Acta Facultatis Ecologiae

Journal of Faculty of Ecology and Environmental Sciences Technical University in Zvolen

BOBUĽSKÁ L. Interspecies and Intraspecies Variability of Chlorophyll a + b (spad value) in the Assimilation Tissues of Some Higher Plants CIHLÁROVÁ R. Volume 22 Spatial, Historical and Social Identity on Example Town Považská Bystrica

DANIŠ D., MODRANSKÝ J. & HRČKOVÁ L. 2010 Evolution and Reconstruction of Historical Park in Vrakúň HOLUBOVÁ Z., PICHLEROVÁ M. Factors Inﬂuencing Recreational Use of „Salamandra Resort“ Area IZAKOVIČOVÁ Z., MIKLÓS L., ŠPULEROVÁ J. & BARÁNKOVÁ Z. Biodiversity Protection of the Forest Ecosystems on the base of Representative Ecosystems JAKUBEC B., KOČÍK K. & VICIAN V. Characteristics of Agricultural Use of Selected Scattered Settlement in Highland Country JANČURA P., BOHÁLOVÁ I. & SLÁMOVÁ M. Landscape Structures Evaluation in Protected Landscape Area Biele Karpaty KUNCA V., KAPUSTOVÁ S. Changes of Bioproduction and Structure Parameters of Forest Ecosystems at Two Stationary Research Plots in the Slovak Karst National Park LUPTÁKOVÁ K. Evaluation of Park Objects in Zvolen with Focus on Occurrence of Exotic Woody Plants MAZÁNIKOVÁ E., BENČAŤ T. Dynamics of Maple Communities on the Drastvica Site in Štiavnické vrchy Mts. NĂSTASE C., CHAŞOVSCHI C., POPESCU M. & SCUTARIU A. L. The Role of University in Leading and Implementing Change – Case Study InnoNatour Project PERHÁČOVÁ Z., ZLEVSKÝ M., JAVORSKÝ M., TANDLER V., SLOBODA M., CHRASTINOVÁ Z., KRUTOŠÍKOVÁ M. & STOLÁR M. Cyanobacteria and Algae from the Reservoirs in Banská Štiavnica and their Inﬂuence on Water Quality VICIAN V., JAKUBEC B. Birds oAround Urban Settlement Budiná (Region Javor – Ostrôžky) VICIAN V., STAŠIOV S., KOČÍK K. & HAZUCHOVÁ L. Carabidae (Coleoptera) Structure on Variously Managed Agricultural Land of Podpoľanie Area EŠTÓKOVÁ M., PAVLIČKOVÁ K. Environmental Health and its Determinants Acta Facultatis Ecologiae

Journal of Faculty of Ecology and Environmental Sciences Technical University in Zvolen

Volume 22 2010 Editorial Board

Editor-in-Chief Juraj Ladomerský

Vice-Editor-in-Chief Tibor Benčať – Ecological Section

Executive Editor Magdaléna Pichlerová – Ecological Section

Technical Editors – Ecological Section Dušan Daniš Juraj Modranský

Members Miroslav Badida, Ján Gáper, Juraj Hreško, Peter Jančura, Karol Kočík, Vladimír Lalík, Oto Majzlan, Hana Ollerová, Peter Ondrišík, Andrej Oriňák, Wladzimier Pradzyňski, Dagmar Samešová, Marián Schwarz, Slavomír Stašiov, Ján Supuka, Michal Wiezik

List of Reviewers Acta Facultatis Ecologiae 22 Mária Bihuňová, Iveta Bohálová, Ľubica Ditmarová, Valerián Franc, Svetlana Gáperova, Katarina Hegedusová, Luděk Hochmuth, Peter Hoťka, Margita Jančová, Bohdan Juráni, Jaroslav Kmeť, Oľga Kontrišová, Peter Krchnák, Ján Kukla, Gita Kuklová, Branislav Masa, Sergej Mochnacký, Juraj Nič, Mária Parráková, Ján Pavlík, Štefan Pavlík, František Petrovič,Viliam Pichler, Eva Polakovičová, Jana Porhajašová, Dagmara Sláviková, Drahomír Stano, Peter Straka, Jozef Streďanský, Marek Veľký, Ivan Vološčuk

ISSN 1336–300X OBSAH / CONTENT

BOBUĽSKÁ L. Medzidruhová a vnútrodruhová variabilita chlorofylu a + b (SPAD hodnoty) v asimilačných pletivách niektorých vyšších rastlín Interspecies and Intraspecies Variability of Chlorophyll a + b (spad value) in the Assimilation Tissues of Some Higher Plants ...... 5

CIHLÁROVÁ R. Priestorová, historická a sociálna identita na príklade mesta Považská Bystrica Spatial, Historical and Social Identity on Example Town Považská Bystrica ...... 13

DANIŠ D., MODRANSKÝ J. & HRČKOVÁ, L. Vývoj a rekonštrukcia historického parku vo Vrakúni Evolution and Reconstruction of Historical Park in Vrakúň ...... 25

HOLUBOVÁ Z., PICHLEROVÁ M. Faktory ovplyvňujúce rekreačné využitie oblasti lyžiarskeho strediska ,,Salamandra resort“ Factors Inﬂuencing Recreational Use of „Salamandra Resort“ Area ...... 39

IZAKOVIČOVÁ Z., MIKLÓS L., ŠPULEROVÁ J. & BARÁNKOVÁ Z. Ochrana biodiverzity lesných ekosystémov Slovenska na báze reprezentatívnych geoekosystémov Biodiversity Protection of the Forest Ecosystems on the base of Representative Ecosystems ...... 49

JAKUBEC B., KOČÍK K. & VICIAN V. Charakteristika vybranej lazníckej usadlosti vrchovinovej krajiny z hľadiska využitia poľnohospodárskej pôdy Characteristics of Agricultural Use of Selected Scattered Settlement in Highland Country ...... 57

JANČURA P., BOHÁLOVÁ I. & SLÁMOVÁ M. Prehodnotenie stavu krajinnej štruktúry CHKO Biele Karpaty Landscape Structures Evaluation in Protected Landscape Area Biele Karpaty ...... 63

KUNCA V., KAPUSTOVÁ S. Zmeny bioprodukčných a štruktúrnych charakteristík lesných ekosystémov dvoch stacionárnych výskumných plôch v NP Slovenský Kras Changes of Bioproduction and Structure Parameters of Forest Ecosystems at Two Stationary Research Plots in the Slovak Karst National Park ...... 79

LUPTÁKOVÁ K. Zhodnotenie parkových objektov vo Zvolene zo zameraním sa na výskyt introdukovaných drevín Evaluation of Park Objects in Zvolen with Focus on Occurrence of Exotic Woody Plants ...... 87

MAZÁNIKOVÁ E., BENČAŤ T. Dynamika lipových javorín na lokalite Drastvica v Štiavnických vrchoch Dynamics of Maple Communities on the Drastvica Site in Štiavnické vrchy Mts...... 95 NĂSTASE C., CHAŞOVSCHI C., POPESCU M. & SCUTARIU A. L. The Role of University in Leading and Implementing Change – Case Study InnoNatour Project ...... 103

PERHÁČOVÁ Z., ZLEVSKÝ M., JAVORSKÝ M., TANDLER V., SLOBODA M., CHRASTINOVÁ Z., KRUTOŠÍKOVÁ M. & STOLÁR M. Cyanobacteria a Algae vo vodných nádržiach v okolí Banskej Štiavnice a ich vplyv na kvalitu vody Cyanobacteria and Algae from the Reservoirs in Banská Štiavnica and their Inﬂuence on Water Quality ...... 113

VICIAN V., JAKUBEC B. Vtáky okolia obce Budiná (región Javor – Ostrôžky) Birds oAround Urban Settlement Budiná (Region Javor – Ostrôžky) ...... 123

VICIAN V., STAŠIOV S., KOČÍK K. & HAZUCHOVÁ L. Štruktúra Carabidae (Coleoptera) na rôzne obhospodarovaných poľnohospodárskych plochách v oblasti Podpoľania Carabidae (Coleoptera) Structure on Variously Managed Agricultural Land of Podpoľanie Area ...... 133

EŠTÓKOVÁ M., PAVLIČKOVÁ K. Environmentálne zdravie a jeho determinanty Environmental Health and its Determinants ...... 147 5

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 5–11 Zvolen (Slovakia), 2010

MEDZIDRUHOVÁ A VNÚTRODRUHOVÁ VARIABILITA CHLOROFYLU A + B (SPAD HODNOTY) V ASIMILAČNÝCH ORGÁNOCH NIEKTORÝCH VYŠŠÍCH RASTLÍN

Lenka BOBUĽSKÁ

Katedra ekológie, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita v Prešove, ul. 17. novembra 1, 080 16 Prešov, e-mail: [email protected]

ABSTRACT

Bobuľská, L.: Interspecies and Intraspecies Variability of Chlorophyll a + b (spad value) in the Assimilation Organs of Some Higher Plants The handheld chlorophyllmeter provides a simple, quick and nondestructive method to determine the concentration of chlorophyll a and b (SPAD value). The main aim of this study was to point out the differences in chlorophyll concentration of some higher plants on the locality „Pod Trojickým vrchom“. Interspecies and intraspecies variability were evidetial on the basis of the results in year 2003. Intraspecies variability was strongly conclusive between sweet basil (Ocimum basilicum L.) And ordinary basil (Ocimum vulgare L.). Their average difference was 32%. Also, interspecies variability among some medical plants were confirmed from the results. The highest chlorophyll concentration, as well as their SPAD values were measured in the leaves of ribwort lanceolate (Plantago lanceolata L.). The value of chlorophyll a and b concentration (SPAD value) of some chosen wood reached the highest values with european hazel (Corylus avellana L.) And the lowest values with acacia tree (Robinia pseidoacacia L.). In the instance of chlorophyll a and b concentration (SPAD value) of garden rose (Rosa canina L.), the highest values showed the red flowers and the lowest values were determined in the yellow flowers.

Key words: chlorophyll, SPAD value, higher plants, variability

ÚVOD materiálu sú potom zaťažované veľkou chybou. Objektívnejším postupom je meranie odrazových Najvýhodnejšia metóda pri stanovovaní spektier listov in vivo, ktorý vyžaduje vhodný množstva chlorofylov je tá, ktorá nepoškodzuje spektrálny kalorimeter, alebo spektrofotometer so sledované rastliny. Najjednoduchšou, ale nepres- špeciálnym nástavcom. V minulosti sa na stanovo- nou metódou je vizuálne porovnanie farby mate- vanie koncentrácie chlorofylu používal acetónový riálu. Ide tu o použitie publikovaných tabuliek fa- roztok. Cieľom extrakcie je uvoľnenie chlorofylu rieb, alebo určitých relatívnych stupníc získaných z jeho väzby s lipoproteínovým komplexom, v kto- nanesením namiešaných zmesí farieb na podložku. rom je väčšina chlorofylu prítomná v rastlinnom Získajú sa takto podstatne odlišné výsledky pod- materiáli. Pomerne spoľahlivými analytickými ľa schopnosti a cviku analyzujúceho pracovníka, metódami môžu byť aj tie, pri ktorých sa pigmenty dennej doby, intenzity osvetlenia i vnútornej cha- z rastlinného materiálu kvantitatívne vyextrahujú rakteristiky materiálu, druhom a odrodou rastliny (izolácia farbiva z listu) a množstvo pigmentov sa i individuálnymi vlastnosťami jednotlivých rastlín stanoví analytickými meraniami – kolorimetrické, a listov. Prepočet na absolútne množstvo pigmen- spektrofotometrické a chromatograﬁcké stanove- tov a uvedenie výsledkov do súvislosti s bioche- nia (ŠESTÁK, ČATSKÝ 1966). Konštrukciou pre- mickými a fyziologickými vlastnosťami daného nosného chlorofylmetra (HARDACRE et al. 1984) 6 sa eliminovala potreba chemickej analýzy, resp. 4.5 jej zdĺhavá prípravná fáza a objavila sa možnosť r = 0.9896+ + merania priamo v teréne. V polovici 80-tych rokov ) y = –0.003979 + 0.00637 (SDPAD) –1 sa začínali používať prenosné chlorofylmetre, vy- rábané ﬁrmou Minolta v Japonsku, typu 501, ne- 4 skôr 502. Ručný chlorofylmeter priniesol praktický význam pre výskumnú prácu, nakoľko sa urýchlil proces získavania výsledkov. Chlorophyllmeter 3.5 (chlorofylmeter) SPAD-502 (Minolta, Japonsko) je ľahko prenosný prístroj, ktorý umožňuje rých- le meranie koncentrácie chlorofylu v terénnych 3 podmienkach. Jedno stanovenie (10 meraní) trvá b (mg.dmObsah chlorofylu+ a 25 sekúnd. Po prvom pokusnom využití ručného prenosného chlorofylmetra sa ukázala nielen jeho 2.5 praktickosť, ale aj možnosť ďalšieho exaktného 40 45 50 55 60 65 70 použitia. Meraním SPAD hodnôt listov rôznych SPAD rastlín s rôzne sfarbenými listami sa zistilo, že tmavšia zelená predstavuje i vyššie číslo SPAD. Obr. 1 Vzťah medzi hodnotami SPAD Väčší prínos malo zistenie priamej závislos- a koncentráciou chlorofylu a + b v listoch ti medzi koncentráciou chlorofylu a hodnotami rastlín (GÁBORČÍK, 1995) SPAD (obr. 1, podľa GÁBORČÍKA 1995). Neskôr Fig. 1 Relation between SPAD values and sa potvrdila aj závislosť medzi hodnotami SPAD chlorophyll concentration a + b (GÁBORČÍK, 1995) a koncentráciou dusíka v listoch rôznych druhov rastlín. Tento prístroj sa začal používať aj v oblasti výživy a hnojenia poľnohospodárskych rastlín. MATERIÁL A METÓDY O možnostiach využitia prístroja SPAD-502 v oblasti výživy rastlín, resp. využitia pri ich hnojení Pre sledovanie koncentrácie chlorofylu a + b dusíkom existuje nespočetné množstvo údajov, (SPAD hodnoty) sme v roku 2003 odoberali rast- ktoré u nás potvrdili UŽÍK a ŽOFAJOVÁ (2001). linný materiál zo stanovišťa „Pod Trojickým vr- V niektorých plodinách bol kalibrovaný vzťah chom“, ktoré sa nachádza v katastri Banská Štiav-

SPAD ku koncentrácii NO3 – N, čím sa upresňova- nica. Územie patrí do vulkanického pohoria Štiav- lo vlastné dusíkaté hnojenie (WESTCOTT a WRA- nické vrchy. Pôdnym typom tohto celého územia ITH, 1995). Spomínaný prístroj v žiadnom prípade je kambizem modálna, prevažne plytká až stredne nenahrádza precízne chemické stanovenia. Odpo- hlboká. Reliéf je značne členitý, so sklonom 7 až rúčania pre prax hnojenia obilnín, napr. v USA vy- 17°. Výškové rozpätie územia je od 200 až 1009 chádzajú z exaktných pokusov a prax už má k dis- m n. m. Priemerná ročná teplota vzduchu kolíše od pozícii detailný návod na použitie prístroja pre 9 °C do 7 – 6 °C vo vyšších polohách. Úhrn zrážok doplňujúce doplnkové hnojenie. Aj napriek mož- dosahuje v nižších polohách 600 mm. ným výhradám voči použitiu tejto metódy hlavne Porovnávali sme koncentráciu chlorofylu v domácich podmienkach (MICHALÍK, 2000) sa a + b (SPAD hodnoty) vybraných druhov liečivých ukazuje, že vzájomný vzťah koncentrácie chlo- rastlín: medovka lekárska (Melissa ofﬁcinalis L.), rofylu a dusíka v listoch tráv alebo ďateľovín má skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata L.), ba- biologický aj genetický základ (GÁBORČÍK, 2003). zalka pravá (Ocimum basilicum L.), bazalka oby- Už skor sme naznačili, že túto závislosť je možné čajná (Ocimum vulgare L.) a majorán záhradný využiť vo výžive rastlín, konkrétne trvalých tráv- (Origanum majorana L.) pestované na ornej pôde. nych porastov (ONDRÁŠEK a GÁBORČÍK, 1998), čo Sledovania koncentrácie a + b (SPAD hodnoty) sa nakoniec využíva v poľnohospodárskej praxi v rastlinách sme ešte doplnili o sledovanie vybra- pri presadzovaní tzv. precízneho poľnohospodár- ných druhov drevín a okrasných rastlín. stva, ktoré optimalizuje výživu plodín na systéme Prvé z nich tvoria prirodzenú bariéru (pre- poznania zásob živín v pôde a rastline, pričom vy- chodnú zónu) medzi lesom a záhradnou lúkou. užíva aj systémy GPS a GIS. Druhý druh – ruža šípová (Rosa canina L.) je 7 pestovaná ako ozdobný komponent v predzáhrad- Odber listov na stanovenie SPAD hodnoty ke, pričom jednotlivé rastliny sa odlišovali farbou sme uskutočnili v ranných hodinách (9.00 – 10.00 kvetu (kultivary rôzneho sfarbenia). Do spektra hod.) v termínoch pre liečivé rastliny 6. 7. 2003, drevín sme sledovali orgován obyčajný (Syringa 12. 7. 2003, 10. 8. 2003, 24. 8. 2003 a pre drevi- vulgaris L.), liesku obyčajnú (Corylus avellana L.) ny a okrasné rastliny 12. 9. 2003 na fotosynteticky a agát biely (Robinia pseudoacacia L.). dospelom liste pozdĺžne po oboch stranách listu Merania sme uskutočnili pomocou ručného (pravej i ľavej) tak, aby sa vystihla heterogenita prenosného chlorofylmetra SPAD-502 (Soil Plant meraní. Analysis Development), ktorý pracuje na základe transmitancie svetla z emitujúcich diód listovým pletivom pri vlnových dĺžkach 650 nm (R) a 940 VÝSLEDKY A DISKUSIA nm (IR). Signál z kremíkových fotodiód, determi- nujúcich transmitované svetlo, vstupuje do mik- Údaje o koncentrácii chlorofylu a + b (SPAD roprocesoru, ktorý údaje linearizuje a podľa nasle- hodnoty) liečivých rastlín sú zhrnuté v tabuľke 1. dujúceho vzorca vypočítava bezrozmernú hodnotu Najvyššiu priemernú hodnotu SPAD dosiahla SPAD. bazalka pravá (Ocimum basilicum L.) – 52,5. Jej rozpätie hodnôt sa pohybovalo od 44,9 do 62,6.  RC0   IRC0   SPAD= A log− log + B , kde Potvrdila sa vnútrodruhová variabilita bazalky  RC   IRC   pravej a bazalky obyčajnej, kde priemerný rozdiel A, B – konštanty, hodnôt predstavuje až 32 %. S výnimkou majoránu RC, IRC – výstupný údaj detektorov pre červené záhradného sme najvyššie hodnoty zistili v mesiaci (R) a infračervené (IR) svetlo so vzorkou (list), jún. Závislosť koncentrácie chlorofylov od termínu

RC0, IRC0 – bez vzorky (list). merania a ich variabilita je uvedená na obrázku 2.

Tab. 1 Koncentrácia chlorofylu a + b (SPAD hodnoty) vybraných liečivých druhov rastlín Tab. 1 Chlorophyll concentration a + b (SPAD value) of some medical plants

Majorán Medovka Bazalka Bazalka Skorocel Dátum záhradný lekárska pravá obyčajná kopijovitý merania (Origanum (Melissa (Ocimum (Ocimum (Plantago majorana L.) ofﬁcinalis L.) basalicum L.) vulgare L.) lanceolata L.)

Priemerná hodnota (x) x ± s x ± s x ± s x ± s x ± s ± smerodajná x x x x x

odchýlka (sx)

6. 7. 2003 28,1 ± 0,3 37,8 ± 0,8 62,6 ± 1,7 37,1 ± 2,3 –

12. 7. 2003 33,9 ± 1,1 40,7 ± 1,3 53,2 ± 2,4 40,2 ± 5,6 –

10. 8. 2003 33,7 ± 3,2 32,5 ± 1,1 49,4 ± 2,3 32,4 ± 2,0 48,4 ± 2,2

24. 8. 2003 38,9 ± 0,4 34,8 ± 0,7 44,9 ± 1,9 35,2 ± 1,3 50,0 ± 5,2

x ± sx 33,7 ± 1,2 36,5 ± 0,2 52,5 ± 0,3 36,2 ± 1,7 49,2 ± 1,5 8

70 Majorán záhradný 60 (Origanum majorana L.) 50 Medovka lekárska (Melissa officinalis L.) 40 Bazalka pravá (Ocimum basalicum L.) 30 Bazalka oby�ajná 20 (Ocimum vulgare L.) Skorocel kopijovitý 10 (Plantago lanceolata L.) 0 6.07.2003 12.07.2003 10.08.2003 24.08.2003

Obr. 2 Koncentrácia chlorofylu a + b (SPAD hodnoty) v závislosti od termínov merania vybraných liečivých druhov rastlín Fig. 2 Chlorophyll concentration a + b (SPAD value) and interdependency to term measuring of some medical plants

V pokuse s drevinami a okrasnými rastli- trácii medzi vybranými druhmi drevín, ktorý záro- nami sme sledovali ich koncentráciu chlorofylu veň poukazuje, že najvyššiu hodnotu koncentrácie a + b (SPAD hodnoty) vybraných druhov drevín, chlorofylu a + b, a teda aj SPAD hodnotu vykazo- ktoré tvoria tzv. prechodnú zónu medzi lesom a lú- vala Lieska obyčajná (Corylus avellana L.) a naj- kou. Nami získané hodnoty boli v tesnej blízkosti nižšia bola nameraná pri Agáte bielom (Robinia (od 41,3 až 43,2) a sú uvedené v tabuľke 2. Obrá- pseudoacacia L.). zok 3 nám graﬁcky znázorňuje rozdiel v koncen-

Tab. 2 Koncentrácia chlorofylu a + b (SPAD hodnoty) vybraných druhov drevín Tab. 2 Chlorophyll concentration a+ b (SPAD value) of some medical plants

Orgován obyčajný Lieska obyčajná Agát biely (Syringa vulgaris L.) (Corylus avellana L.) (Robinia pseudoacacia L.)

x ± sx x ± s1 b x ± s1 b 43,0 ± 1,5 43,2 ± 3,3 41,3 ± 3,2

43,5 43,0 Orgován oby�ajný (Syringa 42,5 vulgaris L.) 42,0 Lieska oby�ajná (Corylus avellana L.) 41,5 Agát biely (Robinia 41,0 pseudoacacia L.) 40,5 40,0

Obr. 3 Koncentrácia chlorofylu a + b (SPAD hodnoty) vybraných druhov drevín Fig. 3 Chlorophyll concentration a + b (SPAD value) of some chosen woods 9

Tabuľka 3 udáva hodnotu SPAD ruže záhrad- L.), fazuľa siata (Phaseolus vulgaris L.) a ligurček nej (Rosa canina L.), pričom sa jednotlivé kultivary lekársky (Levesticum ofﬁcinale L.). Vnútrodruho- odlišovali farbou kvetu. V tomto prípade sme uká- vé kultivarové rozdiely potvrdili JANG a VERGARA zali, že rozdiely medzi týmito kultivarmi sú veľké, (1986) pri odrodách ryže (Oryza sativa L.). Kulti- čo poukazuje na významnosť využitia vlastného varovú variabilitu potvrdzujú aj RUPP a TRANKLE genetického potenciálu rastlín na obsah chlorofylu (1995) pre vinič hroznorodý (Vitis vinifera L.), v asimilačných pletivách. Najvyššiu hodnotu do- ktorá kolísala medzi hodnotami SPAD od 17,5 do siahol tento druh s farbou kvetu červenou (52,2) 46,0 pri analýze šiestich kultivarov. Údaje o SPAD a najnižšiu hodnotu s farbou kvetu žltou (34,2), čo hodnotách nami sledovaných druhov pomerne ši- je aj graﬁcky znázornené na obrázku 4. rokého spektra sú v zhode s údajmi GÁBORČÍKa, Druhová i vnútrodruhová variabilita koncen- ONDRÁŠKa a RATAJa (1999) aj v prípade drevín trácie chlorofylu je potvrdená viacerými autormi a vybraných druhov stromov (GÁBORČÍK a ŽIBRI- na rôznych rastlinných druhoch. Svojou nenároč- TOVÁ, 2001). Získané údaje a poznatky potvrdzu- nosťou stanovenia je a bude zohľadňovaná a v ši- jú rôznosť použitia uvedeného typu chlorofylme- rokej miere využívaná v selekcii a šľachtení tráv tra v oblasti ekofyziologického výskumu, výživy (YADAVA 1986; GÁBORČÍK 1997). HARDACRE, a selekcii rastlín. NICHOLSON a BOYCE (1984) už vo svojich prvých Pomocou štatistického aparátu sa skúmalo, či meraniach koncentrácie chlorofylu a + b v listo- je rozdiel v koncentrácii chlorofylu v jednotlivých vých pletivách rastlín potvrdili rozdiely tohto zna- sporných prípadoch štatisticky preukazný alebo ku medzi kukuricou siatou (Zea mays L.) a kiwi nie. Za sporné prípady sa pokladali tie pre ktoré (Actinidia chinensis Planch.). S použitím chloro- platí, že rozdiel vypočítaných priemerov koncen- fylmetra SPAD-501 sa pri určovaní koncentrácie trácií chlorofylu je menší ako súčet dvojnásobkov chlorofylu a + b (SPAD hodnoty) potvrdili aj rodo- smerodajných odchýlok obidvoch súborov. Ak sa vé rozdiely na 16 druhoch rastlín (12 čeľadí), ako predpokladá pre koncentráciu chlorofylu normálne to uvádza YADAVA (1986). K podobným výsled- rozdelenie (a tento predpoklad je v duchu centrál- kom dospel aj GÁBORČÍK (1995) medzi súborom nej limitnej teorémy opodstatnený), platí potom 20-tich druhov rastlín a tiež GREGORCZYK a RAS- pre prípady ktoré sa uznali za nesporné, že prav- ZYŇSKA (1997) pre druhy skorocel veľký (Planta- depodobnosť toho, že by sa stredné hodnoty dvoch go major L.), ďatelina lúčna (Trifolium pratense súborov rovnali je menšia ako 5 %.

Tab. 3 Koncentrácia chlorofylu a + b (SPAD hodnoty) ruže záhradnej (Rosa canina L.) Tab. 3 Chlorophyll concentration a + b (SPAD hodnoty) of Garden rose (Rosa canina L.)

Farba kvetu červená žltá ﬁalová

x ± sx x ± sx x ± sx 52,2 ± 4,4 34,2 ± 3,0 48,5 ± 3,4

40 �ervená farba kvetu žltá farba kvetu 20 fialová farba kvetu

Obr. 4 Koncentrácia chlorofylu a + b (SPAD hodnoty) kultivarov rôzneho sfarbenia Ruže záhradnej (Rosa canina L.) Fig. 4 Chlorophyll concentration a + b (SPAD hodnoty) of different colour cultivars in Garden rose (Rosa canina L.) 10

Medzi sporné prípady teda patria nasledovné cie chlorofylu a + b (hodnoty SPAD) bola odlišná, dvojice: čo by bolo možné využiť v šľachtiteľských progra- – medovka lekárska a bazalka obyčajná, dátum moch tráv a ďateľovín pre dosiahnutie vyššej merania 6. 7. 2003, 12. 7. 2003, 10. 8. 2003, koncentrácie chlorofylu v listoch a predpokladanú 24. 8. 2003, koncentráciu bielkovín v trávnej hmote. – červená a fialová farba kvetu ruže šípovej, – orgován obyčajný a lieska obyčajná, LITERATÚRA – orgován obyčajný a agát biely, – lieska obyčajná a agát biely. GÁBORČÍK, N. Variabilita koncentrácie chlorofylu v trá- Na testovanie odlišnosti jednotlivých dvo- vach a jeho význam v produkcii a kvalite trávnej hmo- jíc priemerov sme použili t-test (test zhody dvoch ty. Habilitačná práca. 1995, VŠP, Nitra, p. 45 – 46. stredných hodnôt). Vypočítanú testovaciu cha- GÁBORČÍK, N. Stanovenie dusíka v listoch rastlín pre- rakteristiku sme porovnávali s tabuľkovou hod- nosným chlorofylmetrom. In: Poľnohospodárstvo, 43, č. 1, 1997, p. 1 – 8. notou normálneho rozdelenia na 95%-nej hladi- GÁBORČÍK, N., ONDRÁŠEK, Ľ., RATAJ, D. Decom- ne významnosti. Ak je testovacia charakteristika position of Some Woody Species and Herbs in Soil t v absolútnej hodnote menšia ako tabuľková hod- under Pernament Grassland. In: Grassland and nota t1 – α/2 prijímame nulovú hypotézu. V opačnom Woody Plants in Europe (V. Popanastasis, Ed.). Pro- prípade na zvolenej hladine významnosti nulovú ceed. Occ. Symp. EGF. Grassland Science in Euro- hypotézu zamietame a prijímame hypotézu alterna- pe, Vol. 4, Thessaloniki, 1999, p. 211 – 215. GÁBORČÍK, N., ŽIBRITOVÁ, I. Koncentrácia chloro- tívnu. Hodnota testovacej dvojice orgován obyčaj- fylu v listoch niektorých drevín. In: Poľnohospodár- ný a agát biely bola t = 2,036, čím teda zamietame stvo, 47, č. 3, 2001, p. 235 – 241. nulovú hypotézu a prijímame hypotézu alternatív- GÁBORČÍK, N. Dynamika čistého výkonu fotosyntézy nu o štatisticky signifikantnej odlišnosti skúma- niektorých druhov C3 tráv vo vegetačnom období. ných priemerov na zvolenej hladine významnosti. In: Poľnohospodárstvo, 51, č. 1, 2005, p. 138 – 144. Pri všetkých ostatných testovaných dvojiciach na GREGORCZYK, A., RACZYŇSKA, A. Badania kore- lacji medzy metoda Arnona a pomiarami zawartošci zvolenej hladine významnosti prijímame nulovú chlorofilu za pomoca chlorofilometrae. Zesz. Nauk. hypotézu o rovnosti skúmaných priemerov. Ar. Szcec. In: Rolnictwo, 68, 1997, č. 181, p. 119 – 123. HARDACRE, A. K., NICHOLSON, H. F., BOYCE, M. ZÁVER L. P. A Portable Photometer for the Measurement of Chlorophyll in Intact Leaves. In: J. Exp. Agric., No. Prenosný chlorofylmeter SPAD-502 je svo- 12, p. 357 – 362. jím nedeštrukčným spôsobom stanovenia kon- JANG, X. X., VERGARA, B. S. Chlorophyll Meter (SPAD-501) to Quantity Relative Cold Tolerance in centrácie chlorofylu a + b v listoch a nenáročnou Rice. In: Rice Res. Newsl., 11, 1986, č. 3, p. 10 –11. manipuláciou využívaný v ekofyziologickom vý- MICHALÍK, I. Stanovisko k návrhom využitia chlo- skume merania in situ na rôznych druhoch rastlín. rofylmetra na stanovenie obsahu dusíka a horčíka Výsledky meraní nášho výskumu potvrdili dru- v rastlinách. In: Agrochémia, roč. IV., č. 40, 2000, hovú i vnútrodruhovú variabilitu chlorofylu a + b p. 19 – 20. ONDRÁŠEK, Ľ., GÁBORČÍK, N. Optimum fertili- v asimilačných pletivách sledovaných liečivých zer nitrogen application to grassland the nitrogen rastlín. Najvyššie hodnoty SPAD boli namera- status in soil and plants. In: Ecological Aspects of né v roku 2003 v nasledujúcom slede: Skorocel Grassland Management (NAGY, G – PETÓ, K. kopijovitý → Bazalka pravá → Medovka lekár- Eds.). Grassland Science in Europe, Vol. 3, Procee- ska → Bazalka obyčajná → Majorán záhradný. dings of the 17-th General Meeting of the EGF, Hun- Variabilita v rámci druhu bola pomerne výrazná gary, 1998, p. 573 – 576. RUPP, D., TRANKLE, L. A non – destructive measure- u Bazalky pravej (hodnota SPAD 52,5) a Bazalky ment method for chlorophyll in grapevines. Mittei- obyčajnej (hodnota SPAD 36,2). V pokusoch lungen Klosterneuburg, Rebe und Wien, Obstbau s drevinami sa táto hodnota pohybovala od 41,3 do und Fruchteverwertung. 45: 5 – 6, p. 139 – 142. 43,2 a v prípade ruže záhradnej (Rosa canina L.) ŠESTÁK, Z., ČATSKÝ, J., 1966: Metody studia fotosyn- tieto rozdiely v koncentrácii kultivarov boli veľké tetické produkce rostlin. Academia, Nakladatelství (34,2 – 52,2). Vnútrodruhová variabilita koncentrá- Československé akademie věd, Praha, p. 335 – 362. 11

UŽÍK, M., ŽOFAJOVÁ, A. Dynamika obsahu chlorofylu Adresa autora: (SPAD hodnoty ) a obsah dusíka genotypov ozimnej Ing. Lenka Bobuľská pšenice. In: Roľníctvo, 47, č. 11, 2001, p. 850-869. Katedra ekológie WESTCOTT, M. P., WRAITH, J. M. Correlation of leaf Fakulta humanitných a prírodných vied chlorophyll readings and stem nitrate concentrations Prešovskej univerzity v Prešove in peppermint. In: Soil Science and Plant Analysis, 17. novembra 1 26: 9 – 10, p. 1481 – 1490. 080 16 Prešov YADAVA, U. L. A rapid and nondestructive method to Slovensko determine chlorophyll in intact leaves. In: Hort- e-mail: [email protected] Science, 21, 6, p. 1449 – 1450. 12 13

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 13–23 Zvolen (Slovakia), 2010

PRIESTOROVÁ, HISTORICKÁ A SOCIÁLNA IDENTITA NA PRÍKLADE MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA

Renáta CIHLÁROVÁ

Katedra plánovania a tvorby krajiny, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, email: [email protected]

ABSTRACT

Cihlárová, R.: Spatial, Historical and Social Identity on Example Town Považská Bystrica Presented paper deals with identiﬁcating the places of town´s structure which can increase the quality of the town´s environment throught the using of measures. These places are represented as marks in a term of historical development, contemporary structure and public opinion research, between which are evaluated mutual relations. The aim is to form the method, which implemetation of the term identity into develpoving plans can prevent the lost of values and support mutual relations between habitants and the environment where they live.

Key words: social identity, spatial identity, town- creating elements, mutual relations

ÚVOD stratou identity, ktorá následne vedie k nezáujmu obyvateľov k mestu, čo vedie k jeho ničeniu. Z hľadiska štruktúry krajinného povrchu je Pre aplikáciu pojmu identita je relevantné sídlo najviac antropicky ovplyvnenou zložkou. Dy- najprv vysvetliť proces jej určovania, ktorý je vý- namika jeho zmien je preto najmenej ovplyvnená sledkom integrácie jednotlivých pojmov súvisia- prirodzenou schopnosťou autoregulácie. Zmeny sú cich s krajinou. Aby sme mohli niečo pomenovať, priamym následkom socioekonomického vývoja, musíme to najprv identifikovať. Identifikácia zna- premietajú sa v obraze, štruktúre a fungovaní sídel mená zisťovanie, postup určovania jeho (systému) a zároveň podmieňujú aj procesy v okolitej kraji- prvkov a zložiek (DEMEK 1987). Identifikačné zna- ne. V súčasnosti tieto zmeny sú odrazom trendov, ky sú len tie prvky a vzťahy, ktoré poukazujú a kto- stávajúce sa štandardom. Medzi objektívne príči- rými sa poukazuje na všetky ostané prvky systé- ny negatívnych trendov môžeme zaradiť vidiny mu, bez nich by ostatné členy (prvky) nemohli byť krátkodobého zisku investorov, nekoncepčné prí- prvkami systému a keby sa odstránili, odstránili by stupy územných plánovačov, krátkozrakosť pro- sa ostatné členy a systém by sa rozpadol (FILKORN jektantov, architektov bez ohľadu na genézu sídla 1998). a názoru obyvateľov. Dôsledkom týchto trendov je Identitu mesta môžeme chápať ako súbor zna- smerovanie k strate väzby človeka k jeho životné- kov vytvárajúce jeho jedinečný charakter. Znaky, ho priestoru. Medzi negatívne trendy patrí aj glo- ktoré nesú vlastnosti orientácie a identifikácie, po- balizácia, vedúca často krát k rozpadu tradičných máhajú ľudom mať rád mesto. Pretože, ako srbský hodnôt, ktoré tvoria identifikačné prvky, akými sú urbanista Bogdanovič tvrdí: „Milovať môžeme len napríklad susedstvo alebo mestské trhy. Do sys- to, čomu chápeme a bojíme sa toho, čomu nerozu- tému mesta vnikajú nové „cudzie“ prvky, ktoré mieme, (BOGDANOVIČ 2002), na pochopenie zlo- menia nielen štruktúru mesta ale aj spôsob života, žitej kultúrnej formy ako je mesto musíme vedieť normy správania a postoje, čiže vzťahy človeka najprv čítať jeho znaky. Všetky diferenčné, teda k mestskej krajine. Neadekvátna zmena vrcholí rozoznateľné prvky, v krajine môžeme označiť ako 14 informácie, inak povedané „čitateľné“ znaky a sú ktorú sa prostredníctvom identity snažíme overiť. nositeľmi informácií (JANČURA 2003). Tie sú teda Poukazuje na to, či má alebo nemá mesto vzťah ku prostriedkom pre fungovanie miest. Znaky, ktoré krajine – či bolo mesto vyvíjané v súlade a kontex- môžeme vnímať z hľadiska obrazu mesta – ako te na okolitú krajinu a aký ma tento (ne)súlad vplyv vníma problematiku identity americký urbanista na identitu. K. Lynch, a na úrovni ducha miesta – genius loci, Za ciele sme si teda stanovili: ktorej sa venuje poľská urbanistka K. Pawlovská. • Spracovanie metodického aparátu na pomeno- Ich vzájomné asociácie, konektivita a kontinui- vanie identických miest ta s históriou predstavujú priestorovú, sociálnu • Návrh opatrení s cieľom zvýšenia kvality mest- a historickú identitu. Tie sa prejavujú v štruktúre, ského prostredia a možnosti využitia v proce- fungovaní, významov, ale aj vo vzťahu k okolitej soch územného plánovania pomocou imple- krajine. mentácie pojmu identita Jednotlivé kroky vedúce k vytvoreniu metodiky vypracovanej v diplomovej práci (CIHLÁRO- VÁ 2009), boli aplikované na príklade postsocia- MATERIÁL A METÓDY listického mesta Považská Bystrica. Toto sídlo je typické bývalé mestečko, ktoré vplyvom indus- Základné charakteristiky územia trializácie v 20-tych rokoch 20. storočia začalo Prvým krokom v riešení problematiky bolo neúmerne eskalovať plošnou výmerou aj počtom vypracovanie základných charakteristík prostredia obyvateľov. Mesto Považská Bystrica má bohatú z hľadiska primárnej, sekundárnej, terciárnej kra- históriu, jeho vývoj sa stáročia kontinuálne vyvíjal jinnej štruktúry a genézy. Výskum genézy prebie- až do obdobia „slávy a pádu“ Považských strojárni. hal na základe máp a fotografií z archívnych pra- V priebehu 20. storočia sa mesto zmenilo z roľníc- meňov. keho na priemyselné a asanácia mestského centra s následným vybudovaním nového, v duchu ideál- Formulovanie vzťahov, ktoré tvoria identitu neho prosperujúceho socialistického sídla, zničila človeka a prostredia jeho formu do takej miery, ako keby predtým vô- Pre aplikáciu pojmu identita je relevantné bec neexistovalo. Mesto bolo „vygumované“ utó- najprv vysvetliť proces jej určovania, ktoré prebie- piou prosperity socialistického mesta. V súčasnosti halo v nasledovných bodoch: sa mesto neustále na okrajoch rozrastá, prelieva do 1. objasnenie a definovanie pojmu priestorová krajiny, ale jeho centrum, kulisu mestského života, a sociálna identita postihuje priestorová a fyzická dekompozícia. Ab- 2. určenie priestorovej identity – prístup Lynch sencia väzieb a asociácií, ktoré môžu ľudia dešif- K. – určenie identických miest na základe jas- rovať, je problémom pre identifikáciu s mestským ne odlíšiteľných ciest, uzlov, oblastí (LYNCH prostredím. 1960) Jadrom problematiky je pochopenie a sta- 3. určenie sociálnej identity – prístup Pawlowska novenie identity z hľadiska sociálneho, ktorého K. – určenie identických miest na základe ob- základom je sociológia a z hľadiska priestorovo- ľúbenosti, miest „svojskosti“ – osobité priesto- -funkčného, ktorého základom je architektúra, ur- ry vytvárajúce priateľskú atmosféru a pocit do- banizmus a urbánna ekológia. Tieto dve hľadiská mova (PAWLOWSKA 2009) obohatené o genézu a charakteristický vzhľad kra- 4. hľadanie vzťahov človek – mesto v histórií po- jiny, tvoria nakoniec krajinársky aspekt chápania mocou urbánnej filozofie podľa filozofa Mar- identity. Nájdenie vzájomných vzťahov medzi jed- celliho (MARCELLI 2008) notlivými zložkami odlišujú túto prácu od urbanis- 5. sledovanie vývoja osídlenia mesta Považská tického prístupu. Nasledovný text predstavuje me- Bystrica na základe zdrojov zo Štátneho archí- todický aparát, ktorý načrtáva nový možný prístup vu, Mestskej knižnice, konzultácie s mestským k tvorbe miest ako integrálnej súčasti krajinného architektom, obyvateľmi, pomocou regulač- priestoru. ných, územných plánov a historických fotogra- Téza MROŠČÁKOVEJ (2006), že mestá s od- fií, ktoré dokumentovali priebeh vývoja. Boli lišným archetypom ako je krajina, sa stávajú prob- východiskom pre identifikáciu jednotlivých etáp lémovými a nefunkčnými, je vstupnou hypotézou, identity, a hľadanie príčiny takéhoto vývoja 15

6. pomocou urbanistických téz o vývoji mesta, 1960) charakteristiky ciest, ako dráh, po kto- vyvodenie vlastných hypotéz o etapách vývoja rých sa ľudia zvyčajne, príležitostne alebo identity v meste Považská Bystrica potenciálne pohybujú, pešie koridory, ktoré Nasledovné teórie poukazujú na etapy vývoja sú frekventovane využívané a fragmenty mesta: koridorov ako potenciálne miestne a mest- I. Teória urbanistického vnímania: ské greenways. Kategorizované na základe URBANIZÁCIA – SUBURBANIZÁCIA toho, či tvoria iba spojnice – koridory pre- – RURBANIZÁCIA (RURALIZÁCIA) chodné, a tie, ktoré ľudia vyhľadávajú na – DEZURBANIZÁCIA – REURBANI- prechádzky – cieľové; ZÁCIA (ANTROP 2004) – funkčná zonácia – bývanie, výroba, ob- Znázorňuje cyklus urbanizácie – tvorba čianska vybavenosť a zeleň, ktorej základ miest vedie k jej štrukturálnemu rozkladu vychádza z funkčnej zonácií podľa Atén- a následnej reparácie. skej charty, ktorá bola rozšírená v súlade II. Teória osudu mesta podľa škótskeho urba- s funkčnou zonáciou územia podľa územ- nistu Patricka GEDDES-a (1915): ného plánu mesta (KOSTOVSKÝ 2006); POLIS – METROPOLIS – MEGALOPO- – identifikácia oblastí – Lynchove vnímanie LIS – NEKROPOLIS častí s rovnakým charakterom (LYNCH Teória hovorí o tom, že mestá sa rozkladajú 1960). vplyvom ich neúmerného rastu 2. Štruktúrna analýza 7. určenie charakteristického vzhľadu krajiny po- – analýza z hľadiska potenciálu miest , s kto- mocou metodiky DMI – Diferenčná metóda rými sa človek môže identifikovať. Tvoria identifikácie (JANČURA 2000): ich oddychové zóny, plochy zelene, miesto – hodnotenie základných a reprezentatívnych s výskytom oboch prvkov sú pomenované charakteristík krajiny, čo zahŕňa vytvorenie nasledovne ako uzly. vstupnej databázy o primárnej (fyzicko-geo- 3. Významová analýza grafické komponenty) sekundárnej (štruk- – identifikácia významných prvkov, katego- túra krajinného povrchu), terciárnej kra- rizovaných na archeologické, sakrálne, his- jinnej štruktúry (socio-ekonomické javy) torické, urbanistické a prírodné. a genézy krajiny. 4. Identifikácia dominánt – identifikácia krajinného obrazu, na základe – určenie historických dominánt pomocou vstupných údajov o reliéfe, disekcií, vstup- starých fotografií, súčasných dominánt na ných údajov o zložkách štruktúry krajinné- základe charakteristického vzhľadu kraji- ho povrchu, typológií, podrobných údajov ny. Overenie súčasných dominánt na zá- o reliéfe a pokrývke, a určenie korešpon- klade ich viditeľnosti z najvyužívanejších dujúcich znakov. Za typické znaky pova- vyhliadok mesta. žujeme tie, ktoré sa opakujú, za špecifické Vzhľadom na výsledky vstupných analýz, tie jedinečné. Treťou časťou je hodnotenie zaradili sme do problematiky tézu MROŠČÁKOVEJ krajinného rázu na základe charakteristic- (2006) o disfunkcií miest pri rozličnom archetype kých čŕt krajiny a vymedzenie hodnotných, mesta a krajiny. V riešenej problematike vstupuje vzácnych častí krajiny ako hypotéza, ktorú sa pomocou metodiky snažíme 8. identifikáca architektonických prvkov (pomo- overiť. Následným krokom je teda proces overova- cou Norberg-Schulzových charakteristík orien- nia, ako súvisí narušenie asociácie znakov v krajine tácie a identifikácie) a jej evaluácia, ktorej s jej fungovaním a ako súvisí so stratou identity. kategórie boli zvolené na základe postavenia v úlohe identického prvku (NORBERG-SCHULZ Určenie miest identity 1994). Identita miesta v priestore a čase – určenie identických miest v minulosti podľa archívnych Analýza vzťahov v meste prameňov a rozhovorov s obyvateľmi, ich pozícia 1. Funkčná analýza v súčasnosti, z hľadiska vzťahu k človeku a vi- – identifikácia komunikácií – koridorov pre zuálneho vzťahu v krajine. Hľadanie príčin záni- peších, ktorá vychádza z Lynchovej (LYNCH ku väzieb historicky identických miest s mestom, 16 určenie súčasných identických miest na základe – na základe alokácie a využívania, určenie analyzovaných vzťahov v meste. miest s najväčšou koncentráciou a hlav- ných smerov mobility obyvateľov; Sociologický prieskum – hľadanie vzájomných väzieb, výsledkom Prieskum pozostával z dotazníka a dvoch ktorých je pomenovanie miest, tvoriacich mentálnych máp. Prieskum bol určený trom veko- objekt záujmov obyvateľov a podieľajú sa vým kategóriám, ktorých rozsah bol určený na zá- na mestskej identite. klade reprezentatívnosti rôznych časových období 3. Vzťah mestotvorných prvkov k miestam iden- formujúcich identitu. Najnižšia veková kategória tity, dominantám, pozoruhodným prvkom, uz- 16 – 22 sú študenti z gymnázia v Považskej Bystri- lom a koridorom ci, stredná kategória 27 – 45 pozostávala z náhod- – superpozícia máp vedie k určeniu priesto- ného výberu respondentov a najvyššia kategória rovej identity, na základe ktorej sa ľudia 60+ sú respondenti z klubu dôchodcov v Považ- orientujú, sociálnej identity, s ktorou sa ľu- skej Bystrici. Každá veková kategória mala byť dia stotožňujú a historickej identity – kto- reprezentovaná 30 respondentmi, celková návrat- rá nás prostredníctvom symbolov viaže nosť však bola 81 %. Verejný prieskum obsahoval k našim predkom. Určenie ich vzájomných dve mentálne mapy, prvá je typu „hot spot“, ktorej väzieb vedie k identifikácií problémov (di- metodiku sme čerpali z (www.landscape.org). Me- skonektivita, bariéry, absencia vegetačných todika spočíva v označovaní nálepkami do mapy úprav, chátrajúce pamiatky), ktoré sú pod- s hodnotami 1, 3 a 7. Jednotlivé kategórie sme kladom pre vytvorenie problémovej mapy. zvolili na základe prvkov, ktoré vytvárajú identi- Tá sa stáva vstupnou informáciou pre ná- tu – dominanty, obľúbené miesta a pozoruhodné vrhy. miesta. Výber týchto kategórií bola ovplyvnená Návrhy regulačných opatrení identických štúdiou „Mentálne mapy mesta Zvolen“ (PAVLÍK et al. 1999). Druhá mapa bola pravidelnou štvorco- a mestotvorných priestorov vou rastrovou mapou, ktorej štvorec predstavoval Na základe predošlých analýz a čiastkových 200 × 200m². Do mapy boli zaznačované miesta syntéz sú identifikované diferenčné jednotky na- nebezpečné, neznáme a tie, v ktorých sa cítia ob- vrhované na zmenu. Typmi regulácie sú ochrana, čania dezorientovane. Cieľom prieskumu bolo sanácia, eliminácia a iniciácia. Vychádzajú zo identifikovať priestory s negatívnymi vlastnosťami zachovania a akcentácie súčasných identických a nájsť súvislosti s inými vlastnosťami toho urči- miest, sanácie minulých a iniciácie nových na tého miesta. Čerpali sme som z prístupu nečitateľ- miestach, ktoré v mestskej štruktúre môžu spĺňať hodnotné priestory. Celistvosť mesta je zabezpeče- nosti miest LYNCH-a (1960). ná prostredníctvom návrhov dotvorenia koridorov v zmysle greenways. Greenways sú viacúčelové Identita v sídle trasy pre nemotorizovaných užívateľov, vedúce 1. Identifikácia mestotvorných prvkov zvyčajne pozdĺž lineárneho zeleného koridoru, – typická mestská zástavba – námestie s tra- historických obchodných ciest, riek a železníc. dičným uličným profilom, lemovaným Sú spravované miestnymi ľuďmi v záujme trvalo 3 a 4 poschodovými budovami; udržateľného rozvoja a zdravého životného štýlu – občianska vybavenosť, ktorá je význam- (www.greenways.sk). ná vo funkcií, za ktorou dochádzajú ľudia z okolitých oblastí; – miesta zhromažďovania ľudí – v zmysle VÝSLEDKY A DISKUSIA podpory sociálnej spolupatričnosti; – zeleň ako mestotvorný prvok, typológia Formulovanie vzťahov, ktoré tvoria identitu podľa stavu a využitia plôch; človeka a prostredia – vodné toky ako súčasť živého mestského Mesto Považská Bystrica je postindus- organizmu triálnym mestom, ktoré vďaka svojej prosperite 2. Pozícia mestotvorných prvkov v štruktúre a rozvoju v období socializmu, prišlo o hodnoty a funkčnej zonácii mesta (uzly a koridory) vytvárajúce kvalitné mestské životné prostredie. 17

Prestavbou mestského centra bez historického kon- Základom bolo čítanie znakov, tvoriace v mi- tinua a rozširovaním sídla do krajiny bez zohľad- nulosti elementárne mestotvorné prvky, ktoré v sú- nenia ekologických limitov došlo nielen k zmene časnosti stratili vzájomné väzby. Archetyp mesta charakteristického vzhľadu krajiny, ale aj straty vyvíjajúci sa na báze historického vývoja v krajine, identity. ktorý určoval vývoj mestskej štruktúry je zachova- Medzi typické znaky okolia Považskej Bys- ný už len v podobe fragmentov znakov bez asoci- trice patrí lesný krajinný typ na vrchovine, lesno- ácií. Preložením historických máp sme našli asoci- -poľnohospodársky krajinný typ a mezoštruktúry ácie z minulosti, ktoré už v súčasnej štruktúre ne- na pahorkatine. Medzi typické znaky sídla patria možno nájsť. Zaznačením v mape troch sakrálnych čisto antropické prvky ako panelákové sídlisko pamiatok v Považskej Bystrici – kostol, kaplnka (Rozkvet) na pahorkatine (na zelenom horizonte), a kalvária nám vystúpil tvar pravouhlého trojuhol- priemyselný areál na rovine a vodná nádrž (Nosi- níka, čo môže naznačovať hlbší zmysel ich lokali- ce) v jeho blízkosti. Tieto znaky sú typické pre roz- zácie. Pozorovaním cesty v ortofotosnímke vedúcej víjajúce sa postkomunistické štáty, prejavujúce sa na kalváriu, môžme dedukovať jej charakter frag- v charakteristickom vzhľade krajiny. Špeciﬁkom mentu priamky spájajúcu s kostolom. Dôkazom je lokácia sídla na nive Váhu medzi geomorfolo- väzby je aj orientácia vchodu kaplnky kalvárie ku gickými jednotkami Javorníky a Strážovské vrchy, kostolu. Kaplnka sv. Heleny bola pravdepodobne Manínske bradlo zarezané Manínskym potokom, v priehľade najstaršej, dnes už neexistujúcej Šian- ktorý vytvára Manínsku tiesňavu rozdeľujúcu dorovskej ulice. (obr. 1). Tieto väzby už nie sú vo masív na Veľký a Malý Manín, prielom Váhu nad vzhľade mesta charakteristické, došlo k zaniknutiu ktorým sa týči bradlový hrebeň PR Klapy v tvare priehľadov vplyvom náletovej vegetácie alebo vý- kozieho chrbta, a ruina hradu Bystrica ako jediný stavby, tvoria tak vizuálne bariéry. V súčasnosti je dominantný fragment histórie sídla. ohrozená samotná existencia kalvárie práve mož- V obraze mesta začali dominovať ortogo- no z dôvodu absencie väzieb. Jediný zachovaný nálne tvary, ktoré nahradili pôvodnú stredovekú kontext znakov je v mestskej časti Považské Pod- pyramidálnu siluetu so strešným reliéfom. Nové hradie, ktorá bola pred rurbanizáciou samostatnou dominanty vytvorili nielen nový charakteristický obcou a asanácia mesta sa jej nedotkla (obr. 2). Za vzhľad, ale narušili aj hierarchiu hodnôt, ktorá sa archetypy tu môžme pomenovať hrad na návrší v minulosti odzrkadľovala, na rozdiel od súčasnos- ti, aj vo forme. Na základe sledovania vývoja mesta boli stanovené etapy vývoja identity ako hľadanie, formovanie, a zmena identity, ktorej neúspech viedol k jej strate: 1. počiatky osídľovania – hradiská na vrchoch, osídlenie nivy Váhu = hľadanie identity, počiatky identity sídla; 2. stredoveké sídlo – hrad Bystrica, šošovkovité námestie, stredoveká silueta, regulácia ulíc, historické námestie sakrálne objekty, názov mesta, trhy, cechy (už neexistujúce) kostol Nanebovzatia p. Marie = formovanie identity, čitateľnosť a špeciﬁc- najstaršia ulica kosť sídla; mesta zastavenia 3. industrializácia – výstavba Považských stro- Šiadorská (už neexistujúce) jární, rozrastanie mesta do X, funkčná zonácia, príliv obyvateľov do mesta, záhradkárske koló- kalvária s kaplnkou sv. Magdalény

nie kaplnka Sv. Heleny = zmena identity; 4. postindustrializácia – narušenie kontinuality Obr. 1 Znázornenie asociácií medzi historickými – sanácia mestského centra, ortogonálna si- dominantami v minulosti lueta, zmena dominánt, strata symbolov Fig. 1 The illustration of associations among = strata identity. historical monumets in the past 18

Obr. 2 Zachovaný kontext znakov v mestskej časti Považské Podhradie Fig. 2 The maintenance of context features in city borough Považské podhradie ponad rieku, osídlenie na nive, vežovitosť sídla ho mesta. Mesto nerešpektovalo pri výstavbe his- pomocou sakrálnych objektov, mocenské objekty torický vývoj a krajinno-ekologické limity. Ofici- vyjadrujúce svoju niekdajšiu moc vo svojej forme álne plánovanie sídelného rozvoja sa dostávalo do – kaštiele, vzájomný kontext tvoriaci príbeh kra- byrokratických a centralisticky ponímaných schém jiny. s výhľadovou presnosťou až na jediného obyvate- Následkom straty urbánnych asociácií je ľa, čo je neprirodzené a nereálne. Demografická fragmentované sídlo, s ktorým má človek prob- explózia viedla k nedorozumeniu medzi sídlom lém sa identifikovať. Problém bol zaznamenaný a krajinou, čo prerušilo logický prechod medzi pomocou kombinácie demografického a plošného prírodným a človekom vytvoreným prostredím. vývoja, na základe ktorého bolo zistené, že k strate Výstavba sa nepodriadila zákonom nadriadeného identity došlo v rokoch najväčšej eskalácie počtu krajinného organizmu. obyvateľov a plochy mesta – rok 1960 až 1985 Podľa mentálnej mapy zo spracovaného soci- (obr. 3). Toto obdobie je príznačné imigračnou ologického prieskumu, v ktorej obyvatelia zazna- expanziou, hlavne z okolitých dedín, u ktorých ab- čovali miesta, kde sa cítia dezorientovane, vyšla sentoval predošlý vzťah k mestu, jeho premeny sa jasná korelácia s miestami vypovedajúce nedosta- ich nedotýkali. Neprimeraný počet prisťahovalcov čujúcu architektonickú a urbanistickú hodnotu. nebadalo problém v ničení historicky podmienené- Sú to dve panelákové, prevažne monofunkčné

Obr. 3 Graf kombinácie vývoja počtu obyvateľov a rozrastu mesta Fig. 3 The graph of relations between population and town´s spreading 19 sídliská Rozkvet a SNP, s prvoplánovým cieľom podiel zelene, preto je potrebné zachovávať takéto poskytnúť obyvateľom byty, nie však priaznivé plochy pre kvalitné mestské prostredie. V centrál- životné prostredie. Z toho môžme potvrdiť opäť nej mestskej zóne bol vypočítaný pomer zelene tézu spomenutú na začiatku, týkajúca sa odlišnosti k zastaveným a spevneným plochám, ktorý je ná- archetypu mesta a krajiny, že miesta, s úplne odliš- sledný: 3 : 1 : 6 (plochy zelene : zástavba : spev- ným archetypom ako krajina, v ktorej sú situované, nené plochy). patria medzi miesta problémové. Oddychové zóny Vstupná hypotéza bola následné overovaná Oddychové zóny v Považskej Bystrici sú rôz- v ďalších bodoch: neho charakteru a stavu, vnímajúc najmä z hľadiska vývoja mesta a využívania v súčasnosti. Historické 1. Architektúra moderny a postmoderny je v an- námestie neexistuje, medzi najstaršie oddychové tagonistickom vzťahu ku krajinnému obrazu zóny patria tie v mestských štvrtiach. Najmä v tých – ortogonálne novotvary, vizuálne prekonanie najstarších (Kolónia, Lánska) zóny obsahujú iden- narušenie zeleného horizontu, náhrada pyrami- tifikačný prvok, vo viacerých prípadoch aj symbol. dálnej stredovekej siluety za horizontálny cha- Sú to najmä pamätníky, fontány, v prípade Kolónie rakter s novými dominantami; sú to slnečné hodiny. Tieto najstaršie oddychové 2. Disfunkciu týchto cudzorodých tvarových ob- zóny sa prekrývajú zároveň aj s plochami zelene, jektov možno podložiť aj výsledkom, že pane- vytvárajú parčíky. Ich súčasný stav je nepriaznivý, lákové sídliská považujú ľudia za najnebezpeč- v niektorých prípadoch dochádza k revitalizácií nejšie hneď po hlavnej ceste pretínajúca mesto; pomocou výstavby nových atraktívnych prvkov 3. Narušená koexistencia sídla s krajinou je potvr- ako sú detské ihriská a altánky. Novovzniknuté od- dená výsledkom z mentálnej mapy neznámych dychové zóny trpia predovšetkým absenciou zele- miest, kde pre ľudí sú najviac neznáme časti na- ne, niektoré nekoncepčným prístupom a následnou chádzajúce sa za intravilánom – absencia open absenciou ľudí. Príkladom je novovzniknutá oddy- space, greenways; chová zóna pri kostole. Zatienenie počas takmer 4. Existujúce problémy potvrdili respondenti tým, celého dňa, chýbajúca idea priestoru a väzby na že v odpovediach na otázku: Čo vás napadne mestské centrum, sú hlavnými príčinami zóny pre ako prvé pri slove Považská Bystrica? – domi- ľudí a bez ľudí. Súčasťou oddychových zón by nuje hlavne asociácia sídla s dopravnými prob- mala byť vegetácia, preto tam kde sa nevyskytuje, lémami a budujúcou diaľnicou. Až za týmito navrhujeme pre zlepšenie mikroklímy a z hľadiska odpoveďami nasleduje vzťah k mestu ako do- esteticko-psychologického, jej výsadbu. movu, miestu bydliska. Toto poradie vypovedá o negatívnom vzťahu k mestu, základná funk- Funkčná analýza cia mesta ako priestoru pre domov je recesívna Funkčná zonácia voči jej problémom. Považská Bystrica je dôsledkom nekomplex- ného plánovania funkčne centralizované mesto. Identita v sídle Najviac sú postihnuté panelové sídliská, kde je Štrukturálna analýza potreba vniesť nové prvky občianskej vybave- Plochy zelene nosti a oddychovo-rekreačných plôch, ktoré by Mesto vzhľadom na lokalizáciu vklinenú zabezpečili polyfunkčnosť priestorov, rozmanitosť medzi pohoriami, tesnou blízkosťou s prírodnou v priestore a možnosti vzniknúť osobitých miest. krajinou nemá v potrebe s výstavbou veľkých par- Jedným z pokusov decentralizácie mesta kových zón v mestskej štruktúre. Problémom je Považská Bystrica bolo vytvorenie nákupného vytvoriť prepojenie mesta s krajinou, kontaktných strediska Tesco a NAY medzi dvomi obytnými zón open space, ktoré zabezpečujú väzby mesta štvrťami Lánska a SNP. Tento priestor v súčas- s krajinou, obyvateľa s prírodným prostredím. Vy- nosti ľudia často a radi navštevujú, stretávajú sa, užitie priľahlých mestských lesov a nárazníkových vzniklo miesto, s ktorým sa identifikujú, nielen zón je potenciál pre vytvorenie kvalitných oddy- daných štvrtí, mesta ale je spádovým miestom chovo-rekreačných priestorov. Na druhej strane, blízkeho okolia. Ľudia sa tam prechádzajú a po- v meste dôsledkom investičných zámerov klesá sedávajú v kaviarňach. Tento fenomén vytvorenia 20 novodobých „námestí“ v obchodných strediskách mi komunikáciami je možné vytvoriť významnú je globálny, unifikuje a globalizuje nielen priestor, miestnu zelenú cestu – greenway. Koridorom chý- ale aj ľudí. Ničí tak individualitu a osobnosť. ba bezpečné prepojenie s ostatnými časťami mes- Decentralizáciu v meste Považská Bystrica ta, čo by zvýšilo ich využiteľnosť. Chýba taktiež by sme mali poňať z inej mierky a hľadiska, a to urbanizovanosť na primeranej estetickej úrovni vytvorením priestorov najmä pre „domácich“, a vystihnutie funkčného charakteru prostredia, vy- prostredníctvom ktorých sa môžu stotožniť s do- jadrenie nejakej lokálnej výrazovosti.. Na okrajoch movom, čo znamená vytvorenie zodpovednosti mesta, v prímestských častiach absentujú koridory a spolupatričnosti. Riešením je napríklad v sú- zabezpečujúce konektivitu s okolitými kultúrnymi časnosti prebiehajúca výstavba detských ihrísk. a prírodnými pozoruhodnosťami. Niektoré exis- Zohľadnením požiadaviek všetkých vekových ka- tujú v podobe fragmentov, ľuďmi vytvorenými tegórií môže dôjsť k identifikácií s prostredím, čo cestičkami, ktoré nie sú udržiavané a ani značené. znamená zvýšenie kvality urbánneho prostredia. K väčšine pozoruhodností neexistuje segregovaná doprava pre peších, cyklistov a korčuliarov. Táto Oblasti skutočnosť neumožňuje vytvoreniu väzieb medzi Intuitívne rozdelenie častí mesta na oblasti občanom a prostredím, v ktorom žije, nakoľko viedlo k identifikácií oblastí, ktoré sú jasne odlí- nepozná jeho charakteristické znaky. Vytvorením šiteľné od iných. Jasne sú odlíšené sídliská (Roz- mestských zelených ciest by mohla byť vyriešená kvet, SNP), ktoré sú spleťou betónu, anonymity, aj ľahostajnosť ľudí voči chátrajúcim pamiatkam. a absentujú vegetačné úpravy od starších mest- ských častí, kde bytové domy vytvárajú súkrom- Významová analýza né, intímne priestory a hlavne pocit spoluzodpo- Významy v meste tvoria najmä prvky nesúce vednosti u obyvateľov, čím sa vytvára predpoklad viacero významov. Identifikované boli ako archeo- starostlivosti o tieto priestory. Takýmito štvrťami logické, sakrálne, historické, urbanistické a prvky sú Kolónia a Lánska typické upravenými predzá- prírodného charakteru. Tvoria fragmenty odkazov hradkami a čistotou medziblokových priestorov. od našich predkov na dnešnom území, sú elemen- Oblasť za Váhom je špecifická, nakoľko nedošlo tárnou časťou pri návrhu reidentifikácie so sídlom. k asanácií jej častí a preto je jasne odlišiteľná od iných oblastí. Menej čitateľná je centrálna mestská Identifikácia dominánt zóna, ktorá je chaoticky zastavaná, bez osobitého Do polovice 20. storočia boli dominantné charakteru, nevieme určiť kde začína a kde končí. v meste Považská Bystrica, ako aj v iných historic- Koridory kých mestách, sakrálne objekty. Tie svojimi dimen- Koridory v meste Považská Bystrica sú pre- ziami alebo lokalizáciou na vyvýšených miestach dovšetkým prechodového typu – slúžia na spojenie dotvárali siluetu mesta. V ich umiestnení a orientá- medzi dvoma bodmi. Nedostatočnou segregáciou cií je možno pozorovať asociácie navzájom a záro- od automobilovej dopravy, absenciou sprievodnej veň k sídlu alebo krajine. a izolačnej vegetácie, tieto ulice nespĺňajú sociál- Dominantami v histórií boli aj mocenské no-psychologickú funkciu, čiže takú ktorú by vy- stavby vtedajšej feudálnej spoločnosti, medzi ktoré hľadávali na prechádzky ako cieľové koridory. Ide patrili kaštiele a hrad Bystrica. Do obdobia rurbani- najmä o frekventovanú Štefánikovu ulicu vedúcu zácie v 2. polovici 20. storočia boli časti, v ktorých od železničnej stanice do centra. Najobľúbenejšími sa objekty nachádzajú – Orlové a Považské Pod- koridormi na prechádzky je pešia zóna v centrálnej hradie, samostatnými obcami, preto boli ochránené mestskej zóne a koridor pri rieke Domanižanka. Má pred „mestskými“ zásahmi a dodnes sa vyznačujú ideálne predpoklady pre zabezpečenie konektivity klasickým stredovekým strešným reliéfom s ver- mestských častí pozdĺž sídla, v kontakte s nadre- tikálnou akcentáciou alebo odlíšiteľnou intenzi- gionálnym biocentrom, potenciálnym rekreačným tou. Kaštiele v súčasnosti pustnú v tieni náletovej strediskom. V súčasnosti je najfrekventovanejším zelene, hrad v podobe ruiny je stále dominantou koridorom druhého typu, kde sa ľudia cielene vy- a symbolom mesta, svojou podobou odkazuje na skytujú, čo znamená vyhľadávajú (ho) na prechá- minulosť a je nositeľom genia loci. dzky. Adekvátnym architektonickým stvárnením Základom nových dominánt prejavujúcich vegetačnými úpravami a hlavne kontextom s iný- sa vo vzhľade krajiny sú nové výtvarné vlastnosti, 21 ktorej základom je ortogonalita. Tento nový frekventovane využívané nielen na prechod, ale aj imidž narušil celkový vzhľad sídla, ktorého ar- na priestor sociálnej komunikácie. V kategórií ob- chetyp je v kontraste s archetypom krajiny. Domi- služných ulíc je čiastočne zachovalá mestská Śte- nantou je administratívna budova bývalého ONV, fánikova ulica, jej potenciál bulváru znemožňuje prezývaná ako „výšková budova“. Ľudové pome- frekventovaná cesta. novanie poskytuje kľúčovú informáciu o jej po- Pri hľadaní vzájomných väzieb mestotvor- stavení v štruktúre mesta. Jej umiestnenie v centre ných prvkov, koridorov a uzlov, boli identifikované mesta a zároveň výškové prekonanie kostola, zna- priestory, kde sú tieto väzby najsilnejšie. Overením mená stratu dominancie historicky podmieneného v teréne patria medzi ne priestory, kde sa najviac prvku určujúceho nielen charakteristický vzhľad ľudia vyskytujú, a kde sa dokážu s prostredím sídla, ale aj dôležitého prvku priestorovej identity. identifikovať. Mestotvorné prvky občianskej vy- Ďalším prvkom, ktorý svojimi dimenziami a loka- bavenosti sú koncentrované v centrálnej mestskej lizáciou pohltil historickú dominantu kaplnku Sv. zóne, ide predovšetkým o služby – obchody, banky Heleny na vrchu Dušianica, je panelákové sídlis- a úrady. Prostredníctvom peších koridorov sú naj- ko Rozkvet. Z mesta a okolitej krajiny nie je mož- významnejšie objekty vzájomné prepojené, medzi né už kaplnku vizuálne identifikovať. Novými nimi sa nachádzajú oddychové zóny so zeleňou, dominantami sú aj továrenské komíny bývalých ktoré sme na základe superpozície štruktúrnej ana- považských strojární, ktoré tak isto ako sídlisko lýzy – oddychových zón a plôch zelene, označili Rozkvet a výšková budova majú vysokú expono- ako uzly. Spolu tieto prvky tvoria objekt záujmu vanosť z väčšiny vyhliadkových stanovíšť okoli- obyvateľov, návštevníkov a podieľajú sa tak na tej krajiny. Novou dominantou sídla je diaľnica mestskej identite. V miestach kde sú lokalizované vedúca ponad mesto, typu „extradosed bridges“, zaniknuté uzly, možno pozorovať komunikačnú je to kombinácia nosných systémov predpätých alebo inú bariéru, izolujúcu a tým spôsobujúcu zá- betónových nosníkov a zavesených mostov. nik identického miesta. Následne sme opäť overili vstupnú tézu o an- Mestotvorné prvky tagonizme mesta a krajiny, ktorej následkom je Hlavným štrukturálnym mestotvorným prv- disfunkcia mestského organizmu, vychádzajúc z ne- kom by malo predstavovať námestie, od ktorého gatívnej korelácie mestotvorných prvkov k domi- sa odvíjajú ulice. Problémom námestia v Považ- nantám. Dominanty nenesú hodnotu mestotvorné- skej Bystrici je jeho nefunkčnosť, ktorá plynie ho prvku, čo značí, že základnými znakmi v obraze z historickej diskontinuity a štruktúry. Historické mestskej štruktúre tvoria prvky, ktoré nie sú nielen námestie s dominantou kostola, obklopené podlaž- v harmonickom vzťahu ku krajine, ale ani nie sú nými domami, v prízemí s občianskou vybavenos- mestotvornými prvkami. Tieto objekty nie sú ob- ťou, je minulosťou . Absentuje koncepcia peších jektmi identity, dokonca mesto bez ich prítomnosti koridorov a vzájomných väzieb lokalizovaná od by dokázalo naďalej regulárne fungovať. súčasného námestia. Námestie nemá charakter uza- Pri väzbách ostatných prvkov, možno po- tvorenosti, susedí priamo so štvorprúdovou cestou, zorovať pozitívnu koreláciu. Medzi miesta kvan- čo dalo vznik parkoviska v jeho priestore. Chýba titatívne najviac zastúpených prvkov vychádzajú- základná entita mesta v jej vnútornej atraktívnosti, cich z čiastkových analýz (štrukturálna analýza, miešajúcich sa vôni, šume ľudí, prejavujúca sa aj funkčná analýza, významová analýza, identifikácia v obraze mesta. Syntagmatický vzťah bol narušený, dominánt), patrí pamätník SNP, mestská knižnica zámenou základného mestotvorného znaku, strati- v secesnej vile z roku 1900, kalvária v mestskom lo mesto zmysel vo svojej štruktúre, funkčnosti, čo lese, Považský hrad ako jediný nositeľ dominan- sa subsumovalo do vzťahu mesta ku krajine. cie v súlade s krajinou a areál kaplnky sv. Heleny Mestské uličné profily sú lokalizované v star- s oddychovo rekreačným priestranstvom. Aby tie- ších častiach mesta, ich potenciál stretávania čias- to miesta nadobudli hodnotu identity v celkovej točne eliminovala automobilová doprava. Ulicu štruktúre mesta, musia byť vzájomne funkčne pre- tvoria 3 – 4 podlažné domy, v obytných častiach pojené prostredníctvom zelených koridorov. Ďal- oddelené predzáhradkami, ktoré lemujú odpar- šou podmienkou je aj prítomnosť štrukturálnych kované autá. Sú však stále atraktívne, vo vzťahu prvkov, ako sú oddychové zóny spolu so zeleňou, ku koridorom možno tieto zóny identifikovať ako vytvárajúce uzly pre stretávanie ľudí. 22

