Územné Zmeny Obcí V SR Od Roku 1990

Územné zmeny obcí v SR od roku 1990

Bratislava 2003

Kapitolu 1.2. odborne posúdila JUDr. Ivica Brestovanská Farebné mapové prílohy zhotovil Ing. Miloslav Kiš

Vydavateľ: Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR

1. vydanie

Bratislava 2003

Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

ISBN 80-88842-64-6 O b s a h Zoznam tabuliek, grafov a máp ...... 5 Úvod ...... 11 1. Územná organizácia správy obcí ...... 13 1. 1. Obec – základný prvok organizácie spoločnosti v území ...... 13 1. 2. Vývoj právnej úpravy zlučovania a rozdeľovania obcí ...... 22 1. 2. 1. Vývoj právnej úpravy od roku 1945 ...... 22 1. 2. 2. Právna úprava od roku 1990 ...... 23 1. 2. 3. Zmeny právnej úpravy vykonané k 1. 1. 2002 ...... 25 1. 3. Územná organizácia správy obcí vo vybraných krajinách ...... 27 1. 4. Typológia územných zmien obcí ...... 31 2. Vývoj územnej organizácie správy obcí v Slovenskej republike ...... 33 2. 1. Všeobecná charakteristika ...... 33 2. 2. Kvantifikácia zmien ...... 38 2. 3. Územné zmeny obcí podľa jednotlivých typov (1990 – 1999) ...... 40 2. 4. Územné zmeny obcí schválené v rokoch 2000 a 2001 ...... 46 2. 5. Vplyv územných zmien obcí na vývoj štruktúry osídlenia ...... 48 3. Geografická, demografická a sociálno-ekonomická charakteristika novozriadených obcí ...... 53 3. 1. Historická a geografická charakteristika ...... 53 3. 2. Orgány samosprávy a administratíva ...... 57 3. 3. Demografický vývoj a charakteristiky novozriadených obcí ...... 60 3. 3. 1. Vývoj v rokoch 1990 – 2001 ...... 60 3. 3. 2. Sčítanie obyvateľov 2001 ...... 62 3. 4. Ekonomické charakteristiky novozriadených obcí ...... 74 3. 4. 1. Ekonomicky činné subjekty a nezamestnanosť ...... 74 3. 4. 2. Majetková a finančná situácia novozriadených obcí ...... 78 3. 4. 3. Rozpočtové hospodárenie novozriadených obcí ...... 81 3. 4. 4. Zamestnanosť v samosprách novozriadených obcí ...... 90 3. 5. Vybavenosť novozriadených obcí ...... 91 3. 5. 1. Technická a sociálna infraštruktúra ...... 91 3. 5. 2. Bytový fond ...... 94 Záver ...... 98 Conclusion ...... 101 Prílohy ...... 105 Abstrakt ...... 317 Literatúra ...... 319

3 Contents List of tables, charts and maps ...... 5 Introduction ...... 11 1. Territorial organisation of administration of municipalities ...... 13 1. 1. Municipality – main element of organisation of society in territory ...... 13 1. 2. Evolution of legal regulations of amalgamation and dividing of municipalities .. 22 1. 2. 1. Evolution of legal regulation from 1945 ...... 22 1. 2. 2. Legal regulation from 1990 ...... 23 1. 2. 3. Changes of legal regulation done as of January 1, 2002 ...... 25 1. 3. Territorial organisation of administration of municipalities in selected countries 27 1. 4. Typology of territorial changes of municipalities ...... 31 2. Evolution of territorial organisation of administration of municipalities in Slovakia ...... 33 2. 1. General character ...... 33 2. 2. Quantification of changes ...... 38 2. 3. Territorial changes of municipalities (1990 – 1999) by particular types ...... 40 2. 4. Territorial changes of municipalities carriaged in years 2000 and 2001 ...... 46 2. 5. Effect of territorial changes of municipalities on changes in settlement structure 48 3. Geographical, demographic and social-economical characteristic of newly established municipalities ...... 53 3. 1. Historical and geographical characteristic ...... 53 3. 2. Local authorities and administration ...... 57 3. 3. Demographic evolution and characteristic of newly established municipalities ... 60 3. 3. 1. Evolution in years 1990 – 2001 ...... 60 3. 3. 2. Population by housing and population cenzus as of May 26, 2001 ...... 62 3. 4. Economic characteristic of newly established municipalities ...... 74 3. 4. 1. Economically active subjects and unemployment ...... 74 3. 4. 2. Property and financial situation of newly established municipalities ...... 78 3. 4. 3. Budget management of newly established municipalities ...... 81 3. 4. 4. Employment in office of newly established municipalities ...... 90 3. 5. Equipment of newly established municipalities ...... 91 3. 5. 1. Technical and social infrastructure ...... 91 3. 5. 2. Housing stock ...... 94 Conclusion ...... 98 Conclusion (English) ...... 101 Appendix ...... 105 Abstract ...... 317 Bibliography ...... 319

4 ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A MÁP v texte

Tab. 1 Priemerná veľkosť miestnych samospráv vo vybraných európskych krajinách ...... 27 Tab. 2 Vývoj počtu obcí v rokoch 1930 – 2001 ...... 38 Tab. 3 Vývoj počtu obcí v rokoch 1980 – 1991 ...... 38 Tab. 4 Územné zmeny v mestách s úbytkom nad 10 % počtu obyvateľov ...... 42 Tab. 5 Rozdeľovanie a zlučovanie obcí podľa typov zmien a rokov ...... 43 Tab. 6 Novozriadené obce k 7. 12. 2002 ...... 47 Tab. 7 Zmeny veľkostnej štruktúry obcí v porovnaní rokov 1989 a 2001 (k 31. 12.) ...... 48 Tab. 8 Štruktúra osídlenia v SR a novozriadené obce v rokoch 1990 – 1999 ...... 49 Tab. 9 Počet a priemerná veľkosť novozriadených obcí podľa krajov ...... 52 Tab. 10 Novozriadené obce (1990-1999) podľa dátumu prvej zmienky o obci ...... 53 Tab. 11 Symboly obcí ...... 54 Tab. 12 Priemerná výmera územia a poľnohospodárskej pôdy novozriadených obcí ...... 54 Tab. 13 Novozriadené obce podľa nadmorskej výšky ...... 55 Tab. 14 Bonita pôdneho fondu územia novozriadených obcí ...... 55 Tab. 15 Komunálne voľby v rokoch 1998 a 2002 ...... 57 Tab. 16 Novozriadené obce, v ktorých sa konali nové voľby (1991 – 2002) ...... 58 Tab. 17 Nové voľby starostov v novozriadených obciach ...... 58 Tab. 18 Nové voľby poslancov obecného zastupiteľstva v novozriadených obciach ...... 59 Tab. 19 Počet poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva zvolených v nových voľbách v novozriadených obciach ...... 59 Tab. 20 Charakteristika tempa demografického vývoja obcí dotknutých územnou zmenou ...... 61 Tab. 21 Podiel žien z trvalo bývajúceho obyvateľstva v novozriadených obciach ...... 63 Tab. 22 Prítomné obyvateľstvo v novozriadených obciach ...... 64 Tab. 23 Veková štruktúra obyvateľstva (v %) ...... 64 Tab. 24 Odchádzka za prácou a štúdiom z novozriadených obcí ...... 66 Tab. 25 Dochádzka za prácou a štúdiom do novozriadených obcí ...... 68 Tab. 26 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva novozriadených obcí ...... 68 Tab. 27 Priemerný počet občanov so stredoškolským vzdelaním na jednu novozriadenú obec .... 70 Tab. 28 Priemerný počet občanov s vysokoškolským vzdelaním na jednu novozriadenú obec ...... 70 Tab. 29 Národnostné zloženie obyvateľov novozriadených obcí (v %) ...... 71 Tab. 30 Náboženská štruktúra obyvateľov novozriadených obcí (v %) ...... 72 Tab. 31 Farské úrady v novozriadených obciach ...... 73 Tab. 32 Ekonomicky činné subjekty v novozriadených obciach ...... 74 Tab. 33 Fyzické osoby a právnické osoby - ekonomicky činné ...... 75 Tab. 34 Živnostníci a samostatne hospodáriaci roľníci ...... 76 Tab. 35 Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvalo bývajúceho obyvateľstva ...... 77 Tab. 36 Počty nezamestnaných občanov v novozriadených obciach ...... 78

5 Tab. 37 Pôdny fond v majetku novozriadených obcí ...... 79 Tab. 38 Porovnanie pôdneho fondu v majetku novozriadených obcí a s priemerom všetkých obcí . 80 Tab. 39 Príjmy a výdavky rozpočtov novozriadených obcí za roky 1997 – 2001 (mil. Sk) ...... 81 Tab. 40 Príjmy a výdavky rozpočtov novozriadených obcí za rok 2001 ...... 83 Tab. 41 Dotácia na výkon samosprávnych funkcií obcí na rok 2001 ...... 84 Tab. 42 Dotácie na samosprávne funkcie novozriadených obcí v roku 2001 ...... 84 Tab. 43 Podiel novozriadených obcí na celkových dotáciách na samosprávne funkcie obcí v roku 2001 ...... 85 Tab. 44 Dotácie na samosprávne funkcie obcí – novozriadené obce odčlenené od miest a obcí nad 3-tisíc obyvateľov v roku 2001 ...... 85 Tab. 45 Dotácie štátnych fondov novozriadeným obciam v rokoch 1996 – 2001 ...... 86 Tab. 46 Výdavky novozriadených obcí na správu podľa veľkostných skupín (Sk na 1 obyv.) ...... 87 Tab. 47 Vybavenosť novozriadených obcí železničnou stanicou (zastávkou) ...... 91 Tab. 48 Vybavenosť novozriadených obcí poštou ...... 91 Tab. 49 Vybavenosť novozriadených obcí – vodovod, kanalizácia, plyn ...... 92 Tab. 50 Materské školy v novozriadených obciach ...... 92 Tab. 51 Základné školstvo v novozriadených obciach ...... 93 Tab. 52 Vybavenosť novozriadených obcí kostolmi ...... 93 Tab. 53 Vybavenosť novozriadených obcí futbalovým ihriskom (okrem školských) ...... 94 Tab. 54 Dobrovoľné hasičské zbory v novozriadených obciach ...... 94 Tab. 55 Počet obyvateľov na 1 dom ...... 94 Tab. 56 Počet obyvateľov na 1 byt ...... 95 Tab. 57 Dôvody trvalého neobývania bytov (v %) ...... 95 Tab. 58 Domy a byty v prepočte na 1 obec ...... 96 Tab. 59 Počet obyvateľov na 1 dom / byt v novozriadených obciach vzniknutých rozdelením miest ...... 96 Tab. 60 Domy a byty v prepočte na 1 obec v novozriadených obciach vzniknutých rozdelením miest ...... 97

Graf 1 Rozdelenie miestnych samospráv podľa počtu obyvateľov ...... 29 Graf 2 Vývoj počtu obcí na území SR v rokoch 1930 – 2002 ...... 39 Graf 3 Územné zmeny obcí v SR v rokoch 1990 – 2002 ...... 40 Graf 4 Veľkostná štruktúra novozriadených obcí, ktoré vznikli rozdelením miest – počet ...... 41 Graf 5 Obce novozriadené v rokoch 1990 – 1999, ktoré boli v predchádzajúcom období pričlenené k iným obciam a mestám ...... 44 Graf 6 Počet obcí v porovnaní rokov 1989 a 2001 ...... 48 Graf 7 Podiel jednotlivých veľkostných skupín na celkovom počte novozriadených obcí ...... 50 Graf 8 Veľkosť a početnosť novozriadených obcí podľa krajov a okresov (okrem obcí Vrútky a Smižany) ...... 51

6 Graf 9 Bonita pôdneho fondu novozriadených obcí ...... 56 Graf 10 Obce, ktoré vznikli rozdelením v rokoch 1990 – 1999 podľa priemeru medziročných indexov vývoja počtu obyvateľov ...... 61 Graf 11 Rozloženie priemeru medziročného indexu vývoja obyvateľov v novozriadených obciach ...... 62 Graf 12 Priemerná veľkosť novozriadených obcí podľa veľkostných skupín ...... 63 Graf 13 Celková odchádzka z novozriadených obcí do miest (od ktorých sa oddelili) ...... 67 Graf 14 Podiel jednotlivých stupňov vzdelania v novozriadených obciach podľa veľkostných skupín ...... 69 Graf 15 Štruktúra ekonomicky aktívnych subjektov v novozriadených obciach podľa krajov ...... 77 Graf 16 Príjem rozpočtov novozriadených obcí (2001) v prepočte na 1 obyvateľa v % pomere k priemerom príjmov obcí SR podľa veľkostných skupín ...... 82 Graf 17 Výdavky rozpočtov novozriadených obcí (2001) na správu (sk.6) v prepočte na 1 obyvateľa v % pomere k priemerom výdavkov na správu obcí v SR podľa veľkostných skupín ...... 88

Mapa 1 Počet novozriadených obcí v jednotlivých okresoch ...... 51 v prílohách

Tabuľkové prílohy A. Územné zmeny podľa veľkostných skupín a krajov:

Tab. A.1 Obce, ktoré vznikli v rokoch 1990 – 2000 ...... 119 Tab. A.2 Obce, od ktorých sa odčlenili obce v rokoch 1990 – 2000 ...... 120 Tab. A.3 Obce, ktoré zanikli v rokoch 1990 – 2000 ...... 121 Tab. A.4 Obce, ku ktorým sa pričlenili obce v rokoch 1990 – 2000 ...... 122 Tab. A.5 Charakteristika tempa demografického vývoja obcí dotknutých územnou zmenou ...... 123

Tabuľkové prílohy B. Prehľad obcí dotknutých územnou zmenou podľa okresov ...... 129 – 306

Mapové prílohy

Mapa 1 Novovzniknuté obce v rokoch 1990 – 2000 ...... 308 – 309 Mapa 2 Obce dotknuté územnou zmenou v rokoch 1990 – 2000 ...... 310 – 311 Mapa 3 Novovzniknuté obce v rokoch 1990 – 2000 podľa veľkosti a typu územnej zmeny 312 – 313 Mapa 4 Novovzniknuté obce v rokoch 1990 – 2000 podľa priemerného medziročného indexu vývoja obyvateľstva ...... 314 Mapa 5 Novovzniknuté obce v rokoch 1990 – 2000 podľa úrovne príjmov rozpočtov obcí v prepočte na jedného obyvateľa k priemerom príjmov obcí SR podľa veľkostných skupín ...... 315 Mapa 6 Novovzniknuté obce v rokoch 1990 – 2000 podľa podielu stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí v novozriadených obciach ...... 316 Mapa 7 Novovzniknuté obce v rokoch 1990 – 2000 podľa národností ...... 317

7 LIST OF TABLES, CHARTS AND MAPS

Text

Tab. 1 Average size of municipalities in selected European countries ...... 27 Tab. 2 Evolution of the number of municipalities in 1930 – 2001 ...... 38 Tab. 3 Evolution of the number of municipalities in 1980 – 1991 ...... 38 Tab. 4 Territorial changes in towns with decrease above 10 % of number of inhabitants ...... 42 Tab. 5 Splitting and integration of municipalities in Slovakia ...... 43 Tab. 6 Newly established municipalities as of December 7, 2002 ...... 47 Tab. 7 Comparison of structure of municipalities in 1989 and 2001 (as of 31. 12.) ...... 48 Tab. 8 Structure of settlement of SR and newly established municipalities in 1990 – 1999 ...... 49 Tab. 9 Average size of newly established municipalities by the regions ...... 52 Tab. 10 Newly established municipalities (1990 – 1999) by first notice about community ...... 53 Tab. 11 Municipalities symbols ...... 54 Tab. 12 Average area of agricultural land in newly established municipalities ...... 54 Tab. 13 Newly established municipalities by height above sea level ...... 55 Tab. 14 Land valuation of newly established municipalities ...... 55 Tab. 15 Municipal elections in 1998 a 2002 ...... 57 Tab. 16 New elections in newly established municipalities (1991 – 2002) ...... 58 Tab. 17 New mayor elections in newly established municipalities ...... 58 Tab. 18 New elections of municipal council members in newly established municipalities ...... 59 Tab. 19 The number of municipal council members elected in new elections in newly established municipalities ...... 59 Tab. 20 Character of demographic evolution rate of municipalities with territorial change ...... 61 Tab. 21 Share of females in newly established municipalities ...... 63 Tab. 22 Present population in newly established municipalities ...... 64 Tab. 23 Age structure of the population (in %) ...... 64 Tab. 24 Departure from newly established municipalities ...... 66 Tab. 25 Commuting to newly established municipalities ...... 68 Tab. 26 Education structure of the population of Newly established municipalities ...... 68 Tab. 27 Average number of inhabitants with secondary school education per newly established municipality ...... 70 Tab. 28 Average number of inhabitants with university education per newly established municipality ...... 70 Tab. 29 Nationality structure of the population of newly established municipalities (in %) ...... 71 Tab. 30 Religious structure of the population of newly established municipalities (in %) ...... 72 Tab. 31 Parish department in newly established municipalities ...... 73 Tab. 32 Economically active subjects in newly established municipalities ...... 74 Tab. 33 Natural persons and legal persons - economically active ...... 75 Tab. 34 Sole-traders and sole farmers ...... 76 Tab. 35 Share of economically active inhabitants of permanent residential population ...... 77 Tab. 36 Unemployed in newly established municipalities ...... 78

8 Tab. 37 Stock of land owned by newly established ...... 79 Tab. 38 Comparison of stock of land owned by newly established municipalities with average of each of municipalities ...... 80 Tab. 39 Revenues and expenditures in newly established municipalities in 1997 – 2001 (mil. SKK) ...... 81 Tab. 40 Revenues and expenditures in newly established municipalities in 2001 ...... 83 Tab. 41 Subsidy to execution self-governing function of municipalities in 2001 ...... 84 Tab. 42 Subsidy to self-governing function of newly established municipalities in 2001 ...... 84 Tab. 43 Share of newly established municipalities to total subsidies to self-governing function of municipalities in 2001 ...... 85 Tab. 44 Subsidy to execution self-governing function of municipalities – newly established municipalities detaching from towns or municipalities above 3.000 inhabitants in 2001 ...... 85 Tab. 45 Subsidy of state funds to newly established municipalities in 1996 – 2001 ...... 86 Tab. 46 Expenditures of newly established municipalities for administration by size categories (SKK per capita) ...... 87 Tab. 47 Equipment of newly established municipalities by railway station (stop) ...... 91 Tab. 48 Equipment of newly established municipalities by post-office ...... 91 Tab. 49 Equipment of newly established municipalities by water-supply, sewage systems, gas ...... 92 Tab. 50 Kindergartens in newly established municipalities ...... 92 Tab. 51 Basic schools in newly established municipalities ...... 93 Tab. 52 Equipment of newly established municipalities by church ...... 93 Tab. 53 Equipment of newly established municipalities by football field (without school) ...... 94 Tab. 54 Voluntary fire brigade in newly established municipalities ...... 94 Tab. 55 The number of inhabitants per house ...... 94 Tab. 56 The number of inhabitants per flat ...... 95 Tab. 57 Reasons of permanent unoccupied flats (in %) ...... 95 Tab. 58 Houses and flats per community ...... 96 Tab. 59 The number of inhabitants per house / flat in newly established municipalities arose by detaching from a town ...... 96 Tab. 60 Houses and flats per community in newly established municipalities arose by detaching from a town ...... 97

Chart 1 Dividing of local municipalities by number of inhabitants ...... 29 Chart 2 Evolution of the number of municipalities in 1930 – 2002 ...... 39 Chart 3 Territorial changes of municipalities of SR in 1990– 2002 ...... 40 Chart 4 Structure of newly established municipalities, arose by detaching from a town – count ...... 41 Chart 5 Newly established municipalities in 1990 – 1999, before joined with other municipalities or towns ...... 44 Chart 6 Comparison of number of municipalities in 1989 and 2001 ...... 48 Chart 7 Share of various size categories on total number of newly established municipalities ...... 50 Chart 8 Size and count of newly established municipalities by regions and districts (without Vrútky and Smižany) ...... 51 Chart 9 Land evaluation of newly established municipalities ...... 56

9 Chart 10 Municipalities, arose by splitting in 1990 – 1999 by average of interyear indexes of evolution of inhabitants ...... 61 Chart 11 Average of interyear index of evolution of inhabitants in newly established municipalities ...... 62 Chart 12 Average size of newly established municipalities by size categories ...... 63 Chart 13 General departure from newly established municipalities to towns (by which were splitted) ...... 67 Chart 14 Share of various grade of education in newly established municipalities by size categories ...... 69 Chart 15 Structure of economically active subjects of newly established municipalities by regions ...... 77 Chart 16 Ratio of revenues of newly established municipalities budgets (2001) per capita and average revenues of municipalities of SR by size categories (in %) ...... 82 Chart 17 Ratio of expenditures of newly established municipalities budgets (2001) for administration (group 6) per capita and average expenditures for administration of municipalities of SR by size categories (in %) ...... 88

Map 1 The number of newly established municipalities by districts ...... 51

Appendix

Table appendix A. Territorial changes by size categories and regions

Tab. A.1 Municipalities, arose in 1990 – 2000 ...... 119 Tab. A.2 Municipalities, by which were municipalities splitted in 1990 – 2000 ...... 120 Tab. A.3 Municipalities, died in 1990 – 2000 ...... 121 Tab. A.4 Municipalities, for which were municipalities joined in 1990 – 2000 ...... 122 Tab. A.5 Character of demographic evolution of municipalities with territorial change ...... 123

Table appendix B. Municipalities affected by territorial changes by districts ...... 129 – 306

Map appendix

Map 1 Newly established municipalities (1990 – 2000) ...... 308 – 309 Map 2 Municipalities with territorial change in 1990 – 2000 ...... 310 – 311 Map 3 Newly established municipalities (1990 – 2000) by size and type of territorial change ...... 312 – 313 Map 4 Newly established municipalities (1990 – 2000) by average of interyear index of evolution of inhabitants ...... 314 Map 5 Newly established municipalities (1990 – 2000) by revenues level of budgets of municipalities ...... 315 Map 6 Newly established municipalities (1990 – 2000) by share of inhabitants with secondary school education and with university education ...... 316 Map 7 Newly established municipalities (1990 – 2000) by nationality ...... 317

10 Ú v o d o m

Obnovenie územnej samosprávy obcí v roku 1990 patrilo nesporne medzi najvýznamnejšie spoločensko-politické zmeny v prvom období transformácie našej spoločnosti. Pozoruhodným sprievodným javom tohto procesu bol hneď od začiatku silný tlak na zmeny v územnej organizácii obcí. Územná organizácia obcí je odvodená od historicky sa vyvíjajúcej štruktúry osídlenia. Na jej vývoj majú vplyv nielen geografické faktory, proces urbanizácie, rozvoj ekonomiky v krajine a ďalšie objektívne skutočnosti, ale aj politická klíma vyúsťujúca do legislatívnych rozhodnutí určujúcich organizačné princípy a územné rozloženie orgánov verejnej správy. Vedecko-technický rozvoj, rozsiahle budovanie infraštruktúry a urbanizácia územia v uplynulom storočí prinášala so sebou zvyšovanie nárokov na zabezpečovanie verejných služieb v konkrétnych podmienkach jednotlivých obcí a miest. Zároveň dlhoročná stavebná aktivita v hospodársky prosperujúcich lokalitách spravidla pôsobila na postupné urbanistické splynutie susediacich obcí. To všetko sa odrazilo v tendencii administratívneho zlučovania obcí do väčších racionálnejších celkov. Žiaľ, v rokoch 1960 až 1989 bol tento proces sčasti menej vhodnými formami urýchľovaný. Po zmenách v roku 1989 došlo k spontánnej snahe korigovať niektoré necitlivé rozhodnutia z predchádzajúcich rokov. Prejavilo sa to výraznou vlnou vzniku nových obcí ich rozdelením od miest, resp. väčších obcí. Myslíme si, že je potrebné tento proces, ktorý stále v latentnej forme pretrváva, s patričnou dôslednosťou dokumentovať. Mal by sa vnímať ako súčasť histórie vývoja novej územnej samosprávy na Slovensku v poslednom decéniu uplynulého storočia. V mnohých krajinách Európy prebieha už viac desaťročí proces integrácie malých obcí, resp. sa rozvíjajú formy medziobecnej spolupráce. Aj nás čaká riešenie tohto problému. Postupná decentralizácia viacerých hospodársko-riadiacich, ale aj administratívnych úloh, prebiehajúca v súčasnom období, vytvára na samosprávy obcí objektívny tlak na vyprofilovanie strategického riešenia optimálnejšej územno-organizačnej štruktúry vidieka na Slovensku. Východiskom by mali byť nezanedbateľné poučenia z nášho vývoja v druhej polovici minulého storočia a prípadne poznatky zo zahraničia. Rozbor zmien územnej organizácie obcí v SR za uplynulých trinásť rokov je vstupným pokusom o vypracovanie odbornej dokumentácie k predmetnej problematike. Mal by byť aj podnetom na ďalšie analytické práce na jej komplexnom posúdení. Z nich môžu vzniknúť podnety smerom k usmerňovaniu vývoja a štruktúry osídlenia a k prípadnej optimalizácii administratívneho usporiadania základnej úrovne systému verejnej správy. Práca dokumentuje a analyzuje nielen organizačno-právnu stránku problematiky. Pokúša sa poukázať aj na geografické, demografické a najmä ekonomické aspekty stále pretrvávajúceho procesu vzniku nových obcí. Zároveň tým potvrdzuje výrazný interdisciplinárny charakter podstaty verejnej správy. Spracovanie dokumentu si vyžiadalo zhromaždiť patrične širokú faktografickú dokumentáciu. Ďakujeme touto cestou všetkým inštitúciám a jednotlivcom za pomoc pri jej získavaní.

12 1. Územná organizácia správy obcí 1. 1. Obec – základný prvok organizácie spoločnosti v území

Človek a ľudská spoločnosť v priebehu histórie čoraz výraznejšie zasahujú do celej biosféry a najmä do svojho hmotného prostredia. Tento vývoj sa prejavuje nielen v umelo vytváranom osídlení, ale aj v krajine. V nej síce prevládajú prírodné prvky, aj tie postupne formuje a uspôsobuje človek. V poslednom období ale zasahujú urbanizačné procesy čoraz rozľahlejšie územia a v oblastiach hustého osídlenia už miznú hranice medzi ľudskými sídlami a nedotknutými ekologickými systémami prírody. Ľudská činnosť za uplynulé stáročia sa vo svojom dôsledku prejavila aj vo vývoji územného usporiadania. Človek svojimi zásahmi do územia spôsobil zmeny v jeho usporiadaní, v spôsobe a kvalite jeho využitia. Tento proces nazývame urbanizáciou. V širšom zmysle znamená vývoj usporiadania územia vcelku, v užšom zmysle proces koncentrácie obyvateľstva a spoločensko-hospodárskych aktivít do miest1. Osídlenie je najvšeobecnejší pojem pre komplex sídelných útvarov človeka, ktoré pozostávajú z obytných, výrobných, obslužných, dopravných, technických a ostatných objektov, zariadení, plôch a koridorov. Osídlenie môžeme charakterizovať aj ako úhrnný produkt existencie a aktivity spoločnosti v danom území2. Za posledné desaťročia sa osídlenie stáva rozhodujúcou súčasťou hmotného životného prostredia. Hlavne v intenzívne osídlených priestoroch preniká celou krajinou, ktorá sa zo svojho pôvodného prírodného alebo poľnohospodársky sformovaného stavu mení v integrálnu súčasť sídelných systémov. Osídlenie vyjadruje rozmiestnenie obyvateľstva na území a formy jeho priestorovej organizácie. Tento pojem zároveň vyjadruje tak proces rozmiestnenia obyvateľstva na území (t. j. priebeh jeho historického osídlenia), ako aj sám výsledok tohto procesu, t. j. formy osídlenia3. Urbanizácia v sociálno-ekonomickom zmysle bola sprievodným znakom veľkej zmeny v deľbe práce medzi poľnohospodárstvom a priemyslom. Rozhodujúcim urbanizačným faktorom bol v minulosti proces industrializácie spojený s rozvojom vedy a techniky. Urbanizačný proces bol sprevádzaný priestorovou koncentráciou priemyselných činností a expanziou terciárneho a kvintárneho sektora, t. j. obchodu, verejných služieb, školského systému atď. To sa odráža aj v procese rozmiestnenia obyvateľstva na území, čo sa prejavilo historickým vývojom osídlenia do podoby, ako ho poznáme aj v podmienkach SR v súčasnosti. Proces urbanizácie a vývoj štruktúry osídlenia interaktívne pôsobí na organizáciu správy verejných vecí v území určitými objektívnymi charakteristikami. Spätne aktivity (pozitívne, ale aj negatívne) verejnej správy zase určujú dynamiku, smerovanie a štruktúru vývoja osídlenia. Na organizáciu správy verejných vecí v území vplýva v značnej miere aj sociálna, politická, resp. celková spoločenská klíma, ktorá pôsobí nielen na urýchľovanie vývoja, ale niekedy vyvolá aj jeho stagnáciu. Aj tento dokument by mal naznačiť, resp. opísať niektoré protichodné tendencie vo vývoji predmetnej problematiky v našich podmienkach. Skúmanie a dokumentovanie vývoja organizácie obcí na Slovensku za uplynulých viac ako 12 rokov si vyžaduje vysvetlenie viacerých základných pojmov, ktoré s touto problematikou súvisia.

1 Pozri BUČEK, M.: Priestorová a urbanistická ekonomika, Bratislava, Alfa 1985, s. 89. 2 Pozri tamtiež, s. 83. 3 Pozri tamtiež, s. 89.

13 Vychádzame z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v článku 3 určuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. Na výkon správy sa v zmysle zákona4 vytvárajú územné celky a správne celky. Územie Slovenskej republiky tvorí množina území obcí a územia vojenských obvodov, ktoré nie sú súčasťou obce ani vyššieho územného celku. Vojenské obvody sú územnými celkami a tiež správnymi celkami, ak podľa osobitných zákonov vykonávajú štátnu správu (§7). Slúžia na zabezpečenie úloh obrany štátu5. Zriaďuje, mení a zrušuje ich vláda SR nariadením. V právnych predpisoch a literatúre je prezentovaný pojem „obec“ ako všeobecné pomenovanie pre samosprávne organizovanú komunitu v území. Je charakterizovaná vlastným územím, občanmi, legitímne zvolenými samosprávnymi orgánmi a majetkom. S ním toto spoločenstvo samosprávne hospodári v prospech uspokojovania potrieb svojich členov. Ústava Slovenskej republiky6 definuje obec ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Svoje potreby financuje predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon o obecnom zriadení7 definuje územie obce ako územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území. Územie obce sa môže členiť na časti obce. Tento zákon určuje, že obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Ďalej určuje aj zásady a postup vykonania týchto zmien. Osobitosť obce je v tom, že nie je len orgánom, ale aj verejnoprávnou korporáciou, je subjektom – právnickou osobou verejného, ale aj súkromného práva. Obec ako subjekt miestnej samosprávy je v právnom zmysle verejná korporácia, ktorej je zverená určitá časť verejnej moci nad osobami a vecami na spravovanom území. Miestna samospráva, ak vychádzame z Európskej charty miestnej samosprávy a z Ústavy SR, znamená právo a spôsobilosť miestnych orgánov spravovať a riadiť v medziach zákona podstatnú časť verejných záležitostí na vlastnú zodpovednosť a v záujme miestnych obyvateľov. Pojem „spôsobilosť“ vyjadruje schopnosť a myšlienku o tom, že zákonné právo spravovať a riadiť niektoré verejné veci musia sprevádzať také prostriedky (nielen právne), ktoré zabezpečia jeho účinnosť a efektívnosť. Táto právna formulácia potvrdzuje aj nevyhnutnosť uplatnenia ekonomických kategórií vo fungovaní systému miestnej samosprávy. Formulácia „v medziach zákona“ akcentuje, že toto právo a spôsobilosť možno regulovať a bližšie upraviť zákonom. Spojenie „na vlastnú zodpovednosť“ obsahuje a zvýrazňuje tú skutočnosť, že miestna samospráva nie je len sprostredkovateľom vôle vyšších orgánov. „Záujem miestnych obyvateľov“ je špecifikovaný tzv. miestnymi záležitosťami, resp. potrebami, čo je vždy ponímané v medziach koncepcie usporiadania verejnej správy v danej krajine8.

4 Pozri Zákon NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, § 1, 2 a 7. 5 Pozri Zákon NR SR č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, § 2 a 3. 6 Pozri Čl. 64 a 65 zákona SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 7 Pozri § 2 a § 2a zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 8 Pozri SOTOLÁŘ, J.: Miestna samospráva na Slovensku, Košice 2002, s. 32.

14 Encyklopedická literatúra vymedzuje aktuálne pojmy takto: Obec vymedzuje náučný slovník všeobecne ako „zložitý sociálny systém podmienený hmotným prostredím, miestom, obyvateľstvom, kultúrou a časom a vytváraný sociálnymi inštitúciami, ako je hospodárstvo, správa, rodina, náboženská výchova, masové komunikácie. Obec je však tiež procesom, v ktorom dochádza k stálej výmene členov, k diferenciácii sociálneho postavenia, rozdeľovaniu moci a prestíže, rozdeľovaním tovarov a služieb, sociálnej mobilite a integrácii jednotlivých zložiek, ktoré obce vytvárajú“9. Krátky slovník slovenského jazyka charakterizuje pojem „obec“ ako územnosprávnu jednotku charakterizovanú súvislým domovým osídlením s vlastným názvom10. Podľa Synonymického slovníka slovenčiny sú synonymá slova obec – dedina, spoločnosť11. Mesto a obec je sociálny organizmus, ktorý je geograficky vymedzený a relatívne stabilný. Je charakterizovaný súborom dynamických znakov (základných a špecifických charakteristík), ktoré ho odlišujú od iných foriem osídlenia12. Z právneho hľadiska sú pojmy „obec“ a „mesto“ v podstate totožné. Ale z hľadiska urbanistického je pojem „mesto“ odlišný. Mesto je v podstate obec so špecifickými charakteristikami (počet obyvateľov, urbanizmus sídla, technická infraštruktúra a ďalšie), ktorej príslušná autorita štátu udelila status mesta. V našich podmienkach je to v súčasnosti Národná rada SR a podmienky sú definované v zákone13. Na jednoznačnejšie označenie obcí, ktoré nie sú zároveň mestami, geografická literatúra používa výraz vidiecka obec14, ktorý toto potrebné odlíšenie zabezpečuje. Ďalším pojmom je vidiecky priestor. Pri jeho vymedzení (uplatňovanom na úrovni krajín Európskej únie) sú z neho v tom najširšom poňatí vylúčené len urbanizované centrá, predmestské zóny (pripojené k centrám administratívne a ekonomicky a významné priemyselné oblasti). Znamená to, že vidiecky priestor v tomto širšom zmysle slova zahŕňa regióny a zóny s rozptýlenými aktivitami, prírodný a kultúrny (vytvorený) priestor, obce, malé mestá, regionálne centrá, ako aj celé industrializované zóny vidieka. V užšom poňatí vidiecky priestor znamená mimoriadny spôsob využitia priestoru a sociálneho života, je preň typická nízka hustota obyvateľstva aj zástavby a prevaha prírodných prvkov, vo využívaní priestoru prevláda agro-leso-pasienkový prístup, pre štýl života obyvateľov je charakteristická príslušnosť k malým komunitám a jedinečným vzťahom k priestoru, vidiecka kultúra vytvára špecifickú ľudskú identitu15. Geografická literatúra16 ďalej uvádza, že základným elementom všetkých sídiel je obydlie alebo sídelná jednotka. Predstavuje obytný dom v dokonalom či primitívnom prevedení, ktorý slúži ako miesto bývania, ale aj práce pre svojich obyvateľov. Podľa stupňa spoločensko-hospodárskeho rozvoja obydlie odráža rôzny vzťah k prostrediu, v ktorom vzniklo. Je do určitej miery materializovaným odrazom týchto vzťahov a úrovne rozvoja výrobných síl, ale i zamestnania, tradícií, národných a iných zvláštností obyvateľstva. V rurálnej štruktúre osídlenia sa stretneme aj s pojmom usadlosť (samota). Samota

9 Pozri ČEBIŠOVÁ, T. a kolektív: Obec postavení, správa, činnosť. 1. vyd. Praha, ISV 1996. s. 24. 10 Pozri Kolektív pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied: Krátky slovník slovenského jazyka,1. vyd. Bratislava, Veda 1987. 11 Pozri PISARČÍKOVÁ, M. a kolektív: Synonymický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava, Veda 1995. 12 Pozri TOTH, P.: Ekonomika měst a obcí. Praha, Vysoká škola ekonomická, Fakulta národohospodárska 1998, s. 17. 13 Pozri § 22 zákona SNR č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. 14 Pozri SLAVÍK, V.: Územné zmeny obcí v Slovenskej republike v etape transformácie (1990 – 1998). In: Acta fakultatis rerum naturalium universitatis comenianae, Geographica Nr. 41, s. 141, Bratislava 1998. 15 Pozri PAUHOFOVA, I. – BÚŠIK, J.: Rozvoj vidieka (vybrané aspekty), Prognostický ústav SAV, Bratislava 2000. 16 Pozri BARAN V. – BAŠOVSKÝ O.: Geografia sídiel, UMB, Fakulta prírodných vied, Banská Bystrica 1998, s. 117 – 121.

15 nepredstavuje len vlastnú usadlosť, ale v širšom zmysle slova označuje všetky druhy izolovaných obydlí. Pojmy „obec“ a „sídlo“ nie sú totožné. Obec považujeme len za jednu z foriem organizácie osídlenia. Obec je štatisticko-administratívna, nie geografická jednotka, vymedzená za administratívno-právnym účelom a môže sa skladať z jedného alebo viac sídiel, viesok a samôt. V štatistických lexikónoch pod týmto pojmom sú zahrnuté aj mestá. Súčasné obce často predstavujú teritoriálne rozsiahle útvary, v ktorých sa vyskytuje niekoľko sídiel, a to nielen sídelných solitérov, ale aj dedín. Sídlom rozumieme zoskupenie väčšieho počtu obytných a neobytných domov, ktoré je priestorovo oddelené od iného takéhoto zoskupenia. Zoskupenie menšieho počtu domov nám vytvára vidiecke sídlo, zoskupenie väčšieho počtu domov (s mestskou funkciou) nám vytvára mesto. V tomto zmysle je sídlo všeobecným geografickým pojmom. V historickom chápaní sa sídlom rozumelo miesto, kde sídlila vyššia moc, správny orgán, súd a pod. Okrem pojmu „obec“ a „sídlo“ sa v geografickej literatúre často stretávame s pojmami „dedina“ a „osada“. Dedina je charakterizovaná ako relatívne kompaktné vidiecke sídlo, ktoré charakterom zástavby, štruktúrou plôch intervilánu, veľkosťou stavieb a ich využitím (funkciou), ako aj štruktúrou obyvateľstva a jeho počtom (u nás do 2 000 resp. 5 000 obyvateľov) nesie znaky monofunkčnosti spojenej prevažne s poľnohospodárskou výrobou, resp., iným podnikaním v primárnej sfére (lesníctvo, rybolov, ...). Pojem osada pochádza zo stredoveku, z dôb osídľovania nových území a rozumie sa pod ním zoskupenie menšieho počtu obydlí (usadlostí), ktoré umocňujú špecifické sídlotvorné faktory prejavujúce sa aj v miestopisnom označení a názve. V súčasnosti sa pod týmto pojmom chápe obyčajne miestna časť obce či sídla. Obec je okrem iného aj základným prvkom priestorového vymedzenia výkonu verejnej správy a tým aj štátneho informačného systému. Z toho vyplýva aj zvláštny režim evidencie platného stavu a vykonávaných zmien. Štatistickému úradu Slovenskej republiky vyplýva zo zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v spolupráci s ministerstvami a štátnymi organizáciami vytvárať štatistické klasifikácie a číselníky a viesť okrem iného aj register priestorových jednotiek. Je súčasťou automatizovaného štatistického informačného systému a zabezpečuje priestorovú identifikáciu a alokáciu sociálnych a ekonomických javov a procesov. Priestorovými jednotkami v registri priestorových jednotiek sú: základná územná jednotka, územno-technická jednotka a základná sídelná jednotka17. Základná územná jednotka (ZUJ) je taká priestorová identifikácia, ktorá tvorí súvislý územný celok a pre výkon štátnej správy sa už ďalej nečlení. Tvorí ju obec, v Bratislave a v Košiciach mestská časť a v špecifických prípadoch vojenský obvod. Územný obvod ZUJ môže byť tvorený súhrnom niekoľkých územno-technických jednotiek alebo je totožný s jednou územno-technickou jednotkou. Základná územná jednotka je prvkom správnej štruktúry. Názov ZUJ vychádza z úradných názvov obcí. Vznik, resp. zánik obcí a zmeny v názvoch obcí stanovuje vláda Slovenskej republiky osobitným nariadením. Zoznam obcí, mestských častí Bratislavy a Košíc a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy obcí spravuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

17 Toto členenie bolo upravené Vyhláškou bývalého Federálneho štatistického úradu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 120/1979 Zb. o priestorovej identifikácii informácií. Táto vyhláška nebola doteraz novelizovaná.

16 Časť obce je nižšia územná jednotka obce, menšia ako obec. Má spravidla vlastné katastrálne územie a vlastný názov, určený zo zákona oprávneným orgánom štátu. Časť obce sa od obce odlišuje tým, že nemá vlastné orgány, ktoré by na jej území vykonávali verejnú správu, ale je súčasťou konkrétnej obce, ktorej samosprávne orgány o nej rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace s jej správou vrátane správy majetku, ktorý sa na nej nachádza. Časť obce môže byť osídlená alebo ju môže tvoriť len poľnohospodárska, lesná či iná pôda. Územno-technickou jednotkou (UTJ) je katastrálne územie. Je to štatistický obvod pre priestorovú identifikáciu sociálno-ekonomických a územno-technických javov v plošnej štruktúre územia. Ide o územne uzavretý a v katastri nehnuteľností spoločne evidovaný súhrn pozemkov. Sústava katastrálnych území bezo zvyšku vyčerpáva územie krajiny a nie je viazaná na osídlenie. Územno-technická jednotka je teda prvkom technickej štruktúry. O zmenách hraníc UTJ rozhodujú príslušné správy katastra. Názvy UTJ sú totožné s názvami katastrálnych území a ich zmeny sú publikované v Spravodajcovi Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Základnú sídelnú jednotku (ZSJ) tvorí sídelná lokalita (zahŕňa len zastavané časti katastrálneho územia) alebo vo vybraných mestách urbanistický obvod. Je určená na priestorovú identifikáciu a sledovanie sociálno-ekonomických a územno-technických javov priamo viazaných na osídlenie. Je prvkom sídelnej štruktúry. Zoznam základných územných jednotiek (obcí), častí obcí a základných sídelných jednotiek je zverejnený v Štatistickom lexikóne obcí SR18. Priestorové jednotky sa okrem názvov identifikujú aj identifikačnými číslami. Každá priestorová jednotka je označená identifikačným číslom19, ktoré je počas jej existencie stále a nemenné. Tým je zabezpečená stabilita systému označenia priestorových jednotiek na rôzne zmeny, ako je územno-správne členenie alebo zmeny názvov jednotiek. Register priestorových jednotiek je prístupný všetkým užívateľom na internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky. Obec so svojím obyvateľstvom a územím plní aj sociálno-ekonomické funkcie. Lokalizačné a urbanizačné procesy v minulosti vyprofilovali ekonomiku jednotlivých obcí. Je súčasťou širšie vymedzenej regionálnej ekonomiky a jej rozvoj je motivovaný vytváraním podmienok na uspokojovanie potrieb. Je odvodená od kvantity a kvality disponibilných rozvojových zdrojov, ďalej odvetvovou, sektorovou, veľkostnou, vlastníckou a organizačnou skladbou ekonomických subjektov pôsobiacich na území, systémom riadenia ekonomických procesov a závisí aj od vnútorných a vonkajších ekonomických vzťahov. „Obec vnímame ako priestor, v ktorom vznikajú rôznorodé potreby, stretávajú sa rôzne, často protichodné záujmy a ciele obyvateľov, ekonomických subjektov, samosprávnych orgánov a štátu. Rozsah a štruktúra potrieb (najmä miestnych) podmieňuje vznik, štruktúru a charakter ekonomických činností. Na ekonomické procesy, ktoré prebiehajú na území municipality a sú spojené s rozhodovaním o alternatívnych možnostiach a podmienkach využívania miestnych zdrojov (pôdy, práce, kapitálu), s rozdeľovaním, výmenou a spôsobmi spotreby, má vplyv veľa

18 Podkladom pre aktualizáciu registra priestorových jednotiek (napr. pri rozdelení obce, atď.) sú zmenové výkazy Hlásenie o základnej územnej jednotke (ZUJ) - Org 5-99 a Hlásenie o územno-technickej jednotke (UTJ) - Org 6-99 . Ide o štatistické výkazy, ktoré vypĺňajú príslušné správy katastra pri vzniku, zmene, oprave a zániku ZUJ alebo UTJ. 19 ICZUJ – identifikačné číslo základnej územnej jednotky. ICUTJ – identifikačné číslo základnej územno-technickej jednotky. ICZSJ – identifikačné číslo základnej sídelnej jednotky.

17 faktorov. Tie vychádzajú z vnútorného a vonkajšieho prostredia, z viacstupňového systému rozhodovania, ako aj z rozsahu a foriem štátnych zásahov do ekonomiky.“ 20 Na území obce pôsobia z hľadiska sektorového triedenia ekonomické subjekty: trhového sektora (firmy s viac alebo menej pestrou odvetvovou a veľkostnou štruktúrou); verejného sektora – štátne príspevkové organizácie a rozpočtové organizácie (s odvetvovou štruktúrou orientovanou viac na verejné služby a prevádzku technickej infraštruktúry), – obchodné spoločnosti, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené samosprávnymi orgánmi (obcou, resp. samosprávnym krajom), – organizačné zložky iných verejnoprávnych inštitúcií, – zložky záujmovej samosprávy; tretieho sektora – neziskové organizácie rôzneho zamerania.

Štruktúru ekonomiky obce dotvárajú domácnosti. Zvláštne postavenie v štruktúre ekonomiky obce má samospráva obce prezentovaná svojimi orgánmi a zároveň ekonomickými parametrami svojho hospodárstva a ďalších ekonomických aktivít. Samospráva obce je jednak poskytovateľom celého radu verejných služieb, životne dôležitých pre optimálne zabezpečenie životných potrieb občanov obce. Vo väčších obciach aj niektorých potrieb pre občanov okolitých obcí. Zároveň však samosprávne orgány obce majú určité povinnosti, resp. kompetenčný priestor pri koordinácii a podpore rozvoja ekonomiky celej obce, ktorá funguje ako podsystém regionálnej ekonomiky. Problematika vývoja územnej organizácie správy obcí má súbežne s právnym a ekonomickým rozmerom aj rozmer geografický. Konkrétnejšie je v pozornosti geografie sídiel, ktorá skúma z časopriestorového aspektu štruktúru, vzájomné vzťahy a špecifické zvláštnosti sídiel. Rozhodujúce pre ňu sú spoločensko-ekonomické zákonitosti. Pri skúmaní sídelných javov musíme mať vždy na pamäti ich dve navzájom sa ovplyvňujúce, ale nerovnakou dynamikou sa vyznačujúce zložky, a to: a) obyvateľstvo s jeho činnosťou a b) materiálne formy. Prvá zložka – obyvateľstvo – je podstatná svojou výrobnou i nevýrobnou činnosťou, tvorí obsah sídiel, obyčajne sa rýchlejšie mení ako druhá zložka – materiálne formy, ktorá je menej dynamická. Forma sídiel či sídelnej siete zaostáva za prebiehajúcimi zmenami v štruktúre, vo vnútornom obsahu sídiel, za zmenami vo funkciách sídiel21. Nadväzujúc na toto geografické hľadisko môžeme vyjadriť aj určité myšlienky k dynamike zmien územnej organizácie správy obcí. Na formovanie administratívno- právnych štruktúr na najnižšej úrovni riadenia spoločností majú vplyv nielen spomínané zložky geografie sídiel. Do problematiky tu vstupujú faktory ekonomické a politické. Ekonomický faktor môžeme v stručnosti vyjadriť dvoma okruhmi. Je to na jednej strane problematika nákladovej náročnosti činnosti administratívy obce a činnosti samosprávnych orgánov (užší pohľad). Na druhej strane je to problematika celkového konečného úžitku (efektu) z pôsobenia samosprávnych orgánov obce pri riadení hospodárstva

20 Pozri ŠVANTNEROVÁ, L.: Predpoklady rozvoja municipálnej ekonomiky, Banská Bystrica, Ekonomická fakulta UMB, 1997, s. 30. 21 Pozri BARAN, V. – BAŠOVSKÝ, O.: Geografia sídiel, UMB, Fakulta prírodných vied, Banská Bystrica 1998, s. 21.

18 samotnej samosprávy, ale zároveň aj pri koordinovaní a iniciovaní rozvoja celej ekonomiky na území obce, čo je z hľadiska obyvateľa s prihliadnutím na dnešné naše vážne sociálne problémy dominantný aspekt. Zároveň však musíme upozorniť, že transparentná merateľnosť týchto konečných (cieľových) efektov je dosť zložitý metodický problém. Uplatnenie takto vymedzeného ekonomického faktora sa môže v praxi uplatniť v dvoch situáciách. Prvou (statickou) je prirodzená potreba priebežne posudzovať (hodnotiť) úspešnosť a racionálnosť riadenia verejných vecí samosprávnymi orgánmi obce. Ak chceme získať objektívnejší obraz aj o kvalite týchto procesov, mali by sme uplatniť aj určité metódy porovnania výsledkov hospodárenia z iných (ale parametrami porovnateľných) obcí. Následne po citlivom hodnotení rozdielov formulovať opatrenia na zlepšenie účinnosti riadenia z pozície daného samosprávneho orgánu. Druhá (dynamická) situácia nastáva, keď sa nastolí otázka možnej zásadnej zmeny územnej organizácie správy obce – zlučovanie, resp. rozdeľovanie obcí. V tomto prípade je obzvlášť dôležité neskĺznuť iba na porovnanie predpokladaných plusových, resp. mínusových efektov výdavkov na správu obce. Tu je obzvlášť potrebné posudzovať problematiku viac zo strategických hľadísk vytvorenia predpokladov na sociálno-ekonomický rozvoj celého územia. Zmena územnej organizácie správy obcí má jednoznačný dopad na túto oblasť v podstate v dvoch okruhoch. Zlúčenie obcí, ale v našom prípade najmä rozdelenie obce na 2 niekedy až 3 nové obce, znamená vznik nových ekonomických subjektov miestnych samospráv spojených so zložitým procesom delenia územia, majetku a finančných aktív a pasív. Toto delenie nemusí však zaručiť doterajšiu úroveň služieb poskytovaných samosprávou obce v novozriadených obciach. Časť občanov môže niečo získať, druhá časť niečo stratiť. V mnohých prípadoch je ťažké vopred odhadnúť a dokumentovať konkrétne dopady. Pred hlasovaním občanov (referendom) by však mali byť tieto okolnosti zverejnené. Na druhej strane boli prípady (najmä oddelenie obcí od miest), kde šanca získania majetku, ktorý je umiestnený na predmetnom území (resp. vidina vysokých príjmov z dane z nehnuteľnosti z veľkých priemyselných areálov), bola silnou motiváciou na odštartovanie dezintegračných aktivít. V každom prípade však rozdelenie obce prinesie zvýšenie výdavkov na správu obce. Ďalším okruhom je vznik nových samosprávnych orgánov, ktoré vstúpia do pozície koordinátora, resp. manažéra sociálno-ekonomického rozvoja na celom území novozriadenej obce. Tu je na jednej strane riziko prerušenia kontinuity rozbehnutých aktivít. Na druhej strane môže byť zdravá ambicióznosť predstaviteľov samospráv novozriadených obcí prínosom v riešení pretrvávajúcich lokálnych problémov (napr. zaostávanie vybavenosti technickou infraštruktúrou). Nemôžeme prehliadnuť ani skutočnosť, že existencia samosprávnych orgánov a jej administratíva v určitom malom sídle (i keď len v zostave – starosta a jedna administratívna sila na čiastočný úväzok) vytvára predovšetkým pre starších občanov dobrý pocit možnosti bezprostrednej (dennej) komunikácie s lokálnou autoritou, u ktorej sú určité predpoklady, že občanovi v rôznych životných situáciách pomôže buď konkrétne, alebo aspoň kvalifikovanou radou – informáciou. Politické faktory sú odvodené od konkrétneho vývoja profilácie deľby moci. Konkrétne uplynulých 12 rokov nemali politické štruktúry štátu snahu zvlášť regulovať, resp. tlmiť prirodzené tendencie občanov inklinovať k menším a tým pre nich transparentnejším štruktúram územnej organizácie obcí. Dal sa pomerne široký priestor na uplatňovanie priamej demokracie pri formovaní organizácie štruktúr verejnej moci na základnej úrovni. Každému rozdeleniu obce predchádzalo úspešné referendum.

19 Je všeobecne známe, že viacero krajín v Európe v minulých desaťročiach dosť razantne integrovalo obce do väčších štruktúr. Sú však aj krajiny, ktoré si rozdrobenú organizáciu územnej správy obcí nezmenili. Signalizuje to, že na túto problematiku neexistuje jednoznačne overený a akceptovateľný model. O to viac by mal proces politického rozhodovania o prípadných korektúrach organizácie územnej správy obcí brať do úvahy všetky dôležité hľadiská na tento zložitý problém. Len strohá finančno-výdavková argumentácia v procese politického rozhodovania tu rozhodne neobstojí. Aj patrične širšie koncipovanú ekonomickú argumentáciu bude potrebné vyvážiť kvalifikovanou analýzou sociologických, politologických a v neposlednom rade sociálnych dopadov uvažovaných zmien. Ďalej si to vyžiada posúdenie ich akceptovateľnosti zo strany občanov a lokálnych politických štruktúr. Nesmieme zabúdať na známu skutočnosť, že zmysluplné fungovanie územnej samosprávy stojí a padá na ochote občanov zúčastňovať sa na aktivitách a rozhodovaní miestnej samosprávy a zároveň na ochote podriaďovať sa rozhodnutiam samosprávnych orgánov. To si okrem iného vyžaduje, aby orgány miestnej samosprávy dbali na pravidelnosť, kvalitu a primeranosť komunikácie s občanmi a firmami na území, v ktorom pôsobia. Nedocenenie tohto faktora sa už raz v našej nedávnej minulosti nevyplatilo. Problematika početnosti malých obcí je riešiteľná aj inými formami ako zmenou územnej organizácie. Vo viacerých krajinách to systémovo riešia rozvojom viacerých foriem medziobecnej spolupráce. Citát z prípadovej štúdie22 nám približuje túto problematiku: „Spolupráca obcí sa javí ako hlavný a zároveň aj perspektívny spôsob riešenia naznačených problémov. Práve medziobecná spolupráca nenarúša samostatnosť (autonómnosť) obcí, ich samosprávny charakter a rešpektuje spomenutú identitu obcí. Zároveň horizontálna kooperácia základných subjektov miestnej samosprávy napomáha presadzovanie solidarity obcí, utváranie novej kultúry verejnej správy a celkovú zmenu štýlu činnosti miestnej samosprávy. Rovnako významný je aj fakt, že medziobecnou spoluprácou sa neeliminuje právo občanov priamo sa zúčastňovať na výkone samosprávy. Nemenej nezanedbateľné je, že nenarúšanie (alebo dokonca posilňovanie) miestnej identity je významným prostriedkom vyvažovania nadnárodných integračných (globálnych) tendencií. Význam medziobecnej spolupráce zdôrazňuje aj Európska charta miestnej samosprávy. Charta v článku 10 priznáva subjektom miestnej samosprávy právo vzájomne spolupracovať vo vnútroštátnom alebo medzinárodnom meradle pri zabezpečovaní vecí spoločného záujmu a právo byť členom národných a medzinárodných združení, ktoré chránia a rozvíjajú ich spoločné záujmy. Pri uplatnení systémového prístupu je potrebné pertraktovanú problematiku riešiť najmä z hľadiska: obsahovo-vecnej stránky úloh obce, ktoré sú ,,zrelé“ na medziobecnú spoluprácu; typologicky ich môžeme členiť na verejné úlohy – administratívnoprávneho a lokálnoorganizačného charakteru (administratívnoprávne akty, vedenie evidencií, organizačné aktivity voči občanom a pod.), – charakteru koordinácie činnosti malých obcí pri riešení rozvojových zámerov ekonomického, sociálneho a ekologického charakteru (spoločné aktivity územne blízkych obcí pri riešení konkrétnych úloh a spoločné aktivity obcí, často aj

22 KUKLIŠ, P.: Medziobecná spolupráca. In: Právny obzor, 2002 č. 2, s. 144 – 145.

20 priestorovo značne vzdialených, pri riešení špecifických spoločných zámerov, napr. miest, ktoré majú mestskú pamiatkovú rezerváciu, združení kúpeľných miest atď.); charakteru poskytovania vecných služieb prostredníctvom zariadení technickej alebo sociálnej infraštruktúry (napr. likvidácia komunálneho odpadu separáciou, domov dôchodcov pre viac obcí); ústavnoprávneho ,,statusu“ konkrétnej úlohy (vykonávanej v rámci samosprávnej pôsobnosti alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy; toto členenie má silné väzby nielen na právny režim výkonu určitej úlohy, ale zároveň rieši zásady ich financovania). Pri riešení problémov optimalizácie spoločného zabezpečovania úloh viacerými obcami je potrebné zohľadňovať aj: – početnosť (frekvenciu) potrieb zabezpečovania konkrétnych úloh; – mieru ich spoločenskej naliehavosti (akútnosť problematiky); – náročnosť budovania spoločných organizačno–administratívnych štruktúr; – vybavenosť informačnými technológiami a ich väzba na štruktúru štátneho informačného systému; – uplatnenie transparentnej formy financovania spoločných úloh; – možné posúdenie ekonomickej efektívnosti uplatnenia uvažovanej formy zabezpeče- nia spoločnej (spoločných úlohy). Túto problematiku je vhodné riešiť aj s prihliadnutím na konkrétne názory predstaviteľov obcí. Z tohto hľadiska sú zaujímavé výsledky malej ankety vykonanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v roku 200023. V rámci nej sa 262 obcí, ktoré majú na svojom území určité zariadenia (školy, zariadenia sociálnej starostlivosti), vyjadrilo k otázke, či v prípade decentralizácie zriaďovateľskej funkcie voči zariadeniam základného školstva a sociálnej starostlivosti sú ochotné zabezpečiť tieto nové úlohy vlastným obecným úradom, resp. či navrhujú za týmto účelom uplatniť určitú formu medziobecnej spolupráce. Je zaujímavé, že až 69 % respondentov prejavilo zámer zabezpečiť ich vlastnými silami a 25 % navrhovalo medziobecnú spoluprácu. Ďalších 7 % sa jednoznačne nevyjadrilo. Len v skupine obcí s počtom do 200 obyvateľov prevažoval záujem o medziobecnú spoluprácu (61 % obcí)“. Občianska a hmotná podstata každej obce sa vyvíja desaťročia. Okrem ojedinelých výnimiek ani v desaťročných odstupoch pravidelného sčítania občanov, domov a bytov nezaznamenávame výrazné zmeny demografických a infraštruktúrnych údajov. Rozhodnutia o prípadných zmenách v územnej organizácii obcí sa môžu udiať podľa momentálnych širších okolností počas niekoľkých mesiacov. Sú to vážne zásahy do spoločenského života danej komunity. Názory na túto problematiku sú z makro–, resp. mikrohľadiska spravidla diametrálne rozdielne. O to viac je zložité rozhodovanie.

23 Informatívna správa o vyhodnotení ankety o potrebe a formách medziobecnej spolupráce. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Sekcia verejnej správy, september 2000.

21 1. 2. Vývoj právnej úpravy zlučovania a rozdeľovania obcí

Právna úprava územnej organizácie správy verejných vecí patrí medzi piliere verej- ného práva. Jej základné prvky sú spravidla definované v ústavách jednotlivých štátov. Určenie postavenia obcí je určitým základom celého systému. Napriek tomu, že obec vnímame ako historicky relatívne stabilný subjekt, právo rieši aj občasný proces zmeny jej organizácie vyjadrený situáciami, keď dochádza k zriadeniu, zrušeniu, rozdeleniu obce alebo zlúčeniu obcí. Miera a formy reglementácie tejto problematiky zo strany štátu signalizujú, do akej miery je spoločensky potrebné uplatniť lokálne ambície, ktoré spontánne smerujú k atomizácii základných štruktúr verejnej správy. Štát zasa môže, pokiaľ je dosť politického konsenzu, nielen pritvrdiť podmienky na uskutočnenie decentralizačných snáh, ale aj dôrazne viacerými formami iniciovať integračný proces vo vývoji územnej organizácie obcí. Je to cesta, ktorá napriek určitým úskaliam zohľadňuje dôsledky vysokého tempa vzostupu technickej a informačnej úrovne štandardne sa vyvíjajúcich štátov. Tento trend však nie je vhodné uplatniť bez patričnej akceptácie zo strany občanov. Dôsledky nerešpektovania tohto princípu sa prejavili spontánne u nás v začiatku 90. rokoch. V ďalšej časti tejto podkapitoly uvádzame chronológiu vývoja právnej úpravy zlučo- vania a rozdeľovania obcí od roku 1945.

1. 2. 1. Vývoj právnej úpravy od roku 1945

Na reguláciu územných zmien obcí boli prijaté postupne v podmienkach bývalej Československej republiky po druhej svetovej vojne tieto zákony: 1. Dekrét prezidenta republiky č. 121/1945 Zb. zo dňa 27. októbra 1945 o územnej organizácii správy, vykonávanej národnými výbormi; Týmto dekrétom bola obnovená územnosprávna organizácia štátu platná do 29. 9. 1938, ale len v krajinách súčasnej Českej republiky. Tento dekrét zároveň obnovil pôvodné územné obvody obcí podľa stavu pred 29. 9. 1938. Podľa § 18 citovaného dekrétu dve alebo viac obcí sa mohlo zlúčiť do jednej obce, alebo zmeniť svoje vzájomné hranice súhlasnými uzneseniami miestnych národných výborov, prijatými za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých členov aspoň dvojtretinovou väčši- nou hlasov prítomných členov. K platnosti uznesení sa vyžadovalo ich schválenie zemským národným výborom, udelené na základe stanovísk okresného národného výboru, finančného úradu druhej stolice a súdu druhej stolice. Ministerstvo vnútra mohlo, ak to vyžadoval verejný záujem, rozdeľovať obce na základe stanoviska okresného národného výboru a zemského národného výboru. Zlúčenie a rozdelenie obcí sa vyhlasovalo v Ústrednom liste Československej republiky. Na Slovensku platili naďalej právne predpisy, ktorými bolo administratívne členenie upravené po výroku Medzinárodného súdu vo Viedni z 2. 11. 1938. Boli to vládne nariadenie č. 175/1939 Sl. z. (Slovenský zákonník) a nariadenie s mocou zákona č. 323/1939 Sl. z., ktorými sa predĺžila platnosť niektorých ustanovení zákona č. 243/1922 Zb. Od roku 1942 do roku 1953 sa postupovalo podľa zákona č. 115/1942 Sl. z. Právna úprava v celej Československej republike bola zjednotená až zákonom č. 13/1954 Zb. o národných výboroch a celkové jednotné územné usporiadanie až zákonom č. 36/1960 Zb.

22 2. Zákon č. 13/1954 Zb. o národných výboroch, ktorý bol účinný od 17. 5. 1954; § 4 uvádza, že okresné národné výbory vytvárajú a rušia obce a menia ich hranice. Pred rozhodnutím musí okresný národný výbor zistiť stanovisko zúčastnených obcí. 3. Zákon č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu z 9. apríla 1960; § 16 uvádza, že z dôležitých spoločenských záujmov, najmä pre ďalší rozvoj poľno- hospodárskej výroby a hospodárskej a kultúrnej výstavby obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. Ak ide o obce v tom istom okrese a ak súhlasia s takýmto opatrením miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor. Inak prislúcha rozhodnutie krajskému národnému výboru. 4. Zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch z 29. júna 1967; § 39 ods. 2 písm. e) – vyhradil plenárnemu zasadaniu okresného národného výboru rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch týchto územných zmien. 5. Zákon č. 71/1969 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky z 27 júna 1969; § 5 uvádza, že z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov na ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí možno vytvoriť, zrušiť alebo zlú- čiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor, inak o ňom patrí rozhodnúť vláde Slovenskej socialistickej republiky. 6. Zákon č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky z 28. decembra 1970; § 8 je podobný ako § 5 zákona č. 71/1969 Zb., keď uvádza, že z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov na ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor. Uvedený zákon platil 20 rokov.

1. 2. 2. Právna úprava od roku 1990 Zásadné politicko-spoločenské zmeny po novembri 1989 vniesli značnú dynamiku do zmien právneho postavenia obcí. Revitalizovaný bol inštitút samosprávy obcí zákonom SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Následne bol prijatý zákon SNR č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, ktorý taktisto reagoval na novú situáciu v územnej organizácii verejnej správy na Slovensku. Obe právne normy vytvorili priestor na legálny priebeh spontánnej snahy obyvateľov v mnohých obciach vrátiť organizáciu spravovania svojich obcí do stavu pred vlnou silnej integrácie v 70. a 80. rokoch. Problematika rozdeľovania obcí bola právne upravená v oboch spomínaných zákonoch takto: 1. Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; v § 2 ods. 2 určuje, že dve alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce. Zlúčením obcí vzniká nová obec, ktorej územie tvoria územia zlučovaných obcí. Sú- časťou rozhodnutia obcí o svojom zlúčení je dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťa- hov24 a dohoda o názve a o sídle orgánov obce. V odseku 3 obdobne rieši situáciu pri rozde-

24 Pozri § 11 ods. 2 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí

23 ľovaní obcí. Následne v odseku 4 spôsob zakladania, zlučovania, rozdeľovania a zrušovania obcí odkazuje na osobitný predpis, ktorým je už spomínaný zákon SNR č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky. V § 11a určuje, že obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh na zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce. Novelou zákona25 o obecnom zria- dení v roku 1991 bolo upresnené, že ak ide o petíciu týkajúcu sa rozdelenia obce stačí na jej predloženie 20 % podpisov oprávnených voličov časti obce, o ktorej odčlenenie pri rozdelení obce ide. Ďalej v odseku 2 novela určila, že obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyva- teľov časti obce, ak ide o odčlenenie časti obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti obce neboli vložené také inves- tície, od ktorých je závislá celá obec, a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou plat- ných hlasov účastníkov. O splnení týchto podmienok muselo obecné zastupiteľstvo rozhod- núť pred vyhlásením hlasovania obyvateľov obce, resp. dotknutej časti obce. Hlasovanie obyvateľov obce, respektíve časti obce bolo platné vtedy, ak sa na ňom zúčastnila nadpolo- vičná väčšina občanov obce, respektíve časti obce, a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov. Táto právna úprava vytvárala dosť široký priestor na uskutočnenie decentralizačných ambícií najmä u obyvateľstva obcí pričlenených k mestám, resp. bývalých malých obcí pričlenených k väčším obciam. Zásadné uplatnenie inštitútu hlasovania obyvateľov obce (miestne referendum) bolo konkrétnym dôkazom demokratizácie v tejto oblasti (na rozdiel od predchádzajúceho režimu). Je potrebné tiež podotknúť, že bolo viacero obcí, kde hlasovanie občanov o návrhu územnej zmeny bolo neúspešné. Žiaľ, centrálna evidencia o týchto neúspešných hlasovaniach nebola vedená. Nedôsledné uzatváranie dohôd o usporiadaní majetkových a ostatných vzťahov medzi pôvodnou obcou a novou obcou (novými obcami) prinieslo mnoho následných sporov. Viaceré z nich riešia súdy ešte aj v súčasnosti. 2. Zákon SNR č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky; § 2 určoval, že založiť alebo zrušiť obec, rozdeliť obec alebo zlúčiť obce patrí vláde Slovenskej republiky. Rozhodnúť podľa odseku 1 mohla vláda iba so súhlasom obce a na základe stanoviska okresného úradu. Podľa § 7 mohla vláda schváliť presun obce z okresu do okresu na základe súhlasu obce. Vykonať zmenu územia obce patrilo okresnému úradu. O územnej zmene rozhodovala vláda SR uznesením. Preto z dôvodu, aby toto opatrenie republikového orgánu bolo platné a všeobecne záväzné, ustanovil zákon v § 7 ods. 2 povinnosť ministerstvu vnútra vyhlasovať spravidla raz za štyri roky zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Zbierke zákonov a každoročne vyhlasovať v Zbierke zákonov zmeny v tomto zozname. Vykonalo sa to formou opatrenia Ministerstva vnútra SR26. 3. Zákon NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky z 3. júla 1996; Bol účinný v pôvodnom rozsahu do 31. 12. 2001. V § 2 odseku 1 sa určuje, že samo- správnymi územnými celkami Slovenskej republiky sú obce a vyššie územné celky. Vojenský obvod zriadený podľa osobitného zákona nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku (odsek 3). V § 7 odseku 2 sa určuje, že správnymi celkami sú obce a vojenské obvody, ak podľa osobitného zákona vykonávajú štátnu správu.

