1 Príloha Č. 4 Pasport Lokalít Geoparku Novohrad
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Príloha č. 4 Pasport lokalít Geoparku Novohrad - Nógrád P. č. Názov, Členenie GPS Druh Charakteristika katastrálne územie súradnice ochrany 1. Bašta vo Fi ľakove kultúrno- 48,27159º NKP Posledná zachovalá kruhová veža mestského opevnenia Fi ľakova postavená v 17. (k.ú. Fi ľakovo) historická 19,82401º storo čí je situovaná pred vstupnou bránou do Fi ľakovského hradu. lokalita 2. Belinské skaly geologická stred: PP Typický lávový prúd alkalického bazaltu cerovej bazaltovej formácie, (k.ú. Belina) a prírodná 48,22804º (71 100 m 2), pozoruhodnos ťou bazaltu sú výrastlice olivínu do 1 cm. Vek lávového prúdu bol lokalita 19,86191º CHKO, stanovený rádiometrickým datovaním na 4,76 ± 0,44 mil. rokov odpovedajúci CHVÚ, ÚEV spodnému pliocénu (dák). Zvyšky rie čnych sedimentov v podobe štrkov a pieskov sú v podloží lávového prúdu. Ochranu tvoria prírodovedecky a krajinársky hodnotné bazaltové st ĺpy s doskovitou odlu čnos ťou so zaujímavými morfologickými tvarmi, ako aj hodnotné biotopy plazov, teplomilného hmyzu a vzácnych rastlín. 3. Bujár geologická stred: - Prirodzený odkryv mladoneogénnych suchozemských štrkov, pieskov a (k.ú. Kalonda) lokalita 48,25686º ryodacitových tufov bukovinského súvrstvia. Na lokalite sú zvyšky skamenelých 19,65969º kme ňov stromov a otla čkov listov v spodnej časti ryodacitových tufov. 4. Čakanovský profil geologická stred: PP Čakanovský profil tvorí spodnomiocénny sled jemnozrnných prachových (k.ú. Čakanovce) a montanistická 48,21201º (6 889 m 2), pieskovcov, glaukonitických pieskovcov, vápnitých prachovcov s morskými lokalita 19,80542º CHVÚ lastúrnikmi a ulitníkmi, rie čnych štrkov, povod ňových pieskov a jazerných ílov, ryodacitových tufov, hnedouho ľného sloja a rie čnych pieskov. Profil je pozorovate ľný na nieko ľkých izolovaných odkryvoch (staré pieskovne a štrkovne, opustený výkop na uhlie) v d ĺžke 1 270 m. Chránené sú dva bývalé ťažobné priestory, na za čiatku a na konci čakanovského profilu. 5. Čamovce montanistická stred: DP, CHVÚ Výhradné ložisko stavebného kame ňa, surovinou je nefelinický bazanit s hojnými (k.ú. Čamovce, Belina) lokalita 48,23500º výrastlicami olivínu (rádiometrický vek je 4,76±0,44 mil. rokov). Sprievodnou 19,86289º surovinou sú rozpadavé pieskovce (egenburg). Surovina je vhodná ako hutné kamenivo pre stavebné ú čely, vybrané úseky možno použi ť na výrobky hrubej kamenárskej výroby. Ložisko je ťažené v dvoch etážach, v severnej časti lomu sa ťažia aj stavebné piesky. 6. Dunivá hora (Dobogó) geologická kóta CHVÚ V opustenom lome je odkrytý prierez stavbou freatického a troskového kuže ľa. V (k.ú. Nová Bašta) a montanistická 598 m n.m.: jeho spodnej časti kuže ľa sú uložené produkty freatických explózií tvorené lokalita 48,17583º prevahou úlomkov až blokov z podložných ryodacitových tufov, v jeho vyššej časti 1 19,89532º pribúdajú bazaltové bomby, trosky a lapilové tufy a vo vrchnej časti prevládajú bomby a trosky spe čené s útržkami lávy. Severne od kuže ľa vytiekol lávový prúd, ktorý bol rádiometricky datovaný na 1,22 ± 0,10 mil. rokov. 7. Fenek prírodná stred: CHA V severnej časti erózno-denuda čnej úzkej doliny je zachovalá mokra ď, miestami s (k.