Jubilujúca Gizela Veclová Žilinský Festival Mladých

ROČNÍK XXXV 5 2003 29,- SK

JUBILUJÚCA GIZELA VECLOVÁ

ŽILINSKÝ FESTIVAL MLADÝCH

JOZEF PODPROCKÝ

JARNÝ FESTIVAL V BUDAPEŠTI

LEE KONITZ

ISSN 1335-4140 Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

oznamuje učiteľom Základných umelec- kých škôl, že v školskom roku 2003/ 2004 otvára na Katedre hudobnej výcho- vy štvorročné externé magisterské štú- dium študijného odboru učiteľstvo odbor- ných umeleckých predmetov, kde sa pod názvom

Hudobná pedagogika

skrýva štúdium hry na zvolenom hudobnom nástroji (spev) a hudobná výchova. Uchádzači, ktorí ukončili konzervatoriál- ne štúdium maturitou alebo absolutóriom, budú prijatí bez prijímacích pohovorov. Uchádzači, ktorí ukončili iný typ strednej školy, musia preukázať znalosti na úrovni maturitného ročníka konzervatória.

Prihlášku na štúdium je potrebné odoslať do 15. júla 2003 na adresu školy.

Bližšie informácie môžu záujemcovia získať na internetovej stránke www.ukf.sk, alebo na telefónnom čísle 037/6514755-6-7-9. OBSAH Vážení čitatelia,

2 • OSOBNOSTI / UDALOSTI možno aj Vy patríte k tej (percentuálne údajne väčšej) SOSR v Japonsku – str. 3 časti populácie, ktorú si podmanila vášeň zvaná Jubileá P. Bagin – str. 4 zberateľstvo. Je to pokušenie, obsesia, je to svojho G. Veclová – str. 5 druhu fanatizmus, ak ste nedajboh prepadli Poznámky ku koncepcii „ústnej tradície“ – str.6 Hudba (nielen)provokujúca – str. 7 podloženému otroctvu filatelie, značkovej keramike, Pedagogická dvorana – str. 8 porcelánu, alebo olejom určitého autora či obdobia... Zbierala som menej lukratívne komodity. Najskôr, 9 • MINIPROFIL ako dieťa, farebné sklíčka. Úlomky, ktoré (iba) pre Jozef Benci – str. 9 mňa predstavovali neuveriteľnú hodnotu. Po rokoch V Redute bude nami ďalej triasť... – str. 10 som na ne celkom zabudla, až som raz v prítmí zaprášenej povale našla dôverne známe vrecko. 13 • CON BRIO A v ňom zabudnutý poklad. Farebné sklíčka. Bav ma! – str. 13 Rozložila som ich na stole a obdivovala som ich prchavé čaro, relatívnu krásu a hodnotu. 12 • MÉDIÁ Postupne som zbierala kde-čo. Samozrejme (relatívne) cennejšie. Až do chvíle, keď mi, Rozhlasový zápisník – str. 12 rozčarovanej, moji najbližší naznačili, že príliš horlivo „sysľujem“ a „tou vetešou“ zapratávam naše 14 • ROZHOVOR obydlie. Poslušne som sa vzdala, ale nerezignovala ...s Jozefom Podprockým – str. 14 som. Naučila som sa inému, „skladnému“ zberateľstvu. Tak som sa stala vlastníčkou virtuálnej 17 • FESTIVALY kolekcie miest. Stačí len nepatrný zákmit vľúdnosti, XIII. stredoeurópsky festival Žilina náznak pohladenia, slovo a letmý úsmev – a mesto, do ktorého som po prvý raz vstúpila, je moje. 23 • KONCERTY Prišpendlím si ho do pamäti a viem, že budem robiť SF – str. 23 všetko pre to, aby som sa doň znova vrátila. Moja ŠFK – str. 25 zbierka sa nerozlieza po dome, nikomu neprekáža, ŠKO Žilina – str. 27 Jarný koncert – str. 28 len ja potichu na ňu striehnem a dopĺňam ju o ďalšie Sympatický výkon – str. 29 vzácne exponáty. Možno onedlho, keď v únave Trojnásobné jubileum – str. 29 spomalím krok, rozložím si svoju virtuálnu zbierku Pôstny koncert – str. 30 The Rhythmania Artists – str. 30 na stole a budem zvažovať jej hodnoty. Budem načúvať zvukom, hovoru ľudí, ktorí v tých miestach žili a žijú, ktorí ma oslovili a presvedčili, až som sa 31 • HUDOBNÉ DIVADLO stala ich zberateľkou. Zem úsmevov v Prešove – str. 31 Operné glosovanie – str. 32 Dnešné májové číslo je ladené viac-menej na festivalovú nôtu. Je tu sľubne sa rozbiehajúci cyklus s novou hudbou v Košiciach, tradičný jarný 33 • ZAHRANIČIE budapešiansky festival, ale najmä sympatický Český triptych – str. 33 Budapeštiansky jarný festival str. 35 Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline, P. Šporcl – str. 36 ktorý má neopakovateľné magické čaro – sviežu atmosféru, ktorú nefalšovane a presvedčivo 37 • OD DIELA K DIELU vytvárajú mladé talenty. Jubilanti, exkurz za Roman Berger: Konvergencie – str. 37 prešovskou operetou, rozhovor so skladateľom a pedagógom Jozefom Podprockým, málo známy operný opus J. B. Kittla, profil jazzmana Lee Konitza, 40 • MODULÁCIE kritiky, recenzie, reakcie a informácie... Lee Konitz – str. 40 Dan Brantigan Quartet – str. 43 to všetko môžete nájsť v „päťke“. B. Castaňo a Diabolské husle – str. str. 44 Prajeme Vám veľa jarného tepla, slnečných májových dní a pohody (aj s naším časopisom) 45 • RECENZIE CD

47 • POZNÁMKY DISKOFILA Vaša Lýdia Dohnalová 48 • KAM / KEDY

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 1 OPÄŤ NOVÝ TITUL

VYCHÁDZA MESAČNE V HUDOBNOM CENTRE, MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA

Š ÉFREDAKTORKA LÝDIA DOHNALOVÁ (TEL./FAX: +421 2 54430366) NA SNÍMKE [email protected] LÁVIKOVEJ JE [email protected] I. S SKLADATEĽSKO- R EDAKCIA -INTERPRETAČNO- ANDREA SEREČINOVÁ -PRODUCENTSKO- DIVADLO, ZAHRANIČIE, HUDOBNÝ PRIEMYSEL -VYDAVATEĽSKÁ (TEL.: +421 2 59204846) ZOSTAVA. ZĽAVA: [email protected] T. PÍSECKÝ, AUGUSTÍN REBRO WORLD, JAZZ, FOLK, RECENZIE J. SLÁVIK, (TEL.: +421 2 59204846) L. KUPKOVIČ [email protected] A B. KOLINSKÝ.

REDAKČNÁ RADA klube Musica slovaca na Medenej ulici (v spolupráci klarinetistu Branislava Du- MILOŠ BLAHYNKA, ELENA FILIPPI, JURAJ HATRÍK, Vbol 4. apríla uvedený nový CD s uni- goviča) sústredené skladby A. Albrechta, LADISLAV KAČIC, FRANTIŠEK PERGLER, kátnou dramaturgiou. Na disku pod ná- L. Kupkoviča, I. Zeljenku, J. Iršaia, V. Go- GABRIEL BIANCHI zvom Slovak cello music sú v interpretácii dára, M. Krajčiho, J. Kolkoviča a A. Stei-

M ARKETING Jozefa Podhoranského a Jána Slávika neckera. ELENA KMEŤOVÁ (TEL. +421 2 59204843, 54433716, FAX: 54433716)

A DRESA REDAKCIE MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA 1 HUDOBNÉ MÚZEUM POZÝVA S ADZBA A LITOGRAFIE ACADEMIC ELECTRONIC PRESS, S. R. O. DO Dolnej Krupej T LAČ PATRIA I., PRIEVIDZA aštieľ v Dolnej Krupej, desaťročia slú- R OZŠIRUJE žiaci ako Domov slovenských sklada- PONS, A.S., MEDIAPRINT-KAPA K A SÚKROMNÍ DISTRIBUTÉRI teľov na tvorivé pobyty autorov, rovnako zastrešujúci rôzne hudobné podujatia, je Cena jedného čísla 29,- Sk. od začiatku tohto roka v správe Hudobné- Cena ročného predplatného (12 čísiel) 240,- Sk. Objednávky na predplatné prijíma PoNS, a.s., ho múzea SNM v Bratislave. Nový správca každá pošta a doručovateľ. Objednávky opäť sprevádzkoval tri roky zatvorené prie- do zahraničia vybavuje PoNS, a.s., vývoz tlače, story a plánuje nadviazať na tradíciu hu- Zahradnícka 151, 820 05 Bratislava. Objednávky na predplatné prijíma tiež dobných akcií a obnoviť výstavné priesto- redakcia časopisu. ry kaštieľa. Tie by mali byť venované pre- Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Používanie novinových zásielok povolené RPPBA – Pošta dovšetkým niekdajšej miestnej aristokracii 12, dňa 23. 9. 1993, č. 102/03. – rodine Brunswickovcov a ich dedičom, Indexové číslo 49215. ISSN 13 35 – 41 40 ktorí v Dolnej Krupej sídlili až do vzniku 1.

NA OBÁLKE ČSR. Skrátka neprídu ani vyznávači beet- ROMAN PATKOLÓ NA FESTIVALOVOM KONCERTE hovenských tradícií – v areáli kaštieľa, FOTO MILAN KOSEC údajnom mieste vzniku Sonáty č. 2 op. 27 ARCHÍV „Mesačný svit“, bude reinštalovaná aj ex- OTO REDAKCIA HŽ SA NIE VŽDY STOTOŽŇUJE pozícia venovaná skladateľovmu vzťahu k F S NÁZORMI A POSTOJMI VYJADRENÝMI Dolnej Krupej. Tú si návštevníci kaštieľa V UVEREJNENÝCH TEXTOCH. budú môcť pozrieť už 18. mája, počas Dňa

VYHĽADÁVAŤ V DÁTACH UVEREJNENÝCH otvorených dverí v rámci Medzinárodné- omorný súbor Musa ludens ab- V TOMTO ČÍSLE MÔŽETE NA ADRESE ho dňa múzeí. Prezentovaná bude aj príle- K solvoval turné po mestách WWW.SIAC.SK. žitostná poštová známka Ludwig van Bee- Grécka a Srbska. Publiku v Patre, thoven, obálka prvého dňa vydania a prí- Agrose, Aténach a Belehrade predsta- ležitostná pečiatka s domicilom Dolná vil repertoár pozostávajúci zo skla- Krupá. dieb z 9. až 17. storočia. AS

2 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 OSOBNOSTI • UDALOSTI

kdesi v srdci Európy. Hnacím motorom NA NÁMESTÍ HERBERTA VON KARAJANA všetkých koncertov bol vynikajúci výkon dirigenta Kirka Trevora, ktorý s prehľadom a spamäti(!) viedol náš orchester a inšpi- V TOKIU VIALA SLOVENSKÁ ZÁSTAVA roval ho k výkonom, aké patria k tým naj- lepším. Všetky skupiny orchestra si viedli príkladne, no zvlášť treba vyzdvihnúť vý- uplynulých dňoch sa Symfonický or- kony prvých hráčov sláčikových i dycho- MICHIC NAKAMARU Vchester Slovenského rozhlasu vrátil vých skupín, medzi ktorými dominovala z koncertného turné v Japonsku. Pod tak- virtuozita a muzikalita koncertného maj- tovkou stáleho hosťa orchestra a šéfdiri- stra Viktora Šimčiska, ktorý sa uviedol aj genta Knoxville Symphony Orchestra Kir- ako sólista. O kvalitách orchestra hovorí aj ka Trevora a s vynikajúcimi japonskými skutočnosť, že tento ekonomicky náročný sólistami uviedol na deviatich koncertoch zájazd nebol hradený z rozpočtu Slovenské- päť rôznych koncertných programov, pre- ho rozhlasu – japonskí usporiadatelia, ktorí važne z romantického repertoáru, ktorý je výkonnosť dobre poznajú, v plnom rozsa- domácemu publiku najbližší. hu pokryli všetky výdavky s ním spojené. Turné začalo troma koncertmi v najpre- Umelecké hodnoty boli teda platidlom tej- stížnejšej tokijskej koncertnej sále Sunto- to významnej reprezentácie Slovenskej re- ry Hall, ktorá bola dedikovaná dirigentskej publiky na opačnej strane glóbu. legende, Herbertovi von Karajanovi. Tri- krát vypredaná sála pre dvetisíc ľudí frene- ticky tlieskala výkonu nášho orchestra, dirigentovi i sólistom – speváčke Michic Nakamaru a takmer slepému fenomenál- nemu huslistovi Narimichi Kawabatovi, ktorý okrem romantických koncertov Mendelssohna a Čajkovského (v rámci jed- ného večera!) uviedol aj obtiažny a málo uvádzaný Bartókov 2. husľový koncert. Dlhé ovácie nadšeného publika si vyžiadali prí- davky, ktoré napokon musel ukončiť odchod umelcov z pódia. Usporiadatelia koncertov využili všetky možnosti na informácie o Slovensku. Ok- rem zástavy pred vchodom do koncertnej siene boli v bohato vybavenom koncertnom bulletine uvedené slovné i obrazové AUTOR informácie o našej vlasti, a to všetko pod ... Z VYSTÚPENIA OTO uvítacím príhovorom nášho veľvyslanca F Júliusa Hausera, ktorý sa osobne na jed- mi našich umelcov. Všade ich vítali vypre- Vydavateľstvo Pyramída (predtým Vy- nom z koncertov zúčastnil spolu s českou dané siene a vďačné publikum, ktoré svo- davateľstvo Rádio Bratislava) pri príležitosti konzulkou p. Kollertovou (známou z jej jím záujmom a nadšeným potleskom dalo tohto koncertného turné vydalo CD s No- predchádzajúceho funkčného pobytu na zabudnúť na útrapy z cestovania. Hrial ich vosvetskou symfóniou a ďalšími skladbami Slovensku). pocit, že ďaleko za hranicami vlasti vzbudili Antonína Dvořáka, ktoré SOSR rovnako Isezaki, Yokohama, Sapporo, Mito, Ku- záujem o neveľkú, no svojím umeleckým ako v Japonsku hrá pod taktovkou Kirka mamoto a Fukuoka boli ďalšími zastávka- a kultúrnym významom dôležitú krajinu Trevora MILOŠ JURKOVIČ

o súťaži detských zborov Mládež spieva (v júni rové centrum nielen v zmysle kvantitatívnom a organi- sa dramaturgia v prípade vystúpení niektorých telies. Psa uskutoční jej 34. ročník) je Festival zborového začnom, ale aj kvalitatívne. Potvrdila to úroveň súťa- Milým prekvapením, zameraným najmä na získanie spevu Viliama Figuša-Bystrého najstarším z existujú- že, v ktorej zvíťazil Miešaný zbor konzervató- záujmu mládeže, bolo neplánované vystúpenie vo- cich zborových podujatí na Slovensku. V predpo- ria (dirigentka K. Koreňová), ktorý vynikal hlaso- kálnej skupiny Close Harmony Friends a fakt, že slednom aprílovom týždni (24.–27. 4.) sa v Banskej vou kultúrou, pred MSZ Hron (P. Bibza) a Univer- PKO k tomuto jubilejnému ročníku vydalo zborník Bystrici uskutočnil jubilejný 25. ročník, ktorého nápl- zitným MSZ Mladosť (M. Pazúrik), ale aj úroveň pätnástich zborových skladieb skladateľa, ktorého ňou (popri seminári k výročiam osobností hudobné- festivalových koncertov, na ktorých zaujali predo- meno figuruje v názve festivalu. Podujatie tiež bolo ho života – J. L. Bellu, J. Strelca, J. Gajdoša a E. všetkým Mládežnícky SZ Geronimo (R. Tatár) a šancou pre rôzne ocenenia jej iniciátorov a organi- Šárayovej) bolo 5 festivalových koncertov a súťaž Akademický SZ J. Cikkera (Š. Sedlický), kto- zátorov, ako aj príležitosťou na neformálne stretnutie miešaných zborov. Ako to už býva, nie všetky pred- rého interpretácia Missa pro liberi od J. Iršaia pred- organizátorov rôznych zborových festivalov, ktorí savzatia sa podarilo organizátorom (Park kultúry, stavovala umelecký vrchol podujatia. Ak máme spo- sa zamýšľali nad fungovaním (či skôr nefungovaním) Univerzita M. Bela a ďalší) uskutočniť (odrieknutie menúť aj výhrady, potom to bola nižšia úroveň kon- Asociácie speváckych zborov Slovenska a tristným niektorých domácich i zahraničných zborov a pod.), certu detských zborov, už tradične isté rozpaky vzbu- postavením zborového spievania v našom kultúrnom no za jednoznačné pozitívum možno označiť skutoč- dzujúca kvalita zborov zo zahraničia (z poľského živote, pomerne ostro kontrastujúcim so situáciou nosť, že z Banskej Bystrice sa stáva významné zbo- Mielca a Moravskej Ostravy) a trocha opakujúca v okolitých krajinách. Š. ALTÁN

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 3 OSOBNOSTI • UDALOSTI

te bývalého Zväzu slovenských skladateľov v Prahe aj v Bratislave. Túto činnosť si zavŕ- Kytička šil postom riaditeľa Národného hudobné- ho centra, kde si o.i. zúžitkoval skúsenosti z vtedy už neexistujúceho vydavateľstva SPOMIENOK SÚPÚTNIKOVI OPUS a snažil si sa ho suplovať na úseku edičnom, ale i v koncertnej a dokumentač- (K JUBILEU PAVLA BAGINA – 11.5.) nej sekcii. Po odchode z VUS-u si sa začal intenzív- nejšie venovať aj kompozičnej oblasti. Aj ste si pamätáš, Paľko, že sme sa spoznali na tomto poli Tvojich zásluh si vytvoril rad Iešte skôr, než sme súčasne (1951) na- úprav, ale aj pôvodných skladieb. Vždy si štartovali štúdiá na Konzervatóriu v Brati- sa usiloval o komunikatívnosť v tvorbe, slave. Ako „uvedomelí“ zväzáci sme sa stret- zbytočne si neexperimentoval. Svojím za- li najskôr na Priehrade mládeže v Púcho- ložením si „nepatetickým lyrikom“ inkli- ve, kde si v rámci umeleckej tvorivosti nujúcim k meditácii. Svedčí o tom naprí- brigádnikov vystúpil so svojím súborom. klad šesťnásobná interpretácia Tvojej Uspá- Po prázdninách sme sa zišli zas v škole – Ty vanky pre klavír na jednom ročníku det- v kompozičnej triede vtedajšieho riaditeľa skej klavírnej súťaže J. N. Hummela. Hlbo- Andreja Očenáša a dirigentskej Kornela ký dojem zanechalo vo mne Tvoje Klavírne Schimpla. Ja som zas rozbíjal školské klaví- trio. Mne si venoval tri klavírne lyrické ry pod dohľadom profesorky Anny Kafen- skladby s názvom Spomienky. Ich premié- dovej. ru som chystal pri príležitosti svojich sedem- Zatiaľ, čo som pokračoval v štúdiu hu- desiatin, no pre zdravotné problémy sa pre- dobnej vedy, Ty si dokončil Vysokú školu miéra nekonala. Ale verný zásade dodržia- pedagogickú a prešiel na VŠMU do triedy vať svoje slovo som tento opus (po Tvojom Ľudovíta Rajtera. Popri Bystríkovi Režu- klavírnom Scherze) konečne nedávno pre- chovi si dirigoval Vysokoškolský umelec- miéroval. Nebudem už teda musieť s ospra- ký súbor, potom si prešiel na 12 rokov do vedlnením odsúvať svoj nesplatený interpre-

Vojenského umeleckého súboru. (Tu si zas ARCHÍV tačný „dlh“...

spolupracoval s mojou manželkou – kore- OTO Priznávam, ani som netušil, že namiesto F petítorkou tanca.) Získaval si dirigentskú mojich sedemdesiatin odpremiérujem Spo- prax, obdržal prvé ocenenia, naštudoval si si vyslúžil prívlastok „stará štruktúra“. mienky – ako istý druh anticipácie osláv – celosúborové programy, ale aj symfonické Fungoval si ako riaditeľ Správy umenia Tvojho jubilea. Verím, že naše súpútnictvo (napr. v rámci Interpódia) či operné kon- ministerstva kultúry, ako umelecký šéf bude ešte naďalej pokračovať, že sa bude- certy. Tvoju dirigentskú prax lemuje rad a dramaturg Opery SND. Toto obdobie sa me stretávať aj mimo Mirbachu (na ktorých nahrávok skladieb rozličných žánrov na LP prekrýva so záslužným pôsobením české- dramaturgicky spolupracuješ) a že si prinaj- platniach, ale aj v rozhlasovej fonotéke. ho dirigenta Zdeňka Košlera a s viacerými menej budeme ešte vymieňať a konfronto- Pre rozvoj slovenskej hudobnej kultúry premiérami svetových i pôvodných sloven- vať svoje záhradkárske skúsenosti. je významná najmä Tvoja organizátorská ských hier. Po šéfredaktorovaní vo vyda- Ad multos annos! či manažérska aktivita, aj keď práve za túto vateľstve OPUS si prevzal funkcie v apará- V LADIMÍR ČÍ ŽIK

S výnimkou jednotónovej neumy exis- NTERPRETÁCIA LIKVESCENTNÝCH tujú pre jednu a tú istú neumu v zásade I dve rozličné formy likvescencie, a síce aug- mentatívna a diminutívna. Predmetom NEUM V GREGORIÁNSKOM CHORÁLI nášho výskumu bola augmentatívna likvescencia podľa adiastematických rukopisov. ateraz sa veľmi často stretávame s in- sa, roztaviť sa“ vyjadruje podstatný aspekt Z výskumu porovnávania jednotlivých ru- Nterpretáciou gregoriánskeho chorálu funkcie gregoriánskej likvescencie, a síce kopisov a z paleografického zápisu sme podľa najnovších semiologických poznat- aspekt neprerušeného, plynulého a vláčne- získali nasledovné poznatky: kov. Jedným z dôležitých aspektov v inter- ho prechodu medzi slabikami, ktorý je cha- Výskyt likvescencie augmentatívnej ale- pretácii je aj interpretačne správny pohľad rakteristický určitou komplexnosťou. bo diminutívnej súvisí primárne s melodic- na likvescenciu v gregoriánskom choráli. Je Ako sa vyskytuje tento fenomén v jed- kým kontextom, hlavne s melodickou to fenomén, ktorý sa v interpretácii grego- notlivých stredovekých rukopisoch, bolo pozíciou noty po likvescentnej neume. Zo riánskeho chorálu veľmi často vyskytuje. predmetom vedeckého výskumu v rámci štúdia jednotlivých rukopisov vyplýva, že Likvescencia je v prvom rade fonetický programu Akcia Rakúsko-Slovensko. na relatívne najvyššom bode s následným, fenomén. Vyskytuje sa predovšetkým pri Spolu s prof. Dr. F. Prasslom z Grazu sme aj keď dočasným poklesom melódie, často stretnutí dvoch alebo viacerých konsonan- uskutočnili paleografický výskum zamera- sa nachádza augmentatívna likvescen- tov pri výmene slabík, kde prvý je väčši- ný na špeciálne problémy likvescencie v gre- cia. nou zvučný konsonant. Samotne slovo lik- goriánskom choráli podľa notácie benevent- vescere s významom „zmäknúť, rozplynúť skej, akvitánskej a východofranskej. POKRAČOVANIE NA STR. 11

4 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 OSOBNOSTI • UDALOSTI

návke – mladej Mimi Kišonovej, obdivovala Štefana Hozu, dr. Janka Blahu, Rudolfa Gizela Veclová Petráka – s ktorými nie raz účinkovala v operných rolách. Školu operetnej grácie a umenia šansónu dostala od Františka Krištofa Veselého, divákmi milovaného PRVÁ DÁMA SLOVENSKÉHO MUZIKÁLU bonvivána, popredného sólistu operetné- ho súboru SND, ktorý sa neskôr stal šéfom ačiatkom mája si herečka, speváčka, vohry Novej scény. Hrala tu v činohrách, a režisérom Hudobnej komédie NS a sólis- Zoperetná a muzikálová umelkyňa Gi- hudobných komédiách, operetách, sveto- tom následnej Spevohry NS. Ako pedago- zela Veclová (1. 5. 1923, ktorá zasvätila vých a slovenských muzikáloch. So Spevo- gička na hudobno-dramatickom oddelení vyše 60 rokov činorodej práci v sloven- hrou NS účinkovala v Nemecku, Švajčiarsku Konzervatórií v Bratislave a Košiciach vycho- skom divadle, pripomenula významné ži- a Dánsku. Po smrti druhého manžela, dlho- vala na prelome 80. a 90. rokov nádeje zá- votné jubileum. Hoci svoju oficiálnu karié- ročného člena NS Dana Živojnoviča, sa roku bavnej scény. Citlivo neustále vníma naše ru ukončila na Novej scéne roku 1988 (ako 1989 vrátila do mesta svojej mladosti. Me- kultúrne dianie –v Košiciach, kde nevyne- kňažná Cecília v Kálmánovej Čardášovej dzitým dostala sólové ponuky od agentúry chá ani jednu premiéru Štátneho divadla, princeznej), podnes je umelecky aktívna na Landgraf na činoherné postavy. V komédii rovnako v Bratislave. Doposiaľ nevie odpus- zahraničných javiskách (prostredníctvom Pension Schőller (r. 1991) absolvovala 44 tiť zrušenie Spevohry Novej scény, kde pre- agentúry Landgraf účinkuje v Nemecku, predstavení, po desiatich rokoch v obnove- žila väčšinu svojho umeleckého života... Švajčiarsku, Rakúsku v činoherných komé- nej premiére hry Pán Ornifle od Jeana V činohre vytvorila viacero výrazných diách i v slávnej My Fair Lady). Okrem bra- Anouilha, ktorá mala 44 predstavení. Na- kreácií, hrala vo filmoch, viacerých televíz- tislavskej (azda i školskej) nemčiny sa totiž nych inscenáciách. naučila aj dokonalú Bühnensprache, čo jej Ako diváčka a recenzentka Spevohry NS umožňuje pôsobiť v cudzej kultúre nielen som sa s jej umením stretávala najmä od v muzikáloch, ale aj v činoherných tituloch. polovice 60. rokov a vstúpila som „rovno“ Navyše jej Boh žičí zdravie, duševnú a tele- do najvlastnejšej éry Veclovej dám z klasic- snú vitalitu, takže je aktívna i v rokoch, keď kých operiet a muzikálov. Jej lyrický sop- iní už odpočívajú. rán tu dostával nové odtiene: musela sa na- Generácia, ktorú reprezentuje Gizela učiť spievať nielen šansónový text (najprv Veclová, zažila veľa dramatických udalostí. v operete Pod južným krížom r. 1958, po- Ako poslucháčka 5. ročníka Hudobnej tom v Burkhardovom Ohňostroji), ale aj mu- a dramatickej akadémie (neskôr Štátneho zikálové rytmy a melódie. Múzy ju obdarili konzervatória) v Bratislave v triede A. všestranným talentom, takže nebolo pre ňu Flőgla, začala kariéru roku 1942. Na po- ťažké vytvoriť umenie syntetického herec- zvanie šéfa opery J. Vincourka dostala naj- tva. Vedela tancovať a pohybovať sa v kos- skôr úlohu Kuchárika v Rusalke a vzápätí týmoch rôznych období, v činoherných ti- angažmán do SND, kde naštudovala v ro- tuloch získala školu jazykovej kultúry, spo- koch 1942-1945 Esmeraldu v Predanej ne- lupráca s Borisom Slovákom, Bedřichom veste, Barbarinu vo Figarovej svadbe, Gróf- Kramosilom a ďalšími tvorcami klasickej ku Ceprano v Rigolettovi, Musettu v Bohé- éry Novej scény ju viedla po stupienkoch ARCHÍV me, Ľudmilu v Smetanových Dvoch vdo- k dokonalosti a najvyšším métam. OTO vách, Martu vo Flotowovej rovnomennej F Na Novej scéne žiarila jej Dolly Leviová opere a prvé operetné postavy (Editu v Du- študovala pani Pearceovú do My Fair Lady z Hello, Dolly!, za ktorú získala roku 1967 síkovom Osudnom valčíku – ako záskok za – v Essene v tejto inscenácii účinkovala 3 Cenu za najlepší výkon na Divadelnom fes- Máriu Kišonovú-Hubovú, Silviu v Modrej mesiace. S Metropol Theater v Berlíne bola tivale v Karlových Varoch i Cenu Zväzu slo- ruži, Zoru v Tajomnom prsteni, Lízu v Zemi mesiac na turné s hudobnou komédiou venských dramatických umelcov... Počas usmevov a i.). Po vojne bola sólistkou ope- Moja sestra a ja od R. Benatzkého. Minulý kariéry účinkovala doma i v zahraničí ako rety Štátneho divadla v Brne (1946-1947) rok hrala v My Fair Lady mesiac v Augsbur- pani Higginsová a pani Pearceová v My Fair a v rokoch 1945-1952 v Borodáčom obno- gu 30 predstavení,nasledovali vystúpenia Lady 500 krát! Bola nezabudnuteľnou Hor- vovanom Východoslovenskom národnom v Stuttgarte, Hannoveri, Ludwigsburgu... tenziou v Grékovi Zorbovi – s Vladimírom divadle v Košiciach. Tu spievala Helenu O každej kapitole pôsobenia tejto tem- Müllerom v titulnej mužskej postave, ale v Nedbalovej Poľskej krvi a ďalšie klasické peramentnej, neúnavnej dámy by sa dala i Goldou z Fidlikanta na streche v partner- operetné postavy (o. i. Lehárovu Giudit- napísať kniha: napríklad o jej kontaktoch stve s legendárnym Jozefom Krónerom. tu...). V Košiciach naštudovala aj operný s prof. Alexandrom Albrechtom, u ktoré- Túto postavu si zopakovala aj po presťaho- repertoár – Traviatu, Bohému, Rusalku, Tos- ho sa učila na Mestskej hudobnej škole vaní do Košíc (r. 1990) v Štátnom divadle ku, Neddu v Komediantoch, Tatianu v Eu- a spievala pod jeho vedením v Kirchenmu- v réžii Borisa Slováka. Nezabudnem na jej genovi Oneginovi, Madame Butterfly... sikvereine v Dóme sv. Martina. Alebo Mešťanostovú z muzikálu Revízor, kde ro- V Košiciach sa prvýkrát vydala – za her- o jej profesoroch na bratislavskej hudob- zohrala gogoľovsko-šebovskú partitúru ako ca, komika a spevoherca Ernesta Kostelní- nej akadémii – Jánovi Cikkerovi a Euge- komediálny koncert figúr spolu s Ivanom ka a založila si rodinu (dcéra Daniela je či- novi Suchoňovi, či o pedagógovi a javisko- Krajíčkom, Jaroslavom Rozsívalom či Má- noherná herečka v Košiciach). vom kolegovi Arnoldovi Flőglovi... Ctila si riou Schweighoferovou a ďalšími. V srdci V roku 1952 sa Gizela Veclová vrátila do zakladateľskú generáciu sólistov SND, mi zostala aj jej Cigánka Vorzová z maďar- Bratislavy, kde sa stala členkou Novej scény zvlášť umenie Eleny Bartošovej a svojej ND a napokon dlhoročnou sólistkou Spe- bývalej učiteľky z meštianskej školy v Tr- POKRAČOVANIE NA STR. 11

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 5 MÉDIÁ

ku 1937) starý „oportunista“. Nemal som REAGUJETE ... vonkoncom v úmysle zachovávať alebo rozvíjať nový variant mytologizácie Sucho- ňa a jeho diela, som prívržencom skôr pre- POZNÁMKY KU KONCEPCII hodnocovania starších pohľadov na vývoj slovenskej hudby 20. storočia, ak smerujú k prehĺbeniu poznania. Možno diskutovať „ÚSTNEJ TRADÍCIE“ o povahe skladateľovho úsilia inovovať po Svätoplukovi svoj dovtedajší spôsob kom- (K ČLÁNKU VLADIMÍRA GODÁRA ZADÝCHANÉ ZRKADLÁ, DOMINO FÓRUM Č. 14/2003, S. 20) ponovania. Jeho štýlový koncept, ktorý legitímne patrí do histórie slovenskej hud- olo by veľmi jednoduché rekonštruo- diel. Svoj pohľad na spomínané Suchoňo- by ako prejav autentického zápasu o vlast- Bvať históriu podľa vhodne volenej čier- vo dielo som motivoval úsilím poukázať ný umelecký názor, možno z inej štýlovo- no-bielej optiky, v prípade vývoja sloven- na členitosť zaujímavého decénia 60. ro- estetickej pozície považovať aj za jedno- skej hudby po roku 1945 rozdeliť jej prota- kov, na ktorého polyštýlovom a polygene- stranný a anachronický. Nemám gonistov (z radu skladateľov) podľa osved- račnom pohybe sa podieľali aj Suchoň a je- v predstave profil Suchoňa ako “dobrác- čených ideologických kritérií a generačnej ho vrstovníci (o vážnom podiele príslušní- keho poctivého hrdinu”, ktorého obišli príslušnosti na dobrých a zlých, na tých, kov iných generácií a odlišnej estetickej krútňavy doby, v ktorej žil (kto si bez viny, ktorí trpeli a protestovali pod jarmom to- orientácie na tomto pohybe som uvažoval hoď kameňom ...), v zmienenom čísle Hu- tality a tých, ktorí toto jarmo spoluvytvá- v predchádzajúcich príspevkoch v Hudob- dobného života som písal o jeho skladbe, rali a profitovali z neho na vlne osobných nom živote). Suchoňov vývoj v 60. rokoch ktorú si vážim. Pamätám si Suchoňa ako konjunktúr. Javí sa to pohodlnejšie i pre- i predtým nepovažujem, pochopiteľne, svojho pedagóga na Katedre hudobnej to, že väčšina tých „trpiacich“ žije a môže práve na základe porovnávacej analýzy vedy FiFUK v 60. rokoch, keď tri semestre túto optiku podporovať svojimi ústnymi primárneho materiálu, za bezproblémový zanietene približoval nielen princípy rodia- svedectvami o tom, kto a čo kedy povedal, a lineárny, bez pochybností a krízových sta- cej sa Akordiky (koncepciou blízkej teore- proti komu to bolo namierené, ako sa za- vov (bližšie som sa tejto tvorivej periódy tickej analýze akordického materiálu tem- choval, kto sa s kým stretol, kto koho ako skladateľa dotkol v príspevku v zborníku perovanej chromatiky u Aloisa Hábu, či pochválil, či napálil, aké funkcie zastával, z konferencie v rámci BHS z roku 1998). Paula Hindemitha), a v tejto súvislosti sa kto komu závidel, ako sa muzikanti medzi Vybrané dielo – Symfonická fantázia na bez predpojatostí vyslovoval aj o európskej sebou nenávideli a pod. Viem, že pri po- BACH – sa mi však javí (aj bez preberania hudbe prvej polovice 20. storočia, najmä znávaní nie tak dávnej minulosti sloven- argumentácie J. Kresánka a I. Vajdu, ktorí o tvorbe reprezentantov druhej viedenskej skej hudby treba brať do úvahy aj citlivé isteže obraz Suchoňa v niečom idealizova- školy a Bartóka. Nechcel som škandalizo- okolnosti sociálno-psychologickej a kultúr- li) ako opus, ktorý je vzhľadom na kom- vať jeho akt „pozitívnej kompromitácie“ no-politickej povahy, ktoré pomôžu rekon- pozičné kvality, sebaanalytický, meditatív- z roku 1971, t.j. spomínanú nešťastnú de- štruovať realitu bez zveličovania, či podsú- ny a konfrontačný charakter syntetickým dikáciu, nespomenul som ju jednoducho vania nepravých zámerov, ktoré demaskujú dovŕšením individuálneho štýlového vývo- preto, že o období 70. rokov v slovenskej staré mýty bez konštruovania nových. Ne- ja skladateľa na sklonku 60. rokov. Úro- hudobnej tvorbe plánujem písať v nasledu- zdá sa mi však pritom vhodné prisahať len veň tohto dovŕšenia začleňuje Suchoňovu júcich príspevkoch, ilustrujúc ho na prie- na uhol pohľadu, ktorý môže byť aj zlomy- skladbu do kontextu ostatných dobových kaznejších dielach, než Suchoňova Symfo- seľný, subjektivistický a periférny. Sklada- výpovedí slovenských skladateľov iného nická fantázia na BACH. Zo skutočnosti, že teľ a publicista Vladimír Godár reagoval generačného zoskupenia, reagujúcich za- Suchoň sa po tomto diele prakticky až – na v týždenníku Domino fórum, č. 14/2003, krátko po okupácii Česko-Slovenska v ro- tri reminiscenčné opusy do konca svojho s. 20 na moju analýzu a interpretáciu diela ku 1968 prostredníctvom dialógov s die- života odmlčal (zomrel v roku 1993), by Symfonická fantázia na BACH Eugena Su- lom J.S. Bacha (napr. R. Berger, M. Bázlik). bolo možné podľa Godárovej koncepcie choňa, ktorú som uverejnil v Hudobnom Uznávam, že každé umelecky hodnotné odvodzovať všeličo, že týmto odmlčaním živote č. 3/ 2003 a považuje prinajmenšom dielo je otvorenou sústavou, inšpirujúcou demonštroval a) dosiahnutie apogea svoj- za „zavádzajúce“ a „falšujúce históriu slo- k viacerým analyticko-interpretačným po- ho vývoja, b) vyčerpanosť vlastných tvori- venskej hudby“, ak som neuviedol, že skla- hľadom. Godárovi však nešlo o samotnú vých síl, c) dodatočnú hanbu za dedikova- dateľ po dokončení venoval skladbu 14. analýzu diela, ale o evidenciu a výklad ná- nie svojho opusu, d) zakuklenie sa do spo- zjazdu KSČ a následne získal za ňu cenu sledných okolností súvisiacich s osobou mienok ako súčasť úteku pred realitou, e) (pozri pohotovo zaradenú fotodokumen- Suchoňa. Do spektra jednostrannej optiky odmietavú reakciu na vývoj a podmienky táciu). Tým podľa neho Suchoň ako prvý V. Godára (založenej na ústnej tradícii ?) slovenskej tvorby v 70. a 80. rokoch. Vtedy naplnil akt „pozitívnej kompromitácie“, možno zaradiť tvrdenie, že Suchoň „bol temer všetci skladatelia zo všetkých gene- sprevádzajúcej osudy slovenskej hudby zaujatý voči Novej hudbe“, jeho teoretický račných zoskupení trpeli na tvorivú konjunk- a najmä diel slovenských skladateľov od spis Akordika nemá nič spoločného s kate- túru a preberali za svoje diela od vtedajších roku 1971 až po november 1989, zapríči- góriou „novosti“ (do tejto kategórie patrí oficiálnych štruktúr aj príslušné pocty a od- nil „osudovú“ rozčesnutosť ciest českej podľa Godára len serialita, aleatorika meny. O tom Godár, nielen ako skladateľ, a slovenskej hudby po roku 1970 a preto a elektroakustická hudba) a že jeho dedi- ktorý v uvedenom období vstupoval autor- jeho osobu i dielo treba pod uhlom tohto kácia poslednej časti Kaleidoskopu „mladej sky do slovenskej hudby,ale aj spoluzosta- aktu aj primerane kriticky hodnotiť v kon- skladateľskej generácii“ nenašla u prísluš- vovateľ publikácie 100 slovenských skladate- texte slovenskej hudby. níkov tejto generácie žiadnu odozvu. Ne- ľov, dobre vie. Etické by asi bolo nekompo- Godár má pravdu, ak tvrdí, že 70. a 80. skúmal som v rozhovoroch s jej príslušník- novať, alebo aby skladatelia na protest proti roky minulého storočia nie sú v slovenskej mi, ako sa im páči Kaleidoskop a či čítali systému odmietli pocty – český muzikológ hudobnej historiografii dostatočne spraco- Akordiku, a neviem, či tak urobil Godár, asi a politik Zdeněk Nejedlý krátko po roku vané. Cesta k tejto neľahkej úlohe však nie. Načo by strácal čas, svoj pohľad na 1945 tvrdil (keď posielal Václava Talicha do vedie v prvom rade cez novú analýzu pri- Suchoňa má už zafixovaný – je to (už od väzenia), že česká hudba sa za Protektorátu márnych prameňov – partitúr a nahrávok čias kantáty Žalm zeme podkarpatskej z ro- mala odmlčať. Keďže sa silencium u nás (až

6 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 MÉDIÁ na vynútené a čestné výnimky) nekonalo a pocty sa prijímali, vidí sa mi potrebné v zá- ujme hodnotenia a prehodnocovania vrátiť sa sine ira et studio k množine vtedy napísa- UDBA ných diel a primárne z nich rekonštruovať H povahu tejto etapy. Ako Godár stavia svoje karhajúce gesto (nielen) provokujúca na koncepcii ústnej tradície, ktorá všetko nejasné očistí, svedčí jeho postoj k „prí- oncertné dianie v Košiciach má svoj za- zvali verejnosť na štyri koncerty tohto festi- padu“ mnou exponovanej „mytologizácie“ Kbehnutý rytmus a poriadok, určova- valu mladých umelcov a novej hudby. Ten kantáty Osvienczym Ilju Zeljenku na začiat- ný hlavne dramaturgiou Štátnej filhatmó- prvý – so záujmom a mimoriadnou rezo- ku 60. rokov ako zakázaného diela. Podľa nie Košice (s permanentnými inovačnými nanciou u publika prezentoval v Dome Godára netreba tento fakt iba konštatovať ambíciami) a príležitostnými vkladmi Kon- umenia kompozície etablovaných súčasní- (dospel som k nemu na základe štúdia zervatória. Takto sa to javí hlavne zvonka kov A. Pärta, A. Schnittkeho a kompozície materiálov Nedokončenej diskusie, publiko- či zďaleka. Atrofiou autority oficiálnych domáceho J. Podprockého v podaní I. Buf- vanej v poslednom čísle mesačníka Sloven- („zväzových“) orgánov sa zdanlivo utlmili fu, Zwiebel kvarteta, Š. Eperješiho, D. Cibu- ské pohľady z roku 1963), podstatné je snahy o presadenie pravidelnejších komor- lovej, S. Joniho, P. Mosorjaka a I. Sokola. identifikovať osobu, ktorá zákaz vydala. ných cyklov mimo pilierových inštitúcií. Druhá autorská zostava V. Bokes, P. Orálna tradícia vraj síce „spoľahlivo“ spá- Zdanlivo. Pretože, ak náhodou zareaguje- Bachratá, M. Piaček, M. Lejava a Holanďan jala zákaz Zeljenkovej skladby s menom te na pozvánku z Košíc, len tak mimocho- Rob du Bois „provokovala“ prostredníc- Godárovho profesora kompozície Dezide- dom (mimo chodu tradičných filharmonic- tvom zanietených, skvelých interpretiek, ra Kardoša, ale asi ho očiernila nespravod- kých koncertov alebo sviatku – Košickej flautistky M. Štreitovej a akordeonistky M. livo. Veď to mohol urobiť nielen on, Kar- hudobnej jari) avizovaného podujatia, do- Kormanovej. doš, ale ktokoľvek z jeho kolegov, vrstov- zviete sa viac (aj o inom). Košická hudobná Ďalším festivalovým soirée sprevádzali níkov, najpravdepodobnejšie Suchoň. Keby komunita sa napriek tak notoricky „ovzdy- mladí interpreti, adepti košického Konzer- som mal záujem tieto nechutnosti rozma- chávanej“ nežičlivej realite nevzdáva. Húta vatória. Tlmočili skladby jednak vlastné (P. závať, uchýlil by som sa k dedukcii, že to a skúša. Tak v ostatných dvoch rokoch vy- Duchnický, T. Lučivjanský),jednak kompo- pošepkal profesor kompozície svojmu vní- pustila do sveta dva festivaly (minifesti- zície J. Vaja, N. Bodnára a R. Gašparíka. mavému žiakovi v akte sebaočisťovania, valy) orientované na súčasné hudobné ume- Finále festivalu vytvorila sympatická mla- alebo v záchvate vnútrogeneračnej závisti, nie. Tým prvým je cyklus, poriadaný Nadá- dučká zostava interpretov – žiaci košických či nenávisti? Keďže podľa orálnej tradície, ciou Hemerkovcov, druhým festival, ktorý umeleckých škôl. Predviedli naštudované ale nielen podľa nej, vieme, že závisť a nepo solídnej minuloročnej odozve zostrojili skladby slovenských a českých skladateľov. návisť sú úkazy, žiaľ, veľmi frekventované poriadatelia a ponúkli ho verejnosti pod ti- Tak to by bolo asi všetko. Ale nie je. To, čo v slovenskej skladateľskej societe, treba im tulom Hudba provokujúca. Tento názov, som počula a okúsila ma provokuje ešte a ich motiváciám asi venovať príslušnú ako hovorí dramaturgička a iniciátorka fes- k niekoľkým vetám. O pohode, o prajnosti, pozornosť, aby mohli slúžiť ako kľúčové tivalu Lýdia Urbančíková, je abstrahovaný ktorej som sa nadýchala počas niekoľkých východiská k napísaniu „priezračných“ de- z výroku skladateľa J. Iršaia, odvíjajúceho košických dní. Rovnako o ústretovosti po- jín o vývoji slovenskej hudby. Podotýkam, sa od myšlienky o adresnosti hudby, ktorá, riadateľov voči iniciátorom. Aj o ich inšpiru- aj s rizikom „nepostúpenia do ďalšieho ak má zasiahnuť ten správny cieľ, mala by júcej guráži... Priala by som mladému festiva- kola“ hry, ktorú mi Godár podsúva, že v sú- provokovať. Kladne, alebo aj záporne... lu mladých, aby prežil, vytrval v dobrej vôli a vislosti s Kardošovým profilom ma skutoč- Slovenský rozhlas, Radio Regina Košice, – zaslúžene – prerástol regionálny dosah. ne viac zaujíma jeho umelecký vývoj, na- teda v dňoch 31. marca až 3. apríla po- LÝDIA DOHNALOVÁ príklad od 3. symfónie k Slovakofónii. Súhrnne – metóda čistenia „zahmle- ných zrkadiel dejín slovenskej hudby 20. storočia“ prostredníctvom ústnej tradície, sprevádzanej škandalizovaním a predpoja- tosťou ako ju prezentuje karhajúci Vladi- článku Mozartov týždeň 2003 (HŽ č. cu sa iniciály. Mimochodom, Hochbergero- mír Godár, môže mať síce náboj excentric- V3/2003sa kritizuje použitie názvu náš- va kniha o Slovensku uvádza ešte ďalších kosti, nepatrí však do prehodnocovacej ho mesta „Pressburg“, autor by ho rád na- 16 (!) názvov mesta. sústavy hudobnej historiografie. hradil slovenským „Prešporok“. Pri repertoári Radka Šašinu by mal kritik ĽUBOMÍR CHALUPKA To sú dve veci. Predovšetkým názov brať do úvahy, že Šašina hraním kontrabaso- Pressburg je tiež historický (podobne ako vej hudby z Pressburgu vykonáva v istom maďarský názov Pozsony a jemu podobný zmysle veľmi cennú hudobnú archeológiu. OPRAVA latinský názov „Posonium“), a preto pou- On hrá skladby Spergera, Zimmermanna žívateľný aj slovenskými vlastencami. Je a ďalších autorov zlatého obdobia kontraba- oveľa starší ako názov Bratislava, ktorý bol sovej tvorby z nášho mesta na špeciálnom V marcovom čísle HŽ v recenziách nanútený obyvateľstvu až po roku 1918. nástroji s pôvodným, odlišným sólistickým CD prišlo nedopatrením k nemilej Ale aj voči „Bratislave“ má „Pressburg“ ladením a s pôvodným ladením usporiada- chybe. Interpretom Paríkovej sklad- zaujímavý vzťah; ja som vždy tvrdil, že „Bra- nia strún. Túto hudbu volať hudbou z Pre- by Kyrie na pamäť Konštantína Filo- tislavu“ nominovali nesprávne, keďže ini- ssburgu je jednoducho správne a náš sloven- zofa je organista Ivan Sokol (nie Ján). ciála „B“ je nehistorická. Ale život denne ský názov Prešporok, ktorý inak veľmi mi- Čitateľom a najmä umelcovi sa prináša prekvapováky, tak som bol pred pár lujem (najvyšší čas mesto späť premenovať!), ospravedlňujeme. mesiacmi v kniežacej bibliotéke vo Wolfen- by tu bol nesprávny, keďže má jemne folklo- büttel, kde na údajne najstaršej dochovanej ristický nádych („pri Prešporku na Dunaji...“), Redakcia mape Európy som objavil naše mesto písa- ktorý v tejto súvislosti by vôbec nebol vhodný. né „Bressburg“, čo vyvracia kritiku týkajú- LADISLAV KUPKOVIČ

