1 Príloha Č. 4 Pasport Lokalít Geoparku Novohrad

Príloha č. 4

Pasport lokalít Geoparku Novohrad - Nógrád

P. č. Názov, Členenie GPS Druh Charakteristika katastrálne územie súradnice ochrany 1. Bašta vo Fi ľakove kultúrno- 48,27159º NKP Posledná zachovalá kruhová veža mestského opevnenia Fi ľakova postavená v 17. (k.ú. Fi ľakovo) historická 19,82401º storo čí je situovaná pred vstupnou bránou do Fi ľakovského hradu. lokalita 2. Belinské skaly geologická stred: PP Typický lávový prúd alkalického bazaltu cerovej bazaltovej formácie, (k.ú. Belina) a prírodná 48,22804º (71 100 m 2), pozoruhodnos ťou bazaltu sú výrastlice olivínu do 1 cm. Vek lávového prúdu bol lokalita 19,86191º CHKO, stanovený rádiometrickým datovaním na 4,76 ± 0,44 mil. rokov odpovedajúci CHVÚ, ÚEV spodnému pliocénu (dák). Zvyšky rie čnych sedimentov v podobe štrkov a pieskov sú v podloží lávového prúdu. Ochranu tvoria prírodovedecky a krajinársky hodnotné bazaltové st ĺpy s doskovitou odlu čnos ťou so zaujímavými morfologickými tvarmi, ako aj hodnotné biotopy plazov, teplomilného hmyzu a vzácnych rastlín. 3. Bujár geologická stred: - Prirodzený odkryv mladoneogénnych suchozemských štrkov, pieskov a (k.ú. Kalonda) lokalita 48,25686º ryodacitových tufov bukovinského súvrstvia. Na lokalite sú zvyšky skamenelých 19,65969º kme ňov stromov a otla čkov listov v spodnej časti ryodacitových tufov. 4. Čakanovský profil geologická stred: PP Čakanovský profil tvorí spodnomiocénny sled jemnozrnných prachových (k.ú. Čakanovce) a montanistická 48,21201º (6 889 m 2), pieskovcov, glaukonitických pieskovcov, vápnitých prachovcov s morskými lokalita 19,80542º CHVÚ lastúrnikmi a ulitníkmi, rie čnych štrkov, povod ňových pieskov a jazerných ílov, ryodacitových tufov, hnedouho ľného sloja a rie čnych pieskov. Profil je pozorovate ľný na nieko ľkých izolovaných odkryvoch (staré pieskovne a štrkovne, opustený výkop na uhlie) v d ĺžke 1 270 m. Chránené sú dva bývalé ťažobné priestory, na za čiatku a na konci čakanovského profilu. 5. Čamovce montanistická stred: DP, CHVÚ Výhradné ložisko stavebného kame ňa, surovinou je nefelinický bazanit s hojnými (k.ú. Čamovce, Belina) lokalita 48,23500º výrastlicami olivínu (rádiometrický vek je 4,76±0,44 mil. rokov). Sprievodnou 19,86289º surovinou sú rozpadavé pieskovce (egenburg). Surovina je vhodná ako hutné kamenivo pre stavebné ú čely, vybrané úseky možno použi ť na výrobky hrubej kamenárskej výroby. Ložisko je ťažené v dvoch etážach, v severnej časti lomu sa ťažia aj stavebné piesky. 6. Dunivá hora (Dobogó) geologická kóta CHVÚ V opustenom lome je odkrytý prierez stavbou freatického a troskového kuže ľa. V (k.ú. Nová Bašta) a montanistická 598 m n.m.: jeho spodnej časti kuže ľa sú uložené produkty freatických explózií tvorené lokalita 48,17583º prevahou úlomkov až blokov z podložných ryodacitových tufov, v jeho vyššej časti

19,89532º pribúdajú bazaltové bomby, trosky a lapilové tufy a vo vrchnej časti prevládajú bomby a trosky spe čené s útržkami lávy. Severne od kuže ľa vytiekol lávový prúd, ktorý bol rádiometricky datovaný na 1,22 ± 0,10 mil. rokov. 7. Fenek prírodná stred: CHA V severnej časti erózno-denuda čnej úzkej doliny je zachovalá mokra ď, miestami s (k.ú. Petrovce) lokalita 48,17925º (96 815 m 2), otvorenou vodnou hladinou, ktorá patrí k ojedinelým mo čiarnym biotopom na 20,04174º CHVÚ území Cerovej vrchoviny a je výrazným ekostabiliza čným prvkom. Na podmá čaných a zavodnených plochách je biotop kriticky ohrozených druhov vyšších rastlín, vzácnych druhov slimákov, vtáctva a hmyzu viazaného na vodu.

