ROÈNÍK XXXIV 1 2002

29,- SK

IRIS SZEGHY

ORFEUS 2001

J. HATRÍK: CANTO RESPONSORIALE

PH. GLASS: SATYAGRAHA

K BIOLÓGII UMENIA

HANK JONES TERMÍNY NA PODÁVANIE ŽIADOSTÍ O PODPORY HUDOBNÉHO FONDU V ROKU 2002

Formy podpôr Posledný deò odovzdania žiadostí

Komisia koncertných - Tvorivé štipendiá koncertným umelcom 31. január 2002, 30. apríl 2002, umelcov 2002 na naštudovanie nového repertoáru 30. august 2002, 31. október 2002 Muzikologická komisia 2002 - Prémie za hudobnovedné dielo 31. október 2002 - Prémie za kritickú a publicistickú tvorbu, ediènú a propagaènú èinnos Skladate¾ská komisia 2002 - Prémie za hudobné dielo 31. január 2002, 30. apríl 2002, 30. august 2002, 31. október 2002 Rada Hudobného fondu - Ostatné formy podpôr 14. január 2002, 11. február 2002, 1. polrok 2002 - (s výnimkou podpôr uvedených 11. marec 2002, 8. apríl 2002, (termíny pre 2.polrok budú pri komisiách) 13. máj 2002, 10. jún 2002 urèené neskôr)

Formuláre žiadostí obdržíte v sídle Hudobného fondu. Požadovaným spôsobom vyplnené formuláre spolu s prílohami treba poda v Hudobnom fonde, alebo zasla poštou na adresu Hudobného fondu najneskôr v posledný deò urèený na podáva- nie žiadostí. Po termíne podané a neúplne vyplnené žiadosti nebudú zoh¾adnené pri rozhodovaní o udelení podpôr. Informácie: è. tel. 02/ 54 43 15 04 – referát fondovej starostlivosti Hudobného fondu Adresa: Hudobný fond, Medená 29, 811 02 Bratislava 1

JAN NOVÁK: Iubilationes H 7865, cena: dosud nestanovena Iubilationes Jana Nováka (1921 Nová Øíše – 1984 Neu-Ulm) jsou jednou z tìch skladeb, o nichž mùžeme øíci, že jsou typicky varhanní. Obì èásti využívají v zásadì dvou poloh varhanního zvuku. Iubilatio matutina je postaveno na lesku varhanního pléna a svým pojetím pøipomíná styl preludií a fug vrcholného baroka. Jeho slavnostní tóny vykreslují atmosféru radosti. Naproti tomu je Iubilatio nocturna ladìno komornì, využívá velké zvukové barevnosti nástroje, svým charakterem evokuje pøemítání osamìlého èlovìka v tichu noci. Tento charakterový protiklad obou èástí však autor spojuje v jednotný celek precizní tématickou prací a vnitøními souvislostmi, které èiní z tohoto cyklu brilantní kompozici naplnìnou vzletnou invencí a velkým citem pro všechna specifika královského nástroje. Iubilatio matutina a Iubilatio nocturna jsou povinnými skladbami II. kola VII. mezinárodní interpretaèní soutìže v oboru varhany v rámci 37. mezinárodního hudebního festivalu Brno. Soutìž se uskuteèní ve dnech 20.–29. záøí 2002. Notový materiál bude k dispozici od února 2002.

Na Vaše objednávky se tìšíme na adrese: Editio Bärenreiter Praha Zákaznické centrum, Bìchovická 26, 100 00 Praha 10, tel.: 02/ 7478 1006, fax: 02/ 7400 1927, e-mail: [email protected], www.editio-baerenreiter.cz, www.noty-knihy.cz

Slovenský rozhlas, Rádio Regina Bratislava WORLD MUSIC? – JAZZ? Mýtna 1, P.O.Box 55, 81755 Bratislava tel.: 5727 3750-9, 5727 3764, fax: 5249 5585 Poèúvajte relácie trojice VKV 104,4 MHz SV 792 kHz Vlado Šmidke – Igor Krempaský – Karol Navrkal každý piatok o 23.00 h Pondelok – Piatok Sobota Rádiobudík 5.00 h Hudobné pozdravy 14.05 h HVIEZDA FM Rádiotrh práce 8.35 h Bratislavská revue 9.30 h Hudobné pozdravy 11.05 h Spektrum 15.05 h Nede¾a 100,3 MHz (Bratislava) – 88,8 MHz Ozveny dòa 17.30 h Hudobné pozdravy 14.05 h (Nitra) – 97,6 MHz (Banská Bystrica) – Zo zlatého fondu 20.05 h Kultúrna revue 9.30 h 98,8 MHz (Liptovský Mikuláš) ¼udia z križovatiek 9.00 h Noèná galaxia www.musicmarket.sk (po.-štv.) 22.30 h Ozveny dòa 17.30 h

Scriptorium Musicum, spol. s r. o. hudobné vydavate¾stvo sadzba nôt HUDOBNÉ CENTRUM ODDELENIE EDIÈNEJ ÈINNOSTI

ÈASOPISY • KNIHY • NOTY

ÈASOPIS Hudobný život ...... 29 Sk

KNIHY J. Albrecht: Èlovek a umenie ...... 350 Sk J. Cseres: Hudobné simulakrá ...... 230 Sk R. Berger: Dráma hudby ...... 250 Sk M. Filip: Súb. dielo I: Vývinové zákonitosti klasickej harmónie ...... 120 Sk M. Filip: Súb. dielo II: Analýza zvuku ...... 150 Sk Y. Kajanová: Slovník slovenského jazzu ...... 150 Sk Y. Kajanová: The Book of Slovak Jazz ...... 250 Sk F. Klinda: Organ v kultúre dvoch tisícroèí ...... 450 Sk J. Kresánek: Hudba a èlovek ...... 135 Sk J. Kresánek: Slovenská ¾udová pieseò zo stanoviska hudobného ...... 90 Sk M. Jurík, P. Zagar (ed.): 100 slovenských skladate¾ov...... 250 Sk B. Režucha – I. Parík: Ako èíta partitúru...... 45 Sk

NOTY A. Albrecht: Sonáta F dur pre klavír ...... 149 Sk J. S. Bach: Pätnás dvojhl. invencií, Pätnás trojhl. sinfónií ...... 99 Sk J. L. Bella: Skladby pre husle, violonèelo (fagot, harm.) s klav. spriev...... 150 Sk J. L. Bella: Komorná tvorba pre sláèikové nástroje ...... 150 Sk J. L. Bella: Sláèikové kvinteto d mol ...... 400 Sk J. L. Bella: Skladby pre klavír ...... 280 Sk J. Fazekaš (ed.): Album pre violonèelo ...... 325 Sk S. Heller: Etudy pre klavír ...... 80 Sk V. Koøínek (zost.): Slovenské ¾udové piesne pre husle ...... 80 Sk J. F. Mazas: Melodické etudy pre husle ...... 80 Sk A. Sawicz (ed.): Sonáty pre zobcovú flautu a basso continuo ...... 215 Sk M. Schneider-Trnavský: Piesòová tvorba ...... 400 Sk M. Schneider-Trnavský: Prelúdiá pre organ ...... 120 Sk F. Sor: Etudy pre gitaru ...... 60 Sk E. Suchoò: Slov. jednohl. omša, Tri modlitby ...... 30 Sk

INFORMÁCIE A OBJEDNÁVKY: Hudobné centrum, Oddelenie ediènej èinnosti Michalská 10, 815 36 Bratislava 1 tel.: (02) 5443 3532, fax: (02) 5443 3716 e-mail: [email protected]

Predajne, v ktorých si môžete kúpi publikácie vydavate¾stva Hudobné centrum: Bratislava – ARTFORUM, Kozia ul. • DIVYD, Klobuènícka ul. • DR. HORÁK, Medená ul. • EX LIBRIS, Michalská ul. • MUSIC FORUM, Palackého ul. • MUSIC MARKET, Kollárovo nám. • MUSICA SLOVACA, Hudobný fond, Medená ul. • PANTA RHEI, Polus City Center, 2. poschodie • SLOVENSKÝ TATRAN, Michalská ul. • VACHIX, Jesenského ul. • Kežmarok – COLOUR MUSIC, Hlavné nám. • Košice – Hudobniny AMADEO, Komenského ul. • Nitra – ASPEKT, Akademická ul. • POD VÀŠKOM, Kupecká ul. • Žilina – ARTFORUM, Bottova ul. • a vo vybraných predajných stánkoch distribuènej siete Mediaprint-Kapa. Husle = Bohdanovi Warchalovi

Tak asi zunia anjelom ich krídla. A je v tom zvuku všetko. Život, smr, súcit i krutos, i sekera i zvony. Ale že idú stamodia¾, kde duch má svoje sídla — tak nehou plaka vedia iba ony. Mal rád ich mäkký hlas. Navždy a náruživo. Bol jeho mesiᚠa darúval mu život. Všetko raz zanemie. No sladká boles huslí aj v puzdre stále znie. Ako znie more v mušli. Milan Rúfus

30. decembra uplynul rok, èo navždy odišiel skvelý huslista, dirigent pedagóg,organizátor, zakla- date¾ a dlhoroèný umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra Bohdan Warchal. Jeho neopakovate¾né majstrovstvo zveènené v množstve nahrávok ostane pre nás živým doku- mentom, spomienkou na èloveka — umelca, ktorý po sebe zanechal monument, vytvarovaný prenikavým muzikantským citom, srdcom a umom... OBSAH Vážení èitatelia,

2 • SLOVO MÁ... stíchli posledné novoroèné petardy, zhasli svetlice. Opä sme prekroèili po- riadite¾ka Hudobného centra O¾ga Smetanová myselný prah, ktorý nás v magickom zlomku sekundy premiestnil do priestoru ïalšieho letokruhu. V tom bode sa zvyknú dáva záväzky, pred- 3 • OSOBNOSTI / UDALOSTI savzatia (...zaènem, prestanem, budem...). Nie, celkom iste: ¾uïom ne- Štefan Babjak — str. 3 narastú krídla, ani rohy. Kráèame ïalej. S pocitom ziskov, aj strát. Andrej Kucharský — str. 3 Otvárame nový roèník nášho/Vášho èasopisu. Žije s podporou a priaz- Anna Hrušovská — str. 4 òou nás všetkých. Pretrval vyše tri desaroèia, rovnaký èas reflektoval dianie Lýdia Urbanèíková — str. 4 v hudbe, v societe. Bol a chce osta zrkadlom postojov, názorov, doby. His- Odišiel... Igor Vajda — str. 4 Za Zlatkou — str. 5 tórie, ktorá nezaèala vèera, a rovnako nekonèí zajtra... Kongres cimbalistov — str. 5 Fascinuje ma fenomén bratstva. Spolupatriènos na vyššej úrovni. Na- Stretnutia — semináre — str. 5 príklad: pred nieko¾kými rokmi objavili v Antarktíde „akýsi“ zabudnutý Ceny kritiky — str. 5 meteorit. Stal sa objektom záujmu expertov, ktorí v òom identifikovali Pamiatke Františka Matzenauera — str. 6 Miniprofil / Albrechtovo kvarteto — str. 7 biogénny magnetit z Marsu. Ako inak, báza tohto vesmírneho „èuda“ vyvolala vír dohadov a polemík o možnej existencii života na èervenej 8 • ROZHOVOR planéte. Postupne sa schádzali vedci, rôznonárodné konštelácie, aby do- Iris Szeghy kazovali, že èas fosílií je totožná s kryštálmi magnetitu pozemských bak- térií, iná to poprela, ale dokázala prítomnos iných stopových prvkov, tre- 10 • KONCERTY tia argumentovala ïalšou orientáciou... Výsledok bol o neurèitku. Mòa Slovenská filharmónia — str. 10 však oèarúva tá harmónia, báseò skomponovaná z dohadov a hypotéz Americký, vianoèný — str. 11 formulovaných v spleti mnohojazyèných tímov, ktoré i keï si oponovali, ŠFK v závere roka — str. 12 vždy s vedomím konštruktívnej komunikácie, s víziou rezultátu, ktorý Z mirbachovských matiné — str. 12 ich — nás posunie o nieko¾ko krokov ïalej. Báseò zrozumite¾ná, èitate¾ná Z pôvodnej tvorby — str. 13 pre každého, kto svoju krotkú múdros dokáže premeni na hodnoty... V komornej pohode — str. 13 Lúènica s novým programom — str. 14 Pred nami sa rozprestiera rok. Pre niekoho vo svojom èasopriestoro- Postrehy z workshopu — str. 15 vom ustrojení krátky, pre iného dlhý. Vieme, že nás èaká cesta, zlomok v A Viedeò naèúvala — str. 15 procese, ktorý nezaèal vèera a nekonèí zajtra. Orfeus 2001 — str. 16 34. roèník Hudobného života zaèíname v pozmenenej, redukovanej Ešte k festivalu Melos-Étos — str. 17 redakènej zostave. Dáva si revoluèné predsavzatia, záväzky, artikulova 18 • HUDOBNÉ DIVADLO nesplnite¾né s¾uby, by v súèasnej dobe bolo pochabosou. Chceme, pokia¾ bude v našich silách, dôstojne kráèa, pokraèova v naèatom. Nech je teda Straussova Noc v Benátkach na doskách Opery SND — str. 18 Cigánsky barón v Prešove — str. 19 nᚠèasopis naïalej kronikou domáceho hudobného diania, ale aj refle- Balada o zlodejovi koní — str. 20 xiou zahranièných zaujímavostí, fórom informácií, postrehov, názorov, paletou publicistických foriem, aj návratov k významným dejinným oka- 21 • ROZHLASOVÝ ZÁPISNÍK mihom... Hudba a mýtus — tentoraz nordický Prvé èíslo sa Vám, vážení èitatelia, prihovára tradiènými, aj inovova- nými rubrikami. Jeho tematické ladenie sa Vám môže na prvý poh¾ad 21 • CON BRIO zazda mierne „feministické“: okrem miniprofilu mladuèného dámske- ho kvarteta prináša rozhovor s našou úspešnou, renomovanou skladate¾- 22 • ZAMYSLENIE kou Iris Szeghy. Popri mapovaní tradièných koncertov, venujeme priestor Tri spôsoby nebytia hudby mladému unikátnemu festivalu ORFEUS, ktorý sa zdatne rozbieha vïa- ka (samozrejmej a potrebnej) podpore „dospelákov“, ale i sympatickej 23 • OD DIELA K DIELU iniciatíve študentov (a študentiek!) VŠMU. Vraciame sa k novopostave- Juraj Hatrík: Canto responsoriale nému programu súboru Lúènica, o zmysle (nezmysle) komponovania sa vo svojej úvahe zamýš¾a skladate¾ Vladimír Bokes. O svoje zážitky zo za- 26 • ZAHRANIÈIE hranièných scén (Viedeò, Praha, Sankt Pölten) sa prostredníctvom re- Glassova Satyagraha v Sankt Pöltene — str. 26 cenzií delia s Vami naši stáli spolupracovníci. Poh¾ad na umenie, parale- Viedenskí filharmonici: Zubin Mehta — Gustav Mahler — str. 27 ly èi interferencie s inými vednými odbormi prináša v rovnomennej rub- Èertova stena v novom poòatí — str. 29 rike atraktívna sta študenta biochémie Petra Roháèa. Možno symbolicky, aby sa nám ¾ahšie vhuplo do nového roka, v priestore hudobného divadla 30 • INTERFERENCIE sa tentokrát stretli tituly žánrov „¾ahkonohej“ múzy...,pohyby na jazzo- K biológii umenia vej, alternatívnej scéne prinášajú exkurzy a reflexie nieko¾kých festivalo- vých i solitérnych podujatí... 33 • MODULÁCIE Vážení èitatelia, tešíme sa na Vašu pozornos, na Vaše reakcie, podne- The Plastic People of the Universe / Tour 2001 — str. 33 ty, námety... prajme si všetci dostatok energie, vzájomnú priazeò, vô¾u Legendy medzi nami / Hank Jones a detroitská škola — str. 34 komunikova, spoloènú reè a prepotrebnú svornos. Ide nám predsa ved- Next 2001 — str. 37 Nové tváre slovenského jazzu — str. 38 no o jeden objekt. O meteorit, zázrak zvaný HUDBA... Barbakan — str. 39 Flamenco Festival Bratislava — str. 40 Vaša Recenzie CD / knihy — str. 41

44 • KAM / KEDY Lýdia Dohnalová a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 1 SLOVO MÁ ...

RIADITE¼KA HUDOBNÉHO CENTRA VYCHÁDZA MESAÈNE V HUDOBNOM CENTRE, MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA O¾ga Smetanová ŠÉFREDAKTORKA

MGR. LÝDIA DOHNALOVÁ Do roku 2002 vstupuje Hudobný život s novou Okrem šéfredaktorky bola pre mòa pani Raj- (TEL./FAX: +421 2 54430366) šéfredaktorkou. Stalo sa tak na základe kon- terová podnetnou spolupracovníèkou, pýtajúcou [email protected] kurzu, ktorý prebehol na jeseò minulého roka. sa na podstatu a zmysel vecí, sršiacou nápad- Nechcem hodnoti obdobie šéfredaktorovania mi, novými ideami, aj ochotou ich realizova.

REDAKCIA pani Alžbety Rajterovej. Rada by som jej Bolo pre mòa cou s òou spolupracova a ve- však vyjadrila svoje osobné poïakovanie za jej rím, že sa èoskoro stretneme nielen s jej texta- MGR. ANDREA SEREÈINOVÁ prácu v tejto funkcii. Hudobnému životu dala mi na stránkach HŽ, ale aj pri spolupráci na ïal- (TEL: +421 2 54416891) novú tvár. Premenila ho na moderný a príaž- ších zaujímavých projektoch. @HUDOBNECENTRUM.SK SERECINOVA livý èasopis nielen po stránke vizuálnej. Zme- Tím Hudobného života zaèína svoju novú nila aj jeho obsah. Rozšírila ho o nové rubri- etapu. Èasopis aj naïalej ostáva pod strechou REDAKÈNÁ RADA ky, pritiahla nových prispievate¾ov. Snažila sa Hudobného centra, pretože na plánované od- MILOŠ BLAHYNKA, ELENA FILIPPI, zauja široké spektrum èitate¾ov. Hudobné dia- èlenenie stále nie sú vytvorené vhodné pod- JURAJ HATRÍK, PETER RUŠÈIN, nie na Slovensku dávala do európskeho a me- mienky. Kým sa tak stane, budeme sa snaži MIKULÁŠ ŠKUTA, ZUZANA VACHOVÁ, dzinárodného kontextu. Využívala svoje bo- zachováva jeho autonómnos v rámci Hudob- PETER ZAGAR, VLADIMÍR ZVARA haté zahranièné kontakty na získavanie zau- ného centra tak, aby mohol prináša nezávis- jímavých rozhovorov a príspevkov podnecu- lé názory, postrehy, recenzie a kritiky, aby bol MARKETING júcich aj myslenie o hudbe na Slovensku. Mala aktuálnym svedkom našej súèasnosti. Kvali- MGR. ELENA KMEOVÁ odvahu klás „nepríjemné“ otázky so záme- ta èasopisu záleží od mnohých faktorov. Ve- (TEL. +421 2 54433532, 54433716, rom vyvola diskusiu. rím, že v Hudobnom centre dokážeme zabez- FAX: 54433716) Nieèo z práce šéfredaktorky ostalo pre oèi èi- peèi aspoò tie základné z nich. tate¾ov skryté. Bolo to úsilie potrebné na zabez- Nemálo záleží aj na novej šéfredaktorke ADRESA REDAKCIE peèenie chodu èasopisu. Hoci Hudobný život pat- a jej spolupracovníkoch. Želám pani Lýdii Do- ril k tým „vyvoleným“ èasopisom existujúcim hnalovej do tejto práce ve¾a energie a odvahy, MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA 1 zo štátnych zdrojov, jeho rozpoèet v Hudobnom britké pero, kvalitné príspevky, ale aj stále sa centre bol dopåòaný z mimorozpoètových pro- rozširujúce rady èitate¾ov. A samozrejme, ok- SADZBA A LITOGRAFIE striedkov (a to aj roku 1999, nie ako to uvádza ruh spo¾ahlivých a tvorivých prispievate¾ov, ACADEMIC ELECTRONIC PRESS, S. R. O. ¼. Chalupka vo svojom èlánku HŽ 5/2001, bez ktorých by èasopis ostal len nerealizova- str. 7), èo znamenalo vždy istú mieru neistoty. ným snom. TLAÈ K ne¾ahkým obdobiam patrilo aj obdobie PATRIA I., PRIEVIDZA zlúèenia èasopisu Hudobný život s revue Slo- venská hudba. Hoci netrvalo dlho, šéfredak- ROZŠIRUJE torke oboch èasopisov prinieslo príliš ve¾kú zá-

PRNS, A.S., MEDIAPRINT-KAPA až a stres. A SÚKROMNÍ DISTRIBUTÉRI

Cena jedného èísla 29,- Sk. Cena roèného predplatného (12 èísiel) 240,- Sk. Objednávky na predplatné prijíma PrNS, a.s., každá pošta a doruèovate¾. Objednávky do zahranièia vybavuje PrNS, a.s., vývoz tlaèe, Zahradnícka 151, 820 05 Bratislava. Objednávky na predplatné prijíma tiež redakcia èasopisu. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Používanie novinových zásielok povolené RPPBA – Pošta 12, dòa 23. 9. 1993, è. 102/03. Indexové èíslo 49215. ISSN 13 35 – 41 40

NA OBÁLKE

1. A 2. STRANA OBÁLKY FOTO JURAJ BARTOŠ

REDAKCIA HŽ SA NIE VŽDY STOTOŽÒUJE S NÁZORMI A POSTOJMI VYJADRENÝMI V UVEREJNENÝCH TEXTOCH.

VYH¼ADÁVA V DÁTACH UVEREJNENÝCH V TOMTO ÈÍSLE MԎETE NA ADRESE WWW.SIAC.SK.

2 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 OSOBNOSTI • UDALOSTI

K JUBILEÁM... morom. Tragika aj komika, štylizácia aj sového odboru — v Štelinovi, Dvoøákovom drobnokresba — a v koneènom dôsledku vodníkovi a Gounodovom Mefistovi. A na ŠTEFAN BABJAK vždy plastická, vieryhodná dramatická po- druhej strane celý rad figúr a figúrok, v kto- stava. Takí boli Babjakovi hrdinovia — One- rých si prišlo na svoje Babjakovo zdravé ko- Napriek tomu, že mal na viac — vïaka pô- gin, Renato, Luna, Germont, Boccanegra, mediantstvo — Belcore, Falstaff, Gianni sobivej farebnosti svojho barytónu a bo- Scarpia, Tonio, Alfio, šerif z Pucciniho wes- Schicchi, Cimarosov gróf Robinson a diva- hatým kreatívnym dispozíciám širokého ternu, Escamillo, Guglielmo, vo „Figarke“ delný riadite¾, Donizettiho mama Agáta rozpätia ¾udských typov a charakterov — aj komorník (Figaro), aj pán (Almaviva). a Don Anibale, aj nezabudnute¾ná epizod- zostal verný banskobystrickej opernej scé- K tomu dve výrazné postavy z pôvodnej ka kostolníka v 1. dejstve Tosky. Neèudo, že ne. Tá sa spája s jeho javiskovým debutom tvorby, obe so svojským majestátom — krá¾ najmä v „zrelších“ rokoch využíva Babja- (1960) a na nej ho možno stretnú dodnes. Matej z Detvana a titulný hrdina Majstra kove schopnosti klasická opereta a muzi- Mne sa tak prihodilo celkom nedávno, po- Pavla. Neskôr „zabrúsenia“ do hlbšieho, ba- kál. Dosvedèujú to také parkety ako starý èas prvej reprízy slovenského Zaremba, Doolittle, Miško premiérového naštudovania Bel- v Èardášovej princeznej, žalár- liniho Puritánov, keï ma v zá- nik Frosch, Horác Vandelgel- kulisí oslovil ako anglický ba- der a iné. A to stíha by ešte rokový lord Gualtiero Walton. Štefan šéfom „speváckeho kla- Rozpätie rolí èerstvého se- nu“, ktorému v slovenskom demdesiatnika Štefana Babja- hudobnom divadle vïaèíme za ka (nar. 7.10. 1931) je takmer nejeden krásny veèer: jeho bezhranièné. Nevyplýva to však excelencii jubilantovi, manžel- iba z potrieb prevádzky neve¾ké- ke pani Terke, ktorá obetovala ho súboru, je to predovšetkým rodine s¾ubne sa rozvíjajúci dôsledok a prejav jeho schop- sopránový talent, synom Mar- nosti umelecky sa transformo- tinovi, Jankovi aj mladej Ter- va do panovaèných, drsných, ke, o ktorej isto budeme ešte

vladárskych a zároveò aj ¾udo- ARCHÍV ve¾a poèu. K takej žatve tre- vých charakterov, plebejských ba naozaj èo najúprimnejšie FOTO typov, sršiacich furtáctvom a hu- ŠTEFAN BABJAK SO SYNOM JÁNOM V ROSSINIHO OPERE IL SIGNOR BRUSCHINO zablahožela!

ANDREJ KUCHARSKÝ Schipu v rámci „corso perfezionamento“ na túval na ve¾ké západonemecké scény, do rímskej Akadémii sv. Cecílie. Ako sólista Viedne (Dmitrij v Staatsoper, Pedro z Nížiny Napriek tomu, že prevažnú èas svojej ume- opery v Novosibirsku (1961 — 63) pochodil vo Volksoper), na francúzske javiská, do Bru- leckej èinnosti prežil na zahranièných ja- podstatnú èas divadiel bývalého Sovietske- selu, Amsterdamu, Atén, barcelonského Tea- viskách, miesto jubilujúceho tenoristu An- ho zväzu od Halièe po ïaleký východ. Na tro Liceo, do Teheránu i Tokia. Významná je dreja Kucharského (6.1. 1932) je v slo- jeseò 1965 definitívne zakotvil v zahranièí, Kucharského úèas na prázdninových festi- venskej opernej kultúre nato¾ko významné, striedajúc ako domovské sídlo Mníchov valoch v Mníchove a Schwetzingene. Na plá- že je sotva možné podstatnú faktografiu s porýnskym Dortmundom. Odtia¾ vyces- vajúcom javisku v Bregenzi stvárnil Dona tejto biografie vtesna do nieko¾kých riad- Josého. Ten, rovnako ako Kalaf a neskôr kov. Preto iba to najpodstatnejšie. Otello, patrili k jeho reprezentatívnym rolám Kucharský svojimi kreáciami spolufor- a s nimi sa viažu aj Kucharského vystúpe- moval tvár opery SND v druhej polovici nia s významnými sopránmi súèasnosti. Šír- pädesiatych a zaèiatkom šesdesiatych ro- ku Kucharského repertoáru dokumentuje kov. Na špièke úrovne hudobných naštu- sada verdiovských hrdinov (Macduff, Man- dovaní stáli jeho autenticky mladí operní rico, Alvaro, Arrigo, Don Carlos, Radames), hrdinovia, naplnení vrúcnosou prejavu Leoncavallov Canio, ale aj stretnutie s Wag- a vokálne korunovaní svietivou vysokou nerom (Stolzing) a Bergovým Wozzeckom polohou sviežeho tenoru — Lenskij, Vojvo- (Tambourmajor). da z Mantovy, Almaviva, Don Ottavio, Ca- Ani vo svojich najúspešnejších rokoch varadossi, Rudolf, Pinkerton èi Lorenzo nestrácal Kucharský kontakt s domovom — z Auberovho Fra Diavola, kde sa Kuchar- a neboli to iba pohostinské vystúpenia ský na méte vysokého C pretekal s takmer v jeho úspešných úlohách talianskeho re- o dve generácie starším Jankom Blahom pertoáru. Podobral sa na tenorové sólo Su- v titulnom parte. choòovho Žalmu zeme podkarpatskej Vždy ho to ahalo von, za humná, do a vytvoril Ondreja z Krútòavy. Tvrdého ve¾kého operného sveta. Možno v tomto a predsa rozloženého archou hriechu, bu- smere èosi zdedil po svojom uèite¾ovi prof. rácajúceho dramatickým spinto a predsa Godinovi, ktorý Manricovým C durovým mäkko spevného vo chví¾ach nehy a bô¾nej „All’ armi“ oèarúval koncom tridsiatych ro- introreflexie. Práve on sa nemalou mierou

kov Viedeò. Ostrohy získaval na medziná- ARCHÍV zaslúžil o uvedenie tohto skvostu sloven-

skej opery v mníchovskom Theater am rodných festivaloch mládeže a študentstva, FOTO aj s titulmi laureáta — skúsenosti u prof. A. KUCHARSKÝ AKO LENSKIJ Gärtnerplatz v roku 1979. a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 3 OSOBNOSTI • UDALOSTI

ANNA HRUŠOVSKÁ pôde košického rozhlasu, kde pôsobila ako Igor prostredníctom svojich hodnotení redaktorka, vytvorila množstvo pozoruhod- v Slovenskej hudbe, Filme a divadle èi v Hu- Aj keï rokom vstupu do angažmán v opere ných hudobno-literárnych, umeleckých, dobnom živote pomohol „zrekonštruova“ SND (1945) nepatrí Anna Hrušovská náuèných a spravodajských relácií. Našej obrazy dávnejších inscenácií). k zakladajúcim osobnostiam slovenskej stálej spolupracovníèke a kolegyni blahože- Bol neúnavnym pútnikom po sloven- opernej profesionality, toto miesto jej pri- láme a prajeme ve¾a elánu a tvorivosti. ských divadlách — ale aj po chodníèkoch náleží ako prvej slovenskej koloratúrnej sop- RE Vysokých Tatier. Na vrchole svojich fyzic- ranistke. Na rozdiel od svojej staršej spolu- kých síl r. 1967 prešiel — pod¾a vlastných žiaèky u prof. Egema, Nelly Bakošovej, kto- slov — od jari do jesene viac ako 1000 kilo- rá sa javiskom SND mihla bez výraznejšieho metrov! V prírode našiel odpoveï na mno- zápisu, a na rozdiel od dám, ktoré suplova- hé otázky svojho duchovného života. li koloratúrny odbor v bratislavekj opere po- ODIŠIEL KOLEGA, PRIATE¼... Od roku 1968 do leta 1990 bol pracovní- èas vojnových sezón (Kišonová-Hubová, IGOR VAJDA kom Oddelenia teórie a súèasnej hudby SAV Králiková) zostala Anna Hrušovská trilkom, (*16.3.1935 — =12.12.2001) (dnes Ústav hudobnej vedy SAV), kde ho behom, obalom a najvyššej sopránovej tes- po novembri 1989 zvolili za šéfa... Pravda, sitúre verná až do svojho odchodu z javiska vtedy nikto netušil, že Igor dlhé roky „ahá zaèiatkom šesdesiatych rokov. Neuverite¾ná správa prišla z Trnavy, kde pluh na dvoch brázdach“: 22.11.1984 ho Egemova súkromná žiaèka, poslucháè- ostatné roky žil a pôsobil nᚠdlhoroèný tajne vysvätil za kòaza (po desiatich rokoch ka a absolventka Nového viedenského kon- kolega, vynikajúci muzikológ, od r. 1984 taj- teologického a filozofického štúdia) Msgr. zervatória, žiaèka pražskej prof. Herlinge- ne vysvätený rímskokatolícky kòaz Doc. Peter Dubovský. rovej, ktorá neskôr v Kanade vychovala celý ThLic. Mgr. Igor Vajda SJ, PhD. Po novembri 1989 zaèal „druhý život“ rad medzinárodných hviezd na èele s me- Rodák z Banskej Bystrice zažil rôzne pre- Igora Vajdu — kòaza, èlena SJ, ktorý si vy- zokoloratúrnou krá¾ovnou Hugette Touran- meny socializmu — vrátane prenasledova- bral túto reho¾u cie¾avedome pre jej prehl- geau. Prvé angažmán v nemeckej opere nia a väznenia otca, ktorý mu predèasne bovanie duchovného života Cirkvi a laikov v Ústí nad Labem, poèas vojnových rokov zomrel, až po Dubèekovskú jar a neskôr — najmä formou duchovných cvièení, pre viedenská Volksoper a opera v štajerskom „nežnú revolúciu“, ktorá ho oslobodila od prácu s dospievajúcou mládežou, vedeckú Grazi, už od konca tridsiatych rokov pravi- tajomstva vysvätenia za kòaza. i ediènú prácu. V reholi jezuitov našiel Igor delné hosovanie v opere SND. Po absolvovaní gymnázia (1953) študo- svoj druhý domov. Po dvadsiatich rokoch Za šestnás sezón v zväzku s prvou slo- val hudobnú vedu na FFUK (1959), popri- sa s bratmi jezuitmi lúèil... Nie je to sym- venskou scénou, séria štýlovo vzorových tom si zdokona¾oval hru na klavíri u Silvie bolicky uzavretý kruh? mozartovských kreácií — Krá¾ovná noci, Macudzinskej. Najprv uèil teoretické pred- Ako jezuita bol naïalej nielen kòazom, Konstanza, Zuzanka, Zerlinka (už predtým mety na Konzervatóriu v Košiciach (1959- ale i redaktorom — dokonca istý èas šéfom v Rakúsku aj Fiordiligi), nim príbuzná sing- 1961), neskôr bol dramaturgom mladej náboženského vysielania Slovenskej televí- špílová Marcelína z Fidelia. Perlivá Rosina Spevohry Divadla J. G. Tajovského v Banskej zie. Keï sa natrvalo usídlil v Trnave, stal sa aj Norina, bábka Olympia a rozprávková Bystrici(1962-63). V rokoch 1963 — 1971 roku 1994 výkonným redaktorom a roku Snehulienka z verzie Rimského-Korsakova. pracoval ako redaktor Slovenskej hudby. (Tu 1995 zodpovedným redaktorom štvrroèní- Jednou z jej posledných premiérových rolí ma viaže k Igorovi aj osobná spomienka — ako ka Viera a život, ktorý vydáva Spoloènos bola Janáèkova Líška Bystrouška. Roky sprostredkovate¾ M. Juríka a P. Faltina ma vy- Ježišova vo Vydavate¾stve Dobrá kniha spievala titulný part Traviaty a s Gildou, zval k spolupráci na tvorbe rodiaceho sa Hudob- v Trnave. s ktorou ako èlenka súboru po vojne debu- ného života. Bez štipky márnomyse¾nosti zo svo- Aj zásluhou rozh¾adeného Igora sa Vie- tovala, sa roku 1962 s javiskom aj lúèila. jej pozície staršieho, skúsenejšieho redaktora vá- ra a život stala centrom intelektuálnej kres- Neodmlèala sa nadobro, pretože dlhé roky ženého hudobného èasopisu...) anskej elity národa. Všímala si totiž nielen potom pôsobila ešte pedagogicky a podpí- S pokorou sa prehàòam v poznámkach históriu a osobnosti katolíckej cirkvi, ale sala sa pod diplom našej prvej ve¾kej „ces- z môjho interview k Igorovej šesdesiatke, i slovenskej kultúry ako celku. tujúcej“ opernej hviezdy Lucie Poppovej, držím v ruke list, ktorý mi o svojom kòaz- Igor Vajda — získajúc postupne vedecké ktorú v jej zahraniènom exile mohla navšte- skom povolaní napísal z Trnavy. Dodatoè- a pedagogické hodnosti — uèil liturgický vova len vïaka vlastnému rakúskemu ne bilancujem jeho život a uvedomujem si, prednes a spev na Teologickom inštitúte sv. pasu. Aj blahoželanie pani profesorke k jej aký to bol èlovek — vedec: Alojza SJ na Slovensku pri Trnavskej uni- -tinám posielame hore Dunajom, do Ra- — pre spoluautorstvo (s prof. Jozefom Kre- verzite (Aloisianum), bol profesorom litur- kúska. sánkom) druhého, rozšíreného vydania gických predmetov na bratislavskom Kon- J AROSLAV BLAHO knihy „Národný umelec Eugen Suchoò“ zervatóriu a v ostatných rokoch prednášal (OPUS 1978), aj na VŠMU. — priekopnícku životnú prácu „Slovenská Nemožno vymenova všetky aktivity a cnosti osobnosti, ktorá od nás odišla. Igor LÝDIA URBANÈÍKOVÁ opera“ (OPUS 1988), — útlu no u nás ojedinelú monografiu o Ser- bol aj pri pracovnej vyaženosti najmä ne- Zaèiatkom januára (7.1.) oslávila význam- gejovi Prokofievovi (ŠHV, 1994), koneène láskavý, usmievavý, dobrosrdeèný né životné jubileum muzikologièka, hudob- — poèetné štúdie na hudobno-teoretickú èi kamarát, ktorý mal porozumenie pre sla- ná kritièka a publicistka Lýdia Urbanèí- hudobno-historickú tému, bosti obyèajných ¾udí. ková. Svoje profesionálne aktivity oriento- — stovky operných kritík, ktorých výpoved- Profesor Jozef Kresánek nám hovorie- vala najmä na Východoslovenský kraj, jeho ná hodnota je neopakovate¾ná. Možno val: „Èlovek musí ma kompas vo svojej duši...“ metropolu Košice, hudobný život ktorých z nich „preèíta“ obraz inscenácie po scé- Igor ho mal. Viedol ho cez krásu ume- reflektovala v mnohých periodikách, den- nickej, režijnej, hudobnej i speváckej nia k duchovnu. nej i odbornej tlaèi. ažiskom jej pôsobenia stránke. (Podrobnejšie som ich študovala pri bola a ostáva rozhlasová publicistika — na písaní monografie o Elene Kittnarovej, kde mi T ERÉZIA URSÍNYOVÁ

