A - PROJEKT Michalovce ateliér architektúry a urbanizmu Ing. arch. Ľudovít POZDECH autorizovaný architekt Ulica Sama Chalúpku číslo 18 [email protected] telefón : 056 / 64 331 16 071 01 Michalovce ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

ÚZEMNÝ PLÁN - OBCE

H A T A L O V

Obstarávate ľ : Obec Hatalov Starosta obce : Jozef Maš čeník Okres Michalovce Autori : Hlavný riešite ľ a urbanizmus : Ing. arch. Ľudovít Pozdech autorizovaný architekt SKA Ing. arch. Jozef Pozdech Technická infraštruktúra : Ing. Juraj Jochmann Doprava : Jozef Kamenský Ekológia : Ing. Peter Sabo Po ľnohospodárstvo : Ing. Peter Sabo, Ing.arch. Ľ.Pozdech

Michalovce : 02/2010

OBSAH :

A. TEXTOVÁ ČAS Ť B. GRAFICKÁ ČAS Ť C. ZÁVAZNÁ ČAS Ť ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE D. VYHODNOTENIE DOSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA PO ĽNOHOSPODÁRSKEJ PODE

------Titulná strana strana č. 1 ------Obsah : 2 ------A. TEXTOVÁ ČAS Ť 3-4 ------A.1. Úvod 4 A.1.1 Hlavné údaje o dôvodoch obstarania ÚPD 4 A.1.2 Hlavné ciele riešenia 4 A.1.3 Súpis použitých ÚPP a iných podkladov 4-5 A.1.4 Chronológia spracovania jednotlivých etáp ÚPD 5 A.1.5 Údaje o obstarávate ľovi a spracovate ľoch 5 A.1.6 Zhodnotenie súladu riešenia so zadaním 5

A.2. Riešené územie 5 A.2.1 Vymedzenie riešeného územia 5-6 A.2.2 Prírodné podmienky územia a jeho historický vývoj 6-7 A.2.3 Charakteristika riešeného územia 7-8

A.3. Širšie väzby 8 A.3.1 Širšie vz ťahy a väzby obce na záujmové územie 8 A.3.2 Vstupy z riešenia a záväzných častí územného plánu kraja 8-9

A.4. Sociálno – ekonomický rozvoj 9 A.4.1 Základné demografické predpoklady obce 9-10 A.4.2 Bytový fond 11-12 A.4.3 Ob čianska vybavenos ť 12-13 A.4.4 Ekonomické aktivity 13-14

A.5. Urbanistická koncepcia 14 A.5.1 Urbanistická koncepcia priestorového sporiadania a funk čného využitia územia 14 A.5.2 Základná urbanistická koncepcia a kompozícia obce 14-15

A.6. Chránené územia a ochranné pásma 16 A.6.1 Vymedzenie ochranných a bezpe čnostných pásiem pod ľa osobitných predpisov 16-17 A.6.2 17

A.7. Ochrana prírody a tvorby krajiny 17 A.7.1 Ochrana pamiatok 17-18 A.7.2 Ochrana prírody a tvorba krajiny 18-20

A.8. Verejná doprava 20 A.8.1 Návrh základného dopravného systému obce 20-21 A.8.2 Miestne dopravné vz ťahy 21-22 A.8.3 Funk čné členenie a kategórie ciest 22-24 A.8.4 Koncepcia hlavných peších systémov 23 A.8.5 Kapacity plôch na parkovanie 23-24 A.8.6 Návrh eliminácie nadmerného hluku vyplývajúceho z riešenia dopravy 24 A.8.7 Systém hromadnej dopravy a napojenie riešeného územia na tento systém 24 A.8.8 Návrh na eliminácie nadmerného hluku vyplývajúceho z riešenia dopravy 24-25 A.9. Verejné technické vybavenie 25

A.9.1.1 Zásobovania pitnou vodou 25-27 A.9.1.2 Návrh zásobovania úžitkovou vodou 27 A.9.2 Návrh odkanalizovania 27-28 A.9.3 Vodné toky a nádrže 28 A.9.4 Koncepcia zásobovania elektrickou energiou 29-31 A.9.5 Koncepcia zásobovania teplom 31-32 A.9.6 Koncepcia zásobovania plynom 32 A.9.7 Telefonizácia 33 A.9.8 Pokrytie územia pre mobilné siete 33 A.9.9 Kapacity a rozmiestnenie telekomunika čných a rádiokomunika čných zariadení 33 A.9.10 Ochranné a bezpe čnostné pásma 33-34

A.10. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie 34-35 A.10.1 Faktory negatívne ovplyv ňujúce životné prostredie 35-36 A.10.2 Faktory pozitívne ovplyv ňujúce životné prostredie 36 A.10.3 Zásady a opatrenia pre nakladanie s odpadmi 36

A.11. Obrana štátu, ochrane pred požiarmi a povod ňami 37

A.12. Tabu ľková čas ť 38

B. GRAFICKÁ ČAS Ť 39

C. ZÁVAZNÁ ČAS Ť ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE 40-45

D. Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na po ľnohospodárskej pôde 46-

A. TEXTOVÁ ČAS Ť ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Obsah :

A.1. Úvod A.2. Riešené územie A.3. Širšie väzby A.4. Sociálno – ekonomický rozvoj A.5. Urbanistická koncepcia A.6. Chránené územia a ochranné pásma A.7. Ochrana prírody a tvorby krajiny A.8. Verejné doprava A.9. Verejné technické vybavenie A.10. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie A.11. Obrana štátu, ochrane pred požiarmi a povod ňami A.12. Tabu ľková čas ť

A.1 Úvod :

A.1.1 Údaje o dôvodoch obstarania ÚPD :

Obec Hatalov k dnešnému d ňu nemala schválenú žiadnu ÚPD, ktorá by koncep čne usmer ňovala územný rozvoj obce, preto sa vedenie obce rozhodlo v zmysle zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, obstara ť Územno-plánovaciu dokumentáciu obce s cie ľom získa ť výsledný dokument - Územný plán obce Hatalov, ktorý bude harmonizova ť všetky aktivity a činnosti v území a na ktorom sa dohodnú všetci užívatelia územia v súlade s vyššími spolo čenskými záujmami a bude komplexne rieši ť všetky oblasti ďalšieho rozvoja obce aj na základe reálneho záujmu investorov a majite ľov pozemkov. Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funk čné využívanie územia, ur čujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyv ňujúcich životné prostre- die, ekologickú stabilitu, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržate ľného rozvoja. Územné plánovanie vytvára predpoklady pre šetrné využívanie prírodných zdrojov, zachovanie prírod- ných civiliza čných a kultúrnych hodnôt a súlad všetkých činností v území, najmä so zrete ľom na starostlivos ť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpe čenie trvalo udržate ľného rozvoja.

A.1.2 Hlavné ciele riešenia :

Cie ľom riešenia je spracovanie reálnej a vyváženej urbanistickej koncepcie, doplnenej o riešenie opti- málnej technickej infraštruktúry pri zoh ľadnení požiadaviek a nárokov na novú výstavbu (bytovú, ob čiansku, technickú, výrobu a služby) s podmienkou tvorby a zachovania vyhovujúceho životného prostredia a zachovania ekologických daností. V súvislosti s dynamickým rozvojom dochádza sústavne k novým požiadavkám na lokalizáciu ďalších stavebných objektov – výrobné prevádzky, stavby dopravného a technického vybavenia, rodinné a bytové domy, zariadenia služieb, verejno-prospešných stavieb a pod.

A.1.3 Súpis použitých ÚPP a iných podkladov : - Prieskumy a rozbory z roku 11/2008 - Zadanie z roku 2009 - Základné mapy obce Hatalov v mierke M = 1 : 2 880 so zakreslením hranice intravilánu obce ku d ňu 01.01.1990. - Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) z roku 2002 vypracovaný Ing. Treš čákom v mierke M = 1 : 2880. - Mapy v mierke M = 1 : 10 000. - Regionálny ÚSES okresu Michalovce - ÚPN VÚC Košického kraja ZaD 2004. - ÚPN VÚC Košického kraja ZaD 2009. - Ekologická optimalizácia využívania Východoslovenskej nížiny - Vegeta čné pomery Východoslovenskej nížiny - Lesnícka typológia - Atlas krajiny SR - Svedectvo predkov, autor : Mária Novotná, Matica Slovenská Martin 1994 - Slovom a me čom, autor: Bohuslav Novotný, Vydavate ľstvo Matice Slovenskej 1995 - Slovensko v obrazoch, autor. prof. Matúš Ku čera a spol. 1990 - Štatistický lexikón obcí ČSSR, 1965 - Osídlenie Košickej kotliny I-III, B. Varsík Bratislava 1964-1977 - Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I-III, Bratislava 1977-1978 - Projekt - “Pitná voda a odkanalizovanie juhovýchodu Zemplína”, spracovate ľ Hydroprojekt s.r.o., Košice. - Čas ť Projektu “ kanalizácia a ČOV”. - STN 73 6101, 73 6102, 73 6110, 73 6056 a 73 6425 - Metodické pokyny pre výpo čet hladín hluku z dopravy (VÚVA Brno 1991). - Obce a mestá okresu Michalovce v číslach, vydal OO SŠÚ Michalovce september 1992,(s čítanie ľudu,..) - Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, autor : Ferdinand Uli čný, vydala : Zemplínska spolo čnos ť Michalovce 2001 - Regionálny ÚSES okresu Michalovce – 1993 - Interná dokumentácia Správy CHKO Latorica - Atlas krajiny SR, 1. vyd., Bratislava: MŽP SR, Banská Bystrica: SAŽP, 2002 - Ruži čková, J., Šíbl, J., a kol., 2000: Ekologické siete v krajine, PF UK Bratislava, SPU Nitra - Antal, J., Fídler, J., a kol., 1989: Po ľnohospodárske meliorácie, Príroda, Bratislava - Ekologická optimalizácia využívania Východoslovenskej nížiny

A.1.4 Chronológia spracovania jednotlivých etáp ÚPD :

- prípravné práce 02/2008 - 07/2008 - prieskumy a rozbory 07/2008 - 10/2008 - zadanie 10/2008 - 06/2009 schválené uznesením č.68/2009 Obecného zastupite ľstva Hatalov d ňa 11.06.2009. - zadanie – preschválenie (zosúladenie s ÚPN VÚC ZaD 2009) 10/2009 schválené uznesením č.75/2009 Obecného zastupite ľstva Hatalov d ňa 29.10.2009.

A.1.5 Údaje o obstarávate ľovi a spracovate ľoch :

Obstarávate ľ : Obec Hatalov Oprávnený zástupca : starosta obce Jozef Maš čeník Oprávnená osoba spôsobilá obstaráva ť ÚPD : Ing. arch. Anna Soro činová Spracovate ľ : A - PROJEKT Michalovce Ing. arch. Ľudovít Pozdech autorizovaný architekt SKA

A.1.6 Zhodnotenie súladu riešenia so zadaním :

Požiadavky na spracovanie ÚPN obce Hatalov boli stanovené zadaním, ktoré bolo schválené d ňa 11.6.2009. Vzh ľadom na to, že následne d ňa 24.08.2009 bola schválená uznesením č. 712/2009 Zastupite ľstva Košického samosprávneho kraja aktualizácia ÚPN VÚC Košického kraja a jeho záväzná čas ť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 10/2009, bolo potrebné aktualizova ť aj Zadanie pre spracovanie ÚPN-O Hatalov v zmysle schválenej záväznej časti ÚPN VÚC Košického kraja – Zmeny a doplnky 2009. Obecné zastupite ľstvo v Hatalove na svojom zasadnutí d ňa 29.októbra 2009 opätovne schválilo Zadanie pre spracovanie ÚPN-O Hatalov svojim uznesením č.75. Požiadavky definované v schválenom zadaní sú v návrhu ÚPN-O rešpektované.

A.2 Riešené územie :

A.2.1. Vymedzenie riešeného územia :

Riešeným územím je katastrálne územie obce Hatalov. Riešené územie v podrobnejšej mierke je sú čas- né a výh ľadové zastavané územie obce (M = 1 : 10 000). Riešené územie obce Hatalov je sú čas ťou urbaniza čného priestoru sídla obvodného významu Michalovce ako sú čas ť sídelnej aglomerácie Zemplínskeho regiónu a Košického kraja. Vlastné katastrálne územie susedí z južnej strany čiasto čne s katastrálnym územím obce Budkovce a katastrálnym územím obce Dúbravka, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Bracovce a čiasto čne katastrálnym územím obce Ložín, zo severnej strany s katastrálnym územím obce Žbince, z východnej strany čiasto čne s katastrálnym územím obce Žbince a čiasto čne s katastrálnym územím obce Sliepkovce a čiasto čne aj s katastrálnym územím obce Budkovce. Hatalov je pôvodná hromadná cestná dedina, dnes je ulicová - cestná skupinová dedina, vybudovaná okolo ciest vedúcich rôznymi smermi. V ďalších rokoch okolo nových ulíc. Najvýraznejšia je výstavba z posledných rokov okolo ved ľajších miestnych komunikácií. Záujmové územie : Záujmové územie obce tvorí územie susedných obcí Žbince, Sliepkovce, Budkovce, Dúbravka, Bracovce a Ložín. a ostatné obce mikroregiónu „Niva Budkovce“. Zdokumentované je mierke M=1: 50 000.

A.2.2. Prírodné podm ienky územia a jeho historický vývoj :

Katastrálne územie obce sa rozkladná na Východoslovenskej nížine - na rovine, na západnom nánoso- vom vale rieky Laborec. V dia ľkových poh ľadoch z prístupových ciest sa uplat ňuje ako dominanta veža kostola a vzrastlé trvalé porasty – stromy, z východných prístupových ciest dominujú budovy hospodárskeho dvora (najmä hydroglóbus) a to svojou výškou, tvarom aj materiálom (plech). Ve ľkým kladom tohto územia je ve ľké množstvo zelene, ktorú tvoria ve ľké vzrastlé stromy, čiasto čne zele ň pozd ĺž časti vodných tokov rie čky Duša a Žbinského potoka, čiasto čne aleje stromov okolo ciest, ve ľké množstvo ovocných stromov v prídomových záhradách a okrasná zele ň na jednotlivých dvoroch rodinných domov. V neposlednom rade je to aj zele ň po ľnohospodár- skych plodín v čase vegetácie na pri ľahlých poliach. Obec Hatalov leží uprostred Východoslovenskej nížiny na staršom agrada čnom vale rieky Laborec, ktorý sa zvažuje do znížením nív Laborca a Duše, miestami so zamokrenými lúkami, v nadmorskej výške okolo 103 m n.m. v strede obce, 101-107 m n. m. v chotári. Takmer celý chotár obce Hatalov je odlesnený (0,17 % lesnatosti) len na východnom okraji k.ú. a sú sú čas ťou komplexu tzv. Žbinského lesa. Hladina spodnej vody v týchto miestach je blízko pod povrchom a miestami vytvára zamokrené miesta. Katastrálne územie obce Hatalov patrí do nížinnej, teplej, mierne vlhkej až suchej oblasti s chladnou zimou. Priemerná ro čná teplota je do 9 C, priemerný ro čný úhrn zrážok je 550-600 mm. Chotár má nivné, lužné a černozemné pôdy. V povodí rieky Laborec žijú divé ka čice, je tu zimovisko severských druhov divých husí. Katastrálne územie obce Hatalov patrí do geomorfologickej oblasti Východoslovenská nížina a do geo- grafického celku Východoslovenskej roviny a do geomorfologického podcelku Ondavskej roviny. Z h ľadiska morfológie terénu je terén v riešenom katastri hladko modelovaný bez akýchko ľvek terénnych zrázov. S prie- merným sklonom 0,5 až 1,0 %. Celá čas ť územia má charakter roviny. Ondavská rovina v západnej časti rieše- ného katastra pozostáva z ílov, na ktorých sa vyvinuli relatívne ťažké pôdy. Z h ľadiska regionálneho geologického je sú čas ťou východoslovenskej neogénnej panvy, ktorá vznikla tektonickým poklesávaním v severnej časti potiského bloku. Panva je vyplnená mocným súvrstvím morských (miocén - pliocén), jazerných a sladkovodných sedimentárnych neogénných hornín (pliocén). Tu sa nachádza tzv. Semianské súvrstvie, ktoré je reprezentované pestrými ílmi so štrkom bez andezitových valúnov. Súčas ťou toho súvrstvia sú aj tzv. pozdišovské štrky, ktoré obsahujú polohy pestrých ílov. Depresia s rozvinutou nivou Ondavy obsahuje subsiden čnú morfoštruktúru porie čnej roviny s výpl ňou fluviálnych sedimentov. V náplavách prevládajú jemnozrnné zeminy a piesky. Mocnos ť náplavou je až 20 m. Ostatné územie obsahuje deluviálne prevážne hlinité sedimenty. Historický vývoj obce v rámci štruktúry osídlenia : Prvá písomná zmienka o osade je doložená z roku 1278, prvá zmienka o obci je z roku 1326, pod ľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku. Osada bola majetkom zemana GOTHALA, obec patrila viacerým zemanom, často striedala zemepánov. Pod ľa informácie z Obecnej kroniky, sídlo prvého majiteľa obce „Gothala“ bolo na hone Dvorisko, západne od obce.

Všeobecné údaje :

Obec Hatalov je v rôznych historických obdobiach evidovaná pod následovnými názvami : 1326 GATHAL 1344 OLCHEL, OLCHEB 1406 ALCHEB a. n. GATHAL 1773 HATALOW ma ďarsky GATÁLY Obec bola administratívne za členená v - Uhorsku v Zemplínskej župe - župa Zemplínska, okres Michalovce do roku 1922 - okres Michalovce, župa Košická do roku 1928 - okres Michalovce, kraj Prešovský do roku 1960 - okres Michalovce, kraj Východoslovenský do roku 1992 - okres Michalovce, kraj Košický do roku 1998 - okres Michalovce, kraj Košický - VÚC Košického kraja od roku 2002 Miestne časti obce - na tomto území sa nachádza RYDZINA, miestna čas ť LOJKA ( LAJKA, LEJKA) neskoršie zanikla, dochovala sa len v názve ulice smerujúcej od bývalého mlyna na východ od hlavnej cesty. V roku 1505 sa spomína tunajší hrad, v roku 1715 bola obec úplne opustená, v roku 1787 mala 44 do- mov a 387 obyvate ľov, v roku 1828 mala 98 domov a 719 obyvate ľov. Na tieto prie ťahy ciest v obci Hatalov a miestnej časti Rydzina sú napojené miestne obslužné komuni- kácie. Zástavba je realizovaná vä čšinou obojstranne po oboch stranách týchto komunikácií - ulíc, v menšej časti je tu aj jednostranná zástavba. V obci prevažuje zástavba rodinnými domami, ktoré boli postavené v povojnovom období (po roku 1945), sú tu však ešte, aj ke ď v menšom rozsahu, aj hodnotné a zaujímavé objekty rodinných domov z predvojnového obdobia. Pamiatky : Medzi najhodnotnejšie pamiatky v katastrálnom území obce patria tie, ktoré nie je vidie ť a sú ukryté pod vrstvou zeme. Sú to vzácne archeologické náleziská z rôznych časových a historických období. V obci je rímskokatolícky kostol, postavený v rokoch 1969-1972, pred nim je postavený kamenný kríž z roku 1969 a kaplnka so sochou Panny Márie z Medžugoria, postavená v roku 2001. Jedná sa o rímskokatolícky kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako Národná kultúrna pamiatka. Na cintoríne v južnej časti obce sa nachádza Dom smútku postavený v rokoch 1996 až 1999, ako je uvedené na pamätnej doske pripevnenej na objekte. Chotárne názvy – nepísané aj písané, z pokolenia na pokolenie ústnou tradíciou odovzdávané, dokla- dujúce význam po ľností pre našich predkov. V obci sa ich zachovalo viacero. Sú to najma : - Za Majerom (Za majirom), Rydziny (Rydzina, Ridzina, Rudava), Pastvisko (Paži ť, Pažic,..), Dvorisko, Chorvátkin kút, Veterník (Vietorník), Mo čiarky, Vl čí dol (Vel či dul, Vl čí dôl,), Laz čík (Laz čík zadok, Lazy), Štepník, Záhumienky, Kliš čov, Maxiovo, Lúky, Dolné lúky, Javorikove lúky, Benejov kút, Šamu ďov, Hurka, Bila hlina, Pod koleju, Revická, Pavlov hrun, Za pavlovym hrunom a ďalšie. Z urbanistického h ľadiska hlavnou kompozi čnou osou možno nazva ť severojužnú komunikáciu, ktorú tvorí cesta III.triedy č.050218 Michalovce - Slavkovce - Ve ľké Raškovce -Ve ľké Kapušany. Na túto hlavnú kompozi čnú os sa napája cesta III. triedy č.050219 do miestnej časti Rydzina, ktorú v smere severo - južnom pretína cesta III/5546 (Bánovce nad Ondavou - Dúbravka - Budkovce), ktorá je pro- stredníctvom cesty II/554 z Bánoviec nad Ondavou do Trhovíš ť napojená na cestu I/50 (hranica Ukrajiny - Michalovce - Košice). Na hlavné cesty sú napojené miestne obslužné komunikácie. Zástavba je realizovaná vä čšinou obojstranne po oboch stranách týchto komunikácií - ulíc, v menšej časti je tu aj jednostranná zástavba. V obci prevažuje zástavba rodinnými domami, ktoré boli postavené v prevažujúcej miere v povojnovom období (po roku 1945), sú tu však ešte aj hodnotné a zaujímavé objekty rodinných domov z predvojnového obdobia . Návrh zástavby obce rešpektuje historickú zástavbu a cestné komunikácie, pri čom túto zástavbu logicky dop ĺň a o nové aktivity a vytvára tak kompaktný urbanistický útvar. Riešenie rešpektuje a dotvára historický pôdorys jednotlivých častí obce. Pre rozvoj obce sú vytvorené podmienky v bytovej výstavbe, v ob čianskej vybavenosti, službách, obchode. Rovnako sú tu rezervy v oblasti výroby, hlavne v lokalite na časti hospodárskeho dvora a v lokalite Rydziny. Návrh sa okrem zvýšenia štandardu technickej infraštruktúry a vybavenosti zameral na tvorbu a umocne- nie bioplôch a biokoridorov ako základnej prírodnej zložky ochrany obyvate ľov sídla proti civiliza čným negatí- vam.

A.2.3. Charakteristika riešeného územia :

Záujmové územie obce Hatalov má okrajovú polohu v rámci skupiny obcí mikroregiónu „Niva Budkovce“ v tejto časti okresu Michalovce. Záujmové územie obce tvorí územie susedných obcí. Kapacity, plošné nároky a lokalizácia území a zón : Ob čianska vybavenos ť - športový areál a športové plochy - cca 0,6488 ha - polyfunk čná ob čianska vybavenos ť - cca 4,3080 ha - výstavba verejnej zelene - parku - cca 0,3106 ha Sú časné - zastavané územie : 33,00 ha - katastrálne územie : 863,00 ha - po ľnohospodárska pôda : 772,00 ha z toho - orná pôda 619,00 ha V katastrálnom území obce Hatalov sa nenachádzajú zistené výhradné ložiská nerastov (zákon č.44/2008 Z.z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov) z čoho vyplýva, že riešením rozvoja obce nebudú dotknuté záujmy ochrany a využívania nerastného bohatstva (výhradných ložísk).

A.3 Širšie väzby :

A.3.1. Širšie vz ťahy a väzby obce na záujmové územie :

Riešené územie obce Hatalov je sú čas ťou urbaniza čného priestoru sídla obvodného významu Michalovce ako sú čas ť sídelnej aglomerácie Zemplínskeho regiónu a Košického kraja. Vlastné katastrálne územie susedí z južnej strany čiasto čne s katastrálnym územím obce Budkovce a katastrálnym územím obce Dúbravka, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Bracovce a čiasto čne katastrálnym územím obce Ložín, zo severnej strany s katastrálnym územím obce Žbince, z východnej strany čiasto čne s katastrálnym územím obce Žbince a čiasto čne s katastrálnym územím obce Sliepkovce a čiasto čne aj s katastrálnym územím obce Budkovce.

