Milan Turković Špecializácia Môže Zbavovať Nadhľadu

stredoeurópsky festival ROROČNÍKČNÍK XLIV XLIV koncertného umenia 4 2012 2,16 € / 65 Sk

Spravodajstvo: Rozhovor s P. Altrichterom, New Music for Kids and Teens / Skladba mesiaca: J. Sibelius: 4. symfónia / Zahraničie: Mníchovský Prsteň Nibelungov pokračuje

Milan Turković Špecializácia môže zbavovať nadhľadu

Katarzná košická Pastorkyňa Rozhovor s Lukášom Borzíkom Triumf Pawła Kaczmarczyka flauta „traverso“ edu— Stravinskij MEMA KOŠICKÁ HUDOBNÁ JAR Mozart ? 57. ročník medzinárodného hudobného fes valu sa koná pod záš tou ministra kultúry SR klavír ? ? Schönberg št/ 3. 5. OTVÁRACÍ KONCERT FESTIVALU ? ŠfK, dirigent: Petr VRONSKÝ * klavír: Özgűr AYDIN Ilja Zeljenka: Overtura Giocosa Maurice Ravel: Koncert pre klavír a orchester G dur fortepiano www.edumema.eu Beethoven Gabriel Fauré: Pavana Claude Debussy: More Dom umenia o 19:00 | *Vstupné: 12- 10- 8 € | Abonentka KHJ

Koncerty v rámci projektu Košice 2013 „eduMEMA Košice“ „Beethoven Plus“: Filozofia www.edumema.eu

edu— 4. 5. 19:30, Dom umenia, Košice MEMA Koncerty 2012 Výstavy pi/ 4. 5. FIVE PIANOS - komorný koncert 2. časť trilógie uvádzajúcej Beethoveno- Viviana Sofronitsky prezentuje kópie dobových fortepian P. McNultyho C. Ph. E. Bach * Mozart * Beethoven * Schubert * Chopin * Liszt vu hudbu a diela autorov 20. storočia Dom umenia o 16:00 | *Vstupné: 4,- € Otvárací koncert eduMEMA v konfrontácii dobového fortepiana Výstava hudobných 2012 a moderného klavíra nástrojov Paula NcNultyho pi/ 4. 5. BEETHOVEN PLUS - komorný koncert Alexei Lubimov, klavír / Alexei Zuev, klavír: Alexei LUBIMOV * fortepiano: Alexei ZUEV 2. 5. 18:30, Tatranská galéria, fortepiano 3. 5. Dom kultúry, Poprad Beethoven * Ives 2012 Poprad 2012 Dom umenia o 19:30 | Vstupné: 6,- €|4,-€ študen , dôchod. a ZŤP Beethoven / Ives 4. 5. Dom umenia, Košice 2012 Dobové a moderné nástroje v barokovom po/ 7. 5. ZÁVEREČNÝ koncert projektu eduMEMA dialógu „Beethoven Plus“: Expresia „Moderný“ ansámbel eduMEMA a Musica Cassovia Unikátna výstava kópií klávesových „Barokový“ ansámbel eduMEMA a umelci Konservatorium Wien University Dmitri Berlinsky, moderné husle / Ulli nástrojov z 18. a 19. storočia z dielne 9. 5. 19:00, Reduta, Bratislava Engel, barokové husle / Miloš Valent, dirigent: Milan TURKOVIĆ 2012 špičkového výrobcu P. McNultyho, fagot: Sergio AZZOLINI * husle: Dmitri BERLINSKY barokové husle / Michael Posch, zobcová spojená s koncertnou prezentáciou Mozart * Telemann * Fasch * C. Ph. E. Bach * J. S. Bach * Stravinskij flauta / Sergio Azzolini, barokový fagot 3. časť trilógie uvádzajúcej Beethoveno- V. Sofronitskej Dom umenia o 19:00 | *Vstupné: 10-8-6 € / Andreas Helm, barokový hoboj / vu hudbu a diela autorov 20. storočia št/ 10. 5. MODRÉ HUSLE V KOŠICIACH št/ 24. 5. NOSTALGIA Reinhard Czasch, baroková priečna v konfrontácii dobového fortepiana flauta / Soma Dinyes, čembalo ŠfK, dirigentka: Patrycja PIECZARA * husle: Pavel ŠPORCL BRATISLAVA HOT SERENADERS * um. vedúci: Juraj BARTOŠ a moderného klavíra Bach / Vivaldi / Händel / Fasch / Telemann Alexander P. Borodin: Knieža Igor, predohra hosť: Milan LASICA Alexei Lubimov, klavír / Alexei Zuev, Erich Wolfgang Korngold: Koncert pre husle a orchester D dur Happeningy Dom umenia o 19:00 | ***Vstupné:16-14-12 € | Abonentka KHJ fortepiano O orino Respighi: Impressioni brasiliane „Five Pianos“ Alexander P. Borodin: Knieža Igor, Polovecké tance Súčasť fes valu: Beethoven / Bartók / Adams / Webern Dom umenia o 19:00 | **Vstupné: 14-12-10 € | Abonentka KHJ 3.-31. 5. VÝSTAVA OBRAZOV Ilony KOSOBUKO 3. 5. 14:00, Dom kultúry, Poprad Výstava v spolupráci s Galériou Andrej Smolák 2012 Hudobné happeningy po/ 14. 5. FENOMÉN CAPRICORNUS - komorný koncert 4. 5. 16:00, Dom umenia, Košice Komorný koncert študentov Salónik DU | Vstup voľný ENSEMBLE INÉGAL/ barokový súbor * um. vedúci: Adam VIKTORA 2012 a umelcov eduMEMA 2012 v uliciach a historických hosť, barokové husle: Florian DEUTER ne/ 6. 5. MAĎARSKÁ NÁRODNÁ FILHARMÓNIA interiéroch Samuel Capricornus: Salve mi Jesu misericordiae /Slovenská premiéra Koncertná prezentácia unikátnych kópií 5. 5. 18:00, Dom kultúry, Poprad dirigent: Zoltán KOCSIS Heinrich Ignaz Franz Biber: Růžencová sonáta I. 2012 Cikker * Kodaly * Bartók dobových klávesových nástrojov Paula 2–8. 5. Poprad / Košice Alberik Mazák: Sub tuum praesidium * Nobilissime Jesu Dom umenia o 19:00 | **Vstupné: 20-18-16 € v predaji od 27. 3. 2012 McNultyho 2012 Giovanni Paolo Cima: Sonata per Corne o Anonym: In sole posuis Viviana Sofronitsky, fortepiano pi/ 18. 5. Jacques Oﬀ enbach: ORFEUS Interdisciplinárne hudobné „prechádz- Heinrich Ignaz Franz Biber: Passacaglia * Sonata representa va Záverečný koncert eduMEMA V PODSVETÍ/Premiéra C. Ph. E. Bach / Beethoven / Schubert / ky“ pre rodiny s deťmi Samuel Capricornus: Domine Jesu Christe * Sanctus & Benedictus Chopin / Liszt 2012 Dominikánsky kostol o 19:30 | Vstupné: 6,- €|4,-€ študen , dôchod. a ZŤP ut/ 29. 5. Leoš Janáček: JEJ PASTORKYŇA 6. 5. 18:00, Dom kultúry, Poprad Štátne divadlo Košice o 19:00 | informácie na www.sdke.sk št/ 17. 5. FANTASTICKÁ FRANCÚZSKA OPERA „Beethoven Plus“: Forma 2012 7. 5. 19:00, Dom umenia, Košice ŠfK, dirigent: Michel SWIERCZEWSKI * soprán: Anne-Sophie SCHMIDT Koncert v rámci projektu KOŠICE 2013 2012 Gioacchino Rossini: Villiam Tell, predohra k opere „Hudba medzi Východom a Západom“ 3. 5. 19:00, Dom kultúry, Poprad 2012 Camille Saint-Saens: Henrich VIII., ária Kataríny Aragónskej TATRANSKÁ GALÉRIA Anna Hrindová MESTO POPRAD Jules Massenet: Hérodiade, ária Salomé št/ 31. 5. WORLD IN KOŠICE „Od Malej nočnej hudby k Stravinskému: POPRAD Impresariát Charles Gounod: Faust, recita v a ária Margaréty ŠfK, dirigent: Zbyněk MÜLLER 1. časť trilógie uvádzajúcej Beethoveno- poučene“

KONSERVATORIUM Hector Berlioz: Fantas cká symfónia, op. 14 Maďarský národný ﬁ lharmonický zbor * zborm. : Matyás ANTAL vu hudbu a diela autorov 20. storočia Sergio Azzolini, fagot / Dmitri Berlin- WIEN University Dom umenia o 19:00 | **Vstupné: 12-10-8 € | Abonentka KHJ soprán: Adrienn MIKSCH * alt: Magdalena IDZIK v konfrontácii dobového fortepiana sky, husle / dirigent Milan Turković tenor: Michal LEHOTSKÝ * bas: Peter MIKULÁŠ a moderného klavíra „Dobový“ a „moderný“ ansámbel eduMEMA ut/ 22. 5. LITERÁRNO-HUDOBNÝ VEČER Antonín Dvořák: Requiem Organizátori: OZ Victorias, OZ Filharmónia a ŠfK Dom umenia o 19:00 | *Vstupné: 16-14-12 € v predaji od 27. 3. 2012 Alexei Lubimov, klavír / Alexei Zuev, / hostia eduMEMA fortepiano Mozart / Telemann / Fasch / HEVIER číta Pas rčáka – PASTIRČÁK číta Heviera Právo na zmenu vyhradené. |*Študen , dôchodcovia, ZŤP- zľava 50% |** Pla iba na II. a III. zónu-zľava 50% husle: Maroš POTOKÁR * klavír: Jordana PALOVIČOVÁ | ***koncert 24. 5. bez zliav. Predaj vstupeniek: Pokladnica ŠfK-Dom umenia, Moyzesova 66 | T.:622 07 63 | Beethoven / Stravinskij / Schönberg / C. Ph. E. Bach / J. S. Bach / Po-Št & na mieste koncertu 1 hod pred koncertom. Vstupenky aj v MIC Dargov a Návštev. centrum Hlavná 59, Foyer DU o 19:00 | *Vstupné: 5,- € Košice | Rezervácia vstupeniek: vstupenky@s .sk & www.navstevnik.sk Ustvolskaja / Stockhausen Stravinskij

S podporou programu Kultúra Európskej únie. Hlavný reklamný partner: Reklamní partneri: Mediálni partneri:

www.kedykam.sk kiná tv divadlá Editorial Obsah

Vážení čitatelia, priatelia hudby, Spravodajstvo, koncerty, aktuality 2 Slovenská fi lharmónia, Štátna fi lharmónia Košice, Za Alexandrou umenie založené na kultivácii L. Borzík zvukov bolo odjakživa bytostne Braxatorisovou, Rozhovor s P. Altrichterom, Štátny komorný orches- späté s fenoménom času. Tento ter Žilina, Rozhovor s L. Borzíkom, Quasars Ensemble, Nedeľné ma- základný aspekt uložený hlboko tiné v Mirbachovom paláci, Technik s Krajčim v Dvorane VŠMU, New v jeho genetickom kóde prináša so sebou mnohé špecifi ká odlišujúce ho Music for Kids and Teens od iných druhov umenia. Hudobné umenie vo svojej skutočnej podstate Miniprofi l existuje len vtedy, keď znie, len 7 Pavol Mucha J. Kubandová prostredníctvom svojho časovo J. Sibelius ohraničeného a zároveň časovo oživujúceho jestvovania je aktuálne Rozhovor a kultúrne hodnotovo potvrdzované. Hudobné dielo nepozná galériu, kde by 14 Milan Turković: Všetci cvičíme stupnice a nosíme na skúšky ceruzky bolo ako trvale históriou verifi kovaná A. Šuba / A. Rajter hodnota jeho neoddeliteľnou, verejnosti neustále prístupnou súčasťou. A vzpiera sa i literárnej, virtuálnej Skladba mesiaca existencii založenej na znakovej P. Kaczmarczyk 18 Jean Sibelius: Symfónia č. 4 a mol op. 63 R. Kolář komunikácii so svojím konzumentom. Potrebuje živú komunikáciu s komunitou, aktuálny záujem spoločnosti. Jedným z dôsledkov takejto špecifi ckej existencie Hudobné divadlo je enormný tlak, ktorému je vystavené každé novátorstvo, 21 Katarzná košická Pastorkyňa M. Mojžišová každá osobitosť či experiment v hudbe. Ale i potreba vždy 22 Storočnica Zity Frešovej-Hudcovej J. Blaho nanovo defi novať vzťah k odkazu predošlých epoch. V prvom prípade pod hrozbou segregácie či spoločenského odcudzenia, v druhom zabudnutia musí tak tvorba, ako i interpretácia Zahraničie stále potvrdzovať samu seba vo vzťahu k svojmu publiku 23 Aktuality a tvorba navyše i vo vzťahu k svojim interpretom. I v takýchto 24 Fungujúce divadlo a skvelý Rómeo v Ostrave P. Unger kontextoch ako istý prejav sebarefl exie by bolo možné čítať súčasný trend v oblasti prezentácie starej hudby usilujúci 25 Valkýra v polčase rozpadu. Mníchovský Prsteň Nibelungov pokračuje o integráciu historického poznania do mnohovrstevného R. Bayer sveta súčasnej interpretácie a o odstránenie bariér medzi 26 Krehký modrofi alový sen v parížskej Opéra Bastille R. Bayer komunitou vyznávajúcou historicky poučenú interpretáciu a širším interpretačným mainstreamom. Je to pozoruhodná výzva našej doby a zároveň nesmierne zaujímavý proces, ktorý Čo počúva... prebieha na rôznych úrovniach medzinárodného hudobného 27 Vladimír Leksa života. Na Slovensku je jedinečným kreatívnym príspevkom na túto tému projekt eduMEMA, ktorý propagujeme v aprílovom vydaní Hudobného života: okrem inzercie a bližších informácií Jazz v aktualitnom formáte i ústredným rozhovorom, ktorého 28 Paweł Kaczmarczyk v Slovenskom rozhlase R. Kolář protagonistom je výnimočná osobnosť hudobníka, pedagóga 28 5P saxofonistu Nikolaja Nikitina a dirigenta Milana Turkovića. Verím však, milí priatelia, že si v obsahu aktuálneho čísla 29 Jazz a Európa XXV.: Maďarsko I. Wasserberger nájdete i ďalšie témy a články, ktoré vás obohatia, zaujmú a potvrdia zmysluplnosť našich publikačných aktivít. 34 Recenzie CD, noty, knihy Príjemné čítanie praje Slavomír JAKUBEK 40 Kam/kedy, Informácie

Hudobný život • Vychádza v Hudobnom centre, Michalská 10, 815 36 Bratislava Distribúcia a marketing: Rút Veselová (tel: +421 2 20470460, fax: +421 2 20470421, [email protected]) • Adresa redakcie: Michalská 10, 815 36 Bratislava 1, www.hudobnyzivot.sk • Graﬁ cký návrh: Peter Beňo, Róbert Szegény • Tlač: Zapísané v zozname periodickej tlače MK SR pod ev. číslom EV 3605/09 KASICO, a. s. • Rozširuje: Slovenská pošta, a.s., Mediaprint-Kapa a súkromní distributéri • Objednávky na Redakčná rada: Boris Lenko, Alžbeta Rajterová, Igor Wasserberger, Vladimír Zvara predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty, alebo e-mail: [email protected] • Objed- Šéfredaktor: Slavomír Jakubek (tel. +421 2 20470420, 0905 643 926, [email protected]) návky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: [email protected] Objednávky na predplatné prijíma aj redakcia časo- Redakcia: Andrej Šuba ([email protected]), Robert Kolář ([email protected]) – klasická hud- pisu. Používanie novinových zásielok povolené RPPBA Pošta 12, dňa 23. 9. 1993, č. 102/03. • Indexové číslo ba, Peter Motyčka – jazz ([email protected]) 49215. ISSN 13 35 41 40 • Obálka: M. Turković (foto: archív eduMEMA) • Výtvarná spolupráca: Róbert Szegény • Jazykové redaktorky: Dorota Balcarová, Eva Planková Názory a postoje vyjadrené v uverejnených textoch nie sú stanoviskom redakcie. Redakcia si vyhradzuje právo redakčne upravovať a krátiť objednané i neobjednané rukopisy. Texty akceptujeme len v elektronickej podobe. • Vyhľadávať v dátach uverejnených v tomto čísle môžete na adrese www.siac.sk

1 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

špičkového sólistu zodpovedal aj brilantný hudobnej formy, nechať vyniknúť tanečný Slovenská fi lharmónia výkon a ušľachtilý tón vzácneho nástroja, temperament Gigues či rozoznieť španiel- avšak interpretácii trochu chýbala osobit- ske „vône“ trojčasťovej Ibérie, ktorá bola Dôstojným príspevkom do vokálno-sym- poslucháča je užitočným zoznámením sa ná charizma a výslednému umeleckému vhodne zaradená až na záver uvádzaného fonického cyklu Slovenskej fi lharmónie s tvorbou tohto v posledných dekádach dojmu uberala aj občasná zvuková nesú- cyklu. V spomínaných atribútoch však boli 16. a 17. 2. koncerty, na ktorých pod znovu objavovaného postwagnerovské- rodosť orchestra, čo mohlo byť spôsobené Pâris nedokázal priviesť orchester k opti- taktovkou dirigenta, muzikológa, pro- ho skladateľa. V každom prípade bola aj novými a ešte nezažitými akustickými málnemu vyzneniu diela, okrem opätovnej ducenta a pravidelného hosťa v našom príjemným prekvapením a Pârisovmu vlastnosťami sály. Napriek tomu sa výkon zvukovej nesúrodosti príliš vynikali rytmic- prvom koncertnom dome Alaina Pârisa zrelému a striktnejšiemu dirigentskému stretol s dobrým ohlasom publika, ktoré ko-technické aspekty. Tie však mali byť len uviedla Slovenská fi lharmónia ukážky naturelu dielo veľmi svedčalo, dokonca sa tentoraz muselo obísť bez obvyklého bázou pre umelecky odľahčený debussyov- z francúzskeho repertoáru. Koncert, najviac zo všetkých čísiel programu kon- prídavku sólistu. ský šarm, ktorý absentoval. sympaticky propagovaný ako „valentín- certu. A to i z pohľadu spolupráce diri- Vrcholným číslom večera mali byť, a z dra- Koncert pod dirigentským vedením Alai- sky“, no bohužiaľ poslabšie navštívený, genta s orchestrom. maturgického hľadiska aj boli, Images na Pârisa nebol ideálnou demonštráciu otvorilo angažované dielo Hymne à la V programe nasledovalo jedno z najzná- (Obrazy) od Clauda Debussyho, autorov interpretácie francúzskej hudby. Naše justice op. 14 (Hymnus na spravodlivosť) mejších husľových diel Camilla Saint-Saën- posledný rozmerný cyklus troch symfonic- prvé orchestrálne teleso má vo svojom od málo hrávaného autora Gabriela Al- sa, trojčasťový Koncert pre husle a orches- kých básní pôvodne písaný v klavírnej ver- dramaturgickom pláne aj ďalší francúzsky bérica Magnarda, ktorý je nezriedka ter č. 3 h mol op. 61, v podaní petrohrad- zii. Ako dokonalý kontrast voči romantickej večer o mesiac neskôr, a to pod taktovkou označovaný za „francúzskeho Bruckne- ského virtuóza Dmitrija Machtina, nosite- sentimentalite Saint-Saënsa núkalo po- svojho šéfdirigenta. Bude to isto zaujíma- ra“. Skladba je inšpirovaná Dreyfusovou ľa viacerých prestížnych nahrávacích oce- pulárne impresionistické dielo príležitosť vé porovnanie. politickou aférou a je akousi oslavou není a v Bratislave známeho aj z „tria snov“ pohrať sa s farebnou nadstavbou na báze univerzálneho boja za spravodlivosť. Pre Berezovskij – Machtin – Kniazev. Renomé zložitého rytmického pôdorysu a brilantnej Pavol ŠUŠKA

V programovej ponuke Slovenskej fi lhar- V programovom bulletine, naplnenom činom môže byť aj uvádzanie kompletnej často hrávané. (Práve preto prekvapilo, mónie má svoje stabilné miesto aj kon- akýmisi humorne pôsobiacimi básnicko- scénickej hudby k Peerovi Gyntovi s recitá- že si dramaturgia Slovenskej fi lharmónie certný cyklus s prívlastkom „populárny“, fi lozofi ckými úvahami, by som osobne viac torom a vokálnymi časťami (svedčí o tom z jeho šiestich symfónií vybrala tú istú, na ktorom sú uvádzané predovšetkým uvítal napríklad priblíženie deja Ibsenov- niekoľko nahrávok na CD) – možno sa ho ktorú pred rokom v Bratislave uviedol známe orchestrálne diela. Je však dobrým ho príbehu. Ten totiž nie je možné sledo- niekedy dožijeme aj u nás. Symfonický orchester Slovenského roz- zvykom, že sa popri nich občas objaví aj vať podľa názvov častí – jednotlivé čísla sú Po prestávke zaznela Symfónia č. 4 hlasu.) Ak o Griegovej hudbe v prvej program, aký by si možno milovník klasic- v suitách oproti pôvodnej hre usporiadané op. 29 dánskeho skladateľa Carla Niel- časti koncertu platí, že je skôr bezsta- kých „hitov“ sám od seba nevybral. Dôka- v inom poradí… Zdá sa, že zaujímavým po- sena, ktorého diela u nás nebývajú veľmi rostná a idylická, Nielsenovej patria zom toho bol aj koncert 23. 2., na ktorom zase atribúty rozorvanosti a vrcholnej si podali ruku dvaja Severania. dramatickosti. Hoci symfónia, s podtitu- Prvú polovicu večera vyplnilo azda to R. Štúr foto: archív lom „Neuhasiteľná“, vznikala v rokoch „najznámejšie z najznámejšieho“ v rámci 1. svetovej vojny, jej charakter ovplyv- severského romantického repertoára – nilo najmä krízové obdobie v autorovom dve orchestrálne suity Edvarda Hagerupa osobnom živote. Štyri časti, nadväzujúce Griega zo scénickej hudby k dráme Peer attacca, udržiavajú poslucháča upro- Gynt. Filharmonický orchester sa pod stred neustáleho toku hudby – tu by snáď taktovkou Rastislava Štúra, ktorý je od bolo možné vidieť paralelu s názvom, aktuálnej sezóny jej stálym hosťujúcim ktorý však autor nevzťahoval na samotné dirigentom, predstavil v dobrej hráčskej dielo, ale na „vôľu žiť“. Interpretácia pod kondícii i v primeranej zvukovej kvalite vedením Rastislava Štúra mala mnoho – zdá sa, že každým ďalším koncertom svetlých momentov (najsilnejší dojem vo sa v obnovenej sále Reduty cíti byť čoraz mne zanechala komorne ladená druhá viac „doma“. Pekne vyznelo kultivované časť, kde sa zaskvela kompletná sekcia forte v Jarnej nálade v kontraste so zvu- drevených dychových nástrojov), viaceré kom sordinovaných sláčikov v Smrti Åse úseky však ostali akoby nedopracované – a Anitrinom tanci, vo furióznom závere v rýchlejších tempách chýbala rytmická časti V jaskyni kráľa hôr sa však už priblí- pregnantnosť, najmä medzi jednotlivými žilo k hranici únosnosti. V druhej suite tiež nástrojovými skupinami (najkritickejšie viac zapôsobili tichšie okrajové časti, po- v poslednej časti). chvala dirigentovi i orchestru patrí zvlášť za výrazové stvárnenie Náreku Ingrid. Juraj BUBNÁŠ

Reagujete Zároveň mám však pocit, že som Villau- cháča dovtedy elektrizovalo – odrazu to dol pri berlínskom múre svoju legendárnu movej koncepcii porozumel a pochopil bola len bežná súčasť dedičstva klasiciz- verziu Deviatej, kde v záverečnej časti slo- som snahu podporiť heroickým, takmer mu. V mojom ponímaní je Beethovenova vo „Freude“ (radosť) zmenil na „Freiheit“ AD: ŠUBA, A.: recenzia koncertu SF 26. 1. až posadnutým podaním symfónie sláv- Deviata hudobnou skladbou až v druhom (sloboda) a státisícové davy burácali tak, (HŽ 3/2012) nostný charakter koncertu (s tým súvisí až pláne – predovšetkým je symbolom a no- že múr spadol takmer samovoľne, sotva fanaticky vášnivý dôraz na silové vyzne- siteľom najhumanistickejšieho posolstva si viem predstaviť, že by mu ktosi vytkol Recenzia slávnostného koncertu Sloven- nie fráz, umiestnenie sólistov do úzadia v dejinách, dielom, ktoré má právo zaznieť málo kultivovaný prejav zboru a svätokrá- skej ﬁ lharmónie v zrekonštruovanej Redu- a galopujúci hudobný tok). Historicky len výnimočne, v skutočne pohnutých dežný zásah do textu diela. Ak by sa tak te z pera Andreja Šubu, ale aj rozporuplné poučenú interpretáciu starej hudby re- okamihoch histórie. Keď som sa díval do stalo, asi by odpovedal takto: „Možno, reakcie niektorých poslucháčov a kritikov špektujem, ale v prípade Beethovenovej sústredených tvárí hráčov a nadšených že sólisti a zbor spievali nezrozumiteľne na dirigentovu koncepciu Beethoveno- 9. symfónie ju považujem za omyl, ktorý členov zboru, spievajúcich s dávno neví- a nekultivovane, ale videli ste, čo sa zračilo vej 9. symfónie, ma primäli dať na papier jej výrazne uberá na účinku. Keď pred de- danou exaltovanosťou a v mnohých prí- v ich očiach? Čo čakáte od nich po štyrid- pár myšlienok, ktoré s uvedením skladby saťročiami slávny nemecký dirigent Kurt padoch spamäti, mal som pocit, že som saťročnom utrpení? So slzami šťastia sa síce celkom nesúvisia, ale ponúkajú na Masur prišiel s údajne pôvodnou verziou práve účastníkom takého okamihu a účin- ťažko čisto spieva.“ Zašiel som vo svojich udalosť iný pohľad. Súhlasím s názorom, diela (a v tejto podobe ju vtedy uviedol aj kujúci chcú na mňa preniesť pocit šťastia, úvahách až do beletrizovanej prózy, ale že kreácia diela, s akou prišiel Emmanuel so Slovenskou ﬁ lharmóniou), s rozpakmi že sú znova v domovskom sídle. Alebo Andrej Šuba mi to iste odpustí. Villaume, nebola celkom v súlade s tradič- som si uvedomil, že tóny sú síce takmer ešte inak, hoci trochu nadnesene – keď nými kánonmi klasicistickej interpretácie. tie isté, ale vytratilo sa všetko, čo poslu- v novembri 1989 Leonard Bernstein uvie- Ivan MARTON

2 4 | 2012 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

V rámci abonentného cyklu Hudba troch a symfonického charakteru hudby, v strie- učným vzorom pre každého, kto sa bude nadčasové. Slová ako „faustovská“, storočí sa 1. a 2. 3. uskutočnil koncert Slo- daní expresívnych a lyrických momentov, chcieť s dielom popasovať. Samozrejme „diabolská“, „monumentálna“ či „bož- venskej ﬁ lharmónie s ruským dirigentom v nastoľovaných otázkach a odpovediach ani tento príklad netreba chápať ako dog- ská“ sú len akýmisi orientačnými bodmi Danielom Raiskinom a poľským klavír- a v myšlienkovej výrečnosti, ktorá je pre mu, ale ako príťažlivý ideál... vedúcimi do sveta zážitkov. Hlboko sa nym triom (Maria Machowska – husle, Beethovena taká príznačná. Veľkými V druhej časti koncertu zaznela Symfónia skláňam pred týmto nevšedným odka- Jan Kalinowski – violončelo, Marek Szel- prednosťami interpretácie boli súhra č. 10 e mol op. 93 Dmitrija Šostakoviča. zom Šostakoviča, ktorý potvrdzuje, že zer – klavír). klavírneho tria a vzájomné počúvanie sa, O tomto diele sa veľa napísalo i povedalo. hudba je darom z nebies. Podčiarkla to Prvý polčas programu patril Beethove- slabším článkom bol len violončelista, Vášnivé polemiky a diametrálne odlišné napokon aj interpretácia. Dirigent Rais- novmu Koncertu pre klavír, husle, violon- ktorého intonačná čistota a jasnosť tónu stanoviská reﬂ ektovali v dobe vzniku kin povzniesol náš orchester do dimen- čelo a orchester C dur op. 56, kde je kon- neboli najmä v exponovanejších polo- (1953) možnú spätosť diela so smrťou zií, v akých ho poznávame zriedka. Jeho certantná textúra rovnomerne rozložená hách celkom optimálne. Približnosti sa tyranského Stalina, tohto posla zla na gesto a ruky pripomínali Mravinského či v dialógu troch nástrojov a symfonického opakovali častejšie a pôsobili rušivo. Skôr javisku dejín. Hudbu však sotva možno Gergieva a jeho duchovný vklad obsiahol orchestra. Skladateľ tu nadviazal na de- narodeným ostáva ešte v živej pamäti ne- preložiť do slov. Skôr do nevysloviteľ- všetko, čo chápeme pod pojmom Rusko. dičstvo tradície v najlepšom slova zmysle opakovateľná interpretácia Trojkoncertu ných pocitov a zážitkov, rezonujúcich Ďalšie slová sú vlastne zbytočné. Vďaka a obohatil ho pôsobivo rozohraným sym- v obsadení David Oistrach – Sviatoslav v imaginácii poslucháča. Duchovný roz- za krásny večer. fonickým rozmerom. Čaro Trojkoncertu Richter – Mstislav Rostropovič. Istotne mer, sila Šostakovičovej hudby a schop- spočíva v rovnováhe koncertantného ostane veľmi dlho neprekonateľným a po- nosť osloviť dušu človeka sú absolútne Igor BERGER

Koncert Emmanuela Villauma so Sloven- hrať stupnice. Inak sa toto dielo s „rituál- prístup sólistu, ktorému by bol nepochyb- Vyvrcholením koncertu a z môjho hľa- skou fi lharmóniou (8. a 9. 3.) pútal pozor- ne“ pulzujúcimi tympanmi mohlo stať sku- ne štýlovo bližší niektorý z koncertov na- diska i jedným z dramaturgických poči- nosť predovšetkým uvedením Stravinské- točne pôsobivým introm k Stravinského sledujúcej epochy. Hoci sa snažil o triezvy nov aktuálnej sezóny sa stalo uvedenie ho melodrámy Persefona, ktorá sa na slo- melodráme. a vecný prístup, bolo počuť, že význam náročného a nepríliš frekventovaného venské pódiá vrátila po ôsmich dekádach. Večer pokračoval Mozartovým Koncer- i kontext niektorých pasáží mu unikajú Stravinského opusu z roku 1934. Vil- Vybočením z obvyklého fi lharmonického tom pre klavír a orchester č. 22 Es dur a snaží sa ich len „prehrať”. Sólové vstupy laume previedol orchester cez úskalia dramaturgického rámca však bolo aj zara- KV 482, v ktorom sa predstavil vynikajúci s výraznými melódiami naproti tomu do- partitúry striedajúcej orchestrálnu zvu- denie predohry k Rameauovej opere Zaïs americký klavirista Andrew von Oeyen kázal pôsobivo rozospievať, no spôsobom, kovosť so subtílnosťou a rafi novanosťou komornej hudby s imponujúcim nadhľadom, pričom rozohraním A. von Oeyen foto: www.vonoeyen.com farieb a premysleným narábaním s časom prepožičal Stravinského spracovaniu antického námetu (libreto Andrého Gida prebásnil Peter Štilicha) špecifi ckú senzu- álnosť a vzdušnosť. Vďaka tomu z hudby nešiel „neoklasicistický“ chlad, no nestala sa ani expresi- onistickou drámou. K výsledku veľkou mierou prispel kutlivovaný výkon Slovenského fi lharmonic- kého zboru (zbormajster Jozef Chabroň) a spamäti spievajúce- ho Bratislavského chlapčenské- ho zboru (zbormajsterka Magda- léna Rovňáková), ktorý na pódiu Reduty zažiaril intonačne bez- chybným výkonom, zrelou muzi- kalitou a precíznou výslovnosťou. Vzhľadom na fakt, že Otokar Klein zo zdravotných dôvodov svoju účasť na koncerte už druhýkrát zrušil, nahradil ho len tri dni pred podujatím francúzsky tenorista vietnamského pôvodu Philippe Do, ktorý je v Bratislave známy (1748) ako úvodnej skladby večera. Sym- (1979). Ako človeku, ktorý uveril prin- ktorý ukazoval na jeho estetické preferen- z hudobných produkcií bývalého riadite- patické gesto smerom k neopočúvanému cípom historicky poučenej interpretácie cie. Tie napokon potvrdili aj nepochybne ľa Francúzskeho inštitútu, dirigenta Di- repertoáru sa žiaľ nepremietlo do výsled- i tomu, že ich je možné do istej miery brilantné a muzikálne, no neštýlové vlast- diera Talpaina. Istotu jeho výkonu určite nej zvukovej podoby diela. Extravagantná preniesť na hru moderného orchestra, né kadencie (síce čerpali tematicky z Mo- ovplyvnili okolnosti, za ktorých do diela kompozícia génia francúzskej barokovej by som si toto dielo vedel určite viac vy- zarta, ich harmonický jazyk so zmenše- vstúpil, no náročným partom si určite hudby, zobrazujúca vznik štyroch živlov chutnať v inej interpretácii. Nepovedať nými septakordmi a klamnými spojmi bol hanbu neurobil. Úlohy hlavnej hrdinky sa z prapôvodného chaosu, námetom a čia- však súčasne, že Oeyenovo a Villaumovo z 19. storočia) a Chopinovo Nokurno cis presvedčivo zhostila známa slovenská he- točne i spracovaním pripomína prvú časť naštudovanie obsahovalo aj momenty mol ako prídavok. Zo štýlového hľadiska rečka Soňa Valentová. Jej výkon (z môjho choreografi ckej symfónie Les élémens inšpirujúceho iskrenia a čistej hudobnej bolo pre mňa najakceptovateľnejšie zá- pohľadu mohol byť menej štylizovaný Jeana-Féryho Rebela (1666–1747) alebo krásy, by znamenalo priznať neschopnosť verečné rondo, ktorého charakter a téma a patetický) trochu rušilo nastavenie známejší úvod Haydnovho Stvorenia. Pre načúvať hudbe bez predsudkov. Dirigen- príliš neumožňovali významový posun. mikrofónu, ktorý zbytočne zdôrazňoval všetkých zúčastnených išlo v podstate tovi i sólistovi sa dobre podarilo vystihnúť Účinkovanie mladého amerického klavi- sykavky. Táto drobná technická kompliká- o neznámy hudobný jazyk, vďaka čomu až dramatickú dialogickosť prvej časti i jej ristu v Slovenskej fi lharmónii by i v bu- cia a insitné fi lozofovanie autora bulletinu na ojedinelé záblesky v hudbe chýbali ži- imanentnú „opernú” gestickosť, pomalá dúcnosti bolo určite kladom. Mňa by však boli však skutočne jedinými vecami, ktoré vot, dráma i rétorické gesto. Azda najviac časť v paralelnej tónine c mol (ktorá pri určite viac zaujímal v niektorom z veľkých možno druhej polovici večera pod taktov- ma dráždilo nevýrazné a neartikulované uvedení v roku 1785 zaznamenala taký romantických klavírnych koncertov alebo kou francúzskeho šéfdirigenta vytknúť. legatované prehrávanie pasáží v sláči- úspech, že ju Mozart musel zopakovať) hoci v Bartókovom 3. klavírnom koncerte, Viac podobných koncertov, Maestro! koch, vďaka čomu Rameau vyznel, akoby bola na mňa však už príliš romantizujúca. ktorý s Emmanuelom Villaumom uvedú pointou skladby bolo naučiť hudobníkov Takým by bolo možné napokon nazvať aj v aktuálnej sezóne v Ľubľane. Andrej ŠUBA

