JANÁČKOVA AKADEMIE MÚZICKÝCH UMĚNÍ V BRNĚ
Hudební fakulta
Katedra zpěvu
Gospelová hudba
Magisterská práce
Autor práce: BcA. Jana Melišková Vedoucí práce: odb. as. MgA. Jan Dalecký Oponent práce: PhDr. Alena Borková
Brno 2015
„A potom hovoril: Mužovia izraelskí, dobre si rozvážte, čo urobiť s týmito ľuďmi. Lebo pred nedávnom povstal Teudas, ktorý sa vydával za nejakého veľkého, a pripojilo sa k nemu asi štyristo mužov. Ale ho zabili a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a vyšli navnivoč. Po ňom, v dňoch popisu, povstal Judáš Galilejský a strhol so sebou ľud; aj on zahynul a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozprášení. Preto vám teraz hovorím: Dajte pokoj týmto ľuďom a nechajte ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa;ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť. Aby sa nedokázalo, že bojujete aj proti Bohu.“
Sk 5, 35-39
Bibliografický záznam MELIŠKOVÁ, Jana. Gospelová hudba [Gospel Music]. Brno. Janáčkova akademie múzických umění v Brně, Hudební fakulta, Katedra zpěvu, 2015. s. 98. Vedoucí Magisterské práce odb. as. MgA. Jan Dalecký.
Anotácia Magisterská práca „Gospelová hudba“ pojednáva o vzniku, histórii a vývoji gospelovej hudby na území Ameriky a jej rozšírení do ostatných oblastí sveta. V kontexte krátko predstavuje dôležité osobnosti gospelu a ich význam pre vývoj a bohatosť gospelovej hudby. Stručne se zaoberá hudobne-teoretickými špecifikami a žánrovým rozdelením tejto hudby.
Annotation Diploma thesis „Gospel Music” deals with the origin, history and evolution of gospel music in America and its expansion to other areas of the world. Presents important figures of gospel and their importance for the development and richness of gospel music and deals briefly with musical-theoretical specifics and genre division of this music.
Kľúčové slová
Gospel, spirituál, černošská hudba, sbory, mužské kvartety.
Keywords
Gospel, spritual, negro-music, choirs, male quartets.
Prehlásenie Prehlasujem, že som predloženú prácu vypracovala samostatne iba s použitím uvedenej literatúry a prameňov.
V Brne, dňa 1. 5. 2015 Jana Melišková
Poďakovanie Na tomto mieste by som chcela poďakovať vedúcemu práce odb. as. MgA. Janovi Daleckému a Mgr. Ivete Weis Viskupovej. Ďalej BcA. Zdeňkovi Šimkovi za cenné rady a podporu. Obsah
Predslov ______8 Úvod ______9 1. História, vývoj, súčasnosť ______11 1.1 Počiatok a vývoj gospelovej hudby do 1. pol. 20. storočia ______12 1.1.1 Hudobná forma ______13 1.1.2 Rytmus a hudobná štruktúra ______14 1.1.3 Interpretácia ______16 1.1.4 Rozdiel medzi spirituálom a gospelom ______19 1.2 Vývoj gospelu po II. sv. vojne: začiatok Zlatej éry (1945-1955) ______21 1.2.1 Gospel v Chicagu ______23 1.2.1.1 Thomas Andrew Dorsey (1899-1993) ______24 1.2.1.2 Sallie Martin (1895-1988) ______29 1.2.1.3 Theodore R. Frye (1899-1963) ______32 1.2.1.4 Mahalia Jackson (1911-1972) ______33 1.2.1.5 Magnolia Lewis Butts (1880-1949) ______39 1.2.1.6 Roberta Martin (1907-1969) ______39 1.2.1.7 Eugene Smith (1921-2009) a gospel blues ______41 1.2.1.8 Kenneth Morris (1917-1988) ______42 1.2.1.9 James Lee ______44 1.2.2 Gospelové kvartety v Chicagu ______45 1.2.2.1 The Soul Stirrers ______46 1.2.2.2 The Famous Blue Jay Singers ______48 1.2.3 Gospel vo Philadelphii ______50 1.2.3.1 The Ward Singers ______50 1.2.3.2 The Davis Sisters ______52 1.2.3.3 The Dixie Hummingbirds ______53 1.2.4 Gospel v New Yorku ______55 1.2.4.1 Sestra Rosetta Tharpe (1915-1973) ______55 1.3 Rozmach gospelovej hudby vo svete (1955-1965)______58 1.3.1 The Five Blind Boys of Mississippi ______60 1.3.2 The Five Blind Boys of Alabama ______61 1.3.3 The Original Gospel Harmonettes ______62 1.3.4 James Cleveland (1931-1991) ______64 1.3.5 Lawrence Roberts (1936-2008) ______65 1.3.6 Edward Smith (1935-1994) ______65 1.4 Gospelová hudba do súčasnosti (1965-2015) ______67 1.4.1 Andraé Crouch (1941-2015) ______68 1.4.2 Ron Kenoly (*1944) ______70 1.4.3 Súčasné zbory ______71 1.4.3.1 Harlem Gospel Choir ______72 1.4.3.2 The Brooklyn Tabernacle Choir ______73 1.4.3.3 The Mississippi Mass Choir ______74 1.4.3.4 Oslo Gospel Choir ______75 1.4.3.5 The Hope Gospel Singers and Band ______76 2. Stručná hudobná teória, technika a žánre ______77 2.1 Notový zápis, akordické značky a aranžmá ______77 2.2 Melodika ______79 2.3 Harmónia______80 2.4 Frázovanie ______81 2.5 Rytmus ______84 2.6 Forma a text ______85 2.7 Rozdelenie gospelovej hudby podľa žánru ______86 Záver ______89 Použité informačné zdroje ______91 Zoznam ilustrácií ______96 Zoznam notových ukážok ______97 Zoznam skratiek a značiek ______98
Predslov
Hudba je súčasťou každého z nás. ‚Oslovuje‘ nás či už z televízie, rozhlasu alebo MP3 prehrávačov. Robí nám spoločnosť na cestách i pri chvíľkach oddychu. Jednoducho povedané – patrí k životu. Každému uchu však lahodí niečo iné. Našťastie má hudba mnoho rozmanitých štýlov, stačí sa iba započúvať a vybrať si ten svoj srdcu blízky. Hoci sa venujem klasickému oboru, môjmu srdcu učaroval i svet gospelovej hudby. Na produkovaní tohto žánru sa aktívne podieľam už 15 rokov v zoskupení The Hope Gospel Singers. Gospel v preklade znamená evanjelium – dobrá správa, ktorá je obsiahnutá v evanjeliách Nového Zákona. Prakticky s týmto tvrdením môžeme súhlasiť, nakoľko umelci prostredníctvom gospelových piesní šíria ‚do sveta‘ dobré a radostné správy. Mnoho ľudí si pod týmto pojmom predstaví iba rytmické, energiou nabité skladby, ktoré vyvolávajú radosť a nadšenie. Avšak gospelové piesne, resp. ich texty ukrývajú hlboké a precítené myšlienky. Tým, že som veriaci človek, ich odkaz a obsah na mňa hlboko pôsobí. Táto hudba je plná nádeje, prináša ľuďom silné posolstvo a neraz ovplyvňuje ich konanie a životy, ukrýva tak v sebe niekoľko funkcií. Mnoho súčasných gospelových piesní je akousi vnútornou spoveďou ich autora, akýmsi vyjadrením jeho viery a presvedčenia. Pre mnohých je však tento hudobný žáner stále neprebádaným ‚kútom‘ hudobného sveta. Práve táto skutočnosť ma podnietila k výberu témy mojej diplomovej práce – Gospel Music.
8 Úvod
O máloktorom hudobnom žánre môžeme prehlásiť, že by vznikal za tak vypätých a krajných okolností ako práve gospel. Je to ale až s údivom paradoxné, že pri počúvaní akejkoľvek gospelovej piesne je práve smútok, bolesť a bezvýchodnosť to posledné, čo nás napadne, že mohlo byť podnetom ku vzniku tak radostnej hudby. Gospel je jedným z mála hudobných žánrov, ktorý vznikal akosi spontánne, prirodzene z človeka – bez cieľavedomého zasahovania a skladateľskej práce autorov, hľadajúcích nový, moderný, neprekonaný hudobný smer v pohodlí svojich hudobných pracovní. Samozrejme netvrdíme, že v gospelovej hudbe nenachádzame zhodné a široko platné hudobne teoretické zákonitosti, s ktorými prichádzame denno denne do styku. Avšak prazákladný pôvod týchto pravidiel, využívanie techniky zvolania a odpovede resp. nám známe malé piesňové formy dvojdielne a viacdielne majú základ v brutálnom období otroctva, neľudských pracovných podmienkach a neistote uchovania si vlastného života. Nie je nadsázkou, keď povieme, že prvým spevákom, ktorí sa účastnili tajných schôdzí, kde spievali piesne, ktoré si pamätali z africkej domoviny, modlili sa a podporovali sa navzájom, hrozil trest smrti v prípade ich odhalenia. Nie je nutné zachádzať ďalej do podrobností. Čo je nutné, je, aby si čitateľ uvedomil váhu obetí, ktorým táto hudba vďačí za svoju existenciu. Čo sa pri prvom stretnutí s gospelom a uvedomení si, že sa vlastne jedná o hudbu afrických černochov, privlečených násilím do Ameriky, môže javiť trochu zvláštne, je otázka náboženskej orientácie tejto hudby. Je to kresťanská hudba. A kresťanstvo, ako ho poznáme, bolo náboženstvom, ktoré, hoci sa to javí protichodne, vyznávali i americkí otrokári. Tak ako teda mohlo dôjsť k prijatiu takéhoto náboženstva zotročeným obyvateľstvom? Je isté, že cesta to nebola jednoduchá, ani krátka. Z pokriveného a zmrzačeného obrazu ‚belošského‘ kresťanstva však jasne vyvstávala pravdivá postava Hospodina a Ježiša Krista Spasiteľa, ktorý nerozlišuje medzi bielymi a čiernymi, ale ponúka spásu a vyslobodenie všetkým. Táto základná myšlienka kresťanstva pomáhala udržať nádej černošským otrokom i v najtemnejších časoch života. A situácia nebola o mnoho jednoduchšia ani v 20. storočí, kedy americkú spoločnosť dlho zmietala vlna krajného rasizmu, zahalená tvárou pokrokového a prosperujúceho národa. Nechceme teraz v žiadnom prípade hodnotiť spiritualitu či náboženskú horlivosť toho ktorého národa, ale nemôže byť pochýb o tom, že je čosi príťažlivého
9 na intenzívnom vzťahu amerických černochov k Pánovi Ježišovi, na ich nadšených chválach a odovzdanému spoľahnutí sa, ktoré pravidelne prejavujú na svojich bohoslužbách. Je čosi lákavého a možno i závideniahodného na tom, prežiť takýto druh duchovného nadšenia, ktorý ale nie je svojim historickým základom a zvyklosťami na našom území bežný či možný. V strednej Európe máme iba posledných 25 rokov možnosť sa profesionálne venovať interpretácii a štúdiu gospelovej hudby. V našich podmienkach ale nie je dostatok študijných materiálov či už notových alebo literárnych. Väčšina partitúr pochádza z amerických špecializovaných nakladateľstiev, ktoré nemajú v Českej a Slovenskej republike zastúpenie. I materiály, ktoré budú zdrojom informácií pre tvorbu tejto diplomovej práce, pochádzajú z Ameriky, Nemecka a ďalších krajín. Obzvlášť kvalitne zpracovaná je kniha Horacea Clarencea Boyera „The Golden Age of Gospel“, ktorá opisuje dôležité míľniky vo vývoji gospelu ako hudobného žánru a mená najväčších velikánov, ktorý sa o jej rozvoj zaslúžili. Ďalej potom čerpáme z diela „The Music of Black Americans“ spisovateľky Eileen Southern. Zaoberá sa kompletnou chronológiou udalostí od éry otroctva až po 20. storočie a umiestňuje ich do historických a kultúrnych súvislostí. Okrem vývoja gospelu však pokrýva i množstvo iných tém, ako sú napríklad éra koloniálnej hudby, ragtime, swing, soul, opera a mnohé ďalšie. Okrem množstva hudobných encyklopédií a ďalších kníh je v dnešnej dobe už nenahraditeľným zdrojom informácií Internet. Gospel je hudba o ľuďoch a o Bohu. Preto i cieľom tejto práce je zamerať sa predovšetkým na jednotlivcov – skladateľov, klaviristov, spevákov a speváčky a ich životy a prínos, na ktorých budeme mapovať vývoj gospelu až po dnešnú dobu. Tejto oblasti je venovaná prvá kapitola práce. Teoreticko-hudobným základom gospelovej hudby sa budeme bližšie zaoberať v kapitole druhej. Jednotlivé prvky a pravidlá však určite vypozorujeme už skôr v texte. Práca si nekladie za cieľ akýmkoľvek spôsobom vyplniť nedostatočne pokrytý priestor českej či slovenskej literatúry zameranej na tento hudobný smer, ale predstaviť sa čitateľovi ako akýsi základný sprievodca nie natoľko známym, no napriek tomu zaujímavým a vzrušujúcim hudobným žánrom.
10 1. História, vývoj, súčasnosť
Otázky, s ktorými sa v spojitosti s gospelovou hudbou často stretávame, sú typu ‚čo to je?‘, ‚kedy to začalo?‘, ‚existujú rôzne druhy gospelu?‘, ‚ako sa to vyvíjalo?‘. V tejto úvodnej kapitole sa zameriame na zodpovedanie práve takýchto otázok. V následujúcich podkapitolách, ktoré bližšie mapujú vývoj v tom ktorom období, je často potrebné tento proces nepopisovať iba strohým výmenovávaním udalostí. Je potrebné vnímať tieto zmeny cez životy a pôsobenie ľudí, ktorí sa na gospelovú hudbu svojim profesionálnym hudobným životom špecializovali. Tak tomu činíme napríklad v niektorých podkapitolách 1.2., ktoré sú z veľkej časti tvorené životopismi významných skladateľov, spevákov a organizátorov, ktorí sa zaslúžili o životnosť tejto hudby v danej oblasti. Nasledujúci text je venovaný stručnému popisu samotného vzniku a pôvodu gospelovej hudby, ktorú poznáme dnes, s prihliadnutím na teoreticko-hudobnú stavbu vtedajších skladieb. Otázky harmónie, rytmu, tvorby melódie a ďalšie oblasti hudobnej teórie gospelovej hudby budeme riešiť v samostatnej kapitole. Pre čitateľa môže byť zaujímavé vlastné porovnanie hudobnej stavby a špecifík vtedajšieho gospelu s tými dnešnými. Niektorí ľudia by povedali, že gospelová pieseň je akákoľvek pieseň s náboženskou tematikou. S týmto tvrdením sa dá súhlasiť iba čiastočne. Gospel je gospelom najmä vďaka spojeniu troch zložiek: rytmu, beatu a v neposlednej rade obsahu, resp. odkazu textu. Gospelová hudba je komponovaná s mnohými zámermi – s náboženským alebo oslavným účelom, vrátane estetického pôžitku. Taktiež pôsobí ako zábavný produkt na trhu. Avšak medzi najviac vyskytujúcich sa tém väčšiny gospelových skladieb patria modlitba, uctievanie alebo vďaka Bohu. Texty piesní sú často subjektívne, zamerané na samostatné témy, ktoré sú zdôraznené opakovaním jednotlivých fráz a zakončené refrénom po každej strofe. Štylisticky postupujú od meditácii a oddanosti k učeniu a ‚bojovnosti‘.
11 1.1 Počiatok a vývoj gospelovej hudby do 1. pol. 20. storočia
Dá sa povedať, že gospel je priamym potomkom černošských spirituálov. Korene siahajú na územie Afriky. Africká hudba spred 400 rokov sa od európskej a americkej líši v jednom základnom bode – bola prirodzene posvätná, koncept svetskej piesne bol pre nich neznámy. Dominantne bol využívaný spôsob interpretácie vo forme call and response (v preklade volanie a odpoveď), kde hlasový vodca predspieval hlavnú líniu, frázu a ostatní v komunite vo svojej odpovedi priniesli kvetnatosť a zdobnosť, ktorými samotnú pieseň odekorovali. Ako sprievodný nástroj bol využívaný bubon, prípadne iné bicie nástroje. Tento spôsob interpretácie bol v období otroctva (1600-1865) prenesený do Ameriky. Z nutnosti podrobiť alebo možno i zo strachu mnoho otrokárov neumožnilo ‚čiernym‘ spievať či hrať ich rodnú hudbu, čo spôsobilo postupný zánik mnohých melódií a textov. Skombinovaním tradičných afrických harmónií so silným rytmickým metrom spolu s európskymi harmóniami bol však vytvorený nový americko-africký štýl piesní, v ktorom stále pretrvávala forma call and response (diatonické nápevy usporiadané do formálneho rámca verzia-refrén, boli prehľadne rytmizované s opakovanými akcentmi). Utvárali sa na tajných ‚schôdzach‘ otrokov (tzv. bush meetings) hlboko v lese, kde sa stretávali, podporovali jeden druhého a volali k Bohu. Táto aktivita bola nezákonná, vedeli, že ak budú prichytení, čaká ich istá smrť. Napriek tomu svoj život riskovali, čo je ohromujúce. Tieto stretnutia boli preplnené emóciami, ich duše kričali pod okovami útlaku. Z týchto úzkostných nárekov po spravodlivosti a slobodnom domove vznikali skupiny emočne bohatých, hlboko dojemných a vtieravých melódií. Vďaka nim v nich pretrvávalo svetlo nádeje a odhodlanie žiť. Melódie putovali z plantáže na plantáž, stali sa akousi ‚pokrvnou‘ líniou. Väčšinou pozostávali zo štyroch veršovaných slôh a refrénov. Repetícia bola dôležitým prvkom; obľúbenou strofickou formou bola a-a-a-b (tri opakujúce sa verše a refrén) alebo a-a-b-a (dva opakujúce sa verše, jeden verš nový a opäť opakovaný verš prvý).
12 1.1.1 Hudobná forma
Hudobná forma bola vo väčšine prípadov totožná s formou básnickou. Najpoužívanejšími hudobnými formami boli taktiež a-b-a-b, a-b-a-c alebo a-a-a-b. Opakovanie hudobnej línie bolo takmer doslovné, s malými nepatrnými zmenami v rozsahu, prípadne boli určité sekvencie vo frázach opakované na zvýšenom alebo zníženom stupni. Mnohé melódie využívali tóny durovej stupnice, čo mohlo viesť k dojmu vždy veselých a jasných melódií. Avšak i najveselšie piesne obsahovali ‚kvapku‘ melanchólie. Bolo to spôsobené znížením určitého tónu, po väčšine siedmeho (napr. C D E F G A Hes C). Často sa objavovali piesne s viacerými alterovanými tónmi. Nasledujúci príklad nám predstavuje pieseň s dvomi zníženými tónmi a siedmimi normálnymi1:
Notová ukážka č. 1: „Roll, Jordan, Roll“ (Cabin and Plantation Songs)
Mnohé piesne využívajú stredoveké stupnice ako napr. dórsku, prípadne pentatonický rad:
1 SOUTHERN E., c 1997, The music of black Americans: a history, W. W. Norton & Company, str. 191-192
13
Notová ukážka č. 2: Využitie dórskej stupnice v piesni „Dis Is de Trouble of de World“ (Slave Songs of the United States)
Notová ukážka č. 3: Využitie pentatonického radu v piesni) „Jesus on de Water-Side“ (Slave Songs of the United States)
1.1.2 Rytmus a hudobná štruktúra
Najvýraznejšiu stránku hudby otrokov tvorí rytmus. Prevažovalo jednoduché dvojdobé metrum. Stabilný rytmus pri speve bol udržovaný tlieskaním a dupaním, keďže nástroje mali v tom čase zakázané. Oproti fixnému rytmu taktu sa melódia pohybovala veľmi voľne, čím vznikal priečny rytmus. My by sme ho nazvali synkopickým, avšak išlo skôr o polyrytmiku alebo multimetrum. Nasledujúci príklad naznačuje, ako mohla byť synkopická melódia doprevádzaná pulzom pozostávajúcim z tlieskania a dupania:
14
Notová ukážka č. 4: Synkopická melódia doprevádzaná tlieskaním a dupaním; „Nobody Knows de Trouble I've Had“ (Slave Songs of the United States)
V priebehu vývoja sa ustálili dve tvrdenia ohľadom hudobnej štruktúry. Prvé z nich pojednáva o monofónii, založenej na spievaní v unisone. Druhé tvrdenie naopak opisuje otrocké spevy ako homofónne. Avšak ani jedno nie je jednoznačné.2 Tým, že černošský hlas má neobvykle zvláštnu kvalitu, ktorá sa nedá imitovať - intonácia a jemné variácie každého jednotlivého speváka sú jedinečné, je často pre dvoch spevákov obtiažne spievať jednu vec. Väčšinou to fungovalo tak, že spevák-vodca pieseň začal, ostatní (tzv. basers) sa k nemu pridali v refréne. Vnášali do piesne vlastné rozmary, začali i skončili, keď chceli a občas ‚vhodili‘ tón z inej tóniny, čím vznikali rôzne disharmónie. Niektorí jednotlivci začínali spievať refrén skôr, než leader dokončil sólo a naopak, leader pokračoval v ďalšej slohe skôr, než basers dokončili refrén. Tento jav sa nazýva prekrývaná forma call and response, ktorá produkovala neortodoxný harmonický súzvuk.
2 SOUTHERN E., c 1997, str. 195-197
15 Zhrnutím povedané – otrocké piesne smieme označiť ako heterofónne, kde speváci zväčša sledujú hlavnú melódiu, z ktorej odbočovali iba v prípade, že bola veľmi vysoko alebo potrebovali dať textu špeciálny dôraz.