4 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 OSOBNOSTI • UDALOSTI

ZA ZLATKOU interpretácie prostredníctvom klasického Budapeš, Praha, Olomouc, Brno) a mimo- i folklórneho žánru, ale v dramaturgii kon- riadne ve¾a pozorovate¾ov. Z jedenástich Na záver roka nás všetkých šokovala neu- certov dali priestor aj skladbám súèasných prihlásených referátov odznelo iba sedem. verite¾ná zves. Práve vo vianoènom èase, autorov svojej krajiny. Je zvláštne, že absentovali práve referáty 26. decembra zomrela klaviristka Zlatica Slovensko reprezentovali poslucháèi interných pedagógov katedry... Poulová. Akadémie umení v Banskej Bystrici Mar- A.K. Dnes už, žia¾, v minulom èase hovoríme tin Budinský (úèinkoval s ¼vovským sym- o jej umení, pedagogickom pôsobení na fonickým orchestrom aj na otváracom VŠMU. Do pamäti hudobnej verejnosti sa koncerte), Juraj Helcmanovský (starší CENY KRITIKY zapísala jednak ako sólistka — o.i. premié- i mladší), Martin Komendant a Martina rovo uviedla aj nieko¾ko pôvodných domá- Krigovská — všetci sú žiakmi V. Herencsá- 17. decembra m.r. sa na pôde Hudobného cich skladieb — no najmä ako spo¾ahlivá, rovej, ïalej ¼ubica Vicenová z košického fondu uskutoènila prezentácia CD, ktorý je vyh¾adávaná komorná hráèka, pôsobiaca Konzervatória a Anton Konya z Vranova — ïalším titulom vydavate¾stva v rámci otvo- kreatívne a inšpiratívne na svojich spolu- obaja žiaci J. Helcmanovského. Súèasou reného projektu Slovak Contemporary... hráèov. Všetci, ktorí sme ju poznali, oceòo- kongresu bola aj muzikologická konferen- Najnovší disk osahuje klavírne skladby vali a obdivovali sme uš¾achtilos, skrom- cia na tému Cimbal na prelome storoèí a vý- Vladimíra Bokesa (Prelúdiá a fúgy — 1989, nos, v¾údnos a milotu, ktorými bola pre- stava starých ukrajinských cimbalov. 2. sonátu — 1979 a 4. sonátu 1985) v inter- žiarená jej krásna bytos. Vzájomná inšpirácia, výmena skúseností pretácii Stanislava Zamborského, Ivana Imperatív osudu kruto ukonèil život vo a ve¾ké nadšenie boli obohatením a prí- Palovièa a Daniely Varínskej. veku, ktorý ešte zïaleka nenaznaèuje úna- nosom pre interpretov, pedagógov, ale aj Pri tejto príležitosti predsedníèka Sloven- vu z míòajúcej sa èinorodosti. všetkých obdivovate¾ov cimbalu. Aké bude skej muzikologickej asociácie Eva Èunder- Ostalo ticho s doznievajúcim echom jej ïalšie smerovanie tohto nástroja a celého líková odovzdala výroèné Ceny kritiky, kto- klavíra... krehká spomienka... cimbalového umenia, ukáže stretnutie ré ude¾uje Klub kritikov a publicistov. DO tohto druhu o dva roky vo Švajèiarsku. Za uplynulý rok bol za doterajšiu skla- MARTA JURAŠEVSKÁ date¾skú tvorbu ocenený Vladimír Bokes. V oblasti interpretaèného umenia bola udelená cena Róbertovi Stankovskému KONGRES CIMBALISTOV in memoriam za majstrovské stvárnenie STRETNUTIA – SEMINÁRE Svetové kongresy cimbalistov majú svoju diel klasickej i súèasnej hudby na domácej nieko¾koroènú tradíciu a ich poriadanie je Dvojdòový seminár (èi konferencia) 23. i svetovej scéne. úzko späté s èinnosou Svetovej asociácie a 24. novembra m.r. v Trnave mala prívlas- cimbalistov (Cimbalom Word Association tok „medzinárodnᓠa tému Osobnosti hud- — CWA), ktorá si v októbri m.r. pripomenu- by a ich význam pre rozvoj národných kultúr v KALEIDOSKOP la 10. výroèie svojho založenia. Európe. Medzinárodné zastúpenie zachrá- Organizácia vznikla v maïarskom Pécsi nila Nada Beziè zo Záhrebu, ïalší traja pri- Slovenská organistka, pôsobiaca v Pa- na 1. svetovom kongrese cimbalistov, jej hlásení (dvaja z Ukrajiny, jeden z Èiech) sa ríži Monika Melcová 13. decembra prezidentkou sa stala a dodnes tento post ospravedlnili. v rámci koncertu v Theatre des Champs- zastáva popredná maïarská cimbalistka Podujatie bolo oživené návštevou Domu Elyseés spoluúèinkovala s Orchestre Na- Viktória Herencsárová. hudby Mikuláša Schneidera-Trnavského tional de France. Na programe bola roz- CWA združuje cimbalistov z 24 krajín a predstavenia operety tohto skladate¾a siahla kompozícia estónskeho skladate¾a štyroch svetadielov a jej hlavným cie¾om je Bellarosa. Rudolfa Tobiasa La Mission de Jonas. výmena pedagogických a interpretaèných Za prínos možno poklada fakt, že okrem Koncert bol uvádzaný v priamom pre- skúseností, zjednoti a usmerni vývoj vo osvedèených, známych autorov (Lengová, nose aj na France Musiques. výuke cimbalovej hry, pozdvihnu úroveò Bugalová, Urbancová, Èervená) sa so zau- interpretácie, získa a podpori skladate¾ov jímavými príspevkami predstavila mladá Dramaturgickým tematickým ažiskom pre komponovanie nových pôvodných skla- muzikologická generácia (Schmidtová, Ku- tohtoroèného festivalu Pražská jar budú dieb pre tento nástroj, upevni jeho posta- rajdová, Žiaková, Strenáèiková, Sika). diela Igora Stravinského, vzh¾adom na venie na koncertných pódiách, ako aj vy- Nedostatkom konferencie bola slabá 120. výroèie narodenia skladate¾a. tváranie nových osobných kontaktov. úèas publika, a to napriek tomu, že v Trna- Svoju úèas na prestížnom podujatí Kongresy sa konajú v dvojroèných inter- ve sú tri vysoké školy a ani Bratislava nie je ohlásil rad prominentných interpretov – valoch a po Pécsi, Brne, Bratislave, Minsku príliš ïaleko... z vokálnych Mathias Goerne, Magdale- a Kišineve sa dejiskom šiesteho stal ukra- Seminár Pocta Jankovi Blahovi 26. novem- na Kožená, June Anderson, Michael jinský ¼vov, kam 20.- 23. októbra m.r. zaví- bra, konaný pri príležitosti 100. výroèia na- Schade. Atrakciou bude recitál Maxima tali cimbalisti z Nemecka, Maïarska, Èes- rodenia speváka mal vysokú úèas publika Vengerova,vystúpenie dirigenta a èem- ka, Slovenska, Švajèiarska, Bieloruska, a ve¾a referátov. Bol to dôkaz ob¾úbenosti balistu Trevora Pinnocka. Z orchestrov Moldavska, Èíny, Izraela a hostite¾skej kra- nášho prvého profesionálneho operného oèakáva festivalové publikum Sydney jiny. Popri poriadate¾och podujatia, ktorý- a koncertného speváka, zberate¾a ¾udových Symphony Orchestra, National Sympho- mi boli Ministerstvo kultúry Ukrajiny piesní, dobrého a veselého èloveka. ny Orchestra Washington, Oslo Philhar- a CWA, jedným z hlavných organizátorov Ve¾mi slávnostný bol Seminár pri príleži- monic Orchestra, Londom Sinfonietta. kongresu bol Taras Baran, prezident Ukra- tosti 80. výroèia založenia Katedry hudobnej vedy jinskej asociácie cimbalistov. na FFUK, ktorý sa uskutoènil 12. decem- Krzysztof Penderecki sa stal v minulom Úèastníci z jednotlivých krajín v sa- bra. Zúèastnili sa ho okrem zástupcov na- roku nosite¾om ceny španielskeho prin- mostatných koncertných blokoch prezen- šej akademickej obce i reprezentanti zahra- ca Asturského. tovali svojráznos vlastného nástroja a štýl nièných vysokých škôl (Viedeò, Krakov, a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 5 OSOBNOSTI • UDALOSTI

PAMIATKE FRANTIŠKA v zmysle osnovy Nábožných výlevov Dr. nosti, ktoré boli vydané vo Viedni roku Andreja Radlinského (Viedeò 1882). Štvor- 1885 pod názvom Piesne ku sv. Cyrilovi OTTA MATZENAUERA hlasné zharmonizované piesne, viažuce sa a Metodovi, op.38. (1845 – 1901) k slovenskému duchovnému životu spo- F. O. Matzenauer bol nielen výborným pulárneli aj vïaka piatim vydaniam. Naj- organizátorom trnavského hudobného dia- 22. decembra m.r. uplynulo sto rokov od pôsobivejšie z nich prevzal MikulᚠSchnei- nia, ale tiež osobnosou presahujúcou lo- úmrtia Františka Otta Matzenauera, jedné- der — Trnavský do koncepcie Jednotného kálny rámec. V jeho rodinnom prostredí sa ho z priekopníkov formujúcich prostredníc- katolíckeho spevníka. Matzenauer zhu- pravidelne realizovali domáce koncerty,v tvom pedagogickej, publicistickej a kultúr- dobnil aj verše F. V. Sasinka, zasvätené programe ktorých participovali aj mladí no-osvetovej èinnosti bázu rozvíjajúcej sa pamiatke zakladate¾ov slovanskej vzdela- gymnazisti MikulᚠSchneider so Zoltánom slovenskej kultúry. Kodályom. Ako erudovaný klavirista spre- Pochádzal z uèite¾skej rodiny z morav- vádzal Matzenauer na verejných koncer- ského Beòova pri Pøerove. Po absolvovaní toch renomovaných hosujúcich umelcov. reálneho gymnázia vo Viedni, po pedago- Roku 1886 na slávnostnom bankete gických aprobaèných skúškach, vystriedal usporiadanom pri príležitosti 25. výroèia kantorské miesta v Brezne a Starej Turej, od posviacky spolkovej zástavy a za úèasti hos- roku 1872 sa jeho druhým domovom stala ujúceho speváckeho spolku Pressburger Trnava. Paralelne s miestom profesora na Liedertafel, bol Matzenauer za zásluhy poc- Uèite¾skom ústave a organistu v Dóme sv. tený dirigentskou taktovkou. Ako dirigent Mikuláša vykonával funkciu tajomníka sa zaslúžil o prvé dôstojné trnavské uvede- Spolku sv. Vojtecha, redaktora viacerých nie oratória Stabat Mater Antonína Dvoøá- èasopisov, venoval sa prekladate¾skej èin- ka poèas ve¾konoèného týždòa 1887. nosti (Lessing, Goethe, Schiller, Petöfi). Matzenauerov podiel v oblasti hudby, Druhou èrtou jeho profilu bol vzah k hud- vzdelávania, osvety, literárnych èi organi- be. Od roku 1876 pôsobil ako regenschori zaèných aktivít bol obdivuhodný. Prichodí pôvodného Cirkevného hudobného spolku nám len s ¾útosou konštatova, že vše- vo farskom chráme sv. Mikuláša, zároveò stranná aktivita tohto rozh¾adeného vzde- s funkciou dirigenta v mužskom spevác- lanca, navyše tiež èlena Muzeálnej sloven- kom spolku Tyrnuer Männergesangsverein. skej spoloènosti v Martine, nie je dosia¾ do- V období národnostného útlaku zostavil statoène zhodnotená.

Matzenauer s dolnosuèianským uèite¾om ARCHÍV

Jozefom Matulayom Duchovný spevník MARIÁN BULLA v skratke FOTO

LUSKÁCIKOVE STUDENÉ NOHY dobe obrovského vajca, obaleného tejto zemi“, povedal legandárny violon- Viac nez 2000 návštevníkov liverpool- v skle a titániu. Projekt francúzskeho ar- èelista, ktorý prežil 17 rokov v nútenej skeho Empire Theatre muselo sklama- chitekta Paula Andrea navyše ráta emigrácii v USA. ne odíst kvôli zrušenému predstaveniu. s umiestnením „vajícka“ uprostred ja- Išlo o piate decembrové predstavenie zera a podvodným prístupovým tune- ZN͎ENIE KRIMINALITY? Luskácika v podaní Anglického národ- lom. Nápad vyvolal prudké reakcie ve- BEETHOVEN A MOZART! ného baletu. Dôvodom bolo 18 stup- rejnosti i odborníkov – jednak kvôli First Great Eastern Railway – spoloènos nov na javisku, co je o jeden stupen financnej nárocnosti i umeleckej bizar- prevádzkujúca železniènú dopravu menej, nez tanecnými odbormi vytýce- nosti. Cínski architekti protestujú, ze si v lokalitách v okolí Londýna – predsta- ný limit. Tancovanie v obtiahnutých ba- touto budovou – ignorujúcou miestne vila svoju novú zbraò proti vandalom. letných odevoch a na „špickách“ pri ta- urbanistické špecifiká – Peking vyslúzi Na vybraných staniciach znie Beethove- kejto nízkej teplote však údajne môze medzinárodný výsmech v odborných nova a Mozartova hudba. Tento model velmi vázne ohrozit zdravie tanecníkov. kruhoch. bol už vraj úspešne odskúšaný v Ne- Uz jedno z predchádzajúcich predsta- mecku a prvé kladné výsledky už majú vení dotancoval predstavitel Princa kvôli Violonèelista a dirigent Mstislav Rostro- aj Anglièania. Mladých takáto hudba zime vo váznych svalových krcoch. poviè oznámil, že spolu so svojou man- vraj odrádza pred zgrupovaním sa Zdanlivo banálny dôvod vraj niektorých želkou, speváèkou Galinou Višnevskou, a následným nièením majetku. Takže: návštevníkov doslova rozplakal. Návr- sa im podarilo na Západe vyzbiera fi- žiadna muzikoterapia, skôr vážna hudba hy tanecníkov na špeciálne dokúrenie nanèné prostriedky pre fond, urèený na ako znechucovací mechanizmus... priestoru však zostali bez odozvy, a tak financovanie vakcinácie proti hepatití- 64 clenov slávnej baletnej skupiny od- de vyše 1,5 milióna ruských detí. Rostro- mietlo vecer vyjst na javisko. poviè o tom informoval v ruskej verej- Na jeseò m.r. vyšla v Berlíne v nakla- noprávnej televízii RTR 12. januára date¾stve Kindler kniha memoárov Plá- tohto roku. Išlo o jeho prvé televízne vy- cida Dominga, v ktorej sa slávny spe- OPERA-VAJCE stúpenie po piatich rokoch odmietania vák vyjadruje o svojich najväèších oper- V centre Pekingu bude s najväcšou ruských elektronických médií. „Myslím ných úlohách. Knihu vydala Helene pravdepodobnostou realizovaný kon- si, že musím urobi nieèo dobré pre ¾ud. Matheopoulos pod názvom Plácido Do- troverzný projekt opernej budovy v po- Milujem Rusko viac, než èoko¾vek na mingo, meine Rollen – mein Leben.

6 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 OSOBNOSTI • UDALOSTI

MINIPROFIL • ALBRECHTOVO KVARTETO ZUZANA PAŠTÉKOVÁ (1978) — MARGARÉTA BENKOVÁ (1983) — LUDMILA HOŠKOVÁ (1978) — KATARÍNA KLEINOVÁ (1978)

— vzniklo r. 1999 na pôde VŠMU v rámci ktorej sme si mohli s nimi zahra s ktorou sa èasto stretávame a chodí na naše r. 2000 Dvoøákovo Americké kvarteto. Bolo úžasné koncerty. Ve¾mi si cením aj to, že som ešte — Medzinárodné interpretaèné kurzy v Rei- sledova nielen ich dokonalú súhru, ale aj mala možnos osobne sa stretnú s Jánom chenau (N. Brainin, M. Škampa, S. Devich, schopnos reagova na okamžité nápady Albrechtom. L. Mezõ, E. Höbart, S. Nissel, G. Pichler); ktoréhoko¾vek èlena kvarteta. Všetci boli a Interpretaèný ideál sláèikového kvarteta? — festival a interpretaèné kurzy Strings úžasne sústredení a v priebehu hry sa ne- K. K.: Poslucháè by mal zabudnú na to, že Only v Zadare (M. Maurer) chali sústavne inšpirova jeden druhým. pred ním hrajú štyria ¾udia na štyroch ná- — koncert vo Florencii na medzinárodnom a Vzory... strojoch... Vníma by mal len jeden orga- stretnutí architektov, historikov umenia Z. P.: Urèite Amadeus Quartet a Smetanovo nizmus. a hudobníkov International Round Table kvarteto. To sú špièkové telesá, v prípade a Ako cvièíte? of Romualdo Del Bianco Experts ktorých je zbytoèné vyzdvihova dokonalú K. K.: Èasto hráme napríklad Haydnovo — február 2001 — koncert v rámci nede¾ných súhru a intonáciu — blízki sú nám však aj kvarteto vo ve¾mi pomalom tempe a doslova matiné v Mirbachovom paláci v Brati- interpretaèným štýlom. na každom akorde pracujeme intonaène slave a Ste urèite v štádiu budovania si repertoáru... a farebne. Stále sa boríme s tým, že každá — apríl 2001 — vystúpenie na kongrese Èo z „povinnej výbavy“ už máte za sebou? z nás trochu ináè intonuje, ináè vibruje... Združenia sláèikových pedagógov L. H.: My sme zaèali dos netradiène, Rave- V tomto zmysle je napríklad ve¾mi háklivé (ESTA) vo Viedni lovým kvartetom... Samozrejme, každé Americké kvarteto — napriek tomu, že je to dielo kvarteto by malo prejs takou základnou hudobného romantizmu, je až klasicisticky a Konzervatorista strávi hodiny pri cvièení só- prípravou, ktorú predstavuje repertoár priezraèné, všetko tam „poèu“. listického repertoáru... Kedy sa v ambicióznych z obdobia klasicizmu a tu máme ešte me- a Ste odhodlané profesionálne sa venova komor- hudobníèkach prebudila túžba realizova sa dzery. Momentálne študujeme Beethoveno- nej hre... Uživí sa v dnešnej situácii na Sloven- v komornej hre? vo Kvarteto op. 18. V repertoári máme naprí- sku ïalšie sláèikové kvarteto? Z.P.: Pre mòa bola komorná hra na konzer- klad Dvoøákovo Americké kvarteto, Sláèikové Z. P.: Oproti Èechám je tu predsa mizivý vatóriu akoby druhým hlavným predme- kvarteto od Iris Szeghy, Sláèikové kvarteto poèet kvartet... V podstate systematicky tom, pretože od tretieho roèníka som pä D dur od Alexandra Albrechta... Chystáme pracuje už len Moyzesovo kvarteto. Chce- rokov pôsobila v klavírnom triu Istropolis sa na 2. kvarteto Leoša Janáèka. me tejto práci venova všetku energiu (spolu s K. Brejkovou a M. Sahelom). Mo- a Meno Albrecht... to v Bratislave evokuje dve a veríme, že keï prídu výsledky, vyriešia sa jím snom však bolo sláèikové kvarteto... významné hudobnícke osobnosti... aj tie „ïalšie“ problémy. Ideálna chví¾a nastala, keï sme sa ako ka- marátky a spolužiaèky stretli neskôr na VŠMU. Zaèínali sme pod pedagogickým vedením prof. Karlíkovej a teraz pracujeme v triede prof. Mikuláša Jelinka. Od júna pracujeme s novou sekundistkou Margaré- tou Benkovou, ktorá je momentálne doma v Novom Sade, v Juhoslávii. a Sláèikové kvarteto vyžaduje umeleckú vyrov- nanos jednotlivých hráèov a zrejme aj porozu- menie v medzi¾udských vzahoch — na to ste mali evidentne šastie. Na èo ste si však museli zvyka, resp. od èoho ste si museli odvyka? L. H.: Narazili sme na rozdielnu tvorbu tó- nu, odchýlky v spôsobe intonácie, ale nie- kedy aj v celkovom chápaní hudby... Takže aj v tomto smere sme si museli zaèa budo- va „vzah“. a Kto má v Albrechtovom kvartete „rozhodova- cie právomoci“? Je to primárius? Z. P.: Zatia¾ je to nᚠpedagóg na VŠMU, profesor Jelinek — s ktorým by sme rady ARCHÍV spolupracovali aj po skonèení školy — no pri práci sa rozhodujeme spoloène ako partne- FOTO ri. Radíme sa, èasto si zahráme to, èo jedna Z. P.: Naše kvarteto je pomenované po prof. a A najbližšie plány? z nás navrhne a potom sa rozhodneme, èi Jánovi Albrechtovi, synovi skladate¾a Ale- Z. P.: Budeme ma koncert v petržalskom sa nám to páèi alebo nie. Myslíme si, že xandra Albrechta. Rozmýš¾ali sme nad Cik-Cak Centre, pripravujeme koncert kvarteto je zostavou, v ktorej sa dá praco- osobnosou, ktorá sa výrazne viaže na bra- v rámci nede¾ných matiné v Mirbachovom va na princípe konsenzu. tislavské prostredie a sme ve¾mi rady, že paláci a vo februári cestujeme opä do Flo- L. H.: Mali sme možnos pracova na otvo- sme získali aj oficiálny súhlas pani Viery Al- rencie. renej hodine s èlenmi Vlachovho kvarteta, brechtovej, manželky prof. Albrechta, PRIPRAVILA A. SEREÈINOVÁ a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 7 ROZHOVOR Iris Szeghy: „osta sama sebou ...“

PRED DVOMA DESIATKAMI ROKOV VSTUPOVALA NA PÔDU SLOVENSKÉHO HUDOBNÉHO DIANIA AKO VLASTNÍÈKA ÈERSTVÉHO APROBAÈNÉHO OSVEDÈENIA – KOMPOZIÈNEJ PROFESIE. NEZVYKLEJ – V TOM ÈASE ASPOÒ U NÁS – PRE PRÍSLUŠNÍÈKU NEŽNÉHO POKOLENIA. VYZBROJENÁ REMESELNOU ZDATNOSOU, VEDOMOSAMI, TALENTOM. ALE AJ IDEÁLMI A AZDA HMLISTÝMI PREDSTAVAMI SMERUJÚCIMI DO BUDÚCNOSTI: S PRÍS¼UBMI PROFESIE, KTORÚ SOTVAKTO DOKÁŽE ZVLÁDNU AKO VÝLUÈNÚ „ŽIVNOS“. AJ VÏAKA SVOJEJ HڎEVNATOSTI A SPRÁVNE ORIENTOVANEJ TVRDOHLAVOSTI DNES PRESVIEDÈA O VÝNIMKE ...

a V skratke prebehnime oblúk dvadsiatich rokov, poèas kto- date¾ských objednávok. Ak sa mladý skladate¾ „uchytí“, nemá rých si viedla neustály dialóg s realitou. Najskôr zákonite problém získa ich z viacerých strán. Pre našinca je to však ve¾mi zistiac, že z èisto altruistického umenia sa nedá existova. ažké, keïže objednávky v zahranièí sú prevažne urèené domácim Aspoò nie v prostredí, ktoré a nezabezpeèí štítom trebárs skladate¾om alebo „ve¾kým menám“. Spomínanú švajèiarsku ob- doživotnej apanáže... jednávku dosia¾ chápem ako malý zázrak ... Jej súèasou bol navy- Nieko¾ko rokov si pôsobila pedagogicky, než si vsadila na še aj tvorivý pobyt v už spomínanom Künstlerhause Boswil, poèas kartu o d v a h y: venova sa výluène svojej profesii ako po- ktorého som sa mohla sústredi výluène na komponovanie. Dva volaniu, poslaniu. Magickému tajomstvu tvorby — kompo- mesiace pokoja v inšpiratívnom prostredí znamenalo pre mòa sil- zícii. Vráme sa k otázke: možno takto existova? ný tvorivý impulz: skladbu pre Ensemble Cattrall som v Boswile Odpoveï je jednoznaèná — nedá, pokia¾ sa èlovek neorientuje pre- zaèala aj dokonèila. važne na zahranièie. Môj spôsob bytia prišiel a Švajèiarsko reprezentuje pre našincov po zmenách v roku 1989, vyplynul z možností, ešte stále nedosiahnute¾né (ekonomic- ktoré prinieslo otvorenie hraníc. Dozvedela ké) eldorádo, rovnako ako nepreniknu- som sa o existencii zahranièných štipendijných te¾nú konzervatívnu enklávu. Vstúpila si pobytov, zaèala som sa orientova na ne. Ab- na jeho územie viac než úspešne ... solvujúc tri dlhodobé pobyty v Nemecku, krát- Švajèiarsko vo všeobecnom meradle a v eu- kodobejšie v USA a v Holandsku, až po (zatia¾) rópskom kontexte nereprezentuje hudobnú posledný tvorivý pobyt vo švajèiarskom Kün- ve¾moc. Napriek tomu organizácia kultúrne- stlerhause Boswil... ho a teda i hudobného života je premyslená, a V súèasnosti sa pohybuješ viac v zahra- konštituovaná. Prebieha na úrovni kantónov, nièí, tvoje skladby znejú v zahranièí èas- miest, ktoré majú vyèlenené prostriedky na tejšie než na sporadických domácich kon- dotáciu (aj) súèasného umenia, na zadáva- certoch. nie objednávok skladate¾om. Objednávky Letmo nazrime do bilanèného kalendára možno získa aj od rozhlasových spoloèností ostatného roka: štúdiová nahrávka v Ra- (v súèasnosti však takmer výluène od že- dio Bremen (In Between), koncertné uve- nevského rozhlasu), èi už od spomínanej na- denia na univerzite v Bloomingtone dácie Pro Helvetia. Ve¾ké symfonické orches- v USA (Vyznania, premiéra Three Shakespe- tre, opery zadávajú objednávky skôr spora- ARCHÍV arean Songs pre ženský zbor), uvedenie diel dicky. Sú dos konzervatívne, málo ústretové OTO na Varšavskej jeseni, v Holandsku, Bel- F k súèasnej tvorbe. gicku, USA (Bolero Blues), na koncerte slo- Situácia skladate¾ov je podobná ako u nás: venskej hudby v Dubline (De profundis, Preludio e Danza, sotva poznám takého, ktorý by žil výluène z komponovania. Pri Musica folclorica), nieko¾ko profilových relácií v nemeckých tých úspešnejších by to teoreticky urèite išlo — vo Švajèiarsku je rozhlasoch, Taliansko..., napokon i skladby uvedené v rám- však, ako vieme, iný štandard a Švajèiari nevedia, alebo nechcú ži ci festivalu Melos-Étos zahraniènými interpretmi... skromne. Boswilske štipendium si získala v súvislosti s kompoziènou a Boswilský Künstlerhaus, ako hovoríš, pôsobil priam roz- objednávkou pre švajèiarsky Ensemble Cattrall (skladba IT právkovo inšpiratívne na tvoju tvorbu... -Movements odznie v septembri), ktorú ti udelila nadácia Pro Je to najstaršia švajèiarska inštitúcia svojho druhu a jedna z naj- Helvetia v Zürichu. Objednávka znamená výzvu zvonka. starších v Európe. Stredisko, kde umelci môžu ži v absolútnom Èasto „neplánovanú“. Dokážeš na òu odpoveda? pokoji, tvori, venova sa len svojej práci. Künstlerhaus je dômy- S radosou. Taká výzva znamená pre mòa skvelú šancu, hodenú selne vybudovaným komplexom s ubytovacími kapacitami, pries- rukavicu. Mojou prvou zahraniènou objednávkou bola skladba pre tormi na produkcie — sálou, pôvodne kostolom, prerobeným na anglický Hilliard Ensemble, objednávka Pro Helvetie je mojou dru- prezentaèné úèely. To všetko je zasadené vo ve¾mi pôvabnej prí- hou platenou objednávkou v živote. Smutné, keï si uvedomím, že rodnej scenérii. Uvádza sa tu umenie všetkého druhu: koncerty, mám už 45 rokov ... V zahranièí existuje premyslený systém skla- scénické kompozície, èinohra, literárne veèery, expozície výtvar-

8 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 ných prác... Napriek tomu, že Boswil je situovaný tou“ necha sa inšpirova inými, okrem iného, li- v ústraní, vzdialený od ruchu, umelecké dianie tu terárnymi predobrazmi? V tvojej doterajšej tvor- neustále pulzuje. Dramaturgia podujatí je koncipova- be sa vyskytuje dos vokálnych skladieb... ná ve¾koryso, pestro — a vôbec nie jednostranne. Hud- V inšpiraènom pozadí vokálnych skladieb stoja spravi- be sa „ujde“ minimálne jeden termín v týždni, so zá- dla moje dávne permanentné literárne lásky. Sila poé- berom od starej hudby, cez klasicky zostavované zie Rúfusa, Shakespearea, Michelangela, Celana. Sil- programy po súèasnú tvorbu, jazz, hudobnú improvi- nú pozíciu v tejto galérii „slovných“ inšpirátorov má záciu. Tu musím podotknú, že práve tieto sa vo Švaj- i detský svet, ale napríklad aj moja dobrá priate¾ka, po- èiarsku tešia priam kultovej pozornosti: jestvujú súbory zamera- etka Emília Husárová. Jej tvorba ma silne oslovuje. né výluène na improvizáciu, improvizáciu možno dokonca štu- a S „rúfusovskou“ skladbou, konkrétne s kompozíciou Pa- dova ako samostatný študijný odbor na vysokej škole. modaj šastia, na teba spomíname ako na odvážnu študent- Známe sú aj každoroèné boswilské skladate¾ské semináre (Kom- ku kompozície... ponistenseminar Boswil), medzinárodné podujatia s tradíciou, Tá skladba sa stratila — fyzicky, t. j. jej partitúra, no rovnako sa mi prístupné záujemcom do 35 rokov. Koncipované sú tak trochu na vytratila aj z vedomia. Ktovie, nebola som s òou bezozvyšku spo- spôsob súaže, kde autori — laureáti nezískavajú ako bonus finanè- kojná. To už celkom iná väzba ma púta k tiež rúfusovskému vokál- nú odmenu, ale sú pozvaní na týždòový pobyt s urèitým špièko- nemu cyklu Prosté a ažké. Napísala som ho vo svojich 22 rokoch, vým súborom (ostatné roky je to Klangforum Wien). Ocenení au- no dodnes si za touto skladbou stojím, som na òu „pyšná“... Je tori majú možnos konzultova, študova svoje nové skladby jedinou skladbou z èias mojich štúdií, ktorá sa hrá dodnes. s interpretmi s asistenciou renomovaných skladate¾ov, èlenov me- a Keï spomíname skladate¾ku Iris Szeghy spred dvadsia- dzinárodnej jury, ktorá skladby vybrala. Záver, rezultát tohto pro- tich rokov a tú súèasnú... Mᚠpocit vlastného pohybu po cesu, je koncert, ktorý premiérovo od- špirále autorského vývoja? Uvedo- znie v Boswil, no minulý rok sa zopa- muješ si ho, vedela by si ho cha- koval napríklad aj na ve¾mi atrak- rakterizova? tívnom fóre, v rámci koncertného cyk- Nie je jednoduché definova sa v auto- lu Europeischer Musikmonat v Baseli. reflexii. Je to otázka, na ktorú mám a ... všetko sa zdá akoby na do- i nemám odpoveï. Keï dnes, s odstu- sah ruky... pom poèúvam svoje staršie skladby, Za celý èas svojho profesionálneho ži- zmocní sa ma zvláštny pocit: prizná- vota som bojovala o svoje miesto. Až vam sa k nim, stojím si za nimi, ale v poslednom desaroèí, keï som moh- vzh¾adom na kompoziènú poetiku la zaèa vo¾ne cestova, nadviazala som už predsa kdesi inde. Tieto „ná- som nieko¾ko cenných kontaktov, kto- vraty“ ma však dokážu emocionálne ré mi otvorili cestu k ïalším možnos- rozruši. Stretnem po èase nieèo na- tiam. Skrátka — v poslednom èase sa liehavé, èo ma oslovuje. Možno tou asi na mòa žièlivo usmial osud... istou prvotnou myšlienkou, imperatí- a Je to zaiste forma satisfakcie, vom, slovom, pozitívnym impulzom ... zrejme úrok, ktorý inkasuješ zo Napriek všetkému viem, že dnes by svojho vkladu: pracovitosti, hú- som volila iný hudobný jazyk, iné ARCHÍV

