Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Svidni čka

Obecný úrad Svidni čka

Január 2009

______1 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

O B S A H

ÚVOD ...... 3

1. PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA (PHSR) ...... 4 1.1 Účel a význam tvorby PHSR...... 4 1.2 Štruktúra PHSR ...... 4 1.3 Metodológia spracovania PHSR ...... 5 1.4 Vymedzenie riešeného územia...... 5

I. ANALYTICKÁ ČAS Ť 1. Východiskové koncep čné dokumenty súvisiace s rozvojom obce Kra čúnovce ...... 5 1.1 Národný strategický rozvojový rámec SR na roky 2009- 2013...... 5 1.2 PHSR Prešovského samosprávneho kraja...... 6 1.3 PHSR Združenia mikroregiónu „Údolie smrti“...... 6 2. Charakteristika obce Svidni čka...... 6 2.1 Symboly obce ...... 8 2.2 Poloha a prírodné podmienky ...... 9 2.3 Administratívne za členenia obce ...... 10 2.4 Využitie krajiny obce ...... 10 2.5 Obyvate ľstvo a štruktúra osídlenia ...... 11 2.5.1 Vývoj po čtu obyvate ľstva ...... 11 2.5.2 Štruktúra obyvate ľstva pod ľa veku, národností, konfesie a vzdelania ...... 12 2.5.3 Domový a bytový fond ...... 13 2.6 Ob čianska vybavenos ť...... 14 2.6.1 Služby...... 14 2.6.2 Mimovládne organizácia (združenia, spolky) ...... 15 2.6.3 Kultúra a šport...... 15 2.6.4 Školstvo...... 15 2.7 Ekonomika ...... 16 2.8 Trh práce...... 18 2.9 Dopravná a technická infraštruktúra ...... 18 2.9.1 Dopravná poloha ...... 18 2.9.2 Dopravná obslužnos ť ...... 19 2.9.3 Technická infraštruktúra ...... 19 2.10 Životné prostredie ...... 21 2.10.1 Ochrana kvality ovzdušia...... 21 2.10.2 Ochrana kvality vôd ...... 21 2.10.3 Odpadové hospodárstvo ...... 21 2.10.4 Chránené územia...... 22 2.11. Cestovný ruch ...... 23

II. SWOT analýzy...... 24 1. Vízie do r. 2013 ...... 31 2. Identifikované problémy ...... 32 3. Stratégia rozvoja ...... 36 4. Záver...... 46

III. AK ČNÝ PLÁN obce Svidni čka na roky 2009-2010 (samostatná príloha) ______2 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Ú V O D

Program sociálno-hospodárskeho rozvoja ( ďalej len PSHR) obce Svidni čka je základným rozvojovým dokumentom, ktorý analyzuje stav a definuje základné problémy a potreby obce v súvislosti s jej možným sociálno-hospodárskym rozvojom v rokoch 2009 až 2013.

Na črtnutá vízia a postupy jej realizácie v praktickom živote rešpektujú prírodné, sociálne, kultúrne, ekonomické danosti mikroregiónu a obce samotnej. Východiská tvoria údaje získané z ankety, ktorú samospráva obce Svidni čka uskuto čnila medzi ob čanmi a z dotazníka, ktorý vyplnil starosta s poslancami obecného zastupite ľstva.

Program je otvorený dokument, pripúš ťajúci korekcie a zmeny v súlade s vývojom podmienok, právneho a ekonomického prostredia.

Cie ľom PSHR obce Svidni čka je h ľada ť spolo čné východiská z ťažkej ekonomickej situácie, spôsobenej rozpadom tradi čných produk čných, komunika čných a servisných systémov priamo v mikroregióne, ale aj v širšom okolí, vytvorenie rámca pre budúcu spoluprácu, zhodnotenie a stanovenie reálnych krátkodobých a dlhodobých možností pre zabezpe čenie udržate ľného a všestranného hospodárskeho rozvoja a rast životnej úrovne obyvate ľov založenom na raste zamestnanosti a vnútorného produk čného potenciálu. Zárove ň si dáva za úlohu stanovi ť postupy pre zapojenie čo najširšieho okruhu partnerov a spolupracujúcich ob čanov, inštitúcií a spolo čenstiev do procesov formulovania možných spolo čných aktivít a podnieti ť dlhodobý charakter tejto spolupráce.

Dôležitým prvkom celkovej stratégie je preto návrh nástrojov a mechanizmov, vrátane ich uplat ňovania, ktoré pomôžu udrža ť aktivitu aj po skon čení prác na tomto projekte. Celkovým zámerom je ukáza ť najvhodnejšie možnosti využitia miestneho materiálneho, duchovného a ľudského potenciálu pre skvalit ňovanie a rozvoj podnikania a vytvori ť predpoklady pre následné programové a rozvojové činnosti tak, aby sa dali čo najefektívnejšie využi ť (okrem skromných vlastných zdrojov) aj finan čnú pomoc Vlády SR a EÚ prostredníctvom štrukturálnych fondov na zvyšovanie hospodárskej a sociálnej úrovne obce.

Samotný program preto vytvára vhodné predpoklady, najmä svojou snahou skoncentrova ť úsilie na rozhodujúce problémy a najperspektívnejšie sektory života v tejto krásnej, aj ke ď drsnej časti formujúceho sa moderného Slovenska.

______3 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

1. PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA

Plánovanie je dôležitá sú čas ť nášho života u ľah čuje a racionalizuje zložitos ť života vôkol nás. Základným princípom verejného života je demokracia, ktorá sa musí dosta ť aj do života obce. Z nej musí vychádza ť spolupráca s podnikate ľmi, susednými obcami, mimovládnymi organizácia a ob čanmi. Prepracovaným a „zdola nahor“ vytvoreným plánom budúceho rozvoja obce bude môc ť obec lepšie odoláva ť miestnym, lokálnym i celospolo čenským problémom. Plánovanie by malo nazna čiť smerovanie a kroky do lepšej budúcnosti. Preto za ve ľmi dôležité považujeme vyjadrenie sa ob čanov a ich spoluú čas ť pri tvorbe tohto dokumentu. PHSR obce Svidni čka je koncep čný materiál, ktorý: - popisuje najdôležitejšie javy, činitele a procesy v obci, - vyhodnocuje sú časný stav, - navrhuje dlhodobé ciele a opatrenia tak, aby viedli k pozitívnemu vývoju obce.

1.1 Ú čel a význam tvorby PHSR

Právnym rámcom spracovania PHSR sú ustanovenia zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších zmien a doplnkov. Z citovaného zákona vyplýva aj úloha obce vypracova ť, schváli ť, pravidelne vyhodnocova ť a plni ť jednotlivé ustanovenia PHSR. Tento strednodobý plán by mal naštartova ť dlhodobé procesy na zlepšenie sociálno-ekonomických podmienok v obci. Mal by tiež podnieti ť k tvorbe spolo čných partnerských projektov, spoji ť podnikate ľský, samosprávny a mimovládny sektor. V novom programovacom období bude slúži ť ako nevyhnutná podmienka k získaniu nenávratných finan čných zdrojov z európskych fondov. Preto PHSR je spracovaný v súlade s programovými zásadami Európskej únie, ktoré zdôraz ňujú ako východiskový princíp PARTNERSTVO mimovládneho, podnikate ľského a samosprávneho sektora. Zárove ň hierarchicky nadväzuje na prijaté koncepcie Slovenskej republiky, Prešovského samosprávneho kraja, rezortné stratégie a záujmy ochrany prírodného a kultúrneho dedi čstva.

1.2 Štruktúra PHSR

PHSR obce Svidni čka sa skladá z troch častí:

I. ČAS Ť ANALYTICKÁ: 1. Situa čná analýza – identifikácia jednotlivých zložiek krajiny obce. 2. SWOT analýzy - vyhodnotenie na jednej strane silných a slabých stránok, na druhej strane príležitostí a ohrození obce.

II. ČAS Ť STRATEGICKÁ: 1. Vízia – nazna čenie žiaduceho stavu obce v budúcnosti. 2. Problémové oblasti – vymedzenie pál čivých problémov obce. 3. Organiza čné zabezpe čenie - systém financovania, riadenia a hodnotenia: 1.1 Opatrenia – špecifikácia krokov na dosiahnutie vytýčených cie ľov. 1.2 Ciele – vytý čenie postupov k ideálnym stavom, ktoré sa dosiahnu realizáciu stratégie. 1.3 Aktivity – metodológia realizácie opatrení v časovej postupnosti.

III. ČAS Ť AK ČNÝ PLÁN obce Svidni čka (samostatná príloha)

______4 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

1.3 Metodológia spracovania PHSR

Zdroje informácií: obecný úrad, Štatistický úrad SR, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Katastrálny úrad a ostatné organizácie a inštitúcie. Pri spracovávaní PHSR sa využívali kombinácie EXPERTNÝCH a KOMUNITNÝCH metód. Návrhy vychádzali od obecného úradu, ob čanov a po sformovaní v súlade so strategickými koncepciami rozvoja SR, regiónu a mikroregiónu.

1.4 Vymedzenie riešeného územia

Obec Svidni čka sa nachádza v Prešovskom kraji, v okrese Svidník. Patrila do Šarišskej župy. Do roku 1960 bola sú čas ťou okresu Bardejov. Od roku 1968 patrí do okresu Svidník. Leží v Severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí Svidni čanskeho potoka, od severu te čúceho do Ondavy, v nadmorskej výške okolo 330 m. Administratívne hranice obce sa kryjú s katastrálnymi hranicami obce o celkovej výmere 572 ha. Územie pre tvorbu urbanizovanej krajiny tvorí sú časne zastavané územie sídla, rozšírené o územia, ktoré bezprostredne nadväzujú na zastavané územie a sú potenciálne pre urbanistický rozvoj obce vyvolaný jej rozvojovým programom a požiadavkami vyplývajúcimi z ÚPN VÚC Prešovského samosprávneho kraja a navrhované územia bývania a rekreácie. Zaujímavé územie obce tvoria katastre susedných obcí Dlho ňa, Nižná Písaná, Kruž ľová, Belejovce a Vápeník. Katastrálne územie Svidni čky patrí z hľadiská geomorfologického členenia do geomorfologickej jednotky subprovincie vonkajšie Východné Karpaty, oblasti Nízke Beskydy a geomorfologického celku Ondavská vrchovina a jeho časti Repejovská brázda. Z klimatického hľadiská územie katastra leží v mierne teplej klimatickej oblasti. Obec Svidni čka patrí do okresu Svidník. Čas ť administratívnych povinností obecnej samosprávy je presunutých pod Spolo čný obecný úrad Nižný Orlík.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. čas ť

II. ANALYTICKÁ ČAS Ť

1. Východiskové koncep čné dokumenty súvisiace s rozvojom obce Svidni čka

1.1 Národný strategický rozvojový rámec SR na roky 2007- 2013 Národný strategický referen čný rámec Slovenskej republiky je programový dokument, ktorý predstavuje nástroj na prípravu a čerpanie štrukturálnych fondov v programovacom období 2007 až 2013. Vytyčuje tri ciele.

CIE Ľ 1. Podpora rastu a tvorby pracovných miest.

Na jeho dosiahnutie je ur čená najvyššia čiastka, t.j. 9,928 mld. eur. Skladá sa z prostriedkov: ERDF (Európsky fond regionálneho rozvoja). Finan čná pomoc sa z neho použije na modernizáciu ekonomiky a na ochranu životného prostredia. ESF (Európsky sociálny fond) pomôže zvýši ť kvalitu trhu práce, zlepši ť a zrýchli ť reakciu verejnej správy na zmeny. Kohézne fondy ( kohézia – súdržnos ť) budú využívané na budovanie dopravných sietí, ekologickej infraštruktúry, obnovite ľných zdrojov energie. ______5 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

CIE Ľ 2. – Zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky pohltí 0,109 mld. eur z fondov:

ESF pomôže zvyšova ť profesijný potenciál a prispôsobivosti pracovníkov na nové pracovné podmienky. ERDF pomôže zabráni ť odlivu zamestnávate ľov na „východ“ Európy, napr. do nových členských štátov EÚ – Rumunska a Bulharska. Prostriedky ERDF sú ur čené aj na zavádzanie nových technológii a podporou výkonnosti zamestnancov. CIE Ľ 3 je zameraný na rozvoj územnej spolupráce na národnej i medzinárodnej úrovni. Európska územná spolupráca bude pokrytá sumou 0,199 mld. eur. Prostriedky budú poskytované na podporu harmonického a vyváženého rozvoja územia EÚ. Zostávajúce prostriedky vo výške 1,18 mld. eur sú ur čené pre Bratislavský kraj, ktorý sa nebude podie ľať na spomínaných troch cie ľoch, ani prostriedkoch na ne ur čených.

1.2 PHSR Prešovského samosprávneho kraja

Je strednodobý dokument, ktorý na podmienky Prešovského kraja rozpracováva stratégie celoslovenského charakteru. Dôraz kladie na podporu regionálneho rozvoja v oblasti sociálno–ekonomickej. Vytyčuje špecifické, cielené opatrenia na ekonomické a sociálne oživenie Prešovského kraja. PHSR Prešovského kraja sp ĺň a požiadavky Európskej únie na čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov.

1.3 PHSR mikroregiónu „Údolie smrti“

Obec je členom Združenia mikroregiónu „Údolie smrti“, ktorý nemá vypracovaný samostatný PHSR Združenie mikroregiónu vzniklo v roku 2004 za ú čelom rozvoja obcí, organizácií, inštitúcií a ob čanov – jednotlivcov. Jeho členmi sú obce: Svidni čka, Kapišová, Kružlová, Dobroslava, Nižná Písaná, Vyšná Písaná, Vápeník, Dlho ňa, Havranec. Sídlom združenia je Obecný úrad Kapišová Predmetom činnosti združenia je zabezpe čova ť vypracovanie programov rozvoja mikroregiónu, územných plánov obcí a mikroregiónu, zvyšova ť životnú úrove ň obyvate ľov, podporova ť aktivity zamerané na vytváranie vzájomne výhodných partnerstiev, nadväzova ť spoluprácu a partnerstvá aj so zahrani čnými partnermi (Po ľsko), zachováva ť a rozvíja ť kultúrne dedi čstva, zvyšova ť právne povedomie obyvate ľstva. Zabezpe čova ť kultúrno- vzdelávacie kurzy krátkodobého charakteru. Aktivizova ť neštátne, charitatívne a cirkevné subjekty, mimovládne organizácie pri riešení problémov mikroregiónu, spolo čne organizova ť kultúrne, športové a spolo čenské podujatia. Napomáha ť rozvoju cestovného ruchu, ochrane kultúrnych a prírodných pamätihodnosti mikroregiónu.

3. Charakteristika obce Svidni čka

Spišská kapitula v roku 1559 potvrdila uvedenie š ľachtica Gašpara Šerédiho do vlastníctva panstva Makovica so sídlom na hrade Zborov, ktorého majetkovou sú čas ťou okrem iných dedín bola aj Svidni čka. Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina Svidni čka jestvovala už pred rokom 1559. Tunajšie sedliacke domácnosti boli prvýkrát zdanené da ňou krá ľovi v roku 1572. Z toho je možné usúdi ť, že tunajšie sídlisko vzniklo okolo roku 1550.

