Bizkaia Asteasu: gar̄ɔndó , lepá i̯tsekí , lepé sú r̄, Jaurrieta: ɣará ndo Uharte Garazi: lepó ɣií l (?), *gá r̄kol lepá͜esur̄a (mark.) Leitza: lepé sú r̄, ká śkoesú r, ká śka͜esur̄é (mark.) Arrazola (): kokó ta, kalaβé ra, Ataun: lepaɣá ɲ Lekaroz: sur̄só lo, *lé patsá ki Zuberoa *śá puts Azkoitia: lepáɣaɲ, kokó te Luzaide / Valcarlos: lepoko sá in (?), Altzai: garkhó tʃy : kokó t, *iðú naśú r Azpeitia: kokó te, lepá esú r̄ gar̄kó la, *gar̄ó ndo Altzürükü: garkhó tʃe : kaśké t Beasain: lepáɣa ɲ, kaśká atseá (mark.) Mezkiritz: kokó te͜a (mark.) Barkoxe: lephoɣí βel : kokó t, *irú n Beizama: lepáɣá ɲ, lé pa͜esú r̄ Oderitz: lepó ko͜esú r̄ : kó kot Domintxaine: ká ʃkoɣieljá n (mark.) Bergara: kokó te Suarbe: lepesú r̄, *lepatʃé ko Eskiula: garkhó tʃa (mark.), Bolibar: kó kot t : kokó t Deba: kokó , *lepá śur̄ Sunbilla: lepá tsekó r̄ bý rɣiβé la (mark.) Dima: kokó te Donostia: ɣar̄ó ndó , *lepó tʃuló, *lepé sú r Urdiain: lepo͜asá i̯n, lé pasai̯ná (mark.) Larraine: garkhó tʃe Eibar: kokó taśur Zilbeti: lepatsá ki Montori: gaRkhó tʃa (mark.), bygiβé la (mark.) : koké t e : koké t Elduain: gar̄ó :ndó , *lɛpá súr̄ Zugarramurdi: lepó sokoá (mark.) Pagola: lephoɣí βel, garkhó tʃe : kái̯ʃku (?), kokó t Elgoibar: kokó te Lapurdi Santa Grazi: garkhó tʃe : kokó ta, nú ka Errezil: lepaɣá ɲ, kokó tiá (mark.) Ahetze: bú ruɣiβé l Sohüta: gá rkhotʃí a (mark.) : kó kot Ezkio-Itsaso: kokó te, *lepá ɣaɲ Arrangoitze: lepoé sur Urdiñarbe: garkhó tʃi (?), garkhó tʃe Gamiz-Fika: kó kó t, kokó taśú r Getaria: kokó tá , lepá ɣaɲá (mark.), *lepá ͜esú r̄ Azkaine: buruɣiβé la (mark.) Ürrüstoi: gakhó tse : kokó ta, nú ka Hernani: gar̄ó ndó Bardoze: bú uɣí ela (mark.), buruɣí ela : kó kot, kalβer̄á śur Hondarribia: lepośoko, *lepatʃoko (mark.), byrgiéla (mark.), býryɣié la (mark.) Ikaztegieta: lepaé sur̄, koɣó te, Beskoitze: βuruɣí βel, kaśkoɣí βel, *ɣá Rkotʃ Mapan sartzen ez diren erantzunak: Ibarruri (): kokó t, βuruko á śur̄, ká ʃku i̯ i : kokó t, ká śko *kokó tea (mark.), *lepó ɣa ɲe (mark.) Donibane Lohizune: βurú ɣ βé l Abaurregaina / Abaurrea Alta (N): ɣ β : kó kot Lasarte-Oria: lepesú r̄, gar̄óndó Hazparne: kaśko í el, βuruɣíel lé pesú r̄a (mark.) : kokó t, burú ɣoi̯ko Legazpi: kokoté Hendaia: lepoesú R Aia (G): *lé pa͜͜ondó a : kokó ta Leintz Gatzaga: kokóte, *lepoá śur̄ Itsasu: ɣaRkó , lé poɣiβé l Amezketa (G): *lepó ɣ ɲé t : kokó tatse, kaśkár̄, *śá puts Mendaro: kokó , *lepó ɣaɲ, *lepá śur̄ Makea: βurú ɣiβé l, *ɣá Rko Asteasu (G): lepésú r̄, lepá ͜esur̄a (mark.) o : koké ta, kokoté a (mark.) Oiartzun: lep ͜é sú r̄, lepé sú r̄, *ɣá r̄ondó Mugerre: lephoɣiel Donostia (G): *lepé sú r i̯ : kokó t, *iðú naśur̄ Oñati: kokó te, *lepá aśur̄ Sara: lepoɣiβé l Ikaztegieta (G): *lepóɣa ɲe (mark.) e Mañaria: kokó te Orexa: ɣar̄ó ndo, lepá ͜ sur̄ (?), *lɔtó ki (?) Senpere: βúruɣí il, *lepó só ko Larzabale (N): lephó ɣiila (mark.), Mendata: kokó t, kalaβé ra Orio: ɣar̄ɔ́ndó , *lepá esú r̄, *lepá ɣá ɲ Urketa: buúɣí el garkhó la (mark.) : *kó kot Pasaia: gá r̄ondó Uztaritze: bú ruɣí βel, *lepó ɣiβé l Mendaro (G): *lepá śur̄ Tolosa: lepáɣá i̯ɲ, *ɣar̄ó ndó Orio (G): *lepá ɣá ɲ : kokotá śur̄ Nafarroa Beherea : βurwá śur̄ (?), *kokó te, *iðuná śur̄, Urretxu: lepáɣá ɲ, lepó ɣaɲá (mark.) Orozko (B): *iðuná śur̄, *iður̄á śur̄ *iður̄á śur̄ Zegama: kokoté , *lepoɣá ɲ Aldude: lé poɣié l, *gar̄ó ndo Arboti: lephó ɣié la (mark.), garkhó ɣiela : káśkar̄, kó kote Nafarroako Foru Komunitatea : βuruko ká śku, kokó t (mark.), garkhojela (mark.), lephó ɣiiljan : kokó te Abaurregaina / Abaurrea Alta: garó ndo͜a (mark.) u : kokó ta, kalaβé ra, *śá puts (mark.), lé paká śkoa (mark.), lé pesú r̄a (mark.) Armendaritze: bú r gí il h : kokó te, *iðuná śur̄ Alkotz: lepatsó koa (mark.) Arnegi: ɣar̄k ó la Zollo (): kó kote, *iðú naśur̄ Aniz: lepó ɣai̯ɲ, *lé pasaki, *lepá sursuʎ Arrueta: βúru:ɣié l Zornotza: kó kot, kokó taśur̄, *śá puts Arbizu: lepaɣá ɲ Baigorri: gahondọ Beruete: lepátʃekó , lepasú r̄, lé pesú r̄ Bastida: lephogihí ʎa (mark.), buugihíʎa Araba Donamaria: lepásur (mark.) Aramaio: kó kote Dorrao / Torrano: lepatʃí ki Behorlegi: gar̄kó la Erratzu: sú r̄tsuri Bidarrai: ɣaRandí sí lo Gipuzkoa Etxalar: lepású r̄, lepá ͜esur̄a (mark.), Ezterenzubi: garkhó la, lepoɣá i̯n (?) Aia: kokoté , *ɣar̄ondó, *lépa͜͜ondó lepó ɣiβé la (mark.), *lepá tsạ kí Gamarte: gar̄kó la (mark.) Amezketa: lepó atsé , lepatsea (mark.), Etxaleku: lé potʃó koá (mark.) Garrüze: kar̄kó ila (mark.), ɣarkoβil *ɣar̄óndó , *lepó ɣaɲé Etxarri (Larraun): lé pesú r̄ Irisarri: gá Rko, *lepóɣiβé l Andoain: lɛ́poɣá ɲ, lɛ́poesú r̄, *gár̄ó ndó Eugi: lé po͜esú r̄e (mark.) Izturitze: lephó ɣiil, burú ɣiil Araotz (Oñati): kokó te, lepaáśur̄ Ezkurra: lepá tsakí , lepé sú r̄ Jutsi: garkhol Arrasate: kokó te Gaintza: lepású r̄ Landibarre: bú ruɣjelá , *gar̄kó Arroa (Zestoa): lepá ɣáɲ, kokó t, kokó ta, Goizueta: lepáɣ aɲá , *lepá tseki Larzabale: garkhó tʃ, śoɲgaɲa (mark.), *lepá esú r̄ Igoa: lé paɣá ɲ, lé pasú r̄, *lé patʃokó lephó ɣiila (mark.), garkhó la (mark.)