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 7 OSOBNOSTI • UDALOSTI

Druhej fáze – naučiť sa – bol venovaný vstup Evy Čunderlíkovej, ktorá prezentovala súťažný princíp ako jednu z metód Celok a elementy fixácie hudobnoteoretických poznatkov. Súťažný princíp odporučila využívať v celom procese výuky ako motiváciu k vyššej V PEDAGOGICKOM PROCESE aktivite žiakov, pretože potreba sebauplat- nenia či snaha vyniknúť, dokázať viac ako tí druhí, je u detí školského veku veľmi sil- áme za sebou ďalší ročník dvojdňo- máme množstvo krásnych ľudových pies- ná. A bez fixovania poznatku nemôže dôjsť Mvého celoslovenského seminára pre ní, ktoré sú krásne a zaujímavé práve vďa- k jeho uvedomelému tvorivému využíva- učiteľov hudobnej výchovy na ZŠ a hudob- ka tej zväčšenej kvarte. Len počúvaj... niu, ktoré prezentovala hneď prvá lektor- nej náuky na ZUŠ so zaužívaným názvom Zážitku, hre s elementmi, aktívnemu ka druhého dňa seminára Zlatica Jurišo- Pedagogická dvorana i napriek tomu, že počúvaniu hudby smerovanému k abstrak- vá z Prahy. V jej vystúpení bolo badať skla- nie vždy sa konal v „domovských“ priesto- cii rôznych prvkov hudby sme sa venovali dateľskú erudíciu, pričom ako skúsená roch Dvorany HTF VŠMU. Bolo tomu tak prvý deň. Od úvodnej prednášky Juraja pedagógička využila len prostriedky do- i v tomto roku (10. a 11. apríla), keďže Hatríka (HTF VŠMU) Celok a elementy, stupné v bežnej pedagogickej praxi. Jej prá- táto sála je práve pred rekonštrukciou v ktorej naznačil rôzne aspekty vzťahov vo ca s rytmickými elementmi či riekankami a zorganizovať v nej veľké podujatie nebo- vnútri hudobného procesu ako živého or- bola skutočne inšpirujúca. Na obmenách lo technicky možné. Našťastie pre nás však nedávno dokončili rekonštrukciu neďale- ÚČASTNÍCI SEMINÁRA PRI PREDNÁŠKE J. HATRÍKA kého Letného Pállfyho paláca na Zámoc- kej ulici, kde sme sa mohli stretnúť v krás- nych priestoroch novej výstavnej a koncertnej siene. Po sérii seminárov „Hudba a...“ (pohyb, divadlo, hudba v akcii, výtvarné umenie, slovo), na ktorých prevažovali väčšie projekty, vyžadujúce spravidla spoluprácu pe- dagógov rôznych odborov, sme sa toho roku vrátili k samotnej podstate hudby, k hudobným elementom a ich komplexné- mu využitiu v procese vyučovacieho procesu. Teda k tým prvkom, ktoré sú z hľa- diska pedagóga v školských podmienkach najzaujímavejšie a najpotrebnejšie. O tom, že sme zvolili správne, svedčí mimoriadny záujem zo strany pedagógov – v tomto roku sme zaznamenali dosiaľ ich najvyššiu účasť. Do koncertnej sály HTF VŠMU, kde prebiehal program druhého dňa, sme sa

ledva pomestili. AUTORKA Dramaturgickú líniu programu určil sa- OTO motný základ pedagogického procesu, kto- F rý prebieha v troch fázach: zažiť (pocho- ganizmu, sa odvíjali všetky vystúpenia. jedného melodického tvaru vystaval hu- piť), zapamätať si (naučiť sa) a využiť Účastníci sa sami vcítili do roly svojich žia- dobný príbeh už tradičný hosť Belo Felix (tvoriť). Doterajšie ročníky seminára boli kov, hrali sa s hudobnými elementmi na (KHV PdF UMB Banská Bystrica). Rovna- zamerané hlavne na prvú fázu, na zážitok, orffovskom inštrumentári s Miroslavou ko známa Eva Jenčková (PdF Hradec Krá- vcítenie sa do hudobného tvaru a násled- Blažekovou (KHV UKF Nitra), sledovali lové) zas tvorila celky rôznych tvarov a výz- né vyabstrahovanie poznatku, prípadne výchovný koncert Tváre hudby Juraja Hat- namov z celkov menších a ešte menších, jeho pomenovanie. Bola to prirodzená re- ríka, zameraný na sledovanie zmien účin- pričom prejavovala veľkú fantáziu pri vy- akcia na – doteraz, žiaľ, ešte často zaužíva- ku hudby v závislosti od zmeny výrazovo- tváraní náhodných kombinácií, vždy nú – prax hudobných pedagógov, ktorí svo- tvorných prostriedkov. O podobných pro- však s dokonalým výsledkom. Záver semi- je poslanie redukujú na fázu druhú. jektoch informovala Nina Rašiová zo Sta- nára patril opäť Jurajovi Hatríkovi, ktorý V snahe naučiť žiakov konkrétne fakty pod- romestského divadla Košice, ktorá sa prob- predviedol vlastný skladateľský postup liehajú stereotypu hromadenia vedomos- lematikou hudobného divadla zaoberá už hľadania, narastania, vrstvenia a rozvíjania tí bez toho, aby sa deti dozvedeli, prečo je to dlhé roky. Pozorovaniu harmonických prv- hudobného materiálu do komplexného tak. Najčastejšia otázka, s ktorou som sa kov, funkcií a procesov sa venovala Tatia- významového celku s využitím metafory ako pedagóg hudobnej náuky stretla, bola: na Pirníková z KHV FHP v Prešove tóno- (Jarná polievka). Že sme našim účastníkom Prečo sa to mám učiť? Načo mi to bude? Jedi- vej eurytmii – priestorovému vyjadreniu nepokazili apetít svedčia viaceré výčitky ná cesta, jediné vysvetlenie, ktoré je súčas- a stvárneniu hudobných elementov Elena tých, ktorí sa zúčastnili seminára po prvý- ne odpoveďou, znie: Lebo je to zaujímavé, Schmutzová s manželom Wolfgangom krát: Prečo sme sa o ňom dozvedeli až te- pôsobí to na človeka, obohacuje ho to. Pre- Schmutzom, ktorí pôsobia na Waldorfskej raz? čo sa učíme, aká je lýdická stupnica? Lebo základnej škole v Bratislave. EVA ČUNDERLÍKOVÁ

8 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 OSOBNOSTI • UDALOSTI

MINIPROFIL HŽ • JOZEF BENCI • BAS

– nar. 1975 v Žiari nad Hronom Na piešťanských kurzoch lektorsky pô- Opäť sa vrátim ku Kopčákovi, ktorý bol – štúdiá: Stredná ekonomická škola, Konzer- sobili viaceré umelecké aj pedagogické živou inšpiráciou a interpretom množ- vatórium Bratislava, Pedagogická fakulta UK autority. Nelákali vás lekcie napríklad stva pôvodných slovenských vokál- Bratislava, JAMU Brno, VŠMU Bratislava u J. Nesterenka? nych kompozícií... – súťaže: Medzinárodná spevácka súťaž Cav. Priznám sa, ani nie. Akosi samozrejme Viem o tých skladbách, dosiaľ som spieval Carla Vendera Bratislava (1997) – 3. cena, Medzinárodná spevácka súťaž Antonína a jednoznačne som od začiatku inklinoval cyklus Ladislava Holoubka Panpulóni. Rád Dvořáka v Karlových Varoch (1999) – 2. cena, ku svojmu budúcemu pedagógovi. naštudujem piesne Suchoňa, Beneša, Sal- Medzinárodná spevácka súťaž Hariclea Dar- Čím si vás okrem umeleckých kvalít zís- vu. Musím však povedať, že zo slovenskej clée v Braile, Rumunsko, (2001) – laureát kal? Aké pedagogické metódy deklaro- komornej literatúry som už premiéroval a nositeľ osobitnej ceny, Medzinárodná spe- val? skladby Petry Bachratej, Kamila Poláka a Jo- vácka súťaž Georgea Enescu v Bukurešti Tie elementárne postuláty azda ani netreba zefa Gahéra. Rád sa venujem slovenskej (2001) – 1. cena, Cena rektora VŠMU (2000) spomínať:... aby bol hlas zdravý, znelý, zvuč- tvorbe a nech to znie hoci pateticky, mys- – koncerty: komorné (v spolupráci s J. Nagy ný, dobre posadený... Možno sa to navonok lím to úprimne – žijem tu a chcem inter- – Juhász), s orchrestrami (Komornou ope- pretovať skladby našich autorov. rou SND, ŠKO Žilina, Štátnou operou Ban- ská Bystrica) Pred rokom a pol ste sa vrátili ako víťaz – angažovaný ako stály sólista Štátnej opery a laureát zo speváckych súťaží v Ru- Banská Bystrica, hosťujúci sólista v Štátnej munsku. Okrem vlastných triumfov, opere Košice... ktoré vás hriali, vás fascinoval priebeh a organizácia podujatia...... už keď ste sa ozývali z kolísky, okolie Bol to pre mňa neobyčajný zážitok. Súťaž spozorovalo váš spevácky talent... Ale- prebiehala v rámci Festivalu G. Enescu, čo bo to bolo inak? je rumunský pendant našich BHS. Celé Pochádzam z malého mesta, z Kremnice, podujatie bolo koncipované veľkoryso, takže moja cesta k profesionálnemu spe- s množstvom vynikajúcich orchestrov a só- vu nebola celkom priamočiara. Začal som listov, so zvýšenou pozornosťou médií a ve- chodiť do ĽŠU na akordeón, k odboru, rejnosti. Sympatické a pre mňa atraktívne samozrejme, patrila hudobná náuka, into- bolo napríklad to, že počas celého festivalu nácia a zborový spev. Práve v rámci neho mali v Bukurešti priestor na prezentáciu si ma všimla pani učiteľka Pavlovičová, za- mladí umelci – od najmladších po vyspe- volala ma na hodinu, preskúšala – a začala lých – priamo v meste na pódiách v plené- sa mi venovať. Pomaly, trpezlivo, krásny- ri. Poskytovalo im to ohromnú skúsenosť mi slovami ma postupne privádzala k myš- pri testovaní si schopností pred publikom.

lienke na operu. V 2. cykle na ĽŠU som ARCHÍV Mal som tu možnosť počuť exkluzívne kon-

pokračoval – už výlučne len vo vokálnej OTO certy, jednak naživo a keď som nestihol, F triede. Po skončení základnej školy som mohol som sledovať priamy prenos v tele- nastúpil na ekonomickú školu, popritom ani nezdá, ale S. Kopčák to vie skvele so vízii. Zaujímavé, ako málo vieme u nás o tej- som sa čoraz viac a zanietenejšie venoval žiakmi: dáva im maximum a zároveň doká- to krajine, o jej ľuďoch, ktorí pestujú hud- spevu. Po maturite som sa definitívne roz- že z nich „vytiahnuť“ čo najviac. Dokáže efek- bu a majú ju tak radi... hodol a prihlásil som sa na bratislavské tívne a zmysluplne využiť každú chvíľu, kto- Samotná súťaž mala vysoký kredit, sú- Konzervatórium... rú strávi so študentom. Každá hodina je ťažili speváci, klaviristi aj huslisti. Umies- Takže budúcnosť ekonóma vo vašom prí- veľmi plodná, posúva adepta vždy o kus tnenie pre mňa znamenalo veľa. Poskytlo pade nemala šancu. Ako však mladý, ďalej. Jedným slovom – profesionál... mi zadosťučinenie, potvrdenie správnosti spevácky nie celkom zrelý mladý muž Nachádzate sa v štádiu budovania re- mojej voľby, hrejivý pocit, že robím niečo rozpozná vo svojom hlase basový odbor? pertoáru – jednak operného, jednak zmysluplné, čo reflektuje moje snaženie Už počas konzervatoriálnych štúdií som v piesňovej literatúre. a čo zároveň znamená poctu aj pre môjho využil dobrú myšlienku pána Lapšanské- Nateraz som sólistom v banskobystrickej profesora... ho, ktorý v Piešťanoch pravidelne organi- Štátnej opere, doštudoval som rolu Zacha- Na základe umiestnenia som dostal nie- zoval letné interpretačné kurzy. Zúčastnil riáša (bola to o.i. moja absolventská úlo- koľko ponúk na účinkovanie v Rumunsku... som sa po sebe na niekoľkých ročníkoch, ha), naštudoval som Vodníka v Rusalke, Ukončili ste štúdiá, prijali angažmán, začal som v tom čase, keď s lekciami na- Sparafucila v Rigolettovi. V Košiciach po- ponuky na koncerty. Čo ďalej? stúpil Sergej Kopčák. Ak sa do tých čias dobne (Nabucco, Bohéma, Rigoletto). Oper- Do konca sezóny – s prísľubom eventuál- viedla polemika o mojom hlase, o spevác- nej literatúry pre basový part je veľa a krás- neho predĺženia zmluvy som v ŠO v Ban- kom odbore (či som ozaj bas alebo azda nej, ktorá – dúfam – na mňa ešte čaká. skej Bystrici. Rozširujem si operný reper- barytón...), bol to práve pán Kopčák, kto- Zo svetových cyklov a piesní by som rád toár a spolu s manželkou Janou Nagy- Ju- rý môj hlas jednoznačne definoval. Už vte- uviedol Brahmsa, Wolfa, Schuberta, no hász pripravujeme programy komorných dy a tam začala naša spolupráca, ktorej najmä mne veľmi blízke ruské romance koncertov... „oficiálna“ časť vyvrcholila mojím ukonče- a piesne od Musorgského, Glinku, Čajkov- Ponuky zo strany SND? ním VŠMU – stal som sa prvým absolven- ského, Rachmaninova, ale aj Prokofieva, Zatiaľ nie sú ... tom jeho triedy na tejto škole. Šostakoviča. PRIPRAVILA LD

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 9 OSOBNOSTI • UDALOSTI

Ako tragické riešenie ho filharmónia pripomienkovala aj v stavebnom konaní, Redute ktoré prebiehalo od februára toho roku V a ktoré vyústilo začiatkom apríla do vydania stavebného povolenia. Stavebný úrad teda pripomienky filharmónie nepovažo- NAMI BUDE AJ ĎALEJ TRIASŤ... val za relevantné, argumentujúc – spolu s magistrátom – tým, že mali byť uplatne- SLOVENSKÚ FILHARMÓNIU UŽ ROKY TRAUMATIZUJE ELEKTRIČKOVÁ TRAŤ V JEJ BLÍZKOSTI, KTORÁ ZAPRÍČIŇUJE né už pri územnom konaní. Šancu pripo- NEPRÍPUSTNÉ HODNOTY DECIBELOV A VIBRÁCIÍ POČAS KONCERTOV A NAHRÁVANÍ. V POSLEDNÝCH MESIACOCH SA mienkovať územné konanie však Sloven- K TOMUTO PROBLÉMU PRIDRUŽIL ĎALŠÍ – VÝSTAVBA NOVÉHO VJAZDU DO NEĎALEKÉHO HOTELA CARLTON. ská filharmónia prepásla. Tu niekde sa možno stala chyba na jej strane. Okrem toho, o plánoch vybudovať vstup do pod- zemných garáží pred Redutou vedenie fil- a tému električkovej trate si vedenia Nehovoriac o estetickej stránke celej veci. harmónie vedelo prinajmenšom od leta Nfilharmónie korešpondujú s kompe- Len niekoľko metrov od hlavného vchodu minulého roku, takže otázkou je, či dosta- tentnými orgánmi už od roku 1991. Bezvý- do Reduty, kde sa pred koncertmi stretá- točne využilo manévrujúci priestor takmer sledne. Napriek tomu, že dôsledky okolo vajú a zhromažďujú stovky návštevníkov jedného roka... Slovenská filharmónia sa prechádzajúcej električky prítomní v sále a kade vchádzajú na rôzne akcie protoko- až na poslednú chvíľu odhodlala k petícii, nielen počujú, ale doslova aj cítia. Citlivý lárni hostia, by vstupovali do podzemia par- na ktorej sa v krátkom čase, v priebehu železobetónový skelet Reduty totiž prená- kujúce autá. Slovenská filharmónia navrh- apríla, objavilo asi 1500 podpisov a pod- ša každý otras z ulice. Električka v sále hučí la posunúť vjazd o čosi ďalej, na Jesenské- porili ju Hudobné centrum, ako organizá- a vibruje celými radmi sediacich návštevní- ho ulicu. Prejazd do garáží by sa tak vyhol tor Bratislavských hudobných slávností, kov. Aj z týchto dôvodov je jeden z akustic- pre filharmóniu kritickej Mostovej ulici. i bratislavské Konzervatórium. (Petícia ky najlepších priestorov na Slovensku han- Autá by chodili okolo historickej budovy skončila na stole bratislavského primátora dicapovaný ako nahrávacia sála. Na dopad Slovenského národného divadla. Hluk a ku dňu našej uzávierky nebolo jasné, vibrácií roky kriticky poukazovali aj pamiat- a vibrácie sa však Opery netýkajú až tak s akým efektom. Podobne sme nevedeli kári. O to zvláštnejšie pôsobí fakt, že s pri- bolestne ako Reduty. Sála je tu totiž vo ani to, aké malo dôsledky odvolanie Slo- pravovaným riešením vjazdu do garáží venskej filharmónie voči vydanému staveb- nakoniec súhlasili... nému povoleniu koncom apríla.) O čo vlastne ide? V susedstve Reduty, Na druhej strane, o územnom konaní – mimochodom jednej z najvýznamnejších ktoré predchádza stavebnému konaniu bratislavských mestských pamiatok, stojí a práve v ňom by sa mali riešiť záležitosti novozrekonštruovaný hotel Carlton, tiež okolo umiestnenia stavby – bol správca Re- jedna z pyšných a oprávnených historických duty, ako jedna z dotknutých strán „infor- dominánt centra. Pointa celého problému movaný“ len formou verejnej vyhlášky, až však leží až o niekoľko ulíc ďalej, v sused- výzva k pripomienkovaniu stavebného ko- stve samotného Carltonu, kde sa nachádza nania prišla do Reduty poštou. Stavebný Veľvyslanectvo USA. Práve v jeho blízkosti, úrad sa bráni tým, že forma verejnej vyhláš- na Paulínyho ulici, si svojho času Carlton – ky je podľa zákona dostačujúca a nemala presnejšie hotel Radisson SAS Carlton – by ujsť pozornosti dotknutej strany. Otáz- vybudoval vstup do podzemných garáží. Po kou však je, či stačil v tomto prípade „do- udalostiach z 11. septembra 2001 americká „vnútri“ budovy, obklopená prevádzkový- stačujúci“ postup, či nemal byť zo strany ambasáda na Slovensku – tak ako po celom mi miestnosťami a foyer. Na rozdiel od bratislavského Magistrátu zjavný väčší záu- svete – sprísnila bezpečnostné opatrenia v jej Reduty, kde sú okná hlavnej koncertnej jem a aktivita vyjsť v ústrety významnej okolí. Vstupu do hotelových garáží sa to siene umiestnené práve do ulice s najväč- kultúrnej pamiatke a najvýznamnejšiemu dotklo tak, že každé vchádzajúce auto je pred šou premávkou. Už-už sa zdalo, že variant symfonickému orchestru v krajine. Najmä vjazdom zastavené ochrankou a prejde ru- „Jesenského ulica“ by bol priechodný – 6. ak hluk a vibrácie v Redute sú na pretrase tinnou kontrolou kufra a podvozka. Táto marca totiž poslanci magistrátu zaviazali medzi filharmóniou a magistrátom už viac situácia však perspektívne nevyhovuje am- primátora hlavného mesta, Andreja Ďur- než desať rokov. Nemožno totiž nevidieť, že basáde a ani hotelu. Ambasáda považuje kovského, aby o ňom rokoval s investo- prijaté riešenie uspokojuje predovšetkým zvýšenú koncentráciu áut v jej blízkosti za rom a americkou ambasádou. Medzi mes- záujmy silného investora a americkej am- rizikovú a hotel by, pochopiteľne, zákazní- tom, investorom a americkou ambasádou basády. Investor sa bráni zmluvou a tlakom kov rád ušetril od podobných mrzutostí. však je uzatvorená zmluva, podľa ktorej sa bezpečnostných požiadaviek americkej am- Ako riešenie sa ponúklo posunúť vjazd v súvislosti s premiestnením vjazdu do basády, mesto zase neskorou reakciou fil- do garáží na druhú stranu parkovacej plo- podzemných garáží musel dodržať termín harmónie, ale tiež uzatvorenou zmluvou s in- chy. Pre investora – spoločnosť Bratcarl – dokončenia stavby koncom augusta a kto- vestorom a americkou ambasádou a pou- je najvýhodnejšie umiestnenie z Mostovej rý spoločnosť Bratcarl v prípade zmeny kazuje na výhody prijatého variantu: zruší ulice, v bezprostrednej blízkosti hlavného projektu nebola schopná garantovať. Do sa premávka po Palackého ulici, ktorá tiež vchodu do Reduty. Toto, samozrejme, po- hry prichádzalo aj zmluvné niekoľkomilió- susedí s Redutou (nie však bezprostredne búrilo správcu Reduty, Slovenskú filharmó- nové penále. Pod tlakom týchto informá- s hlavnou koncertnou sálou...); upraví sa niu – po Mostovej, kam ústia okná kon- cií poslanci odsúhlasili pôvodný návrh, teda pešia zóna i park pred hlavným vchodom certnej siene, by už nepremávali len elek- „Mostová ulica“, ktorý Slovenská filhar- do Reduty, čím celé prostredie získa vyšší tričky, ale aj autá ústiace do garáží. mónia považuje za tragický. štandard (preruší sa však plynulosť korza,

10 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 OSOBNOSTI • UDALOSTI ktoré pokračovalo z Hviezdoslavovho ná- mestia cez Mostovú ulicu až k Dunaju...) a po Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava plánovanom presťahovaní americkej amba- štatutárny zástupca: Ing. Jozef Tkáčik, generálny riaditeľ sády by sa vjazd z Mostovej ulice mal zasle- osoba, zodpovedná za styk s orgánmi verejnej správy: Ing. Darina Maxianová piť a využívať pôvodný vstup z Paulínyho ulice (proti tomuto argumentu stojí zahmle- nosť časového horizontu sťahovania amba- PETÍCIA sády – dnes sa hovorí o 10 až 12 rokoch...). návštevníkov koncertov a pracovníkov Slovenskej Jedným z argumentov mesta je aj fakt, že filharmónie proti vybudovaniu druhého vchodu do podzem- sa konečne pristúpi k rekonštrukcii električ- kovej trate na Mostovej ulici a využitím ných garáží z Mostovej ulice a sprejazdnenia Mostovej ulice moderných technológií sa výrazne zníži hluč- električkovou a automobilovou dopravou nosť trate. Aj to je však pre Redutu len cha- bá útecha – vedenie filharmónie sa totiž už roky snaží o úplný odklon električkovej tra- stavebná akcia „Carlton parking Bratislava – druhý vstup a rekonštrukcia Mostovej ulice“ te. Okrem toho, podľa posudku Dopravné- ho podniku Bratislavy, na hodnotách hlu- V tomto období prebiehajú schvaľovacie konania k rekonštrukcii Mostovej ulice a vybudovania ku a vibrácií sa kvalita trate podieľa len 30 nového vstupu do garáží hotela Carlton z Mostovej ulice priamo pred vchodom do Reduty. Toto percentami a až 70 percentami na ne vplý- riešenie, ktoré znamená, že okrem električiek budú po Mostovej ulici prechádzať stovky, ba tisícky áut, va kvalita samotných električiek. Moderni- výrazne znehodnotí nielen okolie budovy Reduty – hluk, dopravný ruch, ale i priebeh a umelecké zácia trate teda Redute až tak veľmi nepo- zážitky z koncertov a spoločenských udalostí v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie. Zodpovedné miesta napriek apelom a námietkam zo strany Slovenskej filharmónie neberú do úvahy môže, ak po nej budú ďalej jazdiť staré sú- jedinečnosť budovy Reduty. pravy. Netreba zabúdať ani na fakt, že od septembra budú po inkriminovanom úse- Aj keď najlepším riešením podľa Slovenskej filharmónie by bolo úplné vylúčenie automobilovej i elek- ku premávať nielen električky (aj keď po tričkovej dopravy, navrhujeme riešenie, ktoré je úspornejšie a z hľadiska Reduty a využitia pešej zóny odhlučnenej trati), ale aj autá, ústiace do jednoznačne kultúrnejšie a perspektívne. podzemných garáží. Zvýšenie hluku i vibrá- Navrhujeme: 1. zrušenie jednej električkovej koľaje cií na Mostovej ulici odhaduje dokonca aj 2. vchod do garáží umiestniť z Jesenského ulice alebo pri odbočke posudok, ktorý je súčasťou dokumentácie z Vajanského nábrežia tak, aby automobilová premávka nebola popri stavebného konania... Koncertnej sieni (Medená, Mostová). Po zhrnutí známych faktov nezostáva Ďakujeme za pochopenie a podporu, vyjadrenú podpisom na petičných hárkoch. iné, než hodnotiť niekoľkoročné úsilie Slo- venskej filharmónie zlepšiť situáciu v kon- S pozdravom certnej sieni ako sizyfovské. Ing. Jozef Tkáčik generálny riaditeľ SF ANDREA SEREČINOVÁ

POKRAČOVANIE ZO STR. 4 POKRAČOVANIE ZO STR. 5 Oproti tomu pri následnom pripojení šou úlohou je zvukovo zvýrazniť a zušľach- ského muzikálu Červená karavána, kde v unisone, ako napríklad pri psalmodicky tiť obsah textu. Augmentatívna likvescen- zazneli mnohé clivé melódie „cigánske- štruktúrovaných recitáciách, nachádzame cia sa často prejavuje ako prostriedok zo- ho spirituálu“... augmentatívnu likvescenciu dosť zriedka. silnenia dôležitého alebo emfatického slov- Gizela Veclová má za sebou cca 130 V takýchto prípadoch pisári neum buď ného akcentu. Dôležité slovo prostredníc- postáv v opere, muzikáli, klasickej upustili od akejkoľvek likvescencie, alebo tvom augmentatívnej likvescencie dostáva operete, v hudobnej komédii, spevo- dali prednosť diminutívnej likvescencii. ešte výraznejšiu žiarivosť. hre i činohre. Je to okolo 140 premiér Štúdium melodického kontextu v lik- Augmentatívna likvescencia sa často vy- na slovenských i zahraničných javis- vescentných prípadoch nás vedie k záve- skytuje na konci slovnej jednotky a bez- kách. Úžasné a obdivuhodné v našej ru, že tendenciu k augmentácii môže mať prostredne pred prechodom k nasledujú- divadelnej histórii! iba relatívne významná koncová nota v neu- cej slovnej jednotke. Jej hlavnou funkciou Ak mám povedať zopár slov o ľud- me. Z toho vyplýva, že augmentatívna lik- v takýchto prípadoch je vláčne spojenie a or- skej bytosti zvanej Gizka Veclová, rada vescencia poukazuje na relatívne väčšiu ganické splynutie dvoch slovných jednotiek. by som podčiarkla jej srdečnosť, vrúc- hodnotu koncovej noty. Spôsob, akým pisár neum zaobchádzal nosť. Takou činorodosťou sršiacu dámu Pri interpretácii sa to môže prejaviť tak, s fenoménom likvescencie v adiastematic- možno stretnúť iba zriedka. Je jedno- že sa zaspieva táto nota najprv s plným zvu- kých rukopisoch, naznačuje aj pochopenie ducho čírym, pevným a žiariacim člo- kom vokálu a až potom sa interpretuje rytmu v gregoriánskom choráli. Predovšet- vekom. Je to však predovšetkým vyni- konsonant. Tendencia k diminutívnej lik- kým poukazuje na to, že pôvodný grego- kajúca slovenská umelkyňa. vescencii je typická len pre relatívne slab- riánsky chorál nepozná žiadne abstraktne Veľa zdravia do ďalších rokov – a eš- šiu notu a výskyt diminutívnej likvescen- stanovené notové hodnoty. Existuje v ňom te mnoho zdvihnutých opôn na javis- cie poukazuje na relatívne nepatrnejšiu nevyčerpateľné bohatstvo jemných rytmic- ku! hodnotu koncovej noty. Pri interpretácii kých nuáns, ktorých interpretácia je mož- sa spieva s redukovanou plnosťou. ná len po dôkladnej analýze celkového kon- Fenomén gregoriánskej likvescencie je textu. TERÉZIA U RSÍNYOVÁ úzko spojený s textom. Jeho najdôležitej- MILAN KOLENA

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 11 MÉDIÁ

cháč s napätím očakáva prvé tóny opusov. Úsudok si po odznení tvorí sám – pričom R OZHLASOVÝ ZÁPISNÍK samotná relácia je bránou k novému poznaniu. Vďaka za tieto priezory k novej i staršej hudobnej tvorbe. tereokompozícia o Jozefovi Grešá- však určite mal prizvať blízky spolupracov- Hoci som už vyššie spomínala meno au- S kovi (Rádio Devín, 22.3., 15.00 h) je ník Z. Košlera v Opere SND, vtedajší šéf torky, redaktorky a speváčky Dariny Laš- staršou reláciou Lýdie Urbančíkovej. V jej súboru Pavol Bagin. Začiatkom 70. rokov čiakovej, chcela by som finalizovať tieto rámci zazneli rozhovory i spomienky skla- práve Košlerovou zásluhou sme zazname- zamyslenia práve jej autorskou dielňou. dateľa, zaznamenané v 70.rokoch. Napriek nali nielen dôstojný návrat súboru do zre- Relácia Potešil ma rodný kraj (z roku časovému odstupu táto relácia uchvátila konštruovanej budovy SND, ale aj viaceré 1993) bola totiž ďalšou vydarenou reprí- aktuálnou rečou a neopakovateľnou bez- operné udalosti, ktoré v spomienkach ne- zou v hudobno-slovnom bilancovaní (Rá- prostrednosťou vyznaní Jozefa Grešáka. zmazal čas. dio Devín, 12.4., 16.00 h). D. Laščiaková Pripomenula úprimný pohľad a hlas umel- Stretnutie s krásou (Rádio Devín, zašla vo svojich spomienkových potulkách ca, ktorý sa – bez zábran a štylizácií – vy- 29.3., 16.00 h) bolo poobhliadnutím sa za na rodnú Oravu – slovom i hudbou milo- znával z hľadania svojej cesty životom jednou z mnohých relácií bývalej redaktor- vanú, opísanú v prózach jej blízkych lite- i umením, spovedal sa z úspechov i neús- ky a autorky Slovenského rozhlasu – Da- rátov,Oravcov: Mila Urbana, Márie Jančo- pechov. Jeho Rotory, Hexody a „pulzy“ (zá- riny Laščiakovej. Relácia o ľuďoch z orav- vej i Antona Habovštiaka, po dielach kto- klad kompozičnej estetiky), neustále pom- skej dedinky Srňacie potešila i dnešných rých najčastejšie siahla, aby nám z nich za- kýnajúce vpred Grešákovu hudbu, mi vy- poslucháčov írečitosťou ľudí, ktorí – vďaka citovala. Všetko to popretkávala svojimi vy- bavili interview, ktoré som kedysi s týmto autorke a jej poznaniu vidieckeho prostre- znaniami obdivu k prírode a ľudu Oravy, skladateľom robila pre Hudobný život. (Ne- dia – otvorili pred mikrofónom svoje srd- rodnému kraju, ale i spomienkami na ori- skôr mi zaň poslal svoj fotoportrét ginálnych spolurodákov, resp. vlast- – v zátiší bardejovského domu. Pod- nými úvahami a vhodnými hudob- nes ho opatrujem ako milú spo- nými ukážkami. Autorkinými part- mienku na jedinečného človeka). nermi v tejto výsostne umeleckej re- Prostredníctvom ukážok z Gre- lácii boli zvukový majster Zdeno Ha- šákovej tvorby som sa opäť zapo- lamík a redaktorka Adriana Do- čúvala do hudby, ktorá dnes akosi manská. Ak by som mohla dávať neprávom zmĺkla. Vďaka rozhla- „známku“ za autorský text, spraco- su som si opäť pripomenula origi- vanie i celkové vyznenie relácie, Po- nalitu Grešákovho Koncertu pre tešil ma rodný kraj by určite do- klavír a orchester, jeho Panychídy stal „výbornú“ s hviezdičkou. Je to (paradoxne oslavujúcej život) relácia, ktorá bezvýhradne patrí do a najmä monodrámy Zuzanka rozhlasovej klenotnice. Hraškovie v nezabudnuteľnej inter- Do cyklu 6. ročníka organových pretácii sopranistky Betky Mrázo- koncertov Pod pyramídou zaradi- vej. „Antiuspávanka“ z tejto Gre- la dramaturgička tohto podujatia šákovej skladby podnes zamrazí. Alena Čierna predveľkonočný Objaviteľská trojica Grešáka: mu- koncert Jána Vladimíra Michal- zikológ Ľ. Čížek, dirigent B. Režu- ka. Venujem sa mu čo len glosátor- cha a organista I. Sokol, má záslu- sky preto, lebo (ako napokon všet- hu na tom, že východoslovenský ky koncerty tohto tradičného a ob- kompozičný „originál“ našej hud- ľúbeného cyklu) zaznel aj v priamom by, Jozef Grešák, zahral všetkými prenose na stanici Devín (13. 4., farbami a obohatil tak hudbu o nie- 10.30 h). Podujatie malo mimoriad- čo nové, neopakovateľné. ny ohlas jednak kvôli vhodnému na- Nedožité jubileum českého di- časovaniu, ale aj partnerovi organis- rigenta Zdeňka Košlera (nar. 25. tu recitátorovi Ladislavovi Chudí- marca 1928) sa stalo príležitosťou na hu- cia. Bolo to stretnutie s krásou „nezindus- kovi. J. V. Michalko a A. Čierna zaradili do dobno-slovný portrét umelca od Aleny trializovaného“ človeka. programu jediné dielo – Krížovú cestu op. Čiernej a redaktorky Marty Főldešovej Stretnutie nad partitúrou (Rádio De- 29 od Marcela Duprého. Hudobné rozjíma- (Rádio Devín, 29. 3.,15.00 h). Relácia hu- vín, 12.4., 15.00 h) z dielne autorky Melá- nia francúzskeho skladateľa (1886-1971) dobnými ukážkami i výpoveďami samot- nie Puškášovej a redaktora Igora Javor- sa opierajú o štrnásť zastavení Krížovej ces- ného Košlera, ako aj bývalých dramatur- ského čerpalo z 21. ročníka prehliadky ty Pána Ježiša v poetickom vyjadrení bás- gov Slovenskej filharmónie (Ivan Marton Nová slovenská hudba 2002. Bez živého nika Paula Claudela. Z oboch interpretácií a Alžbeta Rajterová) a koncertného maj- stretnutia s autormi (raz preto, že sú od som si uchovala najmä prostotu a dôstoj- stra Slovenskej filharmónie Jozefa Skoře- nás vzdialení, inokedy preto, že už nie sú nosť predvedenia – s úctou voči zápisu. pu priblížila osobnosť a umelecký profil medzi nami), uviedla hostiteľka relácie Duprého Krížová cesta op. 29 neoplýva von- tohto umelca. Košler mal blízky vzťah k Slo- komorné diela Šimona Jurovského, De- kajšou ornamentikou či virtuóznymi efek- vensku: v rokoch 1971 až 1976 bol šéfdiri- zidera Kardoša, Dušana Martinčeka tmi. Je však bohatá na farby, registre pod- gentom opery SND a roky spolupracoval a francúzskeho skladateĺa Frederica Pa- farbujúce situácie, nálady, myšlienky. Mož- so SF. Aktéri zaujímavej relácie načrtli špe- tara. Výber, zostava i súvislosti mi tento- no je symbolické, že práve pri takomto cifiká dirigentskej práce majstra (najmä raz zostali záhadou, ale – prosím... Autor- architektonicky neprezdobenom diele som v orchestri SF) a mnohé napovedali o osob- ke treba priznať schopnosť analyzovať osobitne vnímala umelecký vklad účinku- nosti Košlera, ktorý sa v istom období pri- a sprístupňovať diela rôznych estetických júcich... činil o narastajúci kredit SF. Do relácie sa a kompozičných smerovaní tak, že poslu- TERÉZIA URSÍNYOVÁ

12 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 MÉDIÁ

bláznivých stretoch žánrov v dobrej world ON BRIO music, neprekáža mi ak B. Viklický džezuje C na klavíri vedno s cimbalistkou Z. Lapčíko- vou v teréne moravských ľudových balád... Mám priestor na vlastný postoj, názor, zá- žitok. Je to výzva k spolupráci, ku hre – BAV MA! a to je pre mňa tá najšťavnatejšia zábava... Všetci poznáme zostrihy typu „to naj- CON BRIO O JEDNEJ DROGE lepšie z klasiky“, kde nám zabávači predpi- ( ...) sujú, pri čom sa má spustiť náš slinotvorný pavlovovský reflex, aby pokvapkal zábav- šte ako študentské ucho som raz po- tujú druhí; ak on svoje publikum nepo- nosť, ergo komerčnú úspešnosť nudu za- Ezval na školský ples s tradičnou iniciá- núka k aktivite, ani ono mu nemôže vrátiť háňajúceho bludného črievka, nimi vytiah- ciou nových prvákov svoju vtedajšiu ka- vyžarovanie, v ktorom by nadobudol kva- nutého z brucha starých majstrov. Ak táto marátku. Toto podujatie bývalo nabité mla- litu, profil, rozmer. Zostáva papierovou „filozofia“ preniká do hudobnej pedagogi- dou energiou, vtipom, skvelou zábavou; atrapou. Cíti, ako sa pod ním – napriek ky, plodí komické nedorozumenia: v učeb- L + S si už vtedy brúsili spoločné pazúriky, salvám smiechu a potlesku – prepadá zem niciach sa zazelená sem-tam čosi (a nie zlé!) ich napodobňovanie a parodovanie slovut- a začne objekt svojej aktivity nenávidieť, z jazzu, popu, rocku, ako „zabávačská“ gri- ných profesorov uchovávam v pamäti ako prenasledovať čoraz väčšou aroganciou. masa na suchopárnej učiteľskej tvári, má neodolateľné. Ani ja som v ten večer nene- Zvyšuje dávky zabávačskej drogy ako pre- to však háčik – neúprosný cval módnosti chával všetko len na svojich povolanejších fíkaný díler, jeho nápady sú čoraz strnulej- už v zárodku zadupe do prachu túto peda- spolužiakov – snažil som sa byť aj ja zaují- šie, pokleslejšie a krutejšie. gogickú koketériu a mladí sa smejú plesni- mavý, vtipný, zábavný... Napriek tomu ka- Platí to všade – na tupé „pročkoviny“ vosti a vlastne aj akejsi predajnosti svojich marátka sedela čoraz kŕčovitejšie, výraz rovnako ako na polívkovské vulgárne žvat- učiteľov... mala čoraz znechutenejší, až ma celkom lanie typu „kurvahošigutentag“, keiserov- Neuzatváram tieto úvahy... Rád by som umlčala. Po dlhej, trápnej pauze zaznelo sko-lábusovské upachtené situačné hyper- na záver, ako tematickú kódu, spolu so z jej úst zaťaté a rozhodné, pre mňa pamät- boly, krampolovské omieľanie vytuchnu- svojím čitateľom, vychutnal minipoviedku né: „Bav ma !“ A bolo po zábave – do kon- tých žartíkov a „humorných“ pseudozážit- nemeckého spisovateľa Tankreda Dorsta ca plesu som už zo seba nedostal nič, čo by kov, ale napríklad aj na snobisticky povzne- „Najslávnejší maliar sveta“ (z roku 1998). stálo za reč. Bolo, samozrejme, aj po ka- sené breinerovské „špľachy“ o „kofianál- Je aj o tom, ako by všetko mohlo dopad- marátstve; v krátkej dobe sa rozplynulo nom sexe“ (rozumej predajnosti a perfíd- núť, ak sa nespamätáme... do ničoty... Podaktoré dievčence za tie roky nosti OSN), či „naivných kvetinových detič- Najslávnejší maliar sveta, ktorého obra- odvtedy pritvrdili: „Žiadajte orgazmus!“, kách“ (rozumej: demonštrantoch proti voj- zy boli najdrahšie zo všetkých, pretože do- prikazuje z bilboardu svojim obdivovateľ- ne v Iraku) atď., atď. kázal maľovať objekty a portréty výstižnej- kám a nasledovníčkam na pohľad príjem- Manipulátorskí šaškovia-zabávači serví- šie, než ako sa v skutočnosti javili, prestal ná modelka... rujú mladým (ale aj nám starším, vlastne mať jedného dňa chuť dívať sa na svet. Model správania, ktorý ma kedysi ako všetkým) aj ich aktuálne idoly a poctivé A tak šiel a oslovil jedného boháča: Daj mi chlapca tak vydesil a ochromil, zostal rov- záľuby posypané svojou drogou: nestačí svoj dom, ja ti zaň dám obraz. Inému člo- naký: treba sa usilovať, aby ten, tá, tí oproti dobrá pesnička, dobrý film, dobrá kniha – veku povedal: Daj mi svoj Rolls Royce, dám neprepadli nude, aby sa bavili. Bavičstvo aby to bolo zábavné, musí prezentácia preti zaň obraz tvojho auta. Tretiemu sľúbil, že sa postupne stalo všeobecným, obligátnym kračovať prirodzenú ľudskú mieru až namaľuje obraz jeho ženy a dá mu ho, keď postojom nielen v médiách, ale aj v bežných k trýznivej hranici hluku, vizuálnej vtiera- mu zaň svoju ženu prenechá. A pretože medziľudských kontaktoch. Už nie vzájom- vosti, videoklipovej unáhlenosti a nespoji- obrazy boli oveľa cennejšie ako objekty né prúdenie prirodzenej energie, ale redu- tosti, ktoré učia ľudí vnímať svet „stračím“ a osoby, boli vlastníci s výmenou spokojní. kovaný, jednorozmerný svet manipulá- zrakom: sliedim, čo sa kde zablysne, to Maliar dal dom strhnúť, auto zošrotovať, cie, masáž citlivých zón na mentálnom tele uchmatnem a prehltnem, nech ma hoci aj ženu odstrániť. Tak vyprázdnil postupne zabávaného (ťažko tu napísať: baviaceho sa). zadrhne! Celý horizont ľudských mentál- svoje okolie a cítil sa šťastný v prázdnote... Strach z nudy, prázdnoty je vlastne stra- nych potrieb sa scvrkáva na požiadavku: chom z poznania seba samého, svojej mie- Robte dačo, hocičo, len nech sa rýchlo J URAJ HATRÍK ry. Až keď je človek sám, zistí, akým je a hneď dačo deje! Bavte ma! zlým spoločníkom, napísal presne S. J. Lec. A opäť paradox: ak napríklad M. Donu- Baviči rôzneho druhu vstupujú do tohto til razí cestu svojmu rozprávačskému ta- JAZZ TODAY vákua, obsadzujú ho svojím nápadným, lentu práve sloganom: „Pořád se něco děje!“, pokleslým tovarom... Dobrý klaun, ktorý postupuje presne opačným smerom. Hľa- Počúvajte relácie dvojice naozaj zabáva svoje publikum, to vždy bola dá a nachádza dobrú zábavu, humor, vtip a je veľká vzácnosť. Jenom šašků, těch je! , v tých najjednoduchších, najvšednejších, aj Vlado Šmidke – Igor Krempaský povzdychol si kedysi Jan Werich. keď určite starostlivo preosiatych a štyli- každý piatok o 23.00 h Aký paradox – klaun podáva ľuďom zovaných spomienkach, zážitkoch; nikdy svoje ja skrz strnulú, konvencionalizovanú však neprekračuje hranicu dôstojnosti a po- HVIEZDA FM masku a oni napriek tomu cítia tlkot jeho tenciálneho partnerstva svojho diváka a po- srdca, ostrie jeho múdrosti. Bavič chce byť slucháča... Ak mi J.Berky-Mrenica (nedáv- 100,3 MHz (Bratislava) – 88,8 MHz jedným z nás, vnucuje sa ako intímny part- no ocenený podnikateľským či bankár- (Nitra) – 97,6 MHz (Banská Bystrica) ner, ktorý najlepšie vie, čo nám chýba, kde skym Zlatým krídlom za prínos hudbe!) – 98,8 MHz (Liptovský Mikuláš) nás treba poškrabkať, a predsa jeho tvár ponúka na CD svoje „diabolské husle“ www.musicmarket.sk postupne tvrdne na zaschnutú šmíru, tráp- podporené automatickým bubeníkom, je www.divyd.sk ny kŕč... Dopláca na nerešpektovanie po- to v mojich očiach oná zloprajná zabávač- znania, že identitou je to, čo nám posky- ská manipulácia. Skvelo sa však bavím na

