SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Evidenčné číslo: 1127681

BAKALÁRSKA PRÁCA

2010 Jana Chrastinová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

RIEŠENIE KRÍZOVEJ SITUÁCIE V OKRESE TRENČÍN PODĽA PLATNÝCH PRÁVNYCH NORIEM SR

Bakalárska práca

Študijný program: Ochrana pred prírodnými a hospodárskymi katastrofami Študijný odbor: 8.3.7 Občianska bezpečnosť Pracovisko (katedra/ústav): Európskych štúdií Vedúci bakalárskej práce: PaedDr. Jozef Gál

Nitra 2010 Jana Chrastinová Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce.

Nitra ......

...... podpis autora BP

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi PaedDr. Jozefovi Gálovi za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. ABSTRAKT

Chrastinová, Jana: Riešenie krízovej situácie v okrese Trenčín na základe platných právnych noriem SR. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja, Katedra európskych štúdií. Vedúci bakalárskej práce: PaedDr. Jozef Gál, Nitra 2010.

V bakalárskej práce je spracovaný prehľad geografickej, demografickej a hospodárskej charakteristiky záujmového územia okresu Trenčín. Charakterizovaná je aj vodná nádrž Liptovská Mara s ohľadom na možné príčiny vzniku mimoriadnej udalosti spôsobenej rozrušením vodohospodárskeho diela. V práci boli popísané základné pojmy krízového manažmentu, krízovej situácie, ako aj pojmy povodeň, prielomová vlna a povodňová vlna. Hlavná pozornosť je zameraná na poznatky o ničivých silách prielomovej vlny vodnej stavby Liptovská Mara. Našim zámerom v danej bakalárskej práci nebolo vyvolať obavy, prípadne paniku u obyvateľov, ktoré by mohlo byť zasiahnuté prielomovou vlnou, ale našou úlohou bolo poukázať na možné následky v prípade pretrhnutia hrádze vodnej stavby Liptovská Mara. Dôraz je zameraný na prípravu riešenia takejto krízovej situácie a včasného zareagovania, a to nielen zo strany obyvateľstva, ale aj zo strany kompetentných orgánov, aby v prípade jej vzniknutia sme predišli v čo najväčšej miere stratám na ľudských životoch, škodám na majetku a životnom prostredí.

Kľúčové slová: krízová situácia, mimoriadna udalosť, vodná stavba, prielomová vlna, varovanie a vyrozumenie a evakuácia ABSTRACT

Chrastinová, Jana: Crisis situations solution in the district of Trenčín based on valid rules of law of the Slovak Republic. Slovak Agricultural University in Nitra, Faculty of European Studies and Regional Development, Department of European studies. The bachelor thesis supervisor: PaeDr. Jozef Gál, Nitra 2010.

The summary of geographic, demographic and economical characteristic of Trenčín district area of interest is elaborated in this bachelor thesis. It also involves the characteristic of Liptovská Mara water basin considering the possible reasons of the special event origination caused by a waterwork damage. In the bachelor thesis the basic concepts such as crisis management, crisis situation, flood, breakthrough wave and flood water- wave were defined. The main attention is focused on the damage force knowledge of the water structure Liptovská Mara breakthrough wave. Our intention in the given bachelor thesis was not to evoke fear or panic of inhabitants possibly stricken by the breakthrough wave. The purpose was to point to possible consequences in case of the water structure Liptovská Mara barrier ruption. The solution set up of such a crisis situation is accentuated as well as the timeous reaction, not only from the side of inhabitants, but also from the side of competent organizations, so that we pretended the life casualties, property and environment damage on a large scale.

Key words: crisis situation, special event, water structure, breaktrough wave, warning and notification, evacuation Obsah

ÚVOD...... 1 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v zahraničí...... 2 1.1 Definovanie základných pojmov a termínov súvisiacich s krízovými situáciami 2 1.2 Priehrady a vodné nádrže ………………………………………………………. 5 1.2.1 Riziká a mimoriadne situácie na VS ……………………………………... 6 1.3 Povodne a ich charakteristika……………………………………………………7 1.3.1 Definícia pojmu povodeň………………………………………………….8 1.3.2 Faktory vzniku povodní………………………………………………….. 9 1.4 Právne predpisy na úseku ochrany pred povodňami……………………………. 10 1.4.1 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami…………………………. 12 1.5 Prioritné zložky v systéme ochrany pred povodňami…………………………... 13 2 Cieľ práce...... 15 2.1 Parciálne ciele bakalárskej práce……………………………………………….. 15 3 Metodika práce a metódy skúmania...... 16 3.1 Charakteristika záujmového územia...... 16 3.2 Charakteristika vodnej stavby Liptovská Mara………………………………... 19 3.3 Metódy skúmania……………………………………………………………… 24 4 Výsledky práce ...... 26 4.1 Analýza územia možných mimoriadnych udalostí Trenčianskeho kraja ……… 26 4.2 Vyhodnotenie následkov prielomovej vlny po narušení VS …………………… 29 4.2.1 Výpočet prielomovej vlny ………………………………………………. 29 4.2.2 Priebeh prielomovej vlny………………………………………………… 29 4.3 Opatrenia pri realizácií varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb ………… 35 4.4 Evakuácia ……………………………………………………………………… 37 4.4.1 Priestor evakuácie ………………………………………………………. 39 4.4.2 Postup pri zabezpečovaní evakuácie...... 40 4.4.3 Zásobovacie zabezpečenie evakuácie……………………………………. 42 4.5 Regulácia a odklon dopravy……………………………………………………. 43 4.5.1 Spôsob zabezpečenia regulácie pohybu osôb…………………………….. 43 4.5.2 Povinnosti obyvateľov pri obmedzení pohybu ………………………….. 44 5 Návrh na zlepšenie výsledkov ...... 45 6 Záver ...... 47 7 Použitá literatúra ...... 49 Prílohy ...... 53 POUŽITÉ OZNAČENIE a.s . - Akciová spoločnosť atď - A tak ďalej CO - Civilná ochrana č. - Číslo EST - Evakuačné stredisko FO - Fyzická osoba- podnikateľ ha - Hektár HaZZ - Hasičské a záchranné zložky IZS - Integrovaný záchranný systém J - Juh JV - Juhovýchod JZ - Juhozápad kg - Kilogram km - Kilometre km/ha - Kilometre za hodinu KmaCO - Krízový manažment a civilná ochrana KS - Koordinačné stredisko min. - Minúta MHD - Medzináradná hromadná doprava mm. - Milimetre m.n.m. - Metrov nad morom MSK - Medzinárodná stupnica MsP - Mestská polícia MU - Mimoriadna udalosť MV SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky MW - Mega watt NR SR - Národná rada Slovenskej republiky OZ - Oblastný závod PO - Právnická osoba S - Sever SAD - Slovenská automobilová doprava SR - Slovenská republika s.r.o. - Spoločnosť s ručením obmedzením SVP,š.p. - Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, SZ - Severozápad tis. - Tisíc t.j. - To jest ul. - Ulica VE - Vodná elektráreň VS - Vodná stavba ZŠ - Základná škola Z.z. - Zbierka zákonov ŽP - Živelná pohroma ÚVOD

Živelné pohromy, havárie či katastrofy boli, sú a budú. Skoro každý deň nás média informujú o katastrofálnych povodniach, zemetraseniach či hurikánoch. Účinky takýchto mimoriadnych udalostí ohrozujú obyvateľov našej planéty od samého začiatku civilizácie a svojou silou spôsobujú negatívne vplyvy na zdravie, život, majetok a životné prostredie. Územie Slovenskej republiky patrí k tým, ktorej nehrozia sopečné výbuchy a ohrozenie zemetrasením je tiež možno považovať za nepatrné. Avšak musí sa chrániť proti povodniam, zosuvom pôdy i proti následkom atmosférických porúch. Prírodné katastrofy dokážu narobiť obrovské škody, a ich rozsah nezávisí len od ich intenzity, ale i od stupňa rozvoja spoločnosti a politickom zriadení. Nárast industrializácie, technického pokroku a stále väčšieho podmaňovania a, bohužiaľ často až drancovania prírody človekom majú za následok zhoršujúci sa stav životného prostredia. Túto skutočnosť pripomínajú neustále narastajúce a opakujúce sa ekologické katastrofy na celom svete. Dôsledky takýchto mimoriadnych udalostí potvrdzujú, že neznalosť vhodného reagovania na vzniknutú situáciu alebo jej podceňovanie spolu s panikou znásobujú straty na životoch a zvyšujú počet zdravotných poškodení ľudí. I keď jednotlivec pri mimoriadnej udalosti nemôže zvrátiť beh udalostí, môže vhodnou voľbou správania výrazne znížiť dopad jej následkov vo svojom okolí. Za bezpečnosť každého obyvateľa Slovenskej republiky, či žije v meste, obci, ďaleko od centra je zodpovedný štát. Štát musí mať funkčné inštitúcie, ktoré budú túto úlohu riešiť. Táto problematika má dve základné polohy: a) materiálno-technická a dokumentačná pripravenosť obyvateľstva na riešenie záchrany života a materiálnych hodnôt, b) príprava obyvateľov na riešenie vzniknutých situácií svojpomocou na ktorú nadväzuje pomoc odborných jednotiek každému konkrétnemu občanovi. V práci chceme poukázať na stav pripravenosti na riešenie možnej vzniknutej situácie v konkrétnom priestore s reálnym sústredením obyvateľstva.

1 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v zahraničí

Súčasný svet a v ňom i Slovenská republika žijú v období plnom rozporov. K najzákladnejším patria, podľa Šimáka (2001) rozpory medzi človekom a prírodou, človekom a technikou, človekom a ľudským spoločenstvom a ľudskými spoločenstvami navzájom. Človek pretvára prírodu, prispôsobuje ju svojim potrebám a požiadavkám, pričom jej však spôsobuje škody, ktoré ohrozujú jeho vlastnú existenciu. Proces zdokonaľovania techniky je trvalý a stále dynamickejší. Zložitejšia technika a náročnejšie technológie zväčšujú možnosť vzniku havárií a katastrôf, ktoré môžu mať pre človeka a ľudskú spoločnosť negatívne následky. Individuálne postoje a záujmy človeka spôsobujú prehlbovanie rozporov medzi človekom a ľudským spoločenstvom. Riešenie politických, ideologických, ekonomických, národnostných, náboženských a ďalších otázok spôsobuje vznik rozporov medzi ľudskými spoločenstvami navzájom. Uvedené rozpory, ale aj samotná príroda a hospodárstvo sú zdrojom kríz, ktoré sa negatívne odrážajú na vývoji ľudstva. Aby im spoločnosť mohla účinne čeliť, vytvára pravidlá, zákony a nariadenia, ktorými sa každý jednotlivec musí riadiť.

1.1 Definovanie základných pojmov a termínov súvisiacich s krízovými situáciami Klement (2003) tvrdí, že pripravenosť obyvateľstva a predovšetkým bezpečnostných a záchranných zložiek na krízové situácie spolu so schopnosťou rýchlej a adekvátnej reakcie môžu podstatne zmierniť dopady mimoriadnych udalostí. Aplikácie informačných technológií v operatívnom a krízovom riadení sa stávajú potrebnou nutnosťou vzhľadom k množstvo údajov, ktoré je nutné spracovať v reálnom čase a pritom rýchlo a presne rozhodovať i v stresovej situácií. V krízovom riadení sa stretávame s týmito pojmami: Krízový manažment podľa Nováka (2002) je súhrn činností príslušných inštitúcií zameraných na monitorovanie a analýzu bezpečnostných rizík a ohrození, prevenciu možných rizík, plánovanie, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávajúcich v súvislosti s prípravou a riešením kríz a krízových situácií.

2 Kríza je rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať zásadná zmena vo vývoji daného systému. Je to zložitý, ťažko prekonateľný a nebezpečný stav, priebeh dejov po narušení rovnovážneho stavu fungovania spoločenských, prírodných alebo technických systémov (krízový stav), ktorých negatívne účinky môžu vážne ohroziť existenciu a ďalšie fungovanie týchto systémov. V závislosti od množstva okolnosti môže prerásť do katastrofy alebo do prekonania krízy- do obnovy fungovania daného systému uvádzajú (Mikolaj - Heršic - Hittmar a kol., 2000). Krízový stav je právny stav vyhlásený orgánom verejnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav, stupeň povodňovej aktivity). Vyžaduje potrebu aplikovania špeciálnych postupov, nástrojov a techník definuje (Filip, 2002). V súlade so zákonom NRSR č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu sa rozumie pod pojmom krízová situácia obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu. Gozora-Šimák-Hudáková a i. (2007) charakterizujú KS ako časovo a priestorovo vymedzený alebo ohraničený priebeh javov a procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných a technologických systémov a procesov, v dôsledku ktorých sú ohrozené životy ľudí, životné prostredie, ekonomika, duchovné a hmotné hodnoty štátu alebo regiónu a jeho obyvateľov a môže byť narušené fungovanie inštitúcií verejnej moci. Ústavný zákon č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu definuje výnimočný a núdzový stav takto: Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok, výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Výnimočný stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní v prípade nových okolností je možné ho predĺžiť o ďalších 30 dní. Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na

3 postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Mimoriadna situácia- je časovo a priestorovo determinované ohrozenie života, zdravia, majetku a životného prostredia, hospodárstva štátu, ako aj orgánov verejnej správy vyvolané pôsobením negatívnych následkov mimoriadnych udalostí, ktoré si vyžaduje použitie postupov, nástrojov, zdrojov a síl a prostriedkov krízového riadenia (Zákon č. 387/2002 Z.z o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu § 2 písm. a); Zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, §3 ods.1.) Mimoriadna udalosť je intenzívne škodlivé pôsobenie síl a javov, vyvolaných činnosťou človeka, prírodnými vplyvmi, haváriami, ktoré ohrozujú život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a vyžadujú potrebu záchranných a likvidačných prác tvrdí (Soušek, 2006) Mimoriadne udalosti, ktoré negatívne pôsobia na život, zdravie, prípadne na majetok, je možné rozdeliť v súlade so zákonom NR SR č.42/94 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov na tieto: živelná pohroma- ide o mimoriadnu udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívne vplyvy na život, zdravie alebo na majetok. havária- je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok, katastrofa- je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

4 1.2 Priehrady a vodné nádrže Vzhľadom na nerovnomerné rozmiestnenie zdrojov vody vo vzťahu k spotrebiskám, veľkú rozkolísanosť prietokov väčšiny našich tokov a na nesúlad veľkosti požiadaviek na vodu a kapacít zdrojov aj výhľadovo budú mať nezastupiteľnú funkciu vodné nádrže, ktoré akumulujú vodu v čase prebytku prietokov vo vodných tokoch a nadlepšujú prietoky v čase nedostatku vody uvádza (Kalúz - Rehák, 2007). Priehrady sú hydrotechnické stavby vybudované naprieč údolím, ktorým preteká vodný tok. Ich funkciou je vytvorenie vodnej nádrže v údolí nad priehradným profilom, t.j vzdutie hladiny vodného toku a tým možnosť akumulácie vody pre energetické alebo vodohospodárske účely uvádzajú (Mihok-Rybár-Cehlár-Gozora, 2006). Voda, akumulovaná v nádrži sa využíva na vyrovnanie prietokov v rieke pod priehradou, na výrobu elektrickej energie, dodávku pitnej a úžitkovej vody pre obce, mestá a priemyselné podniky, závlahovej vody pre poľnohospodárstvo, pre zásobovanie prieplavov a vodných ciest atď. Vybudovaním priehrady sa zároveň rozširujú možnosti rekreácie, cestovného ruchu a chovu rýb. Vodná nádrž v najobecnejšom zmysle slova je umele alebo prirodzene vytvorený priestor, ktorý sa v obecnej závislosti na čase plní a prázdni vodou. V užšom slova zmysle slova rozumieme pod vodnou nádržou umelým zásahom vytvorený vodný objekt určený na hromadenie (zachytávanie) vody, ktorý sprostredkuje a vyrovnáva nerovnomernosti medzi prítokom vody do nádrže a odberom(výtokom) vody z nej uvádza (Zajíc, 1988). Vodné nádrže podľa Pada (2002) sú umelo vytvorené vodné telesá určené pre rôzne hospodárske využitie. Hospodárenie s vodou sa vykonáva podľa schváleného manipulačného poriadku. Rozlišujeme:  veľké vodné nádrže (priehrady)- s objemom vody v nádrží väčším ako 1 milión m3, využívajú sa na energetické, vodárenské alebo rekreačné účely,  viacúčelové malé vodné nádrže (priehrady)- s objemom menším ako 1 milión m3. Väčšinou sú vybudované za účelom zlepšenia hospodárenia s vodou v zrážkovo chudobných oblastiach. Okrem prvotného poslania (napr. odberu vody na závlahy alebo pre priemysel) sa využívajú aj na iné účely (chov rýb, rekreácia).  rybníky- sú vybudované za účelom chovu rýb a ich obhospodarovanie je podriadené tomuto účelu (vypúšťanie, odstraňovanie sedimentov, hnojenie, vápnenie, prikrmovanie rýb a iné zásahy).