1.1.3 Interpretácia
Ďalším z najdôležitejších elementov otrockej hudby je interpretácia. Vďaka nej piesne získavali tvar, ktorý stanovil melódiu, štruktúru, tempo, rytmus, text a vplyv na poslucháča. Pieseň, ako je zaznamenaná v notovom zápise, predstavuje iba základnú kostru, tzn. pevné noty melódie a metrum. Všetko ostatné dodáva samotný interpret. Černošský speváci majú vyvinutú dokonalú schopnosť improvizovať. Už počas otrockej éry svoje improvizácie zdokonaľovali zo dňa na deň. Rýmy boli občas neobratné, občas žiadne a niekedy úplne dokonalé a svieže. Prirodzené pauzy v melódii vypĺňali tlieskaním, dupaním, poklepkávaním či vokálnymi ‚výbuchmi‘. Čo sa týka hlasovej kvality, disponovali silným, intenzívnym a čistým hlasom. Mali záľubu v rôznych hlasových zafarbeniach, dokonale ovládali a využívali falzet. Charakter afro-americkej hudby sa od čias otroctva po súčasnosť menil minimálne. V podstate všetky spomínané štylistické rysy s nepatrnými úpravami reprezentujú taktiež i černošskú ľudovú hudbu 20. storočia. Texty černošských spirituálov boli veľmi úzko späté so životom ich autorov – otrokov. Pracovné piesne (work songs) slúžili k zmierneniu každodennej ťažkej driny na poliach a plantážach, v spirituáloch sa inšpirovali odkazom Ježiša Krista v Biblii – „Aj ty budeš zachránený!“. Keďže otroctvo vďaka obrovským plantážam vlny a tabaku prekvitalo najmä na juhu krajiny, tým pádom i zrodenie gospelovej hudby nastalo najskôr v týchto častiach a postupne sa rozširovalo po celej ‚bielej‘ Amerike. Okolo r. 1800 to bolo najmä prostredníctvom potulných spevákov – minstrelov. Neskôr v r. 1900 pomocou notových materiálov a nakoniec v r.1920 pomocou zvukových nahrávok. Náboženstvo malo počas otroctva dominujúce postavenie. V časoch veľkých prebudeneckých hnutí sa mnoho černošských otrokov pridalo k viere ‚bielych‘ a modlili sa spoločne k tomu istému Bohu. Po americkej občianskej vojne a zrušení otroctva v roku 1865 sa priepasť medzi čiernymi a bielymi opäť prehlbovala. Stalo sa
16 pravidlom, že sa modlili oddelene, čo sa prejavilo aj v samostatnej forme černošských bohoslužieb, ktoré sa vytvárali zároveň s kongregáciou čiernych – baptizmom. Tieto bohoslužby dostali charakteristický a jedinečný ráz, ktorý sa dodnes nedá zameniť a porovnať s belošskými bohoslužbami. Strhávaní horlivými príhovormi kazateľov vykrikovali, tlieskali ich slovám, ktoré vyjadrovali ich najvnútornejšie pocity. Splynuli s kazateľom do jednej čiernej masy, ktorá sa rytmicky kolísala zo strany na stranu za stáleho stonania, plaču a jasotu zároveň. V zapätí prepukol spev, ktorý vzrastal bezprostredne z kázania. So živelnou silou sa z nich rinuli tóny, tvorili slová a melódie. Vznikol nový druh piesní – white gospel hymnody. Dvomi dôležitými osobnosťami tohto obdobia boli Dwight Lyman Moody (1837-1899) a Ira David Sankey (1840-1908). V roku 1870 spojili svoje sily; prvý z uvedených pôsobil ako kazateľ a druhý ako spevák gospelu. Ich evanjelizačné cesty po USA a Veľkej Británii pevne ustanovili gospel hymnody ako efektívny piesňový žáner, čo vyústilo do vydania prvej zbierky, už v podstate gospelových piesní – Gospel Hymns and Sacred Songs (1875).
Obrázok č. 1, 2: Dwight Lyman Moody (1, 2) Zdroj: D.L. Moody: Why God Used D.L. Moody. [online]. [cit. 2015-04-10]. Dostupné z: http://www.gloryofhiscross.org/revive15.htm
Obrázok č. 3, 4: Ira David Sankey (1, 2) Zdroj:Ira David Sankey (1840-1908). [online]. [cit. 2015-04-10]. Dostupné z: http://www.hymntime.com/tch/bio/s/a/n/sankey_id.htm
Mnohé spoločenstvá (Baptisti i Metodisti) prevzali starý spôsob interpretácie piesní (tlieskanie, dupanie, forma call and response, rytmické zložitosti, neústupný beat, melodické improvizácie, heterofonickú štruktúru, atď.). Niektoré spoločenstvá, predovšetkým tzv. Primitive Baptist, využívali pri bohoslužbách i hudobné nástroje
17 ako gitaru, banjo, harmoniku, avšak v spôsobe prevedenia sa odlišovali tým, že nevyužívali knihy hymnov, ale spoliehali sa na diakona, ktorý im stanovil rozsah a pripomenul slová hymnu napoly spievanými a napoly skandovanými, neprimerane hlasnými tónmi. Tieto hymny dostali názov Dr. Watts (podľa autora, i keď nie všetky pochádzali z jeho ‚dielne‘). Tento spôsob spievania sa odlišuje svojou vláčnosťou, melizmatickou melódiou, heterofonickou štruktúrou. Mužské hlasy zdvojovali v oktáve hlasy ženské. Kombinácia veľmi pomalého tempa a ozdobnej melódie robí dojem hudby bez rytmického podporenia, avšak pod všetkým znel pevný neoblomný pulz, zdôraznený dupaním spevákov. Kvalita spevu sa odlišovala ostrým, tvrdým, hrdelným, chrapľavým či nazálnym tónom s častým využívaním falzetu, ‚vrčania a stonania‘. K piesňam tohto typu patria „I Heard the Voice of Jesus Say“ (Bonar), „Amazing Grace, Sweet the Sound“ (Newton), „He Heard My Cries“ (Watts) alebo „Father, I Strech My Hand to Thee“:
Notová ukážka č. 5: „Father, I Stretch My Hand to Thee“
K ďalšiemu tradičnému spôsobu interpretácie patrí tzv. shape-note spievanie. Jedná sa o zvláštny druh notácie, ktorá používa notové hlavičky štyroch rôznych tvarov. Uľahčujú čítanie z listu, nakoľko uvádzajú stupeň a výšku tónu konkrétnou solmizačnou slabikou:
18
Notová ukážka č. 6: Ukážka „shape-note“ notácie
Speváci ‚čítali‘ piesne z obľúbenej knihy hymnov The Sacred Harp (W. M. Cooper). Najskôr sa naučili melódiu iba pomocou solmizačných slabík a potom pridávali text. Niektoré černošské ľudové kostoly využívali naďalej tradičné hymny a spirituály, ale zároveň priniesli do tohto hudobného materiálu novú dimenziu v podobe podporovania spevu klavírom, tamburínou alebo bicími nástrojmi. Počas hudobných častí bohoslužby, členovia spoločenstva tlieskali (typicky na neprízvučnú dobu), dupali nohami a pridávali sa spevom k zboru. Jeden z najdôležitejších aspektov vystúpenia bola úloha klávesového nástroju, zvaného rytmický klavír; mohlo ísť i o harmónium. Improvizačnou hrou (glissandami, arpeggiami, behmi a inými ozdobami) sa ním vypĺňali pauzy medzi spievaním. Improvizácia mala dva stupne – harmonický a melodický. Tretím stupňom bola improvizácia textová – interpreti pridávali slová do originálneho textu, alebo ich vynechávali. Piesne sa stále označovali ako hymny, spirituály, jubilees apod. Od roku 1920 sa z nich rozvinul výrazný piesňový žáner gospel song. O rok neskôr bola publikovaná prvá kolekcia 165 piesní Gospel Pearls. Obsahovala príklady všetkých typov náboženských piesní do vtedajšej súčasnosti a zároveň dokumentáciu histórie černošských gospelových piesní.
1.1.4 Rozdiel medzi spirituálom a gospelom
Text Gospelové texty sú subjektívne a napomínajúce. Báseň sa väčšinou sústredí na jednu tému, ktorá je zdôraznená cez opakované frázy. Námety sú široké napr. ako obrátenie, spása, túžba po duchovne atď. Spirituálové texty sú orientované skupinovo, vypovedajú príbehy o biblických udalostiach a postavách z textu Nového a Starého zákona. Témy a predmety sú podobné tým duchovným. Doprovod Gospel piesne sú doprevádzané inštrumentálne, spirituály sú spievané a cappella.
19 Forma Gospel využíva strofickú formu s verziami a refrénom, v piesňach vidíme tendenciu často využívať šesnástinové alebo dvaatridsatinové dĺžkové hodnoty nôt. Spirituály pozostávajú s jedného motívu, ktorý sa neustále opakuje. Alterácie Gospelová melódia má zvyčajne alterovaný tretí alebo siedmy stupeň, spirituály využívajú alterované tóny príležitostne.
Body, ktoré tu uvádzame, sa týkajú najmä gospelovej hudby z dekády rokov 1920-1930, kedy záujem o ňu rapídne narastal. Spomínané obdobie je označované ako zrod black gospelu (čierneho gospelu). Vytvárajú sa dva druhy gospelových skupín – čisto mužské gospel quartets (pozostávali zo 4 alebo 5 spevákov a cappella, ktorý si rytmický sprievod ‚vyrábali‘ sami lúskaním prstov a potľapkávaním si po stehnách) a čisto ženské gospel chorus (oblečené v gospelových róbach, sprevádzané klavírom, akcentujúc rytmus tlieskaním). Tým začína éra Chicago gospelu.
20 1.2 Vývoj gospelu po II. sv. vojne: začiatok Zlatej éry (1945-1955)
V priebehu rokov 1940-1970 si gospel zachovával svoju energiu, živosť, hlbokú citovú odovzdanosť, ale stal sa sofistikovanejším. Nastala nová éra v histórii gospelovej hudby. Zmeny v gospelovom štýle môžeme zhrnúť do troch faktorov: 1) menil sa kompozičný štýl; 2) povaha klávesového doprovodu; 3) bol prítomný vplyv iných hudobných štýlov (predovšetkým blues).3 Počas 50. rokov 20. storočia sa k štandardnému gospelovému ensemblu pripojili hudobné nástroje ako elektrický organ a zosilnená gitara. V 70. rokoch i sláčiky a perkusie (kongá a bongá). Gospeloví klaviristi využivali primárne diatoniku a bluesové harmónie, neobyčajné modulácie a mierne zdobenie pôvodného notového materiálu. Zriedkavo sa v hudbe objavovali ‚prázdne miesta‘. Všetky takty páuz totiž inštrumentalisti/klaviristi vyplňovali napríklad zdvojenými akordmi (v hornej alebo spodnej oktáve), rozloženými akordmi (arpeggiami), priechodnými tónmi, hornými alebo dolnými susednými tónmi, behmi, obratmi, glissandami, chromatickými motívmi alebo frázami a mnohými ďalšími ‚špeciálnymi efektmi‘. Museli však byť využité vhodne a vkusne. Pri improvizáciách využívali zväčšené tonické a dominantné akordy, zmenšené septakordy, nónové, undecimové alebo tercdecimové akordy, rôzne akordické inverzie, alterované akordy. Veľmi bežné bolo využitie zmenšenej tercie, sexty a septimy, taktiež kadencie, v častých prípadoch klamnej (tzn. která nevyplynie naspäť do tóniky, ale do zástupnej tóniny). Rola gospelového klaviristu bola nesmierne namáhavá a technicky náročná. Veľmi často hrali ‚podľa ucha‘, učili sa z nahrávok slávnych klaviristov. Gospelový sólisti využívali a využívajú pri interpretácii piesne legato, behy, výkriky, dlhodržané tóny, rôzne obraty, chromatizmy ai. Ak sa podrobnejšie zameriame na tvár gospelového speváka, ako prvé do oka udrú doširoka otvorené ústa. Vďaka tomu ich konzonanty znejú krátko a zreteľne, samohlásky dlho a intenzívne. Vokalista a inštrumentalista sa musia medzi sebou dokonale cítiť, napríklad ak spevák spracováva komplikované ozdoby, v inštrumentálnej zložke musia byť potlačené a naopak. Gospelové partitúry sú písané tak jednoducho, ako to len je možné. Obsahujú iba najnutnejší vokálny alebo klavírny notový zápis, aby bol interpretovi umožnený
3 SOUTHERN E., c 1997, str. 475
21 resp. prenechaný čo najväčší priestor na improvizáciu. V priebehu skladby často menia farbu hlasu, napríklad kvôli zmenám tempa alebo potrebe zdôrazneného vyjadrenia myšlienky. Muži veľmi často využívajú falzet, ženy naopak svoj najnižší register.4 Gospelová improvizácia nezahŕňa ozdobnosť iba z hľadiska výšky tónu, ale i z hľadiska rytmu (akcenty medzi silnými a slabými dobami, synkopová technika) a textu (vkladanie výrazov ako „Yes, Lord“, „Help me Jesus“, „Oh, Yes“ alebo „Hallelujah“). Pri koncertoch (počas i po) sólisti vstupujú medzi divákov, potriasajú rukami a vťahujú diváka do ‚procesu‘, pokým zbor pokračuje v spievaní refrénu. Sila gospelovej osobnosti (častokrát to bol a je textár, skladateľ i interpret v jednej osobe) a živosť jej mnohých typov zaradila gospel do hlavného prúdu americkej hudby. Centrom boli mestá ako Chicago, Philadelphia a Memphis. V 70. rokoch sa gospelová hudba pevne ustálila po celej zemi, jej sound bol počuť z kostolov rôznych cirkví, zo školských kampusov, kdekoľvek sa nachádzala väčšia populácia černošských študentov, z koncertných sál, divadiel, kín, rádiových a televíznych staníc. Gospelový priemysel prekvital, nahrávky sa produkovali vo veľkých množstvách, literatúra sa rozširovala okrem iného aj o kvalitné dizertačné práce.
Gospelový štýl polovice 40. rokov dáva do popredia improvizáciu ako ‚hnaciu silu‘. So zvláštnym záujmom sa využívali rôzne hlasové témbry (zafarbenia), ktoré vytvárali špecifický gospelový zvuk. Štýl gospelovej klavírnej hry bol vyvinutý na základe konceptu rytmickej sekcie, v ktorej je stredná poloha využívaná ako podpora speváka zdvojenou vokálnou linkou v harmónii; ľavá spodná časť klaviatúry slúžila ako basa a pravá horná časť pôsobila ako sólo trubka alebo flauta, hrajúca kontramelódiu a vypĺňala rytmické pauzy. Text gospelových piesní hovorí o sv. Trojici, požehnaní, poďakovaní a lamentovaní. Spôsob akým je text podávaný je oveľa dôležitejší, než melódie a harmónie, v ktorých sa spieva. Speváci využívajú spievanie ako komunikačný prostriedok na vyjadrenie ich pocitov ohľadom kresťanstva.
4 SOUTHERN E., c 1997, str. 476-478
22 Počas prvých desiatich rokov (1945-1955) Zlatej éry gospelu sa tento hudobný štýl priblížil takmer k dokonalosti a ‚hromadil‘ oddané obecenstvo. Od schátralých oltárov kostolov s niekoľkými neškolenými spevákmi prešiel ku extravagantným gospelovým skupinám (New York, New Jersey). Speváci novej generácie predvádzali mimoriadne ňuansy, obliekali sa do pastelových šiat a lesklých oblekov, sprevádzaný boli na veľkých klavíroch Steinway a organoch Hammond. Táto nová vlna bohatstva a grandiozity však nezasahovala do prežitku obecenstva. Cez hudbu zažívali extázu, ktorá bola doteraz v 20. storočí nedosiahnuteľná. Speváci však zažívali aj odvrátenú a strastiplnú stránku popularity. Cestovali v polorozpadnutých autách, vlakoch, autobusoch alebo kombinovanou dopravou. Často sa stávalo, že umelci prichádzali na koncertné miesto s dvojhodinovým omeškaním (napr. kvôli poruche auta). Väčšina uprednostňovala cestovanie autom. V hromadnej doprave museli cestovať vo ‚farebnej‘ sekcii. Na mnohých autobusových zastávkach museli Afro-američania u jedla stáť vonku pred reštauráciou. Na miesto určenia prichádzali častokrát nad ránom, museli si hľadať ‚farebné‘ hotely na prenocovanie. Ak neboli voľné izby, väčšinou ich okoloidúci nasmerovali na domy, ktoré prijímali stravníkov (i čiernych) na jednu noc. Prinášali si so sebou reklamné plagáty, ktoré deň pred vystúpením vylepovali v obchodoch a kostoloch, aby si zaistili aspoň minimálnu účasť na koncerte. Kým mnoho profesionálnych spevákov uprednostňovalo tento spôsob šírenia hudby, oveľa viac bolo názoru, že nato, aby šírili odkaz medzi ľudí, nemusia pracovať tak ťažko. Hovoríme o horlivých nadšencoch, ktorý sa stali súčasťou americkej i svetovej histórie. Prvým z nich bol Thomas Andrew Dorsey.
1.2.1 Gospel v Chicagu
Od roku 1945 bolo veľmi ťažké vyhnúť sa gospelovej hudbe v afro-americkej komunite. Napriek tomu, že gospel bol ‚stvorený‘ na Juhu, v roku 1921 si Národná baptistická kongregácia ‚adopotovala‘ jeho vznik. Chicago sa tak stalo centrom vývoja gospelu. Lídrom gospelovej hudby sa na mnoho rokov stal spomínaný Thomas Andrew Dorsey, ktorý dokázal s pôvodne malou skupinou hudobníkov vytvoriť životnú komunitu, ktorej členovia žili a pôsobili v oblasti Chicaga až do okruhu 200 mil odtiaľ. Spolu s Dorseym sa neskôr stali vedúcimi osobnosťami taktiež Sallie Martin a Theodore R. Frye.
23 1.2.1.1 Thomas Andrew Dorsey (1899-1993)
Obrázok č. 5: Thomas A. Dorsey (1) Zdroj: Georgia Music: Take My Hand, Lead Me Home. [online]. [cit. 2015-04-07]. Dostupné z: http://georgiamusic.org/dr-thomas-a-dorsey/
Obrázok č. 6: Thomas A. Dorsey (2) Zdroj: Music Rising At Tulane: Thomas A. Dorsey. [online]. [cit. 2015-04-07]. Dostupné z: http://musicrising.tulane.edu/discover/people/282#prettyPhoto/
Narodil sa 1. júla 1899 vo Villa Rica v štáte Georgia. Jeho otec bol baptistický kňaz a matka rešpektovaná organistka a učiteľka hudby. Je zrejmé, že Dorsey prišiel s hudbou po prvýkrát do kontaktu v kostole, kde počúval emotívne a žalostné spirituály. Pomerne v ranom veku sa začal zaujímať o hru na klavír. V roku 1910 sa rodina presťahovala do Atlanty, kde mladý nádejný hudobník vypomáhal ako pomocná sila v Divadle 81 (The Eighty One Theatre). Bol svedkom mnohých vystúpení vtedajších bluesových umelcov, ako napríklad Gertrude „Ma“ Rainey a Bessie Smith. Učil sa od vynikajúcich klaviristov – Eda Butlera, Jamesa Henningwaya. V roku 1918 sa opäť presťahoval, tentokrát do Chicaga v štáte Illinois, kde pokračoval v štúdiu hudby na Univerzite kompozície a skladby. Svoju prvú kompozíciu publikoval v roku 1920. V tom istom čase vzniklo hnutie Black Rennaisance zamerané na poéziu a hudbu. Malo veľký vplyv na spôsob interpretácie spirituálov, čoraz častejšie sa mnohé z nich harmonizovali. To podnietilo zrod nového typu kresťanských piesní. Po pár mesiacoch strávených v Chicagu začal hrať v dobre známej miestnej jazzovej kapele Les Hite´s Whispering Serenaders a zároveň vo svojej vlastnej s názvom The Wildcats Jazz Band. V roku 1925 vytvoril duo s Hudsonom Whittakerom (známym ako Tampa Red). Vznikol hit „Tight Like That“ (1928). V tom istom roku prekonal Dorsey druhé nervové zrútenie a rozhodol sa odísť
24 z hudobného sveta. Počas dvoch rokov zotavovania mu jeden kňaz povedal, že nie je choré jeho telo, ale myseľ a ak bude tvoriť hudbu pre Boha, bude uzdravený. Dorsey to prijal ako výzvu, že sa má vrátiť k hudbe kresťanskej. Keď sa zúčastnil ako divák Národného kongresu Baptistov v roku 1921, silne ho oslovilo vystúpenie reverenda W. M. Nixa: „Moje vnútorné bytie bolo nadšené, moja duša bola zaplavená božskou extázou... Moje emócie boli vo vytržení, moje srdce bolo inšpirované stať sa spevákom a pracovníkom pre Pánovo Kráľovstvo, aby som zapôsobil na ľudí v nedeľu tak, ako tento spevák teraz,“5 prehlásil potom. Rozhodol sa venovať komponovaniu duchovných piesní, avšak položených na základoch svetského bluesu. Použil synkopované noty v dvanásťtaktovej bluesovej štruktúre, ale namiesto témat vzdoru v tvári zúfalstva – ako je to v bluesovej hudbe tematicky najbežnejšie – táto nová hudba rozpráva príbehy nádeje. Dorsey to popisuje ako „dobrú správu na oboch stranách“. Jeho prvá gospelová pieseň „If I Don´t Get There“ bola publikovaná v roku 1921. Zachytávala zvučný jazyk obyčajných ľudí vložený do melódie iba zo šiestich tónov, štyroch akordov a refrénom s opakovanými linkami. Nevyniesla Dorseyho do popredia gospelových spevákov, a preto bol nútený vrátiť sa do sveta svetskej hudby. Medzi rokmi 1928-1930 sa však stal gospelovým hudobníkom na plný úväzok. Aby si zarobil na živobytie, predával svoje gospelové kompozície naprieč Chicagom, avšak často sa stal terčom výsmechu a ponižovania. Zotrval a postupom času sa jeho gospelová tvorba čoraz viac dostávala do povedomia ľudí a najmä do povedomia náboženskej komunity v Chicagu. V roku 1931 ho angažoval baptistický kostol Ebenezer ako vedúceho zboru. O rok neskôr (1932) Thomas A. Dorsey založil svoj prvý gospelový zbor pod záštitou druhého najväčšieho kostola v Chicagu – Pilgrim Baptist. Ako klaviristku najal mladú Robertu Martin, ktorá sa neskôr stala vedúcou osobnosťou gospelovej hudby na obdobie desiatich rokov. V tom istom roku otvoril prvé nezávislé vydavateľstvo Doresey´s Music House pre gospelovú hudbu afro-amerických skladateľov. V nasledujúcom roku spolu so Sallie Martin, Magnoliou Lewis Butts, Theodorom R. Fryeom a Beatrice Brown založil National Convention of Gospel Choirs and Choruses (Národné zhromaždenie gospelových zborov a zoskupení; ďalej NCGCC), čo je najväčšia asociácia skupín spievajúcich gospel v Spojených štátoch amerických. V rokoch
5 BOYER, H. C., c 2000, The golden age of gospel, University of Illinois Press, str. 59
25 1930-1940 vysielala organizácia ‚agentov‘ do metropolitných území, aby zakladali nové zbory. Dorsey bol zvolený za prezidenta tejto organizácie a funkciu zastával až do dôchodku v roku 1983. Jeho gospelové piesne nezachytávali iba nádej, strach a túžby chudobných Afro-američanov, ale ‚prihovárali sa‘ ku všetkým ľuďom. Tieto piesne mali jednoduché, ale nádherné melódie, harmónie, ktoré nezatieňovali text a otvorené rytmické priestory pre nevyhnutnú improvizáciu definujúcu gospel.