8. Fi ľakovský hrad kultúrno- 48,27167º NKP Najvýznamnejšia pamiatka mesta Fi ľakovo. Prvá zmienka o hrade je z roku 1242. (k.ú. Fi ľakovo) historická 19,82511º Pôvodne krá ľovský majetok neskôr vlastnilo nieko ľko rodov uhorskej šľachty, v lokalita rokoch 1554 až 1593 bol v podru čí Turkov, v roku 1682 po čas Thökölyho povstania bol zni čený a vyhorel. Od roku 1972 sa realizuje konzervácia hradných ruín, v roku 2007 bola ukon čená rekonštrukcia Bebekovej bašty, jej interiér bol adaptovaný na múzejné ú čely a je v ňom zriadená historická expozícia. 9. Fi ľakovský hradný geologická 48,27136º - Príklad menej erodovaného maaru cerovej bazaltovej formácie vrch lokalita 19,82526º vrchnopleistocénneho veku so zachovalou výpl ňou freatomagmatických (k.ú. Fi ľakovo) pyroklastík. Erupcie vytvorili stratifikovanú sukcesiu lapilových tufov, ktoré v dôsledku strmosti svahu a nasýtenia vodou podliehali druhotnej mobilizácii sklzmi s prejavmi narušenia priebehu vrstiev a ich deformácií. Miestami sa v lapilových tufoch nachádzajú bazaltové bomby s koncentrickou stavbou a úlomky vypálených spodnomiocénnych sedimentov s limonitovými kôrami. 10. Guda geologická 48,26437º CHVÚ Kótu Guda (413 m n.m.) buduje troskový kuže ľ s lapilovými tufmi, aglomerátmi a (k.ú. Blhovce) a prírodná 19,96585º sope čnými bazaltovými bombami. Od kuže ľa v smere na sever pokra čuje lávový lokalita prúd. Na južných svahoch je vyvinutá lesostep so vzácnou vegetáciou. 11. Hajná čka geologická 48,20974º CHVÚ Klasická lokalita korundu (varieta zafíru) sa vyskytuje prevažne v pies čitých (k.ú. Hajná čka) lokalita 19,96795º sedimentoch tvoriacich výpl ň maaru (erozívny zvyšok explozívneho vulkánu). Korundy sú prevažne tmavomodré, ale aj ružovofialové. Sú priesvitné, prieh ľadné, so skleným leskom. Ich ve ľkos ť dosahuje max. 7 mm. Obsahujú inklúzie zirkónu, monazitu, spinelu, pyrotitu a vzácne aj euxenitu. 12. Hajná čka - tehliarske montanistická stred: DP Výhradné ložisko tehliarskych surovín s ukon čenou ťažbou. Surovinou sú suroviny lokalita 48,23244º kvartérne hliny a miocénne vápnité pies čité íly s polohami pieskov. Nadložie (k.ú. Hajná čka) 19,93184º ložiska tvoria humusové hliny. Najvä čšie zastúpenie v ložisku majú pies čité vápnité íly a ílovité piesky (85 %). Ložisko bolo ťažené v oblúkovej stene vysokej 10 až 15 m. 13. Hajná čsky hradný vrch geologická stred: PR Krajinne dominantná eróziou obnažená diatréma alkalicko-bazaltového (k.ú. Hajná čka) lokalita 48,21844º (97 100 m 2) monogenetického vulkánu aktívneho v období vrchného pliocénu s lapilovými 19,95452º tufmi a tufobrekciami, ktoré uzatvárajú po četné bloky spodnomiocénnych sedimentov. 2

Rádiometrický vek bazaltovej dajky je 2,75 ± 0,44 mil. rokov (mladší pliocén).