5 Buzalka - Hičková (2006) rozdeľujú vodné nádrže podľa účelu na: vodárenské (slúžia na zachytávanie vody pre pitné účely), zásobné (vytvorenie zásob vody v dobe jej dostatku a nadbytku pre obdobie jej nedostatku na krytie potrieb priemyslu, poľnohospodárstva a ďalších odberateľov), vyrovnávacie ( k vyrovnaniu nepravidelných prietokov na odtok pravidelný vyrovnaný), energetické (výroba elektrickej energie z vodnej energie), ochranné (retenčné), chladiace, rekreačné, okrasné, požiarne, pre plavenie dreva, protierózne, havarijné (zachytávajú nárazy závadnej vody z podnikov a chránia tak vodný tok). Mnohé z vodných nádrží sú viacúčelové.

1.2.1 Riziká a mimoriadne situácie na VS Napriek tomu, že vodné nádrže a z nich najmä priehrady, slúžia k ochrane pred záplavami, samotné môžu spôsobiť veľkú povodňovú katastrofu tvrdia Lobodáš-Kabina- Repka (2001). Aj cez pokrok v príprave, výstavbe a v prevádzke priehrad, cez ohromný rozvoj všetkých súvisiacich vedných odborov, dochádza ku katastrofám aj v súčasnosti. Deštrukciu priehradných hrádzí môžu spôsobiť nasledovné príčiny:  nevhodné technologické postupy pri výstavbe,  projektové chyby pri konštrukcií hrádze,  nevhodný geologický profil pod telesom hrádze,  zemetrasenia vyšších stupňov Richterovej stupnice,  zosuvy pôd do záchytného priestoru nádrže,  vojnové, sabotážne alebo teroristické akcie,  starnutie stavieb. Autori Jiroušková - Satrapa (1996) uvádzajú, že opatrenia, ktoré sú v súvislosti s vodohospodárskymi dielami uskutočňované, môžeme z metodologického hľadiska rozdeliť do dvoch skupín:  opatrenia na vodohospodárskych dielach skupiny A a B:  výstavba integrovaného systému varovania a vyrozumenia o nebezpečenstve vzniku  mimoriadnej prielomovej vlny,  znižovanie hladiny,  zabezpečovanie prevádzky zdrojov elektrickej energie,  zabezpečovanie prevádzky vodohospodárskych, energetických a ostatných objektov, závislých na danom vodohospodárskom diele a vodohospodárskom režime

6  príprava, materiálne a technické zabezpečenie síl a prostriedkov spracovania vykonávacej prevádzkovej dokumentácie na realizáciu opatrení, zabezpečenie vodnej dopravy.  v okolí vodohospodárskych diel skupiny C sa vykonávajú len niektoré z uvedených opatrení na základe rozhodnutia príslušného územného orgánu štátnej správy. Hasík (1974) uvádza, že každá priehrada, rovnako ako ktorákoľvek iná stavba, obsahuje vo svojej existencii potencionálne nebezpečie rôznych porúch až k najvážnejším katastrofám. Dôsledky veľkých katastrôf priehrad sú životné prostredie v údolí pod priehradou veľmi ťažké a ničivé. Záujmy životného prostredia vyžadujú, aby príprava výstavba a prevádzka priehrad a nádrží bola čo najzodpovednejšia, aby nebola ovplyvnená urýchlením a snahou po ekonomickom efekte diela na úkor jeho bezpečnosti. V záujmu bezpečnosti miest, obcí a celého územia v údolí pod priehradou je v každom prípade nutné zaistiť účinný systém rýchleho varovania všetkých obyvateľov pre prípad hroziacej poruchy.

1.3 Povodne a ich charakteristika V posledných rokoch v strednej a východnej Európe sa takmer na všetkých veľkých riekach vyskytli katastrofálne povodňové udalosti. Ide najmä o povodne na Rýne 1993, 1995, Dunaj/Theiss 1999, 2002, Odra 1997, Visla 2001, Labe 2002. Pri každej z týchto povodňových katastrôf boli zaznamenané škody vo výške niekoľko miliárd EURO. V niektorých prípadoch dokonca až stovky ľudí prišlo o život. Aj územie Slovenska je od roku 1996 t.j. celé desaťročie, každoročne postihované rozsiahlymi povodňami, ktoré spôsobili straty 54 ľudských životov, ohrozili zdravie tisícom obyvateľov, spôsobili ťažké utrpenia ľudí v zaplavených oblastiach a rozsiahle materiálové škody. Zatiaľ sa nedá jednoznačne dokázať príčina frekvencie- vzniku povodňových situácií. Isté je ale to, že sa povodne vyskytovali v podobnom rozsahu aj v minulosti, ale v dnešnej dobe sú nimi spôsobené podstatné vyššie škody, pretože okolie riek je vo veľkej miere osídlené. Hrádze, ktoré sú vybudované pre protipovodňovú ochranu zaručujú bezpečnosť iba do určitého stupňa, preto ako sme sa už mohli presvedčiť vo viacerých prípadoch v zahraničí ale aj u nás nie sú stopercentnou bezpečnosťou preto aj za hrádzami hrozí určite nebezpečenstvo. Výsledky vedeckého výskumu v oblasti štúdia variability klimatických systémov a skúsenosti u nás, ale aj v iných lokalitách Európy a ostatných kontinentov, nasvedčujú o

7 zintenzívnení výskytu anomálií počasia a s nimi spojených javov. Za hlavnú príčinu sa všeobecne považuje globálne otepľovanie atmosféry uvádzajú (Abaffy - Supek - Halmo, 2006).

1.3.1 Definícia pojmu povodeň Povodňou sa podľa Kovářa (2004) rozumie prechodne výrazné zvýšenie vodných tokov alebo iných povrchových vôd, pri ktorom voda už zaplavuje územie mimo koryta vodného toku a môže spôsobovať škody. Povodeň je i stav, kedy voda môže prirodzeným spôsobom odtiekať alebo jej odtok je nedostatočný, prípadne dochádza k zaplaveniu územia pri sústredenom odtoku zrážkových vôd. V hydrológií je podľa Kalúza - Reháka (2007) povodeň fáza hydrologického režimu vodného toku, ktorá sa vyznačuje náhlym, obyčajne krátkodobým zvýšením prietokov a vodných stavov, je vyvolaná dažďom, alebo topením snehu a môže sa vyskytnúť viackrát v priebehu roku v rôznych ročných obdobiach. Vo vymedzení základných pojmov v § 2 Zákona NR SR č. 7/2010 Z.z o ochrane pred povodňami je uvedená definícia, podľa ktorej povodňou je: a) prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva, b) stav, pri ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok do recipienta a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami, c) stav, pri ktorom hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku chodu ľadov, vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy a iných prekážok v koryte vodného toku. d) stav, pri ktorom z dôvodu intenzívnej zrážkovej činnosti dochádza k zaplaveniu územia, e) stav, pri ktorom z dôvodu vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, ktoré spôsobuje dlhotrvajúci vysoký vodný stav dochádza k zaplaveniu chráneného územia f) stav, pri ktorom z dôvodu poruchy alebo havárie vodnej stavby hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva.

8 1.3.2 Faktory vzniku povodní Repka - Ubrežiová (2002) uvádzajú, že príčiny vzniku povodní sú podľa odborníkov kombináciou viacerých faktorov. Časté povodne sú v oblastiach patriacich do flyšového pásma, ktoré nie je schopné akumulovať zrážky. Voda rýchlo stečie a strháva pôdu, ktorá je náchylná na eróziu. Aj táto časť krajiny je však výrazne poznačená zásahmi ľudskej činnosti. Nevhodné obhospodárenie lesa a obrábanie pôdy, regulácia tokov a nízka zalesnenosť redukujú schopnosti krajiny zadržať zrážkové vody. Okrem toho z krajiny vymizli remízky stromov a kríkov, boli odstránené medze a mokrade, ktoré zadržiavali a spomaľovali odtok dažďových vôd. Príčiny vzniku povodní možno rozdeliť na objektívne a subjektívne.  objektívne príčiny - možno hľadať v nepriaznivých klimatických a iných podmienkach, ktoré povodni predchádzali. Sú to napr. rýchle topenie snehu naviac kombinované s intenzívnym dažďom, prietrže mračien alebo dlhotrvajúce dažde, odlesnenie rozsiahlych plôch, ľadové bariéry na toku, neúmyselné poškodenie ochranných hrádzí, starnutie materiálu objektov na tokoch a pod.  subjektívne príčiny - spočívajú v ľudskom činiteľovi. Môže to byť nedostatočná odborná príprava pracovníkov zaradených do systému ochrany, podceňovanie nebezpečenstva, ale aj sabotážne akcie a teroristické útoky. Pri povodniach je rozdiel aj v tom, či sú spôsobené povodňovou vlnou alebo prielomovou vlnou. Povodňová vlna vznikne pri zrútení priehrady alebo jej častí, pri zosuve terénu alebo geologickým porušením v priestore priehradnej nádrže, pri ničivej povodni na rieke nad priehradou. Povodňová vlna má počiatok, vrchol a koniec. Rýchlosť postupu povodňovej vlny je závislá na sklone údolia, na priečnom profile a na koeficiente drsnosti v údolí konštatuje (Hasík, 1974). Podľa Kabinu (2001) je povodňová vlna spôsobená povrchovým odtokom z vyššie položených miest alebo vybrežením vôd z tokov. V užšom slova zmysle môže ísť o pomerne krátko trvajúcu fázu vyjadrenú v hodinách, alebo 1 dlhú fázu trvajúcu viacej dní alebo týždňov. Najčastejšie sa povodňovou vlnou myslí časový priebeh zvýšenia a následného poklesu prietokov v určitom profile toku. Povodňová vlna je charakterizovaná objemom, vrcholovým (kulminačným) prietokom a tvarom. Povodňové vlny sú najčastejšou príčinou povodní na Slovensku. Prielomová vlna je povodňová vlna spôsobená haváriou hydrotechnickej stavby (priehrady). Z tejto definície vyplýva, že takáto povodeň patrí medzi technické katastrofy.

9 Zvláštnosťou je však skutočnosť, že práve havárie priehrad sú často spôsobené inou prírodnou katastrofou (zemetrasením, pôdnym zosuvom a pod.), ale samozrejme môže byť príčinou aj čistá technická porucha. Prielomová vlna teda vzniká pri náhlom enormnom zväčšení prietoku spôsobenom napríklad deštrukciou hrádze, priehrady alebo hate. Väčšinou ide o vlny s veľkými výškami, ktoré sa šíria pomerne veľmi rýchlo po hladine toku alebo po suchom dne. Priebeh vlny je závislý od sklonu a tvaru údolia, drsnosti povrchu, množstve vody a výške hladiny nad terénom v počiatočnom časovom úseku, prípadne ďalších faktoroch. Kým povodňová vlna spôsobuje materiálne škody ponajviac tým, že zaplavuje poľnohospodársku pôdu, objekty, cesty, železnice a počas relatívne dlhšej doby na ne pôsobí, prielomová vlna spôsobuje najväčšie škody svojou kinetickou energiou, keď naráža obrovskou silou na objekty, ktoré rúca a pohybuje sa tak rýchlo, že záchrana evakuáciou ľudí a zvierat obvykle nie je možné.

1.4 Právne predpisy na úseku ochrany pred povodňami Voda, životodarná tekutina, sa ľahko môže stať živlom. Ničiacim a zabíjajúcim. Len tí, čo zažili povodeň vedia, akú silu je voda schopná vyvinúť a ako ťažko je jej uniknúť. Ochrana pred povodňami trápila ľudstvo počas celej jeho histórie. Napriek vysokej úrovni rôznych technických riešení ani v tejto dobe zďaleka nemožno povedať, že sa vždy a všade vieme účinne brániť pred povodňami tvrdí (Hučko a i., 2006). Ochrana pred povodňami patrí podľa Kadubca (2005) medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, ktorým sa snaží systémovými opatreniami predchádzať alebo v prípadoch, kedy vzniku povodne nemôže zabrániť, aspoň redukovať alebo regulovať negatívne dôsledky vplyvu vody ako prírodného živlu. Štát sa snažil tieto opatrenia upravovať vo svojich legislatívnych normách, ktoré následne motivujú ekonomické, technické, organizačné a administratívne opatrenia, zaručujúce spoločnosti právnu istotu, rast životnej úrovne, bezpečnosť a ochranu životov a všetkého majetku pred živelnými pohromami. Ochrana pred povodňami môže byť účinná iba, ak sú prijaté právne predpisy, ktoré stanovia opatrenia ochrany pred povodňami v potrebnom rozsahu. Vláda SR v dôsledku opakujúcich sa záplav, obetiach na životoch, veľkých materiálnych škôd a škodách na životnom prostredí prijala v roku 2000 Program protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010.

10 U nás na Slovensku nadväzne po prijatí zákona č. 364/2002 Z.z. o vodách bol 27.októbra 2004 prijatý zákon č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami, ktorý v týchto mesiacoch bol nahradený zákonom č. 7/2010 Z.z a účinnosť nadobudol 1. februára 2010. Zákon o ochrane pred povodňami ustanovuje opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmentu povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Súčasne zákon sa zameriava na plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami, povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí, ako aj povinnosti FO a PO pri ochrane pred povodňami a zodpovednosť za porušenie povinnosti uložených týmto zákonom. Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne, aj po povodni. Protipovodňová ochrana sídelných celkov podľa Poledňáka (2004) uvádza ako primeranú ochranu osôb, zvierat a majetku pred náhodne sa vyskytujúcim javom. Protipovodňové opatrenie je podľa autora možné rozdeliť na:  Preventívne opatrenia:  opatrenia na územno-organizačné - z ovplyvňovaním územného plánovania v záplavových územiach na základe ich kategorizácie,  opatrenia organizačno-preventívne - spočívajú v spracovaní povodňových plánov, v zabezpečení kvalifikovanej hydrologickej predpovedi povodňových situácií, hlásnej povodňovej služby, osvetovej činnosti a príprave zložiek protipovodňovej ochrany pre prípad povodňovej situácie,  opatrenia stavebno-technické - s cieľom znížiť kulminačné prietoky a redistribuovať objem povodňovej vlny v priestore a čase. Opatrenia môžu byť stabilné alebo mobilné,  opatrenia ekologické - využitie prírodných prvkov s cieľom znížiť kulminačné prietoky posilnením infiltračných a retenčných schopností povodia.  Operatívne opatrenia: (realizované v dobe povodne)  opatrenia technické - ochrana povodňových hrádzí pred eróziou, preliatím, zachytenie priesakov, výstavba druhotných povodňových línií, provizórnych mobilných konštrukcií zabraňujúcich rozliatiu vody,  opatrenia organizačné - organizácia záchranných a evakuačných činností.

