Perspektívy Vývoja Počtu Obyvateľov V Okrese Stará Ľubovňa Pre Rok 2010 Na Základe Vývoja V Rokoch 1869 – 2001
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Fo/iu geographica IO Prešov 2006 PERSPEKTÍVY VÝVOJA POČTU OBYVATEĽOV V OKRESE STARÁ ĽUBOVŇA PRE ROK 2010 NA ZÁKLADE VÝVOJA V ROKOCH 1869 - 2001 Martin ROS/(; - M"rtž"a COMPĽOVÁ Abslrllcl. The paper presenls an analysis of lh/! pOpulalion dew:/opmenl in Ihe diJlriel of Stará L"lIbnl"/llI from Ilw.lirsl rensus (/869) IO Ihe yenr 20/0. The number of inhllbilal1lS iII 2010 ill/ends to be (j prognosis delamfnet! by a method ofllťllron net .... orks. The prognoJis rl!l'eals thar hy the year 1010 Ihe popIdaIion will hal·e increused itl Ihe dislricl. The projection qf populutúlII by 2010 is 1I"0rked Ollt 011 t/re baslS ofpopulutian censuses. Key .... ords: popl//U/iOtl dendopmenl. prognOSlsfor .I·ear 1010 Ú,·od Jednou z mol.ných metód stanovenia prognózy počtu obyvateľov na určitom uzemi je pre dikcia časových radov pomocou lincárnej neurónovej siete. Umoi:ňuje na zaklade dostatočné ho počtu vstupných údaJOV predpo kl adať možný potet obyvateľov sledovaného územia pre stanovene obdobie. V na~om prípade moZno za vstupné údaje považovať výsledky Jednotli vych sčitaní obyvuterstva na územi okresu Stará Ľubovň a . Prve spoľahlivé údaje o počte oby vateľov okresu Stará Ľubovňa máme až z roku 1869, k t:ď sa konalo prvýkrát na vedeckých zakladoch založené sčitanie obyvateľstva v Uhorsku, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko. a teda aj okres Stará Ľubovila. vývoj počtu obyvateľov v okrese Star.! Ľubovňa v rokoch 1869 - 1980 podáva podrobne Stecova Ľ. (1990). Stanovenie prognózy pre bližšie časo\é obdob,e (rok 2010) predstavuje možnost' porovnania s realnym stavom, určenie jej presnosti a možnost" využitia v pra",j pri plánovani ďalšieho vývoja obci. Anal~'z a vývoja obyvateľstva v okrese Stará Ľubovňa v rokocl1 1869 - 2001 Na začiatku sledovaného obdobia, t.j. k 31. 12. 1869 i:ilo na študovanom územi 37557 osôb a po posledné sčítanie tj. k 25. 5.2001 tento počct narástol na 50 684 osôb, teda o 34, 95% z celkového pOČtu obyva t eľov v roku 1869. Nárast počtu obyvatel'ov za sledovnne obdobie mali v prvom rade procesy prirodzeného a mechanickeho pohybu. Nedo~tatok wchovaneho statistickeho mntcriálu neumožňuje lieto proecsy presnc vyčisli ť a vyhodnotiť. Zhodnotenie vývoja do roku 1980 bolo podrobne spracované v člá nku Ľ. Stecovej (1990). vývoj obyva t eľ stva po roku 1980 predstavuje významnú čiastkovú elapu. Významnou udalosťou tejto etapy vývoja bol pád socializmu a začiatok demokracie. Popu l ačný vývoj medzi rokom 1980 2001 bol sprevádzaný rastom počtu obyva t cľov. Celkový poZitívny vývoJ súvisel na začiatku obdo bia s naďah~j prevládajÚCOU socialistickou politikou. Po nastupe demokracie. k činiteľom, ktore prispeli k rastu pottu obyvalerov, patrili najmä nadpriemema Ifltenzita sobášnosti a pôrodnosti. V nemalej miere k rastucemu trendu počtu obyvateJ"ov prispel aj vysoký s t upeň religiozity RNDr. Mllrti" Ro.