14. Hrad Hajná čka kultúrno- 48,21831º NKP Zrúcanina pôvodného gotického hradu, ktorý bol postavený v 13. storo čí. Koncom (k.ú. Hajná čka) historická 19,95533º 16.storo čia a v prvej tretine 17. storo čia bol významným bodom protitureckej lokalita obrannej línie znovu opevnili. V roku 1703 vyhorel a od tej doby chátra. Zachované sú len zvyšky múrov ťažko prístupnej najvyššej časti hradu s pravidelným palácom a podkovovitou baštou. 15. Chras ť geologická 48,24540º - Lom s typovým odkryvom najdlhšieho bazaltového lávového prúdu Cerovej (k.ú. Ratka) a montanistická 19,80056º vrchoviny (d ĺžka cca 11 km). Zaujímavos ťou sú po četné uzavreniny spinelových lokalita lherzolitov pochádzajúcich z úrovní vrchného pláš ťa. Eruptívne centrum prúdu sa nezachovalo. Vek bazaltu je 1,94 ± 0,16 mil. rokov (sp. pliocén). V podloží prúdu sa zachovali kvartérne rie čne štrky. 16. Kaplnka kultúrno- 48,25042º NKP Lokalita v areáli miestneho cintorína s tromi objektmi: biskupská pohrebná kaplnka v Biskupiciach historická 19,83543º zvestovania Panny Márie z rokov 1750 až 1754, rázsochová drevená zvonica (k.ú. Biskupice) lokalita a socha svätého Jána Nepomuckého z 19. storo čia. 17. Karan č geologická 48,15826º CHKO, Najvyšší vrch Cerovej vrchoviny (725 m n. m.). Rozsiahle lakolitové teleso (k.ú. Šiatorská lokalita 19,78972º CHVÚ, ÚEV pyroxenicko-amfibolického andezitu s granátom, ktoré vniklo do Bukovinka) spodnomiocénnych sedimentov. Pozoruhodnos ťou je prítomnos ť z ŕn granátov do 1 cm. Intrúzia obsahuje množstvo úlomkov podložných hornín (sediment sp. miocénu a horniny mezozoika a kryštalinika). Rádiometrický vek intrúzie: 16,4 ± 1,4 mil. rokov (sp. báden). 18. Kláštor františkánov kultúrno- 48,26951º NKP Barokový dvojvežový, neskôr jednovežový kostol bol pôvodne sú čas ťou vo Fi ľakove historická 19,82376º františkánskeho kláštora. Po jeho zni čení Turkami bol znovu postavený v rokoch (k.ú. Fi ľakovo) lokalita 1694 až 1728. 19. Kostná dolina geologická stred: NPP Maar so zachovalou sedimentárnou výpl ňou, je svetoznámou paleontologickou (k.ú. Hajná čka) lokalita 48,20995º (49 200 m 2), lokalitou, prvá zmienka pochádza z roku 1861. Vo výmo ľovej rokline je odkrytá 19,96535º NKP, CHVÚ čas ť bazaltového maaru s bohatými nálezmi kostí cicavcov, najmä mastodontov, nosorožcov a tapírov. Pochádzajú odtia ľ aj vzácne nálezy pandy, zvyšky kostí opice, hyeny a pod. Je typovou lokalitou biostratigrafickej škály európskeho kontinentálneho neogénu, zóny NM 16. 20. Kostol sv. Abdona kultúrno- 48,19461º NKP Kostol z 12. storo čia, upravovaný v 18. storo čí a reštaurovaný v roku 1933. Známy (k.ú. Gemerský historická 19,97143º drevený chór pochádza z roku 1815. Zaujímavý je aj kazetový strop s ma ľovanou Jablonec) lokalita rastlinnou ornamentikou datovaný z roku 1703. 21. Kostol sv. Michala kultúrno- 48,23156º NKP Neorománsky rímskokatolícky kostol z roku 1686, prebudovaný v rokoch 1864 až (k.ú. Šurice) historická 19,91297º 1867. lokalita 22. Kostol sv. Mikuláša kultúrno- 48,17075º NKP Románsky kostol bol postavený v 13. storo čí, prebudovaný bol v 15. storo čí a v (k.ú. Nová Bašta) historická 19,94528º rokoch 1700 a 1895. lokalita 3