11 1.4.1 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami Orgánmi ochrany pred povodňami sú v zmysle zákona 7/2010 ochrany pred povodňami:  ministerstvo  krajské úrady ŽP  obvodné úrady ŽP Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce. Vláda SR, orgány ochrany pred povodňami a obce zriaďujú povodňové komisie ako svoj poradný a výkonný orgán. Povodňové komisie sú:  ústredná povodňová komisia,  krajské povodňové komisie,  obvodné povodňové komisie,  povodňové komisie obcí. Ostatné orgány štátnej správy ochrany pred povodňami  ministerstvo vnútra,  ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy  obvodný úrad v sídle kraja,  krajské riaditeľstvo HaZZ,  vyšší územný celok,  regionálna správa ciest,  obvodný úrad,  okresné riaditeľstvo HaZZ Ministerstvo na ochranu pred povodňami zriaďuje operačnú skupinu, ktorá vykonáva službu počas povodní, a ostatné ústredné orgány štátnej správy môžu podľa potreby zriaďovať operačné skupiny. Činnosť operačnej skupiny upravuje pracovný poriadok. Operačné skupiny počas povodňovej situácie vedú povodňový denník. Ochrana pred povodňami zahrňuje komplex úloh, ktorú zabezpečuje Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. ako správca vodohospodársky významných a drobných tokov, ktorá je zabezpečovaná na základe hydrologických povodí. Na území SR sú vybudované štyri odštepné závody SVP a to OZ Bratislava, OZ Piešťany, OZ Banská Bystrica a OZ Košice, ktoré spravujú a riadia ucelené hydrologické celky cez svoje nižšie organizačné zložky - závody. Pri povodňovej aktivite sú schopné rýchlo sústrediť a presunúť kapacity na zabezpečovacie práce do najviac postihnutých oblastí.

12 Na podnikovom riaditeľstve SVP v Banskej Štiavnici je zriadený jednotný podnikový dispečing s centrálnym pracoviskom povodňovej a havarijnej služby, tieto dispečerské pracoviská sú zriadené na všetkých odštepných závodoch a závodoch povodí. Počas povodňovej aktivity prechádzajú tieto pracoviská do režimu povodňového dispečingu s nepretržitou prevádzkou. Jednotný dispečing SVP, š.p. najmä počas povodňových situácií, zabezpečuje koordinovaný výkon zabezpečovacích prác v rozsahu celej SR a úzko spolupracuje s povodňovými orgánmi. Podáva aktuálne informácie, navrhuje a predkladá opatrenia pre orgány povodňovej ochrany. (Slovenský vodohospodársky podnik,š.p., 2007-2013).

1.5 Prioritné zložky v systéme ochrany pred povodňami Podľa zákona NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a v súlade s pokynmi orgánov štátnej správy o ochrane pred povodňami a povodňovými plánmi, v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne hasičské jednotky vykonávajú povodňové záchranné práce. Na vykonávanie povodňových záchranných prác HaZZ, závodné hasičské útvary, závodné hasičské zbory zabezpečujú a udržiavajú v stave pohotovosti technické a materiálne prostriedky podľa nebezpečenstva vzniku povodne na území svojej pôsobnosti. Okresné riaditeľstva HaZZ vyhotovuje súpis týchto prostriedkov v rámci svoje územnej pôsobnosti. Pri vykonávaní povodňových záchranných prác súčasne viacerými hasičskými jednotkami sa právomoc a povinnosti veliteľa zásahu určujú podľa zákona NR SR č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami. Ak sa na výkone povodňových záchranných prác zúčastňuje okrem hasičských jednotiek aj iné záchranné zložky, pri určovaní veliteľa zásahu sa postupuje podľa zákona NR SR č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme. Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami môžu vyžadovať pri ochrane pred povodňami pomoc Policajného zboru na plnenie úloh, ktoré pre policajný zbor vyplývajú zo zákona NR SR č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Pri výkone opatrení na ochranu pred povodňami môžu orgány štátnej správy ochrana pred povodňami požiadať o pomoc ozbrojené sily SR podľa zákona NR SR č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách. Vlček (2005) v príspevku Riadenie ochrany pred povodňami uvádza organizačné usporiadanie troch hlavných zložiek štátnej správy, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní

13 opatrení na ochranu pred povodňami (t.j. Obvodným úradom, obvodných úradov životného prostredia, okresných riaditeľstiev HaZZ) a ich územná pôsobnosť nie je jednotná. Z tohto dôvodu bude odlišné aj obsadenie členov povodňových komisií a ich technických štábov. Zložitá situácia je najmä na obvodnom stupni riadenia. Riadenie ochrany pred povodňami je zákonom určené podľa územného usporiadania obvodných úradov životného prostredia. S prihliadnutím na túto skutočnosť je postup pri určovaní vedúceho technického štábu obvodnej povodňovej komisie nasledovný:  ak na území v pôsobnosti obvodného úradu životného prostredia sa nachádzajú dve okresné riaditeľstvá HaZZ, členom OPK a vedúcim technického štábu OPK bude riaditeľ okresného riaditeľstva HaZZ v sídle obvodného úradu životného prostredia. Riaditeľ druhého okresného riaditeľstva HaZZ bude ďalším členom OPK.  ak sa územná pôsobnosť okresného riaditeľstva HaZZ prekrýva s územím dvoch obvodných úradov životného prostredia, riaditeľ okresného riaditeľstva HaZZ, ktoré je najbližšie k sídlu obvodného úradu životného prostredia, sa stáva členom OPK a vedúcim technického štábu. Členom druhej OPK a vedúcim technického štábu bude veliteľ hasičskej stanice v sídle druhej OPK (alebo najbližšie k jej sídlu) alebo príslušník určený riaditeľom okresného riaditeľstva HaZZ.

14 2 Cieľ práce

Hlavným cieľom predkladanej bakalárskej práce je na základe podkladov získaných z dostupnej odbornej literatúry, zákonov, vyhlášok a nariadení a iných legislatívnych noriem a podkladov získaných od pracovníkov krajského úradu, obvodného úradu je sústredenie poznatkov na modelovom príklade pri riešení danej krízovej situácie, konkrétne pri vzniku prielomovej vlny, ktorá by zasiahla skúmanú oblasť mesta Trenčín.

2.1 Parciálne ciele bakalárskej práce:  charakterizovať územie Trenčín a definovať účinok prielomovej vlny na modelovom príklade, ktorá by zasiahla územie v dôsledku jej obrovskej sily,  konkrétne rozobrať evakuačné opatrenia následkom ničivej prielomovej vlny, organizačné a zásobovacie zabezpečenie evakuácie a varovanie na záchranu obyvateľstva, zvierat, majetku a životného prostredia,  zhodnotiť výsledky práce a navrhnúť možné opatrenia na zlepšenie organizačných a legislatívnych noriem.

15 3 Metodika práce a metódy skúmania

V predchádzajúcej kapitole sme uviedli základné termíny súvisiace s krízovými situáciami, veľká časť bola venovaná povodniam ako aj príslušným orgánom štátnej správy pri vykonávaní ochrany pred povodňami. Keďže bakalárska práca je zameraná na riešenie krízových situácií v meste Trenčín, je potrebné uviesť základnú charakteristiku záujmového územia a taktiež charakteristiku vodnej stavby Liptovská Mara, ktorá by spôsobila túto katastrofu.

3.1 Charakteristika záujmového územia Okres Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Na severe hraničí s Českou republikou a okresom Ilava, na juhu s okresmi Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Prievidza. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Nariadenie vlády SR č. 565/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 166/2004 Z.z. o kategorizácií územia SR, vznikla nová kategorizácia územia SR, ktorým bol región Trenčín zaradený do ll. kategórie. Geografické a prírodné ukazovatele Okres Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Leží na úpätí Strážovských vrchov, v údolí rieky Váh, na rozhraní Trenčianskej a Ilavskej kotliny. Územie je z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska súčasťou Západných Karpát. Rovinnú Trenčiansku kotlinu, ktorá sa skláňa k juhu pozdĺž toku rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe masív Bielych Karpát a severný výbežok Malých Karpát. Priemerná nadmorská výška mesta je 204-210 m., uvádza (Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky,2006). Rozloha územia Trenčína je 81,79 km2. Z celkovej výmery okresu tvorí poľnohospodárska pôda 55,6% z toho orná 61,6% a 55% pôdy sa využíva na rastlinnú výrobu, pestuje sa hlavne pšenica, kukurica, cukrová repa a vo vyšších polohách raž, jačmeň, zemiaky a krmoviny. Významné sú sady a chmelnice. Prevažná časť okresu leží v klimaticky mierne teplej oblasti. Priemerné teploty v januári -2,5 až -5oC, v júli +16 až +19oC, ročné zrážky stúpajú s nadmorskou výškou od 650 do 1000 mm.

16 Väčšina územia patrí do povodia Váhu. Z pravej strany priberá Váh riečku Vláru, Súčanku, Orechovský a Zlatovský potok, Drietomicu. Zľava sa vlieva do Váhu Teplička, Kubranský, Selecký, Kalnický potok a ďalšie. V Trenčianskom okrese sa nachádza mnoho minerálnych prameňov. Najznámejšie minerálne pramene sú v chotári obce Kubra, Orechové, Chocholná-Velčice, v Mníchovej Lehote, v Soblahove, Selci, Trenčianskej Turnej, v Trenčianskom Jastrabí, v Trenčianskych Miticiach, Dubodieli a Adamovských Kochanovciach. V Trenčianskych Tepliciach vyvierajú termálne minerálne vody uvádza ( Bischofová a i., 2005). V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny chránené územia prírody na území okresu Trenčín sa nachádzajú: Národné prírodné pamiatky- Lánce.

Prírodné pamiatky- Drietomica, Drietomské bradlo, Kurinov vrch, Malostankovské vresovisko, Mitická slatina, Na vŕšku, Petrová, Podsalašie. Potok Machnáč, Potok v Havránkovej doline, Rajkovec, Selecké kamenné more, Selecký potok, Súčanka, Svinica, Včelíny.

Prírodné rezervácie- Bindárka, Debšín, Hornozávrská mokraď, Jachtár, Krasín, Omšenská Baba, Ostrý Vrch, Pod homôľkou, Považský Inovec, Prepadlisko, Trubárka, Zamarovské jamy, Žihľavník.

Chránený areál- Adamovskokochanovský park, Motešický park, Záblatský park.

Chránené krajinné oblasti- Biele Karpaty, Malé Karpaty, Ponitrie, Strážovské vrchy, Kysuce.

Demografické ukazovatele

Okres Trenčín k 31.12.2008 má 113741 obyvateľov, z toho je 55524 mužov a 58217 žien uvádza (Štatistický úrad, demografické ukazovatele o okrese Trenčín v rokoch 1996-2008). Hustota zaľudnenia je viac ako 1,5 krát vyššia ako celoslovenský priemer. Najhustejšie sú osídlené členité oblasti Považského podolia a Bánovskej pahorkatiny. Redšie osídlené sú horské oblasti Bielych Karpát a Považského Inovca. Takmer polovica obyvateľov (57051) žije v Trenčíne. V Nemšovej žije 6136 a v Trenčianskych Tepliciach iba 4438 obyvateľov. Prirodzený prírastok obyvateľstva je 4,6% uvádza (Bischofová a i., 2005). Oficiálna stránka mesta Trenčín (2009) uvádza, že väčšina obyvateľov sa hlási k slovenskej národnosti (94,6%), príslušníci českej národnosti tvoria (2,7%),maďarskej (0,3%),rómskej (0,08%),nemecká (0,5%) a inej (1,82%).

17 Hospodárske ukazovatele Okres Trenčín je charakteristický rozvinutým priemyslom. Odvetvová štruktúra je rôznorodá a vyvážená. Medzi tradičné a zároveň nosné odvetvia spotrebného priemyslu patrí hlavne strojárstvo, textilný priemysel, kovospracujúci priemysel, sklársky a potravinársky priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, výroba cementu. Najvýznamnejšie priemyselné podniky na území Trenčianskeho okresu sú: TRENS, a.s. Trenčín (Výroba obrábacích strojov), Konštrukta Industry, a.s. Trenčín (Vývoj a dodávka jednoúčelových strojov a zbrojných zariadení), OZETA,a.s Trenčín (Výroba vrchného pánskeho ošatenia), Merina, a.s. Trenčín (Výroba tkaných a česaných vlnárskych textílií), OLD HEROLD, a.s., Trenčín (Výroba droždia a liehových nápojov), Považský cukor, a.s., Trenčianska Teplá (Výroba cukru), Agrokombinát, a.s., Veľké Bierovce (Výroba bravčového mäsa a chov hydiny), CEMMAC, a.s., Horné Srnie (Výroba cementu), LEONI AUTOKABEL SLOWAKIA, s.r.o., Trenčín (Výroba autokáblov pre zahraničného partnera), STAVOKOV, s.r.o., Trenčín (stavebná firma) uvádza ( Program odpadového hospodárstva okresu Trenčín do roku 2005, 2002). Z dopravného hľadiska sú dôležité cestné a železničné trasy, ktoré vedú Považím. Územím ide hlavný železničný ťah Bratislava – Žilina – Košice. Významné sú aj cestné a železničné spojenia, ktoré vedú do Českej republiky. Na území okresu je dobre rozvinutá sieť predškolských a školských zariadení. Trenčiansky kraj má spolu 209 základných škôl, 11 stredných odborných a odborných škôl, 19 gymnázií a 16 stredných odborných učilíšť a učilíšť. V krajskom meste sídli Trenčianska univerzita a prvá neštátna vysoká škola na Slovensku- Vysoká škola manažmentu.

18 3.2 Charakteristika vodnej stavby Liptovská Mara Všeobecné údaje o vodnej stavbe Vodná nádrž Liptovská Mara vznikla prehradením toku Váh v km 338,4 nad obcou Vlachy a osadou Vlašky, (pozri Obr. 1: Letecký pohľad na vodné dielo Liptovská Mara). Zátopa o rozlohe 2 100 ha vytvorená prehradením siaha do vzdialenosti asi 8 km od priehradného profilu k okraju mesta Liptovský Mikuláš. Nádrž bola vybudovaná za účelom: nadlepšenia prietokov na Váhu pre potreby priemyslu, poľnohospodárstva a pre zlepšenie čistoty vody; ochrany pred povodňami, výroby elektrickej energie, na rekreáciu a v neposlednom rade ako i využitia pre rybné hospodárstvo. Efektívne energetické využitie vodnej stavby je zabezpečené v spolupráci s uzlom Bešeňová, s ktorým tvorí VS Liptovská Mara vodohospodársky celok. Správcom vodnej stavby Liptovská Mara je Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Piešťany.

Obr. 1: Letecký pohľad na vodné dielo Liptovská Mara Zdroj: http://www.mapa-mapy.sk/

Údaje pre profil hrádze vodnej stavby Liptovská Mara:

 plocha povodia L. Mara 1 266,5 km2  profil hrádze vodnej stavby L. Mara 338,40 km  priemerný ročný úhrn zrážok v L. Mikuláši (1901-1940) 711 mm  špecifický odtok (pozorovacie obdobie 1931-1940) 20,1 l.s-1 km-2 3 -1  dlhodobý priemerný ročný prietok Qa L. Mara 27,291 m .s Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

19 Stručný popis vodnej stavby a hlavné technické parametre Hlavné objekty vodnej stavby sú:  zemná priehrada  združený funkčný objekt  vodná elektráreň  odpadové koryto

Zemná priehrada Zemná priehrada je sypaná heterogénna priehrada so šikmým zalomeným tesnením na návodnej strane. Hlinité tesnenie sa napája na povrch skalného podložia, do ktorého je zapustená injekčná štôlňa. Koruna hrádze je vo výške 568 m.n.m.,(pozri Obr. 2: Pohľad na korunu hrádze). Hrádza dosahuje výšku 45 m nad dnom Váhu. Po korune hrádze, ktorá je široká 7m, je cesta v dĺžke až 1225 m, ale prechádzka je po nej zakázaná.