ú. Petrovce) lokalita 48,17925º (96 815 m 2), otvorenou vodnou hladinou, ktorá patrí k ojedinelým mo čiarnym biotopom na 20,04174º CHVÚ území Cerovej vrchoviny a je výrazným ekostabiliza čným prvkom. Na podmá čaných a zavodnených plochách je biotop kriticky ohrozených druhov vyšších rastlín, vzácnych druhov slimákov, vtáctva a hmyzu viazaného na vodu. 8. Fi ľakovský hrad kultúrno- 48,27167º NKP Najvýznamnejšia pamiatka mesta Fi ľakovo. Prvá zmienka o hrade je z roku 1242. (k.ú. Fi ľakovo) historická 19,82511º Pôvodne krá ľovský majetok neskôr vlastnilo nieko ľko rodov uhorskej šľachty, v lokalita rokoch 1554 až 1593 bol v podru čí Turkov, v roku 1682 po čas Thökölyho povstania bol zni čený a vyhorel. Od roku 1972 sa realizuje konzervácia hradných ruín, v roku 2007 bola ukon čená rekonštrukcia Bebekovej bašty, jej interiér bol adaptovaný na múzejné ú čely a je v ňom zriadená historická expozícia. 9. Fi ľakovský hradný geologická 48,27136º - Príklad menej erodovaného maaru cerovej bazaltovej formácie vrch lokalita 19,82526º vrchnopleistocénneho veku so zachovalou výpl ňou freatomagmatických (k.ú. Fi ľakovo) pyroklastík. Erupcie vytvorili stratifikovanú sukcesiu lapilových tufov, ktoré v dôsledku strmosti svahu a nasýtenia vodou podliehali druhotnej mobilizácii sklzmi s prejavmi narušenia priebehu vrstiev a ich deformácií. Miestami sa v lapilových tufoch nachádzajú bazaltové bomby s koncentrickou stavbou a úlomky vypálených spodnomiocénnych sedimentov s limonitovými kôrami. 10. Guda geologická 48,26437º CHVÚ Kótu Guda (413 m n.m.) buduje troskový kuže ľ s lapilovými tufmi, aglomerátmi a (k.ú. Blhovce) a prírodná 19,96585º sope čnými bazaltovými bombami. Od kuže ľa v smere na sever pokra čuje lávový lokalita prúd. Na južných svahoch je vyvinutá lesostep so vzácnou vegetáciou. 11. Hajná čka geologická 48,20974º CHVÚ Klasická lokalita korundu (varieta zafíru) sa vyskytuje prevažne v pies čitých (k.ú. Hajná čka) lokalita 19,96795º sedimentoch tvoriacich výpl ň maaru (erozívny zvyšok explozívneho vulkánu). Korundy sú prevažne tmavomodré, ale aj ružovofialové. Sú priesvitné, prieh ľadné, so skleným leskom. Ich ve ľkos ť dosahuje max. 7 mm. Obsahujú inklúzie zirkónu, monazitu, spinelu, pyrotitu a vzácne aj euxenitu. 12. Hajná čka - tehliarske montanistická stred: DP Výhradné ložisko tehliarskych surovín s ukon čenou ťažbou. Surovinou sú suroviny lokalita 48,23244º kvartérne hliny a miocénne vápnité pies čité íly s polohami pieskov. Nadložie (k.ú. Hajná čka) 19,93184º ložiska tvoria humusové hliny. Najvä čšie zastúpenie v ložisku majú pies čité vápnité íly a ílovité piesky (85 %). Ložisko bolo ťažené v oblúkovej stene vysokej 10 až 15 m. 13. Hajná čsky hradný vrch geologická stred: PR Krajinne dominantná eróziou obnažená diatréma alkalicko-bazaltového (k.ú. Hajná čka) lokalita 48,21844º (97 100 m 2) monogenetického vulkánu aktívneho v období vrchného pliocénu s lapilovými 19,95452º tufmi a tufobrekciami, ktoré uzatvárajú po četné bloky spodnomiocénnych sedimentov. 2 Rádiometrický vek bazaltovej dajky je 2,75 ± 0,44 mil. rokov (mladší pliocén). 14. Hrad Hajná čka kultúrno- 48,21831º NKP Zrúcanina pôvodného gotického hradu, ktorý bol postavený v 13. storo čí. Koncom (k.