3 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

gentných interpretov je to hotová pastva International Holland Music Sessions pre šikovné prsty, jemný sluch a zvukovú predstavivosť; podmanivou výzvou sú tiež v Slovenskej fi lharmónii emotívna farebnosť na jednej a racionálna kompozičná prísnosť, ako aj množstvo fi li- V abonentných cykloch Slovenskej fi lhar- veľa súťaží a rôznych ďalších koncertov ale azda len ako dôsledok jemnejšieho gránskych detailov na druhej strane. mónie má „Hudobná mozaika“ špecifi c- vrátane čínskeho turné. Skvelá technic- prejavu huslistky alebo akustický efekt Čo sa týka amerického klaviristu Henryho ké vymedzenie. Je otvorená rôznym ge- ká pripravenosť, intonačná bezchybnosť, iného dozvuku v sále. Efektný záver obľú- Kramera, aj tu ide rezultát skvelých pod- neráciám interpretov, poskytuje priestor suverenita a pódiová istota z nej robia sil- benej skladby salónneho typu sa vydaril mienok hudobného vzdelávania. Výborne pre variabilné koncertné dramaturgie. Už nú osobnosť, ktorá svoju novú domovinu nadmieru. Keď Ravelovu husľovú rapsó- disponovaný dvadsaťtriročný klavirista viackrát ma zaujali najmä koncerty mla- reprezentuje skutočne prvotriedne. Pre diu Tzigane hrá interpret z Ázie, očakáva- dôverujúci svojmu výraznému emotívne- dých interpretov, ktorí sa do programu ctižiadostivosť talentovaných mladých me úplne bezbolestný prechod cez všetky mu založeniu sa prezentoval s veľkou su- SF dostali prostredníctvom International čínskych interpretov je pochopiteľne pr- huslistické úskalia tejto brilantnej sklad- verenitou, ale aj typicky mužskou technic- Holland Music Sessions. Išlo vždy o po- voradá túžba uspieť na európskom pó- by. Tzigane mal však tentoraz všetky at- kou zdatnosťou. Je ukážkovým príkladom zoruhodné výkony, pričom osobitne tre- diu. Klaviristka Jie Zhang hrá od 5 rokov ribúty skvele predvedenej kompozície, in- klavírnej školy na preslávenej Juilliard ba oceniť samotnú myšlienku – dlhodobo a ceny vyhráva od ôsmich. Po čínskych tonačnú aj rytmickú precíznosť striedali School, ale i následných možností kon- a systematicky dohliadať na rozvoj kon- štúdiách pokračovala na vysokej škole výrazová variabilita a spontánnosť, ba až certného dozrievania v Amerike i Kanade. certnej kariéry talentovaných mladých hu- v Nórsku, podporovaná Nórskym minis- akási švihácka rapsodická voľnosť, ktorú V Bratislave uviedol Beethovenovu Soná- dobníkov, ktorí sa ku kvalitným pódiovým tu č. 28 A dur op. 101, Chopinovu Bala- príležitostiam nedostávajú ľahko. Agen- du As dur op. 47 a Skriabinovu Sonátu č. 5 túrnu pomoc dopĺňa organizácia možnos- op. 53. Ak by som mala stručne popísať ťou interpretačných kurzov u popredných jeho prístup k Beethovenovi, najpresnej- pedagógov a bonusom je účinkovanie na šie by bolo azda nazvať ho interpretačnou záverečnom koncertnom turné New Mas- esejou o beethovenovskom sonátovom ters on Tour, čo v praxi znamená šnúru princípe: interpret pretlmočil význam- koncertov po Európe a USA. Takto sa teda né myšlienky, témy, hlavné celky, rozve- mladí umelci dostávajú aj do Bratislavy. denia, dramatické vrcholy aj rozuzlenia V piatom pokračovaní cyklu sa v Malej spôsobom, ktorý dokumentoval ucelenú koncertnej sále SF 21. 2. predstavila tro- vnútornú konštrukčnú optiku a vlastný jica inštrumentalistov: huslistka Catha- výkladový arzenál. Bol to vcelku presved- rina Chen z Nórska, čínska klaviristka čivý ponor do tohto zvláštneho neskoré- Jie Zhang a jej kolega z USA Henry Kra- ho opusu, v ktorom už autor značne stie- mer. Už pri pohľade na mená minimálne ral pravidlá konvenčnej formy a nechal sa prvých dvoch interpretov poslucháč pod- unášať vlastnou invenciou a novátorskými vedome očakáva povestnú „vydrilovanú“ víziami budúcnosti. Trochu menej nadše- virtuozitu. Priznám sa, že som si počas nia som prežívala z jeho uchopenia Chopi- ich vystúpenia spomenula na nespočetné H. Kramer foto: archív novej Balady As dur. Chýbali mi tu trochu videá zázračných detí z Číny, Kórey či Ja- zreteľnejšie prezentované vnútorné hlasy ponska na YouTube, ktoré hrajú na klavíri v bohatom pradive Chopinovej polymelo- alebo husliach s neuveriteľnou suvereni- terstvom zahraničia, podobne ako Catha- v pôdoryse skladby môže interpret odkryť diky. Napriek tomu mal Chopin patričnú tou a ľahkosťou. Až sa pritom nechce ve- rina Chen (pre nás netypická ministerská rôznym spôsobom. Variant nórskej hus- dávku noblesy, vnútornej energie a skve- riť, že to môže byť s deťmi také jednodu- aktivita!). Obe tvoria veľmi silnú komor- listky, aj napriek robustnejšiemu klavíru, lý záver. Azda najpresvedčivejší výkon po- ché. Uvedomila som si to aj pri počúvaní nú dvojicu, v SF hrali síce len diela dvoch bol presvedčivý a plný oduševnenia. Naj- dal Henry Kramer v Skriabinovej náročnej výkonov huslistky Cathariny Chenovej, skladateľov, zato nezabudnuteľne. Nór- mä tajuplný úvod obsahoval veľa originál- Sonáte č. 5 Fis dur. Tu exceloval po každej Nórky s ázijskými koreňmi, a klaviristky skeho romantika Oleho Bulla (Cantabile nych nápadov. S Ravelom obe interpret- stránke, s prehľadom a bravúrou, očivid- Jie Zhangovej z Číny. Čo je zhodné v ich doloroso e rondo giocoso) podali – naspa- ky potom pokračovali jeho Sonátou pre ne aj v zhode so svojím osobnostným na- životopisoch, sú okrem ich nevšedného mäť (!) – s plným tónom, farebne, s pro- husle a klavír G dur. Tri časti sonátového turelom. talentu i skvelé príležitosti: talentovaná fesionálnou istotou v súhre a gradovaní cyklu preukázali ďalšie kvality huslistky, Februárový koncert „Hudobnej mozaiky“ Chen už ako 8-ročná hrala s väčšinou or- kontrastov. V interpretácii podčiarkli vý- najmä širokú paletu jej výrazového spek- sa bezpochyby zaradí ku kvalitným prís- chestrov v Nórsku, v tínedžerskom veku raz doloroso, ktorý obohatili o výrazné tra a bohatstvo odtienkov. Bolo čo počú- pevkom v celkovom kontexte aktuálnej fi l- účinkovala so Shanghai Symphony Or- črty spevnosti i „giocosne“ detaily. Prav- vať, najmä vo vzťahu k Ravelovým nová- harmonickej sezóny. chestra, nahrávala v nórskych a americ- da, občas s klavírnou prevahou, čo som torským postupom, jeho vynachádzavosti kých hudobných štúdiách, absolvovala však nevedela defi novať ako prehrešok, v tvarovaní myšlienok a formy. Pre inteli- Melánia PUŠKÁŠOVÁ

každej stránke plnohodnotný výkon a Pou- ného melancholického obsahu súvisiaceho Štátna fi lharmónia Košice lencovo dielo vďaka ich muzikantskej kom- s pochmúrnou škótskou prírodou. Zvukový petentnosti dostalo podmanivo refl exívnu výsledok bol vskutku výborný. Nástrojové Cyklus koncertov Štátnej fi lharmónie Koši- si na tento koncert nenašlo cestu viac priaz- i strhujúco dramatickú podobu. skupiny zneli kompaktne a vyvážene, grace pokračoval 8. 3. programom s názvom nivcov hudby a domáceho telesa. Autorom Škótskej symfónie Felixa Mendelssohna dačným oblúkom nechýbala expresívna sila, „Hudobné potulky Európou“. Prostredníc- obligátneho inštrumentálneho koncertu Bartholdyho s poradovým číslom 3 som sa lyrickým kantilénam v pomalej časti epická tvom hudby mohli poslucháči virtuálne za- bol Francis Poulenc, obsadenie zahŕňalo trochu obával – niežeby som toto prekrás- šírka a sugestivita. Pozitívne ma prekvapila vítať do Talianska, Francúzska a Škótska. sólový organ, sláčikové nástroje a tympa- ne dielo nemal v obľube, ale pretože patrí sláčiková sekcia a medzi nimi skupina violon- Rímsky karneval Hectora Berlioza je od ny. Za hrací stôl vzácne využívaného or- k tým, ktoré sú na programy orchestrálnych čiel. Je pravda, že by som si vedel predstaviť nepamäti vďačným otváracím číslom kon- gana zasadol u nás rozhodne nie neznámy koncertov zaraďované na môj vkus až príliš v rýchlej druhej časti ešte viac mendelssoh- certov pre svoju stručnosť, údernosť a ko- španielsky virtuóz Juan Maria Pedrero. často. Po konfrontácii toľkých, medzi nimi aj novsky trblietavej ľahkosti a v pomalších úse- munikatívnosť. Po istom čase sme mohli Poulencov koncert z roku 1938 pochádza vysoko kvalitných interpretácií sa nároky na koch zasa viac pokoja ako protipól k všadep- za dirigentským pultom opäť privítať šéf- síce zo štýlového okruhu novej vecnosti kvalitu predvedenia totiž nevyhnutne stup- rítomnej emotívnej výbušnosti. Koncepcia dirigenta košických fi lharmonikov Zbyň- a neoklasicizmu Parížskej šestky, ale v hu- ňujú, nehovoriac o tom, ako ťažko sa tieto celku však jednoznačne smerovala k trium- ka Müllera, ktorý predmetnej predohre dobnej výpovedi tohto diela sa vo zvýše- obohrávané diela opäť a opäť interpretačne fálnemu a vďačnému vyvrcholeniu, po kto- dodal priliehavý „šmrnc“, lesk a oslnivý nej miere objavujú aj tóny kresťanskej re- aktualizujú. Zbyňkovi Müllerovi a košické- rom sme Dom umenia mohli opustiť v patrič- temperament. Pravda, o to všetko sa rov- ligiozity, meditatívnosti a neobarokovej mu symfonickému orchestru možno tento ne povznesenej nálade. nakou mierou postarali aj výborne zohraní polyfónie. Müller, Pedrero, tympanista večer nešlo o objavenie závratne nových po- a disciplinovaní fi lharmonici. Škoda len, že i sláčiková sekcia ŠfK podali plnokrvný, po hľadov, ale o spoľahlivé pretlmočenie základ- Tamás HORKAY

4 4 | 2012 SPRAVODAJSTVO

Pokračovanie koncertného cyklu A v Štát- razovej stránke predstavuje emocionálne slovenským sústredením všetkých „dychá- Rolu sólistu prebral vynikajúci český klavi- nej fi lharmónii Košice sa nieslo 15. 3. nabitý, rytmicky a polyfónne rafi novaný, rov“, ale aj necelá polovica tohto úctyhod- rista a pedagóg Václav Krahulík. Jedineč- v znamení podtitulu „Dráma v hudbe“. viacvrstvový, optimistický, jasavý kom- ného počtu splnila v Košiciach svoj účel. nosť diela spočíva v jednote burácajúcej V tento deň sa stalo niečo nevídané, keď sa plex, ktorý príslušníci sláčikovej sekcie Pateticky sa vlniaci, veľkoleposťou predc- dramatickosti, virtuozity a étericky zasne- rad radom na pódiu vystriedali azda všet- ŠfK pod vedením svojho šéfa Zbyňka hnutý hudobný prúd výnimočnej intenzity nej poézie; tieto špecifi ká kladú najvyššie ci hráči fi lharmonického orchestra. Ako Müllera predviedli s veľkou chuťou a en- a majestátu vlastne do Domu umenia ani nároky na hráčske dispozície klaviristu, to? Dramaturgia ŠfK prišla na originálny tuziazmom. Osobitne treba vyzdvihnúť nepatril; nie som si istý, či decibelové zaťa- ale aj súhru sólistu s orchestrom. Krahulík nápad. Najprv naplánovala jedno nesko- výkon členov dočasne „ustanoveného“ ženie miestami nepresiahlo smernice EÚ... zaujal suverénnou bravúrou, pregnantnou roromantické dielo s exponovaným za- sláčikového kvarteta (Maroš Potokár, Táto hudba napriek vyprofi lovanej kulti- artikuláciou a hojnosťou dynamických od- stúpením sláčikovej sekcie, potom ďalšie, Róbert Lenárt, Peter Olejár a Róbert vovanosti pôsobila maximálne apelatívne, tieňov. Bol dostatočne razantný a energic- novoromantické s obrovským aparátom Kováč). Müller operoval intenzívnymi temer agresívne, na hranici akejsi celkovej ký, v lyrických úsekoch upútal celkom mi- dychových nástrojov. A po prestávke to gestami, s nadhľadom a so samozrejmos- psychofyzickej znesiteľnosti, čo, pravda, moriadnou spevnosťou a tónovou krásou. celé zavŕšil nesmrteľný Beethoven a jeho ťou detailnej znalosti všetkých zákutí hu- možno interpretácii pripísať iba k dobru. Vďaka suverénnemu stvárneniu veľkých Piaty klavírny koncert s hosťujúcim Václa- dobného textu, čo napokon platilo pre celý V pozaunovom sóle druhej, kompozične formových oblúkov dokázal udržať napätie vom Krahulíkom. program koncertu. menej vydarenej časti, sa úspešne pre- celku, okorenené o viaceré vydarené poin- Poďme však po poriadku. Ani Elgar, ani Transparentná zvukovosť, dynamické od- zentoval Ján Hrubovčák. Dramaturgické ty v detailoch. Bezchybne ho vo všetkom Berlioz nepatria k najfrekventovanejším stupňovanie, plastické frázovanie a pevná zaradenie Smútočnej a triumfálnej symfó- podporil aj orchester ŠfK. Iba miestami autorom košických koncertných cyk- koncepčná logika vtlačili výraznú pečať aj nie bolo ozaj chvályhodným činom. Keby hrozilo sólistovi skĺznutie do určitej aka- lov (s výnimkou Fantastickej symfónie) ďalšiemu uvádzanému dielu, na ktoré sa mala Štátna fi lharmónia svoj internetový demickosti a v závere bolo badať náznak a diela, ktoré sa ocitli na programe tohto tak ľahko nezabudne, a tým bola Smútoč- videoarchív (verme, že ani to nie je hudba únavy. V prídavku však klavirista opäť večera, museli pre väčšinu obecenstva ná a triumfálna symfónia od Hectora Ber- príliš vzdialenej budúcnosti), predmetný presvedčil o svojej obdivuhodnej dispono- predstavovať veľkú neznámu. Zato ide lioza. Skladba pôvodne vznikla na počesť Berlioz by isto mohol byť jedným z jeho vanosti, keď predviedol vlastné (nápadne o výtvory nesporne vysokej kvality. In- 10. výročia tzv. „júlovej“ revolúcie a bola ťahákov. lisztovsky znejúce) dielo venované svojej trodukcia a Allegro pre sláčikové kvarteto premiérovaná v roku 1840 pod holým ne- Po prestávke sa oddýchnutému obecen- košickej známosti spred dvoch desaťročí. a sláčikový orchester Edwarda Elgara bom dychovým orchestrom v zložení vyše stvu servíroval pravý klasicistický ever- Sympatické a originálne... z roku 1905 bola formálne inšpirovaná ba- 200 hráčov (!). Ansámbel takýchto rozme- green: Koncert pre klavír a orchester č. 5 rokovým concertom grossom, ale po vý- rov by bolo možné zostaviť iba ak s celo- Es dur op. 73 od Ludwiga van Beethovena. Tamás HORKAY

Za Alexandrou Braxatorisovou 26. 7. 1937 – 17. 1. 2012 V januári po ťažkej chorobe navždy od- lémy od vzťahu prozódie a spevnej dekla- išla Alexandra Braxatorisová, dlhoroč- mácie slova cez poetický štýl prejavu až ná dramaturgička Opery Slovenského k postihnutiu momentov dôležitých pre národného divadla. Narodila sa v Se- dramaturgiu celku. Saška Braxatorisová nici ako dcéra právnika a literáta Pavla a jej dlhoročná kolegyňa Jela Krčméry- Braxatorisa, autora libriet k operetám Vrteľová dostali mnoho príležitostí doká- Gejzu Dusíka, vnučka evanjelického zať, že majstrovsky ovládajú toto náročné kňaza a básnika Martina Miloša Braxa- operno-literárne „remeslo“: v spevných torisa a pravnučka Andreja Sládkoviča. prekladoch opier (ktoré sa u nás až do Absolvovala štúdium divadelnej vedy 80. rokov uvádzali v slovenčine), v prekla- na Vysokej škole múzických umení a od doch uverejňovaných v bulletine k inscená- roku 1960 pracovala ako dramaturgič- ciám i v titulkoch. ka v Spišskej Novej Vsi. V Opere SND Pri titulkoch sa oplatí pristaviť. Sú zdan- pôsobila od roku 1962. livo okrajovou súčasťou opernej inscená- Keď som o vyše tri desaťročia neskôr cie, aj v špičkových operných domoch sa prišiel do divadla ja, pani Saška v ňom robia síce na slušnej literárnej úrovni, ale bola nenápadnou, ale dôležitou inštan- spravidla „na jedno kopyto“, ako remesel- ciou. Už sa vyhýbala bojom týkajúcim ný, doslovný preklad libreta. Titulky Saš- sa dramaturgického plánu a „politic- ky Braxatorisovej boli vždy iné, s citom kých“ otázok typu, či ten alebo onen a presnosťou zvykla utrafi ť špecifi cký tón, spevák môže alebo nemôže spievať tú „ducha“ konkrétneho textu. Preto nepô- alebo inú rolu. To jej, pravda, nebráni- sobili ako niečo pridané, ale ako organic- lo byť jasnozrivým a fi gliarskym glosá- ká súčasť inscenácie. Nikdy nezabudnem torom atmosférických porúch sprevá- napríklad na jej krásne básnické „preti- dzajúcich divadelný život. Jej doménou tulkovanie“ rafi novaného puškinovského sa však stala literárna stránka opernej textu k opernej rozprávke Zlatý kohútik A. Braxatorisová foto: archív inscenácie, najmä preklady. Doslov- od Rimského-Korsakova. Saškine titulky, né aj básnické preklady libriet, ale tiež v precíznom podaní Petra Rebra, pre mňa „dvojveršia“ pre divadelné titulkovacie obsahovali často viac „svetovosti“ než vý- nej rozprávke Martin a slnko z pera skla- skromnosťou a schopnosťou načúvať. zariadenie. kony speváckych hviezd na javisku. dateľa Tibora Freša (1975). Spolu s Jelou A predovšetkým bola predstaviteľkou Ľudí, ako bola Saška Braxatorisová, Popri prekladateľskej a redaktorskej práci Krčméry-Vrteľovou napísala tiež libreto celostného chápania opery, v ktorom potrebuje každé operné divadlo – aj bola dôležitou tvorivou spolupracovníč- k opere Bartolomeja Urbanca Majster Pa- „musica“ a „parole“ nesúťažia o pr- keď o tom mnohé možno nevedia. Ta- kou slovenských režisérov a skladateľov. vol (1980). Na pôde piesňového repertoá- venstvo, ale sa prirodzene spájajú do kých, ktorí v sebe spájajú znalosť zá- Ako dramaturgička sa podieľala na vzniku ru sa takisto uplatnila ako prekladateľka aj podoby výsostne divadelnej syntézy. konitostí operného žánru so znalosťou viacerých dôležitých inscenácií posúvajú- ako tvorkyňa: jej slová zhudobnili vo svo- Milá Saška, ďakujeme za všetko a drž jazykov a so širokým literárnym vzdela- cich hranice opernej javiskovej tvorby na jich piesňach Tibor Frešo a Ladislav Ho- nám palce, aby sme sa zase niekedy do- ním a tvorivou potenciou. Každé dielo Slovensku. Na námet režiséra Branislava loubek. žili lepších operných čias. si od prekladateľa vyžaduje individu- Krišku, dlhoročného kolegu a priateľa, vy- V exaltovanom opernom prostredí vynika- álne riešenie, prináša špecifi cké prob- tvorila libreto ku klasickej slovenskej oper- la svojím vzdelaním a múdrosťou, ale tiež Vladimír ZVARA

5 SPRAVODAJSTVO

Rozhovor Odbúral som všetko, čo ma od hudby odvádza K hudbe sa dostal v Ostrave a Brne, pri jeho dirigentských začiatkoch asistovali legendárny Václav Neumann a Česká fi lharmónia. Neskôr stál za dirigentským pultom najznámejších domácich i zahraničných orchestrov, pričom niekoľko rokov pôsobil aj ako šéfdirigent Kráľovského fi lharmonického orchestra v Li- verpoole. V posledných rokoch sa pravidelne objavuje ako dirigent Slovenskej fi lharmónie. Petr Altrichter poskytol rozhovor pri príležitosti koncertu, na ktorom vystúpil aj svetoznámy český hornista Radek Baborák.

Pripravil Andrej ŠUBA foto: T. Zlievsky

Ako sa vám páči zrekonštruovaná Nie sú to komerčné, ale propagačné na- hrozí nuda. Keď sa na to pozriem pozitívne, mónie, neskôr som pôsobil v Zlíne. Veľmi Reduta? hrávky. Mám z toho rovnako radosť, hoci je krásne, že dobrých orchestrov je toľko... dôležité bolo, že ešte pred tým, ako som Som nadšený! Môžem len pogratulovať je to niekedy trochu stresujúce. Za päť išiel na vojnu do Bratislavy, mal som mož- Slovenskej fi lharmónii, Slovensku a Brati- dní natočiť okolo 75 hodín hudby je už Keď ste nastúpili po Liborovi Peše- nosť vidieť zblízka prácu našich popred- slave, že sa niečo také podarilo. Treba mať do určitej miery „live“. Ide to len vtedy, ak kovi do Kráľovskej fi lharmónie v Liver- ných orchestrov. A nielen vidieť, ale dostal samozrejme trpezlivosť „s detskými cho- vládne pohoda a vzájomná dôvera. Bola to poole, určite ste cítili, že ju pred vami som aj príležitosť s nimi pracovať. To bola robami“. Je to úplne normálne a každý roz- inšpirujúca práca, preto som s nadšením viedol český dirigent... škola, ktorá je pre dirigenta nenahraditeľ- umný človek musí počítať s tým, že niektoré súhlasil s pokračovaním. Áno. Hudobníci mali veľký vzťah k českej nou, lebo prináša kontakt s „nástrojom“. veci treba ešte dotiahnuť, no ide len o detaily. hudbe a hrali ju veľmi dobre. Nebolo pre Koncertné pódium je väčšie ako predtým. Pôsobili ste na šéfdirigentských pos- nich novinkou čítať Martinů alebo Janáčka... Majú dnes mladí dirigenti podobnú toch domácich i zahraničných orchestrov. šancu? Všimli ste si zmenu akustiky? Ako sa zmenil status šéfdirigenta? Tiež ste uvádzali Suka, Janáčka, Nie, to je mi ľúto. Dnes je všetko také sko- Akustika je oveľa lepšia ako v divadle. Or- Je úplne o niečom inom. Tak ako sa zme- Dvořáka... Presadzovali sa v zahraničí mercionalizované, že to nikto nezaplatí. chester má teraz hlavnú úlohu preoriento- nilo všetko, človek, politika, televízia. Mal českí autori ľahko? Už ako mladý som každý mesiac dirigoval vať sa, čo chvíľu potrvá. Týka sa to najmä som šťastie alebo smolu, že som tieto zme- Podľa mňa všetci očakávali, že ak český profesionálny orchester: Zlín, Olomouc, sláčikových, drevených a bicích nástrojov, ny prežil zblízka, i za minulého režimu, dirigent, tak česká hudba. Na ruskú či Ostrava, Brno, ale i Bratislava a Košice. ktoré predtým v suchej akustike museli so všetkými plusmi a mínusmi. Hoci som americkú hudbu pozývali dirigentov, ktorí Zdalo sa mi neuveriteľné, keď ma k or- hrať oveľa intenzívnejšie. Tu sa musí všetko bol vyše desať rokov mimo republiky, nie- mali zasa skúsenosť s týmto repertoárom. chestru pozvali znovu. Zároveň to bola pre zjemňovať akoby do komorného prejavu... koľkokrát mesačne som dochádzal, teda Hovoríme ale o „predsudkoch“, aké už tiež mňa jediná a najväčšia vzpruha. Nie to, čo som mal neustály kontakt. Situácia sa však neplatia... písali v novinách. Znamenalo to, že som Na vašom koncerte účinkuje feno- nemenila len v našich končinách.... ich niečím zaujal, a to mi dodalo obrovskú menálny hráč na lesnom rohu Radek Boli ste v Liverpoole v čase neprí- sebadôveru. Neviem si predstaviť, ako sa Baborák. Čo všetko z vášho pohľadu robí Keď nastúpil do Slovenskej fi lhar- jemnej fi nančnej krízy... dnes mladí dirigenti vyrovnávajú s nedos- veľkého sólistu? mónie šéfdirigent Emmanuel Villaume, Povedal by som, že v tomto orchestri trvá tatkom podobných skúseností. Človek musí prerásť fenomén „inštrumen- vzniesla sa vlna kritiky, že k orchestru fi nančná kríza od roku 1946. tu“ a zrazu je úplne jedno, či je klavirista, „dochádza“. Ak šéfdirigent garantuje úro- Nepriamo ste sa zmienili o kritike. hornista alebo kontrabasista. Rast inter- veň telesa a ostatní dirigenti hosťujú, kto s Viem, čo znamená finančná kríza Aký k nej máte vzťah? preta, umelecký i osobnostný rast, sa ne- orchestrom pracuje systematicky? v kultúre u nás. Ako vyzerá v orchestri Dobrá kritika je tá, ktorú napíše niekto, kto zastaví pri zvládnutí technických nástrah To je zaujímavá otázka. Dnes je všetko na pod patronátom kráľovskej rodiny? veci rozumie. Kto však dnes čomu rozumie? a problémov nástroja. Pokračuje ďalej, úplne inej báze, hráči môžu byť natoľko Hrali tam vynikajúci muzikanti a bol som V hoteli si pustím televíziu a vidím experta túžba umelecky sa prejaviť, niečo stvárniť sebavedomí, že klasickú dennú prácu už veľmi prekvapený, akí sú skromní a v akých na Blízky východ, ktorý má dvadsaťpäť je čoraz intenzívnejšia, prekročí rámec nepotrebujú. podmienkach pracujú. Nemyslím iba fi nan- rokov. Môže byť expertom na futbal žena, „zahrať pekne koncert“ a smeruje čoraz čné ohodnotenie. Život hudobníka v Anglic- ktorá v živote nekopla do lopty? Keď napíše hlbšie k podstate hudby ako takej. Toto Skutočne? ku je veľmi tvrdý. Niekedy som si hovoril, že kritiku niekto, kto niečo počul a niečo vie, robí osobnosti osobnosťami. Počúvate To je na diskusiu. Nesporným faktom zostá- sa to nedá vydržať. Kvôli nedostatočným komu nesplýva rozdiel medzi Beethovenom a naraz si prestanete uvedomovať nástroj, va, že úroveň orchestrov nesmierne stúpla. fi nanciám musel orchester veľa hrať, veľa a Berliozom... Takí už dnes ale väčšinou počúvate hudbu. Technika je zvládnutá do Za mojich študentských čias existovalo nie- cestovať, koncerty museli byť dlhé, náročné nepíšu. Väčšina recenzií pripomína skôr tej miery, že viac nepúta pozornosť. koľko „výkladných skríň“, no úroveň sa tak a zaujímavé. Keď sa hrá veľa koncertov, musí informácie, že sa koncert uskutočnil. Dáv- zdvihla, že dnes má každá krajina niekoľko byť k tomu adekvátna skúšobná doba, skú- nejšie som mal odložených asi päť kritík na Za dirigentským pultom Slovenskej vynikajúcich orchestrov. Rozdiely, či ide šať sa musí rýchlo. To vyžaduje neuveriteľnú koncerty, ktoré vôbec neboli... fi lharmónie ste pomerne často. Ako sa o tú alebo onú fi lharmóniu, sú dané skôr osobnú prípravu, dirigent neučí orchester vám s orchestrom spolupracuje? menom a manažmentom než hrou. Kvalit- vôbec nič. On tomu dáva len výsledný tvar. Zakončime rozhovor optimisticky. To, že ma Slovenská fi lharmónia v po- ných orchestrov je veľa, z roka na rok sa líšia Všetky anglické orchestre, ktoré som mal Čo je pre dirigenta s vašimi skúsenosťa- slednej dobe pravidelne pozýva, mi robí čoraz menej. V tejto situácii šéfdirigent pes- možnosť počuť, pracujú neuveriteľne rýchlo. mi ešte výzvou? obrovskú radosť. Požiadavka repertoáru tuje len interpretáciu diela ako takého, ne- Ale aj u nás sa už pracuje oveľa rýchlejšie. Vždy som pôsobil na niekoľkých miestach vždy prichádza od Filharmónie, nedávno predpokladá sa, že by niečo interpretačne Keď Talich robil Novosvetskú symfóniu päť- súčasne a žil som po profesionálnej stránke sme nahrali CD, plánujeme ďalšie. Ume- či ľudsky budoval. Pri veľkých orchestroch desiatykrát, aj vtedy mal na to týždeň skú- veľmi intenzívnym životom. Človek si vo lecké i ľudské vzťahy s orchestrom sú veľmi by to bolo aj trochu nedôstojné. šok. Poviete si, načo? Samozrejme, viac sa svojej domýšľavosti predstavuje, že je ne- dobré a myslím si, že je to vzájomné. Preto staral o orchester, išiel do detailov, pracoval vyčerpateľný, a tak ma prekvapil deň, keď som tu tak často. Nie je to ale aj trochu nebezpečné? s ľuďmi. Dnes je tá doba preč. som zistil, že to už takto vôbec nechcem ani Ak to chcem vidieť negatívne, je to, ako keď nemôžem. Že nemám silu ani záujem robiť Prezradíte o nahrávkach viac? si kúpite rovnakú zubnú kefku v Londýne, Na začiatku kariéry ste sa s úspe- toľko vecí súčasne. Odbúral som preto Pred rokom sme nahrali Dvořákove sym- Kalifornii i v Tokiu. Alebo idete do hotela chom zúčastnili súťaže v Besançone. všetko, čo ma od hudby odvádzalo. Odišiel fonické básne: Vodníka, Polednicu, Zlatý a neviete, či je na severnej alebo južnej po- Pomohlo vám to? som zo všetkých pozícií a je to, akoby som kolovrat. Keď všetko dobre pôjde, v lete loguli. Je v tom niečo neosobné, chladné. Aj Dostal som sa k orchestrom. Už popri štú- sa znovu narodil. Som nesmierne šťastný, prídu na rad Biblické piesne a Legendy. v hudbe sa dnes všetko hrá rovnako, z čoho diu som robil asistenta Brnianskej fi lhar- že sa môžem zaoberať len hudbou.

6 4 | 2012 MINIPROFIL miniproﬁ l

Pochádzaš z hudobníckej ro- úplne na sto percent. Vedel som, diny – tvoj otec je prvým huslis- že sa vraciam do Bratislavy, preto- tom dnes už legendárneho Moy- že som mal úväzok v Opere SND zesovho kvarteta. Aké boli tvoje i kvarteto a doľahli na mňa zrejme hudobné začiatky? s tým spojené emócie. Možno až U nás doma sa stále počúvala akási zvláštna pokora... Na pódiu hudba a detstvo som si v podstate som nevedel, či sa mám tešiť, alebo „odsedel“ na koncertoch Moyze- byť smutný. Nemohol som vstať zo sovho kvarteta. Pamätám si, ako stoličky, pretože sa mi triasli kole- mi raz otec len tak zo žartu dal do ná. Paradoxne sa mi triasli až po ruky dve varechy, aby som ich dr- koncerte. (Smiech.) žal ako husle, a asi vo mne spozo- roval nejaký talent, pretože ma po- Muchovo kvarteto vzniklo tom vzal na prijímačky na ZUŠ-ku. v roku 2003 v triede tvojho otca na (Smiech.) Zobrala si ma pani Dag- bratislavskom konzervatóriu. Čo mar Prokešová do svojej violonče- pre teba tento projekt znamená? lovej triedy. Vtedy som mal asi šesť Náš prvý huslista, Juraj Tomka, rokov a zvuk violončela sa mi veľmi študoval u môjho otca a vtedy sme páčil. Navyše staršie sestry už hrali začali uvažovať o spoločnom hra- na husliach a na klavíri, takže suse- ní. Dalo by sa povedať, že obaja dia z nás museli mať radosť... [foto: archív P. Muchu] sme zakladajúcimi členmi kvarteta. Potom sme začali hrať s huslist- Kedy si sa rozhodol, že sa kou Soňou Kurucovou a violistom chceš violončelu venovať profe- Pavol MUCHA Tomášom Csehom, no postupne sionálne? * 1987 sa zloženie na poste sekundy a vi- Vždy som všetko intenzívne vní- oly vymenilo, pretože Soňa aj To- mal cez hudbu. Keď som bol ve- máš to popri svojej práci nestíhali. selý alebo smutný, pustil som si Teraz hráme stabilne s Andrejom klasickú hudbu. Obdobie puberty violončelo Matisom a Veronikou Prokešovou bolo u mňa dosť náročné a vtedy a aj keď to nie je vždy časovo ide- som ani veľa necvičil. (Smiech.) Ale Štúdiá: 2002–2006 Konzervatórium v Bratislave (K. Filipovič), 2006– álne, po vzájomnej dohode sme si potom prišiel prvý ročník na kon- 2010 VŠMU v Bratislave (J. Slávik), 2008–2011 AMU v Prahe (D. Veis, určili kvarteto ako prioritu, kto- zervatóriu u prof. Filipoviča a ten M. Ericsson), od 2011 doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave rej sa chceme venovať a s ktorou bol zlomový. Vtedy som začal na- (E. Prochác) chceme preraziť. Ak všetko dobre ozaj cvičiť, čo znamená, že som sa dopadne, od budúceho roka by violončelu venoval tak šesť hodín Majstrovské kurzy: International Holland Music Sessions, Bergen, sme mali študovať u prof. Meisla denne. Následne prišli víťazstvá na Holandsko – J. Goritzky, H. Ruisenaars (2005), Humilitas MasterClass, vo Viedni. súťažiach, absolútne vťazstvo na Bratislava – S. Jandl (2011) medzikonzervatoriálnej súťaži, šti- S kvartetom ste úspešne ab- pendium na International Holland Súťaže: Heranova violončelová súťaž, Ústí nad Orlicí (1997), Čírenie solvovali niekoľko súťaží a kon- Music Sessions v Bergene atď. Po talentov, Dolný Kubín – 2. miesto, Cena mladej poroty (2001), Súťaž certov. Aké máte ďalšie plány? maturite som išiel na VŠMU, kde študentov slovenských konzervatórií – absolútny víťaz (2005); s Mucho- Máme na konte 2. miesto zo súťaže som už v prvom ročníku dostal vým kvartetom – Súťaž nadácie B. Martinů, Praha – 2. miesto (2010), v Prahe a nedávnu účasť na Hayd- príležitosť vypomáhať v Slovenskej International J. Haydn Chamber Music Competition (2012) novej súťaži vo Viedni. Hrali sme fi lharmónii. Ďalej to už išlo rýchlo: na niekoľkých festivaloch na Slo- druhý a tretí ročník som kontraho- Spolupráca: sólistická spolupráca – Cappella Istropolitana (2003), vensku, v rámci komorného cyklu val a magisterské štúdium som ro- Symfonický orchester Konzervatória v Bratislave (2006), Filharmónia Slovenskej fi lharmónie a minulý bil paralelne v Bratislave a na praž- B. Martinů Zlín (2010), Filharmónia Hradec Králové (2011); komorná rok napríklad aj v Luxemburgu, skej AMU. spolupráca – Muchovo kvarteto (od 2003); orchestrálna spolupráca – SF, kde sme uviedli Elgarovu Introduk- Solamente naturali, od 2010 Orchester Opery SND v Bratislave ciu a Allegro pre sláčikové kvarteto Prečo si odišiel študovať do a komorný orchester op. 47. Čas- Prahy? to spolupracujeme s Moyzesovým Išlo hlavne o zmenu prostredia. bore komorná hra s Muchovým kvartetom, v Prahe som začal študovať kvartetom, ktoré nás podporuje Chcel som sa trochu osamostatniť sólový nástroj u prof. Veisa a neskôr v piatom ročníku u prof. Ericssona. a s ktorým sme hrali Mendelssoh- a zistiť, ako to chodí vo svete. Na Prostredie – profesori, spolužiaci, samotná škola – bolo pre mňa mimo- novo Okteto alebo Dohnányiho Slovensku sú vynikajúci muzikanti, riadne motivujúce a veľmi rád na toto obdobie spomínam. a Kesslerove sextetá v rámci cyklu ale konkurencia vo svete je väčšia Albrechtina. Na jeseň sa chystáme – aj z hľadiska rôznorodosti uhlov Štúdium si ukončil koncertom s orchestrom... nahrať profi lové CD. pohľadu na jednotlivé interpretá- Mal som možnosť zahrať si Elgarov Violončelový koncert s Filharmóniou cie, takže som to chcel vyskúšať. Hradec Králové a bol to pre mňa asi jeden z najsilnejších hudobných zá- Pripravila V Bratislave som pokračoval v od- žitkov vôbec. Vložil som do toho všetko, aj keď možno nie všetko vyšlo Janka KUBANDOVÁ

7 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

Klavírne recitály v žilinskom Záriečí Štátny komorný orchester Žilina

Vystúpenie klaviristu Františka Cyklus Ročné doby op. 37 od P. I. Čajkov- aj drsných horizontov. Skladateľ nás pre- ných koncertov sme znova aplaudovali Perglera (8. 2.) bolo prvým v rámci ského poznáme u nás predovšetkým z ko- vedie cyklom prírodných momentiek ako jeho bravúrnemu inštrumentálnemu pre- nového cyklu klavírnych recitálov morných pódií, kde sa uvádza v pôvod- galériou hudobných obrazov a obrázkov. javu, tentoraz v takmer nedostižnej in- v kultúrnom uzle Žilina-Záriečie. nej, klavírnej verzii. Obdivovateľ a znalec A aj keď každej časti vpísal impresívne terpretácii 2. klavírneho koncertu c mol Programová novinka plynulo skladateľovho diela, ruský dirigent a ta- motto (sformulované zavše s insitnou prí- op. 18 Sergeja Rachmaninova. Umelec je nadväzuje na úspešný projekt kisto skladateľ Alexander Gauk však toto chuťou), obrázky sú natoľko živé a prog- stálym sólistickým hosťom koncertov Mis- spojený s verejnou zbierkou, vďaka pôvabné a výrečné dielo o storočie ne- ramovo názorné, že sa poslucháč zaobíde hu Katza, ktorý svoje mladé interpretačné ktorému získala Stanica v roku skôr zinštrumentoval pre orchester. S dô- aj bez takejto verbálnej rukoväti. Katz ako objavy rád opakovane prizýva k spoluprá- 2011 zánovné koncertné krídlo vernou znalosťou autorových myšlienok presvedčivý líder telesa s vyprofi lovaným ci. Žilinský koncertný Steinway nepatrí kratšieho typu značky Rösler. Ok- a dikcie dotvoril svet dvanástich častí – názorom a konzekventným prístupom sa k ideálnym nástrojom. Žiada si ozajstné- rem nového nástroja nás k rozhod- mesiacov do kongeniálnej inštrumentálnej dokázal sugestívne stotožniť s expresív- ho majstra s robustným, no diferencova- nutiu organizovať osobitnú sériu podoby. V kompletnom znení mala táto nou aj krehkou vizionárskou fi lozofi ou ným úderom a širokým muzikantským koncertov viedla skutočnosť, že orchestrálna verzia Čajkovského cyklu svojho veľkého krajana. Pri každom zo záberom, aby mu pomohol z diskrétnych recitál ako exkluzívna forma pre- v Žiline premiéru na dvojici fašiangových stvárňovaných opusov podáva Katz vždy zvukových dispozícií. To, ako sa tejto úlo- zentácie hudby určenej pre klavír je koncertov 16. a 17. 2. Podujatie bolo i po nové identifi kačné kódy ku svojej bohato hy zhostil skvelý Sergeyenia, bol skutočný v kontexte prevádzky štandardných interpretačnej stránke atraktívne ladené štruktúrovanej osobnosti. Okrem zvu- zážitok. Boli to ohlušujúce vlny Rachmani- kamenných koncertných domov na v slovanských farbách, na oboch poduja- kovo-výrazovej plnosti a temperamentu novovej aristokratickej noblesy, aj „titrač- Slovensku v posledných rokoch na tiach publikum popri svojom favorizova- upozornil tentokrát na delikátnu črtu svo- né“ dávkovanie stíšených amplitúd, bola ústupe. Cyklus zároveň rozširuje nom dirigentovi Mishovi Katzovi aplau- jej tvorivosti – schopnosť dokresliť a výs- to bázeň aj dravosť... Apropo: počuť stred- a dopĺňa úspešný projekt „Vážna dovalo aj skvelému sólistovi, klaviristovi tižne charakterizovať subtílne plochy až nú časť Adagio sostenuto v tak vyprofi lo- hudba nevážne“, v ktorom Stanica Timurovi Sergeyeniovi. po hraničné valéry naliehavého „praska- vanom tvare nemá možnosť človek často už štvrtý rok predstavuje súčasné Vrátim sa však ešte k Čajkovskému: ten- júceho“ pianissima s vyjadrenou či len tu- ani pri renomovaných sólistoch. Slovom, podoby vážnej hudby a ľudí, ktorí to romantický majster azda ako nik iný šenou pointou sujetu. Rachmaninovov 2. klavírny koncert v kon- za ňou stoja. z jeho spolupútnikov dokázal refl ektovať Ak sme pred troma rokmi „objavili“ v ži- texte ruskej hudobnej misie bolo možné K účinkovaniu na koncertoch sú v hudbe senzitívny svet ruskej duše, rov- linskom Dome umenia skvelého klaviristu, zaradiť ku skutočným kultúrnym sviatkom v tomto roku prizvaní renomovaní nako ako dať sugestívnu hudobnú po- pôvodom Bielorusa, Timura Sergeyeniu (nielen) Žiliny. klavírni interpreti pôsobiaci na dobu imagináciám prírodných scenérií, a nechali sa uniesť jeho gershwinovskou Slovensku. Okrem Františka Per- podmaňujúcich, nekonečných, bizarných rapsodickou kreáciou, na dvojici ostat- Lýdia DOHNALOVÁ glera to budú Daniela Varínska, Miki Skuta, Ivan Šiller a Kamil Mihalov. Zostavenie dramaturgie podnetné inscenácie duchovný materiál, štatutár spoločenstva, ktoré si túto samotného recitálu je zámerne /Š/UMENIE ktorý oživuje a udržiava kritickú debatu nákladnú stavbu objednalo, založil ponechané na samotných interpre- v spoločnosti, čím zvyšuje aj úroveň jej v hypotéke svoju švagrinú, ktorá pri tov, čo súvisí s úmyslom uvádzať Roberta Bayera komunikácie. Okrem toho majú v tomto vymáhaní pohľadávky samozrejme profilovú interpretačnú líniu kon- prípade takéto inscenácie aj dopad na upadla do mdlôb a pri nariadenej krétneho umelca. hodnotové systémy týchto elít, ktoré ria- exekúcii vrieskala o život. Pri prázd- Cyklus klavírnych recitálov je „Nie je tá tvoja opera v časoch finan- dia a ovplyvňujú chod celej spoločnosti. nej peňaženke a rozhádanej rodine zároveň predmetom spolupráce čnej a politickej krízy v Európe pre Z tohto pohľadu je operné umenie schop- je samozrejme každá dobrá rada nad s novovznikajúcim Oddelením spoločnosť tak trochu drahý špás?“, né vplývať aj na systém spoločenského zlato. O to sa však postaral jeden pre klavírne umenie a interpre- opýtal sa ma jeden môj priateľ po usporiadania.“ Môj priateľ, uznávaný vzdialený príbuzný, všeobecne zná- táciu na Katedre hudby Fakulty predstavení Debussyho Pelléa v pa- profesor ekonómie na jednej nemenova- my ako „amorálny intelektuál stojaci humanitných vied ŽU, ktoré túto rížskej Opéra Bastille, jednej z naj- nej nemeckej univerzite, zacítil vietor do mimo akejkoľvek legality“. Po svojich aktivitu odborne tematizuje vo lepších inscenácií tejto opery, aké plachiet: „Myslím si, že dnešné elity by cestách naďabil na spoločenstvo, kto- svojej výskumnej úlohe „Vytvá- som kedy videl. Ešte než som mu sti- sa mali zameriavať na exaktnejšie zdroje ré podlým úskokom prišlo k väčšiemu ranie profesionálnej platformy hol položiť protiotázku, či si nemyslí, zaoberajúce sa nebezpečenstvami nevy- množstvu tohto drahého kovu. Keďže v neprofesionálnom prostredí“. že drahý špás by pre spoločnosť bolo rovnaných finančných plánov, úskaliami išlo o kradnutý statok a ešte k tomu Všeobecnejším zameraním spolu- obyvateľstvo ochudobnené o zážitky, plytvania štátnych rozpočtov a kritikou o totalitárny systém potláčajúci zá- práce je prepájanie praxe s teóriou, ktoré opera ako multimediálny žáner rôznych ‚izmov‘ ohrozujúcich hodnoty kladné práva svojich príslušníkov, pričom v širšom pohľade možno sprostredkuje, pokračoval v svojom zdravej demokratickej a občianskej spo- nebolo také zložité presunúť jeho odčítať z týchto aktivít i výrazný lamentovaní okolo subvencovaného ločnosti. Nemyslím, že opera je schopná majetok do spoločnosti, holdujúcej príspevok k profilácii humanitných umenia v časoch krízy ďalej: „Je pred- ponúknuť v tomto prípade relevantné vyšším morálnym hodnotám. Čo hodnôt v spoločenských kontextoch sa na výsosť nezodpovedné, ak štát príspevky do diskusie.“ V tom čase sme zlodej ukradol, ukradneš zlodejovi žilinského regiónu s dlhodobejším v dobe, keď jeho zadlženie rastie kaž- už boli na Champs-Élysées a ja som ob- ty. Dá sa ľahšie prísť k majetku? To, cieľom iniciovať a formulovať dým rozpočtom do astronomických rátil hlavu k Elyzejskému palácu – sídlu čo nasledovalo, by sa dalo pomeno- pozitívne zmeny celkovej kultúrno- výšok, investuje nemalú sumu do prezidenta francúzskej „grande nation“, vať hobbesovským „vojna každého spoločenskej klímy. umeleckého žánru, ktorý je nielenže aby som tak ukryl svoj pobavený úsmev proti každému“. Nešťastie plodilo Úspešnosť prvého recitálu je dô- sám osebe stratový, ale aj do vyso- na tvári, a začal som mu rozprávať prí- nešťastie, krízu svedomia čoskoro kazom, že si táto koncertná forma kej miery elitársky. Čo majú z tohto beh o jednom štáte a jeho politikoch, vystriedala kríza spoločnosti a jej bezpochyby nájde svojho poslu- umenia široké vrstvy obyvateľstva, ktorých túžba po zhromažďovaní ma- základnej hodnoty – lásky. „Áno, to cháča aj v netradičnom priestore, keď sa k nemu ani len nevedia do- jetku a väčšom mocenskom vplyve zru- je celkom presná ilustrácia dnešného akým žilinská kultúrna Stanica je. stať?“ Samozrejme, že môj argument inovala niekoľko generácií. A pritom to dlhového problému. Odkiaľ to máš?“ Špičkové interpretačné umenie má o tom, že dramaturgie operných do- celé začalo obyčajnou objednávkou lu- opýtal sa ma môj priateľ, keď sme už zasa z opačného pohľadu príleži- mov vyvíjajú nemalé úsilie v snahe xusnej imobílie, ktorej najväčší problém takmer stáli pod Víťazným oblúkom. tosť osloviť iný typ publika, než aký priblížiť dielo aj širšiemu publiku, ho spočíval v tom, že jej financovanie, ako „Z opery,“ odvetil som bez mihnutia predstavuje návštevník tradičných nezaujímal, a tak som sa mu vo svojej to už pri štátnych zákazkách býva, vise- oka. „Zvyšok si môžeme dopovedať koncertných domov. ďalšej argumentácii rozhodol čeliť lo kompletne vo vzduchu. Aj tu si však po 14-hodinovom maratóne Wagne- frontálne: „A aj keby mali v hľadisku obrovská stavebná firma, zodpovedná rovho Nibelungovho prsteňa. Som Peter HAPČO sedieť len elity spoločnosti, legitimita za zrealizovanie objednávky, prípad zvedavý, koľko materiálu do diskusie (hudobný dramaturg operného žánru tkvie v tom, že týmto výpadku likvidity zadávateľa zmluvne v ňom nájde taký exaktný ekonóm Stanice Žilina-Záriečie) elitám ponúka skrz svoje kritické či poistila. Hlúpe na tom celom bolo to, že ako ty.“

8 4 | 2012 ROZHOVOR

Lukáš Borzík: Mám pocit, že je tam sto percent zo mňa...