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 13 ROZHOVOR „Mám hudbu, preto môj život netrpí duchovnou anémiou“

JOZEF PODPROCKÝ, NARODENÝ ROKU 1944 V ŽAKAROVCIACH, PO SKONČENÍ JSŠ V GELNICI (1961) POKRAČOVAL NA KONZERVATÓRIU V KOŠICIACH –V HRE NA KLAVÍRI A KOMPOZÍCII, PO MATURITE, OD ROKU 1965 ŠTUDOVAL KOMPOZÍCIU NA VŠMU, ABSOLVOVAL ROKU 1970, OD ROKU 1969 PÔSOBÍ PEDAGOGICKY (HUDOBNÁ TEÓRIA A KOMPOZÍCIA) NA KOŠICKOM KONZERVATÓRIU, S PRESTÁVKOU V ROKOCH 1986 AŽ 1988, KEDY BOL RIADITEĽOM ŠTÁTNEJ FILHARMÓNIE KOŠICE.

eviem, čo to vtedy spôsobilo. Či počarovanie zlomyseľným kovať svoje pedagogické povinnosti. Napriek tomu, že posledné Nškriatkom, alebo zhoda neprajných náhod, ale stalo sa. V prie- tri roky som chodil k Moyzesovi, hlásim sa k Cikkerovi. behu ostatných rokov zneli dvakrát po sebe na bratislavských fes- Do rodného regiónu, do Košíc, si sa vracal profesijne vyzbro- tivalových pódiách skladby košického autora Jozefa Podprocké- jený, v tom čase si však vstupoval do dosť „nepoznačeného“ ho a prihodilo sa, že reflexia v podobe ich kritiky, komentára ale- terénu. Ako si nadobudnutou optikou vnímal toto starono- bo recenzie sa vôbec neobjavila na stránkach nášho časopisu. Jed- vé prostredie? noducho – stalo sa. Zlyhal ľudský faktor. Keby bol Podprocký V tom čase profesionálne Konzervatórium v Košiciach „zastrešo- márnivým a vzťahovačným autorom, možno by tento lapsus na- val“ Teodor Hirner. Okrem neho tu „ticho“ a nenápadne pôsobil tiahol do rozmerov škandálika. On Jozef Grešák. Práve s ním som si však konštatoval po svojom. Potichu, hneď od prvého dňa veľmi dobre ro- s preňho príslovečnou ľahkou sebai- zumel. Strávili sme spoločne desiat- róniou. Áno, vraví sa, že skladby, ky hodín v debatách, polemikách. o ktorých sa nenapíše, akoby vôbec Na košickom Konzervatóriu si neodzneli. Tie Podprockého však od- striedal Juraja Hatríka (tvojho bý- zneli. Prehovorili dostatočne dôraz- valého učiteľa), nastúpil si ako pe- nou hudbou, o ktorej ozaj nehodno dagóg bezprostredne po Tadeášo- mlčať... Táto vskutku nenarežírova- vi Salvovi a J. Truhlářovi... ná krivda sa udiala v našom redak- S odchodom J. Hatríka zanikla na čnom dvore, preto nosím v sebe stá- škole kompozičná trieda. Ešte skôr, le pocit spoluviny. Následný rozho- než som dokončil štúdiá na VŠMU, vor nevznikol však ako forma „po- ma oslovila prof. Mária Potemrová pola sypaného na naše hlavy“. Vzni- s ponukou a prísľubom miesta inter- kol spontánne a hlavne preto, aby ného pedagóga. Situácia v pedagogic- upozornil na skromného človeka – kom obsadení na konzervatóriu bola umelca, dobrého skladateľa, ale aj or- naozaj dosť provizórna. Tak som už ganizátora, pedagóga..., ktorý napriek rok pred absolutóriom nastúpil a štú- tomu, že tvorí v enkláve „svojho“ sve- diá som dokončoval dosť vyčerpáva- ta, prekonal jeho hranice. Kvalitnou júcim spôsobom: s povolením vede- hudbou, neúnavným kultivovaním hu- nia fakulty som dochádzal každý týž- dobného prostredia a v neposlednom deň na konzultácie na VŠMU, zvyšok rade úrodou vlastných skladateľských som sa venoval vyučovaniu – a k to- odchovancov, ktorí ho nielen dôstoj- mu treba prirátať nekonečné hodiny ne reprezentujú, ale akoby nevdojak, strávené na ceste medzi Bratislavou

tvoria akúsi osobitú, životaschopnú ASTL a Košicami – bolo toho dosť... Po ab-

hudobnícku sortu... P. K solutóriu som dostal stálu zmluvu OTO

F a natrvalo som zakotvil v Košiciach. Boli ste – absolventi kompozície na Vtedy mi prischlo označenie outsider. VŠMU začiatkom 70. rokov – pomerne silná generácia. Spo- To preto, že som si trúfol opustiť „Mekku hudby“... medzi svojich druhov si sa ty jediný rozhodol neostať v Brati- Tvoje rozhodnutie možno na jednej strane obdivovať, na slave, bez reptania a ochotne si sa vrátil na rodné Východné druhej strane ti aj závidieť. Mal si pre svoju realizáciu pred- Slovensko, kde nepretržite podnes pôsobíš... sa dostatočný priestor, na škole si začínal takmer ako prie- Bolo to vskutku proti vtedajším zvyklostiam. Takmer každý sa po kopník... skončení štúdií snažil budovať kariéru v centre alebo v jeho blíz- Vôbec neľutujem. Oproti svojim bratislavským kolegom som mal kosti. Myšlienke vrátiť sa na východ som sa nebránil. v onom období 70. až 80. rokov veľkú výhodu v tom, že som mal Kompozíciu si začal študovať u Cikkera, k jeho triede sa hlá- poruke všetko, čo som pri komponovaní potreboval. V tom čase siš napriek tomu, že si absolvoval u Moyzesa... tu pôsobilo výborné Košické kvarteto, Dychové kvinteto, veľa K zmene pedagógov prišlo v čase, keď J. Cikker dostal Herderovu dobrých inštrumentalistov – sólistov, bol som v blízkosti vzmáha- cenu, bol vtedy dosť zaneprázdnený, angažovaný a snažil sa redu- júcej sa Štátnej filharmónie Košice... čo si mladý skladateľ môže

14 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 viac priať? Len čo som dokončil skladbu, už mi ju hrali, mal som ca ľudí, schopných riadiť a bdieť nad umeleckou stránkou telesa. veľa priamych objednávok od interpretov... Dnes môžem bilanco- Za čias môjho riaditeľovania bolo všetko trochu inak... Vyčerpaný vať: takmer všetky kompozície, ktoré som vytvoril, mám nahra- z náročnej funkcie, obohatený však o nezaplatiteľné skúsenosti, né a archivované v košickom rozhlase. Neskôr, vo funkcii riadite- veľmi rád som sa vrátil späť ku svojmu povolaniu, ku kompono- ľa ŠFK, som svoje kompetencie rád využil na to, aby som do dra- vaniu, vyučovaniu... Z každodennej práce, zo styku s orchestrom maturgie zaradil skladby svojich bratislavských kolegov... V čase som sa ako skladateľ veľa naučil, od orchestra, interpretov. To môjho pôsobenia v ŠFK orchester uviedol v sezóne až 25 pôvod- všetko som mohol integrovať do svojej tvorby. ných slovenských skladieb, z toho 12 (!) premiér. Nechcem sa tým Tvoj skladateľský vývoj od absolventského Concertina, cez chváliť, skôr priblížiť košický hudobný život, milieu východoslo- úspešné sláčikové kvartetá, komorné kompozície, symfonic- venskej metropoly v čase môjho profesionálneho pôsobenia... ké skladby, bol plynulý, vyrovnaný. Zaujímavou prácou sú Vráťme sa k osobnosti Jozefa Grešáka, ktorého si tu vtedy tebou „revitalizované“ kompozície autorov žijúcich a tvoria- objavil, zblížil si sa s ním umelecky aj ľudsky... cich pred stáročiami na Východnom Slovensku. Bol to veľký človek. Bohom obdarený, originálny hudobník, dob- Rád sa podnes vraciam k svojim sláčikovým kvartetám, mám rý skladateľ, aj napriek tomu, že nemal náležité vzdelanie. Nie k nim osobitý, subtílny vzťah. Písal som ich priamo „na obraz“ márne sa o ňom hovorí ako o Janáčkovi Východného Slovenska. Košického kvarteta. V rámci mojej tvorby predstavujú akýsi in- Komponoval spontánne, zdanlivo ľahko, všetko, čo vyšlo spod tímny denník. Ku každému z nich ma viažu určité spomienky, v kaž- jeho rúk, malo osobitý pôvab. Pri bližšom pohľade do partitúry sa dom z nich sú zakódované isté pocity, či zážitky... O tvorivom ale- však dá skoro identifikovať štrukturálny poriadok, logika. To všet- bo inšpiračnom pozadí by sa dalo veľa rozprávať. Azda niekedy... ko získal najmä úporným štúdiom druhej viedenskej školy (We- V otázke však smeruješ k inej oblasti, k mojej tvorbe motivovanej berna hrával – s dosť pitoreskným prstokladom – spamäti). historickými prameňmi. Na tej má silný iniciátorský podiel prof. Vravelo sa, že sa vzájomne ovplyvňujeme. Azda... Získal som Potemrová, ktorá ma upozornila nielen na Pestrý zborník levoč- od neho cit pre folklór, zmysel pre prácu s ním, možno odvahu, ský, ale najmä na tunajšie archívy, obsahujúce množstvo zaujíma- spontaneitu... Aj keď práve v otázkach folklóru sme veľa polemi- vých hudobných materiálov. Najskôr som začal s bádateľskou prá- zovali: náš prístup k „materiálu“ bol odlišný, našli sme si však cou, t.j. „oprašovaním“, verifikáciou, kompletizovaním a potom spoločnú reč, „strednú“ cestu. Vedľa Grešáka som si vytvoril aj nasledovala samotná práca na „rekonštrukcii“, oživovaní vybra- svoje privátne motto, v ktorom je zakódovaná téza „nepoddať sa ných skladieb. Pôvodné materiály boli veľakrát chybné (zle prepí- folklóru bezozvyšku, ale dbať na to, aby som mu neublížil a komu- sané z tabulatúrnej notácie, s harmonickými, formovými aj inštru- nikoval s ním na „rovnocennej“ báze.“ mentálnymi nedostatkami...) a aby ich interpreti aj poslucháči Na košické Konzervatórium si nastúpil ako pedagóg teoretic- akceptovali, musel som ich rad-radom revidovať, odstraňovať kých predmetov. Kedy a ako vznikla myšlienka na oživenie chybné postupy, „prekladať“ do logického hudobného jazyka. Táto kompozičného odboru? práca ma tak zaujala, že postupne vznikalo 6 suít na báze Pestrého Od začiatku som mal záujem o výučbu kompozície. Problém bol zborníka levočského a rad ďalších skladieb od autorov, v minulosti zo začiatku v tom, že nebolo koho učiť. Až v rámci kolektívnych pôsobiacich v našom regióne (A. Püschel, J. Košovič, J. Janigh, J. hodín sa objavil (dnes môj prvý žiak) Peter Breiner. Najskôr chodil Kerner, F. X. Zomb, O. Hemerka a i.). za mnou asi poldruha roka súkromne. Táto skúsenosť ma moti- Akou mierou by sa dal vyčísliť tvoj tvorivý vklad do týchto vovala, šiel som za vtedajším riaditeľom Hirnerom s návrhom opusov? otvoriť kompozičnú triedu. Napodiv súhlasil, dokonca si ani neo- Približne 70%. Musím zopakovať – je to práca nesmierne intere- soboval výsadné právo, že kompozíciu bude vyučovať on...Tak santná a vo svojej podstate efektívna. Skladby na pódiách žijú, som teda od roku 1974 začal viesť triedu. Po Breinerovi pristúpili hrajú sa, publikum ich s obľubou prijíma. Sú vlastne modifikova- do ročníka Iris Szeghy, Norbert Bodnár a ďalší... Za takmer 30 ným zrkadlom nášho hudobného života pred stáročiami... rokov tohto môjho pôsobenia sa dokázalo v kompozičnom od- V istom čase, v istej etape našich (hudobných) dejín, bol pre- bore presadiť doma aj v zahraničí 15 mojich absolventov. Niektorí ferovaný „folklorizačný“ trend. Kým viacerí „mestskí“ skla- z nich robia aj v inom „odľahčenom“ žánri... datelia sa štylizovali a nie veľmi presvedčivo sa projektovali Čím sa riadiš v pedagogickej práci? „Odkukával“ si metodi- do folklórnych ašpirácií, ty si sa v tomto zmysle nemusel siliť. ku od vlastných učiteľov? Folklór si nemusel objavovať, pretože vytváral tvoje bytost- Prešiel som viacerými rukami. Školiť ma začal Juraj Hatrík. Jeho né prostredie... zásadou bola analýza („najskôr rozober a potom napodobňuj“), ... od narodenia som ho počúval, vnímal, interpretoval – napo- iný pedagogický spôsob uplatňoval Cikker. Bol emotívny a tak kon, obaja rodičia boli aktívni fokloristi. Blízky mi je folklór z akej- pôsobil aj na nás. Akcentoval citovosť a tú chcel vytiahnuť aj z nás, koľvek oblasti Slovenska, ale keďže som vyrastal na Východnom študentov. Moyzes vo svojom konzervativizme nežiadal žiadne Slovensku, celkom zákonite mi je najbližší ten z môjho regiónu. Je analýzy, žiadne emócie. Ako je známe, kontroloval mikroskopic- totiž neobyčajne melodický, svieži, bohatý, osobitý... je podmiene- kým pohľadom naše domáce úlohy, tvrdo ich kritizoval, počmá- ný tunajším jazykovým prejavom, dialektom. Ak doň prenikneš, ral, prederavil, prepálil – jednoducho – dôsledný a nekompro- pochopíš vnútorné metrorytmické, deklamačné väzby, porozu- misný „profík“ – schematik. Od všetkých troch pedagógov som mieš tomu, prečo je tu ľahká doba na ťažkej – a opačne... Sú v ňom však získal veľa. Od každého niečo iné, ale na základe týchto troch zakódované originálne a neopakovateľné „zákony“ tunajšieho prístupov a individualít som si dokázal vytvoriť vlastnú metódu. nárečia. K folklóru som vždy pristupoval ako k špecifickému, kreh- Tá je o tom, že vyžadujem od adeptov dobré teoretické základy, kému materiálu, s ktorým treba narábať veľmi delikátne a s reš- orientáciu v dejinách a najmä žiadam koncentráciu na analýzu. pektom. Na prácu s ním potrebujem vždy dostatočne dlhú prí- Z vlastných skúseností môžem potvrdiť – takto vedený začínajúci pravu, ponorenie sa do vnútorných vzťahov, súvislostí... skladateľ najľahšie dokáže preniknúť do podstaty kompozície. V tvorbe ti neboli nikdy blízke „vratké cestičky“ experimen- Preto moji študenti prechádzajú chronologicky všetkými hudob- tu. nými periódami. Nemôžem povedať, že by ma experiment, najmä v určitom čase, Vráťme sa k obdobiu tvojho riaditeľovania v ŠFK, kde si zo- nebol lákal. Bol som však v prvom rade determinovaný prostre- trval dve a pol sezóny. Po vlastných skúsenostiach, aký mo- dím, v ktorom som pôsobil a pracoval. A to celkom iste nebolo del by si odporučil súčasnej inštitúcii takéhoto zamerania? nikdy naklonené podobným „úletom“. Veď napríklad košické Dnešná doba je o manažovaní, o danostiach zohnať nevyhnutné publikum vnímalo už moje 2. sláčikové kvarteto ako odvážnu, či prostriedky na chod a fungovanie orchestra. Dôležitá je spoluprá- iritujúcu hudbu.

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 15 Snažil som sa vždy písať zrozumiteľne, v intenciách známeho mornej hudby...). Je o ne záujem, takže sú predpoklady ich udržať výroku Igora Stravinského „hudba, ak má byť hudbou, musí spie- a rozvinúť. vať a tancovať.“ Viem, že keby som sa snažil komponovať inak než Keď príde medzi košickú hudobnú pospolitosť našinec, ne- cítim, nemohol by som byť pravdivý, úprimný. Nič nedokážem môže si nevšimnúť určitú charakteristickú črtu – súdržnosť, robiť nasilu. Veľa bolo takých autorov, ktorí sa aktívne zúčastňova- vzájomnú žičlivosť. li na experimentovaní v hudbe. Osobne som ich obdivoval, impo- Možno preto, že nás nie je veľa. Dokážeme sa stretnúť, porozprá- novala mi Hudba dneška, skladatelia okolo nej, rád som mal vať, napokon, spája nás hudba... Možno je škoda, že Bratislava nás Smolenické semináre, Varšavskú jeseň, nadchýnali ma napríklad stále nevie prijať ako rovnocenných partnerov. Nono, Stockhausen, no pochopil som už vtedy, že to nie je spôsob Za sebou máš vyše tridsať rokov krásnej, zmysluplnej – vidi- vlastný môjmu mysleniu a presvedčeniu. Nebol mi nikdy blízky teľnej a počuteľnej – práce. Pred sebou plány... spôsob „hrať sa kvôli hre“. Počas tých desiatok rokov som pochopil a dnes viem, že kompo- Rovnako aj svojim žiakom vštepujem, aby si pri komponovaní nujem nie preto, aby som zarobil, nebodaj zbohatol, ale preto, osvojili tri P: poriadok, poctivosť, pôsobivosť – a na to treba adek- lebo chcem. To je zmysel mojej práce. Ani jedna moja skladba vátnu prípravu a disciplinovanosť. nevznikla preto, aby som z nej mal prospech. Napriek tomu, že prostredie vnímaš „zvnútra“, zaiste poci- A plány? Tie určite, ako každý mám. Viem, že iný už v kompo- ťuješ rozdiel medzi Košicami tvojich profesionálnych začiat- zícii nebudem, ale rád by som ešte prekvapil... viac neprezradím. kov a Košicami dneška. Nateraz dokončujem Dychové trio, pracujem na 3. symfónii... Rozdiel je markantný. Stačí porovnať úroveň publika vtedy a v sú- ...zdá sa, že si spokojný... časnosti. Vždy som sa snažil presadzovať myšlienku, že posluchá- Áno, som. Mám skvelú, spoľahlivú a chápavú rodinu, ktorá ma ča treba systematicky vychovávať. Dnešný filharmonický návštev- pozitívne stimuluje, mám dobrých priateľov a mám predsa hud- ník už dokáže akceptovať oveľa širšie spektrum hudby, nielen bu, vďaka ktorej môj život netrpí duchovnou anémiou. dookola obohrávané skladby klasicizmu, romantizmu. Pokúša- Súhlasne s Kodályom môžem konštatovať, že bez hudby by me sa s kolegami uviesť do života koncerty, cykly, ba priamo fes- bol náš život naozaj iba fragmentom. tivaly súčasnej tvorby (Hudba provokujúca, Festival súčasnej ko- PRIPRAVILA L ÝDIA DOHNALOVÁ

Slovenský rozhlas, Rádio Regina Bratislava RS – Rádio Slovensko RD – Rádio Devín Mýtna 1, P.O.Box 55, 81755 Bratislava, tel.: 5727 3750-9, 5727 3764, fax: 5249 5585 RR BB – Rádio Regina Banská Bystrica VKV 104,4 MHz SV 792 kHz RR Ko – Rádio Regina Košice

SOBOTA 16.00 Dychová hudba (RD) 14.00 správy (RS) 10.00 Minižurnál SRo 8.00 R-MIX 16.30 Program Rádia Devín 14.05 Hudobné pozdravy 10.10 Predpoludňajšie SPEKTRUM 9.00 RS 17.00 správy (RS) 15.05 Bonbónik 12.00 Rádiožurnál 9.30 Bratislavská panoráma 17.05 Bakalári (RR Ko) 16.00 Pozvete nás ďalej (RS) 13.00 Hudba, publicistika 11.30 Hudba z muzikálov 17.30 Hudba (RD) 17.00 Kalendár a umelecké relácie 12.00 RS 17.30 Ozveny dňa 14.00 Správy RRB 13.00 Hudba (RD) NEDEĽA 14.05 Reprízové relácie Rádia 13.30 Dvorana slávy (RD) 9.00 Ľudia z križovatiek VŠEDNÉ DNI: Slovensko a R Devín 14.00 správy (RS) 9.30 Kultúrna revue 05.00 Rádiobudík 15.00 Správy RS 14.05 Hudobné pozdravy 12.00 (RS) 08.00 Rádiotrh práce 15.05 Popoludňajšie Spektrum 15.00 Štúdio Svet (RS) 13.00 Panoptikum (RR BB) 09.00 Hudobné pozdravy 17.30 OZVENY DŇA

preto sa treba zahľadieť do histórie, histórie ľudských osudov, poli- Ivana Paríka tiky, vojen, aj občasného mieru, do histórie vládnutia a poddanos- Z KONFESIÍ ti, akou generácie pred nami (ale aj my) prechádzali. Čo je pre mňa história? Sú to predovšetkým návraty, návraty vantgarda vôbec nie je vyhranený a najmä nie časovo vy- k sebapoznávaniu, návraty k neuveriteľnej schopnosti europskej Amedzený pojem. Skôr si myslím, že je synonymom hľadačstva, hudby spoznávať samu seba, opäť a opäť sa regenerovať. Príkladov poznávania aj spoznávania. je na to dostatok. Nie iba Prokofievova Klasická, či Stravinského Dávnejšie som sformuloval myšlienku o avantgarde, že má svoj Komorný koncert Es dur (Dumbarton Oaks), ale rovnako aj zmysel v ambícii stať sa tradíciou. Veď naostatok, avantgarda je dielo Johannesa Brahmsa, jeho oživovanie tradície, aj formy passa- obrazom svojej doby a jej posolstvom, je svedectvom čias svojho caglie, geniálny postoj Maxa Regera, keď typickú, pre klasicizmus pôsobenia a čias vzniku diel. Nie je vôbec relevantné, kedy, ako príznačnú Mozartovu tému spracoval vo variáciách technikami – a kde vznikala, nakoľko každá historická epocha i tá najaktuálnej- či lepšie – postupmi bachovskej polyfónie(!). Ale aj Petr Eben s jeho šia súčasnosť, sú výpoveďou. Výpoveďou o dobe, o časoch, v kto- priznaním sa ku prameňom gregoriánskeho chorálu. rých tá-ktorá hudba vznikala. Výpoveďou o dobe, ktorá tvorcov Návraty ku zdrojom a uvedomenie si historicity európskej hudby poznačila. Právom teda môžeme konštatovať, že hudba je aj arche- sú tým prameňom, ktorý nás v myslení posúva neustále dopredu. ológiou, sondou do minulosti ľudského pôsobenia, vedomia a po- Lebo história je čosi ako DNA. Sme podmienení genetickým dedič- znávania. Ako som už inde povedal, napríklad hudba stredovekých stvom, rovnako sme determinovaní dedičstvom našej kultúry. tancov nám vôbec nehovorí o krutosti doby (ktorá iste tiež bola Nie sme iba tým „dnes“, sme aj dávnejšou a dávnou minulos- prezentná), skôr mi však asociuje veľa radostnosti, pôvabu, elegan- ťou, ktorá nás neustále a nanovo tvaruje. Pozrime sa na históriu cie a noblesy. Takmer až pritmavá veľká časť tvorby 20. storočia ako na dar nám venovaný. A to je pohľad, ktorý nám umožňuje vypovedá o doposiaľ najkrutejších a vskutku temných časoch a hrô- vidieť samých seba v oveľa širších súvislostiach, súvzťažnostiach zach, ktoré nám priniesli v osudoch miliónov obetí, bezpríkladne determinánt minulosti a prítomnosti. Toho, čím sme boli, aj toho, odsúdených na krutý fyzický a duchovný zánik a odchod z tohto kam sa aj dnes usilujeme smerovať. sveta. Tieto výpovede neklamú a ani nebudú lživými, pokiaľ tí, Buď teda chvála minulosti, ktorá je v nás prítomná, buď chvála ktorí po nás prichádzajú, tieto posolstvá akceptujú. Hodnota od- prítomnosti, ktorá bude raz pre prichádzajúcich po nás opäť iba krývania hrobov aj v umení má svoj hlboký a poznávací zmysel. Aj minulosťou...

16 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 FESTIVALY XIII. stredoeurópsky festival XIII.koncertného umenia

ie s prichádzajúcim slnkom prvých jar- súťaží s dôrazom na etablovanie umelcov ké variácie na tému Richarda Wagnera op.65 Nných dní, ale snehovou chumelicou ví- v medzinárodných kontextoch. Potešiteľ- od Kurta Georgea Rogera a Fantázia f mol tala Žilina účastníkov XIII. ročníka stredo- ným je fakt, že aj pri takto sprísnených kri- KV 478 a 608 od Wolfganga Amadea Mo- európskeho festivalu koncertného umenia tériách sa do programu podarilo zaradiť zarta v orchestrálnej úprave Ignaza Seyfrie- v dňoch 6. – 12. apríla. troch slovenských adeptov koncertného da. Napriek nesporne novátorskému dra- Festival, na počiatku ktorého stála sna- umenia, v súčasnosti pôsobiacich za hrani- maturgickému počinu však celkové vyzne- ha nadviazať na trenčianskoteplické pre- cami. Pôvodný zámer ponúknuť prostred- nie oboch skladieb pôsobilo mdlo a chlad- hliadky mladých umelcov a prostredníc- níctvom nových kontaktov mladému inne. Maedovej koncepcii chýbal potrebný tvom prítomnosti verejnoprávnych médií, terpretačnému zázemiu možnosť umelec- nadhľad a istota ako v jemných nuansách hudobných dramaturgov umeleckých kého rozletu tak postupne stráca svoj výz- variácií, tak aj v priezračných štruktúrach agentúr, kritiky a publicistiky otvoriť adep- nam a festival sa stáva v pravom zmysle Mozartových fantázií a ani orchester, sle- tom koncertného umenia dvere do veľkého sveta hu- dobných produkcií, počas existencie postupne modifikoval svoju tvár. Menil sa názov, profilovala sa dramaturgická koncepcia, kryštalizovali sa hodnotiace kritériá vždy prí- tomnej medzinárodnej poro- ty, udeľujúcej každoročne Ce- nu hudobnej kritiky za najlep- ší a najpresvedčivejší ume- lecký výkon. Zostala žičlivá a prajná atmosféra mesta na severe Slovenska, organizač- ne zdatný kolektív Štátneho komorného orchestra Žilina, vďačné a nadšené publikum, ktorého prejavy priazne sú pre vystupujúcich umelcov tou najväčšou odmenou. Sa- mozrejme, ani v tomto roku nechýbali tí najdôležitejší protagonisti festivalu – mladí koncertní umelci, ktorí opä- OSEC

tovne s profesionálnym nasa- ZO ZÁVEREČNÉHO KONCERTU M. K dením a mladistvým preja- OTO F vom naplnili priestory Domu umenia Fatra sviežim elánom a entuziaz- slova prehliadkou výrazných umeleckých dujúci opatrné a striedme gestá dirigenta, mom. Na začiatku rozbiehajúcej sa druhej talentov, s ktorými by sme sa radi stretli aj neprekročil svoj tieň. Aj prvé súťažné vy- dekády existencie predostrel hlavný gestor mimo žilinského regiónu. Aký teda bol XIII. stúpenie, ktoré patrilo českej klarinetistke podujatia – Hudobné centrum – novú víziu ročník stredoeurópskeho festivalu koncert- Kateřine Váchovej (čerstvej laureátke festivalu, víziu podujatia „vysokej umelec- ného umenia? prestížnej súťaže Pražská jar 2002), bolo kej úrovne s prezentáciou špičkových mla- Úvodný koncert za prítomnosti minis- poznačené rozpačitosťou a váhavosťou di- dých umelcov zo stredoeurópskeho regiónu“, tra kultúry Slovenskej republiky Rudolfa rigenta. Napriek zdržanlivému akademiz- ktorí už dnes účinkujú v koncertných sá- Chmela a ďalších osobností spoločenské- mu, interpretka zaujala vysoko štylizova- lach umeleckých domov zvučných mien. ho a kultúrneho života sa už tradične ko- ným sýtym tónom, virtuozitou i noblesou Hoci podmienkou účasti na festivale už nal v réžii Štátneho komorného orches- rýchlych častí a prekrásnou kantilénou, v predchádzajúcich ročníkoch bolo laureát- tra Žilina. V programe večera, ktorého najmä v druhej časti Koncertu pre klarinet stvo v niektorej z medzinárodných inter- dramaturgia vychádzala z pripravovaného a orchester č. 1 f mol op.73 od Carla Mariu pretačných súťaží, kritériá výberu festiva- vystúpenia orchestra v koncertnej sále von Webera. Ozdobou prvého festivalové- lový výbor v tomto roku sprísnil a príleži- Musikvereinu vo Viedni, zazneli pod takto- ho večera sa stal slovenský huslista Dali- tosť bola ponúknutá predovšetkým držite- vou stáleho hosťujúceho dirigenta Tsugia bor Karvay, študent viedenského Konzer- ľom prvých cien zo svetovo renomovaných Maedu na Slovensku neznáme Symfonic- vatória a Hudobnej univerzity v Grazi, kto-

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 17 FESTIVALY rý sa nedal odradiť fenoménom dirigenta je plastickým, veľmi tvárnym úderom so akákoľvek zámienka bola vhodným pod- a od prvých tónov Mozartovho Koncertu zmyslom pre štýlový prejav interpretova- netom pre nekontrolovateľné veselie, či pre husle a orchester č. 4 D dur KV 218 nad- ných skladieb, jej decentný výraz však mies- tichú vzrušenú diskusiu. Vysoký stupeň viazal úzky kontakt s orchestrom i s publi- tami pôsobil nezaujato, ponechávajúc celý koncentrácie mladých poslucháčov určitej kom. Husle v jeho rukách, ktoré modelo- priestor sólistke večera. vekovej skupiny v sebe skrýva potencio- vali dianie na pódiu, boli nástrojom súpe- Vystúpenie jediného komorného telesa nálne nebezpečie narušenia koncentrácie riacim (v zmysle slova „concertare“), aj dis- na festivalovej prehliadke – poľského slá- hlavných protagonistov, čo sa v plnej mie- kutujúcim a súznejúcim. Koncertnú sieň čikového kvarteta Akademos ponúkalo re odrazilo vo vystúpení chorvátskej mez- Domu umenia Fatra prežiaril nielen jeho štýlovo plastický program, v ktorom sa zosopranistky i poľského sláčikového kvar- krásny tón, ale aj technická brilancia a vý- vedľa klasicistickej repertoárovej dominan- teta. razová mnohotvárnosť, ktoré podčiarkol ty a súčasnej kompozície objavilo aj nád- Po mierne rozpačitom úvode začal XIII. prídavkovým Paganiniho Capricciom a ná- herné Sláčikové kvarteto č. 8 c mol op. 110 ročník stredoeurópskeho festivalu koncert- sledne Korsakovovým Letom čmeliaka. Na Dmitrija Šostakoviča, na pamiatku obetí ného umenia gradovať a v utorok ponú- záver vystúpenia prevzal Dalibor Karvay fašizmu a vojny, z roku 1960. Stačili prvé kol žilinskému publiku pravú lahôdku v po- z rúk zástupcu primátora mesta Žilina – takty Beethovenovho Sláčikového kvarteta dobe koncertu komorného orchestra mes- Ing. Mariána Janúška cenu primátora Mes- č. 11 f mol op. 95, aby sme si uvedomili ne- ta Bratislavy Capella Istropolitana pod ta Žilina pre najmladšieho účastníka festi- dostatky tohto súboru. Nesúrodý a nevy- vedením Roberta Marečka v umne zos- valu. vážený zvuk bez plasticity, prílišná expre- tavenej dramaturgii, prezentujúc orches- Intimitu komorných vystúpení otvorilo sia hrania na úkor vlastnej interpretačnej trálne schopnosti i sólistické ambície svo- na festivale vystúpenie chorvátskej mezzo- výpovede a technické problémy, sprevádza- jich členov. Virtuózny a brilantný Koncert sopranistky Renaty Pokupičovej (klavír- júce hru prvého huslistu, iste neboli tým pre štvoro huslí, violončelo, orchester a basso continuo h mol op. 3/10 Antonia Vivaldiho dokonale preveril technické schopnosti SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER a zvukovú kultúru Roberta Marečka, BOHDANA WARCHALA Júliusa Horvátha, Rudolfa Daca a Lu- boslava Nedorosta, ktorých súhra s orchestrom bola precízna aj v najjemnejších dynamických nuansách. Orchester svoje kvality potvrdil aj v následnom Koncerte pre violončelo a orchester č. 1 C dur Hob. VIIb:1 od Josepha Haydna, ktorý si pre žilin- ské vystúpenie zvolila ruská violončelistka Tatiana Vassilievová disponujúca mäk- kým, sýtym kultivovaným tónom. Sympa- tický a nevykalkulovaný prejav, čo najpô- sobivejšie vystihnutie notového textu a čo najušľachtilejšie vyznenie hudby v dokonalej súhre s orchestrom, ktorý reagoval aj na najmenšie záchvevy interpretkinho hu- dobného poňatia, vniesol do koncertnej sály tú pravú slávnostnú atmosféru. Hoci

OSEC sa Vassilievová nebráni aj okázalejším ges- tám a brilantným tempám, na publikum M. K

OTO primárne pôsobí umeleckými prostriedka- F mi svojou hrou a výrazom. Je to tradičné, ny sprievod Jana Nagy-Juhász), ktorá správnym inšpirujúcim momentom. Šos- poctivé a čisté. Pridávaná Bachova Saraban- v súlade s hlasovými dispozíciami zaostri- takovičovo kvarteto, plné vnútorného hl- da zo Suity č. 1 G dur všetkých prítomných la svoj program na piesne a árie Josepha bokého kontemplatívneho pokoja, v načrt- utvrdila o hlbokom ponore a jasnej kon- Haydna a Wolfganga Amadea Mozarta. Jej nutom obraze interpretačných možností cepcii širokého výrazového spektra inter- jemne formovaný „zaoblený“ mezzosop- kvarteta vyznelo oveľa vecnejšie ako sme pretky. rán ešte nedisponuje dokonale zjednote- zvyknutí, s akýmsi univerzálnym prístu- O maďarskom tubistovi Rolandovi nými registrami, čo sa prejavilo najmä pom k jeho melodickému náboju. Najpre- Szentpálim sa nedá povedať, že by chcel v technicky náročných miestach árie Zerli- svedčivejším dielom vystúpenia mladého pôsobiť výlučne svojou hrou, i keď o jeho ny z 1. dejstva Mozartovej opery Don Gio- poľského kvarteta bolo stručné záverečné výnimočných technických a umeleckých vanni. Snaha o presnú dikciu a jednoznač- Sláčikové kvarteto č. 2 Krzysztofa Penderec- schopnostiach nemohol nikto zapochybo- né frázovanie, ako aj štylizácia prirodzené- kého, ktoré po potlesku vďačného publika vať. Roland Szentpáli vsadil rovnakou mie- ho hlasového prejavu poznačili výrazovú zaznelo ešte raz. rou aj na pódiovú prezentáciu, dokazujúc, stránku skladieb, inklinujúcu k patetickej- A propos – publikum! Vždy s potešením že aj tak „nemotorný“ nástroj, akým tuba ším gestám javiskového charakteru. Ak sledujem mladých ľudí vstupujúcich do nesporne je, sa môže v rukách umelca sme v minulom roku mali možnosť zažiť koncertných siení a operných stánkov a v zmeniť na nástroj virtuózny a tzv. hudba sviatok speváckeho umenia v podobe vy- duchu ďakujem všetkým, ktorí vedú mla- „vážna“ nemusí byť nevyhnutne vážnou. stúpenia rakúskeho tenoristu Bernharda dú generáciu k percepcii tzv. vážnej hudby. Repertoár, v ktorom sa na koncerte pred- Berchtolda a klaviristky Iriny Puryšinskej, Nuž a žilinské prostredie je známe svojím stavil, bol nesmierne technicky obtiažny ktorí v dokonalej symbióze podriadili svoj prajným mladistvým poslucháčskym záze- a oproti Tatiane Vassilievovej prvoplánovo výraz básnickému zámeru, nevyhli sme sa mím. Atmosféra na druhom festivalom oveľa efektnejší: Antonio Vivaldi – Koncert v tomto roku porovnávaniu. Klaviristka koncerte ale pripomínala ovzdušie smut- F dur pre tubu a sláčikový orchester, Niccoló Jana Nagy-Juhász nepochybne disponu- ne známych „výchovných“ koncertov, kde Paganini – Fantázia Mojžiš, obe diela v úpra-

18 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 FESTIVALY ve samotného interpreta. Szentpáliho tech- korelácie mladíckej dravosti a nespútanej uvoľneného muzikanstva, prameniaceho nika je vynikajúca a trochu pompézna, dlhé muzikality s prostým, nežným a snivým vý- z netradičného sólistického nástroja a až po držané tóny, či dokonalo zvládnuté rýchle razom v prospech kultúry úderu, architek- Paganiniho Fantázii Mojžiš sa rozlúčilo behy sú samozrejmosťou. Neobvyklosť toniky interpretovaných skladieb a vnútor- s hlavnými protagonistami večera. nástroja a bezprostredný kontakt s obecen- ne bohatého prejavu. Piatkový večer sa niesol v znamení Slo- stvom si vyžiadali niekoľko prídavkov, Slovenský kontrabasista Roman Patko- venského komorného orchestra Bohda- umožňujúcich medzi iným skonfrontovať ló, rodák zo Žiliny, si pre domáce publi- na Warchala s umeleckým vedúcim exhibičnú transkripciu podania Korsako- kom zvolil program zostavený z diel Gio- Ewaldom Danelom, ktorý súťažný reper- vovej skladby Let čmeliaka v interpretácii vanni Petroniusa Bottesiniho, Tommasa Al- toár hosťujúcich interpretov pretkal lyric- husiel (Karvay) a tuby. Záverečné Sláčikové binoniho a Stuarta Stankeya. Poslucháči už ko-epickou Komornou symfóniou op. 110a kvarteto e mol od Giuseppe Verdiho v úpra- z predchádzajúceho vystúpenia boli nala- Dmitrija Šostakoviča, ktorá vznikla inštru- ve pre sláčikový orchester len umocnilo dení na virtuóznu smršť, ktorú im Roman mentáciou Sláčikového kvarteta č. 8 c mol celkový dojem z precíznej a zanietenej hry Patkoló, brilantne ovládajúci svoj nástroj, a stále sviežou Musicou slovacou Ilju Zeljen- bratislavského komorného orchestra, ne- ku. V krátkom časovom úseku podceňujúceho regionálne prostredie. Aj sme tak mali možnosť konfron- GORAN KRIVOKAPIČ orchester, ktorý sa predstavil ako špičko- tovať si originál aj orchestrálnu vé teleso, pochopiteľne pridával a publi- úpravu Šostakovičovho diela, av- kum za definitívnu rozlúčku považovalo šak o porovnávaní interpretač- s noblesou zahraný Čajkovského Valčík. ných kreácií nebolo možné hovo- Polčas festivalového diania mal patriť riť. Subtílny homogénny zvuk ko- víťazom – víťazom minuléh ročníka Bern- morného orchestra s dôrazom na hardovi Berchtoldovi a Irine Puryšinskej zvukovú kultúru, najjemnejšie dy- a víťazom Súťaží študentov slovenských namické odtiene a preduchovne- konzervatórií. Pre ochorenie rakúskeho lý výraz v obdivuhodných pianis- tenoristu sa večerný koncert sľubujúci záži- simách pripomenuli a osvetlili tok v zajatí onej „minúty absolútneho šťas- témy vojny minulej i vojen súčas- tia“ (povedané slovami Čajkovského) ne- ných. SKO Bohdana Warchala sa konal, a tak sa pozornosť prítomných pre- ujal sprievodu súťažného vystúpe- sunula na popoludňajšie matiné výkonov nia talianskej flautistky France- adeptov konzervatoriálneho štúdia, priná- sky Canaliovej, ktorá však v Kon- šajúcich neraz osviežujúce prekvapenie OSEC certe pre flautu a orchester e mol v podobe nádejných výkonov. Takými sa M. K op. 57 Saveria Mercadanteho ne- OTO javili predovšetkým traja interpreti – sop- F preukázala väčší ponor do diela ranistka Lenka Máčiková z trie- a počiatočné technické problémy dy Magdalény Martinčekovej len podčiarkli nepresvedčivý a rozpačitý vý- z bratislavského Konzervatória, FRANCESCA CANALIOVÁ raz. Jej tónu chýbala mäkkosť a hladkosť, kontrabasistka Anežka Moravčí- prejavu širšie dynamické rozpätie, celko- ková z triedy Jozefa Bikára na vej koncepcii samozrejmý nadhľad. Konzervatóriu v Košiciach a akor- O to príjemnejším prekvapením bolo deonista František Rychtárik vystúpenie gitaristu Gorana Krivokapi- z triedy Janky Halačovej zo žilin- ča z Čiernej Hory, ktorý sa predstavil v in- ského Konzervatória, ktorého terpretačne náročnom Concerte elegiaco muzikalita a dokonala interpretá- Lea Brouwera s mimoriadne náročným cia prežiarila kompozície súčas- partom bicích nástrojov v podaní nemec- ných skladateľov Jozefa Podproc- kého interpreta Martina Rühla. Z inter- kého a Bogdana Precza. pretácie hlboko filozofujúceho diela, siaha- Druhú polovicu súťažného zá- júceho k samotnej podstate bytia a existen- polenia otvoril vo štvrtok polore- cie, vyžarovala zvláštna imaginácia, perma- citál Jakuba Čižmaroviča, kto- nentný ponor a majstrovský nadhľad. Vďa- rý postavil svoj výkon na virtuozi- ka inšpirujúcemu vkladu mladého gitaris- te. Hoci dramaturgická koncepcia tu, pôsobiacemu prakticky submisívne vychádzala z prezentácie drobno- a takmer bezradne, so vzácnou pokorou kresby večne sviežich Schumanno- a porozumením znela z koncertného pó- vých Malých scén na štyri tóny – dia hlbokomyseľná hudba. Jeho zamatovo