Superpozíciou čiastkových analýz vznikajú DISKUSIA A ZÁVER podklady pre možnosti obnovy identity sídla. Na základe nedávnej straty identity mesta Považská Určenie identity mesta je komplexný prí- Bystrica je relevantné vyhodnotiť aktuálnu situ- stup k nájdeniu hodnotových častí v meste, ktoré áciu miest, a hľadať možnosti riešení, ktoré by podporujú jeho fungovanie prostredníctvom vzá- vrátili pozitívny vzájomný vzťah človeka k mes- jomných väzieb. Je to prístup presahujúci súčasnú tu, čiastočne aj mesta ku krajine. Podkladmi sú formu plánovania v urbanizme, ktorý rieši entity prvky vychádzajúce z analýz a identifikované ich v meste len na úrovni štruktúr. vzájomné vzťahy vychádzajúce zo superpozície. Urbanizované prostredie, neposkytuje len úto- Tvoria vstupy pre návrhy a regulačné opatrenia čisko pre rozvoj mesta, ale je nositeľom informácií, jednotlivých častí a vytvorenie konektivity s ostat- ktoré sú relevantné pre zabezpečenie integrácie jeho nými časťami vytvárajúce korporatívnu identitu. objektov, ktorými sú človek, mesto a krajina. Post- Objektmi sú hrad Bystrica s kaštieľmi, kalvária, socialistické mestá, ktorého ukážkovou formou je areál kaplnky sv. Heleny, knižnica, kostol, parčí- Považská Bystrica, trpia v súčasnosti fenoménom ky a oddychové zóny v CMZ, Kolónií a Lánskej, negatívnej identity. Príčinou je práve absencia spo- a komunikácie medzi jednotlivými prvkami. Pred- mínanej integrácie. Naďalej však k re-identifikácií metom je kontext, ktorého základom je iniciácia nedochádza prostredníctvom aktívneho procesu nových kvalít mestského prostredia, hlavne ko- formovania jedinca s prostredím, ale prostredníc- munikácií pre peších, sanácia stávajúcich parčíkov tvom vonkajších činiteľov, ktorých výsledkom sú a pozoruhodných objektov. antagonistické vzťahy, vyvolávajúce u obyvateľov a návštevníkov negatívny vzťah k mestu. Z tohto Návrhy výskumu je možné pozorovať hľadanie cesty k al- Podklad pre návrhy tvorí problémová mapa, ternatívnemu riešeniu tohto problému, ktorého kde boli identifikované na základe analýz a vzťa- základom je vnímanie, ovplyvnené často krát aj hov jednotlivé nedostatky v mestskej štruktúre. intuíciou. Odborníci môžu takýto prístup pokladať V návrhoch prevládajú najmä opatrenia sanačné za neexaktný, nakoľko nie je výsledkom čisto ve- a iniciačné. Sanačné sa týkajú obnovenia funkč- deckého bádania. Vzhľadom na to, že mesto nie je nosti a vytvorenie vzťahov pomocou komunikácií mechanický systém, a nežijú v ňom schematické a priehľadov s ostatnými miestami vytvárajúce bytosti, považujem tento prístup za adekvátny pri identitu. Ide najmä o sanáciu parčíkov v najstar- riešení rozvoja miest. Súčasťou práce je aj sociolo- ších mestských častiach, za cieľom zatraktívnenia gický prieskum obsahujúci mentálne mapy, vďaka priestoru pomocou vegetačných úprav, osadenia ktorému sú v procese určenia identity zapojení aj mobiliáru, moderných zariadení a architektonicko- občania. Implementáciu obyvateľov do procesu -estetických prvkov. Iniciačné opatrenia sa týkajú plánovania by sme v budúcnosti pri ďalších rieše- vytvorenia nových kvalít priestorov pre obyvate- niach chceli obohatiť o aktívnu spoluúčasť, v kto- ľov s rôznou špecializáciou. V prípade centrálnej rej by boli priamo zapojení v procese plánovania. mestskej zóny ide o vytvorenie polyfunkčného Skúmaním prejavov identity vo vývoji mesta priestoru mestského parku pre oddych a zábavu, je predpokladom pre určenie jeho následného roz- ďalšia plocha je navrhovaná na vytvorenie športo- voja, nakoľko môžeme sledovať dôsledky jednot- vého areálu, iná plocha navrhovaná na vytvorenie livých zásahov. Je jasné, že deštrukciou námestia, priestoru mestského života s tržnicou a kaviarňami oddychových zón a iných miest sociálnej identity, a v neposlednom rade historická rekonštrukcia ná- dochádza k nespokojnosti obyvateľov a následne mestia. Iniciácia je najčastejším opatrením komuni- apatiou k umelo vytvorených štruktúr prihliadajúce kácií, za cieľom vytvorenia mestských a miestnych len na krátkodobé zisky v nových rozvojových zá- zelených ciest – greenways. Najvýznamnejšou je meroch. Preto takéto priestory je relevantné ohod- navrhovaná mestská greenway, trasovaná pozdĺž notiť ako mestotvorné, teda také, ktoré tvoria pred- mesta, využívajúc prítomnosť rieky a ústi do navr- poklad existencie mesta. Tým by sa v územnom hovaného ekoparku v nadregionálnom biokorido- plánovaní mohli dostať do pozície jednotiek ktoré re na brehu rieky Váh. V tejto ploche je prioritné treba v meste chrániť, eliminovať v nich negatívne opatrenie ochrana, prostredníctvom ktorej je mož- vplyvy, obnovovať, alebo vytvárať. Vzhľadom na nosť vytvorenia ekoparku. priebeh vývoja v sledovanom meste, má najväčší 23 význam sanácia fragmentov a tvorba nových kvalít. DEMEK, J., 1987: Obecná geomorfologie. Academia, Tým sa vytvorí sieť, ktorá prepája miesta s rôzny- Praha: 476 pp. mi funkciami a rôznymi esteticko-psychologický- FILKORN, V., 1998: Povaha súčasnej vedy a jej metódy, Bratislava : 379 pp. mi vlastnosťami, zabezpečujúce kvalitné mestské GEDDES, P., 1915: Cities in evolution and introduction životné prostredie. Je to možnosťou revitalizácie to the town planning movement and to the study of aj ostatných postsocialistických miest, ktoré ne- civics BENN (1968 edition), London: 409 pp. správnym schematickým plánovaním v minu- GREGOR, M., JANČURA, P., PAVLÍK, J., 1999: Mentálne losti nesú dôsledky vo funkčnosti dodnes. Metodo- mapy mesta Zvolen. In: Geografické štúdie Nr. 6, logický aparát vytvorený spočíva v analýze sídla UMB, Banská Bystrica: p. 245 – 252. JANČURA, P., 2000: Identifikácia krajinného obrazu v krajine prostredníctvom vývoja sídla, charakte- a krajinného rázu na príklade subregiónu Detva- ristického vzhľadu krajiny a vytypovaním identic- -Hriňová. Acta Facultatis Ecologiae, Zvolen. s. kých miest na základe minulosti, prejavujúcich sa 127 – 141. v súčasnosti. Tá odkazuje na hlbšie bádanie prob- JANČURA, P., 2003: Charakteristický vzhľad krajiny. Ha- lematiky v sídle analýzou jeho štruktúry a funkcie bilitačná práca. Fakulta ekológie a environmentalistiky, TU Zvolen. 84 pp. sústredených na miesta vytvárajúce alebo poten- KOSTOVSKÝ, D., 2006: Územný plán mesta Považská ciálne vytvárajúce identitu, identifikáciu dominánt Bystrica. AUREX, spol. s. r. o., Bratislava. mestotvorných a významných prvkov. Superpo- LYNCH, K., 1960: Obraz mesta. RNDr. Ivana Hexnero- zíciou analýz vznikajú zrnkové štruktúry iden- vá – Bova Polygon, Praha: 202 pp. tických miest, ktoré sú pomocou navrhovaných MARCELLI, M., 2009: Filozofia v meste. FFUK Nitra, opatrení adekvátne využité a vytvárajú vzájomný rukopis: 13 pp. MROŠČÁKOVÁ, M., 2006: Obraz krajiny v obraze mesta, súvis v urbanizovanom prostredí. Tento prístup Vzťah „nových“ miest ku krajine. Dizertačná práca, by teda mohol byť implementovaný do rozvojo- Fakulta architektúry, STU Bratislava: 127 pp. vých zámerov mesta, aby došlo k prevencií straty NORBERG-SCHULZ, CH., 1994: Genius loci. ODEON, hodnotných priestorov a vytvorenie nových kvalít Praha: 218 pp. v organizme mesta. Weeds. [online]. [cit. 2009-11-21]. Dostupné na internete: http://www.greenways.sk Weeds. [online]. [cit. 2009-01-21]. Dostupné na interne- Poďakovanie te: http://www. landscape.sk Autor vyslovuje poďakovanie grantovej agentúre VEGA za finančnú podporu grantu Adresa autora: č. 1/4329/07. Ing. Renáta Cihlárová Katedra plánovania a tvorby krajiny LITERATÚRA Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita vo Zvolene ANTROP, M., 2004: Landscape change and the urbaniza- T. G. Masaryka 24 tion process in Europe. Landscape and Urban plan- 960 53 Zvolen ning, Volume 67, Issues 1 – 4: p. 9 – 26. Slovensko BOGDANOVIČ, B., 2002: Mesto a démoni. Ivan Štefánik, Tel.: +421 45 52 06 529 Bratislava: 176 pp. e-mail: [email protected] CIHLÁROVÁ, R., 2009: Priestorová, historická a ľudská identita mesta Považská Bystrica. Diplomová práca, FEE, TU Zvolen: 77 pp. 24 25

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 25–37 Zvolen (Slovakia), 2010

VÝVOJ A REKONŠTRUKCIA HISTORICKÉHO PARKU VO VRAKÚNI

Dušan DANIŠ1 − Juraj MODRANSKÝ2 − Lucia HRČKOVÁ3

1,2,3Katedra plánovania a tvorby krajiny, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, e-mail: [email protected]; [email protected]; [email protected]

ABSTRACT

Daniš, D., Modranský, J., Hrčková, L.: Evolution and Reconstruction of Historical Park in Vrakúň At present, big attention is given to historical parks and outplantings, which can be potentially used for recreation and leisure activities. In context with reconstruction of historical parks and gardens trend, we participated on the project of such object restoration in Vrakúň settlement. Within this reconstruction project we analyzed the historical evolution of the object, woody species structure and damage, as well as the composition design of primary outplanting. Subsequently the proposal of the spatial design and object reconstruction was processed so it meets the standard of new recreation resort. The paper is aimed at evaluation of park woody assortment evolution and possibility of revitalization and landscaping design of object where several utility functions meet at present.

Key words: landscaping, dendrology, development, revitalization, park

ÚVOD tejšie na úkor občianskej vybavenosti (futbalové ihriská, parkoviská, výstavba), alebo zanikli. O to Historické parky na Slovensku predstavujú väčšia pozornosť sa začína venovať historickým veľké kultúrne bohatstvo a odráža sa v nich často parkom a výsadbám v súčasnosti, kedy na mno- história obcí, či jednotlivých regiónov. Ich vývoj hé relatívne zachované, ale aj zanedbané kaštiele je spojený s majetkovými a vlastníckymi pomermi a parky s potenciálom pre rekreačné využitie alebo šľachtických rodov, ktoré tu mali v minulosti veľký na oddychové a spoločenské účely, sa sústreďu- vplyv nielen mocenský, či spoločenský, ale popri jú aktivity na ich postupnú záchranu, či obnovu. tom aj kultúrny. Práve prostredníctvom architektú- V kontexte s týmto trendom sme vstúpili do rekon- ry kaštieľov a kompozície parkov je dnes možné štrukcie historického parku v obci Vrakúň, kde zo vnímať rozvoj jednotlivých oblastí a prenikanie strany nového majiteľa – investora bola požiadav- jednotlivých historických slohov na našom území. ka na obnovu parkového objektu. V rámci projektu Žiaľ sa v minulosti, predovšetkým v 2. polovici rekonštrukcie sme vykonali analýzu historického minulého storočia, nedostalo týmto pamiatkam ná- vývoja objektu, štruktúry drevinového zloženia, ležitej pozornosti, ale naopak kaštiele boli zbúrané poškodenia drevín a kompozičného zámeru pô- alebo prestavané a stali sa sídlami škôl, obecných vodnej výsadby. Následne sme spracovali návrh úradov, detských domovov v horšom prípade sa priestorovej a objektovej rekonštrukcie parkového z nich stali sklady alebo hospodárske budovy. His- objektu tak, aby spĺňal požiadavky novo vznika- torické parky boli v lepšom prípade premenené na júceho rekreačného rezortu (DANIŠ et al. 2009). mestské alebo obecné parky, v horšom prípade len Príspevok sa venuje hodnoteniu vývoja drevino- pustli, zmenšovala sa postupne ich rozloha, najčas- vého sortimentu predmetného parku a možnosti 26 revitalizácie a krajinárskych úprav objektu, v kto- geograﬁcky je možné predmetné územie zaradiť rom sa v súčasnosti stretáva niekoľko funkcii jeho do oblasti panónskej ﬂóry (MAGLOCKÝ 2002). využitia. V priľahlom okolí obce sa vyskytuje prevažne poľ- nohospodárska pôda charakterizovaná pôdnym typom černozem kultizemná (černozem s neutrálnou CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA až slabo zásaditou pôdnou reakciou). Podmienky prostredia túto oblasť predurčujú na pestovanie Riešený priestor sa nachádza v centre obce najnáročnejších poľnohospodárskych plodín, pri Vrakúň, ktorá leží asi 5 km južne od mesta Dunaj- realizácii sadovníckych zámerov možno v tejto ská Streda v centrálnej časti Žitného ostrova. Obec oblasti počítať s uplatnením veľmi širokého sorti- vznikla spojením obcí Vrakúň (Várkony) a Nekyje mentu domácich a introdukovaných drevín. na Ostrove (Csallóköznyék). Obidve obce majú Riešený priestor areálu kaštieľa (obr. 1) je odlišnú históriu. Pôvodne samostatnú obec Vrakúň v ústrednom zozname pamiatkového fondu evido- delil od obce Nekyje na Ostrove len kanál. Prvá vaný pod číslom 128/1-2. Park bol založený konti- písomná zmienka o obci Vrakúň pochádza z roku nuálne s výstavbou kaštieľa v roku 1905 na dovte- 1015 (KROPILÁK et al. 1978). dy poľnohospodársky využívanej ploche (paro Obec Vrakúň leží v geomorfologickej oblas- ŠVECOVÁ 2006). Hranice areálu sú vymedzené ti Podunajská nížina v celku Podunajská rovina. cestnou komunikáciou 2. triedy č. 507 (Gabčíkovo Priemerná nadmorská výška obce je 114 m. Obec – Žilina) na východe, miestnymi komunikáciami leží v klimatickej oblasti A (KONČEK 1980) – teplá na severe a juhu a súkromnými záhradami na zá- klimatická oblasť v najteplejších oblastiach Slo- pade areálu. Kaštieľ dal v roku 1904 postaviť nový venska. Priemerná ročná teplota je 9,7 °C s prie- majiteľ Mátyás Ikvai Pfeifer v štýle Luises. V roku merným ročným úhrnom zrážok 485 – 525 mm. 1935 statok kúpil advokát József Belkó a jeho spo- Prevládajú tu severozápadné vetry silnej intenzity ločníci. Bývali tu do roku 1948. V roku 1955 bol s pomerne pravidelným výskytom. v budove kaštieľa založený domov dôchodcov (ex Obec sa nachádza v dubovom lesnom vege- ŠVECOVÁ 2006). tačnom stupni základných spoločenstiev dubovo- Pôvodne bol areál tvorený vstupným prie- -hrabových lesov (Querceto-Carpinetum). Fyto- čelným priestorom a menším parkom v celkovej

Obr. 1 Situácia riešeného areálu po inventarizácii v r. 2008 (prázdne krúžky – dreviny určené na výrub); (1) hlavná budova s výhodným krídlom; (2) západné krídlo; (3) západná dostavba; (4) kaplnka; (5) wellness; (6) vonkajší bazén; (7) terasa reštaurácie; (8) tenisové kurty; (9) technicko-parkovacie priestory; (10) naftový agregát; (11) promenáda; (12) hlavný vstup Fig. 1 Solved area situation after stock-taking in 2008 (blank circle – woody species identiﬁed for cut out); (1) great house with east wing; (2) west wing; (3) west outbuilding; (4) chapel; (5) wellness; (6) swimming pool; (7) restaurant sun deck; (8) tennis courts; (9) technical-parking places; (10) diesel aggregate; (11) promenade; (12) front-gate 27 rozlohe približne 1,3 ha. Pôvodná rozloha sa zväč- chodníkom. Budova je postavená bez slohového šila o pozemky smerom na západ. Riešený priestor zamerania, reprezentujúca postmodernu, ako je- má tak celkovú rozlohu 2,6 ha. Prebieha v severo- den so smerov súčasnej architektúry (DANIŠ et al. južnom smere v dĺžke asi 220 m a vo východozá- 2009). padnom smere asi 130 m. Severná časť areálu v minulosti zastávala V súčasnosti je celý areál vrátane kaštieľa hospodársku funkciu. Južná časť areálu tvorí po- rekonštruovaný a mení svoju funkciu. Zámerom zostatok pôvodného parku. Vzhľadom k nedosta- investora je vytvorenie hotelového komplexu so točnej údržbe a neodborným zásahom je parkový širokou ponukou relaxačno-športových aktivít. porast prerastený, impaktovaný množstvom nále- Projekt rekonštrukcie je podporený okrem iného tových a inváznych drevín (agát biely, baza čierna, aj z projektu „Návrat romantizmu do srdca moder- pajaseň žliazkatý a pod.). Len niekoľko jedincov, nej Európy“ Európskej únie. Pôvodné (historické) prevažne líp (Tilia L.) si do dnešnej doby zachovali budovy kaštieľa sú využité ako ubytovacie kapa- vzrastové a habituálne charakteristiky odpovedajú- city a hospodárske budovy na južnej strane areálu ce ich veku. Z pôvodných výsadieb sa do dnešnej ako technicko-parkovacie priestory. Obe sú pre- doby zachovalo len torzo živého plota z Buxus pojené promenádnou trasou v severojužnom sme- sempervirens L. Novodobé husté výsadby ihlična- re, pozdĺž pomyselnej osi areálu. Hlavná budova nov zo 70. rokov 20. storočia v severnej časti, pri kaštieľa je z južnej strany využitá ako jedálenský vstupe do areálu boli odstránené pri rekonštrukcii a reštauračný priestor s terasovým sedením, ktorý týchto priestorov. V minulosti na južné priečelie bezprostredne prechádza do parkovej časti (obr. 2). kaštieľa a jeho terasy nadväzovala pravidelná par- Spolu s východným krídlom, západným krídlom a budovou na západnej hranici pozemku sú využité ková úprava. Túto tvorili najmä záhony ruží a v ne- ako ubytovacie kapacity. Historická budova kapln- skoršom období geometrická fontána. ky je využitá ako kozmetický rezort (beauty; salón Dnes je vyššie popísaná časť parku úplne krásy). zaniknutá. Koncepcia a charakter pravidelných vý- Z pôvodného komplexu historických sta- sadieb nadväzujúcich na krajinársky anglický park vieb bol zachovaný celý pôvodný počet, vrátane je absolútne nečitateľná. Park bol počas ostatného hospodárskych budov. Zmena nastala len pri di- obdobia 50 rokov zanedbaný, starostlivosť oň bola ferenciácii funkcii jednotlivých objektov. V sú- len minimálna, ak vôbec. Mementom týchto dôb časnosti bola pristavená budova wellness centra, je pravidelná, šesťuholníková skulptúra fontány ktorú s hlavnou budovou na jej západe spája pre- za kaštieľom a dve betónové skruže nad telesami sklená chodba o dĺžke 7 m, vo výške 3,5 m nad studní v centrálnej časti parku.

Obr. 2 Južné priečelie kaštieľa s terasou reštaurácie a prechodom do parku Fig. 2 South frontage chateau with restaurant sun deck and passage to park 28

MATERIÁL A METÓDY časnom zdravotnom stave s potenciálom plnenia si svojich ekologických a environmentálnych a es- Pre spracovanie komplexného hodnotenia tetických funkcií. Životnosť je subjektívnou veli- drevinovej vegetácie riešeného areálu v nadväz- činou, pre stanovenie ktorej vyhodnocujeme tieto nosti na návrh rekonštrukčných, revitalizačných prejavy a ukazovatele: charakter vetvenia kostro- a reštitučných vegetačných úprav je potrebné me- vých konárov, presychanie koruny, prítomnosť po- todologický postup rozdeliť na dve samostatné ranenia koreňových nábehov alebo kmeňov alebo časti: (1) inventarizácia drevín riešeného priesto- kostrových konárov a reakcia na poranenie alebo ru a (2) hodnotenie vývoja a návrh rekonštrukcie prítomnosť infekcie v mieste poranenia, tvorba areálu. výmladkov, spôsob a miesto mechanického poško- Inventarizácia drevinového zloženia vychá- denia, rozsah, lokalizáciu a charakter hniloby či dza z metodiky MODRANSKÉHO (2007) a je konci- dutiny, prítomnosť plodníc drevokaznej huby, prí- povaná tak, aby na základe nej bolo možné kompa- padne jej vlastností, naklonenie stromu a umiest- rovať zistený stav so stavmi publikovanými v star- nenie ťažiska stromu, ďalej vhodnosť výsadby šej literatúre (puta BENČAŤ, F. 1982) a determi- vzhľadom na ekologické nároky (priestor, svetlo novať jedince na elimináciu pre stanovený zámer a iné) podľa individuálnej náročnosti druhu a kom- rekonštrukcie v zmysle zákona NRSR č. 543/2002 bináciu týchto faktorov. Stupne životnosti sú čias- Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zákona NRSR točne porovnateľné s hodnotením stupňov vitality č. 49/2001 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. podľa PEJCHALA (1997). Jednotlivé stupne život- Inventarizácia spočívala v niekoľkých kro- nosti možno deﬁnovať v päťstupňovej škále, v po- koch. Prvým dôležitým krokom bolo uskutočnenie dobne klesajúcej postupnosti, ako pri zdravotnom rekognoskačného prieskumu územia a kategori- stave a sadovníckej hodnote (MODRANSKÝ 2007). zácie parkového objektu podľa MODRANSKÉHO Rovnako ako v metodike hodnotenia vitality pod- (2007). Ďalším krokom boli dendrometrické me- ľa PEJCHALA (1997), nie je možné brať do úvahy rania jednotlivých drevín, menovite: obvod kme- schopnosť regenerovať nadzemné časti jedincov

ňa (o1,3), priemer kmeňa (d1,3) a výšku jedinca (v). z bázy kmeňa alebo koreňov, pretože z pohľadu Obvod a priemer kmeňa bol stanovený meraním vo funkcie v záhradnej, parkovej a krajinárskej tvorbe výške 1,3 m s presnosťou na 10 mm. V prípade, že ide o „nového jedinca“. sme meraním v danej výške mali dostať skreslený Hodnotenie vývoja a návrh rekonštrukcie údaj, a to z dôvodu vetvenia, chorobného zhrubnu- skúmaného objektu vychádza z porovnania drevi- tia, poškodenia kmeňa, či iného dôvodu, stanovili nového zloženia v jednotlivých obdobiach – rozší- sme obvod vo výške, ktorá je čo najmenej vzdia- renie introdukovaných drevín na Slovensku (BEN- lená od hodnoty 1,3 m. Výška jedinca bola určená ČAŤ, F. 1982) a ostatná inventarizácia z roku 2006 meraním pomocou výškomera SUUNTO s pres- (ŠVECOVÁ 2006). Základom pre analýzu vývoja nosťou na 0,5 m. Pri hodnotení dendrometrických parkového objektu ako takého, je jeho zaradenie údajov krov sme určovali len ich výšku, prípadne do kategórie na základe jeho vonkajších znakov. plochu v m2 (MODRANSKÝ 2007). Pri kategorizácii sú zohľadnené najmä ukazovate- Pre určenie zdravotného stavu sme vychá- le ako čas založenia objektu, rozloha objektu, pre- dzali zo stupnice pre hodnotenie zdravotného stavu zencia alebo absencia slohových prvkov a funkč- podľa MODRANSKÉHO (2007) v kvalitatívne klesa- nosť objektu (MODRANSKÝ 2007, senzu PUTROVÁ júcej postupnosti 1 – 5. 2000). Pre určenie sadovníckej hodnoty používame Hodnotenie vývoja spočíva v bilancii prírast- podobne 5 stupňovú škálu, v rámci ktorej drevinám ku alebo úbytku drevinových taxónov podľa vyššie s najlepšou sadovníckou hodnotou priraďujeme spomínaných prác. Následne návrh rekonštrukcie číselnú hodnotu – 1, so zhoršujúcou sa sadovníc- vychádza zo snahy o reštitúciu významných den- kou hodnotou priraďujeme vyššie číselné hodnoty, droelementov do parkového objektu a rekompono- takže drevinám s najhoršou sadovníckou hodnotou vanie slohových znakov tak, aby okrem pôvodnej priraďujeme číselnú hodnotu – 5 (senzu MODRAN- funkcie areálu, boli aj nové funkcie a časti priesto- SKÝ 2007). ru v kontinuu s jeho historickou časťou na zákla- Pod životnosťou (funkčnou stabilitou, vita- de dodržania architektonických a kompozičných litou) rozumieme schopnosť dreviny zotrvať v sú- zásad parkovej a krajinnej tvorby. Základom pre 29 zosúladenie jednotlivých častí je akcentovanie vých výruboch, prevedených na základe projektu, ich (1) dostupnosti v rámci areálu, (2) využitia v zmysle platnej legislatívy. Tento stav hovorí už všetkých funkcií, (3) pohodlia pre človeka a cel- len o 309 jedincoch v pomere 244 listnatých a 65 kového vzhľadu a (4) spoločenskosti (sociability) ihličnatých drevín. všetkých priestorov (senzu MADDEN 2003). Ná- V poradí druhý projekt, ktorý spracoval BAN- sledne výber sortimentu vychádza, okrem vyššie KÓ (2007), vychádzal z vyššie popísanej inventa- spomínanej druhovej reštitúcie, z druhov a kulti- rizácie, rovnako aj lokalizácie inventarizovaných varov na Slovensku desiatky rokov používaných, drevín. Projekt priniesol novú koncepciu priestoru, tak v parkových objektoch, ako aj vo vidieckych avšak so zahrnutím riešenia komunikácií z prvého sídlach všeobecne. Samozrejmosťou popri tom projektu. Vzhľadom k tomu, že priestor bol v pro- je, že samotný výber rastlín je podmienený kli- jekte novo koncipovaný, vyvstala z neho potreba matickou oblasťou, resp. podmienkami daného ďalšieho výrubu drevín. Týmto sa uzavrel súčasný prostredia všeobecne (paro KUCZMAN et al. 2008, stav drevinového zloženia areálu kaštieľa. FERIANCOVÁ 2005) Keďže v priebehu ostatných troch rokov sa na predmetnom priestore vykonalo niekoľko zá- važných zmien, bolo potrebné vykonať opätov- VÝSLEDKY A DISKUSIA nú inventarizáciu drevín. Nejednotnosť v prvých dvoch projektových dokumentáciách, ktorá spô- Z kategorizácie parkového objektu (MOD- sobila komplikácie pri vyhodnotení zostávajúceho RANSKÝ 2007) bolo možné konštatovať, že ide drevinového spektra, vyvolala navyše aj potrebu o historický park bez zachovaných slohových zna- novej lokalizácie drevinových jedincov. kov. Slohové znaky luicézneho štýlu sú zachované Pri hodnotení drevinového zloženia, sme len na zrekonštruovaných historických budovách. okrem ostatnej inventarizácie (ŠVECOVÁ, 2006) Vzhľadom na funkčnú diferenciáciu priestoru, ten- brali do úvahy aj inventarizácie predchádzajúce. to bolo možné rozdeliť na: Asi najznámejšou je hodnotenie introdukovaných a) vstupná časť do areálu; taxónov drevín vzhľadom k ich rajonizácii pesto- b) priestory v okolí samostatne stojacich historic- vania v podmienkach Slovenska (BENČAŤ 1982). kých budov pre ubytovanie; Súborné dielo, ktoré aspoň čiastočne hodnotilo c) priestor pred wellness; väčšinu významnejších parkov Slovenska uvádza d) priestor medzi wellness s bazénom a tenisový- pre predmetný park niekoľko druhov: mi kurtmi; 1. Buddleia davidii Franch. e) promenáda medzi prednou časťou areálu 2. Buxus sempervirens L. a technickými budovami; 3. Ligustrum ovalifolium Hausskn. ‘Aureomar- f) park s francúzskou časťou, anglickou časťou ginatum’ a rozáriom. 4. Liriodendron tulipifera L. Z dôvodu, že výskum areálu bol zameraný aj 5. Lonicera fragranissima Lindl. et Paxt. na návrh pretvorenia riešených priestorov, primár- 6. Picea pungens Engelm. ‘Argentea’ ne bolo potrebné vyriešiť funkčnú determináciu 7. Platycladus orientalis (L.) Franco (Thuja ori- jednotlivých častí a ich kontinuitu. Z tohto dôvodu entalis L.) musia jednotlivé prvky urbanistickej koncepcie 8. Prunus spinosa L. ‘Plena’ plniť tak funkciu kontinuálnych prechodov, ako 9. Spiraea × vanhouttei (Briot) Zab. aj vizuálnej izolácie jednotlivých častí s odlišným 10. Thuja occidentalis L. ‘Malonyana’ využitím a architektonickým zaradením. 11. Ulmus glabra Huds. ‘Pendula’ V rámci riešenia sadovníckych úprav pred- 12. Viburnum opulus L. ‘Roseum’ metného priestoru v predchádzajúcich projektoch Vzhľadom k tomu, že ide o historickú vý- bola vykonaná inventarizácia drevín. Kolektív sadbu a vyššie spomínané druhy sa tu vyskytovali, ŠVECOVEJ (2006), ktorý spracovával v poradí prvý v návrhu sme kládli dôraz na ich reštitúciu, v čo projekt sadovníckych úprav, vykonal v roku 2006 možno najväčšom rozmere. Z ostatnej inventa- prvú inventarizáciu drevín. V predmetnom priesto- rizácie drevín v hodnotenom priestore je zrej- re bolo zinventarizovaných 674 drevín. V technic- mé, že v dnešnom stave sa zachovali len dva zo kej správe k projektu uvádzajú stav drevín po pr- spomínaných druhov: Buxus sempervirens L. a Pi- 30 cea pungens Engelm. ‘Argentea’. Z inventarizácie × Cupressocyparis leylandii (Dall. Et Jacks.) Dall., ŠVECOVEJ (2006) ďalej vyplýva, že do času pr- ktorých bolo vysadených 77 kusov. Z uvedeného vých výrubov boli v areály zachované ešte jedin- vyplýva, že z pôvodných výsadieb, resp. počtu ce z výsadieb 70. rokov okolo vstupnej fontány, jedincov známeho z roku 2006 (674), bolo odstrá- kedy priestor slúžil ako domov dôchodcov. Tieto nených až 524 drevín. Tým na ploche ostalo 150 boli v spomínanej práci hodnotené ako prehustené, jedincov z pôvodného výsadbového zámeru, resp. nekoncepčné a nevzhľadné. Ide najmä o dreviny stavu z ostatných období a nových 77 jedincov druhov Thuja occidentalis L. ‘Malonyana’ a Platy- × Cupressocyparis leylandii (Dall. Et Jacks.) Dall. cladus orientalis (L.) Franco. z výsadieb v roku 2008 (paro DANIŠ et al. 2009). Nová inventarizácia z jesene 2008, zachytá- Z celkového počtu jedincov je prevažná väč- va súčasný stav drevinovej vegetácie predmetného šina stromového vzrastu (210 jedincov) a len 17 priestoru a tvorí podklad pre komplexné spraco- jedincov (vrátane živých plotov hodnotených ako vanie návrhu krajinárskych a parkových úprav jednotka) je krov. Vyšší podiel krovitého podras- areálu. Pri inventarizácii sme zaznamenali niekoľ- tu tu absentuje všeobecne, čím sa predmetný areál ko odchýlok od pôvodnej inventarizácie (2006). stal slohovo nejasný a kompozične nevyvážený. Ide o chybové zachytenie niektorých lokalizácií Navyše z celkového počtu zistených drevín je až a mylnú determináciu niekoľkých jedincov. Takéto 48 jedincov považovaných za expanzné v rôznom odchýlky mohli zapríčiniť aj nevykonanie niekto- stupni expanzie (senzu MODRANSKÝ, DANIŠ 2006) rých nutných výrubov drevín zo zdravotného, sa- a 20 jedincov pionierskych drevín má vysoký po- dovníckeho a bezpečnostného hľadiska. Príčinou tenciál ďalšieho šírenia (senzu DANIŠ et al. 2007). chybných záznamov počas prvej inventarizácie Spolu je to 68 jedincov z celkového počtu drevín, (2006) bol pravdepodobne vtedajší stav a charakter ktoré tvoria potenciálne riziko pre degradáciu bu- priestoru. Išlo o kompaktný súvislý vysoký porast dúceho sadovníckeho zámeru. stromových jedincov s hustým podrastom krov. Z hodnotenia zdravotného stavu a životnosti Inventarizácia súčasného stavu drevín v rie- inventarizovaných drevín môžeme konštatovať, že šenom území (2008) zachytáva celkovo 227 jedin- prevažná väčšina hodnotených jedincov, ktoré sú cov, v pomere 101 ihličnatých a 126 listnatých dre- vo vyššom veku a lokalizované v poraste s vyso- vín. Podiel introducentov voči domácim drevinám kým podielom náletových drevín, sú menej vitálne je 178 introdukovaných ku 49 jedincov domácich a vykazujú nižšie hodnoty zdravotného stavu. Síce druhov drevín. Vzhľadom k tomu, že v roku 2008 priemerný zdravotný stav všetkých inventarizova- bolo do uvažovaného areálu vysadených niekoľ- ných jedincov je 1,9, táto hodnota je ovplyvnená ko kusov nových jedincov, tieto sú samozrejmou prítomnosťou nových alebo relatívne mladých súčasťou inventarizácie. Konkrétne ide o druh výsadieb z ostatných desaťročí. Vzhľadom k zhor-

Obr. 3 Diferenciácia riešeného areálu Fig. 3 Solved area differentiation 31

šujúcim sa až zlým zdravotným stavom väčšiny dovníckej hodnoty. Dreviny, ktoré sme však navrhli drevín je ich ďalšia perspektíva plnenia estetických ponechať, ešte môžu v priebehu niekoľkých rokov a parkotvorných funkcií len krátkodobá, či stred- regenerovať a zlepšiť svoju sadovnícku hodnotu, nodobá. či dokonca po odbornom ošetrení aj zlepšiť svoj Práve charakteristiky zdravotného stavu, sa- zdravotný stav, a tak svoju životnosť a plniť svo- dovníckej hodnoty a životnosti boli najdôležitejším je funkcie v parkovej úprave. Pri drevinách, ktoré východiskom pre vypracovanie návrhu na asanáciu odporúčame na asanáciu vo väčšine prípadov už drevín v parkovom objekte. Pri návrhu asanácie zlepšenie nepredpokladáme. Veľkou skupinou ne- drevín je v značnej miere zohľadnený aj pôvod vhodných drevín sú invázne a expanzívne jedince. a vlastnosti drevín. Z návrhu asanácie sme sa sna- Predovšetkým Ailanthus altissima (Mill.) Swingle žili čo najviac vylúčiť pôvodné domáce dreviny, a Robinia pseudoacacia L., ktoré majú vyso- resp. pri potrebe vytvorenia priestorových možnos- kú mieru rozširovania semenami a koreňovými tí na realizáciu nových vegetačných formácií sme výmladkami a alelopaticky pôsobia na iné dreviny. na asanáciu uprednostnili jedince nepôvodných Aj tu však v nevyhnutnej miere pripúšťame pone- a introdukovaných drevín. Asanácia expanzných chanie niekoľkých jedincov, ktoré môžu v takomto drevín je z dôvodu, že takéto vysadené, ale z väč- nízkom počte pomôcť pri dotváraní celkového šej časti naletené dreviny z okolia, majú výrazný obrazu parku a ich rozširovanie bude udržateľné. vplyv na ostatné dreviny a budú mať veľký vplyv Invázny tlak bude pri menšom počte jedincov pod- aj na nové výsadby. statne nižší než v súčasnosti. Nakoniec je potrebné Aj pri snahe návrhu ponechať čo možno naj- spomenúť aj návrhy na asanáciu ihličnatých drevín väčšie množstvo pôvodných drevín, celkový počet (najmä smrekov), ktoré sú ojedinele aj v relatívne navrhovaných výrubov dosahuje 86 jedincov. Dô- dobrom stave. Núti nás k tomu v týchto prípadoch vody tak rozsiahlej eliminácie v súčasnosti rastú- ich znížená biomechanická stabilita počas veter- cich drevín sa však opiera najmä o skutkový stav ných udalostí, pretože vyrastali v poraste, ich kore- drevín, len v málo prípadoch sme uprednostnili ňový systém je plytký, a tak s ich rastúcou výškou sadovnícke a kompozičné dôvody. Pri posudzo- a hmotou môžu ľahšie podľahnúť vývratu. vaní návrhu asanácie drevín si treba uvedomiť, že Na základe vyššie uvedených skutočností, v parku rástli dreviny v hustom zápoji, tak ako je oboznámení sa s históriou a súčasným stavom are- tomu doteraz v zadnej časti parku, čo spôsobilo vy- álu, ako aj s jeho budúcim využitím, sme následne ťahovanie korún stromov do výšky vo vzájomnom spracovali návrh obnovy tejto kultúrnej pamiatky. boji o svetlo a preriedenie spodných častí korún. Úpravy sme sa snažili prispôsobiť tak slohovému Mnohé jedince tak majú po predchádzajúcom od- charakteru priestorov, ako aj ďalším požiadavkám stránení porastu zle formované koruny a žiaľ často na riešené plochy, ako to vyplýva z celkového krát aj znížené hodnoty zdravotného stavu, či sa- charakteru stavby rekreačno-športového areálu.

Obr. 4 Pohľad na návrh predného a zadného parteru Fig. 4 The view on design of front and back parterre 32

Jednotlivé priestory riešeného areálu na seba bez- Cercis siliquastrum L., ku ktorému sme použili prostredne nadväzujú, aj keď sú funkčne výrazne ešte jedného novo navrhnutého jedinca. Medzi diferencované. nimi je vysoký ker Ficus carica L. a po oboch Vstupný priestor (pianoterra frontale) s fon- stranách Calycanthus floridus L., rovnako ako tánou (obr. 3, časť 1) je charakterizovaný dvomi v západnom cípe, na hranici prístupovej ko- plochami prepojenými komunikáciou vedúcou munikácie k zadnému vchodu budovy. Oproti, od hlavnej budovy kaštieľa na západ. Ide o repre- je podobne poňatá aj výsadba plôšky po ľavej zentatívny priestor s hlavným vstupom do areálu, strane prístupového chodníka k zadnému vcho- ohraničený budovami pre ubytovanie hostí (obr. 4, du. Ohraničená je rovnako plôtikom z Lonice- pravá časť). Základné funkcie priestoru sú archi- ra nitida Wils., so solitérom Prunus serrulata tektonicko-estetická z hľadiska zachovania výtvar- Lindl. ´Kiku Shidare Sakura´ vo vnútri. Parter ného stvárnenia jednotlivých budov, urbanistická, v terase za západným krídlom je ohraničený ako komunikačné prepojenie s ostatnými časťami živým plôtikom z Chamaecyparis pisifera a marketingová pre jeho celkové vyjadrenie, ako (S. et Z.) Endl. ‘Filifera Nana‘. Vnútorný priestoru uvítacieho s akcentom na percepčnú stá- priestor parteru je rozdelený na dva trvalkové losť v priebehu roka. Preto sa návrh snažil o maxi- záhony z druhov Anemonella L., Campanu- málne možné zachovanie stálosti vzhľadu výsadieb la L., Helianthemum Mill., ktorým dominuje počas vegetačných fenofáz. Dominantou priestoru Sophora japonica L. ‘Pendula’, pod ktorou je fontána s kruhovým pôdorysom s medenou pol- sú vysadené 4 jedince Sarothamnus scoparius guľou na termináli (hmotová a objektová rekon- (Baker) L. H. Bailey´Firefly´ a ´Lena´; štrukcia). Komunikačné trasy okolo fontány sú 4. priestor medzi mlátovým chodníkom, beau- v krížovej dispozícii. Sadovnícky je možné priestor ty, západnou dostavbou a bočným vstupom rozdeliť na niekoľko častí: do areálu, je štylizovanou kvitnúcou záhradou 1. priestor okolo fontány je tvorený výsadbou 4 s náznakom japonského minimalizmu. Domi- dominantných Taxus baccta L. ‘Dovastonia- nantu tvorí studňa, pri ktorej navrhujeme vý- na’, pod ktorými sú navrhnuté Euonymus ja- sadbu statného stromového jedinca Magnolia ponica L. Priestor je chodníkmi rozdelený na kobus DC. Pri chodníku je navrhnutá výsadba 4 samostatné, totožné celky. Tieto sú ohraniče- prerušenej aleje zo stromovitého × Cornus L. né plôtikmi z Buxus sempervirens L.; ‘Rutgan‘ alebo ‘Stellar Pink‘ s doplnením Cor- 2. niekoľko plôšok pred východným a západným nus kousa (Buerg.) Hance ’China Girl’ alebo krídlom kaštieľa sú rovnako lemované plôtik- ‘Elizabeth Lustgarten‘; mi z Buxus sempervirens L. po bokoch a na 5. vedľajší vstup do areálu kaštieľa, medzi západ- zadnej strane plôšok a Berberis buxifolia Lam. ným krídlom a západnou dostavbou je v sku- ‘Nana’ z prednej strany. V samotných plôškach točnosti rozdelený na dve samostatné plochy je použitých niekoľko solitérnych nižších stro- pre výsadbu a prístupovú cestu a chodník. movitých stálozelených listnáčov Ilex aquifo- V západnej ploche sú zachované pôvodné tri lium L. a Photinia × fraseri Dress., doplne- Picea pungens Engelm. Vzhľadom k tomu, že ných Tsuga canadensis (Bong.) Carr. na ľavo sú do výšky 1,5–2 m vykmenené, navrhujeme od vstupnej brány. Medzi stromovitými jedin- len ich ošetrenie. Na báze kmeňa navrhujeme cami sú použité stálozelené kry Ilex crenata lokalizovať vysypaný štrkový kruh o prieme- Thunb. ‘Fastigiata’, Viburnum × burkwoody re asi 1 m. Ostatná časť je osadená trávovým Burkw. et Skipwith, Laurocerasus officinalis kobercom. Hranica plochy s chodníkom od Roem. ‘Otto Luyken’ a ihličnan Taxus baccata budovy bude vysadená záhonom ružových L. ‘Fastigiata’; Hydrangea macrophylla ‘Bouquet Rose’. Vý- 3. plocha pri západnom krídle, pri chodníku chodná plocha je v súčasnosti bez vegetácie. k wellness, je ohraničená živým plôtikom z Lo- Tu navrhujeme kombináciu nižších stromov nicera nitida Wils. Pred západným krídlom je v striebristých odtieňoch, ktoré sú vhodným vnútro priestoru navrhnuté v kontexte so sused- doplnením zelenej farby smrekov na západe. nými, vyššie popísanými výsadbami. Z južnej Ide o Sorbus aria (L.) Crantz ‘Lutescens’, strany západného krídla je zachovaný pôvodný ktorých bázy kmeňov rovnako navrhujeme vy- 33

sypať bielym štrkom. Medzi nimi navrhujeme podrast tvoria ovocné kry Amygdalus nana L., výsadbu Berberis julianae C. K. Schneid. Naj- Aronia melanoarpa (Michx.) Elliott, Cerasus nižšiu etáž tvorí rovnako ako v prvom prípade fruticosa Pall., Cornus mas L., Corylus ave- kosený trávový koberec; lana L. alebo Corylus maxima Mill., Cydonia 6. za baeuty je navrhnutá solitérna drevina Mag- oblonga Mill., Ribes sanguineum Pursh ´King nolia × soulangiana Soulange-Bodin. Na rohu Edwardá Lonicera kamtschatica (Sevast.) Po- budovy od východu je navrhnutý stĺpovitý Ul- jark. Na múre na západnej strane je Actinidia mus minor Mill. ‘Wredei’; arguta (S. et Z.) Miq., ktorá sa ťahá na dreve- 7. plocha pred wellness je kompaktná trávnatá nom krížovom latovaní. plocha. Na kontakte budovy a trávnika je na- Západný priestor pre šport a rekreáciu (obr. 3, vrhnutý záhon nízkych krov. Jednotlivé hrany časť 3) je charakterizovaný hlavne prítomnosťou budovy sú „zjemnené“ výsadbou Ulmus mi- vonkajšieho bazéna a tenisových kurtov. Leží po- nor Mill. ‘Wredei’ v kontexte s brestom pred zdĺž západnej hranice celého areálu, jeho sever- beauty. Na jeho západnom okraji je navrhnu- ná hranica je tvorená budovou wellness, na juhu tá solitérna Metasequoia glyptostroboides Hu je ukončený južnou hranicou areálu a východnú et Cheng a na východnom okraji Magnolia × hranicu tvorí promenádna trasa. V objekte von- soulangiana Soulange-Bodin. Na prechode bu- kajšieho bazéna, ktorý je umiestnený asi na 1,5 m dovy a trávnika je záhon trvaliek a krov s As- vysokom násype, sa ďalej nachádza krytý letný bar. tilbe chinensis (MAxim.) Lemoine ´Superba´, Pomyselne môžeme predmetný priestor rozdeliť na Astrantia major L. ´Lars´/´Rubra´/´Ruby Wed- niekoľko častí: ding´, Aucuba japonica Thunb., Cornus alba 1. vonkajší bazén s násypom je poňatý čiastoč- L. ´Sibirica´, Cornus stolonifera Michx. ´Fla- ne exoticky. Vzhľadom k orientálnej – blízko viramea´, Echinops ritro L. ´Globe Thistle´, východnej atmosfére vnútorných bazénov, je Euonymus alatus (Thunb.) Sieb., Euonymus priestor riešený mediteránnou výsadbou. Oko- fortunei (Turcz.) Hand.-Mazz. Émerald Gaie- lo bazéna a na západnej hranici terasy sú navrh- ty´, Euonymus fortunei (Turcz.) Hand.-Mazz. nuté mobiliáre s druhmi ako Olea europaea L., ´Variegatus´ - na kmienku, Hosta fortunei Arbutus unedo L., Punica granatum L., Ficus (Baker) L. H. Bailey Áureomarginata´, Hy- carica L. a Trachycarpus wagnerianus Becc. pericum calycinum L., Chaenomeles speciosa V priestore východne od bazéna je navrhnutá (Sweet) Nakai, Lavandula angustifolia Mill., výsadba štyroch Pinus leucodermis Antoine Pyracantha coccinea Roem. ´Mohave´/Óran- ‘Schmidtii’. Celá terasa od hranice dlažby po ge Glow´, Sarothamnus scoparius (Baker) L. svah násypu je pokrytá kompaktným trávovým H. Bailey ´Boscop Ruby´, Tsuga canadensis kobercom. Ďalšia časť výsadby – skalkové zá- (Bong.) Carr. ´Jeddeloh´ a Weigela × hybrida hony, sa rozprestiera na ploche medzi dlažbou ´Purpurea´. Záhon je tvarovaný podľa obrysu terasy bazéna a budovou wellness. Ide o dva budovy so zaoblenými prechodmi; záhony, v ktorých sú použité nízke skalničkové 8. záhrada pred západnou dostavbou (giardino di byliny a dreviny dotvárajúce celkový medite- frutta – obr. 3, časť 2) je časťou celého vstupné- ránny charakter predmetného priestoru. Ostat- ho priestoru, tvorí však samostatný sadovnícky ná časť priestoru okolo vonkajšieho bazéna je a kompozičný zámer. Ide o plochu, ktorá je od tvorená svahom násypu. Tu je navrhnutá geo- ostatného priestoru izolovaná kompaktným metrická výsadba nízkych a pôdopokryvných živým plotom z Taxus baccata L. ´Fastigiata´, krov Cotoneaster dammeri C. K. Schneid. rezaným do výšky 3 m. Priestor je poňatý ako Ćoral Beauty´/´Skogholm´, Cytisus × praecox tematická ovocná záhrada, tvorená kombiná- Bean ´Moonligth´, Sarothamnus scoparius ciou dekoratívnych a úžitkových odrôd ovoc- (Baker) L. H. Bailey, Sarothamnus scoparius ných drevín po obvode a trávnym kobercom (Baker) L. H. Bailey ´Boscop Ruby´/´Firefly´/ v centrálnej dispozícii. Dominantou záhrady ´Lena´, Juniperus communis L. ´Green Car- sú jedince Malus domestica Borkh. ´Melodie´, pet´, Juniperus conferta Parl. ´Blue Pacific´, Ju- Prunus domestica L. Álthanova´ a ´Čačanská niperus squamata Buch.-Ham. ex Lamb. ´Blue lepotica´ a Armeniaca vulgaris Lam. Krovitý Carpet´, Lonicera pileata Oliv. a Microbiota 34

decussata Komarov. Svah je vysadený tak, aby medzi parkovou a športovo-rekreačnou časťou sa v roku čo najmenej vizuálne menil, akcent areálu. Jeho primárna funkcia je spojiť technicko- je orientovaný na jarné kvitnutie Cytisus L. -parkovacie priestory s prednou, vstupnou časťou Popri západnej hranici priestoru, pod terasou areálu, sekundárna je architektonicko-estetická pre bazéna vo svahu násypu je navrhnutá izolač- vyváženie celkovej kompozície. To znamená, že ná vegetácia s Taxus × media Rehd. ‘Hicksii’, promenáda na tvorí samostatný kompozičný zámer Hamamelis × intermedia Rehd. ‘Diana‘/’Jele- zámoreň však aj kontinuálny percepčný prechod na’ a Calycanthus floridus L. V priestore medzi medzi dvomi úplne odlišnými priestormi. Vegetač- bazénom a kurtmi je lokalizované detské ihris- ne je koncipovaná v troch častiach: ko a výsadby v štylizovanom tvare hroznové- 1. stromová aleja, v ktorej sa striedajú druhy ho strapca, ako jedného z kľúčových motívov Pyrus calleryana Decne. a Prunus cerasifera festónov luisézneho slohu. Z výsadieb je tu na- Ehrh. Átropurpurea´, s niekoľkými pôvodný- vrhnutý Aesculus × carnea Hayne, v štylizova- mi jedincami Morus alba L. a Pyrus longipes nej kompozícii ako dominanta Cedrus libanii (Coss. & Durieu) Henry; A. Richard obklopený dvomi Larix kaempferi 2. strihaný, nízky, revitalizovaný a doplnený živý (Lamb.) Carr. ’Pendula’. Z východnej strany je plot z Buxux sempervirens L. vychádzajúci výsadba ukončená nižšími drevinami Photinia z pôvodného zámeru; × fraseri Dress. a Hamamelis × intermedia 3. pravidelný kvetinový trvalkový záhon, ktorý Rehd. ´Diana´/´Jelena´. Ako sadovnícka vata sa tiahne obojstranne pozdĺž celej promenády sú tu použité Weigela × hybrida ´Purpurea´, v tvare „ženského tela“ (zrkadlovo postavené Cotinus coggygria Scop.´Royal Red´, Tsuga dvojité „S“) a je rozdelený na tri pásy, v kto- canadensis (L.) Carr., Laburnum × watere- rých sa nachádzajú výškovo, farebne a fenofá- ri (Wettst.) Dipp. ‘Vossii‘ a Budleia davidii zou kvitnutia rozličné kombinácie druhov: He- Franch. ‘Black Knight’; merocallis fulva (L.) L. ’Europa’, Iris sibirica 2. ostatná plocha športovo-rekreačnej časti areálu L., Geranium ibericum Cav., Campanula glo- je tvorená výsadbami okolo tenisových kurtov. merata L. ´Superba´, Crocus L. ´Gipsy Girl´, Ide o východnú stranu kurtov so solitérnymi Campanula cochleariifolia Lamk. Élizabeth výsadbami, smerom k južnej hranici areálu Oliver´ a Helleborus niger L. voľným živým plotom popri technickej komu- Parková časť areálu (obr. 3, časť 5) je funkč- nikácií, južnej živej steny tenisových kurtov ne delená na dve časti. Prvou je záhradné reštau- a menšej skupiny dekoratívnych stromov v ju- račné sedenie na terase kaštieľa, ktoré prechádza hozápadnom rohu riešeného areálu. Voľný živý do výsadieb francúzskeho parku (parco francese) plot predstavuje cielenú kombináciu viacerých a druhou je relaxačno-promenádna funkcia, pri- druhov krovitých drevín, ktoré v budúcnosti márne v časti anglického parku (parco inglese). Ide nevyžadujú takmer žiadnu údržbu. Živý plot je o jeden priestor, diverzifikovaný podľa dvoch zá- komponovaný tak, aby bolo zabezpečené jeho kladných architektonických smerov parkovníctva, celoročné kvitnutie a smerom k južnej strane ktoré tu na seba kontinuálne nadväzujú a vytvára- kurtov voľne prechádza do stálozelenej izolač- jú jeden súvislý parkový areál. Francúzskej časti nej výsadby. Solitérna skupina drevín v juho- (obr. 4, ľavá časť), charakterizovanej pravidelnými západnom rohu areálu je tvorená kvitnúcimi úpravami, dominuje parter z nízkych strihaných stromami druhov Malus floribunda Van Ho- plôtikov krušpánu a tisu, kvetinových záhonov utte, Prunus cerasifera Ehrh. ‘Atropurpurea’, a ruží, v tvare zadných dverí kaštieľa. Lokalizácia Cerasus serrulata L. ‘Kiku Shidare Sakura’ parteru je navrhovaná tak, aby došlo k efektu „zr- a Pyrus calleryana Decne. Prechod priestoru kadlenia“ dverí kaštieľa v ploche trávnika. do telesa promenády je akcentovaný solitérny- Anglickej časti dominujú solitéry vysokých mi drevinami, z ktorých dominantou je Ginkgo drevín vo voľných kompozíciách krov a kvetino- biloba L. s Pinus sylvestris L., Sorbus aria (L.) vých záhonov s prvkami drobnej architektúry (al- Crantz ‘Lutescens’ a pôvodným jedinecom Pi- tánok, lavičky, masívna pergola s ružami, štrkové cea pungens Engelm. ´Glauca´. pole a pod.). Vegetačne je park riešený ako porast Promenáda (struscio – obr. 3, časť 4) je ko- vysokých stromových jedincov, ktoré sú orientova- munikačný priestor, ktorý tvorí vizuálnu bariéru né prevažne do obvodových častí areálu. Centrálna 35

časť priestoru je otvorená, aby vytvárala dojem slávu parku v priestore, kde v minulosti bola zim- „rozľahlého“ prírodného parku. Kostru parkového ná záhrada. Tvarovo je analogická slohovo čita- porastu tvoria Quercus robur L. ‘Fastigiata’, Pinus teľným ornamentom dvoch oproti sebe ležiacich sylvestris L. a Pinus bungeana Zucc. Vo vyššom ľalií. Rozárium je samostatná záhradná časť, vy- podraste dominuje Taxus baccata L. Dominan- sadená v prevažnej miere ružami tmavočervených, tou celého priestoru a vôbec celej parkovej časti, žltočervených, smotanovo bielych a karmínovo je v osi kaštieľa, vstupnej brány, francúzskeho ružových odtieňov (Rosa ‘Scarlet King‘, Rosa parteru, v strede južnej hranice parku navrhova- ‚Baby Masquarade‘, Rosa ‘Perla de Monserat‘, ný Cedrus libanii Loud. Tento opticky ukončuje Rosa ‘Bowie Yellow Patio‘) a je určená na oddych priestor vo výhľadovej osi zo zadnej strany kaštie- a konverzáciu. ľa. V parku sú všeobecne lokálne navrhnuté zaují- Celkovo bolo do sadovníckeho zámeru mavé a dekoratívne introdukované druhy stromov (obr. 5) revitalizácie a rekonštrukcie areálu navrh- a krov, ktoré vytvárajú „noblesný“ výraz celého nutých 14 156 jedincov rastlín, z toho 4 670 dre- parkového riešenia a priestor akcentujú v rôznych vín, 9 196 trvaliek a 290 bylín do podrastu. Drevi- fenologických fázach. Za kry v podrastoch pod ny, vrátane kultivarov, boli navrhnuté v nasledujú- stromami v južnej časti anglického parku je navrh- cej štruktúre: 7 kostrový domácich druhov – 140 nutý výsev a výsadba typických jarných parkových kusov, 23 výplňových domácich druhov a druhov „podrastoviek“, v zložení Galanthus L., Allium sadovníckej vaty – 785 kusov, 30 kostrových in- ursinum L., Epimedium L., Pulmonaria angustifo- trodukovaných druhov – 83 kusov a 87 výplňo- lia L. ‘Azurea‘ (modrá) a na niektorých miestach vých introdukovaných druhov a druhov sadovníc- Vinca minor L.. Z rodu Epimedium L. sú použité kej vaty – 3662 kusov. Vzhľadom na diferenciáciu druhy Epimedium pinnatum Fisch. et DC. ‘Col- drevín podľa vzrastu a olistenia je štruktúra navr- chicum’ a Epimedium youngianum Fisch. et C.A. hovaných drevín nasledujúca: 125 listnatých stro- Mey. ‘Roseum‘. mov, 1457 listnatých krov, 45 ihličnatých stromov, Priestor rozária (giardino di rose) je sever- 358 ihličnatých krov, 12 stálozelených stromov, ným ukončením parku. Aj keď je jeho súčasťou, 2282 stálozelených krov a 391 jedincov popína- primárne plní estetickú funkciu. Zdôrazňuje zašlú vých drevín.

Obr. 5 Situácia navrhovaných parkových a krajinárskych úprav Fig. 5 Situation of proposed park and landscape design 36

ZÁVER LITERATÚRA

Ako bolo uvedené, parku bola v ostatných BANKÓ, Z., 2007: Rekonštrukcia budovy a areálu kaštieľa desaťročiach upretá požadovaná pozornosť a pri- – Rekreačné stredisko vo Vrakúni. Dunajská Streda. BENČAŤ, F., 1982: Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín šiel o väčšinu dominantných a vzácnych drevín. na Slovensku a rajonizácia ich pestovania. Bratisla- Preto pre jeho ďalšiu obnovu bolo treba pristúpiť va: VEDA, 1982: 451 pp. – map.: 359 pp. – text. k poslednej eradikácii drevín tak, aby sa naplno DANIŠ, D., MODRANSKÝ, J., HRČKOVÁ, L., TOMANO- mohol rozvinúť požadovaný architektonicko-sa- VÁ-PORUBČINOVÁ, K., 2009: Projekt revitalizácie, dovnícky zámer a z areálu by vymizli expanzné, krajinárskych a sadových úprav – Technická správa. choré, alebo inak nevhodné jedince. Následne Zvolen: 45 pp. DANIŠ, D., MODRANSKÝ, J., VANEK, M., 2007: Hodnote- v rámci navrhovaného zámeru boli navrhnuté renie dynamiky procesu drevinovej sukcesie v agrárnej vitalizačné a rekonštrukčné úpravy areálu tak, aby krajine. In: DANIŠ, D., (ed.): Vplyv foriem obhospo- došlo k jeho biologickej, architektonickej a funkč- darovania poľnohospodárskej krajiny na základné nej obnove, v zmysle platnej slovenskej legislatívy zložky agroekosystémov vo vzťahu k optimalizácii zákona NRSR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody využívania krajiny. Zborník vedeckých prác. Zvo- a krajiny, zákona NRSR č. 49/2001 Z. z. o ochra- len, JANKA ČIŽMÁROVÁ – PARTNER, Poniky: p. 36 – 45. ISBN 978-80-89183-35-7. ne pamiatkového fondu, zákona SNR č. 50/1976 FERIANCOVÁ, Ľ., 2005: Obnova zelene vidieckeho sí- Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriad- dla. Nitra, SPU, FZKI – KZKA. 2005: 91 pp. ISBN ku v znení neskorších predpisov a zákona NRSR 80-8069-512-1. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia KONČEK, M. 1980. Klimatické oblasti. In: MAZÚR, E. et pri práci v znení neskorších predpisov. al. Atlas SSR. Veda, Slovenský úrad geodézie a. kar- Celá navrhovaná úprava parku a priľahlých tograﬁe, Bratislava: p. 64. Mapa 1: 1 000 000. KROPILÁK, M., FRAŇO, J., HUDÁK, J., MARSINA, R., PI- priestorov areálu kaštieľa vo Vrakúni plní funkcie SOŇ, Š., PRANDA, A., TIBENSKÝ, J., 1978: Vlastived- všetkých štandardov pre využívanie obdobných ný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava, VEDA, priestorov. V návrhu je kladený dôraz tak na bio- Vydavateľstvo SAV: 536 pp. logickú hodnotu historického parkového objektu, KUCZMAN, G., RÓZOVÁ, Z., ŠTĚPÁNKOVÁ, R., 2008: Par- slohovú jasnosť a determináciu jednotlivých častí, kové úpravy a záhrady vidieckych sídiel. In: SUPU- KA, J., FERIANCOVÁ, Ľ. et al.: Vegetačné štruktúry ako aj na funkčnú diferenciáciu celého riešeného v sídlach, parky a záhrady. Nitra, SPU, FZKI: 504 areálu. Jednotlivé plochy areálu sú riešené tak, aby pp. ISBN 978-80-552-0067-5. v čo najväčšej možnej miere vynikli ich priestoro- MADDEN, K., 2003: Utváření místa – příručka k vytváře- vé parametre, architektonický a sadovnícky zámer ní kvalitních veřějných prostranství. Brno: Nadace úpravy a došlo k splneniu požiadaviek funkcie Partnerství. 2003: 99 pp. ISBN 80-239-0614-3. jednotlivých priestorov. Zároveň návrh akceptuje MAGLOCKÝ, Š., 2002: Potenciálna prirodzená vegetácia, mapa 1 : 500 000. In: MIKLÓS, L. et al., 2002: At- všetky historické, architektonické a slohové väzby las krajiny Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava, riešených priestorov na samotný kaštieľ a priľahlé MŽP SR, Banská Bystrica, SAŽP: map 87. ISBN budovy. Rovnako riešenie krajinárskych a parko- 80-88833-27-2. vých úprav prísne rešpektuje prírodné podmienky MODRANSKÝ, J., 2007: Introdukované dreviny v parko- prostredia a kladie dôraz na druhovú pestrosť pou- vých objektoch juhovýchodného Slovenska a ich žitím domácich a introdukovaných druhov drevín zdravotný stav. Dizertačná práca, TU vo Zvolene: 184 pp. tak, aby domáce dreviny tvorili kostru celej úpravy MODRANSKÝ, J., DANIŠ, D., 2006: Invázne a expanzné a introducenty plnili funkciu tzv. sadovníckej vaty introdukované dreviny v podmienkach Slovenska. a akcentu jednotlivých priestorov. In: MŇAHONČÁKOVÁ, E., BARUSZOVÁ, M. (eds.): Sídlo – Park – Krajina IV. a 11. Kolokvium katedier Poďakovanie krajinárskej a záhradnej tvorby. Nitra, 22. 11. 2006: Autori ďakujú agentúre VEGA za ﬁnančnú p. 262 – 272. ISBN 80-8069-810-4. PEJCHAL, M., 1997: Hodnocení vitality stromů. In: Mest- podporu pri riešení projektu č. 1/4329/07, v rámci ský park. SPU, Nitra. p. 9 – 38. ktorého vznikol prezentovaný príspevok. PUTROVÁ, E., 2000: Premeny historických parkov v sú- časnej urbanistickej štruktúre. In: GAŽOVÁ, D. (ed.), 37

2001: Proces premien prírodných priestorov v štruk- Adresa autorov: túre sídla. Zborník zo seminára, Gabčíkovo, 19. – 20. Ing. Dušan Daniš, PhD.1 10. 2000. Vydavateľstvo STU, Bratislava: p. 43 – 79. Ing. Juraj Modranský, PhD.2 ISBN 80-227-1477-1. Ing. Lucia Hrčková3 ŠVECOVÁ, S., 2006: Obnova parku Vrakúň. Projektová Katedra plánovania a tvorby krajiny dokumentácia. Piešťany. Fakulta ekológie a environmentalistiky Zákon SNR č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a sta- Technická univerzita vo Zvolene vebnom poriadku v znení neskorších predpisov. T. G. Masaryka 24 Zákon NRSR č. 49/2001 Z. z. o ochrane pamiatkového 960 53 Zvolen fondu. Slovensko Zákon NRSR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a kra- Tel.: 1,2 +421 45 52 06 331 jiny. 3 +421 45 52 06 664 Zákon NRSR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane e-mail: [email protected] zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. [email protected] [email protected] 38 39

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 39–48 Zvolen (Slovakia), 2010

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE REKREAČNÉ VYUŽITIE OBLASTI LYŽIARSKEHO STREDISKA ,,SALAMANDRA RESORT“

Zuzana HOLUBOVÁ1 − Magdaléna PICHLEROVÁ2

1,2 Katedra plánovania a tvorby krajiny, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 01 Zvolen, e-mail: [email protected], [email protected]

ABSTRACT

Holubová, Z., Pichlerová, M.: Factors Influencing Recreational Use of „Salamandra Resort“ Area Presented paper deals with factors analysis that influence the recreational use of area around the newly constructed ski resort named “Salamandra Resort”. The subject area lies within Hodrušská valley and it is a part of Landscape Protected Area Štiavnické vrchy. Our attention was focused on six main factors (land base, climate, landscape variety, carrying capacity, constructed facilities, and alternative opportunities in the area). Consequently, this analysis was followed by comparison of the past and planned future use of the subject area. Results show that proposed ski resort project has good premises for its sustainable use on condition owing to filling in the gap in such recreational use in the area. The resort will even more benefit once it operates in both winter and summer seasons according to initial plans.