Narodil sa v Poprade roku 1979, hudbe sa začal naplno venovať až po skončení gymnázia, najprv ako gitarista na žilinskom konzerva- tóriu, neskôr ako poslucháč kompozície u Pavla Kršku. Na VŠMU štu- doval skladbu u Vladimíra Bokesa a doktorandské štúdium v tomto odbore absolvoval u Jevgenija Iršaia. V súčasnosti pôsobí ako pe- dagóg na tejto škole. Má za sebou viacero zahraničných skladateľ- ských kurzov a niekoľko ocenení zo súťaží vrátane 1. miesta v 1. medzinárodnej skladateľskej súťaži Alexandra Moyzesa v kategó- rii skladba pre komorný súbor. Nedávno vydal Hudobný fond Cantico

Ʋ delle Creature, prvé CD venované výlučne jeho tvorbe, a 22. februára uviedol na pôde Schönbergovho centra vo Viedni ensemble reconsil wien premiéru jeho Debris Song pre violu, trombón a komorný súbor. foto: P. Kastl P. foto: ư Pri tejto príležitosti sme sa zhovárali o Cantico delle Creature.

Pripravil Robert KOLÁŘ

Cantico delle Creature je tvojím prvým autor- la Kršku kompozíciu, som nemal potrebu rozo- kovým svetom a aktuálnym duševným stavom, ským CD. Na 32-ročného skladateľa v našej kraji- berať skladby z mimohudobného hľadiska. Na vzbudí to moju potrebu tento materiál ďalej ne a v dnešnej dobe je to celkom ojedinelý úspech... hodiny kompozície chodil aj kamarát, ktorý ho- rozvíjať. Asi áno. Teším sa z toho. A ako hovoríš, u nás je voril hlavne o fi lozofi ckom pozadí svojich skla- to možno v istom zmysle slova výnimočné, no dieb; rozoberal, aký má čo význam, čo to všetko Neviem, či išlo o priamu inšpiráciu, ale konkrét- v zahraničí to pravdebodobne až také ojedinelé má vyjadrovať, ale keď nakoniec zaznela hudba, ne Eclipse mi v mnohom pripomína La Sindone Arva nie je. to všetko sa niekde stratilo. Neskôr som ale pri- Pärta. Obe skladby tematizujú Kristovo ukrižovanie rodzene dospel k uvedomeniu, že moje vierovyz- a obe vychádzajú aj z vizuálnych podnetov – u Pär- Zdá sa mi, že dramaturgia CD je zostavená nanie celkom prirodzene formuje aj moje myš- ta to bolo Turínske plátno, v tvojom prípade obraz s ohľadom na symetriu čo do rozsahu, obsadenia aj lienky. Mám ideu, no v prvom rade nehľadám Martina Daniela Skočovského Přijetí bolesti... obsahu jednotlivých skladieb. Bol to zámer? Podľa nejaké fi lozofi cké, resp. náboženské konotácie, La Sindone som počul omnoho neskôr, ako vznik- čoho si vyberal skladby? ale skôr sa snažím, aby sa moje vnútro zrkadlilo la prvá verzia Eclipse. Možno pred dvoma rokmi CD som zostavil na základe ideí, ktoré prezen- v tvorenej hudobnej štruktúre. Filozofi cký a du- som videl partitúru. Pokiaľ ide o niektoré kompo- tujú jednotlivé diela, tak, aby tvorili akýsi uzav- chovný rozmer rastie postupne s rozvíjajúcim sa zično-technické aspekty, boli to skôr skladatelia retý kruh. Eclipse, prvá skladba, zobrazuje utr- hudobným materiálom. Na základe objavených ako György Ligeti alebo Joep Franssens. Inšpirá- penie, smrť, a na opačnom póle je záverečné motívov a hudobných nápadov hľadám občas cia obrazom Přijetí bolesti Martina Daniela Sko- Cantico delle Creature, ktoré je chválospevom ich odozvu v mojom bežnom živote či v litera- čovského prišla v tom správnom momente, keď na celé stvorenstvo. Tvoria teda akýsi základ- túre, v myšlienke nejakého textu – v Eclipse je som sa v skladbe nevedel pohnúť ďalej po ideo- ný kontrast. František z Assisi v básni Cantico to napríklad úryvok z Biblie – a snažím sa me- vej a tým pádom aj po technologickej stránke. Od delle Creature dokonca ospevuje aj smrť, takže dzi tým vytvoriť vzťah, ale nie je to vec, na ktorú miesta, kde sa spevácke hlasy prvýkrát zjednotia smrťou sa všetko uzatvára, no z iného pohľadu. by som myslel v prvom pláne. Obvykle sa najprv a spievajú syrytmicky, akoby prišla tma a nestači- A stred vypĺňa kompozícia Stabat Mater, ktorá len tak hrám, improvizujem a dotýkam sa hudby lo mi ani poznanie všetkých možných skladateľ- kontempluje nad utrpením a smrťou Ježiša Kris- v jej abstraktnej rovine. Pohybujem sa tónovým ských techník a postupov. Potreboval som nájsť ta akoby z pohľadu jeho matky, nasledujúci Hva- priestorom bez akýchkoľvek počiatočných ob- odpoveď na podstatnejšie otázky… Martinov ob- lospjev ljubavi je zasa akoby inou podobou Can- medzení a ak natrafím na niečo „živé“ a schop- raz ma jednoducho posunul v myslení k niečomu, tico delle Creature a rozpráva o jednom aspekte né tvarovania v hudobnom slova zmysle, potom čo mi pomohlo hudobne stvárniť okamih smrti aj života, resp. jeho naplnení skrze činorodú lásku. začnem uvažovať, k čomu sa ten nápad najlepšie pre mňa nečakaným spôsobom. Zobrazuje Kris- Aforizmy sú celkom v strede, sú akoby vsuvkou, vzťahuje, k akej mojej osobnej alebo sprostred- tovu ruku, ktorá pôsobí pokojne a odovzdane, jedinými čisto inštrumentálnymi skladbami. kovanej skúsenosti. Mimohudobné konotácie napriek tomu, že je prebodnutá klincom. Ten je Analógiu som objavil v literárnych aforizmoch sú pre mňa obvykle mantinelmi, pomyselným len hmatateľnou podobou jeho nehmatateľnej Gilberta Keitha Chestertona, ktoré tvoria akési oblúkom formy a obsahu. vnútornej bolesti prijatej z lásky k človeku. Uka- mottá k jednotlivým častiam skladby. zuje spôsob prijatia smrti, ktorý je blízky aj mne, Platí teda zásada „prima la musica“? je pre mňa zmysluplný a pomáha mi inak nazerať Vo väčšine skladieb sa dotýkaš tém, ktoré rôz- Áno. Málokedy vychádzam z nejakej vopred na prirodzený ľudský strach zo smrti. Uvedomil nym spôsobom súvisia s kresťanstvom. Do akej mie- stanovenej idey. Nekomponujem programo- som si, že k podobnému stvárneniu som sa snažil ry sú tieto témy súčasťou tvojho širšieho myšlienko- vú hudbu. Zvyčajne začínam akousi „improvi- smerovať vo svojej skladbe aj ja, takže išlo skôr o vého sveta? Aký majú význam pre tvoju tvorbu? začnou prechádzkou po teréne“ a ak to, čo na duchovnú spriaznenosť medzi mojou a výtvarní- Ešte na konzervatóriu, keď som študoval u Pav- tejto ceste postretnem, súvisí s mojím myšlien- kovou predstavou na danú tému.

9 ROZHOVOR

Už si spomenul skladateľov, ktorí ťa ovplyvni- aj slovenskú hudbu – teda tú pôvodnú. Myslím, svätého Františka z Assisi. A aj keď dnes existujú li. Konkrétne v tejto skladbe počujem miesta pri- že naše uši sú tak trochu „pokazené“ tonalitou moderné prepisy tohto približne 800 rokov staré- pomínajúce Pärta, Góreckého, možno Kančeliho, a môj prvý kontakt s tradičnou hudbou využíva- ho textu, mne sa páčil jeho pôvodný tvar, kde sú kým iné zasa pripomínajú Ligetiho, iné zasa vzdia- júcou modalitu a mikrointervaly bol pre mňa šo- dokonca pravopisné chyby, chýba interpunkcia lene amerických minimalistov. Dokážeš odhadnúť, kom, no neskôr som si uvedomil, že odkrýva v ro- a pod. Bol to však Františkov rodný jazyk a dýcha koľko je tam Lukáša Borzíka? vine emócií zážitky, ktoré mi tonálna hudba nevie z neho neopísateľné poetické čaro. Dokonca, keď Mám pocit, že je tam sto percent zo mňa. Určite, napriek svojej rafi novanosti poskytnúť. som konzultoval výslovnosť s Talianmi, nevedeli všetci menovaní skladatelia tvoria akési konti- mi ho s istotou správne prerozprávať, takže som nuum, ktoré mnou prechádza. Podľa mňa dobrá Zaujali ma jazyky, v ktorých sa spieva na CD. Ob- vychádzal aj z porovnaní s latinčinou. hudba nikdy nie je bez kontinuity a ja nadväzu- javuje sa tu hebrejčina, stará srbochorvátčina, latinčina jem na svojich predchodcov. Mohli by sme ana- aj stará taliančina s prvkami umbrijského dialektu. Máš Prezraď ešte niečo o Debris Song, tvojej naj- lyzovať ich techniky na konkrétnych príkladoch nejaký zvláštny vzťah k stredomorskej kultúrnej oblasti? novšej skladbe, ktorá má dnes večer premiéru. a porovnávať, ale ja cítim rozdiely voči mojim Stredomorie mám samozrejme rád, ale túto kon- Asi pred rokom ma oslovil rakúsky skladateľ Ro- postupom. Keď tvorím, snažím sa naraziť na šteláciu v podstate priniesol život. Srbochorvát- land Freisitzer, dirigent ensemble reconsil wien, „živý organizmus“, na niečo, čo má pre mňa činu som si zvolil aj vďaka Slovenke Benkovej, aby som napísal dielo pre dva ľubovoľné nástroje charakter prirodzenej muzikality. Ak naňho na- ktorá u nás študovala dirigovanie a výborne spie- a komorný súbor. Ako sólové nástroje som si vy- trafím, už sa nemôžem spoliehať na techniky vala. Chcela, aby som pre ňu napísal skladbu, tak bral violu a trombón. Komorný súbor tvoria hoboj, iných skladateľov získané štúdiom partitúr a po- som ju poprosil, aby mi doniesla text sv. Pavla v jej klarinet, fagot, lesný roh, klavír, husle a violončelo. čúvaním ich hudby, hoci platí, že som ich vplyvy rodnom jazyku. Jej predkovia, ktorí asi pred 250 Skladbu som napísal v januári. Pôvodne som mal vo svojej mysli takpovediac „preosial“. Potrebu- rokmi odišli zo Slovenska do Srbska, používali iný zámer, ale udalosti v rodinnom živote – naro- jem osobný kontakt s hlbšími vrstvami v mojom okrem starej slovenčiny aj starú srbochorvátči- dil sa mi syn Cyril Jozef – ovplyvnili svojou atmo- vedomí, ktoré mi ukážu inú alternatívu. nu, v ktorej sa im dodnes zachovala aj Biblia. Ar- sférou charakter tejto skladby. Odráža sa v nej pre chaické znenie hymnu na lásku sa mi veľmi páči- mňa niečo veľmi autentické, nabité energiou, kto- Medzi skladateľmi, ktorých si spomínal, že ťa lo. Z tohto dôvodu som potom siahol aj po texte rá sršala na nás z toho malého človiečika. ovplyvnili, ma zvlášť zaujalo meno Avet Terterjan. Čo konkrétne ti dala hudba tohto nekonvenčného arménskeho symfonika? Cantico delle Creature sv. Františka z As- Tu ide skôr o súznenie vo fi lozofi ckej rovine. Ter- sisi v starej talian- terjan mentálne aj hudobne vyrastal v úplne inej Obsahuje skladby Lukáša Bor- čine) pre 4 spevá- oblasti, ale jeho spôsob práce s časom a to, že zíka vytvorené v rozpätí rokov kov a komorný sú- uňho – podobne ako u mňa – nejde o pohrávanie 2004–2011, revidované a prein- bor. Interpretmi sú sa s virtuóznymi prvkami, ale o hľadanie existen- štrumentované roku 2011: Eclip- vokálne kvarteto ciálnych odpovedí, je mi blízke. Je ťažké hovoriť se pre 4 spevákov a komorný súbor, v zložení Eva Šuš- o tom slovami, no pri počúvaní zažívam niečo Hvalospjev ljubavi (na text z 1. lis- ková, Angelika Za- ako pohyb v neobmedzenom priestore, kde mô- tu sv. apoštola Pavla Korinťanom jícová, Maroš Klá- žem domýšľať aj to, čo v hudbe nie je vypovedané. v starej srbochorvátčine) pre sop- tik a Matúš Trávni- Cítim v nej hlboké korene starej kultúry, akou je rán, hoboj, husle, violu a violon- ček a členovia Qu- tá arménska. Tým, že nepracuje so skúsenosťou čelo, Aforizmy pre komorný súbor, Stabat asars Ensemble pod vedením Ivana Buffu. tonálnej hudby, ale skôr s modálnymi pásmami Mater pre bas, klarinet, klavír a sláčikové Nahrávku vydal Hudobný fond v decem- a priestor v jeho hudbe je taký voľný, má blízko kvarteto a Cantico delle Creature (na text bri 2011. k mojej mentalite. Od detstva podobne vnímam

Koncert Quasars Ensemble

Dve nové CD a štyri roky úspešnej existencie – podaní Evy Šuškovej (na nahrávke je to hlasovo Michaela Jarrella (timbrové spektrum je tu rozšíre- tak sa dá v skratke zhrnúť, prečo mal Quasars striedmejšia Petra Noskaiová). Jedným z oboha- né o altovú fl autu, basklarinet a zostavu perkusií). Ensemble 6. 3. v Dvorane VŠMU dôvod oslavo- tení večera nad rámec prezentovaných nosičov V elegickom diele Luciana Beria O King zase za- vať. Prirodzene, koncertom. Ťažisko programu bolo Concertino op. 11 pre husle a sláčikové kvin- ujal spevácky part integrovaný rovnocenne medzi tvorili diela z oboch albumov nedávno vydaných teto od Jozefa Podprockého (autorská úprava ostatné hudobné nástroje, ktorý postupne odkrý- vo vydavateľstve Hevhetia (recenzie sme uverej- jeho absolventskej práce z VŠMU, pôvodne so va jednotlivé hlásky priezviska Martina Luthera nili v HŽ 2011/9 a 2012/1-2, pozn. red.). sprievodom sláčikového orchestra). Sleduje prin- Kinga. Ako majsterka v ovládaní nuáns ľudského Úvodné Debussyho Prelúdium k Faunovmu cípy neobarokovej štylizácie, najmä z hľadiska hlasu sa tu opäť predstavila Eva Šušková. Na záver popoludniu v transkripcii Benna Sachsa (re- formy (prelúdium, ciaccona, fúga) a použitých zaznela v slovenskej premiére skladba Rebirth od alizovanej podľa poznámok A. Schönberga) rytmických fl oskúl, harmonicky je však zakotvené Ivana Buffu, v ktorej podľa slov v bulletine dekla- nadobudlo oproti „zahmlenej“ orchestrálnej v modálnom teréne 20. storočia. Priestor ukázať ruje svoje „znovuzrodenie“ – zmenu skladateľskej partitúre farebne jasnejšie kontúry a necha- svoje hudobnícke kvality v ňom dostal technicky poetiky v zmysle smerovania k maximálnemu lo výrazne vyniknúť partom troch dychových dobre pripravený sólista Marek Zwiebel, inter- naplneniu priestoru zvukom a pohybom. Toto na- nástrojov (Andrea Bošková – fl auta, Júlia pretácia bez dirigenta však mala na niekoľkých pĺňanie však nemá podobu akejsi pevnej zvukovej Gálová – hoboj, Martin Mosorjak – klarinet). miestach za následok stratu vzájomnej súhry. skrumáže, ale v premyslených gradačných vlnách Za pozorné naštudovanie a citlivé výrazové kre- Trojicu kompozícií, ktoré vyplnili druhú polovicu postupne nadobúda a stráca svoj tvar. Pozitívne ovanie patrí tiež uznanie dirigentovi Ivanovi koncertu, možno napriek veľkému rozdielu v dobe reagujúcemu publiku sa Quasars Ensemble od- Buffovi. Z výberu piesní Alexandra Albrechta, ich vzniku charakterizovať jednou spoločnou črtou vďačil odľahčujúcim prídavkom v podobe ďalšej ktoré súbor nahral na CD v Buffovej nápaditej – je ňou snaha o maximálnu koncentráciu na zvuk Albrechtovej piesne Mein Herz. inštrumentácii, odznela zúfalstvom naplnená komorného ansámblu. Ako najprepracovanejšiu Der Verdammte, možno až v príliš vo vypätom a najpôsobivejšiu z nich som vnímal Assonance VI Juraj BUBNÁŠ

10 4 | 2012 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

Slávnostné udeľovanie Ceny Sebastian Nedeľné matiné v Mirbachovom paláci sa uskutočnilo 21. 3. (v deň 327. vý- ročia narodenia J. S. Bacha) v Malom Matiné 19. 2. bolo určené publiku so zá- toár. Nepatrím práve k obdivovateľom V rámci nedeľného matiné 18. 3. s podtitu- evanjelickom kostole v Bratislave. ujmom o akordeón a pôvodnú tvorbu pre titulov ako Pime chlapci, pime víno, Dob- lom Piano Session sa predstavili študenti Laureátmi Ceny Sebastian za roky tento nástroj, ktorú sprostredkoval Milan rú noc, má milá, Všetci ľudia povedajú, bratislavskej VŠMU z triedy profesorky Idy 2010 a 2011sa stali Ewald Danel, Osadský. Jeho hra bola sústredená, výber Keby som bol vtáčkom či Vínko, vínko od Černeckej (Zuzana Vontorčíková, Peter prof. Ján Vladimír Michalko a Dr. skladieb dobre premyslený a interpret Schneidra-Trnavského, no po veľmi dlhom Nágel, Peter Šandor, Eduard Lenner). Ernest Zavarský in memoriam. Cenu nikoho nenechal na pochybách o svojom čase som ich počula spievať s umelecko- Interpretačný prístup každého z mladých Sebastian udeľuje občianske združenie vzťahu k súčasnej hudbe. Osadský nápadi- interpretačnou intenciou, bez kvázi folk- talentovaných klaviristov má osobité Ars ante portas za mimoriadny prínos to využíva technické dispozície a možnosť lórneho manierizmu a ich lyrickosť i ba- črty: Šandor sebaisto ukázal novátorstvo k odkazu diela J. S. Bacha pre súčas- ovplyvniť tón nástroja, čo robí interpretá- ladickosť, zdôraznené prednesom, bolo Beethovena v Šiestich variáciách F dur níkov. Z osobností nominovaných ciu zaujímavou. Zvlášť presvedčivo vyzneli možné len akceptovať. V šiestich piesňach op. 34, Nágel sa úspešne a s veľkou ver- verejnosťou laureátov vyberá porota dve skladby Jurgena Ganzera (Phantasia Alexandra Albrechta zdôraznil interpret vou ujal dvojice náročných Lisztových diel v zložení prof. Amantius Akimjak 84, Meccanico), ktorých autor je sám akor- textovú rovinu diel a vyzdvihol z nej orga- (Sursum corda, Orage z Rokov putovania) (teológ), Miroslav Cipár (akademický a Lisztovu Tarantellu z rovnakého cyklu do- maliar), Ladislav Kačic (muziko- slova celebrovala s leskom a farbami Z. Von- lóg), Ivan Kadlečík (spisovateľ), Jela J. Krigovský foto: R. Ragan torčíková. Bez ironického nadsadenia, váš- Krčméry-Vrteľová (libretistka), Ján nivo, sebavedomo a veľkoryso interpretoval Schultz (pedagóg, dirigent, organista) Ravelov La valse Eduard Lenner. Toto nedeľ- a prof. Ján Valach (organista, dirigent, né matiné bolo skutočnou jarnou búrkou. hudobný skladateľ). V minulosti ocene- Ak sa mladí umelci nechajú viesť skúsenou nie získali osobnosti ako skladateľ Miro rukou svojej pedagogičky a vášeň vyvážia Bázlik, organisti Ferdinand Klinda, refl exiou, budúcnosť budú mať istú. Ivan Sokol, Stanislav Šurin, muzikológ Na matiné 4. 3. nazvanom Po stopách Karol Medňanský, violončelista Ján violona spojil Ján Krigovský piatich in- Slávik a huslista Miloš Valent. terpretov hrajúcich na barokových nástro- (hž) joch a štvorčlenný kontrabasový súbor Basynaše. Program bol zostavený zo skla- Kompozícia Somewhere … where dieb Girolama Frescobaldiho, Francesca the rainbow ends … v Portugalsku Rognoniho, Antonia Giannottiho, Philip- žijúcej slovenskej skladateľky Petry pa Friedricha Böddeckera, Jeana-Daniela Bachratej bola vybratá na ISCM Brauna (novodobá premiéra) a Daniela World New Music Days 2012 Speera. K zoskupeniu interpretov sa pri- v Belgicku. dal kontratenor Matej Benda disponujúci (hž) presvedčivou technikou a peknou farbou deonistom a možnosti nástroja dôverne nickú súčasť celku. Pozoruhodná krehkosť hlasu. V jeho podaní zaujali Cacciniho Ave Medzi hlavné hviezdy 8. ročníka pozná. Interpretovi očividne záležalo aj na lyriky a humoru vďaka tomu vynikla v pies- Maria (v úprave Jána Krigovského), Las- bratislavského Viva Musica! festi- poeticky interpretovanej, efektnej a zvu- ňach Biographie (1910), An ein kleines cia chío pianga z Händlovho Rinalda valu, ktorý sa tento rok uskutoční už kovo sférickej Melódie Toshia Hosokawu, Mädchen (1905) a Man nötigte lachend a Alto Giove z Porporovej opery Polifemo posledný júnový týždeň, bude patriť ktorá využíva všetky možnosti akordeóno- sie zum Klavier (1908), interpret správne nielen speváckym výkonom, ale aj bez- huslista Nigel Kennedy, dvojica vého zvuku. V Osadskom našla kvalitného pochopil i štylistickú zmenu v Spišských prostredne pôsobiacim poloscénickým hudobných klaunov Igudesman interpreta aj známa Kagelova kompozícia piesňach (1934), ktoré vyvrcholili titu- stvárnením. Pri interpretácii historickej a Joo, ale aj Michael Nyman Band. Rrrrrr... V skladbe Palindrom Bogdana lom Das Hausgesinde. Ťažiskom recitálu hudby sú úpravy vždy trochu otázne prie- V rámci festivalu odznie aj Pocta Dowlasza interpret pozval na pódium boli Dvořákove Biblické piesne op. 99. nikom kompozičného štýlu a nástrojového Jarovi Filipovi alebo projekt Mater akordeonistku Ivanu Psotkovú. Nice Da- Texty z Dávidovej Knihy žalmov padajú obsadenia. Adaptácie troch anonymných Vladimíra Godára s Ivou Bittovou niela Mateja a Desertshore Lucie Chuťko- obvykle na hlavy poslucháčov ako kame- skladieb z obdobia okolo roku 1650 však a súborom Solamente naturali. vej ukázali, že medzi dielami slovenských ne. Šelc nepracoval s touto prvoplánovou aj vďaka serióznemu interpretačnému Podrobnejší program festivalu na skladateľov nepochybne existujú viaceré metódou „zastrašovania“, ale v desiatich prístupu podobné pochybnosti rozptýlili. www.vivamusica.sk hodnotné opusy pre tento nástroj. piesňach osobitým spôsobom podčiarkol Čítanie výberu z poézie Erikom Ondre- (hž) Basbarytonista Tomáš Šelc a klaviristka výrazovú mnohotvárnosť cyklu, v ktorom jičkom na jednej strane vytváralo milé Dana Hajóssyová tvorili na matiné 26. 2. hrá významnú úlohu Dvořákov zmysel pre „domáce prostredie“, občas ale narúšalo Na pozvanie medzinárodného festi- umelecky zosúladenú dvojicu. Šelc zapô- lyrickosť. Tým zároveň docielil obsahové tok hudby. Výkony hudobníkov však tento valu komornej hudby Konvergencie sobil nielen technickou istotou, kultivo- zjednotenie cyklu, ktorý robí pestrým pocit vždy rýchlo rozptýlili. zavíta na Slovensko už po druhýkrát vanou farbou hlasu, ale aj inteligenciou, skladateľovo majstrovské narábanie s tex- jeden z najzaujímavejších crosso- s ktorou dokáže stvárniť piesňový reper- tovou predlohou. Ingeborg ŠIŠKOVÁ verových projektov mníchovského labelu ECM The Dowland Project. Súbor, tvorený zakladajúcim členom Nedeľné matiné v Mirbachovom paláci ničím nelíšili. Nepočul som žiadne dynamic- nosť. A to som sa vyjadril ešte veľmi jemne Hilliard Ensemble Johnom Potterom, sú medzi bratislavským publikom popu- ké rozdiely, žiadnu vnútornú zanietenosť. a zdržanlivo. V plnej miere na to „doplatil“ jazzovým saxofonistom Johnom lárne, čoho dôkazom bola aj návštevnosť Celá interpretácia bola únavná a bezfa- Paganini a jeho Capricciá pre sólové husle Surmanom, huslistom Milošom koncertu 11. 3. Husľový recitál Alexandra rebná. Ešte nepresvedčivejšie zapôsobila op. 1 (výber). V bulletine nedeľného matiné Valentom a lutnistom Jacobom Jablokova, absolventa moskovského kon- interpretácia Bachovej Partity č. 3 E dur sa písalo o technickej zdatnosti interpreta. Heringmanom ponúknu na koncer- zervatória, sľuboval umelecký zážitok. Sku- BWV 1006 pre sólové husle. Opäť ten istý No technická zdatnosť v sebe zahŕňa i into- toch v Bratislave a Košiciach (4. a 5. točnosť však bola pre mňa napokon veľkým tvrdý a bezfarebný tón, žiadna dynamická načnú čistotu, jasnosť, zrozumiteľnosť. Ne- 6.) originálne hudobné putovanie sklamaním. Už Telemannova Fantázia premenlivosť. Barokové tance sa ničím nebudem sa rozpisovať o tom, čo som počul storočiami, počas ktorého sa možno č. 7 Es dur pre sólové husle predznamenala odlišovali, menuety boli ťažkopádne. Kritik v capricciách – bolo to pre mňa bolestivé. stretnúť so stredovekým chorálom, profi l interpreta. Jablokovove husle zneli nerád píše o podobných koncertoch a hoci Odchádzal som z koncertu unavený, s ťa- zvláštnou melanchóliou diel anglic- tvrdo – úvodné Dolce nebolo ani „sladké“, by som rád spomenul i niečo kladné, neviem živým pocitom povinnosti napísať túto re- kého renesančného skladateľa Johna ani ušľachtilé. Husle majú predsa dušu, si žiaľ na nič spomenúť. Azda sprievodné cenziu. Pripúšťam, že na výkon Alexandra Dowlanda, talianskym barokovým sú schopné spievať, šepkať, rozprávať... slovo bolo bezprostrednejšie než interpre- Jablokova môžu byť aj iné názory, nemyslím géniom Monteverdim alebo lyrikou Nič také som však v hre nepočul. O štýlo- tácia, no obsahovo nebolo určené pre pub- však, že budú veľmi rozdielne. Schubertových piesní. vom poňatí Telemanna nemožno vôbec likum v auditóriu. K interpretačnej tvrdosti (www.konvergencie.sk) hovoriť: Allegro, Largo a Presto sa od seba a strnulosti sa priradila i intonačná približ- Igor BERGER

11 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

Na Slovensko zavíta prominentný americký tenorista Lawrence Brown- Technik s Krajčim v Dvorane VŠMU lee, ktorý sa predstaví na samostatných recitáloch v Bratislave a Košiciach. V slo- Na pódiu Dvorany VŠMU sa 18. 3. prezen- loch vydávať CD albumy, môžeme ho po- príbeh obsahuje priam učebnicové ukáž- venskej metropole sa koncert uskutoční toval Komorný orchester Technik, ktorý važovať za akceptovaného člena koncert- ky vypointovaných kontrastov medzi čas- v obnovenej Redute 14. 6. o 19.30 h, už od 1993 vedie a formuje skladateľ a diri- ného života mimo vrcholových koncert- ťami, ktoré sa skvele pódiovo prezentujú. v Košiciach v budove Štátnej fi lharmónie gent Mirko Krajči (od r. 1996 ako umelec- ných scén. Na konte Techniku je niekoľko Interpretácia Techniku mala u publika 16. 6. v rovnakom čase. Svetoznáme- ký vedúci, od roku 2007 s pomocou kon- CD s rozmanitým repertoárom, ktorý naj- veľký úspech. Ten však bol nemerateľný ho umelca bude sprevádzať Orchester certného majstra Františka Töröka). Pro- mä v ostatných tituloch záslužne obohati- s prijatím, s akým sa stretli skladby Mirka Janáčkovej opery v Brne pod taktovkou fesionálne vedenie súboru udržiava v or- la súčasná slovenská hudba. Posledné CD Krajčiho. Obe kompozície – Koncert pre Thomasa Rösnera, na programe budú chestri vysoký štandard, ktorý je pre mla- z roku 2011 obsahuje skladby Mirka Kraj- husle, violončelo a orchester i Tangissimo árie a predohry G. Rossiniho, G. Doni- dých hráčov očividne inšpiratívny a moti- čiho, ktorého tvorba tvorí jadro súčasné- – patria medzi náročné kompozície, tak zettiho a V. Belliniho. vujúci. Na výkone všetkých zúčastnených ho repertoáru súboru. z hľadiska nárokov na technickú stránku bolo na podujatí vidno, že si spoločné mu- Na jarnom koncerte komorného orches- interpretácie, ako aj pre štýlové osobitos- zicírovanie veľmi užívajú, že ich kolektívna tra Technik zazneli skladby G. F. Händla ti hudobnej reči. Na jednej strane tu sú hra zbližuje a ich kmeňový dirigent je v ko- (Concerto grosso č. 6 g mol op. 6), E. H. stopy barokizujúcich postupov, drama- lektíve silným spojivom i autoritou. Griega (suita Z Holbergových čias) a dve tická reč statických úsekov gradovaných s Amatérske komorné orchestre pôsobiace skladby Mirka Krajčiho (Dvojkoncert pre ideou duchovného precitnutia, na strane na Slovensku nemajú na ružiach ustlané. husle, violončelo a komorný orchester druhej rafi nované štylizácie tanga, ryt- L. Brownlee foto: M. Umans Okrem základných existenčných ťažkos- a Tangissimo pre sláčikový orchester). mizované erupcie a ďalšie prejavy kom- tí musia dbať na formovanie a udržiava- Sólistické príležitosti v nich našli huslista pozičnej invencie a vtipu v rámci pôsobi- Agentúry Kapos a House of Music nie požadovanej umeleckej úrovne, pes- František Török, violončelistka Karolína vej polyštýlovej syntézy. Krajči je majster pripravujú nový koncertný projekt trú dramaturgiu, hľadať príležitosti pre Hurayová, harfi stka Zuzana Töröková, veľkého účinku dosahovaného zdanlivou, s názvom Veľké slovenské hlasy. Prota- koncertné aktivity a popritom absolvovať huslistka Martina Hudcovská a violonče- veľmi koncentrovanou jednoduchosťou gonistami cyklu recitálov budú promi- aspoň raz za čas previerku na vhodnej listka Alexandra Strelková. Významnou vychádzajúcou priamo so štruktúry hu- nentní slovenskí vokálni umelci, ktorí súťaži. Naposledy takto excelovali na sú- črtou interpretačného profi lu telesa, ako dobnej reči. V oboch dielach sa takýmto patria v súčasnosti k medzinárodnej ťaži neprofesionálnych hudobných telies sme už spomenuli, je nadšený prístup ku autorským zámerom podarilo dať adek- interpretačnej špičke. Prvé podujatie sa Divertimento Musicale 2011, keď získali interpretácii kombinovaný s profesionál- vátnu zvukovú podobu. Myslím si, že Mir- uskutoční v Malej sále SF v Bratislave Hlavnú cenu a diplom „Za profesionál- nym citom pre detaily a súhru. V Händlo- ko Krajči má v orchestri veľmi slušné kom- 21. 4. a s klavírnym sprievodom Róber- ny výkon amatérskeho telesa“. Životne vej koncertantnej skladbe výrazovo i tech- pozičné „laboratórium“. ta Pechanca sa na ňom predstaví basista dôležité je pre takéto teleso tiež starať sa nicky zvládli terasovitú dynamiku aj ďalšie V čase, keď píšem túto recenziu, je už Ko- Štefan Kocán. Druhý koncert je naplá- o stabilné personálne obsadenie nástro- štýlové prvky, pravda občas na úkor čistej morný orchester Technik na zájazde v ne- novaný na 5. 6. do tých istých priestorov jových skupín, lebo sú dôležitou zárukou intonácie v protipostavení tutti a concer- meckom Ahrensburgu, kde sa predstaví na a bude patriť tenoristovi Pavlovi Bršlí- štandardných výkonov. Technik je naozaj tina. Celok však pôsobil vyváženým, dôs- tamojšom hudobnom festivale. Verím, že kovi a klaviristovi Amirovi Katzovi. orchestrom mladých ľudí, s mladistvým tojným barokovým charakterom. Odliš- s podobným úspechom ako doma. (hž) duchom a výrazom. Ak sa pritom podarí ný výrazový svet dokázali odkryť v suite takému orchestru v pravidelných interva- Z Holbergových čias. Griegov suitový Melánia PUŠKÁŠOVÁ