ževnatosti. prostriedky. Porovnáva intenzitu úèin- OTO

K úspechom sa druží aj nový pro- F ku si však netrúfam. Tá je nemerate¾- filový CD, na ktorom je nahraných KÜNSTLERHAUS BOSWIL ná. Tak, ako je ažké exaktne zachyti sedem komorných skladieb v na- duševné procesy pri tvorbe, rovnaké študovaní Ensemble SurPlus. je to aj pri jej prijímaní. Sú to záhady ¾udskej mysle: prijímame So súborom som sa zoznámila a zaèala spolupracova poèas šti- podnety, spracúvame ich, vychádzajú z nás pretransformované do pendijného pobytu v Stuttgarte. Sú to skvelí hudobníci — uviedli mnohorakých foriem a podôb ... Možno tento proces a jeho výsle- mi o.i. autorský koncert v Stuttgarte, v Radio Bremen, úèinkovali dok odmera slovom, exaktne vypoèíta èi odváži? Aj v pohybe v Bratislave na ostatnom festivale Melos Étos... èasu však cítim — som to stále ja. Krivku môjho vývoja by možno a Roku 1995 si mala v Hamburgu štipendium v Štátnej ope- lepšie dokázal charakterizova nestranný pozorovate¾, ktorý by sa re, operný žáner bol priam predmetom tvojho tamojšieho chronologicky pohyboval po linke mojej doterajšej tvorby, vrátane pozorovania a štúdia. Mᚠrozpracovanú, nedokonèenú súèasnej. Verím, že by rozpoznal konštantné prvky, jednotiacu ni, operu. Hodlᚠsa k nej vráti ? Láka a táto oblas? „podstatu Iris Szeghy“... Jedno je isté: nedokázala by som radikál- Opera ako tvorivý „objekt“ sa mi vidí ve¾mi atraktívna. Rada by som ne poprie samu seba, zásadne premeni kompoziènú (filozofic- sa k nej, rovnako ako ku svojmu naèatému hesseovskému „poloto- kú) konfesiu, poetiku tak, ako to môžeme pozorova u Pen- varu“, niekedy vrátila. dereckého, Górec- Potrebujem na to však kého, Pärta èi Kup- konkrétny impulz. kovièa. Sta sa v istom Komponujem dos bode svojho života pomaly, a navyše ne- kýmsi iným. Chcem vidím zmysel v písaní osta sama sebou „do zásuvky“. Ak by v presvedèení, po- som videla reálne šan- stojoch — aj v ro- ce, ak by sa mi poda- zumnej tvrdohla- rilo nájs vhodnú scé- vosti... nu, rada sa chopím príležitosti ... a Nesúvisi táto tvo- PRIPRAVILA ja afinita aj s „ocho- L ÝDIA DOHNALOVÁ a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 9 KONCERTY

sféru až po dôstojnú tektonickú klenbu. najmenej hrávanou, no sviežosou a bohat- Ešte pozoruhodnejšia bola úroveò orches- stvom invencie za ostatnými ve¾mi nezao- trálneho sprievodu, ktorý sa na našich pó- stáva. Pod Somaryho taktovkou zaznela iná diách zvykne rieši pomerne povrchným verzia diela, než sa doteraz predvádzala; je „odmávaním“. Tentoraz si dirigent dal zá- výsledkom práce lipského muzikológia Ral- leža a orchester SF rozvíjal so sólistom in- fa Wernera, ktorý ju zostavil z pôvodných tenzívny dialóg, alebo ho plnohodnotne skladate¾ových rukopisov. Je pravdepodob- Opä stálo za to prís do Reduty na posled- podporoval a nestrácali sa pritom mikrosko- ne komplexnejšia, dlhšia a zaujímavejšia ný predvianoèný symfonický koncert. Vy- pické detaily hudobného toku. Bez podob- než pôvodná, s ktorou sa Mendelssohn tušili to asi aj poslucháèi, a tak mladý ame- ne kvalitne vypracovaného a zahraného or- údajne nevedel stotožni. Na všetky tieto rický dirigent Stephen Somary (mimo- chestrálneho sprievodu ponúkne koncert, skutoènosti, ako aj na fakt, že tento roman- chodom, šes rokov asistent Leonarda hoci aj s najväèšími sólistickými kalibrami, tický autor napísal až 750 skladieb (!) (prav- Bernsteina) mohol svoje umenie predvies iba polovièný zážitok! da, za života dovolil publikova iba 72) di- takmer plnej sále. Na rozdiel od krátko Hoci F. Mendelssohn Bartholdy je v na- rigent upozornil vo svojom „letáku“. Mi- predtým predvádzanej, druhej najhrávanej- šich zemepisných šírkach populárny, platí mochodom, Somary je nadšeným objavo- šej predohry L.van Beethovena Egmont, do- to iba pre menšiu èas jeho bohatej tvorby. vate¾om a interpretom týchto neznámych stalo sa Coriolanovi v Bratislave vskutku dôs- Prvá symfónia je z piatich autorových tou kompozícií. Zvukové obrazy Prvej v jeho po- tojnej interpretácie. Somaryho òatí èasto smerovali k beetho- taktovka sršala výbojnosou, venovskému dramatizmu, odhodlanosou a vzdorovitou k masívnemu pátosu, k mo- energiou, èo tragickému príbe- hutným kontrastom, k búrli- hu rímskeho zradcu dalo adek- vosti, nevyluèujúc ani obèasné, vátny hudobný charakter. Kon- no intenzívne poetické epizódy. centrovaný, dramatický be- Miestami, najmä vo finále, ná- ethovenovský výraz vzápätí roènos sláèikových partov pre- vystriedal uvo¾nený, ve¾koduš- sahovala možnosti dokonalého ný Haydn a jeho populárny Vio- zvládnutia v rámci troch skú- lonèelový koncert D dur. S mož- šok, èo v praxi znamená zvýše- nosou sólistickej exhibície pre ný výskyt „šmírovaní“ a menšej mladého domáceho virtuóza zvukovej homogenity. Boli to Michala Sahela, ktorý ju aj však skôr drobné chybièky krá- patriène využil; pravda, nie na sy, ktoré priaznivý dojem z poc- úkor hudobnej výpovede. Sa- tivého, oduševneného hudobné- ARCHÍV

helov výkon dosahoval vysoké ho výkonu nenarušili.

kvalitatívne parametre, od frá- OTO F zovania, cez zmysel pre lyrickú MICHAL SAHEL T OMÁŠ HORKAY

Bratislavská Reduta oèakávala svojich náv- Koncert zaèal bez predohry. Nejde o žia- (ako napríklad v klavírnych koncertoch), števníkov s ozajstnou mikulášskou maškrt- den inovaèný moment zo strany dramatur- ale sólista je v pozícii „prvého medzi rov- kou, a to v rámci abonentných koncertov 6. gie, iba o nezvyèajnú dåžku Beethovenov- nými“. Snáï preto tá dåžka, pokus ponori a 7. 12. (venovanujem sa druhému z nich). ho koncertu, ktorý presahuje štandard tri- sa do zvuku — primárne a jedine. Beetho- Ponúkli nám nielen neobvyklú kombiná- dsiatich minút. Lidia Baichová vystúpila venov zámer vystihli dirigent i sólistka od ciu hraných titulov — Beethovenov Hus¾ový teda priamo s dirigentom na pódium hneï zaèiatku až do konca. Jednak atmosférou, koncert D dur v spojení so Skriabinovou 1. na úvod koncertu a už poèas orchestrálnej ale aj dôrazom na kontrasty v rámci tema- symfóniou — ale aj interpretov. Na Sloven- introdukcie v sále navodila atmosféru po- tických úsekov (typické kompozièné èrty sku sa opä objavujú „staronové“ mená — koja a lyrizmu, teda to, èím sa Beethove- Beethovena — kontrast, prudké prechody dirigent Peter Feranec a mezzosopranist- nova partitúra vyznaèuje. Beethoven je tu výrazu od lyrických do heroických — nevy- ka Jolana Fogašová. Ich bohatý zoznam totiž nezvyèajne subtílny, husle nestavia do mizli ani z tejto skladby). Všetky úseky doterajšej umeleckej èinnosti, ako ho uvá- popredia ako dominantne virtuózny nástroj i „mikro“ témy mali svoje miesto, význam. dzal filharmonický bulletin, dával aj neza- Feranec ako operný dirigent pochopil zmy- interesovaným návštevníkom tuši, že tento sel úvodu koncertu (paralela opernej pre- veèer bude ma „zelenú“ mladšia slovenská dohry), ako aj ïalšieho pokraèovania diela generácia interpretov, navyše na koncert- s pulzujúcimi tokmi vlastného deja — sveta nom pódiu akoby v obnovenej premiére... absolútnej hudby. Lidia Baichová úplne K tomu mali by za priebeh koncertu zod- vplynula medzi symfonické pletivo zvuku, povední ešte hráèi orchestra Slovenskej fil- aby z neho zase miestami vystúpila a pre- harmónie, Spevácky zbor mesta Bratisla- zentovala sa ako sólistka. Jej hru charakte- vy (so zbormajstrom Ladislavom Ho- rizovala jemnos, citová príbuznos už s hud-

láskom), ¼udovít Ludha (tenor) a hos zo ARCHÍV bou raného romantizmu, èo však v prípade

zahranièia — huslistka Lidia Baichová, ro- OTO tohto Beethovenovho diela vôbec nepreká- F dáèka zo St. Petersburgu, žijúca vo Viedni. LIDIA BAICHOVÁ ža. V oboch kadenciách predviedla bezchyb-

10 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 KONCERTY nú technickú brilanciu. Orchester Sloven- skej filharmónie sa s rastúcim poètom tak- ... AMERICKÝ, VIANOÈNÝ ... tov dostával do takej hráèskej pohody, akú možno u tohto telesa vidie (a poèu) tak- mer výnimoène. Druhá èas koncertu bola Novembrový Americký koncert Symfo- Tradièný Vianoèný koncert, venovaný venovaná nie príliš frekventovanému die- nického orchestra Slovenského rozhla- v prospech Asociácie organizácií zdravotne lu — Skriabinovej 1. symfónii, ktorá má 6 su v Bratislave (22.11.) prilákal do Koncert- postihnutých obèanov SR (13. 12.), sa v Kon- èastí, prièom do závereènej èasti vpísal skla- ného štúdia pod Pyramídou poèetné publi- certnom štúdiu Slovenského rozhlasu odo- date¾ dva sólistické party (mezzosoprán — kum tešiace sa na dramaturgickú nádielku hrával v netradiènom dramaturgickom rú- Jolana Fogašová, tenor — ¼udovít Ludha) tých najznámejších gershwinovských parti- chu. Na jednej strane dramaturgia vsadila a zbor (Spevácky zbor mesta Bratislavy). túr. Kubánska predohra, Koncert pre klavír a or- na romantiku prírody severských krajín, Dielo sa nesie v duchu neskorého roman- chester F dur, Rapsódia v modrom a Amerièan emotívnu poéziu a èaro rozprávkových ob- tizmu, príjemnej meditácie, až na závereè- v Paríži opä raz naplnili sálu. Napriek tomu rázkov, na strane druhej rozihrala v pred- ný zbor — fúgu, ktorá je po kompoziènej som odchádzala z koncertu — mierne pove- veèer Vianoc zemitý a íreèitý slovenský fol- stránke až úsmev vyvolávajúcim gýèom dané — so zmiešanými pocitmi. Anglický di- klór. Pod taktovkou inaugurovaného kanad- (šablonovitý kontrapunktický tok hudby rigent Kirk Trevor, pôsobiaci aj na americ- ského šéfdirigenta Symfonického orchestra s pochodovým rytmom a naivnou melódiou kom kontinente, uviedol atraktívny program Slovenského rozhlasu v Bratislave Charle- miestami asociuje dôverne známe hymnic- s typicky americky honosným gestom, èo sa Olivieri-Munroea, otvorila koncert Ly- ké piesne z èias Sovietskeho zväzu); Skria- v prvom okamihu zmiatlo pripravený or- rická suita op. 54 od Edvarda Hagerupa Grie- bin tu chcel oslávi umelca a umenie („Slá- chester. Úvod spontánnej Kubánskej predohry, ga. Bukolicky èistá hudba jedného z naj- va umeniu, naveky sláva! Sláva!“), pravde- plnej pestrých a podmaòujúcich latinskoa- väèších lyrikov konca 19. storoèia navodila podobne na spôsob Beethovenovej Ódy na merických rytmov, vyznel preto mierne roz- tú správnu atmosféru pokojných Vianoc, aby rados. Interpretácia diela nepotrebuje ko- paèito. Vzápätí však orchester rozihral smrš vzápätí prenechala miesto emotívnejším tó- mentár. To, èo platilo o prvej èasti koncer- karnevalových i poetických kubánskych ob- nom. Koncert pre husle a orchester D dur op. 35 tu, bolo v tejto skladbe ešte znásobené. Nie- razov a nálad, gradujúcich do strhujúceho od Piotra I¾jièa Èajkovského patrí k tech- len prírastkom nových interpretov vo finá- finále, v ktorom — podobne ako v celej pre- nicky nároèným koncertom s množstvom le, ale následne aj kvalitou. Všetka zod- dohre — dominovali výkony dychových ná- úskalí, no napriek tomu je jednou z najob- povednos a výsledok predvedenia však stá- strojov. Hlavným protagonistom veèera bol ¾úbenejších koncertných hus¾ových partitúr. li jednoznaène na dirigentovi Petrovi Feran- americký klavirista Joshua Pierce, ktorý sa Èeský huslista Ivan Ženatý stavil predo- covi. Predovšetkým jeho zásluhou dospeli podujal v rámci jedného veèera uvies oba všetkým na brilantnos prstovej ekvilibristi- všetci interpreti k absolútnemu súladu, Gershwinove klavírne skvosty. Koncert F dur ky a nebránil sa ani širšiemu gestu, hoci naj- technickej perfekcii (plechové dychy boli pre klavír a orchester vyžaduje od interpreta presvedèivejšie vyznievali poetické, vrúcne tentoraz bez jediného falšu!!!), meditatív- nielen maximálne technické dispozície, pev- rozospievané kantilény sólových huslí. To, že nej neskororomantickej nálade, dynamic- ný synkopický základ, ale aj slobodu mysle- vládne skutoène obdivuhodnou technikou, kému kontrastu jednotlivých nástrojových nia prejavujúcu sa v jemných harmonických dokázal v pridaných Paganiniho variáciách. skupín... Feranec ukázal, že rozumie nie- moduláciách a improvizáciách, a v nemalej Úvod druhej polovice koncertu patril rázo- len opere, ale aj koncertnému pódiu. Jeho miere aj v imaginácii bluesového charakte- vitému Dupáku è. 1 op. 31 od Jána Cikkera príchodom zavanul v Slovenskej filharmó- ru. Hra amerického klaviristu sa však vyzna- a záver rozprávkovej Suite z opery Rozprávka o nii ten mimozmyslový hudobný rozmer , èovala slabým dynamickým ambitom, po- cárovi Saltánovi op. 57 od Nikolaja Rimské- ktorý tu už dlho absentoval. Každá téma èetnými chybami technického charakteru, ho-Korsakova. V oboch dielach sa dirigent mala svoju výpoveï, svoju gradáciu. Pritom a to aj v druhej lyrickej „nocturnovej“ èasti, predstavil ako temperamentný kúzelník zvu- sa nestratil kontext a celok diela. Sloven- presvetlenej smútkom, v ktorej bluesový kových, farebných a dynamických kontras- ská filharmónia sa cítila pod jeho rukami charakter navodzuje melódia prvej trúbky. tov. Nakoniec aj orchester reagoval na jeho bezpeène a našla v sebe svoje dávno zabud- Mohutný zvuk v závere tretej èasti, navzdo- zrete¾né gesto (ktoré nebolo nato¾ko výraz- nuté kvality. ry poèetným nepresnostiam, vyvolal aj mo- né v sprievodnom orchestrálnom parte hus- V tejto súvislosti sa treba zamyslie nad hutný aplauz publika a pripravil tak priaz- ¾ového koncertu), a preto pomerne málo zná- tým, aké bohaté skúsenosti získal Feranec nivú atmosféru pre najhrávanejšiu Gersh- ma suita vyznela ve¾mi farebne. Na záver, svojím nieko¾koroèným pôsobením v Rusku winovu klavírnu kompozíciu — Rapsódiu po krátkom a vtipnom slovnom uvedení di- a vo Viedni. Tento dirigent sa stáva akoby v modrom. Skladba, ktorá sa roku 1924 za- rigenta, orchester pridal brisknú operetnú predvojom nového trendu, ktorý na Sloven- slúžila o náhlu a obrovskú popularitu Geor- predohru Piková dáma od Franza von Suppé. sku nastupuje: mladí ¾udia, ktorí otvore- gea Gershwina, je akýmsi hudobným ka- Charles Olivieri-Munroe opä dokázal, ním hraníc mali možnos získa štúdiom èi leidoskopom Ameriky, preverujúcim schop- že sú mu bližšie farebne bohaté a inštru- pôsobením v zahranièí bohaté skúsenosti, nosti a danosti nielen klaviristu, ale aj mentálnymi finesami presýtené partitúry, sa vracajú spä a na domácej pôde zaèínajú orchestra vo vzájomnej súhre a formulácii vyžadujúce od orchestra plné zapojenie svoje vedomosti uplatòova a rozvíja ïalej vo¾ne plynúcich hudobných myšlienok, na- všetkých nástrojových sekcií, než jemná (na tomto koncerte to potvrdila v plnej mie- vodzujúcich atmosféru ve¾komesta. Štú- krása lyricky znejúcich tónov. re aj Jolana Fogašova, ktorá pôsobila od dium Gershwinových klavírnych diel si od Nuž a o tom, že poèetné a rôznorodé roku 1993 výluène v zahranièí). Je priam interpreta vyžaduje aj urèité skúsenosti publikum, navštevujúce koncerty Symfo- zázrakom, že vo Ferancovom prípade ide s barovým prostredím a jazzovými prakti- nického orchestra Slovenského rozhlasu je o dirigenta, pretože práve tí sú na Sloven- kami, a tie akoby americkému klaviristovi naozaj vïaèné, niet pochýb. Presvedèili nás sku (pri všetkej úcte) zastúpení až v dru- chýbali. Záver veèera patril symfonickej o tom oba recenzované koncerty. Nad pre- hom rade... Nepredbiehajme: možno aj toto básni Amerièan v Paríži, v ktorej orchester javmi jeho spontánnej vïaky, narušujúci- je jedna z ciest, ako oživi koncertný a hu- preukázal nielen dokonalú technickú zdat- mi konvenciami zabehnutý chod verejnej dobný život u nás... nos, ale aj virtuozitu a nespochybnite¾nú produkcie, sa však opätovne zamýš¾am naj- umeleckú profesionalitu, o to potešite¾nej- mä v rámci krátkych prestávok medzi jed- A LEXANDRA SCHMIDTOVÁ šiu, že èasto vychádzala z mladého hráèske- notlivými èasami koncertu èi symfónie. ho zázemia. AG a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 11 KONCERTY

a elán. Zborová sekcia má na viacerých ŠFK V ZÁVERE ROKA miestach skladby chúlostivé miesta, preto vyžaduje nielen dokonalú hlasovú kultúru, Novembrový cyklus koncertov ŠF Košice ale aj ve¾ké a bohaté skúsenosti. otvorila Suita rediviva è. 5 op. 14 od Jozefa Istú rozpoltenos dojmov som mal z na- Podprockého, v ktorej boli pre autora ma- sledujúceho koncertu: išlo o dve premiéry; teriálovým východiskom skladby z Pestrého Žalm 33 od Gui Ryun Lee pre orchester zborníka levoèského: archaické, módne a šty- a Koncertino pre akordeón, sláèiky, harfu lizované ¾udové tance. Skladba i napriek a bicie nástroje od Milana Nováka. Úvodná zvukovej hutnosti (ve¾ké obsadenie v jed- skladba juhokórejskej autorky poskytla notlivých skupinách) odznela v precíznom struèný poh¾ad na estetiku a kompozièný naštudovaní Tomáša Koutníka. Sólistka prejav, v rámci ktorého pracuje na báze tra- koncertu Eleonóra Škutová potvrdila svo- dièných vyjadrovacích prostriedkov s boha- je kvality, avšak jej prienik do lyriky Koncer- tým využitím bicích nástrojov. Hosujúci tu pre klavír a orchester è. 2 f mol op. 21 Fryde- dirigent Do-Ki Kim (Južná Kórea) sa vý- ryka Chopina nebol príliš presvedèivý. Z jej razne prièinil o jej prijate¾né vyznenie. Kon- hry sa postupne vytrácal moment osobnej certino od M. Nováka vzniklo pre sólistu — tvorivosti. Podporu nemala klaviristka ani jubilanta, nášho popredného akordeonistu vo výkone orchestra ŠF. V 8. symfónii Anto- Vladimíra Èuchrana. Hudobná reè sklad- ARCHÍV nína Dvoøáka si dirigent pre svoju predsta- by je prieh¾adná, melodická, dobre poèú- OTO

vu získal orchester, ktorý sa rozohral do po- F vate¾ná, má svoj prirodzený spontánny zoruhodného, nadšeného výkonu v tvori- VLADIMÍR ÈUCHRAN spád. Èuchran upútal technickou suvere- vom a podmanivom dialógu. Eugen Indjic nitou a preòho typickým tvorivým prístu- bol umeleckou ozdobou novembrových ná muzikalita. Cítili sme rýdzi klavírny štýl, pom. Ve¾ké pochopenie však nenašiel só- koncertov. Repertoár jeho klavírneho reci- plastickú štruktúru tvárnej krásy. lista v dirigentovi, ktorému bol zvuk ako- tálu bol zostavený zo skladieb Chopina, Koncert v rámci Festivalu sakrálneho redeónu pravdepodobne cudzí. Symfónia è. Schumanna a Prokofieva. Z Chopinovej umenia sa každý rok teší ve¾kému záuj- 5 e mol op. 64 od P. I. Èajkovského tiež ne- tvorby uviedol Mazúrky op. 63, Nocturno è.1 mu obecenstva. V úvodnej èasti odznela našla v dirigentovi adekvátnu tvorivú pod- cis mol op. 27 a Balady F dur op. 38 a f mol Symfónia è. 7 h mol Nedokonèená F. Schuber- poru — akoby sa nevytvorila vzájomná ko- op. 52. V interpretácii skladieb bolo cíti by- ta. Hosujúci maïarský dirigent Gergely munikácia medzi hráèmi a dirigentom, èo tostnú spätos Indjica s klavírnou poéziou Ménesi si s orchestrom vzájomne porozu- znaène ovplyvnilo výsledné vyznenie. a kompoziènou poetikou skladate¾a. Ak voèi mel, citlivo vystihol vnútorné èlenenie, pri- Už nieko¾ko rokov patrí k tradièným výslednému tvaru a výrazu balád možno tom nechal vyniknú bohatú a nápaditú podujatiam ŠF Košice Adventný koncert. ma drobné výhrady, mazurky vyzneli ako melodickú invenciu. Rekviem d mol pre muž- V programe tohtoroèného opä úèinkoval skutoèný umelecký skvost. Indjic potvrdil, ský zbor a orchester Luigiho Cherubiniho organista Ivan Sokol (hral Pastorále BWV že je znalým, plnohodnotným majstrom je príkladom spojenia melodickej invencie 599, Fantáziu a fúgu g mol BWV 542 od J. S. klavíra. Toto konštatovanie potvrdil aj s èistou, priezraènou harmóniou, vyváže- Bacha, Fantáziu g mol od J. K. Kuchaøa a Dve v skladbách Debussyho (Pour le piano), R. nou formou. Z hráèov orchestra a hosujú- slovenské pastorely od J. Podprockého). Úryv- Schumanna (Fantazijne kusy op.12) a v So- ceho maïarského mužského zboru Hon- ky z literárnej tvorby (Sv. Jána z Kríža, M. náte è. 3 S. Prokofieva. Práve v týchto sklad- véd (zbormajster András Tóth) vyžaro- Rúfusa a M. Gorkého) predniesla Mária bách imponovala jeho disciplína, prirodze- valo pri interpretácii tvorivé nadšenie Krá¾ovièová. ŠTEFAN ÈURILLA

kom vedení melódie striedavo prechádza- Z MIRBACHOVSKÝCH MATINÉ júcej alebo priamo delenej medzi oboma ru- kami, èo je typická èrta Lisztovej klavírnej P RÍKLADNÁ SÚHRA kony vyžarovali absolútnu vzájomnú inšpi- sadzby. Línie mali svoj dych, jemne tvaro- ráciu a podporu. vané odtiene, boli opriadané viac èi menej 2. decembra v rámci nede¾ných matiné Vypoèuli sme si Bottesiniho Fantáziu Lu- šumivými girlandami pasáží. Dve Legendy o v Mirbachu dostalo príležitos komorné duo cia di Lammermour na motívy z rovno- sv. Františkovi z Asisi ako káže vtákom a o sv. — klaviristka Dana Šašinová a kontrabasis- mennej Donizettiho opery, Fantáziu I Puri- Františkovi z Pauly ako prechádza po vlnách sú ta Radoslav Šašina. Rozsiahly program by tani na motívy z opery Vincenza Belliniho a dôkazom toho, ako sa Liszt — pravý (novo) vyplnil aj èasový limit celoveèerného reci- Introdukciu a variácie Benátsky karneval. Mal romantik nechával ve¾mi rád inšpirova li- tálu. Jeho dramaturgiu tvorili tri bloky skla- som dojem, že v Puritánoch je menší kom- terárnymi predlohami. Do hudby ich pre- dieb Giovaniho Petromiusa Bottesiniho pre pozièný nedostatok pri nadväzovaní kon- básnil priam majstrovsky. V Šašinovej na- kontrabas a klavír, inšpirované opernými trastnej nálady (témy). Jej nástup nepri- šli skladby zápalistú tlmoèite¾ku. Obdivo- námetmi èi témami, striedané s blokmi šiel logicky a tým nevyznel presvedèivo. vali sme elán, ale i zvládnutie zahustenej Lisztových klavírnych opusov v podaní Da- Dana Šašinová sa prezentovala sólistic- virtuóznej sadzby (najmä v druhej sklad- ny Šašinovej. Sugestívna romantická nála- ky ako interpretka opusov F. Liszta, ktoré be) — azda iba v tomto prípade akustický da, prekypujúca tvorivá fantázia, ktorú duo s Bottesiniho hudbou vhodne korešpondo- limit koncertného priestoru bol nadmieru navodilo, tiahla sa ako èervená ni celým vali: Tri transkripcie romantických piesní — Se- prekroèený. koncertom. Zaslúžila sa o to vynikajúca in- renády (Zastaveníèko) F. Schuberta, Jarnej Matiné sa stalo súèasne aj krstom práve terpretácia oboch. Všetko, èo odznelo, bolo noci è. 12 z op. 39 Roberta Schumanna a Na vylisovaného zvukového nosièa s nahrávkami výborne pripravené, naštudované, premys- krídlach piesne è. 2 z op. 34 Felixa Mendels- kontrabasových opusov Bottesiniho (krstní lené a najmä hlboko citovo dotvárané. Ša- sohna Bartholdyho. Všetky tri mali spoloè- rodièia Izabela Pažítková a Peter Bzdúch). šinovci sú skvelí komorní partneri. Ich vý- ného menovate¾a v kultivovanom, plastic- VLADIMÍR È͎IK

12 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 KONCERTY

texty P. O. Hviezdoslava. V klenbách piatich Z PÔVODNEJ TVORBY piesní (Ó,hudba...,Príï, Duchu Svätý, Deò nachýlil sa, De profundis, Tíš okolo mòa) dôvtipne, logic- Okrem autorov, interpretov, ich príbuzných ranovský v piatich Bázlikových prelúdiách ky, no najmä presvedèivo emocionálne kres- a blízkych, bola som jedným z mála tvorov, (Strieborná hora, Osamelý rytier, Rebrík do neba, lených, sme síce rozpoznávali prelínajúce sa tvoriacich autentické „nezainteresované“ Tàpky, Slneènica, Rozdúchané pahreby) muzi- prúdy rôznej proveniencie, boli však artiku- publikum. 9. decembra na mirbachovskom kantsky prerozprával pä éterických príbe- lované v kontúrach ve¾korysých, plnohodnot- matiné sa mi ušlo privilégium v pomerne hov, stotožnil sa s ich poéziou a poetikou. ných hudobných epizód. „riedkom“ poslucháèskom za¾udnení, vy- Skladby formuloval tak samozrejme a bri- Napokon zaznela premiéra 9. klavírnej chutnáva atmosféru priam feudálnej vý- lantne, že poslucháè ich vnímal prvopláno- sonáty Ilju Zeljenku. Ve¾akrát (milými) ko- sady. Asi preto som dostala väèší prídel — vo ako samostatné monolity. Jednodychý legami ironizované vysoké a narastajúce väèší krajec umenia... Dramaturgický lós prúd klavírnej hudby, ani na okamih ne- poradové èisla jeho skladieb majú svoje urèil tentokrát štvoricu autorov: Miro Báz- spochybnite¾nej. opodstatnenie: okrem prirodzenej invenè- lik, Ladislav Burlas, Peter Martinèek a Sólové hus¾ové skladby Ladislava Bur- nosti, dobrovo¾ný tvorivý exil autora a v Ilja Zeljenka. lasa a teda aj jeho Koncertná sonáta (Ritor- neposlednom rade „družba“ s výbornými Cyklus 24 prelúdií pre klavír komponoval nel) patrili vždy k výsadám recitálov Petra stimulujúcimi interpretmi. V prípade tejto Bázlik zaèiatkom 80. rokov. Vtedy sme ich Michalicu. Aj v tomto prípade sme vychut- sonáty s Lenkou Dianovskou. Zeljenko- chápali ako hudbu — produkt akejsi zvlášt- návali synchrón tvorcu skladate¾a s tvor- vu „klavírnu symfóniu“ (cit. L. Burlas) ne- nej tvorivej reakcie. Postupne sme ich po- com interpretom, ich vzácne reciproèné tlmoèila iba z notového zápisu, oživila èúvali v rôznych výberových zostavách, nie- porozumenie. a ozváštnila ju svojou optikou, prepojac ko¾kých interpretaèných „prepisoch“. Báz- Snahou Petra Martinèeka bolo vždy v tvor- a zjednotiac všetky vrstvy hudobného or- lik sa v týchto klavírnych kusoch nechal be priblíži „od¾ahlé“ žánrové brehy hudby. ganizmu a idiomatizovaného hudobného inšpiraène vies svojou prirodzenou pianis- Obdarený výbavou a danosami ozajstného jazyka. Lenka Dianovská si so Zeljenkovou tikou. Hudbou a jej prapodstatou. S víziou muzikanta vo svojich skladbách ve¾mi zdat- hudbou neobyèajne rozumie, nielen v polo- romantika vytvoril súbor skladieb, ktoré sú ne a „bezbolestne“ stiera pomyselné švy èi he technických a technologických paramet- pouèné (na pouèenie) — a nanajvýš poèú- hranice. Uvedomila som si to pri jeho Žalmo- rov, emocionálnych vrstevníc, ale i v jadre vate¾né. V ono decembrové predpoludie sa vých piesòach pre stredný hlas a klavír (Kata- jej intelektuálneho fundamentu. vzácne stretli tvorba a tvorivos. Daniel Bu- rína Sroková a Jana Martinèeková) na L. D.