______6 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

V písomnostiach od druhej polovice 16. storo čia sa vyskytuje v názvoch, ktoré dosved čujú, že tunajšie sídlisko založili obyvatelia zo Svidníka pod vedením šoltýsa. Koncom 16. storo čia bola Svidni čka malou dedinou, ale po čet obyvate ľov a domov vzrastal. V roku 1618 šoltýstvo s mlynom patrilo už štyrom domácnostiam. Hospodárilo tu 15 sedliackych domácností, z nich len jedna na celej, tri na polovi čných, ale devä ť na tretinových a štvrtinových usadlostiach. Žilo tu aj sedem želiarskych rodín: tri slúžili a bývali u šoltýsov, štyri u sedliakov. Na prelome 16. a 17. storo čia bola Svidni čka malou dedinou na panstve Makovica. Okrem domácností šoltýsov a osadenstva fary tu žilo len poddanské obyvate ľstvo. Svidni čka predstavovala lesnú a po ľnohospodársku kolonizáciu, ktorá vznikla v blízklosti rušnej cesty, cez ktorú prechádzali nielen Tatári, kupci, ale aj ozbrojené oddiely po ľských a ma ďarských krá ľov a tiež vojská Kutuzovova, Šlika, Paškijevi ča až do čias prvej a druhej svetovej vojny. Do systematického výrubu v lesách Svidni čky došlo až na konci 19. a na za čiatku 20. storo čia. Tu bola urobená úzkoko ľajka, po ktorej zvážali drevo od Havranca až do Kapišovej. Obchod s drevom prevádzali hlavne židovské rodiny. Svidni čka patrila k rusínskym dedinám.

Etymologický pôvod názvu.

Vysvetlenie názvu obce Verzia 1: Obec pravdepodobne bola založená prvými prisťahovalcami zo Svidníka od čoho aj pochádza názov Svidni čka.

Z najnovšej histórie obce Svidni čka

Život obyvate ľov obce Svidni čka, tak ako celej tejto oblasti, je od prvopo čiatkov spojený s pôdou, lesným hospodárstvom a chovom dobytka. Symbolizuje to aj pastier v erbe obce. Mimoriadne ťažkú dobu prežívali obyvatelia Svidni čky na prelome 19. a 20. storo čia. Ke ďže ľudí nesta čila obživi ť pôda, ktorú obrábali, boli nútení odchádza ť za prácou ďaleko, až na Americký kontinent. Mnohí z nich tam zostali ži ť natrvalo, iní sa vrátili a za ťažko zarobené peniaze si kúpili pôdu, postavili domy. Ťažko prežívali aj obdobie I. svetovej vojny. Poniektorí robili doma drevené lyžice, kúdele a vretena a potom robili podomový predaj. V roku 1940 tu žilo 358 obyvate ľov, čo bol najvä čší zaznamenaný po čet od roku 1869 až dodnes. Gréckokatolícky chrám v obci, ktorý bol obnovený v roku 1815 v klasicistickom slohu, po čas 2. svetovej vojny bol ve ľmi zni čený. Opravený bol až v roku 1964. V 2. svetovej vojne bola zni čená aj škola z roku 1897, ktorá bola postavená z tehál. Po vojne sa vyu čovalo v drevenom baraku, až kým sa škola neopravila. Pre malý po čet žiakov nastala integrácia škôl, kde aj táto škola d ňom 30. júna 1976 bola zrušená. Žiaci za čali navštevova ť Základnú školu v susednej obci v Kružlovej. Po integrácii základnej školy, 1. februára 1978 bola v priestoroch bývalej školy zriadená materská škola, ktorá bola v prevádzke do roku 1983. Ve ľmi pohnutým obdobím v histórii celého okolia obce bol rok 1944, kedy sa tu odohrala naj ťažšia bitka karpatsko–duklianskej operácie. Okolo 8. októbra 1944 bola celá obec evakuovaná pod ľa nariadenia nemeckého velite ľstva. Ve ľa ľudí utekalo a skrývalo sa v lesoch, čas ť evakuovala do Belejoviec a čas ť smerom k Prešovu, kde sa rozišli po dedinách. Rodiny, ktoré evakuovali, ve ľa vytrpeli hladom a zimou, lebo všetko museli len žobra ť. Nemecké vojská v obci stavali zákopy ______7 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

a bunkre. Sovietska armáda tu viedla ve ľmi ťažké boje. Na obec Svidni čku sa úto čilo nieko ľkokrát. Potom obec bola rozdelená na dve časti. Horný koniec po vodu mali v rukách Rusi a a dolnú čas ť obce Nemci. Ve ľké boje boli tiež na hore Verch nad Nižnou Písanou a Svidni čkou, kde bolo spolu zni čených 15 tankov. Okolo vody po starej ceste boli protitankové míny. V tunajšej obci padlo okolo 600 Rusov a asi 300 Nemcov a 1 slovenský vojak. Presný po čet je ťažko ur čiť, lebo aj Rusi aj Nemci čo mohli a aj ťažko ranených brali so sebou. Obec bola oslobodená 14. novembra 1944 Sovietskou armádou a I. Československým armádnym zborom, ktorého armádnym generálom bol Ludvík Svoboda. Na pamiatku ťažkých bojov je v strede obce osadený sovietsky tank ako prírodná expozícia. Po II. svetovej vojne sa život pomaly vracal do normálnych ko ľají, po vojne sa obec vzmáhala a zve ľaďovala. Ľudia pomáhali si len ako mohli. Ke ďže po čas vojny boli obyvatelia evakuovaný a domy boli zni čené, štát nechal vybudova ť dvojdomy a jednodomy v tzv. akcií Z.V roku 1952 obec elektrifikovali. V roku 1949 do obce zaviedli telefonické spojenie. V obci existovala aj pošta, ktorá bola zriadená v priestoroch bývalej pekárne. Neskôr v roku 1968 bola pres ťahovaná do priestoroch kultúrneho domu. V roku 1988 bola pošta pres ťahovaná do obce Kružlová. V priestoroch pošty bolo zriadené poštové stredisko, ktoré v roku 1993 bol tiež zrušené. V roku 1952 bola zriadená pekáre ň v budove hasi čského skladu, ktorá svojím chlebom zásobovala bývalý Svidnícky okres. Budova tomuto ú čelu slúžila až do roku 1955. K obnoveniu pekárne došlo až v roku 1986, ktorá bola v prevádzke tiež iba krátky čas. V sú časnosti je budova v súkromnom vlastníctve a používaná na súkromné ú čely. 18. novembra 1967 bol skolaudovaný novopostavený kultúrny dom a odovzdaný do užívania. V roku 1969 bol daný do prevádzky obecný rozhlas. Dovtedy sa na šírenie oznamov pre obyvate ľov používal bubon. V roku 1971 bolo založené JRD, ktoré v sú časnosti neexistuje. Po ľnohospodárska pôda je v správe súkromných po ľnohospodárov. V tomto roku bol vybudovaný aj obecný vodovod a zavedené elektrické osvetlenie obce. Obec bola osvetlená celú noc. Po roku 1989 a po zvýšení obchodných cien za elektrinu, bola obec nútená zruši ť celono čné osvetlenie a zavies ť skrátený čas osvetlenia obce. K rekonštrukcií verejného osvetlenia a výmene žiaroviek za šetrné žiarivky došlo až v roku 2007. V roku 1980 bol slávnostne odovzdaný do užívania lyžiarsky vlek, ktorý teraz čaká na svoju obnovu a rekonštrukciu, vzh ľadom na to, že sú tu dobré lyžiarske podmienky. Cez obec preteká potok Svidni čianka, ktorý je v dvoch tretinách zregulovaný. Jedná čas ť bola zregulovaná ešte v roku 1988 a druhá čas ť smerom na Vápeník bola zregulovaná a následne skolaudovaná 16. mája 2008. Je schválená kanalizácia obce, ktorá sa bude postupne po etapách realizova ť. Obec doposia ľ nie je splynofikovaná. V poslednom desa ťro čí sa dos ť investuje do rekonštrukcie kultúrneho domu za pomoci poskytnutia finan čných prostriedkov z rôznych grantov. V roku 2004 obec oslávila 445. výro čie založenia obce.

2.1 Symboly obce

Erb a vlajka obce

Z heraldicko-sfragistických prame ňov sa zachoval odtla čok pe čatidla z r. 1787 na písomnosti zo 14. dec. 1787 a typárium z r. 1868. V staršom pe čatidle, ktoré richtár používal na potvrdzovanie obecných písomnosti je v kruhopise uvedené SIGIL (lum) : SZWIDNITSKA : 1787. V pe čatnom poli nám neznámy rytec vyobrazil na pažiti stojaceho muža s bi čom v pravej ruke. Pred ním sa pasú dva voly. Obec v r. 1868 si dala vyhotovi ť ______8 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

druhé pe čatidlo, ktoré sa v sú časnosti nachádza v zbierke pe čatidiel Šarišského múzea v Bardejove. V kruhopise mladšieho pe čatidla je v ma ďarskom jazyku nápis: SZVIDNICSKA KOZSÉG HIV. PECSÉTJE 1868 (Úradná pe čať obce Svidni čka). V pe čatnom poli je vyobrazený vpravo oto čený vôl, stojaci na pažiti. V obidvoch prípadoch je symbolika podobná, avšak motív staršieho odtla čku je originálnejší, pretože vyobrazenie motívu „vola stojaceho na pažiti“ sa opakuje v pe čatiach aj iných obcí. Pri tvorbe návrhu obecného erbu sa vychádzalo z historického motívu staršieho odtla čku a návrh erbu v popise znie: V zelenom štíte v ľavo striebroodetý pastier v pravici so strieborným bi čom na zlatom bi čisku, vpravo od neho dva strieborné prekrývajúce sa semh ľadiace voly v zlatej zbroji. Vlajka je zeleno-žlto-bielej farby s trojšpicovým zakon čením.

erb obce pe čať obce vlajka obce

2.2 Poloha a prírodné podmienky

Svidni čka sa nachádza na severnom okraji Nízkych Beskýd, v nadmorskej výške okolo 330 m n. m. Katastrálne územie patrí do geomorfologickej jednotky subprovincie vonkajšie Východné Karpaty, v oblasti Nízke Beskydy a geomorfologického celku Ondavská vrchovina a jeho časti Repejovská brázda. Terén je v nive Svidni čianky rovinatý so sklonom 1 % až 3 %. Terén v oblasti územia má hladko modelovaný pahorkatinový charakter, rozbrázdený s menšími údoliami. Najvä čší sklon majú najvyššie položené časti, ktoré postupne prechádzajú na sklon až 12 %. V severnej časti územia sa niva Svidni čianky podstatne zužuje. Svidni čianka je potok ,ktorý pramení v severozápadnom výbežku Laboreckej vrchoviny pod sedlom Tepajec (576,3 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 550 m n. m. Na hornom toku te čie juhovýchodným smerom cez Havranec, z ľava priberá Mazgalicu a pokra čuje cez obec Dlho ňa. Stá ča sa na juh a vstupuje do Ondavskej vrchoviny, preteká cez obec Svidni čka a sprava priberá Vápeník. Na dolnom toku pokra čuje cez Kružlovú, stá ča sa na juhovýchod a pri obci Kapišová sa v ______9 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

nadmorskej výške cca 260 m n. m. vlieva do Kapišovky a meria 11,2 km. Na dolnom toku výraznejšie meandruje. Územie je budované vonkajším flyšom. Geologicky je zaradené do Smilneckého tektonického okna, ktoré je zastúpené tenkolavicovytými pieskovcami a zelenými ilovcami. Podsmilnianskeho súvrstvia, čiernymi a hnedými tvrdými ilovcami, rohvcami a pieskovcami Smilnianskeho súvrstvia, miestami sa vyskytujú vápnité ilovce a tenkolavicovité pieskovce Krosnianského súvrstvia. V nive toku Svidni čianky sa nachádzajú zlepence a brekcie s polohami pieskovcov, so slabou priepustnos ťou hornín. Obec leží v miernom teplotnom pásme, klíma je zaradená do teplého horského klimatogeografického typu. Podnebie je vnútrozemské, silno ovplyv ňované nadmorskou výškou. Priemerná teplota v najchladnejšom mesiaci v roku - v januári je - 4 až - 5 °C. Najteplejšie sú mesiace júl a august. V júli sa priemerná teplota pohybuje v rozpätí 18 až 19 °C. Priemerná ro čná teplota sa pohybuje v rozpätí 6 až 8 °C. Teplota nad 25 °C je 50 až 100 dní v roku. Množstvom zrážok sa Svidni čka so svojím katastrom charakterizuje ako mierne vlhké a chladnejšie. Ro čne tu padne priemerne 650 až 700 mm zrážok. Najdaždivejšie sú letné mesiace jún, júl, jesenné október a november. Zrážok v zime je v porovnaní s letom a jese ňou pomerne málo a najviac sa vyskytujú v mesiaci február. Snehová pokrývka trvá 80 až 100 dní v roku. Veterný systém je skoro rovnaký ako na celom území Slovenska. Prevládajú vetry severných a južných smerov. Na základe teplotných kritérií, vlahových pomerov a ostatných ovplyv ňujúcich činite ľov patrí Svidni čka do okrsku mierne teplého s chladnou zimou.

2.3 Administratívne za členenia obce

Svidni čka je sú čas ťou vyššieho územného celku Prešovského samosprávneho kraja. Patrí do okresu Svidník, rozprestiera sa v jeho severozápadnej časti. Patrí do celku NUTS I – Slovenská republika, v rámci územných jednotiek NUTS II – Východné Slovensko do Prešovského kraja, NUTS III – VÚC Prešov, NUTS IV - okres Svidník a NUTS V – obec Svidni čka. Táto klasifikácia je zavedená Štatistickým úradom Európskej komisie (Eurostat) s národnými inštitútmi pre štatistiku, v prípade Slovenska Štatistickým úradom SR. Obec je sídlom samosprávneho úradu, čas ť administratívnych kompetencii deleguje na Spoločný obecný úrad v Nižnom Orlíku.

2.4 Využitie krajiny obce

Pre kataster obce je charakteristická prevaha po ľnohospodárskych pozemkov, hlavne orná pôda a trvalo trávnaté porasty. Skoro polovicu územia zaberajú po ľnohospodárske pozemky a necelú druhú polovicu lesné pozemky. Iba malé čiastky tvoria vodné plochy, zastavané plochy a ostatné plochy.