25 Pozri Zákon SNR č. 421/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon SNR č. 369/1990 Zb. 26 Chronologický prehľad všetkých právnych noriem o zmenách územnej správy obcí v rokoch 1990 až 2001 je v prílohe.

24 V § 3 odseku 1 sa určovalo, že obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda Slovenskej republiky nariadením vlády. Rozhodnúť o zmene bolo možné iba so súhla- som obce a na základe stanoviska krajského úradu. V tomto ponímaní je nariadenie vlády aktom všeobecnej záväznosti voči všetkým právnym subjektom v štáte. Pravidlá súhlasu obce ustanovoval § 11a zákona SNR číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Potreba stanoviska krajského úradu k zmenám vychádzala zo skutočnosti, že krajský úrad ako územný orgán štátnej správy môže najlepšie poskytnúť pre potreby vlády poznatky, údaje alebo iné informácie potrebné na rozhodnutie vlády. Rozhodnúť o inej zmene územia obce, ako sú zmeny uvedené v § 3 ods. 1, patrilo krajskému úradu, ak osobitný zákon neustanovil inak. Aj k tejto zmene bol potrebný predchá- dzajúci súhlas obce. Zmena územia obce bez toho, že by išlo o zlúčenie alebo rozdelenie obce prichádza do úvahy v dvoch prípadoch. V prvom prípade ide o zväčšenie alebo zmenšenie územia obce, na ktorom sa susediace obce dohodli, alebo o zmeny súvisiace so zmenou katastrálneho územia obce, napríklad pri vyrovnávaní katastrálnych hraníc v dôsledku prírastkov alebo úbytkov vzniknutých pri vodohospodárskych úpravách. Druhý prípad môže nastať vtedy, keď sa obec (mesto) rozhodne vykonať zmenu územia mesta v rámci zmeny územia jej mestských častí, či už vytvorením novej mestskej časti, zrušením niektorej z existujúcich mestských častí, alebo zmenou hranice medzi mestskými časťami (časťami obce). Na zabezpečenie tohto zákona vydalo Ministerstvo vnútra SR vo Vestníku vlády SR, čiastka 5 z 23. 5. 1997 „Smernice, ktorými sa upravuje postup krajských a okresných úradov pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s územnou a správnou organizáciou štátneho územia“. Po rozhodnutí vlády sa v novovytvorených obciach uskutočnili doplňovacie voľby, v ktorých boli zvolené orgány obce. Od 1. 1. 2000 bolo podľa zákona č. 389/1999 Z. z. možné zlúčiť obce alebo rozdeliť obec len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002. Táto zásada platí aj naďalej. To znamená, že ďalšie územné zmeny obcí môžu nadobudnúť účinnosť len koncom roku 2006. Toto opatrenie iste prispeje k stabilizácií organizačného usporiadania obcí.

1. 2. 3. Zmeny právnej úpravy vykonané k 1. 1. 2002

Predmetná problematika územnej organizácie obcí, ako aj označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovanie stavieb bola koncentrovaná do zákona o obecnom zria- dení, ktorý bol novelizovaný zákonom NR SR č. 453/2001 Z. z. Týmto zákonom boli v zákone NR SR č. 221/1996 Z. z. zrušené § 3 až 6 a § 11 až 17 a v pozmenenej forme zapracované do novelizovaného zákona SNR č. 369/1990 Zb. Problematiku upravovanú v § 3 tohto zákona obsahuje teraz § 2 (územie obce) a § 2a (zlučovanie a rozdeľovanie obce) zákona o obecnom zriadení, problematiku § 4 a 5 obsahuje § 1a zákona o obecnom zriadení (názov obce) a problematiku § 16 obsahuje § 2d (moratórium na vykonávanie územných zmien) zákona o obecnom zriadení. § 2 ods. 3 určuje, že obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda naria- dením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza. O inej zmene územia obce, ako sa uvá- dza v ods. 3, rozhoduje so súhlasom obce krajský úrad, ak osobitný zákon neustanovuje inak. § 2a ods. 1 určuje, že dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť na dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec; rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Odsek 3 určuje, že nová obec, ktorá vznikla zlúčením obcí, je právnym nástupcom každej z nich. Nové obce,

25 ktoré vznikli po rozdelení pôvodnej obce, sú právnymi nástupcami tejto obce v rozsahu uvedenom v dohode o rozdelení obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. To znamená raz za 4 roky. Významnú zmenu priniesol nový odsek 5, v ktorom sa určuje, že obec sa môže rozde- liť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov a ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec. Podľa odseku 2 súčasťou návrhu na zlúčenie obcí, resp. rozdelenie obce musí byť dohoda, ktorá obsahuje najmä: a) názvy obcí, ktoré dohodu uzatvárajú, v prípade rozdelenia obce konštatovanie o vzniku petičného výboru a uvedenie jeho splnomocnenca; b) dátum, ku ktorému sa obce majú zlúčiť alebo obec rozdeliť; c) názov novej obce, resp. obcí, a sídlo ich orgánov; d) označenie katastrálnych území obcí; e) určenie majetku novej obce, resp. obcí, vrátane finančných prostriedkov, pohľadávok a záväzkov ako aj označenie právnických osôb novej obce, resp. obcí; f) zoznam všeobecne záväzných nariadení vydaných zlučovanými obcami, resp. obcou, ktorá sa rozdeľuje; g) podpisy starostov zlučovaných obcí s uvedením ich mena, priezviska a funkcie, resp. pod- pis starostu obce, ktorá sa má rozdeliť, a splnomocnenca petičného výboru pre zriadenie novej obce (obcí). Kópia dohody o zlúčení obcí, resp. rozdelení obce, sa zasiela aj samosprávnemu kraju, na ktorého území sa obec nachádza, Štatistickému úradu Slovenskej republiky, okresnému úradu a daňovému úradu. Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí, resp. rozdelenie obce, sú aj údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov dotknutých obcí. Zmenené boli aj ustanovenia § 11a zákona SNR č. 369/1990 Zb. Podľa nového znenia zákona o obecnom zriadení nemôže už vyhlásiť obecné zastupiteľstvo hlasovanie obyvateľov (miestne referendum) dotknutej časti obce, ale len celej obce, a ak ide o petíciu obyvateľov za vyhlásenie hlasovania o rozdelení obce, musí byť podpísaná miesto doterajších 20 % oprávnených voličov obce (alebo časti obce) až 30 % oprávnených voličov celej obce. Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o rozdelení na základe takejto petície len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa § 2a ods. 5 zákona o obecnom zria- dení. Na usmernenie postupu pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s územnou a správnou organizáciou územia vydalo Ministerstvo vnútra SR 19.5.2003 „Metodický pokyn na prípravu a vykonávanie územných zmien“27. Charakter týchto ostatných zmien jasne signalizuje, že štát sa rozhodol utlmiť doteraj- šie pozvoľna pretrvávajúce dezintegračné tendencie v územnej organizácii obcí. Jedenásť rokov bol dostatočne dlhý čas na opravu chýb minulosti. Predpokladáme, že nastalo obdobie racionálneho prístupu k riešeniu tejto problematiky.

27 Pokyn (uverejnený v čiastke 4 z 28.7.2003 Operatívnych pokynov pre krajské a okresné úrady) je uvedený v textovej prílohe č. 1.

26 1. 3. Územná organizácia správy obcí vo vybraných krajinách

Problematika štruktúry osídlenia a na to nadväzujúcej územnej organizácie spravovania obcí sa v rôznych obmenách prejavuje aj v okolitých a ďalších európskych krajinách. Predpokladáme, že je opodstatnené stručne uviesť údaje a názory, ktoré umožnia v určitej miere porovnávať. Prevzali sme ich z rozsiahlej štúdie Pawela Swianiewicza28. „Aká je optimálna veľkosť najnižšej jednotky územnej samosprávy?“ Po mnohé roky to bol jeden z najviac diskutovaných problémov vo vzťahu k organizácii štátu na nižších úrovniach. Takéto diskusie možno nájsť už v prácach klasických filozofov. Platón vo svojej Republike a Zákonoch navrhoval, že ideálne mesto by malo mať veľkosť dostatočnú na vykonávanie všetkých dôležitých funkcií, ale primerane malú, aby udržalo jednotu mesta. Keď sa vrátime k súčasným diskusiám a riešeniam, je zaujímavé poznanie odlišností vo veľkosti miestnych samospráv v rôznych európskych krajinách. Na jednej strane máme Anglicko, severské krajiny a Holandsko s relatívne veľkými obcami. Na druhej strane Francúzsko je rozdelené na takmer 40–tisíc veľmi malých samosprávnych jednotiek. Nasledujúca tabuľka stručne prezentuje spomínané a ďalšie rozdiely.

Tab. 1 Priemerná veľkosť miestnych samospráv vo vybraných európskych krajinách % obcí pod 1000 Priemerný počet Priemerná rozloha Krajina obyvateľov obyvateľov (km2) Anglicko a Wales 0 123 000 533 Litva 0 66 000 1 166 Juhoslávia 0 49 500 487 Bulharsko 0 35 000 432 Švédsko 0 29 500 1 595 Holandsko 0,2 20 500 60 Dánsko 0 18 000 150 Poľsko 0 16 000 130 Macedónsko 3 15 800 209 Slovinsko 3 10 300 106 Albánsko 0 10 000 77 Fínsko 5 10 500 730 Nórsko 4 9 000 710 Chorvátsko 3 8 800 104 Rumunsko 2 7 600 81 Taliansko 24 6 500 38 Estónsko 9 5 700 178 Španielsko 61 5 000 60 Ukrajina n.a. 4 600 56 Lotyšsko 32 4 300 115 Maďarsko 54 3 300 32 Slovensko 68 1 900 17 Česká republika 80 1 700 13 Francúzsko 77 1 300 15 Poznámka: analyzované štáty sú zvýraznené hrubým písmom, ostatné stredo– a východoeurópske krajiny sú označené kurzívou. Zdroj: Newton, Karran (1985), Baldersheim et. al. (1996), The Size of Municipalities..., (1995)Horvath (1999), Kandeva (2000) spracoval: Swianiewicz (2002) s. 7.

28 Pozri SWIANIEWICZ, P., edit.: Consolidation or fragmentation?, The Size of Local Governments in Central and Eastern Europe, Open Society Institute, Budapest 2002, s. 6 – 8 a s. 17 – 19 vrátane tabuľky 1.1 a grafu 1.3.

27 Krajiny zahrnuté v analýze prezentovanej v našej knihe dobre charakterizujú rozptyl veľkosti samosprávnych jednotiek. Napríklad Bulharsko a Poľsko patria ku skupine krajín s relatívne veľkými miestnymi samosprávami. Naproti tomu Maďarsko, Slovensko a Česká republika po súčasných procesoch fragmentácie majú veľmi malé samosprávne jednotky. Táto skutočnosť poskytuje dobrú príležitosť pozorovať rôznorodosť politických, sociálnych a ekonomických procesov medzi rôznymi územnými usporiadaniami. Rozdiely medzi krajinami možno vysvetliť jednak históriou (tradíciou) a jednak do určitej miery zotrvačnosťou priestorovej organizácie osídlenia. Územná organizácia obecných samospráv v niektorých štátoch má hlboké historické korene a akákoľvek zmena by sa pravdepodobne stretla s odporom (klasickým príkladom je Francúzsko). Napriek tomu môžeme nájsť krajiny, kde boli samosprávne jednotky organizačne menené len nedávno. Napríklad história veľkých britských okresov má len 20 rokov29. Podobne v severských krajinách prebehlo zlučovanie malých obcí len v posledných 20 – 40 rokoch. Štrukturálne zmeny zavedené v európskych krajinách za posledných 40 rokov viedli zvyčajne k zväčšeniu samosprávnych jednotiek. L. J. Sharpe vo svojej správe30 (1995) používa rozširovanie ako synonymum ku zmenám územnej štruktúry. Sharpeho zovšeobecnenie zdôrazňuje fakt, že trendy rozdrobovania v strednej a východnej Európe na začiatku deväťdesiatych rokov boli značne netypické. Avšak v 80. a 90. rokoch sa teoretické argumenty v prospech územne rozdrobených systémov čoraz viac objavovali aj v mnohých analýzach publikovaných v západnej Európe. Otázka veľkosti jednotiek miestnej samosprávy má veľa dôležitých praktických dôsledkov, obyčajne spájaných s územnou organizáciou. Napríklad Page a Goldsmith31 uvádzajú, že podoba územnej organizácie do veľkej miery určuje aj iné charakteristiky systému miestnej samosprávy vrátane alokácie funkcií a podstaty kontaktov medzi centrálnou vládou a samosprávami. Začiatkom 70. rokov sme sledovali proces územnej konsolidácie v celej Strednej a Východnej Európe. Tieto zmeny boli do značnej miery inšpirovaná argumentmi teórie reformy a rozšírenou vierou komunistických lídrov v ekonomiku z rozsahu. Poľské dediny boli spájané a v roku 1973 sa ich počet znížil z vyše 4 000 na asi 2 400. V Maďarsku bol počet obcí znížený z 3 021 v roku 1962 na 1 364 v roku 1988. V Bulharsku poklesol počet obcí z 2 178 v roku 1949 na 255 na konci 80. rokov. Začiatok 90. rokov bol poznačený v mnohých z týchto krajín územným rozdrobovaným, procesom, ktorý by mohol byť vnímaný ako reakcia na násilné zlučovanie v 70. rokoch. V Maďarsku prudko vzrástol počet obcí na 3 133 v roku 1992, zatiaľ čo nárast v Českej republike bol takmer 50 % a počet slovenských obcí narástol o takmer 20 %32. V Poľsku bol proces fragmentácie menej výrazný. Od roku 1988 počet poľských obcí vzrástol o necelých 5 %. Aj v Bulharsku, Rumunsku, ako aj bývalej Juhoslávii proces územnej fragmentácie takmer neexistoval. Následkom toho dnes máme v strednej a východnej Európe príklady krajín s veľkým počtom malých samospráv (Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Lotyšsko alebo v menšej miere Estónsko). Máme aj príklady s vysoko konsolidovaným systémom (Litva, Juhoslávia, Bulharsko, Poľsko).

29 Treba poznamenať, že vo Veľkej Británii sa v poslednom čase (posledných 10 rokov) vedie diskusia o vytvorení jednoúrovňového systému miestnej samosprávy vedúceho k ďalšiemu zväčšeniu jednotiek miestnej samosprávy. 30 Pozri SHARPE, L. J.: „Local Government: Size, Efficiency and Citizen Participation“. In: The Size of Municipalities Efficiency and Citizen Participation“, Local and Regional Authorities in Europe No 56, Council of Europe (1995). 31 Pozri PAGE, E., GOLDSMITH, M. (eds.): Central and local government relations, Sage 1987 London (1997). 32 Správny údaj je 7,6 % (poznámka autorov).

28 Máme aj niekoľko príkladov krajín, ktoré sa nachádzajú niekde medzi týmito dvoma extrémami (Macedónsko, Albánsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko). Táto rôznorodosť je zobrazená na grafe.

Graf 1 Rozdelenie miestnych samospráv podľa počtu obyvateľov

100%

80%

60%

40%

20%

o o o o o o ia k k k k k k ľsko s s láv arsko Po tóns tyšsko ď lovin a Bulhars Albáns horvátsko S Es Lo M eská rep. Juhos Rumun C Slovens Č Macedónsko

do 200 200 - 500 500 - 1 000 1 000 - 5 000 5 000 - 10 000 nad 10 000

Zdroj: Swianiewicz, štúdia 2002, s. 18.

V Českej republike takmer 10 % a na Slovensku vyše 4 % miestnych samospráv sú iba maličké dediny majúce menej ako 100 obyvateľov. Obce s menej ako 500 obyvateľmi tvoria takmer 60 % všetkých jednotiek v Českej republike a na Slovensku dosahuje podiel vyše 40 %, zatiaľ čo rovnaká štatistika dosahuje v Maďarsku asi 15 %. Naproti tomu v Bulharsku a Poľsku ani jedna samospráva nemá menej ako 1 000 obyvateľov a iba veľmi málo ich má menej ako 2 000 obyvateľov. Veľké územné jednotky (nad 10 000 obyvateľov) tvoria viac ako 90 % všetkých miestnych samospráv v Litve a Juhoslávii, takmer 2/3 v Bulharsku, 1/3 v Poľsku, ale len menej ako 5 % v Lotyšsku, Estónsku alebo Maďarsku a len viac ako 2 % v Českej republike a na Slovensku. Neprekvapuje, že v krajinách s územne rozdrobenými systémami – Česká republika, Slovensko a Maďarsko (a aj v niektorých ďalších krajinách regiónu ako Ukrajina, kde priemerná veľkosť samosprávnej jednotky mierne presahuje 4 600 obyvateľov, ale vo vidieckych oblastiach je priemerná veľkosť asi 10 000 samosprávnych jednotiek len málo cez 1 500 obyvateľov) – sa otázka veľkosti miestnej samosprávy dostala medzi najhorúcejšie témy medzi miestnymi politikmi i v odborných kruhoch. Uvádza sa, že malé samosprávy (veľa z nich s menej ako 100 obyvateľmi) nemôžu vykonávať dôležité miestne služby a spomaľujú proces decentralizácie (pozri napríklad Szabo33). Takisto bolo spomínané, že územná fragmentácia zvyšuje problémy spojené s „free-rider-mi“ (Blažek34). Problémy spojené

33 Pozri SZABO, G.: Localities in transition. Re-emergency of self-government system. In: The reform of Hungarian Public Administration, Hungarian Institue of Public Administration, Budapest. 34 Pozri BLAŽEK, J.: Changing local finances in the Czech Republic: half way over?, GeoJournal, Vol. 32, No. 3.

29 s malými obcami boli často objektom početných analýz (pozri napríklad Horváth35, ktorý sa zameral na problémy poskytovania služieb, alebo Buček36, ktorý poukazoval na slabosť malých obcí pri podpore ekonomického rastu z dôvodu nedostatku ich kapacít uskutočňovať väčšie infraštruktúrne projekty). „Na rozdiel od Českej republiky, Slovenska a Maďarska nebola v Poľsku problematika veľkosti obecnej samosprávy široko diskutovaná ani neboli vykonané zmeny, na ktoré sme tu poukázali. Problematika sa stala aktuálnou len lokálne, najmä v obciach pozostávajúcich z malého mesta a niekoľkých okolitých dedín. V takej samospráve boli pomerne časté konflikty medzi mestskými a vidieckymi poslancami. Mestskí boli obviňovaní z preferovania výdavkov na „dláždenie a kvety v meste“37, zatiaľ čo vidiecki preferovali rozvoj vodovodu a ciest vo vidieckych častiach. Neprekvapuje, že rozdelenie miest a dedín bol najčastejším dôvodom pre mierny nárast počtu poľských obcí v 90. rokoch. Napriek iným racionálnym argumentom to potvrdzuje nárast nákladov na poskytovanie niektorých služieb po rozdelení (Swianiewicz 1996)“. Ako potvrdzuje predchádzajúci citát, vzťah medzi veľkosťou miestnych samosprávnych orgánov a účinnosťou ich činnosti je dlhotrvajúcim otvoreným problémom pri formovaní vývoja verejnej správy nielen u nás. Diskusia o adekvátnej veľkosti základných jednotiek miestnej verejnej správy – obcí – je v celej Európe permanentná a dlhotrvajúca. Vždy existovali odborníci, ktorí podporovali argumenty v prospech spájania sa malých miestnych municipalít (local municipalities) do väčších jednotiek, a na druhej strane tu boli zástancovia fragmentovanej mapy obcí pozostávajúcej z malých jednotiek. Podľa záverov tých, ktorí uprednostňujú väčšie útvary miestnej správy, existujú pri posudzovaní problematiky štyri dôležité kritériá: a) účinnosť (väčšie útvary môžu zabezpečovať viac a lepšie služby za nižšie náklady); b) demokracia (aký typ veľkostnej štruktúry môže posilniť kontrolu občanov nad správou a zodpovednosťou volených predstaviteľov); c) vývoj (aké typy organizácií sú najlepšie pripravené na zlepšenie ekonomického vývoja); d) distribúcia (aká veľkosť bude zabezpečovať lepšiu a spravodlivejšiu distribúciu služieb, úloh a daňových zaťažení). Normatívne prvky, ktoré uprednostňuje každá z týchto koncepcií, veľmi sťažujú dosiahnutie takého koncepčného rámca, ktorý by získal všeobecnú podporu odborníkov a verejnosti. Šírka záujmov a rozličné sociálne, politické a ekonomické rozmery problémov nie sú spravidla s týmito kritériami v súlade.

35 Pozri HORVATH, T.: Local Functions and Local Democracy: Size, Demcracy and Funcions in East-Central European Systems of Local Government“, prepared for the European Summer School in Local Government Studies, Odense 1995. 36 Pozri BUČEK, J.: Size Categories of Municipalities and Finances of Local Government in Slovakia, Acta Universitatis Carolinae, Geographica, Supplementum 1997. 37 Priamy citát získaný počas interview s jedným z obecných manažérov. Pozri Swianiewicz 1995.

30 1. 4. Typológia územných zmien obcí

Za účelom kvalifikovanej dokumentácie územných zmien obcí v uplynulom decéniu sme uplatnili v podstate typológiu geografa doc. Slavíka38, ktorý sa touto problematikou dlhodobo zaoberá. Typ A.4 uvádzame dvoma údajmi: počtom vidieckych obcí, ktoré vznikli rozdelením vidieckej obce, a počtom vidieckych obcí, ktoré týmto rozdelením zanikli. V práci sa nezaoberáme kategóriou C „ostatné zmeny“, pretože problematika zmeny názvu obcí39 a presun časti územia obce do inej obce nie je predmetom našej práce. Akceptovali sme pojem „vidiecka obec“ pre obce, ktoré neboli vyhlásené za mestá. Terminológiu typu zmien sme prispôsobili terminológii, ktorá je použitá v novele zákona o obecnom zriadení, platnej od 1. 1. 200240 .

Typy územných zmien obcí A. Dezintegračné zmeny: A.1. vznik vidieckej obce rozdelením mesta A.2. vznik mesta rozdelením mesta A.3. vznik vidieckej obce rozdelením vidieckej obce A.4. - vznik vidieckych obcí rozdelením vidieckej obce - zánik pôvodnej vidieckej obce v dôsledku tohto rozdelenia B. Integračné zmeny: B.1. zlúčenie vidieckej obce a mesta B.2. zlúčenie vidieckej obce s ďalšou vidieckou obcou, ktorej názov zostáva B.3. zlúčenie vidieckych obcí (pôvodné obce zanikli a vznikne nová obec) B.4. zánik vidieckej obce

38 Pozri SLAVÍK, V.: Územné zmeny obcí v Slovenskej republike v etape transformácie (1990 – 1998) In: Acta fakultatis rerum naturalium universitatis comenianae, Geographica Nr. 41, s. 141, Bratislava 1998. 39 Problematiku názvoslovia obcí na Slovensku vrátane jeho vývoja od r. 1773 spracoval v podrobnej monografii PhDr. Milan Majtán, DrSc.. Pozri „Názvy obcí Slovenskej republiky“, vydavateľstvo VEDA, Bratislava 1998. 40 Pozri Zákon NR SR č. 453/2001 Z. z.

31 32 2. Vývoj územnej organizácie správy obcí v Slovenskej republike

2. 1. Všeobecná charakteristika

Vývoj územnej organizácie správy obcí na Slovensku do 70. rokov stručne dokumentuje heslo „obec“ z Encyklopédie Slovenska41, ktoré sme prevzali v podstatnom rozsahu:

„Vznik a zakladanie obcí podmienili predovšetkým ekonomické faktory. Určité spoločenstvá ľudí sa na vhod- ných miestach združovali predovšetkým za účelom obrábania pôdy alebo inej činnosti. Niekedy bol dôležitý aj obranný faktor, tovarovovýmenný moment alebo mimoekonomické prinútenie. Kontinuitu osídlenia početných obcí môžeme sledovať už od praveku, podmieňovali ju predovšetkým ekonomické danosti. V prípade tzv. → služobných osád sa na vhodných miestach najčastejšie z rozhodnutia zemepanskej vrchnosti združovali osoby špecializované na určitú výrobu, napr. tesári, kováči atď. Sídliská vznikali najčastejšie na komunikačne výhod- ných miestach, kde sa konali periodické → trhy, a pri opevneniach. Mnohé z nich nadobudli neskôr charakter mesta. V prvých storočiach uhorského štátu podliehali obce priamo pod správu kráľovských županov, ktorú pomáhala upevniť a zdokonaliť aj kristianizácia krajiny. Podľa zákonníkov Štefana I. si malo 10 obcí (villae) postaviť spoločne kostol a vydržiavať farára. Kostoly v tom čase neboli len strediskom náboženského života, v čase zhromažďovania sa veriacich sa konali pri nich aj súdy a iné právne akty, tiež trhy. Obec, v ktorej bol kostol, dostala tak charakter správneho centra určitého obvodu. Za osobitný druh obce možno pokladať remesel- nícke a kupecké sídliská pod hradmi, ktoré mali pravdepodobne už od 11. storočia vo vzťahu k obciam v okolí osobitné postavenie, pretože v nich sídlili → hostia, ktorí boli právne zvýhodňovaní. Sídliská (possessiones, villae) pôvodného slovenského obyvateľstva mali v období feudalizmu rozdielne právne postavenie podľa toho, aké kategórie obyvateľov v nich bývali. S pôdou prešli pod správu šľachty aj všetky osoby na nej žijúce, nad ktorými sa vytvorila jednotná zemepanská vrchnosť. Obce, ak to nebolo osobitne určené, nemali vo vzťahu k zemepánovi formálne žiadne právne záruky. Praktické potreby si však vynútili určitý stupeň samosprávy. Zvykové právo a oddávna platné modality vo vzťahu obcí k zemepánovi, na čo sa obce v svojich sťažnostiach najčastejšie odvolávali, boli istou zárukou ich samosprávy. Obce vystupovali ako určitá právna osoba a súd ich za také aj pokladal. Pritom predstavenstvo obce (richtár, boženíci – prísažní), hoci bolo výkonným orgánom zemepanskej vrchnosti, vystupovalo ako obranca záujmov obyvateľov obce proti vrchnosti. Vzťah obcí k zemepánovi bol rôznorodý podľa stupňa ich hospodársko-právnej závislosti. Z geografického hľadiska sa už v stredoveku pojem obce stotožnil s jej chotárom, pritom v jednej obci mohli byť z právneho hľadiska aj 2 obce, napr. v Košiciach, kde súbežne s ulicou pôvodnej obce, ktorej obyvateľstvo žilo na zvykovom (slov.) práve, vystavali si hostia obec s vlastnou ulicou a mali vlastné právo. Šľachta, ak chcela zvýšiť dôchodky zo svojich majetkov, lákala na ne nových osadníkov so zárukou istých výsad (lehoty spod platenia feudálnych dávok, menšie regálne práva a pod.), čím v 13. – 17. storočí u nás vzniklo mnoho nových obcí (→ kolonizácia). Súčasne však mnohé obce vplyvom živelných pohrôm, útekom poddaných alebo ich odvliekaním, spustošením vo vojnách a z iných príčin sa vyľudňovali a zanikali. O ich existencii sa dozvedáme len z historických prameňov a archeologických vykopávok. V uhorskej pestrosti obcí predstavovali z právneho hľadiska najvyšší stupeň obcí slobodné kráľovské mestá, po nich nasledovali privilegované mestá a → poddanské mestečká (→ oppidum, libera villae) s rozdielnym stupňom samosprávy a ekonomickým významom. Z nich sa niektoré svojím postavením rovnali slobodným kráľovským mestám (Šamorín). Najnižší stupeň predstavovali obce bez akéhokoľvek privilégia, a tých bolo najviac. Z formálno-právneho hľadiska boli vystavené ľubovôli zemepánov. Chránili ich len dávne zvyklosti a v menšej miere aj → stolice, ktoré sa ako inštitúcie zodpovedné za vyrubova- nie štátnej dane usilovali zachovať ich daňovú schopnosť. Uhorské zákony až do 19. storočia formálno-právne nepoznali obce ako verejnoprávne inštitúcie, napriek tomu, že štátni i stoliční úradníci oddávna prichádzali do styku s ich predstaviteľmi. Prvý uhorský zákon, ktorý sa zaoberal vnútornou správou obcí, bol zák. čl. 11/1836, ktorý nariaďoval, že obyvateľstvo má voliť richtára z 3 osôb, ktoré vymenoval zemepán (čím sa u prevažnej väčšiny v podstate kodifikoval aj dovtedy jestvujúci právny stav), upravoval hospodárenie s úžitkovými právami obcí, ktoré tvorili obecný majetok, prikazoval zemepánom a stoliciam, aby skúmali obecné účty, a zemepána poveroval dozorom nad správnosťou vyberania → daní. Až zák. čl. 22/1886, ktorý novelizoval a doplňoval zák. čl. 18/1871, upravoval právne postavenie obcí v plnom rozsahu; rozoznával 3 kategórie obcí: a) mestá so zriadeným magistrátom; b) veľké obce, ktoré boli schopné samostatne plniť úlohy, ktoré na nich kládli zákonom;

41 Encyklopédia Slovenska, IV.zväzok, Bratislava, VEDA, vydavateľstvo SAV, 1980, s. 134 – 135.

33 c) malé obce, ktoré pre obmedzenosť svojich prostriedkov na to nestačili (okrem spomenutých jestvovali aj → municipiálne mestá). Obce v súlade s platnými zákonmi si riadili svoje záležitosti a vykonávali zákony a nariadenia vyšších úradov, čo sa prakticky vzťahovalo len na magistráty, ktoré mali právo vydávať štatúty, ktoré nadobúdali platnosť až po schválení župou, a svoje výdavky hradili z vlastného majetku, príp. z obecných prirážok. Samosprávu menších obcí reprezentoval richtár a 2 prísažní ako volené orgány a úradníci (notár, obvodný lekár a sirotský otec). Vo veľkých obciach sa počet prísažných zvyšoval na 4 a v samospráve bol ešte podrichtár a pokladník. Hoci právomoc obcí ako samosprávnych jednotiek bola pomerne široká, rozhodujúci vplyv v ich orgánoch mali predstavitelia majetných vrstiev. – Buržoázna ČSR prevzala organizačnú štruktúru obcí z roku 1886, súčasne však došlo k obmedzeniu ich samosprávneho postavenia; dostali sa do priamej závislosti úradov štátnej správy (→ okresy), aby sa tak v obecnej samospráve eliminoval vplyv pokrokových politických strán a robotníckej triedy. V inštitucionálnej oblasti sa obmedzenie samosprávy obcí dialo napr. tým, že → notár sa stal štátnym úradníkom s právom veta proti uzneseniam samosprávnych orgánov (zák. čl. 125/1927 Zb.), zriadením finančných komisií s kontrolou a intervenčnou funkciou voči hospodáreniu obcí (zák. čl. 43/1922 Zb. a 77/1927 Zb.), určením vyšších prípustných limitov obecných prirážok k daniam a pod. V období fašizácie štátu došlo k zavedeniu menovania predstaviteľov obecnej samosprávy; za klérofašistického slovenského štátu k menovaniu vládnych komisárov, k suspendovaniu obecných volieb a k praktickej likvidácii vplyvu volených samosprávnych orgánov. – Obdobie národnej a demokratickej revolúcie prinieslo zásadnú zmenu politického, hospodárskeho a sociálneho postavenia obcí. Ich správu namiesto bývalých štátnych a samosprávnych orgánov preberali po roku 1945 NV ako politické orgány zväzku robotníkov, roľníkov a ostatných progresívnych síl spoločnosti. Ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 4 z 5. 5. 1945 sa v podstate odstránila bývalá dvojkoľajnosť v správe obcí – výkon štátnej správy a samosprávy. Právna subjektivita prešla z obcí na MNV. Majetok obcí sa stal národným majetkom a spravovali ho → národné výbory ako majetok zväzkov ľudovej správy (§ 156 Ústavy 9. mája). Tým, že obce prestali byť verejnými korporáciami, t. j. nositeľmi majetkových práv a správy, možno ich charakterizovať ako základné územné jednotky s vlastnou pospolitosťou a vlastným názvom. Po roku 1954 došlo v organizácii obcí a ich správe k prelomeniu zásady, že jedna obec je súčasne jednou samostatnou správnou jednotkou. Vznikom inštitúcie spoločného NV pre niekoľko samostatných obcí došlo k oddeleniu územnej organizácie od správnej organizácie (zák. čl. 13/1954 Zb.). Ak sa vytvoril jeden NV pre viaceré obce, jednotlivé obce zostali ako územné jednotky so svojimi názvami zachované. Rozvoj výrobných síl, priemyselná socialistická industrializácia a socializácia poľnohospodárstva (→ jednotné roľnícke družstvá) vyvolali podstatné zmeny v demografickom vývoji, v organizácii a správe obcí. Zmeny v organizácii a štruktúre ekonomiky a poľnohospodárstva integračnej povahy mali za následok koncentráciu obyvateľstva do väčších územných jednotiek – sídiel. Uznesením vlády ČSSR č. 100 z roku 1967 sa stanovili zásady pre určenie siete strediskových obcí ako základných článkov sídelnej štruktúry. Jej cieľom je umožniť rozvoj strediskových obcí s úplnou základnou občianskou vybavenosťou nielen pre ich potreby, ale aj pre nestrediskové obce – okolité spádové územie. Uznesením vlády SSR č. 1 z 5. 1. 1972 a uznesením č. 284 z 15. 9. 1976 bol schválený projekt urbanizácie SSR a smernice pre jeho realizáciu. Podľa nich sú centrami mestských regiónov Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín, Žilina, Prešov, Nové Zámky, Trnava, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Michalovce a Poprad. Z nich metropolitnú funkciu majú Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Okrem týchto bolo určených 64 sídiel obvodného významu a 603 obcí – sídiel miestneho významu (211 v Západoslovenskom, 209 v Stredoslovenskom a 183 vo Východoslovenskom kraji). Nestrediskové obce sa členia na sídla vyššieho významu a ostatné. V sídlach vyššieho významu sa predpokladá ich trvalá poľnohospodárska, výrobná, ubytovacia, rekreačná a kultúrno-historická funkcia; v ostatných sídlach sa nepredpokladá ďalší rozvoj. – Počet obcí na Slovensku nie je konštantný, mení sa buď fyzicky – skutočným zánikom (napr. pri výstavbe vodných diel), výstavbou nových obcí (Nová Dubnica), rozlúčením obcí na 2 alebo viac samostatných obcí alebo, naopak, zlučovaním verejnej správy 2 alebo viacerých obcí v jednu. Od roku 1921 do roku 1970 sa počet sa počet obcí na Slovensku zmenšil z 3 510 na 3 092, t. j. o 11,9 %, roku 1979 ich bolo už len 2 787. Za hornú hranicu počtu obyvateľov pre vidiecke obce u nás možno pokladať zhruba 5–tis. obyvateľov, hoci niektoré na južnom Slovensku prekračujú túto hranicu. Za malé vidiecke obce sa označujú obce s menej ako 500, za stredne veľké od 500 do tisíc a za veľké obce nad tisíc obyvateľov. Podľa sčítania z roku 1970 na Slovensku prevládajú malé obce, ktorých je 34,4 % a žije v nich 7,3 % obyvateľov, po nich nasledujú stredne veľké obce, ktoré tvoria 31,2 % všetkých obcí. Vo veľkostnej skupine 1 až 2 tisíc obyvateľov je 645 obcí, 2 až 5–tisíc obyvateľov 318 obcí a nad 5–tisíc obyvateľov 100 obcí. Rozloženie obcí na Slovensku podľa veľkostných skupín je výsledkom mnohých činiteľov historických, krajinných (vplyv reliéfu, nadmorskej výšky, úrodnosti pôdy, hydrografických pomerov) a hospodárskych (možnosť poľnohospodárskej výroby a jej intenzita, rozvoj komunikácií, hlavne železníc, budovanie priemyslu a i.). Podľa základných povrchových tvarov – nížiny, kotliny a pohoria s vrchovinami ktoré predstavujú súčasné rozličné hospodárske oblasti, pre nížiny sú charakteristické stredne veľké, ale hlavne veľké vidiecke obce, v kotlinách majú prevahu stredne veľké a malé obce, v hornatej časti Slovenska prevažnú väčšinu tvoria malé obce. Najnižšie položenou obcou na Slovensku je Bodrog v okrese Trebišov (98 m n.m.), najvyššie položenou obcou Štrbské Pleso v okrese Poprad (1355 m n.m.). Pri hospodárskej klasifikácii obcí tvorí východiskový bod typizácie spravidla zamestnanecká štruktúra

34 ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Podľa hospodárskych typov možno obce na Slovensku zaradiť do 3 skupín: 1. čisté typy, v ktorých jedna zamestnanecká skupina tvorí nad 60 %, resp. vo výrazných typoch nad 75 %; 2. typy s 2 zamestnaneckými skupinami, z ktorých jedna tvorí 20 – 50 % a prevažujúca 35 – 60 %; 3. zmiešané obce, u ktorých všetky 3 zamestnanecké skupiny tvoria 25 – 50 %. Zmeny hospodárskej štruktúry obcí po roku 1950 vyvolali aj zmeny v ich sociálnej štruktúre. Podľa sčítania ľudu z roku 1970 bolo najviac robotníckych (979) a robotnícko-družstevníckých obcí (731). Vzhľadom na to, že počet obcí sa u nás neustále zmenšuje a vytvárajú sa veľké obce, boli pre plánovanie, štatistiku i vedeckovýskumné účely na základe uznesenia vlády ČSSR č. 157 zo 14. 4. 1965 obce podelené na základné jednotky osídlenia – lokality, čiže sídla. Pod pojmom lokalita (sídlo) sa rozumie jednotka osídlenia, ktorá sa skladá z určitého minimálneho súboru bytov (10) a ľudí v nich bývajúcich (30). Lokalita musí tvoriť priestorovo samostatný celok obytného prostredia a funkčne viac- menej ucelený článok štruktúry osídlenia. Takéto zoskupenie sa pokladá za ucelené v tom zmysle, že sa doň započítavajú domy ako sídelné jednotky vzdialené od najbližšieho zhluku sídelných jednotiek viac ako 200 m. Lokality zásadne rešpektujú hranice katastrálneho územia obcí. V roku 1968 bolo na Slovensku 6 277 lokalít. Najväčší počet na 100 km2 bol v okrese Čadca, Žilina a Považská Bystrica. Najmenšiu hustotu vykazovali okresy Bratislava–vidiek, Nové Zámky a Levice. Najväčší počet lokalít na jednu obec bol v oblastiach → roztrateného osídlenia (okr. Senica, Čadca, Zvolen a i.). Rozdiel medzi počtom lokalít a osád je v jednotlivých oblastiach tiež značný. Jeho relatívne vyjadrenie ukazuje, ako počet lokalít prevyšuje počet osád (vo Východoslovenskom kraji o 30,3 %, v Stredoslovenskom o 84,6 % a v Západoslovenskom o 37,6 %).“

Ako je aj sčasti uvedené v predchádzajúcom citáte, rozvoj priemyslu, postupné budovanie technickej infraštruktúry a rozvoj dopravy po druhej svetovej vojne na Slovensku sa odrazil v postupnom zbližovaní vzájomnej dostupnosti sídiel. Zvyšovala sa náročnosť obyvateľstva na miestne verejné služby, ktoré bolo možné racionálne budovať len pre väčší počet obyvateľov. Odľahlejšie obce v podhorskom prostredí sa postupne pripájali k silnejším sídlam na princípe geografickej inklinácie. Neskoršie /v 50. rokoch/ sa tieto tendencie urýchlili aj ekonomickými faktormi. Proces urbanizácie, rozsiahla industrializácia a kolektivizácia poľnohospodárstva v 50. a 60. rokoch priniesla so sebou aj výrazný nárast počtu obyvateľov v mestách a väčších obciach. Bol to odraz plánovite rozmiestňovaných nových priemyselných jednotiek a stredísk poľnohospodárskej veľkovýroby. Väčšie i menšie mestá svojou dynamickou výstavbou priemyslu, technickej infraštruktúry a obytných objektov pohlcovali z územno–technického hľadiska obce vo svojom okolí. Tieto a ďalšie okolnosti boli podnetom na postupné administratívne zlučovanie obcí do väčších sídelných celkov. V nich sa postupne budovala potrebná občianska vybavenosť a vytvárali sa podmienky na hromadnú (sídlištnú) bytovú výstavbu, ako aj na individuálnu výstavbu rodinných domov.

Vláda v tomto období prijala rozsiahle koncepčné opatrenia na usmernenie dlhodobého vývoja osídlenia na Slovensku42. Na základe tohto uznesenia sa vykonala aj kategorizácia obcí43, podľa ktorej sa preferovali infraštruktúrne investície a bytová výstavba do určitej siete vybraných miest a väčších obcí. Zároveň sa uplatnili administratívne opatrenia na zlučovanie obcí a čiastočné obmedzenie bytovej a občianskej výstavby v ostatných obciach. V 70. a v 80. rokoch došlo z rozhodnutia vtedajších politických orgánov k systémovému znižovaniu počtu obcí ich zlučovaním. V niektorých prípadoch sa tiež zriaďovali spoločné národné výbory pre dve a viac obcí. Formy a metódy týchto aktivít často

42 Vláda SSR uznesením č. 1/1972 schválila aj „Zásady pre realizáciu dlhodobého vývoja osídlenia v SSR“, neskoršie uznesením č. 42/1983 vláda SSR upravila tieto zásady s cieľom v určitej miere uvoľniť strohé obmedzenia pre výstavbu rodinných domov mimo vybranej siete obcí. 43 Sídelná sieť bola rozdelená do týchto kategórií: - 77 sídiel obvodného významu (zároveň plnili funkciu sídla miestneho významu); - 603 sídiel miestneho významu; - 1 531 nestrediskových sídiel vyššieho významu; - 775 ostatných nestrediskových sídiel.

35 nezohľadňovali miestne špecifiká. V mnohých prípadoch sa nedosiahol konsenzus s obyvateľstvom. Postupne sa objavili problémy v mestách a obciach s integrovanými obcami. Nevenovala sa dostatočná pozornosť špecifickým problémom nových častí obcí zo strany vedenia zlúčených obcí a najmä miest. Pričlenené obce boli často na okraji ich záujmov a pozornosti. Emancipácia miestnej samosprávy od roku 1990 vytvorila priestor na revíziu procesu zlučovania obcí v predchádzajúcich 20 rokoch. Bolo to preto, že necitlivá forma realizácie tohto procesu zanechala v časti obyvateľstva dotknutých sídiel pocit krivdy. Obyvatelia žijúci v takýchto zlúčených obciach predpokladali, že opätovným vytvorením vlastných orgánov obce – zvolením starostu, obecného zastupiteľstva a hospodárením s vlastným rozpočtom – sa zabezpečí vyššia efektívnosť verejných služieb, ktoré budú bližšie dostupné všetkým obyvateľom. Vytvorí sa im aj možnosť ovplyvniť ich rozsah a kvalitu. Zároveň očakávali, že nastane rozvoj kultúrno-spoločenského života. Vláda pod vplyvom politickej klímy pozitívne reagovala na snahy po rozdelení predtým integrovaných obcí. Bolo to považované za súčasť demokratizačného procesu spoločnosti. Táto situácia sa odrazila aj v prvom koncepčnom dokumente k problematike verejnej správy prerokovanom vládou SR44. V texte návrhu reformy (s. 6) sa konštatuje, že „obcou je každé sídlo, ktoré ku dňu účinnosti nového územného členenia je za obec považované a je uvedené v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy. Koncepcia nesleduje narušiť doterajší systém obcí. To však nevylučuje nevyhnutné územné zmeny, najmä rozdelenie administratívne zlúčených obcí, ktoré sa v praxi neosvedčilo.“ K tomuto dokumentu vláda SR prijala uznesenie (bod A.2), v ktorom súhlasila s “uplatnením plnej samosprávy v každej obci a so zriadením orgánov samosprávy obcí, v ktorých doteraz nebol národný výbor, a v obciach, ktoré sa osamostatnia.“ V legislatívnom procese v druhej polovici roku 1990 sa v nových právnych úpravách na obnovenie systému miestnej samosprávy a zmeny v územnom usporiadaní štátu vytvoril patričný priestor na legalizovanie dezintegračného procesu územnej správy obcí (pozri chronologický prehľad v kapitole 1.2.). Aspekty racionality riadenia a ekonomiky územnej správy obcí neboli v tom čase zohľadňované. Táto skutočnosť bola a je občasne predmetom odborných úvah. Napriek tomu, že zákon o obecnom zriadení už 13 rokov vytvára podmienky na vcelku úspešnú činnosť miestnej samosprávy, boli a sú k jeho obsahu v odborných kruhoch viaceré pripomienky. Ako príklad môžeme uviesť názor JUDr. Řehuřka45, ktorý k zákonu č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení uvádza: „okrem iných nedostatkov sa javí ako koncepčne chybný najmä v týchto smeroch: v spomínanom zúžení územnej samosprávy na samosprávu obcí, ktorá sa pri neexistencii vyššieho samosprávneho článku a pri proklamácii zásady:, každá obec je plnoprávnym samosprávnym subjektom, pochopila ako návod na hromadné osamostatňovanie jednotlivých osídlení (obcí), a to napriek ustanoveniu § 2 ods. 2 cit. zákona, ktorý pripúšťa zlučovanie dvoch alebo viacerých obcí do jedného samosprávneho subjektu a utvorenie spoločného samosprávneho reprezentanta (zastupiteľstvo – starosta). Takáto atomizácia obcí podľa zásady:, čo obecný kataster, to obec, viedla v nedávnom období ku konštatovaniu samosprávnych orgánov aj v prípadoch, keď sídelná komunita nemá objektívne predpoklady na samostatné samosprávne fungovanie (neraz je problémom získať potrebný počet kandidátov na funkciu člena obecného zastupiteľstva – o ďalších kvalitatívnych kritériách obce nehovoriac)“.

44 „Návrh reformy národných výborov a miestnej štátnej správy“, dokument prerokovaný vládou SR 6. júna 1990, uznesenie vlády č. 278/1990. 45 ŘEHUŘEK, M.: Právna úprava inštitútu verejnej správy de lege ferenda. In: Právny obzor č. 5/1994, s. 512 a 513.

36 V ďalšej časti svojho článku odporúča v novom zákone o obecnom zriadení „presnejšie vymedziť pojem obce ako prirodzenej komunity občanov z hľadiska jej základných funkčných parametrov podmieňujúcich jej samosprávnu existenciu (škola, pošta, lekárska ambulancia, základné obchodné zariadenie)“. Týmto konštatovaním nepriamo otvára problematiku definovania určitých štandardov vybavenosti obce verejnými službami. Aktuálnosť tohto konštatovania potvrdzujú poznatky uvedené v 3. kapitole našej práce (predovšetkým podkapitola 3.5.), kde uvádzame okrem iného aj počty novozriadených obcí, ktorým chýbajú základné prvky technickej, resp. sociálnej infraštruktúry. Ide najmä o obce s malým počtom obyvateľov, kde existencia, resp. budovanie týchto zariadení by v mnohých prípadoch mohlo byť nerentabilné. Je ťažké akceptovať prípadné konštatovanie, že časť novozriadených obcí svojím vybavením technickou a sociálnou infraštruktúrou nezabezpečuje plnohodnotné fungovanie obce, keď neexistujú zákonom stanovené určité štandardy. S takýmto inštitútom nerátala ani ústava. Definovanie a schválenie určitých štandardov vybavenosti obcí je otvoreným, ale v podstate u nás neriešeným problémom. Určitým prínosom v tomto smere bolo stanovenie štandardov vybavenosti okresných a krajských miest46. I keď tieto štandardy riešia prioritne problematiku vybavenosti miest, predsa môžu byť určitým metodickým signálom aj pre prípadné posudzovanie úrovne vybavenosti malých a stredne veľkých obcí. Iným závažným problémom sú obce, v ktorých klesol počet obyvateľov pod cca 30 osôb a táto tendencia pretrváva. Tu je opodstatnené seriózne individuálne skúmať, do akej miery a kvality je takáto komunita (spravidla vekovo staršia) schopná zabezpečovať legálnu tvorbu orgánov obce, kvalifikovaný výkon samosprávy a zabezpečovať tak základné životné potreby občanov. Z novozriadených obcí je v tomto pásme obec Jesenské, okr. Levice s 33 obyvateľmi.

46 Uznesením vlády č. 30/2000 vzala vláda SR na vedomie Správu k návrhu štandardov minimálnej vybavenosti krajských a okresných miest a metodiku posudzovania úrovne štrukturálnej vybavenosti miest a uložila pokračovať pri spracovaní návrhu štandardov minimálnej vybavenosti miest vo väzbe na reformu verejnej správy. V roku 2001 bol následne vypracovaný Návrh štandardov minimálnej vybavenosti miest, ktorý vláda v závere roka zobrala na vedomie.

37 2.2. Kvantifikácia zmien

Od roku 1930 počet obcí na Slovensku postupným zlučovaním sústavne klesal. Najväčší úbytok bol v 70. rokoch. Prvá najsilnejšia vlna rozdeľovania obcí (dezintegrácie) sa uskutočnila už v roku 1990. V ďalších rokoch síce poklesla početnosť zmien, ale problém postupného drobenia organizácie osídlenia bol stále aktuálny. Vývoj počtu obcí v SR na základe údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov dokumentuje tabuľka:

Tab. 2 Vývoj počtu obcí v rokoch 1930 – 2001 Dátum Počet obcí na území SR Rozdiel

1. 12. 1930 3 479 – 4. 10. 1946 3 361 -118 1. 3. 1950 3 334 -27 1. 3. 1961 3 237 -97 1. 12. 1970 3 091 -146 1. 11. 1980 2 725 -366 3. 3. 1991 2 834 +109 26. 5. 2001 2 883 +49 Zdroj: Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov 1930 – 1980 in: Historická štatistická ročenka ČSSR, s. 46, Federální statistický úřad Praha 1985, Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov 1991, ŠÚ SR, Bratislava 1992, Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001, ŠÚ SR, Bratislava 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Vzhľadom nato, že dokumentujeme časový rad viazaný na údaje sčítania ľudu, máme čiastočne skreslený obraz o vývoji v zlomových rokoch 1990 a 1991. Kombináciou týchto údajov s údajmi Štatistického úradu SR k 31. 12. v sledovaných rokov sa nám dostáva presnejšia informácia v nasledujúcej tabuľke:

Tab. 3 Vývoj počtu obcí v rokoch 1980 – 1991 Dátum Počet obcí na území SR Rozdiel

1. 11. 1980 2 725 – 31. 12. 1989 2 669 - 56 31. 12. 1990 2 826 + 157 3. 3. 1991 2 834 + 8 31. 12. 1991 2 814 - 12 Zdroj: Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov 1980 a 1991, ŠÚ SR; Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch 1989 – 1991, ŠÚ SR 1990 – 1992; prepočty: Berčík, Lovecký.

Znamená to, že najnižší počet – 2 669 obcí na území Slovenskej republiky bol k 31. 12. 1989. Už k 1. 1. 1990 vznikla rozdelením prvá nová obec Ivachnová, okr. Ružomberok od obce Liptovská Teplá. Ďalšie zmeny sa uskutočnili k 1. 7.; 1. 8.; 1. 9. a najviac – 75 prípadov 23. 11. 1990 – ku dňu prvých komunálnych volieb. K tomuto dňu sa aj 14 obcí zlúčilo.

38 Historický vývoj počtu obcí na území Slovenskej republiky za uplynulých 70 rokov názorne dokumentuje nasledujúci graf:

Graf 2 Vývoj počtu obcí na území SR v rokoch 1930-2002

3 700

3 500 3 479

3 361 3 334 1.12. 1930 3 300 4.10. 1946 3 237 1. 3. 1950 1. 3. 1961 1.12. 1970 3 091 1.11. 1980 3 100 et obcí 31.12. 1989 č 31.12. 1990 po 3. 3. 1991 31.12. 1991 2 883 2 891 2 900 26. 5. 2001 2 826 2 834 2 814 31.12. 2002

2 725 2 669 2 700

2 500 1.12. 1930 4.10. 1946 1. 3. 1950 1. 3. 1961 1.12. 1970 1.11. 1980 31.12. 1989 31.12. 1990 3. 3. 1991 31.12. 1991 26. 5. 2001 31.12. 2002

Zdroj: Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov 1930 – 1980 in: Historická štatistická ročenka ČSSR, s. 46, Federální statistický úřad Praha 1985, Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov 1991, ŠÚ SR, Bratislava 1992, Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001, ŠÚ SR, Bratislava 2002; graf: Berčík, Lovecký.

Vývoj územnej organizácie správy obcí v Slovenskej republike po roku 1990 je zdokumentovaný v ďalšej časti práce v dvoch časových etapách. Roky 1990 až 1999 s výraznými zmenami na začiatku tohto decénia. Toto obdobie dokumentujeme širokým rozsahom štatistických údajov ohraničených časovým horizontom 31. 12. 2001.

Ďalej dokumentujeme zvlášť zmeny schválené v rokoch 2000 a 2001, ktorých účinnosť bola viazaná na termín komunálnych volieb 6. – 7. 12. 2002. O týchto obciach sú v súčasnosti len minimálne štatistické informácie – hlavne sociálno-ekonomického charakteru. Neumožnilo nám to náležitú porovnateľnosť s celým radom demografických a ekono- mických charakteristík zhromaždených o novozriadených obciach za obdobie 90. rokov.

Obce, ktoré vznikli rozdelením pôvodných obcí, resp. miest po 1. 1. 1990 označujeme v ďalšom texte ako „novozriadené“, aby sme zvýraznili, že ide o obce, ktoré boli v blízkej, resp. dávnejšej minulosti už samostatné obce. Musíme však poznamenať, že v cca 6 prípadoch vznikli v tejto etape aj obce z osád, resp. častí obce.

39 2. 3. Územné zmeny obcí podľa jednotlivých typov (1990-1999)

Okrem Ústredného vestníka SR a Zbierky zákonov47 SR boli informácie o územných zmenách obcí a aktualizovaný počet obcí k 1. 1. a 31. 12. príslušného roku oficiálne uvedený v materiáli Štatistického úradu SR „Bilancia pohybu obyvateľov SR podľa obcí“. Ďalším zdrojom informácií o týchto zmenách v časovom rozpätí jednotlivých sčítaní obyvateľov, domov a bytov je „Štatistický lexikón obcí“ k roku 1992 a k roku 2002, kde sa vo zvláštnej časti zverejnil prehľad o vykonaných zmenách . O starších územných zmenách obcí sú informácie uvedené v lexikónoch obcí k rokom 1966, 1976, 1984. Pozoruhodným faktografickým dokumentom a zdrojom informácií je aj výskumná úloha INFOSTAT-u Bratislava z roku 1998 „História územného a správneho usporiadania SR“ spracovaná Denisou Jurčovou. Z encyklopedických informácií je pozoruhodný „Vlastivedný slovník obcí na Slovensku“ 1977 – 1978. Najnovším dielom je encyklopedická práca M. Majtána „Názvy obcí Slovenskej republiky“ (vývin v rokoch 1773 – 1997) z roku 1998. Celkový prehľad o uskutočnených zmenách v územnej organizácii obcí poskytuje tento graf:

Graf 3 Územné zmeny obcí v SR v rokoch 1990 – 2002

140

130 125 120

110

100

ť 70

60 etnos č 49 po 50

20 13 11 10 7 10 5 4 5 2 1 2 3 223 112 332 0 1990 1991 1992-2 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2002 -10 -15 -20 -17 rok

dezintegrácia miest dezintegrácia obcí integračné zmeny obcí

Zdroj: JURČOVÁ, D.: História územného a správneho usporiadania SR, INFOSTAT 1998; graf: Berčík, Lovecký.

V sledovanom období rokov 1990 – 1999 z dôvodov uvedených v predchádzajúcej kapitole výrazne prevládali dezintegračné územné zmeny obcí. Analyzujeme ich podľa typológie uvedenej v podkapitole 1.4.: A.1. Vznik vidieckej obce rozdelením mesta Značná početnosť tohto typu územnej zmeny bola v 70. a 80. rokoch odrazom snahy zrýchliť administratívnymi opatreniami prirodzený proces splývania obcí s mestami,

47 Chronologický prehľad právnych noriem k územným zmenám obcí za roky 1990 – 2001 je uvedený v prílohe č.2.

40 ku ktorým geograficky, urbanizačne a ekonomicky inklinovali. Občania nových mestských častí mali určité výhody z novej situácie (napr. autobusová MHD), no boli tu aj nevýhody (napr. vyššie majetkové dane a miestne poplatky). V mnohých prípadoch vedenia miest nedostatočne riešili životné potreby občanov týchto nových častí miest. Zároveň viazla aj komunikácia s nimi. Tieto a ďalšie okolnosti boli podnetom na to, že za obdobie rokov 1990 – 1999 vzniklo rozdelením miest až 93 nových obcí, z toho 48 nových obcí hneď v roku 1990. Tento typ zmeny sa uplatnil v 31 okresoch. Rozdelenie sa uskutočnilo v 43 mestách, z nich v prípade 18 miest išlo o odčlenenie len 1 obce. Najviac obcí bolo odčlenených od mesta Topoľčany (7), ďalej nasledujú krajské mestá Žilina (6) a Banská Bystrica (5). Bolo to čiastočne aj odrazom skutočnosti, že týmto dvom mestám bol v období 70. a 80. rokov pričlenený značný počet okolitých obcí – Banská Bystrica 19 obcí, Žilina 18 obcí. Samosprávne orgány miest Bratislavy a Košíc však dokázali nepodľahnúť niektorým dezintegračným tlakom, ktoré vznikli aj v nich. Veľkostnú štruktúru novozriadených obcí, ktoré vznikli rozdelením miest, dokumentuje graf:

Graf 4 Veľkostná štruktúra novozriadených obcí, ktoré vznikli rozdelením miest – počet

8 5

do 199 obyv. 200 - 499 obyv. 500 - 999 obyv. 1 000 - 1 999 obyv. 2 000 - 4 999 obyv.

Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch 1989 – 2001, ŠÚ SR 1990 – 2002; graf: Berčík, Lovecký.

Najmenšie obce vznikli z miest Kremnica, Veľký Krtíš a kúpeľného mesta Sliač. Do veľkostnej skupiny obcí od 2 000 do 4 999 obyvateľov pribudli 3 obce z mesta Žilina, 2 obce z mesta Nitra a po jednej obci z miest Spišská Nová Ves, Kežmarok a Prešov. Dotknuté mestá mali pred procesom rozdeľovania v úhrne 1 164 493 obyvateľov. Tento stav sa znížil v analyzovanom období odčlenením obcí o 95 180 obyvateľov, čo je 8 % východiskového stavu. Novozriadené obce mali v priemere 1 023 obyvateľov48.

48 Údaje vychádzajú zo stavu k 31.12. v roku rozdelenia príslušných obcí. Ku dňu sčítania obyvateľov v roku 2001 sa zvýšil počet obyvateľov týchto obcí v úhrne na 100 879 osôb.

41 Nasledujúca tabuľka dokumentuje rôznu mieru úbytku obyvateľov podľa jednotlivých miest.

Tab. 4 Územné zmeny v mestách s úbytkom nad 10 % počtu obyvateľov Novozriadené obce z toho vo veľkostnej skupine Počet obyvateľov Podiel na Mesto počte pred Počet rozdelením Počet obyvateľov obyv. obyv. obyv. obyv. obyv. do 199 obyvateľov miest 200 – 499 500 – 999 1 000 – 999 2 000 – 4 999 Rajecké Teplice 7 042 4 - - 2 2 - 4 459 63 % Rajec 7 445 4 - 3 1 - - 2 012 27 % Liptovský Hrádok 10 948 2 - - 1 1 - 2 373 22 % Topoľčany 37 644 7 - - 4 3 - 8 088 21 % Tlmače 5 440 2 - 1 1 - - 1 118 21 % Kežmarok 20 577 2 - - 1 - 1 4 088 20 % Kremnica 7 133 4 2 1 1 - - 1 294 18 % Štúrovo 14 338 2 - - - 2 - 2 297 16 % Sliač 3 887 2 1 1 - - - 583 15 % Vrbové 6 671 2 - 1 1 - - 944 14 % Žilina 97 167 6 - 1 - 2 3 13 062 13 % Veľký Šariš 4 027 1 - - 1 - - 536 13 % Šurany 11 839 1 - - - 1 - 1 565 13 % Rožňava 21 756 4 - - 3 1 - 2 843 13 % Nová Baňa 8 684 1 - - - 1 - 1 131 13 % Moldava nad Bodvou 10 256 1 - - - 1 - 1 299 13 % Púchov 20 675 3 - - 2 1 - 2 551 12 % Spišská Nová Ves 45 078 3 - 2 - - 1 5 536 12 % Medzev 4 100 1 - - 1 - - 500 12 % Fiľakovo 11 594 2 - 1 - 1 - 1 393 12 % Galanta 18 597 1 - - - 1 - 1 818 10 % Ďalších 22 miest je s podielom menším ako 10 %; Počet obyvateľov v novozriadených obciach je súčtom počtu obyvateľov jednotlivých obcí podľa stavu k 31.12. v roku rozdelenia príslušných obcí. Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch 1989 – 2001, ŠÚ SR 1990 – 2002 ; prepočty: Berčík, Lovecký.

A.2. Vznik mesta rozdelením mesta Tento typ zmeny je ojedinelý, pretože aj v minulosti bolo zlúčenie dvoch miest zriedkavé. Jediný prípad takejto zmeny sa uskutočnil už v roku 1990, keď sa mesto Martin rozdelilo na mesto Martin a mesto Vrútky, ktoré bolo mestom už pred zlúčením v roku 1971. A.3. Vznik vidieckej obce rozdelením vidieckej obce Bol to najpočetnejší typ dezintegračnej zmeny, časovo silne koncentrovaný do roku 1990. Tak v rokoch 1990 – 1999 vzniklo 133 nových obcí. Z územného hľadiska najviac týchto obcí vzniklo v Trenčianskom kraji (35 obcí), v Trnavskom kraji (25 obcí) a Nitrianskom kraji (24 obcí). Najmenej v Bratislavskom kraji (3 obce). Zo 41 okresov, v ktorých takýmto spôsobom vznikli nové obce, bolo najviac prípadov v okrese Považská Bystrica (10 obcí) a po 8 obcí v okresoch Trnava, Dunajská Streda, Rimavská Sobota a Topoľčany.

42 A.4. Vznik vidieckych obcí rozdelením vidieckej obce a zároveň zánikom tejto obce Išlo v podstate o obce, ktoré vznikali zlúčením v 70. a 80. rokoch a prijali pre integrovanú obec v tom čase nový názov. Ich rozdelením vznikli nové obce väčšinou s pôvodnými názvami. V minulosti zlúčené obce ako právne subjekty zanikli (18 obcí). V štyroch prípadoch išlo o rozdelenie obce na 3 pôvodné obce. Tento typ územnej zmeny sa najviac uplatnil v Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Z okresov 4 takéto územné zmeny boli v okrese Košice-okolie a 3 zmeny v okrese Nitra. Napriek silnej prevahe dezintegračných územných zmien obcí vyskytlo sa aj niekoľko prípadov integračných zmien. B.1. Zlúčenie vidieckej obce s mestom V Prešovskom kraji sa vyskytli 4 prípady zlúčenia menších obcí s blízkym mestom (Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Vysoké Tatry). B.2. Zlúčenie vidieckej obce s ďalšou vidieckou obcou, ktorej názov zostáva I keď ide o protichodný jav v porovnaní s trendom 90. rokov, odráža reálnu situáciu v niekoľkých malých obciach, ktoré pravdepodobne nemali už dosť vlastných síl na uplatnenie výkonu obecnej samosprávy. Tento typ integrácie v počte 27 zlúčených obcí sa v rokoch 1990 a 1992 uplatnil v 14 okresoch a 6 krajoch. Najviac v Banskobystrickom kraji (11 obcí) a v okrese Prešov (5 obcí). Vyskytli sa aj 3 prípady zlúčenia 2 obcí s jednou vidieckou obcou a jeden prípad zlúčenia 3 obcí s obcou Hontianske Tesáre v okrese Krupina už v roku 1990. B.3. Zlúčenie vidieckych obcí Len v dvoch prípadoch došlo k zlúčeniu dvoch obcí, z ktorých vznikli nové obce. Ich názvy sú zložené z predchádzajúcich názvov zlúčených obcí (Kočín-Lančár, Liptovská Svinná–Babkov). Tieto obce evidujeme medzi novozriadenými obcami, ktoré sú analyzované v ďalšej časti materiálu. B.4. Zánik vidieckej obce V okrese Levice obec Mochovce zanikla v dôsledku výstavby atómovej elektrárne. Zmeny vykonané v jednotlivých rokoch sú zrekapitulované podľa uplatnenej typológie v nasledujúcej tabuľke:

Tab. 5 Rozdeľovanie a zlučovanie obcí podľa typov zmien a rokov

Typ územnej zmeny * 19901991199219931994199519961997199819992000Celkom

vznik vidieckej obce rozdelením mesta A14821311254323 93 vznik mesta rozdelením mesta A2 1 1 vznik vidieckej obce rozdelením vidieckej obceA310868322112 133 vznik vidieckych obcí rozdelením vidieckej obce A4 32 2 2 3 39 zánik obce v dôsledku rozdelenia (A4) -15 -1 -1 -1 -18 dezintegračné zmeny spolu A174320215764350248 zlúčenie vidieckej obce a mesta B1 -2 -1 -1 -4 zlúčenie vidieckej obce a ďalšej vidieckej obce B2 -14 -12 -1 -27 zlúčenie vidieckych obcí B3 -2 -2 zánik vidieckej obce B4 -1 -1 integračné zmeny spolu B-17-15-200000000-34 prírastky (úbytky) obcí spolu 157-1218215764350214

* Typológia územných zmien prevzatá z: Slavík: Územné zmeny obcí v Slovenskej republike v etape transformácie (1990 – 1998). In: GEOGRAPHICA Nr. 41, 1998. Tabuľka upravená a dopracovaná: Berčík, Lovecký.

43 V tabuľke je zahrnutá v údajoch za rok 1990 aj obec Bzince, okr. Topoľčany, ktorá existovala len od 1. 7. 1990 do 1. 9. 1990. Štatistické údaje v ďalších častiach materiálu sú viazané k 31. 12. príslušného roku. Z týchto dôvodov sa táto obec v ďalších tabuľkách neuvádza.

