PERSPEKTÍVY ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU

Z ASPEKTU ZDRAVÝCH A ZDRAVOTNE OSLABENÝCH ŽIAKOV

POZVANÉ REERÁTY

253 TRENDY ROZVOJE ŠKOLNÍ TÌLESNÉ VÝCHOVY A SPORTU V MEZINÁRODNÍM KONTEXTU

Karel römel AKULTA TÌLESNÉ KULTURY UNIVERZITY PALACKÉHO, OLOMOUC, ÈESKÁ REPUBLIKA

Abstrakt Výrazné politické a spoleèenské zmìny neoslabily význam povinné školní tìlesné výchovy pro životní styl dìtí a mládeže. V prùbìhu posledních let ne- došlo u žákù základních škol k podstatným zmìnám v preferencích zamìøení tìlesné výchovy a v hodnocení hodin TV. U dìvèat dominuje estetické a kon- diènì rekreaèní pojetí pohybové aktivity a u chlapcù kondièní a sportovní poje- tí. Dìvèata i chlapci na základních a støedních školách hodnotí hodiny TV pozitivnì. Z hlediska úrovnì tìlesného zatížení žákù v hodinách TV jsou tyto hodiny v životním stylu žákù nezastupitelné. Celkovì je však pohybová aktivi- ta školní mládeže nedostaèující. V celosvìtové konkurenci je nezbytné prohlo- ubit a zintensivnit støedoevropskou mezinárodní spolupráci v oblasti školské TV, a to zejména v edukaèní, výzkumné a informaèní politice. Hlavní trendy v souèasné školní TV: • K mnohaúrovòové integraci v edukaèním procesu • Ke kontinuitì tìlesné, sportovní, taneèní a zdravotní výchovy • K celoživotní pohybové aktivitì a jednotì TV s pohybovou aktivitou žákù ve volném èase • K zvýšení kvality života • K zøetelným, uspokojujícím a bezprostøedním efektùm TV • K široce chápané kompenzaèní úèinnosti • K individuální odpovìdnosti žákù za zdraví a tìlesný stav • Ke sportovnì vzdìlanostní gramotnosti žákù • K individualizaci a kooperaci • K vyšší dynamiènosti a pøizpùsobivosti TV žákùm

ÚVOD Není pochyb o tom, že školní TV je v systému tìlesné kultury nezastupitel- ná. Pøesto se názory na TV v souèasném svìtì velmi rùzní. Celosvìtovì je možné v úvodu uvést “volnì” nejtypiètìjší hlasy: “Školní TV nemá šanci splnit to co se od ní oèekává.” “Požadavky na školní TV se musí zreálnit.” “Školní TV nestaèí reagovat na zmìny zpùsobu života.”

254 “Školní TV ´dobíhá´ zmìny v životním stylu mládeže.” “Školní TV neuspokojuje potøeby a pøání dìtí a mládeže.” “Školní TV – ta je v krizi.” “Školní TV - dìkuji nechci.” Anebo také: “Zajistìme dìtem denní TV.” “Vrame vyuèovacímu pøedmìtu TV jeho pùvodní edukaèní význam.” “Jediná šance na zlepšení zdravotních a edukaèních trendù je školní TV, kterou mohou procházet všechny dìti.” “Jedinì škola mùže vytvoøit základ pro zmìnu životního stylu a pro celo- životní pohybovou aktivitu.” Nejvíce diskutovaná je v posledních letech problematika: Pojetí, koncepcí a kvality TV - didaktické koncepce a modely, školská poli- tika, transformace systému, spjatost TV a volnoèasových aktivit apod. (Lee, 2002; Mohnsen, 1997; Penney & Chandler, 2000; Söll, 2000; Stirling & Belk, 2002; Walker, Ross, & Gray, 1999). Kurikul a standard TV - kurikulární kontinuita, cross-currikularita, redukce cílù a obsahu apod. (Aaaron et al., 2002; Darst & Pangrazi, 2002; Ennis, 1999; Oslin, Collier, & Mitchell, 2001; Stibbe, 2000; Williams, Bedward, & Wood- house, 2000) Integrace - koedukace, integrace oslabených, integrace “osvobozených”, mezipøedmìtová a interdisciplinární integrace apod. (Mustafa, 1999; Greenwood & Wrench, 2000; Pangrazi, 2001; Wright, 2001). Role žáka - seberealizace, samostatnost, odpovìdnost, osobní zpùsobilost, kooperace apod. (Chase, 2001; Dyson & Grineski, 2001; Escartí & Gutiérrez, 2001) Pohybové aktivity a životního stylu - TV a celoživotní aktivity, TV a život- ní styl, celoživotní pohybové aktivity apod. (Butler & Anderson, 2002; Corbin, 2002; Daley, 2002; Hoffman, 2000; King et al., 2002; Wallace, 2003; Wetter et al., 2001). Tìlesné výchovy a zdraví - obezita a pohybová aktivita, zdravotní výchova, možnosti TV v rozvoji kondice apod. (Booth et al., 2001; Burgeson et al., 2003; Ebbeling, Pawlak, & Ludwig, 2002; McKenzie, 1999; Strauss et al., 2001). Sociokulturní a psychosociální aspekty TV - multikulturalita, TV a negativ- ní sociální jevy apod. (Harris, 2000; Kirk, 1999; Lewis et al., 2002; Roberts & Rodriguez, 1999).

255 Komplexní pøístupy k øešení problematiky školní TV jsou charakterizovány pøedevším následujícími aspekty:

Kognitivní Sociální Zdravotní PsychologickéEkonomické

Edukaèní Legislativní

WilosofickéDemografické Školní TV

Globální Ekologické

Regionální Etické

PolitickéKulturní Národní Etnické Religiózní

Nejkomplexnìjší pøístupy ke školní TV jsou aplikovány zejména v USA (Baranowski et al., 1997; Darst & Pangrazi, 2001) a v Evropì pak v posledních letech zejména v Nìmecku (Aschebrock, 1999). Pouze podle tìchto pøístupù však nelze hodnotit kvalitu školní TV. Pøes tyto pozitivní snahy není problematika školní TV systematicky diagnos- tikována a vìtšina diagnostických èi výzkumných technik není dostateènì me- zinárodnì kompatibilní. V tomto smyslu je výraznì lepší situace ve zkoumání pohybové aktivity dìtí a mládeže, což dokumentují èetné metanalytické studie (Ringuet & Trost, 2001; Sallis, Prochaska, & Taylor, 2000).

Vybrané charakteristika stavu a trendù v TV v minulém desetiletí a v souèasnosti Zmìny v sportovnì zájmové orientaci Pøes rozsáhlé spoleèenské zmìny a transformaci edukaèní soustavy nedošlo u žákù základních škol v minulém desetiletí k výrazným zmìnám v preferen- cích zamìøení pohybové aktivity (Obrázek 1, 2). U dìvèat dominuje estetické a kondiènì rekreaèní pojetí pohybové aktivity a u chlapcù kondièní a sportovní pojetí. Pozornost vyžaduje zvýšení preference kondièního a sportovního zamìøe- ní pohybové aktivity u dìvèat a dále také naznaèený trend pøístupu žákù k spor- tovnímu zamìøení pohybové aktivity. Klademe si proto otázky: Zlepšila se na

256 školách prezentace a realizace typických sportovních aktivit a sportovní výcho- vy? Nespojují žáci sport více než døíve s tzv. “sportem pro všechny”?

25

22 estetické

kondièní 19

sportovní 16 rekreaèní

13 zdravotní

tvùrèí 10 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 (n=1063) (n=784) (n=628) (n=475) (n=456) (n=551) (n=397)

Obrázek 1 Preference (%) v zamìøení pohybové aktivity dívek ze základních škol v Èeské republice v období 1994-2000

27 kondièní

22 sportovní

rekreaèní 17 tvùrèí

12 zdravotní

estetické 7 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 (n=862) (n=587) (n=508) (n=479) (n=426) (n=326) (n=397)

Obrázek 2 Preference (%) v zamìøení pohybové aktivity chlapcù ze základních škol v Èeské republice v období 1994-2000

Nejzávažnìjší charakteristiky pohybové aktivity školní mládeže (podle na- šich a zahranièních výzkumù - Corbin & Pangrazi, 1996; Wrömel, Novosad, & Svozil, 1999; McKenzie, Marshall, Sallis, & Conway, 2000; Prior, 1999; Sallis & Owen, 1999):

257 • Zhoršuje se zdravotní a kondièní stav dìtí a mládeže. • S vìkem žákù klesá pohybová aktivita. • Dìvèata jsou ménì pohybovì aktivní než chlapci. • Dìvèata i chlapci jsou ménì pohybovì aktivní ve víkendových dnech. • S rostoucím vìkem ubývá u dìvèat i chlapcù typických sportovních ak- tivit. • Snižující se doba pohybové aktivity není nahrazena vyšší intenzitou po- hybové aktivity. • S vìkem se zhoršuje struktura pohybové aktivity a podíl organizované pohybové aktivity. • Zužuje se šíøe fondu pohybových dovedností typického pro školní TV. Vìtšina našich výzkumných studií, v rùzných podmínkách a u žákù rùzné- ho vìku a pohlaví, podporuje uvedená fakta (viz pøíklad Obrázek 3)

kcal/hod Dìvèata Chlapci 50 45 49,3 48,2 40 47,8

35 38,1 30 35,2 25 32,2 20 15 10 5 0 14-15 16-17 18-19 vìk

Obrázek 3 Aktivní energetický výdej (kcal·hod-1) 14-19letých dìvèat (celkem n=468) a chlapcù (celkem n=280) v habituálním školním týdnu

Tìlesné zatížení dìvèat a chlapcù ve vyuèovacích jednotkáchTV (Wrömel, Lehnert, & Vasendova, 2000; Wrömel, Novosad, & Svozil, 1999; Wrömel, Sig- mund, Škof, & Murer, 1999; Wrömel, Vašendova, Stratton, & Pangrazi, 2002; Stratton, 1997): • Vyuèovací jednotky TV jsou vìtšinou z hlediska tìlesného zatížení žákù úèinným adaptaèním impulsem a vytváøí základní pøedpoklady alespoò pro udržení minimální tìlesné kondice. • Vyšší zatížení žákù ve vyuèovacích jednotkách TV mají v souèasné škole chlapci a z hlediska typu školy dívky a chlapci na støedních školách.

258 • Chlapci a dìvèata pohybovì aktivnìjší ve vyuèovacích jednotkách TV jsou i celkovì pohybovì aktivnìjší v týdenním pohybovém režimu. • Zvyšování tìlesného zatížení dívek ve vyuèovacích jednotkách TV zhor- šuje hodnocení a vztah dívek k tìmto vyuèovacím jednotkám. • Chlapci na rozdíl od dívek hodnotí lépe vyuèovací jednotky TV s vyšším zatížením. Výsledky monitorování tìlesného zatížení dìvèat a chlapcù v rùzných vyu- èovacích jednotkách TV jsou v souladu s uvedenými východisky (Obrázek 4). Prùmìrná intenzita pohybové aktivity mezi 4-6 METs, stejnì jako další charak- teristiky, jsou na úrovni støednì vysokého tìlesného zatížení žákù (Corbin & Pangrazi, 1996; Pate et al., 1995).

8 7 Dìvèata Chlapci 7,36 6 6,33 5 5,31 4 4,74 3 3,183 2,78 2 2,929 1 2,48 0 Energetický Intenzita PA Kroky, Vysoké zatížení výdej pøi PA (METs) poskoky, (min - nad 85% (kcal/kg/45min) zmìny poloh MS5) (tisíce) Obrázek 4 Vybrané charakteristiky tìlesného zatížení dìvèat (n=2126) a chlapcù (n=756) v rùzných vyuèovacích jednotkách TV

Hodnocení vyuèovacích jednotek TV souèasnou školní mládeží V posledním desetiletí nedocházelo k podstatným zmìnám v hodnocení vyuèovacích jednotek TV žáky základních a støedních škol (Tabulka 1). Dìv- èata i chlapci hodnotí vyuèovací jednotky TV pozitivnì. Kladný vztah k vyu- èovacím jednotkám vyjadøuje po celou dobu sledování 70-80 % žákù. Pozitivnìjší vztah vyjadøují dìvèata, zatímco chlapci jsou v hodnocení kritiè- tìjší. Hlubší analýzu a didaktickou pozornost vyžaduje zejména zhoršení hod- nocení ve zdravotní dimenzi vyuèovacích jednotek.

259 Tabulka 1 Hodnocení vyuèovacích jednotek TV na základních a støedních školách dìvèaty (n = 13821) a chlapci (n = 8645) v letech 1991-2003 Dimenze Období Dìvèata Chlapci n Kladné % n Kladné % p body body 1.Kognitivní I 4429 11919 67,28 2658 6868 64,60 .0026 II 4297 11986 69,73 2840 7609 66,98 .0000 III 2039 5105 62,59 1716 4364 63,58 .1599 IV 3056 7981 65,29 1431 3689 64,45 .1882 2. Emotivní I 4429 14263 80,51 2658 7984 75,09 .0000 II 4297 14036 81,66 2840 8835 77,77 .0000 III 2039 6469 79,32 1716 5176 75,41 .0000 IV 3056 9798 80,15 1431 4426 77,32 .0001 3. Zdravotní I 4429 12666 71,49 2658 7094 66,72 .0000 (kondièní) II 4297 12374 71,99 2840 7788 68,56 .0000 III 2039 5641 69,16 1716 4559 66,42 .0016 IV 3056 7715 63,11 1431 3469 60,60 .0056 4. Sociální I 4429 10598 59,82 2658 5630 52,95 .0000 II 4297 10868 63,23 2840 6331 55,73 .0000 III 2039 4694 57,55 1716 3536 52,52 .0000 IV 3056 7425 60,74 1431 3200 55,90 .0000 5. Vztahová I 4429 13771 77,73 2658 7797 73,34 .0000 II 4297 13242 77,04 2840 8403 73,97 .0000 III 2039 6148 75,38 1716 4839 70,50 .0000 IV 3056 9710 79,43 1431 4245 74,16 .0000 6. Kreativní I 4429 12312 69,50 2658 6825 64,19 .0000 II 4297 12256 71,31 2840 7451 65,59 .0000 III 2039 5589 68,53 1716 4537 66,10 .0047 IV 3056 8510 69,62 1431 3912 68,34 .0756 Doplòující I 4429 22340 63,05 2658 12420 58,41 .0000 dimenze II 4297 22592 65,72 2840 13957 61,43 .0000 „Role žáka“ III 2039 9721 59,59 1716 7894 57,50 .0025 IV 3056 15182 62,10 1431 6983 61,00 .0588 Celkem I 4429 75529 71,06 2658 42198 66,15 .0000 dimenze II 4297 74762 72.49 2840 46417 68,10 .0000 è. 1 - 6 III 2039 33646 68,75 1716 27011 65,59 .0000 IV 3056 51139 69,72 1431 22941 66,80 .0000

Vysvìtlivky: I – léta 1991 - 1993 III – léta 1997 - 1999 II – léta 1994 - 1996 IV – léta 2000 - 2003

Dìvèata a chlapci, kteøí hodnotí svou sportovní výkonnost a zdatnost lépe (øadí se podle jejich vyjádøení k tìlesnì zdatnìjší polovinì tøídy) hodnotí cel- kovì vyuèovací jednotky TV pozitivnìji, podle Kruskal-Wallis ANOVA - H (1,4487) = 39.64; p= .0000, zaujímají ve vyuèovacích jednotkách významnìjší roli H (1,4487) = 33.13; p = .0000, a také mají k vyuèovacím jednotkám pozi- tivnìjší vztah H (1,4487) = 37.97; p = .0000.

260 Dìvèata i chlapci jednoznaènì preferují progresivní vyuèovací jednotky TV (se znaky kreativizace, individualizace, kooperace a pøedevším s významnìjší „rolí žáka“ v edukaèním procesu) v celkovém hodnocení H (1,4487) = 102.18, p = .0000 i v jednotlivých dimenzích.

V souèasné školní TV považujeme za dominující a aktuální trendy: • K mnohaúrovòové integraci v edukaèním procesu • Ke kontinuitì tìlesné, sportovní, taneèní a zdravotní výchovy • K celoživotní pohybové aktivitì a jednotì TV s pohybovou aktivitou žákù ve volném èase • K zvýšení kvality života • K zøetelným, uspokojujícím a bezprostøedním efektùm TV • K široce chápané kompenzaèní úèinnosti • K individuální odpovìdnosti žákù za zdraví a tìlesný stav • Ke sportovnì vzdìlanostní gramotnosti žákù • K individualizaci a kooperaci • K vyšší dynamiènosti a pøizpùsobivosti TV žákùm

ZÁVÌRY 1. Výrazné politické a spoleèenské zmìny neoslabily význam povinné školní TV v edukaèním systému a v tìlesné kultuøe. 2. Pro další rozvoj školní TV je nezbytná systematická diagnostika jejího stavu a trendù a to v kontinuitì s ekonomicko preventivní argumentací. 3. Úspìšnost transformace školní TV je významnì závislá na úèinném sys- témovém a komplexním pøístupu k pregraduálnímu, postgraduálnímu a celoživotnímu profesnímu vzdìlávání pedagogù a jejich spoleèenském statutu. 4. V celosvìtové konkurenci je nezbytné prohloubit a zintensivnit støedoe- vropskou mezinárodní spolupráci v edukaèní, výzkumné a informaèní politice v oblasti školské TV.

Referenèní seznam je k dispozici u autora pøíspìvku.

SUMMARY

Noticeable politic and social changes did not weaken the importance of com- pulsory school physical education to the life style of children and youth. In the course of recent years elementary school pupils did not change their preference of aim of PE and their assessment of PE lessons. In girls aesthetic and fitness conceptions dominate while in boys fitness and sports conceptions. Both girls

261 and boys from elementary schools assess PE lessons very positively. Wrom the standpoint of the level of physical load in PE lessons these lessons can not be substitute in the life style of pupils. On the whole the physical activity of the school youth is, however, not sufficient. In the worldwide competition it is ne- cessary to deepen and intensify central European international cooperation in the area of school PE, particularly the educational, research and information policy. The main trends of current school PE: • towards the multilevel integration in educational process • towards the continuity of physical, sport, health and dance education • towards lifelong PA and the unity of PE and pupils’ leisure time PA • towards the increase of life quality • towards obvious, satisfying and immediate effects of PE • towards wide understood compensatory effectivity • towards individual responsibility of pupils to health and wellness • towards sports educational literacy of pupils • towards individualization and cooperation • towards higher dynamics and flexibility of PE to pupils

Key words: attitude, physical activity, PE lesson, PE conception

262 ŠKOLSKÁ TELESNÁ VÝCHOVA NA KONCI DRUHÉHO MILÉNIA AKO VÝCHODISKO NA JEJ ÏALŠIE SMEROVANIE

Viera Bebèáková1, Milan Mikuš2 1AKULTA HUMANITNÝCH A PRÍRODNÝCH VIED PREŠOVSKEJ UNIVERZITY, 2 PREŠOV, PREŠOV

Abstrakt V príspevku autori analyzujú stav vyuèovania telesnej výchovy na základ- ných a stredných školách po roku 1989 v súlade s celospoloèenskými zmena- mi, ktoré uvedený rok priniesol. Zároveò uvádzajú perspektívy vyuèovania školskej telesnej výchovy na zaèiatku tretieho tisícroèia v súlade s projektom Milénium, ktorý tvorí koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 - 20 rokov. K¾úèové slová: školská telesná výchova, perspektívy vyuèovania telesnej výchovy.

Telesná výchova ako vyuèovací predmet bola zaradená do škôl už v polovici 19. storoèia. Jej úlohou je ovplyvòovanie telesného, pohybového, funkèného, psychického, rozumového a sociálneho rozvoja žiaka. Vychádzajúc z tejto úlo- hy je nevyhnutné, aby telovýchovní pedagógovia neustále vyvíjali úsilie o upev- nenie jej pozícií, zvýšenie poètu vyuèovacích hodín, zlepšenie materiálnych podmienok i ekonomickej situácie uèite¾ov v duchu myšlienky „niet výchovy bez telesnej výchovy“ (Antala, 2002). V priebehu svojej existencie sa úroveò vyuèovania telesnej výchovy znaène menila. Posledné obdobie, ktorého medz- níkom bol rok 1989 možno oznaèi za obdobie významných spoloèenských zmien, ktoré v znaènej miere ovplyvnili aj školskú telesnú výchovu. Analýzu skúseností z tohto obdobia spolu s dostupnými zahraniènými skúsenostami považujeme za odrazový mostík pri h¾adaní ïalšieho smerovania školskej te- lesnej výchovy. Prvé impulzy na zmeny v koncepcii školskej telesnej výchovy na Sloven- sku po roku 1989 boli dané expertnou skupinou MŠMŠ SR pre telesnú výcho- vu, ktorá vznikla v roku 1990. Vo svojich snahách o zmenu dovtedajšieho chápania školskej telesnej vý- chovy vychádzala komisia zo základného práva èloveka zúèastòova sa teles- nej výchovy a športu, ktoré je uvedené v Medzinárodnej charte telesnej výchovy a športu z roku 1978.

263 Poèas školskej dochádzky má toto právo zabezpeèi žiakovi škola, ktorej hlavné úlohy v oblasti telesnej výchovy pod¾a expertnej skupiny sú: • da žiakovi možnos vykonáva pohybové èinnosti v telesnej výchove v kvalitne riadenom telovýchovnom procese, • vies žiaka k získaniu trvalého a hlbokého vzahu a záujmu o pohybovú aktivitu, • dosiahnu, aby sa telesná výchova stala žiakovi nevyhnutnou potrebou, súèasou jeho spôsobu života, • aktívnou úèasou na vyuèovaní telesnej výchovy získa nielen potrebné praktické, ale aj teoretické telovýchovné vzdelanie a zároveò pocity ra- dosti, uspokojenia a pozitívne dôsledky na svojom vlastnom zdraví. Za prvý dôležitý krok v èinnosti expertnej skupiny bolo presadenie troch vyuèovacích hodín telesnej výchovy od roku 1990. Nevyhnutnos minimálne troch vyuèovacích hodín telesnej výchov týždenne od 2. stupòa základných škôl je zdôraznená i v Deklarácii Európskej asociácie telesnej výchovy z Madridu 1991 (Antala, 2002). Žia¾, ako sme už poèuli v hlavnom referáte, v súèasnosti to už neplatí, i keï je všeobecne známe, že ani tri hodiny telesnej výchovy týž- denne nemôžu splniž základné ciele telesnej výchovy. Druhým krokom expertnej skupiny bol návrh na inováciu uèebných osnov telesnej výchovy na základných a stredných školách. Na inovácii uèebných osnov sa podie¾ali kolektívy telovýchovných pracovníkov z Pedagogickej fa- kulty UK v Bratislave (1. stupeò základnej školy), z Wakulty humanitných a prírodných vied PU v Prešove (2. stupeò základnej školy) a Wakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave (stredné školy).Základnými teoretickými východiskami pri inovácii uèebných osnov telesnej výchovy boli: • hodnota cie¾ov telesnej výchovy – fyzické a duševné zdravie, telesný a pohybový rozvoj, telesná zdatnos, pohybová výkonnos, psychická odolnos, ktorá má univerzálnu platnos so vzahom na celú populáciu detí a mládeže, • výchova k zodpovednosti za vlastné zdravie s dôrazom na prevenciu pred civilizaènými chorobami, • akáko¾vek pohybová príprava je nekompletná a perspektívnym spoloèen- ským požiadavkám nezodpovedá, ak je podiel telesnej výchovy v ško- lách malý, • osvojovanie pohybových zruèností, návykov a vedomostí a rozvoj po- hybových schopností musí harmonizova s rozvojom rozumových psy- chických a osobnostných charakterových a morálnych vlastností, èinnos zameraná na pozitívne zmeny v rozvoji biologických, psychických a sociálnych atribútov osobnosti žiaka musí by v edukaènom procese sprevádzaná vzájomnou úctou uèite¾a a žiaka, rešpektovaním žiakovej individuality a celé chápané ako koncepcia humanisticky orientovanej výuèby telesnej výchovy,

264 • v záujme zachovania i posilnenia mnohostrannej funkcie telesnej výcho- vy ako vyuèovacieho predmetu je potrebný citlivejší prístup k výkonnost- nému zameraniu telovýchovného procesu, z èoho vyplýva potreba nahradenia interindividuálnych hodnotiacich noriem intraindividuálny- mi. Podnet na smerovanie školskej telesnej výchovy obsahoval i projekt Kon- štantín – národný program výchovy a vzdelávania, v ktorom sa o. i. píše „V rámci komplexného prístupu k ochrane vlastného zdravia by sa terajší predmet teles- ná výchova mal sta integrálnou súèasou širšieho komplexu výchovy k ochrane zdravia, ktorá by mala zahròova princípy zdravého stravovania, životosprávy, telesnej a duševnej hygieny. Väèšiu pozornos si zasluhuje výuèba základov športových disciplín a pohybových aktivít, ktoré možno vykonáva až do pokroèilého veku života.“ Na základe uvedeného inovované uèebné osnovy telesnej výchovy platia na základných školách od 1.9.1995, po dvoch rokoch boli upravené v súvislosti s prechodom na deväroènú povinnú školskú dochádzku a zároveò vstúpili do platnosti aj inovované uèebné osnovy telesnej výchovy aj pre stredné školy. Metodologickým východiskom inovaèného procesu boli • skúsenosti a poznatky z aplikácie doterajších osnov, • analýza a hodnotenie podmienok pre telesnú výchovu na stredných ško- lách, • projekty telesnej výchovy v zahranièných vzdelávacích systémoch (Me- licher, 1996). Ciele inovovaných uèebných osnov ako aj vzdelávacie štandardy sú jedno- znaènejšie formulované ako požiadavky na žiakov. V ich štruktúre je zvýraz- nená najmä požiadavka na: • vytvorenie pozitívneho postoja k telesnej výchove, • poskytnutie poznatkov o zdravom spôsobe života a o význame celoži- votne vykonávanej pohybovej aktivity pre zdravie a dlhý vek, • schopnos žiakov spolupodie¾a sa na riadení telovýchovného procesu, • schopnos žiakov samostatne a správne využíva pohybové aktivity vo vo¾nom èase. Z h¾adiska štruktúry uèiva vývoj smeruje k väèšej liberalizácii vo vzahu základné uèivo – výberové uèivo. Pod¾a názorov uèite¾ov je optimálny pomer 65 : 35 % (Mikuš, 1996), Majerský navrhuje pre základné uèivo dotáciu iba 40 % (Majerský ). V súèasnosti je to na druhom stupni základných škôl (od 7. roèníka) približne 75 : 25 % a na strednej škole 60 : 40 %. V základnom uèive sa kladie väèší dôraz na teoretickú prípravu žiakov a novým prvkom v tematickom celku všeobecné poznatky sa stáva olympijská výchova.

265 Program výberového uèiva umožòuje rozšíri základné uèivo o netradièné pohybové aktivity a športy. Takto uèebné osnovy umožòujú využíva variabil- ný obsah pod¾a podmienok školy a záujmu žiakov i uèite¾ov. I keï v súèasnosti je vyuèovanie telesnej výchovy na Slovensku porovna- te¾né s väèšinou európskych krajín (Antala, 2001), v samotnom procese vyu- èovania napriek uvedeným snahám o zmenu školskej telesnej výchovy nachádzame znaèné rezervy. Vo vzahu uèite¾-žiak stále prevláda autoritatívny vzah, rola žiaka je za- tia¾ viac v pozícii objektu než subjektu, málo sú zoh¾adnené individuálne pred- poklady žiaka, v hodnotení sa preferuje interindividuálne hodnotenie viac ako intraindividuálne. Integrácia zdravotne oslabených žiakov s intaktnými je iba v rovine teoretickej, prepojenie povinnej a záujmovej telesnej výchovy sa ne- ustále oslabuje (pokia¾ napr. v školskom roku 1989/90 bolo do záujmovej te- lesnej výchovy zapojených 25 - 35 % všetkých žiakov, v súèasnosti je to iba 3 - 10 % žiakov). Hlavné strategické línie zacielené na ïalší rozvoj výchovno-vzdelávacieho systému u nás na najbližších 15-20 rokov sú uvedené v národnom programe výchovy a vzdelávania známym ako projekt Milénium. Prvou požiadavkou tohto projektu je premena našej tradiènej školy na školu, v ktorej sa bude vytvára model demokratickej spoloènosti. Vychádzajúc z ná- rodného programu výchovy a vzdelávania a výsledkov výskumov v oblasti škol- skej telesnej výchovy (Antala, 2001, Wrömel, 2002, Rosa, 2001) možno oèakáva nasledovné trendy vo vyuèovaní školskej telesnej výchovy: • motivácia žiakov pre preberanie zodpovednosti za vlastnú vzdelávaciu cestu, • zmeny v obsahu vzdelávania v súlade s rešpektovaním záujmov žiakov i uèite¾ov, využívanie pohybových aktivít, ktoré sa dajú využíva celo- životne aj vo vysokom veku, • zmeny v klíme a atmosfére na vyuèovacích hodinách zamerané na kul- túrne a prosociálne správanie, • kreativizácia vyuèovacieho procesu, • maximálny rozvoj každého žiaka so zoh¾adnením jeho individuálnych predpokladov, • emocionalizácia telovýchovného procesu, prièom okrem výkonov budú zdôraznené zážitky z pohybovej èinnosti, • v hodnotení dôležitú úlohu má sebahodnotenie a vzájomné hodnotenie, • integrácia zdravotne postihnutých detí s intaktnou populáciou, • presadzovanie individualizácie vyuèovacieho procesu, • intelektualizácia vyuèovacieho procesu, • využívanie overených výkonových štandardov z telesnej výchovy • zastavenie poklesu vyuèovacích hodín telesnej výchovy v uèebných plá- noch.

266 S procesom transformácie vzdelávacieho systému nastávajú aj zmeny v tvor- be pedagogických dokumentov. Sprostredkujúcim èlánkom medzi uèebnými osnovami a overením ich plnenia sú vzdelávacie štandardy. Štandardy sú zosta- vené ako výstupné pre žiakov 4. a 9. roèníka základnej školy a konèiaceho roè- níka strednej školy. Delia sa na obsahové a výkonové. Kým obsahový štandard je vo väèšej miere záväzkom pre uèite¾a, výkonový je normou pre žiaka. Na tvorbe štandardov sa podie¾ali pracovníci katedier telesnej výchovy z PW UK v Bratislave, WHPV PU v Prešove a WTVŠ UK v Bratislave. Pri ich tvorbe sa vychádzalo zo základných požiadaviek ako sú konzistentnos, primeranos, jednoznaènos a kontrolovanos. Pri snahe o ïalšiu liberalizáciu normatívnos- ti uèebných osnov rastie dôležitos systematického monitorovania výstupov zo vzdelávania prostredníctvom vzdelávacích štandardov. Napriek úsiliu celoslo- venskej Odbornej komisie pre telesnú výchovu a šport pri Štátnom pedagogic- kom ústave v Bratislave ich reálne uplatòovanie sa v praxi stále oddia¾uje. Edukaèný proces organizuje a riadi uèite¾ telesnej výchovy, ktorý je záro- veò základným èinite¾om systému výchovno-vzdelávacej práce. Najmä od neho záleží, do akej miery a èi vôbec sa budú uèebnými osnovami vytýèené ciele, obsah, metódy a formy práce uplatòova v procese výchovy a vzdelávania detí a mládeže. V poslednom decéniu uplynulého storoèia dochádzalo postupne k význam- nému znižovaniu kvalifikovanosti vyuèovania telesnej výchovy na základných i stredných školách. V školskom roku 1989/99 bola na stredných školách 95 % kvalifikovanos vyuèovania telesnej výchovy. V súèasnosti je na úrovni 60 - 70 %. Na základných školách v jednotlivých okresoch je kvalifikovanos ešte nižšia, iba okolo 50 %. Neustále znižovanie kvalifikovanosti výuèby telesnej výchovy sa tak stáva vážnym problémom, s ktorým súvisí aj malý záujem ab- solventov uèite¾ských prípraviek o prácu uèite¾a telesnej výchovy. Z toho dô- vodu významne rastie vek kvalifikovaných uèite¾ov na školách. Najviac ich je v 5. a 6. decéniu (70 - 80 %). Zároveò sa prejavuje výrazná snaha uèite¾ov nájs si ïalšie zamestnanie v mimopracovnom èase (Mikuš - Krišanda, 2003). Neuspokojivý je záujem uèite¾ov telesnej výchovy o sebavzdelávanie. Pod¾a našich poznatkov skoro tretina uèite¾ov telesnej výchovy sa v posledných de- siatich rokoch nezúèastnila ani na jednom vzdelávacom podujatí z telesnej vý- chovy. Tých sa vo väèšine prípadov zúèastòujú vedúci predmetových komisií. Súèasné podmienky na sebavzdelávanie nemožno považova za uspokoji- vé. Poèet titulov odbornej telovýchovnej literatúry je nedostatoèný a školské knižnice sa odbornou telovýchovnou a športovou literatúrou nedoplòujú. K nedostatoènej informovanosti uèite¾ov o aktuálnych problémoch výuèby te- lesnej výchovy prispieva aj skutoènos, že školy si prestali predláca odborné èasopisy s problematikou školskej telesnej výchovy. V školskom roku 1989/90 dochádzalo na stredné školy priemerne 3,4 telovýchovných èasopisov, teraz je to iba 0,3.

267 To všetko znižuje kvalitu výuèby telesnej výchovy na základných i stred- ných školách, preto nestaèí venova pozornos iba vytváraniu koncepcií vyu- èovania telesnej výchovy, ale systémovo rieši i problémy uèite¾ov a zároveò i žiakov, ktorí sú základnými zložkami štruktúry telovýchovného procesu.

LITERATÚRA: ANTALA, Branislav. 2001. Vývoj a súèasný stav a nové trendy vo vyuèovaní teles- nej výchovy v školách. In: Didaktika školskej telesnej výchovy. Bratislava: WTVŠ UK a SVSTVŠ, 2001, 235 s. ISBN 80-968252-5-9. -. 2002. Najvýznamnejšie dokumenty medzinárodných organizácií podporujúce školskú telesnú výchovu a ich využitie pri tvorbe novej koncepcie vyuèovania telesnej výchovy v základných a stredných školách. In: Sborník pøíspìvkù mezi- národního semináøe Pedagogické kinantropologie. Ostrava: Pedagogická fakulta, s. 11 - 16. ISBN 80-7042-200-9. WRÖMEL, Karel. 2002. Koncepce tìlesné výchovy na základních a støedních ško- lách. In: Sborník pøíspìvkù mezinárodního semináøe Pedagogické kinantropo- logie. Ostrava: Pedagogická fakulta, s. 17 - 21. ISBN 80-7042-200-9. MIKUŠ, M., KRIŠANDA, A. 2003. Poznatky o stave a úrovni vyuèovania telesnej výchovy. Prešov: MC v tlaèi. MILÉNIUM - koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v SR. 2002. Prešov: MPC, 2002, 66s. ISBN 80-8045-268-7. Projekt KONŠTANTÍN. In: Uèite¾ské noviny, 1994, è. 29, s. 5. ROSA, Vladislav. 2001. Milénium - nová koncepcia výchovy a vzdelávania detí a mládeže a podiel školskej telesnej výchovy a športu v nej. In:Perspektívy škol- skej telesnej výchovy a športu pre všetkých v SR. Bratislava: SVSTVŠ a MŠ SR, 2001,s.10 - 16. ISBN 80-89075-01-0. ŠIMONEK, J. 2002. Uplatnenie absolventov vysokoškolského štúdia telesnej vý- chovy na slovenských školách. In: Tel. Vých. šport, 2002, XII, è. 4, s. 2 - 5. ISSN 1335-2245.

SCHOOL PHYSICAL EDUCATION AS THE BASIS O ITS URTHER IMPROVEMENT AT THE END O THE 2ND MILLENIUM

Summary

The paper deals with the analysis of the current situation in physical educa- tion teaching at elementary and secondary schools in the view of the political and social changes in Slovakia after 1989. The authors point on the perspectives of school physical education at the beginning of the 3rd millenium in relation to the MILENIUM project, which forms the basis for the new concept of development of education in Slovakia for the following 15-20 years. Key words: school physical education, perspectives for the future develop- ment. 268 NOVÉ SMERY A TRENDY V ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVE A ŠPORTE

Július Kasa TVŠ UK BRATISLAVA, SLOVENSKO

Abstrakt Autor sa v príspevku zaoberá novými smermi a trendami prípravy žiakov v oblasti telesnej a športovej výchovy. Tieto zmeny sa týkajú novej filozofie edukácie èloveka, ktorá spoèíva v odklone od encyklopedického osvojovania vedomostí k rozvoju mimopoznávacích stránok (emocionalita, sebarozvoj, se- bahodnotenie, zdolávanie prekážok). Je to vlastne zmena od direktívneho k tvorivému uèeniu. Ïalšia zmena sa týka obsahovej transformácie a redukcie uèebných plánov a osnov, ktoré sú dnes predimenzované predmetmi, informá- ciami, okrem základného uèiva sa zavádza rozširujúce, výberové uèivo. Tretia zmena sa týka novej prípravy uèite¾ov a trénerov. Posilòuje sa výchova, uèite¾ a tréner zostáva nielen odborníkom, ale stáva sa aj poradcom, psychoterapeu- tom, pomocníkom žiakov pri uèení, správaní, vzahu k spolužiakom, uèite¾om, pri negatívnych situáciách v škole i v živote. K¾úèové slová: školská telesná výchova, športová príprava, nové trendy, edukácia detí, výchova a vzdelávanie

ÚVOD Popri základných politických, ekonomických a spoloèenských zmenách ako sú pluralitná demokracia, trhové hospodárstvo, otvorená spoloènos a najmä otvorená súaž rôznych, èasto protichodných myšlienkových koncepcií aj škol- stvo, výchovu, pedagogiku zasiahli revoluèné zmeny. ¼udia sami nie sú spo- kojní s výchovou, vývojom, formovaním èloveka. Vznikajú nové smery, filozofie, trendy, prúdy, školy v pedagogike a výchove èloveka. Tieto inovaèné tendencie zasiahli aj oblas telesnej výchovy a športu, v ktorých sa vytvorili mnohé nové špecifické podnety a zmeny, ktoré uèitelia, rodièia, žiaci, študenti musia v tejto oblasti pozna a presadzova. V tomto èlánku chceme rozobra niektoré najvýznamnejšie nové trendy, smery v telesnej výchove a športe, konkrétne v školskej telesnej výchove a športovej príprave detí a mládeže.

1 Nové tendencie v školstve a telesnej výchove Pre súèasný školský systém je charakteristická zmena filozofie edukácie èloveka, jeho výchovy a vzdelávania. Tvoria a h¾adajú sa nové modely výcho- vy a vzdelávania pre moderného èloveka tretieho tisícroèia. Základný trend je

269 odklon od encyklopedického osvojovania si informácií, poznatkov, vedomostí v škole a príklon viac k rozvoju mimopoznávacích stránok osobnosti žiakov. Nestaèí, aby žiak bol len vzdelaný, ale aby vedel toto svoje poznanie, vzdela- nie, tvorivos, schopnosti investova do kvality svojho života, profesie v súlade s kvalitou života iných ¾udí. K tomu je treba okrem rozumovej inteligencie roz- víja aj emocionálnu inteligenciu a z h¾adiska telesnej výchovy a športu aj motorickú – pohybovú inteligenciu. Emocionalita znamená, aby sa èlovek ovlá- dal, nebol nervózny, nežil v strachu, strese, úzkosti, frustrácii, ale naopak, aby mal rados z poznania, aby sa motivoval k progresívnym, konštruktívnym po- stojom, aby smeroval k sebarozvoju a sebahodnoteniu, aby vedel zdoláva pre- kážky. Na splnenie tohto cie¾a treba vytvára pozitívnu atmosféru v škole, triede, zaobera sa aj tým, èo žiaci cítia, èo prežívajú, z èoho majú strach a z èoho sa tešia. Tieto emocionálne, mimorozumové zložky sú ve¾mi dôležité najmä pre motiváciu žiakov, pre ich potreby, záujmy, ideály, ciele. Tieto èinitele sú k¾úèo- vé preto, aby žiak mohol prekonáva záaže a stresy, aby bol vytrvalý, výkon- ný, pracovitý nielen v škole, ale aj živote. Významnou zložkou emocionality je aj rozvíjanie prosociálneho správania, tvorivosti žiakov a študentov. Všetky tieto zmeny vo filozofii výchovy èloveka sú vlastne zmeny trendu od direktívneho a memorovacieho uèenia k tvorivému uèeniu založenému na humanistickej koncepcii, ktorá rozvíja èloveka rozumovo, emocionálne, vô¾ovo a aj pohybo- vo. Obsahová transformácia je ïalším základným trendom v súèasnej športo- vej edukológii. Minulé osnovy, uèebné plány s ve¾kým poètom tematických èasových plánov boli predimenzované predmetmi, informáciami, na ktoré žia- kom neostával èas nielen na zvládnutie, ale ani na upevnenie, rozvinutie vedo- mostí, schopností a zruèností. Žiaci a aj uèitelia sa neurotizujú, naháòajú za zvládnutím uèebnej látky a nemôžu sa venova ostatným úlohám z oblasti vý- chovy, dialógu, rozhovorom so žiakmi oh¾adne ich záujmov, hodnotovej orien- tácie, prežívania ich pocitov a stavov. Východisko z tohto stavu je dôsledná redukcia základného uèiva a zaradenie ostatného uèiva do doplòujúceho, rozširujúceho, výberového stupòa. Aj v telesnej výchove sa táto redukcia a transformácia uskutoènila, prièom základné uèivo je jednotné a rozširujúce uèivo urèujú školy, žiaci, študenti sami s oh¾adom na podmienky, záujmy a potreby žiakov, zameranie a špecializáciu uèite¾a atï. Tento prístup otvára priestor pre humánnejší prístup, zvyšuje motiváciu žiakov a študentov, možnosti na aplikáciu získaných vedomostí a zruèností do športo- vého života. Na základné uèivo nadväzujú obsahové a výkonové štandardy, ktoré umožòujú mera, posudzova, diagnostikova dosiahnutú úroveò žiakov, tried, škôl ale aj výsledky uèite¾ov. Toto by malo pozitívne vplýva na úroveò vzde- lávania a výchovy v školách a vytvára konkurenèné prostredie medzi školami a fakultami.

270 Tretím základným trendom, o ktorý v telesnej výchove a športe ide je nová príprava uèite¾ov a trénerov. Tento trend nadväzuje na zmenu filozofie eduká- cie èloveka, ktoré sme spomínali v prvom bode (rozvoj mimopoznávacích strá- nok osobnosti). Tento trend stavia na tom, aby sa nepodceòovala výchova, aby uèite¾ a tréner bol aj vychovávate¾, aby mal dobré základy psychológie, pora- denstva, psychoterapie. Uèite¾ telesnej výchovy a športu by nemal by len dob- rým odborníkom, ktorý ovláda svoj predmet, jeho didaktiku a metodiku, ale vedel si pomôc aj vtedy, keï sa žiaci nechcú uèi, nechcú cvièi, keï sa drzo správajú, odmietajú pracova, prejavujú nepriate¾stvo medzi sebou i k uèite¾om a pod. Problém správania, disciplíny, hostility, agresie, egoizmu, ubližovania, šikanovania a pod. je vážnym problémom v školách aj v športe. Preto v príprave uèite¾a a trénera tieto otázky treba zdôrazòova, aby uèite¾ a tréner mohli by aj poradcami žiaka a športovca. Nestaèí, aby sa uèite¾ a tréner pripravili na svoje povolanie len na vysokej škole, ale aby sa vzdelávanie realizovalo celý život, aby sa poznatky, schopnosti, hodnotové postoje, osobné kvality uèite¾a a trénera rozvíjali celoživotne vo všetkých rolách ich pôsobenia i v procese sebarealizá- cie osobnosti. Zmeni filozofiu edukácie, zmeni obsah vzdelávania a zmeni prípravu uèite¾ov a trénerov – to sú len tri z mnohých nových trendov v pedagogike, v školskej telesnej výchove, v športovej príprave talentovaných jednotlivcov, ktoré v súèasnosti vystupujú do popredia a na ktoré sa zameriava aj táto vedec- ká konferencia. Èím skôr a èím lepšie sa tieto trendy uvedú do našich škôl, do edukaènej sféry a aj do praxe, tým menej budeme zaostáva za vyspelým sve- tom a tým lepšie budú naše deti v tomto tisícroèí pripravené do života.

2 Aktuálnos nových prístupov v telesnej výchove Už na I. celoslovenskej konferencii o športe v r. 1994 viacerí úèastníci kon- štatovali, že stagnuje úroveò telesnej výchovy a športu detí, mládeže a dospelých na všetkých stupòoch škôl, èo súvisí s nedostatoènými, ideovými, organizaè- nými, legislatívnymi, programovými, ekonomickými a materiálno-technickými podmienkami. Na základných školách v SR pôsobí ve¾mi málo kvalifikovaných uèite¾ov telesnej výchovy, najmä mužov. Na 1. stupni ZŠ je nedostatoèné odborné vyu- èovanie telesnej výchovy a pritom vek 6-10 rokov je najsenzitívnejší v prijímaní podnetov aj z oblasti športu. Slabé finanèné ohodnotenie uèite¾ov znamená, že telesná výchova sa vyuèuje neodborne a všetko to, èo si dobrá práca uèite¾a vyžaduje, aj pri výuèbe telesnej výchovy, t.j. kreativita, flexibilita, schopnos komunikácie atï. vlastne neexistuje. Deti èasto uèíme nechuti ku škole. Škola by deom mala da rozh¾ad, skúsenosti, rozvíja ich schopnosti a talent, pripra- vova ich na život. Namiesto toho ich škola zava¾uje kvantom nepotrebných informácií, núti ich ve¾a sedie a poèúva èasto monotónny výklad uèite¾a.

271 Aj v športe sa prejavili a prejavujú negatívne javy, ktoré priniesla istá libe- ralizácia spoloèenských pomerov v ostatných rokoch. Zvýšená agresivita a hostilita na športoviskách, ale najmä v h¾adiskách, vybíjanie vášní, frustrácia mladých ¾udí, xenofóbia, prenikanie drog aj do najnižších vekových kategórií, doping v športe, komercionalizácia. V školskej telesnej výchove bude potrebné urobi èo najskôr reorganizaèné zmeny. Tie by sa mali týka obsahovej, koncepènej i organizaènej roztrieštenosti v športovom hnutí (orgán štátnej správy pre šport, šport pre všetkých) a prerozde¾ovania prostriedkov prostredníctvom miestnych a regionálnych or- gánov štátnej správy. V oblasti školskej telesnej výchovy je potrebné zvýši vážnos predmetu telesná výchova, starostlivos o telo a zdravie presadi ako súèas harmonickej výchovy v duchu princípov humánnosti.

3 Nové smery a tendencie v športovej príprave Optimálny rozvoj športu v štáte môže nasta len vtedy, keï ¾udia budú ma vhodné sociálne zázemie v rodine, škole, na pracovisku, športovom kolektíve, èo jednoznaène vyžaduje, aby bola v štáte priaznivá klíma – priaznivé spolo- èensko-politické pomery. Aj keï už vidíme konkrétne snahy o humanizáciu vzdelávania v školstve, princípy humanizácie bude potrebné preferova viac práve v športovej výcho- ve, ktorej princípy humanizácie sú apriori vlastné. Na všetkých stupòoch škôl vo všetkých oblastiach športových aktivít treba odstraòova bariéry tvorivosti, fixáciu myslenia, neschopnos odpúta sa od konvenèných postupov a stereotypov. Sme hlboko presvedèení o tom, že šport a všetky jeho modifikácie ešte vo väèšej miere sa stanú dôležitým fenoménom v živote ¾udí 21. storoèia. Vrcholový a výkonnostný šport nie je len zdrojom vlastného uspokojovania, vlastnej radosti, ale slúži aj iným – divákom, ktorí v òom nachádzajú zábavu, oddych, relaxáciu, ale zároveò obdivujú to, èoho sami nie sú schopní, ladnos pohybu, koordináciu, rýchlos, silu, vypätie vôle, tímo- vú spoluprácu – pohybovú inteligenciu. Telesná výchova a šport sú popri iných èinite¾och tými prostriedkami, kto- ré výrazne formujú charakterové vlastnosti, zvyšujú telesnú zdatnos, výkon- nos a tým aj pracovnú schopnos èloveka, upevòujú zdravie, regenerujú opotrebované sily, potrebné pre tvorivý a èinorodý život. V medzinárodnom poòatí šport zbližuje ¾udí bez rozdielu rás, náboženského a politického presved- èenia. Výrok, že „chudobný je štát duchom, ktorý neinvestuje do zdravia vzde- lávania svojich obyvate¾ov“, je možné aplikova na naše pomery najmä preto, že Slovensko patrí medzi 4 štáty Európy s najkratšou priemernou dåžkou živo- ta. V školskej telesnej výchove, na všetkých stupòoch škôl, musia pôsobi pe- dagógovia, ktorí budú disponova širokým diapozónom odborných vedomostí,

272 ktorí budú vedie použi diferencované osobnostné prístupy k obsahu vzdelá- vania, metodike, organizácii a riadenia vyuèovacieho procesu, v tempe práce žiakov, budú ma empatický prístup k nadaným a talentovaným žiakom. Len vysoko odborná kvalifikovaná práca uèite¾ov telesnej výchovy môže prinies renesanciu uznania predmetu telesná výchova na úroveò ostatných humánnych i prírodovedných predmetov. Myslíme si, že predmet telesná výcho- va nie je vinný v nièom, pretože v sebe skrýva nádherné, uš¾achtilé posolstvo – posolstvo zdravia, telesnej a duševnej pohody, èo môžeme prirovna k šastnému životu. Renesancia pohybu musí prís, k tomu by mali viac prispie aj osobnosti z kultúry, športu, umenia, politiky. Snaži sa musia aj uèitelia telesnej výchovy a lekári, ktorí by namiesto liekov mali predpisova pohyb. Je len málo èinností v ¾udských aktivitách, v ktorých by sme mohli uvádza príklady ako zvíazi, vedie prehráva, prekonáva prekážky, zmobilizova svoje sily, prejavi vô¾ové úsilie, nauèi sa zdravo ži, stravova sa, základným hygienickým návykom, ma rados z toho, èo robím, i z dosiahnutých víazstiev a výsledkov, tak, ako je to v športe. Aj v armáde, polícii a ostatných záchranár- skych zložkách je základom pripravenosti ich príslušníkov telesná príprava. Nové smery orientácie športovej prípravy a výchovy k športu v treom ti- sícroèí majú by zamerané na zvýšenie kvality života obyvate¾ov prostriedka- mi športu, na výchovu mládeže k jej harmonickému telesnému, pohybovému, rozumovému a emocionálnemu rozvoju, na u¾ahèenie života hendikepovaným obèanom. Nemôže by niè humánnejšie, ako keï štát vytvára podmienky pre športovanie nielen zdravým, ale aj zdravotne postihnutým žiakom a obèanom. Ïalší nový smer je výchova k olympizmu, ktorý by sa mal sta výzvou pre deti a mládež trávi èo najviac èasu na športoviskách (Glesk, 1998). Olympijská charta definuje olympizmus ako životnú filozofiu, ktorá vyvážene spája teles- nú zdatnos, vô¾u a ducha v jeden celok. Splývaním športu s kultúrou a výchovou sa olympizmus usiluje o utvorenie spôsobu života, založeného na radosti z vynaloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a na reš- pektovaní univerzálnych základných etických princípov. Treba vytvára podmienky najmä na I. stupni ZŠ pre harmonický, telesný a duševný rozvoj žiakov. Tomu zaiste pomôže aj návrat a pobyt v otvorenej prí- rode, èím sa získava už pomaly stratený, významný faktor vzahu medzi èlove- kom a prírodou.

4 Nové pohybové a športové aktivity Môžeme prognózova, že v treom miléniu budú populárne také aktivity, ako sú masové fitnesové programy, aktivity v bezváhovom stave, respektíve v nad¾ahèení, ktoré spôsobujú eufóriu (rôzne trampolíny, cvièenia vo vode, cvièebné roboty podobné zariadeniam na prípravu kozmonautov), ale aj príklon k telesným aktivitám v prírode na spôsob dnešného tréningu. Preto vznikne ešte

273 viac fitnes centier rôzneho zamerania, rekreaèných stredísk, ale aj rôznych od- dychových buniek na miestach, kde sa budú zhromažïova ¾udia, ako sú ob- chodné domy, hotely, kluby, priemyselné a administratívne budovy a centrá, miesta na odpoèinok, ako sú parky a lesoparky, zdravotné zariadenia, ale cel- kom iste aj domácnosti. Ašpiranti na profesnú obsluhu týchto zariadení budú musie by vysoko kvalifikovaní odborníci s adekvátnymi vedomosami z biológie, anatómie, fy- ziológie, psychológie, výživy, sociálnej a športovej antropológie a iných špeci- álnych odborov. Títo noví odborníci budú musie by aj dobrí manažéri, ktorí budú riadi všetky fitnes programy, spolupracova s masmédiami, rôznymi pracovnými a rekreaènými organizáciami. Musia by dostatoène flexibilní a reagova na mimoriadne požiadavky klientov v súlade s naèrtnutými trendami (Zrubák, Štul- rajter et al., 1998). Okrem fitnes aktivity treba pre správny telesný a duševný rozvoj zabezpeèi aj racionálnu výživu, odpoèinok, regeneráciu, emoènú rov- nováhu, pozitívny prístup k životu, životné prostredie.

5 ZÁVER V školskej edukácii, vo výchove a vzdelávaní žiakov sú dnes už vidite¾né inovaèné tendencie aj v oblasti telesnej výchovy a športu. Týkajú sa nových modelov výchovy a vzdelávania, obsahovej transformácie uèebných plánov a osnov, novej prípravy uèite¾ov a trénerov. V školstve sa tieto nové tendencie dotýkajú organizaèných, programových, ekonomických, legislatívnych a materiálnych podmienok. Základom týchto zmien v školstve je odborná, kva- lifikovaná práca uèite¾ov a trénerov, ktorí sú nosite¾mi novej orientácie teles- nej a športovej výchovy žiakov v tomto tisícroèí. Šport je totiž dnes vo všeobecnosti považovaný za významný spoloèensko-ekonomický fenomén v živote jednotlivcov a spoloènosti, ktorého význam pre zdravie, aktívny život, pracovnú výkonnos a všestranný rozvoj osobnosti èloveka je nezastupite¾ný. Telesná výchova, šport, pohybová aktivita, skvalitòujú èloveku život, prináša- jú víazstvá, neèinnos, neaktivita prinášajú len zánik a porážky. Heslo - Život je pohyb a pohyb je život platilo, platí a urèite aj bude plati v budúcom vývine ¾udstva.

Literatúra 1. Broska, E. 2002: Modernizácia a zmena telovýchovného procesu na Trenèian- skej univerzite. In: Zborník „Nové pedagogické metódy a formy v TV a športe. Trenèín, KTV TV, 2002 s. 26-30. 2. Welix, K. 2000: Šport v postmodernej spoloènosti 3. tisícroèia. In: Zborník Ka- tedry kinantropológie WTK Olomouc, Hanex 2000, ISBN 80-85783-31-2. 3. Glesk, P. 1998: Pragmatické problémy športovej humanistiky. In: Športová hu- manistika 98. Bratislava, WTVŠ UK, 1998, ISBN 80-88901-23-5.

274 4. Grexa, J. 1999: Šport a veda v treom tisícroèí. In: Telesná výchova a šport, VIII, è. 1, 1998, s. 2-5. 5. Kasa, J. 2000: Športová antropomotorika. Bratislava, 2000, 209 s, ISBN 80- 968252-3-2. 6. Kasa, J. 2001 Športová kinantropológia. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava, ŠVSTVŠ, 2001, 112 s. 7. Oborný, J. 2001: Wilozofické a etické poh¾ady do športovej humanistiky. Brati- slava, WTVŠ UK, 2001, 132 s. ISBN 80-968252-7-5. 8. Streèanský, B. 2000: Vízia vzahu štát – šport. In: Zborník „Východiská progra- mu rozvoja športu na Slovensku. Bratislava, MŠ SR., 200 s. 29-30. 9. Zrubák, A., Štulrajter, V. et al. 1999: Witnis. Bratislava, UK, 1999, 148 s. ISBN 80-223-1366-1.

NEW WAYS AND TRENDS IN SCHOOL PHYSICAL EDUCATION AND SPORT

Summary

The author takes care about new ways and trends in preparation of pupils in physical and sport education. These changes relate to new philosophy of hu- man education which diverts from encyklopeaedic knowledge acquisition to development of noncognitive process (emotionality, personal improvement, self evaluation, negotiation of difficulties). Actually it is change from direct to cre- ative learning process. Next change was influenced by contents transformation and reduction of study plans and schedules. They are mostly over dimensioned by objects, information; except of background knowledge they consist selec- tive information as well. The third change is about the new preparation of teach- ers and coaches. Teacher and coach is not only an expert but also has a position as an adviser and a psychoterapeutist. Teacher is helpful for students in learn- ing process, behaviour, relationship among the school mates and during the negative situations in school and life. Key words: school physical education, education and learning process, new trends in sport education

275 PERSPEKTÍVY ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU

Z ASPEKTU ZDRAVÝCH A ZDRAVOTNE OSLABENÝCH ŽIAKOV

PRÍSPEVKY

276 RÝCHLOSTNÉ SCHOPNOSTI DETÍ MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU V STREDOSLOVENSKOM REGIÓNE

Štefan Adamèák PEDAGOGICKÁ AKULTA UNIVERZITY MATEJA BELA, BANSKÁ BYSTRICA

Resumé Autor sa v príspevku zameral na zmapovanie rýchlostných schopností žia- kov štvrtých roèníkov základnej školy v stredoslovenskom regióne so zrete¾om na rozdiely medzi mestskou a vidieckou populáciou. Vo svojej práci zistil, že žiaci na vidieku - chlapci ale aj dievèatá dosahovali lepšie výsledky ako mest- ská populácia K¾úèové slová: rýchlostné schopnosti – školská telesná výchova

Dnes je už všeobecne známe, že dostatok aktívneho pohybu kladne ovplyv- òuje motorický a psychický rozvoj detí. Zvyšuje ich celkovú fyzickú zdatnos, schopnos odoláva únave, upevòuje zdravie, pomáha prekonáva prekážky a zvyšuje odolnos voèi nepriaznivým vplyvom klimatických podmienok. Tento aktívny pohyb sa však v poslednom èase, èím ïalej tým viac akosi vytráca u školskej populácie - mladší školský vek nevynímajúc. Svedèia aj práce mno- hých autorov (Novotná, 1996; Michal, 1999). Výsledky tohoto nepriaznivého stavu - následnému zhoršovaniu telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti sa prejavujú už takmer vo všetkých vekových kategóriách našej populácie (Rozim, 1996; Bartík, 1998; Kollár, 2001; Manzák, 2001). Ak zoberieme do úvahy fakt, že obdobie mladšieho veku je v podstate ide- álne obdobie na rozvíjanie základných pohybových schopností, ale aj na osvo- jovanie pohybových zruèností primeraných veku žiakov. Je to teda najvýz- namnejšie obdobie v živote èloveka pre jeho ïalší všestranný telesný a pohybový rozvoj. Aby sme mohli pohybové schopnosti a zruènosti efektívne rozvíja je nesmierne dôležité pozna „pohybový profil žiakov“. Z toho pre nás pedagógov vyplýva úloha diagnostikova pohybovú výkonnos, telesnú zdat- nos. Získané informácie nám potom umožòujú lepšie korigova uèebné plány a súèasne tým prispieva aj k celkovému skvalitòovaniu vyuèovacieho proce- su.

CIE¼ PRÁCE Cie¾om našej práce bolo v rámci projektu VEGA zmapova, vyhodnoti rýchlostné schopnosti u žiakov štvrtých roèníkov stredoslovenského regiónu s prihliadnutím na rozdiely medzi mestskou a vidieckou populáciou.

277 ÚLOHY PRÁCE Na splnenie stanoveného cie¾a sme si stanovili nasledujúce úlohy: • v priebehu roku 2002 u žiakov štvrtých roèníkov stredoslovenského re- giónu zmapova rýchlostné schopnosti; • získané údaje vyhodnoti.

CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNÉHO SÚBORU Výskum sme uskutoènili v roku školskom roku 2001 na žiakoch základných škôl v stredoslovenskom regióne. Nášho sledovania sa zúèastnilo spolu 1459 žiakov štvrtého roèníka ZŠ. Ich bližšiu charakteristiku uvádzame v tabu¾ke 1.

Tab.1 Charakteristika výskumného súboru

DIEVÈATÁ SPOLU (n=718) mesto (n=627) vidiek (n=91) CHLAPCI SPOLU (n=741) mesto (n=614) vidiek (n=127) Základné somatometrické charakteristiky uvádzame na obrázku 1-3 a v tabu¾kách 2-4. Z nášho výskumu vyplýva, že v telesná výška nášho výskumného súboru bola vyššia ako vzorka bežnej populácie (Moravec-Kampmiller-Sedláèek, 1990). Priemerná telesná výška testovaných chlapcov nášho súboru v 4. roèníku bola 144,07 cm. U dievèat podobne ako u chlapcov, sme zistili tiež rozdiely v telesnej výške v porovnaní s bežnou populáciou, tieto však neboli až také výrazné (Obr.1) Pri porovnaní mestskej a vidieckej vzorky navzájom ale i s priemernou populáciou, sme zistili, že mestská populácia je vyššia u oboch pohlaví.

Obr.1 Porovnanie telesnej výšky výskumného súboru s priemernou populáciou Slo- venska (Moravec-Kampmiller-Sedláèek, 1990)

144,28 144,70 141,35 144,07 144,44 142,30 150,00 141,47 141,61 142,13 142,02 140,27 140,94

(cm) 100,00

50,00

0,00 spolu mesto vidiek

chlapci Moravec a kol. 1990 - chlapci dievèatá Moravec a kol. 1990 - dievèatá

278 Pri štatistikom vyhodnotení sme zistili štatisticky významné rozdiely v telesnej výške takmer pri všetkých porovnaniach (Tab. 2 )

Tab.2 Štatistické vyhodnotenie telesnej výšky H- testom a t- testom experimentálnych tried s priemernou populáciou Slovenska (Moravec-Kampmiller-Sedláèek, 1990)

Test spolu-Moravec mesto-Moravec a kol. vidiek- Moravec a kol. Ch D Ch D Ch D F- test r r r r r r t- test rr rr rr rr n rr r = štatistická významnos - hladina p < 0,05 ; rr= štatistická významnos - hladina p < 0,01; n = štatistická nevýznamnos

Telesná hmotnos našich žiakov v porovnaní s bežnou populáciou je vo všetkých porovnaniach vyššia. Najväèšie rozdiely sme zaznamenali u výskum- nej vzorky chlapcov (Obr.2)., kde rozdiely dosahovali až hodnotu 3,05 kg.

Obr.2 Porovnanie telesnej hmotnosti výskumného súboru s priemernou populáciou Slovenska (Moravec-Kampmiller-Sedláèek, 1990)

50,00 35,93 36,17 37,12 37,42 34,28 40,00 35,67 34,07 33,67 34,78 34,12 32,79 32,92 30,00 (cm) 20,00

10,00

0,00 spolu mesto vidiek

chlapci Moravec a kol. 1990 - chlapci dievèatá Moravec a kol. 1990 - dievèatá

Štatistickým vyhodnotením sme zistili štatistickú významnos pri všetkých porovnaniach s výnimkou súboru dievèat z vidieka (Tab. 3).

Tab. 3 Štatistické vyhodnotenie telesnej hmotnosti H- testom a t- testom experimen- tálnych tried s priemernou populáciou Slovenska (Moravec-Kampmiller-Sedláèek, 1990) Test spolu-Moravec mesto-Moravec a kol. vidiek- Moravec a kol. Ch D Ch D Ch D F- test r r r r r n t- test r rr rr rr rr n r = štatistická významnos - hladina p < 0,05 ; rr= štatistická významnos - hladina p < 0,01; n = štatistická nevýznamnos

279 Vyhodnotením BMI indexu našej výskumnej vzorky a všeobecnej populá- cie (Moravec-Kampmiller-Sedláèek, 1990) sme zistili rozdiely boli minimálne (Obr.3). Najväèších rozdielov sme zaznamenali u skupiny chlapcov z vidieka kde rozdiel dosahoval hodnotu 0,84. Z uvedených skutoèností vyplýva, že vzh¾adom na vššiu telesnú výšku a hmotnos našej výskumnej vzorky žiakov ostáva proporcionalita telesného vzrastu z poh¾adu BMI indexu v porovnaní s priemernou populáciou (Moravec- Kampmiller-Sedláèek, 1990) takmer rovnaká. Štatisticky významné rozdiely v BMI indexe sme zistili len u skupiny chlapcov v W- teste (Tab.4). b. 4 Štatistické vyhodnotenie BMI indexu H- testom a t- testom experimentálnych mestských tried s experimentálnymi vidieckymi triedami Test mesto - vidiek Ch D F- test r n t- test n n r = štatistická významnos - hladina p < 0,05 ; rr= štatistická významnos - hladina p < 0,01; n = štatistická nevýznamnos

Obr.3 Porovnanie BMI indexu výskumného súboru s priemernou populáciou Slo- venska (Moravec-Kampmiller-Sedláèek, 1990)

17,15 17,17 20,00 17,77 17,83 17,51 17,07 17,02 16,79 17,22 16,92 16,67 16,57 15,00

(c m) 10,00

5,00

0,00 spolu mesto vidiek

ch lap ci Moravec a kol. 1990 - chlapci dievèatá Moravec a kol. 1990 - dievèatá

Somatické hodnoty nášho experimentálneho súboru poukazujú na zvyšujú- cu sa úroveò telesných ukazovate¾ov s vekom pri porovnaní s rokom 1990 (Moravec-Kampmiller-Sedláèek, 1990), èo je zrejme spôsobené vývojovou akceleráciou . Nᚠsúbor sa nachádzal na zaèiatku obdobia pohlavného dospie- vania. Z tohto poh¾adu sa významným determinantom ovplyvòujúcim rozvoj pohybovej výkonnosti stáva úroveò pohybových schopností. Z uvedeného dô- vodu boli základné somatometrické merania súèasou testovania našich súbo- rov. Na zistenie úrovne rýchlosti so zmenou smeru sme použili test 4 x 10 m.

280 VÝSLEDKY VÝSKUMU Èlnkový beh 4 x 10m je ob¾úbená disciplína u chlapcov, ale aj u dievèat. Pri porovnaní výsledkov mestskej a vidieckej skupiny žiakov navzájom sme zistili, že tak chlapci ako aj dievèatá z vidieka boli „ rýchlejší“ ako výskumná skupina žiakov z mesta. Tento fakt si vysvet¾ujeme tým, že žiaci na vidieku sa vo svojom vo¾nom èase venujú viac rôznorodým pohybovým aktivitám ako žiaci z mesta.

Tab. 5 Štatistické vyhodnotenie testu beh 4 x 10 m H- testom a t- testom experimen- tálnych mestských tried s experimentálnymi vidieckymi triedami

Test mesto- vidiek Ch D F- test r r t- test r rr r = štatistická významnos - hladina p < 0,05 ; rr= štatistická významnos - hladina p < 0,01; n = štatistická nevýznamnos

Obr. 4 Porovnanie testu 4x10 m experimentálnych mestských tried s experimentál- nymi vidieckymi triedami.

13,50

13,00

(s) 12,50

12,00 chlapci dievèatá

spolu 12,74 13,20 mesto 12,79 13,26 vidiek 12,50 12,81

Štatistickým vyhodnotením sme zistili štatisticky významné rozdiely v teste 4x10 m v obidvoch testoch a to u skupiny chlapcov ale aj dievèat (Tab.5).

ZÁVER Nᚠcie¾, zmapova rýchlostné schopnosti u žiakov štvrtých roèníkov stre- doslovenského regiónu bol splnený. Z analýzy dosiahnutých výsledkov vyplý- va, že žiaci (chlapci a dievèatá) na vidieku dosahovali vyššiu pohybovú výkonnos v teste 4x10 m, teda aj vyšší stupeò rozvoja rýchlostných a obratnostných schopností (štatisticky významných ) ako žiaci mestských škôl. Viaceré sledovania mládeže ukázali (Rozim – Adamèák, 1998) , že dnešná mladá generácia je oproti minulým telesne síce vyspelejšia, ale jej telesná zdat- nos a výkonnos však nie je v súlade s tempom telesného rozvoja. Zapríèiòu- je to pravdepodobne nedostatoèná pravidelná pohybová aktivita.

281 Literatúra 1. BARTÍK, P.: Vplyv úpolových cvièení na úèinnos výchovno-vzdelávacieho procesu v telesnej výchove na 1. stupni ZŠ (dizertaèná práca). Bratislava: WTVŠ UK 1998, 170 s. 2. KOLLÁR, R.: Telesný rozvoj, telesná zdatnos a pohybová výkonnos žiakov 4. roèníka ZŠ v Banskej Bystrici. In: Acta Universitatis Mathiae Belii Telesná výchova a šport, Vol. 3., No. 3. Banská Bystrica: PW UMB 2001, s. 38-44. 3. Michal, J.: Štruktúra záujmov žiakov základných škôl o vykonávanie telovýchov- ných èinností. In: Acta Universitatis Mathiae Belii Telesná výchova a šport, Vol. 1., No. 1. Banská Bystrica: PW UMB 1999. s.124-138. ISBN 80-8055-345-9 4. MANDZÁK, P.: Úroveò plaveckej výkonnosti a spôsobilosti študentiek PW UMB v Banskej Bystrici. In: Acta Universitatis Mathiae Belii Telesná výchova a šport, Vol. 3., No. 3. Banská Bystrica: PW UMB 2001, s. 38-44. 5. NOVOTNÁ, N.: Pohybový režim žiakov 1. - 4. roèníka ZŠ. 2. medzinárodná vedecká konferencia “Nové smery orientácie pohybovej a športovej èinnosti detí a mládeže”. Nitra, 1996. 6. ROZIM, R. - ADAMÈÁK, Š.: Pohybová výkonnos študentov PW UMB, jej hodnotenie a didaktické využitie. In: Zborník “Aktuálne trendy v školskej te- lesnej výchove na 1. stupni ZŠ. Banská Bystrica 1998, s. 112- 115. ISBN 80- 8055 220-7 7. ROZIM, R.: Telesná zdatnos a motorická výkonnos študentov 1. roè. PW UMB v Banskej Bystrici. In: Vedecko - pedagogická konferencia s medzinárodnou úèasou “Vysokoškolská príprava uèite¾ov.” Banská Bystrica 1996, s. 491 - 496.

282 ANALÝZA VYBRANÝCH UKAZOVATE¼OV TELESNÉHO A UNKÈNÉHO ROZVOJA DETÍ MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU

Pavol Bartík PEDAGOGICKÁ AKULTA UMB BANSKÁ BYSTRICA, KATEDRA TELESNEJ VÝCHOVY

Abstrakt Autor sa v svojom príspevku zaoberá problematikou hodnotenia niektorých ukazovate¾ov telesného a funkèného rozvoja detí mladšieho školského veku. Výskum bol realizovaný na 1. stupni základných škôl v stredoslovenskom re- gióne. Výskumné meranie absolvovalo 1459 žiakov 4. roèníka ZŠ. Výsledky meraní potvrdili existenciu sekulárneho trendu. Dievèatá aj chlapci skúmaného súboru boli vyšší v priemere o 3 cm v porovnaní s Moravcom a kol. (1990). Taktiež pri porovnaní telesnej hmotnosti dievèatá boli ažšie o 2 kg a chlapci o 3 kg ako ich vrstovníci z roku 1990. Chlapci aj dievèatá skúmaného súboru sa nachádzali v pásme priemernej zdatnosti pod¾a indexu Ruffierovho testu.

PROBLÉM Telesný rozvoj a úroveò pohybovej výkonnosti patria k najobjektívnejším ukazovate¾om pri hodnotení úèinnosti uplatòovaných pohybovo-športových programov. Výkonnos v jednotlivých motorických testoch je diferencovane urèovaná výškou tela a hmotnosou, ktoré predisponujú d’alšie dåžkové, šírko- vé rozmery a proporcionalitu tela. Je celosvetovým javom, že pri sledovaní populácie s urèitým èasovým odstupom (napr. 10, 20 rokov) v priemere rastie výška tela a hmotnos (sekulárny trend). Dnešná mládež je teda oproti minu- losti síce telesne vyspelejšia, ale prezentovaná úroveò jej pohybovej výkonnosti celkom nekorešponduje s trendom zvyšovania telesnej výšky a hmotnosti. Úro- veò rozvoja pohybových schopností u našej školskej populácie sa síce nezni- žuje, ale ani výraznejšie nerastie vplyvom optimálnejšieho zapojenia do telovýchovného procesu (MORAVEC a kol. 1990). K podobným výsledkom dospeli aj Rozim, Adamèák (1998).

CIE¼ Cie¾om príspevku je prispie k rozšíreniu poznatkovej základne o telesnom a funkènom rozvoji detí mladšieho školského veku.

283 METODIKA Výskum bol realizovaný na vybraných základných školách v stredosloven- skom regióne. Výskumné meranie absolvovalo 1459 žiakov 4. roèníka ZŠ. Chlapcov bolo 741 a dievèat 718. Telesný rozvoj sme hodnotili meraním teles- nej výšky, telesnej hmotnosti a výpoètom BMI. Na zistenie funkèného rozvoja bol použitý Ruffierov test.

