽP SR (OP ŽP) 2. SEA (OP KaHR)

Hodn. Komisia (1. MŽP, 2. MH SR), schvaľovanie žiadostí o NFP

Vypracovanie technickej Rokovania so SSE dokumentácie o pripojení BPS do distrib. siete elektriny

Verejné obstarávanie - výber dodávateľa technológie

Stavebné povolenie 2008 a stavebný dozor

Dodávka drevnej štiepky – Kotolňa + Bioplynová Pestovanie a dodávka kukur. Bioenergy Závada rozvody CZT stanica siláže – Agrodružstvo Senné

Drevný popol ako hnojivo Vyhnitý substrát ako hnojivo Teplo Teplo Elektrina

Distrib. sieť elektriny (SSE, a.s.)

Obyvatelia Dolnej Strehovej

Legenda: PZ-CEPA = Priatelia Zeme-Centrum pre podporu miestneho aktivizmu; ECB = Energetické centrum Bratislava; MŽP SR = Ministerstvo životného prostredia SR; MH SR = Ministerstvo hospodárstva SR;

- 99 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

SEA = Slov. energetická agentúra; SSE,a.s. = Stredoslovenské energetické závody, a.s.; NFP = nenávratný finančný príspevok.

4.4.2. Zámer využívania biomasy pre zásobovanie mesta Veľký Krtíš teplom

Predmet zámeru Návrh výroby tepla z biomasy pre zásobovanie mesta Veľký Krtíš prostredníctvom miestneho CZT. Súčasný stav Najväčšia časť tepla v meste - 160 000 GJ/rok sa vyrába v 6 tepelných okruhoch centrálneho systému vykurovania na báze zemného plynu. Celkový inštalovaný výkon systému CZT je 37,11 MW, prevádzkovateľom systému je spoločnosť Stefe KVK s.r.o. Technologické riešenie Vybudovanie dvoch nových CZT na báze biomasy a prepojenie existujúcich tepelných okruhov. CZT 1 - kotolňa na drevo 5 MW; CZT 2 - kotolňa na drevo 4 MW;

BPS 1000 kWel, 1060 kWtep, variantne výroba elektriny prostredníctvom technológie ORC (organický ranklinov cyklus)

Technické parametre kotolní: Technické parametre bioplynovej stanice: Inštalovaný výkon: 5 MWt + 4 MWt Inštalovaný výkon: 1 000 kWe, 1 060 kWt Počet kotlov: 2 Počet KGJ: 2 Ročná výroba tepla: 91 000 GJ Ročná výroba tepla: 24 000 GJ Spotreba paliva: 11 000 drevných štiepok Ročná výroba elektriny: 7 592 000 kWh (na predaj, 400 000 kWh vlastná spotreba) Spotreba vstupov: 20 000 t kukuričnej siláže

Možní investor(i) Mesto Veľký Krtíš – výstavba kotolní na štiepku; Agrovíno Čebovce, a.s. / iný súkromný investor – výstavba bioplynovej stanice Profitujúce skupiny Mesto – znížené náklady na vykurovanie; Obyvatelia mesta – znížené náklady na vykurovanie (nižšia cena tepla v Sk/GJ), príspevok k zamestnanosti (3 novovytvorené pracovné miesta v bioplynovej stanici, 3 udržané pracovné miesta v teplárenskej spoločnosti prevádzkujúcej systém CZT); Agrovíno Čebovce, a.s. – zabezpečenie dlhodobého odbytu pestovaných technických plodín, príjmy z predaja elektriny do siete, väčší výnos z obhospodarovania pôdy;

Odhadované úspory fosílnych palív a emisií skleníkových a znečisťujúcich látok budú spôsobené úsporou zemného plynu, ktorého ročná spotreba v systéme CZT sa pohybuje okolo 160 000 GJ. Prechod na spaľovanie drevnej štiepky a využívanie bioplynu zabezpečí 115 000 GJ z biomasy a bioplynu, ktoré sa považujú za neutrálne z hľadiska emisií skleníkových plynov. Úspora 115 000 GJ predstavuje cca 3 725 300 m3 nespáleného zemného plynu, čo predstavuje ročné úspory 6 314 t emisií CO2 a 5,8 t emisií NOx.

Logistika Drevné štiepky budú vyrábané z menejhodnotného dreva z ťažby v okolitých lesoch a kusových odpadov z drevospracujúcom podniku PRP, s.r.o. Veľký Krtíš. Surovinou na výrobu elektriny a tepla v bioplynovej stanici bude kukuričná siláž, ktorú bude na disponibilnej voľnej pôde pestovať miestny poľnohospodársky podnik Agrovíno Čebovce, a.s. Substrát na výstupe bioplynovej stanice sa opäť využije ako hnojivo.

- 100 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Možné spôsoby financovania Mesto Veľký Krtíš – žiadateľ o nenávratný finančný príspevok zo Štrukturálnych fondov EÚ vo výške 95% oprávnených nákladov na inštaláciu kotolne na drevnú štiepku; zvyšných 5% mesto zabezpečí formou úveru alebo z vlastných zdrojov;

Poľnohosp. podnik Agrovíno Čebovce, a.s. – podá žiadosť o nenávratný finančný príspevok zo Štrukturálnych fondov vo výške 50% z oprávnených nákladov na výstavbu bioplynovej stanice, 50% bude tvoriť bankový úver.