23. Kostol sv. Trojice kultúrno- 48,18619º NKP Rímskokatolícky kostol postavený v roku 1930 v stavebnom slohu nastupujúceho (k.ú. Petrovce) historická 20,02194º modernizmu. lokalita 24. Lipovianske pieskovce geologická stred: PP Opustený lom tvorený rozpadavými pieskovcami s bochníkovitými (k.ú. Lipovany) a montanistická 48,21425º (1 308 m 2) konkrecionálnymi útvarmi, ktoré vznikli pri spev ňovaní sedimentov. Pod ľa lokalita 19,71001º bohatých fosílnych nálezov makrofauny a mikrofauny (najmä morské hrubostenné lastúrniky) sú sedimenty egenburgského veku. Spolu s laterálne sa zastupujúcimi čakanovskými vrstvami dosahujú hrúbku 100 - 200 m. Predmetom ochrany je pieskov ňa s obnaženými pieskovcami fi ľakovského súvrstvia využite ľná pre náu čné a exkurzné ú čely. 25. Ľudový dom kultúrno- 48,26037º NKP V dome ľudového bývania postaveného v roku 1895 sa nachádza palócka izba a v Kalonde historická 19,65593º verná podoba dobovej kuchyne, pomocou ktorých je vytvorený obraz niekdajšieho (k.ú. Kalonda) lokalita dedinského života. 26. Ma čacia (Ma čkaluk) geologická 48,17993º CHVÚ Lom Ma čacia bol najstarším a najvä čším lomom v Cerovej vrchovine. Na jeho (k.ú. Šiatorská a montanistická 19,86112º stenách je obnažených nieko ľko lávových prúdov oddelených polohami lapilových Bukovinka) lokalita tufov alebo lávových brekcií. Bazalty majú blokovú alebo zvislú hrubost ĺpcovitú odlú čnos ť. Bazalt sa tu za čal ťaži ť v roku 1882 a vyrábali sa z neho dlažobné kocky, ktoré sa používali najmä pri výstavbe cestných komunikácií. Pod ľa tohto lomu sa tieto kocky nazvali ma čacími hlavami. 27. Medvedia výšina geologická 48,16746º CHKO, Bazaltový troskový kuže ľ budovaný v spodnej časti aglutinátmi, vyššie (Medveš) lokalita 19,89156º CHVÚ, ÚEV aglomerátmi a lapilovými a troskovými tufmi so stopami po dopade vulkanických (k.ú. Nová Bašta) bômb. S troskovým kuže ľom je spätý najrozsiahlejší lávový pokrov v Cerovej vrchovine s nieko ľkými bo čnými lávovými prúdmi. Je najvyššou bazaltovou sopkou v Cerovej vrchovine (659 m n.m.). Vek bazaltu je 2,25 ± 0,30 mil. rokov. 28. Mohyla v Ratke archeologická 48,24426º NKP Praveká kruhovitá mohyla z 2. storo čia pred n.l. (k.ú. Ratka) lokalita 19,78676º 29. Monica (Monosa) geologická kóta CHKO, Relikt troskového kuže ľa, z ktorého vytiekol belinský lávový prúd. Tvorí výraznú (k.ú. Radzovce) lokalita 584 m n.m.: CHVÚ, ÚEV krajinnú dominantu v prírodovedecky a krajinársky hodnotnej oblasti Cerovej 48,20775º vrchoviny. Na južnom okraji vrcholu bývalej sopky je lesostep so vzácnymi 19,88114º teplomilnými druhmi rastlín. 