EHHA 130 100

2124. Mapa: nuca / nuque, occiput / nape of the neck  GALDERA: 58640 ALG: 1438; ALEANR: VII, *942; ALEANR: 159

                                                                                                                      ERANTZUNAK:    kar@a!mar@tsa          aBa!kandob¸!Sera        miSe!r@ mis!era!  aBako!ndo        aBaka!ndo      aBaka!ndo  oma!Ra aBakando       aBa!kando!  s!ola!i8j‹o kokot(a) - Bizkarrezurra eta burua elkartzen dituen lepoaren atzeko aldea nola izendatzen den galdetu da. Zollo: “Idunasurre” esaten du, eh. kokote - “gar(r)ando” superlemaren barnean erantzun hauek bildu dira: garando, garondo, garrondo. Lemoiz: “Kokota” da 'idunasurre'. koket(a) - “garkhotx” superlemaren barnean erantzun hauek bildu dira: gakhotze, garkhotx, garkhotxa, Hernani: “Garrondoko bat emango it!”. lepoezur garkhotxia, garkhotxe, garkhotxi, garkhotxü, garkotx. Pasaia: “Kokotia” esaten da, baño emen ez. idunasur - “lepoezur” superlemaren barnean erantzun hauek bildu dira: lepaasur, lepaezur, lepasur, Altzürükü: “Garkhotxia” kabaletan eztüzü erraiten. gark(h)ol lepazur, lepezur, lepoezur, lepoko ezur. garkhotx - Bestelakoak: buruasur (Orozko), burugoiko (Laukiz), buruko asur (Ibarruri), buruko kasku gar(r)ondo (Sondika), gahondo (Baigorri), garkobil (Garrüze), garrandizilo (Bidarrai), kaixku (Errigoiti), burugi(b)el kalabera (Arrazola, Atxondo, Mendata, Zeanuri), kalberrasur (Gizaburuaga), kaskaatzea lephogi(b)el (Beasain), kaskaezur (Leitza), kaskar (Lekeitio, Otxandio), kasket (Bakio), kasko (Kortezubi), lepozoko kaskoezur (Leitza), kaskogibel (Beskoitze, Hazparne), kaxkogielian (Domintxaine), kaxku lepazain (Ibarruri), lepakasko (Abaurregaina), lepaondo (Aia), lepatxiki (Dorrao), lepatzea (Amezketa), lepatzaki lepatzekor (Sunbilla), lepazaki (Aniz), lepazurzull (Aniz), lepoatze (Amezketa), lepotxulo lepagañ (Donostia), lotoki (Orexa), nuka (Etxebarri, Getxo), soñgaña (Larzabale), zurtzuri (Erratzu), saputz zurzolo (Lekaroz). bestelakoak

EHHA 131