VÝSLEDKY A DISKUSIA Telesná výška Priemerná telesná výška dievèat bola 144, 28 cm. Dievèatá z mesta boli v priemere vyššie ako dievèatá z dediny. Pri porovnaní s celoslovenskou populáciou pod¾a Moravca a kol. (1990) sme zistili, že dievèatá nášho súboru boli vyššie ako celoslovenský priemer na 1% hladine štatistickej významnosti. Taktiež pri vzájomnom porovnaní dievèat z mesta a dediny s celoslovenskou populáciou sme zistili 1% hladinu štatistickej významnosti v prospech našich dievèat. Výsledky našich meraní potvrdzujú existenciu sekulárneho trendu. Naše dievèatá sú v priemere takmer o 3 cm vyš- šie ako dievèatá z roku 1990. Priemerná telesná výška chlapcov bola 144, 07 cm. Chlapci z mesta boli vyšší ako z dediny v priemere o 2 cm. Na základe výpoètu t-testu sme zistili, že chlapci nášho súboru boli vyšší ako chlapci priemernej slovenskej populácie (Moravec a kol. 1990) v priemere o 2,60 cm. Uvedený rozdiel je na 1% hladine štatistickej významnosti. Podobne ako u dievèat, tak aj chlapci z mesta a dediny sú vyšší v porovnaní z celoslovenskou populáciou na 1% hladine štatistickej významnosti.

Obr. 1 Telesná výška

284 Telesná hmotnos Priemerná telesná hmotnos dievèat nášho súboru bola 35,93 kg. Pri porov- naní s celoslovenskou populáciou sme zistili, že naše dievèatá sú ažšie v prie- mere o 2 kg. Rozdiel je štatisticky významný na 1% hladine štatistickej významnosti. Taktiež pri porovnávaní dievèat z mesta a dediny sú dievèatá nášho súboru ažšie ako celoslovenský priemer na 1% hladine štatistickej významnosti. Priemerná telesná hmotnos chlapcov bola 37,12 kg. To znamená, že boli v priemere o 3 kg ažší ako priemerná populácia. Rozdiel je štatisticky významný na 1% hladine štatistickej významnosti. Štatisticky významný rozdiel sme zis- tili aj pri porovnávaní chlapcov z mesta a dediny s celoslovenskou populáciou. Výsledky meraní telesnej výšky a telesnej hmotnosti nášho súboru a jeho porovnanie s celoslovenskou populáciou vyzneli jednoznaène v prospech detí nášho súboru a poukazujú na závažný jav a to na akceleráciu a sekulárny trend.

Obr. 2 Telesná hmotnos

BMI Výpoèet telesného indexu hmotnosti - BMI rozšíril poèet somatometrických premenných. Priemerné hodnoty BMI u dievèat nášho súboru boli 17,15. Pri vzájomnom porovnaní dievèat z mesta a dediny sme nezistili štatisticky významné rozdiely. Pod¾a noriem, ktoré uvádza Turek (1999) hodnoty BMI nášho súboru boli ve¾- mi dobré. U chlapcov sme zistili, že namerané hodnoty BMI (17,77) pod¾a Tureka (1999) sú priemerné. Rozdiely medzi chlapcami z mesta a dediny neboli štatis- ticky významné. Pri porovnaní našich respondentov s Moravcom a kol. (1990) sme nezistili štatisticky významné rozdiely.

285 Obr. 3 BMI index

Ruffierov test Wunkèný rozvoj detí nášho súboru sme hodnotili pomocou Ruffierovho tes- tu a porovnávali so Štulrajterom a Scholzovou (1990). Porovnávali sme taktiež funkèný rozvoj žiakov v meste a na vidieku. U dievèat je index Ruffierovho testu v pásme priemernej zdatnosti (11,85). Pri porovnaní s celoslovenskou populáciou sme nezistili štatisticky významné rozdiely. Taktiež pri vzájomnom porovnávaní dievèat z mesta a dediny s celosloven- skou populáciou sme nezistili štatisticky významné rozdiely. U chlapcov je index Ruffierovho testu taktiež v pásme priemernej zdatnos- ti.(l 1,61). Pri porovnaní s celoslovenskou populáciou sme zistili, že naši chlapci majú nižšiu telesnú zdatnos na 1 % hladine štatistickej významnosti. Výrazne sa to prejavilo pri vzájomnom porovnávaní chlapcov z dediny. Rozdiely medzi chlapcami z mesta neboli štatisticky významné.

Obr. 4 Ruffierov test

286 ZÁVER Výsledky nášho výskumu potvrdili existenciu akcelerácie a sekulárneho tren- du. Chlapci aj dievèatá boli vyššie aj ažšie ako ich rovesníci z roku 1990. Získané výsledky poukazujú na pomerne slabú zdatnos detí mladšieho škol- ského veku. Dokazujú to namerané hodnoty u nášho súboru a taktiež u priemer- nej populácie. Považujeme to za alarmujúcu skutoènos a výzvu pre rodièov a uèite¾ov na 1. stupni ZŠ. Je nevyhnutné zmeni pasívny spôsob života detí a zvýši ich telesnú zdatnos.

LITERATÚRA 1. MORAVEC, R. a kol. 1990. Telesný, funkèný rozvoj a pohybová výkonnos 7- 18 roènej mládeže v ÈSWR. Bratislava: MŠ MŠ SR, 1990. 283 s. ISBN 80-7096- 170-8 2. ROZIM, R. - ADAMÈÁK, Š. 1998. Pohybová výkonnos študentov PW UMB, jej hodnotenie a didaktické využitie. In: Zborník “Aktuálne trendy v školskej telesnej výchove na 1. stupni ZŠ. Banská Bystrica 1998, s. 112- 115. ISBN 80- 8055 220-7. 3. ŠTULRAJTER, V. - SCHOLZOVÁ, A. 1990. Využitie Ruffierovho testu na hodnotenie funkèného rozvoja detí a mládeže. In: MORAVEC, R. a kol. Teles- ný, funkèný rozvoj a pohybová výkonnos 7-18 roènej mládeže v èsfr. Bratisla- va: MŠ MŠ SR, 1990. s. 44-62. ISBN 80-7096-170-8. 4. TUREK, M.1999. Telesný vývin a pohybová výkonnos detí mladšieho školského veku. Prešov: Pedagogická fakulta PU, 1999. 111 s. ISBN 80-88885-61-2.

SUMMARY

The author in his article solves the problems of physical and functional de- velopment in 10 years old children at region of Central Slovakia. The sample consisted of 741 boys and 718 girls. There were verified lasting development acceleration and secular trend in 10 years old children. Present results ofthe Ruffier’s test are the same as in the past (at 1990 year). Key Words: physical and functional development, Ruffier’s test, 10 years old children

287 INDIVIDUALIZÁCIA VYUÈOVACÍCH HODÍN TELESNEJ VÝCHOVY V RÁMCI PEDAGOGICKEJ PRAXE AKO PROSTRIEDOK EMOCIONALIZÁCIE EDUKAÈNÉHO PROCESU

Viera Bebèáková1, Karel römel2, T. Koszczyc3, Pavel Ludva4, K. Skalik5, 1AKULTA HUMANITNÝCH A PRÍRODNÝCH VIED PREŠOVSKEJ UNIVERZITY, PREŠOV, SLOVENSKO 2AKULTA TELESNEJ KULTÚRY UNIVERZITY PALACKÉHO, OLOMOUC, ÈESKÁ REPUBLIKA 3AKADEMIA WYCHOWANIA IZYCZNEGO, WROCLAW, PO¼SKO 4PEDAGOGICKÁ AKULTA OSTRAVSKEJ UNIVERZITY, OSTRAVA, ÈESKÁ REPUBLIKA 5AKADEMIA WYCHOWANIA IZYCZNEGO, KATOWICE, PO¼SKO

Abstrakt V príspevku sú prezentované výsledky hodnotenia vzahu žiakov základ- ných a stredných škôl a praktikantov na pedagogickej praxi k individualizova- ným a habituálnym vyuèovacím hodinám telesnej výchovy. Vyuèovacie hodiny sú hodnotené z h¾adiska ich emocionality pomocou do- tazníkovej metódy. K¾úèové slová: vyuèovacie hodiny telesnej výchovy,emocionálna dimenzia, praktikant

PROBLÉM Jednou zo súèasných humanizaèných požiadaviek na školskú telesnú výcho- vu je rešpektovanie jedineènosti žiaka, jeho predpokladov i záujmov (Burges- on, Wechsler, Brener, Young, Spain, 2003; Nagyová, 1994; Pangrazi, 2002). Pre spojenie škola - prax je dôležitá výchova žiaka k samostatnosti, sebahodnote- niu, vzájomnému hodnoteniu, k podielu na riadiacej práci (Bebèáková, 2000; Górna, 2001; Zeuner, 2001). Pozitívne zmeny v školskej telesnej výchove ne- možno dosiahnu bez novovytvárajúceho sa vzahu uèite¾ - žiak, v ktorom pr- vým krokom je tendencia prejs od riadenia k vedeniu, t.j. k usmeròovaniu žiakov, prièom je potrebné autoritu moci nahradi mocou autority (Mikuš, 1994), zároveò je potrebné klás dôraz na možnos žiakov podie¾a sa na riadení vyu- èovacej hodiny (Butler, Anderson, 2002), prièom uèite¾ova rola sa bude pribli- žova role poradcu, spolupracovníka a spoluorganizátora. Ak chceme prostredníctvom školskej telesnej výchovy dosiahnu jej hlavný cie¾ (celoživot-

288 ný pozitívny postoj k pohybovej aktivite), nesmieme zabúda ani na proces emo- cionalizácie (vhodná emotívna klíma), ktorá je jednou z podmienok vytvárania vzahu k èinnosti (Hošek, 1990; Xiang, Lee, 2000). Jednou z možností ako presadzova takto chápaný edukaèný proces je úèinné presadzovanie individualizácie didaktického procesu, ale v kontinuite s koope- ráciou, zážitkovosou, kreativitou a ïalšími didaktickými požiadavkami (Svo- zil, 2002). Toto všetko si vyžaduje zmeny v edukácii budúcich uèite¾ov, kde je potreb- né zaradi už spomínanú oblas individualizácie edukaèného procesu, ktorou rozumieme „špecifický spôsob riadenia procesu uèenia, v ktorom je všetkými hlavnými èinite¾mi i vzahmi medzi nimi optimálne a úèinne rešpektovaný každý žiak ako jedineèná osobnos a skupina ako zoskupenie jedineèných a osobitých indivíduí“ (Svozil, 2002). V profesijnej príprave uèite¾ov telesnej výchovy má pedagogická prax štu- dentov nezastupite¾né miesto. Význam pedagogickej praxe vidíme okrem iné- ho v podnecovaní tvorivého uèite¾ského potenciálu, v osvojovaní základných pedagogických zruèností a v diagnostike stavu vlastných pedagogických schop- ností študentov - praktikantov (Górna, 2002). To znamená, že v snahe o skva- litnenie pedagogickej praxe nám práve jej prostredie umožòuje realizova i zmeny v role praktikanta - budúceho uèite¾a telesnej výchovy.

CIE¼ V súvislosti s uvedenými tendenciami sme si ako cie¾ príspevku stanovili analyzova rozdiely v hodnotení vyuèovacích hodín telesnej výchovy v emoci- onálnej dimenzii žiakmi základných a študentmi stredných škôl a praktikantmi na pedagogickej praxi v piatich regiónoch troch stredoeurópskych krajín.

METODIKA Do výskumu boli v roku 2001 zapojení študenti na pedagogickej praxi štu- dentov z nasledovných piatich pracovísk: Akademia Wychowania Wizycznego, Katowice, Po¾sko. Akademia Wychowania Wizycznego, Wroclaw, Po¾sko Wakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prešov, Slo- vensko, Wakulta telesnej kultúry Univerzity Palackého, Olomouc, Èeská republika, Pedagogická fakulta Ostravskej univerzity, Ostrava, Èeská republika. Do výskumu bolo zahrnutých 4205 žiakov základných a stredných škôl a 290 praktikantov (tab. 1).

289 Tab. 1 Poèty žiakov základných a stredných škôl a praktikantov

Žiaci Praktikanti HVH IVH HVH IVH Ch D Ch D M Ž M Ž 1753 2452 1658 2171 141 142 149 148 Ch – chlapci HVH - habituálna vyuèovacia hodina D - dievèatá IVH - individualizovaná vyuèovacia hodina

Všetci praktikanti boli pred pedagogickou praxou oboznámení s úlohami pedagogickej praxe zároveò s návodom, ako pedagogickú prax realizova v požadovaných intenciách. Praktikanti oduèili dva typy vyuèovacích hodín te- lesnej výchovy. Prvý typ - habituálna vyuèovacia hodina - štandardná, obvyklá hodina, aká praktikantovi pod vedením cvièného uèite¾a najviac vyhovovala. Druhý typ - individualizovaná vyuèovacia hodina - mala podobnú štruktúru a obsah ako prvá, ale praktikanti v nej zvyšovali zámerne tzv. rolu žiaka, èím sa zvýšil podiel žiakov na riadení vyuèovacej hodiny, resp. èinnosti boli zamera- né kreatívne, emocionálne a pod. Bezprostredne po skonèení každého z oboch typov vyuèovacích hodín sa k nim žiaci i praktikanti vyjadrili vyplnením štan- dardizovaného dotazníka. Štandardizovaný dotazník (Wrömel, Novosad, Svo- zil, 1999) obsahoval 24 dichotonických otázok v 6 dimenziách (vzdelávacej, emocionálnej, zdravotnej, sociálnej, vzahovej, kreatívnej) a v doplòujúcej di- menzii „role žiaka“. V emocionálnej oblasti boli v uvedenom dotazníku tieto štyri otázky. 1. Mal/a si v priebehu vyuèovacej hodiny pocit uspokojenia z pohybovej aktivity? 2. Bola na hodine dobrá atmosféra, dobrá pracovná pohoda? 3. Zasmial/a si sa na hodine? 4. Bol/a si pochválený/á na hodine uèite¾om alebo spolužiakom? Dotazník bol spracovaný štatisticky pomocou testu rozdielov dvoch relatív- nych hodnôt v programe UNISTAT. Vo výsledkových tabu¾kách je na urèenie štatistickej významnosti rozdielov uvedená hodnota parametra p, ktorá udáva pravdepodobnos chyby 1. druhu rozdielu dvoch relatívnych hodnôt.

VÝSLEDKY Súhrnné výsledky hodnotenia vyuèovacích hodín žiakmi i praktikantmi sú publikované v práci Górna a kol. (2002). V tab. 2 sú prezentované výsledky hodnotenia vyuèovacích hodín telesnej výchovy žiakmi základných a stredných škôl i praktikantmi v emocionálnej di- menzii. Tie poukazujú na pozitívne hodnotenie realizovaných vyuèovacích ho- dín. U chlapcov z h¾adiska jednotlivých pracovísk nemožno jednoznaène

290 poveda, ktorý typ vyuèovacej hodiny bol hodnotený na vyššej úrovni. Na dvoch pracoviskách boli vyššie hodnotené habituálne vyuèovacie hodiny, (Prešov, Ostrava), na dvoch individualizované (Olomouc, Wroclaw) a na jednom praco- visku (Katowice) neboli rozdiely v hodnotení oboch typov vyuèovacích hodín. Z h¾adiska štatistickej významnosti iba v Olomouci a vo Wroclawi sú rozdiely signifikantné. Celkovo chlapci hodnotili habituálne i individualizované vyuèo- vacie hodiny z h¾adiska ich emocionality na rovnakej úrovni. U dievèat sme zaznamenali v posudzovaní emocionality vyuèovacích ho- dín telesnej výchovy lepšie hodnotenie ako u chlapcov. Pod¾a jednotlivých pra- covísk, až na Prešov, na všetkých ostatných boli pozitívnejšie hodnotené individualizované vyuèovacie hodiny, dokonca rozdiely boli štatisticky význam- né (okrem Ostravy).

Tab. 2 Hodnotenie habituálnych a individualizovaných vyuèovacích hodín žiakmi základných a stredných škôl

Pracovisko Chlapci Dievèatá HVH IVH p HVH IVH p Katovice 70 70 0,9552 83 86 0,0190+ Olomouc 72 74 0,0000++ 79 84 0,0000++ Ostrava 77 73 0,0666 79 82 0,0567 Prešov 79 76 0,1135 85 82 0,1200 Vroclav 75 79 0,0001++ 80 82 0,0084++ Celkom 75 77 0,0870 80 84 0,0000++ HVH - poèet kladných odpovedí v habituálnych vyuèovacích hodinách uvedených v percentách IVH - poèet kladných odpovedí v habituálnych vyuèovacích hodinách uvedených v percentách p - pravdepodobnos chyby 1. druhu rozdielu dvoch relatívnych hodnôt (+ p < 0,05; ++ p < 0,01)

Naše výsledky sú rozdielne od výsledkov publikovaných Tománkom a kol. (2002), ktorí zistili v emocionálnej dimenzii pozitívnejšie hodnotenie individu- alizovaných hodín telesnej výchovy u chlapcov. Na druhej strane však koreš- pondujú s výsledkami Svozila a kol. (2002), ktoré boli získané u èeskej populácie žiakov základných a stredných škôl. Praktikanti (tab. 3) na všetkých pracoviskách hodnotili vyuèovacie hodiny ve¾mi pozitívne. Aj u praktikantov boli rozdielne hodnotenia mužmi a ženami. U mužov na žiadnom pracovisku, ani celkovo neboli rozdiely v hodnotení ha-

291 bituálnych a individualizovaných vyuèovacích hodín štatisticky významné a u žien boli rozdiely štatisticky, ale i logicky signifikantné vo Wroclawi a celko- ve. Vždy v prospech individualizovaných vyuèovacích hodín.

Tab. 3 Hodnotenie habituálnych a individualizovaných vyuèovacích hodín prakti- kantmi

Pracovisko Muži Ženy HVH IVH p HVH IVH p Katowice 75 81 0,6689 98 98 1,0000 Olomouc 90 96 0,1182 93 98 0,0765 Ostrava 92 91 0,7250 92 91 0,8000 Prešov 90 88 0,5725 96 95 0,8071 Wroclaw 88 90 0,2970 89 96 0,0074++ Celkom 89 90 0,3110 92 96 0,0122+ HVH - poèet kladných odpovedí v habituálnych vyuèovacích hodinách uvedených v percentách IVH - poèet kladných odpovedí v habituálnych vyuèovacích hodinách uvedených v percentách p - pravdepodobnos chyby 1. druhu rozdielu dvoch relatívnych hodnôt (+ p < 0,05; ++ p < 0,01)

Pri získavaní výsledkov od praktikantov sme uskutoènili i neštandardizovaný rozhovor o problémoch súvisiacich s prípravou a najmä realizáciou individua- lizovaných vyuèovacích hodín. Praktikanti mnohokrát prezentovali názor, že najväèší problém pri realizácii individualizovaných vyuèovacích hodín bola u nich i u žiakov ich malá skúsenos a schopnos samostatne a kreatívne praco- va.

ZÁVER U žiakov sme v emocionálnej dimenzii nedosiahli oèakávané pozitívnejšie hodnotenie individualizovaných hodín než habituálnych. Jednou z príèin toho- to stavu je pod¾a nášho názoru i štruktúra èinite¾ov, ktoré pôsobia na zážitok z vykonávanej pohybovej aktivity na hodinách telesnej výchovy. Na základe toho odporúèame v ïalšej výskumnej èinnosti venova sa aj tomuto javu. Zaradenie individualizovaných vyuèovacích hodín do pedagogickej praxe študentov sa ukázalo ako pozitívny jav v ich pedagogickej príprave. Na zákla- de praktických skúseností odporúèame venova individualizácii edukaèného procesu väèšiu pozornos už v príprave budúcich uèite¾ov telesnej výchovy v jednotlivých praktických disciplínach pod¾a študijného programu jednotlivých fakúlt.

292 LITERATÚRA BARTOSZIEWICZ, R. - WRÖMEL, K. - SVOZIL, Z. 1994. Vztah žákù a uèitelù k vyuèovacím jednotkám tìlesné výchovy na základních školách v olomouckem a wroclawském regionu. In: Tìlesná kultura. 1994, zv. 25, s. 65 - 76. ISBN 80- 85783-06-01. BEBÈÁKOVÁ, V. 2000. Súèasné trendy výuèby telesnej výchovy. Tel. Vých. Šport. X, 2000, è. 3, s. 2 - 5. ISSN 1335-2245. BURGESON, C. R. - WECHSLER, H. - BRENER, N. D. - YOUNG, J. C. - SPA- IN, C. G. 2003. Physical education and activity: Results from the school health policies and programs study 2000. Journal of Physical Education, Recreation and Dance, 74(1), 20-36. BUTLER, L. W. - ANDERSON, S. P. 2002. Inspiring students to a lifetime of phys- ical activity. Journal of Physical Education, Recreation and Dance, 73(9),2002, 21-25. DARST, P. W. - PANGRAZI, R. P. 2002. Dynamic physical education for seconda- ry school students. San Wrancisco: Benjamin Cummings, 2002. ISBN 0-205- 34092-X. WRÖMEL, K. – NOVOSAD, J. – SVOZIL, Z. 1999. Pohybová aktivita a sportovní zájmy mládeže. Olomouc: Univerzita Palackého, 1999. ISBN 80-7067-945-X. GÓRNA, K. 2001. Przygotowanie m³odzie¿y do uszestnictwa w kulturze fizycznej. Katowice: Akademia Wychowania Wizycznego, 2001. GÓRNA, K a kol. 2002. Pedagogická praxe studentù tìlesné výchovy v mezinárod- ním kontextu. Èeská kinantropologie. 6, 2002, è. 1 s. 51 - 61. ISSN 1211-9261. HOŠEK, V. 1990. Vytváøení postojù ke sportu ve školní tìlesné výchovì. Tìl. Vých. Mlád., 56, 1990, è. 7, s. 15 - 17. MIKUŠ, M. 1994. K vývojovým tendenciám vo výuèbe telesnej výchovy. In: Peda- gogické rozh¾ady. Banská Bystrica : MC. 1994, s. 12 - 14. NAGYOVÁ, ¼. 1994. Humanizácia vo vyuèovaní školskej telesnej výchovy. Tel. Vých. Šport, 4, 1994, è. 2, s. 2 - 4. SVOZIL, Z. a kol. 2002. Uplatnìní individualizace vyuèovacího procesu tìlesné výchovy na pedagogických praxích. In: Sborník pøíspìvkù mezinárodního se- mináøe Pedagogické kinantropologie. Ostrava : PW, 2002, s. 67 - 73. TOMÁNEK, R. - DUWKOVÁ, P. - WRÖMEL, K. - SVOZIL, Z. 2002. Studenti pe- dagogické praxi a pedagogická praxe studentùm na Wakultì tìlesné kultury. In In: Sborník pøíspìvkù mezinárodního semináøe Pedagogické kinantropologie. Ostrava : PW, 2002, s. 62 - 66. XIANG, P. - LEE, A. 2002. Achievement goals, perceived motivational climate, and students´ self-reported mastery behaviors. Research Quarterly for Exercise and Sport, 73(1), 58-65. ZEUNER, A. 2001. Sporterziehung. In: HAAG, H. - HUMMEL, A. (Eds.), Han- dbuch Sportpädagogik (s. 352-358). Schorndorf: Verlag Hormann, 2001.

293 INDIVIDUALIZATION O PHYSICAL EDUCATION LESSONS WITHIN TEACHING PRACTICE AS A MEANS O EMOTIONALIZATION O EDUCATIONAL PROCESS

Summary

The study presents the evaluation results obtained from studying the rela- tion of elementary and secondary school pupils and teacher trainees during their teaching practise to individualised (progressive) and habitual PE lessons. The lessons were evaluated from their emotional point of view and the research was carried out by means of questionnaires. Key words: Emotional dimension, physical education lesson (PE lesson), assessment, teacher trainee, evaluation.

294 PHYSICAL ITNESS O GIRLS AGED 7-14 YEARS ATTENDING TRADITIONAL CLASSES AND THOSE WITH THE INCREASED NUMBER O PHYSICAL EDUCATION LESSONS (CONTINUOUS RESEARCH)

Józef Bergier, Barbara Bergier THE STATE COLLEGE O BIA£A POD£ASKA, BIA£A PODLASKA, POLAND

INTRODUCTION The problem of research in the issue of physical fitness has been in constant focus of many different countries. In Poland the research began as early as in the 1930s (Mydlarski 1934), was continued in the 1950s (Trzeœniowski 1961) and in the succeeding years (Prze- wêda 1985, Przewêda, Trzeœniowski 1989, Trzeœniowski 1990). Most often, the fitness is investigated in a cross-sectional way and it is done simultaneously among different age groups. The continuous research is most beneficial as it allows indicating the actual dynamics of fitness of the investigated (Bergier B. 1997, 2002).

METHODOLOGY O RESEARCH The aim, hypotheses, and research questions The aim of the work was to indicate the changes of fitness that took place during eight years of continuous research, between traditional class children and those who had an increased number of physical education lessons - 6 hours a week (in this paper the term “sport class” is used). The set hypothesis was that as they grow up, the physical fitness of sport class female pupils improves dynamically and is significantly higher than girls’ results from a traditional class. The research questions: - how quickly do the female pupils from a sport class achieve a high level of physical fitness? - in what motoric skills is their fitness particularly higher than that of their peers from a traditional class?

MATERIALS AND METHODS O RESEARCH The research was conducted among the girls of Primary School No 2 in Bia³a Podlaska throughout classes I – VIII. It included eighteen girls from a sport class and one hundred and four their peers from traditional classes.

295 The International Test of Physical Fitness was the method used eight times in the research.

THE RESULTS The results gathered during eight years of continuous research accounted for objective indications of the dynamics of fitness and its differentiation in sport and traditional groups. The material collected in the research was converted to points for Polish norms of fitness from 1989 (Przewêda, Trzeœniowski 1996).

Table 1. Physical fitness of girls aged 7-14 years from traditional classes (in points)

Age Average Average Attempts 7 8 9 10 11 12 13 14 Total fitness fitness 1. 50 m run 42 47 48 51 50 53 56 58 405 51 51 2. Standing broad jump 43 44 46 48 50 48 49 47 375 47 47 3. Hand grip 62 57 53 53 50 54 52 43 424 53 53 4. Hang and bar pull ups 50 50 51 43 42 42 44 43 365 46 46 5. Bend trunk 55 55 55 53 55 53 56 54 436 55 55 6. Shuttle run 4x10m 53 56 55 47 51 52 53 51 418 53 53 7. Sit ups 48 50 55 56 55 59 57 57 437 55 55 8. 600m and 800m runs 48 49 50 49 49 49 51 46 391 49 49 Total 401 408 413 400 402 410 418 399 Average 50 51 52 50 50 51 52 50 51 51 Table 2. Physical fitness of girls aged 7-14 years from sport classes (in points)

Age Average Average Attempts 7 8 9 10 11 12 13 14 Total fitness fitness 1. 50m run 46 49 49 56 61 62 63 64 450 56 56 2. Standing broad jump 43 42 48 56 58 55 56 56 414 52 52 3. Hand grip 64 57 51 54 51 56 52 56 441 55 55 4. Hang and bar pull ups 50 50 49 47 45 52 54 56 403 50 50 5. Bend trunk 54 52 55 54 57 55 58 54 439 55 55 6. Shuttle run 4x10m 54 55 57 57 59 62 63 65 472 59 59 7. Sit ups 46 54 56 61 68 71 73 73 502 63 63 8. 600m and 800m runs 48 51 55 59 64 62 68 60 467 58 Total 405 410 420 444 463 475 487 484 Average 50 51 53 55 58 59 61 61 58 56 The girls from traditional classes (Table 1) have the fitness determined by the Polish norms, that is 50 – 52 points. They got the best results in the attempts of sit ups during 30 seconds (58 points). However, it needs to be emphasized that in the attempts of hangs it was 46 points, standing broad jumps – 47 points and 600m and 800m runs – 49 points which showed that their fitness was lower than the average Polish norm. The test results of sport class girls (Table 2) indicate that their effectiveness is constantly improving and is very high when they are thirteen and fourteen

296 years old (Pilicz, Przewêda, Trzeœniewski 1993). In all age groups and in all tests their results are better than the average Polish norm. The comparison of physical fitness between the girls from traditional groups and sport ones is particularly interesting (Picture 1). 65

61 61

60 59 58

56 55 55 53 52 52 51 51 51 51 50 50 50 50 50 points 50

45

40 7 8 9 1011121314general fitness age

sport class traditional class Picture 1. The comparison of physical fitness of girls from the traditional classes and the sport ones.

The eight-year research indicates that in the first three years (classes I-III) the fitness of girls from both groups is on a similar level. The difference in the performance of girls from a sport class gets systematically better in subsequent years and it reaches its peak in the last year when the girls are fourteen years old. Also, in the general fitness of all age groups, the condition of sport class girls is significantly higher than that of their peers from a traditional group. The level of physical fitness can also be shown in a profile (Picture 2). We mark the points on the vertical axis and the individual attempts are marked on the horizontal one. Such profiles can be made for each pupil. On the basis of data shown in Picture 2, it can be concluded that the average level of fitness – 51 points, characterizes the girls from traditional classes; the results differ in individual attempts and some of them are below the average Polish norms. The girls from a sport class show a high level of physical fitness – 58 points. The results in each of the eight attempts are either on the level of an average norm or much higher, particularly in the following attempts: sit ups during 30 seconds – 63 points, shuttle run 4x10 metres – 59 points and 600m and 800m runs – 58 points.

297 65

60

56 55

points 50

45

40 12345678 attem pts

general fitness Picture 2. The profile of physical fitness of girls from the traditional classes

CONCLUSIONS The eight – year continuous research of physical fitness of girls allowed specifying the following generalizations: 1. The level of fitness being the same as the average Polish norm characte- rizes the girls from traditional classes. 2. The physical fitness of sport class girls is characterized by constant dy- namics – when aged thirteen and fourteen they get the results on a high level according to Polish standards. 3. The profiles of fitness enable keeping track of the dynamics of shaping fitness of both individual pupils and groups (school classes).

LITERATURE 1. Belej M., 1994 Vyucovanie telesnej vychovy v novych spolecenskich podmien- kach. In: Zbornik z medzinarodnej vedeckej konferencie. Presov, s. 13-25 2. Bergier B., Bergier J., 1993 Dynamika rozwoju sprawnoœci fizycznej ch³opców w wieku 7 – 12 lat. Badanie ci¹g³e. Rocznik Bialskopodlaski nr 1. s. 209 – 216 3. Bergier B., 2002 Dynamika rozwoju sprawnoœci fizycznej dziewcz¹t w wieku 10 – 14 lat. Badanie ci¹g³e. „Lider” nr 6 s. 6 – 9 4. Bergier J., Kasa J., 1994 Wybrane wyznaczniki sprawnoœci motorycznej dziewcz¹t i ch³opców w Polsce, Czechach i na S³owacji. „Lider” nr 1 s. 15 – 17 5. Wec K., 1993 Zmeny pohybovej vykonnosti u deti 11 – 14 rocnych. In: Zbornik z medzinarodnej vedeckej konferencie. Presov

298 6. Mekota K., 1993 Motoricke testy v telesne vychove. Praha, SPN 7. Moravec R., a kol., 1990 Telesny funkcny rozvoj a phybova vykonnost 7 – 18 rocnej mlade¿e v CSWR. Bratislava. Sport 8. Mydlarski J., 1934 Sprawnoœæ fizyczna m³odzie¿y w Polsce. Przegl¹d Wizjolo- gii Ruchu. Warszawa 9. Pilicz S., Przewêda R., Trzeœniowski R., 1993 Skale punktowe do oceny spraw- noœci fizycznej polskiej m³odzie¿y. Studia i Monografie. AWW Warszawa 10. Przewêda R., 1985 Uwarunkowania poziomu sprawnoœci fizycznej polskiej m³odzie¿y szkolnej. Z Warsztatów Badawczych. AWW Warszawa 11. Przewêda R., Trzeœniowski R., 1996 Sprawnoœæ fizyczna polskiej m³odzie¿y w œwietle badañ z roku 1989. Studia i Monografie. AWW Warszawa 12. Trzeœniowski R., 1961 Rozwój fizyczny i sprawnoœæ m³odzie¿y polskiej. Nasza Ksiêgarnia. Warszawa 13. Trzeœniowski R., 1990 Rozwój fizyczny i sprawnoœæ fizyczna m³odzie¿y szkol- nej w Polsce. Z Warsztatów Badawczych. AWW Warszawa

299 STUDENT-TEACHER INTERACTION ANALYSIS OR THE TEACHING O SWIMMING

Melinda Bíró PHYSICAL EDUCATION DEPARTMENT O ESZTERHÁZY KÁROLY COLLEGE, EGER, HUNGARY

INTRODUCTION There is a grate need for aquatics on the elementary level. Death comes to many small children by downing because of ignorance of the simplest forms of water safety and the shortage of swimming techniques. For their own safety and that of others, all children should learn to swim. Who should teach them? Should a swimming instructor or PE a teacher instructs swimming? How this teaching actually realised methodologically and who can do it? What possibilities are there for the instructors and PE teachers? What are the typical characteristics of a swimming teaching session? The general agreement is that the teacher is the single most vital factor in the education process. For that reason, firstly, I would like to emphasise the role of the PE teachers related to the teaching of swimming. The successful learning process has greatly depends on the teachers’ personality traits, and on his/her professional and pedagogical proficiency. (3) His/her proficiency manifests themselves in the ability to master frequently occurring teaching situations. I additionally stress the importance of the teacher–student interactions. From my point of view, a good teacher should not only be well - versed in the differ- ent strokes, but that he/she must also have efficient use of variable communica- tion patterns and organisation skills. (7) I address to observe all the swimming teaching process in practise. Addi- tionally I intend to observe the verbal and non-verbal statements of teachers as they occur in the spontaneous interaction of the teaching process. My basic purpose is to obtain a grater understanding of the teacher’s role, the control he/she provides while teaching, and the interaction patterns he/she uses.

ISSUES INVOLVED “The interaction between a teacher and a particular student in specific situ- ation is modified by the unique set of personal characteristics and situational factors.” (6) The spontaneous behaviour of a teacher is very complex and vari- able. The teacher- student relationship differs considerably, depending on wheth- er the act of teaching occurs in the classroom or during a physical education

300 lesson at school. (1) The interaction patterns of the classroom or the PE lesson cannot be applied without change to swimming lessons.

HYPOTHESIS When looking at the teacher’s behaviour, it is understandable that verbal communication is the most used channel in teaching, however non – verbal communication is considered to be particularly important for that of swimming, as it reinforces and modifies the verbal message. I assume that the forms of interaction during the teaching of swimming dif- fer significantly from those of the physical education, or classroom.

THE AIM O MY RESEARCH 1. My basic purpose is to provide a grater understanding of the PE teacher’s and swimming instructor’s role during the teaching of swimming. 2. I intend to identify the typical characteristics of the swimming sessions. 3. I like to discover the verbal and non-–verbal instructional statements as they occur in the spontaneous interaction of the learning process. 4. I admire to bring to light the following parameters defined by Wall (4): Observing of the teacher: - the amount of time spend on instruction and other teacher functions; - the amount of time spend on preparation; - the amount of time spend on observation; - the amount of time giving help, - the amount of time spend on motor activities, Observing of the student: - the amount of time spend on receiving and giving information; - the amount of time spend on motor activities, - the amount of time spend on waiting, relocating and / or off task; - the amount of time spend on passively at task; - the amount of time receiving help,

TOPIC RELATED RESEARCH From the 1970s, plenty of studies have dealt with the topic of efficient teach- ing. In the middle of 1970’s Amidon Flanders created a system for analysing the spontaneous verbal communication of the teacher. The Flanders Interaction Analysis System (FIAS) provides an explicit procedure for quantifying direct and indirect influences that are closely related to the teacher’s behaviour. In his study Flanders showed that two-thirds of all communications are direct. From that time up to now a lot of researchers adapt his system to solve some other problems. The Flanders‘s system has been strongly criticised from several as- pects and its application in motor activities. Deficiency of the FIAS was the

301 system is devised to record verbal behaviours in a subject matter privileging the non- verbal behaviours. Non- verbal statements like patting, smiling and dem- onstration have very important function in motor learning. All these criticism gave birth to many adaptations of the original system. Several authors tried to account more for the non- verbal dimension of communication (Cheffers). A number of studies dealt with the teacher as sports instructor – student interac- tion (Cheffers). Numerous papers drew our attention towards the physical edu- cation lesson. (Anderson, Barrette). Cheffers published the most effective adaptation in 1973. He categorised non- verbal statements paralleling each cat- egory in Flenders’ system. “The interaction between a teacher and a particular student in a specific sit- uation is modified by the unique personality characteristics and situational fac- tors.” (6) The teacher-student relationship differs considerably, depending on whether the teaching occurs in the classroom or during physical education les- son. (2) As we can see several papers dealt with teacher – pupil interaction. In spite of its, a new method necessary to observe this special teaching situation, because of the interaction patterns of the classroom or the PE lesson cannot be applied without modification to swimming lesson.

METHODOLOGY I intend to employ a method of recording and analysing the teacher’s state- ments. I would like to demonstrate a system and the categories of relevant teacher – student behaviours, along with the verbal–non-verbal dimensions. This sys- tem enables us to observe the physical educator’s behaviour in the class setting. Interaction analysis in effect takes a picture of the class and the PE teacher dur- ing the teaching of swimming. The spontaneous behaviour of a swimming teach- er is so complex and variable that an accurate description is difficult to obtain. I intend to employ a special observational system that is an adaptation of FIAS and CAFIAS (5). This interaction analysis is an observation procedure designed to the process of the teaching of swimming to permit a systematic recording of spontaneous acts. My purpose is to record a series of acts and separate them. First of all, I would like to categorise the influences.

Sample Among the sample there are PE teachers and instructors with different kind of curriculum and proficiency such as PE teacher, swimming instructor without PE diploma, PE teacher with swimming instructor qualification, swimming train- er etc. Primary school classes where there are swimming lessons will be select- ed randomly from Heves County. I intend to categorise students according to their swimming knowledge.

302 Variable Attribute male According female to sex PE teachers

curriculum PE teacher with swimming instructor and/or swimming trainer qualification. and proficiency swimming instructor

swimming trainer

Swimming master (lifeguard) 1 – 3 years experience Teaching 3 – 10 years experience experience More than 10 years

Variable Attribute Knowledge of B 1. (Beginners 1.) the Swimming B 2. (Beginners 2) Techniques A 1. (Advanced 1.)

A 2. (Advanced 2.)

Variable Attribute Getting acquainted with sallow water Teaching of Getting acquainted with deepwater swimming Teaching of swimming strokes in sallow water Teaching of swimming strokes in deepwater

The Categories There are 27 categories in this system. Nineteen are assigned to teacher be- haviours and eight to student ones. The behaviour and communication pattern of swimming instructor or PE teacher can be categorised into five main groups: 1. Preparing for motor activities; 2. Guiding of the motor activities; 3. Observ- ing of the motor activities; 4. Participating in motor activities; 5. Other interac- tive behaviour Teachers’ category covers organising, instructing, motivating, prising, dem- onstrating, assist like covers short periods of silence, noises and talks that con- fusing. Of the 13 categories assigned to guiding of the motor activities, categories 1 through 2 represent preparatory works, category 16 represents monitoring like 17 participation in motor activities. The last two categories contain other inter- active behaviour of the teacher. The system of categories is designed for a swim- ming situation.

303 Teacher categories: Student categories: 1. Organising 1. One student have exercise 2. Providing Equipment or Reading the Environmen 2. Two - three students have 3. Instructing exercise 4. Instructing and Demonstrating 3. Group of students have 5. Instructing with assisting exercise 6. Encourage 4. Whole class have exercise 7. Encourage with Motor Activities 5. Students observing, 8. Correcting listening, they do not have 9. Correcting with assisting exercise 10. Assisting 6. Noises 11. Assessing 7. Students interrupt exercise 12. Assessing with assisting 8. Answering, discussion 13. Questioning 14. Disciplining 15. Educate 16. Observing 17. Participating in Motor Activities 18. Other Activities 19. Absent from Swimming Pool

The procedure The observer sits in the swimming pool, in the most convergent position to hear and see the participants. I intend to employ a video recorder to record the work of the total process. At the end of each 3-second period, I decide which of a prescribed set of number categories best represents the communication events. I note down the number of relevant category.

CONCLUSION The spontaneous behaviour of a swimming teacher is so complex and vari- able that an accurate description is difficult to obtain. I intend to employ this special observational system that is an adaptation and a modification of FIAS and CAFIAS. I wanted to demonstrate my new system and the categories of relevant teacher – student behaviours, along with the verbal–non-verbal dimen- sions. This system enables us to observe the physical educator’s behaviour in the swimming lesson setting. I hope this observation procedure designed to the process of the teaching of swimming will be successful.

References 1. Bíróné dr. Nagy Edit (1975): A mozgásos cselekvés oktatási folyamatának di- daktikai sajátosságai az iskolai testnevelésben. MTA. Kandidátusi értekezés 2. Bíróné dr. Nagy Edit (1994): Sportpedagógia. Magyar Testnevelési Egyetem. Budapest.

304 3. David G. Ryans : Characteristics of Teachers Their Description, Comparison, and Appraisal. A research Study, American Council On Education, Washington, D.C. 4. Wall, (1998) Physical Education 152, A practical Introduction to Teaching He- alth, Physical Education, and „PETE” Handbook. Syllabi, Observation and Micro Teaching Worms 5. Maurice Piéron, John Cheffers Research in Sport Pedagogy Empirical Analyti- cal Perspective. Sport Science Studies 6. Ned A. Wlanders (1965): Teacher Influence, Pupil Attitudes, and Achievement. U.S. Department Of Health, Education, and Welfare Office of Education 7. Tóth Ákos (2002) Úszás oktatás. Semmelweis Egyetem Testnevelési és Sport- tudományi Kara, Budapest,

SUMMARY

There is a grate need for aquatics on the elementary level. Death comes to many small children by downing because of ignorance of the simplest forms of water safety and the shortage of swimming techniques. For their own safety and that of others, all children should learn to swim. Who should teach them? Should a swimming instructor or PE a teacher instructs swimming? How this teaching actually realised methodologically and who can do it? What are the typical char- acteristics of a swimming teaching session? The general agreement is that the teacher is the single most vital factor in the education process. For that reason, firstly, I would like to emphasise the role of the PE teachers related to the teaching of swimming. I additionally stress the importance of the teacher–student interactions. I address to observe all the swimming teaching process in practise. Addi- tionally I intend to observe the verbal and non-verbal statements of teachers as they occur in the spontaneous interaction of the teaching process. However, from the 1970s, plenty of studies have dealt with the interaction analysis, despite the interaction patterns of the classroom or the PE lesson can- not be applied without change to swimming lessons. This study’s use of a sys- tem of swimming interaction analysis concerns the effective teaching. I desire to demonstrate my system and the categories of relevant teacher – student be- haviours, along with the verbal–non-verbal dimensions. Key words: teacher–student interactions, teaching of swimming, teacher – student behaviours, verbal–non-verbal dimensions,

305 PØÍPRAVNÁ PLAVECKÁ VÝUKA V RANÉM DÌTSKÉM VÌKU

Irena Èechovská KATEDRA PLAVECKÝCH SPORTÙ AKULTY TÌLESNÉ VÝCHOVY A SPORTU UNIVERZITY KARLOVY V PRAZE, ÈESKÁ REPUBLIKA

Abstrakt Realizovat pøípravnou plaveckou výuku v raném vìku, kojeneckém a bato- lecím, je možné s jasnì vymezenými cíli a prostøednictvím metod odpovídají- cích vývojovým možnostem dítìte. Wormujeme pozitivní vztah k vodì. Usilujeme o dokonalou adaptaci na vodní prostøedí tak, aby dítì nevnímalo ru- šivì fyzikální vlastnosti vody. Rozvíjíme specifické vnímání vody - pocit vody. U spolupracujícího dítìte, tj. u dítìte, které chápe zadání pøimìøenì nároèného pohybového úkolu, pøijme úkol a spolupracuje pøi jeho plnìní, vìdomì se sna- ží, lze zaèít s nácvikem základních plaveckých dovedností. Tìmi jsou samostatné vznášení, plavecká poloha, splývání, plavecké dýchání, potopení a orientace pod hladinou, zvládnutí pádu do vody.

ÚVOD V souèasnosti bouølivý rozvoj komerèního „baby plavání“, „kojeneckého plavání“ èi plavání dìtí s rodièi vede k nutnosti jasnì vymezit vazbu pohybo- vých aktivit ve vodì v raném vìku na plavání jako takové. Vìk zahájení pla- vecké výuky se posouvá stále do nižších kategorií, dál od optimálního vìku pro motorické uèení, s dùsledky velmi nevýhodných podmínek pro pedagoga a až k hranicím vývojových možností dítìte. Jaké vlastnì jsou možnosti malého dítìte smìøovat k plavecké výuce, jaké mohou být cíle, co je obsahem takovéto plavecké výuky? Jak odpovìdnì a bez- peènì øídit plavecký rozvoj v raných vìkových kategoriích? To jsou dùležité otázky, které zùstávají obvykle v pozadí zájmu nových plaveckých odborníkù - nejèastìji instruktorek „kojeneckého plavání“. Plavecky profilovaných instruk- torek je pøi kvalifikaèních zkouškách menšina. K charakteristikám vìtšiny ucha- zeèek patøí pouze vzdálená vazba na plavání, jsou spíše nejistými plavkynìmi, ale tìší je práce s malými dìtmi, jsou komunikativní. Pozitivem bývá støednì zdravotní nebo pedagogické vzdìlání. Didaktiku plavání zaènou objevovat až pøi kvalifikaèním kursu. Jejich vztah k vlastnímu plaveckému vzdìlávání a zdokonalování své pla- vecké úrovnì bývá komplikován pøesvìdèením, že finální cíl - dítì (potenciálnì dospìlý) jako dobrý plavec, je meta vzdálená, kvalita, ke které èasovì nedospìjí.

306 Didaktické znalosti a dovednosti v oblasti plavání nejspíše nebudou pro svou praxi potøebovat. Pøesto více jak 10 let rozvoje komerèního „kojeneckého pla- vání“ ukazuje jasnou tendenci stále vìtší profilace baby klubù v oblasti nejen pøípravné, ale i základní plavecké výuky. Baby kluby nabízejí programy pro pøedškolní, dokonce i mladší školní dìti, svým zpùsobem i zdokonalovací programy pro dospìlé. Pøes dùraznou odbornou osvìtu si øada instruktorek ne- chce uvìdomit, že v každém pøípadì øízenými pohybovými aktivitami ve vodì významnì ovlivòuje aktuálnì i do budoucna plavecký vývoj dítìte. V lepším pøípadì vìdomì a pozitivnì, v riskantnìjším pøípadì nevìdomì pozitivnì. Ostat- ní pøípady jsou vždy špatné. Bylo prokázáno, že neusmìròování spontánní plavecké motoriky, která se u dìtí dobøe sžitých s vodním prostøedím objevuje, vede k fixaci takových po- hybových stereotypù, které nelze bez vìdomé spolupráce dítìte pøevést na efek- tivní plaveckou techniku. Malé dítì, u kterého se èastou stimulací posilovala spontánní plavecká motorika, má nízkou vnitøní motivaci uèit se nepøirozené pohyby – zábìrovou motoriku. Spontánní plavecký projev lze zjednodušenì popsat jako hrabavé pohyby konèetin, støídavé nebo souèasné, pohyb v šikmé poloze se zaklonìnou hlavou umožòující dýchání nad vodou. Takto plavecky vybavené dítì je do znaèné míry ve vodì sobìstaèné, lze øíci, že primární funk- ce ochrany života pøi kontaktu s vodou bylo dosaženo. Plavat efektivnì, to zna- mená s optimálním energetickým výdejem, a technikou, která umožòuje využít plavání pro kondièní nebo zdravotní plavání, se nauèí mnohem pozdìji a s výraznì vìtším úsilím než dítì, které zahájilo plaveckou výuku až ve star- ším pøedškolním nebo školním vìku pod vedením zodpovìdného pedagoga.

PROBLÉM V èinnosti baby klubù se objevují prvky pøípravné plavecké výuky i tam, kde kluby plavecké aktivity nechtìjí zámìrnì zdùrazòovat. Tento fakt vyplývá ze samotné podstaty pøípravné plavecké výuky, kterou je adaptace na podmín- ky pohybového uèení ve vodì, sžití se s vodním prostøedím a nácvik velmi jed- noduchých plaveckých dovedností, kterými jsou zpoèátku napø. zvládnutí kontaktu vody v oblièeji (potopení úst, oèí, uší), vznášení se v klidné poloze na zádech, s kontaktní dopomocí na prsou atd. Je proto zodpovìdnìjší plaveckou orientaci v èinnosti baby klubù nejen pøijmout, ale dùslednì ji vymezit, (Ahrendt, 2001). Souèasnì je tøeba také zhodnotit pøínos baby plavání v oblasti precizace nácviku základních plaveckých dovedností pro didaktiku plavání jako takovou, nejbìžnìji pro školní dítì (Èechovská, 2002); (Hawley, 1992).

307 CÍLE A METODIKA 1. Charakterizovat nezbytnost pøípravné plavecké výuky pro zodpovìdné budování komplexní plavecké dovednosti. Kvalitnì osvojené plavecké dovednosti zajišují nejen bezpeèný kontakt s vodou i v nároènìjších život ohrožujících situacích, ale dávají možnost využit plavání jako op- timální celoživotní pohybovou aktivitu. 2. Podat charakteristiku pøípravné plavecké výuky dìtí v raném vìku, zhru- ba vìku batolete (od 1 do 3 let). Uvést rizika nìkterými baby kluby or- ganizovaného koupání dìtí a her ve vodì pro plavecký vývoj. 3. Analyzovat pozitivní zkušenosti z oblasti „kojeneckého plavání“, které mohou obohatit didaktiku plavání školního dítìte a dospìlého. K analýze bylo využito dlouhodobých zkušeností a vyhodnocení plaveckých anamnéz úèastnic kvalifikaèních kursù pro instruktory kojeneckého plavání akreditovaného pracovištì v Praze. Dále èetné pedagogické praxe v oblasti baby plavání i plavecké výuky, studentských prací. Poznatky z praxe byly konfron- továny s odbornou literaturou.

VÝSLEDKY A DISKUSE Pøípravnou plaveckou výuku by mìli absolvovat všichni zaèáteèníci - ne- plavci bez ohledu na vìk a pøipravenost k motorickému uèení ve vodì. Úkoly této etapy zvládne dítì v dobì optimálního motorického vìku (9-10 let) v prùbìhu nìkolika prvních lekcí a bude je považovat za zábavu, pokud je dobøe zorganizujeme. Dospìlý neplavec mùže mít pøi zvládání nìkterých zdánlivì jednoduchých dovedností velké potíže (napø. pøi orientaci pod vodou s cílem výlovu pøedmìtu i z malé hloubky nebo pøi hledání stability pod hladinou pøi pádu do vody). Dospìlý neplavec bývá svazován rùznì silnì odstupòovanými negativními emocemi a psychickými zábranami. Nácvik lokomoèních pohybù pak èasto provádíme paralelnì se zdokonalováním rovnovážné polohy ve vodì, plaveckým dýcháním, zvládnutím pádu do vody a dalších dílèích dovedností. Pøesto bychom nemìli nácvik elementárních dovedností nikdy zanedbat. Pøípravná výuka dominuje ve starším pøedškolním vìku. Dìti ve vìku 6 - 7 let prožívají ve vodì od poèátku spíše pozitivní emoce. Negativní vztah k vodì, zábrany, úzkost se dají dobøe pøeklenout promyšlenou èinností, využitím pomù- cek, individualizací programu. Dìti již celkem bez problémù spolupracují na plnìní pohybových úkolù, které jsou jim prezentovány pøitažlivou a srozumi- telnou formou a jsou organizovány pøevážnì formou hry, pozn. budeme dále užívat i termín hrovì. Tato oblast je v didaktikách plavání hojnì zpracovávána. V mladším a støedním školním vìku se pøípravná výuka realizuje výluènì již s vazbou na vhodné podmínky. Pokud je organizována pøedškolním zaøíze- ním, je snaha ji vést jako skupinovou výuku. Tato forma vyžaduje èasto málo dostupnou mìlèinu, výukový bazén, kde je hladina vody dìtem po pás èi po prsa

308 a kde je možné bazén napustit teplejší vodou než je obvyklých 26°C. Skupino- vá výuka i s dìtmi ètyø až pìtiletými se více blíží výuce starších pøedškolákù, tempo zvládání dovedností je pomalejší a program je hrovìjší. Program vyva- žuje prožitkovost a snahu o výsledky uèení. Pokud podmínky nevyhovují skupinové výuce, organizuje se v plaveckých školách výuka kombinující individuální vedení se skupinovým, tj. plavání dìtí s rodièi. Ve funkci rodièe zde mùže vystupovat uèitel plavání. Èinnost skupiny složené z jednotlivých dvojic realizujících individuální výuku je øízena jednotnì uèitelem plavání, který se v instrukcích obrací jednak k rodièùm-uèitelùm, èásteènì k žákùm, organizuje èinnost celé skupiny – využití prostoru, vzájem- ný kontakt, motivace. Pro vìk batolete a kojence je pak typická výuka ve speciálních podmínkách, tj. v bazénu se zvláštním režimem. Worma plavání dìtí s rodièi je vázána jedno- znaènì na blízkou osobu (jednoho z rodièù, prarodièù, sourozence). Skupina je malá, vìk dìtí neumožòuje výrazné zapojení do spoleèné èinnosti a kooperaci, ale pro celkovou atmosféru a prožitky rodièù jsou èinnosti ve skupinì pøíjem- né. Také z ekonomických dùvodù je skupina výhodnìjší. Oblast plavání dìtí s rodièi zajišovaná plaveckými školami nebo baby klu- by se vyznaèuje v rámci nastavení (vývojové možnosti dítìte) relativnì velmi širokou zamìøeností. Inzerují se výraznì prožitkové programy, hry ve vodì s øíkadly a písnièkami, tzv. zdravotnì zamìøené programy, správná manipulace s dítìtem, rozvoj senzomotoriky, rozvoj komunikace až po programy, které kla- dou dùraz na plavecký rozvoj. Nìkdy je vymezování pouze formální, bohužel v nìkterých pøípadech je úzké zamìøení sledováno dùslednì a èasto v tìchto pøípadech s negativním dopadem. Zvláštì je nutné odmítnout zamìøení (celého obsahu nebo nìkterých prak- tik) vedoucí k urychlování pøirozeného psychomotorického nebo plaveckého vývoje dítìte. Vìtší osvìta byla zatím provedena v oblasti prvního negativa, tj. v pøípadì nadmìrné pohybové stimulace dítìte s dùsledky nežádoucím zpùso- bem zrychlené napø. vertikalizace a následného nácviku chùze, vedoucí k po- hybovému i psychickému pøetìžování dìtí. Poškození „plaveckého“ vývoje dítìte bývá ve srovnání s dùsledky nevhod- ného pohybového zatìžování chápáno jako ménì závažný problém. S jeho dùsledky se však složitì potýkáme v pozdìjším vìku. Prozøení rodièù, kteøí in- vestovali do raného plaveckého vzdìlání svého dítì nejen finanèní prostøedky, ale také svùj elán, energii a nadšení, bývá hoøké. Vztah kojence a následnì i batolete k vodì je témìø bezvýhradnì vstøícný. Prostøedí je vyhledáváno a je vnímáno jako atraktivní pro hru. Pokud se neudìlala nìkde chyba bìhem koupání, ve smyslu pravidelné oèisty dítìte nebo pøi spo- leèném pobytu a høe ve vodì. Chybou mùže být spojování vody s prochládáním pøi špatné organizaci veèerní koupele, nervozita, spìch, nešetrná manipulace,

309 v horším pøípadì zanedbání péèe spojené s potopením dítìte a zážitky tonutí. Zpravidla však v rámci pøípravné výuky neøešíme sžití se s vodou jako drama- ticky nároèný pedagogický úkol. Problémem bývá spíše adaptace na cizí prostøe- dí klubu, bazénu, na skupinu cizích lidí – instruktorku, cizí rodièe, dìti. Problémem bývá zaøazení plaveckých aktivit v denním režimu dítìte – je dùle- žité, aby dítì bylo saturováno z hlediska biologických potøeb (nasycené, vyspalé, odpoèinuté, v dobré náladì), organizace vyžaduje být v konkrétním èase v místì výuky. Proto i v tomto smyslu jsou první úkoly pøípravné výuky stejné jako kdykoli pozdìji – adaptovat zaèáteèníka na podmínky plavecké výuky. Dùsledný popis èinností smìøujících k nácviku základních plaveckých do- vedností by vyžadoval rozdìlení sledovaného období zhruba na tyto úseky: od 3 do 6 mìsícù života, do 1 roku, do 2 let, do 3 let, mladší pøedškolní vìk. Roz- sah sdìlení by však pøesáhl dané možnosti. Pro zásadní orientaci uvádíme pøehled elementárních dovedností, které se zaøazují do programu od kojeneckého vìku: • vznášení, splývavé polohy, relaxaèní polohy nejprve s kontaktní dopo- mocí, posléze samostatnì, • kontakt oblièeje s vodou, pøelití oblièeje vodou, potopení úst, oèí, uší, hlavy, • polohování ve vodì – orientace ve vodì, zmìny polohy („z ouška na ouško“, „z bøíška na záda“, „máchání prádla“), • sklouznutí do vody s kontaktní dopomocí, pád do vody se zachycením nad vodou, úplný pád s potopením s kontaktní dopomocí, • rozvoj pocitu vody, umožnìní rùznorodé manipulace s vodou. S narùstající spoluprací dítìte, kterou umožòuje nejen dynamický tìlesný a motorický vývoj, ale i rozvoj psychických funkcí a zvyšující se pohybové zkušenosti, je možné zamìøovat se více na kvalitu plaveckých dovedností: • splývavou polohu, napø. hvìzdici v poloze na zádech, pøevádìt na zna- kovou polohu, tj. pøimìøenì zpevnit tìlo, vzpažit, ruce spojit, „vytáhno- ut z ramen“, špièky chodidel napnuté, • k dovednosti potopení s dopomocí nacvièit samostatné zanoøení, • potopení nespojovat pouze se zadržením dechu, ale cílevìdomì smìøo- vat k nácviku plaveckého dýchání, • pád provádìt samostatnì a komplexnì, tj. s dopadem, zanoøením, orien- tací pod hladinou, dosažení hladiny, zaujmutí splývavé polohy, pøevádìt pád na skok, tj. s náznakem odrazu a letovou fází, • rozvoj vnímání vody umožòuje efektivní pohyb zvoleným smìrem, oto- èit se, pøetoèit se ve vodì, udržet se na místì. Pøípravná plavecká výuka splnila své cíle, když i dìtský zaèáteèník je scho- pen zaèít s nácvikem plavecké lokomoce prostøednictvím konkrétní plavecké techniky, plaveckého zpùsobu. Jen zaèáteèník, který zvládá plaveckou polohu na prsou s výdrží, zvládá dýchání v režimu - krátký intenzivní vdech, prohlou-

310 bený výdech do vody, mùže zvládnout nácvik kraulových paží a synchronizo- vat pohyb paží s dýcháním. Baby plavání obohatilo didaktiku rozpracováním postupových krokù pøi zvládání tìch nejelementárnìjších dovedností. Èásteènì to byl tlak komerènì provádìných èinností, definovat úkoly napø. z hlediska zvládnutí splývavé po- lohy na zádech. Dnes to bude poloha s dvouoporovým držením v klubíèku, pøíštì s držením pod hlavièkou a oddalováním ruky pod zadeèkem, 4. návštìvu zku- síme podhlavníèek, 8. návštìvu budeme už umìt „plavat na osmièce. Z hlediska dýchání: nejprve výdech do hladiny, krátký, povrchní výdech do vody s potopením úst a nosu, prohloubený výdech s potopením oèí a pozdìji výdech ústy i nosem spojený s otevøením oèí pod vodou a nakonec opakované výdechy do vody v rytmu poèítání nebo øíkadla. I u staršího dítìte, dokonce i u dospìlého, se vyplatí projít postupnì všech- na cvièení, by nám zralost dítìte umožní provést cvièení v rychlém sledu za sebou. Uèitel plavání, který neumí odlišit kvalitu plaveckého dýchání, je špat- ný uèitel. Každou vyuèovací jednotku plavání mùžeme nacvièovat, opakovat a procvièovat plavecké dýchání v rùzném režimu, v rùznorodých variantách, v pestrých situacích. Se základními plaveckými dovednostmi se potýkáme i ve vrcholového plavání, napø. stále zdokonalujeme plaveckou polohu a splývání - výjezdy po obrátce v dokonalé hydrodynamické poloze.

ZÁVÌR Trend posouvání pøípravné plavecké výuky do raného vìku je zøejmý. Jako plaveètí odborníci ho pøijímáme. V èinnosti baby klubù a plaveckých škol má své opodstatnìní. Pøi zodpovìdnì organizované èinnosti je možný a dítì nepo- škozuje jak z hlediska jeho pøirozeného celkového vývoje, tak ani z hlediska perspektivního plaveckého rozvoje. Dùraz klademe na kvalifikované a zodpo- vìdné øízení této etapy plavecké výuky ve vhodných podmínkách.

LITERATURA AHRENDT, LC. Motorische Hrühstimulation durch Säuglingsschwimmen. Unter- suchung der Wirkung regelmäßigen Wasseraufenthalts unter Berücksichtigung des mütterlichen Körperkonzepts. Die Dissertation. Köln, 2001. 256 s. ÈECHOVSKÁ, I. Plavání dìtí s rodièi. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2002. 132 s. ISBN 80-247-0211-8. HAWLEY, A. My Water Babies. Brighton : Anne Hawley Publications, 1992. 68 s. ISBN 0-9517 366-0-4.

311 SUMMARY

Swimming pre-learning instruction at on early infantœ age can be realized provided that the goals have been determined clearly, and methods correspond- ing to the development stage of a child are used. A positive relation to water and absolute adaptation to water environment is formed, the child does not per- ceive disturbing physical characteristics of water, specific perception of water – feeling the water – is developed. In a collaborating child – a child who under- stands the task assignment of an adequate difficulty, accepts the task and coo- aborates when ful filling it and tries the best intentionally – the following basic swimming skills aquisition can be introduced: independent floating, streamlin- ing, breathing, diving and orientation under the water level, falling in water.

312 ZDRAVOTNÌ ORIENTOVANÉ POHYBOVÉ ÈINNOSTI VE VODÌ

Irena Èechovská, Viléma Novotná*, Gabriela Bøeèková KATEDRA PLAVECKÝCH SPORTÙ *KATEDRA GYMNASTIKY UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE, AKULTA TÌLESNÉ VÝCHOVY A SPORTU, ÈESKÁ REPUBLIKA

Abstrakt Analýza stavu zmìn pohybových aktivit souèasné populace a jejího život- ního zpùsobu nám poskytuje podklad pro hlubší pochopení a poznání jednotli- vých možností využití øízených pohybových aktivit ve vodì. Problémem k øešení je vlastní obsah, øízení a organizace zdravotnì orientovaných pohybových èin- ností ve vodì a sjednocení používané terminologie. Pohybovým aktivitám ve vodì je všeobecnì pøisuzován pozitivní vliv na celkový rozvoj osobnosti zdra- vých jedincù i osob s rùznými specifiky a odlišnostmi zdravotního stavu ve všech vìkových kategoriích. Toto tvrzení je pravdivé jen za pøedpokladu vhodné, úèel- né a promyšlené realizace obsahu.

ÚVOD Stále vìtší èást populace trpí v urèitém období nebo permanentnì rùznými zdravotními obtížemi, které by mohly být úspìšnì plnì èi èásteènì odstranìny nebo alespoò kompenzovány vhodnou pohybovou aktivitou. I u zatím zdravých jedincù se z hlediska prevence dostává do popøedí zájmu zdravotnì orientova- ná zdatnost, chápaná jako tìlesná a potažmo i duševní zdatnost ovlivòující zdra- votní stav a pùsobící preventivnì na zdravotní problémy spojené s hypokinézou, nedostatkem pohybu. Je nezbytným pøedpokladem pro úèelné fungování orga- nismu, pro jeho dobrou tìlesnou (pracovní) i duševní výkonnost. Je považová- na za primární podporu zdraví, tj. harmonicky vyváženého stavu bytí tìlesného, duševního, sociální a emoèního (Bunc, 1998; Dobrý, 1998). Vedle preventivní funkce se stále více pozornosti vìnuje i nabídkám využití odpovídající pohybové èinnosti k socializaci, seberealizaci, regeneraci a k dalším úèelùm pro skupiny populace se specifickými potøebami. Pøedevším jde o oso- by s více èi ménì stabilizovaným zdravotním postižením, ale i o skupiny v urèitém specifickém životním období, jako jsou nemocní, oslabení, rehabilit- ující, tìhotné ženy, kojenci, malé dìti, senioøi. Z mnoha dùvodù doporuèujeme za vhodnou pohybovou aktivitu plavání v tradièním pojetí plavecké lokomoce i aplikace plavání, napø. zdravotní pla-

313 vání (také hydrokinezioterapie nebo akvatika), kondièní plavání, novì aquafit- ness, rekreaèní plavání a samozøejmì i rùzné formy plaveckého sportu.

PROBLÉM Vlastní obsahy programù, známých pod relativnì novými i zažitìjšími názvy jako zdravotní plavání, hydrokinezioterapie, akvatika nebo plavání pro osoby se specifickými potøebami, ale i kondièní plavání, aquafitness (zahrnuje ko- merènì pojaté aqua aerobik, aqua gymnastiku, aqua jogging, aqua walking, aquapower a další formy), se chtìjí podílet na prevenci a podpoøe zdraví a to svou specifickou formou - promyšlenì a úèelnì øízenými pohybovými aktivita- mi ve vodì. Využívají efektu pùsobení fyzikálních vlastností vodního prostøedí znaènì odlišného od bìžných podmínek, za kterých se realizuje vìtšina pohy- bových èinností. Chceme zdùraznit zmínìné kvality využití vodního prostøedí: promyšlenost, vhodnost, úèelnost a pøimìøenost. Šíøe možností využití vodní- ho prostøedí je znaèná. Souèasnì je problematika pùsobení mechanických vlast- ností vody na organizmus relativnì složitá. V praxi se pak èasto setkáváme v lepším pøípadì s napodobováním a diletantismem, v horším pøípadì s nesmyslnými, nevhodnými až škodlivými aplikacemi cvikù a pohybových èinností „ze sucha“.

CÍL V pøedložené stati uvedeme struènou charakteristiku pøíkladù zdravotnì zamìøených èinností ve vodì pro podporu zdraví. Èinnosti jsou vhodné jak pro osoby zdravé, tak pro populaci se specifickými potøebami. Nabídka obsahuje rozmanité možnosti využití plaveckých dovedností, plavecké lokomoce a pro vodní prostøedí aplikovaných gymnastických cvièení.

METODIKA V pøehledu využíváme vedle poznatkù a informací z odborné literatury pøe- devším praktické zkušenosti z práce s posluchaèi UK WTVS oboru tìlesná a pracovní výchova zdravotnì postižených, z plavecké výuky žákù speciálních tøíd, z plavání oslabených osob a skupin populace se smyslovým a mentálním postižením, osob se sníženou pohybovou schopností. Využíváme i zkušenosti z plavání pro tìhotné ženy, seniory a z „kojeneckého plavání“.

VÝSLEDKY A DISKUSE Vodní prostøedí pøi vhodném øízení èinnosti usnadòuje plnìní cílených po- hybových úkolù pomocí využití vztlaku vody, zmìnami svislé a vodorovné polohy, støídáním zatížení a uvolnìní. Souèasnì umožòuje ztížit pohyb, oproti podmínkám na suchu, pomocí odporu vody proti smìru pohybu. Velká variabi- lita využití vlastností vodního prostøedí pøi polohování a pohybech ve vodì dává

314 prostor pro realizaci pohybových aktivit pøimìøenì vìku a výkonnosti. Zname- ná to možnost pøizpùsobit provedení cvikù pro dìti v raném vìku až po katego- rii seniorù, pro osoby s nízkou fyzickou zdatností i pro ty, kteøí oèekávají významné zatìžování, pro jedince plavecky nebo pohybovì více èi ménì vyba- vené dovednostmi, pro osoby zdravé i pro ty, kteøí chtìjí pozitivnì ovlivòovat své zdravotní problémy prostøednictvím pohybových aktivit ve vodì. Obsah zdravotnì zamìøeného plavání a dalších pohybových aktivit ve vodì prochází urèitým vývojem. Na rozdíl od døívìjšího rehabilitaèního nebo léèebného pla- vání, které souviselo s oblastí medicíny, rehabilitace a fyzioterapie, smìøuje více a smyslu: • plavání jako takové, primárnì pro prevenci života a ochranu zdraví v kontaktu s vodním prostøedím • pro kompenzaci vzniklých odchylek zdraví • pro zlepšení a upevnìní zdraví • pro regeneraci sil fyzických i psychických • pro rekondici a rozvoj zdravotnì orientované zdatnosti • pro kultivaci pohybového projevu, zvyšování kvality života a životního stylu. Využít mùžeme bìžnou plaveckou lokomoci, která je rozšíøena o velkou škálu pohybových modifikací plaveckých zpùsobù prsa, kraul, znak a prvkù plavec- kého zpùsobu motýlek. Vedle samotné plavecké lokomoce jsou ve znaèné míøe zastoupena i cvièení pøevážnì na místì a gymnastické cviky v rùznì hluboké vodì s eventuálním využitím rozmanitých pomùcek. Obsah programù je pøístupný nejen bìžné populaci, ale i skupinám popula- ce se specifickými potøebami. Jedná se o ty skupiny, které vyžadují pøi organi- zaci pohybových èinností zvláštní pøístup. Zdravotní plavání nabízí speciali- zované programy: • spoleèné pohybové aktivity ve vodì pro dìti v raném vìku a rodièe • plavání a cvièení ve vodì pro tìhotné ženy • plavání a cvièení ve vodì pro seniory • plavání a cvièení ve vodì jako forma zvláštní tìlesné výchovy • plavání a cvièení ve vodì pro osoby se zdravotním oslabením • plavání a cvièení ve vodì pro osoby se zdravotním postižením • pøíprava a realizace plaveckého sportu zdravotnì postižených. Výchozí dobrá plavecká úroveò úèastníkù je výhodou, umožòuje pestré využití plavecké lokomoce. Pro potøeby podpory zdraví lze pøi vhodné organi- zaci využívat pùsobení fyzikálních vlastností vodního prostøedí i pøi nízké pla- vecké úrovni, ale je žádoucí postupnì rozvíjet dílèí plavecké dovedností a smìøovat ke komplexní plavecké dovednosti. Inventáø èinností ve vodì použitelný pro osoby, které mají osvojeny pouze základní plavecké dovednosti:

315 Plavecké dýchání – využíváme pro rozvoj dechových funkcí a funkèní ka- pacity obìhového systému. U nìkterých zdravotnì oslabených a postižených osob pro primární zatìžování organizmu nebo pro rekondici, ve spojitosti s podporou fyziologického držení tìla pro zklidnìní a relaxaci. Usilujeme o krátký vdech a úplný prohloubený výdech v klidném režimu opakovaného pro- vedení. Dýchání spojujeme s pohybovou lokomoèní èinností, napø. s chùzí, bìhem, poskoky, cvièením v prostoru, plaváním. Polohování - využíváme k nácviku a rozvoji jak uvolnìní (pøi vznášení se), tak i ke zpevnìní trupu a konèetin (pøi dynamickém splývání). Vede k rozvoji senzomotoriky, zejména k vnímání vodního prostøedí, k vyrovnávání rovnová- hy ve vodì, k optimálnímu zaujmutí polohy, k „pocitu vody“. Napø.: poloho- vání na zádech - vznášení, splývavá poloha s rùznými polohami paží, znaková poloha. Mùžeme využít pomùcky: plavecký pás, plaveckou pružnou tyè, pla- veckou desku, „piškot“; polohování na prsou - vznášení se v šikmé poloze s hlavou nad vodou, s hlavou ve vodì, splývavá poloha s pažemi podél tìla (v pøipažení), ve vzpažení, s dopomocí, popø. s využitím pomùcek. Splývání - zaøazujeme v obou polohách na prsou a na zádech se vzpažením. Využíváme kontaktní dopomoc i plavecké pomùcky. Usilujeme o dokonalost optimální hydrodynamické polohy. Napø.: ve dvojici tažení, tlaèení, impuls do splývání, splývání na prsou po odrazu od stìny s plaveckou deskou, splývání po potopení a odrazu od stìny šikmo vzhùru v obou polohách. Zmìny poloh - z dané výchozí polohy pohybem rùznými smìry zaujmeme jinou polohu. Napø.: z polohy skrèmo (z klubíèka) otáèení s potopením uší, pro- máchávání vodou, pro menších dìti pohyb „z ouška na ouško, z bøíška na záda“, pøimìøená varianta pro tìlesnì postižené (napø. pøi míšní lézi, DMO), pøechod ze splývavé polohy na prsou se vzpažením do polohy na zádech (válení sudù), pøes polohu skrèmo bez pøetáèení pøekot vpøed skrèmo, pøekot vzad skrèmo. Zmìny rychlosti nebo charakteru pohybu - v prùbìhu splývání (setrvaè- ném pohybu) provedeme v poloze na prsou nebo v poloze na zádech zmìnu pohybu. Napø.: záklon a pøedklon hlavy, mírnì pøedpažit, zapažit, mírnì pøed- nožit, vysadit boky, provést hvìzdici, po odrazu v prùbìhu splývání pøekot vpøed. Vnímání proudìní vody - zmìny velikosti a nastavení zábìrových ploch paží a nohou a zejména rukou a chodidel vedou k rozvíjení vnímání vodního prostøedí. Podporují vìdomé øízení pohybu ve vodì, ovlivòují nervosvalovou koordinaci, umožòují relaxaci ve vodì, zprostøedkovávají pocity zmìny napìtí a uvolnìní pøi svalovém úsilí, dynamiky svalové práce ve vodì. Polohy ruky: ruka rovnì, sklopena, vztyèena, odchýlena dovnitø a zevnitø, otevøena, v pìst, deskovitá, mírnì miskovitá, roztažené prsty. Pohyby ruky: osmièkování, kres- lení ve vodì, tleskání, hlazení, plácání, sekání, bušení. Polohy chodidla: vyto- èené, rovnì, vtoèené, napnuté, vztyèené. Pohyby chodidel: obì nohy souèasnì nebo støídavì, zmìny poloh, kroužení. Pohyby paží a nohou: napnutých , pokr- èených, skrèených, rùznými smìry postupnì, najednou, v rùzných obmìnách.