V typovej charakteristike A1 až A4 vzniklo celkove 266 obcí, z ktorých obec Bzince zanikla. Zlúčením dvoch dvojíc vidieckych obcí (B3) vznikli 2 obce. Takto nových, resp. novozriadených obcí za analyzované obdobie bolo 267. S touto množinou obcí sa zaoberáme v ďalšej časti práce. Množinu nových obcí, ktoré vznikli rozdelením v rokoch 1990 až 1999, sme sa pokúsili analyzovať aj z hľadiska vývoja ich územnej organizácie v minulosti. Išlo o zistenie termínu, kedy boli tieto obce pred rokom 1990 zlúčené s inými obcami, resp. mestami, a tým zanikli. Z dostupných dokladov49 sa podarilo identifikovať obdobie od roku 1960 a vyjadriť ho na nasledujúcom grafe, ktorý zároveň dokumentuje rozdelenie tohto procesu do určitých nepravidelných etáp. Najintenzívnejšie boli roky 1974 – 1976 (95 zlúčených obcí), roky 1979 – 1980 (41 zlúčených obcí), roky 1970 – 1971 (30 zlúčených obcí).

Graf 5 Obce novozriadené v rokoch 1990 – 1999, ktoré boli v predchádzajúcom období pričlenené k iným obciam a mestám

70 64

40 et obcí č

po 30 26 24 22 19 20 18 18 16 13 13

10 8 6 5 6 4 2 1 1 1 000 0 0 0 00 0000 0 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1988 1989 1990 nezistené rok

Zdroj: JURČOVÁ, D.: História územného a správneho usporiadania SR, INFOSTAT 1998; prepočty a graf: Berčík, Lovecký.

49 Pozri JURČOVÁ, D.: História územného a správneho usporiadania SR, výskumná úloha, INFOSTAT, Bratislava. 1998, doplnené prieskumom niektorých prípadov prostredníctvom okresných archívov, 2002.

44 Z celkového počtu 267 novovzniknutých obcí sa individuálnym šetrením50 v 18 prípadoch zistilo, že neboli v minulosti predmetom administratívneho zlučovania. Niektoré z nich (napr. obce Turecká, okr. Banská Bystrica, Korytárky, okr. Detva, Virt a Bodzianske Lúky, okr. Komárno, Utekáč a Zlatno, okr. Poltár) boli v minulosti evidované len ako osady, resp. časti obce. Ďalšie novozriadené obce boli obcami dávno pred rokom 1960 a z rôznych dôvodov zanikli (napr. Jesenské, okr. Levice – 1926, Korytné, okr. Levoča – 1925). Zostávajúcich 249 obcí má zadokumentovaný dátum ich zániku zlúčením. V rokoch 1960 – 1965 to bolo 39 obcí, v rokoch 1965 – 1969 to bolo 7 obcí. Prevažne išlo o zlučovanie menších obcí (30 obcí s počtom do 500 obyvateľov) a len 3 obce boli zlúčené s mestami Lučenec, Rožňava, Štúrovo. V 70. rokoch to bolo 152 obcí (z toho v roku 1976 až 64 obcí). V tomto desaťročí sa veľmi presadzovalo zlučovanie prímestských obcí s mestami – celkove 53 obcí, najviac k Topoľčanom – 7 obcí, k Nitre – 3 obce, k Rožňave – 3 obce a k ďalším 11 mestám po 2 obce. V 80. rokoch to bolo 50 obcí (k Žiline, Kremnici a Rajcu po 4 obce). V roku 1990 bola zlúčená 1 obec a následne v roku 1995 sa opäť rozdelila (Petrova Lehota v okrese Trenčín). Zaujímavé je porovnanie celkového počtu integrovaných (zlúčených) obcí v predchádzajúcich troch desaťročiach s počtom obcí, ktoré od roku 1990 boli na žiadosť občanov novozriadené. V 60. rokoch (v intervale dátumov sčítania obyvateľov, domov, bytov) sa znížil počet obcí na Slovensku zlúčením o 146. Z nich sa 39 (26,7 %) znovu v uplynulom desaťročí rozdelilo. V 70. rokoch sa znížil počet obcí zlúčením o 366. Z nich 152 obcí (41,5 %) sa znovu rozdelilo. V 80. rokoch (1. 11. 1980 až 31. 12. 1989) sa znížil počet obcí na Slovensku zlúčením o 56. Z nich sa až 50 obcí (89,3 %) znovu v 90. rokoch rozdelilo. Rozdielny pomer obcí k počtu integrovaných obcí v jednotlivých predchádzajúcich desaťročiach sa dá vysvetliť tým, že v čerstvo integrovaných obciach v 80. rokoch bolo viac ambícií vrátiť sa k pôvodnému stavu, pretože občania si ešte na nový stav nezvykli a vnímali ho prevažne ako príťaž. V obciach integrovaných pred 10 a viac rokmi sa vo viac ako polovice obcí integračný stav vnímal pomerne kladne, resp. indiferentne, čo nevytváralo už také razantné podhubie pre dezintegračné zámery.

50 Cenné informácie poskytli príslušné pobočky štátnych archívov

45 2. 4. Územné zmeny obcí schválené v rokoch 2000 a 2001 Po úprave predpisov v roku 1999 schválila vláda SR51 v roku 2000 dve zmeny: V okrese Nitra sa rozdelila obec Lefantovce na obec Dolné Lefantovce a obec Horné Lefantovce. Pôvodná obec formálne zanikla. Po rozdelení majú Dolné Lefantovce 518 obyvateľov a katastrálne územie s rozlohou 461 ha, Horné Lefantovce 897 obyvateľov a katastrálne územie s rozlohou 1860 ha. Obe nové obce boli samostatné obce do 1. 1. 1976. V okrese Košice- okolie sa rozdelila obec Družstevná pri Hornáde na obec Družstevná pri Hornáde a obec Kostoľany nad Hornádom. Nová obec Kostoľany nad Hornádom má 1 088 obyvateľov a katastrálne územie s rozsahom 691 ha. Kostoľany nad Hornádom boli v minulosti samostatnou obcou. V roku 2001 schválila vláda SR52 týchto 6 zmien v územnej organizácii obcí: V okrese Dunajská Streda obec Horná Potôň mala štyri časti obce: 1. Benkova Potôň, 2. Čečínska Potôň, 3. Horná Potôň, 4. Horná Potôň-Lúky. Tri časti obce mali vlastné katastrálne územie, štvrtá časť obce Horná Potôň-Lúky, ktorá požiadala o rozdelenie, nemala vlastné katastrálne územie, je vzdialená od ostatných častí obce približne 10 km a žije v nej okolo 250 obyvateľov. Podľa návrhu súpisu parciel k založeniu novej obce a jej katastrálneho územia by územie novej obce malo mať výmeru 4 944 123 m2. Vyžiadalo si to založenie nového katastrálneho územia. Názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied odporučili určiť novej obce namiesto zloženého názvu Horná Potôň-Lúky názov Potônske Lúky. Obec s týmto názvom súhlasila. V okrese Galanta mesto Sládkovičovo má dve časti obce: 1. Malá Mača, 2. Sládkovičovo, ktoré mali vlastné katastrálne územia. O rozdelenie požiadala mestská časť Malá Mača, ktorá je od mestskej časti Sládkovičovo vzdialená asi 3 km a s mestom Sládkovičovo urbanisticky nesplynula. Po rozdelení má obec Malá Mača 564 obyvateľov a územie obce s výmerou 7 974 564 m2. V okrese Senec obec Reca mala dve časti obce: 1. Nový Svet, 2. Reca, ktoré majú vlastné katastrálne územia. O rozdelenie požiadala časť obce Nový Svet, ktorá je od časti obce Reca vzdialená asi 5 km. Po rozdelení má obec Nový Svet približne 60 obyvateľov a územie obce s výmerou 747 277 m2. V okrese Nitra obec Podhorany mala tri časti obce: 1. Bádice, 2. Mechenice, 3. Sokolníky a územie obce tvorili tri katastrálne územia s rovnakými názvami. O rozdelenie požiadala časť obce Bádice s katastrálnym územím s výmerou 4 111 735 m2. V časti obce žilo 350 obyvateľov a je od ďalších častí obce vzdialená asi 6 km. Mesto Nitra má štrnásť častí mesta, ktoré ležia na dvanástich katastrálnych územiach. O rozdelenie požiadala mestská časť Štitáre, ktorá mala vlastné katastrálne územie, urbanisticky s mestom Nitra nesplynula a navyše je od mesta Nitra výrazne oddelená katastrálnym územím samostatnej obce Nitrianske Hrnčiarovce. Nová obec Štitáre má 565 obyvateľov a územie obce s výmerou 7 494 228 m2.

51 Pozri Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 197/2000 Z. z. zo 17. mája 2000. 52 Pozri Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 583/2001 Z. z. z 19. decembra 2001.

Mesto Zlaté Moravce malo štyri časti mesta: 1. Chyzerovce, 2. Prílepy, 3. Zlaté Moravce, 4. Žitavany, ktoré ležali na piatich katastrálnych územiach. O rozdelenie požiadala mestská časť Žitavany, ktorej územie tvoria dve katastrálne územia s názvami Kňažice a Opatovce nad Žitavou. Po rozdelení má nová obec Žitavany 1 798 obyvateľov a územie obce s výmerou 18 202 043 m2. Spomínané zmeny v zmysle zákona53 vstúpili do platnosti ku dňu komunálnych volieb (6. – 7. 12. 2002). Celkove vzniklo rozdelením 9 nových obcí a jedna obec zanikla. Z toho 3 obce vznikli odčlenením od miest. Tieto zmeny nie sú premietnuté v analytických častiach tohto dokumentu. Uvedené počty obyvateľov a výmery katastrálnych území novozriadených obcí boli prevzaté z písomnej dokumentácie, ktorá bola východiskom pre schvaľovací proces zmien vo vláde SR. V Štatistickom lexikóne obcí Slovenskej republiky 2002, ktorý zohľadňuje stav k 31. 12. 2002, boli zverejnené prvé demografické údaje za uvedené obce, odvodené od výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001.

Tab. 6 Novozriadené obce k 7. 12. 2002 - základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov Obyvateľstvo trvale bývajúce Trvale obývané Ekonomicky aktívne byty pracujúce

Názov okres spolu ženy 0 - 14 poproduktívny vek spolu odchádzajúce za prácou vo verejnom sektore v súkromnom sektore spol. hosp. domácnosti spolu v rodinných domoch domy

Dolné Lefantovce 403 572 293 108 145 259 103 114 111 183 176 176 171 Horné Lefantovce 403 879 451 143 212 418 207 185 198 302 271 240 243 Kostoľany nad Hornádom 806 1153 561 226 180 650 214 246 304 362 307 277 272 Potônske Lúky 201 237 112 41 54 107 22 18 22 69 70 70 70 Malá Mača 202 565 290 96 151 263 106 49 179 188 175 167 170 Nový Svet 108 64 34 7 22 26 20 17 7 32 26 25 26 Bádice 403 349 179 56 93 166 89 44 86 146 113 113 114 Štitáre 403 559 290 112 92 283 40 86 121 180 163 163 165 Žitavany 407 1837946 338 421 875 161 329 353 620 520 519 516 Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2002, ŠÚ SR 2003; Perfekt 2003. K 31. 12. 2002 mali tieto novozriadené obce nasledujúci počet obyvateľov: Dolné Lefantovce - 524, Horné Lefantovce - 896, Kostoľany nad Hornádom – 1 139, Potônske Lúky - 240, Malá Mača - 604, Nový Svet - 62, Bádice - 355, Štitáre – 583 a Žitavany – 1 803.

53 Pozri Zákon SNR o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, § 2a, ods. 1.

47 2. 5. Vplyv územných zmien obcí na vývoj štruktúry osídlenia Na začiatku druhej kapitoly sme dokumentovali príčiny a rozsah dynamických zmien v územnej organizácii správy obcí na začiatku 90. rokov a ich pozvoľné pretrvávanie v ďalšom období. Vznik značného počtu nových obcí a naopak zlúčenie relatívne malého počtu obcí vyústilo v období od 31.12.1989 do 31.12.2001 v celkový prírastok 214 obcí na území SR, čo podľa veľkostných skupín obcí dokumentuje graf:

Graf 6 Počet obcí v porovnaní rokov 1989 a 2001

900 804 776 800 756 700 700

600 554

500 373 517

400 324 300 251

200 248 125 100

0 124 2001 do 199 obyv. 200 - 499 obyv. 500 - 999 obyv. 1989 1 000 - 1 999 obyv. 2 000 - 4 999 obyv. nad 5 000 obyv.

1989 2001

Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch 1989 – 2001, ŠÚ SR 1990 – 2002; graf: Berčík, Lovecký. Toto sa premietlo, samozrejme, aj do veľkostnej štruktúry obcí, čo v štandardnom štatistickom členení dokumentuje tabuľka:

Tab. 7 Zmeny veľkostnej štruktúry obcí v porovnaní rokov 1989 a 2001 2001 – 1989 Veľkostná skupina obce obyvateľstvo počet % počet % do 199 obyv. 49 22,9 5 837 6,4 200 – 499 obyv. 48 22,4 15 667 17,2 do 500 obyv. 97 45,3 21 504 23,6 500 – 999 obyv. 76 35,5 47 709 52,3 1 000 – 1 999 obyv. 37 17,3 50 251 55,0 2 000 – 4 999 obyv. 3 1,4 11 122 12,2 5 000 – 9 999 obyv. 2 0,9 15 912 17,4 10 000 – 19 999 obyv. 1 0,5 22 990 25,2 20 000 – 49 999 obyv. -2 -0,9 -45 733 -50,1 50 000 – 99 999 obyv. 0 0,0 -20 239 -22,2 nad 100 000 obyv. 0 0,0 -12 228 -13,4 SR spolu 214 100,0 91 288 100,0 Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch 1989 – 2001, k 31. 12., ŠÚ SR 1990 – 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

48 Porovnanie údajov k 31. 12. 1989 a 31. 12. 2001 avizuje, že nárast celkového počtu obcí o 214 sídiel sa premietol predovšetkým do veľkostných skupín obcí do 1 000 obyvate- ľov. Pokles obyvateľov v mestách nad 20 000 obyvateľov je dôsledkom aj toho, že rozdele- ním miest vzniklo až 93 nových obcí s počtom 95 180 obyvateľov (pozri kapitolu 2.3.). Za obdobie rokov 1990 – 1999 vzniklo rozdelením 267 novozriadených obcí, ktoré k 31.12.2001 mali 191 821 obyvateľov. Priemerne na jednu takúto obec pripadá 718 obyvateľov. Značná časť z nich bola už samostatnými obcami v blízkej, resp. v dávnejšej minulosti (pozri kapitolu 2.3.). Novozriadené obce tvoria 9,3 % z celkového počtu 2 883 obcí (31. 12. 2001) a 3,6 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Znamená to, že skoro každá desiata obec na Slovensku má charakter novozriadenej obce. Početnosť uskutočnených zmien v sledovanom období sa odrazila aj na zmene štruktúry osídlenia vyjadrenej zmenou počtu obcí v jednotlivých veľkostných skupinách obcí v rámci SR a podielom počtu novozriadených obcí na celkovom počte obcí v jednotlivých okresoch a krajoch. Ucelený prehľad poskytuje tabuľka:

Tab. 8 Štruktúra osídlenia v SR a novozriadené obce v rokoch 1990 – 1999 SR – 31. 12. 2001 z toho – novozriadené obce Veľkostná skupina počet počet počet počet podiel na SR obcí obyv. obcí obyv. obce obyv. do 199 obyv. 373 46 674 38 5 471 10,2 % 11,7 % 200 – 499 obyv. 804 277 250 100 34 261 12,4 % 12,4 % 500 – 999 obyv. 776 549 475 74 50 322 9,5 % 9,2 % 1 000 – 1 999 obyv. 554 777 747 42 57 403 7,6 % 7,4 % 2 000 – 4 999 obyv. 251 740 467 11 29 139 4,4 % 3,9 % 5 000 – 9 999 obyv. 53 368 473 2 15 225 3,8 % 4,1 % 10 000 – 19 999 obyv. 32 459 975 20 000 – 49 999 obyv. 29 849 142 50 000 – 99 999 obyv. 2 664 130 nad 100 000 obyv. 9 645 618 SR spolu 2 883 5 378 951 267 191 821 9,3 % 3,6 % Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch 1989 – 2001, ŠÚ SR 1990 – 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Novozriadené obce sú najviac zastúpené vo veľkostnej skupine obcí s 200 – 499 obyvateľmi, v ktorej je až 100 novozriadených obcí (12,4 %) s celkovým počtom 34 261 obyvateľov. Priemerne na jednu novozriadenú obec pripadá 342 obyvateľov, čo je približne v polovici intervalu predmetnej veľkostnej skupiny. Vo veľkostnej skupine 500 – 999 obyvateľov je 74 novozriadených obcí (9,5 %) s 50 322 obyvateľmi (31. 12. 2001). Priemerne 1 na 1 obec pripadá 680 obyvateľov, čo je približne len úroveň /3 intervalu veľkostnej skupiny. Veľkostnú skupinu obcí s 1 000 – 1 999 obyvateľmi rozšírilo 42 novozriadených obcí (7,6 %) s 57 403 obyvateľmi. Priemerná veľkosť týchto obcí je vyjadrená počtom 1 367 obyvateľov, 1 čo zase znamená len úroveň približne /3 veľkostného intervalu tejto skupiny obcí. Celý tento proces z iného hľadiska dokumentuje graf na nasledujúcej strane.

49 Graf 7 Podiel jednotlivých veľkostných skupín na celkovom počte novozriadených obcí

4,1% 0,7% 14,2%

15,7%

37,5% 27,7%

do 199 obyv. 200 - 499 obyv. 500 - 999 obyv. 1 000 - 1 999 obyv. 2 000 - 4 999 obyv. 5 000 - 9 999 obyv.

Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v roku 2001, ŠÚ SR 2002; graf: Berčík, Lovecký.

Skutočnosť, že až 38 novozriadených obcí (14,2 %) je vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov, dokumentuje jeden z negatívnych faktorov celého dezintegračného procesu obcí. V nich teraz žije 5 471 obyvateľov, čo je v priemere 144 obyvateľov na jednu obec. Medzi novozriadené obce s početne najnižším stavom obyvateľstva patrí: – obec Jesenské (okres Levice) s 33 obyvateľmi (31. 12. 2001), v roku 1992 pri rozdelení od obce Beša mali 58 obyvateľov; – obec Haluzice (okres Nové Mesto nad Váhom) s 61 obyvateľmi (31.12.2001); – obec Maškovce (okres Humenné) s 62 obyvateľmi (31.12.2001); – aj obce Ižipovce (okres Liptovský Mikuláš) a Gemerské Michalovce (okres Rimavská Sobota) má menej ako 100 obyvateľov.

Rozsah dezintegrácie bol rôzny aj z regionálneho hľadiska. Je vyjadrený početnosťou zmien v jednotlivých okresoch, resp. krajoch. Zmeny v územnom usporiadaní správy obcí sa uskutočnili v 60 okresoch. Z toho v okresoch Turčianske Teplice a Krupina došlo, naopak, len k zlučovaniu obcí. Územný priemet procesu novozriadenia obcí je znázornený v grafe na nasledujúcej strane, v ktorom sú jednotlivé obce vyjadrené v rámci krajov bodmi vertikálne podľa okresov.

50 Graf 8 Veľkosť a početnosť novozriadených obcí podľa krajov a okresov (okrem obcí Vrútky a Smižany)

4 000

3 500

3 000

2 500

2 000 et obyv. et č po

1 500

1 000

500

0 Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický kraje

Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v roku 2001, ŠÚ SR 2002; graf: Berčík, Lovecký.

Body v grafe vyjadrujú obce zoradené podľa veľkosti (vo vertikále) v rámci jednotlivých okresov príslušných krajov, toto rozloženie dokumentuje aj táto mapka:

Mapa 1 Počet novozriadených obcí v jednotlivých okresoch

Legenda Počet novozriadených obcí v okrese 0 1-4 5-9 10 - 14 15 a viac

Zdroj: Údaje z tab. 5 rozpracované do štruktúry okresov; graf: Berčík, Lovecký.

51 Najviac novozriadených obcí za sledované obdobie bolo v okrese Žilina (17), ďalej v okresoch Nitra a Košice-okolie po 16 novozriadených obcí a v okresoch Topoľčany a Považská Bystrica po 14 novozriadených obcí. Poradie krajov podľa vzniku novozriadených obcí je takéto: Nitriansky kraj (49 obcí), Trenčiansky kraj (47 obcí), Trnavský kraj (44 obcí) a Banskobystrický kraj (43 obcí). Podstatne nižšie sú Žilinský kraj (29 obcí), Košický kraj (28 obcí) a Prešovský kraj (24 obcí). V Bratislavskom kraji sú len 3 novozriadené obce v okrese Senec. Zaujímavé je aj porovnanie podielu novozriadených obcí na celkovom počte obcí podľa okresov a krajov. V okrese Považská Bystrica je novozriadených až 50 % obcí, v okresoch Púchov a Ilava je po 33 % novozriadených obcí, v okrese Žilina 32 % novozriadených obcí a v okresoch Piešťany a Partizánske 30 % novozriadených obcí. V intervale 21 – 29 % sú 4 okresy a v intervale 10 – 19 % je 13 okresov. Trnavský kraj má 18 % novozriadených obcí, Trenčiansky kraj má 17 % novozriadených obcí. Ako sme už uviedli, značná časť novozriadených obcí patrí do nižších veľkostných skupín. Situácia v jednotlivých častiach Slovenskej republiky je z tohto hľadiska rozdielna, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka:

Tab. 9 Počet a priemerná veľkosť novozriadených obcí podľa krajov

Veľkostná skupina (počet obyv.) do 199 200 – 499 500 – 999 1 000 – 1 999 2 000 – 4 999 5 000 – 9 999 Spolu

Ukazovateľ et obyv. et obyv. et obyv. et obyv. et obyv. et obyv. et obyv. et obyv. et obcí et obcí et obcí et obcí et obcí et obcí et obcí č č č č č č č č č č č č č č po po po po po po po ø po na 1 obec ø po na 1 obec ø po na 1 obec ø po na 1 obec ø po na 1 obec ø po na 1 obec ø po na 1 obec

Slovenská republika 38 144 100 343 74 680 42 1 367 11 2 649 2 7 613 267 718 z toho kraj - - - - 3 664------3 664 Bratislavský Trnavský 4 152 15 396 16 700 6 1 488 3 2 086 - - 44 749 Trenčiansky 10 148 18 370 17 686 2 1 121 - - - - 47 469 Nitriansky 2 96 23 325 10 724 12 1 409 2 2 393 - - 49 747 Žilinský 1 87 9 353 6 708 9 1 472 3 2 878 1 7 295 29 1 265 Banskobystrický 10 141 16 295 9 672 8 1 260 - - - - 43 518 Prešovský 6 134 7 294 7 607 2 1 165 2 3 130 - - 24 654 Košický 5 179 12 352 6 613 3 1 221 1 3 203 1 7 930 28 842 Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v roku 2001, ŠÚ SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Priemerné údaje za všetky novozriadené obce podľa krajov v určitej miere nadhodnocujú (skresľujú) údaje za veľkostnú skupinu obcí od 5 000 – 9 999 obyvateľov v Žilinskom kraji (mesto Vrútky, okr. Martin) a v Košickom kraji (obec Smižany, okr. Spišská Nová Ves). Novozriadené obce s menším počtom obyvateľov prevažujú najmä v Trenčianskom kraji a Banskobystrickom kraji.

52 3. Geografická, demografická a sociálno-ekonomická charakteristika novozriadených obcí

V predchádzajúcej kapitole sme zdokumentovali proces rozdeľovania obcí na Slovensku v rokoch 1990 až 2002 najmä z vecného, územného a časového hľadiska. Celý tento proces sa týkal 495 obcí, z nich je 267 obcí novozriadených, ktoré takto rozšírili sídelnú štruktúru v SR revitalizovanými prvkami. V tejto kapitole sa zaoberáme analýzou geografických a sociálno-ekonomických charakteristík 267 novozriadených obcí. Využili sme pritom spravidla metódu porovnania ich parametrov s priemermi za jednotlivé veľkostné skupiny obcí v celej SR. Uplatnením širokej škály rôznych ukazovateľov zároveň dokumentujeme širokú interdisciplinárnosť problematiky existencie obcí a miest.

3. 1. Historická a geografická charakteristika Je zaujímavé a zároveň potešiteľné, že skoro celá množina novozriadených obcí má svoje hlboké historické korene. Dátumy založenia obcí, resp. prvá zmienka o nich, siahajú do stredoveku a koncentrujú sa predovšetkým do 13. a 14. storočia (67 % obcí). Najstaršou novozriadenou obcou je Krásno, okr. Partizánske, s prvou zmienkou už v roku 1078. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o pôvodnom termíne vzniku obcí v členení podľa storočí a podľa veľkostných skupín.

Tab. 10 Novozriadené obce (1990-1999) podľa dátumu prvej zmienky o obci

Veľkostná skupina storočie obcí (počet obyv.) 11 12 13 14 15 16 17 19 20 nezistené Spolu do 199 6 18 4 6 1 1 2 38 200 – 499 9 30 37 20 3 1 100 500 – 999 1 3 24 24 14 2 2 1 3 74 1 000 – 1 999 7 11 18 4 1 1 42 2 000 – 4 999 1 7 3 11 5 000 – 9 999 2 2 Spolu 1 20 80 100 42 11 1 3 3 6 267 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

Na základe zákona54 má obec právo na vlastné symboly (najmä erb, vlajku a pečať). Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce. Obec označuje erbom obce a vlajkou obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu obce. Odtlačok úradnej pečiatky s erbom a názvom obce používa obec na rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia skutočností vydaných pri výkone samosprávy. Ministerstvo vnútra SR vedie Heraldický register Slovenskej republiky. Na základe jeho záznamov je v tabuľke 11 na strane 54 zdokumentovaný počet novozriadených obcí, ktoré požiadali o zápis svojich symbolov do tohto registra.

54 Pozri Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 1b.

Tab. 11 Symboly obcí

Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Obec s obecným 16 75 49 35 10 2 187 symbolom % z novozriadených obcí 42,1 75,0 66,2 83,3 90,9 100,0 70,0

Zdroj: Heraldický register vedený MV SR – SVS; prepočty: Berčík, Lovecký.

Základným charakteristickým znakom obce je územie vymedzené jedným alebo viacerými katastrálnymi územiami. Úhrn výmerov katastrálnych území novozriadených obcí je 2 389,8 km2, z toho je 1 330,8 km2 poľnohospodárskej pôdy. Znamená to 4,87-percentný podiel na území SR, resp. 5,46 %-percentný podiel na poľnohospodárskej pôde v SR. Podiel poľnohospodárskej pôdy na celkovej výmere územia novozriadených obcí je 55,68 %. Je vyšší ako podiel za celú SR vyjadrený 49,74 %. Je to dané značnou prevahou vidieckych obcí v štruktúre novozriadených obcí. Ďalšia tabuľka dokumentuje vzostupný nárast priemernej výmery územia novozriadených obcí v členení podľa veľkostných skupín.

Tab. 12 Priemerná výmera územia a poľnohospodárskej pôdy novozriadených obcí

Veľkostná skupina (počet obyv.) Priemerná výmera (km2) 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 územie obce 5,3 7,9 8,6 13,1 15,3 32,2 9,1

z toho poľnohospodárska 3,0 4,3 4,6 7,8 10,2 7,3 5,1 pôda Údaje sú bez obcí Korytné, Virt a Vyšný Medzev. Zdroj: Úrad geodézie a kartografie SR, 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Pozoruhodné je, že tieto obce majú výrazne menšiu priemernú výmeru v porovnaní s priemernou obcou v SR, ktorá má výmeru 17,0 km2, z toho poľnohospodársku pôdu 8,5 km2. Pokles priemernej výmery poľnohospodárskej pôdy vo veľkostnej skupine od 5 000 do 9 999 obyvateľov, kde je zaradená len obec Smižany a mesto Vrútky, je zdôvodnený výrazne mestským charakterom tohto sídla a nadpriemernou veľkosťou územia obce Smižany (45,7 km2) s poľnohospodárskou pôdou len s výmerou 9,9 km2. Najmenšiu výmeru svojho územia z novozriadených obcí má obec Bočiar, okr. Košice-vidiek s výmerou 0,472 km2 vo veľkostnej skupine obcí s 200 – 499 obyvateľmi. Najväčšiu výmeru územia má obec Tatranská Javorina (223 obyvateľov), okr. Poprad, s 94,1 km2 s minimálnym podielom ornej pôdy 1,9 km2. V poradí za touto obcou nasleduje spomínaná obec Smižany a ďalej obec Liptovská Porúbka, okr. Liptovský Mikuláš, s 42,2 km2.

54 Z geografického hľadiska je zaujímavý aj opis novozriadených obcí z hľadiska nadmorskej výšky stredu obce. Táto charakteristika má aj ekonomické súvislosti, napr. obce položené v prostredí nížin majú k dispozícii spravidla pôdu lepšej bonity, čo je základ rozvoja poľnohospodárstva a následne príjmových zdrojov pre miestne rozpočty (najmä daň z nehnuteľnosti). Podhorské obce majú vyššie náklady na zimnú prevádzku zariadení. Rozhodujúca časť novozriadených obcí – 68,6 % – má stred obce v nadmorskej výške od 100 do 300 m n. m. Podrobnejší prehľad vrátane podielu jednotlivých veľkostných skupín nám poskytuje nasledujúca tabuľka.

Tab. 13 Novozriadené obce podľa nadmorskej výšky Nadmorská výška stredu obce (m n. m.) Veľkostná skupina do 100 200 300 400 500 600 700 800 900 nad obcí Spolu 100 –199 –299 –399 –499 –599 –699 –799 –899 –999 1 000 do 199 obyv. 1 9 14 6 2 1 2 1 2 38 200 – 499 obyv. 40 30 13 7 5 1 3 1 100 500 – 999 obyv. 31 20 13 4 3 2 1 74 1 000 – 1 999 obyv. 20 8 4 7 1 2 42 2 000 – 4 999 obyv. 5 2 1 2 1 11 5 000 – 9 999 obyv. 1 1 2 Spolu 1 105 74 38 23 10 8 4 3 1 267 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

Najnižšie položenou obcou je Klin nad Bodrogom, okr. Trebišov (196 obyvateľov) – 98 m n. m., najvyššie položenou obcou je Tatranská Javorina (223 obyvateľov) – 1 000 m n. m. Nad 800 m n. m. sú ešte obce Krahule, okr. Žiar nad Hronom (141 obyvateľov) – 872 m n. m, Štôla, okr. Poprad (552 obyvateľov) – 840 m n. m. a obec Ďubákovo, okr. Poltár (127 obyvateľov) – 810 m n. m. Ako sme už uviedli, na potenciál územia obce má vplyv aj kvalita pôdneho fondu vyjadrená jeho bonitou. Rozdielnu situáciu jednotlivých veľkostných skupín dokumentuje tabuľka č. 14.

Tab. 14 Bonita pôdneho fondu územia novozriadených obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Priemerná bonita vo 4,03 5,12 5,43 5,76 5,95 3,58 5,18 veľkostnej skupine Obec s najnižšou bonitou 0,63 1,17 1,29 1,55 2,25 2,96 0,63

Obec s najvyššou bonitou 10,71 10,13 10,56 10,98 9,71 4,20 10,98 Zdroj: MF SR – odbor financovania miestnych samospráv, 2003; prepočty: Berčík, Lovecký.

Najnižšiu bonitu 0,63 vykazuje obec Gruzovce, okr. Humenné (124 obyvateľov, 180 m n. m.), najvyššiu bonitu 10,98 obec Dolná Streda (1 313 obyvateľov, 129 m n. m.) a obec Matúškovo 10,88 (1 914 obyvateľov, 118 m n. m.) obe z okresu Galanta.

55 V nasledujúcom grafe je názorne dokumentovaná rozdielnosť vybavenia novozriadených obcí pôdnym fondom po kvalitatívnej stránke. Časť obcí krajov juhozápadného Slovenska disponuje pôdnym fondom evidentne vyššej bonity ako obce stredného a východného Slovenska.

Graf 9 Bonita pôdneho fondu novozriadených obcí

6 bonita

0 Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický kraj

Zdroj: MF SR – odbor financovania miestnych samospráv, 2003; graf: Berčík, Lovecký.

Časť novozriadených obcí má aj charakter prihraničnej obce, keď časť hranice ich katastra je zároveň štátnou hranicou. S Českou republikou sú to obce Krivoklát, Vršatské Podhradie v okr. Ilava, hranice s Maďarskom má obec Obid, okr. Nové Zámky, obec Trenč, okr. Lučenec, a obec Abovce, okr. Rimavská Sobota. Ďalej sú to obce Hosťovce a Milhosť v okr. Košice-okolie. Hranice s Poľskom má obec Veľká Franková v okr. Kežmarok a obec Tatranská Javorina v okr. Poprad.

56 3.2. Orgány samosprávy a administratíva

Funkčnosť miestnej samosprávy je založená na existencii a činnosti jej ústavou stanovených orgánov – zastupiteľstva obce a starostu obce. Poslancov zastupiteľstva a starostu volia občania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí (komunálnych voľbách). Novozriadené obce vznikali od roku 1990 v rôznych termínoch. Vznikom novej obce nezanikli mandáty poslancov obecných zastupiteľstiev pôvodných obcí. Podľa bydliska sa rozdelili do nových obcí a bolo potrebné v pôvodnej obci a novozriadenej obci doplniť ich počet na zákonom stanovené počty. Takisto v novozriadenej obci sa musel zvoliť starosta. To všetko sa stalo v doplňovacích voľbách, ktoré zo zákona organizovali orgány pôvodnej obce. Centrálna evidencia o týchto voľbách nebola vedená. Informáciu o početnosti členov orgánov novozriadených obcí nám poskytujú údaje z komunálnych volieb v roku 1998 a 2002, zhrnuté v tabuľke.

Tab. 15 Komunálne voľby v rokoch 1998 a 2002 Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ Rok 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Zvolení starostovia 1998 38 100 70 41 11 2 262 v novozriadených obciach 2002 38 100 74 42 11 2 267 Zvolení poslanci 1998 344 925 703 494 158 44 2 668 v novozriadených obciach 2002 182 496 507 372 101 25 1 683 Počet osôb zapísaných 1998 4 344 26 111 35 261 42 185 21 257 10 875 140 033 v zoznamoch voličov v novozriadených obciach 2002 4 339 26 718 38 689 44 936 22 513 11 323 148 518 Účasť občanov 1998 81,93 77,54 73,23 67,67 64,15 42,73 68,88 vo voľbách 2002 77,37 72,79 71,21 64,93 60,37 43,54 66,02 Zdroj: Výsledky komunálnych volieb 1998 a 2002, ŠÚ SR; prepočty: Berčík, Lovecký.

V údajoch o komunálnych voľbách v roku 2002 nie sú uvedené údaje za obce, ktoré vznikli dňom týchto volieb. Zníženie počtu poslancov obecných zastupiteľstiev zvolených v roku 2002 v porovnaní s rokom 1998 o 985 poslancov bol zapríčinený novelou zákona o obecnom zriadení v roku 200155, ktorou sa znížil zákonom určený maximálny počet členov obecných zastupiteľstiev. Priemerný počet 10,2 poslancov v jednej novozriadenej obci v roku 1998 poklesol v roku 2002 na 6,3 poslancov. Počet zapísaných osôb v zoznamoch voličov v novozriadených obciach v porovnaní s rokmi 1998 a 2002 poklesol jedine vo veľkostnej skupine obcí do 199 obyvateľov, čo je logický odraz nepriaznivého demografického vývoja tejto skupiny najmenších obcí. Účasť voličov na komunálnych voľbách v celej SR bola v roku 1998 53,95-percentná a v roku 2002 49,51-percentná. Znamená to, že účasť voličov na voľbách v novozriadených obciach bola vyššia v porovnaní so štatistickými výsledkami za celú republiku. Konštatovanie však musíme vnímať s určitou rezervou, pretože tento ukazovateľ zhoršuje tradične mimoriadne nízka účasť voličov na voľbách vo väčších mestách. V priebehu volebného obdobia došlo v niektorých obciach k zániku mandátu starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev. Situácia sa riešila novými voľbami. Tie sa konali v rokoch 1991 až 2002 celkove v 64 novozriadených obciach, ako to podrobnejšie dokumentuje tabuľka na nasledujúcej strane.

55 Pozri Zákon NR SR č. 453/2000 Zb. – obce do 40 obyvateľov 3 poslanci, od 41 do 500 obyvateľov 3 až 5 poslancov, obce od 500 do 1 000 obyvateľov 5 – 7 poslancov, obce od 1 001 do 3 000 obyvateľov 7 až 9 poslancov.

Tab. 16 Novozriadené obce, v ktorých sa konali nové voľby (1991 – 2002) Veľkostná skupina (počet obyv.) % z počtu KRAJ 200 500 1 000 2 000 do 199 Spolu novozriadených – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 obcí Bratislavský 2 2 66,6 Trnavský 2 2 3 1 1 9 20,5 Trenčiansky 3 5 3 1 12 26,5 Nitriansky 1 4 1 2 8 16,3 Žilinský 5 1 3 9 31,0 Banskobystrický 4 7 2 13 30,2 Prešovský 3 3 1 1 8 33,3 Košický 1 1 1 3 10,7 Spolu 14 26 14 9 1 64 23,9 % z celkového počtu 36,8 26,0 18,9 21,4 9,1 23,9 - novozriadených obcí Zdroj: MV SR – SVS – odbor volieb a referenda, 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Najvyššia nestabilita orgánov novozriadených obcí v pomernom vyjadrení bola v Prešovskom kraji, v absolútnom počte v Banskobystrickom kraji. Z hľadiska veľkostnej štruktúry to bolo v obciach do 199 obyvateľov, čo potvrdzuje všeobecne známe poznatky o rozdielnostiach v životaschopnosti ich samosprávnych orgánov.

Tab. 17 Nové voľby starostov v novozriadených obciach

KRAJ 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 Spolu Bratislavský 1 1 1 3 Trnavský 1 1 1 3 1 2 9 Trenčiansky 1 1 1 1 1 2 1 1 9 Nitriansky 1 2 2 2 1 8 Žilinský 3 1 1 2 1 8 Banskobystrický 3 1 3 3 2 1 13 Prešovský 3 1 1 1 1 1 8 Košický 1 2 3 Spolu 12 3 2 1 9 8 5 4 5 5 4 3 61 Zdroj: MV SR – SVS – odbor volieb a referenda, 2002.

Nové voľby starostu sa museli vykonať v 61 obciach, z toho v 3 obciach až 2-krát. V obci Zálesie, okr. Senec, boli v roku 1995 nové voľby v dôsledku vzdania sa starostu, v roku 2002 v dôsledku úmrtia starostu. V obci Ladomerská Vieska, okr. Žiar nad Hronom, v roku 1992 v dôsledku vzdania sa starostu, v roku 1996 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva. V obci Maškovce, okr. Humenné, v dôsledku toho, že v termíne komunálnych volieb v roku 1994 sa voľby starostu nekonali (nebol kandidát), bolo potrebné na 25.2.1995 vypísať nové voľby, v roku 2002 v dôsledku vzdania sa starostu.

Tab. 18 Nové voľby poslancov obecného zastupiteľstva v novozriadených obciach

KRAJ 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 Spolu Bratislavský 1 1 Trnavský 0 Trenčiansky 3 1 1 1 1 1 8 Nitriansky 3 3 Žilinský 1 1 Banskobystrický 2 1 1 1 1 1 7 Prešovský 2 1 2 1 6 Košický 1 1 Spolu 7 3 4 2 1 2 4 3 1 27 Zdroj: MV SR – SVS – odbor volieb a referenda, 2002.

Nové voľby poslancov obecného zastupiteľstva sa konali 2-krát len v obci Turecká, okr. Banská Bystrica. Najviac nových volieb poslancov bolo v Trenčianskom kraji a v Prešovskom kraji. Premietlo sa to aj do zvýšeného počtu nových poslancov, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka.

Tab. 19 Počet poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva zvolených v nových voľbách v novozriadených obciach KRAJ 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 Spolu Bratislavský 5 5 Trnavský 0 Trenčiansky 11 1 6 2 1 1 22 Nitriansky 3 3 Žilinský 5 5 Banskobystrický 2 1 1 1 1 1 7 Prešovský 2 5 15 9 31 Košický 1 1 Spolu 15 7 21 6 6 3 4 11 1 74 Zdroj: MV SR – SVS – odbor volieb a referenda, 2002.

Vybavenosť novozriadených obcí administratívnymi štruktúrami je okrem vlastných obecných úradov skromná. Logickou výnimkou je mesto Vrútky. Je primerane vybavené s prihliadnutím na blízkosť k mestu Martin, ktoré disponuje plnou vybavenosťou okresného mesta, čo v mnohých prípadoch pokrýva aj potreby Vrútok. V novozriadených obciach je 12 matričných úradov, predovšetkým v Trnavskom kraji (5) a Nitrianskom kraji (4). Je pozoruhodné, že boli novozriadené aj v niektorých malých obciach, ako napr. Horné Zelenice, okr. Hlohovec (555 obyv.), Dolné Lovčice, okr. Trnava (701 obyv.) a Dolný Lieskov, okr. Považská Bystrica (745 obyv.).

59 3. 3. Demografický vývoj a charakteristiky novozriadených obcí

3. 3. 1. Vývoj v rokoch 1990 – 2001

Demografický potenciál reprezentujú ľudské zdroje schopné zabezpečiť istý demografický vývoj v závislosti od vekovej a vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia ovplyvňovaný internými a externými ekonomickými a sociálnymi podmienkami. Demografickú situáciu v obciach dotknutých územnými zmenami v rokoch 1990 až 1999 vyjadruje vývoj počtu obyvateľov v tomto a ďalšom období. K analýze sme použili časové rady počtu obyvateľov jednotlivých obcí k 31.12. bežného roku za obdobie rokov 1989 až 200156. Medziročné indexy rastu, resp. poklesu počtu obyvateľov obcí dotknutých územnými zmenami sme využili na výpočet priemeru indexov, ktorý považujeme za jeden z možných charakteristických znakov demografického vývoja v konkrétnej obci. Umožňuje to aj individuálne posúdiť demografický vývoj v obciach, resp. v niektorých mestách, ktoré v procese rozdeľovania prišli o časť svojho územia a obyvateľstva. V obciach, ktoré vznikli po roku 1990, je priemer medziročných indexov vypočítaný za roky, počnúc rokom, v ktorom obec rozdelením pôvodnej obce znovu vznikla. Zároveň sme aj vypočítali index počtu obyvateľov za roky 2001/1990, ale len za obce, ktoré k 31.12.1990 už existovali.

Množinu obcí dotknutých územnými zmenami sme rozdelili do dvoch skupín: – obce pôvodné (vrátane zaniknutých), – obce novozriadené (toto pomenovanie sme použili vzhľadom nato, že značná časť z nich v minulosti už existovala).

Podľa priemeru medziročných indexov sú obce rozdelené do troch skupín: – obce rozvojové priemer 1,005 a viac; – obce stagnujúce priemer 0,995 – 1,004; – obce upadajúce priemer 0,994 a menej.

Z celkového počtu 229 pôvodných obcí dotknutých dezintegračnými zmenami zaniklo 53 obcí, 37 môžeme z hľadiska vývoja počtu obyvateľov charakterizovať ako rozvojové, 103 ako stagnujúce a 36 ako upadajúce. Z celkového počtu 267 novozriadených obcí má podľa predchádzajúcich kritérií 67 obcí charakter rozvojový, 127 obcí stagnujúci a 72 obcí upadajúci (prevažne obce do 500 obyvateľov).

56/ V prílohe sú uvedené v plnom rozsahu v členení podľa jednotlivých okresov

Tab. 20 Charakteristika tempa demografického vývoja obcí dotknutých územnou zmenou

z toho pôvodné obce novozriadené obce Obce dotknuté z toho z toho KRAJ územnou zmenou spolu spolu spolu zaniknuté upadajúce upadajúce rozvíjajúce rozvíjajúce rozvíjajúce rozvíjajúce stagnujúce stagnujúce Bratislavský 5 2 0 2 0 0 3 1 1 1 Trnavský 76 32 7 3 16 6 44 7 28 9 Trenčiansky 77 * 31 4 3 18 6 47 2 25 20 Nitriansky 83 34 6 3 17 8 49 8 23 18 Žilinský 58 29 8 7 11 3 29 10 15 4 Banskobystrický 92 49 11 5 25 8 43 14 18 11 Prešovský 59 35 10 10 12 3 24 13 7 4 Košický 45 17 7 4 4 2 28 12 10 6 SR 495 * 229 53 37 103 36 267 67 127 73 obec Petrova Lehota zanikla 23. 11. 1990 zlúčením s obcou Motešice a opäť vznikla 1. 7. 1995 odčlenením od tejto obce. * Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch 1989 – 2001, ŠÚ SR 1990 – 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Tabuľka dokumentuje dynamiku vývoja počtu obyvateľov všetkých dotknutých obcí v členení podľa krajov. V novozriadených obciach sa nepriaznivý demografický vývoj prejavuje v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Opačná situácia je v Prešovskom kraji.

Graf 10 Obce, ktoré vznikli rozdelením v rokoch 1990 – 1999 podľa priemeru medziročných indexov vývoja počtu obyvateľov

40 et obcí č po

0 < 0,985 0,985 - 0,989 0,990 - 0,994 0,995 - 0,999 1,000 - 1,004 1,005 - 1,009 1,010 - 1,015 > 1,015 priemer medziročného indexu vývoja počtu obyvateľov od roku 1991, resp. od roku vzniku obce

obce do 500 obyv. obce nad 500 obyv.

Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch 1989 – 2001, ŠÚ SR 1990 – 2002; graf: Berčík, Lovecký.

61 Graf dokumentuje početnosť obcí v jednotlivých intervaloch. Veľkostné skupiny obcí do 500 obyvateľov majú v priemere nižšiu demografickú dynamiku. Je zaujímavé, že 7 obcí z tejto skupiny predsa len vykazuje medziročné nárasty obyvateľov (priemer indexov nad 1,015). Sú to obce: Budince, okr. Michalovce, Ľudovítová, okr. Nitra, Turík, okr. Ružomberok, Kynceľová, okr. Banská Bystrica, Trenč, okr. Lučenec, Dulovo a Vyšné Valice v okr. Rimavská Sobota. Ďalší graf vyjadruje mieru súvislosti medzi veľkosťou novozriadených obcí a priemerom medziročného indexu vývoja počtu obyvateľov.

Graf 11 Rozloženie priemeru medziročného indexu vývoja obyvateľov v novozriadených obciach

1,015

1,01

1,005

1 priemerný index

0,995

0,99

0,985 0 500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000 3 500 4 000 počet obyvateľov

Priemerný index vývoja obyvateľov (okrem mesta Vrútky) Polynomické vyrovnávanie Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch 1989 – 2001, ŠÚ SR 1990 – 2002; graf: Berčík, Lovecký.

Pozície obcí v bodovom grafe potvrdzujú početnosť novozriadených obcí do 1 000 obyvateľov v zóne demograficky „upadajúcich“ obcí. Z väčších obcí jedine obec Utekáč, okr. Poltár, ktorá sa v roku 1993 oddelila od obce Kokava na Rimavicou, zaznamenáva výraznejší (8,4-percentný) pokles počtu obyvateľov (112 obyvateľov v rokoch 1993 – 2001). Je to v dôsledku úpadku ekonomickej základne obce. V grafe nie sú zobrazené polohy obcí, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom texte. Ich postavenie nad priemerom 1,015 by značne zhoršilo čitateľnosť grafu v stredných hodnotách, kde má pozície rozhodujúca časť obcí.

3. 3. 2. Sčítanie obyvateľov v roku 2001

Na základe výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001 sme analyzovali ďalšie demografické charakteristiky novozriadených obcí. Ku dňu 26. 5. 2001 malo trvalý pobyt v novozriadených obciach 191 349 obyvateľov, z toho 93 796 mužov a 97 553 žien, čo predstavuje 51,0-percentný podiel žien. V porovnaní s údajmi Štatistického úradu SR k 31. 12. 2000 (190 084 obyvateľov) pribudlo 1 265 obyvateľov. K 31. 12. 2001 pribudlo ďalších 472 obyvateľov a celkový stav sa zvýšil na 191 821 obyvateľov.

62 Priemernú veľkosť novozriadených obcí a všetkých obcí v SR v členení podľa veľkostných skupín dokumentuje nasledujúci graf.

Graf 12 Priemerná veľkosť novozriadených obcí podľa veľkostných skupín

8 000 7 573 6 955 7 000

6 000

5 000 ov ľ

4 000 et obyvate et

č 2 945

po 3 000 2 636

2 000 1 402

707 1 364 1 000 126 345 981 678 144 343 0 do 199 200 - 499 717 500 - 999 1 000 - 1 999 2 000 - 4 999 5 000 - 9 999 veľkostná skupina Spolu priemerná veľkosť novozriadených obcí priemerná veľkosť všetkých obcí v SR

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; graf: Berčík, Lovecký.

Okrem najnižšej a najvyššej veľkostnej skupiny novozriadené obce zaostávajú za priemerom všetkých obcí SR. Údaje v skupine 5 000 – 9 999 obyvateľov čiastočne skresľuje veľký nepomer porovnávaného počtu obcí (2 novozriadené obce z celkového počtu 53 obcí). Podiel žien na trvalo bývajúcom obyvateľstve v jednotlivých obciach sa pohybuje od 42,4 % v obci Dolný Lieskov, okr. Považská Bystrica (v obci sa nachádza domov dôchodcov pre mužov) a 43,8 % v obci Belova Ves, okr. Dunajská Streda, až po 64,3 % v obci Rohov, okr. Senica (v obci sa nachádza sociálny ústav pre ženy) a 62,9 % v obci Jesenské, okr. Levice (najmenšia novozriadená obec s 33 obyvateľmi). Nasledujúca tabuľka dokumentuje, že vo veľkostných skupinách obcí do 500 obyvateľov a v dvoch obciach nad 5 000 obyvateľov majú novozriadené obce nižšie percento podielu žien na celkovom počte trvalo bývajúceho obyvateľstva ako rovnocenné veľkostné skupiny všetkých obcí v SR.

Tab. 21 Podiel žien z trvalo bývajúceho obyvateľstva v novozriadených obciach Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 novozriadené Podiel žien 49,5 51,1 50,9 51,2 51,1 50,4 51,0 obce z trvalo bývajúceho obyvateľstva v % obce SR 50,9 51,2 50,9 50,8 50,7 51,3 50,9

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

63 Pomer prítomného obyvateľstva v deň sčítania v novozriadených obciach k počtu trvalo bývajúcich obyvateľov vyjadruje pomerný ukazovateľ v tabuľke.

Tab. 22 Prítomné obyvateľstvo v novozriadených obciach

Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 novozriadené Prítomné 984 969 970 967 967 952 968 obyvateľstvo na 1000 obce trvalo bývajúcich obyvateľov obce SR 973 963 965 966 964 974 966

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Vo všetkých veľkostných skupinách do 5 000 obyvateľov majú novozriadené obce väčšie hodnoty ako priemery veľkostných skupín za celú SR. Vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov je až 11 obcí z 38, ktoré mali v deň sčítania ľudu viac prítomného obyvateľstva, ako je celkový počet obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt. Vo veľkostnej skupine od 200 do 500 obyvateľov je to 11 obcí z celkového počtu 100 novozriadených obcí. Predpokladáme, že táto situácia vznikla najmä v obciach rekreačného charakteru v súvislosti s pobytom „chalupárov“. Najvyšší pomer má obec Krahule, okr. Žiar nad Hronom 1 306 prítomných prepočítaných na 1 000 trvalo bývajúcich, a obec Bystrá, okr. Brezno 1 333 prítomných prepočítaných na 1 000 trvalo bývajúcich. Ďalej kúpeľná obec Nimnica, okr. Púchov, s 1 234 prítomnými obyvateľmi prepočítanými na 1 000 trvalo bývajúcich. Opačná situácia bola v obciach Rokytovce, okr. Medzilaborce, s 869 prítomnými obyvateľmi a obec Ďurďové, okr. Považská Bystrica, s 887 prítomnými obyvateľmi prepočítanými na 1 000 trvalo bývajúcich obyvateľov. Veková štruktúra obyvateľstva signalizuje okrem iného demografickú perspektívnosť jednotlivých veľkostných skupín obcí. Z celkového počtu 191 349 trvalo bývajúceho obyvateľstva v novozriadených obciach je 35 932 vo veku od 0 – 14 rokov, 61 184 mužov vo veku 15 – 59 rokov, 53 621 žien vo veku 15 – 54 rokov, 13 746 mužov vo veku 60 rokov a starších, 26 138 žien 55-ročných a starších a 728 osôb s nezisteným vekom. Celkový prehľad o štruktúre obyvateľstva podľa veku poskytuje nasledujúca tabuľka:

Tab. 23 Veková štruktúra obyvateľstva (v %) Ukazovateľ Veľkostná skupina (počet obyv.) 200 500 1 000 2 000 5 000 Vek: do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 novozriadené 17,1 18,4 18,7 17,9 19,5 22,2 18,8 predproduktívny obce obce SR 17,0 18,9 19,7 19,8 20,7 19,8 19,9 novozriadené 55,0 58,1 60,0 60,4 60,9 63,0 60,0 produktívny obce obce SR 53,3 57,1 58,8 59,7 60,5 63,3 59,9 novozriadené 27,3 23,2 21,0 21,2 19,0 14,6 20,8 poproduktívny obce obce SR 29,2 23,8 21,2 20,1 18,3 16,4 19,9 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

64 Podiel občanov v predproduktívnom veku a v produktívnom veku je najnižší v najmenších obciach a postupne stúpa v jednotlivých veľkostných skupinách obcí. Opačne je to s podielom obyvateľov v poproduktívnom veku. Novozriadené obce majú v porovnaní s údajmi za všetky obce veľkostnej skupiny lepšiu pozíciu v produktívnom veku. V rámci jednotlivých obcí sú zaujímavé rozdiely. Zo všetkých novozriadených obcí majú najnižší podiel obyvateľov predproduktívneho veku (0 – 14 rokov) obce Turecká, okr. Banská Bystrica, 7,9 %, Jesenské, okr. Levice, 8,6 % a Bohunice, okr. Levice, 8,2 %. Ide o obce do 199 obyvateľov. Najvyššie podiely obyvateľov predproduktívneho veku majú obce Trenč, okr. Levice, 33,1 % a Dulovo, okr. Rimavská Sobota, 35,3 % (obec má 65,2 % rómskeho obyvateľstva) z veľkostnej skupiny obcí od 200 – 499 obyvateľov. K obciam s najvyšším podielom trvalo bývajúceho obyvateľstva v produktívnom veku patrí obec Rakov (409 obyvateľov), okr. Senica so 70,7 %, Nemce (1 120 obyvateľov), okr. Banská Bystrica so 69,6 % a Liptovský Peter (1 348 obyvateľov), okr. Liptovský Mikuláš so 68,8 %. Z malých obcí sú to Turčianky (152 obyvateľov), okr. Partizánske so 62,5 % obyvateľov. Najnižší podiel má obec Podskalie (154 obyvateľov), okr. Považská Bystrica so 42,2 % obyvateľov v produktívnom veku. Najvyššie percento počtu obyvateľov v poproduktívnom veku (muži nad 60 rokov a ženy nad 55 rokov) z celkového počtu trvalo bývajúceho obyvateľstva má už viackrát spomínaná obec Jesenské, okr. Levice, 48,6 %, ďalej obec Podskalie, okr. Považská Bystrica, 39,6 % a obec Chorváty, okr. Košice-okolie, 37,7 %. Všetko sú obce s počtom do 199 obyvateľov. Z väčších obcí je to obec Vyšný Medzev (529 obyvateľov), okr. Košice-okolie s 31,4 % obyvateľov v poproduktívnom veku. Najnižšie percento podielu obyvateľov v poproduktívnom veku z trvalo bývajúceho obyvateľstva má z malých obcí Korytné (114 obyvateľov), okr. Levoča, 12,7 %. Z väčších obcí sú to Čenkovce (821 obyvateľov), okr. Dunajská Streda, 13,4 % a Čimhová (635 obyvateľov), okr. Tvrdošín, 13,7 %. Najnižší podiel zo všetkých novozriadených obcí má relatívne veľká obec Turňa nad Bodvou (3 203 obyvateľov), okr. Košice-okolie, 11,7 %. Pri sčítaní obyvateľov sa získavajú aj ojedinelé údaje o dochádzke a odchádzke obyvateľov za prácou a štúdiom. Sú významnou informáciou k dotvoreniu sociálno- ekonomickej charakteristiky jednotlivých sídiel. Z celkového počtu 191 349 trvalo bývajúcich obyvateľov v novozriadených obciach odchádza za prácou mimo svojej obce 51 759 obyvateľov a za štúdiom 21 135 žiakov a študentov, čo je spolu 38,1 % obyvateľov (za celú SR je to 24,6 % celkovej populácie). Opačne do týchto obcí dochádza za prácou 22 531 osôb a do škôl 3 080 žiakov a študentov, čo znamená spolu 13,4 %-percentný pomer k počtu ich obyvateľov (za celú SR je to 23,6 % celkovej populácie). Rozdielny podiel odchádzajúcich a dochádzajúcich osôb vyplýva zo štruktúry novozriadených obcí. Svojou veľkostnou skladbou a polohou neposkytujú ani priemerné možnosti ponuky pracovných miest a možnosti vzdelávania. Výraznejší podiel odchádzky vychádza aj zo skutočnosti, že 34,8 % novozriadených obcí vzniklo odlúčením od miest, ktoré sú napriek poklesu ponuky pracovných príležitostí stále najlepšou možnosťou získania zamestnania.

65 V Slovenskej republike odchádza za prácou 18,28 % celkovej populácie. V novozriadených obciach je to až 26,37 % z celkovej populácie. Za štúdiom odchádza 6,3 % z celkovej populácie v novozriadených obciach až 11,1 % z počtu ich obyvateľov. To potvrdzuje relatívne nižšiu vybavenosť týchto obcí školami. Z novozriadených obcí vo veľkostnej skupine od 200 do 499 obyvateľov odchádza za štúdiom až 13,7 % z celkového počtu obyvateľov. Rôznu mieru mobility dokumentujú ďalšie dve tabuľky.

Tab. 24 Odchádzka za prácou a štúdiom z novozriadených obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Podiel žiakov-študentov na 33,5 34,0 32,2 27,2 21,6 22,2 29,0 odchádzke (%) Podiel ekonomicky aktívnych na 66,5 66,0 67,8 72,8 78,4 77,8 71,0 odchádzke (%) Podiel odchádzajúcich na 35,7 40,3 41,8 37,6 33,2 32,7 38,1 celkovom počte obyvateľov (%) Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Vo veľkostnej skupine novozriadených obcí do 199 obyvateľov odchádza za prácou 43,0 % obyvateľov v produktívnom veku. Vo veľkostnej skupine obcí od 200 do 499 obyvateľov je to 45,8 %. Vo veľkostnej skupine obcí od 500 do 999 obyvateľov je to 47,1 %. V ďalšej veľkostnej skupine od 1 000 do 1 999 obyvateľov je to 45,4 % obyvateľov v produktívnom veku, resp. 37,6 % obyvateľov z ich celkového počtu. Z menších obcí má pomerne najvyššiu odchádzku za prácou obec Petrova Lehota, okr. Trenčín, 36,8 % z celkového počtu 182 obyvateľov. Ďalej obec Bodiná, okr. Považská Bystrica, 51,3 % z celkového počtu 473 obyvateľov. Zo stredne veľkých obcí je to obec Horná Ves, okr. Žiar nad Hronom, 40,0 % z celkového počtu 737 obyvateľov. Z väčších obcí je to Teplička nad Váhom, 31,0 %, okr. Žilina z celkového počtu 3 371 obyvateľov. Odchádzka žiakov má významnejší podiel v obciach približne do 1 000 obyvateľov, čo je dané tým, že značná časť z týchto obcí nemá plneorganizovanú základnú školu (pozri kapitolu 3.5.1.). Odchádzka žiakov a študentov za školou v menších obciach je najvyššia v obci Ivachnová, okr. Ružomberok, 21,8 % z počtu 481 obyvateľov. Pritom sú 3 obce (do 199 obyvateľov) Kyselica, okr. Dunajská Streda, Klin nad Bodrogom, okr. Trebišov, a Čelkova Lehota, okr. Považská Bystrica, z ktorých neodchádza za štúdiom ani jeden žiak. Zvlášť sme ešte skúmali odchádzku za prácou a štúdiom z 93 obcí, ktoré vznikli oddelením od miest. Celkove mali tieto obce ku dňu sčítania obyvateľov v roku 2001 100 879 obyvateľov. Z nich odchádza za prácou mimo obce celkove 28 005 obyvateľov (27,8 %). Z tohto počtu odchádza do mesta, s ktorým boli predtým zlúčené, 18 890 obyvateľov, čo predstavuje až 67,5 %-percentný objem odchádzky za prácou. Podiel podľa veľkostných skupín novozriadených obcí vyjadruje graf na nasledujúcej strane.

Graf 13 Celková odchádzka z novozriadených obcí do miest (od ktorých sa oddelili)

12 000

10 543

10 000

8 000

6 624 5 708 6 000 et osôb č

po 5 461 4 000

1 502 3 177

2 000 117 1 873

810 1 847 95 0

do 199 710 200 - 499 500 - 999 1 000 - 1 999 2 000 - 4 999 veľkostná skupina obcí 5 000 - 9 999

Odchádzka mimo pôvodných miest Odchádzka do pôvodných miest

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; graf: Berčík, Lovecký.

Najvyššie % odchádzky majú obce Teplička nad Váhom – 925 osôb (88,4 %) a Turie – 462 osôb (88,3 %) do mesta Žilina a obec Malachov – 263 osôb (87,1 %) do mesta Banská Bystrica. V absolútnych údajoch najväčšiu odchádzku má obec Smižany – 1 471 osôb do mesta Spišská Nová Ves, ďalej Teplička nad Váhom a obec Rosina – 790 osôb do mesta Žilina. Odchádzka žiakov a študentov do škôl smeruje najmä do miest, s ktorými predtým boli zlúčené. Z celkovej odchádzky v počte 10 462 žiakov a študentov smeruje až 7 477 (71,5 %) do týchto miest. Najvyšší pomer žiakov a študentov dochádzajúcich z novozriadenej obce do mesta (s ktorým bola pôvodne zlúčená) v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov obce vykazuje obec Horná Ves, okr. Žiar nad Hronom, z ktorej do škôl v Kremnici odchádza až 19,4 % žiakov a študentov. Z obce Lieskovany odchádza do Spišskej Novej Vsi 17,6 % žiakov a študentov. Priemer za všetkých 93 novozriadených obcí je 7,4 %. Najväčšia časť celkovej odchádzky z obcí smeruje do priľahlých miest. Napríklad z obce Zacharovce do Rimavskej Soboty odchádza z celkovej odchádzky až 92,7 % osôb, z obce Malachov do Banskej Bystrice odchádza z celkovej odchádzky až 90,0 % osôb a z obce Mikušovce do Lučenca odchádza z celkovej odchádzky až 94,4 % osôb. Naproti tomu je niekoľko prípadov slabých odchádzkových väzieb z novozriadených obcí na pôvodné mestá, s ktorými boli zlúčené. Z obce Kamenná Poruba, okr. Žilina, odchádza do kúpeľného mesta Rajecké Teplice (ktorého bola do roku 1990 súčasťou) len 10,1 % osôb z celkového počtu odchádzajúcich, obdobne z obce Stránske odchádza do Rajeckých Teplíc 17,2 % z celkového počtu odchádzajúcich. Podobná situácia je v obci Medzany, okr. Prešov, z ktorej do mesta Veľký Šariš odchádza len 21,4 % osôb z celkového počtu odchádzajúcich. Tieto skutočnosti a niekoľko obdobných ďalších potvrdzujú, že pri integrácii obcí v minulosti nebola patrične rešpektovaná prirodzená geografická spádovosť.

67 Tab. 25 Dochádzka za prácou a štúdiom do novozriadených obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Podiel žiakov-študentov na 11,8 10,6 4,7 10,0 18,9 16,9 12,0 dochádzke (%) Podiel ekonomicky aktívnych na 88,2 89,4 95,3 90,0 81,1 83,1 88,0 dochádzke (%) Podiel dochádzajúcich na počte 10,7 8,3 9,9 13,5 16,3 31,9 13,4 obyvateľov (%) Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Dochádzka za prácou a vzdelaním do novozriadených obcí s počtom do 2 000 obyvateľov sa pohybuje od 8 % do 16 % z celkového počtu obyvateľov. Dvojnásobné počty sú vo veľkostnej skupine od 5 000 do 9 999 obyvateľov v dôsledku dochádzky do Vrútok a Smižian. Celkove 5 malých novozriadených obcí nevykazuje dochádzku do svojich obcí. Ďalších 9 obcí vykazuje len po 1 osobe a 6 obcí po 2 osobách. Vo väčšine obcí je dochádzka za prácou do úrovne 10 % počtu obyvateľov. Naproti tomu v malom počte obcí je táto dochádzka v pomere k počtu obyvateľov výrazná. Napríklad do obce Korytné, okr. Levoča (118 obyvateľov) dochádza za prácou 108 osôb, do obce Gemerské Michalovce, okr. Rimavská Sobota (97 obyvateľov) dochádza za prácou 67 osôb, do obce Bočiar, okr. Košice-okolie (223 obyvateľov) dochádza za prácou až 226 osôb, do obce Vlkanová, okr. Banská Bystrica (851 obyvateľov) dochádza za prácou 742 osôb. Najväčší rozdiel je v obci Hencovce, okr. Vranov nad Topľou (1 218 obyvateľov), kde dochádza do lokálnych priemyselných prevádzok až 2 234 osôb. Najväčšiu dochádzku za štúdiom má mesto Vrútky (7 298 obyvateľov) so 660 žiakmi a študentmi. Významným kvalitatívnym faktorom pri skúmaní štruktúry populácie je úroveň vzdelania obyvateľstva. Základným kritériom je podiel absolventov vysokoškolského štúdia a absolventov stredoškolského štúdia (ukončeného maturitou) na celkovom počte obyvateľov. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov bolo v novozriadených obciach celkom 49 876 obyvateľov (26,07 % z celkového počtu), ktorí absolvovali tieto dve úrovne štúdia. Miera ich počtu stúpa v podstate úmerne k veľkosti obce, ako to dokumentuje tabuľka.

Tab. 26 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva novozriadených obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Novozriaden Absolventi SŠ 974 6 428 10 658 12 825 7 050 3 789 41 724 é obce (abs.) Obce SR 7 817 51 908 107 823 158 351 153 343 94 305 573 547 novozriadené Absolventi VŠ 136 907 1 887 2 560 1 600 1 062 8 152 obce (abs.) obce SR 1 088 7 184 16 854 27 540 29 369 23 248 105 283 novozriadené Absolventi 1 110 7 335 12 545 15 385 8 650 4 851 49 876 obce spolu (abs.) obce SR 8 905 59 092 124 677 185 891 182 712 117 553 678 830 novozriadené Absolventi 20,27 21,39 25,01 26,86 29,83 32,03 26,07 obce spolu (%) obce SR 18,94 21,29 22,72 23,94 24,71 31,89 24,61 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Mierne vyššie hodnoty vykazuje 94 novozriadených obcí (vrátane mesta Vrútky), ktoré vznikli odlúčením od miest. Podiel absolventov stredných škôl je v týchto sídlach

68 23,86 %, absolventov vysokých škôl 5,39 % a spolu absolventov 29,25 %. Vo všetkých obciach v SR do 9 999 obyvateľov je to 24,91 %. Z celkového počtu 8 152 absolventov vysokoškolského štúdia, ktorí žijú v novozriadených obciach je, 71,5 % v sídlach, ktoré vznikli odlúčením od miest. Podiel celkového počtu ich obyvateľov je na porovnanie len 56,50 %. Rozdielna situácia je aj v konkrétnych obciach, najmä v nižších veľkostných skupinách. V skupine do 199 obyvateľov 5 obcí a v skupine od 200 do 499 obyvateľov 2 obce nemajú medzi svojim obyvateľstvom ani jedného absolventa vysokoškolského štúdia. Naproti tomu obec Rakytovce, okr. Medzilaborce (191 obyvateľov) má 10 absolventov vysokoškolského štúdia. V ďalšej veľkostnej skupine obcí obec Kynceľová, okr. Banská Bystrica (334 obyvateľov) má až 43 absolventov vysokoškolského štúdia. Štruktúru vzdelania novozriadených obcí dokumentuje aj nasledujúci graf.