Obrázok č. 7, 8: Thomas A. Dorsey (3, 4) Zdroj: Find A Grave: Thomas „Georgia Tom“ Dorsey. [online]. [cit. 2015-04-07]. Dostupné z: http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=pv&GRid=6546&PIpi=83534681
Neexistuje impozantnejšia postava v gospelovej hudbe, akou bol Thomas Andrew Dorsey. Pre jeho prínos v tejto hudobnej oblasti bol a stále je prezývaný ako „Otec afro-americkej (čiernej) gospelovej hudby“. Jeho najznámejšou skladbou je „Take My Hand, Precious Lord“ (notová ukážka č. 7). Bola preložená do 50tich jazykov a nahraná niekoľkými celosvetovo úspešnými spevákmi ako napríklad Elvisom Presleym, Arethou Franklin a ďalšími. Iróniou je, že vznikla na pozadí osobnej tragédie. V roku 1932 Dorsey a jeho spoločník Theodore R. Frye cestovali služobne do St. Louise (Missouri). Na mieste ho čakal telegram, v ktorom mu oznamovali, že je jeho manželka Nettie Harper (v pokročilom štádiu tehotenstva) vážne chorá, takže by sa mal čo najskôr vrátiť. Po návrate domov bola jeho žena už mŕtva. Dieťa sa narodilo bez ťažkostí, avšak bohužiaľ o dva dni neskôr zomrelo aj ono. Dorsey sa na tri dni zatvoril vo svojej hudobnej pracovni. Vo svojom hlbokom zármutku napísal pieseň, ktorá lyricky odrážala jeho emocionálny stav:
26 Precious Lord, take my hand Drahý Pane, zober ma za ruku, Lead me on, let me stand veď ma ďalej, pomôž mi stáť. I'm tired, I'm weak, I'm lone Som unavený, som slabý, som sám. Through the storm, through the night Skrz búrku, skrz noc Lead me on to the light veď ma k svetlu. Take my hand precious Lord, Zober ma za ruku, drahý Pane, Lead me home. veď ma domov.
When my way grows drear Keď je chmúrna cesta moja, Precious Lord linger near drahý Pane, buď nablízku. When my light is almost gone Keď moje svetlo zhasína, Hear my cry, hear my call počuj môj plač, počuj moje volanie, Hold my hand lest I fall drž moju ruku, nech nespadnem. Take my hand precious Lord, Zober ma za ruku, drahý Pane, Lead me home. veď ma domov.
When the darkness appears Keď temnota padá, And the night draws near blíži sa noc And the day is past and gone a deň je preč, At the river I stand pri rieke stojím ja, Guide my feet, hold my hand veď moje kroky, drž moju ruku. Take my hand precious Lord, Zober ma za ruku, drahý Pane, Lead me home. veď ma domov.
Precious Lord, take my hand Drahý Pane, zober ma za ruku, Lead me on, let me stand veď ma ďalej, pomôž mi stáť. I'm tired, I'm weak, I'm lone Som unavený, som slabý, som sám. Through the storm, through the night Skrz búrku, skrz noc Lead me on to the light veď ma k svetlu. Take my hand precious Lord, Zober ma za ruku, drahý Pane, Lead me home.6 veď ma domov.
6 Anglický text prevzatý z adresy „http://www.pbs.org/wgbh/americanexperienc e/features/general-article/soundtrack-lyrics/“
27
Notová ukážka č. 7: „Precious Lord Take My Hand“ (Thomas A. Dorsey; 1932)
V roku 1937 napísal skladbu pre Mahaliu Jackson s názvom „Peace in the Valley“. Okamžite sa stala hitom, čo podnietilo viac ako 10 ročnú spoluprácu týchto dvoch výnimočných ľudí. Okrem spomínanej Mahalie Jackson spolupracoval Dorsey i s mnohými ďalšími veľkými speváčkami tej doby, vrátane Delly Reese a Clary Ward, čo mu zabezpečovalo neustálu jedinečnosť. V marci 1933 bol ako prvý černoch uvedený do Gospel Music Association´s Living Hall of Fame, v roku 1979
28 ho ako prvého čierneho občana uviedli taktiež do Nashville Songwriters Hall of Fame a napokon v roku 1981 bol uvedený do Siene slávy v Georgii. Zomrel 23. januára 1993 v Chicagu. Je autorom viac ako 3000 gospelových piesní, ktoré dodnes ‚žijú‘ po celej americkej baptistickej kongregácii. Jeho prínos do hudobného sveta je nesmierny. Bola to nenahraditeľná osobnosť v histórii a vývoji gospelovej hudby.
1.2.1.2 Sallie Martin (1895-1988)
Obrázok č. 9: Sallie Martin (1) Zdroj: BlackPast.org: Martin, Sallie (1895-1988). [online]. [cit. 2015-04-04]. Dostupné z: http://www.blackpast.org/aah/martin-sallie-1895-1988
Obrázok č. 10: Sallie Martin (2) Zdroj: IMDB.com: Say Amen, Somebody. [online]. [cit. 2015-04-04]. Dostupné z: http://www.imdb.com/media/rm1026854400/nm0553028?ref_=nm_phs_md_4
Obrázok č. 11: Sallie Martin (3) Zdroj: National Convention of Gospel Choirs and Choruses: Sallie Martin. [online]. [cit. 2015-04-04]. Dostupné z: http://www.ncgccinc.com/new/index.php/history/sallie-martin
Bola prvou gospelovou speváčkou, ktorá pritiahla Dorseyho pozornosť. Narodila sa v meste Pittifield v Georgii. Rôzne zdroje uvádzajú ako rok jej narodenia 1895 alebo 1896. V roku 1927 spolu s manželom a synom ‚opustila‘ ťažký život v malom meste a presťahovali sa do Chicaga. Prešla mnohými zamestnaniami (opatrovateľka, upratovačka, kuchárka), kým sa z nej stala speváčka spirituálov a hymnov. Pridružila sa síce k pentekostálnej cirkvi (Hnutie obnovy v Duchu Svätom), naďalej však udržovala spojenie s National Baptist Convention (Národnou baptistickou kongregáciou). V čase, keď Dorsey rozbehol svoje gospelové hnutie (1930), sa pokúsila stať jeho spolupracovníčkou, čo sa jej nepodarilo. Považoval
29 totiž jej spevácky štýl za nerafinovaný, vyplnený pokrikmi, stonmi a hroznými fyzickými úkrokmi. Ďalším mínusom bola jej nevedomosť čítať notový zápis a celkový nezáujem sa to naučiť. Čoskoro však Dorsey zistil, že schopnosť čítať noty je v gospelových zboroch veľkou vzácnosťou. Učenie piesní bez čítania nôt sa tak stalo jeho metódou práce. Martin sa však nevzdávala a naďalej sa snažila Dorseyho zaujať. Predspievala mu dohromady trikrát, avšak vždy odchádzala s odmietnutím. Až vďaka intervencii Theodora R. Fryea napokon Dorsey súhlasil, že ju bude akceptovať ako členku speváckeho tria, ktoré sformoval v roku 1932. Bolo to rok predtým, než jej pridelil sólový part napriek tomu, že mal výhrady voči tmavej farbe jej hlasu, jej tendencii vkladať pauzy pred začiatkom a koncom frázy a voči jej strohému spôsobu interpretácie. Uznal však, že má neobyčajný vzťah s obecenstvom – vždy na jej spev reagovalo nadšene.
Obrázok č. 12: Thomas A. Dorsey a Sallie Martin (vpravo) Zdroj: Chicago Guide: One City, Many Traditions: Chicago Folk Music. [online]. [cit. 2015-04-04]. Dostupné z: http://chicagoguide.cpsarts.org/chicago-pages/music/folk
Okrem toho mala Sallie Martin silný zmysel pre financie. Na špičke jej kariéry bola najbohatšou ženou gospelového sveta. Vedela ako obchodovať s notami, ušetriť na tlači, koľko si účtovať za hodiny spevu a ako peniaze šetriť. Akonáhle bolo jej partnerstvo s Dorseym upevnené, prenechával jej zodpovednosť za finančné veci. Spravovala jeho obchod s hudobninami, najímala ľudí za pultom a viedla záznamy o nahrávkach. Po pár mesiacoch bola schopná vykazovať z jeho podnikania zisk. V roku 1933 spolu založili NCGCC, kde až do svojej smrti zastávala funkciu viceprezidentky organizácie. V roku 1940 spolu s gospelovým skladateľom
30 Kenethom Morrisom otvorila vydavateľskú spoločnosť Martin and Morris Music, Inc.
Obrázok č. 13, 14: The Sallie Martin Singers (1, 2) Zdroj: Youtube.com: It’s A Long, Long Way [online]. [cit. 2015-04-04]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=YnT6SDofxSw
V tom istom roku založila i skupinu The Sallie Martin Singers, zloženú zo štyroch členiek: Dorothy Simmons, Sarah Daniels, Juliou Mae Smith a Melvou Williams. Klaviristkou skupiny bola Ruth Jones, v roku 1942 sa ku skupine pripojila Cora Martin (vlastným menom Juanita Brewer). Cora svojim sladkým sopránom interpretovala jemné gospelové balady plné úprimnosti a presvedčenia, naopak Sallie svojim ‚basom‘ prinášala do skupiny trochu tvrdosti. Ich poznávacím prvkom bol súzvuk hlasov, piesne v úzkej harmonickej sadzbe so sólovými partmi Clary a Sallie. Na rozdiel od iných chicagskych spevákov sa Sallie Martin nikdy nepokúšala vyhladiť svoj drsný hlas. Prijala posvätný štýl shout spievania a bola známa pre svoje ‚kroky a trhania‘ počas spevu. Jej tmavý alt stúpal vyššie nad kričiaci dav v piesňach „I Claim Jesus First and Last“, „It Don´t Cost Very Much“ a „I´ll Tell It Wherever I Go“. Zo všetkých jej nahrávok je najznámejší duet s Alexom Bradfordom „He´ll Wash You Whiter Than Snow“. Ako uznanie za prínos do gospelovej hudby jej bol NCGCC priznaný titul „Matka Gospelu“.
31 1.2.1.3 Theodore R. Frye (1899-1963)
Obrázok č. 15: Zľava: Sallie Martin, Theodore Frye, Thomas A. Dorsey Zdroj: NCGCC: Theodore Frye. [online]. [cit. 2015-04-12]. Dostupné z: http://www.ncgccinc.com
Bol treťou výraznou osobnosťou po boku T. A. Dorseyho. Narodil sa vo Fayette (Mississippi) v roku 1899 a v roku 1927 sa presťahoval do Chicaga. Tým, že už ako dieťa absolvoval hodiny klavíra a spevu a neskôr pôsobil ako sólista a vedúci zboru, čoskoro hľadal v Chicagu ‚hudobné‘ kamarátstvo s niekým, kto nielen čítal notový zápis, ale kto sa nebál spievať oduševnene. Oboje našiel v Dorseym, ktorý sa stal jeho klaviristom a Frye rýchlo rozvíjal svoju povesť speváka, ktorý dokázal vzbudiť emócie u ľudí po celej kongregácii. Jeho svetlý barytón perfektne sedel k novým gospelovým piesňam: dostatočná znelosť spodného registra umožňovala dôkladné ‚prečítanie‘ témy a dostatočný rozsah horného registra umožňoval využívanie rôznych techník počas improvizácie. Je autorom populárnych piesní ako „Sending up My Timber up to Heaven“ (1939), „God´s Power Changes Things“. Známejší je však ako aranžér piesne „I´m Going to Walk That Milky White Way“ (1948), ktorá bola prvýkrát nahraná kapelou CBC Trumpeteers v roku 1948 a znovu sa stala populárnou na konci 80. rokov vďaka verzii gospel/jazz a cappella skupiny Take 6. Kompozície Theodora R. Fryea sú charakteristické svojim poetickým využitím černošskej rétoriky, spevnými melódiami a synkopickým rytmom. V roku 1948 bol spoluzakladateľom Národného baptistického hudobného kongresu, ktorý slúžil ako pomocná organizácia Národného kongresu baptistov za účelom školenia hudobníkov.
32 1.2.1.4 Mahalia Jackson (1911-1972)
Obrázok č. 16-18: Mahalia Jackson (1-3) Zdroj: Legends & Legacies: Mahalia Jackson and Civil Rights. [online]. © 2015 [cit. 2015-04-04]. Dostupné z: http://www.legacy.com/news/legends-and-legacies/mahalia-jackson-and-civil-rights/1054/
Jednou z najvýznamnejších gospelových speváčok je vďaka plnosti a farebnosti svojho hlasu Mahalia Jackson. Disponovala úctyhodným hlasovým rozsahom a z jej nahrávok môžeme vnímať nezameniteľnú energiu, vitalitu, radosť, ale aj úprimnosť prejavu. Svetlo sveta uzrela 26. októbra 1911 v New Orleans v rodine baptistického kazateľa Johna Jacksona. Pôsobil v malom kostolíku Mount Moriah Baptist Church, a práve na tomto mieste sa malá Mahalia učila poznávať a milovať hudbu. Už v 12 rokoch oplývala silným a bohatým hlasom, ktorý o niekoľko rokov navždy poznamenal a ovplyvnil ‚tvár‘ americkej hudby. Po smrti Mahalinej matky, v roku 1917, si ju pod ochranné krídla vzala jej teta Mahalia „Duke“ Paulová. Vychovávala ju v prísnych zásadách, nič okrem kostola a práce neexistovalo. Odmietala všetko, čo sa nedalo zrovnať s dôkladným kresťanským životom a k tomu predovšetkým patrila jazzová hudba a bluesový spev. Mahalia mala striktne zakázané vyhľadávať miesta, kde sa táto hudba prevádzala. Avšak napriek všetkým opatreniam nebolo možné úplne sa vyhnúť vplyvu jazzovej hudby. Znela totiž takmer z každého kúta v meste. Kto mohol, kúpil si gramofón a prehrával na ňom naplno platne s blues. Výnimkou nebol ani Mahaliin bratranec Fred. V čase neprítomnosti svojej tety si Mahalia naplno užívala tóny bluesovej hudby. Medzi jej obľúbené speváčky patrila napr. Bessie Smith. Snažila sa imitovať jej hlasovú silu, frázovanie, rytmus i dramatičnosť prednesu. Tieto chvíle mali rozhodujúci význam pre jej životnú dráhu gospelovej speváčky.
33 Okrem piesní baptistov a bluesových spevákov Mahalin hudobný vývoj ovplyvnili aj piesne z Holiness Church (obec posvätených): „Klopali a dupali nohami, spievali celým telom. Mali beat, silný beat – rytmus, ktorému sme od dôb nášho otroctva zostali verní; tá hudba bola tak silná a výrazná, že mi vháňala slzy do očí.“7 Pod výrazom beat sa tu rozumie rytmus černošských spevov, ktorého zvláštnosť tkvie v tom, že dôraz leží vždy na slabých dobách taktu. V 20. rokoch nastala obrovská migrácia južanských černochov na sever. Najčastejším útočiskom sa pre nich stalo Chicago. Ani Mahalia Jackson nebola výnimkou. Ako 16 ročná sa rozhodla opustiť rodné mesto a vykročiť v ústrety novému životu. Po svojom príchode sa pripojila ku Greater Salem Baptist Church. Tu začala jej kariéra. Stala sa nielen novou členkou spoločenstva, ale predovšetkým sólistkou ich 50 členného speváckeho zboru. Zbormajster spolu s ňou a tromi bratmi Johnsonovými založil kvintet s názvom Johnson Gospel Quintet. Jednalo sa o prvý černošský gospelový kvintet v Chicagu. V roku 1929 stretla muža menom Thomas A. Dorsey. Obaja zdieľali názor, že viera je „radostná vec“ a obaja milovali hudbu s „radostným beatom“. Vznikla medzi nimi viac ako 14 ročná spolupráca, počas ktorej oboznamovali okolitý svet s ohnivými gospel-piesňami a vyvolávali vlnu nadšenia. Gospel-piesne neboli prijaté vo všetkých cirkevných spoločenstvách, v mnohých narazili na odpor. Najmä vo vyšších kruhoch odsudzovali a považovali za neprístojné spievať staré spirituály z čias otroctva. Ich bohoslužby chceli čo najviac priblížiť belošským bohoslužbám, tzn. že sa správali tlmenejšie, dôraz kládli na vznešené vystupovanie a spievali chorály prevzaté z Európy. Tieto komunity zatiaľ dvere pred Mahaliou Jackson uzavreli. Kritizovali swingujúce rytmy, dupanie, tlieskanie… Prvky, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou gospel piesní. Tento spôsob im totiž pripomínal hudbu jazzu, ktorú považovali za zvrhlú. Podľa názoru autorky práce tým však popierali černošské, im vlastné pojatie hudby. Černoši spievajú celým telom, rukami i nohami. Pre Mahaliu bolo nepochopiteľné takéto ‚zdržanlivé‘ uctievanie a vyjadrenie viery: „Ako je možné vrúcne spievať o Nebi a o zemi a o všetkých božích divoch a nepoužívať pri tom ruky? Chcem vyjadriť rukami, nohami a celým telom všetko, čo
7 LEHMANN T., 1980, Mahalia Jacksonová zpívala písně naděje, Vyšehrad, Praha, str. 32
34 vo mne je. Pán nechce, aby sme sa tvárili ako mŕtvi. Ak máš k tomu náladu, zadupaj si nohami – tancuj k sláve Pánovej!“8 Bola toho názoru, že sa narodila pre spev gospelu a že je to jej spôsob, ako slúži Bohu. Mahalia Jackson spájala silnú vieru, ktorú zvestovala svojimi gospel- piesňami i s praktickým životom. Tento súlad jej dodával vierohodnosť. V čase veľkej svetovej hospodárskej krízy (1929-1933) musela na živobytie tvrdo pracovať ako balička v továrni na spracovanie ďatlí, slúžka a hotelová chyžná. Nikto v tom čase netušil, že z tejto skromnej ženy sa stane hviezda svetového formátu. Pre svoje presvedčenie nespievať nič iné ako piesne božie (gospel songs) odmietala kariéru bluesovej speváčky a vstup do čoraz populárnejších televíznych show a varieté. Nešlo o to, žeby blues spievať nevedela. Bol to obsah bluesových piesní, s ktorým sa nestotožňovala: „Song mne samej musí niečo dávať. Nemôžem spievať pieseň, ktorá nemá posolstvo. Bluesové piesne sú plné zúfalstva, ale gospel- piesne sú piesne nádeje. Keď ich spievaš, uľavuje sa ti. Máš pocit, že existuje liek na všetko utrpenie a bezprávie.“9 Isteže i gospelové piesne vyjadrujú častokrát nárek a trápenie, avšak vzápätí sa vždy objaví nová nádej a istota. Aj keď svoj postoj k blues po celý život nezmenila, nikdy nepopierala začo mu vďačí: „Z blues som sa naučila všetko, čo viem a hlboko ho rešpektujem.“ V roku 1935 vstúpil do života Mahalie Jackson muž – Isaac Hockenhull. O rok neskôr sa zosobášili. Spočiatku bolo manželstvo šťastné, avšak po 5tich rokoch skončilo rozvodom. Pán Hockenhull chcel zo svojej ženy urobiť za každú cenu bluesovú speváčku, čoby vynášalo viac peňazí. Tvrdil, že spievanie gospelu nie je žiadne umenie. Mahalii to však bolo jedno, ona proste túto hudbu nadovšetko milovala a bola s ňou ‚zrastená‘ natoľko, že sa vzdala všetkého, čo jej bránilo vykonávať prácu, ktorú chcela a zbožňovala. Dokazuje to i text jednej z jej mnohých piesní:
8 LEHMANN T., 1980, str. 41-42 9 LEHMANN T., 1980, str. 48
35 I gave up ev’rything to follow Him, O yes, follow my Lord… ----- Všetkého som sa vzdala, aby som nasledovala Jeho, Ó áno, nasledovala môjho Pána…
Peniaze, ktoré si vyspievala však stále nestačili na živobytie. V roku 1939 si preto otvorila kaderníctvo Mahalia’s Beauty Salon a neskôr kvetinárstvo Mahalia’s House of Flowers. Skúsenosti z podnikania sa jej veľmi zišli i v hudobnom svete. Musela byť obozretná – gospelové piesne si klenuli cestu showbiznisom a mnohí usporiadatelia koncertov sa za účelom zbohatnutia prikláňali k nekalým praktikám.
Obrázok č. 19: Mahalia Jackson (4) Zdroj: America’s Library: Gospel Singer, Mahalia Jackson. [online]. [cit. 2015-04-04]. Dostupné z: http://www.americaslibrary.gov/jb/progress/jb_progress_gospel_1.html
Obrázok č. 20: Mahalia Jackson (5) Zdroj: AJC.com: Mahalia Jackson. [online]. [cit. 2015-04-04]. Dostupné z: http://www.ajc.com/photo/news/look-some-listed-participants/pxKPz/
Mahalia Jackson vystupovala čoraz častejšie a prostredníctvom koncertov zasahovala stále viac a viac ľudí. Mnohí ju oslovovali a žiadali, aby spievala okrem iného i na pohreboch. Na jednom z nich bol prítomný zástupca firmy Decca Records. Bol doslova očarený a prekvapený, aký dojem urobila Mahalia svojim hlasom na ľudí. Tak vznikla 21. mája 1937 Mahalijna prvá gramofónová doska, ktorá obsahovala piesne ako „Keep Me Everyday“ a „God Shall Wipe All Tears Away“. V roku 1946 prešla do nahrávacej spoločnosti Apollo. Tu vznikla o rok neskôr pieseň s názvom „Move On Up A Little Higher“, ktorá jej priniesla prvý veľký úspech.
36 Predalo sa z nej viac ako jeden milión kópií a stala sa najviac predávaným gospelovým singlom na svete. Neprekročila ním však iba ‚miliónovú‘ hranicu, ale predovšetkým rasovú. Biely svet si po prvý krát všimol čiernu speváčku gospelu. Jej hviezda začala prudko stúpať, v roku 1947 sa stala oficiálnou sólistkou National Baptist Convention, čo je najväčšie černošské cirkevné zhromaždenie so 4 miliónmi členov. Najväčším úspechom však bolo pozvanie v roku 1950 do Carnegie Hall. Stala sa prvou černošskou speváčkou, ktorá vystupovala na tejto scéne. Sála praskala vo švíkoch, všetci – čierni i bieli – kričali radosťou a hlasne jasali, tancovali v rytme, mnohým tiekli po tvárach slzy. Toto vystúpenie vyšvihlo Mahaliu Jackson medzi velikánov. Prichádzali ponuky zo zahraničia, v roku 1952 absolvovala prvé, veľmi úspešné koncertné turné po Európe. Jej umenie prekročilo všetky jazykové i svetonázorové bariéry. Jej pole pôsobnosti sa rozšírilo i na svet rozhlasu a televízie. Od roku 1954 mala svoj vlastný rozhlasový program, z ktorého sa stalo roku 1955 televízne vysielanie v sieti CBS. Napriek osobnému úspechu však stále pociťovala rasovú diskrimináciu. Pokiaľ stála na pódiu, všetci jej kľačali pri nohách. Len čo z pódia zišla, bola pre biele publikum ‚iba‘ černoškou. Na cestách jej v moteloch odmietali poskytnúť nocľah i občerstvenie, na benzínových pumpách dokonca benzín. Z dôvodu častej diskriminácie zažívala strastiplné dlhé cesty, častokrát bez jedla. Tento život ju tak namáhal, že bola mnohokrát úplne na dne svojich síl. Mahalia nemohla pochopiť, prečo mnohí bieli tak nenávistne čiernych utlačujú. Ako jeden z najkrajších dní svojej speváckej kariéry označovala vystúpenie v roku 1960 v Constitution Hall vo Washingtone. Bol to totiž úspech pre všetkých ‚farebných‘ v Amerike. Videli v tom zásadný krok k zrovnoprávneniu. Ďalšou mimoriadnou udalosťou bola inaugurácia prezidenta J. F. Kennedyho, na ktorej mala česť vystúpiť. V roku 1961 sa Amerika zmietala v rasových nepokojoch. Ani Mahaliu Jacskson to nenechalo chladnou. Bola blízkou priateľkou M. L. Kinga Jr., na ktorého žiadosť vystúpila počas veľkého Washintonského pochodu za ekonomické a občianske práva pre Afro-američanov (po jeho smrti v roku 1968 sa však z verejného politického diania stiahla).