316 Pøetáèení a skoky do vody - zaøazujeme pouze v pøípadech, kdy tato cvi- èení dovoluje zdravotní stav jedincù. V souvislosti s následným plaváním pod vodou je nutno peèlivì sledovat chování plavcù. Pøi intenzivním plaveckém rozdýchávání je možné nebezpeèí ztráty vìdomí po hyperventilaci. U zrakovì postižených se zamìøíme na nácvik plaveckého dýchání s potopením oblièeje i celé hlavy, tedy i uší, což pøedstavuje vylouèení kompenzaèního smyslového orgánu. Tato problematika je závažnou okolností v souvislosti s plaváním smys- lovì postižených. Obmìny plaveckých zpùsobù - prsa, kraul, znak a prvky zpùsobu motýlek jsou v poslední dobì v odborné literatuøe zpracovávány stále èastìji. Objevují se jako cvièení techniky nebo koordinace v plaveckém tréninku a souèasnì v rùzných formách plavecké výuky (Èechovská, Bøeèková, Novotná, 2002). Pøi cílenì zdravotnì zamìøeném pohybu zvažujeme výbìr souèasné a soumìrné práce konèetin (prsa, delfínování, základní nebo soupažný znak) pro potøeby harmonizace pohybu, kompenzaèního úèinku a uvìdomování si rozsahu pohy- bu. Støídavých pohybù technik kraul a znak využíváme s odlišným zamìøením na støídání svalového úsilí a relaxace, na využití práce jedné konèetiny, na spe- cifické dýchání úklonem hlavy atd. Pro kondièní úèely je upøednostòována tech- nika kraul. Z mnoha dùvodù je pro zdravotnì zamìøené plavání nejvhodnìjší univerzálnì využitelný plavecký zpùsob znak s obrovskou šíøí modifikací. Gymnastická cvièení ve vodì - smìøují k ovlivnìní držení tìla a vìdomé- mu provádìní pohybù jednotlivých èástí tìla ve specifickém prostøedí charak- terizovaném labilitou postojù a poloh a souèasnì odporem vody proti smìru pohybu. Základem jsou uvìdomovací cvièení (pohybové školení), která vìdo- mì regulují vedení pøesnì urèeného pohybu v prostoru, techniku provedení cvikù a souèasnì podmiòují osvojování si vìdomostí o oèekávaném úèinku cvièení. Pro celkovou souhru provádìných cvikù je dùležitá rytmizace pohybù a sladì- ní pohybu s prohloubeným øízeným rytmickým dýcháním. Úèelná ekonomická plynulost rytmu støídání napìtí a uvolnìní rozvíjí koordinaci. Cvièení ve vodì mùže být doprovázeno hudbou, která vytváøí pøíjemnou atmosféru, pomáhá pohyb øídit a organizovat, urèuje rytmus a tempo pohybu. Pomalé cviky je možné provádìt v odpovídajících podmínkách. Vhodná je vyšší teplota vody, ideálnì 28o- 30o C. Dostateènì teplá voda je také dùležitá pro menší dìti a jedince s nìkterými zdravotními postiženími jako je napø. DMO, odchylky svalového tonu, tìlesnì postižení. Pøípadnì je nutno zkrátit dobu tr- vání pobytu ve vodì. Pøínosem pro cvièence je prokládání ménì dynamických cvièení plaveckou lokomocí nebo naopak støídat intenzivnìjší cvièení na místì s relaxací. Propojením protahovacích, mobilizaèních, posilovacích a relaxaèních cvi- èení ve vodì spolu s dalšími formami pohybových aktivit ve vodì je možno sestavovat rozmanité programy zdravotního plavání (Novotná, Èechovská, Bøeè-

317 ková, 2003; Zítko, 1998) s cílem vytváøet podnìty pro korekci stávajícího sta- vu hybného systému, kultivovat pohybový projev cvièencù a umožòovat proži- tek z pohybu v pøíjemném vodním prostøedí.

ZÁVÌR Ve svém zabìhnutém zpùsobu života oddaluje øada pohybovì „hypoaktiv- ních“ jedincù rozhodnutí zaèít preventivní nebo korektivní pohybovou èinnost. I s nastupujícími zdravotními potížemi velmi neochotnì a liknavì pøekonávají pohodlnost. Nejvìtším problémem je najít tu správnou rozhodující motivaci. Podnìtem se mùže stát atraktivní nabídka specifické pohybové èinnosti a také pøedpokládaná relativní pohybová nenároènost, „nebolestivost“ pohybu ve vodì. Pro rùzné formy pohybových èinností ve vodì jsou dnes k dispozici zajímavé plavecké pomùcky, i prostøedí moderních bazénù je inspirativní. Nabízené programy èinností mohou být jak skupinové, umožòující spoleèenský kontakt s podporou spoleèného odhodlání k pravidelné pohybové aktivitì, tak indivi- duální, lépe vyhovující èasovým možnostem plnì zamìstnaného jednotlivce. Problematiku hypokinéze, spojenou se vznikem zdravotních potíží, napø. sva- lových dysbalancí, vertebrogenních obtíží, bolestí kloubù, obezity, cévních one- mocnìní a dalších, je do jisté míry a ve spolupráci s lékaøem možné øešit prostøednictvím vhodnì øízených pohybových aktivit ve vodì.

LITERATURA Bunc,V. Zdravotnì orientovaná zdatnost a možnosti její kultivace na základní škole. Tìlesná výchova a sport mládeže, 64, 1998, è. 4, s. 2 -10. ISSN 1210 - 7689 Èechovská, I., Bøeèková,G., Novotná, V. Zdravotní plavání. Tìlesná výchova a sport mládeže, (seriál 9 èástí), 68 a 69, 2002, è. 3 - 8, 2003, è.1 - 3. ISSN 1210 - 768 Dobrý, L. Zdatnost? Tìlesná zdatnost? Zdravotnì orientovaná zdatnost? Tìlesná výchova a sport mládeže. 64, 1998, è.1, s.2 - 6. ISSN 1210 - 768 Zítko, M. Kompenzaèní cvièení. Praha : Svoboda, 1998, 51 s. ISBN 80-205-0529-6

SUMMARY

In general physical activities performed in water have a positive effect on the overall personality develompent of individuals, either with or without disa- bilities. This statement is true, provided that the content is realized in a purposeful and well - done way. The problem to be solved is the content of these activities, management of the activities and unification of the vocabulary used.

318 SOMATIC EATURES AND TYPE O BODY BUILT O SPORTS ACADEMY STUDENTS IN COMPARISON WITH VARIOUS ACADEMIC CENTERS

Dominik D¹browski THE STATE COLLEGE O BIA£A PODLASKA, BIA£A PODLASKA, POLAND

INTRODUCTION Research concerning physical development of young people arouses the curiosity of representatives of many medical and social sciences, as well as the interest of representatives of physical education studies. More and more often they are put into practice by coaches and educational institutions which try to get to know the tendencies of changes taking place in the human population, and which try to get acquainted with the role of different factors referring to this process. The studies have shown that genetic conditioning of body mass is caused by high conditioning of active tissue mass. Whereas the second element of gen- eral body built mass - adipose tissue – depends greatly on environmental fac- tors. Also, better efficiency of an organism is related to great amount of active tissue regarding adipose tissue, which in sport is “a redundant ballast”. That is why the right choice concerning body built of children candidates, who want to take up sport professionally, gives a great chance for those who will fulfill the somatic criteria of a discipline they would have to deal with during the first se- lection. The formulation of development processes in comparison with genetic conditioning, as well as with external factors, can be seen in works [8, 10] and others.

AIM O RESEARCH The aim of this work is to compare basic somatic features and types of body built of students attending the Academy of Physical Education in Bia³a Podlas- ka with students of sports and other studies in our country [3, 7] and abroad [1, 2, 5], as well as with competitors of selected sports disciplines [9]. The follow- ing hypotheses were assumed: - The students of physical education academies can be characterized by different body built than other groups - Sportsmen’s body built is definitely different from the body built of yo- ung people who do not take up a record-seeking sport

MATERIAL AND METHODS The anthropometrical findings of 87 second-year students of the Academy of Physical Education in Bia³a Podlaska were used to write this work. Both the

319 workers and students of the Anthropological Studies examined the students in 1999. The anthropometrical measurement referred to basic somatic features, like height and body built, musculature and solidity of skeleton, or fatness. The en- tire complete fat (F%) was examined by the method concerning estimation of the composition of tissue body [6], whereas the body built type by method of Heat – Carter [4]. The results of research were subjected to statistic analysis for comparative aims.

RESEARCH ANALYSIS Basing oneself on the obtained information (Picture 1), the height of the stu- dents of the Academy of Physical Education in Bia³a Podlaska is the highest in comparison with groups of students of sports or non-sports academies, and it equals 180,40cm. Higher are only volleyball players, and the difference is 19,2 cm. The lowest height concerns free style wrestlers, and it is15,80 cm.

199,7 200 193,6

190 183,1 180,4 180,09 179,36 180 177,9 177,6 178 177,5 177,5 175,36 175,4 174,41 174,6

170 123456789101112131415

1. APE Bia³a Podlaska 6. The Spanish students 11. Wrestling – classical 2. APE Warszawa 7. The Canadian young style 3. APE Katowice people 12. Wrestling – free style 4. Warsaw University of 8. Volleyball 13. Judo Technology 9. Rowing 14. Boxing 5. The Czech students 10. Light-weight rowing 15. Karate Picture 1. Level of height of examined young people

After analyzing body mass (Picture 2) of students attending sports acade- mies in Bia³a Podlaska (76,02 kg), it is higher than body built of the examined students of physical education academies, as well as teenagers finishing second- ary schools who have nothing to do with sport. The Canadian young people are the only exception. In comparison with a group of sportsmen, students from Bia³a Podlaska have lower body mass than volleyball players, rowers, wrestlers, judo fighters and karate fighters. The highest value of this feature characterizes row- ers (91,60 kg), and it is greater than that of students from Bia³a Podlaska (15,58 kg). Lightweight rowers and boxers can be distinguished by the lowest body mass.

320 100 91 91,6 84,2 79,7 79,4 80 76,02 75,67 77,4 76,2 72,11 72,15 72,84 72,4 70,81 68,6

60

40 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 Picture 2. Body mass of examined young people

18 15,2 15,66 14,29 14 12,5 11,48 11,1 10,9 10,2 10,3 10,2 10 8,9 8

6 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15

Picture 3. Hatness of examined young people

Having estimated the level of fatness (Picture 3), it has been concluded that its high level was remarked among students of the sports academy in Bia³a Pod- laska, which is 15,20 % of body tissue composition. Only the listeners of the Warsaw University of Technology, where the average is 15,66 %, surpass them. In comparison with a group of sports disciplines players, men from the Acade- my of Physical Education in Bia³a Podlaska present an absolutely higher level of fatness. Taking into consideration endomorphic (Table 1), students from Bia³a Podlaska exceed the examined sports academies in our country, as well as the Czech and Canadian students. The amount of endomorphic of students from Bia³a Podlaska, in correlation to a group of sportsmen, is the highest. Apart from karate fighters, the remain- ing ones can be identified by lower number of this element. The component of mesomorph (Table 1) is the dominant element of body built of young people subjected to the comparative analysis, excluding volleyball players and rowers. Students from Bia³a Podlaska are classified to a mezomorphic type, even though they can be characterized by small number of this component, which shows how weak their mass is competing with the remaining ones. In correlation to sports- men the situation is different, the checked students surpass only a group of vol- leyball players and lightweight rowers. Relating to the rest of sportsmen, the level of body mass is much further. The saturation of ectomorphy (Table 1) of stu- dents of the Academy of Physical Education in Bia³a Podlaska is the greatest among all young people examined.

321 CONCLUSION The obtained results show that men from the Academy of Physical Educa- tion in Bia³a Podlaska are characterized by outstanding height and body mass, which is certainly the result of too excessive fatness.

Table 1. Breakdown of tissue components of examined groups 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 ENDOMORPH 3,05 2,86 2,72 3,67 2,25 3,27 3,59 2,16 2,89 1,85 2,39 2,47 2,84 2,23 3,07 MEZOMORPH 3,99 5,14 4,48 4,32 6,84 4,87 5,02 3,31 4,27 3,61 5,86 6,07 5,72 4,35 5,07 EKTOMORPH 3,20 2,70 2,96 3,05 2,36 2,17 2,15 4,09 2,93 4,03 1,64 1,41 1,51 2,91 1,79

11 5 12 13 15 2

6 7 14

3 9 4 10 1 8

Picture 4. Somatotypes of body built of analyzed groups.

Such an assumption was made basing on little mesomorph (mass and fat- ness) as for sports academies students. The highest mezomorphic characterizes groups of Czech students, wrestlers and judo fighters. Among analyzed groups, body built type of students from Bia³a Podlaska approximates the average body built, which is shown by the location in the center of a somatic chart (Picture 4).

322 LITERATURE 1. BALILEY D. A., J. E. L. CARTER, R. L. MIRWALD. (1982) Somatotypes of Canadion Men and Women. “Hum. Bid”,4: 813-828 2. WUSTER V.,A. JEREZ, A. ORTEGA. (1998) Somatotype and physical perfor- mance in a sample of university students from Madrit. Int. J. Anthropol. 2: 149- 158 3. GONDEK E., D. KUSA (1993) Kandydaci na studia Wych. Wiz. W œwietle ty- pologii Sheldona. Zeszyt Metodyczno-Naukowy. AWW Katowice 2:153-156 4. HEAT B. H., J. E. L. CARTER (1967) A modified somatotype method. Am. J. Phys. Antrop. American Journal of Physikal Anthropology 27: 54-74 5. LITVA D., V. PAULIK (2000) Somaticki profil vojakov prieskumnikov. “Tel. Vych. Sport” 1: 25-27 6. PIECHACZEK H. (1975) Oznaczenie ca³kowitego t³uszczu cia³a metodami den- sytometryczn¹ i antropometryczn¹. Materia³y i Prace Antropologiczne. 87: 3- 48 7. PIECHACZEK H. (1998) Typologia budowy cia³a studentów AWW i Politech- niki Warszawskiej. Wych. Wiz. i Sport. 1: 67-79 8. PRZEWÊDA R. (1985) Uwarunkowania poziomu sprawnoœci fizycznej polskiej m³odzie¿y szkolnej. „Z Warsztatów Badawczych” AWW Warszawa. 9. SK£AD M., A. WILCZEWSKI, H. POP£AWSKA (1998) The role of selected morphological indices and of the biological maturation rate In the process of adaptation of boys and girls to sports training Department of Biology and Anthro- pology Institute of Physical Education and Sport Bia³a Podl. Poland 5: 41-57 10. SZOPA J. (1985) Zmiennoœæ ontogenetyczna, zró¿nicowanie œrodowiskowe oraz genetyczne uwarunkowania rozwoju komponentów cia³a w populacji wielkomiej- skiej w wieku 7-62 lat. Wydawnictwo Monograficzne. AWW Kraków.

SUMMARY

Comparing somatic features and body built types of young people it can be said that those groups vary when taking into consideration basic features. The height and mass of students from The Academy of Physical Education in Bia³a Podlaska proves that they are average. Taking into account fatness, those stu- dents can be characterized by high level of adipose tissue comparing to their colleagues from other sports academies, even more to sportsmen practicing record-seeking training. Young people taking up sport are taller, heavier and less fat. Key words: STUDENTS, PHYSICAL DEVELOPMENT, SOMATOTYPE

323 ÚROVEÒ ROVNOVÁHOVÝCH SCHOPNOSTÍ A BMI INDEXU 11 AŽ 15 ROÈNÝCH DETÍ

Igor Duvaè, Vladimír Psalman AKULTA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU UNIVERZITY KOMENSKÉHO, BRATISLAVA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA

K¾úèové slová: rovnováhové schopnosti, BMI index, balansovanie na po- hyblivej doske

RESUMÉ Autori sa vo svojom príspevku zaoberajú testovaním rovnováhových schop- ností chlapcov a dievèat vo veku od 11 do 15 rokov. Získané výsledky umož- òujú posúdi úroveò rozvoja dynamickej rovnováhy. Použitý bol test balansovanie na pohyblivej doske a všetci probandi sa s týmto druhom testu stretli prvý krát v živote. Lepšie výkony dosiahli skupiny chlapcov vo veku 12, 13, 14 a 15 rokov. Takmer rovnaké výkony mali chlapci a dievèatá vo veku 11 rokov. Zistil sa úzky vzah medzi optimálnym hmotnostno-výškovým pomerom tela posudzovaným prostredníctvom BMI indexu a úrovòou rovnováhových schopností, èo predurèuje najmä túto skupinu detí k ich ïalšiemu rozvoju.

ÚVOD Rovnováhová schopnos je charakterizovaná ako schopnos udrža telo v rovnovážnej polohe, alebo túto polohu obnovi, keï je narušená vplyvom vonkajších síl. Patrí medzi koordinaèné schopnosti. Balansovaním na pohyblivej doske sa zisuje úroveò dynamickej rovnová- hovej schopnosti, ktorou sa v tomto príspevku zaoberáme. Tiež nás zaujíma, aký je vzah rovnováhovej schopnosti a hmotnostného pásma, vyjadreného prostred- níctvom body mass indexu, v skratke BMI. Diagnostikou koordinaèných schopností sa zaoberali viacerí autori napr. Hirtz (1982), Kasa (2001), reakènými a rovnováhovými schopnosami Psalman (1997), Kundis (1998), Zemková, Hamar (1998) a iní. Zistenie ideálnej hmotnosti tela sa stretáva so záujmom širokej verejnosti. Na urèenie sa používajú rôzne metódy, kde sa zoh¾adòuje hmotnos a výška tela, pohlavie a vek. Práve takouto metódou, ktorá sa využíva nielen vo svete ale aj u nás, je stanovenie body mass indexu BMI. ¼ahko sa vypoèíta delením hmot- nosti tela v kilogramoch druhou mocninou výšky tela v metroch. Za priemernú normálnu hmotnos tela k výške sa u chlapcov a dievèat vo veku od 11 do 15 považuje hodnota BMI indexu v rozpätí od 17 do 20 (Bláha 1991). Somatický- mi charakteristikami detí vo vzahu k ich anaeróbnemu výkonu sa zaoberali Lipková a Šelingerová (2000).

324 CIE¼ Cie¾om práce je zistenie úrovne rovnováhových schopností žiakov základ- nej školy a jej vzahu k BMI.

HYPOTÉZA Predpokladáme vyššiu úroveò rovnováhových schopností u žiakov základ- nej školy patriacich do pásma normálnej hmotnosti ako u žiakov patriacich do pásiem so zvýšenou resp. zníženou hmotnosou.

ÚLOHY • Vybra výskumné súbory žiakov oboch pohlaví vo veku od 11 do 15 rokov • Vybra motorický test na zisovanie dynamických rovnováhových schop- ností • Realizova základné troj-pokusové zacvièenie sa na test, bezprostredne po ktorom bude nasledova vlastné meranie pozostávajúce opä z troch pokusov • Pod¾a noriem BMI indexu rozdeli probandov do troch hmotnostných pásiem • Štatisticky a vecne porovna a vyhodnoti namerané údaje vo všetkých hmotnostných pásmach žiakov obidvoch pohlaví vo veku od 11 do 15 rokov

METODIKA PRÁCE Rovnováhové schopnosti boli testované u chlapcov a dievèat v 11. až 15. roku IV. Základnej školy v Trenèíne. Poèet probandov bol 396, z toho 199 diev- èat a 197 chlapcov Na testovanie rovnováhových schopností bol vybraný test balansovanie na pohyblivej doske. Rovnováhová doska (s rozmermi cca 745x230x25 mm) má na spodnej èasti v strede podstavec v tvare valca s priemerom 168 mm. Úlohou testovanej osoby je udrža èo najdlhšie rovnovážnu polohu v stoji na doske. Proband sa zo stabilizovanej polohy (drží sa rukami steny pred sebou) sám od- štartuje a od toho momentu je mu meraný èas. Pokus je ukonèený v èase doty- ku akejko¾vek èasti dosky s podložkou. Celkový poèet pokusov pri každom testovaní bol stanovený na tri. Testovaniu predchádzalo dôkladné rozcvièenie a tri zácvièné pokusy. Na hodnotenie rovnováhových schopností sme brali do úvahy priemerný výkon zo všetkých troch pokusov. Testovanie sa uskutoènilo v laboratórnych podmienkach priamo na základnej škole v mesiaci december 2002. Zatriedenie probandov do troch hmotnostných pásiem bolo pod¾a Bláhu (1991), ktorý zistil BMI index èeskoslovenskej populácie vo veku od 3 do 70 rokov. 325 VÝSLEDKY Výsledky testovania 11 až 15 roèných chlapcov a dievèat ukazujú obrázky 1 a 2. U chlapcov sa stanovená hypotéza potvrdila takmer v celom rozsahu, èo znamená, že chlapci zaradení pod¾a hmotnostno-výškového pomeru – BMI in- dexu do pásma s normálnou hmotnosou (tab. 1) dosiahli vo veku 11 až 14 ro- kov najlepšie výkony (obr.2). Výnimkou sa ukázal vek 15 rokov, v ktorom sú najlepší chlapci so zníženou hmotnosou. Túto anomáliu autori vysvet¾ujú tým, že skupina chlapcov v našom súbore dosiahla v tomto roku vyšší vzrast, èím sa zmenil hmotnostno-výškový pomer a pod¾a kategorizácie (Bláha 1991) sa do- stali do pásma probandov so zníženou hmotnosou. Napriek tomu však nestra- tili celkovú koordinovanos a nezaznamenali pokles úrovne rovnováhových schopností a boli lepší ako chlapci z ostatných hmotnostných pásiem na hladi- ne štatistickej významnosti p = 0,05. Porovnanie chlapcov v pásme s normálnou hmotnosou s chlapcami so zníženou hmotnosou vo vekovom období 11 až 14 rokov ukazuje jasne lepšie výkony chlapcov s normálnou hmotnosou na hla- dine štatistickej významnosti p = 0,01. Pri porovnaní chlapcov s normálnou hmotnosou s chlapcami so zvýšenou hmotnosou sme opä zistili štatisticky významné rozdiely v prospech chlapcov s normálnou hmotnosou a to vo veku 11 a 14 rokov na hladine p = 0,05 a vo veku 12 a 13 rokov na hladine p = 0,01. Hypotéza sa potvrdila aj v skupine dievèat, ale na rozdiel od chlapcov sa objavili až dve výnimky, každá v prospech iného hmotnostného pásma (tab. 2, obr.2). Prvá z nich sa objavila vo veku 12 rokov, keï sú v testovaní najlepšie dievèatá z pásma so zníženou hmotnosou a štatisticky významný rozdiel je na hladine významnosti p = 0,05. Zdôvodnenie je možné ako v skupine chlapcov, len s tým rozdielom, že u dievèat obdobie tzv. „vytiahnutosti“ prišlo už vo veku 12 rokov. Rovnako štatisticky významný rozdiel sa ukázal aj u 14 roèných diev- èat, tento krát ale v prospech dievèat so zvýšenou hmotnosou. Vyššiu hmot- nos na základe hmotnostno-výškoveho pomeru autori zdôvodòujú pubertálnou vyspelosou dievèat vo veku 14 rokov. Toto prvé prirodzené obdobie „zaoble- nosti“ nemusí ma ešte negatívny vplyv na zníženie úrovne dynamickej rovno- váhy. Dievèatá s normálnou hmotnosou mali výrazne lepšie výkony v teste v porovnaní s dievèatami s nižšou hmotnosou v období 13 až 15 rokov (p = 0,01) a len ako jedenás roèné dosiahli skoro zhodné výkony, ktoré nema- jú štatistickú významnos. Pri porovnaní dievèat s normálnou hmotnosou s dievèatami so zvýšenou nie sú signifikantné rozdiely iba vo veku 12 rokov. Vo veku 11, 13 a 14 rokov vidie lepšie výkony u dievèat s normálnou hmot- nosou (p = 0,05) a vo veku 15 rokov sa rozdiely ešte zvýrazòujú (p = 0,01).

326 Obr.1 Porovnanie výkonov 11 až 15 roèných chlapcov v teste balansovanie na pohyblivej doske pod¾a hmotnostných pásiem

3 t(s) 2,5 2 1,5 1 0,5 0 11 roèní 12 roèní 13 roèní 14 roèní 15 roèní

nadmerná hmotnos normálna hmotnos znížená hmotnos

Obr.2 Porovnanie výkonov 11 až 15 roèných dievèat v teste balansovanie na pohyblivej doske pod¾a hmotnostných pásiem

3 t(s) 2

1

0 11 roèné 12 roèné 13 roèné 14 roèné 15 roèné

nadmerná hmotnos normálna hmotnos znížená hmotnos

327 Tab. 1 Hodnoty BMI pre jednotlivé pásma 11 až 15 roèných chlapcov Nadmerná hmotnos Normálna hmotnos Znížená hmotnos 11 roèní 18,8 a > 15,8 – 18,7 15,7 a < 12 roèní 19,2 a > 16,3 – 19,1 16,2 a < 13 roèní 19,6 a > 16,8 – 19,5 16,7 a < 14 roèní 20,5 a > 17,6 – 20,4 17,5 a < 15 roèní 21,5 a > 18,7 – 21,4 18,6 a <

Tab. 2 Hodnoty BMI pre jednotlivé pásma 11 až 15 roèné dievèatá

Nadmerná hmotnos Normálna hmotnos Znížená hmotnos 11 roèné 18,8 a > 15,8 – 18,7 15,7 a < 12 roèné 19,3 a > 16,3 – 19,2 16,2 a < 13 roèné 20,0 a > 17,0 – 19,9 16,9 a < 14 roèné 20,9 a > 17,8 – 20,8 17,7 a < 15 roèné 21,7 a > 18,7 – 21,6 18,6 a <

ZÁVERY Na základe empirických výsledkov môžeme vyvodi tieto závery: 1. Úroveò rovnováhových schopností sa zvyšuje v súlade s vekom, avšak objavili sa výnimky u chlapcov v 14. roku a u dievèat v 13. a 14. roku, spôsobené najmä pubertálnymi zmenami. 2. Najvyššia úroveò rovnováhových schopností je u oboch pohlaví v pásme s normálnou hmotnosou tela a tiež táto skupina probandov má najlep- šie predpoklady pre ïalší rozvoj. 3. Existuje nieko¾ko výnimiek, keï lepšie výkony v teste balansovanie na pohyblivej doske môžu dosiahnu aj chlapci a dievèatá z pásiem s vyššou resp. nižšou telesnou hmotnosou, sú však dôsledkom pozitívneho pu- bertálneho vývoja. 4. Dobré zdravie spojené so správnou výživou, ktorá sa prejavuje optimál- nymi hmotnostno-výškovými parametrami preukazovanými prostredníc- tvom BMI indexu, potvrdzuje úzky vzah aj s úrovòou rovnováhových schopností.

BALANCE ABILITY IN RELATION TO BMI INDEX AT 11 – 15 YEARS OLD CHILDREN

Summary

The aim of this contribution is to compare 11 to 15 years old children in balance abilities. Groups of boys consist of 97 members from Elementary school

328 in Trenèín. Girls are from the same school and their amount is 99. The test of balancing on the unstable board was choosen. All children had only three prac- tise attempts right before the main measurements realised in December 2002 in laboratory conditions. If the age increases we can mostly see the progress but some exceptions appeared as well. The best results achieved children from op- timal body mass index level in each group thanks to the apropriate food and structure of the body. This knowledge allows the further development in bal- ance abilities.

LITERATÚRA 1. BLÁHA, P. 1991: BMI index souèasné èeskoslovenské populace ve veku od 3 do 70 let. Ústav sportovní medicíny, Praha, 1991. 2. HIRTZ, P. 1982: K charakteristice, diagnostice a ontogenetickému vývoji koor- dinaèních schopností. In: Mìkota, K. et al.: Koordinaèní schopnosti a pohybové dovednosti. Praha, 1982, s. 241-265. 3. KASA, J. 2001: Športová kinantropológia. Terminologický a výkladový slov- ník. SVSTVŠ, WTVŠ UK Bratislava, 2001. 4. KUNDIS, P. 1998: Zisovanie úrovne trénovanosti športových strelcov pomo- cou elektronickej stabilizaènej plošiny. CO-MAT-TECH 98, 6.medzinárodná konferencia, Trnava, 1998, s. 659-663. 5. LIPKOVÁ, J. – ŠELINGEROVÁ, M. 2000: Vzah medzi somatickými charak- teristikami a anaeróbnym výkonom u detí vo veku 6 až 7 rokov. Èeská kinan- tropologie, Vol.4, è.1, 2000, s.39-45. 6. PSALMAN, V. 1997: Reaction and balance abilities in the sport of windsurfing. Studia Psychologica, Vol.39, è.4, 1997, s.313 – 318. 7. ZEMKOVÁ, E. – HAMAR, D. 1998: Reliabilita parametrov stability postoja na dynamometrickej platni. In: Národný kongres telovýchovného lekárstva. Program. Súhrny príspevkov. Slovenská spoloènos telovýchovneho lekárstva, Bratislava, s. 40.

329 VLIV ALGORITMICKÉHO TYPU VÝUKY NA KOGNITIVNÍ STRÁNKU MOTORICKÉHO UÈENÍ

Dana eltlová, Jozef Balaž PEDAGOGICKÁ AKULTA UNIVERZITY HRADEC KRÁLOVÉ PEDAGOGICKÁ AKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO, BRATISLAVA

Abstrakt Autoøi se ve svém pøíspìvku zabývají porovnáním algoritmického typu výu- ky s tradièními metodickými øadami a jejich vlivu na kognitivní stránku výuky studentù. Experiment se uskuteènil na skupinì kontrolní (n = 12) a experimen- tální (n = 19) u studentù 2.roèníku oboru Uèitelství pro 1. stupeò základní školy. V úvodu i na konci experimentu byly provedeny znalostní testy kotoulu vpøed, kotoulu vzad, stoje na rukou a roznožky pøed kozu našíø. Výsledky šetøení ho- voøí ve prospìch experimentální skupiny, u které probíhal algoritmický typ výu- ky. Klíèová slova: algoritmický typ výuky, metodická øada, kotoul vpøed, koto- ul vzad, stoj na rukou, roznožka pøes kozu našíø Key words: algoritmical teaching style, methodical series, forward roll, backward roll, handstand, straddle vault

ÚVOD Souèasné teorie motorického uèení sice nepreferují používání algoritmù, praxe ale poukazuje na nevyhnutelnost této cesty. Algoritmy jako striktní, pøesné a úplné postupy definují cestu uèení, napøíklad techniky. Mají i øadu jiných výhod, jakými jsou velká variabilnost použití, uèení samostatnosti, jsou logic- ké, urèují pøesnì cíl i cestu jak jej dosáhnout i vlastními silami. V tomto pøíspìvku pøedkládáme výsledky vlivu algoritmického typu výuky na kognitivní stránku studentù.

PROBLÉM Algoritmus je definován jako: logický schematický postup pro øešení urèité skupiny (tøídy) úloh, provádìný koneèným poètem úkonù (krokù), pøièemž kaž- dý z nich je pøesnì definován. Algoritmizované úlohy lze øešit poèítaèi (IES 1980). Tradièní zpùsob vyuèování pøedstavuje vytvoøení klasického zpùsobu pøí- pravy, to znamená uèení se prvku buï bez promyšleného postupu a nebo s klasickým postupem, který není algoritmizovaný. Vlastní korekce i zpùsob komunikace je operativního, intuitivního charakteru.

330 CÍLE Pøedmìtem našeho širšího zájmu celého experimentu je otázka: a) zda algo- ritmický typ výuky vybraných gymnastických prvkù (kotoulu vpøed, kotoulu vzad, stoje na rukou, roznožky pøes kozu našíø) prokazatelnì zmìní schopnosti studentù rychle, pøesnì a organizovanì se tìmto tvarùm uèit, b) zda zpùsobí prùbìžné zpevòování pohybových pøedstav zmìny v kognitivní oblasti studen- tù. Hlavním cílem výzkumu je získání poznatkù o optimálnosti použití uèeb- ních programù algoritmického typu porovnáním s klasickými vyuèovacími po- stupy v gymnastice. Pøedpokládáme, že použití uèebních programù algoritmického typu bude efektivnìjší v porovnání s tradièním typem ve vyuèování v gymnastice. Dále pøedpokládáme, že použití uèebních programù algoritmického typu se projeví jako efektivnìjší forma nejen pøi tvorbì motorického výkonu, ale i v kognitivní oblasti studentù. V tomto pøíspìvku pøedkládáme výsledky jedné èásti experimentu, zabýva- jící se vlivu algoritmického typu výuky na kognitivní myšlení žákù.

Dílèí cíle • Vytvoøit experimentální a kontrolní skupinu ze studentù 2. roèníku obo- ru Uèitelství pro 1. stupeò ZŠ. • Konstruovat a verifikovat uèební programy algoritmického typu. • Konstruovat a verifikovat znalostní testy kotoulu vpøed, kotoulu vzad, stoje na rukou a roznožky pøes kozu našíø. • Realizovat pøirozený pedagogický experiment v rámci výuky pøedmìtu Tìlesná a sportovní výchova 3 – sportovní gymnastika. • Zpracovat a analyzovat získané výsledky ze znalostních testù.

METODIKA Pedagogický experiment probìhl v pøirozených podmínkách semestrální výuky uèebního pøedmìtu Tìlesná a sportovní výchova 3 – sportovní gymnas- tika v akademickém roce 2002 – 2003 v dobì od 23. 9. do 13. 12. v rozsahu 2 hodiny cvièení za týden. Speciálnì byly použity ètyøi testy znalostní, pomocí kterých byl urèen stu- peò vìdomostí o technice a metodice výše uvedených gymnastických prvkù, a to jak v poèátku, tak na konci pedagogického experimentu. Každý test obsa- hoval celkem dvanáct otázek s možností výbìru právì jediné správné odpovìdi ze ètyø možných a dále otázky s volnými odpovìïmi. Maximální bodový zisk ze všech ètyøech testù byl 48 bodù. U experimentální skupiny byla výuka vybraných gymnastických prvkù pro- vádìna uèebním programem algoritmického typu výuky. U skupiny kontrolní

331 probìhla výuka standardním zpùsobem bez zámìrného ovlivòování studentù – metodickými øadami. Experimentální èinitele tvoøil systém algoritmù v gymnastice: zpevòování trupu a konèetin, kotoulu vpøed, kotoulu vzad, stoje na rukou, odrazové prù- pravy, skokù na trampolince, roznožky pøes kozu našíø.

CHARAKTERISTIKA SOUBORU Sledovaný soubor tvoøila experimentální a kontrolní skupina studentù 2. roèníku Pedagogické fakulty Univerzity v Hradci Králové, studijního oboru Uèitelství pro 1. stupeò základní školy. Vstupního i výstupního testování se zúèastnilo celkem 12 studentù kontrolní a 19 studentù experimentální skupiny. Experimentu se zúèastnily studijní skupiny bez specializace tìlesná výchova, respektive skupiny se specializací hudební a výtvarná výchova, speciální peda- gogika, anglický a nìmecký jazyk.

VÝSLEDKY Získané a zpracované výsledky dokumentují celkový pozitivní vliv algorit- mického typu výuky na kvalitu výuky v oblasti kognitivní. Porovnáním výsledkù znalostních testù mezi sledovanými skupinami jsme zjistili kladný nárùst hodnot ve prospìch experimentální skupiny ve všech pa- rametrech. V souhrnu výsledkù všech zlepšených testù (kotoulu vpøed, kotoulu vzad, stoje na rukou, roznožky pøes kozu našíø) došlo u experimentální skupiny ke zlepšení u 64,4 % testù a u kontrolní skupiny u 54,2 % testù (tab. 1).V expe- rimentální skupinì se každý student zlepšil v prùmìru o 24 %, v kontrolní o 15 %. Celkem se zlepšilo 95 % studentù experimentální skupiny, u kontrolní skupiny nastalo zlepšení u 83 % studentù (tab. 2).

Tab. 1 – Celkové výsledky testù znalostí SKUPINA KONTR. EXPER. ZLEPŠENÍ 26 54,2 % 49 64,4 % ZHORŠENÍ 14 29,2 % 11 14,4 % STEJNÌ 8 16,7 % 16 21,0 % CELKEM 48 100 % 76 100 % Tab. 2 – Porovnání výsledkù znalostních testù mezi sledovanými skup ýýp - - CELKOVÉ CELKOVÉ SUMA/ X X ZLEPŠENÍ ZLEPŠENÍ 2.TEST SKUPINA BODY BODY ZLEPŠENÍ BODÙ TESTÙ KONTR. 332 27 15% 83% 54%

EXPER. 600 34 24% 95% 65%

332 ZÁVÌRY Hlavním cílem výzkumu bylo získání poznatkù o optimálnosti použití uèeb- ních programù algoritmickém typu výuky v porovnání s metodickými øadami v gymnastice a jejich vliv na kognitivní stránku studentù. Na základì publikovaných výsledkù mùžeme konstatovat, že použitím uèeb- ních programù algoritmického typu jsme dosáhli lepších výsledkù v porovnání s tradièním typem vyuèování v kognitivní oblasti výuky studentù.

LITERATURA BALÁŽ, J. (1984) Realizácia algoritmických postupov v príprave mladých gymnas- tov. Trenér, è. 5, s. 218 – 220. BALÁŽ, J. (1996) Výskum mikroštruktúry pohybu – základ tvorby uèebných algo- ritmov. In. Nové smery orientácie telesnej výchovy a športu detí a mládeže. Vysoká škola pedagogická Nitra, s. 215 – 219. BALÁŽ, J. (1996) Hilozofické a metodologické problémy algoritmizace motorické- ho uèenia v telesnej výchove a športe. In: III. roè. vìdeckého semináøe Optimál- ní pùsobení tìlesné zátìže. Hradec Králové: Vysoká škola pedagogická, s. 59 – 63. BELEJ, M. (2001) Motorické uèenie. Prešov: Wakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, 2. vydání. ISBN 80-8068-041-8. WRÖMEL, K. (1990) Programované vyuèování v TV. Olomouc: Pedagogická fakulta Univerzity Palackého. WRÖMEL, K. (1991) Teorie programovaného uèení v tìlesné výchovì. Praha: SPN. KUBÁNEK, B. a ŠOPKOVÁ, J. a WRÖMEL, K. (1987) Programované uèební po- stupy v akrobacii. Olomouc: PW UP. LANDA, L. N. (1973) Algoritmy a uèení. Praha: SPN. RYBA, J a kol. (1996) Vybrané kapitoly z didaktiky školní tìlesné výchovy v obecné škole. Hradec Králové: Gaudeamus. ŠOPKOVÁ, J. a kol. (1989) Programované uèební postupy pøeskokù ve sportovní gymnastice. Olomouc: Pedagogická fakulta Univerzity Palackého. Ilustrovaný encyklopedický slovník (1980), Praha: Academia, s. 610, 1.díl.

SUMMARY

Authors compare algoritmical teaching style to methodical series and their influence on cognitive aspests of learning. One check and one experimental group participated in the experiment. The students undertook four knowlegde tests: forward roll, backward roll, handstand, straddle vault at the beginning and at the end of the experiment. The results of the experiment proved our hypoth- esis that algoritmical teaching style is more effective.

333 ROLES AND PERSPECTIVES O INTEGRATION IN THE HUNGARIAN EDUCATIONAL SYSTEM

Szilvia Gita SEMMELWEIS UNIVERSITY, ACULTY O PHYSICAL EDUCATION AND SPORT SCIENCES, HUNGARY

It has been years since the thought of integration in primary schools first appeared. It’s not a new feature, that integration of disabled children into schools has its special place and importance in the European pedagogical development. (Allport, Ainscow, Tweddle, Muncey, Slavin) Due to process of integration, it became compulsory in many European counties’ education, where able-bodied and disabled children are integrated into local schools with success. In Hungary, the National Curriculum, and the Curricula for children with special needs and both of the curriculums’ Institutional system were develop- ing independently, beside each others, whereupon they didn’t bring the solution to the complex pedagogical problems of the children. Inclusive education is try- ing to gratify this challenge, which goal is to combine the two educational sys- tems without loosing the advantages of each program. For the successful realization of the integration, the following conditions are required: • Proper staff • Special education teachers • Special curricula • Teaching materials, books for everybody • Accessibility

Integration is not compulsory, but it’s a possible alternative. We need kind of a change of approach in the society to accept the disabled people in the nor- mal schools. The first experiences intend to encourage others to help make lo- cal integration a natural occurrence, so that school can become a place of learning and living alike for all children who share the same residential area, where they can be supported in their familiar environment, in a versatile community and according to their individual development. In my poster I would like to show the possibilities in education of chil- dren with special needs, their therapy, the educational system and the current laws in Hungary. Keywords: institutional system, disabled, curriculum

334 POHYBOVÁ VÝKONNOS ŽIAKOV III. ROÈNÍKA ZŠ V TRNAVSKOM REGIÓNE

Pavol Glesk – Soòa Novotná KTVŠ MT STU TRNAVA, SLOVENSKO

ÚVOD Pohybová èinnos je druh interakcie èloveka s prostredím (veci, javy, orga- nizmy, ¾udia), v ktorej je dominantný jeho pohybový prejav. Pohybová èinnos je vo vývine èloveka prvou èinnosou, prostredníctvom ktorej dochádza k interakcii èloveka s prostredím a ktorej sa èlovek zaèína uèi. Je fylogenetic- ky a ontogeneticky najstaršia, na jej báze sa formujú vývojovo mladšie èinnosti poznávacieho charakteru. Je tou èinnosou èloveka, pomocou ktorej prvotne zasahuje do prostredia a mení ho pod¾a svojich potrieb. Pohybová èinnos a výkonnos je imanentným prvkom všetkých druhov èinností èloveka. Je prav- depodobne dediène najviac ovplyvòovanou èinnosou, ale dá sa zdokona¾ova prostredím a výchovou.

PROBLÉM Úroveò pohybovej výkonnosti žiakov ZŠ na Slovensku sa pod¾a výsledkov rôznych sledovaní významne nelíšia od iných európskych krajín. Výskumníci zistili urèité rozdiely v pohybovej výkonnosti detí žijúcich v mestách a na vi- dieku, medzi chlapcami a dievèatami. Zistené závery z vykonaných výskumov boli podnetné aj pre naše sledovanie z pozície pohybovej výkonnosti žiakov ZŠ v Trnavskom regióne. Z pozície Staršieho a Janèokovej (2001) vychádzame pri terminologickom urèovaní pohybovej výkonnosti. Výkon je množstvo práce vykonanej za urèitý èas. Výkonnos je schopnos opakovane a stabilne podáva výkon v urèitej èin- nosti. Pohybový výkon je aktuálny výsledok podmienok. Pri pohybovom vý- kone prihliadame štrukturálnu, procesuálnu a výslednú (finálnu) stránku. Úroveò pohybových výkonov podmieòujú najmä faktory ako pohybové predpoklady, motivácia a podmienky. Môžeme ich vyjadri ako funkciu (f) pohybových pred- pokladov (P), motiváciu (M) a ïalších podmienok (D) touto rovnicou: V=f(P, M, D). Rozhodujúcim èinite¾om sú pohybové predpoklady, najmä úrovne – pohybových schopností, zruèností a návykov. Pohybová výkonnos je schop- nos podáva opakované výkony v urèitej pohybovej zruènosti. Integruje sa v nej úroveò pohybových schopností, zruèností a návykov. Úroveò zvládnutia pohy- bovej èinnosti, ale aj psychickej pripravenosti žiaka. Rozlišujeme všeobecnú pohybovú výkonnos (pripravenos žiaka vo ve¾kej šírke pohybových èinnos- tiach) a špecifickú pohybovú výkonnos (podmieòuje výkony v jednej špeci-

335 fickej èinnosti). Pohybová výkonnos je výsledkom špecifickej adaptácie na pohybovú záaž a jej motivácie. Cie¾om príspevku je zmapova a vyhodnoti súèasný stav pohybovej výkon- nosti 8 a 9 roèných žiakov mestských škôl v Trnave a porovna ich výkonnos s výkonnosou 8 a 9 roèných žiakov vidieckych škôl v Trnavskom regióne.

METODIKA Na získanie údajov o telesnom vývine a motorickom rozvoji 8 - 9 roèných detí bol zvolený jednorazový, prierezový výskum. Jeho objektom boli žiaci III. roèníka základných škôl v Trnave (ZŠ J. Bottu, ZŠ K. Mahra) a v Trnavskom regióne (ZŠ Trstín, ZŠ Špaèince, ZŠ Zavar). Vlastné meranie prebiehalo poèas školského roka 2001/2002 v mesiacoch máj a jún. Sumarizáciu probandov, ktorých sme podrobili nášmu sledovaniu vyjadru- jeme v tabu¾ke 1, z èoho vyplýva, že sme pracovali spolu s 223 demi, z toho bolo 114 chlapcov a 109 dievèat. Z Trnavy to predstavovalo 133 detí – 68 chlap- cov a 65 dievèat. Z troch vidieckych škôl bolo do sledovania zapojených 46 chlapcov a 44 dievèat. Na základe vecného vyjadrenia pomer medzi chlapcami a dievèatami môžeme hodnoti ako vhodný na porovnávanie a to osobitne z poh¾adu medzi trnavskými a vidieckymi školami. V rámci uplatòovanej metodiky sledovania sme využili dotazníkovú metó- du pre uèite¾ky (spolu 60 vrátených). Dotazník pozostával z 10 otázok, respon- dentky zodpovedali na všetky otázky.

Tabu¾ka 1: Charakteristika sledovaných škôl a tried Škola Trieda Poèet žiakov Poèet dievèat Poèet chlapcov ZŠ J. Bottu III. A 24 11 13 ZŠ J. Bottu III. B 24 13 11 ZŠ J. Bottu III. C 21 10 11 ZŠ K. Mahra III. A 32 15 17 ZŠ K. Mahra III. B 32 16 16 ZŠ Špaèince III. A 25 15 10 ZŠ Trstín III. A 26 16 10 ZŠ Zavar III. A 22 9 13 ZŠ Zavar III. B 17 4 13 Spolu: 223 109 114 Trnava 133 65 68 Vidiek 90 44 46

336 V metodike sledovania podstatný priestor pripadol testovaniu motorických ukazovate¾ov: skok do dia¾ky z miesta, beh na 60 m, hod kriketovou loptièkou pre chlapcov a dievèatá, beh na 600 m pre dievèatá a beh na 800 m pre chlap- cov. V telesnom rozvoji sme vykonali merania telesnej výšky a telesnej hmotnosti.

VÝSLEDKY A DISKUSIA Pri analýze motorického rozvoja a telesného vývinu detí mladšieho školského veku je potrebné vychádza z predpokladu urèitej štrukturálnej „nevyhranenosti“ ich motoriky. Aj biologický rozvoj tohoto obdobia má svoje špecifiká a je mož- né akceptova tézu, že kalendárny rok tvorí v tomto ontogenetickom období „vývinovú etapu“, poèas ktorej dochádza k významným a závažným zmenám detského organizmu, ktoré bezprostredne súvisia a ovplyvòuje základé moto- rické prejavy. Z tohto dôvodu pravdepodobne dochádza k urèitým paradoxným výsledkom, ktoré sa prejavujú tak v parciálnej ako aj mnohorozmernej faktoro- vej štruktúre motoriky a základných somatických ukazovate¾och. V súlade s úlohami práce sme apriórne informácie spracovali do tabu¾ko- vej podoby osobitne po triedach a pod¾a pohlavia. Pristúpime k hodnoteniu výsledkov antropometrických hodnôt, a to veku, telesnej výšky a telesnej hmotnosti.

Tabu¾ka 2: Priemerný vek, výška a hmotnos žiakov III. roèníkov ZŠ - dievèatá Škola x-vek x-telesná výška (cm) x-tel. hmotnos (kg) ZŠJ. Bottu 8,8 135,6 30,4 ZŠJ. Bottu 9 135,9 32,1 ZŠJ. Bottu 8,8 136,8 29,4 ZŠK. Mahra 8,9 133,3 32,9 ZŠ K. Mahra 8,7 132,9 32,8 Aritm. priemer 8,84 134,9 31,5 ZŠ Špaèince Vidiek ZŠ Špaèince 8,8 135,5 32,6 ZŠ Zavar 8,7 133,2 30,7 ZŠ Zavar 9 131,3 31,8 ZŠ Trstín 8,6 134,7 32,1 Aritm. priemer 8,77 133,7 31,8

337 Tabu¾ka 3: Priemerný vek, výška a hmotnos žiakov III. roèníkov ZŠ - chlapci Škola x-vek x-telesná výška (cm) x-tel. hmotnos (kg) ZŠJ. Bottu 8,9 141,5 38,5 ZŠJ. Bottu 8,8 138,2 32,7 ZŠJ. Bottu 8,7 141,2 35,2 ZŠK. Mahra 8,9 137,2 35,2 ZŠ K. Mahra 8,8 137,1 34,8 Aritm. priemer 8,82 139,0 35,3 ZŠ Špaèince Vidiek ZŠ Špaèince 8,8 137,6 35,3 ZŠ Zavar 8,9 134,8 34,9 ZŠ Zavar 8,8 135,8 34,8 ZŠ Trstín 8,8 136,9 34,0 Aritm. priemer 8,83 136,3 34,8

V telesnom rozvoji z pozície telesnej výšky pri meraniach Moravca a kol. (1996) a nami zistených súèasných hodnôt konštatujeme, že žiaci mestských škôl vo veku 8-9 rokov nášho súboru prevyšujú priemernú výšku 9 roèných chlap- cov populácie SR z roku 1993 o 1,2 cm a výška žiakov vidieckych škôl – 136,3 cm do 137,8 cm. Výška žiaèok mestských škôl (134,9 cm) a vidieckych skôl (133,7 cm) sa pri porovnaní s populáciou SR 93 nachádza v rozpätí urèeným Moravcom: 132,01 cm až 138,36 cm. Pri porovnávaní telesnej hmotnosti medzi generáciami sme dospeli k týmto priemerným hodnotám (prvý údaj súbor Moravca, druhý údaj nᚠsúbor): žiaci vidieckych škôl 29,2 kg až 31,52 kg, 35,3 kg; žiaci mestských škôl 29,2 kg až 31,52 kg, 34,8 kg; žiaèky mestských škôl 28,23 kg až 33,13 kg 31,5; žiaèky vidieckych škôl 28,23 kg až 33,13 kg, 31,8 kg. Súèasná vzorka chlapcov pre- vyšuje v kilogramoch populáciu z roku 1993. V motorickom teste skok do dia¾ky z miesta sme pri porovnaní s Moravcom (1996) zistili nasledovné rozdiely. Pre vlastnú prezentáciu výsledkov v súbore autora 8 a 9 roèných chlapcov aritmetický priemer jeho výsledkov je 136,22 cm a 149,3 cm, kdežto v našom súbore u žiakov vidieckych škôl je to o 2,9 cm viac, èiže 152,2 cm. Aritmetický priemer skoku žiakov mestských škôl, tj. 142,3 cm je v porovnaní so súborom populácie z roku 1993 v norme. Dåžka skoku žia- èok mestských škôl je výrazne pod priemerom, dokonca až o 6,15 cm oproti 8 roèným dievèatám populácie SR 93 až o 13,46 cm horšia ako 9 roèných dievèat zo vzorky populácie SR 93. Dåžka skoku žiaèok vidieckych škôl – 137,1 cm zodpovedá meraniam zistených zo vzorky populácie SR z roku 1993, tj. 133,05 cm až 140,36 cm.

338 V bežeckom teste na 60 m dosiahnutá maximálna hodnota u chlapcov, žia- kov vidieckych škôl 13,4 s je vlastne najslabší výkon a naopak minimálna hod- nota 9,1 s je najrýchlejší výkon. Aritmetický priemer z meraní predstavuje 11,1 s. Chlapci, žiaci mestských škôl dosiahli v behu na 60 m priemerný výkon 12,2 s, èo je mierne slabší výsledok ako žiakov vidieckych škôl. Suverénne naj- slabší výkon bol nameraný u probanda, ktorý na prebehnutie 60 metrového úseku potreboval až 16,0 s, èo je ve¾mi výrazný rozdiel, keï uvážime, že probandovi s najlepším výkonom na ten istý úsek staèilo takmer o polovicu èasu menej, tj. 9,5 s. V tomto teste bežeckej rýchlosti bol priemerný výkon žiaèok III. roèníka mestských škôl 12,6 s. Najslabší nameraný výkon bol 15,2 s a najlepší 10,2 s. Súbor žiaèok vidieckych škôl dosiahol v tomto motorickom teste priemerný èas 11,6 s. Najlepší výkon vyjadrený minimálnou hodnotou je 9,4 s a najhorší vy- jadrený maximálnou hodnotou je 15,4 s. U žiakov vidieckych škôl dominuje najlepší výkon i aritmetický priemer nad výkonom ostatných chlapcov a dievèat. Na prekvapenie, najhorší èas dosiahol chlapec zo skupiny žiakov mestských škôl. Zo sumárnych získaných výsledkoch tohoto sledovaného testu, v nami prí- stupnej literatúre už ïalej nenachádzame poznatky autorov z vekových skupín 8 a 9 roèných detí. Vo výsledkovej èasti prezentujeme získané hodnoty v hode kriketovou lop- tièkou. U chlapcov, žiakov mestských škôl priemerné hodnoty boli 18,5 m, maximálna hodnota predstavuje 35 m, minimálna 10 m. Priemerná hodnota hodu chlapcov z vidieckych škôl bola 21,7 m. Súbor žiaèok 3. roèníka mestských škôl dosiahol v priemere 12,4 m, najdlhší hod bol 30 m a najkratší 5 m. Priemerná dåžka hodu žiaèok vidieckych škôl bola 12 m, prièom minimálna hodnota bola 5 m a maximálna 20 m. Ostatným testom z celého súboru zostáva beh na 600 m u dievèat a beh na 800 m u chlapcov. Chlapci, žiaci III. roèníka mestských základných škôl v aritmetickom priemere dosiahli èas 4:53 min, prièom najlepší jednotlivec 3:42 min a najhorší jednotlivec 7:28 min. V súbore žiakov vidieckych škôl mal arit- metický priemer hodnotu 4:45 min. Najlepší výkon sa premietol do èasu 3:42 a najhorší do èasu 8:52 min. Žiaèky mestských škôl potrebovali na vzdialenos 600 m v priemere 3:29 min. Najlepší zaznamenaný èas bol 2:32 min a najhorší 4:54 min. Výsled- ky žiaèok vidieckych škôl sú nasledovné: aritmetický priemer 3:20 min, najlepší výkon 2:13 a najhorší výkon 3:55 min. Pri vytýèení cie¾a príspevku sme z prístupového h¾adiska riešenia nastole- ného problému použili metódu pedagogického pozorovania. V procese pozorovania nám v nastolenom probléme pomohli rozhovory s uèite¾kami. Prirodzene nás zaujímali aj ich názory na riešený problém, ako

339 pozna zdatnos a pohybovú výkonnos vybraného súboru detí. Wormuláre do- tazníkov pre uèite¾ov sme rozoslali na 3 základné školy v Trnave a na 4 základ- né školy na vidieku z dôvodu menšieho poètu uèite¾ov na vidieckych školách. Vrátené a vyplnené boli všetky dotazníky. Z odpovedí uèiteliek sa nedá urobi jednoznaèná odpoveï na to, èi telesné zaaženie aplikované na hodinách teles- nej výchovy je primerané, alebo v súlade s pohybovou výkonnosou.

ZÁVER V prvej hypotéze sme predpokladali, že pohybová výkonnos bude vyššia u chlapcov ako u dievèat. Na základe analýzy výsledkov výskumu môžeme konštatova, že pohybová výkonnos chlapcov bola vyššia ako pohybová vý- konnos dievèat. Hypotéza èíslo jeden sa nám potvrdila. V druhej hypotéze sme predpokladali, že probandi na vidieckych školách dosiahnu vyššiu pohybovú výkonnos ako na mestských školách. Z analýzy výsledkov výskumu môžeme považova, že nami vyslovená hypotéza sa potvr- dila. V tretej hypotéze sme vyslovili predpoklad, že v bežeckých disciplínach na 60 m u chlapcov a dievèat a 800 m u chlapcov lepšiu výkonnos preukážu pro- bandi vidieckych škôl oproti probandom mestských škôl. Táto hypotéza sa nám potvrdila v plnom rozsahu.

Literatúra [1] Havlíèek, I. 1973. Hodnotenie zmien pohybovej výkonnosti detí s prihliadnutím na úroveò ich telesného vývinu. In: Acta fac. educ. phys. UC XII. Bratislava: SPN, s. 277-283. [2] Junger, J.-Kasa, J. 1996. Úvod do športovej kinantropológie. Prešov: UPJŠ Ko- šice, PdW Prešov. 116 s. ISBN 80-7079-326-9. [3] Moravec, R. a kol. 1966. EUROWIT. Telesný rozvoj a pohybová výkonnos škol- skej populácie na Slovensku. Bratislava: VSTVŠ, 181 s. [4] Starší, J.-Janèoková, ¼. 2001. Teória a didaktika športu. Banská Bystrica: Wa- kulta humanitných vied UMB.

SUMMARY

The aim of the contribution is find and evaluate the level of motor perform- ance of 8 – 9 years old children from town schools and to compare them with children from country-side schools in Trnava region. We monitored the motor performance of the third class children by the motor tests – the 60 metres run, the 800 metres run, the long jump, throw with cricket ball, girls had 600 metres run. We monitored 109 girls and 114 boys, together 223 pupils. The contribu- tion gathers new notions about the motor performance of children from Trnava region and teachers views on that problem.

340 PERSPEKTÍVA VÝUÆBY TELESNEJ VÝCHOVY NA UNIVERZITE KOMENSKÉHO PRÁVNICKA AKULTA V BRATISLAVE

Marta Havranová UNIVERZITA KOMENSKÉHO, PRÁVNICKÁ AKULTA, KATEDRA TELESNEJ KULTÚRY, BRATISLAVA, SLOVENSKO

Nový vysokoškolský zákon z 21. februára 2002 (§ 109 ods.1) ukladá v školskom roku 2004/2005 prijíma študentov len na štúdium študijných progra- mov uskutoèòovaných na základe kreditového systému. Toto nariadenie a nedostatok finanèných prostriedkov pre zabezpeèenie škol- stva sa dotkne v znaènej miere a dovolíme si konštatova, že negatívne , výuè- by predmetov všeobecného základu teda aj telesnej výchovy. Musíme si otvorene prizna, že povinná forma predmetu telesná výchova bola pre uèite¾ov telesnej výchovy pohodlná, najmä z h¾adiska zabezpeèenia úèasti študentov na jej semestrálnej výuèbe i keï si uvedomuje, že mala svoje opod- statnenie, ak zoberieme do úvahy vzdelanostnú úroveò študentov z teórie ako aj praxe telesnej výchovy a športu. V súèasnosti aj na našej fakulte prebieha proces prípravy nových uèebných plánov v súlade s novým vysokoškolským zákonom. Katedra telesnej kultúry v tejto súvislosti h¾adá èo najoptimálnejšie miesto telesnej výchovy a športu v nových podmienkach. Domnievame sa, že telesná výchova a šport na vysokej škole by sa mal v novom systému výuèby sklada z troch na seba vzájomne prepojených foriem: l. predmet telesná výchova - povinne volite¾ný, 2. šport zabezpeèujúci reprezentáciu fakulty, vysokej školy, 3. telesná výchova – volite¾ný predmet ponúkajúci športové vyžitie študen- tov poèas celého školského roku.

1. Predmet telesná výchova mal by by pod¾a nás, zaradený v uèebných plá- noch v prvom stupni vysokoškolského štúdia – bakalárske štúdium, najmenej v prvom roèníku štúdia medzi povinne volite¾nými predmetmi najlepšie s prideleným kreditom alebo aj bez neho. Domnievame sa, že na vysokej škole mal by hodnotený rovnakým poètom kreditov na jednotlivých fakultách. Po- važujeme ho za základný pilier, ktorý by zabezpeèil katedre prvý kontakt so študentmi, vytvoril by možnos študentom oboznámi sa s ponukou pohybových aktivít, organizáciou telesnej výchovy a športu na fakulte... Je dôležitý aj preto, aby sa zmapovala úroveò pohybových zruèností študentov z h¾adiska zabezpe- èovania reprezentácie fakulty, vysokej školy a vytvorenie športových tímov.

341 Ïalším problémom je, aký by mal ma predmet telesná výchova obsah. Èo najširší, v skrátených blokoch pre jednotlivé pohybové aktivity poèas semestra? Výhodou by bolo, že by študent získal predstavu a skúsenos z jednotlivých pohybových aktivít alebo užší zameraný na tradièné vysokoškolské športy . Osobný prístup uèite¾a, pedagogický proces vedený na vysokej odbornej úrovni mal by sa u študenta prejavi v jeho úèasti na cvièeniach telesnej výcho- vy aj v ïalších roèníkoch. 2. Šport zabezpeèujúci reprezentáciu fakulty, vysokej školy. Organizovanie a úèasti fakulty na tradièných súažiach vysokoškolskej ligy, vysokoškolských súaží na všetkých úrovniach, bude ove¾a ažšie v takom rozsahu ako do dnešné- ho dòa. Na druhej strane pod¾a nás bude sa jeho význam v budúcnosti zvyšo- va. Vysoké školy, fakulty ako aj katedry (asi sa tomu nevyhneme aj úèastníci) budú musie vo väèšej miere prispieva, získava sponzorov, reklamných part- nerov na financovanie vysokoškolského športu. Je to potrebné na zlepšovanie materiálno- technických podmienok, na finanèné odmeòovanie reprezentantov fakulty pod¾a dosiahnutých výsledkov, na úhrady nákladov spojených s organizovaním športových súaži, atï ... Bude potrebné urobi aj výber špor- tov, v ktorých má fakulta najvyššie predpoklady na dobré umiestnenie v súažiach ako aj podmienky na tréningový proces. Zmenené podmienky budú od uèite¾a vyžadova aj schopnos manažéra a to najmä: získa a motivova študentov k úèasti na súažiach , vies tréningový proces v jednotlivých športoch na vysokej odbornej úrovni, propagova a in- formova o športovom dianí smerom k vedeniu vysokej školy, fakulty ako aj smerom k študentom, tak aby so športovou èinnosou a jej výsledkami bola oboznámená èo najširšia verejnos.... Domnievame sa, že aj spolupráca s aktívnymi športovcami, ktorých evidu- jeme na jednotlivých fakultách bude vyžadova iné formy spolupráce a starost- livosti o športovca. Tieto by mali vies k osobnej angažovanosti športovca reprezentova aj v urèitej možnej miere, fakultu, vysokú školu na športových súažiach na všetkých stupòoch od okresných po reprezentáciu republiky. 3. Volite¾ný predmet telesná výchova - cvièenia telesnej výchovy ponúka- júce športové vyžitie študentov ako poèas semestra tak aj v skúšobnom období. Pod¾a nášho názoru je potrebné venova pozornos riešeniu týchto problémov:

a) Treba sa zamyslie akým spôsobom dokážeme èo najväèší poèet študen- tov získa pre úèas na cvièeniach telesnej výchovy, ako ich motivova, èím oslovi a ako podáva informácie o možnostiach vykonáva telovýchovnú ak- tivitu, tak aby bol informovaný každý študent. Dôležitú úlohu bude zohráva aj organizácia prihlasovania študentov na jed- notlivé cvièenia. (Napríklad môže študent zaèa navštevova cvièenie kedyko¾- vek?)

342 b) Organizácia a obsah telesnej výchovy. Worma organizácie telesnej výchovy na báze dobrovo¾nosti, bude klás na uèite¾ov telesnej výchovy mimoriadne nároky: na ich odbornos, pripravenos, vyžadova zmenu zabehnutých stere- otypov, pracovných návykov .Uèitelia si budú musie uvedomi vo väèšej miere, že sú na fakulte pre študentov a teda do urèitej miery bude študent roz- hodova aj o priebehu samotného telovýchovného procesu. Okrem iného, je nevyhnutné , už v súèasnosti skúma, ktoré telovýchovné aktivity by študenti chceli ma ponúknuté v obsahu cvièení telesnej výchovy, ak chceme zapoji do semestrálnej telesnej výchovy èo najväèší poèet študen- tov a teda aj tých, ktorí nemajú záujem o vykonávanie pohybových aktivít. Jed- notlivé pohybové aktivity rozde¾ova rovnomerne poèas dòa a aj týždòa tak, aby boli vyhovujúce z h¾adiska zaaženia výuèbou odborných predmetov. Pod¾a nás nové postavenie telesnej výchovy a športu bude vyžadova meni formy, metódy práce každého uèite¾a, používa netradièné spôsoby, h¾ada nové námety (napríklad zamyslie sa nad možnosou ude¾ova študentom, certifikát – potvrdenie o jeho uvedomelom prístupe k svojmu zdraviu, o návštevnosti te- lesnej výchovy, za urèitú dobu školský rok, dva pripadne podmienený výsled- kami testu z vedomostí o organizovaní pohybovej aktivity pre seba), ktoré by mali vies študenta k pravidelnému vykonávaniu pohybovej aktivity. c) Evidencia dochádzky študentov, ktorá by bola akceptovate¾ným podkla- dom pre vedenie vysokej školy, fakulty na hodnotenie plnenia pedagogického úväzku uèite¾a.

Na záver by som chcela upozorni na zodpovednos vedúceho katedry. Na jeho schopnostiam vies a angažova uèite¾ov k novým prístupom, bude zále- ža aké miesto získa telesná výchova a šport na vysokej škole, fakulte v súèasnosti i do budúcnosti.

343 ROZVOJ REKVENÈNEJ SCHOPNOSTI 6–8 ROÈNÝCH ŽIAKOV

Erika Chovanová PEDAGOGICKÁ AKULTA PREŠOVSKEJ UNIVERZITY, PREŠOV, SLOVENSKO

Abstrakt Autorka na základe dvojroèného pedagogického experimentu skúmala roz- voj frekvenènej schopnosti u 6–8 roèných detí ich zámerným rozvojom. Výsled- ky porovnávala s ich rovesníkmi bežnej populácie so štandardnou výuèbou telesnej výchovy. V pedagogickom experimente, v ktorom sa overovala úèinnos modifikova- ných programov sa autorka orientovala na zistenie stavu a dynamiky zmien úrov- ne vybranej koordinaènej schopnosti 6–8 roèných žiakov. Rozvoj uvedenej schopnosti overila v senzitívnom období a zostavila program pre rozvoj frek- venènej schopnosti. Výsledky zisovala dvomi testmi. U 6–8 roèných detí ovplyvnil rozdielny program zameraný na rozvoj vybranej koordinaènej schop- nosti výslednú úroveò uvedenej schopnosti. K¾úèové slová: telesný vývin, prostriedky rozvoja koordinaèných schopností, senzitívne obdobie, motorické testy

PROBLÉM A CIE¼ Pohyb je pre diea prvoradým prejavom života, túžbou vyvierajúcou z biologickej potreby organizmu, ukazovate¾om životnosti, je primárnou pod- mienkou správneho telesného vývinu. Problematike vplyvu cvièenia na hodi- nách telesnej výchovy na rozvoj koordinaèných schopností sa venovali autori BELEJ a kol. (2002), CHOVANOVÁ (1998, 2001, RACZEK-MYNARSKI (1992), ŠIMONEK (1997, 1985), Cie¾om práce je overi možnos rozvoja vybranej koordinaènej schopnosti na základe navrhovaných a realizovaných programov, v rámci povinnej výuè- by telesnej výchovy u žiakov 6–8 roèných v dvojroènom pedagogickom expe- rimente. Súèasne sa usilujeme prispie k rozšíreniu poznatkov o koordinaènej schopnosti a poskytnú pedagogickej praxi overené prostriedky a metódy na jej rozvoj na 1. st. ZŠ.

HYPOTÉZY H: Realizovaním zostaveného programu vybranej koordinaènej schopnosti dôjde u 6-8 roèných žiakov v experimentálnych súboroch k ich významným zmenám oproti kontrolným súborom postupujúcim pod¾a zaužívaného spôso- bu výuèby.

344 ÚLOHY 1. Zostavi program prostriedkov pre rozvoj vybranej koordinaènej schop- nosti s urèením èasu, objemu a frekvencie ich vykonávania v rámci po- vinnej výuèby telesnej výchovy. 2. Zvolenými somatometrickými a motorickými testmi vykona vstupné testovanie v experimentálnych a kontrolných súboroch a porovna ich navzájom. 3. Interpretova a zhodnoti získané výsledky a urèi závery pre použitie v pedagogickej praxi. 4. Navrhnú program rozvoja vybranej koordinaènej schopnosti 6-8 roè- ných žiakov v rámci povinnej školskej telesnej výchovy.

METODIKA Pedagogický experiment sme uskutoènili na 1. st. plnoorganizovanej základ- nej škole v Stropkove. Nášho pedagogického experimentu sa zúèastnilo 50 žia- kov vo veku 6-8 rokov, z toho 30 chlapcov a 20 dievèat: experimentálny súbor-16 chlapcov a 9 dievèat, kontrolný súbor-14 chlapcov a 11 dievèat. Pedagogický experiment prebiehal v školskom roku 2000/2001 a 2001/2002. Èasový harmo- nogram: vstupné meranie 24.11.2000, pokraèoval priebežnými meraniami 22.6.2001, 23.11. 2001 a posledné výstupné meranie 26.2.2002. Testová batéria obsahuje dva motorických testy. Vo výskume sme navrhli a overili program pre rozvoj vybranej koordinaènej schopnosti. V priebehu vý- skumu sme realizovali nasledujúce motorické testy: tapping nohou v sede (body), tapping nohou v stoji (body). Merania prebiehali za identických podmienok.

Stanovenie výskumnej situácie V experimentálnych triedach sa realizoval výskum pod¾a vopred zostave- ných programov. Vypracovali sme súbor pohybových aktivít, cvièení a hier, ktoré vplývajú na rozvoj koordinaènej schopnosti žiakov 1. st. ZŠ.

Metódy spracovania výsledkov Sledovaný súbor sme charakterizovali aritmetickým priemerom a smero- dajnou odchýlkou. Dynamiku telesného vývinu a rozvoja koordinaèných schop- ností sme štatisticky vyhodnotili t-testom pre závislé výbery, t-testom pre nezávislé výbery sme porovnávali experimentálne a kontrolné súbory.

VÝSLEDKY A DISKUSIA 1.Stav somatometrických a motorických ukazovate¾ov experimentálnych a kontrolných súborov V základných ukazovate¾och telesného vývinu chlapcov a dievèat experi- mentálneho a kontrolného súboru nie sú významné rozdiely. Oba súbory sú na

345 úrovni slovenskej populácie (Moravec a kol., 1996). Nᚠexperimentálny a kontrolný súbor chlapcov a dievèat je na úrovni 6 roènej netrénovanej popu- lácie. K podobným výsledkom dospeli Moravec a kol. (1996), Turek (1999). V motorických ukazovate¾och u 6 roènej populácie chlapcov a dievèat ne- boli oba súbory na rovnakej úrovni. Nevýznamné rozdiely sme zaznamenali v sledovaných schopnostiach (obr. 1 – 3). 2. Analýza a porovnanie výstupných údajov na konci experimentu z h¾adiska: a/ základných somatometrických ukazovate¾ov U chlapcov a dievèat experimentálneho a kontrolného súboru nastala signi- fikantná zmena na 1% hladine významnosti. Priemerné roèné prírastky žiakov sú zhodné pod¾a štatistických údajov pre uvedenú vekovú kategóriu.

Obr.1: Dynamika zmien BMI telesného indexu

18 17,5 chlapci E 17 dievèatá E 16,5 body chlapci K 16 dievèatá K 15,5 15 1234 1,3 - vstup 2,4 - výstup

b/ ukazovatele koordinaènej schopnosti Z analýzy výsledkov vyplýva, že dvojroèné obdobie nám umožnilo vyhod- noti vplyv špeciálnych programov telesnej výchovy na rozvoj frekvenènej schopnosti. Nako¾ko došlo preukazate¾ne k signifikantným zmenám nami sle- dovanej koordinaènej schopnosti, môžeme potvrdi vplyv experimentálnych èinite¾ov.

346 Obr. 2: Dynamika zmien frekvenènej schop. Obr. 3: Dynamika zmien frekvenènej test tapping v stoji schop. test tapping v sede

14 13 chlapci E 12 18 chlapci E 11 dievèatá 16 dievèatá E

body E

10 body 14 chlapci K chlapci K 9 12 dievèatá K 10 8 dievèatá 1234 K 1234 1,3 - vstup 2,4 - výstup 1,3 - vstup 2,4 - výstup

V pedagogickom experimente v trvaní dvoch školských rokov sme overili možnos rozvoja vybranej koordinaènej schopnosti v rámci povinnej výuèby telesnej výchovy u žiakov 6-8 roèných. Zistili sme zmeny v úrovni koordinaè- nej schopnosti vplyvom realizovaného programu na hodinách telesnej výcho- vy. Tým sme splnili cie¾ práce.

ZÁVER 1. Potvrdil sa predpoklad úèinnosti modelu zostaveného týždenného pohy- bového programu aplikovaného v priebehu dvoch školských rokov v experimen- tálnom súbore tak chlapcov, ako aj dievèat. - Nami vypracovaný program má pozitíva v dostaèujúcom zásobníku prostriedkov a ich obmien. - Potvrdilo sa nám, že nezávislé od podmienok telovýchovného procesu je možné vhodným výberom prostriedkov dosiahnu rozvoj koordinaè- nej schopnosti zvl᚝ v senzitívnom období. - Nᚠmodel programu priniesol oèakávané zmeny v rozvoji koordinaènej schopnosti. 2. Po dvojroènom sledovaní somatometrických ukazovate¾ov našich súbo- rov sme dospeli ku konštatovaniu, že sa nachádzali v rozsahu populaèného prie- meru. Výraznejšie rozdiely v telesných ukazovate¾och sme nezaznamenali.