~ ii! Katedra geof:ľllfie o regionálneho ro::~"()ja. Fakulto hllmullitnych a prirodnych vied Preiov:rkej IIml·er!ity. Ul. 17. now!mbra I, 08/ /6 Prejai·, e-mail:ro:[email protected] Mgr. l\1urtillll Compľllwj Fakli/IU bam"ctva II dologi~ II vjr. technoliJgii, TU KoJice. ~-majf: mortlnoCOmplol·u"':cel1lrllnult 434 Fotia geographica 10 Prešo\' 1006 územia, na ktory nadväzujú d'aBic pozitivne faktory, a to zvyšujúca sa pôrodnosť, nizka po LratO\iOS( a rozvodovosť. Tento stúpajúcI trend bo! zaprifineny aj existencIOU rómskej popu lácie a Jej životnou úrovňou, ktorá preferuje model viacdetnej rodiny. Negatívnym javom v rámci tohto obdobia ostáva stále vysťahovalectvo. V dôsledku ncdostatku pracovných prile žitosti, najmä ku koncu sledovaného obdobia odch3.dzajú predovšetkým ľudia v produktívnom veku za prácou do väčších mieSI mimo okresu alcbo aj okolitých štátov (ČR. USA, Ncmccko atď.). Postupne sa ich novým bydliskom stava miesto ich pracoviska. Týmto procesom začina narastal' obyvateľstvo v poproduktivnom vcku, čo môže do budúcnosti prinies!' pokles počtu obyvateľov. Zhodnotenim charakterizovaného obdobia pribudlo od Toku 1980 - 2001 spolu 8484 obyvateľov. t.j. 20, 10% z celkového poč t u obyvateľov v roku 1980. V druhej časti sle dovaného obdobia sledujeme výraznejšie zmeny v populačnom vývoji okresu s nastupujúcimI negatívnymi javmi. Úbytok obyvateľov sa začína prejavovať v 23 obciach zo 44 obci okresu. Anal ~'Za vývoja počtu obyvatel'ov v obciach okresu Stará Ľubov ňa v rokoch 1869 - 2001 Analýza vývoja počtu obyvateľstva na studovanom úzcmi podľa obci sa opiera o štatistické ma teriály za príslušné obce podl'a jednotl ivýeh sčítaní ľudu, domovabylov. Spracovanie vý• vop počtu obyvateľov do roku 1980 bol opä!' podané v článku Ľ. SteeoveJ (1990). Zhodnote ním celého sledovaného obdobia možno kon~tatovať. že zo 44 obcí okrcsu zaznamenalo v sledovanom obdobi 29 obci pokles a zvyšnych 15 nárast počtu obyvateľov. Rast počtu oby. vatel'ov v nicktorych obciach okrcsu sa viaže najmä na výhodné hospodárske a dopravné pod mienky (Podolínec, Stará Ľubovňa, Plavnica, Plaveč, Cirč, Hniezdnc) a intcgniciu do blízkych väčších sidcl (Nová Ľubovňa, Chmeľnica). V pripade obci Haligovce a Lesnicaje priaznivý populačný vývoj ovplyvnený existenciou turistickej oblasti Dunajca a Červeného Kláštora. ZvlHtne postavenie má obec Vyšne Ružbachy, ktorá jc kúpeľným miestom celoštátneho vý• znamu. a týmto je podmiencný aj zvyšujuci sa počet obyvatcľov. Pre obce Ľubotín, Lomnič ka, Šarišské Jastmbie, Kolačkov, Jakub1lllY a Kyjov je charakteristický vysoký podiel rómskej populácie, čoho dôsledkom je aj stupajúei trend vo vývoji počtu obyvateľov. Najpriaznivejší vývoj v rámci okresu mato mesto Stará Ľubovňa, ktoré zaznamenalo oscm násobný V""lf:Ist počtu obyvateľov. Na začiatku obdobia. t. j. v roku 1869 žilo na územi mesta 2060 obyvateľov apo posledné sčítanie tento pOČCI narástol na [6227 obyvateľov (o 687, 72% viac ako v roku 1869). Naopak sedemnásobný pokles sprevádzal obec Ma tysová, v ktorej sa počet obyvateľov znížil zo 635 na 88. Celkový úbytok v tejto obcí činil 547 osôb (o 627, 59% menej ako v roku 1869). Rozmiestnenie obcí podľa celkového prírastku resp. úbytku obyvateľstva v rokoch 1869 - 200 l znáwriiuje mapa l. Zaujímavým javom v rámci okresu Stará Ľubovňa sa Sláva výrazný ubytok obyvatcľov v niektorych marginálnych obciach okresu. Tie by poslupnym znižovanim poč t u obyvateľov moh li upI ne za n iknúť. Tabuľk a 1 podáva prehľad