Alebo:

Súkromný investor – prefinancuje výstavbu bioplynovej stanice z vlastných zdrojov a bankových úverov, bez použitia verejných zdrojov. Predpokladané investičné náklady: CZT (kotly na biomasu a prepojenie tepelných okruhov): 85 mil. Sk Výstavba bioplynovej stanice: 120 mil. Sk Predpokladaný čas realizácie Rok 2008

- 101 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Možná schéma spolupráce pre zámer využívania biomasy pre zásobovanie mesta Veľký Krtíš teplom.

Zber dát a prieskum v rámci E4C, rokovania s predstaviteľmi mesta Veľký Krtíš a poľnohospodárskeho podniku Agrovíno Čebovce, s.r.o.

1. Mesto Veľký Krtíš 2. Agrovíno Čebovce, a.s. / Iný súkromný investor 2006

Vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti – ESOZ, s.r.o. Schválenie projektu

Vypracovanie žiadostí nenávratný finančný príspevok (PZ-CEPA / ECB / ESOZ / iné)

Rokovania s bankou – žiadosť o úver (Dexia, a.s. / iné banky) a pridelenie NFP 1. Mesto Veľký Krtíš a pridelenie NFP 2. Agrovino Čebovce, s.r.o.

Hodnotiaca komisia, schvaľovanie úveru

Podanie žiadosti o NFP 2007 Schválenie projektu 1. Mesto Veľký Krtíš 2. Agrovino Čebovce, s.r.o.

Implementač. agentúry Štrukt. fondov EU 1. MŽP SR (OP ŽP) 2. SIEA (OP KaHR)

Hodn. Komisia (1. MŽP, 2. MH SR), schvaľovanie žiadostí o NFP

Vypracovanie technickej Rokovania so SSE dokumentácie o pripojení BPS do distrib. siete elektriny

Verejné obstarávanie - výber dodávateľa technológie

Stavebné povolenie 2008 a stavebný dozor

Pestovanie a dodávka kukur. Dodávka drevnej štiepky – Kotolne Bioplynová siláže – Agrovino Čebovce, s.r.o. PRP, s.r.o. / iné CZT 1a CZT2 stanica / iné

Drevný popol ako hnojivo Vyhnitý substrát ako hnojivo Teplo Teplo Elektrina

Distrib. sieť elektriny (SSE, a.s.)

Obyvatelia Veľkého Krtíša

Legenda: PZ-CEPA = Priatelia Zeme-Centrum pre podporu miestneho aktivizmu; ECB = Energetické centrum Bratislava; MŽP SR = Ministerstvo životného prostredia SR; MH SR = Ministerstvo hospodárstva SR;

- 102 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

SIEA = Slov. Inovačná a energetická agentúra; SSE,a.s. = Stredoslovenské energetické závody, a.s.; NFP = nenávratný finančný príspevok; PRP, s.r.o. = drevospracujúca firma vo Veľkom Krtíši.

4.4.3. Zámer využívania biomasy pre zásobovanie obce Malý Krtíš teplom

Predmet zámeru Návrh výroby tepla z biomasy pre zásobovanie obce Malý Krtíš a miestneho priemyselného parku prostredníctvom novovybudovaných tepelných rozvodov Súčasný stav Obec je plynofikovaná, najväčší podiel na spotrebe energie majú domácnosti, v ktorých sa teplo vyrába väčšinou zo zemného plynu. Na území obce vzniká malý priemyselný park. V súčasnosti je v prevádzke jedna výrobná hala s rozlohou 1 ha s vlastnou výrobou tepla zo zemného plynu. Perspektívne budú realizované ďalšie dve až tri haly. Vyhliadka spotreby tepla v roku 2010 je cca 32 000 GJ (z toho obec 10 000 GJ a priemyselný park 22 000 GJ). Technologické riešenie Vybudovanie kotolne a bioplynovej stanice na báze biomasy .

Technické parametre kotolne: Technické parametre bioplynovej stanice: Inštalovaný výkon: 2,5 MWt Inštalovaný výkon: 500 kWe, 600 kWt Počet kotlov: 1 Počet KGJ: 1 Ročná výroba tepla: 19 000 GJ Ročná výroba tepla: 13 000 GJ Spotreba paliva: 2 300 t drevných štiepok Ročná výroba elektriny: 3,9 mil. kWh na predaj Spotreba vstupov: 10 000 t kukuričnej siláže

Možní investor(i) Obec Malý Krtíš – výstavba kotolne na štiepku a tepelných rozvodov, Babka s.r.o. / iný súkromný investor – bioplynová stanica. Profitujúce skupiny

Obec – znížené náklady na vykurovanie; Obyvatelia obce – znížené náklady na vykurovanie (nižšia cena tepla v Sk/GJ), príspevok k zamestnanosti (3 novovytvorené pracovné miesta v novom systéme CZT a 3 novovytvorené pracovné miesta v bioplynovej stanici); Poľnohosp. podnik Babka s.r.o. – zabezpečenie dlhodobého odbytu pestovaných technických plodín, príjmy z predaja elektriny do siete, väčší výnos z obhospodarovania pôdy; Podnikatelia – lacná dodávka tepla pre miestny priemyselný park;

Navrhovaný zámer predstavuje úsporu spotreby zemného plynu vo výške cca 10 000 GJ, čo predstavuje úsporu emisií skleníkového plynu CO2 vo výške 549 ton a 0,5 t úsporu emisií NOx.