Karneval op. 9 a efemérnych Pro- OSEC mäkký tón bol zbavený akéhokoľvek ná-

kofievových Prchavých vidín, pod- M. K znaku efektnosti a samoúčelnej virtuozity, OTO

riaďujúcich sa čisto hudobným zá- F sprostredkovával silné emocionálne zážit- konom, najistejšie sa mladý klavi- ky, ktoré si vyslúžili zaslúžený aplauz publi- rista cítil v bravúrnych úsekoch, o čom v plnej miere predviedol. Mäkko plynúci, ka. svedčila aj Uhorská rapsódia č. 2 cis mol Fran- neagresívny, miestami až útly a hladký tón, Na záverečnom koncerte, ktorý sa nie- za Liszta a prídavkové čísla – Variácie na jasná, pregnantná formulácia a suverenita sol v duchu blížiacich sa Veľkonočných sviat- viedenský valčík Carla Czerného a Sonáta Patkolovho prejavu však nenašla adekvát- kov, sa v Koncerte pre organ a orchester č. 6 č. 4 Fis dur op. 30 Alexandra Skriabina (kto- nu odozvu v sprevádzajúcom klavíri Regi- B dur op. 4 od Georga Friedricha Händela rú z prvotnej dramaturgickej zostavy pô- ny Majtánovej, ktorej výrazové a technic- predstavila už len jedna súťažiaca – poľská vodne vynechal). Jakub Čižmarovič preu- ké možnosti nevytvorili predpoklady pre organistka Lidia Ksiazkiewiczová. Sa- kázal nielen mimoriadne technické dispo- spoľahlivé a rovnocenné partnerstvo. Na- motná voľba repertoáru jej neposkytovala zície a fyzickú výdrž, ale predostrel možné priek tomu sa publikum nevedelo nasýtiť možnosť výraznejšej prezentácie z hľadis-

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 19 FESTIVALY ka možností registrácie, technickej vyspe- losti (Händelov organový koncert neobsahuje part pedálu), či hlbšieho poetického alebo filozofujúceho výrazu. Spolupartner- Žilinský festival stva sa opätovne ujal Štátny komorný orchester Žilina, tentoraz pod taktovkou dirigenta Olivera Dohnányiho, lemujúci Z PRENOSOVÉHO VOZA vystúpenie mladej organistky výberom z Händelovej Vodnej hudby a Veľkonočným oratóriom Johanna Sebastiana Bacha. Kým V KALENDÁRI ROZHLASOVÉHO REDAKTORA JE NIEKOĽKO DÔLEŽITÝCH PODUJATÍ, KTORÉ SÚ Händelovo dielo bolo poznačené početný- SÚČASŤOU PRACOVNÝCH PLÁNOV INŠTITÚCIE. SÚ TO HUDOBNÉ FESTIVALY, KU KTORÝM ROZHLAS – mi interpretačnými nepresnosťami (najmä REALIZÁTOR HUDOBNÝCH ZÁZNAMOV – PRISTUPUJE AKO K CELKU, AKCEPTUJÚC VÝSLEDNÚ v partoch lesných rohov), v Bachovom ora- FESTIVALOVÚ DRAMATURGIU, ROZSAH A TERMÍN, ĎALEJ ÚČINKUJÚCICH A VEĽA ĎALŠÍCH ASPEKTOV. tóriu orchester precízne sledoval úsporné, no účelné gestá dirigenta a plastickým zvu- STREDOEURÓPSKY FESTIVAL KONCERTNÉHO UMENIA V ŽILINE JE PRESNE TAKÝMTO PODUJATÍM. kom sprevádzal štvoricu sólistov – Kami- SLOVENSKÝ ROZHLAS JE TRADIČNÝM SPOLUUSPORIADATEĽOM S PRÍSNE VYMEDZENÝMI POVINNOSŤA- lu Zajíčkovú, Evu Garajovú, Pavla Brš- MI, TÝKAJÚCIMI SA ZÁZNAMU KONCERTOV NA PROFESIONÁLNEJ ÚROVNI. V TEJTO ÚLOHE ROZHLAS líka a Jozefa Benciho, ako aj s nasadením FUNGUJE OD SAMÉHO ZAČIATKU FESTIVALU, TEDA UŽ 13 ROKOV. STAL SA TAK PROPAGÁTOROM a čisto spievajúci Žilinský miešaný zbor A ŠÍRITEĽOM DOBRÉHO CHÝRU FESTIVALU V ROZHLASOVOM VYSIELANÍ. DÁVA DO ÉTERU HUDBU, (zbormajster Štefan Sedlický), ktorý bol pre mňa osobne príjemným prekvapením. KTORÚ V KOMNATÁCH SVOJICH PRACOVNÍ ZABEZPEČILI ZODPOVEDNÍ PRACOVNÍCI HUDOBNÉHO Záverečný koncert už tradične poskytu- CENTRA V SPOLUPRÁCI S ĎALŠÍMI SPOLUUSPORIADATEĽMI – ŠKO ŽILINA A SKU. je priestor na vyhlásenie Ceny hudobnej kritiky, ktorá sa udeľuje za najvýraznejší in- terpretačný výkon na festivale. Medziná- rodná porota hudobných kritikov a publi- Žiline som pomerne pravidelným hos- nácie nástrojov po sebe v rámci koncertu cistov v zložení Lenka Foltýnová (Česká Vťom s povinnosťami pracovníka na slu- nasledujú, aby nemusel prestavovať mik- republika), Mieczyslaw Kominek (Poľ- žobnej ceste. Ako redaktorka zodpovedná rofóny na pódiu počas koncertu. (V kraj- sko), Iván Madarász (Maďarsko) a Alžbe- za niektoré záznamy z koncertov som na nom prípade sa na to využíva prestávka ta Rajterová (Slovenská republika) na če- poslednom festivale po prvýkrát „nená- koncertu.) K najdôležitejšej príprave na le s jej predsedom Máté Hollósom (Ma- padne nápadne“ vyspovedala kolegu, sta- snímanie rozmanitých koncertných skla- ďarsko) nemala v tomto roku závidenia- bilného člena tímu, Ing. Václava Frkala, zvu- dieb patrí výber mikrofónov podľa charak- hodnú úlohu. Ako sa v záverečnom slove kového majstra (zodpovedného za kvalitu teru nástrojov.Každý inštrument má vlast- Máté Hollós vyjadril: „...je ťažké vyhlásiť zvukového záznamu). Prezradil mi, čo to né zvukové špecifiká a mikrofón by ich mal jedného víťaza, je ťažké rozhodnúť sa...“, znamená pripraviť sa na týždňový hudob- podporiť, nie skresliť. Rovnako dôležité je a tak sa do užšieho výberu dostal maďar- ný festival v podmienkach prenosového rozvrhnúť, kde budú mikrofóny stáť, aby ský tubista Roland Szentpáli, slovenský voza. Spektrum práce technického štábu snímali optimálne zvukové pomery medzi huslista Dalibor Karvay, gitarista z Čiernej záznamu totiž uniká pozornosti návštevní- jednotlivými hráčmi. Je dôležité napríklad Hory Goran Krivokapič kov podujatia, preto dnes vedieť, aký nástroj bude sprevádzať klavír, a ruská violončelistka Ta- TATIANA VASSILIEVOVÁ trochu viac aj o tejto strán- lebo pri nezvyklej kombinácii treba vopred tiana Vassilievová, ktorá ke festivalového diania. počítať s problémami a vytvoriť najvhod- si nakoniec odniesla cenu Z dlhoročnej praxe nejšie mikrofonické kombinácie. Výhodou za najpresvedčivejší ume- viem, že prítomnosť pre- práce stabilného zvukového majstra v roz- lecky výkon. nosového štábu na koncer- hlasovom tíme je aj fakt, že dobre pozná Tak ako v uplynulom te vyvoláva u publika do- akustické pomery v koncertnej sieni Do- i v tomto roku sme boli jem „významnosti“ a „dô- mu umenia Fatra v Žiline. Táto sála má svedkami mimoriadne vy- ležitosti“ jednotlivých kon- veľmi dobré akustické parametre, ktoré sokej a relatívne vyrovna- certov. Neradi, ale prizná- zručný zvukový majster vie použiť na špe- nej umeleckej úrovne pre- vame, že nie vždy sa nám cifické snímanie s využitím dozvukovej zlož- zentujúcich sa interpretov. podarí zaznamenať kon- ky sály. Pred organizačným štá- cert, o ktorý máme emi- Neodmysliteľnou súčasťou „live“ kon- bom a hlavným gestorom nentný záujem, najmä ak certnej nahrávky je potlesk, ktorý doku- ARCHÍV však naďalej stojí rad ot- sú honorárové podmien- mentuje okamžitú odozvu v publiku. Je to OTO vorených otázok – od zvá- F ky umelcov prehnané... živý prvok vyvolaný umeleckou kvalitou ženia možnosti výraznejšieho ohodnotenia Žilinský festival je pravidelnou rozhla- interpretačného výkonu, napriek tomu laureáta a jeho prezentácie na Slovensku, sovou jarnou akciou, na ktorej už po tri- pre zvukového majstra je to bod, v ktorom cez definitívne vyprofilovanie festivalu násty raz ten istý zvukový majster realizo- môže intenzitou snímania dynamickej škály na prehliadku súťažného charakteru s mož- val záznamy– preto mi hneď na začiatku ovplyvniť prirodzené vyznenie živého kon- ným vekovým ohraničením (vekový roz- povedal, že prípravné práce pre Žilinu začí- certného výkonu na zázname. Následne ptyl od 18 do 34 rokov je široký), či oboha- najú dávno pred festivalom, ešte v Brati- pre poslucháča v rozhlase je to moment, tenia bulletinu festivalu o stručné poznám- slave. On začína štúdiom bulletinu – ná- ktorý vyvoláva ilúziu koncertnej atmosfé- ky o interpretovaných dielach a autoroch. strojových obsadení jednotlivých koncer- ry, tiež môže informovať o úspechu umel- Čo dodať na záver? Skončil sa XIII. roč- tov, urobí si zoznam inštrumentov a ich ca. Rozličné technické vymoženosti – aký- ník stredoeurópskeho festivalu koncertné- kombinácie v hudobných dielach, poznačí mi sú napríklad umelý hal, limitér či kom- ho umenia, nech žije budúci ročník ... veľkosť hudobných telies. Príprava na só- presor, ktoré umožňujú vyvážiť nedoko- lový výkon je iná než na orchestrálnu na- nalosti záznamu – sa používajú iba v opráv- ALENA ČIERNA hrávku. Musí myslieť aj na to, aké kombi- nených prípadoch, inak má prednosť

20 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 FESTIVALY autenticita. V ojedinelých prípadoch, keď pódiu SF. Jakub Čižmarovič si zvolil pre hudobné dielo vykazuje zvláštnosti v obsa- NA OKRAJ NIEKOĽKÝCH VÝKONOV žilinský polorecitál výber z Prokofievovho dení a rozsadení účinkujúcich, kombinuje MLADÝCH UMELCOV klavírneho cyklu Prchavé vidiny, Lisztovu zvukový majster rôzne mikrofóny, ktoré brilantnú Uhorskú rapsódiu č. 2 cis mol. Nad- nesnímajú zvuk súčasne, ale napr. bodovo, Na festivale som absolvovala 4 koncerty. šenému publiku bez problémov pridal tak ako znie hudba v reáli. Iný typ mikro- Pokúsim sa sprostredkovať niekoľko pos- Skriabinovu Sonátu č. 4, ako aj virtuózne fónu možno použiť pre klavír a ďalšie ná- trehov aspoň z tých výkonov, ktoré ma Variácie na viedenský valčík od Carla Czer- stroje, iný typ pre vokál, často je potrebná osobitne zaujali. Požiadavka festivalového ného. Napriek jeho mladému veku v uve- špeciálna úprava mikrofónu pred spevác- výboru, aby sa na prehliadke mohli zúčas- dených dielach sme boli svedkami zrelého kymi „náfukmi“, ak by napr. interpret hral niť iba tí koncertní umelci, ktorí v posled- interpretačného výkonu. Čižmarovič vede- príliš blízko k mikrofónu. ných troch rokoch získali ocenenie na me- ný vrodenou muzikalitou prirodzene cíti Samozrejme, na všetku túto technickú dzinárodných súťažiach sa ukázala správ- lyrický asketizmus Prokofieva a v protipó- prácu nie je zvukový majster sám. Spoloč- nou. Do Žiliny prišli výrazné talenty, medzi le jeho ostrý sarkazmus, s mladíckym elá- ne s hudobným režisérom, ktorý sa venu- ktorými sme zaregistrovali veľmi vyváže- nom dokázal vytlačiť klišé z patetickej ré- je umeleckej stránke nahrávky, zodpove- né interpretačné výkony slovenských účast- toriky Lisztovej rapsódie. Nerobí mu prob- dajú za optimálne nasnímanie skladby, lebo níkov (Jakub Čižmarovič, klavír, Roman lém perlivá virtuozita (Czerného menej je to záznam zo živého koncertu a oprava známe Variácie), ani expresívny svet Skria- nie je možná. A rovnako dôležité je aj za- binovej klavírnej poetiky. Ukázal sa maj- bezpečenie technicky bezporuchového pre- strom v drobnokresbe Prchavých vidín, nosového voza, za čo je zodpovedný ďalší ktoré doslova maľoval vo zvuku, farbe. (Ve- člen prenosového tímu. ru, budú to veľmi vydarené prírastky do Skúška pre účinkujúcich pri rozhlaso- rozhlasovej fonotéky.) vom zázname je aj na to, aby si aj inter- Podobný osud stihne aj záznamy z vy- preti uvedomili účinok techniky na ich stúpenia kontrabasistu Romana Patkoló výkon. Ako mi na záver kolega „zvukár“ (klavírna spolupráca Regina Majtánová). povedal – z rôznych technických surovín Je síce rodákom zo Žiliny, ale nie to bolo „varí“ – podobne ako kuchár – za daných dôvodom, prečo sála burácala, keď hral podmienok najlepší variant zvukového posledný z troch krátkych prídavkov na záznamu z hudobného vystúpenia umel- záver polorecitálu v ten istý večer (10. 4.). ca. Čo však nemôže nijako ovplyvniť, je R. Patkoló je skutočne majstrom svojho umelecká úroveň interpretačného výko- veľkého nástroja. Na kontrabase hrá s ľah- nu, ktorého kvalita sa rodí niekde celkom kosťou violončelistu (i keď si nemyslím, že inde. hrať na violončele je ľahké). Ďalšou pred- Kvalitu hudobných nahrávok v rozhla- nosťou jeho výkonu bola čistá intonácia, se posudzujú hudobní redaktori. Sú zod- spevný tón a technické ovládnutie celého povední za kvalitu zostrihu, posúdenie, či spektra nástrojových zradností. S typickým je nahrávka vhodná na zaradenie do trva- OSEC úsmevom predniesol Fantáziu pre kontra- lého fondu, alebo iba na jedno odvysiela- JAKUB ČIŽMAROVIČ M. K bas od G. P. Bottesiniho na tému V. Bellini- OTO nie a za množstvo úradovania o jednotli- F ho, od toho istého autora Benátsky karne- vej hudobnej nahrávke. Finále tejto práce val – je to introdukcia a variácie – podľa má podobu zaradenia do vysielania v kon- Patkoló, kontrabas a Dalibor Karvay, Paganiniho, Albinoniho Adagio g mol a na certnej alebo inej relácii, kde sa naplno husle.) Všetci traja hrali vynikajúco, čo zais- záver Carmen fantáziu na Bizetove témy od odhalí umelecký potenciál hudobného die- te nebola náhoda. O výkone D. Karvaya, Stuarta Sankeya. Patkoló si vybral reper- la v podmienkach festivalového diania. ktorého výkon som naživo nepočula, len toár, aký je pre tento nástroj síce typický, Slovenský rozhlas zaznamenal na 13. roč- preberám informáciu z ústneho podania. s prevahou úprav a transkripcií na známe níku SFKU 4 celovečené koncerty, na S potešením však uvediem niekoľko viet témy, ale poslucháčom ich predostrel ako nich vzniklo spolu s prídavkami cca 40 o hre ostatných dvoch, ktorých som poču- hudobné delikatesy, s interpretačnou nad- nových nahrávok hudobných diel, z kto- la, a pridám aj vety o držiteľke Ceny kriti- ľahčenosťou a espritom. Jeho talent sa rých mnohé môžu mať parametre na za- ky, ruskej violončelistke Tatiane Vasilie- úspešne začal rozvíjať ešte počas štúdií na radenie do fondu nahrávok SRo. Vynásob- vovej. žilinskom Konzervatóriu. Zanedlho prijal te si toto číslo spätne dozadu dvanástimi 18- ročný klavirista Jakub Čižmarovič možnosť študovať v zahraničí a od roku ročníkmi a poriadne pridajte navyše, pre- patrí k stále početnejšej skupine viacgene- 1997 je študentom v Mníchove. Bolo by tože v minulosti bolo na festivale viac kon- račných muzikantských rodín. Jeho rodi- zaiste napínavé uviesť všetky súťažné me- certov, teda aj rozhlas snímal viac. Záznam čia sú významní hudobníci, ktorých osud dzinárodné úspechy, za všetky aspoň súťaž z orchestrálnych produkcií nebol žiadnou zavial na zahraničné pôsobenie (Kolín nad v Iowe v USA – zvíťazil, podobne v Nemec- vzácnosťou. Výsledný počet takto získa- Rýnom). Toto sa ukázalo ako veľmi prí- ku, kde dostal aj významnú Európsku kul- ných nahrávok je pomerne imponujúci, nosné pre nadaného syna, ktorého talent túrnu cenu. V súčasnosti je štipendistom pravda za predpokladu, že sa môžu stať sa rozvíjal už v nemeckých podmienkach. nadácie Annie Sophie-Mutterovej. Toto mu súčasťou vysielacích fondov fonotéky. Táto To, že uspel v mnohých významných súťa- umožnilo účinkovať na mnohých význam- stránka rozhlasového žičlivého „spoluus- žiach, že bol finalistom Steinway súťaže ných scénach s vynikajúcimi orchestrami. poriadateľstva“ je na prvý pohľad výhod- v Berlíne, že zvíťazil v Jugend musiziert, je Pre mladého hráča na kontrabas, ktorý má ne utilitárna, len treba zároveň brať do len malou čiastočkou ľadovca. Jeho najväč- talent a ambície, je to veľká životná šanca. úvahy fakt, že dnes nie je možné vytvárať ší úspech predstavuje l. cena a Grand Prix Ako sa ukazuje, v jeho rukách sa mení na audio-záznam bez kvalitného technického na International Music Festa Ueda v japon- umelecké zlato. Takže držme aj jemu palce. zabezpečenia, ktoré je finančne náročné skom Nagane roku 2001. Vystupuje sólis- S podobným nadšením si spomínam na a z roka na rok drahšie. A to je už staro- ticky, s orchestrami v Nemecku aj v zahra- iného virtuóza hudobného nástroja sym- sťou rozhlasu... ničí, a prirodzene aj na Slovensku, napr. na bolizujúceho tónové hĺbky. Hráč na tubu,

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 21 FESTIVALY

Maďar Roland Szentpáli, hral s orches- ním Roberta Marečka naozaj vynikajúco. poriadok v architektúre formy, že vie na- trom Capella Istropolitana a veru to bol Jej orchestrálny výkon v sprievodných čúvať orchestru a vie ho aj inšpirovať ku mimoriadne vydarený výkon, rovnako funkciách aj samostatných číslach niesol spoločnému cíteniu. Výborne znejúci ná- orchestra, aj sólistu. Szentpáli je v podob- pečať inšpiratívneho kolektívneho cítenia, stroj prirodzene dominoval orchestrálne- nej situácii ako Patkoló. Repertoár pre tubu skvelej súhry, čistého a jasného frázovania. mu partu. Bol to ukážkový Haydn. V sú- pozostáva zväčša z úprav – v tomto prípa- V ich podaní bolo zážitkom počúvať nielen časnosti táto skvelá inštrumentalistka štu- de to bola napríklad úprava fagotového úpravu Verdiho Sláčikového kvarteta e mol, duje v Berlíne na vysokej škole. Jej dráha Koncertu F dur pre tubu a orchester od A. ale napríklad aj prídavok – prekrásne Pre- sa začala na Čajkovského konzervatóriu Vivaldiho a veľmi známa transkripcia Pa- lúdium z Griegovej Suity z Holbergových v Moskve. Má na konte dobrú zbierku ganiniho Fantázie Mojžiš v úprave R. Szent- čias. Ľahký orchestrálny pulz sa dopĺňal trb- medzinárodných cien. Víťazila nielen v Eu- páliho. V oboch prípadoch sme vychutná- lietavou melódiou, chvejivo znejúcou nad rópe, ale aj na Novom Zélande, v Osake, vali suverénne ovládanie nástroja, ktorý zvukom orchestra. (Bude to tiež pekný v Paríži a popritom koncertovala po celej nie je z rodu typických sólistických inštru- „kúsok“ v našich záznamových novin- Európe. Bolo to dobré rozhodnutie pozvať mentov. Jeho majiteľ sa však nedal, opäť kách.) túto umelkyňu do Žiliny. Verím, že neprí- nám potvrdil staré známe, že „kto vie, ten Na záver si nechávam priestor pre víťaz- deme o možnosť vypočuť si ju o rok na sľú- vie“. Hral na tubu s neuveriteľnou ľahkos- ku, držiteľku Ceny kritiky. Hrala na tom benom recitáli, tak ako sa to stalo kvôli ťou, predvádzal ekvilibristiku (toto je u tech- istom koncerte – vynikajúca ruská violon- náhlej chorobe minuloročnému víťazovi nicky dobre disponovaných hráčov na dy- čelistka Tatiana Vassilievová. Vybrala si Bernhardovi Berchtoldovi, tenoristovi z Ra- chové nástroje častý zlozvyk), avšak v tom- známy Haydnov Koncert pre violončelo kúska, ktorý očaril porotu na 12. ročníku. to prípade to nebolo vtieravé. Naopak, aj a orch. č. 1 C dur. Zdanlivo obohrané, zná- Nuž toto sú koncertní umelci, ktorým prvky mierneho humoru a pobavenia sa me dielo a predsa... Tak ako ho stvárnila T. vďačíme za vynikajúce živé nahrávky z kon- celkom prirodzene rozprestreli v sále me- Vassilievová s Cappellou Istropolitanou je certov. Prostredníctvom vysielania sa do- dzi publikom. Uverili sme interpretovej fik- ukážkou, ako sa dá nanovo prečítať zná- stanú medzi milovníkov hudby. Osobne cii, že hrať na tubu je nielen ľahké, ale do- my hudobný text. Zbytočné je písať, že Ta- som však rada, že som ich počula hrať „na- káže byť aj veľmi zábavné. tiana má obdivuhodnú techniku, veľmi živo“. Žiaden skvelý záznam sa totiž kon- Tu chcem pripomenúť, že v ten večer (8. osobitý tón, zreteľnú artikuláciu motívov, certnému zážitku nevyrovná. 4.) hrala Cappella Istropolitana pod vede- tém, fráz, presnosť v rytmickom cítení, MELÁNIA PUŠKÁŠOVÁ

KALEIDOSKOP

AMERIČANIA SA SŤAŽUJÚ NA GERGIEVA SLÁVNE DRÁŽĎANSKÉ ZVONY Podľa článku v New York Times, panuje medzi narda Bernsteina, Seiji Ozawu ale aj na Jamesa Levi- 4. mája boli vysvätené zvony, ktoré budú inštalované členmi orchestra a zboru Metropolitnej ope- nea... Gergiev odmietol špekulácie o zlých vzťahoch v zrekonštruovanom barokovom kostole Frauenkirche ry a Valerijom Gergievom, ktorý tu a svoje pôsobenie v MET označil za v Drážďanoch. Rekonštrukcia slávneho kostola jednej pôsobí ako prvý hosťujúci dirigent, „na- vyslovene veľmi príjemné. Možné príčiny z obetí kontroverzného bombardovania Drážďan po- pätie“. Hudobníci sa sťažujú nielen na nespokojnosti s Gergievom sa prisudzu- čas 2. svetovej vojny by mala byť dokončená v roku neskoré príchody dirigenta na skúšky jú jeho veľkej zaneprázdnenosti – je ume- 2005. Na rozdiel od známej galérie Zwinger či Sem- a predstavenia, ale dokonca aj na leckým riaditeľom petrohradského Ma- per Opery, slávny kostol z 18. storočia zostával de- jeho nezrozumiteľnú dirigentskú tech- riinského divadla, šéfdirigentom Rotter- saťročia nezrekonštruovaný a doslova v ruinách. Pô- niku. Podľa riaditeľa Josepha Volpea, damskej filharmónie a umeleckým riadi- vodne bolo v kostole osem zvonov, jeden bombardo- však v MET panovala nespokojnosť teľom Festivalu hviezd bielych nocí v Pet- vanie dokonca prežil a bude súčasťou novej kolekcie, s takmer všetkými dirigentmi. Sťažnosti rohrade. ktorú inštalujú do zvonice. Na najväčšom zvone budú prichádzali na Carlosa Kleibera, Leo- AS vyobrazené zničené newyorské Dvojičky. as

22 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 KONCERTY

ečer 14. marca v znamení blížiacej sa lyfonicky komplikovaný a mnohotvárny rückhaltend“, azda najkrajšie zo všetkých Vjari a očakávaných vojnových hrôz v ďa- hudobný materiál. (je to môj subjektívny názor). A ako vysvit- leko-neďalekom Iraku program našej fil- Moldoveanu je znamenitý architekt, aj lo, bolo to opodstatnené. Po vyčerpávajú- harmónie ovládla smrť, rezignácia a reka- smerom navonok entuziasticky stvárňuje, cich výpovediach prvých troch častí tak pitulácia. Možno to nie je celkom náhoda. nešetrí veľkodychými pohybmi (po prvých hráčom aj dirigentovi ostalo dostatok síl Gustav Mahler a jeho Deviata, posledná minútach symfónie sa mi nechcelo veriť, na neopakovateľné, povznášajúce stvárne- symfónia, horké a vášnivé lúčenie veľkej že to vydrží do konca...), no v tomto prípa- nie tohto nekonečného, pomalého, vrúc- osobnosti neskorého romantizmu rok de to vôbec nešlo na úkor hudobného vý- neho spevu o pominuteľnosti krás a túžob pred smrťou (1910). Je to nepochybne ko- razu. Prácu mu uľahčili s vypätím hrajúci ľudského života. Expresívne, prosté sláči- los, extrémne náročný z hľadiska zvuko- filharmonici, ktorí tento večer podali mi- kové línie so žiarivým smútkom rozpráva- vých a interpretačných možností jednotli- moriadny výkon. Prvá časť plynula úplne li o pocitoch ťažko chorého Mahlera, o je- vých nástrojov i orchestrálnej súhry; jeho prirodzene, ako veľkolepý filozo- ho obzretí sa späť, o reminiscen- uvedenie som očakával s istou skepsou. fický úvod, nabitý vyhrotenými ciách na vlastnú tvorbu, o najvy- Šťastie, že sa jeho interpretácia dostala kontrastmi emócií a zvukových ššom umeleckom zovšeobecnení do skutočne povolaných rúk Nicolea vrstiev. Druhej časti nechýbala zážitku ľudského lúčenia. A po- Moldoveanua, mladého rumunského di- rustikálna drsnosť mahlerovskej sledných približne pät minút sme rigenta žijúceho vo Švajčiarsku. Moldove- irónie (paródie na valčík a län- mohli zažiť čosi, čo v koncertných anu sa ukázal ako vhodné médium, so dler), hoci miestami by som pri- sálach tak často nestretávame: fe- schopnosťou stotožniť sa so secesným, vítal aj istú odľahčenosť a vzduš- nomén hudobného ticha, piana, emotívne vyhroteným a moderne pokro- nosť. Rondo-burleska treťej časti postupného odchodu v plnej na- NICOLAE ARCHÍV kovým hudobným štýlom skladateľa. Ná- bolo poňaté s fascinujúco ohni- OLDOVEANU hote, zároveň veľkosti a kom- M OTO ročné je totiž zachovať celistvosť štruktú- vým dynamizmom, vražedne F plexnosti. Reduta opravdu nedý- ry, ktorú vytvára sieť množstva rozlieta- rýchle tempo však občas hrozilo prerásť chala. A jej návštevníci (najmä tí vnímavej- ných, variovaných, vzájomne sa stretáva- do nezrozumiteľnosti. Najviac som sa tešil ší a náročnejší) boli opäť o čosi, vlastne ove- júcich motívov a zvukových buniek, na poslednú časť – veľkolepé mahlerov- ľa bohatší. ustrážiť všetky nástupy, koordinovať po- ské adagio, „sehr langsam und noch zu-

* * *

alší z koncertov cyklov A a B (prítom- koncert G dur M. Ravela, ktorého sa inter- Trochu nemastno-neslaný výkon filhar- Ďný som bol 20. marca) sa niesol v zna- pretačne excelentne zmocnil všestranný monikov pokračoval po prestávke. Na pre- mení nachádzania styčných bodov medzi a v ostatnom čase stále aktívnejší Miku- tras sa dostala predposledná Symfónia Es neoklasicistickými tendenciam francúzske- láš Škuta. Bravúrne a brilantne zvládol is- dur „S vírením tympanov“ od J. Haydna, ho impresionizmu a rýdzim, nefalšovaným krivé, trblietavé pasáže okrajových častí, nesúca číslo 103. Platí však fakt, že čisté klasicizmom – Debussy, Ra- zaujal zdržanlivým, no inten- a jasné tvary viedenského klasicizmu nie vel a Haydn. Keďže avizova- zívnym kantabile druhej čas- je jednoduché sprostredkovať na esteticky ný dirigent Georg Mark ná- ti a expresívnym ponorom plne uspokojujúcej úrovni – číha v nich hle ochorel, za dirigentský do hudobného materiálu vo množstvo nástrah na precíznosť, požiadav- pult sa postavil Leoš Svá- všetkých dimenziách, vráta- ky na nuansovanie a racionálnu stavbu. rovský, ktorý v poslednom ne pôvodne menej záživných V Svárovského ponímaní sa našlo dosť čase je v Bratislave skoro ako netematických blokov. Neza- miesta pre humor, temperament i jasnú vý- doma. Tretia časť z Obrazov prel v sebe elementárnu ži- stavbu, no jeho veľkorysé gestá nechali C. Debussyho, Jarné rondá, velnosť jazzmana. Jeho vý- skladbu plynúť až príliš bezproblémovo, sa dočkala predvedenia skôr kon pôsobil podmanivo, málo rozlišujúc charakteristické výrazové priemernej než vynikajúcej oslobodzujúco spontánne; polohy. Rustikálne zafarbená pomalá va- kvality. Hoci Svárovský zvuk pritom hral s farebne jemne riačná časť by zniesla viac pokoja a rozva- a výraz nijako neforsíroval nuansovaným tónom, ele- hy, obsahovo pomerne závažný menuet ARCHÍV a skladba sa pohybovala v in- MIKULÁŠ ŠKUTA gantne a bez akejkoľvek viac expresívneho zaťaženia, finále zase viac OTO tenciách impresionistickej F hrubosti, oduševnelo a záro- vibrujúceho napätia a spontánneho vzletu. malebnosti, jednotlivé tematické roviny veň s dôsledne racionálnym uchopením Na jednej strane presvedčivé zvukové kon- mohli byť viac diferencované a akcentova- stavby diela. Škuta opäť dokázal, že patrí trasty, na druhej strane málo dôrazu na né. Interpretácii chýbala prepracovanejšia medzi našich špičkových klaviristov – a čo artikuláciu myšlienok, s ktorými sa v prie- mikroštruktúra, aj keď jej nemožno uprieť je na jeho vystupovaní zvlášť sympatické, behu diela neustále pracuje. Pravda, nemô- určitú iskru a „šmrnc“. Jednoznačne naj- je skromnosť a vyhýbanie sa akýmkoľvek žu byť každý deň Vianoce... vydarenejším kúskom večera bol Klavírny vonkajškovým pózam. TOMÁŠ HORKAY

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 23 KONCERTY

Malej sále Slovenskej filharmónie sa je novou Beethovenovou ódou na radosť dynamických a dramatických vrcholoch V25. marca konal koncert Moyzesov- i keď tematicky vzdialenej tej, ktorou nás hudby, aby sa intonácia nestala približnou ho kvarteta, na ktorom odzneli dve vr- obdaril v 9. symfónii – no svojím vyžarova- – najmä v kantilénach, často vo vedúcom cholné Beethovenove komorné diela: Slá- ním je novou oázou radosti v Beethoveno- melodickom hlase. Členovia Moyzesovho čikové kvarteto č. 13 B dur op. 130 a Veľká vej samote a chorobe. Moyzesovo kvarte- kvarteta sú si iste vedomí toho, že na tých- fúga pre sláčikové kvarteto B dur op. 133. to pristupovalo k tomuto veľdielu s veľkou to dvoch komorných melódiách je ešte stá- Tieto diela, pochádzajúce zo sklonku skla- úctou a koncentráciou. Moyzesovci pod- le čo dolaďovať. Možno na krátky čas sklad- dateľovho života, sa prihovárajú najzasvä- čiarkli prudké, náhle a priepastné kontras- by „odložiť“ a neskôr sa k nim s dstupom tenejšiemu okruhu milovníkov i znalcov ty tejto hudby, hranaté disonancie – priam vrátiť. Verím, že kompletné naštudovanie Beethovenovej hudby, pretože sa odvraca- vyhrotené espressivo, no predsa len v ada- sláčikových kvartet L. van Beethovena Mo- jú od každodenného sveta a prenikavým giovej hudbe by sa žiadalo viac vrúcnosti, yzesovým kvartetom a ich predvedenie pohľadom vstupujú do nehmotných du- religiozity, krásneho spevu. v rámci abonentných cyklov nebude jedno- chovných sfér. Interpretovať takéto du- Vo Veľkej fúge krásne a zrozumiteľne razovou udalosťou. Takáto veľká umelec- chovné vízie – či prieniky do transcenden- podčiarkli vzrušujúce stretávanie hlasov – ká práca by mala mať svoje ďalšie pokračo- tálneho sveta – je také náročné, že i najpri- ich približovanie a vzďaľovanie v nekoneč- vanie. Spomínané dve vrcholné komorné pravenejšie komorné teleso musí k tejto nom priestore. Pôsobili kompaktne, jedno- diela L. van Beethovena by sa nemali stať úlohe pristupovať s nesmiernou bázňou. liato, homogénne. Naštudovanie a predve- duchovným majetkom len odborníkov, ale Bezmála pädesiatminútové Sláčikové kvar- denie tak náročných diel môže byť len každého, kto potrebuje v dnešnom ubole- teto č. 13 B dur je azda najhlbšou Beethove- procesom neustáleho znovupoznávania nom svete stretnutie s veľkým umením. novou spoveďou. Uprostred veľkých me- a sebapočúvania. Trochu mi však v inter- Beethoven zostáva pre nás neprekonateľ- ditácií sa však zjavia i prekvapivé a vrúcne pretácii chýbala pluralita vo farbe tónu, ným a večným zdrojm skutočnej inšpirá- vyznania radosti, ako napríklad Alla danza v plastickejšej mäkkosti spevu sláčikových cie. tedesca alebo Cavatina. Aj záverečné Finále nástrojov. Veľký pozor si treba dávať pri

* * *

ramaturgia Slovenskej filharmónie sa období študoval v Prahe spolu so Sucho- zároveň i spolu s orchestrom. Dirigent Drozpamätala (3. 4. 2003) na sloven- ňom, Cikkerom, Moyzesom – teda so za- Tomáš Hanus dokázal skĺbiť orchester ského skladateľa Júliusa Kowalského, kto- kladateľmi slovenskej hudobnej moderny. s klavírnym triom, kde v skutočnosti kon- rý sa v tomto roku dožíva patriarchálneho V prvej časti programu odznel tiež Bee- certantnými nástrojmi sú len husle a vio- veku 90 rokov. Orchester SF s dirigentom thovenov Koncert pre klavír, husle, violon- lončelo. K trvalým hodnotám nášho eu- Tomášom Hanusom siahli v úvode kon- čelo a orchester C dur op. 56 (so sólistami rópskeho duchovného dedičstva patrí certu po skladateľovej malej predohre pre L. Fančovičom – klavír, P. Bogaczom – aj odkaz J. Brahmsa. Jeho Symfónia č. 4 e symfonický orchester s názvom Buffones- husle a P. Baranom – violončelo). Málo- mol op. 98 je i pre dnešné generácie ob- ca piccola. Zdá sa, že voľba bola dobrá. Svie- ktorý Beethovenov opus prešiel toľkými rovským zdrojom inšpirácie – dôkazom, ži, úsmevný charakter tohto diela je poslu- kritickými a protichodnými názormi, ako že v umení možno vždy pokračovať, nad- cháčsky vďačný, brilantný a invenčný. Buf- tento trojkoncert. No napriek všetkým pe- väzovať a nachádzať nové duchovné zdro- fózne prvky akcentuje skladateľ predovšet- ripetiám, ktoré odzneli v 19. storočí na je. Je potešiteľné, že bratislavské publikum kým nápaditou inštrumentáciou, tiež te- jeho adresu, je zjavné, že toto dielo stále prechováva hlbokú lásku a úctu k Brah- matickou prácou – v prienikoch do sveta žije – i keď sa neradí k vrcholným hodno- msovej hudbe. I orchester SF s dirigentom jazzu, v jemných náznakoch salónnych žán- tám skladateľovej tvorby. Stačí azda, keď T. Hanusom presvedčili, že Brahms je hl- rov, viedenského sveta valčíkov... atď. Všet- poviem, že je to stále Beethoven, ku kto- boko zakorenený v našich génoch, že mu ko je však vkusné, proporčne viazané na rému nás viaže láska a úcta. Sólisti pristu- rozumieme veľmi dôverne. A dirigent klasickú sonátovú formu. Prítomnosť J. povali k trojkoncertu vedomí si toho, že T. Hanus naznačuje, že môže byť rodiacou Kowalského na koncerte nám pripomenu- ide nielen o koncertantnú hudbu, ale zá- sa umeleckou stálicou na našom „vyprázd- la, že ide o posledného žijúceho slovenské- roveň aj o trio, teda o súhru komorného nenom“ dirigentskom Parnase, čo je dob- ho skladateľa, ktorý v medzivojnovom telesa, kde sa treba navzájom počúvať, no rý impulz pre budúcnosť.

ko ovplyvňujú návštevnosť príťažli- príležitosť i nášmu komornému orchestru, zykom talianskej hudby. SKO sa v týchto Avá dramaturgia a notoricky známe aby potvrdil alebo vyvrátil svoje kvality. dvoch dielach priblížil k interpretačnému a overené hodnoty, jednoznačne potvr- SKO ich jednoznačne potvrdil a interpre- ideálu, ktorý je príťažlivý pre poslucháčov i dil koncert 2. apríla, kde sme sa opäť táciou Griega podčiarkol, že pokračuje v od- hudobnú kritiku; spoznávame tu interpre- stretli so Slovenským komorným or- kaze svojho nezabudnuteľného zakladate- tačný „rukopis“ orchestra – vrúcny spev slá- chestrom Bohdana Warchala a s jeho ľa. Ewald Danel evidentne akcentuje čikov a spontánne muzicírovanie. umeleckým vedúcim Ewaldom Dane- ušľachtilú krásu a čistotu sláčikových ná- S veľkým záujmom som si vypočul Večer- lom. Odzneli na ňom diela E. H. Griega, strojov. Výrazne špecifikoval charakter jed- nú hudbu pre sláčiky od súčasného českého O. Respighiho, J. F. Fischera a D. Šosta- notlivých častí suity (Sarabande, Gavotte, skladateľa Jana Franka Fischera (1921). Za- koviča. S určitosťou možno povedať, že Air... atď.) Nedostal sa na scestie romantic- čnem snáď tým, čo ma na tejto hudbe upúta- Griegova Suita op. 40 „Z Holbergových kého preexponovania, ale s vkusom a mie- lo. Bola to predovšetkým variačná práca s na- čias“ patrí k programovým lákadlám. Je rou pre výrazovú proporčnosť tvaroval túto stoleným hudobným tvarom. Variabilnosť dobré, keď návštevníci zareagujú tak, že hudbu. To isté platí i pre Respighiho Antic- bola zaujímavá najmä v oblasti sonorickej. takmer do posledného miesta zaplnia ké árie a tance (Suita č. 3 P. 172), kde príťažli- Pravda, farebnosť je len jednou zložkou hu- auditórium SF. Griegova suita však dala vá krása sláčikových nástrojov splýva s ja- dobnej reči. Tá najdôležitejšia – najrozhodu-

24 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 KONCERTY

Švajčiarsku). Zaujal nielen krásnym tónom a spoľahlivou technikou, ale najmä expre- sívnym muzicírovaním, ktorým sa inter- Hudobné lahôdky pretačne vyzdvihol nad korektný zvuk orchestra. V súhre a vnútornej zhode sólistu s orchestrom najviac vynikla tragická, su- gestívna 4. časť, ktorá logicky zavŕšila túto na východe elégiu. Interpretačná úroveň Symfónie pre orchester a sólovú violu op. 16 Harold v Talian- FEBRUÁR AŽ APRÍL SO ŠFK sku Hectora Berlioza bola dôkazom, že na ňu sa najviac sústredila pozornosť T. Kout- o februári, marci a apríli sme mohli za- Prvý februárový koncert (6. 2.) prekva- níka pri príprave koncertu. Hneď v 1. časti Vznamenať viacero potešujúcich skutoč- pil neobvyklou dramaturgiou s podtónom Harold na horách sa v orchestri rozozvuča- ností: predovšetkým účasť výnimočných smrti v skladbách Hindemitha a Berlioza. la široká výrazová škála od melanchólie až osobností – sólistov aj dirigentov, medzi Antiteticky voči nim vyznela úvodná Sym- po búrlivú dramatickosť, 2. časť Sprievod ktorými boli zaujímavé styčné body, súvis- fónia č. 1 D dur Franza Schuberta, ešte cha- pútnikov bola naopak jednoduchou gradá- losti ... ale o tom snáď inokedy. Štátna fil- rakterovo nesúrodá, odzrkadľujúca viace- ciou a následne retrogradáciou. Po pokoj- harmónia Košice bola nimi inšpirovaná ré vplyvy. Šéfdirigent ŠFK Tomáš Koutník nej 3. časti – Ľúbostná horalská serenáda v Ab- k neobyčajným umeleckým výkonom. vyzdvihol jej klasicizujúceho ducha, ľahkú, ruzzách, s pekným sólom anglického rohu V dramaturgii koncertov ŠFK sa roz- až detsky hravú dikciu (hlavne vo finále). a flauty, v Orgiách zbojníkov vystupňoval mohli hudobné žartíky, spočiatku v podo- výraz zlosti, nervozity a rezignácie. Sólový be nevinných prídavkov (pripomeniem dva TOMÁŠ KOUTNÍK part violy poňal A.Besa v súlade s koncep- – na 47. KHJ G. Capuçon venoval publiku ciou symfónie ako homogénnu súčasť or- harmonicky veľmi presvedčivo sa tváriace chestra. Miestami vynikol (najmä krásne variácie na známu tému z 2. časti Haydno- sólo na začiatku 4. časti), ale sa aj „stiahol“ vej Symfónie „S úderom na tympany“, na ako sprievodný nástroj témy zverenej 1. decembrovom klavírnom recitáli zas M. Lap- huslistovi (tiež 4. časť). Len celkom dobre šanský po lakonickom ozname „Liszt“ do nerozumiem, prečo v 1. časti A.Besa nastú- búrlivých virtuóznych lisztovských klavír- pil vo vyššej polohe, než je predpísaná, pre- nych kaskád „vpašoval“ áriu vojvodu Bella tože ako dokázal v ďalšom priebehu sklad- figlia dell’amore z Verdiho Rigoletta). V po- by (nehovoriac o predchádzajúcom Hinde- sledných mesiacoch sa žartíky presunuli mithovi), aj spodnú polohu svojho nástroja priamo do skladieb koncertov. zvládal znamenite, s mäkkým, ale sýtym A tak uvažujem nad zmyslom týchto tónom. ARCHÍV hudobných duchaplností: pobaviť? (To sa Nasledujúci koncert (13. 2.) pod patro- OTO naozaj podarí!) Vyskúšať pozornosť, zna- F nátom Veľvyslanectiev Južnej Kórey a USA losť alebo odbornosť prítomných? Alebo Stavebnú jednoduchosť a bezkonfliktnosť na Slovensku prezentoval diela amerických radšej nehľadať inotaje, veď hudobníci vždy podčiarkol priamočiarym tvarovaním hu- skladateľov (až na Bruchov 1.husľový kon- boli veselým národom... Potom mi na um dobného procesu, zrejmým najmä v triu cert) s typicky americkou dramaturgiou prichádza už len jedno – úcta k dielu. Kde tanečnej 3. časti. Škoda len, že lyriku ved- („seriózna“ prvá, „odľahčená“ druhá časť je hranica medzi interpretačným vkladom, ľajšej témy 1. časti a celej 2. časti sme moh- koncertu) pod taktovkou Marka A. Lay- objavnou koncepciou a rešpektovaním li vyčítať viac z dirigentových gest, než z vý- cocka z USA. autorovho zápisu (teraz mám na mysli zá- sledného zvuku. Introdukciu tvorila príjemná, ľúbivá Esej sadnejšie „vylepšenia“ diel)? Ale to je už Do hĺbavej, introvertnej polohy Hinde- pre orchester č. 1 op. 12 Samuela Barbera. iná téma.. mithovej tvorby nás preniesla krátka, no M. A. Laycock v nej s vnútorným napätím Aby sme neostali len pri týchto „inová- veľmi obsažná Smútočná hudba pre violu modeloval kantilénu sláčikov za obdivu- ciách“, venujme sa aj interpretačnej strán- a sláčiky, v ktorej sa sólisticky predstavil hodne tichého sprievodu dychov, až kým ke koncertov. Alexander Besa (pôvodom Čech žijúci vo neprebrali tému. Diferencoval gradácie s rôznym stupňom vrcholov, prispôsobe- ných ich úlohe v hudobnej forme. Farebne júcejšia je zložka tvarová. A tu bola skladate- Je to reminiscencia na vojnu? Snáď! No dielo oživil klavír, včlenený do organizmu ľova invenčná schopnosť veľmi ohraničená. možno i na skladateľovo utrpenie a pre- orchestra. Nastolená myšlienka, preferujúca nepretr- žitie ťažkých rokov, ktoré môže pocho- Subtílny zjav kórejskej huslistky Han- žite klesajúce a stúpajúce sekundové sú- piť len ten, kto ich zažil. No v Šostakovi- won Choi korešpondoval s komornejším vzťažnosti, pôsobila únavne. Nech by variač- čovej hudbe nie je len priepastná hĺbka, zvukom huslí, ale s nádherne tvarovaný- ná práca a farebné premeny hudby boli ako- ale i širokodychá krása... Jednoducho mi melodickými líniami, zmyslom pre vnú- koľvek pôsobivé – nič nemôže nahradiť všetko to, čo veľká hudba má mať. Toto torný ťah, spojený s jemnou cizeláciou vý- originálny nápad a hudobnú myšlienku. dielo patrí do kmeňového repertoáru razových nuáns v Koncerte pre husle a or- Geniálnym príkladom neopakovateľné- SKO. Viackrát som ho počúval počas exis- chester č. 1 g mol op. 26 Maxa Brucha ho myšlienkového bohatstva bola závereč- tencie tohto telesa. Našťastie, nič sa ne- Pomalá 2. časť bola vrúcnym spevom, mies- ná Šostakovičova Komorná symfónia c mol zmenilo, genialita hudby, pôsobivá a vrúc- tami až plačom huslí, ktoré vo finále vypre sláčikový orchester op. 110 c. Transpa- na interpretácia kráčajú i dnes ruka v ru- zneli energicky, s razantnou témou ronda. rentná jednoduchosť a genialita Šostako- ke. Ukázalo sa, že i Šostakovič je magne- M. A. Laycock pri tematických úsekoch v só- vičovho myšlienkového anagramu D, Es, tom pre poslucháčov, čo charakterizuje lovom nástroji stiahol orchester na nižší C, H je všadeprítomná (ešte i v Allegrette). vyspelé publikum. dynamický stupeň, v orchestri ich naopak IGOR BERGER charakterizovali výrazné rapsodické kon-