Graf 14 Podiel jednotlivých stupňov vzdelania v novozriadených obciach podľa veľkostných skupín

100%

80%

60%

40%

20%

0% do 199 200 - 499 500 - 999 1 000 - 1 999 2 000 - 4 999 5 000 - 9 999 veľkostná skupina

základné a iné vzdelanie stredoškolské vzdelanie vysokoškolské vzdelanie

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; graf: Berčík, Lovecký.

Z grafu vyplýva, že v novozriadených obciach (najmä vo veľkostných skupinách nad 500 obyvateľov) podiel absolventov stredoškolského štúdia s maturitou a vysokoškolského štúdia stúpa z 25,0 % až na 32,0 %. Tieto veľkostné skupiny sú silnejšie aj v porovnaní s údajmi za všetky obce podľa veľkostných skupín za SR.

69 Rozdielna situácia je aj v jednotlivých krajoch, čo dokumentujú tabuľky:

Tab. 27 Priemerný počet občanov so stredoškolským vzdelaním na jednu novozriadenú obec

Veľkostná skupina (počet obyv.) Kraj 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Bratislavský 177 Trnavský 26 75 135 306 488 Trenčiansky 26 73 141 237 Nitriansky 19 57 156 304 542 Žilinský 18 71 143 309 785 2 134 Banskobystrický 26 50 149 338 Prešovský 22 53 156 310 727 Košický 33 73 121 255 693 1 655 Priemer za SR 26 64 144 305 641 1 895 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Tab. 28 Priemerný počet občanov s vysokoškolským vzdelaním na jednu novozriadenú obec

Veľkostná skupina (počet obyv.) Kraj 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Bratislavský 40 Trnavský 5 11 18 73 133 Trenčiansky 4 9 26 39 Nitriansky 3 8 27 64 127 Žilinský 1 12 26 52 155 643 Banskobystrický 5 12 34 77 Prešovský 3 6 32 61 194 Košický 4 9 16 25 94 419 Priemer za SR 4 9 26 61 145 531 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Údaje za jednotlivé kraje v úhrne v určitej miere v Žilinskom kraji a Košickom kraji skresľujú mesto Vrútky a obec Smižany. Najnižšie priemerné počty sú v Trenčianskom kraji, kde prevažuje počet obcí s menším počtom obyvateľov. Z hľadiska národnostného zloženia trvalo bývajúceho obyvateľstva žilo k 26.5.2001 v novozriadených obciach 162 197 obyvateľov slovenskej národnosti, 23 588 obyvateľov maďarskej národnosti, 2 876 obyvateľov rómskej národnosti, 967 obyvateľov českej národnosti, 187 obyvateľov rusínskej národnosti, 96 obyvateľov ukrajinskej národnosti, 182 obyvateľov nemeckej národnosti a 57 obyvateľov poľskej národnosti. Nepatrné počty boli moravskej, chorvátskej, srbskej, ruskej, bulharskej a ďalšej národnosti. Národnosť nebola zistená u 1 023 osôb (0,53 %). Podiel rozhodujúcich národností žijúcich v novozriadených obciach dokumentuje nasledujúca tabuľka.

Tab. 29 Národnostné zloženie obyvateľov novozriadených obcí (v %)

Ukazovateľ Veľkostná skupina (počet obyv.) 200 500 1 000 2 000 5 000 Národnosť: do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 novozriadené 75,00 81,65 85,41 84,94 84,87 92,37 84,77 slovenská obce obce SR 80,69 81,07 81,97 83,21 83,78 80,24 82,46 novozriadené 18,86 16,25 12,30 12,80 11,90 0,18 12,33 maďarská obce obce SR 9,74 13,89 13,99 13,33 11,86 15,43 13,34 novozriadené 1,55 0,91 0,94 1,25 1,71 5,25 1,50 rómska obce obce SR 1,42 1,71 2,03 2,05 2,80 1,64 2,15 novozriadené 0,86 0,41 0,48 0,47 0,50 0,85 0,51 česká obce obce SR 0,49 0,38 0,42 0,42 0,51 0,66 0,47 novozriadené 2,32 0,02 0,03 0,02 0,07 0,05 0,10 rusínska obce obce SR 5,62 1,72 0,51 0,17 0,09 0,66 0,53 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Porovnaním údajov podľa veľkostných skupín obcí za novozriadené obce a za všetky obce v danej veľkostnej skupine zisťujeme, že novozriadené obce majú väčší podiel obyvateľov maďarskej národnosti vo všetkých veľkostných skupinách do 5 000 obyvateľov. Podiel obyvateľov rómskej národnosti je vyšší len vo veľkostnej skupine obcí do 199 obyvateľov a v skupine od 5 000 – 9 999 obyvateľov, kde je obec Smižany, okr. Spišská Nová Ves, s podielom 9,7 % obyvateľov rómskej národnosti. Slovenská národnosť je dominantná vo väčšine obcí. Menej ako 50 % občanov slovenskej národnosti je v 41 obciach (15,7 %). Občania českej národnosti sú rozptýlení v malom počte v 197 obciach. Jedine v obci Macov, okr. Dunajská Streda, žije 27 obyvateľov (17,4 %) českej národnosti. Obyvatelia maďarskej národnosti žijú v 153 novozriadených obciach (58,6 %). Nad 90 % ich žije v 11 obciach. V obci Veľké Dvorníky je to 95,8 %, v obci Mad je to 95,7 %, obe obce sú z okresu Dunajská Streda. Najviac občanov maďarskej národnosti v absolútnom počte žije v obci Trhová Hradská, okr. Dunajská Streda, 2 011 občanov, ďalej v Turni nad Bodvou, okr. Košice-okolie, 1 400 občanov. V intervale 80 – 89,9 % podielu obyvateľov maďarskej národnosti je 10 obcí, v intervale 70 – 79,9 % je 7 obcí, v intervale 60 – 69,9 % je 7 obcí a v intervale 50 – 59,9 % sú 3 obce. Nad 50 % je to celkove 38 obcí so 17 224 obyvateľmi maďarskej národnosti, čo je 73,0 % z celkového počtu v rámci novozriadených obcí. Vo veľkostnej skupine obcí do 199 obyvateľov je z nich 9 obcí, vo veľkostnej skupine od 200 – 499 obyvateľov 16 obcí a vo veľkostnej skupine od 500 – 999 obyvateľov 8 obcí s podielom nad 50 % obyvateľov maďarskej národnosti. Podiel obyvateľov maďarskej národnosti pod 1 % má 78 obcí. Rómske obyvateľstvo je celkove zastúpené v 67 novozriadených obciach. S podielom väčším ako 10 % je v 8 novozriadených obciach. Najvyšší podiel je v obciach Dulovo,

71 okr. Rimavská Sobota, 65,2 % a Budince, okr. Michalovce, 23,4 %. V absolútnom počte je ich najviac v obci Smižany, okr. Spišská Nová Ves, 761 obyvateľov. Obyvateľstvo rusínskej národnosti je zastúpené v 23 novozriadených obciach. Výraznejší počet je len v obci Rakytovce, okr. Medzilaborce, 119 obyvateľov (62,3 % z celkového počtu obyvateľov obce). Ďalej v obci Ľubotice, okr. Prešov, je 17 obyvateľov. Náboženská štruktúra trvalo bývajúceho obyvateľstva v novozriadených obciach v roku 2001 je vyjadrená nasledujúcim počtom obyvateľov, ktorí sa prihlásili pri sčítaní obyvateľov k týmto cirkvám: k rímskokatolíckej cirkvi 156 320 obyvateľov, evanjelickej cirkvi augs. vyznania 11 427 obyvateľov, gréckokatolíckej cirkvi 2 852 obyvateľov, reformovanej kresťanskej cirkvi 3 695 obyvateľov, pravoslávnej cirkvi 344 obyvateľov, náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia 484 obyvateľov, evanjelickej cirkvi metodickej 221 obyvateľov, cirkvi adventistov siedmeho dňa 126 obyvateľov a k ďalším cirkvám menšie počty obyvateľov. Bez vyznania bolo 11 672 obyvateľov a nezistené vyznanie k cirkvi bolo u 3 656 obyvateľov. Podiel vybraných cirkví na náboženskej štruktúre obyvateľstva novozriadených obcí je v nasledujúcej tabuľke.

Tab. 30 Náboženská štruktúra obyvateľov novozriadených obcí (v %) Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 novozriadené 68,14 80,86 81,63 83,79 87,69 69,27 81,69 Rímskokatolícka cirkev obce obce SR 46,64 63,30 71,37 79,32 80,69 71,40 74,88 novozriadené 11,98 5,88 6,86 5,91 1,28 10,30 5,97 Evanjelická cirkev obce augsburgského vyznania obce SR 15,46 11,77 9,58 6,36 5,52 6,24 7,46 novozriadené 6,15 1,96 1,54 0,50 2,19 0,99 1,49 Gréckokatolícka cirkev obce obce SR 19,44 11,79 6,36 3,68 1,98 3,16 4,77 novozriadené 6,87 5,12 1,72 0,78 0,86 0,03 1,93 Reformovaná kresťanská obce cirkev obce SR 4,16 3,99 3,96 2,74 1,94 3,16 2,98 novozriadené 1,77 0,17 0,11 0,05 0,29 0,16 0,18 Pravoslávna cirkev obce obce SR 6,91 2,12 1,59 0,43 0,36 1,03 1,00 novozriadené 3,51 3,68 5,58 6,54 4,68 15,33 6,10 bez vyznania obce obce SR 4,73 4,34 4,48 5,06 6,65 11,19 6,11 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Postavenie rímskokatolíckej cirkvi je v množine novozriadených obcí výraznejšie v porovnaní so všetkými obcami v SR podľa jednotlivých veľkostných skupín. Najviac sa to prejavuje vo veľkostných skupinách do 500 obyvateľov, v ďalších sa rozdiel postupne zmenšuje. Je to tým, že v malých obciach je v rámci SR výraznejšie postavenie niektorých ďalších cirkví, ako evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania, gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Rímskokatolícka cirkev má len v 5 obciach podiel na počte obyvateľov menší ako 20 %.

72 Evanjelická cirkev augsburgského vyznania má zastúpenie medzi obyvateľstvom v 217 obciach. Viac ako 9 obyvateľov má v 98 obciach. Najvýraznejšie pomerné postavenie má v obciach Vydrná, okr. Púchov, 80,9 % obyvateľov, obec Konská, okr. Liptovský Mikuláš, 80,7 % obyvateľov a Lukovica, okr. Zvolen, 63,0 % obyvateľov. V absolútnom vyjadrení má najviac mesto Vrútky – 1 328 obyvateľov a obec Liptovský Peter, okr. Liptovský Mikuláš, 550 obyvateľov evanjelického vyznania. Gréckokatolická cirkev má zastúpenie v 141 novozriadených obciach, z nich výraznejšie v 35 obciach (podiel 10 % a viac). Najvýraznejšie pomerné postavenie má v obciach Maškovce, okr. Humenné, 68,2 % obyvateľov a Stanča, okr. Trebišov, 54,8 % obyvateľov. V absolútnom vyjadrení má najviac obec Ľubica, okr. Kežmarok, 263 obyvateľov a obec Veľká Tŕňa, okr. Trebišov, 246 obyvateľov gréckokatolíckeho vyznania. Pravoslávna cirkev má zastúpenie medzi obyvateľmi v 65 obciach, z toho výraznejšie len v 7 obciach. Najvyšší podiel má v obci Rokytovce, okr. Medzilaborce, 41,4 %, kde je aj najvyšší absolútny počet – 79 obyvateľov pravoslávneho vyznania. Reformná kresťanská cirkev má zastúpenie medzi obyvateľmi 87 novozriadených obcí, z toho výraznejšie len v 38 obciach. Najvyššie zastúpenie je v obciach Brzotín, okr. Rožňava, 299 obyvateľov (24,1 %), Holiare, okr. Komárno, 297 obyvateľov (70,0 %) a Kružná, okr. Rožňava, 279 obyvateľov tohto vyznania (52,2 %). Najvyšší podiel obyvateľov bez náboženského vyznania má obec Čučma, okr. Rožňava, 31,8 %, ďalej mesto Vrútky – 24,9 % a obec Horná Ves, okr. Žiar nad Hronom, 22,2 % z celkového počtu trvalo bývajúcich obyvateľov. Základom organizácie väčších cirkví v obciach sú farské úrady. Ich počet v novozriadených obciach v štruktúre veľkostných skupín ukazuje nasledujúca tabuľka.

Tab. 31 Farské úrady v novozriadených obciach Veľkostná skupina (počet obyv.) Farské úrady 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Rímskokatolícky 2 8 13 14 9 2 48 Evanjelický a. v. 2 1 4 3 1 11 Gréckokatolícky 1 1 2 1 5 Reformovaný kresťanský 1 5 2 1 9 Zdroj: Súpis miest a obcí SR 1998, Geotext; prepočty: Berčík, Lovecký.

73 3. 4. Ekonomické charakteristiky novozriadených obcí

3. 4. 1. Ekonomicky činné subjekty a nezamestnanosť

Charakteristickým znakom ekonomického potenciálu obce je počet a sila ekonomicky činných subjektov a miera ekonomickej aktivity obyvateľstva na jednej strane a miera nezamestnanosti na druhej strane. V registri organizácií Štatistického úradu SR je v 267 novozriadených obciach evido- vaných celkove 11 121 ekonomicky činných subjektov, čo je v priemere 41,7 subjektov na 1 obec (stav k 31. 12. 2001). Rozloženie týchto subjektov do novozriadených obcí v členení podľa veľkostných skupín dokumentuje tabuľka.

Tab. 32 Ekonomicky činné subjekty v novozriadených obciach Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Ekonomicky činné subjekty 311 1 829 2 883 3 305 1 773 1 020 11 121 vedené v registri organizácií priemer na 1 novozriadenú obec 8,2 18,3 39,0 78,7 161,2 510,0 41,7 priemer na 1 obec / SR 7,5 16,9 35,3 74,4 167,6 472,1 54,1 priemer na 100 obyv. 5,7 5,3 5,7 5,8 6,1 6,7 5,8 priemer na 100 obyv. / SR 6,0 4,9 5,0 5,3 5,7 6,8 5,5 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, ŠÚ SR 2002, prepočty: Berčík, Lovecký.

Je zaujímavé, že počet ekonomicky činných subjektov je úmerný počtu obyvateľov v novozriadených obciach bez výrazných rozdielov vo veľkostných skupinách. Aj porovnanie s priemermi za všetky obce v SR podľa veľkostných skupín nevykazuje výraznejšie odklony. Výraznejšie rozdiely sú však pri porovnaní jednotlivých novozriadených obcí. V najnižšej veľkostnej skupine obcí sú dve obce len s 3 ekonomicky činnými subjektmi: Haluzice, okr. Nové Mesto nad Váhom (270 m.n.m. stredu obce) a Maškovce, okr. Humenné (253 m n.m. stredu obce). Na druhej strane obec Macov, okr. Dunajská Streda (152 obyvateľov, 121 m n.m. stredu obce) má 20 ekonomicky činných subjektov (z toho 11 živnostníkov a 6 samostatne hospodáriacich roľníkov). Ďalšia obec Lukovica, okr. Zvolen (154 obyvateľov a 340 m n.m. stredu obce) 14 ekonomicky činných subjektov a Krahule, okr. Žiar nad Hronom (141 obyvateľov a 872 m n.m. stredu obce) 13 ekonomicky činných subjektov. Z tohto porovnania vidíme, že ekonomický potenciál obce sa môže rozvíjať svojím spôsobom aj v rôznych geografických polohách, dôležité je využiť konkrétne prednosti polohy danej obce. Napríklad v prípade obce Macov sú to optimálne podmienky pre poľnohospodárske (zeleninárstvo) aktivity a v prípade obce Krahule sú to mimoriadne podmienky z titulu významného lyžiarskeho strediska cestovného ruchu. Obe obce vykazujú aj nadpriemerné príjmy do svojich rozpočtov vyjadrené po prepočítaní na 1 obyvateľa, čo potvrdzuje previazanosť ekonomického potenciálu obcí so silou rozpočtov ich miestnych samospráv. Obec Macov mala v roku 2001 ročné príjmy svojho rozpočtu v prepočte na 1 obyvateľa 15 404 Sk, čo je skoro trojnásobok priemerného príjmu obcí vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov. Obec Krahule mala v roku 2001 tieto príjmy až vo výške 25 295 Sk, čo je približne päťnásobok priemeru obcí tejto veľkostnej skupiny. Spomedzi väčších novozriadených obcí môžeme uviesť príklad obce Tovarníky, okr. Topoľčany

74 (1 241 obyvateľov, 11 ekonomicky činných subjektov na 100 obyvateľov), ktorá mala v roku 2001 priemerný príjem rozpočtu obce na 1 obyvateľa 23 475 Sk, čo je skoro 4,5-násobok priemerného príjmu obcí danej veľkostnej skupiny. V ďalších veľkostných skupinách obcí majú výraznejšie postavenie obce Kynceľová, okr. Banská Bystrica (338 obyvateľov a 17 ekonomicky činných subjektov na 100 obyvateľov) a Bystrá, okr. Brezno (205 obyvateľov a 16 ekonomicky činných subjektov na 100 obyvateľov). Postavenie obce Kynceľová vychádza z úzkeho napojenia na širšiu ekonomickú štruktúru mesta Banská Bystrica, ktorého bola v minulosti súčasťou. Obec Bystrá má na svojom území známe zimné lyžiarske stredisko. Výraznejšie postavenie z hľadiska počtu ekonomicky činných subjektov má už uvedená obec Tovarníky, ktorá sa rozdelila od mesta Topoľčany, ďalej obec Matuškovo - 1 914 obyvateľov (10 ekonomicky činných subjektov na 100 obyvateľov), ktorá sa oddelila od mesta Galanta, obec Vlkanová – 866 obyvateľov (10 na 100 obyvateľov), ktorá sa oddelila od mesta Banská Bystrica, obec Haniská – 563 obyvateľov (9 na 100 obyvateľov), ktorá sa oddelila od mesta Prešov, a obec Lietavská Lúčka – 1 794 obyvateľov (7 na 100 obyvateľov), ktorá sa oddelila od mesta Žilina. V absolútnom vyjadrení má najviac ekonomicky činných subjektov mesto Vrútky – 610. Naproti tomu je niekoľko obcí, ktoré majú minimálny počet ekonomicky činných subjektov, napr. obec Krivoklát (1 subjekt na 100 obyvateľov), obec Sedmerovec (1,5 na 100 obyvateľov) – obe z okresu Prievidza. Z celkového počtu obcí v jednotlivých veľkostných skupinách je v skupine do 199 obyvateľov 42 % obcí pod priemerom skupiny, v skupine od 200 do 499 obyvateľov 58 % pod priemerom skupiny a v skupine od 500 do 999 obyvateľov 54 % pod priemerom skupiny. Týmto ukazovateľom môžeme dokumentovať z určitého čiastkového hľadiska aj oslabenie ekonomického potenciálu niektorých miest, od ktorých sa oddelil väčší počet obcí. Najviac ekonomicky činných subjektov stratila Žilina – 746, čo je 10,5 % z terajšieho počtu subjektov v meste. Ďalej sú to Topoľčany – 602 subjektov (30,0 %), Spišská Nová Ves – 434 subjektov (19,2 %), Nitra s 392 subjektmi (19,2 %), Rožňava – 121 subjektov (9,6 %) a Kremnica 72 – subjektov (24,6 %). V novozriadených obciach z celkového počtu ekonomicky činných subjektov je 1 911 právnických osôb zapísaných v obchodnom registri a 9 210 (82,8 %) fyzických osôb nezapísaných v obchodnom registri, čo dokumentuje táto tabuľka:

Tab. 33 Fyzické osoby a právnické osoby – ekonomicky činné Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Fyzické osoby nezapísané 209 1 458 2 377 2 845 1 511 810 9 210 v obchodnom registri priemer na 1 obec 5,5 14,6 32,1 67,7 137,4 405,0 34,5 priemer na 1 obec / SR 4,5 12,8 28,7 63,1 143,5 380,1 44,6 priemer na 100 obyv. 3,2 3,6 4,4 4,6 4,8 5,1 4,4 priemer na 100 obyv. / SR 3,6 3,7 4,1 4,5 4,9 5,5 4,5 Právnické osoby 102 371 506 460 262 210 1 911 priemer na 1 novoz. obec 2,7 3,7 6,8 11,0 23,8 105,0 7,2 priemer na 1 obec / SR 3,0 4,1 6,6 11,4 24,1 92,0 9,5 priemer na 100 obyv. 1,9 1,1 1,0 0,8 0,9 1,4 1,0 priemer na 100 obyv. / SR 2,4 1,2 0,9 0,8 0,8 1,3 1,0 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, ŠÚ SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

75 Vzhľadom na to, že v súbore novozriadených obcí prevažujú menšie obce, je ich vybavenosť podnikateľskými subjektmi charakteru právnických osôb mierne nižšia v porovnaní so všetkými obcami v SR podľa jednotlivých veľkostných skupín. Živnostníci sú najlepším prostriedkom na riešenie problémov lokálnej zamestnanosti, najmä v menších obciach. Zároveň sú predpokladom na zabezpečenie patričného sortimentu trhovo poskytovaných služieb domácnostiam. Tvoria základ množiny ekonomicky činných subjektov v obciach. V novozriadených obciach predstavujú 76,3 % z ich celkového počtu. Štruktúru dokumentuje nasledujúca tabuľka. Tab. 34 Živnostníci a samostatne hospodáriaci roľníci Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999

Živnostníci 176 1 240 2 226 2 669 1 400 775 8 486 priemer na 1 obec 4,6 12,4 30,1 63,5 127,3 387,5 31,8 priemer na 1 obec / SR 3,7 10,8 25,2 56,6 130,4 344,7 39,9 priemer na 100 obyv. 3,2 3,6 4,4 4,6 4,8 5,1 4,4 priemer na 100 obyv. / SR 3,0 3,1 3,6 4,0 4,4 5,0 4,1 Samostatne hospodáriaci roľníci 33 217 137 140 69 14 610 priemer na 1 obec 0,9 2,2 1,9 3,3 6,3 7,0 2,3 priemer na 1 obec / SR 0,8 1,9 3,1 5,0 8,6 15,7 3,5 priemer na 100 obyv. 0,6 0,6 0,3 0,2 0,2 0,1 0,3 priemer na 100 obyv. / SR 0,6 0,5 0,4 0,4 0,3 0,2 0,4 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, ŠÚ SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Počet živnostníkov v novozriadených obciach je vyšší, ako je priemer za všetky obce v SR podľa veľkostných skupín. Opak je v počte samostatne hospodáriacich roľníkov. Je to dané pravdepodobne tým, že prevažná časť týchto obcí je mimo poľnohospodársky najproduktívnejších oblastí. Počty živnostníkov v novozriadených obciach sú rozdielne. Len jedného živnostníka má 10 obcí. Sú však aj obce s pomerne väčším počtom živnostníkov. Napríklad obec Zálesie, okr. Senec (759 obyvateľov – 10 živnostníkov na 100 obyvateľov), obec Kuzmice, okr. Topoľčany (677 obyvateľov – 8 živnostníkov na 100 obyvateľov), obec Rosina, okr. Žilina (2 790 obyvateľov – 7 živnostníkov na 100 obyvateľov). Pri týchto vybraných 3 obciach sme podrobnejšie zdokumentovali i profesnú štruktúru živnostníkov. V obci Zálesie so 79 živnostníkmi je 8 zámočníkov, 7 elektroinštalatérov, 4 prevádzkovatelia nákladnej dopravy, 2 klampiari, 1 kaderníčka a ďalší. V obci Kuzmice je z 55 živnostníkov 5 osôb, ktoré sa zaoberajú vedením účtovníctva, 4 kaderníčky, 4 elektroinštalatéri, 3 klampiari, 2 stolári a ďalší remeselníci. V obci Rosina je zo 196 živnostníkov 14 osôb, ktoré sa zaoberajú vedením účtovníctva, 10 stolárov, 8 elektroinštalatérov, 7 zámočníkov, 6 klampiarov, 4 kaderníčky, 4 plynoinštalatéri a ďalší remeselníci. Novozriadené obce, ktoré sa oddelili od miest majú vo väčšine prípadov nadpriemerný počet živnostníkov na 100 obyvateľov (od 5 do 8). Samostatne hospodáriaci roľníci sú evidovaní len v 163 novozriadených obciach z toho v 56 obciach je len po jednej osobe. Výraznejšie počty sú napr. v obci Pavlice, okr. Trnava (475 obyvateľov - 17 samostatne hospodáriacich roľníkov), v obci Čeľadice, okr. Topoľčany (736 obyvateľov – 12 samostatne hospodáriacich roľníkov), v obci Zacharovce, okr. Rimavská Sobota (399 obyvateľov – 14 samostatne hospodáriacich

76 roľníkov) a v obci Lubatice, okr. Prešov (2 525 obyvateľov – 16 samostatne hospodáriacich roľníkov). Rozdelenie jednotlivých druhov štruktúry ekonomicky činných subjektov v členení podľa krajov a v prepočte na 1 obec prezentuje nasledujúci graf.

Graf 15 Štruktúra ekonomicky aktívnych subjektov v novozriadených obciach podľa krajov

40 et na jednu obec č

po 30

Subjekty vedené v Registri organizácií 0 Fyzické osoby nezapísané v Obchodnom registri ý Živnostníci k ý s k y s k y Samostatne hospodáriaci roľníci lav v k ý s ns s k ia s ý Trna č ian in Brati n tr ick ský re i Žil tr v N ys o ický T b š o k Preš Ko ns kraje Ba

Zdroj: Mestská a obecná štatistika, ŠÚ SR 2002; graf: Berčík, Lovecký. Výraznejšie postavenie Žilinského kraja v uvedenom grafe vyplýva z toho, že v tomto kraji sú v priemere najväčšie novozriadené obce. Priemer ovplyvňuje aj mesto Vrútky. Priemerná novozriadená obec v SR má 718 obyvateľov, v Žilinskom kraji 1 265 obyvateľov. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvalo bývajúceho obyvateľstva je v novozriadených obciach v rámci jednotlivých veľkostných skupín vyšší ako vo všetkých obciach v SR, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka, ktorá uvádza údaje zo „Sčítania obyvate- ľov, domov a bytov 2001“.

Tab. 35 Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvalo bývajúceho obyvateľstva Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 % ekonomicky novozriadené 44,0 46,4 47,9 48,9 49,3 50,9 48,3 aktívnych obyvateľov obce z trvalo bývajúceho obce SR 42,0 45,3 46,7 47,7 48,4 50,3 49,6 obyvateľstva Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. V novozriadených obciach je ekonomicky aktívnych 92 329 trvalo bývajúcich obyva- teľov, z toho 49 989 mužov (54,1 %) a 42 340 žien (45,9 %). Situácia v jednotlivých obciach je rozdielna. Už spomenutá obec Jesenské, okr. Levice, má len 9 ekonomicky aktívnych oby- vateľov (25,7 %) z trvalo bývajúceho obyvateľstva. Naproti tomu vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov je obec Petrova Lehota, okr. Trenčín, s podielom 51,6 % a obec Zádiel,

77 okr. Košice-okolie, s 51,9 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Vo veľkostnej skupine obcí od 200 do 499 obyvateľov obec Rakov, okr. Senica, má len 35,7 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Obec Ducové, okr. Piešťany, má 56,9 % a Dunajský Klátov, okr. Dunajská Streda, 55,4 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva z trvalo bývajúceho obyvateľstva. V ďalšej tabuľke dokumentujeme problematiku nezamestnanosti, ktorá je vážnym sociálnym a ekonomickým problémom obcí, nevynímajúc ani obce novozriadené. Vzhľadom na obmedzenú údajovú základňu uvádzame priemerný počet nezamestnaných v prepočte na 100 všetkých obyvateľov a nie na počet obyvateľov v produktívnom veku.

Tab. 36 Počty nezamestnaných občanov v novozriadených obciach Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Počet 556 3 271 4 216 5 766 2 751 1 827 18 387 nezamestnaných priemer na 1 obec 14,6 32,7 57,0 137,3 250,1 913,5 68,9 priemer na 100 obyv. 10,2 9,5 8,4 7,4 9,6 12,4 9,7 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty Berčík, Lovecký.

Údaje v tabuľke avizujú, že približne každý 10 občan je v novozriadených obciach nezamestnaný. Nadpriemerná situácia vo Vrútkach a Smižanoch je odrazom špecifických pomerov týchto malých miest (Vrútky – problematika útlmu železničného opravárenstva; Smižany – 9,7 % rómskeho obyvateľstva). Vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov má najhoršiu situáciu obec Sása, okr. Revúca, 127 obyvateľov – 28 nezamestnaných na 100 obyvateľov. V ďalších veľkostných skupinách je to napr. obec Zacharovce, okr. Rimavská Sobota, 399 obyvateľov – 29 nezamestnaných na 100 obyvateľov, obec Jovice, okr. Rožňava, 669 obyvateľov – 22 nezamestnaných na 100 obyvateľov a obec Brzotín, okr. Rožňava, 1 249 obyvateľov – 21 nezamestnaných na 100 obyvateľov. Z týchto obcí len obec Zacharovce má 14 % a obec Brzotín 15 % rómskeho obyvateľstva. Naproti tomu sú obce ako napr. obec Sedmerovec, okr. Zlaté Moravce, 407 obyvateľov, ktorá má len 3 nezamestnaných na 100 obyvateľov. Ďalej obec Bohunice, okr. Ilava, 753 obyvateľov – 2 nezamestnaní na 100 obyvateľov a obec Lutila, okr. Žiar nad Hronom, 1 303 obyvateľov – 5 nezamestnaných na 100 obyvateľov.

3. 4. 2. Majetková a finančná situácia novozriadených obcí

Východiskom pre rozbor ekonomických dopadov procesu rozdeľovania obcí je dokumentovanie ich finančnej a majetkovej situácie. Štandardnými príjmami novozriadených obcí boli dňom ich vzniku podielové dane a dotácia na výkon samosprávnych činností, kedže skoro všetky majú menej ako 3 000 obyvateľov. Tieto transfery sú odvodené od počtu obyvateľov, a preto aj v predchádzajúcej dokumentácii predkladanej na schvaľovanie rozdelenia obce muselo byť uvedené rozdelenie východiskového počtu štatisticky evidovaného obyvateľstva obce na nové subjekty. Vecou dohody s pôvodnou obcou bolo rozdelenie jej finančných aktív a pasív medzi nové subjekty územnej samosprávy. Rozsiahle spory vznikli aj pri vymedzení územia obce najmä za situácie, keď historicky vymedzené katastrálne územie pôvodne pričlenenej obce bolo v dôsledku investičnej expanzie rozvíjajúcich sa miest (výstavba priemyselných a poľnohospodárskych

78 objektov a hromadná bytová výstavba) upravené v minulých rokoch spravidla v prospech mesta. Právna úprava tejto problematiky časovo zaostala za dynamickým vývojom konfliktov, a tak niektoré spory riešené súdnou cestou už trvajú 6 – 8 rokov57. Predmetom rozdelenia bol, pochopiteľne aj majetok obce. I keď to bola jednoznačná podmienka schválenia rozdelenia, predsa následne vznikli medzi obcami spory, ktoré spravidla skončili na súde58. Vzhľadom na nedostupnosť dostatočných štatistických informácií o majetkovej situácii samospráv jednotlivých obcí nemôžeme v plnom rozsahu posúdiť majetkové pomery novozriadených obcí. Výnimkou sú údaje o pôdnom fonde vo vlastníctve novozriadených obcí v členení podľa druhu porastov. Na základe údajov z katastra nehnuteľností 30 samospráv novozriadených obcí nevykazuje vo svojom vlastníctve pôdny fond. Tri z týchto obcí z objektívnych dôvodov, že nie sú t.č. ukončené práce na vymedzení ich nových katastrálnych území. Zostávajúcich 27 novozriadených obcí buď nemá vo vlastníctve pôdny fond, alebo si doteraz neusporiadali prepis im patriacich parciel. Poznatky z praxe signalizujú, že obce vo všeobecnosti nevenujú dostatočnú pozornosť aktualizácii evidencie svojho majetku. Z celkového počtu 237 novozriadených obcí, ktoré v rôznom rozsahu vlastnia pôdny fond, je 230 obcí, ktoré vykazujú „zastavané plochy“, 219 „ostatné plochy“, 212 záhrady, 162 trvalé trávne porasty, 159 ornú pôdu, 125 vodné plochy, 20 lesné pozemky, 19 vinice a 18 ovocné sady. Chmeľnice nemá ani jedna obec. Podrobnejšie údaje poskytuje tabuľka:

Tab. 37 Pôdny fond v majetku novozriadených obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Počet obcí s pôdnym majetkom 30 86 67 41 11 2 237 Výmera (v ha) 759,93 1 211,63 1 539,25 2 242,30 705,52 3 572,66 10 031,29 Celková výmera Orná pôda 415,61 452,21 454,89 196,72 71,11 11,26 1 601,79 Vinice 6,72 2,61 0,40 0,95 - - 10,68 Záhrady 14,43 37,70 29,88 32,55 17,63 8,47 140,65 Ovocné sady 35,76 2,11 15,09 2,66 1,37 - 57,00 Trvalé trávne porasty 11,61 137,58 111,56 124,65 14,96 110,24 510,60 Lesné pozemky 0,24 3,63 14,18 934,81 0,18 3 184,75 4 137,80 Vodné plochy 12,95 63,06 247,86 225,08 166,12 36,94 752,01 Zastavané plochy 84,41 308,19 454,62 445,34 234,10 126,26 1 652,93 Ostatné plochy 178,20 204,55 210,77 279,53 200,05 94,74 1 167,84 Zdroj: Geodetický a kartografický ústav, 2003; prepočty: Berčík, Lovecký.

Pôdny fond patriaci novozriadeným obciam tvorí v priemere 4,20 % celkovej rozlohy územia týchto obcí. Značná väčšina obcí vykazuje tento podiel len na úrovni 1 až 2,5 %. Naproti tomu je 9 novozriadených obcí s podielom nad 10 %. Časť z nich so značne vysokým podielom. Vo veľkostnej skupine novozriadených obcí do 199 obyvateľov je to

57 Viď napríklad spor mesta Žiar nad Hronom s obcou Ladomerská Vieska o územie, na ktorom leží časť Závodu SNP. Spor mesta Nová Baňa s obcou Brehy o územie, na ktorom boli vybudované priemyselné závody. Spor mesta Kežmarok a obce Ľubica a ďalšie prípady. 58 Príkladom je spor medzi mestom Kremnica a obcou Horná Ves (1997) o majetkovú podstatu areálu technických služieb mesta, ktorý bol postavený na katastrálnom území obce Horná Ves, ktorá sa od mesta odčlenila.

79 obec Bellova Ves s podielom 69,02 % a obec Kyselica 35,95 %. Ďalej je to obec Mad (478 obyvateľov) s podielom 57,00 % (všetky z okresu Dunajská Streda). Z väčších obcí má obec Nemčice (916 obyvateľov), okr. Topoľčany, 46,91 %-percentný podiel vlastného pôdneho fondu na celkovej výmere obce. Zvláštnu situáciu má najväčšia novozriadená obec Smižany (7 930 obyvateľov), okr. Spišská Nová Ves, ktorá má až 74,53 %-percentný podiel vlastného pôdneho fondu. Je to v dôsledku vlastníctva 3 184 ha obecných lesov. Spomínané obce Mad, Bellova Ves a Nemčice vykazujú zase vysoký podiel ornej pôdy a obec Kyselica „ostatné plochy“. Na 10 034 ha pôdy vo vlastníctve novozriadených obcí sa sa 41,25 % podieľajú lesné pozemky, 15,97 % orná pôda a 16,48 % zastavané plochy. Vykonali sme aj porovnanie priemernej výmery pôdneho fondu na 1 obec v majetkovej podstate novozriadených obcí s priemernou výmerou všetkých obcí na Slovensku v členení podľa veľkostných skupín.

Tab. 38 Porovnanie pôdneho fondu v majetku novozriadených obcí s priemerom všetkých obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 (v ha) do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Priemerná celková 25,3 14,1 23,0 54,7 64,1 1 786,3 42,3 výmera na 1 obec nzo SR 41,9 23,8 40,6 72,4 133,2 495,6 60,8 Orná pôda nzo 32,0 9,6 8,9 5,5 7,1 5,6 10,1 SR 7,0 6,0 7,8 12,5 17,2 22,1 10,2 Vinice nzo 3,4 0,3 0,1 0,2 - - 0,6 SR 1,0 1,0 0,8 5,0 0,6 4,0 2,1 Záhrady nzo 0,7 0,5 0,5 0,8 1,6 4,2 0,7 SR 0,4 0,6 0,8 1,2 2,6 6,4 1,1 Ovocné sady nzo 11,9 0,7 2,2 0,7 1,4 - 3,2 SR 3,6 1,8 6,2 1,7 2,1 1,1 3,0 Trvalé trávne porasty nzo 0,6 2,7 2,4 3,4 1,9 55,1 3,2 SR 4,7 7,4 6,7 7,4 12,5 24,3 8,0 Lesné pozemky nzo 0,2 0,9 2,4 133,5 0,2 3 184,8 206,9 SR 474,1 46,0 92,3 134,7 162,8 564,6 166,0 Vodné plochy nzo 1,1 2,2 5,5 7,8 20,8 18,5 6,0 SR 2,4 6,8 7,3 9,3 13,7 52,2 9,6 Zastavené plochy nzo 3,1 3,7 6,8 11,1 21,3 63,1 7,2 SR 2,7 4,5 7,8 13,8 30,7 67,4 11,1 Ostatné plochy nzo 7,7 2,6 3,2 7,2 18,2 47,4 5,3 SR 2,3 3,8 6,3 10,4 17,1 50,4 8,2 Poznámka: nzo - novozriadené obce; SR - obce SR Zdroj: Geodetický a kartografický ústav, 2003; prepočty: Berčík, Lovecký.

Vybavenosť novozriadených obcí pôdou v ich vlastníctve je o 30 % nižšia, ako je priemer všetkých obcí v SR. Obdobná situácia je vo veľkostných skupinách okrem skupiny od 5 000 do 9 999 obyvateľov, v ktorej výrazne dominuje obec Smižany svojím majetkom lesnej pôdy. V úhrne za všetky obce je vyrovnaný pomer pri ornej pôde a ovocných sadoch. V rámci ekonomických aktivít samosprávy obce môže obecné zastupiteľstvo okrem iného zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce, ďalej zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby59.

59 Pozri Zákon SNR o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., § 11, ods. 4k.

80 Túto právomoc využilo 15 novozriadených obcí, ktoré zriadili 9 príspevkových organizácií so 49 zamestnancami a 6 spoločností s ručením obmedzením s 24 zamestnancami. Sú zamerané na poskytovanie verejnoprospešných služieb (8), z toho v oblasti bytového hospodárstva (3), ďalej na prevádzku kultúrnych zariadení (2) a správu obecných lesov(2). Výrobné zameranie majú 3 s.r.o. . Z malých obcí má zriadenú s.r.o. obec Krahule, okr. Žiar nad Hronom (141 obyvateľov) na správu obecných lesov, príspevkovú organizáciu na miestne služby obec Sása, okr. Revúca (127 obyvateľov).

3.4.3. Rozpočtové hospodárenie novozriadených obcí

Pri spracúvaní analýzy rozpočtového hospodárenia 267 novozriadených obcí sme boli obmedzení skromnejšou údajovou základňou. Za obdobie 4 rokov (1997 až 2000) sú k dispozícii len údaje o celkových príjmoch a celkových výdavkoch jednotlivých obcí, za rok 2001 sú tieto základné údaje rozšírené o ukazovatele charakterizujúce investičnú aktivitu, rozsah prijatých úverov a splácanie istín. Ďalej o výšku výdavkov na správu (skupina 6 rozpočtovej skladby) – čiže na administratívu obce. Vývoj príjmov a výdavkov rozpočtov novozriadených obcí v porovnaní s úhrnom za všetky obce v SR dokumentuje tabuľka:

Tab. 39 Príjmy a výdavky rozpočtov novozriadených obcí za roky 1997 – 2001 (mil. Sk)

index index index index Ukazovateľ 1997 1998 1999 2000 2001 1998/1997 1999/1998 2000/1999 2001/2000

SR 28 785,5 28 872,6 1,00 27 343,5 0,95 33 657,4 1,23 32 718,1 0,97 Novozriadené 808,0 896,3 1,11 817,4 0,91 1 012,9 1,24 1 120,0 1,11

Príjmy obce % zo SR 2,81 3,10 - 2,99 - 3,01 - 3,42 -

SR 26 625,2 27 435,6 1,03 26 084,0 0,95 31 609,7 1,21 30 585,8 0,97 Novozriadené 682,9 788,4 1,15 707,9 0,90 871,5 1,23 999,6 1,15 obce Výdavky % zo SR 2,56 2,87 - 2,71 - 2,76 - 3,27 -

Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-úhrn rozpočtov obcí SR v roku 1997, 1998, 1999, 2000, 2001; MF SR – odbor financovania miestnych samospráv 1998 – 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

V novozriadených obciach k 31.12.2001žilo 3,6 % obyvateľstva Slovenskej republiky. Podiel na príjmoch obcí za celú SR majú novozriadené obce 3,42 % a na výdavkoch 3,27 % (2001). Táto pomerne úzka súvislosť je odrazom skutočnosti, že výrazná časť príjmov (najmä menších obcí) je viazaná na podielové dane a dotácie na samosprávu činnosti obcí, ktoré sú viazané na počet obyvateľov obcí k 31.12. predchádzajúceho roku. Malý rozdiel, ktorý je predsa medzi uvedenými údajmi, vychádza z pomerne menších možností novozriadených obcí v získavaní vlastných príjmov. Tie sú značne viazané na majetkovú podstatu obcí, ktorú majú tieto obce pravdepodobne relatívne nižšiu. Obdobné poznanie nám poskytuje prepočet príjmov a výdavkov na 1 obyvateľa, keď v príjmoch zaostávajú novozriadené obce za priemerom SR len o 2,38 percentuálneho bodu. Vo výdavkoch je toto zaostávanie väčšie o 6,80 percentuálneho bodu, čo sa môže vysvetliť tým, že časť novozriadených obcí v určitej miere akumuluje svoje príjmy na zabezpečenie kapitálových výdavkov v ďalších rokoch. Pri posudzovaní časových radov v tabuľke 39 musíme ešte vziať do úvahy, že roky 1997 až 1999 vyjadrujú úhrn za menší počet obcí, pretože v týchto rokoch postupne bolo novozriadených 12 obcí, ktorých rozpočtové hospodárenie nabiehalo postupne.

81 Určitú orientáciu na posúdenie finančnej sily jednotlivých novozriadených obcí nám môže poskytnúť prepočet celkového príjmu rozpočtu obce na 1 obyvateľa obce, ktorý následne porovnáme s priemerným príjmom na 1 obyvateľa za príslušnú veľkostnú skupinu obcí v rámci SR. Graf 16 Príjem rozpočtov novozriadených obcí (2001) v prepočte na 1 obyvateľa v % pomere k priemerom príjmov obcí SR podľa veľkostných skupín

300

250

200 kostnej skupine obcí skupine kostnej ľ

150

100

% z priemerných príjmov za SR vo ve SR príjmov za z priemerných % 50

0 0200 500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000 Počet obyvateľov

% pomer k priemeru SR (údaje nad 300 % a 3-tis. obyv. nezobrazené) Polynomické vyrovnávanie Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR – odbor financovania miestnych samospráv 2002; Graf: Berčík, Lovecký. Podpriemernú úroveň príjmov za rok 2001 (meranú prepočítaním celkového príjmu obce na 1 obyvateľa s priemerom veľkostnej skupiny obcí) v intervale do 59 % vykázalo z celkového počtu 267 novozriadených obcí 19 obcí. Z nich 9 z veľkostnej skupiny od 200 do 499 obyvateľov. V intervale 60 – 79 % je 86 obcí. Dominuje tu veľkostná skupina od 200 – 499 obyvateľov s 31 obcami a veľkostná skupina 500 – 999 obyvateľov s 22 obcami. V intervale od 80 % do 99 % je 70 obcí, z nich je po 25 obcí vo veľkostných skupinách od 200 – 499 obyvateľov a 500 – 999 obyvateľov. To znamená, že 65,2 % obcí je pod slovenským priemerom svojich veľkostných skupín. V intervaloch od 100 – 119 % je 41 novozriadených obcí, od 120 – 139 % je 12 týchto obcí a od 140 – 199 % je 15 týchto obcí. Pozoruhodná je skupina obcí v intervale od 200 % vyššie, kde je 25 obcí. Z nich je 17 v intervale do 299 %, 3 obce sú v intervale do 399 %, 4 obce v intervale do 499 % a jedna obec s pomerom až 696,9 %. Celá táto skupina 25 obcí, z toho aj 3 obce s počtom do 199 obyvateľov, dosiahla extrémne príjmy v r. 2001, ktoré predstavujú sumu od 10 000 Sk do 36 700 Sk na obyvateľa. Pritom priemer za novozriadené obce bol 5 917 Sk a za obce celej SR 6 061 Sk. Vychádzajúc z dielčích informácií získali tieto obce nadpriemerné príjmy pravdepodobne z predaja pozemkov a nehnuteľností. Príjmy z úverov malo z nich len 5 obcí v úhrnnej výške 14,6 mil. Sk. Môžeme to zhrnúť konštatovaním, že z celkového počtu 267 novozriadených obcí 9,4 % zaznamenalo nadpriemerný rast svojej finančnej sily. Bude zaujímavé sledovať, do akej

82 miery tieto obce dokážu tento potenciál preniesť do racionálneho rozvoja ekonomiky svojich obcí v ďalších rokoch. Na druhej strane 65,2 % novozriadených obcí nedosahuje priemernú úroveň finančnej sily obcí v Slovenskej republike. V jednotlivých rokoch novozriadené obce hospodárili v úhrne s prebytkom nad 100 mil. Sk. V roku 1999 to bolo 13,4 %, v roku 2000 – 14,0 % a v roku 2001 – 10,8 % z objemu príjmov týchto obcí. Všetky obce v SR vykázali v úhrne v týchto rokoch prebytok od 4,6 % do 6,5 %. Rádove 10 %-percentný prebytok ročného rozpočtu novozriadených obcí má logickú oporu v tom, že vyjadruje v praxi objem finančných prostriedkov potrebných zabezpečiť plynulosť služieb poskytovaných obcami v prvom mesiaci nového roka. V rámci tohto globálneho pozitívneho zistenia musíme však ešte uviesť, že v roku 2001 z 267 novozriadených obcí hospodárilo 19 obcí so schodkom v úhrne 3 782-tis. Sk. Znamená to, že 3,8 % výdavkov týchto obcí bolo deficitných. Schodok do výšky 100-tis. Sk vykázalo 12 obcí. V intervale od 100-tis. Sk do 650-tis. Sk bolo 6 obcí a jedna obec vykázala schodok 1,2 mil. Sk. Ide o obec s 870 obyvateľmi, ktorá z celkového objemu 18,4 mil. Sk výdavkov mala kapitálové výdavky vo výške až 74,8 % a pravdepodobne koncom roka nezvládla dofinancovanie vykonaných prác. Môžeme predpokladať, že aj väčšina ďalších obcí dostala svoj rozpočet do schodku z obdobných dôvodov. Ďalšia tabuľka poskytuje v širšom rozsahu údaje rozpočtov obcí za rok 2001 v absolútnych hodnotách a v prepočte na 1 obyvateľa.

Tab. 40 Príjmy a výdavky rozpočtov novozriadených obcí za rok 2001 z toho z toho Príjmy Výdavky Ukazovateľ Kapitálové Splácanie Úhrn výd. celkom Prijaté úvery celkom výdavky istín za skup. 6* SR 32 718 060 2 730 491 30 585 766 8 754 058 1 690 806 10 394 031 Novozriadené tis. Sk 1 119 996 54 341 999 569 343 670 36 190 399 982 obce % zo SR 3,42 1,99 3,27 3,93 2,14 3,85 SR 6 061 506 5 666 1 622 313 1 925 v prepočte Novozriadené na 1 obyv. 5 917 287 5 281 1 816 191 2 113 (Sk) obce % zo SR 97,62 56,74 93,20 111,94 61,08 109,77 Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR – odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký. * Skupina 6 – výdavky na správu. Štandardnou súčasťou príjmov rozpočtov obcí sú dotácie zo štátneho rozpočtu na výkon samosprávnych funkcií obcí. Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok určí úhrn objemu tejto dotácie pre obce s počtom obyvateľov s trvalým pobytom na území obce do 3 000 (podľa stavu ku dňu sčítania obyvateľov, domov a bytov, resp. v ďalších rokoch k 31. 12. predchádzajúceho roku). Obce môžu použiť tieto prostriedky na financovanie bežných výdavkov, okrem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania. Dotácia pre konkrétnu obec je určená absolútnou sumou v Sk na jedného obyvateľa diferencovane, podľa jednotlivých veľkostných skupín obcí. Pritom sa uplatňuje prepočítací koeficient zohľadňujúci rôzne pôdno-ekologické podmienky, určujúce základ dane z pozemkov pri dani z nehnuteľnosti v jednotlivých obciach (vyhláška MF SR č. 58/1993 Zb.), čím sa čiastočne eliminujú nerovnosti spôsobené uplatňovaním zákona o dani z nehnuteľnosti vo vzťahu k príjmovej základni rozpočtov obcí, ako aj rozdielne klimatické podmienky. Výška dotácie na rok 2001 bola určená MF SR takto (pri rozpise absolútna suma dotácie bude zaokrúhlená na celé desiatky Sk):

83 Tab. 41 Dotácia na výkon samosprávnych funkcií obcí na rok 2001 V e ľ k o s t n á s k u p i n a o b c e Bonita – priem. 2 Koeficient do 500 501 – 1 000 1 001 – 2 000 2 001 – 3 000 cena m pôdy dotácia na obyvateľa na rok v Sk x < = 1 1,50 688,50 478,50 309,00 247,50 1 < x < = 3 1,40 642,60 446,60 288,40 231,00 3 < x < = 5 1,00 459,00 319,00 206,00 165,00 5 < x < = 7 0,90 413,10 287,10 185,40 148,50 7 < x < = 9 0,85 390,15 271,15 175,10 140,25 9 < x 0,80 367,20 255,20 164,80 132,00

Zdroj: MF SR – odbor financovania miestnych samospráva; 2002.

Zákon o štátnom rozpočte na rok 2001 určil celkový objem dotácií na samosprávne funkcie obcí v úhrne na SR vo výške 582 mil. Sk.

Tab. 42 Dotácie na samosprávne funkcie novozriadených obcí v roku 2001 Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Počet novozriadených obcí 38 100 74 42 8 - 262 s dotáciou Priemerná bonita vo 4,03 5,12 5,43 5,76 5,95 3,58 5,18 veľkostnej skupine Dotácia spolu za veľkostnú 2 797 15 769 16 257 11 448 2 973 0 49 245 skupinu (tis. Sk) Priemerná dotácia na 73 611 157 693 219 695 272 582 270 235 0 184 438 novozriadenú obec Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR – odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký.

Novozriadené obce majú skoro všetky (262) nárok na túto dotáciu. V roku 2001 obdržali 49 245 tis. Sk, čo je 8,5 % z uvedeného celkového objemu. Klesajúci podiel jednotlivých veľkostných skupín dokumentuje nasledujúca tabuľka.

Tab. 43 Podiel novozriadených obcí na celkových dotáciách na samosprávne funkcie obcí v roku 2001 Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Dotácia spolu za veľkostnú 25 513 137 389 185 959 167 509 65 578 - 581 948 skupinu obcí SR (tis. Sk) Podiel novozriadených 11,0 11,5 8,7 6,8 4,5 - 8,5 obcí (v %) Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR – odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký. Celkove najnižšiu dotáciu na samosprávne funkcie obcí mala najmenšia obec Jesenské, okr. Levice (33 obyvateľov, bonita 7,52), a to 17 170 Sk. Vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov najvyššiu dotáciu – 130 820 Sk – obdržala obec Ďurďové, okr. Považská

84 Bystrica (192 obyvateľov, bonita 0,95). V ďalších veľkostných skupinách to bola obec Horná Brezina, okr. Púchov (455 obyvateľov, bonita 2,37) – 295 600 Sk, ďalej obec Zemianske Podhradie, okr. Nové Mesto nad Váhom (780 obyvateľov, bonita 2,64), obec Lietavská Lúčka, okr. Žilina (1 794 obyvateľov, bonita 2,41) – 517 970 Sk a obec Višňové, okr. Žilina (2 474 obyvateľov, bonita 2,25) – 569 880 Sk. Z hľadiska nárokov na štátny rozpočet je zaujímavé vyčíslenie objemu dotácií na samosprávne funkcie za tie novozriadené obce, ktoré sa oddelili od obcí a najmä miest, s ktorými mali pred rozdelením viac ako 3 000 obyvateľov. To znamená, že predtým nemali nárok na dotáciu. Výšku a štruktúru týchto „nových dotácií“ dokumentuje nasledujúca tabuľka:

Tab. 44 Dotácie na samosprávne funkcie obcí - novozriadené obce odčlenené od miest a obcí nad 3 tisíc obyvateľov v roku 2001 Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 Počet novozriadených obcí 4 25 38 36 8 111 s dotáciou Priemerná bonita vo 3,24 3,65 5,07 5,79 6,76 5,04 veľkostnej skupine Dotácia spolu za veľkostnú 298 4 264 8 760 9 904 2 973 26 199 skupinu (tis. Sk) % z objemu dotácií vo 10,7 27,0 53,9 86,5 100,0 53,2 veľkostnej skupine Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR – odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký.

Rozsah prijatých úverov novozriadenými obcami za rok 2001 nedosahuje priemerné úverové zaťaženie v rámci všetkých obcí v SR. V prepočte na 1 obyvateľa je to len 56,7 % priemeru SR, čo sa dá vysvetliť relatívne nižšou majetkovou základňou a skutočnosťou, že ide prevažne o menšie obce, ktoré nemajú veľkú perspektívu na získanie zdrojov na splácanie istín v budúcnosti. V obdobnej relácii je aj ukazovateľ splácania istín – 61,1 % priemeru za SR. Novozriadené obce využili na budovanie technickej infraštruktúry aj možnosti, ktoré do konca roku 2001 poskytovali štátne fondy. K dispozícii sú údaje o dotáciách novozriadeným obciam v období rokov 1996 – 200160. Za toto obdobie obdržali obce dotácie zo štyroch štátnych fondov v celkovom objeme 340,9 mil. Sk. Úhrn celkových príjmov novozriadených obcí za uplynulých 6 rokov bol približne 5,3 mld. Sk. Z toho vyplýva, že dotácie zo štátnych fondov sa na nich podieľali priemerne 6,4 %. Na príjmoch všetkých obcí v SR sa podieľali štátne fondy 3,7 %. Tieto údaje dokladujú, že štátne fondy pri rozhodovaní reagovali na objektívnu zaostalosť (nevybavenosť) základných prvkov technickej infraštruktúry v novozriadených obciach. Rozloženie týchto dotácií do krajov a veľkostných skupín dokumentuje nasledujúca tabuľka.

60 Pozri LOVECKÝ, P.: Podiel štátnych fondov na financovaní obcí 1996 – 2001, MV SR – SVS 2002.

Tab. 45 Dotácie štátnych fondov novozriadeným obciam v rokoch 1996-2001

Veľkostná skupina (počet obyv.)

Kraj do 199 200 – 499 500 – 999 1 000 – 1 999 2 000 – 4 999 5 000 – 9 999 Spolu

Počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk BL 0 0 0 0 1 1 0000 0 0 0 0 0 1 1 000 TA 0 0 8 7 720 10 15 095 6 18 530 4 4 090 0 0 28 45 435 TC 7 11 550 11 20 975 11 16 570 0 0 0 0 0 0 29 49 095 NI 1 440 9 12 175 9 12 330 13 32 177 3 18 986 0 0 35 76 108 ZI 0 0 3 735 7 5 345 7 14 650 1 3 000 2 4 000 20 27 730 BC 4 4 350 5 3 650 12 25 794 10 18 750 0 0 0 0 31 52 544 PV 3 1 720 3 4 400 4 8 100 2 600 2 13 000 0 0 14 27 820 KI 1 8 000 11 27 490 7 17 760 4 5 050 1 2 200 3 710 27 61 210 SR 16 26 060 50 77 145 61 101 994 42 89 757 11 41 276 5 4 710 185 340 942 % zo spolu 8,6 7,6 27,0 22,6 33,0 29,9 22,7 26,3 5,9 12,1 2,7 1,4 100,0 100,0

Pozn. V stĺpci "počet" je počet dotovaných obcí podľa jednotlivých štátnych fondov. V ojedinelých prípadoch jedna obec získala dotácie aj z dvoch fondov Zdroj: LOVECKÝ, P.: Podiel štátnych fondov na financovaní obcí 1996 – 2002.

Jednotlivé štátne fondy sa na celkovom objeme poskytnutých dotácií podieľali takto: Štátny fond životného prostredia 109 obcí 263,1 mil. Sk Štátny vodohospodársky fond 31 obcí 71,3 mil. Sk Pro Slovakia 40 obcí 6,0 mil. Sk Štátny fond rozvoja bývania 5 obcí 0,5 mil. Sk

Okrem dotácií poskytli štátne fondy v rokoch 2000 a 2001 novozriadeným obciam aj úvery v celkovej výške 72,9 mil. Sk. Štátny fond životného prostredia poskytol 6 obciam úvery vo výške 34,0 mil. Sk. Štátny fond rozvoja bývania poskytol 5 obciam úvery vo výške 38,9 mil. Sk. Vo výdavkovej časti rozpočtov je zaujímavá nadpriemerná investičná aktivita novozriadených obcí, ktoré majú o 5,8 bodu lepší pomer kapitálových výdavkov k celkovým výdavkom za rok 2001, ako je pomer v rámci úhrnu za všetky obce SR. Za situácie, že menej obce využívali úvery, znamená to značnú koncentráciu vlastných finančných zdrojov na riešenie dobudovania chýbajúcej technickej a sociálnej infraštruktúry v novozriadených obciach. Na 1 obyvateľa pripadá 1 816 Sk kapitálových výdavkov, čo je o 194 Sk viac, ako je priemer za všetky obce v SR. Pri analýze údajov za jednotlivé novozriadené obce zistíme, že 31 obcí nemalo v roku 2001 kapitálové výdavky. Výdavky do 1 000 Sk na obyvateľa malo až 150 obcí (56,0 %), od 1 000 Sk do 2 000 Sk 36 obcí (14,0 %), od 2 000 Sk do 5 000 Sk 31 obcí (11,6 %) a nad 5 000 Sk 14 obcí. Výrazne vyššie výdavky mali obce Kechnec, okr. Košice-okolie 15 057 Sk/obyv., Veľké Dvoníky, okr. Dunajská Streda, 19 641 Sk/obyv. a Daniškovce, okr. Spišská Nová Ves, 30 098 Sk/obyv. Tieto novozriadené obce využili dotácie a úvery zo štátnych fondov v predchádzajúcich rokoch a v roku 2001. Obec Kechnec využila 22,3 mil. na výstavbu bytov a technickej infraštruktúry zo Slovenského fondu rozvoja bývania a 8,5 mil. Sk dotáciu zo Slovenského fondu životného prostredia a Slovenského vodohospodárskeho fondu. Obec Daniškovce využila úver 6 mil. Sk zo Slovenského fondu rozvoja bývania a dotáciu 12,5 mil. Sk zo Slovenského fondu životného prostredia a Slovenského vodohospodárskeho fondu. Veľké Dvorníky obdržali dotáciu zo Slovenského fondu životného prostredia vo výške 4,8 mil. Sk.

86 Menej pozitívne je zistenie, že novozriadené obce vydali v roku 2001 na správu obce (rozp. skupina 6) až 40,0 % z celkových svojich výdavkov. V rámci úhrnu všetkých obcí SR je tento podiel 34,0 %. Pomerne vyššie výdavky na správu môžu byť sčasti vysvetlené všeobecne overeným poznatkom, že obce do 1 000 obyvateľov majú v priemere za celú SR vyšší podiel výdavkov na správu ako obce väčšie. Ďalej sa dá predpokladať, že aj časť kapitálových výdavkov bola v novozriadených obciach realizovaná na inováciu a dobudovanie budov, v ktorej sídli obecný úrad, čo znamená zaťaženie výdavkov na analyzovanú rozpočtovú skupinu 6. Určitý pohľad do problematiky výdavkov novozriadených obcí na správu (administratívu) poskytuje tabuľka:

Tab. 46 Výdavky novozriadených obcí na správu podľa veľkostných skupín (Sk na 1 obyv.) Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 SR 2 926 2 412 2 055 1 791 1 549 1 607 1 925

Novozriadené obce 2 967 2 656 2 125 1 716 2 586 1 078 2 113

% zo SR 101,42 110,12 103,44 95,80 166,93 67,12 109,77 Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR – odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký. Ako dokumentuje tabuľka, administratíva novozriadených obcí je v dôsledku určitého rozletu lepšie finančne situovaných obcí finančne náročnejšia na 1 obyvateľa o 188 Sk ročne, ako je priemer všetkých obcí v SR. Je to napriek tomu, že viac ako polovica obcí je mierne pod priemerom obcí za SR. Údaje v tabuľke sú mierne skreslené extrémnymi výsledkami finančného hospodárenia cca 20 obcí, ktoré vykazujú krajné údaje v % vyjadrení pri porovnaní výdavkov prepočítaných na 1 obyvateľa v novozriadených obciach a priemerných výdavkov obce za SR. Údaje pod 50 % a údaje nad 200 % signalizujú pravdepodobne aj vážne nedostatky v účtovníctve týchto obcí. Preto je ťažko jednoznačnejšie určiť, či ide o snahu mimoriadnej úspornosti na jednej strane, alebo neracionálne vynakladanie finančných prostriedkov na druhej strane. Graf na nasledujúcej strane dokumentuje, že podľa jednotlivých veľkostných skupín má celkom 147 novozriadených obcí (55,0 %) svoje výdavky na správu pod slovenské priemery. Ďalších 45 novozriadených obcí je v intervale do 119 % a 31 obcí v intervale 120 % až 139 %. Pri ďalších 44 novozriadených obciach stúpa pomer až do nereálnych 490 % (obce s údajmi nad 300 % nie sú v grafe zobrazené). V podstate však ide o obce zo všetkých veľkostných skupín, ktoré vzhľadom na možnosť získania nadpriemerných príjmov sú štedrejšie aj na svoju administratívu. Nejde sa tu len o počet zamestnancov, ale aj o investície do obecných budov a výpočtovej techniky.

87 Graf 17 Výdavky rozpočtov novozriadených obcí (2001) na správu (sk. 6) v prepočte na 1 obyvateľa v % pomere k priemerom výdavkov na správu obcí v SR podľa veľkostných skupín

300

250 kostnej skupine obcí

ľ 200

150

100

50 % z priemerných% z výdavkov správu na SR ve vo za

0 0200 500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000 Počet obyvateľov

% pomer k priemeru SR (údaje nad 300 % a 3-tis. obyv. nezobrazené Polynomické vyrovnávanie Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR – odbor financovania miestnych samospráv 2002; Graf: Berčík, Lovecký.

Zaujímavá je otázka teoretického vyčíslenia celkového negatívneho dopadu procesu zriaďovania nových obcí na bilanciu verejných rozpočtov. Zvýšené nároky na štátny rozpočet sa dajú konkrétne kvantifikovať pri tej časti novozriadených obcí, ktoré vznikli oddelením od miest resp. obcí s počtom nad 3 000 obyvateľov, kedže táto kategória obcí nemá nárok na dotáciu na výkon samosprávnych funkcií a novozriadené obce (väčšina má pod 3 000 obyvateľov) nárok na túto dotáciu už majú. Na to v určitej miere nadväzuje aj problematika objektivizácie výdavkov na správu novozriadených obcí, ktoré v roku 2001 predstavovali v úhrne sumu 400 mil. Sk. Nedisponujeme údajmi, ktoré by kvantifikovali pokles výdavkov na správu pri samosprávach obcí (miest), od ktorých sa novozriadené obce oddelili. Vychádzajúc 1 z poznania niektorých konkrétnych situácií myslíme si však, že najviac /5 až ¼ výdavkov na správu v novozriadených obciach možno kompenzovať predpokladaným poklesom výdavkov na správu v pôvodných obciach. To znamená, že celý proces dezintegrácie obcí znamená zvýšenie zaťaženia rozpočtov územných samospráv v SR najmenej cca o 300 až 320 mil. Sk ročne. Ťažko jednoznačne konštatovať, či je to veľa, primerane, alebo málo. Je to „až“ alebo „len“(?) približne jedno percento z objemu úhrnu rozpočtov miestnych samospráv. Na jedného občana týchto obcí pripadá ročný výdavok 1 672,– Sk na správu. Čiastočnou odpoveďou by bolo zistenie (prieskum verejnej mienky), ako sú s novým stavom spokojní občania. Majú vôbec pocit bezprostrednej účasti na spravovaní (resp. aspoň ovplyvňovaní) verejných záležitostí vo svojej obci?

88 Problematika “veľkosti“ obcí z hľadiska možných riešení v budúcnosti sa priebežne objavuje v odborných diskusiách. Záver jednej prípadovej štúdie61, ktorú sme v minulosti spracovali, citujeme s cieľom rozšíriť názorové spektrum k predmetnej veci: „Je potrebné rešpektovať fakt, že priblíženie sa služby občanovi nemusí byť spojené s rozdrobenosťou poskytovania príslušnej verejnej služby, ktorá by mohla vytvoriť tlak na rast jednotkových nákladov. Nastupujúci trend kontraktácie služieb (netvrdíme, že ide o jediné najlepšie východisko) bude napr. pravdepodobne viesť k tomu, že jedna väčšia firma bude zabezpečovať napr. čistenie ulíc alebo zber komunálneho odpadu pre viacero obcí – síce z jedného centra, ale prostredníctvom viacerých prevádzok. Obdobný vývoj môže priniesť dobrovoľná medziobecná spolupráca – ponechanie si prevádzok v mieste, ale prenesenie riadiacich funkcií na vyššiu úroveň. Myšlienky uvedené v našej práci môžeme znovu zhrnúť takto: – pravdepodobné vyššie náklady vznikajúce v prípade zabezpečenia verejnej služby pre malý okruh spotrebiteľov môžu byť vyvážené inými prínosmi, – je to predovšetkým občan, ktorý by sa mal rozhodnúť, či preferuje nižšie náklady alebo iné aspekty efektívnosti poskytovania verejných služieb, – existuje viacero možností, ako faktor “klesajúcich nákladov“ aspoň do určitej miery eliminovať, – každý druh verejnej služby má svoje špecifické vlastnosti, ktoré v značnej miere determinujú organizáciu a manažment ich poskytovania – čo by sa malo odraziť v spôsobe definovania kompetencií samospráv.