A.3.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu kraja :

Pre Košický kraj bola spracovaná v roku 1998 dokumentácia VÚC Košického kraja schválená vládou Slovenskej republiky a to Nariadením vlády SR č.281/1998 Z.z. a v roku 2004 a v roku 2009 boli vypracované a schválené Zmeny a doplnky. Zo záväznej časti nadradenej územnoplánovacej dokumentácie ÚPN VÚC Košického kraja ZaD 2009 vyplývajú pre ÚPN obce Hatalov tieto záväzné regulatívy a verejnoprospešné stavby:

I. ZÁVAZNÉ REGULATÍVY ÚZEMNÉHO ROZVOJA :

1. Vytvára ť podmienky pre rovnovážny rozvoj osídlenia, ekonomiky, sociálnej a technickej infraštruk- túry a ochranu životného prostredia kraja. 2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry 2.18. podporova ť rozvoj vidieckeho osídlenia s cie ľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvate ľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 3. V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.1 zamera ť hospodársky rozvoj jednotlivých okresov v kraji na zvýšenie po čtu pracovných príležitostí v súlade s kvalifika čnou štruktúrou obyvate ľstva s cie ľom zníži ť vysokú mieru nezamestnanosti vo vä čšine okresov kraja, 5. V oblasti usporiadania územia z h ľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu 5.1 rešpektova ť ochranu po ľnohospodárskej pôdy , predovšetkým chránených pôd a lesných pozemkov ako faktor usmer ňujúci urbanistický rozvoj kraja, 5.2 zabezpe čiť funk čnos ť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri ďalšom funk čnom využití a usporiadaní územia, uprednostni ť realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb; prispôsobi ť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov, 5.3 podporova ť výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch, 5.4 rešpektova ť kultúrne dedi čstvo, predovšetkým chránením najcennejších objektov a súbory objektov a súborov objektov s ich ochrannými pásmami: - archeologické náleziská evidované v Centrálnej evidencii archeologických nálezísk SR, 5.12. zabezpe čova ť zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizova ť vodné toky a ich brehové územia s cie ľom obnovi ť a zvyšova ť vododržnos ť krajiny a zabezpe čiť dlho- dobo priaznivé existen čné podmienky pre biotu vodných ekosystémov, 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 6.18 v oblasti rozvoja železni čnej dopravy chráni ť koridory pre 6.18.4. pre modernizáciu železni čnej širokorozchodnej trate Košice – Ma ťovce - štátna hranica s Ukrajinou 6.19 v oblasti rozvoja leteckej dopravy 6.19.2. rešpektova ť ochranné pásma verejných letísk, letísk pre letecké práce, heliportov a leteckých pozemných zabezpe čovacích zariadení. 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry 7.11. prednostne realizova ť rekonštrukciu alebo výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v sídlach 7.11.2. s vybudovaným vodovodom, 7.11.3 nachádzajúcich sa v ochranných pásmach zdrojov podzemnej vody Košického kraja a v alúviách vodných tokov…, Laborec, Uh a Latorica, 7.15. chráni ť koridory a územia pre výstavbu zariadení zabezpe čujúcich zásobovanie el. energiou 7.15.4 2 x 400 kV vedenie súbežne s V409 od križovatky vedení V409 a V071/072 po elektrickú stanicu Ve ľké Kapušany

II. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY

Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto : 2. Železni čná doprava 2.4. modernizácia železni čnej širokorozchodnej trate štátna hranica s UR – Maťovce – Haniska pri Košiciach 5. Nadradená technická infraštruktúra 5.7. stavby zariadení zabezpe čujúcich zásobovanie elektrickou energiou 5.7.4 2x400 kV vedenie súbežne s V409 od križovatky vedení V409 a V071/072 po elektrickú stanicu Ve ľké Kapušany

Na uskuto čnenie verejnoprospešných stavieb možno pod ľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územ- nom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastni ť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedzi ť

A.4 Sociálno-ekonomický rozvoj :

A.4.1. Základné demografické predpoklady obce :

Charakteristika dynamiky rastu po čtu obyvate ľov : Územie obce Hatalov je sú čas ťou rozvojových plôch obcí tohto regiónu, v juhozápadnej časti okresu Michalovce, územie obce Hatalov je sú čas ťou urbaniza čného priestoru sídla obvodného významu Michalovce ako sú čas ť sídelnej aglomerácie Zemplínskeho regiónu a Košického kraja. Urbanistický a ekonomický rozvoj okolitých obcí a mesta Michalovce bude v rozhodujúcej miere vplýva ť aj na urbanistický a ekonomický rozvoj obce Hatalov. Tieto väzby sú zoh ľadnené pri návrhu plôch pre bývanie, ob čiansku vybavenos ť, služby, výrobu a komer čné služby, po ľnohospodársku výrobu, technickú infraštruktúru a dopravu. Obec Hatalov sa nachádza na komunika čnej trase Michalovce – Mo čarany – Krásnovce – Budkovce – Veľké Kapušany. Ekonomická aktivita dosiahla k roku 2001 celkom 338 ekonomicky aktívnych obyvate ľov, čo tvorí 44,00 % z celkového po čtu obyvate ľov, v roku 2008 bolo nezamestnaných 56 obyvate ľov. Vä čšina ekonomicky aktívnych obyvate ľov pracuje v Michalovciach, V. Kapušanoch ale aj v Košiciach. Miestne pracovné príležitosti sú v po ľnohospodárstve, v obchode, službách a čiasto čne vo výrobe. S rozvojom pracovných príležitostí treba ráta ť v po ľnohospodárstve, komer čnej sfére a službách. Sídlo Hatalov z h ľadiska tempa rastu po čtu obyvate ľstva patrí medzi sídla s mierne progresívnym tren- dom vývoja po čtu obyvate ľov v posledných rokoch, ako to dokumentuje nasledujúca tabu ľka. Vývoj po čtu obyvate ľov obce pod ľa jednotlivých rokov : Rok Po čet obyvate ľov 1787 387 1869 784 1900 724 1930 722 1961 871 1991 765 2001 769 2008 751 2009 772 Po čas celej histórie obce po čty obyvate ľov kolíšu v závislosti od spolo čenských a hospodárskych okol- ností (epidémie chorôb, hospodárske krízy, vojnové konflikty,..). Nárast sa zastavuje a je pokles po čtu obyvate ľov vždy po čas vojnových konfliktov I. a II. svetovej voj- ny. Do roku 1970 bol v obci postupný nárast po čtu obyvate ľov. Po roku 1980 za čal pokles po čtu obyvate ľstva, pokles sa zastavil až po roku 1991. Odvtedy je tu mierny nárast po čtu obyvate ľov až do dnešných dní. Predpo- kladá sa nárast pod vplyvom zvýšených nákladov na bývanie a celkovej zlej ekonomickej situácie obyvateľstva a nastane návrat do rodi čovských domov. Nárast po roku 1991 zrejme vyplýva zo zvýšených nákladov na bývanie v mestách, čo v spojení so zlou ekonomickou situáciou obyvate ľstva viedlo k návratu pôvodných obyvate ľov do materskej obce. Ďalším fenoménom rastu po čtu obyvate ľov boli Rómovia, v sčítaní k r. 2001 sa k rómskemu etniku hlásilo 19 osôb. Vybrané ukazovatele o obyvate ľoch : ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– rok 2001 rok 2009 rok 2025 ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Obyvate ľstvo celkovo 769 772 900 v predproduktívnom veku 147 = 19,10 % 145 = 18,80 % 168 = 18,67 % v produktívnom veku 440 = 57,30 % 454 = 58,80 % 540 = 60,00 % v poproduktívnom veku 182 = 23,60 % 173 = 22,40 % 192 = 21,33 % ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Index vitality 80,7692307 83,8150289 87,5000000 Index ekonomického za ťaženia 74,7727272 70,0440528 66,6666666 Index rastu obyvate ľstva 92,7623642 100,3900117 116,5803108 ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Veková skladba jednotlivých skupín obyvate ľstva sa v priebehu rokov mení, v závislosti na pracovných príležitostiach, migrácii, trendoch v uzatváraní manželstiev, podpore mladých rodín štátom,... Veková skladba a pomer obyvate ľov v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku je ovplyv ňovaný ekonomickou situáciou v danom území. Predpokladá sa posun počtu obyvate ľstva v produktívnom a poproduktívnom veku. Pohyb za prácou : V roku 1991 bola dochádzka a odchádzka za prácou : - dochádzka 18 pracovníkov - odchádzka 206 pracovníkov V roku 2001 bola dochádzka a odchádzka za prácou : - dochádzka 22 pracovníkov - odchádzka 172 pracovníkov V roku 2008 bola dochádzka a odchádzka za prácou : - dochádzka 16 pracovníkov - odchádzka 168 pracovníkov Vo výh ľade sa po číta, že dochádzka a odchádzka sa výrazne zmení, vzhľadom na vytvárané pracovné miesta vo výrobe a službách. Mierny náznak vidno už na porovnaní roku 1991 a 2008.

A.4.2. Bytový fond :

Charakteristika dynamiky rastu po čtu obyvate ľov : –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Bytový fond : –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– stav bytov rok obyvatelia spolu spolu úbytok trvale obývané trvale obývané neobývané domy byty byty domy rodinné domy domy byty –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 1567 3 porty ? ? ? ? 1582 5 port ? ? ? ? 1600 16 domácností ? ? ? ? 1610 1 porta ? ? ? ? 1635 0,75 porty ? ? ? ? 1787 387 44 ? ? ? ? ? 1828 719 98 ? ? ? ? ? 1869 784 ? ? ? ? ? ? 1880 709 ? ? ? ? ? ? 1890 721 ? ? ? ? ? ? 1900 724 ? ? ? ? ? ? 1910 751 ? ? ? ? ? ? 1921 710 ? ? ? ? ? ? 1930 722 ? ? ? ? ? ? 1940 762 ? ? ? ? ? ? 1948 764 ? ? ? ? ? ? 1961 871 ? ? ? ? ? ? 1970 901 216 219 ? 194 194 193 ? 6 1980 829 218 221 ? 195 195 192 ? 3 1991 765 219 221 2 206 194 195 ? 20 2001 769 219 232 ? 208 195 193 23 22 2009 772 220 233 ? 223 215 26 26 –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Dôvody neobývanosti sa uvádzajú - nespôsobilos ť pre bývanie, rekonštrukcia - prestavba.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Úrove ň bývania v roku : rok 2001 –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Priemerný po čet osôb na 1 trvale obývaný byt 3,71 osôb/byt Priemerné m2 obytnej plochy 70,40 m2 Priemerná plocha obytnej miestnosti na 1 trvale obývaný byt 4,47 m2/byt Priemerný po čet m2 obytnej plochy na 1 osobu 19,00 m2/osobu –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Charakteristika bytového fondu v roku 2001 : –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– domy spolu 219 z toho rod.domy 217 bytové domy 2 trvale obývané domy 195 z toho rodinné domy 193 neobývané domy 23 byty spolu 232 trvale obývané byty 208 z toho v rod.domoch 196 neobývané byty 22 –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– V roku 2001 reprezentovalo bytový fond 208 trvalo obývaných bytov, z toho 196 v rodinných domoch. Priemerná obložnos ť v roku 2001 pri 769 obyvate ľoch je 4,47 obyvate ľa na jeden byt. Sú časný dopyt po bytoch - v obci je mierny dopyt po bytoch a rodinných domoch. Predpokladá sa zvý- šený záujem (hlavne detí) miestnych obyvate ľov a z okolitých obcí. Celková potreba bytov a návrh novej bytovej výstavby : Po čet stavebných parciel je navrhnutý v dostato čnom po čte tak, aby vznikla ponuka. Prevažná čas ť na- vrhovaných nových bytov je riešená formou rodinných domov, v rámci jestvujúceho zastavaného územia obce. Uvažuje sa aj s výstavbou bytových domov, v nadväznosti na jestvujúce bytové domy. Predpokladané potreby bytov sú navrhnuté po etapách, plochy po roku 2025 sú navrhnuté ako rezervné. Z h ľadiska celkovej urbanistickej koncepcie sídla je navrhnutých viac rozvojových lokalít. Lokality sú vyhodno- tené z h ľadiska časovej výhodnosti realizácie výstavby, vplyvov objektívnych a subjektívnych faktorov (PP, bo- nita, vlastnícke vz ťahy, vyvolané investície, pripravenos ť územia v rámci technickej infraštruktúry,...). Pri navrhovanom po čte 260 domov do roku 2025 a 900 obyvate ľoch je obložnos ť 3,46 obyvate ľa na jeden byt. Priemerná obložnos ť v roku 2001 je 3,31/3,71 obyvate ľa na jeden byt. Je potrebné vychádza ť z mierneho, ale stáleho nárastu po čtu obyvate ľov a zníženie obložnosti na 3,4 -3,46 ob/byt. Sú časný dopyt po bytoch - v obci je dopyt po bytoch a rodinných domoch. V porovnaní so s čítaním z roku 1991 je k roku 2009 nárast o 7 obyvate ľov. Väčší nárast nenastal len z dôvodov nedostato čnej ponuky bytov. Výpo čet výh ľadovej potreby bytov : –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– rok 2001 769 obyvate ľov : 3,71 = 208 bytov rok 2009 772 obyvate ľov : 3,46 = 223 bytov rok 2025 900 obyvate ľov : 3,46 = 260 bytov –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– rezerva - výh ľad po roku 2025 celkom 1565 obyvate ľov : 3,42 = cca 457 bytov –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Návrh do roku 2025 : –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Kapacity bytového fondu - výh ľadový po čet obyvate ľov pre potreby územného plánu : –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Druh rok 2009 rok 2025 spolu Výh ľad po bytového fondu východiskový návrhový roku 2025 –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Bytové domy 2 + 2 (8 bytov=30obyv) 4 + 3 (18 bytov) –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Rodinné domy 217 + 35 252 + 172 domov –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Byty 232 + 35 267 + 190 bytov –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Po čet obyvate ľov 769 + 131 900 + 665 obyvate ľov ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

A.4.3. Ob čianska vybavenos ť :

Koncepcia rozvoja komer čnej vybavenosti : V rámci komer čnej vybavenosti - obchody (súkromné) sa nachádzajú na rôznych miestach v obci. Navr- huje sa možnos ť dostavby a rekonštrukcie existujúcich objektov a dostavba tých zariadení, ktoré ešte v obci chý- bajú alebo nevyhovujú (konkretizácia pod ľa aktuálnej požiadavky - vybavenos ť, služby,...). Na novú výstavbu sú rezervované funk čné plochy pozd ĺž jestvujúcich a navrhovaných komunikácií. Pre verejné služby sa navrhuje do- stavba a rekonštrukcia existujúcich objektov a dostavba tých zariadení, ktoré ešte chýbajú (konkretizácia pod ľa aktuálnej požiadavky-holi čstvo-kaderníctvo). Ostatná vybavenos ť je využívaná jestvujúca v samotnej obci (spo- jená Základná a Materská škola, pracovisko praktického lekára, pošta, Rímskokatolícky kostol, dom smútku). Vyššie ro čníky Základnej školy navštevujú deti v obci Žbince, Budkovce alebo v Michalovciach. Kultúrny dom (univerzálna sála) je v samostatnej budove hne ď za budovou Jednoty, postavený bol okolo roku 1941, v sú časnej dobe nie je využívaný – navrhovaný je na rekonštrukciu. Funk čne ho nahrádza objekt „svadobky“, kde sa nachá- dza priestor - sála pre svadobné hostiny, na prízemí je pohostinské zariadenie „bar Baránok“, na poschodí sú priestory pre ubytovanie (33 postelí). Polícia – nie tu zriadené pracovisko, najbližšie je v obci Trhovište a Budkovce. Uvažuje sa s plochou pre takéto zariadenie. Kapacity a štruktúra zariadení : V sú časnej dobe je v riešenom území ob čianska vybavenos ť rozložená na rôznych miestach v obci (v centrálnej časti obce je Obecný úrad, kultúrny dom, požiarna zbrojnica, kluby). Ostatné objekty ob čianskej vybavenosti sú rozložené v obci (kostol, fara, obchody, pohostinstvo, dom smútku). Ob čianska vybavenos ť je vybudovaná v relatívne dostato čnom rozsahu. Neposta čujúce resp. nevyhovujúce zariadenia sú novo navrhované alebo objekty sú navrhované na rekonštrukciu a modernizáciu aby sa skvalitnili a rozšírili ich možnosti a posky- tované služby. Na pozemku, východne od budovy Základnej školy sa nachádza futbalové ihrisko, je tu aj malá budova, v ktorej sú šatne. Hrá sa tu I. okresná trieda. Navrhované sú tu ďalšie ihriská pre loptové športy. Na ved ľajšom pozemku je navrhovaná výstavba areálu kúpaliska a rehabilitácie. Navrhované sú taktiež vstupné priestory k fut- balovému ihrisku od prístupovej cesty a parkovisko pre návštevníkov. Na pozemku terajšieho cintorína v Hatalove sa nachádza objekt domu smútku. Pre sú časný stav aj návr- hové obdobie budova aj plocha cintorína vyhovuje. Prípadné ďalšie podnikate ľské aktivity ob čanov je možné rozvíja ť v rámci jestvujúcej resp. navrhovanej zástavby. Vo všetkých prípadoch je nutné ma ť majetkoprávne vysporiadanie pozemkov a súhlas ich vlastníkov a správcov. Kapacity ob čianskej vybavenosti, služieb a výroby : –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Ozna čenie Názov Terajší stav Navrhovaný stav vo výkrese po čet merných jednotiek po čet merných jednotiek –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 1 Obecný úrad 2 pracovné miesta 4 pracovné miesta 1 Pošta 4 zamestnanci - 1 Lekár 1 zamestnanec - 2 Bar-Baránok 24 stoli čiek 24 stoli čiek 1 pracovné miesto 2 pracovné miesta 2 Svadobka 120 miest 120 miest 2 Ubytovanie 31 lôžok - 3 Základná škola 31 žiakov 40 žiakov 3 zamestnanci 1 pracovné miesto 4 Materská škola 15 detí 20 detí 6 zamestnanci - 6 Rímskokatolícky kostol 130 stoli čiek - 7 Šport (futbal,tenis,basketbal) - 1 pracovné miesto

10 Obchody 26 m2 podlahová plocha 40 m2 podlahová plocha 5 pracovné miesta 7 pracovné miesta 11 Pohostinstvo 24 stoli čiek 40 stoli čiek 1 pracovné miesto 3 pracovné miesta 13 Kultúrny dom 80 sedadiel - - zamestnanci - pracovné miesto 17 Cintorín, dom smútku - 1 pracovné miesto 21 HATAFARM 16 pracovné miesta 10 pracovné miesta 22 Železni čná stanica - 3 pracovné miesta 23 Agrocentra 20 pracovné miesta - 24 Výroba - 10 pracovné miesta 5,28 Sociálne služby - 4 pracovné miesta 30 Rek.mlyna, miestne múzeum - 4 pracovné miesta 33 Areál kúpaliska - 15 pracovné miesta 37 Polícia - 4 pracovné miesta 38 Polyfunk čná ob čianska vyb. - 6 pracovné miesta 39 ČOV - 4 pracovné miesta 34 Letisko - 4 pracovné miesta 32 Kompostovisko - 4 pracovné miesta ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

A.4.4. Ekonomické aktivity :

Koncepcia rozvoja hospodárskej základne : Ekonomická aktivita dosiahla k roku 2001 celkom 338 ekonomicky aktívnych obyvate ľov, čo tvorí 44,00 % z celkového po čtu obyvate ľov; mimo trvalého bydliska pracuje 172 obyvate ľov, nezamestnaných bolo 65 obyvate ľov, čo tvorí 11,1 %. Vä čšina ekonomicky aktívnych obyvate ľov pracuje v Michalovciach. Miestne pracovné príležitosti sú v po ľnohospodárstve, obchode a službách. S rozvojom pracovných príležitostí treba ráta ť v po ľnohospodárstve a službách. Predpokladá sa rozvoj pracovných síl na plochách určených pre výrobu v zá- padnej časti katastra obce. Sídlo Hatalov z h ľadiska tempa rastu po čtu obyvate ľstva patrí medzi sídla s mierne progresívnym tren- dom vývoja po čtu obyvate ľov v posledných rokoch. Nezávadná výroba bude situovaná v prvom rade pri jestvujúcom hospodárskom dvore v Hatalove v ju- hozápadnej časti obce v rámci areálu hospodárskeho dvora tak, aby bola situovaná medzi obytným územím a po ľnohospodárskou živo číšnou výrobou. Po ľnohospodárska výroba - po ľnohospodárska pôda je v katastri obce Hatalov je obhospodarovaná firmou HATAFARM a v malej miere súkromne hospodáriacimi ro ľníkmi. Hospodársky dvor je situovaný v juhozápadnej časti katastrálneho územia obce, tesne ved ľa obytného územia. Remeslá a drobná nezávadná výroba sú v malom rozsahu situované medzi obytnou zástavbou. Pre miestnu krátkodobú rekreáciu je navrhovaná rekonštrukcia športového areálu a na ploche severo- západne od budovy obecného úradu vytvori ť rekrea čno-rehabilita čné funkcie, v zastavanom území obce. Celkovo je predpoklad vytvorenia v obchode 5 pracovných miest, v službách 27 pracovných miest, vo výrobe 14-20 pracovných miest pod ľa charakteru výroby.

A.5 Urbanistická koncepcia :

A.5.1. Základná urbanistická koncepcia a kompozícia obce :

A.5.1.1 Riešenie záujmového územia : Riešené územie obce Hatalov je sú čas ťou urbaniza čného priestoru sídla obvodného významu Michalovce ako sú čas ť sídelnej aglomerácie Zemplínskeho regiónu a Košického kraja. Vlastné katastrálne územie susedí z južnej strany čiasto čne s katastrálnym územím obce Budkovce a katastrálnym územím obce Dúbravka, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Bracovce a čiasto čne katastrálnym územím obce Ložín, zo severnej strany s katastrálnym územím obce Žbince, z východnej strany čiasto čne s katastrálnym územím obce Žbince a čiasto čne s katastrálnym územím obce Sliepkovce a čiasto čne aj s katastrálnym územím obce Budkovce. Vä čšiu čas ť katastra tvorí po ľnohospodársky intenzívne obhospodarovaná krajina. Takmer celý chotár obce Hatalov je odlesnený, len na východnom okraji katastrálneho územia a je sú čas ťou komplexu tzv. Žbinského lesa. Hladina spodnej vody v týchto miestach je blízko pod povrchom a miestami vytvára zamokrené miesta. Vo východnej časti sa nachádzajú brehové porasty pozd ĺž vodného toku Duše a Žbinského potoka. Návrh : V rámci územného plánu navrhujeme vybudova ť cyklistický chodník, ktorý sa napojí na plánovanú cyklotrasu vedúcu od Michaloviec pozd ĺž vodného toku rieky Laborec smerom južným. Navrhovaná cyklotrasa bude využíva ť navrhované aj jestvujúce po ľné cesty s betónovým alebo asfaltovým povrchom, s prepojením na po ľné cesty a chodníky smerom do katastrálnych území okolitých obcí.

A.5.2. Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania a funk čného využitia územia :

Z urbanistického h ľadiska hlavnou kompozi čnou osou možno nazva ť severojužnú komunikáciu, ktorú tvorí cesta III.triedy č.050218 Michalovce - Slavkovce - Ve ľké Raškovce -Ve ľké Kapušany. Na túto hlavnú kom- pozi čnú os sa napája cesta III. triedy č.050219 do miestnej časti Rydzina, ktorú v smere severo - južnom pretína cesta III/5546 (Bánovce nad Ondavou - Dúbravka - Budkovce), ktorá je prostredníctvom cesty II/554 z Bánoviec nad Ondavou do Trhovíš ť napojená na cestu I/50 (hranica Ukrajiny - Michalovce - Košice). Na hlavné cesty sú napojené miestne obslužné komunikácie. Zástavba je realizovaná vä čšinou obojstranne po oboch stranách týchto komunikácií - ulíc, v menšej časti je tu aj jednostranná zástavba. V obci prevažuje zástavba rodinnými domami, ktoré boli postavené v prevažujúcej miere v povojnovom období (po roku 1945), sú tu však ešte aj hodnotné a zaujímavé objekty rodinných domov z predvojnového obdobia . Základný dopravný systém má tvar nepravidelného kríža, ulice sú nepravidelné, niektoré slepo ukon čené. Hlavným dopravným ťahom je prístupová cesta III.triedy č.050218 Michalovce - Slavkovce - Ve ľké Raškovce - Ve ľké Kapušany. Rast obce je obmedzený zo západnej strany, kde sa nachádza areál hospodárskeho dvora HATAFARM, v severozápadnej časti je zrastená s obcou Žbince, z ostatných strán sú plochy po ľnohospodárskej pôdy. Z h ľadiska vyhovujúceho bývania je negatívom poloha hospodárskeho dvora s ochranným pásmom 100 m. Okresné mesto Michalovce je vzdialené od obce Hatalov cca 10 km, krajské mesto Košice je vzdialené od obce cca 60 km. Pre rozvoj obce sú vytvorené podmienky v bytovej výstavbe, v ob čianskej vybavenosti, službách, obchode. Rovnako sú tu rezervy v oblasti výroby, hlavne v západnej časti katastrálneho územia. Návrh sa okrem zvýšenia štandardu technickej infraštruktúry a vybavenosti zameral na tvorbu a umocne- nie bioplôch a biokoridorov ako základnej prírodnej zložky ochrany obyvate ľov sídla proti civiliza čným negatí- vam. Návrh funk čného využívania územia : Nové bytové okrsky sú navrhované v prielukách ( A ) medzi jestvujúcou zástavbou a v nových lokali- tách B – L, S. Rezervné (výh ľadové) plochy bývania M - R sú bohato dimenzované. Návrh ve ľkosti parciel vytvára podmienky pre po ľnohospodársku malovýrobu (ovocie, zelenina) aj s drobnochovom. Vo výrobnej sfére návrh vy čle ňuje čas ť pozemku hospodárskeho dvora pre ú čely využitia výrobou, a v západnej časti katastrálneho územia sú vä čšie plochy pre výrobu, skladovanie a letisko. Pre šport a rekreáciu je navrhovaná plocha na území jestvujúceho ihriska rozšírením o ďalšie ihriská a na ved ľajších parcelách areál bazénov a rehabilitácie. Pri návrhu a výstavbe rodinných domov je nutné rešpektova ť princíp zástavby so sedlovou strechou, s využitím podkrovia, pod ľa možností aj so suterénom. Výška hrebe ňa je doporu čená max. 9 m nad upraveným terénom (+ - 0,00 = max.0,9 m nad jestvujúcim terénom). Pri objektoch ob čianskej vybavenosti, služieb by výška objektu nemala prekro čiť 12 m. Pre dokreslenie a návrat pôvodného koloritu obce sa doporu čuje ako krytinu striech používa ť pálenú (keramickú) škridlu, v menšom rozsahu betónovú či asfaltovú krytinu vo farbe červenej hnedej alebo hnedo červenej. Vôbec sa nedoporu čuje používanie plechovej krytiny (vibrácie, korózia, lesk,...). Pri objektoch výroby navrhova ť a stava ť objekty tak, aby nevznikali neprimerané dominanty, ktoré by narúšali charakter územia a celkovú panorámu v dia ľkových poh ľadoch na obec. Pre rozvoj obce sú vytvorené podmienky v bytovej výstavbe, vybavenosti (služby, obchod, kultúra), výrobnej sfére podnikate ľskej, rekreácii a športe, ochrane a tvorbe životného prostredia. Návrh okrem zvýšenia štandardu technického a dopravného vybavenia sa zameral na tvorbu a umocnenie bioplôch a biokoridorov, ako základnej zložky prírodnej ochrany obyvate ľov sídla proti civiliza čným negatívam.

Rozmiestnenie navrhovaného bytového fondu v jednotlivých lokalitách po etapách : Návrh : Lokalita "A" - rozptyl - jestvujúce prieluky medzi rodinnými domami v rámci zastavaného územia obce na vo ľných parcelách – 13 možných pozemkov. Lokalita "B" - nachádza sa na severnom okraji obce na vo ľných pozemkoch, v zastavanom území obce – 6-7 možných pozemkov. Lokalita "C" - nachádza sa na severnom okraji obce na konci ulice, v zastavanom území obce, východne od lokality „B“ – 7 - 8 možných pozemkov. Lokalita "D" - nachádza sa na severnom okraji obce, južne od lokality „C“, na vo ľných parcelách, v zastavanom území obce, – 6 možných pozemkov. Lokalita "E" - nachádza sa vo východnej časti obce smerom od centra, na vo ľných pozemkoch mimo zastavané územie obce – 6 možných pozemkov. Lokalita "F" - nachádza sa vo východnej časti obce smerom od centra, na vo ľných pozemkoch východne od lokality „E“ mimo zastavané územie obce – 4 možné pozemky. Lokalita "G" - nachádza sa vo východnej časti obce smerom od centra, na vo ľných pozemkoch, východ- ne od lokality „F“ mimo zastavaného územia obce – 13 možných pozemkov. Lokalita "H" - nachádza sa v juhovýchodnej časti obce v nadmerných záhradách rodinných domov , jedná sa o lokalitu v sú časne zastavanom území obce – 6 možných pozemkov. Lokalita "I" - nachádza sa na okraji obce v juhovýchodnej časti , v nadmerných záhradách rodinných do- mov, južne od lokality „H“, jedná sa o lokalitu v sú časne zastavanom území obce – 9 mož- ných pozemkov. Lokalita "J" - nachádza sa v juhovýchodnej časti obce na vo ľných pozemkoch mimo zastavané územie, Južne od lokality „H“ – 3 možné pozemky. Lokalita "K" - nachádza sa sa v juhovýchodnej časti obce na vo ľných pozemkoch mimo zastavané územie, jedná sa o lokalitu mimo sú časne zastavané územie obce, východne od lokality „J“ a južne od lokality „I“ – 9 možných pozemkov. Lokalita "L" - nachádza sa na juhozápadnom okraji obce mimo sú časne zastavané územie obce, západne od jestvujúceho cintorína – 17 možných pozemkov. Lokalita "S" - nachádza sa na vo ľných pozemkoch severne od centra obce, hne ď ved ľa jestvujúcich by- tových domov, mimo sú časné zastavané územie obce - možná výstavba 3 bytových domov. Výstavba je podmienená adekvátnou protipovod ňovou ochranou. Výh ľad : Lokalita "M" - nachádza sa v severozápadnej časti obce v nadmerných záhradách rodinných domov, Na plochách v kontakte so zastavaným územím obce Žbince, jedná sa o lokalitu v sú časne zastavanom území obce – 24 možných pozemkov. Výstavba je podmienená adekvátnou protipovod ňovou ochranou. Lokalita "N" - nachádza sa na západnom okraji zastavaného územia obce v nadmerných záhradách ro- dinných domov, na pozemkoch v kontakte so zastavaným územím obce Žbince, jedná sa o lokalitu v sú časnom zastavanom území obce – 11 možných pozemkov. Výstavba je podmienená adekvátnou protipovod ňovou ochranou. Lokalita "O" - nachádza sa na severozápadnom konci obce na vo ľných pozemkoch, východne od lokalít „C“ a „D“, mimo sú časné zastavané územie – 20 možných pozemkov. Lokalita "P" - nachádza sa juhovýchodne od centra obce, za zastavanou čas ťou obce na vo ľných pozem- pozemkoch, južne od lokalít „E“ a „F“, mimo sú časne zastavané územie - 50 možných pozemkov. Lokalita "R" - nachádza sa na južnom okraji obce východne od jestvujúceho cintorína, južne od lokality „J“, na vo ľných pozemkoch, jedná sa o výh ľadovú lokalitu mimo zastavaného územia obce – 7 možných pozemkov. Rovnako je navrhnuté jestvujúci prestárly bytový fond postupne modernizova ť a prestavova ť, s prihlia- dnutím na kvalitu tohto bytového fondu, na jeho architektonickú alebo urbanistickú hodnotu. Objekty, ktoré by bolo možné zahrnú ť pod pojem "tradi čná a hodnotná miestna architektúra", je doporu čené chráni ť ako miestne pamätihodnosti a k rekonštrukciám pristupova ť citlivo.