30. Mu čín geologická 48,24557º - Odkryv lipovianskych pieskovcov (egenburg) so šikmým zvrstvením, ktoré boli (k.ú. Mu čín) lokalita 19,70190º vytvorené prúdením príbrežnej morskej vody. Obsahujú skriedovatené schránky morských lastúrnikov. 31. Mu čínska jasky ňa geologická 48,23352º PP Verejne prístupná jasky ňa pozostávajúca z 12 m dlhej chodby, ktorá vznikla (k.ú. Mu čín) lokalita 19,67585º vyvetraním kme ňa zuho ľnateného stromu a následným opadávaním horniny zo stropu. Jasky ňa je vytvorená v ryodacitových tufoch, jej výška s oblúkovitým stropom je 1,5 m, šírka 2,5 m. Na konci chodby sa našlo nieko ľko odtla čkov listov, ktoré patria k bršlenom, motý ľokvetým a myrtovitým rastlinám. V sú časnosti sa takéto rastliny vyskytujú v tropických a subtropických oblastiach. 4

32. Ostrá skala geologická kóta PR Krajinne dominantný vrchol s výrazným kuže ľovitým zahroteným tvarom, ktorý (k.ú. Hajná čka) a prírodná 451 m n.m.: (177 900 m 2), predstavuje bazaltový komplex pozostávajúci z maaru prekrytého troskovým lokalita 48,23461º CHKO, kuže ľom s centrálnym lávovým prienikom. Vek bazaltu je 2,6 ± 0,22 mil. rokov. 19,96087º CHVÚ, ÚEV Pri vrchole sú odkryté bralá lapilových tufov kráterového valu. Vo vrcholovej časti sú botanicky cenné rastlinné a živo číšne spolo čenstvá skalnej lesostepi a dubových lesov. Pod lokalitou je výrazne vystupujúce bralo Ostrej skaly zložené z lapilových tufov. 33. Pohanský hrad geologická, kóta NPR Bazaltová plošina na okrajoch so skalnými stenami, gravita čne zosunutými bralami (k.ú. Stará Bašta, prírodná 578 m n.m.: (2 233 500 a kamennými moriami, na ktorej sa nachádzajú zvyšky kamenného valu starých Hajná čka, Šurice) a archeologická 48,19861º m2), NKP, Keltov, pozostatky slovanského hradiska, ktoré slúžilo husitom a 31 lokalita 19,92152º CHKO, nesprístupnených pseudokrasových jaský ň, z ktorých niektoré boli osídlené od CHVÚ, ÚEV eneolitu po latén. Predmetom ochrany je najzachovalejšia a najtypickejšia náhorná plošina Slovenska na bazaltovom pokrove na Slovensku a sú časne ide o jeden z najrozsiahlejších súvislých lesných komplexov s prirodzeným drevinovým zložením v Cerovej vrchovine. 34. Pohrebisko v Prši archeologická 48,30171º NKP Žiarové pohrebisko pilínskej kultúry, hroby keltských bojovníkov, hroby z obdobia (k.ú. Prša) lokalita 19,78732º sťahovania národov, slovansko-avarské pohrebisko zo 7. až 8. storo čia a staroma ďarské pohrebisko. 35. Pramenisko Gortvy geologická 48,13638º CHKO, Jazierka vytvorené zahradením prirodzeného odtoku Gortvy po zosuve v oblasti (k.ú. Tachty) lokalita 19,90794º CHVÚ, ÚEV jeho prameniska. Zosuvy nastali na rozhraní dvoch rôzne plastických hornín: tvrdších ryodacitových tufov a podložných mäkších tachtianskych pieskovcov a v okolí jazierok majú typický zvlnený reliéf. 36. Radzovce archeologická 48,21495º - Najrozsiahlejšie sídlisko a pohrebisko z mladšej bronzovej doby na území Cerovej (k.