Z Á M E R UMIESTNENIE STROJÁRSKEJ VÝROBY V ZREKONŠTRUOVANEJ HALE BÝVALEJ FIRMY NOVOKER LUČENEC

vypracovaný podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Navrhovateľ : KLAS, s.r.o. Osloboditeľov 66 990 01 Veľký Krtíš

Úvod – Obsah

I.ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI ...... 3

II.ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ...... 4

III. ZAKLADNE INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA ...... 14 3.1.1 Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území 14 3.2.1 Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, sceneria 24 3.3.1 Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra a kultúrno-historické hodnoty územia 26 3.4.1 Súčasný stav kvality životného prostredia 351

IV.ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE ...... 38 4.1. Požiadavky na vstupy 38 4.2. Údaje o výstupoch 39 4.3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvov na životné prostredie 46 4.4. Hodnotenie zdravotných rizík 49 4.5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia 50 4.6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia 50 4.7.Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice 53 4.8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území 53 4.9. Riziká spojené s realizáciou činnosti 54 4.10. Opatreniana zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na ŽP 54 4.11. Posúdenie očakávaného vývoja, ak by sa činnosť nerealizovala ( nulový variant) 56 4.12. Posúdenie súladu činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentami 57 4.13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov 57

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU ...... 57

VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA ...... 59

VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU...... 59

VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU ...... 61

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV ...... 61

9.1 Meno, priezvisko, adresa a podpis spracovateľa zámeru ...... 61

9.2 Podpis oprávneného zástupcu navrhovateľa...... 61

Strana 2

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

1.1 Názov

KLAS, s.r.o.

1.2 Identifikačné číslo

36 619 949

1.3 Sídlo

Osloboditeľov 66 990 01 Veľký Krtíš

1.4 Oprávnený zástupca navrhovateľa

Meno: Ing. Peter Ondro Tel.: +421902984403 e-mail: [email protected]

1.5 Kontaktná osoba, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti

Za navrhovateľa:

Meno : Libuša Katreniaková Tel.: +421903880862 e-mail: [email protected]

Za užívateľa :

Meno : Ing. Gejza Póša Telefón : +421907 725 351 e-mail: [email protected]

Strana 3

II.ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

2.1 Názov Umiestnenie strojárskej výroby v zrekonštruovanej hale bývalej firmy Novoker Lučenec

2.2 Účel

Účelom predloženého zámeru je posúdenie umiestnenia strojárskej výroby v zrekonštruovanom existujúcom objekte výrobnej haly v areáli bývalej firmy Novoker v Lučenci. V zrekonštruovanej výrobnej hale bude na základe nájomnej zmluvy užívateľ vyrábať komponenty pre automobilový priemysel, kovové časti do automobilových opierok.

2.3 Užívateľ - nájomca Johnson Controls Innotec Technologies, s.r.o. Mikušovská cesta 5363, 984 01 Lučenec IČO 47 237 520

2.4 Charakter navrhovanej činnosti

Rekonštrukcia objektov bude realizovaná za účelom prípravy bývalých výrobných priestorov (glazovne, haly na sušenie a výpal, dielne a skladov, LV 916 ) pôvodne slúžiacich na výrobu stavebnej keramiky a dlaždíc, na účely strojárskej výroby a to komponentov pre automobilový priemysel. Posudzovaný objekt má podlahovú plochu 8 936,35 m2 ( objekt č. 1 a č. 2) a bude stavebno - technologicky upravený tak, aby spĺňal požiadavky nového užívateľa, ktorý predpokladá využitie celej podlahovej plochy haly v dvoch etapách. V prvej etape bude z celkovej podlahovej plochy výrobnej haly 8936,35 m2využívať na výrobne účely plochu objektu č.1- 3675 m2 a 996 m2 na administratívnu činnosť včítanie sociálneho zázemia. Taktiež bude využívať existujúce parkovacie miesta (cca 25), ktoré sú umiestnené pri riešenom objekte v priemyselnom areáli bývalého NOVOKERU. Nájomca premiestni z existujúceho výrobného areálu na Mikušovskej ceste v Lučenci celú výrobnú činnosť a 69 zamestnancov ju zabezpečujúcu, z toho 52 výrobných pracovníkov a 17 administratívnych pracovníkov. Zámer bude realizovaný na parc.č. 7017/40 zastavaná plocha a nádvorie – 4 766m 2, 7017/41 – hala na sušenie a výpalu – 15 405 m2, 70717/44 – dielne a sklad – 1357 m2 v k.ú. Lučenec. Súčasťou rekonštrukcie je aj administratívna a sociálna budova umiestnená na parcele 7017/45 – 2 228m2.Všetky objekty sú vo vlastníctve navrhovateľa.

Nájomca bude využívať novo vytvorené priestory účelovo zriadené pre potrebu jeho výroby v dispozičnom členení : výrobná hala, kancelárie, jedáleň, sklady surovín a náhradných dielov, laboratórium, zvárovňa, sociálne priestory.

Podľa prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa činnosť zaradí do:

- kapitoly 7 - strojársky a elektrotechnický priemysel pod položku 7. strojárska alebo elektrotechnická výroba. Zisťovaciemu konaniu podlieha výroba realizovaná na ploche od 3 000 m2.

Strana 4

Rezortný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Prahové hodnoty Pol. Činnosť, objekty a zariadenia Časť A Časť B číslo (povinné (zisťovacie hodnotenie) konanie) Strojárska výroba, elektrotechnická výroba s 7. výrobnou od 3 000 m 2 plochou

- kapitoly 9 infraštruktúra pod položku 16 Projekty rozvoja obcí vrátane a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy. Zisťovaciemu konaniu podlieha mimo zastavaného územia od 1000 m2podlahovej plochy.

Rezortný orgán: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Prahové hodnoty Pol. Činnosť, objekty a zariadenia Časť A Časť B číslo (povinné (zisťovacie hodnotenie) konanie) v zastavanom území od 10 000 m2 Projekty rozvoja obcí vrátane podlahovej plochy a) pozemných stavieb alebo ich súborov 16 mimo zastavaného (komplexov), ak nie sú uvedené v iných územia položkách tejto prílohy od 1 000 m2 podlahovej plochy

Na základe uvedených parametrov preto navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu.

Navrhovateľ listom zo dňa 17.5.2016 požiadal Okresný úrad v Lučenci, odbor starostlivosti o životné prostredie o upustenie od požiadavky variantného riešenia. Okresný úrad Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy na úseku posudzovania vplyvom na životné prostredie listom č. OU - LC - OSZP-2016/ 005655- 1 zo dňa 18.05.2016 žiadosti vyhovel. Zámer navrhovanej činnosti je preto vypracovaný a posudzovaný v jednom variantnom riešení a je porovnaný s nulovým variantom, tj. so stavom, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala.

2.5 Umiestnenie navrhovanej činnosti

Kraj: Banskobystrický Okres: Lučenec Obec: Lučenec Katastrálne územie: Lučenec Parcelné číslo: 7017/40, 7017/41, 70717/44 ,7017/45 parcely umiestnené mimo zastavané územie obce. Posudzovaný zámer je situovaný v rámci priemyselného areálu bývalého výrobného závodu NOVOKER, pri Zvolenskej ceste.

Strana 5

2.6 Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti Obr. 1 situácia širších vzťahov , mapa v mierke 1: 50 000

Zdroj: Google maps, Google Earth.

2.7 Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Predpokladaný termín zahájenia rekonštrukcie objektov : 05/2016 Predpokladaný termín ukončenia stavby, a zahájenia činnosti: 08/2016

2.8 Stručný opis technického a technologického riešenia

V priestoroch vyčlenených pre nájomcu je navrhnutá výrobná hala, vrátane skladových, sociálnych a administratívnych priestorov. Objekt bude napojený na existujúce inžinierske siete, ktoré sa nachádzajú buď priamo, alebo v blízkej vzdialenosti od pozemku. Základné údaje I. etapy stavby Plošné a objemové charakteristiky riešenej časti objektu pred a po rekonštrukcii sa nemenia Podlahová plocha riešenej časti objektu : 8.936,35 m2 Zastavaná plocha riešenej časti objektu : 9.139,52 m2 Obostavaný priestor riešenej časti objektu: 51.163,03 m3

Všeobecný popis stavby Výrobná činnosť bude zahájená po rekonštrukcii existujúcich výrobných priestorov a administratívnej časti. Stavebné a technologické úpravy bývalej výrobnej haly a súvisiacich priestorov, budú realizované v takom rozsahu, aby zabezpečili splnenie požiadaviek nájomcu pre umiestnenie strojárskej výroby, jeho výrobných zariadení, s čiastočnou zmenou ich dispozičného usporiadania v súvislosti s montážou novej technológie vrátane žeriavov v dvoch moduloch.

Existujúca výrobná hala má obdĺžnikový pôdorysný tvar, je jednopodlažná bez podpivničenia s plochou strechou. Je prístupná z jestvujúcej vnútroareálovej komunikácie viacerými

Strana 6

dvojkrídlovými vrátami po obvode objektu a je prepojená aj s a administratívnou budovou na úrovni I. N.P. Nosná časť objektu je zhotovená ako monolitický železobetónový skelet, nosná konštrukcia stropu, resp. plochej strechy je zhotovená zo stropných prefabrikovaných železobetónových panelov. Obvodový plášť z veľkej časti tvoria pórobetónové panely s hrúbkou 150 mm doplnené murivom z tehál CDm na MC 5,0 MPa, ako povrchová úprava obvodového plášťa je použitá vápennocementová hladká omietka. Strecha je plochá s krytinou z asfaltovaných pásov a svetlíkmi. Vonkajšie výplne otvorov sú tvorené hliníkovými oknami s dvojitým zasklením, oceľovými vrátami, na streche sú osadené oceľové svetlíky s jednoduchým zasklením sklom s drôtenou vložkou.

Administratívna budova má pôdorysný tvar dvoch na seba kolmých obdĺžnikov a je prevádzkovo a dispozične rozdelená na dve časti – “A“ a“ B“. Každá má samostatný vstup a prechod do výrobnej haly. Administratívna časť “A“ má 6 nadzemných podlaží. Na I. N.P. sa nachádza vstupná hala, malá zasadacia miestnosť, bufet so skladom, umyváreň riadu a hygienické zariadenia. Zo vstupnej haly sú schodiskom, resp. výťahom prístupné ďalšie podlažia – II. N.P až V. N.P., na ktorých sa nachádzajú administratívne priestory vrátane prislúchajúcich hygienických priestorov a posledné VI. N.P., kde je umiestnená strojovňa výťahu, sklad a terasa. Sociálna časť a laboratórium “B“ tvoria šatne, umyvárne, hygienické zariadenia a úrazové miestnosti. Šatňové priestory sú krátkou spojovacou chodbou napojené na výrobný objekt. Fyzikálne a chemické laboratóriá, určené na skúmanie a kontrolu kvality suroviny a finálnych výrobkov sú prístupné z chodby napojenej priamo na hlavný objekt Výrobnej haly. Nosná konštrukcia je zhotovená ako montovaný železobetónový skelet, nosná konštrukcia stropov a striech je zhotovená zo stropných prefabrikovaných železobetónových panelov PZD s hr. 250 mm. Obvodový plášť z veľkej časti tvoria pórobetónové panely s hrúbkou 250 mm doplnené murivom z tehál CDm na MC 5,0 MPa, ako povrchová úprava obvodového plášťa je použitý keramický mozaikový obklad. Vnútorné deliace priečky sú montované prefabrikované zo siporexových dielcov s hrúbkou 125 mm a z časti murované tvorené tehlami CP P10M na MVC 2,5 MPa a tehlami CDm na MC 5,0Mpa. Strecha oboch častí je plochá s krytinou z asfaltovaných pásov. Vonkajšie výplne otvorov sú hliníkové s dvojitým zasklením, jedny vstupné dvere sú vymenené za plastové s čiastočným presklením izolačným dvojsklom.

Celý areál je napojený na jestvujúcu miestnu komunikáciu a jestvujúce verejné rozvody a inžinierske siete. Zásobovanie vodou, plynom, elektrickou energiou a odkanalizovanie objektov je zabezpečené jestvujúcimi prípojkami vyhovujúcich dimenzií. Systém vykurovania v riešenej časti Výrobnej haly bude novými závesnými plynovými infražiaričmi s napojením na jestvujúce vnútorné rozvody plynu, ústredné teplovodné vykurovanie s plynovým kotlom ako zdrojom tepla v riešenej časti administratívnej časti.

V zrekonštruovanej hale bude umiestnená strojárska výroba komponentov pre automobilový priemysel a to kovovej časti automobilových opierok pre zmluvné automobilové značky.

Výroba bude realizovaná technologickými procesmi delením a tvarovaním na certifikovaných strojoch, ktoré budú umiestnené do logického celku, tak aby umožnili ekonomický a ergonomicky vhodný technologický celok.

Stroje je dovolené prevádzkovať vo vnútorných priestoroch s pôsobením vonkajších vplyvov v zmysle STN 33 – 2000-5 – 51. Podmienka prostredia AA5, AB5, AH2, AG2. Osvetlenie pracovného miesta musí spĺňať STN EN 12464-1. Požiadavky na inštaláciu výrobnej prevádzky zabezpečuje navrhovateľ, ktorému bolo vydané na realizáciu týchto zmien stavebné povolenie stavebným úradom Mestom Lučenec.

Strana 7

Strojné zariadenia prevádzky sú certifikované notifikovanou osobou. Pri výrobných zariadeniach sa jedná o jestvujúce stroje a zariadenia, ktoré budú demontované v súčasne prevádzkovanom objekte a následne inštalované v nových priestoroch. Zoznam strojov a zariadení podľa charakteru výroby je uvádzaný v rámci prílohy č.1. Základnou vstupnou výrobnou surovinou sú tenkostenné železné rúrky od zmluvných dodávateľov v presnej špecifikácii podľa požiadavky jednotlivých automobiliek.

Rúrky o dĺžke 6 m budú umiestnené vo výrobnej hale v časti skladu surovín, v stojanoch. Pomocou žeriavu budú presúvané k jednotlivým strojovým zariadeniam, kde budú vykonávané technologické úkony.

Pre žeriavy bude vybudovaná žeriavová dráha, ktorá bude slúžiť k prevádzke dvoch elektrických mostoch jednonosníkových žeriavov. Žeriavová dráha bude podperná – uložená cez ložiská na oceľových stĺpoch dráhy. Konštrukčne bude riešená rozdielne pre obe vetvy dráhy. Vetva dráhy „A“ – pri obvodovej stene objektu a vetva dráhy „B“ v strede objekt uložená na priehradových stĺpoch.

V prvom kroku sa presne určený druh vstupnej suroviny (rúrky) pre danú automobilovú značku, naseká na presnú dĺžku a v tom istom zariadení sa zaoblia konce nasekanej rúrky. Tento technologický úkon bude vykonávaný na troch sekacích strojoch, dvoch mechanických a jednom laserovom. V druhom kroku sa uskutočňuje tvarovanie sekanej rúrky na tvarovacích strojoch, a podľa požiadaviek automobilky aj odihlovanie.

Technologickú linku tvoria nasledovné zariadení: Mechanické sekacie zariadenie - 2ks Lasserové sekacie zariadenie - 1ks Zaoblovacie zariadenie (externé) - 1ks Odihlovacie zariadenie - 1ks Jednouúčelové ohýbacie zariadenie(WB) - 17ks Sekundárne ohýbacie zariadenie - 9ks Lis 160t-ový - 1ks

SEKANIE

Mechanické sekacie zariadenie: Sekací stroj typu CTLA je zariadenie určené na delenie a zaobľovanie koncov oceľových rúr. Rúry sú nasekané pomocou kalenej čepele spôsobom odoberajúcim materiál zo surovín. Hlavné konštrukčné časti stroja sú : - Zásobník na rúrky - Podávač - Deliaca jednotka - Dopravník - Zaobľovacia jednotka - Elektrický rozvádzač.

Do zásobníka sa nakladajú rúrky určené na spracovanie. Podávač zabezpečí premiestnenie rúrky do deliacej jednotky, kde sa naseká na požadovanú dĺžku. Dopravník zabezpečí premiestnenie rúrky do zaobľovacej jednotky. Nasleduje zaobľovanie v tom istom zaradení, pomocou formovacieho nástroja. V tomto kroku sa materiál neodoberá, len formuje. Celý tento proces je plne automatizovaný, vrátane ukladania takto pripravených rúrok do vozíkov na ďalší technologický úkon. Celkový menovitý el. príkon 12 kVA, Napäťová sústava 3+PE+N, 400/230V, 50 Hz, TN – S, menovitý prúd 25 A. Na základe informatívneho merania hluku bola zistená priemerná hodnota hluku 81,66 dB.

Strana 8

Laserové sekacie zariadenie: Páliaci a tvárniaci stroj typu CTL- LASER, je určený na delenie a zaobľovanie koncov oceľových rúrok. Hlavné konštrukčné časti stroja sú : - Zásobník na rúrky - Podávač - Laserová páliaca jednotka - Krimpovacia a zaobľovacia jednotka - Zásobník a podávač ball endov - Elektrický rozvádzač.

Stroj sa skladá zo šiestich hlavných konštrukčných časti. Do zásobníka sa nakladajú rúrky určené na spracovanie. Podávač zabezpečí premiestnenie rúrky do páliacej jednotky, kde sa pália pomocou laserového lúča v ochrannej atmosfére, ktorú tvorí čistý kyslík na požadovanú dĺžku. Dopravník zabezpečí premiestnenie rúrky do krimpovacej a zaobľovacej jednotky, kde sa vykonáva ďalší technologický krok. Do koncov rúrok sa zalisuje ball endy z podávača a v zaobľovacej jednotke sa zaoblia konce rúrok. V tomto kroku sa materiál neodoberá. Celý tento proces je plne automatizovaný, vrátane ukladania pripravených rúrok do vozíkov na ďalší technologický úkon.

Hlučnosť <80 dB, Celkový menovitý el. príkon 12 kVA, Napäťová sústava 3+PE+N, 400/230V, 50 Hz, TN – S, menovitý prúd 25 A, napätie riadiacich obvodov 24VDC, rozvod stlačeného vzduchu max. 7 bar , laserové pracovisko IV triedy, prítomnosť neviditeľného žiarenia , obsluha musí používať aj ochranné okuliare.

Súčasťou stroja je kompresorový chladič pre laserovú jednotku, ktorý je určený do vnútorného prostredie. V lete vyfukovaný vzduch ohrieva okolité prostredie, v zime zas teplý vzduch môže halu vykurovať. Chladič obsahuje - chladiaci okruh s príslušnými ochranami, reguláciu, zásobník vody, snímač hladiny, vodoznak, čerpadlo s bypassom, manometer, elektrorozvodnicu, digitálny regulátor teploty, zobrazovač poruchy. Zásobník vody je vyhotovený z propylénu. Chladiaci výkon 4 kW, max. príkon 2,6 kW, max. prúd 12,7A, napájanie 1+N+PE 50 Hz, 400/230V TN-S.

ODIHLOVACÍ STROJ

Odihlovací stroj ( Deburring) Nasekané rúrky so zaobleným koncom sa vozíkom manuálne presunú k odihlovaciemu zariadeniu. Zaškolená obsluha manuálne nakladá do tohto zariadenia rúrky, za účelom obrusovanie koncov rúrok. V tomto kroku sa materiál odoberá vo veľmi malom množstve. Odihlovacie nástroje umožňujú odihlovanie obrobku nedefinovaných hrán,kopíruje kontúry a rovnomerne odihluje všetky hrany - vyrovnávanie rozmerových tolerancií nerovných povrchov, podľa požiadavky zákazníka. Z dôvodu zabezpečenia vhodného pracovného prostredia pre zamestnancov, je toto zariadenie pripojené na odsávacie zariadenie (typ RSA), ktoré zabezpečuje čisté ovzdušie na pracovisku.

Po procese odihlovania rúrky sú opätovne ukladané na vozíky automaticky. Takto pripravené vozíky sa manuálne pritlačia ku jednoúčelovým ohýbacím zariadením a manuálne sa nakladajú do tohto zariadenia. - hlučnosť < 80 dB, inštalovaný výkon 10,5 kW, Napäťová sústava 3+PE, AC, 400/230V, 50 Hz, TN – S, napätie riadiacich obvodov 24VDC, elektrický príkon 6kVA, menovitý prúd 12 A. Časový interval cyklu 1,2 – 4,5 s,

Strana 9

Odsávacie zariadenie Typ RSA – mokré odsávanie – 160 l. Odsávacie zariadenie slúži pre odsávanie oceľového prachu. Skladá sa z nasledovných modulov: 1) Výpustový modul: Nádobka na prach bude vyprázdňovaná včas (podľa vyprázdňovacieho plánu).Vo vnútri zbernej nádoby bude vložené zberné vrecko, ktoré bude uzatvorené. Vypúšťacím kohútom na výpustnom module je možné vypustiť znečistenú vodu a nazhromaždený kal. K tomuto účelu sa môže podstaviť nádržka alebo sa môže pripojiť vypúšťacia hadica. Na boku modulu sa nachádzajú snímače stavu naplnenia ako aj vtokový magnetický ventil, pomocou ktorého sa automaticky reguluje stav vody prístroja. 2) Filtračný modul: Filtračný modul je vybavený filtrom s kombinovanou pletenicou z ušľachtilej ocele aj cyklónovým zmiešavačom a pleteninovým filtrom. Nasávacím modulom sa nasáva vzduch a médiá. 3) Modul kompresora Modul kompresora pozostáva z kompresora s motorom. 4) Modul odpadového vzduchu Odpadový vzduch sa vyfukuje hore cez mriežku s rúnovým filtrom.

TVAROVACIE STROJE

Tvárniaci stroj (White box - WB) je zariadenie určené na tvárnenie oceľových rúrok. Vyformovaním zárezov a ohnutím vznikne oceľová rúrka požadovaného tvaru, ktorá bude po ďalšom spracovaní použitá ako súčasť hlavovej opierky v osobných automobiloch. Hlavné konštrukčné časti stroja sú : - Zásobník pre rúrky ( vstup) - Podávač - Tvárniaca jednotka - Ohybáč - Polohovač - Spádový zásobník ( výstup) - Elektrický rozvádzač Stroj sa skladá zo siedmich hlavných konštrukčných častí. Do zásobníka sa nakladajú nasekané rúrky určené na spracovanie. Podávač zabezpečí premiestnenie rúrky ku miestu spracovania k tvárniacej jednotke. V polohovači sa zabezpečí správna poloha rúrok, vyformujú sa zárezy na rúrku a v ohybači sa rúrka ohne. Hotový kus vypadne do spádového zásobníka a je uložený na vozík pre ďalší úkon. Hlučnosť <80 dB, Celkový menovitý el. príkon 2 kW, Napäťová sústava 3+PE+N, 400/230V, 50 Hz, TN-S, elektrický príkon 2kVA, menovitý prúd 25 A, max. tlak stlačeného vzduchu 7 bar, obsluha musí používať aj ochranné okuliare.

OHÝBACÍ STROJ ( secondary bender SB ) Obýbací stroj je zariadenie určené na ohýbanie oceľových rúrok, ktoré budú po ďalšom spracovaní použité ako súčasť hlavovej opierky v osobných automobiloch. Hlavné konštrukčné časti stroja sú : - 2 ohýbače - Elektrický rozvádzač Ohýbací stroj slúži na ohýbanie oceľových rúrok do požadovaného tvaru. Na stroji sa môžu ohýbať dva typy výrobkov. Takto upravené rúrky sa ukladajú do pripravených prepravných paliet, balia a pomocou vysokozdvížneho vozíka sa umiestnia do priestorov expedície odkiaľ sa expedujú na finálne opracovanie k ďalšiemu dodávateľovi, cestnou nákladnou automobilovou dopravou Hlučnosť <70 dB, Celkový menovitý el. príkon 6 kW, Napäťová sústava 3+PE+N, 400/230V, 50 Hz, TN – S, napätie riadiacich obvodov 24VDC, elektrický príkon 6kVA, menovitý prúd 12 A, obsluha musí používať aj ochranné okuliare.

Strana 10

VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STROJOV

Pred inštaláciou a uvedením strojom do prevádzky je nutné starostlivo prečítať návod na obsluhu, aby bolo zabezpečené správne použitie a bezpečnosť práce. Návody obsahujú bezpečnostné pokyny ktoré sa musia dodržiavať,, ako aj informácie, ktoré sú nevyhnutné pre bezporuchovú prevádzku prístrojov. Návody musia byť k dispozícii, aby všetky osoby, ktoré majú vykonávať činnosti na zariadení, mohli kedykoľvek nahliadnuť do návodu na obsluhu. Obsluha strojov musí používať predpísanú pracovnú odev, pevnú pracovnú obuv, a ochranné okuliare a chrániče sluchu z dôvodu zaradenia pracoviská do 3 kategórie rizika hluku.