kde-èo povravelo, popísalo. Sám sa hlási V KOMORNEJ POHODE ku svojej súèasnej estetike ako (pravdepo- dobne) definitívnej: teda niet èo polemizo- V predvianoènom èase sa zvyèajne tep nášho kaž- CD. Tento vitálny, všestranný muzikant sa va... dodenného života hekticky zvyšuje. Všetko pre- oèividne rád vracia ku skvostom sólovej vio- Na Kupkovièovi mi imponuje (o. i.) jed- bieha v „slastnom“ oèakávaní krásnych sviatkov. lonèelovej literatúry. Suitu è. 2 d mol BWV na èrta: napriek jeho „presadeniu“ do iných Sadzba dní sa zahusuje... 1008 zahral korektne, s porozumením, evi- pôdnych podmienok, priam úzkostlivo si Všimli a zvykli sme si, že v spomínaných týž- dentne suverénnejšie však formuloval hud- chráni a pestuje svoje korene. Takmer sta- dòoch sa aj intenzita koncertného života nápad- bu 4. suity Es dur BWV 1010. romilsky sa vracia k inšpiraèným prame- ne zvyšuje. Ak aj nerátame benefièné podujatia Prepis Dua pre klarinet a violonèelo (pôvod- òom, ktoré ho nasycujú a zväzujú s rodnou toho najrôznejšieho (neraz, žia¾, pofidérneho) ne fagot) B dur zahral s obèas zaváhajúcim krajinou. V prípade spomínanej premiéry druhu, evidujeme v adventných èasoch doslova mladým klarinetistom, ktorý sa zdatne mu- trojèasovej (Na umku, Na pomíòajúcu sa krá- preplnené koncertné kalendáre. zikantsky rozohral a tvorivo uvo¾nil na pôde su, Na kohútka) skladby pre soprán, klarinet Oòahdy sme v tejto dobe narátali v jeden-je- klarinetovo — violonèelovej Charismy Ianni- a violonèelo Tri pesòe), sa obrátil k poézii Jána diný bratislavský deò šes koncertov — a trúfam sa Xenakisa. Hollého z rodu ód. Akoko¾vek — v melodic- si ten poèet aj zrelativizova... Koncertný ruch sa A v závere programu vysielal signál svo- kých a harmonických väzbách piesne zacho- zdvihol u všetkých poriadate¾ov v príslušných in- jej neodškriepite¾nej ¾udskej charizmy a šar- vávajú disciplínu a klasické normy, súc de- štitúciách. Napokon, v závere roka treba minú mu, osobne prítomný autor premiéry veèe- terminované prozódiou hexametrov, piesne zásoby a vystrie¾a zvyšné náboje... ra Ladislav Kupkoviè. O jeho kompozièných vyznievajú nevšedne až bizarne — „vokálne“ Bez oh¾adu na toto konštatovanie, bra- orientáciách — a najmä „prevratoch“ sa už cítiacemu uchu zavše protireèivo. Interpreti tislavské Mestské kultúrne stre- (Slávik i Dugoviè) sa so skladbou disko poriada v priebehu roka vyrovnali hrdinsky, akcentovali jej pravidelné komorné produkcie. (aj svoju) muzikantskú bázu. Pri S atraktívnym programom pozý- stváròovaní cyklu bola obdivuhod- valo aj na nede¾né soiré 18. no- ná Nao Higano. Nielen, že sa do- vembra, s autorskou konštelá- kázala stotožni s lexickou zložkou ciou Bach, Beethoven, Xenakis (nároènou aj pre rodeného Slová- a Kupkoviè, interpretaènou zo- ka), vystihnú jej podstatu a zmy- stavou renomovaných (violonèe- sel, ale dokázala popri dominant- lista Ján Slávik), úspešne ume- ných vokálnych a muzikantských lecky napredujúcich (sopranist- danostiach každú z piesní okore- ka Nao Higano) a štartujúcich ni a vypointova pikantným, in- (klarinetista Branislav Dugo- teligentným humorom.

viè). ARCHÍV Pôvabná bodka za stretnutím

Komplet suít J. S. Bacha pred- OTO s hudbou a priate¾mi... F nedávnom nahral Ján Slávik na AUTOR LADISLAV KUPKOVIÈ S INTERPRETMI LÝDIA DOHNALOVÁ a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 13 KONCERTY

ko precítil ponúknutú šancu melodického bohatstva piesní. Viaczborové èlenenie jeho LÚÈNICA úprav si vyžiadalo aj pohyb telesa na javis- ku. Martin Èorej vstúpil na pôdu foklórnej hudby s ohnivým rytmom karièiek, ktoré S NOVÝM PROGRAMOM upravil do zborovej podoby v jedineènom súzvuku tradície, novátorstva a patrièného SLOVENSKÝ ROK V PIESNI folklórnej lokality — Vajnor, halekaèky Hele- odhadu efektu na obecenstvo. Ak minulá ge- lo, helelo pochádzajú z Púchovskej doliny nerácia skladate¾ov a upravovate¾ov ¾udo- Uprostred nev¾údneho podzimného èasu a prezentujú viachlasný spev „pastierskeho vých piesní (napríklad Salva, Zeljenka, Do- (18. novembra) priniesol Spevácky zbor Slovenska“, Z dzešatoho valala (Jarné podveèe- manský a i.) zanechala na podobných prá- Lúènice do Koncertnej siene Slovenskej fil- ry v Zemplíne) majú v sebe hudobné jadro cach s folklórnym materiálom výraznejší, harmónie Jar. Pod týmto názvom premiéro- z obce Parkovany. Ïalšie charakteristiky sa zvukovo odvážny autograf, uvedení „súèas- valo známe, vyše 50-roèné zborové teleso svoj viažu na sociálnu funkciu piesní: prvá èas ní“ skladatelia sa zdajú by menej avantgard- nový program. (Minulý rok — približne v tom programu má zvykový charakter, druhá je ní. Otázkou je, èo je pre odkaz ¾udovej pies- istom èase — sme sledovali prvú èas projek- venovaná jarným hrám detí, tretia práci ne správnejšie. Pokia¾ ide o úpravy, nie o au- tu Zima, uvedenú pod názvom Vstávajte pastie- a štvrtá — zábave. Nuž, projekt je to vymys- tonómne skladby inšpirované folklórom, asi ri. Jej autorom bol slovensko-kanadský skla- lený ve¾mi zaujímavo a premyslene. treba zachova ten najjemnejší spracovate¾- date¾ Peter Breiner). Štyri èasti zamýš¾ané- Aká bola jeho umelecká realizácia? I tu ský prístup. Dôkaz toho podal napríklad Ale- ho cyklu majú sce¾ujúci názov Slovenský rok mohli skladatelia èerpa z poznatkov skúse- xander Moyzes, ktorého úpravy slovenských v piesni. Je to návrat Lúènice k folklórnym ného folkloristu a využi na dokreslenie kolied zazneli na záver veèera. tradíciám, ktorým síce nikdy nebola never- a cappella zvuku niektoré jednoduché sólo- Nové skladby naštudoval s istotou a per- ná, ale štýlové a umelecké smerovanie mi- vé nástroje, príznaèné pre zvykoslovie èi lo- fekciou v súhre i dynamických jemnostiach nulých dirigentov a podstatne iné podmien- kality: napríklad ozembuchy vo Fašiangoch, umelecký vedúci zboru Marián Vach. Lúè- ky na sebarealizáciu v uply- nica dnes, žia¾, nemá výraz- nulých desaroèiach (zahra- né sólistické hlasy (ako sme nièné zájazdy, významné me- poèuli v premiérovaných dzinárodné súaže a pod.) skladbách)... Zato tvorí celok nútia umelecké vedenie pre- s profesionálnym zvukom, mýš¾a o dramaturgii blízkej ktorý zvládne rôznorodé širším poslucháèskym vrst- a nároèné úlohy. Že je na èo vám. K tomuto typu progra- nadväzova — v spracovaní mov (okrem iných ponúk) i prednese, dokázala aj záve- patrí aj Slovenský rok v piesni. reèná èas koncertu, v ktorej Na rozdiel od minuloroè- zazneli majstrovsky uprave- ného projektu je Jar dielom né spomínané Koledy od Ale- štyroch autorov staršej, xandra Moyzesa v podaní strednej a najmladšej gene- starých i súèasných lúènièia- rácie (Víazoslav Kubièka: rov. Spievali s vysokou vo- Fašiangy, Lucia Koòakovská: kálnou perfekciou a obrov-

Riekanky a hry, Ondrej De- ARCHÍV ským emotívnym nasade-

mo: Helelo, helelo, Martin Èo- OTO ním pod ráznymi, presnými F rej: Z dzešatoho valala). Pod- SPEVÁCKY ZBOR LUÈNICE S DIRIGENTOM MARIÁNOM VACHOM. rukami dirigentky Lúènice klady ku spracovaniu — fol- Eleny Matušovej. klórny materiál — poskytol skladate¾om klepkanie drievkami a kameòmi v jarných Dojímavo zaznela i „hymna“ Lúènice Pod dlhoroèný èlen umeleckej rady Lúènice, mi- hrách, p횝alky a zvonce v pastierskych ha- Roháèom žijem. Potlesku nebolo konca kraja... mochodom bývalý taneèník-sólista súboru, lekaèkách a ústnu harmoniku v Jarných pod- Koncert bol i pietnou spomienkou na vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy veèeroch na Zemplíne. Už to ozvláštnilo prístup oboch predchádzajúcich dirigentov — Štefa- SAV Stanislav Dúžek. Nápad štyroch roè- skladate¾ov. Víazoslav Kubièka rozvinul na Klimu a Petra Hradila. ných období v speve sleduje istú vyhrane- bujarú náladu a pestrú paletu rytmicko-me- Podobne ako minulý rok i tentoraz na nú dramaturgickú líniu umeleckého vedú- lodických obrazov s jemným implantovaním úvod programu hosoval (treba poveda, že ceho a dirigenta zboru Mariána Vacha, modernejších kompozièných ahov (najmä trochu neústrojne k finále veèera) zahraniè- ktorý sa šastne oprel o dlhoroèné výsku- v rytmickej rovine). Odvážnejšia, hudobnou ný súbor: Ars Brunensis Chorus z Brna, my naslovovzatého folkoristu. reèou modernejšia bola Lucia Koòakovská, komorné vokálne teleso, ktoré uviedlo Janáè- Pod¾a slov S. Dúžeka, premiéra Jari by poslucháèka banskobystrickej Akadémie kove Motetá a Ukvaldské písnì, ako aj skladbu mala by prototypom k nasledujúcim spra- umení z kompoziènej triedy Vladimíra Go- B. Martinù Panenka Maria. Je to nepochybne covaniam zvykoslovných pásiem zo sloven- dára, ktorá využila najmä rytmické elemen- vyspelé, zvukovo o nieèo komornejšie teleso ských regiónov. Každý autor mohol v uve- ty ako efektnú dominantu. Ondrej Demo — než Lúènica. Svoje zborové kvality dokázalo denom projekte prezentova svoj prístup v tomto programe azda najtradiènejší èi naj- najmä v Janáèkovi, ktorý bol svojimi Moteta- k ¾udovej piesni a svojský rukopis. Lokálna pietnejší v spracovaní folklórneho základu — mi dramaturgickým prínosom. V priezraènej a regionálna osobitos, prezentovaná v jed- získal u obecenstva najväèší úspech. Jeho sadzbe skladby B. Martinù však poèu kaž- notlivých zborových èíslach, podèiarkla oso- úpravy spevov pastierov a pastierok s ak- dý hlas a súzvuk. Pre menšiu precíznos bitos a pestros zvykoslovia a piesní, viažu- centom na echovité zvolania, halekaèky mali v predvedení tohto diela som mala z vystú- cich sa na isté roèné obdobie. Vstupné Fa- atmosféru lúk, lesov, strání — vrátane dokres- penia Bròanov napokon nie stopercentný šiangy sú napríklad postavené z hudobného ¾ujúceho zvuku p횝alky (Róbert Puškár). umelecký dojem. Zbor dirigoval Dan Ka- materiálu, pochádzajúceho zo západného Skúsený folklorista a upravovate¾ piesní sa lousek. Slovenska, Riekanky a hry èerpajú z výraznej vzdialil zvukovému novátorstvu, zato hlbo- T ERÉZIA URSÍNYOVÁ

14 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 KONCERTY

orchester D dur op. 35 vo finále s takým dra- POSTREHY Z WORKSHOPU vým tempovým nasadením. Svojím maj- strovstvom zaiste pripravil druhý deò na 4. decembra v Zrkadlovej sieni Primaciál- rópe. Výkon orchestra je ažko hodnoti, koncerte ve¾ký zážitok a vzbudil obdiv aj neho paláca za prítomnosti poèetného pub- pretože špecificky koncertná atmosféra — u poslucháèov, ktorí azda ani nepatria me- lika prebiehala pod taktovkou Jacka Mar- súvislý ah línií, nálada — pri opakovaní chú- dzi pravidelných koncertných návštevníkov. tina Händlera skúška orchestra. Dirigent lostivých partií (pre orchester i na súhru) Fantastická bola aj Rachlinova interpre- sa zameral na orchestrálne predohry, me- nemohla v plnej miere vyniknú a vyznie. tácia Introdukcie a ronda capriciosa od Camil- dzihry a najmä na súhru so sólistom. Or- Z výkonu fenomenálneho huslistu sme la Saint-Saënsa. Fascinujúca istota tech- chester Pressburger Philharmoniker však mohli vyabstrahova ve¾a výnimoè- nického zvládnutia, vtip, elegancia, nespo- mal na druhý deò vystúpi pre protokolár- ných èàt. Rachlin suverénne — s priam dia- chybnite¾né držanie tempa, vytvorili priam nych hostí primátora hlavného mesta. Só- bolskou istotou ovláda všetky druhy tech- neprekonate¾ný ideál. listom bol huslista ruského pôvodu Julian niky, tvorenia tónu... Je aj výnimoène tvo- Tí, èo prišli a vydržali do konca, odchá- Rachlin, laureát poèetných medzinárod- rivým muzikantom. Nepamätám sa, že by dzali s pocitom, že zažili a poèuli nieèo mi- ných súaží, ktorý pôsobí v západnej Eu- niekto hral Èajkovského Koncert pre husle a moriadné, na èo budú ešte dlho spomína. VLADIMÍR È͎IK

divákov aj organizátorov možno oèakáva, že úèas slovenského zboru na Internatio- A Viedeò NAÈÚVALA... nal Adventsingen bude pokraèova. Takže dovidenia o rok, v metropole plnej vianoè- Nebýva zvykom, aby sa študentský amatér- sviatkov v stredoeurópskom regióne. Poèas ných anjelov a anjelskeho spevu... sky zbor dostal na podujatie takého rozsa- svojho vystúpenia 16. decembra 2001 v pre- hu, aký má International Adventsingen krásnej sále Viedenskej radnice sa BAZ pod Bratislavský akademický zbor je im Wiener Rathaus (Medzinárodný ad- vedením dirigentky ¼ubice Halovej predsta- zmiešaný zbor zložený prevažne zo štu- ventný festival zborového spevu na Vieden- vil vyše štyrom stovkám divákov slovenský- dentov bratislavských vysokých škôl, skej radnici). V tomto roku sa nároènému mi adventnými piesòami zo 16.-17. storo- ktorý má za sebou desiatky úspešných viedenskému publiku poèas troch advent- èia v úprave Egona Kráka, sakrálnymi sklad- vystúpení doma i v zahranièí. Z najzá- ných víkendov predstavilo spolu 77 zborov bami Regem natum (J. Handl), Hodie Christus važnejších možno spomenú reprezen- takmer z celého sveta. Trochu vianoènej natus est (Mouton), Audivi vocem de coelo táciu Slovenska na medzinárodnom atmosféry zo svojich krajín priniesli do ra- (T. Tallis) a vianoènou piesòou Puer natus adventnom festivale Alpen-Adria Feier- kúskej metropoly zbory z Bieloruska, Ukra- (J. B. Gesius). Na ozvláštnenie repertoáru stunde v Grazi (december 2000), spolu- jiny, ÈR, Maïarska, Slovinska, Nemecka, pridal krásnu pravoslávnu pieseò Bogorodi- organizáciu medzinárodného festivalu Belgicka, Talianska, Španielska, Švajèiar- ce devo, radujsja od S. Rachmaninova a vïaè- speváckych zborov v Bratislave pod ná- ska, Francúzska a dokonca aj z USA. Slo- ný aplauz publika si vyslúžil aj závereènou zvom Mosty v Strednej Európe (jún vensko, zastúpené Bratislavským akade- a v èase vianoènom ve¾mi žiadanou sklad- 2000), reprezentáciu Slovenska na 5. roè- mickým zborom (BAZ), malo na festiva- bou White Christmas (I. Berlin). V závereè- níku medzinárodného festivalu Musica le s tradíciou, trvajúcou nieko¾ko desaroèí, nom slove konferenciér vyzdvihol vynika- sacra v Po¾sku (november 1999). Viac svoju premiéru. A treba poveda, že úspeš- júcu intonáciu a nevšedný náboj ako typic- informácií o zbore a jeho aktivitách nú. Úèas zmiešaného zboru z Bratislavy na ký prejav slovanských zborov a BAZ si nájdete na www.baz.host.sk. festivale bola prirodzeným vyústením spo- vyslúžil pochvalu, že túto predstavu svojím lupráce a priate¾stva so zborom A-Cappel- výkonom absolútne potvrdil. Pod¾a reakcií A DRIANA ŠVARCOVÁ la-Chor Donaufeld z Viedne, s ktorým BAZ pred rokom absolvoval nieko¾ko spoloèných vystúpení. Vïaka výborným referenciám zo strany rakúskeho zboru sa organizátori tohtoroèného adventného festivalu rozhod- li, že slovenský zástupca do tohto širokého medzinárodného zloženia zborov patrí a jeho repertoár bude popri èeských, ma- ïarských a rakúskych zboroch prirodzeným dotvorením tradièného obrazu vianoèných

KALEIDOSKOP

Po úspešnom absolvovaní výberové- ho konania na obsadenie miesta šéfa opery Štátneho divadla Košice do tej- to funkcie nastupuje mladý ambicióz- ny dirigent Karol Kevický. Srdeène bla- hoželáme! O predstavách a plánoch nového šéfa radi poinformujeme èitate¾ov v najbližších èíslach nášho èasopisu... BRATISLAVSKÝ AKADEMICKÝ ZBOR a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 15 KONCERTY

v podaní Moniky Štreitovej (flauta) a Má- rie Heinzovej (klavír), ktorých nevýraznú ORFEUS 2001 hru ospravedlòuje iba ich dobrý úmysel, na- ko¾ko zaskakovali za súbor, ktorý mal sklad- OKÚZLENIE MLADÝCH I STARŠÍCH bu pôvodne uvies v originálnej verzii dycho- vého kvinteta. Druhý koncert, venovaný tvorbe Albana 2. roèník Študentského festivalu súèasnej adeptov, nako¾ko po úspešnom 1. roèníku Berga, otvoril výber z jeho piesòového cyk- hudby ORFEUS 2001 sa uskutoènil 26.-30. prejavilo záujem o uvedenie svojich skladieb lu Jugendlieder a Schliesse mir die Angene beide novembra. Je chvályhodné, že ho dokázali na 2. roèníku ve¾a autorov. Bohužia¾, po vy- v pôsobivom podaní altistky Márie Hanse- samostatne zorganizova študenti VŠMU hlásení anonymnej súaže (do 30 rokov) sa lovej s klavírnym sprievodom Andrey pod vedením mladej skladate¾ky Lucie Pa- skladatelia zrejme z¾akli, pretože napo- Mudroòovej. Nasledovali Atmosféry pre kla- panetzovej v spolupráci s hlavným usporia- kon bolo prihlásených iba 7 partitúr. vír, husle, violu, violonèelo, flautu, hoboj, klarinet date¾om Hudobnou a taneènou fakultou Vznikla tak obojstranná duchovná újma, a fagot od ¼uboša Bernátha (1977), dvojèas- VŠMU, za výdatnej pomoci Rakúskeho kul- poukazujúca na všeobecný úkaz, že príèinou ová skladba reflektujúca bergovský „tonál- túrneho fóra. Festival ORFEUS bol založe- nízkeho zastúpenia diel mladých autorov ny“ prístup ku dodekafónii, zasadzujúca sé- ný minulý rok s cie¾om prezentova diela v koncertnom živote nie je len nedostatok rie do rôznych „atmosferických“ kontextov. mladých slovenských skladate¾ov (predo- príležitostí èi financií, ale aj obavy, neschop- Komorný súbor dirigoval Marián Lejava. Ïa- všetkým poslucháèov VŠMU) v konfrontácii nos èi nezáujem z ich strany. Súaž bola vy- lej zazneli Bergove Štyri kusy pre klarinet a klavír, s minulosou — kým 1. roèník bol venovaný hlásená iba v jednej spoloènej kategórii pre op. 5 vo výbornom podaní Ronalda Šebestu odkazu J. S. Bacha pri príležitosti 250. vý- sólové i komorné diela, podmienkou bola (klarinet) a Andrey Mudroòovej (klavír). roèia jeho úmrtia, tohto roku si festival pri- väzba prihlásených diel na skladate¾ský od- Nasledujúce Sólo pre violonèelo od Antona Ste- pomínal 50. výroèie smrti Arnolda Schön- kaz Arnolda Schönberga (porota: Juraj Be- ineckera (1971) v interpretácii Eugena Pro- berga a reflektoval tvorbu druhej viedenskej neš, Vladimír Bokes, Jevgenij Iršai, Iris cháca vyznelo ako krátka a výstižná úvaha školy. Program tvorili tri skladate¾ovho vzahu k odkazu druhej vie- komorné koncerty, každý denskej školy, ozvláštnená nieko¾kými fareb- z nich bol zameraný na die- nými efektmi. AIs-Des-es pre klarinet, husle la jedného z trojlístka veli- a klavír, op. 3 od Pavla Paprèku (1975) bolo kánov druhej viedenskej ocenené na skladate¾skej súaži 3. miestom. školy — Arnolda Schönber- Kratulinké, akoby nedokonèené dielo je odo- ga, Albana Berga a Antona zvou na medializáciu šírenia choroby AIDS Weberna. Festivalová dra- a svedèí najmä o talente mladého tvorcu, kto- maturgia dokázala túto až rý sa ešte musí naplno rozvinú. Skladbu za- didaktickú úlohu skåbi hrali Gréta Jašková (klarinet), Zuzana Gaj- s prvkom nekonvenènosti došová (husle) a Dušan Šujan (klavír). Na a pútavosti — tak, ako sú záver koncertu predniesla Magdaléna Dianov-

diela týchto troch majstrov APANETZOVÁ ská Bergovu Klavírnu sonátu, op. 1. Jej inter- smerom od Schönberga ku P pretácia sa približovala k dokonalosti, mala UCIA

Webernovi koncentrova- L premyslenú architektonickú výstavbu s vý- OTO nejšie a rozsahovo kratšie, F razným subjektívnym nábojom, èo korešpon- aj program jednotlivých KOMORNÝ SÚBOR POD VEDENÍM M. LEJAVU dovalo s neskororomantickým charakterom koncertov bol koncentrova- tejto jednoèasovej sonáty. nejší a kratší. Skladby zazneli v podaní mla- Szeghy a Ilja Zeljenka). Všetky diela prihlá- Tretí koncert venovaný tvorbe Antona dých interpretov, z ktorých niektorí parti- sené do súaže mali by na festivale uvede- Weberna uviedli Variácie pre klavír, opä cipovali aj vo viacerých skladbách, najmä né, avšak z technických príèin dve z nich v bravúrnom podaní Magdalény Dianovskej. klaviristka Magdaléna Dianovská bola sku- nemohli zaznie. Nasledova malo Sláèikové trio od Mariána toènou festivalovou hviezdou.Uskutoènila sa Program festivalu otvoril koncert z diel Lejavu (1976), (na skladate¾skej súaži 1. aj konferencia na tému Expresionizmus A. Schönberga. Po úvodnom odovzdávaní miesto), avšak z technických príèin skladba v umeniach, vhodne zaradená medzi druhý cien víazom skladate¾skej súaže zaznela 6- nemohla by uvedená. Poukazuje to znovu a tretí koncert festivalu. Všetky koncerty sa èasová Klavírna suita, op. 25 v adekvátnej in- na všeobecný a èastý problém mladých au- konali v Mozartovej sieni Rakúskeho ve¾- terpretácii Magdalény Dianovskej. Nasle- torov zápasiacich s nedostatoèným záujmom vyslanectva, vybavenej výborným krídlom dujúca Fantázia pre husle a klavír, op. 47 zau- interpretov o naštudovanie ich diel. Z podob- znaèky Bösendorfer, konferencia prebieha- jala strhujúcou interpretáciou huslistu ných dôvodov nebola uvedená ani skladba la v Dvorane HTF VŠMU. Festivalové pod- Milana Pa¾u s klavírnym sprievodom Mar- od Jany Kmiovej (1976). Ïalej zaznelo ujatia sa tešili ve¾kému záujmu publika rôz- tina Kovaøíka. Pa¾a svojou energickou, až Intro pre husle, violu, violonèelo a akordeón od norodého vekového i profesijného zloženia, agresívne dravou hrou presne vystihol pod- Boška Milakovièa (1973) (na súaži 2. mies- èo bolo oproti minulému roèníku príjem- statu ducha expresionistickej hudby. Záver to). Mimoriadne jemná skladba, budovaná ným prekvapením. Navyše na viacerých úvodného koncertu patril Sonáte pre flautu na spôsob passacaglie, využívajúca extrém- koncertoch bolo vidno rovnaké tváre, èo je a klavír — úprave Dychového kvinteta, op. 26 od ne dynamické aj nástrojové polohy, povzná- dobrým signálom formovania stabilného Schönbergovho zaa F. Greissla. Dychové šajúc sa do kozmických výšin, dotýkala sa festivalového publika. kvinteto je poslucháèskym kameòom úrazu zároveò håbok ¾udskej duše — presne tak, ako Pozitívnou inováciou tohto roèníka bol vzh¾adom na „ortodoxnú“ dodekafóniu apli- to dokáže Webernova hudba. K dobrému doj- výber diel mladých skladate¾ov do progra- kovanú do romantickej tektonickej výstav- mu zo skladby výrazne prispeli aj jej inter- mu koncertov na základe výsledkov sklada- by diela (cca 40 min.). Pre poslucháèa môže preti Peter Mosorjak (husle), Svetlana te¾skej súaže Hommage à Arnold Schön- by utrpením, pokia¾ jeho interpretácia nie Trofimèiková (viola), Zuzana Ïurèeko- berg, èím sa organizátori snažili vytvori èo je dostatoène koncepèná a expresívna. To vá (violonèelo) a Ana Krsmanoviæ (akor- najobjektívnejšie podmienky pre všetkých bolo, bohužia¾, aj prípadom verzie Sonáty deón). Nasledovali Webernove Štyri piesne pre

16 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 KONCERTY hlas a klavír v podaní sopranistky Andrey Dudášovej s klavírnym sprievodom Andrey EŠTE K FESTIVALU Mudroòovej. Krátke Imaginácie pre klavír od Lucie Papanetzovej (1978) sa venovali ryt- micko — štrukturálnej analýze danej série, MELOS-ÉTOS prièom dokázali vybudova aj pôsobivý hu- dobný oblúk s vrcholom v zlatom reze. Štátny komorný orchester Žilina je od na festival nepatril. Je pravda, že Piazzolla Skladba bola venovaná Magdaléne Dianov- zaèiatku kmeòovým hosom festivalu Me- nepíše siahodlhé (pseudo)filozofické trak- skej, ktorá ju zahrala so zanietením a pocho- los-Étos. Jeho tohtoroèné vystúpenie sa táty, v ktorých by odôvodòoval svoju kom- pením. Záver koncertu, ako aj celého festi- stretlo s mimoriadnym poslucháèskym ohla- poziènú priemernos. Nepreferuje sekundo- valu patril Webernovmu Sláèikovému triu, op. som, Moyzesova sieò sa zaplnila do posled- vé a septimové zhluky, clustre, formovú roz- 20, ktoré bolo uvedené na Slovensku pr- ného miesta, ba niektorí aj stáli! Predpo- bitos, nevyhýba sa melódii. Naopak, jeho výkrát. I keï publikum dielo zaujalo, jeho na- kladám, že nikto príliš neo¾utoval. Je mož- hudba dýcha od zaèiatku do konca auten- študovanie v zložení Zuzana Paštéková né, že záujem obecenstva pritiahla skladba tickosou latinskoamerického temperamen- (husle), Ludmila Hošková (viola) a Ka- Fractal mladej a úspešnej slovenskej skla- tu, argentínskeho tanga, ktoré odel do tarína Kleinová (violonèelo) bolo trochu date¾ky ¼ubice Èekovskej. Skladba dokázala umelecky vrcholne pôsobivých a prepraco- neisté a nebolo adekvátnym záverom kva- v desiatich minútach vyjadri ve¾a, a to vaných šiat. Táto hudba nadchýòa práve litného a nároèného festivalového programu. striedmymi prostriedkami, postupným za- syntézou folklórnej a osobnostnej origina- S ve¾kým záujmom nielen hudobníkov, husovaním najjednoduchších sekundo- lity, fascinujúcim, poeticky a tonálne obo- ale aj študentov z VŠVU sa stretla konferen- vých modelov k mohutným clustrom. Ron- hateným dynamizmom autora z èasto za- cia na tému Expresionizmus v umeniach. Od- do pre violonèelo a komorný orchester Petra Za- znávaného a zabudnutého polokontinentu. zneli tu prednášky V. Bokesa, P. Zagara, E. gara, prominentného predstavite¾a súboru Je dobré, že aspoò jeden predstavite¾ tzv. Kráka, J. Piaèeka a D. Badu — s najväèším Požoò sentimentál zostalo verné krajne Tretieho sveta našiel na tohtoroènom festi- ohlasom sa stretli príspevky Dušana Badu konzervatívnej orientácii svojho tvorcu. vale svoje dôstojné miesto. O rovnako dôs- Vnímavý recipient si v òom nemohol ne- tojné, vynikajúce interpretaèné stvárnenie povšimnú banalitu „Požoòu“. Napriek nielen Piazzollu sa okrem hudobníkov zo tomu, alebo práve preto Zagara výrazný Žiliny a dirigenta Leoša Svárovského po- úspech neminul. starali Jozef Lupták (violonèelo — Zagar), Dvaja zo štvorice autorov koncertu po- Daniel Buranovský (klavír, èelesta) a Bo- chádzajú z krajín mimo európskeho kon- ris Lenko (bandoneón). tinentu. Toru Takemitsu z Japonska. How TOMÁŠ HORKAY Slow the Wind znel poetický názov jeho struènej kompozície, plnej lyrickej fantá- P.S.: Z Hudobného života è. 12/ 2001, zo zie a farebného bohatstva. A èo treba oso- súboru recenzií festivalu Melos-Étos, ne- bitne vyzdvihnú, je v súèasnej hudbe ne- dopatrením vypadol èlánok, venovaný vy- smierne vzácna melodická intenzita. stúpeniu Štátneho komorného orchestra

APANETZOVÁ Druhú polovicu koncertu vyplnil Astor Žilina. Uverejnili sme ho dodatoène – au- P Piazzolla a jeho Koncert pre bandoneón, sláèi- torom, interpretom a èitate¾om sa osprave- UCIA

L kový orchestr a bicie nástroje. Ozvali sa protest- dlòujeme. OTO

F né hlasy, pod¾a ktorých tento Argentínèan R EDAKCIA MILAN PA¼A A MARTIN KOVAØÍK

Protichodné cesty expresionizmu a Jozefa Piaèe- KALEIDOSKOP ka Filozofický poh¾ad na expresionizmus a jeho súvislosti, okolo ktorých sa väèšinou viedla aj Viaceré expertízy hovoria o tom, že rok 2001 ¾a prognóz bude pokles predaja CD nosièov závereèná diskusia konferencie. bol zatia¾ najhorším v dejinách nahrávacie- typický aj pre rok 2002 – aj keï v miernejšej 2. roèník študentského festivalu súèasnej ho priemyslu. Príèinou je desapercentný podobe – a povestné odrazenie sa odo dna hudby ORFEUS 2001 predbehol všetky oèa- pokles predaja, ktorý mal globálny charak- údajne nastane v roku 2005. kávania organizátorov i publika a stal sa pev- ter a vyhol sa len Ve¾kej Británii a Francúz- ným pilierom pre ïalšie, ešte kvalitnejšie sku. Aj keï bolo v poslednom desaroèí zná- roèníky. V budúcnosti sa ráta aj so zapoje- mym faktom, že sa zhoršujú výsledky v pre- Nikolaus Harnoncourt, Gustav Leonhardt a ním mladých skladate¾ov a interpretov daji klasickej hudby, minulý rok predbehol – Masaaki Suzuki – prominentní exponenti hnu- z vysokých hudobných škôl susedných kra- v negatívnom zmysle – všetky oèakávania. tia starej hudby – pridali svoje podpisy pod jín, èo si zaslúži ešte výraznejšiu podporu Napríklad v USA sa v roku 1999 predalo 11, petíciu za inštalovanie dobového nástroja do kompetentných osobností a inštitúcií. Treba 1 milióna CD s nahrávkami klasickej hudby slávneho drážïanského kostola Frauenkir- vyzdvihnú aj fakt, že všetci interpreti (s ma- – v minulom roku však len 9,1 milióna nosi- che. Verejnos pobúrila informácia, že do zre- lými výnimkami) pristúpili k naštudovaniu èov. Trochu lepšie výsledky sú vraj v Európe. konštruovaného kostola – jednej z obetí bom- diel zodpovedne a zanietene, aj keï išlo „len“ Napriek tomu však jeden z popredných nad- bardovania z roku 1945 – má by umiestne- národných producentov, Warner Music, ný moderný organ so 71 registrami, namiesto o študentský festival. K príjemnej atmosfé- v marci minulého roka zatvoril parížske kan- repliky pôvodného nástroja z roku 1736 re prispievala i starostlivos organizátorov celárie labelov Teldec a Erato a produkcia z dielne slávneho stavite¾a Gottfrieda Silber- o publikum cez prestávky koncertov v podo- týchto znaèiek prešla pod správu londýnskej manna. Kvôli protestným akciám prišli do be obèerstvenia a diskusií takmer rodinné- centrály Warner Classics. Posledné správy Drážïan organisti z celého Nemecka. Autor- ho charakteru. Takisto štruktúra koncertov však hovoria o prepúšaní aj v Londýne a šuš- mi petície sú Christoph Wolff, riadite¾ Bachov- si napriek èastým zmenám skladieb aj inter- ká sa, že je ohrozená spolupráca s takými ho archívu v Lipsku a Günter Blobel, nosite¾ pretov dokázala uchova programovú pre- hviezdnymi menami ako Nicolaus Harnon- Nobelovej ceny za medicínu, ktorý venoval h¾adnos a zrozumite¾nos. court, Kent Nagano èi Helene Grimaud. Pod- na rekonštrukciu kostola 820 tisíc eur. PAVOL ŠUŠKA a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 17 HUDOBNÉ DIVADLO Straussova Noc v Benátkach na doskách Opery SND