37 Vyčerpávajúci koncertný život sa podpísal na jej zdraví. V roku 1964 prekonala vážny srdcový záchvat, s Mahalie Jackson zostal iba tieň. Hoci jej hlas nepostrádal pevnosť ani mohutnosť, nad jej vystúpeniami ‚viselo‘ niečo desivé. V roku 1971 prežila svoj posledný veľký triumf na turné po Japonsku a Indii. V tom istom roku absolvovala posledný koncert vo svojej kariére – v Hamburgu. Nepravidelný život, nezvyklé jedlá, namáhavé koncerty a turné. To všetko z Mahalii Jackson vysalo sily natoľko, že totálne vyčerpaná skončila 19. januára 1972 v nemocnici v Chicagu. Dňa 27. januára vydýchla naposledy. Jej kariéra bola neobyčajná, podarilo sa jej preraziť s ‚náboženskými‘ piesňami po celom svete. Je držiteľkou niekoľkých ocenení Grammy. Posmrtne jej boli udelené ceny Za celoživotný prínos (1972) a za album „How I Got Over“ (1976). Vďaka nahrávkam zanechala po sebe enormný odkaz v podobe radostného zvuku. Hoci prekračovala všetky pravidlá koncertného spievania, nadychovala sa uprostred slova a niekoľkokrát úplne slová vynechala, napriek tomu je pocit plnosti a výrazu jej prednesu nepopísateľný, nebeský. Verila tomu, čo spievala a spievala to, čomu verila.
„Gospelová hudba nie je nič iné než spev radostnej zvesti – šírenie radostnej správy. Bude pretrvávať dlho, pretože je spievaná priamo z ľudského srdca.“ Mahalia Jackson
Obrázok č. 21: Mahalia Jackson (6) Zdroj: KHVNAM: New Life For Mahalia Movie Project With Bill Duke. [online]. [cit. 2015-04-04]. Dostupné z: http://www.khvnam.com/new-life-for-mahalia-movie-project-with-bill-duke/
38 1.2.1.5 Magnolia Lewis Butts (1880-1949)
Nasledovala stopy T. A. Dorseyho v založení gospelového zboru The Metropolitan Community Church Gospel Choir (1932), keď sa stala spoluzakladateľkou NCGCC. Bola známa najmä ako výborná gospelová sólistka, ktorej malý, ale popredný altový hlas naplnil sály oduševneným spevom. Dnes si ju však ľudia pamätajú najmä ako autorku piesne „Let It Breathe on Me“(1942).
1.2.1.6 Roberta Martin (1907-1969)
Obrázok č. 22-24: Roberta Martin (1-3) Zdroj: pInterest.com: Famous Gems. [online]. [cit. 2015-04-12]. Dostupné z: https://www.pinterest.com/dawonderwoman1/famous-gems/
Dorseyho chicagska škola gospelu inšpirovala mnoho mladých hudobníkov, ktorý jeho štýl prevzali a pridali sa k jeho následovníkom. Jednou z nich bola i Roberta Martin (celým menom Roberta Evelyn Winston Martin), ktorá pôsobila ako klaviristka Dorseyho zboru. Pochádza z malého mestečka Helena v Arkansase, kde sa už ako malá venovala hre na klavír. Neskôr sa s rodinou presťahovali do Cairo (Illinois) a následne do Chicaga. Počas štúdia na strednej škole The Wendell Phillips High School sa rozhodla stať koncertnou umelkyňou. Avšak nakoniec svoj talent rozvíjala v duchovnej hudbe. Po ukončení spolupráce s Dorseym a Fryeom, sa rozhodla vstúpiť do sféry gospelu – vznikli Roberta Martin Singers.
39
Obrázok č. 25: Robetra Martin Singers (1) Zdroj: Journal of Gospel Music: Gospel Legend Smith’s Homegoing. [online]. [cit. 2015-04-12]. Dostupné z: http://journalofgospelmusic.com/gospel/gospel-legend-smiths-homegoing-old-school-chicago-style/
Obrázok č. 26: Roberta Martin Singers (2) Zdroj: LiveMyGospel: Roberta Martin – A Short History. [online]. [cit. 2015-04-12]. Dostupné z: http://livemygospel.com/lmgWeb/2012/02/roberta-martin-a-short-history/
Tým, že oplývala tmavým a bohatým kontraaltovým hlasom, ktorý mohla ľahko zmiešať s mužským zafarbením hlasu, rozhodla sa rozvinúť nový gospelový zvukový odtieň bez basovej linky, so strojnásobeným tmavým zvukom s vokálnou pružnosťou. Pôvodnými členmi boli Eugene Smith (prvý tenor), Romance Watson (druhý tenor), Willie Webb (vysoký barytón) a Robert Anderson (spodný barytón). Roberta Martin ‚zaskakovala‘ ten hlas, ktorý práve prevzal vedenie. Neskôr sa rozhodla pripojiť i ženské hlasy – Bessie Folk a Delois Berrett. Začala tradíciu, že každý člen zboru vystupoval aj ako sólista aj ako spevák ‚v pozadí‘ (vokalista). Namiesto povzbudzovania vedúceho hlasu s čoraz agresívnejším doprovodným spievaním využila presne opačný princíp, a to, že priradila ‚bzukot‘ iba ako reakciu na linku, ktorú spieva vedúci hlas. Prinútila tak publikum obrátiť viac pozornosti na význam textu a melódie vedúceho speváka (sólistu). Táto technika však dobre fungovala iba v pomalých lyrických gospelových baladách, v rýchlejších piesňach sa Martin vrátila k pôvodnej forme call and response s doprovodným spievaním, ktoré urýchlilo sólistovo vokálne šialenstvo. Roberta Martin sa do povedomia ľudí dostala najmä kvôli vyhranenému štýlu klavírnej hry. Vyznačoval sa skôr rôznymi ňuansami a kultivovanosťou ako virtuozitou. Prevažne využívala stredný tónový rozsah klaviatúry. Charakteristickým znakom bolo spomalenie na konci skladieb, sprevádzané kaskádovitými akordmi až po najextrémnejšiu polohu tónového rozsahu klaviatúry. V roku 1939 si otvorila vlastné hudobné vydavateľstvo The Roberta Martin Studio of Music. Jednou z prvých publikácií bola pieseň „He Knows How Much We
40 Can Bear“, nasledovala „Try Jesus, He Satisfies“(1943), „I´m Just Waiting on the Lord“(1953) a „God Is Still on the Throne“(1959). Jej prvá nahrávka vznikla na začiatku 30. rokov a behom 36 ročnej kariéry získala 6 zlatých platní za predaných milión kópií piesní či albumov.
1.2.1.7 Eugene Smith (1921-2009) a gospel blues
Obrázok č. 27: Eugene Smith (1) Zdroj: Journal of Gospel Music: Legendary Gospel Singer Eugene Smith Dead at 88. [online]. [cit. 2015-04-13]. Dostupné z: http://journalofgospelmusic.com/gospel/legendary-gospel-singer-eugene-smith-dead-at-88/
Obrázok č. 28: Eugene Smith (2) Zdroj: The New York Times: Eugene Smith, a Sparkplug of Gospel Music, Dies at 88. [online]. [cit. 2015-04-13]. Dostupné z: http://www.nytimes.com/2009/05/12/arts/music/12smith.html?_r=0
V roku 1941, člen zoskupenia Roberta Martin Singers Eugene Smith, zložil pieseň „I Know the Lord Will Make a Way, Oh Yes, He Will“. Táto kompozícia sa stala extrémne dôležitou, nakoľko priniesla úplne inú formovú štruktúru gospelovej piesne – gospel blues a stala sa predmetom záujmu mnohých skladateľov až do roku 1980. Na rozdiel od svetského bluesu, ktorý je komponovaný vo forme troch veršov s rýmovou schémou a-a-b, gospel blues využíva štvorveršie s rýmovou schémou a-a- b-a. Svetský blues vyžaduje tri jednotky hudobného času (tri štvortaktové frázy) k svojmu vyjadreniu, kým gospel blues vyžaduje štyri jednotky hudobného času. Rozdiel spočíva i v prostrednej a záverečnej sekcii textu. Zatiaľ, čo v svetskom bluese text spracováva katastrofálnu situáciu, ktorá sa zhoršuje v poslednom riadku, gospel blues hovorí o nádeji, ktorá je potvrdená a oslavovaná v treťom verši a po ňom nasleduje zopakovaný text prvého verša, čo dodáva básni symetriu.
41 Napríklad: Secular blues – „Stormy Monday“ They call it stormy Monday, but Tuesday´s just as bad (rým – A; hudobný čas – štyri takty)
They call it stormy Monday, but Tuesday´s just as bad (rým – A; hudobný čas – štyri takty)
Wednesday´s worse, and Thursday´s oh, so sad (rým – B; hudobný čas – štyri takty)
Gospel blues – „I Know the Lord Will Make a Way, Oh Yes, He Will“ I know the Lord will make a way, oh yes, He will (rým – A; hudobný čas – štyri takty)
I know the Lord will make a way, oh yes, He will (rým – A; hudobný čas – štyri takty)
He will make a way for you, He will lead you safely through (rým – B; hudobný čas – štyri takty)
I know the Lord will make a way, oh yse, He will (rým – A; hudobný čas – štyri takty)
1.2.1.8 Kenneth Morris (1917-1988)
Obrázok č. 29: Kenneth Morris Zdroj: Discogs: Kenneth Morris Discography. [online]. [cit. 2015-04-13]. Dostupné z: http://www.discogs.com/artist/724018-Kenneth-Morris
Narodil sa v New Yorku, kde navštevoval hodiny klavíra od útleho detstva až po strednú školu. Nasledovalo štúdium na Hudobnom konzervatóriu na Manhattane, odbor západná hudobná teória, avšak s túžbou stať sa jazzovým hudobníkom.
42 Z niekoľkých jam sessions vznikla skupina the Kenneth Morris Jazz Band, avšak pre tuberkulózu ju musel Morris opustiť. Namiesto toho, aby sa vrátil do New Yorku, rozhodol sa usadiť v Chicagu. Spojil sa so skupinou niekoľkých jazzových hudobníkov, z ktorých všetci ovládali notopis a čítanie z notovej partitúry. Dopočula sa o nich Lillian Bowles, majiteľka hudobného vydavateľstva Bowles Music House. Angažovala Morrisa v nádeji, že jej dokáže odporučiť človeka, ktorý by bol schopný zapísať do notového zápisu skladby skomponované ľuďmi technicky nevzdelanými v tomto smere. Tým človekom sa stal sám Kenneth Morris. Prepísal mnoho populárnych piesní ako „God Shall All Ters Away“ (1935) od Antonia Haskella alebo „I´m Sending My Timber up to Heaven“ (1939) od Theodora R. Fryea. Hudobné vydavateľstvo, kvôli výberu nových skladieb pre svoj kostolný zbor, často navštevoval reverend Clarence H. Cobb. Bol natoľko ohromený Morrisovou muzikalitou, že ho presvedčil, aby sa stal vedúcim jeho kostolného zboru. Morris ponúkanú pozíciu prijal, začal dokonca písať a aranžovať pre zbor skladby. V roku 1939 obohatil gospelové spievanie revolučným nápadom – ako gospelový nástroj použil Hammond organ. V kombinácii s klavírom tak vytvoril ideálny sprievodný nástroj pre gospelové piesne: jeden z nich hral držané tóny, zatiaľ čo druhý bol rytmicky aktívny; jeden doprevádzal vibráto hlasu, druhý zase dupanie nôh; jeden bol schopný imitovať kontrabas a druhý ‚šteklil‘ najvyššie tóny (klávesy) ako brnkacia harfa. Tieto dva nástroje sa stali štandardným sprievodom pre tradičný gospel až do roku 1970, kedy nový gospelový štýl, zvaný contemporary, uvádza syntezátor. Od roku 1940 do polovice roku 1960 skomponoval niekoľko dôležitých piesní v afro-americkom gospeli – „I´ll Be a Servant for the Lord“ (1940), „Just a Closer Walk with Thee“ (1940), „Yes, God Is Real“ (1944), „Christ is All“ (1946). Ich melódie a harmónie pozostávali z troch max. štyroch akordov podporujúcich melódiu z piatich, šiestich tónov. Obmedzeným počtom tónov melódie zamedzil zatieneniu textu akýmkoľvek hudobným prvkom. Je autorom viac ako 500 piesní, medzi ktorými je niekoľko gospelových štandardov – „Jesus Steps Right in When I Need Him Most“ (1945), „Dig a Little Deeper in God´s Love“ (1947) a „King Jesus Will Roll All Burdens Away“ (1947).
43 1.2.1.9 James Lee
Do Chicaga sa presťahoval ako teeneger na začiatku 30. rokov a okamžite sa pripojil k vychádzajúcim gospelovým spevákom ako Eugenovi Smithovi alebo Theodorovi R. Fryeovi. Vďaka neobvyklému hlasu mal vždy unikátne postavenie medzi týmito mužmi. Jeho kontratenor s rozsahom sopránu bol na tú dobu úplne neobvyklý. Stal sa jedným z hlavných sólistov zboru pri Greater Harvest Baptist Church a v roku 1944 sa stal jeho umeleckým vedúcim. Najväčšiu popularitu mu však priniesla spolupráca s Mahaliou Jackson. Medzi ich najznámejšie duety patria „He Understands, He´ll Say ´Well Done´“ a „I Can Put My Trust In Jesus“.
44 1.2.2 Gospelové kvartety v Chicagu
Síce sa mužské kvartety zrodili a vyvíjali najmä na Juhu, a to už od roku 1920, populárnymi sa stali až v polovici 40. rokov. Ekonomika im totiž konečne dovolovala expandovať ich umenie po celých USA. Častokrát členovia kvartetu zastávali rolu afro-amerického idola muža. Vystupovali v uhladených oblekoch s bielymi tričkami a kravatami, každý člen skupiny mal módny vlasový zostrih. Vo vnútri koncertnej sály sedeli všetci spolu v lavici alebo na pódiu, pri vyzvaní k vystúpeniu ešte sediac začali spievať svoju hlavnú pieseň. Väčšinou obsahovala informácie o mieste a dobe vzniku zoskupenia a ohľadom druhu piesní, ktoré spievajú. V inom prípade to bola akási zmes doposiaľ najznámejších gospelových piesní. Po niekoľkých refrénoch sa kvartet prespieval až na pódium, kde predniesol výber skladieb A a B. Keď sa výber B chýlil k záveru, vracali sa späť na svoje pôvodné miesta, kde pokračovali v spievaní stojac a na konci sa otočili k divákom a poklonili sa. Napriek tomu, že využívali spievanie v štvorhlasnej sadzbe (bez vedúceho speváka) dokázali v obecenstve vzbudiť silnú odozvu. Pri pomalých gospelových baladách ženy, ako prejav súhlasu, potriasali hlavami so slovami „amen“ alebo „hallelujah“, volali alebo kričali. Pri rýchlejších piesňach tlieskali a s nadšením vykrikovali. Sociálne pravidlá (najmä v kostoloch) nariaďovali mužom iba úsmev a spätnú odpoveď spevákom. Počas tohto obdobia sa na národnej gospelovej scéne začali objavovať i ženské speváčky, ktoré vzbudzovali u divákov rovnakú odozvu ako mužské skupiny. V priebehu ďalších desiatich rokov sa mužské a ženské spevácke zoskupenia častokrát navzájom predháňali v dosiahnutí väčších ohlasov u divákov. Mužské kvartety prostredníctvom stageového oblečenia, správania sa na pódiu a cez svoje štvorhlasné spievanie prenášali na divákov svoje experimenty vo vývoji sólisticky orientovaného kvartetu. Uvedomujúc si, že sólista vyžaduje pevný rytmický základ, na ktorom môže rozvíjať svoj sólový part, objavili perfektný podkladový rytmus pre pomalé piesne v podobe siedmych rovnako dlhých, prerušovaných tónov s jednou pauzou. Doplnili ich slabikami, ktoré nemali žiadny význam, ale vytvárali potrebný rytmický základ pre sólistu, ktorý tým pádom mohol voľne spriadať textové variácie a improvizácie:
45 Sólista: Just a closer Kvartet: Oom-ma-lank-a-lank-a-lank-__ Oom-ma-lank-a-lank-a-lank-__
Sólista: walk with thee Kvartet: Oom-ma-lank-a-lank-a-lank-__
‚Vyzbrojení‘ novým zvukom sa mužské jubilee kvartety (čoskoro gospelové kvartety) rozhodli prezentovať v centre gospelovej hudby – Chicagu. Prvými dvomi skupinami, ktoré sa vydali do tohto gospelového teritória boli The Soul Stirrers z Texasu a The Famous Blue Jay Singers z Alabamy.
1.2.2.1 The Soul Stirrers
Obrázok č. 30: The Soul Stirrers (1) Zdroj: Texas State Historical Association: Soul Stirrers. [online]. [cit. 2015-04-13]. Dostupné z: https://tshaonline.org/handbook/online/articles/xgs09
Obrázok č. 31: The Soul Stirrers (2) Zdroj: MTV Artists: The Soul Stirrers. [online]. [cit. 2015-04-13]. Dostupné z: http://www.mtv.com/artists/the-soul-stirrers/
Okolo roku 1931 sa muž menom Silas Roy Crain presťahoval do Houstonu kvôli lepším pracovným podmienkam. Oplýval krásnym barytónovým hlasom a túžil sa stať členom nejakého gospelového kvartetu. Objavil ich viacero, avšak žiadny na neho nezapôsobil tak, ako The New Pleasant Grove Singers (založený Walterom LeBeauom v roku 1928, pomenovaný podľa kostola, ku ktorému patril). Keďže ich barytón nečakane zomrel, ponúkli Crainovi jeho miesto. Crain súhlasil s podmienkou, že kvartet zmení svoj názov na The Soul Stirrers. The Soul Stirrers sa stali nezabudnuteľným kvartetom, ktorý určoval po mnoho rokov trendy v modernom gospeli. Pôvodnými členmi boli Edward R. Rundless (vedúci hlas), Walter LeBeau (tenor), Silas Roy Crain (barytón), O. W. Thomas (bas) a Robert W. Harris (prvý tenor). Spôsob, akým Harris spieval, doposiaľ nikdy v žiadnom gospelovom
46 zoskupení nezaznel. Odmietal hlavový ‚operný‘ tón, rozhodol sa položiť tón niekde medzi hlavu a hruď, čo mu umožnilo silne využívať jeho vrchnú polohu a falzet, ale neznel ako operný spevák. Jeho pričlenenie sa k The Soul Stirrers signalizovalo zmenu v histórii gospelových kvartetov. Napomohol k vyvinutiu mnohých nových trendov v kvartetovom spievaní. Hlboké náboženské zázemie inšpirovalo Harrisa a The Soul Stirrers k väčšej emotívnej intenzite počas spievania. Pri zachovaní úzkej harmonickej sadzby sa snažil povzbudiť spevákov k väčšej pohyblivosti na pódiu, aby nepôsobili tak strnulým dojmom. The Soul Stirrers zaviedli tzv. swingové vedenie piesne (dvaja speváci viedli jednu pieseň). Vo väčšine prípadov jeden spevák, zväčša barytón, spieval verzie, zatiaľ čo refrény boli pridelené druhému spevákovi – tenorovi. Tento spôsob bol omnoho efektívnejší, keď jeden spevák priviedol pieseň do najväčšej intenzity, aká bola možná a ten druhý (swingový vodca) pracoval s publikom a privádzal ich do hudobného šialenstva. S pribudnutým členom sa kvartety menili na kvintety, avšak označenie kvartet používali naďalej. Ich prvá nahrávka vznikla v roku 1939, obsahovala Harrisovu pieseň „Walk around“. Od iných nahrávok sa odlišovala tým, že sa dotýkala vnútra poslucháča a častokrát vháňala slzy do očí. V podstate všetky ich vlastné nahrávky boli čiste a cappella s využitím natoľko bohatej štvorhlasnej sadzby, že inštrumentálny doprovod nebol potrebný. The Soul Stirrers privádzali svoje obecenstvo do varu, a to nielen svojim oduševneným spevom, ale najmä ak Harris zoskočil z pódia priamo medzi divákov, kde pokračoval v spievaní bez akéhokoľvek intonačného alebo rytmického zaváhania. Ich popularita dosiahla svoj vrchol okolo roku 1944, kedy koncertovali po viac ako 48mich štátoch. Boli jedinou náboženskou skupinou, ktorá mala každotýždenné vlastné rozhlasové vysielanie. V roku 1947 vznikla The National Quartet Association of America (Národná asociácia kvartetov v Amerike). Harris zastával po mnoho rokov funkciu prezidenta spoločnosti, počas ktorých sa stal vzorom pre založenie Dorseyho zhromaždenia. Zriaďoval skupiny po celých USA, viedol školenia a podporoval organizácie mladých kvartetových spevákov. Harris svojimi inováciami v štýle kvartetového spievania, svojim čistým tenorom, spolu s jeho schopnosťou úprimného a mrazivého rozprávania príbehu piesní nesmierne ovplyvnil tradíciu nielen gospelových kvartetov, ale priamo
47 i niekoľko sólových gospelových spevákov ako napr. Johnnie Taylor, Bobbyho Womacka a Paula Fostera. V roku 1950 však skupinu opustil. Jeho nástupcom sa stal Paul Foster a neskôr Sam Cooke. Prvou skladbou s vedením Sama Cooka bola pieseň „Jesus Gave Me Water“, ktorá skupine priniesla masívny ohlas. V roku 1989 boli uvedený do Rock and Roll Hall of Fame a v roku 2000 do Vocal Group Hall of Fame.
1.2.2.2 The Famous Blue Jay Singers
Obrázok č. 32: The Famous Blue Jay Singers (1) Zdroj: Youtube: Famous Blue Jay Singers – I Must Tell Jesus. [online]. [cit. 2015-04-14]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=50SaCyPfgEw
Obrázok č. 33: The Famous Blue Jay Singers (2) Zdroj: Spotify: Famous Blue Jay Singers Of Birmingham. [online]. [cit. 2015-04-14]. Dostupné z: https://play.spotify.com/artist/4NDRQLBz7KvtjpOX17tBVf
V roku 1926 Silas Steele z Brightonu, Alabamy, spojil sily s Clarencom Parnellom a vznikli The Famous Blue Jay Singers. Ďalšími členmi boli James „Jimmy“ Hollingsworth (tenor) a Charlie Beall (bas). Vďaka neobyčajnej charizme vedúceho speváka Silasa Steela sa čoskoro stali fenómenom, ich spevácky štýl ovplyvňoval tvorbu gospelových kvartetov viac ako 50 rokov. Oslavovali krásu a charakter prirodzeného mužského hlasu v hlbokej polohe s mosadznou, no príjemnou farbou. Ich charakteristickým ‚zvukovým‘ znakom bol spôsob tvorenia tónu, a to zhromažďovaním rezonancie z tukového tkaniva úst, telo používali ako rytmický sprievod k spevu. Tieto znaky vložili v roku 1931 do nahrávky piesne „If You See My Savior“ (šlo o prvú Dorseyho skladbu, ktorá bola kedy nahratá gospelovým kvartetom). Svoje pôsobenie rozšírili z Alabamy do Texasu, kde približne o 10 rokov znáborovali medzi seba ďalšieho člena Charlesa Bridgesa a stal sa z nich
48 najpopulárnejší gospel kvartet v celej kvartetovej sieti. K najznámejším skladbám patria „I´m Bound for Canaan Land“ a „Standing on the Highway“. V polovici 40. rokov, ako mnoho umelcov tej doby, zakotvili v Chicagu. Steele obzvláštnil ich vystúpenia takzvanými sermonettes (krátkymi kázňami) pred alebo počas piesne. The Famous Blue Jay Singers rozkvitali až do roku 1960, kedy však nastal zlom a skupinu opustil ich vodca Silas Steele. Pre zoskupenie to bol smrteľný úder, z ktorého sa nespamätalo.
