VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAHE FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZ ŤAHOV KATEDRA CESTOVNÉHO RUCHU OBOR: HLAVNÁ ŠPECIALIZÁCIA CESTOVNÝ RUCH

ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE ZEMPLÍN NA VÝCHODNOM SLOVENSKU

Diplomová práca

MENO DIPLOMANTA: Lucia Rejtová VEDÚCA DIPLOMOVEJ PRÁCE: PhDr. Jarmila Netková

Praha 2005

1 Čestné prehlásenie

Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a využité podkladové materiály uviedla v zozname literatúry.

V Prahe 10.8.2005 Lucia Rejtová

2

Obsah

1. VÝZNAM CESTOVNÉHO RUCHU...... 7

1.1 CESTOVNÝ RUCH NA SLOVENSKU...... 8

1.2 PODPORA CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU...... 10

1.2.1 SLOVENSKÁ AGENTURA PRE CESTOVNÝ RUCH-SACR...... 12

1.2 ŠTATISTICKÉ ÚDAJE...... 20

2.ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE ZEMPLÍN NA VÝCHODNOM SLOVENSKU...... 29

2.1 ÚZEMNÉ ČLENENIE SLOVENSKA...... 29

2.2 REGIÓNY...... 31

2.3 REGIÓN ZEMPLÍN-ČLENENIE...... 32

2.3.1 MIKROREGÓN MICHALOVCE A OKOLIE ...... 33

2.3.2 MIKROREGÓN TREBIŠOV A OKOLIE ...... 33

2.3.3 MIKROREGIÓN SOBRANCE A OKOLIE ...... 34

2.3.4 MIKROREGÓN HUMENNÉ A OKOLIE...... 36

2.4 EXTRÉMY ...... 40

2.5 TURISTICKÝ RUCH NA ZEMPLÍNE ...... 40

2.6 KULTÚRNE SPOLO ČENSKÉ ATRAKTIVITY ...... 43

2.7 HISTÓRIA...... 43

2.8 EKONOMIKA...... 44

2.9 ŠKOLSTVO ...... 45

2.10 ŠPORT ...... 45

3 2.11 NÁRODNOSTI...... 47

2.12 ĽUDOVÉ UMENIE NA ZEMPLÍNE ...... 50

3. MICHALOVCE A OKOLIE ...... 56

3.1 SWOT ANALÝZA REGIÓNU MICHALOVCE A OKOLIE...... 58

3.2 REKREA ČNÁ OBLAS Ť ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA ...... 59

3.2.1 VÝVOJ CESTOVNÉHO RUCHU NA ZEMPLÍNSKEJ ŠÍRAVE ...... 59

3.2.2 JEDNOTLIVÉ STREDISKÁ ...... 61

3.2.3 SLUŽBY...... 63

3.3 HISTORICKÉ SÍDLA V REGIÓNE MICHALOVCE A OKOLIE ...... 70

3.3.1 MICHALOVCE...... 70

3.3.2 TRHOVIŠTE ...... 76

3.3.3 FALKUŠOVCE ...... 76

3.3.4 PAVLOVCE NAD UHOM...... 76

3.3.5 BÁNOVCE NAD ONDAVOU ...... 77

3.3.6 STRETAVA...... 77

3.3.7 MAL ČICE...... 77

3.3.8 LÚ ČKY...... 77

3.3.9 PORUBA POD VIHORLATOM ...... 77

3.3.10 STRÁŽSKÉ...... 78

3.3.11 STARÉ...... 78

3.4 DOPORU ČENIA PRE ZLEPŠENIE CESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE MICHLOVCE A OKOLIE...... 79

4.BUDKOVCE ...... 82

4 4.1 ERB BUDKOVIEC ...... 82

4.1 HISTÓRIA...... 82

4.2 PAMIATKY ...... 85

4.3 OBYVATE ĽSTVO...... 87

4.4 SLUŽBY...... 88

4.5 SPOLUPRÁCA ...... 90

4.7 SWOT ANALÝZA OBCE BUDKOVCE ...... 92

4.8 NÁVRHY NA ZLEPŠENIE V OBLASTI CESTOVNÉHO RUCHU:...... 94

4.8.1 PROPAGÁCIA...... 94

4.8.2 PRÍRODNÉ POMERY ...... 95

4.8.3 FOLKLÓR...... 95

4.8.4 ŽIDOVSKÝ CINTORÍN ...... 95

4.8.5 FONDY EU ...... 96

5 Úvod Práca je venovaná analýze oblasti východu Slovenska s názvom Zemplín.Región Zemplín som si vybrala preto, že z tohoto regiónu pochádzam a dobre poznám jeho atraktivity i vývoj cestovného ruchu v tejto oblasti. Z hľadiska cestovného ruchu najdôležitejším centrom je Zemplínska šírava. Táto oblas ť už bola spracovaná v mnohých publikáciach a preto som sa zamerala na obec Budkovce, ktorá má ve ľký potenciál pre rozvoj cestovného ruchu, ale zatia ľ jej nebola venovaná dostato čná pozornos ť. Hlavne kvôli nedostato čnej propagácii. D ůležitým faktom je tiž obecné vedomie o hodnote, specifikách a ponuke v cestovnom ruchu.

Cie ľom práce je analyzova ť sú časný stav cestovného ruchu v regióne Zemplín, zvláš ť v obci Budkovce a vypracova ť návrhy na zlepšenie situácie v tejto oblasti. Vychádzam z predpokladu, že na Zemplíne sú ve ľmi dobré prírodné i kultúrne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Problém je však v slebej propagácii a neschopnosti obcí využi ť tieto podmienky.

Z primárných metód som využila hlavne pozorovanie, najprv jako návštevník a taktiež z poh ľadu obyvate ľov obcí regiónu Zemplín, neskôr ako študent z poh ľadu rozvoja cestovného ruchu. Zo sekundárných webové stránky, literatúru a interné materiály obcí a informa čných centier.

Práca je rozvrhnutá do štyroch kapitol. Kapitoly 1 a 2 sú teoretické. V kapitole 3 som teoretické poznatky aplikovala na skúmaný región Zemplín a v kapitole 4 som sa bližšie venovala rozvoju cestovného ruchu v obci Budkovce a návrhom na jeho zlepšenie.

6 1. VÝZNAM CESTOVNÉHO RUCHU

Cestovný ruch 1 nadobúda vo svete čoraz vä čší ekonomický i sociálny význam. Preto sa stáva predmetom podpory národných vlád i miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov. Vychádzajú pritom zo skuto čnosti, že cestovný ruch: a) ovplyv ňuje tvorbu nových pracovných príležitostí pre miestne zdroje práce vtedy, ak sa zamestnáva obyvate ľstvo daného regiónu. Tým sa zastavuje pokles domáceho obyvate ľstva, ktoré v dôsledku nedostatku pracovných miest zvy čajne odchádza za prácou do iných regiónov; b) ovplyv ňuje zárobkovú situáciu miestneho obyvate ľstva, stimuluje jeho dopyt, vytvára príležitosti pre podnikate ľské aktivity, aktivuje rozvoj po ľnohospodárskej výroby, remesiel, obchodu a tak zlepšuje hospodárske a sociálne pomery miestneho obyvate ľstva; c) stimuluje rozvoj technickej infraštruktúry (budovanie cestnej siete, telekomunikácií, zásobovanie pitnou vodou - budovanie vodovodu, kanalizácia, plynofikácia) a sociálnej infraštruktúry (modernizácia a výstavba bytového fondu, kultúrno- osvetových, zdravotníckych zariadení ap.), zlepšuje starostlivos ť o životné prostredie a ob čiansku vybavenos ť; d) je zdrojom príjmov regiónu a tvorby hodnoty, multiplika čného efektu v kooperujúcich odvetviach, priamo i sprostredkovanie vplýva na tvorbu HDP a v dôsledku ekonomickej špecializácie regiónu na cestovný ruch je aj faktorom podpory medziregionálnej kooperácie; e) má pozitívny priamy a sprostredkovaný vplyv na tvorbu a rast hrubého národného produktu regiónu a vplyvom rozvoja aktívneho zahrani čného cestovného ruchu aj na devízové zhodnocovanie služieb cestovného ruchu. Aby boli ú činky cestovného ruchu v regionálnom rozvoji priaznivé, musí sa jeho vývoj koordinova ť. To je úloha orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy, miestnych a regionálnych združení cestovného ruchu. V opa čnom prípade môže cestovný ruch spôsobi ť rozpad miestneho priemyslu, vyvola ť nekontrolovanú výstavbu rozli čných zariadení cestovného ruchu, vies ť k rozpredaju pôdy, poškodzova ť prírodu a krajinu, naruši ť osobitosti domácej kultúry, vyvola ť sociálne napätie medzi miestnym obyvate ľstvom a ú častníkmi cestovného ruchu .

1 www.prievidza.sk

7 1.1 CESTOVNÝ RUCH NA SLOVENSKU Slovensko má dobré predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Najdôležitejšími faktormi sú výborné prírodné podmienky- prírodné rezervácie, množstvo hôr a vodných nádrží a nemenej dôležitým predpokladom sú aj po četné historické pamiatky, hlavne sakrálne, ktoré sa dodnes využívajú. Ďalším lákadlom pre turistov sú aj termálne pramene, ktorých je na území Slovenska tiež mnoho.

História cestovného ruchu na Slovensku 2

U nás ešte po čas Rakúsko-Uhorska vzniká podobne ako v Alpách turizmus v horách najmä vo Vysokých Tatrách. Nadšenci za čali stava ť horské príbytky , útulne pre seba ale i pre náhodných návštevníkov v prostredí, kam za čali ľudia chodi ť v lete i v zime, ke ď sa za čiatkom 20. storo čia sa za čalo rozmáha ť lyžovanie . Takmer sú časne sa za čínajú budova ť hotely a vysokohorské chaty, ktoré slúžili na masovú rekreáciu spojenú s lie čebným pobytom. Vysokohorské prostredie bolo a je zo zdravotného h ľadiska prostredím na lie čbu respira čných chorôb . Slovensko svojim množstvom termálnych prame ňov prevažne s lie čivými ú činkami poskytuje celú škálu lie čebných zariadení. Tieto sú taktiež sú čas ťou cestovného ruchu, či už pre domácich alebo zahrani čných návštevníkov. Cestovný ruch v Slovenskej republike sa po II. svetovej vojne orientoval odlišne ako v demokratickom svete . ČSR, ktorej sú čas ťou bolo aj Slovensko patrilo do izolovaného socialistického bloku, ktorý v snahe vytvori ť beztriednu spolo čnos ť znárodnil ob čanom všetky zariadenie cestovného ruchu a štát za čal ob čanom organizova ť vo ľný čas pod ľa svojich predstáv. Vznikom odborárskej organizácie - Revolu čné odborové hnutie, boli ob čania odkázaní na jedinú možnos ť turizmu. Jediná cestovná kancelária ( Čedok) ponúkala cestovný ruch v domácom prostredí a v zahrani čí pri Čiernom mori v Bulharsku a Rumunsku a to vždy pod doh ľadom kultúrneho referenta, ktorý našich turistov naprogramoval od prvej do poslednej minúty. Individuálna turistika existovala na domácom teritótriu hlavne navštevovaním príbuzných. Spoznávanie Európy a sveta bolo prakticky nemožné či už z politických, alebo ekonomických dôvodov.

2 http://www.build.gov.sk/_old/spp/diplomspp/prace/cestovny_ruch/Hasko.doc

8 To isté platí i pre importovanú turistiku, Zahraniční návštevníci boli zriedkavos ťou, navštevovali kúpe ľné mestá Pieš ťany, Bardejov, Slia č a pod. Žia ľ nemožnos ť cestova ť do bývalého domova postihla statisíce ob čanov ČSR, ktorí opustili, respektíve boli nútení opusti ť svoju vlas ť. Je preto pochopite ľné, že cstovný ruch do roku 1990 bol v našich podmienkach len prísne kontrolovaným organizovaným trávením vo ľného času. Obdobie 1948 - 1989 znamenalo dobu temna i pre historické kultúrne pamiatky. Mnohé z nich boli zámerne zlikvidované, respektíve ich využitie po znárodnení slúžilo k postupnej deštrukcii. Týka sa to hnute ľných i nehnute ľných kultúrnych pamiatok od sakrálnych až po súkromné. Príkladov nájdeme v každej lokalite Slovenska.

Klub československých turistov 3

Prvý Československý turistický spolok vznikol 19. januára 1919 ke ď Klub Českých turistov sa premenoval na Klub Československých turistov a v máji 1920 sa spojil s Tatranským turistickým spolkom a vytvoril celoslovenskú turistickú organizáciu. Medzi prvými na Slovensku bol v roku 1920 založený K ČST v Tur čianskych Tepliciach, ďalej boli založené kluby turistov v Martine v roku 1921, vo Vrutkach v roku 1924 a v Su čanoch v roku 1928.

Klub Slovenských turistov a lyžiarov . Od októbra 1938 bola v Žiline vyhlásená autonómia Slovenska, decembri vláda rozpustila všetky telovýchovne organizácie na Slovensku a v členila ich do Hlinkovej gardy. Tak sa HG stala jedinou telovýchovnou organizáciou na Slovnesku a mala prevzia ť majetok rozpustených organizácií. Turistický a lyžiarsky pracovníci zvolali 15. januára do Liptovského Mikuláša valné zhromaždenie a tam 40 odborov turistov a lyžiarov na Slovensku založilo novú organizáciu Klub Slovenských turistov a lyžiarov so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V klube okrem turistov a lyžiarov boli ďalej vodáci, horolezci, fotoamatéri a záchranná služba. Klubu Slovenských turistov a lyžiarov sa podarilo previes ť do svojho klubu člensku základ ňu KSTL a jeho majetok 67 chát a útulní.

3 www.kst-turiec.sk/historia.php

9 Vo vojnovom období bola turistická činnos ť obmedzená, odbory KSTL udržovali svoje chaty a útulne. Po potla čenom SNP v roku 1944 okupačné jednotky systematicky vypa ľovali horske chaty a útulne. Úplne zni čili 54 chát a útulní KSTL a 14 ťažko poškodili. V našom okolí to bola chata na Martinských holiach, Halašova útul ňa a útul ňa na Kla čianskej Magure. Begarova chata pod Min čolom. Útulna na Meškalke bola rozobratá a chata pod Borišovom ťažko poškodená.

1.2 PODPORA CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky 4 , ako Riadiaci orgán pre Sektorový opera čný program Priemysel a služby , zabezpe čuje aktivity súvisiace s implementáciou štrukturálnych fondov EÚ prostredníctvom implementa čných agentúr v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva, ktoré majú skúsenosti s implementáciou predvstupových fondov EÚ a svojím vecným zameraním nadväzujú na opatrenia Sektorového opera čného programu. V terminológii štrukturálnych fondov sú implementa čné agentúry ozna čované ako "sprostredkovate ľské orgány pod Riadiacim orgánom a ich štruktúra pre Sektorový opera čný program Priemysel a služby je nasledovná:

* Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania - zodpovedná za implementáciu opatrenia 1.1 a 1.2 Sektorový opera čný program Priemysel a služby

* Slovenská energetická agentúra - zodpovedná za implementáciu opatrenia 1.3 a 1.4 Sektorový opera čný program Priemysel a služby * Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu - zodpovedná za implementáciu opatrení 1.2 a 1.5 Sektorový opera čný program Priemysel a služby

4 www.hospodarstvo.sk

10 • SLOVENSKÁ AGENTÚRA PRE CESTOVNÝ RUCH - zodpovedná za implementáciu priority 2 Sektorový opera čný program Priemysel a služby ( bližšie vi ď subkapitola 1.2.1 )

Slovenská republika do rozvoja cestovného ruchu a propagácie krajiny investuje podstatne nižšie finan čné prostriedky ako okolité krajiny, čo je zrete ľné z následujúcej tabu ľky.

Finan čné prostriedky vydané na podporu cestovného ruchu v roku 2003

Tabu ľka 1 Názov štátu v mil. USD Ma ďarsko 80 Po ľsko 10 Česká republika 6 Slovenská republika 2

Zdroj: Slovenský štatistický úrad 2004

Graf 1

v mil. USD

90 80 70 60 50 v mil. USD 40 30 20 10 0

o a k ika ľsk li arsko b ď Po Ma repu ká es nská republ Č e lov S

11 1.2.1 Slovenská agentura pre cestovný ruch-SACR 5

(implementa čná agentura pre Prioritu 2. Sektorový opera čný program Priemysel a služby)

Hlavné činnosti:

Slovenská agentúra pre cestovný ruch je štátna príspevková organizácia špecializovaná na marketing a štátnu propagáciu cestovného ruchu Slovenskej republiky. Vykonáva marketing cestovného ruchu na celoštátnej úrovni, poskytuje informácie o možnostiach cestovného ruchu na Slovensku, propaguje Slovensko ako cie ľovú krajinu cestovného ruchu, prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu Slovenska v zahrani čí a podporuje predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej republiky. SACR je oprávnená vykonáva ť oficiálne zastúpenia v zahrani čí a vytvára ť detašované pracoviská v tuzemsku a v zahrani čí.

Zárove ň plní funkciu Sprostredkovate ľského orgánu pod Riadiacim orgánom pre Sektorový opera čný program Priemysel a služby a činnosti súvisiace s implementáciou štrukturálnych fondov Európskej únie do cestovného ruchu

V oblasti podpory rozvoja cestovného ruchu zabezpe čuje: a) všetky formy štátnej propagácie cestovného ruchu Slovenska, b) marketingový prieskum trhu cestovného ruchu pod ľa jeho základných zložiek: vývoj potrieb a požiadaviek dopytu, analýzu ponuky a konkurencie, sú činnos ť pri tvorbe marketingovej stratégie cestovného ruchu Slovenskej republiky, c) marketingové a propaga čné aktivity zamerané na rozšírenie a zvýšenie úrovne prezentácie možností cestovného ruchu Slovenska a podporu predaja produktu cestovného ruchu Slovenska, d) tvorbu, výrobu a distribúciu tla čených, audiovizuálnych a multimediálnych propaga čných materiálov, vydávanie propaga čného periodika Panoráma Slovenska, tvorbu pozitívneho obrazu Slovenska ako cie ľovej krajiny cestovného ruchu, e) koordináciu celoslovenských aktivít doma a v zahrani čí v záujme prepojenia ponuky cestovného ruchu Slovenska s dopytom zo zahrani čia, ú čas ť Slovenskej republiky na medzinárodných výstavách a ve ľtrhoch cestovného ruchu, f) vytváranie informa čného systému cestovného ruchu

5 www.sacr.sk

12 g) tvorbu databázy domácich a zahrani čných subjektov cestovného ruchu, h) poskytovanie aktuálnych informácií masmédiám, poriadanie tla čových konferencií doma a v zahrani čí, organizácia študijno - poznávacích ciest po Slovensku pre zahrani čných novinárov, i) spoluprácu s podnikate ľskými a nepodnikate ľskými subjektmi v cestovnom ruchu, s orgánmi miestnej štátnej správy a samosprávy, so zainteresovanými ministerstvami a ústrednými orgánmi, záujmovými združeniami, odbornými školami, výskumnými a poradenskými organizáciami doma a v zahrani čí, j) spracovanie a publikovanie zahrani čných prieskumov, štúdií a aktuálnych informácií z oblasti medzinárodného cestovného ruchu, k) poradenskú a konzulta čnú činnos ť pre subjekty cestovného ruchu, orgány miestnej štátnej správy a územnej samosprávy, l) budovanie a efektívnu činnos ť vlastných oficiálnych zastúpení v zahrani čí, m) medzinárodnú spoluprácu v rámci členstva v medzinárodných organizáciách cestovného ruchu, n) implementáciu štrukturálnych fondov Európskej únie pre verejný sektor a podnikate ľskú sféru v cestovnom ruchu.

Predmet činnosti: a) marketingové a propaga čné činnosti, b) edi čná činnos ť, c) poradenská a konzulta čná činnos ť, d) implementácia štrukturálnych fondov EU do cestovného ruchu.

13 Kontakt

Slovenská agentúra pre cestovný ruch Námestie Ľ. Štúra 1, P. O. Box 35 974 05 Banská Bystrica Tel.: +421/48/413 61 46 Fax: +421/48/413 61 49 e-mail: [email protected]

Pracovisko Bratislava Záhradnícka 153, P. O. Box 97 820 05 Bratislava 25 Tel.: +421/2/50 700 801 Fax: +421/2/55 571 649 E-mail: [email protected]

Regionálne pracovisko Prešov Reimannova 9, 080 01 Prešov Tel./fax: +421/51/756 03 61 E-mail: [email protected]

Sektorový opera čný program Priemysel a služby

Od 1. januára 2004 sa Slovensku otvára možnos ť čerpania finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Ministerstvo hospodárstva SR vypracovalo za ú čelom čerpania pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ Sektorový opera čný program Priemysel a služby

Za oblas ť priemyslu je pomoc v rámci Sektorového opera čného programu Priemysel a služby z dôvodu skráteného programovacieho obdobia 2004-2006 spracovaná z poh ľadu horizontálneho a nie z poh ľadu členenia priemyslu na jednotlivé odvetvia. Takýmto členením by sa mal zaobera ť opera čný program pre programovacie obdobie na roky 2007-2013.

14 Pomoc poskytovaná na základe Sektorový opera čný program Priemysel a služby sa vz ťahuje na regióny, ktoré zodpovedajú úrovni NUTS II, t.j. ktorých HDP na obyvate ľa meraný paritou kúpnej sily za posledné roky je menší ako 75 % priemeru spolo čenstva. Z geografického h ľadiska pokrýva celé územie Slovenskej republiky, okrem Bratislavského kraja. Sektorový opera čný program Priemysel a služby je podporovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).

