Ing. arch. Ivan Vook, AA SKA, Janouškova 20, 080 01 Prešov
Územný plán obce Cestice Zmeny a doplnky 2009 / návrh / (Úplné znenie)
Schva ľovacia doložka: Ozna čenie schva ľovacieho orgánu: Obecné zastupite ľstvo v Cesticiach Číslo uznesenia a dátum schválenia: ...... Oprávnená osoba: Róbert Grešo - starosta obce ......
Marec 2009
Územný plán obce Cestice, Zmeny a doplnky 2009 / návrh / - úplné znenie
A/ Textová čas ť A.1: Sprievodná správa A.2: Záväzná čas ť
Textová čas ť ÚPN obce Cestice Zmeny a doplnky 2009 je spracovaná ako úplné znenie pôvodnej textovej časti, s vyzna čenými zmenami a doplnkami záväznej časti a úpravami smernej časti nasledovne:
Abababab pôvodný text Ababbbab vypustený text Abababab doplnený text
B/ Grafická čas ť Grafická čas ť ÚPN obce Cestice Zmeny a doplnky 2009 je spracovaná formou priesvitiek na pôvodnú grafickú čas ť ÚPN obce Cestice v mierke 1: 10 000 a 1: 2000.
A/ Textová čas ť A.1: Sprievodná správa A.2: Záväzná čas ť
Obsah strana Úvod 5 1. Základné údaje 5 1.1 Hlavné ciele a problematika riešenia 5 1.2 Spôsob a priebeh spracovania Riešené územie 6 1.3 Riešené územie 6 2. Charakteristika riešeného územia 6 2.1 Prírodné podmienky 6 2.2 Vývoj obce 6 2.3 Doterajšie využitie územia 6 3. Širšie vz ťahy 7 4. Urbanisticko -archit ektonická koncepcia a kompozícia 7 4.1 Zásady urbanistickej koncepcie 7 4.2 Funk čné využitie a organizácia riešeného územia 9 5. Obyvate ľstvo, pracovné príležitosti a bytový fond 9 5.1 Obyvate ľstvo 9 5.2 Dochádzka a odchádzka do/zo zamestnania 10 5.3 Pracovné príležitosti 10 5.4 Bytový fond 11 6. Zariadenia výroby a komer čných služieb 11 6.1 Ekonomické predpoklady rozvoja ob ce 11 6.2 Po ľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo 11 6.3 Výroba a remeselné živnosti 12 6.4 Komer čné služby a obchod 10 6.5 Priemyselná výroba, logistika, vývoj, výskum 12 7. Ob čianske vybavenie 12 7.1 Školstvo 13 7.2 Kultúra 13 7.3 Sport a re kreácia 13 2 7.4 Zdravotníctvo 13 7.5 Sociálna starostlivos ť 13 7.6 Administratíva 13 7.7 Ostatné zariadenia 13 8. Doprava a dopravné zariadenia 13 8.1 Širšie dopravné náväznosti 13 8.2 Sú časný stav miestnej komunika čnej siete 14 8.3 Návrh miestnej k omunika čnej siete 14 8.4 Hromadná doprava 14 8.5 Statická doprava 14 8.6 Pešie komunikácie 14 8.7 Železni čná doprava 14 8.8 Cestné ochranné pásma a hluk z dopravy 15 9. Technická infraštruktúra 16 9.1 Zásobovanie pitnou vodou 16 9.2 Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd 17 9.3 Vodné toky a nádrže 18 9.4 Energetika a energetické zariadenia 19 9.5 Zásobovanie plynom 20 9.6 Zásobovanie tepl om 21 9.7 Telekomunikácie 22 10. Životné prostredie 23 10.1 Ochrana pamiatok 23 10.2 Verejná a izola čná zele ň 23 10.3 Hygiena obce 23 11. Ochrana prírody a tvorba krajiny 23 12. Regulatívy funk čného a priestorového usporiadania 26 12.1 Funk čné regulatívy 26 12.2 Regulatívy priestorového usporiadania 27 13. Verejnoprospešné stavby 29
Prílohy: 14, Vy hodnotenie záberov PPF 29 15. Grafická príloha - Širšie vz ťahy M 1 : 50 000 30
Spracovatelia: Hlavný riešite ľa urbanizmus: Ing. arch. Cyril Hagara Po ľnohospodárstvo a ŽP : Ing. Vojtech Pejko Doprava : Ing. Vojtech Pejko Technická infraštruktúra : Ing. Juraj Jochmann Sociálno - ekonomické javy : Ing. Ján Nárožný Grafické práce : Karol Lelkeš
3
Obstarávate ľ ÚPN obce Cestice Z a D 2009 Obec Cestice Osoba odborne spôsobilá na obstarávanie ÚPP a ÚPD pod ľa § 2a s.z. Ing. arch. Vladimír Debnár
Spracovate ľský kolektív ÚPN obce Cestice, Z a D 2009:
Hlavný riešite ľ: Ing. arch. Ivan Vook
Funk čné využitie územia: Ing. arch. Vladimír Nedelko Doprava: INGRES s.r.o. Prešov Technická infraštruktúra: - Vodné hospodárstvo Ing. Ivan Ba ča - Energetika Ing. Vasil Vachna, Ing. Ivan Ba ča Vyhodnotenie záberu PP: Ing. Ján Stano Grafické práce: Jozef Andrej
4
A.1: Sprievodná správa:
Úvod:
Územný plán obce Cestice obstarala obec Cestice ako orgán územného plánovania podľa §16, ods.2 stavebného zákona, prostredníctvom Ing. Jána Nárožného, odborne spôsobilej osoby na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. ÚPN obce Cestice spracoval Ing. arch. Cyril Hagara a kol. v rokoch 2001 – 2003. ÚPN obce Cestice schválilo obecné zastupite ľstvo v Cesticiach uznesením č. 44/2003 zo d ňa 20.11.2003 Záväzná čas ť ÚPN obce Cestice je vyhlásená VZN obce Cestice č.10/20.11.2003. ÚPN obce Cestice nebol od schválenia v roku 2003 aktualizovaný. Pod ľa § 30 ods.4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov je obec povinná pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúma ť schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky, alebo či netreba obstara ť nový územný plán. Obec Cestice preskúmala aktuálnos ť ÚPN obce Cestice a uznesením Obecného zastupite ľstva č. 88/08 zo d ňa 31.07.2008 k Správe o preskúmaní aktuálnosti Územného plánu obce Cestice, schválila obstaranie aktualizácie ÚPN obce Cestice formou Zmien a doplnkov, v rozsahu uvedenom v dôvodoch aktualizácie záväznej časti ÚPN obce Cestice. Predmetom návrhu ÚPN obce Cestice, Z a D 2009 je návrh doplnku funk čnej plochy priemyselnej výroby v severovýchodnej časti katastrálneho územia obce, zmena funk čnej plochy verejnej zelene v južnej časti centra obce na funk čnú plochy bývania – plochy rodinných domov, návrh zmien a doplnkov plošných a líniových javov súvisiacich s návrhom funk čnej plochy priemyselnej výroby a doplnenie líniových javov vyplývajúcich zo záväznej časti ÚPN VÚC košického kraja. Textová čas ť pôvodného ÚPN obce Cestice je zmenená a doplnená v rozsahu vyplývajúcom z vyššieuvedeného predmetu Zmien a doplnkov ÚPN obce Cestice.
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
1.1 Hlavné ciele a problematika riešenia
Obec Cestice nemala k dispozícii územno-plánovaciu dokumentáciu, ktorá by riešila sú časné problémy urbanistického rozvoja, osídlenia a rozvoja ekonomických aktivít. Vzh ľadom na problémy územného rozvoja obce, na sú časnú demografickú situáciu a na nutnos ť kompletizácie zariadení technickej infraštruktúry sa ukázala potreba spracova ť novú, komplexne po ňatú územno-technickú plánovaciu dokumentáciu, ktorá bude slúži ť ako nástroj pre časovú, vecnú i územnú koordináciu ďalšieho rozvoja obce. Vzh ľadom na lokaliza čné faktory (blízkos ť VSŽ) je obec z demografického aspektu stabilizovaná s miernym trendom rastu. Z tohto aspektu sa javí potreba ďalšieho plošného rozvoja obytného územia s patri čnou ob čianskou vybavenos ťou a technickou infraštruktúrou. Plochy po ľnohospodárskej výroby, priemyselnej výroby a služieb bolo treba reštrukturalizova ť pod ľa aktuálnych a výh ľadových potrieb s dostato čnými rezervami. Na úseku životného prostredia obce spôsobujú problémy hlavne chýbajúce zariadenia technickej infraštruktúry, ktoré bolo potrebné koncep čne dorieši ť: ♦ existuje iba čiastkový verejný vodovod, ♦ chýba kanalizácia a ČOV. Z urbanistického h ľadiska bolo potrebné dotvori ť centrálny priestor obce a ,rieši ť dostato čné plochy pre obytnú výstavbu a priemyselnú výrobu.
5
1.2 Spôsob a priebeh spracovania
Pôvodne bola dokumentácia rozpracovaná ako ÚPN-Z obce, po novelizácii stavebného zákona rozhodlo vedenie obce požadova ť vypracovanie ÚPN obce s pôvodne dohodnutými podrobnos ťami na úrovni jednotlivých objektov. Postup prác bol ten, že najprv boli vykonané prípravné práce, uskuto čnené prieskumy a rozbory, na základe nich bola súbežne so Zadaním pre spracovanie územného plánu obce spracovaná urbanistická štúdia, v ktorej boli dokumentované možnosti územného rozvoja obce. Zadanie a UŠ boli prejednané a pripomienkované a napokon po súhlasnom stanovisku Krajského úradu v Košiciach č. 2001/00314 z 14.03.2001 schválilo Obecné zastupite ľstvo obce Cestice svojim uznesením č. 148/01 d ňa 16.03.2001 Zadanie pre spracovanie územného plánu obce. ÚPN obce Cestice, Zmeny a doplnky 2009 sú spracované pod ľa výstupov Správy o preskúmaní aktuálnosti ÚPN obce Cestice, prerokovanú a schválenú Obecným zastupite ľstvom v Cesticiach uznesením č. 88/08 zo d ňa 31.07.2008.
1.3 Riešené územie
Riešené územie spraco vané ako územný plán Územného plánu obce Cestice tvorí katastrálne územie ktoré je záujmovým územím obce, je zobrazené v mierke 1 : 10 000. Súčasný i výh ľadový intravilán vlastnej obce a osady Dobogov (Rudolfove lazy) je zobrazený v mierke 1:2000 v dopl ňujúcom výkrese . Širšie vz ťahy sú zobrazené v mierke 1 : 50 000.
2. CHARAKTERISTIKA RIEŠENÉHO ÚZEMIA
2.1 Prírodné podmienky
Chotár o ve ľkosti 1302 ha leží v oblasti lu čensko - košickej zníženiny, celku Košickej kotliny a oddielu Košickej roviny na náplavových kuže ľoch tokov Idy a Čečanky. Odlesnený chotár tvoria tre ťohorné usadeniny. Má fluvizeme a luvizeme; po ľnohospodárska pôda je stredne produk čná. Náchylnos ť pôdy na veternú eróziu je slabá. Reliéf obce je rovinatý bez stabilného vodného toku. Cesti čky potok plní funkciu odtoku daž ďovej vody a topenia snehu. Kotlinová klíma je teplá, mierne vlhká s chladnou zimou. Priemerné teploty v januári -2° C až -5° C, v júli 17,5° C až 20° C. Ro čné zrážky dosahujú 600 - 800 mm.