ZÁVERY PRE VYUŽITIE V TELOVÝCHOVNEJ PRAXI - zistené výsledky dávame do súvislosti so senzitívnymi obdobiami roz- voja sledovanej koordinaènej schopnosti, - pre potrebu telovýchovnej praxe doporuèujeme využíva testy pre ich technickú nenároènos a je ich možné využi pre hodnotenie úrovne koordinaèných schopností detí uvedeného veku, - realizova také prostriedky, aby v našich podmienkach pre telovýchov- ný proces dosiahli praktický efekt.

347 Literatúra BELEJ, M. a kol.2002: Koordinaèné schopnosti 7-18 roèných žiakov. In: Studia art et sport , Publicatio II, Prešov, 2002, s. 48-62. ISBN 80-8068-105-8. CHOVANOVÁ, E., 1998: Úroveò koordinaèných schopností u detí 7-9 roèných na ZŠ. In: Sborník referátú v oboru Kinantropologie, Olomouc, 1998, s. 52-55. ISBN 80-70678-934-4. Moravec a kol., 1996: Eurofit. telesný rozvoj a pohybová výkonnos školskej po- pulácie na Slovensku. Bratislava, 1996, s. 107. RACZEK, J.- MYNARSKI, W., 1992: Koordynacyjne zdolnosci motoryczne dzie- ci i mlodzieŸy. Katovice, 1992. ŠIMONEK, J. a kol.., 1997: Štúdie II, telesná výchova. Rozvoj koordinaèných schop- ností v športových hrách. In: Zborník Pedagogickej fakulty UKW v Nitre a vedeckej spoloènosti pre telesnú výchovu a šport v Nitre. Nitra, 1997, s. 12.

SUMMARY

Physical activity and its adoption – is a part of all kinds human activity and participates on a lmost all types of human learning. The aim of presented work is to verify the influance of new programmes on the dewelopment of the coordination skills of 6-8 year-old children on the les- sons of physical edudation. On the base of the observations we can conclude, that there is need to deve- lope coordination skills in complex, with the help of suitable means. We verified mentioned theoretical cognitions in practice. We implemented the pedagogocal experiment at the Elementary school in Stropkov. 50 pupils aged 6-8 years participated in the experimental and control set.During the pedagog- ical experiment we implemented 2 standardized tests in the same conditions. The research had been realized according the foremost formed programes. Both sets are on the level of Slovak population. Also Moravec 1996, Turek 1999, reached similar results. We can just confirm the impotance of this topic for the wholesome develop- ment and growth of the young generation.

348 ROZVOJ ÈASOVO A PRIESTOROVO DIERENCIAÈNEJ SCHOPNOSTI 6–8 ROÈNÝCH ŽIAKOV

Erika Chovanová PEDAGOGICKÁ AKULTA PREŠOVSKEJ UNIVERZITY, PREŠOV, SLOVENSKO

Abstrakt V pedagogickom experimente, v ktorom sa overovala úèinnos modifikova- ných programov sa autorka orientovala na zistenie stavu a dynamiky zmien úrovne a vybraných koordinaèných schopností 6–8 roèných žiakov. Rozvoj uvedených schopností overila v senzitívnom období a zostavila program pre rozvoj èasovo a priestorovo diferenciaènej schopnosti. Výsledky zisovala tro- mi testmi. U 6–8 roèných detí ovplyvnil rozdielny program zameraný na rozvoj vybraných koordinaèných schopností výslednú úroveò uvedených schopností. K¾úèové slová: prostriedky rozvoja koordinaèných schopností, senzitívne obdobie, motorické testy

PROBLÉM A CIE¼ Práve pohyb vo forme telesného cvièenia je základným prostriedkom roz- víjania a zdokona¾ovania koordinaèných schopností. Autori BELEJ a kol. (2002), HORVÁTH (2001), CHOVANOVÁ (2001), KLÁROVÁ (1999), TU- REK-CHOVANOVÁ (1998) a iní sa venovali problematike vplyvu cvièenia na hodinách telesnej výchovy na rozvoj koordinaèných schopností. Cie¾om práce je overi možnos rozvoja vybraných koordinaèných schop- ností na základe navrhovaných a realizovaných programov, v rámci povinnej výuèby telesnej výchovy u žiakov 6–8 roèných v dvojroènom pedagogickom experimente. Usilujeme sa poskytnú pedagogickej praxi overené prostriedky a metódy na ich rozvoj na 1. st. ZŠ.

HYPOTÉZY H: V prírastkoch sledovanej èasovo a priestorovo diferenciaènej schopnos- ti oèakávame v tomto vekovom období intersexuálne rozdiely v prospech chlap- cov.

ÚLOHY 1. Zostavi program prostriedkov pre rozvoj vybraných koordinaèných schopností s urèením èasu, objemu a frekvencie ich vykonávania v rámci povinnej výuèby telesnej výchovy.

349 2. Zvolenými somatometrickými a motorickými testmi vykona vstupné tes- tovanie v experimentálnych a kontrolných súboroch a porovna ich na- vzájom. 3. Analyzova a porovna výstupné údaje na konci experimentu z h¾adiska intersexuálnych rozdielov. 4. Interpretova a zhodnoti získané výsledky a urèi závery pre použitie v pedagogickej praxi. 5. Navrhnú program rozvoja vybraných koordinaèných schopností 6-8 roè- ných žiakov v rámci povinnej školskej telesnej výchovy.

METODIKA Pedagogický experiment sme uskutoènili na 1. st. plnoorganizovanej základ- nej škole v Stropkove. Pedagogického experimentu sa zúèastnilo 50 žiakov vo veku 6-8 rokov, z toho 30 chlapcov a 20 dievèat: experimentálny súbor - 16 chlapcov a 9 dievèat, kontrolný súbor - 14 chlapcov a 11 dievèat. Pedagogický experiment prebiehal v školskom roku 2000/2001 a 2001/2002. Èasový harmo- nogram: vstupné meranie 24.11.2000, pokraèoval priebežnými meraniami 22.6.2001, 23.11. 2001 a posledné výstupné meranie 26.2.2002. Testová batéria obsahuje tri motorické testy. V priebehu výskumu sme realizovali nasledujúce motorické testy: odhad èasu 5 sekúnd (s), odhad èasu 10 sekúnd (s), beh k méte (s). Merania prebiehali za identických podmienok.

Stanovenie výskumnej situácie V experimentálnych triedach sa realizoval výskum pod¾a vopred zostave- ných programov. Vypracovali sme súbor pohybových aktivít, cvièení a hier, ktoré vplývajú na rozvoj koordinaèných schopností žiakov 1. st. ZŠ. Na každej vyuèovacej hodine boli do prípravnej a závereènej èasti zarade- né 5-6 koordinaèné cvièenia, v trvaní 10-15 minút v závislosti od charakteru hry.

Metódy spracovania výsledkov Sledovaný súbor sme charakterizovali aritmetickým priemerom a smerodaj- nou odchýlkou. Dynamiku telesného vývinu a rozvoja koordinaèných schop- ností sme štatisticky vyhodnotili t-testom pre závislé výbery, t-testom pre nezávislé výbery sme porovnávali experimentálne a kontrolné súbory.

VÝSLEDKY A DISKUSIA 1.Stav somatometrických a motorických ukazovate¾ov experimentálnych a kontrolných súborov V základných ukazovate¾och telesného vývinu chlapcov a dievèat experi- mentálneho a kontrolného súboru nie sú významné rozdiely. Oba súbory sú na úrovni slovenskej populácie (Moravec a kol., 1996). Nᚠexperimentálny

350 a kontrolný súbor chlapcov a dievèat je na úrovni 6 roènej populácie. K podobným výsledkom dospeli Moravec a kol. (1996), Turek (1999), Kláro- vá (1999). Úroveò telesného vývinu chlapcov a dievèat 6 roèných sa neodlišu- je. V motorických ukazovate¾och u 6 roènej populácie chlapcov a dievèat ne- boli oba súbory na rovnakej úrovni. Nevýznamné rozdiely sme zaznamenali v sledovaných schopnostiach (obr. 1 – 4).

Obr.1: Dynamika zmien BMI telesného indexu

18 17,5 chlapci E 17 dievèatá E 16,5 body chlapci K 16 dievèatá K 15,5 15 1234 1,3 - vstup 2,4 - výstup

2. Analýza a porovnanie výstupných údajov na konci experimentu z h¾adiska: a/ základných somatometrických ukazovate¾ov U chlapcov a dievèat experimentálneho a kontrolného súboru nastala signi- fikantná zmena na 1% hladine významnosti. Priemerné roèné prírastky žiakov sú zhodné pod¾a štatistických údajov pre uvedenú vekovú kategóriu. b/ ukazovatele koordinaèných schopností Z analýzy výsledkov vyplýva, že dvojroèné obdobie nám umožnilo vyhod- noti vplyv špeciálnych programov telesnej výchovy na rozvoj èasovo a priesto- rovo diferenciaènej schopnosti. Nako¾ko došlo preukazate¾ne k signifikantným zmenám nami sledovaných koordinaèných schopností, môžeme potvrdi vplyv experimentálnych èinite¾ov.

351 Obr. 2: Dynamika zmien priestorovo diferenciaènej schopnosti – test beh k métam

2

1,8 chlapci E 1,6 dievèatá E

sek 1,4 chlapci K dievèatá K 1,2

1 1234 1,3 - vstup 2,4 - výstup

Obr.3: Dynamika zmien èasovo Obr.4: Dynamika zmien èasovo diferenciaènej schop. test odhad èasu 5 sek. diferenciaènej schop. test odhad èasu 10 sek.

chlapci E chlapci E 2 5 dievèatá E dievèatá 1 4 chlapci K 3 E 0 2 sek

sek chlapci K -1 dievèatá K 1 0 -2 -1 dievèatá 1 2 3 4 1 2 3 K 1,3 - vstup 2,4 - 1,3 - vstup4 2,4 výstup výstup

3. a/ Interpohlavné rozdiely v telesných a motorických ukazovate¾och Pri porovnávaní somatometrických ukazovate¾ov chlapcov a dievèat expe- rimentálneho a kontrolného súboru sme nezaznamenali výraznejšie rozdiely. Nachádzali sa v rozsahu populaèného priemeru. V dynamike zmien koordinaèných schopností zaznamenali sme postupný rast výkonnosti u oboch pohlaví so sústavnou stúpajúcou tendenciou. Z analýzy výsledkov konštatujeme, že hypotéza H sa nám nepotvrdila, nako¾ko v úrovni prírastkov sledovaných koordinaèných schopností u žiakov mladšieho školského veku sa nám nepotvrdili intersexuálne rozdiely v prospech chlapcov. V pedagogickom experimente v trvaní dvoch školských rokov sme overili možnos rozvoja vybraných koordinaèných schopností v rámci povinnej výuè- by telesnej výchovy u žiakov 6-8 roèných. Zistili sme zmeny v úrovni koordi- naèných schopností vplyvom realizovaného programu na hodinách telesnej výchovy. Tým sme splnili cie¾ práce.

352 ZÁVER 1. Potvrdil sa predpoklad úèinnosti modelu zostaveného týždenného pohy- bového programu aplikovaného v priebehu dvoch školských rokov v experimen- tálnom súbore tak chlapcov, ako aj dievèat. - Nami vypracovaný program má pozitíva v dostaèujúcom zásobníku prostriedkov a ich obmien. - Sú vhodné hlavne pre tie ZŠ a ich telovýchovné objekty, ktoré majú prob- lémy s vhodnými podmienkami a slabým materiálnym vybavením. - Nᚠmodel programu priniesol oèakávané zmeny v rozvoji koordinaèných schopností. 2. Telesný vývin chlapcov a dievèat experimentálneho a kontrolného súbo- ru sa neodlišuje. Pri komparácií motorických testov vstupných meraní v experimentálnom a kontrolnom súbore chlapcov a dievèat sme dospeli k poznatku, že súbory zaznamenali rozdiely, ale z h¾adiska štatistickej význam- nosti sú zanedbate¾né. 3. Po dvojroènom sledovaní somatometrických ukazovate¾ov našich súbo- rov sme dospeli ku konštatovaniu, že sa nachádzali v rozsahu populaèného prie- meru. V schopnosti èasovo a priestorovo diferenciaènej sme nezistili signifikant- né rozdiely v prospech chlapcov. Tým sa nám nepotvrdila hypotéza H.

ZÁVERY PRE VYUŽITIE V TELOVÝCHOVNEJ PRAXI - zistené výsledky dávame do súvislosti so senzitívnymi obdobiami roz- voja sledovaných koordinaèných schopností, - pre potrebu telovýchovnej praxe doporuèujeme využíva testy pre ich technickú nenároènos a je ich možné využi pre hodnotenie úrovne koordinaèných schopností detí uvedeného veku, - realizova také prostriedky, aby v našich podmienkach pre telovýchov- ný proces dosiahli praktický efekt.

Literatúra BELEJ, M. a kol.2002: Koordinaèné schopnosti 7-18 roèných žiakov. In: Studia art et sport , Publicatio II, Prešov, 2002, s. 48-62. ISBN 80-8068-105-8. HORVÁTH,R., 2001: Telesný vývin a pohybová výkonnos rómskych detí mlad- šieho školského veku. Prešov, 2001, 135s. ISBN 80-89040-X. CHOVANOVÁ, E., 1998: Úroveò koordinaèných schopností u detí 7-9 roèných na ZŠ. In: Sborník referátú v oboru Kinantropologie, Olomouc, 1998, s. 52-55. ISBN 80-70678-934-4. KLÁROVÁ, R.,1999: Rozvoj koordinaèných schopností detí mladšiho školského vìku. Habilitaèní práce, Brno, PW Masarykovy Univerzity 1999.

353 Moravec a kol., 1996: Eurofit. telesný rozvoj a pohybová výkonnos školskej po- pulácie na Slovensku. Bratislava, 1996, s. 107. TUREK, M. – CHOVANOVÁ,E., 1998: The dewelopment of the coordination abi- lities of the yonger school age children. In: Efekty kstalcenia i wychowania w kultirze fyzycznej. AWW, Katowice, 1998.

SUMMARY

Physical activity and its adoption – is a part of all kinds human activity and participates on a lmost all types of human learning. The aim of presented work is to verify the influance of new programmes on the dewelopment of the coordination skills of 6-8 year-old children on the les- sons of physical edudation. On the base of the observations we can conclude, that there is need to deve- lope coordination skills in complex, with the help of suitable means. We verified mentioned theoretical cognitions in practice. We implemented the pedagogocal experiment at the Elementary school in Stropkov. 50 pupils aged 6-8 years participated in the experimental and control set.During the pedagog- ical experiment we implemented 3 standardized tests in the same conditions. The research had been realized according the foremost formed programes. On each lesson we inserted 5-6 coordination exercises –duration to 10-15 min. Both sets are on the level of Slovak population. Also Moravec 1996, Turek 1999, Klárová 1999 reached similar results. The sexual differences had not confirmed in our work. We verified the hy- pothesis that with the growing age there will be the need of increasing of the coordination skills level. We can just confirm the impotance of this topic for the wholesome develop- ment and growth of the young generation.

354 POHYBOVÁ VÝKONNOS 6 – 10 ROÈNÝCH DETÍ NAVŠTEVUJÚCICH VIDIECKE ZÁKLADNÉ ŠKOLY V HORNOORAVSKOM REGIÓNE.

Božena Chudá, Jana Štofilová PEDAGOGICKÁ AKULTA UK, BRATISLAVA

Abstrakt Cie¾om predkladaného príspevku je poukáza na dôležitos zaèleòovania telesnej výchovy a športových aktivít nielen do vyuèovacieho, ale i do mimo- vyuèovacieho a výchovného procesu žiakov základných škôl. Neustále preni- kanie audiovizuálnej techniky do života detí znižuje ich záujem o športové èinnosti a má za následok zhoršovanie ich zdravotného stavu a znižovanie imu- nity voèi vonkajším vplyvom. Uvádzaný výskum potvrdzuje hypotézu, že deti vidieckych základných škôl, ktoré majú väèšie možnosti športového vyžitia sú pohybovo zdatnejšie a výkonnejšie ako deti mestských základných škôl. K¾úèové slová: zdravotný stav, telesná výchova, telesná zdatnos, testy motoriky

Mohutný rozvoj vedy a techniky výrazne mení životné a pracovné prostre- die èloveka. Životný štýl, v ktorom absentuje pohyb, sa stal celospoloèenským problémom. Zvýšil sa poèet hodín, ktoré èlovek strávi v sede. Pod¾a štatistických údajov uvedených v Zdravotníckych roèenkách SR z roku l994, l995, l996, ktoré uvádza Chudá /2000/ u detí od 0 do 14 rokov, ktoré boli dispenzarované v detských ambulanciách Slovenska sa najèastejšie vyskytova- li choroby oka a jeho adnexov, choroby dýchacej sústavy, choroby oporno-po- hybovej sústavy. Autor ïalej uvádza, že alarmujúci je výskyt s nárastom psychických a duševných chorôb a porúch správania v tejto vekovej kategórii. Z dielèích výskumov u detí od 6 do 10 rokov na základných školách, ktoré zistila Kusendová /2000/ v Žilinskom kraji sa ako prvé v poradí výskytu obja- vujú choroby dýchacieho aparátu, za nimi nasledujú choroby oporno-pohybo- vého systému a napokon choroby oka a jeho adnexov. Jednou z prioritných úloh, ktoré stoja v priebehu života pred každým èlove- kom je starostlivos o svoje zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia definu- je zdravie ako stav úplného fyzického, psychického a sociálneho komfortu. Zdravie sa teda chápe širšie, nie iba ako absencia chorôb, telesných defektov a oslabení. Štatistické údaje dlhodobo upozoròujú na neuspokojivý zdravotný stav obyvate¾ov Slovenska. Zaraïujeme sa medzi štyri štáty Európy s najkrat- šou priemernou dåžkou života.

355 TELESNÁ VÝCHOVA V SÚÈASNOSTI Telesná výchova je významnou integrálnou súèasou výchovy a vzdeláva- nia žiakov na 1. stupni základných škôl. Jej proces má by špecificky zameraný na pozitívne ovplyvòovanie fyzického a duševného zdravia, telesného a funkè- ného a pohybového vývinu žiakov, na formovanie psychických, intelektuálo- vých, morálnych a ïalších vlastností osobnosti. Každý žiak je neopakovate¾né indivíduum a osobnos so špecifickými te- lesnými a duševnými predpokladmi. Telesná výchova má mu len pomôc, za jeho aktívnej spoluúèasti, optimálne rozvinú potenciál jeho telesných a dušev- ných dispozícií, a to primerane jeho veku, možnostiam a predpokladom. Pritom výchovné úsilie treba zamera na každého žiaka tak, aby v telesnej výchove bol aktívny nie preto, že musí, ale že sám chce. Ak je èlovek zdravý, je schopný pracova, radova sa, športova, oddycho- va. Ak ochorie, stráca svoj životný elán, aktivitu, výkonnos, znižuje sa vní- manie, má porušenú vnútornú rovnováhu. Humanizácia výchovy a vzdelávania na 1. stupni ZŠ priniesla pre oblas telesnej výchovy nové ciele i úlohy. Výkonnostné poòatie nahrádza osobnost- ný prístup k vyuèovaniu, všestranný rozvoj žiaka, pozitívny zážitok z vlastné- ho pohybu, vytváranie priaznivých podmienok pre upevnenie zdravia, pre telesný a pohybový rozvoj a pre úèinnú výchovu mladej generácie.

TELESNÁ ZDATNOS Pohybová a športová èinnos sú základnými prostriedkami zvyšovania te- lesnej zdatnosti, výkonnosti, a teda aj celkového zdravotného stavu. Naopak ostré zníženie podielu pohybovej aktivity jedinca po¾a Rába /l963/, Parina /1965/ je hlavnou príèinou zníženia odolnosti organizmu a tým aj vzniku chorobnosti. Telesnou zdatnosou sa rozumie súhrn telesných, funkèných, pohybových a psychických predpokladov èloveka vykonáva akúko¾vek pohybovú èinnos a optimálne reagova na vplyvy vonkajšieho prostredia /Èelikovský, 1966/. Pohybovou výkonnosou sa chápe schopnos podáva opakovane výkony v urèitej špecializovanej èinnosti. Každá pohybová èinnos pritom kladie urèi- té nároky na úroveò rozvoja kondièných /rýchlos, sila, vytrvalos/ a koordinaè- ných /rýchlos reakcie, frekvencia jednoduchých pohybov, priestorovo-orien- taèná, rovnováhová, kinesteticko-diferenciaèná, rytmická schopnos/ schopností a pohyblivos /Moravec,1996/. Prostriedkami na zisovanie pohybovej výkonnosti urèitej osoby sú štandar- dizované motorické testy. Testom rozumieme skúšku alebo meranie jednotliv- ca s cie¾om urèi jeho pohybový stav. Testy, ktorých obsahom je urèité pohybové zadanie, nazývame pohybové alebo motorické testy.

356 VÝSKUM Cie¾om výskumu bolo zisti úroveò pohybovej výkonnosti u 6-10 roèných žiakov dvoch vidieckych základných škôl /Základná škola v Predmieri, Základná škola v Makove/ a jednej mestskej /Základná škola v Bytèi/, zistené výsledky porovna navzájom a porovna ich s výsledkami úrovne pohybovej výkonnosti pod¾a výskumu Kubišta /1992/. V úvode boli stanovené nasledovné úlohy výskumu: 1. Zisti základné somatické miery 6 - 10 roèných žiakov na základných školách v Bytèi, Predmieri a Makove. 2. Zisti pohybovú výkonnos 6 - 10 roèných žiakov na uvedených základ- ných školách. 3. Namerané výsledky porovna pod¾a veku, pohlavia, školy s výsledkami výskumu Kubišta /1992/. Vo výskumnom súbore boli zahrnuté tri základné školy s celkovým poètom žiakov 292, z toho 127 dievèat a 165 chlapcov vo veku 6 - 10 rokov. Porovná- vaná bola pohybová výkonnos detí v dvoch vidieckych základných školách v Predmieri s poètom žiakov 89, z toho 36 dievèat a 53 chlapcov, v Makove s poètom žiakov 91, z toho 39 dievèat a 52 chlapcov s pohybovou výkonnos- ou v mestskej základnej škole v Bytèi s poètom žiakov 112, z toho 52 dievèat a 60 chlapcov. Ïalej bol súbor porovnávaný so vzorkou pod¾a výskumu Kubišta /1992/. Skúmaná vzorka obsahovala 192 žiakov, z toho 128 dievèat a 64 chlapcov vo veku 6 - 11 rokov. Meranie žiakov sa skladalo z dvoch èastí. V prvej èasti výskumu boli namerané základné údaje o telesnom vývine sle- dovaných detí formou somatometrického vyšetrenia. Zaznamenávaná bola te- lesná hmotnos, telesná výška a stredný obvod hrudníka. Druhú èas tvorilo 5 kritérií na hodnotenie pohybovej výkonnosti, a to beh na 50 metrov, beh cez prekážkovú dráhu, hÍbka predklonu, skok do dia¾ky z miesta,.hod plnou loptou 2kg. Pre výskum boli vybrané také ukazovatele, ktoré sú najvhodnejšie na posú- denie celkovej pohybovej výkonnosti. Výsledky merania somatického vývoja a pohybovej výkonnosti boli podrobené štatistickej analýze, ktorá bola podkla- dom pre stanovenie príslušných záverov. Skúmaná vzorka žiakov dvoch vidiec- kych základných škôl /ZŠ v Predmieri, ZŠ v Makove/ a jednej mestskej základnej školy /ZŠ v Bytèi/ bola pre preh¾adnejšie spracovávanie rozdelená pod¾a na- vštevovaného roèníka, školy a pod¾a pohlavia. Z údajov, ktoré sme získali somatometrickým meraním a meraním jednotli- vých ukazovate¾ov pohybovej výkonnosti sme vypoèítali aritmetický priemer a smerodajnú odchýlku pod¾a Reisenauera, /1965/.

357 Skúmaná vzorka žiakov výskumu bola podrobená štatistickému spracova- niu údajov a dôkladnej analýze v dvoch oblastiach. Prvou oblasou bolo zhodnotenie a porovnanie somatometrických údajov. Zisovala sa telesná hmotnos, telesná výška a stredný obvod hrudníka. Žiaci skúmanej vzorky dosiahli vyššie priemerné hodnoty v sledovaných antropomet- rických ukazovate¾och ako žiaci z výskumu Kubista /1992/. Z toho vyplýva, že v telesnom vývoji detí a mládeže dochádza k sekulárnemu trendu a akcelerácií. Druhú oblas výskumu tvorilo zhodnotenie výsledkov dosiahnutých v jed- notlivých kritériách pohybovej výkonnosti žiakov sledovaného súboru. Porovnávané boli dve vidiecke základné školy a jedna mestská základná škola. Zo štatistickej analýzy vyplýva, že deti vidieckych základných škôl sú nižšie ako deti mestských základných škôl. Majú však väèšiu telesnú hmotnos a väèší stredný obvod hrudníka. Aj tu analýza dosiahnutých výsledkov svedèí v prospech žiakov vidieckych základných škôl. Žiaci sú rýchlejší v behu na 50 metrov. Podobne faktor všeobecnej koordinácie v behu cez prekážkovú dráhu je lepší u žiakov vidieckych základných škôl. Výbušnú silu dolných konèatín sme zisovali skokom do dia¾ky z miesta, aj tu lepšie obstáli deti vidieckych základných škôl. Podobné výsledky dosiahli aj v hode plnou loptou. Zaujíma- vé výsledky boli zaznamenané pri håbke predklonu. V tomto kritériu sú u žia- kov znaèné rozdiely. Chlapci vidieckej základnej školy v Predmieri dosiahli najlepšie výsledky, za nimi sa umiestnili žiaci mestskej základnej školy v Byt- èi. Chlapci vidieckej základnej školy v Makove dosiahli nižšie priemerné hod- noty, dokonca záporné. Dievèatá sú v porovnaní s chlapcami viac kåbovo ohybnejšie. Lepšie výsledky dosiahli dievèatá vidieckych základných škôl. V porovnaní so skúmanou mestskou základnou školou sú žiaci skúmanej vzorky vidieckych škôl pohybovo výkonnejší. Potvrdila sa hypotéza výskumnej práce, v ktorej bol predpoklad rozdielnych výkonov žiakov mestských základ- ných škôl a vidieckych základných škôl. Potvrdená bola aj druhá hypotéza, kde boli predpokladané rozdielne výsledky vo všetkých skúmaných ukazovate¾och, ako antropometrických, tak aj výkonnostných, ktoré skúmal Kubišta /1992/. Pod¾a dosiahnutých výsledkov výskumu boli formulované dielèie návrhy pre pedagogickú prax v telovýchovnom procese detí 1. - 4. roèníka základnej školy. V súvislosti s prienikom informácií v oblasti médií a multimédií aj do vi- dieckych oblastí sa zvyšuje riziko zhoršovania zdravotného stavu detí. Aby sa toto riziko znížilo, odporúèame: • Úèelne využíva 3. vyuèovaciu hodinu telesnej výchovy. Skúsenosti ukazujú na z¾ahèovanie a nedodržiavanie obsahu náplne vyuèovacej hodiny. • V povinných vyuèovacích hodinách telesnej výchovy dodržiava súèas- nú koncepciu telesnej výchovy na 1. stupni základnej školy vo všetkých organizaèných formách.

358 Tab. è.1 Telesné charakteristiky a pohybová výkonnos u detí 1. roèníka. ZŠ Bytèa ZŠ Predmie r ZŠ Makov UKAZOVATE¼ xd sd xch sch xd sd xch sch xd sd xch sch Telesná hmotnos 26,4 4,4 25 3,6 23,4 2,2 23,8 2,7 24,6 1,6 25,6 4,2 Telesná výška 137 6,2 136,6 5,5 123,4 4,9 121,4 4,7 127,4 3,5 128,6 8 Stredný obvod hrudníka 68,3 6 66,6 4,4 59,9 3 62,2 4,6 62,2 2 62,5 3,1 Beh na 50 m. 12,6 0,8 14,3 0,7 10,9 1,1 9,9 1 12,5 0,2 11,7 0,4 Beh cez prekážkovú dráhu 23,7 1,5 18,8 1,8 22,6 1,8 19 3 18,3 1,1 16,8 1,5 Håbk a predklonu 1,7 2,5 0,8 4,2 2,6 5,2 1,7 4,5 -5,8 6,1 -2,7 5,7 Skok do dia¾ky z miesta 92,2 14,7 99,7 12,6 83,1 11,1 92,4 15 108,6 8 113,2 15,8 Hod plnou loptou 182,2 27,8 236,3 30,3 190,8 33,1 240,5 41 202,2 25,3 238,2 53,6

Tab. è.2 Telesné charakteristiky a pohybová výkonnos u detí 2. roèníka. ZŠ Bytèa ZŠ Predmie r ZŠ Makov rok 1992 UKAZOVATE¼ xd sd xch sch xd sd xch sch xd sd xch sch xd sd xch sch Telesná hmotnos 30,1 2,7 26,5 3,3 27,2 4,2 27,5 2,9 26 4,7 27,5 5 22 7,6 25,5 5 Telesná výška 134,2 4,7 131,7 5,6 128 5,3 128,2 4,2 129,9 4,8 130,7 4,6 124,5 8,3 125 9 Stredný obvod hrudníka 65,8 5,2 61,4 3,3 64,5 4 66,2 3,5 61,4 3,4 63,3 4,8 Beh na 50 m. 12,3 0,7 11,4 0,7 13,2 0,6 12,4 0,7 13 0,7 11,9 0,8 Beh cez prekážkovú dráhu 20,5 2,6 17,7 2,2 18,2 1,1 16,9 2 24,5 1,4 20,4 4 19,8 5,3 19,4 1,3 Håbk a predklonu 304 3,1 2,7 3,7 5,3 4,4 3,1 6,1 2,1 4,6 -1,3 5,7 6 5,8 1 5,1 Skok do dia¾ky z miesta 131,5 12,3 138,5 21,4 135,7 11,3 142 9,1 105,7 13 113,8 16,3 134,5 14,9 163,5 49,8 Hod plnou loptou 240 52 265,4 47 257,4 45,3 323,5 37,6 206,4 40,1 251,1 59,1 227,5 68 272,5 33,2

Tab. è.3 Telesné charakteristiky a pohybová výkonnos u detí 3. roèníka. ZŠ Bytèa ZŠ Predmier ZŠ Makov rok 1992 UKAZOVATE¼ xd sd xch sch xd sd xch sch xd sd xch sch xd sd xch sch Telesná hmotnos 29 4,9 30,1 5,7 29,6 3,9 30,1 4,6 36,5 5,7 33,5 5,1 26 7,3 26 17,2 Telesná výšk a 134,1 4,9 134,5 6 131,6 7 134,3 4,8 137 5 136,5 6,1 132,2 6,6 132,5 20 Stredný obvod hrudník a 64,7 5,2 66,9 4,9 64,9 3 65,8 4,5 70,1 6,3 66,8 4,2 Beh na 50 m. 11,3 0,8 11 0,8 10,3 0,6 9,7 0,7 10,6 0,6 10,7 1,1 Beh cez prek ážk ovú dráhu 20,5 2,8 17,7 1,9 18,3 3 16 1,8 18,8 2,1 16,9 2 22,3 7,1 19,4 4,8 Håbka predklonu -1,1 4,8 1,1 5,5 -1,4 7 0,8 6,1 1,3 6,3 -3,4 7,7 2 3,8 0 0 Sk ok do dia¾k y z miesta 120,6 15,4 123,4 13 131,6 15,9 146,2 14 163 15,2 160,7 13,7 178 38,3 168,5 203 Hod plnou loptou 258,5 53,4 313,6 55,2 318,6 49,1 379,2 40,3 265 54,5 317,8 53,4 178,5 141 348,5 66

Tab. è.4 Telesné charakteristiky a pohybová výkonnos u detí 4. roèníka. ZŠ Bytèa ZŠ Predmier ZŠ Makov rok 1992 UKAZOVATE¼ xd sd xch sch xd sd xch sch xd sd xch sch xd sd xch sch Telesná hmotnos 31,2 4,8 34,2 8,8 34,6 5,7 35,8 6,1 33,5 5 37,3 6,5 30 4,5 26 4,5 Telesná výšk a 136,7 5,2 140,4 6,8 143,2 9,2 144,7 6,5 141,8 5 141,3 3,8 137 3,2 129 6 Stredný obvod hrudník a 65,1 4,2 68,1 7,7 67,2 5,7 69 5 64,1 3,9 70,3 5,3 Beh na 50 m. 11,1 1 10,9 1 10 0,9 9,5 0,6 9,1 0,6 9,2 0,9 Beh cez prek ážk ovú dráhu 18,7 2,5 18,2 1,8 19,4 2,4 16,7 1,9 16,9 1,4 15,8 2,3 19,3 4,9 18,7 4,9 Håbka predklonu 0,9 7,1 -3,4 7,4 2,5 7,4 1,7 4,7 2,3 5,1 -0,8 3,9 4 5,2 7 8,2 Sk ok do dia¾k y z miesta 120,2 17,1 130,6 13 136,4 19,2 144,5 16,7 142,6 12,6 143,2 14,3 129 14,2 130 21,8

Vysvetlivky: xd – priemerná hodnota u dievèat sd – smerodajná odchý¾ka u dievèat xch – priemerná hodnota u chlapcov sch – smerodajná odchý¾ka u chlapcov

359 • Motivova žiakov a vies ich k vo¾be a prihláseniu sa do nepovinného predmetu telesnej výchovy na vidieckej základnej škole. • Vo vhodnej miere využíva na vidieckych základných školách sezónne èinnosti, najmä sánkovanie, lyžovanie a korèu¾ovanie. • Zamera sa na vytváranie vzahu detí k telesnej výchove, zavádza akti- vity so zdôraznením funkcie prežívania pohybu, aby uspokojenie z po- hybu prežívali aj pohybovo menej zdatní žiaci. • Venova dostatoènú pozornos na cie¾avedomé funkèné a pohybové zdokona¾ovanie detí, a tak prispieva k upevòovaniu ich zdravia, k zvy- šovaniu ich telesnej zdatnosti.

ZÁVER Otázky zdravia, zdravého a harmonického vývoja mládeže sú v súèasnosti v centre pozornosti celej našej spoloènosti. Po viacerých rokoch tvorivej práce sa v roku 1996 vytvorili predpoklady na ustanovenie novej skupiny “Vedy o športe”, ktorej definícia znie: “Šport zahàòa všetky formy pohybovej aktivity, ktorých cie¾om je prostredníctvom èinnosti preukáza alebo zvýši telesnú zdat- nos a duševnú pohodu ¾udí, upravova sociálne väzby alebo dosiahnu výkon v súažiach.” K zmenám telesnej zdatnosti môže dôjs nielen v pozitívnom zmysle, k zvy- šovaniu, ale aj v negatívnom, teda k poklesu úrovne telesnej zdatnosti. Ak majú telovýchovné záujmy skutoène aktivizova deti, a tým zlepši ich zdravotný stav a úroveò telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti, treba už na hodinách povinnej telesnej výchovy zabezpeèi taký rozvoj pohybových schop- ností a zruèností, ktorý by im umožnil vo vo¾nom èase zapoji sa do športo- vých a pohybových aktivít vo svojich rovesníckych skupinách.

POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Bartošík, J. – Chudá, B.: Základy zdravotnej telesnej výchovy, Rektorát UK Bratislava, 1997 2. Chudá, B.: Telesná zdatnos mentálne retardovaných žiakov osobitných škôl internátnych v Trnave a Trenèíne. Kandidátska dizertaèná práca, PdW UK Bra- tislava 1987 3. Chudá, B. – Štofilová, J.: Stimulácia zdravotného stavu detí korekènými cvièe- niami. In: Zborník III. Medzinárodnej vedeckej konferencie Pohyb a zdravie v hodnotovom systéme ¾udí na zaèiatku nového tisícroèia, KTVŠ PW UKW Nit- ra 2000 4. Kubišta, P.: Nárast telesnej zdatnosti 6-10 roèných žiakov základnej školy. Dip- lomová práca. PdW UK Bratislava 1992 5. Kusendová, G.: Výskyt zdravotných oslabení detí základných škôl Žilinského kraja. Diplomová práca. PdW UK Bratislava, 2000

360 6. Èelikovský, S.: Telesná zdatnos a výkonnos. SPN Praha, 1966 7. Moravec, R. – Kampmiler, T. – Sedláèek, J.: Eurofit Telesný rozvoj a pohybová výkonnos školskej populácie na Slovensku. Slovenská vedecká spoloènos pre telesnú výchovu a šport. Bratislava, 1996 8. Reisnauer, R.: Metódy matematické statistiky. SNTL Praha, 1965

SUMMARY

There are many health questions in the centre of our attention in the present. The development of audio-visual equipment’s evoke degrease of the pupils’ interests in sport. It brings many illnesses and doesn’t make pupils immure from external influences. Children, who attend schools in countryside, have got a lot of possibilities of doing sport in their free time. Their efficiency, health, power and mobility are on the higher level in comparison with children, who attend school in towns. The aim of our article is to show these differences and explain how important is physical education in schools and also doing sport outside the school.

361 NÁZORY ŠTUDENTOV TELESNEJ VÝCHOVY ZÁVEREÈNÝCH ROÈNÍKOV NA VZDELANIE ZÍSKANÉ NA KTVŠ HV UMB V BANSKEJ BYSTRICI

¼udmila Janèoková – Ivan Èillík KATEDRA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU AKULTY HUMANITNÝCH VIED UNIVERZITY MATEJA BELA BANSKÁ BYSTRICA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Abstrakt Príspevok prezentuje názory študentov telesnej výchovy na obsah a kvalitu vzdelávania na KTVŠ WHV UMB v Banskej Bystrici. Súbor tvorilo spolu 38 študentov telesnej výchovy, z toho 20 bolo študentov 5. roèníka štúdia telesnej výchovy s druhým predmetom a 18 študentov 4. roèníka, ktorí študovali teles- nú výchovu s trénerskou špecializáciou. Postoje boli zisované anonymnou anketou v akademickom roku 2002/03. Študenti vyjadrovali názory na nieko¾- ko oblastí: všeobecný poh¾ad na získané vzdelanie, názory na študijný program, požiadavky na absolventa telesnej výchovy, potreba ïalšieho vzdelávania a iné. Študenti považujú vzdelanie získané na KTVŠ za prevažne dostaèujúce, avšak ich názory sú kritické a môžu by zaujímavé z poh¾adu tvorby a úpravy uèeb- ných plánov štúdia telesnej výchovy.

PROBLÉM V súèasnosti sa presadzuje humanistická orientácia uèite¾ského vzdeláva- nia, v ktorom je hlavným cie¾om chápanie osobnostného vývoja žiaka, spôso- bilos meni vlastný prístup k nemu a uplatòova jeho potreby v procese vyuèovania. Dôležitá je preto tvorba vzdelávacích programov, v ktorých študenti získajú také zruènosti v práci so žiakmi, ktoré by viedli k zvýšeniu efektivity práce uèite¾ov. Potrebu hlbšej diskusie v príprave študijných programov teles- nej výchovy konštatujú viacerí autori, napr. Tilinger a Šmídová (2000), Junger a Zusková (2001), Sedláèek (2001), Labudová (2002) a ïalší. Prínosom v tomto procese sú aj práce, ktoré sa zaoberajú názormi študentov a absolventov štúdia telesnej výchovy ako aj ich uplatnením v praxi, napr. Zímová (1997), Šimonek (2002) a iní.

CIE¼ Cie¾om je zisti názory študentov telesnej výchovy posledných roèníkov na obsah a kvalitu vzdelania získaného na Katedre telesnej výchovy a športu Wa- kulty humanitných vied v Banskej Bystrici.

362 METODIKA Súbor tvorilo spolu 38 študentov telesnej výchovy: študentov 5. roèníka štú- dia telesnej výchovy s druhým predmetom bolo 20 (súbor Tv) a 18 bolo štu- dentov 4. roèníka, ktorí študovali telesnú výchovu s trénerskou špecializáciou (súbor Tvj). Ich postoje boli zisované anonymnou anketou v decembri 2002, t. j. približne pol roka pred ukonèením štúdia. Anonymnú anketu vyplnilo pri- bližne 90 % študentov telesnej výchovy posledného roèníka v akademickom roku 2002/03.

VÝSLEDKY A DISKUSIA Študenti hodnotia vzdelanie získané poèas štúdia telesnej výchovy najèas- tejšie ako prevažne dostaèujúce – 50 % v súbore Tv a 61 % v súbore Tvj (tab. 1). Dostaèujúce hodnotenie, teda priemerné, uviedlo 45 % v súbore Tv a 33 % v súbore Tvj. Jeden študent je úplne spokojný so získaným vzdelaním a jeden študent jednopredmetového štúdia má výraznejšie výhrady k získanému vzde- laniu. Názory na vzdelanie získané na KTVŠ sú u študentov oboch súborov ve¾mi podobné.

Tab. 1 Hodnotenie vzdelania získaného na KTVŠ pre budúce zamestnanie v oblasti telesnej výchovy a športu Tv (%) Tvj (%) Úplne dostaèujúce 5 0 Prevažne dostaèujúce 50 61 Dostaèujúce 45 33 Prevažne nedostaèujúce 0 6 Úplne nedostaèujúce 0 0

Potreba celoživotného vzdelávania je súèasou všetkých študijných progra- mov. Študenti oboch súborov si to uvedomujú, ale ich názory sú predovšetkým v oblasti zruèností ve¾mi rozdielne (tab. 2). Nutnos ïalšieho zdokona¾ovania vidia študenti predovšetkým v oblasti cudzích jazykov - približne 90 % oboch súborov. V súbore študentov jednopredmetového štúdia až polovica oèakáva nutnos ïalšieho vzdelávania sa v oblasti biologicko – lekárskych vied. Naopak ani jeden študent oboch súborov necíti potrebu vzdelávania po ukonèení vyso- kej školy v oblasti spoloèenských vied a zo súboru Tvj v oblasti právnych pred- pisov. V oblasti zruèností v súbore Tv najviac požadujú ïalšie vzdelanie v oblasti pedagogicko – psychologických zruèností a v oblasti manažérskych zruèností (tab. 2). V súbore študentov Tvj najviac oèakávajú nutnos ïalšieho vzdelania v oblasti manažérskych zruèností. Súvisí to pravdepodobne s ich ïalšou profe-

363 sionálnou orientáciou. Najlepšie sa cítia by študenti pripravení v oblasti mo- torických zruèností, lebo len po jednom v každom súbore uviedlo nutnos ich ïalšieho zdokona¾ovania.

Tab. 2 V ktorých oblastiach oèakávajú študenti nutnos ïalšieho vzdelávanie

Oblas vedomostí (každý mohol uvies Oblas zruèností (každý mohol uvies jednu oblas) najviac dve oblasti) Tv (%) Tvj (%) Tv (%) Tvj (%) Cudzie jazyky 90 89 Motorické 5 6 Ekonomika 25 22 Pedagogicko – 50 22 psychologické Právne predpisy 25 0 Manažérske 45 72 Teória športu, 25 17 Iné 0 0 športového tréningu Biologicko – 25 50 lekárske vedy Spoloèenské vedy 0 0 Iné 10 22

V kombinaènom štúdiu (súbor Tv) aj v trénerskom štúdiu (súbor Tvj) pre- važuje pozitívne hodnotenie absolvovaného programu štúdia (tab. 3). Študenti oboch súborov väèšinou odporúèajú drobné úpravy, celkove 6 študentov odpo- rúèa podstatné úpravy a len jeden študent považuje program za dokonalý.

Tab. 3 Hodnotenie absolvovaného programu štúdia

Tv (%) Tvj (%) Úplne dokonalý 5 0 Vyžadujúci drobné úpravy 80 83 Vyžadujúci podstatné úpravy 15 17 Úplne nevhodný 0 0

Všetci študenti odporúèajú úpravy v programe štúdia. Ani jeden z nich ne- odporúèa redukciu rozsahu vyuèovacích hodín v niektorej z oblastí. Absencia cudzieho jazyka medzi povinnými alebo volite¾nými predmetmi na WHV sa prejavila tým, že 100 % študentov súboru Tv a 89 % študentov súboru Tvj od- porúèajú zvýši hodinovú dotáciu cudzích jazykov. Ïalej by chceli zvýšenie poètu hodín praktických predmetov – 20 % študentov Tv a 33 % študentov Tvj. 15 % študentov Tv odporúèa zvýši dotáciu hodín pedagogickej praxe a praktických volite¾ných predmetov. Z h¾adiska potrieb pracovníka v oblasti telesnej výchovy a športu je pora- die najdôležitejších predmetov poèas štúdia telesnej výchovy v oboch súboroch podobné (všetci študenti mohli uvies tri predmety z celého uèebného plánu). V súbore študentov Tv je poradie najdôležitejších predmetov nasledovné: ana-

364 tómia - 30 %, fyziológia – 30 %, psychológia športu – 20 %, zvolený šport – 20 %. V súbore Tvj je poradie: anatómia – 39 %, fyziológia – 33 %, špecializá- cia, didaktika telesnej výchovy, teória športu a regenerácia po 22 %. Študenti jednoznaène považujú teoretické predmety za dôležitejšie a zvl᚝ predmety z oblasti biologicko – lekárskych vied. Študenti oboch súborov majú takmer rovnaký názor aj na to, poznatky z ktorých predmetov sú najmenej využite¾né po absolvovaní štúdia ( každý mohol uvies tri predmety). Pod¾a študentov súboru Tv sú najmenej využite¾- né poznatky z estetiky – 60 %, sociológie a filozofie – po 30 % a manažmentu – 20 %. Všetky predmety sú povinne volite¾né. Pod¾a študentov jednopredme- tového štúdia (súbor Tvj) sú pre nich najmenej využite¾né poznatky z estetiky a filozofie– 39 %, sociológie – 28 % a rekreaèného športu – 22 %. Okrem po- sledného predmetu sú to povinne volite¾né predmety. Uvedené zistenie je po- trebné prehodnoti z h¾adiska obsahu predmetov, spôsobu vyuèovania a za- radenia do študijného programu. K problémom telovýchovného vzdelania sa študenti vyjadrili pod¾a oèaká- vania. Oba súbory zo všeobecných problémov za najzávažnejšie považujú zlé ekonomické podmienky, rozdiel medzi realitou a podmienkami na KTVŠ a nízke spoloèenské ohodnotenie (tab. 4). Názory študentov na špecifické problémy sa mierne rozchádzajú. Študenti Tv za najzávažnejšie považujú malý dôraz na výkonnostné limity, málo voli- te¾ných predmetov a podceòovanie praktických predmetov (tab. 4). Študenti Tvj za najzávažnejšie považujú podceòovanie praktických predmetov, málo volite¾- ných predmetov a podceòovanie teoretických predmetov. Všeobecné požiadavky na absolventa štúdia telesnej výchovy sme rozdelili na oblas charakteru vzdelávania a oblas osobnosti telovýchovného pedagóga (tab. 5). Väèšina študentov Tv (65 %) u absolventov zdôrazòuje pedagogicko – psychologické vzdelanie typu „uèite¾ – odborník“ . Názory študentov Tvj nie sú také jednoznaèné – uprednostòujú praktické zvládnutie väèšiny športov typu „majster športu“ –39 %, pedagogicko – psychologické vzdelanie – 33 % a všeobecné vzdelanie – 28 %. Z h¾adiska osobnosti telovýchovného pedagóga sú názory oboch súborov takmer zhodné. Študenti pokladajú za najdôležitejší záujem o telesnú výchovu a šport – 50 % študentov Tv a 44 % študentov Tvj a vzah k deom – 25 % štu- dentov Tv a 28 % študentov Tvj .

365 Tab. 4 Hlavné problémy telovýchovného vzdelania

Všeobecné problémy (max. 3) Špecifické problémy (max. 3) Tv (%) Tvj Tv (%) Tvj (%) (%) Zlé ekonomické problémy 100 83 Málo volite¾ných 30 39 predmetov Rozdiel medzi realitou 90 67 Ve¾ká zameranos na 5 22 a podmienkami na KTVŠ výkonnos Nízke spoloèenské 80 56 Preceòovanie praktických 0 17 ohodnotenie predmetov Rozpor medzi štúdiom 80 17 Podceòovanie praktických 30 44 a praxou predmetov Nepoužite¾nos 5 28 Príliš ve¾ volite¾ných 10 0 teoretických poznatkov predmetov v praxi Malá možnos uplatnenia 5 11 Preceòovanie teoretických 15 11 sa v praxi predmetov Iné 5 0 Podceòovanie 10 39 teoretických predmetov Malý dôraz na 45 17 výkonnostné limity Iné 5 0

Tab. 5 Aký by mal by absolvent štúdia telesnej výchovy

Oblas charakteru Oblas osobnosti pedagóga Tv (%) Tvj (%) Tv (%) Tvj (%) Vzdelanie typu 15 28 Vzah k deom, vedie 25 28 „absolvent univerzity“ uèi Pedagogicko – 65 33 Organizaèné 15 17 psychologické schopnosti vzdelanie typu „uèite¾ – odborník“ Špecializované 10 0 Schopnos 0 0 vzdelania „telocvikár – samostatného myslenia remeselník“ Manažérske vzdelanie 5 0 Chu pracova 5 6 „riadite¾ telovýchovy“ v odbore Praktické zvládnutie 5 39 Záujem o rozvoj 50 44 väèšiny športov telesnej výchovy „majster športu“ a športu Návyky k ïalšiemu 0 0 vzdelávaniu Zodpovednos k práci 5 6

366 ZÁVER Anketou sme zistili názory študentov, ktoré sú ovplyvnené rôznymi objek- tívnymi a subjektívnymi èinite¾mi. Zo získaných výsledkov vyplývajú nasledov- né závery: 1. Študenti pokladajú vzdelanie získané na KTVŠ WHV UMB za prevažne dostaèujúce a dostaèujúce. Napriek tomu si uvedomujú potrebu ïalšieho vzde- lávania, predovšetkým v cudzích jazykoch a študenti Tvj aj v biologicko – le- kárskych vedách. V oblasti zruèností vidia študenti Tvj potrebu získavania predovšetkým manažérskych zruèností a študenti Tv pedagogicko – psycholo- gických a manažérskych zruèností. 2. Študenti považujú študijný program za dobrý, prevažne vyžadujúci drob- né úpravy. Odporúèajú ho doplni predovšetkým o cudzie jazyky ale aj prak- tické predmety. 3. Z h¾adiska potrieb absolventa za najdôležitejšie predmety pokladajú ana- tómiu a fyziológiu. 4. Za najmenej využite¾né poznatky považujú vedomosti z povinne volite¾- ných premetov: estetika športu, filozofia športu a sociológia športu. 5. Pod¾a študentov sú hlavné všeobecné problémy telovýchovného vzdela- nia: zlé ekonomické podmienky, rozdiel medzi realitou a podmienkami na KTVŠ a nízke spoloèenské ohodnotenie. Najvážnejšie špecifické problémy sú: podce- òovanie praktických predmetov, málo volite¾ných predmetov a malý dôraz na výkonnostné limity. 6. Študenti Tv uprednostòujú pedagogicko – psychologické vzdelanie a študenti Tvj zdôrazòujú zvládnutie väèšiny športov. Z h¾adiska osobnosti sú názory súborov v podstate zhodné, keï za najdôležitejší považujú záujem o rozvoj telesnej výchovy a športu a vzah k deom, vedie uèi.

LITERATÚRA JUNGER, J. a ZUSKOVÁ, K. 2001. Význam a miesto telesnej výchovy v kredo- tovom štúdiu uèite¾stva všeobecno-vzdelávacích predmetov. In: Perspektívy školskej telesnej výchovy a športu pre všetkých v SR. Bratislava : SVSTVŠ, 2001, s. 82 – 85. LABUDOVÁ, J. 2002. Príprava študentov telesnej výchovy na riadenie integrova- ného telovýchovného procesu. In: Acta Hacultatis Educationis Physicae Univer- sitattis Comenianae. Publicatio XLIII. Bratislava : UK, 2002, s. 19 – 33. SEDLÁÈEK, J. 2001. K niektorým otázkam postgraduálnej prípravy na WTVŠ UK. In: Perspektívy školskej telesnej výchovy a športu pre všetkých v SR. Bratislava : SVSTVŠ, 2001, s. 141 – 145. ŠIMONEK, J. 2002. Pôsobenie absolventov KTVŠ PW UKW Nitra v praxi. In: 50. Výroèie organizovaného vyuèovania telesnej výchovy na vysokých školách. Nit- ra : Agroinštitút, 2002, s. 30 – 34.

367 TILINGER, P. a ŠMÍDOVÁ, M. 2000. Profesí aktivita absolventù WTVS UK 2 – 5 let po promoci. In: Studia kinantropologica, 1, 2000 (2), s. 183 – 186. ZÍMOVÁ, L. 1997. Uplatòování absolventù PW UJEP v praxi. Pedagog, XLVII, 1997, è. 3, s. 269 – 276.

SUMMARY

The article presents veiw of the sttudents physical education capacity and quality the educationat the Department of Physical Education and Sport, Facul- ty of Humanities, Matej Bel University in Banská Bystrica. The research gruop consists the studentts 5. class physical education with second topic and students 4. class, physical education with trainers specialisation. The attitude find out with anonymous anket in academic year 2002/03. The students express views at the some topics: general view of the education, view at the program of study, claim at the graduate of physical education, need following education, idea about next work and andere. The students consider education at the Department pfysical education and sport sufficient, but thesse views are critical and can there are interesting from view creation and arrangement program of study physical edu- cation. Key words: Students of physical education and sport. View. Education.

368 AKO PRIVIES ŠTUDENTOV K PRAVIDELNÉMU ŠPORTOVANIU. SKÚSENOSTI A POZNATKY Z PRAXE ÚSTAVU TELESNEJ VÝCHOVY ŽILINSKEJ UNIVERZITY

Róbert Janikovský, ¼udmila Malachová ÚSTAV TELESNEJ VÝCHOVY, ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE, SLOVENSKO

Rezume Autori sa v príspevku zaoberajú problematikou zabezpeèovania podmienok pre športové aktivity študentov, riešením otázky informovanosti študentov, ako aj rozširovaním športových možností zaèleòovaním netradièných športov do vysokoškolskej telesnej výchovy na Žilinskej univerzite. Telesná kultúra ako spoloèenský jav je neodmyslite¾nou súèasou kultúry obèanov. Keïže vysokoškolská mládež musí by všestranne kultúrne vyspelá, je nevyhnutnosou, aby okrem zvládnutia študijným programom príslušného odboru predpísaných študijných povinností vnímala potrebu pestovania teles- ného a duševného zdravia. Telesná kultúra ako organizovaná i neorganizovaná, individuálna, skupinová, spolková a iná èinnos, súvisiaca s telovýchovnou, športovou, turistickou a pohybovo-rekreaènou aktivitou sa musí skvalitòova predovšetkým na vysokých školách. Význam zdravého životného štýlu a súèasne aj zodpovednos jedinca za svoje zdravie nadobúda na význame. Rovnováha základných potrieb, za ktoré považujeme pohybovú èinnos, stravovací režim a duševnú rovnováhu sú základnou požiadavkou pocitu aktív- neho zdravia (Cooper,1990). A o aktívne zdravie sa musí každý stara sám. Najèastejšie narušenie rovnováhy nastáva vo vzahu pohybová aktivita (úby- tok) a duševné napätie (nárast), èo možno pozorova aj u znaènej èasti vysoko- školskej populácie. Každý èlovek, èi si to uvedomuje alebo nie, má svoj pohybový režim (Ho- daò,1988, Teplý,1988). U väèšiny ¾udí (študentov VŠ nevynímajúc) ide o záležitos vytvárajúcu sa živelným spôsobom na základe konkrétnej situácie, plnenia konkrétnych úloh a povinností. Keïže Žilinská univerzita je jednou z mála vysokých škôl na Slovensku, kde je TV postavená výluène do polohy nepovinného predmetu, je pre existenciu ÚTV nevyhnutné vies študentov k pravidelnej športovej aktivite a vplýva na ich vedomie v zmysle upevòovania zdravého životného štýlu. Vytváraním širo- kej palety športových výberoviek, vrátane nových atraktívnych športov v kvalitných podmienkach, študentom ponúkame zaujímavé možnosti využitia ich vo¾ného èasu nielen poèas semestra, ale aj mimo neho. Aké sú naše skúse- nosti riešenia danej problematiky?

369 1. Prelomenie informaènej bariéry, zlepšenie informovanosti študentov. Jedným zo základných problémov, ktorý sa ÚTV snaží rieši, je otázka in- formovanosti študentov. Kritickou sa javí skupina študentov prvých roèníkov, ktorí v záplave vstupných informácií prehliadajú športové možnosti, ktoré im ÚTV ponúka. Pracovníci ÚTV ŽU preto vypracovali Program telesnej výcho- vy, ktorý obdrží pri zápise každý prvák, prijatý na Žilinskú univerzitu. Obsahu- je návod, ako sa zapísa na TV, ponuku športov, z ktorých si môže vybra, športoviská, kde výuèba prebieha, ako aj každoroèný Kalendár športových podujatí. Predpokladáme, že k riešeniu otázky informovanosti študentov všetkých roèníkov prispieva aj preh¾adná videokazeta, resp. CD nosiè, kde si každý štu- dent môže pozrie spôsob výuèby na jednotlivých športoviskách, ako aj zaují- mavý materiál z priebehu zimných a letných telovýchovných sústredení. Videokazetu púšame predovšetkým v obidvoch posilòovniach, pretože práve tu sa nám sústreïuje najviac študentov. O èinnosti ÚTV sú študenti a zamestnanci ŽU pravidelne informovaní v celoškolskom periodiku, ako aj v študentskom èasopise. Aktuálne športové dianie na ŽU dokumentuje aj intranet Žilinskej univerzity. Pripravuje sa aj spus- tenie vnútorného televízneho okruhu ŽU, ktorý chceme taktiež využi na pro- pagáciu TV a športu.

2. Variabilita športových možností, rozširovanie športových ponúk. Bohatá ponuka športov sa javí ako významný motivaèný faktor pri rozho- dovaní sa študenta pre zaradenie si predmetu TV do svojho študijného progra- mu. Výber športových aktivít, ktoré ÚTV ŽU ponúka predstavuje skutoène širokú škálu 24 možností. Ve¾kej ob¾ube sa tešia netradièné športové disciplí- ny, ktorých výuèbu dokázal ÚTV ŽU priestorovo, materiálne a personálne za- bezpeèi na ve¾mi dobrej úrovni. Máme na mysli nasledovné športové aktivity: bouldering, aikidó, thajský box, squash, ricochet a florbal. O klasické úpolové športy ako džudo, èi karate v súèastnosti študenti nemajú záujem. Atraktívnej- šími sa stali aikidó, jedno z najmladších japonských bojových umení a thajský box, na výuèbu ktorého boli v uplynulom roku dobudované nové priestory. Skvalitnili sa aj podmienky pre športové lezenie ve¾mi krátkych a ažkých ciest - bouldering. Stena vybudovaná na pôde Žilinskej univerzity je najväèšou a najlepšou boulderingovou stenou na Slovensku. Nemožno sa teda èudova, že práve tieto nové športové disciplíny získavajú na svoju stranu stále nových záujemcov z radov našich študentov, a tým postupne rozširujú program vyso- koškolskej TV a Š na Žilinskej univerzite.

3. Zmeny v didaktických postupoch. Inovácia didaktických postupov, ktoré vnášajú do vyuèovacích hodín nové

370 prvky a pozitíva, sa stala nevyhnutnou. Klasický obsah uèiva sa snažíme oži- vova netradiènými športovými hrami a aktivitami, ktoré študenti vnímajú ako atraktívne. Za neoddelite¾nú súèas edukatívneho telovýchovného procesu po- važujeme súaženie ako najcharakteristickejšiu stránku športu (športové hry), a v neposlednom rade v procese uplatòujeme individuálny prístup (plávanie, squash, ricochet, posilòovanie).

4. Podmienky pre športovanie vo vo¾nom èase. Môžeme konštatova, že na ŽU stúpa záujem študentov o pravidelné špor- tovanie (2-3 krát týždenne), a tiež, že je záujem o masovejšie využívanie špor- tových objektov aj poèas skúškového obdobia, èi hlavných prázdnin. Snažíme sa na túto potešite¾nú skutoènos reagova èo najbohatšou ponukou vo¾noèa- sových športových aktivít. Najväèší záujem majú študenti o posilòovanie, ae- robik, squash, ricochet a športové hry. V skúškovom období sú otváracie hodiny v oboch posilòovniach od 10,00 do 12,00 a popoludní od 16,00do 20,00 hod. Aerobik cvièíme v mimovyuèovacom období v utorok, stredu a vo štvrtok. Nami ponúkané možnosti na športovanie vo svojom vo¾nom èase poèas skúškového obdobia využíva týždenne takmer 800 študentov. Hoci je to èíslo orientaèné, teší nás, že èoraz viac študentov nachádza v pravidelnom športovaní zmysel, èo má nepochybne kladný vplyv na ich správny životný štýl. Svoju úlohu tu zohráva- jú kvalifikovaní uèitelia, kvalitne vybavené športoviská, ktoré majú študenti k dispozícii, a tiež schopnos ÚTV zabezpeèi chod týchto športovísk. Súèas- ou športového komplexu na Hlinách V. je aj rehabilitaèná èas, ktorá pozostá- va zo solária, hydromasážnej vane a sauny, s možnosou využitia aj masérskych služieb. Nami ponúkané možnosti na regeneráciu síl okrem našich študentov využívajú aj zamestnanci U. Ïalšou oblasou, ktorú sa ÚTV snaží študentom zatraktívni sú zimné a letné telovýchovné sústredenia. O lyžiarske kurzy majú naši študenti stále ve¾ký zá- ujem. Každoroène ich ÚTV ŽU zorganizuje 10 turnusov, najviac zo všetkých VŠ na Slovensku. Je to odzrkadlením práce uèite¾ov ÚTV, ale aj dobrých pod- mienok, ktoré poskytuje stredisko v Zuberci našim študentom. Roène ich uby- tuje viac ako 400. V tomto roku ÚTV ŽU už po piaty krát uskutoènil kurz cvièite¾ov lyžova- nia 3. triedy. Asi dve desiatky študentov roène využijú príležitos, ktorú iná VŠ na Slovensku svojim študentom neponúka. Po získaní licencie môžu pôsobi v rôznych lyžiarských školách po celej republike. Z letných telovýchovných aktivít majú naši študenti záujem o splavy rieky Hron a o plavecko-kondièné zájazdy do prímorských letovísk, ktoré ÚTV or- ganizuje aj pre zamestnancov ŽU a ich rodinných príslušníkov. V posledných rokoch naši študenti nejavia záujem o LTS zamerané na turistiku, ani o sústredenia, ktorých hlavnou náplòou je výuèba základov windsurfingu.

371 V auguste minulého roka uèitelia ÚTV preto skúmali možnosti pre rafting a cyklistiku v Taliansku a Slovinsku. V prípade záujmu našich študentov sa tieto akcie zaradia do zoznamu LTS už v tomto roku. Organizovanie športových súaží a majstrovstiev ŽU v rôznych športových odvetviach spadá tiež do oblasti športovania študentov v ich vo¾nom èase. Ak- cie sú zahrnuté do Kalendára športových súaží a roène sa ich zúèastní vyše 450 študentov. Podrobne systém športových akcií na ŽU rozpracujeme v samostat- nom príspevku.

ZÁVER Práca katedier TV na VŠ v minulosti bola zameraná hlavne na zabezpeèo- vanie výuèby TV ako predmetu, ktorý mal svoje pevné miesto v rozvrhoch a študijných programoch všetkých fakúlt. Porevoluèné èasy priniesli do tohto procesu mnohé zmeny. Aktivity, ktoré sme v tomto príspevku spomenuli patria medzi nové trendy, ktoré si vyžiadala táto doba. Odzrkad¾ujú naše nemalé úsi- lie zabezpeèi zodpovedajúce množstvo pohybovej aktivity pre každého študen- ta, a tým vytvori kompenzaèný a relaxaèný protipól jednostranného zaaženia štúdia teoretických predmetov.

LITERATÚRA Cooper, K. H.: Aerobický program pre aktívne zdravie. Bratislava, Šport, 1990 Hodaò, B.: Kritériá optimalizace pohybového režimu dospìlých. In: Zborník Teo- retické základy pohybových režimù a jejich praktická realizace. Praha, Sport- propag, Korèek, V.: Telesná výchova , šport, výskum na prelome tisícroèia. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava, STU 2001, s. 9-18. Teplý, Z. a kol.: Teoretické základy tvorby pohybových režimù a jejich praktická aplikace. Praha, Sportpropag.

WIE KANN MAN DIE STUDENTEN ZUM REGELMÄSSIGEN SPORT ÜHREN. DIE PRAXERAHRUNGEN UND PRAXERKENNTNISSE DES KÖRPER- KULTURINSTITUTS AN ŽILINAER UNIVERSITÄT

Zusammenfassung

Die Autoren befassen sich in der Studie mit der Problematik über die Sicherung der Bedingungen für die Sportaktivität der Studenten, über die In- formatik der Studenten, über die Verbreitung der Sportmöglichkeiten und über die Eingliederung der untraditionellen Sporten in die Hochschulkörpereziehung an der Žilinaer Universität.

372 SLEDOVANIE PLAVECKEJ SPÔSOBILOSTI 12 MIN. PLAVECKÝM TESTOM

¼ubomír Kaleèík AKULTA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU UNIVERZITA KOMENSKÉHO, BRATISLAVA SLOVENSKO

ÚVOD Wakulta telesnej výchovy a športu ako jedna z fakúlt Univerzity Komenské zaèala v školskom roku 2000/2001 realizova nový kreditový systém štúdia. Kreditový systém štúdia predstavuje výrazne zmenenú formu štúdia, jeho ob- sahu a klasifikácie študenta. Museli sme pristúpi k zmenám aj v predmete teó- ria a didaktika plávania a plaveckých športov, ktoré zabezpeèuje naša katedra.

PROBLÉM Súèasou predmetu Kondièné a koordinaèné základy športu bolo aj pláva- nie. Tento predmet sa zabezpeèuje v I. roèníku jedno odborového štúdia, v let- nom semestri, v poète 7 hodín. Nako¾ko bolo potrebné vytvori hodnotu kreditu A, B, C, D, E, Wx pre normu hodnotenia bola spracovaná 5 - roèná štúdia pod¾a ktorej sa tieto normy stanovili /Kaleèík, Dremmelová, Koštial 2001/. Cie¾om predmetu Kondièné a koordinaèné základy športu v plávaní je oboz- námi poslucháèov s rôznymi metódami a prostriedkami rozvoja aeróbnej vy- trvalosti vo vode, testovanie ich telesnej zdatnosti a kondiènej pripravenosti. Zisovanie úrovne plaveckej spôsobilosti a výkonnosti sa uskutoèòuje pomo- cou plaveckých testov na špecifické prejavy pohybových schopností a zruèností. Úroveò plaveckých schopností sa dá primerane testova. Ako indikátor sa pou- žíva èas potrebný na preplávanie stanovenej vzdialenosti alebo stanovi dåžku trate za stanovený èas /napr. 400m za 8:30/. Úroveò plaveckej aeróbnej vytrva- losti, ktorá je súèasou celkovej telesnej zdatnosti overujeme pomocou 12 min. plaveckého testu /Cooperov test/. Jursík /1998/ definuje pod pojmom plavecká spôsobilos /swimming abili- ty/ urèitú úroveò plaveckého výkonu charakteristickú pre základné plávanie, ktorú ovplyvòujú predpoklady a vzah k vodnému prostrediu, miera osvojenia si plaveckých zruèností a návykov. Jedným z prvých, ktorý skúmal plaveckú spôsobilos 11 - 18 roènej mláde- že v Anglicku, bol Atha /1963/. Jedným z použitých testov popri 25m bolo aj 5 min. plávanie. Cooper /1990/ vo svojej práci predkladá normy pre populáciu v 12 min. plávaní.

373 Na Slovensku sledovali dynamiku vývoja plaveckej spôsobilosti mládeže viacerí autori, ktorí zisovali plaveckú spôsobilos 5 i 12 min. plávaním. Jursík /1998/, Macejková, Benèuriková /1997/, hodnotili plaveckú spôsobilos žiakov v mladšom školskom veku 5 minútovým plávaním. Bence /1997/, Glesk /1996/, Jursík /1998/, Kaleèík /2001,/, Merica /1997/, Potoèný - Kohútová /1998/, overovali plaveckú spôsobilos vysokoškolákov rôznych vysokých škôl 12 minútovým plávaním a porovnávali ju s normami pod¾a Coopera /1990/.

CIE¼, HYPOTÉZY A ÚLOHY PRÁCE Cie¾om práce je zisti a klasifikova úroveò plaveckej spôsobilosti poslu- cháèov /chlapci a dievèatá/ I. roèníka jedno odborového štúdia na WTVŠ UK v Bratislave. Hypotézy H1 Predpokladáme, že študenti našej fakulty sa zaradia v nadpriemernom pásme oproti normám pod¾a Coopera. H2 Predpokladáme, že poslucháèi pri výbere plaveckého spôsobu kraul do- siahnú vyššiu výkonnos. Úlohy 1. Zisti plaveckú spôsobilos poslucháèov 12 min. testom 2. Porovna dosiahnutú úroveò s normami pod¾a Coopera 3. Roztriedi jednotlivé výsledky poslucháèov do kreditovej stupnice hod- notenia

METODIKA Výskumné sledovanie sme realizovali v školskom roku 2001/2002 v letnom semestri. Súbor tvorili študenti 1. roèníka jedno odborového štúdia v poète 55 chlapcov a 40 dievèat. Úroveò plaveckej spôsobilosti študentov sme zisovali 12 min. plaveckým testom na závereènej hodine bloku Kondièných a koordi- naèných základov športu. Úèelom testu bolo prepláva v urèenom èase /12 min./ ,èo najdlhšiu vzdialenos. Probandi plávali v dráhach vybraným plaveckým spôsobom, ktorý sa nemohol meni v priebehu trvania testu. Štart a ukonèenie sme signalizovali písknutím. Pre každú plaveckú dráhu bol urèený rozhodca, ktorý zapisoval plavecký spôsob a preplávané metre. Súbor sme rozdelili pod- ¾a plaveckého spôsobu. Pri spracovaní a vyhodnocovaní empirických údajov sme použili usporiadanie do kreditovej hodnoty A až E, základné štatistické charakteristiky, pri interpretácií sme sa opierali o vecné, logické zhodnotenie získaných údajov.

374 VÝSLEDKY A DISKUSIA Testovanie plaveckej spôsobilosti 12 minútovým plávaním poukazuje na plaveckú vytrvalos i všeobecnú úroveò aeróbnej vytrvalosti. Zvládnu preplá- va tento èasový úsek jedným plaveckým spôsobom si vyžaduje aj urèitú kva- litu technickej pripravenosti poslucháèov. Pri posudzovaní so stanovenou hypotézou H1, sme výsledky nášho súboru prirovnávali k normám pod¾a Coopera pre vekovú kategóriu 19 rokov nako¾ko sledovaný súbor tvorili poslucháèi I. roèníka, èo zodpovedá ich veku. Z 55 chlap- cov plávalo 25 kraulom a 30 prsiami. Predpokladali sme opaèný pomer, že viac chlapcov si vyberie kraul, pravdepodobne však preplávanie takejto vzdialenos- ti je nároèné i pre športujúcu mládež telovýchovného zamerania.

M U Ž I - K R A U L V kredite A zaplávali iba 3 plavci, priemer - 833m, maximálny výkon - 900m, minimálny výkon - 775m, variaèné rozpätie - 125m. B - kredit - 3 plavci, priemer - 698m, max. - 720m, min.- 675m, Vr - 45m C - kredit - 9 plavcov, priemer - 603m, max. - 650m, min. - 620m, Vr - 30m D - kredit - 8 plavcov, priemer - 590m, max. - 600m, min. - 575m, Vr - 25m E - kredit - 2 plavci, priemer - 527,7m, max. - 530m, min. - 525m, Vr - 5m

P R S I A A - kredit - 1 plavec, 650m B - kredit - 4 plavci, priemer - 612m, max - 637m, min. - 600m, Vr - 37m C - kredit - 11plavcov, priemer - 553m, max. - 565m, min. - 550m, Vr - 15m D - kredit - 11plavcov, priemer - 518m, max. - 545m, min. - 500m, Vr - 45m E - kredit - 3 plavci, priemer - 485m, max. - 490m, min. - 470m, Vr. - 15m

Ž E N Y K R A U L A - kredit - 1 plavkyòa, 825m B - kredit - 0 C - kredit - 1 plavkyòa, 625m D - kredit - 0 E - kredit - 0

P R S I A A - kredit - 5 plavkýò, priemer - 591m, max. - 665m, min. - 575m, Vr. - 90m B - kredit - 5 plavkýò, priemer - 525m, max. - 525m, min. - 525m, Vr. - 0m C - kredit - 5 plavkýò, priemer - 510m, max. - 515m, min. - 500m, Vr. - 15m D - kredit - 2 plavkyne, priemer 489m, max. - 489m, min. - 480m, Vr. - 18m C - kredit - 1 plavkyòa, 460m

375 Pri zisovaní úlohy è. 1 pozorujeme výrazne rozdiely v poète preplávaných metrov - až 375m u mužov pri plávaní plaveckým spôsobom kraul, tento roz- diel je v škále hodnotenia kreditov medzi A a E. U žien je tento rozdiel menší - 210m, ale je len v škále hodnotenia A a C. Pri prsiarskom spôsobe u mužov je tento rozdiel menší, predstavuje 160m medzi A až E, naproti rozdielu u žien, kde tento rozdiel predstavuje 205m medzi kreditmi A až E. Tieto výsledky po- ukazujú na rozdielnos výkonnosti poslucháèov mužov a žien. Hlavne urèitý rozdiel je u mužov v krauli /375m/, èo dokumentuje nᚠnázor o nároènosti tech- niky a vytrvalosti tohoto spôsobu pre bežnú populáciu. U žien rozdiely medzi kraulom a prsiami boli rovnaké 210 resp. 205m, èo predstavuje dobrú vytrva- lostnú úroveò u dievèat. Potvrdilo sa, že kraul pri preplávaní 12 min. èasového úseku si mohli dovoli iba plavkyne, a to v súbore dievèat boli iba 2. Pri porovnávaní nášho súboru s normami pod¾a Coopera /úloha è.2/ zisu- jeme, že chlapci krauliari sú v norme pod¾a Coopera - ve¾mi dobrý iba 3, dobrý - rovnako 3, prijate¾ný 17, slabý 2 a chlapci prsiari - ve¾mi dobrý - 0, dobrý - 1, prijate¾ný - 15, a v norme slabý - 14. Pod¾a Cooperových noriem usudzujeme, že pri plávaní prsiami sú jeho nor- my privysoké, hlavne pre výkon ve¾mi dobrý a dobrý. Pri stanovenej hypotéze H1 sa nám nepotvrdila naša hypotéza, pretože iba 7 chlapci boli nadpriemer pod¾a Coopera a rovnako i 7 dievèat. V úlohe è. 3 sme jednotlivé výsledky roztriedili do kreditovej stupnice a zis- ujeme, že najväèšie poèty poslucháèov sa zoskupujú v kredite C - chlapci - 20, a D - chlapci - 19. U dievèat je vyrovnanos v kreditoch A - B - C, kde sú rovnaké poèty štu- dentiek - 5. Hypotéza H2 nám potvrdila nᚠpredpoklad, že krauliari dosiahnú vyššiu úroveò než prsiari. Cooperove normy nerozlišujú plavecký spôsob kraul alebo prsia a tak hodnota vzdialenosti je rovnaká. A dôvodu teda prsiari iba ve¾mi ažko dosiahnú najvyššie normy napr. ve¾mi dobrý. Ženy prsiarky sa k tejto norme priblížili iba jednou plavkyòou, u mužov najlepšiemu prsiarovi chýbalo do tejto normy 82 m. Z tohoto dôvodu sme pri hodnotení kreditu pristúpili na hodnotenie pod¾a plaveckých spôsobov - kraul a prsia, kde sme vypracovali normy, ktoré teraz postupne overujeme.