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 25 KONCERTY túry. Týmto prístupom vzniklo možno viac prudkých kontrastov, ale aj vynášaním ja, pričom najviac zaujal melodikou vo veľ- kontrastov, než je pri interpretácii Brucha vnútorných protihlasov, dialógov a stupňo- mi vysokej polohe a brilantnými veľkými obvyklé, ale celkový tvar tak získal drama- vaním akcentujúcim motivickú prácu. V 2. rozkladmi pri takmer permanentnej hre. tickosť, ktorá v spojení so ženskou nehou časti sa „pohral“ s kantilénami (krásne kle- Škoda, že na koncerte bolo tak málo po- sólistky vytvorila pôsobivý efekt. nutá úvodná téma vo violách a violonče- slucháčov, a to aj napriek zaradeniu „mag- Po prestávke sme si vypočuli Melódie lách). Poslednú časť formoval ako slávnost- netu“ do druhej časti koncertu – Čajkov- z opery Porgy a Bess od Georga Gershwina né, až pompézne finále. Héjovo predvede- ského Symfónie č. 6 h mol op. 74 Patetickej. v novej, farebne objavnej inštrumentácii, nie Piatej sa prezentovalo vskutku originál- T. Koutník kreoval jej formový tvar s dra- štýlovo posunutej k muzikálovo – džezo- ne, len uvažujem, či je v kompetencii diri- matickým vrcholom v tretej a výrazovým vej oblasti, s peknými sólami. genta „inovovať“ slávnu Beethovenovu v štvrtej časti, bohatý emocionálny svet od Na Gershwina nadviazala hudba k filmu kompozíciu výmenou Scherza za iné (mne sentimentu cez evolučnosť, až po veľkole- E. T. Mimozemšťan od amerického sklada- neznáme), alebo mám tento čin zaradiť do pý pátos vo finále, ale tiež drobnokresbu teľa Johna Williamsa. Hudba sladká i bom- série hudobných žartíkov (v tomto prípa- fráz (úvod 1. časti zverený fagotu). bastická, s katarziou v závere, ako sa na de priam karikatúr) na pôde ŠFK. Ak som v úvode spomínala hudobné americkú filmovú hudbu patrí. Inštrumen- Harfu ako koncertný nástroj nemáme žartíky, tak koncert zo série Literárno–hu- tačne originálna, miestami s prekvapujúci- možnosť počuť často. Skladby 20. storočia dobné večery by sme mohli – parodujúc mi kombináciami (napr. keď tému po flau- vo vynikajúcej interpretácii mladého har- známu detskú hru „Hádaj, na čo myslím“ te piccolo preberá pozauna). Čakala som fistu Ladislava Pappa na prvom marco- – nazvať „Hádaj, čo recitujeme a hráme“. na reakciu publika, pretože filmová hudba vom koncerte (6. 3.) potešili o to viac. V programe bolo uvedené, že Marián Geiš- sa na pôde ŠFK nezvykne ponúkať, ale pred- berg číta Siddhártha a Putovanie Herman- sudky zjavne nemalo a prijalo ju s nadše- na Hesseho, čo aj urobil. Po poetických ním. úvodných Stromoch sme si vypočuli hĺba- Koncert vyvrcholil skladbou Aarona Co- vé, trúchlivé zamyslenie Temná vlna, ktoré planda Štyri tanečné epizódy z baletu Rodeo. sa v zbierke Putovanie nenachádza ako sa- M. A. Laycock ju dirigoval s pôžitkom a pod- mostatná próza, ale týmito slovami začína nietil hráčov k dômyselne tvarovaným só- úryvok zo Zamračeného neba. lam, ale aj k maximálnemu sústredeniu V hudobnej zložke koncertu namiesto a emocionálnemu nasadeniu počas celého JIŘÍ BĚLOHLÁVEK Dobre temperovaného klavíra, avizovaného diela. v bulletine, v interpretácii Mateja Arendá- Výnimočný dirigent, neobyčajný výkon rika, študenta AMU v Prahe, zazneli ako sólistky aj orchestra, vkusná kombinácia úvod, medzihry a dohra k Hesseho tvorbe skladieb vytvorili jedinečný koncert s veľ- časti z Bachovho suitového repertoáru a Ta- kou návštevnosťou a ohlasom. lianskeho koncertu. Nemecké tance nepatria k Beethoveno- Niežeby to nebol zaujímavý koncert, vým populárnym dielam a predsa sú hu- naopak. Geišbergova recitácia bola emocio- dobne veľmi zaujímavé. Koncepcia maďar- nálna, viacvrstvová, s odlíšením stupňa ex-

ského dirigenta Domonkosa Héju zahŕ- ARCHÍV presívnosti či meditácie v súlade s viacznač- LADISLAV PAPP

ňala hierarchické rozvrstvenie každého OTO nosťou Hesseho textu. Arendárikova inter- F detailu, dôsledné nuansovanie formovo dô- pretácia Bachovej hudby bola svojská, ležitých úsekov. Získal tým požadovaný V úvode koncertu sa blysli najskôr dy- takmer bez dynamických kontrastov, jed- charakter, ale aj nezvyčajne kvalitnú súhru. chári, vedení Tomášom Koutníkom. noduchá, sústredená na zrozumiteľné ve- Orchester v 3. klavírnom koncerte od V Symphonies pre dychové nástroje od Igora denie hlasov polyfonického pradiva a na Bélu Bartóka tvoril oporu a rámec s akcen- Stravinského na to mali skvelé možnosti. obdivuhodnú prácu s farebne odlíšenými tovaním dynamickosti a ľudového charak- Skladba veľmi originálna, zaraďovaná do plochami, vedome odstraňujúca akúkoľ- teru hudby, kým Daniela Varínska vyhľa- neoklasického obdobia skladateľa, v sku- vek afektovanosť a úvahy o technike hry, dávala iné výrazové polohy – vtip, elegan- točnosti však experimentátorská a enorm- ktorá je absolútnou samozrejmosťou. ciu, farebnú zvukovosť v krajných častiach, ne náročná, umožňuje hráčom uplatniť sa Čo mi prekážalo, bola práve kombiná- v pomalej sústredenie sa na harmonický sólisticky (čo zvládli výborne, aj klarinetis- cia Hesse – Bach. Obaja sú hĺbaví, medita- vývoj s jeho modifikáciami a vnútorným ta v extrémne vysokej polohe), ale aj v sú- tívni, ale každý úplne iným spôsobom. ťahom, čo je stabilná a silná stránka inter- hre v rozličných kombináciách, vytvárajúc Hesse je vizionár, jeho reflexie smerujú do pretácie tejto klaviristky. Pomohla jej udr- tak zaujímavé timbrové a harmonické tva- nenávratných a nepreskúmateľných výšok, žať celistvosť aj v útržkovitej melodike ry. Snáď trochu chýbali väčšie kontrasty, aj kým J. S. Bach odráža hĺbku, komplikova- orientálne vyznievajúceho stredného die- keď poloha karikatúry bola presvedčivá. nosť, poéziu života a umenia, ale vždy zos- lu 2. časti koncertu. Odlišné poňatie Bartó- Sláčikový orchester sprevádzal L. Pap- táva pri zemi. Z tohto hľadiska by sa podľa kovej hudby dirigentom a klaviristkou sa pa v charakterovo i kompozične kontrast- mňa s Hesseho tvorbou zdala skôr vhod- takto vzácne dopĺňali a vytvorili krásnu ných, ale vzájomne vhodne skombinova- ná kombinácia s dielami O. Messiaena. symbiózu. ných skladbách 20. storočia. V Tancoch pre Najviac mi prekážali nepresnosti v infor- Zaradiť do programu Beethovenovu harfu a orchester Clauda Debussyho vyni- máciách. Chápem, že organizačná práca pri- Symfóniu č. 5 c mol op. 67 je vzhľadom na kol jeho potenciál – schopnosť vytvárať náša priebežne (niekedy aj na poslednú jej frekventovanosť vždy riziko. Dirigova- typické impresionistické zahmlené plochy chvíľu) mnoho zmien, ale verím, že drama- nie spamäti bolo potvrdením dôkladnej paralelizmov, expresívne melodické línie turgii nebude v budúcnosti robiť problém prípravy D. Héju (aj keď samo osebe ne- s jemným figuračným sprievodom, ale aj aspoň pred koncertom ich zverejniť či upres- musí byť zárukou kvality interpretácie). širokú dynamickú škálu vrátane razantné- niť. Vsadil na vlastnú predstavu a výsledok bol ho forte a nosný tón. presvedčivý – Beethoven mužný, až hero- Concertino pre harfu a sláčiky od Jeana (Dokončenie v budúcom čísle.) ický. Realizoval ju zdôraznením ostrých Michela Damasa Pappovi poskytlo ešte kontúr, formových aj dynamických zlomov, väčší priestor na využitie možností nástro- JANA BOCEKOVÁ

26 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 KONCERTY

notónne (zborové úseky si žiadali oživenie V MARCI dynamikou) a na niektorých poslucháčov ŠKO ŽILINA aj interpretov pôsobilo pochmúrne až dep- resívne. Predvedené však bolo na veľmi vy- rány žilinského Domu umenia Fatra ktorá po štúdiu na bratislavskom Konzer- sokej úrovni (zbor i orchester). Bboli 13. marca otvorené predovšet- vatóriu (P. Martinček) a VŠMU (J. Sixta) Stanislav Slavíček, študent 5. ročníka kým priaznivcom jazzovej hudby. Big band svoje štúdium končí na AU v Banskej Bys- žilinského Konzervatória z klavírnej triedy Konzervatória v Žiline The young swing D. Švárnej, otvoril druhú polovicu večera generation totiž oslavoval 10.výročie svoj- Koncertom C dur KV 467 od W. A. Mozarta. ho vzniku. Na koncertnom pódiu sa ok- Aj u tohto interpreta spočiatku pracovala rem súčasných členov, študentov žilinské- tréma (prejavila sa krátkym pamäťovým ho Konzervatória, objavili aj významní hos- výpadkom), svoju reputáciu si však mladý tia – bývalí členovia tohto jazzového umelec napravil výbornou technickou pri- zoskupenia alebo bývalí absolventi školy: pravenosťou, bohatou dynamikou a pre- Klaudius Kováč (klavír), Radovan Tariš- dovšetkým celkovým štýlovým predvede- ka (altsaxofón), Miloslav Suchomel (te- ním. Vytknúť by sa snáď dal len miestami norsaxofón), Branislav Belorid (pozau- „tvrdý“ tón. Koncert uzavrela Symfónia D na), Róbert Ragan (kontrabas) a Peter dur KV 297 „Parížska“ od W. A. Mozarta Solárik (bicie). Najočakávanejší hosť, trub- v podaní ŠKO a dirigenta A. Apolína. Die- kár a umelecký vedúci zoskupenia Brati- lo bolo predvedené energicky, živo, v 3. slava Hot Serenaders, Juraj Bartoš svoju časti však dirigent „prepálil“ tempo, čo spô- účasť kvôli chorobe na poslednú chvíľu od- sobilo miernu nervozitu celého orchestra. riekol. Big band pod vedením dirigenta Posledný marcový koncert (26.3.) ot- Miroslava Belorida predviedol pestrý vorila často uvádzaná a poslucháčsky vďač- program pozostávajúci z diel takých osob- ná predohra k opere Cosi fan tutte od W. ností, akými boli J. Coltrane, D. Ellington, A. Mozarta. ŠKO pod vedením L. Svárov- G. Gershwin či C. Basie. Poslucháčov si zís- ského pôsobil v tomto čísle nekoncentro- ARCHÍV kala aj „spomienková“ skladba z pera M. ALEXANDER APOLÍN vaným dojmom a bojoval s výraznými ne- OTO Belorida Chlapčenské blues, ktorú predvie- F dostatkami v rytmickej súhre. V Koncertan- dol spolu so synom, ktorému bola pred trici v triede V. Godára. Toto dielo medita- tnej symfónii B dur pre husle, violončelo, desiatimi rokmi venovaná. V druhej časti tívneho charakteru bez výraznejších kon- hoboj, fagot a orchester od J. Haydna sa programu sme počuli titulnú melódiu z fil- trastných plôch pôsobilo miestami až mo- v úlohe sólistov predstavili členovia ŠKO: mu Ružový panter od H. Manciniho, Pick F. Figura (husle), P. Šimčík (violončelo), up the pieces od R. Balla, ale aj hudobné M. Ivaniš (hoboj) a J. Mazán (fagot). Die- „darčeky“ v podobe skladieb M. Suchome- lo bolo zvládnuté štýlovo, ľahko, všetci šty- la a R. Tarišku (v spolupráci s K. Kováčom, ria sólisti svoje náročné party predviedli R. Raganom a P. Solárikom). Koncert na vysokej technickej i umeleckej úrovni gradoval zaradením „sinatrovky“ My way (na pár miestach však spolu neladili huslis- (M. Belorid – spev, K. Kováč – klavír) ta a violončelista). Po prestávke sme boli a Jumpin’ at the woodside, kde sa za bicími svedkami jedného z nejlepších interpretač- nástrojmi striedali až traja (!) hráči (P. So- ných výkonov v sezóne. Žilinskému publi- lárik, M. Rühl, M. Dorčík). Poslucháči, ku sa totiž predstavila mladá česká mezzo- ktorých počet výrazne presahoval počet sopranistka Karla Bytnarová. Pred jej vy- návštevníkov koncertov vážnej hudby, boli stúpením zaznela ešte Malá suita od svedkami výborných hudobných výkonov, C.Debussyho v podaní ŠKO a záver koncer- výnimočných jazzových improvizácií a sym- tu už patril piesňovému cyklu Letné noci paticky uvoľnenej atmosféry. Je len na od H. Berlioza. Päť piesní, ktoré vznikli na škodu veci, že koncerty tohto poslucháč- poéziu Th. Gautiera, spievala vo francúz- sky vďačného žánru sú do dramaturgie štine, intonačne a rytmicky precízne, pre- ŠKO zaradzované len veľmi zriedka. zentovala svoj príjemný, silný, vo všetkých Ďalší koncert (20.3.) vznikol zo spolu- polohách krásne posadený hlas v rôznych práce ŠKO s AU v Banskej Bystrici a Kon- výrazových odtieňoch a v širokom dyna- ARCHÍV zervatóriom v Žiline. Husľovým koncertom KARLA BYTNAROVÁ mickom spektre. OTO

A dur KV 219 od W. A. Mozarta sa v úvode F DANIELA GLOSOVÁ predstavil Róbert Karvay, študent posled- ného ročníka AU v Banskej Bystrici, ktorý zároveň pôsobí ako pedagóg husľovej hry POD SLOVENSKOU TAKTOVKOU na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bys- Aprílova premiéra Eugena Onegina v Toulou- (bulletin uvádza jeho podrobný životopis), trici. Mladý huslista pôsobil spočiatku neis- se (Čajkovského opera sa tu nehrala od roku ktorý má dirigovať aj ďalších päť repríz a spre- tým dojmom, čo sa prejavilo predovšet- 1993) s ozaj medzinárodným obsadením vádzať R. Scandiuzziho pri jeho vokálnom kým v intonačnej labilite, zaujal však vyso- (Onegin– Francúz Ludovic Tezier, Lenskij– recitále (24. apríla ). Premiéru negatívne po- kou dávkou muzikality, ucelenou Rumun Marius Brenciu, Tatiana Gruzínka Ta- značila demonštrácia pred budovou divadla predstavou o skladbe a jasným tónom. mar Iveriová Oľga Izraelčanka Hadar Hale- (zbrojovka GIAT prepúšťa asi 60% zamest- Premiérou Kompozície pre sláčikový orches- vyová a Gremin Talian Roberto Scanduzzi) sa nancov) a skončila sa bez záverečnej klaňač- ter a miešaný zbor v interpretácii ŠKO a Ži- uskutočnila pod taktovkou Slováka – bývalé- ky pred oponou. linského miešaného zboru sa predstavi- ho šéfdirigenta Opery SND Petra Feranca V.B. la mladá skladateľka Lucia Koňakovská,

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 27 KONCERTY

zornosti na záver dávali tušiť, že vzťahy medzi slovenskými a belgickými deťmi sú Jarný koncert hlbšie než len krátkodobé jednorazové stretnutie. Oslovili sme dirigentku Oľgu Pod- ORCHESTRA DETÍ A MLÁDEŽE HARMÓNIA stavkovú, aby nám priblížila spoluprácu oboch telies: rchester detí a mládeže Harmónia Drmola. Dramaturgicky si zvolili príťažli- „V posledných desiatich rokoch náš Orches- OBratislava pripravil svojim priazniv- vý program z overených klasických diel (H. ter detí a mládeže absolvoval mnohé vystúpe- com a obdivovateľom 6. marca v Moyze- Purcel: Sinfonia, P. Peuerl: Dantz, A. Vival- nia na Slovensku (za všetky spomeniem as- sovej sieni SF nevšedný hudobný zážitok di: Concerto grosso d mol, B. Martinů: Black poň celoštátne festivaly komornej a symfonic- podujatím JARNÝ KONCERT. Medzi počet- Bottom atď.) i zo skladieb domácich skla- kej hudby Divertimento musicale v Spišskej ným publikom boli hostia, predstavitelia dateľov (E. Suchoň: Obrázky zo Slovenska, Novej Vsi v rokoch 1993 – 2002), ale tiež via- politického a kultúrneho života, člen vlády P. Breiner: Beatles concerto grosso – výber, I. ceré koncerty v zahraničí (turné v Španiel- SR Ivan Šimko, mimoriadny a splnomoc- Dibák: Ouvertura piccola). Skladby patria ku sku 1992, 1994, Európsky hudobný festival nený veľvyslanec Belgického kráľovstva kmeňovému repertoáru orchestra a jeho mladých v Neerpelte 1993, 1995, 2001, kon- François del Marmol a dlhoročná umelec- členovia – mladí hudobníci opäť potvrdili certy v Prahe 1995, 1999, v Karlových Varoch ká odborná poradkyňa orchestra dirigent- vysoký umelecký štandard. Po výrazovo- 1997, v Budapešti 2002). Ako najplodnejšia ka Elena Šarayová – Kováčová. Bratislav- umeleckej stránke vynikli tri sólistické vý- sa spolupráca ukázala s troma zahraničný- skí hudobníci si tentokrát prizvali belgický kony: flautistky Martina Bimanová, Ve- mi hudobnými telesami: s flautovým a gita- mládežnícky spevácky zbor Humaniora ronika Zennenscheinová a Eva Kapitá- rovým orchestrom budapeštianskej hudobnej Kindsheid Jesu zo strednej hudobnej školy ňová presvedčivo zahrali tri skladby Petra školy Tóth Aladár Zeneiskola, s katalánskym v meste Hasselt. Obe telesá predviedli vy- Breinera (Yellow Submarine, Hey Jude, Girl). Mládežníckym orchestrom hudobnej školy rovnaný umelecký výkon. Prvá polovica Orchester Harmónia sa predstavil Escola Municipal de Mora d’Ebre a s Mládež- koncertu patrila hosťom. V úvode sa pred- v oboch svojich podobách – najprv ako slá- níckym speváckym zborom Humaniora Kind- stavilo saxofónové kvarteto hasseltskej čikový orchester a v závere aj v malom sheid Jesu z belgického mesta Hasselt. S bel- hudobnej školy s troma vydarenými kom- symfonickom obsadení. Jednou zo skladieb gickými hudobníkmi sme koncertovali už pozíciami v populárnom štýle a po nich „šitých na mieru“ je aj Ouvertura piccola niekoľkokrát a pri poslednom pobyte v Has- nasledovalo vystúpenie speváckeho zboru. Igora Dibáka, ktorú autor venoval orches- selte (2002) naši mladí členovia orchestra Z dvanástich skladieb klasickej aj moder- tru roku 1991 a ktorá aj na tomto koncer- dokonca bývali v rodinách členov zboru. Ten- nej hudby náboženského i svetského cha- te mimoriadne zaujala publikum. Entuziaz- tokrát sme sa vystriedali a belgické deti bý- rakteru zaujali napr. flámske ľudové a po- mus členov orchestra, svedčiaci o potenciál- vali v bratislavských rodinách, hudobné zá- pulárne piesne či temperamentná skladba nych možnostiach ich hudobného a ume- zemie takto prerástlo do priateľstiev a bliž- Viva la Musica Ivana Eröda. Dirigentka zbo- leckého rozvoja, nadchol publikum k ová- šieho spoznávania hudobných a kultúrnych ru Lütz Dreesenová je učiteľkou na hu- ciám, ktoré vyvrcholili po dvoch závereč- hodnôt. Bezprostredné vzťahy sa odzrkadlili dobnej škole Humaniora Kindsheid Jesu ných prídavkoch (W. A. Mozart: Ave verum, aj na atmosfére koncertu a pre mňa osobne od roku 1983 a vo vystúpení bolo cítiť jej J. S. Bach: Air). V oboch vystúpili belgickí bolo radosťou ich vidieť spoločne muzicíro- zmysel pre štýlovú charakteristiku inter- a slovenskí hudobníci, čo ešte umocnilo vať. Chcela by som ešte raz poďakovať diri- pretovaných skladieb. Zaujali aj pohybovo- záverečnú sviatočnú atmosféru a podčiar- gentke zboru pani Lütz Dreesenovej, vedeniu rytmické kreácie podčiarkujúce vokálne klo posolstvo mladých hudobníkov – pre- školy v Hasselte a manažérke zboru pedago- detaily a frázovanie. nášať vlastnú radosť z muzicírovania, sna- gičke pani Magde von Brielovej, pracovní- Druhá polovica koncertu patrila bratislav- hu o čo najdokonalejší výkon a nadšenie kom belgického veľvyslanectva na Slovensku, ským hudobníkom. Orchester detí a mládeže z umeleckého zážitku poslucháčov. ale aj členom orchestra Harmónia a ich rodi- striedavo dirigovala ich zakladajúca diri- Atmosféra koncertu, prítomnosť belgic- nám za podporu a dlhoročnú plodnú spolu- gentka Oľga Podstavková a Jindřich kého veľvyslanca a mnohé kvetinové po- prácu.“ JANA PETÖCZOVÁ

choňa Malú suitu s passacagliou op. 3. S kaž- dou skladbou sa vysporiadal ako profesio- KEĎ KRITIK MUZICÍRUJE nál. Koncert spestril prednáškou o klaviristovi Michalovi Karinovi a skladateĺovi, (NAMIESTO RECENZIE) klaviristovi Sergejovi Rachmaninovovi klavirista František Pergler, odchovanec estrá a žičlivá spoločnosť poslucháčov fendovej. Jeho „druhú profesiu“ v ňom ne- z triedy Idy Černeckej na VŠMU. Psa stretla v Hudobnej sieni Bratislavské- utlmilo ani štúdium a prax hudobnej vedy. Nie náhodou si Vlado Čížik vybral do ho hradu v nedeľné popoludnie 23. marca Podnes využíva každú voľnú chvíĺu na štú- programu koncertu ukážku z diela S. Rach- na koncerte Vladimíra Čížika. Vladimír dium nového repertoáru. Sám hru na kla- maninova – jeho 10 prelúdií z op. 23 a 32. Čížik je neodmysliteľným recenzentom slo- víri učil na ZUŠ,aj na FiFUK,kde bol odbor- Vzdávam úctu nad pripravenosťou Vlada venského hudobného života a autorom ným asistentom. Kedže som bola jeho žiač- Čížika hrať klenoty klavírnej literatúry vyhľadávaných publikácií Hudobného fon- kou, viem, že bol prísnym pedagógom – s maximálnym zaujatím a vzácnym vnútor- du – Slovenskí koncertní umelci I –II či „opu- ale naučil... ným zápalom. sovej“ publikácie Slovenskí dirigenti a zbor- Na svojom ostatnom koncerte náš kole- Ďakujem mu za umelecký predjarný majstri. ga vzorovo vybral a zahral najprv výber z Di- zážitok a určite aj za rehabilitáciu kolegov Nie však o tom je reč. Kto ho pozná vertimenta od A. Moyzesa, premiéru Spo- – kritikov, o ktorých si interpreti šepkajú, dôvernejšie,vie, že v ňom od konzervato- mienok – Troch lyrických skladieb venovaných že „keby vedeli, aj by hrali“. riálnych čias drieme ambiciózny a technic- V. Čížikovi od Pavla Bagina, ďalej Tri klavír- Vlado vie, aj hrá... Nech je tak ešte veľa ky vyspelý klavirista, odchovanec Anny Ka- ne skladby od Ivana Paríka, od Eugena Su- rokov. TERÉZIA URSÍNYOVÁ

28 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 KONCERTY

ným švihom (Gavotty). Sarabandu vyspie- vala a ozdobovala citlivo vypracovanými krehkými ornamentmi, takže svojou deli- Sympatický kátnosťou nenarúšali pokojnú velebnosť VÝKON sugestívne vedenej kantilény. Zmysel pre tvarovanie tónových nuáns akým métam sa vo svojom umelec- Aj v tejto skúške obstála klaviristka veľmi uplatňovala mladá klaviristka ešte výraznej- Kkom vývoji dopracovala klaviristka priaznivo. Hoci mala klavír naplno otvore- šie v slede prvých desiatich (až po Potopenú Veronika Lacková (1971) nám 6. apríla ný, ani v dramatických vrcholoch neprehlu- katedrálu) z 1. zošitu Prelúdií C. Debussyho. poodhalilo jej vystúpenie v rámci mirba- šovala priestor. Na ich výslednom dojme sa podieľal široký chovských matiné. Na základe jej výkonu Pri interpretácii lipského majstra neza- rozhľad, umelecká prax (i komorná), zna- sme postupne skladali kamienky mozaiky piera svoju vrelú citovosť. Prežíva každý menité školenie, pedagogické skúsenosti jej interpretačného profilu. Predovšetkým tón, citlivo ho formuje, frázy príslušne arti- (pôsobí na Konzervatóriu v Bratislave). Tó- jej nemožno uprieť výrazné uplatňovanie kuluje, dokáže nájsť správny pomer medzi notvorbu umocňoval dôsledne zvážený pe- osobnostného vkladu. Už od detských ro- jednotlivými niťami polyfonického pletiva. dál – umožňoval premiešavanie farieb, do- kov úspešne obstála niekoľkokrát na súťa- Preto je jej hra prístupná, priezračná, zro- znievanie navzájom sa prelínajúcich harmó- žiach domácich (absolútny víťaz Súťaže slo- zumiteľná. Umelkyňa dokáže držať líniu nií. Jej vlastný, do interpretácie intenzívne venských konzervatórií), ako aj medzinárod- tempa, no pri jeho tvarovaní nie je strohá, vkladaný podiel sa temer vždy prekrýval ných (Virtuosi per musica di pianoforte). Na či akademická. Vkusným sostenuto zdôraz- s autorovým; tieto dve zložky navzájom jej umeleckom napredovaní má svoj podiel ňuje dôležité tóny, zvýrazňuje harmonický korešpondovali a umocňovali sugestivitu štúdium doma (Ida Černecká – Konzerva- priebeh. Jej hra získava takto prirodzený podania. Lackovej farebné spektrum obsiah- tórium), v zahraničí (Hochschule für Musik dych, strieda napätie a uvoľnenie. Lacko- lo nielen akvarelové prelínanie pastelových vo Viedni – viacerí pedagógovia až po úspeš- vá nie je dôslednou prívrženkyňou teraso- odtieňov, ale aj trblietavý lesk, až po monu- né zavŕšenie štúdia magisterskou diplomo- vitej dynamiky: pri narastaní sadzby nevá- mentálny pátos dynamických vrcholov (Po- vou skúškou) i konzultácie u popredných ha použiť aj crescendo, či v niektorých zá- topená katedrála). Interpretka preukázala osobností európskeho pianizmu v rámci veroch postupne zjemniť výraz. Agogika príkladnú umeleckú pokoru i pietnu úctu majstrovských interpretačných kurzov. v kadenciách a hlavných záveroch by znies- k tlmočenému autorovi. Dramaturgia Lackovej vystúpenia zoh- la dávku spomalenia. V širokej ponuke slovenských generač- ľadnila dvoch autorov: Johanna Sebastia- Už pri Bachovi vystupovala do popre- ných kolegov si Lacková vyslúžila popred- na Bacha – rozsiahla Anglická suita č. 6 d dia Lackovej schopnosť citlivo narábať né miesto. Dúfajme, že si ho dokáže udr- mol (BWV 811) i Clauda Debussyho (výber s dávkovaním tónu. Jednotlivé časti suity žať, ba že bude mať dostatok príležitostí z jeho slávnych Prelúdií). S prihliadaním na neboli odlíšené len v tempe, ale aj v použití postúpiť v hodnotení svojho profilu prípad- kvalitu Petrofa a obmedzenú akustiku sie- zvukového odtieňa. Rytmicky výrazné – ne aj o niekoľko priečok vyššie. K tomu jej ne tento repertoár kládol zvýšené nároky rýchlejšie časti zneli zemito, jadrne (Cou- držíme palce! na dávkovanie a variabilitu tvorenia tónu. rante či Gigue), ale aj s mäkším, elegant- V LADIMÍR ČÍ ŽIK

leso privysoko. Tu entuziazmus nevystačí. Nechcem hodnotiť orchester prísnymi kri- tériami – čo by napokon nebolo ani správ- TrojnásobnéJUBILEUM ne – je však isté, že vhodnejším výberom skladieb, prispôsobeným technickej úrov- ni hráčov by orchester vynikol väčšmi. Voľ- ubilejný koncert, ktorý organizovalo listicky predstavil rakúsky klarinetista Ge- bou náročného repertoáru orchester od- J Západoslovenské múzeum v Trnave rald Alois Pachinger. V úvode druhej čas- kryl svoje bolestivé miesta. Problematickou a Trnavský komorný orchester v spoluprá- ti koncertu zaznela Orchestrálna suita č. 1 sa ukázala najmä sekcia dychových nástro- ci so Slovenským národným múzeom a Hu- op. 46 Peer Gynt od Edvarda Hagerupa Grie- jov. Orchester nedokázal udržať náročné dobným múzeom v Bratislave sa uskutoč- ga; Výber z baletných suít Spartakus a Gaja- tempá, ktoré kulminovali predovšetkým nil 6. apríla v Moyzesovej sieni. Na kon- né (Adagio Spartaka a Frýgie, Variácie, Šab- v Chačaturianovom Šabľovom tanci, kde má certe spojili vlastné sily dve amatérske tele- ľový tanec) od Arama Chačaturiana. Dra- pregnantný rytmus dominantnú úlohu. sá Trnavský komorný orchester a Phil- maturgickou bodkou programu bola pre- Hoci dirigentkine kultivované, výrazné gestá harmonie Marchfeld z Rakúska pod ve- miéra diela Jubilate op. 102 pre miešaný sa snažili mať orchester pod kontrolou, dením nemecko-talianskej dirigentky Bet- zbor a orchester od rakúskeho skladateľa neraz sa s hudobným telesom diametrál- tiny Schmittovej. Telesá spoločne vystu- Paula Waltera Fürsta, ktoré autor vytvoril ne rozchádzali. Za hlavnú devízu orchestra pujú už od roku 1998 za podpory Európ- k 20. výročiu založenia Philharmonie Mar- považujem sekciu sláčikových nástrojov, skej únie, Vlády Slovenskej republiky a Vlády chfeld, predstavil sa súčasne ako autor tex- ktoré veľmi zvyšovali úroveň orchestra Dolného Rakúska, s cieľom vytvárať lepšiu tu, hudby a recitátor. Na premiére spolu- a poskytovali neraz nadštandardný po- proeurópsku politiku. Jubilejným koncer- pracoval aj Mládežnícky spevácky zbor sluch. Klarinetista Gerald Alois Pachinger tom si hudobné telesá pripomenuli päťroč- ECHO pod vedením Ondreja Šaraya. ma zaujal svojím mäkko nasadzovaným nú kooperáciu, desaťročnú existenciu Trnav- Program koncertu bol skoncipovaný a technicky zdatným, zamatovým tónom. ského komorného orchestra a dvadsaťroč- z náročných a známych diel, ktoré by ne- Koncert ma oslovil predovšetkým svo- né pôsobenie Philharmonie Marchfeld. boli jednoduchým orieškom ani pre skú- jou primárnou ideou, ktorou je spoluprá- V prvej časti koncertu odznela Akademic- sené profesionálne teleso. Aj keď entuziaz- ca hudobných telies, napomáhajúca otvá- ká slávnostná predohra op. 80 od Johannesa mus a láska k hudbe je tomuto telesu vlast- rať umelecko-komunikačné možnosti. Brahmsa a Koncert pre klarinet a orchester ná, musím konštatovať, že latka vybraných A dur KV 622 od W. A. Mozarta, kde sa só- skladieb bola postavená pre amatérske te- IVANA ŽIAKOVÁ

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 29 KONCERTY

chorál Wohl mir, dass ich Jesum habe z kan- táty BWV 147 a skladba Za ruku veď ma, Pane od J. L. Bellu, ktorá je úpravou origi- REMINISCENCIA nálu So nimm denn meine Hände od ne- meckého skladateľa Friedricha Silchera. na pôstny koncert Zbor na organe sprevádzala Anna Pred- merská-Zúriková. Tematické jadro kon- ečer 7. apríla pripomínal vďaka zasne- ktoré sa pri speve uplatňovali, nevychádza- certu tvorila kompozícia O Haupt voll Blut Vženému počasiu skôr obdobie krátko jú z barokovej aditívnej praxe, ale skôr z re- und Wunden (Ó, Hlava ubolená) od Hansa pred Vianocami než pred Veľkou nocou. nesančnej tradície. Sú založené na schop- Lea Hasslera, ktorú zharmonizoval J. S. Práve v tento deň sa však v Koncertnej sie- nosti zboristov Pápežskej kaplnky impro- Bach. Z duchovných piesní a árií zo Schem- ni Klarisky konal jedinečný benefičný kon- vizovať kontrapunkt okolo cantu firmu. melliho spevníka (1736) zazneli na koncer- cert s pôstnou tematikou, ktorý usporia- Predpokladá sa, že Allegri skomponoval te dve skladby v podaní mezzospopranis- dala Evanjelická diakonia ECAV spolu Miserere mei, aby ukázal v novom svetle tky Jaroslavy Romančákovej so sprievo- s agentúrou AP projekt. Program koncer- ornamentálnu prax spevu, založenú na re- dom Anny Predmerskej-Zúrikovej. Tieto tu pozostával hlavne z veľkých diel obdo- gulovanom systéme pravidiel. zaujímavé a výrazovo bohaté árie prednies- bia baroka. Hneď v úvode odznelo legen- Allegriho Miserere odznelo v podaní la sólistka veľmi citlivo a presvedčivo. Ďal- dami opradené slávne Miserere mei Deus Komorného zboru Konzervatória v Bra- šie dve árie z tohto zborníka v plánovanej (Zmiluj sa nado mnou, Bože) Žalm 51 od tislave pod vedením dirigenta Dušana interpretácii Jany Pastorkovej, žiaľ, pre jej Gregoria Allegriho. Je to interpretačne ob- Billa. Bolo to prvé uvedenie tohto diela na nemoc vypadli z programu koncertu. V zá- zvlášť náročné dielo, ktoré si vyžaduje zbor Slovensku po takmer štyristo rokoch od verečnom čísle Stabat Mater od Pergolesi- dobre vyškolených spevákov. Zachovalo sa svojho vzniku. Použitá notová edícia je za- ho zastúpila promptne part sopranistky viacero rukopisných zápisov tejto skladby. ložená na rukopisoch Vatican MS 185 pre Kamila Zajíčková. Spolu s ňou sa na in- Jedným z nich je povestný zápis Mozarta, prvý päťhlasný zbor a na British Library MS terpretácii ďalších partov podieľali už spo- ktorý počul kompozíciu počas Veľkého týž- 31525 pre druhý štvorhlasný zbor. Nádher- menutá Jaroslava Romančáková, Anna dňa v roku 1770 v Bologni a ako štrnás- ná hudba zaznievajúca z chóru naplnila prie- Predmerská-Zúriková, Komorný zbor Kon- ťročný ju na základe tohto jedného vypo- stor chrámu naozaj posvätnou atmosférou. zervatória pod vedením Dušana Billa a v ne- čutia zapísal. Hudba znejúca v Pápežskej ka- Ornamentálne úseky, ako napríklad nároč- poslednom rade orchester Komorní sólis- plnke vo Vatikáne, kde Allegri pôsobil, bola né figúry s vysokým C v 1. cante, prednie- ti Bratislava pod vedením Vladimíra v tomto období pre verejnosť niečím po- sol zbor Konzervatória úplne profesionál- Havrana. Pergolesiho zhudobnenie sek- svätným a jej kopírovanie bolo prísne zane a postaral sa tak o naozaj kvalitné pred- vencie Stabat Mater patrí k jeho najznámej- kázané. Napriek tomu sa postupom času vedenie tejto unikátnej hudby. ším kompozíciám vôbec a v danom kontex- našlo mimo Vatikánu viacero neautorizo- Po impozantnom úvode nasledovali te tvorilo naozaj pôsobivé vyvrcholenie toh- vaných kópií. Najväčšou záhadou bola sa- ďalšie skladby, ktoré zbor predviedol už to dramaturgicky aj interpretačne zaujíma- motná interpretačná prax. Ornamenty, z priestoru pred oltárom. Zaznel tu Bachov vého koncertu. MAGDALÉNA ČIERNA

Sebastiana Bacha, alebo Adagio Samuela Barbera boli doslovne zneužitím materiálu THE RHYTHMANIA ARTISTS na zvukové experimenty, aj to jednotvár- ne a bez fantázie. Snáď aspoň štipka úcty ľubné nevšedné obsadenie a dramatur- rových úprav. Problém sa ukázal v static- k Mozartovi spôsobila vyškrtnutie Turecké- Sgicky pestrý program lákali 19. 3., náv- kosti celého vystúpenia a dĺžke jednotli- ho pochodu z programu. Samozrejme, ne- števníka do Mozartovej siene Rakúskeho vých skladieb, ktoré zväčša smel chýbať Johann Strauss ml. v úpravách veľvyslanectva. Napriek chabej propagácii pozostávali z nespočetnej niekoľkých valčíkov. Na počudovanie prekvapila hojná účasť, najmä z radu štu- repetície ústredného v tomto prípade nová zvukovosť valčíko- dentov konzervatória. Rakúsky súbor The motívu. Air z 3. orches- vej štruktúre len prospela. O úspechu Šab- Rhythmania Artists tvoria mladí hudob- trálnej suity Johanna ľového tanca, alebo karibskej Tico Tico ne- níci zaoberajúci sa predovšetkým hrou bolo od prvého taktu pochýb. Z matného na perkusie. Sú študentmi viedenské- a zastretého výrazu marimby čerpal aj ho Konzervatória alebo Akadémie Spain Chicka Coreu v závere koncer- múzických umení a príležitostne tu. Zohratosť a komunikácia me- hrávajú v rôznych rakúskych dzi jednotlivými členmi bola na so- orchestroch. Základ inštru- lídnej úrovni, avšak viac ako tre- mentára tvorili na pódiu ma- tie doslovné zopakovanie bez akej- rimby, vibrafóny, tympany, koľvej variácie, či zmeny výrazu za- zostava bicích nástrojov, bon- čínalo nudiť. gá, congá a veľké množstvo Obrovský aplauz si vyžiadal prí- menších zvukomalebných davky a účinkujúcim len potvrdil nástrojov. Práve zvukovosť (samozrejmé pri danom reperto- bola pri takomto obsadení ári) stálu a zaručenú úspešnosť. najsilnejším aspektom záuj- Vzorový príklad pre organizátorov mu. Na jej kontrastnosti bol kultúrneho života, ako málo nám aj vystavaný repertoár pozos- k šťastiu a spokojnosti postačí... távajúci z takzvaných klasic- ky populárnych kusov a šlág- PETER MOTYČKA

30 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 HUDOBNÉ DIVADLO Zem úsmevov v Prešove