POKUS O OŽIVENIE OPERETY MINUL CIE¼ strechou divadla inak orientovaného, poverilo vedenie SND cho- reografa Libora Vaculíka. Vo svojom fachu renomovaný umelec Noc v Benátkach Johanna Straussa sa na javisku Opery SND neob- nemá s režisérskou profesiou skúsenosti, takže vklad jeho kreati- javila náhodne. Dramaturgická genéza má svoje korene prevdepo- vity narazil na hranicu, kde konèila práca s pohybom a nastúpili dobne v dátume 30. jún 1999. Vtedy totiž dodýchal operetný sú- kritériá charakterokresby postáv, resp. modelovania situácií. V tejto bor Novej scény. Likvidaèným verdiktom o zrušení spevohry zóne sa Vaculík mohol spo¾ahnú už jedine na individuálne da- a èinohry a vytvorením jednozložkového „polyfunkèného“ súboru nosti interpretov. Sám totiž neprispel žiadnymi originálnymi, èi opereta stratila po pädesiatich rokoch svoje bratislavské prístre- vtipnými nápadmi. Takže po vyèerpaní arzenálu obligátnych ko- šie. Slovenskú metropolu opustil žáner, pestovaný v nej od polovi- mických gagov ostala len prázdnota. Problémy s aranžovaním ce 19. storoèia. Marek apák dnes už riadite¾om NS nie je, para- a elementárnym zvládnutím priestoru sa prejavili aj v tom, že úèin- doxne, odvolali ho tí, pod kuratelou ktorých akt deštrukcie divad- kujúci sa neustále pohrávali so stolièkami, vyskakovali na ne, pre- la hrdo vykonal. V mene úspory kladali ich, prípadne si sadali do financií do riadite¾ského kresla sa- prázdna (humorné, všakže!). Naj- dal, v mene údajného plytvania fi- trápnejšie vyzneli napokon prózo- nanciami ho musel opusti. vé úseky, a to i napriek tomu, že Nechcem sa nateraz rozpisova Vaculík úlohy senátorov zveril tiež o kauze Nová scéna, hoci súvislos èinohercom Michalovi Doèolo- s ostatnou premiérou Opery SND je manskému (ažko pochopi, pre- neodškriepite¾ná. Predpokladám, èo rolu prijal) a Jurajovi Ïurdia- že ak by v Bratislave fungovala ope- kovi. V hereckom a gestickom vy- reta tak, ako v každej kultivovanej jadrení celkovo prevládalo klišé metropole, SND by po „¾ahkono- a manierovos, vari iba s výnimkou hej“ múze nesiahlo. A to aj napriek úprimných kreácií niektorých dám. tomu, že v rokoch 1920-1945, naj- Nová inscenácia Noci v Benátkach

mä však poèas Drašarovej éry, bola ARCHÍV nemala šastie ani na scénického

súèasou repertoáru prvej scény. OTO výtvarníka. Jan Dušek si s kategó- F V prvých desaroèiach existencie EVA ŠENIGLOVÁ riou vkusu hlavu nelámal, hlavne, SND bol v ponuke aj Wagner aby bola manipulácia s kulisami èo a Meyerbeer, Gluck aj R. Strauss èi Prokofiev, takže dramaturgická najmenej namáhavá. Zdá sa, že gýèovitos bola jeho pracovnou paralela s daným obdobím je nepravdepodobná. Hlavný motív za- metódou, inak by na javisku a nad ním nedominovala. Kašírova- radenia operety Johanna Straussa vidím v snahe zachráni pre Bra- ná imitácia benátskej architektúry (èi skôr paródia na òu) pripo- tislavu samotný žáner. Otázka však znie inak. Kto je povolaným mínala väèšmi medovníkové chalúpky na kolieskach, z fundusu preukazova opodstatnenos a životaschopnos operety? vybratá, dobre známa sada hviezdièiek posiala veèernú oblohu, Sotva to bude operná inštitúcia, aj keï príkladov uvádzania tej z ktorej sa škeril rozprávkovo naivný polmesiac. Žia¾, toto výtvar- èasti operetného repertoáru, ktorá sa svojou kvalitou a interpre- né riešenie nekorešpondovalo s hudbou, bolo v rozpore so straus- taènými nárokmi blíži opere, je vo svete dos. Popredné operné sovským šarmom a espritom. O poznanie vydarenejšie bolo kostý- divadlá si však vyberajú. Viedenská štátna opera akceptuje iba Ne- mové riešenie autora Romana Šolca. Zdeòka Macháèka, dlho- topiera a Veselú vdovu, pod prvý z týchto titulov sa podpísal aj Salzbur- roèného operetného dirigenta Novej scény, pozvalo vedenie divadla ský festival, druhý je na programe newyorskej MET, Rímskej, èi ako garanta štýlovej èistoty žánru. Keby sa s dosiahnutým výsled- Varšavskej opery. Offenbacha si ctia predovšetkým francúzske scé- kom uviedol na parkete operetného divadla, bola by spokojnos na ny, no Krásna Helena (pôvodne oznaèená ako opéra-bouffe) sa hrá mieste. V SND však pracoval s kvalitatívne vyšším potencálom i v Zürišskej opere. Skrátka, ide hlavne o tie diela, ktoré obsahujú umelcov (inštrumentálnych aj vokálnych), èo sa mu však nepoda- virtuózny primadonský part. Napokon, keï Opera SND pred de- rilo bezo zvyšku zúroèi. Oèakával som delikátnejšie výrazové od- siatimi rokmi uviedla Netopiera, vari nik neprotestoval. tiene, viac „pohrávania sa“ s melódiami, ich rafinovanejšie kolo- Iná situácia vznikla zaradením Noci v Benátkach. Aj napriek via- rovanie a najmä presnejšiu súhru s javiskom. Skrátka, dnes sa ope- cerým pôvabným èíslam nedosahuje táto opereta z kompozièného retám venujú svetové dirigentské špièky, takže aj kritériá na èi libretisického h¾adiska úroveò Netopiera alebo Cigánskeho baróna. originalitu koncepcií porástli. Tenorový part Kniežaa z Urbina Dramaturgia sa oprela o verziu Waltera Felsensteina (1954 Komická stvárnil Jozef Kundlák bez vokálnych problémov, s jasnými výš- opera Berlín), redukujúcu trojdejstvový pôdorys do dvoch èastí. kami i náznakmi výrazovej ležérnosti. Alternujúcemu Ivanovi Ož- Pod aktuálnu úpravu sa podpísali Alexandra Braxatorisová a Pavol vátovi popri širokej a sýto sfarbenej strednej polohe chýbalo zo- Smolík. Ani stmelenie partitúry do dvoch blokov nezabránilo zd¾- pár efektných výšok, ktoré sú korením prvoodborového operetné- havosti inscenácie, prièom najmä v druhej èasti, hudobne menej ho partu. Podobne v silách Jána Babjaka (Caramello) bolo, popri invenènej, pôsobí nudne. Stvárni klasickú operetu tak, aby si za- sympatickom hereckom prejave, presadi sa iba v menej expono- chovala vernos štýlu a pritom nepôsobila anachronicky, nie je von- vanej rozsahovej zóne. Trojica ženských postáv bola v prvom obsa- koncom ¾ahké. Prekvapilo, že touto rizikovou úlohou, navyše pod dení výraznejšia vokálne i herecky. Pre Evu Šeniglovú (Annina),

18 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 HUDOBNÉ DIVADLO Cigánsky barón v Prešove

Možnosti na vyžitie v oblasti hudby sú v Prešove v poslednom ob- štandardný výkon skúseného operetného speváka, veï napokon dobí vzácnosou. S nedoèkavosou sme oèakávali premiéru v spe- na jeho obèasné rytmické nepresnosti si už prešovské publikum vohre DJZ. Súbor sa vrátil k pilierom, na ktorých pevne stál de- zvyklo. siatky rokov. „Vzkriesenie“ súboru v podobe uvedenia operety Jo- Svojich priaznivcov nesklamala ani Elena Kušnierová (Žof- hanna Straussa ml. Cigánsky barón bolo ve¾kolepé a milovníci žánru ka). Jej dramaticky zafarbený hlas pri deklamácii prózy v speve a priaznivci prešovskej spevohry ho 23. a 25. novembra prijali prechádza do sopránu plného vášne s hlbokým vnútorným precí- s nadšením. tením. Príjemným prekvapením bola Žofka v podaní Jany Ma¾o- Výber titulu v dnešnej dobe plnej komercie a „ supermarketo- vej, ktorá aj herecky podala svoju rolu ako zamilovaná mladá než- vej kultúry“ iste nie je jednoduchý. Je však iba zaèiatok. Cestou ná žienka. Jej lyrický soprán dodal Žofke jemnos a skromnos. k úspechu je nájs tvorivý realizaèný tím a skåbi všetky zložky. Jed- Charakterovo ve¾mi dobre vystihla úlohu starej cigánky Èipry nota réžie a choreografie bola zaruèená v osobe Jaroslava Mo- stálica súboru Helena Horváthová. ravèíka (prebral na seba aj zodpovednos za úpravu a prebásnenie Arsena v podaní Dany Lešèenkovej pôsobila hlavne pri tech- libreta). Podarilo sa mu zrealizova predstavenie plné pútavých, nicky nároènej árii v prvom dejstve rozpaèito. V tej istej úlohe bola ale pritom zmysluplných efektov. Presne vycítil, èo chce dnešný spevácky, ale i herecky presvedèivejšia Mária Andrašovanová, divák vidie. Publikum s nadšením prijalo efektné taneèné scény, èo napokon potleskom vyjadrilo aj publikum. napríklad ohnivý tanec cigánov alebo husársku verbovaèku Postavy Conte Carnera (Milan Gerjak) a jeho manželky Mira- s výstupom dvoch taneèníkov (Ján Bílek a Ján Ivan), ktorí belly (Darina Gerjaková) neponúkli manželom Gerjakovcom ve¾a s malými bubnami predviedli priam cirkusové èíslo. Dokonalú ilú- príležitostí na spievanie, no zato dostatok príležitostí pri herec- ziu vojnového bojiska sa mu poda- kom stvárnení komických postáv. rilo vyvola aj poèas premeny v dru- Postava Kolomana Župana (Ivan hom dejstve. Taneèníkov nenechal Barla a Slavomír Benko) — „cho- Moravèík oddychova ani poèas vate¾a bravov“ v ružovuèkom kos- statických árií (spev Žofky a Barin- týme už svojím výzorom vyvolávala kaya) — aby sa diváci náhodou ne- smiech a predovšetkým v stvárnení nudili, ponúkol im poh¾ad na ta- Slavomíra Benka priniesla na scé- neèný pár, ktorý svojou kreáciou nu od¾ahèenie a pobavenie. dopåòal odohrávajúci sa výjav. Komických úloh sa s úspechom Moravèík má ako choreograf svoj zhostili aj Kamil Ponèak a Ján typický rukopis výrazne ovplyvne- Ivan. Cigán Pa¾o v ich podaní vy- ný štylizáciou ¾udových tancov. Jeho znel tak, ako by bol vystrihnutý zo

práca bola nesporne prínosom hlav- IŽKA spravodajského šotu nemenovanej ne však pre taneèný súbor DJZ. TV. A. Ž A.

Scénograf sa pri návrhu scény OTO Vladimír Timoèko sa v úlohe F zrejme riadil heslom „v jedno- JANA MA¼OVÁ A LADISLAV SUCHOŽA grófa Homonaya oèividne lepšie duchosti je krása“ a ponechal ve¾- cítil poèas druhej premiéry . ký priestor pre fantáziu diváka. Jednoduchú scénu tvorilo iba dre- Zo spevácky a hudobne najhodnotnejších výstupov vo mne naj- vené schodisko s vyvýšenou plošinou a ve¾ké mlynské koleso, kto- viac zarezonovali : trio Žofka, Barinkay a Èipra (objavenie pokla- ré režisér úèelne využil. Výtvarne strohú scénu pozdvihli výstižné du) a valèík Mirabelly a Arseny. kostýmy ¼udmily Várossovej. Jej vklad výrazne prispel k pestrosti Dúfam, že po tejto premiére si aj orgány kompetentné rozhodo- a pútavosti predstavenia. va o bytí èi nebytí spevohry v Prešove uvedomili jej miesto v kultúr- Ako hosujúci dirigent sa prešovskému publiku po prvýkrát pred- nom a spoloèenskom živote tretieho najväèšieho mesta na Slo- stavil Peter Niòaj. Orchester pod jeho taktovkou hral s ¾ahkosou vensku. Som presvedèená, že toto predstavenie by si našlo nadše- a vkusom. Kvalita jeho práce sa prejavila ve¾mi výrazne nie len ných obdivovate¾ov aj v Bratislave, kde už v dnešnej dobe publikum poèas predohry , ktorá by urèite vyznela zvukovo ešte kvalitnejšie má možnos poèu klasickú operetu zriedka. Preto prajme spevohre bez mikrofónov, ale aj v scénach so zborom, ktoré sa vyznaèovali DJZ, aby marketingové oddelenie divadla pracovalo naplno, aby precíznosou hlavne pri nástupoch. Zbor (zbormajsterka Dáša Briš- h¾adisko bolo naplnené divákmi nielen poèas premiér. O diváka kárová) znel kompaktne a ve¾kolepo. treba dnes bojova nie len kvalitnou prácou, ale aj obchodnou tak- V úlohe Šándora Barinkaya sa na oboch premiérach predstavil tikou. Ladislav Suchoža, hoci ho alternuje Jaroslav Dvorský. Podal K ATARÍNA BURGROVÁ

Janu Valáškovú (Ciboletta) a Jitku Sapara-Fischerovú (Bar- Nuž a èo na záver? Nerobím si ilúzie, že recenzia svedomím bara) neznamenalo technické zvládnutie partov problém, takže sa zainteresovaných zatrasie. Možno ani nebola potrebná. Vari staèi- mohli sústredi i na diferencovanie výrazu. V alternácii sa rozdiely lo iba pozorova reakcie publika. Nezvyèajne vlažné, bez spontán- medzi hlavnými úlohami strácali, pretože dva subretné hlasy de- neho smiechu, bez jediného zdvihnutia opony po 1. dejstve na dru- butujúcej Petry Nôtovej (Annina) a Jany Juríèkovej (Cibolet- hej premiére. Záchrana operety — pokia¾ ona bola leitmotívom uve- ta) nemali ani timbrovú osobitos, ani vokálno-technickú suvere- denia Noci v Benátkach — v opere nevyšla. Nie kvôli samotnému nitu. Igor Pasek bol charakterovo prvoplánovým Pappacodom, žánru, spochybnil ju výber titulu a manko v jeho realizácii. Bol to spomedzi senátorských manželiek sa vynímali hlasy Alžbety Mi- už druhý vážny preš¾ap divadelnej sezóny 2001/2002! chálkovej a Denisy Hamarovej. P AVEL UNGER a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 19 HUDOBNÉ DIVADLO Balada o zlodejovi koní alebo Cigáni idú do neba

hudba: Jevgenij Doga — Milivoj Uzelac — Tamás Szarka; libreto: Jindøich Janda, réžia: Štefan Kožka; 3. premiéra: 18. 11. 2001 Bratislava, Nová scéna; Izergil: E. Rysová, Zobar: I. Gogál, Rada: S. Norisová

Aj keï Slovensko zažilo svoje dobové oèarenie muzikálom — a mnohí realitou je, že pod režijnou koncepciou predstavenia je podpísaný si to dnes neuvedomujú — koncom šesdesiatych rokov, keï brati- Štefan Kožka a to, ako by vyzerali Jakubiskovi „Cigáni“, sa už asi slavská Nová scéna uvádzala legendárneho Fidlikanta na streche nedozvieme. (Z dohadov o tom, že režisér vstúpi do simultánne s Jozefom Krónerom, alebo tituly ako Grék Zorba èi West Side Story, pripravovanej plzeòskej inscenácie toho istého diela, sa nakoniec svoje naozajstné zlaté obdobie prežíva tento žáner až v poslednom stali špekulácie.) desaroèí. Žia¾, aj za asistencie èasto brakových „pôvodných“ titu- Štefan Kožka sa v pozícii nového režiséra na tlaèovej konferen- lov, dovezených zo susedných Èiech, kde posledné roky v porovnaní cii pred premiérou snažil presmerova pozornos novinárov s nami vládne naozajstné muzikálové šialenstvo a krajné inšpiraèné z „kauzy“ na „inscenáciu“, obávam sa však, že oná medializovaná mantinely tu zatia¾ asi najvý- kauza mala v sebe nakoniec stižnejšie zosobòujú Dracula viac temperamentu a nákazli- na jednej strane a Hamlet na vých emócií než samotné druhej. (Zdá sa, že už neexis- predstavenie. V òom sa hor- tuje námet, ktorý by dokázal kokrvní Cigáni milujú, zabí- odola lákavej muzikálovej jajú a zomierajú spôsobom, adjustácii — najnovšie je avi- ktorý nezapôsobí ani na divá- zovaná Nìmcovej Babièka...). kovu prvú signálnu. Dokon- Bratislavská Nová scéna — ca sa v publiku kde-tu ozve ktorá už má za sebou okrem nechcený smiech... Spevácke „klasiky“ aj viaceré pôvodné i taneèné výkony hlavných tituly, ako napríklad Kubo èi protagonistov sú ve¾mi sluš- Beatles — uviedla v novembri né, viazne to však tam, kde — minulého roka premiéru mu- zjednodušene povedané — zikálu Balada o zlodejovi koní prestáva znie hudba. Vzahy alebo Cigáni idú do neba. Libre- sú ploché, motivácie konania tista Jindøich Janda a skla- postáv èasto nevýrazné — pred date¾ (v tomto prípade aran- oèami vám ako vlak prebeh- žér) Milivoj Uzelac sa inšpi- ne príbeh a vy si až po odcho- rovali slávnym sovietskym de z divadla uvedomíte, že vás ve¾kofilmom sedemdesiatych mal asi doja èi rozplaka... rokov Cigáni idú do neba so str- Monotónne preèítaná kniha hujúcou filmovou hudbou plná dobrodružstiev, lásky moldavského skladate¾a Je- a nenávisti. (Aj poetické ko- vgenija Dogu, ktorý za òu zís- mentovanie deja Izergil vy- kal ocenenia napríklad z fil- znieva akosi násilne, èo je mových festivalov v Cannes, však nielen vecou réžie, ale aj Berlíne èi Benátkach. O tom, libreta.) Dalo sa èaka, že de- že urobi muzikál na tento vízou predstavenia bude sláv- námet bol dobrý nápad, sved- na filmová hudba, transfor- èí fakt, že nové bratislavské movaná charakteristickým predstavenie je už desiatou rukopisom Tamása Szarku zo inscenáciou Jandovho libreta. skupiny Ghymes. (Apropo, O tom, že oslovenie Juraja Ja- Juraj Jakubisko si vraj príbeh kubiska na realizáciu javisko- predstavoval na pozadí špa- vej podoby tohto muzikálu KATARÍNA HASPROVÁ AKO JEDNA Z INTERPRETIEK RADY nielskeho flamenca, èo by bo- bolo obojstrannou výzvou, la, pod¾a mòa, zahodená prí- netreba pochybova. Zmysel ïalších krokov vedenia divadla i re- ležitos...). A dalo sa èaka aj to, že muzikál z cigánskeho prostre- žiséra, vedúcich k predèasnému ukonèeniu tejto spolupráce, však dia bude bazírova na charakteristických taneèných èíslach, v èom — ako to už býva, i napriek podrobnej medializácii — zostáva neza- bratislavské predstavenie tiež nesklamalo. Ján Ïurovèík, ktorý sa svätenému pozorovate¾ovi zahmlený. Zdá sa, že obe strany majú v èesko-slovenskom muzikálovom „kotli“ varí možno až riskantne svoju pravdu — Jakubisko tú o nespokojnosti s hudobným smero- dlho, postavil nápaditú choreografiu, ktorá spolu so skvelo aran- vaním aranžmánov a vedenie divadla o ignorovaní termínov a špe- žovanou hudbou túto inscenáciu rozhodne do urèitej miery drží cifík divadelnej práce slávnym filmovým režisérom — a naporúdzi nad vodou. Tradiène pôvabné sú i kostýmy ¼udmily Várossovej je ešte aj ob¾úbené klišé o tej tretej, niekde „uprostred“. Akoko¾- a pôsobivá je i scéna Miloša Pietora. Vïaka nim je èo poèúva i na vek už dopadne spor medzi Jakubiskom a Novou scénou, spor, kto- èo sa pozera. Ide už len o to, èi to nie je trochu málo... rému hrozí súdna dohra kvôli údajnému porušeniu autorských práv, ANDREA SEREÈINOVÁ

20 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 MÉDIÁ

ROZHLASOVÝ ZÁPISNÍK Hudba a mýtus — tentoraz nordický

Hoci hudba tvorí vo vysielaní Slo- hercami. Tak to bolo aj v tomto prípade. Igor Javorský, známy svo- venského rozhlasu podstatnú èas, jou teoretickou rozh¾adenosou a súèasne esejistickými schopnos- hudobno-slovné relácie sú èoraz ami, si za tému relácie vybral osobnos fínskej hudby, Jeana Sibe- zriedkavejšie — a to nielen pre do- lia. Z jeho hudobného a myšlienkového odkazu pripravil dokonca spelých, ale i pre mládež. Vysielajú nieko¾ko relácií v rámci cyklu Hudba a mýtus. Neskororomantický sa na okruhu Devín, ktorý je po- zjav Sibelia má v severskej hudbe dominantné postavenie. Je to merne ažké „naladi“ i v niekto- hlavný predstavite¾ fínskej národnej školy, súèasne myslite¾ a osob- rých èastiach Bratislavy, nieto v iných regiónoch Slovenska. Ško- nos, ktorá celkovo pozdvihla domáce umelecké hodnoty do eu- da, že aspoò obèas sa špièkové umelecké relácie o vážnej hudbe rópskej konfrontácie. Za jeho zdanlivým severským chladom sa nereprízujú na 1. okruhu (Rádio Slovensko) — hoci v predpol- skrýva plameò a fascinujúce citové vyžarovanie romantizmu. Ja- noèných hodinách. Urèite by boli väèším zážitkom ako niektoré vorského inšpirovalo i to, že Sibeliom mohol vybàdnu z klišé perio- publicistické kontaktové relácie, do ktorých volajú èasto tí istí po- dicky sa opakujúcich tém. Navyše sledoval lákavý vývoj umelca, slucháèi a hosami sú osobnosti rôznej úrovne. ktorý žil 92 rokov (1865-1957)! Problémom širšej propagácie a následného poèúvania umelec- Relácia Hommage à Jean Sibelius bola vystavaná bez povinnej ži- kých relácií je aj viacroèná absencia tlaèeného programového roz- votopisnej chronológie, zato so zachovaním myšlienkových súvis- hlasového týždenníka. Slovenský rozhlas sa to snaží nahrádza lostí, poslucháèsky ¾ahko dešifrovate¾ných. To je ve¾mi dôležité, vlastnými avízami. Tak sa mi podarilo „chyti“ na Devíne (9. 12. ak nemá autor strati kontakt s poslucháèom, ktorý nie je vždy o 20.00 h) hodinové umelecké pásmo Igora Javorského Hom- odborne hudobne vzdelaný, no miluje hudbu. Javorský nám pre- mage à Jean Sibelius z vo¾ného autorského cyklu Hudba a mýtus, ktorý dostrel krásnu umeleckú „hodinovku“, ktorá nalákala aj na ïalší Javorský pripravuje približne dva roky raz mesaène. diel jeho sibeliovského cyklu. Hudobno-slovné relácie prešli rôznorodým autorským nazera- Mám iba jedinú výhradu — a dotýka sa aj relácií od iných hu- ním, ambíciami a vývojom. Experimentovalo sa so slovom, zvu- dobných autorov: na záver by malo odznie zahlásenie citovaných kom, dramatizáciou. Ako sa zdá, najbližšie poznávaciemu a súèasne hudobných ukážok. Veï poslucháèovi nemusia by bezpodmieneè- umeleckému poslaniu je predsa len spojenie angažovanej autor- ne známe... Iba tak môžeme hovori o umeleckom, ale i pozná- skej výpovede s hudobnými ukážkami, prípadne s citátmi (z den- vacom zámere podobných relácií. níkov, listov, kritických názorov aï.), prednesených rozhlasovými TERÉZIA URSÍNYOVÁ

predných koncertných siení v Bratislave? Akého by sme ho chceli CON BRIO ma ? Priznám sa, že v koncertnej sieni je mi milší vïaèný poslu- cháè, v ktorom hudba rozohráva citovú sféru odvádzajúc ho z rea- lity všedného dòa, ako poslucháè ¾ahostajný (hoc aj honosiaci sa Sme zvyknutí, že po vypätej árii uprostred dejstva opery vypukne atribútmi vzdelanosti). Teší ma, ak do koncertného prostredia ne- publikum v búrlivý potlesk. Vnímame to ako nieèo prirodzené — smelo prenikajú noví adepti poslucháèskeho zázemia. Teší ma, ak ako zaslúženú odmenu za vynaložené úsilie a vynikajúci umelec- sa do koncertných siení opakovane vracajú a krok za krokom po- ký výkon operného sólistu. Neveriacky krútime hlavou, ak sa ob- znávajú èarovné a tajomné zákutia hudby, ktoré im naše školstvo dobný (i keï skromnejší a rozpaèitejší) potlesk ozve po nároènej neumožnilo v plnej miere odkrýva. kadencii sólového nástroja, èi na záver niektorej z èastí cyk- Q Q Q lických skladieb. Ak sa uve- dený potlesk opakuje, sme Psychoterapeutické úèin- svedkami hlasitých prejavov ky hudby sú využívané v naj- napomínania týchto nevzde- rozmanitejších sociálnopsy- laných poslucháèov z radov chologických aplikovaných tých „šastnejších“ — hudob- oblastiach. O spätnom vplyve ne vzdelaných. Hudobná psy- medicíny na hudbu svedèí po- chológia vo svojich klasifiká- streh zo školských lavíc o ciách uvádza nieko¾ko typov tom, že: „Fraktúra je spôsob hudobného vnímania a dotý- koordinácie zložky horizon- ka sa aj ich hierarchizácie — tálnej a vertikálnej, prièom od hudobného experta, cez rozlišujeme fraktúru homo- dobrého poslucháèa, vzdela- fónnu, polyfónnu a zmieša- ného poslucháèa, k typu emo- nú“. Jedným z ïalších po- cionálneho poslucháèa a na- strehov bolo poznanie, že k koniec až k typu poslucháèa základným druhom faktúry hudby pre zábavu a hudobne patrí faktúra „dominantná“. ¾ahostajného poslucháèa. Aký je návštevník koncertov po- ALENA ÈIERNA a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 21 ZAMYSLENIE Tri spôsoby nebytia hudby

NAJJEDNODUCHŠIE JE, KEÏ SKLADATE¼ SKLADBU NENAP͊E ...

... presne pod¾a Berliozovho vzoru, ktorý som chcete, èo chcete, veï aj tak to raz niekto o zložitom spletenci vzájomných vzahov, spomenul nedávno na stránkach Slovenskej zahrá. Zatia¾ my, interpreti musíme hra aby vyslovilo tú klasickú vetu o nedosta- hudby v rozhovore s Egonom Krákom. Keï vtedy, keï máme termín, a hráme len do- toènom obleèení krá¾a. Je to napokon len si ve¾ký francúzsky romantik predstavil, aké vtedy, kým vieme hra. Odhliadnuc od iných vecou našej vnímavosti, èi dokážeme tieto problémy ho s novou orchestrálnou sklad- aspektov tejto diskutabilnej myšlienky, my, situácie postrehnú, èi ich vieme pomeno- bou èakajú, bol rád, že tému, ktorá sa mu skladatelia, na toto zdanlivé privilégium va a zverejni svoj názor, keïže na to treba zjavila vo sne, ráno zabudol. Pri tom všet- doplácame existenène. Raz to niekto zahrá: odvahu ešte aj dnes. Sila zotrvaènosti vedie kom mal šastie: už predtým vznikla Fan- na tento jav je slovenská hudba v porovnaní k tomu, že tvorbu skladate¾ov v tom najpro- tastická symfónia, s ktorou poriadne roztoèil s hudobnými kultúrami iných európskych duktívnejšom období zaraïujeme do akejsi kolesá dejín hudby. Ale aj samotné zachy- krajín až neskutoène bohatá. Bellov Kováè škôlky a nie na patrièné reprezentatívne fó- tenie udalosti s nenapísaním novej sklad- Wieland predvedený po 33 rokoch, Ferenczy- rum. Len si spomeòme, v akom veku napí- by v jeho Pamätiach je precedensom, ktorý ho Concertino pre komorný orchester po 25 sal Schubert svoju Nedokonèenú, Berlioz svo- nás vedie k chápaniu dejín hudby nielen rokoch, Cikkerov Mr. Scrooge èi Zeljenkov ju Fantastickú, kedy skladatelia formulujú ako dejín nových ideí, ale aj dejín realizo- Oswienèim síce po kratšom èase, ale predsa vlastnú tvorivú poetiku. Ak to nespravia prá- vaných èinov. Berliozovo riešenie problémov so symptomatickými prieahmi, odrážajú- ve vtedy, jednoducho im ujde vlak, ktorý s predvedením novej skladby je v tomto cimi svoju dobu viac než èoko¾vek iné. budú naháòa celý život, alebo ho najskôr prípade extrémnym riešením, dáva ho za Mnohí to spoznali po roku 1968, ale i po onedlho naháòa prestanú, pretože stratia vzor by znamenalo nabáda k samovražde roku 1989. Veru je to už 16 rokov, ako som dych a smer, a s nimi aj všetci ostatní. Tu hudobnej kultúry. Dnešný autor má však pokus o nadviazanie kontaktu zo strany však nový názor je vyslovený. Sila zotrvaè- pred sebou celú paletu rôznych možností, vtedy vysokopostaveného kritika zastavil nosti spôsobuje, že ho nepoèujeme. Ak ho od nenapísania skladby až po úspešnú pre- zmienkou o plnej zásuvke skladieb v mo- poèujeme, tak nie dostatoène zrete¾ne. Po- miéru: on predsa musí svoje nápady, o kto- jom stole. Niektoré z nich sú tam doteraz — èujeme ho len potia¾, kým potvrdzuje našu rých predpokladáme, že ich má, veï je skla- a pribudli ïalšie... koneène už nahlas vyslovenú pravdu. date¾om, selektova. A tak selektuje a redu- Marián Lejava píše, že skladba žije vte- Našu nahlas vyslovenú, už koneènú kuje: už nenapíše ten ažko hrate¾ný sled dy, keï sa hrá. Vzápätí na vlastnej koži zis- pravdu. tónov, kvôli ktorému jeden klavirista nevie uje, že život skladby ukrytej v notách je Poèujeme ho, pokia¾ tvorí malú a môžby spáva, ten zložitejší rytmus, pre ktorý mu možno ešte intenzívnejší, pretože nám všet- aj celkom vtipnú predohru k nášmu mono- kvarteto zhodilo noty z pultov, už nepouži- kým kladie nepríjemné otázky. lógu, ktorý koneène v dnešnej dobe máme je ten nástroj, ktorý si treba za drahé pe- Samozrejme, èastejšie sa stáva, že dokon- možnos prednies celý, pretože v minulosti niaze požièa od konkurenènej inštitúcie. èené dielo odoznie na koncerte. Magický sme kvôli vtedajším nepriaznivým pod- Onedlho sa až èudujeme, kam sa stratila tá trojuholník skladate¾ — interpret — poslucháè mienkam nemohli vyslovi všetko tak, ako charakteristická iskra z autorových skorších zaène pôsobi a niekedy aj meni ustálenú sme to mysleli. Toto je ten tretí spôsob. Jeho diel. Napokon si už poslucháèi len potichu stupnicu hodnôt. Ale aj teraz môže celá vec podoby sú ve¾mi zvláštne, niekedy sa stá- robia poznámky. Keby radšej nepísal... zaspa. Ešte jeden èinite¾ pôsobí v troj- va, že oèakávaná udalos po dlhom èase Ak skladate¾ skladbu predsa len napíše, uholníku. Skladba sa zahrá v nevhodnom predvedenej skladby sa vzápätí zmení na zaène druhé kolo zápasu. Najlepšie je, ak termíne. Skladba sa zahrá, ale nenahrá. bublinu, ktorej rozprsknutie sprevádzajú má priate¾ov interpretov, ktorí sa s jeho štý- Skladba sa nahrá, ale nahrávka sa stratí. povestné standing ovations.Aj to je sila zotr- lovou orientáciou stotožòujú. Vtedy vstu- Nahrávka sa napokon predsa len nájde vaènosti. Vtedy sa nebytie hudby prejavuje puje do hry moment násobenia tvorivej sily. a vysiela sa v noci, resp. ráno o 3. 20. Ako množstvom tónov v podaní ve¾kých orches- Prípadné ažkosti, spomenuté pri onej pa- vidíme, dramaturgia má poruke to¾ko pros- trov za prítomnosti významných hostí lete možností, sa v skupine hravo prekoná- triedkov na zamedzenie nevhodných zmien z vyššej spoloènosti. vajú. Interpret chce dokáza, že to zahrá. v hodnotovej stupnici, až to zaèína by zau- Nenapíš. Ak napíšeš, nezahraj. Ak za- Pred rokmi práve tento moment v jednej jímavé. Zaujímavá môže by aj frekvencia hráš, nenahrávaj. Ak nahráš... prednáške v Záhrebe vyzdvihol Vinko Glo- jednotlivých mien a jednotlivých skladieb Pamätáte sa? Pôvodne tam boli iné slo- bokar: má rád interpretov, ktorí dokážu roz- v programoch. S jedným menom sa stretne- vá, ale koniec znel: tak sa neèuduj. líši azda hrate¾né od nehrate¾ného. Inter- me každú chví¾u, na iné musíme èaka roky. Franz Schubert napísal svoju Nedokonèe- pret to dokáže, ak má motiváciu. Ak ju z rôz- Jedna skladba znie ešte predtým, ako zapne- nú symfóniu, ktorej dal názov niekto iný nych dôvodov stráca, obvykle sú to dôvody te rozhlasový prijímaè èi Cd-prehrávaè, v roku 1822. Jej prvé predvedenie sa usku- ekonomické po skonèení štúdia, pretože na s inou sa nestretnete vôbec. Aby to nevyze- toènilo po 43 rokoch. Ako možno oznaèi interpretácii nových diel sa nedá tak zaro- ralo, že mám na muške dramaturgiu rozhla- spôsob jej existencie medzi rokom vzniku bi, ako napríklad na Mozartovej Malej noè- sového vysielania vážnej hudby, takýto jav a rokom 1865? Virtuálna? Potencionálna? nej hudbe, stráca aj chu rozlišova to, èo môžeme pozorova rovnako na koncertných Kto bol zodpovedný za to, že partitúra taký ve¾mi presne charakterizuje Globokar. Stra- programoch. Sila zotrvaènosti je ve¾ká, a tá- dlhý èas ležala nedotknutá na akejsi pova- tu motivácie môže však spôsobi aj dezilú- to sila je o to väèšia, èím slabšia je energia le? Bol za to vôbec niekto zodpovedný? Dnes zia z konfrontácie so zahranièím, kde vlád- a tvorivos pri presadzovaní nových myšlie- túto nehotovú skladbu poèúvame bez toho, ne dlhodobá kontinuita v uvádzaní autor- nok. Samozrejme, ak tie nové myšlienky aby sme na tieto okolnosti mysleli, ani si ských noviniek, èi únava, tak známa u tých zaèínajú by príliš výrazné, sila zotrvaènosti na ne nespomenieme. osobností, ktoré sa po celý život stretávali sa nebadane premieòa na represiu. Sila zo- Je ve¾kým dokumentom doby svojho s konfliktnými situáciami. trvaènosti spôsobuje celkom nedialektickú vzniku. Kedysi mi povedal Peter Michalica — ako premenu kvantity na nekvalitu, a naozaj P.F. 2002 je vám, skladate¾om, dobre, píšete si kedy niekedy musí prís malé diea, niè netušiace VLADIMÍR BOKES

