HYDRAULICKÉ PARAMETRE Hornín Širšieho OKOLIA Levíc
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
PODZEMNÁ VODA VIII./2002 Č. 2 HYDRAULICKÉ PARAMETRE HORNíN ŠiRŠiEHO OKOLIA LEVíc HYDRAULIC PARAMETERS OF ROCKS IN THE AREA OF LEVICE Stanislav Olekšák ABSTRACT The author summarized results of the latest hydrogeological investigations, focused on compilation of basic hydrogeological map and specific hydrogeological map in 1: 50 000 scale. Paper deals with transmissivity and hydraulic conductivity of selected hydrogeological units. KEYWORDS hydrogeological units, permeability index, transmissivity index, hydraulic conductivity, transmissivity KĽÚČOVÉ SLOVÁ hydrogeologické celky, index priepustnosti, index prietočnosti, priepustnosť, prietočnosť ÚVOD V rámci súboru máp geologických faktorov životného prostredia regiónu severovýchodnej časti okresu Levice (Pramuka et al., 2001) bola zostavená účelová hydrogeologická mapa oblasti v mierke 1:50 000 (Cicmanová a Olekšák, 2001), využívajúc metodiku pre zostavovanie základných hydrogeologických máp v mierke 1: 50 000 (Malík a Jetel, 1994). Pri jej zostavovaní boli vo o \ 10 15 lUk� veľkej miere využité výsledky práce Malíka et al. ---=:-::::::::- (1999), ktorí v oblasti SV časti Podunajskej nížiny zostavili základnú hydrogeologickú mapu v mierke 1 :50 000, nakoľko podstatné časti hodnotených regiónov sa navzájom prekrývali. Hodnotené Obr. l: Situácia hodnoteného územia územie je zobrazené na obrázku 1. Fig.l: Situation of the investigated area RNDr. Stanislav Olekšák Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. regionálne centrum Spišská Nová Ves. Markušovská cesta l. 05240 Spišská Nová Ves. [email protected] 133 PODZEMNÁ VODA VIII./2002 Č, 2 GEOLOGICKÉ POMERY Sedimenty vrábeľského súvrstvia majú sar matský vek (íly, prachy, piesky, s polohami Na geologickej stavbe územia sa podieľajú pieskovcov). horniny predterciérneho podložia, sedimentárnej Panón zastupujú sedimenty ivánskeho (íly, výplne a vulkanitov neogénu a uloženiny kvartéru. piesčité íly, uhoľné íly a lignity) a beladického Predterciérne podložie reprezentujú horniny súvrstvia (rovnaká litologická náplň ako ivánske hronika a silicika (Nagy, 2001). Hronikum (oblasť súvrstvie, avšak početnosť polôh uhoľných ílov turovsko-levickej hráste, okolie Čankova, Nového a lignitov je väčšia, a piesčité polohy sa takmer majera, Dolnej hory) je zastúpené malužinským nevyskytujú). Uhoľné ložisko, rozprestierajúce sa súvrstvím (perm chočského príkrovu, pieskovce v úzkom páse z oblasti osady Ďurica do priestoru a ílovité bridlice), vápencami zámostského severne od osady Breziny patrí ivánskemu a partnachského súvrstvia (stredný trias), ílovitými súvrstviu, Bazalty až bazaltoidné andezity v oblasti bridlicami s vložkami pieskovcov (lunzské vrstvy, Kozmálovských vŕškov sú tiež pravdepodobne vrchný trias) a hlavnými dolomitmi (vrchný trias). panónskeho veku (Nagy, 2001). Silicikum, nachádzajúce sa v podloží strednej časti Pont - pliocén zastupujú v juhozápadnej časti územia, tvoria karbonáty a bridlice triasu. Na územia sedimenty volkovského súvrstvia (íly, povrchu boli zo silicika popísané aj wettersteinské štrkopiesky a polohy pieskov). Medzi Levicami a vápence stredného triasu a dachsteinské