______10 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Tabu ľka č. 1 Charakteristika územia obce

Po ľnohos Lesné Vodné Zastavané Ostatné Celkom Svidni čka podárske pozemky plochy plochy plochy pozemky CELKOM 278 242 9 15 28 572 ha Percentuáln 48,60 % 42,31 % 1,57 % 2,62 % 4,90 % 100 % e vyjadrenie

Charakteristika územia obce

Po ľnohospodársk e pozemky Lesné pozemky

Vodné plochy

Zastavané plochy

ostatné plochy

2.5 Obyvate ľstvo a štruktúra osídlenia

2.5.1 Vývoj po čtu obyvate ľstva

Pod ľa dostupných štatistických údajov je možné sledova ť demografický vývoj v obci už od roku 1869, kedy obec mala 193 obyvate ľov. Až do roku 1940 bol stúpajúci trend. Ešte v roku 1940 mala obec 358 obyvate ľov, od tohto obdobia je postupný pokles po čtu obyvate ľov, s výnimkou v 60 rokoch

Tabu ľka č. 2 Vývoj po čtu obyvate ľstva od roku 2001 Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Mužov 70 70 67 68 70 68 70 Žien 64 64 65 65 61 66 63 Spolu 134 134 132 133 131 134 133 Prírastok - 1 0 0 - 1 - 3 6 - 6 Zdroj: obec Svidni čka

Tabu ľka č. 3 Predpokladaný vývoj po čtu obyvate ľov

Rok 2020 2040 Po čet obyvate ľov 170 200 Zdroj: obec Svidni čka

______11 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Kvalita prírodného prostredia obce vytvára výhodné podmienky pre rozvoj bývania a rekreácie. Dá sa teda predpoklada ť, že bude v dlhšom časovom horizonte mierne narasta ť po čet obyvate ľov s trvalým pobytom. Tento jav bude vytvára ť tlak na obslužnú sféru a vybavenos ť obce.

Po čet sobášov

Tabu ľka č. 4 Vývoj po čtu sobášov a rozvodov rodín

Rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007 sobáše 0 0 1 0 1 1 rozvody 0 0 0 0 1 0 Zdroj: obec Svidni čka

2.5.2 Štruktúra obyvate ľstva pod ľa veku, národností, konfesie a vzdelania

Tabu ľka č. 5 Veková štruktúra obyvate ľstva

Obec Obyvate ľstvo 0 – 15 16-35 36-60 61 Index Svidni čka celkom: rokov rokov rokov a viac starnutia * rokov Celkom/priemer 129 20 31 35 43 2,15

*Pomer po čtu obyvate ľov vo veku 61 a viac rokov k po čtu obyvate ľov vo veku 0 – 15 rokov

Hodnota indexu starnutia vypovedá o vekovej štruktúre obyvate ľov. Dosiahnutý index 2,15 sved čí o starnutí populácie, prevyšuje optimálnu hranicu 0,50. Výh ľadovo obci Svidni čka hrozí úbytok obyvate ľov kvôli nepriaznivému demografickému vývoju. Priemerný vek obyvate ľov Svidni čka je 44 rokov.

Tabu ľka č. 6 Národnostná štruktúra

Pod ľa posledného s čítania obyvate ľov vyplýva, že po četne najvä čšou národnostnou skupinou je slovenská národnos ť, ku ktorej sa prihlásilo 105 obyvate ľov, čo je 78,4 % obyvate ľstva obce. Rusíni s po čtom 23 obyvate ľov predstavujú druhú najpo četnejšiu skupinu so 17, 2 % podielom obyvate ľstva.

slovenská ma ďarská rómska česká rusínska po ľská ukrajinská 105 0 0 1 23 0 5 Zdroj: obec Svidni čka

______12 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

ľ ľ Obyvate stvo obce pod a Náboženská štruktúra obyvate ľstva národnosti

Gréckokatolícke slovenská ma ďarská Rimsko-katolícke rómska Pravoslávne česká rusínska Evanjelické po ľská Iné ukrajinská

Náboženská príslušnos ť- konfesia :

Gréckokatolícke vierovyznanie ...... 96,0 % Rímsko-katolícke vierovyznanie ...... 0,7 % Pravoslávne vierovyznanie ...... 1,9 % Evanjelické ...... 0,7 % Iné ...... 0,7 %

V obci je podstatná čas ť obyvate ľstva gréckokatolíckeho vyznania, ktorú tvorí 124 ľudí, ku pravoslávnemu vyznaniu sa hlási 7 obyvate ľov.

Vzdelanostná štruktúra obyvate ľov

Vzdelanie má priamy súvis s úspešným uplatnením sa na trhu práce. Tak, ako nižšie vzdelanie nesie v sebe vyššie riziko nezamestnanosti, vyššie vzdelanie prináša neporovnate ľne vyššie možnosti uplatnenia sa na trhu práce. V obci prevládajú obyvatelia so stredoškolským vzdelaním bez maturity, nasledujú absolventi stredoškolského štúdia s maturitou a pomerne nízke percento je zastúpené vysokoškolsky vzdelanými ob čanmi. Všetci ob čania sú gramotní. Presnú štatistiku vzdelanosti obyvate ľov obec nevedie, nako ľko je to v sú časnosti pre jej potreby nepotrebné..

2.5.3 Domový a bytový fond

Údaje štatistického úradu zo s čítania obyvate ľstva, domov a bytov 2001 uvádzajú, že po čet trvalo obývaných domov je 42 a po čet trvalo obývaných bytov je 42. všetky byty sú v rodinných domoch. V obci je 17 neobývaných domov a 17 neobývaných bytov. Obložnos ť bytového fondu je 3,19, čo predstavuje dobrú hodnotu. Skoro všetky domy boli vybudované v povojnovom období. V období od 1946 do 1970 pribudlo 34 domov. Pre budúcnos ť bude potrebné uvažova ť s aktívnou údržbou a prestavbou starších domov, čo sa prejaví v po čte obývaných domov a poklesne po čet neobývaných domov. Podmienkou rozvoja bytového fondu je rozvinutá technická infraštruktúra v obci, ktorá umož ňuje podmienky pre bývanie porovnate ľné s mestským prostredím, aj ke ď nejde o typickú prímestskú obec. Ďalším možným stimulom je rozvoj rekreácie a turizmu. Vo vývojom trende sa dá predpoklada ť, že

______13 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

môžu pribúda ť aj domy poskytujúce nájomné ubytovanie pre turistov ako aj rozvoj chalupárstva. Úbytok bytov v obci je pravdepodobne neaktuálny, pretože aj keby došlo k nejakej asanácii, pravdepodobne dôjde k náhrade pôvodnej bytovej jednotky na vyššej technickej úrovni.

Rodinné domy: súpisných , z toho obývaných 42 rodinných domov Bytové domy: 0

Tabu ľka č. 7 Bytová výstavba v lokalite

Rok Do r. 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2001 Rodinné 59 0 0 0 0 0 0 domy Bytové 59 0 0 0 0 0 0 jednotky Zdroj: obec Svidni čka

Obec má typické vidiecke rozdelenie bytového fondu. Nové domy, postavené po roku 1970, sú dobre vybavené po stránke technickej, hygienickej aj estetickej s vysokým štandardom bývania a po čtom obývaných miestností. Aj staršie domy sú čiastočne zrekonštruované. Vä čšina je využívané len čiasto čne alebo vôbec, a tak vytvára prirodzenú supraštruktúru rozvoja cestovného ruchu vo vidieckom prostredí. Základným problémom je, že obyvate ľstvo nie je pripravené prija ť hostí – ú častníkov cestovného ruchu do svojich obydlí. Vzh ľadom na čisté životné prostredie a ľahkú dostupnos ť do okresného mesta Svidník, možno uvažova ť o presíd ľovaní sa mestského obyvate ľstva na vidiek. Svidni čka sa môže svojou polohou sta ť prí ťažlivým vidieckym sídlom. Preto je nutné sústredi ť pozornos ť na prípravu podmienok pre individuálnu bytovú výstavbu.

2.6 Ob čianska vybavenos ť

2.6.1 Služby

Tabu ľka č. 8 Preh ľad služieb v obci Svidni čka

Typ služieb Služby Obchodné služby Pohostinstvo, Dovoz chleba a pe čiva Služby cestovného ruchu Služby komunálne Služby relaxa čné Bibliobus, športové ihrisko Služby opravárenské Služby výrobné Služby pre po ľnohospodárov a záhradkárov Ostatné služby Dobrovo ľný požiarny zbor, Zdroj: obec Svidni čka ______14 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Za lekárskou starostlivos ťou dochádzajú obyvatelia obce Svidni čka do okresného mesta Svidník, ordina čné hodiny lekárov sú posta čujúce. Podobne využívajú aj pohotovostnú službu, rýchlu zdravotnícku pomoc a sie ť lekární. Najbližšia nemocnica je vo Svidníku. Obec nezabezpe čuje opatrovate ľské služby pre chorých a nevládnych ob čanov. V obci sa nenachádza dom sociálnych služieb, ani vývarov ňa a rozvoz stravy pre chorých a nevládnych ob čanov. Nie sú tu zabezpe čované ani terénne sociálne služby.

2.6.2 Mimovládne organizácie, združenia, spolky

Spolkový život obci má dlhodobú tradíciu. Ob čania, dospelí aj mládež sú členmi zväzov záhradkárov, drobnochovate ľov, rybárov, poľovníkov, v čelárov v miestnych a v okresných organizáciách. V obci pracuje dobrovo ľný zväz hasi čov.

2.6.3 Kultúra a šport

Pravidelne sa v obci konajú tieto podujatia: De ň matiek, stretnutia s dôchodcami, Mikuláš – oslava a odovzdávanie balí čkov, športový de ň pre deti. Na organizovanie podujatí masového charakteru má obec k dispozícii sálu v kultúrnom dome, ktorý svojim priestorovým vybavením nie je posta čujúci. Pomohlo by rozšírenie sály alebo vybudovanie prírodného amfiteátra. Chýbajú trhové podujatia, podujatia pre mládež a dôchodcov. V obci funguje stolnotenisový klub, ktorý sa zú čast ňuje stolnotenisových turnajov v rámci okresu. V oblasti spolo čenského a športového vyžitia občanom chýbajú oddychové zóny (upravené chodníky s lavi čkami, altánky, piknikové plochy a pod. Úplne absentuje rekrea čné zázemie.

2.6.4 Školstvo

V roku 1897 bola v obci postavená škola. Po čas 2. svetovej vojny bola ve ľmi zni čená. Vyu čovanie po vojne za čalo v roku 1946 v drevenom baraku. V jeseni v roku 1946 za čali opravova ť školu. Pri osievaní piesku naložili ohe ň. Pod ohniskom bola mína, ktorá následne vybuchla a smrte ľne zranila jedného ob čana a ďalšieho zranila. V roku 1966 bola prevedená generálna oprava školy. Po čas opravy školy do časné vyu čovanie bolo v súkromnom dome. Škola bola kolaudovaná 30. augusta 1966. Od roku 1962 bola tu v obci jednotriedna škola pre 1. - 5. ro čník. Pre malý po čet žiakov nastala integrácia škôl, kde aj táto škola d ňom 30. júna 1976 bola zrušená. Po integrácii Základnej devä ťro čnej školy, 1. februára 1978 bola zriadená materská škola ktorá bola prevádzkovaná do roku 1983. V sú časnosti sa nachádza budova školy, ktorá ne nevyužitá. Žiaci navštevujú Základnú školu v okresnom meste vo Svidníku.

Vzdialenos ť a význam okolitých škôl - navštevovanos ť škôl

V obci nie je školské zariadenie: Materská škola a základná škola. Svidník, ktorý je od Svidni čky vzdialený11 km, tvorí základ ňu hlavne pre základné školy a stredné školy. Vo Svidníku sa nachádza jedno predškolské zariadenie a šes ť základných škôl. Mládeži umož ňujú stredoškolské štúdium na týchto stredných školách: Gymnázium bl. Matky Terezy ______15 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Gymnázium DH Spojená škola - obchodná akadémia Spojená škola - hotelová akadémia Stredná odborná škola technická Stredná odborná škola arm. gen. L. Svobodu Svidník Stredná priemyselná škola odevná SZS mil Samaritána Medzi záujmové a vo ľno časové organizácie patrí Základná umelecká škola vo Svidníku, ktorý poskytuje umeleckú prípravu pre žiakov z mestá a z obcí sústredených vo Svidníckom okrese. Celkovo možno predpoklada ť, že základné školstvo sa v tejto oblasti sústredí do škôl vo Svidníku s možnos ťami ur čitých špecifických pôsobení na deti a mládež a v budúcnosti možno o čakáva ť aj rast kvality vzdelávania. Financovanie škôl sa podstatne zjednoduší, ak sa budú využíva ť školské autobusy na zvozy žiakov do centrálnych škôl.

2.7 Ekonomika obce

Tabu ľka č. 11 ukazuje príjmy a výdavky obce v predpokladaných a skuto čných ukazovate ľoch postupne od roku 2004 do roku 2007. Da ňové a ostatné príjmy obce je potrebné sledova ť už z poh ľadu fiškálnej decentralizácie. Na základe právnych úprav nadobudla platnos ť 1. januára 2005.Da ňové príjmy obce ovplyv ňuje aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za drobný stavebný odpad v znení neskorších zmien a doplnkov. Ú činnos ť nadobudol 1. novembra 2004. Fiškálna decentralizácia a prechod kompetencii zo štátnej správy na obce nepriaznivo ovplyvnili rozpo čet. Kým nominálne príjmy sa zvýšili, obec musela zabezpe čova ť prenesený výkon štátnej správy, preto jej reálne príjmy na obyvate ľa sa znížili.

Tabuľka č. 11 Prehľad rozpo čtov v tis. Svidni čka

Rok PRÍJMY PRÍJMY VÝDAVKY VÝDAVKY Výsledok plán skuto čnos ť Plán skuto čnos ť hospodárenia 2004 548 713 620 611 +102 2005 461 567 461 478 + 89 2006 523 769 496 695 + 74 2007 639 1 320 639 1 293 + 27 Zdroj: obec Svidni čka

Plánované príjmy a výdavky Skuto čné príjmy a výdavky a výsledok hospodárenia 800 Príjmy 1500 Príjmy 600 plán skuto čnos ť 400 Výdavky 1000 Výdavky 200 plán skuto čnos ť 0 500 Výsledok hospodárenia 05 0 0 2004 2 2006 2007 2004 2005 2006 2007

______16 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Po ľnohospodárstvo

Po ľnohospodárstvo pozostáva z kultúr ako orná pôda, lúky, pasienky, sady a záhrady. Z hľadiská ekologickej stability majú najvä čšiu hodnotu lúky a pasienky, ktoré sa nachádzajú na pôdach s nižšou úrodnos ťou, kde je pôdny horizont plytký prípadne zamokrený. Súvislejšie plochy pasienkov sa nachádzajú na vyššie položených strmších miestach čím sú dopravne ťažšie dostupné. Vzh ľadom na ich extenzívne obhospodarovanie sú porastené medzofilnými drevinami s bohatým druhovým zastúpením. Na menších rovinatých plochách sa v nive Svidni čky a okolo nej nachádzajú svieže produk čné, jedno až dvojkosné lúky na vlhkých stanovištiach. Sú to poloprírodné travinno – bylinné porasty obhospodarované enviromentálne prijate ľným spôsobom bez zmeny výraznejšieho druhového zloženia čo vedie k udržaniu ich vysokej biodiverzity. O čom sved čí aj výskyt vyššie spomínaného travinového biotopu. Orná pôda má v katastrálnom území menšinové zastúpenie. Je reprezentovaná parcelami ornej pôdy, bez drevinnej sprievodnej zelene. Jedná sa o parcely nachádzajúce sa na lokalite Š čob v juhozápadnom cípe územia. Ostatná sprievodná zele ň pozostáva z bylinnej zložky. Uvedená vegetácia je na ornej pôde jednoznačne zmenená vplyvom po ľnohospodárskej ve ľkovýroby. Jedná sa hlavne o aplikáciu priemyselných hnojív a herbicídov, ktoré čiasto čne ochudobnili plevelnú vegetáciu, ale ja sprievodnú zele ň najmä v krovitej forme. Nadmerné záhrady pozostávajú z produk čných viacetážových kultúr ovocných stromov, ktoré sa striedajú so zeleninárskymi plochami, pri čom vhodne za čle ňujú zastavané plochy obce do okolitého prostredia. Po ľnohospodársku pôdu v katastrálnom území obce Svidnička obhospodaruje po ľnohospodárske družstvo Dlho ňa, a to na výmere 278 ha po ľnohospodárskej pôdy, čo tvorí 48 % katastrálnej výmery obce, z toho 14 ha ornej pôdy, 255 ha trávnych porastov a 9 ha záhrad. Lúky a pasienky sú využívané na pasenie a kosbu. Na obhospodárovaní po ľnohospodárskej pôdy sa podie ľa aj Žaková Anna SHR Ladomírová.