Stroj môže obsluhovať len osoba k tomu určená, riadne oboznámená so správnou a bezpečnou obsluhou podľa návodu od výrobcu. Obsluha môže manipulovať iba s ovládacími prvkami nachádzajúcimi sa na stroji a s ktorými bola oboznámená pri preškolení. Stoje je možné používať iba na účely, na ktoré je technicky spôsobilý svojou konštrukciou.

Stroje musia byť pripojené na zdroj elektrickej energie podľa požiadavky platných predpisov a technických noriem najmä STN 33 2000-4-41, STN 33 2000-5 – 54, STN EN 60204-1 a súvisiacich noriem.

Obsluha musí byť zaškolená a poučená v zmysle Vyhl. MPSVR SR č. 508/2009 Z.z. a to § 20 a STN 34 3102. Poučený pracovník podľa § 20 je osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorá v rámci svojej činnosti prichádza do styku s technickým zariadením, ktoré obsluhuje a ktorá je preukázateľne poučená v rozsahu vykonávanej činnosti na tomto druhu technického zariadenia a vycvičená v prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom. Poučenie a zaškolenie môže vykonať osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 21 až 24 Vyhl. MVR SR č. 508 /2009 Z.z.

Obsluha je povinná udržiavať čistotu a poriadok na pracovnom mieste a pri stroji. Popis ovládacích prvkov na stroji musí byť čitateľný.

Obsluha musí pred uvedením stroja do činnosti vizuálne prehliadnuť stroj, skontrolovať jeho časti najmä ochranné, zapínacie a vypínacie zariadenie. Každé zistené poškodenia alebo poruchu je povinná ihneď nahlásiť svojmu nadriadenému.

Vykonávanie pravidelnej údržba je potrebné hlavne : - Na zabezpečenie bezpečnosti pre obsluhujúci personál, - Zvýšenie životnosti a prevádzkyschopnosti stroja - Zníženia nákladov na výrobu.

Čistenie stoja je povolené len na stroji odpojenom od elektrickej energie a vypnutom hlavnom vypínači.

Je zakázané demontovať ochranné zariadenia ako výstražné štítky, ochranne plechy alebo mechanické zábrany. Je zároveň nutné používať iba originálne príslušenstvo a náhradné diely.

Vzniknutý odpad je potrebné zhromažďovať vo vyhradených a označených zberných nádobách podľa ich druhu a kategórie.

Na zabezpečenie bezpečnosti technického zariadenia pred požiarom musí byť v hale umiestnený hasiaci prístroj práškový, snehový. Obsluha musí byť oboznámená s jeho použitím ako aj požiarnym evakuačným plánom prevádzky.

Elektrické zariadenia sa nesmú hasiť vodou.

Použitie vodného alebo penového hasiaceho prístroja je možné len ak je zariadenia odpojené od prívodu elektrickej energie.

Strana 11

Pri požiari nesmie byť stroj uvedený do prevádzky. V prípade likvidácie požiaru môže dôjsť k poškodeniu alebo znečisteniu stroja. Stroj je možné uviesť do prevádzky až vtedy, ak sa odstránia jeho prípadné poškodenia, stroj sa vyčistí a preverí sa správna funkčnosť stroja.

O prevádzke strojov, opravách, mazaní a údržbe sa vedú záznamy.

Kontroly sa vykonávajú denné pred a po ukončení výroby, týždenné, mesačne, polročne a ročné, predpísané servisné v zmysle pokynov na obsluhu zariadenia.

Dopravné napojenie Priemyselný areál je napojený na Zvolenskú cestu E58 a následne na cestu druhej triedy E571.Posudzovaný výrobný objekt je prístupný z jestvujúcej vnútroareálovej komunikácie, viacerými dvojkrídlovými vrátami po obvode objektu a je prepojený aj s Administratívnou budovou na úrovni I. N.P.

Komunikácie a parkoviská Na pozemku sa vyhradí cca 25 parkovacích miest, pre užívateľa. Existujúce komunikácie budú využívané pre prísun materiálu a expedície hotových výrobkov. Predná časť bude prístupná pre zamestnancov a návštevy. Všetky komunikácie a parkoviská sú betónové alebo asfaltové.

Napojenie areálu na inžinierske siete Napojenie areálu na inžinierske siete je riešené komplexne pre celé územie existujúce priemyselného areálu.

Elektrická energia Priemyselný areál je napojený na verejnú sieť 110 kV cez transformačnú stanicu hlavným napájacím rozvodom 22 kV v areáli.

Plyn Bude zabezpečený prostredníctvom existujúcej prípojky. Vnútorné rozvody budú nové, vedené v stene. Vnútorný plynovod začína napojením na existujúci rozvod plyn v hale 2 a to na potrubie oceľové DN 300, PN 90 kPa. Vysadenie odbočky DN 80 z potrubia DN 300 vykoná oprávnená organizácia podľa schváleného technologického postupu. Za uzáverom odbočky vstúpi do skrine meracej trate podružného merania. Po výstupe z meracej trate bude vnútorný plynovod vedený na konzolách vo vzájomnej vzdialenosti do 3,0 m.

Voda Pre celý priemyselný areál je napojený na existujúci vodovodovodnú prípojku z obce Vidiná s dostatočnou kapacitou. Kapacita umožňuje použiť túto vodu aj ako požiarnu.

Kanalizácia Výrobný objekt bude napojený na existujúcu vnútroareálovu delenú kanalizačnú sieť, splašková je napojená do ČOV v areáli priemyselného areálu a dažďová do recipientu Krivánsky potok.

Rozvod tlakového vzduchu Pre potreby strojno-technologických zariadení vo výrobnej hale bude vybudovaný zdroj tlakového vzduchu a potrubný rozvod tlakového vzduchu. Pre zdroj tlakového vzduchu je vhodná zostava zariadení, ktoré budú zabezpečovať ich výrobu, úpravu (sušenie, filtráciu) akumuláciu s požadovanou kapacitou pri zohľadnení kvalitatívnych požiadaviek vyrobeného vzduchu. Technické parametre navrhovaného zdroja budú v súlade s kvalitatívnou triedou 2.2.1 podľa ISO 5873-1.

Strana 12

2.9 Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite

Posudzovaná činnosť je navrhovaná v existujúcom priemyselnom areáli v ktorom v minulosti prebiehala priemyselná výroba keramických obkladačiek a dlaždíc. Posudzovaný objekt slúžil na priemyselnú činnosť (glazovanie, sušenie a výpal výrobkov) stavba bola na tento účel vybudovaná a skolaudovaná. Po stavebno-technických úpravách a zmene dispozícia sa vytvoria potrebné bezpečnostné a technické požiadavky na strojársku výrobu. Umiestnenie činnosti v existujúcom objekte priemyselného areálu umožňuje napojenia na existujúce inžinierske siete, na existujúce dopravné komunikácie, je v dostatočnej vzdialenosti od obytnej zóny, realizáciou činnosti nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy, čím sa znížia náklady na umiestnenie činnosti oproti novostavbe .

Postupným etablovaním užívateľa v tomto areáli dôjde k oživeniu a rozšíreniu priemyselnej výroby v regióne mesta Lučenec. Postavenie mesta Lučenec ako centra regiónu sa výrazne prejavuje v koncentrácii hospodárskych funkcií v jeho území a následnej ponuke pracovného zázemia aj pre široké spádové územie jeho okresu. Navrhovaná činnosť je v súlade s rozvojovými koncepciami mesta Lučenec. Mesto Lučenec má schválení územný plán a toto územie je určené na priemyselnú výrobu.

2.10 Celkové náklady Celkové orientačné náklady stavby predstavujú 1 429 015 Eur.

2.11 Dotknutá obec Mesto Lučenec Obec Vidina

2.12 Dotknutý samosprávny kraj Banskobystrický samosprávny kraj

2.13 Dotknuté orgány Okresný úrad Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie Okresný úrad Lučenec, odbor dopravy a pozemných komunikácií Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Lučenci Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, pracovisko Lučenec

2.14 Povoľujúci orgán Mesto Lučenec – stavebný úrad Okresný úrad Lučenec– odbor starostlivosti o životné prostredie

2.15 Rezortný orgán Ministerstvo hospodárstva SR Bratislava Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Bratislava

2.16 Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov - povolenie v zmysle zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. - povolenie na zriadenie prevádzky RÚVZ so sídlom v Lučenci - súhlasí OU Lučenec – OSŽP

2.17 Vyjadrenie o vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Realizovanie navrhovanej činnosti nebude mať vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice.

Strana 13

III. ZAKLADNE INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

III.1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území [napr. navrhované chránené vtáčie územia európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti]

3.1.1 Geomorfologické pomery Podľa regionálneho geomorfologického členenia (Mazúr - Lukniš, 1980) sa záujmové územie Podľa geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr, E., Lukniš, M., 1986, In: Atlas SSR, 1980), územie mesta Lučenec spadá do Alpsko-Himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, geomorfologickej oblasti Lučenecko-košická zníženina, geomorfologického celku Juhoslovenská kotlina, podcelku Lučenecká kotlina a do časti Novohradské terasy. V tomto území Ipeľ vytvoril širokú riečnu nivu.

Provincia Subprovincia Oblasť Celok Podcelok Časť Západné Vnútorné Lučenecko- Juhoslovenská Lučenecká Novohradské Karpaty Západné košická kotlina kotlina terasy Karpaty zníženina

Z hľadiska geomorfologických pomerov (Atlas krajiny SR, 2002), základnou morfoštruktúrou riešeného územia sú morfoštruktúry lučensko-košickej zníženiny reprezentované výraznými negatívnymi morfoštruktúrami – priekopovými prepadlinami. Základným typom erózno – denudačného reliéfu mesta, tiahnuci sa severo-južným smerom, je reliéf rovín a nív, na ktorý nadväzuje V a Z reliéf kotlinových pahorkatín. Základným morfologicko – morfometrickým typom reliéfu mesta (Tremboš, P., Minár, J., In: Atlas krajiny SR, 2002) sú nerozčlenené roviny prechádzajúce do horizontálne a vertikálne rozčlenených rovín a do mierne až stredne členitých pahorkatín. Územie spadajúce do reliéfu rovín má sklon reliéfu menší ako 1°. Pahorkatiny v území majú sklon reliéfu 1,1 – 2,5o (Zvara, I., Gašpar, A., In: Atlas krajiny SR, 2002). Jadro okresu Lučenec leží v Lučenskej kotline. Územie sa na sever dvíha do Revúckej vrchoviny a okraja Stolických a Veporských vrchov, ktoré sú súčasťou Slovenského Rudohoria, a do Ostrôžkov. Na juhovýchode zasahuje do Cerovej vrchoviny. Mesto Lučenec, v ktorom sa plánuje predmetná činnosť, sa rozprestiera v centrálnej časti Lučeneckej kotliny v údolí rieky Ipeľ. Nadmorská výška stredu mesta je 186 m.

3.1.2. Geologické pomery

Geologická stavba

Z geologického hľadiska je záujmové územie a jeho širšie okolie širšie okolie tvorené neogénnymi a kvartérnymi sedimentmi. Územie Lučenskej kotliny a Cerovej vrchoviny je budované molasovými sedimentmi a terciérnymiulkanitmi. Najstaršími molasovými sedimentmi súvrchnokriedovéepikontinentálne sedimenty čiernoluckého súvrstvia. Hlavnú vyplň tvoria sedimenty lučenského súvrstvia. Maximálna hrúbka je až cca 1 200 m. Na mnohých miestach lučenské súvrstvie vystupuje bezprostredne na povrch. Sedimenty egenburgu sú vyvinuté v dvoch litologicky odlišných celkoch: spodne fiľakovské súvrstvie - predstavuje hlavnú horninovú masu Cerovej vrchoviny. Rozdeľuje sa na niekoľko dielčich jednotiek: tachtianske pieskovce, jalovské vrstvy, lipovianske pieskovce, čakanovské vrstvy a jelšovské zlepence. Vrchne bukovinské súvrstvie leží na fiľakovskom súvrství. Je tvorené kontinentálnymi sedimentmi s polohami vulkanitov, ktoré predstavujú ryodacitové tufy. Charakteristické je striedanie štrkov, pieskov, pestrých ílov s polohami ryodacitových tufov.

Strana 14

V JZ časti Lučenskej kotliny a v strednej časti Cerovej vrchoviny sú rozšírené sedimenty šalgotarjanskeho súvrstvia. Sú tvorene prevažne pieskami s uhoľnými slojmi a polohami piesčitých ílov a prachovcov. Rozdeľujú sa na dve súvrstvia: pôtorské vrstvy (piesky s uhoľnými slojmi) a plachtinskévrstvy (íly aţílovce a prachovce sivomodrej farby). Stredný miocén je reprezentovaný horninami alkalicko-vápenatého vulkanizmu. Na SV zasahujú do regiónu vulkanitypokoradzkého súvrstvia. Na juhu v Cerovej vrchovine vystupujú lokality pyroxenického andezitu s granátom Šiatoroš. V severnej a západnej časti Lučenskej kotliny vystupujú pontské sedimenty známe ako poltárske súvrstvie. Poltárske súvrstvie pozostáva z dvoch faciálne odlišných súvrství: riečnej fácie (štrky a piesky prevládajú nad ílmi) a jazernej fácie (íly prevládajú nad štrkmi a pieskami). K pontu je priraďovaná aj podrečanská bazaltová formácia - relikty lávových prúdov, litologicky sú v nej zastúpené tufy, lapilové tufy a lávové prúdy bazaltov patriacich bázickému olivinickému bazaltu. Kvartérne sedimenty tvoria v regióne nerovnomerný pokryv. Súvisle vystupujú predovšetkým v dolinách povrchových tokov a na kotlinových pahorkatinách. Prevládajúcim genetickým typom sú fluviálne pleistocénne sedimenty najvyšších, vysokých, stredných a nízkych terás a nív riek a potokov. Tvorené sú prevažne piesčitými štrkmi, zahlinenými štrkmi a pieskami, ktoré sú zakryté sprašovými hlinami. Najmladšie vrstvy kvartéru územia sú zastúpené holocénnym povodňovým krytom nív riek a potokov, tvorené prevažne piesčitými štrkmi, zahlinenými štrkmi a pieskami.

Inžinierskogeologická charakteristika

Podľa schémy inžinierskogeologických regiónov (Hrašna, M., Klukanová, A., In: Atlas SR, 2002) patrí územie mesta Lučenec do regiónu tektonických depresií, do subregiónu s neogénnym podkladom. Podľa inžinierskogeologickej rajonizácie prevažná časť územia mesta Lučenec spadá v rámci rajónov kvartérnych sedimentov do rajónu údolných riečnych náplavov (F) a západná časť územia spadá do kombinovaného rajónu sprašových sedimentov na riečnych terasách (LT). Na území mesta nie sú pozorované antropické zmeny podložia, územie nie je poznačené podpovrchovou banskou činnosťou.

Geodynamické javy

Lokalita sa nachádza v stabilnom území aluviálnej nivy; v posudzovanom území nie je dokumentovaný výskyt geodynamických javov charakteru svahových pohybov.

Seizmicita územia

Podľa mapy seizmického ohrozenia v hodnotách makroseizmickej intenzity (Schenk, V., Schenková, Z., Kottnauer, P., Guterch, B., Labák, P., In: Atlas krajiny SR, 2002) územie mesta Lučenec, rovnako ako prevažná časť územia okresu Lučenec, patrí do oblasti, kde maximálne očakávané seizmické účinky môžu dosiahnuť hodnotu 6° MSK-64. Z hľadiska projektovania bežných typov stavieb tento stupeň nepredstavuje nebezpečenstvo.

Radónové riziko

Podľa odvodenej mapy radónového rizika (Čížek, P., Smolárová, H., Gluch, A., In: Atlas krajiny SR), ktorá vychádza zo syntézy výsledkov terénnych meraní objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu s plyno priepustnosťou hornín môžeme konštatovať, že pre okres Lučenec je charakteristické nízke radónové riziko (cca 60 % územia) a stredné radónové riziko (cca 40 % územia). Vysoké radónové riziko je prítomné v jedinej zóne a to južne od vodnej nádrže Ľuboreč, na pravom brehu potoka Ľuboreč. Pre katastrálne územie mesta Lučenec je charakteristické stredné radónové riziko a v menšej miere nízke radónové riziko. Presné údaje o úrovni radónového rizika je možné stanoviť na základe merania pôdneho vzduchu.

Strana 15

Ložiská nerastných surovín

Legislatívnym nástrojom na ochranu horninového prostredia je zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Územie okresu Lučenec je bohaté na výskyt nerastných surovín. Ťažia sa hlavne keramické žiaruvzdorné íly a tehliarske suroviny. Medzi ďalšie nerudné suroviny v okrese patria íly, bazalty, andezity, vápence (dolomity), štrkopiesky. Podľa evidencie Obvodného banského úradu Banská Bystrica sa v širšom okolí posudzovaného územia nachádzajú nasledovné ložiská nerastných surovín, ktoré majú určené chránené ložiskové územie (CHLU) a dobývací priestor (DP): Zoznam ložísk s určeným CHLÚ a DP v širšom okolí navrhovanej činnosti Folio Názov ložiska Nerast Organizácia 93 Bulhary čadič pre hrubú PK Doprastav, a.s. Žilina kamenársku výrobu 5 Čamovce (Belina) čadič PK Doprastav, a.s. Žilina 89 Gregorova Vieska kameninové íly a LB MINERALS SK, s.r.o., Košice žiaruvzdorné íly 149 Ľuboreč andezit Vychodoslovenské kameňolomy, a.s., Sp. Nová Ves 76 Lučenec I tehliarske suroviny KSR - Kameňolomy SR, s.r.o. Zvolen 32 Lučenec II - Fabianka tehliarske suroviny Ipeľské tehelne a.s. Lučenec 240 Pinciná bituminózne horniny Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o. 94 Ružiná vápenec Vápencový priemysel Ružiná spol. s r.o. 85 Šiatorska Bukovinka andezit Koľajové a dopravné stavby s.r.o. Košice 55 Šíd zlievarenské piesky - 158 Točnica I keramické íly - 192 Točnica II magnezit - 218 Tomášovce žiaruvzdorné íly LB MINERALS, s.r.o., Horní Bříza, ČR 87 Tuhár mramor GEOMRAMOR s.r.o. Tuhár 162 Vidiná Tehliarske suroviny Ipeľské tehelne a.s., Lučenec Zdroj: OBÚ Banská Bystrica

V katastrálnom území mesta Lučenec sú evidované ložiská nerastných surovín, ktoré majú určené CHLÚ a DP. Sú to ložiská tehliarskej suroviny Lučenec I a Lučenec II – Fabianka,. Úložiská banských odpadov v podobe odkalísk a odvalov na území mesta Lučenec nie sú evidované. Územie areálu navrhovanej činnosti, ani v jeho blízke okolie nezasahuje do žiadneho CHLÚ a DP.

III.1.3 Klimatické pomery

Územie mesta Lučenec patrí podľa klimatického členenia (Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J., In: Atlas krajiny SR, 2002), do teplej klimatickej oblasti, do okrsku T3 – teplého, suchého, s chladnou zimou. Teploty v januári dosahujú > -3°C, Končekov index zavlažovania Iz = - 20 až -40, čo predstavuje územie so suchou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu podľa autorov (Šťastný, P., Nieplová, E., Melo, M., In: Atlas krajiny SR, 2002) sa pohybuje v mesiaci júl, ktorý je najteplejším mesiacom do 20ºC, a v mesiaci január, ktorý je najchladnejším mesiacom, -3 až -4°C. Najvyššie priemerné mesačné teploty vzduchu sú v mesiacoch júl a august. Najnižšie teploty sú v mesiacoch december až február. Priemerná teplota vo vykurovacom období je 3,3°C. Priemerný počet vykurovacích dní v roku je 210 až 220. Priemerný ročný počet letných dní je 62 a priemerný ročný počet mrazových dní je 119 (hodnoty merané na meteorologickej stanici Boľkovce. Zrážky sú ovplyvňované nadmorskou výškou územia. Priemerný ročný úhrn zrážok v období pozorovania 1961 – 1990 bol v riešenom území 600 až 700 mm. Absolútne maximum mesačných a denných úhrnov zrážok v období pozorovania 1951 – 2000 bolo 200 až 250 mm, a absolútne denné maximum zrážok bolo na najbližšej meteorologickej stanici Rimavská Sobota 54,8 mm. Priemerné úhrny zrážok v januári boli 30 až 40 mm, v júli do 60 , v období pozorovania 1961 – 1990. Počet dní so snehovou pokrývkou je 40 až 60 dní v období pozorovania 1961 – 1990. Priemerná výška snehovej prikrývky za rok je 8,9 cm (údaj z najbližšej meteorologickej stanice Rimavská Sobota (Faško,. P.,. Handžák, Š., Šrámková, N., In: Atlas krajiny SR, 2002).

Strana 16

Veterné pomery V riešenom území je prevládajúci smer vetrov juhozápadný. Veternosť je malá, bezvetrie merané na stanici Boľkovce je 32 %. Negatívnym javom z hľadiska rozptylových podmienok v ovzduší je častý výskyt inverzných situácií a hmiel, a to najmä v zimnom období. Riešené územie má silne inverznú polohu, patrí do kotliny nízkeho stupňa, kde je výskyt hmiel v rozmedzí 50 až 70 dní v roku (Mindáš, J., Škvarenina, J., In: Atlas krajiny SR, 2002).

III.1.4 VODA

Povrchové vody Z hydrologického hľadiska patrí územie mesta Lučenec do čiastkového povodia Ipľa (číslo hydrologického povodia 4-24). Ipeľ pramení vo Veporských vrchoch, je tretím najväčším prítokom Dunaja na území SR. Dĺžka toku je 232,5 km, z toho na 143 km tvorí hraničný tok medzi SR a Maďarskom. Katastrálne územie mesta Lučenec je odvodňované Krivánskym potokom a Tuhárskym potokom, ktoré sa zlievajú juhovýchodne od mesta a vlievajú sa do vodného toku Ipeľ. Tuhársky potok preteká v smere Z-V, južne od dotknutého územia vo vzdialenosti cca 2600 m. Krivánsky potok preteká v smere S-J, východne od dotknutého územia vo vzdialenosti cca 230 m. Ďalším vodným tokom je Slatinka, ktorá preteká východnou časťou katastrálneho územia v úseku rkm 0,00-1,70 smerom S-J. Priamo v meste Lučenec sa nachádzajú dve vodomerné stanice v správe SHMÚ, na Tuhárskom potoku a na Krivánskom potoku. Ďalšia vodomerná stanica, najbližšie k mestu Lučenec, južne, sa nachádza na vodnom toku Ipeľ. Vodomerné stanice v správe SHMÚ na toku Ipeľ nachádzajúce sa najbližšie k dotknutému územiu DB č. Stanica Tok Hydrolog. č. rkm Plocha pov. Nadm. výška (km2) (m n.m.) 7450 Lučenec Tuhársky 1-4-24-01- 1,60 59,0 181,12 potok 082-01 7480 Lučenec Krivánsky 1-4-24-01- 5,40 204,2 177,50 potok 078-01 7484 Kalonda Ipeľ 1-4-24-02- 148,65 1 121,29 163,15 007-01 Zdroj: SHMÚ

Podľa údajov SHMÚ priemerné ročné prietoky v povodí Ipľa sa v roku 2013 pohybovali v rozpätí 121 až 257 % dlhodobých priemerov. Na hlavnom toku dosiahli 144 % až 183 % dlhodobých hodnôt, na prítokoch dosiahli 121 až 257 %. Najvodnejšie boli Suchá v Prši, Litava v Plášťovciach a Búr v Sazdiciach. Rok 2013 v povodí Ipľa je hodnotený podľa staníc s prirodzeným režimom odtoku ako veľmi vodný. Rozdelenie zrážok v roku sa v povodí prejavilo v rozdelení odtoku v roku nasledovne: Maximálne priemerné mesačné prietoky boli väčšinou v marci, v hornej časti povodia po Málinec v apríli, už vo februári sa vyskytli na prítokoch Suchá, Veľký potok, Litava a Búr. Hodnoty maximálnych mesačných prietokov sa na hlavnom toku pohybovali od 232 do 283 %, na prítokoch 208 až 545 % príslušných dlhodobých hodnôt. Najvyššie relatívne hodnoty nad 525 % boli vo februári na prítokoch Suchá, Veľký potok a Litava. Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli najmä v auguste. Druhý najčastejší výskyt bol v októbri, ojedinele v septembri, iba výnimočne v januári v stanici pod vodným dielom Málinec. Hodnoty minimálnych mesačných prietokov sa pohybovali od 21 do 82 % príslušných dlhodobých hodnôt, na hlavnom toku v rozpätí 36 – 58 %. Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli vo februári, marci, apríli a júni. Výdatné zrážky, vysoká nasýtenosť povodia, oteplenie a významné zásoby vody v snehovej pokrývke boli príčinou najvýznamnejšej povodňovej situácie na prelome marca a apríla. Počas tejto povodňovej situácie sa vyskytli kulminačné prietoky s významnosťou 50-ročného prietoku na Litave v Plášťovciach a Štiavnici v Horných Semerovciach, 10 - ročného prietoku na Krtíši v Želovciach a Sazdiciach na Búri. Na hlavnom toku sa kulminačné prietoky vyskytli v hornom úseku v júni a apríli, od Kalinova po Kalondu a na dolnom toku v Salke na prelome marca a začiatkom apríla, v Slovenských Ďarmotách vo februári. Ich významnosť bola v hornej časti toku nižšia ako 1-ročný prietok, od

Strana 17

Kalinova po Kalondu dosiahli 1 - 2-ročný prietok, od Slovenských Ďarmôt po Salku 2 - 5-ročný prietok. Minimálne denné prietoky sa vyskytovali hlavne v auguste a októbri, výnimočne v júni, júli, septembri a novembri. Ich hodnoty boli v rozmedzí Q270d - Q364d, iba na Krtíši menej ako Q364d. Uvádzané údaje za rok 2013 sú porovnávané s dlhodobými charakteristikami za referenčné obdobie 1961-2000.