Globálnym cie ľom Sektorového opera čného programu Priemysel a služby je zabezpe čiť “Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb” a tým podpori ť ekonomický rast a konkurencieschopnos ť, zamestnanos ť a rovnovážny rozvoj regiónov. K dosiahnutiu uvedeného globálneho cie ľa sú nasmerované dve priority a v rámci nich jednotlivé opatrenia Sektorového opera čného programu Priemysel a služby, ktorými sú:

Priorita 1: Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu

Opatrenie 1.1: Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb Opatrenie 1.2: Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry Opatrenie 1.3: Podpora podnikania, inovácií a aplikovaného výskumu Opatrenie 1.4: Podpora úspor energie a využitia obnovite ľných zdrojov energie Opatrenie 1.5: Rozvoj zahrani čnej spolupráce a image Slovenska

Priorita 2: Rozvoj cestovného ruchu

Opatrenie 2.1: Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu Opatrenie 2.2: Podpora podnikate ľských aktivít cestovného ruchu Opatrenie 2.3: Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorby informa čného systému Opatrenie: Technická pomoc pre obidve priority a pre štúdie uskuto čnite ľnosti

Jednotlivé opatrenia Sektorového opera čného programu Priemysel a služby sa budú realizova ť prostredníctvom schém štátnej pomoci (predstavujúcich základný rámec na predkladanie projektov) alebo formou projektov verejného sektora.

15 Schéma štátnej pomoci predstavuje rámec pomoci s presne definovanými kritériami, ktoré vychádzajú z regionálnej mapy Slovenska a vecného zamerania uvedenej schémy pomoci. Vyhlasovate ľom schémy je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako Riadiaci orgán pre Sektorový opera čný program Priemysel a služby v súlade s predpismi o štátnej pomoci.

Miesto realizácie projektov, na ktoré bude poskytnutá pomoc v rámci jednotlivých opatrení Sektorového opera čného programu Priemysel a služby, sa musí nachádza ť mimo Bratislavského kraja. Sektorový opera čný program Priemysel a službyje totiž z geografického h ľadiska ur čený pre všetky regióny Slovenska okrem Bratislavského. Žiadate ľom o poskytnutie pomoci však môže by ť i subjekt so sídlom v Bratislavskom kraji, pri čom však - ako už bolo uvedené - musí realizova ť projekt mimo Bratislavského kraja. Pre Bratislavský kraj bol vypracovaný Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava Cie ľ 2, ktorého gestorom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Teda v prípade, že žiadate ľ chce realizova ť projekt v Bratislavskom kraji, je potrebné, aby kontaktoval kompetentné ministerstvo - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SROV.

Sektorový opera čný program Priemysel a služby pre skrátené programovacie obdobie rokov 2004-2006 bol oficiálne schválený Európskou komisiou v Bruseli d ňa 18. decembra 2003.

Priorita 2 ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU

Táto priorita predpokladá vytvorenie priaznivých podmienok pre dynamizáciu rozvoja cestovného ruchu pri využití prírodného i kultúrno-historického potenciálu a skvalit ňovaní existujúceho potenciálu cestovného ruchu spojených s rozvojom prezentácie a propagácie. Priorita rozvoj cestovného ruchu predpokladá širšie zapojenie samosprávnych inštitúcii na úrovni lokalít a regiónov, zlepšovanie spolupráce subjektov cestovného ruchu prostredníctvom združení a v neposlednom rade skvalit ňovanie poskytovaných služieb podnikate ľskými subjektami v cestovného

16 ruchu. Jedná sa teda nielen o podporu statických prvkov (stredísk, budov a zariadení) cestovného ruchu, ale aj o podporu dynamických prvkov v podobe podpory aktivít smerujúcich k rozvoju cestovného ruchu a to vrátane informa čných a propaga čných služieb. Vzh ľadom na malú územnú rozlohu Slovenska a sú časný rozptyl aktivít a atraktivít cestovného ruchu po celom území, nejaví sa v sú časnej etape ako vhodná ich cielená podpora v rámci ur čitých regiónov či lokalít, ale tieto budú podporované v rámci celého územia Slovenska.

V rámci priority sú pripravené nasledujúce tri opatrenia:

* 2.1 Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu * 2.2 Podpora podnikate ľských aktivít cestovného ruchu * 2.3 Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorby informa čného systému

Jednotlivé opatrenia Sektorového opera čného programu Priemysel a služby sa budú realizova ť prostredníctvom schém štátnej pomoci (predstavujúcich základný rámec na predkladanie projektov) alebo formou projektov verejného sektora.

Schéma štátnej pomoci predstavuje rámec pomoci s presne zadefinovanými kritériami, ktoré vychádzajú z regionálnej mapy SR a vecného zamerania uvedenej schémy pomoci. Vyhlasovate ľom schémy je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako Riadiaci orgán pre Sektorový opera čný program Priemysel a služby v súlade s predpismi o štátnej pomoci.

Štrukturálne fondy

Od 1. januára 2004 sa otvára pre SR možnos ť čerpania finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie . Štrukturálne fondy EÚ sú nástroje štrukturálnej politiky EÚ, ktorá je zameraná na zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi v úrovni rozvoja a členskými krajinami EÚ, s cie ľom posilni ť hospodársku a sociálnu súdržnos ť. Štrukturálna politika je prioritou Európskeho spolo čenstva, o čom sved čí aj skuto čnos ť, že na podporu štrukturálnej politiky je ur čená jedna tretina z celkového rozpo čtu EÚ.

17 K štrukturálnym fondom EÚ patria:

Európsky fond regionálneho rozvoja ( ďalej ERDF), ktorého cie ľom je prispieva ť k rozvoju najmenej rozvinutých regiónov EÚ,

Európsky sociálny fond ( ďalej ESF), ktorého cie ľom je napomáha ť k dosiahnutiu cie ľov najmä v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti a k vo ľnému pohybu pracovných síl, v boji proti nezamestnanosti a znevýhodneniu rôznych skupín ľudí na trhu práce,

Európsky po ľnohospodársky usmer ňovací a záru čný fond ( ďalej EAGGF), ktorý má za cie ľ podporova ť adaptáciu po ľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny v po ľnohospodárstve, rozvoj po ľnohospodárskej infraštruktúry, rozvoj a obnovu vidieka, vidieckého dedi čstva a lesov,

Finan čný nástroj na usmer ňovanie rybolovu (ďalej FIFG), ktorého cie ľom je zabezpe čiť vyrovnaný, harmonický rozvoj rybárskeho priemyslu.

Prostriedky z uvedených fondov sú ur čené na plnenie 3 prioritných cie ľov štrukturálnej politiky EÚ :

Cie ľ 1 – podpora zaostávajúcich regiónov , v ktorých podiel HDP na obyvate ľa tvorí menej ako 75% priemeru EÚ. Na podporu cie ľa 1 slúžia tieto fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky po ľnohospodársky usmer ňovací a záru čný fond, Finan čný nástroj na usmernenie rybného hospodárstva. Cie ľ 2 – konverzia regiónov postihnutých úpadkom priemyslu . Na podporu cie ľa 2 je ur čený Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond. Cie ľ 3 – rozvoj ľudských zdrojov zameraný na adaptáciu a modernizáciu systému zamestnanosti, vzdelávania, odborného výcviku a vzdelávacích programov. Na podporu cie ľa 3 je ur čený Európsky sociálny fond .

Prostredníctvom Sektorového opera čného programu Priemysel a služby, ktorý je v gescii MH SR, bude možné po vstupe SR do EÚ čerpa ť finan čné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja . Pod ľa Nariadenia Rady (ES) č.

18 1783/1999, Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 12. júla 1999 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, je možné použi ť finan čné prostriedky poskytnuté týmto fondom predovšetkým na podporu nasledovných oblastí:

odstra ňovanie regionálnych rozdielov, zmenšovanie rozdielov medzi úrov ňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostávania regiónov v najviac znevýhodnených oblastiach vrátane vidieckych oblastí, udržate ľnos ť životného prostredia a konkurencieschopnos ť podnikov (najmä malých a stredných), miestny ekonomický rozvoj a zamestnanos ť, vrátane oblastí kultúry a cestovného ruchu, ako oblastí vytvárajúcich trvalé pracovné príležitosti, výskum a technologický rozvoj, rozvoj miestnych, regionálnych a transeurópskych sietí v infraštruktúre dopravy, telekomunikácií a energetiky, ochrana a zlepšovanie stavu životného prostredia, čisté a ú činné využívanie energie, rozvoj výroby elektrickej energie na báze obnovite ľných foriem energie, rovnoprávne postavenie mužov a žien v oblasti zamestnanosti.

ERDF sa zú čast ňuje na financovaní:

produktívnych investícii, ktoré umožnia tvorbu alebo udržanie trvalých pracovných miest,

investícii do infraštruktúry so zrete ľom na prepojenie centrálnych regiónov s regiónmi spolo čenstva, ktoré sú štrukturálne znevýhodnené z dôvodu ich vnútrozemského alebo periférneho štatútu,

rozvoja vnútorného potenciálu opatreniami, ktoré povzbudzujú a podporujú miestny rozvoj, zamestnanos ť a činnos ť malých a stredne ve ľkých podnikov

19

1.2 Štatistické údaje

Tabu ľka 2

OBYVATE ĽSTVO SLOVENSKA

Ukazovate ľ 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2) absolútne údaje Obyvate ľstvo 5 378 932 5 387 650 5 393 382 5 398 657 5 402 547 5 378 951 5 379 161 5 380 053 5 384 822 k 31. 12. 1) v tom: muži 2 618 434 2 622 005 2 623 692 2 625 126 2 626 061 2 611 921 2 611 306 2 611 124 2 613 490 ženy 2 760 498 2 765 645 2 769 690 2 773 531 2 776 486 2 767 030 2 767 855 2 768 929 2 771 332

Obyvate ľst vo 5 373 793 5 383 233 5 390 866 5 395 324 5 400 679 5 379 780 5 378 809 5 378 950 5 382 178 - stredný stav z toho ženy 2 757 459 2 762 904 2 767 780 2 771 244 2 774 988 2 767 096 2 767 357 2 768 078 2 770 082

Sobáše 27 484 27 955 27 494 27 340 25 903 23 795 25 062 26 002 27 885 Rozvody 9 402 9 138 9 312 9 664 9 273 9 817 10 960 10 716 10 889

Živonarodení 60 123 59 111 57 582 56 223 55 151 51 136 50 841 51 713 53 747 Zomretí 51 236 52 124 53 156 52 402 52 724 51 980 51 532 52 230 51 852

Prirodzený 8 887 6 987 4 426 3 821 2 427 -844 -691 -517 1 895 prírastok Saldo 2 255 1 731 1 306 1 454 1 463 1 012 901 1 409 2 874 sťahovania Celkový 11 142 8 718 5 732 5 275 3 890 168 210 892 4 769 prírastok

Zdroj: Štatistický úrad SR

20

Tabu ľka 3

ZAMESTNANOS Ť NA SLOVENSKU

2004 Ukazovate ľ 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. rok Po čet pracujúcich v hospodárstve SR spolu (v tis. 2 128,8 2 151,9 2 200,9 2 199,8 2 170,4 osôb) Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100) 99,9 99,2 100,6 101,3 100,3 Pracujúci pod ľa ekonomických činností (v tis. osôb) Po ľnohospodárstvo, po ľovníctvo a lesníctvo; 106,4 109,2 113,8 109,7 109,8 Rybolov a chov rýb Priemysel 626,8 635,0 654,9 648,3 641,3 Stavebníctvo 196,2 206,2 213,1 205,6 205,3 Ve ľkoobchod a maloobchod; oprava vozidiel 259,4 257,5 257,5 266,4 260,2 Hotely a reštaurácie 81,9 82,4 85,2 87,7 84,3 Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 139,6 138,7 139,2 145,1 140,7 Finan čné sprostredkovanie 46,9 45,7 46,1 44,5 45,8 Nehnute ľnosti, prenájom a obchodné činnosti 111,2 120,0 123,1 127,4 120,4 Verejná správa a obrana; povinné sociálne 156,7 155,1 145,5 149,2 151,6 zabezpe čenie Školstvo 159,7 159,4 162,7 162,2 161,0 Zdravotníctvo a sociálna pomoc 155,4 151,8 156,2 154,3 154,4 Ostatné spolo čenské, sociálne a osobné služby 77,7 78,6 91,2 87,9 83,9 Súkromné domácnosti 7,0 6,9 8,1 7,3 7,3 Exteritoriálne organizácie 0,7 0,3 0,4 - 0,4 Nezistené 3,2 5,1 4,0 4,1 4,1

Podiel pracujúcich z ekonomicky aktívneho 80,4 81,2 82,3 82,7 81,6 obyvate ľstva (v %) 1) vrátane osôb na riadnej materskej dovolenke, profesionálnych príslušníkov ozbrojených zložiek a pracujúcich v zahrani čí Zdroj: Štatistický úrad SR

Pod ľa tabu ľky najviac obyvate ľov Slovenska je zamestnaných v priemysle. Služby zatia ľ zaostávajú, za to môže aj nedostato čne rozvinutý cestovný ruch v mnohých oblastiach Slovenska a tiež naopak cestovný ruch sa ťažko rozvíja v oblastiach,kde je nedostato čná materiálno-technická základ ňa.

21

Tabu ľka 4

NEZAMESTNANOS Ť NA SLOVENSKU 1) (pod ľa Výberového zisťovania pracovných síl)

2004 2005 Ukazovate ľ 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. rok 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. Rok Po čet nezamestnaných spolu (v tis. 511,5 489,4 466,9 455,1 480,7 461,9 osôb)

Index (rovnaké obdobie minulého 106,0 109,5 104,0 99,3 104,7 90,3 roka = 100)

Miera nezamestnanosti (v %) 19,3 18,5 17,5 17,1 18,1 17,5

1) definícia nezamestnanosti je v súlade s Nariadením komisie (ES) č. 1897/2000

Ako vidíme z tabuliek 4 a 5 (vi ď strana 23) nezamestnanos ť na Slovensku je pomerne vysoká, najvä čšia v oblasti priemyslu. Následuje oprava vozidel,stavebníctvo a po ľnohospodárstvo. Hotely a reštaurácie spadajúce do oblasti cestovného ruchu vykazujú podstatne nižšiu nezam ěstnanos ť, než je v druhom a prvom sektore.

22

Tabu ľka 5

Nezamestnaní pod ľa ekonomickej činnosti posledného zamestnania (pod ľa Výberového zis ťovania pracovných síl)

2005 U k a z o v a t e ľ 1. Q. 2. Q. 3. Q. 4. Q. Rok Nezamestnaní spolu 461,9 v tom pod ľa ekonomickej činnosti posledného zamestnania: Po ľnohospodárstvo, po ľovníctvo a lesníctvo; Rybolov a chov rýb 31,8 Priemysel 90,3 Stavebníctvo 32,9 Ve ľkoobchod a maloobchod; oprava vozidiel 34,8 Hotely a reštaurácie 15,9 Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 11,8 Finan čné sprostredkovanie 4,0 Nehnute ľnosti, prenájom a obchodné činnosti 7,2 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpe čenie 11,4 Školstvo 9,5 Zdravotníctvo a sociálna pomoc 12,1 Ostatné spolo čenské, sociálne a osobné služby 30,7 Súkromné domácnosti 0,9 Exteritoriálne organizácie - Nezistené 68,2 Nezamestnaní, ktorí nemali ešte zamestnanie 100,3

Zdroj: Štatistický úrad SR

23 OBYVATE ĽSTVO POD ĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA

Na Slovensku je v porovnaní s ostatnými krajinami ve ľký po čet veriacich-až 84 % a tento fakt ovplyv ňuje aj cestovný ruch. Najviac veriacich sa hlási k rímskokatolíckej církvi, ktorá má na Slovensku najvä čšiu tradíciu a z toho vyplýva aj množstvo sakrálních stavieb, ktoré majú ve ľký význam pre cestovný ruch. Stavby sú udržiavané len v ďaka tomu, že ich dodnes aktívne využívajú veriaci. Následuje evanjelické, gréckokatolícke a reformovano kres ťanské.

veriaci (84,1 %) z toho : rímskokatolícke (68,9 %), evanjelické a.v. (6,9 %), gréckokatolícke (4,1 %), reformovano kres ťanské (2 %), nezistené (2,2 %), bez vyznania (13,7 %)

Zdroj:www.government.gov.sk/slovensko /

Graf 2 Náboženské vyznanie

Náboženské vyznanie

80 70 60 50 stvo v % stvo Ř ľ 40 ada1 30 20 10 0 obyvate anské ť nezistené evanjelické kres bez vyznania reformaovano rímskokatolícke gréckokatolícke náboženstvo

24 Tabu ľka 6 ŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU I. - IV. 2005/2004

2004 2005 INDEX 05/04 SKK USD EUR SKK USD EUR SKK USD EUR Devízové príjmy (mil.) 7 999 244,7 197,7 12 090 410,7 314,0 151,1 167,8 158,8 Devízové výdavky (mil.) 6 228 190,5 153,9 7 084 240,6 184,0 113,7 126,3 119,6 Saldo (mil.) 1 771 54,2 43,8 5 006 170,1 130,0 282,7 313,8 296,8 Kurz SKK/USD/EUR 32,692 40,469 29,439 38,506

- devízové príjmy z aktívneho zahrani čného cestovného ruchu (CR), pod ľa predbežných údajov NBS , dosiahli ku koncu apríla objem 12 090 mil. SKK/ 410,7 mil. USD/314,0 mil. EUR, čo v porovnaní s I. –IV. 2004 predstavuje nárast o 51,1% v korunovom vyjadrení, resp. 67,8% v USD/58,8% v EUR,

- individuálna turistika sa podie ľala na celkovom objeme 96,2%, organizovaná 2,1% a mimobankové zmenárne 1,7%,

- devízové výdavky ob čanov Slovenska, pod ľa predbežných údajov NBS, za I. – IV. 2005 dosiahli objem 7 084 mil. SKK/240,6 mil. USD/184,0 mil. EUR, čo predstavuje nárast o 13,7% v SKK, resp. 26,3% v USD/19,6% v EUR,

- najvä čšia čas ť pripadá na individuálnu turistiku 87,8%, nasleduje organizovaná turistika 10,5% a zahrani čné pracovné cesty 1,7%,

- saldo zahrani čného CR je aktívne a dosiahlo objem 5 006 mil. SKK/170,1 mil. USD/130,0 mil. EUR, čo predstavuje, v porovnaní s rovnakým obdobím r. 2004, nárast o 182,7% v SKK, resp. o 213,8% v USD/196,8% v EUR.

25 Tabu ľka 7

Hrani čná štatistika

2004 2005 INDEX 05/04 Príjazdy zahrani čných návštevníkov (osoby) 6 373 284 7 133 849 111,9 Výjazdy slovenských ob čanov (osoby) 5 496 300 6 029 953 109,7

- pricestovania zahrani čných návštevníkov – v apríli 2005 prekro čilo hranice SR 1,871 mil. osôb, čo predstavuje nárast o 5,1% v porovnaní s aprílom 2004, pokles bol zaznamenaný na priechodoch s Ukrajinou –28,9% a ČR –4,9% , nárast s MR o 29,3% , Po ľskom o 11% , Rakúskom o 9,7% a cez letiská o 39% (22 280 osôb, IV/2004 16 029 osôb), z celkového po čtu osôb prešlo cez hrani čné priechody s ČR 49,2%, MR 25,2%, PR 13,7%, Rakúskom 8,7%, Ukrajinou 2,0%, letiská SR 1,2%,

- za prvé 4 mesiace roku 2004 prekro čilo hranice SR celkom 7,134 mil. osôb, o 11,9% viac v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka, nárast bol vykázali priechody s MR +32,5%, Rakúskom +14,1%, ČR +13,7% a cez letiská +53,7% (80 232 osôb, 2004/52 186 osôb), pokles s Ukrajinou -28,5% a PR -11,8% ,

- najvä čší podiel prekro čení pripadá na hrani čné priechody s ČR 49,1%, MR 25,1% a PR 14,8%, najmenší na letiská 1,1%, Ukrajinu 2% a Rakúsko 7,9%,

- vycestovania slovenských ob čanov – v apríli 2005 vycestovalo 1 641 036 osôb, čo predstavuje pokles o 5,2% v porovnaní s rovnakým s aprílom 2004, nárast vykázali priechody s MR +34,2%, Ukrajinou +16,1% a cez letiská +41,1% (20 385 osôb, IV/2004 14 451 osôb), pokles na priechodoch s PR - 27,4%, Rakúskom -23,5% a ČR -9,9% ,

- od za čiatku roka 2005 vycestovalo celkom 6,030 mil. osôb, o 9,7% viac v po- rovnaní s rokom 2004, nárast zaznamenali priechody s MR +47,7%, Ukrajinou +33,7%, ČR +9,2% a cez letiská +52,4% (70 906 osôb, 2004/46 522 osôb), pokles s PR – 29,4% a Rakúskom -14,8% , najviac boli využívané hrani čné

26 priechody s ČR 49,1% a MR 28,5%, nasledovali priechody s Rakúskom 11,6%, s PR 7,9%, s Ukrajinou 1,7% a letiská 1,2%.

