Rýchlostná cesta R2 Šaca -

Košické Oľšany Dopracované primerané hodnotenie vplyvu projektu na územia sústavy Natura 2000 podľa článku 6.3 Smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (92/43/EHS)

Zadávateľ:

Marec 2021

Integra Consulting s.r.o. organizačná zložka Slovensko Jelenia 7

Bratislava 811 05 Slovenská republika IČ: 51 483 122 DIČ: 4120112150 [email protected]

SPRACOVATEĽ

Spracovali: Mgr. Rastislav Rybanič, PhD., Mgr. Jan Dušek, Mgr. Zuzana Lackovičová

Citácia: Rybanič R., Dušek J, Lackovičová Z. 2021: Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany. Dopracované primerané hodnotenie vplyvu projektu na územia sústavy Natura 2000 podľa článku 6.3 Smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (92/43/EHS). Integra Consulting, Bratislava, 162 s.

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

Dúbravská cesta 14 841 04 Bratislava Slovenská republika IČ: 35919001 DIČ:2021937775

ZADÁVATEĽ

Integra Consulting s.r.o. členom konzorcia INTEGRA Group, v rámci ktorého sa sústredí predovšetkým na posudzovanie vplyvov zámerov na životné prostredie – metodicky i prakticky.

OBSAH

1. Úvod ...... 7 2. Vyhodnotenie podkladov pre primerané hodnotenie ...... 9 2.1 Podklady o projekte...... 9 2.1.1 Stav procesu posudzovania a prípravy projektu ...... 9 2.2 Podklady pre hodnotenie ...... 11 2.2.1 Informácie o druhoch a biotopoch ...... 11 2.3 Rozsah neistoty a použitie princípu predbežnej opatrnosti ...... 13 3. Popis postupu pri spracovaní primeraného posúdenia ...... 14 3.1 Metodika spracovania primeraného posúdenia ...... 14 3.1.1 Postup pri identifikácii území Natura 2000 a predmetov ochrany dotknutých projektom ...... 14 3.1.2 Postupy pri analýzach vplyvov na dotknuté predmety ochrany ...... 15 3.1.3 Vykonané terénne obhliadky ...... 17 3.2 Metodiky mapovania a prieskumov ...... 17 3.3 Metodika analýzy kumulatívnych vplyvov ...... 18 3.3.1 Postup zberu údajov o projektoch, ktoré by mohli pôsobiť v kombinácii s posudzovaným projektom ...... 18 4. Informácie o projekte ...... 20 4.1 Základné údaje PROJEKTE R2 ŠACA - KOŠICKÉ OĽŠANY ...... 20 4.1.1 Opis I. úseku ...... 20 4.1.2 Opis II. úseku ...... 21 4.1.3 Varianty posudzované v primeranom posúdení ...... 23 4.2 Údaje o vstupoch ...... 24 4.2.1 Údaje o vstupoch pre I. úsek ...... 24 4.2.2 Údaje o vstupoch pre II. úsek ...... 27 4.3 Údaje o výstupoch ...... 31 4.3.1 Údaje o výstupoch pre I. úsek ...... 31 4.3.2 Údaje o výstupoch pre II. úsek ...... 35 5. Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000 ...... 43 5.1 Územia Natura 2000 dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany ...... 43 5.2 Rekapitulácia území dotknutých projektom ...... 50 5.3 Základný popis dotknutých území Natura 2000 ...... 51 5.3.1 CHVÚ Košická kotlina (SKCHVU009) ...... 51 5.3.2 ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935)...... 52 5.3.3 ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944) ...... 54 5.3.4 Navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu (nSKUEV4010) ...... 56 5.3.5 Navrhované ÚEV Dolný tok Torysy (SKUEV4007) ...... 57 6. Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000 ...... 59 6.1 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany ...... 59 6.1.1 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v CHVÚ Košická kotlina ...... 59 6.1.2 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v ÚEV Haništiansky les ...... 62

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany

6.1.3 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v ÚEV Hornádske meandre ...... 62 6.1.4 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 65 6.1.5 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy ...... 67 6.1.6 Rekapitulácia dotknutých predmetov ochrany ...... 69 6.2. Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany ...... 70 6.2.1 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany CHVÚ Košická kotlina (SKCHVU009) ...... 70 6.2.2 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935) ...... 83 6.2.3 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944) ...... 88 6.2.4 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu (nSKUEV4010) ...... 105 6.2.5 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy (nSKUEV4007) ...... 127 6.3 Vyhodnotenie možných kumulatívnych vplyvov ...... 141 6.3.1 Kumulatívne vplyvy nadväzujúcich úsekov rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany a inej dopravnej infraštruktúry ...... 141 6.3.2 Kumulatívne vplyvy zámerov v územnoplánovacej dokumentácii ...... 144 6.3.3 Kumulatívne vplyvy iných investičných zámerov ...... 146 7. Vyhodnotenie vplyvov projektu na integritu území sústavy Natura 2000 ...... 149 8. Návrh zmierňujúcich opatrení ...... 152 8.1 Návrh zmierňujúcich opatrení pre CHVÚ Košická kotlina ...... 152 8.2 Návrh zmierňujúcich opatrení pre ÚEV Haništiansky les ...... 153 8.3 Návrh zmierňujúcich opatrení pre ÚEV Hornádske meandre ...... 153 8.4 Návrh zmierňujúcich opatrení pre nÚEV Dolný tok Hornádu a nÚEV Dolný tok Torysy ...... 154 9. Záver ...... 155 10. Použité zdroje údajov ...... 157 10.1 Použitá dokumentácia a projektové podklady ...... 157 10.2 Použitá literatúra ...... 158 10.3 Použité zdroje údajov a informácií ...... 160

Zoznam obrázkov Obrázok 1 Umiestnenie hodnoteného úseku Rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany a okolité územia Natura 2000...... 7 Obrázok 2 Územia Natura 2000 v okolí projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany (širšie vzťahy) ...... 43 Obrázok 3 Mapa CHVÚ Košická kotlina (zdroj: ŠOP SR www.biomonitoring.sk) ...... 52 Obrázok 4 Mapa ÚEV Haništiansky les (zdroj: ŠOP SR www.biomonitoring.sk) ...... 53 Obrázok 5 Mapa ÚEV Hornádske meandre (zdroj: ŠOP SR www.biomonitoring.sk) ...... 55 Obrázok 6 Navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 56 Obrázok 7 Navrhované ÚEV Dolný tok Torysy ...... 57 Obrázok 8 Detail prechodu I. úseku R2 Šaca Košické Oľšany cez CHVÚ Košická kotlina a v blízkosti ÚEV Haništiansky les ...... 59 Obrázok 9 Mapa predmetov ochrany Chráneného vtáčieho územia Košická kotlina (zdroj: ŠOP SR, 2018) ...... 60 Obrázok 10 Mapa hniezdísk sovy dlhochvostej (Strix uralensis) v CHVÚ Košická kotlina v lokalite Haništiansky les ...... 75

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany

Obrázok 11 Rozšírenie biotopu 91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy na Slovensku (Zdroj www.soprs.sk ) ...... 83 Obrázok 12 Detail prechodu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany cez navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 106 Obrázok 13 Detail prechodu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany cez navrhované ÚEV Dolný tok Torysy ...... 128 Obrázok 14 Vzájomná poloha úsekov rýchlostnej cesty R2, diaľnice D1, ciest I., II., a III. triedy z železničných tratí okolí ...... 143

Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Dostupné ciele ochrany pre predmety ochrany v územiach Natura 2000 v okolí projektu R2 Šaca – Košické Oľšany ...... 11 Tabuľka 2 Stupnica významnosti vplyvov (zdroj: ŠOP SR, 2014, 2016) ...... 16 Tabuľka 3 Metódy a metodiky mapovania a zberu údajov použitých v primeranom posúdení ..... 17 Tabuľka 4 Trvalý a dočasný záber LPF a PPF v rámci I. úseku R2 Šaca - Košické Oľšany ...... 24 Tabuľka 5 Výrub drevín v trase rýchlostnej cesty R2 Šaca Košické Oľšany I. úsek ...... 26 Tabuľka 6 Trvalý a dočasný záber LPF a PPF v trase II. úseku R2 Šaca - Košické Oľšany ...... 27 Tabuľka 7 Rozsah výrubov drevín v trase R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek ...... 30 Tabuľka 8 Spoločenská hodnota biotopov národného významu v trase R2 Šaca Košické Oľšany II. úsek ...... 30 Tabuľka 9 Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu v trase R2 Šaca - Košické Oľšany ...... 31 Tabuľka 10 Predpokladané skupiny odpadov vznikajúce počas prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany I. úsek ...... 34 Tabuľka 11 Rozsah protihlukových stien navrhnutý na R2 Šaca - Košické Oľšany pre I. a II. úsek spolu (Zdroj: Hluková štúdia, Brenner, 4/2019) ...... 37 Tabuľka 12 Predpokladané skupiny odpadov vznikajúce počas prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek ...... 39 Tabuľka 13 Predpokladané skupiny odpadov vznikajúce počas prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek ...... 41 Tabuľka 14 Identifikácia možných vplyvov výstavby a prevádzky rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na územia Natura 2000 v okolí projektu...... 44 Tabuľka 15 Druhy vtákov z CHVÚ Košická Kotlina (SKCHVU009), ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany ...... 60 Tabuľka 16 Druhy a biotopy, ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany v blízkosti ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935) ...... 62 Tabuľka 17 Druhy a biotopy, ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany v blízkosti ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944)...... 63 Tabuľka 18 Druhy, ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany v nÚEV Dolný tok Hornádu (nSKUEV4010) ...... 65 Tabuľka 19 Druhy, ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany v nÚEV Dolný tok Torysy (nSKUEV4007) ...... 67 Tabuľka 20 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na sokola rároha v CHVÚ Košická kotlina ...... 71 Tabuľka 21 Vplyv projektu na ciele ochrany sokola rároha v CHVÚ Košická kotlina (upravené podľa ŠOP SR, 2018) ...... 72 Tabuľka 22 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na sovu dlhochvostú v CHVÚ Košická kotlina ...... 75 Tabuľka 23 Vplyv projektu na ciele ochrany sovy dlhochvostej v CHVÚ Košická kotlina (upravené podľa ŠOP SR, 2018) ...... 76 Tabuľka 24 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na bociana bieleho v CHVÚ Košická kotlina ...... 78

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany

Tabuľka 25 Vplyv projektu na ciele ochrany bociana bieleho v CHVÚ Košická kotlina (Upravené podľa ŠOP SR, 2018) ...... 79 Tabuľka 26 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na orla kráľovského v CHVÚ Košická kotlina ...... 81 Tabuľka 27 Vplyv projektu na ciele ochrany orla kráľovského v CHVÚ Košická kotlina (upravené podľa ŠOP SR, 2018) ...... 81 Tabuľka 28 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na biotop 91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy v ÚEV Haništiansky les ...... 84 Tabuľka 29 Vplyv projektu na ciele ochrany biotopu 91G0 v ÚEV Haništiansky les ...... 85 Tabuľka 30 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na podkovára južného (Rhinolophus euryale) v ÚEV Haništiansly les (odhad populácie údávaný v jedincoch) . 87 Tabuľka 31 Vplyv projektu na ciele ochrany podkovára južného v ÚEV Haništiansky les ...... 87 Tabuľka 32 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na mrenu karpatskú (Barbus carpathicus) v ÚEV Hornádske meandre ...... 88 Tabuľka 33 Vplyv projektu na ciele ochrany mreny karpatskej v ÚEV Hornádske meandre ...... 89 Tabuľka 34 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža podunajského (Cobitis elongatoides / C. taenia) v ÚEV Hornádske Meandre ...... 91 Tabuľka 35 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža podunajského v ÚEV Hornádske meandre ...... 91 Tabuľka 36 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Vladykovho (Romanogobio vladykovi) v ÚEV Hornádske Meandre ...... 93 Tabuľka 37 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Vladykovho v ÚEV Hornádske meandre ...... 93 Tabuľka 38 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Kesslerovho (Romanogobio kesslerii) v ÚEV Hornádske Meandre ...... 96 Tabuľka 39 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Kesslerovho v ÚEV Hornádske meandre ...... 96 Tabuľka 40 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza fúzatého (Romanogobio uranoscopus) v ÚEV Hornádske Meandre ...... 98 Tabuľka 41 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza fúzatého v ÚEV Hornádske meandre ...... 99 Tabuľka 42 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na lopatku dúhovú (Rhodeus amarus) v ÚEV Hornádske Meandre ...... 101 Tabuľka 43 Vplyv projektu na ciele ochrany lopatky dúhovej v ÚEV Hornádske meandre ...... 101 Tabuľka 44 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža zlatistého (Sabanejewia balcanica) v ÚEV Hornádske Meandre ...... 103 Tabuľka 45 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža zlatistého v ÚEV Hornádske meandre ...... 104 Tabuľka 46 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na mrenu karpatskú (Barbus carpathicus) v nÚEV Dolný tok Hornádu...... 107 Tabuľka 47 Vplyv projektu na ciele ochrany mreny karpatskej v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 108 Tabuľka 48 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hlaváča bieloplutvého (Cottus gobio) v nÚEV Dolný tok Hornádu ...... 110 Tabuľka 49 Vplyv projektu na ciele ochrany hlaváča bieloplutvého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 110 Tabuľka 50 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza fúzatého (Romanogobio uranoscopus) v nÚEV Dolný tok Hornádu ...... 112 Tabuľka 51 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza fúzatého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 113 Tabuľka 52 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Kesslerovho (Romanogobio kesslerii) v nÚEV Dolný tok Hornádu ...... 115 Tabuľka 53 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Kesslerovho v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 116 Tabuľka 54 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Vladykovho (Romanogobio vladykovi) v nÚEV Dolný tok Hornádu ...... 118 Tabuľka 55 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Vladykovho v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 118

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany

Tabuľka 56 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža podunajského (Cobitis elongatoides / C. taenia) v nÚEV Dolný tok Hornádu ...... 121 Tabuľka 57 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža podunajského v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 121 Tabuľka 58 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža zlatistého (Sabanejewia balcanica) v nÚEV Dolný tok Hornádu ...... 123 Tabuľka 59 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža zlatistého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 123 Tabuľka 60 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na lopatku dúhovú (Rhodeus amarus) v nÚEV Dolný tok Hornádu ...... 126 Tabuľka 61 Vplyv projektu na ciele ochrany lopatky dúhovej v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu ...... 126 Tabuľka 62 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na mrenu karpatskú (Barbus carpathicus) v nÚEV Dolný tok Torysy ...... 129 Tabuľka 63 Vplyv projektu na ciele ochrany mreny karpatskej v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy ...... 130 Tabuľka 64 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza fúzatého (Romanogobio uranoscopus) v nÚEV Dolný tok Torysy ...... 132 Tabuľka 65 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza fúzatého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy ...... 132 Tabuľka 66 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Kesslerovho (Romanogobio kesslerii) v nÚEV Dolný tok Torysy ...... 134 Tabuľka 67 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Kesslerovho v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy ...... 135 Tabuľka 68 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža podunajského (Cobitis elongatoides / C. taenia) v nÚEV Dolný tok Torysy ...... 137 Tabuľka 69 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža podunajského v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy ...... 137 Tabuľka 70 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža zlatistého (Sabanejewia balcanica) v nÚEV Dolný tok Torysy ...... 139 Tabuľka 71 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža zlatistého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy ...... 139 Tabuľka 72 Vyhodnotenie vplyvov na druhy v CHVÚ Košická Kotlina na základe vykonaných primeraných posúdení pre diaľnice a rýchlostné cesty ...... 141 Tabuľka 73 Kumulatívne vplyvy priľahlých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest a ciest I., II. a III. triedy ...... 142 Tabuľka 74 Zámery s kumulatívnym vplyvom v územných plánoch obcí v okolí projektu projektom rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany ...... 144 Tabuľka 75 Identifikované investičné zámery a hodnotenie ich potenciálnych kumulatívnych vplyvov na územia Natura 2000 spolu s výstavbou R2 Šaca - Košické Oľšany ...... 146 Tabuľka 76 Vyhodnotenie vplyvov projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na výberové druhy vtákov v CHVÚ Košická kotlina (SKCHVU009) ...... 149 Tabuľka 77 Vyhodnotenie vplyvov projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na predmety ochrany v ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935) ...... 149 Tabuľka 78 Vyhodnotenie vplyvov projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na predmety ochrany v ÚEV Hornádske meandre ...... 150 Tabuľka 79 Vyhodnotenie vplyvov projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na predmety ochrany v nÚEV Dolný tok Hornádu ...... 150 Tabuľka 80 Vyhodnotenie vplyvov projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na predmety ochrany v nÚEV Dolný tok Torysy ...... 151

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany

Použité skratky D1 - Diaľnica č. 1 DP - Dokumentácia projektu pre ponukové konanie DÚR - Dokumentácia projektu pre územné rozhodnutie DRS - Dokumentácia projektu pre realizáciu stavby DSP - Dokumentácia projektu pre stavebné povolenie EIA - Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie CHVÚ - chránené vtáčie územie k.ú. - Katastrálne územie MÚK - Mimoúrovňová križovatka MŽP SR - Ministerstvo životného prostredia SR Natura 2000 - Európska sústava chránených území Oznámenie o zmene - Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 7) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Primerané hodnotenie - proces hodnotenia vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura podľa článku 6.3 Smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (92/43/EHS) R2 - Rýchlostná cesta č. 2 R4 - Rýchlostná cesta č. 4 ŠOP SR - Štátna ochrana prírody SR SDF - Štandardná dátový formulár v ktorom sa ukladajú všetky informácie o územiach Natura 2000 v členskom štáte. Slúži na komunikáciu medzi štátmi a Európskou komisiou ÚEV - Územie európskeho významu

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany

1. ÚVOD

Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len NDS) si objednala od spoločnosti Integra Consulting Dopracovanie primeraného hodnotenia vplyvu výstavby rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany (ďalej aj hodnotený projekt) na územia sústavy Natura 2000 podľa článku 6.3 Smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (92/43/EHS) (ďalej len Primerané hodnotenie), v prípade nutnosti aj postup podľa článku 6.4 uvedenej smernice. V roku 2020 navrhla ŠOP SR nové územia európskeho významu, ktoré sa nachádzajú na riekach Hornád a Torysa a križujú sa, respektíve sú v dotyku s pripravovanou rýchlostnou cestou R2 Šaca – Košické Oľšany (II. úsek). Navrhované územie európskeho významu Dolný tok Hornádu sa križuje s trasou rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany a navrhované územie európskeho významu Dolný tok Torysy je v dotyku s projektom R2 v tomto úseku. Z tohto dôvodu bolo potrebné dopracovať (aktualizovať) primerané hodnotenie, ktoré bolo vypracované pre tento úsek v roku 2019 (Integra Consulting, 05/2019). Zároveň poskytla ŠOP SR NDS aj spracované ciele ochrany pre územia ÚEV v okolí projektu, ktoré boli využité pri dopracovaní hodnotenia.

Obrázok 1 Umiestnenie hodnoteného úseku Rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany a okolité územia Natura 2000.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 7

V rámci primeraného hodnotenia je komplexne spracované posúdenie vplyvov výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany vrátane kumulatívnych vplyvov iných plánov alebo projektov, ktoré by mohli pôsobiť spoločne s posudzovaným projektom. Pre úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany bolo v minulosti spracované primerané hodnotenie v roku 2014 (Ekojet, 2014), ktoré bolo vypracované ešte pred publikovaním odporúčanej metodiky ŠOP SR (2014) a preto boli k tomuto dokumentu vznesené výhrady najmä o nedostatočnosti vyhodnotenia kumulatívnych vplyvov nadväzujúcich úsekov D1 a inej dopravnej infraštruktúry. Jedným z dôvodov na spracovanie tohto aktualizovaného primeraného posúdenia je aj doplnenie sústavy Natura 2000 o nové územia európskeho významu v tejto oblasti Vládou SR v roku 2017 (uznesenie Vlády SR č. 495/2017). Aktualizovaný dokument hodnotí aj navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu a navrhované ÚEV Dolný tok Torysy identifikované ŠOP SR v roku 2020. V rámci predkladaného primeraného posúdenia je hodnotený variant rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany, pre ktorý je vydané právoplatné stavebné povolenie.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 8

2. VYHODNOTENIE PODKLADOV PRE PRIMERANÉ HODNOTENIE

2.1 PODKLADY O PROJEKTE

Pri vypracovaní primeraného posúdenia boli použité podklady o projekte uvedené nižšie.

Dokumentácia navrhovanej činnosti:

• Rozhodnutie MŽP SR z 10.10.2019, že zmena navrhovanej činnosti Rýchlostná cesta R2 Šaca – Košické Oľšany sa nebude posudzovať (č.:9483/2019-1.7/ac-R, právoplatné 8.4.2020)

• Dokumentácia pre Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany (I. a II. úsek) Integra Consulting, 05/2019

• Projekt revitalizácie mokrade R2 Košice Šaca – Košické Oľšany Integra Consulting, 09/2020

• Záverečné stanovisko MŽP SR č. 4043/14-3.4/ml zo dňa 07.10.2014

• Správa o hodnotení navrhovanej činnosti na životné prostredie 06/2014 EKOJET

• Dokumentácia pre územné rozhodnutie 5/2013, Dopravoprojekt Bratislava

• Rozhodnutie o umiestnení stavby č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR zo dňa 5.1.2015. Platnosť nadobudlo dňa 23.2.2015

• Dokumentácia stavebného zámeru 5/2013, Dopravoprojekt Bratislava

• Dokumentácia pre stavebné povolenie I. úsek Dopravoprojekt, 2018

• Dokumentácia pre stavebné povolenie II. úsek Valbek, 2018

• Územný plán mesta Košice

• Územný plán VÚC Košického kraja

2.1.1 Stav procesu posudzovania a prípravy projektu

Pre projekt rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany, II. úsek je v čase tohto dopracovania primeraného posúdenia (03/2021) vydané právoplatné stavebné povolenie (č. 05142/2020/SCDPK-50936 zo dňa 26.6.2020).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 9

Z hľadiska posudzovania a povoľovania prešiel projekt rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany týmito etapami: • Zámer projektu R2 Šaca - Košické Oľšany (Valbek, 2008) bol doručený na MŽP SR dňa 28.5.2008. • Po vydaní rozsahu hodnotenia na rýchlostnú cestu R2 Šaca – Košické Oľšany, bola spracovaná Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (ENVICONSULT, s.r.o., Žilina, 06.2009) • Následne bolo v roku 2010 vydané „Záverečné stanovisko“ Ministerstva životného prostredia (MŽP SR) dňa 4.1.2010 č. 1309/09-3.4/ml. • V roku 2014, v etape prípravy dokumentácie pre územné rozhodnutie (DÚR) došlo k zmenám najmä v umiestnení rýchlostnej cesty R2 v úseku Šaca - Košické Oľšany, v objektoch križovatiek, v objektoch preložiek ciest a rekonštrukcií ciest v rámci dokumentácie DÚR, v mostných objektoch a zárubných múroch, v objektoch odpočívadiel a ďalších zmien. • Národná diaľničná spoločnosť predložila listom, doručeným na Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len MŽP SR) dňa 22. 01. 2014, Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany“ podľa § 18 ods. 7) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). • Na základe vykonaného posúdenia podaného Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany“, predložených odborných podkladov, ministerstvo vydalo podľa § 18 ods. 6) zákona vyjadrenie, že projekt je predmetom povinného posudzovania podľa § 18 ods. 4) zákona. • MŽP SR v spolupráci s rezortným orgánom, povoľujúcim orgánom a po prerokovaní s navrhovateľom určilo dňa 07.03.2014 podľa § 30 zákona rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti. • V rámci určeného rozsahu hodnotenia bola okrem iných otázok indikovaná aj potreba vypracovať aj primerané hodnotenie vplyvu na územia NATURA 2000, pretože tu trasa prechádza Chráneným vtáčím územím (CHVÚ) Košická kotlina, • Následne bola vypracovaná správa o hodnotení navrhovanej činnosti, ktorá bola predložená na MŽP SR 30.06.2014. • Dňa 7.10.2014 Ministerstvo životného prostredia vydalo na stavbu R2 Šaca – Košické Oľšany záverečné stanovisko č. 4043/14-3.4./ml, podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prílohou správy o hodnotení bolo aj Primerané hodnotenie vplyvu projektu na územia Natura 2000 (Ekojet, 2014), • Na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona bol pre realizáciu odporučený variant navrhovanej činnosti uvedený v správe o hodnotení ako variant č.2 (fialový). • V roku 2019 bolo pripravené Oznámenie o zmene o navrhovanej činnosti (Integra Consulting, 05/2019), ktoré porovnalo technické riešenie v dokumentácii pre stavebné povolenie (DSP) s variantom č.2 (fialový) zo správy o hodnotení.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 10

• MŽP SR vydalo rozhodnutie z dňa 10.10.2019, že zmena navrhovanej činnosti Rýchlostná cesta R2 Šaca – Košické Oľšany sa nebude posudzovať (č.:9483/2019-1.7/ac-R), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2020. Predkladané primerané hodnotenie bolo pripravené ako dopracovanie primeraného hodnotenia (Integra Consulting, 05/2019), ktoré bolo predkladané spolu s Oznámením o zmene navrhovanej činnosti.

2.2 PODKLADY PRE HODNOTENIE

2.2.1 Informácie o druhoch a biotopoch

Ako podklad pre hodnotenia a analýzy v rámci predkladaného primeraného posúdenia boli použité nasledujúce zdroje informácií o druhoch a biotopoch dôležitých pre posúdenie vplyvov na územia Natura 2000 v okolí projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany:

Dokumentácia ochrany prírody: • Správa podľa článku 17. Smernice o biotopoch (ŠOP SR 2013, ŠOP SR, 2019a) • Správa podľa článku 12. Smernice o vtákoch (ŠOP SR 2014, ŠOP SR, 2019b) • Návrh programu starostlivosti o CHVÚ Slanské vrchy (ŠOP SR 2015) • Návrh programu starostlivosti o CHVÚ Volovské vrchy (ŠOP SR 2015) • Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Košická kotlina na roky 2018 – 2047. ŠOP SR (ŠOP SR 2018) • Štandardný dátový formulár (SDF) ŠOP SR, 2017, ŠOP SR, 2019c Dokumentácia ochrany prírody pre územia Natura 2000 v okolí projektu, ktorá obsahuje definované ciele ochrany na lokalitnej úrovni je uvedená v tabuľke 1 nižšie. Pre ÚEV v blízkom okolí hodnoteného projektu spracovala ŠOP SR pre NDS ciele ochrany troch území – ÚEV Haništiansky les, ÚEV Hornádske meandre a nÚEV Dolný tok Hornádu (ŠOP SR, 2021). Pre navrhované ÚEV Dolný tok Torysy boli ciele ochrany pripravené extrapoláciou z cieľov ochrany nÚEV Dolný tok Hornádu, na základe konzultácie so ŠOP SR.

Tabuľka 1 Dostupné ciele ochrany pre predmety ochrany v územiach Natura 2000 v okolí projektu R2 Šaca – Košické Oľšany Názov dokumentu Obdobie Pokryté aj Stav dokumentu Pokrytie cieľov ochrany územie Natura 2000 Ciele ochrany pre ÚEV 2021 - Návrh cieľov Ciele ochrany stanovené Haništiansky les SKUEV0935 ochrany (ŠOP SR, 2021) Ciele ochrany pre ÚEV Hornádske 2021 Návrh cieľov Ciele ochrany stanovené Meandre SKUEV0944 ochrany (ŠOP SR, 2021) Ciele ochrany pre nÚEV Dolný tok 2021 Návrh cieľov Ciele ochrany stanovené Hornádu nSKUEV4010 ochrany (ŠOP SR, 2021)

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 11

nÚEV Dolný tok Torysy - - Extrapolácia Ciele ochrany cieľov ochrany extrapolované na základe podľa ŠOP dostupných údajov a cieľov SR,2021) stanovených pre územie v blízkosti s tými istými predmetmi ochrany Program starostlivosti o CHVÚ 2018 - 2047 - Schválený PS Ciele ochrany stanovené Košická kotlina Program starostlivosti o CHVÚ 2018 - 2047 - Schválený PS Ciele ochrany stanovené Ondavská rovina Program starostlivosti o CHVÚ 2015-2045 - Návrh PS Ciele ochrany stanovené Volovské vrchy – Návrh Program starostlivosti o CHVÚ 2015-2045 - Návrh PS Ciele ochrany stanovené Slanské vrchy – Návrh Program starostlivosti o CHVÚ 2015-2045 - Návrh PS Ciele ochrany stanovené Slovenská kras – Návrh

Údaje o druhoch a biotopoch: 1. údaje o druhoch a biotopoch a ich výskyte na Trvalých monitorovacích lokalitách (TML) v rámci monitorovacej siete ŠOP SR pre okolie projektu, poskytnuté NDS v júli 2018 a údaje z monitoringu na www.biomonitoring.sk , 2. údaje o výberových druhoch CHVÚ v okolí projektu R2 Šaca - Košické Oľšany spracované organizáciou SOS/BirdLife Slovensko pre účely tohto primeraného posúdenia v auguste a novembri 2018, 3. údaje o dravých vtákoch, ktoré sú predmetom ochrany v CHVÚ nachádzajúcich sa v okolí projektu D1 Budimír - a časti úseku D1 Bidovce - Pozdišovce, ktoré sú uvedené v správe organizácie Ochrana dravcov na Slovensku RPS (Slobodník, 2018). Správa hodnotí charakter výskytu dravých vtákov v okolí D1, ale jej výsledky sú relevantné aj pre II. úsek R2 Šaca - Košické Oľšany počas obdobia 2010 - 2018 na základe 1620 pozorovaní (vrátane 94 sledovaných hniezd) deviatich druhov dravých vtákov (konkrétne: Aquila heliaca, Aquila chrysaetos, Aquila pomarina, Circaetus gallicus, Circus aeruginosus, Falco cherrug, Otus scops, Pernis apivorus a Strix uralensis). Databázu pozorovaných jedincov tvorili záznamy od 37 mapovateľov (ich zoznam je uvedený v správe). 4. údaje a informácie získané počas terénnych obhliadok uskutočnených v dňoch 23.7.2018, 17.10.2018 a v dňoch 12.-14.12.2018. 5. údaje z oficiálnych správ SR podľa článku 12 Smernice o Vtákoch a článku 17 Smernice o biotopoch, 6. Pre dopracovanie primeraného hodnotenia nebolo realizované osobitné mapovanie a pri hodnotení boli použité údaje zozbierané v predchádzajúcom období (body 1-4). Nové údaje však boli preverené na verejne dostupných portáloch (www.aves.vtaky.sk, www.biomonitoring.sk), 7. ďalšie publikované údaje získané zo zdrojov uvedených v texte, ktorých zoznam je uvedený v Kapitole 10. Územie v okolí posudzovaného projektu je z hľadiska informácií o predmetoch ochrany v okolitých územiach Natura 2000 dostatočne preskúmané a boli dostupné dlhodobé údaje o areáloch, populáciách a trendoch dotknutých predmetov ochrany jednotlivých území. Doplňujúce informácie

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 12

boli získané z mapovania SOS/BirdLife vykonaného pre toto primerané hodnotenie pričom boli počas mapovania overené aj dlhodobé údaje. Podstatné informácie o výberových druhoch v CHVÚ Košická kotlina boli čerpané aj z aktuálneho Programu starostlivosti o CHVÚ Košická kotlina, ktorý schválila vláda SR v roku 2018 (ŠOP SR, 2018).

2.3 ROZSAH NEISTOTY A POUŽITIE PRINCÍPU PREDBEŽNEJ OPATRNOSTI

Z hľadiska dostupnosti a kvality údajov o druhoch a biotopoch, ktoré sú predmetmi ochrany území Natura 2000 v okolí projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany bola poznatková báza pre vykonanie tohto primeraného posúdenia priaznivá. Spracovatelia mohli vychádzať z množstva kvalitných informácií, ktoré sú podrobnejšie popísané v predchádzajúcej kapitole (Kapitola 2.2). Vzhľadom na relatívny dostatok údajov a dostupných informácií bol rozsah neistoty pri vypracovaní predkladaného primeraného posúdenia malý a princíp predbežnej opatrnosti bol použitý hlavne v súvislosti s posúdením kumulatívnych a synergicky pôsobiacich vplyvov.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 13

3. POPIS POSTUPU PRI SPRACOVANÍ PRIMERANÉHO POSÚDENIA

3.1 METODIKA SPRACOVANIA PRIMERANÉHO POSÚDENIA

Primerané hodnotenie vplyvu navrhovanej činnosti na lokality Natura 2000 pre rýchlostnú cestu R2 Šaca - Košické Oľšany bolo spracované ako samostatný dokument v súlade s § 28 ods. 2 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v rozsahu a štruktúre podľa metodiky “Metodika hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike” (ŠOP SR, 2014, aktualizácia 2016, ďalej len Metodika ŠOP SR 2014). Primerané hodnotenie je tiež vykonané v súlade s Čl. 6.3 a v prípade potreby s ČL- 6.4 Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, v znení neskorších predpisov a v súlade s usmerneniami EK o ustanoveniach čl. 6.3 a 6.4 smernice o biotopoch "Hodnotenie plánov a projektov významne ovplyvňujúcich lokality Natura 2000". Posúdenie bolo vykonané pre I a II. úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany s osobitým dôrazom na posúdenie kumulatívnych a synergicky pôsobiacich vplyvov spolu s nadväzujúcimi úsekmi D1 (D1 Budimír - Bidovce) a nadväzujúcim úsekom rýchlostnej cesty R2 Včeláre - Šaca.

3.1.1 Postup pri identifikácii území Natura 2000 a predmetov ochrany dotknutých projektom

Dotknuté územia Natura 2000 Správna identifikácia všetkých území Natura 2000 potenciálne dotknutých posudzovaným projektom je podľa Metodiky ŠOP SR 2014 kľúčovým krokom pri správnom vykonaní primeraného posúdenia. Za dotknuté boli v zmysle Metodiky ŠOP SR 2014 považované územia sústavy Natura 2000, ktoré:

• sú priamo územne dotknuté projektom (projekt zasahuje priamo do území́ sústavy Natura 2000, alebo sa nachádza v ich bezprostrednej blízkosti a vplyv sa dá predpokladať),

• sú́ ovplyvnené v súvislosti so vstupmi (ťažba surovín, odbery vody, pripojenie inžinierskych sietí, doprava materiálu a technológii) počas prípravy, realizácie, pripadne likvidácie projektu,

• sú ovplyvnené výstupmi (odpady, odpadové́ vody, emisie, hluk) počas prípravy, realizácie, pripadne likvidácie projektu – je potrebné odkázať aj na dostupné relevantné štúdie – hlukovú́ , emisnú a pod.,

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 14

• aspoň jeden z predmetov ich ochrany môže byť dotknutý výstavbou, prevádzkou alebo likvidáciou projektu. Predpokladané ovplyvnenie území Natura 2000 bolo pri analýze v zmysle Metodiky ŠOP SR 2014 vyhodnotené prostredníctvom viacerých faktorov:

• typ, rozsah a dosahy projektu počas výstavby a prevádzky,

• citlivosť predmetov ochrany na vplyvy projektu (napr. väzba na hydrológiu, citlivosť na fragmentáciu biotopov, prašnosť, hlučnosť),

• veľkosť domovských okrskov (tzn. home range), lokomočná a migračná schopnosť druhov, ktoré sú predmetmi ochrany ÚEV alebo CHVÚ; územie vzdialené niekoľko (aj desiatky) kilometrov môže byť tiež dotknuté projektom, ktorý má vzdialené dosahy a dopady alebo tu existujú́ napr. migračné trasy druhov, ktoré sú predmetom ochrany okolitých území́ sústavy Natura 2000. Identifikácia dotknutých území bola vyhodnotená aj v kontexte s možnými kumulatívnymi vplyvmi iných navrhovaných alebo už realizovaných projektov v okolí posudzovaného projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany.

Dotknuté predmety ochrany území Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v územiach Natura 2000, ktoré môžu byť dotknuté projektom boli identifikované v ďalšom kroku analýz. Každý predmet ochrany v rámci území Natura 2000 bol posúdený v súvislosti s priamymi alebo nepriamymi vplyvmi projektu, jeho vstupmi, výstupmi alebo kumulatívnymi a synergickými vplyvmi iných projektov. Pritom boli rešpektované ekologické a biologické nároky druhov a biotopov, ich pohyblivosť a migračná schopnosť, charakter výskytu v širšom okolí, vzácnosť, ohrozenosť a citlivosť, a podobne, tak aby bolo čo najpresnejšie odhadnuté budúce pôsobenie a intenzita vplyvov projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany spolu s inými projektami.

3.1.2 Postupy pri analýzach vplyvov na dotknuté predmety ochrany

Pre každý identifikovaný predmet ochrany v identifikovaných územiach Natura 2000 bola v zmysle Metodiky ŠOP SR 2014 spracovaná analýza predpokladaného vplyvu projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany, vzhľadom na ich priame a nepriame vplyvy, vstupy a výstupy a prípadne spolu pôsobenie kumulatívnych a synergických vplyvov s inými projektami.

Predpokladané vplyvy projektu na ekologické nároky predmetov ochrany a stav ich ochrany Do úvahy boli zobrané najmä informácie a údaje o:

• ekologických nárokoch druhov a biotopov vo všetkých fázach ich životného cyklu (rozmnožovanie, zber potravy, oddych, migrácia) kvality ich biotopov (v prípade, že išlo o druhy), • výskyte na Slovensku, celkovej populácii alebo rozlohe výskytu, areáli a trendoch vývoja populácií alebo areálu,

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 15

• charaktere výskytu v rámci posudzovaného územia (konkrétneho územia Natura 2000), a • populácii, ploche výskytu v danom území a o pôsobení identifikovaných vplyvov na daný predmet ochrany (strata jedincov, biotopov, identifikované riziká)

Informácie o stanovených cieľoch ochrany pre dotknuté predmety ochrany a vplyv projektu na ich dosiahnutie Pre jednotlivé dotknuté predmety ochrany území Natura 2000 boli identifikované ciele ochrany v programoch starostlivosti, prípadne boli spracované ŠOP SR (2021) a bola určená miera vplyvu projektu na dosiahnutie týchto cieľov na úrovni jednotlivých lokalít podľa špecifikovaných atribútov. Pre nÚEV Dolný tok Torysy boli ciele ochrany spracované na základe extrapolácie cielov ochrany pre okolité územia spracované ŠOP SR (2021) a po konzultácii s pracovníkmi ŠOP SR. Ďalej sa použili pri vyhodnotení informácie o stave biotopov a populácií druhov v čase identifikácie siete Natura 2000 (pokiaľ boli dostupné), prípadne informácie o stave v čase pred realizáciou hodnoteného projektu (napríklad z formulárov SDF).

Vyhodnotenie očakávaných vplyvov projektu na dotknuté predmety ochrany Intenzita očakávaného vplyvu projektu, pri zohľadnení vyššie spomenutých podkladov, údajov a cieľov, bola vyhodnotená podľa stupnice uvedenej v tabuľke 2 nižšie tak, aby mohli byť vplyvy štandardizovaným spôsobom porovnávané.

Tabuľka 2 Stupnica významnosti vplyvov (zdroj: ŠOP SR, 2014, 2016)

významnosť hodnota popis významnosti vplyvu vplyvu Negatívny vplyv na integritu územia podľa čl. 6.3 smernice o biotopoch. Vylučuje realizáciu projektu. významný Významný rušivý až likvidačný vplyv na biotop alebo populáciu druhu -2 negatívny vplyv alebo ich podstatnú časť; významné narušenie ekologických podmienok biotopu alebo druhu, významný zásah do biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu. Mierny, nevýznamný negatívny vplyv. Nevylučuje realizáciu zámeru. mierne negatívny Mierne rušivý vplyv na biotop či populáciu druhu; mierne narušenie -1 vplyv ekologických podmienok biotopu / druhu, okrajový zásah do biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu. Možno ho zmierniť alebo vylúčiť zmierňujúcimi opatreniami. nulový (žiadny) - Žiadny preukázateľný vplyv. vplyv Mierne priaznivý vplyv na biotop alebo populáciu druhu, mierne zlepšenie mierne pozitívny +1 ekologických podmienok biotopu alebo druhu, mierne priaznivý zásah do vplyv biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu.

Významný priaznivý vplyv na biotop alebo populáciu druhu, významné významný +2 zlepšenie ekologických podmienok biotopu alebo druhu, významný pozitívny vplyv priaznivý zásah do biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 16

Očakávané vplyvy boli vyhodnocované kvantitatívne s ohľadom na postihnuté % populácie druhu alebo plochu biotopu v danom území Natura 2000. Ak by bol predpoklad významne negatívneho postihnutia (vážneho poškodenia alebo zničenia) populácie druhu alebo plochy biotopu viac ako 1% pokrytia daného predmetu ochrany, vplyvy boli považované za významne negatívne. V prípade, že by bol identifikovaný významný negatívny vplyv (-2) aspoň na jeden predmet ochrany v určitom území Natura 2000, bolo hodnotenie vplyvu projektu na celé územie Natura 2000 vyhodnotené ako významne negatívne.

3.1.3 Vykonané terénne obhliadky

V rámci vykonania primeraného posúdenia boli vykonané terénne obhliadky za účelom rekognoskácie terénnu a širšieho pochopenia vzájomných priestorových vzťahov medzi projektom a okolitými územiami Natura 2000 v dňoch 23.7.2018, 17.10.2018 a v dňoch 12.-13.12.2018.

3.2 METODIKY MAPOVANIA A PRIESKUMOV

Druhy a biotopy sú v primeranom posúdení uvádzané v zmysle štandardných katalógov a názvosloví. Biotopy sú hodnotené a uvádzané podľa Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič a kol., 2002). Názvoslovie rastlín je uvádzané podľa práce Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska (Marhold, Hindák, 1998). Názvoslovie cicavcov je použité podľa práce Krištofíka a Danka (2012) a názvoslovie vtákov podľa Kovalíka a kol. (2010). V prípade, že sa názvoslovie v týchto zdrojoch odlišuje od názvoslovia druhov použitých v právnych predpisoch alebo oficiálnych dokumentoch ktoré ustanovili predmetné územia Natura 2000 (vyhlášky CHVÚ, Národný zoznam ÚEV), sú uvedené oba názvy. Pri zbere údajov boli použité štandardné metódy mapovania biotopov a druhov rastlín, živočíchov a vtákov. Prehľad metód a metodík, ktorým boli zbierané jednotlivé zdroje použitých údajov o druhoch a biotopoch je uvedený v tabuľke 3 nižšie.

Tabuľka 3 Metódy a metodiky mapovania a zberu údajov použitých v primeranom posúdení

č. Zdroj dát Typ dát a metódy zberu

Údaje z monitoringu pre podávanie správ podľa Smernice o vtákoch a Smernice o biotopoch, ktoré poskytla ŠOP SR NDS na základe vyžiadania. Metodiky 1. ŠOP SR monitorovania jednotlivých druhov sú zverejnené na http://www.biomonitoring.sk/monitoring/monitoringmethodology/index

Mapovanie výberových druhov vtákov v a v okolí CHVÚ Košická Kotlina, v období 2 SOS/BirdLife Slovensko od 16.6.-1.8.2018 v trase R2. Použitá bola kombináciou metód (pásová, líniový a bodový tranzekt a priame vyhľadávanie teritórií a hniezd). Mapovanie výberových druhov dravcov sumarizujúce údaje z rokov 2010 - 2018. Predmetom správy je 1620 pozorovaných jedincov (z toho 94 hniezd) deviatich Ochrana dravcov na 3. druhov dravých vtákov (Aquila heliaca, Aquila chrysaetos, Aquila pomarina, Slovensku RPS Circaetus gallicus, Circus aeruginosus, Falco cherrug, Otus scops, Pernis apivorus a Strix uralensis). Pri zbere údajov boli použité kombinácie metód mapovania

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 17

hniezdnych okrskov, pásová líniová metóda a metóda priameho vyhľadávania hniezd. Databázu pozorovaných jedincov tvorili záznamy od 37 mapovateľov. I formácie sa zhrnuté v osobitej správe (Slobodník, 2018). Údaje sú použiteľné pre II. úsek R2 Šaca - Košické Oľšany. Údaje z monitoringu pre podávanie správ podľa Smernice o vtákoch a Smernice o biotopoch, ktoré zbiera ŠOP SR pre účely podávania správ podľa smerníc o www.biomonitoring.sk, vtákoch a biotopoch. Využité boli údaje z rokov 2019 – 2021 ako doplnok 4. ŠOP SR k údajom zbieraným pre primerané hodnotenie. Metodiky monitorovania jednotlivých druhov sú zverejnené na http://www.biomonitoring.sk/monitoring/monitoringmethodology/index Verejne dostupné údaje o vtákoch v okolí projektu R2 Šaca – Košické Oľšany. www.aves.vtaky.sk Využité boli údaje z rokov 2019 – 2021 ako doplnok k údajom zbieraným pre 5. SOS/BirdLife Slovensko primerané hodnotenie (riadok 2.). Použitá bola kombináciou rôznych metód (pásová, líniový a bodový tranzekt a priame vyhľadávanie teritórií a hniezd).

3.3 METODIKA ANALÝZY KUMULATÍVNYCH VPLYVOV

3.3.1 Postup zberu údajov o projektoch, ktoré by mohli pôsobiť v kombinácii s posudzovaným projektom

Zdroje informácií o projektoch, ktoré by mohli kumulatívne alebo synergicky pôsobiť spolu s projektom diaľnice R2 Šaca – Košické Oľšany pochádzajú z troch okruhov zdrojov.

Nadväzujúce úseky dopravnej infraštruktúry Prvou skupinu sú dopravné projekty (existujúce a plánované) ktorými sú najmä nadväzujúce úseky diaľnic a rýchlostných ciest. V prípade projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany ide o úsek D1 Budimír – Bidovce (v prevádzke od 2019). Na R2 Šaca - Košické Oľšany sa napája nasledujúci úsek rýchlostnej cesty R2 Včeláre - Šaca. Kumulovaný vplyv môžu mať aj komunikácie nižšieho rádu, cestu I., II. a III. triedy a tiež železnice. Informácie o týchto projektoch boli získané z dostupných zdrojov projektovej dokumentácie alebo dokumentácie EIA, prípadne z registrov parametrov existujúcej dopravnej infraštruktúry.

Projekty plánované v rámci územných plánov obcí a vyšších územných celkov Údaje o druhej skupine projektov, ktoré sú obsiahnuté v územno- plánovacej dokumentácii boli získavané z územných plánov obcí, kadiaľ prechádza diaľnica R2 Šaca - Košické Oľšany a z územného plánu Košického samosprávneho kraja.

Projekty podliehajúce posudzovaniu podľa zákona o EIA Treťou skupinou projektov sú investičné zámery a iné aktivity, ktoré podliehajú posudzovanou zámerov alebo povinnému posudzovanou podľa zákona o EIA. Informácie o takýchto projektoch boli vyhľadané na databáze na www.enviroportal.sk podľa ich lokalizácie v blízkosti posudzovaného projektu R2 Šaca - Košické Oľšany.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 18

Jednotlivé projekty zo všetkých troch skupín boli posúdené, či ich vplyvy pôsobia jednotlivo alebo vo vzájomnej kombinácii spolu s projektom výstavby a prevádzky rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 19

4. INFORMÁCIE O PROJEKTE

4.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PROJEKTE R2 ŠACA - KOŠICKÉ OĽŠANY

Celková dĺžka rýchlostnej cesty: 23 825,80 m I. Úsek R2 Šaca – Haniska km 0,000 – km 6,825 dĺžka 6 825 m Úsek R2/R4 Haniska – Košice juh km 6,825 – km 9,564 dĺžka 2 739 m v prevádzke ako súčasť R4 Košice-Milhosť II. Úsek R2 Košice J – Košické Oľšany km 9,564 – km 23,825 80 dĺžka 14 261,80 m

Opis projektu: Hlavným cieľom projektu je vybudovanie rýchlostnej cesty R2 a jej napojenie na súvislú sieť diaľnic a rýchlostných ciest s nadregionálnou dopravnou funkciou. Projekt sa nachádza v Košickom kraji, juho-západne od mesta Košice. Navrhovaný úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany bude po uvedení do prevádzky samostatným úsekom, na ktorý sa v budúcnosti napoja úseky R2 Včeláre - Šaca zo západnej strany a z východnej strany sa v križovatke Hrašovík napojí na úsek R2 (súčasť stavby D1 Budimír – Bidovce) ktorý je v súčasnosti (apríl 2019) vo výstavbe. Predmetný úsek rýchlostnej cesty R2 nie je súčasťou európskych dopravných koridorov TEM alebo TEN-T, je súčasťou medzinárodných ciest E58 a E 571 a je v súlade s územným plánom VÚC Košického samosprávneho kraja. Možné́ cezhraničné vplyvy neboli identifikované. Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany je rozdelená na 2 úseky: I. a II. úsek.