Logistika Štiepky budú vyrábané z kusových odpadov z blízkeho drevospracujúceho podniku PRP, s.r.o. Veľký Krtíš. Kukuričná siláž bude dodávaná z miestneho poľnohospodárskeho podniku Babka, s.r.o., ktorý ju bude pestovať na tento účel na ploche takmer 300 ha. Substrát na výstupe bioplynovej stanice sa opäť využije ako hnojivo. Spôsob financovania Obec Malý Krtíš – žiadateľ o nenávratný finančný príspevok zo Štrukturálnych fondov EÚ vo výške 95% oprávnených nákladov na inštaláciu kotolne na drevnú štiepku a výstavbu tepelných rozvodov; zvyšných 5% mesto zabezpečí formou úveru alebo z vlastných zdrojov;

Poľnohosp. podnik Babka, s.r.o. – podá žiadosť o nenávratný finančný príspevok zo Štrukturálnych

- 103 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

fondov vo výške 50% z oprávnených nákladov na výstavbu bioplynovej stanice, 50% bude tvoriť bankový úver.

Alebo:

Súkromný investor – prefinancuje výstavbu bioplynovej stanice z vlastných zdrojov a bankových úverov, bez použitia verejných zdrojov.

Predpokladané investičné náklady CZT (kotolňa + rozvody): 66 mil. Sk (z toho tep. rozvody cca 27 mil. Sk); Bioplynová stanica: 69 mil. Sk. Predpokladaný čas realizácie Rok 2008 (priem park 2010)

- 104 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Možná schéma spolupráce pre zámer využívania biomasy pre zásobovanie Malého Krtíša teplom.

Zber dát a prieskum v rámci E4C, rokovania s predstaviteľmi obce Malý Krtíš a poľnohospodárskeho podniku Babka,s.r.o.

1. Obec Malý Krtíš 2. Babka, s.r.o. / iný súkr. investor 2006

Vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti – ESOZ, s.r.o., Schválenie projektu

Vypracovanie žiadostí nenávratný finančný príspevok (PZ-CEPA / ECB / ESOZ)

Rokovania s bankou – žiadosť o úver (Dexia, a.s. / iné banky) a pridelenie NFP 1. Obec Malý Krtíš a pridelenie NFP 2. Babka, s.r.o.

Hodnotiaca komisia, schvaľovanie úveru

Podanie žiadosti o NFP 2007 Schválenie projektu 1. Obec Malý Krtíš 2. Babka, s.r.o.

Implementač. agentúry Štrukt. fondov EU 1. MŽP SR (OP ŽP) 2. SEA (OP KaHR)

Hodn. Komisia (1. MŽP, 2. MH SR), schvaľovanie žiadostí o NFP

Vypracovanie technickej Rokovania so SSE dokumentácie o pripojení BPS do distrib. siete elektriny

Verejné obstarávanie - výber dodávateľa technológie

Stavebné povolenie 2008 a stavebný dozor –

Dodávka drevnej štiepky – Kotolňa + Bioplynová Pestovanie a dodávka kukur. PRP, s.r.o. rozvody CZT stanica siláže – Babka, s.r.o.

Drevný popol ako hnojivo Vyhnitý substrát ako hnojivo Teplo Teplo Elektrina

Distrib. sieť elektriny (SSE, a.s.)

Obyvatelia Malého Krtíša

Priemyselný park Malý Krtíš

Legenda: PZ-CEPA = Priatelia Zeme-Centrum pre podporu miestneho aktivizmu; ECB = Energetické centrum Bratislava; MŽP SR = Ministerstvo životného prostredia SR; MH SR = Ministerstvo hospodárstva SR;

- 105 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

SEA = Slov. energetická agentúra; SSE,a.s. = Stredoslovenské energetické závody, a.s.; NFP = nenávratný finančný príspevok; PRP, s.r.o. = drevospracujúca firma vo Veľkom Krtíši.

4.4.4. Ďalšie zámery využívania biomasy pre zásobovanie obcí teplom

Obce Bušince, Čebovce, Nenince, Vinica, Závada uvažujú o využívaní biomasy na výrobu tepla pre vlastnú potrebu. Vo všetkých prípadoch je reálne vybudovanie zdrojov tepla zložených z kotolní na spaľovanie dreva alebo slamy a bioplynových staníc na báze kukuričnej siláže, exkrementov zo živočíšnej výroby a odpadov z potravinárskej výroby. V blízkom okolí obcí sú dostatočné zdroje surovín.

V súčasnosti sa v uvedených obciach uskutočňujú rokovania o možnostiach a spôsobe realizácie biomasových projektov.

V tabuľke je uvedený súhrn v súčasnosti realizovaných, pripravovaných a ďalších reálnych projektov výroby energie z biomasy v okrese Veľký Krtíš. Množstvá výroby energie sú prevzaté zo štúdií uskutočniteľností, v obciach, kde štúdie zatiaľ neboli spracované sú odhadnuté na základe doterajších rokovaní a prieskumov.