49 1.2.3 Gospel vo Philadelphii
Chicagska gospelová škola rezonovala po celej krajine. Nemalá zásluha na vzostupe gospelu po USA patrí pentekostálnej cirkvi. Mestá s viac ako 50 000 obyvateľmi podporovali dve alebo tri pentekostálne kongregácie (Church of God in Christ; ďalej ako COGIC). Pentekostalizmus ako náboženstvo začal svoju púť zhruba v roku 1920 a v tom čase sa vo Philadelphii usadil kazateľ Ozro Thurston Jones (1891-1972), zakladateľ Holy Temple Church of God in Christ (HTCOGIC). Spolu s Elizabeth Dabney (1890-1967), duchovnou poradkyňou tejto kongregácie, ktorá zaviedla gospelové vstupy počas bohoslužieb a organizovala hudobné koncerty, vytvorili pevný základ pre vzostup gospelovej hudby v tomto meste. Medzi najzvučnejšie mená patria Clara Ward a The Ward Singers, The Davis Sisters a The Dixie Hummingbirds.
1.2.3.1 The Ward Singers
Obrázok č. 34: The Ward Singers (1) Zdroj: AT2W Unveiling Truth: Clara Ward Singers. [online]. [cit. 2015-04-14]. Dostupné z: http://www.atoast2wealth.com/2012/07/26/clara-ward-singers-gospel-music-wasnt-always-anointed-videos/
Obrázok č. 35: The Ward Singers (2) Zdroj: Slate Book Review: Getting Over. [online]. [cit. 2015-04-14]. Dostupné z: http://www.slate.com/articles/arts/books/2012/06/anthony_heilbut_s_the_fan_who_knew_too_much_reviewed_. html
Pravidelnými návštevníkmi bohoslužieb HTCOGIC boli Gertrude Ward (1901-1981) so svojimi dcérami Clarou (1924-1973) a Willarene (1922-2012; prezývanou Willa). Túžili spievať gospel – hudbu, ktorú počuli počas bohoslužieb, avšak neexistoval nikto, kto by ich to učil. Pani Ward však vedela, že Thomas A. Dorsey a Sallie Martin cestujú a organizujú zbory po krajine a že Národné baptistické zhromaždenie sa koná každý rok v inom meste. Dúfala, že by to mohla
50 byť aj Philadelphia. V roku 1934 uzrelo svetlo sveta The Ward Trio. Pani Ward bola jedinečná a veľmi pracovitá, práve húževnatosť sa stala v neskorších rokoch jej ‚značkou‘. Gospel pre ňu znamenal najmä slovo Pánovo a nie iba štýl spievania, ktorý si osvojila počas návštevy Dorseyho vo Philadelphii v roku 1935. The Ward Trio začali šíriť gospelový štýl a zvuk po kostoloch. V meste si vybudovali povesť priekopníčok ‚novej hudby‘ a v roku 1943 boli pripravené na rozbehnutie národnej kariéry. Ako miesto konania pre svoj debut si vybrali práve Národné baptistické zhromaždenie (NBZ). Vyvolali senzáciu. Táto jedinečná príležitosť im zaručila koncertný harmonogram na nasledujúci rok v sieti NBZ. Po roku cestovania už boli známe po celej sieti afro-amerických kostolov.
Obrázok č. 36: Marion Williams (1) Zdroj: Find A Grave: Marion Williams. [online]. [cit. 2015-04-24]. Dostupné z: http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=6627089
Obrázok č. 37: Marion Williams (2) Zdroj: Hank O‘Neal: Jazz Portraits U-Z. [online]. [cit. 2015-04-24]. Dostupné z: http://www.hankonealphoto.com/index.php/jazz-portraits-u-z
Obrázok č. 38: Marion Williams (3) Zdroj: The Spiritual Life Network: It Is Well With My Soul by Marion Williams. [online]. [cit. 2015-04-24]. Dostupné z: http://life.biblechurch.org/slifejom/process-music/4145-it-is-well-with-my-soul-by-marion- williams.html
V roku 1947 Willa vstúpila do manželstva a založila si rodinu, tým pádom bolo pre ňu nemožné cestovať s triom po krajine. Skupina pribrala dve ďalšie speváčky a zmenila názov na The Ward Singers. Prvá z nich, Henrietta Waddy (1902-1981), oplývala hrubým a nesofistikovaným altom. Pri speve sa pohybovala medzi publikom a akcentovala rytmus piesne gestami ramien. Druhou novou členkou sa stala Marion Williams (1927-1994). Vynikala schopnosťou spievať piesne vo veľmi rýchlych tempách, vypĺňať melodické pauzy hovorenými slovami, opakovať slová a melodické motívy pre zvýraznenie intenzity. Avšak jej jedinečným
51 a najvýraznejším talentom bolo spievať čisto a silne v najvyššom sopránovom registri. Nebol pre ňu problém zaspievať 9 alebo 10krát za sebou vysoké C (C3) a následne klesnúť na spodnú hranicu jej rozsahu. Vysoké tóny spievala najčastejšie na slabiku „ooh“, často pred ňu na dosiahnutie výraznejšieho akcentu vkladala „wh“, čím vznikla slabika „who“. Tento spôsob, v súčasnosti známy ako ‚vysoké who‘, sa stal štandardnou praxou v gospelovej hudbe, využívanou najmä medzi prvým a druhým refrénom, čo vzbudzuje dojem kontinuálnosti zvuku. Taktiež sa stal poznávacím znamením The Ward Singers. Napriek tomu, že nahrávaciu činnosť spustili už v roku 1947, prvou úspešnou nahrávkou bola až pieseň „Our God Is Able“ (1949), ktorou si vyslúžili titul najslávnejšej ženskej skupiny roku 1950. The Ward Singers nastavili štandard pre všetky ženské gospelové skupiny. Ukázali im cestu vo vokálnych aranžmá, uniformách (spievali vo flitrovaných šátách) a spôsobe cestovania (cadillac s prívesmi). Clara Ward a The Ward Singers majú vplyv na gospelovú kultúru i dnes, vyše 40 rokov od jej smrti. Ovplyvnila mnoho gospelových a soulových speváčok, medzi ktorými boli napríklad Aretha Franklin a Della Rose.
1.2.3.2 The Davis Sisters
Obrázok č. 39, 40: The Davis Sisters (1, 2) Zdroj: Soundtrack To My Day: Sunday Morning with the Davis Sisters. [online]. [cit. 2015-04-14]. Dostupné z: http://soundtracktomyday.blogspot.cz/2012_01_01_archive.html
Skupina vznikla v roku 1945, pôvodne vedená najstaršou sestrou Ruth Davis (1928-1970), známou ako „Baby Sister“. Ďalším členkami boli jej sestry Thelma (1930-1963), Audrey (1932-1982) a Alfreda (1935-1989). Oficiálne debutovali v roku 1946 v rodičovskom dome v Marylande, po ňom nasledovalo ‚turné‘ po kostoloch a školách na severnom pobreží.
52 Nahrávať začali v roku 1947, ich prvým veľkým hitom bola pieseň „Too Close to Heaven“ od Alexa Bradforda. Do povedomia milovníkov gospelovej hudby sa však dostali až v roku 1952 vďaka nahrávke piesne „Jesus Steps Right in When I Need Him Most“ od Kennetha Morrisa. S vedením Baby Sister sa The Davis Sisters stali prvou ženskou skupinou spievajúcou hard gospel. Hard gospel je charakteristický namáhaním hlasu kvôli dramatickému vyjadreniu sa počas duchovnej extázy, spievaním v extrémnych hlasových polohách, odovzdaním textového posolstva piesne (v mnohých prípadoch opakovaním slov alebo slabík, prípadne pridaním slovných vsuviek ako „Yes Lord“, „Don´t You Know“, „Listen to Me“ atď.).
1.2.3.3 The Dixie Hummingbirds
Obrázok č. 41: The Dixie Hummingbirds Zdroj: AllMusic: The Dixie Hummingbirds Biography. [online]. [cit. 2015-04-14]. Dostupné z: http://www.allmusic.com/artist/the-dixie-hummingbirds-mn0000135943
Obrázok č. 42: The Dixie Hummingbirds pri uvedení do siene slávy Vocal Group Hall of Fame Zdroj: VocalGroup: Dixie Hummingbrds. [online]. [cit. 2015-04-14]. Dostupné z: http://www.vocalgroup.org/inductees/dixie_hummingbirds.html
Tak ako Chicago, i Philadelphia bola ‚klavírom doprevádzané‘ mesto, avšak iba do roku 1942, kedy sa na mestskej scéne objavilo zoskupenie The Dixie Hummingbirds. Ako jediný mali v repertoári štyri typy piesní:
Sentimentals – moderato až pomalé tempo; hladké, rozšírené vokálne frázy; predovšetkým durové harmonické sadzby. Minors – pomalé tempo; hladké vokálne frázy; zvyčajne využívané mollové, zmenšené alebo rozšírené harmónie.
53 Jubilees – od moderata po prudké tempo; krátke frázy; durové harmónie. Chop Jubilees – veľmi prudké tempo; krátke frázy; staccatové akcentovanie textu; durové harmónie.
Pôvodná skupina vznikla v Južnej Karolíne v meste Greenville pod vedením Jamesa Davisa (1916-2007; tenor). Ďalšími členmi boli Barney Gipson (vedúci hlas), Barney Parks (barytón) a Fred Owens (bas). Po získaní miestneho uznania ich cesty viedli do Národného baptistického zhromaždenia. V roku 1939 pribrali nových členov – Willieho Bobba a Tuckera, ktorý do skupiny priniesol prvky jazzu. Ich štýl sa v podstate natoľko nelíšil od ostatných kvartetov tej doby, taktiež pracovali s modulovanými tónmi tvorenými medzi hlavovou a hrudnou rezonanciou, úzkymi harmóniami a nepatrnými pohybmi tela. Práve posledný pribudnutý člen Tucker vniesol do telesa nového ducha v podobe hudobných a šoubiznisových atribútov. Jeho lyrický tenorový hlas bol schopný kaskádovito sa pohybovať hore a dolu nielen po diatonickej stupnici, ale taktiež chromaticky. Stal sa akýmsi prototypom ‚aktívneho‘ speváka – behal po uličkách medzi sedadlami, skákal z pódia a robil otočky bez akéhokoľvek zaváhania v hlase. Skupina prešla niekoľkými personálnymi zmenami, na konci roku 1940 sa ustálila v podobe kvartetu. Ako vedúci hlas pôsobil Tucker, Beachy Thompson ako prvý/druhý tenor, Davis ako druhý/prvý tenor a Bobo ako bas. V roku 1950 sa k nim pridal James Walker, ktorý dopomohol kvartetu dostať sa do vedenia. K ich najslávnejším nahrávkam patria „Lord, Come See About Me“ (1949), „Search Me, Lord“ (1949) a „Let´s Go Out to the Program“ (1953).
54 1.2.4 Gospel v New Yorku
Napriek tomu, že v súčasnosti sa o New Yorku hovorí ako o ‚Mekke‘ hudobného priemyslu a považuje sa za gospelové mesto, počas Zlatej éry gospelu nebolo centrom produkcie tohto žánru ani zďaleka. Druhá vlna migrácie sólo spevákov a skupín, ktorý svoj talent preukázali na domácej južanskej pôde, začala približne v roku 1930. Prvou z nich bola Sestra Rosetta Tharpe, ktorá previedla gospelovú hudbu z kostolov do klubov.
1.2.4.1 Sestra Rosetta Tharpe (1915-1973)
Obrázok č. 43: Sister Rosetta Tharpe (1) Zdroj: PBS Video: Sister Rosetta Tharpe - Preview. [online]. [cit. 2015-04-15]. Dostupné z: http://video.pbs.org/video/2335422934/
Obrázok č. 44: Sister Rosetta Tharpe (2) Zdroj: Wikipedia: Sister Rosetta Tharpe. [online]. [cit. 2015-04-15]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/Sister_Rosetta_Tharpe
Obrázok č. 45: Sister Rosetta Tharpe (3) Zdroj: OpenCulture: Revisit The Life & Music of Sister Rosetta Tharpe. [online]. [cit. 2015-04-15]. Dostupné z: http://www.openculture.com/2013/04/revisit_the_life_music_of_sister_rosetta_tharpe.html
Narodila sa v Arkansase v roku 1915. Už ako štvorročná oplývala neobyčajným hlasom – jasným a čírym, zvučným, ‚teplým‘, s mierne mosadznou farbou – a navyše, už v tomto útlom veku vedela, ako spievať. Jej rozsah bol masívny, k hlavnej melódii si často pridávala jej vlastné melodické motívy. Žiadna z týchto vokálnych schopností však nazatienila jej hru na gitaru. Ako mnoho iných amatérskych hráčov, vybrnkávala akordy, avšak mimo ne hrala samostatné vymyslené tónové motívy, behy, riffy a melódie. V polovici roku 1930 sa Rosetta presťahovala do New Yorku a usadila sa v Harleme. V polovici roku 1938 poslala demo nahrávku niekoľkých gospelových piesní z jej repertoáru do nahrávacej spoločnosti Decca Records. O pár mesiacov
55 vznikli štyri nahrávky pre spomínané štúdio – „That´s All“, „My Man and I“, „Lonesome Road“ a „Rock Me“. Vďaka poslednej z uvedených skladieb popularita Rosetty Tharpe nenávratne v New Yorku stúpala. Ako jedna z účinkujúcich vystúpila na prvom veľkom koncerte afro-americkej hudby From Spirituals to Swing, organizovanom Johnom Hammondom v Carnegie Hall dňa 23. decembra 1938. Jej výkon bol kontroverzný a revolučný v niekoľkých ohľadoch. Interpretovanie gospelovej hudby pred svetským publikom a medzi jazzovými a bluesovými hudobníkmi bolo viac ako neobvyklé. V náboženských kruhoch bola už len samotná skutočnosť, že žena hrá na gitaru, odsudzovaná. Hudobne predviedla jedinečný gitarový štýl miešajúci melodický mestský blues s tradičným folkovým aranžmá a zahrňujúci pulzujúci swingový sound, jeden z prvých jasných predchodcov rock and rollu. Jej výkon šokoval a ohromil publikum preplnenej Carnegie Hall. Ešte väčšiu popularitu jej prinieslo pravidelné vystupovanie s jazzovou legendou Cabom Callowayom v slávnom harlemskom Cotton Clube. Na začiatku 40. rokov naďalej pokračovala v preklenutí sveta náboženského gospelu so sekulárnou hudbou. V sprievode jazzového orchestra Lucy Millinder nahrala svetské hity ako „Shout Sister Shout“, „That´s All“, „I Want a Tall Skinny Papa“. V prvej z uvedených piesní prvýkrát hrala na elektrickú gitaru, neskôr táto skladba ovplyvnila takých hudobníkov ako Chucka Berryho a Elvisa Presleyho. V polovici roku 1940 sa spojila s vynikajúcim bluesovým klaviristom Sammym Priceom a vznikli slávne nahrávky „Strange Things Happening Every Day“ a „Two Little Fishes and Five Loaves of Bread“. Posledné dve desaťročia svojej kariéry strávila koncertným cestovaním po Európe a USA, predovšetkým s gospelovou hudbou. Napriek tomu, že jej popularita v tomto čase už mierne upadala, zažila v závere svojej kariéry ešte niekoľko triumfov, ako napríklad vystúpenie s Jamesom Clevelandom v Apolle v Harleme (1960) alebo účinkovanie na Newport Jazz Festival (1947). Zomrela 9. októbra 1973 vo Philadelphii.
56 Podobný nárast popularity gospelovej hudby zaznamenávame i v iných mestách, ako napríklad Detroite (Aretha Franklin, Della Reese) alebo Tennessee (Lucy E. Cambell, Fairfield Four). Ako sa rok 1940 chýlil ku koncu, gospel získal v afro-americkej komunite natoľko pevné postavenie, že nebolo nutné ‚sťahovanie‘ nádejných gospelových umelcov do hlavných centier tejto hudby v Chicagu alebo Philadelphii. Každé väčšie mesto chcelo mať štatút gospelového centra, skupiny prúdili po celom území krajiny, napríklad do Richmondu, Birminghamu alebo Los Angeles. Vzniklo nespočetné množstvo úspešných gospelových zoskupení, ako The Harmonizing Four, CBC Trumpeteers, The Swan Silvertones. Okrem sólových spevákov, ženských skupín a mužských kvartetov začali vznikať prvé zmiešané gospelové zbory s viac ako 40timi členmi – Wings Over Jordan (Cleveland), St. Paul Baptist Church Choir (Los Angeles). Gospelová hudba si v prvej dekáde Zlatej éry jednoznačne úspešne ‚drala‘ cestu do popredia americkej hudby.
57 1.3 Rozmach gospelovej hudby vo svete (1955-1965)
Zatiaľ, čo prvá dekáda Zlatej éry gospelu svedčí o vzniku a začlenení gospelovej hudby do afro-americkej komunity v baptistických a metodistických cirkvách, druhá dekáda (1955-1965) je poznamenaná národnou gospelovou komunitou, ktorá nezahŕňa iba spomínané spoločenstvá, ale cez médiá pôsobí na všetkých ostatných. Rúca barikády, ktoré doposiaľ bránili k prezentácii tohto žánru na ‚neposvätných‘ miestach. V polovici roku 1950 čierni kresťania a hlavne gospeloví speváci cítili povinnosť šíriť dobrú zvesť medzi neveriacimi, ktorí nemajú záujem prichádzať na miesto konania bohoslužieb. Riešenie prišlo prenesením gospelovej hudby na ‚neposvätné‘ miesta. Gospelový speváci zaujali nový postoj – začali spievať mimo kostolov. Prvou z nich, ktorá prekročila túto bariéru bola Mahalia Jackson, keď v októbri 1950 zorganizovala svoj prvý koncert v Carnegie Hall. V tom istom roku účinkovala v televíznej show Dinah Shore´s a neskôr v Ed Sullivan Show. Nasledoval triumfálny úspech zoskupenia The Ward Singers na Newport Jazz Festival v roku 1957, o rok neskôr tento úspech zopakovala aj Mahalia Jackson. V roku 1960 sa pre gospel vyvinulo kompletne nové publikum. Bolo zložené z ľudí, ktorí milovali hudbu, špeciálne hudbu s beatom. To malo za následok otváranie nočných gospelových klubov v New Yorku, Miami či Los Angeles. Ďalším úspešným krokom v šírení gospelovej hudby boli televízne programy, ako napríklad TV Gospel Time – jednohodinová národná televízna show plná gospelových spevákov, pomocou ktorej sa podarilo zaujať širokú bielu populáciu, ktorá nenavštevovala kostoly, kde sa tento žáner produkoval. Program formátovo staval na pozývaní rôznych zaujímavých hostí z gospelového sveta (Sestra Rosetta Tharpe, The Soul Stirrers, Alex Bradford aď.), ktorí počas hodiny raz alebo dvakrát vystúpili s niekoľkými piesňami. Tým, že vysielanie prebiehalo v čase, keď bola väčšina gospel milujúcich divákov v kostole, program čoskoro stratil sledovanosť a bol zrušený. V roku 1962 Apollo Theater, stredisko afro-americkej zábavy, kvôli úpadku návštevníkov, začalo organizovať gospelové večery, čo bolo stále takmer nedotknuté ‚územie‘ pre bielych podnikateľov. Letné mesiace sa tak stali gospelovými mesiacmi. Počas prvého večera spájali gospel so sekulárnu hudbou, avšak po zistení, že gospel sa dokáže udržať i sám, začali organizovať samostatné gospelové víkendy.
58 Medzi najaté skupiny patrili The Caravans, The Dixie Hummingbirds, The Ward Singers a ďalší. Gospelovou hudbou bola v poslednej dekáde Zlatej éry ovplyvnená tvorba Raya Charlesa, Arethy Franklin a Jamesa Browna, ktorí sa zaslúžili o vznik nového hudobného žánru – soulu, ale i o nástup mnohých jazzových hudobníkov. Nebolo pochýb, že v roku 1955 gospelová hudba pretrvávala a vyžadovala tým pádom uznanie, ktoré dosiahla ostatná americká hudba. Gospelový hudobníci cítili, že si zaslúžia rešpekt hudobného sveta, pretože za svoj ‚vznik‘ zaplatili v minulosti tvrdú daň. Boli talentovaní, muzikálni, prezentovali sa rovnako dobre, ako každý iný hudobník a boli inovatívni, ako ktorákoľvek hudobná skupina v krajine. Poslednú dekádu Zlatej éry otvorili gospeloví speváci inováciou v podobe klavírne doprevádzaných mužských kvartetov. Ich úspech dosiahol vrcholu s príchodom Sama Cooka a znovuzrodených The Soul Stirrers (spomínaných v predchádzajúcej kapitole). Stali sa sofistikovanejšou, popovo orientovanou skupinou, doprevádzanou gitarou, klavírom alebo organom. Okolo roku 1950 sa na scéne objavujú ďalšie zaujímavé zoskupenia. Odlišovali sa najmä zložením – päť alebo šesť nevidiacich mužov, navzájom sa držiacich za ramená a na pódium vedených jedným vidiacim mužom. K najznámejším zoskupeniam tohto druhu patria The Five Blind Boys of Mississippi a The Five Blind Boys of Alabama.
59 1.3.1 The Five Blind Boys of Mississippi
Obrázok č. 46: The Five Blind Boys of Mississippi (1) Zdroj: YouTube: That awful hour (Archie Brownlee lead). [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=igIa032fpzk
Obrázok č. 47: The Five Blind Boys of Mississippi (2) Zdroj: MDJ Online: Documentary explores history of gospel music. [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: http://mdjonline.com/bookmark/14365044-Documentary-explores-history-of-gospel-music
V 1932 Archie Brownlee (1921-1960), v tej dobe označovaný ako najťažšie spievajúci muž gospelu, založil na pôde The Piney Wood School for the Blind (Piney Woodska škola pre nevidiacich) so svojimi ‚spolužiakmi‘ skupinu The Cotton Blossom Singers. Toto pôvodné zoskupenie sa skladalo z členov Sama Lewisa, Lloyda Woodarda, Lawrenca Abramsa a Josepha Forda. S Brownleeovým spôsobom interpretácie ostatní veľmi nesúhlasili, považovali ho za prehnaný. Vkladal totiž do piesní rôzne náreky, výkriky, vrčanie, ostrý falzet. Tieto prvky však prinášali do skladieb isté vzrušenie a ani nedostatočné akceptovanie tejto interpretácie medzi členmi nezabránilo tomu, aby sa zo skupiny stal jeden z najpopulárnejších kvartetov 50. rokov. Spievaním v miestnych kostoloch a na rôznych podujatiach si ‚chlapci‘ dokázali zarobiť dostatočne veľa peňazí na pokrytie svojho štúdia. V roku 1944 sa z nich stala profesionálna gospelová skupina, zmenili svoj názov na The Original Five Blind Boys of Mississippi a presídlili do Chicaga. Nastali i menšie personálne zmeny v členskom zložení – Lewisa a Forda nahradili J.T. Clinksale a Rev. Percell Perkins. Okolo roku 1951 zahájili nahrávaciu činnosť, medzi ich populárne hity patria piesne ako „I´m Willing to Run“, „Will Jesus Be Waiting“, v ktorých Brownlee využil techniku hard gospelu, ďalej „I´m Going to Tell God“, v ktorej svoj hlas rôzne transponoval a dosiahol jednoduchú zrozumiteľnosť textu, a „I´m Going to Leave You in the Hands of the Lord“,
60 tzv. mother song (pieseň, ktorá rozpráva príbeh nevďačných detí, ktoré sa zle správali ku svojim matkám, alebo ich sklamali). V roku 1952 vznikla ich najpopulárnejšia nahrávka s názvom „Our Father“, ukázali v nej zo seba to najlepšie a prepojenie jubilee piesní s gospelovým štýlom.