2.2 Vývoj obce
Vyvinutá obec sa spomína 1317 v súvislosti s odovzdaním desiatku jágerskej kapitule. Do pol. 16. stor. patrila Perényiovcom a panstvu Ve ľká Ida. V roku 1427 mala 88 port, 30 z nich patrilo Frankovi zo Šemše (Semseyovi). Od pol. 16. storo čia za tureckých vpádov po čet obyvate ľov zna čne poklesol. V 18. storo čí dosídlili obec kolonisti z okolia a zo Šariša Obyvatelia sa zaoberali po ľnohospodárstvom a tká čstvom. V roku 1921 zhorelo 68 domov. V roku 1928 čiasto čne rozparcelovali pozemky býv. baróna Schella. Obec bola v rokoch 1938 - 45 pripojená k Ma ďarsku. Po čas 6 - týžd ňových bojov v roku 1944 utrpela obec zna čné škody. Vývoj názvu obce: 1317 Zosta, 1319 Zezta, 1402 Shesta, 1410 Zosta, 1427 Sestha, 1630 Szestha, 1786 Csehesztice, 1808 Šestice, 1920 Cestice, ma ď. Szeszta.
2.3. Doterajšie využitie územia
Zastavané územie obce sa funk čne využíva pre bývanie a výrobu; na ostatnom území chotára 6 prevláda po ľnohospodárstvo. Vo výh ľadovom období sa predpokladá rozvoj obytnej a výrobnej funkcie a tým plošné rozšírenie intravilánu obytnými plochami a plochami priemyselnej výroby tak, aby sa optimálne dotvorila urbanistická štruktúra obce.
3. ŠIRŠIE VZ ŤAHY
Územie patri do okresu Košice - okolie so spádovos ťou do Moldavy nad Bodvou a ku krajskému mestu Košice; vo vz ťahu k základnej vybavenosti čiasto čne aj do Čečejoviec (školstvo, zdravotníctvo, pošta). Územný plán VÚC Košického kraja rieši nadradenú urbanistickú štruktúru a širšie územné vz ťahy. Zo záväznej časti ÚPN VÚC košického kraja pre obec Cestice vyplýva: poloha v urbanistických štruktúrach obec sa nachádza v celoštátnej a nadregionálnej komunika čno - sídelnej osi v úseku Rož ňava - Košice; v oblasti dopravy a technického vybavenia územia: • chráni ť koridor pre cestu cesty I/50 v rámci nadradenej cestnej siete v úseku cez k.ú. • v rámci rozvoja železni čnej dopravy chráni ť priestory pre železni čný dopravný koridor južného magistrálneho ťahu Moldava nad Bodvou - Košice na elektrifikáciu, v oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry • chráni ť koridor na výstavbu prevodu vody Hornád - Bodva, • chráni ť koridor pre nadradenú líniovú stavbu vodovodu vodárenskej sústavy a to prívod s napojením na skupinový vodovod Košice na trase Cestice - Komárovce, • pri využitia územia chráni ť koridory na rekonštrukciu alebo stavbu hrádzí na toku Ida po vyústenie do Cestického potoka; • chráni ť koridor pre preložku trasy VVN 400 kV a VN 110 kV • chráni ť koridor pre rýchlostnú cestu R2
Verejnoprospešnými stavbami sú • trasa cesty I/50 v úseku Moldava nad. Bodvou – Košice • koridor pre rýchlostnú cestu R2 • trasa preložky VVN 400 kV a VN 110 kV • kanál na prevod vody z Hornádu do Širokého kanála • elektrifikácia železni čného dopravného koridoru južného magistrálneho ťahu Moldava nad Bodvou - Košice, stavba prevodu vody Hornád - Bodva. • Z ekologického h ľadiska sa navrhuje rozšírenie verejnej zelene v centrálnej časti obce a vytvorenie novej vo väzbe na odtokový kanál a areál vo ľného času, na východnej hranici obce v priestore športový areál - cintorín a na juhu aj ako zvuková izolácia vo či železni čnej trati.
4. URBANISTICKO-ARCHITEKTOMCKÁ KONCEPCIA A KOMPOZÍCIA
4.1 Zásady urbanistickej koncepcie
Urbanistická štruktúra je viac uli čná s prevládajúcou orientáciou sever - juh. Centrálny priestor tvorí zelený pás s objektmi kultúrneho domu s obecným úradom, požiarnej zbrojnice s poštovnou a areál základnej školy s materskou školou. Centrálnu vybavenos ť dotvárajú areály troch sakrálnych stavieb. Obec má pohostinstvo, hostinec, dve predajne potravín, dva funk čné cintoríny a obradný priestor poslednej rozlú čky. Špecifikom obce je pomerne vzdialená osada Dobogovv - Rudolfove lazy, pozostávajúca z hospodárskeho dvora bývalých štátnych majetkov a obytnou zónou s minimálnou 7 vybavenos ťou. V dostavbe obce sa rešpektuje jestvujúca urbanistická štruktúra a táto sa dop ĺň a o zástavbu prelúk vo ľných uli čných parciel, dostavbu časti vo ľnej plochy v južnej časti obce rodinnými domami, ďalej návrhom výstavby v koncových polohách (juhovýchod - sever) a výh ľadovo aj v severovýchodnej časti obce. Nová zástavba rozširuje sú časnú uli čnú sie ť v intraviláne obce tak, že táto vytvára logickú väzbu s pôvodnou a zárove ň uzatvára koncové obostavanie cestnej komunikácie. Dostavba rodinných domov je členená následovne:
Lokalita etapa výstavby po čet bytov
priebežná
I 35
II 15
III 38
Centrum 06 118 124
Výh ľadová rezerva v koncovej severovýchodnej polohe je 36 pozemkov. Tento po čet síce prekra čuje sú časné potreby demografického vývoja obce, ale je perspektívny pre uspokojenie v sú časnosti nepredvídate ľného rozvoja obce. Toto riešenie umoc ňuje sú časnú urbanistickú kompozíciu sídla, pri čom efektívne dotvára osídlenie v rámci intravilánu obce. Bývanie v osade Dobogov (Rudolfove lazy) sa kategorizuje na dožitie s postupným presunom jej obyvate ľov do obce. Vzh ľadom na po ľnohospodársky charakter obce sa pozemky navrhujú vo ve ľkosti 800 - 1400 m2 tak, aby plnili aj funkciu samozásobovania rastlinnej a živo číšnej produkcie jej obyvate ľov. Pod ľa vykonaného prieskumu sú časného stavu a prerokovania zámerov obce sa navrhuje následná ob čianska vybavenos ť obce: • prístavba zasada čky a hygienického zariadenia Obecného domu s úpravou hlavného nástupu a parkovou úpravou; • prístavba schodiska a hygienického zariadenia pre klubov ňu na poschodí objektu hasi čskej zbrojnice; • dokompletovanie športového areálu (tribúna, šatne, hygienické zariadenia, bufet, bežecká dráha 100 m, tenisový dvorec, skokanský areál, volejbalový areá! a parkovisko aut); • dokompletovanie športovej vybavenosti školy o skokanský areál; • vytvorenie centra vo ľného času na ploche bývalej športovej strelnice (objekt poži čovne a ob čerstvenia, volejbalové ihrisko, minigolf, možnos ť kultúrnych vystúpení, spolo čenské posedenie pri ohnisku, diskotéty); prípadné požiadavky na obchodnú vybavenos ť a služby môžu by ť realizované v rámci zástavby rodinných domov, Podnikate ľská zóna je navrhnutá vo väzbe na areál bývalého štátneho majetku a prístupovú štátnu cestu do obce a v severovýchodnej časti katastrálneho územia obce.
8
4.2 Funk čné využitie a organizácia riešeného územia
Obec sa člení do dvoch územne oddelených častí: • vlastná obec Cestice a • osada Dobogov (Rudolfove lazy). Vo vlastnej obci prevláda charakterom zástavby a funk čným členením obytná funkcia, tvorená rodinnými domami so záhradami, situovaných okolo obslužných komunikácií. Základná ob čianska vybavenos ť sa nachádza prevažne v centrálnej časti sídla. Výrobná funkcia je zastúpená dvoma existujúcimi po ľnohospodárskymi dvormi. Malé živnostenské prevádzky sú na pozemkoch rodinných domov. Osada Dobogov. (Rudolfove lazy) pozostáva v podstate z po ľnohospodárskeho dvora bývalých Štátnych majetkov s obytnou čas ťou a minimálnou ob čianskou vybavenosťou. V blízkosti osady Dobogov sa nachádza Motorest „Dúbky". V lokalite Dobogov v severovýchodnej časti katastrálneho územia, je navrhnutá funk čná plocha priemyselnej výroby ve ľkosti cca 105 ha. Je zložená z troch častí: I. čas ť situovaná medzi cestou III/050183 a hospodárskym dvorom Dobogov II. čas ť situovaná západne od cesty III/050183 III. čas ť situovaná medzi osadou Dobogov a hranicou k. ú. Cestice Na funk čnej ploche priemyselnej výroby budú umiestnené zariadenia pre ľahký strojárenský priemysel, elektrotechnický priemysel, logistiku, vývoj, výskum a zariadenia súvisiaceho ob čianskeho vybavenia.
5.Obyvateľstvo, pracovné príležitosti, bytový fond
5.1. Obyvate ľstvo
Prognóza vývoja po čtu obyvate ľov vychádza jednak z doterajšieho vývoja a jednak z ekonomických faktorov predpokladaného rozvoja obce, ktorý vyplýva z riešenia ÚPN VÚC Košického kraja. V návrhu sa vychádza z vývoja a štruktúry obyvate ľstva:
Rok Po čet obyvate ľov 1869 647 1900 639 1930 652 1961 744 1970 790 1980 784
Sčítanie v r. 1991 "Vek" absol % Predproduktívny 164 21,6 produktívny 440 58,0 V tom: ekon.aktívni 375 49,4 poproduktfvny 155 20,4 Spolu 759 100 V tom: ženy 387 49,8
9
Rozdelenie: Cestice 759 obyv. v tom: Dobogovv (Rudolfove lazy) 94 obyv.
Skuto čnos ť v r. 2001 Cestice 796 obyv.
v tom: Dobogov (Rudolfove lazy) 115 obyv.
Cirkevná príslušnos ť je približne polovi čná k rím.-kat. a k reformovanej kres ťanskej cirkvi.
V rámci vývoja obyvate ľstva sa zoh ľadnili tieto tendencie: • dlhodobý rast po čtu obyvate ľstva vzh ľadom na polohový faktor obce na celoštátnej a nadregionálnej komunika čno - sídelnej osi v úseku Rož ňava - Košice; • sú časný podiel obyvate ľov v predproduktívnom veku, • predpokladaný pokles pôrodnosti, • postupný nárast podielu obyvate ľstva v poproduktívnom veku
Predpokladaný výh ľadový po čet obyvate ľov: Rok Po čet obyvate ľov 2010 800 ~ 850 2015 850 - 900
2001 2015 Vek abs. % abs. % predprod. vek 135 16,9 300 18 produktívny vek 496 62,4 885 59 poprodukt. vek 165 20,7 315 23 Spolu 796 100 850 100
5.2. Dochádzka a odchádzka do/zo zamestnania
Ekonomická aktivita dosiahla v roku 1991 396, t.j. 50 % obyvate ľov; z toho 218 t.j. 55 % pracovalo mimo hraníc obce, prevažne v Košiciach a Moldave n. Bodvou. Na druhej strane dochádzalo cca 30 zamestnancov z okolitých obci do zamestnania v Cesticiach, prevážne do po ľnohospodárskych dvorov.