Lokalita Výroba tepla (GJ/rok) Výroba elektriny (MWh/rok) Hrušov 5 000 0 Dolná Strehová 28 000 3 300 Veľký Krtíš 115 000 7 100 Malý Krtíš 25 000 3 300 Bušince 25 000 3 300 Čebovce 20 000 3 300 Nenince 25 000 3 300 Vinica 12 000 3 300 Závada 25 000 3 300 Spolu - 1 mesto a 8 obcí 280 000 30 200

4.5. Vyhodnocovanie plnenia cieľov

Jednotlivé ciele plánovaných aktivít sa v ideálnom prípade vyčíslia v merateľných fyzikálnych a ekonomických jednotkách. Indikátory sú definované podľa cieľov a podľa dosiahnutia úspechov v projekte. Tieto ukazovatele musia demonštrovať úspešné dosiahnutie cieľov a projekty musia poskytnúť dôkaz, že prispievajú k úspešnému dosiahnutiu cieľov.

V princípe, indikátory by mali byť: • Jednoduché; • Dostupné; • Preukázateľné;

Typické ukazovatele pre racionalizáciu na strene spotreby: • GJ usporenej energie za rok; • SK/€ usporené za rok; • Zvýšenie energetickej efektívnosti (napr. GJ/m2 v domácnostiach).

Typické ukazovatele pre obnoviteľné zdroje energie: • kWh alebo GJ vyprodukovanej elektriny a tepla/ročne;

- 106 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

• m2 nainštalovaných solárnych kolektorov; • kW inštalovaného výkonu – vietor, kotly na biomasu; • iné.

Možné makroindikátory (na úrovni regiónov): • dopyt po energii v GJ alebo kWh na jednotku HDP (ak sú dostupné dáta); • dopyt po energii v GJ alebo kWh na obyvateľa; • základná spotreba primárnej energie na jednotku HDP; • spotreba elektrickej energie v TWh na 1 obyvateľa; • spotreba elektrickej energie v TWh na jednotku HDP; • % podiel OZE v energetickej bilancii regiónu; • % podiel vyprodukovanej elektrickej energie z OZE na hrubej spotrebe elektriny v regióne.

Sledovanie a vyhodnocovanie plnenia cieľov by mali vykonávať samosprávy na ročnej báze. Samotná koncepcia, jej ciele, priority by mali byť navrhované a aktualizované každé 3-4 roky.

Je na predstaviteľoch Banskobystrického samosprávneho kraja a predstaviteľoch miestnych samospráv, či si predkladanú koncepciu osvoja a či stanovia jej kvalitatívne a kvantitatívne ciele a budú vyhodnocovať ich plnenie. Mechanizmus by mal by stanovený aj v národnej legislatíve (navrhovaný Zákon o energetickej efektívnosti v rámci návrhu „Koncepcie energetickej efektívnosti“).

- 107 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Zoznam použitých podkladov: [1] Vyhláška MŽP SR č. 410/2003 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok [2] http://www.emisieonline.sk [3] http://www.urso.gov.sk [4] Mapový server Slovenskej agentúry životného prostredia: http://atlas.sazp.sk/

Zoznam použitej literatúry:

[1] Štatistický úrad SR, Krajská správa v Banskej Bystrici: Obce Banskobystrického kraja v roku 2003, Banská Bystrica: ŠÚ SR, 2003 [2] Štatistický úrad SR: Štatistická ročenka 2004, Bratislava: ŠÚ SR 2004 [3] Štatistický úrad SR: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Základné údaje (Domy a byty), Bratislava: ŠÚ SR, 2001 [4] Šúri M., Huld T.A., Dunlop E.D. (2005). PVGIS: a web-based solar radiation database for the calculation of PV potential in Europe. International Journal of Sustainable Energy, 24, 2, 55-67. Server PVGIS http://re.jrc.cec.eu.int/pvgis/pv/imaps/imaps-sk.htm [5] Ing. Jozef Kováč, Ing. Vincenc Čunderlík, Ing. Roman Uhrina: Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Veľký Krtíš, Slovenská energetická agentúra, Regionálna pobočka Banská Bystrica, Banská Bystrica: SEA, 2005 [6] Program odpadového hospodárstva okresu Veľký Krtíš do roku 2005, Veľký Krtíš: Okresný úrad vo Veľkom Krtíši, 2002 [7] Správa o stave životného prostredia Banskobystrického kraja v roku 2002, Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia – CEI, 2002 [8] Územný plán Veľkého územného celku Banskobystrický kraj, Banská Bystrica: VÚC BB, 2005 [9] Informácia o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Banskobystrickom kraji, Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici, 2006 [10] Energetická politika SR, Bratislava: Vláda SR, 2001 [11] Energetické centrum Bratislava: Atlas využívania obnoviteľných energetických zdrojov na Slovensku, Bratislava: ECB, 2002 [12] Halahyja, M., Sternová, Z., Chmúrny, I.: Stavebná tepelná technika. Vydavateľstvo JAGA 1998, Bratislava [13] Národná štúdia energetickej efektívnosti, 2002 – 2012. Podkladové materiály. VVÚPS-NOVA, s.r.o. 2002 [14] Národná štúdia energetickej efektívnosti, 2002 – 2012. ECB, Bratislava 2002 [15] DahlsveenT., Petráš, D.: Energetický audit budov (požité údaje od VVÚPS-NOVA, s.r.o.), Vydavateľstvo JAGA, 2005 [16] Energetické centrum Bratislava, KWI Architects Engineers Consultants a konzorcium: Národná štúdia energetickej efektívnosti 2002-2012, Bratislava: ECB, 2002 [17] Franko, O., Remšík, A. & Fendek, M. (Editori) 1995: Atlas geotermálnej energie Slovenska. Vyd. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 96 s. 164 tab. [18] Biely, A. BIELY, A., BEZÁK, V., ELEČKO, M., KALIČIAK, M., KONEČNÝ, V., LEXA, J., MELLO, J., NEMČOK, J., POTFAJ, M., RAKÚS, M., VASS, D., VOZÁR, J. & VOZÁROVÁ, A., 1996:

- 108 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Geological map of Slovak Re-public 1:500000. Bratislava, Geol. Survey of Slovak Rep., Dionýz Štúr Publ. [19] BIELY, A., BEZÁK, V., ELEČKO, M., KALIČIAK, M., KONEČNÝ, V., LEXA, J., MELLO, J., NEMČOK, J., POTFAJ, M., RAKÚS, M., VASS, D., VOZÁR, J. & VOZÁROVÁ, A., 1996: Explanation to Geological map of Slovak Republic 1 : 500 000. Bratislava, Geol. Survey of Slovak Rep., Dionýz Štúr Publ., 7–76 [20] FUSÁN, O., BIELY, A., IBRMAJER, J., PLANČÁR, J. & ROZLOŽNÍK, L.1987: Basement of the Tertiary of the Inner West Carpathians. Monograph. Geol. Úst. D. Štúra, Bratislava, 7-123 (In Slovak, Engl. summary) [21] KONEČNÝ V. (EDIT.) 1998: Vysvetlivky ku geologickej mape Štiavnických vrchov a Považského Inovca (štiavnický stratovulkán) 1:50.000, I. a II. Diel. Geologická služba SR, Vyd. Dionýza Štúra, Bratislava, 473 s. [22] VASS D., KONEČNÝ V., ŠEFARA, J. (EDITS.) 1979: Geologická stavba Ipeľskej kotliny a Krupinskej planiny. Geol. Ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 277 s. [23] VASS D., BAJANÍK Š., HUSÁK, Ľ., KANTOROVÁ, V., LEHOTAYOVÁ, R., MARKOVÁ, M., ONDREJIČKOVÁ, A., SNOPKOVÁ, P. & VOZÁROVÁ, A., 1988: Štruktúrny vrt FV-1 Blhovce. Region. Geol. Západ. Karpát, Bratislava, 23, 7-86, (in Slovak, Engl. summary) [24] VASS D., ELEČKO M., PRISTAŠ J., LEXA J., HANZEL V., MODTLIDBA J., JÁNOVÁ V., BODNÁR J., HUSÁK Ľ., FILLO M., MÁJOVSKÝ J. & LINKEŠ V., 1989: Geológia Rimavskej kotliny. Monogr., Geol. Úst. D. Štúra, Bratislava, 7-149, (in Slovak, Engl. summary) [25] VASS D., BEZÁK V., ELEČKO M., KONEČNÝ V., LEXA J., PRISTAŠ J., STRAKA P., VOZÁR J., 1992: Geological map of Lučenská kotlina depr. and Cérová vrchovina highland, 1 : 50.000. Geol. Úst. D. Štúra, Bratislava [26] VASS, D., ELEČKO, M., BEZÁK, V., BODNÁR, J., PRISTAŠ, J., KONEČNÝ, V., LEXA, J., MOLÁK, B., STRAKA, P., STANKOVIČ, J., STOLÁR, M., ŠKVARKA, L., VOZÁR, J. & VOZÁROVÁ, A., 1992: Vysvetlivky ku Geologickej mape Lučenskej kotliny a Cérovej vrchoviny 1 : 50.000. Geol. Úst. D. Štúra, Bratislava, 7-196 (in Slovak, Engl. summary) [27] VASS D., HÓK J., KOVÁČ P., ELEČKO M., 1993: Sled paleogénych a neogénnych tektonických udalostí v juhoslovenských kotlinách vo svetle napäťových analýz. Miner. slov., Bratislava, 2/25, (in Slovak, Engl. summary) [28] Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo životného prostredia SR: Správa o pokroku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, vrátane stanovenia národných indikatívnych cieľov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie, Bratislava, 2004

Zoznam príloh:

1. Adresár dôležitých organizácií 2. Prípadová štúdia realizácie opatrení v bytovom dome T 06B 3. Vyjadrenie prevádzkovateľa malej vodnej elektrárne Nenince 4. Obrazová príloha

- 109 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Príloha 1 – Adresár dôležitých organizácií

Poradenské spoločnosti: • ENERGETICKÉ CENTRUM BRATISLAVA, Ambrova 35, 831 01 Bratislava, e-mail: [email protected], t: +421-2-59 30 00 91, f: +421-2-59 30 00 97, www.ecb.sk, www.eFilip.sk, www.usporyenergie.sk • Centrum pre verejné osvetlenie (CEVO), Energetické centrum Bratislava, Ambrova 35, 831 01 Bratislava 37, tel. +421 2 593 000 94 alebo +421 2 593 000 91, fax: +421 2 593 000 94 alebo +421 2 593 000 97, e-mail: [email protected], internet: www.cevo.sk