Key words: landscape potential, Banská Štiavnica, recreational use

ÚVOD MATERIÁL A METÓDY

Podmienkou dobre fungujúcich oblastí ces- K analýze prírodného, kultúrneho a industri- tovného ruchu, ktoré využívajú prírodný, kultúrny álneho potenciálu predmetného územia boli spra- alebo aj industriálny potenciál krajiny, je ich udrža- cované mapové podklady prvotnej, druhotnej a ter- teľnosť. Slovensko ponúka domácim aj zahranič- ciálnej krajinnej štruktúry podľa turistickej mapy ným turistom rozmanitý potenciál pre rôzne formy VKÚ č. 138 Štiavnické vrchy v mierke 1 : 50 000 cestovného ruchu či už v letnej, alebo v zimnej se- a Atlasu SR (MIKLÓS ET AL. 2003) v mierke zóne. Práca sa venuje novootvorenému lyžiarske- 1 : 500 000. Podklady boli získavané aj osobným mu stredisku v Hodrušskej doline v Štiavnických kontaktom a konzultáciami na príslušných úradoch vrchoch. Predmetné územie, ktoré je súčasťou ako aj vlastným terénnym prieskumom. Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, po- V časovom období 2 rokov vykonal socio- núka okrem lyžovania široké možnosti rozvíjania logický prieskum formou ankety. V roku 2008 bol cestovného ruchu. Atraktívnosť územia navyše sociologický prieskum zrealizovaný na vzorke ná- zvyšujú vodné nádrže (tajchy) a fakt, že územie hodne oslovených obyvateľov Slovenskej republi- je súčasťou prírodného svetového dedičstva UNE- ky. 100% návratnosť bola zabezpečená osobným SCO. Lyžiarske stredisko s názvom „Salamandra dotazovaním. V úvode sa použili klasifikačné úda- Resort“ je spustené od zimnej sezóny 2009. je o respondentovi. V ankete boli položené priame 40 meritórne otázky. Podľa variantu odpovedí boli – vhodná konfigurácia svahov, SZ orientácia, v ankete položené štyri uzatvorené alternatívne vhodná nadmorská výška (580 – 860 m n. m.) otázky, dve otázky boli alternatívne (výber z mož- s vhodnými klimatickými podmienkami, ností „áno – nie“) a dve polouzatvorené (BÁRTA, – vhodne umiestnený dojazdový areál v areály BÁRTOVÁ 1991, KUSÁ 2003). Cieľom ankety bolo bane Rozália, s vybudovaným prístupom a prí- na základe odpovedí zúčastnených respondentov jazdovou komunikáciou, s objektmi vhodný- zistiť záujem o vybudovanie a návštevnosť pripra- mi pre využitie v rámci lyžiarskeho strediska, vovaného lyžiarskeho strediska v regióne Banská s vlastným zdrojom pitnej vody, s vybudova- Štiavnica. Nasledujúci rok sa vykonal druhý so- nou kanalizáciou a ČOV, ciologický prieskum, kde cieľovú skupinu tvorili – v areály sa nachádza zdroj elektrickej energie zástupcovia dotknutých obcí. V ankete boli polo- pre potreby lyžiarskeho strediska, žené priame meritórne otázky a podľa varianty išlo – v areály sa nachádza v súčasnosti nefunkčná o dve uzavreté alternatívne otázky a jednu polou- vodná nádrž Hodrušského tajchu, ktorá po re- zavretá s alternatívnymi ponukami v odpovediach, konštrukcii bude slúžiť na výrobu technického avšak aj s možnosťou dopísania vlastnej odpovede snehu a v letnom období na kúpanie, respondentom. Cieľom ankety bolo zistiť postoj – v blízkom okolí lyžiarskeho strediska (oblasť jednotlivých obcí k vybudovaniu a prevádzkova- masívu vrchov Tanád a Paradajs a v smere na niu pripravovaného lyžiarskeho strediska. Richňavu a Kopanice) sú vybudované bežecké Následne sa pristúpilo k podrobnej analýze trate a lesné cesty v celkovej dĺžke cca 50 km faktorov, ktoré ovplyvňujú rekreačné využitie úze- vo výške 800 m n. m., mimo zimnej sezóny tieto mia s dôrazom kladeným na špecifiká predmetné- môžu byť v užívané aj na cykloturistiku, ho územia. Použitá bola klasifikácia podľa BELLA – prístupnosť do hornej časti lyžiarskeho stredis- (2001) a zisťovanými faktormi boli: (a) rozloha ka od Banskej Štiavnice a Hornej Rovne lesnou územia, (b) klíma, (c) heterogenita, (d) únosnosť, cestou dĺžky 500 m do Veterného sedla, (e) vybavenosť a (f) alternatívne možnosti v úze- – možnosť prevádzkovania banského skanzenu mí. Rozália v zimnom i letnom období, – potenciál dobudovania areálu na celosezónny, polyfunkčný s postupným zapájaním aj letných VÝSLEDKY A DISKUSIA aktivít.

Lyžiarske stredisko ,,Salamandra Resort“ je Výsledky sociologického prieskumu lokalizované v blízkosti bývalej bane Rozália, ktorej objekty vybudované pre potreby banskej V prvom roku (2008) boli cieľovou skupinou činnosti sú v súčasnosti nevyužívané, prípadne vy- náhodne oslovení obyvatelia SR za účelom ziste- užívané len pre potreby údržby a ochrany jestvu- nia záujmu o lyžiarske stredisko. Spolu bolo oslo- júceho majetku. Podľa dokumentácie územného vených 55 respondentov a osobným dotazovaním plánovania (MORAVČÍK 2003), ako aj z vlastných sme zabezpečili 100% návratnosť. zistení hlavné dôvody pre umiestnenie stavby mož- V ankete bolo oslovených 18 (33 %) mužov no zhrnúť nasledovne: a 37 (67 %) žien. S vysokoškolským vzdelaním – v blízkom okolí nie je vybudované žiadne kom- sme zaznamenali 15 (27 %) respondentov, so zá- plexne vybavené lyžiarske stredisko, kladným 2 (4 %), najviac opýtaných malo stredo- – blízkosť mesta Banská Štiavnica s jej pamäti- školské vzdelanie 38 (69 %). Väčšina respondentov, hodnosťami a ubytovacími zariadeniami, avšak 40 (73 %), bola vo veku 16 – 35 rokov, do 15 rokov veľký dôraz treba klásť na nenarušenie hodnoty 1 opýtaný (2 %), vo veku 36 – 55 rokov 12 (22 %), územia a dodržanie takých postupov, ktoré ne- v kategórii nad 56 rokov 2 (3 %). Prevažná časť budú v rozpore s kritériami zápisu lokality mes- respondentov pochádzala z Banskobystrického ta Banská Štiavnica a jej okolitých technických kraja 37 (67 %). pamiatok na zoznam prírodného svetového de- Na otázku ,,Navštívili ste už niekedy oblasť dičstva UNESCO (PICHLER et al. 2007), Hodrušských tajchov (jazier), alebo okolie Banskej – blízkosť ďalších ubytovacích kapacít v okolí, Štiavnice“ 38 (68 %) respondentov Najčastejším 41 dôvodom návštevy (obr. 1) bola rekreácia – pobyt strediska, jeho využitie, výhody prípadne nevýho- pri banskoštiavnických tajchoch 34 (62 %) a kul- dy jeho fungovania vyplývajúce pre obec. Oslove- túra – poznávanie pamiatok, návšteva podujatí, ných bolo nasledovných 7 obcí: Bzenica, Sklené múzeí a expozícií 27 (49 %). Vedomosť o výstavbe Teplice, Štiavnické Bane, Vyhne, Hodruša-Hámre, a budúcom prevádzkovaní lyžiarskeho strediska Žarnovica, Voznica. malo iba 17 (31 %) opýtaných. Záujem navštevo- Anketa pozostávala z troch otázok. Vedomosť vať stredisko má 20 (36 %) respondentov, zvyšných o budúcom prevádzkovaní lyžiarskeho strediska 35 (64 %) odpovedalo záporne. Výstavbu strediska malo 6 obcí (86 %). Na otázku účasti obce pri vy- by podporilo 44 (80 %) z opýtaných responden- jadrovaní povolenia realizácie projektu kladne od- tov a 11 (20 %) by takúto myšlienku zavrhlo. Na povedali zástupcovia iba 3 dotknutých obcí (43 %). otázku aké aktivity a služby, ktoré lyžiarske stre- Až 5 (71 %) predstaviteľov si myslí, že realizácia diská poskytujú, sú pre opýtaných najdôležitejšie a prevádzkovanie lyžiarskeho strediska pomôže (obr. 2), prevyšovala možnosť občerstvenia 33 zviditeľniť ich obec a prispeje k príjmu niektorých (58 %) a zjazdového lyžovania 30 (54 %), nasledo- občanov a 4 (57 %) si myslia, že prevádzkovanie vali prítomnosť bežkárskych tratí 19 (34 %) a poži- lyžiarskeho strediska obci prinesie hospodársky čovňa lyží 17 (30 %). úžitok. Starosta obce Bzenica si myslí, že lyžiarske V druhom roku (2009) boli cieľovou sku- stredisko poskytne obyvateľom možnosť športovať pinou zainteresované obce, do ktorých katastrov v blízkosti obce. Starosta obce Voznica očakáva lyžiarske stredisko zasahuje. Cieľom bolo zistiť zvýšenie záujmu o bytovú výstavbu a podnikanie vedomosť o prevádzkovaní budúceho lyžiarskeho v obci (Tab. 1).

Obr. 1 Najčastejší dôvod návštevy predmetného územia pred vybudovaním lyžiarskeho strediska Fig. 1 The most frequent reason for visitation of the subject area before ski resort operation

Obr. 2 Preferované aktivity a služby potenciálnymi návštevníkmi lyžiarskeho strediska Fig. 2 Prefered activities and services as recognised by potential visitors of the ski resort 42

Tab. 1 Očakávané prínosy zástupcov obcí po spustení lyžiarskeho strediska Tab. 1 Municipalities representatives expected contributions resulting from the ski resort presence

možnosti počet odpovedí % pomôže zviditeľniť našu obec 5 72 prinesie našej obci hospodársky úžitok 4 57 prispeje k príjmu niektorých našich občanov 5 72 iné 3 43

Faktory ovplyvňujúce rekreačné využitie podmienkach, ako aj jej udržanie a možnosti vy- územia užitia umelého zasnežovania. Podľa klimatických Podľa BELLA (2001) je dôležité pri využíva- pomerov Slovenskej republiky sa pre oblasť Ban- ní a plánovaní rekreačných území zosúladiť dopyt skej Štiavnice udáva dlhodobý priemer (1951/52- rôznych cieľových skupín s ponukou krajiny a jej 1980/81) priemerného počtu dní so snehovou únosnosťou. Posudzujú sa pri tom niektoré zá- pokrývkou s výškou 10 cm a viac 85,8 dní (KO- kladné faktory, ktoré rekreačné využívanie územia LEKTÍV 1991). ovplyvňujú: (c) Heterogenita územia (a) Rozloha územia Skúmaná oblasť sa nachádza na území ka- Celková plocha svahov navrhovaných pre tastra obce Hodruša-Hámre. Celé územie obce lyžiarske stredisko „Salamandra resort“ je 200 500 patrí do oblasti Štiavnické vrchy, nachádza sa m2, z toho pre parkovisko je vyčlenených 3850 m2 v Hodrušskej hornatine, ktorú radíme do sústavy (obr. 3). stredoslovenských vulkanických pohorí. Hlavným

Obr. 3 Hranice geomorfologického celku Štiavnické vrchy a lokalizácia lyžiarskeho strediska Fig. 3 Štiavnické vrchy geomorphological unit and ski resort localization

(b) Klíma znakom obce je hlboká dolina tvaru „V“, ktorá sa Predmetové územie je podmienené zemepis- tiahne VZ smerom a dáva hlavný charakter intra- nou polohou Štiavnického pohoria, ktoré klimatic- vilánu obce. Svahy so sklonitosťou 6 – 24o predpo- ky patrí prevažne do oblasti mierne chladného, vr- kladajú využitie terénu katastra okrem lyžovania chovinového a vlhkého podnebia. Najviac zrážok aj pre turistiku v letnom období (PRIESOL 2005). je v jarných a jesenných mesiacoch. Územie má Lyžiarske stredisko je umiestnené v Hodrušskej SZ expozíciu, čo predpokladá dostatočné zabezpe- doline na SZ strane masívu Tanád (936 m n. m.), čenie snehovou pokrývkou v daných klimatických s centrom na bani Rozália pri Hornohodrušskom 43 tajchu (580 m n. m.). Takáto hornatá oblasť vďaka Hlavná vybavenosť lyžiarskeho strediska svojej heterogenite vrchov a údolí poskytuje náv- a kapacity navrhovaných zariadení je podľa na- števníkovi zaujímavé výhľady a možnosť aj nároč- šich zistení nasledovná: nejšej turistiky. – lyžiarske svahy o celkovej dĺžke 2810 m a šírky 50 – 100 m, (d) Únosnosť územia – sedačková lanovka a lyžiarske vleky (sedačko- Územie pre výstavbu lyžiarskeho strediska vá lanovka štvormiestna pevná s prepravnou bolo už v minulosti využívané ako technický areál kapacitou 2400 osôb/hod., dĺžka 1525 m, pre- s prístupovými cestami z oboch strán. Trasovanie výšenie 265 m; lyžiarsky vlek kotvový, 1200 zjazdovky je situované do koridoru, ktorý bol vy- osôb/hod, dĺžka 1300 m, prevýšenie 275 m; tvorený dôsledku prítomnosti elektrického vedenia lyžiarsky vlek kotvový, 1200 osôb/hod, dĺžka pred samotnou výstavbou lyžiarskeho vleku. Pre 735 m, prevýšenie 105 m; lyžiarsky vlek tanie- porovnanie uvádzame fotograﬁe realizované pred rikový, 800 osôb/hod, dĺžka 310 m, prevýšenie začatím výstavby a po nej (obr. 4). 65 m; lyžiarsky vlek tanierikový, 800 osôb/hod, Súčasne s vypracovávaním projektovej do- dĺžka 365 m, prevýšenie 70 m, kumentácie stavby v rozsahu pre územné konanie – umelé osvetlenie hlavného lyžiarskeho svahu zadal investor stavby oprávnenej organizácií vy- pre večerné lyžovanie, pracovať štúdiu o posúdení vplyvov stavby na ži- – systém zasnežovania všetkých lyžiarskych sva- votné prostredie. Zámer sa vypracovával v súlade hov (celková plocha zasnežovania 200 000 m2), so zákonom č. 127/1994 Z. z. v znení jeho noveli- – parkovanie (celková výmera 3850 m2), zácií (MORAVČÍK 2003, HOLUBOVÁ 2009). – poskytovanie služieb (predaj lístkov na lyžova-

Obr. 4 Predmetové územie pred (vľavo) a po (vpravo) realizácii výstavby v októbri 2007 Fig. 4 The subject area before (left) and after (right) the realization in October 2007

(e) Vybavenosť nie, SKI servis, požičovňa lyžiarskej výstroje, Vybudovanie lyžiarskeho strediska pozo- verejné WC, lyžiarska škola, zdravotná služba, stáva z vybudovania nových stavebných objek- občerstvenie). tov a prevádzkových (technologických) súborov Projekt následne počíta aj s využívaním a z využívania jestvujúcich objektov bane Ro- jestvujúcich objektov, ako napr. horský hotel zália. Zároveň je naplánovaná realizácia vege- Rozália v jestvujúcej administratívnej budove tačných úprav okolia administratívnych budov (obr. 5), sociálno-hygienický objekt zamestnan- a hotela. Nevhodná, resp. nefunkčná vegetácia by cov v pôvodnom objekte, dielne v pôvodnom ob- mala byť odstránená a nahradená takými druhmi, jekte a trafostanica v pôvodnom objekte. ktoré by esteticky dotvorili verejné priestranstvo. Obdobnou štúdiou takejto rekonštrukcie rekreač- (f) Alternatívne možnosti v území ného priestoru sa vo svojej práci venovali napr. Ku pozitívam riešenej oblasti patrí spojitosť HRČKOVÁ a DANIŠ (2008). s okolitými atraktivitami regiónu. Širšie okolie je 44

Obr. 5 Existujúce objekty bane Rozália a vizualizácia horského hotela Fig. 5 Existing buildings of Rozália mine and the mountain hotel visualization bohaté na históriu, kultúrne pamiatky, rekreačné rovnakého prínosu pre všetkých. Pôsobí tiež ako využitie vo forme prírodných a umelých kúpa- efektívny hnací motor regionálneho rozvoja. Na lísk, pozitívom je už vybudovaná sieť turistických Slovensku od jari 2009 sa ako prvý vytvoril klaster chodníkov a cyklotrás. Liptov, nasledoval ho klaster Orava, Balnea klas- Atraktivitu regiónu Banská Štiavnica by bolo ter Dudince, medzinárodný klaster Tatry (Liptov + možné zvýšiť vytvorením klastra. V súčasnosti klas- poľské mesto Zakopané). ter predstavuje novú formu propagácie v oblasti ces- V našom prípade by bolo možné prepojiť tovného ruchu. Ide o združenie súkromného ale aj ve- lyžiarske stredisko so strediskami zameranými na rejného sektora. Iniciujú ho podnikateľské subjekty iné využitie. Hlavná myšlienka je vytvoriť pestrej- a podnikatelia jednotlivci. K svojej činnosti si pri- šie možnosti prostredníctvom ponuky viacerých zývajú samosprávy a rôzne iné inštitúcie. Klaster foriem turizmu a tým prilákať väčší počet turistov. hľadá optimálne a inovatívne riešenia spoločných Návrh subjektov ako súčasti klastra okolia Banskej problémov všetkých členov na princípe „win-win“, Štiavnice je odprezentovaný na obr. 6.

– termálne kúpele Sklenné Teplice – vodný raj Vyhne – Salamandra Resort – lokalita UNESCO (historické jadro mesta Banská Štiavnica a okolité technické pamiatky) – ranč Nádej vo Svätom Antone – kaštieľ vo Svätom Antone

Obr. 6 Možnosti vytvorenia klastra v regióne Banská Štiavnica Fig. 6 Subjects with the possibility to form the Banská Štiavnica Cluster 45

Komparácia minulého a súčasného stavu na turistické účely. V blízkosti Dolnohodrušského využitia jazera sa nachádza chatová oblasť, využívaná pre- Pred realizáciou výstavby lyžiarskeho stredis- važne v letnej sezóne. Po začatí realizácie sa zača- ka sa okolitá krajina využívala prevažne ako hospo- lo s výstavbou nových chát a ďalšej infraštruktúry. dárske lesy. Na ploche, kde sa v súčasnosti nachádza Nasledovná časť prináša komparáciu minulého hlavná zjazdovka bol predtým koridor pre elektrické a súčasného, už zrealizovaného stavu využíva- vedenie. Na hrebeni Veterného sedla vedú turistické nia predmetného územia (vľavo pred realizáciou, a bežkárske trate, ktoré sa vhodne napájajú na zjaz- vpravo po realizáciu): dovku, okrem zimných je možnosť využívať ich

INFRAŠTRUKTÚRA

pred: návštevnosť prevažne v lete po: obnova a výstavba nových zariadení, možnosť zatraktívnenia oblasti

HORNOHODRUŠSKÝ TAJCH

pred: chátra, je nevyužívan po: rekonštrukcia, využitie v letnej sezóne aquapark, vodné športy a oddych, v zimnej sezóne ako zásobáreň vody pre umelé zasnežovanie 46

PÁS LESA URČENÝ NA REALIZÁCIU LYŽIARSKEHO STREDISKA

pred: elektrické vedenie po: zjazdovka

TURISTICKÉ A BEŽKÁRSKE TRATE

pred: samostatná sieť na hrebeni Veterného sedla po: prepojenie bežkárskych tratí so zjazdovkami a tým severnej a južnej časti svahov

HOSPODÁRSKE BUDOVY BANE ROZÁLIA

pred: chátrajú, sú nevyužívané po: rekonštrukcia budov, obnova pre využívanie lyžiarskeho strediska ako horský hotel Rozália 47

CHATY A CHALUPY

pred: sporadicky využívané po: zvýšený predaj nehnuteľností, potenciál príchodu nových zákazníkov

ZÁVER V súčasnosti už ostáva iba na prevádzkova- teľoch lyžiarskych stredísk ako rozumne dokážu Rekreačný potenciál krajiny, resp. potenciál využiť ponúkaný potenciál územia a prilákať náv- krajiny pre cestovný ruch možno definovať ako jej števníkov a neodradiť ich vidinou rýchleho zbo- spôsobilosť z hľadiska komplexného hodnotenia hatnutia. Slovensko rozhodne potenciál má, avšak jej podmienok pre cestovný ruch (MARIOT 1969). dodávame, že vzhľadom na svoju rozlohu nemôže Rekreačný potenciál krajiny je závislý na krajin- konkurovať veľkým a rozľahlým strediskám Álp. nom potenciály a predstavuje súhrn atraktívnych prvkov prostredia, ktoré sú zdrojom motivácie náv- Poďakovanie števy určitého územia za účelom rekreácie (SLÁVI- Autori ďakujú za cenné pripomienky a rady KOVÁ 1977). Iniciatívy na výstavbu nových lyžiarskych doc. RNDr. Dagmar Slávikovej, CSc. stredísk sa objavovali na Slovensku aj v minulosti. Niektoré sa zrealizovali na lokálnej úrovni, niektoré Autori zároveň ďakujú grantovej agentúre mali tendenciu prilákať záujemcov aj zo zahraničia. VEGA za parciálnu finančnú podporu z projektu V súčasnosti je nutné uvažovať nad vhodným vý- č. 1/0252/11, v rámci ktorého vznikol prezentova- berom lokality, pretože sa môže stať, že o pár rokov ný príspevok, ako aj Ing. R. Kaňovi za poskytnutie dnešné nevhodne umiestnené lyžiarske strediská fotografického materiálu. môžu zaniknúť v dôsledku globálneho otepľovania a ani tie najvýkonnejšie technológie nepostačia pre bezproblémové fungovanie stredísk. Pri problema- LITERATÚRA tike lyžiarskych stredísk je nutné spomenúť aj to, že ich fungovanie je do určitej miery závislé nielen BELL, S., 2001: Design for Outdoor Recreation. Spon od domáceho obyvateľstva, ale aj od zahraničnej Press, London: 218 p. klientely. Otázne ostáva, či si súčasné vybudované HOLUBOVÁ, Z., 2009: Potenciál Hodrušskej doliny pre rozvoj foriem turizmu na príklade ,,SALAMANRA strediská dokážu udržať návštevnosť, keď sme po RESORT“. Diplomová práca. Technická univerzita prvý raz v zimnej sezóne 2008/2009 mali možnosť vo Zvolene: 56 p. sledovať prudký pokles návštevnosti v strediskách HRČKOVÁ, L., DANIŠ, D., 2008: Aplikácia metodiky vý- zimných športov na Slovensku. Jedným z dôvodov beru drevín v krajinárskych úpravách na príklade je rozhodne prijatie jednotnej európskej meny na okolia Štrbského plesa. In: BENČAŤ, T., JANČURA, Slovensku, čo pre susediace krajiny pôsobí skôr P., DANIŠ, D. (eds.): Vybrané problémy krajiny pod- horských a horských oblastí. TU Zvolen. Poniky, inhibične v motivácii príjazdovej turistiky. Ďal- PARTNER: p. 21–28. ším identifikovaným dôvodom je rozhodne pomer KOLEKTÍV, 1991: Zborník prác SHMÚ. Zv. 33/1, Vyda- úrovne poskytovaných služieb s ich cenami. vateľstvo Alfa, Bratislava: 240 p. 48

LICHNER, M., 2002: Banská Štiavnica – svedectvo času. PRIESOL, V., 2005: Najstaršie dejiny obce Hodruša- ŠTÚDIO HARMONY, s. r. o. Banská Bystrica: -Hámre. APRINT s. r. o. Žiar Nad Hronom, ISBN 256 p. 80-968914-5-6 (brož.) MARIOT, P., 1969: Príspevok k metóde výskumu potencie SLÁVIKOVÁ, D., 1977: Hodnotenie krajiny z hľadiska krajiny z hľadiska cestovného ruchu. Geograﬁcký rekreácie. Zb. ved. prác LF VŠLD, Zvolen, XIX-1, časopis, 1: p. 57 – 72. s. 149 – 164 MIKLÓS, L. et al., 2003: Atlas krajiny SR. 1. vyd. Brati- slava, MŽP SR, Banská Bystrica, SAŽP: 344 p. Adresa autorov: MORAVČÍK, J., 2003: SKI PARK BANSKÁ ŠTIAVNI- Ing. Zuzana Holubová1 CA. Dokumentácia v rozsahu pre územné konanie, Ing. Magdaléna Pichlerová, PhD.2 Ružomberok, nečíslované. Katedra plánovania a tvorby krajiny PICHLER, V., HAMOR, F., VOLOŠČUK, I., SUKHARYUK, Fakulta ekológie a environmentalistiky D., 2007: Outstanding Universal Value of the Eco- Technická univerzita vo Zvolene logical Processes in the Primeval Beech Forests of T. G. Masaryka 24 the Carpathians and their Management as World 960 53 Zvolen Heritage Sites. Acta Ecologica, vydavateľstvo SAV Slovensko VEDA, Bratislava: 63 p. e-mail: [email protected] [email protected] 49

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 49–55 Zvolen (Slovakia), 2010

OCHRANA BIODIVERZITY LESNÝCH EKOSYSTÉMOV SLOVENSKA NA BÁZE REPREZENTATÍVNYCH GEOEKOSYSTÉMOV

Zita IZAKOVIČOVÁ1 – Lászlo MIKLÓS2 – Jana ŠPULEROVÁ3 – Zuzana BARÁNKOVÁ4

Ústav krajinnej ekológie, Slovenská akadémia vied, Štefániková 3, P. O. BOX. 254, 814 99 Bratislava, 1 [email protected], [email protected], [email protected], [email protected]

ABSTRACT

Izakovičová, Z., Miklós, L., Špulerová, J., Baránková, Z.: Biodiverzity Protection of the Forest Ecosystems on the base of Representative Ecosystems The paper is presenting the new concept of forest ecosystems protection in the Slovak republic. The concept is based on the evaluation of the potential and real representative geo-ecosystes (REPGES). Geo-ecosystems are particular objects and bearing elements of geo-ecodiversity. They represent a certain landscape-ecological unit – the geo-ecosystem. Individual types of the REPGES have been determined on the basis of zonal (bio-climatic) conditions, most often represented by the vegetation zones in a landscape, and azonal conditions: primarily quaternary geological ground and relief, secondarily soils and levels of underground water. We determined total 120 types of the REPGES in the Slovak republic. They were evaluated on the base of their current state of maintenance, endangerment and protection.

Key words: forest ecosystems, representative geoecosystems, Natura 2000, stress factors

ÚVOD plnia predovšetkým ekologické funkcie, dôležité z hľadiska ochrany ostatných zložiek životného Lesy okrem produkčnej schopnosti, akou je prostredia, najmä ochrany pôdy, nižšie položených produkcia biomasy majú veľký význam aj z hľa- porastov a pod. K lesom osobitného určenia patria diska zabezpečovania rôznych ekologických a en- lesy v chránených územiach, pásmach hygienickej vironmentálnych funkcií (JURKO 1990, BENG- ochrany vodných zdrojov, minerálnych a liečivých TSSON et al. 2000; FÜHRER, 2000). Prispievajú vôd, prímestské lesy, lesy s liečebno-zdravotnými k regulácií rôznych krajinnoekologických javov funkciami, lesy v uznávaných zverniciach a ba- a procesov. Významné sú nielen z hľadiska ochra- žantniciach, lesy imisne poškodené, lesy určené na ny biodiverzity a stability krajiny ale výraznou výskum, rekreáciu a pod. Účelové lesy (ochranné mierou sa podieľajú aj na ochrane ostatných krajin- lesy a lesy osobitého určenia) vyžadujú špeciálny notvorných zložiek (prírodných zdrojov) – najmä režim obhospodarovania vyplývajúci z plnenia na ochrane vodných a pôdnych zdrojov. Značná je uvedených funkcií. V súčasnosti na Slovensku aj ich úloha v ochrane pred prejavmi prirodzených ochranné lesy zaberajú 17 % a lesy osobitného ur- rizík a hazardov, najmä pred prejavmi erózno-aku- čenia 15,3 % z výmery lesného fondu (MŽP SR, mulačných procesov, zosuvov a v ochrane a tvor- 2009). U hospodárskych lesov primárnou funkciou be životného prostredia. Na základe plnenia rôzno- je produkcia drevnej hmoty. rodých funkcií v krajine možno lesné ekosystémy Napriek nezastupiteľnej funkcii lesov v kraji- rozdeliť do dvoch základných kategórií: ochran- ne, lesné zdroje Slovenska sú neustále ohrozované né lesy a lesy osobitého určenia. Ochranné lesy viacerými stresovými faktormi. K najzávažnejším 50 patrí neúmerná ťažba dreva a súčasne nahrádzanie ich jednotlivých životných foriem, ale aj zachova- pôvodných lesných porastov monokultúrami, úby- nie variability ich podmienok. Z tohto aspektu je tok lesných ekosystémov v dôsledku rozširujúcej sa teda dôležité nielen poznanie a zmapovanie jednot- technosféry, ich ohrozenie rozvojom rekreačných livých typov lesných ekosystémov, ale poznanie aj aktivít a pôsobením rôznorodých antropogénnych abiotických podmienok, ktoré predstavujú determi- (produkcia cudzorodých látok a pod.) i prírodných nujúce faktory ich výskytu a rozvoja a tiež i fakto- faktorov (biotické i abiotické a pod.). Z antropo- ry ohrozujúce (tzv. stresové faktory) jednak jednot- génnych faktorov poškodzujúcich lesné porasty livé životné formy ako i ich podmienky. Z hľadiska k najvýznamnejším patria imisie. Z biotických fak- ochrany reprezentatívnych lesných ekosystémov je torov je to predovšetkým listožravý a cicavý hmyz, potrebné poznanie aj ich priestorového vyjadrenia. podkôrny a drevokazný hmyz, hniloby, tracheomy- Z tohto aspektu za základný strategický cieľ ochra- kózy a poľovná zver, z abiotických faktorov sa naj- ny biodiverzity lesných ekosystémov treba pova- výraznejšie prejavuje vietor, sucho a holomrazy. žovať určenie: I napriek týmto negatívnym vplyvom na • reprezentatívneho lesného geoekosystému pre lesné ekosystémy sa na území Slovenska zacho- každú územnú jednotku – regionálny princíp valo ešte významné množstvo cenných lesných • reprezentatívneho výskytu pre každý typ lesného ekosystémov. Z celkovej rozlohy lesov tvoria cca geoekosystému – typologický princíp inými slo- 40 – 45 % poloprirodzené lesy, ktoré sa prirodze- vami ne obnovujú a ich druhové zloženie sa len málo • každá územná jednotka má nejaký reprezenta- odlišuje od pôvodných lesov. Na Slovensku sa tívny lesný geoekosystém zachovalo viac ako 70 fragmentov prírodných le- • každý typ lesného geoekosystému je niekde re- sov a pralesov. Z druhového zloženia prevažujú prezentatívny. listnaté dreviny (58,8 %), podiel ihličnatých lesov Reprezentatívne geoekosystémy (REPGES) je 41,2 %. V lesných porastoch sa bežne vyskytujú aj introdukované druhy drevín, ktorých výmera sa sú komplexné krajinnoekologické jednotky, cha- však nezvyšuje, s výnimkou expanzívneho agáta rakterizované súborom abiotických zložiek (lito- bieleho, ktorého výmera dosahuje 1,72 % (MŽP sféry, hydrosféry, atmosféry), biotických zložiek SR, 2009). (najmä rastlinstva, vrátane biogeograﬁckých as- Z hľadiska ochrany biodiverzity a stability pektov). Pre Slovensko bol vypracovaný systém krajiny v ktorej dominantnú úlohu zohrávajú prá- reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov ve lesné ekosystémy je nevyhnutné zachovať čo (REPGES) na nadregionálnej úrovni v mierke najširšiu škálu a rôznorodosť prirodzených lesných 1 : 500 000. Cieľom bolo vypracovať systémovú ekosystémov. (The Pan-European Biological and schému pre stratégiu ochrany diverzity podmienok Landscape Diversity Strategy 1995). Na hodno- a foriem života na úrovni štátu, inými slovami vy- tenie súčasného stavu, ako i ochrany a ohrozenia pracovať zoznam, ktorý obsahuje všetky strategic- krajinných geoekosystémov Slovenska, vrátane ky dôležité lesné geoekosystémy SR, tak aby sme lesných ekosystémov bol v Ústave krajinnej eko- mohli zachovať a ochrániť všetky cenné a repre- lógie SAV vypracovaný model zachovania repre- zentatívne lesné ekosystémy. zentatívnych geoekosystémov (MIKLÓS, IZAKOVI- Za základ vyčlenenia jednotiek boli vybrané ČOVÁ et al. 2006). jednotky potenciálnej vegetácie a vlastností abio- Cieľom príspevku je prezentovať prístup komplexov. Potenciálne REPGES sú teda vyjad- k hodnoteniu reprezentatívnych lesných ekosysté- rením potenciálneho stavu krajiny, ak by do nej mov Slovenska, ako i k hodnoteniu súčasného sta- človek nezasahoval, teda dávajú informáciu o tom vu ich využitia, ochrany a ohrozenia a tiež i pred- aké typy lesných ekosystémov sa pôvodne na úze- stavenie rámcového návrhu manažmentu zame- mí Slovenska vyskytovali. Následne REPGES boli raného na zabezpečenie zachovania jednotlivých prehodnocované na základe súčasného využitia, typov reprezentatívnych lesných ekosystémov. zastúpenia reálnej vegetácie a druhového zloženia lesov, čím dostávame obraz o súčasnom stave ich MATERIÁL A METÓDY zachovania. Jednotlivé typy REPGES SR boli určené na Základom ochrany biodiverzity lesných eko- základe (Miklós, Izakovičová et al. 2006): systémov musí byť nielen zachovanie rôznorodosti 51

• Zonálnych (bioklimatických) podmienok – mov, najmä v geografických regiónoch s priazni- v krajine ich vyjadrujú predovšetkým vege- vými prírodnými podmienkami na rozvoj poľno- tačné pásma. Charakterizujeme ich podľa bio- hospodárstva s prevahou nížinového, rovinového klimatických podmienok, ktoré sú komplexne reliéfu a výskytom najúrodnejších pôd, s priazni- vyjadrené v 9 zónach potenciálnej vegetácie vými klimatickými podmienkami (teplou klímou). (Atlas SSR 1980). Z tohto aspektu boli najviac zasiahnuté nížinové • Azonálnych podmienok – primárne najmä a pahorkatinové regióny Slovenska – Podunajská kvartérno-geologického podkladu a reliéfu, rovina, Podunajská pahorkatina, Východosloven- druhotne pôdami a výškou hladiny podzem- ská rovina a pahorkatina a Juhoslovenská kotlina. ných vôd. Rozdelili sme ich na 37 typov. Výraznú premenu zaznamenali aj ekosystémy V reálnej krajine sa spomínané podmienky v horských kotlinách, kde sa tiež sústreďovala poľ- prejavujú komplexne, nemožno ich oddeliť. Zo- nohospodárska činnosť (Zvolenská kotlina, Rož- nálne podmienky v regióne vôbec nemožno zme- ňavská kotlina, Žilinská kotlina, Košická kotlina, niť, kým azonálne – pôdy, vodstvo a reliéf – mož- Turčianska kotlina, Hornádska kotlina, Podtatran- no vynaložením energie čiastočne zmeniť alebo ská kotlina a pod.). ovplyvniť. Z hľadiska premeny lesných ekosystémov na Charakteristika lesných biotopov európskeho agroekosystémy boli najviac zmenené REPGES významu bola spracovaná s použitím katalógov riečných nív, terás, proluviálnych kužeľov, sprašo- biotopov [RUŽIČKOVÁ et al. 1996; STANOVÁ, VA- vých tabúľ a pahorkatín, pláňav, nížinných alebo LACHOVIČ (eds.) 2002; VICENÍKOVÁ, POLÁK (eds.) kotlinových úpätných depresií s lužnými lesmi, 2003] a Geobotanickej mapy ČSSR (MICHALKO slatinovými jelšinami, dubovo-hrabovými, prípad- 1986). ne dubovo-cerovými lesmi. Tieto REPGES boli zmenené prevažne v dôsledku rozvoja intenzívnej poľnohospodárskej výroby. Dominantné postave- VÝSLEDKY A DISKUSIA nie v nich má orná pôda, zaberá viac ako polovicu výmery. Na základe kombinácií azonálnych a zonál- Výrazné zásahy do prirodzenej štruktúry nych podmienok sme na území SR vyčlenili 120 REPGES spôsobila aj urbanizácia a industriali- typov REPGES. Typy REPGES majú charakter po- zácia. Negatívnym dôsledkom bol nielen záber tenciálnych geoekosystémov, pretože sú vyčlenené plochy prirodzených ekosystémov, ale sekundárne na základe abiotických podmienok, ktoré predsta- aj produkcia znečisťujúcich látok, hlučnosť, praš- vujú určitý potenciál pre rozvoj jednotlivých fo- nosť, radiácia a pod., čo ovplyvnilo prirodzený vý- riem života a sú charakterizované na základe po- voj mnohých ekosystémov. Podobne ako v prípa- tenciálnej lesnej vegetácie. de poľnohospodárstva, aj v dôsledku urbanizácie Počas historického vývoja človek výrazne a industrializácie boli najviac antropogénne pre- zasahoval do štruktúry REPGES, čo sa prejavova- menené REPGES v oblastiach nížin a kotlín – prelo najmä výrazným záberom lesných ekosystémov dovšetkým riečne nivy, terasy, proluviálne kužele, (odlesňovaním) a ich premenou na poľnohospo- pláňavy, sprašové tabule a pahorkatiny, polygénne dársku, predovšetkým ornú pôdu. Výrazná inten- pahorkatiny alebo rozčlenené pedimenty a pod. zifikácia poľnohospodárstva nastala v čase kolek- Stupeň celkovej premeny lesných ekosysté- tivizácie a socializácie. Znamenalo to odlesňova- mov bol hodnotený na základe dvoch základných nie území, rozorávanie pozemkov, vysušovanie, ukazovateľov: zmeny hydrologických režimov a pod. Postupné − koeficientu ekologickej kvality priestorovej pribúdanie ťažkej techniky spôsobilo likvidáciu štruktúry, ktorý vyjadruje zastúpenie prírod- zvyškov vegetácie, čím vznikla odlesnená, krajin- ných, poloprírodných a antropogénne vytvo- noekologicky nestabilná, monotónna, intenzívne rených ekosystémov a ich krajinnoekologickú poľnohospodársky využívaná krajina. významnosť, Intenzifikácia poľnohospodárstva okrem vý- − koeficientu prirodzenosti lesných spoločen- razného odlesnenia krajiny spôsobila aj zánik stiev, ktorý vyjadruje podiel zastúpenia pri- niektorých reprezentatívnych lesných ekosysté- rodzených spoločenstiev v danom REPGES, 52

prípadne geoekologickom regióne. Čím má schodí topoľ čierny (Populus nigra) a vŕba biela koeficient vyššiu hodnotu, tým je v rámci REP- (Salix alba). Ide o prioritný biotop, ktorý sa vysky- GES a regiónov vyššie zastúpenie prirodzených tuje bezprostredne pri väčších vodných tokoch naj- spoločenstiev, a teda ich ekologickú kvalitu mä v nasledovných geoekologických regiónoch: možno považovať za priaznivejšiu. Priemerná Borská nížina, Podunajská rovina, Východoslo- hodnota koeficientu prirodzenosti za celé úze- venská rovina. Charakteristické sú pre ne pravidel- mie SR je 14,68 %. né záplavy povrchovou vodou. Sú silne ohrozené Z priestorového hľadiska patria k územiam reguláciou vodných tokov a šírením inváznych s najpriaznivejšou ekologickou kvalitou horské rastlinných druhov. oblasti s vysokým zastúpením prirodzených eko- Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy sú systémov, naopak, najmenej priaznivú ekologickú pokračovaním vŕbovo-topoľových lužných lesov. kvalitu priestorovej štruktúry majú nížinné oblasti Tieto porasty s jaseňom štíhlym (Fraxinus excel- Podunajská rovina, Podunajská pahorkatina, Vý- sior) a jelšou lepkavou (Alnus glutinosa) lemujú chodoslovenská rovina, juhoslovenské kotliny, menšie toky stredných polôh Slovenska, napríklad Dolnomoravský úval, Považské podolie a pod., v Malých Karpatoch, Tribeči, alebo Považskom kde sú dominantným prvkom krajinnej štruktúry Inovci a predstavujú prioritný biotop. Ohrozené sú veľkoblokové plochy ornej pôdy, prípadne urba- najmä vodohospodárskymi úpravami. nizované areály. Nepriaznivú ekologickú kvalitu Horské jelšové lužné lesy zasahujú do priestorovej štruktúry vykazujú aj kotliny (Zvo- vyšších podhorských a horských polôh, kde sa lenská, Turčianska, Žilinská, Žiarska, Pliešovská uplatňuje jelša sivá (Alnus incana) a smrek obyčaj- a pod.), kde podiel ekostabilizačných prvkov ne- ný (Picea abies). Vyskytujú sa najmä v regiónoch prevyšuje 30 % celkovej výmery. Horehronské podolie, Podbeskydská brázda, Nízke Z hľadiska koeficientu prirodzenosti rast- Tatry, Malá Fatra, Podtatranská kotlina, Slovenský linných spoločenstiev vykazujú nízke hodnoty aj raj, Pieniny, Tatry a pod. Biotop je ohrozený najmä regióny, ktoré síce majú vysoký stupeň lesnatosti, vysádzaním monokultúr ihličnatých drevín. avšak ide o sekundárne lesy s výrazne zmeneným Dubovo-hrabové lesy panónske sú priorit- druhovým zložením – Považské podolie, Turzov- ným biotopom, ktorý je viazaný na oblasti nížin ská vrchovina, Podbeskydská vrchovina, Borská a pahorkatín na náplavových terasách pokrytých nížina, Horehronské podolie, Oravské Beskydy, sprašovými hlinami, alebo náplavovými kužeľmi Kozie chrbty, Moravsko-sliezske Beskydy a pod. na alúviách. V rámci Slovenska sa biotop nachádza Nadpolovičnú väčšinu zastúpenia prirodze- najmä v nasledovných geoekologických regiónoch: ných ekosystémov má 13 REPGES, väčšinou lo- Borská nížina, Košická kotlina, Podunajská pahor- kalizovaných v horských ťažko dostupných ob- katina a Východoslovenská rovina. Ohrozený je lastiach, najmä v Tatrách, Nízkych Tatrách, Veľ- nesprávnym lesným hospodárením (preferovanie kej Fatre, Branisku, Kremnických, Levočských buka, výmladkové hospodárenie) a expanzívnym a Skorušinských vrchoch, Oravských Beskydách, rozširovaním agáta. Oravskej Magure a pod. Mnohé z nich predstavujú Teplomilné submediteránne dubové lesy biotopy národného i medzinárodného významu. predstavujú najsuchšie dubové lesy a skalné stepi, Medzi biotopy národného významu sú na ktoré tvoria väčšinou jeden komplex a vyskytujú základe vyhlášky 24/2003 Z. z. zaradené dubovo- sa na výslnných stanovištiach v teplých a suchých -hrabové lesy karpatské a lipové, sucho a kyslo- oblastiach pahorkatín najmä na vápencoch a sopeč- milné dubové lesy, kyslomilné borovicové a du- ných horninách. Na Slovensku dosahujú severnú bovo-borovicové lesy, lesostepné borovicové lesy, hranicu rozšírenia v rámci Európy. Dominantný- slatinné jelšové lesy a jedľové a jedľovo-smrekové mi drevinami sú dub plstnatý (Quercus pubescens lesy. Z 27 lesných biotopov európskeho významu agg.), dub zimný (Quercus petraea agg.) a drieň identifikovaných na Slovensku je 13 biotopov za- obyčajný (Cornus mas). Ide o prioritný biotop, kto- radených medzi prioritné, ktoré sú pomerne vzácne rý je na Slovensku zastúpený na malých plochách a ohrozené Medzi prioritné lesné biotopy európske- napríklad v Považskom Inovci, Slovenskom krase, ho významu patria nasledovné lesné ekosystémy: Stážovských vrchoch, Štiavnických vrchoch a in- Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy, tzv. de. Porasty sú v súčasnosti ohrozené najmä zaras- mäkký lužný les, kde dominuje v stromovom po- taním nepôvodnými krovinami. 53

Teplomilné ponticko-panónske dubové sylvestris) a s prímesou smreka obyčajného (Picea lesy na spraši a piesku sú charakteristické zastú- abies) a kosodreviny (Pinus mugo). Na území Slo- pením drevín ako dub letný zimný (Quercus robur venska sa biotop vyskytuje zriedkavo v regiónoch agg.) a dub jadranský (Quercus virgiliana). Porasty Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda a Tatry. predstavujú prioritný biotop a vyskytujú sa na po- Rašeliniskové smrekové lesy sa viažu na riečnych sprašových a piesočných terasách väčších vlhké a chladné horské oblasti a vysokú hladinu riek najmä v Podunajskej pahorkatine, Podunajskej podzemnej vody. Porasty sú nízkeho vzrastu a dru- rovine a Východoslovenskej rovine. Ohrozené sú hovo chudobné. Pokryvnosť bylinného poschodia intenzívnym poľnohospodárstvom. je nízka. Z drevín je zastúpený smrek obyčajný Dubové nátržnikové lesy tvoria porasty, (Picea abies), breza plstnatá (Betula pubescens) v ktorých v stromovom poschodí prevláda dub a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Biotop sa vy- zimný (Quercus petraea), dub letný (Quercus ro- skytuje v Nízkych Tatrách, Podtatranskej kotline, bur) a dub cerový (Quercus cerris), sa viažu na Stolických a Volovských vrchoch, Tatrách, a inde. ťažšie, v lete presychajúce pôdy. Ide o prioritný Panónske topoľové lesy s borievkou: Ide biotop, ktorý sa vyskytuje najmä v Borskej nížine, o veľmi vzácne riedke porasty topoľov a hustej- Košickej kotline, Zvolenskej kotline a inde. šieho krovinového poschodia, v ktorom dominuje Sucho a kyslomilné dubové lesy tvoria dve borievka obyčajná (Juniperus communis) a topoľ podjednotky: Zakrpatené dúbravy s kručinkou biely (Populus alba) a zachovali sa ako fragmenty chlpatou (Genista pilosa) sú prioritným biotopom bývalých lesov Podunajskej nížiny. Biotop sa viaže európskeho významu. Z drevín prevládajú druhy prevažne na piesčité pôdy s vyšším obsahom váp- z okruhu duba zimného (Quercus petraea). Biotop nika. Osídľuje najmä piesčité duny. V súčasnosti je je zastúpený v regiónoch juhozápadného Slovenska známy výskyt tohto biotopu len z oblasti Čenkova Malé Karpaty, Považský Inovec a Tribeč. Ostatné v Podunajskej pahorkatine. typy acidofilných dúbrav sú biotopom národného Dôležitým faktorom zachovania týchto les- významu. Vyskytujú sa na malých plochách na- ných ekosystémov je ich ochrana. Ochrana jednot- príklad v regiónoch Považský Inovec, Štiavnické livých typov reprezentatívnych lesných geoekosys- vrchy a Volovské vrchy. témov na území Slovenska je veľmi diferencovaná. Lipovo-javorové sutinové lesy sa vyskytujú Najväčšie zastúpenie tzv. veľkoplošných chráne- maloplošne a roztrúsene od pahorkatín až po vyso- ných území je v horských oblastiach Slovenska. kohorské polohy. Z drevín dominuje javor mliečny Horské regióny s atraktívnymi formami reliéfu (Acer platanoides), javor horský (Acer pseudopla- majú pomerne dobré zastúpenie aj maloplošných tanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa ma- chránených území. Tradične najrozsiahlejšie chrá- lolistá (Tilia codrata) a lipa veľkolistá (Tilia platy- nené sú krasové typy. Veľmi dobre sú chránené phyllos). Početnejšie sú zastúpené napríklad v regi- aj flyšové typy. Maloplošne chránené územia sa ónoch Kremnické vrchy, Malé Karpaty, Považský okrem horských oblastí vyskytujú častejšie aj Inovec, Strážovské vrchy, Štiavnické vrchy, Veľká v nížinných oblastiach, kde sú sústredené predo- Fatra, Vihorlat a inde. Lesy sa viažu na minerálne všetkým na ochranu mokraďných ekosystémov, bohatšie podložia a vyskytujú sa na strmších sva- zvyškov lužných lesov, brehových porastov, prí- hových sutinách. Sú ohrozené vzhľadom na svoj padne na ochranu pieskových foriem reliéfu a prí- maloplošný rozdrobený výskyt. slušnej bioty. Z nížinových typov REPGES nie sú Rašeliniskové brezové lesíky sú tvorené chránené napr. plošne dominantné, z ekologického, rozvoľnenými nezapojenými porastmi briez, boro- produkčného aj hospodárskeho hľadiska veľmi vý- víc alebo smreka na rašelinových pôdach. Lesy sa znamné sprašové tabule, pahorkatiny, terasy a ná- vyskytujú najmä na okrajoch rašelinísk, prípadne plavové kužele s im prislúchajúcou vegetáciou. v terénnych zníženinách na oglejených pôdach na- Slabú ochranu vykazujú aj lesné ekosystémy kot- príklad v Podtatranskej kotline, Turčianskej kotli- lín Slovenska. Zatiaľ žiadna samostatná kotlina ne, Malých Karpatoch a inde. Biotopy sú ohrozené nebola vyhlásená za chránené územie. Niektoré najmä narušením vodného režimu a následným za- „chránené“ kotliny sa stali predmetom ochrany rastaním a ťažbou rašeliny. ako vedľajší produkt projektovania národných par- Rašeliniskové borovicové lesy sú tvorené kov. Podobná je situácia aj pri prvkoch NATURA rozvoľnenými porastmi borovice lesnej (Pinus 2000, kde je ochrana sústredená predovšetkým na 54 atraktívne formy bioty – endemické, vzácne, ohro- my, dokončiť zonácie národných parkov zalo- zené a pod. druhy, o čom svedčí veľmi vysoký žené na ekosozologickom princípe, prekryv so súčasnou sieťou chránených území. • doriešiť kompenzácie vlastníkom za majetko- Výraznejšie disproporcie v prekryve so súčasnou vé ujmy vyplývajúce z obmedzeného využitia sieťou chránených území predstavujú CHVÚ (pre- lesných ekosystémov z dôvodu potrieb ich kryv 55,15 %), nakoľko mnohé sa viažu na vodné ochrany a pod., a mokraďné ekosystémy, hlavne vodné nádrže, • revitalizovať poškodené lesné ekosystémy naj- rybníky a pod., ale aj na poľnohospodársku kra- mä v oblasti Tatier, Veľkej Fatry, Jelšavy. Ľu- jinu, čo spôsobuje, že viaceré z nich sa vyskytujú beníka, Vihorlatu, Oravy, Kysúc a pod., v regiónoch, ktoré doteraz neboli chránené. • zabrániť likvidácii a degradácii lužných lesov Najväčšie zastúpenie území európskeho vý- a ostatných brehových porastov, a to či už pria- znamu majú REPGES viazané na hornatiny, veľ- mym záberom v dôsledku realizácie investič- hornatiny, krasové svahy, krasové hornatinové pla- ných aktivít, ako i v dôsledku nepriameho pô- niny, vulkanické vrchoviny a morény, z hľadiska sobenia, ako je zmena hydrologického režimu, biotopov sú to predovšetkým jedľovo-smrekové kontamináciou prostredia a pod, na ich ochra- lesy, bukovo-jedľové lesy, bukové lesy, kosodre- nu vytvoriť pufrovacie zóny, vina, alpínske spoločenstvá a skalné lišajníky. • prehodnotiť environmentálne riziká vyplýva- V 9 REPGES územia európskeho významu nie júce z lokalizácie skládok v lokalitách cenných sú zastúpené. Ide o REPGES ležiace na riečnych lesných ekosystémov, ako potenciálnych zdro- nivách, sprašových tabuliach, terasách, proluviál- jov kontaminácie, zabezpečiť následnú sanáciu nych kužeľoch, planinách a pahorkatinách, väčši- a rekultiváciu skládkovej plochy, nou s pôvodnými dubovými, prípadne s dubovo- • vybudovať funkčný územný systém ekolo- -cerovými lesmi. gickej stability tak aby v rámci biocentier boli zastúpené všetky reprezentatívne lesné ZÁVER ekosystémy daných regiónov, v prípade ich absencie je ich potrebné dobudovať alebo zre- Identifikácia a charakteristika typov repre- vitalizovať, zentatívnych geoekosystémov má slúžiť ako stra- • posilniť priestorové zastúpenie REPGES v in- tegická schéma pre systémovo postavený plán tenzívne poľnohospodársky využívaných ob- zachovania reprezentatívnych podmienok a foriem lastiach, obnoviť pôvodné REPGES, doplniť života v našej krajine. Z praktického hľadiska by lesné ekosystémy s požadovanými ekologic- mal slúžiť ako ekologicky podložený systémo- kými a environmentálnymi funkciami, ako je vý základ pre navrhovanie nových chránených zabezpečenie protieróznej ochrany pôd, stabili- území (podľa analýzy, aké reprezentatívne geoe- zácie svahov citlivých na prejavy prirodzených kosystémy sú nedostatočne chránené), posilnenie rizík a hazardov a pod., a manažmentu ochrany lesných ekosystémov • realizovať technologické opatrenia sústredené ako aj na systémové navrhovanie biocentier a bio- na zníženie negatívneho zaťažovania lesných koridorov nadregionálnej a regionálnej úrovne. ekosystémov a ich podmienok (elimináciu Práve základ biocentier by mali tvoriť jednotlivé zdrojov znečisťovania jednotlivých zložiek ži- REPGES a ÚSES-y by mali byť koncipované tak, votného prostredia), aby sa zabezpečila čo najväčšia reprezentatívnosť • dobudovať prípadne vybudovať komplexný jednotlivých lesných ekosystémov. monitorovací systém zameraný na získanie in- Z hľadiska zabezpečenia trvalo udržateľného formácií o stave lesných ekosystémov. využívania lesných ekosystémov je potrebné: • Posilniť ochranu lesných reprezentatívnych Poďakovanie geoekosystémov, najmä tých, ktoré majú malé Autori ďakujú agentúre APVV za finančnú plošné zastúpenie a sú zaradené medzi priorit- podporu pri riešení projektu APVV 0240-7 Model né lesné biotopy európskeho významu, reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska na • vypracovať programy starostlivosti o chránené regionálnej úrovni, v rámci ktorého vznikol pre- územia do ktorých spadajú aj lesné ekosysté- zentovaný príspevok. 55

LITERATÚRA THE PAN-EUROPEAN BIOLOGICAL AND LANDSCAPE DI- VERSITY STRATEGY. 1995, Council of Europe, UNEP, ECNC, 50 s. ATLAS SSR, 1980, Geograﬁcký ústav SAV, Bratislava. VICENÍKOVÁ, A., POLÁK, P. (eds.). 2003: Európsky vý- BENGTSSON, J., NILSSON, S., FRANC, A., MENOZZI, P., 2000: Biodiversity, disturbances, ecosystem function znamné biotopy na Slovensku. ŠOP SR, Banská and management of European forests. Forest Ecolo- Bystrica, 151 s. ISBN 80-89035-24-8 gy and Management. 132, 1, p. 39 – 50. Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v zne- FÜHRER, E., 2000: Forest functions, ecosystem stability and management. Forest Ecology and Management, ní neskorších predpisov. 132, 1, p. 29 – 38 JURKO, A., 1990: Ekologické a socioekonomické hod- Adresy autorov: notenie vegetácie. Príroda, Bratislava, 195 s. ISBN RNDr. Zita Izakovičová, PhD.1 80-07-00391-6 prof. RNDr. Lászlo Miklós, DrSc.2 MIKLÓS, L., IZAKOVIČOVÁ, Z. A KOL., 2006: Atlas repre- Ing. Jana Špulerová, PhD.3 zentatívnych geoekosystémov Slovenska. Bratislava: Ing. Zuzana Baránková, PhD.4 ÚKE SAV, 124 s. + 6 máp. ISBN 80-969272-4-8. Ústav krajinnej ekológie SAV MŽP, 2009: Správa o stave životného prostredia SR. Štefániková 3, P. O. BOX. 254 MŽP SR, Bratislava, 187 s. 814 99 Bratislava RUŽIČKOVÁ, H., HALADA, Ľ., JEDLIČKA, L., KALIVODO- Slovensko VÁ, E. a kol., 1996: Biotopy Slovenska. ÚKE SAV, e-mail: 1 [email protected] Bratislava, 192 s. ISBN 80-967527-3-1 2 [email protected] STANOVÁ, V., VALACHOVIČ. (eds.) 2002: Katalóg Bioto- 3 [email protected] pov Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej eko- 4 [email protected] lógie, Bratislava, 225 s. ISBN 80-89133-00-2 56 57

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 57–62 Zvolen (Slovakia), 2010

CHARAKTERISTIKA VYBRANEJ LAZNÍCKEJ USADLOSTI VRCHOVINOVEJ KRAJINY Z HĽADISKA VYUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY

Bruno JAKUBEC1 – Karol KOČÍK2 – Vladimír VICIAN3

1,2,3Katedra plánovania a tvorby krajiny, Fakulta ekológie a environmentalistiky, TU vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, e-mail: [email protected], [email protected], [email protected]

ABSTRACT

Jakubec, B., Kočík, K., Vician, V: Characteristics of Agricultural Use of Selected Scattered Settlement in Highland Country The models of surviving, which can be realised in coutry, although inﬂuented by our present technical possibilities rise from models, which alredy works in the past. In article we are triing to contribute to this topic by evaluating land use on example of settlement, which partly reﬂect this historical model. We also showing the coincidence between historical forms of land use and present knowledge of its racional using.

Key words: model of setlement, ladscape structures, management of agricultural land

ÚVOD predošlých vzorcov správania, je to cesta vpred, ktorá sa niekedy podobá na to čo fungovalo v mi- Vlny osídľovania kopaničiarskej krajiny nulosti, avšak na inej kvalitatívnej úrovni, s inými v minulosti boli spôsobené príčinami, ktoré v sú- mentálnymi dispozíciami a vedomím ľudí, ktorí časnej dobe stratili na opodstatnenosti. Vysťaho- sa do krajiny vracajú. Podobne ako v počiatkoch vávanie, opúšťanie, zmeny až absencia obhospo- alternatívnych poľnohospodárskych systémov darovania tejto krajiny je preto opäť prirodzeným v Európe (v dvadsiatych rokoch dvadsiateho sto- procesom. Pozorujeme však aj opačné tendencie, ročia), aj tu môžeme pozorovať uvedomelé, nieke- návrat novousadlíkov, ktorý je však podmienený dy dokonca dobrovoľné, potlačenie doterajšej črty iným záujmom. Ten so sebou prináša aj iné spôsoby spoločnosti, „ísť až na doraz“. zabezpečenia základných potrieb, najmä v dôsled- Aby sme však nepodľahli ilúzii o harmonic- ku celkového nadbytku, nadprodukcie a technickej kom súžití človeka s prírodou, najväčší vplyv na vyspelosti. Ľudia, ktorí sa do krajiny vracajú už súčasnú krajinu a to tak na miestach s najväčšou často neriešia základné existenčné otázky, spojené intenzitou záujmu ako aj v marginálnych oblas- s bezprostrednou potrebou zabezpečenia vlastnej tiach majú ľudia, ktorý v nej nežijú, čo sa odráža obživy, či produkcie surovín, ktoré im poskytovalo aj na vzťahu ku krajine, jej súčasnom stave a vývo- a ešte i v súčasnej dobe poskytuje poľnohospodár- jových trendoch. Využitie poľnohospodárskej pôdy stvo. Teda nie sú odkázaní na produkty, ktoré si v sledovanom území je toho dobrým príkladom. samy dopestujú. A práve to je jedna zo skutočností, Ako dokumentuje obrázok 1, takmer 95 % všetkej ktorá im otvára ďalšie možnosti osobného rozvoja poľnohospodárskej pôdy k. ú. Budiná obhospoda- a ovplyvňuje vývoj krajiny. ruje jeden podnikateľský subjekt, Agrorádka s. r. o. Návraty do krajiny, ktoré pozorujeme, sú jej Obhospodarovaná pôda je však stále prevažne vo znovuosídľovaním. Nejedná sa totiž o opakovanie vlastníctve pôvodných usadlíkov. 58

Obr. 1 Stav využívania poľnohospodárskej pôdy jedným subjektom vzhľadom k celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy katastra obce Budiná, Zdroj: OÚ Budiná, 2008 Fig. 1 Ratio of agricultural land used by one subject in relation to whole acreage of agricultural land in catastral area Budiná, Source: OÚ Budiná, 2008

So zmenou vnímania krajiny súvisí aj zmena danosti územia) daností. jej využívania. Modely prežitia, ktoré sa v nej dajú Obec Budiná okrem svojej lokácie zazname- realizovať akokoľvek ovplyvnené súčasnými tech- nala pokles hlavne po II. svetovej vojne a zmene nickými možnosťami vychádzajú, resp. môžu vy- režimov. Tieto faktory viažu na seba ďalšie de- chádzať z modelov, ktoré v danej krajine fungovali terminanty ako je vitalita obcí (úbytok mužov po v minulosti. V predloženej práci sa snažíme pri- vojne), zmena tradičného obhospodarovania pôdy spieť k tejto téme zhodnotením využívania krajiny a v súčasnosti sú to výhodnejšie pracovné príleži- na príklade usadlosti, ktorá tento historický model tosti v iných obciach a mestách, služby v blízkom čiastočne odzrkadľuje. alebo vzdialenom okolí, nízka ekonomická efek- tívnosť tradičných foriem hospodárenia a vysoké ﬁnančné nároky pre život, nízka natalita, zánik CHARAKTERISTIKA školstva v týchto oblastiach (lazy). A DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ Vysídľovanie začalo v roku 1968, obec ne- SLEDOVANÉHO ÚZEMIA bola bývalým režimom vyhlásená ako výstavbová, výstavba domov bola zakázaná. Väčšina mladých Územím, na ktorom sledujeme zmeny vo vy- ľudí začala odchádzať do okolitých obcí, najmä do užívaní krajiny na základe spoločensko-ekonomic- Tomášoviec. Po roku 1989 začali miestny, prevaž- kých parametrov vplývajúcich na usporiadanosť ne starší obyvatelia stavať, avšak potomkovia už krajinných štruktúr je laznícky osídlená vrchovi- nemali záujem o bývanie na lazoch, ani v obci. Vý- nárska krajina v k. ú Budiná. Zmeny, ku ktorým voj počtu obyvateľov v obci Budiná (ANONYMUS došlo od jej vzniku na prelome 18. a 19. storočia po 1977, JANČURA et al. 2006, http://svkweb.eu) od súčasnosť postihli prevažne mezo a makroštruktú- roku 1828 po súčasnosť vyjadruje obrázok 2. ry ornej pôdy, trávobylinné spoločenstvá a vyvolali Pokým usadlíci fyzicky vládali, pracovali, no zmeny vo využívaní jednotlivých usadlostí. postupne sa začali majetku, teda najprv pôdy a hos- Vývoj počtu obyvateľov, faktor najvýraz- podárskych zvierat zbavovať. Podľa toho aj vyzerá nejšie ovplyvňujúci charakter krajiny komplexne súčasná situácia vo využívaní poľnohospodárskej uvádza JANČURA et al. (2006). Výrazný výkyv pôdy v k. ú. Budiná. Z celkovej rozlohy katastra v počte obyvateľstva ovplyvnilo niekoľko-spo- zaberá poľnohospodárska pôda takmer 60 %. Podiel ločenských a lokačných (viazané na prírodné trvalých trávnych porastov osemnásobne prevyšuje 59

Obr. 2 Vývoj počtu obyvateľov v obci Budiná Fig. 2 Trend of number of inhabitants in Budiná výmeru ornej pôdy. Viac než 88 % poľnohospo- vo-bylinných spoločenstiev na úkor ornej pôdy. dárskej pôdy sa teda v súčasnosti využíva ako pa- Znižovanie intenzity využívania vrchovinárskej, sienok alebo kosienok. laznícky využívanej krajiny pokračuje, čoho dôsled- Pri porovnaní súčasného využitia poľnohos- kom je zvyšovanie sukcesne zarastajúcich plôch. podárskej krajiny s historickým zisťujeme, akým spôsobom sa mení plošné a funkčné využitie krajiny. Celková plocha poľnohospodárskej pôdy sa CHARAKTERISTIKA v rozmedzí 200 rokov od osídlenia lazov výrazne VYBRANEJ USADLOSTI nemení, mení sa však jej využitie. Analýzou orto- Z HĽADISKA VYUŽITIA -foto snímok spolu s historickými mapami môžeme POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY zrekonštruovať využitie krajiny z rokov na prelome 19. a 20. storočia V rozmedzí spomínaných rokov Príkladom viaczdrojového využitia so za- došlo k výraznému zvýšeniu výmery plôch trá- chovaním a súčasným využívaním líniových

Farmavyuzitie.shp OP OP na terasách TTP – lúka TTP – pasienok záhrada, ov. sad NDV zastavaná plocha komunikácia

Obr. 3 Štruktúra využitia zeme na usadlosti, stav v roku 2008 Fig. 3 Structure of land use on settlement, state in 2008 60 historických štruktúr agrárnych terás sú viaceré Tab. 1 Štruktúra využitia zeme na usadlosti osídlené hospodárske usadlosti. Pre dokumentova- a v blízkom okolí nie situácie sme vybrali usadlosť viacerých rodín, Tab. 1 Structure of land use on settlement and close surrounding medzi nimi aj súkromne hospodáriaceho roľníka s rozlohou 18,1 ha. Na obrázku 3 sa nachádza vý- rez využívaného územia zachytávajúci využívané využitie územia výmera (ha) % okolie farmy. OP 1,22 6,74 OP na terasách 4,8 26,52 CHARAKTERISTIKA TTP – lúka 7,89 43,59 PRÍRODNÝCH PODMIENOK TTP – pasienok 1,46 8,07 A ZAMERANIE záhrada, ovocný sad 0,86 4,75 POĽNOHOSPODÁRSKEJ NDV 1,59 8,78 ČINNOSTI zastavané plocha 0,18 0,99 komunikácia 0,1 0,55 Usadlosť sa nachádza v chladnom a vlhkom spolu 18,1 100 klimatickom regióne, s priemernou teplotou vo vegetačnom období (apríl – september) 12 – 13 °C. Prevládajúcimi pôdnymi typmi a subtypmi sú kam- Vzhľadom na polohu agrárnych pozemkov bizem modálna KMm) a kambizem modálna kyslá prebieha prvá kosba v závislosti od vývoja vegetá- (KMma), kambizem luvizemná (KMl) na minerál- cie a klimatických podmienok od polovice júna do ne bohatých zvetralinách vulkanitov, ale aj lokálne júla. Dopestované seno slúži ako objemové krmi- kambizem andozemná (KMa). Z hľadiska agrono- vo pre chované hospodárske zvieratá. Trvalé tráv- mickej obrábateľnosti ide zväčša o pôdy stredne ne porasty spolu zaberajú 9,4 ha, z toho kosienky ťažké, t. j. z pohľadu zastúpenia pôdneho druhu sú 7,9 ha. tu hlinité pôdy. Svahovitosť poľnohospodárskych Osevný postup na ornej pôde je zostavený plôch dosahuje 7°– 12° (stredný svah). Výrazne z okopanín reprezentovaných ľuľkom zemiako- prevláda južná expozícia týchto pozemkov, čias- vým (Solanum tuberosum L.) a obilninami – raž točne sa nachádza východná expozícia, pričom siata (Secale cereale L.), jačmeň ozimný (Hordeum hĺbka pôdy je stredne hlboká (30 – 60 cm), kde vulgare subsp. hexastichon (L.) ČELÁK) a pšenica priemerný obsah skeletu v povrchovom aj v pod- letná forma ozimná (Triticum aestivum L.). Pomer- povrchovom horizonte je v rozmedzí 25 – 50 %. né zastúpenie týchto dvoch skupín je 3¼ v pro- Informácie o agroklimatických a pôdnych charak- spech obilnín, čo čiastočne kompenzuje negatíva teristikách sú spracované na základe interpretácie okopanín (veľký odber živín a uhlíka z pôdy, nízka BPEJ na danom území (www.podnemapy.sk). protierózna ochrana, zvýšený výskyt sprievodných Súkromne hospodáriaci roľník sa zameriava druhov). na pestovanie okopanín a obilnín, predstavujúci- Priemerná aktuálna zaburinenosť na plo- mi tak dnes ako aj v minulosti čiastočný ﬁnančný chách obilnín dosahuje 22 jedincov na m2. Domi- a doplnkový potravinový zdroj pre najbližšiu ro- nujú medzi nimi bežné sprievodné druhy obilnín, dinu. Plochy ornej pôdy sú lokalizované blízkosti Centaurea cyanus (L.), Vicia cracca (L.), Tripleu- hospodárstva s najlepšou dostupnosťou, ale aj vo rospermum inodorum (L.) a Apera spica-venti (L.). väčšej vzdialenosti od usadlosti. Ich celková roz- Posledné dve spomenuté považujeme z hľadiska loha je 6 ha, plochy ornej pôdy na agrárnych tera- ich hospodárskej škodlivosti za veľmi nebezpečné sách dosahujú rozlohu 4,8 ha. Vzdialenejšie sa na- (LÍŠKA et al. 1995). Úroveň zaburinenosti dosa- chádzajú plochy trvalých trávnych porastov. Lúky hujúca stredný stupeň však dokladuje nevyvážený mezoﬁlného charakteru trávnych spoločenstiev osevný postup. Situácia v okopaninách je výrazne (zväz Arrenatherion) sú s dvojkosným, prípadne lepšia, aktuálna zaburinenosť tu dosahuje 5 jedin- striedavým využitím, t. j. kosené a spásané, či pre- cov na m2, čo predstavuje slabý stupeň zaburinenia. pásané. Údaje o štruktúre využitia zeme uvádzame V osevnom postupe absentujú viacročné krmovi- v tabuľke 1. ny, ktoré by vyvažovali množstvo okopaninami 61 odobratého uhlíka z pôdy. V minulosti však bolo premenou na trvalý trávny porast, či delimitáciou ich vysievanie ako krycej plodiny do obilnín bežné. na les. To môžeme pri súčasnej úrovni pestova- Dosahovanie požadovanej produkcie je podmiene- teľskej produkcie na Slovensku považovať za po- né spolu s organickým hnojivom aj využívaním zitívny jav. Došlo tiež k zmenšeniu počtu a dĺžky agropriemyselných prípravkov na výživu, podpo- poľných ciest, a kultivačných brázd, ktoré pouka- ru konkurencieschopnosti a ochranu kultúrnych zujú na potenciálny pokles intenzity odnosového rastlín. procesu (HANUŠIN 2002). Kolektivizácia poľnohospodárstva, ktorá na Pri porovnaní aktuálneho využitia zeme s ty- našom území prebehla v 50 – 60-tych rokoch minu- pologicko produkčnými kategóriami podľa DŽAT- lého storočia mala, ako je všeobecne známe mnohé KA et al. 2001 (WWW.PODNEMAPY.SK) môžeme negatívne dopady. Menej známy negatívnym dô- konštatovať, že prevažná väčšina ornej pôdy s pro- sledok veľkoblokového hospodárstva uvádza KY- dukčnou hodnotou 39 sa nachádza v produkčnej SELKA (2002). Produktivita mechanizovaných pro- kategórii OT 3, teda „málo produkčné polia a procesov prudko stúpa pri výmere pozemkov od 0,5 dukčné trávne porasty“, čiastočne v kategórii O7, do 5,5 ha. Od tejto výmery sa efekt veľkosti preja- málo produkčné orné pôdy s bodovou hodnotou vuje len mierne, a to do 52 ha, kedy už je efektivi- 45. Nízkym produkčným hodnotám je potrebné ta potláčaná väčším množstvom neproduktívnych prispôsobiť aj skladbu pestovaných plodín. Domi- jázd. Ako uvádza HANUŠIN (2002), všeobecne nujú husto siate obilniny a zemiaky, jedno či viac- pozorujem však aj niektoré pozitíva zväčšovania ročné krmoviny však chýbajú. Prekryv využitia pôdnych blokov na vybrané zložky agroekosysté- poľnohospodárskej pôdy s typologicko produkč- mu. Sú nimi zníženie hustoty poľných ciest a s tým nými kategóriami nájdeme na obrázku 4. spojené zníženie rizika potenciálneho odnosu pôdy Na sledovanej usadlosti sa nachádza sústava a zväčšenie hĺbky orby. využívaných nespevnených agrárnych terás po- Homogenizácia sa dotkla aj sledovaného zostávajúca z celkového počtu 13 stupňov. Nevy- územia. Väčšina okolitých fariem, obhospodaru- hnutnosť ich využitia pri pestovaní plodín dokla- je mezoštruktúry ornej pôdy so stále zreteľnými duje aj pomerne vysoká ohrozenosť pôdy vodnou avšak nefunkčnými terasami. Veľká časť územia, eróziou, ktorá na väčšine územia dosahuje stupeň najmä na svahoch s vyššou sklonitosťou prešla 3, čiže silná erózia

Využitie zeme OP OP na terasách TTP – lúka TTP – pasienok záhrada, ovoc. s. NDV zastavaná plocha komunikácia Typologicko produkčné kategórie O6 O7 OT3 T2

Obr. 4 Porovnanie typologicko produkčný kategórií poľnohospodárskej pôdy so súčasným využívaním, stav v roku 2008 Fig. 4 Comparison of TPK of agricultral land with present using, state in 2008 62

ZÁVER LITERATÚRA

V kultúrnej krajine je krajinná štruktúra ANONYMUS, 1977: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku odrazom záujmu človeka, ktorý je podmienený I. SAV Bratislava: 528 pp. HANUŠIN, J., 2002: Krajinnoekologické aspekty kolek- sociálno-ekonomickými parametrami spoločnos- tivizácie v poľnohospodárskej krajine z hľadiska ti. Na prvý pohľad dominantne vystupujú eko- trvalej udržateľnosti. In: Nové trendy v Krajinnej nomické potreby, ako je schopnosť človeka uži- ekológii, Piešťany: p. 535 – 541. viť sa v krajine, teda možnosti, ktoré krajina pre JANČURA, P., PAVLÍK, J., HRČKOVÁ, L., SUROVCOVÁ, S., obyvateľov poskytuje a schopnosť, ako ich vedia KUĽANDA, M., MODRANSKÝ, J., DANIŠ, D., MALI- využiť. Podobne ako ekosystémy aj organizácia NIAK, P., BELÁČEK, B., VOŠKA, J., VICIAN, V., JA- KUBEC, B., SLÁMOVÁ, M., PÁLEŠOVÁ, M., 2006: ľudskej spoločnosti má určité kritické body, pod Krajinárska Štúdia regionálne združenie Javor. ktoré počet jej funkčných zložiek nemôže kles- Kolégium – krajinárske združenie, Zvolen, KPTK, núť, pretože strata týchto nevyhnutných súčastí FEE, TU vo Zvolene: 85 pp. vedie k postupnému znižovaniu celej populácie KYSELKA, M., 2002: Krása zemědelské krajiny (i té zme- danej oblasti v dôsledku nenaplnenia základných chanizované). Veronica 2002/2, ročník 14: p. 5 – 7. potrieb. Pri klesaní počtu napríklad nemôžu byť LÍŠKA, E., ČERNUŠKO, K, CIGĽAR, J., BORECKÝ, V., 1995: Atlas burín. Nitra, VŠP Nitra: pp 275. naplnené všetky funkcie, prioritné zostávajú (na- Weeds. [online]. [cit. 2008-07-07]. Dostupné na interne- príklad pestovanie potravy, obrana územia, atď.) te: a ostatné funkcie, ktoré smerujú k vyššej kvalite Weeds. [online]. [cit. 2009-07-20]. Dostupné na interne- života sa postupne strácajú. Napríklad možnosť te: vzdelávania sa, kultúra a podobne. Pri pokraču- júcom poklese populácie a tým aj funkcie vedie Adresy autorov: Mgr. Bruno Jakubec strata týchto nevyhnutných súčastí k postupnému Katedra plánovania a tvorby krajiny znižovaniu celej populácie danej oblasti v dôsled- Fakulta ekológie a environmentalistiky ku nenaplnenia základných potrieb. Až opätovné Technickej univerzity vo Zvolene impulzy môžu stav zmeniť. Tie obvykle prichá- T. G. Masaryka 24 dzajú z vonkajšieho prostredia. Príkladom, kde 960 53 Zvolen spomínaná strata funkcií vyplýva zo zmeny kvali- Slovensko e-mail: [email protected] ty života je vysťahovávanie sa vidieckeho obyva- teľstva do miest, ako to dokumentujú mnohé obce doc. Ing. Karol Kočík, PhD. na Slovensku. Katedra plánovania a tvorby krajiny Vysťahovávaním vrchovinárskej laznícky Fakulta ekológie a environmentalistiky osídlenej krajiny hospodármi odchádza spolu s člo- Technickej univerzity vo Zvolene vekom aj model, ktorý by sa možno dal a mohol T. G. Masaryka 24 960 53 Zvolen uplatniť aj inde. Model predstavuje usadlosť ako Slovensko funkčná jednotka, ktorá na tomto území vznikla e-mail: [email protected] prirodzene. Viaceré, novo vznikajúce (umelé) sys- témy vedené víziou a hodnotami trvalo udržateľné- Ing. Vladimír Vician, PhD. ho života majú často podobný model bunky, kde Katedra plánovania a tvorby krajiny centrom sú ľudské sídla obklopené rôznym spôso- Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene bom a intenzitou kultivovanou krajinou ako to do- T. G. Masaryka 24 kladujú príklady niektorých (prevažne ekologicky 960 53 Zvolen orientovaných) komunít. Slovensko e-mail: [email protected] Poďakovanie Autori ďakujú agentúre VEGA 1/4329/07 za ﬁnančnú podporu pri riešení projektu, v rámci kto- rého vznikol prezentovaný príspevok. 63

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 63–77 Zvolen (Slovakia), 2010

PREHODNOTENIE STAVU KRAJINNÝCH ŠTRUKTÚR CHKO BIELE KARPATY

Peter JANČURA1 – Iveta BOHÁLOVÁ2 – Martina SLÁMOVÁ3

1,3Katedra plánovania a tvorby krajiny, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, e-mail: [email protected], [email protected], 2Slovenská agentúra životného prostredia, Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica, e-mail: [email protected].