5.3. Pracovné príležitosti Pracovné príležitosti v obci sú prevažne v po ľnohospodárskej prvovýrobe, v miestnych zariadeniach obchodu a služieb ako aj malých živnostenských prevádzkach. Trend zvýšenia po čtu pracovných príležitostí rozvojom živnostenského a stredného podnikania na úseku výroby a služieb sa v riešení zoh ľad ňuje návrhom dostato čných rozvojových plôch. Po čet pracovných príležitostí by mal v roku 2015 dosiahnu ť hodnotu 100 -150 cca 1100 v tejto štruktúre: v% po ľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo 25 výroba a remeslá 35 priemyselná výroba, vývoj, výskum 1000 obchod a služby 40 10
V návrhu sa pre tento cie ľ vytvárajú územné predpoklady.
5.4. Bytový fond
V roku 2001 reprezentovalo bytový fond 216 trvalo obývaných bytov (v roku 1991 208), z toho v Dobogove 30. Priemerná obložnos ť v roku 2000 bola 3,7 obyvate ľov/byt. V návrhu sa vychádza z nárastu po čtu obyvate ľov a zníženia obložnosti na 3,4. Po čet stavebných parciel treba sa navrhuje v dostato čnom po čte tak, aby vznikla ponuka. Výh ľadová potreba bytov: Rok 2010 2015 Byty 235 - 250 250 -265 Potreba stav parciel 27_-42 42 - 57
Byty sú navrhnuté formou RD pod ľa týchto zásad: • využi ť disponibilné prieluky, • využi ť rozsiahle záhrady v intraviláne obce, • obstava ť jednostranne zastavané ulice, • novými obytnými okrskami dotvori ť územnú štruktúru obce. Navrhovaný po čet stavebných pozemkov rieši predpokladanú potrebu do roku 2015; rezervné a výh ľadovo plochy nazna čujú výh ľadový vývoj obce po časovom horizonte riešenia.
6. Zariadenia výroby a komer čných služieb 6.1. Ekonomické predpoklady rozvoja obce
Pre ekonomickú činnos ť má obec základ ňu v PPF PP , existujúcich a navrhovaných zariadeniach výroby a komer čných služieb. Existujúce ú čelové plochy pre výrobu a komer čné služby: areály po ľnohospodárskych dvorov, obchodné prevádzky, služby a živnostenské prevádzky v centre obce, živnostenské prevádzky v bifunk čných rodinných domoch. V návrhu sa uvažuje ÚPN obce navrhuje: s: • reštrukturalizáciou reštrukturalizáciu funk čného využívania areálov po ľnohospodárskych dvorov, • rozvojom obchodu a služieb v centre obce, v obytných okrskoch v bifunk čných rodinných domoch. • Rozvoj funkcie priemyselnej výroby, logistiky, výskumu a vývoja v severovýchodnej časti k. ú.
6.2 Po ľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo Po ľnohospodársku pôdu v katastrálnom území obce obhospodarujú 2 podnikate ľské subjekty a súkromníci. V sú časnosti v rámci katastra obce má po ľnohospodárstvo túto výrobnú bázu: 2 po ľnohospodárske dvory o rozlohe 14 ha, PPF o rozlohe 685 ha, v tom: orná pôda 245 ha, lúky a pasienky 188 ha, ovocné sady 9 ha. Vä čšia čas ť po ľnohospodárskych dvorov sa využíva pre po ľnohospodársku výrobu, menšia čas ť pre nepo ľnohospodársku výrobu a skladovanie. Návrh člení areál po ľnohospodárskeho dvora na plochy pre po ľnohospodársku a
11 nepo ľnohospodársku výrobu. V rastlinnej výrobe možno predpoklada ť zameranie výroby na pestovanie obilnín, krmovín a silážnej kukurice. Živo číšna výroba bude zameraná na chov hovädzieho dobytka a príp. ošípaných. Vo výh ľade sa predpokladajú tieto maximálne stavy: 500 ks hovädzieho dobytka, 100 ošípaných. mašta ľný hnoj sa bude vyváža ť pod ľa hnojného pianu priamo na po ľnohospodárske pozemky.
6.3. Výroba a remeselné živnosti
Potreby nových výrobných a skladovacích plôch boli lokalizované do: časti areálu po ľnohospodárskeho dvora o výmere 5 ha 2 nových areálov o výmere 2 x 0,6 ha. Predpokladá sa rozvoj tých prevádzok, ktoré sa presunú z Košíc alebo sa zriadia z dôvodu výhodnejších podmienok v rámci Košickej aglomerácie. Sem budú tiež lokalizované remeselné živnosti, ktoré nie sú vhodné do obytných okrskov.
6.4 Komer čné služby a obchod
Tento perspektívny druh hospodárskej aktivity sa lokalizuje do: intenzifikácie existujúceho nákupného centra, prístavby k Obecnému úradu, areálov bifunk čných rodinných domov. Predpokladaný rozvoj obchodu a služieb:
účel. jednotky sú č.stav výh ľad pohostinstvo stoli č. 24 40 predajne po čet 2 3 Výroba a servis. zar po čet 1 3 finan čné. služby pracoviská 0 2 Ostat. služby pracoviská 0 5
6.5 Priemyselná výroba, logistika, vývoj, výskum
V severovýchodnej časti katastrálneho územia je riešená funk čná plocha priemyselnej výroby na celkovej ploche 105, 15 ha. Jej návrh je zdôvodnený zámerom umiestnenia súboru výrobných a obslužných prevádzok, vrátane príslušných prevádzok logistiky, výskumu, vývoja a ob čianskeho vybavenia. Ako ťažisková aktivita sa predpokladá výroba komponentov pre závod Samsung Voderady.
7. OB ČIANSKE VYBAVENIE
V rámci ob čianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých zariadení pod ľa výh ľadových potrieb obyvate ľov. 7.1 Školstvo Moderná Materská škola o kapacite 1 slovenskej a 1 ma ďarskej triedy v areáli základnej školy bude vyhovova ť aj vo výh ľade. Základná škola (slovenská a ma ďarská) 1.- 4. ro čník o kapacite 4 u čební, vybavená knižnicou, 12 telocvi čň ou, kuchy ňou a jedál ňou nemá možnosti územného rozšírenia; bude však vyhovova ť aj vo výh ľade. Vyššie triedy budú žiaci z Cestíc navštevova ť aj na ďalej v ZŠ Čečejovce (slovenské) a Moldave n. Bodvou (ma ďarské). 7.2 Kultúra Pre kultúrnu činnos ť je v budove Obecného úradu k dispozícii kultúrno - spolo čenská sála o kapacite 110 miest. Miestna knižnica sa nachádza v budove nad Požiarnou zbrojnicou, Nové klubovne pre požiarnikov a mládež sa navrhujú v existujúcom objekte nad Požiarnou zbrojnicou, ktorú treba rekonštruova ť. V obci sa nachádzajú 3 kostoly: grécko-katolícky, rímsko-katolícky sv. Jána Nepomuckého a reformovanej kres ťanskej cirkvi. Existujúce kostoly vyhovujú. 7.3 Šport a rekreácia Existujúce futbalové ihrisko čo do lokalizácie a plochy vyhovuje; navrhuje sa dostavba minimálnej vybavenosti - šatní a hygienickej vybavenosti, tenisový kurt alebo volejbalové ihrisko. V priestore medzi Obecným domom a požiarnou zbrojnicou sa navrhuje rekrea čno - športová plocha pre viacfunk čné využitie (kultúrne podujatia, loptové ihrisko a zimné kor čuľovanie). 7.4 Zdravotníctvo V obci sa nenachádza žiadne zdravotnícke zariadenie. Pre obyvate ľov sú základné zdravotné služby k dispozícii v zdravotnom stredisku v Čečejovciach a vyššie zdravotnícke služby poskytuje Poliklinika v Moldave nad Bodvou. V návrhu sa uvažuje so zriadením ambulancie v rodinnom dome lekára. 7.5 Sociálna starostlivos ť V obci sa nenachádza žiadne sociálne zariadenie. V návrhu sa uvažuje so zriadením Domu opatrovate ľskej služby o kapacite 8-10 lôžok s vývarov ňou a kíubov ňou v niektorom staršom rodinnom dome. 7.6 Administratíva Priestory pre Obecný úrad v spolo čnej budove obecného úradu s kultúrnym domom o kapacite 2 pracoviská vyhovujú; zasada čka o kapacite 40 stoli čiek v Hasi čskej zbrojnici nevyhovuje. Táto kapacita sa uvažuje v prístavbe k Obecnému domu. V obci sa nachádzajúce farské úrady * grécko-katolíckej cirkvi a * reformovanej kres ťanskej cirkvi. Obe vyhovujú. 7.7 Ostatné zariadenia Budova Požiarnej zbrojnice je v nevyhovujúcom stave. Navrhuje sa jej rekonštrukcia, príp. prístavba. V obci sa nachádzajú 2 cintoríny: • rímsko-katolícky a reformovanej kres ťanskej cirkvi s Domom poslednej rozlú čky a • grécko-katolícky. Oba cintoríny budú vyhovova ť aj vo výh ľade.. Na ploche bývalého židovského cintorína sa zachovalo nieko ľko náhrobných kame ňov. Plochu treba pietne upravi ť.
8. DOPRAVA A DOPRAVNÉ ZARIADENIA
8.1 Širšie dopravné náväznosti Cez severnú čas ť katastra obce prechádza štátna cesta I/50 Košice ~ Rož ňava, ktorá plní funkciu tranzitnej dopravy. Na ňu nadväzuje štátna cesta III/050183 smerom na vlastnú obec Cestice a Komárovce. V obci Cestice odbo čujú ú čelové komunikácie do obcí Čečejovce a Ve ľká Ida; komunikácia do Čečejoviec sa navrhuje na prekategorizáciu do štátnych ciest ako štátna cesta III/05018. Na prie ťah štátnej cesty III/050183 v intraviláne obce naväzujú ostatné miestne komunikácie 13 obce v pravouhlom systéme.
8.2 Sú časný stav komunika čnej siete Štátna cesta 1/50 zodpovedá kategórii S 11,5/80. Štátna cesta ilí/050183, ktorá je najdôležitejšou cestnou komunikáciou obce a kú zodpovedá kategórii S 8/60, avšak v prie ťahu cez obec má kategóriu ako miestna komunikácia kategórie MO 8/50 funk čnej triedy C-2. Miestne komunikácia Cestice - Čečejovce a Cestice - Ve ľká Ida sú ú čelové komunikácie jednopruhové, kategórie MOK 4/30 s čiasto čne spevnenou vozovkou. Obslužné komunikácie v obci sú kategórie MO 6/40 (MO 8/40) bez postranných chodníkov funk čnej triedy C - 2.