Lesníctvo

Lesné porasty sa nachádzajú v západnej, severozápadnej a severovýchonej časti katastra, vyskytujú sa na súvislých plochách. Sú to prevážne hospodárske lesy, ktorých prvoradou funkciou je produkcia drevnej hmoty. Vytvárajú súvislé porasty v 3. lesnom vegeta čnom stupni dubovo – bukovom s prevažným zastúpením buka a primiešaním čerešne vtá čej, javora mlie čneho, hraba oby čajného, lipy malolistej a s bohatým krovitým porastom v spodnej etáži. Hoci porasty sú iba z časti pôvodného rázu, sú významnou zložkou, ktorá vytvára ekologickú stabilitu územia. V kombinácii s pasienkami vytvárajú krajinársky hodnotné mozaikovité štruktúry. Vzh ľadom na optimálne prírodné podmienky sú uvedené lesné porasty pomerne produk čné. O tom, že sa v území vyskytujú pôvodné lesné porasty sved čí aj ich vytypovanie za lesné biotopy európskeho významu. Územie hospodárskych lesný porastov je využívané predovšetkým pre produkciu drevnej hmoty, lesné porasty tu plnia funkciu vodoochrannú a protieróznu. Plochu je možné využi ť pre po ľnohospodárstvo, turistiku a limitovane pre športové aktivity. Lesné porasty v katastrálnom území Svidni čky obhospodaruje urbárske spolo čenstvo. Ako lesné porasty sú evidované súvislejšie plochy, ktoré pozostávajú prevažne z listnatých porastov, iba s malým podielom ihli čnatých drevín. Všetky lesné porasty sú zaradené do ______17 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

kategórie hospodárskych lesov, s hlavným poslaním produkcie kvalitnej drevnej hmoty, so sú časným zabezpe čovaním ostatných funkcií lesov. Hospodárenie v uvedených lesných porastoch sa prevádza pod ľa lesného hospodárskeho plánu. Rubná doba lesných porastov je 120 rokov. Obnova lesných porastov sa prevádza jemnými obnovnými spôsobmi. Kataster obce pokrýva 242 ha lesa. Nachádzajú sa v správe Lesnej správy Svidník a Lesnej správe Lesov SR, š.p. Banská Bystrica . Správcovia lesov zabezpe čujú správnu funkciu lesa, jeho ochranu a prirodzenú obnovu. V lesoch je typická karpatská flóra s listnatými stromami, kde prevažuje buk, hrab, dub, sosna. Z oblasti fauny prevláda vysoká zver (jelenia a srn čia) a divia čia. Názvy lesov: Š čob, Ha ť, Dolina, Breziny, Ž ľabiny, Vapniská, Smereky, Mesarka, Mutné, Kup čivky. .

2.8 Trh práce

Prechodom slovenskej ekonomiky na trhovú formu sa prejavili v zna čnej miere aj negatívne zmeny. Najvýraznejšie obyvate ľstvo obce zasiahla nezamestnanos ť. Najmä dlhodobá nezamestnanos ť je sociálnym, kultúrnym, ekonomickým a psychologickým problémom. Územie obce patrí do pôsobnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Svidníku. Zaoberá sa aj aktívnou politikou trhu práce. Okrem toho vyhodnocuje trh práce v obciach a mestách celého okresu, eviduje nezamestnaných, sprostredkováva zamestnanie, poskytuje poradenské služby a organizuje rekvalifika čné kurzy. Tabu ľka č. 12 ukazuje preh ľad o po čte nezamestnaných v posledných šiestich rokoch. Niektorí z obyvate ľov sú zapojení do aktiva čných prác v obci.

Tabu ľka č. 12 Preh ľad o nezamestnaných v obci Svidni čka

Rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Evidovaných 8 4 4 4 5 5 nezamestnaných Zdroj: ÚPSVaR Svidník a obec Svidni čka

Percento podielu nezamestnaných sa v priebehu roka mení. Najviac ľudí bez práce je v zimnom období, ke ďže ľudia pracujú v stavebníctve, po ľnohospodárstve a v iných letných sezónnych činnostiach. Obyvatelia odchádzajú do práce najmä do Svidníka, Českej republiky, Írska, Švaj čiarska, Nemecka, Rakúska a ďalších krajín EÚ. Najú činnejšími spôsobmi znižovania nezamestnanosti je rozvoj podnikania. Pracovné miesta môžu pomôc ť vytvára ť aktiva čná činnos ť, absolventská prax, vytváranie pracovných miest na chránených pracoviskách a v chránených diel ňach. Ve ľmi ú činné sú aj rekvalifika čné kurzy, ktoré popri úradoch práce za čínajú organizova ť aj iné vzdelávacie inštitúcie z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpo čtu SR.

2.9 Dopravná a technická infraštruktúra

2.9.1 Dopravná poloha

Obec je dopravne spojená s ostatným územím prostredníctvom cesty III/055621, pri čom je dopravne napojená na štátnu cestu č. I/73 Svidník – Dukliansky priesmyk, ktorá ______18 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

tvorí základnú cestnú sie ť v SR. Najbližšia železni čná stanica sa nachádza v Bardejove, vo vzdialenosti 44,6 km od obce. Cestná komunikácia III/055621 Vápeník – Kapišová sa v obci napája na cestu III/055624 Havranec- Svidni čka. Uvedené komunikácie prechádzajú stredom obce a vytvárajú hlavnú dopravnú os. Sú to cesty tretej triedy s nízkou intenzitou dopravy. Významnejšie komunikácie sa v obci nenachádzajú. V západnej časti obce je nespevnená miestna komunikácia, vysypaná iba cestnou škvarou, vedená paralelne s tokom Svidni čanky, ktorá pokra čuje ďalej ako po ľná cesta. Miestne komunikácie pokrývajú obec v siete s dĺžkou 670 m. Ich stav hodnotí miestna samospráva ako nedosta čujúci. Samospráva zabezpe čuje správu a údržbu miestnych komunikácií. V obci sa nachádzajú dve autobusové zástavky, z ktorých do Svidníka v pracovných dňoch odchádza 8 autobusových spojov denne. Chýbajú spoje v dopolud ňajšom čase. Vzh ľadom na rozvoj automobilovej dopravy sa predpokladá, že intenzita autobusovej dopravy v budúcnosti ostane na terajšej úrovní. Obec je vzdialená od Svidník 12 km, od Bardejova 44,9 km.

Tabu ľka č. 13 Preh ľad o stave dopravnej infraštruktúry ?

Dĺžka komunikácií 2,735 km Z toho miestne asfaltové, prašné 0,670 km Stav komunikácií Dobrý Dĺžka vybudovaných chodníkov 0 Po čet mostov 7

2.9.2 Dopravná obslužnos ť

Autobusovú dostupnos ť celoplošne zabezpe čuje v obci autobusová doprava – Slovenská autobusová doprava Vranov nad Top ľou s prevádzkou vo Svidníku. Frekvencia autobusových spojov v priebehu pracovného týžd ňa je priemerná. Každý pracovný de ň premáva 8 autobusových spojov. Avšak po čas d ňoch pracovného pokoja premáva iba jeden autobusový spoj a to v nede ľu na obed. Na prepravu sú ob čania nútený používa ť vlastné osobné motorové vozidla alebo taxislužbu. V regióne nepremáva osobná ani dopravná železni čná doprava. Najbližšie železni čné stanice sú v Bardejove a v Prešove.

2.9.3 Technická infraštruktúra

Svidni čka v sú časnosti má vodovodnou sie ťou pokrytú celú obec. Z toho vyplýva, že temer všetky nehnute ľnosti sú napojené na verejnú vodovodnú sie ť. Ú čelom tohto vodovodu je zabezpe čiť plynulé zásobovanie obce pitnou vodou. V sú časnej dobe je obec zásobovaná pitnou vodou zo samostatného vodovodu, do ktorého je privádzaná voda z vodného zdroja. Vodný zdroj tvoria dva pramene nachádzajúce sa za obcou Svidni čka. Sú obklopené z jednej strany lesom a z ostatných strán po ľnohospodárskou pôdou. Pramene sú zachytené a odvádzané cez vyrovnávaciu šachtu do vodojemu. Súčasná kapacita zdroja pitnej vody posta čuje na plynulé zásobovanie. Vodovod bol vybudovaný v roku 1971. Je v správe VVS, a.s. Košice. Oblastný závod Svidník. Obec je akcionárom tejto spolo čnosti. Vodovodné ______19 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

potrubie je viac ako tridsa ťro čné, kde časovým opotrebením rúr dochádza k havarijným stavom. Kovové rúry sú postupne pri opravách nahrádzané plastovými. Pre zamedzenie takýmto situáciám bolo by potrebné zrekonštruova ť celý vodovod. Obec Svidni čka má zapo čatú kanaliza čnú sie ť, ale jej realizácia bola schválená Ministerstvom životného prostredia v roku 2008 a boli poskytnuté finan čné prostriedky z Enviromentalného fondu na výstavbu prvej etapy, ktorá bola zapo čatá koncom roka 2008. Účelom stavby je odvies ť splaškové vody z jednotlivých nehnute ľností do ČOV Svidni čka. Predmetnou stavbou sa zabezpe čí odkanalizovanie rodinných domov a verejných budov v obci. Uvedením tejto stavby do prevádzky sa vyrieši vyprázd ňovanie žúmp a vo ľné vypúš ťanie splaškových vôd do potoka Svidni čanka a v nemalej miere sa vyrieši otázka kontaminácie spodných a povrchových vôd pred zne čistením. Územie obce Svidni čka je mierne svahovité, obcou preteká potok Svidni čianka a Vápennícky potok Potreba výstavby kanalizácie vychádza z nutnosti ochrany podzemných a povrchových vôd ako aj štandardného vybavenia obyvate ľov obce. V miestnej komunikácií, ktorá je vedená pozd ĺž obecného úradu sa nachádza zna čné množstvo podzemných vedení. Katastrálne územie obce je odvod ňované potokom Svidni čianka. Má upravené koryto kamennou dlažbou v dĺžke 0,78 km. Cez zastavané územie preteká ešte aj Vápennícky potok, ktorý bol v roku 2008 upravený reguláciou, čím bola zabezpe čená vä čšia kapacita potoka v objeme prietoku vôd a zárove ň zvýšená protipovod ňová ochrana územia. Najvä čšie prietoky cez územie obce sú zaznamenávané na jar, najmenšie koncom leta a za čiatkom jesene. Čistota vody odpovedá požiadavkám na povrchové toky. Dodávka elektrickej energie pre jednotlivých odberate ľov v sídle je vykonávaná verejným NN vzdušným rozvodom AIFe 6 na strešníkoch a betónových stožiaroch. Vedenie tvorí zokruhovanú sie ť s výbežkami pre vzdialenejšie lokality obce. V roku 2005 bola prevedená celoplošná rekonštrukcia elektrickej siete, kde boli drevené st ĺpy vymenené za betónové stožiare. Verejné osvetlenie tvoria výbojkové svietidlá na pouli čných osvet ľovacích, sadových osvet ľovacích stožiaroch a na st ĺpoch sekundárnej siete. V roku 2006 boli osadené šetriace svietidla. Ovládanie verejného osvetlenia je spínacími hodinami zo skrí ň verejného osvetlenia. Najvä čším odberate ľom je obyvate ľstvo, využívajúce energiu pre svetlo a domáce spotrebi če. Využívaná je elektrická energia okrem svietenia aj na varenie a vykurovanie. Plynofikáciou obce by sa podstatne znížilo za ťaženie siete najmä zo strany odberate ľov z radov obyvate ľstva. Dodávku a rozvod elektrickej energie zabezpe čuje Východoslovenská energetika, a.s. Prešov. Obec sú časne nie je splynofikovaná, ale projekt plynofikácie je spracovaný. Napojenie plynovodu bude na STL plynovod v obci Kružlová. Bod napojenia je na koncovú vetvu v severnej časti obce pri starej ceste II. Triedy z obce Kružlová do obce Svidni čka. Hlavná trasa bude vedená v zelenom pase, v priestore nepevnenej krajnice a okraja vydláždenej priekopy a čiasto čne aj v štátnej komunikácii, v minimálnej vzdialenosti od st ĺpoch vzdušných vedení. Uvedený plynovod po komplexnom zrealizovaní a sprevádzkovaní bude slúži ť ako primárne energetické médium pre vykurovanie a prípravu TÚV pre RD, OV a ostatnej vybavenosti obce Svidni čka. V obci nie sú iné zdroje energie – vodné ani veterné, či ďalšie alternatívy. Obec je sú čas ťou Regionálneho technického centra Východ. Telefónni ú častníci obce sú pripojení na telefónnu ústred ňu Kružlová po prípojnom kábli. Okrajové časti miestnych rozvodov sú tvorené vzdušným vedením na drevených podperných st ĺpoch. Domové prípojky sú realizované obdobne vzdušným vedením. Rozsah telekomunika čného spojenia a jeho zariadení je stanovený sú časným inštalovaným stavom v obci. Miestne rozvody sú riešené kombinovane t.j. úložnými i vzdušnými vedeniami do všetkých ulíc obce. Domové prípojky ______20 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

sú realizované obdobne vzdušným , resp. káblovým vedením. Údaje o stave kapacity ústredne, jej obsadenie, stav miestnej i dia ľkovej siete tvoria predmet obchodného tajomstva správcu siete ST a.s., nie je možné údaje publikovať na výslovnú žiados ť prevádzkovate ľa. Územie obce je pokryté aj signálmi mobilných operátorov Orange, T – Mobile. V katastri obce Svidni čka bola v roku 2004 vybudovaný stožiar mobilným operátorom T – Mobile na zosilnenie signálu. Na tento stožiar v roku 2007 bola napojený aj mobilný operátor Orange, čím sa zabezpe čilo kvalitné pokrytie obidvoma operátormi. Káblová televízia v obci nie je zavedená. Internetové pripojenie objektov obce a obyvate ľov v domácnostiach je formou DSL telekomunika čným pripojením. Obecný rozhlas s centrálou na Obecnom úrade je prevedený vzdušne na konzolách. Stožiare sú oce ľové do výšky 7,5 m nad zemou. Reproduktory sú rozmiestnené tak, aby nevznikali zázneje. Vedenie na koncoch je chránené proti podpätiu bleskoistkami. Z hľadiská funk čnosti v sú časnosti plne vyhovuje. Miestny rozhlas využíva samospráva najmä na informovanie ob čanov. Územie je pokryté TV signálom domácich programov STV aj signálom komer čných TV staníc. Príjem je domovými anténami jednotlivých koncesionárov. Sporadický sa vyskytujú i antény satelitného príjmu.