ZÁVER Spracovanie výsledkov výskumného sledovania plaveckej spôsobilosti 12 minútovým plávaním poukázalo, že tento test je vhodný pri uplatòovaní požia- daviek z predmetu Kondièné a koordinaèné základy športu resp. Kondièné plá- vanie, ktoré vyuèujeme na našej fakulte. Výskum poukázal, že naše hodnotenie tohoto testu rôznymi plaveckými spôsobmi /kraul a prsia/ významnejšie posti-

376 huje možnos ohodnotenia poslucháèov v kreditovej forme štúdia než jednotné normy pod¾a Coopera.

LITERATÚRA 1. BENCE, M.: Dynamika zmien úrovne plaveckej spôsobilosti. In Teoretické a didaktické problémy plávania a plaveckých športov. Bratislava: WTVŠ UK, 1997, s. 17 – 22. 2. COOPER, K. H.: Aerobický program pre aktívne zdravie. Bratislava: Šport, 1990. 3. GLESK, P.: Plavecký test 12-minútové plávanie u vysokoškolákov.. Zborník II. medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: 1996, s. 284- 289. 4. JURSÍK, D.: Ukazovatele plaveckej spôsobilosti na Slovensku. In Teoretické a didaktické problémy plávania a plaveckých športov. Bratislava: WTVŠ UK, 1998, s. 5 – 12. 5. KALEÈík, ¼. – dremmelová, i. – koštial, j.: Kondièné plávanie v uèebných osno- vách WTVŠ UK. In Acta Wacultatis Educ. Phys. Comenianae, XLII. Bratislava: 2001, s. 57 – 65. 6. MERICA, M.: Porovnávanie plaveckej spôsobilosti študentiek Slovenskej tech- nickej a Trnavskej univerzity. In Teoretické a didaktické problémy plávania a plaveckých športov. Bratislava: WTVŠ UK, 1997, s. 11 – 13. 7. MACEJKOVÁ,Y- BENÈURIKOVÁ,¼.-BARAN,I.-KALEÈÍK,¼.: Podmieòu- júce a východiskové ukazovatele plaveckej spôsobilosti mládeže a dospelých na Slovensku. In: Teoretické a didaktické problémy plávania a plaveckých športov. Bratislava WTVŠ UK. 1997. 8. POTOÈNÝ,V.-KOHÚTOVÁ,P.: Sledovanie plaveckej spôsobilosti študentov MWWUK Bratislava. Zborník VI. vedeckého seminára. Bratislava WTVŠ UK, 1998.

SUMMARY

The author in this contribution present the results of the one year of research program aimed at observation of students at Faculty of Physical Education and Sport, performance students of Commenius University in Bratislava, their effi- ciency in 12 minute aerobic abilities test for swimmers / Cooper test/. The re- sults of this reserch helped to set up the efficiency standards, separately for boys and girls as well as swimming styles / crawl and breastroke which are in accord- ance with requirements of the evaluation in credit course of study system.

K¾úèové slová : 12 - minútový plavecký test, plavecké spôsoby, normy, hod- notenie,kredit

377 COMPREHENSIVE SCHOOL PUPILS’ ATTITUDE TOWARDS PHYSICAL CULTURE IN ZYWIEC PROVINCE

Joanna Kantyka, Damian Herman ACADEMY O PHYSICAL EDUCATION IN KATOWICE, POLAND

INTRODUCTION Physical education before found its place in a science, had functioned in human consciousness as a test of improvement the specific practical activity. Irrespectively of definition of physical culture, it is very significant that every- one needs to be active to raise his quality of life.

PROBLEM Forming any attitude is a very time-consuming task. Many various factors are inextricably linked. This research is an introduction to another comprehen- sive research into the attitude of the youth towards physical education in Zy- wiec province. It is essential for achieving a good quality of life to start think of it and put this idea into effect as early as possible. Therefore, this and following surveys should state, what is today’s condition and what field should be im- proved.

METHOD 63 pupils finishing Polish secondary schools in Zywiec province were examined with the help of verified research instrument – a questionnaire for examining attitudes towards physical culture based on “Strzyzewski’s question- naire”. Statistical analysis was carried out with the help of Statistica software (Statsoft).

RESULTS Among 63 questioned pupils, they all come from villages (68%) and small towns (32%, il. 1.). Correlation between place of residence and attitude towards physical education components were at level: less than 0,19, therefore we can state that correlation is insignificant.

378 Il. 1. Comprehensive school pupils’ origin in Zywiec province [source: own acco- unts].

Origin town more town - 5 than 100 thousand to thousand 100 thousand inhabitants inhabitants 0% 32%

village 68%

Young people in general state that fitness is important or very important. Only 8 % asked said “I don’t know” or “no”. It shows very high awareness of pupils as far as their needs about good condition is concerned (il. 2). l. 2. Importance of fitness [source: own accounts]

Is fitness important for you?

no definitely no I don't know 2% 0% 6% definitely yes 52% yes 40%

In most cases, attitude of young people towards own activity is positive. They are keen on sport and improve themselves. Of course, even 10 % level of pupils who don’t take exercise on his initiative should be decreased as much as possi- ble (il. 3.).

379 Il. 3. Pupils’ own activity [source: own accounts]

Does it happen that you exercise independently?

no definitely no 10% 0% definitely yes I don't know 30% 2%

yes 58%

Knowledge about fitness progress among teenagers is a little worse than their self-activity. As many as 16 percent think that irregular exercises could improve their fitness, and 3 % is strongly convinced about it. It should be put greater emphasis on teaching pupils what mechanisms are in charge of health and fit- ness making them better (il. 4.).

Il. 4. Hitness improvement by systematic exercise [source: own accounts]

Can fitness be improved only with the help of systematic exercise?

no definitely no definitely yes 16% 3% 21%

I don't know 14% yes 46%

The next question demonstrates that even though activity is very important for teenagers they are fond of a passive leisure as well (il. 2.). On the one hand, sorry to say, a lot of adolescents (16 %) prefer watching to taking part in some game, but on the other hand it is possible that young people like better recrea- tion than sport entertainment (il. 5.).

380 Il. 5. Pupils’ preference [source: own accounts]

Do you prefer watching a game than taking part in?

definitely yes definitely no 8% yes 22% 8% I don't know 14%

no 48%

Although, 92 percent of youth agree with the statement that fitness is signi- ficant or very significant, many of them (17 %) don’t care about assessment re- sults of their activity level and 5 percent have no opinion of this matter (il. 6.).

Il. 6. Indifference towards own fitness result [source: own accounts]

Is your fitness assessment result indifferent to you?

definitely no definitely yes yes 14% 0% 17% I don't know 5%

no 64%

If own activity participating is taking into account, asked pupils generally are very keen on partaking various sport events. One fourth strongly agrees with this question, and only 2% don’t like to involve themselves (il. 7.). Sadly, 16 percent of respondents have no opinion on this subject.

381 Il. 7. Enthusiasm for participating in sport events

Do you like participating in sport events? no definitely no I don't know 2% 0% definitely yes 16% 25%

yes 57%

LITERATURE 1) Grabowski H.„Teoria fizycznej edukacji”, Wydawnictwo Szkolne i Pedagogiczne Warszawa 1997 2) Górna K. „ Przygotowanie m³odzie¿y do uczestnictwa w kulturze fizycznej”, Akademia Wychowania Wizycznego, Katowice 2001 3) Krawczyk Z. „ Encyklopedia kultury polskiej XX wieku” Instytut Kultury, War- szawa 1997 4) Osiñski W. „Teoria wychowania fizycznego”, Wydawnictwo AWW im. Eugeniusza Piaseckiego Poznañ 1990 5) Urz¹d Kultury Wizycznej i Turystyki „Kongres Sportu Polskiego” Spa³a 5- 7.XI.1998 r. Wydawnictwo: Instytut Sportu Warszawa 1998r.

SUMMARY

This survey is an introduction to another comprehensive research into the attitude of the youth towards physical education. On the basis of the conducted questionnaire is possible to state the following: · The attitude towards Physical Education among the youth in Zywiec pro- vince is positive. · There is no correlation between place of residence and attitude towards physical culture. · Despite of positive pupils’ attitude thoughtful is indifference on fitness assessment result. fitness, physical culture, youth

382 ESTABLISHING THE UNDAMENTALS O TEACHING GYMNASTICS BY VIRTUAL METHODS

Agnes Kokovay NYÍREGYHÁZA

It has become a necessity through the development of technology the inev- itable need for educating the masses, which necessitates the desire for higher levels of a curriculum. That could not have been achieved neither by increasing the length of time spent studying, nor the daily increase of study time. It has become imperative to improve the teaching methods, increase its in- tensity, the widespread dispersing of the educational methods, that uses com- puters, and -of course- the applicable software programs along with them. Such multimedia developed programs will be shown in the course of this lecture about all the areas of physical education. One of the most common debated question about the teaching methodology of ambulatory activities, what kind of primary information is needed by the stu- dent to form a valid picture in order to comprehend the desired result in this area. Weather verbal instructions, visual information or kinesthetic experience is the answer. Unfortunately, there is no clear and reliable scientific answer. The or- der of importance is influenced by many variables. (The complexity of the am- bulatory movements, the individual*s age, his abilities, motivation, sphere of interest etc.) Studies have proved, better than 70 % of the population can be described as *visual type* and the information gathered by sight is being absorbed and com- puted the easiest and in least time. However, it is not agreed upon conclusively, what is the most successful method to teach moving activities. Should the visu- al presentation precede the verbal explanation, or vica versa?! It is beyond qu- estion, they are all necessary - even individually in a given situation- yet, it is for sure -according to experience- that when they are combined, simultaneo- usly the result is the best. (Nagy Sandor: Az oktatas folyamata es modszerei. 1977)

383 EXPERT SYSTEM IN PHYSIOTHERAPY DISTANCE LEARNING

W³odzimierz Kramarz, Damian Herman ACADEMY O PHYSICAL EDUCATION IN KATOWICE, POLAND

INTRODUCTION Development of multimedia causes searching for new teaching methods in higher education, as well. It is possible to assist currently methods with a new technology. Among these methods is distant learning (e-learning) that applies new information technologies like network, database, and expert system. Dis- tant learning is known since XIX century however radically new quality is achieved with the help of the Internet. We are able to make a distinction between synchronous and asynchronous method. Synchronous technique means tradi- tional way of teaching it is a direct contact with lecturer. Asynchronous method enables student to personalize learning process. This method needs an access to database, which describes adequate knowledge. Expert system is more ad- vanced technique that aside from knowledge base includes the rules character- izing question creating and problem solving. It causes better interaction in extending and strengthening knowledge. Physiotherapy as a science in the field of medicine makes possible to create an expert system because of knowledge structure. Paper illustrates physiotherapy expert system and its opportunity in students’ distant learning.

1. Training through the Internet There are many expressions describing this type of training: - distance learning - online learning - web - based learning - e - learning Distant Learning is a teaching, training, and information obtaining with the help of computer equipped in appropriate software and Internet or corporate Intranet access. New media Dissemination (like Internet) as well as the wider and wider access to computer solutions is more conducive to winning the knowl- edge and professional education. Distant trainings can be carried out in any time and rhythm, are based at new and effective computer technologies, using wide resources of educational ma- terials and reduces costs born on training. These trainings, in some moment, allow a two-way information exchange between a student and a teacher. Such train- ing finds an application in education as well as company.

384 The roots of the e-learning reach the middle of nineteenth century. In the year 1840 Sir Isaac Pitman began the new form of education, what was distance learn- ing with the use of the mail. Until the end of the nineteenth century, many Amer- ican universities started the similar programmes of teaching. In 1925 year The State University of Iowa began education by radio. The television started edu- cate in the year 1940. The nineties are dynamic Internet development. There are distinguished four basic groups of distant trainings differing with structure, way and time on their execution. - Synchronic trainings - Asynchronous trainings - Access of databases - Online support Synchronic training is carried out by instructor directly. Teacher leads trai- ned person across all stages. Synchronic training can proceed on considerable distances but it requires sufficient Internet transfer not to delay picture or so- und. Characteristic of this type of training is expert who transfer his knowledge to the students in real time Asynchronous trainings can be characterized as an individual course. Asyn- chronous solutions emphasize independent learning. There is no exchange of information between students and a teacher in the time of training. The training material may be also accessible on CD or in databases. User can busy himself with the most essential problems from his point of view, and can go back to a topic every moment. The Main forms of above trainings are: - Internet and Intranet courses available in Word, Excel, PowerPoint or Ac- cess files. They contain the theoretical information, task sets. - Interactive course delivered on CD–ROM by instructor. - E-mail correspondence with instructor enabling active training. The database is the simplest method of training, for the transfer of data In- ternet, Intranet or plate CD is used. Support online is more advanced method of e-learning. It offers the possibi- lity of quicker reactions as well as more exact answers. This method is more interactive but requires faster Internet transfer. The information exchange and knowledge access occurs across different types of forum, chat rooms, bulletins, and e-mails

Expert systems. Building and possibility Expert systems are the branch of applied artificial intelligence (AI). The basic idea of expert system depends on transfer to computer programme equipped in knowledge base, the expert’s knowledge, the concrete procedures and graphic interface. The whole aggregated in system knowledge can be used many times

385 by many users, when advice is needed. Computer returns in its opinion the best advice and if necessary describes way of “thinking”. Many attempts at defining the expert system were taken. Niederliñski defi- nes it as computer program giving support to make a decision. That distinguis- hes such components as knowledge base and illative system that makes use of knowledge base to work out a decision. Mulawka states that expert systems are the computer programmes designed for specialist problems solving. He divides expert systems among 3 categories: - Advisory – computer gives a certain solution but person decides to ac- cept it or order another proposal. - Dictatorial – system doesn’t consult solution with a user - Criticizing – system receives the problem and the solutions as an input, and comments on suggested answer.

Expert system structure It is possible to tell about architecture and structure of expert systems. The architecture defines the logic of functional component arrangement and their function of behaviour; structure however explains construction of these com- ponents, which assure realization their functional connections. The architecture of expert system illustrates division between the experts’ knowledge and the strategies of problem solving. The main modules are: - Knowledge base - Steering system The steering system includes the following, integrally co-operating compo- nents: - Illative or solving problem component - Knowledge acquiring component - Explaining component - Interface presenting knowledge (user interface) Wrom the architecture point of viewpoint, it is probable to distinguish the following kinds of expert systems: - Interactive, when user is able to lead a dialogue with system - Infrastructural, when no dialogue with user is available

Expert system in the field of physiotherapy, and its effectiveness in distance teaching The expert system finds practical application in both medical diagnosis and processes of training, as well. Starting point in the field of physiotherapy to define expert system is physiotherapist. The physiotherapist is responsible for realiza- tion of main aim, which is leading to health. The realization of main task takes

386 place through achievement indirect tasks. The beginning of the improvement starts e realization of the following tasks: - Diagnosis of the patient’s state. - The determination of closer and further purpose of treatment - The selection of form, means and methods of physiotherapy as carrying out of treatment - Periodical control of the patient’s state - The modification of closer and further purpose of treatment - The change of forms, means or methods in result of examination - The management of treatment documentation The introduced plan of conduct became a basis to define the knowledge base that contains the information about dysfunctions of organs of the movement organs. Knowledge in the field of physiotherapy is characterized by good structure, which permits to describe set of the rules. This structure has been defined by physiotherapy model that permitted to capture all relationship among individu- al elements of physiotherapy. This allowed building of knowledge base in the field of physiotherapy. The expert system was worked out for needs of the Physiotherapy Depart- ment at Academy of Physical Education in Katowice. System was drawn out for didactic aims. Purpose of such use is teaching in the field of bottom limbs damages and their physiotherapy. In present times, computers wider and wider assist the science and are very effective knowledge assimilation.

SUMMARY

Expert system used in the field of physiotherapy can be helpful tool both for students who strenghtens their knowledge through the Intranet or Internet and for teachers, as a method of checking students’ knowledge: - There is gathered knowledge base, basic information in the field of inju- red bottom limbs physiotherapy treatment. - There is possibility of edition of knowledge base (widening, erasing) - Expert system is possible to be used for students’ examination in the above topic. Because of system construction, incorrect answer on ques- tion causes the lack of acceptance of hypothesis. Teacher is able to get rid of the written tests checking problem, consequently, saves time con- siderably. Key words: knowledge system, expert system, distant learning

387 LITERATURE 1. Niederliñski A. Regu³owe systemy ekspertowe. Wydawnictwo Pracowni Jacka Skalmierskiego, Gliwice 2000 2. Mulawka J.J. Systemy ekspertowe. PWT Warszawa 1996 3. Nowotny J. Podstawy fizjoterapii. AWW, Tom I i II Katowice 2000. 4. Rams M. System ekspertowy do wyboru zabiegów fizjoterapeutycznych po ura- zach narz¹du ruchu. Politechnika Œl¹ska, 2001. Thesis under direction of dr in¿. W. Kramarz. 5. Bazewicz M. Metody i techniki reprezentacji wiedzy w projektowaniu systemów. Wroc³aw: Wydawnictwo Politechniki Wroc³awskiej, 1994

388 SKVALITÒOVANIE TELESNEJ VÝCHOVY ŽIAKOV SO ZDRAVOTNOU PORUCHOU

Jela Labudová UNIVERZITA KOMENSKÉHO, AKULTA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU BRATISLAVA, SLOVENSKO

Abstrakt Telesná výchova žiakov so zdravotnou poruchou sa realizuje v oddeleniach zdravotnej telesnej výchovy alebo formou integrovaného vyuèovania. Dôleži- tú úlohu pri skvalitòovaní tohto procesu zohráva kvalifikácia a odborná prípra- va uèite¾a telesnej výchovy. Autorka na základe 4 otázok dotazníka chcela zhodnoti adekvátnos rozsahu a obsahu vzdelávania budúcich pedagógov v predmete zdravotná telesná výchova. Dotazník vyplnilo 108 študentov 4. roè- níka Wakulty telesnej výchovy a športu po ukonèení vyuèovania tohto predme- tu. Zhodnotením odpovedí sa zistilo, že: – vyuèovanie im poskytlo predovšetkým základnú informáciu o zdravot- nej telesnej výchove, – rozsah vyuèovania je nedostatoèný na dobré osvojenie si poznatkov, chýba praktická èinnos so zdravotne oslabenými, – je potrebné rozšíri poèet hodín a zaradi do nich priamo prácu s oslabenými, – poèet kreditov v kurikule je nízky a neporovnate¾ný s niektorými eu- rópskymi fakultami.

TEORETICKÝ ROZBOR Viacero autorov konštatuje, že žiaci ZŠ nevykonávajú pravidelnú dennú pohybovú aktivitu a ak áno, tá je väèšinou na hodinách povinnej telesnej vý- chovy. To považuje Brtková, Gábor (2000) za nepostaèujúce na zvyšovanie zdatnosti a posilòovanie zdravia. Keï k týmto žiakom priradíme tých, ktorí sú úplne oslobodení z vyuèovania telesnej výchovy, tak nemôžeme oèakáva zlep- šenie ich zdravia ani kondície. Poèet detí oslobodených od telesnej výchovy, nízky poèet oddelení zdravotnej telesnej výchovy v školách sú podnetom, aby v pedagogicko organizaèných pokynoch MŠ SR pre školský rok 2003/2004 sa riešilo aj postavenie žiakov s oslabeným zdravím (Dian, 2002). Každé diea v školskom veku potrebuje adekvátny rozsah a kvalitu pohybovej èinnosti, za èo Antošovská (2000) považuje väèší rozsah pre hypermobilné deti, menší pre hypomobilné. Telovýchovná èinnos mala by by však v takom rozsahu, v akom žiak trávi sedením v škole. Otázka kvality telovýchovnej èinnosti súvisí s optimálnymi vstupnými determinantmi edukaèného prostredia, medzi ktoré

389 patrí samotná èo najkompletnejšia charakteristika žiaka so zdravotným oslabe- ním, realizácia špecifických pedagogických metód, obsahu, alebo cie¾ov, èi využitie vhodných podmienok (Labudová, 2002). Nemusíme zvýrazòova, že súèasný rozvoj a humanizácia školského vyu- èovania sa bezprostredne dotýka aj vyuèovania telesnej výchovy. Žiaci so zdra- votnou poruchou, so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mali by ma príležitos realizova edukaèný proces v adekvátnom type telesnej výchovy. Takou je zdravotná telesná výchova alebo integrovaná telesná výchova. Obi- dva vyuèovacie procesy plnia nielen zdravotné úlohy vo vzahu k poruche zdra- via, ale majú aj preventívne, výchovné , vzdelávacie, sociálne a psychologické funkcie. Kým zdravotná telesná výchova je urèená iba pre žiakov s poruchou zdravia, integrovaná telesná výchova dáva takýmto žiakom príležitos by v procese spoloène s intaktnými žiakmi. „Integrovaný telovýchovný proces je výchovno – vzdelávací proces, kde dochádza pri využití pohybových prostried- kov k optimálnemu fungovaniu vzájomných vzahov medzi zdravým žiakom a žiakom so zdravotnou poruchou, so zachovaním ich identity a v súlade s ostatnými prvkami edukaèného systému“. (Labudová, 2001). Integrované vyuèovanie telesnej výchovy predpokladá vytvorenie vyuèova- cej skupiny so žiakov intaktných a žiakov so zdravotnou poruchou. Vyuèova- nie by mal zabezpeèova uèite¾ telesnej výchovy so získanou spôsobilosou vyuèova zdravotnú telesnú výchovu s rozšírením si vzdelania na riadenie in- tegrovanej telesnej výchovy a v urèených skupinách môže by prítomný aj asis- tent uèite¾a (Labudová et al, 2003). Vo vzahu ku kvalite telovýchovného procesu je potrebné teda hodnoti aj odbornú pripravenos uèite¾ov telesnej výchovy na riadenie integrovaného pro- cesu. Líba (2000) upozoròuje na potrebu zlepšenia vedomostí a poznatkov uèi- te¾ov v oblasti diagnostiky najmä porúch oporno – pohybovej sústavy a zásad jej ovplyvòovania pohybom. Kvalitná príprava pedagóga je potrebná aj vo vza- hu k spolupráci s rodièom dieaa so zdravotným oslabením (Wellmitz, 1992). Telovýchovný pedagóg je špecialista v rámci interdisciplinárnej skupiny odbor- níkov, ktorá spolupracuje v záujme dieaa i rodièa, pozná diea aj v situáciách, ktoré sa v domácom prostredí nemusia vyskytova. Úspech integrovaného vyuèovania telesnej výchovy závisí nielen od odbor- nej ale aj od osobnej kompetencie každého pedagóga. Reicher (1992) zazna- menával postoje 262 uèite¾ov základných škôl k rôznym otázkam integrácie. Pri charakterizovaní ideálne integrovaného žiaka bola vyslovená požiadavka jeho disciplíny pri práci, psychická odolnos, duševná rovnováha, schopnos socia- lizácie a sebaistota. Pozoruhodným zistením bolo, že viac ako 50% probandov bolo pripravených vyuèova v integrovanej triede. Ïalej to, že uèitelia v integrovanej triede a v špeciálnej triede mali podobnú pedagogickú hodnoto- vú orientáciu, ktorá sa výrazne odlišovala od uèite¾ov bežných tried.

390 V Národnom programe výchovy a vzdelávania v SR sa zdôrazòuje rozho- dujúca úloha uèite¾ov v transformácii školstva. Súèasnému vzdelávaniu chýba cie¾avedomos, obsah vzdelávania je urèovaný náhodile, nepodporuje sa ïal- šie vzdelávanie a pod. (Turek, 2001). Je potrebné presadzova tvorivo – huma- nistické vyuèovanie a tomu zodpovedá zvýrazòovanie interpersonálnych a intrapersonálnych kvalít uèite¾a, odstraòovanie problémov v oblastiach dia- gnostiky osobnosti žiaka, malej aktivizácie žiakov, nielen vyuèova ale aj vy- chováva. Uèite¾ská fakulta by mala slúži ako etalón moderného, kvalitného a efektívneho vzdelávania. Pri sledovaní názorov uèite¾ov telesnej výchovy v školách SR Labudová (2001) zistila, že je asi 50% ZŠ a 20% stredných škôl, ktoré sa doteraz nezaoberali integráciou a uèite¾om chýbajú konkrétne meto- dické, obsahové, organizaèné i praktické skúsenosti zo zabezpeèovania integ- rovaného vyuèovania telesnej výchovy.

CIE¼ Takéto charakteristiky aktuálneho stavu prípravy na integrované vyuèova- nie nás viedli k analýze niektorých otázok prípravy budúcich uèite¾ov a tréne- rov na Wakulte telesnej výchovy a športu. Naším cie¾om bolo zhodnotenie obsahu a rozsahu vyuèovania v predmete Zdravotná telesná výchova vo vzahu k spôsobilosti vyuèova telesnú výchovu žiakov so zdravotným oslabením èi už v rámci oddelení alebo integrovane. Uvedené výsledky sú súèasou analýz riešených v rámci projektu VEGA è. 1/0228/03.

METODIKA Výskumnú vzorku tvorilo 108 študentov 4. roèníka, ktorí mali za sebou vy- uèovanie v predmete Zdravotná telesná výchova. Základnou výskumnou me- tódou bol dotazník, ktorý sme rozdali študentom na konci zimného semestra v r. 2003. Dotazník bol anonymný a obsahoval celkove 15 otázok. Pre potreby tohto príspevku sme využili iba 4 z nich s nasledovnou formuláciou: 1. Stopercentne chápem èo je vyuèovací predmet zdravotná telesná výchova. 2. Myslíte si, že rozsah vyuèovacieho predmetu na fakulte (1 hodina pred- náška a 1 hodina seminár) bol postaèujúci na Vašu potrebnú kvalifiká- ciu uèite¾a zdravotnej telesnej výchovy? 3. Po absolvovaní vyuèovacieho predmetu zdravotná telesná výchova zme- nili ste názor na potrebu realizácie vyuèovacích hodín zdravotnej teles- nej výchovy pre žiakov v školách? 4. Èo odporúèate na fakulte zmeni na zlepšenie prípravy uèite¾a zdravot- nej telesnej výchovy?

391 VÝSLEDKY A DISKUSIA Skvalitnenie vyuèovania telesnej výchovy žiakov so zdravotnými probléma- mi bude závisie okrem iných edukologických faktorov, od kvality prípravy telovýchovného pedagóga. V súèasnosti nemôžeme by spokojní s adekvátnym rozsahom a obsahom vzdelávania budúcich uèite¾ov zdravotnej telesnej výcho- vy. Na základe získaných odpovedí môžeme vyjadri, že súèasná teoretická príprava v rámci vyuèovacieho predmetu zdravotná telesná výchova študentov WTVŠ poskytuje predovšetkým poznatky študentovi o tom, kto do zdravotnej telesnej výchovy je zaradený (takýto názor malo 20 % študentov), pre koho je vyuèovanie urèené (19 % študentov) a èo je obsahom vyuèovacieho predmetu (16 % študentov), prípadne kto tento predmet v škole vyuèuje (14 % študen- tov). Prekvapila nás odpoveï iba od 8 % študentov, ktorí stopercentne chápu ako sa vyuèovanie organizuje a od 9 % študentov, ktorí majú vytvorenú pred- stavu o špecifikách vyuèovania. Tieto údaje naznaèujú, že doterajšia príprava budúcich telovýchovných pedagógov nie je optimálna na získanie plnej kvali- fikácie so schopnosou vies telovýchovný proces so zdravotne oslabenými. Podporou k takémuto konštatovaniu bol aj výsledok odpovedí na otázku, èi rozsah jednej hodiny prednášky a jednej hodiny seminára bol postaèujúci na osvojenie si potrebných poznatkov o vyuèovaní žiakov so zdravotnou poruchou. Od 86% študentov sme získali zápornú odpoveï. Príèinou takéhoto vyjadrenia bola najmä skutoènos: a) vyuèovaciemu predmetu je vyèlenené v študijných plánoch málo èasu k tomu, aby sa úspešne zvládla problematika (takýto názor zastávalo 34% študentov), b) pri danom rozsahu vyuèovania pod¾a názoru 20% študentov bolo mož- né zvládnu požadovaný obsah iba povrchne, orientaène, bez potrebnej špecifikácie, c) vo vyuèovaní na fakulte pre 28 % študentov chýbala praktická èinnos priamo so žiakmi so zdravotným oslabením. Ïalšie odpovede naznaèili, že dosiahnutá úroveò poznatkov vyvoláva u 11 % študentov pochybnosti, èi by reálne vyuèovanie v škole úspešne zvládli. Ostat- ní študenti vyjadrili, že získali len základné poznatky, vyuèovanie nebolo za- bezpeèené kvalifikovane alebo malo nevhodný obsah. Preto aj medzi návrhmi, ktoré zazneli zo strany študentov na zlepšenie ich odbornej prípravy a profilu uèite¾a zdravotnej telesnej výchovy odporuèili: – zaradi do programu praktické cvièenia priamo so zdravotne oslabený- mi, pre jednotlivé druhy zdravotných oslabení (39 % študentov), – zmeni rozsah vyuèovacích hodín a najmä doda 2 hodiny seminárov týždenne (33 % študentov), – zmeni obsah vyuèovacieho predmetu pod¾a návrhu 10 % študentov a vytvori priestor na kvalitnejšie realizovanie seminárov (9 % študen-

392 tov). Iba 1 % študentov vyjadrilo názor o potrebe lepšej motivácie na ab- solvovanie predmetu. Keï porovnávame rozsah a obsah prípravy uèite¾ov telesnej výchovy na získanie poznatkov o telesnej výchove žiakov so zdravotným oslabením v niektorých krajinách Európy, vidíme èasto neporovnate¾ný poèet potrebných kreditov na dotvorenie profilu takéhoto uèite¾a telesnej výchovy (tab. 1).

Tab. 1: Poèet kreditov pre vzdelanie uèite¾a telesnej výchovy

P r e d m e t Krajina Rak. Belg. ÈR Angl. Franc. Grécko Maï. Tal. Špan. Zákl. koncepcia do 3 2 2 – 3 0 do 2 5 1 2 6 zdr. tel. výchovy Aplikácia vied o 0 do 1 0 do 2 1 – 16 do 4 1 2 6 športe v ZdrTV Hodnotenie, do 1 do 1 0 do 1 do 2 do 2 0 2 4,5 meranie v ZdrTV Poznatky do 3 do 1 3 do 1 1 – 8 do 2 1 2 4,5 o chorobách, úrazoch, oslabeniach Technika 0 do 1 0 0 do 12 do 2 1 2 4,5 športových disciplín zdr. oslab. aplikovaná 0 do 1 0 do 1 do 4 do 2 0 2 1 metodoló- gia v ZdrTV prax vyuèovania do 1 do 3 0 do 5 2 – 12 do 2 1 3 3 - 6 ZdrTV Spolu kreditov do 8 2 –10 3 – 6 do 10 4-56 5-19 5 15 29-32

Kým v SR na fakultách vyuèovací predmet má dva kredity, z Európy pri- chádza návrh na 16 kreditov pre uznanie plnej kvalifikácie. Absolvovanie vyuèovacieho predmetu Zdravotná telesná výchova zname- nala doteraz požiadavku vykona skúšku. Podnecujúcejším však pre nás bolo, èi po absolvovaní vyuèovacieho predmetu študenti zmenili názor na potrebu realizácie vyuèovacích hodín telesnej výchovy pre žiakov s poruchami zdravia. U 48% študentov došlo k zmene názoru oproti zaèiatku semestra. Pozitívnym bolo, že si výraznejšie uvedomili potrebu zaèlenenia žiakov so zdravotným osla- bením do cvièenia, že integrácia je potrebným typom vyuèovania telesnej vý- chovy, že je potrebné zabezpeèi starostlivos o zdravie, pohybovú èinnos zdravotne oslabených.

393 ZÁVER Vzh¾adom na európske tendencie zmeny názoru a prístupu k žiakom so zdra- votným oslabením musí v centre našej pozornosti by aj proces optimálneho zaèlenenia týchto žiakov na vyuèovanie telesnej výchovy. Dôležitou zložkou v efektivite procesu je odborná pripravenos uèite¾a telesnej výchovy. Aj keï v súèasnosti existujú prekážky v optimálnej príprave a vo vytvorení profilu uèi- te¾a telesnej výchovy na zvládnutie úloh riadenia žiakov so zdravotnými poru- chami, dozrel èas k tomu, aby sme koncepènejšie pripravili obsah a rozsah potrebných tém do kurikula. Príkladom môžu by viaceré európske fakulty, ako aj požiadavky nášho Národného programu rozvoja vzdelávania. Tak, aby profil absolventa fakulty bol v úzkom spojení na aktuálne potreby praxe.

LITERATÚRA 1. ANTOŠOVSKÁ Magda 2000. Pohybová aktivita detí ako prevencia ochorení. In: Zdravá škola. Zborník prác so 6. vedeckej konferencie. Prešov, Metodické centrum 2000, s. 28 – 30. ISBN 80 – 8045 – 229 – 6. 2. BRTKOVÁ Miriam, GÁBOR Martin 2000. Zdravie a pohybová aktivita detí a mládeže. In: Zdravá škola. Zborník prác zo 6. vedeckej konferencie. Prešov, Me- todické centrum, s. 7 – 11. ISBN 80 – 8045 – 229 – 6. 3. DIAN Wrantišek 2002. Školský šport, telesná výchova, zdravie. In: Zborník 1. konferencie športu pre všetkých, Šport pre všetkých a zdravie. Bratislava: Aso- ciácia športu pre všetkých SR. 2002, s. 47 – 49. 4. LABUDOVÁ Jela 2001. Pripravenos na integráciu v školskej telesnej výcho- ve. Telesná výchova a šport, 11, 2001, 1, s. 30 – 34. 5. LABUDOVÁ Jela 2001. Integrácia zdravotne oslabených v školskej telesnej výchove – inovácia kvality starostlivosti o žiaka. In: Perspektívy školskej teles- nej výchovy a športu pre všetkých v SR. Zborník. Bratislava, Slovenská vedec- ká spoloènos pre telesnú výchovu a šport, 2001, s. 30 – 39. ISBN 80 – 89075 – 01 – 0. 6. LABUDOVÁ Jela et al. 2002. Šport pre všetkých. Telovýchovný proces. Brati- slava. Slovenský zväz rekreaènej telesnej výchovy a športu 2002, s. 50 – 84. ISBN 80 – 88901 – 67 – 7. 7. LABUDOVÁ Jela et al. 2003. Uèebné osnovy Zdravotná telesná výchova. Pre základné školy 1. – 9. roèník (vyuèovanie zdravotnej telesnej výchovy a integ- rovanej telesnej výchovy). MŠ SR Bratislava 2003, s. 3 – 13. 8. LIBA Jozef. 2000. Výchova k zdraviu na školách v kontexte požiadaviek súèas- nosti. In: Zdravá škola. Zborník prác so 6. vedeckej konferencie. Prešov, Meto- dické centrum 2000, s. 12 – 17. ISBN 80 – 8045 – 229 – 6. 9. REICHER, H.: O školskej integrácii postihnutých detí – empirický výskum po- stojov uèite¾ov. In: Výchova a vzdelávanie postihnutých detí a mládeže v zahranièí. Bratislava, Ústav inf. a prognóz školstva, mládeže a telovýchovy, 1992, s. 41-48.

394 10. TUREK, Ivan 2001. Návrh koncepcie vzdelávania uèite¾ov v Slovenskej repub- like. In: K problematike koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR a v zahranièí. Wórum pedagogiky 2001. Bratislava. Metodické centrum, s. 15 – 54. ISBN 80–8052–119–0. 11. WELLMITZ, B.: K spolupráci pedagógov pracujúcich s rodièmi telesne postih- nutých detí a mládeže v zahranièí. In: Výchova a vzdelávanie postihnutých detí a mládeže v zahranièí. Bratislava, Ústav inf. a prognóz školstva, mládeže a telo- výchovy, 1992, s. 18 – 22.

SUMMARY

Physical Education teaching of pupils with health impairments in Slovak Republic has realisation by special segregate form of adapted physical educa- tion or by integrative lessons. The important role by the development of this process plays qualified preparation and training of physical education teachers. By using of 4 questions and its answers from 108 faculty students of 4. study course, the author wanted to evaluate the content and dimension of teacher´s preparation in the subject Adapted physical education. The results showed: – teaching only provided with basic information about adapted physical education, – dimension of teaching was insufficiency for good knowledge, missed training directly with health impaired, – it is necessary to overspread the number of lessons, to include work with disability , – in curriculum is number of credits small and non comparable with euro- pean faculties.

395 PROGRAMY AEROBIKU Z ASPEKTU OVPLYVÒOVANIA SOMATICKÉHO ROZVOJA ŠTUDENTIEK 3. ROÈNÍKA HPV PU

Rút Lenková, Juraj Skladaný AKULTA PRÍRODNÝCH A HUMANITNÝCH VIED PREŠOVSKEJ UNIVERZITY, KATEDRA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU, PREŠOV, SR

Abstrakt Cie¾om našej práce bolo sledovanie vplyvu pohybových programov aero- biku na somatický rozvoj 21 – 23 roèných vysokoškoláèok, ktoré absolvovali jednu hodinu týždenne v rámci povinnej telesnej výchovy (TV), danú študijným programom. Ak chceme, aby pohybová aktivita pôsobila na celkový somatický rozvoj a funkènú zdatnos organizmu, musíme dodržiava zásady aerobného tréningu (frekvenciu 3 – 5x týždenne, primeranú intenzitu a trvanie). To nás nútilo zamyslie sa nad týmto problémom, èi vôbec môže jedna hodina týžden- ne ovplyvni somatický rozvoj študentiek. Súèasný stav vo výuèbe telesnej výchovy na vysokých školách a na jed- notlivých fakultách je ve¾mi rozdielny. Analytické poh¾ady rôznych autorov ukázali, že nastal pokles podielu povinnej TV v režime vysokoškolákov (Bob- rík 1994, Lafko 1996) a v úrovni pohybovej zdatnosti (Havlíèek a kol.1992, Krajè 1992,1994, Bouøa-Novotný 1993, Švecová-Šikulová 1993, Špaèinská a kol. 1995, Lenková- Skladaný 1998,2002, Lenková – Rubická 2002).

CHARAKTERISTIKA SÚBORU Výskumný súbor tvorilo 65 študentiek 3. roèníka WHPV v Prešove vo veku 21 - 23 rokov, ktoré zaèali študova na WHPV PU v septembri roku 1998. Štu- dentky absolvovali v priebehu školského roka 2000 / 2001 vybraný pohybový program aerobiku. Študenti WHPV majú pod¾a študijného programu povinnú jednu hodinu TV. Študenti 1. roèníka v rámci odstránenia plaveckej negramotnosti (10%) a ïal- šieho plaveckého zdokonalenia majú jednu hodinu plávania povinne. Študenti 2. – 4. roèníka v rámci povinnej TV si môžu vybra z ponúkaných pohybových aktivít: aerobik, kalanetika, basketbal, volejbal, futbal, úpolové športy, posilòo- vanie alebo plávanie. Najväèší záujem z ponúkaných pohybových aktivít je o aerobik a kalanetiku (70%). Je to pochopitelné, lebo na WHPV študuje 90% diev- èat. Výskumný súbor tvorili študentky 3. roèníka, ktoré si z ponúknutých špor- tov vybrali práve aerobik. Ich somatický rozvoj nebol ovplyvnený inou športo- vou aktivitou.

396 METODIKA ZÍSKAVANIA ÚDAJOV Meranie telesných parametrov sa uskutoènilo pod odborným vedením leká- ra katedry telesnej výchovy v podmienkach laboratórnej miestnosti, vždy na hodinách všeobecnej telesnej výchovy. Vstupné meranie sa uskutoènilo v zimnom semestri 26. septembra 2000 a závereèné meranie v letnom semestri 8.mája 2001. Sledovanie trvalo osem mesiacov. Na zaèiatku pozorovania sme oboznámi- li cvièenky s cie¾mi a úlohami výskumu. Pri meraní sme použili: • somatické testy: meranie telesnej výšky meranie telesnej hmotnosti meranie hrúbky kožných rias meranie obvodových rozmerov Obsahom hodín bol taneèný aerobik, step aerobik, kick box aerobik a cvi- èenie s dyna bandami (gumové expandery). Každá hodina v trvaní 45 minút pozostávala z 10 minútového rozohriatia a streèingu, 30 minútového aerobné- ho bloku a 5 minútového uvo¾nenia.

VÝSLEDKY Získané výsledky výskumu sme štatisticky spracovali a na základe logickej analýzy vyhodnotili. Použili sme základné štatistické charakteristiky - aritme- tický priemer x a smerodajnú odchýlku s. Na vyhodnotenie štatistiky sme pou- žili popisné charakteristiky. Okrem základných štatistických charakteristík sme použili štatistickú vý- znamnos medzi hodnotami, ktoré sme získali v treom roèníku na zaèiatku zim- ného semestra a na konci letného semestra. Na urèenie štatistickej významnosti sme využili Wilcoxonov test. Výsledky merania sme overovali prostredníctvom krabicového grafu, z ktorého je zrejmé, že v meraniach existujú vyboèujúce (extrémne) hodnoty. Preto sme použili neparametrické štatistické metódy. Šta- tistické metódy sme vypracovali v programe UNISTAT. Somatický rozvoj patrí k objektívnym ukazovate¾om pri hodnotení úèin- nosti uplatòovaných pohybovo - športových programov. V tejto vekovej kategórii je telesná výška ustálená a dochádza len k zvyšo- vaniu, resp. znižovaniu telesnej hmotnosti a podkožného tuku, èo sa nám aj meraním potvrdilo.

397 Tab. 1: Dynamika zmien telesného rozvoja x s max. min. è. Ukazovate¾ Z K Z K Z K Z K 1. Telesná výška 165,61 5,85 182 155 2. Telesná hmotnos 58,57 57,66 7,73 7,69 81 80 41,5 41 x = aritmetický priemer max. = maximálne namerané hodnoty s = smerodajná odchýlka min. = minimálne namerané hodnoty Z = zaèiatok zimného semestra K = koniec letného semestra

Pri meraní telesných rozmerov na zaèiatku experimentu (tab.1, obr.1) sme zistili, že priemerná výška probandiek bola 165,6 cm. V meraní telesnej hmot- nosti na zaèiatku experimentu dosiahli priemerné hodnoty 58,57 kg a na konci to bolo v priemere o 0,91 kg menej. Tab. 2: Wilcoxonov test - telesná hmotnos

hmotnos W 40,5 u-hodnota 7,15

významnos **

Graf è. 1 : Dynamika zmien v úrovni telesnej hmotnosti

398 V teste meranie telesnej hmotnosti ukazuje výsledok Wilcoxonovho testu (tab.2) štatistickú významnos rozdielu medzi úvodným a závereèným mera- ním. Potvrdilo sa nám, že aerobné cvièenie má vplyv na tento ukazovate¾ a zá- roveò úbytok telesnej hmotnosti priaznivo pôsobí na každú študentku.

Tab. 3: Dynamika zmien obvodových rozmerov x s max. min. è. Ukazovate¾ Z K Z K Z K Z K 1. Obvod pása 70,59 69,91 5,94 6,63 93 97 60 59 2. Obvod bokov 96,58 95,35 5,99 5,93 116 115 85 84

Na zaèiatku experimentu sme v úvodných meraniach zistili, že priemerná hodnota obvodu pása bola 70,59 cm. Na konci dosiahla hodnotu 69,91 cm, èo je o 0,68 cm menej ako na zaèiatku. To isté platí aj pre hodnoty obvodu bokov. Priemerná hodnota na zaèiatku bola 96,58 cm a na konci dosiahla hodnotu 95,35 cm, èo je o 1,23 cm menej (tab.3, obr. 2).

Tab. 4: Wilcoxonov test - obvod pásu a bokov obvod pása obvod bokov W 56 0 u-hodnota 6,51 7,11 významnos ** **

Obr. 2: Dynamika zmien v úrovni obvodu pása a bokov

399 Aj výsledok Wilcoxonovho testu (tab.4) poukazuje na štatistickú význam- nos rozdielu medzi úvodnými a závereènými meraniami obvodových rozme- rov. Môžeme konštatova, že úbytok centimetrov v páse a bokoch je pozitívnym ukazovate¾om pre študentky.

Tab. 5: Dynamika zmien kožných rias

x s max. min. è. Ukazovate¾ Z K Z K Z K Z K 1. Triceps 17,5 17,08 5,57 5,56 31,8 31,7 4,5 4,4 2. Biceps 9,2 8,81 3,05 3,11 17,4 17 3,5 3,2 3. Subscapular 11,99 11,77 4,28 4,08 26 25,5 1,3 6,4 4. Supraspinal 12,34 11,83 6,03 6,15 39,7 39,6 4,7 4,3 5. Medial calf 10,32 9,86 4,54 4,57 34,5 34,5 4,3 4,2 SUMA 61,36 59,35

Na zaèiatku experimentu sme namerali priemerné hodnoty jednotlivých kožných rias v milimetroch a potom urobili sumu z týchto priemerov. Získali sme hodnotu 61,36, ktorá bola o 2,01 mm väèšia ako hodnota, ktorú sme do- siahli na konci experimentu (tab.5). Získané hodnoty sú znázornené na obr. 3.

Obr. 3: Dynamika zmien v úrovni kožných rias

70

60

50

40 x Z

(mm) 30 x K

20

10

0 Triceps Subscapular Medial calf

Tab. 6: Wilcoxonov test - kožné riasy Subsca- supra- medial- triceps biceps SUMA pular spinal calf W 47,5 0 67 0 0 71 u-hodnota 6,64 6,8 6,7 7,12 7,07 6,79 významnos ** ** ** ** ** **

400 V sumári kožných rias (tab.5) výsledok Wilcoxonovho testu takisto pouka- zuje na štatistickú významnos rozdielu medzi úvodným a závereèným mera- ním (tab.6). Na základe týchto údajov môžeme konštatova, že naše študentky majú na konci experimentu nižšie percento tuku ako na jeho zaèiatku.

ZÁVER Pri meraniach telesnej hmotnosti, obvodových rozmerov a sume kožných rias (tab.1, 3 a 5) došlo k zníženiu hodnoty v závereèných meraniach experimentu. Aj keï dosiahnuté výsledky boli štatisticky významné, z praktického h¾adiska však neboli na takej úrovni, aby boli pre nás a probandky uspokojivé. Zlepše- nia niektorých telesných parametrov, nie sú nato¾ko výrazné, aby samy o sebe boli dostatoèným motivujúcim èinite¾om. Usudzujeme, že je to dôsledok níz- keho poètu hodín, lebo ak má dôjs k výrazným somatickým zmenám je po- trebné aerobnú aktivitu vykonáva minimálne 3x týždenne, hoci nami stanovené programy aerobiku mali potrebnú intenzitu a trvanie. Preto je cie¾om hodín TV pre vysokoškoláèky informova ich o význame a potrebe cvièenia a pohy- bu vôbec, vypestova trvalý vzah k pohybovej aktivite, aby sa stala súèasou ich životného štýlu. Je návodom ako sa po ukonèení VŠ zaradi do rekreaèné- ho športu.

LITERATÚRA 1. HAVLÍÈEK, I. - KRŠJAKOVÁ, S. – SOKOL, S. : Pohybová výkonnos štu- dentov 1. roèníka PW UK v šk. r. 1991-1992. Tel. Vých . Šport 2, 1992, è.4, s. 16 – 21. 2. LAWKO, V. – HUGEC, J. : Analýza telesnej výchovy na vysokých školách SR. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie è. 4. Prešov, 1996, s. 157-160. 3. LENKOVÁ, R. – SKLADANÝ, J. : Wyziologická úèinnos rôznych druhov ae- robiku na hodinách TV WHPV PU. Studia ART ET SPORT. Telesná výchova a šport. WHPV PU, Prešov, 2002, s.188-198 ISBN 80-8068-105-8. 4. LENKOVÁ, R. – SKLADANÝ, J. : Analýza telesného rozvoja a funkènej zdat- nosti študentov 1. roèníka WHPV PU. Zborník: Telesná výchova a športová edu- kácia v systéme univerzitného vzdelávania :vedecký seminár. Nitra 27.11. 1998. – Nitra SPU, 1998. ISBN 80-7137-600-0. s.47-50. 5. LENKOVÁ, R. – RUBICKÁ, J.: Názory a postoje vysokoškoláèok na vplyv pohybovej aktivity na ich zdravie a organizmus. Studia art et sport , Telesná vý- chova a šport II. WHPV PU, Prešov 2002, s.10-15. ISBN 80-8068-105-8. 6. MORAVEC, R. a kol. : Eurofit – Telesný rozvoj a pohybová výkonnos školskej populácie na Slovensku. SVS TV a Š. Bratislava, 1996. 180 s. 7. ŠPAÈINSKÁ, V.- MASAROVIÈ, J.- MORAVEC, R.: Sledovanie telesnej zdat- nosti a motorickej výkonnosti študentov stavebnej fakulty TU systémom Euro- fit. Tel. Vých. Šport 5, 1995, è.2, s.46 – 48. 8. ŠVECOVÁ, V.- ŠIKULOVÁ, P. : Pohybová výkonnos študentiek Warmaceu- tickej fakulty UK. Tel. Vých. a Šport 3, 1993, è.2, s. 18 – 21.

401 SUMMARY

The goal of our study was to monitor the influence of aerobic programs on the somatic development of 21-23 years old female college students. The stu- dents participated in one hour of required aerobic training per week, as part of a specific study program. Body proportions and body fat was observed during one year. The results evidence that one training weekly is not enough quantity for considerable change of body composition. For the physical activity to have the effect on the somatic development and the functional efficiency of the body, we have to follow the rules of aerobic train- ing (frequency of aerobic activity at least 3-5 days per week with moderate in- tensity level). Therefore, that was the main reason we evaluated the question whether one hour of aerobic training per week can influence somatic develop- ment of young college female students.

402 POHYBOVÁ AKTIVITA V ZÁUJMOVÝCH PREERENCIÁCH ADOLESCENTOV Z ASPEKTU ZDRAVIA

Jozef Liba, Zdenka Uherová HPV PU – Z PU V PREŠOVE, SLOVENSKO

Abstrakt Štúdia poukazuje na nepriaznivé zdravotné ukazovatele populácie Sloven- ska a na súvislosti medzi týmito ukazovate¾mi a zmenami spôsobu života detí a mládeže. Hodnotí aktuálnu štruktúru záujmov a záujmové preferencie adoles- centov s dôrazom na zastúpenie pohybových aktivít.

PROBLÉM Neuspokojivý zdravotný stav populácie ako výsledok štruktúry a obsahu životného štýlu, nárast zastúpenia sociálno-patologických javov v živote stále nižších etáp ontogenézy, zhoršovanie podmienok životného a pracovného prostredia, prevaha pasívneho spôsobu života, stresy, obavy, neistota, trvalé emocionálne napätie a ïalšie problémy dokumentujú potrebu kontinuálneho poznávania príèin existencie uvedených problémov, redefinovania skutoèností, ktoré sú vnímané ako nemenné, h¾adania a overovania stratégií, ktoré by boli predpokladom pozitívnej zmeny (Liba,2000). Životný štýl ako dynamická kategória je výsledkom participácie celého radu èinite¾ov - rodina, škola, mládežnícke organizácie, telovýchovno-športové or- ganizácie, nadácie, masmédia, neštátne organizácie, zdravotnícke zložky, cir- kevné organizácie a ïalšie. Wormovanie zdravého životného štýlu ako proces predstavuje celý rad prístupov. Kraus (1995) formuluje obsah uvedeného pro- cesu nasledovne : • utvára schopnosti a zruènosti s cie¾om zachováva vyrovnanos psychic- kého a fyzického zaaženia, vedie zlaïova aktivity pracovné s odpoèinkovými, teda optimalizova životný režim s oh¾adom na indi- viduálne osobitosti jednotlivca, • vedie plánova, hospodári a efektívne využíva èas a predovšetkým vo¾ný èas, • zaisova pravidelnú a primeranú pohybovú aktivitu, • venova pozornos duševným aktivitám, ktoré by smerovali k sebaroz- víjaniu, sebapoznaniu, sebaakceptácii pri rešpektovaní požiadaviek du- ševnej hygieny.

403 V skupine prístupov formujúcich zdravý životný štýl má nezastupite¾né miesto pohybová aktivita. Napriek explicitne zdôrazòovanému významu a nenahradite¾nosti pohybu pre udržanie homeostázy v bio-psycho-sociálnej štruktúre èloveka sa všeobecne konštatuje rastúci rozpor medzi fylogeneticky vytvorenou potrebou pohybu a ontogenetickou realitou. Pritom pohyb predsta- vuje, okrem množstva iných funkcií, univerzálny prostriedok prevencie tým, že plní rad informatívnych a formatívnych úloh spredmetnených v jeho zdravot- no-hygienických, ochranno-preventívnych, výchovných, socializaèných, seba- realizaèných, kompenzaèných, stimulaèných a regeneraèných vplyvoch. Ak pohyb vnímame v kontexte prevencie, jeho funkènos je významne konkreti- zovaná v náplni vo¾ného èasu, ktorému dáva zrozumite¾ný cie¾ a zmysluplný obsah. Cie¾avedomý, emotívny a primeraný pohyb predstavuje jedno z výcho- dísk riešenia celého radu civilizaèných problémov akými sú drogová závislos, životná apatia, neschopnos rieši problémy, sociálna odcudzenos, vonkajší a vnútorný stres a ïalšie.

CIE¼ Vychádzajúc z kauzálneho reazca rodina - zdravie - záujmy - pohyb - vo¾- ný èas považujeme za trvalo aktuálne cie¾avedomé a kontinuálne poznanie a hodnotenie štruktúry záujmov adolescentov, ich záujmových preferencií s dôrazom na zastúpenia pohybových aktivít realizovaných vo vo¾nom èase.

HYPOTÉZY H1Rodièia nedoceòujú význam a vplyv cie¾avedomých pohybových akti- vít v štruktúre èinností detí. H2Pohybová aktivita zaujíma jedno z prvých troch miest v poradí èinností realizovaných vo vo¾nom èase adolescentov. H3Zapojenos do organizovaných pohybových aktivít mimo školu je me- nej ako 40 % .

ÚLOHY 1. Na vybranej skupine respondentov zisti štruktúru záujmov s väzbou na vo¾ný èas, vymedzi záujmové preferencie s dôrazom na zastúpenie or- ganizovaných pohybových aktivít. 2. Analyzova zistené poznatky a informácie z h¾adiska vplyvu na zdra- vie a porovna ich s odporúèaniami pre zdravý životný štýl, poukáza na úlohu rodiny v procese jeho formovania a stabilizácie. 3. Zhodnoti získané výsledky a uvies odporúèania pre zlepšenie aktuál- neho stavu.

404 METODIKA V snahe o komplexnejšie postihnutie súèasného stavu záujmových aktivít adolescentov sme realizovali empirický prieskumu (2001-2002), prostredníc- tvom dotazníkového šetrenia u 1120 žiakov 1 a 2 roèníkov stredných škôl Pre- šovského a Košického regiónu. Pri zostavovaní dotazníka sme vychádzali z komplexného poòatia záujmových preferencií v štruktúre vo¾ného èasu, pri- èom sme v diskusnej èasti položili dôraz na tie aktivity, ktoré v sebe saturujú pozitívny vplyv na zdravie. Dotazník pozostával z 25 otázok, kde respondenti pomocou alternatívnych a vo¾ných odpovedí vyhodnotili svoje záujmové orien- tácie, tiež vyjadrili svoje názory a skúsenosti vo vzahu k vplyvu rodiny v kon- texte trávenia vo¾ného èasu. V základných štatistických charakteristikách sme vyjadrili percentuálne pomery. Získané výsledky sme porovnali s odporúèaniami pre zdravý životný štýl.

VÝSLEDKY A DISKUSIA Dobrý (1998) uvádza ako jeden z faktorov determinujúcich zdravie osobné správanie jedinca - osobné správanie škodiace zdraviu je príèinou 51 % všetkých úmrtí. Ak teda osobné správanie predstavuje významný determinant zdravia, potom vypestovanie a interiorizácia návykov zdravého životného štýlu s násled- ným posunom do ïalších etáp ontogenézy má predstavova jednu z urèujúcich úloh výchovy v rodine. Rodina je popri škole najdôležitejším výchovným èini- te¾om, ktorý prostredníctvom rodièov ako “prvých vzorov” pre diea plní bio- logickú, ekonomickú, psychohygienickú, emocionálnu, ochrannú, výchovnú a ïalšie funkcie. Rodièia, ich názory, spôsob života, ich priame povzbudzova- nie dominantne ovplyvòujú úroveò pohybovej aktivity detí. O vplyve rodièa ako vzorového modelu svedèia zistenia, že telesná aktivita rodièov významne kore- luje s aktivitou detí najmä v skorých etapách ontogenézy (Sallis a kol., 1988). Z poh¾adu dlhodobého formovania je doložené, že deti zvyknuté nezúèastòo- va sa na pohybových èinnostiach zostávajú neaktívne aj v dospelosti. Táto skutoènos býva niekedy oznaèovaná ako stopový fenomén (Pangrazi et al., 1996), ktorý postupne narušuje optimálnu funkciu organizmu a vedie k priro- dzenej regresii prichádzajúcej so stredným vekom.

405 Vplyv rodiny:

Obr. 1 Hrekvencia odpovedí respondentov hodnotiacich pravidelnos pohybovej aktivity rodièov

Obr. 2 Hrekvencia odpovedí respondentov hodnotiacich cie¾avedomos pohybovej výchovy v rodine

Pri hodnotení prezentovaných skutoèností si môžeme dovoli istý stupeò generalizácie. Odpovede respondentov priniesli viaceré nepriaznivé zistenia prejavené v neadekvátnych postojoch rodièov k všeobecne známym a odporú- èaným èinite¾om zdravého životného štýlu, osobitne ku kvantite a kvalite po- hybových podnetov, napr. (Obr.1). Konštatujeme nedostatoèný záujem rodièov o cie¾avedomé štrukturovanie a usmeròovanie vo¾ného èasu detí s dôrazom na podobu a obsah pohybových režimov (Obr.2). Ak je životný štýl rodièov, mo- dely ich správania a konania prostriedkom formovania životného štýlu, život- nej orientácie detí, potom uvedené zistenia dokumentujú obmedzenú úèinnos rodinnej výchovy.

406 Záujmové preferencie adolescentov Ak vnímame záujmy ako dôležitý stimul a motív èinnosti, ktorý aktivizuje osobnos, ktorý vyjadruje smerové komponenty a má výberový charakter, po- tom ich poznanie je dôležitým ukazovate¾om aktuálnej orientácie detí v oblasti povinností, ako aj v oblasti vo¾ného èasu. Zhodnotenie získaných odpovedí respondentov nám umožnilo aktualizova podobu záujmových preferencií s dôrazom na zastúpenie pohybových aktivít. V poradí najèastejšie uvádzaných èinností realizovaných vo vo¾nom èase žiakov sú pohybové aktivity na treom mieste u chlapcov (za televíziou a vý- poètovou technikou – Obr.3) a piatom u dievèat (za televíziou, èítaním, poèú- vaním hudby, výpoètovou technikou- Obr.4).

Obr. 3 Hrekvencia najèastejšie uvádzaných záujmových aktivít (chlapci)

Obr. 4 Hrekvencia najèastejšie uvádzaných záujmových aktivít (dievèatá)

407 Odpovede respondentov potvrdzujú vysokú preferenciu televízie v štruktú- re vo¾ného èasu žiakov so všetkými negatívnymi dopadmi, ktoré s tým súvisia. Hodnotenie významu pohybovej aktivity ako súèasti zdravého životného štýlu je vysoké (86 % chlapcov, 73 % dievèat). S touto konštatáciou ale nekorešpon- duje zastúpenie organizovaných pohybových aktivít mimo povinných hodín telesnej výchovy a organizovaných foriem pohybovej èinnosti v škole. (Obr. 5).

Obr. 5 Hrekvencia odpovedí respondentov hodnotiacich zapojenos do organizova- ných pohybových aktivít mimo školu

Zapojenos respondentov do organizovaných telovýchovno-športových aktivít mimo školu je 33 % chlapcov, 24 % dievèat (Obr. 5). Tieto èísla chápe- me ako dôsledok pôsobenia radu objektívnych a subjektívnych faktorov deter- minujúcich nepriaznivé zmeny v postavení cie¾avedomých pohybových aktivít v životnom štýle populácie. Konštatujeme, že adolescenti chápu význam pohy- bu ako nevyhnutnej súèasti zdravého životného štýlu. Zapojenos žiakov do organizovaných foriem týchto èinností je ale nedostatoèná. Prezentované vý- sledky potvrdili trend zmeny záujmových preferencií v zmysle ich posunu od aktívnych pohybových èinností k èinnostiam intelektuálneho a pasívneho za- merania. Konštatujeme potvrdenie hypotéz H1 a H3 a nepotvrdenie hypotézy H2.

ZÁVER Vo vzahu k prezentovaným poznatkom odporúèame : 1. Stimulova pôsobenie rodiny ako aj ïalších zúèastnených inštitúcii (štát- ne, neštátne), zamestnávate¾ov, zdravotníckych a poisovacích zariadení k sta- rostlivosti o zmysluplné využívanie vo¾ného èasu populácie s primeraným zastúpením pohybových aktivít. 2. Škola má, v zmysle kvality a kvantity najmä formatívneho vplyvu, hneï po rodine urèujúce postavenie pri ovplyvòovaní záujmovej štruktúry žiakov.

408 Zlepšenie nepriaznivého stavu od školy vyžaduje, aby vo svojich povinných, ale i dobrovo¾ných formách pohybovej výchovy a vzdelávania reflektovala posuny v záujmoch žiakov, aby sa neopierala o zabehnuté stereotypy, ale smerovala k takej podobe pôsobenia, ktorá je postavená na ponuke variabilných, emotívnych, aktivizujúcich èinností smerujúcich k pocitu subjektívnej spokoj- nosti. Toto odporúèanie sa musí premietnu do kvality modelu uèite¾skej prí- pravy, ktorá má smerova k reálnej zmene funkcie školy zo školy výkonotvornej na vzahotvornú. Myslí sa tým nevyhnutnos dosta minimálne na úroveò vzde- lávacích cie¾ov ciele tzv. personálnej a sociálnej edukácie, ktorá zvyšuje mie- ru autonómie žiaka, ako aj význam nonkognitívnych kompetencií uèite¾a. Chceme zdôrazni, že pohybová aktivita, napriek pohybovej dominancii obsahu, je vo všetkých realizovaných formách súèasou výchovného kom- plexu, kde okrem starostlivosti o telesnú, má rovnaký význam i starostlivos o psychickú a sociálnu stránku osobnosti v zmysle tézy o výchove k zdraviu ako bio-psycho-sociálnej kvalite.

Literatúra DOBRÝ,L.1998. Struktura zdravotnì orientované zdatnosti. Tìl. Vých. Mlád., 64, 1998, è.2, s.2-6 LIBA,J.2000. Výchova k zdraviu a pohyb. Prešov: PU WHPV 2000, 120 s. KRAUS, B. 2001. Integraèní funkce pedagogických pracovníku v procesu formo- vání zdravého životního spusobu dìtí a mládeže. In: Zborník medzinárodnej vedeckej konferencie „Pedagogická profesia v kontexte aktuálnych spoloèen- ských zmien“. Prešov: WHPV PU, MC, Nadácia Škola dokorán, 2001, s. 37 – 43. PANGRAZI,Rp.-CORBIN,Cb.-WELK,Gj.1996. Physical activity for children and youth. J. Phys.Educ.Recr.Dance, 67 (4), 1996, s.38-43.

SUMMARY

The article discusses adverse health parameters of Slovak population and the interrelation between them and the changes in life-style in children and the youth. The present structure of interests and the interest preferences of adolescents are examined, with the emphasis laid on motion activities.

409 INTENZITA HODÍN ZÁKLADNÉHO PLÁVANIA DOSPELÝCH NEPLAVCOV

Yvetta Macejková, ¼ubomíra Benèuriková ACULTY O PHYSICAL EDUCATION ADN SPORTS, COMENIUS UNIVERSITY, BRATISLAVA, SLOVAKIA

K¾úèové slová: intenzita zaaženia, sporttester, dospelí neplavci

ÚVOD Úèelnos zvládnutia plaveckého pohybu, a tým i vedie pláva, je úzko na- viazaná na vek cvièencov, ktorí sa kurzu plávania zúèastòujú a ich genetické parametre pre pohyb vo vodnom prostredí (stavba tela, pocit pre vodu). Je vý- skumami dokázané a dlhoroènou praxou potvrdené, že najoptimálnejší vek pre nácvik plávania je mladší školský vek Jursík (1977), JOCH-SCHMIDL (1972). Mnohí jedinci sa v tomto veku však z rôznych dôvodov nenauèili pláva, èo ich výrazne ochudobòuje o zdravý pohyb vo vodnom prostredí so širokou škálou pohybových aktivít. Výuèba plávania v rozdielnych vekových kategóriách má svoje osobitosti, ktoré vyplývajú z bio-psycho-sociálnych špecifík konkrétneho veku. Osvojo- vanie nových pohybových úloh, a medzi ne patrí i uèenie sa pláva, u dospelého èloveka je ove¾a zložitejšie ako v detskom veku. Súvisí to predovšetkým s ustáleným pohybovým stereotypom, s nízkou flexibitou senzomotorického vnímania a s výrazným vplyvom vonkajšieho prostredia pri získavaní skúseností s vodou. Technika plávania z poh¾adu koordinaèných schopností nie je nároè- ná. Omnoho závažnejšie je optimálne senzomotorické vnímanie vodného prostre- dia (cez receptory), ktorých však adaptaèný rozvoj z poh¾adu veku sa zanedbal Wilke (1985). Ïalším významným problémom v didaktike základného plávania dospelých neplavcov je dýchanie pri plávaní. Dlhoroèné zaužívané dýchanie nosom na suchu vyvoláva ažkosti s nácvikom dýchania pri plávaní, kde sa výrazne vyu- žíva i dýchanie ústami. Zmeny vo vznášanlivosti tela dospelých oproti deom spôsobujú problémy so správnou polohou tela pri plávaní. Podobne zhoršená pohyblivos pohybového aparátu sažuje nácvik techniky dolných konèatín a spätne i polohu tela.

PROBLÉM Osobitosti v reakciách dospelých neplavcov na výuèbu plávania majú kon- krétny dopad i na tvorbu vyuèovacích hodín. Základnou podmienkou výberu prvkov v obsahu výcviku je i ich nároènos z poh¾adu intenzity zaaženia.

410 Pri zaradení ve¾kosti intenzity sme sa opierali o odporúèania Kirkpatrick a Birnbaum (1997), ktorí ve¾kos intenzity odvodzujú percentom z individuálnej maximálnej srdcovej frekvencie, prièom pásmo udržania zdatnosti je 60-70% a pásmo rozvoja aeróbnej vytrvalosti je 70-80 %. Pri všeobecnom zaradení patrí plávanie medzi vytrvalostné športy. Zaujímalo nás, akú intenzitu majú výcvikové hodiny plávania dospelých neplavcov vo väzbe na konkrétne prostriedky.

METÓDA Súbor tvorilo 18 absolventov kurzu základného plávania v trvaní 15 výcvi- kových hodín. Zúèastnilo sa ho 5 mužov a 13 žien vo veku 32-58 rokov. Inten- zitu výcvikových hodín sme evidovali u dvoch probandiek (T.O. vek 47r; výška 158 cm; hmotnos 62 kg; bazálny pulz 62) a (M.J. vek 44 r; výška 165 cm; hmotnos 72 kg; bazálny pulz 62). Probandky boli neplavkyne (vstupovali so strachom do bazéna) a na záver kurzu preplávali T.O. 15 m a M..J. 20 m.. Vý- cvik sa realizoval v malej vode Sporttester Polar elektro S 610 sníma srdcovú frekvenciu (SW) v intervale 5 s. Pomocou interfejsu sa získané dáta spracovávajú a vyhodnocujú poèítaèom.

VÝSLEDKY A DISKUSIA Prvá èas výsledkov je orientovaná na základnú anamnézu probandov kur- zu vo vzahu k plávaniu. Uvádzame z nášho poh¾adu dve najzávažnejšie otáz- ky a ich výsledky. Za hlavnú príèinu, preèo sa probandi do dospelého veku nenauèili pláva bol strach z vodného prostredia vyplývajúci z negatívneho zážitku (58 %), ïalším dôvodom boli podmienky (nebol bazén v mieste byd- liska, nemali uèite¾a plávania - 24 %). Medzi ïalšie príèiny zaradili, že sa nikdy neuèili pláva, zdravotné problémy v detstve. Pri otázke preèo sa rozhodli na- uèi pláva v dospelom veku bola najfrekventovanejšia odpoveï -zo zdravot- ných dôvodov (83 %). Tieto odpovede súèasnej populácie dospelých poukazujú na nevhodné smerovanie súèasného spôsobu života. Len 11 % uviedlo ako svoj dôvod, vedie pláva. Ïalším závažným poznatkom pri výuèbe plávania dospelých neplavcov je zistenie, že viac ako 2/3 absolventov jednotlivých kurzov tvoria ženy. Myslíme si, že jedným z dôvodov môže by i to, že po výchove svojich detí sa viac orien- tujú na svoje potreby a záujmy.

411 Srdcová frekvencia na 2. hodine kurzu neplavcov (M.J.)

180 max = 144 160

140

120 3 100 1 2 7 priemer 80 4 5 89 10

srdcová frekvencia 6 60 min = 83 40 0:00 0:05 0:10 0:15 0:20 0:25 0:30 0:35 0:40 0:45 0:50 0:55 1:00 èasová os Obrázok 1

Srdcová frekvencia na 2. hodine kurzu neplavcov (T.O.)

180 max = 171 160

140 3

120 priemer 100 1 2 789 80 4 5 10

pulzová frekvencia 6 60 min = 40 0:00 0:05 0:10 0:15 0:20 0:25 0:30 0:35 0:40 0:45 0:50 0:55 1:00 èasová os Obrázok 2

Legenda pre obrázok 1,2: 1 Naháòaèky – hry na oboznámenie sa s vodným prostre- dím, 2 splývanie –koleso, 3 zaháòaná, 4 dvojice splývanie, 5 samostatné splývanie so slížom, 6 sirény, dýchanie do vody, 7 hviezdica, hríbik, 8 kraulové nohy, 9 znako- vé nohy, 10 kraulové nohy s prsiarskymi pažami.

412 Srdcová frekvencia na 13. hodine kurzu neplavcov (M.J.)

max = 149 180

160

140

120

100

80 3 priemer pulzová frekvencia 12 60 45 min = 73 40 0:00 0:05 0:10 0:15 0:20 0:25 0:30 0:35 0:40 0:45 0:50 0:55 èasová os Obrázok 3 Srdcová frekvencia na 13. hodine kurzu neplavcov (T.O.)

180 max = 160

140 120

100 prieme 3 80 1 pulzová frekvencia 2 4 5 60 min = 73 40 0:00 0:05 0:10 0:15 0:20 0:25 0:30 0:35 0:40 0:45 0:50 0:55 èasová os Obrázok 4 Legenda pre obrázok 3,4: 1 kraulové nohy a prsiarske paže, 2 kraulová súhra bez dýchania, 3 znakové nohy, 4 rôzne cvièenia na zdokonalenie prsiarskej súhry, 5 pr- sia s dýchaním na šírku bazéne

413 Pri hodnotení intenzity zaaženia uvádzame fyziologickú krivku zaaženia z 2-hej a 13-tej výcvikovej hodiny. Na zvládnutie plaveckých zruèností sme podobne ako u detí používali hru vo vode. Nako¾ko neplavci nemajú skúsenosti s vlastnosami vodného prostredia, aj jednoduché cvièenia spojené s nepríjem- nými pocitmi výrazne zvyšovali u nich reakciu organizmu obr. 1, 2 cvièenie 3,7. Vo výuèbe plávania dospelých sa viac zapája rozumová stránka Prestávky sú dlhšie z dôvodu dôraznejšieho vysvet¾ovania techniky. Pri realizácii prak- tických cvièení idú cvièenci èasto na hranicu svojich funkèných a pohybových schopností, èím hodina dostáva charakter intervalového tréningu. Aj keï sme na hodinách využívali prvky všetkých plaveckých spôsobov, dominanciu tvorila metodika nácviku prsiarskeho spôsobu. S narastajúcim poè- tom hodín sa postupne predlžoval èas na precvièovanie konkrétneho prvku. Rozdielnu reakciu probandiek na rovnaké cvièenia z vonkajšieho poh¾adu ovplyvòovali okrem iného i rýchlos zvládnutia plaveckého pohybu a psychické dispozície (viera vo vlastné sily). Zistili sme, že cvièenia s väèšou frekvenciou vykonávania pohybov, napr. znakové a kraulové nohy vyvolávajú zvýšené ná- roky na organizmus obr. 3,4 cvièenie 3., ako relatívne pomalé precíznejšie vy- konávanie pohybu. Toto súvisí i so zvyšujúcim sa odporom pri rýchlejšom pohybe. Vo všeobecnosti môžeme zrealizované hodiny výuèby plávania dospelých neplavcov zaradi do pásiem, kde sa intenzita zaaženia pohybovala približne 60-80 % z individuálnej maximálnej srdcovej frekvencii.