22 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 OD DIELA K DIELU 100 ROKOV HUDBY NA SLOVENSKU Juraj Hatrík Canto responsoriale pre dva zbory a 4 tympany

¼ubomír Chalupka

V polovici 60. rokov v slovenskej hudbe dozrievali plody avantgard- i k štýlovým požiadavkám svojho uèite¾a a zároveò prezentovali ného úsilia aktívnej skladate¾skej generácie, zameraného v pole- Hatríkov sklon k využívaniu motivicko-tvarových, sadzobných, mike voèi domácej tradícii na cie¾avedomé vyrovnávanie sa s tech- farebných, pohybových kontrastov na báze tradiène cítenej formy. nickými podnetmi z okruhu Novej hudby darmstadtskej provenien- Pozitívny vzah k overeným hodnotám a snaha by spoloèensky cie (serializmus, aleatorika, elektroakustická hudba), na ich nielen užitoèným viedla Hatríka k písaniu inštruktívnych skladieb s peda- prijímanie, ale aj selekciu a nachádzanie individuálnych kompo- gogickým poslaním a k záslužnej tvorbe pre deti (èo podnes zosta- zièných stvárnení. Bolo to obdobie èinnosti špecializovaného sú- lo charakteristickou jedineènou èrtou skladate¾a). Zároveò však boru Hudba dneška vedeného L. Kupkovièom, vzniku Experimen- Hatrík — i v kontakte s dynamicky nasmerovanou skladate¾skou tálneho elektroakustického štúdia v bratislavskom rozhlase, priaz- iniciatívou v slovenskej hudbe — cítil, že spomenutá úcta k tradíciám nivej dramaturgie Symfonického ho v mnohom spútava, najmä v úsilí orchestra bratislavského rozhlasu ve- o rozmanitejšie, lapidárnejšie a hlbšie deného dirigentom B. Režuchom voèi využitie prostriedkov kontrastu, kon- novinkám z pera tejto generácie, pr- frontácie, vnútorného napätia. Im- vého prieniku skladieb I. Zeljenku a P. pulzom k novej fáze kompozièného Kolmana na medzinárodné poduja- vývoja, vedome polemickej voèi kla- tia súèasnej hudby, zaèiatkov špecia- sicky striedmym prostriedkom a kom- lizovaných edícií partitúr a zvuko- poziènej „bezstarostnosti“ inštrumen- vých nosièov vo vydavate¾stve Sup- tálnych opusov, sa stal jeho intenzív- raphon i pohotovej informovanosti ny a emocionálny vzah k literatúre, o aktuálnom dianí v zahranièí na písanému básnickému slovu, evoku- stránkach èasopisu Slovenská hudba. júcemu jasné i latentnejšie významy Skupina skladate¾ov, ktorá v tom èa- a posolstvá, vyžadujúce priliehavé hu- se zaèala vstupova do domáceho hu- dobné stvárnenie. Poézia sa stala im- dobného života, tak musela reagova pulzom k budovania skladate¾ovho nielen na skúsenosti získavané na vy- vnútorného sveta, naplneného túž- sokej škole, ale aj na úroveò a vý- bou hudobne i osobne sa identifiko- sledky aktivity ich starších kolegov, va s vážnymi myšlienkami, najmä prièom reagovala prakvapivo samo- takými, ktoré vyzdvihujú eticky i du- statne, bez stôp napodobovania. Me- chovne aktuálne konštanty dôstojné- dzi túto talentovanú skupinu patril ho bytia èloveka — lásku, vieru, šas- najmladší z nich, Juraj Hatrík (nar. tie, vernos — videné nie v priamo- 1941). èiarosti a nehybnej idyle, ale ako cie¾ Hatrík sa v èase stredoškolských sústavného boja o ne. Text básnické- štúdií (na JSŠ v Bratislave) prejavil ho slova predstavoval pre Hatríka ako mladík, intenzívne naklonený fi- nielen myšlienkovú oporu, ale aj ur- ARCHÍV lozofii a umeniu. Rozhodoval sa me- èitú „záchranu“ pred sémantickou OTO dzi štúdiom hudby a literárnou drá- F viacrozmerovosou hudby, stal sa hou (písal poéziu a prózu, niektoré zdrojom jednoznaènejšej a jasnejšej básne mu vyšli zaèiatkom 60. rokov v mesaèníku Mladá tvorba). výpovede. Z týchto východísk sa sformovala dôležitá èrta sklada- Vo¾ba skladate¾skej profesie však nezatlaèila do úzadia jeho citlivý te¾ovho vývoja, v podstate platná až dodnes — afinita k typu ro- vzah k literatúre, hoci prvé skladby, s ktorými prenikol na verej- mantizujúco motivovaným myšlienkovým vrstvám, prièom prívlas- nos, svedèili (s výnimkou Lyrických piesní pre soprán a klavír na tok „romantické“ sa neviaže na historicky stabilizované kompoziè- vlastné texty) o cibrení inštrumentálneho myslenia. Po klavírnej né prostriedky (kantabilita, funkèná harmónia, dynamická forma), Sonáte cis mol, Burleske pre klavír a trojèasovej Symfoniette (ktorou ale na individuálny spôsob vytvárania konkrétneho gesta s prvkami v roku 1963 ukonèil na VŠMU štúdium v kompoziènej triede Ale- dramatickosti a monumentalizmu, kontrastne až konfliktne vyhro- xandra Moyzesa), nasledovala Toccata pre klavír, Monumento ma- tených protikladov i vnútorného citového zanietenia, pre ktorý je linconico pre organ a orchester, Kontrasty pre husle a klavír — sklad- charakteristický odstup od konštruktívnych fáz kompozièného pro- by, ktoré boli spútané úctou ku klasicizujúcim prostriedkom cesu a prísnych racionálnych techník. Túto èrtu zrete¾ne demon- a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 23 OD DIELA K DIELU

Príklad 1 chaickou, z tradície vokálnej zborovej renesanènej tradície vychá- dzajúcou polyfónnou faktúrou (PR. è. 1), Mihálikove verše sú dekla- mované prostriedkami súèasných kompozièných techník, zaciele- ných na expresívnu, až afektívnu nosnos spievaného, resp. arti- kulovaného slova — druhý zbor využíva glissandá, šepot, syèanie, výkriky, približnú, resp. kolísavú intonáciu, rýchle repetovanie sla- bík bez hrdelnej rezonancie (PR. è. 2), prièom spevákom sú pred- písané aj sprievodné zvukové prejavy (t¾osknutie jazykom, lúska- nie prstami). Zrete¾né zameranie sa na sémantiku básnického posolstva a jeho hudobná štylizácia prezrádza aj Hatríkovu reflexiu — proti- kladné ovzdušie, vyrastajúce zo striedavého prednesu druhého „súèasného“ a prvého „renesanèného“ zboru na báze jednoduché- ho rondového pôdorysu sa pointuje tak, že prvý zbor èoraz nalie- havejšie vstupuje do replík antagonistu, až sa napokon oba zbory zjednotia pri spoloènom spievaní radostných závereèných veršov Pavlovej „Hymny lásky“ („Láska nikdy neprestane, ale proroctvá sa pominú, jazyky zaniknú, poznanie sa pominie. Teraz ešte ostá- štruje už prvá skladba z dlhého radu vokálno-inštrumentálnych va aj viera, aj nádej, láska, všetky tri, lež najväèšia z nich je lás- opusov skladate¾a — Canto responsoriale pre dva miešané zbory a 4 ka“). Vo svetle nerovnakého významu oboch vybraných textov tympany, dokonèená v roku 1965. (zborových formácií) možno pochopi aj názov skladby — pojem Inšpirácia pre jej napísanie vyrástla z reflexie dvoch poetických „responsoriale“ znamená v tradícii gregoriánskeho spievania strie- textov: básne „Krájanie“ zo zbierky Tàpky Vojtecha Mihálika danie sólistu a zboru, prièom pre komunikáciu dvoch zborov sa a úryvku z Biblie — Prvého listu sv. apoštola Pavla Korinanom. Vzah týchto dvoch textov, filozoficky a významovo protikladných osvet- Príklad 3 lení totožného ústredného slova „láska“, zaujal Hatríkovu pred- stavu. Kým Pavlova „Hymna lásky“, 13. diel Listu, vyznieva ako mo- numentálny a zanietený hold láske považovanej za abstraktne èis- tý ideál, nièím nepoškvrnený cit a nespochybnite¾nú hodnotu („A èo by som hovoril ¾udskými jazykmi, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvuèiacim zvonom“), vo vízii súèasného slovenského básnika — celá zbierka Tàpky je ve- novaná osudom osamelých a trpiacich žien — je centrom poznania láska ukonèená a tým zhanobená a nepotrebná, na ktorú treba v žiali zabudnú, odmietnu a znièi ju. („Tak predsa odišiel. Zo- stala sama v byte. Schytila srdce do oboch rúk, položila ho na stôl a kuchynským nožom ho zaèala krája ako knedlík“). Napriek všet- kému zúfalstvu a zlosti, aj v tejto odmietavosti vychádza ako ne- znièite¾ná hodnota. („Napokon predsa zaškripel nôž, vyletel z ruky a žene sa prvý raz podlomili kolená, prvý raz vybúšil plaè. Tam na dne ležal malý, èierny, nezranite¾ný zabudnutý kameò“). V súhlase s vlastnou vierou v imaginatívnu silu básnického vyznania, pri zhudobnení oboch textov zachoval Hatrík nielen pl- novýznamovos jednotlivých veršov, ale do popredia vysunul ich naratívnu zrete¾nos. Mihálikov text prebral, až na menšie výpustky, celý, z Pavlovej apoteózy lásky vynechal iba štyri stredné kontem- používa pojem „antifonálny“ spev). V kresansko-duchovnom pre- platívne verše. Prièom vnútornú kontrastnos oboch poetických tlmoèení Hatríkovho prístupu k textom možno Pavlovo vyznanie vyznaní podèiarkol lapidárne hudobne: biblický text podložil ar- chápa ako „slovo božie“, autoritatívne a všeplatné, prièom verše súèasného básnika reprezentujú tànistú cestu hriešneho èloveka Príklad 2 k ideálom, cestu, ktorá patrí organicky do jeho života a má svoj význam len vtedy, ak získa vieru v èisté idey a ideály a pokúša sa k nim smerova. Takúto vieru napokon predpokladá aj záver Mi- hálikovej básne. Prvý zbor tak symbolicky v responzoriálnom zmys- le prednesu zastupuje úlohu sólistu. Súhlasné potvrdzovanie významu textu hudbou sa premieta i do detailnejších stvárnení dikcie oboch zborov, i do rôzneho vyu- žitia sprievodných tympanov. V prvom zbore toto potvrdzovanie funguje v symbolickej rovine — text, kde sa oslavuje láska, je stvár- nený monumentálne znejúcou homofónnou faktúrou s použitím kvinto-oktávových súzvukov a durového kvintakordu vo fortissi- me ako zjednotením predchádzajúcich polyfonicko-imitaèných mo- dálne šrukturovaných melodických línií. Druhý zbor, v súhlase s dramaticky pointovaným textom, životnejším a ,žia¾, pravdivej- ším — zlyhanie medzi¾udských vzahov s následnými možnými tra- gickými dôsledkami — disponuje fragmentárnosou, vzrušivou dik- ciou, prudkými zmenami dynamiky, faktúry a farby v chrono- metricky regulovanom priestore rozmanitých artikulaèných techník

24 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 OD DIELA K DIELU

¾udského hlasu. Výrazový profil fráz je zdôrazòovaný repetíciou atonality, motivickej zrete¾nosti a webernovskej detailizácie, ryt- k¾úèových slov a vyostrovaný parentézami tympánov. Ich funkcia micko-metrickej presnosti a aleatoricky uvo¾neného pohybu, po- je viacznaèná — buï anticipujú, alebo sledujú rytmickú artikuláciu stupy poukazujúce tak na historicky staršiu tradíciu a prijímanie slov, dramaticky zosilòujú expresívnu krivku básnickej výpovede, súdobých techník, v mnohom anticipovali už v slovenskej hudbe inšpirujú vokálnu zložku (lúskanie zboru prstami) a podporujú 60. rokov neskoršie idey postmodernej kompozície. Priradenie váž- formové plynutie (pri èastej krátkodychosti fráz spåòajú aj úlohu neho a banálneho, zložitejšieho a jednoduchšieho, jasnejšieho spojky). Sledovanie nielen myšlienkového posolstva, ale potreba a zašifrovaného obhajoval Hatrík v mene podèiarknutia konkrét- zosilni úèinok jednotlivých slov, viedla skladate¾a na niektorých neho programu a myšlienkového posolstva, ako plne legitimný miestach až k ilustratívnemu priraïovaniu hudby k slovu (v zmysle a psychologicky úèinný zámer skladate¾a, usilujúceho o priamo- renesanèného „imitare la parole“). Napr. pri slovách „skuèalo srd- èiare sprostredkovanie svojej hudby, hudby postavenej na úèinku ce“ majú alty predpísané kolísavé glissando v úzkom ambite, zú- kontrastov a katarzne pointovanej gradácie. Tieto idey nachádza- falý nárek je vyjadrený klesajúcim glissandom v rozsahu ve¾kej me aj v ïalších skladbách, napísaných po Cante — vokálno inštru- septimy, slová „padali fádne roky“ šepotom výrazne nadol klesa- mentálnom cykle Èakanie (1966), Introspekcii pre soprán a komorný júcou krivkou, (PR. è. 3) pri „trieštilo sa“ zbor lúska prstami, me- súbor (1967) a napokon v urèitom vyvrcholení tejto fázy Hatríkovho ravos „krájania“ sa vyjadruje sirytmicky strnulým pohybom. vývoja, v kantáte pre recitátora, tenor, miešaný zbor a orchester Takýto až afektívny pomer medzi slovom a hudbou bol v súhlase Domov sú ruky, na ktorých smieš plaka na poéziu M. Válka (1967). s Hatríkovou ideou zhudobòovania, v rámci ktorého dôveroval V zrelšej transformácii ich možno identifikova priebežne v celej nosnosti slova ako urèujúceho zdroja výsledného významu vokál- skladate¾ovej tvorbe. nej, resp. vokálno-inštrumentálnej kompozície. V roku 1969 sa vyslovil: „Málokedy možno samotnou hudbou hovori priamo, Pramene: adresne. Spoloèné prvky, ktoré tvoria z hudby univerzálny komu- Partitúra Canto responsoriale per due cori e 4 timpani. Supraphon Praha-Brati- nikatívny jazyk, sú vlastne len tie najelementárnejšie. To ostatné, slava 1970 èo skladate¾ vloží do hudby, je subjektívne a ve¾mi ažko tlmoèi- Nahrávka Supraphon 0012 0472 te¾né. Reè je nieèo základné, prvotné. Hovorí sa, že tam, kde konèí reè, zaèína hudba. Ale aj reè má svoj metajazyk, básnický jazyk, Literatúra: ktorý má svoju kontextuálnu sémantickos“. Na inom mieste svoj Kol.: O tvorbe za okrúhlym stolom. In: Slovenská hudba 11, 1967, è. 1, s. 5-20 vzah k literatúre osvetlil slovami: „Ako skladate¾a ma èasto trápi FALTIN, P.: New Music in Slovakia. In: Slovenská hudba 11, 1967, è. 8, s. 343- 347 predstava, že mi nebudú rozumie. Hudobná sémantickos je prí- CHALUPKA, ¼.: Juraj Hatrík: Canto responsoriale. Èakanie. In: Slovenská liš komplikovaná, mnohoznaèná. Text je práve tým èinite¾om, ktorý hudba 11, 1967, è. 8, s. 379-380 ju v skladobnej štruktúre upevní a upresní. Nejde mi však o to, HRÈKOVÁ, N.: O veèných pochybnostiach. Rozhovor s Jurajom Hatríkom. aby som text hudobne ilustroval, beriem ho ako jednu vrstvu vý- In: Slovenská hudba 13, 1969, è. 9/10, s. 356-360 povede, ktorá sa niekde s hudbou stotožòuje, inde vytvára k nej CHALUPKA, ¼.: Juraj Hatrík: Domov sú ruky, na ktorých smieš plaka. In: urèitý protiklad.“ Slovenská hudba 14, 1970, è. 5/6, s. 172-173 V takomto osvetlení je pochopite¾ný a plne funkèný aj zdanli- MARTINÁKOVÁ, Z.: Nad dielom Juraja Hatríka. In: Hudobný život 16, vý ostrý rozpor medzi „starým“ a „novým“, ktoré sprostredkoval 1984, è. 19, s. 3 Hatríkov prístup v Cante responsoriale, prístup vychádzajúci z nosnej CHALUPKA, ¼.: Vývoj po roku 1945. In: Dejiny slovenskej hudby (Ed. O. programovej idey — pripomenú, vyzdvihnú a oslávi napriek jej Elschek), Bratislava ASCO 1996, s. 273-341 GODÁROVÁ, K.: Juraj Hatrík. In: 100 slovenských skladate¾ov. Bratislava problematizovaniu jednu z veène platných morálnych istôt ¾ud- NHC 1998, s. 115-118 stva. Rozpor, zdanlivo odporujúci avantgardným predstavám štruk- CHALUPKA, ¼.: Avantgarda ´60. In: Slovenská hudba 26, 2000, è. 1/2, s. turálnej èistoty a systémovej precíznosti, má blízko k technike pre- 59-105. línania dvoch, resp. viacerých protikladných svetov, videnie sku- BOKES, V.: Èas ohliadnú sa spä. In: Hudobný život 33, 2001, è. 5, s. 4 toènosti z rôznych aspektov, ktorá je napokon charakteristická pre MARTINÁKOVÁ, Z.: Litánie okamihu. K hudobnej tvorbe Juraja Hatríka. moderné umenie. Susedstvo modálnej tonality a dvanástónovej In: Slovenská hudba 27, 2001, è. 1, s. 51-63.

a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 25 ZAHRANIÈIE Glassova Satyagraha v Sankt Pöltene

Philip Glass, priekopník minimalistickej ho vzdoru, ktorej k¾úèovým pojmom je sa- vy, z ktorých každá funguje ako živé motto a repetitívnej hudby, jeden z najznámejších tyagraha — zotrvávanie v pravde. Ïalšiu de- jedného dejstva (sedia za pracovným sto- a komerène najúspešnejších skladate¾ov sú- jovú líniu prináša spievaný text, zložený lom, píšu a vôbec nevstupujú do predvádza- èasnosti, má k dnešnému dòu na svojom výluène z výòatkov z posvätného hinduis- ného scénického diania). konte šestnás opier, no do dejín hudobné- tického eposu Bhagavadgíta (3.-2. storoèie Keï èlovek èíta Glassove (nesporne váž- ho divadla sa zapísal najmä prvými troma: pr.n.l.), spievaných v sanskrite, prièom Glass ne myslené) komentáre o duchovných sú- Einstein na pláži (1976), Satyagraha (1980) volil text tak, aby „reflektoval a komento- vislostiach, spájajúcich jednotlivé vrstvy a Echnaton (1984). Einstein diela, a keï èíta niektoré na pláži, ktorého spoluauto- pasáže libreta (napríklad 3. rom (scenáristom) a prvým scénu, nazvanú „Prísaha“, inscenátorom sa stal slávny v ktorej juhoafrickí Indovia režisér Robert Wilson, zapô- poèas protestného zhro- sobil vo svojej dobe ako sen- maždenia zborovo spievajú: zaèný, radikálne nový kon- „Keï sa však èlovek riadi cept hudobného divadla, Písmom, plní svoju povin- ktorý skoncoval s dejom nos a zriekne sa svojich po- v tradiènom zmysle a živel trieb, vtedy ide cestou dob- Glassovej hudby „bez za- ra“), neubráni sa urèitej mr- èiatku a konca“ rozvinul do zutosti, respektíve pocitu, podoby snového, neemocio- že má do èinenia s dos nálneho a výrazne abstrakt- prostoduchou „syntézou“ ného divadla s výrazným orientálnej múdrosti, spolo- podielom tanca a svetel- èensko-reformných uèení ných efektov. z prelomu 19. a 20. storoèia Druhá Glassova opera a politických téz aktuál- Satygraha, ktorú v októbri IBULKA nych v 70. rokoch. Nebez- minulého roku uviedli v ra- Z H. peèenstvo prepiatej, pate- OTO kúskej premiére vo Festiva- F tickej preduchovnelosti je lovom divadle v Sankt Pöl- TONY BOUTTÉ (GÁNDHÍ), ROBERT HOLZER (KRIŠNA), ANDREAS JANKOWITSCH (ARJUNA) však našastie zoslabené tene, sa od Einsteina znaène v umeleckom spracovaní líši. Po hudobnej stránke je Satyagrahy: jednak zámer- uhladenejšia, sladšia, èo je nou nesúvislosou, mozai- dané okrem iného odlišnou kovitosou diania a jeho jed- inštrumentáciou (komorný notlivých pásiem a jednak súbor s prevahou dychov Glassovou hudbou, ktorá versus väèší orchester s vý- pohlcuje predvádzané situ- razne zastúpenými sláèiko- ácie do svojho podivného vými nástrojmi). A pokia¾ èasopriestoru, takého odliš- ide o dramaturgickú strán- ného od nášho „reálneho“ ku Satyagrahy, dos v nej cí- sveta. A hlavná prednos ti, že pri zrode diela nestál sanktpöltenskej inscenácie divadelník Wilsonovho for- Satyagrahy spoèíva práve mátu (na librete spolupra- v tom, že zdôraznila ireálny covali skladate¾ a Constan- a mozaikovitý charakter die- ce De Jong). Zatia¾ èo Ein- la a autonómnos jeho jed- stein sa právom považuje za notlivých vrstiev. Tú režisér postmodernú operu, v Saty- IBULKA Michael Schilhan a sve-

agrahe sa stretávajú (a po- H. Z toznámy rakúsky výtvarník tenciálne si protireèia — ale OTO Hermann Nitsch, ktorý F to záleží od inscenácie) post- TONY BOUTTÉ (GÁNDHÍ), BEA ROBEIN (MRS. ALEXANDER) navrhol scénu a kostýmy, moderné dramaturgické po- zdôraznili tým, že k uve- stupy a vonkoncom nie postmoderné hu- val“ politicko-sociálne udalosti okolo Gán- deným dejovým vrstvám pridali ešte jednu: manistické posolstvo so zrete¾ným ¾avico- dhího (na to, èi sa to podarilo, si dnes, v ére ve¾kú projekènú plochu, tvoriacu zadný ho- vým politickým zafarbením. Námetom titulkovacích zariadení, môže každý divák rizont, na ktorej sa po celý veèer striedajú opery je èinnos Mahátma Gándhího urobi svoj vlastný názor). Napokon tretie abstraktné obrazy, vyobrazenia nebeských v Južnej Afrike v rokoch 1896-1913. Tam, dejové pásmo predstavujú traja myslitelia, telies, podoby Krišnu, Buddhu a Krista (väè- v boji proti diskriminácii indickej menšiny, duchovne spriaznení s Gándhím: Tolstoj, šinou Nitschove citáty alebo parafrázy cu- vyvinul Gándhí svoju ideológiu nenásilné- Thákur a Martin Luther King — nemé posta- dzích predlôh) a fotografické i filmové zá-

26 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 ZAHRANIÈIE znamy z Nitschových slávnych orgií-mysté- rií, pri ktorých ich vykonávatelia robia sku- Viedenskí filharmonici: pinové rituálne úkony s telami a kusmi tiel „obetovaných“ zvierat. Prelínanie týchto príkro kontrastných a „nesúrodých“ výtvar- Zubin Mehta — Gustav Mahler ných motívov na plátne, väèšinou bez zjav- ného súvisu s dianím na scéne, posunulo Sa- tyagrahu do bezpeènej vzdialenosti od pla- gátového humanizmu. Lebo cie¾om Nitscho- Aspoò raz sa mi roku 2001 podarilo zúèast- povedal, že sa na tento koncert dobre pa- vých krvavých mystérií nie je (ako by sa ni na abonentnom koncerte Viedenských mätá a spomína na našu krásnu koncert- mohlo zda na prvý poh¾ad) spoloèensko- filharmonikov v ich domácom sídle, v Gros- nú sieò s ve¾mi dobrou akustikou. kritický apel vo veci priemyselného zabíja- ser Musikvereinsaal vo Viedni. Hoci sa kon- Dirigentské gesto Zubina Mehtu je lapi- nia zvierat; jeho umelecké výboje smerujú cert konal celkom trikrát (8., 9. a 10. de- dárne, ve¾korysé, zároveò presné, spo¾ahli- skôr k objavovaniu nových poh¾adov na re- cembra), èo znamená dovedna 6000 poslu- vé a zrozumite¾né, prièom dáva aj detailne alitu tohto sveta v najširšom zmysle. Takže cháèov, všetky vstupenky boli beznádejne pokyny všetkým nástrojovým skupinám. ak Satyagrahu možno poníma ako dielo mo- vypredané a ani zïaleka nestaèili pokry Niè nie je zbytoèné, samoúèelné, pre efekt. derné aj postmoderné, Hermann Nitsch ju dopyt. Vytvára prajnú atmosféru pre sústredené vykladá jednoznaène druhým spôsobom. Na programe bolo jedno z k¾úèových diel muzicírovanie, kde je zjavná jeho príprav- Pokia¾ ide o réžiu, inscenácia je prekva- symfonickej literatúry — Mahlerova 6. sym- ná práca na skúškach. pivo triezva, civilná. Vo vedení postáv ne- fónia a mol, „Tragická“. Tento kolos (40 dy- Mahler skomponoval svoju „tragickú“ bolo cíti vplyv extrémne štylizovaného, me- chových, vyše 60 sláèikových nástrojov, 2 symfóniu ako šastný novomanžel, v plnej chanického pohybového slovníka Roberta harfy, celesta, 7-èlenná batéria bicích ná- pohode, v letných mesiacoch pri Wörther- Wilsona, naopak, postavy sa pohybovali strojov, medzi nimi kravské zvony, ve¾ké skom jazere v rokoch 1903-1905, teda v èase prosto, chví¾ami vyslovene každodenne. kladivo atï.), kladie technickými požia- dlhodobého mieru, hospodárskeho rozkve- Pritom konfliktné situácie, ako je boj dvoch davkami na aparát úèinkujúcich mimoriad- tu a sociálneho pokoja Rakúsko-Uhorskej mýtických armád na poli Kuru (I/1) alebo ne nároky. Jeden z najlepších orchestrov monarchie. Ako riadite¾ Dvornej opery bol lynèovanie Gándhího rozzúrenými beloch- sveta, Viedenskí filharmonici sú aj promi- centrálnou osobnosou viedenského hu- mi (II/1) boli stvárnené akoby odosobne- nentným mahlerovským symfonickým te- dobného života a bol na vrchole slávy. To ne, pohyby postáv ostali vláène a pomalé. lesom, èo nemusí by také samozrejmé. však je v príkrom rozpore so zameraním V scénach, v ktorých ide o vzdelávanie, Môžu za to ïakova Leonardovi Bernstei- a obsahom bezútešného diela — názorný prí- osvojovanie si nového spôsobu života (I/2, novi. V jednom z rozhovorov, ktorý som mal klad toho, ako môžu by osobná biografia II/2, epilóg), tvorili postavy okolo Uèite¾a èes s ním vies, mi po- a tvorba vo výraznom formácie, pripomínajúce našincovi alegoric- vedal, že hoci Mahler protiklade (v dejinách ké fresky z 50. rokov (ako je hoci tá na bra- ako riadite¾ Dvornej hudby máme na to via- tislavskej Hlavnej stanici). Výrazne alego- viedenskej opery mal cero príkladov — naprí- rický charakter mali aj kostýmy, ktorých èastý, mnohoroèný in- klad v tvorbe Mozarta, farebnos je inšpirovaná indickou farebnou tenzívny kontakt s or- Brahmsa a ï.). Hoci symbolikou. Celá inscenácia sa, ako píše chestrom ako dirigent, Mahlerova žena ne- Hermann Nitsch v bulletine, „utápa vo far- úplne sa prerušili kon- skôr hovorila o „anti- be“, prièom farebnos, rovnako ako ve¾ká takty s touto tradíciou. cipando-komponova- èas projekcií, má zrete¾ne citátový charak- Bernstein pod¾a vlast- ní“ z aspektu Mahlero-

ter (ako hovorí Nitsch, zámerom inscená- ných slov musel súbor CHAFFLER vých budúcich život- torov bolo „citova celú škálu indického ná- vychova pre Mahlera, S ných osudov, podobne OTO boženstva a filozofie“). aby nehral iba noty, ale F ako v prípade jeho cyk- ZUBIN MEHTA Hudobné naštudovanie, za ktoré zodpo- Mahlera. Zubin Meh- lu Piesne o màtvych de- vedá ostrie¾aný dirigent hudby 20. storoèia ta sa v rozhovore po koncerte v tomto zmys- och, ktoré vznikli pred smrou dcéry, dnes, Peter Keuschnig, bolo po všetkých strán- le pochvalne vyjadril o kvalitách orchestra... po uplynutí takej doby od zrodu kompozí- kach vynikajúce. Niederösterreichisches Zubin Mehta, jedna z vedúcich dirigent- cie, sa núka odlišná, možno pravdepodob- Tonkünstlerorchester precízne a èisto frázo- ských osobností našej doby, je stálym šé- nejšia „anticipando“ verzia. Pod¾a tejto sa val Glassovu hudbu a èlenovia zboru Con- fom Izraelskej filharmónie. Okrem toho je Mahler vo svojej mohutnej „tragickej“ sym- centus Vocalis obdivuhodne zvládali skutoè- bavorským generálnym hudobným riadite- fónii javí ako geniálny prorok nastávajúcej nos, že ich režisér èasto rozptýlil po celej ¾om, hudobným vedúcim Štátnej opery kataklyzmy dejín 20. storoèia už na jeho scéne. Zo sólistov, zväèša tiež skúsených in- Mníchov, Bavorského štátneho orchestra samom prahu. Anticipoval celú hrôzu tohto terpretov hudby 20. storoèia, vynikol najmä a tiež nosite¾om èestného prsteòa Vieden- apokalyptického veku. Nech je tomu už vyrovnaný a expresívny lyrický tenor Tony ských filharmonikov. Ako mahlerovského akoko¾vek, Mahlerovou intenciou bolo na- Bouttého (Gándhí), krásne tmavý a prie- dirigenta som ho zažil asi pred piatimi rok- písa dielo bezvýchodiskového zúfalstva, razný bas dvadsapäroèného Woong-Jo mi na Európskom hudobnom festivale výkriku hrôzy a tragiky, ktoré konzekvent- Choia (Arjuna/Kallenbach) a pohyblivý ko- v Stuttgarte, kde s Izraelskou filharmóniou ne ovládajú všetky parametre ústrojenstva loratúrny soprán Priti Colesovej (Mrs. Nai- nezabudnute¾ným spôsobom predviedol symfónie. doo). K celkovému pozitívnemu dojmu z in- Mahlerovu 2. symfóniu. Mal zároveò mode- V prvej èasti diela suverénne dominuje scenácie patrí i zážitok zo sanktpöltenské- rovaný rozhovor s obecenstvom, kde sa pochodový rytmus, jeden z typických topoí ho Festspielhausu, krásnej divadelnej bu- osvedèil ako vtipný, pohotový a duchaplný mahlerovského kompozièného štýlu, ale dovy so sklenenou fasádou, radikálne konferencier. Mehtovo interpretaèné ume- nikdy nie tak dôsledne aplikovaný ako prá- modernej, ale pritom mondénnej a uhlade- nie som mal príležitos viackrát sledova vo ve tu. Mehta markantne, tvrdo, priam bru- nej — slovom ideálneho miesta na predvá- Viedni, dávnejšie vystúpil aj v Bratislave tálne vypointoval rezolútne a v svižnom dzanie diel ako je Glassova Satyagraha. s Los Angeles Symphony Orchestra, ktoré- tempe prednesené pochodové rytmy, me- VLADIMÍR ZVARA ho bol vtedy šéfom. V rozhovore mi teraz dzi ktorými sú vložené kontrastné, jemné, a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 27 ZAHRANIÈIE vo vysokých polohách trblietajúce sa lyric- Vrcholom Mehtovho interpretaèného èila manžela, aby tretí úder eliminoval. ké úseky plné nehy a citovosti (niekedy sa majstrovstva a uchopenia ducha posolstva Mahler napokon tak urobil. Mehta však ozývajú vzdialené kravské zvony), ale tieto tejto hudby však bolo mohutné finále uni- tento takt doplnil, lebo mu vyplynul z hu- miesta rýchlo pominú a opä zavládnu tvr- kátnych rozmerov s roz¾ahlým sonátovým dobnej logiky. (Vlastním pôvodné vydanie dé pochodové rytmy. Mehta tlmoèil tieto rozvedením, do extrému vybièovaným vý- partitúry z roku 1906 a tam tento takt je za- náladové a výrazové zvraty presvedèivo razovým nábojom, s melodickou polyódiou znamenaný v pôvodnej verzii, teda s kla- a dômyselne. Po viacnásobnej expozícii do- a harmonicky zložitou orchestrálnou poly- divom). kázal dirigent s nadh¾adom vymodelova fóniou s nekompromisným a tvrdým pro- V Mahlerovej 6. symfónii, najmä vo finá- dramaticky vzrušujúce rozvedenie, jedno tipostavením vzájomne nezávislých úsekov. le dominuje beznádejný smútok a èierny z najmajstrovskejších v celej Mahlerovej V hutnom, priam chaotickom zvuku obrov- pesimizmus. Týmto, po zaznení tretieho, tvorbe, kde tematické útržky a harmonické ského orchestrálneho aparátu (pänásob- všetko drviaceho úderu kladivom, dielo aj fragmenty, proti sebe lokalizované úseky zvá- né drevá, tri druhy zvonov, krajne expono- bezútešne konèí. Je to najtragickejšia sym- dzajú nekompromisný boj, nechýba tu ani vaná batéria bicích, ve¾ké kladivo...), vzrást- fonická èas, ktorá bola dovtedy skompo- karikujúci mahlerovský sarkazmus. Iba všet- li ohlušujúce fóny a decibely do nebývalých novaná. Th. Adorno uviedol, že táto èas je ko ovládajúce pochodové rytmy sú akýmsi rozmerov. (Jeden z filharmonikov mi pove- „centrum Mahlerovho odkazu vôbec“. zjednocujúcim faktorom v krútòave diania. dal, že poèas generálky vypadol kus štuka- Zubin Mehta a vynikajúco disponovaní Mehta sugestívne stvárnil aj ažkopád- túry zo steny sály.) Viedenskí filharmonici suverénne a s vyso- ne, hrubozrnné a drsné Scherzo, kde výraz- Osobitnú starostlivos venoval Mehta kou zvukovou kultúrou stvárnili neobyèaj- ne zdôraznil ažké akcenty za výdatnej par- pološeru záhadných, mystických úsekov ne zložitú partitúru symfónie. Dirigent pod- ticipácie bicích nástrojov. Dirigent vyhrotil a takisto ironizujúcim miestam, kde sa robne a transparentne vyprofiloval hlavné výrazové protiklady skurilných a grotesk- hudba mení na grotesknú a fraškovitú. línie hudobného diania. Nielen verne do- ných figurácií Scherza po kontrastné Trio V rámci prominentnej úlohy bicích nástro- držal nezvyklé množstvo diakritických zna- romanticky nostalgickým, „viedensky“ jov požaduje sa pre finále ve¾ké, na tento mienok, tempových zmien a iných predpi- prostosrdeèným, starosvetským tónom úèel zhotovené kladivo, ktorého zvuk Mah- sov, ale vniesol do interpretácie duch inšpi- a vtipnými taktovými zmenami. ler opisuje ako „krátka, mohutne ale tupo rujúceho a spontánneho muzicírovania. V nasledujúcom elegickom, harmonic- znejúca rana nekovového charakteru (ako Na záver trocha duchaplného humoru. ky v dvojakom svetle koncipovanom An- úder sekerou)“. Aplikuje sa pri dynamic- Posadil som sa na moje ve¾mi dobré miesto dante con moto sa Mehtov prístup pohy- kých vrcholoch dvakrát alebo trikrát. Troj- na pódiu neïaleko od bicích. Pri nástupe boval viac na povrchu emotívne vrúcnej ka je magickým èíslom a v skladbe vyplýva orchestra sa pristaví pri mne ich vedúci èasti, bol tu evidentný urèitý odstup a ne- z formovej architektúry finále. Mahlerova a spýta sa: „Vy ste tu dobrovo¾ne?“. dostatok citovej angažovanosti. manželka — možno z poverèivosti — presved- P AVOL POLÁK