A.6 Chránené územia a ochranné pásma :

A.6.1. Vymedzenie ochranných a bezpe čnostných pásiem pod ľa osobitných predpisov : A.6.1.1 Pásma hygienickej ochrany 6.1.1.1 okolo hospodárskeho dvora v Hatalove 100 m 6.1.1.2 okolo cintorína - pohrebiska, kde sa nesmú povo ľova ť ani umiest ňova ť budovy (v zmysle zák. č. 470/2005 o pohrebníctve v platnom znení). 50 m A.6.1.2 Ochranné pásma komunikácií 6.1.2.1 pod ľa zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v zmysle zmien a doplnkov (vyhláška FMD č.35/1984) mimo zastavané územie je pre cesty III. triedy je od osi komunikácie 20 m 6.1.2.2 Pre železni čnú tra ť od osi krajnej ko ľaje 60 m A.6.1.3 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry 6.1.3.1 vonkajšie elektrické vedenie - nadzemné a) od 1 kV do 35 kV vrátane 6.1.3.1.1 1. pre vodi če bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m, 6.1.3.1.2 2. pre vodi če so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m, 6.1.3.1.3 3. pre zavesené káblové vedenie 1 m, b) od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m 6.1.3.2 vonkajšie elektrické vedenie - podzemné a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regula čnej a zabezpe čovacej techniky, V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zria ďova ť stavby a konštrukcie, pestova ť porasty s výškou presahujúcou 3 m; 6.1.3.3 ochranné pásma plynárenských zariadení 6.1.3.2.1 4 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou do 200 mm, 6.1.3.2.2 8 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou od 201 do 500 mm, 6.1.3.2.3 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovým tlakom nižším ako 0,4 MPa , 6.1.3.2.4 8 m pre technologické objekty 6.1.3.4 bezpe čnostné pásma plynárenských zariadení 6.1.3.3.1 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa prevádzkovaných na vo ľnom priestranstve a na nezastavanom území V súvislej zástavbe, bezpe čnostné pásma ur čí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovate ľa distribu ľnej siete. 6.1.3.5 verejné vodovody a kanalizácie 6.1.3.4.1 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm. 6.1.3.4.2 2,5 m po výstavbe kanalizácie 6.1.3.6 vodné toky 6.1.3.5.1 10,0 m pozd ĺž brehov kanála Duša. 6.1.3.5.2 5,0 m od brehovej čiary pozd ĺž Žbinského potoka 6.1.3.7 Ochranné pásmo letiska Hatalov, je Výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod, ktoré je stanovené : - ochranným pásmom vzletovej a približovacej roviny (sklon 2% - 1:50) s výškovým obmedzením 102,70 -117,70 m n.m. B.p.v. - ochranným pásmom prechodových plôch (sklon 14,3 % - 1:7) s výškovým obmedze- ním 102,70 – 127,70 m n.m. B.p.v. - ochranným pásmom vodorovnej roviny s výškovým obmedzením 132,73 m n.m. B.p.v. Ďalšie obmedzenia sú stanovené : - ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musí by ť riešené podzemným káblom) V zmysle § 28 ods.3 a § 30 zákona č.143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Letecký úrad SR dotknutým orgánom štátnej správy , je potrebné požiada ť Letecký úrad Slovenskej Republiky o súhlas pri stavbách a zariadeniach : - ktoré by svojou výškou, prevádzkou alebo použitím stavebných mechanizmov mohli naruši ť vyššie popísané ochranné pásma letiska Hatalov - stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods.1, písmeno a) - stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods.1, písmeno b) - zariadenia, ktoré môžu ruši ť funkcie leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods.1, písmeno c) - zariadenia, ktoré môžu ohrozi ť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosil ňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods.1, písmeno d).

A.6.2. Celé katastrálne územie obce Hatalov sa nachádza v ur čenom prieskumnom území „Východoslovenská nížina - hor ľavý zemný plyn“, ur čené pre spolo čnos ť NAFTA a.s. Gbely, s platnos ťou do 4.11.2001. Pod ľa § 12 ods. 4 písm. n) vyhlášky MŽP SR č.55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, je potrebné vyzna čova ť hranice prieskumného územia v územno- plánovacej dokumentácii. V katastrálnom území obce Hatalov sa nenachádzajú zistené výhradné ložiská nerastov (zákon č.44/2008 Z.z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov) z čoho vyplýva, že riešením rozvoja obce nebudú dotknuté záujmy ochrany a využívania nerastného bohatstva (výhradných ložísk).

A.7 Ochrana prírody a tvorba krajiny :

A.7.1. Ochrana pamiatok :

Zásady ochrany a využitia kultúrnohistorických a prírodných hodnôt :

V obci Hatalov nie sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu žiadne národné kultúrne pamiatky. V obci stojí rímskokatolícky kostol. Kostol je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Odpust je na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15.augusta. Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Archeológia - archeologické pamiatky, ktoré sú prvotnými dokladmi osídlenia chotára obce dávno pred prvými písomnými správami. Medzi najhodnotnejšie pamiatky v katastrálnom území obce patria tie, ktoré nie je vidie ť a sú ukryté pod vrstvou zeme. Sú to vzácne archeologické náleziská z rôznych časových a historických období. Z katastra obce Hatalov sú evidované rôzne nálezy z viacerých historických období. Sídliskové nálezy z doby rímskej sa našli na polohe „Veterník“, sídliskové nálezy z včasného stredoveku (9.-10.stor.) sa našli na polohe „Cehole ň“. Sídliskové nálezy z praveku, doby rímskej a včasného stredoveku (9.-10.stor.) sa našli v extraviláne obce na polohe „severne od hospodárskeho dvora a západne od Žbinského potoka“. Sídliskové nálezy z doby bronzovej alebo halštatskej sa našli na polohe „500 m JV od obce“. Nako ľko nepoznáme presnú lokalitu a rozsah doteraz zistených lokalít, ozna čenie je treba považova ť za približné. Ke ďže toto územie vyh ľadávané vo všetkých obdobiach, je predpoklad, že sa archeologické pamiatky nájdu aj na ďalších miestach. Preto je nutné pri budúcich stavebných aktivitách uskuto čni ť predbežné archeolo- gické prieskumy a v prípade potreby aj rozsiahlejšie výskumy. V prípade náhodného archeologického nálezu je povinnos ť postupova ť pod ľa § 40 pamiatkového zákona. V územnom a stavebnom konaní všetkých stavieb plánovaných na území, na ktorom sa nachádzajú evi- dované archeologické náleziská, v zmysle § 41 ods.4 pamiatkového zákona, je povinnos ť vyžiada ť stanovisko alebo rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice. V územnom a stavebnom konaní vä čších stavieb a líniových stavieb, v zmysle § 41 ods.4 pamiatkového zákona, , je povinnos ť vyžiada ť stanovisko alebo rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice. Akéko ľvek archeologické objekty a nálezy je stavebník v zmysle §40, odsek 2 a 3 pamiatkového zákona a § 127 zákona č.50/1976 Zb. v znení zákona č.49/2002 Z.z. písomne oznámi ť Krajskému pamiatkovému úradu v Košiciach priamo alebo prostredníctvom obce. Oznámenie o náleze je povinný urobi ť nálezca, alebo osoba zodpovedná za vykonanie stavebných prác, pri ktorých došlo k nálezu, najneskôr na druhý pracovný de ň po jeho nájdení. Nález sa musí ponecha ť bezo zmeny až do obhliadky Krajským pamiatkovým úradom alebo ním pove- renou odborne spôsobilou osobou, najmenej však tri pracovné dni odo d ňa oznámenia nálezu. Do obhliadky Krajským pamiatkovým úradom je nálezca povinný vykona ť všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, najmä zabezpe čiť proti poškodeniu, znehodnoteniu, zni čeniu a odcudzeniu. Archeologický nález môže vyzdvi- hnú ť a premiestni ť z pôvodného miesta a z nálezových súvislostí iba oprávnená osoba metódami archeologického výskumu. V obci sa nachádza nieko ľko zaujímavých objektov (nový kostol, tradi čné rodinné domy), ktoré v spolu- práci s Krajským pamiatkovým úradom Košice treba dať do zoznamu miestnych pamätihodností (§14 pamiatko- vého zákona) a náležite ich chráni ť a využi ť.

A.7.2. Ochrana prírody a tvorba krajiny :

Sú časná krajinná štruktúra Lesná vegetácia : V predmetnom území sa nachádza lesný porast vo výmere 1,4785 ha, z celkovej plochy katastra to zna- mená 0,17 % lesnatosti. Nachádza sa vo východnej časti k.ú. a je sú čas ťou tzv. Žbinského lesa., ktorý sa nachá- dza v k.ú.Žbince a len okrajovo zasahuje do k.ú.Hatalov. Tento lesný porast ma vzh ľadom na rozlohu k.ú. zaned- bate ľnú ve ľkos ť a nemožno len na ňom stava ť kostru ekologickej stability. Vzh ľadom na potrebu zvýšenia zastú- penia drevín v predmetnom území je dôležité spomenúť potenciálnu prírodnú vegetáciu na danom území. Nelesná drevinová vegetácia : Rozšírenie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) je kvôli intenzívnemu obhospodarovaniu krajiny zna č- ne obmedzené na celom území. NDV sa tu skoro vôbec nevyskytuje vzh ľadom na roz ľahlé parcely ornej pôdy, ako aj jej vysokú intenzitu obhospodarovania. Nenachádzajú sa tu ani vo ľné plochy vhodné na ozelenenie. Vo východnej časti riešeného katastra sa nelesná zele ň nachádza okolo meliora čných kanálov. Jedná sa čiasto čne o topo ľové líniové porasty, kde v spodnej etáži sa nachádza baza čierna ( Sambucus nigra ), trnka ( Prunus spino- za ), a iné dreviny krovitého vzrastu. Celkovo je možné topo ľovú výsadbu charakterizova ť ako prestárlu a vzh ľa- dom na svoj vek postupne prestáva plni ť svoju funkciu. Prevažnú čas ť NDV v riešenom území tvoria krovité po- rasty. Uvedená nelesná vegetácia poskytuje prirodzené úkryty pre jestvujúcu po ľnú zver, ako aj hniezdiská pre vtáctvo. Trvalé trávne porasty : Nachádzajú sa v juhozápadnej časti územia. Vyskytujú sa na pôdach z nižšou úrodnos ťou, kde pôdny horizont je plytký prípadne zamokrený alebo s vysokou hladinou spodnej vody. Sú to prevažne lúky a pasienky na suchších stanovištiach s prevažným výskytom ostríc a to najmä ostrica čierna ( Carex nigra ), ostrica Davallová (Carex davaliana ), kostrava paov čia ( Festuca pseudoovina ). V riešenom katastri vzh ľadom na vysoké zastúpe- nie ornej pôdy a absenciu iných ekostabiliza čných prvkov výrazne zlepšujú ekologickú stabilitu. Orná pôda : Orná pôda má v katastrálnom území dominantné zastúpenie. Je reprezentovaná rozsiahlymi parcelami ornej pôdy, bez drevinovej sprievodnej zelene. Ostatná sprievodná zele ň pozostáva z bylinnej zložky. Uvedená vegetácia na ornej pôde je jednozna čne zmenená vplyvom intenzívnej po ľnohospodárskej ve ľkovýroby. Jedná sa hlavne o aplikáciu priemyselných hnojív a herbicídov, ktoré podstatne ochudobnili pleve ľnú vegetáciu, ale aj sprievodnú zele ň najmä v krovitej forme. Sprievodná bylinná zele ň po ľnohospodárskych kultúr na teplejších stanovištiach je reprezentovaná na- sledovnými druhmi: iskerník ro ľný ( Ranuculus arversis ); veronika po ľná ( Veronica agrostis ); hrachor h ľuznatý (Lathyrus tuberosus ); ostrotonôžka po ľná ( Coneolita gegalis ) a ruman ček pravý ( Matricaria chamomilla ). Ohro- zenie ornej pôdy vodnou eróziou je vzh ľadom na malý sklon terénu sa nevyskytuje. Územie je však ohrozené veternou eróziou, čo pod čiarkuje absencia vetrolamov. Vzh ľadom na uvedenú nadmernú výmeru ornej pôdy je ekologická stabilita najmä východnej časti územia ve ľmi nízka. Mozaikovité štruktúry : Mozaikovité štruktúry sa v rámci riešeného územia nenachádzajú. Vodné plochy a toky : V riešenom území sa nachádzajú dva prirodzené vodné toky. Výraznejším je Duša, do ktorej sa v južnej časti územia vlieva Žbinský potok. Územie v nive Laborca je odvod ňované meliora čnými kanálmi, ktoré slúžia pre odvádzanie vôd z depresívnych oblastí a zamokrených pôd. Vodné toky, ako aj kanálová sústava majú prevažne severojužnú orientáciu. Miestami sa pri nich zachovala sprievodná zele ň v podobe topo ľov v hornej etáži ako aj dreviny, ktoré vznikli samonárastom. Nako ľko meliora čné kanály sú v suchých obdobiach bez vody, neposkytujú priaznivé podmienky pre rozvoj a udržanie vodnej fauny. Plochy bez vegetácie : Sú to plochý bez akéhoko ľvek vegeta čného porastu, ako štátne cesty a ostatné cesty, miestne komuniká- cie, železni čné trate, zastavané plochy a nádvoria ako aj priestory výrobných prevádzok Hospodárskeho dvora. Uvedené plochy, vzh ľadom na nevhodnos ť pre rozvoj bioty majú z hľadiska ekologickej stability územia výrazne negatívny význam. Prirodzené plochy bez vegetácie sa nevyskytujú. Sídelná vegetácia : Vegetácia v intraviláne riešenej obce má vzh ľadom na celkovú nízku ekologickú stabilitu územia pod- statný význam. Verejná zele ň sa nachádza na priestranstvách pri kostole, kde vytvára prírodnú dominantu. Vo ľné priestory v centre obce ako aj na pri ľahlej miestnej komunikácii sa nachádza zele ň s bohatým zastúpením krovi- tej vegetácie, najmä buxusu vždyzeleného ( Buxus sempervirens ), ako aj ihli čnatými drevinami najmä smreka pich ľavého ( Picea pungens ). Významným prvkom je zele ň nachádzajúca sa v strede obce, ktorá je však vysadená bez koncepcie. Skupina starších stromov sa nachádza severne od futbalového ihriska. Túto skupinu tvoria staršie jedince javora po ľného, duba letného, a lipy. Skupina vytvára v strede obce prírodnú dominantu, a tým dodáva riešenej obci charakteristickú panorámu. V kategórii zelene s obmedzeným prístupom je miestny cintorín na vý- mere so zastúpením stromovej zelene. Zele ň predzáhradok a záhrad sa v intraviláne obce má taktiež zna čný význam, nako ľko zele ň predzá- hradok výrazne prispieva k zlepšeniu ekologickej stability intravilánu obce ako aj k jej estetizácii. Pozostáva prevažne z introdukovaných drevín, s výrazným zastúpením ihli čnatých drevín. Zele ň nadmerných záhrad pozostáva z produk čných viacetážových kultúr, ktoré sa striedajú so zeleni- nárskými plochami a výrazne prispieva k za členeniu obce do okolitej krajiny. Ochrana krajiny, významné krajinárske a ekologické štruktúry : Územná ochrana prírody : Chránené územia prírody a lokality : V riešenom území sa chránené územia pod ľa zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v zne- ní neskorších predpisov (zákon o ochrane prírody) nenachádzajú. Na celom území v sú časnosti platí prvý stupe ň ochrany pod ľa zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ochrana drevín Na území katastra obce sa nenachádzajú žiadne chránené dreviny v zmysle zákona o ochrane prírody. Chránené územia pod ľa medzinárodných dohovorov Chránené územia pod ľa medzinárodných dohovorov sa na území nenachádzajú. Územné systémy ekologickej stability (ÚSES) : Riešené územie je zahrnuté do R-ÚSES okresu Michalovce, ktorý dokumentuje že v riešenom území sa nenachádza žiaden prvok regionálneho významu kostry ekologickej stability územia. Významné krajinné prvky, prírodné územia a hodnotné biotopy : Skupina starších stromov sa nachádza severne od futbalového ihriska. Túto skupinu tvoria staršie jedin- ce javora po ľného, duba letného a lipy. Skupina vytvára v strede obce prírodnú dominantu a tým dodáva riešenej obci charakteristickú panorámu. Krajinno-ekologické opatrenia: Navrhujeme previes ť v riešenom území pod ľa jednotlivých krajinnoekologických komplexov (KEK). V KEK II. rovinná sídelná krajina s prevažujúcou obytnou funkciou navrhujeme previes ť dokompleti- zovanie izola čnej zelene okolo hospodárskeho dvora PD ako aj ozeleni ť pri ľahlé vo ľné plochy a dokompletizo- va ť zele ň pri futbalovom ihrisku ako aj rozšíri ť plochy verejnej zelene, dorieši ť plochy zelene na cintoríne. Z oh ľadom na kvalitu po ľnohospodárskej pôdy okolo tohoto komplexu, navrhujeme sústredi ť bytovú výstavbu na nadmerné záhrady v intraviláne obce. V KEK I. rovinná po ľnohospodárska orá činová krajina - v tomto komplexe je najviac narušená ekolo- gická stabilita a vzh ľadom k tomu, navrhujeme vypracova ť štúdiu so zámerom vytvorenia ekologicky stabilnej- šej krajiny prostredníctvom plôch so sprievodnou zele ňou a zárove ň jej zosúladenie s intenzívnym využívaním pre po ľnohospodársku výrobu. Vo východnej a južnej časti (pod ľa mapových podkladov) navrhujeme zmeni ť spôsob využívania kra- jiny z ornej pôdy na lesné pozemky. Na celom riešenom území doporu čujeme postupne previes ť postupnú obnovu prestárlych topo ľových porastov. Obnova porastov by sa mala vykonáva po dobu aspo ň 20 rokov, pri čom uvažova ť s ponechaním spodnej etáže a ostatných drevín, ktoré sp ĺň ajú svoju funkciu. Osadi ť stanovištne vhodnou zele ňou neobhos- podarované plochy po ľnohospodárskej pôdy, čím sa aspo ň čiasto čne vytvorí mozaikovitá štruktúra krajiny. Vysadi ť líniovú zele ň okolo hlavných po ľných ciest. Dokompletizova ť výsadbu alejí okolo hlavných ciest (III/050218, III/5546, III/050218). Pre riešené územie ako celok navrhujeme: 1. Hlavným nástrojom zmiernenia negatívnych dopadov a zapojenia dopravnej komunikácie do krajiny sú vegeta čné úpravy a vzniknuté vegeta čné formácie. Z h ľadiska znižovania negatívnych dopadov cestných komuni- kácií, ktoré sú považované za líniové stresové faktory v krajine, resp. líniové bariéry, odporú čame doplni ť výsad- bu okolo hlavných ciest (III/050218, III/5546, III/050218). 2. Riešeným územím prechádzajú viaceré vetvy VN, ktoré výrazne negatívne pôsobí na miestnu avifaunu – ide o tzv. “st ĺpy smrti”. Pri rekonštrukcii existujúceho vedenia, alebo pri budované nového dodržova ť § 4, ods. 4, zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 3. Rozšíri ť plochy verejnej zelene. 4. Informovanie ob čanov o možnostiach znižovania množstva produkovaných odpadov a o potrebe triede- nia odpadov. Návrh miestneho systému MÚSES Nako ľko v riešenom území sa nenachádza žiaden z prvkov regionálneho RÚSES-u navrhujeme násle- dovné vytvorenie miestnych prvkov ekologickej stability na podklade jestvujúcej a navrhovanej zelene a ostat- ných biologický hodnotných plôch : Miestne biocentrum Pod Laborcom je vytvorené z lesného porastu v susednom katastrálnom území, kto- rý je doplnený o územie navrhnuté na zmenu využívania z ornej pôdy na lesné pozemky. Nachádza sa v severo- východnej časti riešeného územia. Miestne biocentrum Dvorisko sa nachádza v priestore sútoku Duše a Žbinského potoka. Je tvorené samotnými vodnými tokmi, ktoré zárove ň pokra čujú v oboch smeroch ako biokoridory a územím navrhnutým na zmenu využívania z ornej pôdy na lesné pozemky. Miesty biokoridor Duša prechádza juhozápadne od intravilánu obce, kde sa napája na navrhované miestne biocentrum Dvorisko a ďalej pokra čuje po južne hranici katastrálneho územia. Navrhovaný miestny biokoridor Budkovský kanál prechádza východnou čas ťou územia v smere sever- juh. Je tvorený Budkovským kanálom a navrhovanou líniovou stromovitou vegetáciou pozd ĺž kanála.

DOPRAVA

A.8 Verejná doprava :

A.8.1. Návrh základného dopravného systému obce :

Širšie dopravné vz ťahy - sú časný stav: Zastavané územie obce a jeho centrálna čas ť je na cestnú sie ť napojená prostredníctvom cesty III/050218 (Michalovce – Slavkovce – Ve ľké Ražkovce), ktorá je prie ťahom obce a plní funkciu zbernej komu- nikácie funk čnej triedy B 3, vybudovaná v kategórii MZ 8,0/40. Pozd ĺž komunikácie je jednostranne vybudovaný peší chodník. Miestnou čas ťou Ridziny je vedená cesta III/5546 (Bánovce nad Ondavou – Dúbravka – Budkov- ce), ktorá je prostredníctvom cesty II/554 z Bánoviec nad Ondavou do Trhovíš ť napojená na cestu I/50 (hranica Ukrajiny – Michalovce – Košice). Prepojenie centrálnej časti obce s miestnou čas ťou Ridziny zabezpe čuje cesta III/050219. Prepojenie železni čnej zastávky a cesty III/5546, v miestnej časti Ridziny, zabezpe čuje cesta III/5548. Súbežne s cestou III/5546 je severojužným smerom vedená regionálna jednoko ľajová elektrifikovaná železni čná tra ť Ma ťovce – Bánovce nad Ondavou, ako sú čas ť celoštátnej dráhy ŹSR so zastávkou v miestnej časti Ridziny. Návrh: Mimo zastavaného územia rešpektova ť šírkové usporiadanie cesty III/050218 v kategórii C 7,5/60, v zastavanom území v kategórii MZ 8,5/50, vo funk čnej triede B3. Pri navrhovaní a ukladaní vedení inžinierskych sietí v cestnom telese resp. v jeho blízkosti je nutné dba ť na dodržanie platných noriem. Je nutné dodržiava ť súlad pri ich súbehu a križovaní s cestným telesom pri rešpe- ktovaní jestvujúcej resp. navrhovanej zástavby. Vlastník a správca ciest musia dba ť aby komunikácie mali cestné teleso v dobrom technickom stave a aby boli odvodnené do priekop a mali vyhovujúce šírkové pomery. V oblasti územného rozvoja železni čnej dopravy sú železni čné zariadenia dlhodobo stabilizované v „obalovej krivke“ jestvujúcich zariadení. IBV navrhova ť v dostato čnej vzdialenosti od železni čnej trate tak, aby zoh ľad ňovala negatívne ú činky dráhy (hluk, otrasy). A.8.2. Miestne dopravné vz ťahy :

Sú časný stav: Cesta III/050218 plní v obci funkciu zbernej miestnej komunikácie a je nosite ľkou hlavnej cestnej dopravy. Údaje pre potreby územného plánu sú použité z celoštátneho s čítania intenzity dopravy z roku 2005. Predpokladaná výh ľadová intenzita dopravy na rok 2025 bola vypo čítaná pomocou výh ľadových koeficientov rastu intenzity dopravy: Výsledky s čítania dopravy 2005 – celoro čný priemer za 24 hodín a výh ľadová intenzita dopravy do roku 2030 Skuto čné vozidlá / 24 hod. Úsek Cesta Rok T %NA O M Spolu 2005 113 7,84 1325 3 1441 04780 Žbince – Hatalov

2020 128 1524 3 1655 2030 139 1683 4 1826

Cesta III/050218 (Michalovce – Slavkovce – Ve ľké Ražkovce) zodpovedajúca kategórii C 7,5/50, plní v obci funkciu zbernej komunikácie funk čnej triedy B 3 a vzh ľadom na okolitú zástavbu je v zastavanom území obce vybudovaná v kategórii MZ 8,0/40. Pozd ĺž zbernej komunikácie je za cestnou priekopou, pozdĺž oplotenia zástavby rodinných domov, vybudovaný jednostranný peší chodník šírky 1,25 až 1,5 m. Cestu III/050219, spájajúcu centrálnu čas ť obce s miestnou čas ťou Ridziny, možno vzh ľadom na jej šírkové usporiadanie zaradi ť do kategórie C 6,5/40 a v jej zastavanej časti ako zbernú komunikáciu funk čnej triedy B 3, kategórie MZ 8,0/40. Cestu III/5546, vedenú miestnou čas ťou Ridziny, možno zaradi ť do kategórie C 7,5/40 a v jej zastavanej časti ako zbernú komunikáciu funk čnej triedy B 3, kategórie MZ 8,0/40. Cestu III/5548 do kategórie C 7,5/40 a ako miestnu komunikáciu B 3, MZ 8,0/40. Na vyššie uvedené komunikácie sú napojené miestne obslužné a prístupové komunikácie funk čnej triedy C 3. Komunika čná sie ť obslužných a prístupových komunikácii, sprístup ňujúca zástavbu individuálnych ro- dinných domov, sociálnej infraštruktúry a hospodárskej základne pozostáva z komunikácii so šírkou vozovky 2,75 až 6,0 m s asfaltovým povrchom (obslužná komunikácia vedená súbežne s cestou III/050218, za Žbinským potokom je s krytom zo zna čne zvetranej oba ľovanej štrkodrvy, resp. štrková), s prevažnej časti bez chodníkov. Stav krytu vozoviek z oba ľovanej štrkodrvy je nevyhovujúci, nako ľko má po četné výtlky, jeho celistvos ť je na- rušená zvetraním a pokládkou inžinierskych sieti. Odvodnenie vozoviek miestnych obslužných komunikácii je iba z časti realizované cestnými priekopami a rigolmi. Na konci slepých prístupových komunikácii nie sú zriade- né oto čiská. Polomery vnútorných zaoblení v smerových oblúkoch križovatkových vetiev nezodpovedajú ve ľko- stiam pod ľa STN 73 6110. Obec Hatalov je na sie ť liniek SAD napojená jednou prímestskou linkou do okresného mesta Michalov- ce a za dvadsa ťštyri hodín obcou prechádza 57 autobusových spojov. Intenzita autobusovej dopravy sa v týchto parametroch zachová aj vo výh ľade. Železni čná zastávka so železni čnou doprav ňou a výhyb ňou Hatalov je situovaná na jednoko ľajovej elektrifikovanej železni čnej trati Ma ťovce – Bánovce nad Ondavou , v jej žkm 39,602. Do areálu a.s. Agrocentra nachádzajúceho sa v miestnej časti Rydziny vedie vle čková ko ľaj. V úseku č. 3241 železni čnej trate Ma ťovce – Bánovce nad Ondavou prejde v oboch smeroch 36 vlakov za de ň, z toho pre osobnú dopravu 10 vlakov za de ň. Výh ľadovo sú predpokladané po čty vlakov pre rok 2013 vyššie o 10%. Intenzita za ťaženia železni čnej trate v roku 2008 Číslo Tra ťová Druh Po čet pravidelných vlakov /24 hod. tra ťového Úsek trate rýchlos ť trakcie v roku 2004 úseku Osobných nákladných spolu 3241 výh. Hatalov 80 km/ 3 k V 10 26 36 žkm 39,602 hod. Návrh: Zrekonštruova ť obslužnú komunikáciu vedenú súbežne s cestou III/050218, v čítane napojení na zbernú komunikáciu a zriadi ť prepojenie komunikácie medzi kostolom a cestou III/050219 v dĺžke 100 m. Zrekonštruova ť cestu III/050219 v jej prie ťahu zastavanou čas ťou obce (od hospodárskeho dvora RD po napojenie na cestu III/050218. Na konci slepých navrhovaných prístupových komunikácii zriadi ť spevnené úvra ťové oto čiská. Doplni ť miestne komunikácie cestnými priekopami, resp. rigolmi, pre čisti ť a preh ĺbi ť jestvujúce prie- pusty a cestné priekopy. Upravi ť polomery vnútorných zaoblení v smerových oblúkoch križovatkových vetiev ve ľkostiam pod ľa STN 73 6110. Navrhované je zriadi ť z obce Hatalov cyklotrasu smerom k vodnému toku rieky Laborec, kde sa napojí na regionálnu cyklotrasu vedúcu od Michaloviec smerom na juh pozd ĺž vodného toku. A.8.3. Funk čné členenie a kategórie ciest a miestnych komunikácii:

Sú časný stav: Cesta III/050218 (Michalovce – Slavkovce – Ve ľké Ražkovce) zodpovedajúca kategórii C 7,5/50, plní v obci funkciu zbernej komunikácie funk čnej triedy B 3 a v zastavanom území obce je vybudovaná v kategórii MZ 8,0/40. Cesta III/050219, spájajúca centrálnu čas ť obce s miestnou čas ťou Rydziny, možno zaradi ť do kate- górie C 6,5/40 a v jej zastavanej časti ako zbernú komunikáciu funk čnej triedy B 3, kategórie MZ 8,0/40. Cesta III/5546, vedená miestnou čas ťou Rydziny, možno zaradi ť do kategórie C 7,5/40 a v jej zastavanej časti ako zber-nú komunikáciu funk čnej triedy B 3, kategórie MZ 8,0/40. Cestu III/5548 do kategórie C 7,5/40 a ako miestnu komunikáciu B 3, MZ 8,0/40. Mimo prie ťahu cesty III/050218, cestné komunikácie nie sú vybavené chodníkmi. Odvodnenie vozovky ciest je realizované cestnými priekopami. Zberné miestne komunikácie tvoria prie ťahy ciest tretej triedy obcou. Sú zaradené vo funk čnej triede B 3 a kategórie MZ 8,0/40. Komunika čná sie ť obslužných a prístupových komunikácii, sprístup ňujúca zástavbu individuálnych ro- dinných domov, sociálnej infraštruktúry a hospodárskej základne pozostáva z komunikácii so šírkou vozovky 2,75 až 6,0 m s asfaltovým, resp. štrkovým povrchom, s prevažnej časti bez chodníkov. Nevyhovujúci je stav krytu vozoviek z oba ľovanej štrkodrvy a štrku na obslužných komunikáciách vedených súbežne s cestou III/050218, západne od Žbinského potoka. Chodníky, okrem hlavnej zbernej komunikácie pozd ĺž cesty III/050218, sú vybudované iba z časti na obslužnej komunikácii vedenej východným smerom, šírky 1,0 m. V ostatných častiach sa pešia doprava realizuje v priestore krajníc, resp. vozovky. Odvodnenie vozoviek miestnych obslužných komunikácii je z časti realizované cestnými priekopami a rigolmi. Návrh : Postupne prestava ť miestne komunikácie na kategórie MO 8 (6,5) /40(30). Návrh kategorizácie miestnych komunikácii je vyzna čený v grafickej časti.