2.10 Životné prostredie 2.10.1 Ochrana kvality ovzdušia

Kvalita ovzdušia v obci je na ve ľmi dobrej úrovni. Nepresahuje rámec bežného zne čistenia z malých zdrojov v obci. Zdrojom zne čis ťovania ovzdušia je automobilová doprava na ceste III/ 055621, ktorá prechádza stredom obce. Význam tohto zdroja zne čistenia je však zanedbate ľný. V obci sú malé zdroje zne čistenia ovzdušia , súvisiace so spa ľovaním tuhých látok a to napriek tomu, že obec nie je plynofikovaná. Zmenou vykurovacej základne na zemný plyn bude odstránený hlavný zdroj zne čis ťovania ovzdušia.

2.10.2 Ochrana kvality vôd

Osou územia je potok Svidni čanka, ktorý je regulovaný. Z ľavej strany priberá Svidni čianka Vápenícky potok a dva kratšie bezmenné prítoky, z pravej stany taktiež dva kratšie bezmenné prítoky. V katastri sú prevažne čisté nezne čistené podzemné i povrchové vody. Podzemná voda v zna čnej časti katastra pod ľa požiadaviek technológie na úpravu pitnej vody vyhovuje. V rie čnych sedimentoch územia nebol zistený nadlimitný obsah sledovaných prvkov. V potoku, ktorá preteká obcou sa nachádzajú raky, čo sved čí o čistej vode. Zdrojmi zne čistenia vôd sú domácnosti v obci, ako aj splážky z po ľnohospodárskych pôd. Výstavbou obecnej kanalizácie sa odstráni zne čis ťovanie vodných tokov z domácnosti.

10.2.3 Odpadové hospodárstvo

Obec nemá významného producenta komunálneho odpadu. Program odpadového hospodárstva vytvorili Technické služby mestá Svidník a obec sa do ňho zapojila. Program by mal zníži ť náklady spojené s vývozom a uložením tuhého komunálneho odpadu. Zapojením sa obce do separovaného zberu sa využijú druhotné suroviny a znížia náklady na získavanie

______21 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

nových surovín na výrobu nových tovarov. Tým sa bude menej zne čis ťova ť životné prostredie. Triedi sa sklo, plasty a papier. Odvoz tuhého komunálneho odpadu zabezpe čujú Technické služby mesta Svidník. V katastri obce sa nenachádza žiadna skládka TKO, ktorá by vyhovovala platnému zákonu o odpadoch a so zriadením takejto skládky sa ani neuvažuje. Nie je vytvorené ani žiadne obecné kompostové miesto, ktoré je však v pláne zria ďovania.

10.2.4 Chránené územia

Katastrálne územie obce sa nachádza na území, na ktorom pod ľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny platí I. stupe ň územnej ochrany (všeobecná ochrana). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pod ľa § 26 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vyhlásilo za chránené vtá čie územie Laboreckú vrchovinu (ďalej len „chránené vtá čie územie“) na ú čel zabezpe čenia priaznivého stavu biotopov sťahovavých druhov vtákov európskeho významu a biotopov s ťahovavých druhov vtákov sovy dlhochvostej vtákov sovy dlhochvostej, orla krik ľavého, bociana čierneho, háje červenej, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, strakoša červenochrbtého, penice jarabej, jariabka hôrneho, chriašte ľa po ľného, ďat ľa čierneho, ďat ľa bielochrbtého, žlny sivej, lelka lesného, škovránka stromového, rybárika rie čneho, ďat ľa prostredného, bociana bieleho, včelára lesného, p ŕhľaviara čiernohlavého, krutihlava hnedého, muchára sivého, žltochvosta lesného, hrdli čky po ľnej, prepelice po ľnej, strakoša sivého a brehu ľu hnedú a zabezpe čenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. Laborecká vrchovina zah ŕň a tieto okresy: Humenné, Medzilaborce, Snina , Stropkov, Svidník. Okres Svidník- zahr ňuje k. ú. obcí : Šarbov, Dlho ňa, Vyšná Písaná, Havranec, Ke čkovce, Roztoky, Krajná Porúbka, Vyšný Komárnik, Nižná Pisaná, Krajná Bystrá, Medvedie, Vápeník, Svidni čka , Nižný Komárnik ,Korejovce, Dobroslava, Kružlová, Hunkovce, Krajná Po ľana, Bodružal, Ladomirová, Kapišová, Krajné Čierno, Miro ľa, Šemetkovce, Vagrinec, Pstriná. Vonkajšia hranica vychádza z východiskového bodu na Slovensko – Po ľskej hranici medzi hrani čnými st ĺpmi č. 56/1 a 56/2 pri kóte Malý horský odkia ľ pokra čuje severozápadným smerom, pri čom kopíruje štátnu hranicu s Po ľskom a je totožná s hranicou katastra obce Osadné, po ktorej pokra čuje severozápadným smerom prevažne lesným porastom po hrani čnom hrebeni. Hranica CHVÚ pokra čuje juhovýchodným smerom po juhozápadnom až južnom okraji katastra obce Svidni čka , kde prechádza po okraji parcely č. 536 a 524 s miestnym názvom Grú ň. Pokra čuje južným okrajom parcely č. 459 s miestnym názvom Vertoviská, kde sa stá ča na severovýchod a východ a pokra čuje okrajom parcely č. 537, 458 a stá ča sa na juhovýchod kde pokra čuje lesným porastom. Hranica CHVÚ križuje južne od zastavaného územia obce cestu a pokra čuje južným okrajom parcely č. 518 a 517 juhovýchodným smerom k vodnému toku Svidničianka. Hranica CHVÚ vodný tok pretína a pokra čuje po jeho ľavom brehu už v katastri obce Kružlová, Vnútorná hranica za čína na ceste vedúcej do obce zo severu, tiahne sa na severovýchod po hraniciach lú čnych parciel, lomí sa na juh a prechádza po východnom okraji lúk, záhrad na tomto úseku pretína dva po ľné cesty, na konci obce sa stá ča na západ, tu prechádza po južnom okraji parciel, pretína tu tok Svidni čianka a cestu vedúcu do obce z juhu, stá ča sa na sever po západnom okraji lúk, ornej pôdy, záhrad a zastavaných plôch a nádvorí, ďalej sa stá ča na severozápad po južnom okraji lúk, lomí sa na východ pretínajúc cestu do Vápeníka a po ľnú cestu, stá ča sa na sever po okraji neplodných plôch, na konci obce sa napája na cestu. Zastavané územie v extraviláne obce Z1 – nachádza sa nad obcou pri ľavej

______22 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

strane cesty vedúcej do obce Dlho ňa, tvoria ho tri parcely 493/5, 493/6, 493/7 vedené ako TTP. Severovýchodná čas ť okresu Svidník je najzachovalejšie krajinné a prírodné prostredie a je sú čas ťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.

2.11. Cestovný ruch

Zatia ľ nie je rozvinutý systém rekreácie, hoci v ostatnom období za čínajú prvé pokusy s vidieckou rekreáciou. Nemožno však hovoriť o dlhodobej rekreácii. V obci doposia ľ nie je vytvorený dobrý vz ťah k vytváraniu podmienok pre rozvoj cestovného ruchu. Ojedinelé sa využívajú staršie domy pre chalupárske ú čely, aj ke ď nie sú vy ňaté z bytového fondu. Pre ubytovanie nie sú v obci vytvorené podmienky a ubytovanie na súkromí sa zatia ľ nerozvinulo. Podobne je to aj s poskytovaním stravovacích služieb. Evidentne nie sú vytvorené podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, ktoré nemôžu by ť založené iba na obecných aktivitách, ale musia by ť naviazané na regionálne agentúry, ktoré umožni ť vyplni ť rekrea čné aktivity na viac dní v regióne. Obec v prírodnej scenérii má ve ľký potenciál pre poskytovanie hlavne agroturistiky. V rámci letnej rekreácie je možnos ť kúpania sa v okresnom meste vzdialenom 12 km od obce, kde sa nachádza kúpalisko aj s morskými vlnami ako jediné na Slovenku. Tento zámer si však vyžaduje vä čšie investi čné náklady. Nutný je aktívny prístup obce a ob čanov ku skvalit ňovaniu služieb cestovného ruchu, čistoty obce a technickej vybavenosti územia. Aktivizova ť je potrebné tiež podnikate ľské prostredie v oblasti cestovného ruchu. Dôležitá je informovanos ť a dostupnos ť k dota čným zdrojom pre rozvoj vidieckej turistiky. Okolie poskytuje vhodné terény aj na zimné rekrea čné športy, najmä lyžovanie.

______23 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

II. SWOT analýzy

______24 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

1. Oblas ť: Technická infraštruktúra

Vízia: „Technická infraštruktúra v obci sp ĺň a požiadavky obyvate ľov. Obec Svidni čka má zrekonštruovanú a dobudovanú komplexnú technickú infraštruktúru.“

Silné stránky Slabé stránky
vybudovaný vodovod
nevybudovaná kanalizácia
vybudovaná regulácia potoka
nevybudovaná plynofikácia
vhodné podmienky pre využívanie
chýbajú chodníky okolo miestnych alternatívnych zdrojov energií komunikácií
dostatok prírodných stavebných
nedostato čná priepustnos ť cestnej materiálov a surovín komunikácie
dostatok pozemkov na individuálnu
nedostatok autobusových spojov, bytovú výstavbu po čas vo ľných pracovných dní a sviatkov
vybudované energetické siete pokoja žiadne autobusové spojenie
kompletne usporiadané pozemky
nízka kapacita sály v kultúrno -
spolo čná úradov ňa v Nižnom Orlíku správnej budove obecného úradu
využívanie ciest vhodné na cestovanie
chýbajú technológie na využívanie bicyklami do práce prírodných zdrojov
medzinárodná turistická trasa
neaktualizovaná technická
dobrý stav autobusových zastávok dokumentácia k technickej infraštruktúre
dobre udržiavané cesty
nevybudovaná sie ť cyklistických
zrekonštruovaná kultúrno-správna chodníkov budova obecného úradu
neexistujúca železni čná doprava
prístup k internetu cez DSL
chýbajúce zdroje vody pre požiarnu
miestny rozhlas v dobrom stave ochranu
dostato čná telekomunika čná sie ť
nedostato čná údržba ciest po čas mobilných operátorov zimných mesiacov
nedostatok finan čných zdrojov

Príležitosti Ohrozenia • využívanie ľudských zdrojov obce pri • slabý záujem štátu o kompletizáciu budovaní infraštruktúry technickej infraštruktúry • čerpanie a využívanie fondov EU • povodne a živelné pohromy • podporovanie cestovného ruchu a kompletizácie infraštruktúry štátom • vzbudenie záujmu VÚC o riešenie otázok technickej infraštruktúry

______25 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

2. Oblas ť: Životné prostredie

Vízia: „V roku 2013 je v obci Svidni čka nádherné, čisté a zdravé životné prostredie, s prekrásnymi domami, parkmi, predzáhradkami a okolím. “

Silné stránky Slabé stránky
vybudovaná vodovodná sie ť
nevybudovaná kanalizácia
zavedená separácia odpadu
nízke ekologické povedomie ob čanov
upravený tok potoka
parky a oddychové zóny absentujú
lesy bohaté na lovnú zver, huby
nevybudované kompostové miesto a lesné plody
nevyužívanie možnosti zberu lesných
vhodné podmienky na výstavbu plodov a húb veterných elektrární
nedokon čené športové ihrisko
jednotlivci využívajúci alternatívne zdroje energie
dostatok obecnej zelene
vybudovaný pstruhový rybník
možnos ť výstavby nových rybníkov
čistá voda
čiasto čne vybudované ihrisko

Príležitosti Ohrozenia • aplikácia možností spracovávania • extrémne výkyvy po časia a využívania odpadu obce a ZMT • kalamity, prírodné katastrofy • plošná osvetová činnos ť v rámci SR • mäkká legislatíva ochrany životného • prísne ukladanie sankcií prostredia zne čis ťovate ľom životného prostredia úradmi • kompletizácia technickej infraštruktúry v rámci VÚC

______26 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

3. Oblas ť: Ekonomická aktivita, podnikanie, využívanie prírodných zdrojov

Vízia: “Ekonomické aktivity Svidni čky sú zamerané na využívanie prírodných zdrojov a rozvoj služieb.“

Silné stránky Slabé stránky
chov pstruhov
nízka kapacita a štandard ubytovacích
pozemkové spolo čenstvo a pohostinských zariadení
existujúci drobní remeselníci
neusporiadané MPV k pozemkom s tradi čnou výrobou (prútikárstvo) pre budovanie obchodnej
dostatok kvalifikovanej pracovnej sily infraštruktúry
blízkos ť miest Svidník, Bardejov
nedostato čná sie ť drobných služieb
dostupnos ť finan čných služieb
absencia chovu po ľovnej zveri
vhodné podmienky na výstavbu
zlý stav budovy bývalej školy veterných elektrárni
nevyužité priestory na predaj potravín
dobré podmienky pre chov po ľovnej
v obci absentuje predaj ňa potravín zveri
dostatok vodných zdrojov
pohostinstvo

Príležitosti Ohrozenia • pozitívne legislatívne zmeny v oblasti • globálne negatívne klimatické zmeny životného prostredia • prírodné katastrofy a kalamity • kooperácia organizácií v rámci • deštruktívny vplyv podnikate ľských regiónu a euroregiónu lobistických skupín na životné • dostatok zdrojov EÚ na zlepšovanie prostredie stavu životného prostredia

______27 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

4. Oblas ť: Cestovný ruch

Vízia: „V obci je rozvinutý cestovný ruch vo vidieckom prostredí. Tvorí alternatívu pre zamestnávanie sa ob čanov. Obec je častým miestom pobytu hostí zo Slovenska a zahrani čia.“

Silné stránky Slabé stránky
existujúca spolupráca s poľskými
absencia informa čných služieb a a inými domácimi a zahrani čnými propaga čných materiálov partnermi,
nevyužité priestory na prestavbu
predpoklady rozvoja pešej turistiky ubytovacích zariadení
predpoklady rozvoja cykloturistiky
nedobudované a neozna čené
predpoklady rozvoja zimnej turistické chodníky a cyklochodníky lyžiarskej turistiky
absencia spolupráce so susediacimi
kultúrne pamiatky – bojová technika regiónmi – sovietsky tank T-34 z 2. svetovej
slabá propagácia remesiel v lokalite vojny
nepripravenos ť obyvate ľov na
blízka dostupnos ť kúpaliska, klziska poskytovanie služieb cestovného
zachovávanie tradi čných remesiel ruchu
výhodná geografická poloha
absencia turistických informa čných
dobré podmienky na chov rýb tabú ľ a po ľovníctvo,
chýbajú pohostinské zariadenia
blízkos ť miest Stropkov, Svidník, s podávaním tradi čných jedál Prešov, Bardejov
nepripravenos ť na poskytovanie
blízkos ť atrakcií, pamiatok, služieb lovného cestovného ruchu prírodného skanzému, drevených (po ľovníctvo a rybárstvo) kostolíkov, rekrea čných oblastí
potenciál pre budovanie cyklotrás
tradícia festivalov v blízkom okresnom meste
možnos ť štúdia oborov cestového ruchu vo Svidníku