Zdroj: NBS, ŠÚ SR

27 Tabu ľka 8 NÁVŠTEVNÍCI POD ĽA PREDMETU ZÁUJMU 6: Z výsledkov dlhodobého výskumu motivácie k príchodu zahrani čných turistov na Slovensko bude jasné, ktoré sú hlavné dôvody ich návštevy. Kombináciou týchto dôvodov získame hlavný výsledok marketingového prieskumu – ako budeme prezentova ť Slovensko vo či zahrani čiu a ktoré budú naše hlavné národné produkty. Ústav turizmu s.r.o. Bratislava v roku 2003 spracoval štatistický prieskum záujmu zahrani čných návštevníkov o jednotlivé formy cestovného ruchu na Slovensku. Predmet záujmu zima leto jese ň jar rekrea čný pobyt na horách 15,1 23,4 20,6 20,2 zimné športy 26,5 13,3 16,9 17,8 návšteva rodiny/známych 11,3 8,6 12,7 11,4

rekrea čný pobyt pri vode (termálne kúpaliska a vodné plochy) 8,9 18,2 8,5 11,2 turistika nákupná 9,1 7,0 10,3 9,2 iba tranzit 6,9 6,1 7,2 6,9 mestské kultúrno-historické pobyty 7,0 7,1 6,3 6,6 okružné cesty (za poznávaním prírody, kultúry a histórie) 4,5 5,1 5,7 5,4 pobyt v kúpe ľoch 4,1 4,7 4,2 4,2 vidiecka turistika 2,3 2,6 4,0 3,3 neuvažujem o ďalšej návšteve Slovenska 4,3 3,9 3,6 3,8 spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Zdroj:www.economy.gov.sk Z tabu ľky je patrné, že najviac turistov k nám prichádza kôli rekrea čnému pobytu na horách. Hlavným cei ľom týchto pobytov budú asi Vysoké Tatry,ktoré sú známe aj vo svet a taktiež Slovenský Raj. Pre skúmané územie-región Zemplín je najdôležitejší pre leto druhý naj častejší cie ľ-pobyt pri vode a ďalší vyýznamný dôvod-kultúrno-historické pobyty, čo by mali jednotlivé obce vzh ľadom k svojmu potenciálu využi ť.

6 www.economy.gov.sk

28

2.Rozvoj cestovného ruchu v regióne Zemplín na východnom Slovensku

2.1 Územné členenie Slovenska 7

Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zárove ň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky -VÚC) a 79 okresov (vi ď mapa 1 a mapa 2). Toto oficiálne členenie dopl ňuje ešte členenie na regióny, ktorému sa budeme venova ť v následujúcej podkapitole.

• 8 krajov: o Bratislavský o Trnavský o Nitriansky o Tren čiansky o Žilinský o Banskobystrický o Prešovský o Košický

Mapa 1

7sk.wikipedia.org

29 • 79 okresov:

Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bánovce nad Bebravou, Brezno, Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Byt ča, Čadca, Detva, Dolný Kubín, Dunajská Streda, Galanta, Gelnica, Hlohovec, Humenné, Ilava, Kežmarok, Komárno, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice - okolie, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levice, Levo ča, Liptovský Mikuláš, Lu čenec, Malacky, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Myjava, Námestovo, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Partizánske, Pezinok, Pieš ťany, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Púchov, Revúca, Rimavská Sobota, Rož ňava, Ružomberok, Sabinov, Senec, Senica, Skalica, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubov ňa, Stropkov, Svidník, Ša ľa, Topo ľč any, Trebišov, Tren čín, Trnava, Tur čianske Teplice, Tvrdošín, Ve ľký Krtíš, Vranov nad Top ľou, Zlaté Moravce, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom

Mapa 2

• 138 miest a 2883 obcí.

Zdroj: www.sk.wikpedia.org

30

2.2 Regióny

Slovenské regióny sú tradi čné ucelené oblasti Slovenska. Ide iba o neoficiálne útvary a/alebo o oficiálne definované turistické oblasti.

Ich názvy majú len v ojedinelých prípadoch (ak vôbec) vz ťah k úradnému členeniu Slovenska. Názvy a hranice môžu by ť naviazané na:

• meno pohoria (Zamagurie) • názvy riek (napr. Podunajsko) • názvy miest či hradov (Nitra, Spiš) • názvy pôvodných žúp (Hont, Liptov, Orava), ktorých názvy však boli odvodené od pôvodných sídelných hradov

Avšak v niektorých prípadoch nemusí by ť pôvod názvu dostato čne preskúmaný. Región Zemplín bol do roku 1918 samostatnou župou vrámci Uhorska a v rokoch 1918-1923 aj Československa, no v tomto období boli do Zemplínskej župy zlú čené časti Zemplínskej a Užskej župy ležiace v Československu.

Dnes 8 tento región netvorí samostatnú územnosprávnu jednotku, pomenovanie Zemplín sa používa len ako názov príslušného regiónu. Nachádza sa prevažne na území Košického kraja, čas ť zasahuje aj do kraja Prešovského. Georeliéf tohto územia tvorí Východoslovenská nížina a pohorie Vihorlat sope čného pôvodu, ktoré je sú čas ťou Vihorlatských vrchov- jedného z oblúkov Východných Karpát. Zemplín býva v turistických materiáloch a mapách často rozdelený na Horný Zemplín a Dolný Zemplín . Dolný Zemplín tvoria Michalovce a okolie, Sobrance a okolie a Trebišov a okolie. Horný Zemplín tvorí Humenné a okolie (vi ď tabulka 9) . Tieto 4 časti sú v niektorej literatúre nazývané mikroregiónmi . Pre ú čely tejto práce sa budeme drža ť vyššie uvedeného členenia.

8 Vypracované pod ľa sk.wikipedia.org

31

2.3 Región Zemplín-členenie

Tabulka 9

Región Členenie Mikroregióny Zemplín Dolný Zemplín Michalovce a okolie Trebišov a okolie Sobrance a okolie Horný Zemplín Humenné a okolie

Dolný Zemplín

Mapa 3 Michalovce a okolie

Mapa 4 Trebišov a okolie

Mapa 5 Sobrance a okolie

32 Horný zemplín

Mapa 6 Humenné a okolie

Zdroj: www.travelatlas.sk

2.3.1 Mikroregón Michalovce a okolie ( vi ď kapitola 3)

2.3.2 Mikroregón Trebišov a okolie 9 Mikroregón Trebišov a okolie sa rozprestiera v juhovýchodnom cípe Slovenskej republiky. Východne susedí s Ukrajinou a na juhu s Ma ďarskom. Krajina vyniká prírodnými krásami. Šírne polia Východoslovenskej nížiny od nepamäti predur čili tento región na po ľnohospodárstvo. Návštevník tu objaví zelené lúky, polia, vinice a lesy. Pokocha ť sa môže poh ľadom na pokojné jazerá a malebné zátoky riek Bodrog, Trnava, Latorica, Rož ňava, Duša, Ondava, Uh a Laborec. V bukovo-dubových lesoch štátnej prírodnej rezervácie Ba čkovská dolina hniezdi orol malý, sokol s ťahovavý, myšiak hôrny a iné vtáky. Medzinárodná turistická trasa vedúca z Budapešti, zavedie milovníkov pešej turistiky cez Slanské a Zemplínske vrchy do prekrásnych kútov tejto oblasti. Mesto Trebišov je centrom rovnomenného okresu. Každoro čne sa tu koná festival gospelovej piesne. Typickú siluetu mesta spoluvytvárajú chránené kultúrne pamiatky. Hojne navštevované Vlastivedné múzeum sídli v barokovo-klasicistickom kaštieli. Návštevníkov zaujmú aj zvyšky hradu Pari č v miestnom parku, či historické stavby, ktorými sa môže popýši ť takmer každá dedina. Krajina, ktorá bola pre svoju úrodnos ť a prírodné bohatstvo osídlená už v neolite, vyniká množstvom kúrií, kaštie ľov a kostolov.

9 www.travelatlas.sk

33

Trebišov

Prvá zmienka o meste Trebišov pochádza z roku 1254. Uvádza sa ako majetok Andreja z Trebišova, syna župana Parisa. Osídlenie tejto oblasti je však ove ľa staršieho dáta. Už v neolite tu žili ľudia bukovo-horskej kultúry a z doby bronzovej sú známe kostrové hroby z lokality Kova ľka. Slovanské osídlenie potvrdzuje osada s cenným nálezom symetrickej radlice.

2.3.3 Mikroregión Sobrance a okolie Mikroregión leží v najvýchodnejšej časti Slovenskej republiky. Na severe sa vypína malebné pohorie Vihorlatské vrchy. Južná čas ť územia sa rozprestiera na úrodnej Východoslovenskej nížine. Hranica s Ukrajinou lemuje východnú čas ť regiónu. Výborné klimatické podmienky predur čili región pre po ľnohospodársku výrobu. Významné je hlavne pestovanie vini ča, ktorý sa stal charakteristickou plodinou oblasti. Kultúrnym, hospodárskym a administratívnym centrom regiónu je mesto Sobrance. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1344. Archeologické vykopávky dokazujú, že mesto bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Dnes je Európskym unikátom Gitarové múzeum Jána Ferku v Sobranciach, so zbierkou vyše 200 gitár. V blízkosti mesta Sobrance sa nachádzajú Sobranecké kúpele , známe od roku 1336. Areál kúpe ľov tvoria parky s prevažne listnatými stromami. Nachádza sa tu šes ť minerálnych prame ňov. Dnes sa na lie čebné ú čely využíva iba hlavný prame ň. Jeho voda je prírodne stredne mineralizovaná, chloridovo-sódna, sírna, so zvýšeným obsahom lítia. Využíva sa pri lie čbe poúrazových stavov, ekzémov, kožných ochorení, reumatických zápalových ochorení a zažívacích ťažkostí. Kúpele dosiahli najvä čší rozvoj v roku 1830.

Sobranecké kúpele Zdroj:www.tourist-channel.sk

34 K najkrajším prírodným zákutiam východného Slovenska patrí jazero Morské oko , ktoré sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Rozkladá sa v nadmorskej výške 618 m. Jazero je štátnou prírodnou rezerváciou s bohatými listnatými lesmi, chránenou faunou a flórou. Nad hladinou jazera sa do výšky 1005 m nad morom vypína jedna z dominánt Vihorlatských vrchov - Sninský kame ň. Je známy prekrásnym kruhovým výh ľadom na okolité vrchy a doliny. Chránená krajinná oblas ť Vihorlat , s rozlohou 4563 ha, vyniká bukovými lesmi, rašelinnými a vodnými spolo čenstvami. Región Sobrance je bohatý svojou kultúrou, prírodnými zvláštnos ťami a historickými dominantami. Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej a v Inovciach sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Ku koloritu krajiny neodmyslite ľne patria zelené polia a vinohrady ako aj rázovité dediny, obkoles

Ruská Bystrá Rázovitá horská obec, spomína sa v r. 1405. V obci je zachovaným nieko ľko drevených slamou krytých domov. Drevený kostol sv. Mikuláša biskupa z r.1720- 1730, národná kultúrná pamiatka. Zrubová konštrukcia pozd ĺžnej orientácie je trojpriestorová s polygonálne ukon čenou svaty ňou. Nad strechou vy čnievajú dve veže, predná vyššia. V interiéry barokový hlavný oltár a ikonostas.

Inovce Obec sa spomína v roku 1555, patrila panstvu Humenné. Drevený kostol sv. Michala archanjela z r. 1836 národná kultúrná pamiatka. Trojpriestorová zrubová stavba s presbytériom, lo ďou so švtvorcovým podorysom. Obidve veže kryté cibuľovými ba ňami. Hlavný oltár s predstavaným ikonostasom má novobarokové ornamenty. Pri kostole je drevená zvonica. Obidva kostoly sú prístupné verejnosti. Poplatok je 70Sk/osoba.

35

2.3.4 Mikroregón Humenné a okolie

Mikroregión sa nachádza na východnom Slovensku. Už sedem storo čí dominujú nad Horným Zemplínom dva stredoveké hrady – Brekov a Jasenov. V priebehu času sa menili ich podoby i majitelia. V sú časnosti sú z oboch zrúcaniny, no ke ďže im zub času neubral na pôsobivosti, stále sa tešia záujmu turistov. Milovníci histórie by si nemali necha ť ujs ť ani Vihorlatské múzeum, ktoré sídli v renesan čnom kaštieli v Humennom. Táto, pôvodne gotická stavba, pochádza zo 14. storo čia. V blízkosti kaštie ľa je expozícia ľudovej architektúry, ktorá mapuje tradi čné remeslá a spôsoby bývania obyvate ľov regiónu. Ďalšie kaštiele sa nachádzajú v Udavskom, v Jabloni a Kamenici nad Cirochou. Športové letisko v Kamenici nad Cirochou poriada vyhliadkové lety, a tak si odvážnejší návštevníci môžu prehliadnu ť scenériu regiónu z vtá čej perspektívy. Územie v okolí okresného mesta Humenné je povestné peknou prírodou s množstvom chránených nálezísk, prírodných výtvorov, bohatou faunou a flórou. V Humenských vrchoch rastú vzácne druhy teplomilných rastlín. Nad krajinou sa vypína vulkanické pohorie Vihorlat s rovnomennou CHKO. Oblas ťou s množstvom lesov pretekajú vodné toky Cirocha, Laborec, Ondavka, Udava a O ľka. Pre návštevníkov sú prí ťažlivé národné prírodné rezervácie Humenský Sokol a Humenská, ktoré lákajú k pešej turistike.

Humenné 10

Tam, kde Laborec stretáva Cirochu a spolu nachádzajú za ľúbenie v jednom koryte, stojí oddávna v nadmorskej výške len 157 m n. m. druhé najvä čšie mesto historického Zemplína - Humenné. Nachádza sa takmer uprostred Európy, medzi Košicami a Prešovom, po ľským Jaslom, podkarpatským Muka čevom i Užhorodom, ma ďarskou Nyiergyházou, a len 100 km vzdialeným Satu Mare v rumunskom Marmaroši. Rieka Laborec a karpatské vrchy ur čili osud mestu a jeho okoliu a staré temeno vyše 1000 m vysokého vulkánu Vihorlat je ich tichým svedkom. Pre výhodnú polohu a príjemnú, vrchmi chránenú klímu bolo okolie mesta vyh ľadávané človekom

10 www.humenne.sk

36 už od doby kamennej, o čom sved čia stále nové archeologické nálezy. V čase ve ľkého s ťahovania národov postupne od 5. storo čia prichádzajú aj do Humenskej kotliny Slovania.

K intenzívnemu a organizovanému osíd ľovaniu okolia mesta dochádza až v polovici 13. storo čia po tatárskych nájazdoch. Prvá písomná zmienka o Humennom je z roku 1317. Dejiny mesta sú úzko späté s významnou š ľachtickou rodinou Drugethovcov z Talianska, ktorá prišla do Uhorska za čiatkom 14. storo čia v sprievode krá ľa Karola Róberta z Anjou. Drugethovci postupne vytvorili z Humenného sídlo jedného z najrozsiahlejších feudálnych panstiev na Slovensku. Krá ľ Matej Korvín v 15. storo čí ude ľuje mestu výsady potvrdené pe čaťou s erbom. Mesto sa v tom čase nachádzalo na významnej obchodnej ceste medzi Uhorskom a Po ľskom. Humenné sa uvádza medzi krá ľovskými tridsiatkovými úradmi, neskôr získava právo skladu a pravdepodobne aj trhové práva. V tom čase v okrajových oblastiach humenského domínia silnel vplyv valašskej kolonizácie z Rumunska.

Okolo roku 1610 vzniká na mieste pôvodného kamenného hradu najvýznamnejšia pamiatka mesta - renesan čný kaštie ľ, ktorý aj dnes charakterizuje mesto a slúži muzeálnym a kultúrnym ú čelom.

V období rekatolizácie v roku 1613 je založené jezuitské kolégium ako prvá stredná škola v histórii mesta. V roku 1684 vymiera rod Drugethovcov a v Humennom sa objavujú noví zemepáni, grófske rody Csákyovcov a Wandernátovcov.

Uvo ľnenie poddanských povinností a reformy za vlády Márie Terézie umožnili aj v Humennom prudký rozvoj remesiel. V meste pôsobil aj so ľný úrad. Obyvate ľstvo mesta a okolia tvorili Slováci, Rusíni, Ma ďari a Židia. Úradným jazykom bola latin čina, čo bolo stabiliza čným prvkom v národnostne pestrej spolo čnosti.

V 19. storo čí sa v Humennom objavujú Andrássyovci, pochádzajúci zo Sedmohradska. Sprevádza ich hospodárske oživenie a stavebný rozvoj mesta. Obyvatelia sa na ďalej venujú po ľnohospodárstvu, remeslám a obchodu. V r. 1871 prichádza do Humenného po železnici prvý vlak a s ním rozvoj obchodu a ťažby dreva. V roku 1889 bola v meste otvorená obchodná akadémia ako prvá v Rakúsko- Uhorsku. Koncom storo čia žije v Humennom 4 000 obyvate ľov.

37 20. storo čie sa ohlasuje aj spolo čenským oživením. Humenné bolo známe chýrnymi trhmi a jarmokmi. S ľubný, aj ke ď nesmelý rozvoj zastavila 1. svetová vojna. Krátke medzivojnové obdobie Československa bolo prínosom, no 2. svetová vojna, ktorá neušetrila mesto, spôsobila, že život po oslobodení za čínal od samého za čiatku.

Do roku 1956 bolo Humenné viac administratívnym ako hospodárskym strediskom. Až výstavba podniku na výrobu textilných polyamidových vlákien - dnešného CHEMLONU vyvolala v nasledujúcich rokoch skuto čnú re ťazovú reakciu rastu. Humenné sa postupne stáva centrom chemického priemyslu, stavebníctva, potravinárskeho a strojárskeho priemyslu. Zákonite sa rozvíja stredné odborné školstvo. Rozvoj priemyslu vyvolal hromadnú výstavbu a mesto sa za tridsa ť rokov nieko ľkonásobne rozrástlo o nové sídliskové štvrte. Kým v roku 1948 žilo v meste necelých 7 000 obyvate ľov, dnes ich tu žije viac ako 35 000.

Humenné je sídlom okresu s prevažujúcim priemyselne - potravinárskym komplexom doplneným zariadeniami pre šport a kultúru.. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do malebnej krajiny Východných Karpát aj ke ď rozvoj cestovného ruchu má ešte len pred sebou. K významným prírodným zaujímavostiam patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom a Poloninské Karpaty na trojhrani čnom pomedzí s Po ľskom a Ukrajinou. Aj blízke okolie mesta s romantickými ruinami stredovekých hradov a skanzenom ľudovej architektúry v mestskom parku je zdrojom poučenia a oddychu.

Pamiatky:

Renesan čný kaštie ľ

Zdroj: www.humenne.sk

38 Štátna kultúrna pamiatka, patrí medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky nielen v meste, ale i v okrese. Dala ho vybudova ť bohatá feudálna rodina Drugethovcov v rokoch 1619 až 1641 na mieste vypálenej zemepánskej kúrie. Dnes je kaštie ľ štvorkrídlovou poschodovou stavbou s ústredným dvorcom a polkruhovými arkádami na prízemí i poschodí nádvoria. Z vonkajšej strany ho zabezpe čovali mohutné štvorhranné nárožné veže. Pôvodne bol ukon čený atikou. Kaštie ľ bol viackrát prestavaný. Na južnej strane bol pribudovaný ve ľký rizalit so zvlnenou barokovou krivkou. V 18. a 19. storo čí zasiahli vä čšie zmeny interiér. V sú časnosti je vä čšia čas ť kaštie ľa upravená pre expozície vlastivedného múzea.

Rímskokatolícky farský kostol Všetkých svätých

Prvú písomnú zmienku o náboženskom živote v Humennom máme z roku 1332. V tomto roku stál už v Humennom murovaný farský kostol, ktorý bol zasvätený sv. Petrovi (roku 1778 vyhorel). Niekedy v 14. storo čí si na okraji mesta postavili kláštora kostol aj františkáni a zasvätili ho Panne Márii. Môžeme poveda ť, že mariánska úcta bola v Humennom už od nepamäti. Prispelo k tomu aj horlivé pôsobenie jezuitskej rehole a nepochybne jezuitami založená Mariánska kongregácia. Františkáni, ktorí boli nútení odís ť pred blížiacou sa reformáciou, zachránili ešte pred odchodom oltárny obraz Panny Márie. Obraz sa dostal do kláštora v Starej Vsi v Po ľsku, ktorý spravovali otcovia paulíni. Ke ď sa františkáni v roku 1656 opä ť vrátili do svojho kláštora, kostol síce nezasvätili Panne Márii, ale vybudovali za pomoci zemepánov v ohrade kostola kaplnku, ktorú zasvätili Panne Márii Loretánskej (Krá ľovnej anjelov). Stala sa známym pútnickým miestom. Spomínaný obraz Panny Márie v Starej Vsi sa už nedostal naspä ť do Humenného. Humen čania dali vyhotovi ť bo čný oltár, na ktorom umiestnili obraz Panny Márie Škapuliarskej. Pútnici, ktorí prichádzali až z ďaleka na odpustovú slávnos ť, si prinášali so sebou rôzne časti tela zhotovené z vosku. Symbolizovali choré časti ich tela, ako napr. srdce, ruku. Tieto voskové predmety dávali pred obraz Panny Márie s prosbou o uzdravenie. Martin Szentivany v roku 1696 vyhotovil zoznam významných pútnických miest v Uhorsku. Medzi mnohými miestami uvádza aj Humenné. K tejto kaplnke sa na sviatky Panny Márie konali a konajú procesie veriacich humenskej farnosti, ale aj z farnosti celého okolia.