A.8.4. Koncepcia hlavných peších systémov :

Sú časný stav : Pešia doprava sa realizuje pozd ĺž hlavnej zbernej komunikácie po chodníku šírky 1,5 m, na miestnych obslužných prístupových a spojovacích komunikácii funk čnej triedy C 3 v priestore krajníc resp. vozovky. Na obslužnej komunikácii vedenej východným smerom je zriadený chodník šírky 1,0 m. Návrh: Doplni ť a rozšíri ť chodník pozd ĺž zbernej komunikácie cesty III/050218 na minimálnu šírku 2,0 m - pri dotyku s vozovkou a 1,75 m za cestnou priekopou. Zriadi ť nový chodník pozd ĺž navrhovaných lokalít rodinných domov na hlavnej zbernej komunikácie v jej severnej časti a na obslužnej komunikácii vedenej východným smerom v jej východnej časti.. V navrhovanej zástavbe ponechávame šírku uli čného priestoru 11,5 (10,0) m tak, aby bolo možné vede- nie jednostranného chodníka min. šírky 2,0 m a pre inžinierske siete.

A.8.5. Kapacity plôch pre parkovanie :

Sú časný stav : V obci nie sú zriadené (mimo parkoviska pri obecnom úrade, areáli RD a a.s. Agrocentra) samostatné parkovacie plochy. Vozidlá parkujú zvä čša pozd ĺž miestnych komunikácii a na vo ľných prielukách. Nedostatok parkovacích miest sa prejavuje hlavne pri objektoch ob čianskej vybavenosti a služieb. Návrh: Pri zmene funkcii bývania v rodinných domoch na druh podnikate ľskej aktivity, ktorá má nároky na sta- tickú dopravu je potrebné parkovacie státia umiestni ť na vlastnom pozemku. Týmto opatrením sa vylú či nežiadu- ce státie pozd ĺž miestnych komunikácii, ktoré sú hlavne v centrálnej časti obce tesne obstavané. Obec je zastavaná prevažnej miere rodinnými domami, preto nie sú navrhované samostatné odstavné a garážové plochy pre obyvate ľov. Tieto sú budované individuálne pod ľa potreby na vlastných pozemkoch. V niektorých miestach pre nedostato čne široký uli čný priestor, nie je možné zabezpe čiť parkovacie ka- pacity pre už jestvujúcu ob čiansku vybavenos ť a preto je nutné rieši ť parkovacie plochy na pozemku vybaveno- sti. Pozd ĺž miestnych komunikácií je parkovanie možné iba v priestore krajnice s prvkami upokojenia dopravy. Všetky parkovacie a odstavné plochy pre motorové vozidlá a prístupové komunikácie musia by ť odvo- dnené cez odlu čova če ropných látok. V zmysle STN 73 6110 je potrebné zabezpe čiť parkovacie kapacity pre obec s po čtom obyvate ľov do 2000 k návrhovému roku 2025 :

Na úseku statickej dopravy navrhujeme zriadi ť parkovacie plochy pri nasledovných zariadeniach : ------ozna čenie ukazovate ľ návrh parkovacích na výkrese 1 park. miesta státí druh vybavenosti na 1 mernú jednotku kapacita krátkodobé dlhodobé ------Jestvujúce parkoviská : 21 HATAFARM po čet zamestnancov 16 2 6 parkovisko vo vlastnom areály 23 Agrocentra po čet zamestnancov 20 2 10 ------Navrhované parkoviská : 1 Obecný úrad pracovné miesta 2 1 1 1 Lekár po čet zamestnancov 2 1 - 2 Ubytov ňa po čet miest 31 6 - 2 Svadobka po čet stoli čiek 120 1 5 2 Bar po čet stoli čiek 24 - 6 3 Základná škola po čet zamestnancov 4 1 2 4 Materská škola po čet zamestnancov 6 - 2 6 Rímskokatolícky kostol po čet stoli čiek 130 1 3 7 Šport (futbal,tenis,basketbal) po čet návštevníkov 80 6 - 11 Pohostinstvo po čet zamestnancov 3 - 1 po čet stoli čiek 40 9,10,12, Obchody podlahová plocha 40 1 3 17 Cintorín, dom smútku po čet návštevníkov 100 3 - 22 Železni čná stanica po čet zamestnancov 3 1 5 24 Výroba po čet zamestnancov 10 1 4 parkovisko vo vlastnom areály 5,28 Sociálne služby po čet zamestnancov 4 - 3 8,30 Polícia po čet zamestnancov 4 1 3 32 Kompostovisko po čet zamestnancov 4 3 2 parkovisko vo vlastnom areály 33 Aeál kúpaliska po čet zamestnancov 15 1 20 parkovisko vo vlastnom areály 38 Polyfunk čné – OV po čet zamestnancov 6 - 4 39 ČOV po čet zamestnancov 4 1 1 34 Letisko po čet zamestnancov 4 4 1 parkovisko vo vlastnom areály 39 Fotovoltaická elektráre ň Po čet zamestnancov - 1 - parkovisko vo vlastnom areály ------

A.8.6. Lokalizácia významných dopravných zariadení

Sú časný stav: Ved ľa areálu a.s. Agrocentra je zriadené letisko pre malé poprašovacie lietadlá so spevnenou (kryt z oba ľovanej štrkodrvy) pristávacou a štartovacou dráhou d ĺžky 200 m. Návrh: Rozšíri ť zariadenie letiska na prevádzku malých dopravných lietadiel. V sú časnej dobe je na rekonštruk- ciu letiska spracovávaná projektová dokumentácia firmou ROHAR Michalovce.

A.8.7. Systém hromadnej dopravy a napojenie riešeného územia na tento systém :

Sú časný stav : Autobusová doprava: Nosite ľkou autobusovej dopravy je cesta III/050218,s umiestnením zastávok pri domoch č. 16, 74 a 110. Autobusové zastávky nemajú zastávkové pruhy. Sú jednostanne vybavené prístreškami pre cestujúcich (na zastávke pri dome č. 74 bez prístrešku). Vzdialenosti autobusových zastávok (mimo miestnej časti Rydziny) vyhovujú pre dostupovú vzdialenos ť 500 m. Železni čná doprava: Železni čná zastávka so železni čnou doprav ňou a výhyb ňou Hatalov je situovaná na jednoko ľajovej elektrifikovanej železni čnej trati Ma ťovce – Bánovce nad Ondavou , v jej žkm 39,602 v miestnej časti Rydziny. Návrh: Pre zastávky SAD vybudova ť zastávkové pruhy v priestore cestných priekop Vybudova ť nové zastávkové prístrešky pre autobusové zastávky. Umiestnenie zastávok je vyzna čené v grafickej časti.

A.8.8. Návrh na eliminácie nadmerného hluku vyplývajúceho z riešenia dopravy :

Sú časný stav - cestné ochranné pásma, hluk z dopravy : Základné ochranné pásmo pre cesty III. triedy pod ľa vyhlášky FMD č. 35 z roku 1984 je v extraviláne 15 m od osi komunikácie. Ochranné pásmo od železni čnej trate je 60 m od osi ko ľajiš ťa. Za hlavný líniový zdroj hluku od automobilovej dopravy možno považova ť cestu III. triedy č. 050218 prechádzajúcu centrom obce. Vyhodnotenia o čakávanej hlukovej situácie na rok 2020 a jej dopad na životné prostredie boli spracova- né v zmysle Metodických pokynov pre výpo čet hladín hluku z dopravy (VÚVA Brno 1991). Výpo čet predstavuje ekvivalentnú hladinu hluku v referenčnej vzdialenosti 7,5 m od zdroja hluku. Najvyššie prípustné ekvivalentné hladiny A hluku LAeq, p ( dB ) sú pod ľa vyhlášky Ministerstva SR zo dňa 16. augusta 2007 o prípustných hodnotách hluku v životnom prostredí č. 549/2007 Zz., pod ľa tabu ľky č. 1 a kategóriu územia III. (Vonkajší priestor v obytnom území v okolí dia ľnic, letísk, ciest I. a II. triedy, zberných mestských komunikácii a hlavných železni čných ťahov) pre denný čas (od 6.00 do 22.00 hod.) 60 a pre no čný čas (od 22.00 do 6.00 hod.) 50. Vz ťahujú sa na priestor vo výške 1,5 m alebo vo výške 4 m nad terénom pre územné plánovanie. Ak ide o chránený priestor budov, vz ťahujú sa na priestor vo výške okien miestnosti vo vzdialenosti 2 m od fasády. V prípade, že je splnená nerovnos ť LAeq, p ? LAeq ( dB ) sú hygienické kritéria z hľadiska hluku pre vonkajšie priestory splnené. Z vypo čítaných hodnôt platia vz ťahy: 60 ? 54,47 dB ( A ), 50 ? 40,41 dB ( A ). Z uvedeného vyplýva, že hodnota hluku dosiahnutá v roku 2020 od zdroja hluku vyhovuje pre existujú- cu a navrhovanú zástavbu v referen čnej vzdialenosti 7,5 m. Návrh: Pri navrhovaní konkrétnych stavebných objektov a zariadení je potrebné dba ť aj na najvyššie prípustné ekvivalentné hladiny A hluku L Aeq, p ( dB ) pre kategóriu územia II. (Vonkajší priestor v obytnom území. Priestor pod oknami chránených školských budov a viacpodlažných budov. Rekrea čné územia, územia nemocníc a územia iných budov vyžadujúcich tiché prostredie.) pre denný čas 50 a pre no čný čas 40. Eliminova ť hluk vyplývajúci z dopravy je možné najmä nasledovnými opatreniami: - dopravno – organiza čným opatrením, - bližšie ku komunikáciám situova ť objekty, ktorých funkcie nevyžadujú protihlukovú ochranu (napr. garáže, skladové priestory), - zria ďova ť ochrannú zele ň s vhodnou vo ľbou použitých drevín a so zavádzaním ideálnej štruktúry zelene v gradácii trávnik – ker – strom.

A.9 Verejné technické vybavenie :

A.9.1 VODNÉ HOSPODÁRSTVO A.9.1.1 Zásobovanie pitnou vodou :

Sú časný stav : Obec Hatalov je sú čas ťou skupinového vodovodu Michalovce dotovaný z vodných zdrojov s bilan čnou výdatnos ťou cca 346,21 s -1 (191,01. s -l z lokalít Lastomír, Poruba p. Vihorlatom, Oreské, Remetské Hámre, Klo- ko čov, Kaluža, Baškovce - prívodom DN 225 smerom na Oborín ) v správe VVS, a.s. Košice. Dodávka pitnej vody je z jestvujúceho VDJ Pozdišovce 1450 m3 ( kóta dna 155,0 m.n.m., kóta max. hladiny 160,5 m.n.m., vý- tlak DN 350 z ÚV Lastomír. Rozhodujúcimi zdrojmi pitnej vody sú podzemné zdroje v lokalitách Lastomír a Topo ľany a vodné zdroje v lokalite Vihorlat – Popri čný (Remetské Hámre, Vyšná Rybnica, Poruba pod Vihorlatom a Baškovce). Voda z vodných zdrojov (VZ) Lastomír a Topo ľany je upravovaná v úpravniach vody (ÚV) Lastomír a Hrádok. Voda je upravovaná predovšetkým z dôvodu vyššieho obsahu železa, mangánu a vyššej agresivity. Východiskovým podkladom pre vypracovanie návrhu ÚPN obce bol projekt “PITNÁ VODA A ODKA- NALIZOVANIE JUHOVÝCHODU ZEMPLÍNA”, spracovate ľom ktorého je Hydroprojekt s.r.o., Košice. Roz- vody po vlastnej obci sú vedené v uliciach súbežne s miestnymi komunikáciami, jednotlivé vetvy sú zokruhova- né. Rozvodná sie ť v obci je PVC DN 100. Pre odvzdušnenie v najvyšších miestach a odkalenie v najnižších mie- stach sú osadené podzemné hydranty, ktoré sú časne slúžia pre požiarne zabezpe čenie obce. V roku 2007 (sledo- vaný údaj pre ú čely ÚPN ) bolo na verejný vodovod napojených 264 obyvate ľov, čo predstavovalo cca 35 % - nú napojenos ť. Kapacita vodných zdrojov pre sú časné, ale aj výh ľadové obdobie v zásobovaní pitnou vodou obcí SV, teda aj Hatalova bude posta čova ť. Celkové priemerné odoberané množstvo pitnej vody za rok 2005 – 2007 ( sledované obdobie ): Rok: 200 200 200 5 6 7 Po čet obyvate ľov v obci 756 753 755 Po čet obyv. napojených na vodovod 132 152 264 Vyrobená pitná voda (tis. m 3/rok) 6 8 x Voda fakturovaná ( tis. m 3/rok) 3 3 x -z toho: domácnos ť 2 2 x po ľnohospodárstvo 0 0 x priemysel 0 0 x ostatná 1 1 x X – kone čné údaje od VVS ešte nie sú k dispozícii Návrh riešenia : Zásobovanie pitnou vodou obce Hatalov ponechávame aj pre návrhové obdobie k roku 2025 s pod- mienkou rozšírenia jestvujúcej vodovodnej siete v zmysle urbanistickej koncepcie. Jestvujúci vodovodný systém – obecný vodovod zabezpe čí dodávku pitnej vody pre všetkých obyvate ľov obce. Na systém zásobovania pitnou vodou bude napojená vä čšina nehnute ľnosti v obci v čítane ob čianskej vybavenosti a iných odberate ľov. Rozvod- nú sie ť (navrhovanú) odporú čame pod ľa možností uloži ť pozd ĺž jestvujúcich komunikácií prevažne v súbehu s inými sie ťami. Sie ť je kombinovaná - zaokruhovaná a vetvená s možnos ťou zaokruhovania pri ďalšom rozvoji obce. Navrhujeme v obci dobudova ť sie ť vonkajších požiarnych hydrantov v zmysle STN 73 08 73 každých 120 m, a to v novo navrhovaných lokalitách. Vybudova ť aj ostatné odberné miesta na vodovodnom potrubí v zmysle vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z.z., o zabezpe čení stavieb vodou na hasenie požiarov. Potreba vody do roku 2025: 1.Obyvate ľstvo: Výh ľadová potreba vody je stanovená v zmysle „ vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 684/2006 Z.z.“ zo 14. novembra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Ob čianska a technická vybavenos ť: špecifická potreba pitnej vody - 15 l/o/de ň pre obce s po čtom obyvate ľov do 1 000. 1. Obec Hatalov Výpo čet potreby vody pre bytový fond s lokálnym ohrevom teplej vody a va ňovým kúpe ľom Spolu 900 obyvate ľov z toho : va ňový kúpe ľ – 40 % obyvate ľov 360 obyvate ľov ostatné byty – 60 % obyvate ľov 540 obyvate ľov Špecifická potreba vody va ňový kúpe ľ 135 l/os/de ň ostatné byty 100 l/os/de ň ob čianska vybavenos ť 15 l/ob/de ň Potreba vody pre obyvate ľstvo spolu Qp = 360 * 135 + 540 * 100 + 900* 15 = 48 600 + 54 000+ 13 500 = 116 100 ld-1 = 116,50 m3 = 1,34 ls -1 Max. denná potreba vody 3 -1 Qm = Q p * k d = 116,50 * 1,6 = 186,40 m = 2,16 ls 3 -1 Qh = Q m * k h = 186,40 * 1,8 = 335,52 m = 3,88 ls Rekapitulácia sú časnos ť -1 -1 Qp -Priemerná denná potreba vody : 116 100 ld = 1,34 ls -1 -1 Qm -Maximálna denná potreba vody pre obyvate ľov : 186 400 ld = 2,16 ls -1 -1 Qh -Maximálna hodinová potreba vody pre obyvate ľov: 235 520 ld =3,88 ls Výpo čet potreby akumulácie vo VDJ V zmysle platných noriem odporú čaná ve ľkos ť vodojemu ( potrebná akumulácia ) sa pohybuje v rozmedzí 60 až 100 % z Qm. V = 0,6 * Q m V = 0,6 * 186,40 = 111,84 m 3 Zásobovanie sídla so zástavbou na základe urbanistického riešenia bude jestvujúcim a navrhovaným vo- dovodom. Ako už bolo uvedené obec Hatalov je sú čas ťou skupinového vodovodu Michalovce. Akumulácia vo- dy je zabezpe čená v jestvujúcom vodojeme Pozdišovce, 1450 m 3 z ÚV Lastomír. Kapacita jestvujúceho vodoje- mu bude vyhovova ť i pre návrhové obdobie do roku 2025.Rozvod vody po spotrebisku je realizovaný vodovod- nou sie ťou z LPE D 110,90 a pôjde z časti v spolo čnej stup ňovitej ryhe s budúcou kanalizáciou. Po technickej aj objemovej stránke navrhované riešenie bude vyhovujúce aj výh ľadovo ako zásobáre ň pitnej vody. Vodojem slúži na vyrovnanie rozdielov medzi prítokom a odberom vody v spotrebisku, ako aj zásobáre ň požiarnej vody. V rámci dostavby verejného vodovodu uvažova ť aj s osadením hydrantov. Tento objem posta čí: - pre zaistenie zásoby vody pre hasenie pri potrebe 6,7 1/s po dobu 3 hod. t.j. 72 m3 - pre vyrovnanie rozdielov medzi prítokom vody do vodojemu a odberom do spotrebištia v dobe max. dennej potreby vody . - pre zaistenie vody pre prípady porúch na vodovodnom zariadení zais ťujúcom prívod vody do vodojemu Voda pre komplex bazénov v areáli kúpaliska a rekreácie bude zabezpe čená (pod ľa vyjadrenia OcÚ Hatalov) z uvažovaného zdroja - termálneho vrtu, predpokladaného na území k.ú obce Hatalov. Výh ľadovo sa uvažuje s napojením miestnej časti Rydziny, kde sa nachádza Železni čná stanica, rodinné domy na dožitie, areál Agrocentra, jestvujúce a návrhové plochy výroby a malé letisko v rekonštrukcii. Pre areál fotovoltaickej elektrárne je možné zrealizova ť prípojku vody z jestvujúcich rozvodov.

A.9.1.2 Návrh zásobovania úžitkovou vodou : Rozvod úžitkovej vody v obci nie je realizovaný, ani sa neuvažuje.

A.9.2. Návrh odkanalizovania územia (množstvá odpadovej vody, systém odvádzania odpadových vôd, kapacita a umiestnenie ČOV) :

Sú časný stav : Pôvodná koncepcia odkanalizovania splaškových odpadových vôd predpokladala riešenie skupinovej kanalizácie obcí V ŕbnica – Žbince – Hatalov so spolo čnou ČOV situovanou v k. ú. Obce Hatalov. V sú časnosti je ČOV ( jej stavebná čas ť ) o projektovanej kapacite 650 EO zrealizovaná len čiasto čne a v minimálnom rozsahu. Obec Hatalov má vybudovanú kanaliza čnú sie ť (v sú časnosti nefunk čnú) v rozsahu cca 3,5 km. Splašky z nehnu- te ľností sú odvedené do žúmp a suchých záchodov, ktoré vo vä čšine prípadov nie sú dokonale izolované, takže dochádza k zne čis ťovaniu podzemných vôd a tým aj k zhoršovaniu životného prostredia. Nové nehnute ľnosti ma- jú žumpy, ktorých obsah sa vyváža. Povrchové vody odtekajú vo ľne po teréne, z ciest cez jarky a čiasto čné ka- nály do miestneho toku. Bývalý Hospodársky dvor má vybudovanú vnútroareálovú kanalizáciu s odkanalizova- ním do vlastných žúmp. Návrh riešenia : Technológia navrhovanej ČOV bola navrhovaná v roku 1991 a v roku 1992 bolo vydané povolenie na zriadenie vodohospodárskeho diela. Vzh ľadom na technický rozvoj od roku 1992 je navrhovaná technológia ČOV technicky zastaralá, z h ľadiska ú činnosti čistenia neefektívna. Navrhované technologické zariadenia sa už v sú časnosti nevyrábajú, resp. sa nepoužívajú v novobudovaných ČOV. Územie pre realizáciu navrhovanej stavby ČOV tvorí extravilán obce Hatalov o ploche 75 m x 51 m, t.j. 3825 m 2. Stavba bude ma ť požiadavky na trvalý záber PPF o ploche 0,38 ha pre ČOV. Územie navrhovanej ČOV ostáva nezmenené, tak ako bola ČOV navrhovaná v roku 1991 a v roku 1992 vydal Obvodný úrad Životné- ho prostredia Michalovce povolenie na zriadenie vodohospodárskeho diela. Navrhovaná ČOV bude čisti ť splaškové odpadové vody z obcí Dúbravka, Hatalov, Vrbnica a Žbince. V rámci zmeny stavby pred dokon čením je navrhovaná ČOV ako mechanicko-biologická ČOV s mechanickým pred čistením, jemnobublinnou aktiváciou, s nitrifikáciou a denitrifikáciou, s aeróbnou stabilizáciou kalu vrátane mechanického odvodnenia kalu. V obci Hatalov a v obci Dúbravka je kanalizácia čiasto čne vybudovaná. Recipientom pre vypúšťané vy čistené odpadové vody z navrhovanej ČOV Hatalov bude rieka „Laborec“. Po čet obyvate ľov pre návrh ČOV : Predpokladaný po čet obyv. v obci Dúbravka pre rok 2038 ... 711 obyvate ľov Predpokladaný po čet obyv. v obci Hatalov pre rok 2038 ... 960 obyvate ľov Predpokladaný po čet obyv. v obci Vrbnica pre rok 2038 ... 1 450 obyvate ľov Predpokladaný po čet obyv. v obci Žbince pre rok 2038 ... 1 000 obyvate ľov Po čet obyvate ľov pre dimenzovanie ČOV ... 4 121 obyvate ľov Výhľadovo sa uvažuje s napojením miestnej časti Rydziny, kde sa nachádza Železni čná stanica, rodinné domy na dožitie, areál Agrocentra, jestvujúce a návrhové plochy výroby a malé letisko v rekonštrukcii. Čistiare ň odpadových vôd : Vzh ľadom k po čtu obyvate ľov uvedených obcí, polohy záujmového územia a podnikate ľským aktivi- tám navrhované je vybudovanie skupinovej kanalizácie 4 obcí so spolo čnou ČOV Hatalov, ktorá sa v sú časnosti realizuje. Technológia ČOV je navrhovaná pre 3 140 EO. Aktualizovaný opera čný program SR ( apríl 2007 ) pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o či- stení komunálnych odpadových vôd jednozna čne vymedzuje aglomerácie s ve ľkostnou kategóriou nad 2000 EO. Ostatné obce do 2000 EO nemajú prioritu a nemôžu byť zahrnuté v projektoch na realizáciu v spoluinvestorstve fondov EÚ do roku 2015. Na základe uvedeného koncepcia skupinovej kanalizácie predmetných obcí so spolo čnou ČOV (po roz- šírení na výh ľadovú kapacitu ) je závislá od finan čných možností jednotlivých investorov – obcí. Výpo čet množstva odpadových vôd pre obec : Množstvo splaškových odpadových vôd je zhodné s vypo čítanou priemernou potrebou pitnej vody za sekundu Qp = 1,34 l/s. Množstvo splaškových vôd: -1 -1 Q p -Priemerná denná potreba vody : 116 100 ld = 1,34 ls -1 -1 Q m -Maximálna denná potreba vody pre obyvate ľov : 186 400 ld = 2,16 ls -1 -1 Q h -Maximálna hodinová potreba vody pre obyvate ľov: 235 520 ld =3,88 ls Ro čné množstvo vy čistenej vody : 3 Q ro čné = Q p x 365 dní = 116,10 x 365 = 42 377 m /rok Celodenná produkcia BSK 5: 900 obyvate ľov x 60 g/obyv. de ň = 54 000 g/d = 54,00 kg/de ň Pri posudzovaní minimálnych a maximálnych odtokov splaškových vôd sa použili koeficienty k d a kh v zmysle STN 75 61 01 - Stokové siete a kanaliza čné prípojky, resp. STN 75 6401 Čistiarne odpadových vôd pre viac ako 500 EO. Kvalita vody po zmiešaní v toku spĺň a prípustný stupe ň zne čistenia povrchovej vody pri 355 dňovom prietoku v zmysle Nariadenia vlády SR č. 296/2005 Z.z. Pre areál fotovoltaickej elektrárne je možné zrealizova ť prípojku z jestvujúcich rozvodov. Ochranné pásma : Po výstavbe kanalizácie žiadame v zmysle §15 ods. 2 písm. b) zákona č.442/ 2002 Z. z. ur čiť pozd ĺž kanaliza čného potrubia ochranné pásmo vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenos ťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia na obidve strany 2,5 m.