8.3 Návrh cestnej komunika čnej siete Katastrálnym územím obce Cestice je riešený úsek rýchlostnej cesty R2 v trase pod ľa návrhu ÚPN VÚC košického kraja, Zmeny a doplnky 2009. Štátna cesta I/50 je navrhnutá na ponechanie v sú časnej kategórii C11,5/80 štvorprúdovú rýchlostnú komunikáciu s mimoúrov ňovým s úrov ňovým odpojením št. cesty III/050183 smerom na Cestice a Komárovce. Pri odbo čke sa navrhuje zriadenie obojstrannej autobusovej zástavky so zastavovacími pruhmi. Tomu nasved čuje aj profilové s čítanie UCHD Bratislava v roku 1995, ktoré zachytáva s čítací úsek; v ktorom sa nachádza odbo čka štátnej cesty III/050183. Výh ľadová intenzita dopravy do roku 2010 bola vypo čítaná pomocou koeficientov nárastu jednotlivých druhov dopravy za 24 hodín: Sčítací úsek 00 618 Cestice- I/50 Rok T O M Spolu 1995 1551 4512 18 6081 2015 22 80 11640 40 13960 Štátna Cesta III/050183, ktorá spája obce Cestice a Komárovce sa navrhuje na rekonštrukciu v kategórii S 6/40. C 7/50. Navrhovaná prekategorizovaná štátna cesta III/05018 do Čečejoviec sa navrhuje v kategórii S C 6/ 50. Pre dotvorenie komunika čného systému obce a sprístupnenie novonavrhovaných lokalít sa navrhuje: • v novonavrhovanom okrsku bytovej výstavby vybudova ť miestne komunikácie v kategórii MO 7/30 a funk čnej triede C - 2 v d ĺžke 290 m s uli čným priestorom 10 m, • v severnevýchodnej časti obce (II. etapa výstavby): • v novonavrhovanom okrsku bytovej výstavby vybudova ť miestne komunikácie v kategórii MO 8/40 a funk čnej triede C - 2 v d ĺžke 505 m s uli čným priestorom 12 m, • v severozápadnej časti obce (výh ľad): • v novonavrhovanom okrsku bytovej výstavby vybudova ť miestne komunikácie v kategórii MO 8/40 a funk čnej triede C - 2 v d ĺžke 1010 m s uli čným priestorom 12 m. v novonavrhovanom priestore funk čnej plochy priemyselnej výroby je navrhnuté dopravné sprístupnenie funk čnej plochy z cesty III/ 050183 a z cesty I/50 dopravným napojením vnútroareálových komunikácií. Pri odbo čke z cesty III/050183 na plochu priemyselnej výroby sa a navrhuje zriadenie obojstrannej autobusovej zástavky so zastavovacími pruhmi.
8.4 Hromadná doprava Obec Cestice je napojená na sie ť SAD pravidelnými spojmi zo smeru Šaca, Intenzita autobusovej dopravy je slabá; jej rozšírenie sa nepredpokladá. Priestor obojstrannej autobusovej zastávky pri Obecnom dome (prie ťah štátnej cesty III/050183) sa navrhuje vybavi ť architektonicky vhodnými prístreškami.
14 Po realizácií II. etapy výstavby sa navrhuje zriadenie ďalšej obojstrannej autobusovej zastávky s odstavnými pruhmi a vhodnými prístreškami.
8.5 Statická doprava Samostatné parkovacie plochy sú zriadené iba pri novších zariadeniach ob čianskej vybavenosti. Vozidlá parkujú pozd ĺž komunikácií a na vo ľných prielukách. V návrhu sa uvažujú nasledovné po čty parkovacích plôch pre objekty ob čianskej vybavenosti (pod ľaSTN73 61 10):
Lokalita Kapacita stání Poznámka pri Nákupnom stredisku 10 prie čne pri Obecnom úrade 8 Pozd ĺžne prie čne, P5 pri železni čnej stanici 5 Prie čne pri kostole ref. cirkvi 7 8 Prie čne P1 pri ZŠ 5 Prie čne pri gréc.kat. kostole 6 Prie čne pri rím.kat. kostole 4 + 10 Prie čne P2 pri cintoríne + Dom rozlúčky 10 +5 Prie čne P3 pri športovom areáli 10 + autobus prie čne
Nako ľko v obci prevláda individuálna zástavba, garážové plochy sa nenavrhujú, Tie sa vybudujú individuálne pod ľa potreby na pozemku rodinného domu. Pri doplnení funkcie bývania v rodinnom dome o podnikate ľskú aktivitu, ktorá si nárokuje statickú dopravu, je potrebné parkovacie miesta situova ť na vlastnom pozemku. Týmto opatrením sa vylú či nežiadúce státie pozd ĺž zberných komunikácií.
8.6 Pešie komunikácie Hlavný peší ťah v obci treba obojstranne dobudova ť pozd ĺž prie ťahu cesty III/050183 intravilánom. K navrhovanému športovo-piknikovému centru sa navrhuje zjazdný chodník o dĺžke 165 m. Šírky chodníkov sa navrhujú jednotne 1.5 m. 8.7 Železni čná doprava Zastavané územie obce je tangované dvojko ľajnou železni čnou tra ťou Košice ~ Plešivec. Predpokladá sa jej elektrifikácia; pre jej realizáciu je dostatok potrebného priestoru v rámci ochranného pásma. Trasa plánovanej rýchlostnej trate Košice - Bratislava sa nedotýka navrhovaných riešení územného plánu. 8.8 Cestné ochranné pásma, hluk z dopravy Cestné ochranné pásmo je pre cesty I. triedy 50 m od osi komunikácie. Ochranné pásmo železnice je 60 m. Hlavným líniovým zdrojom hluku je automobilová doprava na štátnej ceste I/50. Pre obytné domy v miestnej časti Dobogov pozd ĺž hlavnej cestnej siete stanovuje vyhláška 14/1977 Zb. MZ-SSR najvyššiu prípustnú hodnotu ekvivalentnej hladiny hluku Lae- 60 dB (A). Limity hodnôt ekvivalentných hladín hluku, vypo čítané z dopravnej intenzity kroku 2015 sú nasledovné: 65 DB - 50 m, 60 DB-150 m, Vzh ľadom na to, že všetky obytné objekty v časti Dobogov sa nachádzajú v hlukovom pásme, nedoporu čuje sa v tejto lokalite ďalšia bytová výstavba.
15 9. TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA
9.1. Zásobovanie pitnou vodou Sú časný stav Obec nemá vybudovaný verejný vodovodný systém. Obyvatelia obce sú zásobovaní pitnou vodou z domových studní, ktorých kvalita vody je pre pitné ú čely pre dvojnásobný obsah dusi čnanov a dusi čanov oproti norme nevyhovujúca. Na nevyhovujúcej kvalite pitnej vody v celom regióne sa podie ľa viacero negatívnych činite ľov, a to najmä: « intenzívna po ľnohospodárska činnos ť, • dlhodobý prašný spád a vylúhovanie háld VSŽ, • nevyriešené čistenie odpadových splaškových vôd v obci. Návrh riešenia Existujúci systém zásobovania pitnou vodou bude slúži ť len do doby vybudovania obecného vodovodu. Zásobovanie pitnou vodou bolo riešené v štúdii „Skupinový vodovod obcí údolia Ka ňapty", spracovanou firmou PROAQUA Košice v roku 1999, ktorého základné prvky boli premietnuté do riešenia zásobovania vodou do územného plánu. Stavba naväzuje na schválený územný plán ve ľkého územného celku, kde bolo uvažované so zásobovaním obcí Cestice a Komárovce pitnou vodou z vodovodného privádza ča Drienovec - Košice, resp. Moldava nad Bodvou - Košice. Predmetná stavba tento zámer rozširuje o ďalšie obce. Zásobovanie obcí regiónu údolia Ka ňapty sa realizuje prívodným vodovodným radom pre obec Cestice ( Komárovce, Buzica, Rešica, Nižný Lánec, Vyšný Lánec, Perín-Chým ) ktorý sa napojí na dva z troch radov Košického skupinového vodovodu vedúceho z Drienovca resp. Moldavy nad Bodvou do Košíc. Takýmto riešením sa docieli zásobovanie cca 4 300 obyvate ľov regiónu vyhovujúcou pitnou vodou. Od miesta napojenia povedie prívodný rad blízko hranice intravilánu obce Cestice Pri obci bude zriadená odbo čka z prívodného radu do Cestíc, ktorá bude tvori ť hlavnú rozvodnú vetvu v obci. Vzh ľadom na konfiguráciu terénu v rozsahu stavby a výškové rozmiestnenie obce je nevyhnutné uvažova ť s redukciou tlaku pri odbo čke z prívodného radu do obce Cestice, kde sa zabezpe čí max. prevádzkový tlak 0,4 MPa v rozvodnej sieti obce. Vodojem bude zriadený v obci Buzica na kóte 254,80 m n. m. o obsahu 2x250 m3, Obec Cestice bude zásobovaná priamo z prívodného radu, bez zaradenia akumulácie. Núdzovo možno z vodojemu v Buzici zásobova ť aj obce Cestice a Komárovce. Rozvodný rad Cestice sa rieši ako hlavný zásobovací rad vedený od hlavného prívodného radu do obce Cestice. Potrubie je uvažované PVC DN 100. D ĺžka hlavného zásobovacieho radu je 1552 m. Zamýš ľaná trasa potrubia v intraviláne obce sa uvažuje v krajnici miestnych komunikácií, štátnej cesty, resp. na vnútornej hrane cestnej priekopy a ved ľa krytého rigola. Čas ť Dobogovv má vytvorený vlastný vodovodný systém, s ktorým budeme uvažova ť aj výh ľadovo. Hospodársky dvor má vlastný systém zásobovania pitnou vodou s vybudovaným vodojemom, ktorý bude posta čova ť aj výh ľadovo. Budúca splašková kanalizácia je navrhovaná v osovej vzdialenosti 80 cm od vodovodu smerom do komunikácie. Na systém zásobovania pitnou vodou bude napojená jestvujúca čas ť zástavby obce v čítane ob čianskej vybavenosti, novonavrhovaných objektov a iných odberate ľov. Navrhujeme v obci dobudova ť sie ť vonkajších požiarnych hydrantov v zmysle STN 73 03 73 každých 120 m v existujúcej ako aj v novonavrhovanej zástavbe. Potreba vody v sú časnosti : Výh ľadová potreba vody je stanovená v zmysle „Úprav Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 477/99-810" z 29. februára 2000 na výpo čet potreby vody pri navrhovaní vodovodných a kanaliza čných zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov. Bytový fond Byty sa nachádzajú v rodinných domoch, kde odber vody bude meraný pre každý byt samostatne. Z toho dôvodu pod ľa štvrtého článku bodu 3 čl.5 Úpravy č. 14 navrhujeme špecifickú potrebu zníži ť o 10 %. 16 Ob čianska a technická vybavenos ť: špecifická potreba pitnej vody - 15 l/os/de ň pre obce s po čtom obyvate ľov do 1 000 • Výpo čet potreby vody pre bytový fond s lokálnym ohrevom teplej vody a va ňovým kúpe ľom : 786 obyv x (135 l/os/de ň -15 i/s(cca10% = 120 i/s) = 94 320 i/de ň *Ob čianska a technická vybavenos ť : 786 obyv x 15 l/os/de ň = 11 790 i/de ň * Spolu (priemerná denná potreba) = 106 110 l/de ň Qp - Priemerná denná potreba vody : 106 110 l/de ň ~ 1,23 i/s Qm _ Max. denná potreba vody; Qp x kd = 1,23 x 2,0 = 2,46 i/s = 212 544 l/d - 212,54 m3/d Qh . Max.hod. potreba vody: Qm x kh = 2,46 x 1,8 = 4,43 i/s = 382 752 i/d = 382,75 m3/d Potreba vody do roku 2015: Výpo čet potreby vody pre bytový fond s lokálnym ohrevom teplej vody a va ňovým kúpe ľom : 900 obyv x (135 l/os/de ň -15 l/s(cca10% = 120 l/s) = 108 000 l/de ň Ob čianska a technická vybavenos ť : 900 obyv x 15 l/os/de ň ~ 13 500 l/de ň Spolu /priemerná denná potreba / - 121 500 l/de ň Qp - Priemerná denná potreba vody : 121 500 l/de ň - 1,41 í/s Qm . Max. denná potreba vody : Qp x kd = 1,41 x 2,0 - 2,82 l/s - 243 648 l/d = 243,65 m3/d Qh . Max. hodinová potreba vody : Qm x kh = 2,82 x 1,8 = 5,08 i/s = 438 912 l/d = 438,91 m3/d Výpo čet potrebnej akumulácie: V zmysle platných noriem odporú čaná ve ľkos ť vodojemu sa pohybuje v rozmedzí 60 až 100 % z Qm. Qm = 2,46 l/s = 212,54 m3/d V -212,54 x 0,6^ 127,52 m3/d Obec Cestice bude zásobovaná priamo z prívodného radu, bez zaradenia akumulácie. Núdzovo je možné ju zásobova ť z vodojemu v Buzici. V prípade uvedenej situácie je potrebné zabezpe čiť podmienky pre odber uvedeného množstva vody z VDJ Buzica. Po technickej aj objemovej stránke navrhované riešenie bude vyhovujúce aj výh ľadovo ako systém a zásobáre ň pitnej vody. Funk čná plocha priemyselnej výroby bude zásobovaná pitnou vodou priamym napojením na vodovod Drienovec – Košice potrubím D90 cez čerpaciu stanicu a vežový vodojem objemu 100m3 a rozvodnými potrubiami D90. Požiarna voda bude zabezpe čená z požiarnej nádrže cez požiarnu čerpaciu stanicu a rozvodné potrubia D160.