Obr. 2: Pohľad na korunu hrádze Zdroj: http://molekova.blog.sme.sk/c/203479/Vodne-dielo-Liptovska-Mara.html

Parametre nádrže Hladiny  maximálna retenčná hladina 565,69 m.n.m.  maximálna prevádzková 564,89 m.n.m.  minimálna prevádzková hladina 539,59 m.n.m. Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

20 Objemy nádrže - v obvyklých podmienkach sú uvedené v tabuľke 1. tab. 1: Rozdelenie priestoru nádrže Liptovská Mara

rozpätie hladín objem rozdelenie priestoru nádrže Liptovská Mara [m.n.m] [mil m3]

celkový 524,59 – 565,69 361,9 stály 524,59 – 539,59 25 úžitkový 539,59 – 564,89 320 neovládateľný 564,89 - 565,69 16,9 Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

Za mimoriadnej situácie sa predvyprázdni nádrž Liptovská Mara na optimálne bezpečnú resp. bezpečnú hladinu – t.j. na kótu 535,30 m.n.m. a rozdelenie priestoru nádrže sa zmení nasledovne. Pozri tabuľku 2.

tab. 2: Rozdelenie priestoru nádrže Liptovská Mara za mimoriadnej situácie

rozpätie hladín objem rozdelenie priestoru nádrže Liptovská Mara [m n.m.] [mil m3] celkový 524,59 – 535,30 9,985 stály 524,59 – 535,30 9,985 úžitkový - -

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

Za mimoriadnych situácií by mala sústava plniť svoj účel, avšak pri nižšej zabezpečenosti dodávky vody; pritom minimálny prietok v koryte Váhu pod VS Bešeňová má byť 10 m3.s-1. Ročné a denné prietoky vodnej nádrže Liptovská Mara sú uvedené v tab. 3.

tab. 3: m-denné a m-ročné prietoky Liptovská Mara

m- denné prietoky 30 90 180 270 355 364 Liptovská Mara 59,5 34,2 20,1 12,9 7,45 6,03 m-ročné prietoky 1 5 10 20 50 100 Liptovská Mara 135 295 370 450 550 615

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

21 Funkčné zariadenie priehrady Na odvedenie povodňových prietokov slúži bezpečnostný priepad, ktorý je situovaný na ľavom okraji priehrady. Združený objekt vežového typu je zasunutý do návodného svahu priehrady. Obsahuje uzávery vtokov štyroch privádzačov a dnového výpustu. Kapacita privádzačov je 560 m3.s-1.Na pravej strane privádzačov sú ďalšie dva tunely 5m široké a 7m vysoké s dnom na kóte 514,5 m.n.m., ktoré počas výstavby slúžili na prevedenie Váhu cez stanovisko. Do vonkajšieho tunelu je vložený dnový výpust s priemerom 2900mm s rozmermi 6,2x8,6 m na návodnej strane s rozstrekovacím uzáverom na vzdušnej strane. Kapacita dnového výpustu je 160 m3.s-1. Druhý tunel je uzavretý a po znížení hladiny pod kótu 540 m.n.m. môže slúžiť na urýchlené vyprázdnenie nádrže.

Prečerpávacia vodná elektráreň Je situovaná pri okrúhlej vrcholovej nádrži v hornej časti povodia Váhu, (pozri Obr. 3: Vodná elektráreň). Elektráreň ma štyri turbíny: 2 Kaplanove s priemerom obežného kolesa 4600mm a 2 reverzné diagonálne s priemerom 5000mm, ktoré slúžia aj ako čerpadlá. Celkový výkon dosahuje 198 MW.

Obr. 3: Vodná elektráreň

Zdroj: http://molekova.blog.sme.sk/c/203479/Vodne-dielo-Liptovska-Mara.html

22 Odpadové koryto Nachádza sa pod vodnou elektrárňou v dĺžke 2,1 km na kótu 514,5 m.n.m, čo umožňuje spätné prúdenie vody pri čerpadlovej prevádzke. Koryto má lichobežníkový tvar so šírkou dna 46m a s nespevnenými svahmi v sklone 1:1 v paleogéne a 1:6 v alúviu. Prázdnenie nádrže V dobe mimoriadnych opatrení bude potrebné hladinu znižovať na kótu stanovenú zvláštnym manipulačným poriadkom. Znižovanie hladiny po dno cez výpustné zariadenie s maximálnou kapacitou 660 m3 /s bude prebiehať:  alternatíva I - s ohľadom na riečisko za 8 dní, 18 hodín a 46 minút  alternatíva II - bez ohľadu na devastáciu riečiska za 7 dní, 17 hodín a 30 minút  alternatíva III - vyprázdnenie po bezpečnú hladinu teoreticky za 6 dní, 4 hodiny a 27 minút. Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009). Priestor rekreácie Je vhodne uviesť, že vodná stavba Liptovská Mara ako aj iné vodné stavby slúžia na rekreáciu. Priestor rekreácie zahŕňa relaxačný pobyt pri vode spojený s plávaním, s využívaním dostupných vodných športov a je tu možnosť i športového vyžitia pre milovníkov rybárstva. Rekreačné prostredie musí spĺňať technické i organizačné opatrenia, bezpečnostné opatrenia( budovanie pláží, hygienických zariadení, "zdravotnícky dozor", dostupnosť, celková atraktívnosť prostredia, obchodné siete a v neposlednom rade primeranú ubytovaciu kapacitu v ubytovacích zariadení.

23 3.3 Metódy skúmania Pracovné postupy  získavanie informácií na danú tému z dostupných odborných zahraničných a domácich materiálov, zborníkov, časopisov a z internetových stránok.  osobné stretnutie alebo dohovor cez mobilnú sieť s pracovníkmi obvodného úradu krízového riadenia CO Trenčín  získanie podkladov z Analýzy územia vzniku mimoriadnych udalostí v okrese Trenčín a z plánu Ochrany obyvateľstva v okrese Trenčín  zhodnotenie súčasného stavu riešenej problematiky a návrh na možné zlepšenie výsledkov Spôsob získavania údajov a ich zdroje Objektom skúmania je vodná stavba Liptovská Mara a opatrenia pre prípad prielomovej vlny, ktorá by svojou silou spôsobila veľké škody na životoch, majetku a životnom prostredí na území okresu Trenčín. Pri spracovaní bakalárskej práce sme vychádzali z dostupných odborných materiálov od domácich i zahraničných autorov, ktorí sa zaoberajú a riešia danú problematiku v Slovenskej republike i v zahraničí. Zdroje k riešenej problematike sme čerpali z odbornej literatúry zaoberajúcej sa krízovým manažmentom, vodohospodárskych stavieb, ochranou pred povodňami a prioritnými zložkami v systéme ochrany pred povodňami na Slovensku. Z podkladových materiálov príslušného obvodného úradu sme čerpali informácie k systémom varovania a vyrozumenia obyvateľstva. Ako podkladový materiál boli použité odborné a vedecké zborníky orientované na riešenú problematiku. Pre získavanie potrebných podkladových informácií použijeme techniku primárneho zberu, ktorý bude vykonávaný prostredníctvom osobného a riadeného rozhovoru a telefonického dopytovania sa po informáciách. V záverečnej časti práce vyhodnotíme získané údaje a navrhneme postupy na zlepšenie bezpečnostných opatrení VS, ktoré prispejú k ochrane obyvateľstva v prípade KS.

24 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov Pre splnenie cieľa sme v bakalárskej práci zvolili metódy získavania a spracovávania údajov. V bakalárskej práci sme použili nasledovné metódy: metódy analýzy, metódy syntézy, metóda komparácie. komparácia zisteného stavu s názormi odborníkov a platnou legislatívou analýza je postup, v ktorom sa jednota rozkladá na svoje časti. Touto metódou získame prehľad o skúmanej problematike. V tomto prípade systémová analýza organizačnej štruktúry a kompetencií orgánov krízového riadenia územného obvodu Trenčín pri povodniach, syntéza v podobe návrhov a opatrení na doplnenie materiálneho, technického a organizačného zabezpečenia ochrany pri vzniku mimoriadnej udalosti akou je prielomová vlna.

25 4 Výsledky práce

V tejto časti sa budeme venovať analýze mimoriadnych udalostí na území mesta Trenčín a konkrétne si rozoberieme nami vybranú katastrofu v prípade prielomovej vlny vodného diela Liptovská Mara na dotknutom území. Nasledujúca analýza mi bola poskytnutá z (Obvodného úradu Trenčín, 2009).

4.1 Analýza územia možných mimoriadnych udalostí Trenčianskeho kraja Trenčiansky obvod môže byť ohrozený všetkými druhmi mimoriadnych udalostí v zmysle kategorizácie podľa zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (živelnou pohromou, haváriou, katastrofou aj teroristickým útokom): Živelné pohromy Sú rôznorodé, časté a nevyspytateľné. V rámci analýzy možných rizík vzniku MU patria medzi ne rozlivy vodných tokov, vznik veľkých požiarov, víchrice, zosuvy pôdy, snehové kalamity a lavíny, rozsiahle námrazy a seizmická činnosť. Vznik povodní Na vodných tokoch patrí k najčastejším ohrozením obyvateľstva kraja. Mapovanie vodných tokov Váh, Vlára, Teplička a ich prítokov dáva prehľad o možných príčinách vzniku povodní v kraji. Nebezpečenstvo zatopenia hrozí najmä pri nadmerných zrážkach v letnom a jesennom období, pri náhlom topení snehu, ďalej je potrebné spomenúť vodné toky, ktoré sú zarastané nánosovou vegetáciou, čo spôsobuje vybreženie ako aj nelegálne stavby a mostíky, ktoré bránia prietoku. Povodne teda hrozia nielen na všetkých tokoch ale aj mimo nich z úžľabín a strání. Vznik požiaru Predstavuje ohrozenie, ktoré môže vzniknúť na veľkých lesných plochách v období sucha, alebo v blízkosti osídlení, rekreačných zariadení, turistických chodníkov a železničných tratí, najmä v ihličnatých porastoch kde sa požiar ľahšie šíri korunami stromov a je ťažšie likvidovateľný. Veľké požiare hrozia najmä v podnikoch, kde sa vo veľkom skladujú farbivá, riedidlá, pohonné hmoty, textilné syntetické materiály, drevo, uhlie, plyn, gumárenské výrobky, múka, cukor, obilie, slama, kŕmne zmesi, papier, atď. Okrem primárneho ohrozenia je možné aj sekundárne ohrozenie vznikom dusivých, dráždivých a toxických splodín horenia.

26 Vznik víchrice Okres Trenčín je vystavený prúdeniu vetrov väčšinou zo smerov S, SZ, JZ, J a JV. Pri rýchlosti vetra nad 100 km/h pri nárazoch, môže spôsobiť škody, ktoré sa vyskytujú priemerne dvakrát za rok a nie je možné presnejšie predpovedať miesto jeho výskytu. Vznik zosuvov pôdy V okrese Ilava došlo k zosuvom pôdy na svahoch pri hlavnej cestnej komunikácii I/61 (Dubnica nad Váhom – Ilava – Ladce) a v neobývaných zalesnených oblastiach horských masívov najmä po dlhotrvajúcich dažďoch vplyvom podmáčania spodných vrstiev. Vznik lavín V rámci kraja Trenčín nie je zaznamenané ohrozovanie snehovými lavínami. Vznik zemetrasenia Na území Trenčianskeho kraja nie sú zemetrasenia žiadnou neznámou. Podľa geofyzikálneho ústavu SAV patrí väčšia časť Trenčianskeho okresu do šiesteho stupňa medzinárodnej stupnice MSK-64 a menšia východná časť a takmer celý okres Ilava do pásma siedmeho stupňa. Vážnejšie postihnutou oblasťou zemetrasenia boli v roku 1648 Trenčianske Teplice. Oblasť je v súčasnosti nečinná. Havárie Predstavujú riziká únikov nebezpečných látok zo stacionárnych zdrojov , ktoré sú dané z vysokej koncentrácie hlavne chemického, strojárskeho, textilného a potravinárskeho priemyslu. Jednou z najzložitejších oblastí hodnotenia rizík patrí preprava nebezpečných látok po všetkých komunikáciách. Územie obvodu bolo najviac ohrozené hlavnými cestnými a železničnými trasami (údaje v zátvorke predstavujú všetky prepravené nebezpečné látky spolu za rok 2005)  cestné - Bratislava -Trenčín - Žilina (4 tis. Ton) - Nováky - (40 ton)

 železničné - Bratislava – Púchov – Žilina (25 tis. ton) - Púchov - Trenčín - Topoľčany (4 tis. Ton)

Ďalšou hrozbou predstavuje pretrhnutie hrádze vodnej stavby Liptovská Mara, ktorá spôsobí škody hlavne dĺžkou trvania, nie veľkou rýchlosťou.

27 Katastrofy Ide o najzložitejšiu časť, ktorá mnohokrát je najbližšie k reálnym mimoriadnym udalostiam vznikajúcim v posledných rokoch v kraji. V dôsledku MU ako sú záplavy a povodne môže dôjsť k porušeniu pôdy, budov a v nich uložených potrubí a zariadení, čo môže vyvolať únik nebezpečných látok, zemného plynu, k požiarom či k výpadku elektrickej energie; pri zlyhaní zásobovania elektrickou energiou môže byť znehodnotené veľké množstvo výrobkov a surovín skladovaných v mraziarňach a chladiarniach; odstavením vetrania, resp. klimatizácie môže dôjsť k hromadnému úhynu hospodárskych zvierat vo veľkochovoch (hydina) a ďalej k epizootickému ohrozeniu; pri výpadku elektrickej energie môže dôjsť k znemožneniu a chodu monitorovacích a ochranných zariadení a zariadení slúžiacich na varovanie a vyrozumenie a v prípade vzniku požiaru môže dôjsť k narušeniu zariadení a skladovacích obalov, tým k úniku nebezpečných látok, k podpore požiaru a k výpadku elektrickej energie. Ako môžeme vidieť z týchto údajov, územie obvodu je ohrozované viacerými mimoriadnymi udalosťami. Preto je potrebné sa zamerať pri plánovaní ochrany obyvateľstva najmä nad:  záplavovou vlnou z rozrušenej vodnej stavby Liptovská Mara,  únikom amoniaku zo Zimného štadióna Trenčín, Mäsokombinátu Ilavský Trenčín a Zimného štadióna v Dubnici nad Váhom,  únikom prepravovaných nebezpečných látok pri havárii železničnej, alebo cestnej prepravnej cisterny,  povodňami po výdatných zrážkach a následným epidemickým a epizootickým ohrozením prenášaným premnoženými komármi.

28 4.2 Vyhodnotenie následkov prielomovej vlny po narušení VS 4.2.1 Výpočet prielomovej vlny Výpočet prielomovej vlny pre vodnú stavbu Liptovská Mara bol vypracovaný na základe údajov, ktoré sú výpisom zo štúdií prielomových vĺn vypracovaných (Hydroconsultom, 2008). Od roku 2004 sú prijímané opatrenia na zabezpečenie ochrany obyvateľstva ohrozeného vodnými stavbami. Pri neexistencii štúdie sú uvádzané údaje príslušného povodia, alebo teoretické výpočty. Štúdia záplavy z Liptovskej Mary vypracovaná v roku 2004 je zatiaľ neúplná. Zohľadňuje zmeny predpokladanej záplavy zmenou riečišťa nánosmi a výstavbu diaľnice, ktorá v niektorých úsekoch plní aj funkciu ochrannej hrádze.

4.2.2 Priebeh prielomovej vlny Prielomová vlna z maximálnej prevádzkovej hladiny – 564,89 m.n.m. Prielomová vlna, ktorá by vznikla porušením a následnou postupnou deštrukciou hrádze nádrže Liptovská Mara pri jej naplnení na maximálnu prevádzkovú hladinu, by kulminovala v profile hrádze s hodnotou prietoku 32 050 m3.s-1 v čase 2 h 33 min. po jej porušení, viď príloha 1. Otvor v hrádzi by sa pôsobením unášacej sily prúdu vyvíjal prakticky až do vyprázdnenia nádrže. Prietok vytekajúcej vody počas prvej hodiny po porušení hrádze iba pomaly narastá, v priebehu druhej hodiny už stúpa z 2 000 na 30 000 m3.s-1 a po plochej kulminácii v priebehu tretej hodiny nastáva 2,5 hodiny trvajúci intenzívny pokles - hodnotu Q100 rovnajúcu sa 615 m3.s-1 dosiahne tri hodiny po kulminácii, v čase 5 h 33 min. od iniciácie porušenia hrádze. Vlna postupujúca územím pod hrádzou by v čase narastala, stúpajúca hladina by postupne vyplnila priestor nad hladinou v nádrži Bešeňová až po korunu hrádze, a po čase asi 1,25 hodiny by ju začala prelievať. Keďže by dosiahla výšku až 5,5 m nad korunou hrádze, napriek spevneniu železničným zvrškom s koľajami a zosilneniu prísypom, hrádzu by rozrušila. Mesto Ružomberok by dosiahla vlna v čase 1h 55 min po porušení hrádze a rozšírila by sa i pozdĺž prítoku Revúcej až do vzdialenosti asi 2 km od Váhu. Hrádzu Krpeľany by vlna zničila preliatím, keď by dosiahla kótu v nádrži takmer 335 m.n.m. Prepadajúca voda by rozplavila i kanálové a vážske ochranné hrádze, v dôsledku čoho by sa hladina vo všetkých vetvách pod Krpeľanmi spočiatku vyrovnala.