1.3.2 The Five Blind Boys of Alabama
Obrázok č. 48: The Five Blind Boys of Alabama (pôvodná zostava) Zdroj: TheEcstaticPresentation: Gospel Music in the United States. [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: http://theecstaticpresentation.com/gospel.htm
Obrázok č. 49: The Five Blind Boys of Alabama (2014) Zdroj: GPB News: 15th Bragg Jam In Macon To Feature Blind Boys Of Alabama. [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: http://www.gpb.org/news/2014/06/20/15th-bragg-jam-in-macon-to-feature-blind-boys-of-alabama
V približne rovnakom čase ako vznikla predchádzajúca skupina, v roku 1937 vznikol kvartet totožného charakteru aj v Alabame. Skupina nevidiacich študentov z Talladega Institute for the Deaf and Blind Glee Club (Inštitútu pre nepočujúcich a nevidiacich) – Clarence Fountain (*1929), Johnny Fields (1927-?), George Scott (1929-?), Ollice Thomas (1926-?) a Vel Bozman Traylor (1923-1947) – vytvorila teleso The Happy Land Jubilee Singers. Spočiatku spievali po kostoloch, a pretože medzi ľuďmi boli známi ako ‚slepí chlapci‘, zmenili svoj názov na The Five Blind Boys of Alabama. Aj oni v roku 1944 opustili svoje rodné mesto a stali sa profesionálmi (rovnako ako ‚kolegovia‘ z Mississippi). V roku 1949 nahrali svoju prvú pieseň „I Can See Everybody´s Mother, but I Can´t See Mine“, ich nevidomosť pridala piesni ďalší význam. Úspech nahrávky následne ovplyvnil ich repertoár, nakoľko v nasledujúcej dekáde kariéry nahrali množstvo mother piesní, napríklad ako „Living on Mother´s Prayers“ alebo „When I Lost My Mother“. Fountain prevzal Brownleeho spôsob interpretácie (výkriky a vrčanie) s rovnakým výsledkom.
61 V roku 1950 uskutočnili niekoľko spoločných koncertov s Mississipskými chlapcami, všetky koncerty sa vyznačovali extrémne ťažkým spievaním.
Druhá dekáda Zlatého veku so sebou priniesla i klavírom doprevádzaný gospel., ktorý vyžadoval virtuóznu hru na klavír. Skupiny si klaviristov vyberali veľmi starostlivo, pretože žiadna skupina so slabým klaviristom nemohla byť silná a úspešná. Mnoho gospelových klaviristov sa v priebehu roku 1950 stalo lídrami celej skupiny, telesa a vytvorili klavírny štýl vhodný a presný pre spevákov v nej. Patrili k nim napríklad Mildred Falls, Mildred Gay, Jessy Dixon a James Herndon. Niektoré formácie uvádzali svojich klaviristov v názvoch, napríklad The Davis Sister and Curtis Dublin alebo The Original Gospel Harmonettes and Herbert „Pee Wee“ Pickard.
1.3.3 The Original Gospel Harmonettes
Obrázok č. 50: The Original Gospel Harmonettes (1) Zdroj: Singers: Dorothy Love Coates & The Original Gospel Harmonettes. [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: http://www.singers.com/group/Harmonettes/
Obrázok č. 51: The Original Gospel Harmonettes (2) Zdroj: JATTE: Dorothy Love COates And The Gospel Harmonettes. [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: http://www.jatte.se/?page_id=693
Vznikli v roku 1940 pod vedením Mildred Madison Miller (1923-2009; druhý soprán), ďalšími speváčkami boli Odessa Glasgow Edwards (1921-2004; druhý alt), Vera Conner Kolb (*1924; prvý soprán) a Willie Mae Brooks Newberry (*1923; prvý alt).
62 Po pár mesiacoch existencie dostali ponuku spievať v rámci 1,5 hodinového rozhlasového vysielania stanice WSGN. Táto spolupráca trvala rok a The Harmonetts sa stali regionálnymi hviezdami. Cestovali po Alabame a robili ‚predskokanky‘ slávnym hviezdam, ktoré do mesta zavítali. Vďaka kontraktu s nahrávacou spoločnosťou v New Yorku sa dostali do širšieho povedomia. Ďalší nahrávací kontrakt prišiel od spoločnosti Speciality Records. Skupina sa rozhodla, že kvôli nahrávke zaangažujú medzi seba Dorothy McGriff Love (1928-2002; neskôr Coates; pozn. meno z druhého manželstva). Vznikla pieseň „I´m Sealed“, gospelová balada vo valčíkovom tempe, ktorú viedla práve spomínaná Love. Po tomto prvom úspechu vydali reťazec hitov – „You Can´t Hurry God“, „That´s Enough“, „I Won´t Let Go“ a „You Must Be Born Again“. Vniesli do gospelu novú intenzitu, dôstojnosť a jednoduchú eleganciu. Väčšinou vystupovali s jedným mikrofónom uprostred, priamo pred ústami Dorothy Coates, ostatné členky skupiny sa okolo nej vtesnali a odpovedali jej notu po note. Často sa stávalo, že sa líderka dostala do akéhosi speváckeho vytrženia, počas ktorého skákala, vykrikovala, ‚vlnila‘ ramenami a pohybovala sa medzi publikom. The Harmonettes vstúpili v roku 1953 na pódium Carnegie Hall, Apollo Theatre, Madison Square Garden a mnohých ďalších koncertných pódií naprieč USA.
V poslednej dekáde Zlatéj éry vzniklo nespočetné množstvo ďalších vynikajúcich klavírom doprevádzaných skupín, ako The Caravans, The Stars of Faith, The Argo Singers, The Patterson Singers, The Mighty Clouds of Joy aď. Tak, ako triumvirát Dorseyho, Martinovej a Fryea v roku 1930 vyzdvihol gospel z neistého hudobného postavenia k hlavnému hudobnému žánru afro- amerických kostolov, počas druhého gospelového triumvirátu Jamesa Clevelanda, Edwarda Smitha a Rev. Lawrenca Roberta sa z gospelu stala hudba národa.
63 1.3.4 James Cleveland (1931-1991)
Obrázok č. 52: James Cleveland (1) Zdroj: BET.com: Celebration of Gospel Forward in Faith. [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: http://www.bet.com/shows/celebration-of-gospel/2014/photos/performers/eddie-levert-gospel- contemporaries.html#!091013-shows-sta-nominees-Hezekiah-Walker
Obrázok č. 53: James Cleveland (2) Zdroj: billboard: James Cleveland. [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: http://www.billboard.com/artist/304089/james-cleveland
Narodil sa v Chicagu a už ako päťročný absolvoval hodiny klavíra. Ako osemročný spieval v juniorskom gospelovom zbore Thomasa A. Dorseyho a ako pätnásťročný sa na obdobie osem rokov začlenil do miestnej skupiny The Thorne Crusaders. Počas ‚funkčného‘ obdobia sa začal venovať aj komponovaniu a aranžovaniu piesní. V období dekády 1950-1960 mal ‚najplodnejšie‘ skladateľské obdobie, vzniklo niekoľko gospelových štandardov, ako „Oh Lord, Stand by Me“, „He´s Using Me“, „Walk on by Faith“ a „Lord, Help Me Hold Out“. V komponovaní pokračoval až do roku 1980. Jeho najväčším prínosom bolo založenie organizácie The Gospel Music Workshop of America (Gospelovej hudobnej dielne; ďalej len GMWA) v roku 1938, ktorá nadobudla do polovice 80. rokov viac, ako stotisíc členov. Každé mesto chcelo byť súčasťou, Clevelend ich pravidelne navštevoval, učil záujemcov nové piesne a techniku gospelového spievania a zároveň kritizoval prácu miestnych zborov. Cleveland získal mnoho zlatých platní, vyhral tri ceny Grammy, objavil sa na scéne Carnegie Hall a mnohých iných prestížnych koncertných miest. V roku 1981, presne 12. augusta, bol ocenený hviezdou na The Hollywood Walk of Fame (Hollywoodskom chodníku slávy).
64 1.3.5 Lawrence Roberts (1936-2008)
Obrázok č. 54: Rev. Lawrence C. Roberts (1) Zdroj: Gospel Gallery: Rev. Lawrence C. Roberts. [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: http://www.gospelflava.com/gallery2/v/memories/lawrence+roberts+1.JPG.html
Obrázok č. 55: Rev. Lawrence C. Roberts (2) Zdroj: NJBallet: Lawrence C. Roberts, gospel icon, Newark native, dies at 77. [online]. [cit. 2015-04-21]. Dostupné z: http://www.nj.com/news/index.ssf/2008/07/gospel_icon_newark_native_dead.html
Pochádzal z Newarku, New Jersey. V útlom veku sa začal venovať hre na klavír, v 15tich sa stal klaviristom juniorského zboru v The Zion Hill Baptist Church. Už v 18tich sa stal producentom spoločnosti Savoy Records, zprostredkoval nahrávanie pre skupiny, ako The Roberta Martin Singers, The Original Gospel Harmonettes, The Five Blind Boys of Mississippi, The Ward Singers. Na konci 50. rokov sa pripojil ku Clevelandovi. Ako producent neustále vyhľadával nové talenty, zúčastňoval sa GMWA a vyberal zbory, s ktorými následne podpísali nahrávaciu zmluvu. Počas ich spolupráce vzniklo 14 najväčších gospelových albumov, ktoré boli kedy vydané. Patria medzi ne „Peace Be Still“ a „Stood on the Banks“.
1.3.6 Edward Smith (1935-1994)
Narodil sa v Detroite, navštevoval Northwestern High School a zabsolvoval na Highland Park Junior College. Gospelovú kariéru začal v roku 1962 ako spoluzakladateľ a biznis manažér pre The Harold Smith Majestics. Clevelanda stretol v roku 1960; po založení GMWA sa stal v roku 1975 jej výkonným riaditeľom a funkciu zastával až do svojej smrti. Vďaka jeho manažérskym schopnostiam sa táto organizácia stala jedným z najlepších finančných podnikov v gospelovej hudbe.
65 Gospelová hudba pokorila dokonca aj Broadway, muzikál „Black Nativity: A Gospel Song-play“ od Langstona Hughesa z roku 1958 tam ‚bežal‘ dve sezóny. Následne zožal úspech v Londýne a po celej Európe, dokonca bol televízne sfilmovaný v Cannes, začo obdržal cenu The Catholic Dove Award. Výrazne ovplyvnil tvorbu ďalších broadwayských gospelových muzikálov, príp. muzikálov, ktoré obsahovali gospelové piesne – „Purlie“ (1970), „Don´t Bother Me, I Can´t Cope“ (1972), „Raisin“ (1973), „The Wiz“ (1975) alebo „Dreamgirls“ (1982).
66 1.4 Gospelová hudba do súčasnosti (1965-2015)
James Cleveland v sérii nahrávok s názvom James Cleveland Presents uviedol na scénu množstvo gospelových zborov z celej krajiny, čoho dôsledkom bolo, že koncom 50. rokov zbory, často s viac, ako päťsto členmi, predstavovali ideálny gospelový sound. Gospelové publikum rástlo míľovými krokmi; často na koncertoch účasť dosahovala 7000 ľudí. Najväčšie nahrávacie spoločnosti uzatvárali vo veľkom kontrakty s čiernymi gospelovými spevákmi, čoraz častejšie boli viditeľní v televíznom vysielaní. Černošský gospel sa stal veľkým biznisom, ich honoráre astronomicky vzrastali. Cleveland pokračoval v odkaze spevákov, ktorí ako prvý začali boj o hudobné akceptovanie, ktorí sa začali obliekať do gospelových rób a spievať v sprievode klavíra. Táto snaha vyvrcholila organizovaním a prezentovaním gospelovej hudby na koncertných miestach ako Hollywood Bowl Hall a Albert Hall, s limuzínovým servisom, pred obrovským publikom a honorárom, ktorý sa vyrovnal rockovej hviezde. Gospelový hudobný štýl sa stal natoľko atraktívnym, že bol prezentovaný pri inaugurácii prezidenta Spojených štátov amerických. Od roku 1965 sa v zboroch objavujú sekcie o dekádu a viac mladších členov, ako sú samotní lídri. Táto ‚nová‘ generácia si okrem moderného zvuku želala i väčší prístup k populárnemu hudobnému trhu – gospelové róby nahradiť módnym neformálnym oblečením, pridať k doprovodným nástrojom hudobné nástroje z populárnej hudby (napr.syntezátor, bicie nástroje), budovať profesionálne vzťahy i s umelcami pop music. Síce gospelová hudba prenikla von zo sveta, v ktorom bola stvorená, stala sa v 60. rokoch akýmsi vokálnym klišé. V tej dobe, presne v roku 1969, Edwin Hawkins a jeho The Edwin Hawkins Singers trochu odvrátili tento znepokojujúci stav piesňou „Oh, Happy Day“, okamžite sa z nej stal najúspešnejší singel roka. Nové gospelové obecenstvo vyžadovalo takýchto piesní viac, avšak vôbec sa nezaujímalo o skutočné pozadie či význam skladieb. Stačilo, že bola pieseň chytľavá a rytmická.
67
Obrázok č. 56: The Edwin Hawkins Singers Zdroj: Wikipedia: Edwin Hawkins Singers 2. [online]. [cit. 2015-04-25]. Dostupné z: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Edwin_Hawkins_Singers_2_(Repetities_1970-02- 26_Grand_Gala_du_Disque_Populaire).jpg
Obrázok č. 57: Edwin Hawking pri klavíri a The Edwin Hawkins Singers Zdroj: Gospel Gallery: Edwin Hawkins and the Edwin Hawkins Singers. [online]. [cit. 2015-04-25]. Dostupné z: http://www.gospelflava.com/gallery2/v/takemeback/edwin+hawkins+old+pic.jpg.html
Nasledujúca generácia gospelových hudobníkov prinavrátila prepojenie sekulárnej a náboženskej stránky gospelu, pokračuje tým v odkaze Thomasa A. Dorseyho, Mahalie Jackson či Roberty Martin.
1.4.1 Andraé Crouch (1941-2015)
Obrázok č. 58: Andraé Crouch (1) Zdroj: Rollingout: Gospel music legend Amdraé Crouch dead at 72. [online]. [cit. 2015-04-27]. Dostupné z: http://rollingout.com/obituaries/gospel-music-legend-andrae-crouch-dead-72/
Obrázok č. 59: Andraé Crouch (2) Zdroj: BET: Commentary: The Legacy of Andraé Crouch.. [online]. [cit. 2015-04-25]. Dostupné z: http://www.bet.com/news/music/2015/01/09/commentary-andrae-crouch.html
Narodil sa v roku 1941 v Los Angeles, o desať rokov sa jeho rodina presťahovala do San Fernanda Valley. Počas štúdia na miestnej strednej škole spolu so sestrou Sandrou založil svoju prvú hudobnú skupinu The Church of God in Christ Singers.
68 V roku 1965 vznikla skupina The Disciples, s ktorou sa počas periódy 1965- 1985 objavil v televíznej šou The Tonight Show. Vystupovali v Hollywood Bowl Hall a Carnegie Hall, organizovali turné po 68mich krajinách. Ich najpopulárnejšími piesňami boli „The Blood Will Never Lose Its Power“, „Through It All“, „Bless His Holy Name“ a „My Tribute“.
Obrázok č. 60: The Disciples (1) Zdroj: NY Times: Crouch, 72, Who Infused Gospel With Soul, Dies. [online]. [cit. 2015-04-25]. Dostupné z: http://www.nytimes.com/2015/01/11/arts/music/andra-crouch-72-who-infused-gospel-with-soul-dies.html?_r=0
Obrázok č. 61: The Disciples (2) Zdroj: Novinky.cz: Potřebovali ho Jackson i Madona. Odešel mistr gospelu Andrae Crouch. [online]. [cit. 2015- 04-25]. Dostupné z: http://www.novinky.cz/kultura/358338-potrebovali-ho-jackson-i-madonna-odesel-mistr- gospelu-andrae-crouch.html
Ich moderný gospelový zvuk presiahol tradičnú afro-americkú základňu a zasiahol rasovo a muzikálne odlišné publikum. Od roku 1978 pôsobil ako sólový umelec, jeho nahrávky zahŕňali hymny, tradičný gospel, ktorý propagoval Dorsey, ale i vtedajšie súčasné, ľahko rockovo a popovo orientované piesne. Dostal prezývku The Father of the Modern Gospel (otec moderného gospelu), nakoľko rozšíril gospelovú hudbu o prvky R&B a moderných populárnych štýlov 70. a 80. rokov 20. storočia. Jeho hudba sa vyznačuje bodkovaným rytmom, inverznými akordmi, dynamickým umiestnením vokálov a úprimným skúmaním a porovnávaním biblických textov s jeho životom, nedostatkami a zlyhaniami. Neskôr pôsobil ako producent alebo aranžér piesní pre Michaela Jacksona („Man in the Mirror“, 1988), Madonnu („Like a Prayer“, 1989), Quincy Jones, Dianu Ross, Elthona Johna a Rickeyho Astleyho („Cry For Help“). Participoval na sountrackoch filmov „Once Upon A Forest“, „The Color Purple“, „The Lion King“ a „Free Willy“.
69 Za svojho života získal niekoľko prestížnych ocenení – sedem cien Grammy, šesť GMA Dove Awards, ASCAP, Billboard a NAACP Image Awards, The National Academy of Recording Arts and Sciences’ Inaugural Salute to Gospel Music Lifetime Achievement Award. V roku 1998 bol uvedený do the Gospel Music Association’s Gospel Music Hall of Fame a v roku 2004 odhalil svoju hviezdu na Hollywood Walk of Fame. Zomrel 8. januára 2015 vo veku 72 rokov.
1.4.2 Ron Kenoly (*1944)
Obrázok č. 62: Ron Kenoly (1) Zdroj: Hot Secrets: Ron Kenoly at the Tribe Hotel. [online]. [cit. 2015-04-25]. Dostupné z: http://hotsecretz.blogspot.cz/2010/08/ron-kenoly-at-tribe-hotel.html
Obrázok č. 63, 64: Ron Kenoly (2, 3) Zdroj: AllMusic: Ron Kenoly. [online]. [cit. 2015-04-25]. Dostupné z: http://www.allmusic.com/artist/ron-kenoly-mn0000283971
Narodil sa v roku 1944 v Kansase ako jedno zo šiestich detí (synov). Jeho otec pracoval v armáde, bol doma zriedkakedy, tým pádom bola výchova detí úplne na pleciach matky Edith. Základy hudobného vzdelania získal ako člen detského speváckeho zboru miestneho kostola. Po ukončení strednej školy sa prisťahoval do Hollywoodu a v roku 1965 sa pripojil k The United States Air Force, kde slúžil tri roky. Počas služby sa stal členom hudobnej skupiny The Mellow Fellows, s ktorou organizovali koncerty po všetkých armádnych základniach. Po ukončení militárnej služby sa stal populárnym nočným zabávačom v Los Angeles a dosahoval prvé úspechy ako R&B spevák, nahrávajúci pre také veľké spoločnosti ako MCA a A&M.
70
Obrázok č. 65, 66: The Mellow Fellows (1, 2) Zdroj: AllMusic: Mellow Fellows. [online]. [cit. 2015-04-25]. Dostupné z: http://www.allmusic.com/artist/mellow-fellows-mn0001192346/biography
V roku 1975 získal magisterský titul v hudobnom odbore na The College of Alameda v Kalifornii a stal sa hlasovým pedagógom. Začal viesť chvály a bohoslužby v miestnom pentekostálnom kostole, kde si ho všimla nahrávacia spoločnosť Integrity Records, ktorá s ním následne podpísala zmluvu. Prvý album s názvom „Jesus Is Alive“ vyšiel v roku 1991, odvtedy na jeho konto pribudlo niekoľko ďalších vynikajúcich albumov ako „Lift Him Up“, „God Is Able“, „Welcome Home, Majesty“ atď. Stal sa jedným z najvplyvnejších gospelových spevákov a worshipových lídrov (worship – krátka melodická pieseň s textom zo žalmov), ktorý svoj hudobný štýl prispôsoboval kongregáciám po celom svete. Na konte má taktiež množstvo ocenení – Angel Award (za album „Lift Him Up“, 1993), GMA Dove Award (za album „Welcome Home“, 1997), Gospel Music Awards (Lifetime Achievement Award, 2010) a New Breed Legacy Award (2013).
1.4.3 Súčasné zbory
V nasledujúcej podkapitole sa veľmi krátko ohliadneme za hudobnými telesami, ktoré tradíciu gospelovej hudby prenášajú do dnešnej doby, a ktorých koncerty je možné navštíviť i v Českej a Slovenskej republike. Pochopiteľne už pri jednoduchom rýchlom vyhľadávání na internete narazíme na desiatky zborov, spevákov a skupín. Avšak svojou činnosťou, koncertným pôsobením a životnosťou záznamov svojich koncertov a nahrávok, ktoré sú k dispozícii na ich mediálnych kanáloch na YouTube, uvedené zbory vyčnievajú nad ostatnými.
71 1.4.3.1 Harlem Gospel Choir
Obrázok č. 67: Harlem Gospel Choir Zdroj: SouthEastern.edu: Fanfare 2005 Photos. [online]. [cit. 2015-04-19]. Dostupné z: http://www2.southeastern.edu/NewsEvents/Columbia/fanfarephotos05.html
Zrodil sa v roku 1986 pri slávnostnom obede na počesť M. L. Kinga Jr. v Harleme (New York) z myšlienky Allena Baileyho – sprístupniť hudbu harlemských čiernych kostolov širokej verejnosti; prezentuje moderný gospel s klasickými prvkami, úzko spojenými s prvkami jazzu a blues; má 65 členov vo veku 17-70 rokov; známy sú predovšetkým mocným spevom, úžasným zvukom a nákazlivou energiou. Je stelesnením ducha amerického gospelu – viac ako dve desaťročia je vedúcim gospelovým zborom v USA; každý rok organizujú turné po svete (Austrália, Čína, Rusko, Poľsko, Česká republika atď.); vystupovali s hviezdami ako Bono, Diana Ross, Andre Rieu; spievali pre troch prezidentov (Obamu, Cartera, Nelsona Mandelu) a dvoch pápežov (Jána Pavla II., Benedikta XVI.). „Každý koncert je plný nákazlivého nadšenia; jazda na horskej dráhe spevu a tanca; bohaté zborové harmónie a dynamický zvuk sú nespútané a radostné. Ich harmonické piesne lásky, nádeje a inšpirácie sa dotknú hlbín tvojej duše, zdvihnú ti náladu a vyrazia dych!“ (Oficiálny web) Oficiálna webová stránka: http://www.harlemgospelchoir.com.