FRANZ LEHÁR: ZEM ÚSMEVOV, RÉŽIA: PETR KRACIK, HUDOBNÉ NAŠTUDOVANIE: PETER NIŇAJ, SCÉNA: VLADIMÍR ČÁP, CHOREOGRAFIA: IGOR HOLOVÁČ, PREMIÉRA: 7. MARCA, DIVADLO JONÁŠA ZÁBORSKÉHO PREŠOV

kutočnosť, že práve 7. marec si ako deň premiéry svojej novej ka ako akúsi kulisu, pohybujúcu sa v tieni speváka. Holováč ta- Sinscenácie vybralo hneď niekoľko divadelných scén na Sloven- nečníčku počas očakávaného hitu „Ja svoje srdce dám...“ nechal sku, už komentoval Pavel Unger v marcovom vydaní Hudobného dokonca vystúpiť z tieňa a dovolil jej jemne sa dotýkať speváka. života. Prešovské divadlo však malo pre tento dátum veľmi vzác- Pôsobilo to na mňa rušivo, odvádzajúc pozornosť od čisto hudob- ny dôvod. Prvá premiéra inscenácie operety Franza Lehára Zem ného zážitku. úsmevov bola totiž venovaná Františkovi Rellovi pri príležitosti Spevohra potrebuje obnoviť a hlavne skvalitniť sólistický apa- jeho nádherných deväťdesiatych narodenín. Práve on priniesol rát, a tak momentálny stav rieši hosťami. Jaroslav Dvorský ne- roku 1947 na javisko divadla v Prešove – ako jeho vtedajší riadi- vynikol pred časom v Cigánskom barónovi, takže som jeho obsa- teľ – operetu, a bola to jeho obľúbená Zem úsmevov. denie do úlohy princa Su-Čonga pochopila ako opätovnú šancu. Už tretie uvedenie Zeme úsmevov na doskách DJZ (druhýkrát Žiaľ, hlasovo indisponovaný ma o svojich spevácko-hereckých roku 1981) mal režijne v rukách český režisér a zároveň riaditeľ schopnostiach opäť nepresvedčil. Neistota Dvorského sa prenies- Divadla pod Palmovkou Petr Kracik. Jeho snaha o klasické uve- la aj na jeho partnerku Julianu Jamriškovú (Líza). denie doviedla prešovskú inscenáciu do statickej až nudnej polo- Úprimnejšie a herecky prirodzenejšie pôsobila alternácia na 2. hy bez výrazných režijných nápadov, na aké si už divák – naprí- premiére (domáci členovia súboru Ladislav Suchoža, Jana klad pod vplyvom bednárikovských inscenácií – zvykol. Kracikov Maľová ). Suchoža si udržal svoj štandard, ba dokonca v niektorých režijný prínos nemôže konkurovať momentoch príjemne prekvapil. ani skvelým nápadom Jaroslava Veľmi pekný, no jemný hlas Jany ZÁBER Z PREŠOVSKEJ INSCENÁCIE ZEME ÚSMEVOV. Moravčíka (Cigánsky barón). Jed- Maľovej sa, žiaľ, v akusticky nie noznačné charaktery sa mu poda- práve najlepšom priestore strácal. rilo vykresať paradoxne iba z pred- Možno by jej pomohlo, keby ju re- staviteľov vedľajších úloh, hovore- žisér postavil bližšie k mikrofó- ným dialógom chýbala gradácia, nom, ktoré viseli zo stropu. Po protagonisti akoby neustále čakali hereckej stránke sa táto mladá só- na čosi, čo, žiaľ, neprišlo... listka výrazne vylepšila a možnosť Ešteže moje sklamanie aspoň hrať hlavnú postavu jej k tomu iste čiastočne zatienila veľkolepá scéna dopomohla. Keďže sólistka súbo- Vladimíra Čápa. V prvom dej- ru Elena Kušnierová nebola do tej- KA Ž stve dominoval modro-biely salón I to inscenácie obsadená, Jana Ma- so sochou bieleho koňa – symbo- ľová spievala na 1. premiére aj čín- A. Ž lom slobody a pohybu, v druhom sku princeznú Mi. Obom, FOTO dejstve zas do červena ladený ob- Suchožovi i Maľovej, by veľmi po- raz čínskeho prostredia s niekoľkými typickými znakmi a torzom mohla odborná pomoc hlasového pedagóga. veľkej Budhovej sochy v pozadí. Osviežujúco pôsobil výkon Šimona Sviteka (Gustav) z Ban- Autor scény sa pohral aj s farbami ako symbolmi: biela a mod- skej Bystrice. Zažiaril na scéne tak, ako sa na hosťa patrí! Výraz- rá symbolizovali nebo, voľnosť, červená peklo a väzenie. Týmto ným oživením pre prešovské publikum bol návrat obľúbeného jednoduchým spôsobom sa mu podarilo vyjadriť hlavnú myšlien- Štefana Senka na scénu DJZ v úlohe hlavného eunucha. Publi- ku diela. Scéna sa tak nestala iba kulisou, ale dôležitým vyjadrova- kum nesklamal. Už na premiére si aspoň raz k „oficiálnemu“ tex- cím prostriedkom. tu pridal vtipnú poznámku. Alternoval ho Ivan Barla. Celkový vizuálny dojem neopakovateľným spôsobom dopĺňa- Gustav v alternácii ostal v rukách domáceho Antona Baculí- li nádherné, efektné a určite i finančne veľmi náročné kostýmy ka, ktorý hral i spieval veľmi dobre. Dúfam, že tento mladý spe- Zity Miklošovej . vák v Prešove ešte niekoľko sezón vydrží a v blízkej budúcnosti sa Výraznejšiu príležitosť vyjadriť sa dostal choreograf – sólista prepracuje aj k nejakej hlavnej postave. Baletu SND – Igor Holováč až v druhom dejstve, no využil ju Do kostýmu čínskej princeznej Mi sa na 2. premiére obliekla naplno. Tance hýrili množstvom rôznorodých prvkov a odrážali Dana Leščenková. Jej hlas mal v hovorených pasážach neprí- pokoru čínskych žien na jednej strane, energiu čínskych bojovní- jemnú farbu, a tento neestetický prvok sa, žiaľ, prenášal aj do jej kov na strane druhej. Spätosť s vierou a tradíciou v Číne naprí- spevu. Posun a úľava pre poslucháčov nastali až v scéne lúčenia klad symbolizoval tanec s pohyblivým drakom. Holováčov prínos s Lízou a Gustavom na konci druhého dejstva. k spestreniu a oživeniu inscenácie je nesporne veľký. Mám výhra- Najstabilnejšou súčasťou oboch inscenácií bol orchester pod dy k počínaniu choreografov – netýka sa to iba Holováča – keď taktovkou hosťujúceho Petra Niňaja. počas sólových speváckych výstupov s obľubou využívajú taneční- KATARÍNA BURGROVÁ

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 31 HUDOBNÉ DIVADLO Operné GLOSOVANIE

KRÁTKY ŽIVOT DVOJTITULU vok neprišiel ani zo strany Ministerstva kultúry SR. Osobne mi je ľúto, že bokom stojí aj Opera SND. Keď už nemá svoj vlastný Od uvedenia Haydnovho Sveta na mesiaci, ktorému sa roku 1967 festival, keď jej účasť na BHS sa stala nanajvýš symbolickou, stálo nepodarilo prebiť k repríze, nespomínam si na inscenáciu Opery by za úvahu zobrať poctu Lucii Poppovej aj pod svoj patronát. Veď SND s takým krátkym javiskovým životom, aký doprial osud dvoj- o spoločných plánoch umelkyne a prvej slovenskej scény sa za jej titulu Schönbergovo Očakávanie – Pucciniho Plášť. Premiérovaný života toľko hovorilo... začiatkom októbra ako festivalový príspevok BHS (!), po dvoch reprízach, zdá sa, padol do minulosti. Že išlo o režijné a scénogra- fické fiasko, o tom niet pochýb. Anton Nekovar a Jozef Haščák sú OPERA – ROZHLAS – CD však hostia, takže ťarchu zodpovednosti by mal niesť ktosi zvnútra súboru. Nejde pritom len o premárnené financie zhmotnené v de- Počas veľkonočných sviatkov mali poslucháči Slovenského rozhla- koráciách a kostýmoch, ale aj o hodiny korepetícií, orchestrálnych su možnosť prostredníctvom satelitného priameho prenosu navští- či javiskových skúšok, o hodnoty duchovné, umelecké... Koľkože viť bruselské Théâtre Royal de la Mannaie a byť svedkami premiéry osôb sa podieľa na zrode opernej inscenácie? Riaditeľ opery Ma- Verdiho Dvoch Foscariovcov. Tak ako neraz predtým New York, rián Chudovský si síce umyje ruky konštatovaním, že pod projekt Miláno, Paríž, Viedeň. Akosi však stále chýbajú zvukové výstupy sa podpísal jeho predchodca Juraj Hrubant (pravdepodobne ešte z prvej slovenskej scény. Chýbajú z viacerých dôvodov: divadlo stráca stále platený poradca šéfa), zelenú premiére však udelil práve on. možnosť prezentovať svoje plody pred širším okruhom divákov než Z dramaturgického hľadiska najmä Schönbergova monodráma zna- pojme hľadisko budovy, poslucháč o takúto príležitosť prichádza, menala vítané osvieženie repertoáru, pričom s faktom, že nepôjde a navyše, do nenávratna prchajú akustické dokumenty doby. Za- o divácky hit, musel kalkulovať každý. Chcelo to však zmobilizovať tiaľ čo generácia dnes už nespievajúcich umelcov má v rozhlaso- skostnatenú propagáciu a najmä hľadať nového diváka. Aj toho, vom archíve nemálo snímok, vysielať dnešných štyridsiatnikov ktorý neopernú tvorbu 20. storočia – paradoxne – konzumuje s chu- a mladších nie je vôbec ľahké. V ostatných rokoch sa v Slovenskom ťou. Isté východisko predsa len vidím. Čo tak ponúknuť Očakáva- rozhlase opera takmer nenahráva a pokiaľ si umelec nezoženie spon- nie v koncertnej (poloscénickej) verzii, v kombinácii s iným sym- zorov pre vlastné CD (a to sú iba výnimky), jeho hlas pre budúce fonickým (vokálno-symfonickým), alebo kratším operným dielom? generácie ostane nedostupný. Z vlastnej skúsenosti dokladám, že Naplnil by sa zámer vytiahnuť orchester z „jamy“ a verím, že v ne- zostaviť operný koncert, či hudobno-slovnú reláciu s tematikou večerných víkendových termínoch by takýto projekt oslovil aj ro- slovenskej opernej histórie nie je problém, zodpovedne mapovať dinné kruhy či seniorske vrstvy. ostatné dve desaťročia je však prakticky nemožné. Viem, že s myš- lienkou pustiť do éteru daktoré z predstavení Opery SND sa zaobe- rali obe strany – divadlo i rozhlas – zatiaľ však ostalo iba pri slo- NEZABÚDAJME NA LUCIU POPPOVÚ vách. Čas ale neúprosne plynie... Ak hocikde v zahraničí navštívite obchody s CD nosičmi tzv. Nebyť správičky v divadelnom informačnom mesačníku, že 17. vážnej hudby (v Bratislave sa taký „tovar“ až na drobné výnimky apríla uplynulo štyridsať rokov od debutu Lucie Poppovej na scé- nepredáva), okrem bohatého sortimentu noviniek sa pulty priam ne Opery SND, asi by sme na toto jubileum celkom pozabudli. Jej prehýbajú zrekonštruovanými historickými snímkami. Paralela Kráľovná noci sa na Slovensku nestihla ohriať a už roku 1963 si s našou domovinou je opäť žalostná. Ak som spomenul, že rozhlaso- ju „privlastnila“ Viedeň, neskôr najvýznamnejšie javiská sveta. vých nahrávok s generáciou od Blahu a Bartošovej, cez Česányio- Dlho sme o nej nesmeli nahlas hovoriť, po roku 1989 to bola však vú, Hubovú, Pappa, Martvoňovcov, Hanákovcov, Jakubka až po práve Lucia Poppová, ktorá ako jedna z prvých v zahraničí žijú- dnešných päťdesiatnikov je nadostač (tie najstrašie sú zväčša do cich umelcov otvorila domovine srdce i hlas. Oboje však pred de- stereo podoby upravené v Elektroakustickom štúdiu SRo), je veľká siatimi rokmi, v šestnásty novembrový deň, predčasne zmĺkli. Je škoda, že tento unikátny fond nie je prenesený na CD. Takto spí našou povinnosťou spraviť všetko preto, aby nezmĺkol jej odkaz. v regáloch, a raz za čas sa niektorým snímkam pošťastí dostať do Trpko sa počúva, že ušľachtilá myšlienka založenia festivalu Hom- vysielania. Nové vekové vrstvy operných fanúšikov, ale ani dnešní mage à Lucia Popp, ku ktorému sa pridali dva ročníky medziná- študenti hudby nevedia, čo sa na Slovensku zrodilo pred Petrom rodnej speváckej súťaže (žiaľ, o zahraničných laureátov, z kto- Dvorským. Isteže, všetko je o financiách. O päťdesiat rokov však rých zopár žne úspechy, neprejavilo SND záujem, hoci na poduja- tento argument nebude nikoho zaujímať! tí participovalo), ťahá za čoraz kratší koniec. Podľa slov intendanta orchestra Cappella Istropolitana Karola Kopernického, dnes už asi jediného zapáleného organizátora projektu, finančný príspe- PAVEL UNGER

Scriptorium Musicum, spol. s r. o. hudobné vydavateľstvo sadzba nôt

32 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 ZAHRANIČIE Český triptych: Jan Bedřich Kittl

JAN BEDŘICH KITTL: BIANCA A GIUSEPPE, ČIŽE FRANCÚZI PRED NIZZOU, RÉŽIA: MARTIN DOSTÁL, HUDOBNÉ NAŠTUDOVANIE: JAN CHALUPECKÝ, SCÉNA: MARTIN KOLLÁR, POLOSCÉNICKÉ UVEDENIE, NÁRODNÉ DIVADLO PRAHA

ecepcia českej predsmetanovskej oper- Máchov denník), uvedené v komornom operu Bianca a Giuseppe, čiže Francúzi pred Rnej tvorby je minimálna, najinsceno- prostredí Divadla Kolowrat a šesť sveto- Nizzou. Zo spomínanej trojice opier ide vanejším titulom z tejto etapy je pravde- vých premiér tvorcov mladej generácie o najčastejšie inscenované dielo. Okrem podobne Škroupov Dráteník. O tituloch v rámci projektu Búchanie do železnej opo- viacerých naštudovaní v Stavovskom di- predsmetanovskej opernej tvorby nájde- ny (Markéta Dvořáková, Karel Škarka, vadle v rokoch 1848–1870 sa hralo v 19. me síce zmienky v hudobno-historickej li- Miloš Štědroň ml., Marek Keprt, Michael storočí v Drážďanoch (1851), vo Frankfur- teratúre, nepoznáme ju však zo živých pred- Keprt). Týmto mimoriadne silným dôra- te (1853), Štajerskom Hradci (1854) vedení. Práve malé poznanie môže opráv- zom na neznámu, neoverenú a sčasti sú- a v Hamburgu (1886). Roku 1875 ho hrali nene vyvolať otázky, či pred Smetanom časnú tvorbu sa dnešná dramaturgická po česky v Prozatímnom divadle. V minu- nejestvovala v českej opernej (a hudobnej) koncepcia Opery ND typologicky približu- lom storočí sa hralo iba raz, roku 1961 tvorbe neprávom zabudnutá osobnosť a do je práve dramaturgickému modelu z čias ako spoločná produkcia Národného divad- akej miery tvorca českej národnej opery vzniku opier Kittla, Škroupu a Měchuru. la a pražského Konzervatória na scéne vte- reagoval na domácu dajšieho Tylovho, dneš- produkciu? ného Stavovského di- Dramaturgia operné- vadla. ho súboru Národného Jan Bedřich Kittl je divadla Praha sa rozhod- v dejinách českej hudby la na tieto otázky aspoň oceňovaný nielen ako čiastočne odpovedať po- skladateľ komornej, or- loscénickým uvedením chestrálnej a zborovej troch operných titulov. hudby a autor troch Voľba padla na opery opier — okrem opery Bianca a Giuseppe, čiže Bianca a Giuseppe napí- Francúzi pred Nizzou od sal roku 1852 lyricko- Jana Bedřicha Kittla z ro- komickú operu Lesný ku 1847, Morský geus od kvet (Die Waldblume) Františka Škroupu z ro- a roku 1854 tragickú ku 1851 a Marie Potocká operu Obrazoborci (Die od Leopolda Eugena Bilderstürmer) — ale aj Měchuru z roku 1869. ako úspešný, v poradí Dve z troch opier vznik- druhý riaditeľ pražské- li na libretá v nemčine ho Konzervatória. Ako ARCHÍV (Bianca a Giuseppe Z POLOSCÉNICKÉHO UVEDENIA OPERY BIANCA A GIUSEPPE šéf najvýznamnejšieho OTO a Morský geus), iba tretia F hudobno-vzdelávacieho opera má české libreto (podľa Puškinovej Novo skomponovaná opera mala vtedy re- ústavu v krajine bol priekopníkom novo- básne Bachčisarajská fontána), čo, zdá sa, latívne otvorenú cestu na javisko, nerátalo romantizmu, ako skladateľ sa však orien- vhodne odzrkadľuje pomer tvorby na čes- sa s veľkým počtom repríz a súčasná tvor- toval skôr na ranoromantické podnety ké a nemecké texty v prvej polovici 19. sto- ba sa kriticky hodnotila bez falošnej ohľa- a vzory. ročia a dobový jazykový a kultúrny utrak- duplnosti. Súčasné operné divadlo sa uplat- Od svojho učiteľa Jana Václava Tomáš- vizmus. Nazdávam sa, že každý z troch skla- nením tohto prístupu – prirodzene, za cenu ka získal seriózne základy kompozície, dateľov by na otázku, či je Čech alebo väčšieho rizika – stáva otvorenou dielňou, v mladosti sa priatelil s Richardom Wagne- Nemec, odpovedal: „Ich bin ein Böhme“... ktorá overuje hodnoty (i experimentálne) rom. Wagnerovo dielo, ale aj tvorbu Hec- Dramaturgicky je uvedenie troch nezná- a odkláňa sa od čisto komerčného chápa- tora Berlioza, Roberta Schumanna či Fran- mych opier z 19. storočia súčasťou koncep- nia operného divadla, omieľajúceho done- za Liszta, propagoval z pozície svojej funkcie Opery ND, preferujúcej domácu tvor- konečna tridsať najpopulárnejších titu- cie. Berlioz o ňom píše s úctou vo svojich bu. Pendantom opier s archívnou patinou lov, inscenujúc ich raz ako kabaret, inoke- Pamätiach, priateľ Richard Wagner mu ve- sú dve svetové premiéry súčasných čes- dy ako varieté či show. noval vlastné libreto – práve na jeho zákla- kých opier (Jan Klusák: Správa pre akadé- Ako pars pro toto som z triptychu pred- de vznikla Kittlova opera Bianca a Giusep- miu, Bertram a Mescalinda, Emil Viklický: smetanovských opier navštívil Kittlovu pe.

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 33 ZAHRANIČIE

Text jednoznačne viedol skladateľovu naivitu, triviálnosť a dramatickú nelogic- val z kreácie predstaviteľa hlavnej mužskej ruku k opernému tvaru, z ktorého jasne kosť preklenúť silou hudby, sústredenos- úlohy, Zdenka Kloubová zaujala svietivým vystupuje Kittlovo porozumenie pre revo- ťou výrazu, sémanticky presvedčivým hu- sopránom striebornej farby, oproti nej Ive- lučne romantické umelecké tendencie. Ideo- dobným gestom. Obecenstvo ich preto beta Jiříková plnosťou tónu i výrazu. Celko- vo sa literárne východisko (román Heinri- rie vážnejšie, s porozumením. ve však z vokálnej i orchestrálnej kreácie cha Koeniga Ušľachtilá nevesta) i libreto Pri celkovom hodnotení môžem kon- bolo cítiť iba priemernú mieru zaangažova- opery približujú schillerovskej tendencii štatovať, že Kittlova opera je v rámci dobo- nosti. „proti tyranom“. Určité styčné body má vej produkcie nadpriemerným hudobno- Možno na tom mal svoj podiel aj výber príbeh aj so Schillerovou tragédiou Úklady dramatickým dielom. K tomu, aby patrila fotografií, ktoré na horizonte scény (for- a láska. Operný tvar smeruje k ansámblo- k vrcholku ľadovca, k všeobecne prijíma- mou premietania) ilustrovali dej opery. vej opere. Kittlovo hudobnodramatické cí- nej klasike, jej však chýba väčšia melodic- Žilinský rodák Martin Kollár fotografuje tenie sa uplatňuje – skôr než v jedinečnos- ká invencia, väčšia koncentrovanosť výra- „krásu“ obyčajného dňa, často spojenú s bi- ti atmosféry árií a dvojspevov – v ansám- zu (namiesto nej sa tu skôr uplatňuje „hu- zarnosťou. A tak Kittlovu operu sprevádzali blových výstupoch. Hoci dnes pociťujeme dobno-epický“ popis situácií), prehľadnejší, fotografie, ktoré jej príbeh parodovali, per- kvalitatívny odstup medzi Kittlovou ope- logickejšie vybudovaný sujet (Wagner asi siflovali a ironizovali. Tam, kde sa spieva, rou a vrcholnými dielami jeho doby, z kom- vedel, prečo na tento text nechcel kompo- že spiklenci sa musia mať na pozore, zjaví pozičného tvaru a riešenia viacerých de- novať...), či schopnosť účinne vygradovať sa fotografia obézneho polonahého muža, tailov zreteľne vystupuje Kittlova dobrá operné finále. Na druhej strane Kittl zauj- povaľujúceho sa kdesi v lese na čistinke, orientácia v oblasti opernej tvorby prvých me kompozičným zvládnutím tektoniky keď sa spieva o svadbe, premietne sa foto- desaťročí 19. storočia. Celkovo sa tvar pri- žánru veľkej opery, nápaditou inštrumen- grafia zabitého prasaťa a dvoch mäsiarov bližuje žánru veľkej opery, ale z motivicko- táciou, presvedčivou hudobnou charakte- nad ním, pri slovách „to je krásne“ na foto- tematickej aj inštrumentačnej práce cítiť, že ristikou postáv (nielen v áriách, ale aj v an- grafii sú zobrazené dve prostitútky s obna- Kittl dobre poznal dobovú nemeckú, fran- sámblových výstupoch), prácou s hudob- ženým poprsím, pri vojenskom útoku vi- cúzsku i taliansku tvorbu. Napríklad dru- nodramatickým kontrastom, vnútornou díme na horizonte scény lyžiarov, schádza- hé dejstvo, odohrávajúce sa medzi vzbú- krásou lyrických detailov, ale i uplatnením júcich svah. Pri iných výstupoch sa objavili rencami na vrcholkoch Álp, nezaprie inšpi- kompozičnej techniky miestneho koloritu. fotografie zastaralých škodoviek a wartbur- rácie dielom Carla Mariu von Webera — Slovom, Kittlovej koncepcii opery chýba gov, detí na pláži, Ceauşescuovho paláca a to v celkovom tektonickom riešení, ale krok-dva, aby sa dostal do kategórie uzná- s dvoma mobilnými záchodmi v popredí, aj v inštrumentácii a farbe orchestra, zobra- vaných a inscenovaných tvorcov, ku kto- sovietskeho generála v uniforme so skupi- zujúcej divokú horskú prírodu. V melodi- rým patria z jeho generácie napríklad nou malých detí a pod. Fotografie samé ke sa stretneme s intonačným spektrom Spohr, Lortzing, Flotow či Halévy. Je zaují- o sebe boli iste zaujímavé, ale v spojení s ro- z oblasti českej i nemeckej ľudovej hudby, mavé, že podobne hodnotila Kittlovu ope- manticky revolučnou operou pôsobili bi- ale i s talianizmami, poukazujúcimi na ob- ru kritika pri svetovej premiére, napríklad zardne. Akoby vyjadrovali nedôveru voči lasť belkantovej opery. Bernhard Gut v Bohemii, 24. 2. 1848. dielu. Vizualizáciu symbolizujúcu mierny ús- V dramaturgii celku zaujme Kittlova sna- Hudobné naštudovanie opery bolo ko- mevný odstup od opery (napríklad už kvôli ha vybudovať ansámblovo koncipované fi- rektné, nie však vynikajúce. Orchester pod jej neprehľadným dejovým peripetiám) si nále jednotlivých dejstiev, ale i mnohé de- vedením Jana Chalupeckého hral rela- viem predstaviť, ale spojenie takých radi- taily v mikroštruktúre diela – napríklad tívne plasticky, s pochopením Kittlovho kálne odlišných umeleckých poetík, aký- prudký výrazový kontrast na konci 2. dej- harmonického a melodického myslenia, mi sú Kittlova a Kollárova, bolo kontrap- stva, keď bezprostredne po smrti hrdinky na niektorých miestach však orchestrálna roduktívne. V čom spočívala úloha v bulle- Brigitty zaznieva z neďalekého zámku ra- sadzba celkom odhaľuje sólistu, neposky- tine uvedeného režiséra Martina dostná, slávnostná hudba, symbolizujúca tujúc mu oporu v kompaktnej zvukovej Dostála, zostalo nejasné. Žeby vo výbere príchod svadobných hostí, alebo keď od- štruktúre. Cezúry medzi jednotlivými vý- fotografií ku konkrétnym výstupom? Ale chod na večnosť hlavnej hrdinky Bianky stupmi a uzavretými číslami prerušovali to nie je réžia v pravom zmysle slova. Reži- prudko vystriedajú intonácie víťazného hudobnodramatický tok. Umelecky pre- sér má koncipovať a riešiť vzťahy medzi vojska. Ako hudba z iného sveta, naplnená svedčivú prácu odviedol Kühnov zmieša- postavami a mizanscény. A tie v koncert- entuziazmom a veľkým odhodlaním, hoci ný zbor (zbormajster Pavel Vaněk). nom predvedení, doplnenom o premieta- motivicky trochu triviálna, znie v opere V hlavných úlohách sa predstavili tenoris- nie fotografií, samozrejme, absentovali. pochod na melódiu revolučnej piesne Ça ta Tomáš Černý (Giuseppe), Zdenka Klou- Exkluzívny dramaturgický čin tak pa- ira (Pôjde to). Roku 1848 sa stal najpopu- bová (Bianca), Iveta Jiříková (Clara), Pav- radoxne spochybnili tí, ktorí ho uvádzali lárnejším pochodom národnej gardy, omla- la Vykopalová (Brigitta), Vratislav Kříž do života. Kittlova opera i so svojimi ume- diny a revoltujúcich študentov. (Gróf Rivoli), Jiří Kalendovský (Markíz leckými limitmi má právo na dôstojnejší Práve revolučný rozmer opery vyznie- Malvi) a ďalší. Spevácke naštudovanie bolo javiskový život. va dnes celkom inak než v 19. storočí. To, korektné, mladistvý entuziazmus vyžaro- MILOSLAV BLAHYNKA čo mohlo v roku 1848 pôsobiť ako revo- lučne odvážne (boj proti aristokracii), so- KALEIDOSKOP ciálne kritické (vzťah osôb z rôznych spolo- čenských vrstiev, v opere do tých čias cel- OBJAV BRITTENOVEJ JUVENÍLIE kom ojedinelý), alebo priam anarchistické Dvoch kusov pre husle, violu a klavír (Sormanov sklon k permanentnej revolú- Neznámy rukopis objavil cii a posadnutosť myšlienkou pomsty), nedávno Brittenov životopisec a niekdajší asistent David Matthews. Aj dnes vnímame s väčším odstupom, ba keď skladbu v trvaní asi 15 minút napísal skladateľ len ako 16-ročný, ide s chápavým úsmevom. Aj u väčších maj- vraj o majstrovský kus. Napokon, Britten je známy vyzretosťou ranej strov než bol Jan Bedřich Kittl sa stretne- tvorby. Dva kusy budú mať premiéru 10. júla v Londýne a koncert bude me so zbytočne komplikovaným a v koneč- vysielať BBC Radio 3. Jeho súčasťou bude aj prezentácia novej Britteno- nom dôsledku naivným dejom (napríklad vej biografie, práve z pera Davida Matthewsa. u mladého Verdiho), títo autori však vedia AS

34 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 ZAHRANIČIE Festival v znamení jubileí Jarný festival, 14. – 31. marca, Budapešť

ento rok ponúkol organizátorom Jar- Všetko, čo sa mi pošťastilo počas piatich ním dramatickej symfónie Romeo a Júlia Tného festivalu v Budapešti raritnú kon- večerov zažiť, bolo na excelentnej úrovni. op. 17. Príkladne vypracované nástrojové šteláciu nielen miestnych jubileí, ktorá sa Aj u nás uznávaný Festivalový orchester skupiny, zvuková jednoliatosť, krásne zne- stala akousi červenou niťou dramaturgie hostil dvoch ruských emigrantov: dirigen- júce dychy, majstrovsky vymodelované me- 23. ročníka festivalu. ta Yakova Kreizberga – lodické oblúky, široké spektrum dynamic- Niť významných historic- dlhé roky pôsobiaceho kých odtieňov či intímna krása „ľúbostnej kých udalostí sa začína od- v berlínskej Komickej ope- scény“ priam ideálne tlmočili majstrovskú víjať pred 150 rokmi, keď re – a husľovú hviezdu partitúru. Z trojice sólistov – popri zname- Ferenc Erkel založil Buda- z Novosibirska Vadima nitej altistke a menej presvedčivom teno- peštiansku filharmonickú Repina. Po úvodnej sklad- ristovi – podal strhujúci výkon basista v ob- spoločnosť, 60-ročný je be Peterisa Vasksa Cantabi- jemnom parte Frátra Lorenza. K pozitívne- Symfonický orchester Ma- le pre sláčiky zaznel Husľo- mu dojmu z krásneho večera prispela aj zvu- ďarského rozhlasu, pred vý koncert d mol od Jeana ková homogenita šťavnato znejúceho zboru.

45 rokmi bolo založené ARCHÍV Sibelia a Brahmsova 1. sym- Tretím domácim orchestrom bol jubilu- YAKOV KREIZBERG

Bartókovo kvarteto, 40 ro- OTO fónia c mol. Repinovu inter- júci Symfonický orchester Maďarského F kov stojí na čele Komorné- pretáciu môžem hodnotiť rozhlasu so svojím taktiež jubilujúcim ho orchestra Ferenca Lis- iba v superlatívoch – domi- šéfom Tamásom Vásárym. Ich program zta János Rolla, 25 rokov novala v nej technická bri- bol venovaný Mozartovi a Beethovenovi. existuje Mládežnícky or- lantnosť, čistota a jas, ale aj Po iskrivej predohre k Figarovej svadbe sa chester Európskej únie, akási asketicky chladná in- ako klavirista i dirigent predstavil Vásáry Budapeštiansky festivalový trovertnosť. Bolo cítiť aj to, v Koncertnom ronde D dur KV 382, ktorého orchester pracuje 20 rokov že osobnosť sólistu a diri- sólový part písal Mozart pre seba, potom a Mládežnícky orchester genta nie sú rovnakej krv- José van Dam zaspieval koncertnú áriu Danubia 10 rokov... Pred nej skupiny. Markantne to Mentre Ti Lascio, Oh Figlia KV 513 a áriu Le- 200 rokmi sa narodil Hec- vyšlo na povrch v Brah- porella z opery Don Giovanni. V druhej čas- ARCHÍV tor Berlioz, Franz Schubert VADIM REPIN msovej symfónii, keď Kre- ti koncertu odznela Beethovenova „Devia- OTO zomrel pred 175 rokmi, F izberg na čele výborne dis- ta“ so sólistami – Ilonou Tokodyovou, Ju- Jenö Hubay, zakladateľská osobnosť ma- ponovaného orchestra už nemusel brať ditou Némethovou, Attilom Fekete a José ďarskej husľovej školy, sa narodil pred 145 ohľad na sólistu a s pôžitkom uplatnil svoj- van Damom – a rozhlasovým zborom rokmi, György Ligeti slávi svoje 80. naro- mu naturelu blízky hustý, tmavobordový v strhujúcej interpretácii, ktorá extaticky deniny, Tamás Vásáry je 70-ročný, podob- kolorit a strhujúcu dramatickú gradáciu. kulminovala v Óde na radosť a rozhodne sa ne ako významný poľský skladateľ Krzys- Tento Kreizbergov štýl plne vyhovoval aj zapísala do kategórie „hviezdnych hodín“. ztof Penderecki a pred 50 rokmi sa skonči- Festivalovému orchestru. Po troch domácich vychutnal som si vý- la skladateľská aktivita Sergeja Prokofieva. Úplne iný svet predstavujú Národní fil- kony aj dvoch zahraničných telies. Péter Bohatý a kaleidoskopicky rozmanitý harmonici s energickým Zoltánom Koc- Eötvös na čele BBC Symphony Orches- dvojtýždenný hudobný maratón vyplnili aj sisom. Niekdajší orchester Jánosa Feren- tra uviedol náročný program. Prvý polčas toho roku zaujímavé osobnosti i telesá. csika sa pod Kocsisovým vedením (ktorý koncertu venoval maďarským premiéram Vystúpil tu Lorin Maazel ako lúčiaci sa šéf pre mňa napriek všetkým kladom zostane dvoch vlastných skladieb. Boli to zeroPoints so svojím Bavarian Radio Symphony Or- predovšetkým vynikajú- z roku 2000 písané pre chestra, Moskovský komorný orchester, cim klaviristom) cieľave- Pierra Bouleza a najnovšia mladý Rus Denis Macujev (predniesol všet- domou prácou a prísnos- kompozícia Jet Stream pre ky tri Čajkovského klavírne koncerty), ťou vypracoval na fenome- trúbku a orchester, ktorá Symfonický orchester z Hannoveru, Sir Ne- nálnu úroveň, čo potvrdili mala premiéru vo februári ville Marriner na čele Danubia orchestra aj nadšené kritiky pri ne- v Londýne v interpretácii s čisto anglickým programom, súbor bicích dávnom dvojmesačnom syna slávneho otca, feno- nástrojov Amadinda, huslisti Julian Rach- zájazde po hudobných cen- menálneho trubkára Mar- lin, Barnabás Kelemen či Katalin Kokaso- trách USA. Kocsis sa so svo- kusa Stockhausena. Druhá vá, violončelista Clemens Hagen, klaviristi jím orchestrom, spevác- časť koncertu patrila De- Helen Grimaudová, György Oravecz, Pier- kym zborom (zbormajster bussyho opusom – baletnej re-Laurent Aimard, Griegovo trio z Nórska, Mátyás Antal) a francúz- hudbe Jeux a symfonické- speváci Mathias Goerne, Andrea Rost a Re- skymi sólistami (Sylvie mu triptychu More. Prizná- nato Bruson, zaznelo tu Monteverdiho Il Sulleová, Guy Flechter, vam, že pokiaľ som Eö- ARCHÍV

ritorne d’Ulisse in patria v podaní Budapeš- Jean-Philippe Courtis) tvösovu operu Tri sestry TAMÁS VÁSÁRY tianskej komornej opery... poklonil Berliozovi uvede- OTO podľa Čechova s pôžitkom F

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 35 ZAHRANIČIE sledoval v prepracovanej maďarskej verzii by v poslednom polstoročí v Bratislave ur- fai Hob. XXIVa:10 a Arianna a Naxos Hob. ako aj v originálnej vlani v Theater an der čite nezazneli. Išlo o dve Symfónie – C dur XXVIb:2. Po legendárnom Sándorovi Vég- Wien, nevedel som sa na- Hob. I:90 a C dur Hob. I:60 hovi vedie v súčasnosti orchester Sir Ro- ladiť na vlnovú dĺžku jeho „Il distrato“. Nie je bez zau- ger Norrington. Zámerne používam vý- najčerstvejších opusov. No jímavosti, že o uvedení scé- raz „vedie“ a nie diriguje, pretože Norrin- náladové bohatstvo a fa- nickej hudby k veselohre Le gton nemá taktovku a nestojí na tom omi- rebná pestrosť Debussyho distrait od Jeana Françoisa nóznom stupienku, zato je však naozaj- palety zostane pre mňa Regnarda roku 1775 v Ei- stným „vedúcim“ orchestra. Fluidum, kto- vďaka dirigentskému výko- senstadte informoval iba ré týmto bezprostredným spôsobom vy- nu Eötvösa nezabudnuteľ- Pressburger Zeitung. Sym- tvára medzi svojimi hudobníkmi, hrajúci- ným zážitkom. fóniu Il distrato (Roztržitý) mi na súčasných nástrojoch, je štýlovo také A napokon Camerata zostavil Haydn zo šiestich pravdivé, že by mu možno závidel i sám ARCHÍV Salzburg so štyrmi diela- PÉTER EÖTVÖS náladovo rôznorodých čas- Haydn... No a sólistka dvoch kantát, Ber- OTO mi Josepha Haydna, ktoré F tí scénickej hudby. Strednú narda Finková, ma opäť očarila, tak ako boli pre mňa doteraz terra incognita. Ale časť programu medzi symfóniami vyplnili už predtým v Prahe a nedávno vo Viedni. asi nielen pre mňa, pretože uvedené sklad- dve kantáty pre mezzosoprán: Berenice che JOZEF VARGA

Takmer všetci príbuzní sa istým spôsobom zaobe- rajú hudbou, takže sa dá povedať, že pochá- dzam z hudobníckej rodiny. S husľami som sa zoznámil ako päťročný. Hral som vždy rád, cvi- KONCERT čenie ma bavilo, darilo sa mi na súťažiach, zvlá- NEMÁ POSLUCHÁČA VYČERPAŤ... dol som prijímacie skúšky na konzervatórium a moja profesionálna budúcnosť bola jasná. Charizmatický, bezprostredný a nekonvenčný živným spôsobom sa organizovali v časoch, keď Okrem pražského Konzervatória a Hudob- umelec, kráčajúci v stopách extravagantných som sa ich sám ako študent zúčastňoval. Práve nej fakulty AMU ste strávili aj päť rokov hudobníkov. Podobnými prívlastkami zvykne kri- takéto stretnutia však často patria k prvým doty- v USA. Tu ste študovali pod vedením viace- tika charakterizovať jedného z najzaujímavejších kom mladého človeka s hudobným umením. Pre- rých pedagógov – bolo náročné nájsť v rôz- českých interpretov súčasnosti, huslistu Pavla to je dôležité zvoliť prístupný spôsob komuniká- nych pohľadoch na interpretáciu to, čo vy- Šporcla (1973). Pozornosť púta nielen netra- cie. So študentmi sa rozprávam, snažím sa nau- hovovalo práve vám? dičným pódiovým imidžom, ale aj dramaturgiou čiť ich niečo nové zábavnejším spôsobom, Máloktorý mladý človek má vyhranené názory. koncertov a prístupom k poslucháčom. prípadne zopakovať to, čo sa už dozvedeli v ško- Neraz chce veriť všetkému, čo sa mu povie, no nie všetko musí byť preňho dobré. V prvom rade Raz ste sa vyjadrili, že nechcete, aby ľudia treba metódy jednotlivých pedagógov pochopiť. odchádzali z koncertu duševne vyčerpaní. Riziko „pretlaku“ informácií hrozí najmä na inter- Ako sa im to snažíte splniť? pretačných kurzoch, kde v krátkom čase vystrie- Nesmierne dôležitý je výber skladieb. Vždy sa date viacero pedagógov. Dozvedieť sa za krát- snažím zaradiť aj „odľahčenejšie“ diela a na ky čas veľa informácií je síce zaujímavé, no zále- záver zase tie virtuózne, prípadne také, pri kto- ží na hudobnej inteligencii študenta, či si z nich rých sa poslucháči pobavia nad tým, čo všetko dokáže vziať práve tie, ktoré vyhovujú jemu. sa dá na husliach zahrať. Dramaturgia večera A dôležité je mať „regulárneho“ pedagóga, s kto- by určite nemala pozostávať zo skladieb jedné- rým pracujete počas celého roka, pretože kur- ho štýlu. Koncert nemá dušu poslucháča vyčer- zy by mali byť len doplnkom, obohatením. Ja pať, ale pohladkať. Rád ponúkam aj menej zná- som s každým pedagógom pracoval dlhší čas, me opusy, najmä z dielne súčasných skladate- takže som sa vyhol informačnému chaosu. ľov. Snažím sa súčasnú tvorbu zbaviť prívlastku Ktorý pedagóg vás najviac ovplyvnil? „ťažko počúvateľná“, ktorý si s ňou spájajú mno- U Václava Snítila som získal základy interpretá- hí laici. cie. S Eduardom Schmiederom sme zase praco- Špecifická je aj vaša schopnosť komuniko- vali na detailoch, prakticky na každej note, s Do- vať s hľadiskom... rothy DeLayovou a Itzhakom Perlmanom na tvor- ARCHÍV

Neraz si všimnem, že ľudia sú prekvapení, keď be tónu... Každý pedagóg ma inšpiroval nejako OTO

na pódium vyjdem s úsmevom na tvári. Ja sa však F inak, získané skúsenosti som sa pokúsil skĺbiť a pre- na koncerty teším a pozitívny prístup sa snažím taviť do vlastného prejavu. preniesť aj do hľadiska. Bližší kontakt s publikom le. Cieľom výchovných koncertov nie je „vycho- Inklinujete k nejakému konkrétnemu štýlu či nadväzujem aj komentovaním koncertov – z ča- vať“ z mladých ľudí hudobníkov, ale vzbudiť obdobiu? su na čas pridám niečo veselé zo skladateľovho u nich záujem o klasickú hudbu. Snažím sa im Skôr dokážem pomenovať skladby, ku ktorým súkromia. Aj keď sám nie som typom príliš „filozo- ukázať, že „vážna“ hudba sa nemusí interpreto- veľmi neinklinujem. Zatiaľ som sa nestotožnil ficky“ založeného hudobníka a historicko-teore- vať len s vážnou tvárou a vo fraku. napríklad s Beethovenovými a Mozartovými so- tickým pozadím skladieb sa nezvyknem detailne Má dnes, podľa vás, klasická hudba dosta- nátami či s Bergovým Husľovým koncertom. zaoberať. Skladbu jednoducho buď „cítim“, ale- tok priaznivcov? Kto je vaším najväčším kritikom? bo nie. Isté informácie by sa však poslucháči mali Klasická hudba má svojich stálych, typických priaz- Pochopiteľne, ja sám! A som na seba naozaj prís- dozvedieť a pre väčšinu z nich je určite zaujíma- nivcov, no, žiaľ, k výraznému prílivu nových po- ny. Je ním však aj moja mama, ktorá učila hudob- vejšie a jednoduchšie prijať ich od interpreta než slucháčov asi nedochádza. Na mojich koncer- nú výchovu a kedysi dohliadala na moje prvé dodatočne z bulletinu. toch však stretnete veľa netypických posluchá- husľové „pokusy“. K vašim aktivitám patrí aj účinkovanie na čov a najmä mladých ľudí. Takže môj spôsob Čo považujete za vrchol vašej doterajšej kariéry? výchovných koncertoch... prezentácie, je, zdá sa, správny. Vrcholom je každá koncertná sieň plná mladých Výchovným koncertom som sa rozhodol veno- Poďme sa teraz pozrieť na vaše hudobné ľudí. A som rád, že nielen ich. vať preto, lebo som si uvedomoval, akým nezá- začiatky... PRIPRAVILA Z UZANA ZAJACOVÁ

36 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 OD DIELA K DIELU 100 ROKOV HUDBY NA SLOVENSKU Roman Berger Konvergencie I, II, III

Ľubomír Chalupka

súvislosti s prienikom tvorby Romana Bergera do slovenské- vou“ hudbou. Do centra svojej stratégie postavil ideu kontinuity, Vho hudobno-kultúrneho prostredia 60. rokov sa pomerne opierajúcu sa o dôkladnú znalosť dispozičných kvalít materiálu, rýchlo a súhlasne potvrdzovala mienka o autorovom mimoriad- možností jeho štrukturácie tak, aby sa dosiahol kontinuitný pro- nom postavení v okruhu vtedy sa formujúcej, avantgardne orien- ces variovania vhodne volených iniciálnych elementov. (Skladbe tovanej skladateľskej generácie. Súviselo to zaiste s mocným účin- sme venovali pozornosť v Hudobnom živote 12/2001). kom, akým zarezonovala premiéra jeho absolventskej kompozí- Náročná povaha konfrontácie medzi seriálne určenými a mo- cie Transformácie roku 1966 i poznanie predchádzajúcich skladieb dálne centricky organizovanými harmonickými štruktúrami, určených klavíru. V texte, určenom zahraničným návštevníkom medzi fixovanými a improvizačne uvoľnenými rytmicko-metric- festivalu ISCM v Prahe roku 1967, kde slovenskú tvorbu repre- kými elementmi, budovanie kontrastov ako základného predpo- zentovala práve spomenutá Bergerova skladba, sa o jej autorovi, kladu expresívneho napätia a vlnenia v prostredí zvuku veľkého prirovnávajúc ho k Ligetimu uvádza, že „píše zvláštnu hudbu, ktorá symfonického orchestra, charakteristická pre Transformácie, vy- sa zrieka všetkých efektov nového žadovala ďalšie aplikácie. Skladateľ sa i starého, ale nezbavuje sa svojho zá- rozhodol svoju stratégiu disciplíny kladného významu“. V iných postre- a zodpovednosti za analyticko-syntetic- hoch z konca 60. rokov sa tvrdí, že ký postoj k hudobnému materiálu pre- Bergerova hudba „vystihuje snahu veriť v zámerne selektívnom priesto- o určitú absolútnosť, prejavujúcu sa re – v tónových kvalitách sólového slá- v traktovaní tematického materiálu čikového nástroja. Na jeseň roku 1968 v jeho čistej podobe, ... nič v nej nie je začal písať prvú skladbu z triptychu ponechané náhode“. Autor sa javí Konvergencie, určenú sólovým hus- ako„mysliteľ, ktorý pre svoje idey na- liam. chádza adekvátne prostriedky vyjad- Pojem „konvergencia“, ktorý vo renia, ... tvorí syntetickou, integrujú- všeobecnom zmysle možno preložiť cou metódou, ktorá nikdy nevydá ako zbiehavosť, zbližovanie, má svoje polotovar“. Pozíciu filozofujúceho in- miesto v rozličných odvetviach pozna- telektuála Bergera posilňovalo i poznania – v biológii označuje vývoj podob- nie skladateľových teoretických názo- ných štruktúr pod vplyvom rozličných rov, publikovaných priebežne od roku podmienok, v etnológii sa ním vyjad- 1962 v odbornej tlači, v ktorých pre- ruje výskyt analogických kultúrnych sadzoval nevyhnutnosť skladateľskej prvkov, ktoré vznikli nezávisle od seba profesie zápasiť o homogénnosť štýlu u rôznych národov, lingvisti chápu pod a prehlbovať zodpovednosť za výber týmto pojmom postupné zbližovanie materiálu. Kompozíciu považoval za príbuzných jazykov, v psychologických priestor, v ktorom sa „vymedzí rad vedách sa za konvergentný považuje ARCHÍV problémov a úloh, pričom povinnos- typ analytického myslenia a kreativi- OTO

ťou skladateľa je ich správne vyriešiť.“ F ty, kde dominuje logika a predvídateľ- Bergerovo postulovanie vážnych otá- nosť. V priesečníku týchto charakteris- zok sa zďaleka neviazalo len na čisto technologické stránky tvori- tík možno postihnúť východiská a zmysel Bergerovej skladateľ- vosti, ale už od prvých zverejnených kompozícií vyplývalo zo zá- skej stratégie – nachádzať súvislosti a prekonávať protirečenia. važnejších myšlienkových zámerov. Sústredená tvarovosť, štruk- V Konvergenciách I ide o povýšenie tejto stratégie na úroveň turálna bohatosť a expresívna nasýtenosť jeho hudby, náročnej kladenia si otázky o autentickosti umeleckej tvorby a poslaní tak pre interpretov ako aj pre poslucháčov, ktorá charakterizuje umenia – chápe sa v transcendentálnom zmysle ako cesta vybŕd- Transformácie, sugerovala mienku, že v skladbe ide o prenikavé nutia z chaosu za pomoci pevných zásad a zmyslu pre poriadok. posolstvo, „vyvierajúce z umeleckej analýzy problémov človeka“. Berger, ako ukazujú jeho publikované teoretické príspevky, zaují- Berger totiž svoju absolventskú kompozíciu projektoval ako jed- majúci sa o poznatky z oblasti kybernetiky, teórie informácie, teó- no z možných riešení tak dobovej krízy seriálneho myslenia, ako rie systémov, prírodných vied a matematiky, pokúsil sa inšpiratív- aj problému generovania aktuálneho sonoristického ideálu, či ne podnety z týchto vied preniesť do prostredia kompozičnej pra- zdanlivo neprekonateľných rozporov medzi „tradičnou“ a „no- xe. Za vstupný materiál skladby zvolil 36 prvkovú neusporiadanú