39

2.4 Extrémy

• Najvyšší bod: Kremenec , trojhrani čný (1 221 m n.m.) –vi ď subkapitola 2.5.- čas ť Bukovksé vrchy) • Najnižší bod: miesto odtoku rieky Bodrog zo Slovenska (94 m n.m.) • Najstaršia obec: Ruská , okres Michalovce (rok 1195 ) • Najmladšia obec: Zemplínske Hámre , okres Snina (rok 1945 ) • Najvyššie položená obec: vojenský obvod Valaškovce, okres Humenné (660 m n.m.) • Najnižšie položená obec: Klin nad Bodrogom , okres Trebišov (98 m n.m.) • Obec s najvä čším po čtom obyvate ľov: Pavlovce nad Uhom , okres Michalovce (4000 obyvate ľov) • Obec s najmenším po čtom obyvate ľov: Parihuzovce , okres Snina (40 obyvate ľov) • Najvä čší kataster obce: Stak čín, okres Snina (167,67 km²)

2.5 Turistický ruch na Zemplíne

Vodné plochy

Rekreácia pri vode je jedným z naj častejších dôvodov pre návštevu regiónu Zemplín i celého Slovenska-vi ď tabu ľka 8. najdôležitejšími vodnými plochami sú následujúce tri plochy. Majú ve ľký potenciál, spolo čným problémom ,a ť na niektoré oblasti zemplínskej šíravy je nedostato čná pozornos ť venovaná týmto plochám a taktiež nedostato čná propagácia.

Zemplínska Šírava (bližšie sa budeme touto vodnou plochou zaobera ť v subkapitole 3.2)

Vinianske jazero 11

Vinianske jazero sa nachádza v katastri obce Vinné, 11 km od Michaloviec. Leží v malebnom prírodnom prostredí, obkolesené hustými lesmi, napájané prame ňmi Vihorlatských vrchov. Plocha prírodného jazera je pomerne malá a vyzna čuje sa mimoriadne teplou vodou.

11 Informa čné centrum Vinné

40

Rekrea čné stredisko umož ňuje ubytovanie v chatovej osade a autokempingu. Vybavenos ť strediska je na ve ľmi dobrej úrovni a nájdete tu ob čerstvovacie stánky a reštaurácie, poži čov ňu člnov a vodných bicyklov, tenisový kurt, poži čov ňu športových potrieb, ihrisko plážového volejbalu alebo detský areál. Okrem kúpania a vodných športov ponúka blízke okolie bohaté možnosti pre turistiku a cykloturistiku.

Morské oko (vi ď subkapitola 2.3.3)

Turistika

Horská turistika je významnou sú čas ťou cestovného ruchu. V regióne Zemplín sa nachádzajú tri najvýznamnejšie oblasti pre túto činnos ť a to Národný park Poloniny, ktorý je sú čas ťou Bukovských vrchov a Vihorlatské vrchy. Problémom je nedostatok služieb a malá propagácia. Bolo by vhodné spoji ť túto horskú turistiku s pobytom pri vode alebo poznávacími pobytmi v okolitých mestách. A nemôžeme zabudnú ť ani na lyžiarské pobyty.

Poloniny (národný park) 12

Sú čas ťou severovýchodnej časti okresu Snina je Chránená krajinná oblas ť Východné Karpaty. R. 1993 bolo toto územie organizáciou UNESCO vyhlásené za Medzinárodnú biosférickú rezerváciu. Jej plocha je 164 190 ha. Od 1. 10. 1997 je čas ť rezervácie vyhlásená za Národný park Poloniny.

Raritou je, že je to jediná biosférická rezervácia na území 3 štátov - Po ľska, Slovenska a Ukrajiny. Sú tu chránené najvä čšie komplexy bukových lesov zvané aj "zelené p ľúca Európy". Je to územie s výnimo čne malou hustotou osídlenia - 5 - 20 obyvate ľov na km, preto je vplyv človeka na prostredie minimálny. Na území parku je mimoriadna koncentrácia endemických a ohrozených druhov rastlín a živo číchov.

12 http://www.skonline.sk/narodnypark.php?id=14

41 Územie patrí k najvä čším oblastiam Európy s výskytom ve ľkých lesných zvierat - medve ď hnedý, zubor hôrny, jele ň oby čajný, rys ostrovid a ma čka divá. Rezervácia slúži na uschovanie genofondu niektorých ohrozených druhov vtáctva a udomácnených zvierat ako je kô ň huculský.

Dodnes sa tu zachovalo tradi čné ro ľníctvo a pastierstvo. Rezervácia chráni aj kultúrne dedi čstvo - v mnohých obciach sú národné kultúrne pamiatky staré drevené kostolíky - cerkvi-napríklad Inovce.

Územím národného parku vedú turistické zna čkované trasy a cykloturistické trasy Karpatskej cyklomagistrály. Fungujú tu dva turistické hrani čné prechody :

Ruské sedlo - Roztoki Górne otvorený je 1.4. - 31.10., 9-18 h Osadné - Balnica otvorený je 1.6.- 31.10., 9-18 h.

V zime fungujú menšie lyžiarske strediská v Parihuzovciach - 3 vleky 450, 500 a 800m na severnom svahu kopca Ki čar , v Uli či - 325 m vlek a v obci Ruské - 800 m vlek.

Vihorlatské vrchy (chránená prírodná rezervácia)

Vihorlat je napriek neve ľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sope čné pohorie.

Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 metrov. Geologicky vä čšina územia patrí ku neovulkanitom Vihorlatských vrchov. Kráterové časti stratovulkánu sa nachádzajú v oblasti jazera Morské oko a v pramenných oblastiach Porubského potoka. Vystupujú tu najmä andezity a ich vulkanoklastické ekvivalenty .

Bukovské vrchy –najvýznamnejšou sú čas ťou je vyššie spomenutý NP Poloniny

42

2.6 Kultúrne spolo čenské atraktivity

Jednotlivé muzea a hrady sú v dobrom stave až na Vinianský hrad, problémom ako vo všetkých ostaných oblastiach je propagácia. Jednou z možností je naviaza ť spoluprácu s cestovnými kanceláriami a ponúka ť návštevu múzeí a hradov v rámci poznávacích pobytov alebo ako spestrenie pobytu pri vode . zrúcanina hradu Pari č (v Trebišove) –vi ď subkapitola 2.3.1 zrúcanina hradu Vinné, s výh ľadom na Michalovce

Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13.storo čia na ochranu cesty, ktorá viedla do Po ľska. Hrady v ne ďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo š ľachticom z Michaloviec a tvorilo sú čas ť tamojšieho panstva. Po čas bojov uhorského krá ľa Mateja a po ľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Za čiatkom 16.storo čia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storo čí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opä ť poškodilo. O nie čo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17.storo čia opustili nepohodlné sídlo a pres ťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Za čiatkom 18.storo čia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúra ť. V účastnosti je ruinou.

Zemplínske múzeum v Michalovciach -vi ď kapitola 3

Vihorlatské múzeum v Humennom –vi ď subkapitola 2.3.2

Vlastivedné múzeum v Trebišove vi ď subkapitola 2.3.1

2.7 História

Zemplínsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. Sú čas ťou Uhorska (nie celé územie) sa stal roku 1018 za panovania krá ľa Štefana I. . Severné hranice Uhorska sa posúvali čoraz viac na sever, až kým na konci 12. storo čia sa hranica

43 medzi Po ľskom a Uhorskom neustálila na hrebeni Karpát tak, ako ju poznáme dodnes. Popri Zemplínskom hrade bol významným centrom aj Blatný Potok, samotný komitát bol v 13. a 14. storo čí známi ako Potocký komitát ( comitatus de Potok ). Na juhu Zemplínskeho komitátu existoval Seren čský komitát , ktorý splynul so Zemplínskym komitátom najneskôr koncom 14. storo čia, no ešte koncom 16. storo čia sa jeho územie rozlišovalo ako Dolnozemplínska stolica .

V 13. storo čí sa i Zemplínsky komitát zmenil na zemiansku (š ľachtickú) stolicu.

Po čas tureckých výbojov v strednej Európe sa územie Zemplína nikdy nestalo sú čas ťou Osmanskej ríše.

V roku 1622 (Mikulovský mier ) sa stolica stala sú čas ťou Sedmohradského kniežatstva, no po smrti Gabriela Bethlena sa opä ť vrátila Uhorsku. Roku 1645 opä ť pripadla Sedmohradsku (Linecký mier ), no po smrti Juraja I. Rákocziho sa opä ť stala sú čas ťou Uhorska.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Československo a Ma ďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou čas ťou Užskej župy; táto župa sa 01.01.1923 stala sú čas ťou Košickej (ve ľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

Po čas 2. svetovej vojny sa južná čas ť slovenského Zemplína stala sú čas ťou Ma ďarska a bola pripojená k ma ďarským župám Zemplín ( Zemplén ) a Uh ( Ung ). Po skon čení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Ma ďarskom. V Ma ďarsku bola spojením Boršodskej a častí Zemplínskej a Abovskej župy založená župa Abov-Boršod-Zemplín. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský kraj a Košický kraj .

2.8 Ekonomika

Slovenský Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti sú Humenné , Michalovce a Vranov nad Top ľou .

44 2.9 Školstvo Skoro v každej obci sa nachádza základna škola, v niektorých obciach a vo všetkých vä čších mestách aj základna umelecká škola. Vo vä čších mestách sa nachádzajú stredné školy všetkých typov-gymnázia,obchodné akadémie,stredné odborné školy a učilištia. Vysoká škola v regióne Zemplín je iba v Michlovciach a to pobo čka podnikovohospodárskej fakulty v Košiciach Ekonomickej univerzity v Bratislave.

2.10 Šport Región Zemplín má vhodné podmienky pre zimné i letné športy. Vodná nádrž Zemplínska šírava a Vinianske jazero sú najdôležitejšími strediskami pre vodné športy. Tieto oblasti sú taktiež vhodné pre cykloturistiku. Lyžiarské stredisko je v obci Inovec v mikroregióne Sobrance a okolie a taktiež v Národnom parku poloniny v Bukovských vrchoch-vi ď subkapitola 2.4 .

45 Tabu ľka 10

Miera nezamestnanosti-2004

REGIÓN MIERA NEZAMESTNANOST I V % 1. Gemerský 30,00 2. 26,37 Dolnozemplínsky 3. Ipe ľský 26,10 4 Spišský 22,14 5. Pohronský 20,21 6. Šarišský 20,18 7. 20,01 Hornozemplínsky 8. Nitriansky 19,19 9. Tatranský 18,10 10. Košický 17,22 11. Podunajský 17,03 12. Liptovský 15,10 13. Horehronský 15,03 14. Oravský 14,03 15. Tur čiansky 14,00 16. Hornonitriansky 12,24 17. Dolnopovažský 11,66 18. Severopovažský 11,65 19. Záhorský 9,43 20. 7,54 Strednopovažský 21. Bratislavský 3,67 zdroj: www.hospodarstvo.sk

46 Z tabu ľky 10 vyplýva, že región Zemplín patrí medzi regióny z najvyššou mierou nezamestnanosti a postupne sa to stále zhoršuje, čo spôsobuje odchod hlavne mladých ľudí za prácou dom iných časti Slovenska alebo do zahrani čia. Táto migrácia ako aj nezáujem obyvate ľov má negatívny vplyv aj na cestovný ruch.

2.11 Národnosti

Do 15. storo čia žili na území stolice prevažne Slováci a Ma ďari, neskôr po čas valašskej kolonizácie k nim pribudli Rusíni a Ukrajinci, obývajúci hlavne sever a severovýchod stolice. Ma ďari obývali prevažne juh stolice; aj v sú časnosti tvoria na juhu Trebišovského okresu v niektorých oblastiach vä čšinu.

Tabu ľka 11

Národnosti

Národnos ť Slovenská Ma ďarská Rómska Česká Ukrajinská Rusínská Nemecká Po ľská Ruská Iná SR,kraj Košický 81,82 11,15 3,89 0,65 0,27 0,26 0,20 0,04 0,03 0,17 Prešovský 90,00 4,00 0,80 2,67 2,53 Slovenská 85,79 9,68 1,67 0,83 0,20 0,45 0,10 0,05 0,03 0,19 republika Zdroj: www.hospodarstvo.sk

47 Graf 3 Národnosti Košický kraj

Národnosti-Košický kraj

Slovenská Ma ďarská Rómska Česká Ukrajinská Rusínská Nemecká Po ľská Ruská Iná

Graf 4 Národnosti Prešovský kraj

Národnosti-Prešovský kraj

Slovenská Ma ďarská Rómska Česká Ukrajinská Rusínská Nemecká Po ľská Ruská Iná

Graf 5 Nárosnosti Slovensko

Národnosti-Slovensko

Slovenská Ma ďarská Rómska Česká Ukrajinská Rusínská Nemecká Po ľská Ruská Iná

48 Ako vidíme v tabu ľke a grafoch najpo četnejšou menšinou v Košickom kraji je ma ďarská a v Prešovskom rómska. Táto menšina je však ve ľmi po četná aj v kraji košickom, čo má pozitívny i negatívny vplyv na cestovný ruch. Prevláda však negatívny v dôsledku neprispôsobivosti va čšiny tejto národnosti, neochote pracova ť i zlej povesti, ktorú oblasti s ve ľkým po čtom obyvate ľov tejto národnosti majú. Pozitívny efekt by nastal využitím kultúry Rómov, ich nadaniu na spev a tanec, čo by bolo zaujímavé pre turistov zo Slovenska i sveta. V rámci celého Slovenska rómska menšina nie je taká po četná ako v Košickom a Prešovskom kraji. Jednotlivé menšiny nemajú svoje šokly,pretože nie sú až také po četné jako nap říklad ma ďarská menšina na južnom Slovensku.

49 2.12 Ľudové umenie na Zemplíne

Folklór 13 – zah ŕň a umelecké výpovede ľudu, je súhrnom ľudovej kultúry, kultúry dedinského človeka. Termín folklór sa využíva na ozna čenie všetkých druhov ľudovej tvorby. Folklór je užším pojmom folkloristiky a samostatnej spolo čenskovednej disciplíny národopisu. Nachádzajú sa v ňom epické, lyrické a dramatické žánre. Známe sú aj prechodné žánrové formy, zmiešané slovesno-hudobné adramaticko- choreografické.

Národopis 14 : 1. folkloristika- nehmotné-piesne, tance, tradície + zvyky a oby čaje 2. etnografia-hmotné- architektúra, remeslá

Skanzen v Humennom

Expozícia ľudovej architektúry je umiestnená asi 200 m SV od budovy kaštie ľa. Reprezentuje ľudovú drevenú architektúru východokarpatskej oblasti. Bola vybudovaná v rokoch 1974 - 1982 a sprístupnená verejnosti v roku 1984. Nachádzajú sa tu najtypickejšie stavby ľudovej architektúry a jedna sakrálna stavba. Hlavným stavebným materiálom objektov je drevo, hlina a slama. Drevený kostolík svätého archanjela Michala z Novej Sedlice je z roku 1764 a bol pôvodne vybudovaný bez použitia jediného klinca. Patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Sídlo: Park mieru, 066 01 Humenné, tel.: 057/7755 671

Múzeum v prírode je sú čas ťou Vihorlatského múzea Námestie Slobody 1, 066 01 Humenné tel.: 057/ 7752 240, fax: 057/7752 240.

13 www.seminarky.sk 14 delenie pod ľa PhDr. Ji řiny Langhammerovej, Národpoisné Muzeum v Prahe

50

Múzeum je prístupné sezónne 1.5. - 31.10. utorok - nede ľa do 10.00 do 17.00 hod.

Dostupnos ť múzea: Múzeum v prírode je vzdialené cca 300 m od Vihorlatského múzea, ktoré sídli v renesan čnom kaštieli severovýchodne od Parku mieru v centre mesta Humenné.

Služby pre návštevníkov: - lektorské a sprievodcovské služby - fotografovanie a filmovanie - predaj suvenírov a propaga čného materiálu múzea

Programové podujatia Medzinárodný de ň múzeí - vystúpenia skupín s autentickým folklórom výro čného a obradového zvykoslavia - vystúpenia folklórnych súborov detí a dospelých, ľudových hudieb - ukážky ľudových remeselných techník a výrobných postupov

Folklórne slávnosti

Sú významnou sú čas ťou regiónu a majú tu ako aj na celom Slovensku bohatú tradiciu. Najznámejšími a najvýznamnejšími s oh ľadom na po čet návštevníkov i tradicie sú Zemplínske folklórné slávnosti v Michalovciach, ktoré sa tu usporadúvajú každý rok.

Región Michalovce

• Zemplínske folklórne slávnosti - Michalovce • Zemplínske fašengi – Michalovce • Regionálne folklórne slávnosti: Poruba nad Vihorlatom, Hatalov, Pozdišovce, Rakovec, Budkovce

51 • Folklórny festival Ukrajincov a Rusínov v Podhorodí • Prehliadka „Francúzkej piesne“ – Michalovce • Festival cirkevných speváckych zborov – Michalovce • Viano čné pastorále – obce okresu • Hudobný folklór dospelých – prehliadka • Zemplínsky majáles • Zemplín špiva a hutori – Michalovce

Región Trebišov

• Tokajský folklórny festival – Vini čky- Borša • Miestne folklórne slávnosti a dní kultúry: Krá ľovský Chlmec, Kuzmice, Novosad, Zemplínska Teplica, Brezina, Zemplínska Nová Ves, Streda nad Bodrogom, Hra ň • Celoštátna prehliadka divadiel s dedinskou tematikou Trebišov • Rómsky festival – Trebišov • Stavanie mája – Trebišov • Prehliadka cirkevných zborov – obce okresu • Fašiangy - obce okresu • Vinobranecké slávnosti Malá T ŕň a, Čerhov • Viano čné pastorále – obce okresu • Zemplín špiva a hutori – Trebišov • Gorazdov festival ekumenických piesní – Trebišov

15 ĽUDOVÉ ZVYKY

Ľudové zvyky majú na Zemplíne dodnes ve ľký význam a mnoho z nich sa aj v súčastnosti praktizuje, hlavne na Vianoce a Veľkú noc. Tento fakt je ve ľmi dôležitý aj pre rozvoj cestovného ruch v regióne, keby ich obce vedeli patri čne využi ť a ukáza ť turistom nie čo zo svojích tradícii.

Fašiangy

Obdobie medzi Troma krá ľmi a Popolcovou stredou ktrou sa za čína pôst pred Ve ľkou nocou sa nazýva fašiangami. Pripadajú na druhú čas ť zimy kedy bolo v ro ľníckej osade menej práce a tak viacej priestoru na rozli čné spolo čenské a rodinné

15 Kolektív autorov: Od Fašeng po Kra čun na Zemplíne

52 podujatia . Konalo sa viacej svadieb, slávnostným pohostením a zábavou kon čili priadky a pod. K sprievodným znakom patrili rozmanité masky, fašiangové sprievody i praktiky magicko-prosperitného charakteru. Slobodná mládež si pripravovala hostinu. Diev čatá mali na starosti jedlo mládenci zasa pitie a zabezpe čenie muziky. Jedlo ktoré nemohlo v tomto čase chýba ť boli „krepli“-koblihy. Pri tancovaní zvykli vyskakova ť diev čatá vysoko aby narástla konopa aspo ň tak vysoko. V obci Brekov sa zase pri tanci vysoko dvíhali ruky aby takto vyjadrili svoju predstavu o konope. K neodmyslite ľným fašiangovým prvkom patria aj rozli čné masky. V obci Trhovište si chlapci zvykli za čierni ť tvár sadzami a tak strašili diev čatá. K novším maskám patrili doktor, u čite ľ alebo hasi č. Každá obec mala svoje pravidlá. Z fašiangových zvykov sa toho ve ľa nezachovalo, lebo nemali presnú štruktúru, boli výsledkom príležitostnej improvizácie, ale na všetko sa predsa nezabudlo... Fašiangové časy nepriali starým pannám. V tomto období chodili slobodný mládenci s patri čným pokrikovaním a pripomínali im povinnos ť vyda ť sa. Úžitkovos ť domácích zvierat i zdravie ľudí mali ovplyvni ť masky majúce plodnostný symbol- obliekali si naopak kožuch a vyvá ľali sa v oziminách. Fašiangové sprievody sa vyzna čovali prezliekaním mužov za ženy a naopak.

Ve ľká noc Predchádza jej 40 d ňový pôst, po čas ktorého sa nesmelo spieva ť ani tancova ť. Prvý týžde ň pôstneho obdobia sa v dome ani nerobí upratovanie a do polovice pôstu sa nevymieta pavu čina lebo doty čná osoba by mohla by ť práve v najdôležitejšiu čas ť roka -žatvu chorá. Na Kvetnú nede ľu sa prinášali domov z kostola bahniatka a ľudia si ich zastokli za obrázky s náboženským motívom. Po čas letnej búrky potom hodili zopár do oh ňa, aby prestalo hrmie ť. Na Zelený štvrtok sa varili dlhé rezance aby zrno malo dlhé a bohaté klasy. Ni č sa však nepripravovalo s kapustou lebo by vraj bolo v zime ve ľa bodliakov. V niektorých rodinách sa varili pirohy aby mali okrúhle a tlsté kravy. Na Ve ľký piatok sa diev čatá ešte pred východom slnka chodili česa ť pod smutnú vŕbu, aby mali také dlhé vlasy ako má ona konáre. Tí, ktorí chceli zosta ť zdraví sa chodili umýva ť do te čúcej vody do potoka pred východom slnka.