12 4 | 2012 SPRAVODAJSTVO

medzujú len na organizačnú či propagačnú New Music for Kids and Teens činnosť. Učiteľom ZUŠ poskytujeme odbor- nú pomoc v príprave detí prostredníctvom „Je nemožné, aby človek úplne pochopil umenie minulých epoch a prenikol k jeho zmyslu cez jeho zastaralé špecializovaných seminárov o netradičných schémy a dávno používaný jazyk bez toho, aby chápal súčasnosť v jej bohatstve a aktuálnosti a aby sa ve- technikách hry či metodických postupoch dome podieľal na okolitom živote. Lebo jedine tí, čo sú živí v najhlbšom zmysle tohto slova, dokážu odhaliť pri naštudovávaní skladieb súčasnej hudby. skutočný pôvod tých, ktorí sú „mŕtvi”. Preto sa domnievam, že by bolo múdrejšie – dokonca z pedagogic- Okrem praktických ukážok z detskej tvorby kého hľadiska – začať vzdelávanie žiaka poznávaním súčasnosti a historické etapy odložiť až na neskoršie môžu pedagógovia nahliadnuť do partitúr štúdium výučby... .” a na koncertoch si vypočuť závažné diela Igor Stravinskij (Kronika môjho života) súčasnej hudby v podaní lektorov. Prvé od- borné stretnutia s učiteľmi ZUŠ sa uskutoč- V intenciách Stravinského myšlienok sa projektu. Použitie skladieb je časovo limi- morných vystúpení sme na pódiách privítali nili v septembri minulého roka (Bratislava, pohybujú aj snahy tvorcov projektu New tované a zmluvne ošetrené, preto vo vzťa- aj väčšie komorné súbory, orchestre i zbory Vráble) a pokračovali vo februári tohto roka Music for Kids and Teens, ktorý Slovenská hu k autorským a vydavateľským právam (napr. Sláčikový orchester mladších žiakov v Bánovciach nad Bebravou. Okrem špecia- sekcia ISCM realizuje v rámci prípravy nevzniká žiaden problém. Mnohé štúdie a Komorný sláčikový orchester zo ZUŠ lizovaných seminárov určených pre učiteľov a priorít festivalu ISCM World New Music dokazujú, že záujem o detskú tvorbu má J. Kresánka Bratislava, Dychový orchester klavíra (lektori: I. Šiller, A. Bálešová), spevu Days 2013 na Slovensku. Hlavným záme- v súčasnosti klesajúcu tendenciu aj u auto- mladých mesta Košice zo ZUŠ Bernolákova, (E. Šušková), gitary (V. Ondrejčák) a dre- rom je priniesť súčasný hudobný jazyk na rov. Následkom je absencia širšej palety sú- Musica Iuvenalis zo ZUŠ M. Hemerkovej vených dychových nástrojov (M. Kozub) sa najnižší stupeň špecializovaného hudob- časných kompozícií vhodných pre detského Košice, Komorný sláčikový súbor zo ZUŠ pedagógovia mohli zúčastniť aj na prednáš- Šamorín, Spevácky zbor Goldky zo ZUŠ ke Daniela Mateja, ktorý priblížil dôležité Sabinov, Spevácky zbor Pro Musica zo ZUŠ križovatky hudby 20. a 21. storočia. Dom umenia Košice foto: archív Štefánikova Michalovce, Komorný zbor K posledným akciám patril aj špecializo- ZUŠ Ľ. Fullu Ružomberok a ďalší). Záujem vaný klavírny seminár s názvom „Ako na o netradičný koncertný projekt prilákal do to?“ v Nových Zámkoch. Okrem analýzy sál vyše 1300 poslucháčov, laikov i profesi- a praktických ukážok zo slovenskej a sveto- onálov. Jedným z najvýznamnejších podujatí vej klavírnej tvorby autorov hudby 20. a 21. v rámci Portrétov 2011 bol otvárací koncert storočia sa v rámci neho konala aj prezen- festivalu Ars Nova Cassoviae/ISCM New tácia medzinárodných štandardov kvality Music Days s mottom „Hudba novej chuti“. organizácie European Music Competition Veľká sála Košickej fi lharmónie sa 7. novem- for Youth a diskusia zameraná na tvorbu bra zaplnila do posledného miesta a poslu- dramaturgie koncertov a súťažných vystú- cháči si mohli v interpretácii detí a mladých pení. Zaujímavým obohatením seminára bolo stretnutie so skladateľom Víťazoslavom ného vzdelávania (ZUŠ), aktívne zapojiť Kubičkom, patriacim k najintenzívnejším Dom umenia Košice foto: archív mladých hudobníkov do realizácie partitúr prispievateľom do databázy New Music for súčasnej hudby a získať či vychovať nových Kids, ktorého detská tvorba sa stáva obľú- poslucháčov. Náš záujem logicky smeruje beným repertoárom začiatočníkov klavírnej k základnému školstvu, kde vidíme naj- hry na ZUŠ. väčší potenciál zmien. Prax ukazuje, že Projekt New Music for Kids and Teens je „ak učiteľ premešká pravý čas a súčasnej výsledkom snáh viacerých členov Slovenskej hudbe nevenuje pozornosť od samých po- sekcie ISCM (Ivan Šiller, Andrea Bálešová, čiatkov výuky, deti chápu súčasné sklad- Daniel Matej), ktorí už v minulosti realizova- by často omnoho horšie a obtiažnejšie“ li projekty so zameraním na detského inter- (Kopčevskij: Ako priblížiť deťom súčasnú preta a poslucháča i pre učiteľov ZUŠ. Naše hudbu). Pokiaľ chceme deťom zabezpečiť skúsenosti dokazujú, že súčasná tvorba je kvalitné moderné hudobné vzdelávanie, je potrebné prihliadať na všeobecné zme- interpreta. Cieľom projektu nie je preto len ny v kultúrnom vývoji a skúmať možnosti propagovať už existujúce diela, ale tiež pod- ZUŠ Sabinov foto: archív progresívneho prístupu k edukácii. poriť novú tvorbu. Naším zámerom je po- Začiatkom novembra 2010 Slovenská ukázať na potreby praxe, podnietiť dialóg sekcia ISCM vypísala výzvu pre autorov medzi pedagógmi, skladateľmi a poskytnúť z celého sveta na zasielanie partitúr det- priestor pre budovanie nových kontaktov ských skladieb. Do projektu New Music na medzinárodnej úrovni. for Kids and Teens (Nová hudba pre deti Výstupom projektu New Music for Kids a mládež) bolo možné zasielať diela z ob- and Teens sú aj verejné vystúpenia s náz- lasti súčasnej artifi ciálnej hudby vhodné vom Portréty. Na koncertoch sú žiakmi, na interpretáciu deťmi a mladými hudob- študentmi i pedagógmi interpretované diela níkmi. Kritériom akceptácie bol vznik po súčasných slovenských a zahraničných au- roku 1980. Po selekcii diel bola na stránke torov. Dramaturgia pozostáva z diel uve- www.newmusicforkids.org vytvorená da- dených v databáze, odporúčanej literatúry ľudí vypočuť významné diela hudby 20. v repertoári žiakov najmä na základnom tabáza súčasnej sólovej i komornej hudby, a z voľne vybraných diel hudby 20. storočia storočia a súčasnej slovenskej i zahraničnej a strednom stupni slovenského hudobné- ktorá je prístupná online po registrácii na a súčasnej tvorby. Séria koncertov Portréty tvorby. Koncert bol spoločným dielom troch ho školstva marginálna, alebo absentuje. základe akceptácie podmienok o uvádzaní sa v minulom roku stretla s mimoriadnym košických ZUŠ: M. Hemerkovej, Jantárovej Podobne nie je dostatočná ani orientácia a šírení diela. S potešením môžeme skonšta- ohlasom. Do projektu sa zapojilo 17 škôl a Bernolákovej. Séria koncertov Portréty učiteľov v hudbe 20. storočia a súčasnej tovať, že po necelom roku prevádzky si naša z celého Slovenska: 16 ZUŠ (Bratislava, bude pokračovať aj tento rok. Plánujeme hudbe, čo znemožňuje aplikáciu súčasných „internetová knižnica“ našla priaznivcov Košice, Michalovce, Ružomberok, Sabinov, o. i. slávnostný koncert v Slovenskej fi lhar- skladieb do pedagogického procesu. Náš najmä z radov pedagógov a v súčasnosti ju Bardejov, Šaľa, Šamorín) a Cirkevné kon- mónii, na ktorom by mali vystúpiť spoločne projekt, ktorý nesie okrem umeleckej i špe- aktívne využíva vyše 150 záujemcov. K dis- zervatórium v Bratislave. Na 15 koncertoch žiaci bratislavských ZUŠ. Snahy iniciátorov cifi ckú edukačnú kvalitu, ponúka možnosť pozícii majú 145 skladieb od 14 domácich odznelo 298 skladieb domácej i svetovej Portrétov však smerujú až k roku 2013, kedy tento stav zmeniť a motivovať k hľadaniu i zahraničných autorov. Podstatnú časť da- produkcie, na ich realizácii interpretačne proces prípravy mladých interpretov z celé- nových ciest v hudobnom vzdelávaní. tabázy tvoria aj diela odporúčanej literatúry participovalo vyše 310 účinkujúcich (žiaci, ho Slovenska vyvrcholí koncertom detskej z hudby 20. a 21. storočia. Databáza je stále študenti, pedagógovia, korepetítori), ďalších tvorby na festivale ISCM World New Music Andrea BÁLEŠOVÁ otvorená a tvorcovia môžu do nej prispieť vyše 150 pedagógov sa podieľalo na príprave Days 2013 v Košiciach. Autorka je koordinátorkou projektu New po vytvorení vlastného konta na stránke koncertných výkonov. Okrem sólových a ko- Aktivity ISCM Slovenská sekcia sa neob- Music for Kids and Teens

13 ROZHOVOR

Ʋ Milan Turković, jeden z najvýznamnejších fagotistov 20. storočia, prvý reno- foto: archív MEMA archív foto: ư movaný hráč na dobovom fagote, svedok začiatkov historicky poučenej inter- pretácie, dlhoročný člen súborov Concentus Musicus Wien, Ensemble Wien-Berlin i Chamber Music Society of the Lincoln Center New York je dnes medzinárodne Všetci cvičíme žiadaným dirigentom. V máji bude dirigovať a viesť inter- stupnice a nosíme pretačné kurzy Stredoeuróp- skej hudobnej akadémie eduMEMA v Poprade a vďa- na skúšky ceruzky ka spolupráci s EHMK Košice 2013 dirigovať koncert v metropole východu.

Pripravili Andrej ŠUBA a Adrian RAJTER

Už druhýkrát spolupracujete so Stredoeuróp- Dokážete teda „oceniť“ interpretáciu, ktorá „myslíme“, pretože to nevieme s úplnou istotou. skou hudobnou akadémiou eduMEMA ako dirigent vznikne bez poznania kontextu? Preto ani neexistuje autentická interpretácia a hudobný konzultant. Prečo ste sa rozhodli podpo- Pre hudobne cítiaceho človeka ide o problém v zmysle minulosti, len dneška. Je to ako keď riť tento projekt? a dilemu, ktoré budú považovať za kontroverz- hráte hudbu Stockhausena či Nona. Niekedy ne- Pretože ma o to požiadala Anka Hrindo- né najmä kolegovia z Konservatorium Wien bývam úspešný a nedokážem hudobníkov pre- vá, ktorej sotva možno niečo odmietnuť. Privatuniversität. Ilustrujem to príkladom. svedčiť, prečo Mozart zapísal ozdoby v 2. časti (Smiech.) Navrhla mi pôvodne funkciu hu- Dlhé roky pôsobím ako člen Chamber Music Sinfonie concertante dvomi rôznymi spôsobmi. dobného riaditeľa, tú som však odmietol. Jed- Society of the Lincoln Center, kde každý rok Nerozumejú a stále sa držia rytmu maďarského ným z dôvodov bolo, že nežijem na Slovensku pred Vianocami počas jedného večera uvedie- čardáša. Potom prídem do Tokia dirigovať To- a potom – som veľmi zlý organizátor. Rád sa me komplet Brandenburských koncertov. Vždy kijský metropolitný orchester, poviem hudob- vecí zúčastňujem, rád prijímam pozvania som mal pocit, že pre mňa ako člena Concentus níkom ako ktorú ozdobu zahrať a nie je s tým a pomáham, ale skutočne veľmi nerád čokoľ- Musicus Wien, v ktorom sme venovali toľko žiadny problém. Tí hráči majú totiž fl exibilnosť, vek organizujem. času otázkam štýlu a diskutovali o rozličných ktorá im umožňuje dosiahnuť štýlovosť zriedka interpretáciách Mozartovej Husľovej školy ale- porovnateľnú s európskymi orchestrami. Preto- Napriek postupnému zbližovaniu scény starej bo Quantzovho Pokusu o správny návod ako hrať že sú otvorení, čo by mala byť devíza dnešných hudby a „mainstreamu“ ide v klasickej hudbe v urči- na priečnej fl aute, ide o štýlovo problematickú hudobníkov. Nikdy nehovoria:„Vždy sme to ro- tom zmysle stále o dva „paralelné svety“... interpretáciu, kde sa väčšina týchto poznatkov bili takto, prečo by sme to mali teraz meniť?“ Ako Toto je práve dôvod, prečo som sa rozhodol nerefl ektuje. Raz som po druhom Branden- dirigent som sa naučil byť otvorený voči mož- participovať na projekte. Aby sa prekonali burskom koncerte odišiel do sály a počúval tých nostiam, ktoré sú k dispozícii. Niekedy je mož- hlúpe bariéry, ktoré hudobníkov delia. Všetci úžasných hudobníkov, najlepších v New Yorku né dospieť k úžasnej, hoci nie úplne „správnej“ predsa cvičíme stupnice, nosíme na skúšky a musel som priznať: „Je to predsa úžasné! Nap- interpretácii. ceruzky, máme však iné nástroje a názory na riek tomu, že sa nestarajú o princípy historicky otázky štýlu. Hoboj dnes vyrobený Loréem je poučenej interpretácie a ani appogiatury nehrajú Čo môže hráčovi sprostredkovať skúsenosť úplne iný ako nástroj Paula Hahna z Viedne vždy správne.“ A tisícové publikum mi vo vypre- s historickým nástrojom, resp. jeho kópiou? roku 1720. Oba môžu hrať rovnakú hudbu, danej sále dalo za pravdu. Nechcem byť, nikdy Veľkou výhodou používania historických i mo- no keď vezmete do rúk starý nástroj a nemáte nebudem a vlastne som ani nebol špecialistom. derných nástrojov je, že prostredníctvom tých vedomosti o kontexte – Matthesonovi, Car- historických sa naučíte veľa o hraní starej hudby lovi Philippovi Emanuelovi Bachovi či Tele- Ako dirigent sa však snažíte začleňovať poznat- na modernom nástroji. Mozartov Fagotový kon- mannovi – nebude mať žiadny význam, aby ky z oblasti historicky poučenej interpretácie do hry cert KV 191 som uviedol nespočetne veľakrát na ste na ňom hrali. Je potom férovejšie použiť moderných orchestrov... modernom fagote. Potom som ho raz nahrával moderný nástroj a povedať: „Interpretujem V súčasnosti najmä dirigujem, mám teda skúse- vo veľkej sále Musikvereinu na klasicistickom túto hudbu, ako ju chápem a cítim dnes.“ Tak nosti s rôznymi modernými orchestrami, pričom nástroji a prišiel som na to, že istý interpretačný ako sa to napokon dialo aj v 18. storočí, keď sa vždy snažím pri práci uplatňovať vedomosti problém v 2. časti, ako som ho dovtedy poznal Mozart upravil Händlovho Mesiáša v duchu o historicky poučenej interpretácii. Aby dokázali z moderného nástroja, sa nedal na historickom viedenského klasicizmu. Považujem to za ab- zahrať napríklad Mozartovu symfóniu tak, ako vyriešiť rovnako. Ale technika, ktorou som to solútne legitímne. si myslíme, že bola hraná. Zdôrazňujem sloveso dosiahol, sa na moderný dala adaptovať, pričom

14 4 | 2012 ROZHOVOR

to ovplyvnilo aj vyznenie hudby. Zo starých ná- mecku, ja som bol tretím. Dal mi nástroj, plátky Svet starej hudby sa podobne ako moderné or- strojov sa učíme, čo je možné urobiť lepšie na a zoznam hmatov s telefónnym číslom, keby chestre musí vyrovnať s globalizáciou, ktorá akoby moderných. Mojou fi lozofi ou je, že ak interpret som mal problémy, mám mu vraj zavolať. Toto stierala rozdiely medzi jednotlivými telesami. má vedomosti a záujem o historicky poučenú bolo moje vzdelávanie. Bolo to pre mňa veľmi Toto nás vracia k otázke, aké bolo kedysi štú- interpretáciu a hrá na modernom nástroji, je to bizarné, zvláštny pocit, mal som dvadsaťosem dium. Každý si musel vymyslieť vlastný spô- lepšie, ako keď hrá na historickom bez pozna- rokov a už osem rokov som pracoval v profe- sob, ako sa vyrovnať s problémom ovládania nia, čo sa žiaľ často stáva. sionálnych orchestroch. A zrazu som sa cítil ako nástroja. Dnes existujú štyri prestížne vzdelá- študent. Po pol roku som sa ocitol na pódiu Mu- vacie inštitúcie, ktoré formujú v starej hudbe Môžete uviesť nejaký príklad, čo možno skúse- sikvereinu a stále som sa cítil ako študent dru- štýl. Čo sa týka orchestrov, je škoda, že dnes nosťou so starými nástrojmi získať? hého semestra. Bolo to šialené. Nebol žiadny možno sotva odlíšiť parížske od londýnskych. Moderný hráč sa môže napríklad naučiť veľa Haag, Viedeň ani Bazilej. No stále dokážem odlíšiť viedenské a berlín- o používaní vibrata. Myslíme si, že v 18. storočí ske orchestre, na čo musíme byť skutočne bolo vibrato používané veľmi úsporne, v podstate V prípade dobových dychových nástrojov sa hrdí. Odlíšiť sa dajú tiež americké orchestre, ako ozdoba. Je známy list Mozarta, v ktorom píše, v porovnaní so sláčikovými zvyknú častejšie používať samozrejme najznámejšie. Rozoznám tiež že počul hobojistu s príšerným vibratom. Vieme kópie. Ako je to s vami? Metropolitný orchester a New York Philhar- teda, že vibrato sa používalo a v tomto prípade ho Vždy som hral a doteraz hrám na originálnych monic. Keď počujem prvý hoboj, viem, toto bolo na Mozarta príliš. Faktom je, že vibrato na nástrojoch, nikdy som nepoužil kópiu. Je to sú newyorskí fi lharmonici. Poviem krátky príbeh. Pred mnohými rokmi som koncertoval v Paríži s dychovým kvintetom Ensemble Wien-Berlin. Kolega z parížskeho orchestra Mojou fi lozofi ou je, že ak interpret má vedomosti mi zavolal s otázkou, či by sme si mohli dať a záujem o historicky poučenú interpretáciu a hrá kávu. Výborne sme sa porozprávali, napokon mi povedal: „Milan, prechádzame z francúz- na modernom nástroji, je to lepšie, ako keď hrá na skeho fagotu na nemecký. Prišiel by si do Pa- historickom bez poznania, čo sa žiaľ často stáva. ríža a pomohol nám s procesom adaptácie?“ Ale ja som odmietol: „Nie, nikdy.“ Nikdy som nehral na francúzskom fagote, som však jeho fanúšikom a z princípu by som nepomohol hoboji alebo fl aute z 18. storočia je oveľa agresív- výhoda, no v istom zmysle i obeť. Na kópiách nikomu pri snahe vzdať sa týchto krásnych nejšie ako na modernom nástroji, je to záležitosť sa hrá jednoznačne ľahšie, pretože dnešní nástrojov. Pozeral na mňa so širokootvorený- fyziky. Ak teda vibrujete príliš, výsledok znie pre- nástrojári urobili určité úpravy, aby sa jedno- mi očami a nechcel mi veriť. Je to však vývoj, hnane. Vrátim sa tiež k Mozartovmu Fagotovému duchšie ovládali. Ja som však k originálom ktorý asi nedokážeme zastaviť. koncertu: rozvedenie 2. časti tvoria len štyri takty, priľnul kvôli ich zvuku, i keď mladší kolegovia no ide o celý hudobný mikrokozmos. Podľa mo- majú s kópiami určite menej problémov. Viem V jednej z vašich kníh píšete, že váš prvý peda- jich vedomostí je to jedno z najkratších rozvedení sa však cez to preniesť. Pred dvomi rokmi Ser- góg vás odrádzal od sólovej kariéry... u Mozarta, ak nie v 18. storočí. Ako je možné po- gio Azzolini súhlasil s účasťou na MEMA len Fagot v mojich mladých rokoch nebol só- vedať všetko, čo má byť povedané, v rámci týchto ak prinesiem môj fagot z roku 1720, aby si na lovým nástrojom. Na svete boli jeden, mož- pár taktov? Až s klasicistickým fagotom som pochopil, o čo ide, v štyroch taktoch je totiž využi- tý celý vtedajší rozsah nástroja. Na modernom S. Azzolini, D. Hrinda a M. Turković ưfoto: archív MEMAƲ nástroji nie, na historickom je to na hrane. Toto je jedna z lekcií, ktorú som sa naučil. Okamžite som túto skúsenosť preniesol na moderný nástroj a premietol ju do expresie.

Ako je to so zvukom, špeciﬁ ckou farbou tónu starých a dnešných nástrojov? Moderný hráč by sa nemal snažiť napodobovať zvuk. No existuje nástroj, ktorý je farbou veľmi podobný historickému fagotu – francúzsky fagot. Je to priamy nasledovník klasicistického nástroja. Žiaľ vo Francúzsku si tento nástroj ponechalo len niekoľko telies, väčšina prešla na nemecké nástroje. Sám hrám na nemeckom nástroji, ale považujem to za škodu, pretože ide skutočne o veľmi špeciﬁ cký zvuk. Väčšina Fran- cúzov si toho však nie je vedomá. Ale napríklad Marc Minkowski hrá na týchto nástrojoch sku- točne úžasne.

V časoch vašich prvých kontaktov s dobovými nástrojmi bola cesta k ich ovládaniu oveľa tŕnistejšia ňom mohol zahrať. (Smiech.) Vlastním štyri no dvaja hráči, ktorí boli sólistami. Jedným ako dnes... pôvodné nástroje, na ktorých však nehrám. z nich bol Maurice Allard, ktorý hral práve Tomu by dnes snáď už nikto ani neveril. Stal som Používam dva nástroje, ktoré patria súboru na francúzskom nástroji. Mojím cieľom bolo sa členom súboru Concentus Musicus v roku Concentus Musicus Wien. Zmeniť nástroj je stať sa sólistom. Ak Vivaldi napísal 37 koncer- 1967 a môj predchodca Otto Fleischmann bol veľmi náročné. Aj vzhľadom na malý počet tov, Weber dva, je tu aj Mozartov či Hindemit- druhým človekom na svete, ktorý hral na sta- skúšok s týmto súborom používam nástroj, na hov koncert, prečo nebyť sólistom? Toto bola rých nástrojoch. Prvým bol Otto Steinkopf v Ne- ktorý som si zvykol. moja naivná predstava. Nebolo to však zau-

15 ROZHOVOR

žívané a môj učiteľ povedal: „To je nemožné.“ Raný Concentus Musicus Wien mal ale nespor- Pôsobili ste ako pedagóg. Aké je dnes vzdelanie Nebolo to od neho nepriateľské, skôr realis- ne unikátny zvuk... interpretov? tické: „Nikto to dlho neskúšal, prečo by si mal To nechcem poprieť, len nám to jednoducho Niekedy mám z toho zmiešané pocity. Z Universi- uspieť?“ Mal som vtedy osemnásť, nechcel ma zabralo oveľa viac času ako modernému or- tät für Musik und darstellende Kunst som odišiel v tomto bláznivom nápade podporovať a sme- chestru. Teraz sme pri Haydnových symfó- v roku 2003, teda oveľa skôr ako som naozaj mu- roval ma do orchestra. Čestne musím priznať, niách robili dve časti – teda približne 20 minút sel. Jedným z dôvodov bolo, že som si uvedomil, že môj učiteľ by bol mal napokon asi pravdu, čistého času hudby – za jednu frekvenciu. Dnes že najviac času mi zaberá príprava študentov na keby som nemal skutočne veľké šťastie. Pô- samozrejme Concentus Musicus nerobí žiadne prehrávky. Keď sme pracovali na Mozartovom sobil som u Bamberských symfonikov, s kto- štúdiové nahrávky, pretože žiadna nahrávacia Fagotovom koncerte alebo výbere z Figarovej svad- rými sme pravidelne nahrávali pre Deutsche spoločnosť si ich nemôže dovoliť. Urobíme dva by, pracovali sme len s miestami, ktoré sa vyžadu- Grammophon a Bavorský rozhlas. Boli to zla- koncerty a je to hotové. Veľmi často je najväč- jú na konkurzoch do orchestrov. Nebol napríklad té časy nahrávacieho priemyslu. Jeden z pro- ším problémom odstrániť ruch z publika. čas na vypracovanie reprízy, ktorá musí byť hraná ducentov ma počul hrať, myslím že v Stamico- vom koncerte, a povedal: „Je to veľmi zaujíma- vé, nechceli by ste sólovú nahrávku pre DG?“ O dva roky som mal dve nahrávky so šiestimi koncertmi, ktoré odštartovali moju sólovú ka- riéru. Bez nich by to asi nešlo, respektíve išlo by to pomalšie.

Ako sa na vás pozerali kolegovia, keď ste sa rozhodli pre dobový nástroj? Bol som vtedy u Viedenských symfonikov a my, ktorí sme hrali so súborom Concentus Musicus, sme boli považovaní za úplných bláznov. Nevie- te si predstaviť, aké zlé recenzie sme dostávali. Ale možno sme napokon neboli vtedy ani takí dobrí. Dnes nahrávame Haydnovu symfóniu, jeho Stvorenie alebo rané Mozartove symfónie tak rýchlo ako moderné orchestre, a nevznikajú M. Turković so študentmi na prvom intonačné problémy ani iné chyby. Na začiatku ročníku Stredoeurópskej hudobnej to tak nebolo, pretože naše vzdelanie vychádza- akadémie ưfoto: archív MEMAƲ ALBRECHT inzercia A5.ai 1 18. 3. 2012 14:27:56 lo a skúsenosti sa len tvorili.

16 4 | 2012 ROZHOVOR

úplne inak. Inými slovami: nemohol som sa kon- Ste sólistom, dirigentom, pedagógom, komor- centrovať na intelektuálny obsah diel, všetko bolo ným hráčom, píšete knihy. Ako to všetko možno Milan TURKOVIĆ (1939) je jedným z mála priveľmi pragmatické. Žiadny Mozart či Quantz, stihnúť? fagotistov, ktorým sa podarilo získať svetové niekedy som musel dokonca povedať študentovi: Už nevystupujem ako sólista, prestal som pred renomé. Množstvo jeho nahrávacích aktivít „Viem, že tento príraz musí byť krátky a pred do- tromi rokmi. Odohral som Mozartov Fagotový je obdivuhodné: 15 sólových CD, takmer 40 bou, no ak to urobíš na konkurze, vyhodia ťa. Tak- koncert v nádhernej Bartókovej sieni v Budapeš- nahrávok ako člen komorných ansámblov a viac že urob to, ako žiadajú, no prosím pamätaj, že to ti. Bol to vynikajúci koncert s dobrým dirigen- než 200 titulov so súborom Concentus Musicus je zlé.“ Momentálne učím len privátne a viem, že tom a kvalitným orchestrom. Dohral som, zišiel Wien pod vedením Nikolausa Harnoncourta. viac nemusím rozmýšľať o konkurzoch, ale o die- z pódia a povedal manažérovi: „Benedikt, toto Ako sólista sa predstavil vo všetkých význam- lach. A pri práci na Šostakovičovej 9. symfónii sa je ten moment.“ Rovnako som prestal hrávať ných hudobných centrách, spolupracoval môžeme rozprávať o sovietskom režime, o Oistra- s Ensemble Wien-Berlin. Neučím. Túto sezónu s poprednými orchestrami (Viedenskí symfonici, chovi, ktorý mi hovoril, ako mu Šostakovič radil som ešte členom Chamber Music Society, ale Štokholmská fi lharmónia, Bamberskí symfonici, hrať kadenciu a podobne... opúšťam aj toto teleso. Medzičasom osemdesiat Mníchovská fi lharmónia, Orchestre de la Suisse percent mojich angažmánov tvorí dirigovanie. Romande, Stuttgartský komorný orchester, Dnes sú teda hudobníci pod tlakom úspechu Saint Louis Symphony Orchestra, Chicago a nedostatok času dozrieť je daňou ... Ako ste sa k nemu vlastne dostali? Symphony Orchestra, English Concert, I Solisti Na druhej strane pozitívnym faktom súčasnej Venoval som sa dirigovaniu ešte ako študent Italiani, NHK Symphony Tokyo) pod vedením situácie je to, že máme tak veľa vynikajúcich fagotu, teda 15–16-ročný. Išlo o úplnú náho- špičkových dirigentov (o. i. Ch. Eschenbach, hudobníkov. Pýtam sa však, koľkí z nich majú du. Moja matka, ktorá bola dlhú dobu vdo- C. M. Giulini, N. Harnoncourt, N. Marriner, aj dostatočné intelektuálne zázemie. Niekedy va, napokon stretla osudového muža. Stal T. Pinnock či W. Sawallisch). Bol zakladajúcim počúvam huslistu a mám pocit, že nestrávil ani sa ním Fritz Zaun, zhodou okolností veľmi členom Ensemble Wien-Berlin, je členom Con- okamih uvažovaním o kontexte Mozartovho známy dirigent v Düsseldorfskej opere, tiež centus Musicus Wien a Chamber Music Society koncertu, nechápe čo znamená „alla turca“... Opery v Grazi, ale aj Záhrebskej fi lharmónie. v Lincolnovom centre v New Yorku. Ako dirigent Požiadal som ho, aby som mohol u neho štu- spolupracoval s Viedenskými symfonikmi, Ra- V hudbe možno teda za istých okolností do- dovať. Zaoberali sme sa vždy repertoárom, dio Symphonie Orchester Wien, Viedenským siahnuť presvedčivý výsledok i bez poznania kon- ktorý práve dirigoval. Potom som si urobil komorným orchestrom, Cameratou Salzburg, textu. meno ako fagotista a dirigovanie som odložil milánskym Verdiho orchestrom, Orchestra Sin- Áno, ale ide samozrejme o dilemu. Môže sa do zásuvky. Niekedy pred tridsiatimi rokmi fonica di Roma, Taiwanským národným orche- stať, že ide o takých výnimočných hudobníkov ma s ponukou koncertu oslovil taliansky ko- strom, Tokijským metropolitným orchestrom, a hrajú tak úžasne ako tí z Lincolnovho cen- morný orchester. Taliani radi vyžadujú, aby Českou fi lharmóniou a ď. Uskutočnil turné po tra, že si poviem: „Je mi jedno, či vedia niečo sólista aj dirigoval. Tak som to skúsil a bol to USA s Wyntonom Marsalisom, ktorý mu venoval o Quantzovi, Telemannovi alebo Mattheso- úžasný zážitok. Spočiatku som mal problémy, svoje Kvinteto pre fagot a sláčikové kvarteto novi.“ V prípade, o ktorom som rozprával, mi hoci som už predtým dirigoval dychové zos- “Meeelaan”. Jeho diskografi a zahŕňa 4 nahrávky moja manželka o nahrávke Brandenburských kupenia. Ale nasledovali ďalšie angažmány Mozartových fagotových koncertov, koncerty koncertov s týmto súborom povedala: „Môžeš a približne pred pätnástimi rokmi to začalo C. Mariu von Webera, 5 Vivaldiho koncertov, mi hovoriť o štýle koľko chceš, mne sa toto na- byť skutočne vážne. Medzičasom som diri- koncerty J. Ch. Bacha a Koželuha, A Fiddler´s študovanie aj tak páči najviac.“ Pre niektorých goval Viedenských symfonikov, Viedenský Tale Wyntona Marsalisa či profi lové 2-CD Bas- poslucháčov i pre mojich kolegov z konzerva- rozhlasový orchester, Cameratu Salzburg, soon Extravaganza. Jeho najnovšie CD, na tória, ktorí sledujú určitú líniu a v rámci nej sú Pražskú fi lharmóniu. Naposledy som si vy- ktorom diriguje Selmer Saxharmonic, získalo skutočnými špecialistami a vedia pravdepo- tvoril vynikajúci vzťah s Pražskou komornou prestížnu cenu Echo Klassik Award. R. 2009 dobne oveľa viac ako ja, môže byť táto myšlien- fi lharmóniou. V decembri budeme opäť spolu zaradil japonský časopis Ongaku no M. Turko- ka veľmi kontroverzná. Špecializácia však nie- vystupovať v Rudolfi ne a v Musikvereine vo vića do zoznamu najzaujímavejších dirigentov. kedy môže človeka zbavovať nadhľadu. Vždy Viedni. S týmto orchestrom som sa stretol na V rakúskej televízii ORF moderoval dva roky som sa zaoberal viacerými oblasťami, zvlášť Stredoeurópskej hudobnej akdémii v Poprade vlastnú reláciu. Je autorom troch kníh. odkedy sa venujem dirigovaniu. a hneď to medzi nami zaiskrilo.

Ako podujatie, koncipované naprieč umelec- sa vráti aj fenomenálny taliansky fagotista eduMEMA 2012 kými disciplínami, ponúkne eduMEMA maj- Sergio Azzolini, novými tvárami budú žia- strovské kurzy z oblasti hudby a tanca, kurz re- daný americký „moderný“ huslista ruského Keď sa roku 2009 objavila na Slovensku portážnej fotograﬁ e, workshopy, okrúhle stoly, pôvodu Dmitri Berlinsky, uznávaný vše- Stredoeurópska hudobná akadémia MEMA, prednášky i projekt kontinuálneho vzdelávania stranný ruský klavirista Alexei Lubimov či zaznamenala veľký ohlas medzi účastníkmi pre pedagógov konzervatórií a učiteľov ZUŠ. charizmatický slovenský huslista Miloš Va- i lektormi. Medzinárodný projekt iniciovaný Široká verejnosť si bude vyberať z ponuky at- lent, umelecký vedúci súboru Solamente na- Annou Hrindovou, ktorého cieľom bolo po- raktívnych koncertov a výstav. turali a člen viacerých medzižánrových pro- zdvihnúť úroveň interpretačného umenia na Srdcom eduMEMA sú majstrovské kurzy pre jektov. Vyučovať budú opäť aj pedagógovia- Slovensku, priniesol do Popradu majstrov- hudobníkov. Po prvom ročníku s exponovanou špecialisti na starú hudbu z viedenskej Kon- ské kurzy z oblasti hudby i tanca, koncerty, barokovou hudbou, otvára eduMEMA 2012 servatorium Wien Universität. výstavy, workshopy a okrúhle stoly. majstrovské kurzy, ktorých hlavnou témou Roku 2012 Stredoeurópska hudobná aka- budú možnosti aplikovania princípov tzv. his- Majstrovské kurzy eduMEMA 2012 démia, tentoraz ako eduMEMA, opäť otvára toricky poučenej interpretácie na moderných Poprad, 2.-8. 5. 2012 svoje brány všetkým, ktorí majú chuť obja- nástrojoch, s dôrazom na hudbu 18. storočia. uzávierka prihlášok so žiadosťou vovať nové – širokej verejnosti, študentom, Podobne ako na MEMA 2009, aj roku 2012 o štipendium: 15. 4. 2012 pedagógom, mladým profesionálom, teore- bude hlavnou osobnosťou eduMEMA prof. Mi- uzávierka prihlášok bez žiadosti tikom... Miestom inšpiratívnych stretnutí lan Turković, svetoznámy fagotista a dirigent, o štipendium: 25. 4. 2012 bude nielen Poprad, ale aj Košice, Európske člen legendárneho súboru Concentus Musicus hlavné mesto kultúry 2013. Wien Nikolausa Harnoncourta. Na eduMEMA Viac info: www.edumema.eu

17 SKLADBA MESIACA

Jean Sibelius Symfónia č. 4 a mol op. 63 (1911)

Robert KOLÁŘ

„Det är synd om människorna.” 1 August Strindberg, Hra snov

cií, ktoré v tom čase v orchestrálnej hudbe predstavovali diela Richar- Jean Sibelius. Portrét od A. Galléna da Straussa, Debussyho či Ravela. Vykročenie do neznámeho terénu Kallelu [foto: archív] prinieslo veľmi zvláštnu a pri prvom dotyku temne a ponuro pôsobiacu hudbu, no zároveň silne apelatívnu autorskú výpoveď, aká sa v Sibelio- vej tvorbe dovtedy nevyskytla. Štvrtá symfónia je jedným z najsilnejších a emocionálne najkoncentrovanejších Sibeliových diel vôbec, zvláštnym spôsobom vyčnieva spomedzi jeho prístupnejších a častejšie hrávaných kompozícií. Tým akosi automaticky motivuje k hľadaniu príčin – sibeli- ovská literatúra ich uvádza viacero a sú rozličného druhu. K interpretáciám zvádzajú najmä biografi cké momenty, zvlášť skladate- ľov „dotyk so smrťou“. Roku 1908 sa prejavili následky Sibeliovho sklo- nu k „veľkomestskému“ životnému štýlu v podobe rakovinového nádoru v hrdle. Podstúpil niekoľko operácií v Berlíne a hoci bol nádor odstrá- nený, skladateľ žil istú dobu v obavách z recidívy. Na niekoľko rokov sa vzdal alkoholu aj fajčenia obľúbených cigár a pokušenia číhajúce počas koncertných turné a pri návštevách európskych metropol naňho museli pôsobiť trýznivo. „Aký som len vtedy bol blázon!“ povzdychol si neskôr na margo svojho odriekania...3 Hudbu Štvrtej symfónie mnohí tiež dávali do súvislosti s cestami do ru- rálnych oblastí Karélie, ktoré Sibelius podnikol v rokoch 1909 a 1910. Zážitky z neporušenej prírody planiny okolo mýtickej hory Koli, spoz- nanie archaického štýlu prednesu rún – ozveny toho všetkého možno s trochou fantázie hľadať v symfónii. Snažil sa to vyzdvihnúť (silne pritom brnkajúc na nacionalistickú strunu) kritik Karl Fredrik Wase- nius, keď tieto cesty (s detailnými topografi ckými údajmi) načrtol ako hlavný ideový motív diela. Sibelius obratom reagoval, aby Waseniove domnienky vyvrátil, a celú vec odľahčil tým, že zrejme majú do činenia s topografi ckým popisom jeho ciest, ktorý podal úzkemu kruhu priate- ľov na prvého apríla (premiéra symfónie sa totiž konala 3. apríla).4 Či išlo o reálnu udalosť, alebo žart, Sibelius dal jasne najavo, čo si o po- dobných výkladoch svojich diel myslí.

N  

B    Omnoho vecnejšie a bez pátosu hovorí sibeliológ Tomi Mäkelä, keď hu- dobný jazyk Štvrtej symfónie dáva do súvislostí s kontextom hudobného Citát z hry svojho obľúbeného dramatika uviedol Jean Sibelius (1865– vývoja v prvom desaťročí minulého storočia. Svoj článok o kontaktoch 1957) údajne po premiére Štvrtej symfónie, keď sa ho istý novinár spý- fínskeho skladateľa s novými kompozičnými trendmi nazýva výstižne tal na jej význam. Niet divu; nové dielo etablovaného fínskeho sklada- „Medzi inšpiráciou a iritáciou“. Sibelius na cestách po Európe načúval teľa pôsobilo vo svojej dobe prinajmenšom enigmaticky a rozporuplné hudbe Debussyho, spoznal Schönbergove skladby pohybujúce sa na reakcie vonkoncom nezaznamenalo iba v provinčných Helsinkách – hranici tonality, ale aj Skriabina. Debussyho Nokturná mu podľa vlast- pískanie a bučanie sa ozývalo pri uvedení v Göteborgu, v Amerike sa ných slov otvorili nové, nepoznané svety, no táto francúzska hudba bola proti nemu zdvihla vlna kritiky (v Bostone ho označili za znôšku „di- jeho naturelu predsa len vzdialená; Schönberg ho irituje, ale aj budí jeho sonantného, unylého mrmlania, ktoré nevedie nikam“), ale ozvalo sa záujem... Cítil, že k prekročeniu vlastného tieňa potrebuje siahnuť k no- aj niekoľko nadšených hlasov. Ako uvádza Sibeliov životopisec Robert vým postupom, hľadať iné, nevyskúšané výrazové prostriedky, no pritom Layton, Arturo Toscanini zareagoval na prevažne negatívne prijatie sa nechcel celkom vzdať tradičných koreňov, a tým do istej miery zná- symfónie americkou kritikou tým, že na program svojich koncertov silňovať svoju hudobnícku prirodzenosť. Napokon vyhlásil, že symfóniu okamžite zaradil jej ďalšie uvedenie.2 skomponoval „na protest proti trendom našej doby“. Tento výrok sa väč- Čo bolo dôvodom takýchto reakcií? Sibelius, autor Symfónie D dur, Fin- šinou interpretuje ako reakcia na dobovú záľubu v hýrivých orchestrál- landie a Husľového koncertu, mnohými pasovaný za ústrednú postavu nych farbách (Strauss, Ravel, Rimskij-Korsakov, možno Skriabin), kto- fínskeho národného obrodenia, zrazu vykročil iným smerom. Celkom rú Sibelius pokladal za povrchnú, no nevieme to s určitosťou.5 A možno nečakane a značne mimo dobového „symfonického mainstreamu“, sa len snažil vyhnúť tomu, aby bol označovaný za „modernistu“, lebo mimo noriem hudby, ktorú dovtedy sám komponoval, aj mimo tenden- tam ani jeho symfónia nesmeruje.