9.2. Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd Sú časný stav V obci nie je vybudovaná splašková kanalizácia a ČOV. Rodinné domy majú vlastné žumpy, ktoré nie sú dostato čne, resp. vôbec izolované alebo majú uložené výtokové rúry s vo ľne odtekajúcimi splaškami. Netesnos ť žúmp resp, problémy s vývozom ich obsahu a priame vypúš ťanie odpadových vôd zne čis ťuje podzemné vody a vody v potoku. K zabráneniu znečis ťovania povrchových a podzemných vôd a zachovania kvalitného životného prostredia oblasti je potrebné rieši ť odkanalizovanie obce a vyprodukované odpadové vody pre čisti ť pred ich vypustením do recipientu. PD disponuje žumpami, z ktorých sú splašky fekálnym vozom vyvážané pod ľa plánu vývozu. Technické riešenie kanaliza čnej siete a čistiarne odpadových vôd v obci Cestice vychádza z potrieb čistenia odpadových vôd produkovaných obyvate ľmi obce a inými producentmi. Návrh riešenia Navrhujeme vybudova ť kompletnú splaškovú kanaliza čnú sie ť, ktorá by zabezpe čila odvedenie splaškových vôd do ČOV. Odpadové splaškové vody budú odkanalizované kanaliza čnou 17 sie ťou do čistiarne odpadových vôd. Do zbera ča sa zaústia stoky kanaliza čnej siete obce z PVC rúr DN 300 mm. V návrhu ÚPN sa uvažuje s napojením všetkých domov a objektov technickej a ob čianskej vybavenosti na verejnú kanalizáciu. Trasovanie novonavrhovanej kanalizácie bude v krajniciach ulíc, resp. v ich polovici. Pri štátnej ceste bude kanaliza čné potrubie uložené mimo cestného telesa. Vo vä čšej časti povedie v súbehu s vodovodným potrubím v osovej vzdialenosti 80 cm od vodovodu smerom do vozovky. Na kanaliza čnú sie ť navrhujeme napoji ť všetkých producentov zne čistenia vrátane administratívnej budovy PD. V obci navrhujeme vybudova ť zbera č od ČOV až na koniec obce Cestice. Odvádzanie daž ďových vôd v sídle sa rieši systémom daž ďových rigolov s vyústením do vodného toku. Odvedenie povrchových vôd zo štátnej cesty je riešené cestnými rigolmi. Pre návrhové obdobie sa uvažuje so sú časným spôsobom odvedenia daž ďových vôd; je potrebné zlepši ť stav jestvujúcich rigolov. Čistiare ň odpadových vôd Čistiare ň odpadových vôd navrhujeme v južnej časti obce za železni čnou tra ťou s vyústením vy čistených odpadových vôd do recipientu miestneho Cestického potoka. Čistiare ň odpadových vôd bude osadená od súvislej bytovej zástavby vo vzdialenosti 150 m čo je v súlade s STN 73 67 07 ( min. vzdialenos ť pod ľa tejto normy pre tento typ ČOV je 50 m ). Okrem toho je ČOV izolovaná od obytnej zástavby železni čným násypom. Na čistenie odpadových vôd je navrhnutá čistiare ň odpadových vôd o kapacite 1000 EO - 55 m3. ČOV je dimenzovaná na celkový po čet pripojených obyvate ľov v obci Cestice k návrhovému roku s prihliadnutím na jej ďalší predpokladaný rozvoj. Výpo čet množstva splaškových vôd v roku 2015 Celkový prítok na ČOV z obce: Pri posudzovaní minimálnych a maximálnych odtokov splaškových vôd sa použili koeficienty pod ľa tab. č.1 STN 73 67 01 - Stokové siete a kanaliza čné prípojky. Minimálny odtok splaškových vôd : 121 500 l/de ň x 0,6 ™ 0,84i/s Priemerný odtok splaškových vôd : 121 500 l/de ň ~ 1,41 i/s Maximálny odtok splaškových vôd : 196 569 i/de ň x 2,15 = 4,89 l/s Vrámci odkanalizovania celej obce je potrebné navrhnú ť ČOV na množstvo odpadových vôd Qpnem= 1,41 l/s(121,5m7de ň). Ro čné množstvo vy čistenej vody: 44 345 m3/rok Celodenná produkcia BSK5: 900 obyvate ľov .x 60 g/obyv.de ň ~ 54 000 g/d = 54,0 kg/d Požadované parametre ČOV pre jednotlivé ukazovatele je: BSK5-95% CHSK-95% NL - 93 % N-NH4+- 95 % Z týchto údajov je zrejme, že zne čistenie vypúš ťaných vôd z ČOV vyhovuje ukazovate ľom prípustného stup ňa pod ľa prílohy č.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.242/1993 Z.z. Pre ú čely priemyselnej výroby je navrhnutá samostatná ČOV ve ľkosti 300 EO na funk čnej ploche priemyselnej výroby, s vypúš ťaním vy čistených vôd výtla čným potrubím do recipientu Ida. Daž ďové vody budú odvedené cez odlu čova če ropných látok a daž ďové nádrže do Ortovského potoka.
9.3. Vodné toky a nádrže Obcou preteká Cesti čky potok, ktorý nie je upravený na Q100 ro čnú ve ľkú vodu. Pozd ĺž toku vymedzi ť 10 m územnú rezervu. Najvä čšie prietoky cez územie obce sú zaznamenávané na jar, najmenšie koncom leta a za čiatkom jesene. Čistota vody odpovedá požiadavkám na povrchové ioky. Prietokové pomery sú pomerne vyhovujúce aj napriek koiisavosti povrchového odtoku povodia a tok je vhodný ako recipient pre vypúš ťanie splaškov z ČOV, 18
9.4. Energetika a energetické zariadenia Zásobovanie elektrickou energiou obce je zabezpe čené vzdušnou skupinovou 22 kV prípojkou z VN č. 311 z ES 110/22 kV Budulov s možnos ťou zásobovania aj z ES Haniska. V obci sú umiestnené dva distribu čné transformátory v správe VEZ RZ Košice, zásobujúce sú časnú bytovú aj ob čiansku zástavbu. Ve ľkoodberate ľ je v obci AGROCES Cestice s trafostanicou 200 kVA. V roku 1982 bola v obcí vykonaná rekonštrukcia NN siete ako aj domových prípojok. Pre ú čely výh ľadových potrieb obce budeme uvažova ť len s trafostanicami zásobujúcimi obec. Pre po ľnohospodárske družstvo je sú časný inštalovaný stav vyhovujúci, preto sa s rozšírením neuvažuje. Rozmiestnenie a výkony 22/04 kV transformovní: Ozna čenie „Výkon_ Umiestnenie T1 _. Stred obce T2 25Ó"kV Východný okraj jäpoíij: A obce 160 kVA 410 kVA Dodávka elektrickej energie pre jednotlivých odberate ľov v obci je vykonávaná verejným NN vzdušným rozvodom v blízkosti verejných komunikácií na betónových a v menšej miere aj drevených stožiaroch. Vedenie tvorí zokruhovanú sieť s výbežkami pre vzdialenejšie lokality obce. Sie ť pri sú časnom odbere pracuje spo ľahlivo a dodáva potrebný príkon bez vä čších úbytkov napätia. Verejné osvetlenie tvoria výbojkové svietidlá upevnené na výložnikoch a st ĺpoch sekundárnej siete. Ovládací systém verejného osvetlenia je automatický s časovým spínaním. Transformátory T t a T2 sú prevádzkované energetickým podnikom a v sú časnosti je stav napä ťových pomerov v obci pomerne vyhovujúci. V najbližšom období v obci nenavrhujeme vykona ť žiadnu rekonštrukciu, resp. generálnu opravu NN siete ale vzh ľadom na urbanistickú koncepciu je potrebné uvažova ť so zaústenim ďalších trafostaníc. Potreba elektrickej energie - návrh: Výpo čet potreby elektrickej energie je vykonaný v zmysle pravidiel pre elektriza čnú sústavu č.2/82 a dodatkov z roku 1990. V zmysle tab. 3. citovaných pravidiel v riešenom území do roku 2015 stanovujeme tri stupne elektrizácie: A s merným za ťažením 1,7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,5 kVA/b.j. na DTS pre 75 % rodinných domov v čom je zahrnuté osvetlenie, používanie drobných el. spotrebi čov; B2 s merným za ťažením 3 kVA/b.j. na vývodoch NN a 2,6 kVA/b.j.na DTS pre 15 % RD, v čom je zahrnutý stupe ň 81 + príprava TÚV elektrickou energiou; $ C1 s merným za ťažením 7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 6,5 kVA/b.j.na DTS pre 10 % RD, v čom je zahrnutý stupe ň B2 + vykurovanie el. energiou zmiešané (priame a akumul.); *Potreba el. energie pre vybavenos ť sa podie ľa na maxime za ťaženia obytného súboru asi 20 % v špi čke u kategórií AaBlu kategórie B2 asi 30 % a u kategórie C1 asi 40 %; V zmysle uvedeného merné za ťaženie v kategórii A bude 2,04 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,8 kVA/b.j. na DTS B2 s merným za ťažením 4,03 kVA/b.j. na vývodoch NN a 3,51 kVA/b.j. na DTS a C1 s merným za ťažením 9,80 kVA/b.j. na vývodoch NN a 9,10 kVA/b.j. na DTS. Bytový fond a ob čianska vybavenos ť: Pre 265 b.j. do roku 2015 vrátane ob čianskej vybavenosti potreba elektrickej energie bude: Sbnrc|0V = Sbrcí .nrd . 0,75 - 1,80 x 265 x 0,75 = 358 kVA Sbnrdov = Sbrc| .nrd . 0,15 = 3,51 x 265 x 0,15 = 140 kVA $bnrdov - Sbrd ,nrd . 0:10 - 9,10 x 265 x 0,10 - 241 kVA Spolu 739 kVA Výroba, podnikate ľská sféra, ú čelové org.: Pre ČOV- celkový inštalovaný príkon S^QV 30 19 kVA SV|JP = 50 kVA SfvlAX = sbn + SVUP + s ČOV + straty 830 ! 9.5. Zásobovanie plynom Sú časný stav a návrh. Obec aj miestna čas ť Dobogovv je od roku 1994 takmer kompletne plynofikovaná (na 90- 95%). Dodávka plynu je uskuto čnená z existujúceho miestneho stredotiakového rozvodu plynu v obci Čečejovce prípojkou D 160, PN 0,3 MPa. Miestna sie ť je vytvorená kombináciou STL a NTL plynovodov. Sú časný stav plynofikácie je vyhovujúci a nie je potrebné uvažova ť s inou alternatívou zásobovania obce zemným plynom. STL rozvod v obci Cesticeje D 110, 90 a 63. Uvedený stav vyhovuje i pre návrhové obdobie, z ktorého sa bude odvíja ť i plynofikácia pre novonavrhované objekty RD, OV a podnikate ľské subjekty v obci. Stav obyvate ľstva a bytového fondu Základné údaje o sú časnom a výh ľadovom stave obyvate ľstva a bytového fondu vychádzajú z urbanistického návrhu. Uvažujeme s 90 % - nou plynofikáciou RD a OV. Rok 201 5 Po čet " ] Óbyv. Bytov RD "' 900 265 BĎ zlí 900 265 SPOLU 20 Štruktúra spot rebyjjly n u v R Nm3/ho tis. D I Hod, a ro čná potreba d nr/rok plynu" 1 Príprava jedál - varenie j 0,15 x 265 x 0,9 = 35,8 47,7 150x265x0,9^ 35,8 ] Príprava TUV ! 