ABSTRACT

Jančura, P., Bohálová, I., Slámová, M.: Landscape Structures Evaluation in Protected Landscape Area of Biele Karpaty Contribution explains position of landscape maintenance in natural and landscape preservation’s development in Slovakia and Czech Republic and expected trends, and we analyse legal interpretation of term and relative ones. Research of protected landscape area (PLA) of Biele Karpaty Mountains resulted from requirement of verification of “Method – of characteristic landscape appearance (CHLA) identification“. We present results of basic research in PLA, with concentration on CHLA identification, and its characteristic features in connection with requirement of future existence of PLA re-evaluation. Unique signs of region rise from traditional forms of scattered settlement, which developed in specific natural and historical conditions of area. There appear historical landscape structures in CHLA as specific patterns (plate, frond and line types of field´s arrangement) in PLA. We identify axiological attributes and we interpret them as significant landscape components-signs, which have considerable spatial abundance in studied area. They are used as arguments for future maintenance of this area, with management of special preservation. There appear significant specific land-use forms – historical landscape structures. They require better maintenance as in present, because they support diversity of land-cover structures and indirectly they contribute to biodiversity.

Key words: landscape, land-cover structures, diversity, characteristic landscape appearance, axiological attributes, historic landscape structures

ÚVOD diskusiu odborníkov a hlavne odborníkov a laikov, s témou starostlivosti o krajinu, je Európsky do- Vplyvom postupného ubúdania prírodných hovor o krajine EDoK (z r. 2000, ratifikovaný SR lokalít sa zvyšuje záujem o starostlivosť o krajin- 2005). né prostredie. Ochrana prírody a krajiny zahrňuje V rokoch 2008/2009 na podnet MŽP SR v rámci územnej ochrany aj kategóriu území, ktoré a ŠOP SR v spolupráci so Slovenskou agentú- „neobsahujú“ chránené, či ohrozené druhy. Dôvod- rou životného prostredia s Centrom starostlivosti mi vyhlásenia, v počiatkoch ochrany chránených o vidiecke životné prostredie, Banská Bystrica, krajinných oblastí a národných parkov, boli prí- Správou CHKO Biele Karpaty a TU vo Zvolene, rodné krásy a jedinečný charakter krajiny. Chráne- Fakultou ekológie a environmentalistiky, Katedrou né územia obsahujú nielen prírodnú, ale aj kultúrnu plánovania a tvorby krajiny, sme pracovali štú- krajinu. Ku kultúrnej krajine patria špecifické for- diu, ktorej cieľom bolo overenie stavu a významu my historického osídlenia, estetické hodnoty, zdra- charakteristického vzhľadu krajiny (Zákon č. 543/ votno-rekreačná funkcia krajiny a optimálne vyu- 2002 Z. z.) charakteristických čŕt krajiny (EDoK) žitie územia. Významným impulzom pre vedeckú v starostlivosti o krajinu. Charakteristické črty 64 krajiny sú reprezentatívne znaky krajiny, pomocou bol vyhlásený v r. 1949) a chránených krajinných ktorých vieme identifikovať krajiny, navzájom ich oblastí (Zákon č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane rozlišovať. Pomáhajú určiť a klasifikovať aj krajin- prírody) je krajinný ráz, alebo krajinný charakter, né typy. ktoré sú vnímané v kontexte prírodných pozoru- Jedným z koncepčných návrhov pri noveli- hodností a krás. V neskoršom období sa záujem zácii súčasného zákona o ochrane prírody a krajiny sústredil na chránené druhy v rámci chránených (č. 543/2002 Z. z.) je návrh znenia zákona: „Zákon území (druhovou a územnou ochranou). V 70 – 90 o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu“. Dô- rokoch XX. storočia sa ochrana prírody zaoberala raz sa kladie na „starostlivosť o krajinu“, ako sa- predovšetkým inventarizáciou vzácnych, zanikajú- mostatnej problematiky popri „ochrane prírody“. cich a ohrozených druhov, ako aj prírodných prv- Táto požiadavka vyplýva z potreby diferencovať kov. Vznikli zoznamy chránených druhov (IUCN, pojem „ochrana“ a rozšíriť ochranu aj na iné atri- červené knihy a pod.). Od roku 1963 svetová únia búty krajiny, nielen na druhovú a územnú ochra- ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN) pou- nu. Starostlivosť o krajinu (v kontexte s EDoK) kazuje na znižovanie biodiverzity vplyvom človeka chápeme ako koncepčnú činnosť zameranú na a v tejto súvislostí vzniká evidenčný systém vyhy- špecifické opatrenia ochrany, manažmentu, správy nutých, vymierajúcich a ohrozených druhov rast- a plánovania krajiny, z ktorých vyplýva potreba lín a živočíchov, ktoré sú zapísané do zoznamov zvyšovania kvality, obnovy alebo tvorby krajiny. v Červenej knihe. Na konci dvadsiateho storočia Tvorba je samostatnou súčasťou plánovacích pro- sa formovala NATURA 2000, sústava chránených cesov aj v zmysle zákona o územnom plánovaní území členských štátov Európskej únie. Jej hlav- a stavebnom poriadku (č. 50/1976 Zb. v znení ne- ným cieľom ja zachovanie prírodného dedičstva, skorších predpisov). Ďalej výskum CHKO Biele ktoré je významné nielen pre príslušný členský Karpaty vyplýval z potreby overenia a spresnenej štát, ale pre Európsku úniu ako celok. Zabezpe- formulácie „Metodiky identifikácie a hodnotenia čuje ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených charakteristického vzhľadu krajiny“, a boli stano- druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich ži- vené zásady definovania vizuálnych charakteris- vočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa tík vzhľadu krajiny (krajinný obraz) a ich hodnôt na území štátov EÚ (www.sopsr.sk, www.sazp.sk). (krajinný ráz). V novších prístupoch (mapovanie Daphne) sa venuje pozornosť mapovaniu biotopov, (STANOVÁ, VALACHOVIČ 2002) ochrane procesov o zachovaní ROZBOR PROBLEMATIKY podmienok prostredia (VOLOŠČUK 2005) a problematike priaznivého stavu biotopov (POLÁK, SAXA Chránená krajinná oblasť (CHKO) Biele 2005). V roku 2000 bol vo Florencii podpísaný Karpaty bola vyhlásená v roku 1979 vyhláškou Európsky dohovor o krajine, ktorý ochranu kra- MK SSR č. 111/79 Zb., (po prvej úprave hraníc jiny nechápe zúžene ako konzervovanie istého novelizovaná vyhláškou MK SSR č. 65/89 Zb.) stavu, ale aktívne a ukladá spoluúčasť verejnosti z dôvodu: „zachovania a zveľaďovania ukážko- a symbiózu ochrany a tvorby krajiny. Podobne je vých častí rázovitej krajiny Bielych Karpát, kli- to zakotvené v zákone o územnom plánovaní a sta- matických, vodných, pôdnych a lesných pomerov, vebnom poriadku (č. 50/1976 Zb. v znení neskor- zdravotno-rekreačných hodnôt, celkovej pestrosti ších predpisov). To znamená aktívny podiel ľudí flóry a fauny ako aj rozptýlených prírodných vý- na priaznivom vzhľade krajiny. V súčasnosti „sa tvorov a špecifických foriem historického osídle- vraciame“ k definovaniu hodnôt charakteru (rázu) nia, osobitného vedeckého, kultúrno-výchovného krajiny, jej vzhľadu a vzťahu medzi prírodnými a estetického významu a zabezpečenia ich opti- a kultúrnymi hodnotami. Z hľadiska potreby práv- málneho využitia“ (KUČA et al. 1992). nej ochrany (ČERKALA, JANČURA 2009) sa zavie- Problematika ochrany prírody má svoj špeci- dol v roku 2002, relatívne nový pojem „charakte- fický vývoj (VOLOŠČUK 2005). V jednotlivých ob- ristický vzhľad krajiny“ (CHVK), keď bol uvede- dobiach mala svoje priority, ktoré formovali zásady ný v Zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody ochrany. Na počiatku stál záujem o zachovanie prí- a krajiny. S termínom krajinný obraz a charakteris- rodných hodnôt ako takých. Súčasťou preambuly tický vzhľad krajiny súvisia ďalšie termíny, ako je zriaďovacích listín národných parkov (TANAP „krajinná scenéria“, „krajinný obraz“ a „krajinný 65 ráz“. Sú to čiastočne synonymá, ale každý z nich přírodní, kulturní a historická charakteristika místa má svoj vlastný nezastupiteľný význam. Na túto či oblasti je chráněn před činností snižující jeho es- tému sme napísali celý rad článkov. Napriek tomu tetickou a přírodní hodnotu. Zásahy do krajinného je stále potrebné termíny vysvetľovať a precizovať rázu, zejména umisťování a povolování staveb, mo- (JANČURA, SLÁMOVÁ 2009, JANČURA, BOHÁLOVÁ hou být prováděny pouze s ohledem na zachování 2009). Charakteristický vzhľad krajiny (CHVK) významných krajinných prvků, zvláště chráněných (Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a kra- území, kulturních dominant krajiny, harmonické jiny) reprezentuje vybrané, charakteristické vlast- měřítko a vztahy v krajině. (2) K umisťování a po- nosti vzhľadu krajiny – krajinného obrazu. Upres- volování staveb, jakož i jiných činnostech, které by ňuje jeho atribúty, ktoré majú v krajine zvýšený mohly snížit nebo změnit krajinný ráz je nezbyt- význam, respektíve sú predmetom záujmu ochra- ný souhlas orgánu ochrany přírody. Podrobnosti ny. Charakteristický vzhľad krajiny predstavuje ochrany krajinného rázu může stanovit minister- súbor znakov v krajine. Z metodického hľadiska je stvo životního prostředí obecně závazným právním to pojem významovo patriaci medzi krajinný ob- předpisem. (3) K ochraně krajinného rázu s vý- raz a krajinný ráz a v istom kontexte sa dá použiť znamnými soustředěnými estetickými a přírodními ako ich synonymum. Termín „charakteristické črty hodnotami, který není zvláště chráněn podle části krajiny“ v zmysle EDoK reprezentuje jednotlivé třetí tohoto zákona, může orgán ochrany přírody znaky v krajine, ktoré spoluvytvárajú charakteris- zřídit obecně závazným právním předpisem přírod- tický vzhľad krajiny. Termín sa v EDoK objavuje ní park a stanovit omezení takového využití území, vo viacerých súvislostiach. V súvislosti s cieľovou které by znamenalo zničení, poškození nebo rušení kvalitou krajiny, ktorá je chápaná ako „prianie stavu tohoto území. a požiadavky verejnosti, v ktorej žije, týkajúce sa Ďalším pomerne frekventovaným termínom charakteristických čŕt krajiny, formulované pre je „krajinná scenéria“. Reprezentuje dynamicky danú krajinu kompetentnými orgánmi verejnej sa meniace vizuálne atribúty krajiny. Môžeme ju správy. V súvislosti s krajinou je charakter krajiny definovať ako špecifický vzhľad krajiny, súvisiaci formulovaný ako „výsledok činností a vzájomné- s aktuálnymi alebo charakteristickými geo-klima- ho pôsobenia prírodných a/alebo ľudských fakto- tickými pomermi, počasím, fenologickými cykla- rov“. Ďalší súvisiaci termín je „krajinný obraz“. mi, ročnými obdobiami, časťami dňa. Často sa za- Je nositeľom rozhodujúcich, vizuálne prenosných mieňa s termínom „krajinná scéna“. Krajinnú scé- informácií o charakteristických črtách krajiny. Od nu môžeme chápať ako vizuálne vnímaný vzhľad r. 2006 sa termín vyskytuje v Zákone č. 24/2006 krajiny, čím je blízky termínu krajinný obraz. Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostre- Rozdiel je skôr v „scénickom“ chápaní krajinného die. Krajinný obraz predstavuje vizuálny vzhľad priestoru s akcentom na vizuálno-estetické vzťahy krajiny. Je prejavom hmotných, vizuálne identifi- medzi pozorovateľom a krajinou. Z vecného, ale aj kovateľných priestorových vlastností krajiny. Javí z právneho hľadiska, je dôležitá ochrana výrazných sa ako kombinácia tvarov reliéfu (konfigurácie) častí obrazu krajiny. Výrazné a charakteristické sú a usporiadania zložiek štruktúry krajinnej pokrýv- hlavne siluety horizontov krajiny. Významné silu- ky (kompozície) so spolupôsobením geo-klimatic- ety a panorámy sú chránené Zákonom č. 49/2002 kých podmienok. Špecifické postavenie má ďalší Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, uvádzané termín „krajinný ráz“. V medzinárodnom kontexte ako charakteristické siluety kultúrnych pamiatok, je krajinný ráz definovaný ako prírodná, kultúrna pamiatkových zón a mestských rezervácií. Súvi- a historická hodnota krajiny. Predstavuje hodnotu sia s vizuálnou exponovanosťou lokalít. Vizuálna toho, čo v obraze krajiny vnímame ako významné exponovanosť znamená istú hierarchiu v tom, ako zložky (črty) krajiny. Axiologické hodnotenie sú- a odkiaľ krajinu vidíme. Možno rozlíšiť pohľa- boru znakov krajiny umožňuje výroky o hodnote dy na charakteristický vzhľad krajiny a na druhej krajiny, respektíve jej častí. V Českej Republike je strane pohľady, z ktorých vidieť málo čitateľných, krajinný ráz významnejšou témou odborných kon- charakteristických znakov. Exponovanosť repre- ferencií ako na Slovensku, a majú ho definovaný zentuje súbor vlastností znakov v krajine, ktoré v Zákone č. 114/1992 Sb. o ochrane prírody a kra- určujú výraznosť a viditeľnosť pôsobenia krajinné- jiny. V § 12 (1) Krajinný ráz, kterým je zejména ho priestoru, alebo objektu v krajine. Znaky majú 66 hodnotu vo vzťahu okolitej krajiny a dokazujú prí- vuje v rámci CHVK neopakovateľnú hodnotu. tomnosť vzácnych prvkov. Historické krajinné štruktúry (HKŠ) sú špeci- Pri pozorovaní krajiny si spravidla hneď fickou subštruktúrou štruktúry krajinnej pokrývky. všimneme, že niektoré prvky (črty, znaky) krajiny Reprezentujú staršie vývojové horizonty v histórii ju výraznejšie formujú ako ostatné. Môžeme ho- krajiny (JANČURA 1998). Dôvodom ich vzácnosti voriť o významnosti týchto prvkov. „Významný môže byť jedinečnosť, neopakovateľnosť. Až pri krajinný prvok“ predstavuje samostatnú kategó- porovnaní existujúcich typov historických krajin- riu znakov. Je súčasťou zákona č. 543/2002 Z. z. ných štruktúr s výskytom HKŠ v ďalších lokalitách o ochrane prírody a krajiny, kde je definovaný ako: na Slovensku možno posúdiť, ktoré z nich sa opa- „časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad kujú, resp. ktoré z nich sú jedinečné a ich výskyt je krajiny: les, rašelinisko, brehový porast, jazero, ojedinelý. Táto komparácia jednoznačne poukazu- mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, je na odlišnosti typov osídlenia a typov krajinných pieskový presyp, park, aleja, remíza“, ďalej je dô- vzorcov. ležité, že súčasne „plní funkciu biocentra, biokori- Terminologickým výkladom sme síce nevy- doru, alebo interakčného prvku..., a ako taký môže čerpali všetky atribúty hodnotenia významnosti byť vyhlásený za chránený krajinný prvok. Inte- krajín, ale sme si určili základ pre metodologický rakčný prvok (§ 2 – 2/c) je určitý ekosystém alebo rámec, ako problém obsiahnuť. V podstate ho- skupina ekosystémov, prepojený na biocentrá a bi- voríme o usporiadaní krajiny v krajinnej ekoló- okoridory, ktorý zabezpečuje priaznivé pôsobenie gii označovaných ako zložky (prvky) krajinných na okolité časti krajiny pozmenenej, alebo naru- štruktúr. Na uchopenie problému je však potrebné šenej človekom (trávnatá plocha, močiar, porast, tieto zložky (prvky) identifikovať ako znaky (črty), jazero).“ V tomto kontexte sa vyskytuje aj termín z ktorých sa krajina skladá. Tým môžeme rozšíriť „jedinečná a prirodzená krajinná štruktúra“. Z od- naše možnosti o vizuálnu semiotiku. Krajinu tak borného hľadiska je jeho výklad neurčitý, respektí- môžeme chápať ako sústavu znakov, ktoré majú ve nepresný, ale pre hodnotenie vzácnosti krajín je istú zákonitú usporiadanosť. Miera usporiadanosti nevyhnutný. Metodika pre „Program starostlivosti môže byť chápaná ako krajinno-estetická kategó- o CHKO/NP“ v časti „Pasport významných častí ria, alebo ako istý charakteristický stav usporiada- prírody a krajiny“, uvádza významné krajinné prv- nosti. ky a rozširuje ich o „tradičné osídlenie“. Podobne Z hľadiska zásad starostlivosti o krajinu (jej aj definícia charakteristického vzhľadu krajiny, ochrany a tvorby) môžeme hovoriť o riziku zániku pre územie s charakteristickým vzhľadom krajiny, jednak významných prvkov krajiny, a jednak o cel- uvádza okrem iného aj prítomnosť špecifických fo- kovom usporiadaní (miere) krajinných štruktúr, riem historického osídlenia. respektíve jej konfigurácie a kompozície. Riziko Túto neúplnú charakteristiku je potrebné roz- zániku podmieňuje prítomnosť cudzorodých prv- šíriť predovšetkým o historické krajinné štruktúry kov, alebo ho predstavuje určitý stupeň deštrukcie a krajinné vzorce. Krajinný vzorec je špecifické charakteristického usporiadania štruktúr. Riziko rozmerové a kompozičné usporiadanie bodových, zániku predstavuje výskyt symptomatických zna- difúznych, líniových, polygonálnych a mozaikovi- kov poruchy vzhľadu krajiny. Symptóm je v medi- tých foriem zložiek štruktúry krajinnej pokrývky cíne prejav choroby, v krajine predstavuje zjedno- (ŠKP), ktoré vyplývajú z historického kontextu dušene povedané „negatívny“ znak. Vzhľad, výzor využívania krajiny vo vzťahu k prírodným danos- krajiny je následok, ktorý má svoju podmieňujúcu tiam územia. Má čitateľné geometrické charakte- príčinu. Identifikácia symptómov umožňuje dia- ristiky a geometrické usporiadanie znakov vytvára gnostikovať ohrozenosť krajiny a riziko zániku jej štruktúru krajiny. Často sú súčasťou historických významných prvkov, či celých častí. krajinných štruktúr. Spravidla obsahujú nelesnú drevinovú vegetáciu (NDV) na matrici lúk alebo lúky na matrici les. Predpokladom „čitateľnosti“ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA komponentov je ich výškový a tvarový kontrast. Ak usporiadanosť zložiek krajinnej štruktúry do- Skúmané územie je charakteristické prítom- siahne parametre krajinného vzorca opakujúceho nosťou roztrateného osídlenia. Roztratené osídle- sa v historických krajinných štruktúrach, predsta- nie vo všetkých oblastiach Slovenska má niektoré 67 spoločné vlastnosti. V prvom rade sa vyznačuje osídlenia. Významným fenoménom z prírodného najvyššou mierou heterogenity krajinnej štruktúry a kultúrneho hľadiska je kontakt s Považským po- na Slovensku. Na usadlosti nadväzujúce plochy dolím (CHRASTINA 2009). lúk a polí vytvárajú systém mikroštruktúr a diver- Vzhľadom na rozľahlosť Bielych Karpát sa zifikujú krajinu. Roztratené osídlenie sa vyznačuje výskum sústredil na vybrané krajinné priestory aj špecifickým usporiadaním (disperziou) nelesnej Novej Bošáce, Grúňa a oblasť Hornej Súče. Na drevinovej vegetácie. Podľa okolností vzniku, ge- prezentáciu výsledkov v práci sme použili časť ografickej polohy v rámci Slovenska sa vyčleňujú CHKO v oblasti Hornej Súče, kde sa uskutočnil viaceré oblasti roztrateného osídlenia. Na Sloven- najpodrobnejší výskum. sku rozoznávame 4 oblasti výskytu: – Myjavsko-bielokarpatská oblasť – Javornícko-kysucká (západobeskydská) MATERIÁL A METÓDY – Oblasť kopaníc v Strážovských vrchoch – Stredoslovenská (novobanská) štálovská ob- Základná časť metodiky práce vyplýva z rok- lasť. mi overeného postupu podľa diferenčnej metódy Kopanice vznikli v Myjavsko-bielokarpat- identifikácie – DMI (JANČURA 2000). Dôvodom skej oblasti, cholvarky na Kysuciach, rale na Ora- pre zadanie výskumu CHKO bola potreba overiť, ve, štále v okolí Novej Bane, lazy v okolí Detvy, akými hodnotami krajina disponuje, odhliadnuc od Krupiny, Modrého Kameňa, Lučenca a Rimavskej území s výskytom vzácnych druhov. Najprv spra- Soboty. Kopanice získali roľníci kultivovaním covávame typické atribúty krajiny, krajinné typy dovtedy poľnohospodársky nevyužívanej pôdy, t. j. a krajinný obraz. Za nimi nasleduje identifikácia rúbaním, klčovaním, žiarením lesov, krovinových špecifík a ich zaradenie v širšom územnom kon- plôch a pod. Kopanice sa tiež nazývajú krajovo kl- texte. Ak hovoríme o hodnotách krajiny, musíme čoviská, rúbanky, kopánky, nivy, lazy, rale, irtáše vedieť, ktoré špecifiká krajina obsahuje. Spravi- (z maďarského irtvány), ortováne, ortoviská, ved- dla začíname komparatívnou analýzou prírodných ľajšie grunty. a kultúrnych hodnôt územia. Na základe nej mô- Biele Karpaty sú pohraničné pohorie medzi žeme hovoriť o hierarchii znakov, vytvárajúcich Českou a Slovenskou republikou. V pohraničí sa krajinu a o krajinnom ráze. môžu vyvinúť špecifiká, ktoré ostané krajiny vo vnútri štátu nemajú. Biele Karpaty sa nachádzajú na slovensko-moravskom pomedzí od Skalice po Púchov na dĺžke 90 km. Rôznorodosť prírodných Neopakovateľné podmienok sa prejavuje vo využívaní krajiny. Z hľadiska vplyvu prírodných podmienok na spô- Odlišné sob využívania krajiny a vznik sídelných typov možno krajinu rozčleniť na tri časti: južná, centrál- Opakujúce sa na, severná časť. Krajina južnej časti s podvrcho- vinovým reliéfom na flyši (Bielokarpatská jednotka), ležiaca v teplej klimatickej oblasti, poskytuje Obr. 1 Hierarchia znakov, posudzovanie hodnoty iné podmienky na osídlenie ako členitý reliéf so krajinného rázu zahĺbenými dolinami v severnej bradlovej časti Fig. 1 Signs´ hierarchy, assesment of landscape´s s charakterom hornatiny, s mierne teplou až chlad- character values nou klímou. V prvom prípade sú na pahorkatiny viazané myjavské kopanice, ďalšia bradlová časť Krajinný ráz a jeho hodnoty identifikujeme je charakteristická sústredeným typom osídlenia na základe prítomnosti viacerých atribútov. Prvý viazaným na údolné polohy. Centrálna časť (Mo- okruh tvoria vlastnosti: originality, autentickosti, ravské Lieskové až Horná Súča) predstavuje pre- pôvodnosti, pravosti vo vzťahu ku miestu a re- važne vrchovinu až hornatinu na flyši, ktorá je na giónu, ojedinelosti, vzácnosti výskytu a významu predhorí v kontakte s bradlovým pásmom. Hladko rizika zániku podľa územných dimenzií (svetových, modelovaný reliéf s mierne teplou až chladnou klí- európskych, národných, regionálnych a miestnych), mou vytvoril predpoklady pre vznik roztrateného endemického výskytu. Ďalej prítomnosť „starých“ 68 artefaktov v krajine a ich vek sa spolupodieľajú na tie cieľovej kvality krajiny Výrok: regulatívy vytvorení hodnoty krajiny. Dôležitými sú vlastnos- a odporúčania. ti identity miesta, vnútornej totožnosti obyvateľov Hodnotenie charakteristických čŕt krajiny, a krajiny, ich prírodnej a kultúrnej symbióze, ktoré znakov: 3 základné kategórie významnosti A, B, C, sa podieľajú na vytvorení svojrázu miesta a vizu- tak ako je to uvedené v tab. 1. álneho súladu prostredia ako prejavu estetických, Charakter výrokov: mapové a grafické (kres- harmonických, nenarušených vzťahov. Niekedy ba panorám, fotografia krajiny, model krajiny) existuje symbolický rozmer významu miesta, ktorý a komplementárne textové interpretácie charakteru je vedome zakódovaným viacvrstvovým odkazom, krajiny. Štruktúrovaný výrok. napríklad v podobe religióznych miest. Prezentovaný postup vyplýva z „Metodiky identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľa- VÝSLEDKY du krajiny“ pre MŽP SR (JANČURA et al. 2010). 0. Základné územné charakteristiky. Excerpova- Výsledky možno zhrnúť do troch základ- né informácie sú spracované do súboru vstup- ných oblastí: nej databázy o území. (1) Význam historických krajinných štruktúr Výrok: Základná databáza o území, širšie a už- a krajinných vzorcov. (1.1) Príčinnosť vzniku šie územné vzťahy. špecifík HKŠ v súvislosti s ekuménou a kon- 1. Rozľahlosť krajinného priestoru, vizuálno-op- fíniom, (1.2) špecifické usporiadanie HKŠ tické vlastnosti krajiny, priestorové a optomet- v krajinných vzorcoch. rické vlastnosti krajinného priestoru, fotodoku- (2) Špecifické formy osídlenia – kopanice. mentácia. (3) Definícia hodnôt krajiny a výstupy pre prax. Výrok: Rozľahlosť krajinného priestoru, vizu- álna exponovanosť. (1) Význam historických krajinných štruktúr 2. Identifikácia typických znakov krajiny, krajin- a krajinných vzorcov. né typy, krajinný obraz. Výrazne typické je usporiadanie línií nelesnej Výrok: typické a charakteristické znaky kraji- drevinovej vegetácie na hraniciach plôch (zložiek). ny. Historicky boli HKŠ zaujímavé aj svojou textú- 3. Identifikácia špecifických znakov krajiny, kra- rou a rozmanitosťou pestovaných kultúr. Dnes sú jinný ráz, axiologické vlastnosti. výraznejšie plošne zastúpené trvalými trávnymi Výrok: Špecifické a reprezentatívne znaky prí- porastmi. Majú osobitné postavenie pri hodnotení tomné v krajine, hodnota krajiny. krajiny, pre svoj vonkajší vzhľad, a špecifické hod- 4. Riziká zániku krajinných typov riziko strát, vi- noty. S prítomnosťou HKŠ v krajine súvisí otázka zuálna kapacita krajiny. ich pôvodu, časového zaradenia a funkčnosti. Vo Výrok: riziká zániku, vlastností znakov, znižu- vzťahu k charakteristickému vzhľadu krajiny je júcich hodnotu krajinného obrazu, rázu a vzhľa- významný ich podiel na autenticite a originalite du. prostredia. V prípade Bielych Karpát sú to okrem 5. Opatrenia na zachovanie žiaduceho stavu kra- známych pamiatkových objektov, predovšetkým jiny opatrenia a regulatívy, náprava porúch, agroštruktúry s výrazným geometrickým usporia- optimalizácia usporiadania štruktúr, dosiahnu- daním. V oblasti Bielych Karpát majú najčastejšie

Tab. 1 Klasiﬁkácie prvkov na základe vzácnosti / ojedinelosti ich výskytu Tab. 1 Components classiﬁcation according rareness of their occurence

Hodnotovo-významová klasifikácia plôch klasifikácia Popis hodnoty Významné najhodnotnejšie plochy, špecifický ojedinelý výskyt medzinárodného A a republikového významu B Významné hodnotné plochy regionálneho významu C Kontaktné plochy vytvárajúce kontext a lokálne špecifický výskyt 69 zastúpenie agroštruktúry ako typy usporiadania príklad oskoruša); poľnohospodárskych kultúr. Prejavujú sa (a) re- – pôdorysné typy obcí vidieckeho typu (sú- liéfnymi formami, ako často nevýrazné morfolo- stredené, roztratené); gické anomálie, (b) tvarom a usporiadaním zložiek – zachovalé ľudové stavby, typy ľudovej ar- (plôch) ŠKP a (c) svojim obsahom ako kultúrne chitektúry vo vidieckych sídlach; artefakty. – technické diela, technické pamiatky (mly- (a) Reliéfne formy historických krajinných štruk- ny, mosty...); túr zastupujú antropogénne útvary súvisiace – architektonické dominanty v sídlach i v s poľnohospodárskou činnosťou – agrárne krajine (kostoly, hrady, kaštiele...); terasy. HKŠ súvisiace s dopravou sú líniové – historické parky ako samostatná súčasť cestné úpravy, úvozy a s vojenskou činnosťou kultúrnej krajiny; (obrannou) – hradiská, hrady. – archeologické lokality, predovšetkým sí- (b) Zložky ŠKP. Štruktúry plošných a líniových delné formy ako hradiská, pohrebiská. prvkov v krajine vytvárajú útvary, tzv. kra- Vzhľadom na rozsah a zameranie výskumu jinné vzorce (obrazce, piktogramy). Líniové v krajine, sme sa špeciálne nevenovali technickým prvky sú zastúpené najmä líniovou nelesnou pamiatkam, kaštieľom a historickým záhradám drevinovou vegetáciou a líniami políčok, v sídlach, i keď sa v tomto území vyskytuje via- resp. lúk. Plošné prvky sú zastúpené najmä cero významných fenoménov. Špecifiká osídlenia trvalými trávnymi porastmi. Tieto štruktúry vytvára (predovšetkým) kombinácia pôdorysnej predstavujú reprezentatívne znaky krajiny. formy vo vzťahu ku reliéfu. Typológia obcí vychá- Podľa tvaru plôch, ich veľkosti, umiestnenia dza z pôdorysného tvaru obce na reliéfe a rozlišu- na svahu, využitia možno rozlíšiť v centrál- jeme typy: nej časti Bielych Karpát nasledujúce typy • Roztratené osídlenie kopanice: usporiadania mikroštruktúr: – Myjavská kopaničiarska oblasť na pahor- 1. líniové na nive, najčastejšie v kontakte so katine až podvrchovine, záhradami a zastavanými plochami; – kopaničiarska oblasť na vrchovine až hor- 2. líniové na svahu kolmo na vrstevnice, čas- natine s usadlosťami s pozdĺžnym domom, to lemované nelesnou drevinovou vegetá- – kopaničiarska podoblasť na vrchovine až ciou; hornatine v konfíniu s jednoduchým zru- 3. líniové na svahu rovnobežne s vrstevnica- bovým domom. mi, často lemované nelesnou drevinovou • Oblasť sústredených údolných sídiel vo vrcho- vegetáciou; vine až hornatine: 4. vejárové (líniový typ s rozbiehajúcimi sa – líniové, údolné potočné, ulicové, švíkmi), usporiadanie vzniklo za špecific- – hromadné – údolné obce, kých reliéfnych podmienok – hromadné ulicové obce Považského podo- 5. polygonálne, plátové usporiadanie je lia, zvláštnosťou regiónu, ide o plochy trva- – líniové ulicové obce Považského podolia. lých trávnych porastov, ktoré sú prerozde- • Podoblasť sústredených údolných sídiel vo vr- lené líniami nelesnej drevinovej vegetácie chovine až hornatine s prienikom karpatských do viac menej pravouhlých útvarov. prvkov v architektúre. (c) V rámci historických krajinných štruktúr ako Samostatnú pozornosť venujeme kopani- subštruktúry ŠKP respektíve súčasnej krajin- ciam, roztratenej forme osídlenia (viď časť vý- nej štruktúry, možno identifikovať aj kultúrne sledkov 3). artefakty. Tieto sú z HKŠ verejnosti asi zná- mejšie, a sú to: (1.1) Príčinnosť vzniku a špecifík HKŠ, eku- – archaické agrokultúry – sady ako špe- ména, konfínium. cifický difúzny výskyt ovocných drevín Dôležitým čitateľným znakom krajiny sú v zložkách ŠKP, ktoré majú hodnotu staré sídelné útvary. Historicky to boli najprv vý- aj ako ovocinársky genofond. Často sa šinné hradiská. Jadrá súčasných známych obcí sú v nich vyskytujú aj archaické dreviny (na- nepomerne mladšie. Biele Karpaty boli osídlené už 70 v období mladého paleolitu. V krajine identifikuje- Za verné služby odmeňoval majetkami napr. aj krá- me pozostatky hradísk a ich rozsiahlych valov naj- ľovských jobagiónov – príslušníkov hradnej vojen- mä podľa antropogénnych foriem reliéfu, ale často skej a strážnej služby. Darmi sa stávali aj riedko ich existenciu prezrádzajú aj miestopisné názvy. osídlené a takmer celkom vyľudnené pozemky Mimoriadnu veľkosť majú v Zemianskom Podhra- konfínia. Tak vzniká nová kapitola dejín tohto úze- dí (nad Rolincovou sú valy vyššie ako poschodový mia. dom). Mladšie, slovanské osídlenie často využíva- Významnou pamiatkou z týchto dôb sú lo výhodné praveké výšinné polohy v Zemianskom hrady, ktoré výrazne formujú historický vzhľad podhradí (Pod Hrádky, Martákova skala, Bašta), krajiny. Tak, ako málo kde inde, na Považí hrady v Dolnom Sŕní, Trenčianskych Bohuslaviciach, zvýrazňujú dôležité polohy vyhliadok a rozhľadov Haluziciach, Ivanovciach, Chocholná-Velčice, v krajine (Branč, Čachtice, Beckov, Trenčín, Súča, Kostolnej Zárečí, Skalke nad Váhom alebo v Hor- Trenčín, Vršatec, Lednica). nom Sŕní (poloha Ostrá hora). Významné postavenie v lokácií osídlenia Najstaršie viditeľné a čitateľné stopy po člo- a lokácií obcí sú kostoly, ale v prvom rade ide veku pochádzajú zo včasného stredoveku. Špeci- o sakrálny, religiózny význam týchto miest. Vná- fickosťou krajiny je už spomínaná poloha Bielych šajú do krajiny nové významy a viacvrstvové sym- Karpát medzi Českom a Slovenskom. Územie sa boly. V 12. a 13. storočí boli postavené románske ocitlo na hranici s českým štátom a Uhorskom po sakrálne stavby v Skalici, v Novom Meste Nad zániku Veľkej Moravy v prvej polovici 11. Storo- Váhom, Haluziciach, Pominovciach-Sedmerovci, čia. Vzhľadom na neistú situáciu začali uhorskí kláštor v Skalke nad Váhom a kostoly, či kaplnky králi budovať ochranný pás hraníc, tzv. konfínium. na spomínaných hradoch. Slúžili ako centrá kul- Tvoril ho pás medzi štátnou hranicou a vnútornou túry, zachovávajú nám historické znaky vtedajšej obrannou líniou, ktorý mal zabrániť vpádom ne- románskej a gotickej architektúry. Ich význam bol priateľov do vnútrozemia štátu. Dodnes sú tieto aj v stabilizácii hlavných urbanizačných osí a pô- (ale aj mladšie) polohy zachované ako miestopis- dorysov historických jadier súčasných obcí a miest né názvy „šance“. Nazývali sa aj preseky, záseky ktoré sa formujú v 12. a 13. storočí (prvé písomné (stromami zatarasené cesty). Podľa historikov zmienky). Boli určené hlavné stavebné čiary, mies- konfínium siahalo od hraníc až na Považie, po ta pre obydlia a hospodárske stavby, smerovanie, kráľovskú cestu na pravej strane Váhu. V tomto šírky a rozmery plužín pre hospodárske činnosti. pohraničnom pásme širokom niekoľko desiatok V konfíniu a jeho blízkosti prebehol proces km platili špeciálne zákony, vydané napr. Ladisla- kopaničiarskeho osídlenia. V novoveku sa príras- vom I. (1077 – 1095). Bolo obmedzené až vylúče- tok počtu obyvateľov kopaníc urýchlil, vplyvom né osídlenie, obmedzený obchod a s nimi súvisiaci geopolitického vývoja v Česku a na území súčas- rozvoj sídel. Správu v konfíniu riadili pohraničné ného Slovenska. Príliv českých protestantov bol komitáty. Tie mali sídla na hradoch. Pohraničné zaznamenaný po bitke na Bielej hore (1620), keď územie nebolo nikdy pokojné, dochádzalo tam boli všetci nekatolíci vypovedaní z územia Čiech k častým konfliktom. Každý štátny útvar sa snažil a Moravy. Kopanice sa zaľudnili aj vďaka utečen- získať vojenskými výpravami pre seba kus teri- com z oblastí ohrozovaných Turkami. V čase uhor- tória. Pomery na tejto hranici sa zmenili po roku ských povstaní žilo v týchto miestach aj veľa aso- 1116, keď sa na Luckom poli pri rieke Olšave odo- ciálnych živlov (zbehov, zbojníkov), ktorí zaberali hral zápas medzi českými a uhorskými vojskami. pôdu. Prudký nárast obyvateľstva zažili kopanice Uhri utrpeli porážku, ktorá kráľa Štefana II. stála v období od 17. až do pol. 19. stor., keď naprí- odstúpenie časti územia, nachádzajúceho sa me- klad počet obyvateľstva v Bošáckych kopaniciach dzi Bielymi Karpatmi, riekami Olšavou, Moravou vzrástol v priebehu 19. storočia trojnásobne. a Veličkou. Odvtedy sa stalo konfínium súčasťou Štátna hranica nezostala ani v neskorších českého štátu a hranica sa tak posunula a ustálila dejinách nemenná. Formovala sa aj počas 19. na hrebeňoch Bielych Karpát, približne ako ju po- storočia. I tento fakt je čitateľný v krajine. Príkla- známe dnes. Začiatkom 13. storočia úloha konfí- dom je dolina Predpolomského potoka, v Novej nia stráca svoje opodstatnenie, a tak sa mohol stať Bošáci, ktorá je preťatá štátnou hranicou. Na jeho z kráľovej strany jeho priestor predmetom donácií. hornom toku ležiaca pôvodne slovenská osada 71

Vyškovec (na základe štátnej hranice Lipského V Bielych Karpatoch sme identifikovali tieto mapy z r. 1806) nesie dodnes čitateľné znaky slo- základné typy (Tab. 2): venských kopaníc (časť Bošáčka), i keď je dnes – líniové, obcou moravskou. Súčasná hranica nevedie priro- – líniové, vejárové, dzenými geografickými „limitmi“, t.j. rozvodným – líniové na svahu rovnobežne s vrstevnicami so chrbtom Moravy a Váhu, ale Biele Karpaty sú zastúpením NDV, rozdelené hranicou formujúcou sa rôznymi inými – líniové na svahu rovnobežne s vrstevnicami okolnosťami (ANONYMUS 1978, KUČA et al. 1992, s prevahou políčok bez NDV, JANČURA, BOHÁLOVÁ 2009). – líniové s malým zastúpením NDV, prechodné, – líniové usporiadanie na svahu kolmo na vrstev- (1.2) Špecifické usporiadanie HKŠ, krajinné nice – so zastúpením NDV, vzorce – líniové usporiadanie na svahu kolmo na vrstev- HKŠ sa diferencujú podľa viacerých kritérií. nice – s prevahou políčok bez NDV, Pre potreby práce sme pre ich rozlíšenie vybrali na- – líniové políčka na nive, sledujúce kritériá: HKŠ viazané poľnohospodárske – líniové NDV, sprievodná vegetácia tokov, kultúry a nelesnú drevinovú vegetáciu, tvary štruk- – polygonálne, plátové, túr podľa základného geometrického usporiadania – polygonálne monokultúrne lúky. okraja a vnútornej plochy (líniové, vejárové, pláto- Na základe rozboru ŠKP sme vyčlenili zá- vé), vzťah k reliéfu, (kolmo na vrstevnice, rovno- kladné diferenčné jednotky podľa uvedených ty- bežne s vrstevnicami), obsahu štruktúr (orná pôda, pov. Tým sme získali prehľad o výskyte, polohe TTP, NDV) a stav sukcesie podľa stupňa zárastu. a typoch jednotlivých zložiek (plôch) ŠKP. Základné geometrické tvary sú solitérne body, difúzne zhluky bodov, línie a polygonálne útvary. (2) Špecifické formy osídlenia, kopanice Z nich môžeme odvodiť typológiu tvarov HKŠ. Na Začiatky kopaničiarskeho osídlenia, ktoré sa prvej (jednoduchej) taxonomickej úrovni sú to typy pokladá za poslednú fázu osídľovania Slovenska, tvoriace: solitérne a difúzne usporiadanie, líniové spadajú do obdobia okolo 16. storočia. Rozloha usporiadanie, polygonálne usporiadanie. poľnohospodárskej pôdy bola obmedzená. Kvôli

Tab. 2 Výskyt foriem HKŠ v katastrálnom území Horná Súča Tab. 2 Historical landscape´s structures appearance in Horná Súča

Typ % Subtyp Subtyp Výmera v ha % Počet plôch štruktúr líniové v NDV 1039,4 8,3 48 rovnobežne s vrstevnicami s prevahou políčok 135,0 1,1 11 Líniové líniové kolmo na vrstevnice 139,2 1,1 16 usporia- 13,4 danie líniové na nive 162,6 1,3 6 vejárovité 54,6 0,4 10 nekompaktné, zarastajúce, zanikajúce 155,2 1,2 5 existujúce 378,4 3,0 12 Plátové 4,2 usporia- zanikajúce 148,4 1,2 7 danie 1,0 zarastené 125,5 1,0 2 TTP na chrbtoch 154,0 1,2 3 TTP na matrici les 37,0 0,3 31 Prechodné štruktúry 700,7 5,6 80 Mezoštruktúry 926,8 7,4 87 Les 8396,7 66,7 19 Ostatné plochy (kompaktné sídlo) 25,9 0,2 2 SPOLU 12579,4 100 339 72

Podiel jednotlivých typov mikroštruktúr vo vybranom segmente

5% Líniové usporiadanie - rovnobežné 23% Líniové usporiadanie - vejárovité Líniové usporiadanie - zárast Plátové usporiadanie 6% 64% 2% Plátové usporiadanie - zárast

Obr. 2 Relatívne zastúpenie HKŠ Fig. 2 Relative abundace of historical landscape´s structures

Obr. 3 Prehľadná mapa výskytu foriem HKŠ Fig. 3 General map of historical landscape´s structures abundance hornatému terénu bolo z obcí nutné za novou poľ- Roztratená sídelná forma kopaníc je charak- nohospodárskou pôdou putovať do značne vzdiale- teristická usadlosťami, ktoré ležia osamote v čle- ných údolí, horských úbočí a strání. Množstvo osíd- nitých horských terénoch, v reťazovej zástavbe lenia sa priblížilo k rozľahlosti dostupnej pôdy. v údoliach, alebo tvoria menšie, či väčšie zhluky. 73

Je s nimi spojené aj špecifické ľudové staviteľstvo. (3) Definícia hodnôt krajiny a výstupy pre prax. Prevažujú uzavreté, alebo polouzavreté usadlosti. Hodnotenie významu HKŠ v ochrane kraji- Kopaničiarske osídlenie v prípade Bielych Karpát ny. má subtypy: Na základ komparatívnej analýzy s inými – myjavské kopanice v juhozápadnej časti poho- podobnými oblasťami, roztrateného osídlenia ria na pahorkatine až podvrchovine (Myjavská (Podpoľanie, Ostrôžky) sme stanovili a spresnili pahorkatina); kategórie (A, A/B, B, C, D) významnosti, podľa – kopanice v centrálnej časti Bielych Karpát na výskytu krajinných vzorcov HKŠ: vrchovine až hornatine situované prevažne na A – plátové, vejárové svahoch konkávnych útvarov v rozšírených A/B – plátové zanikajúce, líniové usporiadanie so častiach dolín a kotlinkách alebo v prípade zastúpením NDV hlboko zarezaných dolín), (súčanské kopa- B – líniové usporiadanie s prevahou políčok nice v Súčanskej kotline, bošácke kopanice, bez NDV, kde kopaničiari odlesnili časť hlavného hladko C – líniové usporiadanie na nive modelovaného plochého chrbáta Bielych Kar- D – líniové na nive pát – Kykula, Machnáč). E – monokultúrne lúky – kopanice v centrálnej časti pohoria na horna- Ako špecifické HKŠ sa javia vzácne plátové tine, ktoré sú situované prevažne v exponova- a vejárovité typy. Sú to významné najhodnotnejšie ných polohách. plochy so špecifickým a ojedinelým výskytom me- Kopanice sa vyskytujú do nadmorskej výšky dzinárodného a republikového významu, s hodno- 600 m, výnimku tvorí chrbát Kykuly a Machnáča, tu kategórie významnosti A. Miestne plátové typy kde sa osady tiahnu až do výšky 730 m n. m. Z ana- sú špecifické svojou neusporiadanosťou, lebo sú lýz vyplýva, že v centrálnej časti ležia usadlosti prejavom spontánneho osídľovania konfínia (Obr s prináležiacimi štruktúrami vo vrchovine na sva- 4a, b). V porovnateľných lokalitách na Slovensku hoch orientovaných prevažne na V, JV, J, JZ. Usad- sa vyskytujú skôr ako forma pasienku. Môžeme ich líci sa zaoberali najmä pestovaním najpotrebnej- považovať za vzácnu formu zložiek ŠKP. ších plodín, a to chlebových obilnín (raž, ovos, jač- Podľa výskytu jednotlivých diferenčných meň), krmiva pre dobytok, strukoviny, konope na jednotiek ŠKP – prvkov (plôch) sme ich začlenili výrobu domáceho plátna. Od 19. storočia pribudli podľa uvedených typov, čím vznikol prehľad o ich aj zemiaky a ďatelina. Neodmysliteľnou súčasťou územnej distribúcii. kopaničiarskeho kraja boli ovocné stromy. Choval Výsledky na obr. 5, 6 a 7 reprezentujú pre- sa najmä hovädzí dobytok, kone, kozy, ovce. hľad vzácnych častí krajiny, ktorý rozširuje rozsah

a a b b c c

Obr. 4 Príklady krajinných vzorcov: a) plátový typ, b) vejárový, c) líniový Fig. 4 Examples of landscape patterns: a) plate type, b) frond type, c) line type 74

Obr. 5 Prehľadná mapa výskytu vzácnych lokalít ochrany prírody a významné krajinné prvky, HKŠ Fig. 5 General map of scattered localities´ appearance and signiﬁcant landscape‘ s components, historical landscape structures

Klasifikácia územia vo vybranom segmente

5% 16% 10% 2% 2% Kategória A Kategória A/B Kategória B Chránené územia Lesné plochy Ostatné plochy

65%

Obr. 6 Relatívne zastúpenie kategórii významnosti krajinných prvkov v celom krajinnom segmente Fig. 6 Relative abundance of signiﬁcant landscape‘ s components in landscape segment 75

Zastúpenie jednotlivých kategórií v mimolesnej krajine

14%

Kategória A 45% Kategória A/B Kategória B Chránené územia 29% Ostatné plochy

6% 6%

Obr. 7 Relatívne zastúpenie kategórii významnosti krajinných prvkov vo „voľnej“ krajine mimo lesa Fig. 7 Relative abundance of significant landscape‘ s components in landscape without forests doteraz známych chránených území. Z výsledkov a má vplyv na štruktúru, funkcie, procesy a vývoj ďalej vyplýva, že viac ako 50 % územia obsahuje krajiny. Tak sa dostávame ku pojmu „štrukturálna vzácny výskyt plátových, vejárovitých a líniových diverzita krajiny“ – bohatosti, rôznorodosti krajin- foriem. Ich vzácnosť vyplýva z kontextu ich vý- ných štruktúr a typov. skytu v špecifických historicko-geografických sú- Na druhej strane, keby sme hodnotu kompo- vislostiach ich tvaru a polohy. nentov krajiny „zredukovali“ na chránené druhy a významné biotopy, prehliadli by sme časť z ďal- ších hodnôt, ktoré krajiny obsahujú. Napríklad DISKUSIA A ZÁVERY trvalé trávne porasty s prirodzeným stanovištným zložením, či kosené lúky vytvárajú hodnotu kra- Ochrana prírody a krajiny má dva základné jiny a súčasne zabezpečujú interakcie medzi oso- aspekty: ochranu prírody a ochranu krajiny. Dôraz bitne chránenými časťami krajiny. Lúka je zväčša v súčasnom chápaní ochrany je kladený najmä na výsledkom podmienok, ktoré svojou činnosťou ochranu prírody, t. j. ochranu biotopov (európskeho vytvoril človek a je súčasťou štruktúr lemovaných a národného významu) a chránené druhy. Z hľadis- nelesnou drevinovou vegetáciou. Tie boli vytvore- ka ochrany krajiny je dôležitá biodiverzita. Výskyt né ako zázemie miestnych usadlostí. spektra a počtu druhov. To je však podmienené V Bielych Karpatoch sa stretávajú viaceré existenciou vhodných biotopov, dostatočnou pes- vplyvy. Človek vniesol svojím pôsobením do kra- trosťou, diverzitou ekosystémov. Zjednodušene jiny nové vzťahy. Odlesnil časť krajiny a vytvoril povedané, zložiek krajinných štruktúr a ich areá- mozaiku lesov, lúk, polí, sídiel či usadlostí. Tento lov. Ochrana krajiny má odlišné poslanie. Integ- proces prebiehal postupne. Osadníci dobre poznali ruje záujmy ochrany prírodného aj kultúrneho de- miestne prírodné podmienky a riziká (klimatické dičstva, čo sa lepšie vyjadriť termínom „starostli- pomery, veternosť, geologické podmienky, zosuvy, vosť o krajinu“. Ak hovoríme o hodnotách krajiny reliéf...). K významným faktorom patrilo situova- CHKO, musíme začať od krajinného rázu. Takto nie usadlostí vzhľadom na nadmorskú výšku, čle- historicky vznikli všetky chránené územia. Najprv nitosť reliéfu, sklonitostné pomery, orientácie si človek všimol ich krásu, potom si uvedomil ich svahov voči svetovým stranám a prevládajúcim vzácnosť, ojedinelosť, neopakovateľnosť. Ďalej vetrom, vzdialenosti od sústredeného sídla a po- sa predmetom ochrany stali špecifické druhy a ich dobne. Obyvatelia rešpektovali súvislosti a únos- stanovištia. Druhy sú viazané na biotopy, v širších nosť krajiny, ale niekedy prekročili limity vyplý- vzťahoch vo väzbe na ekosystémy. Dôležitá je ich vajúce s prírodných faktorov, a zažili aj pohromy rôznorodosť v krajine. Prítomnosť významných (STANKOVIANSKY 2003). Napríklad v 15. storočí ekosystémov sa prejavuje v usporiadaní krajiny na Myjavských kopaniciach v stržiach zmizli celé 76 osady. Naši predkovia vnímali krajinu inak ako my. o súčasný stav HKŠ, alebo sú pre nás strácajúcim Biele Karpaty sú ukážkou harmonického spolužitia sa nepotrebným artefaktom. Či im priradíme istú človeka so svojím prostredím. Miestami sú príkla- hodnotu a cenu, alebo pripustíme možnú „náhra- dom identickej krajiny. Ľudia v krajine Bielych du“ za „novú“ i keď menej významnú krajinu. karpát ostali natrvalo napriek nepriaznivým prírod- ným pomerom a sociálno-politickej sistuácii v mi- Aplikácia poznatkov pre prax nulých storočiach. Krajinu je nevyhnutné vnímať V prvom rade sa dokázalo, že význam zria- z hľadiska príčinno-následných (kauzálnych) vzťa- denia CHKO v zmysle dôvodu založenia sa ne- hov. Mikroštruktúry viazané na roztratené osídlenie stratil. Aplikácia poznatkov o charakteristickom v Bielych Karpatoch vytvárajú z pohľadu druhovej vzhľade krajiny (ako súboru znakov) a charakte- ochrany komplexy cenných lúčnych, lesných a pa- ristických črtách krajiny dokazuje, že prítomnosť sienkových spoločenstiev organizmov s bohatým špecifických foriem (známeho) výskytu roztratené- zastúpením vstavačovitých rastlín. Z uvedeného ho kopaničiarskeho osídlenia a (menej známeho) jednoznačne vyplýva, že štrukturálna diverzita je výskytu jedinečných foriem HKŠ ako špecifických tesne spätá s biodiverzitou. V skúmanom území krajinných vzorcov, vytvára hodnotu krajiny. Tým štrukturálnu diverzitu výrazne podporujú HKŠ môžeme konštatovať, že aj bez výskytu vzácnych a hodnotné sú najmä plátové a vejárové formy. Je druhov a biotopov krajina obsahuje pozoruhodné nesporné, že jednou z priorít ochrany CHKO Biele a vzácne typy a tie potrebujú ochranu. Karpaty by sa mala stať ochrana ChVK, ktorého Druhý význam získaných výsledkov je defi- súčasťou sú uvedené štruktúry. Podmienkou za- novanie argumentov – kritérií pre plánovací proces, chovania ChVK a zároveň aj biotopov so chráne- dôležitá je ich úloha v záväznej časti regulačných nými druhmi je súčasný spôsob využitia krajiny, čo opatrení dokumentácií. Klasifikácia hodnotných je podmienené udržaním človeka v krajine vytvo- znakov krajiny do kategórií: A, A/B, B sa imple- rením vhodných podmienok pre jeho život. mentuje do odporúčaní a regulatív, tak pre územný Výskum CHKO Biele Karpaty vyplýval aj rozvoj a územný plán ako aj iné koncepčné doku- z potreby overenia formulácie „Metodiky identi- mentácie (rozvojové programy, projekty pozemko- fikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu vých úprav). krajiny“, tak, aby táto problematiky bola odborne Tretí význam je rozšírenie poznatkov o území ošetrená a boli stanovené zásady ako definovať a definovanie atribútov, ktorými je krajina atrak- vizuálne charakteristiky vzhľadu krajiny (krajinný tívna a zaujímavá pre cestovný ruch. Ukazuje sa, obraz) a ich hodnoty (krajinný ráz). Riešenie úze- že generovanie informácií a integrované chápanie mia napomohlo vydaniu metodiky ako oficiálneho prírodných a kultúrnych hodnôt vedie ku „multi- materiálu Ministerstva životného prostredia SR plikačnému“ efektu. Krajina obsahuje ďaleko viac (JANČURA et al. 2010). „zaujímavostí“ ako identifikujeme pri bežne pou- Hodnota nie je len pojem axiologický, ale žívanom súčte prírodných a kultúrnych pamiatok. aj ekonomický. Vyjadrenie jedinečnosti môže byť Ale to už súvislosti nad rámec tohto príspevku. vyjadrením odlišnosti ceny. Je dôležité veľmi citlivo posudzovať vizuálny dopad vnášania nových Poďakovanie činností, resp. objektov do krajiny, popri ochrane Autori ďakujú grantovej agentúre VEGA za existujúcich štruktúr. Takto eliminujeme riziko finančnú podporu z grantu č.1/4329/07 pri riešení nepriaznivej zmeny znakov. Krajina a ľudia spolu projektu, v rámci ktorého vznikol prezentovaný interagujú, vytvárajú spoločnú jednotu. Nenarú- príspevok. šajme ju, ale naopak, podporujme toto spojenie. Predkovia dali krajine jej dnešnú podobu. Krajina v tomto zmysle je sama o sebe najväčšou pamiat- LITERATÚRA kou, najväčším dedičstvom po našich predkoch. ANONYMUS, 1978: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku Keď sa ľudia a krajina „spoja“ vytvoria novú en- III. Bratislava : Veda, Encyklopedický ústav SAV, titu, kultúrnu a súčasne hodnotnú krajinu. Keď sa 1978, p. 297–316. od seba oddelia, niečo medzi nimi zaniká. Zánik ČERKALA, E., JANČURA, P., 2009: Normotvorba a kvali- znamená, že niečo strácame. Otázka je, či stojíme ta právnych termínov a pojmov. In: Acta Facultatis 77

Ecologiae. Zvolen: vyd. Tu vo Zvolene, 2009, v tla- Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, či. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. CHRASTINA, P., 2009: Vývoj využívania krajiny trenčian- Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. skej kotliny a jej horskej obruby. Nitra: UKF FF, Ka- Zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné tedra histórie, 2009, 285 pp. prostredie. JANČURA, P., 1998: Súčasné a historické krajinné štruktú- Zákon č. 114/1992 Sb. o ochrane přírody a krajiny. ry v tvorbe krajiny. In: Životné prostredie. Bratislava Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. : ÚKE SAV, Vol. 32, no. 5, 2000, p. 236 – 240. Dostupné na internete: < http://www.sopsr.sk> [cit. 2009- JANČURA, P., 2000: Identiﬁkácia krajinného obrazu a kra- -5-10]. jinného rázu na príklade subregiónu Detva – Hriňo- Dostupné na internete: < http://www.sazp.sk > [cit. 2009- vá. In: Acta Facultatis Ecologiae. Zvolen: vyd. TU -5-10]. vo Zvolene, 2000, p. 127 – 141. Dostupné na internete: [cit. 2009-03-10]. na bez hraníc. In: Enviromagazín. Banská Bystrica, Vol. 14, no. 2, 2009, p. 16 –18. Adresy autorov: JANČURA, P., SLÁMOVÁ, M., 2009: Ochrana krajinného doc. Ing. Peter Jančura, PhD. rázu v Slovenskej republike – nové úlohy a nové Katedra plánovania a tvorby krajiny odpovede. In: VOREL, I., KUPKA, J. (eds.): Aktuál- Fakulta ekológie a environmentalistiky ní otázky ochrany krajinného rázu. Praha : Centrum Technická univerzita vo Zvolene pro krajinu, 2009, p. 25 – 28. T. G. Masaryka 24 JANČURA, P., BOHÁLOVÁ, I., SLÁMOVÁ, M., MIŠŠÍKO- 960 53 Zvolen VÁ, P. 2010: Metodika identiﬁkácie a hodnotenia e-mail: [email protected] charakteristického vzhľadu krajiny. In: Vestník MŽP SR. Roč. XVIII/2010, čiastka 1b., 2010, Bratislava Mgr. Iveta Bohálová – MŽP SR, 2010, 51 pp. Slovenská agentúra životného prostredia KUČA, P., MÁJSKY, J., KOPEČEK, F., JONGEPIEROVÁ, I., Tajovského 28 1992: Biele Karpaty, Chránená krajinná oblasť. 975 90 Banská Bystrica Bratislava: Ekológia, 1992, 380 pp. e-mail: [email protected] POLÁK, P., SAXA, A. (eds.), 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. Banská Bystrica: Ing. Martina Slámová ŠOP SR, 2005, 736 pp. Katedra plánovania a tvorby krajiny STANOVÁ, V., VALACHOVIČ, M. (eds.), 2002: Katalóg Fakulta ekológie a environmentalistiky Biotopov Slovenska. DAPHNE – Bratislava: Inštitút Technická univerzita vo Zvolene aplikovanej ekológie, 2002, 225 pp. T. G. Masaryka 24 STANKOVIANSKY, M., 2003: Geomorfologická odozva 960 53 Zvolen environmentálnych zmien na území Myjavskej pahor- e-mail: [email protected] katiny. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003, 152 pp. VOLOŠČUK, I., 2005: Ochrana prírody a krajiny. Vyso- koškolská učebnica. Zvolen: vyd. TU vo Zvolene, 2005, 244 pp. 78 79

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 79–85 Zvolen (Slovakia), 2010

ZMENY BIOPRODUKČNÝCH A ŠTRUKTÚRNYCH CHARAKTERISTÍK LESNÝCH EKOSYSTÉMOV DVOCH STACIONÁRNYCH VÝSKUMNÝCH PLÔCH V NP SLOVENSKÝ KRAS

Vladimír KUNCA1 – Stanislava KAPUSTOVÁ1

1 Katedra aplikovanej ekológie, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, [email protected]

ABSTRACT

Kunca, V., Kapustová, S.: Changes of Bioproduction and Structure Parameters of Forest Ecosystems at Two Stationary Research Plots in the Slovak Karst National Park In this work we are surveying the state of forest ecosystems at two permanent research plots of the nature conservation which are situated in the National Park Slovak Karst. Our goal was to ﬁnd out differences in the research plots after long time using the bioproduction parameters. The natural reduction in abundance of trees after 17, respectively 19 years represents 41% and 30 %. However, change in stock of woody biomass is increasing and represents 25 %, respectively 19 % during compared period what after recalculation brings up ecosystem’s woody stock of 506 cubic meters on hectare at the ﬁrst plot.