4.1.1 Opis I. úseku

Umiestnenie navrhovanej činnosti:

Názov stavby: Rýchlostná cesta R2 Šaca – Košické Oľšany, I. úsek Kraj: Košický Okres: Košice II, Košice - okolie Katastrálne územia: Košice – Šaca, Železiarne, Haniska, Sokoľany

Druh stavby: novostavba

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 20

Rýchlostná cesta je navrhovaná v kategórii R 24,5/100, 120. Dĺžka I. úseku rýchlostnej cesty je 6,828 km. Stavba má začiatok situovaný v jestvujúcej mimoúrovňovej križovatke Šaca s plynulým priestorovým výhľadovým napojením na úsek R2 Včeláre - Šaca, ktorý je v súčasnosti v príprave. Križovatka Šaca je navrhovaná na rekonštrukciu v rámci úseku Včeláre – Šaca. Rýchlostná cesta R2 v úseku Šaca – Ľudvíkov Dvor bude situovaná v trase jestvujúcej cesty R2 (pôvodná cesta I/50), pričom je navrhovaná jej rekonštrukcia so zväčšením šírky z pôvodnej 22,5 m komunikácie na R 24,5 m a úpravou smerového vedenia cesty, ktorá bola pôvodne navrhovaná na návrhovú rýchlosť 80 km/hod. Jestvujúca zástavba, ako aj pozemky pozdĺž cesty I/50 na jej ľavej strane budú prístupné z navrhovanej prístupovej komunikácie medzi križovatkou Šaca a Ľudvíkovým Dvorom. V priestore vstupnej brány č.3 do areálu USSK sa nachádzajú na jestvujúcej ceste obojstranné zastávkové pruhy s podchodom pre peších pod jestvujúcou komunikáciou. Tieto zastávkové pruhy zostanú napojené na navrhovanú rýchlostnú cestu R2 so zachovaním jestvujúceho podchodu pre peších. Ďalej v južnom smere od časti Ľudvíkov Dvor je navrhovaná mimoúrovňová križovatka „Ľudvíkov Dvor“. Z križovatky Ľudvíkov Dvor smeruje rýchlostná cesta súbežne s cestou III/050 187 až po križovatku Haniska, pričom rýchlostná cesta nezasahuje do ochranných pásiem a prekážkových rovín letiska Košice a je vedená okrajom Haništianskeho lesa. Rýchlostná cesta mostným objektom križuje koridor železničnej trate č. 160 Zvolen – Košice, širokorozchodnej železničnej trate Haniska – Maťovce a vlečkové koľaje z areálu USSK. Západne od obce Haniska je navrhovaná mimoúrovňová križovatka Haniska zabezpečujúca prepojenie rýchlostnej cesty R2 s už prevádzkovanou rýchlostnou cestou R4 Košice – Milhosť. Napojenie R2 na rýchlostnú cestu R4 si vyžiada úpravu rýchlostnej cesty R4 dostavbou odbočovacích a pripájacích pruhov, ako aj posunutie protihlukovej steny na ochranu obytnej zástavby obce Haniska. Šírkové usporiadanie – šírkové usporiadanie rýchlostnej cesty R2 je navrhované ako štvorpruhová, smerovo rozdelená komunikácia s týmito parametrami: - šírka jazdného pruhu 4 x 3,50 m, - šírka stredného deliaceho pásu 1 x 3,00 m, - šírka vnútorných vodiacich prúžkov 2 x 0,50 m, - šírka vonkajších vodiacich prúžkov 2 x 0,25 m, - šírka spevnenej časti krajnice 2 x 2,50 m, - šírka nespevnenej časti krajnice, započítanej do voľnej šírky 2 x 0,50 m, - voľná šírka rýchlostnej cesty 22,50 m.

4.1.2 Opis II. úseku

Umiestnenie navrhovanej činnosti:

Názov stavby: Rýchlostná cesta R2 Šaca – Košické Oľšany, II. úsek Kraj: Košický Okres: Košice III, Košice IV, Košice - okolie

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 21

Košická Nová Ves, Šebastovce, Barca, Krásna, Haniska, Sokoľany, Katastrálne územia: Haniska, Valaliky, Kokšov – Bakša, Vyšná Hutka, Nižná Hutka, Košická Polianka, Zdoba, Vyšný Olčvár Druh stavby: novostavba

II. úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany začína v pracovnom staničení 9,564 v križovatke Košice Juh napojením na už postavenú rýchlostnú cestu R4 a končí v pracovnom staničení 23,826 2 v napojením na v súčasnosti budovanú R2 v MÚK Hrašovík ktorá sa napája na D1 stavby Budimír – Bidovce (v prevádzke od 2019). Dĺžka rýchlostnej cesty R2 riešenej v rámci II. úseku stavby je 14,261 80 km. Rýchlostná cesta v úseku km 9,564 – 20,300 je navrhovaná v kategórii R 24,5/120. V úseku od km 20,300 – 23,826 je navrhovaná v kategórii R 24,5/100. Rýchlostná cesta má začiatok navrhovaný v mimoúrovňovej križovatke Košice juh, ktorá bude križovatkou rýchlostnej cesty R2/R4 s cestou I/17 v južnej časti aglomerácie Košice. Mimoúrovňová križovatka Košice juh je navrhovaná na etapovitú výstavbu, V rámci tejto stavby dôjde k dobudovaniu tejto v súčasnosti už čiastočne vybudovanej križovatky ktorá bola vybudovaná v rámci úseku rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť. V úseku Košice juh – Košické Oľšany prechádza rýchlostná cesta rovinatým územím údolnej nivy riek Hornád a Torysa, ktoré je z väčšej časti využívané na poľnohospodárske účely. Z križovatky Košice juh smeruje rýchlostná cesta východným smerom severne od obce Valaliky pričom križuje cestu III/3416 z Barce do obce Valaliky a jednokoľajnú elektrifikovanú železničnú trať č. 169 Košice - Hidasnémeti. Mostný objekt nad železničnou traťou a cestou III. triedy je využívaný zároveň pre napojenie prístupovej komunikácie k odpočívadlu Valaliky ktoré je situované na ľavej strane rýchlostnej cesty. Ide o veľké jednostranné odpočívadlo kategórie B napojené z oboch smerov. Rýchlostná cesta R2 je situovaná v úrovni terénu s minimalizáciou zemných prác násypového telesa. V rámci výstavby R2 Šaca – Košické Oľšany, II. úsek bude obnovená aj lokalita mokrade v k.ú. Valaliky, ktorá bude čiastočne zasiahnutá výstavnou rýchlostnej cesty R2. Pre účely obnovy bol vypracovaný samostatný projekt (Integra Consulting, 09/2020). Lokalita sa nachádza v severnom výbežku katastrálneho územia obce Valaliky a je vymedzená z východu Valalickým kanálom, zo severu hranicou katastrálneho územia a zo západu intenzívne obrábanou poľnohospodárskou pôdou. Na riešené územie nadväzuje smerom na juh pruh neobrábanej zelene, ktorá je ukončená železnicou. Obnovená mokraď má slúžiť ako náhrada zabratých podmáčaných biotopov pre tu vyskytujúce sa druhy a biotopy. Stavba bude realizovaná ako samostatný objekt stavebníkom R2. Následne je rýchlostná cesta situovaná súbežne so širokorozchodnou železničnou traťou Haniska – Maťovce, prechádza južne od čistiarne odpadových vôd mesta Košice pričom križuje prístupovú cestu k spaľovni mesta, ktorá bude situovaná na mostnom objekte nad rýchlostnou cestou. RC severne od obce Kokšov Bakša prechádza v blízkosti cintorína obce, ktorý sa nachádza severne od širokorozchodnej trate. Prístupová cesta od ČOV do obce Kokšov Bakša bude situovaná na mostnom objekte nad rýchlostnou cestou s napojením areálu cintorína. Rýchlostná cesta križuje koridor kanalizačných zberačov z vyústenia čistiarne odpadových vôd do rieky Hornád pričom v mieste kríženia je navrhovaná ich ochrana. Rýchlostná cesta zároveň v tejto časti prechádza

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 22

plochu bývalého odkaliska zo spracovania železnej rudy pričom hĺbka odkaliska je cca 2-4 m. Zároveň v tejto oblasti prechádza rýchlostná cesta areálom sadovníckeho podniku mesta Košice kde sa pestujú dreviny. V km 14 križuje rýchlostná cesta R2/R4 rieku Hornád so svojím systémom ochranných hrádzí. Mostný objekt 211-00 nezasahuje priamo do koryta rieky Hornád, zasahuje však piliermi spodnej stavby mosta do medzi hrádzového priestoru. Pod mostným objektom je navrhovaná úprava brehov rieky Hornád pre zabezpečenie ochrany mostného objektu. Za riekou Hornád križuje rýchlostná cesta mostným objektom elektrifikovanú jednokoľajnú železničnú trať č. 190 Košice – Čierna nad Tisou. V km 15,5 sa nachádza mimoúrovňová križovatka Krásna s cestou II/552. Mimoúrovňová križovatka osmičkového tvaru zabezpečuje prepojenie rýchlostnej cesty s mestskou časťou Krásna a sídliskom Nad jazerom. Z križovatky Krásna smeruje rýchlostná cesta na sever v údolí rieky Torysa. Opäť aj v tomto úseku je trasa vedená po poľnohospodárskej pôde križujúc miestne komunikácie spájajúce obce Vyšná Hutka, Košická Polianka – Zdoba s Košicami časť Krásna. Tieto komunikácie v rámci projektu sú preložené tak, aby križovali rýchlostnú cestu mimoúrovňovo. V úseku 20,5 až 21,2 prechádza rýchlostná cesta územím stabilizovaného zosuvu, pričom jej priestorová poloha je navrhnutá tak aby teleso tvorilo v spodnej časti zosuvu priťaženie so znížením rizika zosuvu. V km 21,480 križuje rýchlostná cesta mostným objektom údolie bezmenného potoka a cestu III/3410 z obce Sady nad Torysou do Košickej Novej Vsi. Severne od obce Sady nad Torysou prechádza rýchlostná cesta okrajom zalesneného územia s Novoveským potokom a v km 22,820 prechádza v dotyku s riekou Torysa. Medzi Novoveským potokom a záhradkárskou osadou pri rieke Torysa sa je navrhovaná lokalita zemníka kde je teleso rýchlostnej cesty rozšírené tak aby bolo možné čo najviac využiť materiál z miestnych zdrojov na budovanie násypových telies. Zárezové svahy po oboch stranách rýchlostnej cesty sú riešené v rámci dočasných záberov s miernymi sklonmi tak aby sa pozemky po ukončení výstavby dali využívať na poľnohospodárske účely. Po vybudovaní zárezových svahov bude upravený terén pokrytý humusovou vrstvou a upravený rekultiváciou pre ďalšie poľnohospodárske využitie. V lokalite záhradkárskej osady prechádza rýchlostná cesta v dotyku s riekou Torysa, pričom rieka nemá v tomto úseku upravené koryto a jej prirodzený meander sa počas prietoku veľkých vôd mení. Preto je navrhovaný v päte telesa rýchlostnej cesty oporný múr s hĺbkovým založením a opevnením brehu rieky, tak aby nedošlo k poškodeniu telesa cesty. Záhradkárska osada je chránené pred hlukov z prevádzky na rýchlostnej ceste protihlukovou stenou. Na KÚ sa rýchlostná cesta R2 napája na úsek R2 od cestu I/19 po križovatku Košické Oľšany budovaný v rámci úseku D1 Budimír – Bidovce. Súčasťou stavby R2 Šaca – Košické Oľšany je dobudovanie križovatky Hrašovík na úplnú mimoúrovňovú križovatku s cestou I/19 a III/3324.

4.1.3 Varianty posudzované v primeranom posúdení

Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany V rámci procesu EIA boli posudzované v Správe o hodnotení dva varianty, ktoré boli porovnávané s nulovým variantom (spracovateľ Ekojet, 06/2014). Na základe ďalších upresnení projektu vo fáze DSP sa projekt premietol do súčasnej podoby.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 23

Predkladané dopracovanie primeraného hodnotenia dopĺňa primerané posúdenie, ktoré posudzuje projekt výstavby rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany pre oba stavebné úseky (I. a II. úsek) spoločne v jednom variante, ktorý vyšiel z procesu posudzovania (variant č.2 - fialový). V súčasnosti pri dopracovaní primeraného hodnotenia je už pre II. úsek vydané stavebné povolenie.

4.2 ÚDAJE O VSTUPOCH

Údaje o vstupoch projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany sú uvedené nižšie osobitne pre I. a II. úsek. Detailnejšie informácie o vstupoch pre oba úseky rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany spolu sú uvedené v Oznámení o zmene ktorej podkladom je toto Primerané hodnotenie.

4.2.1 Údaje o vstupoch pre I. úsek

Záber pôdy Realizácia navrhovanej činnosti si vyžiada trvalý a dočasný záber pozemkov. Dočasný záber pozemkov bude súvisieť s výstavbou objektov pre zariadenie staveniska – hlavné, pomocné a vedľajšie stavebné dvory, dočasné i trvalé skládky materiálu, humusovej skrývky, zábery pre inžinierske siete ako aj manipulačné pásy pozdĺž rýchlostnej komunikácie. Navrhovaná trasa rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany I. úseku je prevažne vedená cez poľnohospodárske pozemky. V nasledujúcej tabuľke č.4 je uvedený celkový trvalý a dočasný záber (dočasný + ročný) poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu.

Tabuľka 4 Trvalý a dočasný záber LPF a PPF v rámci I. úseku R2 Šaca - Košické Oľšany

Záber PPF celkom (ha) Záber LPF (ha) Katastrálne územie TZ DZ+RZ TZ DZ+RZ

Šaca 11,2868 2,2825 2,4317 1,7702

Železiarne 0,2234 0,3938 0,0000 0,0000

Sokoľany 3,3172 0,0000 0,0000 0,0000

Haniska 15,3791 3,0597 0,0000 0,0000

Spolu (ha) 30,2065 5,736 2,4317 1,7702

Vysvetlivky: TZ – trvalý záber, DZ+RZ – dočasný záber + ročný záber

Bilancia zemných prác (pre I. a II. úsek spolu) Pri celkovom zhodnotení zemných prác prevažujú násyp o celkovej výmere 2 824 433 m3, výkopy sú plánované v rozsahu 647 275 m3. Vzniká celkový nedostatok zeminy v objeme 2 177 158 m3.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 24

Vzhľadom na geologickú stavbu záujmového územia, tvorenú jemnozrnnými zeminami, ktoré sú málo vhodné, resp. nevhodné na výstavbu zemného telesa, je v rámci DSP navrhnuté násypové teleso realizovať sendvičovým spôsobom t.j. striedaním vrstiev zeminy s vrstvou štrkovitého materiálu alebo chemickým zlepšením (napr. vápnením) materiálu, poprípade kombináciou vyššie uvedených postupov. V rámci projektu nie je predpísaná lokalita pre získanie potrebného množstva materiálu. Materiál bude pravdepodobne zabezpečený z miestnych zdrojov a to buď lomov, štrkovísk alebo otvorením nového zemníka. Ako možné zdroje materiálov sa predpokladajú Lomy: , , , Dvorníky, Včeláre, Hradová a.i. a štrkoviská: Milhosť, Čaňa.

Voda Počas výstavby V období výstavby budú požiadavky na odber vody spočívať hlavne v spotrebe technologickej a úžitkovej vody na stavbe. Ide o technologickú vodu na výrobu betónu, úžitkovú vodu na čistenie verejných komunikácií pri výjazdoch zo stavby, čistenie stavebných mechanizmov, spevnených plôch stavebných dvorov, kropenie prístupových ciest a staveniska a na hygienické vybavenie stavebných dvorov a iné súvisiace činnosti. Zariadenie staveniska bude zásobované pitnou vodou z miestnych zdrojov (verejné vodovody). Úžitková a technologická voda bude odoberaná z recipientov v trase rýchlostnej cesty na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Počas prevádzky V etape prevádzky budú požiadavky na vodu viazané na údržbu povrchu vozovky rýchlostnej cesty a tiež prípadné zavlažovanie vegetácie na svahoch rýchlostnej cesty. Zásadné ovplyvnenie, alebo zmena súčasného systému zásobovania vodou v území sa pre potreby prevádzky rýchlostnej cesty R2 v dotknutom území nepredpokladá.

Surovinové a energetické zdroje Surovinové zdroje počas výstavby Zdrojom zemín a kameniva potrebných pre stavebné objekty budú okolité prevádzky kameňolomov v regióne. Stavba v prevažnej miere kopíruje niveletu reliéfu, je vedená na násypoch a mostných objektoch. Dodávka ďalších stavebných materiálov a výrobkov bude zabezpečená zo zdrojov v regióne. Surovinové zdroje počas prevádzky Počas prevádzky je potrebné počítať so surovinami na údržbu (napr. posypový materiál na zimnú údržbu) a stavebný materiál na opravu komunikácie (bitúmeny, cementový betón, zvodidlá a pod.) Elektrická energia počas výstavby Potreba elektrickej energie súvisí napr. s výrobou stavebných zmesí (betónu, bitúmenových zmesí) a prevádzkou stavebných dvorov.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 25

Elektrická energia počas prevádzky Nároky na elektrickú energiu vzniknú aj v súvislosti s napojením verejného osvetlenia a informačného systému rýchlostnej cesty R2.

Nároky na dopravu Počas výstavby Na prístupy na stavenisko sa bude využívať existujúca cestná sieť I. triedy, sieť ciest II. a III. triedy, jestvujúce miestne komunikácie, poľné a lesné cesty. V miestach, kde nebude komunikačná sieť, sa vybudujú dočasné prístupové komunikácie. Doprava bude obmedzená len bodovo v križovatkách s existujúcimi cestami, resp. v miestach napojenia R2 na existujúcu cestnú sieť. Stavenisková doprava bude organizovaná prevažne v telese stavby alebo po manipulačných pásoch šírky 5 m, uvažovaných pozdĺž rýchlostnej cesty. Počas výstavby bude potrebné odsúhlasiť využívanie dopravnej infraštruktúry s dotknutými obcami, pričom sa musí zabezpečiť ich čistenie, minimalizovať dopravné obmedzenia z dôvodu plynulosti cestnej premávky a pod. Pred zahájením a po ukončení stavby sa vykoná obhliadka použitých trás za účelom zistenia stavu povrchu vozoviek aj za účasti vlastníka a správcu dotknutých ciest Košického samosprávneho kraja a SSC. Počas prevádzky Z hľadiska kapacity je jestvujúca komunikačná sieť relatívne vyhovujúca pričom dosahuje funkčnú úroveň dopravného prúdu B až D. Z hľadiska výhľadového predpokladaného dopravného zaťaženia je kapacita komunikačnej siete nedostatočná a podľa predpokladov do roku 2040 dosiahne funkčnú úroveň dopravného prúdu C až F. Z tohto dôvodu je jedným z cieľov dobudovania nadradenej dopravnej infraštruktúry diaľnic a rýchlostných ciest prerozdelenie dopravy a odľahčenie jestvujúceho komunikačného systému o tranzitnú nadregionálnu dopravu ako aj medziregionálnu dopravu v rámci aglomerácie Košice. Na vybraných komunikáciách dôjde k predpokladanému priemernému zníženiu dopravného zaťaženia o 16 %. Dostavbou I. úseku rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany dôjde k ďalšiemu poklesu dopravného zaťaženia v meste Košice na celkový pokles o 44%. Iné nároky Požiadavky na výruby drevín vychádzajú z inventarizácie drevín v záujmovom území stavby a sú uvedené nižšie v tabuľke 5.

Tabuľka 5 Výrub drevín v trase rýchlostnej cesty R2 Šaca Košické Oľšany I. úsek

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 26

Všetky dreviny v trase R2 Šaca – Košické Oľšany, 1.úsek

k. ú. obce počet stromov plocha krovia v m2

Košice-Šaca 5 069 63 870

Železiarne 728 7 368

Sokoľany 1 066 1 015

Haniska 410 14 949

spolu 7 273 87 202

4.2.2 Údaje o vstupoch pre II. úsek

Záber pôdy Trvalé a dočasné zábery pôdy zostávajú pre stupeň DSP približne rovnaké, ako boli identifikované v stupni DÚR a v správe o hodnotení, došlo iba k miernym úpravám záberov pôdy. Keďže v správe boli uvedené zábery celého úseku (I. aj II. úseku), uvádzame, že celkový trvalý záber poľnohospodárskej pôdy predmetného úseku bol v DÚR 88,55 ha a záber lesnej pôdy cca 0,7 ha. V stupni DSP je celkový trvalý záber poľnohospodárskej pôdy 88,582 ha a záber lesnej pôdy je 0,6974 ha. Podrobnejšie pozri tabuľku 6 nižšie.

Tabuľka 6 Trvalý a dočasný záber LPF a PPF v trase II. úseku R2 Šaca - Košické Oľšany

PPF LPF

katastrálne územie trvalý dočasný záber do 1 trvalý dočasný záber do 1 záber (ha) záber (ha) roka (ha) záber (ha) záber (ha) roka (ha)

Valaliky 11,1471 1,1925 0,5764

Šebastovce 0,3024

Barca 23,1232 2,2358 2,1981

Kokšov-Bakša 0,4368

Krásna 40,3831 5,8777 1,4384

Košická Polianka 0,1079 0,0543 0,2734

Nižná Hutka 0,0112

Vyšná Hutka 0,2361

Zdoba 6,4097 6,1370 0,3357

Košická Nová Ves 0,6974 0,2850

Vyšný Olčvár 6,9742 2,5801 0,4925

SPOLU 88,5820 18,0774 5,8642 0,6974 0,2850 0,0000

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 27

Bilancia zemných prác (pre I. a II. úsek spolu) Pri celkovom zhodnotení zemných prác prevažujú násyp o celkovej výmere 2 824 433 m3, výkopy sú plánované v rozsahu 647 275 m3. Vzniká celkový nedostatok zeminy v objeme 2 177 158 m3. Vzhľadom na geologickú stavbu záujmového územia, tvorenú jemnozrnnými zeminami, ktoré sú málo vhodné, resp. nevhodné na výstavbu zemného telesa, je v rámci DSP navrhnuté násypové teleso realizovať sendvičovým spôsobom t.j. striedaním vrstiev zeminy s vrstvou štrkovitého materiálu alebo chemickým zlepšením (napr. vápnením) materiálu, poprípade kombináciou vyššie uvedených postupov. V rámci projektu nie je predpísaná lokalita pre získanie potrebného množstva materiálu. Materiál bude pravdepodobne zabezpečený z miestnych zdrojov a to buď lomov, štrkovísk alebo otvorením nového zemníka. Ako možné zdroje materiálov sa predpokladajú Lomy: Slanec, Ruskov, Trebejov, Dvorníky, Včeláre, Hradová a.i. a štrkoviská: Milhosť, Čaňa.

Voda Počas výstavby V období výstavby budú požiadavky na odber vody spočívať hlavne v spotrebe technologickej a úžitkovej vody na stavbe. Ide o technologickú vodu na výrobu betónu, úžitkovú vodu na čistenie verejných komunikácií pri výjazdoch zo stavby, čistenie stavebných mechanizmov, spevnených plôch stavebných dvorov, kropenie prístupových ciest a staveniska a na hygienické vybavenie stavebných dvorov a iné súvisiace činnosti. Zariadenie staveniska bude zásobované pitnou vodou z miestnych zdrojov (verejné vodovody). Úžitková a technologická voda bude odoberaná z recipientov v trase rýchlostnej cesty na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Počas prevádzky V etape prevádzky budú požiadavky na vodu viazané na údržbu povrchu vozovky rýchlostnej cesty a tiež prípadné zavlažovanie vegetácie na svahoch rýchlostnej cesty. Požiadavky na pitnú vodu budú vznikať v objektu SSUR Šebastovce a v objekte Odpočívadla Valaliky. Ročná spotreba pitnej vody v SSUR sa predpokladá v množstve cca 2 432,2 m3/rok a celková ročná potreba vody pre odpočívadlo Valaliky sa predpokladá v množstve 514,7 m³/rok. Zásadné ovplyvnenie, alebo zmena súčasného systému zásobovania vodou v území sa pre potreby prevádzky rýchlostnej cesty R2 v dotknutom území nepredpokladá.

Surovinové a energetické zdroje Surovinové zdroje počas výstavby Zdrojom zemín a kameniva potrebných pre stavebné objekty budú okolité prevádzky kameňolomov v regióne. Zeminy vyťažené z výkopov sú tiež podmienečne vhodné na využitie do násypov cestného telesa po predchádzajúcej úprave. Dodávka ďalších stavebných materiálov a výrobkov bude zabezpečená zo zdrojov v regióne. Surovinové zdroje počas prevádzky

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 28

Počas prevádzky je potrebné počítať so surovinami na údržbu (napr. posypový materiál na zimnú údržbu) a stavebný materiál na opravu komunikácie (bitúmeny, cementový betón, zvodidlá a pod. Elektrická energia počas výstavby Potreba elektrickej energie súvisí napr. s výrobou stavebných zmesí (betónu, bitúmenových zmesí) a prevádzkou stavebných dvorov. Elektrická energia počas prevádzky Nároky na elektrickú energiu vzniknú aj v súvislosti s napojením verejného osvetlenia a informačného systému rýchlostnej cesty R2.

Nároky na dopravu Na prístupy na stavenisko sa bude využívať existujúca cestná sieť I. triedy, sieť ciest II. a III. triedy, jestvujúce miestne komunikácie, poľné a lesné cesty. V miestach, kde nebude komunikačná sieť, sa vybudujú dočasné prístupové komunikácie. Doprava bude obmedzená len bodovo v križovatkách s existujúcimi cestami, resp. v miestach napojenia R2 na existujúcu cestnú sieť. Stavenisková doprava bude organizovaná prevažne v telese stavby alebo po manipulačných pásoch šírky 5 m, uvažovaných pozdĺž rýchlostnej cesty. Počas výstavby bude potrebné odsúhlasiť využívanie dopravnej infraštruktúry s dotknutými obcami, pričom sa musí zabezpečiť ich čistenie, minimalizovať dopravné obmedzenia z dôvodu plynulosti cestnej premávky a pod. Pred zahájením a po ukončení stavby sa vykoná obhliadka použitých trás za účelom zistenia stavu povrchu vozoviek aj za účasti vlastníka a správcu dotknutých ciest Košického samosprávneho kraja a SSC.

Iné nároky V súvislosti s výstavbou dôjde v trase stavby k výrubu drevín v rozsahu špecifikovanom v tabuľke 7 nižšie (výrub stromov, krovitých porastov, nelesnej vegetácie na poľnohospodársky využívaných plochách).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 29

Tabuľka 7 Rozsah výrubov drevín v trase R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek

Všetky dreviny rastúce mimo lesa v trase – na výrub Dreviny s potrebou súhlasu na výrub

Spoloč. hodnota Spoločenská Plocha Plocha drevín určených na Počet hodnota všetkých Počet k. ú. obce krovia krovia výrub stromov drevín určených stromov v m2 v m2 podliehajúcich na výrub v € súhlasu v €

Valaliky 479 12 357 397 388,80 150 12 095 337 588,30

Barca 905 3 503 305 681,26 118 3 020 141 531,50

7 Krásna 27 552 2 424 278,57 1 802 24 230 1 446 808,08

Vyšná Hutka 96 5 040 147 957,76 44 4 770 135 425,06

Košická Polianka 1 970 16 456 630 439,80 96 15 745 383 164,30

Zdoba 608 5 436 395 326,87 240 4 200 315 956,28

Vyšný Olčvár 105 555 44 792,40 21 290 18 447,87

spolu 11 832 70 993 4 345 865,46 2 480 40 120 2 778 921,39

Okrem uvedených druhov sa v trase navrhovanej stavby rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany, II. úsek nachádzajú dva biotopy európskeho významu a dva biotopy národného významu (tabuľky 8 a 9).

Tabuľka 8 Spoločenská hodnota biotopov národného významu v trase R2 Šaca Košické Oľšany II. úsek

Biotop Plošný záber Základná Výsledná spoločenská v m2 hodnota €/m2 hodnota v € bez navýšenia

Ls 2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské 16 000 14,60 233 600,00 (Želiarsky les)

Kr 9 Vŕbové kroviny 10 426 6,63 69 124,38 (na zaplavovaných brehoch vôd alúvia Hornádu)

Spolu: 302 724,38

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 30

Tabuľka 9 Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu v trase R2 Šaca - Košické Oľšany

Plošný záber Základná Výsledná spoločenská Biotop v m2 hodnota €/m2 hodnota v € bez navýšenia

Ls1.1 Vŕbovo- topoľové nížinné lužné 900 17,92 16 128,00 lesy (Novoveský potok)

Ls1.2 Dubovo-brestovo-jaseňové 2 070 23,23 48 086,10 nížinné lužné lesy (Hornád, Torysa)

Spolu: 64 214,10

4.3 ÚDAJE O VÝSTUPOCH

Predpokladané výstupy projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany sú uvedené nižšie osobitne pre I. a II. úsek. Detailnejšie informácie o výstupoch pre oba úseky rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany spolu sú uvedené v Oznámení o zmene ktorej podkladom je toto Primerané hodnotenie.

4.3.1 Údaje o výstupoch pre I. úsek

Emisie z dopravy Počas výstavby Počas výstavby budú mechanizmy, ktoré budú realizovať stavebnú činnosť a prepravu materiálu, zdrojom znečistenia ovzdušia. Pôjde najmä o zvýšené množstva exhalátov a prachu v ovzduší. Tento vplyv bude dočasný a obmedzený na obdobie výstavby. Intenzita a plošný rozsah bude závisieť od počtu nasadených mechanizmov, rozsahu a druhu stavebných prác.

Počas prevádzky Počas prevádzky sa rýchlostná cesta R2 stane novým líniovým zdrojom znečistenia, na ktorom zdrojom znečistenia ovzdušia bude intenzívna doprava. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že výstavbou novej rýchlostnej cesty sa znečistenie z dopravy prenesie do oblastí, kde doteraz takýto vplyv nepôsobil, zároveň v intravilánoch obcí a mesta, kadiaľ pôvodne prechádzala hlavná dopravná trasa, sa znečistenie ovzdušia zníži. Podľa záverov aktuálnej Emisnej štúdie (Integra Consulting. 2019) vyplýva, že v prípade suspendovaných častíc a benzo(a)pyrénu je možné vplyvom resuspenzie z povrchu vozoviek očakávať celkové zvýšenie emisií až o desiatky %, hlavne v prípade frakcie PM10, zatiaľ čo v prípade plynných polutantov dôjde vplyvom zámeru k zníženiu emisií o cca 10 až 15%. Podrobnejší emisný rozbor a odôvodnenie očakávaných emisných trendov je súčasťou rozptylovej štúdie. V priebehu desaťročného obdobia po realizácii zámeru sa dopravné emisie z posudzovaných ciest významne nezmení. Zvýšenú pozornosť vyžaduje iba imisná situácia suspendovaných častíc, a to najmä z dôvodu jestvujúcej zhoršenej kvality ovzdušia v časti

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 31

hodnoteného územia. Najrizikovejšie je z tohto hľadiska podniku U.S. Steel Košice, kde je imisný limit PM2,5 platný od roku 2020 prekročený už v súčasnosti a tento stav tu pravdepodobne pretrvá i bez realizácie zámeru. Z hľadiska plnenia limitov priemerných koncentrácií PM10 sa ako problematická javí oblasť v okolí navrhovanej križovatky Ľudvíkov Dvor. V dôsledku kumulácie priemyslových a dopravných emisií sa tu priemerná ročná koncentrácia PM10 pohybuje tesne pod platným imisným limitom a prevádzkou posudzovanej cesty sa ešte mierne zvýši.

Hluk z dopravy Počas výstavby Zdrojom hluku počas výstavby navrhovanej činnosti bude predovšetkým ťažká doprava, ktorá zabezpečuje prísun stavebných materiálov na stavbu a prevoz vyťaženej zeminy a násypového materiálu. Ďalším zdrojom hluku počas výstavby budú samotné stavebné stroje a mechanizmy v lokalite výstavby. Hluk v okolí stavebných strojov dosahuje pomerne vysoké hladiny. Hluk z týchto strojov bude dočasný a má výrazne premenný, prerušovaný charakter – závisí od druhu vykonávanej činnosti (razenie tunela, trhacie práce, bagrovanie, sypanie štrku, zhutňovanie, nakladanie atď.). Možno očakávať aj spolupôsobenie jednotlivých zdrojov hluku pri súčasnej práci niekoľkých strojov a zariadení. Nárast hlukovej hladiny pri nasadení viacerých strojov nemá lineárny, aditívny charakter. Možno predpokladať, že pri nasadení viacerých strojov narastie hluková hladina na hodnotu 90 – 95 dB(A). Hlukom zo stavebných prác na stavenisku bude atakovaná aj zástavba pozdĺž prístupových komunikácií vedúcich ku stavenisku. Pôsobenie hluku počas výstavby bude časovo obmedzené a je možné ho zmierniť dôsledným dodržiavaním zákonných predpisov obsiahnutých aj v projekte organizácie výstavby. Počas prevádzky Pre zhodnotenie hlukových pomerov v okolí rýchlostnej cesty R2 bolo vypracovaných niekoľko hlukovýh štúdií počas rôznych fáz prípravy projektu. Najaktuálnejšou je Hluková štúdia Brenner (4/2019), ktorá bola prílohou Oznámenia o zmene. Predmetom hlukovej štúdie bola doprava na rýchlostnej ceste R2 Šaca – Košické Oľšany a taktiež cestná doprava po jestvujúcich cestných komunikáciách. Uvedené zdroje hluku boli predikované pre rok uvedenia plánovaného úseku do prevádzky 2025 a 10. rok prevádzky 2035. Hlukový štúdia bola spracovaná pre ona úseky I. a II. úsek) spoločne. Okrem uvedených zdrojov sa v rámci zohľadnenia synergického efektu pôsobiaceho hluku uvažovalo s pôsobením všetkých relevantných zdrojov hluku v dotknutej lokalite. Tieto zdroje boli identifikované a kvantifikované meraním súčastného stavu a zahŕňali pôsobenie jestvujúcej cestnej, železničnej a leteckej dopravy a tiež pôsobenie stacionárnych zdrojov hluku a bežného komunálneho hluku. Hluková štúdia konštatovala, že pri rešpektovaní navrhovaných protihlukových opatrení bude zabezpečená primeraná ochrana pred hlukom z prevádzky plánovaného úseku rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany na väčšine posudzovaného územia okrem lokalít (záhradkárska osada - ZO Girady, ZO Sady nad Torysou, najbližšia zástavba obce Sady nad Torysou – časť Zdoba a ZO Ľudvíkov Dvor). V týchto lokalitách je potrebné realizovať sekundárne protihlukové opatrenia spočívajúce vo výmene okien a zabezpečení núteného vetrania. Návrh protihlukových opatrení

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 32

Na ochranu obyvateľstva pred nadlimitným hlukom sú v hlukovej štúdii navrhované protihlukové opatrenia formou výstavby protihlukových stien (PHS). V rámci I. úseku R2 sú navrhované PHS v lokalite Ľudvíkov dvor v dĺžkach 275 m (na moste vpravo a 210 m (vpravo). Podrobnejší prehľad navrhovaných PHS je uvedený v rámci kapitoly 4.3.2 tabuľka 11.

Odpadové vody Počas výstavby Počas výstavby rýchlostnej cesty môžu byť povrchové vody a zrážkové vody znečistené pri prevádzke nákladných automobilov, stavebných strojov, z technologického procesu samotnej výstavby, zo splavenín z terénu (zemina a iné rozpustené i nerozpustené látky). K znečisteniu podzemnej vody môže dochádzať pri výkopových prácach, z čistenia spevnených plôch na stavebných dvoroch, čistenia prístupových ciest, mechanizmov a automobilov pred výjazdom na verejné komunikácie, z únikov ropných látok, havarijného úniku PHM a iných znečisťujúcich látok a pod.. Počas prevádzky Počas prevádzky bude vznikať najmä znečistená voda z povrchového odtoku, jedná sa hlavne o splachy zrážkových vôd z povrchu vozovky a vody z topenia snehu pri zimnej údržbe. V zimnom období z dôvodu posypu vozovky môžu byť zvýšené hodnoty obsahu mangánu, železa a chloridov. Znečistenie vôd, pochádzajúcich z komunikácie, môže výnimočne spôsobiť aj havária na ceste, alebo nevhodná manipulácia s látkami a materiálmi, ktoré škodia vodám. Na elimináciu alebo zmiernenie rizika znečistenia povrchových a podzemných vôd bude rýchlostná cesta vybavená zvodidlami a kanalizáciou s odlučovačmi ropných látok. Na riešenie havarijných prípadov vo vzťahu k vodám musí byť vypracovaný operatívny legislatívny postup v spolupráci so SIŽP (§ 62 zákona č. 364/2004 Z. z. vodný zákon, v znení neskorších predpisov).

Odpady Počas výstavby Počas výstavby rýchlostnej cesty sa predpokladá vznik odpadov, ktoré sú v súlade s Katalógom odpadov zaraďované do skupiny 17 Stavebné odpady a odpady z demolácií vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest, a to takmer zo všetkých podskupín, najmä betón, tehly, škridly, obkladový materiál, drevo, sklo, plasty, bitúmenové zmesi, kovy, zemina, rôzne izolačné materiály a iné odpady. Pri odstraňovaní vegetácie a ostatných drevín sa predpokladá kompletné zužitkovanie drevnej hmoty, aj zužitkovanie inak nepoužiteľného drevného materiálu štiepkovaním. V prípade vzniku odpadu organického pôvodu sa plánuje jeho kompostovanie. Počas samotnej výstavby bude vznikať ako odpad výkopová zemina zo zárezov, ktorá sa predpokladá vo veľkej miere použiť do násypu telesa rýchlostnej cesty. Realizátor stavby ako pôvodca a držiteľ stavebného odpadu, je povinný stavebné odpady pri svojej činnosti materiálovo zhodnotiť pri výstavbe. Nevyužité stavebné odpady budú skládkované na vybraných regionálnych skládkach odpadov lokalizovaných v blízkom okolí.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 33

Počas prevádzky Počas prevádzky rýchlostnej cesty budú vznikať odpady pri údržbe a oprave komunikácie – bitúmenové zmesi z obrusnej vrstvy vrchnej časti vozovky, pri starostlivosti o dopravné značenie – odpadové farby a laky a ich obaly, z odstraňovania následkov prípadných havárií (výkopová zemina obsahujúca nebezpečné látky, absorpčné materiály a pod.), z čistenia lapačov olejov, drevo z údržby vegetačnej zelene a pod. Odpady vznikajúce počas prevádzky rýchlostnej cesty možno podľa Katalógu odpadov zatriediť do skupín uvedených v nasledujúcej tabuľke 10.

Tabuľka 10 Predpokladané skupiny odpadov vznikajúce počas prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany I. úsek

Číslo skupiny, Kateg. Názov skupiny, podskupiny a druhu odpadu Pôvod odpadu podskupiny Odp. a druhu odpadu

Odpady z poľnohospodárstva, záhradníctva, 02 lesníctva, poľovníctva a rybárstva, akvakultúry a z výroby a spracovania potravín

Odpady z poľnohospodárstva, záhradníctva, 02 01 lesníctva, poľovníctva a rybárstva, akvakultúry

02 01 07 Odpady z lesného hospodárstva Odpad z údržby vegetácie O

Odpady z výroby, spracovania, distribúcie a používania náterových hmôt (farieb, lakov 08 a smaltov), lepidiel, tesniacich materiálov a tlačiarenských farieb

Odpady z výroby, spracovania, distribúcie 08 01 a používania a odstraňovania farieb a lakov

08 01 11 Odpadové farby a laky obsahujúce organické Údržba príslušenstva, N rozpúšťadlá alebo iné nebezpečné látky dopravné značenie

08 01 12 Odpadové farby a laky iné ako uvedené v 080111 Údržba príslušenstva, O dopravné značenie

08 01 17 Odpady z odstraňovania farby alebo laku obsahujúce Údržba príslušenstva, N organické rozpúšťadlá alebo iné nebezpečné látky dopravné značenie

08 01 18 Odpad z odstraňovania farby alebo laku iné ako Údržba príslušenstva, O uvedené v 080117 dopravné značenie

Odpady z olejov a kvapalných palív okrem jedlých 13 olejov a odpadov uvedených v skupinách 05, 12 a 19

13 05 Odpady z odlučovačov oleja z vody

13 05 06 Olej z odlučovačov oleja z vody ORL N

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 34

Tuhé látky z lapačov piesku a z odlučovačov oleja z 13 05 01 ORL N vody

Odpadové obaly, adsorbenty, handry na čistenie, 15 filtračný materiál a ochranné odevy inak nešpecifikované

Obaly vrátane odpadových obalov z triedeného zberu 15 01 komunálnych odpadov

15 01 10 Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo Obalové materiály N kontaminované nebezpečnými látkami

15 01 02 Obaly z plastov Obalové materiály O

Stavebné odpady a odpady z demolácií vrátane 17 výkopovej zeminy z kontaminovaných miest

17 03 Bitúmenové zmesi, uhoľný decht a dechtové výrobky

17 03 01 Bitúmenové zmesi obsahujúce uhoľný decht Opravy vozoviek

17 03 02 Bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 170301 Opravy vozoviek

Zemina vrátane výkopovej zeminy 17 05 z kontaminovaných plôch, kamenivo a materiál z bagrovísk

17 05 03 Zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky N

17 05 04 Zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03 O

20 Komunálne odpady ...

Odpady zo záhrad a parkov vrátane odpadu z 20 02 cintorínov

20 02 01 Biologicky rozložiteľný odpad Odpad z údržby vegetácie O

20 02 03 Iné biologicky rozložiteľné odpady Odpad z údržby vegetácie O

20 03 Iné komunálne odpady

20 03 01 Zmesový komunálny odpad Komunálny odpad O

20 03 06 Odpad z čistenia kanalizácie O

4.3.2 Údaje o výstupoch pre II. úsek

Emisie z dopravy Počas výstavby

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 35

Počas výstavby budú mechanizmy, ktoré budú realizovať stavebnú činnosť a prepravu materiálu, zdrojom znečistenia ovzdušia. Pôjde najmä o zvýšené množstva exhalátov a prachu v ovzduší. Tento vplyv bude dočasný a obmedzený na obdobie výstavby. Intenzita a plošný rozsah bude závisieť od počtu nasadených mechanizmov, rozsahu a druhu stavebných prác.

Počas prevádzky Počas prevádzky sa rýchlostná cesta R2 stane novým líniovým zdrojom znečistenia, na ktorom zdrojom znečistenia ovzdušia bude intenzívna doprava. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že výstavbou novej rýchlostnej cesty sa znečistenie z dopravy prenesie do oblastí, kde doteraz takýto vplyv nepôsobil, zároveň v intravilánoch obcí a mesta, kadiaľ pôvodne prechádzala hlavná dopravná trasa, sa znečistenie ovzdušia zníži. Podľa záverov Exhalačnej štúdie (DOPRAVOPROJEKT, a.s. 2018) hygienické limity sledovaných škodlivých látok z dopravy po rýchlostnej ceste R2 nebudú prekračované.

Hluk z dopravy Počas výstavby Zdrojom hluku počas výstavby navrhovanej činnosti bude predovšetkým ťažká doprava, ktorá zabezpečuje prísun stavebných materiálov na stavbu a prevoz vyťaženej zeminy a násypového materiálu. Ďalším zdrojom hluku počas výstavby budú samotné stavebné stroje a mechanizmy v lokalite výstavby. Hluk v okolí stavebných strojov dosahuje pomerne vysoké hladiny. Hluk z týchto strojov bude dočasný a má výrazne premenný, prerušovaný charakter – závisí od druhu vykonávanej činnosti (razenie tunela, trhacie práce, bagrovanie, sypanie štrku, zhutňovanie, nakladanie atď.). Možno očakávať aj spolupôsobenie jednotlivých zdrojov hluku pri súčasnej práci niekoľkých strojov a zariadení. Nárast hlukovej hladiny pri nasadení viacerých strojov nemá lineárny, aditívny charakter. Možno predpokladať, že pri nasadení viacerých strojov narastie hluková hladina na hodnotu 90 – 95 dB(A). Hlukom zo stavebných prác na stavenisku bude atakovaná aj zástavba pozdĺž prístupových komunikácií vedúcich ku stavenisku. Pôsobenie hluku počas výstavby bude časovo obmedzené a je možné ho zmierniť dôsledným dodržiavaním zákonných predpisov obsiahnutých aj v projekte organizácie výstavby.

Počas prevádzky Pre zhodnotenie hlukových pomerov v okolí rýchlostnej cesty R2 bolo vypracovaných niekoľko hlukových štúdií počas rôznych fáz prípravy projektu. Najaktuálnejšou je Hluková štúdia Brenner (4/2019), ktorá tvorila prílohu Oznámenia o zmene (2019). Hluková štúdia konštatovala, že pri rešpektovaní navrhovaných protihlukových opatrení bude zabezpečená priemerná ochrana pred hlukom z prevádzky plánovaného úseku rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany. Protihlukové opatrenia Na základe vyššie uvedenej hlukovej štúdie vzišiel nasledovný rozsah protihlukových stien, ktorý limituje hlukový výstup z komunikácie v medziach hygienických limitov (tabuľka 11).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 36

Tabuľka 11 Rozsah protihlukových stien navrhnutý na R2 Šaca - Košické Oľšany pre I. a II. úsek spolu (Zdroj: Hluková štúdia, Brenner, 4/2019)

Výška Dĺžka PHS Dĺžka a Staničenie DLR Lokalita Typ PHS DLα [dB] PHS vrátane uhol [km] [dB] [m] zalomenia zalomenia [m]

Privádzač na R2 Ľudvíkov Dvor priama 24 - 28 12 - 14 210 2,5 – (vpravo)

Privádzač na R2 – Ľudvíkov Dvor priama 24 - 28 4-7 2,5 – most (vpravo) 275

10,280 ÷ 11,000 Valaliky priama 24 - 28 12 - 14 4,5 – (vpravo) 720

11,000 ÷ 11,285 Valaliky priama 24 - 28 4-7 285 4,5 - (vpravo)

11,285 ÷ 12,485 Valaliky priama 24 - 28 12 - 14 1200 4,0 – (vpravo)

Kokšov-Bakša 11,700 ÷ 13,210 (výhľadová priama 24 - 28 12 - 14 4,0 – (vľavo) 1510 IBV)

12,870 ÷ 14,100 Kokšov-Bakša priama 24 - 28 12 - 14 1230 4,0 – (vpravo)

14,100 ÷ 14,385 Kokšov-Bakša priama 24 - 28 4-7 285 4,0 – (vpravo)

15,020 ÷ 15,280 Krásna priama 24 - 28 12 - 14 260 3,5 – (vľavo)

15,280 ÷ 15,480 Krásna 24 - 28 – 200 3,5 – (vľavo) priama

15,420 ÷ 15,500 Krásna priama 24 - 28 – 80 3,5 – (vľavo)

15,500 ÷ 15,520 Krásna priama 24 – 28 – 20 4,0 – (vľavo)

15,520 ÷ 16,840 Krásna priama 24 - 28 12 - 14 1320 5,0 – (vľavo)

Územná 16,840 ÷ 16,865 priama 24 - 28 4-7 25 5,0 – rezerva KE (2.) (vľavo)

Územná 16,865 ÷ 18,580 priama 24 - 28 12 - 14 1715 5,0 – rezerva KE (2.) (vľavo)

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 37

Územná 18,580 ÷ 18,610 priama 24 - 28 4-7 30 5,0 – rezerva KE (2.) (vľavo)

Rešov Majer + 18,610 ÷ 21,210 Územná priama 24 - 28 12 - 14 2600 5,0 – (vľavo) rezerva KE (1.)

ZO Sady nad 21,210 ÷ 21,540 lomená 24 - 28 12 - 14 330 5,5 1,8 m (56°) Torysou (vľavo)

20,600 ÷ 21,800 Zdoba priama 24 - 28 12 - 14 1200 4,0 – (vpravo)

22,500 ÷ 23,200 ZO Girady priama 24 - 28 12 - 14 700 4,0 – (vľavo)

Celkový počet PHS [ks] 20 Celková dĺžka PHS [km] 14 195

V DÚR bol navrhovaný súhrnný rozsah protihlukových stien 5280 m. Hluková štúdia (Brenner 04/2019) na základe posúdenia synergického efektu viacerých zdrojov hluku a posúdenia nový skutočností v území navrhla vyšší rozsah PHS v celkovej dĺžke pre oba úseky 14195 m. Tak isto sa budú v určených lokalitách obytnej zástavby realizovať aj s sekundárne protihlukové opatrenia.

Odpadové vody Počas výstavby Počas výstavby môže dôjsť k znečisteniu povrchových a zrážkových vôd z prevádzky nákladných automobilov, stavebných strojov, z technologického procesu samotnej výstavby, zo splavenín z terénu (zemina a iné rozpustené i nerozpustené látky). K znečisteniu podzemnej vody môže dochádzať pri výkopových prácach, z čistenia spevnených plôch na stavebných dvoroch, čistenia prístupových ciest, mechanizmov a automobilov pred výjazdom na verejné komunikácie, z únikov ropných látok, havarijného úniku PHM a iných znečisťujúcich látok a pod. Počas prevádzky Počas prevádzky bude vznikať najmä znečistená voda z povrchového odtoku, jedná sa hlavne o splachy zrážkových vôd z povrchu vozovky a vody z topenia snehu pri zimnej údržbe. V zimnom období z dôvodu posypu vozovky môžu byť zvýšené hodnoty obsahu mangánu, železa a chloridov. Znečistenie vôd, pochádzajúcich z komunikácie, môže výnimočne spôsobiť aj havária na ceste, alebo nevhodná manipulácia s látkami a materiálmi, ktoré škodia vodám. Na elimináciu alebo zmiernenie rizika znečistenia povrchových a podzemných vôd bude rýchlostná cesta vybavená zvodidlami a kanalizáciou s odlučovačmi ropných látok. Na riešenie havarijných prípadov vo vzťahu k vodám musí byť vypracovaný operatívny legislatívny postup v spolupráci so SIŽP (§ 62 zákona č. 364/2004 Z. z. vodný zákon, v znení neskorších predpisov).