A.9.3 Vodné toky a nádrže

Sú časný stav : Z hydrologického h ľadiska patrí skúmané územie do povodia Bodrogu. Územie obce je odvod ňované tokmi a kanálmi. SVP Košice v k.ú. obce Hatalov spravuje Žbinský potok a kanál Duša. Kanál Duša je v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR c.211/2005 Z.z. zaradený medzi vodohospodársky významné vodne toky. Kanál Duša je sú čas ťou odvod ňovacej sústavy Ve ľké Raškovce, ktorá odvod ňuje územie ohrani čené pravostrannou hrádzou Laborca, rozvodnicou medzi odvod ňovacími sústavami ČS Kamenná Mo ľva a Ve ľké Raškovce a preložkou potoka Duša. Kanál Duša má celkovú d ĺžku 28,0 km, jeho lichobežníkový profil má šírku v dne 2,5 m, sklon svahov 1:1,5 = 1,0 promile, Q = 18,0 m 3/s. V šes ťdesiatych rokoch 20. storo čia, v čase roz- siahlych prác na regulovaní vodných rokov, sa kompletne zmenil vodný režim rieky. Horná čas ť bola nad Micha- lovcami prevedená do Laborca, takže pôvodným korytom preteká už len čas ť pôvodného toku. Dolná čas ť ostala pod ľa pôvodného smerovania a ústi do rieky Laborec pri obci Ve ľké Raškovce. Bývalá rieka Duša dnes je len ako odvod ňovací kanál. Na viacerých miestach do nej ústia žumpy, voda zapácha, po rybách tu niet ani stopy. Je to pritom najdlhší pravostranný prítok Laborca, s dĺžkou od prame ňa do sútoku 41,1 km. Pramení pri obci Pláne ne ďaleko Strážskeho a ďalej bezprostredne mí ňa obce Vo ľa, Stankovce, Nacina Ves, Pozdišovce , Laškovce, Žbince, Hatalov, Budkovce, Drah ňov a Ve ľké Raškovce. Zastavaným územím obce preteká Žbinský potok, ktorého koryto je upravené betónovými tvárnicami. Kapacita koryta nie je dostato čná na odvedenie prietoku Q 100 ro čnej ve ľkej vody, preto v prípade, že sa stavebné zámery budú navrhova ť v lokalitách v blízkosti vodných tokov, je potrebné zabezpe čiť ich ochranu pred prieto- kom Q 100 ro čnej ve ľkej vody. Návrh riešenia : V extravilánoch sa zabezpe čujú úpravy tokov spravidla na prietok Q 20 -ro čnej vody. Všeobecne sú úpra- vy zamerané, vzh ľadom k zvýšeným hodnotám max. prietokov, na neškodné odvádzanie ve ľkých vôd, pri čom v hornej časti hlavných povodí, ktoré prináležia samosprávnemu kraju, úpravy smerujú k zabezpe čeniu ochrany intravilánov sídiel, k zlepšeniu nevyhovujúcich smerových pomerov a k stabilizácii koryta v extravilánoch. Po- drobne sú navrhované úpravy tokov uvedené vo vodohospodárskych plánoch povodí. Návrhy zoh ľad ňujú tieto zásady : - pri úpravách v extravilánoch treba v maximálnej miere zachováva ť existujúcu trasu koryta a stabilnú čas ť prie č- neho profilu. Trasu toku skracova ť len vo výnimo čných prípadoch a odstavené meandre nezasypáva ť. V čo naj- vä čšej miere zachova ť pôvodné brehové porasty. Pre dosiahnutie potrebnej prietokovej kapacity (minimálne na Q20 -ro čnú vodu) využíva ť odsunuté hrádze, ktoré nemusia presne kopírova ť trasu toku. Pod ľa § 49, odst.2 zák. č. 364/2004 Z.z. správca vodného toku môže pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb, alebo zariadení užíva ť pobrežné pozemky, z toho dôvodu odporú čame pre potreby prevádzky a údržby ponecha ť pozd ĺž brehov vodných tokov vo ľný nezastavaný priestor v šírke min. 10 m od vzdušnej päty hrádze. Pri návrhu ÚPN-O novo navrhované lokality ochráni ť pred vplyvom ve ľkých vôd.

ENERGETIKA A.9.4 Koncepcia zásobovania elektrickou energiou Sú časný stav : Zásobovanie elektrickou energiou : Dodávka elektrickej energie pre riešenú obec je zabezpe čovaná z kme ňového 22 kV vzdušného vedenia, číslo linky V 211 (prevažne 3 x 50 mm 2 AlFe 6 ) cez samostatné VN prípojky 3 x 50 ( 35 ) mm 2 AlFe 6 odbo če- ním z kme ňového vedenia. VN linka V 211 je napájaná z ES 110/22 kV Michalovce s inštalovanými transformá- tormi o výkone 2 x 40 MVA a 1 x 25 MVA. VN prípojky sú vo vyhovujúcom technickom stave. Na uvedenú lin- ku sú pripojené 3 ks 22/0,4 kV distribu čných transformovní, v majetku VSE a.s. Košice, zásobujúce sú časnú by- tovú, priemyselnú a po ľnohospodársku zástavbu. Čas ť 22 kV vedenia, južne od jestvujúceho letiska, je vedená podzemným káblom (vi ď vyjadrenie Leteckého úradu Slovenskej republiky z 08.11.2010). Dodávka elektrickej energie pre jednotlivých odberate ľov v obci je vykonávaná verejným NN vzdušným rozvodom ( po rekonštrukcii ) na betónových a v menšej miere aj drevených stožiaroch v blízkosti verejných ko- munikácií. Vedenie tvorí zokruhovanú sie ť s výbežkami pre vzdialenejšie lokality obce. Sie ť pri sú časnom odbe- re pracuje spo ľahlivo a dodáva potrebný príkon bez vä čších úbytkov napätia. Ojedinelé nevyhovujúce domové prípojky realizované neizolovaným vodi čom odporú čame vymeni ť za závesný kábel s prislúchajúcim istením. Najvä čším odberate ľom je obyvate ľstvo, využívajúce energiu pre svetlo a domáce spotrebi če. VN prípojky sú vo vyhovujúcom technickom stave. NN rozvody v obci sú po rekonštrukcii. Bude po- trebné vymeni ť ojedinelé nevyhovujúce domové prípojky realizované neizolovaným vodi čom za prípojky záves- ným káblom s prislúchajúcim istením. Verejné osvetlenie tvoria výbojkové svietidlá upevnené na výložníkoch a st ĺpoch sekundárnej siete. Rozvod medzi svietidlami je vodi čom AlFe 6 – 25 mm 2, ako fáza verejného osvetlenia sekundárnej siete NN. Ovládanie verejného osvetlenia je spínacími hodinami zo skrí ň verejného osvetlenia. Pre novonavrhovanú vý- stavbu v prípade potreby navrhnú ť výstavbu zahus ťovacej trafostanice. Elektrické vedenia 110 kV : Cez katastrálne územie obce Hatalov prechádza dvojité 110 kV VN vedenie. Elektrické vedenia 400 kV : Cez katastrálne územie obce Hatalov prechádza 400 kV vedenie č.V409 vybudované na stožiaroch typu „Y“ (nosné) a typu „Portál“ výstužné so vzdialenos ťou krajných vodi čov 12 m od osi vedenia na obidve strany. Ak sa uvažuje ochranné pásmo vedenia 25 m od krajných vodi čov na každú stranu, zaberá 400 kV vedenie šírku s ochranným pásmom 74 m. Návrh riešenia : Bilancia celkového elektrického výkonu pre bytový fond a nebytový fond sú vypo čítané v zmysle zásad pre navrhovanie distribu čných sieti VN a NN pod ľa metodiky Pravidiel pre elektriza čnú sústavu číslo 2, článok 4.2.1.1 vydanú SEP v roku 1983 a dodatku P1 z roku 1990. Kategória Merné za ťaženie Sb /kVA/b.j./ Vývod NN DTS vn/nn

A 1,7 1,5 B1 2,4 2,0 B2 5,2 5,0 C1 10,0 9,0 C2 14,5 14,5 Príkon pod ľa jednotlivých kategórii: • kategória A – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA • kategória B1 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebi čmi nad 3,5 kVA • kategória B2 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebi čmi nad 3,5 kVA + elektrický ohrev teplej úžitkovej vody • kategória C1 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebi čmi nad 3,5 kVA + elektrický ohrev teplej úžitkovej vody + elektrické vykurovanie zmiešané priamotopné a akumula čné • kategória C2 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebi čmi nad 3,5 kVA + elektrický ohrev teplej úžitkovej vody + elektrické vykurovanie zmiešané priamotopné a akumula čné + elektrické vykurovanie akumula čné

Potreba elektrickej energie – návrh : RD - 35 ( b.j.) - Riešený po čet 35 bytov je v zmysle STN 332130 článok 4.1 rozdelený pod ľa kategorie bytové- ho odberu následovne : Kategória Podiel bytov % Po čet bytov Merné za ťaženie Sb /kVA/b.j./ Celkový príkon kVA DTS

Vývod NN DTS vn/nn

A 75 27 1,7 1,5 41,0 B1 0 0 2,4 2,0 0,0 B2 15 5 5,2 5,0 25,0 C1 10 3 10,0 9,0 27,0 C2 0 0 14,5 14,5 0,0 SPOLU 93,0

Potreba elektrickej energie pre vybavenos ť sa podie ľa na maxime za ťaženia obytného súboru asi 20 % v špi čke u kategórií A a B1, u kategórie B2 asi 30 % a u kategórie C1 asi 40 %. V zmysle uvedeného merné za ťaženie v jednotlivých kategóriách ( bj + vyb.) bude nasledovné : Kategória Podiel bytov % Po čet bytov Merné za ťaženie Sb /kVA/b.j./ Celkový príkon kVA DTS

Vývod NN DTS vn/nn

A 75 27 2,04 1,8 49,0 B1 0 0 2,9 2,4 0,0 B2 15 5 6,8 6,5 33,0 C1 10 3 14,0 12,6 38,0 C2 0 0 14,5 14,5 0,0 SPOLU 120,0 Výpo čet po čtu transformátorov : DTS sú navrhnuté s transformátormi od 250 kVA až 400 kVA, pod ľa výpo čtového za ťaženia vo funk čno-priestoro- vom celku, pre pokrytie nárastu potreby el. energie. Pre zabezpe čenie potrebného výkonu v sieti, pri výpadku časti transformátorov, sa výpo čtové za ťaženie upraví koeficientom prídavného za ťaženia Zp = 1,3. Potrebný po čet transformátorov je daný zjednodušeným vz ťahom : nT = (P POS x Zp) : S Th PPOS – výpo čtové za ťaženie obytného súboru Zp - koeficient prídavného za ťaženia STh - hospodárna jednotka DTS 250 kVA Po čet transformátorov pre návrhové obdobie : nT-NO = (120 kVA x 1,3) : 250 = 0,62 = 1 ks Je potrebných 0,62 ks, teda 1 trafostanica - 1x o výkone 250 kVA; V sú časnosti sú v prevádzke tri distribu čné trafostanice s inštalovaným výkonom 600 kVA. Odber elektrickej energie sa skladá z potrieb rodinných domov, ob čianskej vybavenosti a podnikate ľských aktivít. Sú časný nainšta- lovaný výkon nebude vyhovova ť pre výh ľadové potreby elektrickej energie. Pre zabezpe čenie pokrytia nehnute ľ- ností elektrickou energiou v navrhovaných lokalitách navrhujeme: - Sú časné elektrické zariadenia ponecha ť do r.2025. Pre novo navrhované aktivity vybudova ť trafostanicu TS 6 (vi ď grafickú čas ť) a osadi ť transformátorom do 400 kVA k roku 2025; - vybudova ť VN vzdušnú prípojku zo st ĺpa jestvujúcej vzdušnej VN siete a ukon čiť v trafostanici TS 6. - V prípade nárastu odberu el. energie transforma čnú stanicu TS 2,4, osadi ť trafom o výkone do 400 kVA; - vybudova ť rozvod NN siete káblovým vedením NAYY- J 4Bx150mm 2 - NN sie ť navrhovanú prepoji ť na jestvujúcu NN sie ť v obci. - v lokalitách navrhovanej výstavby osadi ť na výložníkoch a st ĺpoch sekundárneho vedenia upevnené výbojkové svietidlá vonkajšieho osvetlenia komunikácií. Rozvod VO sa urobí káblami CYKY4Bx10mm 2. Rozvod pre osvetlenie sa uloží do spolo čnej ryhy NN siete; - Vonkajšie osvetlenie, v snahe čo najviac eliminova ť svetelné zne čistenie prostredia, realizova ť stožiarmi do výšky max 2m s vyžarovaním do dolnej polsféry. - uvedené elektroenergetické rozvodné zariadenia budú zaradené ako verejnoprospešné stavby; Z analýzy jestvujúceho stavu energetických zariadení, kapacít a prenosových možností vyplýva, že sú časný stav prevádzkovanej VN a NN siete v riešenom území je neposta čujúci pre uvažovaný urbanistický rozvoj s intenzifi- káciou výstavby a ďalšie požiadavky na potrebný elektrický príkon bude možné rieši ť len vybudovaním nových energetických zariadení a to v oboch napä ťových úrovniach VN a NN sekundárnej siete. UPN obce rieši vybu- dovanie ďalších zahus ťovacích trafostaníc v novourbanizovaných územných lokalitách pre navrhovanú zástavbu rodinných domov, bytových domov s príslušnou ob čianskou vybavenos ťou, ako aj pre rozvoj výrobných a nevý- robných služieb, administratívne a prevádzkové budovy a sklady. V lokalitách prelúk pre navrhovanú zástavbu rodinných domov je zásobovanie elektrickou energiou riešené z jestvujúcich trafostaníc NN sekundárnymi prí- pojkami z rekonštruovanej a rozšírenej NN sekundárnej siete. V prípade potreby sa zvýšia výkony jestvujúcich trafostaníc až na výkon 400 kVA s výmenou NN rozvádza čov trafostaníc. Územný plán navrhuje zvýši ť kapacitu jestvujúcej transforma čnej stanice a vybudova ť dalšiu zahus ťovaciu DTS v zmysle navrhovanej urbanizácie úze- mia, ako aj pripravovaných investi čných akcií správcu a prevádzkovate ľa. Na záver je potrebné podotknú ť že vzh ľadom na zna čné časové rozpätie od za čiatku výstavby do plánovaného ukon čenia, bude potrebné prezentované výpo čty priebežne aktualizova ť a rovnako prispôsobi ť aj postupnos ť' úprav el. siete pod ľa skuto čného postupu výstavby nových RD a pod ľa meraniami zisteného reálneho nárastu maximálneho súdobého príkonu obce. V súvislosti s plánovaným preorientovaním TR 220/110 kV Vô ľa na napä ťovú hladinu 400 kV je navrhované pripojenie ES Vo ľa na sústavu 400 kV vedením 2 x 400 kV zaslu čkovaním na jeden po ťah nového 2 x 400 kV vedenia Lemešany – Ve ľké Kapušany. Toto nové dvojité 400 kV vedenie je plánované za náhradu existujúceho 1 x 400 kV vedenia č. 409. S jeho realizáciou sa uvažuje v koridore existujúceho vedenia č. 409, a po uvedení tohto nového dvojitého 400 kV vedenia do prevádzky bude existujúce vedenie č. 409 zdemontované. Uvo ľnený koridor nebude používaný pre ú čely vedenia.

1. Slne čná fotovoltaická elektráre ň (FVE) – 0,999 MWp Irdum : Návrh zásobovania areálu Slne čnej fotovoltaickej elektrárne jednotlivými médiami je riešený v PD pre vydanie ÚR a stavebné konanie zhotovite ľom IRDUM, s.r.o,. a Ralvex.a.s., ktorého zásady riešenia boli po- jaté do návrhu ÚPD. Slne čná elektráre ň je založená na známom fotovoltaickom princípe polovodi čov. Fotovoltaické články -ko- lektory, sú rozmiestnené na podpornej konštrukcií pevného trojuholníkového rámu v 36° uhle k slnku orientova- né na juh. Toto je stacionárne riešenie. Riešenie je navrhnuté tak, aby odolávalo poveternostným podmienkam, najmä vetru. To je dosiahnuté ukotvením o závrtné skrutky do terénu. Realizáciou uvedeného zámeru dôjde k vy- budovaniu fotovoltaického systému o výkone 999,9 kWp. Sú čas ťou zámeru je vybudovanie prípojky , ktorou bu- de FVE prepojená s distribu čnou sie ťou VSD. Vyvedenie výkonu v sú časnej etape prípravy je odbo čením od 22 kV vedenia č. 211. Maximálny pripojite ľný výkon pod ľa vyjadrenia VSD bude 300 kW s tým že požadujú zníži ť inštalovaný výkon P inšt. = 999 kW na Pinšt. = 300 kW. Jestvujúci projekt riešil prevádzkový rozvod silnoprúdu vrátane merania a regulácie pre inštaláciu fotovoltaického systému o výkone 999,9 kWp, ktorý bude umiestnený v obci Hatalov na parcele parc. čislo 1217. Stru čný popis riešenia FV systému : FV panely jednotlivých zostav budú umiestnené na pozemku v radách pod ľa výkresovej dokumentácie. FV panely budú na pozemok montované na štandardné trojuholníkové konštrukcie spojené pevne so zemou kotviaci- mi prvkami so sklonom 36°, ukotvené na konštrukciu z profilovej ocele. Strieda če v navrhovanom FV systéme zais ťujú priamu dodávku vyrobenej solárnej elektriny nafázováním sa na miestnu sie ť 230V, 50Hz. Typy káblov budú uvedené v schémach príslušných rozvádza čov v ďalšom projektovom stupni. Káblové rozvody budú preve- dené Cu káblami. Káblové rozvody budú uložené v káblových ž ľaboch, elektrických oce ľových trubkách prípad- ne v káblových roštoch a v zemi vo výkope – hlavný káblový prívod do trafostanice. Slaboprúdové káble v trase budú priestorovo oddelené od silnoprúdových káblov s dodržaním vzdialenosti pri súbehu a križovaní podľa prí- slušných STN. Káblové rozvody budú prevedené tak, aby neza ťažovali alebo neznemož ňovali opravy a výmeny jednotlivých dielov technologických zariadení FV systému. Všetky výrobky, ktoré podliehajú povinnému schva- ľovaniu a certifikácií v zmysle zákona č.264/99 o technických požiadavkách na výrobky, musia by ť v zmysle toh- to zákona vybavené príslušnými schva ľovacími certifika čnými osved čeniami. V súlade so zákonom č.50/76 Zb. v platnom znení § 47, nesmie bez týchto dokumentov dôjs ť k inštalácií týchto výrobkov a zariadení. Predmetné el. zariadenie je zariadenie slúžiace k výrobe el. energie a jeho pripojenie musí ma ť ochranu pred ú činkami atmosfé- rickej elektriny. Prevádzka je autonómna, bezúdržbová bez potreby prevádzkových pracovníkov (stálych). Celková bilancia potrieb el. energie : Systém je zásobovaný vlastnou spotrebou vyrobenej el. energie. Vyhodnotenie neodstránite ľných rizík. Pri samotnom procese práce FVE sa nemôžu vyskytnú ť rizikové situácie, ktoré by ohrozili jednak technický stav za- riadenia ale aj zdravie nielen obsluhujúceho personálu ale aj okoloidúcich pracovníkov a zamestnancov, pretože sa bude uskuto čň ova ť v automatickom režime. Používaním technológie FVE nedochádza k poškodzovaniu život- ného prostredia. Vzh ľadom k tomu, že sa jedná o netypické zariadenia, budú prípadné zmeny a spresnenia rieše- né v priebehu realizácie stavby. Pred uvedením do prevádzky vykoná montážna organizácia východziu revíziu a vyhotoví revíznu správu pod ľa STN 33 1500 a STN 33 2000-6-61, ktorá bude sú čas ťou odovzdania zariadenia do trvalej prevádzky a kolauda čného protokolu.

A.9.5 Koncepcia zásobovania teplom

Sú časný stav : V riešenej obci je odber a dodávka tepla len z lokálnych tepelných zariadení na báze spa ľovania prevážne plynných palív resp. elektrickou energiou. malou mierou je zastúpené vykurovanie na báze pevných palív. RD sú zásobované pre vykurovanie a prípravu TÚV vä čšinou z vlastných zdrojov tepla a to formou malých kotlov, príp. etážové vykurovanie na báze zemného plynu, TÚV prietokovými ohrieva čmi. Prevažná čas ť OV je zásobovaná pre vykurovanie a prípravu TÚV vä čšinou z domových a blokových kotolní na báze zemného plynu. Menšia čas ť objektov OV ako zdroj tepla využíva elektrické akumula čné pece a na prípravu TÚV el. prietokové ohrieva če. Plynofikácia obce ve ľkou mierou prispela k doriešeniu situácie v zásobovaní teplom. Po komplexnej plynofiká- cii obce došlo k úplnej zmene používaných tuhých palív v prospech uš ľachtilých palív čo je nesporne prínosom v prospech zlepšenia ŽP. Návrh riešenia : Sú časný stav v zásobovaní teplom navrhujeme ponecha ť. Predpokladáme celkovú zmenu štruktúry použí- vaných palív v prospech uš ľachtilých palív. Vä čšina objektov OV po ľnohospodárstva a nových podnikate ľských subjektov bude na báze spa ľovania zemného plynu. Jednotlivé odbery pri rozširovaných objektoch budú kryté z rezerv vlastných kotolní, prípadne ich rozšírením a zvä čšením ich kapacity. Celkovú spotrebu tepla pre ÚK a prípravu TÚV do roku 2025 stanovujeme pre vonkajšiu tepelnú oblas ť – 18 0 C s tepelným príkonom 9,045 kW (t)/ b.j. u BD a 10,7 kW (t)/ b.j. u RD. Pre vybavenos ť budeme uvažova ť s potrebou 20 % z potrieb pre byty všeobecne. Bilancia potreby tepla : Pre 267 b.j. do roku 2025 v členení 12 b.j. v BD a 255 b.j. v RD, tepelný príkon bude: Q B BD = 12 x 9,045 = 109 kW (t) Q B RD = 255 x 10,7 = 2 729 kW (t) Q B BD+RD = = 2 838 kW (t) Q VYB = 2 838 x 0,2 = 568 kW (t) Q SPOLU = = 3 406 kW (t) Ro čná potreba tepla : - Bytový fond - 3,6 x 2 838 x 2 000 = 20,43 TJ/rok - Vybavenos ť sídla - 3,6 x 568 x 1 600 = 3,27 TJ/rok - Spolu Q ROK - = 23,70 TJ/rok Výstavba prípadných nových kotolní, resp. rekonštrukcia jestvujúcich kotolní je v časovom súlade s termínmi realizácie príslušných objektov, resp. nábeh na využívanie plnej kapacity kotolne je odvislo od ukon čenia príslušného objektu.

A.9.6 Koncepcia zásobovania plynom

Sú časný stav : Obec Hatalov je plynofikovaná, prevažnú čas ť odberate ľov tvorí MO - obyvate ľstvo. Dodávka plynu je zabezpe čovaná z jestvujúceho VTL plynovodu DN 300, 6,4 MPa VTL prípojkou DN 150, 6,4 MPa do RS 3000/2/2-440 v obci V ŕbnica. Z uvedenej RS sú STL plynovodmi zásobované obce V ŕbnica, Hatalov a Žbince. Miestna sie ť Hatalov je vytvorená kombináciou STL a NTL plynovodov. Prevádzkový tlak v miestnom STL sy- stéme rozvodu plynu v obci Hatalov je 100 kPa, v NTL 2,1 kPa. Uvedený stav bude vyhovujúci i pre návrhové obdobie, z ktorého sa bude odvíja ť i plynofikácia pre novonavrhované objekty RD, OV a podnikate ľské subjekty v obci. Návrh riešenia : V novonavrhovaných častiach RD i pre plochy urbanistickej rezervy vybudova ť STL, príp. NTL rozvod plynu. Pri riešení dodrža ť ustanovenia STN 386413, 386415, 386441, 42, 43 ; STN 733050, 73. Dodrža ť ochran- né pásma v zmysle Zákona 656/2004 Z.z. § 36 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnos ťou od 1.1.2005. Štruktúra spotreby plynu v RD Hod. a ro čná potreba plynu Nm 3/hod tis. m 3/rok

Príprava jedál – varenie 0,15 x 255 x 0,9 = 34,4 150 x 255x 0,9 = 34,4 Príprava TÚV 0,20 x 255 x 0,9 = 45,9 400 x 255x 0,9 = 91,8 Vykurovanie rodinných (RD) 1,15 x 255 x 0,9 = 263,9 3850 x 255x 0,9 = 883,6 Spolu RD: 1,50 x 255 x 0,9 = 344,2 4400 x 255x 0,9 = 1 009,8

Štruktúra spotreby plynu v BD Hod. a ro čná potreba plynu Nm 3/hod tis. m 3/rok

Príprava jedál – varenie 0,15 x 12 x 1 = 1,8 150 x 12 x 1 = 1,8 Príprava TÚV 0,20 x 12 x 1 = 2,4 400 x 12 x 1 = 4,8 Vykurovanie BD 1,00 x 12 x 1 = 12,0 1800 x 12 x 1 = 21,6 Spolu BD 1,35 x 12 x 1 = 16,2 2350 x 12 x 1 = 28,2

Cel kom RD+BD 360,4 m 3/h 1 038,0 tis. m 3/rok Ostatní odberatelia 18,9 m 3/h 33,1 tis. m 3/rok

Obec Hatalov 379,3 m 3/h 1 071,1 tis. m 3/rok

Pre stanovenie odberu množstva plynu boli použité platné Smernice GR SPP, ako aj údaje OcÚ v Hatalove. Miestne plynovody sú navrhované tak, aby boli schopné zabezpe čiť dodávku plynu aj pri zvýšenom náraste spo- treby než je uvažovaný. Do r. 2025 ukon čí sa plynofikácia všetkých domácností, všetkých MO. V novo navrho- vaných častiach RD, BD i pre plochy urbanistickej rezervy vybudova ť STL rozvod plynu v nadväznosti na je- stvujúci rozvod s domovými prípojkami a regulátormi plynu STL/NTL. Pre predpokladaný nárast spotreby plynu nie je potrebná rekonštrukcia ( zvýšenie kapacity ) regula čnej stanice v obci Vrbnica. Pri riešení dodrža ť ustano- venia STN 386413, 386415, 386441, 42, 43 ; STN 733050, 73. Dodrža ť ochranné pásma v zmysle Energetické- ho zák. 656/2004 Z.z. Vybudova ť STL rozvody plynu pre plynofikáciu príp. kotolní na tuhé palivo.Upresnenie bilan čných nárokov na odber zemného plynu bude predmetom prípravnej a projektovej dokumentácie jednotli- vých stavieb na základe individuálnych potrieb jednotlivých investorov. Rast potreby plynu v jednotlivých ro- koch nie je možné v tomto štádiu prípravy presne stanovi ť. Je predpoklad, že zvyšovanie odberu plynu bude pre- bieha ť po etapách. Výh ľadovo sa uvažuje s napojením miestnej časti Ridziny, kde sa nachádza Železni čná stanica, rodinné domy na dožitie, areál Agrocentra, jestvujúce a návrhové plochy výroby a malé letisko v rekonštrukcii.

TELEKOMUNIKÁCIE

A.9.7 Telefonizácia : Sú časný stav : Hatalov je sú čas ťou Regionálneho technického centra Východ - sie ťovej infraštruktúry Michalovce. Nako ľko ST, a.s. sa riadi výhradne situáciou trhu, ďalší rozvoj telefonizácie bude závisie ť od záujmu o tento druh služby v danej lokalite. Rozsah telekomunika čného spojenia a jeho zariadení je stanovený sú časným inštalovaným stavom v obci. Miestne rozvody sú riešené kombinovane t.j.úložnými i vzdušnými vedeniami do všetkých ulíc obce. Domové prípojky sú realizované obdobne vzdušným, resp. kábelovým vedením. Údaje o stave kapacity ústredne, jej obsadenie, stav miestnej i dia ľkovej siete tvoria predmet obchodného tajomstva správcu siete ST a.s., nie je možné údaje publikovať na výslovnú žiados ť prevádzkovate ľa. Bilancia potreby HTS : Postupnú kabelizáciu a novorealizované siete treba realizova ť úložnými kábelmi s vazelínovou zábranou proti vlhkosti typu TCEPKPFLE. Trasy sa navrhujú s oh ľadom na ostatné inžinierske siete v zmysle platnej prie- storovej normy. Bytové stanice sú dimenzované na navrhnutú telefonizáciu, t.j. 1-1,5 párov na byt + zariadenia ob čianskej vybavenosti a pri nebytových staniciach podľa požiadaviek zákazníkov 2 až 3 násobok dopytu v čase prípravy výstavby telefónnej siete. Bilancia potreby HTS - potreba prípojok v sídle k roku 2025 : Pre 267 bytových jednotiek ( cca 70% ) 187 HTS vybavenos ť 20 % z bytového fondu 37 HTS Priemysel, podnikat. subjekty, 8 HTS po ľnohospodárstvo 3 HTS urbanistická rezerva 3 HTS C e l k o m 238 HTS

Návrh riešenia : - dobudova ť jestvujúcu miestnu sie ť na uvažovanú kapacitu HTS s 10 % káblovou rezervou; - presmerova ť čas ť vonkajšieho telefónneho rozvodu a prispôsobi ť pod ľa požiadaviek novonavrhovanej bytovej výstavby; - postupná rekonštrukcia a kabelizácia jestvujúcej telefónnej siete, uložené v zemi; - pri kabelizácii telefónneho rozvodu súbežne uklada ť vodi če pre rozvod káblovej televízie. - dobudova ť v obci sie ť VTA.