0,20 x 265x0,9 = ~27473~~ 400x265x0,9 = 95,4 | Vykurovanie domov (RD) 1,15x265x0,9 - " 3850x265x0,9 918,2 | Spol u RD: (1,50x265x0,9 = 357,8 4400x265x0,9 1049,4 Ostatní 18,3 58,2 odberatelia Obec Cestice spolu 396,1 1 107,6 Prvé stanovenie odberu množstva plynu boli použité Smernice GR SPP č. 10/2000, ako aj údaje OcÚ v Cesticiach. Miestne plynovody sú navrhované tak, aby boli schopné zabezpe čiť dodávku plynu aj pri zvýšenom náraste spotreby nezje uvažovaný. Tlaková hladina v miestnej sieti je do 300 kPa. Návrh riešenia V novonavrhovaných častiach RD - rezervy vybudova ť STL rozvod piynu v nadväznosti na jestvujúci rozvod s domovými prípojkami a regulátormi plynu STL/NTL. Pri riešení dodrža ť ustanovenia STN 386413, 386415, 386441 42, 43 ; STN 733050, 73. Dodrža ť ochranné pásma v zmysle Energetického zák. 70/98 Z.z. Zásobovanie plynom zariadení na funk čnej ploche priemyselnej výroby je riešené VTL prípojkou DN 150 z existujúceho medzištátneho VTL plynovodu DN 700 do samostatnej RS ve ľkosti 2000 m3/hod. umiestnenej na funk čnej ploche priemyselnej výroby cez STL rozvody D110-63 mm. 9.6. Zásobovanie teplom Sú časný stav Plynofikácia obce ve ľkou mierou prispela k doriešeniu situácie v zásobovaní teplom, V obci je odber a dodávka tepla pre potreby vykurovania a prípravu TÚV uskuto čň ovaná nasledovne: $ RD íen z lokálnych tepelných zariadení na báze spa ľovania prevažne plynných palív, resp. v malej miere elektrickou energiou; * bytové domy z kotolne na báze plynného paliva. Vo výh ľade sa sú časný decentralizovaný spôsob prípravy tepla a TÚV zachová. Stávajúce zdroje tepla u vybavenosti slúžia prevažne len pre jeden, príp. pre dva objekty v bezprostrednej blízkosti a z íoho dôvodu sa nejedná o centrálne zdroje tepla. Návrh riešenia Sú časný stav v zásobovaní teplom navrhujeme ponecha ť. Predpokladáme komplexnú zmenu štruktúry používaných palív v prospech uš ľachtilých palív. Vykurovanie novonavrhovaných objektov OV, po ľnohospodárstva, podnikate ľských aktivít bude na báze spa ľovania zemného plynu. Jednotlivé odbery pri rozširovaných objektoch budú kryté z rezerv vlastných kotolní, prípadne ich rozšírením a zvä čšením ich kapacity. Celkovú spotrebu tepla pre ÚK a prípravu TÚV do roku 2015 stanovujeme pre vonkajšiu tepelnú oblas ť -- 18 ° C s tepelným príkonom 10,7 kW (t)/ b.j. u RD. Pre vybavenos ť budeme uvažova ť všeobecne s potrebou 20 % z potrieb pre byty. Bilancia potreby tepla : Pre 265 b.j, do roku 2015 tepelný príkon bude: Qbrd = 265x10,7 = 2836 kW (t) Qvyb = 2836 x 0,2 = 567 kW (t) Gspouj = 2 836 + 135 - 3 403 kW (t) 21 Ro čná potreba tepla : Bytový fond 3,6 x 2 836 x 2 000 - 20,42 TJ/rok Vybavenos ť sídla - 3,6 x 567 x 1 600 = 3,26 TJ/rok Spolu QROi< - = 23,68 TJ/rok Realizácia prípadných nových kotolní, resp. rekonštrukcia jestvujúcich kotolní má by ť v časovom súlade s termínmi realizácie príslušných objektov. 9.7 Telekomunikácie Sú časný stav V sú časnosti je v obci pomerne vyhovujúca telefónna sie ť, ktorá patrí do PO Košice. Zrealizovaný je telekomunika čný kábel v zmysle projektu Cestice - rozšírenie mts. Výstavbou účastníckych rozvádza čov v obci je daný základ pokry ť v plnom rozsahu potreby na zriadenie účastníckych staníc v danej obci. Po čet telefónnych ú častníkov je cca 180, v návrhu sa uvažuje s rozšírením po čtu ú častníkov v súlade s koncepciou Telekomunikácií Košice, OZ Východné Slovensko asi o 15 - 20 liniek. Miestnu sie ť je potrebné rozšíri ť z poh ľadu sú časného stavu aj z h ľadiska návrhu. Návrh riešenia V rámci novej výstavby sa telekomunika čné rozvody prevedú úložnými kábefamí s vazelínovou zábranou proti vlhkosti typu TCEPKPFLE s priemerom žii, plynúcich z útlmového plánu. Trasy navrhnú ť s oh ľadom na ostatné inžinierske siete v zmysle platnej priestorovej normy. Telefónnu sie ť v novonavrhovaných lokalitách sústredi ť do jedného sústre ďovacieho bodu s umiestnením na pozemku cca 4 m2 s prístupom z verejnej komunikácie. Bytové stanice sú dimenzované na navrhnutú telefonäzáciu, t.j. 2 páry na byt a pri nebytových staniciach pod ľa požiadaviek zákazníkov 2 až 3 násobok dopytu v čase prípravy výstavby telefónnej sieíe. Bilancia potreby HTS - potreba prípojok v sídle k roku 2015 : Pre 265 bytových jednotiek 265 HTS vybavenos ť 30 % z bytového fondu 80 HTS Priemysel, podnikal subjekty, 9 HTS po ľnohospodárstvo 4 HTS urbanistická rezerva 7 HTS Celkom 365HTS Návrh riešenia Do roku 2015 navrhujeme: dobudova ť jestvujúcu miestnu sie ť na uvažovanú kapacitu HTS s 10 % káblovou rezervou; presmerova ť čas ť vonkajšieho telefónneho rozvodu a prispôsobi ť pod ľa požiadaviek novonavrhovanej bytovej výstavby. Jestvujúca telefónna sie ť je realizovaná v prevažnej miere nevyhovujúcim vzdušným vedením; treba uvažova ť s jej rekonštrukciou a rozšírením na káblové rozvody, uložené v zemi; v prípade kabelizácie telefónneho rozvodu súbežne uklada ť vodi če pre rozvod káblovej televízie. Telekomunika čný kábel pre funk čnú plochu priemyselnej výroby je riešený z DLÚ Ve ľká Ida do DLÚ umiestnenej na funk čnej ploche priemyselnej výroby, v dĺžke cca 5 km. Miestny rozhlas Miestny rozhlas v obci je prevedený vzdušné na konzolách. Stožiare sú oce ľové, do výšky 7.5 m nad zemou. Reproduktory prevažne 6 a 12 W sú rozmiestnené tak, aby nevznikali zázneje. Vedenie je na oboch koncoch chránené proti podpätiu bleskopoistkami. Z h ľadiska funk čnosti bude vyhovova ť aj v ďalšom období až do času, pokia ľ odovzdávanie informácií v obci nebude na báze miestnej výmeny informácií z centra na Obecnom úrade. Návrh riešenia 22 V miestach novonavrhovanej zástavby osadi ť ďalšie reproduktory. 10. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Na úseku životného prostredia pôsobia negatívne tieto javy: ♦ na úseku dopravy prie ťah št. cesty I/68 cez centrum obce a nevyhovujúce parametre spojovacej miestnej cestnej komunikácie do Petrovian, ♦ absencia niektorých zariadení technickej infraštruktúry: kanalizácie a čiasto čne vodovodu. Eliminácia negatívnych javov je navrhnutá v odborných kapitolách technickej i nfra štruktúry. 10.1 Ochrana pamiatok V obcí sa nachádzajú tieto kultúrne významné stavby: • pamiatky zapísané v ÚZKP SR o č. 416/0 - rím. kat. kostol sv. Jána Nepomuckého z 13. stor.: pôvodne ranogotický asi z roku 1300, v roku 1738 obnovený a v 2. pol. 18. stor. zbarokizovaný. Jednolo ďová stavba s rovným stropom, štvorcovým presbytériom na ranogotickom pôdoryse. Strecha s malou hranolovou veži čkou je provizórna; • mimo zoznamu pamiatok: o kostol gréckokatolícky bol v roku 1877 obnovený. Je to pôvodne jednolo ďová klasicistická stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a do štítového prie čelia vstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté valenou klenbou; o ref, kres ť. kostol neskoroklasicistický z roku 1850 až 1867 s neskoršími opravami. Sie ňový priestor s polygonálnym uzáverom má zrkadfovú klenbu. Predstavaná veža má ihianovú strechu. Územný plán tieto kultúrne pamiatky rešpektuje a funk čne ich zapája do organizmu obce. 10.2 Verejná a izola čná zeleň Verejnú zele ň tvorí « park v centre obce, zele ň cintorínov, plochy okolo kostolov. Rozvoj verejnej zelene sa navrhuje: založi ť provizórny park v predstani čnom priestore, • ozelenenie plochy strelnice (návrh rekrea čno - športovej plochy, * ozelenenie plochy športového areálu. Izola čná zele ň: navrhuje sa dokompletizova ť izola čnú zele ň okolo oboch po ľnohospodárskych dvorov. 10.3 Hygiena obce Na úseku odpadového hospodárstva sa v súlade s Programom odpadového hospodárstva z roku 1997 navrhuje: & zníženie tvorby odpadov separovaným zberom obnovite ľných surovín, likvidáciu živo číšnych exkrementov rieši ť v rámci po ľnohospodárstva modernými metódami pod ľa hnojnicových plánov, zabezpe čiť odvoz a ukladanie ďalej nevyuživate ľného odpadu TKO v objeme cca 80 m3 pod ľa koncepcie odpadového hospodárstva na riadenej skládke v Jasove. 