obcí. kto ré sa vyznatuju dlhodobým pokle som počtu obyvateľov. Počet obyvatcľov v týchlO obciach klesol v priebehu tridsiatich rokoch približne na polovicu pôvodného počtu. Perspektívy v)'voja poč tu obyv a teľov pre rok 2010 Častým prostnedkom pre stanovenie prognózy su matematicko - štatistické mctódy. Po mocou predchádzajúcich údajov je snaha extrapolovať ďalši vývoj počtu obyvateľov alebo iných charakteristik. Predikcia časových rodov pomocou neurónových sicti je jednou z možných metód pre spracovanie ~tatislických dál a vypracovanic prognôzy. 435 FaNa geographica JO Prejo\, 2006 i c.;;....,, ~..,.._. "") [J -UI._'OO o·o ··• •••.• . ,.' ...- Mapa l Celkov}' pohyb obyvatcľo\- v olxiach okresu Stara ĽubovfIa v rokoch 1869 - 2001 Tahuľka 1 VyvoJ počtu obyvateľov \'0 vybraných obciach okresu Stani Ľubovňa v rokoch 1961 - 2001 o." -- Hajtovka KrcmniÍ Legnava Matysovi1 I Ob~čné Hraničné Stráňany Rok 1961 175 254 445 48. 195 471 422 1970 160 217 356 387 I ISI 440 369 1980 141 179 205 200 133 362 304 1991 II. 129 220 112 78 273 239 1992 112 130 210 112 78 260 240 1993 107 132 200 III 77 256 243 1994 109 137 193 11 2 72 255 231 1995 109 139 1&4 III 75 252 232 1996 100 142 1&3 lO. 77 250 233 1997 95 135 173 99 78 251 225 1998 94 134 175 95 78 250 219 1999 93 175 95 71 244 221 2000 93 '"125 167 8. 69 243 212 2001 90 , 121 I 156 , 88 64 23 1 207 Ubytok SS 133 289 398 131 240 215 Zdroj: SIal/SI/cIeY urad SR 436 Folia geographica IO PrešoI' 2006 MetOda vypočtu spočiva v predpoklade, že hodnoty časového radu sú lineárnou kombiná ciou P predchádzajúcich hodnôt. ľod výpočtom tejto linc~mcj kombinácie ďalej budeme rOtU miet' aplikáciu určitého operätora na hodnoty tohto rádu. Chyba predikcie je daná rozdielom predikovanej a skutIXnej hodnoty rildu. Proces predikcie molno ro"dc1iť na dve etapy: Učenie Hradanie hodnoty ncuronových vah, ktorá minimalizuje kvadratickú prcdikčnú chybu (E;) (E ~) "" (:«1) - x'(t») 2 • kde X(l) JC skutočná hodnota radu a x'(t) je prcdikovuná hod nota radu. , x'(t) = I a/,x(t -11M). kde anjc n-ta vaha neurónu a ako x(t)o"načujeme vek· n_1 IOC X(I) = {r(1 -lll),X(1 - 2111), ... ,X(1 - PllI)} Predikcia Učeme prcdstavuje hľadanie hodnoty neuronovYch váh, ktorá minimalizuje kvadratickú predikčnú chybu. Predikciou pomocou nájdených neurónových váh predikujeme neznáme hodnoty časového radu. Pre predikciu sme používali parametcr P"'8 (počet neur6novych vstupov). Vypočítaná kvad ratická predikčnil chyba je =0,30). f'redikálor dokazal zachytíť rast aj pokles počtu obyvate ľov v okrese a obciach okresu Stará Ľubovňa. Pre obce okresu Slara Ľubovňa sme používali predpoklad. že počet obyvateľov jednotlivých obci sa vyvíja nczá\'isle. Na základe ~latiSllc kých dát z roku 1869 2001 sme vypočital! predikčnú hodnotu na rok 2010. Z vysledkov pre dikcie časových radov pomocou neur6novych sicti bola spracovaná labllrka 2, v ktorej Je 7.3Znamenany vývoj počtu ohyvateľov v okrese Stará Ľubovňa od roku 1991 - 2010. Mapa 2 znáZOrňuje počel obyvateľov v roku 2001 podľa ~tatistiekýeh údajov a v roku 2010 spracova nej pomocuu neurónových sieti. Zároveň ukazuje s akou prcsnost'ou dokázal i neurónové vahy určit' počet obyvateľov v okresc Stará Ľubovňa. teda vyjadruje isté porovnanie medzi skutoč nou a prcdikovanou