Implementačné orgány štrukturálnych fondov EÚ: • Slovenská inovačná a energetická agentúra, regionálna pobočka Banská Bystrica, Rudlovská cesta 53, 974 28 Banská Bystrica, tel.: 048/ 4714 600, fax: 048/ 4714 651, mail: [email protected], www.siea.gov.sk • Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, tel.: 02/5956 1111 (spojovateľka), E-mail: [email protected], www.enviro.gov.sk • Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Adresa: Prievozská 2/B, 825 25 Bratislava 26, Telefón: +421 (0) 2 583 17 111, E-mail: [email protected], www.build.gov.sk

Ostatné ministerstvá: • Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, Tel: 02/48541 920, 48541 918, 48541 927, Fax: 02/48543 914, E-mail: [email protected], Operátor: 00421-2- 48541111, Internet: www.economy.gov.sk • Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, Ústredňa: 02/59 266 111, Podateľňa: 02/59 266 115, e-mail: [email protected], internet: www.land.gov.sk

Fondy a iné financujúce organizácie: • Environmentálny fond SR, Bukureštská 4, 813 26 Bratislava, Fax: 02/577 83 216, tel. 02/57783+kl. 103, 116, www.envirofond.sk • Národný kontaktný bod pre Nórsky finančný mechanizmus a Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru - Úrad vlády SR, Odbor koordinácie predvstupových fondov a bilaterálnej spolupráce, Nám. slobody 1, 813 70 Bratislava, Slovenská republika, [email protected], tel: +421 2 5729 5516, fax: +421 2 5443 0056, www.eeagrants.sk • International Finance Corporation, Michalská 23, 811 03 Bratislava, Tel: +421-2-5441- 1466,7; Fax: +421-2-5441-1179, E-mail: [email protected], Internet: www.ifc.org

Dodávatelia a obchodníci s palivami v okrese Veľký Krtíš: • Palivá Haško, Banícka 39 Veľký Krtíš (drevo, uhlie, propán-bután); Banícka 39, 99000 Veľký Krtíš, tel: 047/4830192, [email protected] • Baňa Dolina a.s. Veľký Krtíš (uhlie); Dolina 77, 99012 Veľký Krtíš, Telefón: +421 047 4830 312, Fax: +421 047 4830 246, Email: [email protected], internet: www.dolina.sk • Lesy SR - OZ Krupina - LS Ľuboreč (drevo); OZ Krupina, Adresa: ul. Saská č.9, PSČ : 963 21, Krupina, Telefón: 045/ 5511326 045/5511327, Fax: 045/ 551 1423, e-mail: [email protected], www.lesy.sk

- 110 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

• Fibra Šahy (drevo); SNP 49, 93660 Šahy, t: 036-7411166, f: 036-7413785 • Vojenské lesy a majetky Pliešovce š.p. (drevo); Lesnícka 23, 96263 Pliešovce, Telefón: 045- 5562331, Fax: 045-5519054, Email: [email protected], domovská stránka: http://www.vlm.sk • Madic Čebovce (palivové drevo, hnedé uhlie); Tel.: 047/4882208; 0905-390114 • Miestne urbárske spoločnosti (drevo).

Špecializovaná štátna správa: • Obvodný lesný úrad Veľký Krtíš, ul. I. Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, E-mail: [email protected], pracovníci: Ing. Dušan Backo, Tel.: 047/483 11 24, Mobilný telefón: 0904 684 344, Ing. Pavel Martinčok, Ing. Ľubomír Širgel, Ing. Jozef Tvrdošinský, Ing. Peter Kotman

Montážne firmy solárnych systémov, schopné zabezpečiť montáž v rámci okresu Veľký Krtíš: • ECBA Solar – p. Šebest, Ambrova 35, Bratislava 831 01, e-mail: [email protected], infolinka: 02 / 593 000 91, www.slnecnaenergia.sk • Š.J.TERM - p. Juhász, B. Bartóka 32, Rimavská Sobota, 047/5631116, 0908/933 683 • S-TEAM - Mudr. Šaranková, Železničná 8, Veľký Krtíš, 047/4831289 • BÁLINT Jaroslav, Klokočova 733 / 79, Hnúšťa, 047/ 5422 290 al. 0903/543 419 • GEMERTERM, Škultétyho 6/22, Rimavská Sobota, 047/5626410

- 111 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Príloha č.2 Prípadová štúdia realizácie opatrení v bytovom dome T 06B

Jedná sa o osempodlažný bytový dom, konštrukčnej sústavy T 06B na Lučeneckej ulici č. 69-71 vo Veľkom Krtíši. Dom bol postavený v roku 1978.