Key words: Slovak Karst, forest ecosystems, permanent research plots, bioproduction parameters

ÚVOD buď s cyklickými periodickými alebo sukcesívnymi zmenami. Cyklické periodické zmeny lesného eko- Slovenský kras je našim najrozsiahlejším systému súvisia so sezónnymi a ročnými zmenami a najtypickejším územím planinového krasu. V ro- v životných procesoch lesa ako celku i jeho kom- koch 1980 – 1990 sa uskutočnil ešte v rámci CHKO ponentov. Osobitným prejavom cyklických zmien Slovenský kras komplexný prírodovedný výskum lesného ekosystému sú zmeny súvisiace s jeho (VOLOŠČUK 1993). V rámci úlohy Ochrana príro- rastovým procesom. Sprevádzajú ho kvantitatívne dy a jej zložiek sa založili stacionárne výskumné a kvalitatívne zmeny. V stromovej zložke sa kvan- plochy (SVP) ochrany prírody. Stacionárne plochy titatívne zmeny prejavujú vo výškovom a hmotnom predstavujú sieť trvalých monitorovacích plôch, na prírastku stromov s postupujúcim vekom v postup- ktorých s odstupom času možno pozorovať a sle- nej redukcii počtu stromov. dovať zmeny, ktoré sa uskutočňujú v prírodných Súčasná biodiverzita rastlinstva Slovenského ekosystémoch v dôsledku meniacich sa ekologic- krasu je výsledkom dlhého procesu ľudskej činnos- kých podmienok. Opakované pozorovania a mera- ti hlavne v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva. nia prispievajú k prehĺbeniu poznatkov o dynamike Preto sa tu dnes nevyskytujú prirodzené a prírodné prírodných systémov a vytvárajú podklady preod- lesné rastlinné spoločenstvá, ktoré by boli ukážkou vodenie ďalších postupov ochrany prírody v kom- autoregulačných procesov a do ktorých by človek plexnej starostlivosti o prírodné prostredie. nezasahoval. V súčasnosti do týchto procesov za- Dynamiku lesného ekosystému charakterizu- sahujú a k tomu sa v posledných rokoch pridávajú je neustála premenlivosť. Táto premenlivosť súvisí určité zmeny v klimatických a meteorologických 80 charakteristikách, ktoré často zanechávajú zjavné MATERIÁL A METÓDY stopy v každoročnom vývoji fytozložky krajiny (ŠKVARENINOVÁ et al. 2009). Počas terénneho merania vykonaného v me- Podľa VOLOŠČUKA (1994) sa z pohľadu ve- siaci júl 2003 (SVP 31) a v mesiacoch október getačnej stupňovitosti, v súlade s geobiocenologic- – november 2004 (SVP 14) sme na SVP v prvom kou metódou výskumu lesov, lesné rastlinné spolo- rade obnovili pôvodné označenie plôch a stromov čenstvá Slovenského krasu diferencujú do piatich ekologickou farbou. Zistili sme súčasný stav za- lesných vegetačných stupňov: dubového, bukovo- stúpenia drevín a prítomnosť drevín s pôvodnými -dubového, dubovo-bukového, bukového a jedľo- označením pri založení SVP. Súčasne s číslom je- vo-bukového. Napriek stáročia trvajúcemu ľudské- dinca sme určili druh dreviny a zaznamenali hrúb- mu vplyvu zachovali sa vo vegetačných stupňoch ku dreviny, ktorú sme merali priemerkou v prsnej všetky pôvodné dreviny, ale ich zastúpenie v les- výške, t. j. vo výške 1,30 m nad zemou s presnosťou ných porastoch a segmentoch geobiocenóz nezod- 0,5 cm a výšku stromu, ktorú sme merali pomocou povedá pôvodnému stavu z obdobia subatlantika. Blume-Leissovho výškomera s presnosťou 0,5 m. V dubovom, bukovo-dubovom a dubovo-buko- Zároveň sme čiastočne zhodnotili aj prirodzenú vom stupni sa sekundárne rozšíril a v mnohých regeneráciu lesných ekosystémov SVP na 10-tich segmentoch geobiocenóz nadobudol dominanciu náhodne vybraných plochách o veľkosti 1x1m. Pri hrab obyčajný na úkor dubov. V týchto troch vege- kancelárskom spracovaní údajov sme stanovili ob- tačných stupňoch došlo vplyvom antropickej čin- jem tzv. hrubiny každého kmeňa – drevná biomasa nosti k najväčšiemu odchýleniu zastúpenia drevín stromu hrubšia ako 7 cm pomocou objemových a k zmene štruktúry lesných biocenóz. tabuliek (HALAJ et al. 1987) a kruhovú základňu. V bukovom vegetačnom stupni sa prevažne Tieto parametre sme zároveň s počtom stromov zachovalo dominantné zastúpenie buka a menšie prerátali aj na hektár. Namerané údaje biometric- zastúpenie duba, javorov a lipy. Zastúpenie jedle je kých charakteristík sme po spracovaní porovnali v bukovom, jedľovo-bukovom a dubovo-bukovom s výsledkami meraní z rokov 1985, resp. 1986, vegetačnom stupni. Smrek považujeme v Sloven- ktoré uvádza Vološčuk vo svojich prácach (VOLOŠ- skom krase za pôvodnú drevinu z obdobia šírenia ČUK 1988a, 1993). Názvy rastlinných taxónov sú sa našich hlavných drevín v poľadovej dobe. Mož- uvedené podľa práce MARHOLD a HINDÁK (1998). no predpokladať, že sa smrek pôvodne mohol vy- skytovať v drevinových synuziálnych komplexoch lesných spoločenstiev bukového vegetačného stup- CHARAKTERISTIKA ňa, avšak len v extrémnych geomorfologických VÝSKUMNÝCH PLÔCH i klimatických podmienkach krasových jám. Na pravidelných svahoch planín smrek nebol pôvod- Z 36 stacionárov založených v Slovenskom nou drevinou. Prirodzený výskyt borovice (Pinus krase sa 18 nachádza na Plešivskej planine. Všet- sylvestris) bol na kamenitých hrebienkoch, kde je ky stacionárne plochy sú v teréne fixované želez- buk kompetične slabší. Súčasná výsadba borovi- ným kolíkom natretým žltou farbou umiestneným ce na pravidelných svahoch s hlbšou pôdou nie je v strede plochy. Na plochách, kde sa uskutočňujú v súlade s jej pôvodným rozšírením. Borovica čier- biometrické merania dendromasy, sú hranice plôch na (Pinus nigra) nie je pôvodnou drevinou Sloven- geodeticky vytýčené a stromy označené žltou far- ského krasu (ROZLOŽNÍK et al. 1994). bou vodorovným pásom širokým 5 cm a dlhým Cieľom práce bolo na základe dendromet- 10 cm vo výške asi 130 až 150 cm nad zemou. Vý- rických meraní vykonať analýzu stavu lesných mera stacionárnych plôch sa pohybuje od 0,20 až ekosystémov a zmenu bioprodukcie na dvoch sta- 0,30 ha (VOLOŠČUK 1988a). cionárnych výskumných plochách ochrany prírody Podľa VOLOŠČUKA (1993) sa výskumná plo- v NP Slovenský kras na základe dendrometrických cha s číslom 31 pod názvom Ploština les nachádza meraní a zároveň na báze týchto meraní zhodnotiť na terasovite zvlnenom svahu so sklonom povrchu ekologickú stabilitu spoločenstiev po 17 až 19 ro- 10º, na J-JJZ expozícii, v nadmorskej výške 810 m koch od ich založenia. na Zádielskej planine. Podľa porastovej mapy, LHC Jablonov, so stavom k r. 2002, sa plocha nachádza 81 v dielci a čiastkovej ploche 159a. Rozmery plochy plošných objektov. Na druhej SVP sa nevyskytova- sú 60 × 50 m po vrstevnici. Vek porastu je 80 – 120 la žiadna prirodzená obnova. rokov, zakmenenie 0,7 (KOLEKTÍV 2002a). Vývoj a súčasný stav lesných a rastlinných Geologické podložie tu tvoria biele a bielo- spoločenstiev Slovenského Krasu je podmienený sivé masívne wettersteinské vápence (ladin-korde- špecifickými prírodnými a antropogénnymi čini- vol). Pôda je slabo až stredne vápnitá, jej vrchná teľmi. Z prírodných faktorov je to predovšetkým časť je vylúhovaná, je to kambizem rendzinová členitý krasový povrch, ktorý silne modifikuje me- (VOLOŠČUK 1993). Lesný ekosystém na ploche zoklímu a mikroklímu. Okrem zložitého geologic- patrí do zväzu Fagion, podzväz Eu-Fagion, aso- kého vývoja v druhohorách, treťohorách a tvorby ciácia Dentario glandulosae-Fagetum. Skupina reliéfu v štvrtohorách na vývoj rastlinných spolo- lesných typov je buková javorina nižšieho stup- čenstiev (najmä lesných spoločenstiev) mal veľký ňa (jedľovo-bukový vegetačný stupeň), lesný typ vplyv človek. Dnešné rozloženie lesných a neles- 5401 bažanková buková javorina. ných spoločenstiev je výsledkom kombinovaného SVP 14 sa nachádza v severnej časti Plešiv- vývoja v prirodzených i antropogénnou činnosťou skej planiny pod Gerlachovskými skalami (kóta zmenených podmienkach. 752 m). Nadmorská výška plochy je 715 m n. m., Podľa hodnôt v Tabuľke 1 je podľa očaká- expozícia je severná, sklon 20° až 25° (VOLOŠČUK vania zrejmý nárast priemerných hodnôt hrúbky, 1988a). Podľa porastovej mapy, LHC Brzotín, so výšky a objemu stredného kmeňa a stále mierna stavom k r. 2002, sa plocha nachádza v dielci 43. dominancia bukov a líp, resp. jaseňov a bukov Veľkosť plochy je 60 × 50 m. Vek porastu je 80 ro- z pohľadu týchto parametrov, ako tomu bolo pri kov, zakmenenie 0,7 (KOLEKTÍV 2002b). prvom meraní. Čo sa týka počtu stromov, tak do- Geologické podložie tvoria gutensteinské vá- šlo k poklesu počtu označených stromov o 140 na pence, ktoré v spodnej časti prechádzajú do slieni- SVP 14, resp. 96 kusov na SVP 31. To predstavuje tých vápencov a bridlíc. Skalná stena nad plochou je úbytok 41, resp. 30 % pôvodného počtu stromov rozčlenená puklinami a ryhami. Vlastnú výskumnú pri prvom zisťovaní súvisiacim so založením vý- plochu tvorí pod skalnými stenami ostrohranná vá- skumnej plochy. Dôkazom tohto procesu boli na pencová sutina. Sutinová rendzina má mulovú for- obidvoch plochách viditeľné, padnuté a hnijúce mu humusu, je mierne hlboká (VOLOŠČUK 1988a). kmene drevín ako dôsledok prirodzenej mortality. Tento sutinový les patrí do asociácie Lunario-Ace- Takýmto spôsobom vypadla na SVP 14 aj jarabina retum. Z hľadiska biogeocenológie ide o skupi- mukyňa, ktorá bola v roku 1985 zastúpená dvoma nu lesných typov lipová javorina vyššieho stupňa jedincami. Objem všetkých drevín (zásoba) sa však (Tilieto-Aceretum) v bukovom vegetačnom stupni, zvýšil o 30 a 23 m3, čo predstavuje 99 m3 po 19 lesný typ je 4505 zubačková lipová javorina. rokoch a 77 m3 na ha po 17 rokoch. Je to výsledok prirodzeného formovania vzťahov kompetíciou v lesnom ekosystéme cez prírastok hrúbky kmeňa VÝSLEDKY A DISKUSIA a výškového rastu drevín. Tieto hodnoty sú rela- tívne vysoké a naznačujú, že ide o tzv. produkčné V Tabuľke 1 uvádzame priemerné hodnoty stanovištia. vybraných biometrických parametrov jednotlivých Podporuje to aj toto porovnanie, na SVP 31 drevín stromovitého vzrastu, hodnoty prepočítané bolo v roku 1986 hrúbkové rozpätie buka 4 – 56 cm, pre celú plochu objektov ako aj na 1 ha na dvoch javora 4 – 38 cm a jaseňa 4 – 44 cm (VOLOŠČUK stacionárnych výskumných plochách. 1993). V roku 2003 sme namerali rozpätie hrúbok V Tabuľke 2 je vyjadrený podiel jednotlivých pre buk 6 – 60 cm, javor 6 – 35 cm a jaseň 19 – 51 drevín na rôznych hodnotených parametroch (po- cm. Taktiež sa zvýšila hodnota kruhovej základne diel na objeme drevnej biomasy, celkovom počte na ha o 3,64 m2 po prepočte na 1 ha. Na ploche stromov a na kruhovej základni). bolo badateľné, že v tomto ekosystéme nedošlo V Tabuľke 3 je prehľad prirodzenej obnovy v posledných rokoch k výrubu drevín ani k iným drevín stromovitého vzrastu na jednej z trvalých hospodárskym zásahom. výskumných plôch z desiatich náhodne vybraných 82 0 ) ) 2 2 4,77 1,37 0,54 4,73 2003 38,63 45,31 24,06 13,03 41,82 2004 kruhová kruhová 0,4 6,2 4,55 1,19 0,12 1986 11,86 35,59 41,85 20,12 38,18 základňa (m základňa (m 1985 0 438 506 304 136 476 51,7 12,6 4,13 36,4 2003 2004 ) ) 3 3 (m (m zásoba zásoba 58 3,7 0,6 115 358 407 226 399 34,6 10,6 1986 1985 0 63 28 10 hodnoty po prepočte na ha 574 675 373 200 177 750 2003 2004 7 počet počet 43 10 kmeňov kmeňov 990 100 527 293 250 1150 1986 1070 1985 0 ) ) 2 2 11,6 1,43 0,41 0,16 13,6 7,21 1,42 3,91 2003 12,54 2004 kruhová kruhová 1,36 0,35 0,12 0,03 6,04 1,86 3,56 1986 11,45 základňa (m základňa (m 10,67 12,53 1985 0 131 152 143 15,5 3,79 1,24 91,2 10,9 40,7 2003 2004 ) ) 3 3 (m (m zásoba zásoba 107 122 120 1,11 10,4 3,18 0,18 67,7 17,4 34,6 1986 1985 charakteristiky SVP 9 3 0 20 60 53 112 173 205 225 2003 2004 3 2 počet počet 30 13 88 75 kmeňov kmeňov 297 345 158 321 1986 1985 – 0,66 0,56 0,32 0,45 0,63 0,17 0,73 2003 spolu spolu 2004 ) ) 3 3 (m (m objem objem – – – 0,36 0,35 0,42 0,19 0,46 1986 1985 22 20 17 – 20,5 21,1 14,9 25,3 2003 2004 (m) (m) výška výška – – – 19,2 18,4 23,4 20,2 25,2 1986 1985 29 28 27 – 22,7 29,3 17,7 31,1 2003 2004 charakteristiky stredného kmeňa (cm) (cm) hrúbka hrúbka 19 – – – 22,4 22,8 16,7 24,5 1986 1985 buk lesný lipa malolistá javor horský jaseň štíhly jarabina mukyňa buk lesný javor horský jaseň štíhly SVP - 14 SVP - 31 SVP stacionárna plocha Tab. 1 1985 a 1986 s údajmi z rokov Tab. charakteristiky stacionárnych výskumných plôch (SVP) a ich porovnanie Základné dendrometrické 1 1985 and 1986 comparison with data from plots and their Tab. characteristics of two stationary research Basic dendrometrical 83

Stacionárne plochy tvoria z hľadiska vekovej Prirodzená obnova drevín sa všeobecne vy- štruktúry relatívne najvyspelejšie lesné porasty, skytuje vo vrstve asi do 50 cm. Vo vývoji porastov v ktorých sa dreviny nachádzajú vo veku 80 – 120 nastáva najväčšia redukcia počtu drevín práve v tej- rokov. Porasty, v ktorých sú primiešané dreviny, to vrstve, ktorú možno preto pokladať za ukazova- ako hrab obyčajný, javor horský, javor mliečny, teľa prirodzenej reprodukčnej schopnosti lesných brest horský, sú väčšinou hrúbkovo i výškovo dife- porastov. V porastoch bukového vegetačného stup- rencované. Ekosystémy hlavných lesotvorných dre- ňa sú vhodné podmienky pre prirodzenú obnovu vín sú často vekovo dosť homogénne, čo umožňuje buka lesného, javora mliečneho a horského a líp. aj ich vzájomné porovnanie z hľadiska produkcie Podľa Tabuľky 3, kde je ako „nenulová“ uve- dendromasy (Tabuľka 2). Porovnaním plôch v bu- dená len jedna vrstva mladých stromov, je zrejmé, kovom vegetačnom stupni VOLOŠČUK (1988b) zis- že prirodzená regenerácia je oslabená. Na SVP 14 til, že je tu relatívne najmenší počet stromov oproti sme náhodným výberom 10 plôch nezistili žiadne ostatným vegetačným stupňom. Zároveň dodáva, prirodzené zmladenie drevín stromovitého vzrastu. že na väčšine stacionárnych plôch hodnoteného Komplexnejším sledovaním územia SVP 31 sme územia tvoril podúrovňovú vrstvu hrab obyčajný, zistili len nevýrazné zastúpenie lipy malolistej, čo prípadne s javorom poľným alebo inými drevinami. v podstate uvádza aj Tabuľka 3. Je to pravdepodob- V súčasnosti na SVP 31 tvorí podúrovňovú vrstvu ne spôsobené hlavne vysokým korunovým krytom javor horský a jaseň štíhly, pri SVP 14 je to lipa bukového porastu. Prekvapujúce je, že VOLOŠČUK malolistá. Hlavnú vrstvu tvorí buk lesný. Z hos- (2003) už uvádza pre SVP 14 v prepočte na 1 ha podárskych lesov je známe, že primiešanie jaseňa až 2000 jedincov lipy v intervale od 31 do 130 cm štíhleho ako aj niektorých iných, menej početných z roku 2001. Je zrejmé, v priebehu niekoľkých ro- listnáčov vedie k stratám na prírastku v porovnaní kov došlo k výraznej zmene, čo sa týka prirodzenej s čistým porastom buka lesného. obnovy ekosystému.

Tab. 2 Podiel jednotlivých drevín na rôznych hodnotených parametroch na SVP 31 a 14 v roku 2003, resp. 2004 Tab. 2 Participation of individual tree species on different assessed parameters at stationary research plots 31 and 14 in 2003, respectively in 2004

podiel drevín podľa objemu drevnej biomasy podľa počtu stromov podľa kruh. základne m3 % ks % m2 % SVP buk lesný 91,19 63,8 112 50 7,22 57,5 31 javor horský 10,91 7,6 60 27 1,42 11,3 (2003) jaseň štíhly 40,66 28,5 53 24 3,91 31,2 Σ 142,76 100 225 100 12,55 100

buk lesný 131,43 87 173 84 11,60 85 SVP javor horský 3,79 2 9 4 0,41 3 14 lipa malolistá 15,53 10 20 10 1,43 11 (2004) jaseň štíhly 1,24 1 3 2 0,16 1 Σ 151,99 100 205 100 13,60 100 84

Tab. 3 Prirodzená obnova drevín stromovitého porastu na ploche sa prejavilo len v podúrovni, pre- vzrastu lesného ekosystému na SVP 31 tože suché stromy sa vyskytujú len v najmenších v roku 2003 (údaje uvedené v kusoch) hrúbkach. Podľa rozdielu počtu suchých stromov Tab. 3 Natural regeneration of tree species in forest pri porovnaní z rokom 1988 (buk lesný 20,2 %; lipa ecosystems at stationary research plot 31 in 2003 (data presented in pieces) malolistá 13,3 %) môžeme predpokladať, že tieto dreviny odumreli alebo boli vyťažené miestnym obyvateľstvom (vzhľadom na blízkosť sídla a ur- plocha do výšky 30 cm od 30 do 130 cm čité indície). 1. jvm 5 – 2. bk 1, jvh 1, bth 2 – 3. jvm 1, bth 2 – ZÁVER 4. bk 1, jvh 4, js 2, jvm 3 – Spracovaním výsledkov nášho výskumu sme 5. jvh 2, jvm 3 – posúdili dynamické zmeny a autoregulačné proce- 6. bk 1, jvm 2, jvh 1 – sy prostredníctvom porovnania s výsledkami me- raní, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1985 a 1986. 7. bk 1, jvm 1, jvh 1 – Pomocou hodnôt hrúbkových, objemových prí- 8. bk 2, jvm 1, jvh 2 – rastkov a zmenami v zložení drevín sme zistili, že 9. js 1, jvm 7, jvh 1 – aj napriek poklesu počtu jedincov stromov na obi- 10. bk 1, jvh 2 – dvoch plochách došlo k prírastku objemov drevnej biomasy a tiež kruhových základní. Najväčšie ob- Poznámka: jvm – javor mliečny, bk – buk lesný, jvh jemové prírastky sme pozorovali u buka lesného, – javor horský, bth – brest horský, js – jaseň na SVP 14 bol rozdiel 24 m3 a na SVP 31 to bolo štíhly 23 m3. Zaujímavým poznatkom je prítomnosť Zaujímavé sú aj porovnania, ktoré sa týkajú niektorých nepôvodných drevín, ako napr. jase- pôvodnosti drevinového zloženia. Jedným z fak- ňa štíhleho. Na ploche SVP 14 bola zaznamena- tov je, že v pôvodnom drevinovom zložení podľa ná len nepatrná prirodzená obnova, čo môže byť príslušného lesného typu by sa nemal vyskytovať spôsobené okrem vysokého korunového krytu jaseň štíhly, ktorý v súčasnosti zaberá až 24 % buka lesného aj reliéfom terénu, ktorý je členitý SVP 31. V súčasnom drevinovom zložení na roz- s množstvom kameňov a balvanov. Napriek tomu, diel od predpokladaného pôvodného zastúpenia ekosystém na SVP 14 môže slúžiť ako príklad pri- chýbajú dreviny jedľa biela a brest horský. Analý- rodzeného vývoja lipových javorín za predpokla- za súčasného zastúpenia ukazuje pokles zastúpenia du, že sa do porastu nebude zasahovať úmyselnou buka lesného o 25 % a javora horského o 12 %. ťažbou a že sa zabráni krádežiam dreva miestnym Keďže jaseň štíhly je nepôvodným druhom v les- obyvateľstvom. nom type, môže vplývať na celkovú stabilitu poras- Trvalé stacionárne výskumné plochy majú tu. Je však zrejmé, že na Slovensku sa mu v posled- veľký význam pre monitoring antropogénneho nom období celkovo darí. ovplyvňovania prírody a pre opakované výskumy Na SVP 14 tieto porovnania prinášajú tieto prírodných ekosystémov. Bolo by potrebné po- zistenia. Z pôvodných drevín má značne vysoké nechať porast stacionárnych výskumných plôch zastúpenie buk lesný (84 %) na úkor lipy malolis- na ďalší prirodzený vývoj s cieľom získavania tej a javora horského, jednotlivo je zastúpený jaseň informácií o stave prírodných zložiek v určitých štíhly. Z pôvodného zastúpenia chýbajú jedľa biela, časových etapách a na základe toho vypracovať brest horský a javor mliečny. Zaujímavý je pozna- potrebné opatrenia na zmierňovanie negatívnych tok, že na ploche bola v minulosti urobená slabá antropogénnych činností. podúrovňová prebierka a porast bol ponechaný na neregulovaný samovoľný vývoj. Podľa VOLOŠČU- Poďakovanie KA (1988a) nastáva pri porastoch ponechaných na Táto práca vznikla ako súčasť riešenia ve- autoreguláciu v priebehu vývoja ich prirodzené vy- deckého grantového projektu VEGA č. 1/0026/08 lučovanie (mortalita) stromov. Samoprerieďovanie a 1/0557/10. 85

LITERATÚRA VOLOŠČUK, I., 1993. Stanovište, fytocenózy, štruktúra a produkcia porastov na stacionárnych výskumných plochách ochrany prírody v Slovenskom krase. In: HALAJ, J., GRÉK, J., PÁNEK, F., PETRÁŠ, R., ŘEHÁK, J., 1987: Rastové tabuľky hlavných drevín ČSSR. Príro- Ochrana prírody, č. 12, p. 55 – 103. ISBN 80-89035- da Bratislava, 361 p. ISBN 064-067-87 RTD. -04-3. VOLOŠČUK, I., 1994. Lesné rastlinné spoločenstvá. In: KOLEKTÍV, 2002a: Lesný hospodársky plán LHC Jablo- nov pre roky 2002 – 2011. Lesoprojekt Zvolen. ROZLOŽNÍK, M., KARASOVÁ, E. (eds.) a kol., 1994: Chránená krajinná oblasť – biosférická rezervácia KOLEKTÍV, 2002b: Lesný hospodársky plán LHC Brzotín pre roky 2002 – 2011. Lesoprojekt Zvolen. Slovenský kras. Osveta, Martin: p. 129 – 138. ISBN 80-217-0211-7. MARHOLD, K., HINDÁK, F., 1998 (eds.): Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 688 VOLOŠČUK, I., 2003. Dynamika produkcie a štruktúry pp. ISBN 80-224-0526-4. lesných ekosystémov Národného parku Slovenský kras (Biosférická rezervácia). In: Midriak, R. (ed.): ROZLOŽNÍK, M., KARASOVÁ, E. (eds.) a kol., 1994: Chrá- nená krajinná oblasť – biosférická rezervácia Slo- Biosférické rezervácie na Slovensku, zborník refe- venský kras. Osveta, Martin, 479 pp. ISBN 80-217- rátov zo 4. národnej konferencie o biosférických -0211-7. rezerváciách SR, Technická univerzita vo Zvolene: p. 89 –102. ISBN 80-228-1222-6. ŠKVARENINOVÁ, J. (ed.) a kol., 2009. Fenológia rastlín v meniacich sa podmienkach prostredia. Vydava- teľstvo Technickej univerzity vo Zvolene, 103 pp. Adresa autorov: ISBN 978-80-228-2059-2. doc. Ing. Vladimír Kunca, PhD. Ing. Stanislava Kapustová VOLOŠČUK, I., 1988a. Analýza dendromasy stacionár- nych plôch. In: Výskumné práce ochrany prírody. Katedra aplikovanej ekológie VPZ, č. 6 B, Príroda, Bratislava, p. 323 – 346. ISBN Fakulta ekológie a environmentalistiky 064-183-88. Technická univerzita vo Zvolene T. G. Masaryka 24 VOLOŠČUK, I., 1988b. Charakteristika stacionárnych plôch Plešiveckej planiny. In: Výskumné práce ochrany 960 53 Zvolen prírody. VPZ, č. 6 B, Príroda, Bratislava, p. 97 – 142. Slovensko ISBN 064-183-88. Tel.: 045 5206220 e-mail: [email protected] 86 87

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 87–93 Zvolen (Slovakia), 2010

ZHODNOTENIE PARKOVÝCH OBJEKTOV VO ZVOLENE SO ZAMERANÍM SA NA VÝSKYT INTRODUKOVANÝCH DREVÍN

Karolína LUPTÁKOVÁ

Katedra plánovania a tvorby krajiny, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24; 960 53 Zvolen, [email protected]

ABSTRACT

Luptáková, K.: Evaluation of Park Objects in Zvolen with Focus on Occurrence of Exotic Woody Plants Park objects – parks, small area parks, parks strips and greenery in public spaces are necessary components of everyday life of every man. The first aim of our research was finding out occurrence of park objects on the scanned territory of Zvolen town by reconnaissance search. Then, within a terrain research, to determine the appearance of exotic or inland woody plants in park objects. The next step was stock-taking of woody plants in the five localised objects. At this stock-taking of woody plants we specialized in health condition, vitality of woody plants, suitability of their outplantings and suggestion of potential modifications, which can lead to the improvement of several functions of greenery in these five objects. From the viewpoint of the categorization two objects were classified as “PARKS”, next two objects as “SMALLAREA PARKS” a the last one as “REMAINS OF HISTORICAL OBJECTS”. In all the objects we listed the exotic woody plants more frequent than inland woody plants.

Key words: parks, Zvolen, stock-taking of woody plants, exotic woody plants

ÚVOD CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

Parkové objekty – parky, parčíky, parkové Študovaným územím je mesto Zvolen. Mesto pásy a zeleň na verejných priestranstvách sú ne- sa rozprestiera v juhozápadnej časti Zvolenskej vyhnutnou súčasťou každodenného života každé- kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Sopečné poho človeka. Plnia v spoločnosti mnohé funkcie. horia Štiavnické a Kremnické vrchy lemujú Zvo- Napríklad estetickú, zdravotnú, environmentálnu, lenskú kotlinu od západu, Štiavnické vrchy a Javo- spoločenskú a psychologickú. rie od juhu a Poľana od východu. Zeleň v mestách má nepopierateľný význam Klimatické pomery Zvolenskej kotliny určuje v plnení mikroklimatických funkcií. Človek, ktorý jej geografická poloha. Podľa klimaticko-geologic- sa vyvíjal milióny rokov, má jej existenciu silne kej regionalizácie Slovenska územie mesta patrí do zafixovanú vo všetkých svojich zmysloch (KRAJ- oblasti teplej kotlinovej klímy, mierne suchej až ČOVIČOVÁ 2003). vlhkej, s častým výskytom inverzných teplôt vzdu- Súčasný stav zelene jednotlivých miest je chu. Celá Zvolenská kotlina s vysokým percentom výsledkom dlhodobého historického procesu vý- bezveterných dní patrí k najmenej veterným krajom voja každého sídla, úsilia a snáh celých generácií Slovenska. Jej špecifikom je však najväčší počet jej tvorcov a preto je špecifický čo do množstva, hmlistých dní v roku (www.navstevnik.zvolen.sk). priestorového usporiadania a kvality v každom Do územia okresu Zvolen zasahuje západ- meste (SUPUKA 1991). nou hranicou Chránená krajinná oblasť Poľana 88 a východnou hranicou Chránená krajinná oblasť Pozostatok historického objektu je objektom, Štiavnické vrchy. Významným územím z hľadiska ktorý je alebo v minulosti bol definovateľný ako krajinného, ochranárskeho a turistického je poho- park, parčík, parkový pás, kláštorná záhrada alebo rie Poľana, ktoré bolo v roku 1981 vyhlásené za súkromná záhrada s parkovou úpravou, ale v sú- chránenú krajinnú oblasť (CHKO Poľana) a roku časnosti je jeho rozloha podstatne menšia než v mi- 1990 zaradené do siete svetových biosférických nulosti a predstavuje významný objekt z hľadiska rezervácií UNESCO. Poľana sa radí medzi najväč- svojej historickej hodnoty alebo sú jeho súčasťou šie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším so- dreviny, ktoré možno považovať za hodnotné pečným pohorím na Slovensku (www.navstevnik. z hľadiska historickej, spoločenskej hodnoty, alebo zvolen.sk). vedeckého bádania. Takýto objekt v súčasnosti ne- musí mať charakter parkového objektu. Verejné priestranstvo s drevinovou vegetá- METODIKA A CIELE ciou je neparkovým objektom, pretože má nedosta- točnú rozlohu (menej ako 1000 m2) alebo neplní Cieľom práce v jej prvej fáze bolo reko- iné než environmentálne a estetické funkcie. gnoskačným prieskumom zistiť výskyt parkových Ďalším krokom bola inventarizácia drevín objektov na skúmanom území mesta Zvolen. Ná- v zistených parkových objektoch (5 objektov). In- sledne v rámci terénneho výskumu zistiť zastúpenie ventarizácia bola hlavne zameraná na určenie vý- introdukovaných drevín (pri domácich drevinách skytu introdukovaných drevín a zmeranie ich den- sme zisťovali iba počet kusov v objekte) v parko- drometrických veličín – výška dreviny (v) v met- vých objektoch a určiť o aké typy parkových ob- roch, obvod kmeňa (o) v centimetroch, stanovenie jektov ide podľa kategorizácie PUTROVEJ (2000), sadovníckej hodnoty, zdravotného stavu a životnos- ktorú modifikoval MODRANSKÝ (2007). ti (vitality) drevín. V rámci domácich druhoch dre- MODRANSKÝ (2007) za park považuje taký vín sme sa zamerali len na určenie taxónu a počtu objekt s výskytom drevinovej vegetácie, ktorý má drevín. Dendrometrické veličiny sme merali iba pri rozlohu väčšiu než 20 000 m2 a plní v rámci obce jedincoch, ktorých parametre boli významné, ako aj (katastra) väčší počet spoločenských a environ- ich spoločenská hodnota. mentálnych funkcií. Spravidla je ďalej definovaný Priemer kmeňa bol stanovený meraním vo podľa spôsobu súčasného využitia. výške 1,3 m (prsnej výške) s presnosťou na 10 mm. Za parčík považuje taký objekt s výskytom Pri niektorých jedincoch bol priemer kmeňa mera- drevinovej vegetácie, ktorý má rozlohu menšiu než ný aj pri zemi. Takéto merania budú samozrejme vo 20 000 m2, ale väčšiu než 1000 m2 a v rámci obce výstupoch osobitne vyznačené (poznámkou v in- (katastra) plní aj iné funkcie než environmentálne ventarizačných tabuľkách pri konkrétnom jedinco- a estetické. vi). Výška drevín bola stanovená meraním pomo- Parkový pás je objekt s výskytom drevinovej cou výškomera Suunto s presnosťou na 0,5 m. Pri vegetácie s veľkosťou najmenej 1000 m2, ktorého inventarizácii kríkových porastov sa určovala len dĺžka je aspoň 10-násobne väčšia ako šírka a jeho ich výška, prípadne plocha v m2 alebo kusy. prítomnosť je viazaná na líniový prvok prechádza- V záverečnej fáze sme hodnotili celkový stav júci obcou (katastrom), napr. komunikáciu alebo skúmaných objektov. So zameraním na zdravotný vodný tok, alebo má línia historický pôvod. stav, vitalitu drevín, vhodnosť výsadieb a návrhu Kláštorná záhrada je spravidla vyhradený možných úprav, ktoré by viedli k zlepšeniu sta- objekt s výskytom drevinovej alebo bylinnej vege- vu konkrétnych objektov. Hlavne by to prispelo tácie, ktorá aspoň čiastočne plní produkčnú funkciu k rozšíreniu funkcií zelene (ako je estetická, hy- a je súčasťou kláštora. gienická, psychologická, spoločenská a pod.) mi- Súkromná záhrada s parkovou úpravou je nimálne pri 2 zo skúmaných a hodnotených par- spravidla vyhradený objekt s výskytom drevinovej kových objektov. vegetácie s veľkosťou aspoň 1000 m2, ktorý má vek aspoň 100 rokov alebo má vysokú architekto- PROBLEMATIKA nickú hodnotu alebo sú v sortimente drevín zastú- pené vzácne taxóny, či taxonoidy. V meste Zvolen sme prieskum zaznamenali 5 parkových objektov. 89

Park inžiniera Š. Višňovského významne ovplyvňoval spoločenský život v meste. Ide o najväčší park na skúmanom území V priebehu svojej existencie (cca 150 rokov) pre- s plochou 33 862 m². Z hľadiska kategorizácie šiel obrovskými zmenami, úpravami a obnovami. podľa Modranského (2007) sme ho zaradili do ka- Bližšie okolnosti založenia prvého parku na starom tegórie „PARK“. Nachádza sa medzi zvolenským námestí nie sú doposiaľ prebádané. Prvý doklad zámkom a železničnou stanicou. Park navrhol cielene koncipovanej parkovej štruktúry zazname- záhradný architekt Ing. Alojz Kvapil. Bol vybu- náva katastrálna mapa z roku 1860. Zmeny a úpra- dovaný začiatkom 80-tych rokov 20 storočia. Ide vy námestia (známe hlavne z pohľadníc a fotogra- o „prírodnú“ kompozíciu z pestrej zmesi listnatých fií) prebehli napríklad v rokoch 1902, 1907, 1923, a ihličnatých drevín. Dreviny budú bližšie špecifi- 1925, 1926, následne 30. roky 20. storočia, 1949, kované v následnej kapitole „výsledky“. Park bol 50. roky, 1974 a najaktuálnejšia rekonštrukcia, kto- pomenovaný po inžinierovi Štefanovi Višňovskom rá prebiehala od roku 2002, dodnes. V 20. rokoch (1909 – 1944), ktorý bol prvým povereníkom do- 20 storočia sa park rozširoval a bolo tam dosadené pravy a verejných prác v povstaleckej SNR, za- stromoradie doteraz žijúcich líp. Uprostred parku vraždený v Kováčovej. sa dodnes nachádza pomník ako symbol oslobode- Park J. D. Matejovie nia mesta (MYSLIVCOVÁ 2009). Park je situovaný vo svahu smerom od hlav- Park pri Technickej Univerzite nej cesty k sídlisku Zlatý Potok. Pokrýva plo- Podobne ako park Ľ.Štúra sme ho zaradili do chu 22 151 m². Zaradili sme ho tiež do kategórie kategórie „PARČÍK“. Je to miesto bývalého staré- „PARK“. Podobne ako park Š. Višňovského bol ho cintorína, ktorý bol približne v roku 1980 zru- navrhnutý Ing. Alojzom Kvapilom zhruba v 70- šený pri výstavbe budovy Technickej Univerzity. -tych rokoch minulého storočia. Park je aktívne Dodnes sa tam nachádzajú niektoré jedince, ktoré využívaný obyvateľmi sídliska. boli súčasťou cintorína. Napríklad Quercus robur, Park Ľ. Štúra ktorý bol zaradený do súťaže „Strom roka 2006“. Nachádza sa v centrálnej severnej časti mes- Jeho vek sa odhaduje na 200 rokov (http://www. ta, medzi kostolom sv. Alžbety a Finkovou kúriou. zelen.sk). Leží na ploche 6775 m². Z hľadiska kategorizácie sme ho zaradili do kategórie „PARČÍK“. Prvé úsilie o skultivovanie tohto priestoru bol projekt VÝSLEDKY A DISKUSIA mestského architekta Ing. Samuela Furdíka z roku 1926, ktorý však ostal nerealizovaný. K založeniu Rekognoskačný prieskum prebiehal v mesia- parku a výraznejším parkovým úpravám v tejto coch máj – júl 2009. Na študovanom území sme časti námestia dochádza až po oplotení parkového zaznamenali 5 parkových objektov. Zahŕňa to park priestoru v 30. rokoch 20. storočia (MYSLIVCOVÁ J. D. Matejovie na Zlatom Potoku, parčík Ľ. Štúra, 2009). Park, ktorý sa pôvodne volal Masarykov park Š. Višňovského pri železničnej stanici, parčík prešiel od svojho založenia mnohými úpravami, pri Technickej Univerzite a pozostatok historické- rekonštrukciami a revitalizáciami. V súčasnosti sa ho objektu na Námestí SNP. tam nachádza aj busta Ľ. Štúra vytvorená Jánom Park inžiniera Š. Višňovského Kulichom. Terajší stav drevinovej vegetácie je za- V parkovom objekte sme zaznamenali 41 znamenaný v nasledujúcej kapitole. taxónov introdukovaných drevín, ktoré zahŕňajú Námestie SNP Aesculus hippocastanum L., Prunus cerasifera Na prvý pohľad by sme tento objekt asi zara- Ehr., Abies nordmanniana (Steven) Spach., Pinus dili v rámci našej metodiky ako „verejné priestran- strobus L., Picea pungens „Viridis“, Picea omo- stvo“, ale vzhľadom na jeho bohatú históriu ako rika (Pancic) Pur., Malus baccata L. (Borkh.), Pi- parku (už od roku 1907), ktorú popisujeme ďalej, cea pungens „Glauca“, Quercus rubra L., Pinus sme ho nakoniec zaradili do kategórie „POZO- contorta Dougl., Corylus maxima „Atopurpurea“ STATOK HISTORICKÉHO OBJEKTU“. Rozlo- Mill., Picea pungens Engelm., Pseudotsuga men- ha je 15 311 m², tiahne sa od kostola sv. Alžbety ziensii (Mirb.) Fran., Tsuga canadensis (L.) Carr., až po fontánu. Ohraničenie tvorí z jednej strany Pinus nigra Arnold., Parthenocissus quinquefolia pešia zóna a zo strany druhej cesta. Bývalý park L. (Planch.), Philadelphus coronarius L., Acer 90 platanoides „Crimson King“, Pinus ponderosa né pod vysokými drevinami, ktoré ich zatieňujú Dougl., Forsythia × intermedia Vahl., Juniperus a to spôsobuje odumieranie týchto drevín. Väčši- × media „Pfitzeriana Glauca“, Cerasus serula- na drevín je nasadená príliš husto pri sebe, takže ta Lindl., Picea glauca Moench., Tilia tomentosa nemajú adekvátny priestor na správny vývoj a rast. Moench., Betula alleghaniensis Britt., Spiraea V konečnom dôsledku to hlavne znižuje ich vitalitu × vanhouttei Briott., Lonicera maackii (Rupr.) a hlavne estetickú hodnotu. Druhy ako Picea pun- Maxim., Thuja plicata „Zebrina“, Swida alba L. gens „Glauca“ a Picea pungens „Viridis“ patria (Opiz.), Pinus cembra L., Ulmus minor „Varie- medzi dreviny nenáročné na prostredie, ale v tomto gata“, Potentilla fruticosa L., Berberis thunbergii prípade boli nasadené príliš na husto vedľa seba. „Atropurpurea“ DC., Spiraea japonica „Anthony Nedostatok svetla a priestoru spôsobil u väčšiny Waterer“, Cornus alba „Variegata“, Juniperus jedincov úplné uschnutie polovice koruny a opad squamata „Blue Star“, Potentilla fruticosa „Gold- ihličia. Prejavilo sa to značným znížením estetic- finger“, Pyracantha coccinea M. J. Roem., Euony- kej hodnoty týchto drevín. Pri prípadných revitali- mus fortunei Turcz. (Hand.), Cotoneaster dammeri začných úpravách by sa určite zlepšili a zvýraznili Schneid., Juniperus × media „Pfitzeriana Aurea“, funkcie zelene, ktoré by mala spĺňať ako aj význam Thuja occidentalis, Berberis julianae Schneid., celého parku. Pri komplexnej obnove by bolo urči- Negundo aceroides Moench., Populus nigra var. te veľmi zaujímavé a prospešné sa zamerať okrem Italica. obnovy stromovej etáže aj na obnovu podrastovej Z domácich drevín sa tam vyskytuje 21 taxó- etáže (krovinová a bylinná vegetácia). nov: Tilia platyphyllos Scop., Tilia cordata Mill., Obe zložky sú rovnocenné a previazané mno- Acer platanoides L., Acer tataricum L., Betula hými vzťahmi. Sú to vzťahy navodzujúce estetické alba L., Taxus baccata L., Betula pubescens Ehrh., väzby ako aj vzájomná ekologická podmienenosť Pinus sylvestris L., Pice abies (L.) Karst., Larix de- existencie. V našich parkoch poväčšine chýba kvit- cidua Mill., Sorbus aucuparia L., Cornus mas L., núce bylinné poschodie (FERIANCOVÁ, 2003). Prunus domestica L., Fagus sylvatica L., Fraxinus Park J. D. Matejovie excelsior L., Pinus mugo Turra, Cerasus avium L., V parku J. D. Matejovie sme zaznamenali Ulmus laevis Pall., Salix alba L., Juniperus com- 8 taxónov introdukovaných drevín: Picea pungens munis L., Carpinus betulus L. Engelm., Pseudotsuga menziensii (Mirb.) Franco, V rámci celkového zhodnotenia parku sme Pinus strobus L., Pinus nigra Arnold., Quercus zistili, že neplní skoro žiadnu z dôležitých funk- rubra L., Picea omorika (Pancic) Pur., Picea pun- cií, ktoré by mal ako park spĺňať. Funkcie, o kto- gens „Viridis“, Picea pungens „Glauca“, Corylus rých by sa dalo povedať, že ich čiastočne spĺňa je maxima „Atopurpurea“ Mill., Berberis julianae funkcia hygienická a izolačná. V celom parkovom Schneid., Berberis thunbergii „Atropurpurea“ DC., objekte by bolo potrebné vykonať kompletnú re- Prunus cerasifera Ehr., Swida alba L. (Opiz.), vitalizáciu. Thuja plicata „Zebrina“, Sorbus alnifolia Siebold Pri vizuálnom hodnotení drevinovej sklad- et. Zucc. (Wenz.), Cotoneaster integerrimus Med., by sme zaznamenali odumreté dreviny, ktoré by Ligustrum vulgare L., Juniperus x media „Pfitze- bolo potrebné asanovať. Na ostatných drevinách riana Glauca“. je potrebné tiež vykonať množstvo zdravotných, Z domácich drevín sa tam vyskytuje 16 ta- bezpečnostných rezov, ošetrenie dutín a poranení xónov: Pinus sylvestris L., Pice abies (L.) Karst., kôry. Všetky dreviny druhu Pinus strobus L. sú na- Sorbus aucuparia L., Salix alba L., Acer plata- padnuté voškami kôrovnice vejmutovkovej (Pine- noides L., Betula pendula Roth., Crataegus mo- us strobi), ktorá na konároch a kmeni vytvára bielu nogyna Jacq., Taxus baccata L., Acer tataricum voskovú vatu. L., Cerasus avium L., Fagus sylvatica L., Abies Celková štruktúra výsadieb v parku nie je alba Mill., Juniperus sabina L., Padus racemosa veľmi vyhovujúca. Pri niektorých výsadbách ne- (Lam.) C. K. Schneid., Tilia platyphyllos Scop., boli dostatočne zhodnotené podmienky pre výsad- Pinus sylvestris L. bu a hlavne nároky niektorých konkrétnych drevín Pri vizuálnom zhodnotení parku sme zazna- na stanovište. Svetlomilné dreviny ako je napr. menali na niektorých miestach mierne prehustené Prunus cerasifera, Prunus domestica sú vysade- výsadby. Podobne ako aj pri predošlom objekte 91 sa tam vyskytuje voška kôrovnica vejmutovková Tab. 1 Najstaršie a najmohutnejšie dreviny v parku (Pineus strobi), ktorá na konároch a kmeni jedin- Ľ. Štúra cov druhu Pinus strobus L. vytvára bielu voskovú Tab. 1 The oldest and the beatenist woody plants in the park Ľ. Štúra vatu. Na obmedzenie výskytu by bola potrebná pravidelná chemická ochrana. Poškodenia zapríčinené voškami spôsobujú Názov taxónu o[m] v[m] na drevinách fyziologické, biochemické a anato- Platanus acerifolia (Aiton) Willd 3,17 35 mické zmeny (znižuje sa asimilácia, ochudobňuje Platanus acerifolia (Aiton) Willd 2,45 36 sa minerálna výživa atď.). To všetko sa prejavuje na Acer platanoides L. 2,71 34 raste i vývoji stromov a krov, čo vedie k zníženiu Populus canescens (Aiton.) Sm. 3,03 32 ich estetickej, dekoratívnej hodnoty. Vošky škodia predovšetkým cicaním, pri ktorom odoberajú rast- Catalpa bignonioides Walter. 2,58 14 linám tekutiny a vylučujú do nich jedovaté sliny, čím spôsobujú oslabenie hostiteľov, ich deformá- Tento parkový objekt plní viacero funkcií, ciu, opadávanie listov a pod. Môžu poškodzovať ktoré má ako zeleň v meste spĺňať. Sú to estetická, pletivá všetkých orgánov ihličnatých a listnatých psychologická, hygienická, zdravotná a rekreačná. stromov a krov od koreňov po púčiky, plody a se- Zamerali sme sa na zhodnotenie zdravotného sta- mená (KOBZA,2003). vu a vitality drevín. Zistili sme, že väčšina drevín V rámci ďalších revitalizačných úprav by by potrebovala revitalizačné úpravy ako je kom- bolo vhodné zabezpečiť zdravotné a bezpečnost- plexný zdravotný rez, ktorý sa používa hlavne už né rezy na drevinách. Ďalej tiež ošetrenie dutín pri dospelých jedincoch. Cieľom je predovšetkým a poranení kôry, asanáciu niektorých, už značne zaistiť ich dlhodobú funkčnosť pri udržaní pokiaľ poškodených a odumretých, jedincov prípadne možno čo najlepšieho zdravotného stavu, vitality presvetlenie niektorých kríkových porastov, kto- a prevádzkovej bezpečnosti (http://www.osetro- ré teraz slúžia ako skládky odpadov a úkryty pre vanie-stromov.sk/orezavanie-stromov.php). Medzi bezdomovcov. ďalšie úpravy by bolo potrebné zaradiť úplné asa- Park Ľ. Štúra novanie minimálne jedného odumretého jedinca Parčík prešiel počas štyroch desaťročí a sanácie dutín na viacerých drevinách. uplynulého storočia mnohými zmenami (MYS- Námestie SNP LIVCOVÁ, 2009). Terajší stav drevín je 15 taxó- Na námestí ako pozostatku historického nov introdukovaných drevín: Platanus acerifolia objektu sme zaznamenali 10 taxónov introduko- (Aiton) Willd., Gleditsia triacanthos L., Catalpa vaných drevín: Fagus sylvatica „Atropurpurea“, bignonioides Walter., Prunus laurocerasus L., Chamaecyparis pisifera Sieb. et Zucc., Magnolia Ailanthus altissima Mill., Pyracantha coccinea acuminata L., Magnolia kobus DC., Picea omo- M. J. Roem., Ilex aquifolium L., Corylus colurna rika (Pancic) Pur., Fraxinus americana, Prunus L., Negundo aceroides Moench., Ulmus glabra cerasifera „Nigra“, Berberis julianae Schneid., Hud., Rhododendron sp., Cotoneaster dammeri Spiraea × vanhouttei Briott., Forsythia × interme- Schneid., Picea pungens Engelm., Mahonia aqu- dia Vahl. ifolium (Pursch.) Nutt., Juniperus x media „Pfit- Z domácich jedincov sa tam vyskytujú 3 ta- zeriana Glauca“. xóny: Taxus baccata L., Tilia cordata Mill., Betula Z domácich je to 8 taxónov: Ulmus laevis alba L. Pall., Acer platanoides L., Juniperus sabina L., Ta- Od roku 2002 začali prebiehať plány a práce xus baccata L., Fraxinus excelsior L., Populus ca- v rámci prvej etapy rekonštrukcie Námestia SNP. nescens (Aiton.) Sm., Quercus robur L., Crataegus Odborníci z viacerých inštitúcií upozorňovali na monogyna Jacq., Pinus mugo Turra. dôležitosť zachovania existujúcej zelene vzhľadom V tomto parku sa nachádzajú hodnotné dre- na možné klimatické zmeny a vzrast teplôt. Žiada- viny so značnými dendrometrickými hodnotami, li, aby bol spracovaný projekt koncepcie mestskej ktoré uvádzame v nasledujúcej tabuľke (sú to dre- zelene celého námestia SNP pri zachovaní vtedaj- viny domáce aj introdukované). šej hmoty zelene. Po dvoch rokoch sa ukázalo, že 92 výsadby zrealizované v rámci prvej etapy, nie sú betulus L., Pyrus pyraster Burgsd., Larix decidua dlhodobo udržateľné riešenie centrálneho námes- Mill., Pinus mugo Turra, Cerasus avium L. tia. Argumenty o zeleni mali reálny základ – na V nasledujúcej tabuľke uvádzame jedince spevnených plochách je neporovnateľne teplejšie s vysokými dendrometrickými hodnotami, ktoré sa a suchšie ako pod stromami v „starej“ časti ná- vyskytujú v tomto parkovom objekte. mestia, stromy vysadené v roku 2002 ako náhrada Z hľadiska klasifikácie funkcie zelene v tom- za vyrúbané dreviny neprosperujú, nikdy nebudú to parčíku môžeme skonštatovať, že plní viacero môcť prebrať funkcie odstránenej zelene a viac funkcií: psychologickú, renaturalizačnú, zdravotnú, ako 50 % z nich muselo byť už po krátkom čase spoločenskú, estetickú, hygienickú. Nachádzajú sa vymenených z dôvodu zlého zdravotného stavu tu staršie jedince stromov, ktoré boli už súčasťou (http://www.changenet.sk/). V roku 2004 pokračo- bývalého cintorína. vali úpravy námestia druhou etapou v rámci, ktorej bolo vyrúbaných vyše dve stovky drevín. Tieto ZÁVER úpravy trvali až do roku 2009. Terajší stav námestia po aktuálnej inventarizácii je 50 drevín. Z pôvod- V rámci nášho prieskumu sme vo Zvolene nej drevinovej skladby tam zostal zachovaný pás lokalizovali 5 parkových objektov. Z hľadiska ka- starších líp, ktoré ako jediné na celej ploche ná- tegorizácie dva objekty boli zaradené do kategórie mestia poskytujú trochu tieňa v letných mesiacoch. „PARK“, ďalšie dva do kategórie „PARČÍK“ a po- Ďalej sa zachovalo 6 kusov Fagus sylvatica „Atro- sledný ako „POZOSTATOK HISTORICKÉHO purpurea“ a 14 kusov Betula alba, z ktorých jedna OBJEKTU“. Vo všetkých objektoch sme zazname- v dôsledku značných zásahov do okolia koreňové- nali väčší výskyt drevín introdukovaných ako dre- ho systému úplne odumrela a ďalšie 2 sú na tom vín domácich. Introdukované dreviny majú totiž podobne. Z väčších častí sú odumreté. Z hľadiska väčšinou vyššiu odolnosť na znečistené mestské estetickej, psychologickej, spoločenskej funkcie prostredie ako domáce. V parkoch a parčíkoch by je tento nový stav výsadieb viac ako vyhovujúci bolo podľa nás potrebné vykonať komplexnejšie pre väčšinu obyvateľov. Z pohľadu funkcií ako je revitalizačné úpravy, ktoré sme bližšie popísali pri mikroklimatická, zdravotná a hygienická spĺňa mi- jednotlivých objektoch. Viedlo by to určite k zlep- nimum. šeniu viacerých funkcií (estetickej, spoločenskej, Park pri Technickej Univerzite psychologickej, rekreačnej, zdravotnej, hygienic- V parčíku pri Technickej univerzite sme lo- kej, mikroklimatickej a pod.) a významu týchto kalizovali 18 taxónov introdukovaných drevín: skúmaných plôch. Picea pungens Engelm., Pseudotsuga menziensii (Mirb.) Franco, Pinus strobus L., Negundo acero- Tab. 2 Najstaršie a najmohutnejšie dreviny v parku ides Moench., Aesculus hippocastanum L., Picea pri Technickej Univerzite omorika (Pancic) Pur., Quercus rubra L., Pinus Tab. 2 The oldest and the beatenist woody plants in peuce Griseb., Robinia psedoacacia L., Picea pun- the park near Technical University gens „Glauca“, Picea pungens „Viridis“, Platanus acerifolia (Aiton) Willd., Eleagnus angustifolia Názov taxónu o [m] v [m] L., Quercus coccinea Muenchh., Tsuga canaden- Aesculus hippocastanum L. 2,76 16 sis (L.) Carr., Forsythia × intermedia Vahl., Acer Tilia cordata Mill. 3,22 30 saccharinum L., Chamaecyparis pisifera Sieb. et Robinia pseudoacacia L. 2,81 18 Zucc. Tilia cordata Mill. 2,61 25 Domáce dreviny majú zastúpených 20 ta- Fraxinus excelsior L. 2,78 25 xónov: Tilia platyphyllos Scop., Pinus sylvestris Quercus robur L. 2,85 22 L., Acer pseudoplatanus L., Acer platanoides L., Crataegus monogyna Jacq., Tilia cordata Mill., Salix alba L. 3,78 16 Fraxinus excelsior L., Juniperus sabina L., Qu- ercus robur L., Betula pendula Roth., Tilia corda- Poďakovanie ta Mill., Acer tataricum L., Salix alba L., Fagus Autor vyslovuje poďakovanie Fakulte eko- sylvatica L., Ulmus carpinifolia Gled., Carpinus lógie a environmentalistiky, Technickej Univerzity 93 vo Zvolene za finančnú podporu v rámci inštitucio- SUPUKA J.: 1991: Ekologické princípy tvorby a ochrany nálneho projektu č. I-09-013-00. zelene. VEDA, Bratislava: 307 pp. ŠTRUPL L. 1993: Zdravotný stav drevín v parkoch Zvole- na: Diplomová práca. LF, TU vo Zvolene: 98 pp. LITERATÚRA VANÍKOVÁ V. : 1993, Monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv, Martin: 376 pp. Weeds.[online].[cit.2009-7-15]. Dostupné na internete: FERIANCOVÁ Ľ.: 2003: Tvorba parkov a iných umelých www.navstevnik.zvolen.sk krajinných prvkov ako náhrada za prirodzené prostre- Weeds.[online].[cit.2009-8-26]. Dostupné na internete: die. In: Životné prostredie – Vyd. 37. p. 244 – 248. http://www.zelen.sk/ KOBZA M.: 2003: Vošky (APHIDINEA, SYN. APHIDO- Weeds.[online].[cit.2009-9-21]. Dostupné na internete IDEA) na drevinách mestskej zelene. In: Dreviny vo http://www.changenet.sk/ verejnej zeleni. Zborník z konferencie s medzinárod- Weeds.[online].[cit.2009-9-21]. Dostupné na internete: nou účasťou. Košice: p. 119 – 125. http://www.osetrovanie-stromov.sk/ KRAJČOVIČOVÁ D.: 2003, Zakladanie a údržba zelene, Nitra: 90 pp. MODRANSKÝ J.: 2007, Introdukované dreviny v parko- Adresa autora: vých objektoch juhovýchodného Slovenska a ich Ing. Karolína Luptáková zdravotný stav. Dizertačná práca. Zvolen: Katedra Katedra plánovania a tvorby krajiny plánovania a tvorby krajiny FEE TU: 148 pp. Fakulta ekológie a environmentalistiky MYSLIVCOVÁ Z.: 2009: Fenomén parkového námestia Technická Univerzita vo Zvolene vo Zvolene. In: Pamiatky a múzeá, č. 2. Slovenské T. G. Masaryka 24 národné múzeum a Pamiatkový úrad SR, Bratislava: 960 53 Zvolen p. 27 – 51. Slovensko PUTROVÁ E.: 2000, Premeny historických parkov v sú- Tel.: +421 455 206 192 časnej urbanistickej štruktúre. In: GAŽOVÁ, D. e-mail: [email protected] (ed.) 2001: Proces premien prírodných priestorov v štruktúre sídla. Zborník zo seminára, Gabčíkovo, 19. – 20. 10. 2000. Vydavateľstvo STU, Bratislava: p. 43 – 49. 94 95

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 95–101 Zvolen (Slovakia), 2010

DYNAMIKA SPOLOČENSTIEV JAVORÍN NA LOKALITE DRASTVICA V ŠTIAVNICKÝCH VRCHOCH

Emília MAZÁNIKOVÁ1 – Tibor BENČAŤ2

Katedra plánovania tvorby krajiny, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická Univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24; 960 53 Zvolen, e-mail: [email protected]; [email protected]

ABSTRACT

Mazániková, E., Benčať, T.: Dynamics of Maple Communities on the Drastvica Site in Štiavnické vrchy Mts. The object of contribution was arbitration of change chosen forest phytocoenosis, which represent slt TAc nst on the locality Drastvica in Štiavnické vrchy mts. There were localized and renewed six plots of phytocoenological records originated in 1980 within the graduation theses. As all plots of phytocoenological records were situated within the category of protection forest, we could have to except the straight anthropogenic inﬂuence on change of phytocoenosis. From results result, that on the all following plots come about fall of species diversity. The ecological analysis proved marketer movement of ecological spectrum at ecofactors moisture and contents nitrous to the less demanding association. The gradient method conﬁrmed the marked changes on single plots. The surface moved along in the direction with increasing the age of growth.

Key words: changes of the phytocenosis, herb layer, ecological analysis

ÚVOD (prirodzenými alebo neprirodzenými), spravidla sa však nejedná o jeden faktor ale komplex premen- Vegetácia daného územia sa do určitej mie- ných. Jednoznačné určenie príčiny tak býva veľmi ry vždy mení v priebehu času. Tieto zmeny sa zložité a prakticky je možné, len pri výraznejších označujú ako dynamika vegetácie (MILES 1979). zmenách v druhovom spektre fytocenóz. Rovnako V poslednej dobe sa čoraz viac zvýrazňuje význam platí, že zisťovanie príčin zmien sa spresňuje poč- bylinnej synúzie ako bioindikátora dlhodobých tom zisťovaných environmentálnych premenných a stredne dlhodobých zmien prostredia. Z dôvo- bezprostredne vplývajúcich na bylinnú synúziu. du kratšej dĺžky života rastlín je ich závislosť na Cieľom predkladanej práce je v prvom rade podmienkach prostredia väčšia a tým aj reakcia na analyzovať rozsah a charakter zmien druhového zmeny v ich intenzite bezprostrednejšia. To pou- spektra fytocenóz. V druhom rade sa práca zameria kazuje na väčšiu dynamiku v bylinnej synúzii ako na syntézu zistených údajov a hľadanie hypotetic- v synúzii drevín. V rámci dynamiky vegetácie sa kých príčin opísaných zmien. Predmetom práce neprejavujú len zmeny v druhovom zložení, ktoré sú plochy na lokalite Drastvica (BENČAŤ 1981), sa mení v rámci posunu ekologických spektier, ale patriace skupine lesných typov Tilieto-Aceretum aj v počte druhov a v ich priestorovom usporiadaní. (TAc nst). Porasty v rámci, ktorých boli plochy lo- Takéto zmeny vegetácie v prevažnej miere, reﬂek- kalizované patria do kategórie ochranných lesov, tujú zmeny podmienok prostredia. Zmeny fytoce- priamy vplyv človeka na zmeny druhového spektra nóz v čase môžu byť spôsobené rôznymi faktormi tak môžeme prakticky vylúčiť. 96

METODIKA v ekologickom spektre spoločenstiev sa posúdili metódou ekologickej analýzy podľa ELLENBERGA Plochy boli obnovené na jeseň v roku 2007 (1992) s využitím programu PHYTEC (ČERNUŠÁK v zmysle metodiky (VLADOVIČ 2005). Presná lo- et ČERNUŠÁKOVÁ 1989). kalizácia bola urobená pomocou prístroja GPS zameraním pri strednom kmeni. Na obnovených VÝSLEDKY plochách sa po dôkladnom zmapovaní vegetá- cie vyhotovili fytocenologické zápisy v zmysle Na území lokality Drastvica bolo v lete v ter- metodík zaužívaných na Katedre fytológie (KRI- mínoch 22. 8. – 14. 9. 2007 identiﬁkovaných a ob- ŽOVÁ, NIČ 2001). Číslovanie a názvy lesných novených 17 plôch fytocenologických zápisov. Zo typov sú uvádzané podľa HANČINSKÉHO (1972). 17 zápisov patrí šesť opisovanej slt TAc nst. V po- Názvy rastlinných taxónov sú uvádzané v zmysle rovnaní s rokom 1980 kedy boli zápisy vyhotovené MARHOLD, HYNDÁK et al. (1998). Pri spracovaní v termínoch od 2. 9 do 4. 9. 1980, nastal mierny a vyhodnotení výsledkov boli použité softwarové posun najmä pri zápisoch, ktoré boli vyhotovené produkty TURBOVEG (HENNEKENS, SCHAMINÉE v termínoch 13. a 14. 9. 2007. Tento mierny posun 2001), JUICE (TICHÝ 2002) a CANOCO (TER smerom k jesennému aspektu by však nemal mať BRAAK et ŠMILAUER 1998). Posúdenie zmien taxo- významnejší vplyv na zmeny diverzity fytocenóz. nomickej diverzity sa zhodnotilo pomocou indexu Plochy predstavujúce slt TAc nst, lt 3501 sa nachá- škálovej diverzity (Dsc), Hillovho indexu diverzity dzajú v rámci porastového dielca 520a so severo- (N2), (JURKO 1990) a Shannonov-Wienerovho východnou orientáciou, ostatné dve plochy patria indexu (H’), ktorý je možné vypočítať v rámci dielcu 743 orientovanému severozápadne. Obidva programu JUICE (TICHÝ 2002). Indexy diverzity, záujmové porasty sú jednoetážové, nachádzajúce dominancie a podobnosti boli počítané z prítom- sa zhodne vo vekovej kategórii 120 a viac rokov. nosti a pokryvnosti druhov bylinnej synúzie. Len Plochy boli zhodne tak ako v roku 1980 v zmysle pri indexe škálovej diverzity sa počítalo s druhmi Zlatníkovej geobiocenologickej školy zatriedené krovitej a stromovej etáže. Všetky indexy taxon- do nasledujúcich lesných typov. mickej diverzity sa spracovávali na úrovni jednotli- Plochy 17, 18, 23 a 29: Tilieto-Aceretum, TAc vých zápisov, ale hodnotené boli na úrovni lesných nst – lipová javorina, lt 3501 – Balvanovitá lipová typov. Pre vyhodnotenie zmien fytocenóz boli javorina nst. Na dvoch plochách sa v rámci spolo- použité aj ordinačné metódy, konkrétne nepriama čenstva hojnejšie uplatňuje druh Poa nemoralis. gradientová analýza PCA. Pre lepšiu interpretáciu Inak je synúzia podrastu všetkých štyroch plôch boli do grafov analýz premietnuté pasívne premen- tvorená nitroﬁlnými bylinnými druhmi ako Urtica né, ktoré predstavovali hodnoty Ellenbergových dioica, Glechoma hirsuta, Geranium robertianum ekočísel vygenerovaných programom JUICE len a Mercurialis perennis. Zastúpené sú aj bučinové na základe prítomnosti druhov. Štatistická význam- druhy Galium odoratum a Galeobdolon luteum. nosť vplyvu priamych (nameraných) premenných Plochy 28 a 31: Tilieto-Aceretum, TAc nst na zmenu spoločenstiev bola otestovaná Monte – lipová javorina, lt 3502 – Kamenitá lipová ja- Carlo testom v programe CANNOCO. Zmeny vorina nst. Na rozdiel od predchádzajúceho lt sú

Tab. 1 Lokalizácia plôch pomocou WGS súradníc Tab. 1 Localization of the plots with WGS coordinate

Drastvica EM 17 (TAc) 48°26‘00“N 18°43‘56“E EM 18 (TAc) 48°25‘53“N 18°43‘52“E EM 23 (TAc) 48°25‘40“N 18°43‘54“E EM 29 (TAc) 48°25‘53“N 18°43‘49“E EM 31 (TAc) 48°25‘41“N 18°43‘41“E EM 28 (TAc) 48°25‘35“N 18°43‘32“E 97 hojnejšie zastúpené trávovité mezofyty Poa ne- tum, Torilis japonica. Svoju pokryvnosť v porov- moralis a Melica uniflora. Pristupuje aj druh na naní so súčasnosťou výrazne znížili druhy Urtica vlhkosť náročnejší Impatiens noli-tangere. Z nit- dioica, Athyrium filix-femina, Dryopteris filix-mas, rofilných bylín sú zastúpené Mercurialis perennis, Epilobium montanum, Geranium robertianum, Im- Glechoma hirsuta a Campanula rapunculoides. Do patiens noli-tangere a Senecio nemorensis. Naopak 15 % sa vyskytujú aj bučinové druhy ako Galium výrazné zvýšenie pokryvnosti sme zaznamenali odoratum, Sanicula europaea, Asarum europaeum pri druhoch: Viola reichenbachiana, Geum urba- a Hordelymus europaeus. num, Galium schultesii. Výrazné zmeny diverzity, ktoré vyplynuli z porovnania zápisov len sčasti Zmeny štruktúry a diverzity fytocenóz odráža Hillov index diverzity, ktorého priemerná TAc nst, lt 3501 (plochy 17, 18, 23 a 29): hodnota poklesla len nepatrne v rámci kategórie V rámci spoločenstva môžeme na všetkých štyroch nízka z hodnoty 3,42 na hodnotu 3,13. Aj pokles sledovaných plochách konštatovať ústup počtu hodnôt v rámci Shannonovho indexu diverzity druhov v rozmedzí od 6 do 11. Hodnota indexu neprekračuje hranicu kategórie nízkej až strednej podobnosti sa pri všetkých plochách pohybuje (3,07/2,69). Index škálovej diverzity spoločenstvo nad 40 %, pričom priemerná hodnota dosahuje zhodne radí do kategórie strednej diverzity. Prie- 43,17 %. Na základe hodnoty indexu podobnosti merná hodnota indexu dominancie nepatrne stúpla možno predpokladať pomerne významnú druhovú v rámci kategórie stredná z hodnoty 41,68 % na výmenu v analyzovanom spoločenstve. Na štyroch hodnotu 49,22 %. plochách bolo v roku 1980 spolu nájdených 71 dru- TAc nst, lt 3502 (plochy 28 a 31): V po- hov z ktorých úplne ustúpilo 32 druhov. Na druhej rovnaní s predchádzajúcim príbuzným lesným strane v roku 2007 bolo nájdených 20 nových dru- typom môžeme pozorovať rovnaký trend poklesu hov. Druhy, ktoré sa pôvodne vyskytovali aspoň na počtu druhov. Pričom index podobnosti naznaču- troch plochách a v súčasnosti neboli nájdené ani na je, že dve sledované plochy spoločenstva sa pri jednej sú: Cardamine amara, Betonica officinalis, druhovej výmene správajú rozdielne. Na ploche Myosotis sp., Rosa sp. Medzi nové druhy, ktoré sa 28 index dosahuje hodnotu len 29,62 %, na plo- vyskytovali aspoň na troch plochách do 1 %, alebo che 31 je to 52,63 %. Na základe tejto skutočnosti na dvoch s pokryvnosťou do 10 % patria: Digitalis môžeme konštatovať, že na ploche 28 došlo nie- grandiflora, Melica nutans, Polygonatum odora- len k výraznejšiemu ústupu v počte druhov, ale aj

Tab. 2 Hodnoty indexov diverzity, dominancie a podobnosti pre sledované lokality Tab. 2 Attributes index of diversity, dominance and similarity for objective localtions

Počet Indexy sslt/lt Plocha druhov rok Diverzity Diverzity Škálovej Dominancie číslo na Is N2 H’ diverzity Cn plochu (Sørensen) (Hill) (Shannon) Ds (McNaughton) 1980 27 4,06 2,71 11 42,03 TAc3501 17 41,67 2007 21 1,27 3,02 10 76,36 1980 33 6,19 3,04 9,5 35,34 18 40,00 2007 22 4,16 2,70 10 42,55 1980 47 1,60 3,04 8 47,06 23 48,00 2007 28 4,24 2,44 7,5 39,30 1980 49 1,82 3,16 9 42,32 29 43,04 2007 30 2,82 2,61 8 38,66 TAc3502 1980 32 6,39 2,92 11 29,67 28 29,62 2007 22 7,57 2,96 9 28,99 1980 31 5,30 2,77 7,5 54,87 31 52,63 2007 26 5,80 2,50 8,5 30,85 98 k významnejšej zmene štrukturálnej diverzity. nastali len pri ekofaktoroch vlhkosť a dusík. Pri V porovnaní s rokom 1980 úplne ustúpili nasle- ekofaktore vlhkosť sa výrazne znížila pokryvnosť dovné druhy: Cardamine amara, Digitalis grandif- druhov náročných na vlahu ako Impatiens noli-tan- lora, Hesperis matronalis agg., Pulmonaria offi- gere, Stachys sylvatica, Urtica dioica, Senecio ne- cinalis, Rosa sp., všetky druhy dosahovali pokryv- morensis a Glechoma hederacea. V podstate rov- nosť do 1 %. Medzi druhy, ktoré úplne ustúpili naké druhy sú druhmi bohatých až veľmi bohatých s pokryvnosťou do 10 % radíme: Impatiens noli- pôd, ich ústup teda zapríčinil aj zníženie hodnoty -tangere a Galeobdolon luteum. Novými druhmi ekoindexu pri ekofaktore dusík. K nim sa zniže- spoločenstva sú: Glechoma hirsuta, Viola hirta, ním svojej pokryvnosti pridali aj ďalšie druhy bo- Viola odorata, Sanicula europaea, Asarum euro- hatých pôd ako Mercurialis perennis a Geranium paeum, Brachypodium sylvaticum, Hedera helix. robertianum. Hodnota ekoindexov sa pri ostatných Všetky nové druhy dosahujú pokryvnosť do 10 %. ekofaktoroch v porovnaní s rokom 1980 zmenila Výraznejší pokles pokryvnosti môžeme pozorovať len nepatrne. pri druhoch: Geranium robertianum, Mercurialis TAc nst, lt 3502 (plochy 28 a 31): perennis a Urtica dioica. Významnejšie zvýšenie V porovnaní s predchádzajúcim spoločen- pokryvnosti sme naopak zaznamenali len pri dru- stvom aj v rámci predmetného lt sme zaznamenali hoch Viola reichenbachiana a Hordelymus europa- zmeny v ekologickom spektre fytocenóz (obr. 2). eus. Hodnota Hillovho indexu diverzity i napriek Výraznejšie zmeny nastali pri ekofaktoroch svetlo, poklesu celkovej diverzity mierne stúpla v rámci teplota, vlhkosť a dusík. Pri svetle na jednej stra- kategórie stredná z 5,84 na 6,68. Shannonov index ne došlo k zvýšeniu pokryvnosti druhov na svetlo v tomto prípade vernejšie kopíruje pokles počtu náročnejších ako: Anthriscus sylvestris a Poa ne- druhov na plochách, jeho hodnota klesla v rámci moralis, a na strane druhej znížili svoju pokryv- kategórie nízkej až strednej diverzity z hodnoty nosť druhy tieňomilnej povahy ako Mercurialis 2,85 na hodnotu 2,59. Hodnota indexu škálovej perennis a Dryopteris filix-mas. K protichodnému diverzity rovnako ako pri predchádzajúcom spolo- posunu došlo pri ekofaktore teplota, kde hodnota čenstve sa pohybuje v kategórii strednej až vysokej priemerného ekoindexu klesla smerom k druhom diverzity. Hodnota indexu dominancie poklesla indikujúcim mierne teplo. Túto skutočnosť zaprí- z kategórie strednej (42,21) do kategórie nízkej do- činil ústup druhov: Pulmonaria officinalis a Gale- minacie (29,30). obdolon luteum. Pri ekofaktoroch vlhkosť a dusík sa hodnota ekoindexu znížila čo spôsobil ústup Ekologická analýza spoločenstiev druhov náročnejších na pôdnu vlhkosť a aj obsah TAc nst, lt 3501 (plochy 17, 18, 23 a 29): dusíka v pôde. Ide o druhy Impatiens noli-tange- Z výsledného obrázku 1, možno vidieť, že re, Dryopteris filix-mas, Geranium robertianum výrazné zmeny v ekologickom spektre fytocenóz a Mercurialis perennis.