Príležitosti Ohrozenia • podpora malých a stredných • legislatíva obmedzujúca rozvoj podnikate ľov v CR zo strany štátu turizmu • spolupráca s informa čnými centrami • klimatické riziká • regionálne a nadregionálne sie ťovanie • zlé postavenie Slovenska a regiónu na samospráv trhu cestového ruchu • masívna podpora CR zo strany štátu • sie ťovanie s centrami CR v regióne

______28 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

5. Oblas ť: Sociálna oblas ť a zdravotníctvo

Vízia: „V obci funguje všestranná sie ť sociálnych služieb. Zdravotnícke služby v dostatočnej miere a vzdialenosti sú poskytované v okresnom meste.“

Silné stránky Slabé stránky
poliklinika vo Svidníku
neexistujúci dom smútku
ambulancie pediatrov, praktických
chýbajúce vývarovne pre lekárov a odborných lekárov poskytovanie stravy
lekárne vo Svidníku
chýbajúca prepravná služba pre
existujúce vhodné priestory pre chorých a sociálne odkázaných rozvoj sociálnych služieb,
chýbajú poradenské centrá pre
opatrovate ľské služby v obci nezamestnaných
absencia služieb pre chorých a sociálne odkázaných ob čanov (absencia terénnych sociálnych služieb)

Príležitosti Ohrozenia • vznik a angažovanie mimovládnych • prevládanie konzumného spôsobu organizácií v sociálnej života a zdravotníckej oblasti • nepriaznivý demografický vývoj • kooperácia v rámci regiónu • zhoršovanie stavu životného a euroregiónu prostredia • získavanie prostriedkov EÚ

______29 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

6. Oblas ť: Vzdelanie, kultúra a šport

Vízia k vzdelávaniu (+ľudské zdroje): „V obci, resp. v prijate ľnej vzdialenosti od obce je zabezpe čená možnos ť všestranného vzdelávania obyvate ľov v súlade s potrebami trhu práce a obyvate ľov.“ Vízia ku kultúre a športu: „V obci sú vytvorené podmienky pre vo ľno časové aktivity obyvate ľov.“

Silné stránky Slabé stránky
chýbajúci amfiteáter na kultúrne
existencia základných a materských podujatia v lete škôl v blízkosti obce vo Svidníku
absencia atraktívnych študijných
existencia stredných škôl a gymnázií odborov potrebných na trhu práce vo Svidníku
nízka ponuka rekvalifika čných
výu čba jazykových kurzov vo kurzov Svidníku
nedostatok kurzov PC (pre starších
existencia Základnej umeleckej školy ob čanov a ostatných dôchodcov) vo Svidníku
nefungujú vzdelávacie aktivity 3.
existujúci kultúrny dom veku
existencia periodických aktivít: De ň
nedostatok verejných priestranstiev detí, Deň matiek, posedenia
nedostato čná kapacita športovísk s dôchodcami, Mikuláš v športovom areáli
usporadúvajú sa športové turnaje
absencia múzea obecné aj medzi obecné
chýbajúce kluby pre mládež
gréckokatolícky chrám z r. 1914
absencia riadených klubových
Jednota – klub dôchodcov činností
Dobrovo ľný hasi čský zbor
Po ľovnícke združenie
Stretnutie rodákov obce pri vä čších spolo čenských akciách

Príležitosti Ohrozenia • kultúrne výmeny na regionálnej • klesajúci po čet žiakov na školách a nadregionálnej úrovni • deštruktívny vplyv západnej kultúry • príprava a realizácia projektov EÚ • odliv mladých ľudí z obce a regiónu • podpora kultúry, vzdelávania a športu • negatívny demografický vývoj podnikate ľskými subjektmi a sponzormi • spolupráca obce s okolitými samosprávami a organizáciami

______30 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

1. VÍZIE do roku 2013 Oblas ť: Technická infraštruktúra

Vízia k technickej infraštruktúre „Technická infraštruktúra v obci sp ĺň a požiadavky obyvate ľov. Obec Svidni čka má zrekonštruovanú a dobudovanú komplexnú technickú infraštruktúru.“

Oblas ť: Životné prostredie

Vízia k životnému prostrediu (+prírodné zdroje) „V roku 2013 je v obci Svidni čka nádherné, čisté a zdravé životné prostredie, s prekrásnymi domami, parkmi, predzáhradkami a okolím. “

Oblas ť: Ekonomická aktivita obyvate ľstva

Vízia k Ekonomickej aktivite (+prírodné zdroje + ľudské zdroje „Ekonomické aktivity v obci sú zamerané na využívanie prírodných zdrojov a rozvoj služieb“.

Oblas ť: Cestovný ruch

Vízia k cestovnému ruchu „V obci je rozvinutý cestovný ruch vo vidieckom prostredí. Tvorí alternatívu pre zamestnávanie sa ob čanov. Obec je častým miestom pobytu hostí zo Slovenska a zahrani čia.“

Oblas ť sociálna

Vízia k sociálnej oblasti a zdravotníctvu „V obci funguje všestranná sie ť sociálnych služieb. Zdravotnícke služby v dostato čnej miere a vzdialenosti sú poskytované v okresnom meste vo Svidníku.“

Oblas ť: Vzdelávanie, kultúra a šport

Vízia k vzdelávaniu (+ ľudské zdroje) „V obci, resp. v prijate ľnej vzdialenosti od obce je zabezpe čená možnos ť všestranného vzdelávania obyvate ľov v súlade s potrebami trhu práce a obyvate ľov.“ Vízia ku kultúre a športu „V obci sú vytvorené podmienky pre vo ľno časové aktivity obyvate ľov.“

______31 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

2. IDENTIFIKOVANÉ PROBLÉMY

______32 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Oblas ť: Technická infraštruktúra

Problém 1 : Nedostato čná a zastaraná technická infraštruktúra v obci

Cie ľ 1.1: Dobudova ť kanalizáciu a čisti čku odpadových vôd

Cie ľ 1.2: Zrekonštruova ť miestne cestné komunikácie

Cie ľ 1.3: Zrekonštruova ť miestny vodovod a zabezpe čiť bezporuchovos ť vodovodnej siete

Cie ľ 1.4: Zrekonštruova ť obecné budovy potrebné na ďalší rozvoj obce

Cie ľ 1.5: Upravi ť plochy zastávok pre verejnú autobusovú dopravu

Cie ľ 1.6: Rieši ť obmedzené dopravné spoje po čas víkendov

Cie ľ 1.7: Rieši ť s VÚC Prešov rekonštrukciu cesty III. triedy prechádzajúcej obcou

Cie ľ 1.8: Skvalitni ť a rozšíri ť parkovacie plochy v rámci obce

Problém 2: Chýbajúce časti technickej infraštruktúry v obci

Cie ľ 2.1: Vybudova ť chodníky

Cie ľ 2.2: Vybudova ť cyklochodníky a pešie chodníky v obci s prepojením na susedné obce a mesto Svidník

Cie ľ 2.3: Skvalitni ť protipožiarnu ochranu v obci vybudovaním hydrantov

Oblas ť: Životné prostredie

Problém 1: Nedostatky v separovanom zbere

Cie ľ 1.1: Skvalitni ť a zefektívni ť využívanie separovania v obci s prepojením na mikroregión „Údolie smrti“

Problém 2: Nízke ekologické povedomie ob čanov

Cie ľ 2.1: Zvýši ť ekologické povedomie ob čanov

Cie ľ 2.2: Estetizova ť verejné priestranstvá v centre obce

Cie ľ 2.3: Preferova ť ekologicky čisté a obnovite ľné zdroje vykurovania ______33 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Problém 3: Nízka zele ň na jestvujúcom cintoríne a na brehoch vodného toku

Cie ľ 3.1: Dorieši ť nízku zele ň na jestvujúcom cintoríne s využitím autochtonných druhov drevín

Oblas ť: Ekonomická aktivita obyvate ľstva

Problém 1: Nízky štandard služieb poskytovaných obyvate ľom obce

Cie ľ 1.1: Zvýši ť štandard služieb pre obyvate ľstvo

Oblas ť: Cestovný ruch

Problém 1 : Nedostatok zdrojov informácií pre domácich a návštevníkov obce, slabé zvidite ľň ovanie obce

Cie ľ 1.1: Zabezpe čiť pre účastníkov cestovného ruchu zdroje informácií o obci, mikroregióne a dianí vo vybranej lokalite

Cie ľ 1.2: Iniciova ť a finan čne podporova ť vznik a funk čnos ť turistického informa čného centra v mikroregióne „Údolie smrti“.

Cie ľ 1.3: Zvidite ľň ova ť obec v rámci dostupných možností

Problém 2: Nedostato čná ponuka služieb a ďalších atraktivít pre účastníkov cestovného ruchu

Cie ľ 2.1: Pripravi ť pre ú častníkov cestovného ruchu komplexnú ponuku vo forme balíkov služieb cestovného ruchu prostredníctvom možného turistického centra v mikroregióne

Cie ľ 2.2: Iniciova ť a finan čne podporiť vybudovanie zariadení pre turizmus a zimné športy v obci

Problém 3: Nedostatok ubytovacích a stravovacích služieb na súkromí

Cie ľ 3.1: Zabezpe čiť dostatok ubytovacích a stravovacích služieb v obci ponukou medzi obyvate ľmi, ktorí majú vo ľné ubytovacie kapacity v domoch

Problém 4: Nepripravenos ť obyvate ľov na poskytovanie služieb cestovného ruchu

Cie ľ 4.1: Využíva ť ponuky vzdelávacích inštitúcii na vzdelávanie, rekvalifika čné kurzy pre obyvate ľov v technológii poskytovania služieb cestovného ruchu (ubytovacích, stravovacích, sprievodcovských at ď.)

______34 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Oblas ť: Sociálna oblas ť

Problém 1: Nevybudovaný dom smútku

Cie ľ 1.1: Vybudova ť dom smútku

Problém 2: Chýba denný stacionár pre chorých a odkázaných

Cie ľ 2.1: Zabezpe čiť prevádzku denného stacionára pre chorých a odkázaných v obci, alebo v mieste dostupnom pre obyvate ľov obce

Problém 3: Chýbajúca prepravná sociálne služba

Cie ľ 3.1: Iniciova ť a pomôc ť zriadenie prepravnej sociálnej služby v mikroregióne „Údolie smrti“.

Oblas ť: Vzdelávanie, kultúra a šport

Problém 1: Chýbajú aktuálne vzdelávacie aktivity pre ob čanov Cie ľ 1: Zabezpe čiť pre ob čanov absentujúce vzdelávacie aktivity

Problém 2: Chýbajú: kompletný športový areál, oddychové zóny a verejné priestranstvá Cie ľ 2: Doplni ť existujúci športový areál o ďalšie športoviská, vybudova ť oddychové zóny a verejné priestranstvá pre vo ľno časové aktivity ob čanov

Problém 3: Nedostatok príležitostí pre ekonomické bývanie mladých obyvate ľov Cie ľ 3: Zvýši ť ekonomickú dostupnos ť bývania v obci

Problém 4: Absencia múzea Cie ľ 4: Vytvori ť v obci múzeum tradícií hmotnej a duchovnej ľudovej kultúry

Problém 5: Chýba klubové zariadenie pre mladých Cie ľ 5: Zabezpe čiť v obci zriadenie klubu pre mladých a naplnenie užito čných činností pre vo ľný čas mládeže

Problém 6: Chýba prírodný amfiteáter na kultúrne podujatia v lete Cie ľ 6: Zabezpe čiť výstavbu prírodného amfiteátra

Problém 7: Lyžiarsky vlek je v nefunk čnom stave Cie ľ 7: Zabezpe čiť rekonštrukciu vleku a uvies ť lyžiarsky vlek do prevádzky

______35 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

3. STRATÉGIA ROZVOJA

______36 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Oblas ť: Technická infraštruktúra

Problém 1 : Nedostato čná a zastaraná technická infraštruktúra v obci Opatrenie 1: Rozvoj a modernizácia technickej infraštruktúry

Cie ľ 1.1 Dobudova ť kanalizáciu a čisti čku odpadových vôd

1.1.1 Zisti ť možností moderných a nových ČOV .1.2 Zabezpe čiť získanie finan čných prostriedkov pre dobudovanie kanalizácie a ČOV v správe obce

Cie ľ 1.2: Zrekonštruova ť miestne cestné komunikácie a vybudova ť chodníky v častiach, kde je to nevyhnutné pre bezpe čnos ť ob čanov

1.2.1 Vypracova ť štúdiu rekonštrukcie miestnych komunikácií 1.2.2 Vypracova ť projektovú dokumentáciu rekonštrukcie miestnych komunikácií v obci, vrátane chodníkov pre peších 1.2.3. Zabezpe čiť finan čné prostriedky na rekonštrukciu miestnych komunikácií 1.2.4 Kompletne zrekonštruova ť miestne komunikácie, vrátane chodníkov pre peších tam, kde je ohrozovaná ich bezpe čnos ť

Cie ľ 1.3 Zrekonštruova ť miestny vodovod a zabezpe čiť bezporuchovos ť vodovodnej siete

Alternatíva 1: Vodovody sú v správe VVS, a.s. Košice

1.3.1 V spolupráci obcí a VVS, a.s. Košice zrekonštruova ť vodovodnú sie ť v obci

Alternatíva 2: Vodovody sú v správe obce

1.3.2 Vypracova ť projekt na získanie finan čných prostriedkov pre technickú dokumentáciu rekonštrukcie obecného vodovodu a predloži ť ho v rámci aktuálnych grantových schém 1.3.3 Vypracova ť technickú dokumentáciu rekonštrukcie obecného vodovodu 1.3.4 Vypracova ť projekt na získanie finan čných prostriedkov na rekonštrukciu obecného vodovodu

1.3.5 Rekonštruova ť vodovodnú sie ť v obci

Cie ľ1.4: Zrekonštruova ť obecné budovy potrebné na ďalší rozvoj obce

1.4.1 Definova ť, kategorizova ť a sumarizova ť stav všetkých obecných budov

______37 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

1.4.2 Vypracova ť projekt na získanie finan čných prostriedkov pre technickú dokumentáciu rekonštrukcie jednotlivých kategórií obecných budov a predloži ť ho v rámci aktuálnych grantových schém 1.4.3 Vypracova ť technickú dokumentáciu rekonštrukcie jednotlivých kategórií obecných budov 1.4.4 Vypracováva ť, predklada ť projekty na rekonštrukciu jednotlivých kategórií obecných budov a predklada ť ich v rámci aktuálnych grantových schém

Cie ľ 1.5: Upravi ť plochy zastávok pre verejnú autobusovú dopravu

1.5.1 Vypracova ť projekt na získanie finančných prostriedkov pre technickú dokumentáciu rekonštrukcie jednotlivých kategórií zastávok a predloži ť ho v rámci aktuálnych grantových schém 1.5.2 Vypracova ť technickú dokumentáciu rekonštrukcie jednotlivých zastávok 1.5.3 Zrekonštruova ť pôvodné čakárne autobusových zastávok

Cie ľ 1.6 : Rieši ť obmedzené dopravné spoje po čas víkendov

1.6.1 Prehodnoti ť v obci potrebu a možnosti zavedených autobusových spojov 1.6.2 Vytipova ť najvhodnejšie spoje 1.6.3 Preskúma ť možnosti financovania dodato čných autobusových spojov po čas víkendov