72 1.4.3.2 The Brooklyn Tabernacle Choir
Obrázok č. 68: The Brooklyn Tabernacle Choir Zdroj: The Brooklyn Tabernacle: The Choir. [online]. [cit. 2015-04-19]. Dostupné z: http://www.brooklyntabernacle.org/the-choir
Vznikol okolo roku 1970, spočiatku iba ako 9-členný; v súčasnej dobe má viac ako 280 členov, z veľkej časti je zložený z hlasovo needukovaných členov cirkvi Brooklyn Tabernacle Church; The Brooklyn Tabernacle Choir je nezvyklá skupina ľudí – zmes etník a ekonomického prostredia; skladá sa z advokátov, bývalých bezdomovcov, zdravotných sestier, bývalých drogovo závislých; ide o jedinečný prierez ľudstva, v textoch piesní nejde iba o teologické náuky, oni spievajú ‚svoje životy‘; umeleckým vedúcim je Carol Cymbala; majú na konte niekoľko albumov („Pray“, „Redeemed“, „Love lead the way“); sú držiteľmi piatich cien Dove Awards a šiestich cien Grammy; ich koncertné miesta zahŕňajú Carnegie Hall, Radio City Musci Hall, Madison Square Garden Theater; uznanie, ktorým zbor oplýva, mu poskytlo otvorenie dverí pre službu šírenia posolstva gospelu cez hudbu pre ľudí na celom svete. Oficiálna webová stránka: http://www.brooklyntabernacle.org/the-choir.
73 1.4.3.3 The Mississippi Mass Choir
Obrázok č. 69: The Mississippi Mass Choir Zdroj: YouTube: The Mississippi Mass Choir God Made Me Remix. [online]. [cit. 2015-04-19]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=bNxkkf7jfug
Vznikol okolo roku 1988 v meste Jackson, Mississippi; umeleckým vedúcim je David R. Curry; zbor má v súčasnoti 250 členov; za debutový album s názvom „Live“ získali ocenenie organizácie GMWA v kategóriách Contemporary Choir of the Year a Best New Traditional Artist of the Year; najúspešnejším albumom je „It Remains to Be Seen“; v roku 1993 získal cenu Soul Train Music Award za najlepší gospelový album; na svojom konte majú taktiež viac ako 30 medzinárodných hudobných ocenení, medzi ktorými sú napr. Thomas Dorsey Most Notable Achievement Award (2010), dve ceny Grammy (1997 a 2000), niekoľko ocenení Gospel Artist of the Year a mnoho ďalších; organizujú cesty do Japonska, Talianska, Španielska, Grécka a na Bahamy; v roku 2013 oslávili 25. výročie svojho založenia; v súčasnosti neustále pokračujú vo svojej misii slúžiť Bohu cez piesne. Oficiálna webová stránka: http://www.mississippimass.com.
74 1.4.3.4 Oslo Gospel Choir
Obrázok č. 70: Oslo Gospel Choir (Tour 2010) Zdroj: OsloGospelChoir: Tour 2010 Photos. [online]. [cit. 2015-04-19]. Dostupné z: http://www.oslogospelchoir.ch/OGC_Media/media.php
Vznikol v roku 1988 v Nórsku, okamžite sa ‚prespieval‘ svojou cestou do sŕdc ľudí a otvoril nové hudobné obzory. Mimo gospelovú hudbu sa zameriavajú tiež na spev hymnov, chválospevov, nórských ľudových piesní a popmusic; zakladateľom a zároveň i umeleckým vedúcim je Tore Aas; ich hudba je vyjadrením túžby, radosti a hlbokej prosby; každoročne organizujú turné po Nórsku, Európe a USA. Spolupracovali s mnohými významnými nórskými umelcami, ako napr. speváčkou Sissel Kyrkjebø alebo pop-rockovým hudobníkem Sigvartom Dagslandom; na konte majú viac ako 1,5 milióna predaných albumov, více ako 1000 koncertov v Nórsku i v zahraničí. Obdržali ocenenie Dove Award za najlepší medzinárodný album a cenu Norway’s Bestselling Recording Act of the 1990’s. Viac ako 25 rokov šíria vieru, nádej a lásku s čistým srdcom; zapájajú sa tiež do charitatívnych projektov nadácie Strømme Foundation v Kalkate a Rwande. Oficiálna webová stránka: http://www.oslogospelchoir.net.
75 1.4.3.5 The Hope Gospel Singers and Band
Obrázok č. 71: The Hope Gospel Singers Zdroj: GospelSingers.sk: Kórejsko-slovenský koncert v SND. [online]. [cit. 2015-04-19]. Dostupné z: http://www.gospelsingers.sk/media/galeria/2011-12-04_SND/index.html#
Svoj vznik datujú od roku 1999; vystriedalo sa v ňom niekoľko generácií spevákov a inštrumentalistov (napr. Ľuboš Šramek, Štefan Bugala, Juraj Gregorík, Erik Rothenstein aď.); v súčasnosti má 12 stálych spevákov. Band predstavujú: Ľubomír Šramo, Viliam Šandor, Stano Počaji a Adam Hudec; spolupracoval s mnohými renomovanými slovenskými umelcami, napr. Petrom Lipom, Vašom Patejdlom, Sisou Sklovskou, Katarínou Hasprovou, Jánom Slezákom, Mariánom Kachútom a Máriou Čírovou; účinkovali na festivaloch Ad Una Corda, Lumen, Spiritálové augustové večery a Hudobná topoľčianska jeseň, boli súčasťou benefičných koncertov pre Haiti a Japonsko; pravidelne vystupujú na koncertoch Slovensko-kórejskej vzájomnosti, rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach; ako vokalisti participujú na nahrávkach k Disneyho rozprávkam (Kráska a zviera, Bambi, Popoluška, Aladin, Peter Pan); v roku 2010 absolvovali úspešné koncertné turné po Južnej Kórei; zatiaľ vydali dva albumy „There Is A God“ a „God Is Able“. Oficiálna webová stránka: http://www.gospelsingers.sk.
76 2. Stručná hudobná teória, technika a žánre
V prvej kapitole sme sa mohli krátko zoznámiť so zvyklosťami interpretácie gospelovej hudby od jej počiatku. S dobou svojej existence sa gospelová hudba nevyhnuteľne miešala s radou ďalších hudobných vplivov a žánrov, či už sa jednalo o ‚belošskú‘ európsku sakrálnu hudbu, či žánre svetské. Rozhodujúcim faktorom, ktorý ale po celú dobu zostal neochvejne zachovávaný bola značná rytmická schopnosť černochov a nezameniteľná farba ich hlasov, zakladajúca sa na odlišnostiach anatómie lebky oproti iným rasám. Podstatný rozdiel, ktorý môžeme počuť pri porovnávaní nám viac známych akademických zborov so zbormi gospelovými, je typ a kvalita tónu, ktorý speváci tvoria. V prípade akademického spevu je snaha dosiahnuť čistý rovný tón bez vibráta. Gospelový spev je založený na opačnom princípe – využívaní spevu plným hlasom s vibrátom a občasný hrdelný spev. Ďalším špecifikom sa javí problematika notového zápisu a používanie partov pre jednotlivé hlasy vôbec. Vzhľadom k tomu, že v priebehu vývoja gospelovej hudby podstatná časť interpretov vôbec nepoznala noty (a z počiatku v podstate nikto), sa môžeme stretnúť s tým, že pri nacvičovaní novej skladby zbor noty nepoužíva vôbec. Namiesto toho sa svoje party naučí vedúci jednotlivých hlasových sekcií, so všetkými ňuansami, frázovaním, výslovnosťou, akcentami a takto naučený part potom učí i zbytok svojej príslušnej sekcie. Dosiahne sa tak úplná jednota a zamedzí sa prípadným rozdielnym interpretáciám notového materiálu. Je to technika, ktorá by z pochopiteľných dôvodov v akademickom, či klasickom vedení zboru nebola možná.
2.1 Notový zápis, akordické značky a aranžmá
Na začiatku gospelovej hudby bola samotná interpretácia podstatne spojená s tým ako, kde a kým je uskutočňovaná. Dlhú dobu neexistoval žiadny notový záznam a hudba sa tradovala medzi otrokmi na plantážach ústne. Po objavení notopisu sa zápis ustálil na dve fázy. V tej prvej sa snažil skladateľ čo najvernejšie zachytiť svoju hudobnú myšlienku a vytvoriť čo možno najjednoduchší notový zápis a v tej druhej sa tohto procesu ujal interpret. Jednoduchosť notového zápisu bola úplne vedome zámerná – ponechávala väčší, či úplný priestor spevákovi alebo
77 inštrumentalistovi vniesť do hudby vlastné variáce, improvizácie a emócie. Gospelová hudba je zapisovaná významovo rozdielne ako hudba akademická, na ktorú sme v európskych podmienkach viac zvyknutí. Hoci používa rovnaké notové značky a rovnaké hudobne-teoretické pravidlá, predovšetkým metrorytmika takéhoto zápisu je rozdielna. Práve v tejto rozdielnosti ale tkvie nebezpečenstvo nesprávnej interpretácie nepoučeným hudobníkom, či dokonca ku kompozícii plagiátov gospelovej hudby. Do problematiky notového zápisu zaraďme i niekoľko zmienok o akordických značkách, ktoré sa pri zápise využívajú takmer v každej skladbe. Akordické značky vyjadrujú harmonické pohyby a zmeny a sú priamym potomkom generálbasu (číslovaného basu), ktorý sa v hudbe používal od polovice 16. storočia. Generálbas, rovnako ako akordické značky, zjednodušoval notový zápis a nechával veľký priestor pre improvizáciu interpreta. V 17. a 18. storočí je možné nachádzať generálbas už bežne i v artificiálnej hudbe. Samotné akordické označenie písmenom sa objavilo v polovici 19. storočia v spise Geottfrieda Webera Vetsuch einer geordneten Theorie der Tonsetzkunst. Durové akordy boli vyjadrené písmenom a mollové písmenom a značkou mínus. Pridaním arabských číslic dosiahol Weber označenie pre ďalšie prídavné tóny/intervaly v súlade s pôvodným systémom generálbasu. Pridaním koliečka sa označovali akordy zmenšené a pridanie znamienka plus vytvorilo akordy zväčšené. Ako vidíme, funkčnosť generálbasového systému zostáva zachovaná pre rozšírené harmonické funkcie. Akordické značky významne uľahčujú čítanie základných akordických obratov – je ďaleko jednoduchšie porozumieť vytvoreniu akordu od výškovej hodnoty napísaného tónu, ako byť schopný plynule interpretovať zapísanú basovú linku s najrôznejšími harmonickými obratmi a zákonitosťami. Tu je ukážka zápisu súčasných akordických značiek: C+ c – e – gis 6 Cmi c – es – g – a 7 Cmi5 c – es – ges – b 7 Cmaj c – es – g – h
Cdim c – es – ges – heses 7maj Cmi (Cmi ) c – es – g – h Cadd9 c – e – g – d 9 Cmaj5 c – e – ges – h – d
78 Gospelová hudba využíva mimo tradičné ‚čisté‘ harmonické funkcie ako kvintakordy taktiež akordy zhustené prídavnými tónmi (o tejto technike bude reč ďalej v texte). Najčastejšie využívanými zhustenými akordmi sú veľký nónový akord na dominante, mollové septakordy na II. a VI. stupni, ktoré zastupujú funkciu T a S. Časté sú chromatické sledy mimotonálnych akordov zhustených nónami a undecimami. Stretnúť sa môžeme i s postupom z T na mollovú dominantu (napr. C – g – C – G7), ktorá spravidla vedie k harmonizácii zníženého VII. stupňa (blue notes).
Notová ukážka č. 8: Príklad rozšírenej harmonickej kadencie s využitím zhustených akordov
Čo sa týka inštrumentácie gospelovej hudby, v priebehu 20. storočia sa ustálilo toto nástrojové obsadenie, s ktorým sa môžeme stretnúť u väčšiny hudobných telies: rytmická sekcia – klavír/syntezátor/hammond, basová gitara a bicie nástroje, dychová a sláčiková sekcia a samozrejme sólista a zbor. V skoršej dobe, tj. okolo roku 1870, kedy sa začali objavovať prvé aranže, bola gospelová hudba doprevádzaná na banjo, gitaru, trubku, pozaunu a ďalšie. Na aranžmá sa kladie veľký dôraz – aranžér má rovnako dôležitú úlohu, ako sám skladateľ. Výsledok jeho práce a využitie aranžérskych a skladateľských prostriedkov priamo ovplivňuje charakteristický štýlový zvuk. Výužívajú sa paralelizmy, blokové harmonizácie, breaky, improvizácie inštrumentalistov a sólistov, call and response atď. Notový zápis od aranžéra obsahuje zborový part, part pre sólového speváka, unisono alebo spoločné breaky pre rytmickú a dychovú sekciu. Výplň a jazzové kadencie sa nevypisujú.
2.2 Melodika
Melodika je založená na princípoch dur-moll, ktoré gospelová hudba poznala pôsobením európskej cirkevnej hudby tej doby. Z pôvodných afrických tonalít sa v gospeli zachovala i pentatonika, ktorá je spoločným elementom všetkých
79 svetových tónových módov. Mimo pentatoniku si gospelová hudba z afrického kontinentu priniesla tiež tzv. blue notes, pozostatok nativného intonačného cítenia černošských ľudových spevákov. Blue notes môžeme pre naše účely charakterizovať ako nepresne intonované intervaly, ktorých vznik je možné pravdepodobne prisúdiť stretu uvedených tonálnych systémov – pentatoniky a dur-moll. Najdôležitejší blue notes sú na III. a VII. stupni durovej stupnice a v notovom zápise sa označujú krížikom (+). Interpretačne ide o štvrťtónovú osciláciu medzi m. 3 a v. 3 alebo m. 7 a v. 7. V gospelovej hudbe je prevažne možné stretnúť sa v melódii s radou spevných intervalov s malým rozpätím (v. 2, m. 2, m. 3, v. 3), menej častý je výskyt intervalov nespevných (zm. 5, v. 7). Ďalšími prvkami sú oktávovo zdvojené vedenie melodickej linky, parlandový prejav, použitie vibráta, rôznych druhov glissánd a individuálnych tónových farieb. Melodický intervalový postup je tiež často stúpajúci. Podobnou stavbou hudobného materiálu susediacich taktov a ich opakováním vznikajú tzv. riffy. Obdobnou zložkou gospelovej melodiky, aj keď na ploche viacerých taktov, sú patterny. Jedná sa o melodicko-rytmické fragmenty v zborovom speve na princípe call and response (zvolanie a odpoveď) techniky. Ako bolo povedané skôr, technika call and response je prevzatá z kresťanskej chrámovej hudby a responsoriálnych žalmov a tiež z africkej kultovej hudby. Svoje uplatnenie nachádza v gospeli vo formách sólista – zbor alebo v sprievodnej skupine.
2.3 Harmónia
Gospelová hudba k svojmu vyjadreniu využíva v najčastejších prípadoch úzku harmóniu, durové, mollové kvintakordy a na I. a VI. stupni tiež pridanú veľkú sextu, ktorá ďalej obohacuje harmóniu a upevňuje harmonické a tonálne zasadenie skladby. Vo vnútri zhustených akordov môžeme často nachádzať pohybujúci sa hlas, ktorý zároveň doplňuje samotnú harmóniu. Nejedná sa však na rozdiel od klasickej a jazzovej harmonizácie o prípravné tóny, a preto sa v harmónii ďalej nerozvádza. Tu uvádzame príklad takejto harmónie:
80
Notová ukážka č. 9: Príklad zhustených akordov
Z celého vývoja gospelovej hudby a rôznych spôsobov aranžérskej práce a skladateľského experimentovania môžeme vysledovať snahu o občasné využitie širokej harmónie vo vzťahu k ansámblu, ktorý zbor doprevádzal. Dochádzalo napr. ku kombináciám úzkych a širokých harmónií – pokiaľ bola vokálna zložka písaná v úzkej harmónii, inštrumentálna využívala širokú a naopak. Každá z týchto kombinácií má svoje odôvodnenie k obsahu zdelovaného textu. Môžeme ale povedať, že pri využití akejkoľvek kombinácie je dosiahnutý vždy plný zvuk v celej výškovo-tonálnej škále a zvukové dominantné postavenie zboru a textu nad inštrumentálnou zložkou.
2.4 Frázovanie
Frázovanie je po boku so správnou metrorytmickou zložkou jeden z najdôležitejších elementov kvalitnej interpretácie gospelovej hudby. A pretože toto frázovanie vychádza z iných historických i hudobných základov, než na ktoré sme v Európe zvyknutí, môže nám z počiatku dosiahnutie správneho prevedena pôsobiť problémy. V jazzovej a gospelovej hudbe sa pojem frázovanie označuje termínom artikulácia. Tým sa rozumie interpretovanie jednotlivých tónov v rámci melodickej alebo rytmickej frázy. Európske poňatie frázovania artificiálnej hudby inklinuje k rozdeleniu fráz do čo najpravidelnejších celkov, najčastejšie osmín. Gospelová hudba značne skracuje 2. a 4. dobu taktu a z toho dôvodu sa stretávame s niekoľkými spôsobmi zápisu:
a) bodkovaný
b) delením triol
c) princíp 12/8
81 d) pomocou staccat a tenút
Tieto spôsoby zápisov sú ovšem iba zjednodušením a jazzoví hráči a skúsení interpreti gospelovej hudby tieto notové pomôcky vôbec nepotrebujú. Pre zretelnejšiu ukážku uvádzame časť skladby „Teach us your way“ od Torea W. Aasa.
Notová ukážka č. 10: „Teach Us Your Way“ (Tore W. Aas)
Na prvý pohľad vnímame dve frázy. Prvú: „Speak through your Spirit now“ a druhú „let your love flow!“. Keď ale do notového zápisu doplníme akcenty a pomocné značky pre frázovanie, zistíme, že v tomto krátkom úseku sú frázy štyri: 1. „Speak through your Spirit“, 2. „now“, 3. „let your love“, 4. „flow“.
Notová ukážka č. 11: „Teach Us Your Way“ (Tore W. Aas) – s doplnenými akcentami
V ďalšom príklade použijeme krátky úsek zo skladby „People get ready“. Pri doslovnej interpretácii týchto dvoch príkladov okamžite počujeme, že prvá verzia vždy pôsobí akademicky, príliš rovno, stroho. Až pri správnom gospelovom frázovaní docielime žiadaný zvuk a pocit.
82
Notová ukážka č. 12: „People Get Ready“
Aj tu nás notový zápis zvádza k nesprávnej interpretácii. Správna verzia dáva dôraz na 1., 4., 9., 12. dobu pri rozdelení materiálu do 12/8 taktu:
Notová ukážka č. 13: „People Get Ready“ – rytmické delenie 12/8
Skutočná interpretácia teda bude vyzerať takto:
Notová ukážka č. 14: „People Get Ready“ – s doplnenými akcentmi
83 2.5 Rytmus
Z podkapitoly o frázovaní chápeme, že to, čo robí gospelovú hudbu takou, aká je, je z veľkej miery rytmus. Rytmus, ktorý nie je v európskom prostredí bežný, zvyčajný. Základným prvkom africkej hudby je pravidelná rytmická pulzácia, na ktorej sú nabalované ďalšie rytmické štruktúry. Ich bohatosť môže spôsobiť, že pôvodný pulz je úplne prekrytý. Využíva sa technika interferencie niekoľkých rytmických pásiem (tzv. cross rhythms) alebo iba splynutie úderov bubnov, z čoho vznikne nová základná pulzácia.
Notová ukážka č. 15: Ukážka interferencie rytmov
Spomenutú pravidelnú pulzáciu nazývame v černošskej hudbe beat. A rovnako tak, ako v nám známych hudobných podmienkach existuje synkopa, v gospelovej a jazzovej hudbe má názov off beat („mimo úder“). Vzájomným prelínaním a doplňovaním sa zmieneného beatu a off beatu vzniká napätie a výsledkom takéhoto pôsobenia je tzv. swing. Je dôležité robiť rozdiel medzi uvedenou technikou striedania ťažkých a ľahkých dôb v hudbe gospelovej a v hudbe novodobej, artificiálnej. Uvedený princíp je v mnohom bohatší a rafinovanejší. Následne si uveďme tri notové znázornenia rôzneho chápania ťažkých a ľahkých dôb:
a) európsky štvordobý takt
b) jazzový after beat
c) swingový four beat
Vnímane synkôp je rôzne pre Európana i pre Afričana a to býva jeden zo základných problémov pri interpretácii gospelovej hudby európskymi zbormi. Pri nedodržovaní správnych metrorytmických vzťahov, krátenia dôb a „swingovania“ sa
84 objavuje tendencia k akademickému prevedeniu skladby a to vytvára veľmi sterilnú interpretáciu. Časté počúvanie tejto hudby a učenie sa najrôznejších rytmických cvičení, pomáha tento európsky rytmický deficit odstrániť. Jedným z takýchto cvičení môže byť tlieskanie na 2. a 4. dobu, namiesto nám prirodzenejšej 1. a 3. doby. Zapojenie pohybového aparátu zborových spevákov taktiež pomáha uvoľniť individuálne vnímanie rytmu každého jednotlivca a dovoľuje nácvik i technicky náročnejších skladieb a dosiahnutie prirodzene znejúceho frázovania. Toto môže byť podporené i rozdelením zboru do skupín a predvádzaním rytmických cvičení v týchto sekciách. Napr.:
Notová ukážka č. 16: Rytmické cvičenie
2.6 Forma a text
Jednou z podstatných zložiek, na ktorej sú gospel piesne stavané, je text. Dá sa povedať, že textová zložka je dokonca nadradená nad hudobnou a to od čias vzniku. Obsahy piesní zdeľujú poslucháčovi silné a hlboké myšlienky o vyššej moci – Bohu a vzťahu k nemu. Už počas prvých kresťanský černošských bohoslužieb dokázal kazateľ svojím horlivým príhovorom vyvolať u členov kongregácie jednoduché, maximálne dvojtónové odpovede.
Notová ukážka č. 17: Ukážka dvojtónovej odpovede
V gospelových piesňach sa väčšinou stretávame s malou piesňovou formou, dvojdielnou alebo viacdielnou. Veta je obsiahnutá v rozpätí 4-12tich taktov, zvyčajne uzavretá harmonicky celým záverom (D – T, S – T). Zmien, formálne často podstatných, sa gospelová pieseň dočká vtedy, ak spracováva rozsiahly poetický text,
85 či inak hlbokú myšlienku. Inak v gospelovej hudbe platia rovnaké zákonitosti, ako v artificiálnej hudbe: introdukcie, nesamostatné kódové dovetky, opakujúce sa melodické úseky, párny počet vnútorných formových dielov, atď. 2.7 Rozdelenie gospelovej hudby podľa žánru
Gospelová hudba je charakteristická svojimi dominantnými vokálmi (so silným využitím harmónie). Dva základné typy sa vyvíjali bok po boku, avšak rasové rozdiely zapríčinili ich kontinuálnu odlišnosť. Jedná sa o:
Urban (Black) gospel (Čierny gospel) Korene má najmä v spirituáloch južanských otrokov; spája tradičné náboženské témy s prvkami bluesovej a boogie-woogie techniky; v polovici 20. storočia vďaka skupinám ako Dixie Hummingbirds, Soul Stirrers, Swan Silverstones nadobudol tento žáner viac štylistickej slobody; medzi najznámejšie sólistky patria Mahalia Jackson, Bessie Griffin; 1960 – urban gospel vystúpil z tradičných cirkevných zvyklostí.