Odpady Počas výstavby

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 38

Počas výstavby rýchlostnej cesty sa predpokladá vznik odpadov, ktoré sú podľa Katalógu odpadov, ktorý ustanovuje vyhláška č. 365/2015 Z. z., zaraďované do skupiny 17 Stavebné odpady a odpady z demolácií vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest, a to takmer zo všetkých podskupín, najmä betón, tehly, škridly, obkladový materiál, drevo, sklo, plasty, bitúmenové zmesi, kovy, zemina, rôzne izolačné materiály a iné odpady. Pri odstraňovaní lesného porastu a ostatných drevín sa predpokladá kompletné zužitkovanie drevnej hmoty, aj zužitkovanie inak nepoužiteľného drevného materiálu štiepkovaním. V prípade vzniku odpadu organického pôvodu je potrebné zabezpečiť jeho kompostovanie. Počas samotnej výstavby bude vznikať ako odpad výkopová zemina zo zárezov, u ktorej sa vo veľkej miere predpokladá využitie do násypu telesa rýchlostnej cesty. Realizátor stavby, ako pôvodca a držiteľ stavebného odpadu, je povinný stavebné odpady pri svojej činnosti materiálovo zhodnotiť pri výstavbe. Nevyužité stavebné odpady budú skládkované na vybraných regionálnych skládkach odpadov lokalizovaných v blízkom okolí. Počas prevádzky Počas prevádzky rýchlostnej cesty budú vznikať odpady pri údržbe a oprave komunikácie – bitúmenové zmesi z obrusnej vrstvy vrchnej časti vozovky, pri starostlivosti o dopravné značenie – odpadové farby a laky a ich obaly, z odstraňovania následkov prípadných havárií (výkopová zemina obsahujúca nebezpečné látky, absorpčné materiály ....), z čistenia lapačov olejov, drevo z údržby vegetačnej zelene a pod. Odpady vznikajúce počas prevádzky rýchlostnej cesty možno podľa Katalógu odpadov zatriediť do skupín uvedených v tabuľke 12 nižšie.

Tabuľka 12 Predpokladané skupiny odpadov vznikajúce počas prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek

Číslo skupiny, Kateg. podskupiny a druhu Názov skupiny, podskupiny a druhu odpadu Pôvod odpadu Odp. odpadu

02 Odpady z poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, poľovníctva a rybárstva, akvakultúry a z výroby a spracovania potravín

02 01 Odpady z poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, poľovníctva a rybárstva, akvakultúry

02 01 07 Odpady z lesného hospodárstva Odpad z údržby vegetácie O

08 Odpady z výroby, spracovania, distribúcie a používania náterových hmôt (farieb, lakov a smaltov), lepidiel, tesniacich materiálov a tlačiarenských farieb

08 01 Odpady z výroby, spracovania, distribúcie a používania a odstraňovania farieb a lakov

08 01 11 Odpadové farby a laky obsahujúce organické Údržba príslušenstva, N rozpúšťadlá alebo iné nebezpečné látky dopravné značenie

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 39

08 01 12 Odpadové farby a laky iné ako uvedené v 080111 Údržba príslušenstva, O dopravné značenie

08 01 17 Odpady z odstraňovania farby alebo laku obsahujúce Údržba príslušenstva, N organické rozpúšťadlá alebo iné nebezpečné látky dopravné značenie

08 01 18 Odpad z odstraňovania farby alebo laku iné ako Údržba príslušenstva, O uvedené v 080117 dopravné značenie

13 Odpady z olejov a kvapalných palív okrem jedlých olejov a odpadov uvedených v skupinách 05, 12 a 19

13 05 Odpady z odlučovačov oleja z vody

13 05 06 Olej z odlučovačov oleja z vody ORL N

13 05 01 Tuhé látky z lapačov piesku a z odlučovačov oleja z ORL N vody

15 Odpadové obaly, adsorbenty, handry na čistenie, filtračný materiál a ochranné odevy inak nešpecif.

15 01 Obaly vrátane odpadových obalov z triedeného zberu komunálnych odpadov

15 01 10 Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo Obalové materiály N kontaminované nebezpečnými látkami

15 01 02 Obaly z plastov Obalové materiály O

17 Stavebné odpady a odpady z demolácií vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest

17 03 Bitúmenové zmesi, uhoľný decht a dechtové výrobky

17 03 01 Bitúmenové zmesi obsahujúce uhoľný decht Opravy vozoviek

17 03 02 Bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 170301 Opravy vozoviek

17 05 Zemina vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných plôch, kamenivo a materiál z bagrovísk

17 05 03 Zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky N

17 05 04 Zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03 O

20 Komunálne odpady ...

20 02 Odpady zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov

20 02 01 Biologicky rozložiteľný odpad Odpad z údržby vegetácie O

20 02 03 Iné biologicky rozložiteľné odpady Odpad z údržby vegetácie O

20 03 Iné komunálne odpady

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 40

20 03 01 Zmesový komunálny odpad Komunálny odpad O

20 03 06 Odpad z čistenia kanalizácie O

Rekultivácia dočasných záberov Cieľom spätnej rekultivácie poľnohospodárskej pôdy je uvedenie pozemkov, dočasne používaných na nepoľnohospodárske účely do pôvodného stavu. Jedná sa o súhrn agromelioračných, agrotechnických, biologických a pestovateľských opatrení na obnovu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej pôdy a obnovu pôdnej úrodnosti. Tieto opatrenia obsahujú obnovu fyzikálnych vlastností, chemických vlastností a biologických vlastností poľnohospodárskej pôdy. Povinnosť vykonať spätnú rekultiváciu vyplýva zo zákona č. 220/2014 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, je spresnená vo Vyhláške 508/2004 Z.z. a vo svojom rozhodnutí o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy ju nariaďuje príslušný orgán ochrany PPF. Výsledkom rekultivácie bude rekonštrukcia pôdneho profilu a obnova pôdnej úrodnosti do takého rozsahu, aby sa mohla antropicky poškodená pôda vrátiť do poľnohospodárskej pôdy v pôvodnom druhu pozemku a kvalite zodpovedajúcej kvalite pôdy pred odňatím. Rekultivácia sa vykonáva podľa schváleného rekultivačného plánu (projektu) podľa rozsahu a charakteru záberu (stupňa degradácie pôdy) a budúceho plánovaného využitia pôdy spravidla vo dvoch etapách: • Technická rekultivácia – jej cieľom je rekonštrukcia pôdneho profilu technickými prostriedkami. Pozostáva z odstránenia zbytkov stavieb a spevnených plôch a navezenia podorničia a ornice zo skrývky HH do pôvodnej úrovne terénu s následným urovnaním. Predpokladaná dĺžka trvania technickej rekultivácie je 1- 3 mesiace. • Biologická rekultivácia – nasleduje po ukončení technickej a jej cieľom je oživenie biologických procesov v pôde podmieňujúcich pôdnu úrodnosť. Pozostáva z dodania organických a minerálnych hnojív a príslušnej agrotechniky na úpravu pôdnej štruktúry a zapravenie hnojív do pôdy. Časový harmonogram biologickej rekultivácie je potrebné prispôsobiť ukončeniu technickej časti rekultivácie a optimálnym agrotechnickým termínom. Vegetačné úpravy Vegetačné úpravy majú funkciu začlenenia navrhovanej činnosti do krajiny, hygienickú funkciu (zachytávanie prachu a exhalátov) a protieróznu funkciu. Výber druhovej skladby drevín sa orientuje predovšetkým na druhy domáce, typické pre toto územie, schopné znášať pôdne a klimatické podmienky územia. Na predmetnom úseku bola v rámci objektov vegetačných drevín navrhnutá výsadba drevín. Podrobnosti sú uvedené v tabuľke 13 nižšie.

Tabuľka 13 Predpokladané skupiny odpadov vznikajúce počas prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 41

Stavebný objekt Kríky (ks) Stromy (ks) Popínavé dreviny (ks)

060-01 Vegetačné úpravy rýchlostnej cesty 74 200 335 12 700

060-02 Vegetačné úpravy ciest II. a III. triedy 7 000 50

060-02 Vegetačné úpravy miestnych komunikácií 9 000 88

310-03 Sadovnícke úpravy odpočívadla Valaliky 3 400 93

320-02 Sadovnícke úpravy SSÚR Šebastovce 1 440 78

Spolu 95 040 644 12 700

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 42

5. IDENTIFIKÁCIA DOTKNUTÝCH ÚZEMÍ SÚSTAVY NATURA 2000

Navrhovaná rýchlostná cesta R2 Šaca Košické Oľšany prechádza cez CHVÚ Košická kotlina a tiež prechádza v tesnej blízkosti ÚEV Haništiansky les (cca. 90 - 300 m). Projekt tiež prechádza cez navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu a dotýka sa navrhovaného ÚEV Dolný tok Torysy. Vzhľadom na možné pôsobenie projektu na svoje okolie bola vykonaná aj podrobnejšia analýza potenciálneho vplyvu na územia Natura 2000 v širšom okolí projektu v podkapitole 5.1.

5.1 ÚZEMIA NATURA 2000 DOTKNUTÉ PROJEKTOM R2 ŠACA - KOŠICKÉ OĽŠANY

Na základe hodnotenia možného vplyvu na jednotlivé predmety ochrany, vzdialenosti a funkčného prepojenia jednotlivých území Natura 2000 v okolí projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany bola vykonaná analýza, či a ktoré územia sú dotknuté projektom podľa dokumentácie pre realizáciu stavby.

Obrázok 2 Územia Natura 2000 v okolí projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany (širšie vzťahy)

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 43

Pri analýzach boli použité údaje a poznatky z dokumentácie ochrany prírody, vrátane stanovených cieľov ochrany a vykonaného mapovania a dostupných údajov. Celková situácia umiestnenia území Natura 2000 a projektu je znázornená na obrázkoch 1 a 2. Podrobnosti sú uvedené v tabuľke 14 nižšie. Pri analýze boli zobrané do úvahy predpokladané vstupy a výstupy projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany (oba úseky spolu) a ich vplyv na predmety ochrany v územiach Natura 2000.

Tabuľka 14 Identifikácia možných vplyvov výstavby a prevádzky rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na územia Natura 2000 v okolí projektu.

Najbližšia vzdialenosť a Zdôvodnenie či územie bude alebo nebude Názov územia Natura Kód územia smer od dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany a 2000 navrhovaného odôvodnenie projektu (m) Prechádza cez CHVÚ v jeho Predmetom ochrany CHVÚ je 6 druhov vtákov (Aquila najzápadnejšej heliaca, Ciconia ciconia, Coturnix coturnix, časti v úseku Dendrocopos syriacus, Falco cherrug, Strix uralensis), cca 1700 m, v z ktorých najmä sokol rároh a orol kráľovský zaletujú aj úseku približne do okolia CHVÚ. Vzhľadom na priamy zásah projektu SKCHVU009 R2 do CHVÚ bude územie pravdepodobne dotknuté CHVÚ Košická kotlina 320 m a v úseku cca 1 km vplyvmi výstavby a prevádzky projektu. vedie R2 vo Územie bude dotknuté projektom R2 Šaca - vzdialenosti cca Košické Oľšany. 430 m na Z od CHVÚ

Predmetom ochrany CHVÚ je 25 druhov vtákov, z ktorých najmä vzácnejšie druhy dravcov (napríklad Aquila pomarina) môžu zaletovať aj do okolia CHVÚ. Vzhľadom na známe rozloženie teritórií hniezdnych párov týchto druhov (Aquila heliaca, Aquila pomarina) v najbližších oblastiach CHVÚ Slanské vrchy voči R2 Šaca - Košické Oľšany a vzdialenosť projektu R2 od SKCHVU025 5000 m na V CHVÚ Slanské vrchy územia pre všetky iné druhy s menšími teritóriami nebudú výberové druhy z CHVÚ Slanské vrchy dotknuté projektom. Pozri aj ŠOP SR (2015a a 2015b).

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany CHVÚ je 24 druhov vtákov, z ktorých niektoré zaletujú aj do okolia CHVÚ. Vzhľadom na vzdialenosť územia od projektu a určitý efekt clony spôsobený urbanizovaným územím Košíc a okolia sa vplyvy projektu projektom R2 Šaca - Košické Oľšany SKCHVU036 8110 m na Z neprejavia na CHVÚ Volovské vrchy ani na jeho CHVÚ Volovské vrchy predmetoch ochrany.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 44

Predmetom ochrany CHVÚ je 27 druhov vtákov, z ktorých niektoré zaletujú aj do okolia CHVÚ. Vzhľadom na vzdialenosť územia od projektu sa vplyvy projektu projektom R2 Šaca - Košické Oľšany neprejavia na CHVÚ Slovenský kras ani na jeho predmetoch SKCHVU027 14200 m na Z CHVÚ Slovenský kras ochrany.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany CHVÚ je 11 druhov vtákov, z ktorých niektoré zaletujú aj do okolia CHVÚ. Vzhľadom na vzdialenosť územia od projektu a určitý efekt clony, ktorý tvoria Slanské vrchy sa vplyvy projektu R2 Šaca - Košické Oľšany neprejavia na CHVÚ Ondavská rovina SKCHVU037 22400 m na V CHVÚ Ondavská rovina ani na jeho predmetoch ochrany.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú biotopy nížinných lesov a netopiera (Rhinolophus euryale). Predmetom ochrany ÚEV sú lesné biotopy a bezstavovce. Vzhľadom na malú vzdialenosť od projektu a charakter predmetov 90 - 300 m na ochrany územia, bude ÚEV Haništiansky les dotknuté SKUEV0935 ÚEV Haništiansky les V projektom R2 v tomto úseku.

Územie bude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú aluviálne biotopy, 7 druhov rýb (Barbus carpathicus, Cobitis elongatoides, Romanogobio vladykovi, Romanogobio kessleri, Romanogobio uranoscopus, Rhodeus amarus, Sabanejewia balcanaica) a 2 druhy obojživelníkov (Bombina bombina, Bombina variegata). ÚEV je od projektu (miesta križovania) vzdialené cca 9,2 km po toku. Vzhľadom na túto veľkú vzdialenosť od projektu môžeme vylúčiť vplyvy na biotopy a obojživelníky. 6070 m na J Jedinou hrozbou pre ryby, ktoré sú predmetom (vzdušnou ochrany ÚEV by mohla byť havária s priamym alebo čiarou) nepriamym vplyvom na tok Hornádu počas výstavby ÚEV Hornádske SKUEV0944 alebo prevádzky R2, ktorá by bola takého rozsahu, že cca 9200m po meandre spôsobí rozsiahle znečistenie toku, ktoré môže mať toku od miesta vplyv na ryby v rámci ÚEV. -Aj keď je kríženia s R2 pravdepodobnosť takejto udalosti pri dodržaní všetkých preventívnych a záchranných opatrení (vzhľadom na vzdialenosť) nízka, bol tento vplyv na ÚEV identifikovaný a je vyhodnotený v kapitole 6.

Územie môže byť dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany prípadným vplyvom havárie počas výstavby alebo prevádzky s vplyvom na ryby v ÚEV Hornádske meandre.

Predmetom ochrany ÚEV je 12 typov suchomilných a lesných biotopov na karbonátoch, 5 druhov rastlín (Echium russicum, Iris aphylla ssp. hungarica, Thlaspi SKUEV0737 17500 m na Z jankae, Onosma tornensis, Pulsatilla grandis), 9 ÚEV Palanta druhov netopierov (Miniopterus schreibersii, Myotis blythii, Myotis dasycneme, Myotis emarginatus, Myotis myotis, Rhinolophus euryale, Rhinolophus

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 45

ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus) a veľké šelmy vlk (Canis lupus) a rys (Lynx lynx). Vzhľadom na vzdialenosť od projektu, sedentárny charakter časti predmetov ochrany územia a fakt, že R2 v tomto úseky nepretína migračné trasy predmetov ochrany ÚEV Palanta , nebude územie dotknuté projektom R2 v tomto úseku.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV je 7 druhov rýb (Barbus carpathicus, Romanogobio vladykovi, Romanogobio kessleri, Romanogobio uranoscopus, Rhodeus amarus, Sabanejewia balcanaica, Zingel streber) a vzhľadom na vzdialenosť od projektu, absencia 19800 m na funkčného spojenia s okolím projektu a charakter SKUEV0954 ÚEV Stredný tok Bodvy JZZ predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Stredný tok Bodvy dotknuté projektom R2 v tomto úseku.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV 9 typov lúčnych a lesných biotopy, jeden druh rastliny (Pulsatilla grandis), dva druhy bezstavovcov (Callimorpha/Euplagia quadripunctaria, Rosalia alpina) a 10 druhov netopierov (Barbastella barbastellus,, Miniopterus schreibersii, Myotis bechsteinii, Myotis blythii, Myotis dasycneme, 17000 m na Myotis emarginatus, Myotómia myotis,, Rhinolophus SKUEV0349 euryale, Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus ÚEV Jasovské dubiny SZZ hipposideros). Vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Jasovské dubimy dotknuté projektom R2 v tomto úseku.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV je 9 typov lúčných, skalných a lesných biotopov a jedna rastlina (Pulsatilla slavica) a vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Folkmarská SKUEV0351 25000 m na SZ skala dotknuté projektom R2 v tomto úseku. ÚEV Folkmarská skala Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú bukové a jedľovo-bukové lesné biotopy a vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Aboď dotknuté projektom R2 v tomto úseku. SKUEV0925 25800 m na SZ ÚEV Aboď Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú nížinné lesné biotopy a SKUEV0934 18500 m na S vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter ÚEV Gýmešský jarok predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Gýmešský jarok dotknuté projektom R2 v tomto úseku.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 46

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú 4 skalné a lesné biotopy a 2 druhy rastlín (Pulsatilla slavica, Pulsatilla subslavica) a vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Trebejovské skaly dotknuté projektom D1 v tomto SKUEV0941 12100 m na SZ ÚEV Trebejovské skaly úseku.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú biotopy, rastliny, bezstavovce, obojživelníky, netopiere (Barbastella barbastellus, Myotis bechsteinii, Myotis blythii, Myotis dasycneme, Myotis emarginatus, Myotis myotis, Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros), vydra riečna (Lutra lutra) a vlk dravý (Canis lupus). Vzhľadom na vzdialenosť od projektu, ÚEV Stredné SKUEV0328 8600 m na ZZS určitý efekt clony spôsobený zastavaným územím Pohornádie Košíc a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Stredné Pohornádie dotknuté projektom R2 v tomto úsekom.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú lúčne a lesné biotopy, rastliny, bezstavovce, obojživelníky, netopiere (Barbastella barbastellus, Myotis bechsteinii, Myotis blythii, Myotis dasycneme, Myotis emarginatus, Myotis myotis, Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros), vydra riečna (Lutra lutra) a vlk dravý (Canis lupus). Vzhľadom na vzdialenosť od projektu, SKUEV0940 24000 na SZ určitý efekt clony spôsobený zastavaným územím Košíc ÚEV Hornádske lúky a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Stredné Pohornádie dotknuté projektom R2 v tomto úseku.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú biotopy, netopiere (Barbastella barbastellus, Myotis bechsteinii, Myotis blythii, Myotis dasycneme, Myotis emarginatus, Myotis myotis, Rhinolophus euryale, Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros), vlk dravý (Canis lupus) a rys ostrovid (Lynx lynx). Vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov SKUEV0932 23900 m na SV ochrany územia, nebude ÚEV Šimonka dotknuté ÚEV Šimonka projektom R2 v posudzovanom úseku. Vplyv nadväzujúcich úsekov D1Budimír - Bidovce a D1 Bidovce - Pozdišovce na migračné trasy veľkých šeliem, smerom na sever a juh je potrebné hlbšie preskúmať a vyhodnotiť v primeranom posúdení. Pôsobenie kumulatívnych vplyvov sa v prípade R2 neočakáva.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 47

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú biotopy, netopiere (Barbastella barbastellus, Myotis bechsteinii, Myotis blythii, Myotis dasycneme, Myotis emarginatus, Myotis myotis, Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros) a vlk dravý (Canis lupus). Opustené banské diela, ktoré sú dôležitými lokalitami netopierov nebudú projektom ovplyvnené. Vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Dubnické bane dotknuté SKUEV0401 20500 m na SV ÚEV Dubnické bane projektom R2 v posudzovanom úseku. Riziko vplyvu nadväzujúceho úseku D1 na migračné trasy vlka, smerom na sever a juh je potrebné hlbšie preskúmať a vyhodnotiť v primeranom posúdení. Pôsobenie kumulatívnych vplyvov sa neočakáva.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú lúčne a lužné biotopy, 1 druh rastliny (Pulsatila grandis) a bezstavovce (Lycaena dispar, Pholidoptera transsylvanica). Vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Pusté pole SKUEV0390 23000 m na SV ÚEV Pusté pole dotknuté projektom R2 v tomto úseku.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú biotopy, bezstavovce, obojživelníky, vlk dravý (Canis lupus), a rys ostrovid (Lynx lynx). Vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Rakytová hora dotknuté projektom R2 v posudzovanom úseku. Riziko vplyvu nadväzujúceho úseku D1 na migračné trasy vlka a rysa smerom na SKUEV0938 17500 m na SV ÚEV Rakytová hora sever a juh by bolo potrebné hlbšie preskúmať v primeranom posúdení. Pôsobenie kumulatívnych vplyvov sa neočakáva.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú biotopy, bezstavovce a obojživelníky. Priamy vplyv na biotopy bezstavovce a obojživelníky sa neočakáva. Vzhľadom na vzdialenosť 17100 mm na SKUEV0845 od projektu a charakter predmetov ochrany územia, ÚEV Bačkovská dolina SVV nebude ÚEV Bačkovská dolina dotknuté projektom R2 v tomto úseku. Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú biotopy, bezstavovce, obojživelníky, netopier obyčajný (Myotis myotis), a rys ostrovid (Lynx lynx). Vzhľadom na vzdialenosť od SKUEV0326 6350 m na V projektu a charakter predmetov ochrany územia, ÚEV Strahuľka nebude ÚEV Strahuľka dotknuté projektom R2 v tomto úseku. Na územie (najmä na migráciu rysa) môže mať vplyv výstavba nadväzujúcich úsekov D1 Budimír -

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 48

Bidovce a D1 Bidovce - Pozdišovce. Potenciálne vplyvu musia byť (boli) posúdené osobitne v primeranom posúdení. Pôsobenie kumulatívnych vplyvov sa neočakáva.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú biotopy, bezstavovce, obojživelníky,6 druhov netopierov (Barbastella barbastellus, Myotis bechsteinii, Myotis blythii, Myotis emarginatus, Myotis myotis, Rhinolophus hipposideros), vlk dravý (Canis lupus) a rys ostrovid (Lynx lynx). Vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Milič dotknuté projektom R2 v tomto úseku. Na územie SKUEV0327 6800 m na JJV (najmä na migráciu veľkých šeliem) môže mať vplyv ÚEV Milič výstavba nadväzujúcich úsekov D1 Budimír - Bidovce a Bidovce - Pozdišovce, ktoré musí byť posúdené v samostatnom primeranom posúdení. Pôsobenie kumulatívnych vplyvov sa neočakáva.

Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú ryby. Vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Dolný tok Tople dotknuté projektom R2 v tomto úseku. SKUEV0841 30000 m na V ÚEV Dolný tok Tople Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú lesné biotopy a bezstavovce. Vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Pozdišovský chrbát dotknuté projektom R2 v tomto ÚEV Pozdišovský SKUEV0847 35800 m na V úseku. chrbát Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany ÚEV sú xerotermné travinné a teplomilné lesné biotopy, bezstavovce a netopiere a vzhľadom na vzdialenosť od projektu a charakter 45000 m na predmetov ochrany územia, nebude ÚEV Brekovský ÚEV Brekovský hradný SKUEV0231 SVV hradný vrch dotknuté projektom R2 v tomto úseku. vrch Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Predmetom ochrany navrhovaného ÚEV je 8 druhov rýb (Barbus carpathicus, Cottus gobio, Cobitis V priamom elongatoides, Romanogobio vladykovi, Romanogobio dotyku kessleri, Romanogobio uranoscopus, Rhodeus s projektom, amarus, Sabanejewia balcanaica). Navrhované ÚEV je nÚEV Dolný tok nSKUEV4010 ktorý v priamom styku s hodnoteným projektom. Vzhľadom Hornádu prechádza na túto skutočnosť je potrebné vplyvy na navrhované územie vyhodnotiť. Možnou hrozbou pre ryby, ktoré sú územie mostom predmetom ochrany ÚEV by mohla byť havária s priamym alebo nepriamym vplyvom na tok Hornádu počas výstavby alebo prevádzky R2, ktorá by bola

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 49

takého rozsahu, že spôsobí rozsiahle znečistenie toku, ktoré môže mať vplyv na ryby v rámci ÚEV. -Aj keď je pravdepodobnosť takejto udalosti pri dodržaní všetkých preventívnych a záchranných opatrení (vzhľadom na vzdialenosť) nízka, bol tento vplyv na ÚEV identifikovaný a bude vyhodnotený spoločne pre všetky druhy rýb, ktoré sú predmetom ochranu územia.. Územie môže byť dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany prípadným vplyvom havárie počas výstavby alebo prevádzky s vplyvom na ryby v nÚEV Dolný tok Hornádu. Predmetom ochrany navrhovaného ÚEV je 5 druhov rýb (Barbus carpathicus, Cobitis elongatoides, Romanogobio kessleri, Romanogobio uranoscopus, Sabanejewia balcanaica). Navrhované ÚEV je v priamom styku s hodnoteným projektom. Dôjde k spevneniu brehov a úprave toku v mieste dotyku. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné vplyvy na navrhované územie vyhodnotiť. Možnou hrozbou pre V priamom ryby, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV by mohla byť havária s priamym alebo nepriamym vplyvom na tok dotyku Hornádu počas výstavby alebo prevádzky R2, ktorá by nSKUEV4007 s projektom, bola takého rozsahu, že spôsobí rozsiahle znečistenie nÚEV Dolný tok Torysy ktorý sa dotýka toku, ktoré môže mať vplyv na ryby v rámci ÚEV. Aj územia keď je pravdepodobnosť takejto udalosti pri dodržaní všetkých preventívnych a záchranných opatrení (vzhľadom na vzdialenosť) nízka, bol tento vplyv na ÚEV identifikovaný a bude vyhodnotený spoločne pre všetky druhy rýb, ktoré sú predmetom ochranu územia.. Územie môže byť dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany prípadným vplyvom havárie počas výstavby alebo prevádzky s vplyvom na ryby v nÚEV Dolný tok Torysy. Predmetom ochrany navrhovaného ÚEV je jeden bezstavovec (Unio crassus) a 6 druhov rýb (Barbus carpathicus, Cobitis elongatoides, Romanogobio vladykovi, Romanogobio kessleri, Rhodeus amarus, Sabanejewia balcanaica), Vzhľadom na vzdialenosť od nSKUEV4009 3700 m na JV projektu a fakt, že tok Olšavy sa vlieva do Hornádu cca nÚEV Dolný tok Olšavy 6,8 km po toku od styku s R2, nedôjde k ovplyvneniu predmetov ochrany územia. Preto nebude nÚEV Dolný tok Olšavy dotknuté projektom R2 v tomto úseku. Územie nebude dotknuté projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

5.2 REKAPITULÁCIA ÚZEMÍ DOTKNUTÝCH PROJEKTOM

Z území Natura 2000 v okolí projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany boli identifikované ako dotknuté územia: • CHVÚ Košická kotlina, • ÚEV Haništiansky les,

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 50

• ÚEV Meandre Hornádu - len v prípade havárie počas výstavby alebo prevádzky kedy sa môžu prejaviť negatívne vplyvy na druhy rýb, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV. • nÚEV Dolný tok Hornádu • nÚEV Dolný tok Torysy

Ostatné analyzované územia nebudú dotknuté priamo, nepriamo ani prostredníctvom vstupov alebo výstupov projektu ani v kombinácii s inými projektami. V Kapitole 6 sú podrobne vyhodnotené všetky vplyvy projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany vrátane kumulatívnych vplyvov nadväzujúceho úseku R2 a napojenej rýchlostnej cesty R4 a diaľnice D1.

5.3 ZÁKLADNÝ POPIS DOTKNUTÝCH ÚZEMÍ NATURA 2000

5.3.1 CHVÚ Košická kotlina (SKCHVU009)

Katastre: Belža, Bočiar, , Byster, , Čaňa, Geča, Gyňov, Haniska, Chym, , Komárovce, Košická Polianka, Krásna, Milhosť, Nižná Hutka, , Nižný Čaj, Nižný Lánec, Olšovany, Perín, Seňa, Skároš, Sokoľany, Svinica, Trstené pri Hornáde, Veľká Ida, Vyšná Myšľa, Vyšný Čaj, Vyšný Lánec, Ždaňa, Železiarne Výmera: 17354,310 ha Druhy: • orol kráľovský Aquila heliaca, • bocian biely Ciconia ciconia, • prepelica poľná Coturnix coturnix, • ďateľ hnedkavý Dendrocopos syriacus, • sokol rároh Falco cherrug, • sova dlhochvostá Strix uralensis

Popis územia: Územie patrí do geomorfologickej jednotky Košická kotlina, podjednotky Košická rovina a Toryská pahorkatina a do jednotky Bodvianska pahorkatina, podjednotka Abovská pahorkatina vrchovina. Severná časť lokality je tvorená aluviálnymi kužeľmi vybudovanými z kvartérnych fluviálnych a proluvialnych sedimentov. Južná časť lokality predstavuje Abovskú pahorkatinu, ktorá je vybudovaná z neogénnych sedimentov s eróznymi roklinami, svahovými deformáciami a silne

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 51

dilatovanými vymývanými kužeľmi. Východná časť lokality sa nachádza v Toryskej pahorkatine s prevládajúcim pahorkatinným reliéfom.

Obrázok 3 Mapa CHVÚ Košická kotlina (zdroj: ŠOP SR www.biomonitoring.sk)

Napriek silnému ovplyvneniu ľudskou činnosťou je územie pokryté mozaikou biotopov. Podstatná časť územia je využívaná na poľnohospodárstvo a najvyššie zastúpenie má orná pôda. Lesné porasty sú zastúpené zvyškami dubovo-hrabového, teplomilného dubového a dubovo-brestovo- jaseňového alebo topoľového lužného lužného lesa. Podstatná časť lúk a pasienkov je intenzívne využívaná. Okrem brehových porastov so zvyškami lužných lesov sú brehy tokov pokryté bylinnou okrajovou vegetáciou. V území, alebo jeho okolí sa nachádza viacero vodných plôch, ktoré vznikli po ťažbe štrku. CHVÚ Košická kotlina je jedným z troch najvýznamnejších oblastí na Slovensku pre hniezdenie sokola rároha (Falco cherug) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov sova dlhochvostá (Strix uralensis), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), bocian biely (Ciconia ciconia), prepelica poľná (Coturnix coturnix) a orol kráľovský (Aquila heliaca).

5.3.2 ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935)

Kataster: Haniska Výmera: 119,853 ha Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany:

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 52

• 91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy

Druhy:

• podkovár južný Rhinolophus euryale

Popis územia: Územie európskeho významu, ktoré spadá do panónskeho bioregiónu, zahrňuje zachovalý segment dubových lesných porastov v intenzívne poľnohospodársky a priemyselne využívanej Košickej kotline, v blízkom okolí hutníckeho kombinátu U.S.STEEL Košice.

Obrázok 4 Mapa ÚEV Haništiansky les (zdroj: ŠOP SR www.biomonitoring.sk)

Geomorfologicky patrí územie do oblasti Lučenecko - košickej zníženiny, celku Košická kotlina, podcelku Košická rovina. Geologickú stavbu územia tvoria kvartérne pleistocénne fluviálne sedimenty, zložené zo štrkov, piesčitých štrkov a pieskov i kvartérne sedimenty zastúpené fluviálnymi a proluviálnymi uloženinami. Na fluviálnych sedimentoch územia sa vyvinuli prevažne oglejené nivné pôdy a degradované hnedozeme oglejené na sprašových hlinách, stredne tažké, bez skeletu. V lesnom poraste dominujú biotopy európskeho významu: teplomilné ponticko- panónske dubové lesy a panónske dubovo-hrabové lesy a v menšej miere sú zastúpené dubovo - brestovo - jaseňové nížinné lužné lesy. V území bol zaznamenaný aj výskyt viacerých vzácnych druhov živočíchov európskeho a národného významu, z vtákov sú to napr. Buteo buteo, Accipiter gentilis, Lanius collurio, Oriolus oriolus, Certhia familiaris, Sylvia atricapilla, Fringilla coelebs.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 53

Z rastlín boli v území zaznamenané len druhy národného významu (Convallaria majalis a Lilium martagon).

5.3.3 ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944)

Kataster: Čaňa, Gyňov, Kechnec, Milhosť, Seňa, Trstené pri Hornáde, Ždaňa Výmera: 198,333 ha Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany:

• 3270 - Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.

• 6510 - Nížinné a podhorské kosné lúky

• 91E0 - Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy Druhy, ktoré sú predmetom ochrany:

• mrena karpatská Barbus meridionalis,

• pĺž podunajský Cobitis taenia,

• hrúz Vladykov (bieloplutvý) Gobio albipinnatus,

• hrúz Keslerov Gobio kessleri,

• hrúz fúzatý Gobio uranoscopus,

• lopatka dúhová Rhodeus sericeus amarus,

• pĺž zlatistý (vrchovský) Sabanejewia aurata,

• kunka červenobruchá Bombina bombina,

• kunka žltobruchá Bombina variegata

Popis územia: Územie európskeho významu, ktoré patrí do panónskeho bioregiónu, zahŕňa tok rieky Hornád, vrátane mŕtvych ramien a zamokrených lúčnych porastov od obce Ždaňa až po štátnu hranicu s MR. Územie predstavuje významný migračný biokoridor pri ťahových cestách vtákov a zároveň je významným hniezdiskom viacerých druhov avifauny. Z hľadiska geomorfologického členenia patria Hornádske meandre do oblasti Lučenecko - košickej zníženiny, celku Košická kotlina, podcelku Košická rovina.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 54

Obrázok 5 Mapa ÚEV Hornádske meandre (zdroj: ŠOP SR www.biomonitoring.sk) Územie sa nachádza vo východnej časti Košickej roviny, kde rieka Hornád vytvorila širokú riečnu nivu s rovinatým povrchom, ktorú tvoria fluviálne sedimenty, hliny, piesky a íly s hrúbkou cca 2m. V lúčnych porastoch je zastúpený biotop národného významu - psiarkové aluviálne lúky a biotop európskeho významu - nižinné a podhorské kosné lúky, brehové porasty okolo Hornádu a jeho mŕtvych ramien osídľujú biotopy európskeho významu - rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p. i fragmenty vŕbovo-topoľových nížinnych lužných lesov a jaseňovo - jelšových podhorských lužných lesov. V mŕtvych ramenách Hornádu sú zastúpené i spoločenstvá stojatých vôd s plávajúcou a/alebo ponorenou vegetáciou - biotop národného významu. V území bol zaznamenaný výskyt mnohých živočíšnych druhov európskeho významu a národného významu, napr. mnohé druhy vtákov (Alcedo atthis, Falco cherrug, Aquila heliaca, Strix uralensis, Nycticorax nycticorax a i.). Významné je zastúpenie rýb, celkovo bolo v toku Hornádu zaznamenaných doposiaľ 15 druhov, z druhov európskeho významu napr. Gobio albipinatus, G. uranoscopus, Sabanajewia aurata a ďalšie druhy. Rieka Hornád preteká pomerne husto osídlenou a poľnohospodársky intenzívne využívanou východnou časťou Košickej kotliny, preto je kvalita vody v toku i kvalita brehových porastov ovplyvňovaná rôznymi aktivitami. Na viacerých miestach boli zaznamenané nelegálne skládky tuhého komunálneho odpadu, do toku sa dostávajú živiny z plošného znečistenia z poľnohospodárstva.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 55

5.3.4 Navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu (nSKUEV4010)

Kataster: Čaňa, Čermeľ, Kokšov-Bakša, Kostoľany nad Hornádom, Krásna, Malá Vieska, Nižná Myšľa, Ťahanovce, Tepličany, Ždaňa Výmera: - Druhy, ktoré sú navrhnuté ako predmet ochrany:

• mrena karpatská Barbus carpathicus

• hlaváč bieloplutvý Cottus gobio

• hrúz fúzatý Romanogobio uranoscopus

• hrúz Keslerov Romanogobio kessleri

• hrúz Vladykov (bieloplutvý) Romanogobio vladykovi

• pĺž podunajský Cobitis elongatoides,

• pĺž zlatistý / vrchovský Sabanejewia balcanaica

• lopatka dúhová Rhodeus amarus

Obrázok 6 Navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu Popis územia:

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 56

Navrhované územie európskeho významu Dolný tok Hornádu, ktoré patrí do panónskeho bioregiónu, zahŕňa tok rieky Hornád, od k.ú. Košice – Krásna po toku Hornádu až po kataster obce Čaňa. Územie predstavuje významný biotop a migračný biokoridor viacerých druhov rýb. Z hľadiska geomorfologického členenia patrí nÚEV Dolný tok Hornádu do oblasti Lučenecko - košickej zníženiny, celku Košická kotlina, podcelku Košická rovina.

5.3.5 Navrhované ÚEV Dolný tok Torysy (SKUEV4007)

Kataster: , Bretejovce, Byster, Drienov, Haniska, Hrašovík, Chabžany, Janovík, Kendice, Košická Polianka, Kráľovce, Lemešany, Močarmany, Nižná Hutka, Nižná Myšľa, Nižný Olčvár, Obišovce, Petrovany, Ploské, , Seniakovce, Šarišské , , Vyšná Hutka, Vyšný Olčvár, Zdoba Výmera: - Druhy, ktoré sú navrhnuté ako predmet ochrany:

• mrena karpatská Barbus carpathicus • hrúz fúzatý Romanogobio uranoscopus • hrúz Keslerov Romanogobio kessleri • pĺž podunajský Cobitis elongatoides, • pĺž zlatistý / vrchovský Sabanejewia balcanaica

Obrázok 7 Navrhované ÚEV Dolný tok Torysy

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 57

Popis územia: Navrhované územie európskeho významu Dolný tok Torysy, ktoré patrí do panónskeho bioregiónu, zahŕňa tok rieky Torysy, od k.ú. Haniska po toku Torysy až po sútok s riekou Hornád v k.ú. Nižná Myšľa. Územie predstavuje významný biotop a migračný biokoridor viacerých druhov rýb. Z hľadiska geomorfologického členenia patrí nÚEV Dolný tok Torysy do celku Košickej kotliny.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 58

6. HODNOTENIE VPLYVOV NA DOTKNUTÉ ÚZEMIA SÚSTAVY NATURA 2000

6.1 IDENTIFIKÁCIA DOTKNUTYCH́ PREDMETOV OCHRANY

Pre CHVÚ Košická kotlina, ÚEV Haništiansky les, ÚEV Hornádske meandre, navrhované ŮEV Dolný tok Hornádu a navrhované ŮEV Dolný tok Torysy - územia Natura 2000 identifikované ako dotknuté projektom rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany v Kapitole 5. bol analyzovaný predpokladaný vplyv na jednotlivé predmety ochrany týchto území s využitím všetkých dostupných poznatkov.

6.1.1 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v CHVÚ Košická kotlina

Druhy vtákov, ktoré sú predmetmi ochrany CHVÚ Košická kotlina (SKCHVU009) môžu byť dotknuté realizáciou projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany, ktorý prechádza cez CHVÚ v jeho západnejšej časti v úseku cca 1700 m, a v úseku cca 1 km vedie R2 vo vzdialenosti cca 430 m na západ od CHVÚ.

Obrázok 8 Detail prechodu I. úseku R2 Šaca Košické Oľšany cez CHVÚ Košická kotlina a v blízkosti ÚEV Haništiansky les

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 59

Obrázok 9 Mapa predmetov ochrany Chráneného vtáčieho územia Košická kotlina (zdroj: ŠOP SR, 2018)

Časti územia a populácie výberových druhov vtákov, ktoré sa nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany budú projektom ovplyvnené len minimálne. Analýza miery vplyvov je uvedená v tabuľke 15 nižšie.

Tabuľka 15 Druhy vtákov z CHVÚ Košická Kotlina (SKCHVU009), ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany

Možnosť Slovenský a (vedecký názov) ovplyvnenia Typ vplyvu Komentár (odôvodnenie) druhu projektom

Ako nepriamy vplyv boli identifikované potencionálne kolízie s dopravou počas prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. Aj keď lokality hniezdnych párov sokola rároha sídliace v CHVÚ Košická kotlina sa nevyskytujú v tesnej Sokol rároh (Falco cherrug) ÁNO Nepriamy blízkosti projektu R2, je možné predpokladať lety jedincov sokola rároha aj mimo územie CHVÚ kde sa potenciálne môžu stať obeťou kolízie s dopravou. Aj keď je toto riziko u sokola rároha ako zdatného letca nízke.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 60

Ako nepriamy vplyv boli identifikované potencionálne kolízie s dopravou počas prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. V blízkosti projektu R2 sú lokalizované 3 hniezdiská sovy dlhochvostej, k priamemu Sova dlhochvostá (Strix zásahu do hniezdneho alebo potravného ÁNO Nepriamy uralensis) biotopu ale nedôjde. Napriek tomu, že jedince tohto druhu sú pomerne verné svojmu teritóriu, dochádza niekedy v zimnom období k letu za potravou na okolité poľnohospodárske plochy, kedy sa nedajú vylúčiť možné kolízie s dopravou na R2.

Vplyvy projektu R2 Šaca -Košické Oľšany na druh v CHVÚ neboli identifikované. Hniezdne a lovné lokality ďatľa hnedkavého sa nachádzajú v zastavaných územiach obcí a miest a v Ďateľ hnedkavý priľahlých stromoradiach a remízkach v rámci NIE - (Dendrocopos syriacus) CHVÚ Košická kotlina. Prehľad údajov ani terénny prieskum nepreukázal hniezdisko druhu v blízkosti projektu R2, preto je vplyv R2 Šaca -Košické Oľšany na tento druh nevýznamný.

Ako nepriamy vplyv boli identifikované potencionálne kolízie s dopravou počas prevádzky R2 Šaca -Košické Oľšany. Hniezdne lokality bocianov bielych sa nachádzajú v vnútri alebo blízko zastavaných území obcí, ktoré sú ale z plochy CHVÚ vyňaté. V blízkosti projektu Bocian biely (Ciconia ciconia) ÁNO Nepriamy R2 nie sú evidované hniezdiská bocianov bielych. V rámci migrácie zo severu na juh alebo pri pred migračnom zhromažďovaní bocianov sa však môžu dostať do oblasti R2, kde môžu hroziť kolízie s dopravou na rýchlostnej ceste.

Vplyvy projektu R2 Šaca -Košické Oľšany na druh v CHVÚ neboli identifikované. Hniezdne a potravné lokality prepelice poľnej sa Prepelica poľná (Coturnix NIE - nachádzajú v časti CHVÚ Košická kotlina, ktorá coturnix) je vzdialená od projektu R2 v tomto úseku. Preto je vplyv rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na tento druh nevýznamný.

Ako nepriamy vplyv boli identifikované potencionálne kolízie s dopravou počas prevádzky R2 Šaca -Košické Oľšany. Aj keď lokality hniezdnych párov orla kráľovského Orol kráľovský (Aquila sídliace v CHVÚ Košická kotlina sa nevyskytujú ÁNO Nepriamy heliaca) v blízkosti projektu R2 a žiadne hniezdisko nie je projektom zasiahnuté, je možné predpokladať lety jedincov tohto druhu aj mimo územie CHVÚ kde sa potenciálne môžu stať obeťou kolízie s dopravou.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 61

6.1.2 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v ÚEV Haništiansky les

Územie ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935) sa nachádza asi 90 - 300 m na severo-východ od časti I. úseku rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany (podrobnejšie pozri aj obrázok č.8). R2 do samotného územia síce nezasahuje, ale pre malú vzdialenosť od projektu je potrebné dôsledne posúdiť vplyvy na predmety ochrany ŮEV. Analýza hodnotiaca, ktoré predmety ochrany ÚEV Haništiansky les sú projektom R2 Šaca Košické Oľšany dotknuté je uvedená v tabuľke 16 nižšie. Biotopy 91I0 (Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku) a 91F0 (Lužné dubovo-brestovo- jaseňové lesy okolo nížinných riek), ktoré boli v roku 2019 súčasťou primeraného hodnotenia pre R2 Šaca – Košické Oľšany (Integra Consulting, 05/2019) sa nepodarilo podrobným prieskumom v ÚEV potvrdiť a preto ich ŠOP SR z predmetov ochrany v októbri 2019 vyradila pri aktualizácii SDF (ŠOP SR, 2019c) a Európska Komisia túto zmenu akceptovala. Preto nie sú tieto biotopy súčasťou tohto primeraného hodnotenia.

Tabuľka 16 Druhy a biotopy, ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany v blízkosti ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935)

Možnosť Slovenský a (vedecký názov) druhu / ovplyvnenia Typ vplyvu Komentár (odôvodnenie) biotopu projektom

Vzhľadom na malú vzdialenosť územia a výskytu biotopu od projektu R2 je potrebné dôsledne posúdiť vplyvy projektu počas výstavby a prevádzky. Aj 91G0 - Karpatské a panónske dubovo- ÁNO Nepriamy keď R2 priamo nezasahuje do ÚEV a hrabové lesy tohto biotopu, niektoré zo vstupov alebo výstupov R2 Šaca - Košické Oľšany môžu mať negatívny vplyv na stav biotopu v území.

Vzhľadom na malú vzdialenosť územia a výskytu druhy od projektu R2 je potrebné dôsledne posúdiť vplyvy projektu počas výstavby a prevádzky. Aj keď R2 priamo Podkovár južný (Rhinolophus euryale) ÁNO Nepriamy nezasahuje do ÚEV priamy vplyv n druh sa nepredpokladá, niektoré zo vstupov alebo výstupov R2 Šaca - Košické Oľšany môžu mať negatívny vplyv na stav druhu v území.

6.1.3 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v ÚEV Hornádske meandre

Ako bolo vyplynulo z analýzy dotknutých území uvedenej v kapitole 5.1 v tabuľke 14 ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944) môže byť dotknuté projektom v prípade havárie veľkého rozsahu v mieste kríženia s Hornádom alebo jeho prítokmi, preto sú možné vplyvy projektu R2 na jednotlivé predmety ochrany v území vyhodnotené v tabuľke 17 nižšie.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 62

Tabuľka 17 Druhy a biotopy, ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany v blízkosti ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944)

Možnosť Slovenský a (vedecký názov) druhu / ovplyvnenia Typ vplyvu Komentár (odôvodnenie) biotopu projektom

Vplyvy projektu R2 Šaca - Košické 3270 - Rieky s bahnitými až Oľšany na biotop v ÚEV neboli piesočnatými brehmi s vegetáciou identifikované. Územie sa nachádza vo zväzov Chenopodionrubri p.p. a NIE - veľkej vzdialenosti od projektu R2 (cca 6 Bidentition p.p. km vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) a preto sú vplyv na tento biotop nulové.

Vplyvy projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na biotop v ÚEV neboli identifikované. Územie sa nachádza vo 6510 - Nížinné a podhorské kosné lúky NIE - veľkej vzdialenosti od projektu R2 (cca 6

km vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) a preto sú vplyv na tento biotop nulové.

Vplyvy projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na biotop v ÚEV neboli 91E0 - Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové identifikované. Územie sa nachádza vo lesy NIE - veľkej vzdialenosti od projektu R2 (cca 6 km vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) a preto sú vplyv na tento biotop nulové.

Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný potencionálny málo pravdepodobnej ale možnej havárie počas výstavby alebo prevádzky R2. Aj keď sa úsek R2 Šaca - Košické Oľšany nachádza vo veľkej Nepriamy vzdialenosti od ÚEV (cca 6 km Mrena karpatská (Barbus carpathicus) v prípade ÁNO vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) havárie na a priamo nezasahuje do ÚEV, prípadná R2 rozsiahla havária s únikom ropných látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivé vplyvy na predmety ochrany, ktoré patria do skupiny ryby.

Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný potencionálny málo pravdepodobnej ale možnej havárie počas výstavby alebo prevádzky R2. Aj keď sa úsek R2 Šaca - Košické Oľšany nachádza vo veľkej Nepriamy vzdialenosti od ÚEV (cca 6 km Pĺž podunajský (Cobitis elongatoides) v prípade ÁNO vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) havárie na a priamo nezasahuje do ÚEV, prípadná R2 rozsiahla havária s únikom ropných látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivé vplyvy na pĺža podunajského.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 63

Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný potencionálny málo pravdepodobnej ale možnej havárie počas výstavby alebo prevádzky R2. Aj keď sa úsek R2 Šaca - Košické Oľšany nachádza vo veľkej Nepriamy vzdialenosti od ÚEV (cca 6 km Hrúz Vladykov / bieloplutvý v prípade ÁNO vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) (Romanogobio vladykovi) havárie na a priamo nezasahuje do ÚEV, prípadná R2 rozsiahla havária s únikom ropných látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivé vplyvy na hrúza Vladykovho.

Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný potencionálny málo pravdepodobnej ale možnej havárie počas výstavby alebo prevádzky R2. Aj keď sa úsek R2 Šaca - Košické Oľšany nachádza vo veľkej Nepriamy vzdialenosti od ÚEV (cca 6 km v prípade Hrúz Keslerov (Romanogobio kessleri) ÁNO vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) havárie na a priamo nezasahuje do ÚEV, prípadná R2 rozsiahla havária s únikom ropných látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivé vplyvy na hrúza Kesslerovho.

Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný potencionálny málo pravdepodobnej ale možnej havárie počas výstavby alebo prevádzky R2. Aj keď sa úsek R2 Šaca - Košické Oľšany nachádza vo veľkej Nepriamy vzdialenosti od ÚEV (cca 6 km Hrúz fúzatý (Romanogobio v prípade ÁNO vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) uranoscopus) havárie na a priamo nezasahuje do ÚEV, prípadná R2 rozsiahla havária s únikom ropných látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivé vplyvy na hrúza fúzatého.

Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný potencionálny málo pravdepodobnej ale možnej havárie počas výstavby alebo prevádzky R2. Aj keď sa úsek R2 Šaca - Košické Oľšany nachádza vo veľkej Nepriamy vzdialenosti od ÚEV (cca 6 km v prípade Lopatka dúhová (Rhodeus amarus) ÁNO vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) havárie na a priamo nezasahuje do ÚEV, prípadná R2 rozsiahla havária s únikom ropných látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivé vplyvy na lopatku dúhovú.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 64

Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný potencionálny málo pravdepodobnej ale možnej havárie počas výstavby alebo prevádzky R2. Aj keď sa úsek R2 Šaca - Košické Oľšany nachádza vo veľkej Nepriamy vzdialenosti od ÚEV (cca 6 km Pĺž zlatistý / vrchovský (Sabanejewia v prípade ÁNO vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po toku) balcanaica) havárie na a priamo nezasahuje do ÚEV, prípadná R2 rozsiahla havária s únikom ropných látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivé vplyvy na pĺža zlatistého.

Vplyvy projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na tento druh v ÚEV neboli identifikované. Územie sa nachádza vo veľkej vzdialenosti od projektu R2 (cca 6 km vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po Kunka červenobruchá (Bombina NIE - toku), druh počas svojho životného bombina) cyklu nevyužíva tok rieky Hornád a preto nebude ovplyvnený prípadnou haváriou na R2. Z tohoto dôvodu sú vplyv na tento druh vyhodnotené ako nulové.

Vplyvy projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na tento druh v ÚEV neboli identifikované. Územie sa nachádza vo veľkej vzdialenosti od projektu R2 (cca 6 km vzdušnou čiarou a cca 9,2 km po Kunka žltobruchá (Bombina variegata) NIE - toku), druh počas svojho životného cyklu nevyužíva tok rieky Hornád a preto nebude ovplyvnený prípadnou haváriou na R2. Z tohoto dôvodu sú vplyv na tento druh vyhodnotené ako nulové.

6.1.4 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu

Navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu (nSKUEV4010) bude dotknuté projektom R2 Šaca -Košické Oľšany, pretože sú v priamom kontakte. Ponad rieku Hornád bude postavený mostný objekt (211- 00) a v podmostí bude vykonaná úprava brehov a riečnych dnových prahov z lomového kameňa. V prípade havárie na R2 v mieste križovania s Hornádom dôjde k možnému ovplyvneniu kvality vody a populácie rýb, preto sú vplyvy R2 na jednotlivé predmety ochrany v území vyhodnotené v tabuľke 18 nižšie.

Tabuľka 18 Druhy, ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany v nÚEV Dolný tok Hornádu (nSKUEV4010)

Možnosť Slovenský a (vedecký názov) druhu / ovplyvnenia Typ vplyvu Komentár (odôvodnenie) biotopu projektom

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 65

Priamym vplyvom bude výstavba mosta ponad rieku Hornád v nÚEV. Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný Priamy, možný, málo pravdepodobnej ale Nepriamy možnej havárie počas výstavby alebo Mrena karpatská (Barbus carpathicus) ÁNO v prípade prevádzky R2. Prípadná havária s havárie na únikom ropných látok alebo iných R2 chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na mrenu karpatskú.

Priamym vplyvom bude výstavba mosta ponad rieku Hornád v nÚEV. Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný Priamy, možný, málo pravdepodobnej ale Nepriamy možnej havárie počas výstavby alebo Hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) ÁNO v prípade prevádzky R2. Prípadná havária s havárie na únikom ropných látok alebo iných R2 chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na hlaváča bieloplutvého.

Priamym vplyvom bude výstavba mosta ponad rieku Hornád v nÚEV. Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný Priamy, možný, málo pravdepodobnej ale Nepriamy Pĺž podunajský (Cobitis elongatoides) možnej havárie počas výstavby alebo ÁNO v prípade prevádzky R2. Prípadná havária s havárie na únikom ropných látok alebo iných R2 chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na pĺža podunajského.

Priamym vplyvom bude výstavba mosta ponad rieku Hornád v nÚEV. Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný Priamy, možný, málo pravdepodobnej ale Nepriamy Hrúz Vladykov / bieloplutvý možnej havárie počas výstavby alebo ÁNO v prípade (Romanogobio vladykovi) prevádzky R2. Prípadná havária s havárie na únikom ropných látok alebo iných R2 chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na hrúza Vladykovho.

Priamym vplyvom bude výstavba mosta ponad rieku Hornád v nÚEV. Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný Priamy, možný, málo pravdepodobnej ale Nepriamy možnej havárie počas výstavby alebo Hrúz Kesslerov (Romanogobio kessleri) ÁNO v prípade prevádzky R2. Prípadná havária s havárie na únikom ropných látok alebo iných R2 chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na hrúza Kesslerovho .

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 66

Priamym vplyvom bude výstavba mosta ponad rieku Hornád v nÚEV. Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný Priamy, možný, málo pravdepodobnej ale Nepriamy Hrúz fúzatý (Romanogobio možnej havárie počas výstavby alebo ÁNO v prípade uranoscopus) prevádzky R2. Prípadná havária s havárie na únikom ropných látok alebo iných R2 chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na hrúza fúzatého,

Priamym vplyvom bude výstavba mosta ponad rieku Hornád v nÚEV. Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný Priamy, možný, málo pravdepodobnej ale Nepriamy možnej havárie počas výstavby alebo Lopatka dúhová (Rhodeus amarus) ÁNO v prípade prevádzky R2. Prípadná havária s havárie na únikom ropných látok alebo iných R2 chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na lopatku dúhovú.

Priamym vplyvom bude výstavba mosta ponad rieku Hornád v nÚEV. Ako nepriamy vplyv bol identifikovaný Priamy, možný, málo pravdepodobnej ale Nepriamy Pĺž zlatistý / vrchovský (Sabanejewia možnej havárie počas výstavby alebo ÁNO v prípade balcanaica) prevádzky R2. Prípadná havária s havárie na únikom ropných látok alebo iných R2 chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na pĺža zlatistého.

6.1.5 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy

Navrhované ÚEV Dolný tok Torysy (nSKUEV4007) bude dotknuté projektom R2 Šaca -Košické Oľšany, pretože sú v priamom kontakte. V prípade havárie na R2 v mieste dotyku s Torysou dôjde k možnému ovplyvneniu kvality vody a populácie rýb, preto sú vplyvy R2 na jednotlivé predmety ochrany v území vyhodnotené v tabuľke 19 nižšie.

Tabuľka 19 Druhy, ktoré môžu byť dotknuté realizáciou projektu R2 Šaca - Košické Oľšany v nÚEV Dolný tok Torysy (nSKUEV4007)

Možnosť Slovenský a (vedecký názov) druhu / ovplyvnenia Typ vplyvu Komentár (odôvodnenie) biotopu projektom

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 67

Priamym vplyvom bude úprava pravého brehu rieky Torysa (SO 241-00) v nÚEV v mieste dotyku projektu s riekou (km 22,8 R2). Ako nepriamy Priamy, vplyv bol identifikovaný možný, málo Nepriamy pravdepodobnej ale možnej havárie Mrena karpatská (Barbus carpathicus) ÁNO v prípade počas výstavby alebo prevádzky R2. havárie na Prípadná havária s únikom ropných R2 látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na mrenu karpatskú.

Priamym vplyvom bude úprava pravého brehu rieky Torysa (SO 241-00) v nÚEV v mieste dotyku projektu s riekou (km 22,8 R2). Ako nepriamy Priamy, vplyv bol identifikovaný možný, málo Nepriamy Pĺž podunajský (Cobitis elongatoides) pravdepodobnej ale možnej havárie ÁNO v prípade počas výstavby alebo prevádzky R2. havárie na Prípadná havária s únikom ropných R2 látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na pĺža podunajského.

Priamym vplyvom bude úprava pravého brehu rieky Torysa (SO 241-00) v nÚEV v mieste dotyku projektu s riekou (km 22,8 R2). Ako nepriamy Priamy, vplyv bol identifikovaný možný, málo Nepriamy pravdepodobnej ale možnej havárie Hrúz Kesslerov (Romanogobio kessleri) ÁNO v prípade počas výstavby alebo prevádzky R2. havárie na Prípadná havária s únikom ropných R2 látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na hrúza Kesslerovho .

Priamym vplyvom bude úprava pravého brehu rieky Torysa (SO 241-00) v nÚEV v mieste dotyku projektu s riekou (km 22,8 R2). Ako nepriamy Priamy, vplyv bol identifikovaný možný, málo Nepriamy Hrúz fúzatý (Romanogobio pravdepodobnej ale možnej havárie ÁNO v prípade uranoscopus) počas výstavby alebo prevádzky R2. havárie na Prípadná havária s únikom ropných R2 látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na hrúza fúzatého,

Priamym vplyvom bude úprava pravého brehu rieky Torysa (SO 241-00) v nÚEV v mieste dotyku projektu s riekou (km 22,8 R2). Ako nepriamy Priamy, vplyv bol identifikovaný možný, málo Nepriamy Pĺž zlatistý / vrchovský (Sabanejewia pravdepodobnej ale možnej havárie ÁNO v prípade balcanaica) počas výstavby alebo prevádzky R2. havárie na Prípadná havária s únikom ropných R2 látok alebo iných chemikálií môže znečistiť vody Hornádu tak že to bude mať nepriaznivý vplyvy na pĺža zlatistého.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 68

6.1.6 Rekapitulácia dotknutých predmetov ochrany

V rámci CHVÚ Košická kotlina (SKCHVU009) boli identifikované ako dotknuté predmety ochrany tieto druhy vtákov: • sokol rároh Falco cherug, • sova dlhochvostá Stix uralensis, • bocian biely Ciconia ciconia, • orol kráľovský Aquila heliaca.

V rámci ÚEV Haništiansky les boli identifikované ako dotknuté tieto predmety ochrany: • 91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy, • Podkovár južný Rhinolophus euryale.

V rámci ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944) boli identifikované nasledujúce druhy ako potenciálne dotknuté nepriamymi vplyvmi súvisiacimi s možnou haváriou počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany v mieste kríženia projektu s Hornádom alebo jeho prítokmi, pričom rozsah tejto havárie by musel mať vplyv na vzdialenosť cca 9,2 km po toku: • mrena karpatská Barbus carpathicus • hrúz fúzatý Romanogobio uranoscopus • hrúz Keslerov Romanogobio kessleri • hrúz Vladykov (bieloplutvý) Romanogobio vladykovi • pĺž podunajský Cobitis elongatoides, • pĺž zlatistý / vrchovský Sabanejewia balcanaica • lopatka dúhová Rhodeus amarus

Pre navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu (nSKUEV4010) boli v súvislosti s predpokladanými priamymi a nepriamymi vplyvmi identifikované ako dotknuté tieto druhy: • mrena karpatská Barbus carpathicus • hlaváč bieloplutvý Cottus gobio • hrúz fúzatý Romanogobio uranoscopus • hrúz Keslerov Romanogobio kessleri • hrúz Vladykov (bieloplutvý) Romanogobio vladykovi • pĺž podunajský Cobitis elongatoides,

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 69

• pĺž zlatistý / vrchovský Sabanejewia balcanaica • lopatka dúhová Rhodeus amarus

V navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy (nSKUEV4007) boli v súvislosti s predpokladanými priamymi a nepriamymi vplyvmi hodnoteného úseku R2 identifikované ako dotknuté tieto druhy: • mrena karpatská Barbus carpathicus • hrúz fúzatý Romanogobio uranoscopus • hrúz Keslerov Romanogobio kessleri • pĺž podunajský Cobitis elongatoides, • pĺž zlatistý / vrchovský Sabanejewia balcanaica

6.2. VYHODNOTENIE VPLYVOV NA PREDMETY OCHRANY

V kapitole 6.1 boli identifikované predmety ochrany, ktoré budú pravdepodobne dotknuté realizáciou projektu Rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany v rámci CHVÚ Košická Kotlina, ŮEV Haništiansky les, ÚEV Hornádska meandre, nÚEV Dolný tok Hornádu a nÚEV Dolný tok Torysy. V nasledujúcej časti sú vyhodnotené predpokladané vplyvy len pre tie druhy pri ktorých je predpokladaný vplyv (pozri závery 6.1.1 – 6.1.5 ).

6.2.1 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany CHVÚ Košická kotlina (SKCHVU009)

6.2.1.1 Sokol rároh (Falco cherrug) Ekologické nároky druhu Pôvodne stepný a lesostepný druh na Slovensku osídľuje najmä listnaté lesy a zmiešané lesy, lužné lesy a niekedy aj skalné steny v nížinách a predhoriach do 800 m.n.m. Nestavia si vlastné hniezda, ale obsadzuje hniezda väčších vtákov najmä dravcov na vzrastlých stromoch alebo na skalách. V poslednom období sa väčšina populácie na Slovensku presídlila do búdok na stožiaroch vysokého napätia v poľnohospodárskej krajine, kde nachádza ochranu pred predáciou hniezd. Pôvodnou hlavnou zložkou potravy bol syseľ pasienkový, po kolapse syslích populácií ju tvoria aj vtáky (najmä holuby) a zemné cicavce ako hraboše, chrčky a podobne (Hudec a Černý, 1977, Chavko, 2002). Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Vo svete je rozšírený od Mongolska, Tibetu cez Irán a stepi južného Ruska a Ukrajiny. Izolovanejšie sú populácie v oblasti východného Balkánu (Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko) a v strednej

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 70

Európe (Maďarsko, Slovensko, Rakúsko, Česko, Chorvátsko). Európske populácie tvoria menej ako 1% celosvetovej početnosti druhu (Baumgart et Haraszthy, 1994). V SR hniezdi alebo hniezdenie sa predpokladá vo väčšine pohorí obklopujúcich nížiny južných oblastí Slovenska, alebo priamo na nížinách, výskyt je však málopočetný a nie vždy pravidelný (Chavko, 2002). Hniezdne páry sú zväčša stále. Migrujú prevažne juvenilné a nespárené jedince južným a juhozápadným smerom, najčastejšie do oblasti južnej Európy (Hudec a Černý 1977). Hniezdna populácia bola v roku 2002 odhadnutá na 30-40 hniezdnych párov (Chavko, 2002). Populácia v období rokov 2013-2018 bola odhadnutá na 35 – 52 hniezdnych párov s mierne klesajúcim trendom za obdobie rokov 2007- 2018 (ŠOP SR, 2019b) Výskyt v CHVÚ Košická kotlina V roku 2003 boli v území CHVÚ Košická kotlina identifikované 4 hniezdne páry (Rybanič a kol., 2003). Aj v roku 2018 hniezdia v CHVÚ Košická kotlina štyri hniezdne páry sokola rároha a v území tvoria stabilnú populáciu od mapovania v roku 2002 (ŠOP SR, 2018). Páry využívajú otvorenejšiu južnú časť CHVÚ. Presná lokalizácia hniezdísk sa z ochranárskych dôvodov neuvádza. Druh hniezdi v okolí aj mimo CHVÚ. Predpokladané vplyvy K priamemu zásahu do hniezdnych a potravných biotopov druhu nedôjde. Pri preletoch jedincov do okolia CHVÚ môže dochádzať k mortalite vtákov počas kolízie s nákladnými a osobnými dopravnými prostriedkami počas prevádzky R2 Šaca – Košické Oľšany (kolízie počas výstavby sú málo pravdepodobné pri tomto obratnom a rýchlom letcovi). V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že kolízie s dopravnými prostriedkami (okrem lietadiel) neboli identifikované ako podstatná forma hrozby pre sokola rároha v rámci globálneho akčného plánu pre tento druh (Kovács, Williams a Galbraith, 2014). Iné vplyvy v súvislosti so vstupmi a výstupmi projektu nepredpokladáme.

Tabuľka 20 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na sokola rároha v CHVÚ Košická kotlina

30 - 40 párov (1) 26,5 - 35 párov (2) Celková veľkosť populácie v SR 20 - 45 párov (3) 35 – 52 párov (5)

Celková veľkosť populácie vo všetkých CHVÚ v SR 11 - 25 párov (5) - 47,7 % (4)

4 páry (4)- 7,7-11,4 % Veľkosť populácie v CHVÚ Košická kotlina národnej populácie

Počet ovplyvnených jedincov 0 párov

Podiel ovplyvnenej populácie k celkovej populácii v SR 0 %

Podiel ovplyvnenej populácie k populácii v CHVÚ Košická kotlina 0 %

Kumulatívna strata jeho biotopu v v CHVÚ Košická kotlina 0 % Zdroje údajov: (1) Chavko, 2002, (2) Rybanič a kol. 2004, (3) ŠOP SR, 2014, (4) ŠOP SR, 2018, (5) ŠPOP SR, 2019b

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 71

Vplyv projektu na ciele ochrany CHVÚ Košická kotlina kľúčový význam pre zachovanie tohto druhu na Slovensku. Slovensko je v rámci Európskej únie krajinou s druhou najvyššou populáciou druhu (po Maďarsku). Cieľom opatrení by tak malo byť udržanie celkového stavu sokola rároha na úrovni stupňa B – priemerný, priaznivý stav a to predovšetkým prostredníctvom zlepšenia kvality potravných biotopov.

Tabuľka 21 Vplyv projektu na ciele ochrany sokola rároha v CHVÚ Košická kotlina (upravené podľa ŠOP SR, 2018)

Kritériá hodnotenia Priaznivý stav Vplyv projektu na plnenie cieľov ochrany A – dobrý B – priemerný 1.1. Veľkosť 5 a viac párov 4 páry Projekt neovplyvní počet populácie hniezdnych párov v území. Populácia sa dlhodobo drží na štyroch pároch. 1.2. Populačný trend Populácia sa zvýšila. Populácia je stabilná. Pokles populácie sa v dôsledku realizácie projektu neočakáva.

1.3. Veľkosť areálu V celom CHVÚ. V celom CHVÚ. Projekt nebude mať vplyv na veľkosť areálu sokola rároha v CHVÚ. 1.4. Areálový trend Druh pokrýva 100 % Druh pokrýva 100 % Nepredpokladáme zmenu populácia vhodných biotopov. vhodných biotopov. trendu veľkosti areálu v dôsledku realizácie projektu ani zníženie pokrytia územia. 1.5. Hniezdna Priemerná hniezdna Priemerná hniezdna Projekt nebude mať vplyv na úspešnosť produktivita je >3,0 produktivita je 2,0 – 3,0 priemernú hniezdnu mláďaťa/ hniezdny pár. mláďaťa/ hniezdny pár. produktivitu.

2.1. Hniezdny biotop V území je k dispozícii viac V území je k dispozícii 2-5 Realizácia projektu nebude ako 6 hniezd/búdok na hniezd/búdok na každých mať vplyv na aktívny hniezdny každých začatých 5 000 ha začatých 5 000 ha územia. biotop a dostupnosť hniezd pre územia. Do 500 metrov od sokola rároha v CHVÚ. Do 500 metrov od aktívneho hniezda sa aktívneho hniezda sa nenachádzajú kultúry nenachádzajú kultúry kukurice a repky. kukurice a repky. Podiel trvalých trávnych Podiel trvalých trávnych Realizácia projektu nebude

2.2. Potravný biotop porastov je viac ako 25 % porastov je 15 – 25 % mať vplyv na zmenu podielu výmery CHVÚ. výmery CHVÚ. Kultúry vhodných potravných biotopov kukurice, slnečnice a repky sokola rároha v CHVÚ. Záber biotop nepresahujú 50 % výmery ornej pôdy v rámci CHVÚ ornej pôdy. v lokalite Haništiansky les nie je záberom vhodných potravných biotopov druhu vzhľadom ich na malú rozlohu medzi US STEEL a lesným porastom. 2.3. Biotopy Podiel úhorov, strnísk, Podiel úhorov, strnísk, Projekt nebude mať vplyv na migrácie, zimovania, lucernovísk tvorí viac ako lucernovísk tvorí 5-15 % podiel vhodných biotopov pre translokácie 15 % výmery CHVÚ výmery CHVÚ migráciu a zimovanie v CHVÚ. v mimohniezdnom období. v mimohniezdnom období.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 72

Kritériá hodnotenia Priaznivý stav Vplyv projektu na plnenie cieľov ochrany A – dobrý B – priemerný 3.1. Priame V CHVÚ neboli V CHVÚ neboli Projekt nebude zvyšovať ohrozenie druhu zaznamenané žiadne zaznamenané žiadne pôsobenie vymenovaných (prenasledovanie, nelegálne usmrtenia, nelegálne usmrtenia, priamych ohrozujúce vplyvov. vyrušovanie) poškodenia hniezdnych poškodenia hniezdnych Jediným ohrozujúcim vplyvom, búdok, výruby hniezdnych búdok, a výruby hniezdnych ktorý môže pôsobiť na druh je stromov, vyrušovania na stromov za posledných 5 možnosť kolízie jedincov hniezdiskách.za posledných rokov. Všetky 22 kV s dopravu na R2 Šaca – 10 rokov. Všetky 22 kV elektrické vedenia sú Košické Oľšany. elektrické vedenia sú technicky ošetrené tak, aby Pravdepodobnosť kolízie pri riešené kabelážou v zemi. zabraňovali dosadaniu druhu je však malá. V poľnohospodárstve sa sokolov na nich nepoužívajú žiadne a minimálne 50 % je pesticídy nebezpečné pre riešených kabelážou vtáky. v zemi. V poľnohospodárstve sa nepoužívajú žiadne pesticídy nebezpečné pre vtáky. 3.2. Deštrukcia Existujúce hniezdne stromy Existujúce hniezdne stromy Hniezdiská druhu a ich okolie ohrozenia hniezdnych biotopov a ich okolie je chránené a ich okolie je chránené v CHVÚ nebudú ovplyvnené pred výrubom pred výrubom projektom a vyrušovaním do okruhu a vyrušovaním do okruhu 500 metrov vyhlásenou 500 metrov vyhlásenou ochrannou zónou na viac ochrannou zónou na 1 – 5 ako 5 rokov rokov 3.3. Deštrukcia V území nedošlo k záberu V území nedošlo k záberu Dôjde k záberu cca 5,7 ha potravného biotopu pôdneho fondu pre stavby pôdneho fondu pre stavby ornej pôdy v CHVÚ medzi US a infraštruktúru. V území a infraštruktúru. V území Steel a Košickým letiskom, nedošlo k zalesňovaniu. nedošlo k zalesňovaniu ktorá nie je aktívnym poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej pôdy potravným biotopom druhu. a záberu a záberu poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodárskej pôdy na pestovanie rýchlorastúcich pestovanie rýchlorastúcich drevín. drevín.

Záver: Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany na sokola rároha v CHVÚ Košická kotlina bol stanovený ako mierne negatívny (-1).

6.2.1.2 Sova dlhochvostá (Strix uralensis) Ekologické́ nároky druhu V palearktickej oblasti žije od Nórska po Japonsko. Najpočetnejšia je vo Fínsku (cca 3 200 párov), Švédsku a Estónsku. Karpatský poddruh (S.u. macroura) hniezdi v juhovýchodnom Poľsku, na západnej Ukrajine, Slovensku, Rumunsku, Bulharsku a Srbsku. Mimo Karpatských pohorí v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a Slovinsku. Najpočetnejšia je pravdepodobne v Rumunsku (1 000 párov) a na Ukrajine. Je to stály druh sovy, len v silnejších zimách sa presúva aj do nižších oblastí. V Karpatoch obýva listnaté , zmiešané a zriedkavo aj ihličnaté lesy. Sova dlhochvostá je typickým obyvateľom lesov východnej oblasti Slovenska (Danko, Karaska a Krištín, 2002), kde tvoria ťažisko výskytu najmä Slanské vrchy, Vihorlat a Ondavská vrchovina. V týchto lokalitách je prirodzená miestna hniezdna hustota často vyššia ako 1 pár na km2, niekedy až 3 páry na km2, pričom najvyššie hustoty sú v bukových lesoch( Krištín et al, 2007). Na hniezdenie využíva najmä staré hniezda dravcov, pahýle (štompy) po zlomených a vyhnitých starých stromoch a zriedkavejšie aj

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 73

uzavreté veľké stromové dutiny. S obľubou však prijíma búdky s veľkým vletovým otvorom (tzv. polobúdky), najmä v porastoch vo veku 60 – 80 rokov bez výskytu prírodných dutín, pahýľov a dravčích hniezd. Zo Slovenska sa na základe vzorky 2134 kusov potravy S. uralensis vyhodnotila ako najčastejšia korisť nelesný druh Microtus arvalis s tým, že, na východnom Slovensku sú viac zastúpené ryšavky Apodemus flavicollis a A. agrarius, na nížine tiež druh Cricetus cricetus. Pri vyhodnotení materiálu z celého hniezdneho areálu S. uralensis sa usudzuje, že základnou potravou sú cicavce (88,6 %) z radov Soricomorpha a Rodentia (Obuch et al, 2013). Kvantitatívne a kvalitatívne údaje V roku 2002 bol stanovený odhad počtu hniezdnych párov na Slovensku na 700 až 1000 a odhad počtu zimujúcich jedincov 1800 až 2 700, pričom populačný a areálový trend mal mierne stúpajúci charakter (Danko, Karaska a Krištín, 2002). V roku 2004 bol odhad hniezdnych párov 1200 (Rybanič a kol., 2004) A odhad z roku 2014 hovorí o 1400 - 2500 hniezdnych pároch na Slovensku (ŠOP SR, 2014). Pre obdobie rokov 2013 – 2018 bol stanovený odhad populácie na 1 400 – 2 500 hniezdnych párov (ŠOP SR, 2019b) smierne rastúcim krátkodobým trendom.

Výskyt v CHVÚ Košická kotlina V roku 2003 bolo na území CHVÚ Košická kotlina identifikovaných 18 hniezdnych párov sovy dlhochvostej (Rybanič a kol, 2003). Súčasná priemerná veľkosť populácie v CHVÚ Košická kotlina je odhadnutá na 10 párov. Populácia je nižšia ako odhadovaná v čase vytvárania sústavy CHVÚ. Tento počet je však spôsobený spresnením veľkosti populácie v rokoch 2010 - 2012 detailnejším monitoringom (ŠOP SR, 2018). Hlavné biotopy výskytu sovy dlhochvostej v CHVÚ Košická kotlina sú: Ls 5.1 bukové a jedľovo- bukové kvetnaté lesy, Ls 5.3 javorovo-bukové kvetnaté lesy, Ls 2.1 dubovo-hrabové lesy karpatské. Druh je v území prísne stály a dospelé vtáky sa zdržiavajú na hniezdiskách celoročne. Výnimkou sú obdobia so zhoršenými klimatickými podmienkami (napr. vysoká snehová pokrývka, tuhé mrazy), kedy sa dočasne sťahujú za potravou do nižších polôh, k vodným tokom a k ľudským sídlam (ŠOP SR, 2018). Druh hniezdi v okolí aj mimo CHVÚ. Predpokladané vplyvy Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany nezasiahne do hniezdísk sovy dlhochvostej v CHVÚ Košická kotlina, napriek tomu, že určitej časti prechádza cez územie CHVÚ (pozri obrázok 10). Hniezdne páry nebudú ovplyvnené ani v súvislosti so vstupmi alebo výstupmi projektu. V západnom výbežku CHVÚ Košická kotlina, ktorá je najbližšie k projektu R2 Šaca - Košické Oľšany (I. úsek) sú evidované 2 hniezdiská sovy dlhochvostej, pričom sú vzdialené asi 700 m a 1000 m od projektu (obrázok 10). R2 zasiahne do malej časti vysadeného lesného porastu (rozpracované dielce vo veku do 20 a do 40 rokov) na ploche cca 1,3 ha. Vzhľadom na vernosť hniezdnych párov sovy dlhochvostej svojim hniezdiskám a nevhodnosť mladých porastov pre tento lesný druh, nie je plocha, ktorá bude R2 zasiahnutá vhodným lovným ani hniezdnym biotopom, ktorý by znamenal stratu pre druh v rámci CHVÚ.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 74

Obrázok 10 Mapa hniezdísk sovy dlhochvostej (Strix uralensis) v CHVÚ Košická kotlina v lokalite Haništiansky les

Na základe kvality biotopov (v tesnej blízkosti budúcej R2) nepredpokladáme, že ani najbližšie hniezdiaci pár zalieta do tejto oblasti za potravou. Hniezdne páry sú verné svojim hniezdiskám, ale počas tuhých zím sa môžu presunúť aj mimo CHVÚ kde hrozí riziko kolízie s dopravou na R2 Šaca - Košické Oľšany najmä v čase prevádzky. V čase prípravy DSP bolo toto riziko identifikované a vegetačné úpravy R2 v blízkosti na I. úseku boli navrhnuté tak aby nelákali jedince sovy dlhochvostej počas tuhých zím zdržiavať sa v blízkosti rýchlostnej cesty. Predpokladaný vplyv projektu na druh je minimalizovaný v maximálnej miere, ale kolízia sa v budúcnosti nedá vylúčiť, preto bol stanovený vplyv R2 v tomto úseku ako mierne negatívny (-1).

Tabuľka 22 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na sovu dlhochvostú v CHVÚ Košická kotlina

700 - 1000 párov (1) Celková veľkosť populácie v SR 1200 párov (2) 1400 - 2500 párov (3), (6)

800 - 1300 párov (6) - 53,7% Celková veľkosť populácie vo všetkých CHVÚ v SR národnej populácie (4)

10 párov (5)- <1 % národnej Veľkosť populácie v CHVÚ Košická kotlina populácie

Počet ovplyvnených jedincov 0 párov

Podiel ovplyvnenej populácie k celkovej populácii v SR 0 %

Podiel ovplyvnenej populácie k populácii v CHVÚ Košická kotlina 0 %

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 75

Strata aktuálne vhodného Kumulatívna strata jeho biotopu v v CHVÚ Košická kotlina biotopu 0 ha* Zdroje údajov: (1) Danko, Karaska a Krištín, 2002, (2) Rybanič a kol. 2004, (3) ŠOP SR, 2014, (4) Karaska a kol., 2015, (5) ŠOP SR, 2018, (6) ŠOP SR,2019b Pozn.: * strata mladého lesného porastu, ktorý by sa v dlhodobom horizonte mohol stať vhodným biotopom 1,3 ha

Vplyv projektu na ciele ochrany CHVÚ Košická kotlina sa nachádza v jadre populácie sovy dlhochvostej na Slovensku. Preto je dôležité populáciu v tomto území zachovávať vo vitálnej forme. Cieľom opatrení je zachovanie celkového stavu sovy dlhochvostej na úrovni stupňa B – priemerný, priaznivý stav.

Tabuľka 23 Vplyv projektu na ciele ochrany sovy dlhochvostej v CHVÚ Košická kotlina (upravené podľa ŠOP SR, 2018)

Priaznivý stav Kritéria hodnotenia Vplyv projektu na A - dobrý B - priemerný plnenie cieľov ochrany 1.1. Veľkosť Nad 20 hniezdnych párov 10–20 hniezdnych párov Realizácia projektu populácie neovplyvní počet hniezdnych párov v území 1.2. Populačný Populácia sa zvýšila o viac Populácia je stabilná Projekt nespôsobí pokles trend ako 10 % za obdobie 5 alebo osciluje ± 10 % za počtu hniezdnych párov rokov. obdobie 5 rokov. 1.3. Veľkosť Podiel lesných porastov Podiel lesných porastov Projekt nebude mať vplyv areálu nad 60 rokov je nad 60 rokov je na štruktúru starých 60 % a viac lesných 40–60 % lesných porastov na lesných pozemkov v CHVÚ. pozemkov v CHVÚ pozemkoch v CHVÚ.

1.4. Areálový Druh pokrýva 60 % a viac Druh pokrýva 40–60 % Projekt nebude mať vplyv trend lesných pozemkov v CHVÚ, lesných pozemkov na areálový trend druhu areál sa zväčšuje viac ako v CHVÚ, areál je stabilný v CHVÚ. 20 % za 5 rokov. alebo osciluje ±20 % za 5

populácia rokov. Podiel starších porastov (60 Podiel starších porastov Projekt nebude mať vplyv rokov a viac), v ktorých sa (60 rokov a viac), v na spôsob hospodárenia uplatňuje ekologický ktorých sa uplatňuje v lesoch v CHVÚ. spôsob hospodárenia, je ekologický spôsob 2.1. Hniezdny viac ako 60 % výmery hospodárenia, je 40–60 % biotop lesných pozemkov v CHVÚ. výmery lesných pozemkov v CHVÚ.

Lesný porast rôznej vekovej Lesný porast rôznej Projekt nebude mať vplyv štruktúry s otvorenými vekovej štruktúry s na štruktúru lesných 2.2. Potravný plochami, na ktorom je otvorenými plochami, na porastov v CHVÚ, ktoré biotop ekologicky spôsob ťažby, je ktorom je ekologicky sú potravnými biotopmi viac ako 60 % výmery spôsob ťažby, je 40–60 % druhu. lesných pozemkov v CHVÚ. výmery lesných pozemkov v CHVÚ. Viac ako 60 % lesných 40–60 % lesných Projekt nebude mať vplyv pozemkov v CHVÚ bez pozemkov v CHVÚ bez na podiel holorubov holorubov a veľkoplošného holorubov a spôsob hospodárenia 2.3. Biotop spôsobu hospodárenia. a veľkoplošného spôsobu v lesoch v CHVÚ, ktoré počas zimovania Lesný porast rôznej vekovej hospodárenia. sú biotopmi zimovania štruktúry s otvorenými Lesný porast rôznej druhu. plochami. vekovej štruktúry s nízkym

biotop podielom mladín. Viac ako 80 % porastov nad 60–80 % porastov nad 60 Projekt nebude mať vplyv 3.1. Ohrozenie 60 rokov v čase hniezdenia rokov v čase hniezdenia na podiel holorubov druhu

ohroze nie (marec - jún) bez (marec - jún) bez a spôsob hospodárenia

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 76

veľkoplošného veľkoplošného a vyrušovanie v lesoch odlesňovania, holorubov a odlesňovania, holorubov v CHVÚ, ktoré sú iných antropických vplyvov. a iných antropických hniezdnymi biotopmi vplyvov. druhu. Viac ako 60 % lesných 40–60 % lesných Projekt neohrozí biotop pozemkov v CHVÚ bez pozemkov v CHVÚ bez druhu v CHVÚ a nebude veľkoplošného veľkoplošného mať vplyv na podiel 3.2. Ohrozenie odlesňovania odlesňovania veľkoplošného biotopu a s presadzovaním a s presadzovaním obhospodarovania. R2

výberkového spôsobu výberkového spôsobu zasiahne cca 1,3 ha hospodárenia. hospodárenia. mladého lesného porastu (vek 20 rokov) Viac ako 60 % lesných 40–60 % lesných Projekt nebude mať vplyv pozemkov v CHVÚ bez pozemkov v CHVÚ bez na podiel holorubov 3.3. Ohrozenie veľkoplošného veľkoplošného a spôsob hospodárenia biotopov počas odlesňovania a holorubov odlesňovania a holorubov v lesoch v CHVÚ, ktoré zimovania počas celého roka. počas celého roka. sú biotopmi zimovania druhu.

Záver: Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na sovu dlhochvostú v CHVÚ Košická kotlina bol stanovený ako mierne negatívny (-1).

6.2.1.3 Bocian biely (Ciconia ciconia)

Ekologické nároky druhu Druh s palearktickým typom rozšírenia. Obýva celú Európu. Bociany z juhozápadnej a z časti severozápadnej Európy zimujú v stredo západnej časti Afriky (Mali), ostatná časť zimuje na juhu Afriky (JAR). Hniezdi najmä v intraviláne obcí a hniezda mimo nich sú vzácnejšie. Uprednostňuje obce v otvorenej krajine, rozvoľnených údoliach podhorských tokov s biotopmi, ktoré poskytujú dostatok potravy (hraboše, hmyz, mäkkýše, obojživelníky, plazy, vtáky). Vyhýba sa obciam v úzkych údoliach (Fulín, 2002). Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Populácia bocianov bielych na Slovensku bola v roku 2002 odhadnutá na 1100 až 1350 hniezdnych párov (Fulín, 2002). V roku 2015 bol stanovený odhad populácie na Slovensku na 1100 - 1300 hniezdnych párov (ŠOP SR, 2014). A pre roky 2013 – 2018 bol stanovaný odhad populácie na 1100 – 1350 hniezdnych párov (ŠOP SR, 2019b). V roku 2019 bolo na Slovensku evidovaných 1286 hniezdnych párov (Fulín, 2020), v roku 2020 to bolo 1340 hniezdnych párov (Fulín, 2021). Výskyt v CHVÚ Košická kotlina V čase vymedzovania sústavy CHVÚ bola veľkosť populácia bociana bieleho v CHVÚ Košická kotlina zistená na úrovni 45 párov (Rybanič a kol., 2003). Karaska a kolektív (2015) udáva pre CHVÚ Košická kotlina ešte priemerne 35 párov vrátane párov hniezdiacich v zastavaných územiach obcí. Monitoringom v rokoch 2010-2012 sa zistila veľkosť populácie na úrovni 23 párov a to vrátane intravilánov vylúčených z CHVÚ, ktoré mali byť pôvodne jeho súčasťou. Väčšina hniezdnych párov prislúchajúcich k CHVÚ je sústredená v južnejších častiach územia. Populácia aj v týchto intravilánoch sa hodnotila vzhľadom na to, že všetky potravné teritória týchto

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 77

párov hniezdiacich v intravilánoch sú umiestnené na okolitých pozemkoch, ktoré sú už súčasťou CHVÚ (ŠOP SR, 2018). Tento pokles je predovšetkým dôsledkom intenzifikácie poľnohospodárstva a následným poklesom dostupnosti potravy. K poklesu však prispieva aj výstavba v potravných biotopoch a celoplošné zarastanie nevyužívaných plôch inváznymi druhmi rastlín (ŠOP SR, 2018). Predpokladané vplyvy K priamemu zásahu do biotopov bociana bieleho v CHVÚ Košická kotlina nedôjde. Prežitie bocianov bielych v CHVÚ je závislé predovšetkým od spôsobu obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov v CHVÚ (ŠOP SR, 2018). Vtáky hniezdiace v CHVÚ môžu za potravou zaletovať aj mimo hraníc CHVÚ prípadne sa tam presunú na zhromaždiská počas migrácie, pričom môže dôjsť ku kolízií s dopravou počas prevádzky rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany.

Tabuľka 24 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na bociana bieleho v CHVÚ Košická kotlina

1000 - 1350 párov (1) 1100 - 1300 párov (2) Celková veľkosť populácie v SR 1100 - 1350 párov (5) 1286 párov (6) 1340 párov (7)

200 - 300 párov (2) - 28,8 % Celková veľkosť populácie vo všetkých CHVÚ v SR národnej populácie (3)

23 párov (4) - 1,7-2 % Veľkosť populácie v CHVÚ Košická kotlina národnej populácie

Počet ovplyvnených jedincov 0 párov

Podiel ovplyvnenej populácie k celkovej populácii v SR 0 %

Podiel ovplyvnenej populácie k populácii v CHVÚ Košická kotlina 0 %

Kumulatívna strata jeho biotopu v v CHVÚ Košická kotlina 0 %

Zdroje údajov: (1) Fulín, 2002, (2) ŠOP SR, 2014, (3) Karaska a kol., 2015, (4) ŠOP SR, 2018, (5) ŠOP SR, 2019b, (6) Fulín, 2020, (7) Fulín, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Populácia bociana bieleho v CHVÚ Košická kotlina je v rámci Slovenska významná z dôvodu, že sa tu nachádza obec Buzica, v ktorej sú zistené jedny najvyšších počtov hniezdiacich bocianov na Slovensku. Preto je dôležité v tejto jadrovej populácii bociana bieleho na zabezpečiť ochranu potravných biotopov a zlepšenie ich stavu a prostredníctvom tohto opatrenia je cieľom ochrany zlepšiť celkový stav bociana bieleho v území aspoň na úroveň stavu B – priemerný, priaznivý stav. V blízkosti plánovanej trasy R2 sú známe hniezdiská v obci Sokoľany a Haniska.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 78

Tabuľka 25 Vplyv projektu na ciele ochrany bociana bieleho v CHVÚ Košická kotlina (Upravené podľa ŠOP SR, 2018)

Priaznivý stav Kritériá hodnotenia Vplyv projektu na plnenie A – dobrý B – priemerný cieľov ochrany 1.1. Veľkosť Viac ako 50 hniezdiacich 30–50 hniezdiacich párov. Projekt nemá vplyv na veľkosť populácie / populačná párov. populácie a neovplyvní plnenie hustota cieľov ochrany. Populácia za posledných 5 Populácia je za posledných Známe hniezdiská druhu sú rokov rastie, príp. sa udržuje 5 rokov ustálená, príp. mimo dosahu vplyvov projektu. na optime, t. j. všetky potravné mierne kolíše ( ≤ 20 %). Rozsah záberu potravných 1.2. Populačný trend biotopy sú využívané a všetky biotopov nespôsobí zmenu tradičné hniezdiská sú plne v populačnom trende druhu v obsadené. CHVÚ. Rozširovanie hniezdnej Areál je stabilný s Areál rozšírenia druhu nebude populácie aj mimo intravilány prípadnými miernymi projektom ovplyvnený. 1.3. Areálový trend obcí, obsadzovanie nových výkyvmi. lokalít. Priemerná ročná hniezdna Priemerná ročná hniezdna Hniezdna úspešnosť druhov úspešnosť za posledných 5 úspešnosť za posledných 5 v CHVÚ súvisí s dostupnosťou rokov je viac ako 3 mláďatá na rokov je 2 až 3 mláďatá na potravy. Výstavbou rýchlostnej hniezdiaci pár. hniezdiaci pár. cesty nedôjde k významnému záberu potravných biotopov 1.4. Hniezdna a zároveň realizáciou úspešnosť navrhovaného opatrenia -

revitalizácia mokrade Valaliky naopak dôjde k vytvoreniu mokraďného biotopu s potravnou ponukou pre

populácia bociany biele. V ponuke je dostatok V ponuke je dostatok V súčasnosti bociany biele vyhovujúcich hniezdnych vyhovujúcich hniezdnych v rámci územia CHVÚ možností (napr. elektrické stĺpy možností (napr. elektrické hniezdia výlučne a komíny opatrené hniezdnymi stĺpy a komíny opatrené v intravilánoch obcí. Projekt podložkami, elektrické Stĺpy, hniezdnymi podložkami, neovplyvní súčasnú ponuku ktoré poskytujú dostatočný elektrické stĺpy, ktoré vyhovujúcich hniezdnych 2.1. Hniezdny biotop rozhľad a rozlet), minimálne 70 poskytujú dostatočný možností. Známe hniezda % hniezd na elektrických rozhľad a rozlet), v okolí R2 nebudú dotknuté stĺpoch je na podložkách, minimálne 50 % hniezd na výstavbou rýchlostnej cesty. minimálne 20 % párov hniezdi elektrických stĺpoch je na mimo intravilánov sídel. podložkách, minimálne 10 % párov hniezdi mimo intravilánov sídel. Nárast aktuálnej priemernej Vyhovujúci stav mokradí V rámci projektu dôjde plochy mokradí vyčísliteľnej za v okolí hniezdísk, čiastočne k zastavaniu posledných 5 rokov, zachovaná je tradičná potravného biotopu. inundačných plôch v území a poľnohospodárska činnosť Realizáciou navrhovaných nárast kosených resp. v okolí hniezdnej lokality. opatrení (revitalizácia mokrade 2.2. Potravný biotop pasených lúk. Valaliky) naopak dôjde k vytvoreniu mokraďného biotopu mimo CHVÚ s potravnou ponukou pre bociany biele hniezdiace

biotop v okolí.

Druh nie je prenasledovaný a Druh nie je prenasledovaný Druh je potenciálne ohrozený ohrozovaný lovom nedochádza a ohrozovaný lovom, kolíziami s dopravou pri love 3.1. Priame ohrozenie k úhynom na elektrických dochádza k občasným na poliach v tesnej blízkosti druhu vedeniach. úhynom na elektrických rýchlostnej cesty.

ohrozenia vedeniach.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 79

Priaznivý stav Kritériá hodnotenia Vplyv projektu na plnenie A – dobrý B – priemerný cieľov ochrany Hniezda nie sú poškodzované Hniezda nie sú Vzhľadom k tomu, že bocian alebo likvidované počas poškodzované alebo biely hniezdi v intravilánoch hniezdneho obdobia, hniezda likvidované počas obcí v okolí trasy R2, možno na elektrických stĺpoch sú hniezdneho obdobia, slabá skonštatovať, že výstavbou 3.2. Ohrozenie podkladané podložkami, údržba/tvorba hniezdnych rýchlostnej cesty nebudú hniezdnych biotopov prípadne po odstránení stanovíšť, väčšinou ovplyvnené ani potenciálne nahradené samostatnou dožívajú. hniezdne biotopy. podložkou.

Záver: Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na bociana bieleho v CHVÚ Košická kotlina bol stanovený ako mierne negatívny (-1).

6.2.1.4 Orol kráľovský (Aquila heliaca)

Ekologické nároky druhu Obýva predhoria a nížiny Slovenska a hniezdi v listnatých a lužných lesoch a v stromoradiach alebo remízkach poľnohospodárskej krajiny na vyšších stromoch (Hudec a Černý, 1977, Danko a Chavko, 2002). Je verný hniezdisku a máva najčastejšie 2 mláďatá. Mladé jedince zimujú v juhovýchodnej Európe, dospelé sa potulujú v okolí hniezdiska. Potravu tvoria stredne veľké cicavce (sysle a chrčky) a mršiny (Hudec a Černý, 1977). Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na východnom Slovensku obýva tento druh Východoslovenskú rovinu a pahorkatinu, Košickú kotlinu a Slovenský kras. Na západnom, resp. juhozápadnom Slovensku obýva pomerne veľké územie od Borskej nížiny a Dolnomoravského úvalu smerom na východ až po Štiavnické vrchy a Ipeľskú pahorkatinu a od Podunajskej roviny a Hronskej pahorkatiny smerom na sever po Biele Karpaty a Strážovské vrchy (Danko a Chavko, 2002). Populácia v SR bola v roku 2002 odhadnutá na 35-40 hniezdnych párov a stúpajúci areálový a populačný trend (Danko a Chavko, 2002). V roku 2003 bola populácia v SR pri identifikácii CHVÚ odhadovaná na 38 hniezdnych párov (Rybanič a kol. 2003). Hniezdna populácia v roku 2013 bola na úrovni 53 párov (Chavko a kol., 2014). Pre roku 2013 -2018 bola hniezdna populácia stanovaná na 75 – 85 hniezdnych párov s rastúcim krátkodobým trendom (ŠOP SR, 2019b). Výskyt v CHVÚ Košická kotlina Populácia v CHVÚ Košická kotlina bola v roku 2003 3 hniezdne páry (Rybanič a kol., 2003) a v roku 2015 je udávaných 4 až 5 hniezdnych párov orlov kráľovských (Karaska a kol., 2015). Hniezdiská sa z ochranárskych dôvodov bližšie nešpecifikujú. Druh hniezdi v okolí aj mimo CHVÚ. Predpokladané vplyvy K priamemu zásahu do hniezdnych ani potravných biotopov orlov kráľovských v CHVÚ Košická kotlina v dôsledku realizácie R2 Šaca - Košické Oľšany nedôjde pretože všetky hniezdne teritóriá a potravné lokality párov z CHVÚ sa nachádzajú mimo projektu a plocha CHVÚ ktorá bude priamo

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 80

zasiahnutá výstavbou R2 nepredstavuje vhodné lovisko pre orla kráľovského vzhľadom na pomerne úzky pruh poľnohospodársky využívanej pôdy medzi areálom US Steel, Haništianskym lesom a železničným koľajiskom. Jednotlivé jedince môžu počas potuliek do okolia zalietavať do priestoru R2 Šaca - Košické Oľšany pričom môže dochádzať ku kolíziám s dopravou. Pravdepodobnosť kolízie na rýchlostnej ceste je však malá. Vplyv projektu na orla kráľovského v CHVÚ Košická kotlina bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

Tabuľka 26 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na orla kráľovského v CHVÚ Košická kotlina

35 - 40 párov (1) Celková veľkosť populácie v SR 53 párov (4) 75 – 85 párov (6)

30-40 párov (6) - Celková veľkosť populácie vo všetkých CHVÚ v SR 56,0% národnej populácie (2)

4-5 párov (5) ~ Veľkosť populácie v CHVÚ Košická kotlina cca.5,5 % národnej populácie

Počet ovplyvnených hniezdnych párov 0 párov

Podiel ovplyvnenej populácie k celkovej populácii v SR 0 %

Podiel ovplyvnenej populácie k populácii v CHVÚ Košická kotlina 0 %

Kumulatívna strata jeho biotopu v CHVÚ Košická kotlina 0 %

Zdroje údajov: (1) Danko,a Chavko, 2002, (2) Karaska a kol., 2015, (3) ŠOP SR, 2014, (4) Chavko, 2014, (5) ŠOP SR, 2014, (6) ŠOP SR 2019b

Vplyv projektu na ciele ochrany CHVÚ Košická kotlina je jednu z najvýznamnejších území pre zachovanie druhu na Slovensku, pričom Slovensko je krajina s druhou najvyššou populáciou orla kráľovského v EÚ (po Maďarsku). Cieľom ochrany je obnova a zachovanie topických a trofických podmienok a zabezpečiť zachovanie aspoň priemerného priaznivého stavu druhu v území na úrovni stupňa B.