Podzemné vody

Kolektorom podzemnej vody sú pieskovce fiľakovského súvrstvia. Množstvá podzemnej vody sú dopĺňané infiltráciou zrážok. Hrúbka kolektora v danej oblasti je odhadovaná na 200-300 m. Podzemná voda sa nachádza súvisle pod povrchom celej oblasti podľa vrtov v úrovni cca 3,5 – 4 m pod povrchom. Podložie tvoria nízkopriepustné až nepriepustné prachovce lučenského súvrstvia vo funkcii hydrogeologického izolátora. Nadložie kolektora tvoria nízkopriepustné fluviálne sedimenty boku Beliny a eolicko-deluviálne sedimenty. Smer prúdenia podzemnej vody je smerom ku korytu Belinského potoka, ktorý za normálnych okolností drénuje svoje náplavy. Rýchlosť prúdenia je vzhľadom na hydraulický gradient veľmi nízka, dá sa predpokladať ako nepohyblivá podzemná voda.

Minerálne a termálne vody

Minerálne vody sú chápané ako vody, ktoré sa od obyčajných vôd odlišujú svojim chemickým zložením, obsahom voľných plynov, rádioaktivitou a najčastejšie biochemickým pôsobením na ľudský organizmus. Minerálne vody sú v povodiach nerovnomerne rozložené a ich výskyt je závislý od geologického podložia a tektonickej stavby. V Banskobystrickom kraji je evidovaných 265 minerálnych prameňov, z tohov okrese Lučenec je registrovaných celkom 26 minerálnych prameňov (www.sazp.sk) v lokalitách: Boľkovce (1), Fiľakovo (3), Lučenec (3 vrty: 2 na Komenského ulici a 1 na ulici Zdenka Nejedlého), Madačka (5), Nitra pod Ipľom (1), Šíd (13). Minerálne a termálne pramene regiónu sú slabo mineralizované, hydrouhličitanové, sodné, vápenato-horečnaté, železnaté, uhličité vody. Minerálne pramene v Lučenci sú upravené betónovým múrikom s odkvapovým krytom a využívané na miestne pitné účely. Hydrouhličitanovo-chloridová, sodná a fluórová minerálna voda vyteká zo zvodnených vrstiev pieskov v hĺbke 350 m uprostred lučenského súvrstvia oligocénno-spodnomiocénnych (egerských) vápnitých prachovcov. Teplota vody je okolo 22°C, obsah CO2 je nižší (0,15 g/l), vyššia je však celková mineralizácia (4,0 g/l), z aniónov vysoko prevláda HCO3 - 2,33 g/l, Cl- 0,45 g/l, z katiónov Na+ 1,11 g/l.

Vodné nádrže V širšom záujmovom území sa nachádza niekoľko vodných nádrží, napr. VN Málinec, VN Ľuboreč, VN Ružiná, VN Mýtna, VN Veľké Dravce, VN Tomášovce, VN Ratka, ktoré sa vo väčšej miere využívajú na zachytávanie prívalových vôd, na rekreačné účely, prípadne ako zdroj vody pre závlahy. Najbližšie k riešenému územiu, cca 2 300 m juhozápadne sa nachádza VN Ľadovo. Má rozlohu 26,2 ha. Využíva sa na rekreačné účely, športové rybárstvo a ako produkčný rybník.

Prírodné liečivé zdroje Princíp ochrany prírodných liečivých zdrojov stanovuje zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ochrana prírodných liečivých zdrojov pred činnosťami, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť chemické, fyzikálne, mikrobiologické a biologické vlastnosti vody, jej zdravotnú bezchybnosť, množstvo vody a výdatnosť prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov zabezpečujú ochranné pásma týchto zdrojov.

Strana 18

Zdroje geotermálnych vôd Geotermálne vody sú prírodné vody, ohriate zemským teplom tak, že ich teplota po výstupe na zemský povrch je vyššia ako priemerná ročná teplota vzduchu v danej lokalite (v našich podmienkach je to 200C). Na území okresu Lučenec sa nenachádzajú žiadne štruktúry geotermálnej energie (Fendek, M., Poráziková, K., Štefanovičová, D., Supuková, M., In Atlas krajiny SR, 2002). Zdroje geotermálnych vôd, prírodne liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd sa v riešenom území ani v jeho okolí nevyskytujú.

Vodohospodársky chránené územia

Ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov stanovuje zákon č.364/2004 Z.z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z.z. Chránenými územiami podľa zákona o vodách sú: územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, územia s vodou vhodnou na kúpanie, územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (chránené vodohospodárske oblasti), ochranné pásma vodárenských zdrojov, citlivé oblasti, zraniteľné oblasti a chránené územia a ich ochranné pásma podľa zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Vodohospodársky významnými tokmi sú hraničné vodné toky, vodné toky, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje, vodné toky s plavebným využitím, vodné toky s významným odberom vody pre priemysel a poľnohospodárstvo, vodné toky využívané na iné účely, prípadne ich vodohospodársky ucelené úseky. Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských tokov na území SR ustanovuje vyhláška MŽP SR č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných tokov a vodárenských vodných tokov. V zmysle uvedeného sa v posudzovanom území nachádzajú nasledovné vodohospodársky významné vodné toky:

Názov toku Číslo hydrologického poradia Krivánsky potok 4-24-01-063 Tuhársky potok 4-24-01-080 Slatinka 4-24-01-085

Chránená vodohospodárska oblasť (ďalej CHVO) je územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd. Územia CHVO SR stanovuje Nariadenie vlády SSR č.13/1987 Z.z zo 6.2.1987, v zmysle ktorého do územia mesta Lučenec nezasahuje žiadna CHVO. Dotknuté územie nezasahuje do vodohospodársky chránených území akumulácie vôd, ani ochranných pásiem vodárenských alebo prírodných liečivých zdrojov.

Citlivé a zraniteľné oblasti

Podľa NV SR č. 617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti, za citlivé oblasti sa ustanovujú vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú na území SR alebo týmto územím pretekajú. Do citlivej oblasti je zaradené celé územie SR. Potreba ustanoviť celé územie SR za citlivú oblasť vyplynula zo súčasného stavu kvality povrchových vôd dokumentovaného výsledkami monitorovania a zo zhodnotenia aktuálneho stavu ich eutrofizácie. Zraniteľné oblasti, v zmysle uvedeného NV, sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Za zraniteľné oblasti boli v okrese Lučenec stanovené poľnohospodársky využívané pozemky v k. ú. obcí: Belina, Biskupice, Boľkovce, Bulhary, Buzitka, Čakanovce, Čamovce, Fiľakovo, Fiľakovské Kováče, Halič, Holiša, Jelšovec, Kalonda, Lehôtka, Lipovany, Lovinobaňa, Lučenec, Mašková, Mikušovce, Mučín, Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Pinciná, Pleš, Podrečany, Prša, Radzovce, Rapovce, Ratka, Stará Halič, Šávoľ, Šíd, Šurice, Točnica, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Veľká nad Ipľom, Veľké Dravce a Vidiná.

Strana 19

V okolí lokality navrhovanej činnosti sa nenachádzajú zdroje vody využívanej pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Nie sú tu vytýčené a schválené ani ochranné pásma takýchto zdrojov.

III.1.15 Pôda

Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodnej krajiny. Pôdne typy v území korešpondujú najmä s geologickým substrátom, na ktorom sa vytvorili. Vznik, vývoj a vlastnosti pôd sú podmienené spolupôsobením niekoľkých pôdotvorných činiteľov ako napr. reliéf, hydrogeologické pomery, klíma rastlinstvo a iné. Štruktúra pôdneho fondu v okrese Lučenec, do ktorého spadá hodnotené územie, podľa spôsobu jeho využívania je uvedená v nasledujúcej tabuľke (stav k 01.01.2015):

Výmera druhov pozemkov

okres Poľnohosp. Lesné Vodné plochy Zastavané Ostatné Celková pôda pozemky plochy plochy výmera (ha) Lučenec 42 274 33 902 994 3 709 1 675 82 555

Výmera druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy

Okres Orná pôda Chmeľnice Vinice Záhrady Ovocné sady TTP (ha) Lučenec 20 731 - 363 1 215 489 19 476 Zdroj: Štatistická ročenka o pôdnom fonde. Bratislava, ÚGKaK SR, 2014

Prevládajúcimi pôdnymi typmi v riešenom území a jeho blízkom okolí (Šály, R., Šurina, B., In: Atlas krajiny SR, 2002) sú: - Fluvizeme, s pôdnymi jednotkami: fluvizeme glejové, sprievodné gleje, - Fluvizeme, s pôdnymi jednotkami: fluvizeme glejové, sprievodné gleje - G; z karbonátových a nekarbonátových aluviálnych sedimentov, - Podzoly, s pôdnymi jednotkami: podzoly modálne, sprievodné litozeme a rankre; zo zvetralín kremencov a z terciérnych sedimentov s výrazným zastúpením kremenného skeletu, - Pseudoglejes pôdnymi jednotkami: pseudogleje modálne, kultizemné a luvizemné nasýtené až kyslé, zo sprašových hlín a svahovín. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je poľnohospodárska pôda zaradená podľa kódu BPEJ do deviatich skupín kvality. Na území mesta Lučenec sa nenachádza poľnohospodárska pôda zaradená do BPEJ 1–4 (osobitne chránené pôdy). Kategória BPEJ 5-7 predstavuje plochu cca 60 % a BPEJ 8-9 predstavuje plochu cca 2 %. Cca 38 % pôd mesta patrí do kategórie ostatné (zastavané územia, lesy, vodné plochy). Katastrálne územie mesta Lučenec má vysoký index poľnohospodárskeho potenciálu.

III.1.6 Biota

Fauna Podľa zoografického členenia Slovenska (Čepelák, J., In: Atlas SSR, 1980) patrí územie okresu Lučenec, tiež územie mesta Lučenec, do provincie Karpaty, oblasti Západné Karpaty, do južného obvodu a sopečného okrsku – a do Ipeľsko –rimavského podokrsku. Toto začlenenie znamená, že v druhovom zložení živočíšstva prevažujú najmä stepné, lesostepné druhy a druhy viažuce sa na východoeurópske listnaté lesy. V hodnotenom území je rôznorodosť biotopov malá. Zoocenóza je tu odrazom intenzívneho pôsobenia človeka v krajine, pri ktorom došlo k zmene jeho relatívne pôvodnejštruktúry. Zoocenóza je tu reprezentovaná spoločenstvami antropogénneho charakteru, ktoré predstavujú druhy viazané na technické zariadenia a stavby v uvedenom priestore. Charakteristickými druhmi sú adaptabilné a všeobecne rozšírené druhy migrujúce územím a využívajúce uvedené prvky ako náhradné stanovištia. K charakteristickým bezstavovcom týchto biotopov patria, napr. niektoré suchozemské kôrovce, pavúky, roztoče, rôzne druhy hmyzu,

Strana 20

chrobáky, z vtákov sa vyskytujú napr.hrdlička záhradná (Streptopeliadecaocto), drozd čierny (Turdusmerula), žltochvost domový (Phoenicurusochruros), lastovička domová (Hirundorustica), belorítka domová (Delichonurbica), vrabec domový (Passerdomesticus), z cicavcov sa na týchto biotopoch vyskytujú niektoré druhy netopierov, napr. netopier hvízdavý (Pipistrelluspipistrellus), netopier obyčajný (Myotismyotis), večernica pestrá (Vespertiliomurinus). Z ďalších menších cicavcov sa v ľudských sídlach hojne vyskytujú aj druhy myš domová (Mus musculus), potkan obyčajný (Rattusnorvegicus) a i. Pre širšie okolie hodnoteného územia je charakteristický výskyt zoocenóz: - najrozšírenejším typom biotopu sú zoocenózy orných pôd, druhovo sú tieto biocenózy veľmi chudobné, ale niektoré druhy bývajú veľmi hojne zastúpené - v okolí vodných tokov sú rozšírené zoocenózy vodných tokov a zoocenózy brehov vodných tokov. Do katastrálneho územia Lučenec zasahuje chránené vtáčie územie CHVÚ SKCHVU021 Poiplie (popísané v kapitole III.1.7 Chránené územia prírody). Na dotknutej lokalite nebol sledovaný, alebo zaznamenaný trvalý výskyt chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín ani živočíchov. Ochrana fauny v uvedených súvislostiach nelimituje územie navrhovanej činnosti.

Flóra Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, J., In: Atlas SSR, 1980) patrí prevažná časť okresu Lučenec a katastrálne územie Lučenec do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), do obvodu pramatranskejxerotermnej flóry (Praecarpatikum), do okresu Ipeľsko-rimavskej brázdy. Podľa fytogeograficko-vegetačného členenia (Plesník, P., In: Atlas krajiny SR, 2002) patrí posudzované územie do zóny dubovej, do horskej podzóny, do sopečnej oblasti, do okresu Juhoslovenská kotlina, podokresu Lučenecká kotlina.

III.1.7. Chránené územia prírody Chránené krajinné oblasti: Veľkoplošným chráneným územím širšieho okolia posudzovaného územia je: CHKO Cerová vrchovina, nachádzajúca sa v južnej časti okresu Lučenec a na území okresu Rimavská Sobota. Chránená krajinná oblasť bola zriadená vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 113/1989 o Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, novelizovaná vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 433/2001 o Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. CHKO Cerová vrchovina má celkovú výmeru 16 771,2273 ha. V okrese Lučenec sa nachádza v k. ú.: Belina, Čakanovce, Čamovce, Fiľakovo, Lipovany, Radzovce, Šiatorská Bukovinka a Šurice.

Maloplošné chránené územia: V okrese Lučenec bolo k 31.12.2014 vyhlásených 13 maloplošných chránených území, uvedených v nasledovnej tabuľke:

Číslo v Kategória Názov Kategória Rozloha v Rok Stupeň štátnom chráneného (ha) vyhlásenia ochrany zozname územia 795 PP Belinské PP 7,1100 1993 5 skaly 234 PP Čakanovský PP 0,6889 1990 4 profil 1056 PR Dálovský PR 82,4501 1999, 2012 5,4,2 močiar 875 CHA Fenek CHA 9,6815 1993 4 1222 PP Jánošíkova PP x 2012 x skrýša 301 PR Kerčík PR 1,2065 1983 4 1223 PP Mara PP x 2012 x 1143 PP Mučínska PP x 1994, 2008 x jaskyňa 1037 PR Príbrežie PR 40,7767 1997 5 Ružinej 411 PR Ružinské PR 13,2000 1988, 1999 5 jelšiny 425 PP Soví hrad PP 2,8140 1958, 1964 4

Strana 21

442 NPR Šomoška NPR 36,6200 1954, 1983 5 783 CHA Volavčia CHA 2,2304 1992 4 kolónia Zdroj: ŠOP SR Vysvetlivky: NPR – národná prírodná rezervácia , PP – prírodná pamiatka, PR – prírodná rezervácia, CHA – chránený areál V lokalite navrhovanej činnosti, ani v jej blízkom okolí sa veľkoplošné ani maloplošné chránené územie nenachádza.

Súvislá európska sústava chránených území NATURA 2000:

NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie (EÚ) a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov EÚ a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu NATURA 2000 tvoria chránené vtáčie územia a územia európskeho významu. Chránené vtáčie územia Do južnej časti okresu Lučenec zasahuje chránené vtáčie územia (CHVÚ) CHVÚ Poiplie (SKCHVU021), ktoré bolo vyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 20/2008 zo 07. januára 2008, ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Poiplie. Na jeho území platí 1. až 5. stupeň ochrany. Celková výmera CHVÚ je 8 062,9 ha. CHVÚ Poiplie zasahuje do územia 3 okresov Banskobystrického kraja: okresov Levice, Veľký Krtíš a Lučenec. V rámci okresu Lučenec zasahuje do k.ú.: Fiľakovské Kováče, Holiša, Kalonda, Mikušovce, Muľka, Nitra nad Ipľom, Panické Dravce, Rapovce, Trebeľovce, Trenč, Veľká nad Ipľom. Účelom vyhlásenia CHVÚ je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana bieleho, strakoša kolesára,chriašteľa malého, chriašteľa bodkovaného, rybárika riečneho, ďatľa hnedkavého, včelárika zlatého, výrika lesného, penice jarabej, pipíšky chochlatej, prepelice poľnej, pŕhľaviaračiernohlavého, brehule hnedej, kane močiarnej, bučia- čika močiarneho a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. Územie CHVÚ Poiplie nezasahuje do katastrálneho územia Lučenec. Lokalita navrhovanej činnosti nie je súčasťou vymedzeného CHVÚ Poiplie.

Mapa č. 3 –Natura 2000 – územia európskeho významu

Územia európskeho významu Podľa evidencie ŠOP SR sa v okrese Lučenec nachádzajú 4 územia európskeho významu (ÚEV): - ÚEV Cerová vrchovina (SKUEV0357) s celkovou výmerou 2 628 ha

Strana 22

- ÚEV Soví hrad (SKUEV0358) s celkovou výmerou 41,66 ha - ÚEV Dálovský močiar (SKUEV0365) s celkovou výmerou 82,58 ha - ÚEV Cerová vrchovina (SKUEV1357) s celkovou výmerou 410,31 ha Do územia navrhovanej činnosti nezasahuje žiadne územie európskeho významu.

Mokrade Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor) bol podpísaný 2. februára 1971 v Ramsare. SR pristúpila k Ramsarskému dohovoru 2. júla 1990. Zabezpečila všetky opatrenia, ktoré jej vyplynuli z členstva v dohovore a aktívne sa zapája do implementačného procesu na národnej a medzinárodnej úrovni. Na Slovensku sú mokrade rozčlenené do 5 kategórií: 1. medzinárodne významné mokrade, zapísané do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarské lokality - RL). Žiadne z evidovaných ramsarských lokalít nezasahuje do okresu Lučenec. 2. ostatné medzinárodne významné mokrade medzinárodného významu – spĺňajúce kritériá Ramsarského dohovoru, ale zatiaľ nezapísané do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu. V okrese Lučenec sa mokraď tejto kategórie nevyskytuje. 3. 3. mokrade národného (celoštátneho) významu – mokrade významné z celoslovenského (národného) hľadiska. V okrese Lučenec sa mokraď tejto kategórie nevyskytuje. 4. 4. mokrade regionálneho (okresného) významu – mokrade rôznej veľkosti, s výraznejším hydrologickým, biologickým a ekologickým ovplyvňovaním okolia (minimálne niekoľko obcí). V okrese Lučenec sa vyskytuje celkom 7 regionálne významných mokradí, z toho 1 v katastrálnom území Lučenec: Močiar pri závlahovej čerpacej stanici, k. ú. Lučenec (Béter), plocha mokrade je 5,00 ha (nachádza sa na území súčasného priemyselného parku Lučenec), 5. 5. mokrade lokálneho (miestneho) významu – menšie mokrade ovplyvňujúce najbližšie okolie, so sústredeným výskytom bežných druhov rastlín a živočíchov, viazaných na mokrade. V okrese Lučenec sa nevyskytuje spolu 22 lokálne významných mokradí, z toho 5 v katastrálnom území Lučenec: - Vodná nádrž Ľadovo, Z od Lučenca, plocha mokrade je 10 ha - Lučenec I., S, pri železničnej stanici, plocha mokrade je 2 ha - Lučenec., Opatová (pri viadukte), plocha mokrade je 0,3 ha - Lučenec II., pri výpadovke na Fiľakovo, plocha mokrade je 0,05 ha - Lučenec, nádržka na Tuh. potoku v parku, plocha mokrade je 0,025 ha Chránené stromy Podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, môžu byť vedecky, ekologicky, alebo inak mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny, vyhlásené všeobecne záväznou vyhláškou príslušného krajského úradu ŽP za chránené stromy, čím sa zabezpečí ich legislatívna ochrana. Chránené stromy sa považujú za chránený objekt. Podľa štátneho zoznamu chránených stromov (vedením zoznamu je poverené Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši), sa v katastrálnom území Lučenec nachádzajú nasledovné chránené stromy: Zoznam chránených stromov na katastrálnom území Lučenec P.č. Názov Slovenský Vedecký názov Evidenčné číslo Počet stromov názov taxónu taxónu 1 Platany v platan javorolistý Platanushispanic S 298 4 Lučenci pri aMünchh. Szilassyho kaštieli 2 Ginko ginko Ginkgobiloba L S 296 1 dvojlaločné v dvojlaločné Lučenci Zdroj: www.enviroportal.sk

Na území mesta platí 1. stupeň ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V predmetnom území sa nenachádzajú žiadne významné biotopy európskeho ani národného významu. Lokalita nezasahuje do chránených území NATURA 2000. V

Strana 23

lokalite navrhovanej činnosti, ani v jej blízkom okolí neboli zaznamenané žiadne hniezdiská významných druhov avifauny, ani výskyt chránených rastlinných druhov európskeho alebo národného významu. Realizácia navrhovanej činnosti nevyžaduje výrub žiadneho chráneného stromu. Pri realizácií zámeru sa neuvažuje s výrubom stromov.

Územný systém ekologickej stability

Územný systém ekologickej stability (ÚSES) predstavuje takú celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémových zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine a vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj. Základ tohto systému tvoria biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Pre okres Lučenec bol v roku 1994 spracovaný RÚSES, v zmysle ktorého základ kostry ekologickej stability územia okresu Lučenec tvoria biocentrá a biokoridory nadregionálneho a regionálneho významu lokalizované predovšetkým v lesnatých častiach okresu. Lokálne významné prvky ekologickej stability predstavujú tiež všetky zvyšky lesov v pahorkatine, menšie vodné toky a plochy a tiež prvky nelesnej drevinnej vegetácie, ktoré sú lokalizované v poľnohospodárskej krajine. Tieto predstavujú väčšinou tzv. ekologicky významné krajinné segmenty. Lokálnymi biokoridormi sú všetky menšie vodné toky. V zmysle uvedeného dokumentu RÚSES sa najbližšie k posudzovanej lokalite nachádzajú nasledovné genofondové plochy, ktoré predstavujú lokality s výskytom chránených, ohrozených a vzácnych druhov bioty, prípadne ich celých spoločenstiev: - regionálne biocentrum Dúbrava Bolondtó, k.ú. Opatová (RÚSES, p.č. 66), - regionálne biocentrum Agátový lesík, k.ú. Opatová (RÚSES, p.č. 71). - regionálne biocentrum Lučenský les (RÚSES, p.č. 75). Biokoridor, ako ekologicky významný segment krajiny, umožňuje migráciu organizmov a prepojenie biocentier. Významné migračné koridory v hodnotenom území sú sformované pozdĺž vodných tokov so sprievodnou trávnatou a krovinatou zeleňou, ktorá môže mať charakter kontinuálneho koridoru, ale väčšinou sú už tieto koridory prerušované. Najbližšie k riešenému územiu sa nachádzajú: - regionálny hydrický biokoridor - alúvium Tuhárskeho potoka - regionálny hydrický biokoridor - alúvium Krivánskeho potoka. Lokalita navrhovanej činnosti v zmysle uvedeného dokumentu, nezasahuje do žiadneho z prvkov ÚSES.