Ak akceptujeme aspoň rozhodujúcu časť uvedených úvah, potom musíme súhlasiť s tým, že na otázku „Aké veľké majú byť municipality?“ neexistuje jediná správna odpoveď. Definovanie veľkosti municipalít nie je možné odvodiť len od princípu hospodárnosti – od veľkosti priamych nákladov na zabezpečovanie verejných služieb ktorý je síce významný, ale nemusí byť rozhodujúci. Príklady zo sveta ukazujú, že prakticky rovnako dobre fungujú systémy veľkých municipalít (severské krajiny), ako aj systémy s množstvom malých municipalít. Výhody a nevýhody obidvoch riešení je možné do určitej miery kompenzovať. V zásade by sme však chceli zdôrazniť, že vo fungujúcej demokratickej spoločnosti je vhodnejšie, ak o veľkosti municipalít rozhodujú predovšetkým občania, ktorí priamo znášajú výhody a nevýhody existujúceho stavu, a nie byrokracia, s rozhodovaním ktorej sú značné riziká. Verejné služby sú pre občanov, a nie občania pre verejné služby, systémy zabezpečovania verejných služieb sú variantné, nepodliehajú jednoduchým šablónam, a preto by sme mali považovať miestny názor minimálne za jeden z rozhodujúcich determinantov. Administratívne rozhodnutia o zlučovaní municipalít, ich povinnej spolupráci, šablónovité definovania rozličných noriem – to sú skôr riešenia typu „chvost vrtí psom“, ako nástroje rozvoja miestnej demokracie a zvyšovania efektívnosti verejných služieb.“

61 NEMEC, J. – BERČÍK, P.: Zlučovanie obcí alebo ich funkcií: efektívnosť a rovnosť. In.: Nové podoby verejnej správy (slovenská a flámska skúsenosť), Bratislava, Sociologický ústav SAV, 1997.

89 3. 4. 4. Zamestnanosť v samosprávach novozriadených obcí

Funkčnosť samospráv je odvodená od počtu a kvality personálneho vybavenia administratívy samosprávnej obce a základných služieb, ktoré obec vo vlastnej réžii zabezpečuje. Základom je kľúčový orgán obce – starosta. Vzhľadom na to, že medzi novozriadenými obcami je nemalý počet malých obcí, nie sú vždy všetky obsadené plne uvoľneným starostom na celodenný pracovný úväzok. Podľa zvláštneho štatistického zisťovania o zamestnanosti obcí62 z roku 1999 malo 267 novozriadených obcí starostov s úhrnom úväzkov v počte 238,3. Starostov na plný úväzok nemali, pochopiteľne, vo všetkých obciach, vo veľkostnej skupine obcí do 199 obyvateľov – 38 obcí (23,4 úhrnu úväzkov starostov), v skupine 200 – 499 obyvateľov – 100 obcí a 77,6 úhrnu úväzkov starostov. Uvoľneného pre výkon funkcie zástupcu starostu malo 9 obcí vo vyšších veľkostných skupinách. Administratívu týchto obcí doplňovalo 383,5 administratívnych zamestnancov a 123,1 prevádzkových a obsluhujúcich zamestnancov obecných úradov v priemernom prepočítanom počte. Novozriadené obce zamestnávali ešte 171,6 ďalších zamestnancov v priemernom prepočítanom počte napr. v knižniciach, sociálnych službách, obecnej polícii a pod. Podľa ďalšieho štatistického zisťovania k 31.12.200163 novozriadené obce disponujú v úhrne 1 134 zamestnancami (vrátane starostov) vo fyzických osobách. Je to približne 1 000 zamestnancov v priemernom prepočítanom počte. Signalizuje to mierny nárast zamestnancov obcí hlavne vo sfére služieb, ktoré obce postupne rozširujú v medziach svojich finančných schopností. Záverom tejto podkapitoly môžeme konštatovať, že novozriadenie 267 obcí prinieslo do územia približne 800 nových pracovných miest64. Bolo by zaujímavé hlbšie skúmať (napr. špecifickým sociologickým výskumom), do akej miery šanca vytvoriť nové pracovné miesto motivovala aktivitu lokálnych skupín občanov pri iniciovaní vytvárania nových obcí oddelením. Išlo najmä o zmeny vykonané od roku 1991 a neskoršie.

62 Pozri Mimoriadna príloha k štatistickému výkazu. Práca-2-04 k 30. 6. 1999, ktorým sa jednorazovo zisťovala štruktúra zamestnancov obcí. 63 Pozri Štatistický výkaz Práca 2-04. 64 Zohľadňujeme skutočnosť, že odhadom cca 200 zamestnaneckých miest sa znížilo v úhrne v obciach a mestách, od ktorých sa novozriadené obce oddelili.

90 3. 5. Vybavenosť novozriadených obcí 3. 5. 1. Technická a sociálna infraštruktúra V nadväznosti na základné atribúty obce (územie a obyvateľstvo) jej charakteristiku dotvára vybavenosť najmä technická a sociálna infraštruktúra65. Dopravné napojenie novozriadených obcí je v určitej miere závislé od ich geografickej polohy. Všetky obce sú napojené na medzimestskú autobusovú dopravu s rôznou intenzitou spojov. Diaľkové a medzinárodné autobusové linky majú zástavky v 29 obciach. Železničné stanice, resp. zastávku má 47 obcí, čo podrobnejšie dokumentuje nasledujúca tabuľka:

Tab. 47 Vybavenosť novozriadených obcí železničnou stanicou (zastávkou) Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Železničná stanica (zastávka) 2 16 15 10 5 3 51 Počet obcí so železničnou stanicou 2 14 14 10 5 2 47 (zastávkou) % z počtu obcí vo veľkostnej skupine 5,3 14,0 18,9 23,8 45,5 100,0 17,6 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

Vybavenosť poštovými službami vzrastá v závislosti od veľkosti obcí, čo upresňuje aj ďalšia tabuľka.

Tab. 48 Vybavenosť novozriadených obcí poštou Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Pošta 0 10 13 26 10 2 61 % z počtu obcí vo 0,0 10,0 17,6 61,9 90,9 100,0 22,8 veľkostnej skupine Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

Údaje o úrovni dopravnej a komunikačnej infraštruktúry novozriadených obcí zvýrazňujú skutočnosť, že obce s počtom pod tisíc obyvateľov majú v priemere podstatne nižšiu úroveň tejto vybavenosti a tým aj dopravných a komunikačných služieb. Vybavenosť obcí miestnymi komunikáciami je závislá od charakteru osídlenia každej obce (obce s lazníckym charakterom verzus obce koncentrované do ucelenej zástavby a pod.). Novozriadené obce spravujú celkom 1 147,6 km miestnych komunikácií, čo je 4,3 km na 1 obec. Priemerná vybavenosť v rámci veľkostných skupín obcí stúpa od 1,76 km/obec v skupine do 199 obyvateľov, 2,76 km/obec v skupine od 200 – 499 obyvateľov, 4,64 km/obec v skupine 500 – 999 obyvateľov a až na 13,4 km/obec vo veľkostnej skupine od 2 000 – 4 999 obyvateľov.

65 Informácie pre túto kapitolu sme čerpali z výstupov Mestskej a obecnej štatistiky vedenej Štatistickým úradom SR, ktorá prezentuje výber rozhodujúcich ukazovateľov z jednotlivých odvetvových štatistík v priereze podľa jednotlivých obcí a miest Slovenskej republiky. Údaje sú za rok 2000, resp. k 31. 12. 2000.

91 Vodovod, kanalizácia s ČOV, rozvod plynu a elektrickej energie je základom technickej infraštruktúry každého sídla. Kedže elektrifikácia už dávno nie je u nás problémom, predmetom skúmania bola vybavenosť novozriadených obcí prvými troma zariadeniami, ktoré sú dokumentované v tejto tabuľke:

Tab. 49 Vybavenosť novozriadených obcí – vodovod, kanalizácia, plyn Veľkostná skupina (počet obyv.) Obce vybavené 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 verejný vodovod 16 59 59 33 11 2 180 % z počtu obcí vo 42,1 59,0 79,7 78,6 100,0 100,0 67,4 veľkostnej skupine verejná kanalizácia 1 8 11 12 4 2 38 % z počtu obcí vo 2,6 8,0 14,9 28,6 36,4 100,0 14,2 veľkostnej skupine rozvod plynu 18 75 63 42 11 2 211 % z počtu obcí vo 47,4 75,0 85,1 100,0 100,0 100,0 79,0 veľkostnej skupine Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

Pozoruhodná je skutočnosť, že miera plynofikácie novozriadených obcí (79,0 %) je vyššia ako ich vybavenosť vodovodmi. Navyše všetky obce nad 1 000 obyvateľov sú plynofikované. Vybavenosť vodovodom a kanalizáciou výrazne zaostáva v obciach do 500 obyvateľov. Absencia tejto technickej vybavenosti v niektorých prípadoch bola argumentom občanov častí obcí pri požadovaní znovurozdelenia integrovanej obce. Vybavenosť obchodnou sieťou je vcelku nízka. Z 267 novozriadených obcí má predajňu potravinárskeho tovaru 112 obcí, predajňu nepotravinárskeho tovaru 54 obcí a ubytovacie zariadenia 46 obcí. Na úseku školstva 96 novozriadených obcí nemá ani jedno školské zariadenie (36,8 %). Vybavenosť materskými školami a základnými školami dokumentujú v štruktúre veľkostných skupín obcí nasledujúce tabuľky.

Tab. 50 Materské školy v novozriadených obciach Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Materské školy 2 45 63 38 12 8 168 Počet obcí s materskou 2 45 63 37 11 2 160 školou % z počtu obcí vo 5,3 45,0 85,1 88,1 100,0 100,0 59,9 veľkostnej skupine Počet detí 25 665 1 472 1 418 741 553 4 874 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

92 Tab. 51 Základné školstvo v novozriadených obciach

Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Základné školy 1. – 4. r. 0 10 26 20 0 0 56 Počet obcí so základnou 0 10 26 19 0 0 55 školou 1. – 4. r. % z počtu obcí vo 0,0 10,0 35,1 45,2 0,0 0,0 20,6 veľkostnej skupine Počet žiakov 0 229 962 954 0 0 2 145 Základné školy 1. – 9. r. 0 2 1 14 12 4 33 Počet obcí so základnou 0 2 1 14 10 2 29 školou 1. – 9. r. % z počtu obcí vo 0,0 2,0 1,4 33,3 90,9 100,0 10,9 veľkostnej skupine Počet žiakov 0 346 143 2 821 3 916 2 601 9 827 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

Novozriadené obce sú vybavené 260 kostolmi. Kostol nemá 53 obcí. Rímskokatolícka cirkev má 195 kostolov, evanjelická cirkev 27 kostolov, reformovaná kresťanská cirkev 21 kostolov, baptistická cirkev 2 kostoly, bratská cirkev 1 kostol, gréckokatolícka cirkev 10 kostolov, pravoslávna cirkev 2 kostoly a ďalšie cirkvi 2 kostoly. Vybavenosť obcí podľa veľkostných skupín dokumentuje tabuľka:

Tab. 52 Vybavenosť novozriadených obcí kostolmi Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Kostoly 27 94 76 41 17 5 260

Počet obcí s kostolmi 25 79 60 37 11 2 214 % z počtu obcí vo veľkostnej 65,8 79,0 81,1 88,1 100,0 100,0 80,1 skupine Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

Verejné knižnice má 211 novozriadených obcí, čo je 79,0 %. Vo veľkostnej skupine novozriadených obcí do 199 obyvateľov má polovica obcí verejnú knižnicu, vo veľkostnej skupine od 200-499 obyvateľov má 78 % obcí verejnú knižnicu. V ďalších skupinách sa blíži vybavenosť k 100 %. Samostatné ambulancie praktického lekára má len 23 obcí. Samostatné ihriská pre futbal (okrem školských) má 172 obcí, čo je 64,4 % z celkového počtu novozriadených obcí.

93 Tab. 53 Vybavenosť novozriadených obcí futbalovým ihriskom (okrem školských) Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 % z počtu obcí vo veľkostnej skupine vybavených 26,3 54,0 64,9 88,1 100,0 100,0 64,4 futbalovým ihriskom Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

Ochrana všetkého majetku v obci pred požiarmi a živelnými udalosťami je zo zákona aj povinnosťou obce. Dobrovoľné hasičské zbory sú však zriadené len v 193 obciach. Podľa veľkostných skupín sú zriadené takto:

Tab. 54 Dobrovoľné hasičské zbory v novozriadených obciach Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 % z počtu obcí vo veľkostnej skupine s dobrovoľným 63,2 68,0 78,4 76,2 81,8 100,0 72,3 hasičským zborom Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký.

Analýza jednotlivých ukazovateľov technickej a sociálnej infraštruktúry poukazuje na výraznejšie zaostávanie vybavenosti obcí do 200 obyvateľov a čiastočné zaostávanie vybavenosti obcí do 1 000 obyvateľov.

3. 5. 2. Bytový fond

Podľa údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov k 26.5.2001 bolo v novozriadených obciach 57 437 domov, z ktorých bolo 48 008 trvalo obývaných. Z nich bolo 47 023 rodinných domov (97,9 %). Neobývaných domov bolo 9 308, čo je 18,1 % z celkového počtu domov. Vybavenosť územia domami (resp. bytmi) s prihliadnutím na hustotu osídlenia vyjadruje ukazovateľ počtu obyvateľov na 1 dom (resp. byt). Takto spracované údaje sú v tabuľke:

Tab. 55 Počet obyvateľov na 1 dom Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do 200 500 1 000 2 000 5 000 Spolu 199 – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 novozriadené obce 2,4 2,9 3,2 3,3 3,7 6,5 3,3 Domy spolu obce SR 2,2 2,8 3,1 3,3 3,7 5,4 3,4 novozriadené obce 3,3 3,6 3,9 3,9 4,2 7,5 4,0 Trvalo obývané spolu obce SR 3,2 3,6 3,9 3,9 4,4 6,3 4,2 novozriadené obce 3,3 3,7 3,9 3,9 4,3 8,2 4,1 Trvalo obývané rodinné obce SR 3,3 3,7 3,9 4,0 4,6 7,0 4,3 novozriadené obce 8,5 14,7 19,3 21,8 36,4 49,0 20,6 Neobývané domy obce SR 7,0 12,8 16,5 19,5 23,2 38,8 19,3 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

94 Miera vybavenosti novozriadených obcí domami je vo väčšine veľkostných skupín obcí mierne nižšia, ako je priemer všetkých obcí SR v členení podľa veľkostných skupín. Neobývaných domov je zase v novozriadených obciach o niečo menej. V novozriadených obciach bolo celkov 65 798 bytov, z toho trvalo obývaných 55 544 bytov. Z nich bolo 48 952 v rodinných domoch (88,1 %). Na 1 rodinný dom pripadá v priemere 1,04 bytu. Neobývaných bolo 9 943 bytov.

Tab. 56 Počet obyvateľov na 1 byt Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do 200 500 1 000 2 000 5 000 Spolu 199 – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 novozriadené obce 2,3 2,7 2,9 2,9 3,2 3,1 2,9 Byty spolu obce SR 2,1 2,7 2,9 3,0 3,1 3,0 2,9 Trvalo obývané byty novozriadené obce 3,2 3,4 3,5 3,4 3,6 3,4 3,4 spolu obce SR 3,1 3,4 3,6 3,6 3,6 3,3 3,5 Trvalo obývané byty novozriadené obce 3,2 3,5 3,8 3,8 4,1 7,8 3,9 v rodinných domoch obce SR 3,2 3,6 3,8 3,9 4,4 6,8 4,2 novozriadené obce8,3 14,1 18,5 20,7 29,5 38,8 19,2 Neobývané byty obce SR 6,7 12,3 15,9 18,7 21,7 31,0 18,2 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Vybavenosť novozriadených obcí trvalo obývanými bytmi je v podstate rovnaká, resp. len nepatrne nižšia ako v porovnateľných veľkostných skupinách obcí v celej SR. Podiel neobývaných bytov je však vyšší. Príčiny ich neužívania na trvalé bývanie sú tieto: využívanie na rekreáciu – 2 349 bytov, nespôsobilých na bývanie – 1 870 bytov, uvolnených na prestavbu – 920 bytov, zmena užívateľa – 614 bytov, v pozostalostnom alebo súdnom konaní 447 bytov, po kolaudácii 285 bytov. Iné dôvody sú udávané až u 3 458 bytov. Situáciu podľa veľkostných skupín obcí v prepočte na % z celkového počtu neobývaných bytov dokumentuje nasledujúca tabuľka.

Tab. 57 Dôvody trvalého neobývania bytov (v %)

Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 novozriadené obce 6,54 6,16 5,63 6,77 5,49 6,92 6,18 zmena užívateľa obce SR 3,45 6,49 5,56 6,57 7,25 8,20 6,46 novozriadené obce 36,38 27,24 25,58 22,30 8,85 12,56 23,62 určený na rekreáciu obce SR 42,45 31,11 30,19 25,80 23,64 17,46 27,21 novozriadené obce 5,18 9,29 8,54 10,61 9,87 9,74 9,25 uvoľnený na prestavbu obce SR 3,26 5,66 5,82 6,56 6,80 7,55 6,24 novozriadené obce 19,18 21,57 19,65 18,83 14,04 6,92 18,81 nespôsobilý na bývanie obce SR 15,68 17,49 17,32 16,88 15,53 13,37 16,44 novozriadené obce 0,91 1,40 1,66 1,56 15,16 2,05 2,87 po kolaudácii obce SR 0,50 1,44 1,74 1,63 2,26 2,63 1,79 v pozostalostnom alebo novozriadené obce 5,48 3,82 4,05 4,92 5,80 3,85 4,50 súdnom konaní obce SR 3,91 3,83 3,85 4,80 4,47 5,56 4,38 novozriadené obce 26,33 30,53 34,89 35,01 40,79 57,95 34,78 z iných dôvodov obce SR 30,76 33,98 35,53 37,76 40,06 45,22 37,47 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Iný pohľad nám poskytuje prepočet údajov za domy a byty na 1 obec, čo poskytuje tabuľka na ďalšej strane.

95 Tab. 58 Domy a byty v prepočte na 1 obec Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Novozriadené obce 61 119 211 416 707 1 173 215 Domy spolu obce SR 57 122 227 428 793 1 283 284 novozriadené obce 44 95 176 353 634 1 016 180 Trvalo obývané spolu obce SR 39 95 183 355 664 1 097 233 novozriadené obce 43 94 173 346 620 923 176 Trvalo obývané rodinné obce SR 38 93 180 348 641 990 226 novozriadené obce17 23 35 62 72 155 35 Neobývané domy obce SR 18 27 43 72 127 179 51 novozriadené obce 63 126 231 473 816 2 411 246 Byty spolu obce SR 60 129 244 469 960 2 318 334 Trvalo obývané byty novozriadené obce 46 101 193 405 723 2 207 208 spolu obce SR 41 101 198 392 819 2 085 279 Trvalo obývané byty novozriadené obce 44 97 178 363 649 971 183 v rodinných domoch obce SR 39 96 185 358 664 1 027 233 novozriadené obce17 24 37 66 89 195 37 Neobývané byty obce SR 19 28 44 75 136 224 54 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Novozriadené obce sú počtom obyvateľov pod priemerom jednotlivých veľkostných skupín obcí. To sa odráža aj v miernom zaostávaní vo vybavenosti domami podľa veľkostných skupín. Pri bytoch sú tieto rozdiely však už minimálne. V ukazovateli neobývané byty majú novozriadené obce lepšiu úroveň využitia bytového fondu ako sú priemery za celú SR. Vybavenosť domami a bytmi sme vyhodnotili aj za súbor obcí, ktoré vznikli oddelením od miest. Údaje v ďalších dvoch tabuľkách potvrdzujú mierne vyššiu vybavenosť tejto podskupiny novozriadených obcí:

Tab. 59 Počet obyvateľov na 1 dom / byt v novozriadených obciach vzniknutých rozdelením miest Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Domy spolu 2,17 2,92 3,15 3,31 3,60 6,52 3,43 Trvale obývané spolu 3,04 3,61 3,86 3,89 4,02 7,12 4,03 domy rodinné 3,07 3,66 3,93 3,97 4,10 7,45 4,12 Neobývané domy 8,12 15,44 17,33 22,49 35,16 77,69 23,40 Byty spolu 2,08 2,65 2,82 2,90 3,20 3,89 2,98 Trvale obývané spolu 2,86 3,28 3,42 3,38 3,63 4,19 3,49 byty v rodinných domoch 2,97 3,40 3,75 3,78 3,89 7,04 3,91 Neobývané byty 7,60 14,10 16,51 21,16 28,14 59,90 21,34 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký.

Tab. 60 Domy a byty v prepočte na 1 obec v novozriadených obciach vzniknutých rozdelením miest Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ 200 500 1 000 2 000 5 000 do 199 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 Domy spolu 68 114 219 416 729 1 204 316 Trvale obývané spolu 49 92 179 354 654 1 102 269 domy rodinné 48 91 176 347 642 1 053 264 Neobývané domy 18 22 40 61 75 101 46 Byty spolu 71 126 245 475 821 2 015 364 Trvale obývané spolu 52 102 202 408 724 1 871 311 byty v rodinných domoch 50 98 185 364 676 1 115 278 Neobývané byty 20 24 42 65 93 131 51 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký

Na rozdiel od technickej a sociálnej infraštruktúry vybavenosť novozriadených obcí domami a bytmi nezaostáva výraznejšie od priemerov za veľkostné skupiny všetkých obcí v SR.

V tejto kapitole výrazne dominuje faktografia, ktorá z mnohých hľadísk pre históriu dokumentuje najmä demografické a ekonomické parametre novovzniknutých obcí v uplynulom decéniu. Rozsah a ďalšie súvislosti uskutočnených zmien v územnom usporiadaní správy v tomto období si to vyžaduje.

97 Z á v e r

Územná organizácia obcí na Slovensku je odvodená od historicky sa vyvíjajúcej štruktúry osídlenia. Na jej vývoj mali vplyv geografické faktory, proces urbanizácie, rozvoj ekonomiky v krajine a ďalšie objektívne skutočnosti. K nim patrí aj politická klíma vyúsťujúca do legislatívnych rozhodnutí určujúcich organizačné princípy a územné rozloženie orgánov verejnej správy. Vedecko-technický rozvoj, rozsiahle budovanie infraštruktúry a urbanizácia územia v uplynulom storočí prinášala so sebou zvyšovanie nárokov na zabezpečovanie verejných služieb v konkrétnych podmienkach jednotlivých obcí a miest. Zároveň dlhoročná stavebná aktivita v hospodársky prosperujúcich lokalitách spravidla pôsobila na postupné urbanistické splynutie susediacich obcí. Toto všetko sa odrazilo v tendencii administratívneho zlučovania obcí do väčších racionálnejších celkov. Táto práca mala za cieľ zdokumentovať dôsledky tohto vývoja. Jeho charakteristické znaky môžeme vyjadriť konštatovaním, že: – menej citlivé riešenie procesu zlučovania obcí na Slovensku (najmä v 60. a 70. rokoch) vyústilo už v prvých dňoch začiatku demokratizačného procesu v roku 1990 do spontánnej snahy občanov značnej časti integrovaných obcí vrátiť územnú organizáciu obcí do pôvodného stavu; – legislatíva vytvorila rámcové podmienky pre tento vývoj smerujúci k navráteniu identity mnohých obcí; – poskytol sa priestor k uplatňovaniu priamej demokracie, každej zmene v územnej organizácii správy obcí predchádzalo úspešné referendum, rešpektovanie územno- technických a ekonomických aspektov ustúpilo do pozadia; – vo viacerých prípadoch však nedôsledný postup zainteresovaných subjektov pri usporiadaní územných a majetkových náležitostí pôvodných a nových obcí vyústil do dlhých súdnych sporov; – právne úpravy v roku 1999 a 2001 priniesli zásadné obmedzenia do celého procesu rozdeľovania obcí, keď nová obec musí mať 3 000 obyvateľov a zmeny sa môžu vykonať jedine ku dňu komunálnych volieb (raz za 4 roky); – v období rokov 1990 až 1999 bolo v SR územnými zmenami dotknutých 495 obcí, z toho bolo novozriadených 267 obcí; – ku dňu komunálnych volieb v roku 2002 bolo zriadených ďalších 9 nových obcí; – v 267 novozriadených obciach (9,3 % z celkového počtu obcí SR) k 31.12.2001 žilo 191 821 obyvateľov (3,6 % celkového počtu obyvateľov v SR), priemerne na jednu obec pripadlo 718 obyvateľov; – novozriadené obce majú v jednotlivých veľkostných skupinách obcí toto zastúpenie: • do 199 obyvateľov 10,2 %; • 200 – 499 obyvateľov 12,4 %; • 500 – 999 obyvateľov 9,5 %; • 1 000 – 1 999 obyvateľov 7,6 %; • 2 000 – 4 999 obyvateľov 4,4 %; • 5 000 – 9 999 obyvateľov 3,8 %.

98 To dokazuje, že novozriadené obce posilnili naj,ä veľkostné skupiny obcí do 1 000 obyvateľov, čo v podstate zhoršilo parametre štruktúry osídlenia v SR; – až 93 novozriadených obcí (34,8 %) vzniklo rozdelením od miest; – z hľadiska hodnotenia demografického vývoja novozriadených obcí za uplynulé desaťročie má 67 obcí rozvojový, 127 obcí stagnujúci a 72 upadajúci charakter; – veková štruktúra obyvateľstva novozriadených obcí je mierne posunutá v porovnaní so všetkými obcami v SR do produktívneho a poproduktívneho veku, za prácou odchádza z novozriadených obcí 26,4 % populácie, za štúdiom 11,1 % populácie, čo je vyššie, ako sú priemery SR; – stredoškolské vzdelanie s maturitou a vysokoškolské vzdelanie má 26,1 % obyvateľov novozriadených obcí, čo je mierne vyšší podiel, než je priemer za celú SR; – rozpočty novozriadených obcí v prepočte na jedného obyvateľa (2001) zaostávajú za priemerom SR v príjmoch o 2,38 bodu a vo výdavkoch o 6,80 bodu, úverové zaťaženie je len na úrovni 56,7 % priemeru SR; – odhadujeme, že prevádzka novozriadených obcí znamená zvýšenie zaťaženia pre rozpočty územných samospráv v SR najmenej cca o 300 až 320 mil. Sk ročne; – novozriadené obce majú nadpriemernú investičnú aktivitu, ktorou hodlajú postupne vyrovnať zaostalejšiu vybavenosť technickou infraštruktúrou; kapitálové výdavky (2001) tvoria 34,4 % z celkových výdavkov obcí, na úrovni obcí v SR je to 28,6 %; dotácie zo štátnych fondov za roky 1996 – 2001 sa podieľali na úhrne príjmov v obci 6,4 %; – administratíva novozriadených obcí je v dôsledku určitého rozletu menšej skupiny finančne lepšie situovaných obcí výdavkovo náročnejšia v priemere na 1 obyvateľa o 188 Sk ročne, ako je priemer všetkých obcí v SR; – novozriadené obce vytvorili približne 1 000 zamestnaneckých miest na obecných úradoch a ich zariadeniach, úhrn pracovných úväzkov starostov (v 9 prípadoch aj zástupcov starostov) je 238,3 zamestnaneckých miest; – vybavenosť technickou a sociálnou infraštruktúrou je zreteľnejšie nižšia v obciach s počtom do 500 obyvateľov, 96 obcí nemá ani jedno školské zariadenie, 53 obcí nemá kostol a 87 obcí nemá vodovod, vybavenosť bytmi je mierne pod priemerom SR; – v 64 novozriadených obciach bolo potrebné v rokoch 1991 – 2002 vykonať nové voľby do orgánov obce najmä za účelom voľby starostu (61 prípadov). V komunálnych voľbách v roku 2002 bolo zvolených 276 starostov a 1 683 členov obecných zastupiteľstiev.

Týmto strohým výpočtom sú zhrnuté charakteristické poznatky z dokumentácie procesu rozdeľovania obcí na Slovensku v uplynulom desaťročí. Ide o fakty doložené početnými štatistickými údajmi rôzneho charakteru, ktoré čiastočne dokumentujú parametre usporiadania správy novozriadených obcí na Slovensku. Vzhľadom na nedostatok hodnoverných informácií chýbajú nám však poznatky o postojoch občanov k uskutočneným zmenám. Tých občanov, z ktorých časť svojimi hlasmi pri miestnom referende prispela k odsúhlaseniu navrhovaných zmien v organizácii obcí. Bolo by mimoriadne zaujímavé zistiť, či uskutočnené zmeny prispeli k zlepšeniu, resp. k určitej

99 racionalizácii spravovania každodenných potrieb občanov novozriadených obcí v porovnaní s minulosťou. Napriek tomu, že jednoznačný všeobecný záver v tejto problematike je ťažké vysloviť, predsa zhromaždené údaje a z nich prezentované najdôležitejšie informácie môžu byť podkladom na prípadné ďalšie rozhodovania v územných zmenách obcí jedným alebo druhým smerom. Mohli by byť aj príkladom rozsahu a štýlu dokumentovania kľúčových javov fungovania verejnej správy. Dokument ako celok zároveň potvrdzuje širokú interdisciplinárnosť verejnej správy ako vednej disciplíny. Problematika, ktorá sa na prvý pohľad spravidla vníma ako problém organizačno-právny, tu vystupuje dokumentovaný faktmi aj v geografických, historických, demografických a najmä sociálno-ekonomických dimenziách. Vedome ešte absentuje sociologický pohľad. Vo všeobecnej rovine to zdôrazňuje potrebu pristupovať k poznávaniu systému verejnej správy (ale tiež pri navrhovaní štrukturálnych zmien) zo zorného uhla viacerých vedných odborov. Len komparáciou ich poznatkov sa môžeme dopracovať k objektívnym základom rozhodovania o ďalšej inštitucionálnej štruktúre miestnej verejnej správy.

100 Conclusion

Territorial organization of municipalities in Slovakia is derived from the historical evolution of the settlement structure. Its evolution was affected by geographical factors, urbanization process, development of the economy in the country, and other objective facts. To these belongs also the political climate leading into legislative decisions determining the organizational principles and territorial distribution of public administration authorities. Science and technology development, extensive building of infrastructure and urbanization of the territory in the past century brought with itself also an increase in demand for securing public services under specific conditions of individual towns and municipalities. Many years of building activity in the economically prosperous locations as a rule affected at the same time gradual town-planning amalgamation of neighboring municipalities. All this was reflected in the trend of administrative amalgamation of municipalities into larger and more rational units. This work’s aim was to document the consequences of this development. Its characteristic features can be expressed by stating that: – less sensitive approach to the process of amalgamation of municipalities in Slovakia (mainly in the 60-ties and 70-ties) already in the first days of the democratization process in year 1990 resulted into a spontaneous attempt of inhabitants of major portion of integrated municipalities to go back to the territorial organization of municipalities as it was originally; – the legislation created framework conditions for this development directed towards returning the identity to many municipalities; – room has been provided for exercising direct democracy, each change in territorial organization of administration of municipalities was preceded by a successful referendum, respect for territorial, technical and economic aspects receded into the background; – however, in several cases the inconsistent procedure by the involved entities in settlement of territorial and ownership matters of the original and new municipalities resulted in lengthy lawsuits; – legal modifications in years 1999 and 2001 have brought principal limitations into the whole process of dividing municipalities, when a new municipality has to have 3 000 inhabitants and any changes can take place only as of the date of communal elections (once in 4 years); – in the period from 1990 to 1999 in the SR 495 municipalities were affected by territorial changes, of which 267 municipalities were the newly established ones; – as of the date of communal elections in 2002 further 9 new municipalities were established; – 267 newly established municipalities (9.3% of the total number of municipalities in the SR) as of 31 December 2001 had 191,821 inhabitants (3.6% of the total number of population of the SR), per one municipality there were 718 inhabitants in average;

101 – the newly established municipalities in individual size categories have the following representation: • up to 199 inhabitants 10.2%; • 200 - 499 inhabitants 12.4%; • 500 - 999 inhabitants 9.5%; • 1000 - 1999 inhabitants 7.6%; • 2000 - 4999 inhabitants 4.4%; • 5000 - 9999 inhabitants 3.8%. which proves that the newly established municipalities strengthened mainly the size categories of municipalities up to 1000 inhabitants, which in substance deteriorated the parameters in the settlement structure in the SR; – up to 93 newly established municipalities (34.8%) were created by separating them from towns; – when assessing the demographical evolution in newly established municipalities for the past decade 67 municipalities have developing, 127 municipalities stagnating, and 72 declining character; – the age structure of inhabitants in the newly established municipalities has slightly shifted, when compared to all municipalities in the SR, into productive and post- productive age, from these newly established communities 26.4% of inhabitants commute to work, 11.1% population commute to study, which is higher than the average in the SR; – 26.1% of population of newly established municipalities have secondary education with school-leaving exam and university education, which is slightly higher share than is the average for the whole SR; – the budgets of newly established municipalities calculated per capita (2001) lag behind the average of the SR in revenues by 2.38 point, and in expenditures by 6.80 points, loan burden is only on the level of 56.7% of the average for the SR; – we estimate that the operation of newly established municipalities means an increased burden for budgets of local self-governments in the SR of at least cca SKK 300 to 320 million per year; – newly established municipalities have above average investment activity, by which they intend to gradually balance the obsolete facilities by technical infrastructure; capital expenditures (2001) form 34.4% of total expenditures of municipalities, for municipalities in the SR it is 28.6%; subsidies from State Funds for 1996 – 2001 participated on the total revenues of municipalities with 6.4%; – the administration of the newly established municipalities, as a result of certain “fly off” of a smaller group of financially better off municipalities is more demanding as for expenditures in average per capita by SKK 188 per year than the average of all municipalities in the SR; – newly established municipalities created approx. 1,000 jobs at the Municipal Halls and their establishments, the total for employment of mayors (in 9 cases also deputy mayors) is 238.3 jobs;

102 – equipping with technical a social infrastructure is clearly lower in municipalities with up to 500 inhabitants, 96 municipalities does not have a single schooling facility, 53 municipalities do not have a church building and 87 municipalities do not have water main, equipment with flats is slightly below the average for the SR; – in 64 newly established municipalities in 1991 – 2002 it was necessary to have new elections into the municipal bodies, mainly for the purpose of electing the mayor (61 cases). In communal elections in year 2002 276 mayors and 1683 municipal council members were elected.

This brief enumeration summarizes the characteristic pieces of knowledge from the documentation of the process of division of municipalities in Slovakia during the past decade. These are facts supported by numerous statistical data of various nature that partially document the parameters of administrative arrangement of the newly established municipalities in Slovakia. With regard to lack of credible information, on the other hand we are missing pieces of knowledge on the attitude of citizens to changes as implemented. Those citizens, portion of which contributed with their votes in the local referendum to approval of proposed changes in the organization of municipalities. It would be very interesting to find out whether the changes as implemented contributed to improvement or certain rationalization in administration of day-to-day needs of citizens in the newly established municipalities when compared to the past. Despite of the fact that it is very difficult to make a clear-cut general conclusion in this issue, still the data collected and the most important information presented can be a starting point for potential further decision making about territorial changes in municipalities one way or the other. They could also become an example for the scope and style in documenting key phenomena in functioning of public administration. The document as a whole confirms at the same time a broad interdisciplinary nature of public administration as a scientific discipline. The issue, which at a first glance is usually deemed to be an organizational and legal problem here it is also documented by facts in geographical, historical, demographic, and mainly socio-economic dimensions. The sociology point of view is missing on purpose. On a general level it underlines the need to familiarize oneself with the public administration system (but also in proposing structural changes) from the point of view of several departments of science. Only through comparison of their pieces of knowledge we can work through to the objective basis for making decisions on future institutional structure of local public administration.

103 Prílohy

Textové prílohy 107

Tabuľkové prílohy A. Územné zmeny podľa veľkostných skupín a krajov 117

B. Prehľad obcí dotknutých územnou zmenou podľa okresov 127

Mapové prílohy 309

105 Appendix

Text appendix 107

Table appendix A. Territorial changes by size categories and regions 117

B. Municipalities affected by territorial changes by districts 127

Map appendix 309

106 Tabuľkové prílohy A. Územné zmeny podľa veľkostných skupín a krajov

Textové prílohy

Príloha č. 1 Metodický pokyn na prípravu a vykonávanie územných zmien

V súvislosti so zmenami a doplnkami zákona o obecnom zriadení a zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, vykonanými zákonom č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony, vydáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky metodický pokyn, ktorého účelom je usmernenie postupu krajských úradov pri zabezpečovaní úloh na úseku územných zmien súvisiacich s územným a správnym usporiadaním štátneho územia.

Čl. 1 Predmet úpravy

Metodický pokyn upravuje úlohy a postup krajských úradov pri a) príprave a kompletizovaní podkladov pre vládu Slovenskej republiky, predkladaných obcami za účelom zriadenia nových obcí zlúčením alebo rozdelením a tým zrušenia pôvodných obcí, b) vydávaní stanovísk k rozdeleniu obce alebo k zlúčeniu obcí a stanoviska k vyhláseniu obce za mesto, c) predkladaní návrhov obcí na určenie alebo zmenu názvu obce alebo časti obce, d) rozhodovaní o inej zmene územia obce, e) vyhlásení obce za mesto.

Čl. 2 Zmeny územia obce

(1) Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorej územie tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území. Vlastné územie je základným predpokladom pre zriadenie obce.

(2) O zriadení novej obce rozdelením obce alebo zlúčením obcí a o zrušení pôvodných obcí rozhoduje vláda Slovenskej republiky nariadením. Rozhodnúť môže len na základe súhlasu obce a stanoviska príslušného krajského úradu.

(3) Zmenou územia obce sa rozumie a) vytvorenie územia novej obce z území zlučovaných obcí, b) vyčlenenie územia novej obce z územia rozdeľovanej obce, c) iná zmena územia obce, najmä zmena vnútorného členenia obce, o ktorej rozhodla obec, zmena územia obcí, na ktorej sa dohodli susediace obce, zmena územia obce, ktorá vznikne v súvislosti so zmenou priebehu štátnej hranice a zmena územia obce, ktorá vznikla pri zisťovaní priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia v súvislosti s obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním.

(4) O inej zmene územia obce rozhoduje krajský úrad rozhodnutím na základe súhlasu obce.

(5) Rozhodnutie o inej zmene územia obce podľa ods. 3 písm. c) nie je rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Čl. 3 Zriaďovanie novej obce

(1) Nová obec môže vzniknúť zlúčením obcí alebo rozdelením obce, a to na základe žiadosti obce. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec, ktorá je právnym nástupcom každej zo zlučovaných obcí. Rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce, ktoré sú právnymi nástupcami rozdelenej obce. Nová obec vznikne vždy s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí, pričom voľby orgánov novej obce sú povinné zabezpečiť orgány zanikajúcich obcí.

(2) Pre vznik novej obce je potrebné podať žiadosť prostredníctvom krajského úradu na ministerstvo vnútra.

(3) Zlúčeniu obcí alebo rozdeleniu obce predchádza platné hlasovanie obyvateľov celej obce (miestne referendum), vyhlásené obecným zastupiteľstvom.

(4) Žiadosť a návrh na zlúčenie obcí alebo rozdelenie obce obsahuje dôvody, ktoré vedú pôvodnú obec k zániku, dohodu o majetkovoprávnom vyrovnaní, výmeru územia novej obce (obcí), počet obyvateľov a vyjadrenie správy katastra, že územie obce bude tvoriť súvislý územný celok.

(5) Súčasťou žiadosti a návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí, ktorá obsahuje všetky údaje podľa § 2a ods. 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zápis o výsledkoch hlasovania obyvateľov obce.

(6) Súčasťou žiadosti a návrhu na rozdelenie obce je zápis o výsledkoch hlasovania obyvateľov obce a dohoda o rozdelení obce, v ktorej sa uvedie názov obce a jej orgánu, ktorý dohodu uzatvára (starosta), meno a údaje splnomocnenca petičného výboru (alebo povereného zástupcu časti obce, ktorá sa odčleňuje), dátum, ku ktorému sa majú obce rozdeliť, názvy nových obcí (schválených v miestnom referende) a sídlo ich orgánov, názvy katastrálnych území, ktoré budú tvoriť územie každej novej obce, určenie majetku každej obce vrátane finančných prostriedkov na účte, pohľadávok a záväzkov, označenie právnických osôb nových obcí, zoznam všeobecne záväzných nariadení platných v nových obciach, zoznam evidencií vedených rozdeľovanou obcou a ďalších podkladov, ktoré nové obce potrebujú na výkon ich samosprávnej pôsobnosti a pri správe obce.

(7) Rozdeliť sa môže len obec, z ktorej novozriadené obce po rozdelení budú mať každá vlastné katastrálne územie tvoriace súvislý územný celok a najmenej 3-tisíc obyvateľov, ktoré urbanisticky nesplynuli a do rozvoja ktorejkoľvek z týchto častí obce neboli vložené investície, od ktorých bola závislá celá rozdeľovaná obec.

(8) Krajský úrad preskúma žiadosť obce, ak je to potrebné, požiada obec o jej doplnenie. Žiadosť obce spolu so svojím stanoviskom predloží ministerstvu vnútra, ktoré na ich základe pripraví a predloží vláde Slovenskej republiky na schválenie návrh na zriadenie nových obcí.

(9) Ak je rozdeľovaná obec mestom, rozhodne Národná rada Slovenskej republiky uznesením, ktorá z nových obcí zostane naďalej mestom a ktorej sa osvedčenie o vyhlásení obce za mesto nevydá.

Čl. 4 Stanovisko krajského úradu

(1) Stanovisko krajského úradu k zriadeniu nových obcí a k zrušeniu obcí obsahuje a) údaje o historickom vývoji obcí, najmä či už boli niekedy samostatnými obcami, kedy a z akých dôvodov a na základe ktorých rozhodnutí príslušných orgánov boli v minulosti zlúčené alebo zrušené a kde bolo toto rozhodnutie oznámené (napr. v Zbierke zákonov, Ústrednom vestníku a pod.), b) prínos zriadenia novej obce alebo zrušenia pôvodnej obce pre kraj alebo jeho časť, c) jednoznačné odporúčanie krajského úradu na zrušenie obce alebo zriadenie novej obce, d) dôvody, z ktorých krajský úrad vo svojom odporúčaní vychádza.

(2) Stanovisko krajského úradu k žiadosti o vyhlásenie obce za mesto obsahuje a) údaje o historickom vývoji obce, b) vyhodnotenie plnenia podmienok podľa § 22 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, c) prínos nového mesta pre jeho okolie a kraj, d) jednoznačné odporučenie alebo neodporučenie vyhlásenia obce za mesto, e) dôvody, z ktorých krajský úrad pri odporúčaní vychádzal.

Čl. 5 Návrh na určenie alebo zmenu názvu obce a časti obce

(1) Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením vlády. Názov obce možno zmeniť len so súhlasom obce, po vykonaní hlasovania obyvateľov obce (miestne referendum), v ktorom nový názov schválili. Názov obce sa určuje a uvádza v štátnom jazyku.

(2) Názov obce sa určuje podľa pravidiel uvedených v § 1a ods. 3, 4, 5 a 6 zákona o obecnom zriadení.

(3) Názov časti obce určuje a mení na návrh obce rozhodnutím Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Na rozhodnutie ministerstva o názve časti obce sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

(4) Pred podaním návrhu na určenie alebo zmenu názvu časti obce (prípadne jeho zrušenie) je obec povinná prerokovať návrh na verejnom zhromaždení obyvateľov obce alebo odsúhlasiť v miestnom referende.

(5) Názov časti obce sa určuje a uvádza v štátnom jazyku. Na určenie názvu časti obce sa primerane použijú ustanovenia § 1a ods. 3, 4, 5 a 6 zákona o obecnom zriadení.

(6) Ak sa názov časti obce určuje alebo mení v súvislosti s inou zmenou územia obce (§ 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení), vykonajú sa obidve zmeny s rovnakou účinnosťou.

(7) V návrhu na určenie alebo zmenu názvu sa uvedú dôvody, ktoré viedli k určeniu alebo zmene názvu časti obce, preukáže sa, že navrhnutý názov je v súlade s ustanoveniami § 1a ods. 3, 4, 5 a 6 zákona o obecnom zriadení a priloží sa záznam o výsledkoch

hlasovania obyvateľov obce alebo zápisnica, prezenčná listina a uznesenie z prerokovania nového názvu časti obce na verejnom zhromaždení obyvateľov časti obce.

(8) Krajský úrad návrh preverí a pošle ministerstvu vnútra na ďalšie konanie. Ak ide o určenie názvu novej časti obce, pripojí k materiálu návrh svojho rozhodnutia a číslo, pod ktorým bude rozhodnutie vydané, a uvedie predpokladaný dátum nadobudnutia účinnosti predmetného rozhodnutia.

Čl. 6 Rozhodnutie o inej zmene územia obce

(1) Rozhodnutie o inej zmene územia obce, ako je zmena podľa § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, vydáva krajský úrad na základe žiadosti obce alebo na základe súhlasu obcí, o ktorých území sa rozhoduje.

(2) Súhlas obce nie je potrebný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa deklaruje zmena územia obce vykonaná podľa zákona o zmene priebehu štátnej hranice alebo zmena územia obce, o ktorej právoplatne rozhodli katastrálny odbor okresného úradu alebo súd podľa pôvodných ustanovení § 52 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

(3) Žiadosť o vykonanie inej zmeny územia obce obsahuje a) dôvody, pre ktoré sa zmena územia obce žiada, b) výmeru územia, ktoré sa má pričleniť k územiu obce alebo vyčleniť z územia obce, a počet obyvateľov žijúcich na tomto území; ak ide o zmenu vnútorného členenia obce, aj popis novej hranice častí obce alebo územia tvoriaceho novú časť obce, c) písomný návrh dohody susediacich obcí o zámene alebo odstúpení územia a majetkovoprávnom vyrovnaní obcí, d) kópiu katastrálnej mapy s výkazom výmer dotknutých pozemkov a geometrický plán, na ktorom je zakreslený doterajší a navrhovaný priebeh hranice obce alebo hranice časti obce, ak má časť obce vlastné katastrálne územie, e) písomné vyjadrenie správy katastra, akým spôsobom bude hranica vyznačená v teréne, f) záznamy o výsledkoch hlasovania obyvateľov obcí o zmene územia obce alebo záznam, prezenčnú listinu a uznesenie z verejného zhromaždenia obyvateľov obce alebo časti obce, na ktorom bola územná zmena prerokovaná, g) uznesenie obecného zastupiteľstva o súhlase so zmenou územia obce.

(4) Rovnopis rozhodnutia o inej zmene územia obce posiela krajský úrad príslušnej správe katastra a ministerstvu vnútra.

Čl. 7 Vyhlásenie obce za mesto

(1) Obec, ktorá má viac ako 5-tisíc obyvateľov, je hospodárskym, administratívnym alebo kultúrnym centrom okolia alebo strediskom cestovného ruchu alebo kúpeľným miestom, zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami a má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby, možno vyhlásiť za mesto.

(2) Obec za mesto vyhlasuje na návrh vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky k 1. januáru.

(3) Žiadosť obce o vyhlásenie za mesto, schválenú hlasovaním obyvateľov obce, podáva obec prostredníctvom krajského úradu ministerstvu vnútra najneskôr do konca septembra kalendárneho roka.

(4) Žiadosť obce o vyhlásenie za mesto obsahuje dôvody vyhlásenia obce za mesto, územný plán obce, údaje o počte obyvateľov, dokumentáciu o mestskom charaktere zástavby, prehľad o majetku obce, prehľad o financovaní obce z vlastných príjmov, zo štátnych dotácií a z ďalších zdrojov, prehľad o prebytku rozpočtu obce, prehľad o poskytovaných obecných službách, službách organizovaných obcou a prehľad o usmerňovaní ekonomickej činnosti obce, o výstavbe a údržbe miestnych komunikácií, o pamätihodnostiach obce, o ochrane kultúrnych pamiatok, vytváraní vhodných podmienok na bývanie a podmienok na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, kultúry, osvetovej činnosti, záujmovej umeleckej činnosti, telesnej kultúry a športu.

Metodický pokyn na prípravu a vykonávanie územných zmien bol uverejnený v čiastke 4 z 28. 7. 2003 Operatívnych pokynov pre krajské a okresné úrady ako aj v časopise Verejná správa 19/2003.

Príloha č. 2 Prehľad právnych noriem o zmenách územnej správy obcí v rokoch 1990 – 2001

OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 2. apríla 1990 č. VVS/1-725/1990, ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy a kraje v SR, zmeny územia obcí a zmeny názvov obcí a ich častí vykonané v SR v roku 1989. Ústredný vestník SR č. 1/1990. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 9. novembra 1990 č. VVS/1-1518- 1990, ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy a kraje v SR, zmeny územia obcí a zmeny názvov obcí a ich častí vykonané národnými výbormi v SR. Ústredný vestník SR č. 1/1991. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 7. februára 1992 č. OVV/2- 135/1992, ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike, vykonané vládou SR do 31. januára 1992. Sbírka zákonů, čiastka 24/1992. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 7. septembra 1992 č. III/2- 479/1992, ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike, vykonané vládou SR do 31. augusta 1992. Sbírka zákonů, čiastka 94/1992. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 35/1993 Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike, vykonané vládou Slovenskej republiky do 31. decembra 1992. Zbierka zákonov č. 35/1993. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 235/1993 Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky do 7. júla 1993. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 96/1994 Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky do 28. februára 1994. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 24/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 113/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 234/1996 Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v Zozname obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č. 180/1997 Z. z. o rozdelení niektorých obcí a o zmene nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č. 71/1998 o rozdelení niektorých obcí, o zmene názvu obce Maršová a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov

tvoriacich jednotlivé okresy v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 180/1997 Z. z. . NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č. 167/1999 Z. z. o rozdelení niektorých obcí a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v znení neskorších predpisov. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky 197/2000 Z. z. o rozdelení niektorých obcí, o zmene názvu niektorých obcí a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v znení neskorších predpisov. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky 583/2001 Z. z. o rozdelení niektorých obcí a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v znení neskorších predpisov.

Vyhlásenie obce za mesta UZNESENIE Slovenskej národnej rady z 22. novembra 1990 k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyhlásenie obcí Slovenskej republiky za mestá. Zbierka zákonov, čiastka 87/1990. UZNESENIE Slovenskej národnej rady z 28. apríla 1992 k návrhu na vyhlásenie obce Spišské Vlachy za mesto. Zbierka zákonov, čiastka 49/1992. UZNESENIE Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 2001 k návrhu na vyhlásenie obce Šaštín-Stráže za mesto. 244/2001 Z. z. UZNESENIE Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 2001 k návrhu na vyhlásenie obce Krásno nad Kysucou za mesto. 245/2001 Z. z.

Ostatné OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 28. decembra 1990 č. OP01/91 Zb., ktorým sa uverejňuje zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike. Sbírka zákonů, čiastka 15/1991. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 28/1996 Z. z., ktorým sa uverejňuje Zoznam obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy.

2/3 _ Obce dotknuté z toho OKRES územnou pôvodné obce nové obce zmenou spolu spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Bytča21111 Dolný Kubín 3 1 1 2 2 Kysucké Nové Mesto 2 1 1 1 1 Liptovský Mikuláš 7 3 2 14112 Martin 6 521111 1 Ružomberok 4 2 2 2 2 Turčianske Teplice 4 4 2 1 1 Tvrdošín 2 1 1 1 1 Žilina 28 11 4 2 5 17 3 12 2 Žilinský kraj 58 29 8 7 11 3 29 10 15 4 Banská Bystrica 8 2 1 1 6411 Brezno 2 1 1 1 1 Detva 5 4 1 3 1 1 Krupina 6 6 4 2 Lučenec 15 9 2 52633 Poltár 9 511124121 Revúca 3 1 1 2 1 1 Rimavská Sobota 17 8 3 5 9243 Veľký Krtíš 6 3 12321 Zvolen 9 6 2 4 3 3 Žarnovica 4 2 2 2 1 1 Žiar nad Hronom 8 2 2 6321 Banskobystrický kraj 92 49 11 5 25 8 43 14 18 11 Bardejov 2 1 1 1 1 Humenné 11 5 2216231 Kežmarok 8 4 2 2 4 2 2 Levoča 4 3111 1 1 Medzilaborce 2 1 1 1 1 Poprad 7 5 2 3 2 1 1 Prešov 17 12 54215311 Stropkov 2 1 1 1 1 Svidník 4 2 2 2 2 Vranov nad Topľou 2 1 1 1 1 Prešovský kraj 59 35 10 10 12 3 24 13 7 4 3/3 _ Obce dotknuté z toho OKRES územnou pôvodné obce nové obce zmenou spolu spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Košice-okolie 27 11 631116574 Michalovce 2 1 1 1 1 Rožňava 5 1 1 4 3 1 Spišská Nová Ves 4 1 1 3 3 Trebišov 7 3 1 1 1 4 2 2 Košický kraj 451774422812106 SR 495 * 229 53 37 103 36 267 67 127 73

* obec Petrova Lehota zanikla 23.11.1990 zlúčením s obcou Motešice a opäť vznikla 1.7.1995 odčlenením od tejto obce Tab. A.1 Obce, ktoré vznikli v rokoch 1990 – 2000 rozdelením zlúčením Veľkostná skupina Veľkostná skupina KRAJ Spolu 200 500 1 000 2 000 5 000 500 1 000 do 199 – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 – 999 – 1 999 počet obcí 3 3 BA počet obyv. 1 958 1 958 počet obcí 3 14 17 8 1 1 44 TT počet obyv. 457 5 300 11 906 12 425 2 017 551 32 656 počet obcí 8 17 20 2 47 TN počet obyv. 1 223 5 815 13 180 2 154 22 372 počet obcí 2 23 10 12 2 49 NI počet obyv. 232 7 900 7 260 16 760 4 548 36 700 počet obcí 2 10 6 6 3 1 1 29 ZA počet obyv. 281 3 865 5 034 9 251 8 134 7 543 1 484 35 592 počet obcí 12 15 8 8 43 BB počet obyv. 1 830 4 620 5 381 9 898 21 729 počet obcí 7 7 6 2 2 24 PO počet obyv. 1 015 2 224 3 516 2 199 5 510 14 464 počet obcí 2 15 7 2 2 28 KE počet obyv. 299 4 902 4 431 2 466 7 731 19 829 počet obcí 36 101 77 40 10 1 1 1 267 SR počet obyv. 5 337 34 626 52 666 55 153 27 940 7 543 551 1 484 185 300 Tab. A.2 Obce, od ktorých sa odčlenili obce v rokoch 1990 – 2000 Veľkostná skupina KRAJ 200 500 1 000 2 000 5 000 10 000 20 000 50 000 Spolu – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 – 9 999 – 19 999 – 49 999 – 99 999 počet obcí 1 1 2 BA počet obyv. 1 457 4 731 6 188 počet obcí 4 7 11 2 2 1 2 29 TT počet obyv. 1 877 6 858 21 680 12 379 33 534 31 089 141 641 249 058 počet obcí 5 14 7 4 1 31 TN počet obyv. 2 512 16 447 12 583 110 096 56 706 198 344 počet obcí 687435336 NI počet obyv. 3 104 7 862 14 960 24 346 35 594 155 273 262 882 504 021 počet obcí 31345 218 ZA počet obyv. 1 464 877 7 489 23 022 74 299 142 093 249 244 počet obcí 2 764345233 BB počet obyv. 328 3 219 6 351 13 651 19 977 48 343 144 191 169 490 405 550 počet obcí 1 7 4 3 1 4 1 21 PO počet obyv. 194 3 070 3 903 7 784 17 190 111 097 87 475 230 713 počet obcí 2 2 4 1 2 11 KE počet obyv. 1 096 2 362 10 181 8 784 57 761 80 184 počet obcí 3 34 42 40 14 16 21 11 181 SR počet obyv. 522 16 342 44 660 89 785 84 455 217 744 609 507 860 287 1 923 302 Tab. A.3 Obce, ktoré zanikli v rokoch 1990 – 2000 rozdelením pričlenením/zlúčením zaniká Veľkostná skupina Veľkostná skupina Veľk. skup KRAJ Spolu 500 1 000 2 000 200 500 1 000 2 000 do 199 do 199 – 999 – 1 999 – 4 999 – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 počet obcí 0 BA počet obyv. 0 počet obcí 1 2 2 2 7 TT počet obyv. 878 2 866 6 866 551 11 161 počet obcí 1 1 1 1 4 TN počet obyv. 2 634 72 228 2 934 počet obcí 1 3 1 1 6 NI počet obyv. 759 4 273 127 15 5 174 počet obcí 5 1 2 8 ZA počet obyv. 317 326 1 503 2 146 počet obcí 7 4 11 BB počet obyv. 613 1 009 1 622 počet obcí 1 7 1 1 10 PO počet obyv. 559 402 920 2 132 4 013 počet obcí 3 2 1 1 7 KE počet obyv. 1 986 2 200 3 183 309 7 678 počet obcí 6 8 3 21 9 3 1 1 1 53 SR počet obyv. 4 182 11 973 10 049 1 531 2 423 2 423 0 2 132 15 34 728 Tab. A.4 Obce, ku ktorým sa pričlenili obce v rokoch 1990 – 2000 Veľkostná skupina KRAJ 200 500 1 000 2 000 Spolu do 199 – 499 – 999 – 1 999 – 4 999 počet obcí 1 1 TN počet obyv. 998 998 počet obcí 1 1 NI počet obyv. 1 000 1 000 počet obcí 3 1 1 1 6 ZA počet obyv. 355 739 1 407 4 058 6 559 počet obcí 1 313210 BB počet obyv. 251 1 548 732 5 264 4 799 12 594 počet obcí 1 1 1 3 6 PO počet obyv. 181 518 964 11 561 13 224 počet obcí 1 1 KE počet obyv. 1 599 1 599 počet obcí 5 455625 SR počet obyv. 787 2 066 4 433 8 270 20 418 35 974 Tab. A.5 Charakteristika tempa demografického vývoja obcí dotknutých územnou zmenou 1/3

Obce dotknuté z toho OKRES územnou pôvodné obce nové obce zmenou spolu spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Pezinok 1 1 1 Senec 4 1 1 3111 Bratislavský kraj 5 202003111 Dunajská Streda 22 10 233212471 Galanta 4 2 2 2 2 Hlohovec 9 3 12633 Piešťany 1462 138143 Senica 5 2 1133 Trnava 22 9 1 7 1 13 2 9 2 Trnavský kraj 76 32 7 3 16 6 44 7 28 9 Bánovce nad Bebravou 10 5 1225 23 Ilava 9 2 1 1 7142 Nové Mesto nad Váhom 5 2 1 1 3 3 Partizánske 12 5 3 2 7 5 2 Považská Bystrica 21 7114114 86 Prievidza 4 2 2 2 2 Púchov 11 4 13743 Trenčín 5 * 4 2 2 2 1 1 Trenčiansky kraj 77 * 31 4 3 18 6 47 2 25 20 Komárno 5 2 1 1 3 1 2 Levice 16 9 2 3 4 7 3 4 Nitra 26 10 315116673 Nové Zámky 9 4 3 1 5 3 2 Šaľa 21 111 Topoľčany 21 7 1 4 2 14 2 6 6 Zlaté Moravce 4 1 1 3 2 1 Nitriansky kraj 83 34 6 3 17 8 49 8 23 18 7/10 _ Obce dotknuté z toho OKRES územnou pôvodné obce nové obce zmenou spolu spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Bytča21111 Dolný Kubín 3 1 1 2 2 Kysucké Nové Mesto 2 1 1 1 1 Liptovský Mikuláš 7 3 2 14112 Martin 6 521111 1 Ružomberok 4 2 2 2 2 Turčianske Teplice 4 4 2 1 1 Tvrdošín 2 1 1 1 1 Žilina 28 11 4 2 5 17 3 12 2 Žilinský kraj 58 29 8 7 11 3 29 10 15 4 Banská Bystrica 8 2 1 1 6411 Brezno 2 1 1 1 1 Detva 5 4 1 3 1 1 Krupina 6 6 4 2 Lučenec 15 9 2 52633 Poltár 9 511124121 Revúca 3 1 1 2 1 1 Rimavská Sobota 17 8 3 5 9243 Veľký Krtíš 6 3 12321 Zvolen 9 6 2 4 3 3 Žarnovica 4 2 2 2 1 1 Žiar nad Hronom 8 2 2 6321 Banskobystrický kraj 92 49 11 5 25 8 43 14 18 11 Bardejov 2 1 1 1 1 Humenné 11 5 2216231 Kežmarok 8 4 2 2 4 2 2 Levoča 4 3111 1 1 Medzilaborce 2 1 1 1 1 Poprad 7 5 2 3 2 1 1 Prešov 17 12 54215311 Stropkov 2 1 1 1 1 Svidník 4 2 2 2 2 Vranov nad Topľou 2 1 1 1 1 Prešovský kraj 59 35 10 10 12 3 24 13 7 4 8/10 _ Obce dotknuté z toho OKRES územnou pôvodné obce nové obce zmenou spolu spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Košice-okolie 27 11 631116574 Michalovce 2 1 1 1 1 Rožňava 5 1 1 4 3 1 Spišská Nová Ves 4 1 1 3 3 Trebišov 7 3 1 1 1 4 2 2 Košický kraj 451774422812106 SR 495 * 229 53 37 103 36 267 67 127 73

* obec Petrova Lehota zanikla 23.11.1990 zlúčením s obcou Motešice a opäť vznikla 1.7.1995 odčlenením od tejto obce Opis významu jednotlivých polí tabuľky názov okresu Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Dátum OKR Veľk. Mesto Druh OKR Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po zmeny 96 skup. / Obec zmeny 96 skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene 1 2 3 4 5 6 7 8 2 9 4 5 10 11 12

Legenda: 1 – dátum účinnosti rozdelenia / zlúčenia obce 2 – číselný kód okresu 3 – počet obyvateľov k 31. 12. predchádzajúceho roka pred územnou zmenou 4 – veľkostná skupina: A do 199 obyvateľov F 5 000 – 9 999 obyvateľov B 200 – 499 obyvateľov G 10 000 – 19 999 obyvateľov C 500 – 999 obyvateľov H 20 000 – 49 999 obyvateľov D 1 000 – 1 999 obyvateľov I 50 000 – 99 999 obyvateľov E 2 000 – 4 999 obyvateľov J nad 100 000 obyvateľov 5 – M – mesto; O – obec 6 – dátum, kedy bola obec pričlenená 7 – označenie či ide o P - pôvodnú alebo o N - novú obec 8 – druh zmeny: A1 – vznik vidieckej obce rozdelením mesta B1 – zlúčenie vidieckej obce a mesta A2 – vznik mesta rozdelením mesta B2 – zlúčenie vidieckej obce s ďalšou vidieckou obcou A3 – vznik vidieckej obce rozdelením vidieckej obce B3 – zlúčenie vidieckych obcí (pôvodné obce zanikli a vznikla nová obec) A4 – vznik vidieckych obcí rozdelením vidieckej obce B4 – zánik vidieckej obce X – vznik novej obce jej odčlenením a súčasne jej zánik zlúčením s inou obcou 9 – počet obyvateľov k 31. 12. roka, v ktorom sa uskutočnila územná zmena 10 – počet obyvateľov k 31. 12. 2001 11 – počet obyvateľov podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z 3. 3. 1991 12 – počet obyvateľov podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z 26. 5. 2001

Poznámka: Pri verifikácií údajov nám OÚ poskytli v niektorých prípadoch iné údaje o počte obyvateľov. Pre jednotnosť sa údaj o počte obyvateľov k 31. 12. 201 prevzal z: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v roku 2001, ŠÚ SR 2002. Description fields of tables District Base situation Situation after change Code Pop. City Code Pop. City Date of Primal Type of Pop. Pop. Pop. of Name before Cat. / joined / of Name after Cat. / change change 2001 3.3.91 26.5.01 distr. change Village new distr. change Village 1 2 3 4 5 6 7 8 2 9 4 5 10 11 12

Key: 1 – date of force splitting / integration community 2 – Code of district 3 – Population as of Dec. 31 year before change 4 – Population Category: A up to 199 inhabitants F 5 000 – 9 999 inhabitants B 200 – 499 inhabitants G 10 000 – 19 999 inhabitants C 500 – 999 inhabitants H 20 000 – 49 999 inhabitants D 1 000 – 1 999 inhabitants I 50 000 – 99 999 inhabitants E 2 000 – 4 999 inhabitants J over 100 000 inhabitants 5 – M – city; O – village 6 – date, when were municipality joined 7 – P – primal or N – new municipality 8 – Type of change: A1 – formation of rural municipality by detaching from a town B1 – join rural municipalities to town A2 – formation of town by dataching from another town B2 – join rural municipality to another rural municipality A3 – formation of rural municipality by detaching from another rural municipality B3 – join of rural municipalities A4 – formation of rural municipalities by splitting primal rural municipality B4 – decay of rural municipality X – formation of new municipality by detaching and together decay 9 – Population as of Dec. 31 year change by joining with another municipality 10 – Population as of 31. 12. 2001 11 – Population by housing and population cenzus as of March 3, 1991 12 – Population by housing and population cenzus as of May 26, 2001

District Tab. (district code.number of table) Population as of Dec. 31 Average Name 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Index

District Tab. (district code.number of table) Revenues per capita (SKK) Expenditures per capita (SKK) Average Average Name of which of which revenues expenditures 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 group index index credits payoff 6

Pezinok - 107 Bratislavský kraj

% Báhoň

Legenda Ok res Pezino k % Sídla obcí okresu Pezinok dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Pezinok Tab. 107.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 107 Báhoň 2 441 2 866 E O - P - 107 Báhoň 1 057 1 457 D O 1 586 1 440 1 591 1.I.74 N A3 108 Igram 830 578 C O 535 574 534 1.I.74 N A3 108 Kaplna 553 731 C O 704 736 703

Pezinok Tab. 107.2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Báhoň 2 866 1 457 1 416 1 444 1 484 1 479 1 486 1 489 1 494 1 498 1 515 1 534 1 603 1,005

Pezinok Tab. 107.3

Senec - 108 Bratislavský kraj

% Kaplna

Igram

% Reca

Ivanka pri Dunaji %

% Zálesie

Legenda Okres Senec % Sídla obcí okresu Senec dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obce, ktoré sa rozdelia dňom konania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002

Senec Tab. 108.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Ivanka pri Ivanka pri 23.XI.90 108 2 013 5 599 F O - P - 108 1 426 4 731 E O 4 989 4 716 4 989 Dunaji Dunaji 1.I.76 N A3 108 Zálesie 587 649 C O 759 654 750 6.XII.02 108 Reca 1 766 1 238 D O - P - 108 Reca 992 ? D O 1 240 1 222 1 239 - N A3 108 Nový Svet 774 60 ? A O - - -

Senec Tab. 108.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce indexov 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Igram 0 578 585 597 599 610 606 587 574 557 550 550 541 0,995 Ivanka pri Dunaji 5 599 4 731 4 657 4 641 4 587 4 589 4 573 4 590 4 592 4 586 4 599 4 667 5 064 0,999 Kaplna 0 731 752 728 704 707 689 691 705 705 686 671 693 0,992 Zálesie 0 649 653 672 689 710 701 697 693 705 713 744 759 1,014

Senec Tab. 108.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Igram 2 307 6 957 2 415 2 901 4 809 0 1 952 5 765 2 314 1 548 2 549 0 744 1,56 1,42 Ivanka pri Dunaji 3 416 4 000 3 940 3 988 3 585 0 2 410 3 955 3 924 3 908 3 605 611 1 864 1,02 1,14 Kaplna 2 579 2 641 2 902 2 935 3 251 0 2 447 2 512 2 460 2 935 3 090 0 1 280 1,06 1,06 Zálesie 3 412 3 587 3 154 3 434 9 489 0 3 394 3 354 2 866 3 309 9 201 0 2 278 1,45 1,44

Dunajská Streda - 201 Trnavský kraj

Zlaté Klasy % Čenkovce % Bellova Ves % Blahová %

Horná Potôň Jahodná

% Macov Orechová Potôň % % Dunajský Klátov Trnávka % % % Malé % % % Horné Mýto % Dvorníky Veľké % Rohovce Vieska % Kyselica Dvorníky

% % % Kútniky Povoda Trhová Hradská %

% Dolný Bar Mad

Legenda Okres Dunajská Streda % Sídla obcí okresu Dunajská Streda dotknutých územnou zmenou

Tab. 201.1 Dunajská Streda 1/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 201 Dolný Bar 1 591 875 C O - P - 201 Dolný Bar 820 471 B O 517 472 518 1960 N A3 201 Mad 771 459 B O 470 463 469 Dvorníky na 1.IX.90 201 1 488 1 563 D O - P Ostrove Veľké 1960 N A4 201 799 710 C O 799 718 795 Dvorníky Malé 1960 N A4 201 689 814 C O 893 812 894 Dvorníky 1.IX.90 201 Jahodná 2 026 1 909 D O - P - 201 Jahodná 1 569 1 430 D O 1 372 1 426 1 374 Dunajský 1960 N A3 201 457 460 B O 460 455 460 Klátov 1.IX.90 201 Kútniky 1 699 1 561 D O - P - 201 Kútniky 1 098 801 C O 936 793 932 1960 N A3 201 Povoda 602 725 C O 762 727 762 Orechová Orechová 1.IX.90 201 2 697 2 069 E O - P 201 2 302 1 612 D O 1 673 1 617 1 671 Potôň Potôň 1.I.66 N A3 201 Vieska 395 462 B O 441 461 435 1.IX.90 201Trnávka 1 069 606 C O - P - 201 Trnávka 797 395 B O 426 395 428 23.X.76 N A3 201 Macov 272 181 A O 153 181 155 1.IX.90 201 Blahová 1 831 576 C O - P - 201 Blahová 1 138 387 B O 360 385 359 23.X.76 N A3 201 Bellova Ves 693 152 A O 161 156 162 1.IX.90 201 Trhové Mýto 3 687 3 111 E O - P Trhová 1960 N A4 201 2 476 2 017 E O 2 128 2 008 2 125 Hradská 1960 N A4 201 Horné Mýto 1 211 965 C O 970 963 969 1.I.93 201 Zlaté Klasy 2 353 3 919 E O - P - 201 Zlaté Klasy 1 799 3121 E O 3 482 3 723 3 475 1960 N A3 201 Čenkovce 554 853 C O 812 - 814

Tab. 201.1 Dunajská Streda 2/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / Zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VII.93 201 Rohovce 1 768 1 103 D O - P - 201 Rohovce 1 561 998 C O 1 038 1 103 1 037 1.I.89* N A3 201 Kyselica 207 124 A O 125 - 123 7.XII.02 201 Horná Potôň 3 331 1 873 D O - P - 201 Horná Potôň 2 837 ? D O 1 871 1 811 1 872 Potônske ? - N A3 201 494 250 B O - - - Lúky

Poznámka: * Od obce Vojka nad Dunajom sa odčleňuje časť obce Kyselica a súčasne sa zlučuje s obcou Rohovce.