Cie ľ 1.7: Rieši ť s VÚC Prešov rekonštrukciu cesty III. triedy prechádzajúcej obcou

1.7.1 Urgova ť na VÚC s dôrazom na potrebu riešenia rekonštrukcie cesty s opotrebovaným povrchom 1.7.2 Vyvíja ť primeraný tlak na kompetentných VÚC vo veci rekonštrukcie cesty

Cie ľ 1.8: Skvalitni ť a rozšíri ť parkovacie plochy v rámci obce

1.8.1 Vypracova ť technickú dokumentáciu na skvalitnenie a rozšírenie parkovacích plôch v rámci obci 1.8.2 Vypracova ť projekt na získanie finan čných prostriedkov pre technickú dokumentáciu na skvalitnenie a rozšírenie parkovacích plôch 1.8.3 Skvalitni ť a rozšíri ť parkovacie plochy v rámci obce

Problém 2: Chýbajúce časti technickej infraštruktúry v obci

Opatrenie 2: Výstavba a doplnenie chýbajúcich častí infraštruktúry

Cie ľ 2.1: Vybudova ť chodníky

Cie ľ 2.2: Vybudova ť cyklochodníky a pešie chodníky v obci s prepojením na susedné obce a Svidník ______38 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

2.2.1 Vypracova ť štúdiu riešenia cyklistických chodníkov v obci a jej okolí 2.2.2. Vypracova ť štúdiu riešenia chodníkov pre peších v obci 2.2.3 V nadväznosti na MPV a PTR vypracova ť a predloži ť projekty pre vybudovanie chodníkov pre peších a pre cyklistov v obci a v okolí 2.2.4 Vybudova ť cyklistické chodníky

Cie ľ 2.3: Skvalitni ť protipožiarnu ochranu v obci vybudovaním hydrantov

2.3.1 Vypracova ť štúdiu na vybudovanie systému hydrantov a protipožiarnych opatrení 2.3.2 Vypracova ť projekt budovania systému hydrantov a protipožiarnych opatrení a predloži ť ho v rámci aktuálnych grantových schém 2.3.3 Vybudova ť systém hydrantov a protipožiarnych opatrení

Oblas ť: Životné prostredie

Problém 1: Nedostatky v separovanom zbere Opatrenie 1: Zlepši ť technickú a technologickú realizáciu zberu separovaného odpadu

Cie ľ 1.1: Skvalitni ť a zefektívni ť využívanie separovania v obci

1.1.1 Prehodnoti ť možnosti používania viacerých typov zberných nádob 1.1.2 Vytipova ť najvhodnejší typ zbernej nádoby na separovaný zber 1.1.3 Prehodnoti ť možných budúcich odberate ľov separovaného odpadu 1.1.4 Prehodnoti ť existujúce zmluvy s odberate ľmi separovaného odpadu 1.1.5 Identifikova ť typ a množstvo produkovaného separovaného odpadu 1.1.6 Identifikova ť možných odberate ľov separovaného odpadu 1.1.7 Vytipova ť lokality v MR vhodné na spádové kompostové miesta 1.1.8 Propagova ť najlepších, najpoctivejších a najúspešnejších separátorov v obci 1.1.9 Znižova ť poplatky za TKO tým, ktorí separujú

Problém 2: Nízke ekologické povedomie ob čanov Opatrenie 2: Zvyšovanie ekologického povedomia ob čanov

Cie ľ 2.1: Zvýši ť ekologické povedomie ob čanov

2.1.1 Propagova ť problematiku životného prostredia a ekológie v obci prostredníctvom plagátov, akcií v školách, rozhlasových relácií... 2.1.2 Propagova ť problematiku životného prostredia a ekológie obci prostredníctvom spolo čných vzdelávacích a preventívnych akcií detí a rodičov 2.1.3 Pokutova ť a sankcionova ť ob čanov, ktorí porušujú zákony venované ochrane životného prostredia 2.1.4. Prija ť v obci VZN o odpadoch a sankcionova ť ich porušenia

______39 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

2.1.5 Vypracova ť projekty na dostupné grantové schémy venované propagácii zdravého životného prostredia 2.1.6 Vytvori ť v obci združenie ob čanov aktívnych v oblasti životného prostredia 2.1.7 Realizova ť informa čné kampane s tematikou kompostovania a separácie

Oblas ť: Ekonomická aktivita obyvate ľstva

Problém 1: Nízky štandard služieb poskytovaných obyvate ľom Opatrenie 1: Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov služieb pre obyvate ľstvo

Cie ľ 1.1: Zvýši ť štandard služieb

1.1.1 Analyzova ť potreby poskytovania služieb v obci 1.1.2 Vytvori ť zoznam služieb, ktoré v obci absentujú 1.1.3 Vytvori ť zoznam objektov a prevádzok vhodných na poskytovanie služieb v obci 1.1.4 Ponúknu ť zoznam objektov a prevádzok existujúcim poskytovate ľom služieb

Oblas ť: Cestovný ruch

Problém 1 : Nedostatok zdrojov informácií pre domácich a návštevníkov obce, slabé zvidite ľň ovanie obce Opatrenie 1: Zvýšenie dostupných zdrojov informácii pre domácich a návštevníkov a podpora aktivít na zvidite ľň ovanie obce

Cie ľ 1.1: Zabezpe čiť pre ú častníkov cestovného ruchu zdroje informácií o obci, mikroregióne a dianí v celej lokalite

1.1.1 Vyda ť informa čnú brožúru pre účastníkov cestovného ruchu a ostatných hostí s informáciami o obci 1.1.2 Inštalova ť v uzlových bodoch obce tabule s informáciami o kultúrnych a spolo čenských podujatiach 1.1.3 Realizova ť v obci kultúrno-spolo čenské podujatia za ú čelom spoznávania histórie obce a okolia 1.1.4 Realizova ť dotazníkový prieskum za ú čelom zistenia predpokladov rozvoja cestovného ruchu v obci 1.1.5 Identifikova ť a oslovi ť miestne osobnosti vhodné na prácu pre rozvoj cestovného ruchu 1.1.6 Preškoli ť vytipovaných ob čanov v oblasti práce v cestovnom ruchu 1.1.7 Podpora a realizácia projektov medzinárodnej spolupráce 1.1.8 Doplni ť a sfunk čni ť web stránku obce Svidni čka

______40 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Cie ľ 1.2: Iniciova ť a finan čne podporova ť vznik a funk čnos ť turistického informa čného centra v mikroregióne „Údolie smrti“

1.2.1 Zriadi ť turisticko-informa čnú kanceláriu ( ďalej len TIK) s pôsobnos ťou pre mikroregión „Údolie smrti“

Cie ľ 1.3: Zvidite ľň ova ť obec v rámci dostupných možností

1.3.1 Zabezpe čiť ú čas ť z obce na organizovaných kongresových podujatiach venovaných cestovnému ruchu (výstavy, prezentácie, ve ľtrhy...) 1.3.2 Oslovova ť poskytovate ľov/sprostredkovate ľov služieb CR za ú čelom zvidite ľň ovania obce 1.3.3. Organizova ť a podporova ť tradi čné dedinské jarmoky 1.3.4 . Podporova ť prevádzky drobných remeselníkov s cie ľom propagova ť a predáva ť tradi čné ľudovoumelecké výrobky

Problém 2: Nedostato čná ponuka služieb a ďalších atraktivít pre ú častníkov cestovného ruchu Opatrenie 2: Zvýši ť atraktivitu prostredia skvalit ňovaním základných a doplnkových služieb pre ú častníkov CR

Cie ľ 2.1: Pripravi ť pre ú častníkov cestovného ruchu komplexnú ponuku vo forme balíkov služieb cestovného ruchu

2.1.1 Prehodnoti ť v obci organizovanie aktivít a ponuku atrakcií, ktoré sú vhodné pre účastníkov cestového ruchu 2.1.2 Zosumarizova ť ponuku aktivít v obci a v ostatných obciach mikroregiónu „Údolie smrti“ a pripravi ť kalendár aktivít a atrakcií 2.1.3 Vypracova ť ponuku/balík aktivít a služieb, ponúknu ť ich ú častníkom prostredníctvom TIK-u, cestovnej agentúry alebo cestovných kancelárií. 2.1.4 Zverej ňova ť informácie o podujatiach v obci v kultúrnom a turistickom ob časníku 2.1.5 Prehodnoti ť možnosti doplnkových aktivít a atrakcií pre ú častníkov cestovného ruchu.

Cie ľ 2.2: Iniciova ť a podpori ť vybudovanie zariadení pre turizmus a zimné športy v obci

2.2.1 Zmapova ť možnosti vybudovania zariadení 2.2.2 Vypracova ť štúdiu a projektovú dokumentáciu na výstavbu 2.2.3 Vypracova ť projekt a predloži ť projekt na výstavbu týchto zariadení 2.2.4 Postavi ť a sprevádzkova ť zariadenia

Problém 3: Nedostatok ubytovacích a stravovacích kapacít na súkromí Opatrenie: Podporova ť podnikate ľské aktivity obyvate ľov v CR

Cie ľ 3.1: Zabezpe čiť dostatok ubytovacích a stravovacích služieb v obci ponukou medzi obyvate ľmi, ktorí majú vo ľné ubytovacie kapacity v domoch

3.1.1 Realizova ť prieskum možností využitia miestnych ubytovacích a stravovacích kapacít v obci ______41 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

3.1.2 Vytipova ť a oslovi ť jednotlivcov, ktorí majú kapacity a sú schopní a ochotní poskytova ť služby v cestovnom ruchu 3.1.3. Poskytova ť vytipovaným jednotlivcom potrebné informácie o cestovnom ruchu, informácie v oblasti poskytovania služieb v cestovnom ruchu, pracovno-právne informácie v oblasti cestovného ruchu 3.1.4 Vytipova ť a vytvori ť priestory v obci vhodné na stanovanie a kempovanie 3.1.5 Skontaktova ť dodávate ľov služieb s cestovnými agentúra a TIK-om na zabezpe čenie odbytu služieb

Problém 4: Nepripravenos ť obyvate ľov na poskytovanie služieb cestovného ruchu Opatrenie 4: Vzdelávanie obyvate ľov v technológii poskytovania služieb CR, v ústretovosti a komunikatívnosti k hos ťom

Cie ľ 4.1: Využíva ť ponuky vzdelávacích inštitúcii na vzdelávanie, rekvalifika čné kurzy pre obyvate ľov v technológii poskytovania služieb cestovného ruchu (ubytovacích, stravovacích, sprievodcovských atď.)

4.1.1 Organizova ť vzdelávacie aktivity na oboznámenie sa ob čanov s možnos ťami rozvoja cestovného ruchu a technológiou poskytovania služieb 4.1.2 Oboznamova ť ob čanov s legislatívou súvisiacou s poskytovaním služieb vidieckeho cestovného ruchu 4.1.3 Kontaktova ť ob čanov s TIK-mi, cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami na vytváranie produktov cestovného ruchu, ich manažment a marketingové aktivity 4.1.3 Zapája ť ob čanov do aktívnej ú časti a organizácie masových spolo čensko-kultúrnych a športových podujatí

Oblas ť: Sociálna oblas ť

Problém 1: Nevybudovaný dom smútku Opatrenie 1: Vybudova ť dom smútku

Cie ľ 1.1.: Iniciova ť a zabezpe čiť výstavbu domu smútku

1.1.1 Vypracova ť technickú dokumentáciu na výstavbu domu smútku 1.1.2 Vypracova ť projekt na získanie finan čných prostriedkov pre technickú dokumentáciu výstavby domu smútku a predklada ť ich v rámci aktuálnych grantových schém 1.1.3 Vybudova ť dom smútku

Problém 2: Chýba denný stacionár pre chorých a odkázaných Opatrenie 2: Vytvori ť dôstojné prostredie mimo domova pre chorých a odkázaných

Cie ľ 2.1: Zabezpe čiť prevádzku denného stacionára pre chorých a odkázaných v obci

2.1.1 Preskúma ť potreby poskytovania služieb „stacionára“ 2.1.2 Analyzova ť potreby obce v nadväznosti na prípravu, účel ponuku služieb stacionára 2.1.3 Vytipova ť v obci objekt vhodný na realizáciu projektu stacionára ______42 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

2.1.4 PTR (príprava technickej realizácie) 2.1.5 Pripravi ť a poda ť projekty na rekonštrukcie objektov, prípadne výstavby objektu stacionára na dostupné možnosti čerpania financií

Problém 3: Chýbajúca prepravná sociálna služba Opatrenie 3: Zvýšenie dostupnosti úradov, inštitúcií, obchodov a zdravotníckych zariadení pre chorých a zdravotne postihnutých

Cie ľ 3.1: Iniciova ť a pomôc ť zriadenie prepravnej sociálnej služby v obci

3.1.1 Identifikova ť potreby prepravnej sociálnej služby v obci 3.1.2 Preskúma ť existenciu organizácií so skúsenos ťami v poskytovaní v oblasti prepravnej sociálnej služby 3.1.3 Ur čiť poskytovate ľa prepravnej sociálnej služby v obci 3.1.4 Preskúma ť možnosti financovania prepravnej sociálnej služby v rámci dostupných grantových výziev a financovania poskytovania sociálnych služieb 3.1.5 Informova ť ob čanov, inštitúcie o existencii a možnostiach využívania prepravnej sociálnej služby v obci

Oblas ť: Vzdelávanie, kultúra a šport

Problém 1: Chýbajú aktuálne vzdelávacie aktivity pre ob čanov Opatrenie 1: Zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily vstupujúcej na trh práce

Cie ľ 1: Zabezpe čiť pre ob čanov absentujúce vzdelávacie aktivity

1.1.1 Zisti ť aktuálnu potrebu vzdelávacích aktivít pre obyvate ľov 1.1.2 Na základe zistených potrieb vzdelávania oslovi ť dostupných poskytovate ľov vzdelania 1.1.3 Zabezpe čiť potrebné priestory a potreby pre realizáciu vzdelávacích aktivít pre obyvate ľov 1.1.4 Informova ť obyvate ľov o pripravovaných a realizovaných vzdelávacích aktivitách 1.1.5 Preskúma ť možnosti financovania potrebných vzdelávacích aktivít 1.1.6 Vypracova ť a poda ť projekty na financovanie plánovaných vzdelávacích aktivít

Problém 2: Chýbajú: kompletný športový areál, oddychové zóny a verejné priestranstvá Opatrenie 2: Zvyšovanie atraktivity verejných priestranstiev v obci

Cie ľ 2.1: Doplni ť existujúci športový areál o ďalšie športoviská, vybudova ť oddychové zóny a verejné priestranstvá pre vo ľno časové aktivity ob čanov

______43 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

2.1.2 Vytipova ť lokality vhodné na realizáciu výstavby športových areálov, športového centra, kúpaliska 2.1.2 Preskúma ť možnosti financovania rekonštrukcie existujúcich a výstavby nových športovísk 2.1.3 PTR 2.1.4 Vyh ľadáva ť informácie o dostupných finan čných zdrojoch rekonštrukcie existujúcich a výstavby nových športovísk 2.1.5 Pripravi ť a poda ť projekty rekonštrukcie existujúcich a výstavby nových športovísk na dostupné grantové schémy 2.1.6 Vyh ľadáva ť a oslovova ť potenciálnych investorov a prevádzkovate ľov športovísk za účelom výstavby nových športovísk na dostupné grantové schémy