Southern gospel (Južanský gospel) Niekedy nazývaný ako quartet music, nakoľko sa vyvinul z tradičných, čisto mužských kvartetov založených na silných harmóniách; niekedy je pre odlíšenie od black gospelu nazývaný ako white southern gospel alebo white gospel, nakoľko vyrástol zo základov hudobnej tradície belochov; pôvodne sprevádzaný klavírom alebo gitarou, neskôr vznikali sprievodné kapely, prípadne hudobné podklady ku skladbám; texty vyjadrujú osobnú alebo spoločnú vieru v biblické učenie; prví interpreti tohto žánru – The Speer Family, The Blackwood Family, The Lefevre Trio, The Carter Family.
V polovici 20. storočia gospel zaujal významné postavenie na trhu hudby. Vznikali rôzne pod-žánry, ktoré infiltrovali do gospelovej hudby prvky country, R&B a hip-hopu:
86 Christian Country Music (Country Gospel) Vznikol kombináciou ranej hudby z Apalačských hôr, kovbojskej hudby a hudby z plantáží Hlbokého juhu; týmto žánrom sa preslávili skupiny ako The Oak Ridge Boys, The Cook Family Singers, Ray Price, Red Sovine, The Louvin Brothers; mnoho ďalších umelcov nahráva country gospelové piesne, prípadne s nimi vystupuje v country televíznych programoch, ako Tennessee Ernie Ford Show, The Barbara Mandrell and the Mandrell Sisters Show.
Progressive Southern Gospel ‚Vyrástol‘ zo southern gospelu v posledných desaťročiach 20. storočia; je spojením tradičnej inštrumentácie southern gospelu s prvkami modernej country a pop music; tradičný južanský gospel zdôrazňuje viac uhľadenosť, naproti tomu progresívny južanský gospel je prezentovaný s väčšou emociálnosťou; vokalisti sa vyznačujú experimentovaním, využívaním prehnaného portamenta alebo glissanda, preakcentovanými melódiami a dikciou.
Contemporary Christian Music Zrodil sa približne okolo roku 1980, ide o akúsi uhľadenejšiu verziu tradičného gospelu; je ovplyvnený R&B, hip-hopom, jazzom; žáner populárnej hudby, ktorý je textovo orientovaný na záležitosti kresťanskej viery; termín je používaný najmä v oblastiach Nashvillu, Tennessee, ktoré sú založené na popovom, rockovom a kresťanskom hudobnom priemysle; medzi súčasných interpretov patria napríklad Amy Grant, Avalon, Chris Tomlin, Michael W. Smith.
Bluegrass gospel Jedná sa v podstate o jednoduchú južanskú gospelovú hudbu, ktorú produkujú blugrassové skupiny s využitím bluegrassových prvkov (bluegrass je druh country hudby, využívajúci akustické strunové nástroje ako gitara, banjo,
87 husle, mandolína; inštrumentálne sóla sú improvizované a technicky náročné); využíva 3-4 hlasné harmónie; najznámejšími umelcami sú Doyle Lawson a Quicksilver.
Gospel blues Položený na základoch bluesovej techniky v spojení so spirituálmi alebo kresťanskými textami; je spojený s významnými menami bluesových umelcov ako T. A. Dorsey, Son House, Blind Willie Johnson, Skip James, Sister Rosetta Tharpe.
Soul Gospel Vyvinul sa v roku 1950 ako variácia čierneho gospelu; propagovaný bol najmä Arethou Franklin a Soul Stirrers; vyznačuje sa prvotnými, často sexuálne nabitými emóciami.
88 Záver
V práci sme stručne zmapovali vývoj gospelu od jeho začiatkov, až do obdobia jeho Zlatej éry. Situácii dneška sme sa venovali na konci prvej kapitoly. Doba posledných 15 až 20 rokov nie je ale často dobre zdokumentovaná v dostupnej literatúre, ktorá vo väčšine prípadov vznikla pred rokom 1990 (s niekoľkými výnimkami nových edícií). Predstavu o súčasnej situácii je potrebné si poskladať z umeleckej aktivity súčasných telies a jednotlivých umelcov. O dobe, v ktorej vzniká táto práca, bude potrebné vytvoriť literatúru až s odstupom niekoľkých rokov. Z textu o súčasnej situácii gospelovej hudby nám ale môže pripadať, akoby gospel svoje najlepšie obdobie už zažil a nemá v súčasnoti toľko silných a výrazných osobností, ktoré mal napr. v polovici 20. storočia. Boli by sme samozrejme na omyle. Je to práve vďaka tomu, že gospel ako žáner a všetko, čo predstavuje, má to najťažšie za sebou a má svoju stálu základňu priaznivcov, či už poslucháčov alebo amatérskych či profesionálnych súborov a umelcov. Stal sa prijímaným hudobným odvetvím, ako sú všetky ostatné. Prežil podobnú dobu slávy ako opera alebo rock’n‘roll. Z amerického černošského obyvateľstva sa gospelová hudba rozšírila do celého sveta a nie je už vyhradená iba pre černošských spevákov a skladateľov. To jej dáva životnosť do ďalších rokov. Kapitola zaoberajúca sa hudobne-teoretickými pravidlami nám v stručnosti predstavila rozdiely, ktoré môžeme vnímať vo vzťahu k hudbe artificiálnej, akademickej či inej, na ktorú sme zvyknutí v strednej Európe a snažila sa poodhaliť problémy, na ktorých môže zbor či spevák v našom prostredí narážať a ktoré môžu byť príčinou nesprávnej interpretácie a kompozície gospelovej hudby. Môžeme povedať, že pri štúdiu akademickej hudby sa dá využiť mnoho prvkov, cvičení či techník zo štúdia gospelovej hudby, avšak veľmi málo opačným smerom. Gospelová hudba speváka učí voľnosti a vlastnému prejavu, predstavuje hudobnú formu ako proces a organický príbeh bez striktného vedenia notového materiálu a hudobného názvoslovia. Prirodzene sa tak ponúka otázka, prečo sa práca nezaoberala taktiež problematikou porovnania spevu operného a gospelového, nakoľko autorka práce profesionálne pôsobí v oboch oblastiach. A skutočne v priebehu tvorby práce bola snaha na mnohých miestach zaradiť tieto porovnania. Pri následnej kontrole, či má ale podobné porovnanie zmysel, dospela k záveru, že by komparácia oboch
89 hudobných smerov bola príliš vykonštruovaná a v reále zbytočná. Technika spevu oboch druhov, nehovoriac o spôsobe štúdia sú svojské a rozdielne a porovnávali by sme neporovnateľné. Ako už ale bolo uvedené, v spôsobe učenia sa gospelových piesní nachádzame mnoho dobrého, čo je možné prevziať do štúdia klasickej, opernej tvorby – a to sú rytmické cvičenia, pohyby, voľnosť a vláčnosť.
Gospelová hudba prešla počas svojej existencie obrovský kus cesty. Od zakázanej formy prejavu černošských otrokov k široko uznávanému a obľúbenému hudobnému žánru. Stalo sa tak vďaka hlbokej viere, statočnosti a odhodlaniu gospelových muzikantov, spevákov a speváčiek, že se táto rýdza hudba dokázala prebojovať a presadiť až do dnešnej doby, kedy má svoje stále a bezpečné miesto vo svete hudobnom a verných poslucháčov v tom skutočnom. Napriek tomu, že sa gospel stretával a stretáva s vplyvmi snažiacimi sa o jeho komercionalizáciu, či vymanenie sa svojmu kresťanskému základu, dokáže si udržovať svoju hĺbku a poslanie a ani v najmenšom nezabúda na daň, ktorú za svoju existenciu zaplatil. Svojim šírením ‚dobrej správy‘ a čistým vzťahom k Bohu si bezpochyby udrží a získa mnoho obdivovateľov a interpretov do budúcna.
90 Použité informačné zdroje
Monografie
1) BAKER, Paul. Contemporary Christian music: where it came from, what it is, where it's going. Rev. and expanded ed. Westchester, Ill.: Crossway Books, 1985, xx, 279 p. ISBN 08-910-7343-4.
2) BAKER, Paul. Why should the Devil have all the good music?: Jesus music-- where it began, where it is, and where it is going. Waco, Tex.: Word Books, c1979, 235 p. ISBN 08-499-2858-3.
3) BOYER, Horace Clarence. Contemporary Gospel Music. ISBN 10.2307/1214427.
4) BOYER, Horace Clarence. How sweet the sound: the golden age of gospel. Washington, D.C.: Elliott, c1995, 272 p. ISBN 18-802-1619-1.
5) BOYER, Horace Clarence. The golden age of gospel. Urbana: University of Illinois Press, 2000, 272 p. ISBN 02-520-6877-7.
6) BLUME, Friedrich a Joscelyn GODWIN. Die Musik in Geschichte und Gegenwart. ISBN 10.2307/894658.
7) GAMMOND, Peter. The Oxford companion to popular music. New York: Oxford University Press, 1991, vii, 739 p. ISBN 01-931-1323-6.
8) LEHMANN, Theo. Mahalia Jacksonová zpívala písně naděje. Praha: Vyšehrad, 1980.
9) MATZNER, Antonín, Ivan PO ED K a Igor WASSERBERGER. Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby. 1. vyd. Praha: Editio Supraphon, 1980-1990, 3 v. in 4.
10) NEUFELD, Bernie. Music in worship: a Mennonite perspective. Newton, Kan.: Faith, c1998, 260 p. ISBN 08-361-9459-4.
11) RANDEL, Don a Frederic M. SCHERER. The New Harvard Dictionary of Music. ISBN 10.1057/9781137336583.1238.
12) SOUTHERN, Eileen. The music of Black Americans: a history. 3rd ed. New York: Norton, c1983, xx, 602 p. ISBN 03-939-7141-4.
91 Elektronické zdroje
13) GOSPELFLAVA. GOSPELflava: Putting you inside the gospel music industry [online]. 2015 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://www.gospelflava.com
14) HARLEM GOSPEL CHOIR. The World Famous Harlem Gospel Choir [online]. 2015 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://www.harlemgospelchoir.com
15) LIBRARY OF CONGRESS IN WASHINGTON, D.C. America's Story: From America's Library [online]. 2015 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://www.americaslibrary.gov
16) LIVEMYGOSPEL. Live My Gospel [online]. 2015 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://livemygospel.com
17) NCGCC. National Convention of Gospel Choirs & Choruses: Fostering An Appreciation For Gospel Music; Developing The Spiritual Growth Of Our Members [online]. 2015 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://ncgccinc.com/wp/
18) OSLO GOSPEL CHOIR. Oslo Gospel Choir: Official Site [online]. 2015 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://www.oslogospelchoir.net
19) SINGERS.COM. Primarily a cappella singers: In Celebration of the Human Voice - The Essential Musical Instrument [online]. 2015 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://www.singers.com
20) THE BLACK GOSPEL BLOG. Journal of Gospel Music: The definitive online resource of gospel music of yesterday, today and tomorrow [online]. 2015 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://journalofgospelmusic.com
21) THE BROOKLYN TABERNACLE. The Brooklyn Tabernacle: The Choir [online]. 2015 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://www.brooklyntabernacle.org
22) THE HOPE GOSPEL SINGERS AND BAND. The Hope Gospel Singers and Band [online]. 2010-2013 [cit. 2015-04-29]. Dostupné z: http://www.gospelsingers.sk
23) THE MISSISSIPPI MASS CHOIR. Mississippi Mass Choir [online]. 2015 [cit. 2015-04-01]. Dostupné z: http://www.mississippimass.com
92 Ostatné internetové pramene
24) http://www.ajc.com/photo/news/look-some-listed-participants/pxKPz/ 25) http://www.allmusic.com/artist/mellow-fellows-mn0001192346/biography 26) http://www.allmusic.com/artist/ron-kenoly-mn0000283971 27) http://www.allmusic.com/artist/the-dixie-hummingbirds-mn0000135943 28) http://www.americaslibrary.gov/jb/progress/jb_progress_gospel_1.html 29) http://www.atoast2wealth.com/2012/07/26/clara-ward-singers-gospel-music- wasnt-always-anointed-videos/ 30) http://www.bet.com/news/music/2015/01/09/commentary-andrae-crouch.html 31) http://www.bet.com/shows/celebration-of-gospel/2014/photos/performers/eddie- levert-gospel-contemporaries.html#!091013-shows-sta-nominees-Hezekiah- Walker 32) http://www.billboard.com/artist/304089/james-cleveland 33) http://www.biography.com/people/sister-rosetta-tharpe-17172332#acclaimed- gospel-singer 34) http://www.blackpast.org/aah/martin-sallie-1895-1988 35) http://www.brooklyntabernacle.org/the-choir 36) http://chicagoguide.cpsarts.org/chicago-pages/music/folk 37) https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Edwin_Hawkins_Singers_2_(Repetiti es_1970-02-26_Grand_Gala_du_Disque_Populaire).jpg 38) http://www.discogs.com/artist/724018-Kenneth-Morris 39) http://www.earlygospel.com/eg-origins.htm 40) http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3431100045.html 41) http://www.encyclopediaofalabama.org/article/h-2149 42) https://en.wikipedia.org/wiki/Sister_Rosetta_Tharpe 43) http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=6627089 44) http://www.findagrave.com/cgi- bin/fg.cgi?page=pv&GRid=6546&PIpi=83534681 45) http://georgiamusic.org/dr-thomas-a-dorsey/ 46) http://www.gloryofhiscross.org/revive15.htm 47) http://www.gospelflava.com/gallery2/v/memories/lawrence+roberts+1.JPG.html 48) http://www.gospelflava.com/gallery2/v/takemeback/edwin+hawkins+old+pic.jp g.html
93 49) http://gospelmusicheritage.org/site/history/ 50) http://www.gospelsingers.sk/media/galeria/2011-12-04_SND/index.html# 51) http://www.gpb.org/news/2014/06/20/15th-bragg-jam-in-macon-to-feature- blind-boys-of-alabama 52) http://www.hankonealphoto.com/index.php/jazz-portraits-u-z 53) http://hotsecretz.blogspot.cz/2010/08/ron-kenoly-at-tribe-hotel.html 54) http://www.hymntime.com/tch/bio/s/a/n/sankey_id.htm 55) http://www.imdb.com/media/rm1026854400/nm0553028?ref_=nm_phs_md_4 56) http://www.jatte.se/?page_id=693 57) http://journalofgospelmusic.com/gospel/gospel-legend-smiths-homegoing-old- school-chicago-style/ 58) http://journalofgospelmusic.com/gospel/legendary-gospel-singer-eugene-smith- dead-at-88/ 59) http://www.khvnam.com/new-life-for-mahalia-movie-project-with-bill-duke/ 60) http://www.legacy.com/news/legends-and-legacies/mahalia-jackson-and-civil- rights/1054/ 61) http://life.biblechurch.org/slifejom/process-music/4145-it-is-well-with-my-soul- by-marion-williams.html 62) http://livemygospel.com/lmgWeb/2012/02/roberta-martin-a-short-history/ 63) http://mdjonline.com/bookmark/14365044-Documentary-explores-history-of- gospel-music 64) http://www.mtv.com/artists/the-soul-stirrers/ 65) http://musicrising.tulane.edu/discover/people/282#prettyPhoto/ 66) http://www.ncgccinc.com/new/index.php/history/sallie-martin 67) http://www.negrospirituals.com/history.htm 68) http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Gospel_music 69) http://www.nj.com/news/index.ssf/2008/07/gospel_icon_newark_native_dead.ht ml 70) http://www.novinky.cz/kultura/358338-potrebovali-ho-jackson-i-madonna- odesel-mistr-gospelu-andrae-crouch.html 71) http://www.nytimes.com/2009/05/12/arts/music/12smith.html?_r=0 72) http://www.nytimes.com/2015/01/11/arts/music/andra-crouch-72-who-infused- gospel-with-soul-dies.html?_r=0
94 73) http://www.nytimes.com/2012/08/23/arts/music/willa-ward-gospel-singer-dies- at-91.html 74) http://www.openculture.com/2013/04/revisit_the_life_music_of_sister_rosetta_t harpe.html 75) http://www.oslogospelchoir.ch/OGC_Media/media.php 76) http://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/general- article/soundtrack-lyrics/ 77) https://www.pinterest.com/dawonderwoman1/famous-gems/ 78) https://play.spotify.com/artist/4NDRQLBz7KvtjpOX17tBVf 79) http://riverphlo.com/andrae-crouch/ 80) http://rollingout.com/obituaries/gospel-music-legend-andrae-crouch-dead-72/ 81) http://www.ronkenoly.com/about 82) http://www.singers.com/group/Harmonettes/ 83) http://www.slate.com/articles/arts/books/2012/06/anthony_heilbut_s_the_fan_w ho_knew_too_much_reviewed_.html 84) http://soundtracktomyday.blogspot.cz/2012_01_01_archive.html 85) http://www2.southeastern.edu/NewsEvents/Columbia/fanfarephotos05.html 86) http://study.com/academy/lesson/what-is-gospel-music-definition-history- artists.html#lesson 87) http://theecstaticpresentation.com/gospel.htm 88) http://www.theguardian.com/music/2015/jan/12/andrae-crouch 89) https://tshaonline.org/handbook/online/articles/xgs09 90) http://video.pbs.org/video/2335422934/ 91) http://www.vocalgroup.org/inductees/dixie_hummingbirds.html 92) https://www.youtube.com/watch?v=50SaCyPfgEw 93) https://www.youtube.com/watch?v=bNxkkf7jfug 94) https://www.youtube.com/watch?v=igIa032fpzk 95) https://www.youtube.com/watch?v=YnT6SDofxSw
95 Zoznam ilustrácií
Obrázok č. 1, 2: Dwight Lyman Moody (1, 2) 17 Obrázok č. 3, 4: Ira David Sankey (1, 2) 17 Obrázok č. 5, 6: Thomas A. Dorsey (1, 2) 24 Obrázok č. 7, 8: Thomas A. Dorsey (3, 4) 26 Obrázok č. 9-11: Sallie Martin (1-3) 29 Obrázok č. 12: Thomas A. Dorsey a Sallie Martin (vpravo) 30 Obrázok č. 13, 14: The Sallie Martin Singers (1, 2) 31 Obrázok č. 15: Zľava: Sallie Martin, Theodore Frye, Thomas A. Dorsey 32 Obrázok č. 16-18: Mahalia Jackson (1-3) 33 Obrázok č. 19, 20: Mahalia Jackson (4, 5) 36 Obrázok č. 21: Mahalia Jackson (6) 38 Obrázok č. 22-24: Roberta Martin (1-3) 39 Obrázok č. 25, 26: Robetra Martin Singers (1, 2) 40 Obrázok č. 27, 28: Eugene Smith (1, 2) 41 Obrázok č. 29: Kenneth Morris 42 Obrázok č. 30, 31: The Soul Stirrers (1, 2) 46 Obrázok č. 32, 33: The Famous Blue Jay Singers (1, 2) 48 Obrázok č. 34, 35: The Ward Singers (1, 2) 50 Obrázok č. 36-38: Marion Williams (1-3) 51 Obrázok č. 39, 40: The Davis Sisters (1, 2) 52 Obrázok č. 41: The Dixie Hummingbirds 53 Obrázok č. 42: The Dixie Hummingbirds pri uvedení do siene slávy Vocal Group Hall of Fame 53 Obrázok č. 43-45: Sister Rosetta Tharpe (1-3) 55 Obrázok č. 46, 47: The Five Blind Boys of Mississippi (1, 2) 60 Obrázok č. 48: The Five Blind Boys of Alabama (pôvodná zostava) 61 Obrázok č. 49: The Five Blind Boys of Alabama (2014) 61 Obrázok č. 50, 51: The Original Gospel Harmonettes (1, 2) 62 Obrázok č. 52, 53: James Cleveland (1, 2) 64 Obrázok č. 54, 55: Rev. Lawrence C. Roberts (1, 2) 65 Obrázok č. 56: The Edwin Hawkins Singers 68 Obrázok č. 57: Edwin Hawking pri klavíri a The Edwin Hawkins Singers 68 Obrázok č. 58, 59: Andraé Crouch (1, 2) 68 Obrázok č. 60, 61: The Disciples (1, 2) 69 Obrázok č. 62-64: Ron Kenoly (1-3) 70 Obrázok č. 65, 66: The Mellow Fellows (1, 2) 71 Obrázok č. 67: Harlem Gospel Choir 72 Obrázok č. 68: The Brooklyn Tabernacle Choir 73 Obrázok č. 69: The Mississippi Mass Choir 74 Obrázok č. 70: Oslo Gospel Choir (Tour 2010) 75 Obrázok č. 71: The Hope Gospel Singers 76
96 Zoznam notových ukážok
Notová ukážka č. 1: „Roll, Jordan, Roll“ (Cabin and Plantation Songs) 13
Notová ukážka č. 2: Využitie dórskej stupnice v piesni „Dis Is de Trouble of de World“ (Slave Songs of the United States) 14
Notová ukážka č. 3: Využitie pentatonického radu v piesni „Jesus on de Water-Side“ (Slave Songs of the United States) 14
Notová ukážka č. 4: Synkopická melódia doprevádzaná tlieskaním a dupaním; „Nobody Knows de Trouble I've Had“ (Slave Songs of the United States) 15
Notová ukážka č. 5: „Father, I Stretch My Hand to Thee“ 18
Notová ukážka č. 6: Ukážka „shape-note“ notácie 19
Notová ukážka č. 7: „Precious Lord Take My Hand“ (Thomas A. Dorsey; 1932) 28
Notová ukážka č. 8: Príklad rozšírenej harmonickej kadencie s využitím zhustených akordov 79
Notová ukážka č. 9: Príklad zhustených akordov 81
Notová ukážka č. 10: „Teach Us Your Way“ (Tore W. Aas) 82
Notová ukážka č. 11: „Teach Us Your Way“ (Tore W. Aas) – s doplnenými akcentmi 82
Notová ukážka č. 12: „People Get Ready“ 83
Notová ukážka č. 13: „People Get Ready“ – rytmické delenie 12/8 83
Notová ukážka č. 14: „People Get Ready“ – s doplnenými akcentmi 83
Notová ukážka č. 15: Ukážka interferencie rytmov 84
Notová ukážka č. 16: Rytmické cvičenie 85
Notová ukážka č. 17: Ukážka dvojtónovej odpovede 85
97 Zoznam skratiek a značiek aď. a ďalšie/mi apod. a podobne atď. a tak ďalej COGIC Church of God in Christ GMWA The Gospel Music Workshop of America HTCOGIC Holy Temple Church of God in Christ max. maximálne NBZ Národné baptistické zhromaždenie NCGCC National Convention of Gospel Choirs and Choruses tzv. tak zvaný/mi USA United States of America
98