Tabuľka 27 Vplyv projektu na ciele ochrany orla kráľovského v CHVÚ Košická kotlina (upravené podľa ŠOP SR, 2018)

Kritériá hodnotenia PRIAZNIVÝ STAV Vplyv projektu na plnenie A – dobrý B – priemerný cieľov ochrany 1.1. Veľkosť 4 a viac párov 3 páry Projekt neovplyvní počet populácie hniezdnych párov v CHVÚ 1.2. Populačný trend Populácia stúpla Populácia je stabilná Projekt neovplyvní v medziročnom populačný trend druhu posúdení a 5 rokov 1.3. Veľkosť areálu V celom CHVÚ V celom CHVÚ Projekt nebude mať vplyv na veľkosť areálu druhu populácia v CHVÚ 1.4. Areálový trend Druh pokrýva 100 % Druh pokrýva 100 % Projekt nebude mať vplyv vhodných biotopov vhodných biotopov na areálový trend druhu v CHVÚ

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 81

1.5. Hniezdna Hniezdna produktivita je Hniezdna produktivita je Projekt nebude mať vplyv produktivita >1 mláďa/hniezdny pár. 1 mláďa/hniezdny pár. na hniezdnu produktivitu druhu v CHVÚ. 2.1. Hniezdny biotop V území sa vyskytuje viac V území sa vyskytuje 80 až Projekt nebude mať vplyv ako 100 ks drevín 100 ks drevín stromovitého na vhodné hniezdne stromy stromovitého vzrastu na vzrastu na každých začatých pre druh v CHVÚ. Lokalita každých začatých 1000 ha 1000 ha územia. Do 500 m pri Haništianskom lese, kde územia. Do 500 m od od týchto stromov nie je dôjde k výrubu lesnej týchto stromov nie je žiadna nadzemná a stromovej vegetácie nie je žiadna nadzemná infraštruktúra, vrátene vhodným hniezdiskom infraštruktúra, vrátane intravilánov obcí. Do 300 druhu. intravilánov obcí metrov od týchto drevín nie a poľovníckych zariadení. sú žiadne poľovnícke zaradenia.

2.2. Potravný biotop Podiel trvalých trávnych Podiel trvalých trávnych Projekt neovplyvní podiel porastov je viac ako 25 % porastov je 15 – 25 % výmery vhodných plodín v rámci

biotop výmery CHVÚ. CHVÚ. Kultúry kukurice, CHVÚ. Dôjde k záberu cca slnečnice a repky 5,7 ha málo kvalitného nepresahujú 50 % výmery potravného biotopu ornej ornej pôdy. pôdy, ktorý orly nevyužívajú.

2.3. Biotopy Podiel úhorov, strnísk, Podiel úhorov, strnísk, Projekt neovplyvni vhodné migrácie, zimovania, lucernovísk tvorí viac ako lucernovísk tvorí 5-15 % biotopy migrácie translokácie 15 % výmery CHVÚ výmery CHVÚ v a zimovania druhu v CHVÚ. v mimohniezdnom období. mimohniezdnom období.

3.1. Priame V CHVÚ neboli V CHVÚ neboli zaznamenané Projekt nespôsobí priame ohrozenie druhu zaznamenané žiadne žiadne nelegálne usmrtenia prenasledovanie druhu. (prenasledovanie, nelegálne usmrtenia druhu, vyrušovanie počas V dôsledku možnej kolízie vyrušovanie) druhu, vyrušovanie počas hniezdenia, poškodzovanie s dopravnými prostriedkami hniezdenia, hniezd a výruby hniezdnych na R2 môže dôjsť k úhynu poškodzovanie hniezd stromov za posledných 5 jedincov. Riziko kolízie na a výruby hniezdnych rokov. Všetky 22 kV rýchlostnej ceste je však pri stromov za posledných 5 elektrické vedenia sú orlovi kráľovskom malé. rokov. Všetky 22 kV technicky ošetrené tak, aby elektrické vedenia sú zabraňovali dosadaniu orlov riešené kabelážou v zemi. na nich a minimálne 50 % je V poľnohospodárstve sa riešených kabelážou v zemi. nepoužívajú žiadne V poľnohospodárstve sa pesticídy nebezpečné pre nepoužívajú žiadne pesticídy vtáky. nebezpečné pre vtáky.

3.2. Deštrukcia Existujúce hniezdne Existujúce hniezdne stromy Projekt nespôsobí hniezdnych stromy a ich okolie je a ich okolie je chránené pred deštrukciu biotopov biotopov v chránené pred výrubom a výrubom a vyrušovaním do v hniezdnych okrskoch domovskom okrsku vyrušovaním do okruhu okruhu 500 metrov druhu v CHVÚ.

ohrozenia 500 metrov vyhlásenou vyhlásenou ochrannou zónou ochrannou zónou na viac na 1 až 5 rokov. ako 5 rokov.

3.3. Deštrukcia V území nedošlo k záberu V území nedošlo k záberu Dôjde k záberu cca 5,7 ha potravných biotopov pôdneho fondu pre stavby pôdneho fondu pre stavby ornej pôdy v CHVÚ medzi a infraštruktúru. V území a infraštruktúru. V území US Steel a Košickým nedošlo k zalesňovaniu nedošlo k zalesňovaniu letiskom, ktorá nie je poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej pôdy aktívnym potravným a záberu a záberu poľnohospodárskej biotopom druhu. poľnohospodárskej pôdy pôdy na pestovanie na pestovanie rýchlorastúcich drevín. rýchlorastúcich drevín. Časť výmery ornej pôdy zostala trvalo nepooraná.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 82

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na orla kráľovského v CHVÚ Košická Kotlina bol stanovený ako mierne negatívny (-1).

6.2.2 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935)

6.2.2.1 Biotop *91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy

Ekologické nároky biotopu Biotop 91G0 sa vyskytuje v panónskej oblasti v nížinách a pahorkatinách, na náplavových terasách pokrytých sprašovými hlinami a v širších dnách kotlín. Porasty tvorí predovšetkým dub letný, v pahorkatinách aj dub zimný s hrabom obyčajným. Pôdy sú hlbšie a dobre zásobené živinami splavenými z vyšších polôh. Tieto lesy majú často narušenú štruktúru porastu dôsledkom výmladkového hospodárenia v minulosti. Pre nenarušené porasty je typické dobre vyvinuté krovinové poschodie. Podrast býva druhovo bohatý, tvorený predovšetkým teplomilnými dubinovými druhmi a druhmi so strednými nárokmi na živiny, pričom prevládajú trávy. Od dubovo- hrabových lesov karpatských sa odlišujú predovšetkým absenciou buka lesného a ostrice chlpatej, ako aj vyšším zastúpením niektorých teplomilných panónskych druhov (Stanová, Valachovič, 2002). Kvalitatívne a kvantitatívne údaje Vyskytuje sa nížinách, pahorkatinách, a kotlinách do výšky 300 m n. m. v južných oblastiach Slovenska (obrázok 11). V oblasti Košickej kotliny je rozšírený len okrajovo a jeho ochrana v rámci ÚEV Haništiansky les prispieva k lepšiemu geografickému pokrytiu tohoto biotopu v rámci panónskeho bioregiómu.

Obrázok 11 Rozšírenie biotopu 91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy na Slovensku (Zdroj www.soprs.sk )

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 83

ŠOP SR (2013) odhaduje celkovú plochu biotopu 91G0 na Slovensku na 12500 ha (7900 ha PAN a 4600 ha ALP). V rámci ÚEV je na Slovensku pokrytých približne 5000 - 8000 ha biotopu. V rámci ÚEV Haništiansky les je biotop 91G0 identifikovaný na výmere 53,57 ha. V tomto území má ŠOP SR aj trvalú monitorovaciu plochu biotopu 91G0 a hodnotenie jeho stavu na lokalite je na základe výsledkov udávané ako 33,% dobrý, 33,3% nedostatočný a 33,3% zlý (www.biomonitoring.sk). Predpokladané vplyvy Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany nezasiahne do ÚEV Haništiansky les ani do biotopu 91G0. I. úsek R2 je naprojektovaný vo vzdialenosti cca 90 - 300 m od hranice ÚEV a je situovaný pozdĺž hranice územia v dĺžke približne 1,3 km. Počas výstavby sa dá očakávať pôsobenie zvýšenej prašnosti a environmentálne opatrenia organizácie výstavby v tomto úseku musia zabezpečiť dostatočnú ochranu lokality pred pôsobením týchto vplyvov (kropenie, ochranné oplotenie hranice záberov smerom k ÚEV. Počas prevádzky dôjde k lokálnemu zvýšeniu emisií z dopravy na R2. Lokalita je už v súčastnosti pod tlakom emisií z blízkej hutníckej výroby v US Steel. Vyhodnotenie vplyvu zvýšených emisií z dopravy na biotop je komplexnejšia otázka, na ktorú zatiaľ neexistuje v odbornej literatúre dostatok štúdií a podkladov. Schopnosť vyrovnať sa zo znečistením ovzdušiach pri rastlinách bude závisieť najmä od kvality pôd, ktoré sú do určitej miery tlmiť negatívne pôsobenie imisií na vegetáciu. Dlhodobé sledovanie lesných porastov v Rakúsku a modelovanie interakcií znečistenia ovzdušia spolu so zmenou klímy (Dirnboeck et al, 2017) poukazuje na fakt, že účinky znečistenia ovzdušia môžu byť v niektorých prípadoch do určitej miery tlmené efektom zmeny klímy a zmenou kolobehu živín. Každopádne pre niektoré biotopy, ako napríklad 91G0 bol pri dlhodobom modeli udržateľnosti biotopu (do roku 2050 a 2100) predpokladaný výrazný pokles jeho prežitia spôsobený najmä účinkami zmeny klímy. Z dôvodu neurčitostí a nedostatku údajov na stanovenie vplyvu znečistenia ovzdušia na biotop 91G0 predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1) projektu R2 v dôsledku zvýšenia znečistenia ovzdušia.

Tabuľka 28 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na biotop 91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy v ÚEV Haništiansky les PAN ALP Spolu Celková plocha biotopu v SR 7900 ha (1) 4600 ha (1) 12500 ha (1) 79 km2 (3) 46 km2 (3) 125 km2 (3) PAN ALP Spolu Celková plocha biotopu vo všetkých ÚEV v SR 3000 - 5000 ha (1) 2000 - 3000 ha 5000 - 8000 ha (1) 30-50 km2 (3) 20 -30 km2 (3) 50 – 80 km2 (3) Plocha biotopu v dotknutom ÚEV 53,5745 ha (2)

Plocha ovplyvneného biotopu 0 ha

Podiel ovplyvnenej plochy biotopu k celkovej ploche 0,0 % biotopu v SR

Podiel ovplyvnenej plochy biotopu k ploche biotopu v 0,0 % dotknutom ÚEV

Kumulatívna strata biotopu v dotknutom ÚEV 0,0 %

Zdroje údajov: (1) ŠOP SR, 2013; (2) SDF, 2019, (3) ŠOP SR, 2019a

Vplyv projektu na ciele ochrany

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 84

Cieľom ochrany je zabezpečiť zlepšenie stavu biotopu Ls2.2 (91G0) Karpatské panónske dubovo-hrabové lesy v ÚEV Haništiansky les za splnenia atribútov prezentovaných v tabuľke 29 nižšie.

Tabuľka 29 Vplyv projektu na ciele ochrany biotopu 91G0 v ÚEV Haništiansky les

Parameter Merateľno Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na dosiahnutie sť hodnota cieľov ochrany

Výmera biotopu ha 53 ha Udržanie výmery Projekt neovplyvní rozlohu biotopu aspoň na 53 ha biotopu.

Zastúpenie Percento najmenej Charakteristická Projekt nezasahuje do biotopu charakteristických pokrytia / 80 % druhová skladba: 91G0 v ÚEV Haništiansky les drevín ha Acer campestre, priamo a teda nemá vplyv na Carpinus betulus, zastúpenie charakteristických Cerasus avium, drevín v rámci biotopu. F. excelsior, Q. petraea agg*, Q. robur agg*, Tilia cordata, Euonymus verrucosus, Ligustrum vulgare, Prunus spinosa *Quercus robur a/alebo Quercus petraea min. 30 %

Pozn.: Hrubším typom písma sú vyznačené dominantné druhy biotopu

Zastúpenie Počet najmenej 3 Charakteristická Projekt nezasahuje do biotopu charakteristických druhov / ha druhová skladba: 91G0 v ÚEV Haništiansky les druhov synúzie Campanula trachelium, priamo a teda nemá vplyv na podrastu Convallaria majalis, zastúpenie charakteristických Corydalis cava, Dactylis druhov podrastu v rámci biotopu. polygama, Lathyrus vernus, Melica uniflora, Melittis melissophyllum, Poa angustifolia, Polygonatum latifolium, Primula veris, Pulmonaria mollis

Zastúpenie Percento Menej ako 1 Udržané minimálne Pri výstavbe navrhovanej stavby alochtónnych (%) zastúpenie môže dôjsť k vzniku vhodných druhov/inváznych pokrytia / alochtónnych druhov príležitostí pre šírenie inváznych druhov drevín a ha a nepôvodných druhov druhov rastlín (odstránenie bylín porastu, násypy zeminy) a tým k ovplyvneniu zastúpenia inváznych druhov v biotope 91G0 v ÚEV Haništiansky les.

Odumreté drevo m3/ha najmenej 40 Potrebné zlepšenie Projekt nemá vplyv na zastúpenie (stojace, ležiace poznania o danom odumretého dreva v ÚEV kmene stromov rovnomerne atribúte v prvých dvoch Haništiansky les. hlavnej úrovne po celej rokoch s limitnou hrúbkou ploche d1,3 najmenej 50 cm)

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 85

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na biotop 91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy v ÚEV Haništiansky les bol stanovený ako mierne negatívny (-1).

6.2.2.2 Podkovár južný (Rhinolophus euryale)

Ekologické nároky biotopu Podkovár južný obýva teplé, lesnaté oblasti v južných predhoriach pohorí. Preferuje krasové oblasti s početnými jaskyňami, prípadne banskými štôlňami a blízkymi zdrojmi vody. Počas zimovania využíva podzemné priestory jaskýň a banských diel. V období mimo zimovania využíva sústavu podzemných a antropogénnych úkrytov (budovy, banské diela). Reprodukčné kolónie sa nachádzajú v jaskyniach, prípadne štôlňach a v poslednom období čoraz častejšie aj v podkroviach budov (napr. kláštor v Jasove). Reprodukčné kolónie môžu zdieľať s inými druhmi netopierov (najmä Rhinolophus ferrumequinum a Myotis emarginatum). Potravu lovia v korunách stromov, krovísk aj v v relatívne hustom stromovom poraste. Lovia mole a ostatný drobný hmyz. Na potravné lokality dokážu zalietať aj pomerne ďaleko od úkrytov. Kvalitatívne a kvantitatívne údaje V rámci Európy má podkovár južný ťažisko rozšírenia v Stredomorí, od Portugalska po Balkán. Populácia na Slovensku je súčasťou samostatnej subpopulácie druhu (severné Maďarsko a južná časť stredného a východného Slovenska), ktorá tvorí najsevernejšiu hranicu rozšírenia druhu. Na Slovensku sa celkovo vyskytol v 18 zo 429 mapovacích kvadrátov DFS (4,2% rozlohy Slovenska). V letnom a prechodnom období využíva 16 mapovacích kvadrátov (3,7% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 245 - 382 m n. m. V zimnom období bol zaznamenaný v 14 mapovacích kvadrátoch (3,2% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 245 - 767 m n. m. Celkový odhad populácie druhu na Slovensku je 124 - 1406 jedincov (ŠOP SR, 2014). ÚEV Haništiansky les podkovár južný využíva ako lokalitu na lov potravy. Na lokalitu zalietavajú jedince z letnej kolónie z oblasti Jasova (pravdepodobne z Jasovského kláštora, ktorý sa nachádza cca 19 - 20 km. Zalietavanie na lokalitu Haništiansky les bolo zaznamenané pri telemetrickom sledovaní jedincov z kolónie (M.Fulín, pers comm.). ŠOP SR predpokladá populáciu 1-10 jedincov (2021), neexistuje však dostatok údajov. Odhad populácie druhu na lokalite vzhľadom na vzdialenosť a prítomnosť dostatku vhodných potravných biotopov v okolí letnej kolónie podkovára južného v Jasove, odhadujeme na 1 - 5 jedincov. Predpokladáme, že druh sa na lokalitu presúva najmä v čase výrazného nárastu potravy (napríklad maximá výskytu populácie niektorých druhov molí a iného nočného hmyzu). Predpokladané vplyvy Vzhľadom na charakter akým druh využíva lokalitu Haništianskeho lesa a fakt, že podkovár južný sa medzi oddychovými a potravnými biotopmi presúva väčšinou pozdĺž stromoradí tesne nad korunami stromov nepredpokladáme priame vplyvy výstavby a prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. K ovplyvneniu môže dôjsť nepriamo znížením kvality biotopu, ktoré by malo vplyv na potravnú ponuku pre podkovára južného na lokalite. Na jednoznačný záver o takomto znížení nie

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 86

je dosť podkladov, a preto na základe princípu predbežnej opatrnosti predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 30 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na podkovára južného (Rhinolophus euryale) v ÚEV Haništiansly les (odhad populácie údávaný v jedincoch) PAN ALP Spolu Celková veľkosť populácie druhu v SR 7 – 303 (1), (3) 117 – 1103 (1),(3) 124 – 1406 (1), (3) PAN ALP Spolu Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR 4 – 269 (1), (3) 92 – 850 (1), (3) 96 – 1119 (1)

Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV 1 - 10 jedincov (nepravidelný lov potravy)

Počet ovplyvnených jedincov 0

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii 0 druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v 0 % dotknutom ÚEV

Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 jedincov Zdroje údajov: (1) ŠOP SR, 2013; (2) SDF, 2019, (3) ŠOP SR, 2019a

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany druhu podkovár južný (Rhinolophus euryale) je v prípade populácie zistenie veľkosti populácie a v prípade biotopu druhu zachovanie súčasnej výmery potenciálneho reprodukčného/potravného biotopu.

Tabuľka 31 Vplyv projektu na ciele ochrany podkovára južného v ÚEV Haništiansky les

Vplyv projektu na Parameter Merateľnosť Cieľová hodnota Doplnkové informácie dosiahnutie cieľov ochrany Odhaduje sa len Projekt nebude mať Neznáma, bude náhodný výskyt vplyv na populáciu definovaná po 2 (zaznamenanie 1 až 10 druhu v ÚEV (bez veľkosť populácie počet jedincov ročnom jedincov), je potrebný ohľadu na potrebu monitoringu stavu monitoring stavu monitoringu. populácie v území. populácie druhu. Lesné biotopy v celom Projekt nebude mať Rozloha území – poskytujú vplyv na biotop druhu v potenciálneho lokality na ÚEV. Najbližšia reprodukčného/ ha 119 ha rozmnožovanie, vzdialenosť od R2 Šaca potravného potravné biotopy a – Košické Oľšany bude biotopu úkrytové biotopy

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na podkovára južného v ÚEV Haništiansky les bol stanovený ako mierne negatívny (-1).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 87

6.2.3 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944)

V rámci ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944) boli identifikované možné vplyvy na druhy rýb v území, ktoré by mohli byť dotknuté nepriamymi vplyvmi súvisiacimi s potenciálnym znečistením alebo dokonca možnou haváriou počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany v mieste kríženia projektu s Hornádom alebo jeho prítokmi, pričom rozsah tejto havárie by musel mať vplyv na vzdialenosť cca 9,2 km po toku. Pravdepodobnosť mimoriadnej havarijnej udalosti, pri dodržaní všetkých právnych predpisov a krízových postupov pri takýchto udalostiach, je minimálna.

6.2.3.1 Mrena karpatská (Barbus carpathicus) Ekologické nároky druhu Vyskytuje sa od málo prúdivých a zabahnených potokov až po rýchlo tečúce hlbšie úseky podhorských tokov, ale aj v jazerách a údolných nádržiach. Reofilný a litofilný druh, ktorý neochraňuje potomstvo. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku sa vyskytuje v povodí Hrona, Ipľa, Tisy (Topľa, Laborec, Ondava, Torysa, Hornád, Slaná) a Visly (Dunajec, Poprad). Je uvádzaná zo siedmich území európskeho významu, čo evokuje jej vzácnosť. V skutočnosti je mrena karpatská na východnom Slovensku najbežnejším druhom v podhorských úsekoch riek. Predpokladané vplyvy Mrena karpatská je pomerne odolná proti znečisteniu organického pôvodu, menej proti chemickému znečisteniu. K negatívnemu vplyvu (k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre) môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. To môže mať negatívny vplyv na populáciu mreny karpatskej. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. Bežné znečistenie z obdobia výstavby a prevádzky by nemalo byť v ÚEV Hornádske meandre už významné. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 32 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na mrenu karpatskú (Barbus carpathicus) v ÚEV Hornádske meandre PAN 10 tis. – 50 tis. ALP 100 tis. – 1 mil. Spolu 110 tis. – 1,05 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov mil. jedincov 74 1x1 km štvorcov 164 1x1km štvorcov 238 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV PAN 11 1x1km ALP 48 1x1km Spolu 59 1x1km v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV (2) 500 – 2000 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej < 0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1% druhu v dotknutom ÚEV

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 88

Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 %

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (2) ŠOP SR, 2019c

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany mrena karpatská (Barbus carpathicus) v SKUEV0944 Hornádske meandre je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 33 nižšie.

Tabuľka 33 Vplyv projektu na ciele ochrany mreny karpatskej v ÚEV Hornádske meandre

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >50 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť (Szepesi et al. 2015, Koščo populácie druhu. jedincov na nepubl. údaj, 2019) dosahoval 100 m druh v hlavnom toku rieky monitorovanéh Hornád pod Košicami o úseku toku subdominantné zastúpenie (CPUE) (4,9%). Ide o druh s pomerne veľkou ekologickou plasticitou, dobre prispôsobujúci sa zmenenými ekologickým podmienkam toku.

Zastúpenie % na 1km toku >30 Jedná sa o reofilný druh Projekt nespôsobí ovplyvnenie vhodných obývajúci dno menších až mezohabitatov druhu ani z mezohabitatov stredne veľkých podhorských pohľadu kvantity (nebudú tu v hodnotenom riek. Preferuje prúdivé biotopy vykonané regulácie) ani kvality úseku toku s tvrdým štrkovitým dnom. (nezmení sa substrát). Dôležitá je preň dostatočná hydromorfologická členitosť toku, najmä zastúpenie perejnatých úsekov so štrkovými lavicami a tiahlymi prúdmi.

Pozdĺžna Počet 8 Pre umožnenie migrácie druhu Projekt nevytvorí novú kontinuita toku funkčných je potrebné spriechodnenie migračnú bariéru, čomu bude spriechodnení alebo odstránenie migračných prispôsobená konštrukcia migračných bariér na toku Hornád a rieke priečnych stabilizačných bariér Torysa, a to aj v úseku mimo prahov SO 211 a SO 241-00. ÚEV.

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Druh je schopný tolerovať Bežné znečistenie z obdobia kvality mierne organické znečistenie výstavby a prevádzky by povrchových vody, je však potrebné nemalo byť v ÚEV Hornádske vôd (SHMU) zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu meandre významné. vody s ohľadom na iné druhy citlivé na znečistenie vyhovujúce v zmysle platných metodík na hodnotenie stavu kvality povrchových vôd. (http://www.shmu.sk/sk/?page =1&id=kvalita_povrchovych_v od)

* CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort)

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 89

Poznámka: Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31– 38

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v ÚEV Hornádske meandre na mrenu karpatskú bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.3.2 Pĺž podunajský (Cobitis elongatoides1) Ekologické nároky druhu Vyskytuje sa v stojatých a tečúcich vodách, kde preferuje pomalšie úseky s výskytom sedimentu alebo porastu rastlín, a to od podhorských tokov až po nížinné rieky, ramená, ale aj melioračné kanály. Typickým biotopom sú piesčité úseky v ústiach pomaly tečúcich riek alebo potoky s piesči- tým dnom, kde je väčšinu dňa až po oči zahrabaný v piesku. Aktívnejší je počas noci. Zahrabaný do dna uniká pozornosti, preto sa vo všeobecnosti predpokladá, že je veľmi vzácny. Neresí sa v apríli až júni v mierne tečúcej vode nad piesčitým substrátom s drobným porastom rastlín, lepkavé ikry kladie v plytkej vode na kamene alebo rastliny. Živí sa živočíchmi dna, ktoré loví „preosievaním" piesku cez žiabre. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku sa vyskytuje v riekach Dunaj, Malý Dunaj, v tokoch na Žitnom ostrove, ďalej v riekach Rudava, Malina, Nitra, Nitrica, Žitava, Turiec, Slatina, Morava, Perec, Paríž, Váh, Dudváh, Rimava, Ipeľ, Slaná, Muráň, Bodra, Hornád, Olšava, Turňa, Torysa, Ondava, Trnávka, Bodrog, Laborec, Uh, Tisa, Okna, Čierna voda alebo Latorica. Druh sa vyskytuje na 17 územiach európskeho významu, čo signalizuje skutočnosť, že nie je takým vzácnym druhom, ako sa predpokladalo. Pĺž žijúci na Slovensku v povodí Dunaja bol donedávna považovaný za pĺža severného (Cobitis taenia). Na základe genetických analýz využívajúcich molekulárne metódy by sme mali väčšinu populácie vyskytujúcej sa na Slovensku považovať za pĺža podunajského (Cobitis elongatoides).. Predpokladané vplyvy Druh ohrozujú meliorácie (najmä napriamovanie tokov likviduje typické biotopy tohto druhu) aj znečisťovanie tokov. K negatívnemu vplyvu (k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre) môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. To môže mať negatívny vplyv na populáciu pĺža podunajského. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. Bežné znečistenie z obdobia výstavby a prevádzky by nemalo byť v ÚEV Hornádske meandre už významné. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

1 Pĺž žijúci na Slovensku v povodí Dunaja bol donedávna považovaný za pĺža severného (Cobitis taenia). Na základe genetických analýz využívajúcich molekulárne metódy by sme mali väčšinu populácie vyskytujúcej sa na Slovensku považovať za pĺža podunajského (Cobitis elongatoides). Popri diploidných populáciách boli objavené jedince triploidné a tetraploidné, pri ktorých jedna sada chromozómov má pôvod v druhu Cobitis tanaitica. Slovenské populácie pĺža preto genetici označujú ako diploidno-polyploidný hybridný komplex Cobitis elongatoides x Cobitis tanaitica. V triploidných a tetraploidných populáciách sa zistili takmer výlučne samice, ktoré sa rozmnožujú gynogenézou.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 90

Tabuľka 34 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža podunajského (Cobitis elongatoides / C. taenia) v ÚEV Hornádske Meandre PAN 120 tis. – 400 ALP 30 tis. – 100 Spolu 150 tis. – 500 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) tis. jedincov tis. jedincov tis. jedincov 72 1x1 km štvorcov 19 1x1km štvorcov 91 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 25 1x1km ALP 5 1x1km Spolu 30 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (2) 1000 – 5000 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii >1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 %

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (2) ŠOP SR, 2019c

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany pĺž podunajský (Cobitis elongatoides / C. taenia) v SKUEV0944 Hornádske meandre je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke nižšie.

Tabuľka 35 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža podunajského v ÚEV Hornádske meandre

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na dosiahnutie hodnota cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >10 Podľa dostupných údajov (Szepesi Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť et al. 2015) dosahoval druh v populácie druhu. jedincov na hlavnom toku rieky Hornád pod 100 m Košicami subrecedentné monitorovan zastúpenie (0,9 %). Nízke ého úseku relatívne zastúpenie druhu môže toku (CPUE) čiastočne súvisieť i so zmenenými ekologickými podmienkami toku (napr. vplyv VN Ružín, odrezanie meandrov, skrátenie toku, zrýchlenie prúdenia, zmena štruktúry sedimentov).

Zastúpenie % na 1 km >10 Druh preferuje menej prúdivé Projekt nespôsobí ovplyvnenie vhodných toku plytké až stredne hlboké biotopy s mikrohabitatov druhu ani z mikrohabitatov piesčitým dnom a akumuláciami pohľadu kvantity (nebudú tu v hodnotenom jemných sedimentov, do ktorých vykonané regulácie) ani kvality úseku toku sa zahrabáva. Pre výskyt druhu je (nebude dlhodobo zmenený preto kľúčová prítomnosť charakter sedimentácie). dostatočne veľkého nánosu jemných sedimentov (piesok, bahno).

Pokryvnosť % ≈5 Podľa niektorých prác (napr. Projekt neovplyvní pokryvnosť submerznej Bohlen 2003), reprodukčná submerznej alebo litorálnej a/alebo aktivita druhu korelovala s vegetácie.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 91

litorálnej denzitou vegetácie. Rastliny vegetácie (submerzné makrofyty) alebo ich zvyšky sú dôležité, ako reprodukčný (neresový) substrát. Podľa publikovaných zdrojov, druh využíva na reprodukciu aj litorálnu vegetáciu, napr. Saggittaria sp.

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných (Szepesi et al. 2015) možno inváznych druhov rýb. a inváznych zastúpenie inváznych a druhov rýb v nepôvodných druhov v ichtyocenóze predmetnom úseku rieky Hornád hodnotiť ako zanedbateľné (0.1 %). Je však potrebné ich výskyt monitorovať.

Kvalita vody Monitoring vyhovujú Druh schopný tolerovať i mierne Bežné znečistenie z obdobia kvality ce organické znečistenie vody. S výstavby a prevádzky by nemalo povrchových ohľadom na iné druhy citlivé na byť v ÚEV Hornádske meandre vôd (SHMU) znečistenie, je však potrebné v významné. území zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu povrchovej vody. Vyžaduje sa zachovanie stavu vyhovujúce v zmysle platných metodík na hodnotenie stavu kvality povrchových vôd. (http://www.shmu.sk/sk/?page=1& id=kvalita_povrchovych_vod)

* CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Bohlen, J., 2003: Spawning habitat in the spined loach, Cobitis taenia (Cypriniformes: Cobitidae). • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v ÚEV Hornádske meandre na pĺža podunajského bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.3.3 Hrúz Vladykov (bieloplutvý) (Romanogobio vladykovi2) Ekologické nároky druhu Žije v húfoch, obvykle zložených z rovnako veľkých rýb. Obýva hlbšie, menej prúdivé úseky hlavného toku nížinných riek a ich ramien. Nevyhýba sa ani ílovitým a bahnistým miestam. V Dunaji a jeho ramenách bol pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo hojnejší ako hrúz škvrnitý. Pre svoj hojný výskyt bol významnou zložkou potravy dravcov. Je reofilný, psamofilný, ikru neochraňujúci druh. Neresí sa koncom mája až začiatkom júna. Patrí k druhom s postupným dozrievaním ikier a viacdávkovým neresom , samice sa neresia v 3 - 4 dávkach. Aktívne sú najmä za súmraku a v noci. Požierajú rôzne živočíchy dna. Je krátkovekou rybou, dožíva sa dvoch až troch rokov.

2 V minulosti používaný názov bol Gobio albipinnatus.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 92

Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Je rozšírený v povodí Dunaja a Tisy (Dunaj, Malý Dunaj, Morava, Váh, Vlára, Dudváh, Blava, vodná nádrž Veľké Kozmálovce, Hron, Nitra, Žitava, Krupina, Štiavnička, Slatina, Ipeľ, Bodva, Ida, Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Čierna voda, Uh, Latorica, Tisa, Bodrog, Ublianka). Západnou hranicou jeho výskytu je rieka Morava. Hoci je tento druh uvádzaný na 39 územiach európskeho významu, v skutočnosti je dnes veľmi vzácny. Predpokladané vplyvy Druh ohrozujú regulácie tokov a zásahy do ich prirodzeného charakteru a znečisťovanie. K negatívnemu vplyvu (k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre) môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. To môže mať negatívny vplyv na populáciu hrúza Vladykovho. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. Bežné znečistenie z obdobia výstavby a prevádzky by nemalo byť v ÚEV Hornádske meandre už významné. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 36 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Vladykovho (Romanogobio vladykovi) v ÚEV Hornádske Meandre PAN 5 tis. – 10 tis. ALP 5 tis. – 10 tis. jedincov Spolu 10 tis. – 20 tis. Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov 104 1x1 km 140 1x1km štvorcov 36 1x1km štvorcov štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 44 1x1km ALP 14 1x1km Spolu 58 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (2) 50 – 100 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov (<1%) Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0%

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (2) ŠOP SR, 2019c

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany hrúza Vladykovho (Romanogobio vladykovi) v SKUEV0944 Hornádske meandre je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 37 nižšie.

Tabuľka 37 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Vladykovho v ÚEV Hornádske meandre

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 93

Veľkosť Relatívna >5 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť (Csipkés et al. 2015) dosahoval populácie druhu. jedincov na 100 druh v hlavnom toku rieky m Hornád pod Košicami monitorovaného subrecedentné zastúpenie úseku toku (0,4%). Nízke relatívne (CPUE) zastúpenie druhu môže súvisieť so zmenenými ekologickými podmienkami toku (napr. vplyv VN Ružín, odrezanie meandrov, skrátenie toku, zrýchlenie prúdenia, migračné bariéry).

Zastúpenie % na 1 km toku >30 Jedná sa síce o reofilný druh Projekt nespôsobí vhodných obývajúci dno veľkých a stredne ovplyvnenie mezohabitatov mezohabitatov veľkých nížinných riek, avšak druhu ani z pohľadu kvantity preferuje menej prúdivé biotopy (nebudú tu vykonané s piesčitým dnom (Kottelat and regulácie) ani kvality Freyhof 2007). Cez deň sa (nezmení sa substrát). zdržiava v hlbších úsekoch toku a po zotmení vychádza na plytčiny (Horváth et al. 2012). Dôležitá je preň dostatočná hydromorfologická členitosť toku, najmä zastúpenie hlbších tôní s pomalým prúdom, striedajúcich sa s plytkými perejnatými úsekmi, štrkopiesčitými lavicami a pod.

Pokryvnosť % ≈ 70 Druh uprednostňuje prirodzené Projekt nezmení pokryvnosť stromovej a prírode blízke rieky, často stromovej vegetácie na vegetácie na zatienené stromovým brehovým brehoch ÚEV. brehoch porastom.

Pozdĺžna Počet funkčných 8 Pre zabezpečenie integrity Projekt nevytvorí novú kontinuita toku spriechodnení fragmentovaných populácií migračnú bariéru. migračných druhu je potrebné zabezpečiť bariér funkčné spriechodnenie alebo odstránenie migračných bariér na toku Hornád a rieke Torysa

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných (Csipkés et al. 2015) možno inváznych druhov rýb. a inváznych zastúpenie inváznych a druhov rýb v nepôvodných druhov v ichtyocenóze predmetnom úseku rieky Hornád hodnotiť ako zanedbateľné (0.1 %). Je však potrebné ich výskyt monitorovať.

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Druh je schopný tolerovať Bežné znečistenie z kvality mierne organické znečistenie obdobia výstavby a povrchových vody. Je však potrebné prevádzky by nebude vôd (SHMU) zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu vzhľadom na vzdialenosť po vody s ohľadom na ostatné toku (9,2 km) v ÚEV druhy citlivé na znečistenie v Hornádske meandre zmysle platných metodík na významné. hodnotenie stavu kvality povrchových vôd. (http://www.shmu.sk/sk/?page= 1&id=kvalita_povrchovych_vod) * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort)

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 94

Poznámka: • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38 • Horváth, J., Pekárik, L., Hajdú, J., Tomeček, J., 2012: Fish diversity of the lowland stretches of Morava and Váh rivers (Danube drainage, Slovakia). Pisces Hungarici 6: 95-100. • Kottelat, M. and J. Freyhof, 2007. Handbook of European freshwater fishes. Publications Kottelat, Cornol and Freyhof, Berlin. 646 pp. (Ref. 59043)

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Hornádske meandre na hrúza Vladykovho bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.3.4 Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii3) Ekologické nároky druhu Obýva plytké prúdivejšie úseky a prahy v riekach podhorskej zóny s kamenitým dnom v nadmorskej výške okolo 200 m. Vyskytuje sa v prúdoch, ale na menej exponovaných miestach ako hrúz fúzatý. Vyžaduje menšie plytké pereje a prúdy so štrkovitým a piesčitým dnom. Je aktívny najmä podvečer, ale aj počas dňa. Je reofilný, čas neresu sa zhoduje s časom neresu ostatných hrúzov a prebieha v závislosti od teploty vody v máji až júni. Nároky na kvalitu vody má podobné ako hrúz fúzatý. Žije v malých skupinách alebo jednotlivo. Je všežravý, požiera hlavne rôzne živočíchy dna, najčastejšie prúdom splavované živočíchy. Je krátkoveký, dožíva sa troch, maximálne piatich rokov života. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje V minulosti bol druh uvádzaný v riekach Dunaj, Hron, Rimava, Váh, Kysuca, Krupina, Štiavnička, Čierna Orava, Jelešná, Ipeľ, Rimava, Blh, Slaná, Hornád, Torysa, Ondava, Topľa, Tisa, Uh, Ulička, Ublianka, Bodva, Laborec. Druh sa oficiálne vyskytuje na 16 územiach európskeho významu, pretože databáza naturovských druhov ŠOP SR bola zostavená na základe literatúry udávajúcej stav v období pred 30 - 50 rokmi. V skutočnosti je v súčasnosti hrúz Kesslerov najvzácnejší z ohrozených hrúzov. Jeho výskyt je oveľa zriedkavejší, ako je oficiálne uvádzané, pretože sa často zamieňa s hrúzom Vladykovým. Hoci sa uvádza z Ipľa, Slanej a Blhu, najpočetnejšie populácie sa doposiaľ zachovali v povodí Tisy a Bodrogu, v Laborci, Uličke a Ubli. Predpokladané vplyvy Druh ohrozuje ťažba štrku a rôzne regulácie, zásahy do prirodzeného charakteru toku v úsekoch reálneho a predpokladaného výskytu. K negatívnemu vplyvu (k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre) môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. To môže mať negatívny vplyv na populáciu hrúza Kesslerovho. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. Bežné znečistenie z obdobia výstavby a prevádzky by nemalo byť v ÚEV Hornádske meandre už významné. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

3 V minulosti používaný názov bol Gobio kessleri. Posledné genetické výskumy naznačujú, že systematické zaradenie hrúzov bude potrebné revidovať. Situáciu sťažuje skutočnosť, že hrúz Kesslerov sa kríži s hrúzom fúzatým (Romanogobio uranoscopus), a predpokladá sa, že aj s hrúzom škvrnitým (Gobio gobio).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 95

Tabuľka 38 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Kesslerovho (Romanogobio kesslerii) v ÚEV Hornádske Meandre PAN 500 – 1000 ALP 100 – 500 Spolu 600 – 1500 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov 147 1x1km štvorcov 36 1x1 km štvorcov 21 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 9 1x1km ALP 7 1x1km Spolu 16 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (2) 0 – 10 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov čiastočne dotknuté (<1%) Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <0,1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 %

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (2) ŠOP SR, 2019c

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany je zlepšiť stav druhu hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii) do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 39 nižšie.

Tabuľka 39 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Kesslerovho v ÚEV Hornádske meandre

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť populácie Relatívna >10 Podľa dostupných aktuálnych Projekt neovplyvní veľkosť početnosť údajov (Koščo nepubl. údaj, populácie. jedincov na 100 m 2019; Szepesi et al. 2015) monitorovaného dosahoval druh v rieke Hornád úseku toku pri Košiciach recedentné až (CPUE) subrecedentné zastúpenie (0,4-2%). Početnosť druhu je úmerná miere antropického ovplyvnenia toku a v sledovaných úsekoch kolísala v rozsahu 5-7 jedincov na monitorovaný úsek.

Zastúpenie % na 1 km toku ≥ 30 Jedná sa o reofilný druh Projekt nespôsobí ovplyvnenie vhodných mikro- a obývajúci dno podhorských mikro- ani mezohabitatov mezohabitatov v tokov. Preferuje prúdivé druhu ani z pohľadu kvantity hodnotenom biotopy s tvrdým štrkovitým (nebudú tu vykonané úseku toku dnom. Dôležitá je preň regulácie) ani kvality (nezmení dostatočná hydromorfologická sa substrát). členitosť toku, najmä dostatočné zastúpenie prirodzených úsekov toku s plytkými perejami, štrkovými lavicami, brodmi, ostrovmi a pod.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 96

Pozdĺžna Počet funkčných 8 Pre zabezpečenie integrity Projekt nevytvorí novú kontinuita toku spriechodnení fragmentovaných populácií migračnú bariéru. migračných bariér druhu je potrebné zabezpečiť funkčné spriechodnenie migračných bariér na toku Hornád a na rieke Torysa, a to aj v úseku mimo ÚEV.

Kvalita vody Monitoring kvality vyhovujú Druh je pomerne náročný na Bežné znečistenie z obdobia povrchových vôd ce kvalitu vody (Černý 2011) – v výstavby a prevádzky by (SHMU) zmysle výsledkov sledovani nemalo byť v ÚEV Hornádske stavu kvality vody v toku meandre významné. Hornád sa vyžaduje zachovanie stavu vyhovujúce v zmysle platných metodík na hodnotenie stavu kvality povrchových vôd. (http://www.shmu.sk/sk/?page =1&id=kvalita_povrchovych_vo d)

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných a (Szepesi et al. 2015) možno inváznych druhov rýb. inváznych druhov zastúpenie inváznych a rýb v ichtyocenóze nepôvodných druhov v predmetnom úseku rieky Hornád hodnotiť ako zanedbateľné (0.1 %). Je však potrebné ich výskyt monitorovať.

* CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Černý, J., 2011: Ryby. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 234-284. • Koščo, J., 2005: Hrúz Kesslerov (Gobio kessleri). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica. • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v ÚEV Hornádske meandre na hrúza Kesslerovho bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.3.5 Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus4) Ekologické nároky druhu Hrúz fúzatý žije v podhorských úsekoch potokov a riek s hlbšími prúdmi a menším spádom, v perejovitých štrkových laviciach. Nachádzame ho najčastejšie v podhorských potokoch a riekach v hĺbke 15 - 50 cm, s rýchlosťou prúdu od 50 do 140 cm/s. Žije v malých skupinkách. Pre svoje malé rozmery, sfarbenie a spôsob života často uniká pozornosti. Je to typický reofil, náročný na obsah kyslíka a čistotu vody. Chýba v tichých úsekoch, aké obýva hrúz Kesslerov. Neresí sa koncom

4 V minulosti používaný názov bol Gobio uranoscopus. Posledné genetické výskumy naznačujú, že systematické zaradenie hrúzov bude potrebné revidovať. Situáciu sťažuje skutočnosť, že hrúz fúzatý sa často kríži s hrúzom Kesslerovým, ktorý je morfologicky ťažko odlíšiteľný od hrúza bieloplutvého.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 97

mája až začiatkom júna. Živí sa rôznymi bentickými organizmami, najčastejšie larvami vodného hmyzu. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku je rozšírený v riekach Bodva, Topľa, Ondava, Laborec, Torysa, Hornád, Dunaj, Orava, Váh, Vlára, Ulička. Druh sa vyskytuje na 8 územiach európskeho významu, čo budí dojem, akoby bol na Slovensku pomerne rozšírený. Na západnom a strednom Slovensku sa však v súčasnosti nevyskytuje, hoci ho pred 30 - 40 rokmi zistili v Dunaji, na sútoku Váhu a Oravy a vo Vláre. Hojnejšie sa vyskytuje na východnom Slovensku v Laborci, Uličke a Ubli. Podľa prieskumov Kuxa v rokoch 1958 - 1964 sa na takmer nedotknutých tokoch východného Slovenska hrúz fúzatý vyskytoval dosť často, pričom už vtedy bola početnosť tohto hrúza malá. V priemere bol na celkovej početnosti osádky rýb zastúpený len 1 - 4 %. Na tých istých lokalitách Kirka a kol. v rokoch 1976 - 1977 zistili, že v niektorých tokoch alebo ich úsekoch celkom vymizol a tam, kde sa vyskytuje, jeho početnosť silne poklesla. Prieskumy v rokoch 2002 - 2008 (Černý a Švátora) potvrdili jeho nízku početnosť vo všetkých východoslovenských riekach. Predpokladané vplyvy Druh vyžaduje prítomnosť štrkových lavíc (prahov), preto je ťažba štrku kľúčovým decimujúcim faktorom. Zastaviť je potrebné aj ďalšiu fragmentáciu toku a zmeny lotických úsekov riek na lenitické. Realizácia projektu nebude spôsobovať vplyvy takéhoto charakteru. K negatívnemu vplyvu (k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre) môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. To môže mať negatívny vplyv na populáciu hrúza fúzatého. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. Bežné znečistenie z obdobia výstavby a prevádzky by nemalo byť v ÚEV Hornádske meandre už významné. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 40 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza fúzatého (Romanogobio uranoscopus) v ÚEV Hornádske Meandre PAN 100 – 500 ALP 100 – 1000 Spolu 200 – 1500 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov 19 1x1km štvorcov 7 1x1 km štvorcov 12 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 3 1x1km ALP 2 1x1km Spolu 5 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (2) 10 – 50 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov čiastočne (<1%) Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (2) ŠOP SR, 2019c

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 98

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany hrúz fúatý (Romanogobio uranoscopusI) v SKUEV0944 Hornádske meandre je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 41 nižšie.

Tabuľka 41 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza fúzatého v ÚEV Hornádske meandre

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na dosiahnutie hodnota cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >10 Podľa aktuálnych údajov (Koščo Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť nepubl. údaj, 2019) mal druh v populácie druhu. jedincov na rieke Hornád pri Košiciach 100 m recedentné zastúpenie (1,6 %). monitorované Na základe historických údajov ho úseku toku zo 60 tych rokov 20. storočia (CPUE) (pozri Černý 2011), bola početnosť tohto druhu v tokoch východného Slovenska už v tom čase malá (len 1-4% obsádky).

Zastúpenie % na 1km >20 Jedná sa o reofilný druh Projekt nespôsobí ovplyvnenie vhodných toku obývajúci dno podhorských mikro- a mezohabitatov druhu mikro- a tokov. Preferuje prúdivé biotopy ani z pohľadu kvantity (nebudú mezohabitat s tvrdým štrkovitým dnom. tu vykonané regulácie) ani ov v Dôležité je preto najmä kvality (nezmení sa substrát). hodnotenom dostatočné zastúpenie úseku toku perejnatých úsekov so štrkovými lavicami.

Pozdĺžna Počet 8 Pre zabezpečenie integrity Projekt nevytvorí novú kontinuita funkčných fragmentovaných populácií migračnú bariéru. toku spriechodnení druhu je potrebné zabezpečiť migračných funkčné spriechodnenie bariér migračných bariér na toku Hornád a na rieke Torysa

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Vyžaduje sa zachovanie stavu Bežné znečistenie z obdobia kvality vyhovujúce v zmysle platných výstavby a prevádzky by povrchových metodík na hodnotenie stavu nemalo byť v ÚEV Hornádske vôd (SHMU) kvality povrchových vôd. meandre významné. (http://www.shmu.sk/sk/?page= 1&id=kvalita_povrchovych_vod)

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodnýc (Szepesi et al. 2015) je inváznych druhov rýb. h a zastúpenie inváznych a inváznych nepôvodných druhov v druhov rýb v predmetnom úseku nízke (0.1 ichtyocenóze %). Je však vhodné ich monitorovať.

* CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) • Černý, J., 2011: Ryby. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 234-284. • Koščo, J., 2005: Hrúz fúzatý (Gobio uranoscpus). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, p. 468-469. • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 99

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v ÚEV Hornádske meandre na hrúza fúzatého bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.3.6 Lopatka dúhová (Rhodeus amarus5) Ekologické nároky druhu Hojný druh v pomaly tečúcich a stojatých vodách s výskytom lastúrnikov. Obýva rybníky, jazerá, ramená, ale aj pomaly tečúce nížinné úseky riek. Je to eurytopný, potomstvo schovávajúci, ostrakofilný druh. Je to veľmi pohyblivý druh žijúci v húfoch. Pohlavne dospieva už v 1. roku života, keď je schopný sa aj výnimočne neresiť. Neres je dávkovitý, preto je neresové obdobie veľmi dlhé, trvá od konca apríla až do začiatku augusta. Dospelé jedince sa živia predovšetkým planktónom, ale prijímajú aj živočíšnu a rastlinnú potravu z dna a hladiny, vláknité riasy, rozsievky a rastlinný detrit. Lopatka je veľmi aktívna, potravu prijíma aj v zime. Hoci je celé leto verná svojmu teritóriu, v zime vyhľadáva prúdivejšie úseky riek. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Obýva Dunaj a jeho ramená, Malý Dunaj, Žitný ostrov, rieky Morava, Hron, Slatina, Blava, Sikenica, Váh, Turiec, Nitra, Žitava, Ipeľ, Rimava, Orava, Slaná, Bodva, Turňa, Hornád, Torysa, Olšava, Topľa, Ondava, Trnávka, Laborec, Cirocha, Ublianka, Uh, Čierna voda, Latorica, Okna, Bodrog, Tisa. Vyskytuje na 48 územiach európskeho významu. Predpokladané vplyvy Výskyt druhu na lokalite je podmienený prítomnosťou lastúrnikov. Vzhľadom na krátkovekosť lopatiek v prípade chemického znečistenia prostredia, na ktoré sú citlivé aj korýtka, môže tento druh v krátkom čase z postihnutého úseku úplne vymiznúť. Lopatka sa pôvodne vyskytovala nielen v nížinných, ale aj horských tokoch a to všade tam, kde žili korýtka (Unio), ktorým pri nerese dáva prednosť. V súčasnosti je jej početnosť nižšia a výskyt v dôsledku znečisťovania ostrovčekovitý. K negatívnemu vplyvu (k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre) môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. To môže mať negatívny vplyv na populáciu lopatky dúhovej. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. Bežné znečistenie z obdobia výstavby a prevádzky by nemalo byť v ÚEV Hornádske meandre už významné. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

5 V minulosti používaný vedecký názov bol Rhodeus sericeus amarus

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 100

Tabuľka 42 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na lopatku dúhovú (Rhodeus amarus) v ÚEV Hornádske Meandre PAN 100 tis. – 1 mil. ALP 10 tis. – 100 Spolu 110 tis. – 1,1 jedincov Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) tis. jedincov mil. jedincov 273 1x1 km 59 1x1km štvorcov 332 1x1km štvorcov štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 73 1x1km ALP 16 1x1km Spolu 89 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (2) 100 – 1000 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 %

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (2) ŠOP SR, 2019c

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany je zlepšiť stav druhu lopatka dúhová (Rhodeus amarus / R. sericeus amarus) v území SKUEV0944 Hornádske meandre, v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 43 nižšie.

Tabuľka 43 Vplyv projektu na ciele ochrany lopatky dúhovej v ÚEV Hornádske meandre

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie hodnota

Veľkosť Relatívna >30 Podľa aktuálnych údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť na (Koščo 2019 nepubl.) druh populácie druhu. 100m dosahoval v území relatívne monitorovaného zastúpenie 25 jedincov na úseku CPUE* monitorovaný úsek a dominanciu 8-11% (Szepesi et al. 2015).

Zastúpenie % sezónne 30 Lopatka je limnofilným druhom Projekt nespôsobí ovplyvnenie vhodných prepojených ryby, preferujúcim stojaté a mezohabitatov druhu ani z mezohabitat aluviálnych pomaly tečúce vody. Zlepšenie pohľadu kvantity (nebudú tu ov vodných útvarov podmienok prežívania vykonané regulácie) ani kvality populácie druhu je možné (nezmení sa substrát). zabezpečiť obnovou sezónne komunikujúcich aluviálnych vôd s pomalým prúdom vody alebo stojatou vodou, jemným sedimentom a výskytom korýtok.

Dominancia % 0-1% Je potrebné monitorovať Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodnýc zastúpenie inváznych a inváznych druhov rýb. h a nepôvodných druhov v iváznych aluviálnych vodách. Vysoké druhov rýb zastúpenie inváznych a

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 101

nepôvodných druhov, ako napr. Pseudorasbora parva, Carassius gibelio, Lepomis gibbosus, môže indikovať nepriaznivé podmienky (narušenie konektivity a vodného režimu, absencia záplav a pod.). Tiež by sa mal sledovať výskyt inváznej škľabky čínskej (Sinanodonta woodiana), pričom lopatka odlišne reaguje na rôzne populácie tejto škľabky v Európe. Preukázaný bol vplyv tohto druhu na populácie lopatky, od takmer neutrálneho až po vysoko negatívny (Konečný et al. 2018).

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Druh je schopný tolerovať Bežné znečistenie z obdobia kvality mierne organické znečistenie výstavby a prevádzky by povrchových vôd vody, je však potrebné nemalo byť v ÚEV Hornádske (SHMU) zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu meandre významné. vody s ohľadom na výskyt iných druhov rýb citlivých na znečistenie a lastúrnikov v zmysle platných metodík na hodnotenie stavu kvality povrchových vôd. (http://www.shmu.sk/sk/?page =1&id=kvalita_povrchovych_v od) * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Konečný, A., Popa, O. P., Bartáková V., et al., 2018: Modelling the invasion history of Sinanodonta woodiana in Europe: Tracking the routes of a sedentary aquatic invader with mobile parasitic larvae. Evol Appl., 11: 1975–1989. https://doi.org/10.1111/eva.12700 • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v ÚEV Hornádske meandre na lopatku dúhovú bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.3.7 Pĺž zlatistý / vrchovský (Sabanejewia balcanica6) Ekologické nároky druhu Reofilný, potomstvo neochraňujúci, fytofilný druh. Nachádza vhodné biotopy od horských až po nížinné toky, kde uprednostňuje mierne plytšie prúdivé úseky s drobným štrkom alebo pieskom, prípadne až dnom zaneseným detritom a porasteným vegetáciou. V bočných, ale prietočných vetvách riek osídľuje aj úseky s nánosmi detritu. Vyskytuje sa ostrovčekovite a na miestach, kde

6 6 V minulosti používaný vedecký názov bol Sabanejewia aurata, prípadne S. aurata ssp.balcanica

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 102

nachádza vhodný biotop, môže dosahovať vysokú početnosť. Zdržiava sa výlučne na dne, cez deň sa skrýva v štrbinách medzi kameňmi alebo sa zavrtáva do jemných nánosov dna tak, že mu zo substrátu vyčnieva iba hlava. Pohlavne dospieva v 1. až 2. roku života. Neresí sa od mája do júla, ikry kladie na dno s jemným substrátom (piesok, detrit, drobný štrk) porasteným vegetáciou. Potravu si vyhľadáva na dne a tvoria ju predovšetkým drobné bezstavovce, fytoplanktón a rôzny hmyz. Dožíva sa maximálne 4 rokov. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Obýva rieky Dunaj, Biela voda, Kysuca, Vlára, Turiec, Orava, Jelešná, Kriváň, Rimava, Blh, Váh, Malý Dunaj, Nitra, Bebrava, Hron, Slatina, Sikenica, Ipeľ, Štiavnica, Slaná, Bodra, Hornád, Olšava, Torysa, Topľa, Ondava, Uh, Cirocha, Latorica, Tisa, Bodrog, Laborec, Ulička, Ublianka. Druh sa vyskytuje na 16 územiach európskeho významu. Predpokladané vplyvy Druh je citlivý na znečistenie a regulácie tokov. K negatívnemu vplyvu (k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre) môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany. To môže mať negatívny vplyv na populáciu pĺža zlatistého. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. Bežné znečistenie z obdobia výstavby a prevádzky by nemalo byť v ÚEV Hornádske meandre už významné. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 44 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža zlatistého (Sabanejewia balcanica) v ÚEV Hornádske Meandre PAN 5 tis. – 10 tis. ALP 5 tis. – 10 tis. Spolu 10 tis. – 20 tis. Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov 87 1x1km štvorcov 37 1x1 km štvorcov 50 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 17 1x1km ALP 21 1x1km Spolu 38 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (2) 50 – 100 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1% druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 %

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (2) ŠOP SR, 2019c

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 103

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany pĺž zlatistý (Sabanejewia balcanica) v SKUEV0944 Hornádske meandre je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 45 nižšie.

Tabuľka 45 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža zlatistého v ÚEV Hornádske meandre

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna početnosť > 30 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie jedincov na 100 m (Koščo 2019, nepubl.) populácie druhu. monitorovaného dosahoval druh v hlavnom úseku toku (CPUE) toku Hornádu pod Košicami dominanciu 3-8,5 %. Relatívne zastúpenie druhu je úmerné zmenenými ekologickým podmienkam toku (napr. ochladenie vody vplyvom VN Ružín, odrezanie meandrov, skrátenie toku, zrýchlenie prúdenia, zmena štruktúry sedimentov).

Zastúpenie % na 1 km toku >20 Reofilný druh preferujúci Projekt nespôsobí vhodných prúdivejšie úseky ovplyvnenie mikrohabitatov mikrohabitatov podhorských až nížinných druhu ani z pohľadu kvantity v hodnotenom tokov so štrkovo-kamenitým (nebudú tu vykonané úseku toku dnom (Koščo 2005) a regulácie) ani kvality piesčitým dnom, do ktorého (nebude dlhodobo zmenený sa zahrabáva. Sprietočnenie charakter sedimentácie). odrezaných meandrov toku by napomohlo zvýšiť ponuku vhodných mikrohabitatov s piesčtými a štrkovo kamenitými nánosmi.

Pokryvnosť % > 5 Názory na reprodukčné Projekt neovplyvní litorálnej správanie druhu sa rôznia. pokryvnosť vegetácie. vegetácie na Okrem substrátu dna môže lokalite byť podľa niektorých zdrojov dôležitá aj prítomnosť rastlín (Kottelat & Freyhof 2007).

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných (Szepesi et al. 2015) možno inváznych druhov rýb. a inváznych zastúpenie inváznych a druhov rýb v nepôvodných druhov v ichtyocenóze predmetnom úseku rieky Hornád hodnotiť ako zanedbateľné (0.1 %). Je však potrebné ich výskyt monitorovať.

Kvalita vody Monitoring kvality vyhovujúce Druh je citlivý na znečistenie Bežné znečistenie z obdobia povrchových vôd (Černý 2011). Vyžaduje sa výstavby a prevádzky by (SHMU) zachovanie stavu nemalo byť v ÚEV vyhovujúce v zmysle Hornádske meandre platných metodík na významné. hodnotenie stavu kvality povrchových vôd.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 104

(http://www.shmu.sk/sk/?pag e=1&id=kvalita_povrchovych _vod)

* CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Černý, J., 2011: Ryby. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 234-284. • Koščo, J., 2005: Pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica. • Kottelat, M., Freyhof, J., 2007: Handbook of European freshwater fishes. Kottelat, Cornol, Switzerland and Freyhof, Berlin, Germany, p. 322-324 • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v ÚEV Hornádske meandre na pĺža zlatistého bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.4 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu (nSKUEV4010)

V roku 2020 navrhla ŠOP SR nové územie európskeho významu, ktoré sa nachádza na rieke Hornád a križuje sa s pripravovanou rýchlostnou cestou R2 Šaca – Košické Oľšany. Detail kontaktu hodnoteného projektu a nÚEV je znázornený na obrázku 12 nižšie.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 105

Obrázok 12 Detail prechodu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany cez navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu V rámci navrhovaného ÚEV Dolný tok Hornádu (nSKUEV4010) boli identifikované možné vplyvy na druhy rýb v území pod stavbou, ktoré by mohli byť dotknuté aj nepriamymi vplyvmi súvisiacimi s potenciálnym znečistením alebo dokonca možnou haváriou počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany v mieste kríženia projektu s Hornádom alebo jeho prítokmi. Pravdepodobnosť mimoriadnej havarijnej udalosti, pri dodržaní všetkých právnych predpisov a krízových postupov pri takýchto udalostiach, je minimálna. Najvýznamnejším zásahom do prostredia navrhovaného ÚEV Dolný tok Hornádu bude úprava koryta rieky Hornád v mieste mostného objektu 211-00. Svahy rieky budú v úseku 65,0 m stabilizované po oboch stranách lomovým kameňom hmotnosti 200 ~ 500 kg s presypaním kamenivom frakcie 63-125 mm. V dne koryta bude vytvorená stabilizačná pätka z lomového kameňa hmotnosti 200 ~ 500 kg o rozmeroch 1,5 x 0,75 m. Pätka sa vybuduje v otvorenej stavebnej jame. Opevnenie bude ukladané na geotextíliu 500g/m2. Sklon novo navrhovaného opevnenia bude 1:2. V miestach napojenia na pôvodný breh môže byť úprava prispôsobená sklonu svahov pred a za úpravou. V toku Hornád je vybudovaný jestvujúci balvanitý sklz s rozmermi cca 30x40 m. Úprava brehov koryta Hornádu bude rešpektovať jestvujúci sklz. Pätky z lomového kameňa budú plynulo napojené na sklz pred aj za nim. V mieste sklzu bude opevnenie koryta plynulo napojené na teleso sklzu. V mieste sklzu nebudú budované pätky, ale podľa požiadaviek správcu bude sklz doplnený kameňom z hmotnosťou 200 ~ 500 kg. Predpokladané množstvo pre doplnenie kameňa je cca 300 m3. Na začiatku a na konci úpravy budú vybudované priečne stabilizačné prahy,

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 106

vytvorené nahádzkou z lomového kameňa hmotnosti 200 ~ 500 kg s vyklinovaním lomovým kameňom hmotnosti 50 ~ 80 kg. Šírka v spodnej časti bude 1,0 m. Sklony svahov budú 1:1. Tak ako pri stabilizácií, aj pri budovaní priečneho prahu bude lomový kameň ukladaný na geotextíliu. Priečne prahy budú zaviazané 1,5 m za brehovú čiaru. Sklon svahov stabilizačných prahov bude 1:2. Obdobné úpravy budú urobené tiež na rieke Toryse (SO 241-00) mimo ÚEV. V mieste mostného objektu 211-00 budú tiež vyrúbané porasty pobrežných drevín v dĺžke 65m v rkm 25,636 až 25,701. Na ľavom brehu Hornádu bude odstránených 36 stromov (vŕba, jelša lepkavá, orech kráľovský, čerešňa vtáčia a jaseň štíhly) a 731 m2 krovín (ostružina černicová, vtáčí zob obyčajný, svíb krvavý, baza čierna a ruža šípová). Na pravom brehu Hornádu bude odstránených 22 stromov (jelša lepkavá, vŕba, čerešňa vtáčia a agát biely) a 65 m2 krovín (lieska obyčajná, svíb krvavý a baza čierna). Vzhľadom na fakt, že územie je v štádiu návrhu, nie sú dostupné všetky detailné podklady (napríklad údaje z SDF) preto sme pri vyhodnotení vplyvov na jednotlivé navrhované predmety ochrany vychádzali z dostupných podkladov.

6.2.4.1 Mrena karpatská (Barbus carpathicus)

Ekologické nároky druhu Vyskytuje sa od málo prúdivých a zabahnených potokov až po rýchlo tečúce hlbšie úseky podhorských tokov, ale aj v jazerách a údolných nádržiach. Reofilný a litofilný druh, ktorý neochraňuje potomstvo. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku sa vyskytuje v povodí Hrona, Ipľa, Tisy (Topľa, Laborec, Ondava, Torysa, Hornád, Slaná) a Visly (Dunajec, Poprad).. Je uvádzaná zo siedmich území európskeho významu, čo evokuje jej vzácnosť. V skutočnosti je mrena karpatská na východnom Slovensku najbežnejším druhom v podhorských úsekoch riek. Predpokladané vplyvy Mrena karpatská je pomerne odolná proti znečisteniu organického pôvodu, menej proti chemickému znečisteniu. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do navrhovaného ÚEV Dolný tok Hornádu. To môže mať negatívny vplyv na populáciu mreny karpatskej. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Hornádu kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 46 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na mrenu karpatskú (Barbus carpathicus) v nÚEV Dolný tok Hornádu PAN 10 tis. – 50 tis. ALP 100 tis. – 1 mil. Spolu 110 tis. – 1,05 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov mil. jedincov 74 1x1 km štvorcov 164 1x1km štvorcov 238 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV PAN 11 1x1km ALP 48 1x1km Spolu 59 1x1km v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 107

Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >10 000 jedincov Počet ovplyvnených jedincov Jednotky až desiatky jedincov (<1 %) Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV Jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany mrena karpatská (Barbus carpathicus) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 47 nižšie.

Tabuľka 47 Vplyv projektu na ciele ochrany mreny karpatskej v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >50 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť (Szepesi et al. 2015) populácie. jedincov na 100 dosahoval druh v hlavnom toku m rieky Hornád pod Košicami monitorovaného subdominantné zastúpenie úseku toku (4,9%). Ide o druh s pomerne (CPUE) veľkou ekologickou plasticitou, dobre prispôsobujúci sa zmenenými ekologickým podmienkam toku.

Zastúpenie % na 1km toku >20 Jedná sa o reofilný druh Rieka Hornád bude v úseku vhodných obývajúci dno menších až 65 m stabilizovaná po oboch mezohabitat stredne veľkých podhorských stranách lomovým ov v riek. Preferuje prúdivé biotopy kameňom, na začiatku a na hodnotenom s tvrdým štrkovitým dnom. konci úpravy budú úseku toku Dôležitá je preň dostatočná vybudované priečne hydromorfologická členitosť stabilizačné prahy. Tieto toku, najmä zastúpenie úpravy na krátkom úseku perejnatých úsekov so toku nezabránia dosiahnuť štrkovými lavicami a tiahlymi ciele ochrany. prúdmi.

Pozdĺžna Počet funkčných 8 Pre umožnenie migrácie druhu Projekt nevytvorí novú kontinuita spriechodnení je potrebné spriechodnenie migračnú bariéru, čomu toku migračných alebo odstránenie migračných bude prispôsobená bariér bariér na toku Hornád a rieke konštrukcia priečnych Torysa, a to aj v úseku mimo stabilizačných prahov SO ÚEV. 211-00 a SO 241-00.

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Druh je schopný tolerovať V priebehu výstavby môže kvality mierne organické znečistenie dochádzať počas silnejších povrchových vody, je však potrebné dažďov k zvýšeniu vôd (SHMU) zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu splachovania obnaženej vody s ohľadom na iné druhy zeminy. V období prevádzky

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 108

citlivé na znečistenie dôjde k minimálnemu vyhovujúce v zmysle platných zvýšeniu znečistenia metodík na hodnotenie stavu Hornádu v južnej časti ÚEV kvality povrchových vôd. kvôli splachom z (http://www.shmu.sk/sk/?page komunikácie. Tieto vplyvy =1&id=kvalita_povrchovych_v nezmenia z pohľadu od) požiadaviek druhu kvalitu vody a nebudú mať vplyv na dosiahnutia cieľov ochrany.

* CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31– 38

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v nÚEV Dolný tok Hornádu na mrenu karpatskú bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.4.2 Hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio)

Ekologické nároky druhu Prúdomilný druh, obýva plytšie úseky konca horskej a podhorskej zóny tokov s členitým kamenistým dnom a chladnou vodou. Je obyvateľom úkrytov pod kameňmi v dobre prekysličených tokoch, ale i jazerách. Cez deň sa ukrýva pod kameňmi a potravu loví v noci. Požiera malé bezstavovce dna, predovšetkým hmyz a kôrovce. Rozmnožuje sa v druhom, ale čiastočne už v prvom roku života. Neresí sa podľa teploty vody v marci až máji. Samica priliepa len jednu dávku ikier na kamene alebo do vyhĺbenej jamky na dne. Strapcovité zhluky veľkých žltých až oranžových ikier opatruje samec. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku sa kedysi vyskytoval v horskej a podhorskej zóne takmer všetkých tokoch s výnimkou tokov južného Vihorlatu. Bol uvádzaný z riek Dunaj, Váh, Vlára, Hron, Nitra, Turiec, Kysuca, Orava, Hornád, Čiernošná, Zbojský potok, Ulička, Poprad, Dunajec. Po expanzii pontokaspických býčkov v strednom Dunaji vymizol. Druh je uvádzaný na základe údajov z literatúry na 33 územiach európskeho významu. V skutočnosti je v súčasnosti vzácnym druhom. Predpokladané vplyvy Je citlivý na znečistenie vôd. Ak sa v toku vyskytuje, je dobrým indikátorom čistoty vody. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do navrhovaného ÚEV Dolný tok Hornádu. To môže mať negatívny vplyv na populáciu hlaváča bieloplutvého. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Hornádu kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 109

Tabuľka 48 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hlaváča bieloplutvého (Cottus gobio) v nÚEV Dolný tok Hornádu PAN 1000 – 10 tis. ALP 10 tis. – 50 tis. Spolu 11 tis. – 60 tis. Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov jedincov 11 1x1 km štvorcov 136 1x1km štvorcov 147 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 5 1x1km ALP 67 1x1km Spolu 72 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >2000 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV Jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany hlaváča bieloplutvého (Cottus gobio) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 49 nižšie.

Tabuľka 49 Vplyv projektu na ciele ochrany hlaváča bieloplutvého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyvy projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >10 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť na (Szepesi et al. 2015; Koščo 2019, populácie druhu. 100m nepubl.) druh dosahoval v danom monitorovaného úseku subrecedentné až úseku toku subdominantné zastúpenie (0,2- CPUE* 3,6%).

Zastúpenie % na 1km toku ≈10 Jedná sa o reofilný bentický druh, Rieka Hornád bude v úseku vhodných obývajúci horské až podhorské 65 m stabilizovaná po mikro a toky s členitým balvanitým dnom oboch stranách lomovým mezohabitatov a chladnou vodou bohatou na kameňom, na začiatku a na v hodnotenom obsah kyslíka (Koščo 2005). konci úpravy budú úseku toku Ukrýva sa pod väčšími balvanmi. vybudované priečne V regulovaných tokoch sa stabilizačné prahy. Tieto vyskytuje v násypoch z lomového úpravy nezabránia kameňa, alebo v perejách dosiahnuť ciele ochrany. balvanitých sklzov.

Podiel % na 1km toku ≈5 Prítomnosť prirodzených úkrytov Úpravy rieky Hornád prirodzených (napr. padnuté stromy, mŕtve neovplyvní podiel úkrytov v toku drevo, submerzné korene, prirodzených úkrytov na dĺžku podmyté brehy) v toku je dôležitá v toku, aby bolo zabránené vodného pre zabezpečenie dostatočného dosiahnuť ciele ochrany. útvaru množstva úkrytov pre dospelce i

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 110

juvenilné jedince druhu, ako aj dostupnej potravy (makrozoobentos, larvy vodného hmyzu a pod.)

Pokryvnosť % ≥ 70 Druh uprednostňuje zatienené V mieste mostného objektu stromovej prírode blízke úseky 211-00 budú vyrúbané vegetácie na podhorských riek (vlastné porasty pobrežných drevín brehoch pozorovanie). Brehová vegetácia v dĺžke 65m v rkm 25,636 slúži ako ochranná clona pred až 25,701. Toto miestne nadmerným prehrievaním vody. ovplyvnenie pokryvnosti stromovej vegetácie na brehoch nezabráni dosiahnuť ciele ochrany v ÚEV.

Kvalita vody Monitoring kvality vyhovujúce Druh je citlivý na znečistenie V priebehu výstavby môže povrchových vôd (Černý 2011) a pomerne náročný dochádzať počas silnejších (SHMU) na kvalitu vody, z hľadiska dažďov k zvýšeniu teploty, obsahu kyslíka, splachovania obnaženej chemických i biologických zeminy. V období ukazovateľov. prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Hornádu v južnej časti ÚEV kvôli splachom z komunikácie. Tieto vplyvy nezmenia z pohľadu požiadaviek druhu kvalitu vody.

Eliminácia Počet migračných 6 Pri návrhu spriechodnenia Projekt nevytvorí novú narušenia prekážok migračných bariér na toku migračnú bariéru, čomu pozdĺžnej Hornád je potrebné zohľadniť bude prispôsobená kontinuity toku etologické danosti a bionómiu konštrukcia priečnych druhu. stabilizačných prahov SO 211-00.

Dominancia % 0-1% Je potrebné monitorovať Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných zastúpenie inváznych a inváznych druhov rýb. a inváznych nepôvodných druhov, ako aj ich druhov rýb vplyv na ichtyocenózu. * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) • Černý, J., 2011: Ryby/Fishes. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. Slovart, Bratislava, p. 278-279. • Koščo, J., 2005: Hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, p. 462-463. • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu na hlaváča bieloplutvého bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 111

6.2.4.3 Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus7)

Ekologické nároky druhu Hrúz fúzatý žije v podhorských úsekoch potokov a riek s hlbšími prúdmi a menším spádom, v perejovitých štrkových laviciach. Nachádzame ho najčastejšie v podhorských potokoch a riekach v hĺbke 15 - 50 cm, s rýchlosťou prúdu od 50 do 140 cm/s. Žije v malých skupinkách. Pre svoje malé rozmery, sfarbenie a spôsob života často uniká pozornosti. Je to typický reofil, náročný na obsah kyslíka a čistotu vody. Chýba v tichých úsekoch. Neresí sa koncom mája až začiatkom júna. Živí sa rôznymi bentickými organizmami, najčastejšie larvami vodného hmyzu. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku je rozšírený v riekach Bodva, Topľa, Ondava, Laborec, Torysa, Hornád, Dunaj, Orava, Váh, Vlára, Ulička. Druh sa vyskytuje na 8 územiach európskeho významu, čo budí dojem, akoby bol na Slovensku pomerne rozšírený. Na západnom a strednom Slovensku sa však v súčasnosti nevyskytuje, hoci ho pred 30 - 40 rokmi zistili v Dunaji, na sútoku Váhu a Oravy a vo Vláre. Hojnejšie sa vyskytuje na východnom Slovensku v Laborci, Uličke a Ubli. Podľa prieskumov Kuxa v rokoch 1958 - 1964 sa na takmer nedotknutých tokoch východného Slovenska hrúz fúzatý vyskytoval dosť často, pričom už vtedy bola početnosť tohto hrúza malá. V priemere bol na celkovej početnosti obsádky rýb zastúpený len 1 - 4 %. Na tých istých lokalitách Kirka a kol. v rokoch 1976 - 1977 zistili, že v niektorých tokoch alebo ich úsekoch celkom vymizol a tam, kde sa vyskytuje, jeho početnosť silne poklesla. Prieskumy v rokoch 2002 - 2008 (Černý a Švátora) potvrdili jeho nízku početnosť vo všetkých východoslovenských riekach. Predpokladané vplyvy Druh vyžaduje prítomnosť štrkových lavíc (prahov), preto je ťažba štrku kľúčovým decimujúcim faktorom. Zastaviť je potrebné aj ďalšiu fragmentáciu toku a zmeny lotických úsekov riek na lenitické. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre. To môže mať negatívny vplyv na populáciu hrúza fúzatého. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Hornádu kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 50 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza fúzatého (Romanogobio uranoscopus) v nÚEV Dolný tok Hornádu

7 V minulosti používaný názov bol Gobio uranoscopus, viď popis u ÚEV Hornádske meandre.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 112

PAN 100 – 500 ALP 100 – 1000 Spolu 200 – 1500 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov 19 1x1km štvorcov 7 1x1 km štvorcov 12 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 3 1x1km ALP 2 1x1km Spolu 5 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >2000 jedincov (Pozn.: údaj je odborne diskutabilný) Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV Jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany hrúza fúzatého (Romanogobio uranoscopus) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 51 nižšie.

Tabuľka 51 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza fúzatého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >10 Podľa dostupných Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť aktuálnych údajov (Koščo populácie. Ciele sú ale jedincov na nepubl. údaj, 2019) vzhľadom k početnosti druhu 100 m dosahoval druh v rieke veľmi ambiciózne (početnosť monitorovanéh Hornád pri Košiciach v ÚEV je vyššie počítaná o úseku toku recedentné zastúpenie (1,6 podľa týchto cieľov). (CPUE) %). Na základe historických údajov zo 60 tych rokov 20. storočia (pozri Černý 2011), bola početnosť tohto druhu v tokoch východného Slovenska už v tom čase malá (len 1-4% obsádky).

Zastúpenie % na 1km toku >20 Jedná sa o reofilný druh Rieka Hornád bude v úseku vhodných obývajúci prúdivé biotopy s 65 m stabilizovaná po oboch mikro- a tvrdým štrkovitým dnom. stranách lomovým mezohabitatov Dôležité je dostatočné kameňom, na začiatku a na v hodnotenom zastúpenie perejnatých konci úpravy budú úseku toku úsekov so štrkovými lavicami vybudované priečne i tiahlymi prúdmi. stabilizačné prahy. Tieto úpravy nezabránia dosiahnuť ciele ochrany.

Pozdĺžna Počet 8 Pre zabezpečenie integrity Projekt nevytvorí novú kontinuita toku funkčných fragmentovaných populácií migračnú bariéru, čomu

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 113

spriechodnení druhu je potrebné bude prispôsobená migračných zabezpečiť funkčné konštrukcia priečnych bariér spriechodnenie migračných stabilizačných prahov SO bariér na toku Hornád a na 211-00 a SO 241-00. rieke Torysa

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Vyžaduje sa zachovanie V priebehu výstavby môže kvality stavu vyhovujúce v zmysle dochádzať počas silnejších povrchových platných metodík na dažďov k zvýšeniu vôd (SHMU) hodnotenie stavu kvality splachovania obnažené povrchových vôd. zeminy. V období prevádzky (http://www.shmu.sk/sk/?pag dôjde k minimálnemu e=1&id=kvalita_povrchovych zvýšeniu znečistenia povodí _vod) Hornádu v južnej časti ÚEV kvôli splachom z komunikácie. Tieto vplyvy nezmení z pohľadu požiadaviek druhu kvalitu vody.

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných (Szepesi et al. 2015) je inváznych druhov rýb. a inváznych zastúpenie inváznych a druhov rýb v nepôvodných druhov v ichtyocenóze predmetnom úseku nízke (0.1 %). Je však vhodné ich monitorovať. * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) • Černý, J., 2011: Ryby. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 234-284. • Koščo, J., 2005: Hrúz fúzatý (Gobio uranoscpus). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, p. 468-469. • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu na hrúza fúzatého bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.4.4 Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii8)

Ekologické nároky druhu Obýva plytké prúdivejšie úseky a prahy v riekach podhorskej zóny s kamenitým dnom v nadmorskej výške okolo 200 m. Vyskytuje sa v prúdoch, ale na menej exponovaných miestach ako hrúz fúzatý. Vyžaduje menšie plytké pereje a prúdy so štrkovitým a piesčitým dnom. Je aktívny najmä podvečer, ale aj počas dňa. Je reofilný, čas neresu sa zhoduje s časom neresu ostatných hrúzov a prebieha v závislosti od teploty vody v máji až júni. Nároky na kvalitu vody má podobné ako hrúz fúzatý. Žije v malých skupinách alebo jednotlivo. Je všežravec, požiera hlavne rôzne živočíchy dna,

8 V minulosti používaný názov bol Gobio kessleri, viď popis druhu v ÚEV Hornádske meandre.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 114

najčastejšie prúdom splavované živočíchy. Je krátkovekou rybou, dožíva sa troch, maximálne piatich rokov života. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje V minulosti bol druh uvádzaný v riekach Dunaj, Hron, Rimava, Váh, Kysuca, Krupina, Štiavnička, Čierna Orava, Jelešná, Ipeľ, Rimava, Blh, Slaná, Hornád, Torysa, Ondava, Topľa, Tisa, Uh, Ulička, Ublianka, Bodva, Laborec. Druh sa oficiálne vyskytuje na 16 územiach európskeho významu, pretože databáza naturovských druhov ŠOP SR bola zostavená na základe literatúry udávajúcej stav pred 30 - 50 rokmi. V skutočnosti je v súčasnosti hrúz Kesslerov najvzácnejší z ohrozených hrúzov. Jeho výskyt je oveľa zriedkavejší, ako je oficiálne uvádzané, pretože sa často zamieňa s hrúzom Vladykovým. Hoci sa uvádza z Ipľa, Slanej a Blhu, najpočetnejšie populácie sa doposiaľ zachovali v povodí Tisy a Bodrogu, v Laborci, Uličke a Ubli. Predpokladané vplyvy Druh ohrozuje ťažba štrku a rôzne regulácie, zásahy do prirodzeného charakteru toku v úsekoch reálneho a predpokladaného výskytu. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre. To môže mať negatívny vplyv na populáciu hrúza Kesslerovho. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Hornádu kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 52 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Kesslerovho (Romanogobio kesslerii) v nÚEV Dolný tok Hornádu PAN 500 – 1000 ALP 100 – 500 Spolu 600 – 1500 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov 147 1x1km štvorcov 36 1x1 km štvorcov 21 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 9 1x1km ALP 7 1x1km Spolu 16 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >2000 jedincov (Pozn,: údaj je odborne diskutabilný) Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV Jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany je zlepšiť stav hrúza Kesslerovho (Romanogobio kesslerii) do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 53 nižšie.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 115

Tabuľka 53 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Kesslerovho v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na dosiahnutie hodnota cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >10 Podľa dostupných aktuálnych Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť údajov (Szepesi et al. 2015) mal populácie. Ciele sú ale vzhľadom jedincov na druh v rieke Hornád pri Košiciach k početnosti druhu veľmi 100 m subrecedentné zastúpenie (0,4 ambiciózne (početnosť v ÚEV je monitorovanéh %). Nepriaznivý vplyv na vyššie počítaná podľa týchto o úseku toku početnosť druhu má fragmentácia cieľov). (CPUE) toku migračnými bariérami a úprava toku v intraviláne.

Zastúpenie % na 1 km ≥ 20 Jedná sa o reofilný druh Rieka Hornád bude v úseku 65 vhodných toku preferujúci prúdivé biotopy s m stabilizovaná po oboch mikro- a tvrdým štrkovitým dnom, stranách lomovým kameňom, na mezohabitato štrkovými lavicami, plytkými začiatku a na konci úpravy budú v v perejami, brodmi a pod. Potrebné vybudované priečne stabilizačné hodnotenom je zvýšiť ponuku vhodných prahy. Tieto úpravy nezabránia úseku toku mikrohabitatov aspoň lokálnymi dosiahnuť ciele ochrany. revitalizačnými úpravami koryta.

Pozdĺžna Počet 8 Pre zabezpečenie integrity Projekt nevytvorí novú migračnú kontinuita funkčných fragmentovaných populácií druhu bariéru, čomu bude toku spriechodnení je potrebné zabezpečiť funkčné prispôsobená konštrukcia migračných spriechodnenie migračných bariér priečnych stabilizačných bariér na toku Hornád a na rieke prahov SO 211-00 a SO 241- Torysa, a to aj v úseku mimo 00. ÚEV.

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Druh je pomerne náročný na V priebehu výstavby môže kvality kvalitu vody (Černý 2011) – v dochádzať počas silnejších povrchových zmysle výsledkov sledovani stavu dažďov k zvýšeniu splachovania vôd (SHMU) kvality vody v toku Hornád sa obnažené zeminy. V období vyžaduje zachovanie stavu prevádzky dôjde k minimálnemu vyhovujúce v zmysle platných zvýšeniu znečistenia povodí metodík na hodnotenie stavu Hornádu v južnej časti ÚEV kvôli kvality povrchových vôd. splachom z komunikácie. Tieto (http://www.shmu.sk/sk/?page=1& vplyvy nezmení z pohľadu id=kvalita_povrchovych_vod) požiadaviek druhu kvalitu vody.

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných (Szepesi et al. 2015) možno inváznych druhov rýb. a inváznych zastúpenie inváznych a druhov rýb v nepôvodných druhov v ichtyocenóze predmetnom úseku rieky Hornád hodnotiť ako zanedbateľné (0.1 %). Je však potrebné ich výskyt monitorovať. * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Černý, J., 2011: Ryby. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 234-284. • Koščo, J., 2005: Hrúz Kesslerov (Gobio kessleri). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica. • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38

Záver

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 116

Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu na hrúza Kesslerovho bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.4.5 Hrúz Vladykov (Romanogobio vladykovi9)

Ekologické nároky druhu Žije v húfoch, obvykle zložených z rovnako veľkých rýb. Obýva hlbšie, menej prúdivé úseky hlavné- ho toku nížinných riek a ich ramien. Nevyhýba sa ani ílovitým a bahnistým miestam. V Dunaji a jeho ramenách bol pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo hojnejší ako hrúz škvrnitý. Pre svoj hojný výskyt bol významnou zložkou potravy dravcov. Je reofilný, psamofilný, ikru neochraňujúci druh. Neresí sa koncom mája až začiatkom júna. Patrí k druhom s postupným dozrievaním ikier a viacdávkovým neresom, samice sa neresia v 3 - 4 dávkach. Aktívne sú najmä za súmraku a v noci. Požierajú rôzne živočíchy dna. Je krátkovekou rybou, dožíva sa dvoch až troch rokov. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Je rozšírený v povodí Dunaja a Tisy (Dunaj, Malý Dunaj, Morava, Váh, Vlára, Dudváh, Blava, vodná nádrž Veľké Kozmálovce, Hron, Nitra, Žitava, Krupina, Štiavnička, Slatina, Ipeľ, Bodva, Ida, Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Čierna voda, Uh, Latorica, Tisa, Bodrog, Ublianka). Západnou hranicou jeho výskytu je rieka Morava. Hoci je tento druh uvádzaný na 39 územiach európskeho významu, v skutočnosti je dnes veľmi vzácny. Predpokladané vplyvy Druh ohrozujú regulácie tokov a zásahy do ich prirodzeného charakteru a znečisťovanie. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do navrhovaného ÚEV Dolný tok Hornádu. To môže mať negatívny vplyv na populáciu hrúza Vladykovho. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Hornádu kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

9 V minulosti používaný názov bol Gobio albipinnatus.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 117

Tabuľka 54 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Vladykovho (Romanogobio vladykovi) v nÚEV Dolný tok Hornádu PAN 5 tis. – 10 tis. ALP 5 tis. – 10 tis. jedincov Spolu 10 tis. – 20 tis. Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov 104 1x1 km 140 1x1km štvorcov 36 1x1km štvorcov štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 44 1x1km ALP 14 1x1km Spolu 58 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >4000 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany hrúza Vladykovho (Romanogobio vladykovi) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 55 nižšie.

Tabuľka 55 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Vladykovho v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na dosiahnutie hodnota cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna > 20 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť (Szepesi et al. 2015) mal druh v populácie. jedincov na rieke Hornád pod Košicami 100 m subrecedentné zastúpenie monitorovanéh (0,4%). Nízke relatívne o úseku toku zastúpenie druhu môže súvisieť (CPUE) so zmenenými ekologickými podmienkami toku (napr. vplyv VN Ružín, skrátenie toku, zrýchlenie prúdenia, migračné bariéry).

Zastúpenie % na 1 km >20 Reofilný druh obývajúci dno Rieka Hornád bude v úseku 65 vhodných toku veľkých až stredne veľkých m stabilizovaná po oboch mezohabitat nížinných riek, kde preferuje stranách lomovým kameňom, na ov menej prúdivé biotopy s začiatku a na konci úpravy budú piesčitým dnom (Kottelat and vybudované priečne stabilizačné Freyhof 2007). Cez deň sa prahy. Tieto úpravy nezabráni zdržiava v hlbších úsekoch toku dosiahnuť ciele ochrany. a po zotmení vychádza na plytčiny (Horváth et al. 2012). Dôležitá je prítomnosť hlbších tôní s pomalším prúdom, striedajúcich sa s plytkými

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 118

brodovými úsekmi, štrkopiesčitými lavicami a pod.

Pokryvnosť % ≈ 70 Druh uprednostňuje prirodzené V mieste mostného objektu 211- stromovej a prírode blízke rieky, často 00 budú vyrúbané porasty vegetácie na zatienené stromovým brehovým pobrežných drevín v dĺžke 65m brehoch porastom. v rkm 25,636 až 25,701. Toto ovplyvnenie pokryvnosti stromovej vegetácie na brehoch nezabráni dosiahnuť ciele ochrany.

Pozdĺžna Počet 8 Pre zabezpečenie integrity Projekt nevytvorí novú migračnú kontinuita funkčných fragmentovaných populácií bariéru, čomu bude toku spriechodnení druhu je potrebné zabezpečiť prispôsobená konštrukcia migračných funkčné spriechodnenie alebo priečnych stabilizačných bariér odstránenie migračných bariér prahov SO 211-00 a SO 241- na toku Hornád a rieke Torysa 00.

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných (Szepesi et al. 2015) je inváznych druhov rýb. a inváznych zastúpenie inváznych a druhov rýb v nepôvodných druhov v ichtyocenóze predmetnom úseku nízke (0.1 %). Je však vhodné ich monitorovať.

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Druh je schopný tolerovať V priebehu výstavby môže kvality mierne organické znečistenie dochádzať počas silnejších povrchových vody. Je však potrebné dažďov k zvýšeniu splachovania vôd (SHMU) zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu obnažené zeminy. V období vody s ohľadom na ostatné prevádzky dôjde k minimálnemu druhy citlivé na znečistenie v zvýšeniu znečistenia povodí zmysle platných metodík na Hornádu v južnej časti ÚEV hodnotenie stavu kvality kvôli splachom z komunikácie. povrchových vôd. Tieto vplyvy nezmenia z (http://www.shmu.sk/sk/?page= pohľadu požiadaviek druhu 1&id=kvalita_povrchovych_vod) kvalitu vody.

* CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38 • Horváth, J., Pekárik, L., Hajdú, J., Tomeček, J., 2012: Fish diversity of the lowland stretches of Morava and Váh rivers (Danube drainage, Slovakia). Pisces Hungarici 6: 95-100. • Kottelat, M. and J. Freyhof, 2007. Handbook of European freshwater fishes. Publications Kottelat, Cornol and Freyhof, Berlin. 646 pp. (Ref. 59043)

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu na hrúza Vladykovho bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 119

6.2.4.6 Pĺž podunajský (Cobitis elongatoides10)

Ekologické nároky druhu Vyskytuje sa v stojatých a tečúcich vodách, kde preferuje pomalšie úseky s výskytom sedimentu alebo porastu rastlín, a to od podhorských tokov až po nížinné rieky, ramená, ale aj melioračné kanály. Typickým biotopom sú piesčité úseky v ústiach pomaly tečúcich riek alebo potoky s piesčitým dnom, kde je väčšinu dňa až po oči zahrabaný v piesku. Aktívnejší je počas noci. Zahrabaný do dna uniká pozornosti, preto sa vo všeobecnosti predpokladá, že je veľmi vzácny. Neresí sa v apríli až júni v mierne tečúcej vode nad piesčitým substrátom s drobným poras- tom rastlín, lepkavé ikry kladie v plytkej vode na kamene alebo rastliny. Živí sa živočíchmi dna, ktoré loví „preosievaním" piesku cez žiabre. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku sa vyskytuje v riekach Dunaj, Malý Dunaj, v tokoch na Žitnom ostrove, ďalej v riekach Rudava, Malina, Nitra, Nitrica, Žitava, Turiec, Slatina, Morava, Perec, Paríž, Váh, Dudváh, Rimava, Ipeľ, Slaná, Muráň, Bodra, Hornád, Olšava, Turňa, Torysa, Ondava, Trnávka, Bodrog, Laborec, Uh, Tisa, Okna, Čierna voda alebo Latorica. Druh sa vyskytuje na 17 územiach európskeho významu, čo signalizuje skutočnosť, že nie je takým vzácnym druhom, ako sa predpokladalo. Pĺž žijúci na Slovensku v povodí Dunaja bol donedávna považovaný za pĺža severného (Cobitis taenia). Na základe genetických analýz využívajúcich molekulárne metódy by sme mali väčšinu populácie vyskytujúcej sa na Slovensku považovať za pĺža podunajského (Cobitis elongatoides). Popri diploidných populáciách boli objavené jedince triploidné a tetraploidné, pri ktorých jedna sada chromozómov má pôvod v druhu Cobitis tanaitica. Slovenské populácie pĺža preto genetici označujú ako diploidno-polyploidný hybridný komplex Cobitis elongatoides x Cobitis tanaitica. V triploidných a tetraploidných populáciách sa zistili takmer výlučne samice, ktoré sa rozmnožujú gynogenézou. Predpokladané vplyvy Druh ohrozujú meliorácie (najmä napriamovanie tokov likviduje typické biotopy tohto druhu) aj znečisťovanie tokov. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do nÚEV Dolný tok Hornádu. To môže mať negatívny vplyv na populáciu pĺža podunajského. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Hornádu kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

10 Popis genetiky súvisiaci s nomenklatúrou viď popis u UEV Hornádske meandre.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 120

Tabuľka 56 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža podunajského (Cobitis elongatoides / C. taenia) v nÚEV Dolný tok Hornádu PAN 120 tis. – 400 ALP 30 tis. – 100 Spolu 150 tis. – 500 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) tis. jedincov tis. jedincov tis. jedincov 72 1x1 km štvorcov 19 1x1km štvorcov 91 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 25 1x1km ALP 5 1x1km Spolu 30 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >2000 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV Jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany pĺža podunajského (Cobitis elongatoides / C. taenia) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 57 nižšie.

Tabuľka 57 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža podunajského v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >10 Podľa dostupných údajov (Koščo Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť jedincov 2019, nepubl.) mal druh v danom populácie druhu. na 100 m úseku rieky Hornád monitorovaného subrecedentné zastúpenie (0.4 úseku toku (CPUE) %). Nízke relatívne zastúpenie môže súvisieť so zmenenými ekologickými podmienkami toku (napr. ochladenie vody vplyvom VN Ružín, skrátenie toku, zrýchlenie prúdenia, zmena štruktúry sedimentov).

Zastúpenie % na 1 km toku >10 Druh preferuje menej prúdivé Rieka Hornád bude v úseku vhodných plytké úseky toku s piesčitým 65 m stabilizovaná po oboch mikrohabit dnom alebo jemným stranách lomovým kameňom, atov v sedimentom, do ktorého sa na začiatku a na konci hodnoteno zahrabáva. Kľúčová je preto úpravy budú vybudované m úseku prítomnosť mikrohabitatov, ako priečne stabilizačné prahy. toku sú menšie zátoky a tíšiny s Rozsah tejto lokálnej úpravy pomalým prúdom. nezabráni dosiahnuť ciele ochrany v rámci celého ÚEV.

Pokryvnos % ≈5 Podľa niektorých prác, Projekt neovplyvní ť reprodukčná aktivita druhu pokryvnosť submerznej submerzne korelovala s denzitou vegetácie a litorálnej vegetácie.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 121

j a/alebo (Bohlen 2003). Prítomnosť litorálnej submerznej alebo mäkkej vegetácie litorálnej vegetáce je preto v území dôležitá.

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodný (Szepesi et al. 2015) bolo inváznych druhov rýb do ch a zastúpenie inváznych a ÚEV. inváznych nepôvodných druhov v druhov rýb predmetnom úseku nízke (0.1 v %). Je však potrebné ich ichtyocenó monitorovať. ze

Kvalita Monitoring kvality vyhovujúce Druh schopný tolerovať i mierne V priebehu výstavby môže vody povrchových vôd organické znečistenie vody. S dochádzať počas silnejších (SHMU) ohľadom na iné druhy citlivé na dažďov k zvýšeniu znečistenie, je však potrebné v splachovania obnažené území zabezpečiť vyhovujúcu zeminy. V období prevádzky kvalitu povrchovej vody. dôjde k minimálnemu Vyžaduje sa zachovanie stavu zvýšeniu znečistenia povodí vyhovujúce v zmysle platných Hornádu v južnej časti ÚEV metodík na hodnotenie stavu kvôli splachom z kvality povrchových vôd. komunikácie. Tieto vplyvy (http://www.shmu.sk/sk/?page=1 nezmení z pohľadu &id=kvalita_povrchovych_vod) požiadaviek druhu kvalitu vody.

* CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Bohlen, J., 2003: Spawning habitat in the spined loach, Cobitis taenia (Cypriniformes: Cobitidae). • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu na pĺža podunajského bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.4.7 Pĺž zlatistý / vrchovský (Sabanejewia balcanaica11)

Ekologické nároky druhu Reofilný, potomstvo neochraňujúci, fytofilný druh. Nachádza vhodné biotopy od horských až po nížinné toky, kde uprednostňuje mierne plytšie prúdivé úseky s drobným štrkom alebo pieskom, prípadne až dnom zaneseným detritom a porasteným vegetáciou. V bočných, ale prietočných vetvách riek osídľuje aj úseky s nánosmi detritu. Vyskytuje sa ostrovčekovite a na miestach, kde nachádza vhodný biotop, môže dosahovať vysokú početnosť. Zdržiava sa výlučne na dne, cez deň sa skrýva v štrbinách medzi kameňmi alebo sa zavrtáva do jemných nánosov dna tak, že mu zo substrátu vyčnieva iba hlava. Pohlavne dospieva v 1. až 2. roku života. Neresí sa od mája do júla, ikry kladie na dno s jemným substrátom (piesok, detrit, drobný štrk) porasteným vegetáciou.