18 4 | 2012 SKLADBA MESIACA

O S Okrem toho tu na seba upozorňuje problematický vzťah metra a rytmu. Všetky štyri časti symfónie sa priam hemžia synkopami a ligatúrami Po zadaní mena autora a názvu diela do vyhľadávača na YouTube sa na prekračujúcimi taktové čiary. V 1. časti takmer chýba pojem ťažkej doby prvom mieste zjaví štúdiová videonahrávka Symfonického orchestra a pravidelnej metrickej pulzácie, čo interpretom značne sťažuje súhru. Švédskeho rozhlasu, ktorý vedie fínska dirigentská star Esa-Pekka Salo- Najzjavnejšie to je v rozvedení, kde Salonen takmer iba mechanicky tak- nen. Výraz tváre mladého dirigenta, jeho gestá a posunky priam vytvá- tuje, aby orchester nestratil orientáciu. Zamlčovanie ťažkej doby taktu rajú ilúziu veľkňaza akéhosi rituálu pre zasvätených, oslavujúceho zbož- pôsobí znepokojujúcejšie ako atonalita... šteného fínskeho skladateľského šamana... Okrem toho možno z jeho tváre odčítať enormnú koncentráciu napätia a podchvíľou jeho následné J   uvoľňovanie. To je motorom hudobného diania v celej symfónii; vlny vzmá- hajúcej sa a zasa ochabujúcej vôle sú zdrojom jej drámy. Na malej ploche Tri skutočnosti nabádajú k tomu, aby sme o symfónii uvažovali ako o spo- to naznačuje hneď vstup 1. časti: violončelá a kontrabasy majú nasadiť jitom celku, hoci sa v partitúre nikde nevyskytuje pokyn „attacca“. Tou vo fortissime, no zároveň con sordini (príklad č. 1). Energický nástup najľahšie postrehnuteľnou je zjavné nadväzovanie záverov 1. a 3. s úvodmi 2. a 4. časti. Druhou, ktorú hlbšie ozrej- mí až pohľad do partitúry, je interval tritónu z úvodného motívu použitý ako stavebný kameň v melodických líniách aj harmonických útvaroch vo všetkých častiach symfónie. K tritónu ešte treba prirátať veľkú septimu, ďalší typický interval pre hudbu prekvitajúcej moderny. Intervalový konštruktivizmus však nie Príklad č. 1: Vstupný motív symfónie, violončelá a kontrabasy. je jediným „tmelom“ hudobného mate- riálu symfónie. Je tu aj hlbšia vrstva sú- motívu vyňatého z celotónovej stupnice sa zakrátko zbrzďuje a redukuje vislostí medzi jednotlivými motívmi. Motív fl auty z 3. časti je akoby skrytý na ostinátne striedanie medzi Fis a E. Nad ním sa pomaly dvíha motív už v 1. časti (2. husle; v epizóde pred začiatkom rozvedenia), niekoľkokrát sólového violončela, tentoraz diatonický, jasne zakotvený v a mol. Neču- v kóde scherza a predznačuje aj úvod fi nále (príklad č. 2). do, že symfónia ponúka mimohudobné interpretácie – veľmi podobné motívy aj gestá počuť v 2. scéne 3. dejstva Debussyho Pelléasa (podzem- P  né chodby starého hradu, kde sa šíri „pach smrti“), aj v úvode 2. dejstva Zlatého kohútika Rimského-Korsakova (cár Dodon a jeho suita v nočnej Azda najlepším príkladom jednoty v rozmanitosti je scherzo. Idylická nála- tme prichádzajú na bojové pole posiate mŕtvolami).6 Tónina a mol a zvuk da bezstarostne nadhodená v jeho úvode netrvá dlho a oblasť vedľajšej témy sólového violončela okrem toho silno evokujú Sibeliovu vlastnú Labuť vracia hudbu k atmosfére 1. časti symfónie. Tok hudby zakrátko preruší kra- tučká tanečná vsuvka. Duo fl áut v rozkoš- níckych terciách a valčíkovom rytme sem vnáša okamih salónnej mondénnosti. Tak- mer rovnaký postup ako v približne v rovnakom čase napísanej Debussyho Preru- šenej serenáde (kde cituje kúsok vlastnej Ibérie). Letmá evokácia Valse triste, ktorý je akýmsi Sibeliovým „danse macabre“, by mohla byť odkazom s podobnými kono- táciami ako Labuť z Tuonely. V skutočnos- Príklad č. 2: Príbuzné motívy z 1., 2., 3. a 4. časti. ti tu však Sibelius nič necituje, iba značne pretvára vstupnú myšlienku scherza. Až z Tuonely, ďalší obraz sugerujúci ríšu smrti. Má byť aj hudba úvodu sym- do takej miery, že to hudbu „vykoľají“ do pôvabnej klamnej reprízy (klarinet fónie pochopená v týchto intenciách? na miesto hoboja a Ges dur namiesto F dur). V kóde sú obe témy scherza pre- Možno stavbu Sibeliovej skladby prirovnať k technike spomenutej tvorené na nepoznanie. Harmonická a metrorytmická nejednoznačnosť me- Strindbergovej drámy? Teda vidieť v nej sled krátkych epizód na prvý nia pôvodnú idylku na nebezpečnú plavbu medzi útesmi a spôsob, akým z nej pohľad bez zjavného súvisu a zaužívaného chápania kategórií času Sibelius vymanévroval, stojí za povšimnutie – tonálne nedefi novateľnú linku a priestoru, no predsa zjednotených „vedomím snívajúceho“, ako píše prvých huslí ukončia tri tiché údery tympanov. Takýto záver musel na dobové Strindberg v úvodnej poznámke k Hre snov? Symfónia miestami naozaj publikum pôsobiť frapantne a nepochopiteľne. pôsobí ako Strindbergovo „prerývané rozprávanie“. Je tu mnoho zvlášt- Doslova prerývaným rozprávaním je aj Il tempo largo, 3. časť symfónie. ností z harmonického hľadiska, no najmä v orchestrálnej sadzbe: napr. Fragmenty melódie blúdia vo vysokom registri fl auty, nasledujú tri takty v 1. časti veľmi zvláštna heterofónia „obnažených“ sláčikových skupín, „pohrebnej hudby“ kvarteta lesných rohov, potom náznaky možnej témy osamotené unisono huslí v najvyššom registri, kde len sotva možno ur- v sólových kontrabasoch a fagotoch, neskôr nekonečné lány synkopo- čiť tóninu, a ešte zvláštnejšia epizóda vystavaná na tremolách sláčiko- vého ostinata – všetko je za sebou radené podobne ako krátke epizódy vých nástrojov doplnených hlbokými tónmi či fragmentmi vstupného Strindbergovej hry. O to prekvapujúcejšie pôsobia momenty, keď sa kús- motívu, kvôli prevládajúcim celotónovým postupom taktiež bez jasnej- ky skladačky pospájajú do súvislej témy, ktorá dokáže nadobúdať mimo- šieho tonálneho ukotvenia. riadnu naliehavosť. Je možno príznačné pre zdržanlivého Severana, že Táto krátka epizóda je rozvedením v sonátovej forme, hoci netradič- tento pohyb sa rozbieha na trikrát, kým konečne dosiahne okamih extázy nej.7 Tónina expozície sa nezhoduje s tóninou reprízy, namiesto kon- a znova sa stiahne do ticha na prahu mlčania. trastu hlavnej a vedľajšej témy tu existuje protiklad tonálne neurčitých a tonálne jednoznačných plôch. Tradičné kvinty lesných rohov v H dur, B   resp. D dur alebo harmonický trojhlas violončiel sa pohybujú na hranici konvenčnosti, no kontext, ktorý ich obkolesuje, im dáva nový zmysel. Po Na začiatku pôsobí fi nále ako odrazenie sa od dna beznádejou zaváňa- blúdení v neistote akoby sa Sibelius vracal späť na dobre známe miesta, júcej predchádzajúcej časti. Radostný pohyb, cifrovanie sólových sláči- do bezpečia. kových nástrojov na spôsob ľudových muzikantov či nečakaný Sibeliov

19 SKLADBA MESIACA

tromf – zvonkohra, ktorej jasný zvuk prináša sluchu úľavu po dlhom obmedzeniach záznamu. Úplný záver symfónie je podaný v tempe, bez súžení hlbokými a strednými registrami – vnášajú do symfónie trochu zvýrazňovania rétorických gest a s určitou odmeranosťou, ktorá však pod svetla. Optimizmus však netrvá dlho. Nad ticho, no energicky pulzujú- Beechamovou taktovkou vyslovene imponuje. cimi sláčikovými nástrojmi v A dur zaznievajú fl auty a hoboj s motívom Zvukovou individualitou zaujme nahrávka Lorina Maazela s Vieden- v Es dur. Kolízia najvzdialenejších tónin vychyľuje rondo z rovnováhy, skou fi lharmóniou z roku 1968 pre spoločnosť Decca (reedícia 2000). ktorá by mala symfóniu doviesť k zdarnému koncu. Posledná strana par- Viedenský hoboj v úvode 2. časti má nezameniteľnú farbu, podobne ako titúry obsahuje takmer viac páuz ako tónov a prináša azda najzvláštnej- viedenské lesné rohy v „pohrebnej“ pasáži 3. časti. Práve v nej prichá- šiu hudbu v symfónii vôbec: stupnicový výstup v sláčikových nástrojoch dzajú interpretačne najsilnejšie okamihy; crescendá v momentoch extá- hrajúcich tremolo sul tasto (akoby zárodok vstupného motívu Siedmej zy majú v tomto naštudovaní enormnú sugestívnosť. To platí aj pre priam symfónie), potom fl auta trikrát nastolí otázku, na ktorú dáva sólový ho- brutálne nastolený úvod symfónie, kde akoby violončelá a kontrabasy boj vždy rovnakú odpoveď – znepokojivo hľadiaci interval veľkej septimy vôbec nerešpektovali pokyn hrať con sordini. (príklad č. 3). Na záver sláčiky v hlbokých polohách, sadzbou pripomína- Svojsky pôsobí aj záznam Štvrtej z kompletu Sibeliových symfónií v podaní júce mužský zbor, ticho zaintonujú kadenciu v a mol. Dirigent a skladateľ Veľkého rozhlasového a televízneho symfonického orchestra v Moskve pod vedením Gennadija Roždestvenského (Melodija 1970). Zvuk má charakteristickú tvrdosť, zvlášť pri plechových nástrojoch a tympanoch. To najmä 1. časti dáva silne expresívny náboj, aký u dnešných orchestrov, vrátane ruských, nepočuť, aspoň nie v takejto podobe. Pevný ťah má aj sláčiková sekcia, vysoké polohy husľového unisona v 1. časti doslova krájajú vzduch... Zvláštnosťou je aj relatívne pomalé tempo 2. časti, ktorá dostá- va trochu „rusky“ ťarbavý nádych, no možno v nej oceniť dirigentovu rozvážnosť, s akou tvaruje jednotlivé detaily – a to platí Príklad č. 3: Dialóg fl auty a hoboja v závere 4. časti. pre celú symfóniu, snáď okrem fi nále, kde sa však Beechamovi nevyrovná žiadna zo spomenutých interpretácií. Leif Segerstam hovorí o okolo prechádzajúcom smútočnom sprievode, Esa-Pekka Salonen ponúka súčasný pohľad na dielo – s virtuóznym orche- iní v tom vidia víťazstvo tonality, hoci sa nezdá, že by ho tu Sibelius neja- strom formovaným aktuálnym zvukovým ideálom, s expresivitou sústre- ko nadšene oslavoval. Sám sa vyjadril, že došiel na hranicu, ktorú nech- denou skôr pod povrchom, seversky zdržanlivou, no citeľne prítomnou od cel prekročiť, pretože sa za ňou nachádza už len šialenstvo alebo chaos. prvého tónu po posledný akord. Rôznorodosť interpretačných výkladov Neznamená to ale, že by nebol spokojný s tým, ako symfóniu napísal. Ne- ukazuje, že Štvrtá symfónia je dodnes živým organizmom. Neexistuje pre potreboval ju zásadne prerábať a revidovať, ako napríklad slávny Husľový ňu nijaký „ideálny“ alebo konečný tvar a každé nové predvedenie absolút- koncert alebo nasledujúcu, vo výraze omnoho svetlejšiu a radostnejšiu ne vylučuje prístup zaťažený stereotypom a rutinou. Symfóniu Es dur, práve naopak. V 40. rokoch sa o nej vyjadril: „... ani dnes v nej nenachádzam jediný tón, ktorý by som vyškrtol, ani nič, čo by V  R D som pridal... Štvrtá symfónia predstavuje veľmi veľkú a podstatnú časť zo mňa. Áno, som rád, že som ju napísal.“8 Relácia Skladatelia, diela, interpreti, štvrtok 26. 4. o 21:00. Veľký rozhla- sový a televízny symfonický orchester v Moskve, Gennadij Roždestven- T  – B, M, R skij. Melodija 1970.

Prvá relevantná gramofónová nahrávka symfónie pochádza z naštudova- nia Sira Thomasa Beechama, Sibeliovho osobného priateľa a propagátora Poznámky: jeho hudby, a London Philharmonic Orchestra pre spoločnosť EMI z de- 1. V slovenskom preklade hry od Milana Žitného táto replika znie: „Škoda tých cembra 1937 (reedícia Naxos Historical 2003). Beecham dielo niekoľko- ľudí.“ Opakovane ju prednáša dcéra boha Indru, ktorá prichádza na Zem a spoz- krát uviedol začiatkom roku 1935 a prostredníctvom rozhlasového preno- náva osudy pozemšťanov. su jeho naštudovanie počul aj skladateľ vo Fínsku, ktorý nešetril slovami 2. LAYTON, str. 67 chvály na dirigentovu adresu. Veľmi spokojný bol aj s pokusným gramofó- 3. tamtiež, str. 69 4. http://www.sibelius.ﬁ /english/musiikki/ork_sinf_04.htm 5. LAYTON, str. 60, MÄKELÄ, T.: Zwischen Inspiration und Irritation. Jean Si- belius und die frühe Neue Musik. Dostupné na: http://www.sibelius-gesellschaft. de/makela1.htm 6. Tým nemá byť povedané, že medzi spomenutými dielami existuje nejaký priamy vplyv; skôr ide o podchytenie hudobných ideí, ktoré v tom období „viseli vo vzduchu“, nezávisle tromi rôznymi skladateľmi. 7. Burnett James v knihe The Music of Jean Sibelius hovorí o symfonickej forme „oholenej na kosť“. ANTOKOLETZ, str. 300 8. cit. podľa: http://www.sibelius.ﬁ

Literatúra:

ANTOKOLETZ, E.: The Musical Language of the Fourth Symphony. In: JACK- SON, T., MURTOMÄKI, V. (eds.): Sibelius Studies. Cambridge: Cambridge Obálka reedície Beecha- Obálka reedície nahrávky University Press 2001 movej nahrávky na CD Lorina Maazela na CD BARNETT, A.: Sibelius. Yale University Press 2007 fi rmy Naxos fi rmy Decca GRIMLEY, D. M. (ed.): The Cambridge Companion to Sibelius. Cambridge: Cambridge University Press 2004 novým záznamom z jesene 1937 a navrhol niekoľko drobných interpretač- LAYTON, R.: Sibelius and his world. London: Thames and Hudson 1970 ných vylepšení, takže výslednú nahrávku možno do veľkej miery pokladať RUBBRA, E.: Sibelius‘s Fourth Symphony. In: The Musical Times, Vol. 75, za zvukovú podobu diela autorizovanú skladateľom. Beechamovo podanie No. 1092. 1934, str. 127–128 STRINDBERG, A.: Hra snov (prel. M. Žitný). Bratislava: LITA 1989 je pozoruhodne rytmicky pevné a bez prehnaných agogických nuáns. Dô- raz je zameraný na fi nále, kde interpretácia podčiarkuje súvislosti s úvod- Notový materiál: nou časťou. Miesta, kde sa zrážajú rôzne tóniny, vyznievajú vďaka vhodne voleným dynamickým pomerom jasne a prehľadne aj pri technických Jean Sibelius Sinfonie Nr. 4 a-Moll op. 63. Leipzig: Breitkopf & Härtel 1982

20 4 | 2012 HUDOBNÉ DIVADLO

dramaticky nosný a psychologicky prepraco- Katarzná košická pastorkyňa vaný. Košičania siahli po verzii (na svetových scénach čoraz častejšie rehabilitovanej), ktorá Keďže každá nová inscenácia vstupuje do is- sa Peter Dvorský stal riaditeľom Opery SND otvára výstup Kostelníčky z prvého dejstva, tého dramaturgického a interpretačného kon- (2010), vystriedal ho na šéfovskom poste ním Janáčkom škrtnutý tesne po brnianskej pre- textu, hádam nezaškodí otvoriť recenziu krát- angažovaný šéfdirigent Paolo Gatto. Jeho miére – zrejme pre obavy z dramatickej regre- kym zhrnutím najnovších dejín opery Štátne- krátke košické pôsobenie ukončili nezhody so sie. Pre hudobno-inscenačnú koncepciu ko- ho divadla Košice. súborom. šickej inscenácie však predstavuje otvorenie Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych Na začiatku aktuálnej sezóny zasadol na šé- škrtu podstatný dramaturgický krok: tvorco- rokov prežívala scéna považovaná v šesťdesia- fovskú stoličku dirigent Karol Kevický, ktorý via smerovali ku kreácii psychologicky kom- tych až osemdesiatych rokoch za jednu z po- pozíciu zastával už v rokoch 2000–2006. Kým plikovanej, viacvrstvovej postave Kostelníčky predných v rámci bývalého Československa však jeho prvé pôsobenie vo viacerých ohľa- v intenciách jej monológu, kde spomína na zložité obdobie. Ťahajúca sa rekonštrukcia doch determinovali nulové skúsenosti s oper- trudné časy spolužitia so svojím nebohým mu- historickej divadelnej budovy (1987–1995) ným divadlom i s riadením súboru, tentoraz sa žom, alkoholikom a tyranom Tomášom Bury- ju odkázala do nevľúdneho prostredia Domu vrátil bohatší o poznatky z dvojročného pôso- jom. Jeho dcéru, Jenůfu, Kostelníčka miluje kultúry, čo mimoriadne nepriaznivo ovplyvni- benia na poste šéfa ostravskej operety, ktorá je a do ich vzájomného vzťahu projektuje vlastné nenaplnené sny, túžby i zlyhania. Ťažko si pre tento výklad predstaviť priliehavejšiu inter- J. Dvorský, J. Fogašová a M. Hundeling ưfoto: L. MlákaƲ pretku, než bola Jolana Fogašová. Umelky- ňa, ktorá sa doposiaľ proﬁ lovala v postavách krásavíc typu Carmen, doslova vyrazila dych nádherne zrelou, herecky i spevácky dokonale prepracovanou koncepciou tragickej hrdinky z mäsa a kostí. Premena dedinskej autority na psychickú trosku na pokraji šialenstva sa odohrala tak plasticky, akoby ju Fogašová na javisku naozaj prežila. Vražda pastorkyninho nemanželského dieťatka nebola premysleným skutkom chladnej strážkyne pseudomorálky, ale skratovým konaním zúfalej mysle. Keď Jenůfe oznamovala hroznú novinu, posled- né z trojnásobného zvolania „Umřel, umřel, umřel!“ už len hystericky vyštekla. V tejto chvíli nastal zvrat – Jenůfa, prijímajúca údel s bolestnou pokorou, priam anticky zmierená, sa dostala do zreteľnej prevahy nad macochou. Tu našla zmysel hudobne netradičná kombi- nácia dramatického, oceľového, až wagne- rovsky majestátneho sopránu Maidy Hunde- lingovej, a vo vzťahu k „tradičným“ Kostelníč- lo divácke zázemie. Prvé mesiace po otvorení súčasťou umelecky ambiciózneho Národního kam neobvykle mladého, lyrického materiálu vynoveného divadla (sezóna 1994/1995) sa divadla moravskoslezského. A zdá sa, že je Jolany Fogašovej. Symbióza Hundelingovej opera síce tešila enormnému záujmu publika, plný odhodlania zúročiť nadobudnuté skúse- scénického crescenda s Fogašovej decres- ale keď vypršalo čaro novoty, opäť sa rozpútal nosti i kontakty a zbaviť košickú operu nálepky cendom bola jednoducho katarzná. Plasticky boj o diváka. Ako nástroj malo poslúžiť uvá- dramaturgicky aj inscenačne konzervatívneho vyznela i postava Števu v podaní maďarského dzanie „diváckych titulov“, čím sa síce budo- stánku. Kevického mentálne spriaznenou spo- tenoristu Zsolta Vadásza. Krásny jasný tenor, val kmeňový repertoár, no zároveň sa znižoval lupracovníčkou je mladá česká režisérka Lin- bezchybná dikcia (!) a neafektovaná, uveriteľ- dramaturgický rozhľad obecenstva. Operný da Keprtová, ktorá obsadila dlhé roky neexis- ná kreácia povrchného dedinského štramáka, súbor v druhej polovici deväťdesiatych rokov tujúci post dramaturga opery. Prvým ovocím ktorého komunita v závere bez milosti zapudí, naštudoval len jednu či dve operné inscenácie ich ambícií je Janáčkova Jej pastorkyňa v hu- dotvorila skvelý dojem z ústredných predsta- za sezónu, v hracom pláne mu patrilo približne dobnom naštudovaní mladého šéfa ostravskej viteľov. V kontexte špičkových hostí pôsobil päť dní do mesiaca. Navyše máloktorá z pro- opery, dirigenta Roberta Jindru a v inscenač- domáci tenorista Jaroslav Dvorský (Laca) dukcií tohto obdobia zaujala po inscenačnej nom pretlmočení skúseného českého režiséra pomerne matne a unavene. či hudobnej stránke, takže stagnácia košickej Michaela Taranta. Výtvarná koncepcia košickej Jej pastorkyne ne- opery pokračovala i v zrekonštruovanej histo- Jej pastorkyňa možno v celoslovenských relá- vybočuje z inscenačnej tradície diela. Je to in- rickej budove. ciách nepatrí do kategórie dramaturgických scenácia v najlepšom zmysle slova realistická. K postupnej konsolidácii Štátneho divadla počinov (Banská Bystrica ju naposledy uvied- Výnimočnou ju robí vyššie spomenutý výklad došlo s nástupom generálneho riaditeľa Petra la v roku 1999, v tejto sezóne ju má popri ŠD ženských hrdiniek a minuciózna herecká práca, Himiča (1999). Do vedomia verejnosti preni- Košice na plagáte aj SND). Do Košíc sa však ktorá sa dala odčítať nielen z ústredných, ale aj kol predovšetkým baletný súbor (umelecký šéf vracia po tridsiatich piatich rokoch a v kon- z menších postáv a z hereckej disciplinovanosti Ondrej Šoth), ale aj opera pod vedením Petra texte štýlových preferencií ostatných dvoch členov zboru. Kompaktnosť tvaru rušila len príliš Dvorského si pomaly získavala stratené reno- desaťročí predstavuje významný posun. Ja- „divoká“ svetelná réžia (najmä v scéne 2. dejstva, mé i divácku priazeň – hoci dramaturgickými náčkovo dielo môže byť vhodným mostíkom kedy Kostelníčka dospeje k rozhodnutiu zbaviť sa ambíciami nesiahajúcimi ďalej než k oslove- medzi osvedčenými romantickými titulmi a na neviniatka) a preludy z onoho sveta (mátožná po- niu čo najširšieho diváckeho spektra a jed- Slovensku stále tabuizovaným dvadsiatym stava s bábätkom vo výstupe Jenůfy v 2. dejstve, noznačným preferovaním bezproblémových, storočím. Jeho hudba je nádherná, komu- keď zistí, že synček nie je v kolíske; či prízrak s tŕ- ľúbivých inscenačných poetík. Po tom, ako nikatívna a emocionálne apelatívna, príbeh ňovou korunou v ruke počas Jenůﬁ nej modlitby

21 HUDOBNÉ DIVADLO

v rovnakom obraze). Oboje pôsobilo v kontexte Zdá sa teda, že košická opera by mohla začať plnokrvnej, realistickej drámy nesúrodo. novú éru. V budúcej sezóne divadlo popri „di- Leoš Janáček: Jej pastorkyňa/hudobné na- Dirigent Robert Jindra potvrdil v Košiciach po- váckom“ Rigolettovi avizuje tiež slovenskú študovanie: Robert Jindra/réžia: Michael vesť janáčkovského špecialistu. Jeho hudobná premiéru Poulencových Dialógov karmelitánok Tarant/ scéna a kostýmy Dana Hávová/Mai- koncepcia je nádherne divadelná, plná napätia, a inscenáciu dvoch jednoaktoviek Pucciniho da Hundeling, Eva Dřízgová (Jenůfa), Jolana potláčaných i vybuchujúcich vášní. Dirigent triptychu – Plášťa a Gianniho Schicchiho. Snáď Fogašová, Magda Málková (Kostelníčka), strhol orchester i javisko k výkonu, ktorý vysoko sa s Kevického koncepciou stotožní aj košické Jaroslav Dvorský, Jan Vacík (Laca), Zsolt prevyšuje bežný košický štandard. Bolo by výbor- publikum. Vadász, Josef Moravec (Števa) a i./Štátne né, ak by sa Kevickému podarilo súbor častejšie divadlo Košice, premiéra 2. 3. konfrontovať s umelcami Jindrovho formátu. Michaela MOJŽIŠOVÁ

Osobnosť v zrkadle historických kontextov Storočnica Zity Frešovej-Hudcovej (27. 4. 1912 – 6. 5. 2005)

Je tak trochu historickým nevďakom, že vo vlnách eufórie nad výsledkami našej novodobej vokálnej pedagogiky takmer celkom zabúdame na zjav, ktorý stál pri samých jej počiatkoch. Český basista a pedagóg Josef Egem sa v medzivojnovom období podpísal pod prevažnú väčšinu prvej generácie slovenských operných pro- fesionálov. Z jeho triedy na bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémii vyšli proﬁ lové sopranistky Opery SND Helena Bartošová a Margita Česányiová, prvá slovenská „koloratúrka” Nelly Bakošová, prvé slovenské „mezzo” či altistky Janka Gabčová a Dita Gabajová, tenorista Štefan Hoza, ktorý svoj veľký vokálny talent obetoval širokospektrálnym službám slovenskej opere v jej začiatkoch. Egem v Bratislave vychoval aj medzinárodnú operetnú divu a prvú Felsensteinovu Car- men Jarmilu Kšírovú, Talichovu preferovanú pražskú Rusalku Žoﬁ u Napravilovú a k jeho absolventkám patrila aj Ludmila Pátková – Hádička Clementisových listov z cely smrti. Súkromne u Egema študovala Mária Kišonová-Hubová, niekoľko rokov aj Anna Hrušovská, od ktorej sa často odvíja existencia „slovenského vokálneho zázraku”, a v roku 1934 v jeho triede absolvovala i Zita Frešová-Hudcová.

Umelecký šéf Opery SND v rokoch 1928–1938 ránu boli vojnové sezóny. Okrem muzikality pú- Mimi z Pucciniho Bohémy Karel Nedbal sa spoliehal pri profi lovaní súboru tal hlas jemným pastelom svetlejších farebných ưfoto: archív SNDƲ na skúsenosť a Egemovým absolventom, resp. odtieňov. Až vzdušná ľahkosť tvorenia tónu, po- absolventkám s výnimkou Bartošovej ponúkal hyblivosť hlasu a bezpečná, jasavá vysoká polo- väčšie príležitosti skôr sporadicky. Aj Hozu s Če- ha umožňovali speváčke stvárňovať aj úlohy spá- náčkovu Jenůfu. Dodnes spomínam na nedeľ- sányiovou využíval predovšetkým v komerčnej jané v stredoeurópskej opernej praxi skôr s kolo- né popoludňajšie predstavenia s jej Mařenkou, operete. Z tohto hľadiska sa javí využitie Zity Fre- ratúrnym sopránom (Mozartova Zerlina, Doni- Vendulkou či Rusalkou. S Frešovou som videl aj šovej až prekvapujúco. Už pred absolvovaním zettiho Norina, Verdiho Oscar, Gilda, Violetta). prvú svoju Bohému, Madama Butterfl y, Fausta akadémie zaskakovala v SND v úlohe Cudzej Rovnako dobre sa cítila v širokej galérii hrdiniek (Margaréta), Carmen (Micaela). Len verdiov- kňažnej v Dořákovej Rusalke, v parte z pohľadu lyrického sopránového odboru. Popri profi lo- ských úloh nepribudlo. Hlas zostal typickým hlasového odboru vonkoncom neadekvátnom vých postavách, ktoré ju potom sprevádzali až lyrickým sopránom s absenciou verdiovské- jej dievčenskému lyrickému materiálu. Frešovej do odchodu z javiska, treba z týchto rokov spo- ho pátosu. Frešovej jemná muzikalita (na aka- ofi ciálny debut sa uskutočnil 19. 1. 1934 v Bize- menúť Mozartovu Zuzanku, Verdiho Leonoru démii absolvovala aj klavír), schopnosť tvorby tovej Carmen v postave Mercedes. Do „poslo- (Trubadúr), Thomasovu Mignon, Pucciniho Liù jemných výrazových, farebných i dynamických venčenia Opery“ na jar 1939 stihla naštudovať a Leoncavallovu Neddu. Umelecké sily venu- poltónov, ušľachtilosť a citová hĺbka prejavu sa tridsiatku operných postáv a postavičiek. Okrem je aj pôvodnej tvorbe. Po Margite z Rosinského naplno uplatnili v dvoch veľkých úlohách z po- vyslovených epizód aj drobné partie vyžadujúce Matúša Trenčianskeho ešte z tridsiatych rokov sledných rokov: Debussyho Mélisande a Janáč- nepochybnú vokálnu kvalitu – Prvú i Druhú les- študuje teraz Marienku z jeho Čalmaka, Kat- kovom Lišiakovi. Nemožno tiež nespomenúť nú žienku v Rusalke, Kolombínu z goldoniov- ku z Holoubkovho Svitania a Evu z opery Túžba ďalšie zástoje v slovenskej opernej literatúre: skej buffy Wolfa-Ferrariho Zvedavé ženy, noha- od toho istého skladateľa. V roku 1942 absolvu- Marku z Krútňavy, Milku z Jura Jánošíka, Ľuto- vičkový part Tebalda v Donovi Carlosovi, Lidun- je niekoľkomesačný študijný pobyt v Ríme u le- míru zo Svätopluka a z roku 1960 veľmi plastic- ku v Smetanových Dvoch vdovách, ktorú spievala gendárneho barytonistu Riccarda Stracciariho, kú postavu dedinskej klebetnice Zuzy Melišky v roku 1936 aj v pražskom ND – spolu s ďalšími koncom zimy 1943 hosťujú spolu s Jankom Bla- v Holoubkovej kontroverznej Rodine. bratislavskými sólistami (Formanová, Bartošo- hom v Kráľovskej opere v Bukurešti ako protago- Patrila k tým, ktorým je vlastné umenie odísť. vá, Blaho, Ruth-Markov, Hájek) pod Nedbalo- nisti Pucciniho Bohémy (je to jej debut v postave Stalo sa tak, keď oslávila päťdesiatku. V lyric- vou taktovkou. Ale boli aj veľké príležitosti – Ja- Mimi!) a Madama Butterfl y. kom odbore už dominovala Anna Martvoňová, náčkov Lišiak z Líšky Bystroušky (hneď v jej prvej Po vojne, až do polovice päťdesiatych rokov, zo školy sa hlásil talent Anny Peňaškovej (Ka- profesionálnej sezóne v SND), aj účasť v legen- patrí k vedúcim sopránom súboru, zvádza- jabovej), z Košíc sa pripravoval prestup Anny dárnych bratislavských premiérach Wagnerov- júc tvrdý konkurenčný súboj s Máriou Hubo- Polákovej. Zita Frešová-Hudcová sa s Operou ho Parsifala (Kvetinové dievča), Šostakovičovej vou. Frešová spieva Paminu a neskôr aj Grófku SND, ktorej obraz spoluvytvárala takmer tri de- Ruskej lady Macbeth (Stará trestankyňa) či Roc- v mozartovských premiérach a hojne slovanský saťročia, rozlúčila svojou obľúbenou Rusalkou. covho Dibuka (Gitel). repertoár – Korsakovovu Snehulienku, Smeta- Prvým veľkým obdobím Frešovej lyrického sop- novu Jitku a Karolínu, Dvořákovu Terinku, Ja- Jaroslav BLAHO

22 4 | 2012 ZAHRANIČIE / AKTUALITY

početné transkripcie. Od polovice 50. rokov V Rakúsku bola objavená doteraz neznáma 20. storočia možno jeho meno nájsť na troch Mozartova skladba. Osemdesiatsedem tak- stovkách titulov pre najznámejšie nahráva- tov označených ako Allegro molto skladateľ cie spoločnosti. údajne skomponoval niekedy medzi rokmi 1767 a 1768. Dielo, ktorého autorstvo je ur- čené záznamom „Del Signore Giovane Wolf- gango Mozart“, no nie je zapísané Mozarto- F. Cerha ưfoto: archívƲ vou rukou ani rukou jeho otca, sa nachádza v 160-stranovom zväzku z roku 1780 spolu s inými skladbami pre klávesové nástroje. Expertka na Mozartovo dielo Hildegard Her- mann-Schneider uviedla, že zmienenú podobu skladateľovho mena používal len jeho otec. Tézu o autorstve podporuje aj fakt, že zväzok obsahuje viaceré Leopoldove skladby. Rakúsky špecialista na hru na kladivkovom klavíri Florian Birsak uviedol na objednávku Mozartovej nadácie v Salzburgu novodobú premiéru štvorminútovej skladby na originál- nom nástroji v skladateľovom rodnom dome. K prekvapivému objavu notového materiálu Rakúsky skladateľ Friedrich Cerha získal došlo počas čistenia podkrovia jedného z his- Ernst von Siemens Music Prize, ktorá torických domov v Tirolsku. býva označovaná aj ako „Nobelova cena za hudbu“. Ocenenie je udeľované od roku

1974 skladateľom, interpretom alebo mu- R. Fleming ưfoto: archívƲ zikológom za výnimočné zásluhy v oblasti hudby. Ernst von Siemens Music Prize v minulosti získali napríklad Hans Werner Hen- bol vyhlásený barytonista Stéphane Dego- ze, György Ligeti, Pierre Boulez alebo Ar- ut, primát medzi inštrumentalistami získal ditti Quartet. Odovzdávanie prestížnej ceny klavirista Alexandre Tharaud (za skvelé sa uskutoční 22. júna v Mníchove. „Napriek CD so Scarlattiho tvorbou!) a skladateľom svojmu veku stále hľadám nové veci. Cesta, roka sa stal Philippe Manoury za dielo La ktorú objavujem, vedie napokon späť ku mne, Nuit de Gutenberg komponované na objed- takto teda súčasne nachádzam aj nové sú- návku Opéra national du Rhin. Kandidáti časti môjho ja. Intenzívne prežívanie hudby na najvýznamnejšie francúzske ocenenia je kľúčom k vlastnému životu – aj pre poslu- sú posudzovaní 350-člennou porotou zlože- cháčov,“ povedal osemdesiatšesťročný skla- nou z 300 reprezentantov všetkých oblastí dateľ, ktorý neprestáva komponovať nové hudobnej branže a z 50 zástupcov verejné- skladby. ho života.

Ikona starej hudby, katalánsky dirigent, hráč Jeden z najväčších operných domov sveta, na violách da gamba a muzikológ Jordi Sa- berlínska Deutsche Oper vypísala v spo- vall získal ocenenie za celoživotný prínos lupráci s Hochschule für Musik Hannsa od Festivalu starej hudby v anglickom Yor- Eislera po prvý raz medzinárodnú sklada- M. André ưfoto: archívƲ ku. Svetoznámy hudobník, ktorý s festiva- teľskú súťaž s názvom Neue Szenen (Nové lom existujúcim od roku 1977 spolupracuje scény) so zacielením na hudobné divadlo. pravidelne, by sa o cenu rád delil so svojou Traja víťazi získajú tvorivé štipendium na Svetoznámy francúzsky trubkár Maurice nedávno zosnulou manželkou, speváčkou 30-minútové dielo, ktorého literárnu pred- André (1933–2012) zomrel 25. februára vo Montserrat Figueras. Ocenenie preberie lohu vytvorí renomovaný berlínsky drama- veku 78 rokov v juhofrancúzskom meste Ur- v júli, kedy bude v Anglicku koncertovať so tik Christoph Nußbaumeder. Premiéra diel rugne. Maurice André pochádzal z baníckej svojím súborom Hesperion XXI. sa uskutoční v apríli 2013 – počas jediného rodiny, v ktorej sa hudba pestovala amatér- večera tak zaznejú tri rôzne hudobno-dra- sky. Aby získal bezplatné štúdium na konzer- matické spracovania toho istého libreta. vatóriu, vstúpil do vojenskej dychovky, no už Pri príležitosti udeľovania tohtoročných Interpretmi budú tri rôzne inscenačné tímy po šiestich mesiacoch zvíťazil na prvej inter- Victoires de la Musique Classique, naj- zostavené na pôde spomenutej Vysokej pretačnej súťaži. Po tomto úspechu nasledo- prestížnejších francúzskych ocenení v ob- školy Hannsa Eislera. Do súťaže sa môžu vali triumfy na prestížnych medzinárodných lasti klasickej hudby, sa stala americká zapojiť mladí skladatelia do veku 35 rokov, interpretačných súťažiach v Ženeve (1955) sopranistka Renée Fleming nositeľkou ti- ktorí budú posudzovaní a vyberaní na zák- a ARD v Mníchove (1963). V medzinárod- tulu Victoire d'honneur. Odovzdanie ceny lade reprezentatívneho úryvku vlastného nom meradle sa francúzsky hudobník presa- i vystúpenie svetoznámej speváckej hviezdy hudobno-dramatického diela. Predsedom dil v 60. a 70. rokoch 20. storočia, kedy rea- boli vysielané v priamom prenose francúz- jury bude renomovaný nemecký skladateľ lizoval sériu brilantných nahrávok na pikolo skou televíziou. Jury svoju voľbu odôvodni- Wolfgang Rihm. trúbke pre label Erato, čím obrátil pozornosť la „jedinečným talentom“ umelkyne, jej „ne- (ďalšie informácie na stránke http://www. hudobného sveta na barokový repertoár. Ne- vyčerpateľným repertoárom“ a „úspechmi deutscheoperberlin.de) obmedzoval sa len naň, na koncerty i nahráv- na všetkých veľkých svetových operných scé- ky zaraďoval okrem pôvodného repertoáru aj nach“. Za najlepšieho vokálneho interpreta (hž)

23 ZAHRANIČIE

Fungujúce divadlo a skvelý Rómeo v Ostrave

Netreba ísť ďaleko, treba však meniť eurá. Takéto nepopisného divadla, rezignujúceho na ilustra- zovať, vkladať do výrazu širokú paletu citových vonkajšie okolnosti sprevádzajú cestu za fungu- tívnosť, pracujúceho so svetlom a symbolmi. a dynamických nuáns. Každá poloha, či v piane, júcim operným domom za česko-slovenskými Prináša zopár vtipných nápadov (projekcie Jú- alebo v gradácii, znela sýto, kultivovane, bez tla- hranicami. Jeho názov znie Národní divadlo liiných detských fotiek, mnohoúčelové využitie ku. Navyše, spolu s Kateřinou Kněžíkovou (Ju- moravskoslezské Ostrava. Navyše, natraﬁ ť na visiacej „klietky“), celkom plasticky a emotívne liette) tvorili vizuálne optimálny pár, ktorý pos- reprízu v decembri naštudovaného Gounodov- kreslí vzťah veronských milencov od vzplanu- teľovú scénu pokojne odohral v spodnej bielizni. ho Rómea a Júlie s jedným z najvychytenejších tia po tragickú smrť. Postavy „druhého plánu“ Tridsaťročná sopranistka je skutočne talentom, predstaviteľov titulnej roly, 36-ročným Ameri- však ostávajú, s výnimkou rozkošnej epizódky jej hlas má dostatočnú silu na vyspievanie drama- čanom Charlesom Castronovom, znamená spo- Stéphana, bezzubé. Nejasné je aj striedanie rea- tických miest partu (koloratúrna dimenzia kon- znať súbor aj s bonusom. listického a štylizovaného slovníka. V navštívený čí vo valčíkovej árii 1. dejstva) a ak sa jej podarí Čo je hodné obdivu a inšpirácie? Napríklad dra- večer mladé, fyzicky zodpovedajúce obsadenie odstrániť isté výkyvy v kvalite tónu a technike, jej maturgia opery. V rozpätí jedenástich mesiacov dokázalo strhnúť a vyčariť vernú ilúziu „tragédie kreácia nadobudne ešte presvedčivejší proﬁ l. Pod ponúkla premiéry Hindemithovho Cardillaca, omylov“. Cillerovu výpravu opäť charakterizujú výbornú úroveň večera sa podpísal aj jasný tenor Stravinského Života zhýralca, Dvořákovej Armi- praktikáble, variujúce hrací priestor. Na otvore- Josefa Moravca (Tybald) a zopár slovenských dy, koncertne Janáčkovu Vec Makropulos. To po- nom horizonte sa vyníma rôzne osvetlený visiaci sólistov. Z hostí lyricky tvárny a vokálne kon- pri spomenutom Gounodovi, Pucciniho Bohéme kváder, priestor, kde sa udejú kľúčové momenty centrovaný Aleš Jenis (Merkutio), z domácich či detskému divákovi určenom Brittenovom Ko- príbehu. S touto koncepciou ladia aj moderne Marianna Pillárová (Stéphano), „živé striebro“ minárikovi. Alebo zasvätené úvody dramaturga poňaté kostýmy Kataríny Holkovej. javiska, šťavnatý a zvučný soprán, či sonórny bas Daniela Jägera pred každým predstavením v bal- Hudobné naštudovanie Tomáša Braunera, jed- Martina Gurbaľa ako Laurenta. kónovom foyeri čarokrásneho Dvořákovho di- ného zo silnej generácie mladých českých diri- vadla. Skvelý most medzi zákulisím a publikom. gentov, bolo veľkým prekvapením. Čítalo parti- Pavel UNGER Ostravčanom môžeme závidieť tiež propagačný túru v intenzívnom dramatickom oblúku, nepod- dvojmesačník a bulletiny s obsažnou dennou ľahlo návnade „presladiť“ lyrické pasáže, zato prílohou. Ale aj pravidelné reprízy v nedeľu po- nič neubralo z citovej naliehavosti Gounodovho Charles Gounod: Roméo et Juliette/dirigent: poludní. romantického rukopisu. Braunerovo plastické Tomáš Brauner/réžia: Peter Gábor/scéna: Gounodov Roméo et Juliette vzišiel zo spoluprá- gesto je presné, dýcha so spevákom, orchester Jozef Ciller/kostýmy: Katarína Holková/Char- ce dirigenta Tomáša Braunera so slovenským pod jeho rukami hrá poddajne a k žiadnym kolí- les Castronovo (Roméo), Kateřina Kněžíková inscenačným tímom v zložení Peter Gábor (ré- ziám aj bez skúšok s hosťom nedošlo. (Juliette), Josef Moravec (Tybald), Aleš Jenis žia), Jozef Ciller (scéna) a Katarína Holková Charles Castronovo bol ideálnym Roméom, (Merkutio) a i./Národní divadlo moravskoslez- (kostýmy). Gáborov druhý operný projekt (po modelujúcim postavu temnou a ušľachtilou ské Ostrava, navštívené predstavenie 18. 2. ostravskej Fedore) zodpovedá typu moderného tenorovou farbou, schopnosťou elegantne frá- Unikátna séria kníh o dejinách hudby