ú. Radzovce) lokalita 19,83382º vrchoviny. Ďalšie nálezy pochádzajú z eneolitu (sídlisko s kanelovanou keramikou) a kniežacia mohyla zo staršej železnej doby. 37. Ragá č geologická kóta NPR Relikty troskového kuže ľa, asociujúceho lávového prúdu staršieho pleistocénu a (k.ú. Hajná čka) a prírodná 537 m n.m. (97 300 m 2), vulkanických foriem bazaltového monogenetického vulkanického po ľa. Troskový lokalita 48,22253º CHKO, kuže ľ je budovaný aglutinovanými troskami s nepravidelnými dierami, ktoré 19,98248º CHVÚ, ÚEV predstavujú kanály fumarol. Ochranu tvorí súbor geologických a geomorfologických javov dokumentujúcich finálnu sope čnú činnos ť a prirodzených lesných spolo čenstiev s výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živo číchov. 38. Soví hrad geologická, stred: PP Impozantná, eróziou obnažená 84 m vysoká vypreparovaná diatréma alkalicko- (k.ú. Šurice) prírodná 48,22617º (28 140 m 2), bazaltového monogenetického vulkánu aktívneho v období spodného pliocénu. a archeologická 19,91320º CHVÚ Maarová výpl ň predstavuje zvrstvenú sukcesiu tufov, lapilových tufov, lokalita aglomerátov a aglutinátov, cez ktoré preráža nieko ľko bazaltových žíl. Na vrchole bola vybudovaná stredoveká strážna pevnos ť, o čom sved čí nieko ľko pozostatkov (do skaly vytesaný priestor, nádrž na vodu). Odtia ľ pochádzajú aj archeologické nálezy z eneolitu, neolitu a mladšej bronzovej doby. V okolí brala rastie vzácna 5

teplomilná flóra s viacerými chránenými druhmi rastlín.

39. Steblová skala geologická kóta PR Vypreparovaný sope čný komín s po četnými bazaltovými žilami a výlevmi. Na (k.ú. Hajná čka) a prírodná 486 m n.m.: (373 700 m 2), obnaženej časti sopúcha majú bazalty st ĺpcovitú odlú čnos ť v podobe obráteného lokalita 48,24694º CHKO, vejára. Vek bazaltového neku bol ur čený na 4,63 ± 0,2 mil. rokov. V okolí lokality 19,98132º CHVÚ, ÚEV sú lesné, lesostepné a stepné biotopy, na ktoré sa viaže výskyt mnohých chránených druhov fauny a flóry. 40. Šiator geologická kóta CHVÚ Lakolitové teleso pyroxenicko-amfibolického andezitu s granátom, tvoriace (k.ú. Šiatorská a montanistická 660 m n.m.: klenbový vrch. Na jeho západnom svahu je v lome je obnažený kontakt Bukovinka) lokalita 48,17613º andezitového lakolitu, ktorý vnikol do pieskovcov fi ľakovského súvrstvia. 19,84133º Pieskovce boli tepelne zmenené na jemnozrnné pyroxenické rohovce a následnou nízkotermálnou vznikli sekundárne minerály. Intrúzia andezitovej magmy nastala po čas stredného miocénu (báden). 41. Šiatorská Bukovinka montanistická stred: DP, CHVÚ Hlavným surovinovým typom výhradného ložiska stavebného kame ňa je (k.