Tab. 201.2 Dunajská Streda 1/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka Priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Bellova Ves 0 152 158 162 163 165 166 159 158 157 159 153 167 1,001 Blahová 576 387387 396 379 376 375 367359 359 367 370 367 0,996 Čenkovce 0 0 0 0 853 855 849 847 860 860 856 864 821 1,002 Dolný Bar 875 471 470 478 471 474 481 480 486 487 498 501 515 1,006 Dunajský Klátov 0 460 455 470 471 465 463 470 489 486 474 455 464 0,999 Dvorníky na Ostrove 1 563 0 00000 000000- Horné Mýto 0 965 951 951 948 945 957 956 942 941 946 937 974 0,997 Jahodná 1 909 1 430 1 418 1 425 1 419 1 422 1 423 1 435 1 407 1 397 1 391 1 368 1 371 0,996 Kútniky 1 561 801803 810 810 817 831 848852 858 864 900 951 1,012 Kyselica 0 0 0 0 124 124 122 119 124 126 126 124 127 1,000 Macov 0 181 176 161 158 156 149 148 142 145 154 156 152 0,986 Mad 0 459 468 468 475 476 481 473 471 472 476 474 478 1,003 Malé Dvorníky 0 814 821 828 812 813 815 827 836 838 854 866 894 1,006

Tab. 201.2 Dunajská Streda 2/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka Priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Orechová Potôň 2 069 1 612 1 614 1 600 1 617 1 623 1 622 1 622 1 604 1 621 1 650 1 649 1 678 1,002 Povoda 0 725 735 730 727 724 737 726 750 765 760 752 763 1,004 Rohovce 1 137 1 124 1 095 1 103 998 1 018 1 022 1 026 1 021 1 037 1 033 1 040 1 043 0,993 Trhová Hradská 0 2 017 2 026 2 047 2 050 2 060 2 068 2 084 2 118 2 110 2 120 2 119 2 143 1,005 Trhové Mýto 3 111 0 00000 000000- Trnávka 606 395390 391 398 404 396 393393 394 399 408 424 1,003 Veľké Dvorníky 0 710 737 731 722 727 720 730 726 732 750 774 794 1,009 Vieska 0 462 456 457 446 455 448 451 447 435 436 440 441 0,995 Zlaté Klasy 3 818 3 811 3 873 3 919 3 121 3 164 3 195 3 216 3 259 3 322 3 364 3 392 3 509 0,991

Tab. 201. 3 Dunajská Streda 1/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Bellova Ves 5 494 8 132 8 152 15 631 11 358 0 4 361 4 736 5 133 10 662 7 447 0 5 277 1,28 1,24 Blahová 3 720 3 880 4 936 5 518 6 090 0 3 061 3 117 4 476 4 279 4 899 0 2 959 1,13 1,14 Čenkovce 2 842 3 335 3 121 5 084 5 092 0 2 452 3 086 2 821 4 771 4 097 0 1 758 1,18 1,18 Dolný Bar 11 524 4 185 8 021 10 043 5 962 0 11 206 4 183 7 893 9 949 5 761 653 4 367 1,03 1,02 Dunajský Klátov 4 009 4 079 2 787 4 068 4 352 0 3 894 3 849 2 444 3 918 4 030 0 2 420 1,06 1,06 Dvorníky na Ostrove Horné Mýto 3 415 4 526 3 015 3 842 5 033 352 3 250 4 471 2 851 3 172 4 228 218 2 150 1,14 1,11 Jahodná 5 573 6 034 3 738 4 897 4 939 0 4 511 5 750 3 409 4 646 4 788 181 1 527 1,01 1,07 Kútniky 13 268 5 750 11 376 10 498 9 510 0 11 480 7 114 5 059 5 248 5 315 0 2 730 1,06 0,85 Kyselica 5 934 4 235 5 290 5 698 7 563 0 5 836 3 378 3 976 4 595 4 762 0 2 579 1,09 0,99

Tab. 201.3 Dunajská Streda 2/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Macov 5 913 5 750 12 669 14 083 15 961 0 3 436 2 615 3 254 3 834 4 864 0 2 610 1,36 1,11 Mad 4 449 3 137 2 930 4 038 4 256 0 4 283 2 903 2 911 3 983 3 973 525 2 231 1,02 1,01 Malé Dvorníky 6 518 8 612 9 376 8 101 10 233 0 4 347 5 203 8 148 8 043 8 563 0 2 327 1,13 1,20 Orechová Potôň 3 968 4 567 3 516 4 033 4 753 326 3 886 4 554 3 471 4 019 4 876 92 2 460 1,06 1,08 Povoda 3 471 3 030 2 795 3 176 3 743 0 3 422 2 880 2 743 3 118 3 526 296 2 909 1,03 1,02 Rohovce 3 721 5 388 4 523 4 814 7 629 0 3 281 4 904 4 653 3 765 6 858 192 2 502 1,23 1,27 Trhová Hradská 4 199 3 672 3 979 6 058 5 482 0 3 624 2 999 3 197 4 575 4 740 0 1 284 1,10 1,09 Trhové Mýto Trnávka 4 929 1 165 5 601 8 274 6 687 0 4 225 893 4 053 6 487 6 401 0 3 624 1,83 1,83 Veľké Dvorníky 4 150 3 018 3 601 3 895 25 381 2 160 3 981 2 881 3 594 3 973 25 335 1 077 3 264 2,38 2,36 Vieska 3 694 4 322 4 812 4 556 5 413 0 3 493 4 031 4 714 4 274 5 094 218 2 690 1,10 1,11 Zlaté Klasy 3 795 4 756 3 365 4 439 6 256 0 2 612 3 991 2 908 3 957 5 238 202 1 208 1,17 1,24

Galanta - 202 Trnavský kraj

% Sereď

Dolná Streda

Sládkovičovo % Galanta

% Matúškovo

Legenda

Ok res Galanta % Sídla obcí okresu Galanta, dotknutých územnou zmenou

Galanta Tab. 202.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 202 Sereď 4 398 18 012 G M - P - 202 Sereď 3 046 16 585 G M 17 390 16 612 17 406 28.XI.71 N A1 202 Dolná Streda 1 347 1 290 D O 1 309 1 286 1 304 23.XI.90 202 Galanta 4 587 18 597 G M - P - 202 Galanta 3 395 16 949 G M 16 342 16 978 16 365 28.XI.71 N A1 202 Matúškovo 1 197 1 818 D O 1 887 1 819 1 880 7.XII.02 202 Sládkovičovo 3 708 6 095 F M - P - 202 Sládkovičovo 2 909 5 497? F M 6 079 5 765 6 078 1.I.86 N A1 202 Malá Mača 797 595 ? C O - - -

Galanta Tab. 202.2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce indexov 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Dolná Streda 0 1 290 1 273 1 261 1 253 1 255 1 231 1 190 1 171 1 183 1 270 1 292 1 313 1,001 Galanta 18 597 16 949 16 974 16 938 16 919 16 823 16 763 16 665 16 778 16 743 16 643 16 598 16 267 0,998 Matúškovo 0 1 818 1 789 1 753 1 754 1 786 1 781 1 789 1 821 1 810 1 815 1 841 1 914 1,001 Sereď 18 012 16 585 16 960 17 264 17 379 17 567 17 662 17 741 17 786 17 750 17 717 17 677 17 358 1,006

Galanta Tab. 202.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Dolná Streda 2 963 3 263 3 412 4 033 4 609 0 2 855 3 134 3 324 3 970 4 072 0 1 854 1,12 1,09 Galanta 3 887 4 028 3 882 5 459 6 194 583 3 717 3 864 3 682 5 036 5 857 183 1 442 1,14 1,13 Matúškovo 3 884 4 125 4 096 4 590 5 529 0 2 690 2 802 2 685 4 204 5 166 0 1 266 1,10 1,20 Sereď 4 589 3 675 3 178 7 136 5 487 0 4 358 3 633 2 993 4 322 5 184 0 989 1,17 1,08

Hlohovec - 203 Trnavský kraj

% % Tekolďany Horné Otrokovce Ratkovce % Tepličky % % % Žlkovce Horné Trhovište

Horné Zelenice %

% Dolné Zelenice Legenda Okres Hlohovec % Sídla obcí okresu Hlohovec dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Hlohovec Tab. 203.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Horné Horné 1.IX.90 203 2 488 1 996 D O - P - 203 906 844 C O 890 837 890 Otrokovce Otrokovce Horné 1.VIII.79 N A3 203 754 591 C O 546 590 549 Trhovište 1.I.75 N A3 203 Tekolďany 260 207 B O 164 205 164 1.VIII.79 N A3 203 Tepličky 567 286 B O 252 285 250 1.IX.90 203Žlkovce 1 239 954 C O - P - 203 Žlkovce 794 624 C O 606 622 605 1.I.74 N A3 203 Ratkovce 445 301 B O 293 302 296 1.IX.90 203Zelenice 697 1 303 D O - P Dolné 1.I.80 N A4 203 272 565 C O 552 564 554 Zelenice Horné 1.I.80 N A4 203 425 634 C O 639 640 640 Zelenice

Hlohovec Tab. 203.2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Dolné Zelenice 0 565 551 549 524 529 527 525 523 537 532 552 555 0,998 Horné Otrokovce 1 996 844 847 859 879 904 908 908 906 910 915 904 888 1,007 Horné Trhovište 0 591 581 574 565 578 572 571 567 557 564 551 546 0,993 Horné Zelenice 0 634 626 625 638 627 616 614 622 643 645 654 638 1,003 Ratkovce 0 301 302 320 318 304 303 312 309 305 306 296 299 0,999 Tekolďany 0 207 195 182 179 175 177 181 180 187 180 173 160 0,983 Tepličky 0 286 282 285 284 265 268 264 250 251 252 257 257 0,990 Zelenice 1 303 0 00000 000000- Žlkovce 952 624616 588 588 624 629 624630 623 606 599 614 0,996

Hlohovec Tab. 203.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Dolné Zelenice 2 512 5 488 2 881 3 032 3 806 0 2 216 4 855 2 713 2 909 3 092 0 1 754 1,25 1,22 Horné Otrokovce 3 138 4 426 3 943 4 662 4 448 0 2 960 4 033 3 203 3 748 3 949 605 2 867 1,11 1,10 Horné Trhovište 10 080 6 312 3 608 6 142 11 323 2 174 9 837 6 177 3 460 3 944 9 067 0 1 518 1,19 1,16 Horné Zelenice 5 911 8 919 2 746 3 728 4 969 0 2 429 8 513 2 384 3 289 4 180 0 2 567 1,13 1,61 Ratkovce 5 571 4 394 2 790 4 223 5 111 0 5 320 4 231 2 673 2 079 7 121 0 1 229 1,04 1,41 Tekolďany 5 062 3 812 6 539 7 460 4 156 0 4 520 3 691 2 722 6 888 3 878 133 2 572 1,04 1,16 Tepličky 6 549 13 095 5 752 5 462 4 464 0 6 328 12 981 4 784 4 287 4 480 159 2 583 1,05 1,09 Zelenice Žlkovce 6 997 6 553 4 829 8 462 20 482 13 553 6 267 6 417 4 613 8 223 20 013 784 2 785 1,46 1,49

Piešťany - 204 Trnavský kraj

Šípkové %

Ostrov % % Ducové % Bašovce %

Vrbové % % % Veľké Orvište Šterusy Hubina % Kočín - Lančár

% % Moravany nad Váhom

Piešťany % Banka

Legenda Okres Piešťany % Sídla obcí okresu Piešťany dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Piešťany Tab. 204.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Moravany Moravany 1.IX.90 204 4 026 2 734 E O - P - 204 1 341 2 122 E O 1 861 2 111 1 864 nad Váhom nad Váhom 1.I.76 N A3 204 Hubina 2 684 544 C O 500 541 502 1.IX.90 204 Ostrov 1 724 2 468 E O - P - 204 Ostrov 1 340 1 522 D O 1 131 1 516 1 134 Veľké 1.I.80* N A3 204 384 965 C O 965 968 963 Orvište 1.IX.90 204 Vrbové 3 334 6 671 F M - P - 204 Vrbové 2 226 6 301 F M 6 246 6 319 6 249 1.I.75 N A1 204 Šterusy 1 108 531 C O 515 532 515 1.VII.91 204 Kočín 646 307 B O - N B3 204 Kočín-Lančár 1 312 551 C O 538 - 538 204 Lančár 666 244 B O - 1.IX.92 204 Ostrov 1 340 1 515 D O - P - 204 Ostrov 936 1 141 D O 1 131 1 516 1 134 1.I.80* N A3 204 Bašovce 404 361 B O 337 - 338 Moravany Moravany 1.IX.92 204 1 341 2 097 E O - P - 204 1 079 1 770 D O 1 861 2 111 1 864 nad Váhom nad Váhom 1.I.76 N A3 204 Ducové 263 331 B O 339 - 339 1.IX.92 204 Vrbové 2 226 6 409 F M - P - 204 Vrbové 1 397 6 078 F M 6 246 6 319 6 249 1.I.75 N A1 204 Šípkové 830 413 B O 350 - 353 1.VII.95 204 Piešťany 5 278 32 970 H M - P - 204 Piešťany 4 420 31 089 H M 30 594 33 176 30 606 1.I.73 N A1 204 Banka 858 1 820 D O 2 093 - 2 087

Poznámka: ako časť obce Orvište

Piešťany Tab. 204.2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Banka 0 0 0 0 0 0 1 820 1 859 1 875 1 897 1 891 1 910 2 085 1,010 Bašovce 0 0 0 361 367 365 360 365 363 376 372 376 343 1,005 Ducové 0 0 0 331 336 334 340 340 341 346 349 351 341 1,007 Hubina 0 544 530 528 516 516 525 525 518 525 532 523 491 0,996 Kočín 304 307 00000 000000- Kočín-Lančár 0 0 551 553 545 542 532 525 524 528 521 529 534 0,996 Lančár 240 244 00000 000000- Moravany nad Váhom 2 734 2 122 2 097 1 770 1 794 1 803 1 816 1 815 1 820 1 834 1 856 1 870 1 873 0,989 Ostrov 2 468 1 522 1 515 1 141 1 150 1 165 1 166 1 167 1 167 1 154 1 146 1 156 1 140 0,976 Piešťany 33 898 34 311 33 292 33 253 33 142 32 970 31 089 30 924 30 790 30 556 30 428 30 245 30 549 0,988 Šípkové 0 0 0 413 413 416 418 412 411 403 399 393 346 0,994 Šterusy 0 531 529 528 520 516 518 516 513 524 522 523 506 0,999 Veľké Orvište 0 965 954 938 944 952 980 975 985 993 979 995 967 1,003 Vrbové 6 671 6 301 6 409 6 078 6 111 6 162 6 190 6 204 6 217 6 235 6 239 6 298 6 255 1,000

Tab. 204.3 Piešťany 1/2 Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 vývoja vývoja splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Banka 6 860 7 537 6 810 5 515 4 582 0 6 581 6 792 7 069 5 250 4 302 209 1 816 0,91 0,91 Bašovce 4 992 3 468 3 107 4 141 4 823 0 4 819 3 203 2 942 3 870 4 328 0 3 524 1,02 1,00 Ducové 5 485 5 900 5 780 6 974 12 447 0 2 968 3 126 1 639 1 905 8 837 0 754 1,26 1,84 Hubina 7 152 7 436 5 234 4 510 5 788 0 4 230 7 093 4 353 3 095 5 517 0 1 885 0,97 1,20 Kočín

Tab. 204.3 Piešťany 2/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky úvery sk. 6 príjmov výdavkov istiny Kočín-Lančár 2 711 2 916 2 655 3 917 3 336 0 2 284 2 684 2 420 4 023 3 286 0 1 505 1,08 1,14 Lančár Moravany nad Váhom 2 692 2 464 3 487 5 479 23 508 7 960 2 290 2 410 3 130 4 019 22 281 374 1 290 2,05 2,29 Ostrov 3 727 3 837 3 325 3 972 4 420 529 3 279 3 686 3 278 3 891 4 461 35 3 150 1,05 1,09 Piešťany 5 340 5 360 4 601 6 911 6 983 0 4 664 4 346 4 221 6 126 6 386 299 2 783 1,09 1,10 Šípkové 2 766 2 490 2 297 2 439 5 521 0 1 684 1 796 2 032 2 079 5 431 0 1 774 1,29 1,46 Šterusy 3 021 3 248 3 464 3 824 4 619 0 2 514 2 829 2 908 3 773 4 448 0 2 638 1,11 1,16 Veľké Orvište 2 537 3 255 3 047 4 750 13 227 0 2 304 2 935 2 949 4 700 11 926 0 1 516 1,64 1,60 Vrbové 7 044 4 445 3 865 4 058 4 186 0 4 927 3 331 2 872 3 697 3 941 0 1 344 0,90 0,97

Senica - 205 Trnavský kraj

Rohov %

% Rybky

Sekule

Moravský Svätý Ján

Legenda Okres Senica % Sídla obcí okresu Senica dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Senica Tab. 205.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Rohovské 23.XI.90 205 1 035 878 C O - P Rybky 1.7.1960N A4 205 Rohov 457 402 B O 408 398 409 1.7.1960N A4 205 Rybky 578 413 B O 426 410 427 Moravský 23.XI.90 205 Moravský Ján 6 246 3 599 E O - P - 205 3 922 1 961 D O 2 000 1 958 2 001 Svätý Ján 15.I.76 N A3 205 Sekule 2 324 1 537 D O 1 617 1531 1 618

Senica Tab. 205.2 Názov obce Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Moravský Svätý Ján 3 599 1 961 2 010 2 025 2 017 2 018 2 008 1 996 2 000 1 993 2 004 2 015 2 004 1,003 Rohov 0 402 394 402 417 406 391 379 374 376 386 383 408 0,995 Rohovské Rybky 878 0 00000 000000- Rybky 0 413 418 413 402 395 398 396 393 398 413 411 426 1,000 Sekule 0 1 537 1 537 1 525 1 541 1 578 1 562 1 569 1 567 1 571 1 575 1 586 1 612 1,003

Senica Tab. 205.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Moravský Svätý Ján 2 374 3 612 3 266 4 385 4 454 0 2 326 3 506 3 180 4 156 4 235 256 1 548 1,20 1,19 Rohov 7 294 3 536 3 358 3 513 3 699 0 6 407 2 865 2 358 3 077 2 793 681 1 935 0,88 0,87 Rohovské Rybky Rybky 3 088 7 598 7 588 3 191 4 315 787 2 229 3 609 7 275 3 000 3 695 208 2 990 1,31 1,32 Sekule 4 202 3 814 2 745 2 913 3 272 0 3 376 3 771 2 611 2 772 3 063 0 2 552 0,95 0,99

Trnava - 207 Trnavský kraj

% Smolenice Lošonec % % Radošovce % Jaslovské Bohunice

Košolná Bohdanovce nad Trnavou % % % Dlhá % Šelpice % Suchá nad Parnou % Zvončín Trnava % % % Brestovany Biely Kostol Dolné Lov% čice

% Hrnčiarovce nad Parnou Legenda Okres Trnava % % Sídla obcí okresu Trnava dotknutých územnou zmenou Križovany nad Dudváhom Slovenská Nová Ves % % Nové obce, ktoré sa odčlenili % Opoj Vlčkovce Nové obce, ktoré sa zlúčili Voderady % Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Pavlice%

Trnava Tab. 207.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Bohdanovce Bohdanovce 1.IX.90 207 2 165 1 552 D O - P - 207 1 148 986 C O 950 986 945 nad Trnavou nad Trnavou 1.I.75 N A3 207 Šelpice 1 017 545 C O 565 546 554 1.IX.90 207 Brestovany 2 211 2 624 E O - P - 207 Brestovany 1 637 1 903 D O 1 960 1 898 1 961 1.I.75* N A3 207 Dolné Lovčice 574 669 C O 711 673 708 1.IX.90 207 Dudváh 2 774 3 755 E O - P Križovany nad 1.I.75 N A4 207 1 026 1 777 D O 1 745 1 784 1 747 Dudváhom 1.I.75 N A4 207 Opoj 462 812 C O 767 814 763 1.I.75 N A4 207 Vlčkovce 1 286 1 115 D O 1 150 1 113 1 149 Jaslovské Jaslovské 1.IX.90 207 2 736 2 011 E O - P - 207 2 008 1 617 D O 1 688 1 626 1 690 Bohunice Bohunice 1.VII.75 N A3 207 Radošovce 728 355 B O 381 355 387 1.IX.90 207 Košolná 2 140 1 105 D O 1.VII.75 P - 207 Košolná 959 658 C O 652 654 650 - N A3 207 Dlhá 1 181 398 B O 376 383 1.IX.90 207 Voderady 3 008 2 208 E O - P - 207 Voderady 1 415 1 322 D O 1 320 1 317 1 321 1.I.74 N A3 207 Pavlice 763 504 C O 483 507 485 Slovenská 1.I.74 N A3 207 831 452 B O 426 450 425 Nová Ves 1.IX.90 207 Smolenice 5 268 3 624 E O - P - 207 Smolenice 2 897 3 116 E O 3 234 3 155 3 234 1.I.76 N A3 207 Lošonec 2 371 508 C O 517 509 517 1.I.93 207 Trnava 9 022 72 404 I M - P - 207 Trnava 8 781 71 624 I M 70 269 71 783 70 286 1.I.74 N A1 207 Biely Kostol 241 1 077 D O 1 203 - 1 201 1.III.94 207 Trnava 8 781 71 624 I M - P - 207 Trnava 7 153 70 017 I M 70 269 71 783 70 286 Hrnčiarovce 28.XI.71N A1 207 1 627 1 991 D O 2 026 - 2 033 nad Parnou Suchá nad Suchá nad 1.VII.95 207 2 263 2 241 E O - P - 207 1 438 1 614 D O 1 718 2 263 1 718 Parnou Parnou 1.I.74 N A3 207 Zvončín 825 631 C O 645 - 646

Trnava Tab. 207.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Biely Kostol 0 0 0 0 1 077 1 092 1 085 1 089 1 091 1 110 1 109 1 119 1 196 1,006 Bohdanovce nad Trnavou 1 552 986 982 959 946 936 945 939 941 929 925 926 952 0,994 Brestovany 2 624 1 903 1 898 1 889 1 855 1 868 1 880 1 870 1 868 1 883 1 895 1 921 1 960 1,001 Dlhá 0 398 398 404 402 397 392 402 404 403 399 395 363 0,999 Dolné Lovčice 0 669 678 692 685 703 711 727 713 716 722 719 701 1,007 Dudváh 3 755 0 00000 000000- Hrnčiarovce nad Parnou 0 0 0 0 0 1 991 1 996 2 007 2 047 2 069 2 083 2 070 2 030 1,007 Jaslovské Bohunice 2 011 1 617 1 631 1 642 1 649 1 656 1 649 1 674 1 682 1 683 1 679 1 686 1 694 1,004 Košolná 1 105 658647 649 639 633 625 627620 618 631 638 657 0,997 Križovany nad Dudváhom 0 1 777 1 774 1 760 1 751 1 763 1 751 1 774 1 773 1 766 1 773 1 756 1 742 0,999 Lošonec 0 508 528 530 533 543 545 562 548 536 542 538 525 1,006 Opoj 0 812 823 822 812 788 779 781 777 771 774 775 770 0,995 Pavlice 0 504 507 517 510 510 509 493 492 482 485 491 475 0,997 Radošovce 0 355 377 386 383 392 394 400 388 391 397 398 381 1,012 Slovenská Nová Ves 0 452 456 454 456 453 445 438 433 437 442 439 433 0,997 Smolenice 3 624 3 116 3 154 3 145 3 190 3 211 3 249 3 237 3 235 3 262 3 259 3 253 3 225 1,004 Suchá nad Parnou 2 215 2 214 2 270 2 273 2 245 2 241 1 614 1 626 1 639 1 701 1 707 1 724 1 720 0,980 Šelpice 0 545 561 570 564 582 579 577 569 567 564 556 571 1,002 Trnava 72 809 73 012 72 046 72 404 71 624 70 017 70 191 70 202 70 045 69 844 69 802 69 681 70 189 0,995 Vlčkovce 0 1 115 1 115 1 117 1 116 1 133 1 139 1 140 1 139 1 130 1 161 1 160 1 152 1,004 Voderady 2 208 1 322 1 280 1 271 1 261 1 249 1 242 1 232 1 232 1 249 1 281 1 267 1 325 0,996 Zvončín 0 0 0 0 0 0 631 620 633 637 645 649 639 1,006

Trnava Tab. 207.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Biely Kostol 3 935 2 822 2 661 2 898 3 571 0 3 686 2 684 2 533 2 794 3 206 151 1 129 1,00 0,98 Bohdanovce nad Trnavou 7 416 3 761 3 128 4 072 8 530 3 243 7 114 3 649 2 490 2 608 6 630 243 1 678 1,18 1,20 Brestovany 2 627 3 965 4 157 4 966 5 658 1 055 1 498 2 803 3 831 4 401 5 192 429 1 796 1,22 1,39 Dlhá 3 760 6 774 5 027 5 970 6 491 0 3 500 4 418 3 532 3 258 3 386 0 1 664 1,20 1,01 Dolné Lovčice 2 630 3 033 5 365 3 313 3 612 0 2 090 2 406 4 969 2 855 3 324 490 2 392 1,16 1,24 Dudváh Hrnčiarovce nad Parnou 3 839 4 751 7 228 14 175 11 993 3 120 1 951 2 006 5 362 8 754 10 669 3 178 4 253 1,39 1,64 Jaslovské Bohunice 8 252 10 602 24 463 12 197 26 686 8 117 6 873 8 702 23 898 11 241 25 875 367 3 055 1,57 1,70 Košolná 3 563 6 641 9 161 8 112 8 940 0 3 213 3 327 6 206 3 265 3 345 0 1 623 1,31 1,11 Križovany nad Dudváhom 11 025 17 616 9 585 17 034 15 404 0 10 083 17 377 9 240 15 862 14 985 234 1 507 1,21 1,23 Lošonec 5 417 7 228 4 007 4 685 4 701 0 5 158 6 881 3 210 3 869 3 950 0 1 969 1,02 1,01 Opoj 6 248 6 283 3 284 2 619 5 523 1 854 1 836 6 073 3 436 2 235 5 403 0 1 421 1,11 1,74 Pavlice 4 418 4 077 4 136 6 290 5 790 0 3 923 3 899 3 921 5 832 4 946 505 2 245 1,09 1,08 Radošovce 5 764 4 318 5 273 9 102 7 693 0 3 312 3 180 3 884 4 946 7 693 0 1 882 1,14 1,25 Slovenská Nová Ves 4 380 3 852 4 109 5 549 5 414 0 4 380 3 331 3 314 4 584 5 414 0 1 468 1,07 1,08 Smolenice 3 491 3 699 3 710 4 155 4 334 460 3 046 3 699 3 495 4 121 4 263 94 1 930 1,06 1,09 Suchá nad Parnou 4 603 4 419 3 702 3 145 3 305 0 4 151 4 546 3 428 3 444 3 519 146 1 879 0,92 0,97 Šelpice 5 862 6 648 5 455 4 340 5 848 0 2 777 5 010 5 039 3 780 3 537 0 1 683 1,02 1,12 Trnava 4 389 5 485 4 466 5 623 5 885 807 4 305 5 325 4 272 5 549 5 698 739 1 736 1,09 1,09 Vlčkovce 12 595 10 134 4 901 6 412 6 059 0 8 652 7 890 4 302 4 727 5 500 522 1 984 0,89 0,93 Voderady 4 476 4 689 4 085 4 853 4 496 0 4 233 3 968 2 662 3 934 3 589 0 934 1,01 1,00 Zvončín 2 540 2 844 3 000 4 126 5 057 0 2 138 2 266 2 280 3 063 3 434 0 1 476 1,19 1,13

Bánovce nad Bebravou - 301 Trenčiansky kraj

Malé Hoste Haláčovce % %

% % Legenda Pochabany Otrhánky Okres Bánovce nad Bebravou % Veľké Hoste % Sídla obcí okresu Bánovce n/B. dotknutých územnou zmenou

% Nové obce, ktoré sa odčlenili Libichava Borčany Rybany % Nové obce, ktoré sa zlúčili % Šišov % Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili % Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Chudá Lehota

Bánovce nad Bebravou Tab. 301.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VII.90 301 Haláčovce 934 777 C O - P - 301 Haláčovce 469 292 B O 314 294 313 - N A3 301 Otrhánky 465 448 B O 418 443 418 1.VII.90 301 Malé Hoste 1 112 752 C O - P - 301 Malé Hoste 681 473 B O 446 472 446 23.X.76 N A3 301 Pochabany 431 265 B O 262 264 259 1.VII.90 301 Veľké Hoste 1 089 774 C O - P - 301 Veľké Hoste 826 570 C O 577 562 580 23.X.76 N A3 301 Libichava 262 197 A O 171 195 171 1.VII.90 301Šišov 1 330 755 C O - P - 301 Šišov 963 511 C O 504 507 506 23.X.76 N A3 301 Chudá Lehota 367 220 B O 215 218 215 1.II.92 301 Rybany 1 415 1 723 D O - P - 301 Rybany 1 104 1 481 D O 1 478 1 731 1 479 23.X.76N A3 301 Borčany 311 258 B O 247 - 247

Bánovce nad Bebravou Tab. 301.2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Borčany 0 0 0 258 262 259 261 261 262 248 239 241 245 0,992 Haláčovce 777 292290 296 282 285 273 281283 288 291 291 311 1,000 Chudá Lehota 0 220 220 212 222 224 220 213 214 211 207 204 215 0,993 Libichava 0 197 199 192 187 179 172 165 162 159 162 172 169 0,987 Malé Hoste 752 473 479 454 445 434 451 445 449 441 447 452 441 0,996 Otrhánky 0 448 451 451 459 453 455 442 431 433 427 427 419 0,995 Pochabany 0 265 260 282 288 296 283 283 283 285 280 275 262 1,004 Rybany 1 758 1 729 1 723 1 481 1 491 1 495 1 502 1 528 1 519 1 502 1 486 1 480 1 470 0,986 Šišov 755 511491 490 483 496 497 517514 518 503 506 503 0,999 Veľké Hoste 774 570 573 570 564 559 556 556 568 556 555 550 578 0,996

Bánovce nad Bebravou Tab. 301.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho 2000 z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Borčany 3 797 2 996 4 779 7 581 7 326 0 3 625 2 184 4 729 4 774 6 665 0 5 506 1,23 1,29 Haláčovce 9 963 3 132 2 254 5 024 5 323 0 6 370 6 609 2 325 2 899 5 165 0 1 649 1,08 1,10 Chudá Lehota 2 936 6 845 8 028 7 611 9 483 0 2 809 6 962 8 000 6 540 6 275 0 4 744 1,42 1,35 Libichava 3 477 2 515 2 333 8 258 5 037 0 3 727 2 776 2 296 6 591 4 889 0 3 728 1,45 1,30 Malé Hoste 2 160 2 764 5 535 7 966 4 890 0 2 078 2 420 5 924 6 107 2 897 0 2 036 1,33 1,28 Otrhánky 10 708 2 149 2 190 4 774 4 995 2 6 464 6 505 2 443 2 700 4 792 117 2 354 1,11 1,07 Pochabany 2 576 5 173 3 590 9 982 9 879 0 2 095 4 028 3 300 3 604 4 125 0 1 957 1,62 1,24 Rybany 2 670 2 840 2 832 3 421 3 801 0 2 772 2 785 2 758 3 316 3 627 141 2 040 1,09 1,07 Šišov 9 479 3 122 3 551 4 305 3 996 0 9 402 3 362 4 621 3 081 4 173 0 2 419 0,90 0,94 Veľké Hoste 2 831 2 869 2 276 4 804 4 440 0 2 878 3 338 2 546 3 254 3 427 0 2 077 1,21 1,06

Ilava - 302 Trenčiansky kraj

Vršatské Podhradie %

Krivoklát %

Pruské % Bohunice % Slavnica%

Kameničany % % Sedmerovec Borčice % % Boleš ov

Legenda Okres Ilava % Sídla obcí okresu Ilava dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Ilava Tab. 302.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 302 Bolešov 3 798 3 448 E O - P - 302 Bolešov 1 495 1 421 D O 1 438 1 414 1 438 1.VII.79N A3 302 Borčice 412 396 B O 373 396 374 1.VII.79N A3 302 Kameničany 508 460 B O 457 460 458 1.VII.79 N A3 302 Sedmerovec 601 401 B O 410 402 409 1.VII.79N A3 302 Slavnica 781 863 C O 851 863 852 23.XI.90 302 Pruské 4 407 3 451 E O - P - 302 Pruské 1 997 2 750 E O 2 094 2 748 2 089 1.VII.79 N A3 302 Krivoklát 1 067 320 B O 302 324 302 Vršatské 1.VII.79N A3 302 1 343 291 B O 257 291 258 Podhradie 1.VIII.99 302 Pruské 1 996 2 740 E O - P - 302 Pruské 1 293 1 978 D O 2 094 2 748 2 089 1.I.74 N A3 302 Bohunice 704 738 C O 753 - 746

Ilava Tab. 302.2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Bohunice 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 738 748 753 1,014 Bolešov 3 448 1 421 1 429 1 400 1 408 1 397 1 405 1 382 1 381 1 392 1 381 1 409 1 460 0,999 Borčice 0 396 402 394 397 392 378 388 385 381 370 371 374 0,994 Kameničany 0 460 461 448 441 445 441 442 436 439 434 444 457 0,997 Krivoklát 0 320 315 315 326 327 326 329 336 338 337 325 307 1,002 Pruské 3 451 2 750 2 751 2 766 2 710 2 685 2 683 2 697 2 714 2 740 1 978 1 986 2 065 0,972 Sedmerovec 0 401 406 404 403 403 393 392 394 404 395 398 407 0,999 Slavnica 0 863 847 823 789 786 843 869 875 870 881 884 882 1,003 Vršatské Podhradie 0 291 285 283 287 283 284 284 278 267 262 259 256 0,989

Ilava Tab. 302.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Bohunice 4 625 6 165 3 702 0 4 560 5 903 2 974 0 921 0,97 0,90 Bolešov 2 702 5 170 2 485 2 842 3 465 0 1 125 5 124 2 359 2 547 2 899 0 1 920 1,19 1,81 Borčice 6 675 5 631 3 174 3 819 3 949 0 3 860 5 026 2 247 2 714 2 768 0 1 676 0,91 0,99 Kameničany 2 918 2 821 2 803 3 032 4 198 0 2 299 2 577 2 057 2 683 3 682 0 1 571 1,11 1,15 Krivoklát 3 748 4 386 5 375 3 891 3 950 0 1 230 1 498 3 854 2 627 2 368 0 902 1,03 1,34 Pruské 3 598 3 711 2 676 4 629 5 625 0 3 598 3 504 2 136 3 157 4 694 0 2 086 1,17 1,14 Sedmerovec 8 366 3 821 2 657 3 225 3 096 0 8 104 3 311 2 378 2 790 2 499 0 1 314 0,83 0,80 Slavnica 2 152 4 319 2 898 2 418 2 746 0 1 636 3 048 2 814 2 308 2 532 0 1 213 1,16 1,18 Vršatské Podhradie 1 993 2 324 2 540 2 869 2 935 0 1 204 1 211 1 388 2 228 2 561 0 1 198 1,10 1,23

Nové Mesto nad Váhom - 304 Trenčiansky kraj

Zemianske Podhradie % Bošáca %

% Haluzice

Kočovce %

% Nová Ves nad Váhom

Legenda Okres Nové Mesto nad Váhom % Sídla obcí okresu Nové Mesto n/V. dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Nové Mesto nad Váhom Tab. 304.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 304 Bošáca 3 167 2 335 E O - P - 304 Bošáca 1 960 1 437 D O 1 344 1 427 1 345 1.IV.62 N A3 304 Haluzice 384 88 A O 62 85 62 Zemianske 23.X.76N A3 304 823 826 C O 780 824 780 Podhradie 23.XI.90 304 Kočovce 2 743 1 901 D O - P - 304 Kočovce 1 532 1 355 D O 1 387 1 372 1 388 Nová Ves nad 23.X.76N A3 304 1 211 553 C O 484 555 484 Váhom

Nové Mesto nad Váhom Tab. 304.2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Bošáca 2 335 1 437 1 414 1 386 1 366 1 367 1 344 1 328 1 343 1 342 1 358 1 344 1 346 0,993 Haluzice 0 88 82 77 77 77 74 72 67 66 66 63 61 0,968 Kočovce 1 901 1 355 1 397 1 371 1 353 1 359 1 355 1 355 1 344 1 360 1 346 1 379 1 389 1,002 Nová Ves nad Váhom 0 553 552 548 542 534 535 536 524 529 526 533 483 0,996 Zemianske Podhradie 0 826 830 817 813 801 796 795 804 790 797 794 780 0,996

Nové Mesto nad Váhom Tab. 304.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Bošáca 2 930 2 953 3 025 2 885 2 950 0 2 706 2 819 2 847 2 792 2 854 0 1 158 1,00 1,01 Haluzice 2 959 5 222 4 955 7 152 7 833 0 2 108 3 736 3 358 3 894 6 348 0 4 848 1,31 1,37 Kočovce 5 882 7 435 6 923 8 197 6 767 1 486 4 260 7 046 3 593 7 170 6 359 311 1 680 1,05 1,26 Nová Ves nad Váhom 2 989 4 466 3 158 5 552 6 705 2 186 1 404 4 138 2 384 4 934 6 572 285 1 382 1,29 1,73 Zemianske Podhradie 3 450 3 025 3 861 3 675 3 363 0 3 163 2 313 3 210 3 280 3 040 0 1 999 1,01 1,02

Partizánske - 305 Trenčiansky kraj

Livinské Opatovce % Livina

% Partizánske Nadlice %

% Malé Uherce % Brodzany % % Krásno Nedanovce

% Turčianky

% Klátova Nová Ves

% % Veľký Klíž Ješkova Ves Legenda Okres Partizánske % Sídla obcí okresu Partizánske dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Partizánske Tab. 305.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene Obec 1.VII.90 305Nadlice 1 377 987 C O - P - 305 Nadlice 553 666 C O 655 664 653 - N A3 305 Livina 322 96 A O 103 96 103 Livinské 23.X.76N A3 305 501 263 B O 245 265 245 Opatovce 1.VII.90 305Nedanovce 1 061 1 068 D O - P - 305 Nedanovce 700 631 C O 608 624 606 23.X.76 N A3 305 Krásno 361 577 C O 531 578 530 Klátova Nová Klátova Nová 1.VII.90 305 3 877 1 932 D O - P - 305 3 504 1 672 D O 1 576 1 667 1 581 Ves Ves 23.X.76N A3 305 Turčianky 373 154 A O 154 154 152 1.IX.90 305 Veľký Klíž 5 280 1 592 D O - P - 305 Veľký Klíž 4 240 1 039 D O 945 1 031 945 - N A3 305 Ješkova Ves 1 039 522 C O 512 526 514 1.I.93 305 Partizánske 4 663 26 921 H M - P - 305 Partizánske 2 853 26 228 H M 24 918 26 543 24 907 23.X.76N A1 305 Brodzany 1 829 788 C O 796 - 797 1.III.94 305 Partizánske 2 835 26 228 H M - P - 305 Partizánske 2 238 25 621 H M 24 918 26 543 24 907 28.XI.71N A1 305 Malé Uherce 597 698 C O 702 - 702

Tab. 305.2 Partizánske 1/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Brodzany 0 0 0 0 788 788 796 810 793 788 788 784 793 0,999 Ješkova Ves 0 522 542 541 540 539 535 518 513 520 523 537 510 1,003 Klátova Nová Ves 1 932 1 672 1 626 1 606 1 593 1 578 1 562 1 555 1 571 1 562 1 551 1 560 1 565 0,993 Krásno 0 577 571 563 567 569 558 571 563 557 554 538 527 0,993 Livina 0 96 92 100 97 97 92 94 101 100 95 97 100 1,002 Livinské Opatovce 0 263 261 261 255 256 251 246 254 250 251 249 245 0,995 Malé Uherce 0 0 0 0 0 698 711 705 707 709 717 720 712 1,005

Tab. 305.2 Partizánske 2/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Nadlice 987 666657 650 638 619 611 607614 610 600 604 660 0,990 Nedanovce 1 068 631601 585 563 557 536 533525 542 531 528 604 0,983 Partizánske 26 736 27 165 26 650 26 921 26 228 25 621 25 586 25 604 25 564 25 441 25 365 25 338 24 873 0,993 Turčianky 0 154 150 144 142 138 136 135 138 152 153 155 156 1,001 Veľký Klíž 1 592 1 039 1 030 1 014 1 009 1 018 1 011 1 028 1 005 982 974 956 939 0,992

Partizánske Tab. 305.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Brodzany 4 201 3 743 4 155 4 883 4 948 0 2 955 2 416 2 325 3 924 4 117 0 1 070 1,05 1,13 Ješkova Ves 3 482 3 620 4 573 4 769 4 945 0 2 671 2 106 4 242 3 156 4 306 1 134 2 828 1,10 1,23 Klátova Nová Ves 3 484 3 352 3 638 4 965 4 453 0 3 687 3 150 2 896 4 255 4 017 0 1 060 1,08 1,05 Krásno 2 944 2 876 2 744 3 765 3 269 0 2 149 2 562 2 341 3 733 3 078 0 1 146 1,04 1,13 Livina 4 304 4 777 4 723 5 830 5 421 0 2 630 4 202 4 465 5 620 4 663 0 2 474 1,07 1,19 Livinské Opatovce 4 837 8 459 6 169 9 984 8 920 0 3 693 9 130 7 476 8 328 6 514 0 3 821 1,25 1,30 Malé Uherce 2 907 5 434 2 728 6 865 3 676 0 1 852 6 104 2 898 6 313 3 669 303 2 582 1,36 1,63 Nadlice 2 936 3 122 2 972 5 436 5 217 0 2 586 1 967 2 702 4 039 3 587 0 1 340 1,20 1,13 Nedanovce 7 088 3 214 2 899 3 124 3 893 0 7 006 3 206 2 886 2 924 3 808 -1 819 1 115 0,92 0,92 Partizánske 3 958 3 463 2 705 4 702 3 832 0 3 630 3 453 2 297 4 790 3 830 282 1 765 1,05 1,13 Turčianky 2 537 3 022 9 232 3 743 4 386 0 1 868 5 393 9 493 2 329 1 268 0 529 1,46 1,36 Veľký Klíž 2 136 6 656 4 240 2 661 3 131 0 1 596 4 620 4 113 2 442 2 854 291 1 362 1,39 1,39

Považská Bystrica - 306 Trenčiansky kraj

Dolná Brvnište Mariková % %

Hatné % % % Stupné Klieština

Považská Bystrica % Bodiná

Sverepec % % Horný Prečín % Lieskov % Dolný Lieskov Počarová % % Malé % Podskalie % Lednice Legenda Slopná % Okres Považská Bystrica Ďurď% ové Domaniža % Sídla obcí okresu Považská Bystrica dotknutých územnou zmenou % % % Pružina Čelkova Sádočné Nové obce, ktoré sa odčlenili Lehota Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Považská Bystrica Tab. 306.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VII.90 306 Brvnište 1 446 1 979 D O - P - 306 Brvnište 694 1 223 D O 1 153 1 218 1 155 1.I.86 N A3 306 Stupné 752 722 C O 692 721 691 Považská Považská 23.XI.90 306 9 679 40 391 H M - P - 306 9 056 39 960 H M 42 796 40 083 42 773 Bystrica Bystrica 1.I.81 N A1 306 Sverepec 623 1 012 D O 1 059 1 014 1 055 Dolná Dolná 23.XI.90 306 3 291 2 538 E O - P - 306 2 217 1 558 D O 1 493 1 556 1 490 Mariková Mariková 1.VII.79 N A3 306 Hatné 543 545 C O 574 545 575 1.VII.79 N A3 306 Klieština 531 380 B O 378 376 379 23.XI.90 306 Domaniža 5 225 2 379 E O - P - 306 Domaniža 2 606 1 450 D O 1 494 1 462 1 492 Čelkova 1.VII.79N A3 306 370 167 A O 144 165 143 Lehota 1.VII.79 N A3 306 Malé Lednice 1 499 518 C O 536 519 537 1.VII.79N A3 306 Sádočné 750 199 A O 185 197 184 23.XI.90 306 Prečín 2 743 1 884 D O - P - 306 Prečín 1 996 1 420 D O 1 341 1 412 1 340 1.VII.79 N A3 306 Bodiná 747 480 B O 473 486 473 23.XI.90 306 Pružina 4 525 2 284 E O - P - 306 Pružina 4 043 1 989 D O 1 902 1 975 1 907 23.X.76N A3 306 Ďurďové 482 205 B O 195 206 195 23.XI.90 306 Lieskov 3 669 1 822 D O - P - 306 Lieskov 2 905 1 304 D O - ? - 1.VII.79 N A3 306 Slopná 764 512 C O 472 512 475 1.IX.92 306 Prečín 1 995 1 405 D O - P - 306 Prečín 1 764 1 280 D O 1 341 1 412 1 340 23.X.76N A3 306 Počarová 232 145 A O 136 - 136 1.VII.93 306 Lieskov 2 905 1 278 D O - P Dolný 23.X.76N A4 306 1 647 732 C O 748 - 748 Lieskov Horný 23.X.76N A4 306 490 385 B O 366 - 367 Lieskov 1.I.80 N A4 306 Podskalie 769 177 A O 154 - 154

Považská Bystrica Tab. 306.2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Bodiná 0 480 482 474 486 481 478 490 493 483 484 479 477 1,000 Brvnište 1 979 1 223 1 206 1 179 1 168 1 154 1 134 1 129 1 095 1 095 1 099 1 123 1 152 0,992 Čelkova Lehota 0 167 161 159 153 139 142 139 133 138 132 134 145 0,979 Dolná Mariková 2 538 1 558 1 572 1 556 1 565 1 554 1 544 1 533 1 513 1 502 1 500 1 496 1 497 0,996 Dolný Lieskov 0 0 0 0 732 726 718 739 733 726 730 735 745 1,001 Domaniža 2 379 1 450 1 496 1 506 1 512 1 533 1 533 1 535 1 540 1 526 1 520 1 508 1 484 1,004 Ďurďové 0 205 195 190 192 182 182 185 177 184 190 189 192 0,992 Hatné 0 545 558 567 579 580 588 588 593 603 604 603 574 1,010 Horný Lieskov 0 0 0 0 385 371 374 367 366 357 364 367 362 0,993 Klieština 0 380 378 385 390 389 393 395 391 386 382 380 377 1,000 Lieskov 1 822 1 304 1 273 1 278 0 0 0 000000- Malé Lednice 0 518 521 520 520 530 545 545 557 558 556 558 534 1,008 Počarová 0 0 0 145 142 137 141 142 136 136 136 142 139 0,998 Podskalie 0 0 0 0 177 167 165 164 161 162 157 155 153 0,981 Považská Bystrica 40 391 39 960 40 955 41 703 42 223 42 737 43 036 43 225 43 458 43 540 43 574 43 570 42 748 1,009 Prečín 1 884 1 420 1 405 1 280 1 267 1 261 1 268 1 266 1 285 1 296 1 302 1 309 1 348 0,992 Pružina 2 284 1 989 1 952 1 935 1 938 1 948 1 929 1 913 1 913 1 911 1 898 1 884 1 906 0,995 Sádočné 0 199 196 183 181 181 177 176 175 173 182 181 184 0,991 Slopná 0 512 510 508 510 509 505 498 497 502 506 502 483 0,998 Stupné 0 722 721 715 711 696 702 692 696 687 678 684 693 0,995 Sverepec 0 1 012 1 004 1 022 1 051 1 064 1 061 1 062 1 047 1 047 1 045 1 047 1 065 1,003

Považská Bystrica Tab. 306.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Bodiná 2 341 5 633 2 391 7 776 5 413 0 2 282 5 227 2 103 7 640 5 178 0 2 118 1,69 1,75 Brvnište 2 284 2 230 2 170 2 699 3 045 0 2 143 2 092 2 068 2 592 2 746 0 1 285 1,08 1,07 Čelkova Lehota 4 021 3 813 2 421 3 261 4 500 0 3 986 3 683 2 323 2 986 3 955 0 2 765 1,08 1,04 Dolná Mariková 2 740 2 847 2 859 3 645 4 062 0 2 380 2 579 2 382 2 887 3 357 0 1 371 1,11 1,10 Dolný Lieskov 9 032 9 388 6 557 4 835 3 756 0 5 511 6 558 5 150 4 690 3 538 230 2 411 0,81 0,91 Domaniža 2 847 3 672 2 680 5 739 5 565 86 2 785 3 503 2 475 5 588 5 496 217 2 384 1,28 1,30 Ďurďové 3 203 2 492 2 712 2 908 3 784 0 2 802 1 946 2 571 2 679 3 732 0 2 163 1,06 1,11 Hatné 2 583 2 452 2 084 3 703 2 765 0 2 298 2 306 2 013 3 587 2 765 0 1 839 1,08 1,11 Horný Lieskov 2 225 5 458 2 481 2 961 3 365 0 2 045 5 136 2 339 2 958 3 341 137 2 720 1,31 1,34 Klieština 2 616 2 519 2 749 4 109 3 704 0 1 720 2 192 2 655 4 031 3 594 0 2 568 1,11 1,22 Lieskov Malé Lednice 4 018 3 547 3 370 4 346 5 628 0 3 042 2 356 2 172 3 213 4 137 0 1 450 1,10 1,12 Počarová 2 135 23 676 2 243 3 721 3 669 0 1 887 23 423 2 140 3 662 3 449 0 2 375 3,46 3,79 Podskalie 4 491 4 561 4 292 12 012 7 115 0 3 400 3 530 3 043 10 123 6 433 0 4 637 1,34 1,47 Považská Bystrica 3 655 4 589 3 909 4 070 4 634 0 3 641 4 560 3 890 3 942 4 400 261 1 965 1,07 1,06 Prečín 2 471 2 374 2 125 2 880 4 386 0 2 300 2 195 1 873 2 461 3 853 0 1 017 1,18 1,17 Pružina 4 666 3 032 5 366 4 752 4 333 0 4 204 2 703 4 883 4 307 4 012 1 105 2 690 1,05 1,07 Sádočné 3 090 2 608 2 600 3 780 4 505 0 2 695 2 125 2 503 3 590 3 709 0 2 291 1,12 1,11 Slopná 6 917 3 733 2 734 2 886 3 676 0 5 343 3 522 2 624 2 759 3 547 0 2 123 0,90 0,94 Stupné 2 187 2 137 2 109 2 712 3 686 0 2 053 2 048 1 990 2 444 3 235 0 1 506 1,15 1,13 Sverepec 4 128 5 299 6 888 6 890 9 057 0 3 203 4 909 6 806 6 738 9 001 0 5 033 1,22 1,31

Prievidza - 307 Trenčiansky kraj

Chrenovec-Brusno %%

% Ráztočno Lipník % Jalovec

Legenda Okres Prievidza % Sídla obcí okresu Prievidza dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Prievidza Tab. 307.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 307 Ráztočno 2 362 1 737 D O - P - 307 Ráztočno 1 759 1 236 D O 1 245 1 221 1 246 1.I.75 N A3 307 Jalovec 602 520 C O 540 520 547 Chrenovec- 1.IX.90 307 Chrenovec 1 780 1 777 D O - P - 307 1 232 1 275 D O 1 281 1 257 1 281 Brusno 1.I.76 N A3 307 Lipník 548 467 B O 487 468 488

Prievidza Tab. 307.2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Chrenovec-Brusno 1 777 1 275 1 259 1 265 1 273 1 279 1 262 1 273 1 282 1 286 1 300 1 307 1 286 1,003 Jalovec 0 520 521 524 534 526 528 532 540 545 541 552 540 1,006 Lipník 0 467 483 484 491 486 493 494 491 485 473 475 490 1,002 Ráztočno 1 737 1 236 1 211 1 196 1 183 1 173 1 207 1 223 1 214 1 214 1 219 1 227 1 243 0,999

Prievidza Tab. 307.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Chrenovec-Brusno 4 326 2 220 2 237 2 600 2 705 0 4 202 2 176 1 567 2 306 2 705 0 1 095 0,93 0,97 Jalovec 2 479 3 919 3 465 3 574 2 856 0 2 290 4 235 3 143 3 574 2 856 0 2 144 1,07 1,13 Lipník 2 394 2 982 2 847 2 559 3 085 0 2 282 3 085 2 817 2 460 3 469 190 2 142 1,08 1,14 Ráztočno 3 692 4 357 3 576 3 007 3 342 0 3 208 4 052 2 843 2 753 3 089 0 1 648 0,99 1,01

Púchov - 308 Trenčiansky kraj

Vydrná %

Lúky %

Nimnica % Púchov Horná Breznica % % Streženice%

% Dolné

% Dolná Kočkovce Kvašov Breznica %

Horovce % Legenda Okres Púchov % Sídla obcí okresu Púchov dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Púchov Tab. 308.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 308Horovce 1 282 1563 D O - P - 308 Horovce 535 796 C O 782 801 781 1.I.80 N A3 308 Kvašov 747 714 C O 673 719 674 23.XI.90 308 Lúky 2 118 1 289 D O - P - 308 Lúky 774 935 C O 966 941 968 1.VII.79 N A3 308 Vydrná 1 344 368 B O 351 369 351 23.XI.90 308 Púchov 6 277 20 675 H M - P - 308 Púchov 4 130 18 287 G M 18 841 18 311 18 833 Dolné 1.I.80 N A1 308 613 1 142 D O 1 168 1 145 1 169 Kočkovce 1.VII.79 N A1 308 Nimnica 736 637 C O 619 639 619 1.VII.79 N A1 308 Streženice 798 772 C O 801 773 803 23.XI.90 308 Breznica 2 064 1 356 D O - P Horná 1.I.80 N A4 308 1 228 501 C O 452 501 453 Breznica Dolná 1.I.80 N A4 308 836 799 C O 831 796 831 Breznica

Tab. 308.2 Púchov 1/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce indexov 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Breznica 1 356 0 00000 000000- Dolná Breznica 0 799 804 796 794 793 787 782 786 781 780 768 818 0,996 Dolné Kočkovce 0 1 142 1 134 1 132 1 148 1 158 1 164 1 152 1 136 1 138 1 137 1 151 1 177 1,001 Horná Breznica 0 501 493 479 466 461 457 452 457 461 460 458 455 0,991 Horovce 1 563 796799 800 797 806 810 795799 790 796 779 785 0,998 Kvašov 0 714 718 716 702 683 670 676 670 670 671 668 671 0,993 Lúky 1 289 935945 939 956 942 954 978981 973 981 978 954 1,005

Tab. 308.2 Púchov 2/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce indexov 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Nimnica 0 637 637 638 631 627 646 636 632 632 646 656 629 1,003 Púchov 20 675 18 287 18 408 18 545 18 724 18 913 18 969 19 083 19 205 19 207 19 198 19 214 18 822 1,005 Streženice 0 772 776 768 777 769 791 789 783 783 784 803 814 1,004 Vydrná 0 368 373 369 369 361 359 354 351 338 335 328 344 0,989

Púchov Tab. 308.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Breznica Dolná Breznica 1 954 2 211 2 031 2 650 3 128 0 1 639 2 060 1 953 2 567 3 054 0 2 409 1,13 1,18 Dolné Kočkovce 1 748 3 679 3 887 5 247 5 237 0 1 153 2 959 3 256 2 382 3 773 0 2 158 1,38 1,50 Horná Breznica 3 223 3 619 6 164 3 254 4 648 0 2 330 3 308 5 746 2 987 3 961 0 3 372 1,20 1,25 Horovce 3 688 3 281 3 009 3 581 3 839 0 3 207 3 274 2 862 2 687 3 667 334 3 013 1,02 1,05 Kvašov 2 031 2 445 2 745 2 358 4 899 0 1 888 2 179 2 627 2 258 4 787 0 2 252 1,32 1,33 Lúky 6 347 7 185 4 570 5 495 9 654 765 6 003 6 943 3 933 5 042 8 959 390 3 931 1,18 1,20 Nimnica 8 248 4 058 6 714 9 557 4 424 0 8 124 3 992 4 315 9 351 4 125 291 2 757 1,01 1,05 Púchov 8 266 5 072 5 130 5 093 5 122 451 7 596 4 956 4 896 4 551 4 515 527 1 695 0,91 0,89 Streženice 2 748 4 299 2 688 3 156 4 598 0 2 649 4 210 2 596 2 964 4 381 0 2 028 1,21 1,21 Vydrná 2 097 1 960 2 100 4 030 6 376 0 1 914 1 958 2 000 3 530 6 015 0 5 567 1,38 1,38

Trenčín - 309 Trenčiansky kraj

Zamar ovce %

% Trenčín

% Petrova Lehota

Motešice

% Legenda Okres Trenčín % Sídla obcí okresu Trenčín dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Trenčín Tab. 309.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 309 Trenčín 8 590 57 561 I M - P - 309 Trenčín 8 197 56 706 I M 57 831 56 828 57 854 28.XI.71 N A1 309 Zamarovce 393 643 C O 695 638 695 23.XI.90 309 Motešice 1 453 730 C O - P B2 309 Motešice 2 543 998 C O 818 993 812 - Peťovka 286 72 A O - Petrova - 808 228 B O - Lehota 1.VII.95 309 Motešice 2 546 1 024 D O - P - 309 Motešice 1 739 800 C O 818 993 812 Petrova 23.XI.90N A3 309 807 208 B O 181 - 182 Lehota

Trenčín Tab. 309.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Motešice 730 998991 974 999 1 024800 803796 794 799 802 819 0,981 Peťovka 72 000000 000001810,995 Petrova Lehota 228 0 0 0 0 0 208 212 205 206 202 203 181 - Trenčín 57 561 56 706 57 371 57 629 57 748 58 347 58 872 59 039 59 252 59 179 59 174 59 094 57 813 1,004 Zamarovce 0 643 638 638 639 635 647 642 666 661 665 677 695 1,005

Trenčín Tab. 309.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Motešice 2 888 3 394 3 565 2 457 8 846 0 2 049 2 387 3 844 2 782 8 581 0 1 110 1,63 1,65 Petrova Lehota 2 341 2 264 3 278 3 184 3 703 2 163 1 292 2 678 2 602 3 337 1,14 1,23 Peťovka 0 0 2 559 Trenčín 9 351 7 951 6 011 6 613 5 994 0 6 684 6 969 5 360 5 873 5 454 496 1 715 0,90 0,96 Zamarovce 4 393 4 403 4 443 8 825 9 245 0 2 459 3 746 3 432 7 927 6 032 415 2 642 1,26 1,38

Komárno - 401 Nitriansky kraj

% Bodzianske Lúky

Bodza % % Holiare

Virt %

% Radvaň nad Dunajom

Legenda

Okres Komárno % Sídla obcí okresu Komárno dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Komárno Tab. 401.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene Obec 23.XI.90 401 Bodza 1 149 1 116 D O - P - 401 Bodza 632 814 C O 360 804 364 Bodzianske - N A3 401 517 262 B O 223 265 223 Lúky Radvaň nad Radvaň nad 23.XI.90 401 2 040 1 147 D O - P - 401 ??? 778 C O 740 766 738 Dunajom Dunajom - N A3 401 Virt ??? 330 B O 302 330 302 1.III.94 401Bodza 1 620 769 C O - P - 401 Bodza 632 341 B O 360 804 364 28.XI.71 N A3 401 Holiare 988 425 B O 423 - 424

Komárno Tab. 401.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Bodza 1 116 814790 772 769 341 345 340350 350 344 340 359 0,939 Bodzianske Lúky 0 262 265 260 256 255 253 255 252 244 243 229 223 0,987 Holiare 0 0 0 0 0 425 424 420 420 411 418 411 423 0,995 Radvaň nad Dunajom 1 147 778 774 767 750 749 739 738 729 728 731 732 746 0,994 Virt 0 330 332 331 326 326 326 321 318 324 318 317 302 0,996

Komárno Tab. 401.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Bodza 9 110 4 162 6 909 7 220 5 971 0 9 110 3 885 6 909 7 206 5 843 203 4 485 1,00 1,01 Bodzianske Lúky 7 012 4 271 3 913 3 770 4 774 0 7 012 4 271 3 722 3 295 3 658 0 2 802 0,94 0,87 Holiare 6 165 4 183 4 662 5 363 6 266 0 6 165 4 183 4 662 5 219 6 065 270 4 524 1,03 1,02 Radvaň nad Dunajom 3 146 3 194 3 351 3 835 4 491 0 2 949 2 958 3 351 3 835 4 178 0 3 186 1,09 1,09 Virt 5 147 3 199 3 481 4 475 4 642 0 4 472 3 199 3 355 4 475 4 642 0 3 843 1,01 1,03

Levice - 402 Nitriansky kraj

Pukanec % Bohunice %

Tlmače %

% % Veľké Malé Kozmálovce Kozmálovce

Jesenské %

% Beša

% Hrkovce % Plavé Vozokany % Sikenica % Želiezovce% Šahy Legenda Okres Levice % Sídla obcí okresu Levice dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili % Pohronský Ruskov Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Čata%

Levice Tab. 402.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Pohronský Pohronský 1.VII.90 402 2 388 2 715 E O - P - 402 911 1 387 D O 1 330 1 382 1 326 Ruskov Ruskov 1.I.74 N A3 402 Čata 1 477 1 237 D O 1 206 1 231 1 207 23.XI.90 402 Mochovce 1 708 15 A O - B4 - - Plavé Plavé 23.XI.90 402 1 761 886 C O - P B2 402 2 313 1 000 D O 864 983 864 Vozokany Vozokany Medvecké 552 127 A O - 1.II.92 402 Želiezovce 8 207 8 360 F M - P - 402 Želiezovce 5 652 7 639 F M 7 519 8 373 7 522 1.I.86 N A1 402 Sikenica 2 555 666 C O 629 - 629 1.II.92 402Beša 1 107 763 C O - P - 402 Beša 728 703 C O 671 764 669 - N A3 402 Jesenské 379 58 A O 33 - 35 1.III.94 402 Pukanec 3 902 2 354 E O - P - 402 Pukanec 2 620 2 178 E O 2 159 2 457 2 155 1.I.76 N A3 402 Bohunice 1 283 174 A O 158 - 158 1.VII.95 402 Tlmače 1 978 5 440 F M - P - 402 Tlmače 464 4 296 E M 4 307 5 478 4 305 Malé 1.I.86 N A1 402 922 426 B O 402 - 402 Kozmálovce Veľké 1.I.86 N A1 402 592 692 C O 701 - 700 Kozmálovce 1.IV.98 402 Šahy 5 094 8 520 F M - P - 402 Šahy 4 273 8 176 F M 8 060 8 551 8 061 1.I.80 N A1 402 Hrkovce 820 344 B O 339 - 339

Tab. 402.2 Levice 1/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Beša 783 776763 703 712 704 684 657664 655 647 656 667 0,984 Bohunice 0 0 0 0 0 174 170 169 168 166 166 161 159 0,987

Tab. 402.2 Levice 2/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Čata 0 1 237 1 251 1 234 1 221 1 224 1 220 1 208 1 185 1 169 1 152 1 127 1 204 0,991 Hrkovce 0 0 0 0 0 0 0 0 0 344 340 338 340 0,991 Jesenské 0 0 0 58 56 49 49 48 48 50 44 48 33 0,979 Malé Kozmálovce 0 0 0 0 0 0 426 427 437 436 430 428 390 1,001 Medvecké 127 0 00000 000000- Mochovce 15 000000 000000- Plavé Vozokany 886 1 000 971 961 954 928 931 907 919 883 867 863 861 0,985 Pohronský Ruskov 2 715 1 387 1 358 1 373 1 406 1 384 1 368 1 373 1 364 1 372 1 352 1 345 1 323 0,997 Pukanec 2 553 2 517 2 417 2 391 2 354 2 178 2 147 2 147 2 131 2 107 2 107 2 122 2 145 0,983 Sikenica 0 0 0 666 660 653 641 637 629 643 654 645 630 0,996 Šahy 8 718 8 845 8 572 8 551 8 521 8 526 8 502 8 522 8 520 8 176 8 162 8 153 8 058 0,992 Tlmače 5 510 5 483 5 426 5 418 5 409 5 440 4 296 4 297 4 336 4 349 4 355 4 376 4 281 0,980 Veľké Kozmálovce 0 0 0 0 0 0 692 686 689 692 686 686 697 0,998 Želiezovce 8 546 8 452 8 360 7 639 7 601 7 602 7 628 7 660 7 675 7 609 7 626 7 603 7 505 0,990

Tab. 402.3 Levice 1/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Beša 7 939 4 295 3 392 4 493 4 023 0 7 658 4 139 3 279 4 353 3 858 386 2 124 0,89 0,89 Bohunice 6 559 6 639 4 625 4 410 4 843 0 6 241 6 858 4 560 4 235 4 536 0 3 301 0,94 0,94 Čata 3 684 3 344 6 511 5 458 5 521 0 3 007 2 858 6 197 4 790 5 152 156 1 888 1,18 1,24