III.2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria

Krajina, krajinný obraz, stabilita

Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) je výsledkom dlhodobého pôsobenia antropického tlaku na krajinu, veľkosť ktorého ovplyvňuje mieru stability a kvality krajiny. Súčasnú krajinnú štruktúru tvoria súbory prirodzených a človekom čiastočne alebo úplne pozmenených dynamických systémov, ako aj novovytvorene umele prvky, ktoré vznikli na osnove prvotnej štruktúry. Jej prvky možno charakterizovať najmä ako fyzické formy využitia zeme a reálnej bioty a ako objekty a výtvory človeka.

Posudzovaná lokalita sa nachádza na severozápadnom okraji mesta Lučenec. V súčasnej krajinnej štruktúre širšieho okolia dominuje mestská krajina, ktorá sa smerom na juh až juhovýchod postupne mení na poľnohospodársku krajinu. Širšie okolie je tvorené prevažne zastavaným územím mesta Lučenec, južne a juhovýchodne sa nachádza krajina so zachovaným prírodným charakterom a typickými znakmi vidieckej krajiny. Užšie okolie posudzovaného územia ako aj samotné posudzované územie tvorí priemyselný obvod vytvorený v súlade s Územným plánom mesta Lučenec. Nachádzajú sa tu výrobné prevádzky, úžitkové budovy, technická infraštruktúra priemyselného areálu. Významným prírodným líniovým prvkom územia je Tuhársky a Krivánsky potok.

Strana 24

Technickými líniovými prvkami územia sú cestné komunikácie, železničná trať, trasy elektrovodov a produktovody vedené pod zemským povrchom, čo výrazne neovplyvní charakter súčasnej krajinnej štruktúry, ale pôsobí skôr ako limitujúci faktor pri umiestňovaní výstavieb. Ekologickú kvalitu krajiny možno vyjadriť prostredníctvom koeficientu ekologickej stability (KES) územia, v rámci ktorého sa porovnáva podiel ekologicky pozitívne hodnotených resp. stabilných plôch k celkovej ploche obce. Podľa klasifikácie ekologickej stability cca 15 % územia mesta predstavuje priestor ekologicky stabilný a cca 85 % územia predstavuje priestor ekologicky nestabilný. Lokalita navrhovanej činnosti je z krajinárskeho hľadiska vhodne lokalizovaná, realizáciou stavby nedôjde k narušeniu scenérie územia z hlavných pozícií vnímania.

Ochrana prírody Navrhovaná činnosť sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Navrhovanou činnosťou nebudú ovplyvnene žiadne chránené územia a iné prvky ochrany prírody a krajiny nachádzajúce sa v širšom okolí dotknutého územia.

CHRÁNENÉ ÚZEMIA Najbližšie situovaný veľkoplošným chráneným územím je Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina, ktorá sa nachádza od dotknutého územia vo vzdialenosti približne 14 km. V rámci zoznamu maloplošných chránených území vedenom na internetovej stránke Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky je na území okresu Lučenec evidovaných 6 prírodných pamiatok (Belinské skaly, Čakanovský profil, Janošíková skrýša, Mara, Mučínska jaskyňa, Sovíhrad), 4 prírodne rezervácie (Dálovský močiar, Kerčík, Pribrežie Ružinej, Ružinske jelšiny), 2chraneneareáli (Fenek, Volavčia kolónia) a 1 národná prírodná rezervácia (NPR Šomoška). Všetky uvedené chránene územia sú situovane mimo lokalitu navrhovanej posudzovanej činnosti. Strojárska výroba umiestnená v uvedenej lokalite nebude mať na chránené územia žiadny vplyv.

CHRÁNENÉ STROMY Na území mesta Lučenec sa nachádzajú chránene stromy: - Platany v Lučenci pri Szilassyho kaštieli, - Ginko dvojlaločne v Lučenci.

CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIA (NATURA 2000) Južne od zastavaného územia mesta Lučenec sa v koridore vodného toku Ipeľ nachádza chránene vtáčie územie SKCHVU 021 Poiplie, vyhlásene vyhláškou MŽP SR č. 20/2008 Z.z.. Vyhlásene bolo za účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana bieleho, strakoša kolesara, chriašteľa malého, chriašteľa bodkovaného, rybárika riečneho, ďatľa hnedkavého, včelarika zlatého, výrika lesného, penice jarabej, pipišky chochlatej, prepelice poľnej, pŕhľaviara čiernohlavého, brehule hnedej, kane močiarnej, bučiačika močiarneho a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

Strana 25

Mapa č. 4 – Natura 2000 – chránené vtáčie územia

Lučenec

ÚZEMIA EURÓPSKEHO VÝZNAMU (NATURA 2000) Do okresu Lučenec zasahujú územia sústavy NATURA 2000 – územia európskeho významu: SKUEV 0357 Cerova vrchovina SKUEV 0358 Soví hrad SKUEV 0365 Dálovský močiar SKUEV 1357 Cerová vrchovina Uvedené lokality sa nachádzajú mimo územie navrhovanej činnosti.

CHRÁNENÁ VODOHOSPODÁRSKA OBLASŤ Územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, môže vláda vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť (§ 31 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.o vodách). Do posudzovaného územia nezasahuje žiadna Chránená vodohospodárska oblasť(ďalej len CHVO).Posudzovane územie sa nachádza mimo pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov.

III.3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra a kultúrno-historické hodnoty územia

III.3.1 Obyvateľstvo, jeho aktivity Mesto Lučenec má rozlohu 4779 ha, žije v ňom 28 413 obyvateľov, hustota obyvateľstva je 595 obyvateľov/km2. Územie mesta sa skladá z dvoch katastrálnych území: Lučenec a Opatová. Mesto Lučenec vzniklo na križovatke starých strategických ciest, z juhu smerom na Rimavskú Sobotu s odbočkou na Zvolen a Modrý Kameň. Územie okresu Lučenec patriace do bývalej Novohradskej župy bolo obývané už v dobe kamennej a bronzovej. Novohradský komitát patrí medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol na prelome 10. a 11. storočia. Prvá zmienka o Lučenci, ako o „Luchunch“ je v listine kráľa Bela IV. pochádzajúcej z 3. augusta 1247. V nasledujúcich storočiach patrilo mesto k najvyspelejším zemanskym mestám. Jeho poloha priťahovala obchodníkov a remeselníkov. K rozvoju mesta prispeli šľachtické rody Losonczyovcov, Guthiovcov, Torokovcov a Szilassyovcov. Dôležitou historickou udalosťou bolo 17. storočie, keby boloobsadené a vypálené vojskami A. Krásnohorského a G. Bethlena a spustošené nájazdmi Turkov. K historickým medzníkom mesta patrí aj známa bitka pri Lučenci v roku 1451 a prvá polovica 19. storočia, kedy bolo mesto takmer celé vypálené ruskými vojskami. K mohutnej

Strana 26

industrializácii mesta prichádza v 2. polovici 19. storočia, kedy sa zakladá v meste hospodárske centrum Horného Novohradu. V tomto období sa zakladajú prvé manufaktúry. Po garbiarni to boli smaltovne továrnikov Sternlichta a Juraja Rakottyayho, ktorých výrobky preslávili mesto v celom svete. Tradícia veľkých lučenských jarmokov, rozvoja priemyslu a župného peňažníctva dodávajú aj dnes mestu veľký význam pri jeho začleňovaní sa do zoznamu európskych miest. Podľa SODB v r. 2011 v meste žije celkom 28 475 obyvateľov, z toho 13 279 mužov a 15 196 žien. V produktívnom veku je 20 749 obyvateľov, v poproduktívnom 3 929 obyvateľov. Priemerný vek obyvateľstva je 40,43 rokov. Ekonomicky aktívnych osôb v produktívnom veku je 13 066, z toho muži 6 502 a ženy 6 564. Pracujúcich (okrem dôchodcov) je 10 132 osôb, nezamestnaných je 2 141. Podľa národnosti žije v meste 19 895 obyvateľov slovenskej národnosti, 2 660 maďarskej, 219 rómskej, 7 rusínskej, 13 ukrajinskej, 110 českej, 6 nemeckej, 8 poľskej, 2 srbskej, 7 ruskej, 2 židovskej, 4 moravskej, 8 bulharskej, 55 ostatnej a 5 479 nezistenej národnosti. Náboženské vyznanie obyvateľstva mesta je nasledovné: rímskokatolícka 12 351, gréckokatolícka 105, pravoslávna 31, evanjelická augsburského vyznania 3 044, reformovaná kresťanská cirkev 161, evanjelická cirkev metodistická 131, apoštolská 21, starokatolícka 17, bratská jednota baptistov 141, cirkev československá husitská 10, cirkev adventistov siedmeho dňa 39, cirkev bratská 3, kresťanské zbory 58, ústredný zväz židovských náboženských obcí 18, náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 136, novoapoštolská cirkev 2, bahájske spoločenstvo 5, cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní 5, bez vyznania je 5 493 obyvateľov, iné vyznanie má 134 obyvateľov a nezistených bolo 6 570. Infraštruktúru MČ tvorí sieť predajní a obchodných reťazcov, ČS PHM. Mesto má vybudovanú sieť bánk, poisťovní a celý rad servisných služieb pre komerčnú sféru. Infraštruktúra vzdelávania v meste je zastúpená predškolskými zariadeniami (11 materských škôl), 12 základnými školami, 3 neštátnymi základnými umeleckými školami (odbor hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický), 8 strednými školami a 2 odbornými učilišťami. V meste majú detašované pracoviská vysoké školy. Zdravotnícka starostlivosť v meste je zabezpečovaná prostredníctvom nemocnice s poliklinikou a iných súkromných poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Nemocnica poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť na 16 oddeleniach pre okres Lučenec, ako aj ďalšie priľahlé okresy. V meste funguje množstvo neštátnych zdravotníckych zariadení – samostatné ambulancie aj polikliniky (Rúbanisko I., Ul. Mieru, Masarykova ulica, Zlatá ulička). K dispozícii sú lekárne a výdajne liekov. V meste majú zastúpenie všetky tri zdravotné poisťovne.

Vo sfére sociálnej starostlivosti, je v meste prevádzkovaný Domov sociálnych služieb, ktorý zabezpečuje starostlivosť zdravotne postihnutým občanom a seniorom. Na riešenie krízových situácií slúži krízové stredisko – Amoret, ktoré poskytuje pomoc týraným, zanedbávaným a zneužívaným deťom, Charitatívne centrum – poskytuje pomoc ľuďom v hmotnej núdzi bez domova a prepusteným z výkonu trestu. Pre občanov bez prístrešia bolo v meste zriadené účelové zariadenie (nocľaháreň) s kapacitou 15 klientov. Mesto pre svojich občanov - dôchodcov zabezpečuje stravovanie formou donášky stravy do domácnosti. Kultúrnu činnosť v meste vyvíjajú 2 folklórne súbory, Tanečný klub spoločenských tancov, súbory pri základných školách a Centre voľného času. V meste pôsobia rôzne divadelné súbory účinkujúce v slovenskom aj maďarskom jazyku a hudobné skupiny rôzneho žánru. Kultúrnu infraštruktúru predstavuje Reduta (kongresové centrum) Výstavisko, Synagóga Lučenec, Novohradské múzeum a galéria Lučenec, Pamätný dom Júliusa Szabóa, Letné kino, Kino Apollo a Divadlo Boženy Slančíkovej Timravy. Dve zariadenia denného centra poskytujú kultúrne a spoločenské vyžitie dôchodcov a seniorov mesta. V meste pôsobí niekoľko športových klubov, ktoré zastrešujú niektoré populárne športy v meste akými sú: basketbal, futbal, hokej, stolný tenis, spoločenské tance, hip-hop, turistika, atletika, tenis, šípky a malý futbal a iné. Infraštruktúru pre uvedené športovédisciplíny predstavuje futbalový štadión, zimný štadión, atletická dráha pri ZŠ L. Novomeského, viacúčelové ihrisko pri ZŠ M. R. Štefánika, špeciálne ihrisko pre jazdu na skateboarde a in – line korčuliach, rôzne posilňovne. Ubytovacie kapacity v meste poskytuje 5 hotelov***, 1 penzión*** a 1 penzión*, 1 turistická ubytovňa s 2**, 1** a apartmánový dom.

Strana 27

Priemysel Najvýznamnejším zamestnávateľom v meste Lučenec a okolí boli v minulosti veľké textilné a strojárske závody, ktoré takmer zanikli. Bohaté geologické zásoby stavebných hmôt sú predpokladom tradície jedného z najstarších priemyselných odvetví – priemyslu stavebných hmôt. Ďalším významným priemyselným odvetvím je potravinársky priemysel a drevársky priemysel. Priemysel stavebných hmôt a potravinársky priemysel boli od roku 1980 nosnými odvetviami priemyselnej štruktúry územia. V rokoch 2007 až 2009 Mesto Lučenec s prispením štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu vybudovalo 2 etapy Priemyselného parku Lučenec – Juh. V rámci týchto etáp boli vystavané závody Johnson Controls (subdodávky pre automobilový priemysel), Drevovýroba Jackuliak (drevospracujúci) a PWR s.r.o. (spracovanie plastov) Medzi najväčších zamestnávateľov v meste Lučenec patria CBA, a.s., IPEĽSKÉ TEHELNE, a.s. Lučenec, MECOM s.r.o., Humenné.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo V oblasti poľnohospodárstva je región v porovnaní s celoslovenskou úrovňou nad priemerom čo sa týka rastlinnej a živočíšnej produkcie na jedného obyvateľa. Avšak v oblasti poľnohospodárstva dochádza v regióne k postupnému znižovaniu počtu samostatne hospodáriacich roľníkov. Na území mesta Lučenec je tradičný producent produktov živočíšnej výroby a niekoľko regionálnych obchodníkov zameriavajúcich sa na produkty z poľnohospodárskej produkcie. V oblasti lesného hospodárstva pôsobia v území Mestské lesy Lučenec, s.r.o., ktoré hospodária na území Gemerskej pahorkatiny v lesnej oblasti Juhoslovenskej kotliny. Sú najvýraznejším hospodárom v oblasti lesného hospodárstva dotknutého regiónu. Okrem ich hlavnej funkcie regulácie kvality lesa a drevín sa zaoberajú aj podporou agroturistiky. Lesy SR sú hlavným producentom drevnej hmoty pre miestny drevársky priemysel.

III.3.2 Technická infraštruktúra a doprava Zásobovanie elektrickou energiou Okres Lučenec nemá vlastné výrobne elektrickej energie významnejšieho výkonu a je plne závislý na dovoze. Menej významní výrobcovia dodávajúci elektrickú energiu do siete sú Kogeneračný zdroj kotolňa SPOOL Lučenec a Solárny park Lučenec (alternatívna elektrická energia). Prenos elektrickej energie zabezpečuje spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. Lučenec, prostredníctvom nadradenej prenosovej sústavy 400 kV, 220 kV a 110 prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110 kV rozvodni a transformovaní. Prenosová sústava 400 kV napojená na celoeurópsku 400 kV sústavu, prechádza v smere Levice – Rimavská Sobota – Moldava nad Bodvou. V energetickom uzle 400 kV rozvodne EMO je prepojená so severnou vetvou v smere EMO – Hôrna Ždaňa – Liptovská Mara. Okres Lučenec je na túto nadradenú prenosovú sústavu pripojený prostredníctvom 400 kV rozvodne a transformovne RZ Rimavská Sobota. Mesto Lučenec je zásobované elektrickou energiou z 110 kV/22 kV rozvodne VVN/VN Lučenec, ktorá disponuje 2x40 MW inštalovaným výkonom s maximálnym zaťažením cca 40 MW. Rozvodňa je napojená tromi zásobovacími vedeniami 2 x 110 kV, a to dvojvedením č. 7897 a 7782, dvojvedením č. 7850 a 7883 a dvojvedením č. 7820 a 7816 a špičkovým dvojvedením z plynovej elektrárne č. 7820 a 7901. Areál navrhovanej činnosti je napojený na existujúci rozvod elektrickej energie. Telekomunikácie Z hľadiska napojenia na telefónnu sieť patrí mesto Lučenec do primárnej oblasti Lučenec (047). Z hľadiska telekomunikačného trhu na tomto území pôsobí niekoľko operátorov. Územie mesta je pokryté signálom všetkých mobilných operátorov, ktorí okrem hlasových služieb ponúkajú aj služby dátové. Zásobovanie plynom Územím južnej časti Banskobystrického kraja prechádza medzištátny plynovod (MŠP) Bratstvo DN 700 PN 64 a sústava tranzitných plynovodov 3 x DN 1200 PN 75,1 x DN 1400 PN 75, 2 x DN 1400

Strana 28

PN 75. Jeho trasa vedie z Ukrajiny cez územie SR smerom do ČR a Rakúska. V okrese Lučenec je trasa vedená v južnej časti okresu (mimo územia navrhovanej činnosti). Mesto Lučenec je plynofikované, je zásobované z VTL plynovodu z ktorého sú napojené jednotlivé obce a závody. Lokalita navrhovanej činnosti je napojená na rozvod plynu.

Zásobovanie vodou Zásobovanie mesta Lučenec pitnou vodou je zabezpečované z verejného vodovodu v správe Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Banská Bystrica, OZ 02 Lučenec, napojeného na prívodné potrubie Skupinového vodovodu Málinec. Mesto Lučenec je zásobované dvomi prívodnými potrubiami z vodojemu Čurgov. Na vodovodnú sieť je napojených takmer 100 % obyvateľov mesta Lučenec.

Kanalizácia Územie mesta Lučenec má vysokú pripojenosť na verejný kanalizačný systém. Odkanalizovanie je zabezpečené jednotnou kanalizáciou s odľahčovacími komorami do mechanicko-biologickej ústrednej čistiarne odpadových vôd mesta Lučenec. Zrekonštruovaná ČOV bola daná do prevádzky v roku 2001. Areál navrhovateľa a navrhovaná činnosť je napojená na verejný vodovod a na vnútro areálu kanalizačnú sieť, ktorá je ukončená do novo rekonštruovanej ČOV.

Cestná doprava Severnou časťou katastrálneho územia mesta Lučenec vedie medzinárodný cestný ťah E 571 (Bratislava – Košice), súčasťou ktorého je cesta prvej triedy I/50. Katastrálnym územím Opatová prechádza ďalšia cesta prvej triedy I/71. Tento úsek cesty Lučenec – Fiľakovo – hranica s MR predstavuje medzinárodný ťah Lučenec – Šalgotarján – Budapešť s napojením na diaľnicu M3 Viedeň – Budapešť – Miškolc – Ukrajina. Ďalšou významnou cestnou komunikáciou mesta je cesta II/585 v smere Lučenec – Veľká nad Ipľom – Ipolytarnóc (MR). Železničná doprava Lučenec je významným železničným uzlom južného Slovenska. Katastrálnym územím mesta prechádza celoštátny železničný ťah Košice – Rožňava – Lučenec – Zvolen – Bratislava. Ďalšia železničná trať celoštátneho významu v riešenom území je trať Lučenec – Fiľakovo – Šiatorska Bukovinka – MR. Regionálne a nízkovýkonné trate, na ktorých jazdia len osobné vlaky sú v smere: Lučenec – Poltár – Rimavská Sobota, Lučenec – Utekáč, Breznička – Katarínska huta. Železničné trate v obvode Lučenec sú jednokoľajové, s motorovou trakciou. Železničná stanica Lučenec je stanicou II. triedy, celoštátneho významu. Navrhovaná činnosti nemá väzby na železničnú dopravu. Letecká doprava Na území okresu Lučenec sa nachádza vnútroštátne neverejné Letisko Boľkovce, v súčasnosti využívané na športové účely. V okrese sú prevádzkované 2 letiská pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve: v Prši a v Tomášovciach. V širšom okolí sa nachádza verejné vojenské letisko Sliač so zmiešanou medzinárodnou civilnou leteckou prevádzkou a vojenskou leteckou prevádzkou. Najbližšie letisko medzinárodného štatútu v rámci SR je v Košiciach. Areál navrhovanej činnosti nemá väzby na leteckú dopravu. Hromadná doprava je zabezpečovaná formou autobusovej dopravy. Hromadnú autobusovú prepravu cestujúcich zabezpečuje SAD, a.s. Lučenec.

Rekreácia a cestovný ruch Potenciálom cestovného ruchu v okrese Lučenec je zachovalé prírodné prostredie a kultúrne dedičstvo. Okres charakterizujú dobré podmienky pre pobyt pri vode, pešiu turistiku, cykloturistiku, poznávanie kultúrneho dedičstva. Poloha okresu, umožňuje jeho aktívne zapojenie do medzinárodného cestovného ruchu. - Atraktivitou pre cestovný ruch je historické centrum mesta Lučenec so svojimi kultúrnohistorickými pamiatkami a niekoľkými parkmi. Na ploche 17 ha nachádza Mestský park Lučenec s cudzokrajnými drevinami a umelým jazierkom. V parku je zriadená mini ZOO, detská fit cesta a detské ihrisko.

Strana 29

- Možnosti športovania v meste poskytuje kúpalisko, strelnica, tenisové kurty, lesné cyklistické cesty a náučný chodník. - Rekreačné možnosti poskytuje neďaleká vodná nádrž Ľadovo, ktorá sa nachádza v relaxačno- oddychovej zóne Ľadovo. Pre návštevníkov ponúka športové vyžitie na športoviskách, možnosť rybolovu a kúpania v letnej sezóne. - V blízkosti sa nachádzajú prírodné pozoruhodnosti – Dalovský močiar, Divínsky a Tuhársky kras, Ostrôžky, vodné nádrže Ružiná a Ľuboreč. - Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina poskytuje množstvo príležitostí na rozvoj cestovného ruchu. -Od roku 2012 je v prevádzke neďaleké Termálneho kúpaliska Novolandia v Rapovciach s celoročnou prevádzkou a od roku 2015 aj so zariadením WELLNES. Hodnotené územie ani jeho blízke okolie nie je využívané ako rekreačná oblasť a s podobnou funkciou sa v tejto lokalite ani v budúcnosti neuvažuje.