ú. Šiatorská lokalita 48,18993º amfibolicko-biotitický andezit s akcesorickým granátom. Andezit sa vyzna čuje Bukovinka) 19,86855º st ĺpcovitou, menej doskovitou až blokovitou odlu čnos ťou. Je vhodný na výrobu drveného kameniva v kvalitatívnych triedach A a C, kontaktne metamorfovaný pieskovec prevažne v triede E. Čas ť zásob je vhodná pre hrubú kamenársku výrobu. Ložisko je otvorené viacetážovým povrchovým lomom 300x400 m situovanom na západnej strane kóty Šiator. Nadložné pieskovce sú taktiež využite ľné ako stavebný kame ň nižšej kvality. 42. Šíd geologická 48,27921º - Po četné minerálne pramene (pôvodne 13 prirodzených výverov a kopaných studní). (k.ú. Šíd) a montanistická 19,88060º Vo vä čšine z nich je voda slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, studená. lokalita Severne od obce Šíd je opustený lom v bazaltovom lávovom prúde pliocénneho veku, ktorý leží na pieskovcoch fi ľakovského súvrstvia spodnomiocénneho veku. Na kontakte sú pieskovce termicky premenené. 43. Šomoška geologická, kóta NPR Na východnom svahu lokality je jeden z po četných vulkanických nekov s (k.ú. Šiatorská prírodná 505 m n.m.: (366 200 m 2), pravidelnou mierne ohnutou st ĺpcovitou odlu čnos ťou bazaltu v odkryve nazvanom Bukovinka) a kultúrno- 48,17165º CHVÚ „Kamenný vodopád“. Lávový nek Šomošky bol datovaný na 4,08 ± 0,03 mil. rokov historická 19,85674º (sp. pliocén - dák). Na západnej strane sú bazaltové st ĺpy uložené horizontálne, lokalita kolmo na okrajovú stenu prívodového kanála. Na skalnom brale bol vybudovaný stredoveký hrad pôvodne v gotickom slohu v 13. - 14. storo čí. V roku 1576 ho dobyli Turci. Od za čiatku 20. storo čia chátra, v roku 1972 sa za čali reštaurátorské práce, ktoré trvajú dodnes. Lokalita má pestrú mozaiku biocenóz s výskytom viacerých chránených druhov rastlín a živo číchov. 44. Šťavica geologická 48,19942º CHVÚ Prame ň nízkomineralizovaných vôd, ktorý sa dodnes využíva na pitné ú čely. Má (k.ú. Hajná čka) lokalita 19,95789º hydrouhli čitanovo-síranovú Ca-Mg a Fe uhli čitú vodu s teplotou 9,5 °C. V minulosti tu boli va ňové kúpele na lie čenie reumatických a cievnych chorôb, ktoré zanikli po roku 1945. 6

45. Tachtianske pieskovce geologická 48,14722º CHVÚ Typový profil tachtianskych pieskovcov tvorený rozpadavými pieskovcami s (k.ú. Tachty) lokalita 19,92763º pevnými lavicami a bochníkmi, ktoré spravidla rímsovite pre čnievajú. Pevné lavice sú stmelené vápnitým tmelom, preto lepšie odolávajú erózii. Sú sú čas ťou fi ľakovského súvrstvia a usadili sa na okraji plytkého mora v egenburgu (22 - 20 mil. rokov). 46. Tachty geologická 48,15702º CHVÚ Diatréma vyplnená bazaltovými tufmi s úlomkami až ve ľkými blokmi pieskovcov (k.ú. Tachty) a montanistická 19,94114º spodnomiocénnych sedimentov, ktoré boli vytrhnuté sope čnou činnos ťou z lokalita podložných hornín. V malom lome situovanom možno pozorova ť ostrý, takmer zvislý styk okraja diatrémy s výrazne zvrstvenými tachtianskymi pieskovcami. 47. Telka geologická 48,23317º - Aluviálne štrky a piesky bukovinského súvrstvia odkryté v štrkovni. V ich nadloží (k.