Tab. 402.3 Levice 2/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Hrkovce 1 698 5 290 6 680 14 071 6 315 1 354 4 442 5 134 12 718 0 11 815 2,16 2,30 Jesenské 8 306 10 479 7 604 8 900 13 568 0 5 653 9 667 6 604 7 620 12 864 0 12 068 1,17 1,31 Malé Kozmálovce 4 352 10 956 6 629 5 085 6 781 0 3 866 10 527 6 490 4 979 6 567 0 5 728 1,31 1,36 Medvecké Mochovce Plavé Vozokany 6 095 4 270 10 076 4 646 4 644 0 5 972 4 246 10 124 4 952 4 999 300 3 108 1,13 1,15 Pohronský Ruskov 3 815 5 658 4 790 4 833 4 027 0 3 276 4 886 4 982 4 585 4 598 0 1 344 1,04 1,11 Pukanec 6 243 5 981 6 418 4 112 5 121 0 5 683 5 688 7 955 3 595 6 283 335 2 616 0,98 1,15 Sikenica 5 808 4 265 4 591 5 493 5 258 0 3 320 3 319 2 668 5 319 3 503 0 1 873 0,99 1,11 Šahy 3 651 4 093 5 502 5 959 8 129 3 146 3 447 3 919 5 324 5 895 8 118 273 1 538 1,23 1,24 Tlmače 10 448 7 396 3 615 4 200 9 621 4 798 8 024 6 414 2 976 3 622 9 451 63 1 728 1,16 1,27 Veľké Kozmálovce 3 451 9 124 4 659 3 335 4 131 0 2 960 7 338 4 418 2 897 3 414 0 1 513 1,28 1,23 Želiezovce 3 496 3 139 3 726 4 328 5 083 982 3 360 3 024 3 630 4 219 4 980 281 1 920 1,11 1,11

Nitra - 403 Nitriansky kraj

Nové Sady

% %

% Vý čapy-Opatovce % Lefan tovce Čab Ľudovítová %

% Podhorany

Lužianky Nitrianske % % Hr nčiarovce % Pohranice Ho sťová Nitra % % Malé Chyndice Malý Lapáš % % % Veľký Lapáš % Babindol % Veľké Chyndice Kl asov

% % Čechynce

Ivanka pri Nitre % % Malý C et ín Legenda Svätoplukovo Čifáre % Okres Nitra Telince % Sídla obcí okresu Nitra dotknutých územnou zmenou % % Mo jmí rovce Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili % Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Štefanovičová Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obce, ktoré sa rozdelia dňom konania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002

Tab. 403.1 Nitra 1/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 403 Nitra 14 524 90 689 I M - P - 403 Nitra 13 529 89 793 I M 87 262 89 969 87 285 Nitrianske 1.I.74 N A1 403 995 1 585 D O 1 765 1 585 1 753 Hrnčiarovce 23.XI.90 403 Čifáre 2 218 956 C O - P - 403 Čifáre 1 534 623 C O 598 625 591 1.I.76 N A3 403 Telince 684 292 B O 275 291 277 23.XI.90 403 Lapáš 1 138 1 512 D O - P - N A4 403 Malý Lapáš 322 353 B O 366 344 365 - N A4 403 Veľký Lapáš 816 1 069 D O 1 132 1 070 1 133 23.XI.90 403 Mojmírovce 3 376 4 232 E O - P - 403 Mojmírovce 1 986 2 821 E O 2 696 2 808 2 694 1.I.76 N A3 403 Svätoplukovo 1 390 1 257 D O 1 283 1 270 23.XI.90 403 Nitrany 1 102 1 489 D O - P - N A4 403 Čechynce 586 1 072 D O 1 023 1 074 1 024 - N A4 403 Malý Cetín 516 377 B O 374 378 374 23.XI.90 403 Pohranice 1 687 1 536 D O - P - 403 Pohranice 1 209 1 128 D O 1 061 1 130 1 065 1.I.76 N A3 403 Hosťová 478 403 B O 380 402 378 1.II.92 403Chyndice 1 294 759 C O - P Malé 1.I.76 N A4 403 789 412 B O 381 - 383 Chyndice Veľké 1.I.76 N A4 403 505 353 B O 351 - 350 Chyndice 1.IX.92 403 Nitra 13 529 89 793 I M - P - 403 Nitra 12 040 86 410 I M 87 262 89 969 87 285 Ivanka pri 1.I.76 N A1 403 1 491 2 176 E O 2 305 - 2 299 Nitre 1.VII.93 403 Nitra 12 040 90 958 I M - P - 403 Nitra 10 797 86 679 I M 87 262 89 969 87 285 1.I.76 N A1 403 Lužianky 1 243 2 372 E O 2 485 - 2 477 Výčapy- Výčapy- 1.XII.94 403 1 606 2 366 E O - P - 403 1 419 2 151 E O 2 133 2 336 2 118 Opatovce Opatovce - N A3 403 Ľudovítová 188 216 B O 259 - 262

Tab. 403.1 Nitra 2/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VII.96 403 Klasov 1 764 1 898 D O - P - 403 Klasov 1 223 1 264 D O 1 258 1 747 1 259 1.I.76 N A3 403 Babindol 541 670 C O 673 - 671 1.VII.97 403 Mojmírovce 3 226 2 871 E O - P - 403 Mojmírovce 1 986 2 597 E O 2 696 2 808 2 694 1.VII.86N A3 403 Štefanovičová 1 240 A O 262 - 260 1.VIII.99 403 Nové Sady 2 562 1 997 D O - P - 403 Nové Sady 1 747 1 323 D O 1 316 1 966 1 320 1.I.76* N A3 403 Čab 815 668 C O 673 - 674 7.XII.02 403 Lefantovce 2 322 1 449 D O - P 1 451 1 469 1 451 Dolné 1.I.76 N A4 403 461 518? C O - - - Lefantovce Horné 1.I.76 N A4 403 1 860 897? C O - - - Lefantove 7.XII.02 403 Nitra 10 797 87 308 I M - P - 403 Nitra 10 048 ? I M 87 308 89 969 87 285 1.I.75 N A1 403 Štitáre 749 565? C O - - - 7.XII.02 403 Podhorany 2 182 1 390 D O - P - 403 Podhorany 1 771 ? D O 1 390 1 476 1 395 - N A3 403 Bádice 411 350? B O - - -

Poznámka: * ako časť obce Čab - Sila

Tab. 403.2 Nitra 1/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Babindol 0 0 0 0 0 0 0 670 675 672 677 679 666 1,003 Čab 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 668 677 675 1,013 Čechynce 0 1 072 1 070 1 056 1 063 1 038 1 020 1 014 1 020 1 023 1 015 1 009 1 026 0,994

Tab. 403.2 Nitra 2/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Čifáre 956 623612 596 607 598 590 568555 560 563 562 596 0,990 Hosťová 0 403 402 399 398 390 395 393 388 382 383 383 372 0,995 Chyndice 769 7527590000 000000- Ivanka pri Nitre 0 0 0 2 176 2 188 2 243 2 241 2 233 2 272 2 268 2 282 2 266 2 309 1,005 Klasov 1 791 1 782 1 772 1 779 1 916 1 919 1 898 1 264 1 264 1 260 1 244 1 238 1 257 0,971 Lapáš 1 512 0 00000 000000- Ľudovítová 0 0 0 0 0 216 263 264 269 268 269 265 259 1,038 Lužianky 0 0 0 0 2 372 2 374 2 389 2 396 2 432 2 438 2 474 2 524 2 476 1,009 Malé Chyndice 0 0 0 412 413 401 394 385 384 376 372 378 380 0,989 Malý Cetín 0 377 375 372 381 384 368 370 365 374 378 379 374 1,001 Malý Lapáš 0 353 346 341 341 336 335 336 342 343 344 346 366 0,998 Mojmírovce 4 232 2 821 2 815 2 812 2 822 2 827 2 849 2 611 2 597 2 597 2 612 2 625 2 703 0,993 Nitra 90 689 89 793 90 512 86 410 86 679 87 127 87 357 87 569 87 555 87 548 87 591 87 575 87 308 0,998 Nitrany 1 489 0 00000 000000 - Nitrianske Hrnčiarovce 0 1 585 1 544 1 522 1 550 1 578 1 583 1 620 1 641 1 655 1 663 1 667 1 763 1,005 Nové Sady 2 020 1 980 1 974 1 960 1 982 1 992 1 971 1 981 1 980 1 997 1 323 1 310 1 305 0,966 Pohranice 1 536 1 128 1 137 1 114 1 096 1 083 1 075 1 067 1 062 1 066 1 054 1 056 1 067 0,993 Svätoplukovo 0 1 257 1 276 1 271 1 274 1 275 1 275 1 270 1 287 1 289 1 307 1 295 1 271 1,003 Štefanovičová 0 0 0 0 0 0 0 0 260 272 271 268 256 1,010 Telince 0 292 288 293 283 280 279 281 285 298 301 300 274 1,003 Veľké Chyndice 0 0 0 353 356 367 368 366 365 364 364 364 344 1,004 Veľký Lapáš 0 1 069 1 068 1 093 1 098 1 106 1 109 1 102 1 100 1 100 1 115 1 126 1 129 1,005 Výčapy-Opatovce 2 323 2 339 2 342 2 325 2 366 2 151 2 094 2 091 2 093 2 098 2 085 2 103 2 133 0,990

Tab. 403.3 Nitra 1/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Babindol 4 454 4 599 3 573 3 949 9 414 0 2 057 3 181 2 476 2 543 8 397 0 1 920 1,32 1,66 Čab 4 426 4 880 0 4 134 4 481 0 1 850 1,10 1,08 Čechynce 2 776 2 703 2 921 3 041 4 090 0 2 329 2 345 2 532 2 472 3 309 0 2 359 1,11 1,10 Čifáre 4 771 8 729 4 153 4 523 5 432 0 4 383 8 371 4 103 4 023 4 652 462 3 181 1,15 1,13 Hosťová 4 177 4 005 3 278 4 550 3 742 0 3 210 2 990 2 910 4 141 3 311 0 1 282 1,00 1,03 Chyndice Ivanka pri Nitre 4 584 3 675 3 478 4 029 5 029 1 096 4 571 3 783 3 347 4 126 5 284 61 1 572 1,04 1,06 Klasov 3 743 3 079 1 908 3 229 7 961 0 2 720 2 903 1 322 3 051 7 708 0 1 301 1,40 1,59 Lapáš Ľudovítová 4 422 2 462 3 138 3 705 3 450 0 4 114 1 545 2 219 2 896 2 591 0 2 290 0,99 1,00 Lužianky 5 820 5 767 3 472 3 246 3 680 0 4 695 5 072 3 442 2 930 2 892 430 1 679 0,92 0,90 Malé Chyndice 3 282 2 610 6 708 3 436 4 142 0 2 863 2 506 6 497 3 184 3 914 0 3 167 1,27 1,30 Malý Cetín 5 886 4 135 4 400 4 794 5 892 0 3 932 2 819 3 540 4 222 5 407 0 3 275 1,02 1,11 Malý Lapáš 3 307 2 786 3 152 3 408 4 134 0 2 955 2 688 3 123 3 353 3 965 0 2 680 1,07 1,08 Mojmírovce 4 280 4 462 6 101 5 258 6 343 0 4 062 4 172 5 844 4 938 5 960 312 2 102 1,12 1,12 Nitra 4 822 5 560 3 993 5 083 6 527 1 015 3 950 4 924 3 306 4 129 5 276 304 1 054 1,11 1,11 Nitrany Nitrianske Hrnčiarovce 3 855 2 962 2 984 3 189 10 255 0 3 294 2 846 2 729 2 765 9 860 0 952 1,52 1,60 Nové Sady 3 473 3 653 4 686 5 183 7 796 1 550 2 992 2 680 4 472 3 173 7 146 76 1 452 1,24 1,38 Pohranice 5 786 6 390 3 685 7 140 7 469 0 5 494 6 275 3 673 7 077 7 387 467 1 750 1,17 1,17 Svätoplukovo 2 696 2 899 3 128 3 640 3 651 0 2 305 2 547 2 843 3 124 3 245 0 1 119 1,08 1,09 Štefanovičová 5 745 24 658 18 871 21 749 0 5 282 12 558 16 919 16 092 0 3 092 2,07 1,56 Telince 2 520 9 249 4 126 5 242 6 259 0 3 631 8 836 3 688 3 453 3 173 0 2 050 1,65 1,18

Tab. 403.3 Nitra 2/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Veľké Chyndice 2 935 2 995 6 529 3 173 4 132 0 2 728 2 888 6 441 3 069 4 027 0 2 714 1,25 1,27 Veľký Lapáš 3 382 3 553 2 942 3 223 3 604 0 2 234 3 013 2 395 2 921 3 199 0 1 570 1,02 1,11 Výčapy-Opatovce 3 424 3 254 4 206 3 242 5 559 0 3 009 2 897 3 962 2 941 4 694 356 1 672 1,18 1,17

Nové Zámky - 404 Nitriansky kraj

% Úľany nad Žitavou % Vlkas % % Hul Šurany

% Sikenička

% Pavlová Legenda Okres Nové Zámky % Sídla obcí okresu Nové Zámky dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili

Nána % Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili % Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obid Štúrovo %

Nové Zámky Tab. 404.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 404 Šurany 6 821 11 839 G M - P - 404 Šurany 5 981 10 228 G M 10 493 10 192 10 491 Úľany nad 1.I.76 N A1 404 840 1 565 D O 1 542 1 559 1 546 Žitavou 1.IX.90 404 Štúrovo 5 517 14 338 G M - P - 404 Štúrovo 3 722 13 337 G M 11 704 13 347 11 708 15.VI.60 N A1 404 Nána 1 795 1 130 D O 1 156 1 133 1 162 1.IX.90 404 Sikenička 2 153 942 C O - P - 404 Sikenička 1 392 510 C O 499 507 499 1.I.76 N A3 404 Pavlová 762 343 B O 291 343 288 1.IX.90 404 Hul 1 932 1 680 D O - P - 404 Hul 1 262 1 252 D O 1 227 1 267 1 229 1.I.76 N A3 404 Vlkas 670 390 B O 339 393 338 1.VIII.99 404 Štúrovo 3 722 13 273 G M - P - 404 Štúrovo 1 313 12 029 G M 11 704 13 347 11 708 1.I.76 N A1 404 Obid 2 409 1 167 D O 1 165 - 1 165

Nové Zámky Tab. 404.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Hul 1 680 1 252 1 253 1 245 1 235 1 237 1 257 1 254 1 262 1 273 1 279 1 290 1 226 1,003 Nána 0 1 130 1 133 1 137 1 142 1 138 1 121 1 110 1 143 1 147 1 154 1 176 1 152 1,004 Obid 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 167 1 178 1 156 1,009 Pavlová 0 343 333 330 331 323 317 310 314 306 302 296 289 0,985 Sikenička 942 510491 482 495 502 491 473467 468 486 487 496 0,996 Štúrovo 14 338 13 337 13 455 13 536 13 569 13 512 13 497 13 481 13 385 13 273 12 029 11 935 11 660 0,989 Šurany 11 839 10 228 10 320 10 397 10 505 10 504 10 514 10 568 10 595 10 551 10 518 10 479 10 503 1,002 Úľany nad Žitavou 0 1 565 1 537 1 519 1 511 1 522 1 504 1 500 1 507 1 506 1 505 1 504 1 541 0,996 Vlkas 0 390 392 392 387 380 367 368 364 365 368 355 331 0,991

Nové Zámky Tab. 404.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Hul 3 652 4 861 3 555 4 329 4 441 0 3 003 4 766 2 991 3 297 4 386 0 2 241 1,08 1,16 Nána 6 147 3 921 6 341 5 386 5 835 0 5 798 3 577 5 514 4 710 5 528 365 3 925 1,05 1,05 Obid 200 3 542 5 518 555 14 2 921 5 287 0 2 413 9,62 106,59 Pavlová 2 975 3 219 2 182 3 036 4 046 0 2 937 3 226 2 061 2 529 3 106 0 2 215 1,12 1,05 Sikenička 3 065 3 163 2 872 9 793 5 502 0 2 540 2 827 2 726 7 791 4 858 0 2 498 1,48 1,39 Štúrovo 2 633 6 752 6 892 9 628 6 932 0 2 366 4 857 6 288 9 393 6 027 806 2 381 1,43 1,37 Šurany 2 228 3 634 2 780 2 827 3 184 0 2 208 3 472 2 531 2 721 3 124 0 866 1,13 1,13 Úľany nad Žitavou 2 432 2 542 2 219 2 445 3 985 0 1 934 2 420 2 196 2 442 3 536 0 965 1,16 1,18 Vlkas 4 755 3 568 5 253 4 512 4 641 0 4 703 3 908 4 082 4 518 3 916 0 3 079 1,03 0,96

Šaľa - 405 Nitriansky kraj

Horná Kráľová %

% Močenok

Legenda Okres Šaľa % Sídla obcí okresu Šaľa dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Šaľa Tab. 405.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 405 Sládečkovce 6 551 6 312 F O - P - 405 Močenok * 4 639 4 235 E O 4 331 4 179 4 338 Horná 1.I.75 N A3 405 1 912 1 932 D O 1 914 1933 1 916 Kráľová

Poznámka: * 1. 7. 1992 zmena názvu obce Sládečkovce na Močenok

Šaľa Tab. 405.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Horná Kráľová 0 1 932 1 953 1 958 1 949 1 961 1 963 1 974 1 944 1 942 1 924 1 942 1 911 1,001 Močenok 6 312 4 235 4 173 4 204 4 224 4 246 4 269 4 265 4 253 4 279 4 311 4 326 4 331 1,002

Šaľa Tab. 405.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Horná Kráľová 2 846 3 013 3 087 3 546 5 286 0 2 547 2 813 2 646 2 935 5 080 0 1 144 1,18 1,22 Močenok 5 211 4 706 5 519 7 197 6 955 928 4 887 4 034 4 810 6 723 6 586 152 1 360 1,09 1,10

Topoľčany - 406 Nitriansky kraj

Norovce %

% Solčianky Rajčany % Jacovce % % Horné % Chlebany % Krušovce Kuzmice % Tovarníky Práznovce % % Ardanovce % % Topoľčany % Radoš ina Nemčice

% Svrbice % Šalgovce % % Chrabrany % Nitrianska Orešany Streda Ludanice % % Čeľadince Legenda % Dvorany Okres Topoľčany nad Nitrou % Sídla obcí okresu Topoľčany dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Tab. 406.1 Topoľčany 1/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene Obec 1.VII.90 406 Topoľčany 9 196 37 644 H M - P - 406 Topoľčany 6 058 32 579 H M 28 933 32 603 28 968 23.X.76 N A1 406 Krušovce 1 333 1 816 D O 1 737 1 815 1 730 23.X.76 N A1 406 Jacovce 1 006 1 708 D O 1 787 1 709 1 787 23.X.76 N A1 406 Chrabrany 795 822 C O 778 820 773 1.VII.90 406 Radošina 3 438 2 418 E O - P - 406 Radošina 2 767 1 968 D O 2 004 1 959 2 003 23.X.76 N A3 406 Orešany 672 349 B O 316 343 318 23.X.76N A3 406 Bzince - - - O - - - 1.IX.90 406 Radošina 3 438 2 418 E O - N B2 406 Radošina 2 767 1 968 D O 2 004 1 959 2 003 Bzince - - - O - Nitrianska Nitrianska 1.VII.90 406 1 721 1 262 D O - P - 406 1 396 721 C O 753 720 752 Streda Streda 23.X.76N A3 406 Čeľadince 325 476 B O 432 472 432 1.VII.90 406Šalgovce 2 266 901 C O - P - 406 Šalgovce 899 560 C O 533 562 534 23.X.76 N A3 406 Ardanovce 673 251 B O 235 252 235 23.X.76 N A3 406 Svrbice 694 217 B O 213 217 213 1.VII.90 406Norovce 900 684 C O - P 406 Norovce 633 367 B O 319 365 319 23.X.76N A3 406 Solčianky 266 292 B O 274 293 274 1.VII.90 406 Ludanice 1 572 2 601 E O - P - 406 Ludanice 1 120 1 858 D O 1 871 1 844 1 874 Dvorany nad 23.X.76N A3 406 452 685 C O 730 683 732 Nitrou 1.VII.90 406 Rajčany 965 1 037 D O - P - 406 Rajčany 586 582 C O 586 576 586 Horné 23.X.76N A3 406 380 371 B O 353 370 352 Chlebany 1.I.93 406 Topoľčany 6 058 32 857 H M - P - 406 Topoľčany 5 517 32 006 H M 28 933 32 603 28 968 23.X.76 N A1 406 Tovarníky 541 1 222 D O 1 249 - 1 248 1.VII.95 406 Topoľčany 5 517 32 156 H M - P - 406 Topoľčany 4 721 31 199 H M 28 933 32 603 28 968 23.X.76N A1 406 Nemčice 796 945 C O 901 - 900

Tab. 406.1 Topoľčany 2/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene Obec 1.VII.96 406 Topoľčany 4 271 31 199 H M - P - 406 Topoľčany 3 578 29 721 H M 28 933 32 603 28 968 23.X.76N A1 406 Práznovce 1 143 943 C O 958 - 957 1.VII.97 406 Topoľčany 3 578 29 721 H M - P - 406 Topoľčany 2 758 29 768 H M 28 933 32 603 28 968 23.X.76 N A1 406 Kuzmice 820 632 C O 677 - 660

Tab. 406.2 Topoľčany 1/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Ardanovce 0 251 252 247 244 234 225 221 212 206 208 208 236 0,982 Čeľadince 0 476 472 465 446 440 418 414 405 402 386 372 436 0,976 Dvorany nad Nitrou 0 685 677 667 670 683 705 718 715 727 737 738 735 1,008 Horné Chlebany 0 371 375 366 369 369 369 371 370 358 361 356 349 0,996 Chrabrany 0 822 826 811 809 804 791 793 789 780 768 786 773 0,996 Jacovce 0 1 708 1 749 1 764 1 796 1 807 1 809 1 822 1 833 1 842 1 842 1 827 1 768 1,007 Krušovce 0 1 816 1 785 1 784 1 735 1 695 1 707 1 689 1 652 1 626 1 640 1 631 1 751 0,989 Kuzmice 0 0 0 0 0 0 0 0 632 636 636 637 677 1,003 Ludanice 2 601 1 858 1 849 1 910 1 906 1 887 1 891 1 886 1 892 1 908 1 909 1 910 1 869 1,003 Nemčice 0 0 0 0 0 0 945 938 932 934 926 933 916 0,997 Nitrianska Streda 1 262 721 718 697 678 666 756 751 744 747 757 765 756 1,007 Norovce 684 367370 366 369 365 363 363358 340 332 318 316 0,986 Orešany 0 349 337 319 322 316 315 297 298 298 300 291 311 0,982 Práznovce 0 0 0 0 0 0 0 943 935 948 947 956 956 1,003 Radošina 2 418 1 968 1 970 1 976 2 012 2 025 2 038 2 014 2 010 2 011 2 015 2 020 1 990 1,003

Tab. 406.2 Topoľčany 2/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Rajčany 1 037 582563 560 567 562 569 570578 588 592 587 583 1,001 Solčianky 0 292 293 291 293 298 296 295 295 288 284 284 267 0,997 Svrbice 0 217 222 228 231 232 233 228 224 216 218 214 214 0,999 Šalgovce 901 560557 556 532 515 498 552540 547 544 540 532 0,997 Topoľčany 37 644 32 579 32 857 33 035 32 006 32 156 31 199 29 721 29 768 29 614 29 527 29 444 28 867 0,990 Tovarníky 0 0 0 0 1 222 1 239 1 238 1 243 1 236 1 245 1 237 1 239 1 241 1,002

Tab. 406.3 Topoľčany 1/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Ardanovce 6 169 5 873 4 080 2 864 3 163 0 6 400 6 982 3 783 3 248 3 577 726 2 481 0,86 0,90 Čeľadince 3 919 3 222 2 802 3 540 3 935 0 3 804 3 172 2 714 3 510 3 769 117 2 832 1,02 1,01 Dvorany nad Nitrou 4 506 3 565 3 457 4 358 4 095 0 3 875 3 468 2 599 4 007 3 893 0 1 547 0,99 1,04 Horné Chlebany 3 480 3 256 3 305 4 022 4 654 0 3 160 3 049 3 176 3 687 4 332 0 2 546 1,08 1,09 Chrabrany 2 463 2 371 2 963 6 597 8 036 3 906 2 429 2 378 2 416 6 544 8 000 201 2 012 1,41 1,48 Jacovce 2 975 3 256 2 953 3 675 5 201 1 357 3 020 3 497 2 785 3 446 4 858 206 1 650 1,17 1,15 Krušovce 2 314 2 584 2 303 4 113 3 787 0 2 413 2 532 2 317 3 287 3 763 388 1 910 1,18 1,13 Kuzmice 4 458 2 941 4 407 4 648 0 3 057 3 032 3 347 3 398 0 1 940 1,07 1,04 Ludanice 2 258 2 449 3 470 4 550 3 930 0 2 267 2 483 3 566 4 470 4 361 426 1 951 1,17 1,19 Nemčice 3 921 4 114 2 670 3 050 3 856 0 4 372 4 160 2 720 2 982 3 691 10 1 089 1,03 0,98 Nitrianska Streda 4 032 3 099 4 977 6 742 3 958 0 4 000 3 043 4 910 6 569 3 852 925 2 087 1,08 1,07

Tab. 406.3 Topoľčany 2/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Norovce 4 592 3 680 3 360 10 441 6 389 0 5 375 4 047 3 517 8 388 6 295 0 2 807 1,36 1,19 Orešany 5 800 8 505 2 450 4 550 4 077 0 4 537 8 771 2 540 3 822 3 113 420 2 723 1,13 1,14 Práznovce 3 067 4 077 2 630 4 070 4 341 0 1 641 2 843 3 048 3 201 3 352 0 2 339 1,15 1,23 Radošina 6 695 4 124 3 769 5 492 6 363 0 6 475 3 957 2 732 4 442 5 767 184 1 570 1,04 1,06 Rajčany 2 930 2 907 2 678 3 485 3 902 0 3 747 3 254 2 308 3 082 3 909 0 1 081 1,08 1,05 Solčianky 1 932 2 427 2 308 10 038 3 173 0 2 260 3 468 2 193 9 708 2 704 0 1 951 1,72 1,72 Svrbice 6 300 4 566 2 866 3 477 2 821 0 6 086 6 439 3 451 2 949 3 468 0 2 353 0,84 0,91 Šalgovce 7 361 8 181 7 691 8 989 8 024 0 4 713 3 819 2 387 4 503 3 101 0 2 390 1,03 1,00 Topoľčany 3 906 4 047 3 607 3 603 7 059 1 516 3 871 4 033 3 466 3 572 6 799 23 950 1,22 1,21 Tovarníky 18 747 25 945 24 055 25 830 23 475 0 4 784 8 641 3 273 8 202 6 289 0 2 512 1,07 1,36

Zlaté Moravce - 407 Nitriansky kraj

% Zlaté Moravce

Legenda Veľké Vozokany Okres Zlaté Moravce % % Sídla obcí okresu Zlaté Moravce dotknutých územnou zmenou

% Malé Nové obce, ktoré sa odčlenili % Vozokany Nové obce, ktoré sa zlúčili Červený Hrádok Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obce, ktoré sa rozdelia dňom konania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002

Zlaté Moravce Tab. 407.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mest Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po o / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Nové 23.XI.90 407 2 124 1 272 D O - P Vozokany Červený 1.I.75 N A4 407 550 450 B O 416 446 414 Hrádok Malé 1.I.75 N A4 407 586 308 B O 312 305 311 Vozokany Veľké 1.I.75 N A4 407 988 537 C O 525 534 526 Vozokany

Zlaté Zlaté ? 7.XII.02 407 4 536 15 592 G M - P - 407 2 715 13 745 G M 15 592 15 820 15 618 Moravce Moravce 1.I.75 N A1 407 Žitavany 1 820 1 798? D O - - -

Zlaté Moravce Tab. 407.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Červený Hrádok 0 450 438 434 434 425 424 413 414 412 407 404 419 0,989 Malé Vozokany 0 308 313 318 312 308 304 308 312 311 305 300 313 0,997 Nové Vozokany 1 272 0 00000 000000- Veľké Vozokany 0 537 534 539 534 532 534 535 528 511 513 513 516 0,996

Zlaté Moravce Tab. 407.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Červený Hrádok 3 715 15 889 3 256 3 495 4 170 0 5 358 15 777 2 797 3 735 4 265 0 3 253 1,69 1,40 Malé Vozokany 4 967 5 308 3 157 5 215 11 485 0 4 395 4 545 3 093 4 595 11 095 0 3 820 1,38 1,40 Nové Vozokany Veľké Vozokany 4 404 5 716 3 544 4 303 4 906 0 2 740 4 340 3 343 3 524 5 035 0 2 758 1,07 1,21

Bytča - 501 Žilinský kraj

Bytča %

% Hlboké nad Váhom

Legenda Okres Bytča % Sídla obcí okresu Bytča dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Bytča Tab. 501.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IV.98 501 Bytča 4 854 12 150 G M - P - 501 Bytča 4 317 11 298 G M 11 560 12 139 11 550 Hlboké nad - N A1 501 536 897 C O 926 - 927 Váhom

Bytča Tab. 501.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Bytča 12 099 12 423 12 166 12 167 12 207 12 186 12 195 12 156 12 150 11 298 11 434 11 448 11 550 0,992 Hlboké nad Váhom 0 0 0 0 0 0 0 0 0 897 903 919 927 1,012

Bytča Tab. 501.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Bytča 3 810 3 475 3 029 3 309 3 802 350 3 674 3 480 2 950 3 331 3 896 298 1 220 1,01 1,02 Hlboké nad Váhom 1 248 2 216 2 416 2 891 0 1 128 2 200 2 391 2 926 0 1 563 1,35 1,42

Dolný Kubín - 503 Žilinský kraj

% Dolný Kubín Bziny

% Legenda Vyšný Kubín Okres Dolný Kubín % Sídla obcí okresu Dolný Kubín dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Dolný Kubín Tab. 503.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 503 Dolný Kubín 7 360 19 292 G M - P - 503 Dolný Kubín 6 086 19 035 G M 19 966 19 091 19 948 1.I.86 N A1 503 Vyšný Kubín 1 274 464 B O 526 465 527 1.VII.93 503 Dolný Kubín 6 095 19 418 G M - P - 503 Dolný Kubín 5 511 19 315 G M 19 966 19 091 19 948 28.XI.71 N A1 503 Bziny 584 382 B O 517 - 518

Dolný Kubín Tab. 503.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Bziny 0 0 0 0 382 417 436 459 464 476 483 486 524 1,035 Dolný Kubín 19 292 19 035 19 191 19 418 19 315 19 464 19 562 19 753 19 896 20 004 20 175 20 211 19 923 1,006 Vyšný Kubín 0 464 482 496 496 503 507 511 517 525 519 523 539 1,012

Dolný Kubín Tab. 503.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Bziny 2 727 3 142 2 638 3 162 3 822 0 2 525 3 009 2 519 2 947 3 460 0 1 545 1,10 1,09 Dolný Kubín 5 569 3 966 4 611 4 569 5 926 335 5 371 3 902 4 389 3 928 5 728 900 1 912 1,04 1,05 Vyšný Kubín 4 552 5 245 2 389 2 695 10 717 0 4 193 5 112 2 331 2 562 10 289 0 2 730 1,68 1,70

Kysucké Nové Mesto - 504 Žilinský kraj

Kysucké Nové Mesto %

% Radoľa Legenda Okres Kysucké Nové Mesto % Sídla obcí okresu Kysucké Nové Mesto dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Kysucké Nové Mesto Tab. 504.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Kysucké Kysucké 1.VII.93 504 3 313 17 352 G M - P - 504 2 641 16 040 G M 16 570 17 139 16 558 Nové Mesto Nové Mesto 1.VII.73N A1 504 Radoľa 672 1 363 D O 1 332 - 1 332

Kysucké Nové Mesto Tab. 504.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Kysucké Nové Mesto 17 085 17 419 17 295 17 352 16 040 16 165 16 225 16 134 16 226 16 256 16 359 16 412 16 563 0,994 Radoľa 0 0 0 0 1 363 1 342 1 365 1 382 1 373 1 380 1 380 1 378 1 346 1,002

Kysucké Nové Mesto Tab. 504.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Kysucké Nové Mesto 4 850 3 770 5 758 3 898 4 929 89 4 560 3 634 5 530 3 963 4 793 263 1 416 1,06 1,06 Radoľa 3 848 3 686 4 987 6 363 4 409 0 3 190 3 020 4 277 5 788 3 770 0 1 228 1,07 1,09

Liptovský Mikuláš - 505 Žilinský kraj

Ižipovce % % Liptovská Sielnica Konská

Liptovský% Ondrej

Liptovský Peter %

% Liptovský Hrádok

% Liptovská Porúbka

Legenda

Okres Liptovský Mikuláš % Sídla obcí okresu Liptovský Mikuláš dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Liptovský Mikuláš Tab. 505.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene Liptovský Liptovský 1.VII.90 505 1 650 742 C O - P - 505 469 403 B O 572 401 572 Ondrej Ondrej 30.IV.76N A3 505 Konská 1 181 281 B O 254 281 254 Liptovská Liptovská 1.II.92 505 1 990 518 C O - P - 505 1 726 437 B O 530 513 529 Sielnica Sielnica 30.IV.76N A3 505 Ižipovce 264 97 A O 86 - 86 Liptovský Liptovský 1.IX.92 505 6 666 10 948 G M - P - 505 2 444 8 611 F M 8 226 10 927 8 232 Hrádok Hrádok Liptovská 28.XI.71N A1 505 4 223 991 C O 1 141 - 1 140 Porúbka Liptovský Liptovský 1.I.93 505 2 444 10 957 G M - P - 505 1 832 8 588 F M 8 226 10 927 8 232 Hrádok Hrádok Liptovský 28.XI.71N A1 505 612 1 382 D O 1 352 - 1 348 Peter

Liptovský Mikuláš Tab. 505.2 priemer Názov obce Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka indexov 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Ižipovce 0 0 0 97 96 93 91 93 93 94 93 92 87 0,994 Konská 0 281 269 260 257 253 252 254 252 243 236 230 254 0,980 Liptovská Porúbka 0 0 0 991 988 997 978 984 991 1 010 1 010 1 018 1 144 1,003 Liptovská Sielnica 517 527 518 437 432 440 448 457 464 468 474 514 552 0,999 Liptovský Hrádok 11 168 11 124 10 948 8 611 8 588 8 606 8 611 8 566 8 556 8 538 8 489 8 539 8 191 0,976 Liptovský Ondrej 742 403 410 419 445 447 456 460 473 596 595 576 572 1,039 Liptovský Peter 0 0 0 0 1 382 1 389 1 378 1 385 1 402 1 410 1 418 1 415 1 357 1,003

Liptovský Mikuláš Tab. 505.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Ižipovce 3 890 2 473 2 441 2 479 3 677 0 3 890 2 473 2 441 2 128 3 677 0 2 054 1,03 1,06 Konská 2 258 2 039 2 429 2 778 3 038 0 2 258 2 039 2 317 2 675 3 555 0 3 292 1,08 1,13 Liptovská Porúbka 3 143 4 858 3 583 6 338 4 810 0 3 122 4 492 3 583 6 175 4 651 89 2 180 1,20 1,18 Liptovská Sielnica 5 007 25 061 18 459 10 400 12 158 2 110 4 917 22 394 16 905 10 400 12 158 703 3 124 1,87 1,77 Liptovský Hrádok 2 813 3 379 5 317 5 849 3 601 0 2 696 3 155 5 166 5 732 3 486 247 1 583 1,12 1,13 Liptovský Ondrej 2 353 2 283 2 256 2 206 2 573 0 2 353 2 283 2 256 2 206 2 573 0 854 1,03 1,03 Liptovský Peter 2 792 2 927 3 285 4 033 3 572 0 2 757 2 927 2 153 3 881 3 531 0 681 1,07 1,13

Martin - 506 Žilinský kraj

Vrútky %

% Martin Podhradie %

% Laskár Legenda Okres Martin % Sídla obcí okresu Martin dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Martin Tab. 506.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene 23.XI.90 506 Martin 7 576 66 318 I M - P - 506 Martin 5 709 58 232 I M 60 114 58 393 60 133 28.XI.71 N A2 506 Vrútky 1 866 7 543 F M 7 312 7 523 7 298 1.VII.91 506Laskár 178 64 A O - P B2 506 Laskár 334 89 A O 93 - 94 - Valentová 156 18 A O - 1.VII.91 506 Podhradie 1 424 697 C O - P B2 506 Podhradie 1 640 739 C O 700 - 698 - Konské 216 60 A O -

Martin Tab. 506.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Konské 59 6000000 000000- Laskár 64 6489 90 89 90 85 8180 85 86 85 95 1,035 Martin 66 318 58 232 59 035 59 594 60 155 60 511 60 772 60 917 61 023 61 025 60 870 60 794 60 055 1,004 Podhradie 707 697739 724 719 715 711 711711 706 697 697 700 1,000 Valentová 22 1800000 000000- Vrútky 0 7 543 7 533 7 427 7 377 7 344 7 350 7 360 7 350 7 312 7 295 7 316 7 295 0,997

Martin Tab. 506.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Konské Laskár 4 129 3 901 4 375 4 576 6 500 0 4 024 3 593 3 888 3 400 6 349 0 2 477 1,13 1,18 Martin 4 142 4 662 3 928 3 560 7 567 2 545 3 992 4 593 3 880 3 247 7 221 2 160 3 326 1,25 1,26 Podhradie 2 312 2 883 2 762 3 231 4 007 0 1 932 2 239 1 980 2 538 3 692 0 2 680 1,15 1,19 Valentová Vrútky 4 493 4 065 3 807 5 008 4 575 0 4 378 4 005 3 536 4 805 4 202 252 1 293 1,02 1,01

Ružomberok - 508 Žilinský kraj

Turík

% Liptovská Teplá %

% % Lisková Ivachnová

Legenda Okres Ružomberok % Sídla obcí okresu Ružomberok dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Ružomberok Tab. 508.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene Obec Liptovská Liptovská 1.I.90 508 1 527 1 323 D O - P - 508 943 877 C O 882 896 880 Teplá Teplá 30.VII.76 N A3 508 Ivachnová 584 453 B O 479 457 481 1.VII.90 508 Lisková 2 380 2 342 E O - P - 508 Lisková 1 554 2 115 E O 2 129 2 123 2 126 30.IV.76 N A3 508 Turík 826 185 A O 227 190 228

Ružomberok Tab. 508.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Ivachnová 0 455 459 467 482 475 473 476 470 470 480 484 485 1,006 Liptovská Teplá 1 323 877 889 883 875 876 875 872 873 852 886 884 885 1,001 Lisková 2 342 2 134 2 105 2 087 2 108 2 106 2 093 2 101 2 093 2 094 2 083 2 088 2 123 0,998 Turík 0 184 187 202 199 204 215 224 233 229 224 228 230 1,022

Ružomberok Tab. 508.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Ivachnová 2 725 3 193 2 517 2 804 3 350 0 2 332 2 992 2 183 2 804 3 269 0 1 431 1,07 1,12 Liptovská Teplá 11 663 11 716 4 155 5 214 9 061 0 11 663 11 353 4 328 4 744 9 061 0 2 653 1,09 1,09 Lisková 4 673 3 159 3 224 2 956 3 093 0 4 673 3 142 2 846 2 956 2 991 0 1 296 0,91 0,91 Turík 2 084 2 134 3 245 4 197 5 277 0 1 260 1 348 3 245 4 197 5 277 0 1 335 1,27 1,51

Turčianske Teplice - 509 Žilinský kraj

% Abramová

% Ivančiná

Legenda Okres Turčianske Teplice % Sídla obcí okresu Turčianske Teplice dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Turčianske Teplice Tab. 509.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VII.91 509Abramová 720 149 A O - P B2 509 Abramová 1 263 156 A O 152 - 152 - Polerieka 543 13 A O - 1.VII.91 509 Ivančiná 194 70 A O - P B2 509 Ivančiná 354 110 A O 95 - 95 - Dvorec 160 45 A O -

Turčianske Teplice Tab. 509.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Abramová 153 149156 145 144 144 156 162160 158 150 146 154 0,999 Dvorec 45 4500000 000000- Ivančiná 72 70110 104 97 91 90 8677 80 84 82 93 1,029 Polorieka 12 1300000 000000-

Turčianske Teplice Tab. 509.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Abramová 4 583 5 809 7 500 9 127 10 373 0 1 513 1 716 2 100 3 139 5 800 0 4 200 1,23 1,43 Dvorec Ivančiná 3 344 3 558 3 597 11 038 5 000 0 2 322 2 558 3 403 9 713 4 988 0 4 048 1,40 1,45 Polorieka

Tvrdošín - 510 Žilinský kraj

Liesek %

% Čimhová

Legenda Okres Tvrdošín % Sídla obcí okresu Tvrdošín dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Tvrdošín Tab. 510.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Dátum OKR Výmer Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po zmeny 96 a v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene 1.IX.90 510 Liesek 3 729 2 703 E O - P - 510 Liesek 3 090 2 193 E O 2 458 2 196 2 461 1.I.80 N A3 510 Čimhová 639 571 C O 629 569 633

Tvrdošín Tab. 510.2 priemer Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka Názov obce indexov 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Čimhová 0 571 574 582 586 596 607 610 619 629 637 643 635 1,012 Liesek 2 703 2 193 2 205 2 211 2 245 2 272 2 310 2 340 2 368 2 386 2 406 2 447 2 473 1,011

Tvrdošín Tab. 510.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Čimhová 6 049 2 603 2 834 2 855 3 857 471 5 710 2 202 2 691 2 746 3 692 118 1 934 0,97 0,99 Liesek 4 553 3 506 2 260 3 291 6 358 1 455 4 072 3 475 2 157 3 098 6 234 875 1 736 1,20 1,23

Žilina - 511 Žilinský kraj

% % Dolný Hričov Teplička nad Váhom Terchová % %

Žilina Varín % Rosina% % Lietavská Lúčka % Nezbudská Lúčka % % Lietavská Svinná-Babkov % Porúbka % Višňové % Rajecké Teplice Turie Malá Čierna Jasenové % % % % % Stránske Konská Veľká Čierna % Kľače % % Kunerad Rajec % % Kamenná Poruba Šuja % Legenda Ďurčiná Okres Žilina % Sídla obcí okresu Žilina dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Tab. 511.1 Žilina 1/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene 23.XI.90 511 Žilina 15 049 97 167 I M - P - 511 Žilina 8 003 83 861 I M 85 433 83 911 85 400 Lietavská 23.X.76N A1 511 650 1 789 D O 1 795 1 785 1 801 Lúčka 23.X.76* N A1 511 Porúbka 345 457 B O 453 457 454 1.I.80 N A1 511 Rosina 732 2 563 E O 2 792 2 570 2 794 Teplička nad 1.I.80 N A1 511 1 088 3 227 E O 3 373 3 232 3 371 Váhom 1.I.80 N A1 511 Turie 2 720 1 836 D O 1 933 1 839 1 939 1.I.80 N A1 511 Višňové 1 517 2 344 E O 2 474 2 343 2 477 23.XI.90 511 Rajec 5 546 7 445 F M - P - 511 Rajec 3 388 5 754 F M 6 076 5 793 6 074 28.XI.71N A1 511 Ďurčiná 1 250 997 C O 1 041 1 003 1 046 1.I.86 N A1 511 Malá Čierna 426 295 B O 325 296 326 1.I.86 N A1 511 Veľká Čierna 482 373 B O 356 373 357 Rajecké Rajecké 23.XI.90 511 7 303 7 042 F M - P - 511 1 185 2 549 E M 2 673 2 540 2 677 Teplice Teplice Kamenná 1.VII.89N A1 511 1 418 1 630 D O 1 779 1 631 1 780 Poruba 1.VII.89 N A1 511 Konská 531 1 251 D O 1 308 1 252 1 300 1.VII.89 N A1 511 Kunerad 2 294 871 C O 912 874 908 1.VII.89 N A1 511 Stránske 1 875 707 C O 696 710 697 23.XI.90 511 Varín 2 730 3 478 E O - P - 511 Varín 1 909 3 162 E O 3 391 3 144 3 387 Nezbudská - N A3 511 821 428 B O 372 427 375 Lúčka 23.XI.90 511Jasenové 835 962 C O - P - 511 Jasenové 627 624 C O 656 613 657 28.XI.71N A3 511 Kľače 207 383 B O 371 376 369

Tab. 511.1 Žilina 2/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene Lietavská Lietavská 1.VII.91 511 990 881 C O - N B3 511 Svinná- 1 830 1 484 D O 1 532 - 1 534 Svinná Babkov 511 Babkov 840 622 C O - 1.VII.91 511 Terchová 7 012 3 686 E O - P B2 511 Terchová 8 454 4 058 E O 4 099 4 035 4 099 511 Horná Tižina 1 442 326 B O -

1.II.92 511 Dolný Hričov 905 1 231 D O - P B2 511 Dolný Hričov 1 245 1 407 D O 1 459 1 409 1 454 511 Peklina 341 181 A O - 1.VII.97 511 Rajec 3 388 6 446 F M - P - 511 Rajec 3 146 6 131 F M 6 076 5 793 6 074 28.XI.71 N A1 511 Šuja 242 347 B O 331 - 335

Poznámka: * ako časť obce Lietavská Lúčka

Tab. 511.2 Žilina 1/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Babkov 614 622 00000 000000- Dolný Hričov 1 190 1 199 1 231 1 407 1 421 1 404 1 404 1 432 1 438 1 453 1 443 1 446 1 471 1,020 Ďurčiná 0 997 996 983 970 972 986 989 982 987 999 990 1 049 0,999 Horná Tižina 327 326 00000 000000- Jasenové 962 624609 622 615 621 624 646655 653 660 671 648 1,007 Kamenná Poruba 0 1 630 1 627 1 637 1 670 1 685 1 700 1 704 1 713 1 726 1 735 1 741 1 793 1,007

Tab. 511.2 Žilina 2/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Kľače 0 383 358 358 357 365 358 361 356 361 365 371 370 0,997 Konská 0 1 251 1 234 1 209 1 187 1 176 1 177 1 172 1 191 1 285 1 290 1 296 1 308 1,004 Kunerad 0 871 872 877 886 882 883 889 897 900 905 909 919 1,004 Lietavská Lúčka 0 1 789 1 771 1 799 1 785 1 791 1 789 1 791 1 793 1 794 1 796 1 794 1 794 1,000 Lietavská Svinná 861 881 00000 000000- Lietavská Svinná-Babkov 0 0 1 484 1 495 1 487 1 491 1 514 1 527 1 537 1 536 1 553 1 562 1 533 1,006 Malá Čierna 0 295 303 304 307 307 297 299 304 312 316 318 325 1,008 Nezbudská Lúčka 0 428 417 409 401 397 394 392 392 384 384 375 374 0,987 Peklina 173 1761810000 000000- Porúbka 0 457 451 450 448 446 444 445 452 458 455 451 453 0,999 Rajec 7 445 5 754 6 068 6 250 6 358 6 404 6 428 6 099 6 131 6 122 6 142 6 130 6 054 1,007 Rajecké Teplice 7 042 2 549 2 550 2 577 2 595 2 597 2 603 2 612 2 648 2 643 2 671 2 671 2 667 1,005 Rosina 0 2 563 2 573 2 611 2 618 2 617 2 602 2 761 2 771 2 785 2 805 2 834 2 790 1,010 Stránske 0 707 703 702 703 697 691 730 729 709 716 708 703 1,000 Šuja 0 0 0 0 0 0 0 0 347 343 338 340 331 0,993 Teplička nad Váhom 0 3 227 3 266 3 266 3 285 3 275 3 285 3 287 3 271 3 244 3 246 3 280 3 370 1,002 Terchová 3 685 3 686 4 058 4 071 4 069 4 056 4 072 4 124 4 135 4 139 4 123 4 134 4 114 1,012 Turie 0 1 836 1 816 1 814 1 809 1 819 1 815 1 794 1 809 1 809 1 800 1 913 1 925 1,004 Varín 3 478 3 162 3 125 3 142 3 179 3 212 3 241 3 267 3 268 3 308 3 344 3 343 3 423 1,006 Veľká Čierna 0 373 371 365 370 360 359 353 350 346 350 348 359 0,993 Višňové 0 2 344 2 356 2 355 2 386 2 436 2 443 2 459 2 462 2 466 2 467 2 450 2 474 1,004 Žilina 97 167 83 861 84 509 85 080 85 686 86 373 86 685 86 811 86 923 86 953 86 818 86 679 85 384 1,003

Tab. 511.3 Žilina 1/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Babkov Dolný Hričov 3 163 3 687 2 670 3 604 3 772 0 3 097 3 997 2 814 3 224 3 584 0 1 651 1,07 1,06 Ďurčiná 3 623 3 191 2 185 2 861 3 459 0 3 605 3 332 2 238 2 526 3 018 0 1 868 1,02 0,98 Horná Tižina Jasenové 1 986 3 663 2 718 2 391 2 680 0 1 979 3 006 2 644 2 329 2 538 0 1 353 1,15 1,09 Kamenná Poruba 2 879 2 397 2 059 3 407 3 495 0 2 294 2 610 2 392 2 682 3 023 0 1 159 1,09 1,08 Kľače 2 947 2 900 6 657 6 623 4 430 0 2 444 2 698 3 199 9 327 4 663 0 1 926 1,24 1,43 Konská 2 622 3 582 3 594 4 117 4 654 959 2 220 2 253 3 094 3 584 4 512 0 908 1,16 1,20 Kunerad 4 555 6 423 2 720 3 641 3 560 0 4 555 6 423 2 720 3 641 3 159 0 1 270 1,04 1,01 Lietavská Lúčka 4 603 5 935 4 466 5 361 8 888 2 511 3 968 5 123 4 044 3 867 8 448 577 2 079 1,23 1,31 Lietavská Svinná Lietavská Svinná-Babkov 3 792 3 239 2 934 3 983 3 944 0 3 764 3 004 3 124 3 480 3 435 207 1 362 1,03 0,98 Malá Čierna 2 010 2 381 2 776 2 718 4 335 908 2 000 2 341 2 753 2 535 4 263 0 3 535 1,23 1,24 Nezbudská Lúčka 4 003 4 589 4 495 5 315 4 159 0 3 832 4 776 4 344 5 417 3 914 141 2 445 1,02 1,03 Peklina Porúbka 2 453 2 234 2 478 3 216 3 971 0 2 459 2 270 2 425 3 140 3 257 0 1 633 1,14 1,08 Rajec 4 363 3 186 6 329 4 777 6 254 2 221 3 920 3 043 5 315 4 469 6 028 2 149 3 731 1,20 1,18 Rajecké Teplice 12 601 5 925 3 882 6 541 7 296 0 11 784 6 543 4 188 6 442 6 796 0 1 225 0,98 0,95 Rosina 1 915 2 524 2 004 2 417 2 591 0 1 526 2 341 2 209 2 399 2 344 0 898 1,10 1,14 Stránske 5 020 2 575 3 722 3 255 5 810 1 950 5 512 2 989 3 737 3 621 5 832 858 3 606 1,15 1,09 Šuja 382 3 497 5 902 6 493 4 121 0 95 3 106 5 674 5 965 3 683 592 2 317 3,14 9,06 Teplička nad Váhom 2 949 3 672 3 105 5 008 5 415 0 3 319 3 638 2 345 3 918 5 248 0 2 417 1,20 1,19 Terchová 6 989 6 698 4 269 5 355 5 059 0 6 282 6 618 4 237 5 134 4 871 428 1 957 0,95 0,96

Tab. 511.3 Žilina 2/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Turie 2 456 2 850 2 340 3 122 3 132 0 2 068 2 970 1 878 2 964 3 011 0 1 032 1,08 1,17 Varín 3 268 5 064 3 579 3 299 4 122 299 3 058 5 107 3 515 3 253 3 748 0 1 127 1,11 1,11 Veľká Čierna 2 265 3 238 3 654 4 676 5 560 1 000 2 086 1 663 2 749 4 119 4 954 0 4 351 1,26 1,29 Višňové 2 391 2 324 2 162 2 526 3 771 0 2 249 2 064 1 833 2 260 2 545 0 995 1,14 1,04 Žilina 9 834 9 477 8 319 11 760 11 852 2 223 9 793 9 427 8 313 11 724 11 850 761 2 144 1,07 1,07

Banská Bystrica - 601 Banskobystrický kraj

Turecká % Staré Hory

Nemce %

% Kynceľová % Banská Bystrica

% Malachov

Legenda Okres Banská Bystrica

Vlkanová % % Sídla obcí okresu Banská Bystrica dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili

%Hronsek Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Banská Bystrica Tab. 601.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Banská Banská 23.XI.90 601 12 999 87 274 I M - P - 601 11 695 84 915 I M 83 083 85 030 83 056 Bystrica Bystrica 30.XI.70 N A1 601 Kynceľová 117 258 B O 335 258 334 30.XI.70 N A1 601 Nemce 410 1 076 D O 1 124 1 075 1 120 1.I.79 N A1 601 Vlkanová 778 785 C O 852 786 851 23.XI.90 601 Staré Hory 5 172 575 C O - P - 601 Staré Hory 4 156 418 B O 459 411 459 - N A3 601 Turecká 1 016 145 A O 127 145 127 Banská Banská 1.I.93 601 11 695 85 670 I M - P - 601 10 337 84 575 I M 83 083 85 030 83 056 Bystrica Bystrica 1.I.79 N A1 601 Hronsek 730 537 C O 593 - 596 30.XI.70 N A1 601 Malachov 627 817 C O 867 - 866

Banská Bystrica Tab. 601.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Banská Bystrica 87 274 84 915 85 595 85 670 84 575 84 741 84 919 85 052 84 816 84 465 84 272 84 000 82 961 0,999 Hronsek 0 0 0 0 537 532 563 570 579 576 577 603 598 1,017 Kynceľová 0 258 257 271 275 278 296 295 293 289 295 296 338 1,014 Malachov 0 0 0 0 817 817 812 822 819 846 852 865 868 1,008 Nemce 0 1 076 1 070 1 081 1 083 1 088 1 093 1 105 1 105 1 122 1 140 1 145 1 128 1,006 Staré Hory 575 418 417 419 444 438 421 428 451 453 452 456 461 1,009 Turecká 0 145 138 136 133 137 138 138 136 133 136 132 130 0,991 Vlkanová 0 785 789 808 804 815 827 825 817 824 830 820 866 1,004

Banská Bystrica Tab. 601.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Banská Bystrica 9 355 6 704 4 725 5 337 11 803 5 539 9 301 6 656 4 658 5 286 11 488 752 6 456 1,19 1,18 Hronsek 3 380 2 772 3 696 4 411 3 633 0 3 377 2 311 3 610 3 458 3 633 0 1 801 1,04 1,06 Kynceľová 2 774 2 342 3 116 9 429 11 746 0 2 730 2 342 2 911 2 789 11 186 0 2 088 1,61 1,77 Malachov 2 812 6 853 4 361 3 760 2 843 0 1 985 6 853 4 571 3 378 3 335 0 2 147 1,17 1,46 Nemce 2 803 4 044 2 648 3 356 4 610 1 018 2 409 3 973 2 587 2 703 4 462 412 1 886 1,18 1,25 Staré Hory 5 078 4 902 4 581 10 029 9 228 0 4 793 4 157 3 563 6 430 4 739 0 2 794 1,25 1,07 Turecká 4 152 4 601 4 787 4 872 4 926 0 3 072 3 333 3 779 3 850 4 397 0 2 860 1,04 1,09 Vlkanová 4 596 6 693 8 621 10 817 5 527 0 4 362 6 562 8 299 9 807 5 370 0 3 598 1,13 1,12

Brezno - 603 Banskobystrický kraj

Bystrá

% Mýto % pod Ďumbierom

Legenda Okres Brezno % Sídla obcí okresu Brezno dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Brezno Tab. 603.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Mýto pod Mýto pod 23.XI.90 603 2 631 871 C O - P - 603 1 039 594 C O 554 586 556 Ďumbierom Ďumbierom 1.VII.60N A3 603 Bystrá 1 592 216 B O 205 214 201

Brezno Tab. 603.2 priemer Názov obce Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka indexov 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Bystrá 0 216 223 222 231 231 229 213 211 198 199 200 205 0,993 Mýto pod Ďumbierom 871 594592 568 571 571 570 564561 560 560 560 549 0,994

Brezno Tab. 603.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Bystrá 4 638 5 676 7 379 6 111 6 925 0 4 402 5 023 7 109 5 768 6 678 0 3 854 1,12 1,13 Mýto pod Ďumbierom 4 158 3 598 3 627 6 166 4 302 0 3 395 3 433 3 119 6 163 4 320 0 1 796 1,07 1,15

Detva - 604 Banskobystrický kraj

% Korytárky

% Kriváň

% Podkriváň

Legenda Okres Detva % Sídla obcí okresu Detva dotknutých územnou zmenou Horný Tisovník Nové obce, ktoré sa odčlenili % Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Detva Tab. 604.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Horný Horný 23.XI.90 604 2 465 370 B O - P B2 604 3 217 360 B O 270 385 273 Tisovník Tisovník Dolný 752 34 A O - Tisovník 1.I.93 604 Kriváň 1 809 2 704 E O - P - 604 Kriváň 911 1 644 D O 1 649 2 666 1 650 - N A3 604 Korytárky 899 1 048 D O 1 029 - 1 032 1.VII.93 604 Podkriváň 2 439 668 C O - N X 604 Podkriváň 2 591 732 C O 625 683 630 - Bukovinka - - - O -

Detva Tab. 604.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Dolný Tisovník 34 000000 000000- Horný Tisovník 370 360 374 347 330 325 320 316 307 297 293 279 262 0,975 Korytárky 0 0 0 0 1 048 1 043 1 041 1 045 1 045 1 041 1 040 1 039 1 033 0,999 Kriváň 2 704 2 699 2 675 2 678 1 644 1 638 1 624 1 614 1 614 1 618 1 623 1 613 1 643 0,959 Podkriváň 732 703682 668 732 725 704 690657 644 641 631 627 0,990

Detva Tab. 604.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Dolný Tisovník Horný Tisovník 2 969 3 009 5 980 3 646 4 294 0 2 706 2 823 5 902 3 505 3 942 0 2 611 1,20 1,21 Korytárky 6 067 4 575 3 261 2 710 3 102 0 5 891 3 398 3 192 2 617 2 995 212 1 763 0,86 0,87 Kriváň 5 172 4 659 2 635 2 643 3 819 0 4 514 4 648 2 580 2 532 3 500 331 1 854 0,98 0,99 Podkriváň 2 848 3 996 2 438 3 189 3 754 0 2 398 3 039 2 770 2 623 3 334 0 1 292 1,12 1,10

Krupina - 605 Banskobystrický kraj

Hontianske Nemce

Legenda Okres Krupina Hontianske Tesáre % Sídla obcí okresu Krupina dotknutých územnou zmenou

% Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Krupina Tab. 605.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Názov Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 obce v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Hontianske Hontianske 23.XI.90 605 2 506 1 452 D O - P B2 605 3 085 1 485 D O 1 492 1 528 1 495 Nemce Nemce Sitnianska 578 41 A O - Lehôtka Hontianske Hontianske 23.XI.90 605 1 449 441 B O - P B2 605 3 311 838 C O 848 834 847 Tesáre Tesáre Báčovce 321 87 A O - Dvorníky 861 223 B O - Šipice 681 165 A O -

Krupina Tab. 605.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Báčovce 87 000000 000000- Dvorníky 223 0 00000 000000- Hontianske Nemce 1 452 1 485 1 532 1 541 1 540 1 536 1 533 1 546 1 564 1 552 1 559 1 550 1 503 1,004 Hontianske Tesáre 441 838 835 829 824 818 823 839 823 828 843 830 853 0,999 Sitnianska Lehôtka 41 000000 000000- Šipice 165 0 00000 000000-

Krupina Tab. 605.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Báčovce Dvorníky Hontianske Nemce 6 361 5 768 3 515 4 877 4 963 641 5 267 5 707 3 374 4 802 4 620 250 1 884 0,98 1,01 Hontianske Tesáre 4 328 4 318 3 809 4 418 4 413 0 3 843 3 821 2 973 3 822 3 880 0 2 081 1,01 1,02 Sitnianska Lehôtka Šipice

Lučenec - 606 Banskobystrický kraj

Budiná %

% Ábelová Lovinobaňa %

% Gregorova Vieska

% Tomášovce % Vidiná % Pinciná

% Lučenec

Mikušovce% % Bulhary % Fiľakovo Veľká nad Ipľom % Legenda Trenč % Okres Lučenec % Biskupice % Sídla obcí okresu Lučenec dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Lučenec Tab. 606.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene 1.IX.90 606 Fiľakovo 3 365 11 594 G M - P - 606 Fiľakovo 2 573 10 460 G M 10 203 10 451 10 198 28.XI.71 N A1 606 Biskupice 788 1 106 D O 1 114 1 106 1 110 1.IX.90 606 Lučenec 7 021 30 272 H M - P - 606 Lučenec 5 281 28 803 H M 28 317 28 861 28 332 28.XI.71 N A1 606 Vidiná 548 1 668 D O 1 785 1 668 1 779 1.I.88 N A1 607 Pinciná 1 192 270 B O 260 276 259 1.IX.90 606 Tomášovce 1 889 1 702 D O - P - 606 Tomášovce 1 410 1 453 D O 1 470 1 455 1 470 Gregorova 1.I.74 N A3 606 479 143 A O 155 142 151 Vieska Veľká nad Veľká nad 1.IX.90 606 4 200 1 244 D O - P - 606 2 455 903 C O 908 895 908 Ipľom Ipľom 1.VII.73N A3 606 Trenč 1 746 276 B O 362 273 359 1.IX.90 606 Ábelová 2 631 247 B O - P B2 606 Ábelová 5 217 350 B O 274 348 274 - Nedelište 2 586 109 A O - 1.IX.90 606 Lovinobaňa 1 470 1 780 D O - P B2 606 Lovinobaňa 2 113 2 082 E 2 067 2 077 2 068 - Uderiná 643 266 B O - 1.IX.92 606 Fiľakovo 2 573 10 461 G M - P - 606 Fiľakovo 1 618 10 200 G M 10 203 10 451 10 198 1.I.88 N A1 606 Bulhary 954 287 B O 288 - 287 1.I.93 606 Lučenec 5 281 29 125 H M - P - 606 Lučenec 4 781 28 975 H M 28 317 28 861 28 332 1.VII.66N A1 606 Mikušovce 498 279 B O 269 - 270 1.VII.93 606 Budiná 1 883 502 C O - P X 606 Budiná 1 731 407 B O 338 537 338 - N 604 Bukovinka - - - O - - -

Lučenec Tab. 606.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Ábelová 247 350324 313 313 300 286 286291 283 274 268 273 0,974 Biskupice 0 1 106 1 131 1 141 1 136 1 143 1 160 1 158 1 152 1 168 1 165 1 151 1 108 1,004 Budiná 581 554523 502 407 390 386 375375 360 357 351 328 0,957 Bulhary 0 0 0 287 297 292 295 269 272 265 268 260 291 0,988 Fiľakovo 11 594 10 460 10 461 10 200 10 205 10 227 10 268 10 300 10 233 10 249 10 215 10 221 10 205 0,998 Gregorova Vieska 0 143 137 139 138 137 133 134 133 131 132 145 157 1,002 Lovinobaňa 1 780 2 082 2 040 2 039 2 047 2 038 2 030 2 038 2 036 2 044 2 062 2 043 2 078 0,998 Lučenec 30 272 28 803 29 066 29 125 28 975 29 023 29 029 28 998 29 057 28 907 28 748 28 627 28 262 0,999 Mikušovce 0 0 0 0 279 285 278 283 279 284 283 283 269 1,002 Nedelište 109 0 00000 000000- Tomášovce 1 702 1 453 1 462 1 464 1 489 1 511 1 521 1 512 1 507 1 504 1 477 1 483 1 484 1,002 Trenč 0 276 272 273 279 291 311 323 345 352 365 376 369 1,032 Uderiná 266 0 00000 000000- Veľká nad Ipľom 1 244 903894 880 896 882 878 886882 891 913 906 919 1,000 Vidiná 0 1 668 1 697 1 692 1 707 1 726 1 736 1 747 1 750 1 772 1 774 1 788 1 798 1,007

Tab. 606.3 Lučenec 1/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Ábelová 4 094 3 668 3 031 3 371 3 675 0 4 094 3 668 3 031 3 240 3 675 0 2 788 0,98 0,98 Biskupice 4 361 2 775 2 438 4 141 3 247 0 4 361 2 775 2 438 2 496 3 200 192 1 637 1,00 0,96

Tab. 606.3 Lučenec 2/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Budiná 3 987 2 656 2 333 3 397 3 359 0 3 987 2 656 2 120 3 397 3 036 0 2 098 1,00 0,99 Bulhary 2 068 2 491 2 489 2 747 4 291 0 1 929 2 491 2 489 2 649 4 134 0 2 485 1,22 1,23 Fiľakovo 4 990 3 952 3 371 3 994 4 694 269 4 669 3 867 3 194 3 759 4 487 290 1 330 1,00 1,01 Gregorova Vieska 3 609 2 657 3 098 3 527 4 091 0 3 609 2 657 2 444 3 527 4 091 0 3 538 1,05 1,06 Lovinobaňa 4 517 3 457 3 181 3 102 5 934 1 651 4 461 3 457 3 094 3 086 5 921 335 4 053 1,14 1,15 Lučenec 5 036 4 364 3 921 3 375 4 690 440 4 662 4 140 3 882 3 354 4 342 337 1 111 1,00 1,00 Mikušovce 2 198 2 728 2 634 2 961 4 057 0 2 194 2 060 2 634 2 961 4 057 0 2 795 1,18 1,18 Nedelište Tomášovce 3 882 3 053 2 503 3 522 4 029 0 3 575 2 808 2 403 3 438 3 817 0 1 391 1,04 1,05 Trenč 2 579 3 653 2 310 2 642 3 252 0 2 579 3 359 2 310 2 642 3 121 0 2 986 1,11 1,08 Uderiná Veľká nad Ipľom 6 391 5 217 3 238 3 530 4 424 0 6 391 4 918 3 238 3 385 4 260 217 2 503 0,95 0,93 Vidiná 2 662 2 220 2 143 2 200 3 847 1 406 2 662 2 220 2 143 2 139 3 725 1 021 2 255 1,14 1,13

Poltár - 607 Banskobystrický kraj

Utekáč %

% Šoltýska %

% Kokava nad Rimavicou Ďubákovo

% Zlatno Málinec % České Brezovo

Legenda Okres Poltár % Sídla obcí okresu Poltár dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Poltár Tab. 607.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 607Šoltýska 1 077 409 B O - P - 607 Šoltýska 437 252 B O 164 246 165 1.VII.73N A3 607 Ďubákovo 640 132 A O 130 137 128 1.IX.90 607 Málinec 3 152 1 374 D O - P B2 607 Málinec 5 000 1 697 D O 1 460 1 695 1 461 - Ipeľský Potok 1 847 254 B O - Kokava nad Kokava nad 1.I.93 607 9 315 4 465 E O - P - 607 6 627 3 154 E O 3 115 4 457 3 117 Rimavicou Rimavicou - N A3 607 Utekáč 2 688 1 329 D O 1 225 - 1 218 České České 1.IV.98 607 3 892 995 C O - P - 607 3 857 451 B O 477 1 028 478 Brezovo Brezovo - N A3 607 Zlatno 36 521 C O 535 - 526

Poltár Tab. 607.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov České Brezovo 1 008 981 1 014 995 994 983 976 976 995 451 442 441 479 0,945 Ďubákovo 0 132 135 137 138 126 128 138 140 138 143 140 127 1,007 Ipeľský Potok 254 0 00000 000000- Kokava nad Rimavicou 4 459 4 388 4 487 4 465 3 154 3 167 3 129 3 089 3 079 3 076 3 054 3 027 3 101 0,968 Málinec 1 374 1 697 1 666 1 613 1 537 1 502 1 492 1 495 1 509 1 490 1 479 1 472 1 448 0,986 Pinciná 0 270 275 267 269 261 263 260 260 270 268 270 258 1,000 Šoltýska 409 252235 210 199 184 156 140133 131 129 134 162 0,940 Utekáč 0 0 0 0 1 329 1 299 1 319 1 317 1 296 1 287 1 274 1 273 1 217 0,994 Zlatno 0 0 0 0 0 0 0 0 0 521 526 532 535 1,011