Karikatúra Thea Zascheho Moder- ný orchester vtipným spôsobom predstavuje Mahlera ako exponen- ta nového orchestrálneho zvuku. Karikatúra vznikla zrejme na pod- net Mahlerovej 6. symfónie — bola publikovaná v roku jej premiéry (1907) — je na nej zobrazené kladi- vo s kovadlinou, ktoré sa v žiadnej inej orchestrálnej skladbe nevysky- tuje. Na karikatúre vidíme, ako Mahler práve zapa¾uje bombu, na ktorej sedí, v pravici namiesto diri- gentskej taktovky drží rapkáè. Vpra- vo hore rachoce kanón, ved¾a ve¾ký bubon, v¾avo dolu s malými bub- nami vreštia Indiáni. R. Strauss dvíha a púša ažké závažie, v popredí A. Schönberg (?) pracuje s rapkajúcim šijacím strojom. V¾a- vo hore syèí lokomotíva, ved¾a dva- ja muži ozvuèujú ve¾ké zvony, vpra- vo spievajúce kravy symbolizujú kravské zvony, hráè na tube drží v lone trúbiaceho slona, ozývajú sa aj iné zvieratá — prasa, pes, maèka. Dvaja hráèi KALEIDOSKOP bojujú s harfou — a napokon v¾avo dolu kon- certný majster filharmónie A. Rosé sa oèi- Berlínske Festtaage 2002 sa budú ko- Tomlinson, Francisco Araiza, Deborah vidne trápi so svojím partom. na od 23. marca do 28. apríla. V prog- Polaski a ï. Karikatúra upozoròuje na zmeny a do- rame bude uvedený cyklus desiatich plnky zvuku a hluku, ktoré sa v klasickom Wagnerových opier; v hlavných úlohách Mesto Zwickau udelilo Cenu Roberta symfonickom orchestri pred Mahlerom ne- sa predstavia: Robert Holl, Angela De- Schumanna britskému dirigentovi Joh- vyskytli. noke, Robert Gambill, Waltraut Meier, novi Eliotovi Gardinerovi za vynikajúcu Peter, Seiffert, Sergej Leiferkus, John interpretáciu Schumannových diel. PAVOL POLÁK

28 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 ZAHRANIÈIE Èertova stena v novom poòatí

Po Smetanovom Daliborovi, ktorý v nekon- mantický balast, priestor vyèistil od dobo- Pod hudobné naštudovanie sa podpísal venènej réžii Jana Antonína Pitínskeho vy- vých ornamentov a partitúru èítal v symbo- Jiøí Bìlohlávek, ktorý vyažil z predlohy ma- volal pred i za oponou neèakané zemetra- lických a nadèasových dimenziách. Komic- ximum jej melodického a emocionálneho senie, ani zámer ponúknu nový výklad Èer- ko-romantickú výzvu, prihovárajúcu sa zo bohatstva. Pomerne hustú, k symfonizmu tovej steny nenechal nikoho na pochybách, žánrového urèenia Èertovej steny, akcepto- smerujúcu partitúru (pre porovnanie: prvé že odtabuizovanie èeskej národnej tvorby val len do tej miery, akú diktuje Smetano- uvedenie Èertovej steny r.1882 sa uskutoè- berie súèasné vedenie opery Národného va hudobná poetika. S charakterokresbou nilo iba tri mesiace po bayreuthskej premié- divadla s plnou vážnosou. V poslednej se- postáv a vzahov narábal „modernejšie“, ci- re Wagnerovho Parsifala, ktorého však zóne šéfovania Josefa Prudka (od septem- vilnejšie a emotívnejšie. Badate¾ne sa ne- Smetana pre hluchotu nemohol poèu) vy- bra ho nahradí Jiøí Nekvasil a riadite¾om chal inšpirova filozofickým podtextom , na modeloval v diferencovaných líniách, sle- ND sa stane Daniel Dvoøák — obaja dujúcich jednak atmosféru situácií, v súèasnosti vedú „konkurenènú“ jednak hudobné charakterokresby Štátnu operu) sa podarilo — po de- postáv. Škoda, že intenzívna práca siatich rokoch od derniéry minulej in- s orchestrom nenašla paralelu i v só- scenácie — vráti do života poslednú listickom obsadení. Iba Ivan Kusnjer operu Bedøicha Smetanu. Týmto èi- dal Vokovi potrebný tónový objem nom bol poverený popredný svetový a lesk, smetanovský deklamaèný pá- režisér David Pountney a dirigent Jiøí tos, ale tiež håbku citového prežitia. Bìlohlávek. Žia¾, ohlásená indispozícia Valentina Èertova stena vznikla v ažkom Prolata (Jarek) bola pravdivá, takže období, v stave skladate¾ovej úplnej tento bieloruský sólista opery ND hluchoty, sprevádzanej neustálym mohol iba obèas naznaèi svoje ne- hukotom v hlave, pripomínajúcim raz overené spevácke kvality. Uvítal vodopád. S objednávkou libreta, „ve- by som intenzívnejší tón oboch ba- selého, burleskného, fantastického“, sistov, Jiøího Sulženka a Miloslava oslovil Smetana Elišku Krásnohor- Podskalského v zaujímavo poòatom skú. Keïže táto parketa nebola rea- „dvojjedinom“ portréte Beneša a Ra- listicky naladenej autorke najbližšia, racha. Miroslav Švejda sa s charak- rozhodla sa spracova príbeh z 13.sto- terom Michálka nevyrovnal ¾ahko, roèia, z èias stredovekej rytierskej stále u neho pretrváva maniéra prvo- kultúry a umiestni ho do malebné- odborových rolí. Skutoèným kame- ho prostredia južných Èiech. Oživila òom úrazu sa stalo obsadenie troch niektoré historické postavy (Vok Vít- ženských postáv. Vìra Kavanová-Po- kovic vybudoval hrad Rožmberk láchová ako Katuška znela prijate¾- a preslávil sa za Pøemysla Otakara II., ne iba v strednej polohe, Dana Bure- pravdivá je aj jeho svadba s Hedvikou šový nahradila teplo postavy Hedvi-

zo Šauenburku), iné pridala a celý MEJKALOVÁ ky vokálnou ostrosou a napokon in- námet posplietala tak, aby sa v òom diferentný hlas Pavly Vykopalovej H. S

zjednotila lyrickos, komickos a fan- OTO (Záviš) znel ako na prijímacích skúš- F tazijnos. MILOSLAV PODSKALSKÝ A VIERA KAVANOVÁ-POLÁCHOVÁ kach na konzervatórium. V tomto duchu oslovovala Èerto- Po odmietnutí Pitínskeho inscená- va stena donedávna výluène èeských insce- ktorom dokonca staval plán „premiešania“ cie Dalibora sa tentokrát netradièný Sme- nátorov, s viac èi menej variovaným mode- postáv Beneša a Raracha, s vytvorením tana stretol s priaznivým ohlasom publika. lom prvoplánového stvárnenia predlohy. Až dvojjedinej bytosti. Princíp dobra a zla Po- Ojedinelé „bú“ pre Puntneyho, zvyknuté- nové uvedenie uvo¾nilo režijný post umel- untney vníma ako dve strany jednej min- ho na búrky protestov, znelo vari ako po- covi zo zahranièia. Vo¾ba kontroverzného ce. Druhou, nemenej dôležitou vrstvou jeho h¾adenie. Anglièana Davida Pountneyho nepadla ná- poòatia, je vykreslenie príbehu staršieho P AVEL UNGER hodne. Umelec, ktorý má na svojom konte muža, ktorý opätovanie ¾úbostného citu rad jedineèných, ale tiež publikom a kriti- nájde až v závere opery. KALEIDOSKOP kou ostro odmietnutých inscenácií (z nich U Davida Pountneyho je zrete¾ná snaha spomeniem aspoò doslova znetvoreného èo najplastickejšie vymodelova postavy, Od 1. februára mení Vydavate¾stvo Slo- Gounodovho Fausta v Mníchovskej štátnej prekraèova tradièné operné herectvo (èo venského rozhlasu, ktorého vedúcim je opere), je úprimným ctite¾om èeskej národ- sa aktérom iba zriedka podarilo), ale tiež t.è. Marián Brezáni, názov. Na etiketách nej tvorby. Po dvoch dielach Bohuslava Mar- mimoriadne nápadito pracova so zborom sa budeme stretáva s oznaèením PYRA- tinu, inscenovaných v Prahe (Julietta v ND a využíva javiskovú výbavu. S réžiou koreš- MÍDA. a Vojak a taneènica v Štátnej opere), zhos- pondovala výprava Johana Engelsa, zaují- til sa do tretice Èertovej steny. Našastie, mavá, moderná, založená na svetle, farbách Milánska La Scala otvorila 7. decembra bol to opä Pountney „umiernený“. Nezna- a zrkadlení na strane jednej a zmysluplnom sezónu inscenáciou Otella, ktorú dirigo- mená to však, že v predlohe neodkryl nové, zúroèovaní symbolov na strane druhej. Po- val Riccardo Mutti. V hlavných úlohách nepoznané motívy, že pod¾ahol èo iba ná- dobne kostýmy, bez konkrétneho miestne- vystúpili: Placido Domingo, Barbara Frit- znakom klišé. Spolu s výtvarníkom Joha- ho a èasového zakotvenia, nespochybòovali toli a Leo Nucci. nom Engelsom zmietol z javiska všetok ro- ilúziu doby. a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 29 INTERFERENCIEINTERFERENCIE

K BIOLÓGII UMENIA

Peter Roháè

Sen, v pahrebe mozgu, h¾a vízia, katarakt, UMELEC JE VRAJ TVORCOM KRÁSNYCH VECÍ.1 UŽ MNOHO STOROÈÍ DRÁŽDI FENOMÉN ¼UDSKEJ KULTÚRY IN- Kryštá¾, Bytie praotázka k šialenstvám: ŠTINKTÍVNU POTREBU POZNÁVANIA, TAKÚ VLASTNÚ NÁŠMU DRUHU. UŽ PO MNOHO STOROÈÍ, NECH SME ODPO- Vzpriamený èlovek; do kozmu letí ako vták, VEDE H¼ADALI V ROZHÁDZANÝCH VNÚTORNOSTIACH OBETNÝCH ZVIERAT, V DYME HORIACICH VAVRÍNOVÝCH Vo vlasoch orkán, bledý, nahý, sám. LISTOV, ÈI S BIELYMI PLÁŠAMI V BIELYCH LABORATÓRIÁCH, SA UMENIE — JEHO VZNIK, PÔVOD A TEMATIZÁCIA Výrez veèitej krivky, potemnieva svet, — STALO DÔVODOM MNOHÝCH SPOROV. BEZ V͍AZOV, BEZ PORAZENÝCH, FENOMÉN REFLEXIE SVETA CEZ UME- Výkrik - život, opúša náhle Nièotu, NIE VYTRVALO VZDORUJE NAIVNEJ PÝCHE ÈLOVEKA. NEMOŽNO HO VTESNA AKO HOMUNKULA DO TROJROZ- Pád do tône, transcendentný vzlet, MERNÉHO SKLA, A NEPOMԎE ANI KRVAVÝ PODPIS. VO VÄȊEJ, ÈI MENŠEJ MIERE SME ODKÁZANÍ NA REDUK- V zmätenom cirkuse je svetlom rámp ku skoku. CIONIZMUS VEDY A POCHYBNOSTI JEJ METÓD. AK VŠAK OD NEJ ÈAKÁME ODPOVEDE, BUDEME SKLAMANÍ. A TO JE, ZDÁ SA, TO JEDINÉ, ÈO NÁM V TOMTO KONTEXTE VEDA — NAPRIEK EXPANZII POZNANIA V PRÍRODO- Ernst Jünger VEDNÝCH DISCIPLÍNACH — MԎE POSKYTNڍ. SKÚSENOS PODOBNÚ TEJ DETSKEJ, KEÏ SA SNAŽÍTE UCHOPI MOTݼA A Z JEHO KRÍDIEL VÁM NA DLANIACH ZOSTANE V LEPŠOM PRÍPADE LEN JEMNÁ ROZMAZANÁ ŠMUHA POPRAŠKU, KOZMICKY VZDIALENÁ OD VZNEŠENOSTI SVOJHO PÔVODU, V HORŠOM PRÍPADE NEVLÁDNE HMYZIE TELÍÈKO. POZNANIE NESTUPÒUJE PԎITOK Z KRÁSY, SKÔR NAOPAK. TAK POTOM NAÈO...? UMELEC JE VRAJ TVORCOM KRÁSNYCH VECÍ. PRÍRODA TIEŽ. S DETSKÝM MOTÍVOM SA MԎEME POKÚSI ASPOÒ NAÈRTNڍ VÝVOJ OD GÉNOV K MÉMOM, OD ŽIVOÈÍCHA K PO¼UDŠTENÉMU PRIMÁTOVI, OD BIOLOGICKEJ EVOLÚCIE K NÁZNAKOM EVOLÚCIE KULTÚRNEJ. S VAROVANÍM DETSKEJ SKÚSENOSTI...

G ÉNEZIS sa pod¾a archeologických nálezov objavujú už u Homo habilis, pr- vého príslušníka rodu Homo.2 Pred štyrmi miliardami rokov sa na Zemi objavila neobvyklá mo- Roku 1925 však v Severnej provincii Juhoafrickej republiky, juž- lekula s neobvyklou vlastnosou. Bola schopná sa replikova. Vy- ne od mesteèka Potgietersrus v jaskyni Makapansgatského údolia tvori takmer identickú kópiu samej seba. Gén. Sled nukleotidov, bol medzi pozostatkami starými takmer 3 milióny rokov nájdený v ktorých poradí sa uchováva genetická informácia od vzniku ži- èervenkastý okruhliak. Okruhliak ve¾mi silne pripomínal ¾udskú vota v kontinuu biologickej evolúcie. Lenže proces replikácie ne- tvár, zárezy na òom vytvárali dojem oèí, úst a nosa a vysvetli jeho prebiehal presne, a tak vznikali variabilné skupiny molekúl líšia- výskyt v dolomitovej jaskyni, vzdialenej od najbližšieho mora pár cich sa od seba nielen nesenou informáciou ale aj schopnosou kilometrov, bolo obtiažne. Dôkladné preštudovanie geologických túto zmenu využi. Gény podrobené rozmanitým selekèným tla- charakteristík okruhliaka favorizovalo prirodzený pôvod vzniku kom a prirodzenému výberu náhodne nachádzali pestré stratégie a po nieko¾kých desaroèiach bola formulovaná aj rekonštrukcia ako preži v ne¾útostnom darwinovskom svete. A našli ich nesmier- pravdepodobného pravekého scenára.3 A síce, že jedinec žijúci nie- ne ve¾a. Neodarwinistický poh¾ad chápe gén ako sebecký repliká- kedy v paleolite a obývajúci Makapansgatské údolie, vracajúc sa tor využívajúci rôzne formy — vehikle — na svoj prenos generácia- z lovu domov do jaskyne, zbadal na brehu èervenkastý okruhliak, mi. Mnohými dômyselnými mechanizmami prinútili gény tieto a tento podivný predmet, pripomínajúci mu seba samého, ho upú- vehikle rozmnožova sa a tým ich replikova. Za milióny rokov evo- tal nato¾ko, že si ho celou cestou držal v ruke a tešil sa z neho. lúcie došlo k explózii foriem, k obrovskej biodiverzite. Formy vzni- Zarážajúce je, že obyvate¾om jaskyne nebol prehistorický èlovek kali aj zanikali, vyvíjali sa, súperili i kooperovali — od vírusov, bak- ale pradávny Australopithecus! Aj keï zrejme nebol schopný vyrobi térií, rastlín až po živoèíchy. Najrozmanitejšie formy, prenášajúce ho, bol schopný rozpozna v òom svoje vlastné èrty, a tento prvý gény, boli a sú odsúdené na limitovanú dobu existencie. Jednou estét zdanlivo nedbanlivým a nepodstatným úkonom urobil ne- z takýchto existenène obmedzených foriem na prenos génov sa smierny krok vpred. Bol schopný vidie tvár v nieèom, èo tvár ne- stal aj èlovek. No nestala sa òou súèas jeho reflexie sveta a seba bola... v òom. Umenie. Tento fascinujúci prasymbolizmus ars australopithecae sa mohol odohra približne pred tromi miliónmi rokov a Makapansgatský okruhliak by tak predstavoval najstarší známy umelecký predmet Z ÁHADA MENOM MAKAPANSGAT sveta.4 Ak by sme pripustili uvedenú interpretáciu pôvodu a vzniku Makapansgatského okruhliaka, museli by sme zároveò s òou pri- Tradièná predstava zrodu umenia je úzko spätá s procesom homi- zna tvorovi, ktorý zjavom pripomínal skôr opicu než èloveka, istý nizácie a sapientácie predchodcov dnešného èloveka, ktorá pre- záblesk sebauvedomenia, nesmelé náznaky rodiacej sa idiognó- behla zrejme niekedy v paleolite. Náznaky abstraktného myslenia zie.5 A to ïaleko pred objavením sa prehistorického èloveka, ma-

30 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 INTERFERENCIE lieb v Altamire èi Lascaux. Nᚠdruh však dospel k ešte väèšiemu prenosu vyplýva fakt, že sa umenie dostáva do neutešenej polohy. posunu. Pred približne stotisíc rokmi, sme boli umenie schopní Nemusí nutne predstavova crescendo k lepšiemu. nielen rozpozna, ale ho aj vytvori. Abstraktné myslenie sa stalo akýmsi sprievodným javom evolúcie, ktorou sme prešli. Poznanie vlastného vedomia, uvedomenie si pominute¾nosti vlastnej exis- A MEM tencie (èlovek je jediný tvor, ktorý vie, že zomrie), prinieslo zrejme obrovský šok, ktorého intenzitu si vieme len ažko predstavi. Ak Cez mémy sme si ako druh vytvorili antropocentrickú ilúziu, naiv- rozšírime priblíženie Ernsta Häeckela o tom, že ontogenéza je re- nú mystifikáciu o zmysle nášho jestvovania a individuálneho by- kapituláciou fylogenézy, ¾udský prerod by mal vzdialene pripomí- tia. Kým Mikulášovi Kopernikovi sa podarilo vyvráti našu pred- na uvedomenie si seba samých v ranom detskom veku, prípadne stavu o Zemi ako o centre vesmíru, Charles Darwin geniálnym spô- prvé stretnutie so smrou. Poèas biologickej evolúcie sme sa pod- sobom vysvetlil vývoj druhov a existenciu biodiverzity, potom Wil- statne vzdialili od našich spoloèných hominoidných predkov, do- liamovi D. Hamiltonovi, Richardovi Dawkinsovi a Edwardovi O. kázali sme spoji palec s ostatnými prstami, chodi vzpriamene, Wilsonovi sa podarilo teóriou sebeckých replikátorov dovàši myš- stratili sme podstatnú èas ochlpenia, naše mláïatá sa zaèali rodi lienkový obrat od mýtov k doèasnej pravde.7 Skúmaním sociálne- predèasne a nᚠmozog sa rapídne zväèšil. Tieto kauzálne zmeny, ho správania živoèíchov sa roztápa aj predstava o výnimoènosti spolu so spôsobom života a obživy, narastajúcou komplexnosou niektorých èàt ¾udského správania. Èlovek je determinovaný mie- sociálnych vzahov, klimatickými zmenami a mnohými ostatnými rou spriaznenosti so svojím fylogenetickým pôvodom. V mnohom náhodnými faktormi z nás pod selekèným tlakom darwinovskej sme teda hermafroditní: prineskoro živoèíchy, priskoro ¾udia. Nᚠevolúcie urobili jedineèných predstavite¾ov rodu Homo a umožnili sociálny mozog sa vyvíjal na premisách lovca a zberaèa a zrazu sa vznik kultúry. Kultúry ako prispôsobenej reflexie nás samých ocitol v prostredí, pre ktoré nebol selektovaný. Kultúrna evolúcia i okolitého sveta, ktorá prerástla do súboru behaviorálnych prak- predstihla evolúciu biologickú... Zmätok.... Naše nohy zvyknuté tík, ktoré si odovzdávame prostredníctvom mechanizmu, nezávis- celé tisíce rokov kráèa po tráve, zdoláva prekážky, driapa sa cez lého na génoch. skalnaté hory ochrnuli na rovných betónových chodníkoch. („Po trávniku chodi zakázané“! A po èom, ak nie po mäkkej tráve!?). A tak ako naše fyzické dispozície, aj naše vnímanie a emócie M ÉM znecitliveli a premenili sa na pustú rovinu. Stávame sa neschop- nými zdoláva prekážky, zmäkèilými, len èoraz rafinovanejšou Ako sme prechádzali encefalizáciou, zrodil sa s prvým zábleskom amplifikáciou slasti dosahujeme uspokojenie. Tým vytvárame sa- myšlienky nový druh replikátora. Mém. Entita kultúrnej evolúcie moznièujúci cyklus, zvyšujúce sa dávky slasti znižujú prah jej vní- EDNARIKA G. B G. OBERTA R RESBA K ARCHÍV

OTO F MAKAPANSGATSKÝ OKRUHLIAK REKONŠTRUOVANÉ LEBKY MAKAPANSGATSKÉHO AUSTRALOPITHECUS AFRICANUS (ZO ZBIERKY SMITHSONIAN INSTITUTION, WASHINGTON, USA)

kodifikovaná koncom sedemdesiatych rokov 20. storoèia Richar- mania. Vôbec, hedonizmus, vedomé h¾adanie pôžitku preniklo dom Dawkinsom ako analóg génu — biologického replikátora.6 Po- temer každým druhom kognitívnej èinnosti a stalo sa subjektív- jem mému ako kultúrneho replikátora je stále len v stave zrodu, nym parametrom utilizácie umenia. Tyrania mémov, predpovedaná za mém možno považova naše myšlienky, idey, vulgarizmus a tušená Friedrichom Nietzschem èi Charlesom Baudelairom, do- i melódie zo symfónií, jednoducho temer všetko, èo sme za desa- siahla obludné rozmery. Jediným urèujúcim kritériom Krásy sa stal tisíce rokov kultúrnej evolúcie dokázali vytvori èi znièi. Kultúru Trh. Umenie zdegradované na tovar, na trojminútovú, recepènú si teda prenášame mémami do nasledujúcich generácií, mémy kultúru. Na ¾úbivý, no relaxaèný artefakt. Na jedno použitie. Indok- bojujú o miesto v našom neokortexe, snažia sa replikova a množi. trinaèná schéma zneužívaná na klonovanie ¾udí, freneticky tlies- Ich prirodzenou snahou je by v èo najväèšom poète, v neodarwi- kajúcich sebamenšiemu plytkému zvuku, priestoru, pohybu. Za nistickom poòatí nás mémy používajú ako svoje nástroje prežitia, zdvihnutou oponou sa vyškiera gýè a pred òou sedí nemenej vy- sme len ich schránkami, ktoré vïaka sexuálnemu správaniu pro- škierajúca sa lúza. Lúza a jej umenie. A chlieb nᚠkaždodenný... dukujú neustály príliv más, na ktorých sa plavia èasom. Niektoré Kultúrny život pomaly a postupne narkotizujeme na kultúrnu mémy sú „infekènejšie“ než iné, no na rozdiel od génov pri mé- smr. A odpus nám naše viny... Amem. moch neexistuje priamy vzah medzi ich reprodukènou zdatnos- ou a kvalitou. Mém ako nový replikátor má — aj keï nie priamo — dokonca tendenciu ovplyvòova gén, mémy otrokárskych K UMENIU ¼UDSKÉMU, PRÍLIŠ ¼UDSKÉMU a stádnych ideológií boli schopné diskriminova isté konkrétne po- pulácie génov, ktoré nedokázali infikova. Z logiky replikácie mé- Samozrejme, akéko¾vek empirické konštrukcie sú hrubým zjed- mov, prirodzených sklonov èloveka a dostupnosti spektra médií nodušením. Zvl᚝ vo sfére umenia sa veda — alebo presnejšie to, a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 31 INTERFERENCIE

tu na organizovaný zhluk tónov. Vie popísa mechanizmus signál- nych dráh vizuálneho vzruchu: aktiváciu rhodopsínu, G-proteínu, cGMP závislých fosfoesteráz, cyklického guanozínmonofosfátu, sodíkových kanálov... Niè viac. Niè viac? Exaktný jazyk nie je schop- ný uchopi abstraktné javy, uvedená schéma nikomu niè nepovie o zážitku z videnia! Sú to len slová, slová, slová! Umelecké dielo pôsobí nesprostredkovane (paušalizujem) na intelekt a emócie a spôsobuje intenzívny zážitok, èi už pri tvorbe alebo percepcii. Preèo vôbec venujeme také obrovské a v istom zmysle slova már- ne úsilie nebiologickým aktivitám? Idiognózia (schopnos repre- zentácie seba v mentálnom priestore) priniesla so sebou aj inten- zívny pocit strachu a vystupòovala túžbu po prekonaní tragiky bytia a jeho neistoty. Priniesla precitlivelos k bolesti, k sebe i k okoliu a neutíchajúci hlad po slasti. Bez umenia by sme neboli schopní ži, umenie prináša a nech to znie akoko¾vek triviálne, pocit istoty a bezpeèia (ten máme spoloèný s ostatnými živoèíšnymi druhmi). Bez tlmenia (vedeckého) poznania by sa depresia z neho stala fa-

SEBECKÉ REPLIKÁTORY. MATRICA GÉN (VZOREC ÚSEKU DNA). MATRICA MÉMU tálnou. Umenie je nám teda inštinktívne blízke, no nie preto, že by („OSUDOVݓ MOTÍV Z BEETHOVENOVEJ 5. SYMFÓNIE) sme boli príliš ¾udskí... Kacírstvo nedopovedaných viet osvet¾uje odysseovskú cestu ku èo sa òou v umení nazýva — stáva kostrbatou, nemotornou, ba skoku. Kam? Odpoveï vraj drieme v mémoch tvorcov krásnych miestami až trápnou a nepotrebnou. V krajných prípadoch doká- vecí... že zredukova ma¾bu na dômyselný zhluk farieb a klavírnu soná- Venované L. K.