A.9.8 Pokrytie územia pre mobilné zariadenia

Sú časný stav : Celé územie je pokryté sie ťou mobilných operátorov Orange, T – mobile a O 2. Mobilný operátor T- mo- bile v horizonte 5 rokov plánuje vybudova ť v k. ú. Obce Hatalov svoje technologické zariadenie (na obecnom pozemku o rozlohe cca 100 m 2 ). Ke ďže svoju požiadavku bližšie nešpecifikoval, jeho požiadavka nebola kon- kretizovaná v návrhu.

A.9.9 Kapacity a rozmiestnenie telekomunika čných a rádiokomunika čných zariadení Sú časný stav : Miestny rozhlas je v obci prevedený vzdušne na konzolách. Stožiare sú oce ľové do výšky 7,5 m nad ze- mou. Reproduktory prevážne 6 a 12 W sú rozmiestnené tak, aby nevznikali zázneje. Vedenie je na oboch kon- coch chránené proti podpätiu bleskoistkami. Z h ľadiska funk čnosti bude plne vyhovova ť aj v ďalšom období, do času pokia ľ odovzdávanie informácií v obci nebude na báze miestnej výmeny informácií z centra na Obecnom úrade. Návrh riešenia : v miestach novonavrhovanej zástavby v prípade potreby osadi ť ďalšie reproduktory.

A.9.10 Ochranné a bezpe čnostné pásma

Ochranné pásmo vodovodného potrubia je 2m od vonkajšieho okraja potrubia horizontálne na obe stra- ny. V ochrannom pásme vodovodného potrubia je možné robi ť akúko ľvek stavebnú činnos ť len so súhlasom správcu vodovodu. Po výstavbe kanalizácie navrhujeme v zmysle §15 ods. 2 písm. b) zákona č.442/ 2002 Z. z. ur čiť pozd ĺž kanaliza čného potrubia ochranné pásmo vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenos ťou od vonkajšieho pô- dorysného okraja potrubia na obidve strany 2,5 m. Zákon 656/2004 Z.z. § 36 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnos ťou od 1.1.2005 stanovuje : Na ochranu zariadení elektriza čnej sústavy sa zria ďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektriza čnej sústavy, ktorý je ur čený na zabezpe čenie spo ľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpe čenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodi ča. Táto vzdialenos ť je pri napätí : a) od 1 kV do 35 kV vrátane b) od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m, 1. pre vodi če bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m, 2. pre vodi če so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m, 3. pre zavesené káblové vedenie 1 m, Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenos ť je a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regula čnej a zabezpe čovacej techniky, Podrobná špecifikácia činností zakázaných v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného (podzemného) elktric- kého vedenia a nad (pod) týmto elektrickým vedením - vi ď § 36 uvedeného zákona. Výnimky z ochranných pá- siem môže v odôvodnených prípadoch povoli ť stavebný úrad na základe stanoviska prevádzkovate ľa prenosovej sústavy alebo distribu čnej sústavy. Ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodi ča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zria ďova ť stavby a konštrukcie, pestova ť porasty s výškou presahujúcou 3 m. Vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodi ča vzdušného vedenia je možné porasty pestova ť do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknú ť vodiča elektric- kého vedenia, usklad ňova ť ľahko hor ľavé alebo výbušné látky, vykonáva ť iné činnosti, pri ktorých by mohla by ť ohrozená bezpe čnos ť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodi ť elektrické vedenie alebo ohrozi ť bezpe čnos ť a spo ľahlivos ť prevádzky. Zákon 656/2004 Z.z. § 56 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnos ťou od 1.1.2005 stano- vuje ochranné pásma a bezpe čnostné pásma. Ochranné pásma sa zria ďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Ochranné pásmo na ú čely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenos ťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu techno- logickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenos ť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu tech- nologickej časti plynárenského zariadenia je : a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou do 200 mm, b) 8 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou od 201 mm do 500 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovým tlakom nižším ako 0,4 MPa, f) 8m pre technologické objekty. Technologické objekty na ú čely zákona sú regula čné stanice, filtra čné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany a telekomunika čné zariadenia. Bezpe čnostné pásma : Bezpe čnostné pásmo je ur čené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpe čnostným pásmom na ú čely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenos ťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plyná- renského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenos ť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je : a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa prevádzkovaných na vo ľnom priestranstve a na nezasta- vanom území Pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa, ak sa nimi rozvádza plyn v súvislej zástavbe, bezpe č- nostné pásma ur čí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovateľ distribu čnej siete.

A.10 Koncepcia starostlivosti o životné prostredia :

Zastavané územie obce je v prevážnej miere využívané na bývanie. Čiasto čne sú plochy zastavaného územia obce využívané pre ob čiansku a technickú vybavenos ť. Čas ť plochy tvorí hospodársky dvor – po ľno- hospodárska výroba. Sú časný stav : v riešenej obci v sú časnosti najvä čšie problémy spôsobujú : - nevyhovujúci stav prevádzkovaného hospodárskeho dvora - absentujúca ČOV Obec Hatalov má vodovodnou sie ťou pokryté celé územie, z toho vyplýva, že temer všetky nehnute ľnosti sú napojené na verejnú vodovodnú sie ť. Ú čelom tohoto vodovodu je zabezpe čiť plynulé zásobovanie obce pitnou vodou. Nároky na vodu pre po ľnohospodársku výrobu sú zabezpe čované zo samostatného vodného zdroja-vŕta- nej studne v rámci areálu HD, ktoré slúži len potrebám HD v Hatalove. Pôvodná koncepcia odkanalizovania splaškových odpadových vôd predpokladala riešenie skupinovej ka- nalizácie obcí V ŕbnica – Žbince – Hatalov so spolo čnou ČOV situovanou v k. ú. Obce Hatalov. V sú časnosti je ČOV (jej stavebná čas ť ) o projektovanej kapacite 650 EO. Obec Hatalov má vybudovanú kanaliza čnú sie ť vo ve ľkom rozsahu (3,5 km), nemá však vybudovanú ČOV ani výtla čné potrubie smerom do recipientu. Splašky z nehnute ľností sú odvedené do žúmp a suchých záchodov, ktoré vo vä čšine prípadov nie sú dokonale izolované, takže dochádza k zne čis ťovaniu podzemných vôd a tým aj k zhoršovaniu životného prostredia . Nové nehnute ľ- nosti majú žumpy, ktorých obsah sa vyváža. Povrchové vody odtekajú vo ľne po teréne, z ciest cez jarky a čias- to čné kanály do miestneho toku. Hospodársky dvor má vybudovanú vnútroareálovú kanalizáciu s odkanalizova- ním do vlastných žúmp. Navrhnuté je úplne dobudova ť v obci splaškovú kanaliza čnú sie ť, ktorá by zabezpe čila odvedenie splaš- kových vôd na navrhovanú (už vyprojektovanú) ČOV situovanú východným smerom za obcou. Navrhnutá ČOV bude čisti ť splaškové odpadové vody z obcí Dúbravka, Hatalov, Vrbnica a Žbince. V rámci zmeny stavby pred dokon čením je navrhovaná ČOV ako mechanicko-biologická ČOV s mechanickým pred čistením, jemnobublin- nou aktiváciou, s nitrifikáciou a denitrifikáciou, s aeróbnou stabilizáciou kalu vrátane mechanického odvodnenia kalu. V obci Hatalov a v obci Dúbravka je kanalizácia čiasto čne vybudovaná. Recipientom pre vypúš ťané vy čistené odpadové vody z navrhovanej ČOV Hatalov bude rieka „Laborec“. Zásobovanie teplom - v sú časnosti je z lokálnych tepelných zariadení na báze spa ľovania prevážne plyn- ných palív. Obec rieši organizovaný odvoz TKO na riadenú skládku. Za čína sa realizova ť separovaný zber dru- hotných surovín (papier, sklo, plasty, železo,..). Odvoz je zabezpe čovaný ob časným spôsobom na triedenie ďal- šie spracovanie.

A.10.1. Faktory negatívne ovplyv ňujúce životné prostredie :

Hluk a vibrácie : Za lokálne zdroje možno považova ť automobilovú premávku na cestách pretínajúcich riešené územie. K prekro čeniu noriem nedošlo. Zastavané územie obce Hatalov je na nadradenú cestnú sie ť napojená cestou III. triedy č.050218 Michalovce - Slavkovce - Ve ľké Raškovce -Ve ľké Kapušany. Na túto hlavnú kompozi čnú os sa napája cesta III. triedy č.050219 do miestnej časti Rydzina, ktorú v smere severo - južnom pretína cesta III/5546 (Bánovce nad Ondavou - Dúbravka - Budkovce), ktorá je prostredníctvom cesty II/554 z Bánoviec nad Ondavou do Trhovíš ť napojená na cestu I/50 (hranica Ukrajiny - Michalovce - Košice). Zo západnej časti k.ú. v miestnej časti Rydzina, severojužným smerom pretína katastrálne územie obce Hatalov jednoko ľajová elektrifikovaná železni čná tra ť č. 3241 s tra ťovou rýchlos ťou v = 80 km/hod., Ma ťovce - Bánovce nad Ondavou, ako sú čas ť celoštátnej dráhy ŹSR, so zastávkou v obci. Katastrálne územie obce, na jeho juhozápadnej strane, križuje tra ť širokorozchodnej železni čnej trate Košice-Trebišov-Bánovce nad Ondavou - Budkovce -Ve ľké Kapušany – hranica s Ukrajinou. Základné ochranné pásmo pre cesty III. triedy podľa vyhlášky FMD č. 35 z roku 1984 je v extraviláne 20 m od osi komunikácie. Ochranné pásmo od železni čnej trate je 60 m od osi ko ľajiš ťa. Za hlavný líniový zdroj hluku od automobilovej dopravy možno považova ť cestu III. triedy č. .050218 prechádzajúcu centrom obce. Vyhodnotenia o čakávanej hlukovej situácie na rok 2025 a jej dopad na životné prostredie boli spracované v zmysle Metodických pokynov pre výpo čet hladín hluku z dopravy (VÚVA Brno 1991). Po prevedení výpo čtov možno konštatova ť, že hodnota hluku dosiahnutá v roku 2025 od zdroja hluku mierne (o 1,38 dB) prekra čuje prí- pustnú hodnotu hluku pre de ň a vyhovuje pre noc, pre existujúcu a navrhovanú výstavbu v referen čnej vzdiale- nosti 7,5 m. Exhaláty a sekundárna prašnos ť : Hluk a exhaláty z dopravy vznikajú z automobilovej dopravy na ceste III.triedy č.III/.050218 prechádza- júcej vlastnou obcou. Za lokálne zdroje možno považova ť automobilovú premávku na cestách v riešenom území a spa ľovanie tuhých palív v domácnostiach. Ovzdušie je zne čistené najmä prachom, SO 2, NOX, CO 2. K prekro čeniu noriem prípustnej koncentrácie (NPK) nedošlo. Zne čistenie ovzdušia – v riešenom území nebolo zistené nadlimitné zne čistenie ovzdušia. Za ťaženie prostredia prachom a hlukom, za ťaženia pachom nie sú vzh ľadom k vzdialenostiam a ve ľkostiam hospodárskych objektov a intenzite premávky motorových vozidiel nadlimitné. Iné pod ľa potreby : Informácie o radónovom žiarení, seizmicite, eróziách, zosuvoch neboli k dispozícii. Staré enviromentálne zá ťaže týkajúce sa odpadov sú len v malom rozsahu na viacerých miestach. Tieto sú postupne likvidované obcou. V obci je organizovaný zber TKO s odvozom na riadenú skládku TKO. Rádioaktivita - v území sa nevyskytuje nad bežný rámec prirodzenej rádioaktivity prostredia. Podrob- nejšie informácie o radónovom žiarení neboli k dispozícii Anomálie geofyzikálnych polí - v území neboli zaznamenané. V riešenom území sa nenachádzajú faktory výraznejšie negatívne ovplyv ňujúce ŽP. A.10.2. Faktory pozitívne ovplyv ňujúce životné prostredie :

Rozbor faktorov pozitívne ovplyv ňujúcich kvalitu životného prostredia : Územie sídla Hatalov patrí do oblasti s pomerne zachovalým životným prostredím, z h ľadiska vä čších zdrojov zne čistenia. Obec má už dokon čený verejný vodovod. Nemá vybudovanú funk čnú verejnú kanalizáciu splaškových vôd ani ČOV. Daž ďové vody sú odvádzané do recipientu systémom odvod ňovacích rigolov a prie- kop pozd ĺž ciest. Z technickej infraštruktúry je to hlavne vybudovaný verejný rozvod plynu, ktorý odstránil vykurovanie tuhými palivami a verejný vodovod. Faktory pozitívne ovplyv ňujúce kvalitu životného prostredia tvoria najmä porasty pozd ĺž vodných tokov. Lesné hospodárstvo : Takmer celý chotár obce Hatalov je odlesnený (0,17 % lesnatosti) len na východnom okraji k.ú. a sú sú čas ťou komplexu tzv. Žbinského lesa. Tento lesný porast ma vzh ľadom na rozlohu k.ú. zanedbate ľnú ve ľkos ť a nemožno len na ňom stava ť kostru ekologickej stability. Vzh ľadom na potrebu zvýšenia zastúpenia drevín v predmetnom území je dôležité spomenú ť potenciálnu prírodnú vegetáciu na danom území. Hladina spodnej vody v týchto miestach je blízko pod povrchom a miestami vytvára zamokrené miesta. Faktory pozitívne ovplyv ňujúce kvalitu životného prostredia tvoria najmä porasty vo východnej časti územia, pri vodných tokoch a nelesná drevinová a krovinová vegetácia rozptýlená po celom území. Na území sa nenachádzajú zdroje nerastných surovín. Ochrana prírody a krajiny : Na predmetnom území sa v sú časnosti nenachádzajú žiadne maloplošné ani ve ľkoplošné chránené úze- mia. Na celom území v sú časnosti platí prvý stupe ň ochrany pod ľa zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

A.10.3. Zásady a opatrenia pre nakladanie s odpadmi :

Sú časný stav : Obec má zabezpe čené odstra ňovanie domáceho tuhého komunálneho odpadu formou smetných nádob a kontajnerov. Odvoz zabezpe čuje Obecný úrad. Kompostovate ľný odpad si spracovávajú ob čania individuálne. V blízkom okolí obce sa nachádzalo nieko ľko menších divokých skládok vytváraných miestnymi ob čanmi. Obec robí pravidelné kroky na likvidáciu a odstránenie následkov týchto nepovolených skládok. V sú časnosti prebieha v obci ob časný triedený zber vybraných druhov odpadov. Návrh : Na ďalšie roky si obec nechá vypracova ť nový program odpadového hospodárstva, s dôrazom na separo- vaný zber komunálneho odpadu, ktorý posúdi nutnos ť zmien doterajšej formy likvidácie TKO, drobného nebez- pe čného odpadu (autobatérie, lieky,..). Formu odvozu ani miesto likvidácie TKO v sú časnej dome meni ť nie je navrhované. Pod ľa § 39 ods.3 písm. b) je obec povinná vykonáva ť min. dvakrát do roka zber a prepravu objemných odpadov na ú čely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov.

A.11 Obrana štátu, ochrana pred požiarmi a povod ňami :

A.11.1. Návrh z hľadiska obrany štátu Záujmy obrany štátu - neboli požiadavky od príslušných orgánov. Obec je zatriedená z aspektu COO do IV. kategórie s tým, že ukrytie obyvate ľstva bude zabezpe čené v jednoduchých krytoch budovaných svojpomocne (JÚBS), pre skupinu objektov jeden úkryt v pivni čných priestoroch, vi ď. vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpe čenie stavebno technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany. V prípade mimoriadnych udalostí, je výh ľadovo uvažované s integrovaným systémom varovania obyva- te ľstva formou (napr. mikrovlnného šírenia – internet, obecná televízia, …), ktorý môže v prípade dohody slúži ť pre viac obcí. Záujmy obrany štátu neeliminujú potenciálne plochy pre rozvojové zámery rozvoja sídelnej štruktúry, ob čianskej a technickej vybavenosti ani výroby.

A.11.2. Návrh z hľadiska požiarnej ochrany Záujmy požiarnej ochrany - neboli požiadavky od príslušných orgánov. V obci sa nachádza požiarna zbrojnica, je tu dobrovo ľný hasi čský zbor. Najbližšie je profesionálny zbor v V.Kapušanoch a v Michalovciach. Požiarne hydranty sú v rámci verejného vodovodu a sú k dispozícii v prípade potreby požiarnej vody. Z urbani- stického hľadiska sú prístupové komunikácie riešené v zmysle vyhlášky MV SR č.94/2004 tak, aby mali vo ľnú šírku min. 3m (bez parkovacieho pruhu) a únosnos ť min. 80 kN/nápravu.

A.11.3. Návrh protipovod ňových opatrení: V extravilánoch sa zabezpe čujú úpravy tokov spravidla na prietok Q 20 -ro čnej vody. Všeobecne sú úpra- vy zamerané, vzh ľadom k zvýšeným hodnotám max. prietokov, na neškodné odvádzanie ve ľkých vôd, pri čom v hornej časti hlavných povodí, ktoré prináležia samosprávnemu kraju, úpravy smerujú k zabezpe čeniu ochrany intravilánov sídiel, k zlepšeniu nevyhovujúcich smerových pomerov a k stabilizácii koryta v extravilánoch. Po- drobne sú navrhované úpravy tokov uvedené vo vodohospodárskych plánoch povodí. Návrhy zoh ľad ňujú tieto zásady : - pri úpravách v extravilánoch treba v maximálnej miere zachováva ť existujúcu trasu koryta a stabilnú čas ť prie č- neho profilu. - trasu toku skracova ť len vo výnimo čných prípadoch a odstavené meandre nezasypáva ť. - v čo najvä čšej miere zachova ť pôvodné brehové porasty. - pre dosiahnutie potrebnej prietokovej kapacity (minimálne na Q 20 -ro čnú vodu) využíva ť odsunuté hrádze, ktoré nemusia presne kopírova ť trasu toku. Pod ľa § 49, odst.2 zák. č. 364/2004 Z.z. správca vodného toku môže pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb, alebo zariadení užíva ť pobrežné pozemky, z toho dôvodu odporú čame pre potreby prevádzky a údržby ponecha ť pozd ĺž brehov Duše a Žbinského potoka vo ľný nezastavaný priestor v šírke min. 10 m resp. 5 m od vzdušnej päty hrádze. Pri návrhu ÚPN-O novo navrhované lokality ochráni ť pred vplyvom ve ľkých vôd.

A.12. Tabu ľková čas ť

TAB. č. 1 ZDROJE PITNEJ VODY P. č Lokalita Názov zdroja Výdatnos ť l/s Typ vodného zdroja PHO (ha) Využitie Poznámka DOP MIN MAX 1“ 2“ 3“ 1 Hatalov Lastomír, Topo ľany, Vihorlat – Popri čný cca 346,21 s-1 skupinový

TAB. č. 2 BILANCIA ZDROJOV A POTRIEB OITNEJ VODY - STAV

P. č Názov vodovodu Lokalita Po čet obyvate ľov Po čet zásobovaných obyvate ľov Celková potreba Bilancia Poznámka 1 SV MI Hatalov 755 264 Kapacita ÚV posta čuje

TAB. č. 3 ELEKTRICKÉ STANICA ( transformovne ) VVN/VN Názov lokality a miesto kV Celk. inšt. výkon v MVA Správca Poznámka ES Michalovce 110/22 2 x 40 + 1 x 25 VE OR Michalovce -

TAB. č. 4 VZDUŠNÉ VEDENIE VVN Názov trasy od-do kV Číslo vedenia Správca Prevedenie jednod., Poznámka dvojité (J,D) ES - Hatalov 22 V 228 VE OR J - Michalovce

TAB. č. 5 ZOZNAM 22 kV/0,4 kV TRANSFORMACNÝCH STANÍC – V SPRÁVE VSE Miesto, lokalita Inšt. výkon v kVA Napáj. 22 kV vedenie Rok výstavby Poznámka ( typ DTS ) Správca - 049 400 V 228 VE región Michalovce - bet. st ĺpová C/2 TS 1 - 048 100 V 228 VE región Michalovce - bet. st ĺpová C/2 TS 2 - 513 100 V 228 VE región Michalovce - bet. st ĺpová C/2 TS 4 SPOLU 600 V 228 VE región Michalovce

TAB. č. 6 ZOZNAM 22 kV/0,4 kV TRANSFORMACNÝCH STANÍC – NIE V SPRÁVE VSE Miesto, lokalita Inšt. výkon v kVA Napáj. 22 kV vedenie Rok výstavby Poznámka ( typ DTS ) Správca - 050 PD 400 V 228 - - bet. st ĺpová C/2 TS 3 - 517 ACHP 160 V 228 - - bet. 2 st ĺpová TS 5

TAB. č. 7 PREH ĽAD JESTVUJÚCICH REGULA ČNÝCH STANÍC (RS) VTL/STL Por. č. Lokalizácia RS Výkon ( m3/h ) Typ Správca Poznámka

1 Obec napojená cez RS RS 3000/2/2-440 SPP MI - v obci Vrbnica STL rozvodom DN 150, 80

TAB. č. 8 STUPE Ň TELEFONIZÁCIE Telefónne stanice Telefónna hustota v % Po čet VTA Poznámka bytové nebytové celkom 98 9 107 Cca 40 1 -

B. GRAFICKÁ ČAS Ť : ------

Obsah :

1. Širšie vz ťahy M = 1 : 50 000

2. Situácia - Komplexný urbanistický návrh - katastrálne územie M = 1 : 10 000

3. Situácia - Komplexný urbanistický návrh - priestorové usporiadanie a funk čné využitie územia so zakreslením verejnoprospešných stavieb M = 1 : 2 880

4. Situácia - Verejnoprospešné stavby - schéma rozmiestnenia M = 1 : 10 000

5. Situácia - Verejné dopravné vybavenie M = 1 : 5 000

6a. Situácia - Verejná technická infraštruktúra - vybavenie obce, obsahujúce návrh koncepcie vodného hospodárstva a ich zariadení M = 1 : 2 880

6b. Situácia - Verejná technická infraštruktúra - vybavenie obce, obsahujúce návrh koncepcie energetiky, telekomunikácií a ich zariadení M = 1 : 2 880

7. Situácia - Ochrana prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability M = 1 : 10 000

8. Situácia - Vyhodnotenie perspektívneho použitia PP a LP na iné ú čely M = 1 : 5 000

C. Záväzná čas ť Územného plánu obce Hatalov ------

1. Zásady priestorového usporiadania a funk čného využívania územia

1.1. V oblasti osídlenia a územného rozvoja rozvíja ť obec Hatalov ako sú čas ť urbaniza čného priestoru sídla obvodného významu Michalovce, ako sú čas ť sídelnej aglomerácie Zemplínskeho regiónu a Košického kraja. 1.2. Novú zástavbu orientova ť na dotvorenie existujúcej urbanistickej kompozície obce, založenej na líniovej uli čnej zástavbe pozd ĺž hlavných jestvujúcich a navrhovaných miestnych komunikácií. 1.3. Rozvojové územie je potrebné z aspektu funk čného využívania a spôsobu zástavby regulova ť v zmysle grafickej časti územného plánu, s uplatnením týchto zásad : 1.3.1 Bývanie: - Uprednostni ť prestavbu staršieho, najmä neobývaného bytového fondu, využi ť všetky prázdne parcely a prieluky v zastavanom území obce. - Nové pozemky v pri ľahlom extraviláne vytvori ť na lokalitách, kde je možné využi ť jestvujúce komunikácie a inžinierske siete, dopl ňujúc solitérnu zástavbu. - Z hľadiska foriem bývania výstavbu nových bytov realizova ť predovšetkým v samostatne stoja- cich rodinných domoch, progresívne formy (radové, átriové RD) a bytové domy poklada ť iba za doplnkové formy (výstavba nízkoštandardných foriem bývania sa nepredpokladá, nako ľko v obci sa nenachádzajú zaostalé sociálne skupiny vo ve ľkom rozsahu). - Bytovú otázku možných bezdomovcov je pod ľa potreby možné rieši ť revitalizáciou niektorého neobývaného rod. domu. - U bývania integrovaného so službami presadzova ť tieto regulatívy: výrobné služby s čistými a nehlu čnými prevádzkami dovoliť zriadi ť aj uprostred súvislej obytnej zástavby, optimálne v opticky frekventovanej polohe; výrobné služby so špinavými, resp. hlu čnými prevádzkami dislokova ť na okrajové pozemky. - Hygienicky závadné výrobné prevádzky nezlu čite ľné s bývaním je nevyhnutné vymiestni ť do priestoru mimo kompaktnej obytnej zástavby na plochy rezervované v ÚPN-O na funkciu výroby. Rovnako hlu čné prevádzky je možné umiest ňova ť len do výrobných zón. - Drobnochov pri RD v súvislej obytnej zástavbe umožni ť iba v rozsahu vlastnej spotreby - Výstavbu bytových domov v lokalite „S“ a výh ľadovo plánovaná výstavba rodinných domov v lokalitách „M“ a „N“ je podmienená realizáciou protipovod ňových opatrení na toku Žbinský potok, prípadne umiestnením výstavby rodinných a bytových domov mimo inunda čného územia Žbinského potoka po vyhodnotení hladinového režimu pri prietoku Q 100 ro čnej ve ľkej vody. 1.3.2 Výroba - Rozvoj výrobných činností je potrebné oprie ť o využitie pôvodných zdrojov. Z tohto aspektu je potrebné rozvíja ť aj po ľnohospodárstvo (rastlinná i živo číšna výroba), výroba potravín a nápo- jov, dopravné a výrobné služby. - Na časti plochy výroby v západnej časti k.ú. je navrhnutá plocha pre ekologické spracovanie bio- odpadu –kompostovisko, výrobu biopalív, sklady, nezávadnú výrobu, resp. výrobné služby s prie- storovo a hygienicky náro čnými prevádzkami neprípustnými v obytnom území. - Rozvoj ekologickej výroby elektrickej energie bude na ploche fotovoltaickej elektrárne. 1.3.3 Rekreácia a cestovný ruch (CR) - Budovanie strediska pre vo ľný, či viazaný CR poklada ť za riskantné, nako ľko tu nie je prírodné prostredie tej najvyššej bonity. Rovnako nevhodné sú podmienky pre rozvoj agroturistiky (kvôli kompaktnej zástavbe). - Individuálnu chatovú rekreáciu (ICHR) vo forme rekrea čných chalúp a rekrea čných dom čekov vylú čiť nemožno, jej podpora je však nežiaduca - prioritu má ma ť rozvoj bývania. - Rekrea čnú zónu so zariadeniami pre každodenný oddych a šport rozvíja ť v náväznosti na existujúci športový areál (futbalové ihrisko). 1.3.4 Ob čianska vybavenos ť - Pre zvýšenie životného štandardu v obci je potrebné rozšíri ť druhy a kapacity zariadení ob čianskej vybavenosti. Zásadou má by ť ich koncentrácia do uzlových priestorov tak, aby tvorili akcent v urbanistickej kompozícii obce a aby umožnili optimálnu dochádzku z jednotlivých obytných skupín. - Posilni ť je potrebné najmä telovýchovné zariadenia, doplni ť priestorové kapacity verejnej administratívy, ako aj obchodu a služieb. - Menšie zariadenia komer čnej vybavenosti pre obchod, služby a pre verejné stravovanie možno umiestni ť v budovách patriacich obci a čiasto čne aj v obytnej zástavbe, resp. ako sú čas ť jednotli- vých rodinných domov. V oblasti rozvoja ob čianskej vybavenosti zriadi ť : 1.3.4.1 rekonštrukcia starej školy 1.3.4.2 rekonštrukciu bývalého kultúrneho domu 1.3.4.3 výstavba verejnej administratívy - polícia 1.3.4.4 rekonštrukciu starého mlyna 1.3.4.5 výstavbu obchodnej vybavenosti a služieb 1.3.4.6 prístavba a rekonštrukciu športového areálu a výstavba nových ihrísk 1.3.4.7 výstavbu autobusových zastávok a čakární pre cestujúcich 1.3.5 Civilná ochrana obyvate ľstva - akceptova ť sú časný stav úkrytov, úkryt obyvate ľstva rieši ť pre 100 % obyvate ľstva svojpomocne v suterénnych priestoroch rodinných a bytových domov - pre jednu ukrývanú osobu musí by ť zabezpe čené min.1,5 m2 podlahovej plochy úkrytu - úkryt sa musí zvoli ť v blízkosti miesta pobytu ukrývaných, aby ho mohli by ť v prípade ohrozenia v čas dosiahnu ť - úkryt nesmie by ť v blízkosti skladov hor ľavín alebo iných nebezpe čných látok