11 V minulosti používaný vedecký názov bol Sabanejewia aurata, prípadne S. aurata ssp.balcanica

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 122

Potravu si vyhľadáva na dne a tvoria ju predovšetkým drobné bezstavovce, fytoplanktón a rôzny hmyz. Dožíva sa maximálne 4 rokov. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Obýva rieky Dunaj, Biela voda, Kysuca, Vlára, Turiec, Orava, Jelešná, Kriváň, Rimava, Blh, Váh, Malý Dunaj, Nitra, Bebrava, Hron, Slatina, Sikenica, Ipeľ, Štiavnica, Slaná, Bodra, Hornád, Olšava, Torysa, Topľa, Ondava, Uh, Cirocha, Latorica, Tisa, Bodrog, Laborec, Ulička, Ublianka. Druh sa vyskytuje na 16 územiach európskeho významu. Predpokladané vplyvy Druh je citlivý na znečistenie a regulácie tokov. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre. To môže mať negatívny vplyv na populáciu pĺža zlatistého. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Hornádu kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 58 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža zlatistého (Sabanejewia balcanica) v nÚEV Dolný tok Hornádu PAN 5 tis. – 10 tis. ALP 5 tis. – 10 tis. Spolu 10 tis. – 20 tis. Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov 87 1x1km štvorcov 37 1x1 km štvorcov 50 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 17 1x1km ALP 21 1x1km Spolu 38 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >6000 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany pĺža zlatistého / vrchovského (Sabanejewia balcanica) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 59 nižšie.

Tabuľka 59 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža zlatistého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 123

Veľkosť Relatívna > 30 Podľa dostupných údajov (Koščo Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť jedincov 2019, nepubl.) dosahoval druh v populácie druhu. na 100 m predmetnom úseku toku monitorovaného zastúpenie 3-8,5%. úseku toku (CPUE)

Zastúpenie % na 1 km toku > 10 Reofilný druh preferujúci Rieka Hornád bude v úseku 65 vhodných prúdivejšie úseky podhorských až m stabilizovaná po oboch mikrohabitat nížinných tokov so štrkovo- stranách lomovým kameňom, ov v kamenitým (Koščo 2005) alebo na začiatku a na konci úpravy hodnotenom piesčitým dnom. Zvýšenie budú vybudované priečne úseku toku prirodzenej členitosti koryta toku stabilizačné prahy. Realizácia vhodnými aspoň lokálnymi tejto lokálnej úpravy nezabráni revitalizačnými úpravami, by dosiahnuť ciele ochrany druhu napomohlo zvýšiť ponuku v ÚEV. vhodných mikrohabitatov s piesčtými a štrkovo kamenitými nánosmi.

Pokryvnosť % > 5 Názory na reprodukčné správanie Projekt neovplyvní pokryvnosť litorálnej druhu sa rôznia. Okrem substrátu litorálnej vegetácie v ÚEV. vegetácie na dna môže byť podľa niektorých lokalite zdrojov dôležitá aj prítomnosť rastlín (Kottelat & Freyhof 2007).

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodnýc (Szepesi et al. 2015) bolo inváznych druhov rýb do h a zastúpenie inváznych a územia. inváznych nepôvodných druhov v druhov rýb v predmetnom úseku rieky nízke ichtyocenóz (max. 0.1 %). Je však vhodné ich e výskyt monitorovať.

Kvalita vody Monitoring kvality vyhovujúc Druh je citlivý na znečistenie V priebehu výstavby môže povrchových vôd e (Černý 2011). Vyžaduje sa dochádzať počas silnejších (SHMU) zachovanie stavu vyhovujúce v dažďov k zvýšeniu zmysle platných metodík na splachovania obnažené hodnotenie stavu kvality zeminy. V období prevádzky povrchových vôd. dôjde k minimálnemu zvýšeniu (http://www.shmu.sk/sk/?page=1 znečistenia povodí Hornádu v &id=kvalita_povrchovych_vod) južnej časti ÚEV kvôli splachom z komunikácie. Tieto vplyvy nezmenia z pohľadu požiadaviek druhu kvalitu vody.

* CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Černý, J., 2011: Ryby. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 234-284. • Koščo, J., 2005: Pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica. • Kottelat, M., Freyhof, J., 2007: Handbook of European freshwater fishes. Kottelat, Cornol, Switzerland and Freyhof, Berlin, Germany, p. 322-324 • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu na pĺža zlatistého bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 124

6.2.4.8 Lopatka dúhová (Rhodeus amarus12)

Ekologické nároky druhu Hojný druh v pomaly tečúcich a stojatých vodách s výskytom lastúrnikov. Obýva rybníky, jazerá, ramená, ale aj pomaly tečúce nížinné úseky riek. Je to eurytopný, potomstvo schovávajúci, ostrakofilný druh. Je to veľmi pohyblivý druh žijúci v húfoch. Pohlavne dospieva už v 1. roku života, keď je schopný sa aj výnimočne neresiť. Neres je dávkovitý, preto je neresové obdobie veľmi dlhé, trvá od konca apríla až do začiatku augusta. Dospelé jedince sa živia predovšetkým planktónom, ale prijímajú aj živočíšnu a rastlinnú potravu z dna a hladiny, vláknité riasy, rozsievky a rastlinný detrit. Lopatka je veľmi aktívna, potravu prijíma aj v zime. Hoci je celé leto verná svojmu teritóriu, v zime vyhľadáva prúdivejšie úseky riek. Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Obýva Dunaj a jeho ramená, Malý Dunaj, Žitný ostrov, rieky Morava, Hron, Slatina, Blava, Sikenica, Váh, Turiec, Nitra, Žitava, Ipeľ, Rimava, Orava, Slaná, Bodva, Turňa, Hornád, Torysa, Olšava, Topľa, Ondava, Trnávka, Laborec, Cirocha, Ublianka, Uh, Čierna voda, Latorica, Okna, Bodrog, Tisa. Vyskytuje na 48 územiach európskeho významu. Predpokladané vplyvy Výskyt druhu na lokalite je podmienený prítomnosťou lastúrnikov. Vzhľadom na krátkovekosť lopatiek v prípade chemického znečistenia prostredia, na ktoré sú citlivé aj korýtka, môže tento druh v krátkom čase z postihutého úseku úplne vymiznúť. Lopatka sa pôvodne vyskytovala nielen v nížinných, ale aj horských tokoch a to všade tam, kde žili korýtka (Unio), ktorým pri nerese dáva prednosť. V súčasnosti je jej početnosť nižšia a výskyt v dôsledku znečisťovania ostrovčekovitý. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do ÚEV Hornádske meandre. To môže mať negatívny vplyv na populáciu lopatky dúhovej. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Hornádu kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

12 V minulosti používaný vedecký názov bol Rhodeus sericeus amarus

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 125

Tabuľka 60 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na lopatku dúhovú (Rhodeus amarus) v nÚEV Dolný tok Hornádu PAN 100 tis. – 1 mil. ALP 10 tis. – 100 Spolu 110 tis. – 1,1 jedincov Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) tis. jedincov mil. jedincov 273 1x1 km 59 1x1km štvorcov 332 1x1km štvorcov štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 73 1x1km ALP 16 1x1km Spolu 89 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >4000 jedincov Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, 32) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany je zlepšiť stav druhu lopatka dúhová ( Rhodeus amarus / (R. sericeus amarus) v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 61 nižšie.

Tabuľka 61 Vplyv projektu na ciele ochrany lopatky dúhovej v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna ≥20 Podľa aktuálnych údajov (Koščo Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť na 2019 nepubl.) druh dosahoval v populácie druhu. 100m území relatívne zastúpenie do monitorované 20 jedincov na monitorovaný ho úseku úsek a dominanciu 2.5%. CPUE* Početnosť druhu môže byť sekundárne ovplyvnená (zvýšená) vplyvom zdrží.

Zastúpenie % sezónne 30 Lopatka je limnofilným druhom Rieka Hornád bude v úseku vhodných prepojených ryby, preferujúcim stojaté a 65 m stabilizovaná po oboch mezohabitatov aluviálnych pomaly tečúce vody. Zlepšenie stranách lomovým kameňom, vodných podmienok prežívania populácie na začiatku a na konci útvarov druhu je možné zabezpečiť úpravy budú vybudované obnovou sezónne priečne stabilizačné prahy. komunikujúcich aluviálnych Realizácia tejto lokálnej lenitických biotopov s výskytom úpravy nezabráni dosiahnuť korýtok. ciele ochrany ÚEV.

Dominancia % 0-1% Potrebné je sledovať výskyt Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných a inváznych druhov rýb (napr. inváznych druhov rýb. iváznych druhov Pseudorasbora parva) a tiež rýb výskyt inváznej škľabky čínskej (Sinanodonta woodiana).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 126

Lopatka odlišne reaguje na rôzne populácie tejto škľabky v Európe. Preukázaný bol vplyv tohto druhu na populácie lopatky, od takmer neutrálneho až po vysoko negatívny (Konečný et al. 2018). Pred obnovou laterálneho spojenia s aluviálnymi biotopmi je preto vždy vhodné vykonať súčasne ichtyologický i malakologický prieskum.

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Druh je schopný tolerovať V priebehu výstavby môže kvality mierne organické znečistenie dochádzať počas silnejších povrchových vody, je však potrebné dažďov k zvýšeniu vôd (SHMU) zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu splachovania obnažené vody s ohľadom na výskyt iných zeminy. V období prevádzky druhov rýb citlivých na dôjde k minimálnemu znečistenie a lastúrnikov v zvýšeniu znečistenia povodí zmysle platných metodík na Hornádu v južnej časti ÚEV hodnotenie stavu kvality kvôli splachom z povrchových vôd. komunikácie. Tieto vplyvy (http://www.shmu.sk/sk/?page=1 nezmenia z pohľadu &id=kvalita_povrchovych_vod) požiadaviek druhu kvalitu vody. * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Konečný, A., Popa, O. P., Bartáková V., et al., 2018: Modelling the invasion history of Sinanodonta woodiana in Europe: Tracking the routes of a sedentary aquatic invader with mobile parasitic larvae. Evol Appl., 11: 1975–1989. https://doi.org/10.1111/eva.12700 • Szepesi, Zs., Csipkés, R., Hajdú, J., Györe, K., Harka, Á., 2015: Hernád/Hornád halfaunája és a folyó halközösségeinek térbeli mintázata. Fishfauna and spatial distribution of fish communities in river Hernád/Hornád. Pisces Hungarici 9: 31–38

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu na lopatku dúhovú bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.5 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy (nSKUEV4007)

V roku 2020 navrhla ŠOP SR nové územie európskeho významu, ktoré sa nachádza na rieke Torysa a je v tesnom dotyku s pripravovanou rýchlostnou cestou R2 Šaca – Košické Oľšany. Detail dotyku hodnoteného úseku R2 Šaca - Košické Oľšany a rieky Torysa je znázornený na obrázku 13 nižšie.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 127

Obrázok 13 Detail prechodu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany cez navrhované ÚEV Dolný tok Torysy V rámci navrhovaného ÚEV Dolný tok Torysy (nSKUEV4007) boli identifikované možné vplyvy na druhy rýb v území pod stavbou, ktoré by mohli byť dotknuté nepriamymi vplyvmi súvisiacimi s potenciálnym znečistením alebo dokonca možnou haváriou počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany v mieste dotyku projektu s riekou Torysa. Pravdepodobnosť mimoriadnej havarijnej udalosti, pri dodržaní všetkých právnych predpisov a krízových postupov pri takýchto udalostiach, je minimálna. Najvýznamnejším zásahom do prostredia navrhovaného ÚEV Dolný tok Torysy bude úprava koryta rieky v mieste stavebného objektu 241-00 v staničení 22,8 km R2. Úprava koryta Torysy začína v rkm 11,642 a končí v rkm 11,842. Celková dĺžka úpravy je 200,0 m. Technický návrh pozostáva z úpravy a opevnenia pravostranného svahu v súbehu s rýchlostnou cestou R2 a stabilizácia koryta v danom úseku dvoma stabilizačnými prahmi v dne. Pozdĺžny sklon koryta sa v úseku nemení. Pravý breh Torysy bude opevnený lomovým kameňom min. hmotnosti 200 kg s presypaním drobným kamenivom fr. 32-63 mm. Hrúbka opevnenia bude od 1,0 m do 2,0 m. Opevnenie bude zapustené 1,0 m do podložia. Pre oddelenie zemnej časti od kameňa bude ukladaná do výkopu geotextília 500g/m2 ako separácia medzi jemno- zrnnou zložkou a lomovým kameňom. V určitých miestach dôjde k zmierneniu sklonu svahov odkopom a následnou úpravou. Navrhovaný je sklon svahov 1:1,5. Úprava bude realizovaná tak, aby nedošlo k výraznému zmenšeniu prietočnej plochy. V bezprostrednom dotyku s cestou R2 bude úprava koryta vykonaná tak, aby medzi cestou

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 128

(oporným múrom SO 233) a brehovou čiarou vznikol priestor v šírke 4,5 m. Tento priestor bude slúžiť pre potreby správcu toku. Na začiatku a na konci úpravy budú, podľa požiadavky správcu toku, vybudované stabilizačné prahy z lomového kameňa hmotnosti 200 ~ 500 kg presypané lomovým kameňom do 200 kg. Pomer ťažšieho materiálu k ľahšiemu bude 50/50. Dĺžka stabilizačného prahu bude 5 m. Zapustenie pod pôvodné dno bude 1,5 m. Prahy budú zaviazané do jestvujúcich brehov na dĺžke 5 m. Lomový kameň bude sypaný do výkopu so sklonmi svahov max. 1:1. V mieste úpravy neboli pri inventarizácii identifikované dreviny, ktoré bude potrebné vyrúbať. Vzhľadom na fakt, že územie je v štádiu návrhu, nie sú dostupné všetky detailné podklady (napríklad údaje z SDF) preto sme pri vyhodnotení vplyvov na jednotlivé navrhované predmety ochrany vychádzali z dostupných podkladov. Pretože pre toto nÚEV neboli dostupné spracované ciele ochrany (pre územie v štádiu návrhu to ani nie je potrebné), vplyv projektu na plnenie cieľov ochrany bol vyhodnotený na základe použitia a extrapoláciie (prispôsobenia informácii) cieľov ochrany pre podobné územie nÚEV Dolný tok Hornádu, ktoré sa nachádza geograficky v tej istej oblasti, má veľmi podobné charakteristiky a populácie rýb v oboch územiach sú funkčne prepojené. Použitie extrapolácie a jej prevedenie bolo telefonicky konzultované s pracovníkmi ŠOP SR.

6.2.5.1 Mrena karpatská (Barbus carpathicus)

Ekologické nároky druhu Vyskytuje sa od málo prúdivých a zabahnených potokov až po rýchlo tečúce hlbšie úseky podhorských tokov, ale aj v jazerách a údolných nádržiach. Reofilný a litofilný druh, ktorý neochraňuje potomstvo.

Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku sa vyskytuje v povodí Hrona, Ipľa, Tisy (Topľa, Laborec, Ondava, Torysa, Hornád, Slaná) a Visly (Dunajec, Poprad).. Je uvádzaná zo siedmich území európskeho významu, čo evokuje jej vzácnosť. V skutočnosti je mrena karpatská na východnom Slovensku najbežnejším druhom v podhorských úsekoch riek.

Predpokladané vplyvy Mrena karpatská je pomerne odolná proti znečisteniu organického pôvodu, menej proti chemickému znečisteniu. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do navrhovaného ÚEV Dolný tok Torysy. To môže mať negatívny vplyv na populáciu mreny karpatskej. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Torysy kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 62 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na mrenu karpatskú (Barbus carpathicus) v nÚEV Dolný tok Torysy PAN 10 tis. – 50 tis. ALP 100 tis. – 1 mil. Spolu 110 tis. – 1,05 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov mil. jedincov 74 1x1 km štvorcov 164 1x1km štvorcov 238 1x1km štvorcov

Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV PAN 11 1x1km ALP 48 1x1km Spolu 59 1x1km v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 129

Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >10 000 jedincov

Počet ovplyvnených jedincov jednotky až desiatky jedincov (<1%)

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV

Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany mrena karpatská (Barbus carpathicus) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 63 nižšie.

Tabuľka 63 Vplyv projektu na ciele ochrany mreny karpatskej v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >50 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť (Fedorčák & Koščo, 2014) populácie. jedincov na 100 dosahoval druh v toku rieky m Torysa pri Košických Oľšanoch monitorovaného eudominantné zastúpenie úseku toku (10,75%). Ide o druh s (CPUE) pomerne veľkou ekologickou plasticitou, dobre prispôsobujúci sa zmenenými ekologickým podmienkam toku.

Zastúpenie % na 1km toku >20 Jedná sa o reofilný druh Rieka Torysa bude v úseku vhodných obývajúci dno menších až pravého brehu v dĺžke 200 m mezohabitat stredne veľkých podhorských stabilizovaná lomovým ov v riek. Preferuje prúdivé biotopy kameňom, na začiatku a na hodnotenom s tvrdým štrkovitým dnom. konci úpravy budú úseku toku Dôležitá je preň dostatočná vybudované priečne hydromorfologická členitosť stabilizačné prahy. Tieto toku, najmä zastúpenie lokálne úpravy na krátkom perejnatých úsekov so úseku toku nezabránia štrkovými lavicami a tiahlymi dosiahnuť ciele ochrany. Pri prúdmi. budovaní prahov bude venovaný osobitný dôraz na zachovanie migračnej priechodnosti toku pre potamodrómne (sťahovavé) druhy rýb.

Pozdĺžna Počet funkčných 8 Pre umožnenie migrácie druhu Projekt nevytvorí novú kontinuita spriechodnení je potrebné spriechodnenie migračnú bariéru, čomu toku migračných alebo odstránenie migračných bude prispôsobená bariér bariér na rieke Torysa, a to aj konštrukcia priečnych v úseku mimo ÚEV.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 130

stabilizačných prahov SO 241-00.

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Druh je schopný tolerovať V priebehu výstavby môže kvality mierne organické znečistenie dochádzať počas silnejších povrchových vody, je však potrebné dažďov k zvýšeniu vôd (SHMU) zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu splachovania obnaženej vody s ohľadom na iné druhy zeminy. V období prevádzky citlivé na znečistenie dôjde k minimálnemu vyhovujúce v zmysle platných zvýšeniu znečistenia Torysy metodík na hodnotenie stavu v južnej časti nÚEV kvôli kvality povrchových vôd. splachom z komunikácie. (http://www.shmu.sk/sk/?page Tieto vplyvy nezmenia z =1&id=kvalita_povrchovych_v pohľadu požiadaviek druhu od) kvalitu vody a nebudú mať vplyv na dosiahnutia cieľov ochrany. Upravené podľa ŠOP SR, 2021 * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Fedorčák J & Koščo J, 2014: Parciálne výsledky monitoringu rýb v rámci reportingu pre Natura 2000. Folia faunistica Slovaca, 19 (3): 287–293.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v nÚEV Dolný tok Torysy na mrenu karpatskú bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.5.2 Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus13)

Ekologické nároky druhu Hrúz fúzatý žije v podhorských úsekoch potokov a riek s hlbšími prúdmi a menším spádom, v perejovitých štrkových laviciach. Nachádzame ho najčastejšie v podhorských potokoch a riekach v hĺbke 15 - 50 cm, s rýchlosťou prúdu od 50 do 140 cm/s. Žije v malých skupinkách. Pre svoje malé rozmery, sfarbenie a spôsob života často uniká pozornosti. Je to typický reofil, náročný na obsah kyslíka a čistotu vody. Chýba v tichých úsekoch toku. Neresí sa koncom mája až začiatkom júna. Živí sa rôznymi bentickými organizmami, najčastejšie larvami vodného hmyzu.

Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku je rozšírený v riekach Bodva, Topľa, Ondava, Laborec, Torysa, Hornád, Dunaj, Orava, Váh, Vlára, Ulička. Druh sa vyskytuje na 8 územiach európskeho významu, čo budí dojem, akoby bol na Slovensku pomerne rozšírený. Na západnom a strednom Slovensku sa však v súčasnosti nevyskytuje, hoci ho pred 30 - 40 rokmi zistili v Dunaji, na sútoku Váhu a Oravy a vo Vláre. Hojnejšie sa vyskytuje na východnom Slovensku v Laborci, Uličke a Ubli. Podľa prieskumov Kuxa v rokoch 1958 - 1964 sa na takmer nedotknutých tokoch východného Slovenska hrúz fúzatý vyskytoval dosť často, pričom už vtedy bola početnosť tohto hrúza malá. V priemere bol na celkovej početnosti obsádky rýb zastúpený len 1 - 4 %. Na tých istých lokalitách Kirka a kol. v rokoch 1976 - 1977 zistili, že v niektorých tokoch alebo ich úsekoch celkom vymizol a tam, kde sa vyskytuje, jeho početnosť silne poklesla. Prieskumy v rokoch 2002 - 2008 (Černý a Švátora) potvrdili jeho nízku početnosť vo všetkých východoslovenských riekach.

Predpokladané vplyvy

13 V minulosti používaný názov bol Gobio uranoscopus, viď popis u NÚEV Dolný tok Torysy.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 131

Druh vyžaduje prítomnosť štrkových lavíc (prahov), preto je ťažba štrku kľúčovým decimujúcim faktorom. Zastaviť je potrebné aj ďalšiu fragmentáciu toku a zmeny lotických úsekov riek na lenitické. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do nÚEV Dolný tok Torysy. To môže mať negatívny vplyv na populáciu hrúza fúzatého. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia povodí Torysy kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 64 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza fúzatého (Romanogobio uranoscopus) v nÚEV Dolný tok Torysy PAN 100 – 500 ALP 100 – 1000 Spolu 200 – 1500 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov 19 1x1km štvorcov 7 1x1 km štvorcov 12 1x1km štvorcov

Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 3 1x1km ALP 2 1x1km Spolu 5 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov

Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >2000 jedincov (Pozn.: údaj je odborne diskutabilný)

Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV

Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany hrúza fúzatého (Romanogobio uranoscopus) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 65 nižšie.

Tabuľka 65 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza fúzatého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna 5-10 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť (Fedorčák & Koščo, 2014) populácie. Ciele sú ale jedincov na 100 dosahoval druh v rieke Torysa vzhľadom k početnosti druhu m pri Košických Oľšanoch veľmi ambiciózne (početnosť monitorovanéh subrecedentné zastúpenie v ÚEV je vyššie počítaná o úseku toku (0,65%). Na základe podľa týchto cieľov). (CPUE) historických údajov zo 60 tych rokov 20. storočia (pozri Černý 2011), bola početnosť

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 132

tohto druhu v tokoch východného Slovenska už v tom čase malá (len 1-4% obsádky).

Zastúpenie % na 1km toku >20 Jedná sa o reofilný druh Rieka Torysa bude v úseku vhodných obývajúci prúdivé biotopy s pravého brehu v dĺžke 200 m mikro- a tvrdým štrkovitým dnom. stabilizovaná lomovým mezohabitatov Dôležité je dostatočné kameňom, na začiatku a na v hodnotenom zastúpenie perejnatých konci úpravy budú úseku toku úsekov so štrkovými lavicami i vybudované priečne tiahlymi prúdmi. stabilizačné prahy. Tieto lokálne úpravy na krátkom úseku toku nezabránia dosiahnuť ciele ochrany.

Pozdĺžna Počet 8 Pre zabezpečenie integrity Projekt nevytvorí novú kontinuita toku funkčných fragmentovaných populácií migračnú bariéru, čomu spriechodnení druhu je potrebné zabezpečiť bude prispôsobená migračných funkčné spriechodnenie konštrukcia priečnych bariér migračných bariér na rieke stabilizačných prahov SO Torysa 241-00.

Kvalita vody Monitoring vyhovujúce Vyžaduje sa zachovanie V priebehu výstavby môže kvality stavu vyhovujúce v zmysle dochádzať počas silnejších povrchových platných metodík na dažďov k zvýšeniu vôd (SHMU) hodnotenie stavu kvality splachovania obnažené povrchových vôd. zeminy. V období prevádzky (http://www.shmu.sk/sk/?page dôjde k minimálnemu =1&id=kvalita_povrchovych_v zvýšeniu znečistenia v toku od) Torysy v južnej časti nÚEV kvôli splachom z komunikácie. Tieto vplyvy nezmení z pohľadu požiadaviek druhu kvalitu vody.

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných a (Fedorčák & Koščo, 2014) inváznych druhov rýb. inváznych bolo zastúpenie inváznych a druhov rýb v nepôvodných druhov v ichtyocenóze predmetnom úseku nízke (<0.1 %). Je však vhodné ich monitorovať. Upravené podľa ŠOP SR, 2021 * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) • Černý, J., 2011: Ryby. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 234-284. • Koščo, J., 2005: Hrúz fúzatý (Gobio uranoscpus). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, p. 468-469. • Fedorčák J & Koščo J, 2014: Parciálne výsledky monitoringu rýb v rámci reportingu pre Natura 2000. Folia faunistica Slovaca, 19 (3): 287–293.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy na hrúza fúzatého bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 133

6.2.5.3 Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii14)

Ekologické nároky druhu Obýva plytké prúdivejšie úseky a prahy v riekach podhorskej zóny s kamenitým dnom v nadmorskej výške okolo 200 m. Vyskytuje sa v prúdoch, ale na menej exponovaných miestach ako hrúz fúzatý. Vyžaduje menšie plytké pereje a prúdy so štrkovitým a piesčitým dnom. Je aktívny najmä podvečer, ale aj počas dňa. Je reofilný, čas neresu sa zhoduje s časom neresu ostatných hrúzov a prebieha v závislosti od teploty vody v máji až júni. Nároky na kvalitu vody má podobné ako hrúz fúzatý. Žije v malých skupinách. Je všežravec, požiera hlavne rôzne živočíchy dna, najčastejšie prúdom splavované živočíchy. Je krátkovekou rybou, dožíva sa troch, maximálne piatich rokov života.

Kvantitatívne a kvalitatívne údaje V minulosti bol druh uvádzaný v riekach Dunaj, Hron, Rimava, Váh, Kysuca, Krupina, Štiavnička, Čierna Orava, Jelešná, Ipeľ, Rimava, Blh, Slaná, Hornád, Torysa, Ondava, Topľa, Tisa, Uh, Ulička, Ublianka, Bodva, Laborec. Druh sa oficiálne vyskytuje na 16 územiach európskeho významu, pretože databáza naturovských druhov ŠOP SR bola zostavená na základe literatúry udávajúcej stav pred 30 - 50 rokmi. V skutočnosti je v súčasnosti hrúz Kesslerov najvzácnejší z ohrozených hrúzov. Jeho výskyt je oveľa zriedkavejší, ako je oficiálne uvádzané, pretože sa často zamieňa s hrúzom Vladykovým. Hoci sa uvádza z Ipľa, Slanej a Blhu, najpočetnejšie populácie sa doposiaľ zachovali v povodí Tisy a Bodrogu, v Laborci, Uličke a Ubli.

Predpokladané vplyvy Druh ohrozuje ťažba štrku a rôzne regulácie, zásahy do prirodzeného charakteru toku v úsekoch reálneho a predpokladaného výskytu. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do nÚEV Dolný tok Torysy. To môže mať negatívny vplyv na populáciu hrúza Kesslerovho. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia toku Torysy kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 66 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na hrúza Kesslerovho (Romanogobio kesslerii) v nÚEV Dolný tok Torysy PAN 500 – 1000 ALP 100 – 500 Spolu 600 – 1500 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov 147 1x1km štvorcov 36 1x1 km štvorcov 21 1x1km štvorcov Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 9 1x1km ALP 7 1x1km Spolu 16 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >2000 jedincov (Pozn,: údaj je odborne diskutabilný) Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV jednotky jedincov

14 V minulosti používaný názov bol Gobio kessleri, viď popis druhu v ÚEV Hornádske meandre.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 134

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany je zlepšiť stav hrúza Kesslerovho (Romanogobio kesslerii) do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 67 nižšie.

Tabuľka 67 Vplyv projektu na ciele ochrany hrúza Kesslerovho v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na dosiahnutie hodnota cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >10 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť (Fedorčák & Koščo, 2014) populácie. Ciele sú ale jedincov na dosahoval druh v rieke Torysa pri vzhľadom k početnosti druhu 100 m Košických Oľšanoch veľmi ambiciózne (početnosť v monitorované subrecedentné zastúpenie ÚEV je vyššie počítaná podľa ho úseku toku (0,65%). Nepriaznivý vplyv na týchto cieľov). (CPUE) početnosť druhu má fragmentácia toku migračnými bariérami a úprava toku v intraviláne.

Zastúpenie % na 1 km ≥ 20 Jedná sa o reofilný druh preferujúci Rieka Torysa bude v úseku vhodných toku prúdivé biotopy s tvrdým štrkovitým pravého brehu v dĺžke 200 m mikro- a dnom, štrkovými lavicami, plytkými stabilizovaná lomovým mezohabitato perejami, brodmi a pod. Potrebné kameňom, na začiatku a na v v je zvýšiť ponuku vhodných konci úpravy budú vybudované hodnotenom mikrohabitatov aspoň lokálnymi priečne stabilizačné prahy. Tieto úseku toku revitalizačnými úpravami koryta. lokálne úpravy na krátkom úseku toku nezabránia dosiahnuť ciele ochrany.

Pozdĺžna Počet 8 Pre zabezpečenie integrity Projekt nevytvorí novú migračnú kontinuita funkčných fragmentovaných populácií druhu bariéru, čomu bude toku spriechodnení je potrebné zabezpečiť funkčné prispôsobená konštrukcia migračných spriechodnenie migračných bariér priečnych stabilizačných bariér na rieke Torysa, a to aj v úseku prahov SO 211-00 a SO 241- mimo ÚEV. 00.

Kvalita vody Monitoring vyhovujú Druh je pomerne náročný na V priebehu výstavby môže kvality ce kvalitu vody (Černý 2011) – v dochádzať počas silnejších povrchových zmysle výsledkov sledovaní stavu dažďov k zvýšeniu splachovania vôd (SHMU) kvality vody v toku Torysa sa obnažené zeminy. V období vyžaduje zachovanie stavu prevádzky dôjde k minimálnemu vyhovujúce v zmysle platných zvýšeniu znečistenia v toku metodík na hodnotenie stavu Torysy v južnej časti nÚEV kvôli kvality povrchových vôd. splachom z komunikácie. Tieto (http://www.shmu.sk/sk/?page=1&i vplyvy nezmení z pohľadu d=kvalita_povrchovych_vod) požiadaviek druhu kvalitu vody.

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodných (Fedorčák & Koščo, 2014) možno inváznych druhov rýb. a inváznych zastúpenie inváznych a druhov rýb v nepôvodných druhov v ichtyocenóze predmetnom úseku rieky Hornád hodnotiť ako zanedbateľné (<0.1 %). Je však potrebné ich výskyt monitorovať.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 135

Upravené podľa ŠOP SR, 2021 * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Černý, J., 2011: Ryby. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 234-284. • Koščo, J., 2005: Hrúz Kesslerov (Gobio kessleri). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica. • Fedorčák J & Koščo J, 2014: Parciálne výsledky monitoringu rýb v rámci reportingu pre Natura 2000. Folia faunistica Slovaca, 19 (3): 287–293.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy na hrúza Kesslerovho bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.5.4 Pĺž podunajský (Cobitis elongatoides15)

Ekologické nároky druhu Vyskytuje sa v stojatých a tečúcich vodách, kde preferuje pomalšie úseky s výskytom sedimentu alebo porastu rastlín, a to od podhorských tokov až po nížinné rieky, ramená, ale aj melioračné kanály. Typickým biotopom sú piesčité úseky v ústiach pomaly tečúcich riek alebo potoky s piesčitým dnom, kde je väčšinu dňa až po oči zahrabaný v piesku. Aktívnejší je počas noci. Zahrabaný do dna uniká pozornosti, preto sa vo všeobecnosti predpokladá, že je veľmi vzácny. Neresí sa v apríli až júni v mierne tečúcej vode nad piesčitým substrátom s drobným porastom rastlín, lepkavé ikry kladie v plytkej vode na kamene alebo rastliny. Živí sa živočíchmi dna, ktoré loví „preosievaním" piesku cez žiabre.

Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Na Slovensku sa vyskytuje v riekach Dunaj, Malý Dunaj, v tokoch na Žitnom ostrove, ďalej v riekach Rudava, Malina, Nitra, Nitrica, Žitava, Turiec, Slatina, Morava, Perec, Paríž, Váh, Dudváh, Rimava, Ipeľ, Slaná, Muráň, Bodra, Hornád, Olšava, Turňa, Torysa, Ondava, Trnávka, Bodrog, Laborec, Uh, Tisa, Okna, Čierna voda alebo Latorica. Druh sa vyskytuje na 17 územiach európskeho významu, čo signalizuje skutočnosť, že nie je takým vzácnym druhom, ako sa predpokladalo. Pĺž žijúci na Slovensku v povodí Dunaja bol donedávna považovaný za pĺža severného (Cobitis taenia). Na základe genetických analýz využívajúcich molekulárne metódy by sme mali väčšinu populácie vyskytujúcej sa na Slovensku považovať za pĺža podunajského (Cobitis elongatoides). Popri diploidných populáciách boli objavené jedince triploidné a tetraploidné, pri ktorých jedna sada chromozómov má pôvod v druhu Cobitis tanaitica. Slovenské populácie pĺža preto genetici označujú ako diploidno-polyploidný hybridný komplex Cobitis elongatoides x Cobitis tanaitica. V triploidných a tetraploidných populáciách sa zistili takmer výlučne samice, ktoré sa rozmnožujú gynogenézou.

Predpokladané vplyvy Druh ohrozujú meliorácie (najmä napriamovanie tokov likviduje typické biotopy tohto druhu) aj znečisťovanie tokov. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do nÚEV Dolný tok Torysy. To môže mať negatívny vplyv na populáciu pĺža podunajského. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých

15 Popis genetiky súvisiaci s nomenklatúrou viď popis u UEV Hornádske meandre.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 136

zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia v toku Torysy kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 68 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža podunajského (Cobitis elongatoides / C. taenia) v nÚEV Dolný tok Torysy PAN 120 tis. – 400 ALP 30 tis. – 100 Spolu 150 tis. – 500 Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) tis. jedincov tis. jedincov tis. jedincov 72 1x1 km štvorcov 19 1x1km štvorcov 91 1x1km štvorcov

Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 25 1x1km ALP 5 1x1km Spolu 30 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov

Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >2000 jedincov

Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV

Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany pĺža podunajského (Cobitis elongatoides / C. taenia) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 69 nižšie.

Tabuľka 69 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža podunajského v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna >10 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť jedincov z blízkeho podobného toku populácie druhu. na 100 m (Koščo 2019, nepubl.) mal druh v monitorovaného rieke Hornád v blízkosti sútoku s úseku toku (CPUE) Torysou subrecedentné zastúpenie (0.4 %). Nízke relatívne zastúpenie môže súvisieť so zmenenými ekologickými podmienkami toku.

Zastúpenie % na 1 km toku >10 Druh preferuje menej prúdivé Rieka Torysa bude v úseku vhodných plytké úseky toku s piesčitým pravého brehu v dĺžke 200 m mikrohabit dnom alebo jemným stabilizovaná lomovým atov v sedimentom, do ktorého sa kameňom, na začiatku a na hodnoteno zahrabáva. Kľúčová je preto konci úpravy budú m úseku prítomnosť mikrohabitatov, ako vybudované priečne toku sú menšie zátoky a tíšiny s stabilizačné prahy. Tieto pomalým prúdom. lokálne úpravy na krátkom

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 137

úseku toku nezabránia dosiahnuť ciele ochrany.

Pokryvnos % ≈5 Podľa niektorých prác, Projekt neovplyvní ť reprodukčná aktivita druhu pokryvnosť submerznej submerzne korelovala s denzitou vegetácie a litorálnej vegetácie. j a/alebo (Bohlen 2003). Prítomnosť litorálnej submerznej alebo mäkkej vegetácie litorálnej vegetáce je preto v území dôležitá.

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodný (Fedorčák & Koščo, 2014) inváznych druhov rýb do ch a možno zastúpenie inváznych a ÚEV. inváznych nepôvodných druhov v druhov rýb predmetnom úseku rieky Hornád v hodnotiť ako zanedbateľné (<0.1 ichtyocenó %). Je však potrebné ich výskyt ze monitorovať.

Kvalita Monitoring kvality vyhovujúce Druh schopný tolerovať i mierne V priebehu výstavby môže vody povrchových vôd organické znečistenie vody. S dochádzať počas silnejších (SHMU) ohľadom na iné druhy citlivé na dažďov k zvýšeniu znečistenie, je však potrebné v splachovania obnažené území zabezpečiť vyhovujúcu zeminy. V období prevádzky kvalitu povrchovej vody. dôjde k minimálnemu Vyžaduje sa zachovanie stavu zvýšeniu znečistenia v toku vyhovujúce v zmysle platných Torysy v južnej časti ÚEV metodík na hodnotenie stavu kvôli splachom z kvality povrchových vôd. komunikácie. Tieto vplyvy (http://www.shmu.sk/sk/?page=1 nezmení z pohľadu &id=kvalita_povrchovych_vod) požiadaviek druhu kvalitu vody. Upravené podľa ŠOP SR, 2021 * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Bohlen, J., 2003: Spawning habitat in the spined loach, Cobitis taenia (Cypriniformes: Cobitidae). • Fedorčák J & Koščo J, 2014: Parciálne výsledky monitoringu rýb v rámci reportingu pre Natura 2000. Folia faunistica Slovaca, 19 (3): 287–293.

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy na pĺža podunajského bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

6.2.5.5 Pĺž zlatistý / vrchovský (Sabanejewia balcanaica16)

Ekologické nároky druhu Reofilný, potomstvo neochraňujúci, fytofilný druh. Nachádza vhodné biotopy od horských až po nížinné toky, kde uprednostňuje mierne plytšie prúdivé úseky s drobným štrkom alebo pieskom, prípadne až dnom zaneseným detritom a porasteným vegetáciou. V bočných, ale prietočných vetvách riek osídľuje aj úseky s nánosmi detritu. Vyskytuje sa ostrovčekovite a na miestach, kde nachádza vhodný biotop, môže dosahovať vysokú početnosť. Zdržiava sa výlučne na dne, cez deň sa skrýva v štrbinách medzi kameňmi alebo sa zavrtáva do jemných nánosov dna tak, že mu zo substrátu vyčnieva iba hlava. Pohlavne dospieva v 1. až 2. roku života. Neresí sa od mája do júla,

16 V minulosti používaný vedecký názov bol Sabanejewia aurata, prípadne S. aurata ssp.balcanica

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 138

ikry kladie na dno s jemným substrátom (piesok, detrit, drobný štrk) porasteným vegetáciou. Potravu si vyhľadáva na dne a tvoria ju predovšetkým drobné bezstavovce, fytoplanktón a rôzny hmyz. Dožíva sa maximálne 4 rokov.

Kvantitatívne a kvalitatívne údaje Obýva rieky Dunaj, Biela voda, Kysuca, Vlára, Turiec, Orava, Jelešná, Kriváň, Rimava, Blh, Váh, Malý Dunaj, Nitra, Bebrava, Hron, Slatina, Sikenica, Ipeľ, Štiavnica, Slaná, Bodra, Hornád, Olšava, Torysa, Topľa, Ondava, Uh, Cirocha, Latorica, Tisa, Bodrog, Laborec, Ulička, Ublianka. Druh sa vyskytuje na 16 územiach európskeho významu.

Predpokladané vplyvy Druh je citlivý na znečistenie a regulácie tokov. K negatívnemu vplyvu môže dôjsť pri havárii počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany k prenosu znečistenia do nÚEV Dolný tok Torysy. To môže mať negatívny vplyv na populáciu pĺža zlatistého. Na druhej strane je pri dodržaní všetkých zákonných podmienok a postupov v prípade havárií málo pravdepodobné, že k tomu dôjde. V priebehu výstavby môže dochádzať počas silnejších dažďov k zvýšeniu splachovania obnažené zeminy. V období prevádzky dôjde k minimálnemu zvýšeniu znečistenia v toku Torysy kvôli splachom z komunikácie. Preto predpokladáme mierne negatívny vplyv (-1).

Tabuľka 70 Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov R2 Šaca - Košické Oľšany na pĺža zlatistého (Sabanejewia balcanica) v nÚEV Dolný tok Torysy PAN 5 tis. – 10 tis. ALP 5 tis. – 10 tis. Spolu 10 tis. – 20 tis. Celková veľkosť populácie druhu v SR (1) jedincov jedincov 87 1x1km štvorcov 37 1x1 km štvorcov 50 1x1km štvorcov

Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých PAN 17 1x1km ALP 21 1x1km Spolu 38 1x1km ÚEV v SR (1) štvorcov štvorcov štvorcov

Veľkosť̌ populácie druhu v dotknutom ÚEV (3) >6000 jedincov

Počet ovplyvnených jedincov jednotky jedincov

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej <0,1 % populácii druhu v SR

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii <1 % druhu v dotknutom ÚEV

Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV jednotky jedincov

Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom 0,2 ha ÚEV

Zdroje: (1) ŠOP SR 2019a, (3) ŠOP SR, 2021

Vplyv projektu na ciele ochrany Cieľom ochrany p’ža zlatistého / vrchovského (Sabanejewia balcanica) je zlepšiť jeho stav do priaznivého stavu v súlade s atribútmi uvedenými v tabuľke 71 nižšie.

Tabuľka 71 Vplyv projektu na ciele ochrany pĺža zlatistého v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy

Parameter Merateľnosť Cieľová Doplnkové informácie Vplyv projektu na hodnota dosiahnutie cieľov ochrany

Veľkosť Relatívna > 30 Podľa dostupných údajov Projekt neovplyvní veľkosť populácie početnosť jedincov (Škovranová, et al, 2013) populácie druhu. na 100 m dosahoval druh v Toryse pri obci

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 139

monitorovaného Vyšná Hutka dominantné úseku toku zastúpenie. (CPUE)

Zastúpenie % na 1 km toku 20-30 Reofilný druh preferujúci Rieka Torysa bude v úseku vhodných prúdivejšie úseky podhorských až pravého brehu v dĺžke 200 m mikrohabitat nížinných tokov so štrkovo- stabilizovaná lomovým ov v kamenitým (Koščo 2005) alebo kameňom, na začiatku a na hodnoteno piesčitým dnom. Z konci úpravy budú vybudované m úseku priečne stabilizačné prahy. toku Tieto lokálne úpravy na krátkom úseku toku nezabránia dosiahnuť ciele ochrany.

Pokryvnosť % > 5 Názory na reprodukčné správanie Projekt neovplyvní pokryvnosť litorálnej druhu sa rôznia. Okrem substrátu litorálnej vegetácie v ÚEV. vegetácie dna môže byť podľa niektorých na lokalite zdrojov dôležitá aj prítomnosť rastlín (Kottelat & Freyhof 2007).

Zastúpenie % 0 Podľa dostupných údajov Projekt nespôsobí imigráciu nepôvodnýc (Fedorčák & Koščo, 2014) bolo inváznych druhov rýb do h a zastúpenie inváznych a územia. inváznych nepôvodných druhov v druhov rýb v predmetnom úseku rieky nízke ichtyocenóz (<0.1 %). Je však vhodné ich e výskyt monitorovať.

Kvalita vody Monitoring kvality vyhovujúc Druh je citlivý na znečistenie V priebehu výstavby môže povrchových vôd e (Černý 2011). Vyžaduje sa dochádzať počas silnejších (SHMU) zachovanie stavu vyhovujúce v dažďov k zvýšeniu zmysle platných metodík na splachovania obnažené hodnotenie stavu kvality zeminy. V období prevádzky povrchových vôd. dôjde k minimálnemu zvýšeniu (http://www.shmu.sk/sk/?page=1 znečistenia v toku Torysy v &id=kvalita_povrchovych_vod) južnej časti nÚEV kvôli splachom z komunikácie. Tieto vplyvy nezmenia z pohľadu požiadaviek druhu kvalitu vody. Upravené podľa ŠOP SR, 2021 * CPUE – jednotka rybolovného úsilia (Catch per unit of effort) Poznámka: • Černý, J., 2011: Ryby. In: Halčinová, K. (ed.): Atlas druhov európskeho významu pre územia Natura 2000 na Slovensku. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 234-284. • Koščo, J., 2005: Pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica). In: Polák, P., Saxa, A. (eds.): Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica. • Kottelat, M., Freyhof, J., 2007: Handbook of European freshwater fishes. Kottelat, Cornol, Switzerland and Freyhof, Berlin, Germany, p. 322-324 • Fedorčák J & Koščo J, 2014: Parciálne výsledky monitoringu rýb v rámci reportingu pre Natura 2000. Folia faunistica Slovaca, 19 (3): 287–293. • Škovranová L., Koščo J., Kočišová J., Šmiga Ľ. 2013: Ichthyofauna of Torysa River in stream profiles of planned small hydroelectric power plants. Pisces Hungarici 7 (2013) 133–137

Záver Predpokladaný vplyv realizácie projektu výstavby R2 Šaca - Košické Oľšany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy na pĺža zlatistého bol vyhodnotený ako mierne negatívny (-1).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 140

6.3 VYHODNOTENIE MOŽNÝCH KUMULATÍVNYCH VPLYVOV

6.3.1 Kumulatívne vplyvy nadväzujúcich úsekov rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany a inej dopravnej infraštruktúry

Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany sa na svojom začiatky napája na diaľnicu D1 Budimír – Bidovce (a neskôr na pripravovaný úsek D1 Bidovce – Pozdišovce), ďalej sa napája medzi úsekom I. a II. na rýchlostnú cestu R4 v úseku Košice - Milhosť a napojenie smerom na západ bude tvoriť nasledujúci úsek R2 Včeláre - Šaca, ktorý sa bude napájať v Mimoúrovňovej križovatke. V bezprostrednom okolí je miestny komunikačný systém rýchlostnej cesty R2 je tvorený cestami:

• R2 Červený rak - Šaca – rýchlostná cesta R2 v západnej časti mesta Košice, ktorá prechádza z križovatky Červený Rak kde sa napája na privádzač Červený rak – VSS a smeruje cez Košice-Pereš do križovatky Šaca pred hlavným vstupom do USSK.

• I/16 z križovatky Šaca smerom na Rožňavu a Zvolen

• III/3401 „Haništianska cesta“ medzi časťou Košice Ľudvíkov Dvor – Haniska z ktorej je dopravne napojená hlavná nákladná brána č.4 areálu USSK

• Miestne komunikácie v časti Košice Ľudvíkov Dvor a priemyselnom areáli Haniska

• Miestne komunikácie do okolitých obcí v miestach MÚK V území sa nachádzajú tieto železnice a električkové trate:

• Územím prechádza neelektrifikovaná železničná trať ŽSR č. 160 Košice – Zvolen • Širokorozchodná trať Haniska – USSK (dve elektrifikovaná koľaje vo vlastníctve USSK). • Neelektrifikované výťažné koľaje z areálu USSK do stanice Haniska (2x2 koľaje). • Elektrifikovaná električková trať Staničné námestie – Vstupný areál U.S.Steel po ktorej jazdia linky č. R1 až R8 V tabuľke 72 nižšie sú vyhodnotené prípadné kumulatívne vplyvy priľahlých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest a ciest I, II a III triedy pôsobiace spolu s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany na sústavu Natura 2000.

Tabuľka 72 Vyhodnotenie vplyvov na druhy v CHVÚ Košická Kotlina na základe vykonaných primeraných posúdení pre diaľnice a rýchlostné cesty

Vyhodnotenie Vyhodnote Vyhodnotenie Vyhodnotenie vplyvov nie vplyvov vplyvov vplyvov Dochádza ku Slovenský a (vedecký R2 Šaca D1 Budimír R2 Včeláre R Košice - kumulácii názov) druhu Košické Oľšany - Bidovce Šaca (BirdLife, Milhosť vplyvov (primerané (Integra, 04/2016 (ŠOP SR, 2012 hodnotenie) 2019)

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 141

Sokol rároh (Falco cherrug) -1 -1 -1 -1 nie

Sova dlhochvostá (Strix -1 0 -1 -1 nie uralensis)

Ďateľ hnedkavý 0 0 -1 0 nie (Dendrocopos syriacus)

Bocian biely (Ciconia -1 -1 -1 -1 nie ciconia)

Prepelica poľná (Coturnix 0 0 -1 0 nie coturnix)

Orol kráľovský (Aquila -1 -1 -1 -1 nie heliaca)

Pre ÚEV Haništiansky les a ÚEV Hornádske meandre neboli v rámci posudzovania vyššie spomenutej dopravnej infraštruktúry vo vykonaných primeraných posúdeniach vyhodnotené vplyvy na tieto územia. Pôsobenie kumulovaných vplyvov sa preto neočakáva. Územia nÚEV Dolný tok Hornádu a nÚEV Dolný tok Torysy nemohli byť takéto hodnotenia vo vyššie uvedených primeraných hodnoteniach vykonané, pretože tieto územia boli navrhnuté len v roku 2020.