2. vydanie

NOVINKA

Knihy nájdete v ponuke kníhkupectiev a na www.kniznyweb.sk

24 4 | 2012 ZAHRANIČIE

zrozumiteľná, bola zaslúženou hviezdou veče- Valkýra v polčase rozpadu ra. Naganovo uchopenie hudby bolo po dyna- mickej stránke aj vo Valkýre voči spevákom žič- Mníchovský Prsteň Nibelungov pokračuje livé. Precítenými melodickými oblúkmi najmä v prvom dejstve výborne zladil javisko s orches- S premiérovým publikom je to niekedy ťažké. pôsobili sluhovia vo frakoch a bielych rukavič- triskom. S wagneriánmi ťažšie, s mníchovskými wag- kách sťa pohyblivý mobiliár bohov ešte divadel- Donnerovo Heda Hedo a motívy bleskov, kto- neriánmi najťažšie. Žiadny operný dom nie je ne efektne, v prvom dejstve to bol zbor nemých ré v závere Rýnskeho zlata vytvoria biely most tak nasiaknutý Valkýrou ako mníchovské Ná- dievčat so svietivými dlaňami, ktorý rušil inti- do Walhally, sú signálom aj pre začiatok vojny rodné divadlo. Svetová premiéra jednej z naj- mitu stretnutia a subtílne napätie scény Sieg- o zlato a prsteň, ktoré sa potom až do posled- obľúbenejších Wagnerových drám tu zazne- munda a Sieglinde. Paradoxne to však bolo prvé ného momentu v Súmraku bohov Alberich sna- la v roku 1870. Mníchovské publikum, ktoré dejstvo, ktoré by sa po režijnej stránke dalo cha- ží získať. Tie isté blesky sa objavujú aj v hudbe je zhruba raz za desať rokov „rozmaznávané“ rakterizovať ako remeselne najzručnejšie. Krie- búrky z predohry Valkýry. Kriegenburg v nej novým naštudovaním kompletného Prsteňa, genburg inscenoval každý takt, použité rekvizity inscenuje bojovú etudu na otvorenej scéne, na si to veľmi dobre uvedomuje. Ak sa mu niečo neležali samoúčelne na scéne. Z Hundinga Aina ktorú projektuje obrazy vypáleného a zniče- na inscenácii nepáči, bez rozpakov a hlasnými Angera šiel až mráz po chrbte, keď v zlosti me- ného lesa. I tu je vidieť, že si partitúru Valkýry pokrikmi to dá aj najavo. Ani ostatná premié- čom presekol červený melón, aby z neho pred načítal svedomito. Vojnovú náladu dokresľujú ra Valkýry v Bavorskej štátnej opere sa nezao- Siegmundovými očami holými rukami vytlačil sestričky, ktoré v Hundingovom zrube umýva- bišla bez pokusu o škandál. Režisér Andreas šťavu, dávajúc mu tým najavo svoju pohŕdavú jú na márach telá padnutých bojovníkov. Kriegenburg sa rozhodol inscenovať to, čo všetky doterajšie inscenácie igno- rovali – tátoše, o ktorých spievajú Valkýry vo svojej Jazde zo začiatku tretieho dejstva. A tak sa ešte pred prvými taktami tohto wag- nerovského superhitu ozý- valo z javiska syčanie, vzdy- chanie a rytmický dupot dobrých dvoch tuctov dl- hovlasých tanečníc sformo- vaných do divokého kon- ského baletu v choreograﬁ i Zenty Haerterovej. Zvu- kový efekt prechodu z tejto vydupanej introdukcie do samotnej hudby Jazdy Val- kýr žiaľ nevyšiel, publikum ho totiž prehlušilo ironic- kými volaniami po prídav- ku a hlasným dožadovaním sa hudby, ktoré sa miešali s nadšenými výkrikmi libe- rálnejšej a divadelným ex- perimentom otvorenejšej časti publika. Ak sa tu režij- Jazda Valkýr ưfoto: W. HöslƲ ný tím usiloval o „coup de théâtre“, jeho snaha bola márna. Nápad to nebol zlý, no celkovej koncep- pohostinnosť a výzvu na raňajší duel. K úspe- Základnou charakteristikou celého Prsteňa cii i dramatickej a zvukovej účinnosti by pro- chu prvej časti mníchovskej Valkýry sa pričinili je rozprávanie. Ani vo Valkýre sa inscenačný spela kratšia tanečná vložka. Samotná Jazda aj obaja protagonisti súrodeneckého milenecké- tím nesnažil o jeho novú divadelnú definíciu. Valkýr nepriniesla žiadne originálne scénické ho páru Wälsungov. Klaus Florian Vogt kreo- Epické plochy plné retrospektívnych monoló- riešenie. Kŕdeľ Valkýr nechal Kriegenburg po- val Siegmunda s takým podmanivým lyrickým gov a teichoskopických pasáží uchopil Krie- behovať pomedzi koly s nastoknutými telami nábojom v hlase, zrozumiteľnosťou a s čisto „vy- genburg so znalosťou naratívneho náboja bojovníkov. Ani kožené opraty, ktoré celý čas pichnutými“ výškami, že sa pri ňom nedalo ne- hudby. Jednou z najväčších režijných výziev držali v rukách, plieskajúc s nimi o podlahu, myslieť na tragicky zosnulého Fritza Wunderli- Valkýry je veľký monológ Wotana, v ktorom nepôsobili príliš nápadito. cha, ktorého mali mnohí premiéroví diváci ešte rekapituluje udalosti okolo ukradnutého zla- Režijnú koncepciu z Rýnskeho zlata, ktorej in- stále v pamäti ako legendárneho Tamina. Vogto- ta Rýna. U Kriegenburga je skutočnou a je- tenciou bolo rozprávanie príbehu o mocou po- vo Winterstürme wichen dem Wonnemond znelo dinou tragickou postavou Wotan, nie Brünn- sadnutých bohoch pomocou tiel „pozostalých“ jemne, trochu nesmelo, s predpísaným a vo Vo- hilde, ktorá je svojím charakterom beztak len po svetovom požiari zo Súmraku bohov (HŽ gtovom podaní aj kultivovaným pianom. Anja časťou Wotanovej vôle. Vo svojej kancelárii 3/2012), sa snažil režijný tím rozviesť aj v druhej Kampe v červených šatách prazvláštneho strihu s oštepom ako trofejou na stene a obrazom hudobnej dráme štvordielneho cyklu. Zborové (kostýmy: Andrea Schraad) pôsobila opticky romanticky dramatického lesa to bol veľmi choreograﬁ e však na rozdiel od fantastických tak trochu ako vrabčiak, no jej Sieglinde s nád- ľudský Wotan, zmietaný medzi vlastnými ide- obrazov z Rýnskeho zlata vyznievali vo Valký- herne dýchanými frázami a bezostyšne mäkkým álmi a povinnosťou dodržať zmluvu, na kto- re často nemiestne. Zatiaľ čo v druhom dejstve nasadením výšok, artikulačne korektná a vždy rú ho nástojčivo upozorňovala Fricka, ktorá

25 ZAHRANIČIE

odsudzujúc incest Siegmunda a Sieglinde Vysokú latku inteligentnej réžie z prvého dej- Mníchovský Ring ponúka po prvom polčase drží stranu Hundingovi. Tragického hrdinu stva sa žiaľ nepodarilo inscenačnému tímu rozpačitú bilanciu. Fantastické spevácke výko- podal Thomas Mayer s rešpektom. Hlaso- udržať až do konca. Scéna stretnutia Sieg- ny však opäť vysielajú do Bayreuthu jasnú vý- vo to nebol práve najsuverénnejší Wotan, no munda s Brünnhilde priniesla všetky klišé sta- zvu. Jubilejná produkcia Franka Castorfa, kto- jeho miestami úzko pôsobiace výšky výbor- tickej réžie. Neprekvapila ani záverečná scéna rú tam plánujú na budúci rok, nebude mať ani ne zapadli do psychogramu postavy. Sophie ohňového čara. Kriegenburg ustlal Brünnhil- zďaleka také jednoduché ukuť lepší Prsteň. Koch bola aj vo Valkýre noblesnou Frickou. de na vyvýšenej podeste v strede obrovského Elegantne a trblietavo pôsobili nielen jej šaty. prázdneho javiska. Plamennou brázdou toh- Robert BAYER V hlasovom registri oceľovo lesklá, avšak s ci- to improvizovaného valkýrieho brala sa po- teľnými problémami pri prechode do hrud- pri projekcii šľahajúcich ohňových jazykov ného registra. Absolútnym sklamaním bola na bočné portály a zadný prospekt stal ho- Richard Wagner: Die Walküre/hudobné naštu- Brünnhilde Katariny Dalaymanovej, ktorá riaci had z Nibelheimu. O efektný záver sa dovanie: Kent Nagano/réžia: Andreas Kriegen- bola živým svedectvom skutočnosti, aké ťaž- postaral Kent Nagano a plne znejúci Bavor- burg/scéna: Harald B. Thor/kostýmy: Andrea Schraad/choreograﬁ a: Zenta Haerter/ Klaus ké je dnes nájsť speváčku schopnú zvládnuť ský štátny orchester. Napriek bohatej tradí- Florian Vogt (Siegmund), Thomas J. Mayer tento náročný part. Nečistá stredná poloha, cii a skúsenosti s touto partitúrou rozprestreli (Wotan), Ain Anger (Hunding), Anja Kampe forsírované a rozkývané výšky nenechávali v orchestrisku leitmotivické pradivo ľahké ako (Sieglinde), Katarina Dalayman (Brünnhilde)/ priestor pre presvedčivé herecké stvárnenie organza. Po damasku a mušelíne, na aké sme Bayerische Staatsoper, premiéra: 11. 3. postavy. u Wagnera zvyknutí, tu nebolo ani slychu.

Krehký modroﬁ alový sen v parížskej Opéra Bastille

Z času na čas sa na javiskách operných diva- sa, že do hľadiska Opéra Bastille som si v po- ry Philippe Jordan. Spolu s vynikajúco dispo- diel objaví inscenácia, ktorú buď vkus publika, sledný večer zimnej debussyovskej série sadal novaným, nesmierne mäkko a diferencovane šikovnosť režijného tímu, či vydarená hudobná bez nejakých extra veľkých očakávaní. Štyri ho- znejúcim Orchestrom Národnej opery rozpre- interpretácia povýšia do stavu akejsi nadčaso- diny tête à tête s impresionistickým hudobným strel jemne sa vlniaci, organický zvukový kobe- vej ikony. Stane sa domácim rodinným strieb- divadlom plným skrytých metafor a symbolov rec. Jordanov cit pre impresionistickú symboli- rom operného domu a repertoárovou ozdobou ma však opäť utvrdili v tom, aký priepastný roz- ku naplno vyšiel v scéne, kde Golaud nalieha na a nad jej stiahnutím z hracieho plánu sa uvažuje diel je vo vnímaní artefaktu skrz audiovizuálne malého Yniolda, aby mu vyjavil Mélisandinu ne- asi tak, ako o prípadnom odstránení Mony Lízy médium a jeho živou prítomnosťou, ktorá na veru a Pelléovu zradu: výrazovo a farebne asis- toval temnému barytónu Vincenta Le Texiera a priam gniavil jemný soprán Julie Matheveto- vej. Ani tu však nešla subtílna práca s dynami- kou na vrub zrozumiteľnosti textu. Zdržanlivý, no o nič menej hutný „sound“ Orchestra Národ- nej opery je v európskych pomeroch už pomaly raritou. Podobne ako „malá morská panna“ Elena Tsallagova, ktorá svojou akrobatickou ohybnosťou bezo zvyšku naplnila Wilsonovu štylizovanú baletnú choreograﬁ u. Nielen útlou postavou, ale aj zvonivým sopránom tmavšie- ho zafarbenia bola ideálnou Mélisandou. Sté- phane Degout ako Pelléas jej bol vďaka svojmu vysokému barytónu harmonicky príťažlivým a takmer rovnocenným partnerom. Čerešnič- kou na torte bola Geneviève Anne Sophie von Otterovej a Franz Josef Selig ako kráľ Akrel, ktorého disciplinovaný a celý čas v piane vedený obrovský bas pôsobil až dojemne. S. Degout a E. Tsallagova ưfoto: Ch. LeiberƲ Zostávajúc verný impresionistickej interpre- tácii Philippe Jordan pôsobivo demonštroval, koľko Parsifala a Tristana je v Debussyho z parížskeho Louvru. Jednou z takýchto ikon je diváka pôsobí silou svojich farieb, tvarov a zvu- hudobnej matérii. Ak sa mu to pri jeho bay- aj inscenácia Debussyho impresionistickej ope- kov. Wilsonov Pelléas pôvodne koncipovaný pre reuthskom debute toto leto podarí ukázať ry Pelléas et Mélisande z dielne Roberta Wil- širokouhlú scénu v Salzburgu vynikajúco za- i v opačnom garde, festivalové divadlo na Zele- sona. Vznikla ako koprodukcia Salzburských padol aj do parížskej Bastilly. A to nielen preto, nom vŕšku čaká veľká hudobná udalosť. slávností a Parížskej opery, na javisku ktorej sa že Francúzi sú už tradične naklonení inscenač- pravidelne objavuje už niekoľko rokov. nej poetike, ktorej dominuje skôr dekoratívny Robert BAYER Pre bastillskú scénu bolo len otázkou cti, aby si a výtvarne atraktívny estetický štýl. Wilsonov popri prípravách na budúcoročné dvojité wag- koncept fungoval bez ohľadu na divácky vkus. nerovsko-verdiovské jubileum, vrhajúce svoj Jeho symbolistické divadlo pozostávajúce z mi- Claude Debussy: Pelléas et Mélisande/ diri- tieň už aj na aktuálnu sezónu, nezabudlo pri- nimalistických „slow motion“ gest, ponorené gent: Philippe Giordan/réžia: Robert Wilson/ Stéphane Degout (Pelléas), Vincent Le Texier pomenúť ani tohtoročného domáceho jubilanta do detailne prepracovaného svetelného dizajnu (Golaud), Franz Josef Selig (Arkel), Elena Clauda Debussyho (1862 – 1918). modrých a ﬁ alových tónov, vynikajúco koreš- Tsallagova (Mélisande), Anne Sophie von Ot- S princípmi symbolistického divadla Roberta pondovalo so symbolizmom libreta a Debussy- ter (Geneviève) a i./ Opéra Bastille, navštívené Wilsona je vďaka početným videonahrávkam ho partitúry. O jej znenie sa postaral aj v tento predstavenie 16. 3. oboznámený azda každý operný kritik. Priznám večer mladý a nadaný šéfdirigent parížskej ope-

26 4 | 2012 ČO POČÚVA Vladimír Leksa vedec

Inokedy, nohu som mal už zrastenú, všimol som si vo výklade predajne Opus na slnečnej strane námestia inú platňu s jablkom. Volala sa Bez počasia. Meno Ivana Štrpku mi veľa nehovorilo, Deža Ursinyho som poznal z muzikálu Neberte nám princeznú – ten sa mi veľ- mi páčil –, tak som si ju kúpil. Odvtedy som sa už veľakrát sťahoval – detská izba dnes už nie je moja – a my si všade so sebou nosíme základné veci, ktoré tvoria náš domov. Ich jedenásť albumov medzi ne patrí. Pri ich počúvaní sa cítim doma aj v aute. Rástol som teda najmä na rockovej muzike a dodnes ju rád počúvam, naposledy napríklad Nový album od No Name. Kosti mi však spevneli z inej muziky, prastarootcovskej, bohatej na vitamíny – už ako žiak ĽŠU som musel navštevovať koncerty klasickej hudby. Chodil som na ne ale s pote- šením. Napriek tomu som mal pred klasickou hudbou dlho bázeň; až som [foto: archív V. Leksu] sa jedného septembrového večera od- hodlal pustiť si súbor štyroch platní Mžítidovlasú – šíril sa fortissimo detský soprán zo zo Supraphonu, kúpila ho naša dobrá všetkých kútov. Mal som päť rokov a bola to moja mama, s operou Don Giovanni pod obľúbená pieseň. Jačal som o to hlasnejšie, nevediac taktovkou Karla Böhma. Keď sa ra- čo spievam. Dnes už viem, že bola o kvapkách ran- mienko s ihlou zdvihlo z druhej strany ného dažďa v čiernych vlasoch navždy stratenej milej štvrtej platne, znovu som ho položil a že ju zložil a spieval Ladislav Štaidl. Tú pieseň mám na prvú stranu prvej platne. Ten záži- stále rád. tok nanovo a natrvalo nastavil moje O rok neskôr som už chodieval do školy, dvakrát do vnímanie – klasická hudba, a Mozar- týždňa s puzdrom v ruke, v puzdre husle. Mít talent, tova zvlášť, sa stala pre mňa žriedlom co měl Paganini spieval som si s Karlom Gottom živej vody. Okrem Wolfganga Amadea cestou do ľudovej školy umenia. Nemal som; výuku mám rád Bacha, Haydna, Beethove- som po ôsmich rokoch zavŕšil bez väčších ovácií. Tú na, Dvořáka, Čajkovského, Janáčka, pieseň, zložil ju Karel Svoboda, si však stále rád vy- Prokoﬁ eva, Góreckého, Lišku a ďal- počujem. ších. A napokon s troškou hanby pri- Ako školák s veľkým rešpektom odkukávajúc od znávam, že iba celkom nedávno som o päť rokov staršieho brata som si svoje hity zapi- zistil, aj vďaka Rádiu Devín, že sme soval do zošita. Na vrchole môjho rebríčka sa ocitla krajinou bohatou nielen na pramene pesnička Ikamzesam. Nepamätám sa, kedy som po minerálnych vôd, ale aj skvelej hudby prvý raz počul Beatles, akoby som ich poznal od- – objavil som Moyzesa, Zeljenku, Sal- nepamäti. Doma sme mali kufríkový gramofón; na vu, Bergera, Godára, Breinera, Šeba- ňom si brat púšťal platňu s jablkom, ktorá nejakým na, Machajdíka, Borzíka a ďalších. zázrakom vyšla v licencii v Supraphone. Dostal ju od našej dobrej mamy, ktorá Nepoviem, že hudba, ktorú rád počúvam, je veselá alebo vážna, ľahká či náročná, ju dajakým iným zázrakom odkiaľsi pričarila. Ten hit sa v skutočnosti volal Here poviem len, že keď ju počúvam, tak sa struny mojej duše naladia a ja si pripadám Comes the Sun a Abbey Road je dodnes mojou najmilovanejšou platňou Beatles. v tej chvíli čistý – ako keď „pestrý vták vyletí z húštiny stromu“. Jedného dňa vo februári, viem to presne, mal som celú nohu v sadre, naladil brat na gramorádiomagnetofóne značky Europhon talianskej výroby na veľmi krátkych vlnách východnej normy Tretí program Poľského rozhlasu. Odtiaľ sme po prvý raz Vladimír LEKSA (1972) počas štúdia biochémie na Prírodovedeckej počuli Deep Purple, Pink Floyd, Genesis, Yes, Pavlov’s Dog, Kate Bush, Petra fakulte Univerzity Komenského vydával časopis Kyvadlo. Doktorát získal Hammilla či Marillion; odtiaľ sme spoznali jedinečnú poľskú hudbu. Keď sme sa v r. 2002 vo Viedni, za doktorandskú prácu bol ocenený Rakúskou imu- o pár rokov vydali do sveta, severný signál sme stratili. Nie všetko, čo som vtedy nologickou spoločnosťou. Dnes vedie výskum na Medicínskej univerzite pri rádiu do noci nasával, mi zahasí smäd aj dnes. Podľa tej vlnovej dĺžky som si vo Viedni. Svoje vedecké práce v oblasti imunológie a nádorovej biológie však zameral základné súradnice – rock, neskôr jazz. Vďaka tomu obdobiu ma dnes publikoval v prestížnych vedeckých časopisoch. Okrem toho skladá piesne teší počúvať Stevieho Wondera, Rush, Milesa Davisa, Joea Zawinula, Bobbyho na gitare a píše blogy o vede a umení. McFerrina, Johna Martyna či Phila Collinsa, obzvlášť ten mi je blízky. Tá hudba so mnou rastie a (do)spieva.

27 JAZZ

Paweł Kaczmarczyk v Slovenskom rozhlase „V prvom rade, toto nie je jazz,“ hovoril 28-ročný klavirista po skončení vystúpenia svojho Audiofeeling Bandu v Komor- nom štúdiu Slovenského rozhlasu. Od vydania albumu Complexity in Simplicity (ACT Records 2009), ktorý sa zaslúžene stal senzáciou, a od pamätného koncertu kapely na štiavnickej Jazznici uplynulo pár rokov, takže opätovné zažiarenie tejto hviezdy nad naším územím sľubovalo ďalší výnimočný zážitok.

Pre Poliakov bol tento večer (16. 2.) fakticky rutin- nou zastávkou na namáhavom 15-dňovom turné, P. Kaczmarczyk foto: P. Španko ktoré z prevádzkových dôvodov podnikli len v zá- kladnej zostave jazzového tria. Oproti veľkoryso aranžovaným a zvukovo hedonistickým plochám spomenutého albumu to bol veľký kontrast, no zá- roveň sa tým otvoril priestor pre kreativitu v rám- ci ohraničených možností ponúkaných zreduko- vaným nástrojovým obsadením. Práve v tomto sa ukázala sila poľskej formácie. Tí, čo album po- znali už predtým, si mohli chýbajúce hlasy dycho- vých nástrojov v duchu doplniť, tí, čo ho nepoz- nali, dostali plnohodnotnú hudobnú informáciu z prehľadných Kaczmarczykových voicingov, tak- že aranžmány na albume (ak si ho zakúpili po koncerte) ocenia ako príjemný bonus. No pri prearan- žovaní skladieb sa tvorivý vklad hudobníkov zďa- leka nekončil. Ich hra už nebola improvizáciou na vybrané témy v prvom pláne, ale skôr ich vsádza- ním do celkom nových kontextov a spájaním do vyšších celkov. Svoju úlohu tu samozrejme zohrali sobí jednotvárne. Presne tak to bolo aj v tento ve- naozaj nešlo o jazz? Ak už nič iné, tak aspoň Kacz- extenzívne techniky hry na klavíri či bicích nástro- čer. Známe a „chytľavé“ témy z albumu striedali marczykovo uvoľnené frázovanie naznačuje, že to joch a modulácie kontrabasového zvuku pomocou novšie skladby inšpirované hudbou Raya Charle- jazz bol. Nefalšovaný, poctivý a vzhľadom na jeho gitarových efektov – skrátka všetko, čo ponúkajú sa, plochy meditatívnej a zvukomalebnej abstrak- vek aj pomerne vyzretý. Jediné, čo možno ľutovať, možnosti troch nástrojov a aparátov, ktoré mož- cie sa výborne dopĺňali s virtuóznymi a rytmicky je, že sa na koncert neprišlo pozrieť viac sloven- no spolu s hudobníkmi prepravovať v jednej do- „nadupanými“ gradáciami. Pawłovi Kaczmar- ských jazzmanov. Nie je však všetko stratené: zá- dávke. Miestami to asociovalo spôsob práce v pro- czykovi a jeho spoluhráčom Maciejovi Adamc- znamy z cyklu Hudba pod pyramídou (organizátor jekte Herbieho Hancocka World of Rhythm (s Ro- zakovi (kontrabas) a Dawidovi Fortunovi (bicie) OZ Scene v spolupráci so Slovenským rozhlasom), nom Carterom a Billym Cobhamom), kde sa hu- sa všetky ingrediencie podarilo namiešať s vkusom ktorého bol koncert súčasťou, odvysielalo (a snáď dobníci pohrávajú s notoricky známymi motívmi a citom pre mieru, vďaka čomu mohol poslucháč s aj príležitostne zreprízuje) Rádio Devín. z pera lídra a vytvárajú takmer súvislé pásmo hud- ľahkosťou takpovediac plynúť na jednej vlne spo- by, v ktorom skromnosť triovej zostavy nikdy nepô- lu s kapelou. Bez nudy a zbytočného cirkusu. A či Robert KOLÁŘ

Je hudobne dokonalý,, erbie Hancock – Michael foto: archív foto: zvukovo krásny a čis- HBrecker – Roy Hargrove: tý. Nepoznám jaz- Directions in Music/Live at 5P zového hudobníka, Massey Hall (Verve 2002). ktorého by neoslovil Album som si kúpil ako úplnú a neovplyvnil. CD novinku, opakovane sa k nemu som si kúpil v predaj- vraciam a čerpám z neho inšpi- saxofonistu ni na Klobučníckej ráciu. Pamätám sa, že v tej dobe spolu s Davisovým albumom Someday My Prince som s jazzom aktívne koketoval a mal som prvú kapelu. Nikolaja Nikitina Will Come a Tenor Madness od Sonnyho Rollinsa. Snažili sme sa vtedy hrať Impressions od Johna Coltrana Sú to moje srdcovky. v pomalom tempe, ako to robia páni na tomto albume. ohn Coltrane: JSoultrane (Prestige exter Gordon: ayne Shorter: Beyond 1958). Tento album som DThe Panther! Wthe Sound Barrier počúval ešte na kazete (Prestige 1970). Keď (Verve 2005). Wayne Shorter vo walkmane a až po nie- študovala moja sestraa je mojím najväčším hudobným koľkých rokoch som zistil v USA, pravidelne mi idolom. Celý život hral nadča- jeho názov. Fascinovaný nosila jazzové CD. sovú muziku a aj vo vyššom som bol skladbou Rus- Jedným z nich bol veku dokázal prekvapiť nová- sian Lullaby v neskutočne rýchlom tempe. Bola to The Panther! Mal torstvom a svojou fantáziou. prvá jazzová nahrávka, ktorú som mal. som svoj prvý tenorsaxofón, dookola som si púšťal Hudbu z tohto albumu som zažil trikrát naživo a je to album a snažil sa napodobňovať hru Dextera Gor- naozaj hudba, ktorá zmenila môj život. Fascinuje ma iles Davis: Kind of Blue (Columbia 1958). dona. Robím to dodnes. Gordon patrí do prvej trojky imaginácia, hravosť a interakcia kapely. MKind of Blue patrí medzi albumy albumov! mojich najobľúbenejších tenorsaxofonistov. (mot)

28 4 | 20122012 JAZZ

Jazz a Európa XXV. Maďarsko

V zahraničí žijúci maďarskí hudobníci mali od 20. rokov minulého storo- čia dôležité miesto v jazzovom živote mnohých krajín a maďarská hudba vo svojich rôznorodých podobách (od cigánskych kapiel po diela Bartóka a Kodálya) bola zdrojom inšpirácie pre mnohých svetoznámych jazzo- vých hudobníkov. Preto je maďarský jazz v širšom medzinárodnom pove- domí zaﬁ xovaný vo veľkej miere vďaka osobnostiam, ktoré sa uplatnili aj mimo domácej scény.

Igor WASSERBERGER

V budapeštianskych kaviarňach a nočných zariadeniach (reštaurácie a bary), kde svoje podnikoch sa veľmi rýchlo uplatňovali vplyvy vyhranenejšie jazzové ambície mohli uplatniť hot dance music a jazzu. Zaujímavé však je, že len okrajovo. inšpiratívnosť maďarskej hudby v autentickej- šej relevantnej podobe spoznali predovšetkým Maďari v zahraničí a svetové zahraniční hudobníci, ako aj maďarskí hudob- osobnosti v Maďarsku níci pôsobiaci v zahraničí. V roku 1925 účin- (1925–1940) chestri amerického trubkára Arthura Briggsa koval v budapeštianskom divadle Renaissance Ďalšou charakteristickou črtou maďarskej (ten ako jeden z prvých Afroameričanov zakla- na 16 koncertoch big band Sama Woodinga situácie bol nepriateľský postoj kultúrnych elít dateľskej generácie jazzu – od roku 1910 pôso- s revue Chocolate Kiddies a jeho členovia k jazzu. Na rozdiel od Československa (a sa- bil v neworleanských ansámbloch – emigroval (Tommy Ladnier, Gene Sedric, Garvin Bus- mozrejme západoeurópskych krajín), kde prog- v roku 1920 do Európy). Chappy okrem kon- hell a i.) s nadšením šírili správy o fascinujúcej resívna časť umelcov podľahla opojeniu „zlatej certovania s Briggsovým Savoy Syncopator's hudbe maďarských cigánskych kapiel, ktorých éry jazzu“, maďarské autority, vrátane Bélu Bar- Orchestra aj intenzívne nahrával. Získal tak tóka a Zoltána Kodálya, zdôraz- v tej dobe ojedinelú možnosť kontaktu s ame- ňovali komerčný charakter a malú rickým jazzom a v 30.–40. rokoch si udržiaval Chappy a jeho orchester, cca 1940 ưfoto: archívƲ umeleckú relevanciu jazzu (mys- popredné postavenie medzi európskymi bube- liac na dobovú populárnu hudbu níkmi. Častejšie hral v zahraničí ako v Maďar- bez poznania osobností typu Arm- sku (vydal aj zaujímavú knihu cestopisov) a vo strong, Ellington a pod.). Obaja svojich skupinách zamestnával najlepších ma- menovaní však vyzdvihovali hod- ďarských hudobníkov, ktorí si vďaka jeho vede- noty autentického afroameric- niu dôkladnejšie osvojili jazzový idióm. Ďalšou kého hudobného folklóru. Záro- dôležitou osobnosťou maďarského swingu bol veň obaja v roku 1931 navštívili klavirista Lajos Martiny (1912–1985), kto- koncert orchestra Jacka Hyltona rý so svojimi skupinami (Blue Boys, Smiling v Budapešti a nezávisle od seba Boys, Rhythm Band) väčšinou striedavo účin- zdôraznili impozantnú technickú koval v exkluzívnych zahraničných zábavných úroveň hudobníkov a ich impro- podnikoch (najmä vo Švajčiarsku), s občasný- vizačnú schopnosť. To však podľa mi návratmi do Maďarska. Tak Chappy, ako aj cítenie, emotívnosť a variačná technika majú nich nestačilo na to, aby hudba prešla z remes- Martiny včlenili jazz do širšie ponímanej dobo- blízko k ich (jazzovej) hudbe.1 Dôkladnejšie la do sféry umenia. Jednostrannú (a to i z do- vej populárnej hudby a ich produkcia sa prispô- sa hudbou cigánskych kapiel (a možnosťami bového hľadiska) kritiku jazzu priniesla i prvá sobila potrebám podnikov, v ktorých pôsobili. uplatnenia niektorých prvkov ich hudby v jaz- maďarská kniha o jazze od renomovaného mu- Už v tomto období získali maďarskí hudobníci ze) zaoberal americký černošský huslista Eddie zikológa Ákosa Molnára (Jazzband, Budapest svojím semijazzovým štýlom (medzi autentic- South – v rokoch 1929–1930 hral v budapeš- 1928). Kodályovo odmietavé stanovisko k jazzu kým swingom a jazzovými prvkami menej nasý- tianskych lokáloch a zároveň študoval u Jenőa nebolo celkom konzekventné. Jeden z jeho favo- tenou populárnou hudbou) širší ohlas, aj v za- Hubaya, ktorý sa zaoberal aj uplatnením prv- rizovaných žiakov Mátyás Seiber (1905–1960) hraničí, a pripravili nástup generácii, ktorá už kov cigánskej hudby v koncertných skladbách. krátko po emigrácii do Nemecka (1928) získal predovšetkým vďaka emigrantom prenikla me- South sa následne priradil k zakladateľským zakladateľské zásluhy a stal sa vedúcim jazzovej dzi dôležité osobnosti medzinárodnej jazzovej osobnostiam „gypsy jazzu“ a nahral historic- katedry na konzervatóriu vo Frankfurte. V pe- scény. Posilou skupín Chappyho a Martinyho ky závažné snímky s Djangom Reinhardtom dagogickej a skladateľskej práci pokračoval aj bola až do 80. rokov ďalšia zakladateľská osob- (samotný Reinhardt tiež viackrát zdôrazňo- po presídlení do Anglicka a tu sa venoval okrem nosť maďarského swingu – vibrafonista a bube- val veľký vplyv hudby maďarských Rómov na artiﬁ ciálnej hudby aj komponovaniu pre jazzové ník Jenő „Bubi“ Beamter (1912–1984). svoju tvorbu). Priamo v Maďarsku v produkcii big bandy (John Dankworth a i.).2 domácich hudobníkov sa swingový gypsy jazz Z maďarských hudobníkov medzi dvoma voj- Povojnoví emigranti a nový okruh výraznejšie uplatnil až v povojnových desaťro- nami ako výnimočný autentický znalec swingu hudobníkov (1945–1956) čiach. Príčinou oneskorenia mohlo byť anga- vynikol bubeník Jenő „Chappy“ Orlay (1905– Liahňou talentov v Budapešti bola predovšet- žovanie najlepších hudobníkov v komerčných 1973), ktorý hral v rokoch 1926–1928 v or- kým skupina swingového akordeonistu Mi-

29 JAZZ hálya Tabányiho (1921), kde v období 1946– Emigranti 1956–1957: ba Gypsy Queen, ktorú prevzali do repertoáru 1947 pôsobili striedavo traja skvelí gitaristi. Gábor Szabó a Tommy Vig viaceré rockové skupiny (o. i. Fleetwood Mac). Medzi nimi bol Attila Zoller (1927–1998), Počas emigračnej vlny súvisiacej s revolúciou Najväčšiu popularitu získala pod zmeneným ktorý v roku 1948 emigroval do Rakúska, kde v roku 1956 opustilo krajinu mnoho hudob- názvom Black Magic Woman v podaní Carlo- sa stal členom skupiny vibrafonistky Very Au- níkov. Predovšetkým dvaja z nich si zachova- sa Santanu (neopodstatnenú zmenu autorstva erovej. Od tej doby neudržiaval kontakty s mali vplyv na maďarský jazz a zároveň uspeli na prepracovanej verzie si pripísal Peter Green ďarskou scénou, ale postupne vynikol jednak medzinárodnej scéne. Gábor Szabó (1936– a Szabó ju nenapadol). Po emigrácii Szabó v nemeckej oblasti (najzávažnejšie nahrávky 1982) sa priradil k najvýznamnejším svetovým dvakrát účinkoval v Maďarsku. V roku 1974 tu najmä s Joeom Zawinulom a Albertom Man- gitaristom obdobia 60. a 70. rokov. Predtým vznikli nevydané nahrávky a vystúpil v televí- gelsdorffom) a často spolupracoval s hosťujú- (1951–1956) bol v budapeštianskom jazzo- zii s gitaristom Gyulom Babosom, klaviristom cimi americkými hudobníkmi (o. i. s Oscarom vom živote aktívny ako člen skupín Attilu Ga- Jánosom Másikom, bubeníkom Imrem Kősze- raya, Andora Kovácsa, gim a i. Druhýkrát prišiel do Maďarska kon- Sándora Dobsu a Tamá- com roku 1981, aby dokončil zvukové úpravy A. Zoller ưfoto: archívƲ sa Deáka, s ktorým v lete amerických nahrávok svojho albumu Femme 1956 nahrával pre roz- Fatale s Chickom Coreom (vyšiel na značke Pe- hlas. Ďalšie nahrávky pita v r. 1981 ako jediný Szabóov album vydaný vznikli vďaka iniciatíve v Maďarsku). Počas tejto návštevy plánoval zo- pracovníka amerického stavenie skupiny s maďarskými hudobníkmi, veľvyslanectva, ktorý ich vyviezol do Spojených štátov a vo svojej relácii ich odvysielal Willis Co- nover; bolo to vtedy vý- razné povzbudenie pre celú maďarskú jazzovú komunitu.3 Szabó relá- ciu počul už v rakúskej emigrácii a vtedy sa rozhodol odísť do USA štu- dovať na Berklee School of Music; to sa mu podarilo v rokoch 1958–1961. Po skončení štúdia sa priradil k najvyhľadávanej- Pettifordom a Leem Konitzom). Pod ich vply- ším svetovým gitaristom, bol členom zosku- ale pre zhoršenie zdravotného stavu ho museli vom sa rozhodol emigrovať do USA a tu sa čo- pení Chico Hamilton Quintet (1961–1964) hospitalizovať a v budapeštianskej nemocnici skoro priradil k osobnostiam svetového jazzu. a Charles Lloyd Quintet (1964–1965, rytmic- zomrel. Svetové uznanie, i keď nie natoľko intenzívne kú sekciu tvorili Ron Carter a Tony Williams), Až do súčasnosti má pre maďarskú scénu a dlhodobé ako Zoller, dosiahol Elek Bacsik po roku 1965 viedol vlastné formácie. Szabó zvláštny význam vibrafonista, perkusionista (1926–1993) – ďalší gitarista Tabányiho sku- bol počas vrcholného obdobia svojej kariéry a hudobný skladateľ Tommy Vig (1938), kto- piny. Stal sa verným pokračovateľom štýlu rý už ako šesťročný prekvapo- Djanga Reinhradta a tento základ rozvíjal aj val nevšedným nadaním. Bu- Cs. Deseő ưfoto: P. ŠpankoƲ pomocou aktuálnejších postupov. Začiatkom beník „Chappy“ ho uvádzal ako 50. rokov Bacsik vycestoval s Tabányim na an- „zázračné dieťa“ na koncer- gažmán do Švajčiarska a tu emigroval; ďalšie toch svojho big bandu v bube- roky pôsobil najmä vo Francúzsku, kde účin- níckych „súbojoch“. Jeho prvé koval a nahrával s tamojšou jazzovou špičkou nahrávky s „Chappym“ vyšli (Lou Bennett, Art Simmons, Daniel Humair, v roku 1947 a o rok neskôr na- Kenny Clarke a i.). Veľkú pozornosť vzbudila hral v Rakúsku ďalšie snímky so jeho participácia na nahrávkach s Dizzym skupinou Hot Club Vienna. Po Gillespiem, ktorý bol jeho hudbou nadše- emigrácii v roku 1956 získal šti- ný (spoločný koncertný album Dizzy on the pendium na Juilliard School of French Riviera, Philips 1962). Paradoxne po Music a po absolutóriu sa pri- presídlení do USA stratila Bacsikova hudba radil k najvýznamnejším ame- svoju jazzovú jedinečnosť a živil sa viac-me- rickým vibrafonistom a per- nej anonymným hraním v kabaretoch v Las kusionistom. Od roku 1970 žil Vegas. Tretí z gitaristov povojnového Tabá- v Los Angeles, kde nahrával nyiho kvinteta Andor Kovács (1929–1989) čiastočne ovplyvnený etnickým konceptom, s renomovanými orchestrami (o. i. Quincy Jo- neemigroval, a preto nedosiahol v zahraničí v ktorom integroval rôznorodé vplyvy a pre- nes, Henry Mancini, Gil Evans). Veľký ohlas popularitu ako jeho kolegovia, ale jeho de- dovšetkým názvuky maďarskej hudby. Na ro- vyvolali jeho vlastné bigbandové projekty, naj- saťročia trvajúce pôsobenie na domácej scéne zhraní 60. a 70. rokov sa stal exponovaným mä tituly Encounter with Time (Discovery Re- znamenalo dôležitý bod kryštalizácie maďar- protagonistom dobového crossover konceptu. cords 1967) a The Sound of the Seventies (Mi- ských kaviarenských hudobníkov smerom Jeho postavenie dobre odzrkadľovali umiest- lestone 1968). V 70. rokoch Vig spolupracoval k vyhranenému jazzovému konceptu. Medzi nenia v anketách časopisov a zaujímavé je, že s progresívnymi experimentujúcimi hudob- jeho najambicióznejšie projekty patria na- v ankete kritikov DownBeatu 1964 získali prvé níkmi z okruhu trubkára Dona Ellisa a Mil- hrávky so skvelým huslistom Csabom Dese- miesto v kategórii nových tvárí gitaristov spo- cha Levieva a zaujali ho nekonvenčné metrické om (1939), s ktorým príležitostne viedol for- ločne Szabó a Zoller. So Szabóovými maďar- sústavy balkánskej hudby. V roku 1978 s nimi máciu Hot Club Budapest. ským koreňmi súvisí jeho najznámejšia sklad- nahral album, na ktorom uplatnil aj prvky ma-