7 TAc - lt 3501

6 6.27 6.07 6.05 5.55 5.68

5 5.42 5.35 4.96 4.53

4 4.43 4.27

3 3.5 ekoindex

1981 1 2007 0 svetlo teplota kontinent. vlhkos� reakcia dusík ekofaktor

Obr. 1 Priemerné hodnoty ekoindexov pre TAc nst, lt 3501 Fig. 1 Average values ecological index for TAc nst, lt 3501 99

7 TAc - lt 3502

6 6.38 6.26 6.22

5 5.71 5.52 5.36 5.22 4.99 4 4.42 3.97

3 3.65 ekoindex 3.25 2

1981 1 2007 0 svetlo teplota kontinent. vlhkos� reakcia dusík ekofaktor

Obr. 2 Priemerné hodnoty ekoindexov pre TAc nst, lt 3502 Fig. 2 Average values ecological index for TAc nst, lt 3502

Gradientová analýza spoločenstiev Z obr. 3 možno vidieť, že v porovnaní s ro- Zmeny diverzity fytocenóz boli posúdené aj kom 1980 nastal výrazný posun plôch fytocenolo- pomocou gradientovej analýzy. Z metód gradien- gických zápisov. Konkrétne absolútne hodnoty po- tovej analýzy sme využili nepriamu lineárnu PCA sunu môžeme vidieť v tabuľke 14. Najviac varia- analýzu. Použitie lineárnej analýzy sme zvolili na bility vysvetľuje prvá ordinačná os (25,4 %), ktorá základe testu v programe CANOCO, kde sme zis- je v úzkej korelácii so svetlom a celkovým bylin- tili, že dĺžka najdlhšieho gradientu dosahuje hod- ným krytom v kladnom smere a v zápornom úzko notu 2,486. Podľa tejto hodnoty môžeme v zmysle koreluje s vlhkosťou a obsahom dusíka v pôde. metodiky (LEPŠ, ŠMILAUER 2003) predpokladať Na prvej osi sme ale nezaznamenali výraznejší pomerne homogénny súbor údajov preto aj odpo- posun pri žiadnej zo 6 sledovaných plôch. Druhá veď druhov na skúmané faktory prostredia bude os vysvetľuje podstatne menej variability (12,2 %) lineárna. Tak ako pri predchádzajúcich lokalitách a koreluje s korunovým zápojom a vekom porastu sme do grafu PCA analýzy pre lepšiu interpretá- v zápornom smere v kladnom je to teplota, vlhkosť ciu premietli pasívne premenné. Premenné: svetlo, a celkový bylinný kryt. Korelačný koeﬁcient sa teplo, vlhkosť, reakcia a dusík predstavujú prie- však pri všetkých spomínaných faktoroch prostre- merné hodnoty Elenbergových ekočísel vypočíta- dia pohybuje len okolo (0,35). Posuny na druhej ných v programe JUICE len na základe prezencie ordinačnej osi sú čitateľné aj z grafu, všetkých druhov. 6 plôch sa posunulo v smere s vekom porastu.

Obr. 3 Posun vývoja fytocenóz po 27 rokoch podľa PCA analýzy Fig. 3 Progres of phytocenosis after 27 years according to PCA analysis 100

Tab. 3 Absolútny posun plôch pozdĺž ordinačných osí. Tab. 3 Absolute shifting plots along the ordinations axis

OS 1/axis 1 OS 2/axis 2 OS 3/axis 3 OS 4/axis 4 17 –0,6028 2,8497 0,4196 1,5086 18 –0,3830 1,5278 1,2770 –0,6066 23 0,2003 2,3494 –1,2098 –2,0100 28 –0,1822 2,4724 0,1874 –0,1839 29 –0,1018 2,9336 –3,2823 –0,9273 31 –0,6911 2,3315 –0,0563 0,5392

Plochy (17 a 28) sa posunuli aj v smere zvýšeného rokov. Zároveň bolo cieľom práce preskúmať po- korunového zápoja. Pri ploche 18 dominuje posun sun ekologického spektra spoločenstva vo vzťahu v smere zníženia vlhkosti, čo odráža aj ekologická k ekologickým faktorom z pohľadu zmien druho- analýza vážených aritmetických priemerov, ktorá vej bohatosti a vyrovnanosti. udáva posun celého spoločenstva TAc nst smerom Na základe výsledkov možno konštatovať k spoločenstvám na vlhkosť menej náročným. výrazné zmeny diverzity, na jednej strane prezen- Najvýraznejší posun pri ploche číslo tri nastal tované predovšetkým znížením počtu druhov a na pozdĺž tretej ordinačnej osi. Tretia os pritom vy- strane druhej výraznou druhovou výmenou. Gra- svetľuje len (0,08 %) z celkovej variability a nie je dientová analýza pri všetkých plochách preukázala v úzkej korelácii so žiadnym zo sledovaných fakto- výrazný posun smerom so zvyšujúcim sa vekom rov. Z uvedených výsledkov gradientovej ananlýzy porastu. Keďže sa jedná o ochranné porasty pria- vyplýva, že na lokalite Drastvica nastali výrazné my antorpický vplyv na zmeny diverzity môžeme zmeny v diverzite fytocenóz. Pri piatich plochách vylúčiť. Korunový zápoj porastov sa na niektorých sme čiastočne popísali gradienty týchto zmien, ale plochách mierne zvýšil alebo zostal úplne nezme- nakoľko druhá os vysvetľuje len 12,2 % variability nený, čo potvrdzujú aj výsledky ekologickej ana- a žiaden z gradientov prostredia nie je s ňou vo vý- lýzy. Na základe toho môžeme konštatovať, že znamnejšej korelácii popísané gradienty prostredia porasty sú v súčasnosti v štádiu optima a rovnako majú tak len malý štatistický význam. ako pred 27 rokmi si zachovávajú svoj jednoetá- žový charakter. DISKUSIA A ZÁVER Svetelné podmienky sa tak prakticky nezme- nili čo je potvrdené aj reakciou druhov, kde i na- Príspevok bol zameraný na analýzu reakcie priek výrazným zmenám v druhovom spektre, zme- bylinnej zložky vo vzťahu k zisteným environ- nené druhy vykazujú približne rovnaké ekologické mentálnym premenným za sledované obdobie 27 nároky. Na plochách sme nezaznamenali väčší

Tab. 4 Korelácie štatisticky významných premenných s ordinačnými osami Tab. 4 Corelations statistic signiﬁcation variable with ordiantion axis

názov AX1 AX2 AX3 AX4 N FR EXTRACTED 0,3790 0,0845 0,0080 0,0721 5 Light 0,8160 0,2237 0,0217 0,0187 6 Temperature 0,3547 0,3241 –,01660 0,2611 8 Moisture –0,7811 0,3339 0,0665 0,0770 9 Soil rea 0,6197 0,0646 –0,0761 0,3212 10 Nutrient –0,6434 –0,0210 0,0026 0,4947 11 Canopy –0,4789 –0,4263 –0,0208 –0,2682 101 nástup humideštruktívnych druhov a podobne ani HANČINSKÝ L., 1972: Lesné typy Slovenska. Príroda, ostatných druhov na svetlo náročných. Ekologická Bratislava, 307 pp. analýza preukázala výraznejší posun ekologického KRIŽOVÁ E., NIČ J., 2001: Fytocenológia a lesnícka ty- pológia (návody na cvičenia), TU Zvolen: 116 pp. spektra len pri ekofaktoroch vlhkosť a obsah du- HENNEKENS S. M. & SCHAMINÉE J. H. J. (2001): TURBO- síka smerom k spoločenstvám menej náročným. VEG, a comprehensive data base management system Na plochách tak došlo k výraznejšiemu ústupu for vegetation data. – J. Veg. Sci. 12: p. 589 – 591. druhov náročnejších na výskyt dusíka a vlhkosti JURKO A., 1990: Ekologické a socioekonomické hodnote- v pôde, ako sú Impatiens noli-tangere, Dryopteris nie vegetácie, Priroda, Bratislava: 200 pp. filix-mas, Geranium robertianum a Mercurialis pe- LEPŠ, ŠMILAUER 2003: Multivariate analyses of ecological data using CANOCO. – Cambrige university rennis. Takýto čiastočný posun ekologického spek- Press, Cambrige. 282 pp. tra nám indikuje zníženie obsahu vody v pôde, čo MARHOLD K., HINDÁK F., et al. 1998: Zoznam vyšších môže byť spôsobené dlhodobejšími klimatickými a nižších rastlín Slovenska, VEDA, Bratislava: zmenami, alebo aktuálnymi fluktuáciami porasto- 687 pp. vej mikroklímy v sledovaných rokoch vyhotove- MILES J., 1979: Vegetation Dynamics. Studies in Ecology, London: p. 6 – 66. nia zápisu. Dlhodobejším sledovaním by sme tak TER BRAAK C. J. F., ŠMILAUER P. 1998: CANOCO Re- mohli dať lepšiu odpoveď či sa jedná o zmeny spô- ference Manual and User´s Guide to Canoco for sobené v dôsledku globálnych klimatických zmien, Windows. Sotware for Canonical Community Ordi- alebo len o zmenu mikroklimatických podmienok nation (version 4). Centre of Biometry, Wageningen: stanovišťa v dôsledku starnutia porastu. 353 pp. TICHÝ L. 2002: JUICE, software for vegetation classifi- cation. J. Veg. Sci. 13: 451 – 453 pp. Poďakovanie VLADOVIČ 2005: Reakcia diverzity lesných fytocenóz na Autori vyslovujú poďakovanie agentúre zmenu edaficko-klimatických podmienok Slovenska. VEGA za finančnú podporu pri riešení projektu APVT-27-009304. Pracovné postupy terénnych č. 1/4329/07, v rámci ktorého vznikol prezentova- prác obnovy reprezentatívnych plôch. NLC Zvolen ný príspevok. 60 pp.

Adresa autorov: LITERATÚRA Ing. Emília Mazániková, PhD.1 prof. Ing. Tibor Benčať, CSc.2 BENČAŤ T., 1981: Zhodnotenie prírodných podmienok Katedra plánovania a tvorby krajiny a výber porastov pre budovanie siete štátnych prí- Fakulta ekológie a environmentalistiky rodných rezervácií v lesoch Štiavnických vrchoch. Technickej univerzity vo Zvolene Dipl. práca, Lesnícka fakulta. TU Zvolen: 59 pp. T. G. Masaryka 24 ČERNUŠÁK I., ČERNUŠÁKOVÁ D. 1989: PHYTEC, Soft- 960 53 Zvolen warový produkt ZN-37/87, UK Bratislava. Slovensko 1 ELLENBERG H., 1992: Zeigerwerte von Pflanzen in Mitte- e-mail: [email protected] 2 leuropas. Scripta Geobotanica XVIII, 2. verbesserte [email protected] und erseiterte Auflage, D 3400 Göttingen Auflage: 258 pp. 102 103

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 103–111 Zvolen (Slovakia), 2010

THE ROLE OF UNIVERSITY IN LEADING AND IMPLEMENTING CHANGE – CASE STUDY INNONATOUR PROJECT

Carmen NĂSTASE1 – Carmen CHAŞOVSCHI2 – Mihai POPESCU3 – Adrian Liviu SCUTARIU4

1,2,3,4 “Stefan cel Mare” University of Suceava, Faculty of Economics and Public Administration, Universitatii Street, no. 13, 720229, Suceava, Romania, e-mails: [email protected], [email protected], [email protected], [email protected]

ABSTRACT

Năstase, C., Chaşovschi, C, Popescu, M., Scutariu, L.: The Role of University in Leading and Implementing Change – Case Study InnoNatour Project The universities are an important actor in education and training to support economic growth and the development of the knowledge based society. The article aims at charting possibilities of knowledge transfer between old more advanced EU member states and new member states (Romania, Bulgaria) in the ﬁeld of SME targeted innovation support services. This article has a speciﬁc focus on universities as a regional channel for resources human development. It is underlining the introvert capabilities of universities in absorbing, transferring and adjusting concepts and models of regional development from outside the region to the regional context. The research questions of this paper are: How does the university contribute towards building the human capital of the nation and the market? There are linking long life learning and the labour market? The study will be concluded by recommendations How to support the development of university networks, research institutes and enterprises for the human development and How does the university contributes to implementing change for the regional development.

Key words: enterprises, human resources, innovation, networks, role of university, Inno Natour Project

INTRODUCTION METHODOLOGICAL APPROACH – MATERIALS The Community’s policies of the EU, in connection with the public policy of the member states, A) THE ROLE OF EUROPEAN UNION TO regards some domains/sectors, such us: agriculture, THE RESEARCH, DEVELOPMENT AND competition, culture, justice and internal business- INNOVATION DOMAIN es, environment, etc. Between these domains, an important place is accorded to the research and One day, according to Alvin Toffler, the Eu- technology, education and professional formation, rope could become a global balance comparing new industrial technologies, etc. We will focus on to the American power, considered by the most of three main components: R&D policy; education; the people – excessive; but the geopolitical power Knowledge based society creation. of the countries is given by the economical and 104 military power, both being dependent nowadays by search programs are still independent one of that „soft” – type of resource, meaning-knowledge; each other; the ways to improve the coherence regrettably, says the same analyst, seems like the of the R&D domain are to implement some EU haven’t got this message yet (TOFFLER 2006). national and European programs in a better co- The European Union gives a main role to ordination, and in better cooperation relations the research, development and innovation domain between the organizations involved in this do- (RDI) for consolidation of the competitiveness main; and for the economical growth; this domain will • Activation of the private investments; creation be called synthetically Research and Development of ERA will be possible also through a better/ (R&D). The important investments in research, efficient application of the tools that offer indi- development and innovation are essential for rect support to the R&D domain, and through prosperity and economical growth at the level of implementation of security/protection meas- those 27 member states of the EU; gradually, some ures of the intellectual property, fact that will strategies of the member states have emerged with encourage the investments, the ones with risks projects/programs promoted by the Council and inclusively; by the European Commission. Especially begin- • A common scientific and technique reference ning with 1983, after some evaluation that pre- system for implementation of the policies; the sented a disastrously situation in EU, comparing European system of research should be organ- with USA and Japan, in research and development ized in such a manner to take into account the domain, and can be discussed a Community’s needs that appears in various stages of the pub- policy of the EU, that, essentially have included 7 lic policies implementation; the challenge con- Framework Programs (POPESCU 2007). sists in removing the administrative obstacles Starting with Lisbon Strategy, the Euro- that is facing the scientific research activity; pean Union launched for the period 2007 – 2013 • Attracting the more mobile human resources; a set of initiatives that regards the research and in this case ERA have to face some challenges innovation, the global competitiveness of the uni- such as: the growth of the researchers mobil- versities and research institutes, entrepreneurial ity, the reinforce of the place and the role of the abilities development and knowledge transfer in women in research activity, motivation of the products and services. youth for starting careers in research activity, The legal basis of the EU in R&D domain, etc. (BUCKINGHAM, COFFMAN 2005); starts with the CECO Treaty, Euratom Treaty, EEC • Development of a value system, putting the Treaty, European Unique Document (Act), Maas- problems regarding the science and society into tricht Treaty, etc. (PORFIROIU 2003). From the main a complete European dimension and through objectives of the EU policy in R&D domain we consolidation of a common vision on the ethical mention the followings (PRISECARU 2004): aspects related to science and technology. a) Realization of an European Research b) Correlation between the national policies Area (ERA), especially through FP1 – FP7 tools, and EU strategies in order to eliminate the “super- but also through common actions such as EURE- position” of some efforts in activities as research, KA, COST, European Scientific Foundation, Struc- innovation, new technologies, environment protec- tural Funds, Regional Projects, etc. (WALLACE et tion, public health, unemployment control, etc.; al. 2005). Precisely, the realization of ERA means through this direction, it is pursue the improvement realization of a Community’s market for research, of the costs-benefits ratio in R&D, common utiliza- through measures as (Towards an European Re- tion of resources and of the research infrastructure search Area, 2005): and promotion of some domains as IT, telecommu- • Optimal distribution of the facilities/resources nication, nanotechnologies, biotechnologies, etc. of the research at EU level; ERA will consists c) The Activities of Research and Techno- in formation/consolidation of “excellence cent- logical Development at the EU level have as the ers” through connection of the “leader” institu- main goal the improvement and growth of the Eu- tion that are involved in the research activity; ropean industry competitiveness and improvement • A better utilization of the tools and public re- of the quality of life, and also to become a constant sources, especially that now the national re- support that can contribute to the development and 105 promotion of other Community’s policies. In a gen- tire world is unrolling on the present and changes eral way, in the R&D domain we will also find the that have to be considered even by EU include (An results of some EU strategies for promotion of the Overview of Higher Education and GATS): innovation, growth in the annual number of licenses The globalization emphasizes leading to an in sectors as telecommunication, nanotechnologies, increment of the persons’ mobility, to the access to biotechnologies, IT, etc. From such a large perspec- knowledge out of the national borders, to the growth tive we can say that the EU have dropped back com- of demand for education, including e-learning, to paring to the USA and the gap could increase. As the growth of the adults needs for continuation of Toffler remarked, at all analysis levels, from the life their education, to the increase of investments, etc. style and culture continuing with military problems, (DRUCKER 2004). As a result the opportunities for but most of all business environment and economy, increasing and diversification of the superior edu- the difference between Europe and USA become cation “market” are growing (NICOLESCU, PLUMB more obvious (TOFFLER 2006). 2003). The information technology and communi- B) THE ROLE OF EDUCATION IN LEAD- cations are rapidly extended in entire world con- ING AND IMPLEMENTING CHANGE comitant with their application possibilities in the education field. In many parts of the world the The development of modern economies, es- information technology can assure the access to pecially in the area of those three “poles of power”, education for persons that cannot be served by the EU, USA and Japan, has determined the reconsid- traditional institutions. eration of the educational politics and the extension The competition in superior education has of the different “schooling” forms beyond univer- grown significantly in the last years in the USA, sities lectures. In EU, next to the communitarian Europe and Asia; the competition in this field will institutions, the national authorities and diverse put face to face the European universities and the international organizations/organisms (OECD, American ones, in connection with public politics World Bank, WTO etc.) give more importance to from other fields, such as research, innovations, the sector of education and offer assistance in order and the new technologies, etc. to assure the quality of the educational processes One of the objectives mentioned in March for being a factor of human development, sustain- 2000 at Lisbon is that EU should became the most able economical growth and social cohesion. competitive and dynamic economy of the world, The individuals’ knowledge and abilities are based on knowledge, capable to assure a sustaina- determinant for the growth of a country economy ble economic growth and many better work places and standards of living because the results of the and a bigger social cohesion. The European Coun- educational process are materializing, finally, in cil has underlined the determinant role of the edu- goods and services, increasing institutional capaci- cational system in reaching this goal and in promo- ties, a public sector more efficient, a stronger civil tion of the humanist values of the European society. society and a better place for investments (COOPER The Council appreciates that the purposes which 2005). The quality, the equity, the efficient superior the society attributed to the education and profes- education, the activity of research-development, sional formation are (Report from Educational etc. are essential in this process both for the devel- Council to the European Council): oped countries and for those in the course of devel- • the individual development and implicit the de- opment. Essentially, it can be said that the world velopment of his entire potential; countries become established in global competition • the society development and the enforcement of by education and science; especially the science is social cohesion; translating in general economic growth by multi- • the economy development by correlation be- ple and complex ways, and in the USA case, the tween the work force aptitudes and abilities and estimations shows that the science itself has rep- the economic and technologic evolution. resented half of the American economic growth in The challenges to which the educational sys- the last five decades (TOFFLER 1996). tem, and other systems, is confronting with are, The major changes that influence the condi- among others (Report from Educational Council to tions in which the educational process of the en- the European Council): 106

• the continuing modification of the work nature 2. the facilitation of the access to the diverse forms (for example the development of the products of education and professional formation for all based intensively on knowledge, the amplifica- Union citizens; tion of activities in the third sector, etc.) that 3. the opening of the educational system to entire makes necessary a continuing education; world. • the changes of the demographic structure refer- In European Union each member state as- ring to the ageing of the population and reduc- sumes the entire responsibility for the educational ing the young workforce; systems and for the content of educative programs, • the amplification of the migration phenomena based on the subsidiary principle. The EU role is which leads to a diversity of languages and cul- to contribute to the development of a qualitative tures; especially in the field of education the Eu- education by encouraging the cooperation between rope “of the 27” remains definite by the phrase member states and, if is necessary, by completing „unity in diversity“. their actions for the purpose of developing the Eu- In this context the ministries of education ropean educational dimension, by favouring the from the member states has adopted the following mobility and by promoting the European coopera- strategic goals for this decade (Report from Educa- tion between educational institutions (An Overview tional Council to the European Council): of Higher Education and GATS, www.acenet.edu). 1. the growth of quality and efficiency of the edu- The European Council from Barcelona cational system in EU; (March 2002) has underlined the fact that the

Japan 4.90%

USA 7.50%

EU(25) 5.50%

0.00% 1.00% 2.00% 3.00% 4.00% 5.00% 6.00% 7.00% 8.00%

Fig. 1 The weight expenses for education in GDP in EU, USA and Japan (%), source: Europe in Figures – Eurostat Yearbook 2008 – 2009, http://ec.europa.eu

12000 10005 10000

8000 6779 5518 6000

4000

2000

0 EU(25) USA Japan

Fig. 2 Annual expenses per pupil/student in EU compared with USA and Japan (EUR/PPS), source: Europe in Figures – Eurostat Yearbook 2008 – 2009, http://ec.europa.eu 107 education represents the base for the European so- sion no. 95 / 2493 / CE). As a result of Communi- cial model and the education systems from Europe cation “Let’s make the lifelong learning being real has to become “world bench-marks of quality” un- in the European space”, the lifelong learning has til 2010. To reach the objectives enumerated above become the leading principle for the development there were established priorities of the actions, of education and professional formation politics among which we recall the following: (ec.europa.eu/education/policies). The access to lifelong learning for all EU The persons’ mobility citizens is regarded as the fundamental principle of The European Commission in 1996 has pub- the national education and professional formations lished a Green Book of the obstacles in the way of systems. All of the EU member states recognize the transnational mobility, for those removing there fact that the modifications in conditions, frame and were taken some socio-economic measures within nature of the work occurred necessary to impose the linguistic, cultural and administrative fields. while applying the lifelong learning concept, re- Through the action plan the European Commission spectively learning and gaining information from proposes anterior actions as follows: individuals, companies, institutions, society and all • the extension of the occupational mobility and aspects of economy. the development of qualifications; After Lisbon, Stockholm and Feira European • the improvement of information and transpar- Council, the Memorandum on Lifelong Learning ency regarding to the work market opportuni- at present is overtaking, having certain strategic ties; objectives (ec.europa.eu/education/policies/lll/life/ • the facilitation of geographical mobility. what_islll_en.html): the construction of public- private partnerships (between companies, univer- The integration of the information technologies sities, schools, NGO-s, research centers, etc.); the and communications resources augmentation for education (both from The learning of new technologies is anterior the state and the private sources, to reach 7–8 % in a society that continuously changes. The Com- of the GDP); the access facilitation to education mission has launched the e-learning project: the for all, inclusively by consolidation of some local tomorrow education based on the computers net- centers/universities that offer learning. works for changes in education and professional formation systems, for a society based on knowl- METHODS – CASE STUDY edge. The project is a part of the Europe action INNONATOUR PROJECT plan, approved in 2000. This e-learning concept was adopted by the Commission in 2001 and it For this work we’ve analyzed the project represents an important platform for European co- lead by the University Stefan cel Mare of Suceava operation through which important resources were – Innovation in Nature Based Tourism Services mobilized in the field of education (the “Socrates” INNONATOUR (2009 – 2011). The project in- program), professional formation (the “Leonardo volved another five European countries (Finland, da Vinci” program), youth research programs (the Italy, Bulgaria, Slovakia, Austria). The countries Decision no. 1999 / 168 / CE) or in new educational were selected according to their innovation level, technologies (“Minerva” Action). so within this project knowledge transfer and the experience exchange between countries with dif- Lifelong learning ferent levels regarding innovation is pursued. In The application of lifelong learning concept this context, the project will allow members of the brings benefits to the society, the companies, the teaching staff to exchange views on teaching con- institutions and persons, as a result of their com- tent and new curricula approaches. petition growth. To raise awareness of benefits of The courses of the project will also contrib- the lifelong learning and to enforce the cooperation ute to the interactive planning process by using between the education structures and the business- software tools based on internet connection. It men community the year 1996 was declared The means that not only the coordinator and co-partner European Year of al Lifelong Learning (The Deci- which created and prepared the IP course using the 108 interactive process but also students will be regu- research into the education by means of organiz- larly a part of such online interaction. They have ing a practical educational course, and by working opportunity to work on their projects and to know with real world case studies. each other before starting the course, to be online in The secondary aim of the project is to de- touch with their case enterprises, to complete their velop and test the new curriculum and teaching final reports and to give a feedback on evaluation materials in the topic of Innovations and entrepre- of their projects by the case study enterprises after neurship in nature based tourism services in Eu- the IP course. rope, addressing therefore the need of improving The University Stefan cel Mare is one of the educational supply on the topic. most important institutions in the higher educa- Objectives: tional field in the North East Romania. The univer- • better knowledge on competitiveness, innova- sity is offering a modern educational-curriculum, tion and entrepreneurship processes in nature following the example of modern universities of based tourism services in Europe; Europe, however at the same time keeping its own • overview of the best practice cases for innova- traditions. tion and entrepreneurship in nature based tour- The University Stefan cel Mare is a public ism services in Europe; institution educating 12 000 students in total at • build up a practical toolbox for innovation, nine faculties, with a number of 315 staff, teach- adapted for areas, sectors and enterprises which ers and researchers (2009). The main contributions usually do not have a leading role in innovation of the University in local context are in research processes; activities; educating skilled labour force for local • develop students’ competences to deal with industries, namely forest industry, food industry, innovation and entrepreneurship in their own machineries and equipment; improving educa- working environment tion and continuous education for practitioners, • strengthen the networking between the part- managers, namely in tourism-related issues, forest ners; investment construction; partnership with differ- • develop students’ ability to think and work in ent institutions and firms. The year 2009 has been an international context and to learn from oth- dedicated to Creativity and Innovation according ers experience. to the European Union (http://create2009.europa. University of Suceava developed an impor- eu/). The European Year of Creativity and Innova- tant number of educational and research programs tion had the objective to raise awareness of the im- promoted by the European Commission (PHARE, portance of creativity and innovation for personal, TEMPUS, ERASMUS/SOCRATES, COPERNI- social and economic development, to disseminate CUS, COST), governments and international or- good practices, stimulate education and research, ganisations (CEEPUS, DAAD) or diverse founda- and promote policy debate and development. tions (Foundation for an Open Society) over past The main aim of this project is to transfer the 15 years. All this programs have been successfully knowledge on innovation, innovation management implemented and this increased the faculty expe- and entrepreneurship straight from the research into rience in implementing the projects as well as in- the education through organizing a practical educa- creased the competences of students and teachers tional course and by working with real world case as well. studies. The transfer will target tourism enterprises The Stefan cel Mare University in 2007/2008 sector and it will constitute a positive input to the developed the Erasmus IP Inno Tools, designed improvement of regional innovation processes in for graduate students or senior undergraduate stu- tourism based services. dents in the field of environmental sciences and re- Also the main aim of the project is to improve lated disciplines. The IP generated significant new the multilateral cooperation between higher educa- knowledge on innovation in rural areas and estab- tion institutions, to increase the volume of student lished a strong network between partners. and teaching staff mobility and on the other hand to The TESCA (Tourism Entrepreneurship transfer the knowledge on innovation, innovation in Suceava and Chernivtsy Area) project helped management and entrepreneurship straight from to enable the border region between Romania and 109

Ukraine to consider promoting tourism entrepre- Each student is asked to research a particularly neurship projects outside of formal school activity, successful or promising innovation at enterprise as an educational leisure and as a learning activity from his/her own country or even from his/her own for people from the area. work environment. Teachers provide guidance in The NAP (Nature Active Parks) project searching for real work case studies in the pre-task represents an alternative to spend the free time phase. Lectures in the key topics are given by the by tourists coming to Bucovina with realization best experts from the participating universities and of the NAP in the area. The project supports the excursions are applied to support students work local population directly or additionally occupied and ideas. At the end students elaborate a plan for in tourism. the innovation project of their case enterprises. The The TAB (Young Entrepreneurs in Bucovi- whole work process is facilitated by means of e- na area) project is aimed at future entrepreneurs to Learning platform. At the end of the IP the students help them to start off as well as with administration should have common theoretical background from of business in the border region. This aim was re- the experts and then be able to learn from the good alised through correct and complete report describ- practices presented in the common cases. After the ing the foundation possibilities, development and IP course students should be able to start innova- financing of own businesses and also through de- tion processes, manage them and finally improve veloping some practice activities that should lead their own working environments. to the development of entrepreneurial spirit and CEFE method (Competency-based Econo- of some abilities, skills, and attitudes essential to mies, Form ation of Enterprise) has evolved over some future entrepreneurs. the years from the approach of individuals training wanting to start their own enterprise to a comprehensive training. Comprehensive training meth- RESULTS AND DISCUSSION odology model is designed to involve enterprising – ANALYSIS AND RESEARCH behaviour and competence in a wide variety of situations. The pedagogical approach is following the The direct target group benefiting from the MINTZBERG’S (2002) prescriptions on what the project results are second cycle Master level students training on management should be. The method is (MA), and the third cycle PhD students (PhD). The interactive-reflective, centred on the interaction be- indirect target group are teachers, the universities tween teaching process and student’s own reflection curricula and the faculties. This intensive program on case studies with three embedded processes: is for undergraduate and postgraduate students of • teaching theoretical and analytical concepts business, tourism, environment who are interested useful for approaching innovation issue; in new knowledge, international exchange, and, as • enhancing the expression of students’ personal much as possible, students with professional work perception of the problem; experience. The Master and PhD students will be • re-analysing the problem in the light of theo- selected after bachelor level according to their retical concept learned. work experience, case studies and communication Problem based learning focuses on student’s abilities. The selection criteria ponder equally the experience on innovation or entrepreneurship students’ background and the students’ potential to and/or on student’s own research within the case implement the practical toolbox studied during the study. Pedagogically this course is mainly based IP in their working environment. on problem based learning with real world case The project aims to describe the process studies. During the course the student will relate through which an intensive course curriculum can theoretical, conceptual and methodical aspects that become a part of a regular higher education pro- he/she learnt during the course into his/her own gram in partner institutes. This process description case study. This should enable a better link and should help to smooth the procedure of bringing raise awareness of the need to link abstract teach- new, up to date and topical items into curricula. ing with concrete situations, as well as to transfer The IP will bring together the in-field expe- theory into applicable approaches of the practice. rience and empirical data that will constitute a high 110 quality input for new research topics. In particular, to problems concerning the changing living condi- it will be interesting to use the IP networking to tions, current economic trends and migratory flows, develop a new research program on innovation in changes in work and the role of men and women, nature based tourism. The dissemination activities population trends, the need for new forms of gov- will comprise materials for marketing the project ernance, etc. Therefore, it is fundamental to exactly and materials to disseminate results. formulate and implement policies at all levels, in- For marketing of the project the coordinator cluding the European level. and partners will edit material for students recruit- In EU there are still significant differences ing, articles in university and student union maga- between the state members. Leaders in innovation zines, as well as a home page of the project will are Sweden, Finland and Denmark, followed by be established. Project results will be disseminated the group formed by Great Britain, France, Hol- through the touristic information points within the land, Belgium, Austria and Ireland. The third group InfoBucovina project. News about the project can consists of Slovenia, Czech Republic, Lithuania, be promoted via websites of some projects that the Portugal, Poland, Czech, Bulgaria, Cyprus and Ro- University is currently running (www.innotools. mania. The last category includes Estonia, Spain, usv.ro). Malta, Italy, Hungary, Croatia and Slovakia, ac- Results of the project will be disseminated via cording to the European Innovation Scoreboard Internet home page. The case-studies will be avail- 2008. Within this IP its aims pursue the knowledge able on Internet for the project partners, while the transfer and the experience exchange between the Innovation tool-box report will be publicly avail- countries from this last category. able on Internet. In spite of intensive research work and new Research articles or popular articles based on knowledge on innovation and transmission in the empirical material collected through the case Nature Based Tourism Services, there is a lack of studies will be also prepared. educational courses and curricula in regular higher Students can use their experiences, gained education regarding this topic. Especially, there is skills and knowledge further by preparing their a lack of professional master level education focus- bachelor and diploma works as well as promoting ing on creation and implementation of innovations themselves later on the labour market. On other and entrepreneurship related tourism area. hand, firms can use research results and incorporate Professional Master level education and PhD them into their strategic business planning. studies are just at the starting stage in Europe; many institutions have just started or are going to start such programs. There is need identified for CONCLUSIONS AND interdisciplinary education that emphasises co-op- IMPLICATIONS eration and networking at second cycle level. Also the involvement of enterprises and working life in The European Union gives main role to re- general is necessary in such education. The project search, development and innovation domain (RDI) of case studies is largely based on this need and at to reach competitiveness consolidation and the the same time it strengthens this idea. economical growth. This domain is synthetically called Research and Development (R&D). Chang- es that occurred in technology and society demands REFERENCES introduce changes of traditional higher education. BUCKINGHAM, M., COFFMAN, C., 2005: First Break All These developments are within a socio-economic the Rules. The Gallup Organization. 1999; translated and demographic context that is being put into Manager contra curentului. Editura Allfa. question. The social sciences by their nature en- COOPER, C. L. et al., 2005: The Blackwell Encyclopedia able us to include the way in which the societies of Management. 2nd edition, vol. VII. edited by G. are organised and governed and how they evolve Davis., Blackwell Publishing, USA, 200 p. DRUCKER, P., 2004: Managing in the Next Society. St. and change. They also provide us with the oppor- Martin Press, traducere Managementul viitorului, tunity of identifying the factors contributing to the Editura ASAB. social, economic, political and cultural change. NICOLESCU, O., PLUMB, I., 2003: Abordări moderne în Social research can supply solutions, for example, managementul şi economia organizaţiei, volumul I 111

– Management general al organizaţiei. Editura Eco- An Overview of Higher Education and GATS, Available nomică. Bucureşti. on [www.acenet.edu]. POPESCU, G., 2007: Economie europeană. Editura Eco- Europe in Figures – Eurostat Yearbook 2008–2009. Avai- nomică. Bucureşti, 179 p. lable on [http://ec.europa.eu]. PORFIROIU, M., POPESCU, I., 2003: Politici europene. Editura Economică. Bucureşti, 21 p. Authors address: PRISECARU, P., 2004: Politici comune ale Uniunii Euro- Assoc. Prof. PhD. Carmen Năstase1 pene. Editura Economică. Bucureşti. Assoc. Prof. PhD. Carmen Chaşovschi2 TOFFLER, A., 1996: The Eco-Spasm Report; translated Lecturer PhD. Mihai Popescu3 Raport despre eco-spasm. Editura ANTET, Oradea. Assitant PhD. Student Adrian Liviu Scutariu4 TOFFLER, A., TOFFLER, H., 2006: Revolutionary Wealth. “Ştefan cel Mare” University of Suceava 2006; translated Avuţia în mişcare. Editura ANTET. Faculty of Economics and Public Administration WALLACE, H., et al., 2005: Policy-Making in the Euro- Universitatii Street, no. 13, 720229 pean Union. 5ft edition, Oxfod University Press. Suceava 2005; traducere Elaborarea politicilor în Uniunea Romania Europeană, IER. e-mail: [email protected] Towards a European Research Area. Available on [http:// [email protected] europa.eu/cgi-bin/etal.pl]. Dates for Japan are for [email protected] 2003 Science, Technology and Innovation in Euro- [email protected] pe, EUROSTAT Pocketbooks, 2007. 112 113

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 113–121 Zvolen (Slovakia), 2010

KVALITA VODY VO VODNÝCH NÁDRŽIACH V OKOLÍ BANSKEJ ŠTIAVNICE S DÔRAZOM NA VYBRANÉ DRUHY BAKTÉRIÍÍ A CYANOBACTERIÍ

Zuzana PERHÁČOVÁ1 – Matúš ZLEVSKÝ – Miloš JAVORSKÝ – Vladimír TANDLER – Martin SLOBODA – Zuzana CHRASTINOVÁ – Mária KRUTOŠÍKOVÁ – Matej STOLÁR

1Fakulta ekológie a environmentalistiky, Katedra biológie a všeobecnej ekológie, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, e-mail: [email protected]

ABSTRACT

Perháčová, Z., Zlevský, M., Javorský, M., Tandler, V., Sloboda, M., Chrastinová, Z., Krutošíková, M., Stolár, M.: Cyanobacteria and Algae from the Reservoirs in Banská Štiavnica and Their Inﬂuence on Water Quality This work deals with classiﬁcation of surface water quality from the reservoirs Bakomi, Vindšachta, Evička, V. Richňava, Belianske and Počúvadlo in Banská Štiavnica was analyzed according to the STN 75 7221. With emphasis on the selected parameters: oxygen parameters (dissolved oxygen) and basic physical- chemical parameters (pH, water temperature, conductivity) and a microbiology parameters (coliform bacteria, thermotolerant coliform bacteria, fecal streptococci, psychrophilic bacteria). Water guality parameters were sampled from Januar and December 2008. The critical parameter of water quality is quantity of coliforms bacteria in all investigated water reservoirs. In the water reservoirs the natural dynamics of separate groups of microorganism´s presence is maintained. From the physical-chemical parameters, the critical parameters of water quality are water temperature, pH and conductivity. From ecological or biological-ecological aspect, the water reservoirs present important biotopes. This are communities of water and wet varieties of plants and animals. From the landscape perspective the water reservoirs are positive elements in nature environment and are a classical example of creation of landscape.

Key words: coliform bacteria, cyanobacteria, water quality, water reservoir, physical-chemical parameters, microbiology parameters

ÚVOD A PROBLEMATIKA a živočíšstva, v pôde a reliéfe krajiny. Krajina sa rozvojom civilizácie a rastom počtu obyvateľov Človek zasahuje do zákonitosti svetového ko- menila. Strácala svoje prírodné prvky, ktoré boli lobehu vody vždy z hľadiska využívania prírodné- súčasťou a regulátormi kolobehu vody (RUŽIČKA ho zdroja. Tam, kde tento zdroj nepotreboval, ale- 2002). bo ho bol nadbytok, snažil sa ho podriadiť svojim Mikrobiologickým rozborom, všeobecnou záujmom. Spútal rieky do umelých korýt, postavil charakteristikou indikátorov všeobecného znečiste- im do cesty priehrady, odvádzal vodu z krajiny, aby nia, fekálneho znečistenia, hygienicky významných ju potom na iných miestach hromadil v nádržiach. mikroorganizmov, patogénnych baktérií, indikáto- Menil stáročiami ustálený režim vôd a tieto zmeny rov ekologického znečistenia ich významom a me- s celou sústavou zásahov človeka do prírody, roz- tódami stanovenia ovplyvňujúcich kvalitu vody vojom urbanizácie a hospodárskej aktivity, vyvo- sa vo svojich prácach zaoberal HÄUSLER (1994, lali súbežne zmeny v klíme, v diverzite vegetácie 1995). 114

Za indikátory všeobecného znečistenia vody termotolerantných je to 43 °C ± 0,5 °C. Sú dôka- je považovaná úplne umelá skupina organotrof- zom fekálneho znečistenia, ale môžu sa nachádzať ných mikroorganizmov, ktoré sú schopné tvoriť i vo vodách znečistených organickými látkami kolónie na vopred definovanom špecifickom pev- bez priamej súvislosti s fekálnou kontamináciou. nom médiu, pri stanovenej kultivačnej teplote, Používajú sa ako indikátor účinnosti dezinfekcie pričom kolónie sú viditeľné voľným okom alebo pri úprave pitných vôd a eventuálnej sekundárnej 5 až 6 krát zväčšujúcou lupou. Sú schopné získavať kontaminácie vody počas jej rozvodu ku spotrebi- životnú energiu i zdroj uhlíka len z organických teľovi. (KLABAN 1999, STN ISO 9308-1, STN ISO látok. Bez týchto látok nie sú schopné existencie. 9308-2) Sú to organizmy bežne sa vyskytujúce vo všetkých Fekálne streptokoky, podľa nového názvo- typoch vodného prostredia bez ohľadu na to, či sú slovia enterokoky, tvoria ich grampozitívne (G+), alochtonného alebo autochtonného pôvodu. Údaje nesporulujúce, fakultatívne anaeróbne baktérie. Sú o ich výskyte slúžia k informácií o celkovom mik- rezistentné na alkalické prostredie (znášajú pH robiologickom znečistení a ich stanovenie má pre- 8,5), môžu žiť i v hypotonickom prostredí s 6,5 % dovšetkým ekologický význam. K organotrofným koncentráciou NaCl, prežívajú i polhodinové za- baktériám patria mezofilné a psychrofilné baktérie. hriatie na 60 °C. Patria sem Enterococcus faeca- Psychrofilné baktérie sa inkubujú pri teplote lis, Enteroccocus faeucium, Enterococcus durans, 15 – 20 °C, na mäsopeptónovom agare č. 2 indiku- Enterococcus avium. Sú významným indikátorom jú tzv. všeobecné znečistenie (KLABAN 1999, STN čerstvého fekálneho znečistenia a závažných hygie- ISO 830531-5). Najlepšie udávajú stav mikrobiál- nických závad. Na základe ich stanovenia je možné neho oživenia vôd, ktoré je závislé na prítomnosti upresniť zdroj znečistenia. Sú citlivejšie k vonkaj- rýchlo utilizovateľných organických látkach. ším vplyvom a vo vodnom prostredí prežívajú veľ- Za indikátory fekálneho znečistenia sú pova- mi krátku dobu. Sú však odolnejšie voči niektorým žované koliformné baktérie, termotolerantné koli- toxickým látkam i dezinfekčným prostriedkom. formné baktérie a enterokoky. Koliformné baktérie Kultivujú sa na selektívnych pôdach obsahujúcich predstavujú G – tyčinky aeróbne alebo fakultatívne azid sódny a TTC (2,3,5 tetrazólium chlorid). Sú anaeróbne, netvoria spóry, sú schopné rásť na kul- častými pôvodcami rôznych ochorení močových tivačnom médiu obsahujúcom žlčové soli. Majú ciest, žlčníka a zápalu mozgových blán (KLABAN schopnosť fermentovať laktózu pri súčasnej tvorbe 1999, STN ISO 7899-1, STN ISO 7899-2) plynu, kyselín a aldehydu v priebehu 48 hodín pri Posudzovanie mikrobiologického znečistenia teplote 35 °C až 37 °C, vykazujú negatívny test na z hľadiska ekologického umožňuje predovšetkým cytochromoxidázu a produkujú enzým zvaný ß-ga- získať informácie o priebehu prirodzených a člo- laktoozidáza. Patria sem: Escherichia coli, Entero- vekom riadených biologických procesov ovplyv- bacter aerogenes, rody Klebsiella a Citrobacter. ňujúcich kvalitu vody. Jedná sa nielen o rozklad- Koliformné baktérie majú priamy vzťah k fekálne- né procesy v tokoch znečistených odpadovými mu znečisteniu vody, stanovujú sa vo vodách ako vodami (samočistiaca schopnosť), ale i o procesy dôkaz fekálneho znečistenia vody, môžu spôsobo- čistenia odpadových vôd na čistiarňach. Ekolo- vať infekcie močových ciest alebo hnačky (KLA- gické hľadisko môže pomôcť objasniť podmienky BAN 1999, STN ISO 9308-1, STN ISO 9308-2) možnosti výskytu, prežívania a rozmnožovania pa- Koliformné termotolerantné baktérie sú G – togénnych mikroorganizmov vo vodnom prostredí tyčinky, ktoré netvoria spóry a sú schopné rásť (PERHÁČOVÁ 2004). na kultivačnom médiu obsahujúcom žlčové soli. K významným ekologickým indikátorom Majú schopnosť fermentovať laktózu pri súčasnej zaraďujeme mikroorganizmy kolobehu uhlíka tvorbe plynu, kyselín a aldehydu v priebehu 48 ho- (mikromycéty, aktinomycéty, celulolytické bakté- dín pri teplote 44 °C až 45 °C, vykazujú negatív- rie – myxobaktérie, amylolytické baktérie, lipoly- ny test na cytochromoxidázu a produkujú enzým tické baktérie, baktérie oxidujúce ropné uhľovo- zvaný ß-galaktooxidáza. Je to skupina považova- díky, baktérie utilizujúce chlorované uhľovodíky, ná za akúsi variantu koliformných baktérií, ktorej mikroorganizmy rozkladajúce fenoly vo vodách), je priraďovaný väčší hygienický význam. Hlavný mikroorganizmy kolobehu dusíka (nitrifikačné, rozdiel medzi koliformnými a termotolerantnými denitrifikačné, amonizačné, proteolytické bakté- koliformnými baktériami je inkubačná teplota. Pri rie), mikroorganizmy kolobehu síry (sulfurikačné, 115 desulfurikačné baktérie), mikroorganizmy kolobe- HINDÁKOVÁ 2008). hu fosforu (baktérie rozkladajúce zlúčeniny fosfo- Rekreačné vody so sebou prinášajú celý rad ru) a mikroorganizmy kolobehu železa a mangá- zdravotných rizík. Ide najmä o riziká vzniku pre- nu (železité, mangánové baktérie) (PERHÁČOVÁ nosných ochorení v dôsledku prítomnosti pôvod- 2004). cov nákaz schopných prežívať a rozmnožovať sa Sinice (novšie sa volajú tiež cyanobaktérie vo vodnom prostredí, pôvodcov legionelózy, ví- alebo cyanoprokaryoty) patria spolu s baktériami, rusovej žltačky, zápalov močových a pohlavných aktinomycétmi a rickettsiami do skupiny prvojad- ciest, riziká nákazy parazitmi, plesňami, amébami rových organizmov (Prokaryota), ktoré na rozdiel i alergické riziká z vodných rastlín (predovšetkým od eukaryotických organizmov (Eukaryota) ne- z vodného kvetu). Vodným kvetom sa nazýva na- majú morfologicky diferencované jadro, Golgiho hromadenie siníc (cyanobaktérií) a jednobunko- aparát, mitochondrie, endoplazmatické retikulum, vých rias na vodnej hladine v podobe zelenej kaše cytoskelet a plastidy. Ich bunky majú pevnú bun- alebo drobných čiastočiek. K ich premnoženiu kovú stenu, ktorá svojím zložením znemožňuje dochádza každoročne v letnom a jesennom ob- farbenie protoplastu podľa K. Gramma, preto ich dobí. Hoci riasy a sinice majú vo vode podobnú mikrobiológovia zaraďujú medzi gramnegatívne funkciu, z hľadiska vplyvu na zdravie človeka sú baktérie. S baktériami majú spoločné aj iné znaky, sinice nebezpečnejšie. Sinice produkujú cyano- napr. mureín tvorí jednu zo štyroch vrstiev bun- toxíny, ktoré môžu významnou mierou ohroziť kovej steny, viaceré druhy majú plynové vakuoly, zdravie ľudí (produkciou hepatotoxínov a neuro- alebo fixujú atmosférický dusík, ale sa netvoria toxínov), vyvolávajú ľahké akútne otravy prejavu- bičíkovité štádiá. S riasami ich spája rovnaký typ júce sa črevnými a žalúdočnými problémami, cez oxygénnej fotosyntézy, pri ktorej sa ako vedľajší bolesti hlavy, až po vážnejšie pečeňové problémy. produkt uvoľňuje kyslík. Sinice sú teda niektorý- U alergikov sa môžu vyskytnúť precitlivené reak- mi znakmi príbuzné s prokaryotickými baktériami, cie, predovšetkým rôzne kožné problémy, zápaly ale podobne ako riasy, sú primárnymi producentmi a alergické reakcie očí a spojiviek. V súčasnosti organickej hmoty a kyslíka, čím sa líšia od väčšiny sú na Úrade verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) baktérií, ktoré sú heterotrofné a v ekosystéme majú zavedené metódy kvantifikácie biomasy vodného funkciu deštruentov organickej hmoty. Historickú kvetu, ekotoxikologické testy a metódy na stano- úlohu zohrali sinice pri evolúcii života na Zemi. venie syanotoxínov kvapalinovou chromatogra- Mikroskopické sinice spôsobili, že atmosféra našej fiou (KOREŇOVÁ 2004). planéty sa začala postupne meniť z pôvodnej bez Sinice majú v prírode nezastupiteľný význam kyslíka na atmosféru s kyslíkom, čo bol základný a plnia tú istú funkciu ako ostatní primárni produ- predpoklad vývoja a trvalej existencie iných orga- centi biomasy, t. j. sú potravou pre živočíchy a vý- nizmov a neskôr aj ľudí odkázaných pri dýchaní na živným substrátom pre baktérie. Okrem toho pro- kyslík. Bolo to vďaka ich schopnosti tvoriť pomo- dukujú kyslík, ktorý je potrebný na oxidačné pro- cou fotosyntézy kyslík a organické látky. Odhaduje cesy, teda aj na dýchanie všetkých rastlín a živočí- sa, že asi 90 % všetkého organicky vyprodukova- chov vrátane človeka. Preto tvoria spolu s riasami ného kyslíka na našej planéte zabezpečili sinice a inými zelenými rastlinami základňu trofickej a neskôr aj riasy a aj dnes ich podiel z celkovej pyramídy v prírodných ekosystémoch. Hoci bunky produkcie kyslíka predstavuje približne 30 %. siníc merajú iba niekoľko stotín či dokonca tisí- Podľa najstarších fosílií siníc nájdených v austrál- cin milimetra, ich biomasa je nesmierna. Voľným skych horninách sa tento proces začal odohrávať okom ich vidíme len vtedy, keď sa masovo roz- už v raných prekambrických dobách pred viac ako množia, napríklad v podobe povlakov a nárastov tri a pol miliardami rokov. Zo siníc sa v priebehu na dne kaluží, na povrchu vlhkej pôdy, na mokrých dvoch miliárd rokov vyvinuli vyspelejšie eukary- skalách, prípadne ako drobné chumáčiky, granuly otické organizmy s chloroplastmi – riasy. Chloro- alebo ihličky v stojatých a tečúcich vodách. Od ich plasty vznikli podľa zástancov tzv. endosymbiotic- fyziologickej aktivity a metabolizmu závisí život kej hypotézy tak, že niektoré pohltené bunky siníc iných organizmov, celých spoločenstiev, nielen (prípadne prvozelených rias) sa v bezfarebných eu- mikroorganizmov, ale aj makroorganizmov vrátane karyotických organizmoch nestrávili, ale sa v nich vodných živočíchov a vtákov (HINDÁK, HINDÁKO- adaptovali na symbiotický spôsob života (HINDÁK, VÁ 2008). 116

CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA 5. vyhnianske vodné nádrže 6. belianske vodné nádrže (LICHNER 1997) Štiavnické vrchy sú najväčšou CHKO na Piargska skupina vodných nádrží je až do Slovensku. Sú súčasťou Vnútorných Západných súčasnosti je najdôležitejšou skupinou vodných Karpát a sú naším najväčším sopečným poho- nádrží z celého vodohospodárskeho systému. Túto rím. Ich formovanie prebiehalo v suchozemskom skupinu tvoria: Evička, Vindšachta, Bakomi, Malá i v podvodnom prostredí v období mladších treťo- a Veľká Richňava a Počúvadlo (LICHNER 1997). hôr. Majú typickú stratovulkánovú stavbu, pretože krátery striedavo vyvrhovali lávu a úlomkový so- pečný materiál. Počas fáz pokoja dochádzalo k in- MATERIÁL A METÓDY tenzívnej erózii a odnosu materiálu (KELEMEN et al. 1986). Územie je bohaté na výskyt minerálov. Vzorky sme odoberali v pravidelných časo- Na rudnom poli v okolí Banskej Štiavnice bolo vých intervaloch z vodných nádrží v okolí Banskej opísaných vyše 120 žíl, ktoré obsahujú okolo 80 Štiavnice. Pre odber na stanovenie kvality vody minerálov (LUKNIŠ et al. 1972). Územie má nepra- podľa STN 757 221 „Kvalita povrchových vôd“ videlný, mierne pretiahnutý tvar v smere severový- stanovenie baktérií určujúcich kvalitu vody sme chod-juhozápad. V roku 1993 bola Banská Štiavni- odoberali vzorku vody do sklených sterilných zá- ca zaradená s technickými pamiatkami jej okolia, brusových 250 ml fliaš, pre mikrobiologický roz- medzi ktoré patria aj vodné nádrže, do Zoznamu bor – siníc a rias sme odoberali vzorky pomocou svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Friedingerovej fľaše opäť do 250 ml sklených fliaš. V banskoštiavnickej oblasti vzniklo od za- Vzorky sme spracovávali kultivačne do 24 hodín, čiatku 16. do konca 19. storočia postupne okolo 60 mikroskopicky do 48 hodín po odbere. nádrží. Až okolo 50 z nich slúžilo na banské účely. V teréne sme stanovovali pH, mernú vodi- Nádrže slúžili na zachytávanie dážďovej a sne- vosť a redox potenciál. Nami stanovené fyzikál- hovej vody kvôli jej ďalšiemu využitiu v banskej no-chemické ukazovatele sme merali pomocou prevádzke. Na malom území v okruhu cca.10 km prístroja WTW multi 340i. Hodnotu pH sme zistili od mesta, sa nachádza 20 zachovaných tajchov, vy- použitím elektródy WTW pH electrode Sen Tix budovaných prevažne v prvej polovici 18.storočia. 41-3, mernú vodivosť so štandardnou elektródou Povrchová voda z tajchov sa používala na čerpanie TetraCon 325 a redox potenciál s použitím elektró- spodných vôd zo zatopených baní a pohon stúp pre dy WTW electrode Sen Tix ORP. drvenie a premývanie vyťaženej rudy. Kultivačné vlastnosti baktérií sa zisťujú pes- Tajchy sa stavali v kaskádach a pospájané tovaním čistých bakteriálnych kultúr na vhodných boli jarkami, aby sa ich voda čo najlepšie využi- živných pôdach. Medzi najdôležitejšie kultivačné la. Najväčší podiel na ich výstavbe má slovenský vlastnosti baktérií patrí tvar, veľkosť, okraje, po- rodák, matematik a geometer Samuel Mikovíny, vrch, profil, vnútorná štruktúra a farba kolónií, kto- ktorý pokračoval v práci svojho predchodcu, ban- ré vytvoria baktérie rastom na pevnej pôde a tiež ského inšpektora Mateja Kornela Hella. Po smrti prejavy rastu baktérií v tekutom živnom médiu Samuela Mikovíniho viedol práce jeho žiak a syn (LUPTÁKOVÁ et al. 2002). M.K.Hella, Jozef Karol Hell. Podľa historikov Pre kultiváciu a determináciu sa používa- existovalo takmer 60 tajchov, ktoré spolu zachytá- jú rôzne druhy pôd. Príprava pôd a sterilizácia je vali 7 mil.m3 vody. Prvé nádrže sa začali stavať na uvedená pri každej pôde samostatne na priložených prelome 15. a 16. storočia (LICHNER 1997). letákoch od výrobcu (MAKOVINSKÁ et al. 2002). Podľa jednotlivých povodí a funkčnosti mô- Mikrobiologický rozbor vody z ekologického žeme banské vodné nádrže v banskoštiavnickom i hygienického hľadiska plne rešpektuje požiadav- rudnom revíre rozdeliť do nasledujúcich hlavných ky súčasných platných noriem STN a EN. V pra- skupín: covných postupoch sme dodržiavali metódy podľa 1. piargske vodné nádrže HÄUSLERA (1994, 1995). 2. banskoštiavnické vodné nádrže Pri metóde priameho výsevu sa očkuje po- 3. kolpašské vodné nádrže vrch kultivačného média. Táto metóda sa používa 4. hodrušské vodné nádrže pre objem vzorky vody, ktorý neprekračuje 1,0 ml. 117

Očkovanie sa robí sterilnou pipetou priamo na vody po dobu 5 minút pri 2000 otáčkach za minútu povrch média v Petriho miske (TÓTHOVÁ, MO- pri polomere rotora 0,08 m (HLUBÍKOVÁ 2008). GOŇOVÁ 2000) a krúživým pohybom sa rozvrství Na podložné sklíčko sa kvapne 1 kvapka po celom povrchu pôdy. Potom sa miska uzavrie pozorovacieho média a sterilnou kľučkou alebo a vzorka sa nechá do predsušeného média vsiaknuť ihlou sa do neho prenesie kúsok vyšetrovanej ko- (MAKOVINSKÁ et al. 2002). lónie z časti, kde sa predpokladajú dobre vyvinuté Metóda membránových filtrov sa použije pre fruktifikačné orgány. Potom sa opatrne priloží kry- objemy nad 1,0 ml. Metóda spočíva vo filtrácií ur- cie sklíčko a dobre sa pritlačí (MAKOVINSKÁ et al. čeného objemu vzorky vody pomocou filtračného 2002). zariadenia cez vhodný membránový filter za po- Na identifikovanie druhov sme použili optic- moci podtlaku (tab. 1). ký mikroskop Olympus (BX 40. 11), imerznú fázu Zodpovedajúci objem vzorky vody sa filtruje a cédrový olej. Na zaznamenanie mikroorganizmov cez membránový filter napr. Milliopore o veľkosti a ich určenie sme použili program Quick Photo pórov 0,4 μm. Po sfiltrovaní požadovaného objemu Micro 2.2 a digitálny fotoaparát značky Olympus sa membránový filter sterilnou pinzetou položí na SP-350 (SLÁDEČEK, SLÁDEČKOVÁ 1998). kultivačné médium tak, aby dokonale k nemu pri- ľnul (MAKOVINSKÁ et al. 2002). Pre druhovú iden- tifikáciu sa kultivácia niekedy môže predĺžiť až na VÝSLEDKY A DISKUSIA 40 dní. Kolónie z prvokultúr, ktoré nebolo možné určiť priamo sa preočkovávajú na ďalšie druhy V rámci monitoringu kvality vody na vod- pôd, vhodných na vyvolanie charakteristického ných nádržiach sme sledovali v pravidelných ča- rastu a sporulácie (MAKOVINSKÁ et al. 2002). sových intervaloch vybrané fyzikálno-chemické V súčasnosti je to najpoužívanejší spôsob ukazovatele a mikrobiologické ukazovatele podľa koncentrácie organizmov, predpísaný platnou STN normy STN 75 7221. V roku 2008 sme odobera- 75 7711: Biologický rozbor. Stanovenie biosestó- li vzorky pre odber a stanovenie kvality vody vo nu.. Otáčky a doba centrifugácie, uvedené v nor- vodných nádržiach Bakomi, Vindšachta, Evička, me sú kompromisom medzi výškou rizika odliatia Veľká Richňava, Malá Richňava, Belianske. Od- drobných planktónových druhov v supernatante bery sa uskutočnili vždy z jedného vopred vybra- a deštrukciou jemných druhov v sedimente. Norma ného odberového miesta. Zaradenie kvality vody stanovuje centrifugáciu objemu 10 ml odobratej podľa každého jednotlivého ukazovateľa do triedy

Tab. 1 Prehľadná tabuľka metód kultivácie Tab. 1 Table of cultivation metods

Mikrobiologické ukazovatele kvality vody Teplota Doba Kultivačné Metóda Výsledok podľa STN 757221 kultivácie kultivácie médium EN ISO 9308-1,2 metóda 18 – 24 Endo agar koliformné baktérie 36 + 0,5 °C membránovej čl. Enterobacteriaceae hod TTC agar filtrácie r. Citrobacter, metóda termotolerantné Endo agar Enterobacter, 44 + 0,5 °C 18 – 24 hod membránovej koliformné baktérie TTC agar Escherichia, filtrácie Klebsiella Slanetz metóda fekálne streptokoky d. Enterococcus 35 + 0,5 °C 44 – 48 hod – Bartley membránovej (intestinálne enterokoky) Streptococcus agar filtrácie psychrofilné baktérie priamym (heterotrofné 20 + 0,5 °C 72 – 75 hod MPA č. 2 výsevom mikroorganizmy) 118 kvality vody sme uskutočnili porovnaním vypo- priamo úmerne stúpal so zvyšujúcou sa teplotou, čítanej charakteristickej hodnoty tohoto ukazova- teda hlavne v letných a skorých jesenných me- teľa so zodpovedajúcou sústavou jeho medzných siacoch, kedy je vo vodných nádržiach zvýšené hodnôt, v prípade pH porovnaním obidvoch vy- množstvo organickej hmoty. Počty baktérií taktiež počítaných charakteristických hodnôt vymedzujú- stúpajú prakticky okamžite aj po intenzívnej zráž- cich interval (STN 75 7221). Z vypočítaných cha- kovej činnosti. rakteristických hodnôt vybraných ukazovateľov V letných mesiacoch sme okrem narastajú- v roku 2008 môžeme konštatovať, že z mikrobi- ceho počtu psychrofilných baktérií zaznamenali ologických ukazovateľov je podľa tejto skúmanej i narastajúci počet koliformných baktérií ako indi- hodnoty kritickým ukazovateľom kvality vody kátorov fekálneho znečistenia (optimum rastu pri množstvo koliformných baktérií vo všetkých nami 35 °C). Priemerné hodnoty sa pohybovali v roku skúmaných vodných nádržiach. Zo skúmaných fy- 2008 cca 10 KTJ/ml pri vodných nádržiach Evič- zikálno-chemických ukazovateľov sa ako kritická ka a Bakomi. Pri vodných nádržiach V. Richňava charakteristická hodnota javí vypočítaná hodnota a Belianska došlo k značnému rozkolísaniu hod- teploty, pH a nakoniec mernej vodivosti. Hodnota nôt, avšak v rámci II. triedy kvality vody (obr. 1). konduktivity je dvojnásobne vyššia pri vodných Pri vodnej nádrži V. Richňava sme spolu s pracov- nádržiach Malá Richňava a Belianska v porovna- níkmi SVP, š. p., OZ Povodí Hrona v Banskej Bys- ní s ostatnými vodnými nádržami. Pričom sa však trici zistili, že sa jednalo o havarijný stav spôsobe- hodnoty pohybujú v rozmedzí I. a II. triedy kvality ný nasadením chorej rybej násady, ktorá vo vodnej vody. Predpokladáme, že toto zvýšenie pochádza nádrži uhynula. Postupne došlo k ustáleniu hodnôt pri vodnej nádrži Belianska z prenikajúcich vôd koliformných baktérií. Pri vodnej nádrži Belianska spod lomu Šobov a poprípade zo starej zavalenej môže byť výkyv spôsobený malým množstvom banskej šachty v blízkosti vodnej nádrže (obr. 2). vody, ktoré sa v tomto období vo vodnej nádrži Z hľadiska hodnotenia výskytu jednotlivých nachádzalo, keďže práve v roku 2008 dochádza skupín mikroorganizmov počas roku 2008 sa vy- k napúšťaniu vodnej nádrže. V ďalších postupných skytovali v najväčšom počte psychrofilné baktérie meraniach dochádza k ustáleniu hodnôt. udávajúce stav mikrobiálneho oživenia vôd, ktoré Hodnoty termotoleraných koliformných bak- je závislé na prítomnosti rýchlo utilizovateľných térií a enterokokov sa pohybovali okolo 0 KTJ/ml, organických látkach (optimum rastu 20 – 25 °C) iba vo vodnej nádrži Malá Richňava sme zazna- priemerne cca 25 KTJ/ml, pričom počet ich kolónií menali mierne zvýšenie v letných mesiacoch. Vo

Priebeh KTJ/ml koliformných baktérií

20 KTJ/ml 15

5 05 5 0 00 .2 0.3. 2.4.05 0.5.05 5.8.05 4.9.05 0.20 1 1 1 1 11.6.05 10.7.05 1 .1 1 2 . 1 8 Dátum

Bakomi Vindšachta Evi�ka V. Rich�ava Po�úvadlo Belianske STN 75 7221

Obr. 1 Priebeh hodnôt koliformných baktérií na vybraných vodných nádržiach za rok 2008 Fig. 1 Cource evaluate coliform bacteria in all investigated water reservoirs in the year 2008 119

Triedy kvality pod�a fyzikálno-chemických ukazovate�ov za rok 2005

3,5 3

2,5

1,5

Trieda kvality kvality Trieda 1

0,5 0 Bakomi Evi�ka Vindšachta Rich�ava Po�úvadlo Belianske

Teplota pH Merná vodivos�

Obr. 2 Trieda kvality vody podľa mikrobiologických ukazovateľov za rok 2008 Fig. 2 Class water quality according to microbiological parameters in the yaer 2008

vodných nádržiach je v obidvoch skúmaných ro- ieri, Microcystis aeruginosa, Microcystis hirundi- koch 2008 zachovaná prirodzená sezónna dynami- nea, ktoré sme identifikovali na všetkých nami skú- ka výskytu jednotlivých skupín mikroorganizmov. maných vodných nádržiach. Premnoženie a tvorbu V prípade vodnej nádrže V. Richňava a Evička bol vodného kvetu sme zaznamenali na vodnej nádrži zaznamenaný výskyt vodných makrofytov. Počúvadlo. V rámci monitoringu jednotlivých skupín Na príklade siníc možno konštatovať, že aj mikroorganizmov v súlade so zvýšenou kondukti- organizmy, ktoré môžu byť za istých podmienok vitou sme v zime 2005 zistili v okolí vodnej nádrže škodlivé pre človeka, majú na našej planéte svoje Belianska vo vývierke, v prítoku i v samotnej vod- miesto, funkciu a význam. Iba preto, že sinice v lenej nádrži vznik hrdzavých a mazľavých povlakov te znepríjemňujú kúpanie v jazerách a produkujú a kalov. Tieto hrdzavé povlaky, ktoré sú vo veľkej toxíny, nemôžeme ich existenciu vôbec pokladať miere tvorené nerozpustnou formou Fe3+ sa stali za škodlivú, práve naopak. V prírode sú význam- trvalou súčasťou nádrže, o čom svedčí i fakt, že nými producentmi biomasy a kyslíka. Predstavujú pri odpúšťaní vody spodným výpustom bola voda bohatstvo rozmanitých druhov, ktoré sa už dnes opäť hrdzavo zafarbená. Baktérie sa teda stratifi- využívajú v biotechnológiách, najmä v potravinár- kujú na dne vodnej nádrže. Následne sme identi- skom a farmaceutickom priemysle, ale aj na výrobu fikovali druhy železitých baktérií: rod Gallionella kozmetických krémov a voňaviek. Na Zemi by bez Ehrenberg 1838, rod Leptothrix Kützing 1843. Aj siníc nebol život v takej forme, ako ho poznáme napriek zvýšeným hodnotám síranov v porovnaní dnes. Nežiaducej tvorbe vodných kvetov siníc a ich s ostatnými nádržami a prepokladu, že vo vodnej cyanotoxínov, čo je vo vodných nádržiach zväčša nádrži by sa mohli vyskytovať sírne baktérie, tento dôsledkom antropogénnej eutrofizácie, môžeme predpoklad sa nám nepodarilo dokázať a neidenti- predchádzať, aj keď cena potrebných opatrení nie fikovali sme žiaden druh sírnych baktérií (tab. 3). je nízka. Napríklad alpské krajiny to pochopili už V rámci mikrobiologického rozboru cyano- dávnejšie a problémy sinicových vodných kvetov bacteria a algae sme identifikovali druhy (tab. 2) v rekreačných jazerách majú pod účinnou kontro- spôsobujúce vodný kvet a to druhy Anabaena vigu- lou (HINDÁK, HINDÁKOVÁ 2008). 120

Tab. 2 Zoznam algae a cyanobacteria identiﬁkovaných vo vybraných vodných nádržiach v roku 2008 Tab. 2 Register algae and cyanobacteria identiﬁcation in all investigated water reservoirs in the year 2008

Algae Počúvadlo V. Richňava Vindšachta D. Hodrušská Bacillariophyceae Asterionela formosa – + + + Aulacoseira granulata + + + – Cyclotella sp. – + + – Cymbella sp. + – – – Navicula radiosa + – + + Nitzschia augustata + – + + Nitzia sigmoidea + – – + Periodium sp. + – – – Synedra accus + – + + Chrysophyceae Dinobryon sertularia + – + + Mallomonas sp. – + + + Chlorophyceae Monoraphidium grifﬁthi + – – + Pediastrum duolex + – – – Straurastrum asteroideum + – + – Euglenophyta Trachelomonas sp. + + – + Cyanobacteria Anabaena viguieri + + + + Microcystis aeruginosa + + + + Microcystis hirundinea + + + + Volvox aureus + – – –

Tab. 3 Zoznam algae a cyanobacteria identiﬁkovaných vo vybraných vodnej nádrži Belianska v roku 2008 Tab. 3 Register algae and cyanobacteria identiﬁcation in water reservoirs Belianska in the year 2008

Skupiny mikroorganizmov Belianská vodná nádrž r. 2008 Železité baktérie Gallionella ferruginea Leptothrix ochracea kvalitatívny rozbor biosestónu STN 83 05 32 Cyanophyceae Microcystis aeruginosa Microcystis viridis Aphanocapsa incerta Anabaena affinis Anabaena flos-aquae Aphanizomenon flos-aquae Oscillatoria limosa Nitzschia acicularis Cyclotella meninghiniana Diatoma sp. Navicula capitata Bacillariophyceae Navicula cuspidata Fragilaria crotonensis Fragilaria capucina Asterionella formosa Cyclotella pseudostelligera Chlorophyta Eudorina elegans Volvox aureus Chlorococcum infusionum Monoraphidium griffithi Monoraphidium arcuatum Closterium moniliferum Chlorella vulgaris Coelastrum microporum Scenedesmus quadrucauda Ulothrix zonata Chrysophyceae Dinobryon sertularia Dinobryon acuminatum Euglenophyceae Trachelomonas intermedia Euglena acus Trachelomonas hispida Euglena spathyrincha Trachelomonas volvocina Euglena spirogyra Dinophyceae Peridinium cf. Ceratium hirundinella Cryptophyceae Cryptomonas ovata Chroomonas acuta Flagellata ap. Flagellata ap.sp. Sapróbny stupeň beta-mezosaprobita priemer saprobneho indexu 2,25 121

Vo vodnej nádrži Belianska, sme v spracova- Poďakovanie ných vzorkách identiﬁkovali druhy železitých bak- Autori ďakujú agentúre VEGA 1/0529/09 térií Gallionella ferruginea a Leptothrix ochracea. a IPA 10/2010 za ﬁnančnú podporu pri riešení Tieto druhy sa v nádrži vyskytujú počas celého projektu, v rámci ktorých vznikol prezentovaný roka, viditeľnejšie sú v zimnom období. Vytvárajú príspevok. oranžovo-hnedé slizké povlaky. Výsledný stupeň sapróbity sme stanovili na beta-mezosaprobitu a index na 2,25. LITERATÚRA

HÄUSLER, J., 1994: Mikrobiologické kultivačné metódy ZÁVER kontroly akosti vody. Diel II. Mikrobiologický rozbor vody. Ministerstvo Zemědělství České Republiky: 164 pp. V okolí vodných nádrží pôsobia antropogénne HÄUSLER, J., 1995: Mikrobiologické kultivačné metódy činiteľe spôsobujúce zhoršenie kvality vody. Mô- kontroly akosti vody. Diel III. Stanovenie mikrobi- žeme k nim zaradiť hlavne ťažbu rudných surovín ologických ukazovateľov. Ministerstvo Zemědělství a ich úpravu, poľnohospodárstvo, živočíšnu výro- České Republiky: 407 pp. bu, komunálny odpad, cestovný ruch a dopravu. HINDÁK, F., HINDÁKOVÁ, A., 2008: Impact of Cyano- phyte Water Bloom on Water Management and Hu- Z poľnohospodárskej výroby je to kontami- man Health. In: Životné prostredie, Vol. 42, No. 4: nácia hlavne anorganické hnojivami a pesticídmi. p. 171 – 175. Zo živočíšnej výroby je to prenikanie hnojovice, KLABAN, V., 1999: Svět mikróbů. Malý mikrobiologický ktorá je často rozlievaná na pasienky a lúky v blíz- slovník. Gaudeamus, Hradec Králové: 302 pp. kosti vodných nádrží. KELEMEN, A. et al., 1986: Štiavnické vrchy. Turistický V dôsledku zvýšenia cestovného ruchu sa sa- sprievodca ČSSR. Šport, Bratislava: 255 pp. KOREŇOVÁ, L. 2004: Ukazovatele kvality rekreačných mozrejme zvýšila i koncentrácia dopravy. Splachmi vôd v jazerách a vodných nádržiach. Dostupné na z ciest, prípadne z prieskumnej ťažby sa pravde- www.enviroportal.sk. podobne do vodných nádrží dostávajú ťažké kovy. MAKOVINSKÁ, J., ZÁVADSKÁ, W., ŠUSTER, L., 2002: Mnohé domy i rekreačné zariadenia v blízkosti Prehľad metodík stanovenia ukazovateľov vo vy- vodných nádrží nemajú vybudovanú kanalizáciu. braných euróskych smerniciach týkajúcich sa vody a porovnanie s našimi zavedenými metodikami. In: V dôsledku dopravy sa zvýšila i kontaminácia hlu- Makovinská, J., Tóthová, L. (eds.): Zborník z hyd- kom. robiologického kurzu. 26. – 30. marec 2001, Rajecké V okolí vodných nádrží sa nachádzajú tábo- Teplice: p. 146 – 158. riská, „pláže“, bufety bez potrebných sociálnych PERHÁČOVÁ, Z., 2004: Hodnotenie kvality vody v ban- zariadení a v okolí nádrži tak dochádza k znečisťo- skoštiavnických vodných nádržiach so zreteľom na vaniu okolia výkalmi a odpadkami, čo môže viesť vybrané skupiny mikroorganizmov. Dizertačná prá- ca. TU Zvolen: 117 pp. jednak k zníženiu kvality vody a k zníženiu este- RUŽIČKA, M., 2002: Poučí sa človek z prírodných ka- tickej funkcie týchto ekosystémov. Často dochádza tastróf? Životné prostredie, 36 (5): 238 – 240. k vzniku nelegálnych skládok najmä v okolí po- SLÁDEČK, A., SLÁDEČKOVÁ, V., 1996: Atlas vodních or- tokov a jarkov a v blízkom okolí vodných nádrží. ganismú se zřetelem na vodárensrví, povrchové vody Taktiež dochádza k nelegálnym výpustom kanali- a čistírny odpadních vod. 1. Díl. Destruenti a produ- zácie do vodných nádrží. centi. ČSVTVS: 351 pp. TÓTHOVÁ, L., MOGOŇOVÁ, E., 2000: Železité a mangá- Na zvýšenie kvality vody a kvality okolia nové baktérie. Hydrobiológia pre prax. VÚVH, Bra- vodných nádrží je potrebné postupne odstraňovať tislava: 73 pp. už spomenuté zistené negatívne činitele. Na odstrá- nenie veľkého množstva negatívnych antropogén- Adresa autora: nych činiteľov je potrebná nemalá ﬁnančná čiast- Ing. Zuzana Perháčová, PhD. ka. Avšak veľké množstvo negatívnych vplyvov by Katedra Biológie a všeobecnej ekológie Fakulta ekológie a environmentalistiky sme mohli odstrániť zodpovednejším prístupom. Technická univerzita vo Zvolene T. G. Masaryka 24 960 53 Zvolen e-mail: [email protected] 122 123

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 123–131 Zvolen (Slovakia), 2010

VTÁKY OKOLIA OBCE BUDINÁ (REGIÓN JAVOR – OSTRÔŽKY)

Vladimír VICIAN1 – Bruno JAKUBEC2

1,2 Katedra plánovania a tvorby krajiny, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, e-mail: [email protected]; [email protected]

ABSTRACT

Vician, V., Jakubec, B.: Birds Around Urban Settlement Budiná (Region Javor – Ostrôžky) Paper presents a summary of avifauna species in focus area in conection to biotops and general nature of specific region. It also discusses the ecological interactions and connections of presented species in relation to the land managment. It points out significant bird species, their breading and nesting ecology. We determined 50 bird species what represent aproximately 14,7 % of Slovak avifauna. The main birds biotops mapping by cf. RUŽIČKOVÁ et al. (1996) were carried out in non-forest vegetation, meadows, xerotermic biotops, pastures and field, urban and suburban biotops.