2. Prípustné, obmedzujúce a vylu čujúce podmienky využitia jednotlivých plôch 2.1. Za prípustné podmienky využitia možno poklada ť : 2.1.1 V území s funkciou bývania 2.1.1.1. drobné remeselné činnosti, po ľnohospodárska malovýroba (ovocie, zelenina), drobno- chov a menšie zariadenia komer čnej vybavenosti pre výrobu, obchod, služby nerušivého charakteru. 2.1.1.2. pri rodinných domoch garáže a plochy zelene v rozsahu zodpovedajúcom estetickým, hygienickým a ekostabiliza čným potrebám obce. 2.1.1.3. bytovú výstavbu viacpodlažnú v lokalite „S“ za jestvujúcimi bytovými domami (max.3 nadzemné podlažia), na prízemí môžu ma ť zariadenia pre maloobchod. 2.1.1.4 bytovú výstavbu v lokalite „M,N“ a „S“ za jestvujúcimi bytovými domami je možné realizova ť až po zabezpe čení adekvátnej protipovod ňovej ochrany. 2.1.2 V území s funkciou výroby 2.1.2.1. Využívanie vo ľnej plochy hospodárskeho dvora pre nepo ľnohospodársku výrobu, sklady netoxického materiálu, nezávadnú výrobu, služby a iné komerčné aktivity nepro- dukujúce nebezpe čný odpad a neza ťažujúce pri ľahlé obytné prostredie. 2.1.2.2. Plochu výroby (bývalá kapustáre ň) v miestnej časti Rydziny v západnej časti (celú po dožití troch rodinných domov), za týmito domami je možné využíva ť pre výrobu, sklady netoxického materiálu, výrobu, služby a iné komer čné aktivity neprodukujúce nebezpe čný odpad a neza ťažujúce pri ľahlé obytné prostredie (napr.kompostáre ň). 2.1.2.3. Výška objektov na plochách výroby a technickej vybavenosti v okruhu ochranných pásiem letiska musí rešpektova ť ochranné pásmo prechodovej plochy Letiska Hatalov. 2.1.2.4. Plochu južne od hospodárskeho dvora využíva ť na ekologickú výrobu elektrickej energie, po ukon čení záberu po ľnohospodárskej pôdy zneškodni ť vzniknutý odpad pod ľa príslušnej legislatívy a vráti ť pozemky do pôvodného stavu. 2.2. Za neprípustné podmienky využitia možno poklada ť: 2.2.1 V území s funkciou bývania 2.2.1.1. umiestnenie zariadení výroby, skladov toxických či hor ľavých materiálov, výrobných služieb so špinavou alebo hlu čnou prevádzkou, ktoré majú negatívny vplyv na bývanie. 2.2.1.2. umiestnenie stavebných objektov, ktoré by vytvárali neprimerané dominanty alebo narú- šali charakter územia a celkovú panorámu obce, 2.2.1.3. pre bytovú výstavbu viacpodlažnú v lokalite „S“ (max.3 nadzemné podlažia), obmedzené funk čné využitie plôch pre okrasné a úžitkové záhrady, ekologicky nezávadné živnosten- ské a remeselnícke prevádzky slúžiace na obsluhu (krajčírstvo, kaderníctvo a pod.). 2.2.1.4. pre bytovú výstavbu viacpodlažnú v lokalite „S“ (max.3 nadzemné podlažia), je zakázané funk čné využitie plôch pre drobnochov v rámci drobných stavieb, skladové zariadenia, servisy, garáže mechanizmov, výrobné zariadenia. 2.2.2 V území s funkciou výroby 2.2.2.1. plošné rozširovanie hospodárskych dvorov, bez kompletného využitia existujúcej disponibilnej plochy. 2.2.2.2. skladovanie a spracovanie odpadu, s výnimkou bioodpadu ur čeného k spracovaniu na území obce ako druhotná surovina. 2.2.2.3. skladovanie, výroba a akéko ľvek aktivity, ktoré majú vplyv na zne čis ťovanie a znižovanie kvality ovzdušia a životného prostredia na území obce. 2.2.3 V území s ochranným pásmom letiska 2.2.3.1. výška stožiarov, pre navrhované nové elektrické vedenie 2x400 kV Lemešany-Ve ľké Kapušany, nesmie prekro čiť výšku jestvujúcich stožiarov 400 kV vedenia.

3. Zásady a regulatívy na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia 3.1. V oblasti dopravy 3.1.1. Za hlavnú dopravnú os s funkciou zbernej miestnej komunikácie považova ť cestnú komunikáciu č. III/050218 (Michalovce – Slavkovce – Ve ľké Ražkovce), v extraviláne v kategórii C 7,5/70 . Miestnou čas ťou Ridziny je vedená cesta III/5546 (Bánovce nad Ondavou – Dúbravka – Budkov- ce), ktorá je prostredníctvom cesty II/554 z Bánoviec nad Ondavou do Trhovíš ť napojená na cestu I/50 (hranica Ukrajiny – Michalovce – Košice). Prepojenie centrálnej časti obce s miestnou čas ťou Rydziny zabezpe čuje cesta III/050219. Prepojenie železni čnej zastávky a cesty III/5546, v miestnej časti Rydziny, zabezpe čuje cesta III/5548. 3.1.2. Rešpektova ť koridor pre navrhovanú prepojovaciu miestnu komunikáciu C 6,5 / 30 3.1.3 Miestne komunikácie s obslužnou funkciou sa napájajú na cestu III/050218. 3.1.4 Miestne komunikácie rieši ť, po ťažne postupne prestava ť vo funk čnej triede C3 – kategórie MO 6,5/30, C3 - MO 8(6,5)/40(30) so šírkovým usporiadaním 6,5(5,5) m vozovka, 2 m chodník a 2 m líniový pás zelene pre uloženie inžinierskych sietí. 3.1.5 Pred zariadeniami ob čianskej vybavenosti zriadi ť verejné parkoviská. 3.1.6 Rešpektova ť plochy pre zriadenie zastávkových pruhov a prístreškov pre cestujúcich. 3.1.7 Zriadi ť z obce Hatalov cyklotrasu smerom k vodnému toku rieky Laborec, kde sa napojí na regionálnu cyklotrasu vedúcu od Michaloviec smerom na juh pozd ĺž vodného toku. 3.1.8 Rešpektova ť koridor pre modernizáciu železni čnej širokorozchodnej trate Košice - Ma ťovce - štátna hranica s Ukrajinou 3.1.9 Rešpektova ť ochranné pásma letiska Hatalov 3.2. V oblasti technickej infraštruktúry 3.2.1 Delenú splaškovú kanaliza čnú sie ť dobudova ť aj v susedných obciach a vybudova ť čerpaciu stanicu ( ČOV) a výtla čné potrubie s vyústením do recipientu (rieka Laborec) pri obci Lastomír. 3.2.2 Dobudova ť verejný vodovod a kanalizáciu v nových lokalitách. 3.2.3 Daž ďové a povrchové vody po pred čistení odvies ť do recipientu, 3.2.4 Pozd ĺž brehov vodného toku Duša 10m a pozd ĺž Žbinského potoka 5m zachova ť manipula čný pás od päty hrádze. 3.2.5 Odber elektrickej energie zabezpe čiť na existujúcej báze s postupným zvýšením výkonu existujúcich transforma čných staníc, vybudovaním novej transforma čnej stanice TS6 s káblovou 22 kV prípojkou . 3.2.6 Na úseku telekomunikácií zabezpečiť postupnú kábelizáciu siete. 3.2.7 Realizova ť ú činné protipovod ňové opatrenia rekonštrukciou úpravy Žbinského potoka na Q 100 ro čnú ve ľkú vodu, prípadne umiestnením výstavby rodinných a bytových domov mimo inunda čné- ho územia Žbinského potoka po vyhodnotení hladinového režimu pri prietoku Q 100 ro čnej ve ľkej vody.

4. Zásady ochrany prírody, kultúrneho dedi čstva, využitia prírodných zdrojov 4.1 Z h ľadiska zachovania kultúrnohistorických hodnôt 4.1.1 Rešpektova ť ochranu v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu týchto chránených objektov - Národných kultúrnych pamiatok, zapísaných do ÚZPF : nie sú v obci žiadne. 4.1.2 Rešpektova ť evidované archeologické pamiatky v obci : Archeologické lokality : Z katastra obce Hatalov sú evidované rôzne nálezy z viacerých historických období. Sídliskové nálezy z doby rímskej sa našli na polohe „Veterník“, sídliskové nálezy z včasného stredoveku (9.-10.stor.) sa našli na polohe „Cehole ň“. Sídliskové nálezy z praveku, doby rímskej a včasného stredoveku (9.-10.stor.) sa našli v extraviláne obce na polohe „severne od hospodárskeho dvora a západne od Žbinského potoka“. Sídliskové nálezy z doby bronzovej alebo halštatskej sa našli na polohe „500 m JV od obce“. Archeologické lokality sú predmetom ochrany pod¾a zákona è.241/2001 Z.z., preto pred realizáciou stavebných výkopových prác je potrebné si vyžiadal stanovisko alebo rozhodnutie Krajského pa- miatkového úradu ku všetkým stavbám na území evidovaných archeologických lokalít ako aj k väèším a líniovým stavbám. 4.2 Z h ľadiska zachovanie prírodných, krajinárskych a ekologických hodnôt 4.2.1 Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) sa má opiera ť o tieto prvky : Miestne biocentrum Pod Laborcom je vytvorené z lesného porastu v susednom katastrálnom území, kto-rý je doplnený o územie navrhnuté na zmenu využívania z ornej pôdy na lesné pozemky. Nachádza sa v v severovýchodnej časti riešeného územia. Miestne biocentrum Dvorisko sa nachádza v priestore sútoku Duše a Žbinského potoka. Je tvorené samotnými vodnými tokmi, ktoré zárove ň pokra čujú v oboch smeroch ako biokoridory a územím navrhnutým na zmenu využívania z ornej pôdy na lesné pozemky. Miesty biokoridor Duša prechádza juhozápadne od intravilánu obce, kde sa napája na navrhované miestne biocentrum Dvorisko a ďalej pokra čuje po južne hranici katastrálneho územia. Navrhovaný miestny biokoridor Budkovský kanál prechádza východnou čas ťou územia v smere sever-juh. Je tvorený Budkovským kanálom a navrhovanou líniovou stromovitou vegetáciou pozd ĺž kanála. 4.2.2 Na zvýšenie ekologickej stability územia je potrebné postupne realizova ť nasledujúce opatrenia : - výsadbu nelesnej drevinnej vegetácie (NKDV) okolo po ľných ciest a kanálov - výsadbu drevín okolo špeciálnych hydrických biotopov - obnovu prestárlych, poškodených a preriedených porastov - doplni ť výsadbu okolo hlavných ciest. 4.2.3 V území s prevládajúcou obytnou funkciou je potrebné: - rozšíri ť plochy verejnej zelene, - doplni ť izola čnú zele ň okolo hospodárskeho dvora a plôch výroby

5. Zásady starostlivosti o životné prostredie 5.1 Ovzdušie 5.1.1 V riešenom území - v procese revitalizácie regulova ť živo číšnu výrobu (ŽV) a vykona ť tu opatrenia na zlepšenie hygienických pomerov: - vylú čiť prevozy živo číšneho odpadu po miestnych komunikáciách a vypúš ťanie tekutého odpadu zo ŽV do miestnych tokov - vykona ť úpravy v areáli bývalého hospodárskeho dvora - zamedzi ť sekundárnej prašnosti, spevni ť a zatrávni ť neupravené plochy - zrealizova ť výsadbu pásu špeciálnej izola čnej zelene pozd ĺž oplotenia min. šírky 15 m 5.1.2 Vykurovanie objektov v návrhovom období podporova ť na báze zemného plynu. 5.2 Čistota vody 5.2.1 dobudova ť verejný vodovod aj v novonavrhnutých lokalitách zástavby 5.2.2 dobudova ť verejnú splaškovú kanalizáciu aj v novonavrhnutých lokalitách záastavby 5.2.3 vybudova ť ČOV a výtla čné potrubie 5.3 Pôda 5.3.1 Na pozemkoch s ornou pôdou, kde už sú vybudované odvodnenia a závlahy, je potrebné udržiava ť ich funk čnos ť, nako ľko tie výrazne znižujú riziko deštrukcie pôdy. 5.3.2 V prípade znefunk čnenia odvodnenia (napr. z dôvodu neefektívnosti investície do ich údržby) je vhodné ornú pôdu zatrávni ť. 5.4 Hluk 5.4.1 Prípustné hladiny hluku z cestnej dopravy na cestách III/050218 nebudú v obytnej zástavbe prekro čené, a tak nie je potrebná realizácia žiadnych protihlukových opatrení. 5.5 Odpad 5.5.1 V katastri obce sa nenachádza žiadna skládka TKO, ktorá by vyhovovala platnému zákonu o odpa- doch a so zriadením takejto skládky nie je žiaduce uvažova ť ani v návrhovom období. 5.5.2 V riešenom území bude dochádza ť predovšetkým k produkcii tuhého komunálneho odpadu (TKO). Pri nakladaní s TKO je potrebné sa riadi ť zákonom o odpadoch č. 223/2001 Z.z. a Programom odpa- dového hospodárstva obce : - vybavi ť obyvate ľov dostato čným počtom smetných nádob tak, aby na 1 RD pripadala min.1smetná nádoba (110 l) - zabezpe čiť pravidelný odvoz TKO na vyhovujúcu skládku TKO - zlikvidova ť všetky divoké skládky v intraviláne i v pri ľahlom extraviláne obce, na postihnutých miestach vykona ť rekultiváciu - stále zlepšova ť a prevádzkova ť separovaný zber TKO, zameraný na využite ľnos ť druhotných surovín a na minimalizáciu produkcie TKO odvážaného na skládku. 5.5.3 Na nakladanie s biologicky rozložite ľným odpadom je potrebná v ÚPN-O navrhovaná plocha na obecné kompostovisko (zberný dvor), prípadne je možné rieši ť takéto zariadenie spolo čné pre viac obcí v záujmovom území. 5.5.4 Zabezpe čiť je potrebné tiež zber oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a elektroodpadov. 5.5.5 Výrobný a iný odpad je potrebné rieši ť v súlade s technologickým postupom danej prevádzky vo vlastnej réžii podnikate ľského subjektu.

6. Vymedzenie zastavaného územia obce

6.1. Sú časné zastavané územie je žiaduce rozšíri ť o nové obytné územie v lokalitách uvedených v grafickej časti pod bodmi : A-L, S.

7. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území, asanácie

7.1. Ochranné pásma s funk čným obmedzením využitia územia v zmysle príslušných zákonných ustanovení sú : 7.1.1 Pásma hygienickej ochrany 7.1.1.1 okolo hospodárskeho dvora v Hatalove 100 m 7.1.1.2 okolo cintorína - pohrebiska, kde sa nesmú povo ľova ť ani umiest ňova ť budovy (v zmysle zák. č. 470/2005 o pohrebníctve v platnom znení). 50 m 7.1.2. ochranné pásmo komunikácií pod ľa zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v zmysle zmien a doplnkov (vyhláška FMD č.35/1984) mimo zastavané územie je 7.1.2.1. pre cesty III. triedy je od osi komunikácie, 20 m 7.1.2.2 pre železni čnú tra ť od osi krajnej ko ľaje 60 m 7.1.3. ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry 7.1.3.1 vonkajšie elektrické vedenie - nadzemné a) od 1 kV do 35 kV vrátane 7.1.3.1.1 1. pre vodi če bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m, 7.1.3.1.2 2. pre vodi če so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m, 7.1.3.1.3 3. pre zavesené káblové vedenie 1 m, b) od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m 7.1.3.2 vonkajšie elektrické vedenie - podzemné a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regula čnej a zabezpe čovacej techniky, V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zria ďova ť stavby a konštrukcie, pestova ť porasty s výškou presahujúcou 3 m; 7.1.3.3 ochranné pásma plynárenských zariadení 7.1.3.2.1 4 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou do 200 mm, 7.1.3.2.2 8 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou od 201 do 500 mm, 7.1.3.2.3 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovým tlakom nižším ako 0,4 MPa , 7.1.3.2.4 8 m pre technologické objekty 7.1.3.4 bezpe čnostné pásma plynárenských zariadení 7.1.3.3.1 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa prevádzkovaných na vo ľnom priestranstve a na nezastavanom území V súvislej zástavbe, bezpe čnostné pásma ur čí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovate ľa distribu čnej siete. 7.1.3.5 verejné vodovody a kanalizácie 7.1.3.4.1 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm. 7.1.3.4.2 2,5 m po výstavbe kanalizácie 7.1.3.6 pre výkon správy vodného toku (opravy a údržba) a vodných stavieb 7.1.3.5.1 10,0 m pozd ĺž brehov kanála Duša. 7.1.3.5.2 5,0 m od brehovej čiary pozd ĺž Žbinského potoka. 7.2 PHO od výrobných areálov 50 m 7.3 Ochranné pásmo lesa 50 m. 7.4 Chránené územia v ÚPN-O Hatalov sa nenavrhujú. 7.5 Požiadavky na vykonanie vä čších asanácií nie sú. 7.6 Ochranné pásmo letiska Hatalov, je Výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod, ktoré je stanovené : - ochranným pásmom vzletovej a približovacej roviny (sklon 2% - 1:50) s výškovým obmedzením 102,70 -117,70 m n.m. B.p.v. - ochranným pásmom prechodových plôch (sklon 14,3 % - 1:7) s výškovým obmedzením 102,70 – 127,70 m n.m. B.p.v. - ochranným pásmom vodorovnej roviny s výškovým obmedzením 132,73 m n.m. B.p.v. Ďalšie obmedzenia sú stanovené : - ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musí by ť riešené podzemným káblom) V zmysle § 28 ods.3 a § 30 zákona č.143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a dopl- není niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Letecký úrad SR dotknutým orgánom štátnej správy v povo ľovacom procese stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení ako aj pri ďalších stavbách, ktoré by mohli ohrozi ť bezpe čnos ť leteckej prevádzky, na základe čoho je potrebné požiada ť Letecký úrad Slovenskej Republiky o súhlas pri stavbách a zariadeniach : - ktoré by svojou výškou, prevádzkou alebo použitím stavebných mechanizmov mohli naruši ť vyššie popísané ochranné pásma letiska Hatalov, - stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods.1, písmeno a) - stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vy čnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods.1, písmeno b) - zariadenia, ktoré môžu ruši ť funkcie leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariade- ní, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods.1, písmeno c) - zariadenia, ktoré môžu ohrozi ť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosil ňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods.1, písmeno d).

8. Ur čenie častí obce pre spracovanie ÚPN Z

8.1. Územie nemá také plochy, ktoré by bolo potrebné rieši ť v stupni zóna.

9. Ustanovenie verejnoprospešných stavieb (VPS) a vymedzenie plôch pre VPS

Vymedzi ť plochy je potrebné pre tieto verejnoprospešné stavby, t.j. stavby, na realizáciu ktorých je možné pozemky vyvlastni ť, alebo vlastnícke práva k nim obmedzi ť v zmysle § 108 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zákonov :

9.1. Verejnoprospešné stavby záväznej časti ÚPN VÚC Košický kraj – ZaD 2009

9.1.1. 1 - 2x400 kV vedenie súbežne s V409 od križovatky vedení V409 a V071/072 po elektrickú stanicu Ve ľké Kapušany 9.1.2. 2 – modernizácia železni čnej širokorozchodnej trate štátna hranica s UR – Maťovce - Haniska pri Košiciach

9.2. Verejnoprospešné stavby územného plánu obce Hatalov

9.2.1 3 - Nové chodníky v obci 9.2.2 4 - Rekonštrukcia miestnych komunikácií 9.2.3 5 - Parkoviská pred objektami ob čianskej vybavenosti 9.2.4 6 - Prepojovacia miestna komunikácia ku kostolu 9.2.5 7 - Autobusové zastávky + prístrešky pre cestujúcich 9.2.6 8 - Chodníky – nové lokality 9.2.7 9 - Cesty – nové lokality 9.2.8 10 - Obratiská na komunikáciách vä čšej d ĺžky ako 100 m 9.2.9 11 - Transforma čná stanica TS6 9.2.10 12 - 22 kV kábelová prípojka k TS6 9.2.11 13 - Vonkajšia sekundárna sie ť - rekonštrukcia 9.2.12 14 - NN rozvody – nové lokality 9.2.13 15 - Verejné osvetlenie – nové lokality 9.2.14 16 - Stavba výtla čného potrubia kanalizácie z ČOV + pre čerpávacie stanice 9.2.15 17 - Verejný vodovod – nové lokality 9.2.16 18 - Verejný plynovod – nové lokality 9.2.17 19 - Telekomunikácie – nové lokality 9.2.18 20 - Kanalizácia – nové lokality 9.2.19 21 - Kabelizácia miestnej telefónnej siete 9.2.20 22 - Výstavba kompostoviska

Na všetky tieto stavby a zariadenia sa primerane vz ťahujú ustanovenia § 108 Z. č. 50/1976 o možnosti vyvlastni ť alebo obmedzi ť vlastnícke práva k pozemkom a stavbám z dôvodov verejného záujmu.

D. VYHODNOTENIE DOSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA PO ĽNOHOSPODÁRSKEJ PODE

A - PROJEKT Michalovce ateliér architektúry a urbanizmu Ing. arch. Ľudovít POZDECH autorizovaný architekt ul.Sama Chalúpku 18 tel.056 / 64 331 16 071 01 Michalovce ------

UZEMNÝ PLÁN OBCE

HATALOV

VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA PO ĽNOHOSPODÁRSKEJ PODE V OBCI

SPRIEVODNÁ SPRÁVA

Dátum spracovania : 02/2010 Zodpovedný riešite ľ PP : Ing.Peter Sabo Ing.arch. Ľudovít Pozdech OBSAH :

Textová čas ť :

A. Úvod B. Prírodné podmienky, pôdny fond, po ľnohospodárstvo C. Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na po ľnohospodárskej pôde D. Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia

Tabu ľková čas ť : Tab. č.1 – Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na po ľnohospodárskej pôde – v k.ú. obce Hatalov

Grafická čas ť : Výkres č.8 – Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na po ľnohospodárskej pôde v M = 1 : 5 000.

Dokladová čas ť :

- Vyjadrenie Obvodného lesného uradu v Michalovciach, poskytnutie informácií v k.ú. Hatalov, vydané d ňa 04.03.2008. - Vyjadrenie Krajského pozemkového úradu Košice, udelenie súhlasu k trvalému záberu pre stavbu „Pristávacia dráha Hatalov“, č.2008/00301 zo d ňa 17.09.2008. - Vyjadrenie Obvodného pozemkového uradu v Michalovciach, k ur čeniu nejlepších BPEJ v k.ú. Hatalov, vydané d ňa 11.03.2008. - Vyjadrenie Obvodného banského uradu v Košiciach, stanovisko k Zadaniu poskytnutie informácie o zistených výhradných ložiskách nerastov v k.ú. Hatalov, vydané d ňa 13.02.2009. - Vyjadrenie HYDROMELIORÁCIE š.p. Bratislava, k existencii hydromeliora čných zariadení v obci Hatalov, okres Michalovce, zo d ňa 07.10.2009. - Vyjadrenie Obvodného lesného úradu v Michalovciach-stanovisko k návrhu, č.2009/00622 zo d ňa 20.10.2009. - Vyjadrenie Krajského pozemkového úradu Košice, k prerokovaniu návrhu ÚPN-O Hatalov, č.2009/00284 zo d ňa 30.11.2009.

Použitá literatúra : - V.Linkeš, V.Pestún, M.Džatko : Príru čka pre používanie máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, príru čka pre bonitáciu po ľnohospodárskych pôd, tretie upravené vydanie, VÚPÚ Bratislava 1996 - Hraško, Morfogenetický klasifika čný systém pôd ČSFR, 2.doplnené vydanie 1991

Textová čas ť :

A. Úvod

A.1 Vyhodnotenie záberu po ľnohospodárskej pôdy je samostatnou prílohou k Územnému plánu obce Hatalov, okres Michalovce.

Základné východiskové podklady použité pri spracovaní po ľnohospodárskej prílohy boli : - komplexný urbanistický návrh - katastrálna mapa v M = 1:2880 s druhmi pozemkov pod ľa Registra „C“ katastra nehnute ľností - bonitované pôdno-ekologické jednotky (BPEJ) - pre katastrálne územie Hatalov bola obstarávate ľom poskytnutá situácia v merítku 1:2880 a hranice BPEJ zo Správy katastra Michalovce - Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) z roku 2002 vypracovaný Ing. Treš čákom v mierke M = 1 : 2880.

A.2 Vplyvy resp. strety po ľnohospodárskej výroby a ochrany krajiny.

A.2.1 Výrazné plošné zmeny, ktoré by zmenili pomer ekologicky pozitívnych a negatívnych prvkov v kra- jine navrhujeme vo východnej časti, kde predpokladáme zmenu využívania územia z ornej pôdy na lesné pozemky. Zmenou by došlo k sceleniu susediaceho lesa a tým k zvýšeniu ekologickej stability v rie-šenom území. Urbanistické riešenie však predpokladá sústredenie novej výstavby do intravilánu obce na nadrozmerné záhrady, čím čiasto čne ubudne z pozitívneho ekologického prvku v riešenom území. Tieto limity sú najviac ur čujúce pre jednotlivé typy činnosti v krajine, najmä intenzívne po ľnohospo- dárske využitie, nako ľko všetky tieto činnosti a zámery len prehlbujú doterajšie stresové javy, zvyšujú ich rozsah a intenzitu. Ide najmä o zne čistenie podzemných a povrchových vôd najmä na území chránenej oblasti akumulácie podzemnej vody a eróziu pôdy na ve ľkoblokových plochách ornej pôdy.