III.3.3. Kultúrnohistorické hodnoty územia V sídlach s najzachovalejším historickým urbanisticko– architektonickým fondom sú vyhlásené pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Pamiatková rezervácia je územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť. (§ 16 ods.1 zákona NR SR č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu). Pamiatková zóna je územie s historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami alebo územie s archeologickými nálezmi a archeologickými náleziskami, ktoré možno topograficky vymedziť. (§ 17 ods.1 zákona NR SR č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu Podľa údajov PÚ SR je historické centrum mesta Lučenec evidované ako mestská pamiatková zóna, ktorú vyhlásil Okresný úrad v Lučenci formou vyhlášky č. 1/1995 dňa 29.06.1995, uverejnenou v NV SR, čiastka 3/1996 zo dňa 19. 07. 1996. V blízkom okolí sa nachádza obec Vidiná, v ktorej je barokový kaštieľ z roku 1706, postavený na základoch pevnosti pravdepodobne z husitského obdobia. Neoddeliteľnou súčasťou tejto kultúrnej pamiatky je i park s množstvom vzácnych drevín. Významnou kultúrnou pamiatkou je rímsko- katolícky kostol Božského srdca Ježišovho - základný kameň bol položený už v r. 1900, ale samotná výstavba začala až v roku 1907 a trvala do r. 1911. Kostol postavila rodina Asbóthovcov podľa projektov kostola v Traumsteine v Bavorsku. Ďalej je to baroková evanjelická zvonica z pol. 18. storočia. V obci bola v r. 1994 na budove kaštieľa osadená Pamätná tabuľa na počesť 145. výročia založenia Uhorskej geologickej spoločnosti, je dvojjazyčná. Podľa údajov PÚ SR je historické centrum mesta Lučenec evidované ako mestská pamiatková zóna, ktorú vyhlásil Okresný úrad v Lučenci formou vyhlášky č. 1/1995 dňa 29.06.1995, uverejnenou v NV SR, čiastka 3/1996 zo dňa 19. 07. 1996. Podľa uvedeného dokumentu areál navrhovanej činnosti nie je súčasťou tohto územia. Pamiatkovým úradom SR bol zostavený Register národných kultúrnych pamiatok, v zmysle ktorého sa na katastrálnom území Lučenec eviduje 52 pamiatkových objektov (ďalej PO) zaradených do Registra nehnuteľných NKP:

Zoznam PO evidovaných na katastrálnom území Lučenec

Názov Typ Bývalá Dunajská banka Banka Banka Banka Okresný súd Budova administratívna Budova administratívna nárožná Budova administratívna Dom bytový Dom bytový Domy meštianske - počet 19 Dom meštiansky Dom polyfunkčný - budova bývalej YMCY Dom polyfunkčný Fara evanjelická augsburgského vyznania Fara Fara rímskokatolícka Fara

Strana 30

Hrob B. S. Timravy Hrob s náhrobníkom Hrobka rodiny Andrejcsikovcov Hrobka Szillasyho kaštieľ Kaštieľ Kaštieľ Kaštieľ s areálom Bývala kaviareň F.M.K.E, Szüsz Kaviareň Kostol evanjelický augsburgského vyznania Kostol Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie Kostol Kostol reformovaný Kostol Krypta P Radaya Krypta Márnica židovská Márnica Pomník rumunskej armády Pomník Radnica Radnica Reduta Reduta Synagóga Synagóga Bývalý učiteľský ústav Škola Dievčenská mestská škola Škola Tabuľa pamätná - S. Petöfi Tabuľa pamätná Tabuľa pamätná - B. S. Timrava Tabuľa pamätná Tabuľa pamätná - A. Jirásek Tabuľa pamätná Vila G. Rakottyaya Vila a areálom Múr parcelačný Vila a areálom Zábradlie so stĺpmi Vila a areálom Rakottayho vila Vila Stĺpy – súbor Vila a areálom Nádoba s podstavcom Vila a areálom Altánok záhradný Vila a areálom

Na území mesta Lučenec sa nachádza celkom 8 parkov a parčíkov, ktoré zaberajú plochu 27 ha, z nich 3 s rozlohou 4,19 ha sa evidujú ako chránené parky. V uvedených parkoch sa nachádza spolu 148 cudzokrajných drevín, z toho 38 ihličnatých. Polovica parkov bola založená v 19. storočí. Najväčší a najstarší park bol v Lučenci založený v roku 1884 pod názvom Alžbetin park, ktorý v súčasnosti nesie názov Mestský park. Zaberá plochu 17 ha, nachádza sa v ňom 35 cudzokrajných drevín. Archeologické a paleontologické náleziská Najstaršie historické nálezy na území mesta a jeho okolia sú: - datované do obdobia mladšieho paleolitu v polohe Lučenec – Vidiná – Priečne, - z obdobia neolitu evidované v polohe Lučenec – Dolná Fabianka(nálezy boli zistené pri záchrannom archeologickom výskume počas stavby tranzitného plynovodu), - unikátne nálezy z obdobia eneolitu, z Lučenca, - nálezy objavené pri stavebnej činnosti v Lučenci – Tuhári (v roku 1880) a v časti Lučenec – Opatová (v roku 1934), - ďalšie nálezy z doby bronzovej pochádzajú z polohy Lučenec – Mikušovce, Lučenec – Dolná Fabianka - nálezy z doby rímskej sú evidované v obci Halič. V území navrhovanej činnosti ani v jeho blízkom okolí nie je evidovaný výskyt kultúrnohistorických pamiatok, historických parkov, ani archeologických a paleontologických nálezísk. Lokalita navrhovanej činnosti nie je v kolízii s uvedenými zónami a pásmami ochrany.

III.4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia

III.4.1. Znečistenie ovzdušia Hodnotenie kvality ovzdušia vyplýva zo zákona 137/2010 Z.z. o ovzduší. Kritériá kvality ovzdušia sú uvedené vo vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia. Na kvalitu ovzdušia majú podstatný vplyv emisná záťaž, meteorologické podmienky a rozptylové podmienky, ktoré ovplyvňuje najmä orografia.

Strana 31

Emisie Emisnú situáciu okresu Lučenec okrem vlastnej produkcie emisií z malých a stredných stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia ovplyvňuje aj produkcia emisií veľkých stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia susediacich okresov Banskobystrického kraja, predovšetkým okresu Zvolen a Rimavská Sobota. V nasledovnej tabuľke je uvedená produkcia emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia vybraných okresov v porovnaní s produkciou emisií Banskobystrického kraja v rokoch 2012 a 2013 podľa evidencie SHMÚ

Okres/kraj Rok 2012 Rok 2013 TZL SO2 NOx CO TZl SO2 NOx CO Lučenec 650 82 198 874 661 75 201 879 Zvolen 408 1018 757 595 412 1156 786 588 Rimavská 1163 131 444 3075 1179 123 451 1643 Sobota Banskobytrický 4800 4212 5203 27266 4846 4165 5263 25649 kraj TZL Tuhé znečisťujúce látky,SO2 Oxidy síry ako SO2, NO2 Oxidy dusíka ako NO2, CO Oxid uhoľnatý, TOC Organické látky – celkový organický uhlík

Najväčším znečisťovateľom ovzdušia v meste Lučenec je doprava, predovšetkým v historickom centre mesta. Dopravné intenzity tu prekračujú kapacitu komunikácií s následným negatívnym účinkom na životné prostredie v centrálnej mestskej oblasti. Zvyšuje sa množstvo emisií z výfukových plynov (predovšetkým NOx, CO, VOC) a sekundárna prašnosť, čím je negatívne ovplyvňované ovzdušie v dýchacej zóne človeka pri obmedzených rozptylových podmienkach v dôsledku mestskej zástavby. Imisie Imisná situácia sa na území vybraných miest SR monitoruje v rámci Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO) prostredníctvom monitorovacích staníc vo vlastníctve SHMÚ a prevádzkovateľov. Imisná situácia v Banskobystrickom kraji je hodnotená na základe výsledkov merania znečistenia na 6 monitorovacích staniciach vo vlastníctve SHMÚ (Banská Bystrica – 2 stanice, Jelšava, Hnúšťa, Zvolen, Žiar nad Hronom). Monitorovacia stanica vo vlastníctve prevádzkovateľov významných zdrojov znečisťovania ovzdušia sa v Banskobystrickom kraji nenachádza. V okrese Lučenec sa monitorovacia stanica nenachádza. Na základe výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia v zónach a aglomeráciách v roku 2012, bolo na Slovensku vymedzených 18 oblastí riadenia kvality ovzdušia. Územie okresu Lučenec nepatrí do žiadnej vymedzenej oblasti riadenia kvality ovzdušia. Navrhovaná činnosť nebude zdrojom znečisťovania ovzdušia.

III.4.2. Znečistenie povrchových a podzemných vôd Kvalita povrchových vôd

Kvalita povrchových vôd je ovplyvňovaná jednak bodovými zdrojmi znečisťovania a na druhej strane rozptýlenými zdrojmi znečisťovania povrchových vôd. Bodové zdroje znečisťovania majú sústredene vypúšťanie odpadových vôd do recipientov(kanalizačne systémy, výpuste, ČOV, výpuste z poľnohospodárskych prevádzok, priemyselných areálov, turistické a rekreačne zariadenia a pod.). Pri týchto zdrojoch znečistenia je možná identifikácia pôvodcu, určenie jeho základných charakteristík ako režim vypúšťania, množstvo a akosť vypúšťaných vôd v časových intervaloch atď. tieto zdroje je možné monitorovať. Rozptýlené zdroje znečisťovania podľa ich pôvodu pôsobia trvalo, alebo občas a ich veľkosť a vplyv na akosť vôd je podmienená ešte celým radom spolupôsobiacich faktorov. Zdrojmi plošného znečistenia sú predovšetkým: poľnohospodárstvo, skládky a odkaliská, splachy zo spevnených plôch, splachy z komunikácii a železníc, znečistene zrážkové vody, znečistené závlahové vody.

Strana 32

Okrem týchto zdrojov plošného znečistenia sa na kontaminácii vôd významnou mierou podieľajú i tzv. difúzne priestorové rozptýlené bodové zdroje znečistenia, ktoré nie sú zahrnuté medzi evidovane zdroje znečistenia. Na rozdiel od pomerne ľahko identifikovateľných, lokalizovateľných a merateľných bodových zdrojov znečistenia priemyselnej a komunálnej povahy sú plošne a difúzne zdroje znečistenia menej adresné, evidenčne náročnejšie a problematicky merateľne, nedajú sa monitorovať. Ich sumárny účinok je dosiaľ iba odhadovaný aj to malo presvedčivo.

Kvalita povrchových vôd sa hodnotí podľa NV SR č. 269/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Hlavnými príčinami znečistenia povrchových vôd je vypúšťanie znečistených splaškových odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd do povrchových tokov. Ďalším zdrojom znečistenia, v súčasnosti menej významným, je poľnohospodárska činnosť – hnojenie. Veľký podiel na znečisťovaní tokov v okrese Lučenec majú komunálne odpadové vody zo sídiel a priemyselné odpadové vody. Na znečisťovaní vodných tokov okresu majú negatívny vplyv aj priemyselné zdroje mimo okresu Lučenec. Povrchové vody v širšom dotknutom území mesta Lučenec patria do čiastkového povodia rieky Ipeľ. Základné a prevádzkové monitorovanie kvality povrchových vôd vo vodných tokoch riešeného územia bolo v roku 2014 vykonávané v rámci celoslovenskej monitorovacej siete kvality povrchových vôd prostredníctvom vodomerných staníc SHMÚ. V meste Lučenec sa nachádzajú dve monitorovacie stanice: - na vodnom toku Tuhársky potok sa vykonáva prevádzkové monitorovanie kvality povrchovej vody na monitorovacej stanici I0603000D Tuhársky potok – ústie (rkm 0,1, kód útvaru povrchovej vody SKI0051) - na vodnom toku Krivánsky potok sa vykonáva základné a prevádzkové monitorovanie kvality vody na monitorovacej stanici I066020D Krivánsky potok – Lučenec pod (rkm 4,2, kód útvaru povrchovej vody SKI0008). Mimo riešeného územia, južne od mesta Lučenec, na vodnom toku Ipeľ sa vykonáva základné a prevádzkové monitorovanie kvality vody na monitorovacej stanici I089000D Ipeľ – Kalonda (rkm 144,5, kód útvaru povrchovej vody SKI0004). Hodnoty ukazovateľov nie sú v súlade s požiadavkami na kvalitu vody podľa Prílohy č. 1 k NV č. 269/2010 Z.z. na uvedených vodných tokoch v nasledovných ukazovateľoch: - na vodnom toku Tuhársky potok v časti A (všeobecné ukazovatele kvality vody), pre N-NO2 (dusitanový dusík) - na vodnom toku Krivánsky potok v časti A pre N-NO2 a celkový fosfor, v časti E (hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele kvality vody) pre SI-bios (sapróbny index biosestónu) - na vodnom toku Ipeľ v časti A pre N-NO2 a AOX (absorbované organické halogény). Požiadavky na všetky ostatné ukazovatele kvality vody uvedené v časti A a E a všetky ukazovatele v častiach B (nesyntetické látky), C (syntetické látky) a D (ukazovatele rádioaktivity) sú na uvedených monitorovacích staniciach splnené.

Kvalita podzemných vôd Kvalitu podzemných vôd ovplyvňuje horninové prostredie a kvalita vody v povrchových tokoch. Znečistenie podzemných vôd odráža predovšetkým vplyvy priemyselnej a poľnohospodárskej činnosti, čoho dôkazom sú zvýšené koncentrácie dusíkatých látok, amónnych iónov, ťažkých kovov a organických látok. Sledovanie kvality podzemných vôd je zabezpečované monitorovacou sieťou SHMÚ, ktorú tvoria vrty nachádzajúce sa v riečnych sedimentoch, kvartérnych a predkvartérnych sedimentoch. Výsledky monitoringu kvality podzemných vôd sú hodnotené podľa NV SR č. 496/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Riešené územie je súčasťou kvartérneho útvaru SK1000800P Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Ipľa oblasti povodia Hron a predkvartérneho útvaru SK2003100P Medzizrnové podzemné vody Lučeneckej kotliny a západnej časti Cerovej vrchoviny oblasti povodia Hron

Strana 33

Kvalita podzemných vôd v roku 2013, v týchto útvaroch, zistená v rámci základného monitorovania podzemných vôd, je uvedená v nasledovných tabuľkách.

Ukazovatele prekračujúce medznú hodnotu v kvartérnych útvaroch podzemných vôd

Útvar Základné Všeob. Terénne Stopové Aromat. Chlórované Polyaro Pesticídy podzem. F-CH organic merania prvky uhľovod. rozpúšťadlá mat.uhľo vôd ukazovat látky vodíky ele SK10008 Fe, Fe2+, - %O2, - - - Naftalén Terbutryn 00P Mn, RL, Vodiv. NH4+, 25 NO3-, SO4(2-) Zdroj: SHMÚ

Ukazovatele prekračujúce medznú hodnotu v predkvartérnychútvaroch podzemných vôd

Útvar Zákl. F- Všeob. Terénne Stopové Aromat. Chlórovan Polyaromat. Pesticídy podzem. CH organic. merania prvky uhľovod. é uhľovodíky vôd ukazovatel látky rozpúšťadl á SK2003100 Fe, Fe2+, - %O2 - - - - - P Mn Zdroj: SHMÚ

III.4.3. Kontaminácia pôdy

Chemická degradácia Vplyvom rizikových látok anorganickej a organickej povahy pochádzajúcich z prírodných a antropických zdrojov, dochádza ku chemickej degradácii pôd. K najzávažnejšej degradácii pôdy patrí kontaminácia pôd ťažkými kovmi a organickými polutantmi, acidifikácia, alkalizácia a salinizácia pôdy. Monitorovanie a hodnotenie kontaminácie pôd je súčasťou Čiastkového monitorovacieho systému Pôda. Monitorovaním zistené hodnoty sú posudzované podľa Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde (kovov, anorganických zlúčenín, aromatických zlúčenín, polycyklických aromatických uhľovodíkov, chlórovaných uhľovodíkov, pesticídov a iných). Podľa mapy kontaminácie pôd (Čurlík, J., Šefčík, P., In: Atlas krajiny SR, 2002) na katastrálnom území mesta Lučenec sú najviac zastúpené relatívne čisté pôdy na ploche cca 90 % a nekontaminované pôdy (resp. mierne kontaminované pôdy) sú evidované na ploche cca 10 %, kde geogénne podmienený obsah niektorých rizikových prvkov (Ba, Cr, Mo, Ni, V) nedosahuje limitné hodnoty A. Bodové kontaminácie v riešenom území nie sú evidované.

Fyzikálna degradácia Hlavným prejavom fyzikálnej degradácie je erózia, odnos pôdnych častíc z povrchu pôdy účinkom vody a vetra. V závislosti od podmienok sa prejavuje jednotlivo alebo v určitej kombinácii. Pre poľnohospodársku pôdu riešeného územia nie je charakteristická veterná erózia, cca 98 % územia je bez veternej erózie, na ostatnej ploche je zaznamenaná stredná veterná erózia. Pre poľnohospodársku pôdu územia mesta Lučenec je charakteristická slabá vodná erózia pôdy na cca 75 %, bez vodnej erózie je cca 20 % pôdy, na ostatnej pôde je zaznamenaná stredná vodná erózia (www.podnemapy.sk). Navrhovaná činnosť si nevyžiada nový záber poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy.

III.4.4. Odpady V roku 2013 vzniklo v okrese Lučenec celkom 74 004,77 t odpadov, z toho 56 167,77 t odpadov skupiny 01–19 Katalógu odpadov a 17 837,00 t komunálnych odpadov (skupina 20 Katalógu odpadov).

Strana 34

Prehľad produkcie odpadov ako aj spôsob nakladania s týmito odpadmi (t) v okrese Lučenec a pre porovnanie aj v Banskobystrickom kraji v roku 2013 je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Okres, Zhodn. Zhod. Zhodn. Zneškod. Zneškod. Zneškod. Iný Spolu kraj mater. energetick ostatné skládkov. spal. bez en. ostatné spôsob é využ. naklad. Produkcia odpadov umiestnených na trh (skupina 01 – 19 Katalógu odpadov) spolu Okres 13 610,73 1 959,63 6 944,47 16 908,98 84,09 1 243,21 15 405,53 56 167,77 Lučenec Kraj 227 178,66 8 504,07 227 1 380 6 576,22 27 96,20 41 853,00 1 919 100,89 874,43 608,07 Produkcia odpadov umiestnených na trh (skupina 01 – 19 Katalógu odpadov) kategória N – nebezpečné odpady Okres 515,89 2,60 79,62 343,67 78,79 472,11 35,12 1 530,91 Lučenec Kraj 3 782,46 909,39 4 602,33 17 053,80 568,93 6 297,28 247,84 33 465,96 Produkcia odpadov umiestnených na trh (skupina 01 – 19 Katalógu odpadov) kategória O – ostatné odpady Okres 13 094,84 1 957,03 6 864,84 16 565,31 5,30 771,11 15 370,42 54 636,86 Lučenec Kraj 223 394,12 7 594,67 222 1 363 6 007,30 21 198,93 41 605,16 1 886 498,46 820,62 140,03 Produkcia komunálnych odpadov (skupina 20 Katalógu odpadov) komunálne odpady Okres 1 894,13 - 825,62 15 035,22 - 6,41 75,00 17 837,00 Lučenec Kraj 18 845,67 37,50 4 366,16 114 844,19 - 8 660,22 17 695,27 164450,43 Zdroj: www.enviroportal.sk

Produkcia odpadov kategórie nebezpečných(N) a ostatných (O) odpadov súvisí s rozsahom aktivít priemyselného a poľnohospodárskeho charakteru na území okresu. Infraštruktúru odpadového hospodárstva na území okresu Lučenec predstavuje 1 skládka odpadov, prevádzkovaná v zmysle platnej legislatívy, nachádzajúca sa na katastrálnom území mesta Lučenec.

Názov skládky Obec , k.ú. Trieda skládky Prevádzkovateľ/Sídlo Predpokladaný rok prevádzkovateľa ukončenia Skládka odpadov na Lučenec , SKNNO Brantner Lučenec, s.r.o./ 2026 odpad nie nebezpečný Opatová Opatová-Čurgov 439, Lučenec Čurgov - Opatová Zdroj: www.minzp.sk Vysvetlivky: SKNNO – Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný

V okrese Lučenec nie je prevádzkovaná žiadna spaľovňa odpadov. V meste Lučenec je zavedený separovaný zber odpadov na základné komodity: papier, sklo, plasty, kovy a viacvrstvové materiály. V roku 2011 bola v Lučenci – časť Opatová, vybudovaná kompostáreň na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu. V súčasnom období sa v kompostárni spracúva biologicky rozložiteľný odpad vzniknutý v meste Lučenec pri údržbe verejnej zelene, pri údržbe nehnuteľností fyzických osôb a podnikateľov. S komunálnym odpadom sa na území mesta nakladá v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia obce na nakladanie s odpadmi. Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území mesta Lučenec vykonávajú nasledovné firmy : -MEPOS s.r.o. zabezpečuje zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, v čom je zahrnutý aj separovaný zber. - SPOOL a.s. prevádzkuje kompostáreň biologicky rozložiteľných odpadov. -Brantner Lučenec s. r.o. , prevádzkovateľ skládky odpadov Čurgov -DETOX spol. s r.o. Banská Bystrica - realizuje mobilný zber nebezpečných zložiek separovaných z odpadu z domácností a následne zabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie . Mobilný zber je realizovaný dvakrát ročne .

Úložiská v podobe odkalísk a odvalov, vznikajúce priemyselnou, resp. banskou činnosťou sa na katastrálnom území Lučenec nenachádzajú. Úložiská v podobe odvalov z uvedených činností v okrese Lučenec sú uvedené v nasledovnej tabuľke:

Strana 35

Odvaly

Banská OBÚ Prev V Mimo Plošný Uložené Voľná Úložisko prevádzka - DP DP záber množstvo kapacita kat. A / závod [ha] [tis. m3] [tis. m3] B

N (Veľká nad BB Č 1 0,05 1,5 B Ipľom)

kastells.r.o. BB Č 1 0,05 0,46 1,4 B Fiľakovo (Fiľakovo) N

EUROBASALT Č 1 0,40 20,0 a.s., (Veľké Dravce) N

EUROBASALT BB Č 1 1 2,0 189,0 a.s., (Veľké Dravce) N

Ipeľské BB Č 1 štrkopiesky s.r.o. (Veľká N nad Ipľom)

REGOS s.r.o. BB Č 1 15,0 B Lučenec (Stará Halič) N

Zdroj: OBÚ Banská Bystrica, 2014

Vysvetlivky: DP - dobývací priestor, OBÚ - Obvodný banský úrad, Č- činné odvaly, N- nečinné odvaly

Environmentálne záťaže

Podľa Informačného systému environmentálnych záťaží SR (www.enviroportal.sk) je v okrese Lučenec evidovaných 8 pravdepodobných environmentálnych záťaží (Register A), 3 environmentálne záťaže (Register B), 6 sanovaných/rekultivovaných lokalít (Register C) a 1 lokalita s prebiehajúcou sanáciou. Z uvedeného sú na území mesta Lučenec evidované 3 pravdepodobné environmentálne záťaže, 2 environmentálne záťaže, 2 sanované lokality a 1 lokalita s prebiehajúcou sanáciou (Register B a C).

Zoznam lokalít zaradených do Registra EZ nachádzajúcich sa v meste Lučenec

Register Názov EZ Identifikátor Register A LC (002) / Lučenec - Čurgov SK/EZ/LC/367 LC (003) / Lučenec - Fabianka SK/EZ/LC/368 LC (004) / Lučenec – Ľadovo – SK/EZ/LC/369 cintorín jedov Register B LC (005) / Lučenec - Marián Šustek SK/EZ/LC/370 - M Fruit LC (1881) / Lučenec – Rušňové SK/EZ/LC/1881 depo, Cargo a.s. Register C LC (004) / Lučenec - ČS PHM SK/EZ/LC/1296 Opatová LC (004) / Lučenec - ČS PHM SK/EZ/LC/1297 Vajanského ulica Register B a C LC (004) / Lučenec – Práčovne a SK/EZ/LC/371 čistiarne pri mestskom parku

Strana 36

III.4.5. Hluk Hluková záťaž vo vonkajších priestoroch sa hodnotí podľa Vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí a vyhlášky č. 237/2009, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 549/2007. Vyjadruje sa ako ekvivalentná hladina hluku (LAeq) resp. ako maximálna hladina hluku (LAmax.). Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí sa pohybujú v rozmedzí 45 – 70 dB (A), podľa kategórie územia I až IV a korigujú sa podľa miestnych podmienok, denného obdobia a podľa povahy hluku. Systematické sledovanie zaťaženia obyvateľstva hlukom sa na území SR nevykonáva. Dostupné sú len výsledky z meraní vykonaných z náhodných meraní. Hlavným zdrojom hlukovej záťaže obyvateľstva mesta je automobilová doprava a železničná doprava. Statickým zdrojom hluku sú niektoré technologické uzly výrobných podnikov sídliacich na katastrálnom území mesta. Prevádzka navrhovanej činnosti, v súvislosti so svojim charakterom nebude zdrojom hluku v hodnotenom území. Areál je situovaný mimo zastavaného územia, mimo obytnej zóny mesta, priemyselnom areáli. Posudzovaná činnosť nebude zdrojom hluku v riešenom území.