Key words: ornithocenoses, ecological aspects, landscape structure

ÚVOD Problematikou ochrany vtáctva sa zaoberal RANDÍK (1978) a DAROLA (1982). Vývoj hniez- Poznanie bioocenóz v rôznych typoch eko- dnych populácií vtáctva v jednotlivých regiónoch systémov je jedným z dôležitých predpokladov za dlhšie časové obdobie spracovala FERIANCOVÁ- k aplikácii navrhovaného manažmentu pri riešení -MASÁROVÁ (1994). BEJČEK, ŠŤASTNÝ, HUDEC optimálneho využívania územia. Podobne ako je (1995) spracovali Atlas hniezdneho aj zimného dôležité charakterizovať a vyhodnotiť fytocenó- rozšírenia vtákov Českej a Slovenskej republiky. zu konkrétnej lokality, je potrebné sa zamerať aj V posledných rokoch došlo u nás najmä v sú- na faunu, aspoň niektorých jej bioindikačných vislosti s projektami IBCC (Medzinárodnej rady skupín. Štandardnými používanými modelovými pre výskum vtáctva) a EOAC (Európskeho výboru skupinami pri hodnotení kvality rôznych typov pre atlasové práce), ako aj programom jednotného ekosystémov sú najmä vybrané skupiny entomo- sčítania vtáctva (KROPIL 1995), podobne ako vo cenóz. Okrem nich tvoria dôležitý objekt výskumu viacerých európskych krajinách k masovému roz- stavovce. Z nich významnú skupinu predstavujú voju prác o kvantitatívnych výskumoch vtáctva. ornitocenózy. Populačným trendom a odhadom početnos- Systematický faunistický výskum zameraný ti vtákov globálne na území Slovenska sa začala na hniezdnu a potravnú biológiu, rozšírenie a po- zvýšená pozornosť venovať najmä v súvislosti pulačné trendy vtáctva na Slovensku sa uskutoč- s projektom „Rozptýlené vtáčie druhy“ (Dispersed ňuje už dlhšiu dobu. Z množstva titulov by sa dali Bird Species) a s prípravou knihy „Birds in Eu- spomenúť niektoré najnovšie práce. Biológia jed- rope: their conservation status“ (TUCKER, HEATH notlivých druhov vtákov je rozpracovaná vo via- 1994). V tejto súvislosti sa publikovali aj odhady cerých dielach (FERIANC, 1977, 1979, HUDEC et al. početnosti a populačných a areálových trendov 1977, 1983, 1994). hniezdičov na Slovensku v r. 1973 – 1994 (MURIN 124 et al. 1994). Z hľadiska Slovenska bolo významné a hrebeňových partiách. vydanie Európskeho atlasu hniezdneho rozšírenia Dominantne sú zastúpené odlesnené polia vtákov (HAGEMEIJER, BLAIR 1997). Ekozozolo- a trávnaté plochy. So stúpajúcou vertikálnou čle- gický status a červený zoznam vtákov Slovenska nitosťou rastie podiel mezo a mikroštruktúr ornej v zmysle medzinárodných pravidiel vypracoval pôdy, ako aj podiel trvalých trávnych porastov KRIŠTÍN et al. (1998). Veľmi významným dielom (TTP). Súčasne sa zmenšuje plocha intenzívne je ,,Rozšírenie vtákov na Slovensku“ od kolektívu obhospodarovanej pôdy a zvyšuje sa rozloha ex- autorov (DANKO et al. 2002). Podrobne spracovaná tenzívne využívaných, resp. nevyužívaných plôch. avifauna je v diele DUNGEL, HUDEC (2001). Cie- Sukcesné spoločenstvá sa nachádzajú v priestoroch ľom štúdie bolo podať prehľad zistených druhov zanikajúceho lazníckeho osídlenia a na miestach našej avifauny v záujmovom území a poukázať na s dlhodobou absenciou pasenia. ich ekologické aspekty vo väzbe na dané územie. Lúky sa v stredných polohách využívajú in- tenzívnym až extenzívnym kosením. Z európsky významných biotopov sa na danom území nachá- CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA dzajú nížinné a podhorské kosné lúky podzvä- zu Arrhenaterion. Predstavujú náš najdôležitejší Záujmové územie spadá do geomorfologic- a najprodukčnejší lúčny typ. Živočíšstvo predsta- kej subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, ob- vujú druhy ekologicky viazané na takéto biotopy. lasť Slovenské stredohorie a Slovenské Rudohorie. Územie spadá do DFS 7582, orografického celku Zo Slovenského stredohoria zasahuje krajinným Ostrôžky (330). celkom Ostrôžky, zo Slovenského Rudohoria zasahuje orografickým celkom Veporské vrchy, Stolic- ké vrchy a Revúcka vrchovina. METODIKA Najviac sú zastúpené Ostrôžky. Predstavujú náhornú plošinu – planinu. Pôvodná súvislá plani- V priebehu vegetačnej sezóny 2008 a 2009, na je rozčlenená hlbokými dolinami konsekvent- sa v jarnom a letnom období (apríl – august) moni- ných potokov do častí. Dominuje hladko modelo- torovala avifauna záujmového územia. Sledovala vaný reliéf. Ostrôžky sú budované horninami vul- sa prezencia výskytu jednotlivých vtáčích druhov kanického pôvodu, hlavne pyroxenické andezity dva krát mesačne v katastrálnom území sídelného a ich pyroklastiká (tufy a tufity), len v severnom útvaru Budiná. Jednotlivé vtáčie druhy boli zazna- okraji vystupujú prvohorné kryštalické horniny menávané na základe priameho pozorovania a ich (biotické granodiority až kremité diority). Ostrôž- akustických prejavov. ky patria prevažne k oblasti mierne teplej horskej Pri monitoringu sa nemapovala denzita hniez- klímy s priemernými januárovými teplotami – 3 dnych párov, ale hodnotilo sa druhové spektrum vo až – 6 ºC a júlovými 16 – 17 ºC. Najvyššia severná väzbe na charakter krajiny. časť patrí k oblasti chladnej horskej klímy s prie- Z hľadiska biotopov vtáctva išlo o A) kria- mernými januárovými teplotami – 4 až – 6 ºC, jú- činy a skupiny stromov mimo lesa, B) lúky, xero- lovými 16 – 17 ºC. Priemerný ročný úhrn zrážok termy, pasienky a polia a C) urbánne a suburbánne dosahuje 650 – 900 mm. Maximum zrážok spadá biotopy. na júl a minimum na február. Počet dní so sneho- Z hľadiska kvantifikácie bola zvolená stupni- vou pokrývkou je v nižších častiach 100 – 120 dní, ca a) vzácne pozorovaný (1 až 2 pozorovania za vo vyšších častiach do 140 dní. sezónu), b) bežne pozorovaný (3 – 10 pozorovaní Ostrôžky pre svoj plošný ráz a výhrevný sub- zas sezónu), c) často pozorovaný (10 a viac pozo- strát poskytujú relatívne vhodné podmienky pre rovaní za sezónu). poľnohospodársku činnosť. V zmysle práce DANKO et al. (2002) boli pri- Lesné porasty sa nachádzajú v 2 – 4 lesnom radené ku každému druhu nasledovné charakteisti- vegetačnom stupni. Sú zachované najmä na skloni- ky: trend (populačný a areálový), ekosozologický tých stráňach, hlboko zarezaných dolín najmä v ju- status 1998 na Slovensku (podľa kategórií IUCN hovýchodnej a východnej časti. Pôvodné drevino- publikovaných v r. 1995) a stupeň ohrozenia. vé zloženie sa nachádza prevažne vo vrcholových 125

HLAVNÉ SKUPINY BIOTOPOV vyššie spomínaných funkcií je vhodný taký typ Z HĽADISKA VTÁCTVA obhospodarovania, aby nedošlo k súvislému za- rastaniu rozsiahlych území krovinami, čím by sa Z hľadiska výskytu a hniezdenia vtáctva ich význam polootvoreného biotopu stratil. V tejto možno rozdeliť biotopy Slovenska na 8 základ- skupine biotopov hniezdi približne 35 druhov vtá- ných skupín (cf. RUŽIČKOVÁ et al. 1996), ktoré kov (16 % hniezdičov Slovenska). sa často prelínajú a ich kategorizácia nemá pres- né hranice. 1. Lesy opadavé, 2. lesy neopadavé, Lúky, xerotermy, pasienky a polia 3. kriačiny a skupiny stromov mimo lesa, 4. vy- Sú to biotopy, ktoré v prevažnej miere vznik- sokohorské biotopy, 5. lúky, pasienky a polia, 6. li činnosťou človeka. Vyznačujú sa zvýšenou citli- urbánne a suburbánne biotopy, 7. vody stojaté vosťou na neprimerané zásahy človeka a potravne a mokrade, 8. vody tečúce a pobrežné porasty. alebo hniezdením je na ne viazané vysoké percento Výskyt a frekvencia výskytu týchto základných ohrozených druhov vtáctva. V tejto skupine bioto- skupín biotopov určuje v jednotlivých regiónoch pov hniezdi aj 64 druhov vtákov (29,2 % hniezdi- a kvadrátoch mapovania do značnej miery druho- čov Slovenska). V rámci týchto biotopov sa rozli- vú pestrosť vtáctva. V zmysle DANKO et.al. (2002) šujú: je ich charakteristika nasledovná: a) vlhké lúky a pasienky. Najdôležitejším faktorom podmieňujúcim tento typ sú záplavy, výška Lesné ekosystémy hladiny podzemnej vody a pravidelnosť kose- V dôsledku veľkej geografickej rôznorodosti nia a pasenia. Výskyt rastlinných a živočíšnych Slovenska na relatívne malom území nachádza- druhov podmieňuje aj nadmorská výška. me širokú škálu 9 lesných vegetačných stupňov b) suché podhorské a horské lúky. Plošne najroz- (1. dubový, 2. bukovo-dubový, 3. dubovo-bukový, šírenejšie sú lúky na flyšovom a vápencovom 4. bukový, 5. bukovo-jedľový, 6. bukovo-jedľovo- podklade. Sú to nízkobylinné lúky, ktoré sú pri -smrekový, 7. smrekový, 8. kosodrevinový, 9. al- správnom obhospodarovaní druhovo bohaté pínsky. V rámci nich definujeme 72 skupín lesných a kvetnaté. Horské lúky Slovenska na vápen- typov (ZLATNÍK, 1959, 1976) V lesných ekosysté- covom podklade patria k druhovo najbohatším moch hniezdi najviac druhov vtákov zo všetkých ekosystémom Európy. druhov biotopov a to 117 druhov (53 % hniezdičov c) xerotermné ekosystémy. Najviac sa nachádzajú Slovenska). na exponovaných južných svahoch. Tvoria ich travinné spoločenstvá a spolu predstavujú kom- Vysokohorské biotopy plex s dubinami. Miestami vytvárajú lesostepi Patria sem oblasti subalpínskeho a alpínske- s krovinami a tak zasahujú aj do inej skupiny ho stupňa. Sú to najmä biotopy kosodrevina, alpín- biotopov. Optimum majú v nadmorskej výške ske travinno-bylinné porasty, alpínske hole, skaly, 400 – 500 m n. m., ale môžu sa vyskytnúť až sute a snehové výležiská. do nadmorskej výšky 1000 m n. m. na rôznych Najbohatšie biotopy sú na vápencových a do- geologických substrátoch. lomitových podkladoch, najmä na južných expozí- ciách. Hniezdi tu 5 druhov vtákov (2,3 % hniezdi- Urbánne a suburbánne biotopy čov Slovenska). Do tejto skupiny biotopov patria zastavané plochy miest a obcí, ako aj záhrady, sady, vinohrady Kriačiny a skupiny stromov mimo lesa a parky. Obývajú ich väčšinou druhy bezprostred- Pre vtáctvo predstavuje táto skupina biotopov ne viazané na činnosť človeka (synantropné a he- osobitne významné prostredie. Najmä v sekundár- misynantropné). V tejto skupine hniezdi pravidelne ne odlesnenej krajine je refúgiom pre mnohé živo- 71 druhov vtákov (32 % hniezdičov). číšne druhy, ktoré sú odkázané na polootvorený typ krajiny, ekotony, lemové spoločenstvá s veľkým Mokrade a stojaté vody množstvom miest na lov potravy, výhľadov na te- Mokrade sa nachádzajú od nížin po alpínsky ritóriu a miest na odpočinok. Súčasne sú tieto bio- stupeň. Ich výskyt je podmienený dostupnosťou topy významnými koridormi ťahu vtáctva v otvo- spodnej vody, ktorá predurčuje ich charakter tak, renej, poľnohospodárskej krajine. Pre zachovanie že do značnej miery eliminuje vplyv nadmorskej 126 výšky. Hniezdi tu prevažne 70 druhov vtákov (32 % Accipiter nisus. Ekologicky je viazaný k mladším hniezdičov Slovenska). ihličnatým porastom. Za nášho najrozšírenejšieho dravca možno považovať druh Buteo buteo Hniez- Tečúce vody s brehovou vegetáciou di v súvislých aj fragmentovaných lesoch, často Slovensko má hustú riečnu sieť, prevažne prerušovaných otvorenými biotopmi, najmä po- horského charakteru. Celková dĺžka tokov na Slo- liami, lúkami a pasienkami. Hniezdi aj v poľných vensku dosahuje 44 943 km. Z hľadiska vtáctva lesíkoch, remízkach a pásoch krovín, ojedinele aj riek je dôležitá brehová vegetácia a jej ochrana. v agrocenózach na solitérnych stromoch. Ďalším Hniezdi tu prevažne asi 21 druhov vtákov (9,6 % veľmi bežným druhom našej fauny je Falco tin- hniezdičov Slovenska). nunculus. Hniezdi takmer všade s výnimkou súvis- lých lesných porastov, jednotlivo aj v kolóniách, VÝSLEDKY A DISKUSIA pričom rozhodujúcim faktorom okrem potravy je vhodný počet miest na hniezdenie. V záujmovom území sa zistilo 50 druhov V záujmovom území sa nachádzajú tieto triedy vtákov (Aves), čo predstavuje z našej fauny druhy ekologicky optimálne podmienky. Lesné približne (14,7 %). Zastúpené boli druhy 6 radov: porasty nachádzajúce sa v 2 – 4 lesnom vegetačnom kurotvaré – Galiformes, sokolotvaré – Falconifor- stupni a pôvodné drevinové zloženie nachádzajúce mes, kukučkotvaré – Cuculiformes, holubotvaré sa prevažne vo vrcholových a hrebeňových parti- – Columbiformes, datľotvaré – Piciformes a vrab- ách poskytuje týmto druhom vhodné podmienky cotvaré – Passeriformes, (Tab. 1). Percentuálne na ich hniezdenie. Územie je charakteristické vy- vyjadrenie počtu druhov v rámci jednotlivých ka- sokou variabilitou intenzity obhospodarovania, tegórií pozorovania je na obr. 1. Dva typické vtáčie striedajú sa intenzívne aj extenzívne obhospoda- druhy pre danú oblasť sú na obr. 2 a 3. rované plochy. So stúpajúcou vertikálnou členi- Z hľadiska hlavných skupín biotopov vtáctva tosťou rastie podiel mezo- a mikroštruktúr ornej (podľa cf. RUŽIČKOVÁ et al. 1996) sa v záujmo- pôdy, ako aj podiel TTP. Súčasne sa zmenšuje vom území nachádzajú lesné ekosystémy, kriačiny plocha intenzívne obhospodarovanej pôdy a zvy- a skupiny stromov mimo lesa, lúky, xerotermy, šuje sa rozloha extenzívne využívaných, resp. pasienky a polia, urbánne a suburbánne biotopy. nevyužívaných plôch. Tieto plochy poskytujú Lesné ekosystémy boli zohľadňované len ako dostatok vhodných biotopov pre drobné hlodavce biotopy, ktoré majú z hľadiska vtáctva vo všeobec- ako aj rôzne druhy hmyzu, slúžiace spomínaným nosti významnú funkciu, ale výskum sme v nich dravcom ako potrava. nerealizovali. Z kurovitých vtákov sa z hľadiska ekosozolo- Z hľadiska ekosozologického statusu majú gického statusu do kategórie LR ako menej ohroze- LR kategóriu označujúcu menej ohrozený druh ný druh zaraďuje Coturnix coturnix. Na Slovensku tieto druhy: Accipiter gentilis, Accipiter nisus, patrí medzi najviac rozšírených druhov hniezdičov. Buteo buteo, Aquila pomarina, Falco tinnuncu- Hniezdi v otvorených biotopoch poľnohospodár- lus z dravcov a Coturnix coturnix z kurovitých. skej krajiny, najmä na obilných alebo ďatelinových Najvýznamnejšie postavenie má Aquila pomarina poliach. (ob. 2). Územím Slovenska prechádza západ- Poľnohospodárska krajina v území s nízkou ná hranica jeho rozšírenia. Typickým prostredím nadmorskou výškou má len skromnú drevinovú tohto druhu sú nízke až stredne zalesnené pohoria vegetáciu, kde na ornej pôde je zastúpená solitérna s rozsiahlymi lúkami, pasienkami, poliami, ktoré vegetácia, menej líniová, s výskytom najmä tep- využíva ako loviská. Druh a typ lesa nie je až taký lomilných drevín, napr. Prunus spinosa L., Swida dôležitý. Väčší význam má charakter lovísk. Vý- sanguinea (L.) Opitz., Ligustrum vulgare L. Na znamné sú najmä podmáčané lúky, pasienky a níz- miestach s vyššou pôdnou vlhkosťou aj Salix spp. kostebelné mokrade. Ak chýbajú, loví aj v obilných L., Padus avium Mill. a zriedka aj Alnus glutinosa poliach a lúkach s vyšším podrastom. Druhým vý- (L.) Gaertn. Ďalšie druhy drevinovej vegetácie sú znamným druhom je Accipiter gentilis. Typickým viazané skôr na extenzívne využívané plochy. Ta- prostredím tohto druhu sú vysokokmenné lesy, kéto extenzívne využívané trávnaté plochy s roz- zvyčajne starších vekových skupín, pričom druh trúsenými fragmentami nelesnej drevinovej vege- dreviny nie je rozhodujúci. Jeho blízky príbuzný je tácie sú vhodným miestom na hniezdne viacerých 127 druhov vtákov najmä z radu spevavce, ktoré tam druhy zoocenóz a súčasne zabezpečiť ich pravidel- nachádzajú aj dostatok vhodnej potravy v podo- né striedanie v rámci väčšieho pôdneho bloku. be hmyzu a rôznych častí rastlín, kde dominantné Populačné trendy vtáčích druhov sa môžu čas- postavenie majú semená a bobule. Z tejto skupiny to krát v rámci kratšieho, ale najmä dlhšieho časo- vtákov je typickým predstaviteľom Lanius scollu- vého úseku meniť. Tieto trendy sú do značnej miery rio (ob.3). V záujmovom území patril z hľadiska podmieňované určitou stabilitou ich biotopov. Prí- pozorovaní k najpočetnejším druhom. Na hniezde- čina poklesu biodiverzity je zrkadlom deštrukcie nie preferuje otvorené biotopy, extenzívne obhos- a zhoršovania sa kvality a kvantity mnohých bio- podarované suchšie trávnaté plochy s roztrúsený- topov. Revitalizácia konkrétnych lokalít a celková mi, najmä tŕnitými krovinami, lesné okraje, menej obnova lokalít je asi najnákladnejšia položka pri záhrady. Živí sa najmä väčšími druhmi hmyzu, väč- realizácii niektorých záchranných programov. Preto šinou nad 2 cm. K početným druhom spevavcom je dôležité zachovať čo najpestrejšej skladby bioto- ekologicky viazaných na takýto typ krajiny možno pov v rámci celého územia. Zistený počet druhov zaradiť Sturnus vulgaris, Carduelis chloris, Cardu- predstavuje asi šestinu avifauny Slovenska. Tento elis carduelis, Miliaria clandra, Emberiza citrinel- počet bude v študovanom území určite vyšší a to la, Saxicola torquata. K sporadickejším druhom najmä z dôvodu zvolenej metodiky, ktorou neboli patrili napr. Serinus serinus a Carduelis cannabi- monitorované vodné a nočné druhy vtákov. na. Serinus serinus, je vysoko početný aj v intra- Daná oblasť nadobudla priemernú hodnotu vilánoch miest a obcí. Hniezdi vo všetkých typoch ekologickej stability krajiny s hodnotou 0,71. Ide stromovej zelene. Carduelis cannabina žije najmä o krajinu s prevahou prírodných prvkov a zacho- v otvorenej parkovej krajine s množstvom zelene vanými ekologickými vzťahmi. Prispieva k tomu s hustými listnatými alebo ihličnatými krovinami v prevažnej miere zastúpenie stromovej a krovitej (najmä borievky) a dostatkom potravy na zaburi- vegetácie v podobe remízok, líniovej a rozptýlenej nených plochách. Ako hemisynantropný druh s ob- vegetácie. Ďalej sú to dočasne neobhospodarova- ľubou hniezdi v pokojnejších častiach intravilánov né plochy, plochy s nástupom sukcesných drevín, miest a obcí v parkoch, záhradách a pod., DANKO lesné a trávne formácie, pričom významné sú aj et al. Posúdenie vplyvu poľnohospodárskej čin- vodné plochy (VN Ružiná). Tu je dôležitá najmä nosti na ekologickú stabilitu krajiny predmetného prevencia. Je lepšie niečomu predchádzať ako to územia sa realizovalo na základe súčtu koeficien- liečiť. Ako krajina s pestrou štruktúrou biotopov tov ekologickej významnosti prvkov zastúpených máme na to ešte celkom vhodný potenciál, čo sa v MR podľa SABO, ROSSOVÁ, DOBIÁŠ (2006). Ako nedá povedať o viacerých krajinách, najmä západ- koeficienty ekologickej významnosti pre jednotlivé nej Európy. Pri komplexnejšom hodnotení vtáčích prvky krajiny predstavujú hodnoty upravené pod- populácií sa pristupuje k systematickejšiemu moni- ľa SUPUKU, et al. (2003). Daná oblasť nadobudla toringu denzity hniezdnych párov. Výsledky také- priemernú hodnotu ekologickej stability krajiny hoto výskumu môžu poukazovať na zachovalosť, 0,71. Ide o krajinu s prevahou prírodných prvkov, príp., narušenosť konkrétnych biotopov danej kra- so zachovanými ekologickými vzťahmi. Prispieva jiny so všetkými jej prvkami. k tomu v prevažnej miere zastúpenie stromovej Záujmové územie predstavuje v súčasnos- aj krovitej vegetácie v podobe remízok, líniovej ti ešte vhodné ekologické podmienky pre široké a rozptýlenej vegetácie. Ďalej sú to dočasne neob- spektrum vtáčích druhov z rôznych skupín. Za- hospodarované plochy, plochy s nástupom sukces- chovanie extenzívneho využívania krajiny udržu- ných drevín, lesné a trávne formácie a významné je charakteristický obraz územia s typickými jeho vodné plochy (VN Ružiná). prvkami, ktoré do značnej miery podmieňujú aj Plochy bez obhospodarovania predstavujú výskyt zoocenóz. Z hľadiska prírodných zložiek sú krátkodobo nevyužívaný, štrukturálne zložitejší to napr. líniová drevinová vegetácia, zhluky kria- porast, na ktorom nedochádza k narušovaniu nad- čin, solitéry, TTP, lúčne porasty a pod. Spolu to vy- zemnej biomasy. Po ukončení pastvy a kosenia tvára mozaiku biotopov, ktoré predstavujú vhodné dochádza spravidla okamžite k nárastu druhovej ekologické podmienky pre mnohé druhy našej fau- bohatosti a početnosti jedincov. Preto je dôležité ny, kde nezastupiteľné miesto majú ornitocenózy. ponechať v rámci pastvín a lúk dočasne neobhos- Preto by výskum zameraný na zoocenózy mal byť podarované plochy ako útočisko pre najrôznejšie nedielnou súčasťou väčšiny krajinárskych štúdií. 128

Poďakovanie: HUDEC, K. (ed.) 1994: Fauna ČR a SR. Ptáci 1 – Aves, 2. Výskum bol realizovaný vďaka ﬁnančnej vydanie. Academia, Praha, 672 pp. podpore grantovej agentúry VEGA 1/4329/07. JANČURA, P. 2006: Krajinárska štúdia : Mikroregión Ja- vor. 87 pp. KRIŠTÍN, A., DANKO, Š., DAROLOVÁ, A., KOCIAN, Ľ., LITERATÚRA KROPIL, R., MURIN, B., STOLLMANN, A., URBAN, P. 1998: Červený zoznam a ekosozologický sta- BEJČEK, V., ŠŤASTNÝ, K. HUDEC, K. 1995: Atlas zim- tus vtákov (Aves) Slovenska. Ochrana prírody 16, ního rozšíření ptáků v České republice 1982 – 1985. p. 219 – 232. Nakladatelství a vydavatelství H & H, Ministerstvo KROPIL, R. 1995: Výsledky sčítania vtákov na Slovensku životního prostředí ČR, 270 pp. v roku 1994: nová etapa sledovania vývoja počet- DANKO, Š., DAROLOVÁ, A., KRIŠTÍN, A. (eds.) 2002: Roz- nosti populácií. Tichodroma 8, p. 161 – 168. šírenie vtákov na Slovensku. VEDA, Vydavateľstvo MURIN, B., KRIŠTÍN, A., DAROLOVÁ, A., DANKO, Š. Slovenskej akademie vied, Bratislava, 686 pp. KROPIL, R. 1994: Početnosť hniezdnych populácií DAROLA, J. 1972: Hniezdenie izolovanej populácie tra- vtákov na Slovensku. Sylvia 30, p. 97 – 105. sochvosta žltého (Motacilla ﬂava ssp.) v Turčianskej RANDÍK, A. 1978: Rozšírenie, ochrana a obhospodaro- kotline. Ochrana fauny 6, p. 151 – 158. vanie dropa veľkého (Otis tarda) v Československu DUNGEL, J., HUDEC, K. 2001: Atlas ptáků České a Slo- a v Európe. Československá ochrana prírody 18, venské republiky. Academia, Praha, 250 pp. p. 19 – 37. FERIANC, O. 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, SAV Brati- RUŽIČKOVÁ, H., HALADA, Ľ., JEDLIČKA, L. KALIVODO- slava, 682 pp. VÁ, E. (eds.) 1996: Biotopy Slovenska. Ústav krajin- FERIANC, O. 1979: Vtáky Slovenska 2. Veda, SAV Brati- nej ekológie SAV Bratislava, 192 pp. slava, 472 pp. SABO, P., ROSSOVÁ, L., DOBIÁŠ, V. 2006: Štúdia a návrh FERIANCOVÁ-MASÁROVÁ, Z. 1994: Dinamics of ornitho- metodiky výpočtu nového indikátora ekologickej sto- coenosis in a resident district in Bratislava during ye- py miest v kontexte klimatickej zmeny, o. z. Živá pla- ars 1979 – 1992. Biológia, Bratislava 49, p. 263 –269. néta Piešťany, Regionálne environmentálne centrum HAGEMEIJER, W. J. M. BLAIR, M. J. (eds.) 1997: The Slovensko, Bratislava. EBCC Atlas of European Breeding Birds: Their Dis- SUPUKA, J., HREŠKO, J., KONČEKOVÁ, L. 2003: Krajinná tribution and Abundance. T & A. D. Poyser, London, ekológia. Slovenská poľnohospodárska univerzita 903 pp. v Nitre, 194 pp HUDEC, K., ČERNÝ, W. (eds.) 1977: Fauna ČSSR. Ptáci TUCKER, G. M., HEATH, M. F. 1994: Birds in Europe: – Aves. Díl II. Academia Praha, 896 pp. their conservation status. Cambridge, U. K.: Bird- HUDEC, K. (ed.) 1983: Fauna ČSSR. Ptáci III/1, 2, Aca- Life International (BirdLife Conservation Series demia, Praha, 1234 pp. no. 3), 600 pp.

Tab. 1 Prehľad jednotlivých druhov vtákov zistených v študovanom území Tab. 1 List of bird species in the study area

Ekosz. Trend Druh Pozorovanie SO status populačný areálový Falconiformes Accipitrer gentilis (Linnaeus, 1758) a, A,B LR:1c –1 0 S Accipiter nisus (Linnaeus, 1758) b, A,B LR:1c 0 1 S Buteo buteo (Linnaeus) c, A,B LR:1c 0 0 S Aquila pomarina (Brehm, 1831) a, A,B LR:nt 0 0 R Falco tinnunculus (Linnaeus, 1758) b, A,B LR:1c 0 0 D Galliformes Coturnix coturnix (Linnaeus, 1758) c, B LR:nt 0 0 V Phasianus colchicus (Linneus, 1758) b, B – 0 0 S Columbiformes Streoptopelia decaocto (Frivaldszky, 1838) b, B,C – +1 +1 (S) Streptopelia turtur (Linnaeus, 1758) b, B,C – 0 0 D Cuculiformes Cuculus canorus (Linnaeus, 1758) a, A,B – 0 0 S Piciformes Picus canus (Gmelin, 1788) a, A,B, – 0 0 D 129

Tab. 1 Pokračovanie Tab. 1 Continuation

Picus viridis (Linnaeus, 1758) b, A,B – 0 0 D Dendrocopus major (Linnaeus, 1758) b, A,C – 0 0 S Dendrocopus minor (Linnaeus, 1758) c, A,C – 0 0 S Passeriformes Alauda arvensis (Linnaeus, 1758) c, B – 0 0 V Hirundo rustica (Linnaeus, 1758) a, B,C – –1 0 D Delichon urbica (Linnaeus, 1758) a, B,C – 0 0 S Motacilla alba (Linnaeus, 1758) c, B,C – 0 0 S Troglodytes troglodytes (Linnaeus, 1758) b, A,B – 0 0 S Erithacus rubecula (Linnaeus, 1758) c, A,C – 0 0 S Luscinia megarhynchos (Brehm, 1831) b, A,C – 0 0 (S) Phoenicurus ochruros (Gmelin, 1774) b, A,C – 0 0 S Saxicola rubetra (Linnaeus, 1758) b, B – –1 –1 S Saxicola torquata (Linnaeus, 1766) c, B – +1 +1 (D) Turdus merula (Linnaeus, 1758) c, A,C – 0 0 S Turdus pilaris (Linnaeus, 1758) b, B,C – +1 +1 S Turdus philomelos (Brehm, 1831) b, B,C – 0 0 S Turdusa viscivorus (Linnaeus, 1758) b, B,C – 0 0 S Sylvia atricapilla (Linnaeus, 1758) b, A, – 0 0 S Phylloscopus collybyta (Viellot, 1817) b, A – 0 0 (S) Aegithalos caudatus (Linaneus, 1758) a, A – 0 0 S Parus palustris (Linnaeus, 1758) c, A – 0 0 S Parus caeruelus (Linnaeus, 1758) c, A,C – 0 0 S Parus major (Linaneus, 1758) c, A,C – 0 0 S Sitta europaea (Linnaeus, 1758) c, A,C – 0 0 S Oriolus oriolus (Linnaeus, 1758) c, A,C – 0 0 S Lanius collurio (Linnaeus, 1758) c, A – –1 0 (D) Garrulus glandarius (Linnaeus, 1758) c, A,C – 0 0 (S) Pica pica (Linnaeus, 1758) c, A,B,C – 1 +1 S Corvus corone (Linnaeus, 1758) b, A,B,C – –1 –1 S Sturnus vulgaris(Linnaeus, 1758) c, A,B,C – 0 0 S Paser domesticus (Linnaeus, 1758) c, A,B,C – –1 0 S Paser montanus (Linnaeus, 1758) c, A,B,C – 0 0 S Fringilla coelebs (Linnaeus, 1758) c, A,C – 0 0 S Serinus serinus (Linnaeus, 1766) b, C – 0 0 S Carduelis chloris (Linnaeus, 1758) c, C – 0 0 S Carduelis carduelis (Linnaeus, 1758) c, A,C – 0 0 (S) Carduelis cannabina (Linnaeus, 1758) b, C – –1 0 S Emberiza citrinella (Linnaeus, 1758) c, B,C – 0 0 (S) Miliaria calandra (Linnaeus, 1758) c, B NE 0 0 (S)

Legenda k tabuľke 1: Pozorovanie: a) vzácne pozorovaný: (1 až 2 pozorovania za sezónu), b) bežne pozorovaný (3–10 pozorovaní za sezónu), c) často pozorovaný (10 a viac pozorovaní za sezónu), A) kriačiny a skupiny stromov mimo lesa, B) lúky, xerotermy, pasienky a polia a C) urbánne a suburbánne biotopy Ekosozologický status (ekosz. status) 1998 na Slovensku (podľa kategórií IUCN pubklikovaných v r. 1995): CR) kriticky ohrozený, EN) ohrozený, VU) zraniteľný, LR) menej ohrozený druh s podkategóriami, cd – taxón závislý od ochrany, nt – takmer ohrozený taxón, lc – najmenej ohrozený taxón, DD) druh, o ktorom sú údaje nedostatočné, NE) nehodnotený druh podľa uvedených kritérií podľa viacerých dôvodov Trendy: populačný a areálový: f) druh ﬂuktuujúci, n) novohniezdiaci druh, ?) nejasný trend, +2) výrazný nárast viac ako o 50 %, +1) mierny nárast o 20 – 50 %, 0) stabilná populácia s maximálnou zmenou do 20 %, –1) mierny pokles o 20 – 50 %, –2) výrazný pokles viac ako o 50 % 130

Stupeň ohrozenia (SO): E) ohrozený, V) zraniteľný, R) vzácny, D) ustupujúci, L) lokalizovaný, S) vyhovujúci ochranársky status, Ins) nedostatočne poznaný Legend to table no. 1: Observation: a) rarely observed (1 to 2 observations per season), b) commonly observed (3–10 observations per season), c) often observed (10 or more observations per season), A) non–forest vegetation, B) meadows, xerotermic biotops, pastures and field, C) urban and suburban biotops Ecosozological status in Slovakia 1998 (according to categories IUCN from 1995) CR critically endangered, EN) endangered, VU) vulnerable, LR) lower risk with sub-categories cd – conservation dependent, nt – near threatened, lc – least concern, DD) data deficient, NE) not evaluated Trends: population and range: f) fluctuating species with no clear trend n) new breeder, ?) no clear data, +2) large increase by at least 50 %, +1) small increase 20 –50 %, 0) stable population with change up to 20 %, –1) small decrease 20 –50 %, –2) large decrease by at least 50 % Threat status: E) endangered, V) vulnerable, R) rare, D) declining, L) localized, S) secure, Ins) insufficiently known

a b c

14%

48%

38%

Obr. 1 Percentuálne zastúpenie početnosti druhov v záujmovom území: a) vzácne pozorovaný, b) bežne pozorovaný c) často pozorovaný Fig. 1 Percentage representation number of species in area study: a) rarely observed, b) commonly observed, c) often observed

Obr. 2 Orol krikľavý (Aquila pomarina Brehm, 1831) foto: Harvančík. Druh nízkych až stredne zalesnených pohorí s rozsiahlymi lúkami, pasienkami, poliami, ktoré využíva ako loviská. V rámci ekosozologického statusu zaradený ako menej ohrozený druh s podkategóriou takmer ohrozený taxón Fig. 2 Aquila pomarina Brehm, 1831 foto: Harvančík Spieces lives in low or middle foresty mountains with large meadows, pastures, ﬁelds, which it use like hunting ground. By ecosozological status belongs to category lower risk with sub-categorie near threatened 131

Obr. 3 Strakoš červenochrbtý (Lanius collurio Linnaeus, 1758) foto: Harvančík. Druh otvorených biotopov, extenzívne obhospodarovaných suchších trávnatých plôch s roztrúsenými, najmä tŕnitými krovinami, lesné okraje, menej záhrady. Živí sa najmä väčšími druhmi hmyzu, väčšinou nad 2 cm Fig. 3 Lanius collurio (Linnaeus, 1758) foto: Harvančík Species popuplate open biotops, less intensive and more xeroﬁl grassland with diffuse bushes, forest ecotons, less gardens. Bread is represented mostly by bigger spesies of insects, mostly more that 2 cm

Adresa autorov: Ing. Vladimír Vician PhD.1 Mgr. Bruno Jakubec2 Katedra plánovania a tvorby krajiny Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen T. G. Masaryka 24 960 53 Zvolen Slovensko e-mail: 1 [email protected] 2 [email protected] 132 133

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 133–146 Zvolen (Slovakia), 2010

ŠTRUKTÚRA CARABIDAE (COLEOPTERA) NA RÔZNE OBHOSPODAROVANÝCH POĽNOHOSPODÁRSKYCH PLOCHÁCH V OBLASTI PODPOĽANIA

Vladimír VICIAN1 – Slavomír STAŠIOV2 – Karol KOČÍK3 – Lenka HAZUCHOVÁ4

1,3Katedra plánovania a tvorby krajiny, 2,4Katedra všeobecnej ekológie, Fakulta ekológie a environmentalistiky, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, [email protected], [email protected], [email protected], [email protected]

ABSTRACT

Vician, V., Stašiov, S., Kočík, K., Hazuchová, L.: Carabidae (Coleoptera) Structure on Variously Managed Agricultural Land of Podpoľanie area The paper evaluates the structure of Coleoptera, Carabidae on variously managed agricultural land in Očová PD of Podpoľanie area during the growing seasons of 2005-2006. Through both growing seasons all together 67 species with 54 376 individuals were gathered. Eudominantly were represented species Poecilus cupreus (Linnaeus, 1758), Pterostychus melanarius (Illiger, 1798), and Pseudoophonus rufipes (De Geer, 1774). The occurrence of Carabidae beetles is directly connected with quite a number of complex relations and it is influenced not only by the agricultural plants structure but also by the quantity of anthropogenic inputs. Species spectrum of Carabidae beetles was very similar on all observed plots. It cannot be exactly defined to what extent the structure of observed beetles was influenced by various forms of land management (conventional schemes and agroschemes). Though, it can be stated that carabid beetles find better conditions for living on neutral soil with a good humus supply as well as with a good content of basic macro- and microelements.

Key words: Coleoptera, Carabidae, Očová agricultural cooperative, farming landscape management, Slovakia

ÚVOD bystruškovitých je bezprostredne spojený s celým radom pomerne zložitých topických a troﬁckých Z hľadiska exploatácie ľudskej spoločnosti vzťahov a je výrazne ovplyvnený nielen štruktú- sa v súčasnosti čoraz viac pristupuje k hodno- rou pestovaných plodín, ale aj kvantitou antropo- teniam biocenóz v rámci jednotlivých ekosys- génných zásahov. témov. Špeciﬁcké postavenia má biodiverzita Vplyv antropického tlaku na populácie bys- agrárnej krajiny ako ekosystému, ktorý vytvoril truškovitých sledoval ŠUSTEK (1987, 1992, 2000, človek a intenzívne do neho zasahuje. V agrárnej 2002) a iní. Vybrané epigeické populácie ako in- krajine je najviac hodnotený pôdny epigeon, kde dikátory zaťaženia ekosystémov sledovali PETŘ- jednou jeho súčasťou sú aj populácie bystruško- VALSKÝ, RAKOVSKÁ 1995. V rôznych sústavách vitých chrobákov čeľade Carabidae. Predstavujú úhorového hospodárenia hodnotili populácie dru- významnú modelovú skupinu hodnotenia rôznych hov čeľade Carabidae PEŘVALSKÝ, PORHAJASOVÁ typov ekosystémov. Veľmi citlivo reagujú na naj- 1999. Vplyv agronomických praktík na populácie rôznejšie cudzorodé látky, pH pôdy, organickú čeľade Carabidae sledovali PETŘVALSKÝ, PETER- hmotu a celkove sú významné bioindikátory zaťa- KOVÁ 2000, PORHAJAŠOVÁ et al, 2004, ŠTASTNÁ ženia ekosystémov. Výskyt jednotlivých populácií et al. 2007. 134

Zastúpenie druhov čeľade Carabidae v zá- Vyskytujú sa tu štyri základné skupiny pôd, ktoré vislosti od vstupov organickej hmoty sledovali sú zastúpené príslušnými pôdnymi typmi a subtyp- PETŘVALSKÝ et al. 2005, PORHAJAŠOVÁ et al. 2005, mi. Nivné pôdy sú reprezentované ﬂuvizemami, PORHAJAŠOVÁ et al. 2007. ilimerické pôdy luvizemami, hydromorfné pôdy V práci sa hodnotí štruktúra Coleoptera, Ca- glejami a pseudoglejami a hnedé pôdy tu zastupujú rabidae v priebehu vegetačných sezón 2005 a 2006 kambizeme. v rôzne obhospodarovanej poľnohospodárskej kra- Územie PD Očová patrí do povodia Hro- jine PD Očová v oblasti Podpoľania. na prostredníctvom Očovského, Želobudského a Dúbravského potoka. Hydrologická sieť je tu pomerne zložitá. Tvorí ju množstvo eróznych CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA rýh, menších a väčších dolín, ktoré sa rozvetvu- jú a končia v lesnatých a pasienkových svahoch Územie PD Očová leží v okrese Zvolen Detvianskeho pohoria alebo na zvlnenom reliéfe a spadá do katastrov obcí Detva, Dúbravy, Očová, Zvolenskej kotliny, kde pramenia aj všetky poto- Vígľaš a Zolná a do kvadrátov Databanky fauny ky pretekajúce týmto územím (okrem Očovského Slovenska č. 7381, 7382, 7481 a 7482. Rozkladá sa potoka). Sklon spádového územia je nepatrný, na území dvoch geomorfologických celkov (Poľana v dôsledku čoho pôdy v nivách boli a sú často za- a Zvolenská kotlina) v rovinatej až mierne zvlnenej plavované. kotline s výškovým rozdielom v rozpätí 395 až 500 Záujmové územie sa vyznačuje priemer- m n. m. nou ročnou teplotou 7,8 °C. Najnižšia priemerná Z geologickej stránky sa územie vyznačuje mesačná teplota tu býva v januári (– 4,6 °C) a naj- komplikovanou stavbou reprezentovanou hornina- vyššia v júli (18,5 °C). Priemerný celoročný úhrn mi neogénu a kvartéru, ktoré sú uložené na pale- zrážok je 669 mm, z čoho na vegetačné obdobie ozoických, resp. mezozoických horninách Vepor- (apríl – september) pripadá 399 mm a mimovege- ského rudohoria (DUBLAN 1993). Územie je cha- tačné obdobie pripadá 270 mm. Najmenej zrážok rakteristické heterogénnymi pôdnymi pomermi, tu v priemere spadne vo februári (34 mm) a najviac ktoré sú následkom pôsobenia rôznorodých geolo- v júni (81 mm). Údaje o vybraných parametroch gických a geomorfologických podmienok krajiny. sledovaných lokalít sú v tab. 1, 2.

Tab. 1 Poľnohospodárska plocha s rôznou formou obhospodarovania Tab. 1 Agricultural plot with a various form of land management

Plocha s konvenčnou schémou s agroenvironmentálnou schémou Zahájniková (Za) Galiby očovské (Go) Jazarisko (Ja) JHR – Kalinovec (Ka) Nadhájniková (Na) Koteľnice (Ko) Skalice (Sk) Graničky (Gr) 135

Tab. 2 Údaje o vybraných parametroch sledovaných lokalít (BPEJ – bonitovaná pôdno-ekologická jednotka, TPK – typologicko-produkčná kategória, Bh – bonitačná hodnota, Cox – oxidovateľný uhlík, PGI – pseudoglej luvizemná, PGM – pseudoglej modálna, TTP – trvalý trávny porast, K – konvenčná plocha, ZAS – základná agroenvironmen. schéma) Tab. 2 Data on selected localities (BPEJ – Ecological Soil Quality Class, TPK – Typological Production Catego- rization, Bh – Site index, Cox – oxidable carbon, PGI – Luvisoil pseudogley, TTP – Permanent Grass Vegetation, K – Conventional Site, ZAS – Basic Agroenvironmental Scheme)

Za Go Ja JHR Ka Na Ko Sk Gr Číslo honu 23 62 7 76 15 51 Spôsob hosp. K ZAS K ZAS K ZAS K ZAS Výmera 60 65,6 59 11,76 22 39,7 Kód BPEJ 556102 757005 557202 557202 556102 757002 TPK 5 OT2 6 O6 5 OT2 Bh 60 48 54 54 60 51 Kateg. 5 6 5 5 5 5 Pôdny typ PGI PGM PGM PGM PGI PGM Plodina pšenica pšenica jačmeň jačmeň lucerna lucerna TTP TTP r. 2005 Plodina kukurica kukurica kukurica kukurica lucerna lucerna TTP TTP r. 2006 pH 6,9 7,2 5,6 6,9 6,3 6,9 6,8 5,5 (H2O) pH 5,8 5,8 4,3 5,8 5,1 5,8 5,6 4,1 (KCl) N 3368,8 5250,0 2406,3 3368,8 4375,0 4112,5 6125,0 4768,8 (mg/kg) N 0,3 0,5 0,2 0,3 0,4 0,4 0,6 0,5 (%) P 62,9 46,1 46,8 62,9 53,3 51,1 20,6 15,5 (mg/kg) K 256,3 161,0 169,8 256,3 423,3 156,5 65,5 196,5 (mg/kg) Ca 999,5 2061,5 526,5 999,5 1170,0 1559,3 1495,3 832,0 (mg/kg) Mg 118,8 503,5 130,8 118,8 258,8 426,3 502,3 158,0 (mg/kg) Cu 5,4 6,2 6,2 3,9 8,8 6,7 6,2 6,2 (mg/kg) Mn 306,0 325,5 174,3 254,5 252,5 186,0 221,3 274,3 (mg/kg) Zn 5,9 7,3 5,1 4,9 7,7 6,3 8,6 9,8 (mg/kg) Cr 1,6 1,9 1,4 1,8 1,9 1,6 1,5 0,6 (mg/kg) Pb 15,6 11,6 12,0 11,6 11,2 14,1 13,5 14,3 (mg/kg) Cd 0,2 0,2 0,1 0,1 0,2 0,2 0,3 0,3 (mg/kg) Ni 2,1 2,3 1,7 1,3 2,1 2,6 1,6 0,8 (mg/kg) 136

Tab. 1 Pokračovanie Tab. 1 Continuation

Za Go Ja JHR Ka Na Ko Sk Gr Cox 1,3 2,2 1,2 1,2 1,4 2,1 2,8 2,5 (%) C:N 01:03,7 01:04,1 01:04,8 01:02,9 01:03,2 01:05,2 01:04,6 01:05,3 Humus 2,2 3,7 2,0 2,1 2,4 3,7 4,8 4,4 (%)

METODIKA Za sledované obdobie sa celkovo získalo 67 druhov v počte 54 376 jedincov. V priebehu Výskum bol realizovaný v roku 2005 a 2006, vegetačného obdobia 2005 sa celkovo získalo 60 a to od apríla do októbra. Carabidae boli odchytá- druhov v počte 25 162 jedincov (tab. 3, obr. 1 a 2). vané pomocou metódy zemných pascí. Ako pasce V priebehu vegetačného obdobia 2006 sa celkovo boli použité PVC fľaše s výškou 11 cm, s prieme- získalo 50 druhov v počte 29 214 jedincov (tab. 5, rom ústia 10 cm a s objemom 0,75 l, v ktorých bol obr. 3 a 4). použitý ako fixačná tekutina 10%-ný formaldehyd. Základné zoocenologické charakteristiky sú Na každej ploche bolo v línii umiestnených po 5 v tab. 4 a 6. pascí, ktoré boli od seba navzájom vzdialené 5 m. Za sledované výskumné roky boli eudomi- Celková dĺžka línie bola 20 m. Získaný materiál nantne zastúpené druhy Poecilus cupreus (Linna- bol z pascí vyberaný v približne mesačných inter- eus, 1758), Pterostichus melanarius (Illiger, 1798) valoch. Získaný materiál bol konzervovaný v 4% a Pseudoophonus rufipes (De Geer 1774). formaldehyde a determinovaný v laboratóriu. Druhy Poecilus cupreus, Pterostichus me- Materiál bol deteminovaný podľa HŮRKA, lanarius a Pseudoophonus rufipes dosahujú naj- 1996, 2005. Determinovaný materiál bol konzer- vyššie hodnoty dominancie aj v prácach autorov vovaný v 70 % etylalkohole, s vyznačeným dátu- PORHAJAŠOVÁ et al. 2005, PORHAJAŠOVÁ et al. mom zberu. Vyhodnotený bol index diverzity H‘ 2007 a iných. Druhom Poecilus cupreus a Pteros- podľa SHANNON-WEAVERA, ekvitabilita podľa tichus melanarius venovali osobitnú pozornosť au- SHELDONA. Ako miera nepodobnosti bol použitý tori OBERHOLZER, FRANK (2003) ako predátorom Bray-Curtisov koeficient, údaje z roku 2005–2006 vajíčok slimákov a tiež ich dospelých jedincov. boli spojené a logaritmicky transformované. Uvedené druhy možno využiť ako predátorov Dokladový materiál bol deponovaný na Ka- pri ich likvidácii, pretože slimáky sa v rastlinnej tedre biológie a všeobecnej ekológie Fakulty eko- výrobe pokladajú za významné škodce. lógie a environmentalistiky Technickej univerzity Podľa ANDERSENA (1999) je Pseudoophonus vo Zvolene. rufipes výrazne dominantný druh, ktorý preferuje Na charakteristiku klimatických pomerov zá- hlavne obrábané pôdy a je pre neho typická širo- ujmového územia boli použité údaje Hydrometeo- ká ekologická valencia a s ďalšími druhmi ako sú rologického ústavu v Bratislave, ktoré boli získané Poecilus cupreus (Linnaeus, 1758) a Pterostichus na pozorovacej stanici Vígľaš. melanarius (Illiger, 1798), Platynus dorsalis (Pont, 1810) a inými patria medzi populácie s pomerne pevnou väzbou na prostredie. VÝSLEDKY A DISKUSIA Vplyvu agrotechnických zásahov na druhové a početné zastúpenie čeľade Carabidae sa zaobera- V priebehu vegetačných sezón 2005 a 2006 la ŠTASTNÁ et al. (2007). Autori zistili, že na druhy sa hodnotila štruktúra (Coleoptera, Carabidae) Pterostichus melanarius, Pseudoophonus rufipes v rôzne obhospodarovanej poľnohospodárskej pozitívne vplývajú agrotechnické zásahy, zber úro- krajine PD Očová v oblasti Podpoľania. dy sa výrazne na ich výskyte neprejavil. 137

TRAUTNER, MULLER-MOTZELD (1995) uvá- PORHAJAŠOVÁ et al. (2007) uvádzajú, že in- dzajú, že dominantné zastúpenie v rámci čeľade tenzívne obrábanie pôdy môže znížiť početnosť Carabidae vykazujú rody Pterostichus, Amara druhov bystruškovitých (Carabidae), preto je dô- a Carabus. ležité zachovávať stanovištia týchto druhov. Eko- HUREJ, TWARDOVSKIJ (2006) zistili v poras- logická stabilita spravidla vzrastá so zvyšovaním toch lupiny žltej a jarného jačmeňa až 59 druhov ekosystémovej a druhovej rozmanitosti. Tieto tvr- bystruškovitých, čo bol rekordný počet, kde domi- denia korešpondujú s tvrdeniami BARTOŠOVEJ et. nantné postavenie mal Pseudooponus rufipes. al. (2005), ktorá uvádza, že negatívny vplyv inten- TWARDOVSKI et al. (2006) uvádzajú druh zívneho obrábania pôdy sa prejavuje pri znižovaní Pseudoophonus rufipes ako dominantný z porastov početnosti užitočných organizmov. burinných spoločenstiev a cukrovej repy, nasledo- Z hľadiska trvalých trávnych porastov mož- vaný druhmi Poecilus cupreus a druhmi rodu Bem- no konštatovať, že hospodárenie ovplyvňuje bez- bidion. stavovce z krátkodobého ako aj z dlhodobého hľa- Nedá sa presnejšie definovať, do akej miery diska. Bezprostredné účinky sú spojené so zmenou sa na celkovej štruktúre sledovanej skupiny chro- štruktúry porastu a s omladením znovu dorastajú- bákov prejavili rôzne formy obhospodarovania cich rastlín. Dlhodobé účinky sú spojené so zme- v rámci konvenčných schém a agroschém. nami druhového zloženia rastlinných spoločenstiev Výraznejšia preferencia sledovaných plôch a priestorového usporiadania porastu. Dlhodobé in- sa jednotlivými druhmi neprejavila, aj keď druhové tenzívne obhospodarovanie podporuje druhy s pio- spektrum bolo v rámci ornej pôdy vyššie na plo- nierskou životnou stratégiou, ktoré môžu využívať chách, kde bola zasiata pšenica a jačmeň v porov- veľa živných rastlín alebo typov koristi, rýchlo sa naní s tými istými plochami v sezóne 2006, kedy vyvíjajú a rozmnožujú a dobre sa šíria na väčšie tam bola zasiata kukurica. Do istej miery to mohlo vzdialenosti (MLÁDEK et al. 2006). Z tohto dôvo- súvisieť s celkovou agrotechnikou, ako aj alelopa- du je prítomnosť eurytopného druhu Pterostichus tiou rastlín. melanarius (Illiger, 1798) s pionierskou životnou Na ornej pôde bola zásoba humusu vyššia na stratégiou na lokalite Skalice a jeho absencia na plochách s agroschémou, podobne bolo na týchto lokalite Graničky opodstatnená. Uvedené skutoč- lokalitách neutrálnejšie pH. Výnimku predstavujú nosti dokumentujú aj MLÁDEK, et al. (2006), kto- lokality s TTP, kde hodnoty obsahu humusu ako aj rí sa zaoberali vplyvom pastvy ako prostriedkom pH boli nižšie na plochách s agroschémou. V ro- údržby trvalých trávnych porastov v chránených ku 2005 vyššie abundančné hodnoty dosahovali územiach a hodnotili jej vplyvy na rôzne skupiny bystruškovité na plochách, kde bolo neutrálnejšie bezstavovcov a stavovcov. pH (H2O) a vyššia zásoba humusu. Na ornej pôde Veľmi citlivé na pastvu sú najmä veľké dru- to boli všetko plochy s agroschémou a na TTP to hy z rodu Carabus. Na skúmaných lokalitách sa bola plocha s konvenčnou schémou. V roku 2006 potvrdil výskyt Carabus ulrichii Germar1824 sa táto preferencia neutrálnejšieho pH a vyššieho (Skalice, Graničky), Carabus convexus Fabricius, obsahu humusu potvrdila len na plochách TTP. 1775 (Skalice), Carabus violaceus Linnaeus, 1758 Možno konštatovať, že chrobáky čeľade Carabidae (Skalice, Graničky), Carabus problematicus Her- preferujú neutrálnejšie pH, s dostatočnou záso- bst, 1786 (Graničky). Tu sa výraznejšie rozdiely bou humusu v pôde, z čoho vyplýva, že samotná čo do druhového zastúpenia ako aj zastúpenia je- organická hmota (nekontaminovaná) podporuje dincov v rámci obidvoch sledovaných lokalít ne- oživenie pôdy, trofické vzťahy jednotlivých skupín prejavili, aj keď na základe vyššie spomenutého a ovplyvňuje ich abundanciu, ako aj stupeň domi- by sa očakávalo, že výraznejšie zastúpenie bude nancie. na lokalite Graničky a chudobnejšie na lokalite Analýza nepodobnosti jednotlivých lokalít za Skalice. Za faunisticky zaujímavé druhy z hľadis- sledované obdobie 2005 a 2006 podľa Bray-Cur- ka sporadickosti výskytu možno považovať Ca- tisovho koeficientu potvrdila, že z hľadiska spolo- rabus problematicus Herbst 1786, príp. Carabus čenstva bystruškovitých (Coleoptera, Carabidae), convexus Fabricius 1775. Z hľadiska početnosti sú výrazne odlišné obidve lokality TTP v porovna- bol zo spomenutých chrobákov na obidvoch lo- ní s ornou pôdou. V rámci lokalít na ornej pôde sa kalitách najvýznamnejší Carabus ulrichii Germar signifikantnejšie rozdiely nepotvrdili (obr. 5). 1824. 138

ZÁVER Poďakovanie Výskum bol realizovaný vďaka finančnej V priebehu vegetačného obdobia 2005 a 2006 podpore grantovej agentúry VEGA 1/2379/05 sa sledovala štruktúra a dynamika spoločenstiev a 1/3281/06. Coleoptera, Carabidae na rôzne využívanej poľno- hospodárskej krajine v oblasti Podpoľania. LITERATÚRA V priebehu obidvoch vegetačných sezón sa celkovo získalo 67 druhov v počte 54 376 jedin- ANDERSEN, A., 1999: Carabidae and Staphylinidae (Co- cov. leoptera) frequently found in Norweigain agriculture V roku 2005 sa celkovo získalo 60 druhov fields. Fauna Norw., ser. B., p. 65 – 76. v počte 25 162 jedincov. V roku 2006 sa celkovo DUBLAN, L., 1993: Chronostratigrafia polygénneho stra- získalo 50 druhov v počte 29 214 jedincov. tovulkánu Poľana. Západné Karpaty, Séria Geologi- Za sledované výskumné roky boli eudomi- ca, Bratislava, p. 75 – 120. MLÁDEK, J., PAVLŮ V., HEJCMAN M., GAISLER J., 2006: nantne zastúpené druhy Poecilus cupreus (Linna- Pastva jako prostředek údržby trvalých travných po- eus 1758), Pterostichus melanarius (Illiger, 1798) rostů v chránených územích. Výskumný ústav rost- a Pseudoophonus rufipes (De Geer, 1774). linné výroby Praha, 104 pp. Možno konštatovať, že výskyt chrobákov L. BARTOŠOVÁ, M., et. al., 2005: Udržateľné a ekologic- čeľade Carabidae do značnej miery súvisí s celým ké poľnohospodárstvo. SPU Nitra, radom pomerne zložitých vzťahov a je ovplyv- HUREJ, M., TWARDOVSKI J.P., 2006: The influence of yellow lupin intercropped with spring triticale on pre- ňovaný nielen štruktúrou plodín, ale i kvantitou datory carabid beetles (Coleoptera, Carabidae), Eur. antropogénnych vstupov. Druhové spektrum je J. Entomol. 1., p. 259 – 261. v rámci sledovaných plôch podobné. Výraznejšia HŮRKA, K., 1996: Carabidae of the Czech and Slovak Re- preferencia sledovaných plôch sa jednotlivými publics. Ilustrated key. Kabourek, Zlín, 565 pp. druhmi neprejavila, aj keď druhové spektrum bolo HŮRKA , K., 2005: Brouci České a Slovenské republiky. Kabourek, Zlín, 390 pp v rámci ornej pôdy vyššie na plochách, kde bola OBERHOLZER, F., FRANK T., 2003: Predation by the Ca- zasiata pšenica a jačmeň v porovnaní s tými istý- rabid Beetles Pterostychus melanarius and Poecilus mi plochami v sezóne 2006, kedy tam bola zasiata cupreus on Slugs and Slug Eggs. Biocontr. Sci. And kukurica. Technology, 1, p. 99 – 110. Bystruškovité chrobáky nachádzajú lepšie PETŘVALSKÝ, V., RAKOVSKÁ A., 1995: Selected epigeic ekologické podmienky na pôdach neutrálnejších, populations as indicators of ecosystems. Ekológia Bratislava, 14, 2, p. 119 – 122. s čo najlepšou zásobou humusu. Lepšia celková PETŘVALSKÝ, V., PORHAJASOVÁ J., 1999: Hodnotenie produkčná schopnosť pôdy do značnej miery môže epigeónu v populácii bystruškovitých (Carabidae) pozitívne ovplyvniť druhovú bohatosť fytocenó- v rozdielnych sústavách úhorového hospodárenia. In: zy danej lokality, či už ide o kultúrne rastliny, ich Acta horticulturae et regiotecturae, 2, p. 220 – 222. celkovú vitalitu a zdravotný stav ako aj spoločen- PETŘVALSKÝ, V., PETERKOVÁ J., 2000: Stanovenie a vý- stvá sprievodných rastlín (buriny). Následne na ňu skyt vybraných mikroprvkov v biologickom materá- li (Coleoptera, Carabidae) v rôznych sústavách hos- je naviazané množstvo živočíšnych druhov kde podárenia na pôde v oblasti Nitra-Dolná Malanta. dominantné postavenie majú bezstavovce (najmä In: Acta Facultatis Paed. Universitatis Tyrnaviensis, fytofágne druhy hmyzu), z ktorých mnoho druhov Ser. B, 7, p. 23 – 27. klasifikujeme z poľnohospodárskeho hľadiska ako PORHAJAŠOVÁ, J., PETŘVALSKÝ V., PETERKOVÁ V., UR- škodce. Tým dochádza aj k celkovému diverzifiko- MINSKÁ J., 2004: Vplyv agronomických praktík na vanejšiemu edafónu. Bystruškovité chrobáky (Co- výskyt populácie bystruškovitých (Carabidae, Cole- optera). In: Acta fytotechnica et zootechnica 1, SPU leoptera, Carabidae) ako významní predátori rôz- Nitra, p. 24 – 27. nych druhov bezstavovcov tam potom nachádzajú PETŘVALSKÝ, V., PORHAJAŠOVÁ J., URMINSKÁ J., 2005: optimálne ekologické podmienky. Tým sa dosiah- Zhodnotenie výskytu skupín pôdnych živočíchov ne celkové diverzifikovanejšie spoločenstvo celého s dôrazom na rad chrobáky (Coleoptera) v závislosti ekosystému a v agrárnej krajine môžu prebiehať do od množstva organickej hmoty. In: Agriculture (Poľ- nohospodárstvo), 51, 9, SPU Nitra, p. 497 – 501. istej miery prirodzené procesy regulácie (z hľadis- PORHAJAŠOVÁ, J., PETŘVALSKÝ P., URMINSKÁ J., PO- ka poľnohospodára nežiaducich) organizmov. SPÍŠIL R., 2005: Vplyv množstva organickej hmoty 139

v pôde na výskyt epigeonu a populácií bystruškovi- ŠUSTEK, Z., 2000: Spoločenstvá bystruškovitých (Co- tých (Carabidae, Coleopetera). In: Acta horticultu- leoptera, Carabidae) a ich využitie ako doplnkovej rae et regiotecturae 2, Nitra, SPU Nitra, p. 42 – 46. charakteristiky geobiocenologických jednotiek: PORHAJAŠOVÁ J., PETŘVALSKÝ V., MACÁK M., URMIN- problémy a stav poznania. Geobiocenologické spisy, SKÁ J., ONDRIŠÍK P., 2007: Dependence of Family svazek č. 5, Geobiocenologická typizace krajiny a je- Carabidae (Coleoptera) species occurence on the jí aplikace, p. 18 – 30. input organic matter into soil. In: Agri-Environmen- ŠUSTEK, Z., 2002: Sezónne zmeny v distribúcii bys- tal and animal Wetlands. International conferen- truškovitých (Coleoptera, Carabidae) pozdĺž ne- ce on Agriculture and Rural Development, Nitra, súvislého poloprirodzeného vetrolamu. Geobioce- p. 142 – 155. nologické spisy, svazek č. 6, Ekologické síte, Brno, ŠŤASTNÁ, P., et.al. 2007: http://old.medelu.cz, p. 143 – 147. ŠUSTEK, Z., 1987: Changes in body size structure of Ca- TVARDOWSKI J., HUREJ M., JAWORSKA T., 2006: An rabid communities (Coleopter, Carabidae) along an effect of strip-management on carabid beetles (Co- urbanisation gradient. In: Biológia, Bratislava, 42, 2, leoptera, Carabidae) in sugar beet crop. Journal of p. 145 – 156. Plant Protec. Resarch, 1, p. 116 – 125. ŠUSTEK, Z., 1992: Changes in the representation of Ca- TRAUTNER, J., MULLER-MOTZELD G.,1995: Checkliste rabid life forms along an urbanisation gradient (Co- der Laukäfer Deutschlands. Beilage zu Naturschutz leoptera, Carabidae). In: Biológia, Bratislava, 47, 5, und Landschaftsplanung, p. 1 – 12. p. 417 – 430.