Obr.: Bytový dom T 06 B. - dom po zateplení štítových múrov

Obr.: Bytový dom T 06 B. - pôvodný stav

- 112 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.. Bytový dom T 06 B. - degradácia tesnenia štítových panelov

Výpočet tepelnotechnických parametrov a samotný postup výpočtu vychádzal z údajov VVÚPS- NOVA, s.r.o. podľa [12]. Dĺžka vykurovacej sezóny a klimatické pomery boli stanovené na základe STN 73 0540 – 3. Priemerná teplota vonkajšieho vzduchu počas vykurovacieho obdobia bola uvažovaná +2,7°C, výpočtová teplota vonkajšieho vzduchu bola stanovená podľa STN 73 0540–3 na -13°C, pri nadmorskej výške 200 m n.m. a pri výškovom teplotnom gradiente pre II. teplotnú oblasť. Priemerná vnútorná teplota vzduchu bola uvažovaná +19 °C. Počet vykurovacích dennostupňov je potom 3 374. Tepelnotechnické parametre pôvodných stavebných konštrukcií a príslušné plochy sú uvedené v tab. P3.1. Celá budova bola uvažovaná ako jediná zóna. Plochy boli stanovené z vonkajších rozmerov. Výpočet porovnáva zmeny tepelnotechnických charakteristík pri zateplení strechy, fasády, štítových múrov a pri výmene okien. Klimatické pomery, prevádzka budovy a tým aj vnútorné tepelné zisky a zisky zo slnečného žiarenia zostávajú rovnaké a z toho dôvodu neboli započítané pri stanovení ročných úspor energie. Výpočet uvažuje so znížením nekontrolovateľnej infiltrácie vzhľadom na lepšiu tesnosť nových okien.

Tab. P3.1. Tepelnotechnické parametre pôvodných konštrukcií Teplotný Stavebná konštrukcia Plocha rozdiel U Q [m2] (θi -θe), [K] [W/m2.K] [W] Štítové steny 458,30 16,3 1,696 12 670 Obvodové steny (fasáda) 889,00 16,3 1,674 24 257 Strecha 337,89 16,3 0,790 4 351 Zasklenie schodiska 76,16 16,3 7,000 8 690 Okná a dvere 514,86 16,3 2,900 24 337 Strop vstupného podlažia 337,89 16,3 1,295 7 132 Celkom 2 614,10 81 438

Po zateplení strechy, fasády a štítových múrov, a výmeny okien bytov na úroveň súčasných normatívnych požiadaviek (STN 73 0540/2002) budú tepelné straty prechodom tepla (Q´T) podľa Tab.P3.2. Zasklené steny schodiskového priestoru boli ponechané v pôvodnom stave s tým, že boli zateplené ostenia.

- 113 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab. P3.2. Tepelnotechnické parametre pôvodných konštrukcií Teplotný Stavebná konštrukcia Plocha rozdiel U Q´T [m2] (θi -θe), [K ] [W/m2.K] [W] Štítové steny 458,30 16,3 0,460 3 436 Obvodové steny (fasáda) 889,00 16,3 0,460 6 666 Strecha 337,89 16,3 0,200 1 102 Zasklenie schodiska 76,16 16,3 7,000 8 690 Okná a dvere 514,86 16,3 2,100 17 624 Strop vstupného podlažia 337,89 16,3 1,295 7 132 Celkom 2 614,10 44 649

Dosiahnuť takúto zmenu súčiniteľu prechodu tepla je možné použitím kontaktného fasádneho zatepľovacieho systému s použitím minerálno vláknitej izolácie s hrúbkou 60 mm. Izolačný materiál by mal hodnotu súčiniteľu tepelnej vodivosti v suchom stave max. 0,045 W/m.K, objemovú hmotnosť min. 85 kg/m3 a stlačiteľnosť max. 1,5%. Strechu by postačilo zatepliť izoláciou o hrúbke 30- 40 mm, pričom tepelná vodivosť izolácie môže byť max. 0,05 W/m.K, objemová hmotnosť od 150 kg/m3 a pevnosť v tlaku pri 10% deformácii min. 40 kPa. Okná je možné použiť s dvojitým zasklením so vzduchovou výplňou a s dreveným alebo plastovým rámom (trojkomorový systém).

Rozdiel v tepelných stratách prechodom tepla predstavuje 36,8 kW alebo o 45% menej oproti pôvodnému stavu. Pri danej dĺžke vykurovacieho obdobia a počte dennostupňov a pri neprerušovanej dennej prevádzke vykurovania je ročná úspora tepla 658 GJ/rok.

Pri výmene okien sa zmenil aj súčiniteľ škárovej prievzdušnosti okien, a to z pôvodných 1,6.10-4 m2/s.Pa-0,67 (konzervatívny odhad), na hodnotu 1,0.10-4 m2/s.Pa-0,67. Pri celkovej dĺžke škár 1 843,4 m [12] a pri uvažovaní charakteristického čísla budovy 6 Pa0,67 (normálna poloha, nechránená poloha, radové domy), bude zmena tepelného toku vetraním v hodnote 12,98 kW. Za celé vykurovacie obdobie bude úspora tepla zníženou infiltráciou predstavovať 232 GJ/rok. Celková úspora tepla potom predstavuje 890 GJ/rok.

Merná tepelná strata prechodom tepla pôvodného stavu, vypočítaná podľa STN 73 0540-4/2002, predstavuje: HT = 4983,08 W/K. Merná tepelná strata vetraním pôvodného stavu predstavuje HV = 1558,59 W/K, pri uvažovanej tesnosti pôvodných okien a intenzity výmeny vzduchu 0,78 h-1.