11. OCHRANA PRÍRODY A TVORBA KRAJINY Pre spracovanie tejto kapitoly boli použité výstupy z Regionálneho ÚSESu okresu Košice - okoiie, ÚPN VÚC Košický región a z vlastných terénnych výskumov. Charakteristika územia Katastrálne územie obce Cestice predstavuje typickú odlesnenú po ľnohospodársku krajinu na náplavových kuže ľoch tokov Idy a Čečanky s previádajúcim podieiom ornej pôdy. Reliéf predstavujú nivné depresie. Po geologickej stránke predstavuje tvoria chotár tre ťohorné usadeniny s nivnými a ilimerizované pôdami, v menšej miere aj hnedozeme; po ľnohospodárska pôda je stredne produk čná. Vzh ľadom na nedostatok zelene sa tu 23 nenachádza vhodné prostredie pre faunu a po ľná zver sa vyskytuje iba ojedinelo. Z h ľadiska priestorovej syntézy stresových faktorov patrí celé riešené územie k silno za ťaženým územiam s minimálnym zastúpením pozitívnych kultúr. Koeficient ekologickej stability chotára je daný zastúpením jednotlivých kultúr: Kultúr _._._j y..i. mera v ha ] % pod. z výmery a k.ú. Orná pôda r 1179,8 12,1 "~906" záhrady 0,9 ^ lúky, pasienky ľ 21,7 1,7 PPF spolu 1213,6 93,2 lesná pôda vodné plochy 0 Ô 1,1 13,8 zastavané plochy 34,8 2,6 ostat. plochy 40,2 3,1 VÝMERA CELKO M 1302,4 100 Klasifikácia územia KES = 0,85 Územný priemet za ťaženia prírody a krajiny Bariérové prvky Na katastrálne územie pôsobia následné zá ťažové faktory: železni čná tra ť Košice ~ Moldava n. Bodvou a štátna cesta t/50 (s vysokou intenzitou dopravy) prechádzajú naprie č riešeným územím a bráni pohybu bioty v smere sever -juh a opa čne; plošnými bariérovými prvkami sú 2 po ľnohospodárske dvory pri železnici a v lokalite Rudolfove lazy. čiasto čnou bariérou pre pohyb bioty je aj napriek bohatej zelene intravilán obce. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a využitie územia Z aspektu existujúcej zástavby, obhospodarovania územia a ekologickej hodnoty územia a tvorby krajiny možno chotár členi ť pod ľa optimálneho využívania na funk čné zóny. Pre každú zónu sa ur čuje základný spôsob obhospodárenia, limity ostatných spôsobov využívania, stupe ň ekologickej stability a hodnota krajinného obrazu. Z tohto aspektu bolo katastrálne územie členené na zóny: pre zachovanie sú časnej krajinnej štruktúry, pre výstavbu, pre po ľnohospodársku činnos ť pre priemyselnú činnos ť A. Zóna zachovania sú časnej krajinnej štruktúry (prvky kostry ekologickej stability územia) Táto zóna nie je kompaktná, ale je roztrúsená v zóne po ľnohospodárskej výroby. Je to sprievodná zele ň, ktorá sa nachádza popri parcelách ornej pôdy, okolo po ľných ciest a meliora čných kanálov a tvorí základ ekologickej stability v katastrálnom území. Sprievodnú zele ň tvoria medzofilné kroviny. Sú to prevážne prirodzené krovité spolo čenstvá na mieste dubovohrabových lesov. Zele ň tu má viac ekologických funkcii. Je úto čiskom celého radu rastlinných a živo číšnych druhov. V tomto monotónnom území má aj významnú krajinotvornú funkciu. Dominantnými drevinami sú tu trnka oby čajná (Prunus spinosa), pridružený hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) a ruža šípová (Rosa canina). Takto vymedzené územie má v porovnaní s ostatnými zónami katastra obce pomerne vysokú ekologickú stabilitu. Táto zóna je vhodná pre limitované využitie pre po ľovníctvo. Do tejto zóny patrí Regionálne biocentrum na sútoku Perinského kanálu s tokom Ida (dotýka sa katastra obce iba okrajovo). Jedná sa o priestory sviežich lúk s výskytom vlhkomilných druhov tráv. Na južnej strane prechádza po katastrálnej hranici. 24 Regionálny biokoridor toku Ida Sleduje tok Idy, ktorý je upravený do priamky; chýba sprievodná zele ň. Na dne toku a na brehoch sa nachádza vlhkomilné rastlinné spolo čenstvo. Miestne prvky kostry ekologickej stability vytvárajú prevážne meliora čné kanály s čiasto čne umelo založenou zele ňou a čiasto čne prirodzene vzniklou zele ňou, prevážne krovitého vzrastu. Miestny biokoridor pri západnej hranici kú obce prechádza v hornej časti okolo Širokého kanála a v južnej časti sa napája na Cesti čky kanál so sprievodnou zele ňou, ktorá pozostáva z odrastlého topo ľa bieleho (Populus alba) spodnej etáže, ktorú tvorí trnka oby čajná (Prunus spinosa), baza čierna (Sambucus nigra); v menšej miere hloh jednosemenný (Crataegus monogyna). Miestny biokoridor Cestického kanála prechádza stredom kú obce. Severná čas ť a južná čas ť sú bez sprievodnej zelene; tá sa nachádza v strednej časti a pozostáva z umelo založených kultúr topo ľa bieleho (Populus alba) a čiasto čným zastúpením spodnej etáže. Miestny biokoridor Ortovského potoka sa nachádza na východnej sírane kú obce. Po ceiej trase sa vyskytuje bohatá kroviiá zele ň so zastúpením bylinovej zložky. Krovitú zele ň vytvárajú trnka oby čajná (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), hloh oby čajný (Crataegus oxyacantha) a baza čierna (Sambucus nigra). V časti biokoridoru sú vysadené topole biele (Populus aiba). Miestne biocentrum sa nachádza na biokoridore Ortovského potoka, kde v susedstve ve ľkoplošných záhrad sa nachádza bohatý krovitý porast s v ŕbou bielou {Salix aiba a bohatým podrastom bazy čiernej (Sambucus nigra). Návrh na dotvorenie zóny: regionálne a miestne biokoridory dosadi ť autochtónnou zele ňou v miestach, kde táto chýba; ozeleni ť ostatné trasy kanálov, ktoré prechádzajú kú obce. B. Zóna pre výstavbu Zónu pre výstavbu tvoria predovšetkým plochy pre stavbu rodinných domov. Z aspektu ekologickej stability územia má táto zóna vzh ľadom na pomerne ve ľkú rozlohu záhrad a verejnej zelene (pri absencií prirodzenej zelene v takmer monotónnej po ľnohospodárskej krajine). Sú to tieto komponenty: plochy záhrad a predzáhradok pri rodinných domoch sa funk čne využívajú prevážne pre ovocné sady a pestovanie zeleniny. Pozostávajú z jedno- až viacetážových umelo založených produk čných kultúr. Krajinársky za čle ňujú zástavbu rodinných domov do okolitej krajiny. verejná zele ň, ktorú tvoria: aleja orechov čiernych v centre obce, park v centre obce s pomerne odrastlou zele ňou, ktorú tvorí smrek pich ľavý (Picea pungens) a oby čajný (Picea excelsa), hiošiny úzkolistej ( Eíeagnus augustifolia), borovice čiernej (Pinus nigra), íuja západná (Thuja occidentaiis) ako aj moruše bielej (Morus alba). V parku chýba nízka zele ň; cintorín grécko-katolícky iba čiasto čne ozelenený. Vysoká zele ň pozostáva z lipy malolistej (Tilia cordaía), jase ňa štíhleho (Fraximus excelsior), agáta bieleho (Robinia pseudo-acacia) a orecha čierneho Uglans nigra). Nízka zele ň sa nachádza pri jednotlivých hroboch v podobe tuji západných (Thuja occidentaiis); cintorín rím.kat. a reformovaný má iba čiasto čnú zele ň v podobe tuji západných (Thuja occidentaiis), a miestami buxusa vždyzeleného (Buxus sempervireus. Z vysokej zelene sa tu nachádzajú ojedinelo smrek oby čajný (Picea excelsa). Návrh na dokompletovanie zelene v zastavanom území: vo ľný priestor pred železni čnou stanicou využi ť ako provizórny park, ozelenenie plochy strelnice (návrh rekrea čno - športovej plochy, ozelenenie plochy športového areálu. 25 C. Zóna pre po ľnohospodársku výrobu činnos ť Sú to plochy po ľnohospodárskej pôdy v čítane hospodárskych dvorov. Táto zóna má nízky stupe ň ekologickej stability. Sú to prevážne ve ľkoplošné parcely ornej pôdy, ktoré tvoria až 90% rozlohy kú. Vegetácia na ornej pôde je následkom intenzívnej po ľnohospodárskej ve ľkovýroby použitím priemyselných hnojív a herbicídov podstatne ochudobnená. Návrh na dokompletovanie zelene po ľnohospodárskej zóny: osadi ť sprievodnú zele ň okolo trvalých po ľných ciest, neobhospodarované plochy zalesni ť - vytvori ť remízky, dosadi ť izola čnú zele ň okolo po ľnohospodárskeho dvora Dobogov D. Zóna pre priemyselnú činnos ť Zónu pre priemyselnú činnos ť tvorí funk čná plocha priemyselnej výroby v severovýchodnej časti katastrálneho územia obce, navrhnutá na cca 105 ha po ľnohospodárskej pôdy. Sú čas ťou vnútornej štruktúra funk čnej plochy priemyselnej výroby musí by ť nevyhnutný podiel vnútroareálovej zelene, dotvárajúcej prostredie výrobného areálu. 12. Regulatívy funk čného a priestorového usporiadania územia Pre realizáciu urbanistickej koncepcie rozvoja sídla Cestice stanovuje územný plán sústavu záväzných a smerných regulatívov pre usmernenie funkčného využitia územia a jeho priestorové usporiadanie. 