Tab. 3 Prehľad druhov zistených na sledovaných lokalitách v priebehu vegetačnej sezóny 2005 Tab. 3 List of species (Coleoptera, Carabidae) on the lokalities during the growing season 2005

Carabidae 2005 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr Suma % K.D. Cylindera geramnica 15 1 16 0,06 SR Linnaeus, 1758 Cicindela campestris 2 1 3 0,01 SR campestris Linnaeus, 1758 Calosoma auropunctatum 6 6 0,02 SR (Herbst, 1784) Carabus scheidleri Panzer, 16 16 0,06 SR 1799 Carabus granulatus 1 3 4 0,02 SR granulatus Linnaeus, 1758 Carabus ulrichii ulrichii 1 5 6 0,02 SR Germar, 1824 Carabus violaceus 3 1 1 8 1 1 15 0,06 SR Linnaeus, 1758 Leistus ferrugineus 1 1 2 0,01 SR (Linnaeus, 1758) Nebria brevicollis 1 8 9 0,04 SR (Fabricius, 1792) Loricera pilicornis 11 9 1 8 1 49 79 0,31 SR (Fabricius, 1775) Clivina collaris (Herbst, 3 1 4 0,02 SR 1784) Clivina fossor (Linnaeus, 15 99 33 41 34 90 22 334 1,33 R 1758) Brachinus crepitans 3 1 3 15 3 25 0,1 SR (Linnaeus, 1758) Trechus obtusus obtusus 1 2 3 0,01 SR Erichson, 1837 Trechus quadristriatus 5 26 23 2 3 7 66 0,26 SR (Schrank, 1781) 140

Tab. 3 Pokračovanie Tab. 3 Continuation

Carabidae 2005 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr Suma % K.D. Lasiotrechus discus 2 2 0,01 SR (Fabricius, 1792) Asaphidion ﬂavipes 11 1 1 16 1 30 0,12 SR (Linnaeus, 1761) Bembidion pygmaeum 1 1 4 4 10 0,04 SR (Fabricius, 1792) Bembidion lampros (Herbst, 6 4 20 23 19 15 32 3 122 0,48 SR 1784) Benbidion properans 10 10 0,04 SR (Stephens, 1828) Bembidion quadrimaculatum 2 2 1 5 0,02 SR (Linnaeus, 1761) Bembidion tetragrammum 12 12 0,05 SR illigeri Netolitzky, 1914 Stomis pumicatus pumicatus 1 1 4 6 0,02 SR (Panzer, 1796) Poecilus cupreus (Linnaeus, 4975 1875 2785 2273 1186 3715 359 46 17214 68,4 ED 1758) Pterostichus longicollis 1 1 0,004 SR (Duftschmid, 1812) Pterostichus vernalis 3 1 4 0,02 SR (Panzer, 1796) Pterostichus macer 3 3 8 4 3 1 22 0,09 SR (Marsham, 1802) Pterostichus melanarius 720 156 845 294 74 1239 89 3417 13,6 ED (Illiger, 1798) Pterostichus strenuus 4 6 1 11 0,04 SR (Panzer, 1797) Pterostichus unctulatus 6 2 8 0,03 SR (Duftschmid, 1812) Pterostichus foveolatus 5 5 0,02 SR (Duftschmid, 1812) Pterostichus burmeisteri 1 1 0,004 SR (Heer, 1841) Abax parallelepipedus (Piller et Mitterpacher, 7 7 0,03 SR 1783) Calathus fuscipes (Goeze, 19 4 44 45 46 4 2 10 174 0,69 SR 1777) Calathus erratus (C.R. 3 2 5 0,02 SR Sahlberg, 1827) Calathus melanocephalus 1 5 15 1 1 23 0,09 SR (Linnaeus, 1758) Dolichus halensis (Schaller, 4 4 0,02 SR 1783) Synuchus vivalis (Illiger, 1 1 0,004 SR 1798) 141

Tab. 3 Pokračovanie Tab. 3 Continuation

Carabidae 2005 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr Suma % K.D. Anchomenus dorsalis 80 39 11 21 4 66 221 0,88 SR (Pontoppidan, 1763) Europhilus micans (Nicolai, 1822) 1 1 2 0,01 SR Agonum sexpunctatum 12 12 0,05 SR (Linnaeus, 1758) Agonum vuiduum (Panzer, 1 1 0,004 SR 1797) Agonum virridicupreum 2 4 34 40 0,16 SR (Goeze, 1777) Amara plebeja (Gyllenhal, 1 1 2 0,01 SR 1810) Amara aenea (De Geer, 16 4 1 28 5 5 5 64 0,25 SR 1774) Amara eurynota (Panzer, 1 1 2 0,01 SR 1797) Amara ingenua 2 2 0,01 SR (Duftschmid, 1812) Amara crenata Dejean, 1 7 8 0,03 SR 1828 Zabrus tenebrioides (Goeze, 1 1 1 3 0,01 SR 1777) Anisodactylus signatus 10 1 11 60 5 8 1 96 0,38 SR (Panzer, 1797) Bradycellus caucasicus 1 1 0,004 SR (Chaudoir, 1846) Bradycellus verbasci 22 8 30 0,12 SR (Duftschmid, 1812) Acupalpus meridianus 1 1 2 0,01 SR (Linnaeus, 1761) Ophonus azureus (Fabricius, 12 3 15 0,06 SR 1775) Ophonus brevicollis ( 1 1 0,004 SR Audinet-Serville, 1821) Pseudoophonus ruﬁpes 87 75 368 1276 346 509 20 44 2725 10,8 ED (De Geer, 1774) Harpalus afﬁnis (Schrank, 22 5 22 52 4 9 3 117 0,47 SR 1781) Harpalus distinguendus 6 3 11 49 50 5 124 0,49 SR (Duftschmid, 1812) Harpalus latus (Linnaeus, 1 2 1 2 2 8 0,03 SR 1758) Drypta dentata (Rossi, 2 2 0,01 SR 1790) Suma 6014 2332 4246 4291 1834 5762 554 129 25162 100 n – počet jedincov, % – percentuálne vyjadrenie dominancie, K.d. – kategória dominancie, ED – eudominantný, D – dominntný, SD – subdominantný, R – recedentný, SR – subrecedentný, n – number of specimens, % – dominance, K.d. – dominance category: ED – eudominant, D – dominant, SD – subdominant, R – recedent, SR – subrecedent 142

Tab. 4 Základné zoocenologické charakteristiky na vybraných lokalitách v sezóne 2005 Tab. 4 Main zoocoenological characteristics at particular sites during the growing season 2005

Carabidae, 2005 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr Suma Počet rodov 17 24 19 23 15 17 13 9 32 Počet druhov 27 31 27 34 20 26 18 13 60 Počet jedincov 6014 2332 4246 4291 1834 5762 554 129 25162 Index diverzity H΄ 1 1,29 1,63 2,03 2,19 1,58 1,85 2,51 – Ekvitabilita 0,210 0,260 0,343 0,399 0,507 0,336 0,444 0,678 –

Po�et druhov

40 35 30 25 20 15 10 5 0 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr

Obr. 1 Početnosť druhov na sledovaných lokalitách v priebehu vegetačnej sezóny 2005 Fig. 1 Carabidae species richness at particular sites during the growing season 2005

Po�et jedincov

7000 6000

5000 4000

3000 2000

1000 0 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr

Obr. 2 Početnosť jedincov na sledovaných lokalitách v priebehu vegetačnej sezóny 2005 Fig. 2 Carabidae specimens richness at particular sites during the growing season 2005 143

Tab. 5 Prehľad druhov zistených na sledovaných lokalitách v priebehu vegetačnej sezóny 2006 Tab. 5 List of species (Coleoptera, Carabidae) on the lokalities during the growing season 2006

Carabidae, 2006 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr Suma % K.D. Cylindera germanica 4 2 15 1 1 23 0,08 SR germanica Linnaeus, 1758 Calosoma auropunctatum 1 1 0,003 SR (Herbst, 1784) Carabus scheidleri scheidleri 9 4 1 23 4 41 0,14 SR Panzer, 1799 Carabus ulrichii ulrichii 32 13 45 0,15 SR Germar, 1824 Carabus scabriusculus Olivier, 1 1 0,003 SR 1795 Carabus problematicus 1 1 0,003 SR problematicus Herbst, 1786 Carabus convexus covexus 1 1 1 3 0,01 SR Fabricius, 1775 Carabus violaceus violaceus 1 2 1 1 46 51 0,17 SR Linnaeus, 1758 Leistus ferrugineus (Linnaeus, 2 1 1 4 0,01 SR 1758) Nebria brevicollis (Fabricius, 1 1 0,003 SR 1792) Loricera pilicornis (Fabricius, 1 1 3 22 27 0,09 SR 1775) Clivina fossor (Linnaeus, 1758) 32 12 73 9 49 20 41 236 0,81 SR Brachinus crepitans (Linnaeus, 1 2 4 42 3 1 53 0,18 SR 1758) Trechus quadristriatus 1 3 4 0,01 SR (Schrank, 1781) Trechoblemus micros (Herbst, 4 4 0,01 SR 1784) Asaphidion ﬂavipes (Linnaeus, 1 1 4 1 1 8 0,03 SR 1761) Bembidion pygmaeum 4 3 6 1 2 16 0,05 SR (Fabricius, 1792) Bembidion lampros (Herbst, 13 10 2 10 40 4 36 1 116 0,4 SR 1784) Bembidion properans 2 17 19 0,07 SR (Stephens, 1828) Bembidion quadrimaculatum 2 2 0,01 SR (Linnaeus, 1761) Stomis pumicatus pumicatus 1 5 7 1 14 0,05 SR (Panzer, 1796) Poecilus cupreus (Linnaeus, 1469 2802 1642 6830 694 1382 534 122 15475 53 ED 1758) Pterostichus longicollis 15 3 18 0,06 SR (Duftschmid, 1812) Pterostichus macer (Marsham, 3 8 2 8 21 0,07 SR 1802) Pterostichus melanarius 1167 1845 2964 1206 182 1438 9 8811 30,2 ED (Illiger, 1798) 144

Tab. 5 Pokračovanie Tab. 5 Continuation

Carabidae, 2006 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr Suma % K.D. Pterostichus nigrita (Paykull, 5 5 1 11 0,04 SR 1790) Pterostichus strenuus (Panzer, 5 2 5 12 0,04 SR 1797) Pterostichus unctulatus 2 10 1 1 14 0,05 SR (Duftschmid, 1812) Pterostichus foveolatus 3 3 0,01 SR (Duftschmid, 1812) Abax parallelepipedus (Piller 3 3 0,01 SR et Mitterpacher, 1783) Abax parallelus (Duftschmid, 2 2 0,01 SR 1812) Calathus fuscipes (Goeze, 17 22 4 6 12 26 87 0,3 SR 1777) Calathus erratus (C.R. 3 3 0,01 SR Sahlberg, 1827) Calathus melanocephalus 1 15 1 4 2 23 0,08 SR (Linnaeus, 1758) Dolichus halensis (Schaller, 27 40 12 40 1 120 0,41 SR 1783) Synuchus vivalis (Illiger, 1798) 8 1 1 10 0,03 SR Anchomenus dorsalis 22 2 2 3 28 7 64 0,22 SR (Pontoppidan, 1763) Europhilus antennarius 2 2 0,01 SR (Duftschmid, 1812) Agonum virridicupreum 10 1 11 0,04 SR (Goeze, 1777) Amara plebeja (Gyllenhal, 1 1 5 7 0,02 SR 1810) Amara aenea (De Geer, 1774) 1 1 15 5 13 9 44 0,15 SR Amara eurynota (Panzer, 1797) 1 1 0,003 SR Amara erratica (Duftschmid, 6 6 0,02 SR 1812) Amara crenata Dejean, 1828 5 1 9 1 1 17 0,06 SR Zabrus tenebrioides (Goeze, 1 2 1 4 0,01 SR 1777) Anisodactylus signatus (Panzer, 8 4 5 29 3 1 2 52 0,18 SR 1797) Bradycellus caucasicus 2 6 3 11 0,04 SR (Chaudoir, 1846) Bradycellus verbasci 3 3 0,01 SR (Duftschmid, 1812) Acupalpus meridianus 2 1 3 0,01 SR (Linnaeus, 1761) Ophonus azureus (Fabricius, 1 1 2 0,01 SR 1775) Ophonus brevicollis (Audinet- 1 1 0,003 SR Serville, 1821) 145

Tab. 5 Pokračovanie Tab. 5 Continuation

Carabidae, 2006 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr Suma % K.D. Pseudoophonus ruﬁpes (De 781 691 649 660 60 620 12 14 3487 11,9 ED Geer, 1774) Harpalus afﬁnis (Schrank, 18 26 6 47 34 12 2 145 0,5 SR 1781) Harpalus distinguendus 3 7 23 10 17 60 0,21 SR (Duftschmid, 1812) Harpalus latus (Linnaeus, 2 2 1 5 10 0,03 SR 1758) Drypta dentata (Rossi, 1790) 1 1 0,003 SR Suma 3602 5530 5382 9001 1170 3560 718 251 29214 100 n – počet jedincov, % – percentuálne vyjadrenie dominancie, K.d. – kategória dominancie , ED – eudominantný, D – dominntný, SD – subdominantný, R – recedentný, SR – subrecedentný, n – number of specimens, % – dominance, K.d. – dominance category: ED – eudominant, D – dominant, SD – subdominant, R – recedent, SR – subrecedent

Tab. 6 Základné zoocenologické charakteristiky na vybraných lokalitách v sezóne 2006 Tab. 6 Main zoocoenological characteristics at particular sites during the growing season 2006

Carabidae, 2006 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr Suma Počet rodov 21 21 16 23 20 20 13 9 29 Počet druhov 28 25 20 33 31 26 20 13 50 Počet jedincov 3602 5530 5382 9001 1170 3560 718 251 29214 Index diverzity H‘ 1,95 1,70 1,552 1,267 2,28 1,78 1,65 2,43 – Ekvitabilita 0,41 0,366 0,359 0,252 0,46 0,379 0,382 0,66 –

Po�et druhov

0 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr

Obr. 3 Početnosť druhov na sledovaných lokalitách v priebehu vegetačnej sezóny 2006 Fig. 3 Carabidae species richness at particular sites during the growing season 2006 146

Po�et jedincov

10000 9000 8000 7000 6000 5000 4000 3000 2000 1000 0 Za Go Ja Ka Na Ko Sk Gr

Obr. 4 Početnosť jedincov na sledovaných lokalitách v priebehu vegetačnej sezóny 2006 Fig. 4 Carabidae specimens richness at particular sites during the growing season 2006

Obr. 5 Dendrogram lokalít založený na nepodobnosti spoločenstiev Coleoptera (Carabidae) v rokoch 2005 a 2006 Fig. 5 Dendrogram of localities based on dissimilarity of Coleoptera (Carabidae) assemblages sampled in 2005 and 2006

Adresy autorov: Ing. Vladimír Vician PhD. doc. Ing. Karol Kočík PhD. Katedra plánovania a tvorby krajiny Katedra plánovania a tvorby krajiny Fakulta ekológie a environmentalistiky Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen Technická univerzita Zvolen T. G. Masaryka 24 T. G. Masaryka 24 960 53 Zvolen 960 53 Zvolen Slovensko Slovensko e-mail: [email protected] e-mail: [email protected] doc. Ing. Slavomír Stašiov PhD. Ing. Lenka Hazuchová Katedra biológie a všeobecnej ekológie Katedra biológie a všeobecnej ekológie Fakulta ekológie a environmentalistiky Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen Technická univerzita Zvolen T. G. Masaryka 24 T. G. Masaryka 24 960 53 Zvolen 960 53 Zvolen Slovensko Slovensko e-mail: [email protected] e-mail: [email protected] 147

ACTA FACULTATIS ECOLOGIAE, 22: 147–157 Zvolen (Slovakia), 2010

ENVIRONMENTÁLNE ZDRAVIE A JEHO DETERMINANTY

Milada EŠTÓKOVÁ1 – Katarína PAVLIČKOVÁ2

1Odbor hygieny životného prostredia, Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, [email protected]; 2Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Mlynská dolina B2, 842 15 Bratislava, [email protected]

ABSTRACT

Eštóková M., Pavličková K.: Environmental health and its determinants Environmental health comprises those aspects of human health and disease that are determined by factors in the environment. It means that environmental determinants are very important part of the factors attributed to health. An estimated 24 % of the global disease burden and 23 % of all deaths can be attributed to environmental factors. Understanding the relationship between environmental risk factors and human health effects is essential for improving prevention and public health protection.

Key words: environmental health, environmental health determinants

ÚVOD rozvoj, priestorové využitie územia a dopravu“ (Environment and Health, The European Charter Zdravie je kľúčovým faktorom rozvoja spo- and Commentary 1990). Túto definíciu s malou ločnosti. Udržateľnosť dobrého zdravia a zlep- modifikáciou ako „Environmentálne zdravie, ktoré šenie kvality života je hlavným cieľom nielen sa zaoberá aspektmi zdravia a choroby determino- EÚ, ale aj organizácií, ktoré sa svojou politikou vaných faktormi životného prostredia. Teoreticky a aktivitami zapájajú do procesov na zlepšenie hodnotí a prakticky využíva výsledky hodnotenia verejného zdravia, prevencie ochorení a určovaní a kontroly faktorov životného prostredia, ktoré zdrojov ohrozenia zdravia. Svetová zdravotnícka môžu potenciálne vplývať na zdravie. Zahrňuje organizácia (ďalej WHO) definuje zdravie ako priame patologické efekty chemikálií, radiácie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a niektorých biologických látok, ako aj ich vplyv nielen neprítomnosť choroby alebo poškodenia (často nepriamy) na zdravie a pohodu, a to cez zdravia (Preambula ústavy WHO 1946). Na zá- fyzické, psychické a sociálne prostredie“ použí- klade skúmania zdravia z hľadiska aspektov ľud- va WHO doteraz, a ako východisko uplatňuje pre ského života a ochorení, ktoré závisia od faktorov informačný systém životného prostredia a zdravia v prostredí, WHO prvý krát predstavila definíciu (WHO 2008). environmentálneho zdravia na ministerskej konfe- Žiť v zdravom prostredí patrí v rozvinutých rencii o životnom prostredí a zdraví vo Frankfurte krajinách k základným občianskym právam. Vo (1989). Definovala ju ako „environmentálne zdra- vyspelých krajinách sú základné materiálne po- vie zahrňujúce priame patologické efekty chemi- treby ľudí saturované, a tak sa kvalitné životné kálií, radiácie a niektorých biologických látok ako prostredie začína vnímať ako dôležitý aspekt kvali- aj ich vplyv (často nepriamy) na zdravie a pohodu, ty života (POTUČEK et al. 2002). a to cez fyzické, psychické, sociálne a estetické Uvedený článok podáva čo najkomplex- životné prostredie zahrňujúce bývanie, mestský nejší pohľad na environmentálne determinanty 148 zdravia, ktoré sme zosumarizovali na základe vznik je v najväčšej miere podmienený vplyvom najaktuálnejších poznatkov v tejto oblasti. Z hľa- prostredia (WHO 2007c). diska komplexného riešenia uvedenej problema- Podľa dostupných zdrojov literatúry sa po- tiky uvádzame aj nepriame faktory majúce vplyv diel environmentálnych faktorov prostredia na na environmentálne zdravie a v neposlednom tvorbe zdravia a jeho potenciálu pohybuje v roz- rade dávame do pozornosti vznikajúce novodobé medzí od 20 do 30 %. hrozby v kontexte environmentálneho zdravia. Podľa Ághovej (AGHOVÁ et al. 1993) sa na tvorbe zdravia a jeho potenciálu podieľa životné a pracovné prostredie 20 –30 percentami. VPLYVY ŽIVOTNÉHO WHO uvádza, že zlé životné prostredie zod- PROSTREDIA NA ZDRAVIE povedá za 25 až 33 % celkových zdravotných prob- OBYVATEĽSTVA lémov (WHO, 2005a). Každý rok zdraviu škodlivé životné prostredie spôsobí smrť viac ako 5 milió- Environmentálne faktory ovplyvňujú zdra- nom detí na svete (WHO, 2004c). vie rôznymi cestami. Príkladom asociácií je napr. Podľa PRŰSS-ŰSTŰN, CORVALÁN (2006) až zvýšené riziko rakoviny v dôsledku expozície 23 % všetkých úmrtí môže byť pripisované envi- niektorým pesticídom a toxínom, výskyt astmy ronmentálnym faktorom prostredia (obr. 1). U de- a respiračných ochorení asociuje znečistenie tí od 0 –14 rokov to predstavuje celosvetovo až ovzdušia, nedostatok možností pre fyzickú akti- 36 %. Ide najmä o tieto choroby: hnačka (94 % vitu (cyklistické trasy) môže viesť v neskoršom vplyv environmentálnych faktorov), ochorenia veku k obezite atď. Zraniteľnosť jednotlivca a ce- dolných dýchacích ciest, úrazovosť (mimo dopra- lej komunity voči faktorom prostredia závisí od vy) a malária (42 % vplyv). V subregióne WHO/ veku, zdravotného stavu, genetických faktorov, EURO patrí Slovensko do druhej skupiny (EUR-B) sociálnej pohody a stravy (WHO 2008). Vo vše- krajín, kde miera úmrtnosti detskej a dospelej po- obecnosti môžeme povedať, že gastrointestinálne pulácie v dôsledku environmentálnych faktorov je ochorenia, rakovina, kardiovaskulárne ochorenia, nízka, čo predstavuje 150 –200 úmrtí na 100 000 respiračné ochorenia, nadváha a obezita, úrazy obyvateľov (PRŰSS-ŰSTŰN, CORVALÁN 2006). a vývojové poruchy sú skupinou ochorení, ktorých

Obr. 1 Úmrtnosť v dôsledku chorôb vyvolaných environmentálnymi faktormi Zdroj: Prűss-Ustun, Corvalán (2006) Fig. 1 Mortality caused by diseases due to environmental factors 149

ENVIRONMENTÁLNE ce, močovina a prchavé organické látky (VOC – DETERMINANTY ZDRAVIA Volatile Organic Compounds). Z fyzikálnych látok je najrozšírenejšou škodlivinou radón a jeho dcér- Determinanty zdravia podľa WHO (2002b) ske produkty. Biologické faktory môžu byť bakte- delíme na socio-ekonomické (podpora zdravia, riálnej, vírusovej a mykotickej povahy, ale aj člán- chudoba, zamestnanosť, rovnosť pohlavia, vzde- konožce (FABIÁNOVÁ 2002, ROVNÝ et al. 2004). lanie atď.), determinanty životného štýlu (výživa, Znečistenie vnútorného prostredia, nedostatočné fyzická aktivita, fajčenie, alkohol atď.), environ- vetranie, spôsob vykurovania predstavuje čoraz mentálne determinanty (fyzické životné prostre- väčší problém v dôsledku veľkého množstva času die). KOTULÁN (1991) definuje environmentálne tráveného v uzavretom prostredí (VALENT et al. determinanty ako súbor fyzikálnych, chemických, 2004). Šetrením energie nastal tlak na utesňovanie, biologických a sociálnych javov a procesov, kto- zatepľovanie bytov, snaha o účinnejšiu izoláciu, čo ré majú priamo alebo nepriamo vplyv na zdravie viedlo k zníženiu intenzity vetrania. Začali sa pou- a pohodu ľudí, jednotlivcov a celej populácie. žívať nové stavebné technológie, materiály a vnú- Nižšie uvedené environmentálne determinan- torné zariadenie. Kombináciou všetkých faktorov ty zdravia vychádzajú z WHO (2002a) a zároveň vznikli aj nové problémy. Zníženie prirodzeného sú doplnené o ďalšie dva determinanty podľa novej vetrania či výmena vzduchu použitím klimatizácie koncepcie problematiky environmentálneho zdra- vedie prirodzene ku zvýšeniu koncentrácie látok via (WHO 2007a). Sú výsledkom komplexného pochádzajúcich zo stavebných materiálov (radón, pôsobenia zložiek a faktorov prostredia, s ktorými azbest), zo zariadenia bytov (napr. formaldehyd, je človek vo vzájomnej interakcii. amoniak) a z prítomnosti človeka a jeho činností (varenie, údržba bytu, osobná hygiena atď.) (pozri Kvalita ovzdušia BENCKO et al. 1988, ŠABÍKOVÁ 2002). Odhaduje sa, že 30 – 40 % Európanov žijú- Z hľadiska polutantov vnútorného ovzdušia cich v mestách je exponovaných priemerným kon- má najvýznamnejší vplyv na zdravie tabakový centráciám znečisťujúcich látok v ovzduší, ako sú dym v prostredí (ETS – Environmental Tabacco napr. oxid siričitý, oxidy dusíka, prachové častice Smoke). Podľa niektorých odhadov ETS môže pohybujúcimi sa nad úrovňou smerných hodnôt spôsobiť 20 000 úmrtí v dôsledku kardiovaskulár- Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO, 1997). nych chorôb a 1000 úmrtí spôsobených rakovinou Podľa Správ o stave životného prostredia v SR od pľúc u nefajčiarov (zväčša žien) v krajinách EÚ 90-tych rokov zaznamenávame dlhodobý plynulý každý rok (pozri WHO 2002b). Viac ako polovi- pokles emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL), ca detí v Európe je pravidelne vystavená expozícii ETS doma, niekde dosahuje prevalencia expozície SO2, NOx, CO, amoniaku ako aj nemetánových prchavých organických látok (NMVOC), ťažkých až 90 %. Okolo 15 % populácie žije v domácnos- kovov, POPs. tiach s problémami vlhkosti, čo prispieva k rozvoju Škodlivé účinky rôznych polutantov z ovzdu- a zhoršeniu astmy (WHO 2007b). šia na ľudské zdravie sú dobre zdokumentované v Európe a iných častiach sveta. Odhaduje sa, že Potravinová bezpečnosť cca o 1 a viac rokov je skrátená dĺžka života oby- Zdroje výživy pochádzajú z prostredia. Kaž- vateľov žijúcich v európskych mestách v dôsled- dý faktor, ktorý je zavedený do produkcie potravín ku chorôb súvisiacich so znečisteným ovzduším a ktorý má vzťah k prostrediu, spätne vplýva na (WHO 2004b). Každý rok znečistenie vonkajšieho človeka (ÁGHOVÁ et al. 1993). ovzdušia spôsobí celosvetovo približne 800 000 Významnú úlohu zohráva pôda, ako kľúčo- úmrtí v dôsledku rakoviny pľúc, kardiovaskulár- vý prírodný zdroj, ktorý úzko súvisí s ovzduším, nych a respiračných chorôb. vodou, potravinovým reťazcom a so všetkými ži- Ovzdušie vnútorných priestorov bytov a bu- vými tvormi. Popri látkach prirodzeného odpadu dov nevýrobného charakteru je kontaminované sa pôda znečisťuje ďalšími, veľmi rozmanitými chemickými, biologickými a fyzikálnymi látkami. odpadovými látkami antropogénneho pôvodu naj- Z chemických látok sú to najmä splodiny fajčenia, mä z poľnohospodárstva (prípravky na ochranu oxidy dusíka, prach, formaldehyd, prachové časti- rastlín), priemyslu (ťažké kovy) a dopravy (ropné 150 látky). Pôda znečistená chemickými látkami môže stále dôležitou príčinou úmrtnosti a chorobnosti spôsobiť poškodenie zdravia buď priamym kon- v niektorých krajinách (pozri WHO 2002a). taktom s kožou, prostredníctvom prachových ae- WHO (2005b) odhaduje, že nedostatočná rosólov cez dýchacie cesty, alebo prostredníctvom kvalita vody a s ňou spojenej sanitácie, hygieny zvýšeného obsahu toxických látok vo vode a v po- a zásobovania sa podpisuje celosvetovo na zhruba travinách (ÁGHOVÁ et al. 1993, ŠEVČÍKOVÁ et al. 6 % ochorení súvisiacich s vodou, z toho najväčší 2006). Celkovo možno konštatovať, že hygienic- podiel majú hnačkové ochorenia (70 % t. j. 1,7 mi- ký stav poľnohospodárskych pôd sa od roku 1993 liónov úmrtí za rok). mierne zlepšil (pozri KOBZA et al. 2002). K poškodeniu zdravia požívaním alebo pou- Choroby spôsobené potravou v dôsledku žívaním pitnej a úžitkovej vody môže dôjsť najmä mikrobiologickej kontaminácie sú narastajúcim vodou kontaminovanou patogénnymi a podmiene- problémom v oblasti verejného zdravotníctva ne patogénnymi organizmami ako sú vírusy, bak- (pozri WHO 2002a). Mikrobiologicky závadné térie, prvoky a črevné parazity. Z epidemiologic- potraviny ročne zapríčinia na celom svete rôzne kého hľadiska sú najzávažnejšie mikroorganizmy ochorenia približne 2 miliárd ľudí, čo je približ- spôsobujúce alimentárne nákazy. Vodou sa šíria ne tretina svetovej populácie (ŠEVČÍKOVÁ et al. predovšetkým pôvodcovia črevných nákaz, najmä 2006). Ako ukazujú výsledky monitorovania člen- brušného týfu, bakteriálnej dyzentérie, cholery, an- ských krajín WHO za posledných 20 rokov výskyt traxu, leptospiróz, vírusovej hepatitídy A, enterovi- chorôb v súvislosti s mikrobiálnou kontamináciou róz, parazitárnych a iných ochorení. Tieto agensy v potravinách má značný nárast vrátane účinkov sa dostávajú do vody s výkalmi a močom chorých Salmonelly a Campylobaktera. Medzi nové hroz- ľudí alebo nosičov. Patogénne a fakultatívne pa- by v potravinovom reťazci boli zaznamenané togénne druhy baktérií môžu prežívať vo vode aj napr. BSE (Bovine Spongiforme Encephalopathie niekoľko mesiacov, no spravidla sa nerozmnožujú, – choroba šialených kráv) (pozri WHO 2002b). naopak ich počet klesá. Preto sa použitím konta- Okrem mikrobiologického znečistenia má značný minovanej vody prenášajú predovšetkým nákazy, vplyv na potravinovú bezpečnosť chemická kon- ktorých pôvodcovia sú pre človeka virulentní (pô- taminácia, hoci dokázať priamy vplyv na choro- vodcovia týfu, paratýfu) a na vyvolanie choroby by v dôsledku potravín je často veľmi obtiažne. stačí ich malé množstvo (ROVNÝ et al. 2004, WHO Dôležitú úlohu pri chemických kontaminantoch 2002b). zohrávajú jednak prírodné toxíny (napr. myko- Okrem biologických faktorov, ktoré môžu toxíny), tak aj environmentálne ako sú dioxíny, spôsobovať najmä akútne ochorenia, môžu byť ťažké kovy (ortuť, olovo) a rádionuklidy, ktorým vo vode prítomné chemické látky. Tieto spôsobu- sa v súčasnosti venuje pozornosť kvôli chemickej jú akútne ochorenia pri náhlych a vysokých kon- bezpečnosti potravín (WHO 2007b). tamináciách. Neskoré a chronické účinky môžu Široké použitie potravinových aditív, pes- spôsobiť zvýšené permanentné dávky chemických ticídov a veterinárnych prípravkov, zavádzanie látok (pozri WHO 2004a). Z hľadiska chemických nových technológií (GMO) vyžaduje prísne mera- ukazovateľov sa za najbežnejšie sa vyskytujúce nia na zaistenie potravinovej bezpečnosti. Limity škodlivé látky považujú: dusičnany (karcinogén- cudzorodých látok sú definované v potravinových ny účinok), chlór a jeho zlúčeniny (mutagénne komoditách SR, tak aby nepredstavovali zdravot- a karcinogénne vlastnosti), arzén, antimón, olovo né riziko. Na druhej strane zohráva dôležitú úlohu (toxické, karcinogénne, kumulatívne účinky v or- zabezpečenie zdravotnej neškodnosti potravín pri ganizme, chronické nekarcinogénne účinky) (pozri samotnom procese výroby, spracovania a obehu ÁGHOVÁ et al. 1993). potravín až k samotnému spotrebiteľovi (ŠEVČÍKO- Okrem uvedených škodlivých látok sú ne- VÁ et al. 2006). bezpečné ťažké kovy – jedy, ktoré sa v organizme kumulujú a môžu sa podieľať na vzniku rôznych Voda druhov rakoviny a civilizačných chorôb. Patogénne mikroorganizmy predstavujú naj- V Slovenskej republike zaznamenávame väčšie nebezpečenstvo pre pitnú a rekreačnú vodu priaznivý trend zásobovania obyvateľstva pitnou v regióne WHO a gastrointestinálne choroby sú vodou i napojenia obyvateľstva na kanalizácie, 151 pričom je ale významná regionálna nerovnosť slabší prístup k bezpečnostnému vybaveniu (napr. v oboch prípadoch. Počet epidémií, kde faktorom požiarne hlásiče kvôli ich cene) (WHO 2007a). prenosu bola pitná voda má klesajúcu tendenciu Kvalita bývania, ktorá je určená najmä kva- (Výročné správy o stave pitnej vody ÚVZ SR litou ovzdušia, je významnou zložkou životného 2003 – 2008, VÚVH 2009). prostredia , ktorá môže významne pozitívne alebo negatívne ovplyvniť zdravie človeka, jeho vývoj, Bývanie chorobnosť, výkonnosť (NEHAP II 2001).Výsled- Kvalita bytu významne ovplyvňuje zdravie ky viacerých štúdií uskutočnených za posledných ľudí, pretože človek prežije asi 80 % svojho života 30 rokov poukázali na priamu súvislosť medzi vo vnútri budov. Kvalitu bývania neurčuje len kva- zhoršujúcim sa zdravotným stavom ľudí a kvalitou lita bytu, ale aj širšie obytné prostredie, v ktorom je ovzdušia vnútorného prostredia, (pozri determinant byt situovaný, napr. bývanie v meste, na vidieku, ovzdušie) v ktorom žijú. Koncentrácie nežiaducich v rodinnom a bytovom dome. Bývanie patrí medzi znečisťujúcich látok v ovzduší vnútorného prostre- základné biologické potreby človeka. Moderný byt dia sú často vyššie a rôznorodejšie ako vo vonkaj- má zabezpečiť ochranu pred nepohodou a ostat- šom ovzduší (pozri NEHAP II 2001). nými nepriaznivými faktormi prostredia, telesnú Objavuje sa fenomén tzv. syndróm chorých a duševnú pohodu pre všetkých jeho užívateľov, budov, ktorý popisuje zdravotné problémy ľudí umožniť zotavenie po práci, rodinný a spoločenský pracujúcich alebo žijúcich v budove, u ktorých sa život, nerušené vzdelávanie a veľa ďalších aktivít. objavujú príznaky choroby alebo nevoľnosti z ne- Zo zdravotného hľadiska musí zabezpečiť svetelnú, známych dôvodov. O syndróme chorých budov zvukovú, tepelnú, ventilačnú a psychickú pohodu hovoríme, ak sa u viac ako 20 % užívateľov bu- (ÁGHOVÁ et al. 1993, ŠEVČÍKOVÁ et al. 2006). dovy prejavia podobné symptómy súvisiace s mo- O tom, že urbanizácia prostredia významným spô- mentálnou nepohodou napr. bolesťou hlavy, únava, sobom ovplyvňuje zdravie populácie svedčí aj ná- podráždenie očí atď. pričom pretrvávajú dlhšie ako zov celosvetového dňa zdravia, ktorý sa pre tento 2 týždne, ich príčiny nie sú na prvý pohľad jedno- rok (2010) niesol v znamení „ Urbanizácia – výzva značné, prípadne významné percento symptómov pre verejné zdravotníctvo“ s heslom Za zdravšie po opustení budovy ustúpi. a bezpečnejšie mestá (http://www.who.int/world- V súčasnom období sa kvalite bývania venuje -health-day/2010/en/index.html). pozornosť hlavne v dôsledku zatepľovania domov, Ako vyplýva z NEHAP III (2006) najčastej- a teda výskytom väčšej vlhkosti a plesní, z čoho ším miestom úrazov detí je domácnosť. Hneď za vyplývajú negatívne vplyvy na zdravie, osobitne tým nasleduje športovisko, cestná premávka, školy detí (NEHAP III 2006). Pozornosť treba venovať a škôlky. V EÚ predstavuje úrazovosť (prevalencia aj novému fenoménu tzv. pasívnym domom – ener- v celkovej populácii) 4. miesto príčiny úmrtnosti po geticky veľmi úsporným typom domov a ich mož- kardiovaskulárnych ochoreniach, rakovine a respi- ným zdravotným rizikám račných ochoreniach (BAUER, STEINER 2009). Na Slovensku to predstavuje 3. miesto (NEHAP III Pracovisko 2006). Nebezpečné prostredia, či už dom, ihrisko Práca a pracovné prostredie sa významne po- alebo rekreačné vody sa spájajú so zvýšeným ri- dieľajú na ovplyvňovaní zdravia pracujúcej popu- zikom utopenia, požiarov a pádov. Špecifickými lácie. Ich účinky sa prejavujú vo zvýšenej chorob- faktormi vedúcimi k úrazom môžu byť nebezpeč- nosti a práceneschopnosti, predčasnom vyraďovaní né konštrukcie budov domu a školy, nebezpečný ľudí z pracovného procesu, invalidizácii, vo výsky- nábytok, nebezpečné hračky a výrobky ako sú te chorôb z povolania a iných ochorení súvisiacich chodítka a nebezpečné uskladnenie a balenie to- s prácou (NEHAP II 2001). xických materiálov. Socioekonomické činitele Treba však poznamenať, že vplyv práce hrajú dôležitú úlohu pri detských úrazoch. Naprí- na zdravie je veľmi ťažké hodnotiť (pozri WHO klad sociálne a ekonomicky nezabezpečené rodiny 2002a). Vo všeobecnosti sú pracovné nehody po- pravdepodobnejšie žijú v chudobných štvrtiach, písané a zaznamenané oveľa lepšie ako choroby ktoré sú nebezpečné, majú sklony k nebezpečnému z povolania. Ich miera výskytu je oveľa vyššia. správaniu ako je napr. slabý dozor nad deťmi, majú Pracovnú silu vo WHO regióne predstavuje cca 152

400 miliónov ľudí. Výskyt pracovných nehôd je NÝ et al. 2004). Ako vyplýva zo Správy o stave v rozpätí 5,2 – 29,2 milióna za rok, čo môže spôso- životného prostredia SR za rok 2008 naďalej pre- bovať úmrtnosť medzi 6400 až 55 600 ľudí každý trváva tendencia nárastu cestnej, hlavne nákladnej rok. a individuálnej automobilovej dopravy, zatiaľ čo Medzi fyzikálne faktory, ktoré ovplyvňujú železničná doprava, prímestská autobusová a mest- pracovné prostredie patria mikroklíma, osvetlenie, ská hromadná doprava zaznamenáva pokles. Tento hluk, neionizujúce elektromagnetické žiarenie (UV nepriaznivý vývoj v doprave prispieva k čoraz väč- žiarenie, infračervené žiarenie, lasery), vibrácie. šiemu zaťažovaniu životného prostredia, vrátane Ako chemické škodliviny v pracovnom prostre- obytných zón emisiami škodlivých látok do ovzdu- dí majú význam hlavne prach a toxické látky. šia a hlukom z dopravnej prevádzky. V niektorých povolaniach sú pracovníci v zvýše- Najdôležitejšími škodlivinami produkovaný- nej miere exponovaní biologickým faktorom, ná- mi pri premávke motorových vozidiel sú tuhé čas- sledkom čoho môžu vzniknúť choroby z povolania tice, oxidy uhlíka, dusíka, síry, toxické kovy a z or- (infekčné a parazitárne ochorenia) (viď ÁGHOVÁ et ganických látok niektoré uhľovodíky a ich deriváty. al. 1993). Podiel dopravy na celkových emisiách oxidov dusí- ka v súčasnosti predstavuje až 62 %, pre organické Doprava látky je to 47 %, tuhé častice 10 – 25 %, oxid siričitý Dopravné nehody zapríčiňujú okolo 120 000 3 – 6 %, oxid uhoľnatý 78 %. V mestských aglome- úmrtí a 2,5 milióna zranení za rok v Európskom ráciách, kde v súčasnosti žije až 70 % populácie, sú regióne (WHO 2002a). Najzraniteľnejšou skupi- tieto podiely ešte vyššie. Koncentrácia škodlivín nou sú mladí ľudia medzi 15 – 24 rokov, chodci, vo vzduchu býva v niektorých častiach miest oveľa motocyklisti, cyklisti a jazdci na mopedoch (WHO vyššia ako priemer. Takými sú napr. rušné križovat- 2004a). ky, cesty s hustou premávkou, podzemné parkovis- Úroveň dopravy má značný vplyv na zdra- ká, tunely alebo miesta v tesnej blízkosti čerpacích vie a pohodu, a to negatívny i pozitívny. Na jednej staníc, kde znečistenie môže byť až 40-krát vyššie strane môže dobre organizovaná a vybudovaná do- ako mestský priemer. Jedným z takýchto „horúcich prava zvyšovať možnosti pre fyzickú aktivitu napr. miest“ je aj automobil samotný, kde je úroveň kon- vybudovaním bezpečných ciest pre chodcov a cyk- centrácií oxidu dusičitého 3 až 6-krát vyššia ako listov a zlepšením možností pre rekreáciu. Pri zlých v jeho okolí (ROVNÝ et al. 2004). resp. nedostatočných opatreniach to môže viesť Podľa štúdie Európskeho centra kvality vzdu- k zvýšenej miere nehodovosti, sedavému spôsobu chu až 70 % miest vykazuje minimálne raz do roka života, zvýšenej koncentrácii polutantov v ovzduší, výskyt tzv. londýnskeho smogu, ktorý je charakte- hluku a pod. Je známa asociácia medzi vysokým rizovaný zvýšenými koncentráciami tuhých častíc stupňom hluku, poruchami spánku, poruchami SO2 a NO2. Znečisťujúce látky v ovzduší môžu byť sluchu, hypertenziou a ischemickým ochorením obzvlášť škodlivé najmä pre ľudí patriacich do vy- srdca. U detí permanentne exponovaných hlukom sokorizikových skupín ako sú deti a ľudia vyššej z leteckej dopravy je zistená porucha koncentrácie vekovej kategórie. Rozsah sledovaných škodlivín pri učení a znížená pozornosť a schopnosť koncen- je pomerne úzky, monitorujú sa najmä koncentrácie trovať sa (WHO 2000b, WHO 2002a). polietavého prachu, oxidu siričitého a oxidov dusí- V súčasnosti je zaznamenaná čoraz väčšia ka, menej už oxidu uhoľnatého, prízemného ozónu, motorizácia obyvateľstva na úkor pohybu a celko- olova a kadmia. Chýbajú podrobnejšie sledovania vej fyzickej aktivity. Doprava cestná, železničná zdravotne významných špeciﬁckých škodlivín, ako i letecká sa stáva stále zložitejším problémom veľ- sú prašné frakcie PM 10 a PM 2,5. kých miest a predstavuje rad rizík pre zdravie ľudí. Medzi jej hlavné dopady patrí znečistenie ovzdušia Ionizujúce a neionizujúce žiarenie výfukovými plynmi, nadmerný hluk a narastanie Expozícia prírodnej radiácie môže byť znač- počtu dopravných nehôd. I napriek zlepšeniu účin- ná z hľadiska záťaže zdravia u niektorých popu- nosti čistenia spalín dochádza v dôsledku narasta- lácií. Radón v domácom prostredí môže zvýšiť júceho počtu vozidiel na cestách a ich častejšieho ročné dávky, ktoré prekračujú odporúčané limity používania k celkovému zvyšovaniu emisií (ROV- Medzinárodnej komisie pre rádiologickú ochranu 153

(ICRP) (WHO 2002a). Radón a jeho dcérske pro- ohrozujúcim ľudské zdravie nielen v mestských dukty predstavujú v niektorých oblastiach SR váž- aglomeráciách, ale aj na miestach, ktoré slúžia ny rádiohygienický problém (pozri ÁGHOVÁ et al., na účely odpočinku, zábavy či športu. Z hľadiska 1993). Lekárske expozície sa v rozhodujúcej mie- dopadu na zdravie človeka je hluk pochádzajúci re zúčastňujú na radiačnej záťaži (ÁGHOVÁ et al. zo životného prostredia veľmi zákernou škodlivi- 1993). Ďalším zdrojom žiarenia môže byť radiácia nou, často podceňovanou, vzhľadom na to, že jeho v dôsledku nehôd jadrových elektrární (Černobyľ účinky na organizmus sa neprejavujú viditeľne 1986). a bezprostredne po expozícii a priamo neohrozuje Medzi formy neionizujúceho žiarenia pat- život človeka (NEHAP III 2006, ŠEVČÍKOVÁ et al. rí okrem iných foriem UV žiarenie. Ako vyplýva 2006). z národného onkologického registra SR melanóm Výsledky epidemiologických štúdií dokazujú kože má od 70-tych rokov stúpajúci trend inciden- vzťah medzi expozíciou hluku a poškodením slu- cie (http://www.nor-sk.org/?lang=sk). Expozícia chu, podráždenosťou, zníženou koncentráciou, po- UV žiarením v detstve je významným rizikovým ruchami spánku, zvyšovaním hodnôt krvného tla- faktorom niektorých ochorení v dospelosti vrátane ku, objavujú sa depresie, poruchy psychickej rov- zhubnej a nezhubnej formy rakoviny kože. Rov- nováhy, ischemická choroba srdca (WHO 2000a). nako vystavovanie umelým formám UV žiarenia Riziko zhoršenia sluchu je mimoriadne veľké (soláriá) zvyšujú riziko tohto ochorenia (WHO najmä u mladej generácie; významná časť súčas- 2007a). nej populácie má sluch poškodený ešte skôr ako V posledných rokoch nastalo doslova „na- dosiahne 20 rokov. Hlavnou príčinou je sústavné sýtenie“ priestoru elektromagnetickým poľom preťažovanie sluchu nadmerným hlukom (ROVNÝ (EMP), čo spôsobuje najmä veľké množstvo mo- et al. 2004). bilných telefónov, ktorých používanie sa v súčas- nej dobe stále rozširuje. Je nutné podotknúť, že sa Chemická bezpečnosť nejedná len o mobilné telefóny a základné stanice, Minimalizovať negatívne vplyvy expozície ale pristupujú k tomu ďalšie zdroje žiarenia. Je znečisteného životného prostredia na ľudský orga- zaznamenaný obrovský rozvoj privátnych rozhla- nizmus je jedným z hlavných cieľov Európskeho sových staníc, televíznych vysielačov, radarových akčného plánu pre životné prostredie a zdravie sietí atď. Najväčší rozmach je dnes v bezdrôtovom (EHAPE 2004 – 2010). Pozornosť je upriamená internete. Každodenne sú uvádzané do prevádzky okrem iného na chemické riziká a výskum v oblas- bezdrôtové komunikácie pre prenos dát tretej ge- ti endokrínnych disruptorov. Sú to látky narúšajúce nerácie. Málokto si však uvedomuje, že i keď vyš- hormonálny, nervový a imunitný systém organiz- šie uvedené technické prvky samy o sebe vyžarujú mov (pesticídy, PCB, dioxíny atď). Tieto látky na- hodnoty, ktoré nemusia byť zdravotne závadné, podobňujú účinky normálnych hormónov a okla- vzájomne sa ovplyvňujú a môže naozaj záležať na maný organizmus ich považuje za vlastné hormóny tom, v akom mieste sa práve nachádzame (NOVÁK (FARGAŠOVÁ, 2008). Z toho dôvodu EK podporuje 2005). aktivity zamerané na ľudský biomonitoring, ktoré- Všeobecne možno povedať, že problémom ho výsledky z hľadiska posúdenia možného rizika EMP a jeho vplyvu na zdravie človeka sa zaoberal sú oveľa výpovednejšie ako iba samotná analýza nesmierny počet výskumných projektov, výsledky zložiek životného prostredia (Akcia č. 3 EHAPE boli spracované v rade prehľadov a na objasnenie 2004 – 2010). Zavedenie monitoringu prostredníc- možných vzťahov EMP a zdravia boli vynaložené tvom biomarkerov predstavuje efektívny nástroj nesmierne prostriedky. Tento problém však zostáva na zhodnotenie expozície organizmu voči znečis- j naďalej kontroverzný a je tu rad nejasností, kto- tenému prostrediu, výsledkom čoho je budovanie ré sú vyvolané často si odporujúcimi výsledkami spoločnej stratégie životného prostredia a zdravia (http://www.who.int/peh-emf/publications/risk_ (COPHES). hand/en/index.html, WHO 1999). Medzi najnebezpečnejšie chemické látky dlhodobo pretrvávajúce v životnom prostredí patria Hluk perzistentné organické látky (POPs). Už v šesťde- Hluk v životnom prostredí sa v posledných siatych a sedemdesiatych rokoch minulého storo- dvadsiatych rokoch stáva vážnym problémom čia boli niektoré POP, ako napríklad DDT a PCB, 154 zakázané alebo vyradené z výroby v mnohých Klíma v Európe aj na ostatných kontinentoch priemyselných krajinách. Po čase bolo jasné, že sa mení. Od polovice 19. storočia sa priemerná to nestačí. POP sú vysoko perzistentné a zostávajú teplota povrchu zeme a oceánov zvýšila v prieme- v životnom prostredí veľmi dlhú dobu. Majú tiež re o 0,6 ± 0,2 ºC. Vo všeobecnosti sú vyššie tep- sklon k bio-akumulácii vo vyšších organizmoch loty príčinou zvýšeného vyparovania a väčšieho a bio-zosilňovania v potravinovom reťazci. To množstva zrážok, častejších období extrémnych znamená, že hladiny rastú o niekoľko rádov od horúčav, menej početnejších období nízkych tep- morského planktónu cez potravinové položky, ako lôt a príčinou zvýšeného prísunu množstva energie sú ryby, až po ľudí. Kvôli ich čiastočnej prchavosti do atmosféry (búrky, víchrice, tornáda, rotujúce a perzistencii sa niektoré z nich prenášajú na veľké cyklóny) (WHO 2003a). S otepľovaním súvisí aj vzdialenosti na miesta, kde sa nikdy nevyskytovali, posun teplotných pásiem, a tým aj patogénnych napr. Arktída (WHO 2007a). mikroorganizmov a vektorov infekčných ochorení Najzraniteľnejšou skupinou sú v tomto sme- (FABIÁNOVÁ 2002). re deti. Plod počas svojho vnútromaternicového Podľa posledných výskumov z Európskej da- vývoja a dieťa v prvých rokoch je tak doslova in- tabázy pre pohromy (EM-DAT) sa konštatuje, že dikátorom toxicity jednotlivých xenobiotík (DLU- od roku 1990 bolo zaznamenaných viac ako 1200 HOLUCKÝ 2002) prírodných udalostí v Európskom WHO regióne, Z ťažkých kovov predstavuje nebezpečnú ktoré postihli viac ako 48 miliónov ľudí a spôso- skupinu predovšetkým ortuť, kadmium a olovo. bili viac ako 112 000 úmrtí (http://www.euro.who. Olovo je jedným z najznámejších toxických ťaž- int/parma2010). kých kovov. Zvýšená hladina olova v krvi súvisí Vplyv klimatických zmien na zdravie môže s toxicitou vo vyvíjajúcom sa mozgu a nervovom znížiť úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby v zim- systéme malých detí, ktorá vedie ku zníženiu in- nom období a zvýšiť riziko prímorských a riečnych teligenčného kvocientu. Vylúčenie olova z benzí- povodní. Emisie oxidov uhlíka paralelne s inými nu, najskôr v západnej Európe a neskôr v strednej polutantami spôsobujú široké rozpätie poškodenia a východnej Európe, malo za následok v priebehu zdravia od prieduškovej astmy cez respiračné cho- ostatných dvoch desaťročí výrazný pokles hladín roby a predčasné úmrtia (WHO 2002a). Ako vy- olova v krvi u detí. Aj naďalej je potrebné znižo- plýva z údajov NCZI znižovanie ozónovej vrstvy vať hladiny olova v krvi, pretože neexistuje žiadna sa podpisuje na čoraz častejšom výskyte rakoviny bezpečná hladina u detí (WHO 2007a). kože v dôsledku vyššej expozície UV žiarenia.

Globálne environmentálne zmeny „Je tu nový a silnejší dôkaz, že najväčší po- NEPRIAME DETERMINANTY diel otepľovania atmosféry pozorovaný za posled- OVPLYVŇUJÚCE ných 50 rokov je pripisovaný ľudským aktivitám“, ENVIRONMENTÁLNE konštatuje sa v tretej hodnotiacej správe Medzi- vládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC Third ZDRAVIE Assessment Report 2001). Ľudské zdravie je ovplyvňované kvalitou ži- Chudoba a environmentálna spravodlivosť votného prostredia. Znečistenie atmosféry, znečis- Chudoba patrí medzi multidimenzionálne tená voda, nedostatočné zásobovanie pitnou vodou, javy. Najčastejšie je spojená s nízkym príjmom, vyčerpaná pôda, následne zlá úroda plodín a s tým avšak čoraz viac sa presadzuje poznanie, že chudo- súvisiaca nedostatočná výživa ľudí – to všetko ba je výsledkom pôsobenia mnohých kauzálnych predstavuje nebezpečie pre ľudské zdravie a pocit faktorov, ktoré navzájom súvisia. Rôzne podoby pohody a prispieva k šíreniu chorôb. Posúdenie a dôsledky chudoby sú stálymi témami pri hodno- zdravotných dôsledkov klimatických zmien je za- tení ľudského rozvoja vo všetkých krajinách sveta tiaľ značne problematické, keďže väčšina porúch bez rozdielu či ide o vyspelé či rozvojové krajiny. ľudského zdravia je spôsobená viacerými faktormi Následky ekonomickej krízy, vojnových konﬂik- a odohráva sa na pozadí ekonomických, spoločen- tov rovnako ako klimatické zmeny budú v súčas- ských, demograﬁckých a celkových zmien život- nosti aj v budúcnosti najviac postihovať chudobné ného prostredia a životného štýlu (WHO 2003a). krajiny (HALZLOVÁ 2004). 155

Na Miléniovom summite OSN v roku 2000 následky aj v nasledujúcich generáciách. Podobné potvrdilo 189 členských krajín záväzok venovať účinky majú aj na vojakov, ktorí s nimi manipu- najvyššiu pozornosť udržateľnému rozvoju a bo- lovali. Známe sú prípady vážnych zdravotných ju proti chudobe. Najmä mimovládne organizácie problémov somatického i psychického charakteru. poukazujú na problém presúvania výroby poško- Katastrofálne sú výsledky modelových pokusov dzujúcej životné prostredie do rozvojových krajín, použitia jadrových zbraní (zmeny teploty až o 4 °C, či na ťažbu surovín bez ohľadu na lokálne dopady. letálne ožiarenie človeka, zmena ekosystémov atď.) Podpísanie Miléniovej deklarácie viedlo k prijatiu (pozri NEHAP III 2006). Vojna na Balkáne v 90- ôsmych miléniových rozvojových cieľov, ktoré sa -tych rokoch spôsobila zničenie existujúcej zdra- stali všeobecne akceptovaným rámcom pre meranie votníckej infraštruktúry a vybavenia, čo následne pokroku vo svete (UNDP 2004, WHO 2009a,b). spolu s nefungujúcou ekonomikou a prehlbujúcou Vysoká nezamestnanosť, nízky príjem, stúpa- sa chudobou viedlo ku kolapsu celého zdravotníc- júce životné náklady a nízke vzdelanie sa podieľajú keho systému a zdravotnej starostlivosti. Migrácia na raste chudoby aj v SR. Táto je v SR determino- utečencov má vplyv na úrazovosť a zvýšené riziko vaná hlavne sociálno-demografickými, teritoriálny- ochorení v dôsledku zlých životných podmienok mi (regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti), migrantov (WHO 2006, NEHAP III 2006). resp. etnickými aspektmi (rómske obyvateľstvo). Podľa správ WHO (WHO 2009a,b) vojnové Najohrozenejšou skupinou sa stávajú dlhodobo konflikty aj v 21. storočí predstavujú reálnu hrozbu nezamestnaní, deti, neúplné a mnohodetné rodiny. pre ľudstvo. Ako sa píše na príklade Iraku „stovky Nízke vzdelanie a dlhodobá nezamestnanosť kul- civilistov je zranených každý deň“. Najohrozenej- minujú u rómskeho obyvateľstva, ktorého veľká šou skupinou sú deti. časť žije v extrémnej chudobe. Ukazovatele ľud- ského rozvoja v chudobných rómskych osídleniach sú porovnateľné so zaostalými krajinami tretieho NOVODOBÉ HROZBY sveta – zlá zdravotná situácia, nízky vek dožitia, nevyhovujúce bývanie a hygiena, negramotnosť Klimatické zmeny a hlad (CHPR 2002). Najbežnejším príkladom Uvedený determinant sme zahrnuli do pred- environmentálnej nerovnosti je rozdielny prístup chádzajúcej kapitoly, ale z pohľadu jeho chápania k pitnej vode a kanalizácii, pri lokalizácii osád ako možného rizika pre zdravie je ešte stále málo v environmentálne nevhodnom území. diskutovaný. Systém sledovania vplyvu klimatic- Rok 2010 je schválený Európskym parlamen- kých zmien na zdravie nie je vo väčšine krajín sys- tom ako Európsky rok proti chudobe (http://2010a- tematicky zavedený. Je potreba zavedenia prepra- gainstpoverty.ec.europa.eu). Ako sa prezentovalo covaných merateľných ukazovateľov zdravotného na 5. ministerskej konferencii v Parme chudoba dopadu. Globálne zmeny podnebia a s nimi súvi- a socioekonomické nerovnosti sa značnou mierou siaca narastajúca intenzita a početnosť extrémnych podieľajú na vplyve environmentálnych rizikových poveternostných podmienok ako sú povodne, ho- faktorov na zdravie (WHO 2010). rúčavy a mrazy predstavujú vážne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Klimatická zmena, významný Vojnové dôsledky a skutočné globálny problém ľudstva, jeden z naj- V rokoch 1970-80 bolo v rámci WHO regió- významnejších a najčastejšie diskutovaných envi- u 50 lokálnych konfliktov a ich počet výrazne ronmentálnych problémov v histórii ľudstva, pred- vzrastá aj v oblastiach európskeho regiónu. Použi- stavuje vážne riziko pre naše prostredie a ľudské tie klasických,, ale hlavne chemických, zbraní má zdravie. Dopad týchto zmien je zrejmý najmä v po- obrovské negatívne dôsledky nielen na krajinu, ale sledných rokoch, kedy Európsky región postihlo aj zdravie obyvateľov. Vo Vietname bolo defoliant- niekoľko ničivých záplav, intenzívnych búrok, mi a herbicídmi poškodených vyše 40 % polí, 44 % víchric, hurikánov a častejších období extrémnych lesov. Toxické látky zmenili zloženie pôdy, zni- horúčav. Dramatické sociálne, politické, environ- čili organizmy. To viedlo k strate úrodnosti pôdy. mentálne a zdravotné dôsledky stimulovali debatu, Poškodené plochy sú porastené burinami a majú aké adekvátne akcie a opatrenia môžu predchádzať vzhľad chudobných saván. Použité látky pôsobia vplyvom globálnych zmien na ľudské zdravie dlhodobo a na ľudský organizmus majú mutagénne (pozri WHO, 2003a). 156

Nanotechnológie Cesty expozície potenciálneho rizika prostredia na Nanotechnológie sú v súčasnej dobe veľmi zdravie sú rôzne. Ich vhodná merateľnosť a inter- diskutovanou témou 21. storočia a sú považované pretácia je pri formulovaní a schvaľovaní násled- za jedno z najperspektívnejších odvetví. Otvárajú ných krokov nevyhnutná. Informačná priepasť nový priestor v elektronickom, chemickom, vo- v integrovanom prístupe k interpretácii výsledkov jenskom, textilnom priemysle ale aj v medicíne v tejto oblasti podnietila WHO vypracovať jednot- a kozmetickom priemysle. Vedecký výbor pre ný systém – metodiku, ktorou by sa tieto poznatky vznikajúce a novoobjavené zdravotné riziká pri prezentovali. Overenie tejto metodiky pre zhod- Európskej komisii (SCENHIR) vydal správu, že notenie environmentálneho zdravia obyvateľstva existujúce metodológie na hodnotenie potenci- v konkrétnom území a jej výpovednej hodnoty sú álnych rizík nanotechnológií nemusia stačiť na prezentované v dizertačnej práci EŠTÓKOVEJ „Vy- zodpovedanie všetkých otázok spojených s nano- užitie indikátorovej formy metodiky podľa modelu časticami. Niektoré z nanočastíc majú schopnosť DPSEEA ako spôsobu vyhodnotenia environmen- pretrvávať v životnom prostredí a hromadiť sa tálneho zdravia na modelovom území“ (2010). v potravinovom reťazci podobne ako napr. DDT, dioxíny alebo PCB). Výskum rizika nanočastíc pre Poďakovanie zdravie a životné prostredie je preto najpálčivej- Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci šou otázkou v diskusii o nanotechnológii (Parma OP Výskum a vývoj pre projekt: Centrum pre roz- Declaration 2010, Koncepcia štátnej politiky zdra- voj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky, via, http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committe- ITMS 26240120002, spoluﬁnancovaný zo zdrojov es/04_scenihr/midday2_en.htm, http://ec.europa. Európskeho fondu regionálneho rozvoja (100 %). eu/health/ph_risk/ev_20091103_en.htm, KEVIN L. DREHER, (2004), http://www.euractiv.sk/zdravot- nictvo/clanok/su-nanotechnologie-bezpecne prí- LITERATÚRA: stup 15. 11. 2007). AGHOVÁ, Ľ. et al., 1993: Hygiena, vyd. Osveta, Banská Bystrica, ISBN 80-217-0515-9, 267 p. ZÁVER BAUER, R., STEINER, M., 2009: Injuries in the Europe- an Union – report, Vienna, Eurosafe, ISBN: 978-3- Tak ako vyplýva z uvedených poznatkov, en- -7070-0096-2, p. 40 BENCKO, V. et al., 1988: Znečištení ovzduší a zdraví, vyd. vironmentálne zdravie ovplyvňuje široký diapazón Avicenum, Praha, 250 p., 1988 vplyvov životného prostredia na zdravie obyvate- CHPR, 2002: Národná správa o ľudskom rozvoji v SR ľov. Životné prostredie nepredstavuje len prírodné 2001 –2002, Centrum pre hospodársky rozvoj, 114 p. prostredie, ale celý komplex a vzájomnú interakciu DLUHOLUCKÝ, S., 2002: Životné prostredie a dieťa, In: zložiek a faktorov prírodného, umelého (človekom Životné prostredie, Vol. 36, No. 3, SAV pretvoreného) a sociálneho prostredia. Je dokáza- European Environment and Health Acion Plan 2004– 2010, EC, 21 p. né, že miera únosnosti jeho zaťaženia sa odráža European Charter on Environment and Health, Frankurt, na následnom výskyte ochorení, ktoré sa dávajú WHO, 1989 do súvislosti so životným prostredím. Zlepšením FABIÁNOVÁ, E.: Požiadavky na zdravé životné prostredie, stavu prostredia môžeme znížiť negatívne vplyvy In: Životné prostredie, Vol. 36, No. 3, SAV, 2002 na zdravie až o 19 %. (PRŰSS-ŰSTŰN, CORVALÁN FARGAŠOVÁ, A., 2008: Environmentálna toxikológia 2006). Toto smerovanie treba podchytiť a venovať a všeobecná ekotoxikológia, vyd. Orman, ISBN 9788096967568, 350 p. mu patričnú pozornosť. KOBZA, J. et al., 2002: Monitoring pôd SR, Výsledky Základným cieľom celého snaženia v procese ČMS-P za roky 1997 – 2001, VÚPOP Bratislava, integrácie životného prostredia a zdravia pomocou ISBN 80-89128-04-1, 180 p. spoločného koordinovaného prístupu je minimali- KOTULÁN, J., 1991: Zdraví a životní prostředí, AVICEN- zovať riziká vyplývajúce zo životného prostredia, TRUM – zdrav. Nakladatelství, Praha, ISBN 80- -201-0158-6, 278 p. jeho udržanie v takom stave, aby nepoškodzovalo Ministerstvo životného prostredia SR: Staré environmen- a neohrozovalo zdravie ľudí, ale umožnilo jeho tálne záťaže časovanou chemickou bombou, 2001- pozitívny vývoj. Životné prostredie, v ktorom člo- -http://mesto.sk/prispevky_velke/sliac/stareenviron- vek žije, má široké spektrum účinkov na zdravie. mentaln986906149.phtml, (2005) 157

Ministerstvo životného prostredia SR: Štátny program WHO, 2005a: Environmental and Health Policy, sanácie environmentálnych záťaží 2010 –2015, MŽP, http://www.euro.who.int/envhealthpolicy/plans/ 127 pp 20020807_1 Národný akčný plán pre životné prostredie a zdravie oby- WHO, 2005b: Water and Health Issues, http://www.euro. vateľstva SR – II, MZ SR, 55 p., 2001 who.int/watsan/issues/20030903_1 Národný akčný plán pre životné prostredie a zdravie oby- WHO, 2006: Health and Economic Development in So- vateľstva SR – III, MZ SR, 41 p., 2006 uth – Eastern Europe, WHO, ISBN: 92-990037-1-8, NOVÁK, J. 2005: Elektromagnetické pole a zdravotní 154 p. rizika (III). Elektroinstalatér 1/2005, [online] http:// WHO, 2007a: Facts on children‘s health and environ- www.tzb-info.cz/t.py?t=2&i=2590 ment in Europe POTŮČEK, M. et al., 2002: Průvodce krajinou priorit pro WHO, 2007b: Children‘s health and the environemt in Českou republiku, Praha: UK FSV CESES, 686 p. Europe, WHO, ISBN: 978 92 890 7297 7, 125 p. PRÜSS-ÜSTÜN, A., CORVALÁN, C., 2006: Preventing Di- WHO, 2007c: Methodological guidelines for a Core and sease through Healthy Environments, WHO, ISBN Extended Set of Indicators, 2007, WHO, 137 p. 92 4 159382 2, 106 p. WHO, 2008: Definition of environmental health, www. ROVNÝ et al., 2004: Hygiena životného prostredia, VŠ enhis.org (prístup 11. 3. 2009) skriptá, vyd. SZU, Bratislava, 97 p. WHO, 2009a: Addressing the global economic crisis ŠABÍKOVÁ, J., 2002: Vnútorné prostredie budov a zdra- while fighting inequalities, http://www.euro.who. vie, In: Životné prostredie, Vol. 36, No. 3, SAV int/mediacentre/PR/2009/20090402_1 (dostupné ŠEVČÍKOVÁ, Ľ. et al., 2006: Hygiena, vyd. UK Bratislava, 8. 3. 2010) ISBN 80-223-2103-6, 325 p. WHO, 2009b: WHO health briefing on Iraq, Http://www. UNDP, 2004: Správa o miléniových rozvojových cieľoch euro.who.int/mediacentre/PR/brief/20030408_1 SR, ISBN: 92-95042-01-8, 72 p. (dostupné 7. 4. 2010) VALENT F. et al., 2004: Burden of disease attributable to WHO, 2010: Twenty years of environment and health in selected environmental factors and injuries among Europe: trends and gaps, http://www.euro.who.int/ Europe‘s children and adolescents, Geneva, WHO, document/mediacentre/fs_parmaopening.pdf (prí- 95 p. stup 25. 3. 2010) WHO, 1997: Air and Health 1: ed. Copenhagen, Den- http://www.who.int/peh-emf/publications/risk_hand/en/ mark, WHO/EURO index.html (prístup 3. 11. 2010) WHO, 1999: Elektromagnetické polia, pamflet, ISBN: 80-88743-60-5, 24 p. Adresy autorov: WHO, 2000a: Noise and Health, 28 p. Mgr. Milada Eštóková, PhD.1 WHO, 2000b: Transport, environment and health, ISBN doc. RNDr. Katarína Pavličková, CSc.2 92 890 13567, 81 p. WHO, 2002a: The European Health Report, WHO, Co- 1Odbor hygieny životného prostredia penhagen, ISBN 92 890 13656, p. 93 –102 Úrad verejného zdravotníctva SR WHO, 2002b: Chilren in the New Millennium – Environ- Trnavská cesta 52 mental Impact on Health, UNEP, UNICEF, WHO, 826 45 Bratislava ISBN 92-807-2065-1, 142 p. Slovensko WHO, 2003a: Climate Change and Human Health – Risk e-mail: [email protected] and Responses, Geneva, WHO, ISBN 924 1590815, 38 p. 2Katedra krajinnej ekológie WHO, 2004a: Environmental Health Indicators for Euro- Prírodovedecká fakulta pe, a pilot indicator-based report, 52 p. Univerzita Komenského v Bratislave WHO, 2004b: Health Aspects of Air Pollution, WHO, Mlynská dolina B2 Copenhagen, 24 p. 842 15 Bratislava WHO, 2004c: Children’s Environmental and Health Poli- Slovensko cy, http://www.euro.who.int/childhealthenv e-mail: [email protected] 158

Acta Facultatis Ecologiae, Volume 22, 2010

Prvé vydanie – Vydala Technická univerzita vo Zvolene v roku 2011 – Počet strán 158 – 10,60 AH, 12,55 VH – Náklad 100 výtlačkov – Graﬁcká úprava Vydavateľstvo TU vo Zvolene – Vytlačilo Vydavateľstvo TU vo Zvolene – Vydanie publikácie schválené v Edičnej rade TU dňa 8. 2. 2010, číslo EP 167/2010 – evidenčné číslo MK SR 3859/2009 – Rukopis neprešiel jazykovou úpravou.

ISSN 1336-300X Acta Facultatis Ecologiae

Journal of Faculty of Ecology and Environmental Sciences Technical University in Zvolen