29 Prívodný kanál k VE Sučany s dnom vyvýšeným nad hrádzou Váhu pri vodnej elektrárni takmer o 8 m by sa síce nenaplnil, ale prelievaním hrádze by vyvolala prietrž jej pravostrannej hrádze v blízkosti hate, ktorá by nestačila zo zdrže odvádzať vodu, a zaplaviac mesto Žilinu, zaplnila, preliala a zničila by hrádzu a zariadenia VS Hričov. Derivácia pod Hričovom rozdeľuje prúdenie v priestore medzi hrádzami nádrží Hričov a Nosice na dĺžke asi 30 km na viacero vzájomne poprepájaných prúdnic – vážsku, kanálovú a úseky za hrádzami týchto hlavných vetví . Stupňami Mikšová a Považská Bystrica sú prietoky prevádzané jalovými priepustmi, ale hrádze derivácie sú i v tomto úseku ohrozené prelievaním a dá sa predpokladať, že v rizikových miestach by mohlo dôjsť k ich pretrhnutiu. Prietok vstupujúci do nádrže Nosice z tohto úseku je už stransformovaný na hodnotu blízku 8000 m3.s-1. Hrádza VS Nosice je betónová, a teda sa nepredpokladá jej deštrukciu, ale iba poškodenie. Poškodené, resp. zničené budú výpustné zariadenia vodného diela, vodná elektráreň a odpadový kanál od VE. Pod vodným dielom bude zaplavená obec Nosice a veľká časť mesta Púchov. Železničná trať aj s mostnou konštrukciou prevádzajúcou trať ponad koryto Váhu v Horných Kočkovciach bude silne poškodená. Hať zdrže Dolné Kočkovce bude preliata a poškodená, rovnako ako regulačné zariadenie pre ovládanie prietoku vstupujúceho do kanála derivácie Dolné Kočkovce - Trenčín. Hrádze derivačných kanálov budú vo všetkých stupňoch prelievané a v dôsledku toho môžu byť i značne poškodené; rovnako i zariadenia vodných elektrární na stupňoch derivácie. Cez derivačné stupne Ladce, Ilava a Dubnica možno prietok prevádzať plťovými komorami, v dôsledku čoho sa zdeštruujú brehové opevnenia pod VE. Stupňom Trenčín sú prevádzané zvýšené prietoky cez plavebnú komoru taktiež s deštrukčným účinkom. Okrem stupňov na derivácii sa tu nachádzajú dve väčšie priečne stavby : teleso diaľnice šikmo križujúce údolie po ľavej strane derivácie, premostením prekročí kanál pod VE Ladce a pokračuje pozdĺž derivácie medzi kanálom a korytom Váhu až po obec Skalka nad Váhom, kde sa smerovo odkláňa mimo zatopenú oblasť. Diaľničné teleso bude poškodené podmáčaním a niekde i preliatím, diaľničné premostenia ponad železnicu, deriváciu a ponad Váh pri Ladcoch budú poškodené. Násyp železničnej trate č.123 križujúci Váh premostením medzi Trenčianskou Teplou a Nemšovou zavzduje hladinu vo Váhu za pravostrannou ochrannou hrádzou a bude – rovnako ako mostná konštrukcia – poškodený.

30 Záplavou bude zasiahnuté temer celé územie mesta Trenčín s výnimkou zástavby tiahnúcej sa do vyšších polôh viď príloha 2. Pod Trenčínom sa údolie rozširuje a záplava by sa taktiež rozliala po plochom území do veľkej šírky, k čomu by prispel i prekážku vytvárajúci násyp cestného telesa vedúceho naprieč celým údolím pod obcou Veľké Bierovce. Pri prekonávaní tejto prekážky prúdom postupujúcej prielomovej vlny možno predpokladať poškodenie i tohto dôležitého cestného ťahu. Ničivé účinky prielomovej vlny z maximálnej hladiny v nádrži Liptovská Mara by sa prejavili na toku Váh a priľahlom území vo veľkom rozsahu. Hmotné škody by vznikli predovšetkým na objektoch vodných stavieb, na toku pod hrádzami, deriváciách, na komunikáciách a ich mostných konštrukciách, ale i na obytných budovách v zátopou zasiahnutých častiach sídel a v areáloch priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, ďalej na poľnohospodárskej pôde a zariadeniach poľnohospodárskej výroby v zaplavenej zóne. Nevyčísliteľné škody by však vznikli najmä na ľudských životoch, pokiaľ by varovný systém nebol dostatočne účinný.

31 Prehľad ohrozených objektov v okrese Trenčín

tab. 4: Prehľad ohrozených objektov

Názov objektu Miesto (priestor) evakuácie

Merina a.s, ul. Štefániková Hotel Brezina (50 osôb), RS Opat. Dolina (200 osôb) podnik. chatky a okolie v priestore chat. oblasti Kubrica, Trens a.s., Súvoz 1 objekty sú vlastné, iba dohovor s Msú Trenčín Konštrukta Ind. a.s., K Výst.13 na vyšších podlažiach, miesto pre osoby určiť- Trenčín OZETA a.s. Chocholná Velčice Kara Slowakia-WT s.r.o., -presun na I.poschodie-Trenčín Zlatovská 22 SAD š.p. Svinná-ŠM VOP 027 š.p. priestor obce ( predbež. dohovor so starostom bez zmluvy) Zlatokov s.r.o. Dolná Poruba Keramoprojekt, D. Šianec l ZŠ Hor.Motešice (telef.dohovor) NAZA Horná Súča Ľudotex, Zlatovská cesta 35 Svinná ,výr. družstvo Nitratex ( má zmluvu) Slovenské elektrárne, Soblahovská 2 vzhľadom na špecifickosť výroby rieši neštandardne – bez výpisu Zsl.energetika a.s. Trenčín ul.Východná ZŠ Cesty Nitra OZ Trenčín, Zlatovská 31 objekt obalovne Mních. Lehota (potvrdené OÚ OCOO11.3.99) VOD-EKO, Zlatovská 33 prístup. cesta do obce Hrabovka Slovlik a.s. Nad Tehelňou, ul. Churu, Lipského Letecké opravovne š.p. -ZŠ+družina,šport.areál TJ kinosála, MŠ,adm.budova PD OLD HEROLD s.r.o.,Brat.36 budova TJ Dolná Súča Trecom s.r.o. Dokum.-JUH Západná 6 (byt),rozmerná technika-Horná Súča sklady Drietoma,PJ 041 ul. Západ. PJ 049 ul.Saratovská,PJ 050 ul.Liptovská Zdroj-VoPo,Železničná 3 Trenčín (dohovor s majiteľom TRENZDROJ a.s. Konštrukta Def.,K Výstav.15 mat.do vlast.prevádzky Dubnica-Lieskovec,osoby v rámci bydliska Jednota SD Supermarket COOP Trenčín Železničná stanica Trenčín Trenč. Jastrabie Čipra plus s.r.o. Trenčín Horná Súča Q-EX Trenčín Trenč. Teplice Svojpomoc VD Trenčín Trenč. Mitice Agrochem.podnik Trenčín Trenč. Mitice Noma a.s. Trenčín ZŠ Saratovská Trenčín Tebys s.r.o. Trenčín ZŠ Saratovská Trenčín Trenzdroj a.s. Trenčín ZŠ Novomeského Trenčín

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

32 Prehľad organizácií tab. 5: Prehľad organizácií

Názov objektu Miesto (priestor) evakuácie

-NsP T.Teplice (mat. z HTTO) -osoby-8.ZŠ Juh, 6.ZŠ P.Bezruča, NsP Trenčín, Legionárska 28 NsP T.Teplice,Bánovce,Pezinok, Myjava,Prievidza,Topolčany SLK T.Teplice,ŠZÚ Trenčín Galéria M.A.Bazovského Trenč.hrad Trenčín - 2.podlažie múzea Trenč. múzeum,Mier.nám.46 - Trenč.hrad Trenčín Okr.riaditeľstvo PZ, Miesto je PT Okr.úrad práce,D.Šianec 1 Svinná Okresný súd Svinná Okresná prokuratúra,Bernol.2 Svinná Okr.správa pôšt Trenč. Teplice Krajské riaditeľstvo PZ, Jilemnického 1 Zariad.MV SR ARCO Trenč.Teplice Krajský úrad práce,Bratisl.1021 Svinná Krajský súd, Okres.súd Partizánske ul.1.mája 225/4 Krajská prokuratúra,Piarist.27 KS Juh Trenčín ČSOB,Vajanského 3 KS Juh Trenčín OTP banka Slovensko, Nám.sv.Anny pobočka Topolčany,ul.ČsA č.34 (zmluvu má) Istrobanka, Mierové námestie KS Juh Trenčín Ľudová banka,Nám.Ľ.Štúra KS Juh Trenčín NBS,Štefánikova 20 Kult. dom Kubrica Trenčín Poľnobanka, Jilemnického 2 -filiálka Trnava,Trojičné nám.48 Poštová banka KS Juh Trenčín PKB, Hviezdoslavova 2 KS Juh Trenčín Slovenská sporitelňa a.s.,Nám.sv.Anny pobočka JUH Trenčín Tatra banka a.s.,Palackého 6 Tatra banka a.s. Prievidza VÚB a.s. Trenčín iba osoby v rámci bydliska, mat. na poschodia Daňový úrad KS Juh Trenčín Allianz- Slovenská poisťovňa, Legion.14 KS Juh Trenčín Sociálna poisťovňa iba osoby v rámci bydliska, mat. na poschodia Posádková správa Trenčín 23 VÚ do priestoru obce Soblahov -lúky Zábranie Krajská správa štatistic.úradu KS ŠÚ Prievidza,ul.Nová č.2 Štát.kraj.knižnica M.Rešetku, Nám.SNP č.2 pobočka JUH, gen.Svobodu 1, Trenčín Slov. telekomunikácie- prim. oblasť Trenčín Trenč. Teplice Slov. telekomunikácie- oblastné stredisko, prenosná technika Trenč. Teplice

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

33 Prehľad družstiev tab. 6: Prehľad družstiev

Názov družstva Miesto (priestor) evakuácie

PD Opatová Opat. dolina Trenčín – lúky PDP Drietoma PD Trenčín-Zámostie PD Krásin Dolná Súča-vl. objekt Hosp. dvor Soblahov Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

Prehľad evakuovaných hospodárskych zvierat

tab. 7: Prehľad evakuovaných hospodárskych zvierat

Názov ohrozenej obce Počet postihnutých zvierat Predpokladaný čas príchodu PV Miesto (prietor) evakuácie zvierat (hod. a min.) PD Trenčín-Opatová 16 hod. 01 min. Opatovská dolina - dvor Trenč. Teplá 258HD - dvor Dobrá 130HD - dvor Opatová 182HD PD Trenčín- Soblahov 89HD 17 hod. 30 min. - dvor Nozdrkovce 51 koní Soblahov 650HD Spolu 51 koní

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

Prehľad zaplavených škôl a sociálnych zariadení

tab. 8: Prehľad zaplavených škôl a sociálnych zariadení

Názov školy, zariadenia Miesto (priestor) evakuácie

a)Sociálne zariadenia- ObÚ

Detský domov-TN-Jilemn.40 MŠ Jilemnického 40, Trenčín Detské mestečko-Zlatovce, Na Dolinách 27 priestory I.stupňa ZŠ Drietoma Špeciálna základná škola internátna, Ľ.Stárka, Trenčín ZŠ Drietoma Krajská ped.-psych. poradňa KS JUH Trenčín Vzdeláv. inform. agent. centrum, Pod Sokolice 14 chaty Kubrica

b)Sociálne zariadenia-VÚC

DSS DEMY Biskupická 46 TN Škola v prírode Patrovec Zar. opatr.služby, ul.Piarist.TN CSS Trenčín Juh, ul.Liptovská Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

34 4.3 Opatrenia pri realizácií varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb Mesto Trenčín má spracovaný „Plán vyrozumenia pri ohrození mimoriadnou udalosťou alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti na území mesta Trenčín“, ktorý je uložený na úseku CO mesta. Primátor mesta pri vzniknutej MU vydá príkaz na vyhlásenie mimoriadnej situácie. Viď príloha 3. Prvoradou úlohou je včasné varovanie obyvateľstva ohrozeného mimoriadnou udalosťou. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva vnútra číslo základné 388/2006 Z.z. o zabezpečení technických a prevádzkových podmienok informačného systému v znení neskorších predpisov sú v meste Trenčín zabezpečené základné druhy spojenia pre činnosť mesta i plnenie úloh pri vzniku mimoriadnej udalosti. Obyvateľstvo mesta Trenčín bude vyrozumievané :  spojenie a vyrozumenie sa uskutočňuje prostredníctvom verejnej telefónnej siete a mobilnými sieťami, najmä v mimopracovnej dobe, faxové spojenie,  obyvateľstvo bude vyrozumievané sirénami, mestským rozhlasom, miestnou televíziou, miestnymi rádiami, mobilnými oznamovacími prostriedkami – vozidlami vybavenými rozhlasovou aparatúrou alebo megafónmi. Obyvateľstvo mesta Trenčín bude varované v prípade vzniku MU verejno- oznamovacími prostriedkami vrátane siete sirén v kombinácií s mobilnými vyrozumievacími prostriedkami mestskej polície. Spôsob varovania viď príloha 4.

V prípade mimoriadnych udalostí na hrádzach vodných stavieb na území Trenčianskeho kraja boli zmluvou medzi Obvodným úradom v Trenčíne a Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., Odštepným závodom Piešťany dohodnuté zásady a postupy a systém varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb.

35 Plán vyrozumenia orgánov a organizácií v zaplavenom území pri vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Liptovská Mara

Vodná stavba (LM) – stála služba

Povodie Váhu, o.z. Piešťany, Dispečing

Sekcia KMaCOO MV SR Krízové koordinačné centrum (KKC)

Integrovaný záchranný systém (IZS) Obvodné úrady v sídle kraja Koordinačné stredisko (KS)

Obvodné úrady

Ohrozené obce a mestá

Zdroj: Vlastné spracovanie (2010).

Každá z vyššie uvedených zložiek má vypracovaný svoj plán vyrozumenia a varovania ňou vyrozumievaných a varovaných orgánov, organizácií, záchranných zložiek a obyvateľstva.

Po prijatí informácie o ohrození alebo vzniku MU od KS IZS, obce, objektu overia túto informáciu a budú informovať resp. vyrozumievať určených funkcionárov, dotknuté mestá, obce obvodu a objekty.

Po prijatí informácie od KS IZS o ohrození pod VS bude vyrozumievať podľa plánu vyrozumenia pod VS LM.

36 4.4 Evakuácia Evakuáciu vyhlasujú a riadia orgány miestnej štátnej správy v súlade s vyhláškou MV SR č. 75/1995 Z.z o zabezpečení evakuácie v znení neskorších predpisov. Evakuácia sa vykonáva z dôvodu nevyhnutného časového obmedzenia pohybu osôb na ohrozenom území:

 krátkodobo s možným návratom osôb do 72 hodín,

 dlhodobo s možným návratom osôb po 72 hodinách.