III.4.6. Zdravotný stav obyvateľstva

Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov – ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti ako aj životné prostredie (ŽP). Vplyv znečisteného ŽP na zdravie ľudí je doteraz málo preskúmaný, odzrkadľuje sa však najmä v ukazovateľoch ako sú stredná dĺžka života pri narodení, celková úmrtnosť, dojčenská a novorodenecká úmrtnosť, počet rizikových tehotenstiev a počet narodených s vrodenými a vývojovými vadami, štruktúra príčin smrti, počet alergických, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, stav hygienickej situácie, šírenie toxikománie, alkoholizmu a fajčenia, stav pracovnej neschopnosti a invalidity, choroby z povolania a profesionálne otravy. Syntetickým ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľstva a úmrtnostných pomerov je stredná dĺžka života, t.j. nádej na dožitie. Po roku 1991 pokles celkovej úmrtnosti, ale najmä dojčenskej a novorodeneckej sa prejavil v predĺžení strednej dĺžky života pri narodení. Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov: sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotnej starostlivosti a životné prostredie. Vplyv znečisteného životného prostredia na zdravie ľudí je doteraz nie celkom preskúmaný, resp. sa v územnom priemete obťažne hodnotí. Odzrkadľuje sa však napr. v nasledovných ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva: - stredná dĺžka života pri narodení, tzv. nádej na dožitie je základným ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľstva a úmrtnostných pomerov. Predstavuje priemerný počet rokov života novorodenca, ktorý môže dosiahnuť pri rešpektovaní špecifickej úmrtnosti v danom období. V porovnaní s predošlými rokmi bol zaznamenaný mierny nárast strednej dĺžky života. Slovenská republika (priemerný vek dožitia u mužov je 72,2 roka a u žien 79,4 roka) mierne zaostáva za priemernými hodnotami EÚ (priemerný vek dožitia u mužov je 77,3 rokov a u žien je 83,1 roka). - celková úmrtnosť (mortalita) patrí k základným charakteristikám zdravotného stavu obyvateľstva, odrážajúcich ekonomické, kultúrne, životné a pracovné podmienky obyvateľstva, a je závislá aj od vekovej štruktúry obyvateľstva. Zvýšená je úmrtnosť najmä u mužov v produktívnom veku, čo môže byť spôsobené všeobecne zhoršenými životnými a hlavne pracovnými podmienkami. Podiel jednotlivých úmrtí v okrese Lučenec sa nevymyká z celoslovenského trendu. Hlavnými príčinami smrti sú kardiovaskulárne a nádorové ochorenia. Stredný stav a pohyb obyvateľstva Územie Živonarodení Zomretí Prirodzený Celkový Úmrtnosť prírastok prírastok na 1 000 obyvateľov Dojčenská Novorodenecká SR 10,1 9,6 0,5 0,9 5,5 3,2 Banskobystrický 9,3 10,4 -1,1 -2,5 4,6 1,0 kraj Okres Lučenec 9,4 11,2 -1,8 -1,8 10,0 2,9 Zdroj: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2013

Strana 37

- štruktúra príčin smrti – v úmrtnosti podľa príčin smrti, podobne ako v celej republike, tak aj v okrese Lučenec dlhodobo dominuje úmrtnosť mužov aj žien na ochorenia obehovej sústavy, predovšetkým na akútny infarkt myokardu a na cievne ochorenia mozgu. Druhou najčastejšou príčinou úmrtí obyvateľstva v prípade obidvoch pohlaví sú nádorové ochorenia. Najčastejšími príčinami sú nádory priedušnice, priedušiek a pľúc, ako aj zhubný nádor žalúdka a hrubého čreva. Na tretie miesto sa u mužov dostala úmrtnosť v dôsledku poranení a otráv s úmrtnosťou u mužov takmer 4 krát vyššou ako u žien. Tretie miesto u žien predstavujú choroby dýchacej sústavy. Trend úmrtnosti podľa uvedených príčin smrti je ustálený. - počet ochorení – k najčastejšie diagnostikovaným chorobám obyvateľov okresu Lučenec, podobne ako v celej republike, patria choroby obehovej sústavy, nádorové ochorenia, diabetické ochorenia, psychické, psychosomatické choroby, choroby dýchacieho ústrojenstva, poranenia, otravy a niektoré vonkajšie príčiny chorobnosti. Pokles pôrodnosti v posledných rokoch vedie k postupnému znižovaniu podielu predproduktívneho veku (do 14 rokov) a v produktívnom veku (15-64 rokov) a nárastu podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku (65 a viac rokov). Na disproporciu medzi podielom obyvateľstva v predproduktívnom a poproduktívnom veku poukazuje index starnutia, čo je percentuálny pomer osôb v poproduktívnom veku (65 a viac) k osobám v predproduktívnom veku (0-14).

IV.ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

IV.1.1 Požiadavky na vstupy

IV.1.2 Záber pôdy

Navrhovaná činnosť nevyžaduje ďalší záber poľnohospodárskej pôdy, nakoľko bude realizovaná v existujúcom výrobnom areáli bývalého závodu Novoker. Zámer bude realizovaný na parcelách: 7017/40, 7017/41,7017/44, 7017/45, na základe nájomnej zmluvy medzi vlastníkom objektov a užívateľom. Realizácia zámeru nevyvolá potrebu asanácie existujúceho objektov, budú vykonané len drobné stavebné úpravy a zmena dispozičného riešenia vnútri existujúcej výrobnej haly.

IV.1.3 Nároky na zastavané územie

Nakoľko objekty, v ktorých bude umiestnená výrobná činnosť boli v minulosti využívané pre výrobnú činnosť, dôjde len rekonštrukcii existujúcich objektov. V dôsledku umiestnenie navrhovanej činnosti nedôjde k asanácii žiadnych stavebných objektov.

IV.1.4 Spotreba vody

Voda bude používaná pre sociálne zariadenia (splašková vody), pitná voda. Ročná spotreba pitnej vody sa odhaduje na 950 m3.

IV.1.5 Ostatné surovinové a energetické zdroje

Plyn Zemný plyn bude využívaný na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody. Ročná potreba tepla pre vykurovanie – 2650290,84 MJ/rok. Spotreba zemného plynu sa odhaduje na cca 92 000 m3/rok.

Strana 38

Spalné teplo – 401933 kJ/m3. Výhrevnosť – 33994 kJ/m3. Zápalná teplota – 973 K Celková tepelná strata objektu je Qc% 582 kW. Vnútorný plynovod bude začínať napojením na existujúci rozvod plynu a to na potrubie oceľové DN 300, PN 90 kPa. Vysadenie odbočky DN 80 z potrubia DN 300 vykoná oprávnená organizácia podľa schválené technologického postupu a to navŕtaním potrubia cez prírubový plynový uzáver DN 80.

Elektrická energia Objekt bude zásobovaný elektrickou energiou z trafostanice v areáli navrhovateľa. Elektrická energia v objekte bude využívaná na umelé osvetlenie a na pripojenie technologických zariadení. Ročná spotreba elektrickej energie činí cca 23 000 kW. Rozvod elektrickej energie , vody , dátových káblov, rozvod stlačeného vzduchu, bude vedený v novovytvorených kanáloch v podlahe.

Suroviny

Druh vstupnej suroviny Spotreba za rok Oceľové rúrky 2 872 092 kg / 5 744 184 metrov

Iné chemikálie

- množstvo mazív za rok: 380 L (cca 380 kg) - množstvo priemyselného čistiaceho prostriedku (SafetyCleaner) za rok: 100 L

IV.1.6 Dopravná a iná infraštruktúra Vzhľadom na to, že územie sa nachádza v jestvujúcom priemyselnom areáli, bude činnosť napojená na jestvujúcu dopravnú sieť. Nový zámer tieto jestvujúce dopravné vzťahy neobmedzí. Doprava materiálov a výrobkov do areálu a z areálu sa bude uskutočňovať po ceste E 58 a E/571. Dopravné napojenie výrobného objektu bude realizované odbočením z tejto cesty prostredníctvom existujúcej cesty – Zvolenskú cestu a následne priamo miestnou komunikáciou do areálu bývalého závodu Novoker, kde bude navrhovaná činnosť umiestnená.

Predpokladáme, že zvýšená intenzita osobnej dopravy bude pri nástupe a odchode z práce, pričom odhadujeme maximálne 50 prejazdov denne. Značná časť zamestnancov bude pre dopravu používať prostriedky MHD. Okrem toho sa počíta s dopravou materiálu a výrobkov, v rozsahu max. 10 kamiónov za týždeň.

IV.1.7 Nároky na pracovné sily Umiestnením činnosti do areálu nedôjde k podstatnému zvýšeniu počtu zamestnancov

spoločnosti JCIT. Spoločnosť zamestnáva odborných technických pracovníkov s minimálnym úplným stredoškolským vzdelaním v požadovanej profesijnej skladbe, k jednotlivým strojom a zariadeniam. Plánovaná činnosť bude vykonávaná v dvojsmennej prevádzke.

IV.2. Údaje o výstupoch

IV.2.1Zdroje znečistenia ovzdušia Emisie počas rekonštrukcie Počas rekonštrukcie budú vplývať na okolité ovzdušie stavebné mechanizmy a motorové dopravné vozidlá jednak výfukovými plynmi zo spaľovania motorovej nafty, emisiami prepravovaných práškových stavebných materiálov (cement, piesok, ďalšie stavebné materiály) a tiež emisiami prachu pohybom vozidiel po komunikáciách. Tieto vplyvy sa budú eliminovať používaním vozidiel a motorov v dobrom technickom stave a s pravidelnými kontrolami, obmedzeným používaním cementu a ďalších práškových zmesí,

Strana 39

v prípade potreby dovozom betónu domiešavačmi z externých veľkokapacitných výrobných jednotiek. Počas výstavby bude medzi hlavné opatrenia dodávateľa stavby patriť čistenie komunikácií a ich udržiavanie v bezprašnom stave predovšetkým zametaním a polievaním hlavne v letných mesiacoch.

Nakoľko sa jedná o rekonštrukciu existujúceho objektu – výrobnej haly po posúdení je možné predpokladať, že realizácia navrhovanej činnosti výraznejším spôsobom neovplyvní znečistenie ovzdušia vo svojom okolí v dlhodobom či krátkodobom režime a konštatujeme, že koncentrácie sú z hľadiska hygieny ovzdušia dostatočne pod limitnými hodnotami a navrhovaná činnosť nebude mať nepriaznivý vplyv na zdravotný stav obyvateľstva.

Emisie počas prevádzky Líniovým a plošným zdrojom znečisťovania ovzdušia bude parkovanie a miestna prístupová komunikácia (statická a dynamická doprava). Pri doprave a parkovaní bude dochádzať k znečisťovaniu ovzdušia výfukovými plynmi – CO, NOx, prchavými organickými látkami (VOC) a pevnými exhalátmi (prachom) z osobnej automobilovej dopravy a z dopravy súvisiacej s dovozom materiálu pre navrhovanú činnosť a odvozom výrobkov. Intenzita cestnej dopravy bude závisieť od rozsahu odbytu spoločnosti.

Vykurovanie objektov administratívnej budovy bude zabezpečené 2 ks plynových kotlov typu BUDERUS Logomax plus GB 162-35 s výkonom jedného zariadenia 42. Spotreba zemného plynu bude 4,08 m3/hod .

Pre navrhovanú činnosť je potrebné nainštalovať nasledovné spotrebiče: - plynovú infražiarič tmavý, Lersen Compact TOP, 10 m, typ „U“ II, s menovitým výkonom 45 kW, spotreba ZP – 4,7 m3/hod, elektrický príkon 70 W-230V – 12 ks - plynový infražiarič tmavý, Lersen Compact TOP, 4 m, typ „U“II, menovitý výkon 22,0 kW, spotreba ZP 2,4 m3/hod, elektrický príkon 70W – 230 V – 2 ks

Plynové infražiariče sú zdrojom sálavého tepla s vysokou povrchovou teplotou, pričom ich sálajúca plocha môže byť malá. Významnou prednosťou plynových infražiaričov je predovšetkým rýchle dosiahnutie prevádzkovej teploty vykurovaného priestoru. Vykurovanie plynovými infražiaričmi predstavuje možnosť dosiahnuť vyššiu úsporu energie, racionálnejšie ohrievanie priestorov a v neposlednom rade používanie týchto zariadení predstavuje aj environmentálny prínos v súvislosti so zníženou produkciou emisií a spalín vo vykurovacom priestore, čím prispievajú k ochrane zdravia a k zvyšovaniu kvality životného prostredia. Plynové infražiariče sa využívajú predovšetkým pri vykurovaní veľkoobjemových priestorov s veľkou konštrukčnou výškou, ako sú napr. niektoré výrobné haly, údržbárske dielne, sklady, telocvične, športové haly, výrobné prevádzky, terasy, kostoly, plavárne apod.

Zariadenie v hale na spaľovanie zemného plynu bude s max inštalovaným príkonom 582 kW. Realizáciou navrhovanej činnosti teda vznikne nasledovný zdroj znečistenia ovzdušia kategorizovaný podľa prílohy č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší: 1.1. Technologické celky obsahujúce spaľovacie zariadenia vrátane plynových turbín a stacionárnych piestových spaľovacích motorov, s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW ≥ 0,3 – strený zdroj

Spaľovaním zemného plynu budú vznikať emisie TZL, SO2, NOx, CO a TOC. Nakoľko sumárny tepelný príkon presiahne legislatívou určenú hranicu 300 kW bude sa jednať o stredný zdroj znečisťovania ovzdušia s kategorizáciou podľa vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší. Hodnoty koncentrácie ZL v nosnom plyne: Objem spalín O = 612 m3/hod Emisie CO = 32-60 mg.kW/hod

Strana 40

Emisie CO pri príkone 582 kW = 34920 mg/hod Emisie NOx% 20-49 mg.kW/hod Emisie NOx pri príkone 582 kW = 28512 mg/hod

Hodnota koncentrácie CO v nosnom plyne = 57,05 mg/m3 Emisný limit pre CO – 100 mg.-3 Emisný limit pre CO bude dodržaný.

Hodnota koncentrácie NOx v nosnom plyne = 46,59 mg/m3 Emisný limit pre NOx – 200 mg.-3 Emisný limit pre NOx bude dodržaný.

Odvod spalín od plynových infražiaričov bude dymovodom vedeným nad strechu o priem. 100 mm. Nasávanie vzduchu na horenie je z haly. Odvod spalín od plynových kotlov a prívod vzduchu na horenie bude riešený dymovodom o priem 40/100 mm. Nasávanie vzduchu na horenie nebude z miestnosti kotolne, ale z vonkajšieho prostredia.

Umiestnenie stavby a povolenie stavby uvedeného zdroja podlieha súhlasu orgánu ochrany ovzdušia, podľa § 17ods. 1 písm. a) zákona č.137/2010 Z.z. o ochrane ovzdušia.

IV.2.2 Odpadové vody Z prevádzky výrobných strojov a zariadení nebudú odvádzané vody do kanalizácie. Odpadové vody vzniknú len z prevádzky sociálnych zariadení( spláškové vody) . V areáli je delená vnútroareálová kanalizácia – splaškové vody budú odvedené do novo zrekonštruovanej ČOV vnútroareálovou kanalizáciou, vody z povrchového odtoku budú odvedené prostredníctvom dažďovej kanalizácie do Krivánského potoka. Predpokladané množstvá spláškových vôd: cca 950 m3. Zrážkové vody z povrchu parkoviska budú prečisťované v odlučovači ropných látok.

IV.2.3 Odpady Realizácia navrhovanej činnosti vyžaduje stavebnú činnosť pri ktorej môžu vzniknúť stavebný odpad. Druhy vzniknutých odpadov počas výstavby v členení podľa kategorizácie a Katalógu odpadov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z. z. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov je nasledovná:

Katalógové Názov odpadu Kategória číslo 17 01 01 betón O 17 01 07 zmesi betónu, tehál, obkladačiek, škridiel, obkladového O materiálu a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06 17 02 02 sklo O 17 02 03 plasty O 17 02 01 drevo O 17 04 05 železo a oceľ O 17 06 04 izolačné materiály iné ako uvedené v 17 06 01 a 17 06 03 O 15 01 01 obaly z papiera a lepenky O 15 01 02 obaly z plastov O 15 01 03 obaly z dreva O 17 09 04 zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené O v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03 15 01 10 obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok N

Strana 41

Pri vzniku odpadu pôvodca ( podľa § 77 ods.2 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch – navrhovateľ) zaradí odpad podľa Katalógu odpadov vyhl. MŽP SR č. 365/2015 Z.z. Odpady vzniknuté počas rekonštrukcie, budú zhromažďované triedené podľa druhov na stavenisku, v zberných nádobách v oplotenom areáli. Nebezpečné odpady č. kódu 15 01 10 - obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok, sa budú zhromažďovať tak, aby sa zabránilo k ich nežiaducemu vplyvu na životné prostredie. Konkrétny spôsob nakladania a množstvá produkovaných odpadov počas rekonštrukcie budú dokladované pri kolaudačnom konaní. Na zhromažďovanie vzniknutých odpadov zaradených do skupiny 17 bude na stavenisko pristavený veľkokapacitný kontajner, kde sa budú ukladať tie zložky odpadov, ktoré budú metódou D1 zneškodňované na povolenej skládke pre nie nebezpečný odpad prevádzkovanej spoločnosťou Brantner Lučenec s.r.o., Čurgov . Zneškodňovanie nebezpečného odpadu bude riešené v rámci nakladania s nebezpečným odpadom, oprávnenou organizáciou. Odpady budú zabezpečené pred nežiaducim únikom či odcudzením. Odpady kat.č. 17 04 05 – železo a oceľ bude odovzdaný do zariadenia na zber odpadov napr. Zberné suroviny Žilina a.s. prevádzka Lučenec.

Počas prevádzky : Spôsob nakladania s odpadmi, ktoré vzniknú počas činnosti užívateľa je potrebné zosúladiť s požiadavkami platnej legislatívy na úseku odpadového hospodárstva, ktorou je od 1.1.2016 zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a jeho vykonávacích predpisov.

So vzniknutými odpadmi je potrebné nakladať v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva § 6 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a to : - predchádzanie vzniku odpadu, - príprava na opätovné použitie, - recyklácia, - iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, - zneškodňovanie.

Tab. č. Druhy odpadov vznikajúce po začatí činnosti užívateľom

Kat.č. Názov druhu odpadu Kategória odpadu 08 01 11 odpadové farby a laky obsahujúce organické rozpúšťadlá alebo iné N nebezpečné látky 08 03 17 odpadový toner N 12 01 01 piliny a triesky zo železných kovov O 12 01 02 prach a zlomky zo železných kovov O 12 01 09 rezné emulzie a roztoky neobsahujúce halogény N 12 01 14 kaly z obrábania obsahujúce nebezpečné látky N 12 01 18 kovový kal z brúsenia, honovania a lapovania obsahujúci olej N 12 01 10 nechlórované minerálne hydraulické oleje N 12 01 21 použité brúsne nástroje a brúsne materiály iné ako uvedené v 12 01 O 20 13 01 11 syntetické hydraulické oleje N 13 02 05 nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje N 13 02 08 iné motorové, prevodové a mazacie oleje N 13 08 02 iné emulzie N 15 01 01 obaly z papiera a lepenky O 15 01 02 obaly z plastov O 15 01 03 obaly z dreva O 15 01 04 obaly z kovu O 15 01 09 obaly z textilu O 15 01 10 obaly obsahujúce zvyšky nl alebo kontaminované s nl N

Strana 42

15 01 11 kovové obaly obsahujúce nebezpečný tuhý pórovitý základný N materiál ( napríklad azbest) vrátané prázdnych tlakových nádob 15 02 02 absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak N nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami 15 02 03 absorbenty, filtračné materiály, handry na čistenie ochranné odevy O iné ako uvedené v 15 02 02 16 01 07 olejové filtre N 16 02 13 vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti, iné ako je N uvedené v 16 02 09 až 16 02 12 16 02 14 vyradené zariadenia iné ako uvedené v 16 02 09 až 16 02 13 O 16 06 01 olovené batérie N 16 06 02 niklovo-kadmiové batérie N 16 06 04 alkalické batérie iné ako uvedené v 16 06 03 O 16 06 05 iné batérie a akumulátory O 20 03 01 zmesový komunálny odpad O

Pri výrobnej činnosti je potrebné - dôsledne dbať na predchádzanie vzniku odpadu, -pripraviť vzniknuté odpady na ich opätovné použitie alebo recykláciu vo vlastnej výrobe, príp. ich odovzdať za týmto účelom inému subjektu - vykonávať dôsledné triedenie odpadov za účelom dosiahnutia maximálnej miery ich recyklácie, prípadne iného zhodnocovania - zneškodňovanie vzniknutých odpadov využívať ako poslednú možnosť spôsobu nakladania s nimi - nakladanie s komunálnymi odpadmi riešiť s Mestom Lučenec podľa platného VZN - viesť evidenciu o vznikajúcich odpadoch, ohlasovať nakladanie s odpadom podľa vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z,z - uzatvoriť zmluvu na odber vznikajúcich odpadov a za účelom ich opätovné použitia, recykláciu, prípadne iné zhodnocovanie, alebo zneškodnenie - dodržiavať povinnosti vyplývajúce z legislatívy pre jednotlivé prúdy odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z.z. a vyhl. MŽP SR č. 373/2015 Z.z. - dodržiavať relevantné ustanovenia vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa platnej legislatívy - pri svojej výrobe prihliadať na potrebu uprednostniť technológie a postupy šetriace prírodné zdroje a obmedzujúce vznik nevyužiteľného odpadu z vyrábaných výrobkov, obzvlášť nebezpečného odpadu.

Pri zabezpečenie prevádzky strojov je zriadená strojná údržba. V rámci strojnej údržby sa budú vykonávať základné servisné a údržbárske úkony v zmysle „ Návodu na obsluhu, prevádzku a údržbu strojov“. Strojná údržba bude vybavená štandardnými konvenčnými obrábacími strojmi. Pri výrobe sa používa prevodový olej - MOBIL SHC 634 , Bod vzplanutia [metóda]: >210°C (410°F) [ASTM D-92] Horná/dolná medza zápalnosti (cca objemových % v ovzduší): UEL: 7.0 LEL: 0.9 Na čistenie a odmastenie sa používa zmes AQUASOLV, ktorá svojím zložením nie je nebezpečná pre zložky životného prostredia, je biologický degratovateľný. Pri úniku veľkého množstva do vodného prostredia môže spôsobiť zmenu pH do zásaditej hodnoty. Uchovávajte v originálnych obaloch. Neskladovať v kovových nádobách. Skladovať v suchých, krytých, chladných a tmavých priestoroch s dostatočným odvetrávaním. Prostriedok je potrebné chrániť pred priamym slnečným svetlom a zdrojmi tepla alebo zapálenia, pred mrazom.

Odpady z výroby sa budú zhromažďovať v zberných nádobách a kontajnerov pripravených od oprávnenej firmy umiestnených : - na vyhradenej ploche pre ostatný odpad (veľkoobjemové kontajnery kryté) - v sklade nebezpečných odpadov.

Strana 43

Pri nakladaní s odpadmi a nebezpečnými látkami v areáli spoločnosti môžu nastať tieto prípady úniku: a) na manipulačné plochy b) do pôdy c) do kanalizačného systému spoločnosti d) do podzemných vôd

a) Ropné látky ( napr. prevodový olej, hydraulický olej, ) uniknuté na manipulačné plochy (podlahy) je potrebné pozbierať vhodnými absorbentami (Vapex, perlit, Peatsorb 005, sorbčné koberce), potom plochy prečistiť umývacím strojom. Použité absorbenty a vzniknuté kaly sa zneškodnia odbornou organizáciou - DETOX s.r.o. b) Ropné látky (prevodový a hydraulický olej) rozliate na pôdu treba ihneď po rozliatí pozbierať hydrofóbnymi absorbentmi (Vapex, Peatsorb 005, absorpčné koberce), a až do ich zneškodnenia – DETOX s.r.o.– zhromažďovať v priestoroch centrálneho zhromažďovania odpadov v nepriepustných nádobách. Kontaminovanú pôdu je potrebné odkopať, a až do momentu zneškodnenia odbornou organizáciou zhromažďovať obdobne ako absorbenty. Ak je kontaminácia väčšieho rozsahu, rozsah kontaminácie sa zistí hydrogeologickým prieskumom postihnutej lokality. Hydrogeologický prieskum vykonáva odborná organizácia. Postup zneškodnenia v takomto prípade určuje odborná organizácia, ktorá zneškodnenie fyzicky vykoná. c) V prípade úniku ropných látok do kanalizačného systému sa musí ihneď odstaviť prívod všetkých odpadových vôd do postihnutej vetvy kanalizácie. Postihnutá vetva sa musí zaslepiť nafukovacími kanalizačnými upchávkami. Uniknutá ropná látka sa zachytí v kanalizačnom systéme, odkiaľ sa potom odstraňuje. d) Zachytávanie uniknutých ropných látok do podzemných vôd vyžaduje špeciálne technológie, ktoré spoločnosť nemá. Z toho dôvodu v takom prípade je nutné obrátiť sa na odborné organizácie, ktoré po vykonaní analýz a hydrogeologického prieskumu aplikujú vhodnú technológiu na zachytávanie ropných látok.

Následné opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd Zber ropných látok V manipulačných priestoroch a v priestoroch olejového hospodárstva sa uskutočňuje pomocou vhodných absorbentov (Vapex, perlit, PEATSORB 005,sorpčné koberce a pod.). Pozbieraný materiál musí byť v každom prípade zabalený tak, aby počas zhromažďovania nemohlo dôjsť k ďalšiemu úniku (igelitové vrecia, igelitová fólia, plechové a iné nádoby, ktoré spĺňajú podmienky na zhromažďovanie. Po pozbieraní ropných látok zo spevnených plôch sa postihnutá plocha umyje pomocou priemyselného umývacieho zariadenia. Vzniknuté odpady sa zhromažďujú do ich zneškodnenia v špeciálnych krytých kontajneroch. Z nespevnených plôch sa ropné látky odkopú spolu s kontaminovanou pôdou. Princípy skladovania sú rovnaké ako v predchádzajúcom prípade.

Z povrchových vôd sa ropné látky odstraňujú vhodnými absorbentmi (PEATSORB 005, sorpčné koberce), v prípade zasiahnutia vodného toku sa musia používať plávajúce norné steny na zachytávanie ropných látok a zabránenie ďalšiemu rozšíreniu. Pozbierané materiály sa skladujú rovnako ako v predošlých prípadoch.