53 Ve ľkono čný chlieb-„paska“ bol vysoký a okrúhly a spolu s ďalšími potravinami ako šunka a kolobása sa nosilimposväti ť ku kostolu. Potom sa gazdiné ponáh ľali domov,lebo ktorá prišla domov prvá tej sa budu aj kravy z pastvy prvé vraca ť. Z „paski“ sa nechával okraj, aby vraj bosorky neodobrali kravám mlieko a na Ve ľkú noc sa nesmelo jes ť vidli čkov aby sa kravy rohami neprepichli. Vo Ve ľkono čný pondelok chodili mládenci, muži i deti polieva ť diev čatá a ženy. Najmä diev čatá boli pooblievané plnými vedrami, aby vraj boli zdravé a svieže. Mládencov potom pozvali ďalej na malé pohostenie a deti dostávali ve ľkono čné vají čka. V utorok vracali diev čatá mládencom polieva čku, ale nechodili po domoch. Koho však zbadali na ulici neobišiel na sucho. Množstvo zvykoslovných i poverových prejavov sa viaže k sviatku Jána Krstite ľa- 24.6. kde sa presunuli aj pôvodné slnovratové tradície. Tento de ň patril k tým ke ď hýrili aktivitou ne čisté sily- bosorky. Ohne s týmto sviatkom spojené sa nazývali „sobotki“ do tohto dátumu sa zakazovalo kúpa ť vonku, lebo vodník „topec“ mohol doty čného stiahnu ť do hlbín a utopi ť. Gazda, ktorý prichytil bosorku mal ju priviaza ť šnúrkou z konopnej nite k st ĺpu a ráno vraj nadobudne ľudskú podobu. Tak je vraj možné spozna ť, ktorá žena je bosorkou. Bosorky sa totiž ukazujú v podobe ve ľkej žaby, ktroú ke ď poraníme bude na druhý de ň poranená nejaká žena v dedine.

Advent História adventných vencov siaha do 19. storo čia. Nápad pochádza od hamburského duchovného, ktorý si v roku 1860 zavesil vo svojom dome na strop obrovský čečinový veniec a pripevnil na ň 24 svie čok, na každý adventný de ň jednu. Dnes oby čajne vkladáme do adventného venca štyri vä čšie svie čky, pod ľa po čtu adventných nedie ľ.

Advent, to je čas tichého o čakávania a rozjímania, obdobie bez hlu čných zábav. Dávne adventné tradície ožívajú v posledných rokoch aj na Slovensku v podobe adventných vencov z ihli čnanov, zavesených na oknách, dverách a v nejednej záhrade, kde sa rozžiaria práve v prvú adventnú nede ľu na živých ihli čnanoch

54 Vianoce Základom kres řanských Vianoc je oslava narodenia Ježiša Krista. Tajomný mýtus o die ťati, nepoškvrnenom po čatí a nadprirodzenom zrodení vznikol v prostredí orientálnych kultúr a odtia ľ sa rozšíril do celého sveta.Štedrý de ň či kra čún su pomenovania pre 24. december odvodené z charakteru oby čajov kteoré mali zabezpe čiř zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých komponentov pre spokojný a blahodárny život.

55 3. Michalovce a okolie 16

Tento mikroregión leží vo východnej časti Slovenska. Prirodzeným jadrom tejto oblasti je Východoslovenská nížina, ktorá je zo severu ohrani čená sope čným pohorím Vihorlat. Úrodnou nížinatou krajinou pretekajú rieky Laborec, Ondava, Uh a Top ľa. Ve ľkým lákadlom tohto prekrásneho kúta Slovenska je vodná nádrž Zemplínska šírava, ozna čovaná ako slovenské more. Jej sedem stredísk – Kaluža, Kamenec, Kloko čov, Pa ľkov, Biela Hora, Hôrka, Medvedia Hora – vábi návštevníkov podmienkami na kúpanie, oddych, rybolov a vodné športy. Atrakciou pre rekreantov sú výletné plavby po 11 km dlhom jazere. Ornitológom slúži jeho východná čas ť ako chránená študijná oblas ť. V regióne možno nájs ť množstvo ciest vhodných na pešiu turistiku, ktorú rovinatá krajina ponúka. Poskytuje výborné podmienky pre vychádzky, hľadanie húb, zber lie čivých rastlín a lesných plodov. Milovníkov dejín zaujme množstvo historických pamiatok, hlavne sakrálnych stavieb. Návšteva zrúcaniny hradu Vinné im umožní pekný výh ľad na zemplínsku krajinu a mesto Michalovce. História Michaloviec sa spája s vŕškom Hrádok, ktorý bol pod ľa historických prame ňov osíd ľovaný od mladšej doby kamennej. Dnes sa na Hrádku nachádza hvezdáre ň a pseudogotická kaplnka s mauzóleom rodiny Sztárayovcov. V barokovoklasicistickom kaštieli v Michalovciach sídli Zemplínske múzeum, ktoré v expozíciách prezentuje národopisné, archeologické, vinohradnícke a umeleckohistorické pamiatky z celého regiónu. Turisti, ktorí sa s týmto malebným krajom chcú zoznámi ť bližšie, môžu využi ť sie ť cyklotrás.

16 www.michalovce.sk

56 Mapa 7 Mikroregión Michalovce a okolie

Zdroj: www.travelatlas.sk

57 3.1 SWOT analýza regiónu Michalovce a okolie Silné stránky -prírodné podmienky -historické pamiatky -národopisné pamiatky -množstvo folklórných skupín

Slabé stránky -oblas ť relatívne neznáma -slabá propágacia -zlá dostupnos ť okrem Zemplínskej šíravy -nedostato čná spolupráca jednotlivých obcí v oblasti cestovného ruchu -nedostato čné využitie historických pamiatok pre potreby cestovného ruchu vrátane národopisných -nezáujem verejnej správy o rozvoj cestovného ruchu

Príležitosti -existencia vodnej nádrže Zemlínska šírava -vhodné podmienky pre agroturistiku -blízkos ť drevených kostolov v Inovciach a Ruskej Bystrej -budovanie ubytovacích zariadení -čerpanie z podporných fondov EU

Ohrozenia -zlá ekonomická situácia na Výhodnom Slovensku -vysoká nezamestnanos ť -po četná rómska menšina -kriminalita

58

3.2 Rekrea čná oblas ť Zemplínska šírava

Známa rekrea čná oblas ť Zemplínska šírava patrí k najteplejším oblastiam na Slovensku. Nebývalé množstvo tropických dní a nocí urobilo z tejto druhej najvä čšej vodnej plochy na Slovensku významné turistické centrum zemplínskeho regiónu. Vodná plocha má rozlohu 33 km2, d ĺžku 16 km, šírku 3-5 km, priemernú h ĺbku 9,5 m, maximálnu h ĺbku 14 m. je rozlohou 12. najvä čšou vodnou plochou v Európe a druhou najvä čšou na Slovensku. Priemerná júlová teplota je 20°C a priemerná teplota vody v letnom období je 20°C.

Nádrž bola vybudovaná v rámci komplexnýxh úprav vodohospodárskych pomerov na Východoslovenskej nížine. So stavbou sa za čalo v máji 1962 na rozsiahlej terénnej zníženine v povodí rieky Bodrog. S napúš ťaním sa za čalo v novembri 1965, kedy bolo dielo uvedené do skúšobnej prevádzky. Výstavby si vyžiadala preložku štátnej cesty Michalovce-Jovsa, presídlenie obce Malé Zalužice, čiasto čné presídlenie obcí Kaluža, Kloko čov a Kusín. Pod hladinou vodnej nádrže zmizla aj čas ť trasy lesnej úzkoko ľajovej železnice otvorenej v roku 1924 na trase Michlovce-Remetské Hámre- Morské oko.

Sedem rekrea čných stredísk je prístupných z cesty, ktorá lemuje vodnú nádrž. Každé stredisko poskytuje širokú paletu ubytovacích a stravovacích služieb. Výhodou sú aj priestory na stanovanie a kempovanie . Milovníci pohodlnej a vysoko štandardnej rekreácie si ur čite vyberú jednu z mnohých príležitostí, ktoré na strediskách ponúkajú hotely, chatové osady, bungalovy, zotavovne a súkromné penzióny.

3.2.1 Vývoj cestovného ruchu na Zemplínskej šírave 17 V auguste 1966, ke ď bola Zemplínska šírava sprístupnená verejnosti,za čala plni ť športovo rekrea čnú funkciu. V to leto ju navštívil zna čný po čet rekreantov a už v nasledujúcu sezónu prilákala desa ťtisíce návštevníkov. Ke ďže tento záujem nebol predvídaný, s výstavbou rekrea čných zariadení sa za čalo živelne a nekoncep čne. Často boli nevyhovujúce a provizórne. Omeškala sa výstavba sociálnych a

17 Informa čné centrum-Kaluža

59 hygienických zariadení a nedbalo sa na úpravu životného prostredia. Tento handicap sa podarilo ešte v čas podchyti ť a urobi ť opatrenia, aby sa rekrea čné priestory vyvíjali v súlade s dodato čným územným plánom a štatútom, ktoré rešpektovali jedine čnos ť a danosti tejto lokality ako celku. Členitos ť pobrežia nedovo ľovala rovnomernú koncentráciu návštevníkov, preto územný plán plánoval vybudova ť 6 stredísk s celkovou kapacitou 27000 lôžok a rozlohou pláží 17 ha. Tieto kapacity sú v sú časnosti prekro čené. Napriek snahám z viacerých strán sa územný plán nerealizoval a jeho porušovanie sa za čalo najmä výstavbou provizórnych zariadení. Aj napriek tomu najvä čší prívliv návštevníkov si Šírava pamätá v roku 1973, kedy ich po čet dosiahol 1,7 milióna. V roku 1975 sa Zemplínska šírava stala najvyh ľadávanejším miestom rekreácie pri vode v celom Československu. Okresná správa rekrea čných služieb Michalovce so sídlom na Zemplínskej šírave v tom čase zabezpe čovala rekreáciu v piatich strediskách- Biela hora, Hôrka, Medvedia hora, Kamenec a Pa ľkov. Poskytovala predovšetkým ubytovanie, vyhliadkové plavby na 4 lodiach, priestory na vo ľné stanovanie vo verejných táboriskách, poži čiavanie športových potrieb, predaj suvenírov, informa čné služby, záchranné služby. Celý rozvoj oblasti riadila do roku 1989. Po roku 1989 došlo k zmene vlastníckých vz ťahov a k predaju časti rekrea čných zariadení fyzickým a právnickým osobám, ktoré ich dodnes využívajú na svoju podnikate ľskú činnos ť. Od 1.1.1996 došlo k rozdeleniu hospodárenia na Zemplínskej šírave medzi obce, v katastrálnom území ktorých sa nádrž nachaádza. Obecné úrady zriadili Správu cestovného ruchu Vinné a Správu cestovného ruchu Zemplínska šírava ako príspevkové organizácie. Tým ur čili spôsob financovania naviazaním na rozpo čet obcí. Správy týmto prevzali celé riadenie a správu t.j. rozvoj oblastí, technické služby, prenájom priestorov na podnikanie apod. V sú časnosti sa využíva severné a západne pobrežie Zemplínskej šíravy. Sú tam vytvorené vhodné podmienky na letnú rekreáciu. Správa cestovného ruchu Vinné hospodrí s majetkom v hodnote 60,718 mil. Sk na strediskách Biela hora,Hôrka, Medvedia hora a na Vinnom jazere, ktoré sa tiež nachádza v katastrálnomúzemí obce Vinné. Obec Kaluža a Kloko čov hospodári s majetkom 72,710 mil.Sk na strediskách Kaluža, Kloko čov, Kamenec a Pa ľkov. Týchto sedem stredísk, ktoré spája 9 km dlhá štvorprúdová cesta lemujúca vodnú nádrž, je dobre prístupných. Každé stredisko poskytuje širokú paletu ubytovacích a stravovacích služieb s možnos ťou kempovania a stanovania.

60 3.2.2 Jednotlivé strediská

Stredisko Biela hora je prímestskou rekrea čnou oblas ťou. Od Michaloviec je vzdialená 3 km. Plocha strediska je 120 000 m 2. Nachádzajú sa tu parkoviská s kapacitou 300 áut. Terén strediska je mierne svahovitý, zatrávnený. Pláže sú štrkovité. K dispozícii je dostato čná sie ť bufetov s rýchlym ob čerstvením, reštaurácia, predaj ňa ovocia a zeleniny, poži čov ňa vodných bicyklov, volejbalové ihrisko. Hôrka je jedným z najlepšie vybavených stredísk rekrea čnej oblasti. Štrkové a trávnaté pláže sa rozprestierajú na ploche 60 000 m 2. Od severu je chránené morfologicky zaujímavými kopcami Ve ľký a Malý Senderov. Stredisku dominuje hustá sie ť reštaurácií, hotelov, štýlových ob čerstvení. Ve ľmi dobre sú riešené odstavné plochy pre automobily s kapacitou 700 áut. Nachádza sa tu ve ľké nákupné stredisko, pošta, zdravotné stredisko a lekáre ň, lodný prístav, poži čov ňa vodných bicyklov a člnkov, športový areál s tenisovými kurtami, volejbalovým a basketbalovým ihriskom, minigolfom, detským areálom. Centrom kultúrneho diania je amfiteáter s kapacitou 3 000 ľudí.

Na polostrove vulkanického pôvodu, vzdialeného 9 km od mesta Michalovce, sa rozprestiera stredisko Medvedia hora . Je tu parkovisko pre 200 áut. Plocha strediska je 30 000 m 2. Stravovanie je možné v reštauráciách, bufetoch, k dispozícii je poži čov ňa člnov a vodných bicyklov. Správa cestovného ruchu Zemplínska šírava prevádzkuje v stredisku autokemping s kapacitou 250 stanových a karavanových jednotek

Stredisko Kaluža leží 10 km od Michaloviec. Reliéf strediska (trávnatý a hornatý) a jeho infraštruktúra je mimoriadne vhodná pre rekreáciu v karavanoch. Aj tu sa nachádza vä čší po čet reštaurácií, hotelov, zotavovní, je tu poži čov ňa vodných bicyklov, športové ihriská a zábavné atrakcie. Oblas ť Kaluža je lukratívna svojím umiestnením priamo v centre Zemplínskej šíravy. Informácie: Správa cestovného ruchu Zemlínska šírava, 072 36 Kaluža

Prvá písomná zmienka pod ľa dostupných materiálov o obci Kaluža je z r. 1336, avšak pod ľa niekedy existujúcej grécko-katolíckej farskej kroniky obec vznikla už v 12. storo čí súbežne s obcou Vinné a Vinianskym hradom. Obec sa nachádza v centre rekrea čnej oblasti a tvorí vstupnú bránu do strediska Kaluža. Na

61 katastrálnom území sa nachádza viacero ve ľkých podnikových rekrea čných zariadení, kde je možnos ť využitia rekrea čných služieb, stravovania a ubytovania a v samostatnej obci je možnos ť ubytovania v súkromí, či už v rodinných domoch priamo v obci alebo na súkromných rekrea čných chatách, ktoré sú umiestnené v celej severnej časti Zemplínskej šíravy.

Na ploche 16 000 m 2 sa rozprestiera rekrea čné stredisko Kamenec . Prevažne sa využíva pre potreby viazaného cestovného ruchu. Hojne navštevovaná je malebná zátoka pod motelom Kamenec so štrkovou plážou, ktorá je mimoriadne vhodná na všetky druhy vodných športov. Autokemping** v stredisku Kamenec má kapacitu 50 stanových jednotiek. Informácie: Správa cestovného ruchu Zemlínska šírava, 072 36 Kaluža

Jedno z najmladších stredísk Zemplínskej šíravy je 12 km od Michaloviec vzdialené stredisko Kloko čov . Nachádza sa tu autokemping** s kapacitou 200 stanových a karavanových jednotiek. Informácie: Správa cestovného ruchu Zemlínska šírava, 072 36 Kaluža

Obec Kloko čov leží v južnom úpätí Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 117 m, centre vodnej nádrže Zemplínskej šíravy. Je miestom sústredeného cestovného ruchu. Do katastrálneho územia obce patria rekrea čné strediská Zemplínskej šíravy Kloko čov, čas ť Kamenca a Pa ľkov, kde je možnos ť ubytovania so službami v rekrea čných zariadeniach a vo ľné stravovanie. Pod ľa historických dokumentov prvá zmienka o obci je z r. 1358. Bola založená na zákupnom práve a patrila panstvu z Michaloviec. Obec je známym pútnickým miestom, kde prichádzajú veriaci do chrámu Nanebovzatie Panny Márie k obrazu bohorodi čky, ktorý slzil v r. 1670, ke ď ho zneuctili Heretici. Obraz - pravá ikona bol namaľovaný neznámym maliarom na dreve. Obraz panny Márie v Kloko čove je druhou kópiou, korunovaný bol v r. 1948.

V poradí posledným strediskom rekrea čnej oblasti ur čeným pre rekreáciu je stredisko Pa ľkov . Ve ľká plocha strediska je schopná poja ť takmer 1 200 stanových a karavanových jednotiek. Je ideálne pre rodinnú rekreáciu spojenú s vodáctvom

62 a športovým rybolovom. Stredisko Pa ľkov čaká na svoje objavenie, pretože v blízkom okolí sú podzemné zdroje termálnych prame ňov.

Okolie Zemplínskej šíravy vytvára priestor na rekreáciu aj v jesenných mesiacoch. južné svahy kopcov a pahorkov sú husto pokryté vinicami, ktoré umož ňujú ú čas ť na tradi čných obera čkách a pri výrobe vínneho moku, takého typického pre miestne dedinky. Husté a roz ľahlé lesy Vihorlatských vrchov sú rajom plachej zveri. Pocit uspokojenia z prekonania seba samého poskytuje výstup na Sninský kame ň a poh ľad na fascinujúcu scenériu Morského oka.

3.2.3 Služby

Doprava: -autobusové spojenie približne každú polhodinu z Michaloviec, do Michaloviec- vlaky a autobusy z celého Slovenska i medzinárodné linky -dobré cestné spojenie

Stravovacie zariadenia , ktoré predstavujú v lokalite najrýchlejšie sa rozvíjajúcu sa službu. Ponúkajú slušné možnosti stravovania jednak hotelového ako aj bufetového typu. Poteši ťtelné sú tendencie udomácnenia sa prípravy jedál na prírodnom rošte, čo zatraktív ňije oblas ť.

Ubytovacie zariadenia: -hotel Felícia Hotel Felícia je situovaný v rekrea čnej oblasti Kaluža.

Vzdialenos ť od šíravy je cca: 230 metrov a 190m od bazénu na Kaluži , kde sa nachádza množstvo ob čerstvení a kde vládne dobrá atmosféra hlavne vo ve černých hodinách.

Okolie poskytuje množstvo turistických chodníkov , relaxu pri vode , vodných športov, športové ho vyžitia a ve ľa zábavy na diskotékach.

63 V hoteli sa nachádzajú dvojposte ľové izby s možnos ťou prístelky, s vlastným sociálnym zariadením / WC, kúpe ľň a /, s telefónom, rádiom a farebným TV. Každá izba má balkón. Okrem izieb sú k dispozícii 2 apartmány. Kapacita hotela je max. 60 osôb .

Stravovanie poskytuje vo vlastnej reštaurácií. Môžete si vybra ť z bohatej

ponuky jedál, zmrzlinových a ovocných pohárov, alebo alkoholických a nealkoholických nápojov. Príjemné posedenie ponúka v dennom bare, pri vonkajšom krbe , alebo na terase hotela.

DRUH VYBAVENIE CENA s DPH sprcha, WC, balkón s výh ľadom aj na Zemplínsku 1 lôžková izba 400,- Sk / izba / de ň šíravu, farebný televízor, rádio sprcha, WC, balkón s výh ľadom aj na Zemplínsku 2 lôžková izba 580,- Sk / izba / de ň šíravu, farebný televízor, rádio sprcha, WC, balkón s výh ľadom na Zemplínsku apartmán šíravu, farebný televízor, chladni čka, rádio, 1 200,- Sk / izba / de ň minikuchynka

prístelok 190,- Sk / izba / de ň

Zdroj: www.felicia.sirava.sk

-hotel Šírava*** Ceny: Kapacita: Postele: 82 single-bed Room: 690 SKK Extra poste ľ: 8 double-bed Room: 990 SKK Triple-bed Room: 1240 SKK Apartment: 1590 - 2390 SKK Zdroj:www.e-slovensko.cz

64 -penzión Family Penzión Family sa nachádza v známej rekrea čnej oblasti Zemplínska šírava s unikátnou vodnou plochou, ktorá má rozlohu 33 km2, d ĺžku 11 km, šírku 3,5 km, priemernú h ĺbku 9,5 m, maximálnu h ĺbku 14 m. Okolie Zemplínskej šíravy je bohaté na rôzne turistické miesta .

Penzión je umiestnený v stredisku Kloko čov - 150 m od vodnej nádrže a 15 km od mesta Michalovce. Ponúka ubytovanie v 7 apartmánoch , štýlovú reštauráciu, bar a ďalšie služby.