Hlavnou úlohou evakuácie je odsunúť obyvateľstvo, zvieratá a materiál z územia mesta Trenčín ohrozeného haváriou vodnej stavby Liptovská Mara do stanovených neohrozených častí mesta a obcí okresu Trenčín. Ak by prišlo k evakuácií, obyvateľstvo by bolo rozdelené podľa týchto skupín:  deti zo škôl, školských zariadení,  matky v domácnosti s deťmi,  deti zo zdravotníckych zariadení a deti zo zariadení socialnej starostlivosti,  ostatní chorí zo zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti,  personál podieľajúci sa na evakuácií uvedených zariadení,  pracovníci štátnych orgánov, samosprávy, FO a PO,  ostatné obyvateľstvo. Príkaz na vyhlásenie a odvolávanie evakuácie sa vyhlasuje na základe príkazu primátora mesta Trenčín. Viď príloha 5 a príloha 6. Po vyhlásení evakuácie sa odporúča evakuantom pripraviť evakuačnú batožinu, osobné doklady, dôležité dokumenty, cennosti, peniaze, predmety dennej potreby a osobnej hygieny, osobné lieky a nevyhnutné zdravotnícke potreby, náhradnú osobnú bielizeň, náhradný odev, obuv, nepremokavý plášť, vreckovú lampu, sviečku, zápalky, prikrývku, spací vak, základné potraviny na 2-3 dni, čaj, vodu a ďalšie nevyhnutné osobné veci. Povolená evakuačná batožina nemôže presiahnuť hmotnosť u dospelých 50 kg na jednu osobu a u detí 25 kg na jednu osobu. Evakuácia hospodárskych a domácich zvierat, prípadne vecí sa plánuje a vykonáva na záchranu plemenných stád, cenných materiálnych hodnôt, umeleckých a kultúrnych pamiatok a pod. spravidla až po evakuácií obyvateľstva.

37 Časové normy evakuácie sa na základe vyhlášky MV SR č. 75/1995 Z.z. o zabezpečovaní evakuácie v znení vyhlášky MV SR č. 269/1998 Z.z. stanovujú takto: Obyvateľstvo sa o evakuácii na ohrozenom území vyrozumie ihneď, najneskôr do 3 hodín od vyhlásenia evakuácie. Evakuačné komisie a evakuačné zariadenia sa na plnenie úloh uvádzajú do pohotovosti takto:  evakuačná komisia do 3 hodín  evakuačné zberné miesto do 4 hodín  evakuačné stredisko do 4 hodín  stanica nástupu evakuovaných  autobusová do 4 hodín  ostatné do 6 hodín  stanica výstupu evakuovaných do 7 hodín  regulačné stanovište do 5 hodín  miesto ubytovania evakuovaných do 5 hodín Evakuácia a preprava po určených evakuačných trasách sa začína najneskôr do 4 hodín. Evakuácia sa skončí spravidla do 72 hodín. Pri realizácii krátkodobej evakuácie sa časové normy upravujú primerane podľa konkrétnych podmienok. Evakuácia zvierat a vecí Zvieratá budú čiastočne umiestnené spolu s evakuovanými v domácnostiach – hlavne rodinných domoch. Hospodárske zvieratá nebudú vyvezené ale vyvedené okolitých PD a RD. Vzhľadom na to, že nebude čas na záchranu všetkých zvierat, zachraňovať sa budú len zvieratá na zachovanie genofondu. Veci budú evakuované len tie najnutnejšie – napr. potrebné vybavenie nemocnice. Počíta sa s tým, že každý má možnosť uzatvoriť si komerčné poistenie majetku pre prípad živelných pohrôm.

38 4.4.1 Priestor evakuácie Mesto Trenčín v prípade vyhlásenia evakuácie nemá s príslušnými obcami podpísané zmluvy. Avšak Obvodný úrad Trenčín, odbor CO a krízového riadenia, vydal rozhodnutie č. 2008/8692-2 z 08.08.2008 viď príloha 7, že v prípade vyhlásenia evakuácie z územia ohrozeného haváriou vodnej stavby Liptovská Mara budú evakuovaní odsunutí a umiestnení vo vhodných zariadeniach, a ak to nie je možné, v rodinných domoch a bytoch vo vlastných priestoroch mesta Trenčín v počte 17 420 osôb z ľavej strany rieky Váh, do iných obcí obvodu Trenčín mesto Trenčín odsunie ohrozené osoby v tabuľke 9. nasledovne:

tab. 9: Priestor evakuácie

9100 osôb z pravej strany rieky Váh, z toho: 5040 osôb z ľavej strany rieky Váh, z toho:

1000 osôb do obce Horná Súča, 210 osôb do obce Dolná Poruba, 2180 osôb do obce Dolná Súča, 350 osôb do obce Omšenie 280 osôb do obce Hrabovka, 1470 osôb do mesta Trenčianske Teplice, 2210 osôb do obce Drietoma, 350 osôb do obce Motešice, 280 osôb do obce Drietoma- ZŠ, 140 osôb do obce Bobot, (z Detského mestečka Zlatovce) 140 osôb do obce Horňan, 350 osôb do obce Svinná, 140 osôb do obce Veľká Hradná, 140 osôb do obce Neporadza 210 osôb do obce , 490 osôb do obce Trenčianske Jastrabie, 140 osôb do obce Trenčianske Mitice, 140 osôb do obce Mníchova Lehota 3, 50 osôb do obce Soblahov 70 osôb do obce 210 osôb do obce , Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

39 4.4.2 Postup pri zabezpečovaní evakuácie Po obdržaní telefonického pokynu o nebezpečenstve zatopenia územia mesta Trenčín od Odboru CO a krízového riadenia Obvodného úradu Trenčín zabezpečí mesto Trenčín do 3 hodín spohotovenie evakuačnej komisie mesta Trenčín v budove Mestského úradu Trenčín v zasadacej miestnosti primátora mesta. Tu budú oboznámení členovia evakuačnej komisie mesta o vzniknutej mimoriadnej udalosti, t.j. o havárií VS Liptovská Mara a následne evakuačná komisia mesta poskytne dôležité informácie obyvateľstvu o nebezpečenstve a o pripravovanej organizovanej evakuácii cez verejno-komunikačné zariadenia (Rádio Dúha, Trenčianska televízia, mestský rozhlas, sieť mestských poplachových elektronických sirén, mobilný rozhlasový prostriedok MsP). Najneskôr do 4 hodín od vzniku MU, vyšle mesto Trenčín na základe príkazu na zriadenie síl a prostriedkov na vykonávanie záchranných prác do pohotovosti, viď príloha 8 jednotky CO do vopred určených priestorov na zriadenie evakuačných stredísk (EST), kde budú zhromažďovať evakuované obyvateľstvo, na odsun do neohrozených častí mesta, resp. obcí v okrese Trenčín. Presun obyvateľstva do určených neohrozených priestorov častí mesta (do vzdialenosti 5 km) sa vykoná dopravnými prostriedkami MHD alebo peši a do neohrozených obcí okresu Trenčín autobusmi SAD Trenčín a ďalších prepravcov, pod patronátom mesta Trenčín a Odboru CO a KR Obvodného úradu Trenčín. Autobusy budú pristavené včas do zriadených evakuačných stredísk, ktoré budú plniť zároveň funkciu staníc nástupu evakuovaných. Po príchode evakuovaného obyvateľstva do stanovených neohrozených miest a obcí, evakuačná komisia príslušnej obce alebo mesta zabezpečí príjem, ubytovanie a stravovanie evakuovaného obyvateľstva do doby odvolania mimoriadnej situácie na ohrozenom území mesta Trenčín. Príkaz na odvolanie mimoriadnej situácie vydá primátor mesta Trenčín. Viď príloha 9. Evakuačné strediská – miesta ich zriadenia (viď tab. 10) Evakuačné strediská (EST) budú plniť zároveň úlohy staníc nástupu evakuovaných a budú zriadené najneskôr do 4 hod. od vyhlásenia nebezpečenstva ohrozenia mesta Trenčín záplavovou vlnou. Celkovo bude zriadených 14 EST. Ich personálne zabezpečenie budú tvoriť zamestnanci mesta Trenčín, ktorí sú členmi jednotiek CO na obsluhu evakuačných stredísk.

40 Priestory mesta Trenčín, v ktorých budú zriadené evakuačné strediská tab. 10: Evakuačné strediská

Pravá strana Váhu

EST Obce, mestá Časť č.1 Záblatie Futbalové ihrisko na ul. bratislavská č.2 Zlatovce Ihrisko Detské mestečko na ul. Na Dolinách č.3 Nové Zlatovce Ihrisko pri SPŠS na ul. Bavlnárska č.4 Zámostie Štadión Ozety na ul. Veľkomoravská alebo okolie č.5 Istebník- Orechové Priestor pred kult. Strediskom-MŠ na Istebníckej ul.

Ľavá strana Váhu

EST Obce, mestá Časť č.6 Sihoť- l. Mestky futbalový štadión na Mládežnickej ulici č.7 Sihoť- lV. Nádvorie VÚ- Ovčiarskeho na ul. Opatovská č.8 Opatová Futbalové ihrisko na ul. Opatovská č.9 Stred mesta Priestor Štúrovho námestia č.10 Dolné mesto Námestie sv. Anny č.11 Dlhé Hony Športové ihriská pri ZŠ na Bezručovej ulici č. 66 č.12 Biskupice Futbalové ihrisko na Biskupickej ul. č.13 Pod Sokolice Areál výstaviska Expo Center a.s. č.14 Kubrá Námestie prof. Hlaváča

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

EST zabezpečujú organizáciu a plynulé riadenie odsunu evakuovaných do určených miest ubytovania evakuovaných (MUE). Príkaz na ubytovanie evakuovaných osôb je uvedený v prílohe 10. Miesta ubytovania evakuovaných sú vytvorené v obciach a uvádza ich tabuľka 11. tab. 11: Ubytovacie miesta evakuovaných osôb

Evakuačné stredisko číslo Celkom evakuovaných Evakuovaných autobusmi Evakuovaných pešo

1 (P.S. Váhu) 1 000 1 000 2 (P.S. Váhu) 1 350 1 350 3 (P.S. Váhu) 2 100 2 100 4 (P.S. Váhu) 2 810 2 810 5 (P.S. Váhu) 1 840 1 840 6 (Ľ.S. Váhu) 4 900 4 900 7 (Ľ.S. Váhu) 3 300 3 300 8 (Ľ.S. Váhu) 670 670 9 (Ľ.S. Váhu) 1 200 1 200 10 (Ľ.S. Váhu) 1 920 770 1 150 11 (Ľ.S. Váhu) 5 980 5 980 12 (Ľ.S. Váhu) 2 000 210 1 790 13 (Ľ.S. Váhu) 1 650 1 650 14 (Ľ.S. Váhu) 840 840 Celkom evakuovaných 31 560 19 930 11 630 Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

41 4.4.3 Zásobovacie zabezpečenie evakuácie V prípade vzniku mimoriadnej udalosti sú orgány samosprávy v oblasti núdzového zásobovania povinné zabezpečiť nasledovné úkony tvrdí Tomek (2006):  poskytnúť dočasné minimálne stravovanie ( aspoň jedným teplým jedlom alebo zodpovedajúcou dávkou studeného jedla evakuovaným na deň),  poskytnúť stravovanie riadiacim orgánom, nasadeným jednotkám IZS,  organizovať systém rozvozu základných druhov potravín, mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov, drogistických tovarov atď.,  poskytnúť základné hygienické, zdravotnícke a sociálne zabezpečenie,  zabezpečiť dodávky energií, tepla a pod. Evakuovaní v postihnutých oblastiach, ktorí boli v dôsledku mimoriadnej udalosti nútení opustiť svoje bydlisko, zo začiatku použijú svoje vlastné zdroje, ktoré by mali byť súčasťou evakuačnej batožiny. Minimálne stravovanie, dodávky pitnej vody a poskytovanie základných potrieb evakuovaným osobám v medziach podmienok na prežitie sa bude poskytovať:  vybraných evakuačných zariadeniach,  na evakuačných trasách. Pri zásobovaní obyvateľstva teplým jedlom sa predpokladá zabezpečenie pitnej teplej stravy v miestach ubytovania, a to aj v prípade ubytovania evakuovaných v rodinných domoch resp. penziónoch. Okrem toho sa predpokladá využiť:  jedálne, reštaurácie a pohostinstvá,  vyváracie zariadenia v rekreačných zariadeniach,  školské jedálne,  vyváracie kapacity v zariadeniach (zdravotníckych, sociálnej starostlivosti, domovoch, internátoch a pod.). Prevzatí materiál, ktorý bol evakuantom vydaný, musí byť evidenčne pochytený.

42 4.5 Regulácia a odklon dopravy Regulácia pohybu osôb a dopravy sa vykonáva ihneď po vyrozumení bez vyčkávania na rozhodnutie krízového štábu. Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov zahrňuje tieto činnosti:  odklonenie dopravy od oblasti ohrozenia  zabránenie vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia  zabezpečenie plynulosti prechodu odborných jednotiek určených na záchranné práce  zabezpečenie plynulosti odsunu osôb z oblasti ohrozenia  zabránenie evakuovanému obyvateľstvu v predčasnom návrate

4.5.1 Spôsob zabezpečenia regulácie pohybu osôb Odklon dopravy Základným kritériom pre splnenie tejto úlohy je zamedzenie vstupu dopravných prostriedkov do oblasti ohrozenia. Zabezpečuje sa :(diaľnice)

 vylúčením vstupu dopravných prostriedkov do oblasti ohrozenia na cestách I., II. a

III. Triedy,

 vylúčením vstupu dopravných prostriedkov do oblasti ohrozenia na ostatných

komunikáciách,

 vylúčením dopravy po železnici. Zabránenie vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia Cieľom tohto opatrenia je zabránenie vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia:

 kontrola osôb vstupujúcich do uzatvoreného priestoru,

 ochrana majetku v evakuovaných priestoroch.

Zabezpečenie plynulosti prechodu odborných jednotiek, potrebných na záchranné práce

Pre zabezpečenie tejto úlohy je potrebné rešpektovať tieto zásady :  predovšetkým treba využiť sily a prostriedky, nachádzajúce sa v blízkosti ohrozenia,

43  na presun podľa možnosti využiť cestné komunikácie I. a II. Triedy,  presun jednotiek organizovať cez nekontaminované územie,  podľa možnosti určiť trasy presunu síl a prostriedkov mimo evakuačných trás. Zabezpečenie plynulosti odsunu osôb z oblasti ohrozenia Pre zabezpečenie plynulosti odsunu osôb je nevyhnutné dodržiavať tieto zásady :  v prvom poradí organizovať odsun žien, detí, chorých,  schopné obyvateľstvo využiť na pomoc pri evakuácii zvierat, materiálu a na vykonanie nevyhnutných opatrení. Zabránenie evakuovanému obyvateľstvu v predčasnom návrate Táto úloha bude riešená obdobným spôsobom ako pri zabránení vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia, z dôvodu možného ohrozenia v stavbách s porušenou statikou, ako aj z dôvodu ochrany majetku v evakuovanom území.

4.5.2 Povinnosti obyvateľov pri obmedzení pohybu  sledovať vysielanie rozhlasu a televízie a riadiť sa podľa vysielaných pokynov,  v prípade vyhlásenia evakuácie dodržiavať zásady pre opustenie ohrozeného priestoru, rešpektovať pokyny členov evakuačnej komisie,  netelefonovať, iba v prípade núdzového volania,  v prípade časovej tiesne sa okamžite presunúť na vytypované miesto,  nešíriť paniku a nerozširovať neoverené správy.

44 5 Návrh na zlepšenie výsledkov

Na základe poznatkov pri spracovávaní bakalárskej práce sme došli k záveru, že zabezpečenie obyvateľstva pri vzniku rôznych mimoriadnych situácií je ochrana obyvateľstva v meste Trenčín riešená na základe platných právnych noriem a získaných poznatkov pri precvičovaní konkrétnych situácií. Tu sa otvárajú možnosti pre vylepšenie bezpečnosti obyvateľov z hľadiska ochrany života a majetku. Pre zvýšenie odbornej pripravenosti obyvateľov navrhujeme:

A. Základom snaženia všetkých inštitúcií demokratického štátu je vytvorenie podmienok pre bezpečný život obyvateľstva. Toto platí aj v našom prípade a nedostatkom sa nám javí zlý stav systematickej prípravy obyvateľov na sebaochranu a pomoc druhým pri mimoriadnych situáciách. Preto navrhujeme:  vytvoriť systém 3 až 5 ročného vzdelávania, ktoré obsahovo bude vychádzať z konkrétneho priestoru a potenciálnych ohrozovateľov života a majetku.  pre prípravu obyvateľstva vytvoriť pomôcky (film, video, fotozábery, fotomontáže, plagáty atď.,),  z konkrétnej dokumentácie daného sídelného celku vybrať časti, ktoré treba vysvetliť (keď bude možné aj v konkrétnych podmienkach v teréne). Zreálniť písomné dokumenty (teória) s konkrétnym stavom v teréne, k čomu psychicky a psychologicky viesť aj obyvateľov.  zodpovední funkcionári obce by mali riešiť so susednými obcami svojpomoc a pomoc druhým v podmienkach konkrétne regiónu.