Z podzemných vôd sa ropné látky odstraňujú pomocou špeciálnej techniky a technológie, za pomoci odbornej hydrogeologickej organizácie.

Strana 44

IV.2.4. Hluk a vibrácie

Vplyv hluku vo vonkajšom prostredí Hluk je nežiaduci a škodlivý jav, ktorý nepriaznivo pôsobí na zdravotný stav obyvateľstva, ako aj na prírodné prostredie. Zvuková hladina 65 dB(A) predstavuje hranicu, od ktorej začína byť negatívne ovplyvňovaný vegetatívny nervový systém človeka. Vo vonkajšom prostredí sa nenachádzajú technologické zariadenia. Podľa prognózy uvedenej v kapitole IV. 1.1.5 sa intenzita dopravy na Zvolenskej ceste v súvislosti s prevádzkou posudzovaného areálu navýši oproti súčasnému stavu o cca 50 osobných vozidiel za deň, a nákladnú dopravu pri zabezpečení dovozu vstupného materiálu a expedícii výrobku. Nárast hlukovej záťaže v súvislosti s uvedenými prejazdmi možno vzhľadom na súčasnú intenzitu dopravy na ceste E 58 a E571 považovať za zanedbateľný.

Hluk v pracovnom prostredí: Hluk v pracovnom prostredí bude riešený v súlade s vyhláškou č. 549/2007 Z.z. Technologické zdroje hluku sú výrobné stroje a zariadenia umiestnené vo výrobnej hale a to deliace, ohýbacie a tvárniace stroje. Výrobné deliace a tvárniace stroje zabezpečujú procesy delenia a tvarovania rúrok. Technologické operácie sú vykonávané krátkodobo v pravidelných intervaloch. Hluk z dopravy a manipulácie je minimálny. Materiál medzi výrobnými úkonmi je presúvaný pomocou akumulátorového vysokozdvižného vozíka a manuálnych prepravných vozíkov. Vyššie hladiny hlučnosti budú dosahované pri manipulácii s oceľovým materiálom.

Pracovné činnosti užívateľa sú na základe objektivizácie rizikových faktorov evidované ako rizikové pracoviská. V pracovnom prostredí užívateľa je evidovaný rizikový faktor hluk.

Na základe posúdenia rizika a výsledkov objektivizácie hluku, je predmetné pracovisko zaradené do kategórie 3 s faktorom hluk. Kategorizácia prác bola vykonaná podľa prílohy č. 1 vyhl. MZ SR 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácií prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a v súlade s ustanovením § 31 zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. NR SR č. 140/2008 Z.z. Merania a hodnotenie pre pracovné činnosti s expozíciou hluku boli vykonávané v súlade s ustanovením Nariadenia Vlády SR č. 115/2006 Z.z. v znení nariadenia vlády SR č. 555/2006 Z.z.

Medzi rizikové činnosti sú zaradené nasledovné profesie - operátor - obsluha strihačky, tvárniaceho a ohýbacieho stroja, a obsluha stroja Deburiing, majster,technológ, automatizačný inžinier a technik.

Na ochranu zamestnancov pred rizikami s expozíciou hluku sa každoročne vypracúvajú opatrenia technologického a stavebného charakteru, ktoré majú za cieľ znížiť zdravotné riziká zamestnancov. Každoročne sa vypracováva plán opatrení a hodnotenie celkového stavu rizikových pracovísk, ktorý je podkladom pre vytýčenie cieľov v oblasti ochrany a podpory zdravia pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce v kalendárnom roku.

Pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov vykonáva ProCare, a.s. Bratislava. Zamestnanci pri práci používajú predpísané ochranné pracovné pomôcky, absolvujú pravidelné preventívne prehliadky. Na základe výsledkov preventívnych prehliadok nebola doposiaľ v spoločnosti zaznamenaná choroba z povolania.

Posudzovanou činnosťou nedôjde k vzniku nových rizikových faktorov, nakoľko sa jedná o existujúce zdroje hluku a naďalej bude vykonávaná už objektivizovaná činnosť.

Strana 45

Vibrácie Vibrácie (mechanické kmitanie)je pohyb mechanickej sústavy alebo jej časti, pri ktorom veličina opisujúca jej polohu, zrýchlenie, rýchlosť alebo stav je striedavo väčšia a menšia ako rovnovážna alebo vzťažná hodnota tejto veličiny. Počas rekonštrukcie je možný vznik vibrácií v pracovnom prostredí pri práci pracovníkov so stavebnými strojmi pri demolačných prácach a pri montážnych prácach. Počas prevádzky sa nepredpokladá vznik vibrácií pri výrobných postupoch na zamestnancoch obsluhujúcich technologické zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií na pracovných miestach.

IV.2.5. Zdroje žiarenia Prevádzka nebude zdrojom rádioaktívneho ani elektromagnetického žiarenia. Pri realizácii ani prevádzke sa nepredpokladá činnosť otvorených generátorov vysokých a veľmi vysokých frekvencií ani zariadení, ktoré by také zariadenia obsahovali, t.j. zariadenia, ktoré by mohli byť pôvodcom nepriaznivých účinkov elektromagnetických žiarení na zdravie v zmysle NV SR č. 325/2006 Z.z. Navrhovaná činnosť sa nenachádza v oblasti pôsobenia externých zdrojov vysokých a veľmi vysokých frekvencií. Nie sú nutné opatrenia, ktoré by vylúčili indukované pole prekračujúce hodnoty stanovené legislatívou.

IV.2.6. Zdroje tepla a zápachu Počas rekonštrukcie objektu a prevádzky navrhovanej činnosti sa nepredpokladá vznik tepla a zápachu.

IV.2.7 Iné očakávané vplyvy , vyvolané investície

Realizovaním navrhovanej činnosti neočakávame žiadne nové vyvolané investície ani iné vplyvy, ktoré by neboli definované v predchádzajúcich častiach.

IV.3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvov na životné prostredie

IV.3.1Posúdenie vplyvov na obyvateľstvo

V rámci hodnotenia vplyvov samostatne vyhodnocujeme vplyvy rekonštrukcie haly a realizácii navrhovanej činnosti a vplyvy počas jej prevádzky, a to tak negatívne, ako aj pozitívne.

Vplyvy počas rekonštrukcie objektu haly Vplyvy obdobia rekonštrukcie predstavujú miernu hlukovú záťaž a prašnosť zo zvýšenej dopravy. Danou výstavbou vzhľadom na polohu plánovanej výstavby (priemyselný areál) nepredpokladáme ovplyvnenie obyvateľstva Mesta Lučenec ani obce Vidiná. Preprava materiálu na stavbu bude smerovaná po štátnych a miestnych komunikáciách a prístupovej komunikácii do areálu. Nakoľko sa jedná o nenáročné stavebné práce, časovo obmedzené, považujeme vplyv rekonštrukcie haly na obyvateľstvo za minimálny.

Vplyvy počas prevádzky činnosti Ani počas prevádzky sa nepredpokladajú významné negatívne vplyvy na obyvateľstvo oproti súčasnému stavu. Zdravotný stav obyvateľstva nebude prevádzkou navrhovaného zámeru ovplyvnený. Z uvedeného možno usúdiť, že navrhovaná činnosť, nebude zvyšovať imisnú záťaž ani hlučnosť v záujmovom území. Činnosť prevádzky bude vykonávaná ako dvojsmenná. Najbližšia obytná zóna sa nachádza severozápadne od prevádzky, približne 250 m od prvých okrajových domov na ul. Pivovarskej v obci Vidiná. Počas prevádzky nepredpokladáme negatívne vplyvy na okolité obyvateľstvo. Budova sa nachádza v priemyselnej zóne, výrobná činnosť bude dvojsmenná, ale len počas pracovného týždňa.

Strana 46

Pri posudzovanej činnosti vstupné suroviny ani výstupný výrobok neprodukuje žiadne látky, ktoré by svojim vplyvom (teplota, žiarenie, zápach, TZL,emisie, prach, a iné)mohli negatívne vplývať na obyvateľstvo žijúce v okolí. Užívateľ je držiteľom ISO / TS 16949:2009(3rd edition, 2006-06-15), s pravidelnou ročnou atestáciou, ktorá garantuje, že výrobný proces je vykonávaní v súlade s platnou legislatívou v jednotlivých oblastiach.

K rekonštrukcii výrobného areálu sa pristupuje v záujme rozvoja hospodárskych aktivít v danom území , a prináša zvýšenie pracovných príležitostí a v konečnom dôsledku aj zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Z tohto hľadiska sa jedná o pozitívny vplyv na obyvateľstvo. Vzdialenosť obytného územia od existujúceho priemyselného areálu je dostatočnou zárukou, že prevádzka užívateľa nebude mať nepriaznivý vplyv na zdravotný stav, pohodu a kvalitu životného prostredia dotknutého obyvateľstva. Podrobnejšie vyhodnotenie sa nachádza v kapitole IV.4.

Navrhovaná činnosť počíta s umiestnením strojov a zariadení, ktoré majú potrebné certifikáty kvality zaručujúce dostatočnú ochranu obsluhy. Poškodeniu zdravia bude možné predísť, ak budú zariadenia obsluhovať výlučne zaškolení pracovníci za použitia náležitých ochranných pracovných prostriedkov.

IV.3.2 Prírodné prostredie

Nakoľko sa navrhované riešenie bude realizovať v priestoroch jestvujúceho priemyselného areálu, v uzavretej hale, nepredpokladáme vplyvy na prírodné prostredie. Navrhovaná činnosť nezasahuje do horninového prostredia, upravovať sa budú len jestvujúce spevnené plochy. Vzhľadom na charakter územia, v ktorom sa zámer bude realizovať nie je predpoklad ovplyvnenia reliéfu alebo horninového prostredia.

IV.3.3 Reliéf a horninové prostredie

Ovplyvnenie reliéfu alebo horninového prostredia sa nepredpokladá. V širšom okolí sa nenachádzajú žiadne ložiskové územia, ktoré by boli v strete s realizáciou zámeru.

IV.3.4 Vplyvy na podzemnú a povrchovú vodu

Vplyvy počas výstavby Vzhľadom k tomu, že rekonštrukcia existujúcej haly bude realizovaná vo vzdialenosti cca 300 m od Krivánskeho potoka, vplyvy na povrchové vody počas stavebnej činnosti neočakávame. Z hľadiska ohrozenia kvality podzemných vôd v období výstavby pripadajú do úvahy nasledovné zdroje kontaminácie: • úniky látok zo skladov a stavebných mechanizmov, vrátane potenciálnych havarijných únikov, Vplyvy počas prevádzky Vplyvy na kvalitu povrchových a podzemných vôd počas prevádzky súvisia predovšetkým s produkciou odpadových vôd, pričom pri činnosti užívateľa budú vznikať zrážkové a splaškové odpadové vody. Vody z povrchového odtoku (zrážkové vody) z parkovísk a zo striech sú odvádzané do recipientu Krivánsky potok , cez čistiace zariadenie. Vzhľadom na toto riešenie realizácia zámeru nebude mať významný nepriaznivý vplyv na kvalitu podzemných a povrchových vôd. Spevnenie plôch a odvedenie zrážkových vôd prostredníctvom kanalizácie do recipientu vyvoláva vplyv aj na režim podzemných vôd (zníženie dotácie), čo následne prispieva k zhoršovaniu mikroklímy a nepriaznivo vplýva na režim povrchových vôd, predovšetkým v období prívalových zrážok. Odporúčame preto na zmiernenie uvedeného vplyvov akumulovanie zrážkových vôd a ich využitie na závlahu areálov aj zelene, odvedenia zrážkových vôd zo striech a časti spevnených plôch do drénu vytvorenom v plochách zelene.

Strana 47

Pri navrhovanej činnosti nie je predpoklad znehodnotenia kvality podzemných vôd únikmi nebezpečných látok, nakoľko tieto budú skladované v skladoch zabezpečených podľa platných predpisov. Ochrana vôd je vo veľkej miere otázkou prevencie. Na potenciálne havarijné úniky škodlivých látok bude potrebné vypracovať havarijný plán v zmysle § 39 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a jeho vykonávacej vyhlášky č. 100/2005 Z. z. a zabezpečiť preukázateľné poučenie zamestnancov. Spláškové vody budú napojené na existujúcu vnútroareálovú kanalizačnú sieť ukončenou ČOV.

IV.3.5 Ovzdušie Ako sme uviedli v kapitole IV.2.1, v súvislosti s realizáciou zámeru vznikne nový zdroj znečisťovania ovzdušia energetického charakteru. Palivovo-energetický zdroj, ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia, bude pri predpokladanej spotrebe zemného plynu 92 000 m3 ročne len veľmi mierne ovplyvňovať okolie, pričom hlavnými znečisťujúcimi látkami budú oxidy dusíka a oxid uhoľnatý. Emisné limity znečisťujúcich látok budú dodržané. Plynové infražiariče ktoré budú požívané v prevádzke sú zdrojom sálavého tepla s vysokou povrchovou teplotou, pričom ich sálajúca plocha môže byť malá. Významnou prednosťou plynových infražiaričov je predovšetkým rýchle dosiahnutie prevádzkovej teploty vykurovaného priestoru. Vykurovanie plynovými infražiaričmi predstavuje možnosť dosiahnuť vyššiu úsporu energie, racionálnejšie ohrievanie priestorov a v neposlednom rade používanie týchto zariadení predstavuje aj environmentálny prínos v súvislosti so zníženou produkciou emisií a spalín vo vykurovacom priestore, čím prispievajú k ochrane zdravia a k zvyšovaniu kvality životného prostredia. Vplyv na ovzdušie bude negatívny málo významný, dlhodobý, ale lokálneho charakteru.

IV.3.6 Pôda Pozemky, na ktorých sa navrhovaná činnosť bude realizovať sa nachádzajú v priemyselnom areáli a majú charakter zastavanej plochy. Na základe uvedeného činnosť nepredpokladá ovplyvnenie pôd. Navrhovaná činnosť nebude mať požiadavky na záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Realizácia navrhovanej činnosti nebude mať negatívny vplyv na pôdu pri dodržaní technologických postupov stavby a všeobecne záväzných predpisov. Počas prevádzky navrhovaného zámeru sa kvalita pôdy oproti súčasnosti nezmení.

IV.3.7 Fauna a flóra Nakoľko sa jedná o existujúcu výrobnú halu lokalizovanú v existujúcom priemyselnom objekte, a priamo v lokalite sa nenachádzajú ekologicky významné biotopy, resp. lokality zaujímavé z hľadiska ochrany prírody, vplyvy na biotu počas rekonštrukcie a prevádzky činnosti nepovažujeme za významné. Realizáciou navrhovaného zámeru sa kvalita flóry a fauny oproti súčasnosti nezmení

Chránené stromy V záujmovom území ani širšom okolí sa nenachádzajú chránené stromy a tak nebudú realizáciou navrhovanej činnosti dotknuté. Realizácia navrhovaného zámeru nebude mať vplyv na chránené stromy.

IV.3.8. Vplyvy na krajinu a chránené územia

Spôsob využívania krajiny sa nezmení a celková štruktúra a využitie územia ostane zachované – priemyselné využitie. Uvažovaný zámer nepredpokladá negatívny alebo rušivý vplyv na krajinu, ktorá je v značnej miere antropogénne zmenená. V blízkosti súsituované objekty výrobnej činnosti. Vzhľadom na situovanie navrhovanej činnosti sa vplyv na chránené územia nepredpokladá.

Strana 48

IV.3.9. Iné vplyvy Vplyvy na kultúrne a historické objekty, na paleontologické a archeologické náleziská sa nepredpokladajú.

IV.3.10. Vplyvy na poľnohospodársku výrobu Vplyvy na poľnohospodársku výrobu bude pozitívny, nakoľko realizáciou činnosti nedôjde k rozšíreniu záberu poľnohospodárskej pôdy. Vplyv bude pozitívny nakoľko dôjde k využitiu existujúci výrobných priestorov.

IV.3.11. Vplyvy na priemyselnú výrobu Vplyvy na priemyselnú výrobu bude pozitívny, nakoľko dôjde k využitiu existujúcich objektov a obnove výroby v opustených výrobných objektoch, ktoré už niekoľko rokov chátrali. Vplyv bude pozitívny nakoľko dôjde k využitiu existujúci výrobných priestorov.

IV.3.12. Vplyvy na dopravu Vplyv na dopravu spočíva predovšetkým v dopravnom zaťažení územia počas rekonštrukcie a realizácie činnosti zámeru. Nová výrobná činnosť bude napojené na jestvujúcu vnútroareálovú dopravu a priľahlé jestvujúce miestne komunikácie. So zvýšenou dopravou pri rekonštrukcii sa zvýši aj produkcia plynných a tuhých exhalátov v okolí vnútroareálových komunikácií i parkovísk v samotnom areáli. Zámer predpokladá mierne až zanedbateľné navýšenie dopravy o proti súčasnosti. Vplyv na dopravu považujeme za málo významný negatívny.

IV.3.13. Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch Posudzovaná činnosť nemá vplyv na rekreáciu, cestovný ruch a služby.

IV.3.14. Vplyvy na kultúrne hodnoty Výstavba a prevádzka navrhovanej činnosti nemá vplyv na kultúrne hodnoty mesta Lučenec. Najbližšie kultúrne pamiatky sú v dostatočnej vzdialenosti od navrhovaného zámeru. Vzhľadom na situovanie navrhovanej činnosti sa vplyv na kultúrne hodnoty nepredpokladá.

IV.3.15 Priestorová syntéza vplyvov činnosti v území Záujmové územie možno zhodnotiť ako antropogénne zaťažené, ktoré je lokalizované mimo obytných sídiel. Negatívne vplyvy posudzovanej činnosti pri zabezpečení všetkých navrhovaných technických a organizačných opatrení nebudú vplývať významnejšie na obyvateľstvo a životné prostredie ako v súčasnosti, z dôvodu situovania zámeru v priemyselnej zóne, v blízkosti iných výrobných a skladových objektov.

IV. 3.16 Územný systém ekologickej stability Posudzovaná činnosť sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti od regionálneho hydrického biokoridoru Krivánskeho potoka ako aj od iných regionálnych biocentier, a tak nepredstavuje žiadne riziko pre funkcie uvedených prvkov systému územnej stability.

IV. 3.17 Krajina a scenéria Rekonštrukciou objektu výrobnej haly nedôjde k zásahu do scenérie krajiny. Vlastné architektonické stvárnenie objektu nebude zmenené, rekonštrukcia pozitívne ovplyvní vizualizáciu objektu.

IV.4. Hodnotenie zdravotných rizík

Za normálnej prevádzky všetkých častí plánovanej činnosti pri rešpektovaní bezpečnostných predpisov nedôjde k ohrozeniu životného prostredia a jeho zložiek nad prípustné koncentrácie, resp. limity. Z tohto aspektu sa preto nepredpokladajú ani negatívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva.

Strana 49

Kritériom pre posudzovanie účinkov hluku je nariadenie vlády SR č. 40/2002 Z.z., ktoré vo vonkajšom priestore v obytnom území stanovuje najvyššie prípustné ekvivalentné hladiny hluku 50 dB pre denný čas a 40 dB pre nočný čas. Vzdialenosť obytného územia od plánovanej výrobnej činnosti je dostatočnou zárukou, že vplyvom prevádzky závodu tieto limity nebudú prekročené.

Navrhovaný zámer výrazne neovplyvní súčasné pomery dotknutého územia ani z hľadiska hygieny ovzdušia. Energetické zariadenie je zakategorizované ako stredný zdroj znečistenia ovzdušia s povinnosťami, ktoré prevádzkovateľovi vyplývajú z právnych predpisov na úseku ochrany ovzdušia. Ako sme uviedli, v súvislosti s realizáciou zámeru vznikne nový zdroj znečisťovania ovzdušia energetického charakteru. Palivo-energetický zdroj – ako zdroj znečisťovania ovzdušia, bude pri predpokladanej spotrebe zemného plynu 92 000 m3 ročne len veľmi mierne ovplyvňovať okolie, pričom hlavnými znečisťujúcimi látkami budú oxidy dusíka a oxid uhoľnatý. Emisné limity stanovené vyhláškou č. 410/2012 Z.z. budú dodržané.

Prípadné rizikové práce, pri ktorých budú zamestnanci vystavení zdravotným rizikám faktorov práce bude riešiť zamestnávateľ v súvislosti s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Protipožiarne zabezpečenie : Požiarna ochrana skladu v zmysle legislatívy nevyžaduje zvláštne nároky. Skladované vstupné suroviny sú nehorľavé a nevýbušné látky, to znamená, že nehrozí žiadne požiarne riziko. V blízkosti elektrických zariadení budú umiestnené predpísané hasiace prístroj. Zdravotné riziká preto hodnotíme ako málo významné a spoločensky akceptovateľné.

IV.5.Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia NATURA 2000 Navrhovaná činnosť, bude situovaná v existujúcom priemyselnom areáli. Navrhovaný zámer nezasahuje do žiadnych veľkoplošných a maloplošných chránených území. Daná lokalita nie je v kontakte s významným ekologickým biotopom. Na dotknutom území platí 1. stupeň územnej ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Stavebná činnosť nezasahuje do žiadnych navrhovaných alebo vyhlásených lokalít tvoriacich sústavu chránených území NATURA 2000.

Z pohľadu ochrany vôd územie nie je súčasťou chránenej vodohospodárskej oblasti.

IV.6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Sumárne zhodnotenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a rozloženia časového pôsobenia na obdobie výstavby a prevádzky sme posúdili numerickou stupnicou (tzv. Rating systém). Jednotlivým indikátorom sme prideľovali bodové hodnoty, pričom bola použitá škála od + 5 (pozitívny vplyv) do – 5 (negatívny vplyv). Krajné hodnoty možno považovať za extrémne, mimoriadneho významu. Kritériám sme priraďovali relatívne hodnoty, vyjadrujúce mieru vplyvu v porovnaní s týmito extrémnymi hodnotami. Tam, kde to bolo možné, sa pri hodnotení kritérií porovnával rozdiel oproti súčasnému stavu, resp. Nulovému variantu. Body boli prideľované na základe nasledovnej škály verbálnej významnosti: 0 minimálny až zanedbateľný vplyv

Strana 50

Body sú prideľované na základe nasledovnej škály verbálnej významnosti:

-5 veľmi výrazný negatívny až katastrofálny vplyv na životné prostredie ekonomická strata, neakceptovateľné náklady nerealizovateľné technické riešenia

-4 výrazný negatívny vplyv, vysoké technické a ekonomické vklady ekonomická strata, veľmi vysoké náklady neprijateľné technické riešenie

-3 akceptovateľný vplyv s prijatím opatrení na elimináciu negatívnych vplyvov ekonomická strata s akceptovateľnými vysokými nákladmi obtiažne technické riešenie

-2 malý negatívny vplyv bez potreby prijatia osobitných opatrení malá ekonomická strata s akceptovateľnými nákladmi podmienečne vyhovujúce technické riešenie

-1 minimálny negatívny vplyv na životné prostredie minimálna ekonomická strata vyhovujúce technické riešenie

0 žiadne vplyvy

+1 minimálny pozitívny vplyv na životné prostredie minimálny ekonomický prínos vyhovujúce technické riešenie

+2 malý pozitívny vplyv bez potreby prijatia osobitných opatrení malý ekonomický prínos s akceptovateľnými nákladmi uspokojivé technické riešenie

+3 priemerný pozitívny vplyv priemerný ekonomický prínos dobré technické riešenie

+4 výrazný pozitívny vplyv vysoký ekonomický prínos výborné technické riešenie

+5 mimoriadne výrazný pozitívny vplyv veľmi vysoký ekonomický prínos nadštandardnétechnické riešenie

Strana 51

Posúdenie vplyvov na obyvateľstvo

Hodnotenie

Ukazovateľ Vplyv Nulový Navrhovaný variant variant

Kvalita obytného prostredia 0 -1 Pohoda Bariérový vplyv 0 0 a Ovplyvnenie scenérie krajiny 0 +2 kvalita života Ponuka pracovných príležitostí v dotknutej 0 +4 obci Hluk 0 -1 Zdravotné Emisie 0 -1 riziká Vibrácie 0 -1

Posúdenie vplyvov na prírodné prostredie a chránené územia

Hodnotenie Ukazovateľ Vplyv Nulový Navrhovaný variant variant Ovplyvnenie ložísk surovín 0 0 Horninové Narušenie stability horninového prostredia 0 0 prostredie Znečistenie horninového prostredia 0 0 Ovplyvnenie kvality ovzdušia 0 -2 Ovzdušie Mikroklimatické zmeny 0 -1 Povrchové Ovplyvnenie kvality povrchových vôd 0 -1 vody Ovplyvnenie režimu povrchových vôd 0 0 Podzemné Ovplyvnenie kvality podzemných vôd 0 0 vody Ovplyvnenie režimu podzemných vôd 0 0 Záber pôd 0 0 Pôda Mechanická degradácia a kontaminácia pôd 0 0 Erózia pôd 0 0 Výrub a výsadba stromovej a krovinnej 0 0 vegetácie Biota Ovplyvnenie vzácnych biotopov 0 0 Ovplyvnenie migrácie 0 0 Vplyvy na ÚSES 0 0 Veľkoplošné a maloplošné chránené územia 0 0 Chránené druhy 0 0 Chránené stromy 0 0 Chránené Územia európskeho významu a chránené územia 0 0 vtáčie územia

Chránené vodohospodárske oblasti 0 0 Ochranné pásma prírodných zdrojov 0 0 minerálnych a termálnych vôd

Strana 52

Posúdenie vplyvov na urbánny komplex a využitie krajiny

Hodnotenie Ukazovateľ Vplyv Nulový Navrhovaný variant variant Súlad realizácie zámeru s územnoplánovacou Súlad s ÚPD 0 0 dokumentáciou Obmedzovanie alebo rozvoj priemyselnej Priemysel a 0 +2 výroby a služieb služby Zásah do priemyselných areálov 0 +3 Obmedzovanie alebo rozvoj rekreácie a Rekreácia a 0 0 cestovného ruchu cestovný ruch Zásah do areálov rekreácie a športu 0 0 Záber poľnohospodárskej pôdy 0 0 Vplyv na poľnohospodársku produkciu 0 0 Poľnohospo- Zásah do poľnohospodárskych areálov 0 0 dárstvo Delenie honov 0 0 Kontaminácia poľnohospodárskych pôd 0 -1 Lesné Záber plôch lesnej pôdy 0 0 hospodárstvo Vplyv na hospodársku úpravu lesa 0 0 Vodné Vplyv na vodné stavby 0 0 hospodárstvo Vplyv na ochranné pásma vodných zdrojov 0 0 Vplyv na zariadenia odpadového Odpadové 0 0 hospodárstva hospodárstvo Tvorba odpadov 0 -1 Zaťaženosť miestnych komunikácií 0 -1 Dopravná a Obmedzovanie dopravy v dôsledku výstavby iná 0 -1 hodnotenej činnosti infraštruktúra Vplyvy na inžinierske siete v území 0 0 Vplyvy na kultúrne pamiatky, architektúru Kultúrne 0 0 sídla pamiatky Vplyvy na archeologické náleziská 0 0

Sumarizácia vplyvov

Činnosť navrhovateľa pozitívne ovplyvňuje ekonomickú situáciu v regióne, keďže patrí medzi významných zamestnávateľov v meste Lučenec. Objekty, zariadenia a výkon činnosti je navrhované tak, aby po technickej stránke vyhovovali a spĺňali platnú legislatívu. Realizácia činnosti podľa navrhovaného variantu nebude mať podstatný negatívny vplyv na obyvateľstvo, prírodné prostredie, chránené územia, urbánny komplex ani na využitie krajiny.