Problém 3: Nedostatok príležitostí pre ekonomické bývanie mladých obyvate ľov Opatrenie 3: Zvýšenie dostupnosti bývania v obci v bytových domoch

Cie ľ 3.1 : Zvýši ť ekonomickú dostupnos ť bývania pre mladých obyvate ľov

3.1.1 Vytipova ť lokality a pripravi ť pozemky vhodné na výstavbu bytového domu 3.1.2 Preskúma ť možnosti financovania výstavby nových bytových domov v správe obce (združenie finan čných prostriedkov obce, záujemcov o byty, dota čných zdrojov, súkromných investorov). 3.1.3 PTR 3.1.4 Pripravi ť a poda ť projekty na výstavbu nových bytových domov na dostupné grantové schémy

Problém 4: Absencia múzea Opatrenie 4: Zlepši ť zázemie historických kultúrnych spolo čenských a folklórnych tradícií

Cie ľ 4.1: Vytvori ť v obci múzeum tradícií hmotnej a duchovnej ľudovej kultúry

4.1.1 Identifikova ť v obci objekt vhodný na prevádzku expozície 4.1.2 PTR 4.1.3 Pripravi ť a poda ť projekty na vytvorenie muzeálnej expozície na príslušné grantové schémy 4.1.4 Oslovova ť existujúce múzeá a galérie za ú čelom inštalácie do časných expozícií 4.1.5 Poskytova ť obyvate ľom a inštitúciám informácie o existujúcich expozíciách v lokálnom múzeu 4.1.6 Podporova ť zapájanie sa ob čanov na „oživovanie“ expozície tvorivou činnos ťou (ľudové remeslá, folklórne tradície)

Problém 5: Chýbajú klubové zariadenia pre mladých Opatrenie 5: Zvyšovanie prí ťažlivosti klubového zariadenia pre mladých

Cie ľ 5.1: Zabezpe čiť v obci zriadenie klubu pre mladých a naplnenie užito čných činností pre vo ľný čas mládeže – internetový klub

______44 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

5.1.1 Vytipova ť v objekt vhodný na realizáciu prevádzku 5.1.2 Preskúma ť možnosti financovania vybavenia klubového zariadenia 5.1.3 PTR (príprava technickej realizácie) 5.1.4 Pripravi ť a poda ť projekty na zriadenie a vybavenie klubu mladých 5.1.5 Zriadi ť a sprevádzkova ť klubové zariadenie pre mladých

Problém 6: Chýba prírodný amfiteáter na kultúrne podujatia v lete Opatrenie 6: Zabezpe čiť výstavbu prírodného amfiteátra

Cie ľ 6.1: Zabezpe čiť výstavbu amfiteátra

6.1.1 Vytipova ť vhodný priestor na výstavbu prírodného amfiteátra 6.1.2 Preskúma ť možnosti financovania výstavby amfiteátra 6.1.3 PTR (príprava technickej realizácie) 6.1.4 Pripravi ť a poda ť projekty na výstavbu amfiteátra na dostupné grantové schémy 6.1.5 Zabezpe čiť výstavbu prírodného amfiteátra

Problém 7: Lyžiarsky vlek je v nefunk čnom stave Opatrenie 7: Zabezpe čiť rekonštrukciu vleku a uvies ť lyžiarsky vlek do prevádzky

Cie ľ 7.1: Zabezpe čiť rekonštrukciu vleku

7.1.1 Usporiada ť majetkovo-právne vz ťahy v lokalite lyžiarskeho vleku 7.1.2 Preskúma ť možnosti financovania rekonštrukcie lyžiarskeho vleku 7.1.3 PTR (príprava technickej realizácie) 7.1.4 Vypracova ť a poda ť projekty na rekonštrukciu lyžiarskeho vleku na dostupné grantové schémy 7.1.5 Zabezpe čiť rekonštrukciu lyžiarskeho vleku

______45 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

4. Z Á V E R

______46 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

1. Organiza čné zabezpe čenie

1.1 Manažment PROGRAMU hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidni čka

Riadenie realizácie PHSR je založené na orgánoch obce. Ústrednú úlohu v riadení zaujíma obecné zastupite ľstvo a starosta obce. Tí sú doplnení pracovnými skupinami, ktorých prínosom bude kvalitnejšie rozhodovanie obecného zastupite ľstva a starostu obce.

Zložky manažmentu PHSR: 1. Obecné zastupite ľstvo – je najvyšším organom riadenia realizácie PHSR. Schva ľuje PHSR obce Svidni čka a jeho aktualizácie. Vymedzuje činnos ť pri operatívnom riadení PHSR a schva ľuje hodnotiacu správu realizácie PHSR. Menuje členov pracovných skupín pre jednotlivé problémové oblasti. 2. Starosta obce – je koordinátorom a manažérom realizácie PHSR. Navrhuje obecnému zastupite ľstvu na schválenie jednotlivé námety a podnety na realizáciu projektov. 3. Pracovné skupiny – sú vytvorené k jednotlivým problémových oblastiam PHSR. Plnia funkciu poradného a iniciatívneho orgánu pre obecné zastupite ľstvo. Pripravujú na prerokovanie vymedzenie prioritných projektov, plán ich realizácie, využitie zdrojov financovania, plán dofinancovania projektu, monitoring, hodnotenie a dopad projektu. Pracovné skupiny sú zložené z odborníkov na jednotlivé problémové oblasti. Členov pracovnej skupiny schva ľuje obecné zastupite ľstvo. 4. Garant konkrétneho projektu – osoba, či subjekt zodpovedný za realizáciu projektu. 5. Pracovná skupina projektu – garant projektu môže stanoviť pracovnú skupinu projektu v prípade, že posúdi jej pozitívny prínos k realizácii projektu.

Obrázok: Systém riadenia realizácie

Garant projektu Pracovná skupina projektu

Monitoring a I. Pracovná skupina pre TECHN. INFRAŠTUKTÚRU hodnotenie OBECNÉ A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE projektu ZASTUPITE ĽSTVO II. Pracovná skupina pre EKONOMICKÝ ROZVOJ Oblas ť ekonomické aktivity Štatutárny zástupca obce a cestovný ruch STAROSTA III. Pracovná skupina pre ĽUDSKÉ ZDROJE: Sociálna oblas ť, vzdelávanie, kultúru a šport

Námety na projekty vychádzajúce z PHSR, individuálne – obec, od iných právnických subjektov, verejnosti, podnety na aktualizáciu častí PHSR

______47 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Realizácia a financovanie PHSR

PHSR bude realizovaný prostredníctvom opatrení a cie ľov, vychádzajúcich z tohto PHSR, plniac jednotlivé aktivity z nich vyplývajúce. Jednotlivé akcie budú spracované v projektoch. Projekt charakterizujeme ako realizovaný zámer investi čného alebo neinvesti čného charakteru.

Obrázok: Schéma financovania PHSR obce Svidni čka Projekty, vychádzajúce z opatrení, cie ľov a aktivít:

Individuálne projekty Miestny rozpo čet Dota čné obce obce prostriedky: ŠF, nadácie

Projekty iných subjektov Súkromný kapitál: v obci: - podnikate ľské - podnikatelia a MVO subjekty

1.3 Systémové zdroje financovania :

Miestny rozpo čet obce je zdrojom financovania projektov obce. Miestny rozpo čet môže by ť zárove ň príjemcom ú čelovej dotácie na dofinancovanie projektu. Súkromný kapitá l (podnikatelia, mimovládne organizácie, spolky, združenie) sa podie ľa na financovaní projektov vychádzajúcich z PHSR. Súkromný kapitál je žiaduce zapoji ť do financovania projektov obce a mikroregiónu, ktoré sú prínosom pre súkromný sektor. Dobrovo ľná práca ob čanov obce má dlhodobé tradície na slovenskom vidieku. Vykonávajú ju, napr. miestne spolky, drobní podnikatelia pri starostlivosti o svoje prevádzky na území obce.. Vy číslenie tejto práce je podstatné iba v prípade uznania dobrovo ľnej práce ako spolupodiel žiadate ľa pri financovaní projektu.

Dofinancovanie dotovaných projektov obce Podmienkou projektov, na ktoré je žiadaná finan čná podpora, je pomerný podiel žiadate ľa Nenávratného finan čného príspevku (NFP) na celkových nákladoch projektu. Dofinancovanie projektov obce bude vyžadova ť zvýšené nároky na rozpo čet obce. Sú čas ťou prípravy žiadate ľa NFP musí by ť aj plán dofinancovania projektov pod ľa dopadov projektu, založený na financovaní z vyššie uvedených systémových zdrojov.

1.4 Typové projekty naplňujúce PHSR obce Svidni čka

Individuálne projekty obce sú založené na financovaní z miestneho rozpo čtu obce, prípadne doplnené súkromným kapitálom. Obec sa môže do prípravy zapája ť aj v partnerstve

______48 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

s neziskovými a ostatnými mimovládnymi organizáciami a spolu s nimi ich aj financova ť. Na vä čšie investi čné projekty (plynofikácia), môže obec žiada ť aj financie zo štrukturálnych fondov. Príprava projektov musí však by ť schválená v obecnom zastupite ľstve. Na realizáciu projektov musí obecné zastupite ľstvo schváli ť ad hoc manažment projektu, ktorý bude výkonným orgánom pre každý jednotlivý projekt. Realizácia individuálnych projektov obce musí preukázate ľne pozitívne ovplyvni ť rozvoj a záujmy obce a jej obyvate ľov.

Projekty iných subjektov (podnikate ľské, mimovládnych organizácii) – ú čas ť iných subjektov môže prinies ť synergický efekt znásobenia miestnych zdrojov využite ľných na realizáciu PHSR. Tieto projekty sa môžu, v prípade pozitívneho prínosu pre rozvoj obce finančne motivova ť aj z miestneho rozpo čtu obce formou partnerstva žiadate ľa NFP v projekte. Tieto projekty budú posudzované obecným zastupite ľstvom. Výhodná sa ukazuje podpora súkromného sektora v získavaní ú čelovo viazaných dotácií.

2. HODNOTENIE A AKTUALIZÁCIA PHSR

2.1 Hodnotenie realizácia PHSR

PHSR obce Svidni čka nemôže by ť chápaný ako nemenný, definitívny. Základom jeho úspešnej realizácie je aktualizácia a adaptácia PHSR na základe monitoringu a hodnotenia. Hodnotenie je priebežné a systematické sledovanie plnenia a vyhodnocovania. Hodnotenie je zamerané na realizáciu PHSR, na súlad výstupov a výsledkov realizácie s cie ľmi, opatreniami a aktivitami, vrátane reálnych dopadov realizácie na územie obce. Výstupy, výsledky a dopady realizácie sú porovnávané so stanovenými aktivitami, opatreniami a cie ľmi pomocou ukazovate ľov. Indikátory (ukazovatele dopadu) sú kritéria hodnotenia, ktoré musia by ť stanovené pre každý projekt pred jeho zahájením. Ukazovatele dopadu musia by ť kvantitatívne, hodnotite ľné kritéria stanovujú sa tak, aby zrete ľne vystihovali prínosy každého projektu. Spôsob hodnotenia je zakreslený na nasledujúcom obrázku:

Dopady realizácie: - dlhodobé ú činky Vízia

Výsledky: - bezprostredné Opatrenia - priame

Výstupy: Ciele - tovar a služby Hodnotenie pomocou kritérií Hodnotenie pomocou kritérií Realizácia PHSR Aktivity

______49 ©Vidiek, n. o. 2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Svidnička ______

Výro čná hodnotiaca správa K systematickosti hodnotenia prispeje výro čná hodnotiaca správa. Pripravuje ju starosta obce a schva ľuje obecné zastupite ľstvo. Hodnotiaca správa obsahuje hodnotenie realizovaných projektov, ich výstupov, výsledkov a dopadov v súvislosti s opatreniami, cie ľmi a aktivitami navrhnutými v PHSR. Sú čas ťou správy je odporu čenie k ďalšej realizácii PHSR, príp. návrhy na aktualizáciu časti PHSR.

2. AKTUALIZÁCIA PHSR

Cie ľom aktualizácie je identifikovanie vývojových tendencií a udalostí v obci a ich využitie k aktualizácii tak, aby nedošlo k zásadnej zmene strategických priorít a postupov PHSR. Z dôvodu stability je doporu čené prípadnú aktualizáciu robi ť v ur čitých časových intervaloch. Aktualizácia sa robí v cie ľoch, opatreniach a aktivitách pri strategickej časti raz za 2 až 3 roky. V ak čnom pláne obce a dota čných zdrojoch financovania PHSR je aktualizácia potrebná raz ro čne. Návrh aktualizácie uskuto čňuje riadiaca skupina.

2.1 Hodnotenie trvalo udržate ľného rozvoja obce

Trvalo udržate ľný rozvoj je taký spôsob rozvoja, ktorý uspokojuje potreby prítomnosti bez toho, aby oslaboval možnosti budúcich generácií napl ňova ť ich vlastné potreby. Znamená predovšetkým rovnováhu medzi troma základnými oblasťami nášho života: ekonomikou, sociálnymi aspektmi a životným prostredím, taktiež rovnováhu medzi krajinami, rôznymi spolo čenskými skupinami, dneškom a budúcnos ťou. Hodnotenie trvalo udržate ľného rozvoja by malo obyvate ľom poskytova ť informácie o vývoji situácie na území nezávisle od obsahu a úsilia obce o realizáciu PHSR. Bude zdrojom informácií o vývoji kvality života a dopadoch realizácia PHSR, ale i o dopadoch vnútorných tendencií, ktoré nie sú v priamom vplyve obce.

2.2 Prerokovanie PHSR obce s poslancami obecného zastupite ľstva

Spracovatelia PHSR konzultovali po čas celého procesu prípravy a spracovávania zaradenie potrebných podkladov, informácií a ďalších údajov so starostom obce, odbornými a riadiacimi zamestnancami obecného úradu a ob čanmi, ktorí prejavili aktívny záujem pri tvorbe plánu. Všetky pripomienky, ktoré sa pri tvorbe plánu vyskytli spracovatelia do ňho zapracovali.

PHSR obce Svidni čka bol prerokovaný a schválený v obecnom zastupite ľstve v časti analytickej a v časti strategickej 30. januára 2009 s uvedením do zápisnice z rokovania obecného zastupite ľstva.

ZÁVER

Schválený PHSR obce Svidni čka je otvorený dokument, ktorý sa môže dopĺňať o nové aktivity a opatrenia, resp. môže sa niektoré aktivity a opatrenia ruši ť. Vykonate ľnos ť jednotlivých opatrení a dosiahnutie stanovených cieľov bude závisie ť od mnohých faktorov. Najkritickejším prvkom je finan čná náro čnos ť jednotlivých priorít. Dôležitým faktorom sú aj komplikované vlastnícke vz ťahy. Realizátorom PPHSR obce Svidni čka nie je len samotná obec, ale aj štátna správa a podnikate ľské subjekty, preto popri financovaniu z rozpo čtu obce sa pri jednotlivých opatreniach po číta s viac zdrojovým financovaním. ______50 ©Vidiek, n. o. 2009