B. Postupne riešiť materiálne a technické zabezpečenie obce pre prípad vzniku mimoriadnej situácie, to jest:  ochranné prostriedky pre obyvateľstvo ( ochranná maska, čln, vhodné odevy, chemické a biologické laboratóriá atď.).  vybavenie ohrozených obcí modernými informačnými prostriedkami,  vhodné osvetlenie pre prácu v noci.

45 C. Využiť cezhraničnú spoluprácu pri pomoci postihnutému obyvateľstvu:  pomoc odborných jednotiek pri likvidácií mimoriadnej situácií,  v oblasti prípravy ponúknuť vlastné skúsenosti a využiť skúsenosti partnera,  pravidelným kontaktom medzi obcami, mestami, regiónmi hľadať možnosti aj pre vzájomnú pomoc pri mimoriadnych situáciách.

D. Väčší dôraz klásť na plnenie obsahu jednotlivých zákonov a ostatných právnych noriem v podmienkach obcí, miest, výrobných podnikov, poľnohospodárskych subjektov, najmä v príprave na mimoriadne udalosti:  hierarchiu jednotlivých právnych noriem dôsledne uvádzať do života a nedovoliť vstupy do plnenia úloh po vzniku mimoriadnej situácie nejakým vplyvom mimo legislatívnych noriem.  realizácia obsahu zákonov musí byť jednotná v každej obci meste, výrobnej jednotke, poľnohospodárskom subjekte.

Na základe zisteného stavu nie sú v plnej miere realizované možnosti, ktoré vytvára legislatíva Slovenskej republiky, a v niektorých oblastiach sú vytvorené podmienky pre obídenie platnej právnej normy. Tento stav vytvára aj postoj vedúcich pracovníkov a majiteľov rôznych hospodárskych inštitúcií, ktorí k bezpečnosti a ochrane života sa stavajú buď ľahostajne alebo dokonca v polohe, že sa ich to netýka. Je faktom, že štát má zabezpečiť ochranu a bezpečnosť toho najvzácnejšieho - ľudského života, ale záleží na bežných ľuďoch a funkcionároch a majiteľoch hospodárskych inštitúcií. V čase krízy je ťažko hľadať formy na sprísnenie uvedených problémov, ale okolnosti si vyžadujú, že štát v oblasti kontroly bude musieť dôraznejšie a dôslednejšie plniť svoju funkciu.

46 6 Záver

Bakalárska práca vychádza z reálneho spracovania možnosti ohrozenia mesta Trenčín pri rôznych druhoch mimoriadnych udalostí. Ťažisko je položené na poškodenie vodných technických zariadení severne od mesta Trenčín. Takéto mimoriadne udalosti (živelné pohromy, havárie a katastrofy), sú súčasťou nášho života a postihujú obyvateľstvo už od dávnej minulosti a spôsobujú nevyčísliteľné straty. Účinky takýchto mimoriadnych udalostí svojou silou spôsobujú negatívne vplyvy na zdravie, život, majetok a životné prostredie. Najväčšou hrozbou pre územie Slovenskej republiky sú zosuvy, víchrice a najmä povodne. Povodne sa na území objavujú najmä v období jari pri topení snehu a po výdatných prívalových dažďoch. Ďalšou hrozbou sú vybudované vodné stavby na území SR, ktoré slúžia ako vodný zdroj i ako zdroj elektrickej energie. Vodné nádrže ako bolo spomenuté sú na jednej strane nevyhnutnou súčasťou nášho života ale na druhej strane pri rozrušení vodnej stavby spôsobenej rôznymi činiteľmi, vzniknutá prielomová vlna je schopná pohltiť svojou obrovskou silou všetko čo jej stojí v ceste. Má nepriaznivý dopad na obyvateľstvo ale aj na majetok občanov a firiem, ktoré ležia v priestore, ktorý bol vypočítaný pre maximálny prietok vody v koryte Váhu. Cieľom našej bakalárskej práce bolo priblížiť účinky prielomovej vlny po rozrušení vodnej stavby Liptovská Mara, ktorá by zasiahla záujmové územie mesta Trenčín. Príprava na mimoriadne situácie je veľmi dôležitá a pri vzniku môžeme predísť stratám na životoch. Pri riešení mimoriadnej situácie , ktorou bezprostredne je rozrušenie vodnej stavby pri ktorej vznikne prielomová vlna, je nevyhnutné aby príslušné kompetentné orgány zabezpečili evakuačné opatrenia, ktoré sú potrebné na záchranu obyvateľstva. Tieto opatrenia zabezpečujú jednotky COO, ktoré zabezpečia odsun ohrozených ľudí do neohrozených oblastí, t.j. do zriadených evakuačných stredísk v jednotlivých obciach na základe rozhodnutia obvodného úradu Trenčín a poskytnutie núdzového zásobovania evakuovanému obyvateľstvu. Dôležitou súčasťou je i varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov MU. Varovanie obyvateľstva sa vykonáva prostredníctvom sirén, ktoré informujú ľudí o vzniknutej mimoriadnej situácie. Informácie o možných MU na príslušnom území by mali byť uverejnené v brožúre, ktorú vydáva príslušné mesto. V tejto brožúre sa môžeme dočítať, aké sú činnosti spojené s evakuáciou pri vzniku prielomovej vlny. Ďalej sa môžeme dočítať o nevyhnutnej súčasti a to o zriadení evakuačnej batožiny, ktorá je dôležitá a mala by obsahovať základné nevyhnutné potreby.

47 Súčasťou je aj zabezpečenie plynulej regulácie dopravy a znemožnenie návratu do ohrozených častí evakuovaným osobám. Avšak človek je rizikový faktor, ktorý často spanikári a preto by s tým mali príslušné orgány, či už ide o HaZZ alebo policajné jednotky, ktoré sa podieľajú na výkone týchto prác počítať. Preto na takéto činnosti by mali byť v evakuačných strediskách zriadené centrá pomoci, konkrétne ide o psychologickú pomoc všetkým tým, ktorí túto pomoc potrebujú. Je dôležitým faktorom zvládnutia takýchto situácií. Ako môžeme vidieť, riešenie mimoriadnej situácie si vyžaduje kvalitnú súhru všetkých jednotiek, ktoré sa podieľajú na záchrane života, majetku a životného prostredia. Na takéto mimoriadne situácie sa dá len ťažko pripraviť, vždy je to katastrofa. Postihnuté oblasti, ktoré sú zasiahnuté takouto MU sa dlho spamätáva a trvá niekoľko rokov, aby sa obnovili zabehnuté systémy, ktoré fungovali na území. Na toto by mal dohliadať najmä štát a urobiť všetko preto, aby táto situácia bola v čo najkratšom čase zvládnutá.

48 7 Použitá literatúra

1. ABAFFY D. - SUPEK, M. - HALMO, N. 2006. Voda pre život-voda živel. Nitra: Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, 2006. 23 – 33 s. ISBN 80-89162-23-1. 2. BUZALKA, J. - HIČKOVÁ, E. 2006. Analýza a monitoring zdrojov ohrozenia v CO. Bratislava, 2006. 20-23 s. ISBN 80-8054-372-0. 3. FILIP, S. 2006. Bezpečnostný systém Slovenskej republiky. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2006. 112 s. ISBN80-8069-642-X. 4. BISCHOFOVÁ, G. a i. 2005. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS- LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. 5. Google maps. 2010 [online], aktualizované 2010. [cit. 2010-3-15] Dostupné na: . 6. GOZORA, V. - ŠIMÁK, L. - HUDÁKOVÁ, M. a i. 2007. Ekonomický a sociálny rozvoj,krízový a projektový manažment obce. Bratislava : Merkury, 2000. 218 s. ISBN 978-80-89143-52-8. 7. HASÍK, O. 1974. Vodohospodářska výstavba a životní prostředí člověka. Praha: Academia, 1974. 381 s. 8. HUCKO, P. a i. 2006. Ochrana pred povodňami, In Mesačník pre vodné hospodárstvo a životné prostredie, 2006. s. 9-10. 9. HYDROCONSULT. 2008. Výpočet prielomovej vlny na rieke Váh pri havárií VS Liptovskej Mary. Bratislava : hydroconsult, 2008. 10. JIROUŠKOVÁ, J. - SATRAPA, L. 1996. Řešení kritických situací na vodních dílech. Praha : In VRV-TBD, 1996. 9-11 s. 11. KABINA, P. 2001. Ochrana proti prírodným katastrofám. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2001. 83 s. ISBN 80-7137-898-4. 12. KADUBEC, Ján. 2005. Legislatíva v oblasti ochrany pred povodňami. In : Vodohospodársky spravodajca, 2005. č. 3-4. s. 21-22. 13. KALÚZ, K. - REHÁK, Š. 2007. Vodné hospodárstvo. 2 prepracované vydanie. Nitra : Slovenská poľnohospodárka univerzita, 2007. 129 s. ISBN 978-80-8069-945-1. 14. KLEMENT, P. 2003. Virtuální organizace v krizovém řízení. In Zborník 1. časť: Riešenia krízových situácií v špecifickom prostredí. Žilina : Žilinská univerzita, 2005, s. 208. ISBN 80-8070-391-4. 15. KOVÁŘ, M. 2004. Ochrana před povodněmi. Praha, 2004. 100 s. ISBN 80-7254-499-3.

49 16. LOBODÁŠ, M. - KABINA, P. - REPKA, I. 2001. Riešenie krízových situácií ako súčasť ochrany územia pred prielomovými vlnami. In Slovenská poľnohospodárska univerzita : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2001, s. 286-289. ISBN 80-7137-936-0. 17. MESTO TRENČÍN. 2009. Demografia [online]. [cit.2010-03-05]. Dostupné na: . 18. MIHOK, J. - RYBÁR, R. - CEHLÁR,M. - GOZORA,V. 2006. Trhaviny v krízových situáciách. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2006. 174 s. ISBN 80- 8069-661-6. 19. MIKOLAJ, J. - HERŠIC, L. - HITTMAR, Š. a i. 2000. Krízový manažment ako spoločenský-vedný problém. Žilina : RVS FSI, 2000. 141 s. ISBN 80-888-29-54-2. 20. MOJŽIŠOVÁ, E.- PALAJ, J. 2002. Program odpadového hospodárstva okresu Trenčín do roku 2005 [online]. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na: . 21. Moleková, Ľ. 2009. Vodné dielo Liptovská Mara [online]. [cit. 2010-3-16]. Dostupné na . 22. NOVÁK, L. 2002. Krízové plánovanie a hospodárska mobilizácia. Žilina : Ladislav Novák, 2002. 84 s. 23. OBVODNÝ ÚRAD TRENČÍN. 2009. Analýza územia možných mimoriadnych udalosti Trenčianskeho kraja. Trenčín : Obvodný úrad, 2009. 24. OBVODNÝ ÚRAD TRENČÍN, KRaCOO. 2009. Plán ochrany obyvateľstva mesta Trenčín. Trenčín : Obvodný úrad, 2009. 25. PADO, R. 2002. Voda pre život. Liptovský Mikuláš : Typopress s.r.o, 2002. 100 s. 26. POLEDŇÁK, P. 2004. Protipovodňová ochrana sídelných celkov. In Žilinská univezita: 9. vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou. Žilina : Žilinská univerzita, 2004. s. 489-495. ISBN 80-8070-273-X. 27. REPKA, I. - UBREŽIOVÁ, I. 2002. Manažment krízových situácií, Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. 127 s. ISBN 80-8069-128-2. 28. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. 2007-2013. Organizácia ochrany pred povodňami [online]. [cit. 2010-01-10]. Dostupné na:. 29. SOUŠEK, R. 2006. Riešenie krízových situácií v železničnej doprave s počítačovou podporou. In EDIS 2006 : 11.vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou. 2. časť. Žilina : Žilinská univerzita. 2006. s. 728. ISBN 80-8070-566-6.

50 30. ŠIMÁK, L. 2001. Krízový manažment vo verejnej správe. Žilina : Žilinská univerzita, 2001. 243 s. ISBN 80-88829-13-5. 31. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR : Demografické ukazovatele o okrese Trenčín v rokoch 1996-2008 [online]. [cit.2010-02-25]. Dostupné na: . 32. TOMEK, M. 2006. Zásobovacie zabezpečenie evakuácie. In EDIS 2006 : 11.vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou. 2. časť. Žilina : Žilinská univerzita. 2006. s. 728. ISBN 80-8070-566-6. 33. Ústavný zákon č. 227/2002 Národnej rady Slovenskej republiky z 11.apríla 2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. 34. Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky. 2006. Trenčín [online]. [cit. 2010-02-15]. Dostupné na: : . 35. VLČEK, L. 2005. Nová právna úprava o ochrane pred povodňami. In Spravodajca Protipožiarna ochrana a záchranná služba, roč. 35, 2005, č. 1, s.7. 36. Vyhláška č. 388/2006 Z.z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 23.mája 2006 o zabezpečení technických a prevádzkových podmienok informačného systému. 37. Vyhláška č. 75/1995 Z.z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 13.apríla 1995 o zabezpečovaní evakuácie. 38. ZAJÍC, K. 1988. Vodohospodárske stavby. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 1988. 247 s. 39. Zákon č. 387/2002 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky z 21.júna 2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. 40. Zákon č. 42/1994 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky z 27.januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. 41. Zákon č. 7/2010 Z.z Národnej rady Slovenskej republiky z 2.decembra 2009 o ochrane pred povodňami. 42. Zákon č. 314/2001 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky z 2.júla 2001 o ochrane pred požiarmi. 43. Zákon č. 129/2002 Z.z Národnej rady Slovenskej republiky z 15.februára 2002 o integrovanom záchrannom systéme. 44. Zákon č. 171/1993 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky zo 6.júla 1993 o policajnom zbore.

51 45. Zákon č. 321/2002 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky z 23.mája 2002 o ozbrojených silách. 46. Zákon č. 565/2004 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky z 29.septembra 2004 o kategorizácií územia SR. 47. Zákon č. 543/2002 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky z 25.júna 2002 o ochrane prírody a krajiny.

52 Prílohy

Príloha 1: Výpočet prielomovej vlny na rieke Váh pri havárií VS Liptovskej Mary. Príloha 2: Mapa zaplaveného územia Príloha 3: Príkaz na vyhlásenie mimoriadnej situácie Príloha 4: Varovanie obyvateľstva Príloha 5: Príkaz na vyhlásenie evakuácie Príloha 6: Príkaz na odvolanie evakuácie Príloha 7: Rozhodnutie obvodného úradu Trenčín v prípade vzniku MU o evakuácií osôb Príloha 8: Príkaz na uvedenie síl a prostriedkov pre vykonávanie záchranných prác do pohotovosti Príloha 9: Príkaz na odvolanie mimoriadnej udalosti Príloha 10: Príkaz na ubytovanie evakuovaných osôb

53 Príloha 1

OHROZENIE MESTA TRENČÍN PRI PRIETRŽI HRÁDZE VS LIPTOVSKÁ MARA PRI HLADINE V NÁDRŽI 564,89 m n.m.

VZDIALENOSŤ MAX. VÝŠKA RÝCHLOSŤ ČAS ČAS ČAS OD HRÁDZE PRIELOMOVEJ PRIELOMOV DOBEHU KULMINÁCIE POKLESU POZNÁMKA POČET POČET NÁZOV OBCE PORUŠENÉHO VLNY EJ VLNY PRIELOMO PRIEL. VLNY PRIETOKU (KRÁTKE OHROZ. OBYVAT. ALEBO MESTA VODNÉHO NAD BREHOM V OBLASTI VEJ VLNY V OBLASTI V OBLASTI HODNOTENIE OBYVA V OBCI DIELA V OBCI OBCE DO OBCE OBCE OBCE NA Q100 ÚČINKU) T.