IV.7.Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice Vplyvy navrhovanej činnosti presahujúce štátne hranice sa nepredpokladajú.

IV.8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území Na základe vykonanej analýzy nie sú známe žiadne vyvolané súvislosti, ktoré by mohli spôsobiť vplyvy na životné prostredie v dotknutom území.

Strana 53

IV.9. Riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti

Na základe analýzy vplyvov neočakávame pri bežnej prevádzke významné nepredvídané riziká, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť životné prostredie. Riziká môžeme môžu nastať pri: - zlyhaní ľudského faktora spôsobenie havarijnej situácie, - nedodržaní technických opatrení, - vonkajšie vplyvy (prírodné sily, počasie).

Riziká počas výstavby (rekonštrukcie): - riziká a nehody súvisiace so stavebnou činnosťou možné pracovné úrazy. - riziká súvisiace s interakciami medzi prácami a činnosťou v areáli. - dopravné riziká.

Investor zavedie všetky opatrenia potrebné na to, aby sa predovšetkým v rámci stavebných úkonov dosiahlo maximálne zníženie dopadov a rizík v stavebnej fáze.

Riziká počas prevádzky: - nedodržaním predpisov a opatrení v oblasti požiarnej ochrany, ľudský faktor a technický stav zariadení, - technologických , prevádzkových predpisov a interných predpisov - havarijné situácie - únik škodlivín - pracovné úrazy.

Vzhľadom na stavebné a technicko-bezpečnostné zabezpečenie navrhovanej činnosti možno konštatovať, že budú v maximálnej miere minimalizované riziká vzniku prevádzkových nehôd, poškodenia, havárií, mimoriadnych udalostí s možnými nepriaznivými vplyvmi na zdravie človeka a okolité životné prostredie. Prevádzka bude mať vypracovanú kompletnú dokumentáciu z hľadiska hygieny práce, životného prostredia, požiarnej ochrana a BOZP, kde budú uvedené opatrenia pri rizikových prácach ako aj opatrenia na minimalizáciu havarijných stavov. Riziko požiaru bude minimálne až žiadne, nakoľko sa tu nepracuje s horľavým materiálom. Nehody technického pôvodu je možné minimalizovať bežnými opatreniami a dodržiavaním všeobecne záväzných predpisov, noriem, manipulačných a havarijných plánov, dodržaním pravidelnej údržby strojov, zariadení, revízií a monitoringu objektov. Riziko vzniku nehôd spôsobených ľudským faktorom je možné ovplyvniť kontrolnou činnosťou a riadiacimi opatreniami a dodržiavaním zásad bezpečnosti pri práci.

IV.10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie

Účelom opatrení je predchádzať, minimalizovať a kompenzovať očakávané vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré môžu vzniknúť počas výstavby a prevádzky. Cieľom zámeru je nielen vplyvy identifikovať, ale aj navrhnúť environmentálne opatrenia na minimalizovanie nepriaznivých dopadov činnosti na jednotlivé zložky ŽP vrátane zdravia. Zámer navrhovanej činnosti bol vypracovaný v jednom variantnom riešení, na základe upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. vydané na základe žiadosti navrhovateľa Okresným úradom Lučenec, odborom starostlivosti o životné prostredie č. OÚ – LC – OSZP č. 2016/005655 zo dňa 18.5.2016.

Územnoplánovacie opatrenia Nenavrhujú sa, nakoľko územie je v zmysle územného plánu mesta vyčlenené pre priemysel.

Strana 54

Technické a organizačné opatrenia Na základe vykonaného hodnotenia vplyvov rekonštrukcie a prevádzky navrhovanej činnosti vyplýva, že v ďalšom procese prípravy a realizácie bude potrebné vykonať niektoré opatrenia z hľadiska prevencie a minimalizácie negatívnych účinkov činnosti na životné prostredie. V rámci jednotlivých zložiek navrhujeme:

1) v etape výstavby: - v prípade úniku ropných látok a oleja na terén realizovať zneškodnenie zasiahnutej zeminy podľa zásad nakladania so znečisťujúcimi látkami, - počas výstavby prísne dodržiavať bezpečnostné a hygienické normy a dôsledne dodržiavať všetky právne predpisy a nariadenia týkajúce sa zhodnocovania a zneškodňovania odpadov, ktorý vznikne počas výstavby a ktorý je umiestnený na predmetnom území, - prevádzkovateľ je povinný maximálne obmedziť manipulačné práce so suchými prašnými materiálmi na voľnom priestranstve za nepriaznivých meteorologických podmienok a podmienok okolia, - zamedziť prašnosti pravidelným čistením komunikácii a chodníkov napr. kropením prašných miest, - prepravovať prašné stavebné materiály prekryté, resp. v paletách, - zamedziť prejazdom nákladných áut po miestnych komunikáciách v nočnej dobe 22.00 – 06.00 hod., - pri hlučných a vibračných prácach zohľadniť dennú dobu, - pri prašných prácach zohľadniť poveternostné podmienky, - odpady zo stavby a prevádzky odovzdať oprávnenej osobe na zhodnotenie resp. zneškodnenie, - na stavbe dodržiavať právne a technické normy na ochranu podzemných vôd pre manipulácie s ropnými látkami, - používať iba zariadenia a motorové vozidlá v riadnom technickom stave;

2) v etape prevádzky: - technologické zdroje hluku s emisnými hodnotami nad 90 dB vybaviť absorbčnými tlmičmi hluku; - meraním preveriť dodržanie predpísaných a garantovaných hladín hluku v blízkosti stacionárnych zdrojov a v prípade ich prekročenia realizovať ďalšie proti- hlukové opatrenia; - používať iba zariadenia a motorové vozidlá v riadnom technickom stave; - pravidelne vykonávať údržbu technologických zariadení; - monitorovať a vyhodnocovať zdravotné riziká u pracovníkov, ktorí prichádzajú do styku s rizikovými faktormi. Na základe výsledkov prijať účinné opatrenie; - zabezpečiť optimálne podmienky pre bezpečnú obsluhu strojov, vybavenie zamestnancov osobnými a ochrannými prostriedkami, zaistenie odbornej spôsobilosti obsluhy technológie; - dodržiavať bezpečnostné predpisy pri manipulácii s ropnými látkami a kontrolovať stav techniky a mechanizačných prostriedkov; - neumiestňovať nebezpečné látky, ktoré si vyžaduje technologický proces mimo skladu nebezpečných látok a priestor, ktorý je zabezpečený. Pre prípad havárií použiť plán havarijných opatrení; - vybudovať sklad nebezpečných látok a nebezpečných odpadov, v zmysle požiadaviek zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a príslušných STN; - vykonávať údržbu obslužných mechanizmov iba na stabilnej nepriepustnej manipulačnej ploche, so zabezpečenou hydroizoláciou proti prienikom nebezpečných látok do podzemných a povrchových vôd. - podlahu haly v časti umiestnenia obrábacích strojov konštrukčne zabezpečiť proti priesakom olejov a emulzií; - zabezpečiť bezpečné nakladanie s odpadmi v súlade s platnou legislatívou v životnom prostredí;

Strana 55

- odpady vznikajúce pri výkone činností zaraďovať podľa platného Katalógu odpadov zverejneného vyhl. MŽ SR č. 365/2015 Z.z. a viesť predpísanú evidenciu podľa vyhl.č.366/2015 Z.z; - v každej etape činnosti vytvoriť podmienky pre oddelený zber odpadov; - na jednotlivé objekty a nádoby na dočasné zhromažďovanie nebezpečných odpadov; - umiestniť karty bezpečnostných údajov podľa druhu zhromažďovaných nebezpečných látok; - Ohlasovať ustanovené údaje z evidencie príslušným orgánom štátnej správy ( vyhl.č. 366/2015 a 373/2015 Z.z. ) ; - vypracovať plán opatrení pre prípad havárie pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi; - vo výrobnom procese používať ekologické prípravky, ktoré znížia materiálovú bilanciu vzniku nebezpečných odpadov - dodržiavať bezpečnostné a protipožiarne opatrenia. - akceptovať odporúčania, návrhy a záväzky vyplývajúce z priebehu procesu posudzovania vplyvov v rozsahu, v akom budú premietnuté do rozhodnutia príslušného orgánu - rešpektovať zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Vyhlášku MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí a nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. - každoročne vypracovať informáciu o výsledku hodnotenia zdravotných rizík a navrhnúť opatrenia na ich zníženie.

Okrem vyššie uvedených technicko-administratívnych opatrení je potrebné dodržiavať aj predpisy súvisiace s činnosťou zariadenia, ako napr.:

 Požiarny štatút  Bezpečnostno-technické smernice  Havarijný plán  Plán havarijných opatrení pre prípad havarijného úniku nebezpečných odpadov  Súhlasy, podmienky rozhodnutí , vyjadrení a stanovísk orgánov štátnej správy a obcí

Kompenzačné opatrenia Nie sú potrebné.

Iné opatrenia Medzi iné opatrenia je možné zaradiť štandardné dodržiavanie platných technických, technologických, organizačných a bezpečnostných predpisov súvisiacich s navrhovaným druhom činnosti ako aj protipožiarne opatrenia počas výstavby aj prevádzky.

IV.11. Posúdenie očakávaného vývoja, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala ( nulový variant)

Nulový variant znamená stav, keby sa činnosť v danom území nezrealizovala.

V prípade uvedenej navrhovanej činnosti nulový variant predstavuje existujúci súbor chátrajúcich budov a hál bývalého výrobného areálu. V prípade, že by nedošlo k realizácii plánovanej rekonštrukcii a umiestnenia novej činnosti do výrobnej haly a objekty by neboli využité, objekty by naďalej chátrali a postupom času by predstavovali závažnú ekologickú záťaž v území. Na základe komplexného posúdenia súčasného stavu životného prostredia riešeného územia a očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a za predpokladu dodržiavania prevádzkovo-technickej dokumentácie neočakávame, že dôjde k bezprostrednému riziku ohrozenia životného prostredia, zdravia obyvateľstva a majetku. Umiestnenie činnosti a technické riešenie v podstatnej miere vychádza z daných priestorových podmienok a možnosti realizácie.

Strana 56

Navrhovaná činnosť svojim charakterom a rozsahom neovplyvní súčasný stav životného prostredia a zdravia obyvateľov v danej lokalite. Zámer pre túto činnosť je vypracovaný v navrhovanom optimálnom variante.

IV.12 Posúdenie súladu činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou a Ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi

Umiestnenie navrhovanej činnosti v dotknutom území je v súlade s územným plánom mesta Lučenec, navrhované územie je funkčne zaradené pod priemyselnú výrobu.

IV.13 Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov

Predkladaná činnosť bola vyhodnotená v zmysle prílohy č. 9 zákona č. 24/2006 Z. Z. O posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z dôvodu splnenia nárokov na zisťovacie konanie – výrobná hala presahuje prahové hodnoty pre zisťovacie konanie plochu 3 000 m2.

V rámci spracovania zámeru boli podrobne identifikované jednotlivé vplyvy činnosti na životné prostredie a obyvateľstvo. Pri hodnotení abiotickej a biotickej zložky dotknutého územia navrhovateľ vychádzal z prieskumu hodnoteného územia, z publikovaných údajov iných autorov týkajúcich sa hodnoteného územia a jeho najbližšieho okolia a iných prístupných materiálov a publikácií, ako aj vlastných poznatkov. Z podrobnej analýzy vyplynulo, že vzhľadom na rozsah a charakter navrhovanej činnosti a pri realizovaní navrhovaných minimalizačných opatrení nie je predpoklad vzniku takých vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie obyvateľstva, ktoré by mohli spôsobiť podstatné zmeny v danom území. Základom zachovania a zlepšovania kvality životného prostredia je dôsledné dodržiavanie súčasnej legislatívy v oblasti ochrany životného prostredia a pravidelný monitoring jednotlivých zložiek ŽP. Niektoré údaje o navrhovanej činnosti budú spresnené a upravené v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. Pri vypracovaní zámeru boli využité dostupné informácie o prostredí a technológii, podľa ktorých možno konštatovať, že navrhovaná činnosť bude rozšírením doterajších aktivít navrhovateľa v jestvujúcom priemyselnom areáli, a je akceptovateľná pre obyvateľov najbližšej obytnej zóny a environmentálne prijateľná. Negatívne vplyvy ako napr. vplyv dopravy na obyvateľstvo a emisie nenarušia doterajšiu pohodu dotknutého obyvateľstva, nakoľko intenzita dopravy v porovnaní s priľahlými komunikáciami je zanedbateľná a vplyv emisií je len z energetického zdroja pri nízkych emisiách znečisťujúcich látok. Ostatné negatívne vplyvy počas prevádzky zámeru hodnotíme ako málo významné vplyvy lokálneho charakteru. Na základe uvedeného odporúčame ukončiť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v štádiu zisťovacieho konania. Ďalšie aktivity navrhujeme posunúť do etapy poprojektovej analýzy.

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU

Zámer je predložený v jednom variante, navrhovateľ v zmysle § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. Z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podal príslušnému orgánu žiadosť o upustenie od požiadavky variantného riešenia. Žiadosť bola odôvodnená skutočnosťou, že umiestnenie činnosti v predmetnom území je v súlade s územným plánom mesta Lučenec, ktorý je uvedený ako priemyselný areál. Umiestnenie činnosti sa uskutoční na pozemkoch vedených ako zastavaná plocha a nádvorie, čím nedôjde k záberu

Strana 57

poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Činnosť bude napojená na jestvujúcu infraštruktúru a vybudovaný dopravný systém, a v uvedenej lokalite sa nenachádzajú žiadne vyhlásené ani navrhované veľkoplošné ani maloplošné chránené územia alebo územia európskeho významu NATURA 2000. Navrhovaná činnosť podstatne nezvýši hlukové a imisné pomery, najbližšie obytné domy sú v dostatočnej vzdialenosti a smer výstavby je mimo zastavané územie obce. Lokalizácia výrobnej haly v rámci pozemku je optimalizovaná z hľadiska logistiky a potrieb budúceho užívateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v okolí výrobného areálu nenachádza obytná zóna, boli by varianty umiestnenia haly na pozemku rovnocenné.

V.1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu Vplyvy na zložka ŽP boli rozdelené na vplyvy počas výstavby a vplyvy počas prevádzky navrhovanej činnosti. Pre hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva bolo použité viac kriteriálne hodnotenie. Kritériá očakávaných vplyvov boli vytvorené z hľadiska kvalitatívneho (negatívne, pozitívne, bez vplyvu), časového priebehu pôsobenia (krátkodobý, dlhodobý, trvalý, dočasný), formy pôsobenia (priame, nepriame), posúdenia rozsahu (lokálne, miestne, regionálne) a posúdenia významu identifikovaného vplyvu (nepatrný, málo významný, stredne významný, významný).

V. 2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty

Navrhovaná činnosť je predpokladaná v jednom variante riešenia, pretože ide o využitie a zrekonštruovanie jestvujúceho výrobného objektu navrhovateľa s jestvujúcou infraštruktúrou a výhodným dopravným napojením. Uvedený objekt je súčasťou bývalého výrobného závodu, ktorý už v súčasnej dobe neexistuje, ale postupne dochádza k oživeniu prevažne výroby strojárskej výroby. Výber optimálneho variantu nebol uvedený, nakoľko optimálny variant je navrhovaný variant. Na základe uvedeného v zámere možno konštatovať, že navrhovaný zámer je akceptovateľný pre jednotlivé zložky ŽP a zdravie obyvateľstva. Sprievodné negatívne vplyvy počas výstavby (znečistenie ovzdušia, hluk, vznik odpadov) a počas prevádzky (hluk a znečistenie ovzdušia vplyvom dopravy) sú málo významné a nepredstavujú riziko pre ŽP a zdravie obyvateľstva pri dodržaní eliminačných a minimalizačných opatrení uvedených v jednotlivých kapitolách zámeru.

V.3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu

Navrhovaný variant spĺňa požiadavky optimálneho variantu, nakoľko všetky identifikované vplyvy v tejto etape sú únosné pre zložky životného prostredia a akceptovateľné pre zdravie ľudí. Zvážili sa všetky riziká navrhovaného variantu z hľadiska vplyvu na životné prostredie a zdravie obyvateľov na základe čoho bolo preukázané, že navrhovanú činnosť je možné realizovať v odporúčanom variante navrhovanej činnosti z dôvodu charakteru, rozsahu činnosti a najmä z dôvodu situovania prevádzky vo vybudovanom priemyselnom areáli navrhovateľa. Z odborného posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti nevyplynuli žiadne vylučujúce okolnosti, zistené dopady sú podrobne popísané vrátane návrhov opatrení, ktoré by minimalizovali negatívne vplyvy.

Porovnanie navrhovanej činnosti s nulovým variantom

Nulový variant predstavuje stav, kedy by sa predmetná činnosť v danej lokalite nerealizovala. Pri tomto stave by nedošlo k využitiu existujúcich objektov, a navrhovaná činnosť by musela byť realizovaná ako novostavba čím by došlo k záberu pôdy. Jedná sa však viac menej o teoretický stav, nakoľko územie je v rámci rozvojových koncepcií mesta pripravené v súlade s územným plánom ako priemyselné územie. Predkladaný zámer je navrhovaný s cieľom rozvoja hospodársky aktivít v regióne, ktoré prispejú k zníženiu nezamestnanosti a zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. Realizácia zámeru je spojená s udržaním a zvýšením pracovných príležitostí.

Strana 58

V porovnaní s nulovým variantom bude realizácia zámeru znamenať vytvorenie nového zdroja znečistenia ovzdušia a bude spojená s produkciou odpadových vôd a odpadov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pomerne nenáročnú technológiu, ďalšie zložky životného prostredia (ovzdušie, podzemná a povrchová voda) navrhovaná činnosť nadmerne nezaťaží. Rovnako nedôjde ani k ovplyvneniu zdravotného stavu obyvateľstva, zámer je umiestnený v lokalite dostatočne vzdialenej od najbližších obytných zón. Z pohľadu ochrany prírody sa v území nenachádzajú žiadne veľkoplošné ani maloplošné chránené územia vyčlenené v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z.o ochrane prírody a krajiny. Platí tu prvý stupeň ochrany. V predmetnom území sa nenachádzajú žiadne kultúrne pamiatky chránené v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

Na základe komplexného porovnania navrhovanej činnosti s nulovým variantom odporúčame realizáciu zámeru. V rámci ďalšej prípravy zámeru navrhujeme realizovať opatrenia uvedené v kapitole IV. 10.

VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA V texte.

VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU

VII.1 ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA YPRACOVALA PRE ZÁMER Zámer je vypracovaný v rozsahu prílohy č. 9 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Čiastočná mapová a iná obrazová dokumentácia je zapracovaná v texte, ostatná v prílohách.

ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV - Google maps, Google Earth PRO 2016 - Atlas SSR, 1980, vyd. SAV Bratislava a SÚG a K Bratislava - Bilancia zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky k 1. Januáru 1997, GEOFOND Bratislava, 1997 - Futták, J. Et. Al., 1966: Fytografické členenie Slovenska I. Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava m Kolektív: Klimatické a fenologické pomery Západoslovenského kraja. HMÚ Bratislava, 1972. - Kvalita povrchových vôd na Slovensku 2000-2001, SHMÚ Bratislava 2002 ca Maheľ M., et.al., 1967: Regionálna geológia Slovenska, - Matula, M. – Hrašna, M., 1975: Inžinierskogeologické mapovanie a rajonizácia, VÚ-ll-8-7/10, Geologický ústav PFUK Bratislava - Mazúr E., Lukniš M., 1980: Základné geomorfologické členenie SR, SAV Bratislava - Michalko, J.(ed.) et al. 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská republika. Veda, Bratislava, 162 pp. - ÚPN – SÚ Mesta Lučenec - ÚPN VÚC Banskobystrického kraja

Prehľad relevantných kľúčových právnych predpisov, ktoré sme zohľadnili pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti - Zákon č. 128/2015 Z.z. o závažných priemyselných haváriách a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zmien a doplnkov zákona a prislúchajúcimi vykonávacími vyhláškami

Strana 59

- Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z.z. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch - Vyhláška MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov - Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov - Vyhláška MŽP SR č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia - Vyhláška MPŽPRR SR č. 410/2012 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší. - Vyhláška MŽP SR č. 231/2013 Z.z. o informáciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení - Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o podpore, ochrane a rozvoji verejného zdravia - Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov - Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení neskorších predpisov - Nariadenie vlády SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení neskorších predpisov - Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov - Vyhláška MŽP SR č. 100/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd - Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov - Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny - Zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu - Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Lučenec o nakladaní s komunálnym odpadom

7.2 ZOZNAM VYŽIADANÝCH VYJADRENÍ A STANOVÍSK

Upustenie od variantného riešenia vydané OU Lučenec, OSZP č. OU-LC-OSZP-2016/005655-1 zo dňa 18.05.2016

7.3 DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE O DOTERAJŠOM POSTUPE PRÍPRAVY ZÁMERU A POSUDZOVANÍ JEHO PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV

V rámci prípravy zámeru je v súčasnosti spracovávaná projektová dokumentácia k vydaniu stavebného povolenia „ Rekonštrukcia výrobnej haly v areáli bývalej firmy Novoker Lučenec“ .

Strana 60

VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU

Lučenec máj 2016

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV

Ing. Peter Ondro za navrhovateľa

......

Ing. Gejza Póša za užívateľa

......

XI.1 MENO, PRIEZVISKO, ADRESA A PODPIS SPRACOVATEĽA ZÁMERU

Libuša Katreniaková ...... Klas, s.r.o., Veľký Krtíš

IX.2 PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA

Ing. Peter Ondro konateľ spoločnosti ......

Strana 61