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 37 OD DIELA K DIELU množinu z dispozičného univerza temperovanej dvanásťtónovej rých oktáv demonštruje konvergenciu tonálne (modálne) uspo- chromatiky – tvoria ju tóny v rozsahu troch oktáv (konkrétne od riadanej množiny k dodekafonickej organizácii. Implikuje druhú a po gis3). Táto množina predstavuje kvantitatívnu zásobnicu, kto- fázu, plynulý prechod od diatoniky ku chromatike. Súčasťou pol- rú možno vhodnými selektívnymi a transformačnými zásahmi tónových krokov je vytvorenie troch clustrov v rozsahu veľkej premieňať na nové, kvantitatívne modely i kvalitatívne výsledni- tercie ako prejav logického vzťahu medzi rozptýleným punktuál- ce. Na to slúžia rôzne úrovne konvergentných postupov, predpo- ne určeným dodekafonickým typom vzťahov medzi tónmi a so- kladajúce racionálnu pozornosť voči protikladným vlastnostiam nicky motivovaným zhlukom, selekciou v záujme novej kvality. hudobného materiálu i spôsobom jeho štrukturácie a realizácie. Záverečná fáza je venovaná konvergencii prvku z tradičného pros- Jeden z konvergentných postupov smeruje od jednotlivých prv- tredia harmonickej tonality – molového kvintakordu k typu chro- kov k celku, prostredníctvom kvantitatívneho narastania sa do- matickej oscilácie, ústiacej do „motívu“ z prvého dielu. (PR. č. 4) cieľuje nová kvalita s homogenizujúcim a tým pre poslucháča dô- Záverečný diel predstavuje modifikovanú zrkadlovú reprízu ležitým účinkom, iný môže mať opačný, deštruktívny charakter, prvého dielu – chromatická stupnica (ktorá ukončovala spojku zvolený celok sa štiepi, fragmentalizuje s rizikom izolácie a straty medzi prvým a druhým dielom) je tu v zostupnom slede, inverz- súvislosti a orientácie. Moment usporiadanosti sa pritom viaže na né sú aj vzťahy medzi rytmicky kontúrovanými celkami a frag- mentmi. Z „leitmotívu“ v rozsahu d3-gis3 sa odvinie sekvencia tó- nov v rozširujúcom sa ambite, pričom sa dosiahne aj nové rozšíre- nie pôvodnej 36 tónovej množiny o dva poltóny od pôvodného najvyššieho i najnižšieho tónu (a3, b3, resp. g, gis). Ich akcentácia predpovedá poslednú konvergenciu v skladbe, vzťah iniciálnej podmnožiny v račom slede voči rozloženému clustru z nových tónov v rozsahu malej tercie. Treba pripomenúť, že všetky konvergencie a najmä cieľové štruktúry, ku ktorým smerujú, sú v prie- Príklad č. 1 behu skladby pointované dynamicky, artikulačne a agogicky, čím sa docieľuje jednota vo vzťahu medzi prvkami, procesmi ich kon- elementárne vlastnosti hudobného materiálu na základe výšky vergencie do kontrastných štruktúr, zvukovo-farebných výsledníc tónov, ich počtu, ambitu, t.j. intervalu, v ktorom oscilujú, systé- s expresívnym vlnením (Berger zámerne selektuje z registra arti- mu, z ktorého sú odvodené, rytmickej a dynamickej kvantity a ar- kulačných možností huslí, prvky virtuozity a zvukovej exkluzív- tikulačnej kvality. Pôjde teda o vzťahy na úrovni generovania, resp. nosti sú eliminované). porušovania melódií, akordiky, časového pohybu, hlasitostných kontrastov, farebnosti. Čerpajúc z týchto možností rozčlenil Ber- ger Konvergencie I na tri hlavné diely. V úvodnom dieli sa najprv predstaví spomenutá neusporiada- ná 36 tónová množina (PR. č. 1) postupným priraďovaním piatich podmnožín (s počtom tónov 5, 5, 8, 8, 10), ktoré sú navzájom odlíšené rytmicky a dynamicky, pričom prvky pôvodnej podmno- žiny voľne difudujú do tónového skupenstva nasledujúcej pod- množiny (PR. č. 2). Po analogickom postupe (s východiskovou 4- Príklad č. 3 tónovou podmnožinou s vytvorením len 24 prvkovej množiny) sa postupným obmedzovaním kvantity ako súčasti prípravy no- Podobný asketicky tvarovaný monológ zveril Berger v Konver- vej kvality dospieva k prvému cieľu, redukcii počtu, intervalové- gencii II , napísanej v roku 1970, ušľachtilému hlasu violy. Na mu zúženiu ambitu i zjednoteniu ďalších parametrov na úrovni spôsob konvergencie tu vplýval iný zámer. Náklonnosť k disciplí- melodického obrysu, zodpovedajúceho „motívu“ v rozsahu zväč- ne a ku koncentrácii konfrontoval Berger s hlbokou inšpiratív- šenej kvarty d3-gis3 (PR. č. 3). Krátka, rytmicky nápadnejšia spoj- nosťou, vyvierajúcou z jeho obdivu k dielu J. S. Bacha, konkrétne k tvaru témy poslednej fúgy h mol z 1. zväzku Temperovaného kla- víra. Bach sa v hodnotovom systéme slovenského skladateľa stá- va jedným z vrcholných reprezentantov veľkej európskej hudobnej tradície a kompozičnej kultúry. Na okraj dátumu vzniku Ber- gerovej druhej skladby z triptychu treba podotknúť, že v slovenskej hudbe vznikli začiatkom 70. rokov viaceré diela inšpirované Ba- chovým umeleckým odkazom (Suchoňova Symfonická fantázia na B-A-C-H, elektroakustická kompozícia Spektrá od Bergerovho generačného druha M. Bázlika, Suita pre violončelo a klavír J. Be- Príklad č. 2 neša). Primknutie sa k Bachovi nebolo náhodné, ale súviselo so začiatkom éry tzv. normalizácie, t.j. znovuutuženia doktrín dog- ka uplatňuje tri fázy konvergencie na úrovni pohybovej plynulosti matickej kultúrnej politiky a vulgarizátorskej estetiky tzv. socialis- (od izolovaných tónov a skupiniek tónov k súvislej monorytmic- tického realizmu, kedy sa mohla Bachova hudba a aktuálnosť jeho kej sekvencii) a usporiadaniu do intervalových buniek (od ambitu odkazu pociťovať ako opora autentickej tvorivosti. čistej kvarty, cez malú terciu, veľkú sekundu až po malú sekundu) Bergera zaujala spomenutá téma osobitou štruktúrou, inšpira- s vyústením do chromatickej stupnice v rozsahu oktávy. Spojka tívnou na vnútorné zamyslenie a primerané spracovanie – podti- končí konfrontáciou východiskovej neusporiadanej množiny tul Konvergencií II znie „Bachovské meditácie“. s „motívom“. V tvare tejto témy (PR. č. 5) možno odhaliť zdroje jej špecifickej Druhý diel možno členiť na tri fázy. V prvej z nich sa uplatní expresivity a napätia. Ide o vzťah tonálne pevne zakotveného cel- v troch verziách konvergencia chromatického kompletu 12 tó- ku (spočiatku v h mol, v závere modulujúceho do dominantnej nov v rozsahu veľkoseptimového intervalu do diatonického sle- tóniny) voči tonálne rozoscilovanému strednému úseku, resp. du v tónine Es dur (resp. b mixolydickej), v augmentácii podporu- o vzťah okrajových diatonických štruktúr molového kvintakordu júcej motivický charakter línie, krátko vybočujúcej do D dur. Iný, k viacnásobným výskytom malosekundového intervalu, posilňu- chromatický dvanásťtónový motív s rozptylom tónov do viace- júceho chromatizáciu malodecimového ambitu. Možno tu vyme-

38 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 OD DIELA K DIELU dziť tiež pomer medzi pravidelnou stavbou klesajúcich kvintakor- týchto intervalov možno nachádzať kontinuitu s predchádzajúci- dov a nepokojnými sledmi „vzlykových“ poltónových poklesov mi Bergerovými skladbami (počnúc Sonátou „1960“ pre klavír, a následných väčších melodických skokov. Zaujímavosťou, ojedi- Triom pre dychy, orchestrálnou Suitou v starom slohu, Transformá- nelou v Bachovej tvorbe, je, že téma vyčerpáva všetkých 12 tónov ciami, klavírnou Sonátou da camera). Tu je viac v popredí dodeka- chromatickej stupnice. fonická rozptýlenosť intervalov v zmysle seriálnych štrukturálnych Z bohatej inšpiračnej sústavy mikroštrukturálnych prvkov, obmien s využitím postupov nepravidelnej interpolácie, permu- ktoré Bachova téma združuje, sa vyníma spomenutý vnútorný tácie i selekcie, pričom sa zachováva centrálne postavenie tritóno- kontrast, daný melodicky (menšie klesajúce intervaly voči väč- vého vzťahu fis-c i priebežné procesy konvergencie medzi tvaro- ším, ascendenčným), rytmicky (porušenie osminového pulzu v zá- vou celistvosťou a „punktuálnou“ pozíciou. (PR. č. 8 – využitie 8- vere), tonálne (fis ako spoločný tón pre dve tóniny v kvintovej 13 tónu z Bachovej témy). príbuznosti) i formovo (symetrická pozícia kvintakordov voči ne- Záverečný diel „interpolácie“ exponuje dovtedy menej využitú terciovým útvarom, tón fis je prvým i posledným prvkom tema- konvergenciu úzkoambitovej chromatiky a väčších intervalových tického komplexu). Berger z uvedených vlastností odvodil proces skokov, ako aj pomer rýchlej pulzácie sledov tónov s dlhšími ryt- postupnej evolučnej premenlivosti v troch dieloch – „transfor- mickými hodnotami. Ustupuje akcent na precíznu prácu s inter-

Príklad č. 4 mácie“, „variácie“, „interpolácie“, orámovaný introdukciou a krát- valovými štruktúrami a dynamickými kontrastmi, čo možno chá- kou kódou. Súčasťou stratégie konvergentnosti je využitie viace- pať ako psychologicky odôvodnenú zmenu – diel je aj rozmerovo rých prechodových možností – od tvarových špecifík témy baro- najúspornejší. Chromatické zahusťovanie prebieha voľne, v prie- kového skladateľa k technickému a mysliteľskému potenciálu store od veľkej septimy, cez kvartu k veľkej sexte. V záverečných skladateľa súčasnosti –, pričom sa indikujú momenty podobnos- ti, príbuznosti, analógie, homológie, predstavujúce symbol myš- lienkového puta medzi epochami. Prvý diel skladby názvom „transformácie“ (v kybernetike ide o množinu zmien, ktoré vyvoláva operátor pôsobením na jednot- livé operandy) koreluje so základnými prvkami Bergerovej stra- tégie. V iniciálnej fáze si Berger uvedené prvky akoby obzerá, nie- ktoré z nich vyberá a skúma ich dispozície pre nové významy a ex- Príklad č. 6 presivitu. Dôležitú tonálno-harmonickú pozíciu tónu fis u Bacha prehodnocuje jej akcentáciou, viacnásobným opakovaním a naj- taktoch skladby sa pripomenie interval f-h, ktorý možno považo- mä prudkými rytmicko-dynamickými zvlneniami. (PR. č. 6) Kon- vať za akýsi „leitprvok“ dovtedajšej Bergerovej tvorby, počnúc centrácia pozornosti na jeden element je príznačná pre poetiku klavírnymi opusmi zo začiatku 60. rokov. skladateľov druhej viedenskej školy i ďalšie tvorivé tendencie v 20. Po premiére Konvergencií II (v podaní Jozefa Kýšku na Pre- storočí (tvorba W. Lutoslawského, G. Ligetiho, A. Pärta). V ohnis- hliadke novej tvorby v jeseni 1970) sa kritika vyslovila o skladbe, ku vstupných transformačných kontaktov s Bachovou témou sa že symbolizuje „kvázi krížovú cestu, akúsi filozofiu bez konca, ocitol aj tvar kvintakordu – descendenčnosť, molovosť a kvintový navonok skromnú, bez pozlátka noblesy a vonkajších efektov“ ambitus sa mení na vzostupný pohyb, štruktúru zväčšeného, resp. (Slovenská hudba 15, 1971, č. 2, s. 83). Bergerov typ racionálnej zmenšeného kvintakordu a využitie oktávovej ekvivalencie tónov, meditácie, vychádzajúcej z analytického prieskumu možností se-

Príklad č. 5 príznačnej pre seriálnu variačnú techniku. Dôležité je aj vyzdvih- nutie tritónového intervalu fis-c. V druhej fáze vytvoril Berger z chro- matických prvkov Bachovej témy nový motivický celok (dominu- jú v ňom intervalové sledy 1, 3, 1, zodpovedajúce štruktúre kryp- togramu b-a-c-h.), ktorý následne transformuje rozptylom do priestoru, rytmicky upravuje a redukuje jeho rozsah (PR. č. 7). Príklad č. 7 V záverečnej redukcii z pôvodnej 21 tónovej sekvencie na 4 tóno- vé skupiny sa zdôrazňuje zoskupenie dvoch tritónov v pomere lektovaného materiálu, je zámerne reštriktívny, odmietajúci lac- malej sekundy (c-h-fis-eis), ktoré sa nachádza v strede Bachovej né nadbiehanie vtedajšej móde, či už seriálnej, aleatorickej alebo témy (pozri PR. č. 5). sonickej, je zahĺbený do vhodného výberu z rôznych možností, V druhom dieli „variácie“ sa Berger sústreďuje na selekciu nie- ktoré symbióza aktuálnych možností skladateľovej práce s úctou ktorých dôležitých intervalových prvkov, resp. tónových skupi- voči tradícii prináša. niek – malej sekundy, malej tercie a zväčšenej kvarty. Vo výbere (Pokračovanie v nasledujúcom čísle.)

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 39

○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

NAJSTARŠÍ HUDOBNÍK ÉRY ZAČIATKOV MODERNÉHO JAZZU, KTORÝ „HÝBE“ SÚČASNOSŤOU, JE 75-ROČNÝ LEE KONITZ. JEHO NAHRÁVKY SÚ INTEGRÁLNOU

modulácie SÚČASŤOU DNEŠNEJ JAZZOVEJ SCÉNY. V TOM SA ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ NAPRÍKLAD LÍŠI OD O DVA ROKY MLADŠIEHO JAZZ • WORLD MUSIC • FOLKLÓR • ... „KONKURENTA“ SONNYHO ROLLINSA, KTORÝ NA SVOJICH STÁLE ZRIEDKAVEJŠÍCH VYSTÚPENIACH STAVIA POMNÍK NEODDISKUTOVATEĽNEJ VEĽKEJ MINULOSTI A JEHO SPOLUHRÁČI HO S ÚCTOU L EGENDY MEDZI NAMI SPREVÁDZAJÚ. KONITZ NAPROTI TOMU PONÚKA STÁLE NOVÉ ZOSKUPENIA, DOSTÁVA SA DO SÚVZŤAŽNOSTI S OSOBNOSŤAMI RÔZNYCH GENERÁCIÍ (VRÁTANE NASTUPUJÚCICH NOVÝCH TALENTOV) A TAK ZOTIERA HISTORIZUJÚCI ROZMER.

LEE KONITZ TRISTANOLÓG Č. 1 IGOR WASSERBERGER Lee Konitz pochádza z Chicaga (nar. 13. 10. 1927) a pod vplyvom zážit- ku z vystúpenia Bennyho Goodmana sa ako jedenásťročný začal učiť na klarinete u člena miestneho symfonického orchestra. Práve v tejto „klasic- PRIEZRAČNÁ KRÁSA kej“ predpríprave sú základy jeho tónového ideálu. Roku 1942 Konitz už poloprofesionálne hral v miestnych tanečných Konitz i Rollins ako jediní dodnes pôsobiaci saxofonisti svojej generácie orchestroch (uvádzal o dva roky skorší dátum narodenia, aby mohol do- patria k absolútnej špičke jazzu, čo dokumentuje aj posledná anketa kriti- stať honorár). Pre jeho hudobný vývoj bolo rozhodujúce, že v tom istom kov Down Beatu (august 2002), kde obaja získali vo svojich kategóriách roku začal študovať u Lennieho Tristana, slepého klaviristu, ktorý sa ako prvé miesto. Konitzove postavenie je však ešte zvláštnejšie. Sonny Rollins prvá jazzová osobnosť začal venovať pedagogike a vytvoril systém meto- položil základy konceptu, ktorý je nepretržite aktuálny (myslíme na hard diky vyučovania jazzovej improvizácie. Hudobný koncept Lee Konitza bop plynule prerastajúci do súčasného straightahead jazzu), Konitzov v základných parametroch znamená pretlmočenie tristanovských ideí na spôsob hry bol však dlho pociťovaný ako vývojovo uzavretý. To sa prejavilo altsaxofón, pričom dosah Konitzovej hudby je podstatne širší a jeho na- na postupnom strácaní pozícií niektorých jeho nasledovateľov, pričom vplyv hrávky vplyvnejšie než hudba jeho učiteľa a vzoru. Na pochopenie vytvo- samotného Konitza na jazzovej scéne ostával väčšinou celé roky (i keď renia Konitzovho hudobného myslenia, v ktorom sú okrem soundu rozho- s určitými výkyvmi) všeobecne uznávaný. V druhej polovici 90. rokov Ko- dujúcimi „parametrami“ tiež melodika a frázovanie, je však nutná malá nitzov dosah na jazzovú scénu prekva- „tristanovská“ odbočka. pivo akceleroval, čo súvisí aj s nástupom Najvýznamnejšou črtou Tristanovho mladých hudobníkov, ktorí efektívne roz- konceptu bolo nové poňatie melodickej víjajú jeho spôsob hry (z nich menujme línie, ktorú zbavil dramatickosti a hektic- predovšetkým Grega Osbyho). kej expresivity, takej charakteristickej pre Na scéne pôsobí Konitz neuveriteľ- protagonistov bopu. Namiesto bopových ných šesť desaťročí a je vôbec najvý- nepravidelných fráz nastúpila voľne ply- znamnejším altsaxofonistom éry cool jaz- núca melodika s prehľadným členením zu. Zároveň sa dokázal na tomto ná- a stereotypným rytmickým pohybom. stroji ako jediný zo svojej generácie Práve vďaka nahrávkam Tristanovho sex- vymaniť z dominujúceho vplyvu Char- teta z rokov 1948–1949 (front line s Ko- lieho Parkera. Najnápadnejším spozná- nitzom tu tvorili saxofonista Warne ARCHÍV

vacím znakom Konitzovej hudby je Marsh a gitarista Billy Bauer) sa zrodila OTO

sound. Jeho rovný, takmer bezvibrato- F koncepcia cool jazzu. Tristano sa vo svo- vý tón sa stal zdrojom inšpirácie pre ďal- jej reakcii na bop dostal do antitézy: ších altsaxofonistov, ako sú velikáni jazzu 50. rokov Bud Shank, Paul Des- namiesto zvratov, charakterizovaných intervalovými skokmi a rôznorodou mond, Art Pepper a iní. dĺžkou fráz, staval na dlhých tónových reťazcoch, pozvoľne plynúcich Sám Konitz zdôrazňuje, že kritérium soundu je preňho prvoradé: „Tóny v sekundových sledoch, a to s potlačením prvku kontrastu. sú akoby prefiltrované cez zvuk. Keď je mi sound neprijemný, nemá ani Citlivý poslucháč našiel v tristanovskej, zdanlivo konštruovanej, odemo- perfektný výber nôt taký efekt, aký by mohol mať. Keď počujem zvuk cionalizovanej hudbe pevný logický systém a navyše pod chladným po- nástroja, ktorý sa mi nepáči, nezaujíma ma, čo sa deje ďalej. Zvuk je prvá vrchom aj nový typ emocionality. Pre jazzové obecenstvo však tento kon- vec, s ktorou sa musím stotožniť. Spočiatku som mal ťažkosti s prijatím Col- cept bol (a ostal) izolatívny, až aristokraticky povýšený, a preto aj v danej tranea a Ornetta Colemana. Nakoniec som ich akceptoval ako nevyhnut- dobe ťažko zrozumiteľný. Na druhej strane formácie, v ktorých rozvíjali nosť a mal som pôžitok z toho, čo robili. Ale spočiatku to bolo ťažké. V tom Tristanove podnety (často s Konitzovou participáciou), získali v modernom smere som dokonca mal problém vyrovnať sa s Charliem Parkerom a to jazze predtým nebývalú odozvu obecenstva; pripomeňme Capitol Band preto, že som mal zažitý sound hudobníkov ako Benny Carter a Johnny Milesa Davisa, Modern Jazz Quartet, kvartetá Gerryho Mulligana a Da- Hodges. Ale samozrejme, potom, čo som ho začal pozornejšie počúvať, vea Brubecka. Konitz počas celej kariéry konzekventne upozorňuje: „Za znamenal pre mňa nesmierne mnoho.“ (R. J. DeLuke: The Constantly všetko, čo viem, ďakujem Lenniemu. Umožnil mi hlboký pohľad dovnútra

Creative Lee Konitz, www.allaboutjazz.com). hudby, jazzu a všetkého, čo k tomu patrí. Netvrdím, že tento pohľad vlast- modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 40 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ ním, ale krásne je, že viem o jeho existencii a ako ho dosiahnuť. Stačí, aby westcoastového jazzu. Konitz sa pravidelne umiestňoval na prvých mies- som šiel ku Lenniemu Tristanovi.“ (Joachim Berendt: Das neue Jazzbuch, tach ankiet odborných časopisov a v rýchlom slede vydával jeden úspešný Fischer Bücherei, Frankfurt am Main 1959). album za druhým (okrem vlastných formácií nahrával tiež s B. Evansom, Ch. Mingusom, J. Giuffrem a i.). MÍĽNIKY 50. ROKOV PRELIETAVÁ STÁLICA Počas desaťročí, v ktorých Lee Konitz pôsobil v tých najrozmanitejších hu- dobných konšteláciách, bol verný tónovému ideálu a čiastočne aj melodi- Vyvrcholením diverzifikovaných a nesmierne rozsiahlych aktivít v 50. ro- ke, ktorú absorboval už koncom 40. rokov. Podľa charakteristiky v jeho koch sa stala LP Live At The Half Note (Verve, 1959). Improvizované encyklopedickom hesle (The New Grove Dictionary Of Jazz) sú Konitzo- kontrapunktické pasáže pôvodnej Tristanovej front line (Lee Konitz – War- vým spoznávacím znakom „dlhé vlnité línie, bohaté na harmonické impliká- ne Marsh) tu znejú strhujúcejšie než predtým. O rozdiel sa pričinila unikát- cie, s takmer metronomickou presnosťou, ale s variabilným členením a jem- na rytmická sekcia, ktorá niekdajšiu akademickosť tristanovského konceptu ným, pritom však naliehavým citom pre swing.“ Ako typický príklad na preniesla do sféry emociálne strhujúceho prejavu, a to spôsobom predzna- daný popis slúži transkripcia z úryvku Konitzovho menávajúcim koncept jazzovej rytmiky do ďalších ro- sóla z nahrávky skladby Lover Man, ktorú realizo- kov. Konitz totiž do svojho comba pozval zoskupe- val s Gerry Mulliganom roku 1953. nie: Bill Evans – Jimmy Garrison – Paul Motian, ktoré Životný prelom v Konitzovom pôsobení zname- sa po skončení angažmán v Half Note premenilo na nal rok 1948. Vtedy prišiel do New Yorku ako člen prvé Evansove trio. orchestra Clauda Thornhilla, pre ktorý aranžoval Gil Na vrchole úspechov sa roku 1961 Konitz stia- Evans. Spočiatku bol popri hraní v tomto orchestri hol zo scény a asi dva roky sa prednostne venoval zároveň aj členom Tristanovho sexteta. Ak nahrávky pedagogickej činnosti. Jeho „špecialitou“ bolo vyu- Konitz-Tristano (v 50. a 60. rokoch rozmnožili svoju čovanie jazzovej improvizácie, a tak boli medzi jeho spoločnú diskografiu o ďalšie tituly) zaujali len úzky žiakmi hráči na rôznych nástrojoch. K pedagogickej okruh špecialistov, jeho ďalšie nahrávky, ktoré sú vý- práci sa viackrát vrátil a vyvrcholila v rokoch 1979 – sledkom spolupráce s Milesom Davisom, patria azda 1980, keď pôsobil na dvoch školách: New York Uni- k najznámejším v histórii jazzu. Do Davisovho none- versity a Philadelphia University. ta (Birth of The Cool, Capitol, 1949) ho priviedol Gil V ďalších desaťročiach si Konitz konzekvetne udr- Evans a Konitzov štýl bol zo saxofonistov vtedajšej žuje status hudobníka „na voľnej nohe“ (freelance). scény evidentne najbližšie k Davisovým ideálom. To Skupiny zostavuje na konkrétne, spravidla niekoľko- však bolo v protiklade s Davisovou rétorikou: v roz- týždňové objednávky: zájazdy, festivaly, nahráva- hovoroch sa totiž viackrát vymedzoval proti protago- nia a pod. Stimuluje ho udržiavanie si vlastného vý-

nistom bieleho coolu, ktorých pociťoval ako kritikmi ARCHÍV razu a jeho uplatnenie v najrôznorodejších kontex-

nespravodlivo preferovaných. Až keď sa novinári OTO toch. Charakteristickou sa stala Konitzova ochota F opýtali, prečo vo svojich skupinách uvádza Konitza, a schopnosť hrať s osobnosťami najrôznorodejších keď mnohí čierni altsaxofonisti sú bez práce, Davis odpovedal neobvykle jazzových zameraní, v rozpätí od raného swingu po avantgardu. Princi- priamočiaro: „Ak nájdete iného altsaxofonistu, ktorý hrá tak dobre ako piálne však odmieta vplyvy rocku a novšej pop music a dokonca sa viackrát Konitz, tak má u mňa miesto, a to aj keby bol zelený a z nozdier mu šľahali opatrne kriticky vyslovil na margo podobných aktivít Davisa a Evansa. Ko- červené plamene.“ (Lee Konitz: Die glitzende Schönheit des Cool, (http: nitzove presahy však dosť často smerovali k artificiálnej hudbe. Zvlášť úspešné //alisch.trilithium.de/jazzportraits ). je v tomto smere CD Lee Konitz and The Axis String Quartet Play French Davisovo očarenie Konitzom trvalo približne tri roky (do roku 1952) Impressionist Music from the 20th Century (Palmetto, 2000). a potom sa rozhodol stavať na saxofonistoch predstavujúcich svojou expre- Počas celého svojho pôsobenia Konitz udržiava pravidelný kontakt s eu- sívnosťou kontrast ku svojmu introvertnému prejavu (najprv to bol Sonny rópskou scénou a za roky strávené v rôznych európskych krajinách (po- Rollins, neskôr podobu Davisovho comba zásadne zmenil John Coltrane). sledných päť rokov žije vo Švajčiarsku) naštartoval a upevnil proces preko- Po LP Birth of The Cool vznikla z ďalšej spolupráce Konitz – Davis jednak LP návania rozdielov medzi oboma scénami. Ezz-Thetic (Prestige, 1951), ktorá vyšla pod Konitzovým menom a ďalej Napriek rôznorodosti Konitzových väzieb, základným východiskom, Davis na klubových vystúpeniach často uvádzal Konitza ako člena svojho ku ktorému sa vždy znovu vracia, je hra v duetách a v triách. V týchto kvinteta (amatérsky zaznamenané nahrávky z týchto vystúpení neskôr obsadeniach – buď bez bicích, alebo tam, kde je bubeník ponímaný ako vyšli na bootlegových albumoch). partner dialógu, sa najlepšie uplatňuje jeho koncept pradiva lineárnych línií Koncom roku 1951 Konitz odišiel na rok do Európy, kde najčastejšie a kolektívnej improvizácie. Z množstva takto koncipovaných projektov vy- pôsobil v škandinávskych krajinách. Práve on zásadne ovplyvnil vznik tzv. volalo veľkú pozornosť trio s Albertom Mangelsdorffom (trombón) a Atti- škandinávskej chladnej školy, ktorej zakladateľskou osobnosťou je barytónsa- lom Zollerom (gitara) nazvané Zo-Ko-Ma (MPS, 1968). Rôznorodosť vý- xofonista Lars Gulin, a ktorá vyvrcholila v hudbe Jana Garbareka. Po návra- beru partnerov pre duetá (Joe Henderson, Karl Berger, Jim Hall, Ray te do USA zažil azda najvýraznejšie komerčné úspechy vo svojej kariére. Nance, Richie Kamuca, Eddie Gomez) demonštroval na LP Lee Konitz V tom čase začal vedome prehodnocovať svoj spôsob hry smerom od trista- Duets (Milestone). Ďalšou konštantou 70. a 80. rokov bola spolupráca novskej komplikovanej melodiky ku prehľadnejším frázam. J.E. Berendt kon- s klaviristami, pre ktorú si vyberal osobnosti, dodávajúce romantizujúci pá- štatoval: „Abstraktné, lesklé altové línie, ktoré hral Konitz na prelome štyrid- tos jeho racionálnemu konceptu (Harold Danko, Martial Solal, Michel Pet- siatych a päťdesiatych rokov vo svojich vlastných nahrávkach a v nahráv- rucciani a v druhej časti 90. rokov opakovaná spolupráca s Bradom Mehl- kach Lennieho Tristana, sa stali neskôr pevnejšími, pokojnejšími a konkrétnej- dauom). Zvláštnu kapitolu v Konitzových aktivitách predstavuje jeho no- šími.“ (J. E. Berendt: Kniha o jazze, Bratislava 1968, s. 179). net, ktorý viedol v rokoch 1976 – 1979, a v ktorom nadviazal na niekdajšie „Nový“ Konitz sa prejavil predovšetkým vo dvoch formáciách. V ro- podnety Davisovho noneta a tieto tvorivo aktualizoval (albumy: Lee Konitz koch 1952 – 1953 bol členom orchestra Stana Kentona, ktorý mal v tom Nonet, Roulette a Yes Yes Nonet, Chiaroscuro). čase prvoradé postavenie jednak v experimentálnom jazze (éra tzv. prog- Počas dlhého pôsobenia bolo na Konitzovu počesť usporiadaných nie- resívneho jazzu) a zároveň určoval i nové spôsoby využitia big bandu koľko jubilejných medzibilančných koncertov. Pri príležitosti jeho tridasťroč- v populárnej hudbe. Ďalší triumf znamenala pre Konitza spolupráca s kvar- ného pôsobenia na scéne Gunter Schuller v bulletine festivalu Berliner

tetom Gerryho Mulligana, ich nahrávky sa stali základom vznikajúceho Jazztage konštatoval: „Lee Konitz je rarita: človek plne upísaný hudbe, ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 41 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ neochotný ku kompromisom. Nech sa deje čokoľvek, jeho východiskové Konitz, ako osobnosť obdarená schopnosťou sebareflexie, pri príleži- ideály sa nemenia.“ tosti svojich 74. narodenín sám zhodnotil svoj aktuálny hudobný prejav: „Moja kapacita dychu už nie je taká aká bola, a preto som nútený hrať 90. ROKY A AKTUÁLNA AUTOREFLEXIA kratšie frázy. Ale pracujem na tom každý deň, a tak sú drobné úpravy systematické a akceptoval som ich. Čokoľvek sa ale zmenilo na mojom V uplynulej dekáde nahral Konitz svoje najzaujímavejšie a pritom rozdiel- sounde a spôsobe frázovania, stále sa hovorí, že ľudia sú schopní identifi- ne albumy. Roku 1996 realizoval hneď dva atypické projekty so sláčikmi. kovať ma po prvom tóne. Považujem to za veľký kompliment, pretože sa Svoj zvuk spojil so sláčikovým kvartetom, s ktorým nahral desať kompozícií skutočne snažím nehrať to isté sólo stále dookola. Či som hral v roku 1951 francúzskych impresionistov (Lee Konitz & Axis String Quartet, Palmetto) lepšie ako dnes, je vecou vkusu, ale som si istý, že teraz som bližšie ku svojej a so sláčikovým sextetom (a bicími nástrojmi) jazzové balady v spolupráci hudobnej podstate. Roky som študoval, aby sa mi podarilo eliminovať tzv. s Billie Holidayovou (Strings For Holiday, Enja). Konitz s obľubou vystupuje myšlienkovú nevyrovnanosť a hrať výlučne zmysluplné tóny. Je to proces samostatne bez sprievodu a zvláštnosťou jeho diskografie je v tomto smere výberu a nachádzania spôsobu ako lepšie počúvať, hrať, relaxovať a zos- sólové CD Live In Yokohama (P.S.F. Records). Z množstva Konitzových tať invenčný. Teraz sa cítim byť lepší rytmicky a som schopný lepšie vyjadriť projektov z 90. rokov mali azda najväčší úspech dva CD nahrané s unikát- to, čo vnútorne počujem. Mať 74 rokov nemusí znamenať zastavenie nym triom: Lee Konitz – Brad Mehladu – Charlie Haden. Ich spoločné tvorivého procesu. Motivuje ma aj to, že čas je veľká hodnota a už mi ho tituly na Blue Note Alone Together (1996) a Another Shade of Blue (1997) neostáva príliš mnoho.“ (Ted Panken: Alto Saxophonist of the Year, Down recenzenti považujú za najdokonalejšie naplnenie Konitzových ideálov Beat, august 2002, s. 32). kolektívnej improvizácie v podobe jemného pradiva melodických línií.

L EE KONITZ • DISKOGRAFIA

1949 – Subconscious-Lee 1974 – I Concentrate on You (SteepleChase) 1991 – Friends (Dragon), Lullaby of Birdland (Can- 1951 – Sax of a Kind (Dragon), Ezz-thetic (Presti- 1974 – Satori (Milestone), Lone-Lee (SteepleChase), did) ge) Jazz a Juan (SteepleChase) 1992 – From Newport to Nice (Philology), Frank- 1953 – With Gerry Mulligan Quartet (Pacific 1975 – Oleo (Sonet), Jazz Exchange (Storyville), Lee Speaking (West Wind), Lunasea (Soul Jazz), Konitz Meets Mulligan (Blue Note), Lee Windows (SteepleChase), Chicago ‘N All That Note), Jazz Nocturne (Evidence), And the Jaz- Konitz/Bob Brookmeyer in Paris (Vogue) Jazz (Denon) zpar All Star Nonet (Storyville) 1954 – Jazz at Storyville (Black Lion) 1976 – Lee Konitz Meets Warne Marsh Again (Pau- 1993 – Leewise (Storyville) 1955 – Jazzlore: Lee Konitz / Warne Marsh sa), The Lee Konitz Nonet (Roulette), Figure and 1993 – Rhapsod (Evidence), Brazilian Rhapso- (Atlantic), Lee Konitz at Harvard Square (Sto- Spirit (Progressive) dy (Music Masters) ryville), With Warne Marsh(Atlantic) 1977 – Nonet (Chiaroscuro), Lee Konitz Quintet (Ver- 1994 – A Venezia (Philology) 1956 – Inside Hi-Fi (Atlantic), In the Land of Hi-Fi ve), Pyramid (Improvising Art), Tenorlee (Candid) 1995 – Free With Lee (Philology) (Atlantic), Lee Konitz (Swingtime) 1979 Seasons Change (Circle), Live at Laren (Soul 1996 – It’s Yo (SteepleChase), Strings for Holi- 1957 – The Real Lee Konitz (Atlantic), Tranquility Note), Yes, Yes, Nonet (SteepleChase), Heroes day (Enja), Live at Manhatta (Gam), Meets (Verve) (Verve) Don Friedman (Camerata), Alone Togethe 1958 – An Image: Lee Konitz with Strings (Verve) 1980 – Live at the Berlin Jazz Days (MPS), Anti- (Blue Note) 1958 – Very Cool (Verve) Heroes (Verve) 1997 – Body & Soul (Camerata), In Harvard 1959 – You and Lee (Verve), Lee Konitz Meets 1982 – Toot Sweet (Owl) Square (Black Lion), 12 Gershwin in 12 Keys Jimmy Giuffre (Verve), Live at the Half Note 1983 – Glad, Koonix (Dragon) (Philology), Out of Nowhere (SteepleChase), (Verve) 1983 – Dovetail (Sunnyside), Art of the Duo (Enja), Solo: Live In Yokohama (P.S.F.), Another Sha- 1961 – Motion (Verve) Dedicated to Lee (Dragon) de of Blue (Blue Note) 1965 – Together Again (Moon) 1984 – Wild As Springtime (GFM) 1998 – Saxophone Dreams (Koch International), 1965 – Trio and Quartet (Magnetic) 1986 – Medium Rare (Label Bleu), Ideal Scene (Soul Inside Cole Porter (Philology), Self Portrait (Phi- 1966 – Modern Jazz Compositions (GRP) Note) lology), Dig Dug Dog (Columbia), The New 1967 – The Lee Konitz Duets (Milestone) 1987 – Another Shade of Blue (Blue Note), The New Sounds (Prestige) 1968 – Zo-Ko-Ma (MPS), Impressive Rome (Cam- York Album (Soul Note) 2000 – Some New Stuff (DIW), Play French Im- pi), Alto Summit (Verve) 1988 – Solitudes (Philology), Round and Round pressionist Music from the Turn of the 20th 1969 – Peacemeal (Milestone) (Music Masters), Blew (Philology) Century (Palmetto) 1970 – Lee Konitz Sax Duets (Music Minus One) 1989 – Round and Round (Music Masters) 2001 – Happy Birthday (West Wind), Parallels 1971 – Spirits (Milestone) 1990 – S’Nice (Nabel), Once Upon a Live (Musi- (Chesky), After Hours (Go Jazz) 1973 – Altissimo (West Wind) disc), Zounds (Soul Note) 2002 – London Concert (Wave)

KALEIDOSKOP Rok 2003 je rokom osláv 20. výročia existencie slávneho jazzového tria a tvorbe. Minulými držiteľmi ceny sa stali Pierre Boulez, Bob Dylan, Ravi Keith Jarrett / Gary Peacock / Jack DeJohnette. Švédska kráľovská Shankar, Iannis Xenakis, Joni Mitchell, Karlheinz Stockhausen, Witold hudobná akadémia udelila prestížnu cenu Polar Music Prize 2003 Lutoslawski, Nikolaus Harnoncourt, Dizzy Gillespie, Paul McCartney, práve Keithovi Jarrettovi. Cenu od roku 1992 udeľuje v Štokholme Mstislav Rostropovič, Sofia Gubajdulina, Quincy Jones, Miriam Makeba, švédsky kráľ Carl XVI Gustaf a spravuje ju Švédska kráľovská hudobná Stevie Wonder, Robert Moog a Isaac Stern. Keith Jarret prevzal cenu akadémia. Polar Music Prize, honorovaná sumou 1 milión švédskych ko- z rúk švédskeho kráľa počas gala-programu v štokholmskej Berwaldhal- rún, patrí v súčasnosti k jedným z najvýznamnejších svetových hudob- len 12. mája. Päť dní predtým uzavrelo trio Keith Jarrett/Gary Peacock/ ných ocenení a je udeľovaná každoročne hudobníkom, hudobným sku- Jack DeJohnette svoje jarné turné, usporiadané pri príležitosti osláv 20.

pinám alebo inštitúciám za výnimočný príspevok k hudobnému vývoju výročia jeho aktívnej činnosti, koncertom v Stockholm Konserthuset. gr modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 42 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ DAN BRANTIGAN QUARTET

ZÁUJEMCOM O KLUBOVÝ JAZZ NEPOSKYTUJE NAŠA METROPOLA MNOHO EXPERIMENT ZA ZRKADLOM MOŽNOSTÍ. AJ KEĎ SA NA PRVÝ POHĽAD ZDÁ BYŤ KLUBOVÁ SCÉNA POSTAČUJÚCA (ASPOŇ ČO SA TÝKA KVANTITY), NÁVŠTEVA NIEKOĽKÝCH VEČEROV POTVRDZUJE KRÍZOVÝ STAV SPÔSOBENÝ MONOTÓNNOSŤOU KLUB ZA ZRKADLOM,10. 4. 2003 ZOSKUPENÍ, REPERTOÁRU, ČI HUDOBNÍKOV. PETRŽALSKÝ KLUB ZA ZRKADLOM PONÚKOL ZAČIATKOM APRÍLA ZAUJÍMAVÉ A NETRADIČNÉ VYBOČENIE: KVARTETO TRUBKÁRA DANA BRANTIGANA.

kutočne ukážková bola v prvom rade propagácia podujatia. Množstvo JOHN SHANNON Splagátov nielen v Starom meste dokazovalo, že na túto zväčša „ne- Pocity počas koncertu by sa podstatnú“ a podceňovaná zložku organizátori nezabudli. Nedávne vy- dali nazvať zmiešanými. Prevlá- stúpenie Carvina Jonesa len potvrdilo, že informovanosť je jedným z naj- dala zastretá a tmavá atmosfé- dôležitejších aspektov a dokáže pritiahnuť aj menej zainteresovaného divá- ra a zvláštne plynutie hudby ka. Ťažko povedať, či bolo väčším magnetom síce neznáme, ale dobre znejúce v čase. Pohrávanie sa s kontras- meno amerického trubkára, internacionálna zostava, alebo poznámka sľu- tmi a drobnými nuansami tvorilo bujúca moderný jazz s vplyvmi world music v spojení s elektronikou. V kaž- vnútornú formu kompozícii s ne- dom prípade sa priestory Klubu za zrkadlom rýchlo naplnili a podujatie sa jasnými témami. Líder kvarteta v bratislavských muzikantských kruhoch stalo takmer kultovým. Dan Brantigan okrem krídlov- Časť, presnejšie polovica obsadenia kvarteta bola u nás známa vďaka ky a trúbky obsluhoval a navrs- formácii Waking Vision Trio. Spolu so svojimi spolužiakmi, gitaristom Johnom tvoval rozličné sample a efekty. Shannonom a basgitaristom Mitchom Cohnom z Berklee College of Music Jeho hra však príliš prezrádzala v Bostone, ju pred troma rok- klasické školenie, ktoré sa preja- mi sformoval Martin Valiho- DAN BRANTIGAN vovalo vo frázovaní a akademic- ra. Inšpirovaní najmä veli- kých štruktúrach. Pôsobivé boli PANKO kánmi typu Milesa Davisa úseky, kde drobnými nuansami a Pata Methenyho sa hlási- P. Š len spoluvytváral a formoval cel- OTO li k hudbe ovplyvnenej prí- F kovú farebnosť. Gitarista rodnou krásou života. Ok- John Shannon svoju počia- rem koncertovania v ame- MARTIN VALIHORA točnú zdržanlivosť „udržia- rických jazzových kluboch vateľa harmónie“ citlivým sa im s úspechom podarilo zahusťovaním zvukovej far- zorganizovať sériu štrnás- by kompenzoval bravúrny- tich vystúpení na slovenskej mi sólami. Tie nestáli na samo- klubovej scéne. Ich zatiaľ je- účelnej virtuozite, ale odví- diná dostupná nahrávka jali sa od pevného základu. Ancient Bloom vyšla u nás Sóla prebiehali zväčša na- ako príloha časopisu Watt. raz, v polymetrických pás- Dvadsaťdvaročný gitarista John mach a najlepšou možnos- Shannon pochádza z Pennsylvá- ťou pri ich vnímaní bolo po- nie a už od svojich štrnástich rokov myselné odfiltrovanie zvuku hráva profesionálne. Melodickým trúbky a sústredenie sa na

cítením a technikou prezrádza svo- PANKO melodickú ohybnosť a uni-

je inšpiračné zdroje – Mikea Sterna P. Š verzálnosť gitary. Zaujíma- OTO

a Pata Methenyho. Martin Valiho- F vosťou bola freejazzová ra bol za posledných päť rokov na kompozícia, vyúsťujúca do Slovensku vyhľadávaným sidema- nádhernej unisono témy hranej všetkými nástrojmi. Martin Valihora za nom a spolupracoval na mnohých bicími dokazoval, že americké hudobné školstvo a hudobná scéna pri- štúdiových, klubových a koncer- rodzene urýchlili jeho muzikantské vyzretie a jeho technická a výrazo- tných projektoch. Medzi najvýznam- vá vybavenosť ho už teraz zaraďuje k bubeníckej špičke u nás. Zľahka nejšie patrili Fermáta, Prúdy, Big Band zvládal kolorovať jemné úseky, aj náročné polyrytmické prelínania. Nie Gustava Broma, Richard Müller, Jan- PANKO príliš šťastný bol ale výber basgitaristu. Oskar Rozsa síce udržiaval ko Lehotský, Adriena Bartošová. Par- OSKAR ROZSA P. Š figúry pomerne stabilne, avšak intonácia na bezpražcovej basgitare OTO ticipoval na profilovom albume Jura- F akoby bola – najmä v sólových a unisono pasážach – proti nemu. ja Grigláka Bassfriends, v rámci ktorého vystúpil na Bratislavských jazzo- Nevšedný experiment sa pretiahol do neskorých hodín a dokázal, že vých dňoch spolu s gitaristom Ronom Affifom, Jurajom Griglákom a Gabom aj „obyčajné“ klubové posedenie nemusí byť stále o tom istom. Jonášom. Vo februári 2000 bol slovenskou Hudobnou akadémiou ocene-

ný ako inštrumentalista roka. PETER MOTYČKA ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 43 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ JEDINEČNÝ PROJEKT V PREŠOVE BETTINA CASTAN~O A DIABOLSKÉ HUSLE

a prelome februára a marca sme mohli zaregistrovať turné s titulom trabasista Tibor Lévai, prezentoval stredoeurópsky folklór s jeho tempe- NBettina Castan~o a Diabolské husle s koncertmi v šiestich sloven- ramentom i clivosťou cigánskych melódií. Hudbu veľmi odlišná od španiel- ských mestách. Rada by som sa dotkla prešovského (2. 3.), pretože táto skeho flamenca, príbuzná len impulzívnosťou a virtuozitou, vyjadrenou výnimočná hudobno–tanečná udalosť určite zane- však odlišnými prostriedkami. chá hlbokú a trvalú stopu v spomienkach prítomných. DIABOLSKÉ HUSLE Korene koncertu snáď tre- Projekt spĺňal všetky atribúty jedinečnosti – od ba hľadať v predchádzajúcich vynikajúcej interpretácie zrelých umeleckých osob- projektoch B. Castan~o, ktorá ok- ností až po originálnu kompozíciu programu. Spojil rem predvádzania čistého fla- dve skupiny umelcov. menca experimentovala aj s je- Bettina La Castan~o, špičková flamenco taneč- ho kombináciou s inými ľudový- níčka, vzbudila obdiv synchronizáciou pregnantných mi kultúrami, konkrétne (podľa a rôznorodých rytmických figúr rúk a nôh, prácou informácií manažéra tohto pro- celého tela vrátane mimiky tváre a veľmi silným dy- jektu) s použitím afgánskych namickým tanečným preja- a perzských perkusií a spolupra- vom. Jej manažér a zároveň covala s indickou hudobnou a ta- umelecký vedúci španielskej nečnou skupinou. skupiny hudobníkov, skladateľ RENKUS Kompozícia programu bola B

a aranžér skladieb tohto pred- ETER asi najpútavejšou stránkou ve- stavenia, El Espina spolu P čera. Spočiatku sa každá kultú- OTO s Miguelom Pérezom (obi- F ra vyjadrovala svojím vlastným dvaja skvelí flamenco – gitaris- hudobným a tanečným prejavom (El Espina: Granaina por Rumba Mora ti), Antoniom Saavedrom, pre dve gitary, J. Berky-Mrenica ml.: Diabolské husle, Cigánsky plač). ktorý svojím flamenco – spe- Neskôr došlo k ich konfrontácii vo forme dialógu jednotlivých skupín, vom s pre nás neobvyklým in- napr. v Alegrias El Espinu a napokon až k splynutiu v hudbe aj v tanci, tonačným „rozptylom“, dodá- obohatenom nielen o prvky cigánskych, ale aj orientálnych tancov v sklad- vajúcim charakteristický fareb- bách Rumba Puebla y Nueva Rumba a El Garrotín od toho istého auto- ný kolorit, ornamentálnosť ra. Tým sa projekt posunul ešte ďalej do oblasti world music, ba dokonca a stále prítomnú disonanciu odkryl hranice spojenia s „vážnou“ hudbou využitím elektroakustických (podobne ako gitarový sprie- prostriedkov a disonujúcej odvážnosti, umocnenej harmóniou. V tejto vod) a rytmicky brilantným pal- súvislosti spomeniem aspoň obdivuhodné, harmonicky vynaliezavé cim- merom Manuelom Salga- RENKUS balové sólo s uvoľnenou tanečnou improvizáciou a najatraktívnejšiu zá- B

dom dotvárali umelecký svet ETER verečnú choreografiu, v ktorej bola B. Castan~o odviazaná, elegantná tejto skupiny. BETTINA CASTAN~O P a koketná. OTO Slovenský umelecký súbor F A. Saavedra a M. Salgado venovali vďačnému publiku krátke ukáž- Diabolské husle s vynikajúcimi hudobníkmi, virtuózmi na svojich nástro- ky mužského flamenca na rozlúčku. Ostáva nám už len dúfať, že s podob- joch v zložení Ernest Šárközi – cimbal, primáš Ján Berky-Mrenica nými projektmi sa na Slovensku ešte stretneme. ml., kontráš Martin Sleziak, violisti Emil Hasala a Jozef Farkaš a kon- JANA BOCEKOVÁ