30 4 | 2012 JAZZ

ďarskej hudby.4 Prvý návrat na domácu scénu hudobníkmi i vo vnútri „bloku“ boli raritou) loch, v domácom prostredí uvádza sólistov sve- zaznamenal v roku 1971, keď niekoľkokrát vy- upozornil v zahraničí na existenciu maďarské- tového mena, dokonca na štadiónoch s maso- stúpil s „all-stars“ formáciou v Budapešti a vy- ho moderného jazzu. V roku 1962 vystúpil na vou návštevnosťou. dal s ňou album.5 Po roku 1989 sa stal Vig po- prelomovej prehliadke v Karlových Varoch, stupne súčasťou maďarskej scény, v roku 2000 nasledovali vystúpenia na festivaloch vo Var- Kontrastné osobnosti: sa presťahoval z USA nastálo do Maďarska, vy- šave, Prahe, Blede, Norimbergu. V neskoršom Aladár Pege a György Szabados Medzinárodne najznámejšou osobnosťou do- mácej scény obdobia 60. až 90. rokov bol kon- B. Szakcsi Lakatos ưfoto: P. ŠpankoƲ trabasista Aladár Pege (1939–2006). V sa- motnom Maďarsku existoval voči Pegemu (naj- mä pre jeho omračujúcu techniku zakrývajúcu podľa niektorých manko v jazzovom cítení) istý kritický odstup. V každom prípade nadväznosť na virtuóznu tradíciu maďarskej a cigánskej hudby v rozmanitých podobách (od Liszta po výkony primášov) mala celosvetový úspech. Pege s obľubou uplatňoval vo svojom repertoá- ri jazzové úpravy maďarských ľudových piesní. Disponoval unikátnou hudobnou empatiou a dokázal sa prispôsobiť rôznorodým hudob- ným trendom od mainstreamového swingu po hudobnú avantgardu; svojim hudobným partnerom dodával pocit vzájomnej spriaznenosti. V medzinárodnom kontexte bol pre Pegeho prelomový rok 1964, keď vystúpil na sérii „vý- chodných“ festivalov (Bled, Praha, Varšava) a obdiv k jeho fenomenálnej hre sa začal rýchlo stupuje na koncertoch a festivaloch s domáci- období (od 70. rokov) už ne- mi hudobníkmi, vedie majstrovské kurzy v Ta- bola Garayova medzinárod- tabányi a príležitostne komponuje rozsiahlej- ná pozícia natoľko výrazná. šie skladby (pre Budapest Jazz Orchestra na- Nová, na jazz špecializova- písal v r. 2006 kompozíciu Budapest 1956). ná generácia, sa v plnej mie- Ďalším ambicióznym projektom bolo vydanie re uplatnila od začiatku 60. nahrávok Vigovho maďarského „all-stars or- rokov a jej príslušníci až do chestra“ s tenorsaxofonistom Davidom Mur- súčasnosti zásadne ovplyvni- rayom na CD Welcome To Hungary! (Klasszi- li podobu maďarského jazzu. kus Jazz Records 2011). Nahrávky syntetizujú „Motorom“ vývoja sa stali Vigov názor na súčasný bigbandový zvuk a do najmä klaviristi. Zo stereoty- obsadenia včlenil tiež tárogató a cimbal.6 pu suverénnej, až exhibicio- nistickej technickej dispozí- Vývoj po roku 1956 cie sa smerom k harmonickej Kádárovský režim vytvoril v ďalšom období a rytmickej inovácii posunul po krvavom potlačení revolúcie (v porovnaní György Vukán (1941), kto- s inými východoeurópskymi krajinami) kom- rý miesto postupov „peter- promisnejšiu a liberálnejšiu spoločenskú at- sonovského“ typu preferoval mosféru. V jazze sa to prejavilo jednak úzkym inšpiráciu štýlom McCoya kontaktom s emigrantmi, ktorí mali na domá- Tynera. Medzinárodné úspe- cu scénu (na rozdiel napr. od Československa, chy čoskoro získali Gusztáv NDR alebo ZSSR) dôležitý vplyv, a tiež väčši- Csík a Béla „Szakcsi“ Laka- nou bezproblémovým zakladaním spolkov, ča- tos. Dôležité miesto v ma- sopisov a jazzového školstva. V tomto období ďarskom jazze má klavirista, sa dovŕšili emancipačné jazzové snahy a na- pedagóg a muzikológ János priek tomu, že kaviarne a reštaurácie naďalej Gonda (1932), ktorý vynikol znamenali existenčnú základňu, získal jazz predovšetkým ako zaklada- autonómny charakter. Priekopníkom osamos- teľská osobnosť maďarského tatnenia jazzu bol klavirista Kornél Kertész jazzového školstva (v roku K. Oláh ưfoto: P. ŠpankoƲ (1910–1983), už od 40. rokov ojedinelý pro- 1965 založil jazzovú katedru pagátor bebopu a progresívneho jazzu. Kon- na Konzervatóriu Bélu Bar- com 50. rokov sa z jeho iniciatívy v priesto- tóka, ktorá v roku 1990 pod jeho vedením po- šíriť. Jeho medzinárodné úspechy umožnili šir- roch hotela Astoria pravidelne konali koncerty kračovala na Hudobnej akadémii Ferenca Lisz- šie uplatnenie aj jeho spoluhráčom (v priebehu moderného jazzu. Domácou skupinou bolo ta). Z gitaristov sa k Andorovi Kovácsovi v 60. 60. rokov napr. bubeníci Gyula Kovács a Imre Kertészovo kvarteto a stálymi návštevníkmi, rokoch pripojil Gyula Babos (1949) a prie- Kőszegi, saxofonista Dezső Lakatos, klavirista ako aj participantmi jam session, boli hudob- kopníkom hry na trúbke sa stal Rudolf Tom- Béla Szakcsi Lakatos a mnohí iní); koncepčný níci novej generácie. Z nich vyzdvihnime spo- sits (1946–2003). Oblasť tradičného jazzu od posun do jeho kvarteta priniesol v roku 1968 čiatku westcoastovo orientovaného klaviristu roku 1960 až do súčasnosti reprezentuje pre- coltranovský tenorsaxofonista Mihály Rádu- Attilu Garaya (1931). Ten začiatkom 60. ro- dovšetkým Benkó Dixieland Band, ktorý čas- ly, ktorý patril až do svojej americkej emigrácie kov (v dobe, keď zahraničné kontakty medzi to a úspešne účinkuje na zahraničných festiva- (1973) k podnetným osobnostiam maďarské-

31 JAZZ

ho jazzu. Po roku 1975, keď Pege tri roky pô- pociťujú ako súčasť širších hudobných záuj- prestížnych skladateľských aj interpretačných sobil v Západnom Berlíne, akcelerovala jeho mov. Sám vynikol ako skladateľ muzikálov, ﬁ l- súťažiach.8 V jeho pôsobení čoraz intenzívnej- popularita v západoeurópskych a zámorských movej a komornej hudby. V Désovom septete šie vystupujú do popredia ambiciózne kom- krajinách. K vrcholom jeho kariéry patrili al- (2003–2008) pôsobil aj štýlotvorný hudobník pozičné projekty. Rozsiahle Concerto for Jazz bumy Synchronicity (Enja 1978) a Winter Rose nového maďarského jazzu, trubkár, sklada- Orchestra uviedol v roku 2001 Budapest Jazz (Enja 1980) v duu s kanadským klaviristom teľ a aranžér Kornél Fekete-Kovács (1970), Orchestra, nasledoval Concerto for Symphony Walterom Norrisom, koncert s Mingus Dynas- ktorého ambicióznym činom bolo založenie Orchestra and Jazz Band (2004), ktorý viac- ty na festivale v Montreux (1980) a vystúpenie ansámblu Budapest Jazz Orchestra (BJO krát odznel v podaní Oláhovho kvinteta a sym- na newyorskom Kool Jazz Festivale s Herbiem viedol v období 1998–2005). Jeho zameraním fonického orchestra v Miškolci. Ako sólista Hancockom a Tonym Williamsom (1982). boli väčšinou náročné skladby členov súboru a skladateľ sa Oláh predstavil – aspoň podľa Kontrastom ku komunikatívnemu, eklek- a spočiatku v repertoári vynikli práve kompo- ohlasu u kritiky – svojím doteraz najúspešnej- tickému a široko uznávanému dielu Aladára zície Feketeho-Kovácsa. Najúspešnejšími sa ším opusom Images: In memoriam Béla Bartók Pegeho bola elitárska, vyhranená, nekom- stali Budapest Jazz Suite (2001, uvedená tiež pre big band (Budapest Jazz Orchestra) a sólo- promisná a v úzkom medzinárodnom kruhu v Helsinkách v podaní UMO Jazz Orchestra) vý klavír (Hungaroton 2008).9 uznávaná hudba najvýznamnejšej osobnosti a The Wayfarer (2002), rozsiahla kompozícia, Súčasná maďarská scéna je bohato členená maďarského avantgardného jazzu – klaviristu ktorú okrem nahrávky domáceho BJO s hos- a zo škôl kontinuálne vychádzajú ďalšie výraz- a hudobného skladateľa Györgya Szabado- ťujúcim Davidom Liebmanom (Human Circle né talenty, ktoré len ťažko hľadajú existenčné sa (1939–2011). Svojský freejazzový kon- – The Wayfarer, BMC 2003) tiež naštudoval zázemie. Širšie medzinárodné uznanie sa po- cept vyvinul koncom 50. rokov bez toho, aby medzinárodný European Broadcasting Union darilo dosiahnuť pomerne malej časti skvelých poznal paralelné trendy v USA a v západnej Jazz Orchestra. Postupne pre BJO kompono- hudobníkov. Tí, ktorí vynikli, spolupracujú so Európe. Ako základné zdroje inšpirácie svo- vali a aranžovali Béla Szakcsi Lakatos, Kál- svetoznámymi osobnosťami, umiestňujú sa jej hudby uvádzal autentický transylvánsky mán Oláh, Péter Eötvös, Károly Binder a i. Ko- v medzinárodných anketách a súťažiach. Nová folklór a dielo Bélu Bartóka. Jeho raný, ma- vács po roku 2005 zostavil ansámbel Modern generácia tunajších hudobníkov pozmenila ďarskými folklórnymi reáliami ovplyvnený Art Orchestra a je aktívnym v rôznych medzi- tradičné stereotypy prisudzovné maďarskému koncept uviedol na prelomovom albume Az národných zoskupeniach (Central European jazzu, i keď stále najnápadnejším znakom je Esküvő/The Wedding (Hungaroton/Pepi- Jazz Connection, Brande International Music technická bravúra, ktorá však slúži širšie poní- ta 1975), ďalšie albumy venoval impresiám Workshop, UMO Jazz Orchestra a i.). maným výrazovým polohám.

K. Fekete-Kovács ưfoto: P. ŠpankoƲ T. Lakatos ưfoto: archívƲ

z poézie Endreho Adyho (Adyton, Hunga- Maďarská scéna v uplynulých dvoch desaťro- Poznámky: roton/Krém 1983) a pamiatke maďarskej čiach disponuje neprehľadným množstvom revolúcie 1956 (A szarvassá vált fi ak/Sons technicky i výrazovo skvelých hudobníkov. 1 Ako zaujímavosť uveďme, že v tom období ako diri- Turned Into Stags, Hungaroton/Krém 1989). Novú aktuálnosť a nové kvality prezentujú hu- gent v divadle Renaissance pôsobil József Kozma (po Od roku 1982 koncertoval s Anthonym Brax- dobníci pokračujúci v línii gypsy jazzu (v jeho emigrácii Joseph Cosma), ktorý sa stal významným tonom v duu alebo v triu (spolu s Vladimirom modifi kovanej a aktualizovanej podobe). francúzskym skladateľom fi lmovej hudby a autorom Tarasovom). V 90. rokoch tiež viackrát spolu- Typicky maďarský stereotyp hudobníka udr- šansónu a jazzového štandardu Autumn Leaves. pracoval s Roscoem Mitchellom (album Jele- žiavajúceho kontakty s domácim zázemím na- 2 Seiber a Dankworth v r. 1959 napísali spoločnú nés/Revelation, Fonó 1996). Svojou hudbou pĺňa tenorsaxofonista Tony Lakatos (1958), treťoprúdovú skladbu Improvisations pre jazzový a symfonický orchester. Podrobnú štúdiu o vzťahu ovplyvnil ďalšiu generáciu maďarských hu- ktorý pôsobí v zahraničí, predovšetkým v Ne- Seibera k jazzu (Seiber Mátyás és a jazz) publikoval dobníkov, z nich predovšetkým výraznú osob- mecku od roku 1981. Lakatos patrí v súčas- Soma Kovács v antológii maďarských historických nosť maďarského jazzu 80. rokov, saxofonistu nosti medzi najexponovanejších európskych jazzových štúdií Fejezetek a Magyar jazz történetéböl Mihálya Drescha (1955). jazzmanov. Zvláštnym javom je rodinný „klan 1961-ig (Budapest 2001, red. Géza Gábor Simon). Szakcsi Lakatosovcov“, ktorý tvoria štyria me- V antológii sú tiež spracované ďalšie fenomény Aktuálna scéna dzinárodne úspešní klaviristi: Béla Szakcsi a osobnosti z histórie maďarského jazzu; maďarský Saxofonista László Dés (1954) svojou inkli- Lakatos (1943), jeho synovia Béla Szakcsi ragtime od r. 1901, Lajos Martiny a maďarský swing, náciou k lyrickej introvertnej meditatívnosti Lakatos Jr. (1968) a Róbert Szakcsi Laka- Laci Oláh a jeho pôsobenie v ZSSR, Jenő „Chappy“ nadviazal na škandinávsku líniu a odlíšil sa tos (1975), ako aj ich bratanec Kálmán Oláh Orlay, jazz v maďarskom fi lme, maďarská etapa v pô- tak od zažitých predstáv o maďarskom jazze. (1970). Propagátorom hudby tohto okruhu sobení Atillu Zollera, Kodály o jazze a i. 3 Willis Conover prvý raz navštívil Maďarsko Upozornil na seba už začiatkom 80. rokov umelcov sa stal Jack DeJohnette, ktorý parti- v r. 1965 na festivale v Debrecíne a vo svojej relácii svojou skupinou Dimenzió (s klaviristom Já- cipoval na viacerých ich nahrávkach, vrátane odvysielal záznam z vystúpení skupín Aladára Pege- nosom Másikom) a postupne v jeho skupinách spoločného albumu všetkých štyroch klaviris- ho a Bélu Szakcsi Lakatosa. 7 vynikli nové generácie hudobníkov. Dés pred- tov. Úspechy „Szakcsi Generation“ sú veľmi 4 Tommy Vig 1978 (Dobre Records 1978), T. Vig – znamenal nástup jazzmanov odchovaných od- výrazné, najvyššie ocenenia sa viažu k menu vib, Don Ellis – tp, Milcho Leviev – p, Abraham La- bornými školami, ktorí jazzovú interpretáciu Kálmána Oláha, ktorý získal prvenstvá na boriel – b, Ed Green – dr

32 4 | 2012 JAZZ

5 Tommy Vig in Budapest! (Mortney 1971), T. Vig – Hungarian folk melody, has an incipient beauty framed čovala, keď DeJohnette s kontrabasistom Ronom vib, Béla Szakcsi Lakatos – p, Aladár Pege – b, Imre by Balázs Cserta on tárogató, accompanied by Rózsa McClurom participovali na nahrávaní „amerického“ Kőszegi – dr Farkas on cimbalom. The mood explodes in a dazzling celosvetovo distribuovaného albumu Kálmána Olá- 6 V recenzii na stránkach internetového magazínu array of swirling melodic lines that quickly gravitate ha Always (Memphis Records 2007). All About Jazz Jerry D'Souza konštatoval: „Vig pur- into swing. The concept makes for a lively outing and, 8 Okrem iných významných ocenení zvíťazil Oláh sues the ‚Big Band American Sound‘ on Welcome to with Cserta and Farkas adding intonations, this turns na súťažiach International Jazz Piano Competition (Poľsko, 1989), Leverkusen Jazz Competition (Ne- mecko, 1990), Hoeilaart International Jazz Com- petition (Belgicko, 1995), Thelonious Monk Jazz Composer's Competition (USA, 2006, Grand Prix za skladbu Always). Oláhovo CD Always sa v ankete časopisu Jazz Magazine umiestnilo ako „najlepší jazzový album roka 2008“. Víťazstvo na prestížnej súťaži sólového jazzového klavíra na festivale v Mon- treux získal z hudobníkov tohto okruhu aj Róbert Szakcsi Lakatos (2001). 9 Thomas R. Erdmann recenzoval Images v časopise Jazz Review: „Images is Oláh’s brilliant homage to, and reworking memoriam of, Bela Bartók’s music into a quasi-jazz/classical highbred that is true to both gen- res and crossovers between them as well. Without the need for direct quotes of Bartók’s music, Oláh, in the two part Images suite, evokes not just the complexity and tight construction inherent within the folk music pioneer’s music, but also orchestrates a big band sound resplendent with clashing brass and triumphant saxophones. Oláh’s piano work, a mainstay and focal point throughout, is at times both terse and sprawling in much the same way Bartók’s Miraculous Mandarin is both a statement of strength and yet full of beautifully constructed 20th century harmonically oriented melo- dies.“ Erdmann ocenil unikátne kvality orchestra: „The Budapest Jazz Orchestra is as ﬁ ne a big band as can be found in today’s jazz market. They play with a surety and grace, punctuated by solid metrical time concepts and an innate feel for swing, missing from so many of today’s best collegiate and professional jazz ensembles. In the hands of Oláh’s tremendous arrangements the group has produced their ﬁ nest record, and the best big band recording, so far, of this century. Hungary!, but goes for an interesting trajectory with out to be most delectable of the set.“ http://www.alla- If you only buy one big band album this year, this is the the inclusion of saxophonist David Murray – whose free boutjazz.com/php/article.php?id=40336 disc to buy.” http://www.jazzreview.com/index.php/ styles permutations energize the music – and two Hun- 7 Szakcsi Generation: 8 Trios for 4 Pianists (BMC reviews/latest-cd-reviews/item/25905 garian instruments, the cimbalom and the tárogató. It Records 2006) s kontrabasistom Johnom Patituccim all works well with the tasteful arrangements enriched a bubeníkom Jackom DeJohnettom. DeJohnette po- by the musicians. Murray and Vig state the theme of mohol k širšej popularite maďarských hudobníkov Sahara with tenor saxophone and vibraphone, respec- a na texte k albumu uviedol: „I would just like to say tively; both in melodic consonance. Murray angles out, what a great pleasure it was to play music with Béla, changing the tempo and intensity of his notes in a vir- Béla Jr., Róbert, Kálmán Oláh and John Patitucci. tuosic performance. The advent of the orchestra moves I hope through the release of the music on this CD that the composition into a swing time that Murray embra- maybe the rest of the world will begin to appreciate the ces with robust verve. The assimilation is seamless, special talent and warm creative feeling that Hunga- and the soulful power absorbing. Vig Corn, based on a rian jazz musicians have to offer.“ Spolupráca pokra-

Debutové CD&DVD Štefana „Pištu” Bartuša s hosťujúcim americkým tenorsaxofonistom Andym Middletonom

Andy Middleton – tenorsaxofón Ľuboš Šrámek – klavír Michal Bugala – gitara Štefan Bartuš – kontrabas Peter Solárik – bicie nástroje

33 RECENZIE

diela zvláštne postavenie dané efektnosti. Na druhej strane klasika závažnosťou orchestrálneho treba povedať, že orchester ani sprievodu a vyváženosťou expresie pri hraničných tempách nestráca a virtuozity v sólovom parte. zo zreteľa artikuláciu; Harolda Fenomenálny taliansky fagotista som počul nespočetné množstvo Sergio Azzolini dokázal každému ráz s francúzskymi, nemeckými, zo siedmich koncertov na tomto kanadskými, ruskými, českými CD (RV 499, 472, 490, 496, 504, aj slovenskými orchestrami, no 483, 470) presvedčivo vdýchnuť presnosť a artikulačnú čistotu vlastný život. Dramatický začiatok Minkowského nahrávky nedosiahol Koncertu a mol RV 499 s prudkými žiadny z nich. akcentmi a synkopami strieda Berlioz Repliky dobových dychových melancholická kantiléna pomalého Nuits d‘été nástrojov znejú vynikajúco, možno úvodu 1. časti Koncertu C dur Harold en Italie s malou výnimkou piestových Vivaldi RV 472 a nasleduje komický dialóg A. S. von Otter, lesných rohov, namiesto ktorých Concerti per fagotto II orchestra a fagotu v Koncerte A. Tamestit by lepšiu službu urobili novšie S. Azzolini F dur KV 490; brilantným Prestom Les Musiciens du ventilové nástroje. (Navyše L'Aura Soave Cremona, z Koncertu Es dur RV 483, Louvre Grenoble, v závere 2. časti, pri imitáciách D. Cantalupi využívajúcim tému árie z Vivaldiho M. Minkowski zvuku zvonov, druhý hornista naïve 2011 opery Semiramide, sa poslucháč naïve 2011 zmeškal svoj posledný nástup, distribúcia DIVYD zrazu ocitne uprostred svetiel distribúcia DIVYD čo však s trochou nadhľadu operného pódia... Nahrávka pri možno pokladať tiež za súčasť „Tak, ako veľký maliar dokáže sústredenom počúvaní nezačne Les Musiciens du Louvre, Marc „autentického“ interpretačného načrtnúť scénu pár ťahmi, Vivaldi je ani na okamih nudiť a mení tak Minkowski a Berlioz? Zvláštna prístupu, keďže v súvislosti s týmto schopný prostredníctvom niekoľkých často citovaný bonmot „ako Vivaldi kombinácia, hoci je to už takmer rytmicky chúlostivým miestom tónov vyvolať emócie, ktoré pôsobia šesťstokrát opísal jediný koncert“ 20 rokov, odkedy John Eliot Berlioz spomína podobné prípady dokonale ľudsky ,“ povedal Sergio na zlomyseľné ohováranie. Gardiner nahral na dobových a mnohonásobne preklína hráčov, Azzolini v rozhovore k prvému Azzoliniho fagot s nádherným nástrojoch znovuobjavenú ktorí nevedia správne vyrátať dielu z plánovaného kompletu medovým tónom – kópia Berliozovu Messe solennelle, a to pauzy...) Kornety sú odlíšené od Vivaldiho fagotových koncertov anonymného talianskeho veľmi impozantne. Dnes už nie je trúbok, majú krásny mäkký zvuk v rámci impozantnej vivaldiovskej majstra z roku 1710 – neobvyklé, ak sa aj hudba tohto a sú plnohodnotnými melodickými edície, ktorú francúzsky label naïve vďaka dokonalej intonácii francúzskeho skladateľa stáva nástrojmi, sekciu plechových vydáva v spolupráci s Univerzitnou a artikulácii spieva i rozpráva. objektom historicky poučenej nástrojov dopĺňa ofiklejda, hoci knižnicou v Turíne. Takmer štyri Majstrovské ovládanie nástroja interpretácie, no spomenutí som ochotný staviť sa, že by jej desiatky koncertov pre fagot vystupuje do popredia zvlášť hudobníci majú svoje repertoárové Berlioz nedal prednosť pred ostávajú v kontexte Vivaldiho diela v charakteristických pasážach, ťažisko predsa len niekde inde. modernejšou tubou. Výhodou stále určitou záhadou. Michael kde melódia skáče v akomsi Ak ich niečo s Berliozom spája, komornejšieho zvuku orchestra Talbot v skladateľovej biografii imaginárnom dialógu z je to viac miesto ich pôsobiska, je to, že sólista na viole s ním uvádza, že Benátky neboli práve registra do registra. Virtuozita Grenoble, centrum skladateľovho nemusí neustále zvádzať boj miestom, kde by sa sólové a schopnosť sólistu plasticky rodného kraja. V každom prípade o prežitie. Je ním renomovaný skladby pre tento nástroj tešili tvarovať tón s množstvom sa im podarilo nájsť spôsob, ako Antoine Tamestit a jeho výkon patrí zvláštnej obľube. Renesančný artikulačných i výrazových k mnohokrát nahratým skladbám k najcennejším kvalitám nahrávky. dulcian postupne upadol do nuáns pri súčasnom zvládaní ešte povedať niečo nové. Či je toto Okrem nádherného zamatového zabudnutia a nový francúzsko- technických problémov v rýchlych „nové“ tým pravým vystihnutím a okrúhleho tónu prepožičal svojmu nemecký nástroj s klapkami častiach doslova vyrážajú dych, podstaty interpretovaných diel, je partu veľmi osobité frázovanie sa v Taliansku presadzoval len aby Azzolini vzápätí očaril už iná otázka. a sympatický punc individuality. pomaly. Napriek tomu v období hĺbkou a rétorickými gestami Pokiaľ ide o Harolda v Taliansku, Jeho pianissimo pri opakovaní Vivaldiho skladateľskej zrelosti, v largách a larghettách. Nahrávka možno povedať, že áno aj nie. hlavnej témy 1. časti je skutočne teda niekedy medzi rokmi je výnimočná aj spoločným Hneď v úvode na seba upozorňuje „quasi niente“, ako to žiada Berlioz 1720 až 1741 (skladateľova dýchaním orchestra a sólistu, nanajvýš komorný zvuk orchestra v partitúre, arpeggiá sul ponticello smrť), vznikajú koncerty, ktoré čo spolu s drobnými agogickými daný hlavne menším obsadením v Pochode pútnikov sú vyslovene v rozsiahlom diele ryšavého pátra zmenami prepožičiava hudbe sláčikových nástrojov. Berlioz šepkané. zaujmú okrem charakteristickej prirodzenosť, vzdušnosť a odlišuje v partitúre predpisuje ich Voľný cyklus piesní s orchestrom melodickej invencie i neobyčajnou ju od mnohých interpretácií minimálne počty a Les Musiciens Letné noci s Minkowským už po rytmickou pestrosťou, barokového repertoáru, ktoré sa du Louvre sa im zďaleka druhýkrát naštudovala švédska premyslenou koncepciou formy pre rytmickú topornosť zvyknú nepribližujú. Štyri kontrabasy mezzosopranistka A nne Sofie a detailnosťou vypracovania ironicky prirovnávať k šijaciemu sú pre túto symfóniu skrátka von Otter. Osobne by som sa viac partitúr. Najnovšie výskumy stroju. „Fagot, ako ste ho ešte málo; hudbe chýba plnší objem a potešil francúzskym interpretom českého muzikológa Václava Kapsu nepočuli“ – takéto marketingové pocit širšieho priestoru. Druhou (vzhľadom na obsah textov zvyknú ukazujú, že diela mohli vzniknúť nálepky na CD často preháňajú. zvláštnosťou je pomerne rýchle tieto piesne striedavo spievať pre šľachtické dvory v západnej V tomto prípade je to však tempo (to, ktoré v introdukcii speváci oboch pohlaví), mladšie a strednej Európe, so značnou pravda. Sergio Azzolini bude predpísal Berlioz, sa tak či tak a sviežejšie pôsobiacemu timbru, pravdepodobnosťou aj pre kapelu začiatkom mája koncertovať vďaka málokedy dodržiava) sprevádzané z ktorého by nevanulo toľko grófa Morzina. Ako poznamenáva Stredoeurópskej vzdelávacej trochu podivným, akoby tanečným severského chladu. Von Otter Talbot, Vivaldiho fagotové akadémii eduMEMA v Poprade frázovaním. V allegrových častiach napriek tomu ovláda svoj hlas stále koncerty, podobne ako tie pre a Košiciach. Odporúčam symfónie – zvlášť v Orgiách skvele a spolu s komorne znejúcim violončelo či árie pre nižšie hlasy, nezmeškať. zbojníkov – je tempo miestami orchestrom (na ktorý si stále majú v kontexte skladateľovho Andrej ŠUBA premrštené, na hranici povrchnej celkom neviem zvyknúť) dosahuje

34 4 | 2012 RECENZIE

niekoľko čarovných okamihov. pripomínajú skôr učebnicu opäť slovnou hračkou – skratkou Godowského sťažené úpravy Záver patrí balade Le roi de Thulé pre matematicko-fyzikálnu mien interpretov Rohan de Saram Chopinových etúd sú svojím z Faustovho prekliatia, kde sa fakultu, s nákresmi rotácií a Stefano Scodanibbio. Album spôsobom legendárnym spolu s Otterovou znova zaskvie kocky a algoritmov. Deforceova uzatvára tanečná Dhipli Ziya príspevkom do dejín klavírnej Antoine Tamestit, nejpresvedčivejší interpretácia Xenakisových vízií pre husle a violončelo, rozkošná literatúry. Päťdesiattri štúdií tohto Harold, akého som dosiaľ počul. je bez zveličovania výnimočná. tonálna alúzia na miestny grécky vynikajúceho pedagóga a interpreta Robert KOLÁŘ Famózne predvádza technické tanec. Hoci skladby z 90. rokov vzniklo v rokoch 1893–1914 a výrazové aspekty skladieb, ktoré nemajú ten vzrušujúci náboj a predstavuje pre väčšinu zahŕňajú extrémne rýchle pizzicata ako autorove experimenty zo klaviristov ťažko prekonateľnú v tremole, rýchle col legno battuto, 60. a 70. rokov, album ako výzvu. Iba začiatkom tisícročia glissandá, alikvoty, štvrťtóny, komplet je skvelou prehliadkou sa ich relevantným spôsobom dvojhmaty s mikroposunmi, fascinujúcej hudobnej štruktúry, ujali Marc-André Hamelin a Boris trojzvuky, dynamické šoky, to dokonalej previazanosti hudby Berezovskij; nahrávka Američana všetko dovedené do extrému na a matematických vzťahov i Ivana Ilića je významným konci skladby Nomos Alpha, kde neobyčajných hudobných príspevkom do Godowského interpret súčasne hrá dve stupnice nápadov plných silných emócií. recepčnej a interpretačnej histórie. v protipohybe, jednu bežným Nahrávka diel Iannisa Xenakisa Prv však, ako budeme vyslovovať spôsobom a druhú v alikvotných v podaní Arneho Deforcea by mala superlatívy o majstrovstve tónoch až do vzájomného rozpätia byť udalosťou roka nielen pre a technickej zdatnosti virtuóza Iannis Xenakis vyše šiestich oktáv. xenakisovský „fanklub“. (ktoré určite nebudú nemiestne), Complete Cello Works Nasleduje Charisma (1971), Peter KATINA musíme podrobiť kritickému A. Deforce kratšia skladba pre violončelo hodnoteniu samotný Godowského Ensemble musikFabrik a klarinet (Benjamin Dieltjens). kompozično-estetický prínos. Sú æon 2011 I na malej ploche však Xenakis jeho chopinovské štúdie cennou distribúcia Hevhetia dokáže „predpísať recept“ na úplne súčasťou klavírneho repertoáru nepredstaviteľné zvuky oboch ná- aj vtedy, ak neberieme do úvahy Priaznivci jedného strojov. V tejto dramatickej skladbe ich sofistikovaný vklad k brúseniu z najvýznamnejších hudobných znie klarinet miestami ako rozla- prstokladov a iných pianistických tvorcov druhej polovice 20. dená elektrická gitara a violončelo fines? Je Godowského transformácia storočia, gréckeho skladateľa ako basgitara, a tento kvílivý Chopinovho hudobného jazyka Iannisa Xenakisa, tento rok súzvuk by pokojne mohol znieť na prínosom v dialógu romantického oslavujú osemdesiate výročie jeho metalovom alebo hardcorovom a postromantického štýlu? Alebo ide narodenia. Renomovaný belgický festivale, pričom samotná nahráv- skôr o samoúčelnú exhibíciu, ktorá violončelista Arne Deforce pri tejto ka je čisto akustická. Opäť zvuk Godowsky poetovi klavíra skôr ublíži? príležitosti nahral jeho kompletné škriabania, rachot, drsné zvukové 22 Chopin Studies Po viacnásobnom vypočutí Ilićovej dielo pre violončelo. Album bloky, nevšedné farby, „zrnenie“, I. Ilić nahrávky sa prikláňam k druhej v úvode obsahuje dve pomerne ilustrácia „nehumánneho“ zvuku, paraty 2011 odpovedi. V 22 štúdiách pre rozsiahle kompozície pre sólové prefukovanie, klepot klapiek ľavú ruku podľa Chopina som violončelo, Nomos Alpha a Kottos. klarinetu, hra s pokynom „sons Meno Ivana Ilića mi až donedávna márne hľadal veľkosť i poéziu Nomos Alpha (1966) predstavuje électriques“. Takmer všetky diela nič nehovorilo. Trochu ma prekvapil inšpiračného zdroja: na druhej strane radikálnu a inovatívnu premenu albumu hrá interpret podľa poky- fakt, že s enormne náročným „pridaná hodnota“ Godowského spevného a „poľudšteného“ nov rovným tónom bez vibrata, čo prispôsobením Chopinových chromatických či textúrnych vnímania zvuku violončela na zvyšuje brutalitu výrazu. Dráma etúd pre ľavú ruku sa pokúša ozvláštnení v mojom vnímaní drsnú mašinériu abstraktného hudby má stelesňovať bolesť nad preraziť relatívne neznámy rozhodne nedosiahla mieru, pre stroja. Skladba Kottos (1976) náhlou stratou – smrťou mladého klavirista. Povedzme si, že ani ktorú by som cítil potrebu hlbšie názvom siaha do gréckej mytológie skladateľa Jeana-Pierra Guézeca. vydavateľstvo paraty nepatrí sa týmito štúdiami zaoberať. O to a predstavuje jedného z bájnych Dielo je inšpirované veršami z Ho- k najfrekventovanejším... Úplne problematickejšie je vyslovovať súdy gigantov. Dramatickú silu tohto mérovej Iliady. Skladba Epicycles nezvyčajným spôsobom som k danej k interpretácii. Ohúrení a šokovaní mýtu o obrovi so sto končatinami pre violončelo a komorný súbor nahrávke dostal dokonca tlačovú z kompetencie Ilićovej ľavej ruky by predstavuje violončelista a jeho pre zmenu čerpá z ptolemaiovskej správu s názvom „Znovuzrodenie sme mohli byť pod dojmom zo živého „súboj s neľudskou partitúrou“. geocentrickej sústavy prenesenej Leopolda Godowského: Klavírny vystúpenia, ale z nahrávky? Tam sme Virtuozita diela smeruje k doslova do hudobných vzťahov (centrum virtuóz Ivan Ilić predstavuje na najskôr konfrontovaní s nutnosťou extatickej katastrofe. Kottos verzus periféria). Hudbu charakte- novom CD 22 variácií Chopina“. všeličo hodnotiť inak – napríklad stelesňuje beštiálne sily v hudbe rizuje úspornosť materiálu a „čisté“ Podľa tlačovej správy toto CD množstvo lomených akordov, a pomyselne prebúdza „zviera zvuky bez efektov. Skladba formo- predstavuje „husársky kúsok ťažkopádnosť agogiky a frázovania by v nástroji“. Skladba by podľa vo pripomína starobylú štruktúru virtuozity a muzikantstva“. sme hádam mali pripísať špeciﬁ kám inštrukcií autora nemala znieť concerta grossa. S týmto tvrdením nemožno jednorukej hry. Mnohokrát je Ilić príjemne, ale hrubo a drsne. Obe Tri diela z 90. rokov uvádza Paille nesúhlasiť. Každý, kto niekedy vtipný, šarmantný a elegantný: jeho skladby sú extrémne náročné in the Wind pre violončelo a klavír hral na klavíri, vie, aká je to drina prejavu nechýba určité zvukové kúzlo virtuózne diela a balansujú na (Daan Vandewalle), kde klavír používať namiesto oboch rúk jednu, ani emocionálna hĺbka. Rovnako hrane hrateľnosti. Ako tvrdil plní rytmickú úlohu v podobe a preto sa radšej do podobných často však chýba plnokrvný, vášnivý Xenakis, výraz a emócia sa nemá nepretržitých úderov klastrov. extravagantných dobrodružstiev vzlet (niektoré štúdie znejú vyslovene prejavovať vo „forme, hmote Ďalej sú to diela Hunem – Iduhey, nepustí. (Iný prípad predstavuje fádne, napr. č. 22 cis mol alebo alebo v témach, ale v sile, hustote kde Deforcea sprevádza na husliach nejaká smutná nehoda, pre ktorú č. 23 As dur), sugestivita línií, pevná a intenzite“. Všetky Xenakisove Wibert Aerts (názov skladby je je klavirista nútený hrať iba ľavou stavba a bohatší dynamicko-farebný diela sú prísne štruktúrované na anagram mena Yehudi Menuhin) rukou – k najznámejším ľavorukým arzenál. Iste, Ilić používa len ľavú základe matematických konštrukcií a skladba Roscobeck pre violončelo virtuózom patrili gróf Géza Zichy ruku... a poznámky v booklete CD občas a kontrabas (Lode Leire), ktoré je a Paul Wittgenstein.) Tamás HORKAY