ZÁVER Katedra plávania na WTVŠ UK od r. 2003 rieši grantovú úlohu o úèinnosti pohybových aktivít vo vodnom prostredí. Poznatky o úèinnosti obsahu základ- ného plávania u dospelých neplavcov poukázali na diferencovanú a individuálnu vnútornú odozvu organizmu probandiek na rovnaké cvièebné prostriedky. Táto bola ovplyvnená psychickou kvalitou skúseností s vodným prostredím a schopnosou funkène, pohybovo a emocionálne reagova na požiadavky sú- visiace s nácvikom plávania. reagova

Literatúra 1. Joch, W. – Schmidl, G. 1982. Zu einigen Aspekten der Altersproblematik in Schwimmen. Leistungssport, 12, 1982, 2. s. 118–125. 2. Jursík, D. 1977. Teoretické a didaktické problémy vyuèovania v základnom plá- vaní. Bratislava : WTVŠ UK, 1977. 265 s. Habilitaèná práca. 3. Kirkpatrick, B. – Birnbaum, B.H. 1997. Individualizing physical Education with Heart Rate Monitors. Lessons from the Heart Champaign, IL. USA: Human Kinetics, 1997. 125 s.

414 4. Wilke, K. et al. 1985. Bewegung und Sport Erwachsener – Anfängerschwimmen. In: Sportwissenschaftliche Beiträge für Lehre und Unterricht. Das Institut für Sportwissenschaft der Universität Hannover 1985. Dortmund : 1985, band 4

THE INTENSITY O THE BASIC SWIMMING LESSONS O ADULT NON-SWIMMERS

Summary

During 15 lessons of basic swimming course we have used sporttester to evaluate the pulse frequency of two 44 and 47 years old female swimmers. The intensity was in the aerobic endurance level. It was 123 - 145 pulse/min (70 - 80 % from maximal hearth rate). Exercises close to feeling of the fear can raise hearth frequency. The main reason for learning swimming of non- swimmers adult was prob- lems with health.

415 ABSENCIA PREDPOKLADOV ROZVOJA TVORIVÝCH ÈINNOSTI ŽIAKOV V ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVY V ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH ŠKOLÁCH

Oto Majerský AKULTA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU, UNIVERZITY KOMENSKÉHO, BRATISLAVA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Abstrakt Autor vyhodnocuje záujem žiakov o rozvoj pohybových schopností a o za- meranie pohybových èinností v podmienkach realizácie školskej telesnej výcho- vy v základných a stredných školách západoslovenského regiónu ako aj podmienky škôl a ambície uèite¾ov telesnej výchovy na ich realizáciu. Autor prezentuje èiastkové výsledky výskumu športových záujmov žiakov základných a stredných škôl západoslovenského regiónu, ktorý realizoval v školskom roku 2001- 02. K¾úèové slová: diagnostika, dotazníková metóda, pohybové schopnosti, pohybové èinnosti, uèebné osnovy

Konštatujeme, že obsahom uèebných osnov školskej telesnej výchovy v základných a stredných školách sú zväèša tie športové èinnosti, o ktoré preja- vujú žiaci malý záujem. Z výsledkov výskumu tiež vyplýva, že na sledovaných základných aj stredných školách sa zo strany uèite¾ov telesnej výchovy venuje pozornos výluène základnému uèivu. Uvedená tendencia realizácie obsahu školskej telesnej výchovy pretrváva z malými zmenami aj v podmien-kach stre- doškolského vyuèovania školskej telesnej výchovy (Majerský, 2002). Športové záujmy žiakov sú však väèšinou iné. Pritom sa v školskej praxi málo alebo vôbec nezoh¾adòujú. Výberové uèivo by však mohlo významne oživi telovýchovný proces.. V takom prípade by sa vo zvýšenej miere mohli uplatòova progresívne formy realizácie samostatnej práce žiakov, najmä socia- lizaèné a kooperaèné èinnosti, ktoré sú základným prejavom tvorivého konania žiakov na vyuèovacích hodinách školskej telesnej výchovy.

Èiastkové ciele a úlohy výskumu 1. Zisti záujem žiakov základných a stredných škôl o zameranie školskej telesnej výchovy pod¾a rozvoja pohybových schopností 2. Zisti záujem žiakov základných a stredných škôl o zameranie jednotli- vých športových èinností v školskej telesnej výchove 3. Zisti podmienky škôl a ambície uèite¾ov telesnej výchovy na realizá- ciu školskej telesnej výchovy v zmysle uvedených zámerov. 416 Úlohy výskumu 1. Diagnostikova záujem žiakov základných a stredných škôl o rozvoj pohybových schopností v podmienkach vyuèovania školskej telesnej výchovy. 2. Diagnostikova podmienky škôl a strategické zámery uèite¾ov telesnej výchovy na rozvoj pohybových schopností vo vyuèovaní telesnej výchovy 3. Diagnostikova záujem žiakov základných a stredných škôl o zamera- nie jednotlivých pohybových èinností v školskej telesnej výchove. 4. Diagnostikova podmienky škôl a strategické zámery uèite¾ov telesnej výchovy na zameranie jednotlivých pohybových èinností v školskej te- lesnej výchove.

METODIKA Výskum sme realizovali v školskom roku 2001- 2002 na vybraných základ- ných a stredných školách v spolupráci s uèite¾mi telesnej výchovy západoslo- venského regiónu. Vo výskume sme využili skúsenosti z podobných výskumov, ktoré realizovala katedra kinantropológie, WTK v Olomouci (Wrömel, 1999). Žiaci urèovali poradie piatich, resp. štyroch najob¾úbenejších športových od- vetví, èinností a zameraní. Pri štandardizácii dotazníka bola zistená vyhovujú- ca stabilita (koeficient stability sa pohyboval v intervale od 0,81 do 1,00). Hodnoty korelaèných koeficientov medzi poradím záujmov v jednotlivých roè- níkoch sa pohybovali od 0,9 do 1,0. V príslušných tabu¾kách uvádzame celkový aj individuálny výskyt odpovedí v percentách, ako aj poradie výskytu v jednotlivých obdobiach základného a stredoškolského štúdia.. Porovnanie zámerov uèite¾ov telesnej výchovy s výsledkami záujmu žiakov odha¾ujú problémy realizácie školskej telesnej výchovy na základných a stredných školách v západoslovenskom regióne Poè- ty žiakov (Tab.1) a uèite¾ov (Tab.2) sme spracovali pod¾a priamych odpovedí prítomných uèite¾ov na odbornom seminári v Metodicko-pedagogickom cen- tre, Tomášikova ulica v Bratislave, kde autor pôsobí ako externý metodik teles- nej výchovy.

VÝSLEDKY VÝSKUMU 1. Záujem žiakov základných a stredných škôl o rozvoj pohybových schopností v podmienkach vyuèovania školskej telesnej výchovy (Tab.3). Len chlapci 9. roèníka preferujú záujem o rozvoj silových schopností. Ostatní chlapci základných, ale aj stredných škôl, preferujú rovnomerne rozvoj všetkých kondièných pohybových schopnosti, najmä však rýchlostných a vytrvalostných, ktoré uprednostòujú aj pred silovými schopnostiam. V závereènom období stre- doškolského štúdia chlapci prejavili zvýšený záujem aj o rozvoj koordinaèných schopnosti (Tab.3).

417 V popredí záujmu všetkých dievèat, ale najmä dievèat stredného školské- ho veku, je rozvoj koordinaèných schopností. V závere stredoškolského štúdia prejavujú dievèatá záujem o rozvoj sily a tiež aj o rozvoj vytrvalostných schop- nosti. Prejavený záujem chlapcov o rýchlostné schopnosti korešpodentuje aj s výsledkami ob¾úbenosti atletických disciplín ( štafetový a rýchly beh). Zvý- šený záujem dievèat o rozvoj koordinaèných schopností súvisí zase s prefero- vaním rytmickej gymnastiky, tancov a estetických èinností. Prejavovaný záujem žiakov môže by dôkazom pestrosti vyuèovania školskej telesnej výchovy a realizácie vhodných zámerov uèite¾ov telesnej výchovy.

2. Podmienky škôl a strategické zámery uèite¾ov telesnej výchovy na rozvoj pohybových schopností vo vyuèovaní telesnej výchovy (Tab.4) Zámery uèite¾ov vytvára podmienky na rozvoj pohybových schopnosti žia- kov v školskej telesnej výchove boli zväèša v súlade s preferovanými záujma- mi žiakov základných a stredných škôl a zoh¾adòujú aj optimálne senzitívne obdobia telesného rozvoja a pohybových predpokladov žiakov v jednotlivých obdobiach školskej dochádzky (Tab.4 ). Keïže sa v uèebných osnovách telesnej výchovy v základných školách pre- sadzuje najmä osvojovanie si povinného uèiva jednotlivých tematických celkov a to v záujme získavania základných pohybových skúseností žiakov, v reálnej praxi prevláda reprodukované motorické uèenie. K tomuto odbornému zámeru uèite¾ov je adekvátne preferova rozvoj koordinaèných, rýchlostných schopností a neskôr aj vytrvalostných pohybových schopností. V období stredoškolského štúdia by bolo vhodnejšie vo väèšom rozsahu preferova najmä rozvoj silových, rýchlostných a vytrvalostných schopnosti. V tomto študijnom období totiž právom oèakávame, že žiaci budú aktívne využí- va získaných pohybových skúseností zväèša vo výberovom obsahu a to najmä v tých športových èinnostiach, o ktoré prednostne prejavia záujem. Preto malo by malo by aj zámerom uèite¾ov umožni rozvíja u chlapcov najmä silové a koordinaèné schopnosti a u dievèat zas koordinaèné a silovo - vytrvalostné schopností.

3. Záujem žiakov o zameranie pohybových èinností (Tab. 5) Zamerania pohybových èinností všeobecne súvisí s hodnotovou orientáciou detí a mládeže, preto zohráva významnú úlohu aj v našom výskume. Z poh¾a- du uèite¾ov prezentuje podmienky na vyuèovanie školskej telesnej výchovy, strategické zámery a koncepcie vyuèovania, ktoré zámerne uplatòujú v telovýchovnom procese (Crum, 1994; Belej, 2001, Majerský, 2001). Bolo by správne, aby sa dosiahol súlad medzi reálnymi pohybovými skúsenosami žia- kov a zámernými stratégiami vyuèovania. Realizova svoje zámery však dnes významne ovplyvòujú aj konkrétne podmienky jednotlivých škôl (napr. mož-

418 Tab.1 Poèet žiakov na sledovaných ZŠ a SŠ spolu a pod¾a vybraných roèníkov

Stav žiakov Poèet Školy Roèníky Poèet Chlapci % Dievè. % 13 Základné školy 5 393 207 52,6 186 47,3 9 291 143 49,1 148 50,9 spolu 684 350 51,16 334 48,8 6 Gymnáziá 1 186 61 32,8 125 67,2 4 71 23 32,4 48 67,6 6 SOŠ 1 109 43 39,4 66 60,6 4 68 22 32,3 46 67,7 4 OA, DOŠ, SZŠ 1 71 - - 71 100,0 4 46 - - 46 100,0 3 SOU 1 161 39 24,2 122 75,8 4 35 5 14,3 30 85,7 19 Stredné školy 1 527 143 27,13 384 72,87 spolu 4 220 50 22,7 170 77,3 spolu 747 193 25,8 554 74,2 Vysvetlivky: n = poèet škôl; SOŠ – stredné odborné školy; OA - obchodné aka- démie; DOŠ – dievèenské odborné školy; SZŠ – stredné zdravotnícke školy; SOU – stredné odborné uèilište

Tab.2 Poèty žiakov a uèite¾ov v ZŠ a SŠ a ich odborná spôsobilos Poèet Poèet Stav uèite¾ov P.è. Druhy % % škôl škôl žiakov Poèet Aprobácia % 1. Základné školy 30 37,0 14424 36,7 102 75 73,5 2. Stredné školy 51 63,0 24889 63,3 192 179 93,2 z toho sú: - gymnázia 17 21,0 9000 22,9 90 85 94,4 - SOŠ 13 16,0 6332 16,1 45 42 93,3 - SOU 13 16,0 6533 16,6 36 31 86,1 - OA, DOŠ 6 7,4 2320 5,9 18 18 100,0 - SZŠ 2 2,5 704 1,8 3 3 100,0 Celkom 81 39313 294 254 86,4

Tab.3. Záujem žiakov ZŠ a SŠ o rozvoj pohybových schopností

Roèníky ZŠ 5.roèník ZŠ 9.roèník ZŠ Pohybové schopnosti % CH D Σ CH D Σ - Koordinaèné % 19,4 21,4 20,4 22,4 24,2 23,3 p 4 3 4 4 1 4 - Rýchlostné % 23,2 23,3 23,2 24,1 23,0 23,5 p 1 1 1 2 3 1 - Silové % 22,2 20,6 21,4 24,3 22,8 23,5 p 2 4 2 1 4 1 - Vytrvalostné % 20,6 22,2 21,4 24,0 23,1 23,5 p 3 2 2 3 2 1 Odpovedalo % 85,5 87,4 86,4 94,7 93,0 93,9 Nie % 14,5 12,6 13,6 5,3 7,0 6,1

419 Roèníky SŠ 1.roèník SŠ 4.roèník SŠ Pohybové schopnosti % CH D Σ CH D Σ - Koordinaèné % 19,6 17,6 18,1 23,5 22,0 22,4 p 4 1 1 2 2 1 - Rýchlostné % 20,6 16,9 17,9 25,0 19,5 20,8 p 1 4 4 1 4 4 - Silové % 20,1 17,4 18,1 22,5 22,3 22,4 p 3 2 1 4 1 1 - Vytrvalostné % 20,3 17,2 18,0 23,5 21,0 21,6 p 2 3 3 2 3 3 Odpovedalo % 72,2 69,1 72,2 94,5 95,1 87,1 Nie % 27,8 30,9 27,8 5,5 4,9 12,9

Tab.4: Podmienky škôl na rozvoj pohybových schopností

Roèníky ZŠ 5.roèník ZŠ 9.roèník ZŠ Druhy èinnosti % CH D Σ CH D Σ Estetické % 8,6 15,6 11,9 9,9 17,3 13,7 p 6 3 6 6 2 6 Kondièné % 16,8 15,7 16,3 17,9 13,5 15,7 p 1 2 1 1 5 3 Športové % 15,9 14,0 15,0 17,8 17,3 17,5 p 2 4 3 3 2 2 Rekreaèné % 15,3 16,8 16,0 17,9 18,0 17,9 p 3 1 2 1 1 1 Tvorivé % 13,5 13,3 13,4 15,1 13,0 14,0 p 4 5 4 4 6 5 Zdravotné % 12,6 11,7 12,2 13,7 14,7 14,2 p 5 6 5 5 4 4 Odpovedalo % 82,7 87,1 84,8 92,3 93,8 93,0 Nie % 17,3 12,9 15,2 7,7 6,2 7,0

Roèníky SŠ 1.roèník SŠ 4.roèník SŠ Druhy èinnosti % CH D Σ CH D Σ Estetické % 9,1 13,4 12,2 11,2 17,4 16,0 p 6 2 2 6 2 3 Kondièné % 15,1 10,0 11,4 18,4 14,0 15,0 p 1 5 4 1 4 4 Športové % 13,7 9,1 10,4 16,0 12,7 13,4 p 3 6 5 3 5 5 Rekreaèné % 15,0 13,7 14,1 16,8 17,9 17,6 p 2 1 1 2 1 1 Tvorivé % 10,2 10,3 10,2 14,8 12,2 12,8 p 5 4 6 4 6 6 Zdravotné % 10,5 12,4 11,9 14,8 17,3 16,5 p 4 3 3 4 3 2 Odpovedalo % 73,6 69,0 70,2 91,2 91,5 91,4 Nie % 26,4 31,0 29,8 8,8 8,5 8,6

420 Tab.6 Zameranie jednotlivých èinností pod¾a podmienok škôl a strategických zá- merov uèite¾ov

ZŠ: 76,5 % SŠ: 82,0 % Rozdiel Por. Zameranie èinnosti výskyt výskyt ZŠ SŠ v % v % 1. Estetické 16,9 14,1 2,8 - 2. Kondièné 12,9 18,4 - 5,5 3. Športové 16,5 16,5 - - 4. Rekreaèné 17,6 12,5 5,1 - 5. Tvorivé 7,0 5,5 1,5 - 6. Zdravotné 8,2 12,1 - 3,9 nosti cvièenia s hudbou, možnosti využívania ostatných uèebných a vyuèova- cích podmienok, vhodných a estetických priestorov – posilòovòa, dostatok ná- èinia, náradia, ale tiež športové tradície školy a pod (Tab.5) U chlapcov vo všetkých obdobiach štúdia prevláda záujem o kondièné za- meranie školskej telesnej výchovy, pred športovým zameraním a v období stre- doškolského štúdia aj rekreaèným zameraním. U dievèat jednoznaène a vždy prevláda záujem o rekreaèné zameranie škol- skej telesnej výchovy. Potom s odstupom nasleduje záujem o estetické zamera- nie vyuèovacích hodín a postupne aj o zdravotné zameranie školskej telesnej výchovy. Prekvapuje pomerne nízky záujem o zdravotný význam školskej te- lesnej výchovy, ktorý dievèatá uvádzali ako jednu z realizovaných aktivít po- hybovej èinnosti vo vo¾nom èase (rehabilitaèné cvièenie, domáce cvièenie). So znepokojením konštatujeme, že žiaci základných, ale ani stredných škôl neprejavili priaznivý vzah k tvorivému zameraniu školskej telesnej výchovy. Mysleli sme, že záujem o tvorivé uèenie v telesnej výchove bude rás najmä v období stredoškolského štúdia. Tvorivá èinnos žiakov je prejavom ich ve¾- kého záujmu o danú športovú èinnos a dôkazom toho, že ju dobre rozumejú, že ju vykonávajú radi a majú možnos ju realizova aj športovým prejavom vo svojom volnom èase

4. Podmienky škôl a strategické zámery uèite¾ov telesnej výchovy na zameranie jednotlivých pohybových èinností v školskej telesnej výchove (Tab.6). Uèitelia základných škôl majú rozdielny názor na realizáciu školskej teles- nej výchovy ako žiaci. Dominantným zámerom uèite¾ov základných škôl je predovšetkým rekreaèné zameranie, potom estetické a športové zameranie. Zdravotné a tvorivé zameranie telovýchovného procesu je až v závere ich po- zornosti. U stredoškolských uèite¾ov sa stratégie menia, prevláda kondièné zameranie pred športovým a estetickým zameraním. Zdravotné a tvorivé zame- ranie vyuèovania je až v závere pozornosti uèite¾ov. Dokonca ešte výraznejšie ako v základných školách (Tab.6).

421 ZÁVER Ambíciou každého uèite¾a by mal by spokojný žiak. Odborným zámerom by malo by dosiahnutie tvorivej èinnosti žiakov. V školskej telesnej výchove je mnoho príležitostí to uskutoèni: aktualizovaním poznatkov až na úroveò ich tvorivého využívania a vytváraním podmienok na ich praktické využívanie, organizovaním športových súaží v škole a mimo školy a pod. Úroveò vedo- mostí a zruèností žiakov je prejavom vysokej angažovanosti uèite¾a. Sme však svedkami, že telovýchovný proces sa aj na stredných školách realizuje najèas- tejšie reprodukovaným uèením, nezoh¾adòujú sa predchádzajúce pohybové skúsenosti žiakov. Realizuje sa bez väèšej inovaènej ambície, tradiène. Uèitelia telesnej výchovy neraz nútia žiakov realizova aj nezaujímavé a stále sa opa- kujúce uèivo. Na školách sa len sporadicky stretávame s pravidelným organi- zovaním športových súaží a bez nich nie je možné oèakáva tvorivé využívanie získaných pohybových skúseností. Riadi tvorivý proces je nároènejšie, ako riadi reprodukovaný proces.

LITERATÚRA 1. WROMEL, K., Novosad, J., Svozil, Z.: Pohybová aktivita a sportovní záujmy mládeže. Olomouc: Univerzita Palackého - Wakulta tìlesné kultury, 1999, s.173. 2. MAJERSKÝ, O.: Športové záujmy žiakov základných a stredných škôl v západoslovenskom regióne. In: Acta fac. educ. phys. UC Bratislava, Univer- zita Komenského, 2002, s.63-99.

ABSENTION O THE DEVELOPING CONDITIONS O CREATIVE ACTIVITIES O PUPILS IN PHYSICAL EDUCATION ON PRIMARY AND SECONDARY SCHOOLS

Summary

Author is evaluating an interest of the motor abilities development and aim- ing motor activities in realization conditions of physical education on primary and secondary schools of west Slovak region as well as school conditions and ambitions of physical education teachers and their realization.

422 VÝVOJOVÉ TENDENCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V ŠTÁTOCH USA NA PRÍKLADE ŠTÁTU OHIO

Mašlejová, D., Trnovský, I., Leginusová, J. KATEDRA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU AKULTY MATEMATIKY, YZIKY A INORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO, BRATISLAVA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Abstrakt Autori prezentujú rôzne názory a prístupy k riešeniu vzdelávania v telesnej výchove, ponúkajú aj preh¾ad o možnostiach skvalitòovania prístupov, foriem a prostriedkov telesnej výchovy a športu v podmienkach škôl. Využívajú príklad vzdelávacieho systému v štáte Ohio (USA), ktorý je zameraný na rozvoj teles- nej a zdravotnej výchovy na školách. Analýza a komparácie rôznych vzdeláva- cích systémoch umožòujú úèinnejšie predvída vývojové tendencie v telesnej výchove.

ÚVOD Súèasný vývoj telesnej výchovy vo svete je vzh¾adom k rozsiahlym spolo- èenským a ekonomickým zmenám ve¾mi aktuálnym a diskutovaným problé- mom. Ukazuje sa, že historické analýzy a komparatívne medzinárodné analýzy rôznych didaktických koncepcií a prístupov môžu prispie k úèinnejšiemu rie- šeniu súèasného a èasto kritického stavu a zlepši predvídanie vývojových tren- dov v telesnej výchove. Prezentáciou našich prístupov k riešeniu problematiky telesnej výchovy sa snažíme podpo- ri globalizaèné a medzinárodné aspekty a determinanty trans- formaèných úsilí, s dôrazom na národné špecifiká a hodnoty.

PROBLEMATIKA Celkové dianie okolo telesnej výchovy a športu v našej spoloènosti nazna- èuje, že aj po de- siatich rokoch, ktoré uplynuli od zmeny systému riadenia v tejto oblasti, pretrváva výrazná roztrieštenos. Diskusií na témy, kto je zodpovedný za súèasný stav, kto má telesnú výcho- vu a šport riadi, odkia¾ bra finanèné prostriedky a akým spôsobom ich rozde- ¾ova bolo ve¾a. Na mnohé tieto vyslovené otázky nie sú k dispozícii uspokojivé odpovede. Ove¾a dôležitejšie je poznanie, že celá oblas telesnej výchovy a športu nám chátra, stárne, a celkove sa znižuje jej výkonnos.

423 Revoluèné udalosti na školách v uplynulom období dali novo vznikajúcim riadiacim štruk- túram priestor na to, aby posúdili a prehodnotili postoj k telesnej výchove ako vyuèovaciemu predmetu, ale aj k celkovej èinnosti v dominantných oblastiach vplyvu. Dnes, s odstupom èasu je dokázané, že v mnohých prípadoch bolo posudzo- vanie neuvážené, nesystémové bez dostatoènej anticipácie dôsledkov, ktoré by odrážali objektívne fakty kladov a negatív èinnosti. Opaèný prístup by umožnil navrhnú, alebo doporuèi pozitívne zmeny a opatrenia smerujúce k skvalitneniu práce a celkovej èinnosti v tejto oblasti vzdelávania /TRNOVSKÝ, 2000/. Uèitelia vzdelávacích inštitúcií zrealizovali ankety, ktorými monitorovali názory a postoje vysokoškolákov, a vydedukovali z nich návrhy na zlepšenie a modernizáciu v poskytovaní príležitostí na pohybové využitie študentov /POTOÈNÝ, 1991; ŠIKULA, 1992; HAVRANOVÁ, 1989; BREZNEN, 1992. Žia¾, ich dobre mienené návrhy a odporúèania sa nerealizovali v dostatoènej miere. Aj napriek tomu, že doslovne odkopírova príklady organizovania športu na univerzitách v západných krajinách nie je možné, predsa sa dajú z nich prevzia niektoré pozitívne skúsenosti. /HRÈKA, 2001/

CIE¼ PRÍSPEVKU Prípravou materiálu sledujeme tieto ciele: • prezentova možné názory a prístupy k riešeniu vzdelávania v telesnej výchove, • získa preh¾ad o možnostiach skvalitòovania prístupov, foriem a pro- striedkov telesnej výchovy a športu v podmienkach škôl v zahranièí, • prispie svojimi poznatkami k riešeniu tejto problematiky.

Obecné východiská vzdelávacieho systému v štáte OHIO Tento projekt vznikol na základe množstva recenzií, ktoré pochádzajú od odborníkov z ob- lasti školstva, zdravotníctva, èlenov spoloènosti pre podporu zdravia i na podnety rodièov. Opatrne a starostlivo odráža úroveò výchovy k zdraviu na školách. Hlavným cie¾om projektu je vytvorenie programu, ktorý bude rozvíja zdra- votnú a telesnú výchovu na školách. Jednoduchšie povedané bude pomáha štu- dentom sta sa zdravými a schopnými dosiahnu úspech, resp. by úspešnými. Za hlavné východiská vzdelávacieho systému je možné považova: • základné kresanské a humanistické hodnoty, • rovnos, toleranciu a slobodu, • jedineènos indivídua a jeho zodpovednos za svoje jednanie a chova- nie, • prístup k spôsobu života, • zdravý spôsob života.

424 Súèasný vzdelávací systém je charakterizovaný: • decentralizáciou, • rešpektovaním akcelerujúcich spoloèenských zmien, • širokou kompetenciou, • výraznou flexibilitou, • èo najväèšou dostupnosou vzdelania, • zlepšujúcimi sa podmienkami pre celoživotné vzdelávanie.

MATERIÁL A METÓDY Návrh programu je ve¾kým krokom vpred, lebo ukazuje možnosti: • ako pomôc školám, rodièom a spoloènosti, • urèuje novú stratégiu a možný cie¾ pre študentov celej krajiny, • vzniká na základe záujmu a úèasti vlády, ekonomických lídrov, ktorým ide o budúcnos krajiny a jej prestíž v modernom technickom a ekono- mickom svete, • je podstatnou prípravou pre dosiahnutie úspechu v práci, v rodine a spo- loènosti, • môže zabezpeèi v budúcnosti súaživos v krajine, • ignoruje chudobné zdravotné vzdelanie (konzumácia alkoholu, cigariet, používanie drog, nízku úroveò fyzickej zdatnosti, ktorá prispieva k zní- ženiu zdravia). Podstatou zdravotnej výchovy na školách je nadobudnutie vedomostí a zruè- ností ako podporova a zlepšova zdravie, to znamená, že študenti, ktorí získa- jú tieto vedomosti a zruènosti budú ma lepšie zdravie ako dospelí a budú lepšie pripravení: • k ekonomickej súaživosti, • k efektívnejšej práci, • budú menej používa zdravotné služby (a to nie pre choroby a zranenia, ale iba ako preven- ciu proti nim), • budú menej dní práceneschopní, • zredukuje a zníži sa použitie zdravotného poistenia.

Hlavné úlohy zdravotnej výchovy • bude chápa pojmy týkajúce sa zvyšovania zdravia a prevencie proti chorobám, • bude disponova prístupom k informáciám, • bude schopný zdravotného konania a redukcie zdravotného rizika, • bude vedie analyzova vplyv kultúry, športu, technológií, médií a iných faktorov na zdravie, • bude vedie použi medzi¾udské komunikaèné zruènosti k zlepšeniu zdravia,

425 • bude podporova a prezentova osobné, rodinné a spoloèenské zdravie.

Cie¾om zdravotnej výchovy bude: • získa zruènosti, vedomosti, správania, nauèi sa rozhodnú, prekona sociálny tlak, stres, nebᝠsa komunikova, ak nastáva problém, • získa vedomosti o prevencii proti drogám, alkoholu, • získa vedomosti o mentálnom a citovom zdraví, • získa vedomosti o fitnesse, telesných aktivitách a ich vplyvu na zdra- vie.

Do celého projektu sa zapája 8 èinite¾ov: 1. rodièia - združenie rodièov, 2. škola, 3. zdravotná výchova 4. školská výživa, 5. telesná výchova, 6. zdravotný servis, 7. psychologicko-sociálny servis, 8. staff-welness.

Reprezentácia projektu podpory zdravia bude zabezpeèovaná cez: • asociáciu pre rozvoj zdravotnej výchovy, • americkú verejnú zdravotnú asociáciu, • americkú školskú zdravotnú asociáciu, • spoloènos štátnych riadite¾ov, telesnej výchovy, zdravia a rekreácie.

Hlavné úlohy telesnej výchovy Na každej úrovni školy je vytýèený cie¾ a plnenie èiastkových úloh. Ide o úlohy, ktorých globálny záber je evidentný : • rozvoj základných motorických schopností - rýchlos, sila, vytrvalos, koordinácia, • získanie pohybových zruèností - od najjednoduchších k zložitejším - behanie, skákanie, hádzanie, chytanie, až po osvojenie si základných herných èinností zo športových hier - volejbalu, basketbalu, tenisu, fut- balu, • poznatky z oblasti fitnes, zvyšovanie kondície, zvyšovanie vlastnej vý- konnosti, • uèenie sa stratégii hry, organizácii, vedeniu športových podujatí, • plánovanie a organizovanie vo¾ného èasu, • získavanie základných vedomostí z fyziológie, anatómie ¾udského tela,

426 • získavanie základných vedomostí ako možno zvyšova úroveò telesnej zdatnosti, • získavanie základných poznatkov o tom, ako sa dá predchádza rôznym zraneniam pri pohybových aktivitách, • pohyb - ako prostriedok - prevencia proti chorobám, • rozvíja záujem o fyzickú aktivitu vo vo¾nom èase, • zvýrazni pohyb ako súèas moderného spôsobu života, • umožni rozvíja súaživos, sebavedomie, pozornos, sústredenie, se- badôveru, pozitívnu náladu, prekonanie kritických situácií, • zaraïova pohyb ako prostriedok relaxácie, rehabilitácie. Na konci posledného stupòa vzdelávania a výchovy v rámci telesnej výchovy budú komplexne prezentova študenti svoje vedomosti vo forme videa, písom- nej práce, organizácie turnaja, ktoré získali v priebehu jednotlivých stupòov.

VÝSLEDKY A DISKUSIA Projekt zdravotnej výchovy Prezentuje výsledky výskumu z roku 1998, ktorý bol uskutoènený na 499 školách. Výsledky sú získané z dvoch dotazníkov, ktorých respondentmi boli vedenia škôl a uèitelia zdravotnej výchovy. Monitorujú smer rozvoja, úrovne a postavenia zdravotnej a telesnej výchovy od materských až po vysoké školy a odporúèajú: • zdravotná výchova je jedna z najefektívnejších prostriedkov, ktorá zni- žuje, redukuje, zabraòuje a predchádza závažným problémom USA, ako sú kardiovaskulárne choroby, rakovina, dopravné nehody, vraždy, samo- vraždy, • zdravotná výchova a jej aktivity pomáhajú mladým ¾uïom rozvíja zruè- nosti, ktoré sú dôležité na to, aby sa vyhli: a/ neúmyselným a úmyselným zraneniam, b/ drogám a alkoholu, c/ cigaretám, fajèeniu, d/ HIV - infekcie a iným pohlavným chorobám, e/ predèasnému a neplánovanému otehotneniu, f/ obezite, g/ sedavému životnému štýlu Výsledky výskumu z roku 1997 monitorujú objektívny stav spôsobu života mládeže takto: 24 % - zriedkavo alebo nikdy nepoužíva bezpeènostné pásy v aute 14 % - jazdí autom alebo iným dopravným prostriedkom pravidelne po po užití alkoholu, 35 % - jazdilo 1 až viackrát autom po použití alkoholu

427 18 % - nosí zbraò (strelnú zbraò, palice) 37 % - použilo fyzický boj 23 % - uvažovalo o spáchaní samovraždy 10 % - sa pokúsilo spácha samovraždu 69 % - skúšalo aspoò 1x fajèi 34 % - pravidelne fajèí 33 % - sa snažilo presta fajèi 77 % - aspoò 1x v živote použilo alkohol, z toho 30 % - použilo alkohol v 13. rokoch , 46 % - pije pravidelne 44 % - fajèilo marihuanu, z toho 25 % - pravidelne 14 % - používa iné zakázané drogy (heroín ... ) 6,4 % - použilo kokaín 49 % - malo pohlavný styk 9 % - malo pohlavný styk do 13. rokov 17 % - malo 4 a viac partnerov 58 % - pravidelne používa kondom 13 % - pravidelne používa antikoncepèné pilulky 85 % - 9-roèný, 91 % - 10-roèný, 87 % - 11-roèný, 90 % - 12-roèný boli pouèení o AIDS v škole, 28 % - sa opísalo ako obézny, s miernou nadváhou (dievèatá používajú lieky alebo preháòadlo na schudnutie, chlapci èastejšie jedia ham- burgery, chipsy, hranoky) 41 % - neuskutoèòuje žiadnu fyzickú aktivitu v priebehu 3-7 dní aspoò 20´ 59 % - sa nebolo zapísa na telesnú výchovu 70 % - nenavštevuje telesnú výchovu denne Na základe týchto alarmujúcich výsledkov bol vypracovaný program, kto- rého hlavnou èasou je zdravotná politika, ktorá zaznamenáva štruktúru zdra- votnej výchovy.

ZÁVERY Zdravotná výchova • našla svoj priestor pre realizáciu na všetkých stupòoch škôl, • na stredných školách je 40-50 hodín žiadúcich na zmenu chovania a zmenu postoja študentov, • Výsledky v štáte OHIO, ktoré sme uviedli ukazujú, že hlavne študenti stredných škôl musia prejs hodinami zdravotnej výchovy absolvovaním 3-4 kurzov k problému AIDS, tehotnosti, • na vedení zdravotnej výchovy sa podie¾a viac subjektov, najviac však uèite¾, vedenie školy, výchovný školský poradca, školská zdravotná ses- tra.

428 Telesná výchova • Výsledky dokazujú, že najvhodnejšia kombinácia je zdravotná výchova a telesná výchova (70 %). • Výsledky sú lepšie ak je úzka spolupráca s rodièmi, ktorí nevybavujú umelo oslobodenia z telesnej výchovy a kurzov zdravotnej výchovy. • Program z pohybovej aktivity umožòuje zvládnu široký výber pohybo- vých èinností. • Dáva možnos získa pozitívne skúsenosti z rôznych športových, herných a taneèných aktivít. Hlbšia analýza a komparácie rôznych vzdelávacích systémov umožòujú úèinnejšie predví- da vývojové trendy v telesnej výchove. Za najpozoruhodnejšie považujeme poèetné podnety pre podporu samostat- nosti, kreativity, kooperácie, tolerancie a zodpovednosti , a to vrátane podielu na riadení a samostatnom plánovaní pohybovej aktivity. Ve¾ký dôraz sa dáva na nové prístupy k meraniu, testovaniu a súaženiu. Poòatie telesnej výchovy má výrazný humánny charakter, rešpektujúci slo- bodu, individualitu každého jedinca a tiež rodinné, regionálne, národné a ¾ud- ské hodnoty.

POUŽITÁ LITERATÚRA BREZNEN, G.: Vplyv telesnej výchovy a športu na formovanie odborného profilu poslucháèov lekárskych fakúlt. In: Acta Wac. Educ. Phys. UC XXXII. Bratisla- va, SPN 1992. HAVRANOVÁ, M.: Kontinuita povinnej telesnej výchovy a telovýchovnej èinnos- ti študentiek a absolventiek Univerzity Komenského. In: Acta. Wac. Educ. Phys. UC 30. 1989, s. 215- 229. HRÈKA, J. - ZAPLETALOVÁ, L.: Vysokoškoláci a šport na Univerzite v Kieli. Tel.Vých. Šport 11, 2001, è. 2, s.5-9. POTOÈNÝ, V.: Študenti Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského nielen nad mikroskopami. Tel. Vých. Šport, 1, 1991, è. 2, s. 29-30. POTOÈNÝ, V. , KOHÚTOVÁ, P., TRNOVSKÝ, I., : Pohybová výkonnos, teles- ná stavba, pohybové aktivity a zdravotný stav sociálnej skupiny študentov MWW UK. In: Monitorovanie zdravotného stavu a pohybovej aktivity obèanov SR, Bratislava, WTVŠ UK 1998. ŠIKULA, T.: Názory a postoje študentov Právnickej fakulty UK na výuèbu telesnej výchovy v nových podmienkach štúdia za roky 1989 1990 a 1990 - 1991. Tel. Vých. Šport, 2, 1992, è. 3, s. 8-11. TRNOVSKÝ, I., KOHÚTOVÁ, P., MAŠLEJOVÁ, D., : Podmienky rozvoja teles- nej výchovy na vysokých školách, In.: Pohyb a zdravie v hodnotovom systéme ¾udí na zaèiatku nového tisícroèia. UKW Nitra, Nitra 2000. s. 109-112.

429 DEVELOPMENTAL TENDENCIES IN EDUCATION IN THE USA ON THE EXAMPLE O THE STATE O OHIO

Summary

The autors presents various oipnions and attitudes towards the solution of problems in education in physical education. He offers a survey of opportuni- ties for the improvement of attitudes, forms and means used in Physical edu- cation and Sport lessons in schools abroad. The educational system of Ohio state was used as an example. It is based on health and physical education incorpo- rated in the school health care programme. Analysis and comparation of vari- ous school systems allows for more effective foreseeing of developmental trends in school physical education.

430 SPRINTERSKÁ, B̎ECKÁ A PLAVECKÁ VÝKONNOST NASTÁVAJÍCÍCH VYSOKOŠKOLÁKÙ NYNÍ A PØED ÈTYØICETI LETY

Karel Mìkota, David Zahradník AKULTA TÌLESNÉ KULTURY UP, OLOMOUC, ÈESKÁ REPUBLIKA PEDAGOGICKÁ AKULTA OU, OSTRAVA, ÈESKÁ REPUBLIKA

Abstrakt Obsahem sdìlení je charakteristika stavu a zmìn motorické výkonnosti na- stávajících vysokoškolákù bìhem posledních ètyøiceti let. Dvojí testování bylo provedeno na hornicko-geologické fakultì Vysoké školy báòské v Ostravì. Pozitivní zmìna aritm. prùmìru byla zjištìna ve sprintu (100m), výraznìjší v plavání (100m) a nejvìtší v tìlesné výšce. Zøetelný posun negativním smìrem vykázal bìh 1500m. Koeficienty ES v rozmezí hodnot 0,34 – 0,99 stvrzují vìc- nou významnost zmìn (èasového efektu). Nárùst velikosti smìrodatných odchy- lek pøi druhém mìøení ukazuje na zvìtšující se interindividuální variabilitu.

ÚVOD Jeden z prvních výzkumù, který mapoval do té doby neznámou úroveò motorické výkonnosti vysokoškolské populace v Èeské republice realizoval na VŠB v Ostravì v letech 1960-61 Mìkota (1965). Na téže fakultì stejnou meto- dikou šetøení zopakoval po ètyøiceti letech Zahradník. V tomto krátkém sdìlení pøedkládáme komparaci výsledkù pouze tøí motorických testù lokomoèního charakteru a tìlesné výšky. Pøi interpretaci se opíráme o studie dlouhodobých zmìn, které v minulosti publikovali tito autoøi: Koláø (1988), období 1963-83, studenti Vysoké školy dopravní v Žilinì; Pilicz (2000), období 1953-85, studenti politechniky ve Var- šavì; Koláø, Šorm (1989), Mìkota (1991), období 1965-86, studující èeskoslo- venských vysokých škol (celostátní mìøení); Burian, Korvas, Slonková (2001), období 1981-96, studenti univerzity v Brnì; Valachoviè (1997), období 1972- 96, studenti Západoèeské univerzity v Plzni. Komparativní možnosti jsou však omezené, protože jen nìkteré testy se shodují s našimi, èasové odstupy mezi dvojím mìøením jsou kratší a dlouhodobý trend se bìhem desítiletí mùže mìnit.

PROBLÉM Hledáme odpovìï na otázku zda a jak se zmìnila úroveò (i variabilita) motorické, zejména sprinterské, bìžecké a plavecké výkonnosti nastávajících vysokoškolákù bìhem posledních ètyøiceti let. Ptáme se, jak se v daném obdo- bí zmìnila tìlesná výška probandù.

431 METODIKA Výzkumné soubory Pøi prvním i druhém mìøení byli testováni posluchaèi prvního roèníku hor- nicko-geologické fakulty technické univerzity, Vysoké školy Báòské v Ostravì. Prùmìrný vìk pøi I.mìøení (1960 a 1961) byl 19 let, pøi druhém mìøení (2000 a 2001) 20,1 let. Ponìvadž fakulta tohoto typu je jediná v republice, není repre- zentativnost souboru pouze lokální. Pøi I.mìøení uvedlo pùvod z okresu Ostra- va 28,5%, pøi II.mìøení 19%. Testování øídili a realizovali autoøi za pomoci uèitelù katedry tìlesné výchovy v hodinách povinné tìlesné výchovy v prvních týdnech akademického roku.* Popis testù Sprint 100 m. Atletický bìh na dráze, ruèní mìøení èasu. Bìh 1500 m. Start na slovní povel, bìh na dráze, prùbìžné mìøení èasu s pøesností na 1 sekundu. Plavání 100 m. V krytém 25m bazénu, plavání libovolným zpùsobem, mìøení èasu na stopkách. Tìlesná výška. Mìøena u stìny, pøiložením trojúhelníku k temeni hlavy. Statistické zpracování Byly vypoèteny základní statistické charakteristiky; statistická významnost rozdílu obou mìøení byla testována nepárovým t-testem, vìcná významnost ovìøována výpoètem indexu ES (effect size)

M M s 2 n 1 s 2 n 1 1 − 2 1 ()()1 − + 2 2 − E = ; s p = s p n1 + n2 − 2

ES = velikost efektu (pùsobnost èasového èinitele) M1, M2 = aritmetické prùmìry (prvního a druhého mìøení) s1, s2 = smìrodatné odchylky (prvního a druhého mìøení) n1, n2 = poèty testovaných osob

VÝSLEDKY A DISKUSE Pøehled výsledkù podává tabulka 1. Úroveò i variabilitu výkonù v minulosti a souèasnosti charakterizují data prvních dvou sloupcù. Rozdíly, které nás nej- více zajímají, uvádí (v absolutní hodnotì) tøetí sloupec. Grafy na obr. 1 názornì ukazují smìr i velikost posunù výkonnosti a tìles. výšky za sledované období.

* Naše podìkování patøí všem zúèastnìným

432 Tab. 1 Pøehled výsledkù mìøení – muži

Rok mìøení Rozdíl Charakter Statistika t-test ES 1960-61 2000-01 |M1-M2| zmìny Sprint 100 m [sekundy] n 297 314 - - - M 14,24 13,90 0,34 4,32 0,34 zlepšení s 0,87 1,07 Bìh 1500 m [sekundy] n 291 342 - - - M 352,6 372,5 19,9 4,67 0,35 zhoršení s 32,0 70,7 Plavání 100 m [sekundy] n 236 289 - - - M 136,3 119,70 16,6 6,16 0,54 znaèné zlepšení s 28,9 32,75 Tìlesná výška [cm] n 285 278 - - - M 175,23 181,68 6,45 11,71 0,99 velké zvìtšení s 6,03 6,99 n = poèet osob; M = aritm. prùmìr ; s = smìrodatná odchylka t-test = test statistické významnosti, t0,01 = 2,58; ES = effect size, index vìcné významnosti

ES 1,0

0,8 zmìna 0,6 pozitivní 0,4

0,2

0,0

-0,2 negativní -0,4 sprint 100m bìh 1500m plavání 100m tìlesná výška

Obr. 1 Zmìny úrovnì motorické výkonnosti a tìlesné výšky za 40 let. Vyjádøení indexem ES = effect size, ES > 0,2 indikuje vìcnì významný efekt

433 Sprint (100 m) Indikátor sprinterské výkonnosti (resp. bìžecké rychlostní schopnosti) vy- kazuje „zlepšení“ ar. prùmìru o více než 0,3 sekundy, tj. asi o jednu tøetinu smìrodatné odchylky (ES = 0,34). Efekt èasového èinitele je tedy pozitivní a zøetelný. V minulosti zaznamenal pozitivní zmìnu menšího rozsahu Pilicz (2000); Koláø (1988) bìhem 20 let nezaznamenal zmìnu žádnou. Žádný posun sprinterské výkonnosti v bìhu na 50m (ten nahradil bìh na 100m) nebyl zazna- menán v rozmezí 13 let (1972-1985) pøi srovnání výsledkù celostátního testo- vání vysokoškolákù v Èeskoslovensku (Koláø, Šorm 1999). Poslední komparace (Burian, Slonková, Korvas 2001) v tomto testu udává zøetelné zhoršení ar. prù- mìru (o 0,3 sekundy) v období 1981-1996. Interpretace našeho výsledku tedy není snadná, velikost pozitivní zmìny je spíše pøekvapující. Zlepšení výkonnosti pravdìpodobnì jde na vrub zlepšení techniky a podmínek provádìní. Zlepšení podkladové schopnosti (bìžecké rychlosti) je málo pravdìpodobné. Bìh (1500 m) Pokles úrovnì bìžecké výkonnosti (støednìdobé vytrvalostní schopnosti) dokládá prodloužení prùmìrného èasu bìhu o 19,9 sekundy. Zmìna je nejen statisticky, ale i vìcnì významná (ES = 0,35). V minulosti podobný smìr vývo- je, avšak menší prodloužení èasu (o 5,3 sekundy a 4,3 sekundy) zjistili také Koláø (1988) a Burian, Slonková, Korvas (2001). Naopak v èasovém rozmezí 1965- 1985 zùstala (podle výsledku celostátního testování) bìžecká výkonnost èesko- slovenských vysokoškolákù beze zmìny (Mìkota 1991). I když zhoršený prùmìrný èas pøi druhém našem mìøení mùže jít zèásti na vrub nižší motivace probandù, pøece jen hlavní pøíèinou mùže být pokles bìžecké støednìdobé vy- trvalostní schopnosti. Ten je považován za dùsledek negativnì pùsobících civi- lizaèních zmìn, které bìhem posledních 15 let spíše narùstají. Plavání (100 m) Prùmìrný èas se pøi druhém našem mìøení zkrátil o 16,16 sekundy. Úroveò plavecké výkonnosti se tedy výraznì zvýšila, nebo velikost diference pøesa- huje polovinu smìrodatné odchylky (ES = 0,54). Pozitivní trend stvrzují i vý- sledky dlouhodobého sledování Valachovièe; od r. 1972 do r. 1996 zaznamenal zkrácení prùmìrného èasu o 13,4 sekundy. Analogický pozitivní posun (o 14,67 sekundy) jsme zjistili bìhem posledních 30 let také u kandidátù studia tìlesné výchovy na univerzitì v Olomouci (Mìkota, Cuberek 2002). Naopak podle výsledkù celostátního testování v letech 1972-1986 plavecká výkonnost vyso- koškolákù v ÈSSR stagnovala. Nicménì potìšitelný pozitivní vývoj je zde mimo pochybnost. Dùvodem vyšší souèasné výkonnosti v plavání je zøejmì zlepšená úroveò plaveckých dovedností. Ta je dùsledkem zlepšení materiálních podmínek (nové kryté bazény), rozšíøením plavecké výuky na školách a celkovì narùstající ob- liby a zájmu o plavání u mládeže.

434 Ve všech tøech diskutovaných indikátorech byly zjištìny zmìny významné statisticky i vìcnì. Pro doplnìní mùžeme podotknout, že v nìkterých dalších námi sledovaných ukazatelích (napø. ve shybech, skoku z místa, vrhu koulí) ke zmìnám nedošlo. Tìlesná výška Pøírùstek prùmìrné tìlesné výšky o 6,45 cm ukazuje, že trvá pozitivní seku- lární trend. Konzistentní v tomto ohledu jsou výsledky všech výše citovaných prùzkumù. V pøepoètu na dekádu je pøírùstek vìtší než 1,5 cm a v souèasnosti již prùmìrná výška nastávajících vysokoškolákù pøekraèuje 181 cm. Interindividuální variabilita výkonù. Ve všech tøech testech i v tìlesné výš- ce zjišujeme zvìtšení smìrodatné odchylky ve druhém mìøení. Projevuje se i pøi relativním vyjádøení variaèním koeficientem. Nejvýraznìjší je zmìna v bìhu na 1500m. Meziosobní rozdíly tedy spíše narùstají, roste heterogenita testova- ných souborù.

ZÁVÌRY Ve vybraných ukazatelích motorické výkonnosti došlo bìhem posledních 40 let k prokazatelným zmìnám. Mírnì vyšší úroveò výkonnosti byla zjištìna ve sprintu (100 m), výraznì vyšší úroveò v plavání (100 m), pokles výkonnosti indikuje ukazatel støednìdobé vytrvalostní schopnosti, bìh 1500 m. Pokraèuje zøetelný pozitivní sekulární trend tìlesné výšky. Všechny ètyøi ukazatele nazna- èují narùstání heterogenity dané populace, interindividuální rozdíly narùstají (s2 > s1).

Literatura Burian, Jindøich, Korvas, Pavel, Slonková, Eva, 2001. Srovnání úrovnì tìlesné zdat- nosti studentù 1. roè. MU v Brnì v intervalu 15 let. In: Nové poznatky v Kinan- tropologickém výzkumu. Brno: Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta, s. 55 – 57. Koláø, Vladimír, 1988. Pohybová výkonnos a telesný rozvoj študentov nastupujú- cích na vysokú školu a jej zmeny po dvadsaroènom intervale. Teor. Praxe tìl. Vých. 36, 3, s. 153 – 158. Koláø, Vladimír, Šorm, Gustav, 1989. Trendy pohybové výkonnosti a tìlesného roz- voje studujících vysokých škol v ÈSSR v letech 1965 – 1986. In: Tìlesná kultu- ra, sborník kateder tìlesné výchovy a tìlovýchovného lékaøství, 21, Olomouc: Hanex, s. 157 – 177. Mìkota, Karel, 1985. Somatický profil, tìlocvièné výkony a pohybové vzdìlání novì pøijatých uchazeèù hornicko-geologické fakulty VŠB v Ostravì. In: Sborník vìdecké rady ÚV ÈSTV 1, Praha; Sportovní a turistické nakladatelství, s. 95 – 120. Mìkota, Karel, 1991. Trend motorické výkonnosti vysokoškolské mládeže v ÈSWR. In: Tìlesná kultura, sborník kateder tìlesné výchovy a tìlovýchovného lékaøství, 23, Olomouc: Hanex, s. 179 – 192.

435 Mìkota, Karel, Cuberek, Roman, 2002. Zmìna úrovnì plavecké a sprinterské vý- konnosti kandidátù a kandidátek studia tìlesné výchovy v odstupu 30 let. Tel. Vých. Šport. 12, 2, s. 2 - 4. Pilicz, Stefan, 2000. Kierunki zmian w rozwoju fizycznym i sprawnoœci fizycznej studentek i studentów politechniki warszawskiej. In: Dziubiñski, Z., Gorski, B. (eds.) Kultura fizyczna studentów w okresie transformacji szkolnictwa wyŸsze- go w Polsce. Warszawa: Politechnika warszawska, s. 67 – 72. Valachoviè, Jiøí, 1997. Motorická výkonnost absolventù støedních škol pøijatých na ZÈU Plzeò v letech 1972-1996. In: Sborník referátù národní konference Tìles- ná výchova a sport na pøelomu století. Praha: Wakulta tìlesné výchovy a sportu Univ. Karlovy, s. 156 – 159.

SPRINTING, RUNNING, AND SWIMMING PERORMANCE IN UNIVERSITY RESHMEN: NOW AND ORTY YEARS AGO

Summary

Two research inquiries were carried out in freshmen attending the 1st grade of the Technical University in Ostrava. The first one was helt in 1960-1961 and the second one in 2000-2001. The number and summary statistics of the sam- ple (M, s) are displayed in Table 1. During those 40 years, we found out these changes: improvement of arithmetic mean by 3,3 sec. in sprint (100 m), outstand- ing improvement in swimming by 16,6 sec. (100 m), deterioration by 19,9 sec. in 1500-m run. Body height of students increased by 6,4 cm. The significance of effect is confirmed by the size of the ES (effect size) index as shown in Fig- ure 1. The interindividual variability (s2 > s1) increaced in all the tests. Keywords: university freshmen, motor performance, long-time changes, 100-m sprint, 1500-m run, 100-m swim

436 ANALYSIS O CHILDREN’S STATE O HEALTH DURING A PRE – SCHOOL PERIOD WITH PARTICULAR EMPHASIS ON POSTURE DEECTS

Dorota M³yñska ACULTY O ART AND PEDAGOGY, THE ADAM MICKIEWICZ UNIVERSITY, KALISZ, POLAND

INTRODUCTION The World Health Organisation defines health as a state of full physical, psychic and social aptitude, not merely lack of any illness or weakness. The term ”illness” is defined as a deviation of metabolic processes as well as processes regulating development. Early childhood is generally considered to be the most susceptible period to external factors, including pathogenic micro-organisms.

AIM The aim of this work is to analyse pre – school children’s state of health and to determine a correlation between state of health and somatic features.

MATERIAL AND METHOD 1511 children (733 girls and 778 boys) born in the years 1990 – 1994 at- tending all 25 kindergartens in Kalisz participated in the experiment. Data con- cerning the children’s development from their birth up to 7th year of age were collected in two ways. First, anthropometric measurements (current data) were taken independently, and then information concerning biological development in their early age was collected from “Child’s Health Card” (retrospective data). Information concerning their state of health (childhood infectious diseases, the most frequent respiratory tract diseases) was obtained from files in pediatric outpatient clinics. Data on the children’s posture defects were based on the re- sults of balance examination carried on at their 2nd, 4th and 6th year of age (Syrek, 1997). Ill Children’s Rate was applied according to Piechota et. al. formula (1998): L = (number of ill children / number of children participating in the experi- ment) x 100% to evaluate the frequency of respiratory tract diseases. Variance analysis method was applied in order to examine a correlation be- tween the children’s state of health and their biological development.

RESULTS AND DISCUSSION Picture 1 presents fractions of children who suffered from specific infectious diseases. The results show that smallpox appears to be the most common infec-

437 tious disease in the experimental group ( 788 cases, over half of the children participating in the experiment ), then rubella ( a bit over 40% ) and mumps ( 30. 7% ). Pictures 2 and 3 show the value of Ill Children Rate (L) for the most fre- quent childhood respiratory tract diseases. Three periods: infantile, post – in- fantile and pre – school were taken into consideration. The results reveal that the children from pre- school group suffer from the diseases mentioned above far more frequently, which is a well known fact. Infants, on the other hand, catch diseases very rarely. Furthermore, boys contract childhood diseases a lot more frequently, which seems to support the hypothesis about their greater sensibili- ty (Chrz¹stek- Spruch, 1979; Wolañski, 1986; Kaczmarek, 1995).

The kind of disease

% 80 girls boys 70 60 50 40 30 20 10 0 smallpox rubella mumps measles scarlet fever days'disease erythema theree-

Picture 1. The frequency of infectious illnesses of the studied children.

% 70 the kind of disease infants

60 post-infants

50 pre-school children

40

30

20

10

0 pneumonia tracheitis pharyngitis tract disease allergy inflammation respiratory ear

Picture 2. The values of the Ill Children’s Rate for the analyzed illnesses among the studied girls.

438 % 70 the kind of disease infants 60 post-infants

50 pre-school children

40 30

20 10

0 pneumonia tracheitis pharyngitis tract disease allergy inflammation respiratory ear

Picture 3. The values of the Ill Children’s Rate for the analyzed illnesses among the studied boys.

A correlation between frequency of incidents of respiratory tract diseases and a stage of somatic feature development was also analyzed in this work. Table 1 comprises standardized values of the children’s weight and height correlated with the disease incidence. The variance analysis shows that a great number of disease incidents have a considerable influence upon two basic auxological measurements, especially in the girls’ group. The girls, who got ill more frequ- ently, were always slimmer and shorter than those who didn’t. On the other hand, the variance analysis did not reveal such a correlation in the boys’ group. A detailed analysis of individual cases of boys, who often got ill, showed that they also were slimmer and shorter than the boys who were not ill as frequently as they.

Table 1. The relation between the incidence of respiratory tract illness and the level of biological development of children (the standardized values).

Children, The others Studied children who got ill F p children often

girls -0,101 0,006 1,205 0,001**

weight boys 0,111 -0,010 1,097 0,133

girls -0,178 0,019 1,188 0,005**

height boys 0,049 -0,003 1,190 0,008**

** - significance at 0,01

439 The results of so called balance examinations carried on at the age of 2, 4 and 6 were considered to evaluate the children’s state of health. The balance examinations aim at early discovery of body build defects (posture defects in particular) and their correction. Pictures 4 and 5 present the most frequent health anomalies noted during these examinations. Within the whole population of the examined children a defect was found in 22.3 % of two- year olds, 58.4% of four- year olds and 28% in six- year olds. In the latter age group a considerable difference of body build defect frequency was noted between boys (32.3%) and girls (23.8 %). Bite defects and dental carries appear to be the most common among the two- year olds (10.4% of girls and 11.2% of boys). Then comes flat- foot among boys (4.6 %) and distorted heel and/ or knee among girls. It is worth mentioning that other posture defects (such as spinal curvature or shoulder- blade asymmetry was found only in two girls and two boys. The greatest number of defects within the experimental group was noted among the four- year olds (60.5 % of boys and 56.1 % of girls). Similarly to the two- year olds, the most com- mon detects among the four- year olds appear to be bite defects and dental car- ies (23.8 %). These defects are found in every fourth of a four- year old child. The percentage of children with flat- foot or distorted heel and/ or knee is alarm- ing. Flat -foot are found in every ninth girl and every sixth boy of this age. Far fewer bite defects and dental caries (7.8 %) are found among six- year olds, but the analyzed defects are reported far more frequently among six- year olds in comparison with four or two- year olds. The percentage of flat- foot and dis- torted heel and/ or knee decreases slightly only among girls, but the situation is totally different in all other categories of defects. It is worth emphasizing that a considerable increase in other posture defects, such as spinal curvature and shoul- der- blade asymmetry (7.9 %) is reported among six- year old children in com- parison with the earlier balance examination results. It must be stated on the basis of the collected data from the balance exami- nations, that posture defects including flat- foot and distorted heel and/ or knee appear to be the most common anomaly of early childhood (Chlebna- Sokó³ et. al., 1997; M³yñska, 2000). The greater percentage of these anomalies results not only from the fact that doctors pay a greater attention to their patients’ correct body build, but also from the fact of the bigger depth of these defects in this age. It seems necessary to introduce regular physical education classes in kin- dergartens.

440 % 25 2 year-olds 20 4 year-olds 15 6 year-olds 10 5

0 flat-foot deformity of other posture sight defects occlusion heels or knees defects defects and decay

Picture 4.The frequency of some irregularities occurrence in the state of health among pre-school girls.

% 25 2 year-olds 20 4 year-olds 6 year-olds 15

10

5

0 flat-foot deformity of other posture sight defects occlusion defects heels or knees defects and decay

Picture 5.The frequency of some irregularities occurrence in the state of health among pre-school boys.

CONCLUSIONS 1. The frequency of most of the body build defects analyzed in this work increased among six- year old children in comparison with two- year and four- year olds. Only in case of bite defects and dental caries conside- rable reduction was noted. 2. As far as infectious diseases analyzed in this work are concerned, the greatest frequency was noted in case of smallpox, the fewest in case of measles. 3. Respiratory tract diseases showed an increasing tendency among pre- school children in comparison with infants and children in post- infancy period. Throat inflammation as well as nose and throat infections appe- ared to be the most frequent illness in all three analyzed periods.

441 4. Boys appeared to be more susceptible to both infectious and typical child- hood respiratory tract diseases. 5. Wrequent illnesses during early childhood have a significant influence upon physical development (especially in the girls’ group).

BIBLIOGRAPHY 1. Chlebna – Sokó³ D., D. Kardas – Sobantka, I. Ligenza, K. Ha³adaj, 1997, Stan zdrowia i rozwój somatyczny dzieci uczêszczaj¹cych do przedszkoli w dzielnicy £ódŸ – Ba³uty. [w]: Auksologia a promocja zdrowia. Jopkiewicz A. ( red.) Kieleckie Tow. Naukowe, WSP, Kielce, 241-250. 2. Chrz¹stek-Spruch H., 1979, Longitudinal studies of environmental influences on child growth. Studies in Human Ecology, 3, 179-202. 3. Kaczmarek M., 1995, Wp³yw warunków ¿ycia na wzrastanie i rozwój cz³owie- ka. Wydawnictwo UAM, Seria Antropologia 20, Poznañ. 4. M³yñska D., 2000, Biological development of pre- school children against the background of environmental conditions. Scripta Periodica , Rok 3, nr 4, 121- 137. 5. Piechota L., H. Chrz¹stek- Spruch, E. Pac-Ko¿uchowska, M.A. Koz³owska, M. Zatorska, B. Kulik - Rechberger, W. Wurmaga- Jab³oñska, 1998, Schorze- nia dolnych i górnych dróg oddechowych u dzieci zamieszka³ych w strefie oddzia³ywania Zak³adów Azotowych w Pu³awach. Studies in Human Ecolo- gy, Suppl. 2, 211-216. 6. Syrek E., 1997, Teoretyczne standardy zdrowia dzieci i m³odzie¿y, a ich œrodowis- kowe uwarunkowania w regionie górnoœl¹skim. Studium pedagogiczno – spo³eczne. Wyd. Uniw. Œl¹skiego, Katowice. 7. Wolañski N., 1986, Rozwój biologiczny cz³owieka. Wyd. szóste, PWN, Warsza- wa.

SUMMARY

The aim of this paper is a careful evaluation of a child’s state of health in the period of early childhood and determination of the degree of correlation between the state of health and the level of somatic features in this period. The research encompassed 1511 children at the age between 3 and 7, born between 1990 and 1994 and attending all nursery schools in Kalisz. Anthropometric measurements were taken in the nursery schools, while the information concerning the state of health was collected in the child health clinic from medical documentation. Also a relation between the incidence of respiratory tract illness and the level of bio- logical development was determined in the study (ANOVA results). Bigger morbidity had negative influence on the level of biological development. Among the defects of posture subjected to analysis such as flat-foot, deformed heel and/ or knee, asymmetry of shoulder- blade or spinal curvature, the biggest percent-

442 age of the ill was observed in a group of four and six year old children. It surely indicates a need of earlier than during a school period undertaking of therapeu- tic exercises and also making it available to introduce physical education class in the pre- school period. Key words: child’s state of health, biological development, defects of pos- ture, auksology.

443 ÈIASTKOVÉ POZNATKY Z PROBLEMATIKY SPRÁVNEHO DRŽANIA TELA ŽIAKOV ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Michal Modrák MSÚ PREŠOV, ODBOR ŠKOLSTVA A TELESNEJ KULTÚRY, ZŠ V PREŠOVE, UL. MATICE SLOVENSKEJ

1. Abstrakt Správne držanie tela je výrazom telesného a duševného zdravia. Je udržia- vané predovšetkým nervovou a svalovou èinnosou, prièom jediným udržujú- cim východiskovým èinite¾om je chrbtica, osový orgán tela. Nesprávne držanie tela chápeme zväèša ako odchýlky rozsahu alebo lokali- ty bežných fyziologických zakrivení chrbtice. Vnútorné príèiny majú spoloè- ného menovate¾a v svalovom oslabení. Obdobie prudšieho rastu – zaèiatok školského veku, neskôr puberty- sa vyznaèujú relatívne slabším svalovým za- bezpeèením svalového rozvoja.

2. PROBLÉM Do kategórie oslabení v oblasti trupu patria : a/ chybné držanie tela, - predklonená hlava, asymetria svalov a pod. b/ odchýlky tvaru chrbtice : - v rovine predozadnej – gu¾atý chrbát, zväèšené prehnutie v drieku, plo- chý chrbát, drieková kyfóza a ich kombinácie - v rovine èelnej – skoliotické držanie a skoliózy c/ poúrazové stavy chrbtice - vertebrogénne poruchy, blokády d/ odstávajúce lopatky e/ poruchy tvaru hrudníka – napr.íklad vpadnutý, vyklenutý. Z antropometrického aspektu udávaný všeobecný popis ideálneho postoja so správnym držaním tela známy: HLAVA: je vzpriamená, poh¾ad je priamy, krk a hlava sú vytiahnuté do hora , krèná lordóza je v norme, os krku s bradou zviera pravý uhol. RAMENÁ: Širo- ko roztiahnuté do strán, zároveò sú stlaèené mierne v zadu a dolu tak, že ich hmotnos sa skôr prenáša na chrbticu než na hrudník. Dolné okraje lopatiek majú by stlaèené ku chrbtici. HRUDNÍK: Široko klenutý, mierne vypnutý. Dovnútra stiahnutá a spevnená brušná stena. Chrbtica v èelnej rovine nie je zakrivená. V boènej rovine je fyziologicky správne zakrivená bederná lordóza. Hmotnos trupu a hlavy je vycentrovaná nad spojnicou stredov bedrových kåbov. DOL-

444 NÉ KONÈATINY: Hmotnos tela je na vnútorných stranách chodidiel a mier- ne prenesená vpred. Samotné dolné konèatiny sú stiahnutím sedacieho svalstva mierne vytoèené vonku. CHODIDLÁ: Sú situované pozdåž, a ich klenby sú prieène správne utvorené.

2.1. Zdravotný význam plávania Spoèíva aj v nad¾ahèovaní podporného aparátu ¾udského tela, vznášajúce- ho sa vo vodnom prostredí. Plávanie zapája do èinnosti svalové skupiny, ktoré sú v normálnom živote zanedbávané. Spôsob svalovej práce pri plávaní podpo- ruje rast svalov do dåžky, ich správne napätie a uvo¾òovanie, èo je základom hospodárnosti pri pracovnom výkone. Vodorovná poloha tela má priaznivý vplyv na srdeènú èinnos a celý pohybový systém.

3. CIE¼ 3.1. Zisti pomocou vybraných testov úroveò držania tela u žiakov základ- nej školy. 3.2. Predloži navrhnutý roèný plán uèiva zdravotnej telesnej výchovy, rea- lizovaný formou adekvátnej výuèby základného plávania.

4. METODIKA 4.1. Metodika získavania údajov Pre sledovanie svalovej disbalancie a správneho držania tela sme aplikovali nižšie popísané testy:

4.1.1. HODNOTENIE OLOVNICOU 4.1.1.1. Olovnicu sme spustili pri normálnom postoji cvièencov, zo záhla- via. Vrchol ohnutia krènej lordózy ideálne má by vzdialený od olovnice 2,0 až 2,5 cm. 4.1.1.2. Vrchol ohnutia driekovej lordózy má by od olovnice vzdialený 2,5 až 3 cm.

4.1.2. MATHIASOV TEST Poinformoval nás o aktivite posturálnych svalov a ich schopnosti udrža správne držanie tela po dobu 30 sekúnd, poèas ktorých diea zaujalo správne držanie tela – a predpažilo. Ak v priebehu 30 sekúnd sme nespozorovali žiadne zmeny v pôvodnom postoji – pridelili sme 1 bod. Pri oslabení svalov nastáva zmena v držaní tela : ramená sa posúvajú dopredu, hlava sa predkláòa, brušná stena sa vyklenie dopredu. Nastáva prehnutie drieku, os tela sa posúva dozadu. Ak nastali takéto zmeny – pridelil sme 2 body.

445 4.1.2. OBLAS CHRBTA – pohyblivos chrbtice Probanti zaujali stoj spojný na lavièke. Nasledoval zo stoja spojného hlbo- ký predklon. Dolné konèatiny boli v kolenách vyrovanané. Úlohou bolo dosiah- nú špièkami prstov èo najhlbšie s výdržou 3 sekundy. Hodnotenie : - nedotkne sa špièiek nôh – 3 záporné body - dotkne sa špièiek nôh - 0 hodnota - dodtkne sa s presahom – plusové body -v cm

4.1.4. PLAVECKÁ GRAMOSTNOS Každý frekventant mal prepláva ¾ubovo¾ným plaveckým spôsobom 25 metrov. Úspešný pokus bol ocenený l bodom. Za neúspešný výkon sme prideli- li l mínusový bod.

4.2. Charakteristika súboru Pre výskum sme vybrali 29 žiakov 9. roèníka zo základnej školy v Prešove, Ul. Matice slovenskej è. 13. Z nich 10 vzrastom presahuje telesnú výšku 180 cm a traja menej ako 165 cm. Nikto nebol obézny. Dvaja z nich nevedeli plá- va. Piati boli zaradení do III. zdravotnej skupiny.

5.VÝSLEDKY V tabu¾ke è.1 uvádzané zistené hodnoty testovania v následovnom poradí: 4.1.1.1. Hodnotenie olovnicou – oblas krku 4.1.1.2. Hodnotenie olovnicou – oblas drieku 4.1.2. Mathiasov test 4.1.3. Oblas chrbta – pohyblivos chrbtice 4.1.4. Plavecká gramotnos Z tabu¾ky è. 2 vyplýva, že žiaci zo sledovanej vzorky sa v priemere ani v jednom z piatich testov nestotožnili s normálnymi hodnotami, predstavujúci- mi správne držanie tela. Zistili sme zväèšené prehnutie krènej i driekovej lor- dózy. To môže poukazova aj na gu¾atý chrbát, èo je alarmujúci stav držania tela žiakov v sledovanej vzorke.

6. DISKUSIA Zdravotná telesná výchova v školských bazénoch pre žiakov základných a stredných škôl sa v Prešove realizuje od roku 1986. Dòa 18.2.2003 sa v školskom bazéne pri ZŠ v Prešove , Májové námestie, konal odborný seminár uèite¾ov telesnej výchovy pôsobiacich v základných školách na tému : Korigovanie odchýliek nesprávneho držania tela formou vý- uèby plávania v zdravotnej telesnej výchove. Tam sme prostredníctvom otvo- renej hodiny v bazéne – so žiakmi zo ZŠ v Prešove, Ul. Bernolákova, a v

446 Tabu¾ka è.1: Èiastková testová batéria pre skúmanie správneho držania tela

P.è. Meno Trieda 4.1.1.1. 4.1.1.2. 4.1.2. 4.1.3. 4.1.4. 01. A.T. 9.A 5,0 3,0 1,0 + 7 + 1 02. B.T. „ 4,5 5,0 1,0 + 5 + 1 03. B.I. „ 5,0 5,5 1,0 + 4 + 1 04. D.M. „ 5,5 5,0 2,0 - 12 + 1 05. R.K. „ 5,0 4,5 2,0 - 10 + 1 06. H.L. „ 4,5 5,5 1,0 +14 + 1 07. G.P. „ 4,0 3,5 2,0 - 2 + 1 P.è. Meno Trieda 4.1.1.1. 4.1.1.2. 4.1.2. 4.1.3. 4.1.4. 08. M.F. „ 3,5 3,0 2,0 + 7,5 + 1 09. K.M. „ 2,5 3,5 1,0 - 6 - 1 10. V.B. „ 5,0 6,0 2,0 - 2 + 1 11. L.M. „ 4,5 5,0 1,0 + 4 + 1 12. P.M. „ 3,5 5,0 2,0 - 7 + 1 13. P.J. „ 4,0 11,0 2,0 - 6 - 1 14. M.L. „ 3,5 4,5 1,0 + 1 + 1 15. M.M. „ 4,0 4,0 2,0 0 + 1 16. R.A. „ 5,0 4,0 1,0 + 1 + 1 17. A.R. „ 2,5 4,0 1,0 + 0 + 1 18. I.D. 9.B. 3,0 3,5 1,0 +13 + 1 19. K.M. „ 4,5 5,0 1,0 +10 + 1 20. D.M. „ 5,0 5,0 2,0 - 1 - 1 21. N.M. „ 3,0 3,0 1,0 +17 + 1 22. K.R. „ 3,5 6,0 2,0 + 5 + 1 23. J.T. „ 4,0 6,0 1,0 + 9 + 1 24. L.L. „ 4,5 5,0 1,0 + 8 + 1 25. P.R. „ 3,5 5,0 2,0 + 1 + 1 26. J.J. „ 4,0 4,5 2,0 + 2 + 1 27. H.M. „ 2,5 2,5 1,0 -16 + 1 28. B.M. „ 5,0 6,0 1,0 - 1 + 1 29. K.K. „ 4,5 5,0 1,0 + 5 + 1 ARITM ETICKÝ PRIEM: +4,O + 4,7 1,41 + 1,8 + 0,9

Tabu¾ka è. 2 : Hodnotenie èiastkovej testovej batérie / z tabu¾ky è. l / Testovanie 4.1.1.1. 4.1.1.2. 4.1.2. 4.1.3. 4.1.4. Aritm.priem. Skutoè.výsled + 4,0 + 4,7 + 1,4,1 + 1,8 + 0,9 2,562 NORMA + 2,5 + 3,0 1,0 0,0 + 1,0 1,5 Rozdiel + 1,5 + 1,7 + 0,41 + 1,8 - 0,1 + 1,062 následnej prednáške prezentovali prierez výuèby zdravotnej telesnej výchovy pre žiakov s oslabením pohybového aparátu tela. Pri tejto príležitosti sme pred- ložili roèný plán výuèby zdravotnej telesnej výchovy – formou výuèby prv- kov základného plávania, ktorý sme v školskom roku 2001/2002 aplikovali v rámci zdravotnej telesnej výchovy so žiakmi ZŠ v Prešove, Ul. Matice slo- venskej, v školkom bazéne pri ZŠ v Prešove, Ul. Mirka Nešpora. Pri tvorbe roèného plánu uèiva danej problematiky sme vychádzali z charakteristiky ob-

447 sahu zdravotnej telesnej výchovy na 2. stupni základnej školy v intenciách Uèebných osnov ZŠ pre zdravotnú telesnú výchovu /1987/, ktoré pre ZTV vy- medzujú v školskom roku 35 vyuèovacích hodín. Nako¾ko v okrese Prešov je prepracovaný systém odstraòovania plaveckej negramotnosti – od predplavec- kej prípravy na MŠ, cez základný plavecký nácvik, zdokona¾ovací – plavecký výcvik - zahròujúci rekondièné plávanie pre útvary športovo-talentovanej mlá- deže až po výkonnostné plávanie v ŠŠS , predpokladáme, že žiaci na 2. stupni ZŠ absolvovali základný plavecký nácvik.