Tabuľka 73 Kumulatívne vplyvy priľahlých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest a ciest I., II. a III. triedy

Predchádzajúci úsek - diaľnica D1 Budimír - Bidovce (úsek diaľnice v prevádzke, začiatok R2) Úsek diaľnice D1 Budimír- Bidovce vedie kotlinovou urbanizovanou krajinou. Vzdialenosť úseku od najbližšieho územia Natura 2000, ktorým je CHVÚ Košická je cca 80 - 100 m. Pre projekt bolo vypracované samostatné primerané hodnotenie (najaktuálnejšie Integra Consulting, 2019). Ako vyplýva z tabuľky 72, ku kumulácii alebo synergickému Diaľnica D1 Budimír – Bidovce pôsobeniu vplyvov na jednotlivé výberové druhy v území nedochádza. Pre (a nadväzujúci úsek D1 Bidovce – nÚEV Dolný tok Torysy pravdepodobne dochádza ku kumulácii vplyvov Pozdišovce) spolu s R2, pretože D1 Budimír – Bidovce prechádza cez Torysu niekoľkými mostami. Projekt však bol realizovaný pred identifikáciu územia a kumulácia vplyvov s R2 nie je významná a nebude mať podstatný vplyv na navrhované územie Dolný tok Torysy a jeho predmety ochrany, respektíve je tento vplyv už zahrnutý vo výslednom hodnotení pre 5 druhov rýb (-1). Nadväzujúci úsek rýchlostnej cesty R2 Včeláre - Šaca (v štádiu prípravy)

Úsek rýchlostnej cesty R2 Včeláre - Šaca vedie kotlinovou urbanizovanou krajinou Košickej a Rožňavskej kotliny. Vzdialenosť úseku od najbližšieho územia Natura 2000, ktorým je CHVÚ Košická je cca 200 m pri zelenom variante a cca 1300 m pri modrom variante. Pre projekt bolo vypracované samostatné primerané hodnotenie (SOS/BirdLife, 2016). Ako vyplýva z Rýchlostná cesta R2 Včeláre - Šaca tabuľky 72, ku kumulácii alebo synergickému pôsobeniu vplyvov na jednotlivé výberové druhy v území nedochádza, pretože vplyvy na druhy v CHVÚ Košická kotlina budú pôsobiť v rozdielnych oblastiach pri oboch projektoch a ich spoločné pôsobenie neprekročí mieru už identifikovaných vplyvov (-1).

Spoločný úsek rýchlostných ciest R2/R4 (súčasť R4 Košice - Milhosť - v prevádzke)

Rýchlostná cesta R4 zasahuje do CHVÚ Košická kotlina od 4.0 kilometra cesty až po priemyselný park Kechnec, ktorý nie je súčasťou CHVÚ R4 Košice - Milhosť Košická kotlina. Za priemyselným parkom Kechnec rýchlostná cesta pokračuje v CHVÚ až po štátnu hranicu s Maďarskou republikou. Dĺžka trasy rýchlostnej cesty R4 v CHVÚ Košická kotlina je 8,720 km. V čati

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 142

spoločného úseku s R2 neprechádza a nezasahuje do CHVÚ. Ku kumulácii vplyvov nedôjde, pretože zásah do CHVÚ Košická Kotlina sa nachádza v inej (južnej časti CHVÚ a jeho efekt sa už prejavil preskupením teritórií dotknutých druhov vtákov. K spolupôsobeniu oboch vplyvov v čase I. úseku R2 Šaca - Košické Oľšany (ktorý je najbližšie k južnej časti CHVÚ nebude v čase jeho výstavby dochádzať.

Cesty I, II a III triedy pripájajúce s do miestnej cestnej siete

Napojenia na cesty I, II a III triedy v MÚK R2 budú realizované pripájacími Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické úsekmi a vetvami križovatiek a ďalej budú pokračovať na existujúce úseky Oľšany sa bude v miestach mimo ciest. Hustota cestnej siete ani dĺžka nových napojení spolu s existujúcimi úrovňových križovatiek (MÚK) napájať úsekmi nebude zasahovať do území Natura 2000 a a nebude kumulatívne prostredníctvom ciest I, II a III triedy pôsobiť spolu s projektom D1 z dôvodu relatívne malého rozsahu týchto napájať do miestnej cestnej siete. ciest.

Železnice, širokorozchodná železnica a električková trať

železničná trať ŽSR č. 160 Košice – Zvolen Uvedené úseky železník a električkových tratí sa v území nachádzali už v Širokorozchodná trať Haniska – čase identifikácie sústavy Natura 2000. Spôsob / prispôsobenia sa USSK trasovania predmetných tratí predmetov ochrany CHVÚ Košická kotlina a Neelektrifikované výťažné koľaje ÚEV Haništiansky les sa výstavbou R2 Šaca - Košická Kotlina nezmení q z areálu USSK do stanice Haniska nebude pôsobiť kumulatívne spolu s R2. Elektrifikovaná električková trať linky č. R1 až R8

Obrázok 14 nižšie ilustruje vzájomnú polohu jednotlivých súvisiacich úsekov rýchlostnej R2 Šaca Košické Oľšany, diaľnice D1, rýchlostnej cesty R4 a ciest I, II a III. triedy a železničných tratí.

Obrázok 14 Vzájomná poloha úsekov rýchlostnej cesty R2, diaľnice D1, ciest I., II., a III. triedy z železničných tratí okolí

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 143

Záver: Pri hodnotení kumulovaných vplyvov nadväzujúcich a spoločných úsekov rýchlostných ciest R2 a R4 a diaľnice D1 nebol pri žiadnom z hodnotených druhov zistený významný negatívny vplyv, ktorý by menil predpokladaná stupeň ovplyvnenia daného druhu alebo biotopu. Taktiež spolupôsobenie iných typov dopravnej infraštruktúry ako (cesty I., II., a III. triedy, železničné a električkové trate) bolo vyhodnotené ako nevýznamné vzhľadom na kumulatívne pôsobenie s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany.

6.3.2 Kumulatívne vplyvy zámerov v územnoplánovacej dokumentácii

Tabuľka 74 nižšie uvádza prehľad územných plánov obcí v okolí projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany a informácia o investičných zámeroch pokiaľ môžu mať kumulatívny vplyv spolu s posudzovaným projektom.

Tabuľka 74 Zámery s kumulatívnym vplyvom v územných plánoch obcí v okolí projektu projektom rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany Existencia platnej Obec, katastrálne Existencia zámerov, ktoré by mohli kumulatívne pôsobiť územnoplánovacej územie na územia Natura 2000 dokumentácie

Mestská časť Košíc - územný plán schválený od roku 2003. Košice - Šaca Územný plán rieši aj územie k.ú. Železiarne. Momentálny áno návrh zmien a doplnkov obsahuje zapracovanie R2 a rozvojové aktivity, ktoré však vzhľadom na ich umiestnenie Železiarne nepredstavujú v prípade schválenia kumuláciu s vplyvmi R2 Šaca - Košické Oľšany.

Schválený územný plán VZN č.1/2020. Na rozvoj sú však určené plochy, ktoré neboli využívané druhmi z Sokoľany áno posudzovaných území Natura 2000 a preto nepredstavujú kumulatívny vplyv s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany.

Územný plán je schválený od roku 2010, momentálne sa pripravujú zmeny a doplnky Up č. 3. Návrh predpokladá rozšírenie zastavaných a občianskej vybavenosti v okolí Haniska áno súčasne zastavaných plôch. Z tohto dôvodu nepredpokladáme kumuláciu vplyvov na územia Natura 2000 spolu s projektom rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany.

Územný plán obce Valaliky bol spracovaný v roku 1994. VZN č. 8/2016 boli schválené Zmeny a doplnky č.4 Na rozvoj sú určené plochy, ktoré neboli využívané druhmi z Valaliky áno posudzovaných území Natura 2000, preto tieto aktivity nepredstavujú kumulatívny vplyv s projektom diaľnice R2 Šaca - Košické Oľšany.

Momentálne je územný plán zóny Košice – Šebastovce vo fáze schvaľovania. Plánované aktivity umiestnené v blízkosti Šebastovce áno súčasného zastavaného územia obce nebudú mať kumulatívny vplyv spolu s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 144

Územný plán je platný ako územný plán zóny. Nové usporiadanie bolo navrhnuté v rámci urbanistickej štúdie. Plochy budú využité na výstavbu individuálnej a bytovej Barca - Mestská časť áno obytnej výstavby. Rozvojové územia sú situované v Košice nadväznosti na súčasne zastavané územie a preto nepredpokladáme kumuláciu vplyvov spolu s projektom diaľnice D1 na okolité územia Natura 2000.

Územný plán schválený, plánované aktivity umiestnené v blízkosti súčasného zastavaného územia obce nezasahujú do Kokšov-Bakša áno chránených území a nebudú mať kumulatívny vplyv spolu s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany.

Územný plán je schválený vo forme územného plánu zóny. V novom návrhu územného plánu sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu (IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri hospodárskom Krásna - Mestská časť áno dvore, IBV – Pri Jazere), ako aj pre podnikateľskú činnosť a Košice rozvojové zámery v súvislosti s pripravovaným Východným mestom. Vzhľadom na umiestnenie aktivít, nebudú mať kumulatívny vplyv spolu s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany.

Územný plán schválený, plánované aktivity umiestnené v blízkosti súčasného zastavaného územia obce nezasahujú do Košická Polianka áno chránených území a nebudú mať kumulatívny vplyv spolu s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany.

Územný plán obce je v štádiu schvaľovania. Plánované Zdoba (súčasť obce aktivity umiestnené v blízkosti súčasného zastavaného áno (Návrh) Sady nad Torysou) územia obce nebudú mať kumulatívny vplyv spolu s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany.

Územný plán obce je v štádiu schvaľovania. Plánované aktivity umiestnené v blízkosti súčasného zastavaného Nižná Hutka áno územia obce nebudú mať kumulatívny vplyv spolu s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany.

Vyšná Hutka nie -

Územný plán mestskej časti je schválený. V novom návrhu územného plánu zóny sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu ako aj pre Košická Nová Ves - áno podnikateľskú činnosť, zásobovanie vodou, elelktrinou Mestská časť Košice a odkanalizovanie. Vzhľadom na umiestnenie aktivít, nebudú mať kumulatívny vplyv spolu s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany.

Územný plán obce bol schválený v roku 2018. Plánované Vyšný Olčvár (súčasť aktivity umiestnené v blízkosti súčasného zastavaného áno obce Košické Oľšany) územia obce nebudú mať kumulatívny vplyv spolu s rýchlostnou cestou R2 Šaca - Košické Oľšany.

V územnom pláne VÚC Košického kraja, ktorý bol schválený v roku 1998 a momentálne sú aktuálne platné Zmeny a doplnky 2017 ÚPN VÚC Košický schválené uznesením č. 510/2017, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 10.07.2017 nie sú plánované také aktivity, ktoré by pôsobili kumulatívne s projektom rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany. Výstavba rýchlostných ciest a diaľničných

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 145

obchvatov Košíc a dopravného napojenia na iné regióny Slovenska, Maďarska a Ukrajiny je jednou z rozvojových priorít kraja spolu s modernizáciou železničného koridoru.

Záver: V územno- plánovacej dokumentácii obcí dotknutých výstavbou rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany ani v ÚPN VÚC Košického kraja neboli identifikované žiadne také zámery, ktoré by mohli kumulatívne pôsobiť na územia Natura 2000 spolu s výstavbou a realizáciou projektu R2.

6.3.3 Kumulatívne vplyvy iných investičných zámerov

V rámci analýzy kumulatívnych vplyvov boli preverené plánované a realizované investičné zámery v okolí posudzovaného projektu R2 Šaca - Košické Oľšany aktuálne k 03/2021. Prehľad je uvedený v tabuľke 75 nižšie.

Tabuľka 75 Identifikované investičné zámery a hodnotenie ich potenciálnych kumulatívnych vplyvov na územia Natura 2000 spolu s výstavbou R2 Šaca - Košické Oľšany

Kumulatívne Záver EIA vplyvy s R2 Projekt (plán) /Investor Poznámka procesu Šaca - K.Oľšany predložená Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy Bytový komplex s polyfunkciou správa o nie v spojitosti s projektom R2 Šaca - ANDROMEDA hodnotení Košické Oľšany. Činnosť je lokalizovaná v rámci Modernizácia Výrobne Predložené jestvujúceho areálu. Činnosť nebude mať asfaltových zmesí Veľká Ida, oznámenie o nie kumulatívne vplyvy v spojitosti s Skanska SK a.s. zmene projektom R2 Šaca - Košické Oľšany. U. S. Steel Košice, s. r. o - Činnosť predstavuje rozšírenie kapacity zvýšenie kapacity skládky nie jestvujúcej skládky v rámci areálu US vydaný rozsah nebezpečných odpadov a nie Steel. Činnosť nebude mať kumulatívne hodnotenia rozšírenie novej skládky vplyvy v spojitosti s projektom R2 Šaca - nebezpečného odpadu Košické Oľšany. Činnosť predstavuje novú technológiu zhodnocovania odpadových vôd Filtračná stanica olejov v USSK – v jednotlivých divíznych závodoch U.S. zariadenie na zhodnocovanie preložený zámer nie Steel. Činnosť nebude mať kumulatívne odpadov vplyvy v spojitosti s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany. Zber kovových odpadov sa bude vydané vykonávať v priestoroch jestvujúcej Zariadenie na zber ostatných rozhodnutie prevádzky na zber ostatných odpadov. nie odpadov a kovových odpadov zámer sa nebude Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy posudzovať v spojitosti s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany. vydané Účelom je rekonštrukcia a modernizácia rozhodnutie (RaM) Dynamoliniek, umiestnenie RaM Dynamoliniek U.S. Steel zmena sa nie navrhovanej činnosti je v rámci Košice, s.r.o. nebude jestvujúceho areálu U.S. Steel. Činnosť posudzovať nebude mať kumulatívne vplyvy v

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 146

spojitosti s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany. Zmena umiestnenia navrhovanej činnosti vydané v rámci haldového hospodárstva rozhodnutie Zariadenie na úpravu a spoločnosti USSKE z pôvodne zmena sa nie zhodnocovanie odpadov plánovanej parcely 333/1 na parcelu nebude 227/1 a ďalších menších zmien z toho posudzovať vyplývajúcich. vydané Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy rozhodnutie Obytný súbor Panoráma 6 nie v spojitosti s projektom R2 Šaca - zámer sa nebude Košické Oľšany. posudzovať vydané Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy rozhodnutie Obytný súbor Panoráma 5 nie v spojitosti s projektom R2 Šaca - zámer sa nebude Košické Oľšany. posudzovať vydané rozhodnutie Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy ŽST Barca, obnova výhybiek č. 1- zmena sa nie v spojitosti s projektom R2 Šaca - 20 nebude Košické Oľšany. posudzovať Účelom navrhovanej činnosti je Košice m. č. Barca – Zariadenie prevádzka technológie na úpravu predložený na úpravu vybraných druhov nie odpadov. Činnosť nebude mať zámer odpadov kumulatívne vplyvy v spojitosti s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany Cieľom navrhovanej činnosti je úprava odpadov mobilným zariadením. Činnosť Efektivizácia procesu úpravy prerušenie nie nebude mať kumulatívne vplyvy v odpadov mobilným zariadením konania spojitosti s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany Predmetná činnosť v rámci uvedeného vydané projektu má byť realizovaná v Herbik, s.r.o. - Výroba rozhodnutie zastavanom území obce Košice – Juh. nie želatínových cukríkov zámer sa nebude Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy posudzovať v spojitosti s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany Vzhľadom na lokalizáciu možno Bytový dom, Vojvodská ulica, podnet – nebude zhodnotiť že činnosť nebude mať nie Košice sa posudzovať kumulatívne vplyvy v spojitosti s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany Účelom akcie je zmena navrhovanej vydané činnosti ťažby a o predĺženie rozhodnutie posúdenia ťažby do roku 2045. Ťažba štrkopieskov Peder - zmena sa nie Nakoľko nejde o novú činnosť, Žarnov nebude nevzniknú kumulatívne vplyvy v posudzovať spojitosti s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany Predmetom navrhovanej činnosti je v existujúcom priestore a jeho okolí navýšiť súčasnú kapacitu ťažby. Navýšenie kapacity v dobývacom predložený nie Nakoľko nejde o novú činnosť, priestore Čaňa a jeho okolí zámer nevzniknú kumulatívne vplyvy v spojitosti s projektom R2 Šaca - Košické Oľšany

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 147

Bioplynová stanica Čečejovce – Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy predložený zhodnotenie biologicky nie v spojitosti s projektom R2 Šaca - zámer rozložiteľných odpadov Košické Oľšany Modernizácia linky na výrobu Účelom činnosti je modernizácia linky šedého Portlandského slinku a rozšírenie portfólia a zvýšením rozhodnutie – spojená s rozšírením portfólia a kapacity spoluspaľovaných bude sa nie zvýšením kapacity alternatívnych palív. Činnosť nebude posudzovať spoluspaľovaných alternatívnych mať kumulatívne vplyvy v spojitosti s palív projektom R2 Šaca - Košické Oľšany predložené Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy Prevádzka Haniska - doplnenie oznámenie o nie v spojitosti s projektom R2 Šaca - nových druhov odpadu zmene Košické Oľšany Nižná Myšľa - Ruskov, vydané Komplexná rekonštrukcia k.č.2, rozhodnutie Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy dĺžka 6,596 km, so sanáciou zmena sa nie v spojitosti s projektom R2 Šaca - železničného spodku, KR, mostov nebude Košické Oľšany a priepustov a nástupíšť posudzovať Bohdanovce, Vyšná Myšľa vydané Účelom je zvýšenie kapacity ťažby rozhodnutie Ložisko Ruskov – Strahuľka, v existujúcom lome. Činnosť nebude mať zmena sa nie tažba andezitu kumulatívne vplyvy v spojitosti s nebude projektom R2 Šaca - Košické Oľšany posudzovať Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy Zariadenie na zhodnocovanie záverečné nie v spojitosti s projektom R2 Šaca - plastových odpadov činnosťou R3 stanovisko Košické Oľšany vydané rozhodnutie Činnosť nebude mať kumulatívne vplyvy Zberňa kovových odpadov a zmena sa nie v spojitosti s projektom R2 Šaca - batérií Sokoľany nebude Košické Oľšany posudzovať Zdroj informácií: www.enviroportal.sk Zámery ďalších investorov, ktoré by mohli mať kumulatívny vplyv nie sú v čase spracovania tohto primeraného posúdenia (03/2021) známe.

Záver: Žiadne kumulatívne a synergicky pôsobiace významné vplyvy týchto zámerov na územia Natura 2000 v okolí R2 Šaca – Košické Oľšany neboli identifikované.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 148

7. VYHODNOTENIE VPLYVOV PROJEKTU NA INTEGRITU ÚZEMÍ SÚSTAVY NATURA 2000

V Kapitole 6 boli podrobne analyzované vplyvy projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na okolité dotknuté územia Natura 2000. Kapitola 7. sumarizuje výsledky hodnotenia a prezentuje výsledné vyhodnotenie vplyvov na integritu území Natura 2000. Tabuľky uvedené nižšie sumarizujú vyhodnotenie vplyvov posudzovaného projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na predmety ochrany dotknutých území Natura 2000 (CHVÚ Košická kotlina, ÚEV Haništiansky les, ÚEV Hornádske meandre, nÚEV Dolný tok Hornádu a nÚEV Dolný tok Torysy) s využitím stupnice ŠOP SR (2014, 2016).

Tabuľka 76 Vyhodnotenie vplyvov projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na výberové druhy vtákov v CHVÚ Košická kotlina (SKCHVU009)

Slovenský a (vedecký názov) druhu Hodnota vplyvu Typ vplyvu

Sokol rároh (Falco cherrug) -1 Mierne negatívny

Sova dlhochvostá (Strix uralensis) -1 Mierne negatívny

Ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) 0 Nulový

Bocian biely (Ciconia ciconia) -1 Mierne negatívny

Prepelica poľná (Coturnix coturnix) 0 Nulový

Orol kráľovský (Aquila helica) -1 Mierne negatívny

V tabuľke 77 nižšie sú vyhodnotené zistené vplyvy na predmety ochrany ÚEV Haništiansky les, ktoré sa dajú očakávať pri realizácii projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany.

Tabuľka 77 Vyhodnotenie vplyvov projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany na predmety ochrany v ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935)

Slovenský a (vedecký názov) druhu / Hodnota Typ vplyvu biotopu vplyvu

91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové -1 Mierne negatívny lesy

Podkovár južný (Rhinolophus euryale) -1 Mierne negatívny

V tabuľke 78 nižšie sú prezentované výsledky posúdenia vplyvov na predmety ochrany ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 149

Tabuľka 78 Vyhodnotenie vplyvov projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na predmety ochrany v ÚEV Hornádske meandre

Slovenský a (vedecký názov) druhu / biotopu Hodnota vplyvu Typ vplyvu

3270 - Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition 0 nulový p.p.

6510 - Nížinné a podhorské kosné lúky 0 nulový

91E0 - Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy 0 nulový

Mrena karpatská (Barbus carpathicus) -1 mierne negatívny

Pĺž podunajský (Cobitis taenia) -1 mierne negatívny

Hrúz Vladykov / bieloplutvý (Romanogobio vladykovi) -1 mierne negatívny

Hrúz Keslerov (Romanogobio kessleri) -1 mierne negatívny

Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus) -1 mierne negatívny

Lopatka dúhová (Rhodeus amarus) -1 mierne negatívny

Pĺž zlatistý / vrchovský (Sabanejewia balcanaica) -1 mierne negatívny

Kunka červenobruchá (Bombina bombina) 0 nulový

Kunka žltobruchá (Bombina variegata) 0 nulový Pozn.: predmety ochrany označené “*” sú tzv. prioritné druhy podľa Prílohy II smernice 92/43/EHS

V tabuľke 79 nižšie sú prezentované výsledky posúdenia vplyvov na predmety ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu (SKUEV4010).

Tabuľka 79 Vyhodnotenie vplyvov projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na predmety ochrany v nÚEV Dolný tok Hornádu

Slovenský a (vedecký názov) druhu / biotopu Hodnota vplyvu Typ vplyvu

Mrena karpatská (Barbus carpathicus) -1 mierne negatívny

Hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) -1 mierne negatívny

Pĺž podunajský (Cobitis elongatoides) -1 mierne negatívny

Hrúz Vladykov / bieloplutvý (Romanogobio vladykovi) -1 mierne negatívny

Hrúz Kesslerov (Romanogobio kessleri) -1 mierne negatívny

Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus) -1 mierne negatívny

Lopatka dúhová (Rhodeus amarus) -1 mierne negatívny

Pĺž zlatistý / vrchovský (Sabanejewia balcanaica) -1 mierne negatívny

V tabuľke 80 nižšie sú prezentované výsledky posúdenia vplyvov na predmety ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy (SKUEV4007).

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 150

Tabuľka 80 Vyhodnotenie vplyvov projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na predmety ochrany v nÚEV Dolný tok Torysy

Slovenský a (vedecký názov) druhu / biotopu Hodnota vplyvu Typ vplyvu

Mrena karpatská (Barbus carpathicus) -1 mierne negatívny

Pĺž podunajský (Cobitis elongatoides) -1 mierne negatívny

Hrúz Kesslerov (Romanogobio kessleri) -1 mierne negatívny

Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus) -1 mierne negatívny

Pĺž zlatistý / vrchovský (Sabanejewia balcanaica) -1 mierne negatívny

Primerané hodnotenie v zmysle metodiky (ŠOP SR, 2014, 2016) vyhodnotilo vplyvy projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany (I. a II. úsek) na jednotlivé predmety ochrany. Mierne negatívne vplyvy (-1) sú očakávané na 4 druhy v CHVÚ Košická Kotlina (sokol rároh, sova dlhochvostá, bocian biely a orol kráľovský). Najväčšiu hrozbu pre tieto výberové druhy vtákov predstavuje riziko kolízií s dopravou v priestore rýchlostnej cesty R2. Mierne negatívne vplyvy (-1) boli identifikované aj na jeden biotop (91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy) a jeden druh (podkovár južný) v ÚEV Haništiansky les. Na sedem predmetov ochrany ÚEV Hornádske meandre (Barbus carpathicus, Cobitis elongatoides, Romanogobio vladykovi, Romanogobio kessleri, Romanogobio uranoscopus, Rhodeus amarus, Sabanejewia balcanaica) boli identifikované mierne negatívne vplyvy (-1) v prípade, že by došlo k havárii počas výstavby alebo prevádzky R2. Na osem predmetov ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu (Barbus carpathicus, Cottus gobio, Cobitis elongatoides, Romanogobio vladykovi, Romanogobio kessleri, Romanogobio uranoscopus, Rhodeus amarus, Sabanejewia balcanaica) boli identifikované mierne negatívne vplyvy (-1) projektu R2 Šaca -Košické Oľšany. Na päť predmetov ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy (Barbus carpathicus, Cobitis elongatoides, Romanogobio kessleri, Romanogobio uranoscopus, Sabanejewia balcanaica) boli identifikované mierne negatívne vplyvy (-1) projektu R2 Šaca -Košické Oľšany. Počas hodnotenia boli analyzované vplyvy na ciele ochrany stanovené na úrovní jednotlivých lokalít Natura 200 a boli vyhodnotené aj možné kumulatívne vplyvy iných projektov. Zistené riziká predstavujú mierne negatívne vplyvy, ktoré sa dajú v dotknutých územiach Natura 2000 zmierniť. Zmierňujúce opatrenia zapracované v projekte sú popísané v Kapitole 8. Na základe vykonaného posúdenia môžeme konštatovať, že projekt rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany nebude mat ̌ významný nepriaznivý vplyv na integritu území sústavy Natura 2000 samostatne ani v kombinácii s inými projektami.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 151

8. NÁVRH ZMIERŇUJÚCICH OPATRENÍ

Na základe vyhodnotenia vplyvov identifikovaných v predchádzajúcich stupňoch prípravy projektu, ale pre úplnosť popísaných v Kapitole 7 tohto primeraného posúdenia boli navrhnuté a do projektu zapracované zmierňujúce opatrenia, ktoré zabezpečia, že vplyvy projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany nebudú mať významný negatívny vplyv na koherenciu sústavy Natura 2000.

8.1 NÁVRH ZMIERŇUJÚCICH OPATRENÍ PRE CHVÚ KOŠICKÁ KOTLINA

Na 4 výberové druhy vtákov v CHVÚ Košická Kotlina (sokol rároh, sova dlhochvostá, bocian biely a orol kráľovský) a na 3 druhy v CHVÚ Slanské vrchy (sov dlhochvostá, orol krikľavý a včelár lesný) budú pôsobiť mierne negatívne vplyvy vrátane kumulatívnych vplyvov. Najväčšiu hrozbu pre tieto výberové druhy vtákov predstavuje riziko kolízií s dopravou v priestore diaľnice D1.

Zmierňujúce opatrenia zapracované v projekte: 1. Vegetačné úpravy v okolí R2 Šaca - Košické Oľšany SO 060 je potrebné upraviť tak, aby vysadené stromy a kry neprispievali k mortalite druhov vtákov, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ Košická kotlina. Dôležité je to najmä v okolí I. úseku. Najcitlivejším druhom na riziko kolízií je sova dlhochvostá, ktorá sa môže v období nedostatku potravy (najmä v zime) presúvať do blízkosti R2 a využíva vegetačné úpravy ako bod, z ktorého loví. Keďže je obyvateľom lesných biotopov nevie dobre reagovať na okolitú dopravu a stáva sa obeťou kolízií. Zmena vegetačných úprav by mala spočívať vo výsadbe zapojených porastov nižších kríkov, alebo len trávnych porastov v exponovaných úsekoch nebezpečných pre vtáky. Stromy je možné vysádzať len v miestach kde kolízie nebudú hroziť. 2. Upraviť oplotenie rýchlostnej cesty tak aby sa úseky v blízkosti vozovky nemohli byť využívané loviacimi sovami dlhochvostými, aby sa znížilo riziko kolízií. 3. V celom úseku R2 Šaca - Košické Oľšany navrhnúť uplatniť riešenie protihlukových stien tak, aby neboli dôvodom zabíjania preletujúcich vtákov (napr. v prípade použitia číreho materiálu, ktorý vtáky nevidia, je potrebné doplniť polepy pre zviditeľnenie steny), alebo aby slúžili dravým vtákom ako miesto z ktorého lovia alebo zbierajú usmrtené živočíchy v priestore R2. Nezmeniť technické riešenia už navrhnutých PHS a pri novonavrhovaných PHS nepoužiť riešenie nevhodné pre vtáky. Vhodne navrhnuté PHS budú plniť aj funkciu prekážky, ktorá zabezpečí aby preletujúce vtáky nadleteli nad prechádzajúce vozidlá pri prelete R2.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 152

Zmierňujúce opatrenia nad rámec opatrení, ktoré sú zapracované v projekte na úrovni DSP 4. Zabezpečiť montáž protioslnivých clôn nad zvodidlami v miestach ktoré sú exponované z pohľadu preletov vtákov a netopierov na mostnom objekte SO 211 most na R2 cez Hornád. Protioslnivé clony (plastové prvky) inštalovať po obidvoch okrajoch nad zvodidlami v celej dĺžke mosta, ktorých úlohou bude vytvoriť vizuálnu bariéru, ktorá donúti prelietajúce druhy živočíchov (predovšetkým vodné vtáky a netopiere) letieť vo vyššej letovej hladine ako je výška projektovaných zvodidiel či zábradlia. 5. Doplniť do projektu monitoringu, ktorý sa bude realizovať počas prevádzky zameraný na monitoring kolízií vtákov na R2 v exponovaných úsekoch.

8.2 NÁVRH ZMIERŇUJÚCICH OPATRENÍ PRE ÚEV HANIŠTIANSKY LES

V blízkosti stavby I. úseku sa nachádza lokalita ÚEV Haništiansky les, pre túto lokality platí, že nesmie byť zasiahnutá priamo ani nepriamo pri stavebnej činnosti.

Zmierňujúce opatrenia nad rámec opatrení, ktoré sú zapracované v projekte na úrovni DSP 6. Na ochranu ÚEV Haništiansky les musia byť hranice trvalých dočasných záberov v smere k lokalite oplotené a pletivo musí byť pokryté textíliou za zamedzenie prašnosti. Predmetný úsek je potrebné v suchom období pravidelne kropiť aby sa prachové častice nemohli negatívne ovplyvniť biotopy v ÚEV Haništiansky les. 7. Stavebné dvory ani skládky humusu nesmú byť umiesťované blízkosti v ÚEV Haništiansky les ani do plôch výskytu biotopov národného a európskeho významu. 8. Vsakovanie zrážkových vôd z telesa cesty do pôdy je vylúčené v úseku v blízkosti ÚEV Haništiansky les 9. Miesta určené na výsadbu vegetačných úprav čo najskôr zatrávniť a vysadiť, pred výsadbou dôsledne odstrániť porasty inváznych rastlín, nenechávať odkrytú pôdu, z dôvodu erózie svahu a zároveň je snaha predísť zakoreneniu ujatiu a šíreniu inváznych druhov rastlín.

8.3 NÁVRH ZMIERŇUJÚCICH OPATRENÍ PRE ÚEV HORNÁDSKE MEANDRE

Pre ÚEV Hornádske meandre je potrebné zabezpečenie zníženie rizika a rozsahu prípadných havárií na R2 s dopadom na rieku Hornád a jej prítoky počas výstavby a prevádzky R2.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 153

Zmierňujúce opatrenia 10. Na zvládnutie potenciálnych havarijných únikov škodlivých látok počas výstavby a prevádzky bude potrebné vypracovať havarijný plán v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a jeho vykonáv4acej vyhlášky č. 100/2005 Z. z., ktorý by mal reflektovať postupy na zabránenie negatívneho ovplyvnenia ÚEV Hornádske meandre (spolu so všetkými vodami). 11. Relevantné postupy na zníženie rizika havárií a zabráneniu znečistenia počas výstavby by mali byť premietnuté do Environmentálneho plánu výstavby (EPV) a priebežne kontrolované vrátane personálnej pripravenosti na strane dodávateľov, bude potrebné zabezpečovať periodické poučenie zamestnancov o rizikách znečistenia podzemných a povrchových vôd, o nebezpečných vlastnostiach ropných látok a o postupoch v prípade havárie, vrátane nácviku zvládania havárie. Mimoriadne dôležitá v tomto smere bude kontrola a poučenie vodičov dodávateľských organizácií.

8.4 NÁVRH ZMIERŇUJÚCICH OPATRENÍ PRE nÚEV DOLNÝ TOK HORNÁDU A nÚEV DOLNÝ TOK TORYSY

Pre navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu je dôležité, aby pri úpravách toku pod mostným objektom 211-00 a pri úpravách toku Torysy (SO 241-00) nedošlo k nadmernému poškodeniu biotopu rýb (aby úpravy boli vykonané striktne podľa projektu) a aby sa dôsledne dodržiavali a kontrolovali (Environmentálny dozor podľa EPV) predpisy limitujúce havarijné situácie, pri ktorých by mohlo dôjsť k znečisteniu rieky. Opatrenia 10 a 11. je potrebné dodržiavať aj pri ochrane nÚEV Dolný tok Hornádu. 12. Vodohospodárske úpravy korýt a brehov riek (SO 211-00 a SO 241-00) je potrebné vykonať mimo času neresenia a liahnutia rýb (teda mimo obdobia 1.marca – 31 júla) a po konzultácii s ichtyológom zo ŠOP SR. Pri budovaní dnových prahov v riekach Hornád a Torysa musí byť venovaný osobitný dôraz na zachovanie migračnej priechodnosti toku pre potamodrómne (sťahovavé) druhy rýb. Výstavba musí buť vykonaná striktne podľa projektu a nesmie sa odchýliť v použitých materiáloch alebo pri postupe výstavby.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 154

9. ZÁVER

1. Primerané hodnotenie vplyvu projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany (I. a II. úsek) na integritu sústavy európsky chránených území Natura 2000 bolo vykonané podľa Metodiky ŠOP SR (2014, 2016) s využitím dostatočného množstva kvalitných a dlhodobo zbieraných údajov o predmetoch ochrany. 2. V rámci posúdenia bolo vykonané aj posúdenie kumulatívnych vplyvov pôsobiacich spolu s projektom rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany, predovšetkým nadväzujúcich úsekov rýchlostných ciest a diaľnic: R2 Včeláre - Šaca, D1 Budimír - Bidovce, R4 Košice Milhosť a tiež ostatnej dopravnej infraštruktúry a iných projektov v území. Primerané hodnotenie posúdilo aj vplyv projektu na plnenie cieľov ochrany na úrovni jednotlivých lokalít (Kapitola 6.2). 3. Primerané hodnotenie projektu rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany identifikovalo ako dotknuté územia CHVÚ Košická kotlina (SKCHVU009), ÚEV Haništiansky les (SKUEV0935) a z hľadiska potenciálneho vplyvu možnej havárie, ktorej následkom by bolo znečistenie rieky Hornád aj ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944). 4. Výsledky hodnotenia vplyvov na jednotlivé dotknuté predmety ochrany identifikovali, že na 4 druhy v CHVÚ Košická Kotlina (sokol rároh - Falco cherug, sova dlhochvostá - Strix uralensis, bocian biely - Ciconia ciconia, orol kráľovský - Aquila heliaca) budú pôsobiť mierne negatívne vplyvy vrátane kumulatívnych vplyvov (-1). Najväčšiu hrozbu pre tieto výberové druhy vtákov predstavuje riziko kolízií s dopravou mimo CHVÚ v priestore R2. Tieto riziká predstavujú vplyvy, ktoré sa dajú v CHVÚ Košická kotlina zmierniť. Zmierňujúce opatrenia sú zapracované v projekte na úrovni DSP a ďalšie bude potrebné zapracovať do Environmentálneho plánu výstavby projektu (EPV). 5. V rámci ÚEV Haništiansky les bol identifikovaný ako dotknutý predmet ochrany jeden lesný biotop (91G0 - Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy) a jeden druh netopiera (podkovár južný - Rhinolophus euryale). Vplyv na všetky identifikované predmety ochrany bol vyhodnotený ako mierne negatívny vrátane kumulatívnych vplyvov (-1). 6. ÚEV Hornádske meandre (SKUEV0944) sú potenciálne ohrozené v súvislosti s možnou haváriou počas výstavby alebo prevádzky R2 Šaca - Košické Oľšany v mieste kríženia projektu s Hornádom alebo jeho prítokmi, pričom rozsah tejto havárie by musel mať vplyv na vzdialenosť cca 9,2 km po toku rieky (takáto situácia je málo pravdepodobná). Bolo identifikovaných sedem druhov ako dotknutých nepriamymi vplyvmi (Barbus carpathicus, Cobitis elongatoides, Romanogobio vladykovi, Romanogobio kessleri, Romanogobio uranoscopus, Rhodeus amarus, Sabanejewia balcanaica). Pri všetkých druhoch bol identifikovaný mierne negatívny vplyv na základe použitia princípu predbežnej opatrnosti. 7. Na osem predmetov ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Hornádu (Barbus carpathicus, Cottus gobio, Cobitis elongatoides, Romanogobio vladykovi, Romanogobio kessleri, Romanogobio uranoscopus, Rhodeus amarus, Sabanejewia balcanaica) boli identifikované mierne negatívne vplyvy (-1) projektu R2 Šaca -Košické Oľšany.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 155

8. Na päť predmetov ochrany v navrhovanom ÚEV Dolný tok Torysy (Barbus carpathicus, Cobitis elongatoides, Romanogobio kessleri, Romanogobio uranoscopus, Sabanejewia balcanaica) boli identifikované mierne negatívne vplyvy (-1) projektu R2 Šaca -Košické Oľšany. 9. Na zmiernenie identifikovaných vplyvov pre jednotlivé územia Natura 2000 je navrhnutých 12 zmierňujúce opatrenia. Časť z nich je už priamo zapracované do projektu R2 Šaca - Košické Oľšany na úrovni DSP, alebo ak sú procesného charakteru navrhujeme ich zapracovanie do Environmentálneho plánu výstavby (EPV), ktorý bude vypracovaný a uplatňovaný počas výstavby projektu. Opatrenie č. 12 je potrebné zapracovať do EPV. Na základe vykonaného primeraného posúdenia môžeme konštatovať, že projekt rýchlostnej cesty R2 Šaca - Košické Oľšany (I. a II. úsek) nebude mat ̌ významný nepriaznivý vplyv na integritu území sústavy Natura 2000 samostatne ani v kombinácii s inými projektami.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 156

10. POUŽITÉ ZDROJE ÚDAJOV

10.1 POUŽITÁ DOKUMENTÁCIA A PROJEKTOVÉ PODKLADY

• Rozhodnutie MŽP SR z 10.10.2019, že zmena navrhovanej činnosti Rýchlostná cesta R2 Šaca – Košické Oľšany sa nebude posudzovať (č.:9483/2019-1.7/ac-R, právoplatné 8.4.2020)

• Dokumentácia pre Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany (I. a II. úsek) Integra Consulting, 05/2019

• Projekt revitalizácie mokrade Valaliky R2 Košice Šaca – Košické Oľšany Integra Consulting, 09/2020

• Záverečné stanovisko MŽP SR č. 4043/14-3.4/ml z dňa 07.10.2014

• Správa o hodnotení navrhovanej činnosti na životné prostredie 06/2014 EKOJET

• Dokumentácia pre územné rozhodnutie 5/2013, Dopravoprojekt Bratislava

• Rozhodnutie o umiestnení stavby č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR z dňa 5.1.2015.

• Dokumentácia pre stavebné povolenie R2 Šaca - Košické Oľšany I. úsek (Dopravoprojekt 2018)

• Dokumentácia pre stavebné povolenie R2 Šaca - Košické Oľšany II. (Valbek, 2018)

• Primerané hodnotenie vplyvov na územia Natura 2000 R2 Šaca - Košické Oľšany (Ekojet, 2014)

• Primerané hodnotenie vplyvov na územia Natura 2000 R2 Včeláre - Šaca (SOS/BirdLife, 04/2016)

• Primerané hodnotenie vplyvov na územia Natura 2000 - D1 Budimír - Bídovce (Integra Consulting, 03/2019)

• Primerané hodnotenie vplyvov na územia Natura 2000 - R4 Košice - Milhosť (ŠOP SR, 2012)

• Oznámenie o zmene R2 Šaca - Košické Oľšany (Integra Consulting, 05/2019)

• Ekojet 2014: “Diaľnica D1 Budimír – Bidovce“ Hodnotenie vplyvov stavby na územia sústavy Natura 2000 podľa článku 6.3 smernice EÚ 92/43/EHS, Ekojet, s.r.o., Bratislava, február 2014, 60 s.

• ÚPD VÚC Košického samosprávneho kraja

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 157

10.2 POUŽITÁ LITERATÚRA

• Baumgart W., Haraszthy L. 1997: Saker Falcon. 191p. In: Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London

• Baruš, V., Oliva, O. (eds.), 1995. Mihulovci – Petromyzontes a ryby –. Osteichthyes. Fauna ČR a SR, vol. 28/2. Academia, Praha, 698 pp.

• Černecký J., Darolová A., Fulín M., Chavko J., Karaska D., Krištín A., Ridzoň J., 2014: Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku, Bánska Bystrica, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 790 s.

• Černecký, J., Galvánková, J., Považan, R., Saxa, A., Šeffer, J., Šefferová, V. , Lasák, R., Janák, M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. 1626 s. ISBN – 978 – 80 – 89310 – 79 - 1

• Chavko J., Deutschová L., Danko Š., Mihók J., Landsfeld B., Pavelka, J. Šnírer L., Harvančík S., Dubravský A., Prešinský L. a Galaš R. 2014: Status of the eastern imperial eagle population in Slovakia between 1977 and 2013 (Stav populácie orla kráľovského na Slovensku v období 1977–2013). Slovak Raptor Journal 2014, 8(1): 9–15. DOI: 10.2478/srj-2014-0005. Raptor Protection of Slovakia (RPS)

• Danko Š., Haraszthy L. 1997: Imperial Eagle. 168-169pp In: Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London,

• Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda.

• Danko Š, Karaska D a Krištín A 2002: Sova dlhochvostá (Strix uralensis), 371–373. In: Danko Š, Darolová A a Krištín A (eds): Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava, 688p.

• Danko, Š a kol. 2010: Vtáctvo Slanských vrchov. SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava, 252s.

• Dirnboeck T, Djukic I, Kitzler B, Kobler J, Mol-Dijkstra JP, Posch M, et al. 2017: Climate and air pollution impacts on habitat suitability of Austrian forest ecosystems. PLoS ONE 12(9): e0184194. https://doi.org/10.1371/journal. pone.0184194

• Fulín, M. 2002: Bocian biely (Ciconia ciconia). 101 - 102, n: Danko Š, Darolová A a Krištín A (eds): Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava, 688p.

• Fulín M. 2019: Informačný spravodaj Bocian 2019, ZO SZOPK Bocian, Moldava n/B, 2020.

• Fulín M. 2020: Informačný spravodaj Bocian 2020, ZO SZOPK Bocian, Moldava n/B, 2021.

• Glista, D.J., T.L. DeVault, J.A. DeWoody, A review of mitigation measures for reducing wildlife mortality on roadways. Landscape and Urban Planning, 2009. 91(1): p. 1-7.

• Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 158

• Karaska D., Trnka A., Krištín A.,. Ridzoň, J. 2015: Chránené vtáčie územia Slovenska. štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, 380 pp, ISBN: 978-80-89802-16-6

• Kovalík, P., Topercer, J., Karaska, D., Danko, Š. a Šrank, V., 2010: Zoznam vtákov Slovenska k 7.4.2010. Tichodroma, Bratislava, 22, 97-108.

• Kovács, A., Williams, N. P. and Galbraith, C. A. 2014. Saker Falcon Falco cherrug Global action plan (SakerGap), including a management and monitoring system, to conserve the species. Raptors MoU technical publication no. 2. CMS technical Series no. 31. Coordinating Unit - CMS Raptors MoU, abu Dhabi, United arab emirates. 205 pp.

• Krištín A, Mihók J, Danko Š, Karaska D, Pačenovský S, Saniga M, Boďová M, Balázs C, Šotnár K, Korňan J et Olekšák M 2007: Distribution, abundance and conservation of the Ural owl Strix uralensis in Slovakia, 8–15. In: Müller J, Scherzinger W & Moning C (eds), European Ural Owl workshop. Bavarian Forest National Park. Europäischer Ha- bichtskauzworkshop [Tagungsbericht – Heft 8]. Nationalpark Bayerischer Wald, Grafenau, 92.

• Krištofík J.,-Danko Š. 2012: Cicavce Slovenska. Rozšírenie, bionómia a ochrana. VEDA, Bratislava, ISBN: 978-80-224-1264-3, 712 s.

• Marhold, K., Hindák, F. (eds.), 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 687 s.

• Obuch J., Danko Š., Mihók J.,Karaska D., Šimák L. 2013: Diet of the Ural owl (Strix uralensis) in Slovakia (Potrava sovy dlhochvostej (Strix uralensis) na Slovensku). Slovak Raptor Journal 2013, 7: 59–71p. DOI: 10.2478/srj-2013-0003

• Polák, P., Saxa, A., (eds.), 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, 736 s.

• Rybanič R., Kaňuch P., Fiala J., Krištín A., Walitzky Z., de Nobel P., Danko Š., Maderič B., Karaska D., Rajtár R., Bobáková L. 2003. Návrh Chránených vtáčích území v Slovenskej republike a ich ochranné podmienky. Záverečná správa. Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku, Bratislava, 145 pp.

• Rybanič, R., Šutiakova, T., Benko, Š., (eds.), 2004: Významné vtáčie územia na Slovensku. Územia z pohľadu Európskej únie. Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku, Bratislava.

• Rybanič R. 2018: Prehľad trasovania Diaľnice D1 medzi Košicami a štátnou hranicou s Ukrajinou z hľadiska ďalšieho posudzovania vplyvov na územia Natura 2000. Technická správa, Integra Consulting, 52 pp.

• Slobodník, R. 2018: Správa k zberu dát v rámci diaľničného projektu D1 Budimír – Bidovce – Pozdišovce, D1 Pozdišovce – štátna hranica SK/UA. RPS, Bratislava, 25 pp.

• ŠOP SR, 2014 Metodika hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike. (aktualizovaná verzia 2016). Banská Bystrica, 38 pp.

• ŠOP SR 2013: Správa podľa článku 17. Smernice o biotopoch, zverejnená na https://cdr.eionet.europa.eu/Converters/run_conversion?file=sk/eu/art17/envurbnzg/SK_speci es_reports-131217-132945.xml&conv=354&source=remote

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 159

• ŠOP SR 2014: Správa podľa článku 12. Smernice o vtákoch. zverejnená na http://cdr.eionet.europa.eu/Converters/run_conversion?file=sk/eu/art12/envuyluvw/SK_birds_r eports-14314-132352.xml&conv=343&source=remote

• ŠOP SR 2015: Návrh programu starostlivosti o CHVÚ Slanské vrchy, dostupný na: http://www.sopsr.sk/ps.chvu2/files/slanske-vrchy.pdf, Banská Bystrica, 152 pp + prílohy

• ŠOP SR 2015a: Mapa predmetov ochrany CHVÚ Slanské Vrchy 1 http://www.sopsr.sk/ps.chvu2/files/SKCHVU025-mapa-predmetov-ochrany-cast-1.pdf ,

• ŠOP SR 2015b: Mapa predmetov ochrany CHVÚ Slanské vrchy 2 http://www.sopsr.sk/ps.chvu2/files/SKCHVU025-mapa-predmetov-ochrany-cast-2.pdf

• ŠOP SR 2018. Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Košická kotlina na roky 2018 – 2047. ŠOP SR, Banská Bystria 81 pp.

• ŠOP SR 2019a Správa podľa článku 17. Smernice o biotopoch, ŠOP SR, Banská Bystrica. Zverejnené na: http://cdr.eionet.europa.eu/sk/eu/art17/envxrnpda/

• ŠOP SR 2019b Správa podľa článku 12. Smernice o vtákoch. ŠOP SR, Banská Bystrica. Zverejnené na: http://cdr.eionet.europa.eu/sk/eu/art12/envxztcaq/

• ŠOP SR 2019c Štandardný dátový formulár, ŠOP SR, Banská Bystrica. Zverejnené na: http://cdr.eionet.europa.eu/sk/eu/n2000/envxbbxlq/

• ŠOP SR 2021 Ciele ochrany pre ŮEV Haništiansky les, ÚEV Hornádska meandre a navrhované ÚEV Dolný tok Hornádu. Podklad spracovaný ŠOP SR, Banská Bystrica pre NDS

• Stanová, V., Valachovič, M. a kol., 2002: Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 s.

• UHRIN M., BOLDOGH S., BÜCS S., PAUNOVIC M., MIKOVA E., JUHÁSZ M., CSŐSZ I., ESTÓK P., FULÍN M., GOMBKÖTŐ P., JÉRE C., BARTI L., KARAPANDŽA B., MATIS Š., NAGY Z. L., SZODORAY-PARÁDI F. & BENDA P. (2012). Revision of the occurrence of Rhinolophus euryale in the Carpathian region, Central Europe. Vespertilio, 16: 289-328

• Uhrin M., Matis Š., Krištofík J., 2012: Podkovár južný – Rhinolophus euryale. Pp.: 275–280. In: Krištofík J. a Danko Š. (eds.): Cicavce Slovenska. Rozšírenie, bionómia a ochrana. Veda, Bratislava, 712 pp

10.3 POUŽITÉ ZDROJE ÚDAJOV A INFORMÁCIÍ

• www.biomonitoring.sk • www.uzemneplany.sk • www.enviroportal.sk • http://aves.vtaky.sk/index/ • http://n2k.daphne.sk/hlesy.html

Dopracované primerané hodnotenie – R2 Šaca – Košické Oľšany 160