ú. Mu čín) a montanistická 19,71498º vystupujú ryolitové tufy s hojnými odtla čkami listov subtropických až tropických lokalita rastlín (palmy, vavrínovité, magnólie, ihli čnany, duby). 48. Ve ľké Hradište geologická 48,25955º - Krajinná dominanta, ktorú tvorí eróziou vypreparovaný bazaltový lávový nek, (Hardeš, Hargi č) lokalita 19,75974º ktorý preráža sedimenty pieskovcov fi ľakovského súvrstvia a ktorý slúžil ako (k.ú. Ratka) prívodný kanál pre bazaltovú lávu. Pri okraji telesa je výrazná st ĺpcová odlu čnos ť bazaltu v podobe obráteného vejára. Rádiometrický vek bazaltu je 5,43 ± 0,40 mil. rokov (sp. pliocén). 49. Vodná nádrž prírodná stred: PR Vodná nádrž predstavuje náhradný biotop vodných živo číchov a rastlín za rozsiahle Gemerský Jablonec lokalita 48,18098º (32 290 m 2), mo čiare na nive Gortvy. Významná trofická, reproduk čná a migra čná lokalita (k.ú. Gemerský 19,99182º CHVÚ vodného vtáctva. Jablonec) 50. Vodná nádrž Tachty oddychová stred: CHVÚ Nádrž napájaná tokom Gortva z rozlohou 24 ha, má technicky využite ľný (k.ú. Tachty) lokalita 48,15513º hydroenergetický poteciál pre malé vodné elektrárne (0,085 GWh/rok) a slúži aj na 19,92934º rekrea čné ú čely. 51. Vrch Červená skala kultúrno- kóta NKP Zachovaná čas ť okrajového valu maaru vo Fi ľakove, na jeho vrchole bola v 17. (Vöröskö) historická 249 m n.m.: storo čí postavená okrúhla pozorovacia bašta. Predmetom ochrany je miesto (k.ú. Fi ľakovo) lokalita 48,27926º pamätné s pomníkom na štrajk v roku 1936. 19,82013º 52. Vrt v Rapovciach geologická 48,27836° CHVÚ Vrt GTL-2 s hĺbkou 1 501,2 m s overenými parametrami geotermálnej vody (k.ú. Rapovce) lokalita 19,67562° (výdatnos ť 11 l.s -1, teplota na ústí: 37 - 38 °C). V ŕtaný v rokoch 2006 - 2007. 53. Zaboda geologická kóta PP Výrazná krajinná dominanta, relikt lávového prúd datovaný na 2,03 ± 0,15 mil. (k.ú. Hajná čka) a prírodná 468 m n.m.: (207 200 m 2), rokov, ktorý sa vyzna čuje cennými gravita čnými formami reliéfu, najzaujímavejšie lokalita 48,23353º CHKO, sú jej strmé bralnaté svahy s majestátnymi bazaltovými st ĺpmi, vežami a 19,97444º CHVÚ, ÚEV rozsadlinovými dutinami. Lokalita je domovom vzácnych teplomilných druhov fauny a flóry. Pri jej okraji sú dve malé jaskyne.

Zdroj: Baláž, P. et al. (2007): Využívanie nerastných surovinových zdrojov vo ve ľkoplošných chránených územiach prírody SR. Archív Geofondu.

Ele čko, M. et al. (2001): Geologická mapa s problematikou ochrany prírody - CHKO Cerová vrchovina. Archív Geofondu. Jele ň, S. et al. (2010): Náu čno-poznávací sprievodca po geologických a geografických lokalitách stredného Slovenska. Projekt APVV. Liš čák, P. et al. (2011): Informa čný systém významných geologických lokalít SR, základný geologický výskum. Archív Geofondu. www.apsida.sk www.arslexicon.sk www.enviroportal.sk www.filakovo.sk www.freemap.sk www.geology.sk www.pamiatky.sk www.sopsr.sk www.slovakiatrip.sk