12.1 Funk čné regulatívy Regulatívy funk čného využitia územia zabezpe čujú optimálne využitie jednotlivých zón sídla. Záväzné a smerné regulatívy vymedzujú priestory a pozemky pre ich funk čné využitie a pre druh prípustnej zástavby. Územie obce má tieto funk čné zóny: obytnú zónu, výrobnú zónu pre po ľnohospodársku výrobu výrobnú zónu pre priemyselnú výrobu rekrea čnú zónu 12.1.1 Záväzné funk čné regulatívy 12.1.1.1 Obytná zóna V obytnej zóne je možné pri dodržaní všetkých náležitých zákonov a predpisov popri bývaní lokalizova ť ako doplnkovú funkciu podnikate ľské aktivity distribu čného charakteru, výrobných a nevýrobných služieb a nezávadnej remeselníckej výroby, pokia ľ nebudú pôsobi ť ako negatívny faktor na životné prostredie obytnej zóny 12.1.1.2 Výrobná zóna pre po ľnohospodársku výrobu Zónu pre podnikate ľské aktivity pre po ľnohospodársku výrobu tvoria 2 existujúce po ľnohospodárske dvory a 2 navrhované výrobné a skladov plochy . V tejto zóne sa povo ľuje po ľnohospodárska a nepo ľnohospodárska výrobná činnos ť , skladovacia a obslužná činnos ť , súvisiaca s po ľnohospodárskou rastlinnou a živo číšnou výrobnou činnos ťou. 1.2.1.1.2.1: Výrobná zóna pre priemyselnú výrobu 26 Zónu tvorí navrhovaná funk čná plocha priemyselnej výroby v severovýchodnej časti katastrálneho územia obce. V tejto zóne sa povo ľuje výrobná činnos ť v obore elektrotechniky, elektroniky, ľahkej strojárenskej výroby, logistiky, činnos ť vývoja, výskumu a ob čianskeho vybavenia, súvisiaceho s hlavnou funk čnou nápl ňou funk čnej plochy priemyselnej výroby. 12.1.1.3 Prvky kostry ekologickej stability Existujúce a navrhované biocentrá, biokoridory a interak čné prvky sú chránené vedením a obyvate ľmi obce, ich zele ň treba udržiava ť a rozvíja ť a ich vymedzené územie nie je možné využi ť pre inú funkciu. 12.1.1.4 Pásma hygienickej ochrany Záväzné pásma hygienickej ochrany s obmedzením výstavby a využitia sa stanovujú: okolo cintorínov 50 m, okolo objektov živo číšnej výroby 200 m. 12.1.1.5 Ochranné pásma Ochranné pásma s obmedzením výstavby a využitia sú: ochranné pásma komunikácii pod ľa grafickej časti, ochranné pásma nadzemných elektrických vedení pod ľa grafickej časti, ochranné pásma plynovodov pod ľa grafickej časti, 6 - metrové nezastavané pásmo okolo tokov pre údržbu toku 12.2 Regulatívy priestorového usporiadania 12.2.1 Záväzné regulatívy 12.2.1.1 Priestorové usporiadanie zástavby Tieto záväzné zásady sledujú optimálne formovanie zástavby vo vz ťahu k verejným priestorom: uli čná čiara je totožná s hranicou pozemku, ktorá odde ľuje pozemok od verejného priestoru, stavebná čiara ur čuje líniu uli čnej fasády objektov, ktorá sa nesmie prekro čiť smerom k uli čnej čiare, a!e môže ustúpi ť max. 5m, pri zástavbe novonavrhovaných ulíc dodrža ť systém pod ľa grafickej časti územného plánu so zvýraznením zelene a potla čením systému mestskej radovej zástavby, maximálna zastavanos ť pozemku objektmi sa ur čuje na 20 %. 12.1.1.2 Pamiatkovo chránené objekty a areály Pamiatkovo chránené objekty, ktorých architektonické a urbanistické hodnoty vytvárajú charakteristický obraz a kolorit obce a ktoré z toho dôvodu treba zachova ť pokia ľ možno v pôvodnom stave sú: pamiatka zapísaná v ÚZKP SR č. 416/0 - rím. kat. kostol sv. Jána Nepomuckého z 13. sto r., mimo zoznamu pamiatok: o kostol gréckokatolícky, o ref. kres ť. kostol neskoroklasicistický z roku 1850 až 1867. 12.1.1.3 Plochy pre vedenia technickej infraštruktúry • Pri výstavbe nových a rekonštrukcii existujúcich miestnych cestných komunikácií treba vymedzi ť 1 meter široký zelený pás, v ktorom budú uložené rozvody zariadení technickej infraštruktúry 27 • Pri umiest ňovaní stavieb na funk čnej ploche priemyselnej výroby v severovýchodnej časti k. ú. Cestice rešpektova ť koridor a ochranné pásmo existujúceho vodovodu Medzev – Košice, • Chráni ť koridor pre preložku trasy VVN 400 kV a VN 110 kV vrátane ochranných pásiem pod ľa všeobecne platných predpisov v severnej časti katastrálneho územia pod ľa grafickej časti Územného plánu obce Cestice • Zariadenia technickej infraštruktúry pre priemyselnú výrobu ( ČOV, elektrická spínacia stanica, regula čná stanica plynu ,zariadenia obnovite ľných zdrojov energie, reten čné nádrže na zachytávanie daž ďovej vody,) umiest ňova ť zásadne na funk čnej ploche priemyselnej výroby • Chráni ť koridor pre VVTL prípojku plynu pre funk čnú plochu priemyselnej výroby • Chráni ť koridor pre kanál na prevod vody z Hornádu do Širokého kanála infraštruktúry. Pozd ĺž brehov Cestického potoka ponecha ť 10 m územnú rezervu. 12.1.1.3 Verejné dopravné zariadenia t v ochrannom pásme štátnej cesty I/50 vzh ľadom na jej plánované rozšírenie na štvorprúdovú rýchlostnú komunikáciu s mimoúrov ňovým odpojením št. cesty III/050183 smerom na Cestice a Komárovce vylú čiť akúko ľvek výstavbu , • chráni ť koridor rýchlostnej cesty R2 vrátane jej ochranného pásma • chráni ť plochu pre mimoúrov ňové kríženie ciest – R2 a III/050183 • chráni ť plochu pre rozšírenie existujúcej stykovej križovatky ciest I/50 a III/ 050183 • chráni ť plochu pre stykovú križovatku cesty I/50 a vnútroareálovej prístupovej komunikácie do funk čnej plochy priemyselnej výroby • rekonštruova ť miestnu komunikáciu, ktorá spája obce Cestice a Komárovce (štátna cesta III/050183) v prie ťahu obcou v kategórii S 6/40, v južnej časti obce (l. etapa výstavby): • - v novonavrhovanom okrsku bytovej výstavby vybudova ť miestne komunikácie v kategórii MO 7/30 a funk čnej triede C - 2 v d ĺžke 290 m s uli čným priestorom 10 m, • v severovýchodnej časti obce (II. etapa výstavby): • - v novonavrhovanom okrsku bytovej výstavby vybudova ť miestne komunikácie v kategórii MO 8/40 a funk čnej triede C - 2 v d ĺžke 505 m s uli čným priestorom 12 m, • vybavi ť obojstrannú autobusovú zastávku pri Obecnom dome (prie ťah štátnej cesty 111/05018) architektonicky vhodnými prístreškami, • dobudova ť obojstranný hlavný peší ťah pozd ĺž prie ťahu cesty III/050183 intravilánom • Dobudova ť plochy parkovísk lokalizovaných v grafickej časti dokumentácie • nerealizova ť v časti Dobogov z dôvodu hlukového pásma, žiadnu ďalšiu - bytovú výstavbu. Smerné regulatívy 1.4.2.2.1 Výstavba rodinných domov v prielukách Pri novej výstavbe rodinných domov v prielukách sa architektúra navrhovaných objektov prispôsobí pod ľa potreby susednej zástavbe s použitím architektonických prvkov vo väzbe n a pôvodnú architektúru daného regiónu. 1.4.2.2.2 Nové obytné okrsky V navrhovaných obytných okrskoch sa doporu čuje: * zástavba so sedlovou strechou (suterén, prízemie, obytné - podkrovie) o výške hrebe ňa 9 m (1,5+3,0+4,0), * rieši ť zastrešenie zásta vby sedlovou a valbovou strechou s možnými spolo čnými variantmi, s použitím keramickej, betónovej alebo asfaltovo - šind ľovej krytiny vo farbe červenej. 1.4.2.2.3 Architektúra objektov výroby a služieb Pri objektoch podnikate ľskej výrobnej sféry v podnikate ľskej zóne by objekty nemali prekro čiť výšku hrebe ňa 12 m. Objekty obchodu a služieb v obytnej zóne treba prispôsobi ť charakteru riešeného priestoru. 1.4.2.2.4 Ostatné smerné regulatívy výstavby * na prekategorizovanie navrhovanú š tátnu cestu 111/05018 do Čečejoviec 28 rekonštruova ť v kategórii S 6/40,"" f po realizácii II. etapy výstavby zriadi ť ďalšiu obojstrannú autobusovú zastávku s odstavnými pruhmi a vhodnými prístreškami, ^ vybudova ť zjazdný chodník k navrhova nému športovo -piknikovému centru, t šírky chodníkov sa navrhujú 1,5 m. Všetky ďalšie riešenia územného plánu majú charakter smerných regulatívov. Časová etapizácia Etapizácia výstavby (hlavne bytovej) je podmienená vybudovaním potrebných komunikácii a ve dení technickej infraštruktúry. Bez časového obmedzenia možno pod ľa urbanistického riešenia stava ť: * navrhované objekty v prielukách. !. etape výstavby * juhovýchodný okrsok. 13.Verejnoprospešné stavby Za verejno-prospešné stavby, ktorých pozemky možno vyvlastni ť alebo vlastnícke práva k pozemkom s stavbám obmedzi ť sa vyhlasujú: Vo vz ťahu k ÚPN VÚC Košického kraja: 1. trasa cesty I/50 v úseku Moldava nad. Bodvou - Košice, 2. elektrifikácia železni čného dopravného koridoru južného magistrátneh o ťahu Moldava nad Bodvou - Košice. Vo vz ťahu k ÚPN obce Cestice: 1. Dostavba Obecného úradu 2. Dostavba Požiarnej zbrojnice 3. Športovo - rekrea čný areál 4. Čistiare ň odpadových vôd pre obec Cestice 5. Komunikácie v okrsku juh 6. Komunikácie v okrsku sever 7. Trafostanice T3 8. Pešie chodníky pozd ĺž miestnych komunikácií a cesty III/050183 9. Parkoviská • pri Nákupnom stredisku • pri Obecnom úrade • pri železni čnej stanici • pri kostole ref. cirkvi • pri ZŠ • pri gréc. kat. kostole • pri rím. kat. kostole • pri cintoríne + Dom rozlú čky • pri športovom areáli 10. Trasa vysokorýchlostnej železni čnej trate (VRT) 11. Rozšírenie koridoru Trasa preložky VN 110 kV vedenia 12. Trasa VTL plynovodu 13. Trasa VTL plynovej prípojky DN 150 14. Trasa preložky VVN 400 kV 15. Rozšírenie stykovej križovatky ciest I/50 a III/ 050183 16. Trasa rýchlostnej cesty R2 17. Kanál na prevod vody z Hornádu do Širokého kanála 18. Trasa výtla čného potrubia do recipient Ida 29