35 RECENZIE

„rečou“, ktorú dokáže nielen presved- akceptovaný slovenskými jazzovými Katka) alebo pri sprevádzaní ostat- čivo reprodukovať, ale aj intenzívne elitami ako dodnes aktuálny či priamo ných (napr. nenápadné, no duchaplné prežiť. Vyvrcholením CD sa preto pre autentický (žijeme v dobe, kde majú „komentáre“ pri kontrabasovom sóle mňa stali ťaživá Passacaglia (tematicky legitimitu rôzne súbežne existujúce v Parkside). Skvelá je aj rytmika v ob- vychádzajúca z pravoslávneho hymnu štýly...), takže pre Nikitina je to sadení Juraj Griglák a Jozef Döme, za mŕtvych), tvoriaca impozantný záver zároveň spôsob, ako vyslať smerom ktorá nielen spoľahlivo drží pulz kvar- suity anglického skladateľa, a Ligetiho k slovenskej jazzovej obci signál typu teta, ale prepožičiava mu príjemný sugestívne dvojčasťové dielo z 50. „som tu a myslím to vážne“. Album nádych pohody a uvoľnenosti. rokov. (Kompozíciu, v ktorej sa Ligeti okrem toho ukazuje, že v tomto type Záverom treba spomenúť zvukovú vyrovnáva s folklorizmom, uvoľnil hudobného jazyka sa Nikitin pohybu- stránku albumu. Nahrávka vznikla na publikovanie až dve dekády od je s ľahkosťou a pokladá ho za celkom v realizácii tímu Róbert Pospiš, Mar- Miklós Perényi jej vzniku.) Perényiho naštudovanie prirodzený spôsob sebavyjadrenia, tin Sillay a Alexander Molčanov, pod Bach, Britten, Ligeti Bachovho, Brittenovho a Ligetiho diel takže skôr než uvažovať nad štýlom mastering sa podpísal renomovaný ECM New Series 2012 je plné ušľachtilej krásy a zriedkavého bude plodnejšie pozrieť sa na obsah, Joe Tarantino, autor masteringu distribúcia DIVYD zvnútornenia, aké evokujú hru starých na to, čo jeho hudba hovorí. a remasteringu niekoľkoých stovák majstrov. Jednotlivé skladby nesú dedikácie jazzových albumov „z prvej ligy“. Recitál s hudbou Bacha, Brittena a Li- Andrej ŠUBA manželke, synovi, bratovi, priateľom, Ambicióznosť sa Nikitinovi vyplatila aj getiho predstavuje v kontexte katalógu spoluhráčom a hudobníckym vzorom po tejto stránke, výsledok je nanajvýš mníchovského labelu ECM prvú sólovú (menovite Waynovi Shorterovi), uspokojivý... nahrávku významného maďarského jazz no možno ich chápať aj celkom bez Robert KOLÁŘ violončelistu Miklósa Perényiho. (Peré- týchto asociácií, ako čistú hudbu. Tón nyi totiž pre ECM doteraz nahral spolu udáva úvodná skladba Blue Katka, s Andrásom Schiff om „len“ Beethove- zemité, tradíciou dýchajúce blues kniha novo kompletné dielo pre violončelo (hoci v téme rytmicky modifi kované) a klavír.) Na aktuálne CD si tento bý- a ten prechádza svižnými (Peter Pan, valý žiak legendárneho Pabla Casalsa, Parkside) či naopak ležérne uvoľnený- dnes sám neprehliadnuteľné meno sve- mi (Generations) a lyrickými (Aram‘s tového interpretačného umenia, vybral Corner) podobami a vyúsťuje do zá- Suitu pre sólové violončelo č. 6 D dur verečného Bolera, ktoré chápem ako BWV 1012 Johanna Sebastiana Bacha, formovo aj výrazovo uvoľnený odkaz Brittenovu Suitu č. 3 pre sólové violon- na skladby typu Olé Coltrane, Solea čelo op. 87 z roku 1971 a Ligetiho So- (Sketches of Spain) alebo Teo (So- nátu. Tento výber nie je náhodný. Tretia Nikolaj Nikitin meday My Prince Will Come). Dĺžka z Brittenových violončelových suít, Personal Suite jednotlivých skladieb je vzhľadom na ktoré skladateľ dedikoval Mstislavovi N. Nikitin, G. Jonáš, materiál ideálna – práve taká, aby bolo Rostropovičovi, vznikla pod dojmom J. Griglák, J. Döme povedané to, čo je esenciálne, bez Roger Scruton z jeho hry Bachových diel a okrem Realmusichouse 2012 zdržovania a naťahovania. Napriek Hudobná estetika známych citátov ruských tém obsahuje tomu hudba nikdy nepôsobí prehus- Preložili Ivan Koska aj alúziu na hudbu barokového majstra Saxofonista Nikolaj Nikitin je na tene a preexponovane; kvarteto volí a Peter Zagar (Barcarola). Ktorýsi z kritikov napísal, slovenskej jazzovej scéne známou vhodné dynamické pomery aj množ- Bratislava, Hudobné že Perényi je jedným z mála súčasných postavou už niekoľko rokov, no stvo hudobnej informácie vyslanej pri centrum 2009 violončelistov, ktorí disponujú v širo- s vydávaním debutového albumu improvizácii. kom spektre repertoáru originálnym sa dosiaľ veľmi neponáhľal. Dielo Ako sólista vychádza Nikolaj Nikitin Scruton sa vo svojej monografi i a identifi kovateľným interpretačným je konečne na svete a zdá sa, že čas z rytmických a intervalových obrysov Hudobná estetika venuje analýze prejavom bez toho, aby upadali do investovaný do dozrievania nápadov, témy a jeho myslenie má korene hudobného zážitku, významu a iným manierizmu. Po vypočutí nahrávky ich prípravy a konečnej fi nalizácie v modálnom prístupe. Intervalový vytýčeným problematikám, nie však nemožno nič iné, len s týmto konšta- nebol premárnený. konštruktivizmus alebo zaujatie historicky, ale tematicky. Za základ tovaním bezvýhradne súhlasiť. Nielen Desať autorských kompozícií uspo- módmi však našťastie „nezabíjajú“ svojho výskumu si zvolil metódy dramaturgiou, ale aj koncentrovaným riadaných do dvoch „osobných výraz. Ten je adresný a priamočiary, vychádzajúce z tradície analytickej výkonom predstavuje CD sugestívny suít“ ponúka pohľad jednak do jeho bez zaťaženia inštrumentálnym či fi lozofi e P. F. Strawsona, G. Evansa, celok, v ktorom sú intelekt a emócie vo hudobno-myšlienkového sveta a tiež aranžérskym exhibicionizmom a tiež P. Kivyho a ďalších, tiež pertraktuje vzácnej rovnováhe. Perényiho kultivo- upozorňuje na jeho hráčske kvality. bez akýchkoľvek výdobytkov post- teórie D. Davidsona, T. W. Adorna, vaná hra oslovuje aj nádherným sýtym Pokiaľ ide o prvú oblasť, teda priestor, produkcie. V tomto zmysle pokladám J. Levinsona, B. Croceho či tónom a takmer dokonalou kontrolou v ktorom sa Nikitinova hudba po- jeho hráčsky koncept za zrelý, hoci E. Hanslicka, H. Schenkera a ďalších. nad technickou stránkou náročných hybuje, mohli by sme po vypočutí možno konzervatívny. Zrelo pôsobí Začína skúmaním hudobného diel. V Bachovi mi možno trochu chý- albumu namietať, že jej idióm bol aj Nikitinov osobný „sound“ na materiálu a skúsenosťami s ním. balo nielen akcentovanie (akokoľvek aktuálny približne na prelome 50. tenorsaxofóne a nemenej priaznivý Odmieta metafyzické úvahy o hudbe, štylizovanej) tanečnosti, ale aj rétoric- a 60. rokov minulého storočia (hoci je dojem zanecháva zapojenie sopránsa- o farbe zvuku, pretože sa chce vyhnúť kosť, ktorá je naopak silne prítomná obohatený o časovo trochu neskoršie xofónu, nástroja, ktorý na Slovensku psychologizmu, ktorý je prekonaný v Perényiho uchopení Brittenovho hu- shorterovské či hancockovské vplyvy) v súčasnosti na tejto úrovni ovláda prácami G. Fregeho, Ch. S. Peirca dobného jazyka. Kým Bachova hudba a fakticky nič nového neprináša. Má málokto. Nemožno obísť ani ďalších či L. Wittgensteina. Farbu zvuku predstavuje pre maďarského violonče- to však niekoľko dôvodov. Prvým je, zúčastnených. Klavirista Gabo Jonáš považuje za vlastnosť. Zvuk samotný listu zosobnenie absolútnej hudobnej že album spája tri rôzne generácie hu- je po každej stránke vynikajúcim hu- nie je vlastnosťou. Zvuky však nie krásy, ktorej línie s precíznosťou archi- dobníkov a toto štýlové východisko im dobným partnerom, empaticky a kre- sú mentálnymi objektmi, lebo nie sú tekta umiestňuje do krištáľovočistého slúži ako vhodná komunikačná báza, atívne reagujúcim na to, čo hrajú jeho stavom našej mysle. Zvuk chápe ako zvukového priestoru, Britten a Ligeti ktorá uvádza ich hudobné myslenie spoluhráči – či už pri kreovaní vlast- tzv. čistý jav, nie ako tzv. konkrétny v kontemplatívnych i expresívnych po- na „spoločného menovateľa“. Ďalej ných sól (zaujímavá polarita oproti jav (t. j. ako konkrétnu zvukovú vlnu, lohách naproti tomu hovoria sólistovou je tu fakt, že tento jazyk je všeobecne Nikitinovmu „tradičnému“ sólu v Blue ktorú vnímame sluchom) (s. 30).

36 4 | 2012 RECENZIE

V zmysle Peircovej terminológie Metafora, aj tá v hudbe, je verbálnym opisom mnohokrát býva estetický pričom s prirodzenou ľahkosťou môžeme povedať, že zvuky sú vyjadrením zážitku. Scruton dôvodí, súd. Ním reagujeme na skutočnosť používajú slovenský jazyk aj pri ťažko identifi kovateľné dvomi spôsobmi, že v určitých kontextoch sa metafory (realitu). Estetický súd má prevažne defi novateľných pojmoch, kde dávajú ako typy a inštancie (tzv. tokens), javia ako nevyhnutné, lebo sa metaforický charakter, ktorý vychádza do zátvorky anglický originál. Táto čiže ako konkrétne prejavy. Podľa snažíme opísať svet, ako sa nám javí z pokusu o vyjadrenie toho, čo oxfordská publikácia je skvostom Scrutona sú zvuky udalosťami, ktoré z hľadiska (aktívnej) obrazotvornosti zažívame, keďže zažívame estetický na našom knižnom poli a môže sa dejú v istom čase, alebo procesmi, (s. 100). Bez použitia metafory zážitok. Expresia je podľa Scrutona rozšíriť obzory našim umenovedcom, ktoré sa dejú a zároveň trvajú istý pri opise hudby by sme podľa súčasťou estetickej hodnoty, a preto teoretikom a kritikom či všetkým, čas. Zvuku však môžeme vymyslieť/ neho nemohli opísať hudobný význam hudby chápe ako terciárnu ktorí sa o umenie zaujímajú. priradiť použitie, ako píše Scruton, zážitok. Metafora iba nepopisuje kvalitu. Umelecký zážitok chápe Jozef ŽILINEK čo je v zhode s fi lozofi ckým myslením hudobný zážitok, ale je kľúčovým ako samoúčelný. No pripúšťa, že aj L. Wittgensteina. Izolácia čistej pojmom percepcie hudby, preto pomocou umenia môžeme poznávať Roger Scruton je slovenskej ve- zvukovej udalosti vedie k osobnému tejto problematike venuje značný svet, russellovsky povedané, na rejnosti známy skôr ako historik zážitku, ktorý Scruton nazýva priestor. Túto časť práce považujem základe oboznámenosti duševných filozofie a teoretik konzervativizmu zážitkom tónu (s. 37). Tiež správne za kľúčovú. Scruton si tiež kladie stavov. Takéto poznanie na základe než ako hudobný estetik, avšak odlišuje medzi akustickým zážitkom otázky, aký je vzťah medzi hudobným oboznámenosti je podľa neho túto nerovnováhu môže napraviť zvuku a hudobným zážitkom tónu, dielom, jeho predvedením a jeho neoddeliteľné od umeleckého slovenský preklad jeho dôležitého ktorý spočíva v hudobnom poriadku úpravou. Zastáva názor, že hudba zážitku. Estetický súd chápe teda ako diela s jednoduchým názvom Hu- generujúcom tón z tónu, rozlišuje nie je ani ľudskou univerzáliou (ako vyjadrenie estetického zážitku, nie dobná estetika. Do slovenčiny ho medzi sekvenciou zvukov a pohybom by zrejme tvrdil Kant), ani totalitou ako opis kvality. preložili Ivan Koska a Peter Zagar, tónov, ktoré počujeme vo zvukoch. hudobného zážitku (ako by zrejme Tiež skúma možné výdobytky pričom obaja okrem toho, že dobre Tón preto chápe ako intencionálny tvrdil Adorno). Hudobný zážitok analýzy ako takej. Prehľadne ovládajú angličtinu, majú blízko objekt hudobnej percepcie. Scruton nám však podľa neho sprístupňujú vysvetľuje princípy Schenkerovskej k hudbe. Je to dôležité preto, lebo mierne modifi kuje Coplandove štyri samotné zvukové vzorce, no završuje analýzy, ktorú môžeme chápať bez znalosti hudobnej teórie by základné elementy hudby: rytmus, ho interpret. buď ako základ akejsi generatívnej slovenský preklad nemohol mať tú melódiu, harmóniu, pričom tónovú Hudba je tiež nositeľkou expresie. gramatiky tonálnej štruktúry, kvalitu, akú má. farbu nahrádza tónovou výškou, Scruton chápe dištinkciu medzi alebo ako rozbor skrytej štruktúry Ako už bolo naznačené, Scruton je nakoľko tónovú farbu chápe ako zobrazením a expresiou ako hudobných diel, alebo ako nástroj filozof a estetik, a tak je pochopiteľ- element, ktorý tkvie skôr v charaktere dva druhy estetického záujmu. analýzy malých plôch. Melódie, né, že jeho pohľad je determinova- zvukov ako v ich organizácii Zastáva však názor, že hudba nie frázy, motívy a harmónie sú ný školením v týchto dvoch disciplí- (s. 37). Scruton tiež prezentuje je zobrazujúcou hudobnou formou primárnymi objektmi zážitku. Tiež nach. Keďže aj autor nasledujúcich polemický názor, v protiklade so (s. 137), ale skôr osobitným prejavom uvažuje nad vzájomnou blízkosťou riadkov prešiel tým istým školením, školou Heinricha Schenkera, že expresie (s. 139). To však neznamená, náboženských a estetických zážitkov, bude si všímať to, čomu by mu- bez rytmu niet hudby, ktorá by že nie je možné hudbe rozumieť/ čo nachádzame už u Nietzscheho. zikológ alebo výkonný hudobník sa dala analyzovať. Vo svojich chápať ju aj inak, čo pripúšťa aj Scruton tiež odmieta myšlienku nepripisoval až takú dôležitú úlohu, úvahách o melódii sa zároveň venuje Scruton. „Predovšetkým by sme masovej kultúry chápanej ako a platí to aj vice versa. problematike hudobného pohybu, čo nemali pokladať za samozrejmé, akéhosi kapitalistického produktu, Pohľad nikdy neznamená videné, je relatívne nový fenomén. V melódii že „expresia“ označuje vždy vzťah ako aj myšlienku, že moderna je ale interpretáciu videného, a pri počujeme nielen zmenu, ale aj pohyb. medzi umeleckým dielom a určitým jedinou odpoveďou, tou správnou pohľade je vždy dôležitá šírka ho- Ako Scruton nezabudne dodať, duševným stavom.“ (s. 141) reakciou na masovú kultúru. No rizontu. Tá je v prípade Scrutona zmena sa môže vyskytnúť aj tam, Expresia je podľa mňa druhým výdatne na viacerých miestach veľmi veľká, hudbu nevidí ako kde nie je nijaký priestorový rámec kľúčovým pojmom tejto vedeckej kritizuje populárnu hudbu, pričom samostatný fenomén, ako oblasť, a nijaký rozmer okrem samotného práce. Hudba má (nepochybne) uvádza pádne argumenty. Podľa ktorá sa vyvíja na báze imanent- času (s. 62). Hudobný pohyb sa podľa expresívnu silu, ktorá sa ukazuje v jej neho sa postmoderní skladatelia ných zákonov, ale ako organickú Scrutona jednoducho predpokladá. schopnosti vyvolať u percipientov vracajú k tonalite, no ide o novú súčasť celku kultúry. To však nezna- Hudobný pohyb môžeme chápať primerané metafory a presvedčiť tonalitu v tom zmysle, že píšu skladby mená, že tento celok rozpúšťa jej ako istý druh následnosti, zmeny. nás, že sú vhodné (čo tvrdí napr. aj o tonalite, nie v nej, hoci cez ňu. špecifickosť, práve naopak, Scruton Tonalitou sa podľa neho hudbe Goodman). No je omyl myslieť si, Preto by sme ich postup mohli azda začína deskripciou toho, čo je pre zabezpečuje jej význam. Timbre, že každý metaforický opis diela sa nazvať tonalitou v úvodzovkách. hudbu špecifické, teda zvuku. a tónová farba vo všeobecnosti, podieľa na odhalení či zabezpečuje Ako píše samotný Scruton, táto Hudba je založená na zvuku, ale nie nie je rovnocenný rytmu, melódii odhalenie významu hudobného kniha je akousi metaštúdiou každý zvuk je hudbou. Bývali doby, ani harmónii, keďže tieto tri zložky diela. Podrobuje kritike Croceho, o hudobnej estetike. Uvažuje nad keď hudbu mohol tvoriť len zvlášt- vytvárajú tzv. tonálny priestor, ktorý tvrdí, že estetický zážitok je tým, čo uchopujeme, keď počúvame nym spôsobom produkovaný zvuk v ktorom počujeme pohyb hudby. vlastne uvedomením si expresie. hudbu, teda čo je jej významnom. s kánonicky určenými charakteristi- Timbre je tu sekundárny. Rytmus, Následne Scruton rozvíja podnetné Odpovedať na túto otázku sa kami, v modernej dobe zase hudba melódia a harmónia spolu s tónovou úvahy o problematike expresie snaží analýzou aj spomínaných využívala aj zvuky nášho okolia. výškou sú predmetom hudobnej ako tranzitívnej a intranzitívnej dvoch kľúčových pojmov: metafora Od zvuku a tónu Scrutonove úva- percepcie, ktorej sú premennými, gramatiky hudby. Expresia je a expresia. Táto intelektuálne hy prechádzajú k ontológii, teda pretože organizujú znejúce tóny podľa neho terciárnou kvalitou, náročná kniha by sa mohla stať k téme, ktorú by sme sotva našli a vyznačujú akuzmatický priestor. a preto je supervenientná. Hudbe súčasťou povinnej študijnej literatúry v nejakej učebnici hudobnej teórie. Dodajme však, že Scruton nechápe rozumieme práve cez estetický na našich univerzitách a dávam ju Lenže bez nej by nebol možný nija- harmóniu výhradne v tonálnom zážitok. Podľa neho najdôležitejšou do pozornosti najmä pedagógom ký variant filozofie. Podľa Scrutona zmysle, ale aj atonálnom, pričom je časťou obsahu hudobného diela a následne študentom, pretože sa má ontológia hudby zaoberať zrejmé, že je skôr zástancom tonality. sú jeho expresívne vlastnosti. niektoré témy si vyžadujú výklad predovšetkým otázkami identity Estetický zážitok závisí aj od našich Expresivitou teda neopisujeme skúseného odborníka. Musím tiež hudobného diela, a práve tým, že zmyslov, ktorými vnímame jednotlivé vlastnosť umeleckého diela, ale oceniť prekladateľské schopnosti dáva dôraz na identitu, či už nume- objekty, ktoré na nás pôsobia pomocou nej „iba“ popisujeme pocity oboch hudobníkov, ktorých rickú, alebo intencionálnu, autor príťažlivo alebo odpudzujúco. percipienta. Takýmto „afektívnym“ preklad je na vysokej úrovni, úvah prezrádza svoju príslušnosť

37 RECENZIE

k analyticky orientovanej filozofii. a forme, ako aj kapitoly o hodnote, šieho a progresívneho trendu písania Pre estetika sú veľmi dôležité kapi- analýze a predvedení, čo možno kníh o hudbe. Bohatá faktografi cká toly venované zobrazeniu a expre- považovať za neklamný index toho, textová časť má charakter encyklo- sii, a to okrem iného preto, lebo sa že ide skutočne o kruciálnu proble- pédie, ale už prvé kontakty s knihou zaoberajú vzťahom hudby k skutoč- matiku estetiky hudby prinajmen- napovedajú, že autorovým zámerom nosti. Je hudba mimézis sveta alebo šom v tejto koncepcii. nebola len evidencia a deskripcia expresiou človeka? V prospech Posledná kapitola je venovaná informácií. Vereš sledoval premeny jednej alebo druhej premisy by sme kultúre a završuje Scrutonovu v komunikačných systémoch hudby mohli uviesť mnoho argumentov, teoretickú cestu, ktorá sa začala a zmeny základných atribútov tra- avšak keď vtiahneme do hry jazyk pri deskripciách zvuku a skončila dičného komunikačného reťazca. hudby, oslabí sa jedno aj druhé pri komplexnom, zložito štruktú- Analyzoval súvzťažnosti hudobnej stanovisko. Reflexiou jazyka hudby rovanom celku. Hudba môže byť Jozef Vereš histórie i súčasnosti a formy kultúr- Scruton opäť potvrdil svoju pozíciu vzorom, ako unikať z banality, Hudobné korelácie neho aj hudobného života. Zameral vo svete filozofie. Inak povedané, je a zároveň príkladom hlbokého Nitra, Univerzita Kon- sa na svetovú hudobnú kultúru od presvedčivý vtedy, keď sa opiera o úpadku, pričom podľa autora sme štantína Filozofa prehistorických hudobných prejavov autority anglosaskej filozofie a ne- v súčasnosti svedkami aj úpadku v Nitre, 2011 až po postmodernu a priblížil špe- presvedčivý, keď kritizuje napríklad hudby, ktorý možno pripísať na cifi ckú oblasť hudobnej pedagogiky de Saussura a jeho nasledovníkov. vrub postmodernizmu. Všeličo upa- Najnovšia publikácia Jozefa Vereša je a hudobnej výchovy, ktorú poňal ako V každom prípade môžeme pove- dá v našom svete a nespôsobuje mi originálnym titulom, ktorý sumarizuje faktor kultivácie človeka. Hlavný text dať, že prednosťou jazyka hudby je to potešenie, avšak, keď už niekto a syntetizuje rezultáty autorovej dlho- publikácie efektívne dopĺňa široký to, že tvorí významy, ktoré nemož- raz začne na úpadok upozorňovať, ročnej muzikologickej, pedagogickej poznámkový aparát, ktorý sa stáva no bezo zvyšku prekódovať do ja- postupne sa nájdu aj iní, ktorí a vedecko-výskumnej činnosti. Odbor- kvalitným fundamentom pre ďalšie zyka slov alebo vedeckých pojmov, začnú robiť všetko preto, aby ka- níkom, ale aj širokému okruhu záu- získavanie informácií a pre čitateľa je čo znamená, že hudobný význam tastrofu odvrátili. V tomto prípade jemcov a vysokoškolským študentom motiváciou na hlbšie preniknutie do je neoddeliteľne spätý s hudobným odvracajú katastrofu hudby, preto ponúka globalizujúci pohľad na rôzne problematiky. výrazom a dajú sa oddeliť len pre knihu Rogera Scrutona považujem dimenzie hudby v ich interdisciplinár- Muzikológ Boris Banáry vo svojom potreby exegézy alebo analýzy. za podnet k diskusii aj o lepšej bu- nych prienikoch a transformáciách do posudku konštatuje, že viaceré Mimochodom, na problém exegézy dúcnosti hudby, ktorej by sa mohli dobovej kultúry, umenia a myslenia. témy spracované v publikácii „... a analýzy hudby sa napájajú kapi- zúčastniť všetci jej milovníci. Hudobné korelácie sú koncipované refl ektujú na javy nové, súvisiace toly venované hudobnému obsahu Peter MICHALOVIČ a štylizované v zmysle najaktuálnej- s dnešnou mediálnou a informačnou

Novinky z vydavateľstva ECM NEW SERIES

Soﬁ a Gubaidulina Miklós Perényi Händel Garth Knox The Canticle of the Sun Britten, Bach, Ligeti Die Acht Grossen Suiten Saltarello Gidon Kremer, Marta Sudraba, B. Britten, Third Suite op. 87 Suites de pièce Vol. 1, HWV 426–433 Dowland, H. von Bingen, Kremerata Baltica J. S. Bach, Suite VI D dur BWV 1012 Lisa Smirnova Knox, Machaut, Purcell, Nicolas Altstaedt, Andrei Pushkarev, G. Ligeti, Sonata Saariaho, Vivaldi Rihards Zalupe Rostislav Krimer, Miklós Perényi Garth Knox, Agnès Vesterman, Chamber Choir Kamer, Maris Sirmais Sylvain Lemêtre

www.divyd.sk www.naxos.com

DIVYD s.r.o. HUMMEL MUSIC shop Klobučnícka 2, 811 02, Bratislava 02/54433888 [email protected]

38 4 | 2012 RECENZIE

spoločnosťou a meniacim sa svetom hudobnovednej systematiky, dar syn- autor neuvádza v podobe statických hudby... Všeobecne sa dá povedať, že tetizujúceho pohľadu, ale aj dar slova faktov, ale v procesuálnom poňatí. v Hudobných koreláciách sa prelínajú a štýlu“. (rukopis recenzie) Odpoveď na otázku „prečo“ si vyžia- aspekty historické, teoretické, psycho- Východiskom Verešovej práce bol dalo práve procesuálne poňatie javov logické, pedagogické, sociologické systematický interdisciplinárny prístup a skutočností. Odpoveďou je celá i estetické...“ (s. 7) Popredný literárny k získavaniu a spracovaniu informácií škála determinantov ich vývoja a kore- vedec A. Červeňák, ktorý obohatil o prezentovaných skutočnostiach. lačných prienikov ovplyvňujúcich ich umeleckú gnozeológiu a ontológiu, Hľadal, nachádzal a analyzoval formovanie. K závažnej otázke „ako“ HUDOBNINY, NOTY, pozitívne hodnotí, že autor knihy „... je korelácie a kauzality a organicky sa viaže vyjadrenie autora v doslove CD & LP & DVD stúpencom polygenetickej kolísky člo- ich včleňoval do nových hudobných knihy: „Integratívny charakter textu veka a ľudstva; nepreberá ako dogmu a obsahových kontextov. Tým vzniklo vytvára fundament pre diachrónno- klasická hudba & jazz & world nijakú teóriu vzniku hudby a jej vplyvu osem samostatných, relatívne uzav- -synchrónnu orientáciu v procesoch music & alternatíva na duchovnú kultúru, na hudobné retých celkov – hlavných kapitol, minulých, ako i súčasných, ktoré sú www.noty.sk myslenie“. (s. 10) Hudobný vedec nasledujúcich za sebou podľa logiky citlivo obohacované novými fenomén- Vladimír Fulka hovorí o mimoriadne historického vývoja. mi, formami prenosu...“ (s. 215) MUSIC FORUM v.o.s. širokom polytematickom spektre pub- Kapitoly sú koncipované tak, aby Predpokladám, že Hudobné korelá- Na vŕšku 1, likácie a autora radí k „univerzalistom“ spoľahlivo a zreteľne odpovedali cie sa stretnú s priaznivou odozvou 811 01 Bratislava v hudobnej vede, ktorí „... majú nielen na tri klasické otázky: Čo? Prečo? v odborných kruhoch a stanú sa tel.: 02 / 5443 0998 schopnosť globálneho nadhľadu nad Ako? Odpoveďou na otázku „čo“ sú kvalitným vysokoškolským študijným hudobnými dejinami a rôznymi úzko rezultáty najnovšieho bádania v ob- materiálom. špecializovanými problematikami lasti pedagogiky a muzikológie, ktoré Mária STRENÁČIKOVÁ

Holland Baroque Society meets Miloš Valent Barbaric Beauty Telemann a tance z manuskriptov 18. storočia SACD Channel Classics 2011

The Complete Bach Edition Nikolaus Harnoncourt, Ton Koopman, Il Giardino Armonico, Andreas Staier a ďalší 153 CD & 1 DVD Warner Classics 2012

JJ. SS. Bach Complete Herreweghe Recordings (oratóriá, omše, kantáty, pašie, motetá) diriguje: Philippe Herreweghe 27 CD v 9 knihách Harmonia Mundi 2012

Alex Ross Zbývá jen hluk (naslouchání dvacátému století) teória a dejiny hudby 20. storočia Argo 2012

39 KAM / KEDY

Bratislava Žilina Klangforum Wien 2011/2012 a sláčikový orchester (vytvorená po Kategória: dirigovanie, skladba, 29. 9. 2011 – 14. 5. 2012 31. decembri 2009, nepublikovaná, klavír, husle, fagot, cimbal Slovenská fi lharmónia Štátny komorný Wiener Konzerthaus, Mozart-Saal, neuvedená) Vstupný poplatok: 50 EUR orchester Žilina Theater an der Wien Vstupný poplatok: 40 EUR Uzávierka: 25. 4. 2012 Ne 1. 4. Cyklus koncertov s mottom “Ikony”. bez vekového obmedzenia Info: Filharmónia Budapest Concert Dóm sv. Martina, 15.00 Št 5. 4. Info: [email protected], www. Uzávierka: 31. 8. 2012 and Festival Agency, szell.agnes@ SKO B. Warchala, E. Danel Veľkonočný koncert klangforum.at Info: The Grazyna and Kiejstut Ba- hu.inter.net, www.fi lharmoniabp.hu, Spevácky zbor Adoremus, D. Bill ŠKO, O. Dohnányi cewicz, Academy of Music in Łódź, www.bartokfestival.hu Haydn: Sedem posledných slov nášho Moravský komorný zbor, J. Šimáček Cyklus koncertov Schubertiade 2012 Poland, [email protected], Spasiteľa na kríži E. Virsik, klavír 20.–24. 4., 3.–11. 10. 2012 (Hohenems) www.amuz.lodz.pl N. Melnik, soprán 16.–25. 6., 27. 8. – 9. 9. 2012 Termíny na predklada- Ut 3. 4. E. Garajová, mezzosoprán (Schwarzenberg) Medzinárodná skladateľská súťaž nie žiadostí o poskyt- Malá sála SF, 19.00 J. Gráf, tenor Hohenems, Schwarzenberg, Rakúsko Luxembourg 2013 nutie tvorivých pod- Veľkonočný koncert G. Beláček, bas Súčasťou sú majstrovské kurzy. 11. 1. 2013 (fi nálny koncert) pôr Hudobného fondu Musica aeterna, P. Zajíček Suk, Chopin, Rossini Info: [email protected], www. Hong Kong, Čína K. Wiwer, soprán schubertiade.at Kategória: skladba, trvanie od 10 – 12 min. v 1. polroku 2012 A. Mihályová, soprán Po 16. 4. – So 21. 4. Uzávierka: 15. 9. 2012 Corelli, Locatelli, Jommelli XXII. Stredoeurópsky festival koncert- Händel Festspiele 2012 Info: Luxembourg Sinfonietta; info@ Prémie za hudobné diela vysokej ného umenia 31. 5. – 10. 6. 2012 luxembourg-sinfonietta.lu, umeleckej hodnoty v oblasti Št 5. 4. Halle (Saale), Nemecko www.luxembourg-sinfonietta.lu vážnej hudby: 19. 4. Veľkonočný koncert Banská Bystrica Info: www.haendelhaus.de Hong Kong Chinese Orchestra, inqui- Slovenská fi lharmónia, F. Haider [email protected], www.hkco.org Prémie v oblasti populárnej Slovenský fi lharmonický zbor, B. Štátna opera Innsbrucker Festwochen 2012 hudby, jazzu a ostatných žánrov Juhaňáková 10. – 31. 7. 2012 (Ambraser Schlos- Medzinárodná akadémia Moscow populárnej hudby: 11. 4., 9. 5., E. Hornyáková, soprán Ut 3. 4. Veľkonočný koncert (Dvořák: skonzerte) Contemporary Music Ensemble 6. 6. R. Janál, barytón Stabat Mater) 8. – 26. 8. 2012 (Innsbrucker Festwochen) 1. – 12. 9. 2012 Brahms: Nemecké rekviem Ut 10. 4. Puccini: Madamma Butterfl y Innsbruck, Rakúsko Perm, Ruská federácia Prémie za interpretačné výkony Št 12. 4. Mozart: Cosi fan tutte Festival starej hudby Ponuka pre mladých skladateľov vysokej umeleckej hodnoty v ob- Št 12. 4. – Pi 13. 4. So 14. 4. Kálmán: Vojvodkyňa z Chicaga Info: www.altemusik.at pracovať 2 týždne na novej skladbe lasti vážnej hudby, realizované od Slovenská fi lharmónia, L. Svárovský Po 16. 4. Kálmán: Vojvodkyňa z Chicaga pod patronátom renomovaných 16. 4. do 17. 4. 2012: 19. 4. H. Ticciati, husle Pi 20. 4. Kálmán: Vojvodkyňa z Solothurn Classics 2012 pedagógov (Mark Andre, Francúzsko, Barber, Glass, Martinů Chicaga (zájazd Trnava) 28. 6. – 7. 7. 2012 Johannes Schoellhorn, Nemecko). Ceny Hudobného fondu na Pi 27. 4. Bizet, Ščedrin, Dinková: Solothurn, Švajčiarsko Diela uvedie Moscow Contemporary súťažiach: 11. 4., 9. 5., 6. 6. Ut 17. 4. Carmen – I. premiéra Operný festival Music Ensemble na festivaloch v Per- Malá sála SF, 19.00 So 28. 4. Bizet, Ščedrin, Dinková: Info: www.solothurn-classics.ch me a Moskve. Študijné štipendiá v oblasti Hugo Kauder Trio Carmen – II. premiéra Kategória: skladatelia do 30 rokov jazzovej tvorby a interpretácie: I. Danko, hoboj Po 30. 4. Hudobné tóny s Akadémiou Zahraničné súťaže Uzávierka: 15. 4. 2012 11. 4., 9. 5., 6. 6. R. Lakatoš, viola umení Info: http://academy.iscmrussia.ru/ L. Fančovič, klavír Medzinárodná husľová a violová academy-applicat.html, moscowen- Štipendiá na tvorivé aktivity: Kahn, Kupkovič, Klughardt, Loeffl er Košice súťaž József Szigeti 2012 [email protected] 11. 4., 9. 5., 6. 6. 6. – 15. 9. 2012 (posledný deň odovzdania St 18. 4. Štátna fi lharmónia Košice Budapešť, Maďarsko Zahraničné workshopy žiadostí na kurzy v júli a auguste: Koncertná sieň SF, 18.00 h Kategória: hra na husliach a viole 06.06.) Symfonický orchester VŠMU, J. St 4. 4. Vekový limit: nar. po 1. 1. 1980 Majstrovské kurzy Schubertiade Kyzling Veľkonočný koncert Vstupný poplatok: 140 EUR 2012 Granty na projekty, ktoré sa ŠfK, T. Gál Uzávierka: 1. 5. 2012 27. – 31. 8., 3. – 8. 9. 2012 (Schwar- začnú realizovať 1. 7. 2012 a nie Št 19. 4. – Pi 20. 4. J. Hanousek, violončelo Info: Philharmonia Budapest Concert zenberg), 11. 10. 2012 (Hohenems) neskôr ako 31. 12. 2012: 27. 4. Slovenská fi lharmónia, O. Kukal P. Šoltisová, violončelo and Festival Agency, liszkay.maria@ Schwarzenberg, Hohenems, Rakúsko A. Brownell, klavír Zbor Kardinála Mindszentyho hu.inter.net, www.fi lharmoniabp.hu Kategória: sláčikové kvarteto, operný Príspevky na výrobu profi lového Mozart, Hummel, Beethoven J. Kohutová, soprán spev (piesňový repertoár), klavír CD slovenských koncertných A. Kropáčková, mezzosoprán Medzinárodná skladateľská súťaž Info: [email protected], umelcov v oblasti vážnej hudby: Št 26. 4. – Pi 27. 4. P. Mukk, tenor Grażyna Bacewicz 2012 www.schubertiade.at 19. 4. Slovenská fi lharmónia, A. Rahbari M. Lukáč, barytón 7. 12. 2012 (premiéra fi nálnych skla- M. Beroff , klavír Vivaldi, Martinů, Haydn dieb v interpretácii Arthur Rubinstein Medzinárodný Bartókov seminár Tlačivá žiadostí na stiahnutie Bella, Prokofi ev, Čajkovskij Lódź Philharmonic) a festival 2012 a informácie: www.hf.sk. Št 12. 4. Łódź, Poľsko 10. – 19. 7. 2012 Ne 29. 4. Konzervatoristi hrajú s fi lharmonikmi Kategória: skladba pre sólový spev Szombathely, Maďarsko Malá sála SF, 16.00 h ŠfK, J. Talich SKO B. Warchala, E. Danel E. Jambor, klavír Machajdík, Hindemith, Avni, Martinů Grieg, Beethoven, Dvořák speváčky Grażyny Auguścik a brazíl- Orchester Francúzskeho rozhlasu skeho gitaristu Paulinha Garciu a ich a televízie, M. Constant Hudobné centrum Št 19. 4. spoločného projektu The Beatles Y. Loriod – klavír Rarita uprostred „klasiky“ Nova. Nedeľné matiné v Mirbachovom ŠfK, Z. Müller St 2. 5. paláci, 10.30 M. Pastírik, saxofón Rádio Devín Ne 29. 4. Hudba pod pyramídou, 19.05 Prokofi ev, Ibert, Dvořák Nedeľné matiné, 10.30 Priamy prenos z otváracieho kon- Ne 1. 4. St 18. 4. Priamy prenos organového koncertu certu EduMEMA 2012. Stretnutie D. Šašinová-Satury, klavír Štátne divadlo Košice Hudba pod pyramídou, 19.05 poľského interpreta Piotra Rojeka moderných a dobových nástrojov R. Šašina, kontrabas Priamy prenos koncertu SOSR v rámci 15. ročníka cyklu Organo- v dielach Bacha, Vivaldiho, Teleman- Sperger, Grieg Ne 1. 4. Harvan: Doktor Jajbolí SOSR, K. Griffi ths vých koncertov pod pyramídou. na a Stravinského. Št 5. 4. Verdi: Nabucco R. Patkoló, kontrabas Program: F. Mendelssohn-Bartholdy, Ne 8. 4. St 11. 4. Puccini: Madama Butterfl y G. Sobrino, klarinet F. Borowski, J. Reubke Ut 8. 5., 19.00 Veľkonočný koncert Pi 13. 4. Smetana: Predaná nevesta G. Rossini: Hodvábny rebrík S. Kleiberg: Requiem za obete Ave Maria v refl exii storočí So 14. 4. Medvedev: Onegin Introdukcia, téma a variácie pre Ut 1. 5., 19.00 nacizmu A. Vizvári, soprán Ne 15. 4. Uličiansky: Štyria škriat- klarinet a orchester B. Martinů: Kytice Zbor washingtonskej katedrály; R. Krško, barytón kovia a víla F. Bussoni: Concertino pre klarinet Kantáta na ľudové texty o dialektike Komorný orchester Washington, P. Michalica, husle St 18. 4. Janáček: Jej pastorkyňa a orchester lásky a smrti. M. McCarthy; V. Bartošová, klavír So 21. 4. Dvořák: Rusalka G. Bottesini: Koncert pre kontrabas Zo zlatého fondu Českej fi lharmónie. N. Kiss, C. King, Ch. Hilz Schubert, Gounod, Franck, Donizetti, Ut 24. 4. Šoth: Tristan a Izolda a orchester fi s mol Česká fi lharmónia, K. Ančerl Saint-Saëns, Piazzolla, P. Martinček, St 25. 4. Mozart: Figarova svadba O. Respighi: Vtáci, suita Pražský fi lharmonický zbor, Kühnov Ut 8. 5., 21.30 Cotteli detský zbor Hudba duchovného vzdoru Infoservis Oddelenia Ne 22. 4. L. Domanínska, S. Červená, R. Berger: Missa pro nobis na Ne 15. 4. dokumentácie a informatiky Aeterna musica, 13.00 L. Havlák, L. Mráz texty úryvkov z Biblie, Koránu, Pavla I. Gajan, klavír Kantáty a inštrumentálne kompozície z Tarzu pre mezosoprán, recitátorov, Mozart, Chopin Zahraničné festivaly Antonia Caldaru s charizmatickým Ut 1. 5., 21.30 zbor a orchester. mužským altistom Gérardom Lesnem O. Messiaen: Od kaňonov ku Slovenská fi lharmónia, Z. Nagy Ne 29. 4. Musica Nova 2011/2012 a ansámblom Il Seminario musicale. hviezdam Slovenský fi lharmonický zbor, J. Lupták, violončelo 14. 9. 2011 – 13. 6. 2012 Monumentálne dielo, v ktorom jeden J. Chabroň I. Varbanov, klavír Mendelssohn-Saal, Gewandhaus, St 25. 4. z najvýznamnejších skladateľov 20. D. Šlepkovská, mezzosoprán Bloch, Gubajdulina, Šostakovič Leipzig, Nemecko Hudba pod pyramídou, 19.05 storočia dokonale prepojil prvky S. Beňačka, F. Kovár, recitácia Cyklus koncertov hudby 20. a 21. storočia. Záznam jazzového koncertu poľskej vtáčieho spevu s citátmi z Biblie. Info: www.gewandhaus.de

40 4 | 2012 flauta „traverso“ edu— Stravinskij MEMA KOŠICKÁ HUDOBNÁ JAR Mozart ? 57. ročník medzinárodného hudobného fes valu sa koná pod záš tou ministra kultúry SR klavír ? ? Schönberg št/ 3. 5. OTVÁRACÍ KONCERT FESTIVALU ? ŠfK, dirigent: Petr VRONSKÝ * klavír: Özgűr AYDIN Ilja Zeljenka: Overtura Giocosa Maurice Ravel: Koncert pre klavír a orchester G dur fortepiano www.edumema.eu Beethoven Gabriel Fauré: Pavana Claude Debussy: More Dom umenia o 19:00 | *Vstupné: 12- 10- 8 € | Abonentka KHJ

Koncerty v rámci projektu Košice 2013 „eduMEMA Košice“ „Beethoven Plus“: Filozofia www.edumema.eu

S podporou programu Kultúra Európskej únie. Hlavný reklamný partner: Reklamní partneri: Mediálni partneri:

www.kedykam.sk kiná tv divadlá stredoeurópsky festival ROROČNÍKČNÍK XLIV XLIV koncertného umenia 4 2012 2,16 € / 65 Sk

Spravodajstvo: Rozhovor s P. Altrichterom, New Music for Kids and Teens / Skladba mesiaca: J. Sibelius: 4. symfónia / Zahraničie: Mníchovský Prsteň Nibelungov pokračuje

Milan Turković Špecializácia môže zbavovať nadhľadu

Katarzná košická Pastorkyňa Rozhovor s Lukášom Borzíkom Triumf Pawła Kaczmarczyka