ROÈNÝ PLÁN VÝUÈBY ZDRAVOTNEJ TELESNEJ VÝCHOVY formou výuèby základného plávania - NÁVRH - P.è POHYBOVÁ ÈINNOS ROZVOJ POHYBOVÝCH ÈINNOSTI VÝCHOVNÉ POSOBENIE 1. Testovanie držania tela.BOZP Telesný a pohybový rozvoj lekárske prehliadky 2. Testovanie plaveckých spôsob. Orientácia vo vodnom prostredí zaraïov. do skupín pod¾a plav.výk 3. Hry na oboznámenie s vodou Rozvoj obratnosti Kontakt oblièaja s vodou 4. Nácvik a zdokona¾.splývania Rozvoj koordinácie, sila paží Základné povinnosti žiakov 5. Precviè. splývania od steny Rozvoj sily dolných dolných konè. Sledovanie pulzu 6. Súhra splývania a kraulov. nôh Rozvoj chrbtového svalstva Výchova k sebapozorovaniu 7. Štafet. hry. Dolné konè.+ dých. Rozvoj koordinácie a rýchlosti Výchova k zodpovednosti 8. Kraulové paže. Zdokona¾. „ -. Rozvoj sily horných a dol. konèat. Povinnos vykonáv.domáce práce 9. Kraul–nácvik vo vode pri stene Rozvoj rovnováhy Výchova k húževnatosti 10.Kraul-súhra paží a doln.konèat. Rozvoj kåbovej ohybnosti Povinnos cvièi doma 11.Súhra plav.sp.kraul. Súaže Orientácia v priestore Výchova k samostatnosti 12.Precviè.súhry konè. + dýchanie Rozvoj vytrvalosti Výchova ku kolektívnosti 13.Precviè. súhry „K“ s dýchaním Rozvoj koordinácie a sily chrbta Výchova ku odvahe 14.Štafetové hry, splývanie, kraul Rozvoj sily konèatín Otužovanie 15.Individuál.odstraòovanie chýb Rozvoj vytrvalosti, sila paží Sebapozorovanie 16.Hodnot.techniky pl.spôs.Kraul Rozvoj koordinácie Výchova k zodpovednosti 17.Priebež.hodnotenie výkonnosti Rozvoj chrbtového svalstva Výchova k sebapozorovaniu 18.ZNAK – prípravné cvièenia Rozvoj sily horných a doln.konèat. Zachovávanie domáceho režimu 19.Nácvik splývania na znaku Rozvoj ohybnosti chrbtice Estetické cítenie 20.ZNAK-nácvik štartového skoku Rozvoj ohybnosti chrbtice Význam subjektívn. hodnotenia 21.Cvièenia s nad¾ahè.pomôckami Rozvoj ohybnosti chrbtice Estetické prežívanie pohybu 22.Nácvik práce znakových paží Rozvoj sily dolných konèatín Otužovanie 23.ZNAK-doln.konè. Štafetov hry Rozvoj kåbovej pohyblivosti Výchova k vzájomnej úcte 24.ZNAK-práca paží.Zdokon.kraul Rozvoj kåbovej ohybnosti Pravidelný pohybový režim 25.Nácvik súhry plavec.sp. Znak Rozvoj ohybnosti chrbtice Estetické prežitie pohybu 26.Individuálne odstraòov. chýb Rozvoj vytrvalosti Význam subjektívneho hodnotenia 27.Precviè.súhry s dôraz.na dých. Rozvoj koordinácie a sily Výchova k odvahe a húževnatosti 28.Štafetové hry – kraul, znak Rozvoj sily horn. a doln. konèatín Meranie tepovej frekvencie 29.Znak, kraul- zdokona¾ov.súhry Rozvoj vytrvalosti a sily paží Sebapozorovanie. Otužovanie 30.Priebežné hodnotenie výkonnos Rozvoj sily chrbtového svalstva Výchova k sebahodnoteniu 31.Hodnoten. techniky pl.sp.Znak Koordinácia plaveckých pohybov Výchova k odvahe 32.Súpažný znak - precvièovanie Posilòovanie chrbtového svalstva Výchova ku kolektívnosti 33.Hodnotenie:25 – 50 m. K a Zn. Rozvoj posturálneho svalstva Výchova ku sebahodnoteniu 34. Užité plávanie Rozvoj koordinácie Hygienické návyky 35.Výstupné testy – držanie tela Význam správneho držania tela Význam kontroly a hodnotenia

448 7. ZÁVER Pohyb je biologická potreba. V súèasnosti je 30 % žiakov hypoaktívnych a 20 % hyperaktívnych. Nami sledovaná vzorka naznaèuje, že školopovinná mládež je z poh¾adu funkcie školskej telesnej výchovy menej pohyblivá. Z tabuliek è. 1 a 2 vyplýva, že sledovaná vzorka neprezentuje kladné výsledky pri hodnotení správneho držania tela u žiakov ZŠ. Zo záverov z odborného se- minára okresnej predmetovej komisie uèite¾ov telesnej výchovy v okrese Pre- šov vyplýva, že bude vydaný metodický list výuèby zdravotnej telesnej výchovy formou výuèby základného plávania s aplikáciou plaveckých spôsobov kraul a znak, ktorého súèasou bude v rámci metodického radu aj podrobný obrázko- vý materiál. V rámci doktorandskej úlohy v školskom roku 2003/2004 uskutoèníme vstupné / október 2003/ a výstupné / jún 2004 / testovanie držania tela školopo- vinných žiakov – aj pomocou štvorcovej siete, ktoré zverejníme. Výsledky naznaèia, èi aplikácia predloženého plánu uèiva bude ma kladný vplyv na ko- rigovanie odchýliek nesprávneho držania tela u školopovinných detí zaradených do zdravotnej telesnej výchovy. Pohyb je biologická potreba. V súèasnosti je 30% žiakov hypoaktívnych a 20% hyperaktívnych. Nami sledovaná vzorka nám naznaèuje, že školopovin- ná mládež je z poh¾adu funkcie školskej telesnej výchovy málopohyblivá. Aj preto v súèasnosti do pozornosti ide individuálny prístup ku žiakovi v intenciách hodnoti žiaka nie v absolútnych hodnotách, ale s využitím intraindividuálnych vzahových noriem. To dvojnásobne platí aj v zdravotnej telesnej výchove, kto- rej novelizované uèebné osnovy v rukách erudovaných uèite¾ov pretavia zme- ny východiskových teoretických a filozofických prístupov k riešeniu problematiy zdravotnej telesnej výchovy v intenciách zdravého spôsobu života detí a to nie len z poh¾adu funkcie telesnej výchovy. Plávanie k tomu môže prispie mierou vrchovatou.

8. LITERATÚRA BELEJ, Michal - MORAVEC,Roman. 1997. Telesný a pohybový profil mládeže stredného a staršieho školského veku. In: STVS. Zborník z medzinárodnej ve- deckej konferencie è.4. 1996. s. 19-25. ISBN 80-8885-02-7 BRTKOVÁ, Mirianna – VOJÈÍK ,Milan – SKLADANÝ Juraj. 1997. Držanie tela žiaèok športovej triedy a možnosti jeho ovplyvnenia. In: STVS. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. è. 4. 1996. s. 256 – 259. ISBN 80-8885- 02-7 CHUDÁ, Božena – ŠTOWILOVÁ, Jana. 2002. Korekcia zdravotného stavu detí s boènými odchýlkami chrbtice nápravnými cvièeniami. In: Vychovaváte¾ è.7. EDUCATIO.2002. ISSN 0139-6919 LABUDOVÁ, Jela. 1985. Teória a didaktika telesnej výchovy oslabených. Brati- slava: SPN. 1985. Š 5385/1984 – 30.

449 LIBA, Jozef. 2000. Výchova k zdraviu a pohyb. Prešov: PU WHPV. ISBN 80-88885– 89-2 MAYER, Karel. 1978. Hodnocení držení tìla mládeže metodou postojových stan- dardu a výsledky její aplikace v tìlovýchovné praxi. In: Acta Chir. orthop. Traum. èech., 45, 1978, No. 3. s. 202 – 207.

SUMMARY

Author, in his contribution, is intererested in medicinal physical education for pupil who attednd a basic school. He desaribes correct body holding. Through the aplication of particular tests which are focused on: - forward arched neah and waist spine curvation, - spine movement – swimming shills, he find out, thal pupil fend to hawe wrong body holding – deflection of fore – back spine form, it means „ round back“. Author, in his doctorant´s theme, submits annual plan for teaching medicinal physical education fhrough basic swimming lessons, which will be publish like a component of methodical letter. This plan will apply in school year 2003/2004 by teachers of basic schools in Prešov. Its verification will be implement by tests at the beginning and at the end of the school year. The aim is to estabilish part of given teaching plan in correct deflection of pupilœ wrong body holding.Through basic swimming les- sons – swimming manners crawl and backstroke. Key words: - medicinal physical education – annual plan of teaching me- dicinal physical education through basic swimming lessons – to correct deflec- tion of wrong body holding.

450 IDENTIIKÁCIA ÚROVNE ROVNOVÁHOVÝCH SCHOPNOSTÍ U 14 ROÈNEJ SLOVENSKEJ A PO¼SKEJ MLÁDEŽE

Kveta Pereèinská, Ján Draèka AKULTA HUMANITNÝCH A PRÍRODNÝCH VIED PU PREŠOV, SLOVENSKO

Abstrakt V súèasnosti realizujeme grantovú úlohu VEGA è. 1/0462/03, v ktorej sa zaoberáme testovaním koordinaèných schopností. Prezentovaná štúdia predkladá dielèie výsledky z aplikovania motorických testov zameraných na zisovanie úrovne rovnováhových schopností u mládeže staršieho školského veku, prostred- níctvom pätpoložkovej testovacej batérie.

PROBLÉM So stúpajúcimi spoloèenskými požiadavkami rastie význam koordinaèno – motorickej výkonnosti. Dostatoèná koordinaèno–motorická úroveò je základom, tak pre životnú spôsobilos mladej generácie, ako aj pre dosiahnutie vysokých športových výkonov. V telesnej výchove a športovej príprave úroveò koordi- naèných schopností výrazne ovplyvòuje kvalitu, tempo a stabilitu osvojovaných pohybových a športových zruèností, urèuje stupeò využitia kondièných schop- ností a umožòuje rýchle prispôsobovanie sa pohybu zmeneným vonkajším pod- mienkam (Doležajová, 1993). Ïalšie možnosti zvýšenia pohybovej úrovne u bežnej populácie, ako aj špor- tovej výkonnosti vidíme práve v kvalitnom rozvoji koordinaèných schopností. Napriek tomu sa v praxi venuje rozvoju koordinaèných schopností nedostatoè- ná pozornos. Spôsobuje to nedostatok poznatkov o význame a rozvoji koordi- naèných schopností, chýbajú zásobníky špeciálnych cvièení. Zatia¾ èo komplex kondièných schopností je teoreticky i prakticky dosta- toène spracovaný, komplex koordinaèných schopností je svojou štruktúrou zlo- žitejší a z h¾adiska rozvoja obtiažnejší. Zaradenie koordinaèných cvièení do cvièebnej jednotky zvyšuje nároky na prípravu, organizáciu a samotnú techni- ku vykonávania, prièom výsledky sa dostavia neskôr ako pri rozvoji kondièných schopností. Rozhodli sme sa prispie k zlepšeniu situácie a pripravili sme príspevok zaoberajúci sa problematikou koordinaèných schopností, konkrétne rovnová- hovými schopnosami statickými a dynamickými. Rovnováhové schopnosti patria do komplexu koordinaèných schopností, ktoré sa podie¾ajú na riadení

451 a regulácií motorických schopností èloveka (Belej 2001, Èelikovský 1990, Hirtz 1985). Pereèinská (2000) považuje „rovnováhové schopnosti za základné ko- ordinaèné schopnosti“. Väèšina autorov zaoberajúcich sa rovnováhovými schopnosami, považuje tieto za samostatnú kategóriu. Udržanie rovnováhovej polohy tela alebo jeho èastí je základnou životnou podmienkou a dochádza ku nej pernamentne. Všet- ky fyziologické i psychické mechanizmy, ktoré zabezpeèujú zachovanie moto- rickej rovnováhy u èloveka, sa prejavujú pri chôdzi, pri cielených pracovných pohyboch a športových výkonoch. Pod¾a BELEJA (2001) rozlišujeme rovnováhu statickú, dynamickú a balan- sovanie. Statickú rovnováhu chápeme ako schopnos udrža telo v rovnováhovej polohe. Dynamická rovnováha je schopnos vykonáva pohybové úkony pri neustálom udržiavaní rovnováhy tela a jednotlivých èastí na bežnej i saže- nej ploche opory (úzka plocha, pohyblivý predmet). Balansovanie je schopnos udrža vratký predmet alebo telo na pohyblivej podložke. Skladaný (2001) uvádza, že vnímanie polohy a pohybu vlastného tela, resp. jeho èastí sa uskutoèòuje pomocou viacerých analyzátorov. Pomocou proprio- ceptorov vo svaloch, š¾achách a kåbových puzdrách vnímame polohu tela a zmeny polohy jednotlivých èastí tela. Samotný orgán rovnováhy – vestibu- lárny receptor, je párový, uložený v skalnej kosti hlavy. Jeho zložitá štruktúra umožòuje vníma pohyby hlavou vo všetkých smeroch. Podráždenie z recep- torov pri zmene polohy je vedené do centra k vestibulárnym jadrám. Odtia¾ potom smerujú nervové dráhy k jadrám okohybných nervov, k motoneurónom kostrového svalstva, k mozoèku a k mozgovému závitu gyrus postcentrális, kde sa odohráva vedomá orientácia v priestore, s reflexnými mechanizmy pre ucho- vanie rovnováhy. Oblasti rovnováhových schopností sa nevenovala doteraz dostatoèná pozor- nos z teoretického i praktického h¾adiska, chýbajú štandardizované testy a príslušné normy na validné posúdenie úrovne rozvoja, neaplikujú sa primera- ne cvièenia na rozvoj rovnováhy v pedagogickom procese.

CIE¼ Cie¾om nášho výskumu je štandardizácia testov rovnováhových schopnos- tí, identifikácia a porovnanie úrovne statických a dynamických rovnováhových schopností slovenskej a po¾skej 14-roènej mládeže, bývajúcich v rovnakej bi- ogeografickej oblasti, ale v rôznych spoloèensko - kultúrnych oblastiach.

METODIKA Materiál nášho pozorovania tvoria výsledky testovania statických a dyna- mických rovnováhových schopností u 310 detí, z toho 100 chlapcov (S-1) a 100 dievèat (S-2) zo slovenských základných škôl z oblasti slovenských Pienin

452 a 55 chlapcov (P-3) a 55 dievèat (P-4) z po¾ských škôl z oblasti po¾skej strany Pienin. Všetci probandi sú vo veku 14. rokov, v roku narodenia 1989. Respondenti navštevujú základné školy, ktoré sa od seba líšia výukou teles- nej výchovy, objektovými i materiálnymi podmienkami. Na zistenie úrovne rovnováhových schopností sme použili pä rovnováho- vých testov navrhnutých Pereèinskou (2003) v grantovom projekte VEGA è. 1/0462/03:

T1 - výdrž v stoji na jednej nohe (P,¼), zavreté oèi – faktor statickej rovnováhy T2 - balansovanie na pohyblivej doske – faktor staticko-dynamickej rovnováhy T3 - „Plameniak“ – faktor statickej rovnováhy T4 - chôdza vzad a vpred po obrátených lavièkách – faktor dynamickej rovno- váhy T5 - modifikovaný Barányho test – faktor dynamickej rovnováhy.

Údaje získané meraním sme vyhodnotili metódami matematickej štatistiky. Výsledky súboru sme charakterizovali aritmetickým priemerom, prièom rozptyl hodnôt sme vyèíslili smerodajnou odchýlkou. Pre porovnanie súborov sme po- užili Mann – Whitney U Test. Významnos sledovaných rozdielov sme posúdi- li na p-1 hladine významnosti.

VÝSLEDKY A DISKUSIA V jednotlivých rovnováhových testoch dosiahli žiaci následovné výkony:

Tab. 1 Základné štatistické údaje jednotlivých súborov Test P - 3 P - 4 S - 1 S - 2 T 1 (s) n 55 55 100 100 x 16,684 18,202 19,030 13,780 s 13,507 16,7015 17,645 10,887 T 2 (s) n 55 55 100 100 x 2,971 3,044 2,169 2,014 s 1,356 2,609 0,945 1,049 T 3 (s) n 55 55 100 100 x 13,403 14,184 5,782 7,225 s 13,158 16,68 5,135 9,798 T 4 (-s) n 55 55 100 100 x 13,000 13,351 13,195 15,416 s 3,374 4,531 2,978 3,471 T 5 (-cm ) n 55 55 100 100 x 50 63,145 53,820 50,4 s 38,100 51,81 38,392 41,480 Legenda: Test 1, 3 - faktor statickej rovnováhy Test 4, 5 - faktor dynamickej rovnováhy Test 2 - faktor balansovania (staticko-dynamická rovnováha)

453 V testovacej položke T1-statická rovnováha s vylúèením zraku dosiahli lep- šie výsledky slovenskí chlapci. Naopak v teste v statickej rovnováhe na zúže- nej ploche opory s kontrolou zraku (T3) dosiahli výrazne lepšie výsledky žiaci z Po¾ska, najmä po¾ské dievèatá. V testoch T4 a T5 zameraných na zistenie úrovne dynamických rovnováho- vých schopností dosiahli lepšie výsledky opä po¾skí probandi, najlepšie po¾- skí chlapci. V teste T2 zameranom na zistenie úrovne schopnosti udržania rovnováhy na pohyblivej doske, dosiahli žiaci približne rovnaké výsledky. Lepšie hodnoty sme zaznamenali u žiakov z Po¾ska.

Tab. 2 Porovnanie hodnôt rovnováhy medzi po¾skými a slovenskými chlapcami

Mann-Whitney U Test (Vega-student.sta) By variable skup Marked tests are significant at p <,05000 Rank Sum Rank Sum U Z p-level Z p-level Valid N Valid N variable Group 1 Group 2 adjusted Group 1 Group 2 T1 7817,000 4273,000 2733,000 0,06358 0,949308 0,06359 0,949295 100 55 T2 6777,000 5313,000 1727,000 -3,82580 0,000130 -3,82599 0,000130 100 55 T3 6576,500 5513,500 1526,500 -4,57563 0,000005 -4,57573 0,000005 100 55 T4 7952,500 4137,500 2597,500 0,57032 0,568463 0,57033 0,568457 100 55 T5 8082,500 4007,500 2467,500 1,05649 0,290745 1,05675 0,290626 100 55 V porovnaní slovenských a po¾ských chlapcov sme zaznamenali štatisticky významné rozdiely v testoch T2 a T3, na hladine p - 0,05 v prospech po¾ských chlapcov. Waktormi testov je zistenie úrovne balansovania a statickej rovnová- hy na zúženej ploche opory.

Tab.3 Porovnanie hodnôt rovnováhy medzi po¾skými a slovenskými dievèatami

Mann-Whitney U Test (vega-student.sta) By variable skup Marked tests are significant at p <,05000 Rank Sum Rank Sum U Z p-level Z p-level Valid N Valid N variable Group 1 Group 2 adjusted Group 1 Group 2 T1 4550,000 7540,000 2490,000 0,97234 0,330880 0,97241 0,330847 55 100 T2 5400,500 6689,500 1639,500 4,15303 0,000033 4,15349 0,000033 55 100 T3 5315,000 6775,000 1725,000 3,83328 0,000126 3,83358 0,000126 55 100 T4 3346,000 8744,000 1806,000 -3,53036 0,000415 -3,53043 0,000415 55 100 T5 4561,500 7528,500 2478,500 1,01535 0,309939 1,01559 0,309825 55 100 Medzi po¾skými a slovenskými dievèatami zisujeme štatisticky významné rozdiely až v troch testoch - T2, T3, T4 v prospech po¾ských dievèat. Po¾ské dievèatá dosahujú významne lepšiu úroveò statických a dynamických rovnová- hových schopností v našom výskume.

454 Tab. 4 Porovnanie hodnôt rovnováhy pod¾a pohlavia u slovenských skupín

Mann-Whitney U Test (vega-student.sta) By variable poh Marked tests are significant at p <,05000 Rank Sum Rank Sum U Z p-level Z p-level Valid N Valid N variable Group 1 Group 2 adjusted Group 1 Group 2 T1 9510,50 10589,50 4460,500 -1,31821 0,187435 -1,31833 0,187395 100 100 T2 9376,50 10723,50 4326,500 -1,64562 0,099843 -1,64574 0,099819 100 100 T3 10272,50 9827,50 4777,500 0,54365 0,586680 0,54367 0,586671 100 100 T4 11940,00 8160,00 3110,000 4,61800 0,000004 4,61805 0,000004 100 100 T5 9578,50 10521,50 4528,500 -1,15206 0,249298 -1,15230 0,249199 100 100

Štatisticky významný rozdiel medzi nameranými hodnotami sme zistili v teste T4 – pri chôdzi po zúženej ploche opory, v prospech chlapcov. Slovenskí chlapci dosahujú významne lepšiu úroveò len vo faktore dynamickej rovnováhovej schopnosti v porovnaní so slovenskými rovesníèkami.

Tab. 5 Porovnanie hodnôt rovnováhy pod¾a pohlavia medzi po¾skými skupinami

Mann-Whitney U Test (Vega-student.sta) By variable poh Marked tests are significant at p <,05000 Rank Sum Rank Sum U Z p-level Z p-level Valid N Valid N 2*1sided variable ch d adjusted ch d exact p T1 3071,000 3034,000 1494,000 0,11060 0,911937 0,11062 0,911919 55 55 0,914657 T2 3234,500 2870,500 1330,500 1,08802 0,276586 1,08811 0,276548 55 55 0,277790 T3 3117,500 2987,500 1447,500 0,38858 0,697588 0,38864 0,697544 55 55 0,698711 T4 3085,000 3020,000 1480,000 0,19429 0,845949 0,19429 0,845947 55 55 0,848899 T5 2868,000 3237,000 1328,000 -1,10297 0,270042 -1,10321 0,269935 55 55 0,272526

Po¾skí chlapci a dievèatá dosahujú približne rovnakú úroveò rovnováhových schopností. Pri porovnaní po¾ských dievèat a po¾ských chlapcov sme nezistili štatisticky významné rozdiely medzi nameranými hodnotami v jednotlivých testoch statickej a dynamickej rovnováhy.

ZÁVER Na základe uskutoèneného výskumu sme dospeli k týmto záverom: 1. Slovenskí chlapci dosahli vo väèšine testov horšie výkony. Po¾skí roves- níci sú signifikantne lepší v statickej rovnováhe pri saženej ploche opo- ry. 2. Porovnanie dievèat vyznieva ešte nepriaznivejšie. Slovenské dievèatá výrazne zaostávajú za po¾skými dievèatami v statickej i dynamickej rov- nováhe, kde dosahujú horšie výsledky v všetkých testoch, okrem T5 (podráždenie vestibulárneho aparátu). 3. Pri porovnaní slovenských chlapcov a dievèat sme zaznamenali význam- né rozdiely hodnôt u dynamickej rovnováhy v prospech chlapcov. V statickej rovnováhe nie sú signifikantné rozdiely.

455 4. Po¾skí chlapci a dievèatá dosiahli približne rovnakú úroveò rozvoja v statickej, dynamickej rovnováhe a balansovaní. Nezaznamenali sme štatisticky významné rozdiely hodnôt v jednotlivých testoch medzi po- hlavím u po¾ských súborov. Dievèatá nevýznamne zaostávajú za chlap- cami len v teste T5, ktorý je zameraný na posúdenie úrovne vestibu- lárneho aparátu. 5. Z predchádzajúcich výskumných zistení, si dovo¾ujeme konštatova, že po¾ská 14 roèná mládež dosahuje významne vyššiu úroveò rozvoja sta- tických i dynamických rovnováhových schopností. 6. Genetické i získané vlastnosti a schopnosti sú determinované spoloèen- ským a prírodným prostredím, v ktorom mládež vyrastá. Výsledky me- rania rovnováhových schopností, prostredníctvom štrukturálne jedno- duchých terénnych testov sú odrazom vonkajších a vnútorných faktorov. Medzi tieto faktory zaraïujeme úroveò nesledovaných motorických pred- pokladov (sila), psychickú odolnos, koncentráciu pozornosti na úkon, podiel zrakového, taktilného a kinesteticko-diferenciaèného analyzáto- ra.

LITERATÚRA BELEJ, Michal, 2001 Motorické uèenie. SVSTVŠ, WHPV PU, Prešov, 2001. ISBN 80-8068-041-8. DOLEŽAJOVÁ, Ladislava, 1993. Príklady cvièení na rozvoj koordinaèných schop- ností, Telesná výchova a šport, 3, Bratislava, 1993, s. 23-26 PEREÈINSKÁ, Kvìta, 2003. Administrácia rovnováhových schopností. Grantová úloha VEGA, è. 1/0462/03, Prešov 2003 - 2006. PEREÈINSKÁ Kveta, ANTOŠOVSKÁ Magdaléna, 2000. Všeobecná gymnastika - gymnastika, aerobik, cvièebné programy. WHPV PU Prešov, 2000, s. 40-41. ISBN 80-8068-021-3. MIKUŠ Milan, KASA Július, KRIŠANDA Andrej. Diagnostika koordinaèných schopností. MC, Prešov, 1999, s. 59, ISBN 80-8045-141-9. SKLADANÝ Juraj, 2001. Praktické cvièenia z fyziológie telesných cvièení, WHPV PU Prešov, 2001.

BALANCE ABILITY LEVEL IDENTIICATION O SLOVAK AND POLISH 14-YEAR-OLD PUPILS

Summary

The VEGA research project No. 1/0462/03 is aimed at balance ability tests standardisation. The study presents some partial results of the research, namely the identification of the balance abilities of 14-year-old Slovak and Polish teen-

456 agers living in the Slovak-Polish borderland, called Pieniny region. A sample of 310 testees were measured, out of whom there were 100 Slovak boys (S-1), 100 Slovak girls (S-2), and per 55 Polish boys (P-1) and girls (P-2) from ele- mantary schools. Higher balance ability values were reached by the Polish teenagers. Out of five tests, the Slovak girls reached significantly lower results than their Polish counterparts in three tests (T2, T3, and T4). As for the boys, the Polish were better in static balance (T3), and there were no statistically significant differ- ences in the obtained values in the other tests. Comparing the results of the two sex groups, the Slovak boys reached significantly higher values in dynamic balance than the girls, but there were no differences in the values of static bal- ance between the sex groups. The sample of Polish testees reached approximately the same level of values in both static and dynamic balance abilities.

457 TREND ROZVOJA ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVY U ŠTUDIJNÉHO ODBORU „POŽIARNA OCHRANA“ NA DREVÁRSKEJ AKULTE TECHNICKEJ UNIVERZITY VO ZVOLENE V MEDZINÁRODNOM KONTEXTE

Peter Polakoviè1, Irena Durdová2, Zbygniew Kurasz3 1ÚSTAV TELESNEJ VÝCHOVY, TECHNICKÁ UNIVERZITA ZVOLEN, SR 2KATEDRA TÌLESNÉ VÝCHOVY A SPORTU, VYSOKÁ ŠKOLA BÁÒSKÁ - TECHNICKÁ UNIVERZITA OSTRAVA, ÈR 3WYCHOWA IZYCZNA SZKOLA GLOWNA SLUŽBY POŽARNICZEJ WARSZAWA, POLSKA

Abstrakt Autori v príspevku informujú o riešení problematiky fyzickej pripravenosti študentov študijného odboru Požiarna ochrana prostredníctvom vytvorenia špe- cifického pohybového programu.

PROBLÉM Absolventi uvedeného študijného odboru nájdu uplatnenie v hasièskom zá- chrannom zbore. Všetky záchranné akcie vyvolané rôznymi príèinami (ekolo- gickými, prírodnými katastrofami, požiarmi) predpokladajú vysokú pohybovú výkonnos. Našou snahou je pripravi ich po stránke teoretickej i praktickej tak, aby zvládli telesnú prípravu svojich jednotiek, ktoré budú dobre pripravené na ná- roènú pohybovú èinnos pri záchranných akciách. V tejto problematike chce- me uskutoèni výmenu skúseností a poznatkov s Vysokou školou baníckou – Technickou univerzitou v Ostrave a Vyššou školou požiarnej ochrany vo Var- šave. Obidve školy majú rovnaký študijný odbor, bohaté skúsenosti a tradíciu pri výchove odborníkov, ktorí vedú rozhodovací proces pri záchranných akci- ách. Myšlienka vzájomnej spolupráce vznikla na l. medzinárodnej konferencii „Požiarneho inžinierstva“ v roku 2002. Od roku 1999 sa na Drevárskej fakulte TU vo Zvolene vytvoril študijný odbor „Požiarna ochrana“ (5 roèné inžinierske štúdium). Absolvent tohto odboru zís- ka teoretické vedomosti ako i praktické zruènosti potrebné pri riešení situácií požiarnej ochrany. Vedomosti sú založené na tvorivom využití základných prí- rodovedných disciplín. Študenti získajú vedomosti a zruènosti z požiarnej tech- niky a riadenia jednotiek hasièských záchranných zborov, vrátane nasadzovania

458 síl a prostriedkov na zdolávanie požiarov, poskytovanie pomoci pri ekologic- kých, dopravných a iných haváriách a mimoriadnych udalostiach (Študijný program DW). Akademickým rokom 2003/2004 bude vytvorený bakalársky stupeò prípra- vy vysokoškolského štúdia na uvedenom odbore. Absolventi oboch foriem štú- dia nájdu uplatnenie v štátnej správe na úseku požiarnej ochrany vo funkciách vedúcich pracovníkov, technikov, špecialistov. V jednotkách hasièských zborov nájdu uplatnenie absolventi bakalárskeho štúdia vo velite¾ských funkciách. Absolventi na týchto postoch zabezpeèujú poskytnutie pomoci v prípade ohro- zenia života a zdravia osôb, aj keï na vykonanie záchrany je potrebná osobitná odborná pripravenos. Všetky èinnosti v hasièských záchranných zboroch kladú vysoké nároky na pohybovú výkonnos a z tohto dôvodu musí by telesná výchova významnou súèasou prípravy oboch foriem štúdia. Všetky aktivity požiarnej ochrany vy- žadujú vytvorenie špecifického pohybového programu, ktorého cie¾om bude rozvoj pohybových schopností a zruèností pre výkon služby. Súèasný stav vo vyuèovaní Telesnej výchovy v odbore „PO“ sa neodlišuje od ostatných študijných odborov. Študenti majú dve hodiny telesnej výchovy týždenne a majú výber z dvanástich športových aktivít, ktorých charakter je viac regeneraèný. Keïže absolventi študijného odboru „PO“, ktorí chcú pracova v hasièskom záchrannom zbore, musia absolvova okrem odbornej prípravy i previerky fyzickej zdatnosti a budú zodpovední za prípravu jednotiek, rozhodli sme sa i v procese vyuèovania telesnej výchovy ich pripravi tak, aby splnili požiadavky praxe.

CIE¼ Naším cie¾om je navrhnú špecifický pohybový program pre uvedený štu- dijný odbor, ktorého úèinnos budeme mera prostredníctvom motorických tes- tov. Zároveò chceme sledova funkèné zmeny organizmu. Výsledkom bude porovnávanie pohybovej výkonnosti študentov v jednotlivých skúmaných sú- boroch za urèité èasové obdobie v približne rovnakých podmienkach pohybo- vej záaže.

METODIKA • Zisti formy a metódy vykonávania telesnej prípravy u hasièských zá- chranných zborov. • Pedagogickým pozorovaním, filmovaním, získavaním fotodokumentá- cie práce a prípravy hasièa v záchranných akciách vytvori špecifický pohybový program. Dôraz klás hlavne na rozvoj tých kondièných a koordinaèných pohybových schopností, ktoré potrebuje hasiè záchra- nár pre prax.

459 • K tvorbe pohybového programu využijeme skúsenosti i z polygónov a trenažérov prípravy hasièov záchranárov na záchranné akcie u spomí- naných škôl. • Úèinnos pohybového programu, ktorý absolvujú študenti uvedeného študijného odboru: vo Zvolene 4 hodiny – 2 hodiny týždenne pohybový program a 2 hodiny týždenne plávanie, resp. hasièský šport; v Ostrave v tom istom rozsahu; vo Varšave 4 hodiny týždenne špeciálna telesná výchova, budeme mera motorickými testami, ktoré sú predpísané Mi- nisterstvom vnútra SR pre hasièský a záchranný zbor. Ide o tieto moto- rické testy: beh na 50 m, skok do dia¾ky z miesta, ¾ah – sed za 90 sekúnd, zhyby nadhmatom na hrazde, 12-minútový beh, plávanie 100 m ¾ubo- vo¾ným plaveckým spôsobom. • Pohybovú výkonnos budeme mera pred absolvovaním pohybového programu, v priebehu neho a po jeho skonèení. • Okrem motorických testov vykonáme spirometrické vyšetrenia vitálnej kapacity p¾úc v rovnakom èase.

VÝSLEDKY A DISKUSIA Okrem spomínanej spolupráce s obidvomi školami chceme úzko spolupra- cova s Prezídiom hasièského a záchranného zboru. Sme presvedèení, že vytvo- rením špeciálnej telesnej výchovy pre študijný odbor „Požiarna ochrana“ rozšírime profil absolventa, ktorý bude významným spôsobom ovplyvòova rozhodovací proces v záchranných akciách.

ZÁVER Okrem špeciálnej telesnej výchovy pre uvedený študijný odbor chceme urobi návrh teoretickej prípravy, ktorej ažiskom budú základy • športového tréningu, • fyziológie pohybovej èinnosti, • didaktiky špeciálnej telesnej výchovy. Spolupráca spomínaných škôl vyústi do organizovania pracovných seminá- rov, ktoré budú h¾ada najúèinnejšie formy, metódy a prostriedky rozvoja kon- dièných a koordinaèných pohybových schopností pre študijný odbor „Požiarna ochrana“. Výsledky vzájomnej spolupráce budú publikované na konferenciách organizovaných všetkými tromi zainteresovanými školami.

LITERATÚRA 1. BENCE, L.: Základy antropomotoriky. B.Bystrica, Univerzita Mateja Bela 2001. 94 s. 2. KASA, J.: Antropomotorika. Bratislava, Univerzita Komenského 1995. 3. KASA, J.: Štruktúra pohybových schopností a zruèností. Metodický list. Tréner, 1983, è.9.

460 4. KOMADEL, ¼. – HAMÁR, D. – NÁPRAVNÍK, È. – TINTÌRA, J.: Telovýchov- né lekárstvo, SPN 1985. 5. PALÚCH, I. a kol.: Odborná príprava jednotiek požiarnej ochrany. Bratislava 1997. 6. SKALKOVÁ, J. a kol.: Úvod do metodologie a metod pedagogického výzku- mu. Praha, SPN 1983. 7. SELIGER, V. – VYNAØICKÝ, R. – TREWNÝ, Z.: Wysiologie tìlesných cvièe- ní. Uèebnice pro WTVS. Praha, Avicenum 1980. 8. STARŠÍ, J. – GÖRNER, K.: Vedeckovýskumná èinnos v telesnej výchove a športe. B. Bystrica, Univerzita Mateja Bela 1995. 84 s. 9. SÝKORA, W. a kol.: Didaktika telesnej výchovy. Bratislava, SPN 1982. 10. VO¼ANSKÝ, J.: Všeobecná telesná príprava jednotiek požiarnej ochrany, Bra- tislava: MV SR, 1996, 40 s. 11. VO¼ANSKÝ, J.: Špeciálna telesná príprava jednotiek požiarnej ochrany, Brati- slava: MV SR, 1996, 42 s.

SUMMARY

The Main aim of our contribution is to inform you about solution the prob- lematic of physical conditions of students of FC (PO) by means of movable program which will through its content different from other sport activities which students have on next studying field on the Technical university in Zvolen. The reason of creation another specific movable program is the fact that enforcement the graduates of FC (PO) in „Fire force“ assumes - good wealthy condition, - physical condition, - movable efficiency, but also theoretic readiness in the field of didactic physical education and sport. By presenting of reason is the fact that the graduates in the field of FC (PO) will be members of practical – physical prowes of individualy of „Fire force“. Key words: movable program, movable efficiency, physical prowes

461 EECTS O MOTOR GAMES APPLIED IN LOWER PRIMARY PHYSICAL EDUCATION ON THE CHANGES O CO-ORDINATION ABILITIES O LOWER PRIMARY SCHOOL CHILDREN

Mariann Reigl SEMMELWEIS UNIVERSITY, ACULTY O PHYSICAL EDUCATION AND SPORT SCIENCES, HUNGARY

The change in lifestyle, the unfavorable utilization of leisure time all has effects on the changes of motor abilities of people. Beside these psychic and mental problems, they result in insufficient motor and circulatory system activ- ity In case of children even the extra stress of theoretical subjects may also add the fact, that movement stimulus necessary to acceleration can only partly get through to the students. Physical education has been pushed to the back in the pedagogical programs of most schools. The aim of this presentation is to help the conduction of physical education lessons and games of lower primary pupils in a way to develop their physical and motor abilities. The effect of game on the co-ordination ability of children was tried to jus- tify with an empirical research. Two test-methods had been worked out to study the co-ordination ability system, witch match the age-specific characteristics of the children, the possi- bilities of commonly equipped gym hall and the time of school lessons. Surveys were carried out in the 1st and 4th classes of primary schools in Budapest, in a game (experimental), a standard (control) and a P.E. specializa- tion class. So now the data of 100 pupils from each gender and age are at my paper. On the basis of the measuring results I wanted to prove that the pupils re- ceiving regular lessons and are consciously prepared are more successful in the field of co-ordination abilities. In my poster presentation I would like to demonstrate the research method and the results of the research. Keywords: coordination, primary school, physical education

462 PRIEBEŽNÉ VÝSLEDKY IDENTIIKÁCIE TESTOV KINESTETICKO DIERENCIAÈNEJ SCHOPNOSTI VO VZAHU K ÍCH ŠTANDARDIZÁCII

Jozef Rešetár1, Marián Vojèík2 1TU KOŠICE 2PU PREŠOV, SLOVENSKO

PROBLÉM V jednotlivých vekových kategóriách sa prejavuje rôzna úroveò koordinaè- ných pohybových schopností. Tie rozhodujú o tom, èi daná pohybová úloha bude ma úèelnú èasovú, priestorovú a dynamickú štruktúru. Jednou z koor-dinaè- ných schopností je aj kinesteticko-diferenciaèná schopnos, ktorá je predmetom nášho výskumu v rámci grantovej výskumnej úlohy è.1/0462/03- Štandardizá- cia testov koordinaèných schopností. V poslednom období boli publikované práce zaoberajúce sa ich štruktúrou, identifikáciou a rozvojom.Hirtz (1985), Raczek–Mynarski (1992), Starosta (1993), Raczek-Mynarski-Ljach (1998), Šimonek ml. (1998), Kasa (2000), Mì- kota(2000), Belej (2001) a iní. Zo súèasných známych testov týkajúcich sa kinesteticko-diferenciaènej schopnosti len málo ktorý spåòa základné štandardizaèné kritéria, týkajúce sa validity a reliability. Väèšina tiež nie je vzahovaná k veku, pohlaviu a výkon- nostnej úrovni prípadne športovej špecializácii. Problém takto štandardizova- ných testov považujeme za prioritný a nevyhnutný v súvislosti s rozvojom a hodnotením kordinaèných schopností. Predpokladáme, že èiastkovým riešením hore uvedenej koordinaènej schop- nosti prispejeme k unifikácii terénnych testov všetkých koordinaèných schop- ností v rámci grantového výskumu.

CIE¼, HYPOTÉZY,ÚLOHY Štandardizáciou testov kinesteticko-diferenciaènej schopnosti (validita, re- liabilita – stabilita) z h¾adiska veku, pohlavia, a športovej špecializácie basket- bal, prispie k unifikácii terénnych testov kinesteticko-diferenciaènej koordi- naènej schopnosti a zostavi normy ich hodnotenia. - vybra, upravi, spresni, doplni a novovytvori spolu 12 testov – po 4 pre každú z troch dielèich skupín kinesteticko- diferenciaèných schop- ností (priestorovú, silovú, èasovú), s presným popisom ich administrá- cie ( príloha – k dispozícii u autorov príspevku).

463 - vytvori stabilné objekty výskumu- 4 skupiny pod¾a veku (10, l4, l7, 20 roèných) èlenených na muži - ženy po l00 (t. j. minimálne 800 proban- tov) + 100 probantov basketbalistov. - realizova prvé testovanie vo februári 2003 - spracovanie empirických dát pod¾a vypracovaného programu, priebež- né vyhodnotenie èiastkových výsledkov - realizácia opakovaných testovaní s tými istými examinátormi a tými is- tými skupinami probantov v máji 2003 - spracovanie empirických dát z druhého opakovaného testovania (jún – október 2003) - tvorba 5 stupòových noriem pod¾a veku, pohlavia, a športovej špeciali- zácie basketbal (október - december 2003) - zaèlenenie èiastkového empirického materiálu do komplexného spraco- vania výsledkov štandardizácie testov koordinaèných schopností a ich publikovania doma a v zahranièí - spracovanie výsledkov testovania motorickej docility, vyhotovenie va- riantov obtiažnosti pre jednotlivé vekové a pohlavné kategórie

l. Predpokladáme, že jednotlivé testy sa budú musie ešte ïalej diferenco- va pod¾a vhodnosti pre jednotlivé vekové kategórie a výkonnostné úrov- ne. 2. Predpokladáme, že športovci - basketbalisti budú ma vyššiu úroveò ki- nesteticko-diferenciaènej koordinaènej schopnosti. 3. Predpokladáme, že nebudú výrazné rozdiely v kinesteticko-diferenciaè- ných schopnostiach medzi mužmi a ženami.

METODIKA Výskum prebieha na základných, stredných a vysokých školách v Humen- nom, Prešove a Košiciach. Participujú na òom spoluriešitelia – uèitelia týchto škôl (spolu 9 ¾udí, ktorým pomáhajú ïalší vyškolení pomocníci). Predvýskum sa uskutoènil v mesiaci decembri 2002- znaène prispel k materiálnej, obsaho- vej a metodickej úprave testov, ako aj k spresneniu ve¾kej èasovej nároènosti testovania (Spolu 82400 nameraných hodnôt – príloha k dispozícii u autorov). Dobrá spolupráca s vedeniami škôl a podpora vyšších orgánov bola bezpodmie- neène nutná. V èase písania príspevku prebiehajú výpoèty a štatistické spracovania vý- sledkov prvého testovania ktoré sa uskutoènilo vo februári 2003.

PRIEBEŽNÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Už v súèasnej etape výskumu môžeme konštatova že bude urèite potrebné a budeme vedie jednotlivé testy ešte presnejšie špecifikova a odporúèa pre

464 jednotlivé vekové kategórie a výkonnostné skupiny. Na širokej vzorke proban- tov sme získali preh¾ad pre ktoré skupiny sú tie ktoré testy nevhodné èi už pre kondiènú nepripravenos, neschopnos sústredi sa , èi nepochopenie pokynov (hlavne u nižších vekových skupín). Športovci – basketbalisti vo všetkých vekových skupinách dosahujú výraz- ne lepšie výsledky v testoch kinesteticko-diferenciaènej schopnosti èo po kvan- tifikácii výsledkov budeme vedie da do súvisu aj s úpravou podmienok testo- vania. Z porovnania výsledkov a výmeny skúsenosti spoluriešite¾ov vyplýva že sú rozdiely v prístupe a chápaní medzi probantami vidieckých a mestských škôl a že testy ovplyvòuje aj to, èi sa mládež stretla vo výuèbe s podobnou pohybo- vou aktivitou ako sa objavuje pri testovaní. Predpokladáme už teraz, že niektoré z dvanástich testov, ktoré sme použili na zisovanie kinesteticko - diferenciaèných schopností nebudú použite¾né pre všetky uvedené vekové kategórie. (napr. pri teste è. 8 – Skok na cie¾ z vyvý- šeného miesta pre strach zo zoskoku u 10- až 14 - roèných) K zdarnému priebehu prvého testovania prispel dôsledný predvýskum, ale aj tak budeme musie jednotlivé testy v ich popise v detailoch upresni tak, aby nedošlo k žiadnej pochybnosti ako sa majú realizova. Kôli limitovanému rozsahu predkladaného príspevku uvádzame len príklad výsledkov na vzorke 30 mužov a 30 žien zo 100 testovaných v kategórii 20 roè- ných probantov v teste è. l – zachytávanie zavesenej loptièky a v teste è. 10 – odhad 10 sekúnd. (Popis testov v prílohe u autorov. V následných publiká- ciách bude presne uvedený)

465 Tabu¾ka výsledkov:

Zachytávanie loptièky Odhad 10 sekúnd

Responde ŽENY MUŽI ŽENY MUŽI nt 1 6 10 9,58 6,72 2 8 9 9,97 8,09 3 7 8 10,06 8,75 4 6 8 10,21 8,75 5 9 6 9,41 8,79 6 10 9 9,65 8,89 7 9 10 12,57 8,92 8 7 8 10,18 8,95 9 9 7 9,21 9,06 10 9 5 9,21 9,17 11 8 8 9,59 9,21 12 7 7 9,3 9,24 13 6 9 9,34 9,3 14 9 6 8,75 9,32 15 8 9 9,95 9,34 16 8 8 9,35 9,35 17 9 9 8,09 9,35 18 8 9 6,72 9,41 19 9 6 8,79 9,54 20 7 10 9,55 9,55 21 7 8 9,71 9,58 22 7 8 8,92 9,59 23 9 7 9,35 9,65 24 5 9 8,75 9,71 25 6 10 8,95 9,95 26 10 8 9,06 9,97 27 9 9 8,89 10,06 28 8 7 9,32 10,18 29 8 7 9,17 10,21 30 6 7 9,54 12,57

466 Zachytávanie závesnej loptièky

10 8 6 ženy 4 muži 2 0 poèet repondentov 12345678910 poèet úspešných pokusov

N = 30 N = 30 ∑= 234 ∑= 241 max. hodnota 10 max. hodnota 10 min. hodnota 5 min. hodnota 5

2 2 N − N − xx xx ∑− i ∑− i i=1 i=1  S ==1.75 S ==1.44 N −1 N −1

sS==1.32 sS==1.2

467

ženy: muži: N = 30 N = 30 ∑= 281.18 ∑= 283.62 max. hodnota 12.57 max. hodnota 12.1 min. hodnota 6.73 min. hodnota 6.9

2 2 N − N − xx xx ∑− i ∑− i S ==i=1 0.82 S ==i=1 1.29 N −1 N −1

sS==0.9 sS==1.14

N - poèet hodnôt (respondentov) ∑ - suma hodnôt x - aritmetický priemer S - rozptyl s - smerodajná odchýlka

ZÁVER Pod¾a doterajšieho priebehu výskumu konštatujeme, že sa nám darí dodr- žiava èasový harmonogram plnenia jednotlivých úloh grantového výskumu. Naznaèené tri hypotézy sa priebežne potvrdzujú. Sú predpoklady, že budeme vedie plni aj ïalšie stanovené úlohy výsku- mu a tiež budeme schopní štandardizova testy kinesteticko-diferenciaènej

468 schopnosti a prispie tak k celkovej sumarizácii štandardizácie testov všetkých koordinaèných schopností v rámci grantovej výskumnej úlohy.

Literatúra BELEJ, M.: Motorické uèenie. Pdf Prešov l994 BELEJ, M.: Rozvoj koordinaèných schopností detí mladšieho a stredného školské- ho veku. In.: Zborník výstupov z grantovej úlohy. Prešov l993 DOLEŽAJOVÁ, L. – LEDNICKÝ, A.: Rozvoj kinesteticko-diferenciaènej schop- nosti horných konèatín. Bratislava, TVŠ, 2002, è. 4 JUNGER, J.: Telesný a pohybový rozvoj detí predškolského veku. Prešov: SVSTŠ, WHPV PU, 2000 KASA, J: Športová antropomotorika. Bratislava, SVSTŠ, 2000 MÌKOTA, K.- BLAHUŠ,P.: Motorické testy v tìlesné výchovì.Praha,SPN,l983 RACZEK, J.- MYNARSKY, W. – LJACH, W.: Teoreticzno-empiriczne podstavy ksztaltovania a diagnozovania koordynacyjnych zdolnosci. Katowice l998 ŠIMONEK, J.: Model rozvoja koordinaèných schopností v dlhodobej športovej prí- prave v športových hrách.SVSTŠ,Nitra ,2002

THE PRELIMINARY IDENTIICATION TEST RESULTS O KINETIC AND DISTINGUISHING ABILITIES IN THEIR STANDARDIZATION

Summary

The aim of the contribution is to inform about the preliminary identification test results of kinetic and distinguishing abilities in their standardization as a part of the grant research task No 1/0462/03. The research is realized on 900 examinees, cathegorized into age groups (10, 14, 17, 20 – year – old) and male/ female groups from elementary, secondary and high schools in Humenné, Preš- ov, Košice. The same examinees are tested twice, in February and May 2003. Except brief problem analysis , presenting the aim, hypothesis, tasks and me- thodics, we also give individual results of the measurements and the compari- son of two examined groups with their basic statistic calculations. With regard to restricted space for the contribution it was not possible to present all twelve tests, nor their results of the individual measurements (but we enclose them in authors´ supplement) The calculation connected with the standerdization of used tests are at an early stage of realization and will be published in domestic and foreign press, as well as in internet pages.

Klúèové slová: Koordinaèné schopnosti, kinesteticko-diferenciaèné schop- nosti, štandardizácia testov

469 PORTION O PHYSICAL EDUCATION LESSONS IN WEEKLY PHYSICAL ACTIVITY OR GIRLS AGED 11- 19: ROM THE POINT O THE TIME O DURATION AND ACTIVE ENERGY EXPENDITURE

Erik Sigmund, Karel römel, Dagmar Sigmundová, ilip Neuls AKULTA TÌLESNÉ KULTURY UNIVERZITY PALACKÉHO, OLOMOUC, ÈR

Abstrakt Cílem této prùøezové studie je zjistit zastoupení tìlesné výchovy a organi- zované pohybové aktivity (PA) v bìžném školním týdnu dívek a vyjádøit je pomocí doby trvání a aktivního energetického výdeje (AEE). Dále zjistit závis- losti mezi PA v tìlesné výchovì, organizovanou PA, pøi chùzi a vìkem dívek. Pro analýzu bylo vybráno 322 dívek ve vìku 11-19 let sledovaných v prùbìhu sedmi po sobì následujících dnù na jaøe a podzim v letech 2000-2002. Monito- ring PA je založen na zaznamenávání AEE akcelerometrem Caltrac, krokù a poskokù pedometrem Omron a jejího typu a doby trvání prostøednictvím in- dividuálního archu. Pro zjištìní trendù v PA byly dívky rozdìleny do následu- jících ètyø vìkových skupin: vìk 11-13 (n = 44), vìk 14-15 (n = 83), vìk 16-17 (n = 90) a vìk 18-19 (n = 105). Tìlesná výchova v prùmìru zaujímá 2.5-3.2 % z celkové denní doby monitorování bez výrazných rozdílù mezi skupinami dí- vek diferencovaných podle vìku. Avšak procentuální zastoupení tìlesné výchovy vyjádøeného pomocí AEE s vìkem dívek významnì stoupá (od 10.1 % ve vìku 11-13 let do 21.9 % ve vìku 18-19 let, H = 43.54, p < .0001, rSxVÌK = .35). U dívek ve vìku 16-17 let (resp. 18-19 let) tvoøí chùze 21.1 % (resp. 19.7 %) denního AEE. Aktivní energetický výdej je vhodnìjší promìnná pro urèování a zviditelòování pohybové aktivity v denním režimu než pouhá její doba trvání.

AIM The main goal of this cross-section study is to ascertain the volume of phys- ical education (PE) lessons and organized physical activities of girls in their one- week habitual school routine and to express it by the mean of the duration of these activities and the active energy expenditure (AEE – kcal/kg/day) which resulted therefrom. Next, to ascertain the relationship between the organized physical activity and walking, and the age of the observed girls. The principal thought was formulated according to following hypothesis: H1: The share of time for PE lessons in the weekly habitual school routine is does not vary with increasing age of the girls.

470 H2: The share of AEE in PE lessons in the weekly school habitual routine AEE markedly grew with increasing age of the girls. H3: The share of walking AEE in the weekly school habitual routine AEE grew with increasing age of the girls. Commentary: Weekly habitual school routine means a common school week without any important examinations (entrance examination, resit examination, final examinations the weeks immediately before closing classification), days off (school and public holidays), and also without sports courses or sport com- petitions more lasting than oneday. Active participation of girls at least one of their PE lessons is a necessary precondition for the weekly habitual school rou- tine. Organized PA included training lessons, physical education lessons and other lessons led by a trainer, teacher or instructor.

METHODS Monitoring of physical activity and physical inactivity (PI) is based on a si- multaneous multiple measure using the accelerometer Caltrac (active and total energy expenditure), the pedometr Omron HJ 102 (steps and skips) and indi- vidual self-reports (intensity of PA and frequency, time and type of PA and PI). Baranowski and deMoor (1) point out that “…one approach to reducing the er- ror in an assessment of a day’s physical activity would be to combine estimates from multiple measures on the same day, e.g., accelerometers, pedometer, and self-report. Since accelerometers and self-report measure somewhat different aspects of physical activity, this might also be a more valid assessment of phys- ical activity”. All of the monitored girls wear the accelerometer Caltrac and the pedometer Omron fixed on the right (respectively left) hip. The accurate and fixed placement over the right (respectively) left hip is provided by an elastic belt with pockets for the accelerometer Caltrac and pedometer Omron. The av- erage daily time spent in school, organized and non-organized PA and AEE were noted down by thr girls each day into their individual self-reports. Girls for the cross-section analysis were chosen from 9 elementary schools and 16 secondary schools in the Czech Republic and Poland. Participants for the monitoring were identified by randomly selecting classes and monitoring was started by randomly selecting days of the week. Monitoring of PA took place in the Spring and Autumn semesters from 2000 to 2002. A total of 332 girls each wore a Caltrac accelerometer and Omron pedometer for seven consecutive days of their weekly habitual school routine. According to Trost et al. (4), seven days of consecutive monitoring “…provides reliable estimates of usual physical ac- tivity behavior in children and adolescents and accounts for potentially impor- tant differences in weekend versus weekday activity behavior as well as differences in activity patterns within a given day”.

471 To describe age and gender-related trends, girls were grouped into these four groups: aged 11-13 (n = 44), aged 14-15 (n = 83), aged 16-17 (n = 90) and aged 18-19 (n = 105). The Kruskal-Wallis non-parametric test was used for statistical comparison of percentual representation of PE lessons (organized PA and walking, respec- tively).

RESULTS AND DISCUSSION The worldwide decrease in physical activity levels (3,5,6) with the advanc- ing age of youth is evident also in girls examined in Czech and Poland (Figure 1). This decrease in AEE and the rise of the prevalence of inactivity in these girls is manifest particularly at weekends. The share 2.5-3.2 % in the total daily time of monitoring on the average cor- responded to two PE lessons per week (Figure 2). This amount of PE time is in accordance with the curriculum of elementary and secondary schools. With a view to the time of duration, this proportion does not vary and is not dependent on the age of the girls (rSxAGE = .08 p = .1407), but there are considerable dif- ferences in the share of PE lessons the from point of view AEE. A decline of physical activity during the teenage years of girls (Figure 1) caused a signifi- cant increase in PE lessons obligatorily participated with a view to AEE with the increasing age of girls (H = 43.54, p < .0001, rSxAGE = .34). The same re- sults were found in the share of organized PA of girls from the point of view of the time of duration and the AEE (Figure 2). In the light of these facts, PE les- sons and organized PA become more important components of daily active en- ergy expenditure in adolescent girls. Walking for 55–85 minutes per day comprises 6.4–9.6 % of the total daily time of monitoring of the examined girls (Figure 3). The proportion of walking in the daily AEE of older girls (aged 16-19) is evidently higher than in younger girls (aged 11-15) (H = 33.04, p < .0001). Thus, organized physical activity and walking markedly help to reduce the decrease of physical activity of girls with increasing age.

472 Higure 1. Comparison of the daily proportional share of PE lessons and organized PA in the one-week habitual school routine of girls in different age categories

* school days without weekend days

Higure 2. Comparison of the daily proportional share of PE lessons and organized PA in oneweek of the habitual school routine of girls in different age categories.

A study which looked for representation of organized physical activity from the viewpoint of energy expenditure by Katzmarzyk and Malina (2) has shown, that in threedays of monitoring of moderate-to-vigorous physical activity, the active energy expenditure made up 65 % (respectively 55 %) of the daily active

473 energy expenditure in 93 girls and 90 boys, aged 12 - 14. Further it shows, that youth who participated in organized sports had significantly higher (p < .001) moderate-to-vigorous daily energy expenditure (kcal/kg/day) and spent a sig- nificantly shorter (p < .025) time watching TV (min/day) than those who did not participate in organized sports.

Higure 3. An average daily share (%) of walking in the one-week habitual school routine of girls in different age categories from the point of view of the time of dura- tion and the active energy expenditure.

CONCLUSION 1. Physical education lessons occupy on the average 2.5-3.2% of the total time monitored without considerable differences among all age catego- ries of girls aged 11-19. However, the share of physical education les- sons expressed in active energy expenditure measurements during a whole day of physical activity significantly escalate with the increasing age of the monitored girls (10.1% in 11-13 to 21.9% in 18-19, H = 43.54, p < .0001, rSxAGE = .34). 2. Walking occupies 21.1% (or 19.7%) of the daily active energy expendi- ture for girls aged 16-17 (or 18-19). 3. In organized physical activity and walking, girls aged 11-19 expend on the average, 38 % of their daily active energy expenditure. This propor- tion significantly increases with the advancing age of the monitored girls: (27.5 % in 11-13, 30.7% in 14-15, 41.1% in 16-17, and 44.6 % in 18-19, H = 50.75, p < .0001, rSxAGE = .32). 4. Organized physical activity and walking are irreplaceable types of mo- ving for reducing the decrease in physical activity in the habitual school routine of girls with increasing age.

474 5. Active energy expenditure is a more suitable variable for estimating and emphasizing physical activity in a daily routine than only the time of duration of the physical activity itself. This study was funded by a state research grant “Monitoring of physical activity and inactivity of humans with a view to energy expenditure No:303/02/ D003/A”.

REERENCES 1. BARANOWSKI. T., & DE MOOR. C. 2000. How many days was that? Intra- individual variability and physical activity assessment. Res. Q. Exerc. Sport. 71. 2000. 2. s. 74-78. 2. KATZMARZYK. P. T., & MALINA, R. M. 1998. Contribution of organized sports participation to estimated daily energy expenditure in youth. Pediatric Exercise Science. 10. 1998. 4. s. 378-386. 3. TELAMA. R., & YANG. X. 2000. Decline of physical activity from youth to young adulthood in Winland. Med. Sci. Sports Exerc. 32. 2000. 9. s. 1617-1622. ISSN 0195-9131/00/3209-1617/0 4. TROST. S. G., PATE. R. R., WREEDSON. P. S., SALLIS. J. W., & TAYLOR. W. C. 2000. Using objective physical activity measures with youth: How many das of monitoring are needed? Med. Sci. Sports Exerc. 32. 2000. 2. s. 426-431. ISSN 0195-9131/00/3202-0426/0 5. TROST. S. G., PATE. R. R., SALLIS. J. W., WREEDSON. P. S., TAYLOR. W. C., DOWDA. M.., & SIRARD. J. 2002. Age and gender differences in objecti- vely measured physical activity in youth. Med. Sci. Sports Exerc. 34. 2002. 2. s. 350-355. ISSN 0195-9131/02/3402-0350/0 6. VAN MECHELEN. W., TWISK. J. W. R., POST. G. B., SNEL. J., & KEMPER. H. C. G. 2000. Physical activity of young people: the Amsterdam longitudinal growth and health study. Med. Sci. Sports Exerc. 32. 2000. 9. s. 1610-1616. ISSN 0195-9131/00/3209-1610/0

SUMMARY

The main goal of this cross-section study is to ascertain the volume of phys- ical education (PE) lessons and organized physical activities (PA) of girls in their one-week habitual school routine and to express it by the mean of the duration of these activities and the active energy expenditure (AEE – kcal/kg/day) which resulted therefrom. Next, to ascertain the relationship between the PE physical activity, (resp. organized PA), walking, and the age of the observed girls. A to- tal of 322 girls aged 11-19, observed continuously for seven days during Spring and Autumn of 2000-2002 were chosen for analysis. Monitoring of PA is based on assessment of AEE with the Caltrac accelerometer, of steps and skips by the Omron pedometer, and assessment of the type and time of duration of these

475 activities based on individual records. To examine age-related trends, girls were grouped into these four categories: aged 11-13 (n = 44), aged 14-15 (n = 83), aged 16-17 (n = 90) and aged 18-19 (n = 105). PE lessons occupy an average of 2.5-3.2 % of the total time of monitoring without considerable differences among all age categories. However, the share of PE lessons expressed in AEE meas- urements during a whole day of PA significantly escalate with the increasing age of the monitored girls (from 10.1% in 11-13 to 21.9% in 18-19, H = 43.54, p < .0001, rSxAGE = 0.35). Walking occupies 21.1% (or 19.7%) of daily AEE for girls aged 16-17 (or 18-19). AEE is a more suitable variable for the estima- tion and emphasis of PA in a daily routine than only the time of duration of the PA itself. Key words: organized physical activity, one-week habitual school routine, walking, Caltrac accelerometer.

476 TÝDENNÍ POHYBOVÁ AKTIVITA STUDENTEK VALDOSTA STATE UNIVERSITY A UNIVERZITY PALACKÉHO

Stelzer Jiri1, Frömel Karel2, Neuls Filip2, Mitáš Josef2 1VALDOSTA STATE UNIVERSITY, VALDOSTA, USA 2UNIVERZITA PALACKÉHO, OLOMOUC, ÈESKÁ REPUBLIKA

Abstrakt K úèinnìjšímu ovlivòování životního stylu studentek na vysoké škole mo- hou pøispìt komparativní výzkumy pohybové aktivity v rùzných spoleèensko- politických a ekonomických podmínkách. Monitorování týdenní pohybové aktivity jsme realizovali u 30 studentek na Valdosta State University a 32 stu- dentek Univerzity Palackého. Pro monitorování pohybové aktivity jsme použi- li akcelerometry Caltrac, krokomìry Omron a záznamní protokoly v èeském a anglickém jazyku. Studentky Univerzity Palackého byly pohybovì aktivnìjší než studentky VSU. Podle poètu krokù byly studentky obou univerzit pohybo- vì aktivnìjší v pracovních dnech oproti víkendovým dnùm. Na obou univerzi- tách zahrnovala pohybová aktivita studentek nejvíce chùzi, jogging, tanec, zdravotní a kondièní cvièení.

ÚVOD Pøi souèasném vývoji spoleènosti zaujímá v životním zpùsobu lidstva stále významnìjší místo pohybová aktivita (dále PA). Spoleèenský, zdravotní, kul- turní, ekonomický a další význam PA je stále zdùrazòován nejen v odborných (Corbin, Pangrazi, 1999; Sallis, Owen, 1999;), ale v posledních letech i spole- èenskopolitických sférách (U. S. Department of Health and Human Services, 2000a, b), a to i u vysokoškolských studentù (Dinger, 1999; Leenders, Silver, White, Buckworth, Sherman, 2002). Za velmi závažné považujeme studovat roli PA v životním stylu studentù, potencionálních øídících pracovníkù. Dále deter- minanty a koreláty mezi životním stylem øídících pracovníkù a prostøedím a atmosférou pracovištì. Z tìchto aspektù má životní styl studentù v profesní pøípravì velmi významnou úlohu. Obzvl᚝ když se jeví stále více pravdìpo- dobné, že návyky na pohybovou aktivitu v mládí se pøíznivì projevují v dospìlosti (Daley, 2002; Leslie, Sparling, Owen, 2001).Vzrùstá i význam tìch- to hodnot v profilech absolventù jednotlivých studijních programù, v profesních kurikulech a standardech.

477 CÍLE Hlavním cílem výzkumu bylo zjistit úroveò PA studentek vysoké školy a prostøednictvím komparativní analýzy získat hlubší poznatky o životním zpù- sobu studentek vysokoškolaèek. Pøedpokládali jsme, že komparativní analýza umožní lépe charakterizovat vývojové trendy v životním zpùsobu studentù na vysokých školách. Dále jsme chtìli zjistit strukturu pohybové aktivity v týdenním pohybovém režimu studentek v rùzných podmínkách. Výzkumná otázka: Jaké jsou hlavní rozdíly v PA studentek v rùzných vzdìlávacích a spoleèen- ských podmínkách?

METODIKA Výzkum jsme realizovali na Valdosta State University (dále VSU) v USA (Georgia) a na Univerzitì Palackého (dále UP) v Èeské republice. Do analýz byla zahrnuta výzkumná data 62 studentek. Na VSU 30 studentek (vìk = 24,02 ± 4,67 let; výška = 167,53 ± 6,89 cm; hmotnost = 65,13 ± 11,35 kg; BMI = 23,70 ± 4,37 kg/m2) a na UP 32 studentek (vìk = 20,95 ± 1,29 let; výška = 168,88 ± 6,34 cm; hmotnost = 61,91 ± 7,60 kg; BMI = 21,70 ± 2,41 kg/m2). Na obou pracovištích byl vybrán obdobný vzorek studentek a do výzkumu byly zaøaze- ny studentky, které vyjádøily písemný souhlas. 10 studentek VSU nedokonèilo výzkum z organizaèních nebo technických dùvodù. V Olomouci byla skupina studentek homogennìjší, což vyplývá z rozdílù v systému a pojetí vysokoškol- ské pøípravy. Pro monitorování pohybové aktivity jsme použili akcelerometry Caltrac, krokomìry Omron a záznamní protokoly v èeském a anglickém jazyku. Na obou pracovištích jsme aplikovali shodné a ovìøené monitorovací techniky a stejný „software“ zpracování. Každá studentka obdržela bezprostøednì po ukonèení monitorování individuální výsledky v èeském, resp. v anglickém jazyku. K sta- tistickému zpracování výsledkù jsme použili základní statistické velièiny, ana- lýzu variance ANOVA 2x2 a korelaèní analýzu v programu Statistica 6.

VÝSLEDKY Studentky Univerzity Palackého byly pohybovì aktivnìjší než studentky VSU ve všech hlavních ukazatelích - v pohybové aktivitì charakterizované METs W(1, 120) = 11,87; p = 0,00079; w2 = 0,32; v aktivním výdeji energie W(1, 120) = 19,98; p = 0,00002; w2 = 0,54 a v poètu krokù (poskokù a zmìn poloh) W(1, 120) = 50,72; p = 0,0000; w2 = 0,54. Nejednoznaèné byly rozdíly v pohybové aktivitì studentek v pracovních a víkendových dnech. V aktivním výdeji energie i podle METs jsme akcelerometry Caltrac nezjistili mezi tìmito dny signifikantní rozdíly. Pouze v krocích W(1, 120) = 12,70; p = 0,00053; w2 = 0,22 a v aktivním výdeji energie podle krokomìru W(1, 120) = 6,65;

478 p = 0,01114; w2 = 0,12 jsme zaznamenali statisticky významné, ale logicky ménì výrazné rozdíly. Interakèní vliv (university x dny) nebyl v žádné z charakteristik statisticky významný.

1400 1200 1000 800 600 400 PU 200 VSU 0 AVE AVE-P AVE-V KROKY KROKY-P KROKY-V ZÁZNAM ZÁZNAM-P ZÁZNAM-V (kcal/den) (kcal/den) (kcal/den) (stovky) (stovky) (stovky) (min PA) (min PA) (min PA) VSU 346 359 271 678,6 720,3 574,1 120 126 99 PU 541 561 488 1280,7 1395,4 993,8 160 168 161

Obrázek 1. Charakteristika pohybové aktivity studentek rozdílných univerzit v pracovních a víkendových dnech

Vysvìtlivky: VSU - Valdosta State University; UP - Univerzita Palackého; PA - pohybová aktivita; AVE - aktivní výdej energie; P - prùmìr v pracovních dnech; V - prùmìr ve víkendových dnech

Dále jsme zjistili významný vztah mezi hmotností studentek a prùmìrnou denní hodnotou METs rs = -0,43 (obdobnì i pro BMI rs = -0,45). V týdenní skladbì pohybové aktivity pøevažovala u studentek VSU chùze (585 minut), jogging (522), tanec (481 min), zdravotnì gymnastická a kondièní cvièení (345 min). U studentek UP pak tanec (635 min), aerobik (551 min), zdravotnì gymnastická a kondièní cvièení (338 min), chùze (329 min) a jogging (233 min).

DISKUSE Na základì pouhé analýzy pohybové aktivity na obou univerzitách nelze konstatovat, které studentky jsou pohybovì aktivnìjší. Vzhledem k nerepre- zentativnosti vzorkù to není ani možné. Usilovali jsme zejména o hlubší cha- rakteristiku stavby a zamìøení PA a dále o vymezení další strategie kompa- rativního výzkumu. Z výsledkù však jednoznaènì vyplývá, že studentky VSU v prùmìru nedosahují úrovnì pohybové aktivity, která vytváøí pøedpoklady pro udržení kvality života a zdraví (Wrömel, Novosad, Svozil, 1999; U. S. Depart- ment of Health and Human Services, 1996). Pozoruhodné jsou rozdíly v denním poètu krokù a výraznì nižší poèet krokù o víkendech mezi studentkami obou

479 univerzit. Zjištìný poèet krokù (dennì v prùmìru 12807 krokù) u studentek UP pøevyšuje námi stanovený ukazatel 9000 krokù dennì (Wrömel, Novosad, Svo- zil, 1999). Oproti oèekávání však studentky z VSU uvádí v záznamech více chùze (585 min) než studentky UP (329 min). Olomoucké studentky naopak uvádí více minut aerobiku a tance. Zjištìné rozdíly v úrovni PA vyžadují další opakovaná monitorování. Jedinì opakovaná monitorování také mohou zeslabit vliv „efektu novosti“ a „motivaèní efekt“ každodenní zpìtnou vazbou z monitorovacích pøístrojù. Z hlediska použitých monitorovacích technik jsme zjistili pomìrnì vysokou závislost mezi monitorováním pohybové aktivity Caltracem a Omronem (rs = 0,73), Caltracem a záznamem (rs = 0,52), Omronem a záznamem (rs = 0,61),

ZÁVÌR Role pohybové aktivity v životním stylu studentek vysoké školy je závislá pøedevším na individuální odpovìdnosti studentek, ale také na odpovìdnosti tvùrcù kurikul a standard profesní pøípravy. Úroveò pohybové aktivity je nedo- stateèná zejména u studentek VSU a u studentek s vyšší hmotností. V týdenní skladbì pohybové aktivity studentek jsou nejvìtší rezervy ve víkendových dnech.

LITERATURA CORBIN, B. Charles – Pangrazi, P. Robert (Eds.). 1999. Toward a better understan- ding of physical fitness & activity. Scottsdale: Holcomb Hathaway. 212 s. ISBN 1-890871-08-7 DALEY, J. Amanda. 2002. School based physical activity in the United Kingdom: Can it create physically active adults? Quest, 54, 2002, s.21-33. DINGER, K. Mary. 1999. Physical activity and dietary intake among college stu- dents. American Journal of Health Studies, 15, 1999, 3, s. 139-148. WRÖMEL, Karel – NOVOSAD, Jiøí – SVOZIL, Zbynìk. 1999. Pohybová aktivita a sportovní zájmy mládeže. Olomouc: Univerzita Palackého. 173 s. ISBN 80-7067- 945-X LEENDERS, Y. Nicole – SILVER, L. Wallace – White, L. Susan – BUCKWORTH, Janet – SHERMAN, W. Michael. 2002. Assessment of physical activity, exerci- se self-efficacy, and stages of change in college students using a Street-based survey method. American Journal of Health Education, 33, 2002, 1, s. 199-205. LESLIE, Eva – SPARLING, B. Phillip a OWEN, Neville. 2001. University campus settings and the promotion of physical activity in young adults: lessons from research in Australia and the USA. Health Education, 101, 2001, 3, s. 116-125. MAIESE, R. Deborah. 2002. Healthy people 2010 - leading health indicators for women. Women´s Health Issues, 12, 2002, s. 155-164. SALLIS, W. James – OWEN, Neville. 1999. Physical activity & behavioral medici- ne. Thousand Oaks: SAGE Publications. ISBN 0-8039-5997-4.