[km] [m] [m.s-1] [h:min] [d.h:min] [d.h:min] Trenčín 165,5 - 171,4 2,83 - 4,12 2,6 - 3,9 16:17 - 17:16 1.23:44 - 2.00:02 2.10:47 - 2.11:55 Zapl. - asi 80 % 1.23:00 2.10:30 Opatová 163,5 0,8 2,8 16:01 1.23:56 2.11:05 Zasiah.okrajovo Orechové 168,0 4,67 3,7 16:41 1.23:56 2.11:05 Zapl. - 100 % Istebník 168,0 3,67 3,7 16:41 1.23:57 2.11:46 Zapl. - 100 % 56 750 31 560 Zlatovce 170,3 1,53 1,3 16:58 2.00:02 2.11:55 Zapl. - 90 % Záblatie 171,0 0,75 1,0 17:16 2.00:02 2.11:55 Zapl. - 100 % Trenč. Biskupice 171,0 0,25 2,5 17:16 Zapl. - 100 %

Trenčín spolu:

Poznámka: Časové údaje v tabuľkách vyjadrujú časový úsek od porušenia hrádze. Legenda k tabuľkám : 48. vzdialenosť – vzdialenosť od priehrady meraná po hlavnej prúdnici toku 49. výška vlny – maximálna výška prielomovej vlny nad brehom po pretrhnutí hrádze 50. rýchlosť – rýchlosť prúdenia prielomovej vlny 51. príchod – čas kulminácie prielomovej vlny 52. pokles – čas poklesu prietoku na úroveň storočnej vody 53. zatopenie – odhad percenta zaplavenia plochy zastavaného územia obce (mesta)

Zdroj: Hydroconsult (2008).

54 Príloha 2

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

55 Príloha 3 "Cvičenie" Mesto Trenčín

P R Í KA Z primátora mesta Trenčín číslo: 1 na vyhlásenie mimoriadnej situácie

Dňa 29.10.2008 o 05,00 hod. pôsobením zemetrasenia s intenzitou 7 podľa EMS-98 v okolí Liptovského Mikuláša došlo k narušeniu vodnej stavby Liptovská Mara. Následne 29.10.2008 o 05,35 hod. došlo k novým otrasom pôdy a k deštruktívnemu zemetraseniu s intenzitou 9 podľa EMS-98, po ktorého následkoch došlo k rozrušeniu hrádze a veľkosť vzniknutých otvorov sa vyvíjala postupne pôsobením erózneho účinku vytekajúcej vody. Z dôsledku havárie vodnej stavby Liptovská Mara došlo k mimoriadnej udalosti na území mesta Trenčín a ohrozeniu obyvateľov mesta Trenčín záplavovou vlnou. Na základe uvedených skutočností a v zmysle § 3, § 3b a § 15 ods. 1 písmeno j) Zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov:

A Vyhlasujem

dňa 29.10.2008 o 06,00 mimoriadnu situáciu na území celého mesta Trenčín.

56 Príloha 3a

B Prikazujem

Varovať obyvateľstvo a vyrozumieť osoby na ohrozenom území tam, kde tak doposiaľ nebolo vykonané mestom Trenčín, právnickými osobami či fyzickými osobami. Termín splnenia: ihneď Zodpovedá: Ing. Miloš Kment

Pripraviť text vyhlásenia mimoriadnej situácie a zabezpečiť jeho vyhlásenie v hromadných oznamovacích prostriedkoch, v miestnych oznamovacích prostriedkoch a text vyvesiť na úradných tabuliach mesta Trenčín. Termín splnenia: ihneď Zodpovedá: Ing. František Sádecký a Ing. Miloš Kment

Povinnosti a úlohy vyplývajúce z tohto príkazu premietnuť do riadiacich aktov štatutárnych zástupcov mesta Trenčín a určených organizácií. Termín splnenia: ihneď Zodpovedá: viceprimátor mesta Trenčín, štatutári organizácií

Informovať hromadné informačné prostriedky a miestne oznamovacie prostriedky o aktuálnom stave mimoriadnej udalosti. Informácie neposkytovať nepovolaným osobám. Termín splnenia: ihneď Zodpovedá: Ing. Jana Marková, zástupca informačného strediska

C Záverečné ustanovenia

Tento príkaz nadobúda účinnosť dňa: 29.10.2008 o 06,00 hod. Doručenie príkazu dotknutým organizáciám a kontrolu plnenia jeho ustanovení zabezpečí Ing. Miloš Kment. Príkaz je vyhotovený v 10 rovnopisoch. Jeden rovnopis je uložený na sekretariáte viceprimátora mesta Trenčín, ostatné podľa rozdeľovníka budú neodkladne doručené kuriérnou poštou štatutárnym zástupcom dotknutých organizácií.

V Trenčíne, dňa 29.10.2008

______v.z. Tomáš Vaňo viceprimátor mesta Trenčín

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

57 Príloha 4 Varovanie obyvateľstva

Varovanie obyvateľstva je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej ochrany. Varovanie je vykonávané varovnými signálmi uskutočňovanými prostredníctvom sirén. Varovné signály sú následne dopĺňané hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Ak zaznie varovný signál:  nastáva mimoriadna situácia,  podľa tónu signálu a dĺžky jeho trvania zistíte, pred čím vás varuje, počúvajte následnú hovorenú informáciu vysielanú rozhlasom, televíziou alebo hlásením mestského rozhlasu.

Varovný signál: VŠEOBECNÉ OHROZENIE

Varovanie obyvateľstva pri ohrození, alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

2- minútový kolísavý tón sirén

Kolísavým tónom sirén v trvaní 2 minút sa počas vojnového stavu a počas vojny vyhlasuje aj ohrozenie v prípade možného vzdušného napadnutia územia štátu. Slovná informácia pri takomto ohrození obsahuje vymedzenia územia, pre ktoré je ohrozenie vyhlásené a výraz "VZDUŠNÝ POPLACH".

Varovný signál: OHROZENIE VODOU

Varovanie obyvateľstva pri ohrození ničivými účinkami vody.

6- minútový stály tón sirén

Signál: KONIEC OHROZENIA

Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

2- minútový stály tón sirén bez opakovania

Pozor!

Každý druhý piatok v mesiaci sa o 12.00 hod. Vykonáva preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovanie dvojminútovým stálym tónom sirén. O pravidelnom preskúšaní funkčnosti sirén a o ďalších skúškach mimo tohto termínu informujú hovoreným slovom pred skúškou sirén.

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

58 Príloha 5 "Cvičenie" Mesto Trenčín

P R Í KA Z primátora mesta Trenčín číslo: 2 na vyhlásenie evakuácie

Dňa 29.10.2008 o 05,00 hod. pôsobením zemetrasenia s intenzitou 7 podľa EMS-98 v okolí Liptovského Mikuláša došlo k narušeniu vodnej stavby Liptovská Mara. Následne 29.10.2008 o 05,35 hod. došlo k novým otrasom pôdy a k deštruktívnemu zemetraseniu s intenzitou 9 podľa EMS-98, po ktorého následkoch došlo k rozrušeniu hrádze a veľkosť vzniknutých otvorov sa vyvíjala postupne pôsobením erózneho účinku vytekajúcej vody. Z dôsledku havárie vodnej stavby Liptovská Mara došlo k mimoriadnej udalosti na území mesta Trenčín a ohrozeniu obyvateľov mesta Trenčín záplavovou vlnou. Na základe uvedených skutočností a v zmysle § 3, § 3b a § 15 ods. 1 písmeno g) Zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov:

A Vyhlasujem

dňa 29.10.2008 o 06,00 hod. evakuáciu na celom území mesta Trenčín.

Pokyny pre obyvateľstvo :

V záujme ochrany zdravia a života, žiadam obyvateľov mesta Trenčín, aby okamžite zaujali zvýšené miesta v teréne. V ohrozených priestoroch organizujú príslušné orgány štátnej správy a samosprávy nevyhnutné záchranné práce.

Žiadam obyvateľov, aby dôsledne rešpektovali pokyny záchranných a poriadkových jednotiek. O vývoji situácie a prijatých opatreniach Vás budeme priebežne informovať v spravodajských reláciách.

Evakuácia zvierat a materiálu nebude organizovaná.

Evakuácia sa musí ukončiť dňa 29. októbra 2008 do 21,45 hodiny.

59 Príloha 5a B Prikazujem

Pripraviť text vyhlásenia evakuácie: podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MV SR č. 75/1995 Z.z. Termín splnenia: ihneď Zodpovedá: Ing. Miloš Kment

Zabezpečiť informovanie obyvateľstva o vyhlásení evakuácie prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, miestnych oznamovacích prostriedkov a vyvesením textu vyhlásenia na úradných tabuliach mesta Trenčín.

Termín splnenia: ihneď Zodpovedá: Ing. František Sádecký a Ing. Miloš Kment

Povinnosti a úlohy vyplývajúce z tohto príkazu premietnuť do riadiacich aktov štatutárnych zástupcov mesta Trenčín a určených organizácií.

Termín splnenia: ihneď Zodpovedá: viceprimátor mesta Trenčín, štatutári organizácií

Informovať hromadné informačné prostriedky a miestne oznamovacie prostriedky o aktuálnom stave evakuácie. Informácie neposkytovať nepovolaným osobám.

Termín splnenia: ihneď Zodpovedá: Ing. Jana Marková, zástupca informačného strediska

C Záverečné ustanovenia

Tento príkaz nadobúda účinnosť dňa: 29.10.2008 o 06,00 hod. Doručenie príkazu dotknutým organizáciám a kontrolu plnenia jeho ustanovení zabezpečí Ing. Miloš Kment. Príkaz je vyhotovený v 10 rovnopisoch. Jeden rovnopis je uložený na sekretariáte viceprimátora mesta Trenčín, ostatné podľa rozdeľovníka budú neodkladne doručené kuriérnou poštou štatutárnym zástupcom dotknutých organizácií.

V Trenčíne, dňa 29.10.2008

______v.z. TomášVaňo viceprimátor mesta Trenčín

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

60 Príloha 6 "Cvičenie" Mesto Trenčín

P R Í KA Z primátora mesta Trenčín číslo: 6 na odvolanie evakuácie

Na základe výsledkov vykonania záchranných prác po vzniknutej mimoriadnej udalosti spôsobenej haváriou vodnej stavby Liptovská Mara, odporučenia Krízového štábu mesta Trenčín a Evakuačnej komisie mesta Trenčín a v zmysle § 3, § 3b a § 15 ods. 1 písmeno g) Zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov:

A Odvolávam

dňom 05.11.2008 o 06,00 evakuáciu na území celého mesta Trenčín.

B Prikazujem

Tento príkaz nadobúda účinnosť dňa: 05.11.2008 o 06,00 hod. Kontrolou plnenia a zabezpečením doručenie príkazu dotknutým organizáciám poverujem Ing. Miloša Kmenta, tajomníka KŠ. Príkaz je vyhotovený v 10 rovnopisoch. Jeden rovnopis je uložený na sekretariáte viceprimátora mesta Trenčín, ostatné podľa rozdeľovníka budú neodkladne doručené kuriérnou poštou štatutárnym zástupcom dotknutých organizácií.

VTrenčíne, dňa 05.11.2008 ______v.z. Tomáš Vaňo viceprimátor mesta Trenčín.

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

61 Príloha 7

62 Príloha 7a

63 Príloha 7b

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

64 Príloha 8 "Cvičenie" Mesto Trenčín

P R Í KA Z primátora mesta Trenčín číslo: 4 na uvedenie síl a prostriedkov pre vykonávanie záchranných prác do pohotovosti

Z dôsledku havárie vodnej stavby Liptovská Mara došlo k mimoriadnej udalosti na území mesta Trenčín a ohrozeniu obyvateľov mesta Trenčín záplavovou vlnou. Záplavová vlna po svojom príchode znefunkční inžinierske siete (elektrické rozvodné sústavy, plynové potrubia, vodovody, kanalizácie, čističky odpadových vôd, telekomunikačné zariadenia), železničné trate a pozemné komunikácie, budovy, ohrozí obyvateľstvo, zničí majetok fyzických osôb, právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ...

A Prikazujem Uviesť do pohotovosti: Sily a prostriedky mesta Trenčín: jednotky CO mesta na obsluhu evakuačných stredísk Termín splnenia úlohy : 29.10.2008 do 10,00 hod. Zodpovedá: Ing. Miloš Kment Sily a prostriedky právnických osôb : SAD Trenčín, a.s., MHSL, m.r.o. Trenčín Termín splnenia úlohy: 29.10.2008 do 10,00 hod.

Zodpovedá: Ing. Miloš Kment, SAD TN, MHSL TN Sily a prostriedky fyzických osôb : neuvádzajú sa do pohotovosti Termín splnenia úlohy: - Zodpovedá: -

Vymenované sily a prostriedky sústrediť v priestoroch evakuačných stredísk, kde do doby dosiahnutia pohotovosti preveriť personálne, materiálne a technické zabezpečenie síl a prostriedkov podľa odborného zamerania činnosti, doplniť materiál a techniku s využitím vlastných miestnych zdrojov a zásob, a možností mesta Trenčín, SAD Trenčín, a.s, MHSL, m.r.o. Trenčín.

65 Príloha 8a

V prípade nedostatku materiálu a techniky z vlastných i miestnych zdrojov požiadavky predkladať na Obvodný úrad v Trenčíne, Ing. Katarína Reháková. Spojenie udržiavať štátnymi telefónnymi linkami a mobilnými telefónmi : so sekretariátom Krízového štábu mesta Trenčín : telefón: mobilný telefón: 0904 172652, 0902 924970 fax: alebo priamo s predsedom krízového štábu - prednostom Obvodného úradu v Trenčíne: telefón: 7411200 mobilný telefón: 0915 998293 fax: 7434686 B Záverečné ustanovenia

Tento príkaz nadobúda účinnosť dňa: 29.10.2008 o 06,00 hod. Kontrolou plnenia a zabezpečením doručenia príkazu dotknutým organizáciám poverujem Ing. Miloša Kmenta, tajomníka KŠ mesta Trenčín. Príkaz je vyhotovený v 3 rovnopisoch.

V Trenčíne, dňa 29.10.2008

______

v.z. Tomáš Vaňo viceprimátor mesta Trenčín

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRaCOO (2009).

66 Príloha 9 "Cvičenie" Mesto Trenčín

P R Í KA Z primátora mesta Trenčín číslo: 5 na odvolanie mimoriadnej situácie

Na základe výsledkov vykonania záchranných prác po vzniknutej mimoriadnej udalosti spôsobenej haváriou vodnej stavby Liptovská Mara, odporučenia Krízového štábu mesta Trenčín a v zmysle § 3, § 3b, § 15 ods. 1 písm. j) zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov:

A Odvolávam dňom 05.11.2008 o 06,00 mimoriadnu situáciu na území celého mesta Trenčín.

B Prikazujem

Tento príkaz nadobúda účinnosť dňa: 05.11.2008 o 06,00 hod. Kontrolou plnenia a zabezpečením doručenie príkazu dotknutým organizáciám poverujem Ing. Miloša Kmenta, tajomníka KŠ. Príkaz je vyhotovený v 10 rovnopisoch. Jeden rovnopis je uložený na sekretariáte viceprimátora mesta Trenčín, ostatné podľa rozdeľovníka budú neodkladne doručené kuriérnou poštou štatutárnym zástupcom dotknutých organizácií.

V Trenčíne, dňa 05.11.2008

______v.z. Tomáš Vaňo viceprimátor mesta Trenčín

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRCOO (2009). Príloha 10 67 "Cvičenie" Mesto Trenčín

P R Í KA Z na ubytovanie evakuovaných

V súvislosti s evakuáciou obyvateľstva obce ...... , vyhlásenou dňa

...... o ...... hodine vydávam príkaz na ubytovanie evakuovaných v počte

...... osôb pre objekt

......

V uvedenom objekte bude zriadené miesto ubytovania evakuovaných ako jedno z evakuačných zariadení, pričom jeho činnosť bude riadiť a zabezpečovať p.

...... , vedúci tohto evakuačného zariadenia.

Činnosť miesta ubytovania evakuovaných bude ukončená po odvolaní evakuácie.

V Trenčíne, dňa ......

______Ing. Branislav Celler primátor mesta

Zdroj: Obvodný úrad Trenčín, KRCOO (2009).

68