Poltár Tab. 607.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny České Brezovo 3 533 3 264 3 485 3 747 4 140 0 3 533 3 264 3 295 3 521 3 271 367 2 143 1,04 0,98 Ďubákovo 9 789 3 355 8 279 3 949 3 217 0 9 570 2 725 8 279 3 949 3 084 0 2 231 1,03 1,15 Ipeľský Potok Kokava nad Rimavicou 3 382 4 040 3 004 3 210 3 630 0 3 382 4 040 3 004 3 200 3 615 15 869 1,03 1,03 Málinec 6 748 4 097 3 698 4 106 4 943 132 6 748 3 871 3 698 4 106 4 906 267 1 922 0,96 0,96 Pinciná 2 456 3 827 3 346 3 274 3 951 0 2 456 3 300 2 954 2 944 3 873 0 3 119 1,15 1,14 Šoltýska 3 058 3 121 3 248 2 939 3 264 0 2 628 3 121 3 248 2 939 3 031 0 2 279 1,02 1,04 Utekáč 3 351 5 020 4 122 4 258 5 192 0 2 964 3 965 4 053 4 258 5 192 213 1 400 1,14 1,16 Zlatno 2 964 4 294 5 505 5 527 0 2 303 4 294 4 703 4 576 78 1 971 1,24 1,31

Revúca - 608 Banskobystrický kraj

Revúca %

% Mokrá Lúka

Sása %

Legenda Okres Revúca % Sídla obcí okresu Revúca dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Revúca Tab. 608.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene 1.I.93 608 Revúca 5 407 14 326 G M - P - 608 Revúca 3 887 13898 G M 13 462 14 232 13 466 30.IV.76 N A1 608 Mokrá Lúka 1 521 462 B O 515 - 508

Revúca Tab. 608.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Mokrá Lúka 0 0 0 0 462 458 461 460 462 463 481 489 520 1,008 Revúca 14 409 14 729 14 289 14 326 13 898 14 001 13 974 13 945 13 894 13 840 13 753 13 669 13 448 0,993 Sása 0 126 131 131 130 126 125 124 120 119 117 120 127 0,995

Revúca Tab. 608.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Mokrá Lúka 7 527 9 491 20 056 17 391 10 572 0 6 644 8 291 14 279 16 575 9 607 0 2 089 1,21 1,18 Revúca 5 663 3 272 3 380 4 176 4 071 731 5 366 3 236 3 270 4 196 4 017 257 1 495 0,96 0,96 Sása 2 712 3 315 2 075 3 504 5 556 0 2 712 3 315 1 517 2 798 5 179 0 2 778 1,28 1,34

Rimavská Sobota - 609 Banskobystrický kraj

Ratkovská % Lehota Rimavská Baňa %

% Rimavské Zalužany Nižný % Vyšné Skálnik % Valice Valice % % % Veľké Teriakovce Uzovská Gemerské % % Panica Michalovce Zacharovce % % Rakytník % Rimavská Sobota Bátka % Dulovo Riečka % % Kráľ % Abovce Legenda Okres Rimavská Sobota % Sídla obcí okresu Rimavská Sobota dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Rimavská Sobota Tab. 609.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. Mesto OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. / Obec 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene Veľké Veľké 1.IX.90 609 2 765 1 087 D O - P - 609 2 235 891 C O 856 891 861 Teriakovce Teriakovce - N A3 609 Nižný Skálnik 530 190 A O 188 189 188 1.IX.90 609 Kráľ 2 406 1 830 D O - P 609 Kráľ 1 108 904 C O 934 911 932 1.I.75 N A3 609 Riečka 478 234 B O 228 235 227 1.I.75 N A3 609 Abovce 820 594 C O 605 590 606 Rimavská Rimavská 1.IX.90 609 3 086 830 C O - P - 609 2 621 419 B O 459 414 461 Baňa Baňa Rimavské 1.I.75 N A3 609 465 391 B O 340 390 340 Zalužany 1.IX.90 609 Bátka 1 645 1 024 D O - P - 609 Bátka 1 202 832 C O 923 824 919 - N A3 609 Dulovo 443 154 A O 202 150 201 Uzovská Uzovská 1.IX.90 609 2 927 602 C O - P - 609 2 088 578 C O 682 576 679 Panica Panica - N A3 609 Rakytník 839 247 B O 240 247 238 Rimavská Rimavská 1.IX.90 609 8 423 25 332 H M - P - 609 7 755 24 705 H M 25 057 24 771 25 088 Sobota Sobota 1.I.76 N A1 609 Zacharovce 681 428 B O 409 429 413 1.IX.90 609 Valice 2 670 706 C O - P - 609 Valice 746 353 B O 305 347 304 Gemerské 28.XI.71N A3 609 625 113 A O 98 113 97 Michalovce 1.IX.71 N A3 609 Vyšné Valice 1 301 200 B O 298 198 298 Ratkovská Ratkovská 1.IX.90 609 1 020 231 B O - P - 609 560 79 A O 65 80 65 Lehota Lehota - N A3 608 Sása 461 126 A O 922 125 128

Rimavská Sobota Tab. 609.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Abovce 0 594 586 569 557 563 571 576 568 556 564 578 606 0,997 Bátka 1 024 832828 825 836 840 860 838872 884 884 899 921 1,008 Dulovo 0 154 153 155 160 166 170 170 177 182 187 189 204 1,021 Gemerské Michalovce 0 113 113 111 100 98 97 94 96 96 96 99 96 0,987 Kráľ 1 830 904927 929 908 909 932 933939 956 946 941 929 1,004 Nižný Skálnik 0 190 185 191 186 184 178 172 173 172 173 178 186 0,994 Rakytník 0 247 238 250 254 256 254 252 248 236 238 241 236 0,998 Ratkovská Lehota 231 76 76 71 68 61 63 61 55 54 54 52 69 0,964 Riečka 0 234 234 234 236 240 235 238 239 234 225 224 228 0,996 Rimavská Baňa 830 419418 411 402 408 410 427427 428 416 425 455 1,002 Rimavská Sobota 25 332 24 705 24 969 25 138 25 293 25 341 25 436 25 445 25 507 25 457 25 379 25 226 25 028 1,002 Rimavské Zalužany 0 391 373 373 374 377 376 371 373 372 364 358 339 0,991 Uzovská Panica 602 577 566 591 594 599 604 610 612 636 644 658 684 1,013 Valice 706 353331 320 331 331 328 223214 224 230 231 307 0,965 Veľké Teriakovce 1 087 891 896 875 860 836 817 821 811 804 787 797 863 0,989 Vyšné Valice 0 200 201 201 194 199 197 302 312 323 320 321 300 1,058 Zacharovce 0 428 416 401 393 371 367 368 366 363 351 349 399 0,980

Rimavská Sobota Tab. 609.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Abovce 3 997 4 135 3 526 6 031 5 090 0 3 997 3 384 2 586 5 915 4 642 0 3 532 1,11 1,17 Bátka 5 259 3 548 3 500 4 106 4 484 0 5 259 3 329 3 500 3 870 4 353 141 3 025 0,98 0,98 Dulovo 3 306 2 824 2 548 5 445 3 241 0 3 306 2 812 2 548 5 445 3 203 0 2 428 1,12 1,12 Gemerské Michalovce 4 680 4 362 4 635 2 635 3 292 0 4 680 3 968 4 510 2 531 3 208 0 2 406 0,95 0,95 Kráľ 2 884 2 800 3 194 5 074 4 344 0 2 884 2 586 3 113 5 002 4 197 221 1 701 1,14 1,14 Nižný Skálnik 1 472 1 860 3 000 2 959 3 399 0 1 472 1 860 2 491 2 959 2 376 0 1 850 1,25 1,15 Rakytník 5 528 4 500 1 931 5 653 4 471 0 5 528 4 500 1 996 5 648 4 168 0 3 055 1,24 1,21 Ratkovská Lehota 4 540 4 672 4 418 5 519 4 796 56 4 540 4 230 3 745 4 611 4 130 0 1 741 1,02 0,99 Riečka 3 106 3 458 3 741 4 786 4 796 0 3 106 2 744 3 146 4 235 4 564 0 4 111 1,12 1,11 Rimavská Baňa 3 317 3 009 2 970 3 843 6 377 0 3 098 3 009 2 822 3 638 6 349 0 5 603 1,21 1,24 Rimavská Sobota 4 320 5 855 5 466 5 202 6 813 2 800 4 165 4 841 4 509 5 191 6 816 1 824 3 034 1,14 1,14 Rimavské Zalužany 5 229 3 248 2 292 6 444 5 632 0 5 229 3 100 1 088 3 559 3 473 0 3 181 1,25 1,30 Uzovská Panica 3 495 7 389 5 239 6 939 9 196 0 3 495 5 285 2 121 3 176 3 730 0 1 109 1,37 1,15 Valice 2 773 2 803 3 271 2 982 3 426 0 2 773 2 552 3 159 2 978 3 426 0 1 452 1,06 1,06 Veľké Teriakovce 2 286 1 842 5 440 3 555 3 161 0 1 867 1 832 5 007 3 157 3 008 0 1 701 1,33 1,32 Vyšné Valice 4 007 3 672 2 516 4 551 6 147 0 3 847 3 656 2 301 4 285 5 041 0 3 306 1,19 1,15 Zacharovce 2 335 2 473 3 984 4 333 2 410 0 1 610 1 995 1 724 2 231 2 088 0 1 259 1,08 1,08

Veľký Krtíš - 610 Banskobystrický kraj

Senné %

Veľký Krtíš % % Malé Straciny Malý Krtíš % % Veľké Straciny

Legenda Okres Veľký Krtíš % Sídla obcí okresu Veľký Krtíš dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Veľký Krtíš Tab. 610.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VII.91 610 Senné 1 169 187 A O - P B2 610 Senné 1 588 251 B O 263 250 263 Príboj 419 28 A O - 1.IX.92 610 Veľký Krtíš 3 353 14 359 G M - P - 610 Veľký Krtíš 1 501 13 785 G M 13 989 14 212 14 013 Malé 1.I.88 N A1 610 684 132 A O 129 - 130 Straciny 1.I.73 N A1 610 Malý Krtíš 540 425 B O 434 - 433 Veľké 1.I.88 N A1 610 628 186 A O 164 - 164 Straciny

Veľký Krtíš Tab. 610.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Malé Straciny 0 0 0 132 149 154 146 143 142 134 136 134 128 1,003 Malý Krtíš 0 0 0 425 421 432 437 449 449 451 456 464 439 1,011 Príboj 29 2800000 000000- Senné 185 187251 252 239 240 235 239237 222 239 259 245 1,038 Veľké Straciny 0 0 0 186 175 172 170 170 175 171 161 159 163 0,981 Veľký Krtíš 14 325 14 428 14 359 13 785 14 026 14 160 14 168 14 219 14 201 14 181 14 073 14 007 13 970 0,997

Veľký Krtíš Tab. 610.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Malé Straciny 3 829 4 266 3 613 5 224 7 640 0 2 226 2 979 1 768 2 739 4 824 0 1 279 1,22 1,31 Malý Krtíš 3 963 3 648 6 570 4 880 5 103 1 162 4 384 3 590 6 396 5 322 4 982 357 2 452 1,13 1,09 Príboj Senné 1 928 3 176 2 283 4 653 3 640 0 2 026 3 577 2 624 3 635 3 791 0 2 427 1,30 1,23 Veľké Straciny 3 747 5 065 6 617 5 690 4 366 0 2 559 6 671 3 606 6 216 4 938 0 4 292 1,07 1,42 Veľký Krtíš 7 666 4 851 4 059 3 880 9 544 5 273 6 130 4 769 3 776 3 775 9 448 4 506 6 902 1,22 1,27

Zvolen - 611 Banskobystrický kraj

% Lukavica

% Veľká Lúka Sliač %

Lieskovec % % Zvolen % Zvolenská Slatina

Pliešovce %

Legenda Okres Zvolen % Sídla obcí okresu Zvolen dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Zvolen Tab. 611.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 611 Zvolen 11 262 43 109 H M - P 611 Zvolen 9 869 41 818 H M 43 833 41 984 43 789 23.X.76 N A1 611 Lieskovec 1 390 1 465 D O 1 380 1 459 1 381 23.XI.90 611 Sliač 3 387 3 887 E M - P 611 Sliač 4 836 4 234 E M 4 683 4 236 4 667 1.I.88 N A1 611 Lukavica 517 178 A O 154 178 155 23.XI.90 611 Pliešovce 4 223 2 027 E O - P B2 611 Pliešovce 5 611 2 237 E O 2 164 2 235 2 176 Zaježová 2 449 266 B O - Zvolenská Zvolenská 23.XI.90 611 3 061 2 578 E O - P B2 611 4 594 2 562 E O 2 564 2 567 2 570 Slatina Slatina Slatinka 1 533 149 A O - 1.I.96 611 Sliač 4 836 4 975 E M - P 611 Sliač 3 983 4 619 E M 4 683 4 236 4 667 1.I.88 N A1 611 Veľká Lúka 853 405 B O 394 - 393

Zvolen Tab. 611.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Lieskovec 0 1 465 1 423 1 431 1 412 1 393 1 389 1 370 1 370 1 365 1 386 1 374 1 380 0,994 Lukavica 0 178 177 165 162 153 154 154 151 152 151 150 154 0,983 Pliešovce 2 027 2 237 2 208 2 247 2 271 2 259 2 221 2 184 2 180 2 156 2 154 2 119 2 151 0,995 Slatinka 149 0 00000 000000- Sliač 3 887 4 234 4 202 4 222 4 942 4 982 4 975 4 619 4 618 4 584 4 539 4 561 4 676 1,009 Veľká Lúka 0 0 0 0 0 0 0 405 403 389 376 358 390 0,970 Zaježová 266 0 00000 000000- Zvolen 43 109 41 818 42 992 43 765 43 929 44 163 44 328 44 498 44 489 44 705 44 644 44 660 43 796 1,007 Zvolenská Slatina 2 578 2 562 2 549 2 554 2 555 2 548 2 521 2 522 2 509 2 534 2 529 2 549 2 568 1,000

Zvolen Tab. 611.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Lieskovec 3 615 3 628 5 364 4 423 4 281 0 3 301 3 172 4 984 3 994 3 686 516 1 568 1,07 1,06 Lukavica 3 948 6 247 5 093 3 289 4 576 0 3 701 4 344 4 563 2 783 4 205 0 2 536 1,11 1,09 Pliešovce 2 469 3 716 2 801 3 400 5 455 0 1 878 2 511 2 164 3 140 4 034 0 859 1,27 1,23 Slatinka Sliač 4 641 7 197 7 624 4 374 4 309 0 3 640 6 953 7 288 4 230 4 160 0 1 468 1,04 1,13 Veľká Lúka 2 222 2 299 4 682 5 560 5 928 2 266 1 738 2 440 4 328 5 748 6 019 1 604 3 407 1,33 1,39 Zaježová Zvolen 4 704 5 229 4 601 4 546 4 920 0 4 650 5 228 4 566 4 356 4 764 363 1 378 1,02 1,01 Zvolenská Slatina 3 767 4 817 5 544 4 936 6 707 1 012 2 570 2 998 3 513 3 805 5 500 0 1 495 1,17 1,22

Žarnovica - 612 Banskobystrický kraj

Nová Baňa %

% Orovnica Legenda % Brehy % Okres Žarnovica Tekovská % Sídla obcí okresu Žarnovica dotknutých územnou zmenou Breznica Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Žarnovica Tab. 612.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Mesto Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. / Obec zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou nov zmene Obec Tekovská Tekovská 1.I.93 612 4 407 1 940 D O - P - 612 2 983 1 368 D O 1 323 1 924 1 323 Breznica Breznica 28.XI.71N A3 612 Orovnica 1 425 580 C O 534 - 535 1.I.96 612 Nová Baňa 7 362 8 684 F M - P - 612 Nová Baňa 6 126 7 542 F M 7 513 8 534 7 505 23.X.76 N A1 612 Brehy 1 236 1 131 D O 1 102 - 1102

Žarnovica Tab. 612.2

Názov obce Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Brehy 0 0 0 0 0 0 0 1 131 1 150 1 160 1 158 1 138 1 111 1,002 Nová Baňa 8 482 8 621 8 585 8 561 8 565 8 606 8 684 7 542 7 516 7 506 7 514 7 451 7 529 0,986 Orovnica 0 0 0 0 580 580 576 566 562 553 546 540 532 0,990 Tekovská Breznica 1 980 1 985 1 928 1 940 1 368 1 355 1 339 1 334 1 329 1 323 1 311 1 322 1 317 0,965

Žarnovica Tab. 612.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Brehy 2 063 3 043 2 450 4 194 4 570 691 1 394 2 977 2 523 4 160 4 579 26 1 454 1,27 1,43 Nová Baňa 5 667 4 085 3 706 3 533 3 766 0 5 434 4 128 3 947 3 324 3 509 0 1 133 0,91 0,90 Orovnica 3 337 6 240 5 778 5 000 5 066 0 4 700 6 240 7 349 4 939 4 894 0 1 685 1,17 1,04 Tekovská Breznica 3 329 4 415 5 860 11 439 9 595 0 1 629 2 391 4 400 8 631 7 944 0 970 1,36 1,55

Žiar nad Hronom - 613 Banskobystrický kraj

Kremnické Bane % Krahule %

% % Lúčky Kremnica

% Horná Ves

Lutila

Žiar % nad Hronom % Ladomerská Vieska

Legenda Okres Žiar nad Hronom % Sídla obcí okresu Žiar n/H. dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Žiar nad Hronom Tab. 613.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Žiar nad Žiar nad 1.IV.91 613 5 940 21 690 H M - P - 613 2 297 19 890 G M 19 944 21 516 19 945 Hronom Hronom Ladomerská 28.XI.71 N A1 613 1 042 826 C O 797 - 798 Vieska 1.VII.80 N A1 613 Lutila 2 601 1 075 D O 1 288 - 1 276 2.II.92 613 Kremnica 7 357 7 133 F M - P - 613 Kremnica 4 680 6 583 F M 5 821 7 130 5 822 Kremnické 1.VII.80N A1 613 775 242 B O 250 - 250 Bane 1.VII.80N A1 613 Krahule 1 077 148 A O 144 - 144 1.VII.80N A1 613 Lúčky 824 183 A O 1 711 - 207 1.VII.97 613 Kremnica 4 680 6 610 F M - P - 613 Kremnica 4 314 5 852 F M 5 821 7 130 5 822 1.VII.80 N A1 613 Horná Ves 366 721 C O 1 086 - 737

Žiar nad Hronom Tab. 613.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Horná Ves 0 0 0 0 0 0 0 0 721 731 736 733 733 1,006 Krahule 0 0 0 148 147 150 146 140 138 145 144 143 141 0,996 Kremnica 7 276 7 222 7 133 6 583 6 585 6 581 6 610 6 622 5 852 5 811 5 812 5 755 5 770 0,978 Kremnické Bane 0 0 0 242 246 247 247 247 256 265 254 265 259 1,012 Ladomerská Vieska 0 0 826 822 804 819 807 807 792 801 806 796 786 0,996 Lúčky 0 0 0 183 192 192 193 198 210 202 208 201 203 1,012 Lutila 0 0 1 075 1 103 1 113 1 135 1 120 1 145 1 161 1 170 1 170 1 238 1 303 1,016 Žiar nad Hronom 21 442 21 690 19 890 20 124 20 205 20 261 20 390 20 552 20 547 20 434 20 405 20 290 19 925 0,994

Žiar nad Hronom Tab. 613.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Horná Ves 782 2 861 4 588 4 869 3 102 0 618 2 439 2 978 4 424 2 879 0 1 068 1,74 1,83 Krahule 13 445 24 714 13 051 24 993 25 292 0 11 623 23 529 12 638 14 186 18 868 0 8 806 1,32 1,25 Kremnica 6 037 7 136 6 327 6 438 8 231 1 699 5 715 6 936 6 087 6 141 7 781 1 916 3 774 1,09 1,09 Kremnické Bane 14 996 11 283 4 281 7 181 6 272 0 10 312 10 903 4 004 6 509 5 453 0 3 386 0,92 0,97 Ladomerská Vieska 4 253 4 719 4 266 4 126 5 479 0 3 458 4 368 4 149 3 883 5 011 0 2 014 1,08 1,11 Lúčky 4 000 10 944 4 871 4 317 4 188 0 3 492 8 778 4 729 3 960 3 981 0 2 995 1,26 1,22 Lutila 7 579 6 176 4 505 10 367 6 632 0 5 487 4 976 4 394 8 256 5 474 0 1 556 1,12 1,08 Žiar nad Hronom 7 604 6 416 5 207 6 117 7 551 489 5 579 6 221 4 949 5 605 7 350 200 1 218 1,02 1,09

Bardejov - 701 Prešovský kraj

Legenda Okres Bardejov % Sídla obcí okresu Bardejov dotknutých územnou zmenou Vaniškovce % Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili % Raslavice Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Bardejov Tab. 701.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 701 Raslavice 2 133 2 607 E O - P - 701 Raslavice 1 650 2 187 E O 2 482 2 193 2 484 1.I.86 N A3 701 Vaniškovce 483 330 B O 354 325 352

Bardejov Tab. 701.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Raslavice 2 607 2 187 2 210 2 246 2 264 2 307 2 326 2 376 2 419 2 427 2 442 2 448 2 483 1,011 Vaniškovce 0 330 328 330 346 343 344 352 349 353 363 358 354 1,008

Bardejov Tab. 701.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Raslavice 3 706 3 070 3 772 3 220 4 136 0 3 581 2 940 3 663 3 098 3 973 0 1 428 1,05 1,05 Vaniškovce 1 567 2 003 1 825 2 425 2 645 0 1 517 1 912 1 516 2 252 2 493 0 1 331 1,15 1,16

Humenné - 702 Prešovský kraj

Sopkovce % Maškovce % Ohradzany % Vyšný Hrušov % % Slovenská Gruzovce % Volová

Humenné Lackovce % % Kamenica % % nad Cirochou Legenda Hažín Okres Humenné nad Cirochou % % Sídla obcí okresu Humenné dotknutých územnou zmenou Jasenov Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Humenné Tab. 702.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 702 Humenné 4 516 35 445 H M - P - 702 Humenné 3 239 34 498 H M 35 164 34 638 35 157 28.XI.71 N A1 702 Jasenov 1 326 1 050 D O 330 1 054 1 104 Kamenica Kamenica 1.IX.90 702 2 478 2 795 E O - P - 702 1 757 2 143 E O 2 272 2 141 2 272 nad Cirochou nad Cirochou Hažín nad 1.I.66 N A3 702 721 641 C O 685 636 680 Cirochou Slovenská Slovenská 1.IX.90 702 1 279 524 C O - P - 702 869 417 B O 478 417 478 Volová Volová 1.I.66 N A3 702 Gruzovce 409 123 A O 121 124 123 1.IX.90 702 Vyšný Hrušov 1 836 569 C O - P - 702 Vyšný Hrušov 1 136 467 B O 468 462 466 7.VII.64 N A3 702 Maškovce 699 61 A O 63 57 63 1.IX.90 702Ohradzany 1 923 752 C O - P - 702 Ohradzany 1 200 610 C O 621 605 622 1965 N A3 702 Sopkovce 723 143 A O 128 147 129 1.VIII.99 702 Humenné 3 228 36 733 H M - P - 702 Humenné 2 867 36 058 H M 35 164 34 638 35 157 28.XI.71N A1 702 Lackovce 360 548 C O 561 - 562

Tab. 702.2 Humenné 1/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Gruzovce 0 123 125 132 132 130 128 129 127 128 123 123 124 1,000 Hažín nad Cirochou 0 641 626 620 626 609 620 626 629 621 652 671 689 1,005 Humenné 35 445 34 498 35 144 35 528 35 842 36 141 36 306 36 609 36 766 36 733 36 058 35 960 35 093 1,004 Jasenov 0 1 050 1 049 1 050 1 050 1 079 1 099 1 093 1 108 1 100 1 108 1 100 1 108 1,005

Tab. 702.2 Humenné 2/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Kamenica nad Cirochou 2 795 2 143 2 169 2 170 2 183 2 208 2 218 2 220 2 237 2 277 2 284 2 290 2 284 1,007 Lackovce 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 548 555 559 1,013 Maškovce 0 61 56 55 53 53 64 63 62 61 62 63 62 1,006 Ohradzany 752 610605 603 600 594 576 567556 567 575 586 628 0,996 Slovenská Volová 524 417 422 420 435 433 441 445 446 465 464 478 477 1,014 Sopkovce 0 143 147 143 144 143 140 137 133 131 130 127 129 0,988 Vyšný Hrušov 569 467 448 446 455 446 442 445 444 455 462 469 470 1,001

Humenné Tab. 702.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Gruzovce 2 734 3 403 3 370 3 992 4 138 0 1 992 3 543 2 472 2 898 2 715 0 2 350 1,11 1,15 Hažín nad Cirochou 2 474 2 732 1 847 2 327 2 810 0 1 821 3 112 2 062 2 316 2 727 184 1 276 1,06 1,17 Humenné 2 863 2 485 2 772 3 612 4 383 0 2 594 2 337 2 577 3 314 3 731 36 573 1,13 1,10 Jasenov 3 833 6 276 3 740 3 510 5 978 1 986 3 710 6 201 3 831 3 433 5 763 148 1 345 1,22 1,22 Kamenica nad Cirochou 2 839 2 215 2 473 3 035 5 156 2 058 2 644 2 461 2 373 2 982 5 018 1 361 2 712 1,21 1,21 Lackovce 119 3 113 0 9 2 146 0 923 26,16 238,44 Maškovce 5 859 5 556 2 887 6 033 5 226 0 5 078 7 048 3 532 6 721 5 500 0 2 790 1,11 1,15 Ohradzany 2 653 2 642 2 899 3 340 4 395 0 2 361 2 781 2 826 3 125 3 638 0 1 548 1,14 1,12 Slovenská Volová 2 295 2 548 2 370 3 477 6 017 0 3 034 2 663 3 249 4 822 7 360 218 1 565 1,31 1,28 Sopkovce 3 393 2 511 2 301 3 550 3 654 0 3 650 3 109 2 421 3 496 4 215 0 2 769 1,06 1,07 Vyšný Hrušov 5 801 1 998 2 216 2 993 4 435 0 5 674 1 870 2 072 2 459 4 190 0 1 502 1,07 1,08

Kežmarok - 703 Prešovský kraj

% Spišská Stará Ves

% Veľká Franková

% Malá Franková

Ma lý Slavkov Kežmarok % % Ľubica Legenda % Okres Kežmarok % Sídla obcí okresu Kežmarok dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Kežmarok Tab. 703.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Názov Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 obce v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VIII.90 703 Franková 2 144 559 C O - P - 1.VII.79 N A4 703 Malá Franková 1 081 189 A O 185 189 186 1.VII.79N A4 703 Veľká Franková 1 064 373 B O 378 372 381 Spišská Spišská Stará 1.II.92 703 1 668 2 216 E M - P B1 703 1 756 2 321 E M 2 356 2 234 2 355 Stará Ves Ves Lysá nad 88 36 A O - Dunajcom 1.IX.92 703 Kežmarok 5 624 20 577 H M - P - 703 Kežmarok 2 982 17 478 G M 17 395 20 294 17 383 1.I.74 N A1 703 Ľubica 2 642 3 376 E O 3 691 - 3 677 1.VII.95 703 Kežmarok 2 982 17 796 G M - P - 703 Kežmarok 2 483 17 190 G M 17 395 20 294 17 383 1.I.74 N A1 703 Malý Slavkov 499 712 C O 777 - 774

Kežmarok Tab. 703.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Franková 559 0 00000 000000- Kežmarok 20 456 20 703 20 577 17 478 17 594 17 796 17 190 17 241 17 285 17 377 17 378 17 418 17 376 0,984 Ľubica 0 0 0 3 376 3 456 3 514 3 554 3 586 3 639 3 650 3 687 3 770 3 734 1,014 Lysá nad Dunajcom 45 42360000 000000- Malá Franková 0 189 189 188 193 197 191 193 193 188 189 190 182 1,001 Malý Slavkov 0 0 0 0 0 0 712 721 733 749 767 755 786 1,012 Spišská Stará Ves 2 205 2 201 2 216 2 321 2 312 2 320 2 328 2 323 2 294 2 266 2 257 2 233 2 348 1,002 Veľká Franková 0 373 376 366 350 354 360 367 371 379 375 377 379 1,001

Kežmarok Tab. 703.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Franková Kežmarok 5 017 6 512 5 103 7 556 4 826 252 4 160 7 037 4 949 7 404 4 826 267 1 371 1,05 1,14 Ľubica 13 683 18 536 20 555 18 893 17 917 0 13 683 17 653 20 022 18 263 17 917 1 950 4 835 1,08 1,08 Lysá nad Dunajcom Malá Franková 4 843 3 544 2 948 4 202 4 704 0 3 654 3 544 2 917 3 819 4 661 0 2 619 1,03 1,08 Malý Slavkov 2 747 3 915 2 211 3 913 3 357 0 2 215 3 915 2 211 3 840 3 038 0 1 394 1,15 1,22 Spišská Stará Ves 2 920 4 526 6 319 7 327 5 426 0 2 654 3 596 5 814 5 780 4 371 101 2 337 1,21 1,18 Veľká Franková 2 808 3 014 4 057 6 636 4 723 0 2 278 2 354 4 057 6 501 4 411 0 2 413 1,19 1,26

Levoča - 704 Prešovský kraj

Poľanovce %

Korytné % %

Spišské Podhradie

Legenda Okres Levoča % Sídla obcí okresu Levoča dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Levoča Tab. 704.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Spišské Spišské 1.VII.91 704 2 260 3 483 E M - P B1 704 2 492 3 591 E M 3 789 3 526 3 780 Podhradie Podhradie Katúň 232 110 A O - 1.VII.96 704 Poľanovce 1 662 310 B O - P - 704 Poľanovce 1 222 194 A O 191 319 191 - N A3 704 Korytné ??? 117 A O 117 - 118

Levoča Tab. 704.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Katúň 104 110 00000 000000- Korytné 0 0 0 0 0 0 0 117 115 114 114 115 114 0,996 Poľanovce 320 318314 310 308 307 310 194193 185 182 181 189 0,953 Spišské Podhradie 3 518 3 483 3 591 3 611 3 647 3 665 3 685 3 717 3 731 3 775 3 819 3 820 3 833 1,009

Levoča Tab. 704.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Katúň Korytné 4 803 13 846 6 878 3 377 4 395 0 4 538 11 966 6 878 3 763 4 316 0 3 939 1,29 1,23 Poľanovce 4 565 5 557 3 679 9 000 4 769 0 3 715 4 531 3 145 7 276 2 978 291 2 011 1,21 1,16 Spišské Podhradie 3 211 3 935 3 396 3 427 3 671 0 3 195 3 978 3 410 3 362 3 578 161 1 328 1,04 1,04

Medzilaborce - 705 Prešovský kraj

Rokytovce

% Krásny Brod

Legenda Okres Medzilaborce % Sídla obcí okresu Medzilaborce dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Medzilaborce Tab. 705.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 705 Krásny Brod 2 249 634 C O - P - 705 Krásny Brod 1 511 440 B O 404 438 405 4.VIII.60 N A3 701 Rokytovce 738 205 B O 191 205 191

Medzilaborce - 705 Tab. 705.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Krásny Brod 634 440 433 425 424 414 401 401 393 398 398 393 400 0,989 Rokytovce 0 205 198 192 187 185 193 190 187 188 191 188 193 0,992

Medzilaborce Tab. 705.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Krásny Brod 5 835 3 317 2 913 5 095 4 389 0 5 521 3 409 3 097 5 058 4 302 0 2 510 1,01 1,00 Rokytovce 3 378 2 116 2 246 2 729 3 634 0 2 176 3 300 1 770 2 819 3 230 0 1 958 1,06 1,20

Poprad - 706 Prešovský kraj

Ždiar % % Tatranská Javorina

Vysoké Tatry %

Štôla %

% Mengusovce

Legenda Okres Poprad % Sídla obcí okresu Poprad dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Poprad Tab. 706.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VIII.90 706 Mengusovce 1 150 1 138 D O - P - 706 Mengusovce 894 567 C O 579 563 579 22.IV.60 N A3 706 Štôla 256 527 C O 546 527 545 Starý 23.XI.90 706 6 932 2 565 E M - P B1 706 Vysoké Tatry* 39 816 5 649 F M 5 401 5 618 5 407 Smokovec Štrbské 18 682 920 C O - Pleso Tatranská 14 202 2 132 E O - Lomnica 1.I.93 706 Ždiar 12 139 1 517 D O - P - 706 Ždiar 2 733 1 317 D O 1 321 1 527 1 319 Tatranská 24.VI.60 N A3 706 9 406 190 A O 224 - 223 Javorina

Poznámka: * 1. 1. 1999 zmena názvu obce Starý Smokovec na Vysoké Tatry

Poprad - 706 Tab. 706.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Mengusovce 1 138 567559 555 561 566 566 582580 591 604 596 581 1,005 Štôla 0 527 532 527 529 533 546 536 532 527 545 548 552 1,004 Štrbské Pleso 920 0 00000 000000- Tatranská Javorina 0 0 0 0 190 213 212 215 207 206 211 209 223 1,015 Tatranská Lomnica 2 132 0 00000 000000- Vysoké Tatry 2 565 5 649 5 649 5 664 5 689 5 669 5 682 5 717 5 721 5 707 5 686 5 677 5 340 1,000 Ždiar 1 601 1 604 1 515 1 517 1 317 1 323 1 305 1 298 1 311 1 312 1 327 1 321 1 333 0,982

Poprad Tab. 706.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Mengusovce 2 712 2 577 3 059 3 453 3 882 0 2 712 2 460 3 059 2 968 3 523 0 1 728 1,10 1,08 Štôla 3 251 3 276 3 038 3 410 4 356 0 3 126 3 198 2 944 2 759 4 037 0 2 596 1,08 1,09 Štrbské Pleso Tatranská Javorina 3 241 4 116 3 807 4 626 4 450 0 2 726 3 860 3 807 4 451 4 450 0 2 796 1,09 1,14 Tatranská Lomnica Vysoké Tatry 8 388 9 580 8 823 8 215 9 880 0 7 593 8 677 8 601 8 164 9 791 203 2 798 1,05 1,07 Ždiar 3 123 3 406 3 366 3 671 4 356 0 2 978 3 236 3 317 3 492 4 187 0 1 393 1,09 1,09

Prešov - 707 Prešovský kraj

Geraltov %

Terňa %

Lipovce % Nemcovce % % % Medzany % Lipníky Veľký Šariš

% Ľubotice % Prešov

Haniska

% Sedlice % Suchá Dolina Legenda Okres Prešov % Sídla obcí okresu Prešov dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Prešov Tab. 707.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 23.XI.90 707 Sedlice 2 169 1 384 D O - P - 707 Sedlice 1 557 1 056 D O 1 028 1 053 1 032 1.I.65 N A3 707 Suchá Dolina 612 256 B O 202 254 202 23.XI.90 707Nemcovce 952 768 C O - P - 707 Nemcovce 573 418 B O 252 418 462 28.XI.71* N A3 707 Lipníky 379 384 B O 451 385 449 23.XI.90 707 Prešov 8 128 89 087 I M - P - 707 Prešov 7 117 87 475 I M 92 774 87 765 92 786 1.VII.70 N A1 707 Haniska 190 552 C O 563 553 563 1.VII.70N A1 707 Ľubotice 821 2 134 E O 2 481 2 143 2 448 1.VII.91 707 Lipovce 1 327 499 B O - P B2 707 Lipovce 2 238 518 C O 506 - 506 Lačnov 911 27 A O - 1.VII.91 707Geraltov 484 66 A O - P B2 707 Geraltov 1 069 181 A O 150 - 149 Závadka 219 17 A O - Žatkovce 366 94 A O - 1.VII.91 707 Terňa 943 849 C O - P B2 707 Terňa 2 942 964 C O 1 036 - 1 036 Babin Potok 495 75 A O - Hradisko 1 504 43 A O - 1.II.92 707 Veľký Šariš 3 276 4 027 E M - P - 707 Veľký Šariš 2 569 3 454 E M 4 020 4 058 4 018 1.X.89 N A1 707 Medzany 707 536 C O 571 - 571

Poznámka: * Od obce Šarišská Poruba sa odčleňuje časť obce Lipníky a pričleňuje sa k obci Nemcovce.

Prešov Tab. 707.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Babin Potok 77 7500000 000000- Geraltov 66 66181 171 168 157 152 157155 150 137 132 146 1,144 Haniska 0 552 539 526 512 514 525 529 526 535 524 525 563 0,995 Hradisko 48 4300000 000000- Lačnov 29 2700000 000000- Lipníky 0 384 390 393 420 430 444 446 446 441 457 468 447 1,020 Lipovce 507 499518 521 506 506 500 501502 513 516 505 518 1,001 Ľubotice 0 2 134 2 169 2 167 2 203 2 225 2 231 2 279 2 299 2 292 2 345 2 373 2 525 1,011 Medzany 0 0 0 536 525 525 516 513 529 528 534 555 573 1,005 Nemcovce 768 418414 412 402 408 408 409423 427 436 435 455 1,004 Prešov 89 087 87 475 88 954 90 058 90 963 92 013 92 687 93 147 93 461 93 790 93 977 94 058 92 720 1,007 Sedlice 1 384 1 056 1 031 1 028 1 023 1 017 1 016 1 000 1 005 1 018 1 028 1 024 1 028 0,997 Suchá Dolina 0 256 252 249 230 229 226 228 221 215 209 207 202 0,979 Terňa 822 849 964 968 985 983 983 988 980 995 1 010 1 018 1 044 1,019 Veľký Šariš 4 088 3 979 4 027 3 454 3 497 3 516 3 566 3 612 3 650 3 734 3 747 3 840 4 055 0,998 Závadka 17 1700000 000000- Žatkovce 99 9400000 000000-

Prešov Tab. 707.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Babin Potok Geraltov 1 704 2 624 4 710 4 020 3 774 0 1 592 2 611 4 606 3 980 3 504 0 2 423 1,28 1,29 Haniska 3 851 3 395 3 941 3 662 4 807 0 3 451 2 718 3 483 3 252 4 469 0 1 594 1,07 1,09 Hradisko Lačnov Lipníky 7 946 4 372 3 285 3 941 5 103 0 7 597 3 917 2 471 3 002 4 950 0 1 705 0,95 1,00 Lipovce 4 682 6 932 4 153 9 097 7 684 0 3 896 4 719 3 994 7 308 7 068 0 3 025 1,28 1,21 Ľubotice 5 965 15 029 10 960 15 063 11 651 0 4 327 11 316 9 141 11 850 10 586 0 3 228 1,35 1,40 Medzany 11 078 11 959 5 766 9 631 12 290 0 6 831 11 867 4 009 8 759 10 702 0 3 463 1,13 1,37 Nemcovce 10 250 4 037 2 702 2 831 3 468 0 10 598 4 017 2 731 2 869 3 445 112 1 450 0,83 0,83 Prešov 5 048 4 799 4 943 5 955 5 757 729 5 008 4 771 4 925 5 933 5 710 477 1 826 1,04 1,04 Sedlice 2 161 2 835 2 244 2 698 2 812 0 1 961 2 607 2 151 2 689 2 628 0 1 469 1,09 1,10 Suchá Dolina 2 615 2 930 3 045 3 767 3 679 0 2 442 2 724 3 009 3 549 3 330 0 1 914 1,09 1,08 Terňa 5 789 5 857 3 109 4 232 7 281 0 5 550 5 736 2 989 4 227 6 972 0 1 937 1,16 1,15 Veľký Šariš 4 258 5 479 4 001 4 098 13 957 3 253 4 225 5 446 3 995 4 494 14 831 24 1 982 1,61 1,61 Závadka Žatkovce

Stropkov - 711 Prešovský kraj

Legenda Okres Stropkov % Sídla obcí okresu Stropkov dotknutých územnou zmenou Turany % nad Ondavou % Nové obce, ktoré sa odčlenili Vyšný Hrabovec Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Stropkov Tab. 711.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Turany nad Turany nad 1.VII.90 711 1 662 610 C O - P - 711 960 425 B O 413 425 414 Ondavou Ondavou Vyšný - N A3 711 672 192 A O 210 194 210 Hrabovec

Stropkov Tab. 711.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Turany nad Ondavou 610 425 423 411 411 409 409 404 399 399 407 410 410 0,996 Vyšný Hrabovec 0 192 190 192 194 198 198 195 198 188 185 179 210 0,993

Stropkov Tab. 711.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Turany nad Ondavou 3 068 3 243 3 238 4 013 3 978 0 2 518 3 153 2 529 3 697 3 776 0 2 373 1,07 1,13 Vyšný Hrabovec 3 126 3 318 3 182 3 782 3 854 0 1 556 2 015 2 025 2 734 2 919 0 1 897 1,06 1,18

Svidník - 712 Prešovský kraj

Legenda Okres Svidník % Sídla obcí okresu Svidník dotknutých územnou zmenou Želmanovce % % Dukovce Nové obce, ktoré sa odčlenili Lúčka % Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili % Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Kračúnovce

Svidník Tab. 712.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 712 Kračúnovce 1 180 1 335 D O - P - 712 Kračúnovce 826 963 C O 1 065 958 1 073 1.I.86 N A3 712 Lúčka 354 442 B O 527 435 528 Želmanovce- 1.VII.93 712 1 033 527 C O - P - 712 Želmanovce 470 293 B O 337 - 339 Dukovce 1.VIII.71N A3 712 Dukovce 564 234 B O 245 - 245

Svidník Tab. 712.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Dukovce 0 0 0 0 234 235 240 241 247 255 254 244 245 1,006 Kračúnovce 1 335 963 978 999 1 011 1 024 1 035 1 046 1 039 1 053 1 052 1 066 1 075 1,010 Lúčka 0 442 440 451 477 477 489 496 506 522 529 537 530 1,020 Želmanovce 540 540519 527 293 304 307 305310 330 340 342 335 0,969

Svidník Tab. 712.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Dukovce 2 408 2 730 2 794 3 412 3 398 0 2 288 2 481 2 794 3 396 3 311 0 1 937 1,09 1,10 Kračúnovce 6 536 3 315 4 480 3 062 3 588 0 6 399 3 315 4 456 2 810 3 278 0 1 568 0,93 0,91 Lúčka 3 202 3 325 2 395 3 238 3 507 227 2 153 3 325 2 395 3 211 3 503 225 1 609 1,05 1,17 Želmanovce 2 870 4 144 2 339 3 352 4 562 0 2 655 4 072 2 339 3 342 3 953 0 2 312 1,20 1,18

Vranov nad Topľou - 713 Košický kraj

Vranov % nad Topľou

% Legenda Hencovce Okres Vranov nad Topľou % Sídla obcí okresu Vranov n/T. dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Vranov nad Topľou Tab. 713.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Vranov nad Vranov nad 1.VII.96 713 4 118 24 079 H M - P - 713 3 433 23 063 H M 22 988 22 487 22 985 Topľou Topľou 1.I.70 N A1 713 Hencovce 685 1 149 D O 1 222 - 1 218

Vranov nad Topľou - 713 Tab. 713.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Hencovce 0 0 0 0 0 0 0 1 149 1 168 1 175 1 189 1 207 1 222 1,012 Vranov nad Topľou 22 927 23 255 22 853 23 330 23 568 23 900 24 079 23 063 23 160 23 216 23 318 23 322 22 985 1,000

Vranov nad Topľou Tab. 713.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Hencovce 3 152 4 513 6 570 10 303 10 863 0 3 068 3 597 3 448 6 991 5 564 0 1 246 1,38 1,24 Vranov nad Topľou 4 650 4 738 4 842 4 038 6 358 1 084 4 460 4 715 4 744 3 940 6 286 235 1 198 1,11 1,12

Košice-okolie - 806 Košický kraj

Družstevná pri Hornáde

Vyšný Medzev % Medzev %

Vyšná Hutka % Slančík Háj % % % Moldava Nižná Hutka nad Bodvou Slanec Zádiel % % Turňa % Sokoľany % % % Dvorníky-Včeláre nad Bodvou % Mokrance % Turnianska Bočiar% % Nová Ves Hosťovce % Chorváty Legenda Se%ňa

% Perí n-Chym Kechnec % % Okres Košice-okolie Milhosť % Sídla obcí okresu Košice-okolie dotknutých územnou zmenou

Tab. 806.1 Košice-okolie 1/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.IX.90 806 Seňa 2 530 3 093 E O - P - 806 Seňa 3 026 2 356 E O 2 090 2 370 2 084 1.I.86* N A3 806 Kechnec 1 021 731 C O 877 734 876 Moldava nad Moldava nad 1.IX.90 806 1 201 10 256 G M - P - 806 1 977 8 784 F M 9 537 8 796 9 525 Bodvou Bodvou 1.I.86 N A1 806 Mokrance 2 341 1 299 D O 1 326 1 295 1 321 Zádielske 1.IX.90 806 1 715 659 C O - P Dvorníky Dvorníky- 1964 N A4 806 1 363 443 B O 443 441 445 Včeláre 1964 N A4 806 Zádiel 352 209 B O 188 208 187 1.IX.90 806 Hutky - 822 C O - P 1.I.86 N A4 806 Nižná Hutka 435 430 B O 468 430 467 1.I.86 N A4 806 Vyšná Hutka 362 367 B O 367 365 367 1.IX.90 806 Hutníky 1 396 1 085 D O - P 1960 N A4 806 Bočiar 47 230 B O 222 228 223 1960 N A4 806 Sokoľany 386 948 C O 1 083 948 1 080 1.IX.90 806 Slanec 2 046 1 466 D O - P - 806 Slanec 2 046 1 255 D O 1 283 1 246 1 283 1.VII.68N A3 806 Slančík 331 240 B O 222 241 223 Turnianske 1.IX.90 806 4 457 3 183 E O - P Podhradie 1964 N A4 806 Háj 2 136 336 B O 486 335 307 Turňa nad 1964 N A4 806 2 321 2 745 E O 3 215 2 737 3 213 Bodvou 1.IX.90 806 Nová Bodva 1 455 748 C O - P - 806 Nová Bodva 972 505 C O - 502 - 1964 N A3 806 Hosťovce 483 241 B O 776 241 202 1.VII.91 806 Perín-Chym 1 128 1 324 D O - P B2 806 Perín-Chym 4 151 1 599 D O 1 505 - 1 506 Vyšný Lánec 777 309 B O -

Tab. 806.1 Košice-okolie 2/2 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VII.91 806 Nová Bodva 1 455 505 C O - P 1964 N A4 806 Chorváty 330 136 A O 114 - 114 Turnianska 1964 N A4 806 642 369 B O 364 - 362 Nová Ves 1.I.93 806 Seňa 3 026 2 343 E O - P - 806 Seňa 2 249 1 943 D O 2 090 2 370 2 084 1.1.1986 * N A3 806 Milhosť 778 347 B O 344 - 344 1.VIII.99 806 Medzev 6 446 4 100 E M - P - 806 Medzev 3 188 3 624 E M 3 673 3 871 3 667 1.VII.60 N A1 806 Vyšný Medzev??? 500 C O 536 - 529

Družstevná Družstevna pri ? 7.XII.02 806 1 647 3 254 E O - P - 806 956 E O 3 254 2 901 3 238 pri Hornáde Hornáde Kostoľany pri 1.VII.60N A1 806 691 1 088? D O - - - Hornáde

Poznámka: * ako časť obce Hraničná pri Hornáde

Tab. 806.2 Košice-okolie 1/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Bočiar 0 230 216 206 210 213 221 216 220 221 220 217 220 0,995 Dvorníky-Včeláre 0 443 436 433 432 427 429 453 445 447 445 443 443 1,000 Háj 0 336 332 323 326 332 339 337 324 314 316 323 305 0,996 Hosťovce 0 241 240 225 226 220 208 208 198 202 197 198 198 0,981

Tab. 806.2 Košice-okolie 2/2 Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Hutky 822 0 00000 000000- Hutníky 1 085 0 00000 000000- Chorváty 0 0 136 131 116 113 112 97 88 88 87 86 110 0,952 Kechnec 0 731 737 751 823 841 856 888 900 913 915 917 879 1,023 Medzev 3 842 3 904 3 921 3 946 3 948 4 027 4 025 4 051 4 092 4 100 3 624 3 641 3 694 0,994 Milhosť 0 0 0 0 347 355 358 356 351 356 357 363 344 1,007 Mokrance 0 1 299 1 293 1 288 1 293 1 287 1 278 1 264 1 276 1 267 1 264 1 270 1 333 0,998 Moldava nad Bodvou 10 256 8 784 8 884 9 103 9 271 9 332 9 377 9 424 9 495 9 554 9 598 9 697 9 549 1,010 Nižná Hutka 0 430 428 411 408 404 402 431 443 458 456 456 467 1,006 Nová Bodva 748 505 00000 000000- Perín-Chym 1 314 1 324 1 599 1 586 1 546 1 547 1 523 1 517 1 501 1 497 1 496 1 499 1 509 1,014 Seňa 3 093 2 356 2 355 2 343 1 943 1 926 1 918 1 922 1 933 1 939 1 937 1 943 2 099 0,982 Slančík 0 240 243 240 241 238 237 230 230 224 220 224 228 0,993 Slanec 1 466 1 255 1 241 1 236 1 234 1 231 1 256 1 261 1 256 1 250 1 246 1 263 1 286 1,001 Sokoľany 0 948 948 969 984 1 009 1 014 1 031 1 040 1 059 1 075 1 081 1 080 1,013 Turňa nad Bodvou 0 2 745 2 768 2 781 2 822 2 888 2 901 2 913 2 967 3 019 3 066 3 102 3 203 1,012 Turnianska Nová Ves 0 0 370 360 367 374 370 375 373 372 376 368 362 1,000 Turnianske Podhradie 3 183 0 00000 000000- Vyšná Hutka 0 367 364 367 368 363 367 356 372 388 385 384 369 1,005 Vyšný Lánec 297 309 00000 000000- Vyšný Medzev 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 500 515 532 1,030 Zádiel 0 209 210 193 195 194 190 194 188 196 189 184 194 0,988 Zádielske Dvorníky 659 0 00000 000000-

Tab. 806.3 Košice-okolie 1/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Bočiar 2 855 2 519 2 450 2 312 2 759 0 2 719 2 426 2 427 2 290 2 195 0 1 482 1,00 0,95 Dvorníky-Včeláre 9 063 7 605 7 081 7 423 14 784 0 8 399 6 062 5 982 6 622 13 202 0 3 503 1,20 1,20 Háj 7 531 3 451 3 127 4 777 5 823 0 7 487 3 047 2 642 3 131 5 554 0 1 829 1,03 1,06 Hosťovce 2 543 5 851 3 944 4 837 5 904 0 2 240 4 841 2 394 2 431 2 711 0 2 137 1,36 1,20 Hutky Hutníky Chorváty 2 304 2 897 2 864 6 898 3 391 0 2 125 2 691 2 761 6 011 3 218 0 2 000 1,29 1,25 Kechnec 4 727 6 180 7 877 20 273 18 856 0 4 567 6 083 7 824 21 538 20 132 0 9 105 1,52 1,58 Medzev 3 548 2 885 3 603 5 202 8 062 2 081 3 311 2 650 2 751 4 938 5 975 214 2 512 1,26 1,21 Milhosť 14 740 7 697 8 356 5 935 6 204 1 003 11 615 6 430 7 057 4 919 4 941 0 2 375 0,84 0,84 Mokrance 4 381 4 313 3 140 4 900 6 041 0 3 088 3 956 2 582 3 376 5 201 0 1 595 1,13 1,20 Moldava nad Bodvou 3 108 2 772 4 543 4 240 10 658 3 647 2 450 2 761 4 410 4 163 10 450 1 752 2 952 1,49 1,54 Nižná Hutka 2 104 4 585 5 449 4 175 4 463 0 1 968 2 042 3 912 2 795 3 395 0 2 195 1,30 1,22 Nová Bodva Perín-Chym 2 465 2 593 2 822 3 320 3 140 0 2 286 2 604 2 776 3 061 2 995 0 1 596 1,07 1,07 Seňa 3 452 2 617 3 129 3 549 6 183 0 3 294 2 628 2 649 2 866 5 780 0 1 960 1,21 1,23 Slančík 4 451 3 587 4 604 5 656 4 495 0 3 017 2 674 2 343 4 455 3 432 0 2 827 1,03 1,11 Slanec 4 653 2 887 2 768 3 471 3 612 0 4 526 3 002 2 764 3 366 3 570 181 2 436 0,97 0,97 Sokoľany 3 668 2 498 2 584 3 450 3 655 0 2 156 2 312 1 849 2 365 2 236 0 1 081 1,03 1,02 Turňa nad Bodvou 9 485 4 547 4 123 4 836 6 534 326 8 416 4 417 3 557 4 561 6 316 609 4 122 0,98 1,00 Turnianska Nová Ves 4 005 3 184 2 930 3 812 4 559 0 3 914 3 141 2 917 3 376 4 327 0 3 715 1,05 1,04 Turnianske Podhradie Vyšná Hutka 3 801 7 669 5 086 5 157 5 608 0 2 245 5 643 3 027 3 201 3 548 0 2 156 1,20 1,30

Tab. 806.3 Košice-okolie 2/2

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Vyšný Lánec Vyšný Medzev 6 621 9 112 0 6 377 8 770 0 3 094 1,38 1,38 Zádiel 3 679 2 536 2 649 4 092 7 624 0 3 479 2 691 2 601 3 929 6 894 0 2 899 1,29 1,25 Zádielske Dvorníky

Michalovce - 807 Košický kraj

Budince Legenda % Okres Michalovce

% % Sídla obcí okresu Michalovce dotknutých územnou zmenou Ruská Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Michalovce Tab. 807.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VII.90 807 Ruská 1 401 814 C O - P - 807 Ruská 1 206 591 C O 586 590 584 1960 N A3 807 Budince 194 163 A O 193 164 192

Michalovce Tab. 807.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Budince 0 163 163 168 159 182 185 185 185 203 201 201 195 1,023 Ruská 814 591591 590 584 575 571 557541 545 537 538 584 0,991

Michalovce Tab. 807.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Budince 4 578 4 751 3 005 4 640 7 925 0 2 395 3 886 2 638 4 473 7 468 0 2 846 1,23 1,42 Ruská 2 961 2 233 2 980 3 444 5 965 0 2 883 2 090 2 708 3 428 6 063 0 1 685 1,24 1,26

Rožňava - 808 Košický kraj

Čučma %

Rožňava %

% Kružná % % Brzotín Jovice

Legenda Okres Rožňava % Sídla obcí okresu Rožňava dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Rožňava Tab. 808.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec 1.VII.90 808 Rožňava 9 487 21 756 H M - P - 808 Rožňava 4 561 18 600 G M 19 246 18 647 19 261 30.IV.76 N A1 808 Brzotín 2 058 1 167 D O 1 238 1164 1 238 1.VII.60 N A1 808 Čučma 1 170 521 C O 557 522 557 30.IV.76 N A1 808 Jovice 1 007 622 C O 661 622 660 30.IV.76 N A1 808 Kružná 691 533 C O 535 532 534

Rožňava Tab. 808.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Brzotín 0 1 167 1 152 1 151 1 155 1 132 1 136 1 127 1 145 1 139 1 129 1 149 1 249 0,999 Čučma 0 521 518 501 497 508 498 565 561 558 567 569 555 1,010 Jovice 0 622 621 613 601 612 607 614 613 617 622 616 669 0,999 Kružná 0 533 523 540 540 545 537 534 533 525 528 527 535 0,999 Rožňava 21 756 18 600 18 908 19 316 19 506 19 602 19 638 19 656 19 690 19 687 19 704 19 637 19 219 1,005

Rožňava Tab. 808.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Brzotín 7 143 5 445 4 911 4 968 9 888 3 076 4 608 4 440 4 036 4 564 7 915 17 3 111 1,17 1,18 Čučma 4 892 6 621 2 428 4 520 4 284 427 4 701 6 612 2 392 4 188 4 148 342 3 016 1,13 1,13 Jovice 3 641 3 236 2 639 4 426 4 968 0 3 361 3 034 2 566 3 934 4 833 0 2 344 1,13 1,13 Kružná 2 747 2 009 2 180 3 749 4 491 0 2 473 1 893 2 146 3 135 4 123 0 2 271 1,18 1,17 Rožňava 4 060 4 429 4 419 6 811 7 792 2 665 3 539 4 082 3 883 6 139 5 368 54 1 950 1,19 1,14

Spišská Nová Ves - 810 Košický kraj

% Smižany Danišovce % % Spišská Nová Ves % Lieskovany

Legenda Okres Spišská Nová Ves % Sídla obcí okresu Spišská Nová Ves dotknutých územnou zmenou

Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Spišská Nová Ves Tab. 810.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Spišská Spišská 23.XI.90 810 11 843 45 443 H M - P - 810 6 667 39 161 H M 39 122 39 218 39 193 Nová Ves Nová Ves 1.I.88 N A1 810 Danišovce 430 324 B O 357 320 357 1.I.88 N A1 810 Lieskovany 176 226 B O 239 228 239 1.I.86 N A1 810 Smižany 4 570 4 986 E O 7 876 4 973 7 847

Špišská Nová Ves Tab. 810.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Danišovce 0 324 322 309 306 326 328 334 333 355 356 362 359 1,012 Lieskovany 0 226 226 226 230 233 236 234 230 237 238 243 240 1,007 Smižany 0 4 986 4 982 5 824 6 365 6 592 6 775 6 901 7 063 7 147 7 253 7 367 7 930 1,041 Spišská Nová Ves 45 078 39 161 39 383 39 080 38 964 38 888 38 992 39 062 39 065 39 019 38 999 39 082 39 122 1,000

Špišská Nová Ves Tab. 810.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky úvery sk. 6 príjmov výdavkov istiny Danišovce 31 598 21 452 23 727 39 462 36 778 8 736 28 762 21 440 23 697 39 358 36 747 1 197 5 640 1,10 1,11 Lieskovany 2 483 2 974 2 974 3 447 3 626 0 1 877 2 098 1 987 2 654 3 475 0 2 765 1,10 1,18 Smižany 2 770 2 655 2 326 2 800 4 134 862 2 678 2 609 2 274 2 795 4 132 173 825 1,13 1,14 Spišská Nová Ves 3 671 3 687 5 231 3 750 4 631 974 3 574 3 661 4 855 3 611 4 511 887 2 015 1,09 1,09

Trebišov - 811 Košický kraj

% Zemplínska

% Nová Ves Stanča

Veľká Tŕňa %

% Malá Tŕňa Legenda Okres Trebišov % Sídla obcí okresu Trebišov dotknutých územnou zmenou

Klin Nové obce, ktoré sa odčlenili nad Bodrogom Nové obce, ktoré sa zlúčili % % Streda Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili nad Bodrogom Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

Trebišov Tab. 811.1 Východiskový stav Stav po zmene OBYV Mesto Pôv OBYV Mesto Dátum OKR Výmera Veľk. Druh OKR Výmera Veľk. OBYV OBYV OBYV Názov obce pred / zlúčená / Názov obce po / zmeny 96 v ha skup. zmeny 96 v ha skup. 2001 3.3.91 26.5.01 zmenou Obec nov zmene Obec Streda nad Streda nad 1.VII.90 811 2 630 2 584 E O - P - 811 2 263 2 258 E O 2 457 2 252 2 459 Bodrogom Bodrogom Klin nad 1.VII.60N A3 811 366 225 B O 197 225 195 Bodrogom 1.VII.90 811 Tŕňa 2 392 1 115 D O - P 14.VI.64 N A4 811 Malá Tŕňa 981 478 B O 451 479 452 14.VI.64 N A4 811 Veľká Tŕňa 1 411 576 C O 507 575 511 Zemplínska Zemplínska 1.VII.90 811 1 621 1 123 D O - P - 811 1 070 882 C O 935 874 938 Nová Ves Nová Ves 14.VI.64 N A3 811 Stanča 550 436 B O 429 436 429

Trebišov Tab. 811.2

Počet obyvateľov k 31. 12. príslušného roka priemer Názov obce 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 indexov Klin nad Bodrogom 0 225 223 207 209 206 209 209 208 215 212 202 196 0,990 Malá Tŕňa 0 478 469 467 462 449 443 433 434 426 416 442 452 0,993 Stanča 0 436 436 428 421 425 418 419 414 417 420 416 432 0,995 Streda nad Bodrogom 2 584 2 258 2 317 2 361 2 380 2 435 2 446 2 436 2 439 2 438 2 454 2 467 2 474 1,009 Tŕňa 1 115 0 00000 000000- Veľká Tŕňa 0 576 575 561 556 539 534 524 540 557 546 537 507 0,993 Zemplínska Nová Ves 1 123 1 107 864 877 889 883 895 898 900 904 888 898 930 0,982

Trebišov Tab. 811.3

Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer indexov indexov Názov obce z toho z toho vývoja vývoja 1997 1998 1999 2000 2001 1997 1998 1999 2000 2001 splátky príjmov výdavkov úvery sk. 6 istiny Klin nad Bodrogom 4 967 4 431 4 063 4 265 3 627 0 4 048 4 225 4 010 4 233 3 458 0 2 557 0,93 0,97 Malá Tŕňa 2 688 2 242 4 410 3 509 3 599 0 2 594 2 012 4 343 3 415 3 457 0 2 063 1,16 1,18 Stanča 4 622 5 203 4 295 4 909 4 824 0 2 050 3 437 2 932 3 228 3 286 0 1 798 1,02 1,16 Streda nad Bodrogom 2 967 5 544 2 536 3 701 3 524 0 2 223 5 436 2 458 2 961 3 153 306 1 306 1,18 1,29 Tŕňa Veľká Tŕňa 3 180 4 353 6 702 5 619 3 773 0 1 586 3 111 5 411 3 792 2 476 0 1 337 1,10 1,26 Zemplínska Nová Ves 8 616 3 246 2 616 8 808 9 309 694 8 334 3 148 2 587 8 763 9 220 157 2 822 1,40 1,41

ABSTRAKT

Ing. BERČÍK Peter – Ing. LOVECKÝ Peter: Územné zmeny obcí v SR od roku 1990. Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra, Bratislava 2003.

Územná organizácia obcí je základom organizácie verejnej správy. Vychádza hlavne z dlhodobo sa vyvíjajúcej štruktúry osídlenia v krajine. Jej vývoj od roku 1990 bol charakterizovaný procesom postupného zlučovania obcí. Od roku 1990 v súvislosti s demokratizačným procesom v spoločnosti začal silný tlak občanov na dezintegráciu predtým zlúčených obcí. Tieto tendencie pretrvávali celé desaťročie a ich výsledkom bolo 276 novozriadených obcí, čo je približne 10 % všetkých obcí SR.

Publikácia dokumentuje tento proces z právneho, geografického a sociálne- ekonomického hľadiska. Poskytuje široký rozsah štatistických a ďalších údajov o rozsahu a dopade vykonaných zmien. Najmä uplatnenie analýz ekonomických parametrov celého procesu poskytuje pozoruhodné informácie o doteraz nespracovanej problematike. Potvrdzuje sa týmto aj potreba interdisciplinárneho prístupu k skúmaniu vývoja verejnej správy.

Kľúčové slová: Obec. Miestna samospráva. Územná organizácia obcí. Ekonomický systém miestnej samosprávy. Geografia verejnej správy.

LITERATÚRA

BARAN V. – BAŠOVSKÝ O.: Geografia sídiel, UMB, Fakulta prírodných vied, Banská Bystrica 1998. BLAŽEK, J.: Changing local finances in the Czech Republic: half way over?, GeoJournal, Vol. 32, No. 3. BUČEK, M.: Priestorová a urbanistická ekonomika, Bratislava, Alfa 1985. BUČEK, J.: Size Categories of Municipalities and Finances of Local Government in Slovakia, Acta Universitatis Carolinae, Geographica, Supplementum 1997. ČEBIŠOVÁ, T. a kolektív: Obec – postavení, správa, činnosť. 1. vyd. Praha, ISV 1996. HORVATH, T.: Local Functions and Local Democracy:Size, Demcracy and Funcions in East-Central European Systems of Local Government“, prepared for the European Summer School in Local Government Studies, Odense 1995. JURČOVÁ, D.: História územného a správneho usporiadania SR, výskumná úloha, INFOSTAT, Bratislava 1998. KUKLIŠ, P.: Medziobecná spolupráca. In.: Právny obzor, 2002 č. 2. MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky, vydavateľstvo VEDA, Bratislava 1998. LOVECKÝ, P.: Podiel štátnych fondov na financovaní obcí 1996 – 2001, MV SR – SVS 2002. NAJŠLOVÁ, H.: Ekonomické a právne aspekty územných zmien, diplomová práca, Ekonomická fakulta UMB Banská Bystrica, 1999. NEMEC, J. – BERČÍK, P.: Zlučovanie obcí alebo ich funkcií: efektívnosť a rovnosť. In.: Nové podoby verejnej správy (slovenská a flámska skúsenosť), Bratislava, Sociologický ústav SAV, 1997. PAGE, E. – GOLDSMITH, M. (eds.): Central and local government relations, Sage 1987, London (1997). PISARČÍKOVÁ, M. a kolektív: Synonymický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava, Veda 1995. PAUHOFOVÁ, I. – BÚŠIK, J.: Rozvoj vidieka (vybrané aspekty), Prognostický ústav SAV, Bratislava 2000. ŘEHUŘEK, M.: Právna úprava inštitútu verejnej správy de lege ferenda. In: Právny obzor č. 5/1994. SOTOLÁŘ, J.: Miestna samospráva na Slovensku, Košice 2002. SLAVÍK, V.: Územné zmeny obcí v Slovenskej republike v etape transformácie (1990 – 1998). In: Acta fakultatis rerum naturalium universitatis comenianae, Geographica Nr. 41, Bratislava 1998. SHARPE, L.J.: „Local Government: Size, Efficiency and Citizen Participation“. In: The Size of Municipalities Efficiency and Citizen Participation“, Local and Regional Authorities in Europe No 56, Council of Europe (1995). SWIANIEWICZ, P., edit.: Consolidation or fragmentation?, The Size of Local Governments in Central and Eastern Europe, Open Society Institute, Budapest 2002. SZABO, G.: Localities in transition. Re-emergency of self-government system. In: The reform of Hungarian Public Administration, Hungarian Institue of Public Administration, Budapest. ŠKULTÉTYOVÁ, L. a kol.: Nové voľby do orgánov samosprávy obcí od roku 1991 do roku 1998 v číslach a grafoch , Volebné oddelenie MV SR 2000. ŠKULTÉTYOVÁ, L. a kol.: Dôvody vyhlásenia a konania nových volieb do orgánov samosprávy obcí od roku 1991 do roku 2002, Volebné oddelenie MV SR 2002. ŠVANTNEROVÁ, L.: Predpoklady rozvoja municipálnej ekonomiky, Ekonomicka fakulta UMB, Banská Bystrica 1997. TOTH, P.: Ekonomika měst a obcí, Praha, Vysoká škola ekonomická, Fakulta národohospodárska 1998. Kolektív pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied: Krátky slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava, Veda 1987. Encyklopédia Slovenska IV. zväzok, Bratislava VEDA, vydavateľstvo SAV, 1980.

Informatívna správa o vyhodnotení ankety o potrebe a formách medziobecnej spolupráce. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Sekcia verejnej správy, september 2000. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 453/2000 Z. z. Zákon NR SR č. 453/2001 Z. z. Zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 197/2000 Z. z. zo 17. mája 2000. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 583/2001 Z. z. z 19. decembra 2001. „Návrh reformy národných výborov a miestnej štátnej správy“, dokument prerokovaný vládou SR 6. júna 1990, uznesenie vlády č. 278/1990.

Štatistické údaje a ďalšie podklady poskytnuté: Štatistickým úradom SR Ministerstvom financií SR, odbor financovania miestnych samospráv Geodetickým a kartografickým ústavom v Bratislave Výskumným ústavom geodézie a kartografie v Bratislave

Ing. Peter Berčík Ing. Peter Lovecký

Contact:

Secretariat of Governmental Commission for Public Administration

MINISTRY OF INTERIOR OF THE SLOVAK REPUBLIC

Drieňová 22 Phone: (+421) 2 4859 2901 826 86 Bratislava 29 SLOVAKIA Fax: (+421) 2 4333 4327

e-mail: [email protected]