480 U. S. Department of Health and Human Services. 1996. Physical activity and he- alth: A report of the surgeon general. Atlanta: Department of health and human services, Centers for disease control and prevention, National center for chronic disease prevention and health promotion. U. S. Department of Health and Human Services. 2000a. Healthy people 2010: Understanding and improving health. Washington, DC: Author. U. S. Department of Health and Human Services. 2000b. Physical activity and he- alth: A report of the surgeon general. Washington, DC: Author.

SUMMARY

Comparative research that measures the level of physical activity in differ- ent social, political, and economical conditions can contribute to better under- stand the different lifestyles between university female students. Thirty female students from Valdosta State University and 32 female students from Palacky University were monitored for two weeks. The instruments used to monitor these students were accelerometers Caltrac, pedometers Omron, and individual record sheets. Results showed that the students from Palacky University were more physically active than the students from VSU. According to pedometers, both groups of students were more physically active in working days compared to weekend days. In both universities, the physical activity structure included mostly walking, jogging, dance, health and fitness exercise. Key words: lifestyle, energy expenditure, monitoring,

481 TENDENCIES TO REORM CONTENT AND STRUCTURE O PHYSICAL EDUCATION AND SPORT AT SCHOOL IN THE 21ST CENTURY

Béla Szabó, Melinda Bíró, Gyula Széles-Kovács ESZTERHÁZY KÁROLY COLLEGE, EGER, HUNGARY

Our present time, evaluation of the challenges of physical education and sport at school could be made complete and realistic by revival of outstanding events of the past, commemoration of the activity of noted personalities and compar- ision of the problemes of the present and the past. We have had several studies of various length dealing with formation and development of Hungarian physical education at school from 1850 to 1944 and from 1948 up to present aiming that pedagogic, physical cultural achievements, valuable experiences could be used in realisation and solution of the problems of the present and in proper education of the future generation. Comparative analyses of the factors of physical education show very well that present debates about physical education at school does not differ much from the ones of the beginning and the following decades of the 20th century. Similar tendencies and featuresand also the peculiarities of the change and development can be recognised in the different periods. Few school subjects have undergone such important theoretical, organisational and contextual changes as physical education at school still lacking the desired level of the physical edu- cation, training, gaining of physical culture of the youth. What are the causes of these phenomena? There are a lot of uncertainities in the aim, function, theoretical base, education of teachers of physical education. The other cause is to be found in physical education teaching itself: educational material, effective work of physical education teachers, relationship of students to physical education and sport, its conditions, applied methods. Which are the areas where we worked well or made mistakes, where and what do we have to remedy?

CONTRADICTIONS In our present we can see contradiction between regulations concerning school physical education and sport and its practical fulfillment. Although its role in education is acknowledged but conditions for every day physical education included in the law of public education are not assured. The number of physical education lessons has decreased by 47%. With reference to financial problemes physical education lessons have been cancelled at several universities and colleges.

482 To reform the content of education … It can be seen that in the historic process the function of physical education has always been associated with production, home defence, community, com- petition sports. In present it has outstanding role with its connection with healthy lifestyle. It is dominating in the content of education, in assuring the conditions of the lessons, in choosing the methods. We have to teach movements which improve lifestyle and have health preserving role, which take differences oc- curing due to ageing, changes in anatomy and – what is the most important – interest of the students into consideration. According to professional surveys we can see decrease in gimnastics, increase in sport games and recreation sport, and no difference in athletics, plays in age groups from10-12, 13-15 to 16-18.

METHOD – AS A MEANS Among factors of teaching physical education the issue of method has pro- ved to be the most stabil. The various (German, Swedish, Danish) physical edu- cational systems have resulted in methods to be followed, served as base to form educational methods adaptable to our expectations and conditions. We have achieved development in the structure of the lessons, applying forms of exe- rcises, enlarging possibilities of physical education, evaluation of the work of students. The right choice of methods and their successful application adds to the improvement of the personality and professional knowledge of the teacher. The teacher will be more successful if his work is characterised by order, systema- tism and planning. A proof of it is the professionally made annual work plan – the SYLLABUS. This profession has inherited and made various, very different in its content, structure and form syllabi. We would like to call your attention to a syllabus where a special role is given to teaching units. In the process of developing knowledge series of teaching units connected to each other, building on one another in their contents focusing on teaching units make the whole continuous syllabus.

A review of a teaching unit by the chart attached. During lessons 49-53. we deal with the syllabus in the order of gymnastics, development of ability, game (handball), play. The structure of the lesson, the activity in the main part of the lesson and the size of the groups change each time. The material taught determines the place of the teacher and the groups controlled time to time. In our example we deal with gymnastics 4 times. In the group where the

483 number of participants decreases each time, check up, correction and evalua- tion of the work of students increases gradually. Variety of the syllabus deter- mins atmosphere of the lessons favourably.

Annual workplan – order of making syllabus (encl.) 1. Setting the annual lesson-budget. (93). 2. Dividing the lesson-budget according to seasons Beginning of the academic year Autumn Winter Spring 28. Aug. 15. Oct. 10. Apr 10. June 11 weeks 16 weeks 10 weeks 28 lessons 40 lessons 25 lessons Activities: outdoors indoors outdoors

3. Dividing of Physical Education Lessons in Connection with Event: Branches of physical training grouped by seasons: - Autumn: plays, athletics, games, recreation sport, ability improvement - Winter: plays, gymnastics, self-defence, aerobic, games, recreation sport, ability improvement - Spring: plays, games, recreation sport, athletics, ability improvement 4. Group of the Physical Education Lessons in Connection with Teatching Unity (I-XVIII) 5. Division of the material of the branches of physical training by number of lessons, knowledge and requirement. When planning swimming edu- cation local conditions apply. 6. Arrangement of the material by teaching units in the shape of the chosen syllabus. An annual programme shaped from well-planned teaching units is a useful guide in the teacher’s work. Its advantages: - needs just a short review - calls the attention to teach all the physical training branches prescribed by syllabus - the order of physical training branches results in variety - possibilities by teamwork: more intensive practice, differenciated acti- vity according to ability and interest, regular activity in the given sport, regular ability improvement, medicinal physical education, teaching and practicing popular and new physical training

Cooperation for health and fitness of the youth Way of life of the youth has changed a lot. Overload, way of life lacking movement has increased. Inactivity, individuality, turning to extreme activities, decrease of feeling of responsibility, addiction has appeared.

484 In 1999 professional conference of the National Union of Hungarian Phys- ical Education Teachers stated by empiric researches that the population of the country decreases, life expectancy is short, health and life style of the youth is worsening. Attention was called to the health-preserving and character-devel- oping values of sport and physical education at school still not properly exploited. It was emphasized that supported prevention – which is result of physical edu- cation at school – is much less expensive than medical support of young and old people. Involving ministries they try to abolish deficiencies learnt from na- tional surveys. Building gymnasiums, swimming pools and renewal, equipment of existing establishments is a big challenge for the country. Slow down and stopping of negative features and their harmful effects is a social task, which education takes important role of.

Physical education teachers have crucial role to achieve targets, to fulfill tasks Physical education teachers must try to make their lessons interesting, to gain students to participate in the lessons, to be active, have daily need to do physi- cal activity. We must tend to divert attention of the youth from pastime having harmful effect. We must make physical education lessons, sport activities attrac- tive. In our opinion success of educational work does not depend on the quality, equipment of the building but rather on mentality, personality of the physical education teacher. Success can be achived in bad conditions as well. Unfortu- nately the opposite is also true. We think it important, that when evaluating professional work of a physical education teacher not only spectacular and high-sounding race results but first of all his achievements in involving masses into physical training, activity.

485 Dividing of Physical Education Lessons According to Branches of Exercises

Lessons number: 93 Skills developement 8 Recreation /leasure time sports / 5

Athletics 16 Self-defence / boys / 8

Gymnastics 16 Aerobics / girls / 8

Sportsgames: 2 x 16 Games 8

handball 16 Swimming

basketball 16

football 16

volleyball 16

486 Grouping of the Physical Education Lessons According to Teaching Units /I –XVIII /

487 UNDERSTANDING AND DEMONSTRATING COMPLEX MOVEMENT OR KINDERGARTEN AGE CHILDREN

Zsuzsanna Sáringer Szilárd*, Endre Rigler** *PETÕ ANDRÁS INSTITUTE OR CONDUCTOR EDUCATION ** SEMMELWEIS UNIVERSITY, ACULTY O PHYSICAL EDUCATION AND SPORTS SCIENCES, HUNGARY

Studies into the early stages of motion learning were mainly aimed at pro- viding an insight into how kindergarten age children understand isolated mo- tion elements and proceed to solve and demonstrate the movement. The results of these studies have been an incentive for us to extend (in certain terms to make more difficult) the scope of the tasks to be solved, by prescribing motions con- sisting of more than two motion elements and then to analyse the results. The modified observation – in our opinion – provides an opportunity to assess the different body parts, sidedness, factors forming the quality of the demonstra- tion. The complexity of the movements and the alteration of the combination possibilities will hopefully show to us the mechanism, through which the small child will for example understand and present a peculiar movement concept. Our aspects of assessment were partially based on the technique used during the previous study, but we still were forced to introduce amendments. This way we assess:

• Perfect execution, • Demonstration with mistakes and omissions, • The location and number of mistakes, • The type of element and movement just before the mistake was made, • The place and duration of the interruption of execution, • The characteristic body part involved in the correction of a mistake.

We only use verbal orders this time to communicate the task, which consist of two-three-four elements. We surveyed kindergarten children in Budapest this time. The poster shows the methodology, circumstances and characteristic re- sults of the study. Keywords: kindergarten age, motion learning, motion understanding

488 STAV VYUÈOVANIA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU NA SLOVENSKÝCH VYSOKÝCH ŠKOLÁCH

Jaromír Šimonek KATEDRA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU, PEDAGOGICKÁ AKULTA UNIVERZITA KONŠTANTÍNA ILOZOA V NITRE

Abstrakt Príspevok rozoberá výsledky dotazníkovou metódou zisovaného priesku- mu stavu vyuèovania telesnej výchovy a športu na vysokých školách. Autor analyzuje postavenie predmetu TVŠ v študijných programoch jednotlivých fa- kúlt slovenských univerzít, kvalifikaènú štruktúru pedagogických pracovníkov katedier/ústavov TVŠ, obsah vyuèovania TVŠ na VŠ ako aj mimoškolskej TVŠ. Podáva preh¾ad súaží organizovaných mimo vyuèovací proces za jeden škol- ský rok, poèet aktívne sa zúèastnených študentov ako aj súpis telovýchovných objektov, ktoré sú pre študentov k dispozícii. V závere autor predkladá návrhy na zlepšenie práce v danej oblasti.

ÚVOD Telesná výchova a šport predstavujú významný faktor ¾udského rozvoja v oblasti telesných, psychických a sociálnych kvalít mladého èloveka vyspelej spoloènosti. Osvojením alebo rozvíjaním už prv získaných pohybových zruè- ností získavajú študenti záujem o vykonávanie telovýchovnej a športovej èin- nosti. Týmto sa vytvára u nich trvalejší vzah k tejto èinnosti ako celoživotnej aktivite vedúcej k zdravému životnému štýlu. Poèas štúdia na vysokej škole vedie telovýchovná a športová èinnos k udržaniu alebo zlepšeniu zdravia, ale umožòuje tiež sociálnu integráciu ako aj úèelné využitie vo¾ného èasu študen- tov. Stáva sa tak jedným z najúèelnejších prostriedkov boja proti závislostiam na drogách, alkohole, cigaretách, proti intolerancii, agresivite, neznášanlivosti.

PROBLÉM Úroveò telesnej výchovy a športu na vysokých školách ako aj ich rozvoja závisí priamo od vytvárania priaznivých podmienok pre ich realizáciu. Zarade- nie telesnej výchovy a športu do študijných programov fakúlt je nevyhnutným predpokladom pre zapojenie èo najširších vrstiev študentov do telovýchovnej a športovej aktivity. Materiálne podmienky sú predpokladom pre vytvorenie širokej ponuky športov, ktorým sa študenti na danej fakulte môžu venova. Aký je však súèasný stav? Má predmet telesná výchova a šport svoje zastúpenie v dennom režime vysokoškolákov? Vytvárajú univerzity dostatoèné personál- ne, legislatívne a priestorové podmienky pre to, aby si študenti mohli vyplni

489 svoj vo¾ný èas pohybovou aktivitou a kompenzova tak jednostranné sedavé zamestnanie poèas semestra a skúškového obdobia? Alebo zostávajú manažmen- ty fakúlt stále len v polohe proklamovania ich podpory športu? Úroveò fyzic- kého zdravia vysokoškolákov nezodpovedá požiadavkám ani možnostiam dnešnej spoloènosti a pritom dochádza k tomu, že na mnohých fakultách sa te- lesná výchova ruší alebo zostáva len na úrovni volite¾ného predmetu bez kre- ditu. Na niektorých univerzitách sa mimoškolská telovýchovná a športová èinnos celá presúva do pôsobnosti športových klubov a telovýchovných jed- nôt. Tieto sa však starajú predovšetkým o talentovaných športovcov. A èo tí, ktorí nie sú síce talentovaní, ale pociujú potrebu vybi svoju energiu v športe, prí- padne chcú relaxova pri hudbe, v bazéne alebo v posilòovni? Na tieto všetky otázky sme sa pokúsili da odpoveï v našom prieskume stavu vyuèovania te- lesnej výchovy a športu na našich vysokých školách.

CIE¼ Cie¾om nášho prieskumu bolo zisti stav vyuèovania telesnej výchovy a športu na našich univerzitách. Zamerali sme sa na nasledovné okruhy problé- mov: - postavenie predmetu TVŠ v študijných programoch jednotlivých fakúlt - kvalifikaèná štruktúra pedagógov katedier/ústavov TVŠ - obsah vyuèovania TVŠ na slovenských VŠ - preh¾ad športových súaží organizovaných mimo vyuèovací proces - poèty študentov zapojených (a oslobodených) do rôznych foriem TVŠ - preh¾ad objektov využívaných na realizáciu TVŠ

METÓDA Na zisovanie údajov potrebných na to, aby sme mohli analyzova situáciu v našom vysokom školstve èo sa týka predmetu telesná výchova a šport, sme využili metódu dotazníka, ktorý sme zaslali na 30 katedier fakúlt a ústavov te- lesnej výchovy a športu slovenských univerzít. Návratnos dotazníkov bola 90- percentná, odpoveï sa nám nevrátila iba z Lekárskej fakulty v Martine, Ekonomickej fakulty UMB a Ekonomickej univerzity v Bratislave. Získané údaje sme vyhodnotili v tabu¾kách štatisticky – aritmetickým prie- merom a percentuálnym vyjadrením. Zo získaných údajov sme sa pokúsili ana- lyzova súèasný stav a vyjadrili sme niektoré prognózy vývoja v danej oblasti.

VÝSLEDKY A DISKUSIA 1. Postavenie predmetu TVŠ v študijných programoch fakúlt (Tabu¾- ka 1) Z celkového poètu 50 sledovaných fakúlt je telesná výchova a šport zara- dená do študijných programov a je ukonèená povinným kreditom na 32 fakul-

490 tách v I. roèníku, 26 fakultách v II. Roèníku, 17 fakultách v III. Roèníku, 9 fa- kultách v IV. Roèníku a 1 fakulte v V. roèníku. Ako volite¾ná s kreditom je za- radená na 16 fakultách v I. roèníku, 16 fakultách v II. Roèníku, 13 fakultách v III. Roèníku, 5. fakultách v IV. Roèníku a 4 fakultách v V. roèníku. Volite¾nú for- mu bez kreditu zaviedli v I. roèníku 2 fakulty, v druhom 8, v treom 20, vo štvr- tom 19 a v piatom 32 fakúlt. TVŠ vôbec nebola zaradená do uèebných plánov vo štvrtom roèníku 17 fakúlt a v piatom roèníku 13 fakúlt. Èo je potešite¾né, zimné kurzy (37 z 50 fakúlt) a letné kurzy (38 z 50 fakúlt) sú stále ve¾mi popu- lárne medzi študentmi a katedry/ústavy ich majú stále v ponuke. Ve¾mi dôleži- té je, že na niektorých fakultách sú vytvorené aj skupiny špeciálnej telesnej výchovy so zameraním na zdravotne oslabených jedincov. Celkový poh¾ad hovorí, že predmet telesná výchova a šport si stále udržia- va svoju pozíciu medzi predmetmi, ktoré vytvárajú všeobecný základ štúdia každého vysokoškoláka. Pobyty v zimnej a letnej prírode sú považované za jed- nu z významných foriem relaxácie a regenerácie síl pracujúceho èloveka.

Tabu¾ka 1: Postavenie predmetu telesná výchova a šport v študijných programoch fakúlt Telesná výchova a šport v študijných programoch fakúlt Roèník Povinná Volite¾ná Volite¾ná Nie je v Zimné Letné Iné formy (ktoré) štúdia TvŠ s kreditom bez kreditu ponuke kurzy kurzy 1. 32 16 2 - 37 fakúlt 38 fakúlt Kurzy špeciálnej 2. 26 16 8 - má má telesnej výchovy 3. 17 13 20 - v ponuke v ponuke 4. 9 5 19 17 ZTS LTS Kurzy tenisu 5. 1 4 32 13

2. Kvalifikaèná štruktúra pedagógov katedier/ústavov TVŠ (Tabu¾ka 2) Zarážajúca a varujúca je situácia v oblasti odborného rastu uèite¾ov katedier, najmä èo sa týka poètu profesorov, docentov a doktorandov. Väèšina telovýchov- ných profesorov a docentov na nepedagogických fakultách je v blízkosti dôchod- kového veku (51- a viac rokov). Dokonca na všeobecných katedrách máme len jediného profesora (nad 65 rokov!), poèet docentov je len mizivý. S oh¾adom na postavenie katedier a ústavov na fakultách je to záležitos alarmujúca a je nevyhnutné z h¾adiska ïalšej existencie katedier a ústavov TVŠ, aby sa zvýšil poèet pedagógov zapojených do doktorandského štúdia a habilitaèného pokra- èovania. Pokia¾ k tomu v doh¾adnej dobe nedôjde, je možné, že budú naše pra- coviská vytlaèené na okraj pôsobnosti fakúlt, ba mnohé aj zrušené. Riešenie vidíme v (aj finanènej) motivácii mladých perspektívnych pedagógov, èo samo- zrejme závisí aj od zlepšených kontaktov s pedagogickými fakultami a WTVŠ pri prijímaní na doktorandské štúdium a habilitaèné pokraèovanie.

491 Tabu¾ka 2 Kvalifikaèná štruktúra interných pracovníkov katedry/ústavu (uveïte poèet) Kvalifikácia Veková skupina Celkom 25-30 31-40 41-50 51-60 61-65 66-70 Profesor 1 2 3 6 Docent 2 4 9 6 1 22 PhD./CSc. 1 6 6 15 3 1 32 PaedDr. 4 18 18 26 12 78 Mgr. 28 23 31 33 3 118 Odb.asistent 7 6 12 12 2 39 Asistent 3 3 6 Celkom 43 55 72 98 28 5 301 Poznámka: V poètoch interných pedagógov sú zapoèítaní aj profesori, docenti, atï., ktorí vyuèujú na odbore Tv (Prešov, Nitra, B.Bystrica), ale nepodie¾ajú sa na výuè- be všeobecnej TvŠ.

3. Obsah vyuèovania TVŠ na VŠ (Tabu¾ka 3) Pozrime sa teraz na štruktúru športových špecializácií, ktoré fakulty svojim študentom ponúkajú. Zaujímavá je poèetnos zaradenia jednotlivých športov do semestrálnej výuèby. Väèšina z nás považuje za klasické univerzitné športy basketbal, volejbal, plávanie. Tieto športy prevažujú aj v ponuke dnešných programov, avšak je potešite¾né, že do popredia sa zaèínajú dostáva nové, živé prúdy menej tradièných a známych športov ako je floorbal, squash, bejzbal, bedminton, rôzne formy aeróbneho cvièenia, kalanetika, ale aj bouldering (le- zenie na umelej stene), atï. Svoju významnú pozíciu stále zastávajú rôzne for- my turistiky: cyklo-, pešia, vysokohorská, vodná, a tiež zimná, lyžiarska. Neprekvapuje vysoké postavenie posilòovania a kondiènej kulturistiky, ktoré zaznamenali posun vpred v záujme najmä dievèat. Na 8 fakultách sa nachádza v ponuke aj zdravotná telesná výchova, èo korešponduje s poètom zdravotne oslabených študentov, ba žiadal by sa tento poèet zvýši tak, aby každá fakulta mala v ponuke skupiny zdravotnej TV.

492 Tabu¾ka 3 Obsah vyuèovania TvŠ na vysokých školách (športy alebo aktivity, ktoré sa vyuèujú v rámci povinných, volite¾ných a nepovinných kreditov)

Názov Poèet Názov Poèet Názov Poèet fakúlt fakúlt fakúlt Plávanie 25 Stolný tenis 12 Karate a sebaobrana 7 Aerobik 25 Pešia a vysok.turistika 11 Cykloturistika 6 Futbal 24 Lyžovanie 10 Joga 6 Volejbal 23 Atletika 8 Netradièné ŠH 5 Basketbal 22 Bedminton 8 Gymnastika 5 Posilòovanie 22 Zdravotná Tv 8 Floorbal 5 a kond.kulturistika Vodná turistika 17 Kalanetika 7 Squash 4 Tenis 15 ¼adový hokej 7 Hádzaná 4

4. Preh¾ad športových súaží organizovaných mimo vyuèovací proces (Tabu¾ka 4) Okrem výuèbovej povinnosti zabezpeèujú katedry tiež organizovanie mimo- školského vo¾ného èasu študentov. Medzi najpopulárnejšie formy mimoškol- skej telovýchovnej a športovej èinnosti patria: Akademické majstrovstvá Slovenska, Športové dni rektora, pravidelné medzifakultné, èi medziroèníkové súaže, ligy, letné a zimné fakultatívne kurzy, a podobne. Popri tradièných sú- ažiach v basketbale, volejbale, plávaní èi stolnom tenise sa do popredia záuj- mu študentov dostávajú rôzne formy aeróbneho cvièenia pri hudbe a turistika. Bez èasto nezištnej a fanatickej podpory športových pedagógov a sponzorov by sa tieto aktivity neuskutoènili. Existujú však priepastné rozdiely medzi jednot- livými pracoviskami, ktoré v rôznom rozsahu organizujú športové podujatia pre svojich študentov. V tejto oblasti vidíme ešte mnohé rezervy.

Tabu¾ka 4 Preh¾ad športových súaží organizovaných mimo vyuèovací proces za je- den školský rok (v priemere za posledné obdobie) Názov športovej súaže Poèet Názov športovej akcie Poèet zúèastnených zúèastnených študentov študentov Dni rektora, športový deò 2993 Hádzaná 265 Futbal+futsal+nohejbal 2964 Squash 244 Volejbal 2679 Floorbal 220 Basketbal 2381 Atletika 193 Turistika pešia a vysokohorská 1616 Lyžovanie 167 Rytmická gymnastika a aerobik 1339 ¼adový hokej 103 Plávanie 927 Šach 93 Stolný tenis 836 Horolezectvo 74 Vodácky splav 527 Športová stre¾ba 73 Tenis 520 Športová gymnastika 12 Bedminton 304 Judo 10 Spolu: 18.540

493 5. Poèty študentov zapojených (a oslobodených) do TVŠ èinnosti Celkovo zo spracovanej štatistiky vyplýva, že približne 43 % všetkých štu- dentov sa v priebehu roka aspoò raz zapojilo do niektorej z foriem povinnej alebo nepovinnej, mimoškolskej telovýchovnej a športovej èinnosti. Domnievame sa, že toto percento je možné zvýši najmä rozšírením ponuky volite¾ných telový- chovných a športových podujatí tak, aby si všetci študenti mohli nájs vhodnú (v súlade s ich zdravotným stavom, záujmami, preferenciami) rekreaènú a súažnú aktivitu pre rozvoj svojho zdravia. Stále však existuje vysoké percento (ktoré neoficiálne bolo uvedené v dotazníkoch) tých študentov, ktorí sa pohy- bu vyhýbajú z objektívnych (zranenie, choroby) ale i subjektívnych (strach, nezáujem, nedostatoèná ponuka) príèin.

6. Preh¾ad telovýchovných objektov na vysokých školách (Tabu¾ka 5) Nepotešujúci, ba až žalostný je poh¾ad na priestorové a materiálne vybave- nie katedier zabezpeèujúcich výuèbu predmetu telesná výchova a šport. Napriek tomu, že máme na Slovensku niektoré školy s výbornými podmienkami pre te- lesnú výchovu a šport, ktoré dokážu ve¾mi dobre zabezpeèi plnenie cie¾ov a úloh povinnej ako aj dobrovo¾nej telesnej výchovy a športu, existuje celý rad vysokých škôl, ktoré nemajú žiadne objekty a z tohto dôvodu sa stávajú (pre finanène nákladné prenájmy) finanène zaažujúcimi pre svoje fakulty a akademické senáty preto majú tendenciu ich vytláèa na perifériu a ruši. Závisí potom od iniciatívy a vplyvu jednotlivých katedier/ústavov èi pedagógov ako dokáže telesná výchova ako predmet prežíva.

Tabu¾ka 5 Preh¾ad telovýchovných objektov na VŠ v roku 2002 Názov objektu Poèet Názov objektu Poèet Telocvièòa ve¾ká 45 Squashové kurty 4 Tenisové kurty 39 Športová hala 4 Vonkajšie otvorené ihriská 34 Gymnastická telocvièòa 4 Posilòovòa 28 Fitnesscentrum 3 Plaváreò 11 Rehabilitaèné centrum a sauna 3 Atletický štadión alebo areál, dráha 8 Strelnica 2 Lodenica 7 Stolnotenisová heròa 1 Telocvièòa malá 5 Bouldering - stena 1 Pohybové štúdio 5 Prekážková dráha 1

ZÁVER Našim prieskumom pomocou dotazníkovej metódy sme chceli poukáza na súèasný stav vo vyuèovaní telesnej výchovy a športu na vysokých školách na Slovensku, na personálne, materiálne a legislatívne podmienky ako aj na mož- né perspektívy riešenia daného stavu. K zlepšeniu postavenia nášho predmetu v uèebných programoch jednotlivých fakúlt by malo prispie aj ustanovenie

494 Združenia uèite¾ov telesnej výchovy a športu na vysokých školách na Sloven- sku, ktoré si za cie¾ postavilo presadi telesnú výchovu a šport do kurikúl všetkých fakúlt slovenských vysokých škôl ako predmet s povinným kreditom.

Literatúra PØÍHODA, Bohuslav. 2002. Souèasný stav tìlesné výchovy na vysokých školách. In: Vìdecká konference „Pùlstoletí tìlesné výchovy na vysokých školách“. Pra- ha: Univerzita Karlova v Praze,Èeské vysoké uèení technické v Praze, 2002, s. 9 – 14. ISBN 80-246-0558-9.

SUMMARY

Quality of motor development as well as physical and mental health of uni- versity students depends on conditions created for physical activities and sports of students by universities. The author deals with the present situation in this area in Slovakia. He presents the results of a survey performed during the school year 2002/2003 at Slovak universities. The results showed non-suitable personal provision of educational process, insufficient material conditions as well as the position of the subject PES in the curricula of individual colleges. The possible ways-out can be seen in the sphere of cooperation between the Faculty of Phys- ical Education and Sport in Bratislava and Pedagogical Colleges, in the improve- ment of the quality of offer of sports activities for students by means of providing less known and non-traditional kinds of movement activities and sports, as well as in the sphere of research and publication activities. It will be also fruitful for the students and employees to offer special movement programmes of PES. This will be conditioned by the budgets alloted to the departments of PES to perform these activities. The factor of a teacher – paedagogue will also play an imopor- tant role in it.

495 ANALÝZA POHYBOVEJ UÈENLIVOSTI 20-ROÈNÝCH ŠTUDENTOV VYSOKÝCH ŠKOL

Viera Šotkovská, Iveta Boržíková PEDAGOGICKÁ AKULTA PU PREŠOV, SR

Abstrakt Témou práce je diagnostikova úroveò pohybovej uèenlivosti 20-roèných študentov vysokých škôl z h¾adiska intersexuálnych rozdielov a porovna ich s dostupnými meraniami ÈEPIÈKU (1998). Použili sme psychometrickú metó- du položkovej analýzy, Raschov model teórie položkových odpovedí IRT (Item Response Theory) na kalibráciu modifikovaného IOWA-BRACE testu. Tento test je unidimenzionálny, položky è. 7 , è.1 sú z h¾adiska obtiažnosti naj¾ahšie. Najažšie a vrámci testu skres¾ujúce boli kvantifikované položky è.2 a è.10. Po vykonaní kalibrácie testu sme zostavili hypotetické poradie vykonávania úloh IOWA-BRACE testu pre 20-roèných adolescentov, prièom sme zoh¾adnili pa- rametre ich obtiažnosti . K¾úèové slová: pohybová uèenlivos, kvalitatívna analýza, Raschov model teórie položkových odpovedí IRT.

ÚVOD Základné motorické kvality, ako sú pohybové predpoklady, prejavy a výko- ny, sa získavajú a rozvíjajú v procese motorického uèenia, ktoré patrí do vše- obecného uèenia a je zamerané na pohybové zruènosti. Pohybový vývin v období dospelosti je vyvrcholením predchádzajúcich vývinových období a je charak- terizované ako obdobie dotvárania charakteristických znakov ¾udského jedin- ca. Pohyby sú plynulé, koordinované, dosahuje sa pohybová harmónia. Nastáva vyrovnanie somatických znakov, psychický vývin je ukonèený. Popri motoric- kých kvalitách je záujem o teoretické poznatky o pohybe, športe. Dvadsaroè- ný èlovek je vyspelý po telesnej, motorickej, duševnej i spoloèenskej stránke. Rozdiely v motorike sú podmienené somatotypom, zamestnaním, pohybovým režimom, životosprávou, pohlavím atï. Uvedený vek je teda dôležitým život- ným medzníkom. Pohybová uèenlivos je univerzálna motorická, reaktívna i docilitná po- tencia, ktorá v sebe integruje všetky pohybové schopnosti a dispozície orga- nizmu, vrátane senzorických a psychických, a ktorá rozhoduje o tom, že èlovek je schopný sa nauèi a neskôr reprodukova pod¾a situácie koordinované po- hyby celého tela , jeho èastí ako racionálnu pohybovú èinnos (LIBRA, 1985). Tým, že jedinec rozvíja niektoré vrodené predpoklady prostredníctvom nacvi- èovaných pohybových èinností, vytvára sa nielen kapacita koordinácie, ale aj

496 jej modifikácia, kvantitatívne a kvalitatívne diferencovaná.Vzh¾adom na uve- dené skutoènosti, teoreticky predpokladáme, že u 20-roèných adolescentov by mala by štruktúra motorickej uèenlivosti potencionálne pripravená na jej ïal- šie možné využitie pri zložitejších pohybových èinnostiach.

PROBLÉM Kvalita osvojovania si základného pohybového fondu je priamo úmerná úrovni pohybovej docility. LIBRA (1985) ju definuje ako schopnos špeciálnej pohybovej operatívnosti, na základe ktorej je schopný uèi sa, pamäta si a pod¾a potreby reprodukova nauèené pohybové štruktúry. Poznatky o motorickom uèení, pohybových schopnostiach a mieste pohybovej uèenlivosti v ich štruk- túre, ich prehodnocovanie a analýza sa objavujú v prácach ÈELIKOVSKÉHO (1973), MÌKOTU (1980), LIBRU (1985), SCHMIDTA (1991), HIRTZA et al (1994), BELEJA (2001). RACZEK-MYNARSKI-LJACH (1998) popisujú uèen- livos ako „super koordinaènú schopnos“, ako komplex schopností motoric- kej uèenlivosti. Pod¾a KASU (2000) jedným z kvantifikaèných kritérií pri posudzovaní, resp. diagnostikovaní pohybovej uèenlivosti je množstvo, rýchlos a kvalita nauèe- ného pohybu , resp. získavania pohybových zruèností. Najrozsiahlejšie testo- vanie pohybovej uèenlivosti uskutoènili ŠTEPNIÈKA-CHYTRÁÈKOVÁ- KASALICKÁ (1979) prostredníctvom modifikovaného IOWA-BRACE testu, neskôr ÈEPIÈKA (1998), BORŽÍKOVÁ (2002). Vychádzajúc z uvedených výskumov a stavu poznania pohybovej uèenlivosti stanovili sme si nasledujúci cie¾ práce: 1. Zmera úroveò pohybovej uèenlivosti 20-roèných adolescentov, študen- tov VŠ a analyzova jej úroveò pomocou Raschovho modelu IRT teórie položkových odpovedí 2. Stanovi poradie obtiažnosti jodnotlivých položiek testu a zoh¾adni in- formaènú hodnotu jednotlivých položiek pri kalibrácii IOWA-BRACE testu.

METÓDY Výskum aj s predvýskumom prebiehal od októbra 2002 do apríla 2003. Kvalitatívne metódy psychometrie, ktoré popisujú vo svojich prácach ØÍÈAN (1977), HENDL (1997), HERJENÈÍK (2000) sa využívajú vrámci športovej metrológie, pri získavaní výskumných údajov, ako doplòujúca metóda v kvan- titatívnom výskume. Teória položkových odpovedí ( Item Response Theory), je psychometrickou metódou, už nieko¾ko rokov využívanou v kinantropo- logických výskumoch napr. ZHU-SAHRIT (1993), DOBRÝ (1999), BLAHUŠ (2001). Je založená na odhade úrovne sledovaného javu, schopnosti u testova- ných osôb. Skúmame òou vlastnosti jednotlivých položiek testu, odhadujeme

497 vnútornú konzistenciu testu. Nevyhnutným predpokladom je mnohopoèetný súbor (n = 100 a viac TO). Objektom nášho výskumu boli 20 - roèní študenti PW, WHPV, WW Prešov- skej univerzity a WVT TU v Košiciach. Výskumný súbor tvorili študenti 1. a 2. roèníka spolu n = 218, z toho 109 žien a 109 mužov. Pohybovú uèenlivos sme merali IOWA-BRACE testom, ktorý bol štandar- dizovaný ŠTEPNIÈKOM v roku 1976. Pozostáva z 10 úloh, hodnotí sa odbor- ným posudzovaním binárne, 1 - splnil (vykonal na 1. pokus), 0 - nesplnil. Èiastkové úlohy testu je nevyhnutné robi bez predchádzajúceho nácviku, na prvý pokus, ktorému predchádza názorná ukážka a slovná inštrukcia. Na kvantifikáciu motorickej docility u 20- roèných študentov VŠ sme pou- žili Raschov matematický model kvalitatívnej analýzy, metódu kalibrácie (re- vízie) testu a logicko-teoretické metódy: ako analýzu, syntézu, komparáciu na vyhodnotenie výsledkov výskumu. Vzh¾adom na pomerne nároèný postup vý- poètu, bolo nevyhnutné použi špecializovaný poèítaèový program RASCH 1.0 ©Germano Rossi.

VÝSLEDKY A DISKUSIA Úroveò pohybovej uèenlivosti. Prostredníctvom poètu splnených položiek IOWA-BRACE testu a jeho vý- sledného skóre je možné posúdi úroveò komplexu schopností pohybovej uèen- livosti, resp. pohybového nadania. Parameter obtiažnosti môžeme porovna s kvantitatívne vyjadrenou úrovòou pohybovej schopnosti. Obidva parametre sú kvantifikované na jednom type meracej škály. Latentnou premennou je schop- nos TO splni èiastkovú úlohu, resp. položku v teste. V TABU¼KE 1 prináša- me parametre položiek IOWA - BRACE testu nášho sledovaného súboru.

TABU¼KA 1 Parametre položiek IOWA-BRACE testu - 20-roèní položka p poèet úsp. obtiažnos SE Xý d.f.

1 0.895 158 -0.900 0.175 170.619 195 2 0.955 68 1.127 0.168 162.893 195 3 0.984 95 0.513 0.157 154.935 195 4 0.995 130 -0.234 0.159 147.214 195 5 0.508 152 -0.745 0.170 194.713 195 6 0.796 119 0.004 0.157 178.499 195 7 0.614 178 -1.504 0.202 188.691 195 8 0.999 139 -0.435 0.162 134.895 195 9 0.424 80 0.844 0.162 198.125 195 10 0.998 60 1.331 0.175 143.317 195

498 SE-štandardná chyba Xý-chí kvadrát d.f.-poèet stupòov vo¾nosti p-pravdepodobnos po. úsp.- poèet úspešne splnených úloh

V prípade, že p - pravdepodobnos správneho vykonania úlohy klesá pod hodnotu parametra obtiažnosti, resp. je menšia (TABU¼KA 1 - 2. a 4. ståpec) úloha je ažká , nesplnite¾ná, pravdepodobnos jej splnenia klesá. Hodnoty parametrov jednotlivých položiek naznaèujú, že v našom sledovanom súbore 20-roèných študentov VŠ boli ve¾mi obtiažne úlohy IOWA-BRACE testu è. 2, 9, 10. Jedná sa o kvantifikátory úrovne koordinaèných schopností : rovnováho- vej, orientaènej, spájania pohybov, spolu s výbušnou silou dolných konèatín.

TABU¼KA 2 Matica pravdepodobností IOWA-BRACE testu (20-roèní študenti VŠ)

r 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 schop

1 0,17 0,03 0,05 0,09 0,15 0,08 0,27 0,11 0,03 0,02 -2,51 2 0,34 0,06 0,11 0,21 0,30 0,17 0,48 0,24 0,08 0,05 -1,58 3 0,48 0,11 0,19 0,32 0,44 0,27 0,63 0,37 0,14 0,09 -0,97 4 0,61 0,17 0,27 0,44 0,57 0,39 0,74 0,49 0,21 0,14 -0,46 5 0,71 0,24 0,37 0,56 0,68 0,50 0,82 0,61 0,30 0,21 0,00 6 0,80 0,34 0,49 0,67 0,77 0,61 0,88 0,71 0,41 0,30 0,46 7 0,87 0,46 0,61 0,77 0,85 0,72 0,92 0,80 0,53 0,41 0,97 8 0,92 0,61 0,74 0,86 0,91 0,83 0,96 0,88 0,68 0,56 1,58 9 0,97 0,80 0,88 0,94 0,96 0,92 0,98 0,95 0,84 0,76 2,51 obtiaž -0,90 1,13 0,51 -0,23 -0,75 0,00 -1,50 -0,44 0,84 1,33 r - poradové èíslo položky schop – schopnos obtiaž – obtiažnos

Z h¾adiska intersexuálnych rozdielov sme u našich probandov nezazname- nali výrazné rozdiely. Úroveò splnenia položiek IOWA-BRACE testu u chlap- cov i dievèat bola takmer identická. Výraznejší rozdiel v prospech dievèat je možné pozorova pri úlohe è. 5, ktorá je meradlom úrovne rovnováhovej a ki- nesteticko-diferenciaènej koordinaènej schopnosti. Pri kvantitatívnom vyhod- notení tohto testu ŠTÌPNIÈKA (1976) zistil že, poèet úspešne splnených subtestov rovnomerne stúpa s pribúdajúcim vekom. Dvadsaroèní adolescenti by mali správne vykona 6 a viac úloh. Priemerné hodnoty výsledného skóre testu, v súbore chlapcov x1 = 5,20 a dievèat x2 = 5,54 , naznaèujú zaostávanie nášho súboru za normou z roku 1976. Zaujímavosou je v súbore chlapcov po- èet úspešných pokusov v inak najobtiažnejšej položke è. 10. Domnievame sa, že relatívne dobrá výbušná sila dolných konèatín a vysoká ašpiraèná úroveò vykona túto úlohu boli dôvodom dosiahnutých výsledkov. Odhad pravdepodobností úspešného splnenia úlohy v závislosti na jej ob- tiažnosti je uvedený v TABU¼KE 2. Proband (20-roèný priemerne schopný - 5.

499 riadok ) má len 24%-nú a 21%-nú teoretickú možnos splni úspešne úlohy è. 2 a è.10 , ale až 82%-nú šancu vykona úlohu è. 7.Najväèšie množstvo informá- cie test poskytuje pri položkách, ktorých parameter obtiažnosti sa blíži 0, a na- opak . Hodnoty obtiažnosti (viï posledný riadok TABU¼KY 2) 1,13 a 1,33 položiek è.2 a è. 10 znamená , že ich obtiažnos nezodpovedá konkrétnej úrov- ni schopností 20-roèných adolescentov, sú ve¾mi nároèné. Prínosom použitia Raschovho matematického modelu IRT je možnos pre- hodnotenia testu. ØÍÈAN (1977), HERJENÈÍK ( 2000) konštatujú, že úprava testu, resp. poukladanie položiek pod¾a obtiažnosti by malo vplyv na výsledné skóre testu,pomaly narastajúca obtiažnos postupne „rozcvièuje“probandov a zvyšuje ich motiváciu. V modifikácii IOWA-BRACE testu pod¾a ŠTÌPNIÈKU (1976) boli jednotlivé položky zoradené náhodne, nezoh¾adnila sa ich obtiaž- nos. Vrámci nášho výskumného šetrenia sme, s oh¾adom na tieto konštatova- nia, vytvorili hypotetické usporiadanie úloh IOWA-BRACE testu pre 20-roèných adolescentov.

TABU¼KA 3 Hypotetické poradie položiek IOWA-BRACE testu pod¾a obtiažnosti - 20-roè.

Štepnièka (1976) pôvodné 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

Èepièka (1998) 2 1 6 5 7 4 9 8 3 10 Boržíková, Šotkovská (2003) 7 1 5 8 4 6 3 9 2 10

Anomáliou je u Èepièku (1998) postavenie položky è. 2. Aj pri zoh¾adnení jednoroèného vekového rozdielu , je nepravdepodobné, že úlohy è. 2 a 3 (obe rovnováhová schopnos) majú tak rozdielne postavenie z h¾adiska obtiažnosti. Pravdepodobne došlo k chybe pri meraní, resp. posudzovaní tejto úlohy.

ZÁVER 1. Po aplikácii Raschovho matematického modelu teórie položkových od- povedí pri vyhodnocovani IOWA-BRACE testu môžme usudzova, že v sledo- vanom súbore 20- roèných adolescentov študentov VŠ, len 34,5% probandov dosiahlo požadovanú normu 6 a viac splnených úloh , stanovenú Štepnièkom v roku 1976. To znamená , že úroveò komplexu schopností motorickej docility u súèasných 20-roèných adolescentov dosahuje len tretinovú úroveò ich roves- níkov z roku 1976. 2. Z kvalitatívneho h¾adiska , pri posudzovaní obtiažnosti položiek IOWA- BRACE testu, boli parametre obtiažnosti úloh è. 10, 2, 9 väèšie ako parametre pravdepodobnosti ich vykonania. U 20-roèných študentov VŠ môžme konšta-

500 tova nedostatoènú úroveò rovnováhovej, orientaènej schopnosti, schopnosti spájania pohybov, resp. komplexu schopností motorickej docility . 3. V našom výskumnom šetrení sa javili položky è. 9 a 10 vrámci kon- štrukcie IOWA-BRACE testu ako príliš obtiažne, otázna je ich valídnos a opod- statnenos v tejto batérii testov. 4. Z h¾adiska optimálneho usporiadania úloh testu a jeho kalibrácie , 20- roèní adolescenti by mali vykonáva jednotlivé úlohy v poradí : 7 1 5 8 4 6 3 9 2 10. Prínosom použitej kvalitatívnej psychometrickej metódy je jej variabilné použitie pri kvantifikácii úrovne pohybových schopností a zruèností.

LITERATÚRA 1. BELEJ, M., 2001: Motorické uèenie. 2 vyd. Prešov: WHPV PU. 197 s. ISBN 80- 8068-041-8 2. BLAHUŠ, P., 2001: Teorie dat a reprezentaèní teorie mìøení. In: Sborník Opti- mální pusobení tìlesné zátìže. H Králové, PW UHK, s. 25-29. ISBN 80-7041- 388-3 3. BORŽÍKOVÁ, I., 2002: Aktuálna úroveò pohybovej uèenlivosti u detí v mladšom školskom veku. In: Zborník z medzinár ved. konf. Výchova a vzdelávanie uèite- ¾ov – elementaristov. Prešov: PW PU s. 417-425 4. ÈELIKOVSKÝ, S., 1973: Pohybové schopnosti a jejich struktura jako užitné hodnoty tìlesných cvièení. Praha: UK. 161 s. 5. ÈEPIÈKA, L., 1998: Hodnocení obtížnosti motorických testù s využitím Rascho- va modelu. In: Zborník z celoštát. VK doktorantov. Bratislava: WTVŠ VK, s.3-6. ISBN 80-967487-8-5 6. DOBRÝ, L., 1999: Kvantitatívna analýza pohybových dovedností. Tìl. Vych. Sport Mlád. 65, è.1, s.2-5. 7. WERJENÈÍK, J., 2000: Úvod do metodológie psychologického výzkumu. 1. vyd. Praha: Portál s.r.o.. 255 s. ISBN 80-7178-367-6. 8. HENDL, J., 1997: Úvod do kvalitatívneho výzkumu. Praha: UK. s. 242. ISBN 80-7184-549-3. 9. HIRTZ, P., et al, 1994: Sportmotorik Grundlagen, Auwendungen und Grenzge- biete. 2 Aufl: Kasel. ISBN: 3-88122-797-0. 10. LIBRA, J., 1985: Speciální motorická docilita a uèení. 1. vyd. Praha: UK. ISBN 60-024-84. 11. MÌKOTA, K., 1980: Mìrìní a testy v antropomotorice IV. Uè. texty. Olomouc: PW PU. 142 s. 12. RACZEK, J.- MYNARSKI, W., - LJACH, W., 1998: Teoretyczno - empiriczne podstawy kstaltowania a diagnostikowania koordinacyjnych zdolnoœci motorycz- nych. Katowice: AWW, 187 s. ISSN 1230-4646. 13. ØÍÈAN, P. , 1977: Úvod do psychrometrie. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy, 192 s.

501 14. SCHMIDT, R.A., 1991: Motor learning and performance. Hrom principles to practice. Champion IL: Human Kinetics, Chapter 10, Individual differences and motor abilities, p. 127-148. 15. ŠTÌPNIÈKA, J. et al., 1976: Somatotyp, držení tìla, motorika a pohybová ak- tivita mládeže. Praha: Acta Univ. Carol. gymn., 12, è.2, s.1-93. 16. ŠTÌPNIÈKA, J., - CHYTRÁÈKOVA, J. - KASALICKÁ, V. , 1979: Somatotyp jako morfologický pøedpoklad pohybového nadání a úrovne držení tìla u mlá- deže. In: Sborník UV ÈSTV. Praha: Olympia è. 9, s. 141-169. 17. ZHU, W., - SAWRIT, M., 1993: The calibration of sit - ups task using the Rasch Poisson Counts model. Can. J. Appl. Physiol., 18, 2, p.207-219.

SUMMARY

The aim of this study is to indicate the motor coordination ability of 20 years old students, its place in system of coordination skills. IOWA-BRACE test is one dimensional tool of the measurement of coordi- nation ability. Contemporary fit statistics use a various new methods as well as the Item response theory (IRT), especially its Rasch model (ZHU-SAFRIT, 1993, ÈEPIÈKA,1998). From the point of view of the item difficulty, the test items are homogeneous expect the item number 10. Its item information function is the lowest. We propose to separate the item number 10 from the set, alterna- tively substitute it to another one.The most easy items are the item number 7 and 1. A new rank of items (for IOWA-BRACE test and 20 years old students), which depends on the item difficulty parameters has been comstructed: 7,1,5,8,4,6,3,9,2,10. Keywords: motor coordination ability, IOWA-BRACE test, Item response theory, Rasch model, difficulty parameter.

502 VPLYV METÓDY RÝCHLYCH OBJEKTÍVNYCH INORMÁCIÍ NA AKTÍVNYCH ŠPORTOVCOV A ŠTUDENTOV VYSOKEJ ŠKOLY

Ivan Šulc KATEDRA TELESNEJ VÝCHOVY UPJŠ V KOŠICIACH, SLOVENSKO

Pôsobenie telesnej výchovy a športu je zamerané predovšetkým na telesné a pohybové zdokonalenie jedinca, no nemožno pri výskumoch i pedagogickom pôsobení nevidie vplyv èinnosti aj na ostatné stránky jedinca. Pod¾a Beleja (2001), pohybová èinnos je druh interakcie èloveka s prostredím v ktorej je dominantný jeho pohybový prejav. Pohybová èinnos je vo vývine èloveka pr- vou èinnosou, prostredníctvom ktorej dochádza k interakcii èloveka s prostredím a ktorej sa èlovek zaèína uèi. Balហ(1998) tvrdí, že telesná vý- chova je jedným z prostriedkov výchovy a vzdelávania. Teórií uèenia a delenia druhov uèenia je ve¾ké množstvo. Èchaidze (1970) uvádza, že podstatou schémy regulácie a priebehu osvojovania pohybu spoèí- va v èinnosti dvoch okruhoch spätnej väzby. Warfe¾ (1975) uvádza, že z h¾adiska motorického uèenia najzávažnejšie je osvojenie si dynamickej štruktúry pohy- bu a jedným z prostriedkov priblíženia vedomiu sa ukazujú rýchle objektívne informácie. Kasa (2002) poukazuje, že spojenie psychiky a pohybu èloveka umožòujú okrem iného mechanizmy spätných väzieb a anticipácie. Úèinnos motorického uèenia sa pod¾a Èchaidzeho a Warfe¾a (1975) dá zvýši pri použi- tí rýchlych objektívnych informácií, predovšetkým z vnútorného okruhu regu- lácie tým, že ich prenesieme vo forme zrozumite¾ných kódov na vonkajší okruh regulácie, použitím prístrojov a trenažérov s rýchlymi objektívnymi informácia- mi. Týmito technickými zásahmi je možné vylúèi nepresnú informáciu zo strany trénera – objektivizova podávané informácie a tým skráti proces motorické- ho uèenia.

Doplòujúca informácia o pohyboch Informácia o vykonaných pohyboch z vonku sa nazýva postranná a je na rozdiel od vlastnej informácie doplòujúcou. Vychádzajúc z toho, chápeme aj trénera ako zdroj doplòujúcej postrannej informácie. Zrakovú informáciu o pohyboch cvièenca porovnáva tréner s množstvom informácií uchovaných vo svojej pamäti. Pozorovanú skutoènos porovnáva so stopami svojich vlastných pohybových pocitov, so svojimi osobnými športovými skúsenosami a svojimi vedomosami. Kvalita informácií od trénera nezávisí od množstva slov, ale od efektívnosti, od nutných korekcií v pohybe, pre jeho dokonalé prevedenie.

503 Pre osvojenie si nových pohybov je nutné, aby postranná informácia mala nie subjektívny, ale objektívny charakter. Základná alebo vlastná informácia je tiež subjektívna a jej doplnenie len subjektívnou informáciou zïaleka neposta- èuje na vedomé riadenie objektívnych parametrov pohybu. Na základe dobrých výsledkov aplikácie metódy rýchlych objektívnych in- formácií (ïalej len MROI)v tréningovom procese, rozhodli sme sa ju použi. MROI rozpracovaná Warfe¾om sa úspešne používala v tréningovom procese vrcholových športovcov v rôznych štádiách nácviku techniky športových dis- ciplín. V kolektívnych športoch ju použili vo futbale Belanský, Sergienko, Kor- èek 1980, Olejár, Šulc 1987, v basketbale Šulc 1988, 1991,1992,1994. Efektívnos metódy ROI spoèíva v tom, že nám rozvíja jemné diferenciácie dynamických, priestorových a èasových parametrov pohybu. Z fyziologického h¾adiska ide o tvorbu podmienených reflexných spojov medzi signálmi svalo- vého pocitu a zrakovými, resp. sluchovými. Pomocou ROI sa uskutoèòuje ko- rekcia pohybu ktorej hlavným èinite¾om je proprioceptívny systém - vlastné receptory uložené vo svaloch, š¾achách a kåboch, ktoré informujú o skrátení a predåžení svalov, o ich napätí a uvo¾není, rýchlosti, zrýchlení a sile pohybov, o vzájomnej polohe èasti tela, o presnosti prevedenia pohybov v priestore a èase. Informácia od receptorov pohybového aparátu sa dopåòa informáciou od recep- torov v koži, orgánov zraku, sluchu a vestibulárneho aparátu. Signály od tých- to orgánov informujú nielen o vzájomných premiestneniach èasti tela, ale aj ich spolupráci s vonkajším prostredím – o smere a rýchlosti premiestnenia sa v priestore. Na základe spätnej väzby sa vykonávajú korekcie, ktoré podporu- jú rozvoj jemných diferenciácií a ich presného ovládania. Informácia z trenažéra musí by taká, aby nevyžadovala dlhý èas na spraco- vanie, aby bola krátka, objektívna, spo¾ahlivá, ¾ahko pochopite¾ná, bola na vedomostnej úrovni skúmaného súboru alebo jedinca.

ÚLOHY 1. Zisti vplyv metódy ROI na poslucháèov UPJŠ, ktorí športujú 1-2 krát týždenne. 2. Vplyv metódy ROI na aktívnych športovcov, ktorí trénujú 5 krát týždenne. 3. Sledova schopnos diferenciácie ve¾kosti svalového úsilia. 4. Zisti ako dlho sa udržala úroveò dosiahnutých zmien.

METODIKA Náhodným výberom sme si vybrali kontrolnú (n 25) a experimentálnu (n 25) skupinu študentov prvého roèníka Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorí prevádzajú pohybovú aktivitu 1-2 krát týždenne. Kontrolnú a experimen- tálnu skupinu, z poslucháèov, ktorí uskutoèòujú pohybovú aktivitu 5 krát týž- denne. Zamerali sme sa na sledovanie výbušnej sily dolných konèatín, ktorú sme

504 zisovali skokom do dia¾ky z miesta. V experimentálnych skupinách sme pou- žili MROI postupnou metódou. Experiment sme uskutoènili zaèiatkom školského roka (v prípravnom období), v priebehu šiestich týždòov. Na zaèiatku experi- mentu sme zistili u každého èlena experimentálneho a kontrolného súboru z troch pokusov maximálny výkon v skoku do dia¾ky z miesta. U experimen- tálnych súboroch sme použili aj prístroj s ROI na skok do dia¾ky z miesta, na zistenie sily odrazu.

Popis prístroja Horná èas prístroja je pohyblivá v predozadnom smere vzh¾adom k základni. Prístroj registruje pôsobenie sily v rozsahu 0-882,6 N. Na prístroji sa dá nastavi urèitá sila odrazu. Okrem akustickej (zvonèek) a vizuálnej (žia- rovka) informácie prístroj zaregistroval presnú hodnotu sily odrazu. Keï pri pokuse bola sila odrazu väèšia alebo menšia, prístroj nedal žiadnu informáciu. Doplòujúcu informáciu o presných parametroch pokusu podal experimentátor hneï po pokuse. Pri každom ïalšom pokuse probant mohol uskutoèni korek- túry a tým rýchlejšie spresòova urèenú silu odrazu a zvyšova citlivos infor- maèných analyzátorov kinestetiky. Aby východisková poloha probanta u všetkých pokusov bola rovnaká, na prístroji bolo namontované rameno, ktoré zabezpeèovalo rovnaký uhol predkolenia k prístroju pred odrazom. Z troch pokusov sme zistili najväèšiu silu odrazu, ktorá predstavovala 100 %. Experi- mentálne súbory mali trikrát týždenne po 10 pokusov urèenej sily odrazu. Prvý týždeò boli ve¾ké odchylky od urèenej sily odrazu. V závere experi- mentu boli probanti experimentálneho súboru schopný urèi silu odrazu s presnosou + 4,42 N. Kontrolne skupiny absolvovali trikrát týždenne 10 skokov do dia¾ky z miesta ale bez ROI resp. postrannej informácie.

VÝSLEDKY V skupine 1-2-krát športujúcich študentov týždenne na zaèiatku experimentu nebol významný rozdiel v skoku do dia¾ky z miesta. Na konci experimentu sme zistili u oboch súboroch zlepšenie v skoku do dia¾ky z miesta, ktoré ale nebolo na úrovni štatistickej významnosti. Experimentálny súbor sa zlepšil v priemere o 12 cm a kontrolný súbor o 7 cm. V experimentálnom súbore sme zistili mier- ne zlepšenie presnosti odhadu sily odrazu. V skupine 5 krát týždenne športujúcich sme v experimentálnej skupine zis- tili, že v prvom týždni experimentu správne odhadli silu odrazu 1-3 krát z desiatich pokusov. Na konci experimentu správne odhadli silu odrazu 7-10 krát. Poèas experimentu sme zaznamenali podstatné zlepšenie urèovania sily odrazu v takej miere, že na záver experimentu mali schopnos odhadnú silu odrazu s presnosou + 4,42 N. Predpokladali sme, že spresnením citlivosti odhadu sily

505 odrazu pri skoku do dia¾ky z miesta dôjde aj k zvýšeniu výkonnosti. V experi- mentálnom súbore po experimente došlo k zlepšeniu v skoku do dia¾ky z miesta v rozsahu 5 – 36 cm. Z toho sa zlepšili do 5 cm dvaja, od 6-10 cm šiesti, 11-15 cm ôsmi, 16-20 cm šiesti, 26-30 cm jeden, 31-35 cm jeden a nad 35 cm jeden. V kontrolnom súbore mal na konci experimentu jeden probant horší výsle- dok ako na zaèiatku, do 5 cm sa zlepšili piati, od 6 – 10 cm ôsmi, od 11 – 15 cm desiati a od 16-20 cm jeden. Experimentálny súbor sa zlepšil po experimente v priemere o 14,21 cm (štatistická významnos na hladine 0,01), kontrolný sú- bor v priemere o 8,89 cm (štatistická významnos 0,05). Po experimente v prvej skupine sa v priemere po mesiaci výkonnos v skoku do dia¾ky z miesta vrátila na pôvodnú úroveò. V druhej skupine zvýšená úroveò výkonnosti v skoku do dia¾ky z miesta si udržiavala získanú úroveò (u štyroch po mesiaci minimálne poklesla).

ZÁVERY Metódu ROI nemôžme používa ako samostatnú tréningovú metódu. Z toho vyplýva, že nie je vhodné ju používa u športovcov, ktorý pravidelne nešportu- jú. Potvrdili sme, že metóda ROI je efektívna v tréningovom procese pravidel- ne športujúcich 5-krát týždenne ako doplnok k tréningu. Použitie metódy ROI nie je vhodná na hodinách telesnej výchovy na vyso- kých školách pre nešportujúcich študentov, resp. pre športujúcich nepravidelne 1-2-krát týždenne.

Literatúra ANOCHIN, P.K. 1968: Biologija i neurofiziologija uslovnogo povedenija. Moskva: 1968. BALÁŽ, J., OLEJÁR, M. 1998: Základy telesnej kultúry. Bratislava: UK, 1998, 35 s. ISBN 80-88868-45-9. BELEJ, M. 2001: Motorické uèenie. Prešov: SVSTVŠ WHPV PU 2001, s. 197. ISBN 8O-8O68-041-8. ÈCHAIDZE, L.V. 1970: Ob upravlenii dviženijami èeloveka. Moskva: WIS, 1970. WARWE¼, V.S. 1975: Upravlenije dviženijami v sporte. Moskva: WIS, 1975. KASA, J. 2002: Športová Antropomotorika. Bratislava: 2002, 209 s. ISBN 80- 968252-3-2. OLEJÁR, M., ŠULC, I. 1987: Metóda rýchlych objektívnych informácií a problém merania. Teor. Praxe tìl. Vých. 1987, è. 12, s. 742-747. ŠULC, I. 1988: Vplyv metódy rýchlych objektívnych informácií na efektívnos tréningového procesu v basketbale. Košice 1988, KDP, s. 112. ŠULC, I. 1991: Vplyv metódy rýchlych objektívnych informácií na rozvoj výbuš- nej sily dolných konèatín. Olomouc: ACTA UNIVERZITATIS PALACKIAN- AE OLOMUCENSIS GYMNICA XXII. 1991, s. 341-345.

506 INLUENCE O THE METHOD O RAPID OBJECTIVE INORMATION ON ACTIVE SPORTSMEN AND STUDENTS O UNIVERSITIES

Summary

Long-term confirming results of the method of rapid objective information has inspired us to practice the method with the students of universities carrying out 1-2 physical activities per week and the sportsmen with regular physical train- ing carried out 5 times a week.Observation of explosive force of lower extrem- ities and observation of changes after a 6 week duration and fading out of the changes in tested group has become a basis of comparison.

K¾úèové slová: Kibernetika, rýchle objektívne informácie, spätná väzba, kinestetika.

507 CHANGES IN PHYSICAL ITNESS LEVEL O PHYSICAL EDUCATION STUDENTS*

Agnieszka Wasiluk, Jerzy Saczuk, Adam Wilczewski DEPARTMENT O BIOLOGY AND HYGIENE, CHAIR O BIOLOGICAL DEVELOPMENT O MAN ILIAL O PHYSICAL EDUCATION IN BIALA PODLASKA

During ontogenetic development of a man we can observe periodic fluctua- tion of particular body functions. It can come out like faster increase of certain features in some periods and slower in the others. Physical education students find themselves in their final growing up stage when particular biological func- tions are finally formed. Their physical activity that comes out from institute program and also their own interests should lead to changes not only in mor- phologic traits but also in motoric ones and as the result, as it seams, to achiev- ing optimal personal fitness. Such authors as Demel and Pilicz (1966), Mazur (1975), Drozdowski (1980), Trzeciak (1998), Rodziewicz-Gruhn and cowork- ers (1999) examined in their researches the influence of studying physical edu- cation on the level of motoric traits of academic youth. Divergence in the results of researches by the authors that deal with those problems inclined us to undertake a research the aim of which was to define the changes in the physical fitness level of students from the Filial of Physical Ed- ucation in Biala Podlaska during one academic year.

MATERIALS AND RESEARCH METHODS In the research there were used the results of continuous observation of 65 female and 161 male students from the Filial of Physical Education in Biala Podlaska during years 2001-2002. Physical fitness was defined using Pilicz test * the research was done within the limits of private research nrVII/146, funded by KBN during years 2001-2004 most fit group (III) there were enrolled males that achieved more than 50 points and females that achieved more than 44 points. Among the students there was also sepa- rated group four (IV), which consisted from people that were released from the phy- sical fitness exam during the selection because of possessing I or II sport class or also champion class. In order to calculate the average magnitudes of the results and its divergence in motoric attempts there were used arithmetic means and standard deviation. Essentiality of differences between arithmetic means was evaluated using Student test for the dependant data. The differences of physical fitness level of male and female students of the second year were compared with arithmetic means and standard deviation of the same male and female students from the first year.

508 (1971). Additionally there were done dynamometrical measurements of palm strength. The material piled was analyzed in three groups of youth with differ- ent physical fitness levels: low, medium and high. The dividing criterion was the average amount of points achieved during entrance exams ±0,5 standard deviation. To the first group (I) there were enrolled female and male students that were characterized by the lowest physical fitness level and achieved less than 40 point-males and less than 33 points -females. The second group (II) was built by those of average fitness with the adequate results: from 40 till 50 points males and from 33 till 44 points females. To the

THE RESEARCH RESULTS The analysis of changes in physical fitness levels was based on standard- ized magnitudes in four motoric attempts: long jump, zigzag run, pediatrician’s ball throw and palm strength (tables I-III). Considering the attempt evaluating power of lower limbs there were noticed a definite worsening of the results in all above presented groups of youth. The fall of the results with female students was proportional to their physical fitness level during their entrance exams. The lowest regress of the results was observed in the group of female students with the lowest level of physical fitness and the highest regress was observed in the group of the most physically fit female students. The analogical dependence there was observed in groups of male students. While in the groups of averagely fit male students, contestants and male and female students characterized by high level of physical fitness the fall in the results was statistically essential. While analyzing the nimbleness attempt in all the female groups there was noted a worsening of the results comparing to the results achieved during the first year of studies. The highest worsening of the results there was noted with the female students characterized by the average physical fitness level and the lowest regress was noted with those female students of the highest physical fit- ness level. However with male students characterized by low and average phys- ical fitness level there was noted a worsening of the results in nimbleness and progress in those groups of highly physically fit male students and male con- testants. The statistically essential differences there were noted in the group mentioned the last and in the one characterized by low physical fitness level. The observed increases in strength attempts indicate positive changes in all the groups of examined youth. The best improvement of the results there was noted in the group of female students of average physical fitness level, the next in the group of low physical fitness level and the last in the group of high phys- ical fitness level. The similar analysis in male groups showed the other depend- ence. The biggest increase in this attempt there was noted in the group of contestants. The next place in the succession of the results occupied male stu- dents with average and high physical fitness levels and the last place occupied

509 male students with low physical fitness level in the strength attempt. In male as well as in female groups there were noted statistically essential differences be- tween achieved results. The last attempt was of palm strength. With female students that were char- acterized by the average physical fitness level there was noted an increase of the results. But there was a decrease of the results in groups of low and high levels of physical fitness. Moreover in the group mentioned the last the decrease of the results was statistically significant. In all the male groups examined there was noted a decrease of the results in the attempt of palm strength. It was statis- tically essential in the group of contestants. In the other groups the fall of the results was not so much definite.

DISCUSSION AND SUMMARY It is a well known fact that in every group of people that has sport trainings individual results are highly variable. Some with the flow of time constantly improve their results with the others still the results fluctuate much. It can be found in the scientific literature a lot of reports about changes of motoric traits level under the influence of physical exercises. Drozdowski (1980) during two years of observation of students of the Academy of Physical Education in Poznan noted the improvement of the results of lower limbs strength and worsening of the results in flexibility, arm strength and shoulder circumference. Krajè (1994) while examining Czech students of the institute of Physical Education in •ili- nie indicted positive changes in the attempts of: speed, power, palm strength and trunk strength. The difference between the levels of physical fitness examined also Trzeciak (1998). The results received by him indicate that there was an improvement in the attempts of nimbleness and strength but worsening of the results in the attempts of lower limbs strength and flexibility with students of the Institute of Physical Education in Gorzow Wielkipolski. Still there is an interesting issue about the physical fitness level of students from institutes with different profile than physical education. Czaplicki (1998) while observing students from High Pedagogical School in Olsztyn noted that there turned out to be a worsening of the average results in attempts of arm strength, nimbleness and lower limbs power with first year female students. But in the group of male students the results in the attempts mentioned the first in- creased and the results in the last attempt did not change. There was noted an improvement of the results in the attempts of power and strength and worsen- ing in the attempts of nimbleness with students of Medical Academy in Bialys- tok (Baka and Wolny 2000). A little bit different remark presented Drygas and coworkers (2000) while observing female students of Medical Academy in Bydgoszcz. Those authors proved the significance of influence of physical ac- tivity on achieving higher physical fitness level. The reasons that caused the

510 improvement the most with the examined attempts in lower limbs power, nim- bleness and arm strength were low level of physical fitness at the very begin- ning appearing from neglect in former period of life. As the result of comparing average increase in motoric traits of female and male students of the Filial of Physical Education in Biala Podlaska there was noted a worsening of the results in the attempts in power, nimbleness and with females in palm strength but with males in lower limbs power and palm strength. In the attempt in nimbleness with males there were not observed similar depend- ences. The regress in the results concerned only groups with low and average level of physical fitness. Moreover it was noticed that with females in the at- tempt of lower limbs power and nimbleness when with males only in lower limbs power the biggest regress concerned only groups with high physical fitness level and correspondingly the smallest regress concerned groups with low physical fitness level. But in the attempts of palm strength positive changes could only be noticed in female groups characterized by average physical fitness level. It should be emphasized that the entrance exam plays only role of first se- lection among youth trying to enter institutes of physical education. Next there are stages during following years of studying during which from the level of sport skills, motivation, likes and predispositions depend results not only in prac- tical disciplines but also in theoretical. The reason of results worsening in the three attempts out of four can be overloading students with studying. There are 780 didactic hours planned on the second year of physical education studies. In it 507 are devoted for theoretical subjects and 273 for sport lessons. When we divide this sum into thirteen weeks of planned studies it can be stated that stu- dent devote 60 hours per week for studying what corresponds to 12 hours a day.

Literature 1. Baka R., Z. Wollny, Zmiennoœæ sprawnoœci fizycznej u studentów w okresie 6 lat studiów. W: Dodatnie i ujemne aspekty aktywnoœci ruchowej. (red.) T. Miecz- kowski , Uniwersytet Szczeciñski. 2000, : 57-63. 2. Czaplicki Z., Stan rozwoju fizycznego i poziomu sprawnoœci motorycznej m³odzie¿y akademickiej. Trening. 1998, 2–3: 113–121. 3. Demel M., S. Pilicz, Rozwój i sprawnoœæ m³odzie¿y akademickiej. Przekroje porównawcze 1954-1964. Kultura Wizyczna. 1966, 8-9: 261-264. 4. Drozdowski S., Rytm wybranych cech sprawnoœci fizycznej w czasie czterolet- nich studiów wychowania fizycznego. Monografie AWW w Poznaniu. 1980, 126. 5. Drygas A., J. Talar, W. Waleron, Zmiany sprawnoœci fizycznej studentów Aka- demii Medycznej w Bydgoszczy w okresie pierwszych trzech lat studiów ob- serwowane w latach 1992–1997. W: Auksologia a promocja zdrowia. (red.) A. Jopkiewicz, Kieleckie Towarzystwo Naukowe. Kielce. 2000, 2: 13–20. 6. Krajè L., Telesné, funkèné a pohybové predpoklady študentow vysokej školy. Telesna Výchova & Šport. 1994, 4: 13-16.

511 7. Mazur A., Powodzenie w studiach wychowania fizycznego a postêpy w gim- nastyce. Roczniki Naukowe AWW w Warszawie. 1975, XX: 115-162. 8. Pilicz S., Testy sprawnoœci fizycznej polskiej m³odzie¿y szkolnej. Z Warszta- tów Badawczych. INKW w Warszawie. 1971. 9. Trzeciak J., Charakterystyka porównawcza wybranych cech sprawnoœci fizycznej studentów I i II roku wychowania fizycznego w Gorzowie Wielkopolskim. W: Cz³owiek wczoraj, dziœ , jutro. (red.) A. G¹siorowski, J. Gurba, W. Kozak-Zych- man, Wydawnictwo UMCS w Lublinie : 1998, :139-143.

Tab. I. Results of physical fitness test done twice on the same group of female stu- dents of physical education and increase of examined motoric traits and Student test magnitude for dependant data. Gr. II (n 17) Gr. I (n 24) Gr. III (n 24) (from 33 till 44 (less than 33 points) (more than 44 points) points) x SD x SD x SD Long jump 197,42 13,19 195,71 15,02 199,13 14,21 Zigzag run 21,85 1,12 21,74 1,29 21,43 1,44 Pediatrician ball 687,71 100,90 712,35 104,85 704,71 91,81 I year throw Hand strength 36,92 4,59 36,96 5,82 38,10 5,07 Long jump 194,00 14,97 191,88 15,78 194,29 14,50 Zigzag run 23,15 0,99 23,27 1,03 22,98 1,32 Pediatrician ball 761,38 91,54 790,59 158,12 760,21 90,30 II year throw Hand strength 36,48 3,71 37,30 6,02 36,36 4,73 Long jump -3,42 10,47 -3,82 17,32 -4,83 11,92 Zigzag run 1,30 1,16 1,53 1,08 1,55 0,96 Pediatrician ball 73,67 99,01 78,24 101,58 55,50 115,89 throw Increase inIncrease Hand strength -0,45 2,97 0,34 4,33 -1,74 3,63 Long jump 1,60 0,91 1,99* Zigzag run 5,50** 5,82** 7,92** Pediatrician ball 3,65** 3,18** 2,35** throw magnitude Studend test Studend Hand strength 0,74 0,32 2,35*

* the difference is statistically essential on the level of p < 0,05 ** the difference is statistically essential on the level of p < 0,01

512 Tab. II. Results of physical fitness test done twice on the same group of male stu- dents of physical education and increase of examined motoric traits and Student test magnitude for dependant data.

Gr. I (n 40) Gr. II (n 59) Gr. III (n 62) Gr. IV (n 10) (less than 40 (from 40 till (more than 50 (contestants) points) 50 points) points) x SD x SD x SD x SD Long jump 240,75 17,84 245,78 19,07 248,52 24,48 248,50 30,09 Zigzag run 21,26 2,34 21,36 2,46 21,90 2,39 23,25 1,80 Pediatrician ball 895,38 156,72 909,58 102,24 933,15 132,45 904,00 82,62 I year throw Hand strength 56,15 7,39 55,47 7,63 57,39 10,54 61,69 9,34 Long jump 237,73 16,02 241,14 16,02 241,98 19,99 238,30 23,31 Zigzag run 22,01 1,00 21,72 1,01 21,72 1,07 22,26 1,22 Pediatrician ball 995,15 174,20 1027,80 134,12 1046,34 162,09 1028,00 96,70

II year throw Hand strength 55,10 7,00 54,89 7,13 56,03 10,50 55,23 9,40 Long jump -3,03 14,19 -4,64 12,54 -6,53 16,79 -10,20 16,35 Zigzag run 0,75 2,06 0,36 2,41 -0,17 2,06 -0,99 1,86 Pediatrician ball 99,78 83,65 118,22 82,52 113,19 90,72 124,00 50,38 throw

Increase inIncrease Hand strength -1,05 6,42 -0,58 6,97 -1,36 7,72 -6,46 8,61 Long jump 1,35 2,85** 2,81** 1,97* Zigzag run 2,31* 1,16 0,60 1,68*

nitude Pediatrician ball

g 7,54** 11,00** 9,00** 7,78** throw ma Studend test Studend Hand strength 1,03 0,64 1,27 2,37* * the difference is statistically essential on the level of p < 0,05 ** the difference is statistically essential on the level of p < 0,01

513