ú. Hajná čka) historická 19,95533º 16.storo čia a v prvej tretine 17. storo čia bol významným bodom protitureckej lokalita obrannej línie znovu opevnili. V roku 1703 vyhorel a od tej doby chátra. Zachované sú len zvyšky múrov ťažko prístupnej najvyššej časti hradu s pravidelným palácom a podkovovitou baštou. 15. Chras ť geologická 48,24540º - Lom s typovým odkryvom najdlhšieho bazaltového lávového prúdu Cerovej (k.ú. Ratka) a montanistická 19,80056º vrchoviny (d ĺžka cca 11 km). Zaujímavos ťou sú po četné uzavreniny spinelových lokalita lherzolitov pochádzajúcich z úrovní vrchného pláš ťa. Eruptívne centrum prúdu sa nezachovalo. Vek bazaltu je 1,94 ± 0,16 mil. rokov (sp. pliocén). V podloží prúdu sa zachovali kvartérne rie čne štrky. 16. Kaplnka kultúrno- 48,25042º NKP Lokalita v areáli miestneho cintorína s tromi objektmi: biskupská pohrebná kaplnka v Biskupiciach historická 19,83543º zvestovania Panny Márie z rokov 1750 až 1754, rázsochová drevená zvonica (k.ú. Biskupice) lokalita a socha svätého Jána Nepomuckého z 19. storo čia. 17. Karan č geologická 48,15826º CHKO, Najvyšší vrch Cerovej vrchoviny (725 m n. m.). Rozsiahle lakolitové teleso (k.ú. Šiatorská lokalita 19,78972º CHVÚ, ÚEV pyroxenicko-amfibolického andezitu s granátom, ktoré vniklo do Bukovinka) spodnomiocénnych sedimentov. Pozoruhodnos ťou je prítomnos ť z ŕn granátov do 1 cm. Intrúzia obsahuje množstvo úlomkov podložných hornín (sediment sp. miocénu a horniny mezozoika a kryštalinika). Rádiometrický vek intrúzie: 16,4 ± 1,4 mil. rokov (sp. báden). 18. Kláštor františkánov kultúrno- 48,26951º NKP Barokový dvojvežový, neskôr jednovežový kostol bol pôvodne sú čas ťou vo Fi ľakove historická 19,82376º františkánskeho kláštora. Po jeho zni čení Turkami bol znovu postavený v rokoch (k.ú. Fi ľakovo) lokalita 1694 až 1728. 19. Kostná dolina geologická stred: NPP Maar so zachovalou sedimentárnou výpl ňou, je svetoznámou paleontologickou (k.ú. Hajná čka) lokalita 48,20995º (49 200 m 2), lokalitou, prvá zmienka pochádza z roku 1861. Vo výmo ľovej rokline je odkrytá 19,96535º NKP, CHVÚ čas ť bazaltového maaru s bohatými nálezmi kostí cicavcov, najmä mastodontov, nosorožcov a tapírov. Pochádzajú odtia ľ aj vzácne nálezy pandy, zvyšky kostí opice, hyeny a pod. Je typovou lokalitou biostratigrafickej škály európskeho kontinentálneho neogénu, zóny NM 16. 20. Kostol sv. Abdona kultúrno- 48,19461º NKP Kostol z 12. storo čia, upravovaný v 18. storo čí a reštaurovaný v roku 1933. Známy (k.ú. Gemerský historická 19,97143º drevený chór pochádza z roku 1815. Zaujímavý je aj kazetový strop s ma ľovanou Jablonec) lokalita rastlinnou ornamentikou datovaný z roku 1703. 21. Kostol sv. Michala kultúrno- 48,23156º NKP Neorománsky rímskokatolícky kostol z roku 1686, prebudovaný v rokoch 1864 až (k.ú. Šurice) historická 19,91297º 1867. lokalita 22. Kostol sv. Mikuláša kultúrno- 48,17075º NKP Románsky kostol bol postavený v 13. storo čí, prebudovaný bol v 15. storo čí a v (k.ú. Nová Bašta) historická 19,94528º rokoch 1700 a 1895. lokalita 3 23. Kostol sv. Trojice kultúrno- 48,18619º NKP Rímskokatolícky kostol postavený v roku 1930 v stavebnom slohu nastupujúceho (k.ú. Petrovce) historická 20,02194º modernizmu. lokalita 24. Lipovianske