vápence Mýtnymi Ludanami sa nachádzajú pont - pliocénne vrchného triasu, sladkovodné vápence vo forme travertínových kôp, Sedimenty špačínského súvrstvia (striedanie Kvartérne sedimenty sú najčastejšie rozšírené zlepencov a pieskovcov s ílmi a ílovcami) stredné vo forme fluviálnych akumulácií riečnych terás ho bádenu nevystupujú na povrch. a dolinnej nivy Hrona. Spodný pleistocén (gtinz) je V Štiavnických vrchoch nachádzajúcich sa v zachovaný ojedinele vo forme fluviálnych rezi severnej časti okresu Levice je vývoj neovulka duálnych štrkov v relatívnej pozícii tzv. vysokých nitov spätý s vývojom štiavnického stratovulkánu. terás (okolie na východ od Levíc - Strážny vrch Z jeho vývoja je v hodnotenom území zazname a kopec Surdok), Stredný pleistocén (mindel, naná spodná stavba štiavnického stratovulkánu protoris, ris) zastupujú fluviálne štrky s prípadným (spodný až vrchný báden), stredná vulkanická pokrovom mladších spraší a reziduálne fluviálne stavba - výplň štiavnickej kaldery (vrchný báden štrky (prav obrež ná lužansko-brutská terasa Hrona - až spodný sarmat) a vrchná stratovulkanická stavba mindel), so zvyškami aj na ľavobreží okolo I,?žiska štiavnického stratovulkánu (sarmat), Spodnú travertínu "Zlatý onyx" a okolo kóty SiklÓš. stavbu zastupujú zvyšky rozsiahleho andezitového Štrkopiesky vypÍňajú aj kozmálovskú depresiu, stratovulkánu, ktorý bol v tomto období sformova zachovali sa aj v doline Sikenice pri osade ný. V neskoršom období boli do jeho prostredia Kmeťovce (protoris). Zachovaný ostal aj rozľahlý umiestnené intrúzie andezitových porfýrov. Stred pravobrežný pás štrkov od Veľkého Ďura až po ná stavba štiavnického stratovulkánu je spojená s okolie Turej, Významný rozsah má aj terasová tzv, formovaním kaldery vo vrcholovej časti strato kalnianska akumulácia (osada Šándorhalma - vulkánu. Jej vznik bol sprevádzaný explozívno Kalná nad Hronom, ris). Vrchný pleistocén (wtirm) efuzívnou a extruzívnou aktivitou andezitov. V zastupujú sprašové pokryvy najmä na pleisto období vrchného bádenu, počas fázy vulkanického cénnych terasách riek. Na úpätí Štiavnických kľudu obmedzenej na drobné prejavy vulkanickej vrchov sa vyskytujú proluviálne hlinité štrky činnosti, dajkový roj dioritových až granodiorito (wtirm), ktoré sú viacgeneračné so superpozične vých porfýrov prerážal cez komplexy spodnej uloženým materiálom. Fluviálne hliny a fluviálne stratovulkanickej stavby. Vrchnú stratovulkanickú piesčité štrky z tohto obdobia (tzv. nízke terasy) stavbu štiavnického stratovulkánu zastupujú vypÍňajú dná doliny Hrona, Sikenice a ostatných produkty obnovenej explozívno-efuzívnej aktivity potokov. Z obdobia vrchného pleistocénu pochá andezitového vulkanizmu (Konečný et al., 1998). dza aj nízka sídelná terasa Kalná nad Hronom - Sedimentárne horniny pozbianskeho súvrstvia Tekovský Hrádok a turanská terasa (oblasť Turej). (Priechodská a Harčár, 1988) vrchnobádenského Sedimenty pleistocénu až holocénu a holocénu veku nevystupujú na povrch (pieskovce až mikro zastupujú deluviálno - fluviálne splachové hliny, konglomeráty, ktoré sa striedajú s ílmi s polohami eolicko - deluviálne sprašovité hliny, proluviálne uhoľných ílov a uhlia), zahlinené štrky, 134 PODZEMNÁ VODA VIII.j2002 Č. 2 HYDROGEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA hÍbkach predterciérne podložie. Na križovaní sa ÚZEMI pozdÍžnych a priečnych zlomov vyvierajú pramene minerálnych vôd, ktoré sú rozšírené hlavne na Z hľadiska geologických pomerov a obehu lokalitách Kalinčiakovo, Santovka, Malé Krškany podzemných vôd je možné v sledovanom území a v ďalšom okolí (Dudince, Slatina, Bory, Malino vyčleniť štyri základné hydrogeologické celky: vec). hydrogeologický celok mezozoika a starších Hydrogeologickými vrtmi v Kalinčiakove a v útvarov, hydrogeologický celok neovulkanitov - Boroch boli zastihnuté strednotriasové wetter štiavnický stratovulkán, hydrogeologický celok steinské vápence silicika. V oblasti Kalinčiakova sedimentárneho neogénu, hydrogeologický celok (kúpele Margita - Ilona) sa strop karbonátových kvartéru. hornín, podľa výsledkov hydrogeologických vrtov HBV-l až HBV-3, nachádzal v hÍbke 4,5 - 13,4 m HYDROGEOLOGICKÝ CELOK MEZOZOIKA pod terénom. Vrty sú hlboké 80,08; 65,0 a 55,5 m. A STARŠíCH ÚTVAROV Spoločnou čerpacou skúškou bola na nich overená V prevažnej časti územia je predterciérne sumárna výdatnosť 38,21 I.s·1 (Porubský a Hlavatý, podložie tvorené permskými sedimentmi hronika. 1968). V blízkosti Kalinčiakova vrt M-3 hlboký Overené boli vrtom BT-7 v Pukanci (Brlay et a!., 86 1 m zachytil v celom profile karbonátové 1985), ktorý pod neovulkanitmi v hÍbke od 448,0 horniny, ale výdatnejší prítok vody do vrtu nebol m do 856,7 m zistil súvrstvie permu zastúpeného zistený (Melioris et a!., 1986). prachovcami, pieskovcami, zlepencami a bridlica mi. Od 856,7 m do konečnej hÍbky vrtu - 1174 m Charakteristika rozdelenia hydraulických bol zdokumentovaný granodioritový (monzodiori parametrov hornín mezozoika a starších útvarov tový) komplex. Vrt bol do hÍbky 580 m zapažený plnou pažnicou, od 580 m až do konečnej hÍbky Charakteristika hydraulických vlastností mezo ostal nezapažený. Statická hladina vody pred zoického vápencového komplexu bola vykonaná odberom bola v hÍbke 97,0 m pod terénom. Z vrtu na základe zhodnotenia 7 hydrogeologických bolo čerpané množstvo 0,25 I.s·1 pri dynamickej prieskumných vrtov s overením vápencového hladine podzemnej vody v 201 m. Hladina kolektora v hÍbke 4,5 - 118,5 m pod terénom podzemnej vody po ukončení čerpania sa po 6 o priemernej hrúbke 43 m (Malík et a!., 1999). dňoch ustálila v hÍbke 123,2 m pod terénom. Údaje o prietočnosti zvodnených kolektorov sú Mezozoické horniny často tvoria výstupné spracované v tabuľke l. Najväčšie výdatnosti vetvy pre termálne vody. V prevažnej časti územia dosiahli vrty HBV-l, 2/A v Malom Kiari (25,0 I.s·1 sú prekryté molasovými sedimentmi neogénu pri znížení 1,0 - 4,6 m). Ide pravdepodobne o a vulkanickými horninami, čo zmenšuje možnosť situovanie vrtov na tektonickej línii v údolí priamej infiltrácie vôd a ich následnú cirkuláciu. Sikenice. Vrtmi situovanými po pravej strane Veľký význam zohrávajú hlboko založené tekto potoka Sikenica (MK-2 Malý Kiar, HS-I nické zóny, ktoré ohraničujú elevácie vyzdvihnu Kalinčiakovo) pri hrúbke vápencového komplexu tých hrastí. Takou je elevačná štruktúra turovsko - 6,5 - 22,0 m výdatnosti dosiahli iba 0,02 - 0,2 I.s·1 levická hrásť (Melioris aVass, 1982), vymedzená pri znížení 5,26 - 27,46 m. Z uvedeného