KALEIDOSKOP

Pod názvom Fueled For The Future vznikol 5-CD komplet zostave- a riaditeľa vydavateľstiev Compost Records a JCR Michaela Reinbotha ný tromi vydavateľstvami, ktoré v posledných rokoch najvýraznejšie a DJ-a Dirka Rumpffa. Pionier japonského acid-jazzu a člen trojčlennej ovplyvnili smerovanie jazzom inšpirovanej klubovej hudby. Compost tokijskej skupiny U.F.O. Toshio Matsuura je autorom tretieho CD, s vý- Records, Jazzanova-Compost Records (JCR) a Sonar Kollek- razovo jemnejším a relaxačnejším repertoárom, zameraným väčšinou tiv spoločne zozbierali zo svojich archívov 69 nahrávok, remixova- na pomalé tempá. Pod štvrté CD sa, naopak, podpísal Dj Spinna z New ných piatimi renomovanými DJ-mi. Jednotlivé albumy vyšli zatiaľ len Yorku, jeden z najvšestrannejších a najtalentovanejších producentov, jednotlivo v Japonsku a nateraz boli sprístupnené v exkluzívnom kom- DJ-jov a „remixérov“ aktuálnej klubovej scény, ovplyvnený hip-hopom, plete a limitovanom náklade pre európsky trh. Prvé CD ponúka futuris- rhythm & blues, housom a „garážovou“ estetikou. Zvukovo pestré re- tickú zmes jazzu, bossa novy, hudby Latinskej Ameriky a house music, mixy spojené s aktuálnymi snaženiami na poli tzv. nu-jazzu ponúkol na pripravenú bratmi Shuyaom a Yoshihirom Okinom, stojacimi za úspeš- poslednom CD Yukihiro Fukutomi. ným klubovým projektom Kyoto Jazz Massive. Sférické štruktúry a

break-beaty ponúka druhé CD, ktoré vzniklo v spolupráci zakladateľa www.jazzecho.de modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 44 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 RECENZIE CD

KLASIKA lenia, zrýchlenia a zmeny tempa teda významným medzníkom Alastair Miles ako kardinál na malých plochách nie sú na v histórii divadla, čo podčiarkuje Brogny nie je síce typom ANTONÍN DVOŘÁK nahrávke príliš výrazné)! Hoci sú napokon aj skutočnosť, že živá tmavého a hlbokého basu, je však SYMPHONIC VARIATIONS, SCHERZO Legendy poznačené skôr väčšou nahrávka tohto predstavenia kantabilný a tónovo noblesný. CAPRICCIOSO, LEGENDS intimitou a meditatívnosťou než vyšla ako CD komplet. Wiener Regina Schörgová dáva Eudoxii extrovertné, farbami hýriace Staatsoper Live, to je vlastne kovový lesk hlasu i solídnu Czech Philharmonic Orchestra, Slovanské tance, je ich výrazový otvorený projekt, zaznamenáva- dávku koloratúrnej virtuozity. Charles Mackerras svet dostatočne pestrý a siaha od júci najpozoruhodnejšie počiny Zoran Todorovic ako princ Supraphon 2002, SU3533-2 expresívnej poetickosti cez sféry tejto svetoznámej scény. Halévy- Leopold zaujme legatovou maestosa po rytmickejšie a vitál- ho Židovka k nim bezpochyby lyrickou frázou i spoľahlivo nejšie úseky. Prirodzene, zvuko- patrí. Navyše, dosiaľ bola k dispo- znejúcimi výškami. Samozrejme, vosť Českej filharmónie je doko- zícii iba v jednej CD podobe, ide o živú, neretušovanú nale vybrúsená a hodvábne mäk- ktorá sa zrodila v dvoch etapách nahrávku, takže drobné chybičky ká a aj preto sa tieto Dvořákove (1986 Londýn, 1989 Mníchov), krásy sa občas objavia nielen skladby počúvajú veľmi príjemne. pod taktovkou Antonia de u sólistov, ale aj v tak renomova- Nahrávka je vhodná pre toho, kto Almeidu s Juliou Varadyovou nom orchestri, akým disponuje sa chce s nimi oboznámiť a vy- a José Carrerasom v hlavných Viedenská štátna opera. Dirigent- chutnávať krásu zvuku Českej rolách. Pod novú produkciu sa ka Simone Youngová je typom filharmónie – zázraky v oblasti podpísala austrálska dirigentka impulzívnej umelkyne, obľubujú- koncepčných riešení a originálne- Simone Youngová, ktorá sa na cej veľké zvukové oblúky, no ho uchopenia od nej ale čakať viedenskú premiéru pripravovala tentoraz vyznieva pôsobivo aj rad nemožno. dva roky. Neskrátená dĺžka opery introvertných pasáží. Zrátané Symfonické variácie, Scherzo TOMÁŠ HORKAY sa blíži k rozmeru wagnerovské- a podčiarknuté: nový CD capriccioso a Legendy patria k meho Súmraku bohov, bolo teda komplet Halévyho Židovky patrí nej hrávaným orchestrálnym potrebné partitúru podrobiť určite k tomu najcennejšiemu kompozíciám veľkého českého škrtom a pritom rešpektovať z kategórie live nahrávok. Kto ich romantika. Vznikli v počiatkoch JACQUES FROMANTAL HALÉVY pevnú schému tzv. grand opery. obľubuje väčšmi než uhladené jeho svetovej slávy – v rokoch ŽIDOVKA Predostretá verzia (cca 191 minút štúdiové projekty, bude spokojný. 1877–1883 – a nachádzajú sa hudby vrátane potleskov) opúšťa PAVEL UNGER viac-menej v tieni neporovnateľ- Soile Isokoski, Regina Schörg, síce balet, redukuje zbory ne známejších Slovanských tancov, Neil Shicoff, Alastair Miles i niektoré ďalšie čísla, poskytuje symfónií či symfonických básní. Orchester a zbor Viedenskej štátnej však z dejového i hudobného Sir Charles Mackerras, dlhoročný opery, Simone Young hľadiska všetko podstatné, čím FRANZ SCHUBERT „priaznivec“ českej hudobnej BMG Entertainment 2002, mienil Halévy osloviť verejnosť. SYMPHONY NO. 8 „UNFINISHED”, kultúry a okrem iného v súčas- 74321795962 Má spád i dramatickú zomknu- SYMPHONY NO. 9 „THE GREAT” nosti hlavný hosťujúci dirigent tosť. Skladateľ, ktorý bol v dobe Českej filharmónie, zvečnil Žáner francúzskej grand opery vzniku Židovky profesorom The Cleveland Orchestra, horeuvedené diela v roku 2001. dostal vo Viedenskej štátnej kontrapunktu a v širokých Christoph von Dohnányi Interpretačná úroveň – nie je to opere počas riaditeľskej éry Ioana kruhoch uznávanou osobnosťou Telarc 2002, CD-80608, žiadne prekvapenie – sleduje Holendera značný priestor. Nebol (dokonca aj Wagnerom a Pfitzne- distribúcia DIVYD v posledných rokoch a desaťro- to iba Meyerbeerov Prorok, rom), neostával iba na povrchu, čiach silný trend zvukového Rossiniho Viliam Tell, či s daným ale svoj kompozičný jazyk perfekcionizmu. To znamená na druhom spriaznené tituly (Rienzi, podriadil charakterokresbe postáv jednej strane hedonistickú upä- Sicílske nešpory), ale tiež dielo, a situácií, obdaril ho popri tosť na krásu zvuku, presnosť ktoré uzrelo svetlo sveta v Paríži efektnosti veľkou dávkou a vyváženosť nástrojových sekcií, roku 1835. Pochádza z pera Jac- emocionality a ľudskosti. elegantné frázovanie a bezproblé- quesa Fromentala Halévyho a li- Hlavnou devízou viedenskej mové rozvíjanie hudobného prú- bretistu Eugena Scriba, nesie ná- inscenácie a teda i CD kompletu du. Na druhej strane otupenie zov Židovka a v čase zrodu zazna- je vynikajúci predstaviteľ výrazových polôh a kontrastov, menalo nielen na svojej mater- Eleazara, americký tenorista Neil menej vyhrotené dynamické skej scéne, ale i v širšom priesto- Shicoff. S postavou židovského a tempové rozdiely, takmer elimi- re nebývalý ohlas. Tolerantnú zlatníka je bytostne spätý po novaný moment prekvapenia či kultúrno-spoločenskú atmosféru vokálno-výrazovej stránke, novosti. Pritom práve v Symfonic- prerušil sto rokov po premiére z technického hľadiska je Dve posledné symfónie Franza kých variáciách máme do činenia nástup nacizmu, ktorý operu vy- pripravený bez námahy a s Schuberta patria k najčastejšie s množstvom rozdielnych nála- tlačil z divadelných repertoárov. veľkou dávkou citovosti zdolať aj nahrávaným romantickým dových sfér, od pochmúrnej bala- Päťdejstvová Židovka však v archí- najobtiažnejšie úseky vysoko symfóniám. Nečudo, veď v nich dickosti po bujarú ľudovosť. Aj voch nezaspala a čoraz častejšie položeného partu. Jeho ária zo 4. v plnej kráse a sile vrcholí stavebne najkompaktnejšie a naj- sa objavuje na operných doskách. dejstva „Rachel, quand du kompozičné majstrovstvo tohto presvedčivejšie na mňa pôsobilo Mimochodom, roku 1965 ju Seigneur“ sotva nájde konkuren- predčasne tragicky zosnulého Scherzo capriccioso. Desať minia- uviedol aj bratislavský súbor. ciu. Výborná je tiež predstaviteľka pioniera romantizmu. Platňa túrnych legiend by azda najviac Vo Viedni, kde koncom 19. sto- Rachel, fínska sopranistka Soile podáva svedectvo o kvalite potrebovalo väčšie vypointovanie ročia i počas éry Gustava Mahlera Isokoski. Má krásnu, mladodra- popredného svetového orchestra spomenutých kontrastov, ruka bola častým hosťom, sa až do matickú farbu hlasu, ušľachtilo v Clevelande pod taktovkou v ruke s väčšou agogickou pruž- uvedenia novej inscenácie na frázuje, v každom registri znie Christopha von Dohnányiho nosťou – mimochodom, v parti- jeseň 1999 v javiskovej podobe vyvážene a dokáže svoj prejav z roku 1983 (Nedokončená) túre predpísanou (drobné spoma- neobjavila. Ostatná premiéra bola vygradovať do vášnivých polôh. a z roku 1985 (Veľká C dur). Nie

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 45 RECENZIE CD sú to teda práve najaktuálnejšie BLUES perkusie) s hosťujúcim gitaristom JAZZ záznamy. Jednoduchosť Andrejom Šebanom. „Pohodové“ a jednojazyčnosť bookletu BLUES ZE STARÉ PEKÁRNY Č. 1 akustické predvedenie trojice DAVE BRUBECK QUARTET (v angličtine) dokonca vyvoláva skladieb zaujímavo dotvárajú PARK AVENUE SOUTH podozrenie z komerčne vypočíta- Indies Records 2002, MAM 188-2 jasné zrozumiteľné texty Juraja vej reedície. To však neznižuje Turteva, realisticky zobrazujúce Telarc 2003, CD – 83570, umeleckú hodnotu nahrávok. všedný život človeka, jeho pocity distribúcia DIVYD Obe symfónie môžeme vychut- a nálady, v ktorých uplatňuje nať vo vynikajúcej interpretácii. prvky paródie až absurdity (Hlavu Na jednej strane jedinečný, do gypsu si dám, hudba: Terry/ lahodný, homogénny zvuk McGhee), či pokojnej, meditatív- Clevelandského orchestra, na nej melanchólie (Someone či druhej strane dirigentská Neplač drahá). suverenita C. von Dohnányiho. Úplne odlišný druh „modrej” Netreba zabudnúť ani na hudby predstavuje na nahrávke perfektne odvedenú prácu relatívne nová zlínska skupina zvukového inžiniera, vďaka ktorej Gumbo s „ostrieľaným“ ústnym i ten najmenší detail partitúry harmonikárom a spevákom zaznieva s kryštáľovou čistotou. Príjemné klubové prostredie Ondřejom Konrádom. Už z názvu Interpretácia Schuberta skrýva brnianskej kaviarne Stará Pekár- formácie (gumbo – kreolská hus- Kombinácia kávy a jazzu nie je veľké množstvo úskalí. Azda na je nejednému priaznivcovi tá polievka z rozličných druhov v našich zemepisných šírkach najvýznamnejším je potreba bluesovej hudby dôverne známe. surovín) možno vytušiť, že nejde príliš udomácnená. Swingujúce vyrovnať sa s nezvyčajne dlhými Klub počas svojej trojročnej exis- o pravý, čistý bluesový žáner. zoskupenie v tunajších predsta- hudobnými plochami v znamení tencie sprostredkoval obdivovate- Stavebným kameňom prevažne vách evokuje skôr diametrálne jednej myšlienky, faktúry, ľom tohto žánru množstvo hod- vlastných kompozícií síce zostá- odlišné kategórie nápojov. Špič- dynamiky či modulácie (slávny je notných koncertov významných va tzv. chicago blues, do značnej kovému americkému labelu Telarc Schumannov výrok o nebeskej osobností a skupín domácej i za- miery sa tu však prelínajú prvky sa táto lahodná spojitosť pod dĺžke Symfónie C dur). Chce to hraničnej bluesovej scény a v spo- swingu, jazzu či rocku (dlhé ham- označením Live at Starbucks javí veľa disciplíny a pokory pred lupráci s Českou televíziou Brno mondové improvizácie v Smack ako ideálna pre sériu klubových hudobnou výpoveďou autora. sa mu podarilo priblížiť atmosfé- Dab in the Middle; rytmický drive (rozumej kaviarničkových) na- Dohnányi to zvládol takmer bez ru toho najlepšieho širšiemu v „inštrumentálke“ What if). hrávok legendárnych jazzových chyby. Symfonické tkanivo okruhu poslucháčov prostredníc- V závere nám autori CD ponúkli pionierov. Pred troma rokmi sa rozvíja prirodzene, nenásilne, tvom televízneho hudobného vzorovú ukážku dvoch rozličných pod prvú nahrávku série podpísa- intímno-lyrické či clivé témy cyklu Blues ze Staré Pekárny. spôsobov poňatia bluesovej lo trio kontrabasistu Raya Brow- nezaťažuje prílišnou expresiou. Prvý rok fungovania projektu bol hudby. Zlínska formácia Blues na, tentokrát prijal ponuku skla- Trochu iným sústom je tragický- spečatený vydaním CD s rovno- Station Trio (M. Fiala – gitara, dateľ a klavirista Dave Brubeck. mi tónmi poznačená Nedokonče- menným názvom, pričom číslo spev; J. Vojtášek – klávesy, Pri jeho nedávnej osemdesiatke ná. Tá je tvarovaná hĺbavo 1 naznačuje, že sa môžeme tešiť harmonika, spev; V. Kučera – ponúkol Telarc pod názvom Doub- a reflexívne, s dôrazom na citový na jeho pokračovanie. gitara) sa na nahrávke azda le Live From The USA And UK dva náboj každého motívu, každého Takmer 80 minút hudby si na najviac priblížila pôvodnému koncertné záznamy, zachytávajú- tónu (klarinetové sólo v druhej platni spravodlivo rozdelilo päť deltskému blues konzervatívnym ce Brubeckovo kvarteto na oboch časti je neopísateľne zdržanlivo- skupín – každá sa predstavila predvedením bluesových stranách Atlantiku – v Británii sugestívne). Akcent na mikro- tromi skladbami. Úvod patrí tradicionálov a naopak, mostecká a v Národnej katedrále vo Wa- štruktúru však nezmenšuje váhu bluesovým a rhythm & blueso- Lady I moderným pretváraním shingtone D.C. Dave Brubeck komplexného, celistvého vým štandardom (R. Charles, J. chicagského blues a texaského sám seba uvádza predovšetkým prístupu k dielu. Emotívne Reed) v podaní vynikajúceho blues and boogie vyznieva ako skladateľa, a to nielen v ob- výbuchy tvaruje Dohnányi gitaristu Stanislawa Wolarza (GB), z celého albumu najprogresívnej- lasti jazzových štandardov. Po s vnútorným vzdorom a nalieha- známeho pod pseudonymom šie aj vďaka energickému až štúdiách u Dariusa Milhauda vosťou. V Symfónii C dur sa zas Stan The Man, ktorý si na nahrá- živelnému prejavu speváčky komponoval balety, oratóriá, dočkáme majestátnej symfonic- vanie pozval temperamentnú a ústnej harmonikárky Ivany kantáty. kej idyly, ako si ju, zrejme, speváčku Beety S. (Anne Elizabeth „Eržiky“ Konopáskovej a origi- Zloženie jeho súčasného kvarteta Schubert predstavoval. Prechody Semper, GB). Táto zostava dopl- nálnym aranžmán jej sprievodné- sa kryštalizovalo v 80. rokoch a gradácie sú plastické a jednolia- nená o basgitaristu Antona Ďu- ho tria vedeného gitaristom a pozostáva zo starších jazzových te, dynamické vrstvy bohato ratného a bubeníka Kamila Něm- Milanom Špačkom. veteránov. Odchodom Paula Des- odstupňované, melodické línie ca vystúpila v spomínanom TV Album je vydareným pokusom monda sa post saxofonistu v kvar- nenútené a predsa precítené. cykle pod názvom Stan The Man’s o priblíženie aktuálneho diania na tete často menil a rovnocenným Jedine k Finále mám zásadnejšie Bohemians Blues Band a bola ne- súčasnej bluesovej scéne nástupcom sa stal až Bobby Mi- pripomienky – zdá sa zvukovo sporne vrcholom prvého ročníka. v Čechách a zasluhuje si obdiv litello, ktorého tón priniesol agre- agresívnejšie a rytmicky Zásluhou zanieteného bluesmana a uznanie všetkých spolupodieľa- sívnejšiu priebojnosť a rozjasne- ostrejšie, než by bolo vhodné. Juraja Turteva (lídra známej júcich sa autorov-nadšencov, nie. Rytmiku tvoria Michael Inak ale výkon orchestra bratislavsko-trnavskej skupiny ktorí i napriek neľahkej situácii Moore na kontrabase a od roku i dirigenta je skutočne „svetový“, Bluesweiser) sa na nahrávke dokážu udržať celý projekt pri 1978 bubeník Randy Jones. po každej stránke siaha k najvyš- objavil aj slovenský projekt Dura živote. Ostáva len veriť, že sa Atmosféru rozbiehajú známe ším métam a približuje sa & Blues Club (J. „Dura“ Turtev – čoskoro dočkáme ďalšieho štandardy On the Sunny Side of k schubertovskému ideálu. gitara, spev; E. „Boboš“ Procház- pokračovania. the Street a Love For Sale. Prvá TOMÁŠ HORKAY ka – ústna harmonika; M. Zajko – LADISLAVA SPIŠÁKOVÁ repetuje tému akcentovaným gitara, basgitara; I. „Ajdži“ Sabo – sólovým klavírom a prerastá do

46 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 RECENZIE CD pulzujúceho tempa honky-tonky POZNÁMKY DISKOFILA piana. Brubeckovu kompozíciu predsa len ide o „čertíka“ a ten je vu je zrejmé, že dielo čerpá Elegy, venovanú pamiatke Randi určite „neposednejší“… z atmosféry španielskeho tanca, Hultinovej, charakterizuje zjem- Slávikov výber ďalej pokračuje ktorý je charakteristický svojou nenie a clivosť. Nórska jazzová dvoma dielami od starších súčas- rytmickou pregnantnosťou. Iršai publicistka a Brubeckova dlhoroč- níkov – Ilju Zeljenku a Ladislava často využíva akordický poten- ná priateľka zomrela na rakovinu Kupkoviča. Duo pre klarinet ciál violončela pomocou prázd- niekoľko dní pred prvým predve- a violončelo Prológ a Allegro od nych strún. Záver diela je vtipne dením skladby. Smútok a sláv- Ilju Zeljenku vzniklo r. 2001 a je riešený pizzikatovým pianis- nostná pocta zvýrazňuje krehká vydareným opusom, v ktorom simom akordických postupov. flauta a sláčikové legato kontra- autor majstrovským spôsobom Prelúdium (2001) pre sólové vio- basu. Dlhé klavírne introdukcie využíva technické i zvukové lončelo venoval jeho autor Anton sa u Brubecka odohrávajú v kon- možnosti oboch nástrojov. Steinecker (1971) práve Jánovi trastnej nálade a okrem tematic- Interpreti podávajú presvedčivý Slávikovi. Preludium je vystava- kého materiálu prinášajú drobnú výkon a potvrdzujú zvukovú né na melodickom motíve stú- variačnú techniku. S odkazom príbuznosť violončela s klarine- pajúcom z nižších do najvyšších svojmu obľúbenému európskemu tom. Náladou skladba evokuje polôh, ktorý sa rytmickými pre- mestu sa autor vyrovnáva vtip- „hindemithovský“ svet. menami vracia do pôvodnej ná- ným valčíkom I Love Vienna. VIOLONČELO Ďalším dielom je výborne pointo- lady. Znie tu množstvo „špeciál- Poctu vzdáva rovnako aj centru V TVORBE SLOVEN- vaná Suita D dur pre dve violon- nych efektov“ – zvuky, pripomí- americkej hudby – New Orleansu. SKÝCH SKLADATEĽOV čelá (1998) od Ladislava Kupko- najúce šumy, či hra pri kobylke. Crescent City Stomp začína imitá- viča. Pri počúvaní dialógu dvoch Skladba ...a v prach sa obrátiš ciou marching bandov, neskôr je Dostal sa mi do rúk zaujímavý violončiel môže mať poslucháč (1991) od Mirka Krajčiho sa spoločným spojivom afroameric- disk Slovak Cello Music, na „problémy“ pri rozlišovaní tónu nesie v meditatívnom duchu. ký folklór a názvuky minstrel- slovenskom trhu ojedinelý. Je Slávika a Podhoranského – tóno- Autor, poznajúc zvukové mož- ských predstavení. O záverečný na ňom osem pôvodných vo sú si tu veľmi blízki. Tradicio- nosti violončela, upúta posluchá- úspech u publika sa zaslúžil jeden skladieb z pera slovenských, nalistická suita poskytuje violon- ča bohatou škálou nápadov. z najväčších hitov celej Brubecko- alebo na Slovensku pôsobia- čelistom veľa radosti. Akordy, pizzicatá, vej kariéry, Take Five Paula Des- cich skladateľov, ktorých Za vydarený nápad prázdne struny, monda, pútajúci atypickým päť- inšpirovali zvukové možnosti považujem predpis zahusťovanie štvrťovým rytmom. Známu tému violončela. Interpretom hrať „sul ponticello“ rytmických floskúl predkladajú Brubeck a Militello a zároveň dramaturgom CD je (pri kobylke) v 3. časti – to sú atribúty, takmer v unisone iba raz. Sóla Ján Slávik, dlhoročný člen Allegro, keď hudobný ktoré umožňujú oboch sú skoncentrované do Moyzesovho kvarteta a súčas- tok prefičí sťa meluzí- sólistovi blysnúť sa dvoch chorusov, rozkúskovanosť ne pedagóg na VŠMU. Sláviko- na, aby sa vzápätí a Slávik tu nachádza a rytmické zadržiavanie altsaxo- vi na CD sekunduje jeho býva- stratil v záverečnom svoju parketu v tom fónového partu stojí oproti akor- lý profesor na VŠMU Jozef pianissime. Spomínané Allegro si najlepšom zmysle slova. dickým akcentom a následne Podhoranský a klarinetista viem živo predstaviť aj ako Bohatú prehliadku hudby pre rýchlym harmonickým rozkla- Branislav Dugovič. Na origi- skvelý koncertný prídavok. sólové violončelo uzatvára dom. Väčší priestor prvýkrát do- nálnom obale sa nad mapou Z pera skladateľa, historika a pe- kompozícia Čas a vzdialenosť, stane a v plnej miere využije Ran- Európy vznáša violončelo, bod- dagóga Vladimíra Godára vzišla ktorú skomponoval Jozef dy Jones. Výsledným dojmom com smerujúce na zelené teri- meditácia O crux pre sólové Kolkovič, v súčasnosti žijúci nie je akademickosť starých pá- tórium krajiny pôvodu CD – violončelo (1999). V skladbe sa v USA. Kolkovič suverénne nov, ale maximálna jednoduchosť Slovenska. Nahrávka vznikla s neúprosnou naliehavosťou využíva všetky registre vio- a radosť zo spoločnej hry. v novembri 2002 a vydala ju ozýva leitmotív-figúra kríža, lončela: pizzicato, chromatiku „Počas niekoľkých rokov som spoločnosť DISKANT (DK variant symbolu smrti, ktorý a dokonca sa objavia aj kvázi v spoločnosti Telarc nahrával na 0069-2131). Žiaľ, inak kvalitný v tomto zmysle použil aj Dvořák ragtimové rytmy. Jeho glissandá rozličných miestach, za rôznych text bookletu neobsahuje ani v Rekviem. Spočiatku sa tento mi pripomínajú pasáže zo Šos- okolností,“ píše Brubeck v texte slovko o interpretoch, čo pova- leitmotív prezentuje vo fortissi- takovičovej violončelovej Sonáty. graficky výborne spracovaného žujem za veľký nedostatok. me, aby okamžite zostúpil do Slávikov nástroj znie zvukovo bookletu. „Nahrávali sme v klu- A teraz už k samotnej nahráv- najnižších polôh a do pianissima. bohato i náladovo kontrastne. boch, katedrále, koncertných ke. Najstarším skladateľom, Godár poskytuje sólistovi široký Osminkový rytmus sa zhusťuje sieňach a samozrejme v rôznych zastúpeným na nahrávke, je priestor pre zvukové variovanie a spolu s tremolovým sul pon- štúdiách. Kaviareň Starbucks na významný slovenský skladateľ motívu, Slávik pracuje so sláči- ticello evokuje Suchoňových Šesť juhu Manhattanu bola jedinečnou Alexander Albrecht. V jeho kom veľmi obozretne a s citom kusov pre sláčiky. Dielo je plné skúsenosťou a výzvou nielen pre bohatej tvorbe nájdeme aj pre mieru. Podľa mňa sa jeho kontrastov a udrží vás tak, ako hudobníkov, ale aj zvukových skladbu pre sólové violončelo vibrato stotožňuje s autorovou celý disk v napätí. Samozrejme, technikov.“ z r. 1950, scherzo Rozprávkový predstavou. Skladba nepatrí i vďaka hráčskej suverenite Jána Nič lepšie ako kryštáľovo priezrač- čertík. Svieže a vďačné dielko k tým „jednoduchým“ a poslu- Slávika, ktorý aj touto nahráv- nú hudbu nám títo páni v rokoch kladie na interpretov nemalé cháč vnikne do Godárovej čarov- kou potvrdzuje svoje sólistické nemôžu ponúknuť. Predkladajú nároky. Viem to z vlastnej nej komnaty poznania krásy kvality. nám ju už päťdesiat rokov a ich skúsenosti, lebo r. 1984 som hĺbavej hudby zrejme až po nie- J URAJ ALEXANDER ho sám nahral pre Opus (9110- koľkonásobnom vypočutí. úprimnosť je a vždy bola na prvé PS. Rád by som sa ospravedlnil 1638-38). Ako interpret je tu Seguidillu z r. 1979 skomponoval počutie zreteľná. za chybu, ktorá sa mi vlúdila do Slávik veľmi rozvážny, povedal Jevgenij Iršai, ktorý pochádza minulého textu – krstné meno by som až opatrný. Žiadala by z Petrohradu, no už dlhší čas pô- PETER MOTYČKA primária pôvodného Trávničkovho sa väčšia „scherzóznosť“ – sobí v Banskej Bystrici. Už z náz- kvarteta nie je Jozef, ale Jiří.

HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 47 KAM KEDY • MAREC 2003

Št 22. 5., Pi 23. 5. KS SF Ne 18. 5. Ne 11. 5. J. Neckář: Kocúr v čižmách BRATISLAVA SF, Douglas Bostock, dirigent, Takeshi Kakehashi, HC v spolupráci so Spolkom konc. umelcov Ut 13. 5. B. Smetana: Predaná nevesta Pi 16. 5. OPERA A BALET SND klavír Peter Katina, akordeón Pi 16. 5. J. Neckář: Kocúr v čižmách A. Dvořák, W. A. Mozart, J. Brahms P. Norgard, Y.Takahashi, L. Kayser, E. Denisov a i. Pi 16. 5. G. Bizet, R. Ščedrin: Carmen, Romeo Pi 2. 5. G. Bizet: Carmen St 28. 5. KS SF Ne 25. 5. a Júlia So 3. 5. T. Frešo: Narodil sa chrobáčik SF, Mario Košik, dirigent, Vladimír Bereník, husle Moyzesovo kvarteto, Dana Muchová, klavír, a. h. St 21. 5. J. Strauss: Netopier Ne 4. 5. T. McNally: Majstrovská lekcia Marie Callas O. Respighi, S. Prokofiev W. A. Mozart, V. Godár, A. Moyzes Pi 23. 5. G. Dusík, P. Braxatoris: Modrá ruža Po 5. 5. W. A. Mozart: Don Giovanni Št 29. 5., Pi 30. 5. KS SF So 24. 5. Z. Mistríková, M. Pavlíček, O. Šoth: Zvláš- Ut 6. 5. B. Smetana: Predaná nevesta SKO Bohdana Warchala, Ewald Danel, umelecký SRO – ÚHT AČ A ORKH tna radosť žiť II. St 7. 5. H. Leško, J. Ďurovčík: Rasputin ved., Judit Izsáková, čembalo,Tamás Tóth, trúb- St 28. 5. G. Puccini: Tosca Ne 11. 5. Pi 9. 5. G. Verdi: Rigoletto ka Konc. štúdio SRo Št 29. 5. O. Šoth, Z. Mistríková: Requiem, predpre- So 10. 5. M. Dubovský: Tajomný kľúč J. S. Bach: Brandenburské koncerty Organové koncerty pod Pyramídou miéra P. I. Čajkovskij: Labutie jazero Št 6. 6., Pi 7. 6. KS SF Imrich Szabó, organ Pi 30. 5. O. Šoth, Z. Mistríková: Requiem, 1. pre- Ne 11. 5. T. McNally: Majstrovská lekcia Marie SF, Leoš Svárovský, dirigent J. S. Bach, C. Franck, L. Vierne, M. Dupré, F. Liszt miéra St 14. 5. Callas A. Dvořák, J. S. Svendsen, F. Schmidt, F. Liszt, G. Enes- Konc. štúdio SRo So 31. 5. O. Šoth, Z. Mistríková: Requiem, 2. pre- St 14. 5. L. A. Minkus: Bajadéra cu, M. Ravel Koncert pre Európu miéra Št 15. 5. G. Rossini: Barbier zo Sevilly Pi 13. 6. KS SF SOSR, Charles Olivieri-Munroe, dirigent, Spev. zbor Pi 16. 5. G. Puccini: Tosca Záverečný koncert SF a koncert v rámci festivalu BHJ mesta Bratislavy, Ladislav Holásek, zbormajster, So 17. 5. G. Verdi: Falstaff 2003 A. Kohútková, H. Štolfová-Bandová, J. Kundlák, Po 19. 5. U. Giordano: Andrea Chénier J. Benci/Ján Gala SF, SFZ, Jane Glover, dirigentka, Jaroslav Brych, zbor- BANSKÁ BYSTRICA Ut 20. 5. G. Rossini: Popoluška majster, Hana Medková, soprán, Otakar Klein, L. van Beethoven: Symfónia č. 9 St 21. 5. Po 19. 5. Štúdio 2 SRo H. Leško, J. Ďurovčík: Rasputin tenor, Gustáv Beláček, bas ŠTÁTNA OPERA BANSKÁ BYSTRICA Št 22. 5. G. Verdi: La Traviata J. Haydn: Ročné obdobia Moyzesovo kvarteto a jeho hostia Pi 23. 5. L. A. Minkus: Don Quijote Dana Varínska, klavír, Jozef Luptáčik ml., klarinet, So 3. 5. S. Prokofiev: Romeo a Júlia, premiéra So 24. 5. Igor Fábera, hoboj Ut 6. 5. G. Bregovič: Gypsy roots – čili – Cigánske E. Suchoň: Krútňava HUDOBNÉ CENTRUM Po 26. 5. T. Frešo: Narodil sa chrobáčik S. Prokofiev, E. von Dohnányi, B. Britten, J. L. Bella korenie Ut 27. 5. G. Verdi: Nabucco Mirbachov palác, zač. 10.30 h Št 22. 5. Konc. štúdio SRo Ut 13. 5. E. Kálmán: Grófka Marica St 28. 5. P. I. Čajkovskij: Spiaca krásavica Ne 4. 5. Obrázky z výstavy Št 15. 5. G. Dusík, P. Braxatoris: Modrá ruža Št 29. 5. G. Donizetti: Nápoj lásky Štefan Kocán, bas, Róbert Pechanec, klavír SOSR, Illarion Ionesco-Galati, dirigent, J. V. Michal- Po 19. 5. B. Smetana: Predaná nevesta Pi 30. 5. B. Smetana: Hubička, l. premiéra Výber z piesňovej tvorby svetoznámych skladateľov ko, organ Ut 20. 5. B. Smetana: Predaná nevesta So 31. 5. B. Smetana: Hubička, 2. premiéra Ne 11. 5. W. A. Mozart, M. Corrette, M. P. Musorgskij St 21. 5. G. Bregovič: Gypsy roots – čili – Cigánske HC so Spolkom slov. skladateľov korenie Koncert k život. jubileu Pavla Bagina Št 22. 5. S. Prokofiev: Romeo a Júlia SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA D. Kardošová, klavír, P. Mikuláš, bas, J. Nagy-Juhász, KOŠICE So 24. 5. V. Bellini: Puritáni Št 15.5., Pi 16.5. KS SF klavír, P. Hanzel, fagot, V. Kellyová, klavír, Al- Ut 27. 5. E. Kálmán: Čardášova princezná ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE SF, Peter Gribanov, dirigent, Jorn Fossheim, klavír brechtovo kvarteto Št 29. 5. G. Verdi: Maškarný bál O. A. Dobrowen, P. I. Čajkovskij Výber z komornej tvorby Ut 6. 5. L. Minkus: Don Quijote

KONKURZ ŽILINA

Prof. Jiří Bělohlávek, designovaný umelecký riaditeľ Slovenskej filharmónie, ŠTÁTNY KOMORNÝ ORCHESTER ŽILINA vypisuje konkurz do orchestra Slovenská filharmónia Ut 6. 5. DU Fatra • na miesto zástupcu koncertného majstra I. huslí Organový koncert • na miesto I. hráča na lesný roh poslucháčov Oddelenia cirkevnej hudby a organa • na miesto zástupcu koncertného majstra violončiel Konzervatória v Žiline • na miesto vedúceho skupiny II. huslí M. Masiarik, M. Horňák, J. Labajová • na miesto violončelo tutti J. S. Bach, P. Eben, Ch. M. Widor, C. Franck, J. Bonnet, • na miesto viola tutti S. Prokofiev, M. Reger Št 15. 5. DU Fatra Konkurzy sa uskutočnia v Koncertnej sieni SF: ŠKO, Mario Košik, dirigent, J. Hamerník, flauta 29. 5. 2003 o 14.00 h na miesto zástupcu koncertného majstra violončiel J. Haydn, W. A. Mozart, C. Debussy, I. Stravinskij a na miesto violončelo tutti Pi 16. 5. DU Fatra 30. 5. 2003 o 9.00 h na miesto zástupcu koncertného majstra I. huslí Benefičný koncert Lions klubu Žilina 14.00 h na miesto I. hráča na lesný roh Archi di Slovakia, František Figura, umel. vedúci, 31. 5. 2003 o 9.00 h na miesto vedúceho skupiny II. huslí husle, Nao Higano, soprán, Ján Figura, flauta 14.00 h na miesto violistu tutti H. Purcell, A. Vivaldi, W. Walton, L. Lloyd Weber, B. Požadované vzdelanie: konzervatórium alebo VŠ príslušného umeleckého smeru. Britten, I. Zeljenka, P. Breiner Podrobné podmienky konkurzu budú zaslané prihláseným uchádzačom písomne spolu s presným dátu- Št 29. 5. DU Fatra mom a hodinou konkurzných prehrávok. Bibiana Bieniková, klarinet, Ivan Gajan, klavír, Pavol Šimčík, violončelo Prihlášky so životopisom zasielajte písomne alebo e-mailom do 15. 5. 2003 na adresu Slovenská filhar- B. Martinů, J. Brahms, M. Vilec, L. van Beethoven mónia, Medená 3, 816 01 Bratislava, e-mail: filharmonia @filharmonia.sk.

48 HUDOBNÝ ŽIVOT • 5 • 2003 GEDUR PRODUCTION

uvádza

Z MUZIKÁLU DO MUZIKÁLU

Videli ste Draculu? A Cyrana z Predmestia? Možno kedysi dávno Evanjelium o Márii? Ak áno, určite ste si z týchto znamenitých predstavení odniesli množstvo zážit- kov, ktoré však plynutím času trochu blednú... Hra svetiel, kostýmov, výbornej hudby a neraz strhujúcich hereckých výkonov... Čo tak si tieto zážitky zopakovať? A to hneď v jeden večer! Muzikálová produkcia GEDUR Vám prináša to najlepšie z muzikálov ako je Evanjelium o Márii, Dracula, Monte Cristo, Krysař, Hair, Cyrano z Predmestia, Kráľ Dávid a mnohých iných. Náš program Z muzikálu do muzikálu nie je len koncert. Piesne zoradené v blokoch a dejových súvislostiach Vás opätovne vtiahnu do príbehu a známe postavy znova ožijú.

Už 23. mája v bratislavskom Istropolise!

A samozrejme, že naše „Mníšky“ a temperamentná Magda Paveleko- vá pri tom nebudú chýbať. To stojí za to vidieť! Tešíme sa na Vás.

Informácie/predpredaj: tel/fax: 02/ 502 28 739, 502 28 740, mobil: 0904 147 884 Adresa: GEDUR PRODUCTION s.r.o., (ISTROPOLIS) , Trnavské mýto č. 1, 832 21 Bratislava E-mail: [email protected], internet: http://www.mnisky.sk 8. jún. – 4. júl. 2003 NITRA

· nedeľa 8. 6. 2003 19.00 h Koncert sa uskutočňuje v rámci projektu rakúsko – maďar- Piaristický kostol sv. Ladislava sko – slovenskej spolupráce s finančným príspevkom vlády Otvárací koncert festivalu Slovenskej republiky. Komorní sólisti Bratislava Spevácky zbor MUSICA VOCALIS · nedeľa 22. 6. 2003 19.00 h Spevácky zbor TECHNIK Piaristický kostol sv. Ladislava sólo barytón – Pavol Remenár husle – Peter Michalica sólo soprán – Eva Gregorová čembalo – Marica Dobiášová dirigent – Branislav Kostka Program: G.F. Händel, J. Kuhnau, A. Vivaldi, J. S. Bach, A. umelecké slovo – Izabela Pažítková, Piazzolla Program: G. Fauré · štvrtok 26. 6. 2003 19.00 h · štvrtok 12. 6. 2003 19.00 h Piaristický kostol sv. Ladislava Piaristický kostol sv. Ladislava organ – Wladyslaw Szymański (Poľsko) Komorný zmiešaný spevácky zbor MOVAVSKÍ Program: J. S. Bach, M. Surzyński, F. Mendelssohn-Barthol- MADRIGALISTI (ČR) dy, M. Brosig, F. C. T. Dubois dirigent – Radek Dočkal · nedeľa 29. 6. 2003 19.00 h · nedeľa 15. 6. 2003 19.00 h Piaristický kostol sv. Ladislava Piaristický kostol sv. Ladislava Bratislavský detský zbor Spevácky zbor mesta Bratislavy zbormajster – Ondrej Šaray dirigent – Ladislav Holásek klavírna spolupráca – Nataša Bezeková-Kurilová organ – Martin Gál Dámsky komorný orchester Program: A. Dvořák, J. Šimbracký, P. I. Čajkovskij, A. D. sólo – Erika Jakabová – soprán Kastalskij, G. Rossini, M. B. Černohorský, Z. Lukáš, M. Anna Carolina Diz – soprán (Argentína) Schneider-Trnavský Petra Veberová – alt (ČR) dirigentka – Elena Šarayová-Kováčová · streda 18. 6. 2003 19.00 h Program: G. F. Händel, A. Lotti, Menegali, F. Mendelssohn- Piaristický kostol sv. Ladislava Bartholdy, L. Voigtländer, P. Casals, Ľ. Novoselova, I. Báz- Komorný orchester BRIGETIO Komárom (Maďarsko) lik, T. Albinoni, A. Stradella, W. A. Mozart, M. Haydn Mužský spevácky zbor Viedenského hudobného gymná- zia (Rakúsko) · piatok 4. 7. 2003 18.00 h Komorný orchester Collegium cantorum Divadlo Andreja Bagara Komorný orchester COMORRA SLÁVNOSTNÁ CYRILO-METODSKÁ AKADÉMIA Spevácky zbor CONCORDIA Komorný súbor Musa ludens Program: A. Vivaldi, F. Schubert, C. M. von Weber, L. Clark, Eva Kristínová G. F. Händel Program: hudobno-poetické pásmo „Na počiatku bolo slovo“