Názov apartmánu cena / 1 noc Poznámky skladá sa z dvoch samostatných 1700.-Sk / de ň spálni a jednej obývacej izby, Modrý apartmán mimo sezóny kúpe ľne s WC, balkónom, 2 dni a viac, 20% z ľava terasou s výh ľadom na vodnú plochu, TV, rádia a chladni čky skladá sa z jednej spálni, 1000.-Sk / de ň obývacej miestnosti s kupel ňou, Zelený apartmán mimo sezóny WC, rádiom, chladni čkou a 2 dni a viac, 10% z ľava balkónom skladá sa z dvoch prechodových 1500.-Sk / de ň spálni a jednej obývacej Hnedý apartmán mimo sezóny miestnosti s kúpel ňou, WC, 2 dni a viac, 20% z ľava rádia, TV s balkónom a výh ľadom na vodnú plochu skladá sa z dvoch prechodových 1500.-Sk / de ň spálni, obývacej miestnosti, Ružový apartmán mimo sezóny kupel ňe, WC, terasa s výh ľadom 2 dni a viac, 20% z ľava na vodnú plochu, TV, rádia, chladni čky skladá sa z dvoch spálni a 1400.-Sk / de ň obývacej miestnosti s rádiom, Bežový apartmán 1 mimo sezóny TV, chladni čkou, sprcha - WC, 2 dni a viac, 10% z ľava terasa pri bazéne skladá sa z dvoch samostatných 1400.-Sk / de ň spálni s WC - kupe ľň a, rádio - Bežový apartmán 2 mimo sezóny TV, chladni čky, terasa pri 2 dni a viac, 10% z ľava bazéne 1000.-Sk / de ň sa skladá z obývaciej izby, Bežový apartmán 3 mimo sezóny spálne, WC - kupe ľň a, rádio - 2 dni a viac, 10% z ľava TV, chladni čka Apartmány sú 4 - 6 miestne. Sú vybavené WC, kúpe ľň ou, TV, rádiom, satelitom, telefónom, chladni čkou. Zdroj:www.penzionfamily.sk

65

-hotel Energetik* Hotel ponúka ubytovanie v 1, 2, 3 a 4 lôžkových izbách, apartmánoch i v 4 a 5 miestnych bungalovoch. Izby a priestory hotela sú po celkovej rekonštrukcii. CENNÍK UBYTOVANIA - pre rok 2004 DRUH VYBAVENIE CENA s DPH sprcha, WC, balkón s výh ľadom na Zemplínsku šíravu, farebný 1 lôžková izba 550 Sk/ de ň televízor, chladni čka, rádio, satelitný a video program 2 a 3 lôžková sprcha, WC, balkón s výh ľadom na Zemplínsku šíravu, farebný 380 Sk/ lôžko/ de ň izba televízor, chladni čka, rádio, satelitný a video program sprcha, WC, balkón s výh ľadom na Zemplínsku šíravu, farebný 4 lôžková izba 1 100 Sk/ izba/ de ň televízor, chladni čka, rádio, satelitný a video program apartmán sprcha, WC, balkón s výh ľadom na Zemplínsku šíravu, farebný 1 300 Sk/ de ň 3-miestny televízor, chladni čka, rádio, satelitný a video program apartmán sprcha, WC, balkón s výh ľadom na Zemplínsku šíravu, farebný 1 600 Sk/ de ň 4-miestny televízor, chladni čka, rádio, satelitný a video program bungalov 4- samostatný vchod , kuchynka , sprcha, WC, balkón s 1 120 Sk/ de ň miestny výh ľadom na Zemplínsku šíravu, farebný televízor, chladni čka, bungalov 5- rádio 1 300 Sk/ de ň miestny

Zdroj:www.hotelenergetik.sk

Informa čné centra: Správa cestovného ruchu Vinné 07231 Vinné Tel: 056 649 21 23

Správa cestovného ruchu Zemplínska šírava so sídlom v Kaluži 07236 Kaluža Tel: 056 649 21 10

Kultúrna vybavenos ť jednotlivých stredisk Územie disponuje množstvom kultúrných a vzdelávacích zariadení napr. v stredisku Hôrka je amfiteáter s kapacitou 3000 ľudí, v ktorom sa po čas letnej sezóny premietajú filmy a realizujú sa rôzne folklórne, rockové alebo iné spolo čenské podujatia, ďalej sú tu turistické a náu čné chodníky, historické objekty- hrad, kaštie ľ,

66 športové areály. SCR Vinné vlastní vyhliadkovú lo ď. Najmä v ostatných rokoch je pre návštevníkov Zemplínskej šíravy organizovaný predovšetkým v stredisku Hôrka bohatý program. Napr. Folklórny festival Zemplína v roku 2003. Po čas júla skupina drevorezbárov vyrezávala drevené sochy s ľudovými motívmi zo Zemplína. Tieto sochy natrvalo zostali krášli ť areál strediska Hôrka.

Športovo rekrea čné zariadenia, ktoré dávajú predpoklady pre prevádzku jachtingu, windsurfingu, člnkovania, plávania, vodného lyžovania, bicyklovania, tenisu, streetbalu, basketbalu, minigolfu, volejbalu a plážových športov ako takých. Problémová je oblas ť prevádzkovania motorových plavidiel (vodných skútrov), ktorá naráža na zastaralé predpisy koncipované v čase, ke ď tieto plavidla boli u nás neznáme. Prínosom prevádzky týchto plavidiel je okrem finan čného vyjadrenia aj permanentné okysli čovanie vody, čo má za následok skvalitnenie jej parametrov vo vz ťahu k faune a flóre. Už tradi čne sa v auguste konal aj Zraz sveta motocyklov, ktorý je pod ľa vyjadrení organizátorov najvä čší zraz motorkárov na Slovensku. Na stredisku Hôrka je už štvrtý rok sústredený chov koní a je organizovaná jazdecká škola s možnos ťou vychádzok do prírody na koni so sprievodcami.

Technická vybavenos ť jednotlivých stredísk -zásobovanie vodou jednotlivých stredisk je zapezpečované skupinovým vodovodom Michalovce -pre odvádzanie odpadových vôd slúži verejná kanalizácia, na ktorej sú vybudované 4 pre čerpávaci stanice -elektrická sie ť je zna čne pre ťažená -odvoz tuhého odpadu zapezpe čuje SCR -vybavenos ť telefónnymi automatmi je na nízkej úrovni

67 Tabu ľka 12 Návštevnos ť vybraných stredísk na Zemplínskej šírave:

Stredisko Po čet osôb v sezóne Po čet osôb v sezóne 2002 2003 Medvedia hora 39000 44000 Hôrka 69000 72000 Biela hora 42000 48000 Spolu 150000 164000

Zdroj: Správa cestovného ruchu Vinné

Najvyšší po čet návštevníkov malo v obidvoch rokoch stredisko Hôrka, čo by sa dalo vysvetli ť najlepšími službami a blízkos ťou amfiteátru a taktiež aj ve ľkos ťou tohto strediska. Po čet osôob sa zvýšil vo oproti roku 2003 vo všetkých strediskách a je tendencia pokra čovania tohto trendu.

Graf 6 Návštevnos ť vybraných stredísk na Zemplínskej šírave

Návštevnos ť vybraných stredísk na Zemplínskej šírave

80000 70000 60000 Po čet osôb v sezóne 50000 2002 40000 et osôb et Po čet osôb v sezóne č 30000 2003 Po 20000 10000 0 Medvedia Hôrka Biela hora hora Stredisko

68

Tabu ľka 13 Výber poplatkov za kempovanie v sezónach 2000-2003 (V Sk)

Stredisko 2000 2001 2002 2003 Hôrka ATC 237228 567498 209600 295000 Hôrka 0 154900 197900 195000 Senderov Hôrka 0 0 0 180000 Borovica Biela hora 29632 18945 12000 12000 Medvedia 49643 39005 40900 75000 hora Zdroj: Správa cestovného ruchu Vinné

Graf 7 Výber poplatkov za kempovanie v sezónach 2000-2003 (V Sk)

Výber poplatkov za kempovanie v sezóne 2003

600000 500000 2000 400000 2001 300000 2002

Poplatky 200000 2003 100000 0 Hôrka Hôrka Hôrka Biela hora Medvedia ATC Senderov Borovica hora Stredisko

69

Vstupné: Strediská Medvedia hora, Hôrka a Biela hora zadarmo Ostatné strediská 30 Sk-vstup do areálu 80 Sk-vstup do bazénu

3.3 Historické sídla v regióne Michalovce a okolie

3.3.1 Michalovce 18

Fakty: Rozloha mesta: 52,81 km2 (k 3.3.1991) Po čet obyvate ľov: 40 600 (k 16.6.2004) Nadmorská výška: 114 m n.m. Poloha: severná čas ť Východoslovenskej nížiny, zavlažovanej stredným tokom rieky Laborec. Vyvýšeniny: charakteristická dominanta Hrádok (193 m n.m.) a rozsiahlejšia Biela hora (159 m n.m.).

Prvými známymi usadlíkmi, ktorí zanechali trvalé stopy na území nášho mesta, boli najstarší ro ľníci v tejto časti Európy, neolitickí tvorcovia východnej lineárnej keramiky. Od čias, ke ď sa usadili v rie čnom ohybe na východnom svahu Hrádku, plynie už siedme tisícro čie. Lokalita Hrádok je odvtedy pevne spätá s dejinným vývojom na území dnešných Michaloviec. Nevysoký v ŕšok, chránený potokom Duša i vodnatejším Laborcom, poskytoval pravekým obyvate ľom drevo, stavebný kame ň,

18 www.michalovce.sk

70 miesto pre polia, možnos ť lovu i strategicky výhodnú ochrannú plochu. Neolit je tu zastúpený aj nadväzujúcou kultúrou bukovohorskou z konca 5. tsícro čia pred n.l. Eneolit, čiže doba medená, je zastúpený tiszapolgárskou kultúrou, s dokladmi o dia ľkovom obchode. Dobu bronzovú (1900-700 pred n.l.) pripomínajú kostrové hroby, predmety, ale aj zvyšky hutníckej trosky z jej staršieho obdobia, z mladšieho výrobky gávskej kultúry. Doba železná (1. tisícro čie pred n.l.) je doložená zo staršej - halštatskej fázy mohylami a výrobkami ľudu kuštanovickej kultúry, z mladšej - laténskej keltskou keramikou a mincami. Dobu rímsku ( od za čiatku do 4. storo čia n.l.) reprezentujú výrobky przeworskej kultúry, z mladších období typická sivá keramika, kovové predmety, ozdoby a mince. Zo za čiatku doby s ťahovania národov (5. storo čie n.l.) pochádzajú prvé nálezy súvisiace s príchodom Slovanov, tzv. keramika prešovského typu.

Ďalší rozvoj slovanskej osady ovplyv ňovala vhodná poloha na križovatke vtedajších ciest, pri dôležitom brode. V 9. storo čí bol Zemplín, teda aj naša osada, sú čas ťou Ve ľkomoravskej ríše.

V priebehu 12. storo čia bola oblas ť za členená do uhorského štátu, čím sa stala majetkom krá ľa. Za čiatkom 13. storo čia, v rámci presunu vlastníctva pôdy od panovníka k šľachte, sa objavujú mená prvých feudálnych majite ľov Michaloviec a okolia. Najvýznamnejším bol ve ľmož slovanského pôvodu Sobieslav, menšie majetky tu vlastnili aj Michal z Budína a Dominik Čák. Z manželstva Sobieslavovej vnu čky Kataríny a Jakova z rodu Kaplon vzišiel rod neskorších Nagymihályovcov a z toho rod dlhodobých zemepánov Michaloviec, Sztárajovcov.

Najstaršími stavebnými pamiatkami sú základy predrománskej rotundy, architektúra nížinného, tzv. vodného hradu z 13. storo čia, ktorú možno vidie ť v jadre sztárajovského kaštie ľa (dnes múzea) a rímsko-katolícky Kostol Narodenia Panny Márie z 13.-15. storo čia. Prvý známy názov Michaloviec je zachytený v listine z roku 1244 ako Myhal, od roku 1284 s prívlastkom Ve ľký-Nogmihal. v roku 1773 je písomne zachytené už dnešné znenie Michalowcze. V 14. storo čí je v Michalovciach doložených 5 ulíc, kaplnka, kostol, fara, škola, mlyny, ovocné záhrady a pri ľahlé osady. Vieme, že sa tu vyberalo mýto, pracovali remeselníci a konali sa týždenné trhy. V 15. storo čí prikro čili k spev ňovaniu ciest cez okolité mo čiare, postavili pevné mosty. Michalovce získali právo usporadúva ť dva výro čné trhy. Od roku 1418 sa

71 ozna čujú ako meste čko (oppidum), sú centrom jedného zo štyroch slúžnovských obvodov Zemplínskej stolice, ktorý od roku 1773 nesie názov Michalovský. Na ďalej si však zachovávajú po ľnohospodársky charakter, hoci od 17. storo čia sa už aj tu remeselníci združujú do cechov. V roku 1828 pracovalo už 49 remeselníckych dielní. V roku 1867 Michalovce dostali štatút ve ľkej obce a krátko nato sa stali aj administratívnym sídlom okresu. Výraznejší stavebný rozvoj tu nastal v 18. storo čí a pokra čoval v 19. storo čí, ke ď vznikla dnešná hlavná ulica. Nové dopravné pomery po výstavbe železnice v roku 1871 umožnili mestu rozvinú ť obchod s produktami po ľnohospodárstva i rodiaci sa priemysel. V ďalšom období sa stalo nielen po ľnohospodárskym, ale aj kultúrnym centrom Zemplína.

Doprava:

Dobré cestné, autobusové i vlakové spojenie z celého Slovenska + medzinárodné linky

Ubytovacie zariadenia:

-Interhotel Družba ***

Interhotel Družba *** sa nachádza v centre mesta Michalovce. Bol postavený v roku 1986. Prešiel kompletnou rekonštrukciou.

Výhodná poloha zaru čuje jednoduchý prístup k samotnému hotelu a umož ňuje hos ťom vníma ť atmosféru života mesta priamo v jeho srdci , na pešej zóne.

Interhotel Družba *** ponúka ubytovanie v kompletne zrekonštruovaných izbách.

Stravovanie ponúka v novo zrekonštruovanej po ľovníckej reštaurácii „Nížina„. Tým, ktorí si chcú pochutna ť na zemplínskych špecialitách, odporú ča štýlovú reštauráciu „Kari čka„.

72 -Hotel Jalta****

Hotel Jalta je situovaný v centre mesta Michalovce . Bol postavený v roku 1965 a v roku 1999 bol zrekonštruovaný do dnešnej podoby. V tom istom roku bol ocenený Zväzom hotelov a reštaurácií SR v sú ťaži "HOTEL ROKA" 3. miestom. Hotel poskytuje ubytovanie vysokého štandardu v 9 jednoposte ľových izbách, 14 dvojposte ľových izbách a 5 apartmánoch. Hotelové izby sú vybavené kompletným sociálnym zariadením, televíznym prijíma čom so satelitným príjmom a chladni čkou s minibarom. Na požiadanie je možný prístup na internet. Apartmány hotela sú klimatizované, vybavené trezorom. Interiér izieb dotvárajú umelecké diela sú časných slovenských autorov.

Cenové relácie pre ubytovanie platné od 1.1.2004

Jednoposte ľová izba 1 400 Sk

Dvojposte ľová izba 2 200 Sk

Dvojposte ľová izba (1 osoba) 1 900 Sk

Apartmán 3 000 Sk

Apartmán lux. 3 800 Sk

Prístelok 700 Sk

Cenové relácie pre ubytovanie detí

- deti do 5 rokov bezplatne

- deti vo veku 6 - 11 rokov 50% ceny pre dospelých

Z ceny ubytovania môže by ť poskytnutá z ľava, prípadne cena môže by ť dohodnutá zmluvne. Zdroj: www.jalta.sk

73 Informa čné centrum:

Mestský úrad Michalovce

Námestie oslobodite ľov 30

07101 Michalovce

Tel: 056644 15 28

Pamiatky

Barokovo-klasicistický kaštie ľ rodu Sztáray. Dnes sídlo Zemplínskeho

múzea.

Vstupné: dospelí 40,- Sk vojaci, žiaci, študenti, dôchocovia do 70 rokov 20,- Sk deti do 6 rokov, dôchodco via nad 70 rokov a Z ŤP – zadarmo

Návštevnos ť: od roku 2000 sa pohybuje okolo 15000 návštevníkov

74 Základy predrománskej rotundy v areáli

Zemplínskeho múzea.

Pôvodne gotický rímskokatolícky farský Chrám Narodenia Panny Márie zo 14. storo čia. Neskorobarokové prie čelie je z roku 1784. Hlavný oltár, kazate ľnica a lavice sú z 18.storo čia.

Grécko-katolícky Chrám sv. Ducha z rokov 1931-

1934, postavený v neobyzantskom slohu.

Radnica z roku 1928 - sídlo Mestského

úradu v Michalovciach.

75 Bývalá banka - dnes regionálne kultúrne

stredisko a meštiansky dom (pod kupolou).

3.3.2 Trhovište

Moderne vybudovaná obec sa môže pochváli ť bohatou históriou. Najstaršia správa pochádza z roku 1220. trthová osada bola v minulosti sídlom diakonátu. Pozoruhodnou pamiatkou je mohylový násyp z 10. storo čia.

3.3.3 Falkušovce

Dominantou je gréckokatolícky kostol z roku 1779, postavený v barokovoklasicistickom slohu. V obci sa nachádza aj moderný pracoslávny chrám.

3.3.4 Pavlovce nad Uhom

Obec leží vo východnej časti Východoslovenskej roviny pri rieke Uh. Vznik tunajšieho sídla, hradu možno datova ť do 14. storo čia. Zo š ľachtického kaštie ľa sa dosia ľ zachoval len fragment muriva v obecnom parku a bývalá grófska jazdiare ň. Na mieste pôvodného kostola zo 14. storo čia stojí neskorobarokový rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstite ľa. Dalšou pamiatkou je kaplnka sv Jána Nepomuckého z roku 1899. K rekrea čným prechádzkam slúži chránená krajinná oblas ť Ortov v dedinskom katastri.

76

3.3.5 Bánovce nad Ondavou Obec leží poniže sútoku Tople a Ondavy. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1326. pôvodní obyvatelia boli ro ľníci a zeleninári. Pamiatkami sú: štvorhranná tesárska zvonica zo za čiatku 20. storo čia, pohrebná kaplnky Lehotských, empírová kúria a reformovný kostol z roku 1610. V budove bývalej základnej školy je zriadená expozícia Literárneho múzea básnika Pavla Horova. Starobylé ľudové zvyky udržuje folklórna skupina Ondav čanka.

3.3.6 Stretava Prosperita Stretavy, písomne doloženej v roku 1266 je založená na úrodnej pôde a nálezoch zemného plynu. Najstaršou pamiatkou je pôvodne gotický kostol z 15. storo čia. Erb upozor ňuje na blízku ornitologickú rezerváciu so vzácnym vtáctvom.

3.3.7 Mal čice V dedine spomínanej v roku 1274, bolo nepolitické sídlisko bukovohorskej kultúry, otomanskej kultúry a z doby laténskej. Pamiatky: tri kúrie, dva kostoly a kaplnka v klasicistickom slohu, rokoková kúria.

3.3.8 Lú čky

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1336. Obec ležiaca 700 metrov južne od Zemplínskej šíravy poskytuje možnos ť slnenia, kúpania a vodných športov. Obec má noc ľaháre ň s kapacitou 25 miest, športový areál s futbalovým ihriskom a tenisovými kurtmi.

3.3.9 Poruba pod Vihorlatom

Obec bola založená v roku 1410. nachádza sa tu gréckokatolícky kostol zo 17. storo čia. V blízkosti vihorlatského pohoria leží Morské oko, Sninský kame ň a južne pod dedinou Zemplínska šírava. V okolitých lesoch je možnos ť turistiky a zbierania húb.

77 3.3.10 Strážské

Mesto, ako obec sa spomína v r. 1337, patrila panstvu z Michaloviec. Osídlenie v paleolite, slovanské sídliská z 8.-12. storo čia. Sú čas ťou je obec Krivoš ťany. Pamiatky: Klasicistické kostoly z roku 1749 a 1840, kaplnka v Krivoš ťanoch z roku 1816, secesný kaštie ľ z r. 1901. množstvo kultúrno-spolo čenských zariadení, ubytovacích a stravovacích zariadení, krytý bazén, zimný štadión.

3.3.11 Staré

Leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny. Na poliach miestneho chotára sa našla keramika z 9. až 12. storo čia v intraviláne sa nachádzajú základy pravdepodobne stredovekého kostola. Tieto pamiatky nepochybne súvisia s obyvate ľstvom tejto dediny od 9. storo čia. Prvé písomné správy o Starom sú v listinách z roku 1237. V písomnostiach z 13. až 17. storo čia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Ztara. Bol to už ma ďarizovaný tvar povodného slovenského názvu Staré, ktorý sa do sú časnosti nezmenil. Archeologické, historické a jazykovedné poznatky vedú ku konštatovaniu, že sídlo Staré jestvuje od 9. storo čia a patrí k najstarším slovenským sídliskovým celkom v blízkom okolí. V Starom bol kostol, o ktorom sú prvé doklady z roku 1335. zasvatený bol sv. Anne. Čas ť kde sa kostol nachádzal sa nazývala Kostolné Staré.

Povyše starého sídliska vybudovali v 13. a za čiatkom 14. storo čia novú čas ť- Vyšné Staré. O tradi čnom ro ľníctve tamojších poddaných sved čia miestne vodné mlyny. Okolo roku 1335 tam boli dva. V 14. storočí si dali zemepáni postavi ť kúriu či kaštie ľ, ktorý aj s pri ľahlým majetkom tam bol aj v 16. storo čí a spravoval ho š ľachticmi najatý správca. Sú časný kostol je klasistický z r. 1842 a kaštie ľ neskororenesan čný zo za čiatku 17. stoeo čia zbarokizovaný v 18. storo čí.