B. Prírodné podmienky, pôdny fond, po ľnohospodárstvo

B.1 Územie katastra obce Hatalov patrí do nížinnej, teplej, mierne vlhkej až suchej oblasti s chladnou zi-mou. Priemerná ro čná teplota je do 9 C, priemerný ro čný úhrn zrážok je 550-600 mm. Charakterizovaná je dlhým teplým a suchým letom, krátkou chladnou a suchou zimou, s krátkym trvaním snehovej pokrývky. Z h ľadiska výskytu zrážok, ide o suchú, až mierne suchú oblas ť. Priemerná ro čná teplota je do 9 C, prie-merný ro čný úhrn zrážok je 550-600 mm. Chotár má nivné, lužné a černozemné pôdy. Obec Hatalov leží uprostred Východoslovenskej nížiny na staršom agrada čnom vale rieky Laborec, ktorý sa zvažuje do znížením nív Laborca a Duše, miestami so zamokrenými lúkami, v nadmorskej výške okolo 103 m n.m. v strede obce, 101-107 m n. m. v chotári . Takmer celý chotár obce Hatalov je odlesnený (0,17 % lesnatosti) len na východnom okraji k.ú. a sú sú čas ťou komplexu tzv. Žbinského lesa. Hladina spodnej vody v týchto miestach je blízko pod povrchom a miestami vytvára zamokrené miesta. Katastrálne územie obce Hatalov patrí do geomorfologickej oblasti Východoslovenská nížina a do ge- ografického celku Východoslovenskej roviny a do geomorfologického podcelku Ondavskej roviny. Z hla-diska morfológie terénu je terén v riešenom katastri hladko modelovaný bez akýchko ľvek terénnych zrá-zov. S priemerným sklonom 0,5 až 1,0 %. Celá čas ť územia má charakter roviny. Ondavská rovina v zá-padnej časti riešeného katastra pozostáva z ílov, na ktorých sa vyvinuli relatívne ťažké pôdy. Z h ľadiska regionálneho geologického je sú čas ťou východoslovenskej neogénnej panvy, ktorá vznikla tektonickým poklesávaním v severnej časti potiského bloku. Panva je vyplnená mocným súvrstvím mor-ských (miocén - pliocén), jazerných a sladkovodných sedimentárnych neogénných hornín (pliocén). Tu sa nachádza tzv. Semianské súvrstvie, ktoré je reprezentované pestrými ílmi so štrkom bez andezitových valúnov. Súčas ťou toho súvrstvia sú aj tzv. pozdišovské štrky, ktoré obsahujú polohy pestrých ílov. Depresia s rozvinutou nivou Ondavy obsahuje subsiden čnú morfoštruktúru porie čnej roviny s výpl ňou fluviálnych sedimentov. V náplavách prevládajú jemnozrnné zeminy a piesky. Mocnos ť náplavou je až 20 m. Ostatné územie obsahuje deluviálne prevážne hlinité sedimenty. Na vä čšine katastrálneho územia je po ľnohospodársky obrábaná pôda, čiasto čne ttp. Orná pôda má v katastrálnom území dominantné zastúpenie. Je reprezentovaná rozsiahlymi parcelami ornej pôdy, bez drevinovej sprievodnej zelene. Ostatná sprievodná zele ň pozostáva z bylinnej zložky. Uvedená vegetácia na ornej pôde je jednozna čne zmenená vplyvom intenzívnej po ľnohospodárskej ve ľkovýroby. Jedná sa hlavne o aplikáciu priemyselných hnojív a herbicídov, ktoré podstatne ochudobnili pleve ľnú vegetáciu, ale aj sprievodnú zele ň najmä v krovitej forme. Z h ľadiska morfológie terénu je terén v riešenom katastri hladko modelovaný bez akýchko ľvek terénnych zrázov. S priemerným sklonom 0,5 až 1,0 %. Celá čas ť územia má charakter roviny. Oslnenie terénu možno charakterizova ť ako dobré nako ľko prevažná čas ť riešeného územia sa nachádza na rovine so sklonom do 1°.

B.2 Hydromeliora čné zariadenia :

Pod ľa vyjadrenia HYDROMELIORÁCIE š.p.Bratislava z listu 841-3/110/2009 zo d ňa 07.10.2009 sa v kata- strálnom území obce Hatalov nachádzajú tieto hydromeliora čné zariadenia : - kanál Šírava 2 (evid. č.5405 115 022), ktorý bol vybudovaný v r.1979 o celkovej d ĺžke 2,010 km v rámci stavby „OP VSN V.-5“. - kanál Rydziny 2 (evid. č.5405 115 021), ktorý bol vybudovaný v r.1979 o celkovej d ĺžke 1,280 km v rámci stavby „OP VSN V.-5“. - kanál Rydziny (evid. č.5405 113 034), ktorý bol vybudovaný v r.1975 o celkovej d ĺžke 0,770 km v rámci stavby „OP a ÚT VSN V./1“. - kanál Hatalov (evid. č.5405 113 001), ktorý bol vybudovaný v r.1975 o celkovej d ĺžke 1,797 km v rámci stavby „OP a ÚT VSN V./1“. - kanál Vl čí (evid. č.5405 113 007), ktorý bol vybudovaný v r.1975 o celkovej d ĺžke 4,505 km v rámci stavby „OP a ÚT VSN V./1“. - kanál Za majerom (evid. č.5405 113 008), ktorý bol vybudovaný v r.1975 o celkovej d ĺžke 1,903 km v rámci stavby „OP a ÚT VSN V./1“. - kanál Budkovský (evid. č.5405 113 027), ktorý bol vybudovaný v r.1975 o celkovej d ĺžke 10,553 km v rámci stavby „OP a ÚT VSN V./1“. - kanál krytý K1 (evid. č.5405 113 030), ktorý bol vybudovaný v r.1975 o celkovej d ĺžke 1,030 km v rámci stavby „OP a ÚT VSN V./1“. - kanál Lazy 1 (evid. č.5405 113 032), ktorý bol vybudovaný v r.1975 o celkovej d ĺžke 1,840 km v rámci stavby „OP a ÚT VSN V./1“. - kanál Horcový (evid. č.5405 115 014), ktorý bol vybudovaný v r.1978 o celkovej d ĺžke 0,470 v rámci stavby „OP VSN V./3“. - kanál Osadový (evid. č.5405 115 015), ktorý bol vybudovaný v r.1978 o celkovej d ĺžke 0,462 v rámci stavby „OP VSN V./3“. - kanál Stepnický (evid. č.5405 115 021), ktorý bol vybudovaný v r.1978 o celkovej d ĺžke 0,640 v rámci stavby „OP VSN V./3“.

V k.ú. Hatalov je vybudované detailné odvodnenie poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom, ktorý je vo vlastníctve príslušného subjektu hospodáriaceho na po ľnohospodárskej pôde.

B.3 Bonitované pôdno-ekologické jednotky a odvodené vlastnosti pôdy

Pod ľa štruktúry kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky popisuje sedemmiestny kód tieto vlastnosti pôdy: * * . . . . . kód klimatického regiónu . . * * . . . kód hlavnej pôdnej jednotky ( HPJ ) . . . . * . . kód svahovitosti a expozície . . . . . * . kód skeletovitosti a hĺbky pôdy ...... * kód zrnitosti pôdy

V číselníku hlavných pôdnych jednotiek HPJ sú použité názvy pôdnych typov, subtypov a variet z „Morfogenetického klasifika čného systému pôd ČSFR“ (Hraško et al., 2.doplnené vydanie, 1991), ktorý je záväzným klasifika čným systémom a názvoslovím v oblasti pôdoznalectva a jeho využívania na území SR. Uvádzame vysvetlenie a charakteristiku pôdnych typov, subtypov a variet :

Fluvizeme – (v starších klasifikáciách nivné pôdy) sú pôdnym typom, ktorý sa vyskytuje len v nivách vodných tokov, ktoré sú alebo donedávna boli ovplyv ňované záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Majú svetlý humusový horizont. Najdôležitejšie subtypy používané v bonitácií: typické, glejové s vysokou hladinou podzemnej vody a glejovým horizontom, pelické s ve ľmi vysokým obsahom ílovitých častíc. Kambizeme – (v starších klasifikáciách hnedé pôdy) sú pôdy s rôzne hrubým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je B horizont zvetrávania skeletnatých substrátov s rôznym, vä čšinou však vyšším obsahom skeletu. Subtypy : typické, dystrické, luvizemné, pseudoglejové. Hnedozeme – sú pôdy na sprašiach alebo sprašových hlinách s tenkým svetlým humusovým horizontom a výrazným B horizontom zvetrávania alebo premiestnenia ílu. V prevažnej vä čšine prípadov neobsahujú skelet. Hlavné subtypy: typické, luvizemné, pseudoglejové, erodované. Rendziny – charakteristické pôdy na vápencoch a dolomitoch, vä čšinou s tmavým humusovým horizontom, pod ktorým je substrát alebo B horizont zvetrávania. Subtypy : typické, kambizemné s B horizontom. V celom profile alebo len v substráte obsahujú karbonáty. Gleje – (v starších klasifikáciách glejové pôdy) pôdy trvale zamokrených lokalít s hladinou podzemnej vody blízko povrchu (ve ľká čas ť týchto pôd má upravený vodný režim melioráciami). Pseudogleje – (v starších klasifikáciách oglejené pôdy) sú pôdy s tenkým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je vyluhovaný eluviálny horizont a hlboký B horizont , s výrazným oglejnením, ktoré sa vyskytuje aj v eluviálnom horizonte. Celý profil je sezónne výrazne prevlh čený v dôsledku nízkej priepustnosti B horizontu pre vodu. Subtypy: typické, luvizemné s menej intenzívnym oglejnením.

B.4 Na riešenom území mimo hranice sú časne zastavaného územia sa nachádzajú tieto BPEJ : ------03 11 0 0 2 – 5. skupina – klimatický región : teplý, ve ľmi suchý, nížinný, kontinentálny – fluvizeme glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké) (FMG) – rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie (0° – 1°), rovina – pôdy bez skeletu (obsah skeletu do h ĺbky 0,6 m pod 10 %) (do 30 cm) – stredne ťažké pôdy (hlinité) ------03 94 0 0 3 – 8. skupina – klimatický región : teplý, ve ľmi suchý, nížinný, kontinentálny – gleje, stredne ťažké, ťažké až ve ľmi ťažké (GL) – rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie (0° – 1°), rovina – pôdy bez skeletu (obsah skeletu do h ĺbky 0,6 m pod 10 %) (do 30 cm) – ťažké pôdy (ílovitohlinité) ------03 94 0 0 2 – 8. skupina – klimatický región : teplý, ve ľmi suchý, nížinný, kontinentálny – gleje, stredne ťažké, ťažké až ve ľmi ťažké (GL) – rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie (0° – 1°), rovina – pôdy bez skeletu (obsah skeletu do h ĺbky 0,6 m pod 10 %) (do 30 cm) – stredne ťažké pôdy (hlinité) ------03 98 0 0 3 – 9. skupina – klimatický región : teplý, ve ľmi suchý, nížinný, kontinentálny – gleje, ťažké až ve ľmi ťažké (GL) – rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie (0° – 1°), rovina – pôdy bez skeletu (obsah skeletu do h ĺbky 0,6 m pod 10 %) (do 30 cm) – ťažké pôdy (ílovitohlinité) ------03 48 0 0 2 – 4. skupina – klimatický región : teplý, ve ľmi suchý, nížinný, kontinentálny – hnedozeme luvizemné na spra śových hlinách a polygénnych hlinách často s prímesou skeletu, stredne ťažké (HMl) – rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie (0° – 1°), rovina – pôdy bez skeletu (obsah skeletu do h ĺbky 0,6 m pod 10 %) (do 30 cm) – stredne ťažké pôdy (hlinité) ------03 41 0 0 2 – 5. skupina – klimatický región : teplý, ve ľmi suchý, nížinný, kontinentálny – černozeme pseudoglejové, na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažké až ťažké, smonice na slie ňoch ( ČMg, SAm) – rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie (0° – 1°), rovina – pôdy bez skeletu (obsah skeletu do h ĺbky 0,6 m pod 10 %) (do 30 cm) – stredne ťažké pôdy (hlinité) ------B.5 Po ľnohospodárska činnos ť

História : V katastrálnom území obce Hatalov pôsobilo poľnohospodárske družstvo so sídlom v Hatalove, ktoré obhospodarovalo po ľnohospodársku pôdu v k.ú. Hatalov. Po roku 1994 za čína JRD upada ť, nastala tran- sformácia a premenovávanie na Podielnické družstvo, neskoršie na Agrovýrobu až došlo k jeho zániku. Po roku 1995 si čas ť ob čanov zobrala pôdu spä ť do súkromného vlastníctva, rovnako aj inventár. Po roku 2002 odkúpila areál hospodárskeho dvora v Hatalove firma HATAFARM spol. s r.o. V sú časnej dobe v ka-tastrálnom území obce hospodária súkromní podnikatelia (HATAFARM spol. s r.o. Hatalov) a v menšom rozsahu aj fyzické osoby. Hospodársky dvor je málo intenzívne využívaný a čiasto čne aj zanedbávaný. Živo číšna výroba je na tomto dvore v menšom rozsahu, firme patrí aj hospodársky dvor v Žbinciach, kde je prevaha živo číšnej výroby. V západnej časti k.ú. sa nachádza areál firmy AGROCENTRA kde je funk čné skladovanie a predaj agrochemikálií. Pod ľa oznámenia o BPEJ vydaného Obvodným pozemkovým úradom v Michalovciach pod č.A/2008/01632 dňa 11.03.2008 tri najlepšie BPEJ v k.ú. Hatalov sú 0348002, 0341002, 0311002. Sú časnos ť : V sú časnej dobe nepôsobí na území katastrálneho územia obce žiadne po ľnohospodárske družstvo. Hospodársky dvor a po ľnohospodársku pôdu obhospodaruje firma HATAFARM a drobní podnikatelia . V sú časnej dobe v katastrálnom území obce hospodária súkromní podnikatelia (HATAFARM spol. s r.o. Hatalov) a v menšom rozsahu aj fyzické osoby. Hospodársky dvor je málo intenzívne využívaný a čiasto čne aj zanedbávaný. Živo číšna výroba je na tomto dvore v menšom rozsahu, firme patrí aj hospo-dársky dvor v Žbinciach, kde je prevaha živo číšnej výroby. V katastrálnom území obce boli vybudované odvodnenia aj závlahy, ktoré sú do zna čnej miery už nefunk čné a závlahy sú zni čené. Spolo čnos ť HATAFARM zariadenia závlah nepoužíva ani nevlastní. Vzh ľadom na blízkos ť hospodárskeho dvora k obytným plochám, územný plán navrhuje nevyužíva ť tento areál pre živo číšnu výrobu (tá je prevažne na hosp.dvore Žbince) ale na nezávadnú výrobu, komer-čné a skladové aktivity a technické zázemie. Do budúcnosti je vhodné podporova ť tradi čné formy po ľnohospodárskej výroby (družstevníctvo, zá-hradkári, súkromníci,..) so zvýraznením ekonomických výhod jednotlivých foriem. Rovnako podporova ť obnovu ovocinárstva a zeleninárstva rôznymi formami s odvolaním sa na históriu „Strom čekových sláv-ností“ (propagácia, výstavky, sú ťaže,...). Obnovi ť po ľné a cestné stromoradia v spolupráci s potrebami ekológie a po ľovníctva. Lesné hospodárstvo - v katastrálnom území obce sa nenachádzajú významné plochy hospodárskych lesov.

C. Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na po ľnohospodárskej pôde

Perspektívne použitie po ľnohospodárskej pôdy je vyhodnotené pre celú obec zvláš ť pre lokality mimo hranice sú časne zastavaného územia a zvláš ť v zastavanom území obce. V tabu ľkovej časti je pdrobná špecifikácia jednotlivých lokalít, kde je uvedené : poradové číslo lokality, navrhované funk čné využitie, výmera lokality celkom, z toho výmera po ľnohospodárskej pôdy a nepo ľno- hospodárskej pôdy, skupina BPEJ.

REKAPITULÁCIA - Hatalov ------HATALOV mimo zastavaného územia v zastavanom území spolu ha ha ha ------záber pôdy celkom 11,5484 9,3891 20,9375 z toho po ľn.pôda 10,6702 7,0279 17,6981 z toho chránená p. - - - z toho odvodnia,závl. 7,2996 1,2804 8,5800 nepo ľnohosp.pôda 0,8782 2,3612 3,2394 ------

D. Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia

D.1 Urbanistické riešenie vychádza z prieskumov a rozborov, vychádza z požiadaviek obce (ob čania, obecné zastupite ľstvo) a prerokovania predchádzajúcich územnoplánovacích podkladov s ob čanmi, organizáciami a schváleného Zadania v obecnom zastupite ľstve. Funk čné plochy sú navrhované v dostato čnom rozsahu tak, aby vznikli ponukové plochy. V obci sú navrhované, pre funk čné plochy bývania, na zástavbu v prvom rade lokality v súčasnom zasta- vanom území (prieluky –ozna čené „A“), následne sa navrhujú lokality na dostavbu druhej strany jestvujúcich komunikácií – ulíc a v nadmerných záhradách za rodinnými domami. Po vy čerpaní týchto lokalít sú uvažované výh ľadové lokality v severnej aj juhovýchodnej časti územia obce Hatalov, v nadväznosti na jestvujúcu komunika čnú sie ť s vybudovanou technickou infraštruktúrou. Pre návrh v oblasti funk čných plôch ob čianskeho vybavenia sa využívajú len plochy v sú časnom zasta- vanom území obce. Jedná sa o prístavby, rekonštrukcie, nadstavby a drobné nové objekty. Pre šport a rekreáciu sú navrhované plochy v sú časnom zastavanom území (športový a rekrea čný areál), v nadväznosti na jestvujúce plochy tejto funkcie (ihriská pre doplnkové športy pri futbalovom ihrisku). Navrhované je intenzívnejšie využívanie plôch po ľnohospodárskeho dvora (hlavne v kontakte s obytnými plochami) pre funkciu nezávadnej výroby a komer čných aktivít.

D.2 Popis jednotlivých lokalít záberu :

Záber č.1 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenie-drenáž. Ce ľkový záber pôdy je 0,5809 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,5809 ha. Kód BPEJ 0311002 / 5. skupina. Záber č.2 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenie-drenáž. Ce ľkový záber pôdy je 0,6995 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,6995 ha. Kód BPEJ 0311002 / 5. skupina. Záber č.3 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,7684 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,7684 ha. Kód BPEJ 0311002 / 5. skupina. Záber č.4 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite je navrhnutý samostatne stojaci rodinný dom. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,0582 ha. Záber č.5 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite je navrhnutý samostatne stojaci rodinný dom. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,0926 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,0926 ha. Kód BPEJ 0311002 / 5. skupina. Záber č.6a Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy a príslušné dopravné zariadenia. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na poľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,0240 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,0240 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.6b Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite je navrhnuté dopravné vybavenie (oto čka). Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej aj nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Ce ľkový záber pôdy je 0,0023 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,0008 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.7 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite sú vykonané investi čné zásahy – odvodnenie-drenáž. Celkový záber pôdy je 1,7483 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 1,7483 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.8 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite sú vykonané investi čné zásahy – odvodnenie-drenáž. Celkový záber pôdy je 0,5116 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,5116 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.9 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde V lokalite sú vykonané investi čné zásahy – odvodnenie-drenáž. Celkový záber pôdy je 0,8878 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,8878 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.10 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté plochy pre ob čiansku vybavenos ť a príslušné dopravné plochy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,1038 ha. Záber č.11 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté plochy pre verejnú zele ň. Lokalita sa nachádza na súkromných a obecných pozemkoch, na nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,1093 ha. Záber č.12 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,2597 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,2597 ha. Kód BPEJ 0311002 / 5. skupina. Záber č.13 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté bytové domy a príslušné dopravné vybavenie. Lokalita sa nachádza na súkromných a obecných pozemkoch, na po ľnohospodárskej aj nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,6961 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,5063 ha. Kód BPEJ 0311002 / 5. skupina. Záber č.14 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté plochy pre ob čiansku vybavenos ť a príslušné dopravné vybavenie. Lokalita sa nachádza na súkromných a obecných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 4,2042 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 4,2042 ha. Kód BPEJ 0311002 / 5. skupina a kód BPEJ 0394 003 / 8. skupina. Záber č.15 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté plochy pre športovú vybavenos ť a príslušné dopravné vybavenie. Lokalita sa nachádza na súkromných a obecných pozemkoch, na nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,6488 ha. Záber č.16 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté plochy pre verejnú zele ň. Lokalita sa nachádza na súkromných a obecných pozemkoch, na nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Ce ľkový záber pôdy je 1,0414 ha. Záber č.17 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté plochy pre výrobu (fotovoltaická elektráre ň). Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenie- drenáž. Celkový záber pôdy je 3,4816 ha, z toho poľnohospodárska pôda 3,4816 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.18 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté plochy pre dopravu (miestna komunikácia). Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,0461 ha. Záber č.19 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnutý samostatne stojaci rodinný dom. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej aj nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,0579 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,0166 ha. Kód BPEJ 0311002 / 5. skupina a Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.20 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej aj nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,1729 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,0511 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.21 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v zastavanom území k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,2571 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,2571 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.22 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy a príslušné dopravné vybavenie. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na poľnohospodárskej aj nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celkový záber pôdy je 0,6429 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,4235 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.23 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenie-drenáž. Celkový záber pôdy je 0,6703 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,6703 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.24 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celový záber pôdy je 0,2397 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,2397 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. Záber č.25 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, v rámci zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celový záber pôdy je 0,3359 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,3359 ha. Kód BPEJ 0341002 / 5. skupina a Kód BPEJ 03 49 003 / 8. skupina. Záber č.26 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté plochy pre verejnú zele ň. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celový záber pôdy je 0,2013 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 0,2013 ha. Kód BPEJ 03 41 002 / 5. skupina. Záber č.27 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne stojace rodinné domy. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celový záber pôdy je 1,7369 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 1,7369 ha. Kód BPEJ 03 41 002 / 5 . skupina a Kód BPEJ 03 49 003 / 8. skupina. Záber č.28 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté plochy pre výrobu (kompostovisko). Lokalita sa nachádza na súkromných a štátnych pozemkoch, na nepo ľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne investi čné zásahy. Celový záber pôdy je 0,6573 ha. Záber č.29 Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Hatalov, okres Michalovce, mimo zastavaného územia k 1.1.1990. V tejto lokalite sú navrhnuté samostatne plochy pre rozšírenie letiska (pristávacia dráha) – dopravná stavba. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch, na po ľnohospodárskej pôde. V lokalite sú vykonané investi čné zásahy – odvodnenie-drenáž. Celový záber pôdy je 2,2265 ha, z toho po ľnohospodárska pôda 2,2265 ha. Kód BPEJ 03 94 003 / 8. skupina. a túto lokalitu bol súkromnému investorovi MICHATEK k.s. Michalovce udelený súhlas na trvalé použitie po ľnohospodárskej pôdy na nepo ľnohospodárske ú čely Rozhodnutím číslo : 2008/00301 zo d ňa 17.09.2008. Nedochádza k novému záberu po ľnohospodárskej pôdy.

Tabu ľková čas ť :

Tab. č.1/1 – Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na po ľnohospodárskej pôde v rámci ÚPN obce Hatalov - mimo zastavané územie obce Hatalov

Loka- Katastrál. Funkčné Výmera Predpokladaná výmera Užívate ľ Vybudované Časová Iná lita územie využitie lokality po ľnohospodárskej pôdy Po ľnohos- hydromelio- etapa infor- číslo podárskej ra čné realizácie mácia pôdy zariadenia Spolu Spolu Z toho (závlaha, v ha v ha odvodnenie) Skupina Výmera BPEJ v ha 3 Hatalov RD 0-76-84 0-76-84 5 0,7684 Súkr. - - 6b Hatalov D 0-00-23 0-00-08 8 0,0008 Súkr. - - 7 Hatalov RD 1-74-83 1-74-83 8 1,7483 Súkr. odvodnenie - 8 Hatalov RD 0-51-16 0-51-16 8 0,5116 Súkr. odvodnenie - 9 Hatalov RD 0-88-78 0-88-78 8 0,8878 Súkr. odvodnenie - 17 Hatalov V 3-48-16 3-48-16 8 3,4816 Súkr. odvodnenie - 22 Hatalov RD+D 0-64-29 0-42-35 8 0,4235 Súkr. - - 23 Hatalov RD 0-67-03 0-67-03 8 0,6703 Súkr. odvodnenie - 24 Hatalov RD 0-23-97 0-23-97 8 0,2397 Súkr. - - 26 Hatalov Z 0-20-13 0-20-13 8 0,2013 Súkr. - - 27 Hatalov RD+D 1-73-69 1-73-69 5 1,5198 Súkr. - - 8 0,2171 Súkr. - - 28 Hatalov V 0-65-73 - - - Súkr.,štát - -

29 Hatalov doprava 2-22-65 2-22-65 8 2-22-65 Súkr. odvodnenie Udelený (letisko) súhlas na trvalý záber

Spolu Hatalov - 11-54-84 10-67-02 - 10-67-02 - - - -

Tab. č.1/2 – Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na po ľnohospodárskej pôde v rámci ÚPN obce Hatalov - v zastavanom území obce Hatalov

Loka- Katastrálne Funk čné Výmera Predpokladaná výmera Užívate ľ Vybudované Časová Iná lita územie využitie lokality po ľnohospodárskej pôdy Po ľnohos- hydromelio- etapa infor- číslo podárskej ra čné realizácie mácia pôdy zariadenia Spolu Spolu Z toho (závlaha, v ha v ha odvodnenie) Skupina Výmera BPEJ v ha 1 Hatalov RD 0,5809 0,5809 5 0,5809 Súkr. odvodnenie - 2 Hatalov RD 0,6995 0,6995 5 0,6995 Súkr. odvodnenie - 4 Hatalov RD 0,0589 - - - Súkr. - - 5 Hatalov RD 0,0926 0,0926 5 0,0926 Súkr. - - 6a Hatalov RD+D 0,0240 0,0240 8 0,0240 Súkr. - - 10 Hatalov OV+D 0,1038 - - - Súkr. - - 11 Hatalov Z 0,1093 - - - Obec. - - 12 Hatalov RD 0,2597 0,2597 5 0,2597 Súkr. - - 13 Hatalov BD+D 0,6961 0,5063 5 0,5063 Súkr. - - 14 Hatalov OV+D 4,2042 4,2042 5 0,5255 Súkr. - - 8 3,6787 Súkr. - - 15 Hatalov Š+D 0,6488 - - - Obec. - - 16 Hatalov Z 1,0414 - - - Obec. - - 18 Hatalov D 0,0461 - - - Súkr. - - 19 Hatalov RD 0,0579 0,0166 5 0,0160 Súkr. - - 8 0,0006 Súkr. - - 20 Hatalov RD 0,1729 0,0511 8 0,0511 Súkr. - - 21 Hatalov RD 0,2571 0,2571 8 0,2571 Súkr. - - 25 Hatalov RD 0,3359 0,3359 5 0,2939 Súkr. - - 8 0,0420 Súkr. - -

Spolu 9,3891 7,0279 7,0279 -

Grafická čas ť :

Výkres č.8 – Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na po ľnohospodárskej pôde v M = 1: 5 000 (výkres tvorí samostatnú prílohu)

Dokladová čas ť :

- Vyjadrenie Obvodného lesného uradu v Michalovciach, poskytnutie informácií v k.ú. Hatalov, vydané d ňa 04.03.2008. - Vyjadrenie Krajského pozemkového úradu Košice, udelenie súhlasu k trvalému záberu pre stavbu „Pristávacia dráha Hatalov“, č.2008/00301 zo d ňa 17.09.2008. - Vyjadrenie Obvodného pozemkového uradu v Michalovciach, k ur čeniu nejlepších BPEJ v k.ú. Hatalov, vydané d ňa 11.03.2008. - Vyjadrenie Obvodného banského uradu v Košiciach, stanovisko k Zadaniu poskytnutie informácie o zistených výhradných ložiskách nerastov v k.ú. Hatalov, vydané d ňa 13.02.2009. - Vyjadrenie HYDROMELIORÁCIE š.p. Bratislava, k existencii hydromeliora čných zariadení v obci Hatalov, okres Michalovce, zo d ňa 07.10.2009. - Vyjadrenie Obvodného lesného úradu v Michalovciach-stanovisko k návrhu, č.2009/00622 zo d ňa 20.10.2009. - Vyjadrenie Krajského pozemkového úradu Košice, k prerokovaniu návrhu ÚPN-O Hatalov, č.2009/00284 zo d ňa 30.11.2009.