Celková potreba tepla na vykurovanie pri priemernej dĺžke vykurovacej sezóny 207 dní a pri priemernej teplote vonkajšieho vzduchu (+2,7 °C) a priemernej vnútornej teploty +19°C predstavuje 1 907 GJ/rok. Vplyv vnútorných ziskov vyjadrený podľa STN 73 0540-4/2002 za predpokladu priemernej vybavenosti každej domácnosti elektrickými spotrebičmi a pri trvalom užívaní každého bytu (5 W/m2), predstavuje 229,6 GJ/rok. Solárne zisky pri orientácii fasády smerom východ/západ a priemernej priepustnosti zasklenia gw = 0,65 predstavujú 276,6 GJ/rok. Takto celková teoretická spotreba tepla na vykurovanie predstavuje 1 400,8 GJ/rok.

Pri realizácii menovaných opatrení (zateplenie celého obvodového plášťa a strechy, výmena okien) sa celková teoretická spotreba tepla zníži o 890 GJ/rok t.j. o 63,6 %. Takéto vysoké percento úspory však môže existovať len pri ideálnych podmienkach realizácie stavebných prác a následné užívanie budovy v súlade so stanovenými okrajovými podmienkami.

Namerané spotreby daného domu za ostatné roky sú v tab. P3.3. Táto spotreba tepla na vykurovanie zohľadňuje reálne klimatické pomery za ostatné roky, skutočné vnútorné a vonkajšie zisky tepla, reálne užívanie budovy a reálna kvalita stavebných konštrukcií. Pri uvažovaní rovnakého percenta úspory tepla oproti referenčnému stavu (63,6%) a pri prepočte priemernú reálnu spotrebu za ostatné roky (v Tab. P3.3) na priemerný počet dennostupňov za ostatné roky, môže v reálnych podmienkach hodnota úspor dosiahnuť 778 GJ/rok.

- 114 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Tab. P3.3. Namerané spotreby tepla za vykurovanie počas ostatných rokov Rok 2000 2001 2002 2003 Priemer Reálna spotreba tepla [GJ/rok] 1 271,0 1 210,0 1 204,0 1 208,0 1 223,3 Počet vykurovacích dennostupňov, [D°] 3 086 3 477 3 357 3 607 3 381,8 Merná spotreba tepla [GJ/D°] 0,412 0,348 0,359 0,335 0,363

Pri stanovení potenciálu úspory tepla bytových domov však boli uvažované nižšie percentá úspor u podobných typov domov. Konzervatívne hodnoty, ktoré boli dosadzované vo výpočte potenciálu úspory celého bytového fondu zaručujú, že v reálnych podmienkach dosiahnuté úspory budú minimálne rovnaké ako vypočítané. Z toho dôvodu môžeme považovať potenciál úspor pre okres Veľký Krtíš v bytovom sektore stanovený v kapitole 3.1 za reálny a preto garantovaný pri realizácii vymenovaných opatrení.

- 115 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Príloha č.3 Vyjadrenie prevádzkovateľa MVE Nenince

- 116 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Príloha č.4: Obrazová príloha

Obr.: Kovové rámy priehľadných konštrukcií vo Obr.: Administratívne budovy (čiastočne verejných budovách, postavených v 70. a 80. rokoch vymenené okná, vetranie dlhodobo (bez prerušenia tepelného mosta, netesné – otvorenými oknami, nezateplená fasáda) zdegradovaný tesniaci tmel).

Obr.: Fasáda nemocnice (nezateplená pôvodná Obr.: Strojovňa ÚK nemocnice – nedôkladne fasáda z 80. rokov, trvalo otvorené okna v čase izolované rozvody a tech. zariadenia vykurovania)

- 117 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Nemocnica – strojovňa ÚK (staré, Obr.: Nemocnica – strojovňa ÚK (zastarané neefektívne kotly, značne predimenzované, nový a povrchové obehové čerpadlo, bez elektronickej horák) regulácie s konštantným prietokom)

Obr.: Nemocnica – strojovňa ÚK (regulačné Obr.: Nemocnica – strojovňa ÚK (degradácia armatúry – neizolované!) tepelnej izolácie rozvodov)

- 118 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Nemocnica – strojovňa vzduchotechniky Obr.: Nemocnica – strojovňa vzduchotechniky (zlý stav zastaraného ventilátora) (zastaraná jednotka VZT)

Obr.: Bytové domy T06B-BB so zateplenými Obr.: Bytové domy T06B-BB (degradácia tesnenia štítovými stenami v stykoch panelov)

- 119 - Regionálna energetická koncepcia pre okres Veľký Krtíš

Obr.: Bytový dom T16 (60.roky) – pôvodný Obr.: Moderná športová hala (zateplená, spĺňa stav (nezateplený obvodový plášť, poškodené súčasné tepelno-technické požiadavky, minimálny okná, degradujúce vetracie mriežky na potenciál úspor energie, možnosť solárneho ohrevu fasáde) TÚV)

Obr.: Plaváreň (vyžaduje zatepliť strechu) Obr.: Rodinné domy (70. a 80. roky, postupne zatepľujú a vymieňajú okná)

- 120 -