78 3.4 Doporu čenia pre zlepšenie cestovného ruchu v regióne Michlovce a okolie Región Michlovce a okolie disponuje ve ľkým potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Dominantou je Zemplínska šírava , ktorá má ve ľmi dobré prírodné podmienky vhodné pre rekrea čné pobyty pri vode, rôzne šprtové aktivity ako napríklad plážový volejbal,vodné lyžovanie, windsurfing a pod. ,výlety do okolia- v blízkost sa nachádza Viniansky hrad alebo pohorie Vihorlat. Ďalej je možné využit hipocentrum v stredisku Hôrka. Prieskum prekro čenia slovenských hraníc pod ľa predmetu záujmu ukázal, rekrea čný pobyt pri vode je v lete hne ď na druhom mieste za pobytom na horách, čo by bolo vhodné využi ť a na čo ma Zemplínska šírava vhodné podmienky vi ď tabu ľka 8. Ďalším z najdoležitejších dovodov sú kultúrno-historické pobyty, čo by mali využi ť zase okolité obce vi ď tabu ľka 8. Problémom v tomto rekrea čnom stredisku ako aj v celom regióne sú nedostato čné služby . Po čet ubytovacích zariadení je sice dostato čný, ale kvalita služieb ponúkaných vo va čšine z nich zaostáva za štandardom v iných európských krajinách pri čom ceny sú v pomere k ponúkaným službám vysoké. Ďalším nedostatkom je zanedbanie starostlivosi o pláže a vodu aj ke ď vodná nádrž sa od vybudovania 4 bazénov v roku 2004 na kúpanie nevyužíva. Hlavným segmentom trhu na ktorý by sa mala Zemplínska šírava zamera ť sú rodiny s de ťmi alebo mladý ľudia, ktorým finan čné pomery nedovo ľujú navštívi ť vzdialenejšie destinácie p ři ktorých sa nachádza more a ú čelom ich cesty je rekrea čný pobyt pri vode. Strediskom hostorických a kultúrných pamiatok je mesto Michalovce ako aj okolité obce. Služby v Michalovciach sú na lepšej úrovni, ale v menších obciach sa až na výnimky o žiadnych službách vhodných pre cestovný ruch hovori ť nedá. Spolo čným problémom pre všetky obce v regióne a taktiež pre Zemplínsku šíravu je nedostato čná propagácia. Obce sa v oblasti cestovného ruchu zatia ľ nezdružujú, pretože majú momentálne iné priority ke ďže v mnoých ešte nie je dokon čená kanalizáci a vodovod. Takisto na stránkach slovenskej agentúry pre cestovnýruch sú spomenuté iba Michlovce a Zemplínska šírava a aj to v malom rozsahu. V budúcnosi navrhujem združenie obcí jednotlivých regiónov v oblasti cestovného ruchu, ich spoluprácu a spolo čnú prezentáciu na ve ľtrhoch a spoloprácu s cestovnými kanceláriami, ktoré by mohli ponúka ť poznávacie okruhy po týchto obciach vi ď

79 príloha 2. ďalej by bolo potrebné zriadi ť úrad zaoberajúci sa cestovným ruchom vregióne so sídlom v Michalovciach,ktroý by spolupracoval s jednotlivými obcami a ktorý sa plánuje založi ť v najbližších 3-4 rokoch. Príkladom problémov s prezentáciou sú aj nedokon čené stránky va čšiny obcí, ktoré neposkytujú dostatok informácii a na žiadnej zo stránok hodnotených obcí nie je odkaz na Zemplínsku šíravu a taktiež nie su spomenuté ubytovacie a stravovacie zariadenia.

Obec Trhovište-http://trhoviste.ocu.sk/ Na úvodnej stránke jako u väčšiny obcí sa dozvieme o samospáve obce. Nasledujú symboly, mapa okolia-chýba však celé Slovensko- a história, ktorá je podrobne a ve ľmi pekne spracovaná. Fotogaléria obsahuje nie ve ľmi pekné a v podstate zbyto čné fotografie jednotlivých domov, fotgrafie pamiatok neobsahuje. Jedine v sekcii církev sa nachádzajú fotky kostola. Stránka vôbec nespomína mohylový násyp y 10. storo čia a takisto ubytovacie a stravovacie zariadenia .

Obec Falkušovce- http://www.falkusovce.ocu.sk/ Stránky na prvý poh ľad posobia ve ľmi dobre v ďaka peknej grafickej úprave. Obsah je však nedosta čujúci. História, ktorá je vlastne u týchto obcí s oh ľadom na cestovný ruch najdoležitejšia je pojatá ve ľmi stru čne. Fotogaléria obsahuje pekné panoramatické fotografie, ktoré su však bez popiskov. Stránky ešte nie sú dokon čené.

Obec Pavlovce nad Uhom-http://www.pavlovce.sk/slovak/index.html Stránka Pavloviec na rozdiel od Falkušoviec má nepekný design je však ove ľa obsiahlejšia. História je spracovaná podrobne a je dpolnená fotografiami. Kvalitné fotografie sa nachádzajú aj v sekcii sú časnos ť. V ďalšej časti sa dozvieme o symboloch obce a odkia ľ pochádzajú. Následuje rozsiahla fotogaléria aj s popiskami a komentármi k jednotlivým fotografiam. V závere sú odchody autobusov, čo hodnotím kladne.

80 Obec Bánovce nad Ondavou -http://www.in4.sk/zkgz/banpo.htm Na úvodnej stránke sú základne informácie o obci, graficka úprava je priemerná. História a pamiatky sú spracované relatívne podrobne a doplnené fotografiami. Čo sa týka kultúry je kladený malý doraz na národného umelca básnika Pavla Horova, ktorý je významnou osobnos ťou slovenskej literatúry a ktorý sa v Bánovciach narodil a nachádza sa tam aj jeho muzeum.

Obec Stretava - http://www.stretava.sk/

Stránka na prvý dojem posobí dobre-pekná grafická úprava. Informácie o obci a symboly sú však ešte nedokon čené. História a pamiatky sú spracované podrobne. Ve ľká čas ť tejto stránky je ešte vo výstavbe.

Obec Malčice- http://www.malcice.sk/ Grafická úprava stránok je dobrá. Historia je spomenutá len ve ľmi stru čne. Fotogaléria je vcelku dobrá, ale bez popiskov.

Obec Poruba pod Vihorlatom -http://www.porubapodvihorlatom.sk/

Na prvý dojem pôsobí stránka ve ľmi nepekne, graficky je spracovaná zle. História je rozobratá ve ľmi podrobne aj s fotografiami. Čo sa týka kultúry málo pozornosti je venovanej folklórným slávnostiam, ktoré sa tu každoro čne konajú a sú hlavnou atrakciou obce. Fotogaléria je zbyto čná s nezaujímavými fotografiami.

81 4.Budkovce

4.1 Erb Budkoviec Sedemkrát červeno-strieborné šikmo a rovno členená horná dvojtretina strieborného štítu. Pod ňou červený lem strieborného skloneného trojuholníka. V erbovom trojuholníku sú umiestnené tri horizontálne hroty- vl čie zuby spolu s trojuholníkom-znakom Najsvatejšej Trojice.

4.1 História Obec Budkovce sa rozprestiera v bývalej Zemplínskej župe, v južnej časti michalovského okresu na pravom brehu Laborca. Prvá písomnná zmienka, týkajúca sa obce sa nachádza v kronike “Zemplén varmegye“ v súvislosti s majetkovo- právnymi záležitos ťami z roku 1220, kedy to už bolo oppidum-meste čko a farnos ť. Za čiatok osídlenia chotára sa datuje až do obdobia neolitu, doby bronzovej a laténskej, približne 3000 rokov p.n.l. V 19. storo čí získali Budkovce obecný dom a v rokoch 1836-1875 vystavali dvojtriednu školu. V rokoch 1928-1934 sa po vyu čovaní v kaštieli prestavala pánska koniare ň a 6-triednu školu, v ktorej sa po vzniku ČSR –od 24.11. 1918 za čalo vyu čova ť po slovensky. Budkovce mali po ľnohospodársky charakter , po vojne tu fungovala len drobná syráre ň, ktorú zriadili v roku 1890 švaj čiarski pris ťahovalci Galliovci. V roku 1924 bola v Budkovciach prvá ve ľká povode ň, ke ď Laborec a Duša zaplavili všetky pozemky od Laborca až k železni čnej trati. Železni čná tra ť , trasa Bánovce nad Ondavou- Ve ľké Kapušany bola dokon čená v roku 1921. v tomto roku presne 19.12.1921 bol v Budkovciach založený aj miestny odbor Matice Slovenskej, jeho zakladate ľom bol vedúci notár Bohdan Vl ček. V čase mobilizácie v roku 1938

82 nastúpili aj Budkov čania. Okolité obce boli zabrané hortyovským Ma ďarskom a obec sa stala prihrani čnou obcou. V roku 1944 obec obsadilo nemecké vojsko, ktoré v škole zriadilo po ľnú nemocnicu. Po oslobodení a ukon čení druhej svetovej vojny sa za čalo s pozemkovou reformou, obnovili sa mosty, železni čná tra ť a dobudoval sa kultúrny dom. Od 1.1.1949 bola v obci zriadená prvá stredná škola- meštianská a v tom istom roku bolo zriadené aj štátne kino Laborec. V roku 1961 bola zriadená materská škola. V roku 1971 za čali vychádza ť prvé noviny „Budkov čan“ . V obci pôsobí po ľovnícke združenie „Bažant“. Vybudovaním sústavy rybníkov sa tu rozvíja aj činnos ť Slovenského rybárskeho zväzu. V roku 1922 obnovil činnos ť aj miestny odbor Matice Slovenskej. V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry pôsobili v Budkovciach folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil už v roku 1935 u čite ľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Potom vedenie súboru prevzal miestny u čite ľ Arnošt Pyšný a pod jeho vedením sa krojová skupina zú častnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach a potom v Prahe. Táto skupina v čase 2. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokra čovanie ľudových tradícii sa postaral folklórny súbor Zlatý Klas, ktorý viedol Milan Podžuban. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. DFS Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku a neskor na Cypre, Ukrajine, Česku… V roku 1995 sa otvorila nová tradícia poriadania folklórných slávnosti ako sú čas ť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín Budkov čan, ktoré vychádzajú raz štvr ťro čne v po čte 200 výtla čkov.

Treba si všimnú ť miestneho vodopisu, aby sme lepšie pochopili staré osídlenie celej Zemplínskej nížiny od praveku, ba aj okolia Budkoviec. Po prvej a najmä druhej svetovej vojne dôkladnými úpravami korýt riek Laborca a Duše i bažín, celkom skrotili kedysi búrlivé vody riek, ba miestami dostali nový, priamy smer. Rieky, bažiny a v nich množstvo rýb a poved ľa v lesoch množstvo vtáctva a diviny, prilákali sem oddávna obyvate ľstvo. Takže nížiny Zemplína, ako zis ťuje hlavne archeológia, boli obývane už od paleolitu, či staršej doby kamennej.

83 Názov obce: Historické záznamy spomínajú obec hlavne až od za čiatku 14. storo čia. 1331-Butk, 1332-Butka. Preto sa zdá ve ľmi pravdepodobné, že názov uprostred slovanských osád (Vojany, Raškovce, Sliepkovce) pochádza od mena Budka- Budislav. Známy slovenský slávista Dr. Stanislav (Odkryté mená slovenských miest a dedín, Bratislava 1947) pripomína, že starí Slovania dávali svojím vznešeným predstavite ľom mená na –slav,-mír. Budislav teda mohlo by ť meno slovanského ve ľmoža.

Archeologický výskum z roku 1982-nálezový materiál-územie bývaleho JRD: 1. praveký: obsidianové odštepy, torzá, jeden kus radiolarity v podobe nožíka, dva kusy zo strany hrnca, jeden črep zo spodu hrnca 2. hradištno slovanské črepy dvojakého druhu-jedna čas ť pozostáva z hrubších črepov, so staršou ornamentikou a s typickou profiláciou vrchných častí hrncov pre obdobie ve ľkomoravské. Prevažujú však črepy mladšie hradištno slovanské s bohatou ornamentikou, s mnohovlnovkami. Rytými čiarami, vpichmi a pod.

Náboženské pomery v Budkovciach v minulosti: Ke ďže v praveku tieto oblasti boli osídlené, bolo tu pohanstvo a modloslužobníctvo s uctievaním rôznych pohanských božstiev. Vieru v nesmrte ľnos ť duše a vieru v nadzemské bytosti a v existenciu nadzemských duchov, dosved čujú nálezy v hroboch a ve ľké milodary pri kostrách. Kres ťanstvo sa do týchto oblasti mohlo dosta ť už v ranej stredovekej dobe, a to vplyvom kupcov a obchodníkov, prípadne strážných skupín rôznych národností ako Rimanov, Avarov a iných. Lebo predkovia Slovákov Slovieni boli pred prijatím kres ťanstva pohanmi. Uctievali mnohých bohov, najmä Svantovita, Peruna, Valesa, Černoboga, rusálky, Babu, vodníka, víly a pod. Výskum o po čiatkoch kristianizácie v prvej fáze, to jest, v období cyrilo-metodejskom a ve ľkomoravskom je ešte len v za čiatkoch. Metodovi žiaci sa mohli po zákaze slovienskej liturgie rozp ŕchnu ť do hôr a horských oblastí pod ochranu ve ľmožov, kde mohli pôsobi ť dlhé deasa ťro čia. Názvy obcí ako Mníchovy, Križovany, Klimentice by mohli by ť istými stopami staršej epochy kristianizácie.

84 Po čiatky kristianizácie v druhej fáze, ke ď šlo skôr o oživenie a obnovu už zachycujú isté historické správy. Po prvej svetovej vojne na zákrok advokáta Andrássyho Štefana Šu ľovského sa pustili do stavby kostola. V roku 1923 ho posvätil a do užívania odovzdal biskupský tajomník Michal Pa ľo, rodák z Hatalova. Historické pamiatky kostola v Budkovciach: 1. cechová zástava z roku 1839, ľudová práca 2. barokové cibórium, tepané stiebro z roku 1748 3. socha svätého Jána Nepomuckého, na kostolnom dvore, plastika, polovica 19. storo čia 4. niektoré predmety, ako luster stropný kovový, večná lampa, kríž malý, ampulky, svietniky, prevzaté do depozitu Zemplínskeho múzea Pramene: 1.Matri čné knihy 2.Kanonické visitácie z roku 1771, 1773, 1804. 3.Historia domus 4.Szirmay: Notitia topographica, politica incliti comitatus Zemplinienis,1803 5.Zemplén vármegye 6.Publikácia: Budkovce 750 ro čné,1970

4.2 Pamiatky K najznámejším kultúrným pamiatkam patria:

1. Rímsko-katolícky kostol Najsvatejšej Trojice , pôvodne ranogotický zo za čiatku 14. storo čia, aj ke ď sa predpokladajú základy z predošlého storo čia. Terajší kostol bol postavený v roku 1612 v ranogotickom slohu a na vtedajšie pomery to bola mohutná stavba, čo sved čilo o rozsiahlosti fary. V čase reformácie sa kostol dostal do rúk kalvínov, ktorí ho potom v roku 1746 vrátili spa ť rímsko-katolíckej církvi. Kostol v roku 1683 vyhorel. V roku 1746 bol opravený a bola urobená prístavba v románskom slohu s barokovými prvkami

85 o ktorú sa zaslúžila hlavne rodina Lobkovitzová. Na konzolách klenby sú erby rodiny Buttkayovcov aj s najstarším známym erbom: v erbovom trojuholníku sú umiestnené tri horizontálne hroty- vl čie zuby spolu s trojuholníkom-znakom Najsvatejšej Trojice. Pod svaty ňou sú krypty, ktoré sú dnes zamurované. Vo veži sú umiestnené tri zvony: zvon Najsvätejšej Trojice, zvon Sv. Jána Krstite ľa a zvon Sv. Lukáša evanielistu. V kostole sú tri oltáre. V sú časnosti využíva rímskokatolícka církev. 2. Neskororenesan čný kaštie ľ Buttkayovcov z roku 1617, neskôr koncom 18. stor. rozšírený nárožnými vežami a prístavbou masívneho klasicistického portika. Na hlavnej fasáde je do pôvodného neskororenesan čného muriva vsadený kamenný erb s letopo čtom vziku 1617. Kaštie ľ zdobia piliere so sklovitou patkou, skosené hrany, rímsové hlavice, valené klenby v prízemí, miestnosti vo veži majú tzv. české placky. Kaštie ľ kúpil v roku 1846 knieža Lobkovitz, ktorý ho zrenovoval a posledným majite ľom bol Jozef Zicherman, ktorý ho v roku 1928 odpredal obci za 500.000, SKK. V sú časnosti je v kaštieli zdravotné stredisko. 3. Socha Sv. Jána Nepomuckého –polychrómová plastika z polovice 19. stor., na ktorú pri búrke v roku 1919 spadla 200-ro čná jase ň. Táto socha bola v roku 1924 na náklady ob čana Františka Šamudovského zreštaurovaná a dodnes zdobí kostolný dvor. Povodná socha stála v 18.stor. pri moste cez rieku Duša. 4. Židovský cintorín – leží asi dva kilometre od obce. V obci však niet ani stopy po židovaskej zástavbe. A vieme ur čite, že už v roku 1851 tu žilo asi 72 židov. Cintorín leží na jednej strane cestnej križovatky. Náhrobné kamene pochádzajú z 19. storo čia. Ma ďarská š ľachtická rodina Wiczmándyova podporovala židov a ke ď to okolnosti vyžadovali aj chránila. Okrem cintorína je jedinou pamiatkou kniha Chevry kadiše, ktorú sa podarilo v roku 1954 objavi ť u miestneho súverca Weisza a tak ju zachráni ť pre pražské židovské múzeum. Podrobné štúdium tejto knihy poskytne mnoho historických dát o obci. V roku 1930 tu žilo 99 židov, dnes ani jeden. Postupne sa s ťahovali do blízkych Michaloviec, Se čoviec, Ve ľkých Kapušian a ďalších miest. Na dedinách sa mohli zaobera ť len sprostredkovaním obchodov a predajom obilia. Ale aj v tomto smere sa im čím ďalej tým ťažšie žilo pre rastúcu konkurenciu spotrebných družstiev, ktoré postupne vytla čili aj židovských kr čmárov. Preto hľadali záchranu v mestách, kde bolo ľahšie aj školenie detí.

86 Cintorín má rozmery 120-50 metrov. Kamene sú skrivené a na mnohých miestach zvalené. Terén je skoro vodorovný. Rady hrobov smerujú od juhu na sever. Pieskovcové náhrobné kamene nachádzajúce sa popri ceste sú najstaršie. Hroby žien a mužov sú miešané. V sú časnosti v zlom stave.

Obec má bohatú históriu a zaujímavé pamiatky a tento fakt by mal by ť hlavným východiskom pre rozvoj cestovného ruchu. Je nutné lepšie využitie a lepšia starostlivos ť o tieto pamiatky a náležite spropagova ť svoje prednosti. Prvým krokom by bola úprava židovského cintorína, ktorý je momentálne vo ve ľmi zlom stave. Takisto by obec mohla uvažova ť o zmene využitia kaštie ľa, kde je teraz zdravotnícke stradisko a vybudovy ť tam ubytovacie zariadenie.

4.3 Obyvate ľstvo Graf 8 Národnosti-Budkovce

Národnosti-Budkovce

slovenská ma ďarská rómska česká rusínska ukrajinská nemecká nezistená

K 30.6.2004 po čet obyvate ľov je 1498 . Národnosti: slovenská 1 458 ma ďarská 9 rómska 15 česká 9

87 rusínska 1 ukrajinská 3 nemecká 0 nezistená 4

Náboženské zloženie: Predpokladám, že náboženské zloženie v obci Budkovce odpovedá náboženskému zloženiu na Slovensku. Teda väčšina obyvate ľov je rímsko-katolíckého vyznania.

Prevažnú vä čšinu obyvate ľstva tvorí slovenská národnos ť, ďalej nasleduja ma ďarská rómska. Vä čšina obyvatelov sú veriaci a z toho najvä čšiu čas ť tvoria rímskokatolíci.

4.4 Služby

Doprava: Dobré železni čné spojenie, autobusové spojenie. Priama linka z Michaloviec.

Stravovacie služby: -River pub- Martin Olexík -Kr čma, potraviny a drevovýroby- Mgr. Matej Wiczmándy -Labužník- Štefan Fedor -Espresso Femi- Marta Mi ľov číková

Ubytovacie služby: -Ubytov ňa- Slávka Roman čáková- kapacita 20 miest -pripravuje sa prestavby potravín-Mgr. Matej Wiczmándy na ubytov ňu

In formácie: Budkovce nemajú vlastné informa čné centrum. Informácie je možné získa ť na obecnom úrade alebo v informa čnom centre v Michalovciach

88

Ostatné služby: -Predaj ňa potravín Jednoty SD -Lacný tovar-Ján Gábor -Potraviny mix-Slávka Roman čáková -Lobos-potraviny, ubytov ňa, sklárstvo- Štefan Vaško -Sezam-potraviny a pohostinstvo- Ing. Svetlana chostá ľová -Predaj ňy Betty- Mária Fedorová -Potraviny Chyžka- Jaroslava Zausinová -Uhliar-obchod s palivami- Štefan Harbu ľák -Batral s.r.o.-lesohospod. činnos ť –Ing. Jaroslav Astrab

V Dome služieb sú teraz umiestnené : -Pobo čka Slovenskej sporit ľne a.s. Michalovce -Potraviny „Centrum“ Ružena Kostrejová -Predaj ňa PVC-Miroslav Kostrec -Fatus-priemyselný tovar- Štefan Kuro čka -Renka- Renáta Buiová Kaderníctvo-Jana Čisárová

V obci sa nachádza aj: -Pošta, Základná škola, Materská škola --neštátna detská a dorastová lekárka MUDr. Mária Pa ľová -neštátny všeobecný lekár pre dospelých MUDr. Peter Urban -neštátna zubná lekárka MUDr. Helena Slodi čková -lekáre ň Alba -Zubné laborátórium pod vedením techni čky Dariny Januskovej

Rozsah služieb je vzh ľadom k ve ľkosti obce dostato čný, problém je však s ich kvalitou a propagáciou. Je potrebné skvalitnenie služieb a propagácia v rámci regiónu. Vybudovanie samostatného informa čného centra by bolo príliš nákladné a vzh ľadom k ve ľkosti obce aj zbyto čné. Alternatívou je zriadenie spolo čného informa čného centra pre obce mikroregiónu.

89

4.5 Spolupráca Obec Budkovce je členom 19 : 1. Regionálne združenie miest a obcí Zemplín- Michalovský región a spolo čný úrad Michalovce- toto združenie vzniklo v roku 1993 a v sú časnosti združuje 63 obcí tohto regiónu. Spolo čný obecný úrad Michalovce vykonáva za tieto obce stavebné konanie. Cie ľom tohto regionálneho združenia je koordinova ť spolo čný postup miest a obcí regiónu a háji ť spolo čné záujmy samosprávy vo či štátu (napríklad pripomienkovanie zákonov,...) 2. Združenie Laborecká niva- toto združenie bolo založené na jar 2004. združuje 10 obcí- Budkovce, Dúbravka, Slavkovce, Zemplínske Kop čany, Sliepkovce, Krásnovce, V ŕbnica, Žbince, Lastomír, Malé Raškovce. Jeho úlohou je získavanie finan čných dotácii zo štrukturálnych fondov EÚ. Tieto obce majú zárove ň spolo čného kontrolóra. V rámci tohto združenia sa momentálne pracuje na projekte Ekonomický a sociálny rozvoj obcí- podnet prišiel z Budkoviec. Zárove ň je cie ľom združenia i koordinácia ur čitých činností (v sociálnej oblasti-zriadenie opatrovate ľskej služby ) 3. Združenie pre stavbu rozvodu pitnej vody a odkanalizovanie juhovýchodu Zemplína- vzniklo v roku 2000 a je v ňom zapojených 60 obcí tohto regiónu. Vzniklo kvôli vyhotoveniu projektu a realizácii vodovodnej a kanaliza čnej siete v regióne juhovýchodu Zemplína. V roku 2001 bolo premenované na Zemplínska juhovýchodná spolo čnos ť. Združenie vzniklo v jeseni 2004 z tohto dôvodu: financie na tento projekt schválila EÚ, a ke ďže združenie nemôže by ť prijímate ľom financií z fondov EÚ, celý projekt bol prenesený do právomoci Východoslovenskej vodárenskej spolo čnosti, a.s. Košice (VVS), čiže cie ľ združenia sa naplnil. Tento projekt sa už realizuje (za čiatok realizácie- júl 2004, predpokladaný koniec- február 2007) Obec Budkovce na vlastné náklady už vybudovala vodovod (pokrýva 70% domácnosti obce). Ten sa za čal stava ť v roku 1998 a má sa ukon čiť v roku 2005 (čiže z vyššie uvedeného projektu na pitnú vodu a kanalizáciu sa má dokon čiť

19 Iterview so starostom obce p. Uhrinom (19.2.2005 )

90 zvyšných 30% vodovodu). Od roku 2007 do roku 2012- má sa poda ť v rámci vyššie uvedeného združenia projekt na financovanie kanalizácie zo štrukturálnych fondov EÚ. V roku 2005 sa má vyhotovi ť projekt na kanalizáciu. Ale sú isté problémy, lebo EÚ má záujem na tom, aby mali pitnú vodu a kanalizáciu obce nad 2000 obyvate ľov, kým menšie obce-ako Budkovce,ktoré majú 1500 obyvate ľov-musia zatia ľ po čka ť, resp. združova ť sa do vä čších celkov.

V rámci územného plánu obce, ktorý bol schválený v roku 1999, sú vy členené nové pozemky na prípadnú výstavbu rodinných domov (tá ale stagnuje- na východnom Slovensku sú celkovo zložité ekonomicko- sociálne pomery, mladí ľudia si nemôžu dovoli ť postavi ť rodinný dom). Mala sa tiež vybudova ť vodná nádrž na rekrea čné ú čely na potoku Duša, ale v blízkej budúcnosti to nebude možné, lebo v potoku je po čas letných mesiacov slabý prietok vody. Sú tu však dobré podmienky pre vysadenie stromov a vybudovanie lesoparku pre rekrea čné účely v blízkosti plánovaného jazdeckého klubu a novej ubytovne.

Obce sa zatia ľ združujú za ú čelom budovania infraštruktúry a iných oblastiach. Na cestovný ruch zatia ľ nedošlo, ale v budúcnosti by bolo vhodné združovanie obcí za týmto ú čelom. Dôvodom je nedostato čná rozvinutos ť týchto obcí a hlavne nedostatok finan čných prostriedkov pri rozde ľovaní ktorých sú momentálne iné priority.

91

4.7 SWOT analýza obce Budkovce Silné stránky obce: - dobre železni čné spojenie - obec má rozvody plynu a vody, po číta sa s vybudovaním kanalizácie - obec má ambiciozneho starostu a obecné zastupitelstvo - v budove obecného úradu – pamätná izba (resp. izba miestnej histórie) - v kaštieli je zdravotné stredisko - v obci úspešne funguje píla - relatívna blízkos ť Michaloviec, Zemplínskej šíravy a Senných rybníkov

Slabé stránky obce: - relatívne ve ľká nezamestnanos ť (ekonomicky aktívne obyvate ľstvo opúš ťa obec, zostáva iba ekonomicky neaktívne obyvate ľstvo) - slabšia infraštruktúrna dostupnos ť (slabé cestné spojenie) - v okolí obce žije po četné rómske etnikum - malá osveta

Príležitosti obce: - v budúcnosti pojde relatívne blízko obce dialni čný ťah na Ukrajinu - existuje plán postavi ť na miestnom potoku vodnu priehradu s rekrea čným ú čelom - obec je lídrom v porovnaní s okolitými obcami v predkladaní projektov na štrukturálne fondy EU - v obci je vzácny, pôvodne gotický chrám -výstavba nových ubytovacích zariadení -vhodné podmienky pre agroturistiku -budovanie jazdeckého klubu

Ohrozenia obce: - možnos ť sezónnych záplav - ak sa zhorší ekonomické prostredie východneho Slovenska - stupne nezamestnanos ť a klesne atraktivita tohto územia -nedostato čná propagácia obce

92 MARKETINGOVÝ MIX 20

Su časný marketing predstavuje komplex funkcii, ktorý umož ňuje rieši ť problémy súvisiace s podnikaním na rozvinutom trhu. Jednym z týchto nástrojov je tzv. marketingový mix, ktorý je kombináciou základných zložiek (prvkov) marketingu. Sú to tzv. „4 P“ :

1. Produkt označuje nielen samotný výrobok alebo službu (tzv. jadro produktu), ale tiež sortiment, kvalitu, design, obal, image výrobcu, zna čku, záruky, služby a dalšie faktory, které z poh ľadu spotrebite ľa rozhoduju o tom, ako produkt uspokojí jeho o čakávania. 2. Cena je hodnota vyjadrená v peniazoch, za ktorú se produkt predává. Zahrnuje i zľavy, termíny a podmienky platenia, náhrady alebo možnosti úveru. 3. Distribu čné cesty uvádzajú, kde a ako sa bude produkt predávať, vrátane dostupnosti distribu čnej siete, predajného sortimentu, zásobovania a dopravy. 4. Propagácia hovorí, ako sa spot řebitelia o produkte dozvedia (od priameho predaja cez public relations, reklamu a podporu predaja).

Produktom v našom prípade je ponúkaná destinácia-to, čo môžeme ponúknu ť

potenciálným návštevníkom. Je potrebné vyzdvihnú ť prírodne pomery,históriu

a folklór a zamera ť sa na tieto zložky.

Cenu je potrebné ur čiť vhodnú v pomere ku kvalite a rozsahu služieba taktiež

k cenám konkurencie, či už priamej alebo nepriamej.

Je potrebné zvoli ť vhodné distribu čné cesty-hlavne za čat spolupracova ť

s cestovnými kancelá řkami, spoji ť sa s ostatnými obcami v regióne a soplo čne

sa za čať prezentova ť a zaháji ť spolo čne spoluprácu s CK.

Propagácii sa budeme venova ť v odstavci 4.8.1.

20 Vypracované pod ľa :Alžbea Kira ľová: Marketing destinace cestovního ruchu, 2003

93 Ďalej je potrebné zvoli ť segment trhu na ktorý sa budeme zameriava ť.

Hlavným segment:

Veková skupina 40 a viac-vzh ľadom k produktu-kultúra a história

Zatiaľ hlavne obyvatelia Slovenska

Účel cesty-poznávacie zájezdy,môžu by ť spojené aj s návšt ěvou Zemplínskej

šíravy

Doprava-vlak,autobus,auto

4.8 Návrhy na zlepšenie v oblasti cestovného ruchu: 4.8.1 Propagácia Sú časné prostriedky propagácie: -letáky -www stránka -noviny

Hlavným problémom v obci Budkovce ako aj v ostatných obciach tohto regiónu je nedostato čná propagácia a neschopnos ť využíva ť svoje silné stránky, ktorými sú hlavne príroda, historické pamiatky a folklór. Obec Budkovce by v prvom rade mala zaháji ť spoluprácu s ostatnými obcami regiónu v oblasti cestovného ruchu a hlavne spolo čnej propagácie, ke ďže sa jedná vä čšinou o malé a neznáme obce. Tiež je potrebné zlepši ť www stránku, ktorá v sú časnosti nie je dokon čená a neposkytuje dostatok informácii a skoro žiadne fotografie. K rozvoju cestovného ruchu by prispelo aj presved čenie domáceho obyvate ľstva o jeho potrebnosti a o tom, že cestovný ruch môže zlepši ť zamestnanos ť a celkovú ekonomickú situáciu v tomto regióne.

94 4.8.2 Prírodné pomery Prírodné pomery sú vhodné pre agroturistiku. V tejto oblasti nastali zna čné pokroky- plánuje sa vybudovanie jazdeckého klubu a taktiež prestavba potravin Mgr. Mateja Wiczmándyho na ubytov ňu v blízkosti plánovaného jazdeckého klubu. Obec má taktiež podmienky ne ďaleko spomínaného klubu a ubytovne pre vysadenie stromov a zriadenie lesoparku pri potoku Duša

4.8.3 Folklór Ďalšou príležitos ťou pre Budkovce ako aj ostatné obce sú bohaté tradície. V obci pôsobí aj folklórna skupina. Vhodné by bolo usporadúvanie folklórných slávnosti a prezentácia ľudových zvykov a života na dedine spolu s ostatnými obcami, v ktorích pôsobia folklórne skupiny. Vhodné by bolo usporiadat ť festival každý rok v inej obci. Mohol by sa kona ť v lete na futbalových ihriskách, ktoré sa nachádza vo vä čšine obcí. So slávnos ťami by bolo spojené podávanie tradi čných jedál jako sú lokše, pirohy a iné. Taktiež atraktívna by bola prezentácia ľudových remesiel.

4.8.4 Židovský cintorín Cintorín je v zlom stave, bolo by dobré upravi ť jeho okolie, aby bol vhodný pre ú čely cestovného ruchu. Príležitos ťou by bolo naviazanie spojenia so Židovskou liberálnou úniou. Židovská liberálna únia 21 bola založená Židmi a ich priate ľmi v Bratislave roku 2001 na dobrovo ľnej báze. Cie ľom je podpora a rozvoj židovskej kultúry, zjednotenie ob čanov hlásiacich sa a sympatizujúcich s liberálnym judaizmom, poskytova ť vzdelávacie, kultúrne, náboženské a iné programy. Chce vies ť otvorený dialóg so všetkými židovskými organizáciami pôsobiacimi v Slovenskej republike. Židovská liberálna únia je momentálne vo fáze registrácie a v neskoršom období sa uvažuje o prechode na náboženskú spolo čnos ť. Zú čast ňuje sa na všetkých významnejších židovských akciách a sviatkoch.

21 www.jlu.sk/09.php

95 4.8.5 Fondy EU V oblasti cestovného ruchu sa tieto fondy v Budkovciach jako aj v ostatných obciach na Zemplíne zatia ľ nevyužívajú. Je potrebné ich využitie v oblasti infraštruktúry, ktorá je slabá.

96 Záver Región Zemplín disponuje výbornými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Obce však tieto podmienky nevedia vhodne využi ť. S výnimkou Zemplínskej šíravy je problémom neodstato čná propagácia a nezáujem predstavite ľov obcí o cestovný ruch. Prispieva k tomu aj zlá ekonomická situácia na Východnom Slovensku. Je potrebné spájanie sa obcí v oblasti cestovného ruchu, spolo čná propagácia a lepšia starostlivos ť o kultúrne pamiatky a životné prostredie. Cie ľom práce bolo analyzova ť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu v skúmanom regióne a navrhnú ť opatrenia pre jeho zlepšenie. Jako som v úvode predpokladala tieto podmienky sú ve ľmi dobré- bohaté prírodné atraktivity, kultúrne pamiatky-z ktorých najvýznamnejšie sú sakrálne stavby dodnes využívané veriacimi žijúcimi v daných obciach a kultúrno-spolo čenské akcie. Naopak salbou stránkou vä čšiny obcí je nedostato čná materiálovo-technická základ ňa a hlavne slabá propagácia a nedocenenie významu cestovného ruchu. Je potrebné aby si obyvatelia regiónu a zvláš ť predstavitelia obcí uvedomili stále sa zvyšujúci význam cestovného ruchu a zamerali sa na svoje silné stránky a pod ľa toho spoločne formovali aj marketingový mix územia. Potrebné je posilni ť osvetu v oblasti informácii a zoznamova ť obyvate ľstvo s významom kultúrneho a prírodného dedi čstva jednotlivých obcí jako aj celého regiónu a vysvetli ť tak jeho význam pre rozvoj cestovného ruchhu jako aj celkový rozvoj regiónu a jeho dopad na zamestnanos ť.

97

Použitá literatúra:

1. Kolektív autorov: Od fašeng po Kra čun na Zemplíne, Vydalo Ob čianske združenie Zemplínska spolo čnos ť, Michalovce 2003 2. Vlasta Malá: Cestovní ruch vybrané kapitoly, Vysoká škola ekonomická, Praha 1999 3. Alžbeta Kira ľová: Marketing destinace cestovního ruchu, vydalo nakladatelstvo Ekopress, Praha 2003

www.stánky: 1. www.sirava.sk 2. www.prievidza.sk 3. www.hospodarstvo.sk 4. www.sacr.sk 5. www.economy.gov.sk 6. www.humenne.sk 7. www.seminarky.sk 8. www.michalovce.sk 9. www.travelatlas.sk 10. www.jlu.sk/09.php 11. http://www.ppfound.sk/adresy/dfsk5.htm 12. www.statistics.sk 13. www.jalta.sk 14. www.hoteldruzba.sk 15. www.penzionfamily.sk 16. www.hotelenergetik.sk 17. www.felicia.sk 18. www.e-slovensko.cz 19.www.porubapodvihorlatom.sk 20.http://www.pavlovce.sk/slovak/fotogaleria.html 21.http://trhoviste.ocu.sk/cirkev.html 22.http://www.falkusovce.ocu.sk/foto.htm

98 23.www.skonline.sk 24. www.trhoviste.ocu.sk 25. www.falkusovce.ocu.sk 26. http://www.pavlovce.sk/slovak/index.html 27. http://www.in4.sk/zkgz/banpo.htm 28. http://www.stretava.sk/ 29. http://www.malcice.sk/ 30. http://www.porubapodvihorlatom.sk/ 31. http://www.build.gov.sk/_old/spp/diplomspp/prace/cestovny_ruch/Hasko.doc 32. www.kst-turiec.sk/historia.php

Časopis COT business

Interné zdroje: 1. Obecný úrad Budkovce 2. Mestský úrad Michalovce 3. Informa čné centrá: Správa cestovného ruchu Vinné 07231 Vinné Tel: 056 649 21 23

Správa cestovného ruchu Zemplínska šírava so sídlom v Kaluži 07236 Kaluža Tel: 056 649 21 10

99 Zoznam tabuliek

1. FINAN ČNÉ PROSTRIEDKY VYDANÉ NA PODPORU CESTOVNÉHO RUCHU V ROKU 2004

2. OBYVATE ĽSTVO SLOVENSKA

3. ZAMESTNANOS Ť NA SLOVENSKU

4. NEZAMESTNANOS Ť NA SLOVENSKU

5. NEZAMESTNANÍ POD ĽA EKONOMICKEJ ČINNOSTI POSLEDNÉHO ZAMESTNANIA

6. ŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU I. - IV. 2005/2004

7.HRANI ČNÁ ŠTATISTIKA

8. NÁVŠTEVNÍCI POD ĽA PREDMETU ZÁUJMU 22 9. REGIÓN ZEMPLÍN-ČLENENIE

10. MIERA NEZAMESTNANOSTI-2004

11. NÁRODNOSTI

12.NÁVŠTEVNOS Ť VYBRANÝCH STREDÍSK NA ZEMPLÍNSKEJ ŠÍRAVE:

13. VÝBER POPLATKOV ZA KEMPOVANIE V SEZÓNACH 2000-2003 (V SK)

22 www.economy.gov.sk

100

ZOZNAM GRAFOV:

1.F INAN ČNÉ PROSTRIEDKY VYDANÉ NA PODPORU CESTOVNÉHO RUCHU V ROKU 2004

2. NÁBOŽENSKÉ VYZNANIE - SLOVENSKO

3. NÁRODNOSTI -KOŠICKÝ KRAJ

4. NÁRODNOSTI –PREŠOVSKÝ KRAJ

5. MÁRODNOSTI -SLOVENSKO

6. NÁVŠTEVNOS Ť VYBRANÝCH STREDÍSK NA ZEMPLÍNSKEJ ŠÍRAVE :

7. VÝBER POPLATKOV ZA KEMPOVANIE V SEZÓNACH 2000-2003 (V

8. NÁRODNOSTI -BUDKOVCE

ZOZNAM MÁP

1.SLOVENSKO - OKRESY

2. SLOVENSKO -KRAJE

3. MICHALOVCE A OKOLIE

4. SOBRANCE A OKOLIE

5 TREBIŠOV A OKOLIE

6. HUMENNE A OKOLIE

7. MIKROREGÓN MICHLAOVCE A OKOLIE

101

Príloha 1 1.Michalovce-centrum

2.Zemplínska šírava

102 Príloha 2 Návrh programu zájazdu: 1.de ň príchod -ubytovanie v hoteli Šírava 2.de ň kúpanie v stredisku Kamenec

3.de ň výlet do okolitých obcí za historickými pamiatkami a folklórom- Bánovce nad Ondavou-Mal čice- Budkovce-Lú čky-Poruba pod Vihorlatom

4. de ň výlet do Michloviec

5. de ň výlet na Viniansky hrad

6. de ň vo ľný program

7. de ň výlet na Vihorlat

8. de ň kúpanie-Vinné jazero

9. de ň vo ľný program

10. de ň odchod

103

Príloha 3 Zoznam folklórných skupín v mikroregióne Michalovce a okloie: 23

BÁNOVCE NAD ONDAVOU Folklórna skupina ONDAV ČANKA Ľudka Gero čová, Obecný úrad, 072 04 Bánovce nad Ondavou okres Michalovce Ľudka Gero čová vedúca skupiny tel .: 056/649 53 11

MICHALOVCE Folklórna skupina HNOJ ŇAŇE Michal Klíma, Masarykova 76, 071 01 Michalovce okres Michalovce Michal Klíma vedúci skupiny tel .: 056/642 42 42, 0905 797 272 MICHALOVCE Folklórna skupina KLUBOVANKA Helena Čopáková, Ul. Svornosti 112, 071 01 Michalovce okres Michalovce Helena Čopáková vedúca skupiny tel .: 056/642 53 96 MICHALOVCE Folklórna skupina PACERKI Erika Šipošová, Ul. Murgaša A1/A, 071 01 Michalovce okres Michalovce Erika Šipošová vedúca skupiny

PORUBA POD VIHORLATOM Folklórna skupina PORUBJAN Marta Dudrová, Poruba pod Vihorlatom 59, 072 32 Poruba pod Vihorlatom okres Michalovce Marta Dudrová vedúca skupiny tel .: 056/659 17 78 POZDIŠOVCE Folklórna skupina HAR ČARE Michal Drábik, Pozdišovce 370, 072 01 Pozdišovce okres Michalovce Michal Drábik vedúci skupiny tel .: 056/647 23 02

RAKOVEC NAD ONDAVOU Folklórna skupina RAKOV ČAN Malvína Gajdošová, Rakovec nad Ondavou 75, 072 03 Rakovec nad Ondavou okres Michalovce Malvína Gajdošová vedúca skupiny Helena Zolov číková vedúca skupiny tel .: 056/648 96 07 ZBUDZA Folklórna skupina SO ĽANKA Eva Hlodinková, Zbudza 109, 072 23 Zbudza okres Michalovce Eva Hlodinková vedúca skupiny tel .: 056/647 51 93

23 http://www.ppfound.sk/adresy/dfsk5.htm

104 Príloha 4

Erby obcí Pavlovce nad Uhom Trebišov

Humenné Lú čky

Michalovce Poruba pod Vihorlatom

Trhovište Strážské

Falkušovce Staré

105

Príloha 5

Kaštie ľ v Budkovciach Zdroj:www.budkovce.sk

106 Príloha 6

Rímskokatolícky kostol-Trhovište Zdroj: http://trhoviste.ocu.sk/cirkev.html

107

Chránená krajinná oblas ť Ortov-Pavlovce nad Uhom Zdroj: http://www.pavlovce.sk/slovak/fotogaleria.html

Gréckokatolícky kostol-Poruba pod Vihorlatom Zdroj: www.porubapodvihorlatom.sk

108