RÔZNE PRODUKTY BIOLOGICKEJ A KULTÚRNEJ EVOLÚCIE, Z¼AVA: VITRÁŽ Z KATEDRÁLY NOTRE DAME V PAR͎I (DETAIL), PROTEÍNOVÝ OBAL BAKTERIOFÁGA λ (ANIMÁCIA), M. C. ESCHER: HEAVEN AND HELL, TETRAMÉR GLYCERALDEHYD-3-FOSFÁT DEHYDROGENÁZY Z Bacillus stearothermophilus, UKÁŽKA ARABSKEJ KALIGRAFIE, KVET SLNEÈNICE (DETAIL),

P OZNÁMKY: South Africa, In: South African Archaeolo- kultúrnej evolúcie. Idea mémov už od svoj- 1 „Umelec je tvorcom krásnych vecí. Cie¾om gical Bulletin 53, s. 4-8, 1998) ho vzniku naráža na apriórny odpor u kul- umenia je odha¾ova umenie a zaha¾ova 4 Dlho bol za najstarší umelecký predmet po- túrnych vedcov. Táto averzia trvá dodnes. umelca.“ (Oscar Wilde: Portrét Doriana važovaný artificiálny kameò z Olduvai, sta- (R. Dawkins: The Selfish Gene, Oxford Uni- Graya, predslov, Tatran, Bratislava 1987) rý asi 1,6 milióna rokov (M. D. Leakey: Ol- versity Press, Oxford,1976) 2 Pokus o datovanie umeleckých predmetov duvai Gorge 3 Excavations in Beds I and II, 7 Anglický biológ a sociológ W. D. Hamil- z ¾udskej prehistórie je rozporuplný a nedo- 1960-1963, Cambridge, Cambridge Uni- ton pomocou matematických formulácií vy- statok umeleckých artefaktov ale i fosílií sa- versity Press, 1971). Autorstvo Golanskej Ve- vrátil roku 1964 teóriu skupinového výbe- motných tvorcov by cynika viedol ku kon- nuše starej 330 000 rokov a zosobòujúcej ru ako neudržate¾nú. Ukázal, že to nie je štatovaniu, že umenie sa síce zrodilo, ale ve¾mi hrubú karikatúru ženstva sa už pripi- genotyp – súbor génov daného jedinca najskôr niekde inde... suje Homo erectus (D. Morris: The Human (alebo genofond – súbor génov urèitého 3 Nieko¾kokilometrová vzdialenos miesta ná- Animal, New York, Crown Publishing, 1994). druhu), ktorý predstavuje selekènú jednot- lezu od pravdepodobného miesta pôvodu 5 Kognitívne a intelektuálne schopnosti Aus- ku, ale že òou je gén. (W. D. Hamilton: je udivujúca z toho dôvodu, že opice sú tralopitheca sú a zrejme ostanú neznámou The genetic evolution of social behavior, schopné nies predmet najviac do 500- napriek (alebo vïaka) nemnohým indíciám. In: Journal of Theoretical Biology 7,1964) metrovej vzdialenosti. (C. Boesch – H. Boe- O Makapansgatskom okruhliaku a jeho sú- Zdanlivo samozrejmá predstava zname- sch: Mental Map in Wild Chimpanzees, An vislosti s mentálnymi dispozíciami u prehis- nala zmenu paradigmy v evoluènej bioló- Analysis of Hammer Transports for Nut torických hominidov sa zaèalo uvažova pár gii a bez preháòania sa oznaèuje ako dru- Cracking, In: Primates 25, Vol. 2, s. 160- desaroèí po jeho objavení medzi 40 pozo- há darwinovská revolúcia. Roku 1976 Ha- 170) Protiargument by mohol spoèíva statkami Australopithecus africanus (R. A. miltonov koncept rozvinul Dawkins ako v spolupráci Australopithecov pri premiest- Dart: The Waterworn Australopithecine Pe- teóriu sebeckého génu a rok predtým usku- òovaní okruhliaka ako i v heterogénnosti bble of Many Faces from Makapansgat, In: toènil americký entomológ E. O. Wilson – transportu, na to by však bolo potrebných South African Journal of Science, 70, June pod vplyvom Hamiltonových prác – pokus minimálne desa ïalších jedincov, èo je zrej- 1974 a K. P. Oakley: Emergence of Higher o zjednotenie poznatkov biológie a socio- me nereálne. Možnos artificiálneho pôvo- Thought 3.0-0.2 Ma B.P., Philosophical lógie na základe pozorovaní sociálneho du Makapansgatského okruhliaka bola vy- Transaction of Royal Society of London B, správania sa hmyzu a živoèíchov. (E. O. lúèená a v súèasnosti sa považuje za prí- Vol. 292, s. 205-211, 1981) Wilson: Sociobiology: The New Synthesis, rodný výtvor. (R. G. Bednarik: The austra- 6 Richard Dawkins v 11. kapitole rozvíja po- Belknap Press of Harvard University Press, lopithecine cobble from Makapansgat, jem sebeckého replikátora aj v kontexte Cambridge, MA, 1975)

32 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002

○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

LEGENDÁRNA ÈESKÁ UNDERGROUNDOVÁ SKUPINA THE PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE (PPU) OTVÁRALA DÒA 21. NOVEM- BRA V DK ZRKADLOVÝ HÁJ MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL DOKU- MENTÁRNYCH FILMOV O (NE)DODRŽIAVANÍ ¼UDSKÝCH PRÁV JE-

modulácie DEN SVET. VEÈER S PPU SA ZAÈAL PREMIETNUTÍM CELOVEÈER- ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ NÉHO DOKUMENTÁRNEHO FILMU O KAPELE OD ÈESKEJ REŽISÉRKY JAZZ • WORLD MUSIC • FOLKLÓR • ... JANY CHYTILOVEJ. PO ÒOM NASLEDOVAL KONCERT, KTORÝ BOL JEDNOU Z DVOCH DVOCH ZASTÁVOK PPU NA S LOVENSKU (BRA- TISLAVA, KOŠICE) POÈAS ICH TOHTOROÈNÉHO TURNÉ. T HE PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE

round v Paríži, išlo o prvé vystúpenie legendárnej formácie po 20- roènej odmlke. Tretia éra „Plastikov“ sa zaèala roku 1997, kedy sa Vratislav T OUR 2001 Brabenec definitívne vrátil z exilu domov do Èeska. Nasledovalo prvé turné PPU po èeských mestách, v marci 1998 druhé (zahàòa- júce Slovensko i Viedeò) a vo februári-marci 1999 tretie (iba USA a Kanada). V apríli 2000 lekári diagnostikovali Mejlovi Hlavsovi Skupina The Plastic People of the Universe je pre mnohých symbo- nádor, v januári 2001 zomrel vo veku 49 rokov. Hlavsa bol po- lom odporu voèi komunistickému režimu v bývalom Èeskosloven- chovaný so štátnymi poctami, v marci ho Akademie populární sku. „Plastici“ vznikli koncom roku 1968 ako formácia so zame- hudby uviedla in memoriam do Siene slávy èeskej populárnej hud- raním na underground pod¾a vzorov Mothers of Invention F. Za- by. V tom èase „Plastici“ už nahrávali svoj posledný album Línì ppu, Velvet Underground, The Doors èi The Fugs, neskôr sa nechali s tebou spím, uvedený na trh v lete 2001 (Globus International) – inšpirova aj avantgardnou vážnou hudbou a freejazzom. Spoèiat- väèšina skladieb pochádza z pera Hlavsu. Na jeseò 2001 podni- ku mali PPU postavenie oficiálnej profesionálnej kapely, no ká PPU posledné turné po Èesku venované Hlavsovej pamiatke, s príchodom normalizácie bol ich status degradovaný na úroveò v rámci ktorého sa uskutoènili aj dva koncerty v Bratislave a Ko- amatérskej kapely (bez nárokov na finanènú a materiálnu pod- šiciach. poru), a èoskoro sa stali pre komunistický režim neprijate¾nými – Celkovo PPU doteraz vydali 13 albumov, 3 albumy vyšli pod vystúpenia skupiny sa mohli kona iba na tajných od¾ahlých hlavièkou Pùlnoc. Èlenovia PPU však pôsobili aj v iných rocko- miestach èeského vidieka. Èlenovia i podporovatelia PPU boli pre- vých kapelách – spomeòme aspoò DG 307, Garáž, Domácí ka- nasledovaní ŠtB, èastokrát boli bití a väznení, èo bolo jedným pela, Echt! èi Fiction. z dôležitých podnetov pre vznik Charty 77. PPU boli skutoène vý- Vráme sa ku koncertu v Bratislave. Po zážitku z dokumentárneho znamným urých¾ovaèom pádu komunizmu v Èeskoslovensku. Vy- filmu a po uvedomení si, kto to vlastne pred nami stojí (bol to stúpenia PPU v 70. a 80. rokov mali charakter rockového „gesamt- výborný dramaturgický efekt!), bola zrejme väèšina publika zve- kunstwerku“ s použitím špeciálnych make-upov, kostýmov, deko- davá, ako znejú „Plastici“ bez Hlavsu a ako zahrajú piesne z nového rácií a svetiel. Okolo skupiny sa sformovalo undergroundové hnutie albumu. PPU vystúpilo v zložení: Kabeš – Janíèek – Brabenec (ÚVPP hudobníkov, spisovate¾ov, básnikov, výtvarníkov, intelektuálov, – akési jadro kapely), Joe Karafiát – gitara, Ludvík Kandl – bicie medzi „prominentných“ disidentov v publiku èasto patrili naprí- (novší èlenovia PPU), a hostia Eva Turnová – spev, basgitara; Ivan klad Václav Havel èi Egon Bondy. Roku 1971 sa personálne obsa- Bierhanzl – kontrabas. Piesne z nového albumu však tvorili iba denie PPU ustálilo do podoby, ktorá dostala názov „Ústøední vý- tretinu programu koncertu, skupina hrala väèšinou osvedèené bor Plastic People“ (ÚVPP) a ktorá skupine vydržala v podstate až skladby zo starých albumov. dodnes: Jiøí „Kába“ Kabeš – spev, viola; Josef Janíèek – spev, gita- PPU sa prezentovali ako staré skúsené legendy, ktoré dokonale ra, klávesy; Vratislav Brabenec – spev, saxofóny, klarinety (roku a sústredene odohrali svoje skladby – a to bolo všetko. Ich vystú- 1982 bol donútený vysahova sa z ÈSSR, naspä sa vrátil roku penie totiž pôsobilo znaène akademicky, chýbala mu výbojnos 1997); Milan „Mejla“ Hlavsa – spev, basgitara, gitara; na mieste a dravos, èo je zrejme dôsledok pokroèilého veku jadra kapely bubeníka sa striedali viacerí hráèi, najdlhšie s PPU vydržal Jan (takmer šesdesiatnici) i Hlavsovej absencie. Program nemal dob- Brabec. Okrem nich so skupinou hralo množstvo externých hu- rú gradáciu, publikum postupne odchádzalo – aj keï pre mno- dobníkov. Vedúcou osobnosou a autorom väèšiny skladieb bol hých bolo urèite satisfakciou naživo vidie a poèu hra legendy. Mejla Hlavsa, umeleckým vedúcim a duchovným vodcom PPU bol Paradoxom bolo, že jediného vášnivého fanúšika na koncerte vzá- básnik a výtvarný teoretik Ivan „Magor“ Jirous (nieko¾kokrát väz- pätí po jeho nenásilnej exhibícii inzultovala ochranka... I keï ná- nený). Texty èerpala kapela najmä z modernej èeskej poé- lada v sále ku koncu programu vzrástla a ¾udia zaèali aj tancova, zie, priamo pre òu písali Egon Bondy, Ivan Jirous, Vratislav Bra- pocit akademickosti sa nevytrácal. Podporoval ho aj prejav gita- benec a ïalší. ristu Joe Karafiáta, ktorý svojou virtuozitou a “floydovskými“ sóla- Históriu PPU možno rozdeli do troch období, z ktorých prvé mi ostro kontrastoval s nižšou technickou úrovòou zbytku kapely. „klasické“ sa skonèilo rozchodom PPU a vznikom skupiny Pùlnoc Karafiát vytàèal ako angažovaný profesionál, aj keï je èlenom PPU roku 1988, druhé predstavuje pôsobenie skupiny Pùlnoc v rokoch už 4 roky. 1988-1993 a tretie sa zaèalo rokom 1997, kedy skupina PPU pod- Celkový dojem z vystúpenia PPU v Bratislave bol však dobrý, nikla prvé turné v pôvodnej zostave. Skupina Pùlnoc bola vlastne morálna sila histórie tejto naozaj významnej formácie prekryla aj pretransformovanou podobou PPU, hrajúcou popri nových nedostatky jej súèasnej podoby. Je ve¾mi dôležité, aby sa na „Plas- skladbách aj repertoár PPU. V apríli 1989 Pùlnoc podnikla prvé tikov“ nezabúdalo, pretože za to, že na Slovensku je dnes de- turné po USA, ktoré sa stretlo s ve¾kou pozornosou publika i médií mokracia, vïaèíme aj im.

(dokonca aj MTV). Roku 1990 otvárala koncert Velvet Underg- P AVOL ŠUŠKA ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 33 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

mi, síce so schopnosou prispôsobi sa rôznym štýlovo-žánrovým okruhom a individuálnym požiadavkám svojich hudobných part- L EGENDY MEDZI NAMI nerov, zároveò však vytvárajúc vlastný identifikovate¾ný klavírny štýl. Kenny Barron to vidí takto: „Moji klaviristickí favoriti sú z De- troitu: Tommy Flanagan, Hank Jones, Barry Harris, Roland Han- na. Všetci majú nieèo podobné. Neviem to presne pomenova: H ANK JONES úhoz, lyrizmus, skladate¾ská invencia, umenie sprevádza spevá- kov – to všetko sem patrí.“ Je zaujímavé, že – okrem samotnej hudby – spájajú príslušní- A DETROITSKÁ ŠKOLA kov naznaèeného okruhu aj vonkajškové mimohudobné charak- IGOR WASSERBERGER teristiky. Všetci pôsobia na jazzovej scéne už nieko¾ko desaroèí „Detroitská klavírna škola“ je rámcové oznaèenie, ktorým jazzová (diskografia Jonesa zaèala r. 1944, Flanaganova r. 1953 a Bar- publicistika pomenovala skupinu spriaznených klaviristov. Jej naj- ronova r. 1960), majú kultivované profesionálne správanie, jem- staršou a zakladate¾skou osobnosou je Hank Jones a spolu s ním ný zmysel pre humor a intelektuálny nadh¾ad. V ich živote domi- tvoria základnú trojicu Tommy Flanagan a Kenny Barron. Flana- nujú usporiadanos a disciplína, bez devastujúcich závislostí na gan už nieko¾ko týždòov nie je medzi nami (zomrel 16.11. 2001), alkohole a drogách. no pociujeme ho stále ako súèas aktuálnej scény – zïaleka nie- len preto, že jeho nové nahrávky ešte len vyjdú posmrtne v priebehu tohto „DEKAN“ JAZZOVÉHO roka. Najmladší z trojice – Kenny Bar- KLAVÍRA ron (nar. 1943) patrí do tohto rámca len duchovne: z Detroitu nepochádza Hank Jones sa narodil 31. augusta a ani tu nevyrastal. 1918 (v mesteèku Vicksburg, v štáte Mississippi) a vyrastal v Detroite. Ide ŠKOLA? pravdepodobne o najstaršieho vý- znamného klaviristu na súèasnej jaz- Okrem Jonesa, Flanagana a Barrona zovej scéne a možno aj preto ho hu- k tejto „škole“ možno priradi aj ïalšie dobní publicisti zvyknú nazýva dean – osobnosti: najèastejšie sú spomínaní dekan. Ako prívlastky na oznaèenie Barry Harris a Roland Hanna. Vhod- jeho prístupu k hudbe používajú naj- nos oznaèenia „detroitská škola“ môže èastejšie výrazy sophisticated (kultivo- by predmetom špekulácií, každopád- vaný), genteel (noblesný) a nevyhnut- ne jestvuje nieko¾ko unifikujúcich zna- ne: swinging. Jonesova prvá nahráv- kov, naznaèujúcich urèitú spriaznenos ka s armstrongovským trubkárom Hot postupov, bez oh¾adu na to, ako daný Lips Pageom vyšla r. 1944 a po neu- rámec nazveme (niektorí preferujú ter- verite¾ných 56 rokoch sa ešte stále mín „škola Hanka Jonesa“). umiestòuje v anketách; Page napríklad V hudobnom zmysle je spoloèným v júni 2001 s triumfálnym ohlasom základom, ku ktorému sa uvedení kla- vystúpil spolu s Joe Lovanom na festi- viristi hlásia, bebop: všetci traja za svoje vale JVC v New Yorku. najdôležitejšie prvotné vplyvy oznaèu- V jazze poznáme mnoho rodinných jú Buda Powella a Thelonia Monka. väzieb: okrem tých súrodeneckých je Každý z participantov k tomuto výcho- ešte èastejšou väzba otec–syn. Každo- ARCHÍV disku pridáva ïalšie prvky a spoloèným pádne to, že traja bratia Jonesovci za- OTO znakom je pretavenie bebopovej ne- F ujali v histórii jazzu popredné miesta, viazanej spontánnosti do modelu aka- je unikátom (ktorému konkuruje len demickej vykryštalizovanosti. Napriek technickej bravúre, ich sila rodina Marsalisovcov...). Okrem najstaršieho Hanka máme na mysli je v úspornosti a emociálne naliehavom podaní balád. Z bohatej trubkára, skladate¾a a bandleadera Thada Jonesa (1923-1986), rôznorodosti kontextov, v ktorých sa ocitajú, sú ich najcenenejšími ktorý sa preslávil najmä ako spoluvedúci orchestra Thad Jones–Mel nahrávkami duetá a sólové projekty. Ïalším spoloèným znakom Lewis Big Band (1965-1979) a najmladšieho z Jonesovcov, epo- tejto trojice (a ïalších osobností tohto typu) je ochota a schopnos chálneho bubeníka Elvina Jonesa (nar. 1927), èlena legendárneho „slúži“ rôznorodým zámerom. Cenení sú predovšetkým ako sprie- kvarteta Johna Coltranea a následne lídra skupiny Jazz Machine. vodní klaviristi a v tejto funkcii participujú na základných albu- Pritom rodièia Jonesovcov neboli zvl᚝ hudobne nadaní: síce ama- moch velikánov jazzu. térsky muzicírovali, doma spievali spirituály a chodili do kostolného Títo univerzálni klaviristi znamenajú v jazze zvláštny osobnost- zboru, ich obzor však konèil pri duchovnej hudbe a jazzové snahy ný typus. Oni uviedli do života postmoderné princípy pred ich po- svojich detí vnímali ako „dielo diabla“. menovaním a podstatne skôr než „mladé levy“ v 80. rokoch defi- Pre celú kariéru Hanka Jonesa je charakteristická oscilácia me- novali jazz ako plynulý evoluèný prúd, v ktorom sa jednotlivé smery dzi dvoma rozdielnymi spôsobmi hry: harlemským štýlom stride moderny prelínajú a nastolili ideál tvorivej, osobitej reinterpretá- piano a postupmi bebopu. Od detstva bol oèarený najmä hud- cie. Teda to, èo „detroitskí“ klaviristi robili už v 50. a 60. rokoch. bou Fatsa Wallera a znalos jeho postupov neskôr vo svojom pro- Vtedy sa síce ich prístup oznaèoval nepresne ako jazzový main- fesionálnom živote dôkladne využil. Už trinásroèný úèinkoval s de- stream. Tento termín navodzoval aj isté negatívne hodnotiace ko- troitskými skupinami a do New Yorku sa dostal výborne priprave- notácie: a to tým, že sa ním oznaèovali prejavy bez vyhranených ný, v pomerne neskorom veku, r. 1944. Jeho prvé angažmán s už novátorských ašpirácií, eklekticky využívajúce výboje ve¾kých indi- spomínaným H. L. Pageom prebiehalo ešte vo swingovom kontex-

vidualít. Jones, Flanagan a Barron sú však výraznými osobnosa- te, no v klube, ktorý bol stredobodom bebopových snáh – na le- modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 34 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ gendárnej 52. ulici. Charlie Parker, Dizzy Gillespie a Bud Powell a nahrávania. Z albumov vyvolal u kritiky ve¾kú odozvu sólový al- hrali v tesnej blízkosti miesta Jonesovho angažmán. Ich hudba – bum s názvom Have You Met Mr. Jones? (Savoy, 1956), kde jeho ako spomína – ho prekvapila a fascinovala zároveò: „Keï som reharmonizácie baladických evergreenov predstihli dobu (širšie po prvý raz poèul bebop, bol som zmätený, a to pre jeho odliš- jazzové obecenstvo na túto hudbu ešte nebolo pripravené) a pred- nos. Nikdy predtým som niè podobné nezažil. Považoval som to znamenali nástup Billa Evansa, ktorý daný koncept prehåbil. Jones za krok dopredu a neobyèajne ma zaujala harmónia. Primeraná však dobrovo¾ne a nadlho prerušil kariéru jazzového klaviristu interpretácia vyžadovala nesmiernu techniku.“ Hank Jones sa ve¾- prvoradého významu. V rozpätí rokov 1959-1974 sa stal zamest- mi rýchlo pridal k novému smeru, no ïalej rozvíjal aj swingové nancom televíznej spoloènosti CBS, pre ktorú zaobstarával klavír- postupy: „Keï hráte bebop, je to na úkor stride. I keï je možné ny sprievod v rôznorodých konšteláciách, èasto pre slávnych spe- hra stride ¾avou a bebop pravou rukou. V tom bol jedineèný na- vákov (o.i. tu sprevádzal Franka Sinatru, Sammy Davisa Jr., Tony- príklad George Shearing... Erroll Garner mal takmer nepopísa- ho Bennetta). Medzi dôležitejšie vyboèenia z tohto rámca patrili te¾ný štýl: zvykol hráva repetitívny prúd štvordobých akordov v ¾avej príležitostné úèinkovania s big bandom Thad Jones–Mel Lewis (na- ruke, prièom jeho hra bola založená na pravej ruke... No princi- príklad LP Thad Jones – Mel Lewis and the Jazz Orchestra, Solid piálne, ak hráte bop, takmer úplne zanecháte stride. Môžete jedi- State, 1966) a zájazdy s Benny Goodmanom. ne kvôli zdôrazneniu harmónie poèas sóla využi modifikovaný Poèas televízneho angažmán sa Hank Jones ešte zdokonalil stride pri sprievode pravej ruky.“ v „rutine“ (povestnou sa stala napríklad jeho schopnos rýchlo odha¾ova chyby v partitúrach), a pritom sa nezmenšil jeho sólis- KARIÉRA V KOCKE tický talent a prispôsobivos. Tieto vlastnosti uplatnil vo svojom ïalšom dlhoroènom angažmán, ktoré ho spopularizovalo v širšom Od r. 1945 sa Hank Jones stal jedným z najvyh¾adávanejších kla- okruhu nejazzového obecenstva (úèinkovanie v televízii síce sle- viristov newyorskej scény, èo viedlo k prvému dôležitému zlomu dovali milióny ¾udí, ale boli viac menej anonymné). V období 1978- v jeho èlenitej kariére. R. 1947 ho producent Norman Granz an- 1981 Hank Jones pôsobil ako dirigent (aranžmán bolo dielom gažoval do zoskupenia Jazz at the Philharmonic , èo bol zájazdo- Billa Holmana) a klavirista broadwayského muzikálu Ain´t Mis- vý jazzový festival, ktorý preniesol najpopulárnejších jazzových hu- behavin, ktorý rekonštruoval atmosféru èernošských revuálnych dobníkov do renomovaných koncertných sál Spojených štátov predstavení 30. rokov a jeho hudobnú èas tvorili piesne Fatsa a Európy. Jonesove trio permanentne sprevádzalo Ellu Fitzgeral- Wallera. Špecialitou projektu bolo jeho noèné pokraèovanie: po dovú pä rokov (do 1953) a od zaèiatku spolupráce s Granzom skonèení predstavenia obecenstvo pozvali do Café Ziegfeld, kde nahrával aj pod vlastným menom. Jeho najstaršie samostatné na- Hank Jones pokraèoval v interpretácii Wallerových štandardov. Obe hrávky (sólový klavír) sa datujú do r. 1947, vyšli na štandardných polohy predstavenia sú zaznamenané na CD. Hudbu z neho na- šelakových platniach a neskôr na LP Urbanity (Clef Records). hrali na titul Ain’t Misbehavin (OJC Records, 1978, obnovené vy- Prispôsobivos, invenènos i ¾udská spo¾ahlivos Hanka Jonesa danie 1999) a Hank Jones tu predstavuje svoje trio (Richard Davis zapríèinili, že ako klaviristovi mu ve¾ké osobnosti jazzu dávali pred- – b., Roy Haynes – dr.) i sexteto, v ktorom vynikol predovšetkým nos pred štýlotvornými postavami moderného jazzového klavíra gitarista Kenny Burrell. Ako sólový klavirista sa Hank Jones (Bud Powell, Thelonious Monk, Tad Dameron) a stal sa akýmsi k Wallerovi a stride pianu vrátil ešte raz, r. 1992, na kompakte domácim klaviristom Savoy Records, znaèky, ktorá v povojnových Handful of Keys: the Music of Thomas „Fats“ Waller (Verve). rokoch zastrešovala najvýraznejšie nové osobnosti. Z tohto obdo- V rokoch muzikálového angažmán Hank Jones nahral nieko¾- bia dodnes vychádzajú reedície, na ktorých hrá Jones so skupina- ko pozoruhodných albumov. Z nich azda najväèší ohlas mala jeho mi Lestera Younga, Colemana Hawkinsa, Bennyho Cartera a ï. konverzácia pre dva klavíre s Tommy Flanaganom (Our Delights, Najèastejšími reedíciami Jonesovej hry z toho obdobia sú predo- Galaxy, 1978), kde obaja s priam telepatickou dokonalosou do- všetkým nahrávky s Charliem Parkerom, ktoré priebežne vychá- påòali a rozvíjali svoje hudobné predstavy. Skutoène k nekom- dzajú na viacdielnych CD, prípadne v rôznych kompiláciách na- promisnému rozvinutiu svojich líderských a interpretaèných schop- príklad pod titulmi: Charlie Parker: The Verve Years Vol.1 1948- ností sa Hank Jones dostal až v penzijnom veku (po r. 1981). Od- 50, The Verve Years Vol.2 – 1950-51, The Genius Of Charlie Parker vtedy najèastejšie hráva v kolektívne prezentovanom zoskupení 1949 – 53 (všetky na zn. Verve). Great Jazz Trio: jeho pôvodné obsadenie (Ron Carter – b., Tony R. 1953 prerušil Jones stálu spoluprácu s Ellou Fitzgeraldo- Williams – dr ) prešlo mnohými zmenami, no Jones udržiaval èo vou a jeho kariéra opä pokraèovala dvoma smermi. Jednu z najvyšší možný štandard (napríklad kontrabasisti E. Gomez a Jiøí konštánt znamenala spolupráca s Benny Goodmanom na rôz- Mraz, hráèi na bicie A. Foster a B. Higgins). S uvedeným triom nych príležitostných projektoch a táto spolupráca kontinuovala najèastejšie nahrával v Japonsku: stal sa tu populárnejším než takmer po celý zbytok Goodmanovej kariéry. Druhú línia pri- kdeko¾vek inde na svete. V tejto krajine každoroène úèinkuje na niesla participácia na tých najexponovanejších nahrávkach vte- zájazdoch a etabloval sa tu aj ako pedagóg. dajšej novej generácie modernistov. Z desiatok albumov, na kto- rých Hank Jones v priebehu 50. rokov participoval, má jeden TVORIVÝ OSEMDESIATNIK zvláštny význam. Ide o Somethin´ Else (Blue Note), ktorý vznikol 9. marca 1958 v All Stars obsadení (Julian Canonnball Adder- Osemdesiate narodeniny Hanka Jonesa si v priebehu r. 1998 pri- ley – as., Miles Davis – tp., Hank Jones – p., Sam Jones – b., Art pomenul jazzový svet v zhode so zásluhami jubilanta. Najvýraz- Blakey – dr.). Tento titul nadobudol novú výraznú aktuálnos po r. nejšie to platí o vtedajšej koncertnej sezóne v Lincolnovom centre, 2000, keï vyšiel v reedícii a kritika ho privítala slovami: „Nepo- kde mal zaujímavú sériu koncertov. po ktorých konverzoval chybne ide o jednu z najvýznamnejších nahrávok všetkých èias.“ s obecenstvom (diskusie moderovala jedna z najvýznamnejších (www.allaboutjazz.com) klaviristických osobností novej generácie: Mulgrew Miller). Pri príležitosti jubilea vydal album s vlastnými novými skladbami CBS, MUZIKÁL A VLASTNÉ PROJEKTY s aktuálnym kvintetom (Darwin Gross – vib., Rodney Jones – g., Victor Gaskin – b., Mickey Rocker – dr.), ktoré vyšlo pod názvom Hank Jones nahrával v priebehu 50. rokov len pomerne málo Darji´s Groove (Prevue). pod vlastným menom a to napriek tomu, že viedol trio – to si totiž V priebehu 90. rokov sa Jones riadil pohodlným stereotypným

zvyèajne najímali slávni hudobníci pre vystúpenia v kluboch rytmom: roène vystupoval tri mesiace a poèas dekády nahral 15 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 35 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ nových cédeèiek. Väèšina z nich pokraèovala v líniách: sólové al- Hank Jones vyrastal v atmosfére spirituálov, ale k tejto hudbe svojho bumy, duá, vlastné combo a hostia. Zvláštnu zmienku z produkcie detstva sa v nekoršom období nevracal. Navyše spirituály síce za- tohto obdobia zasluhuje titul Favors (Verve, 1997), v ktorom sa žili konjunktúru koncertantného „robesonovského“ podania a mali Jones predstavuje ako pedagóg. Od r. 1992 dvakrát do roka (jar, vplyv aj na vývoj pop music, ich jazzové inštrumentálne štylizácie jeseò) vedie kurzy v japonskej Osake a na zmienenom albume sú predsa len raritou (snáï s výnimkou éry soul jazzu 50.-60. ro- prezentuje big band svojich žiakov (Winds Jazz Orchestra) a svoje kov, keï bol napríklad Wade In The Water jazzovým inštrumentál- trio (v tomto prípade George Mraz – b. a Dennis Mackrel – dr.). nym hitom). Nahrávky zo Steal Away vyvolali neèakanú odozvu Ïalšiu zaujímavos predstavuje kompakt Upon Reflection: The a dostali sa medzi 100 albumov storoèia (pod¾a hlasovania od- Music of Thad Jones (Verve, 1993). Bratia Jonesovci len pomerne borníkov Down Beatu) a Gary Giddins venuje Hadenovi vo svojej málo vstupovali do spoloèných projektov, a tak tento titul zapåòa knihe mapujúcej najdôležitejšie prejavy doterajšieho vývoja jazzu istú medzeru. Nahrávky sú venované pamiatke Thada Jonesa (vý- samostatnú kapitolu (Visions of Jazz. The First Century. Oxford luène jeho skladby) a na ich realizácii sa stretli Hank Jones a Elvin University Press 1998, s. 19-23). Tu najprv oceòuje Hadenov prí- Jones (trio dopåòa Jiøí Mraz). Ïalšiou atypickou zaujímavosou no- nos a následne konštatuje: „Ešte výraznejší triumf však patrí Han- vého obdobia Jonesovej kariéry je album Sarala (Verve, 1996); tu kovi Jonesovi. Tie najoèarujúcejšie a pritom podceòované zázna- sa spojil s africkými hudobníkmi, medzi ktorými bol spevák my z jeho viac než pädesiatroènej kariéry pochádzajú práve od- a skladate¾ Cheick Tidiane Seck, speváèka Mama Assitan Keita tia¾. Je ažké predstavi si v danom kontexte iného klaviristu. Iba a množstvo hudobníkov, hrajúcich na západoafrických bicích ná- výnimoène zrelý hudobník dokáže udrža techniku na uzde pri té- strojoch, s ktorými okrem nahrávania absolvoval aj rozsiahle eu- mach, ktoré svoju silu èerpajú zo základných harmónií, štvordo- ropské a americké turné. Napriek tomu, že Jones dovtedy neinkli- bých rytmov a impozantne vyúsujú do geniálne jednoduchej me- noval k afrobeatu èi world music, pod¾a zhodnej mienky recen- lódie, ude¾ujúc jej tak tie najvyššie pocty. Nenapodobite¾ným úde- zentov sa aj v tejto sfére uplatnila jeho schopnos intuitívneho rom, rozozvuèujúcim klávesy ako zvonèeky, rafinovane využívajúc vcítenia sa do najrôznejších typov hudobnej expresie. disonancie i alterácie sa prepracováva ku koreòu skladby, aj keï ten naozajstný zázrak prichádza zvyèajne po prechode do druhé- OBLÚK KU KOREÒOM ho chorusu, kde – swingujúc v priestore pre improvizáciu – udr- žiava pôvodnú auru a pritom preniká stále do hlbších rovín.“ Najúspešnejší titul Jonesovej diskografie 90. rokov je zvláštny z Hudba Hanka Jonesa – verná pôvodným východiskám a záro- viacerých dôvodov. Steal Away (Verve, 1994) je duom s kontra- veò aktuálna – nežije len vïaka nahrávkam a zatia¾ neprerušené- basistom Charliem Hadenom a jeho repertoár tvoria predovšetkým mu pôsobeniu samotného protagonistu. „Škola Hanka Jonesa“ je známe spirituály (Nobody Knows The Trouble I´ve Seen, Swing navonok nenápadný, no vo vnútri jazzu relevantný vývojový prúd, Low, Sweet Chariot, Go Down, Moses, Wade In The Water, Some- ktorý je náležite ocenený aj v rôznych anketách a iných vonkaj- times I Feel Like A Motherless Child), ïalej svetské folkové piesne škových ukazovate¾och. Niektorí jeho pokraèovatelia a rozvíjatelia (Danny Boy) a hymnické piesne (We Shall Overcome, Amazing sú už dnes jazzovými legendami (predovšetkým Tommy Flanagan Grace). Charlie Haden je v jazze známy svojou inklináciou k sfére a Kenny Barron by si zaslúžili v budúcnosti samostatnú pozornos tzv. roots music, vo svojom Liberation Music Orchestra využíval i v tomto seriáli) a k tomu odkazu sa hlásia ïalší príslušníci rôz- piesne rôznych tradícií, prièom hudbou jeho skutoèných koreòov nych generaèných vrstiev klaviristov. Preto je Hank Jones fenomé- je hillbilly (rané obdobie country and western), ktoré ako 3-15 nom, ktorý aj v budúcnosti bude – èi už priamo, alebo sprostred- roèné diea hral s rodinným potulným bandom. Na druhej strane, kovane – spoluurèova jazzový vývoj.

HANK JONES • DISKOGRAFIA

1950: Hank Jones Piano (Mercury); 1979: Live In Japan (Jazz Alliance); An Eve- 1955: The Jazz Trio of Hank Jones (Savoy); ning With Two Grand Pianos – with John Bluebird (Savoy); Lewis (Little David); 1956: Have You Met Hank Jones? – piano 1980: The Incredible (Stash); The Great Jazz solo (Savoy); Urbanity – Piano Solos (Clef); Trio Revisited At The Village Vanguard Quartet / Quintett (Savoy); The Trio (Savoy); (Eastworld); 1958: Swings Songs from Gigi (Golden 1983: I´m All Smiles – with Tommy Flana- Crest); The Talented Touch Of Hank Jones gan (MPS); (Capitol); 1987: Timless – duo with Red Mitchell 1959: Porgy and Bess Swinging Impressi- (Timless): ons (Capitol); 1989: Lazy Afternoon (Concord); The Oracle (Emarcy); 1962: Arrival Time (RCA Victor); 1990: The Spirit Of 176 – with George Shearing (Concord); 1963: Here’s Love (Argo); 1991: Essence (DMP); Live At the Maybeck Recital Hall (Concord); Jazz- 1964: This Is Ragtime Now (ABC); par Project (Storyville); Flowers For Lady Day (Alfa Jazz); 1966: Hank Jones With Oliver Nelson And 1992: Handful Of Keys (Emarcy); His Orchestra; 1993: Upon Reflection (Verve); 1976: Hank (All Art); Jones – Brown – Smith 1994: Steal Away – with Charlie Haden (Ver- (Concord); ve); 1977: Bop Redux (Muse); Just For Fun (Ori- 1996: Sarala (Verve); ginal Jazz Classics); I Remember You (Black 1997: Favors (Verve); Master Class (32 Jazz); And Blue); Tiptoe Tapdance – solo (Gala- 1998: Darji’s Groove (Prevue); xy); 2002: Happenings (Verve) 1978: Ain’t Misbehavin (OJC); Our Delights

– with Tommy Flanagan (Galaxy); modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 36 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

na pódium prinieslo eruptívny a virtuózny improvizátorský prejav, okorenený prítomnosou bizarných nástrojov. Pozornos pútala naj- mä hra Thomasa Lehna na analógovom syntetizátore, v nezaostre- nom poh¾ade pripomínajúca skôr vášnivú hru klavírneho virtuóza. Druhý veèer otvorilo švajèiarske duo, zložené z prominentných N EXT 2001 osobností európskej alternatívnej scény. Saxofonista Hans Koch a violonèelista Alfred Zimmerlin, pochádzajúci zo žánrovo kon- trastných prostredí jazzu a vážnej hudby, sú uznávanými sklada- K LUB ROCK POP JAZZ, BRATISLAVA, 30. 11. — 1. 12. 2001 te¾mi i vyh¾adávanými improvizátormi a Next bol jedným z mno- hých prienikov ich profesionálnych dráh. Ich „free“ prejav neza- Festival Next patrí k pozoruhodným novinkám slovenskej festiva- prel nadpriemerné technické dispozície a silný hudobný lovej ponuky. Jeho organizátori a dramaturgovia si ako hlavný background, ktorý v momentoch okamžitej inšpirácie slúži ako cie¾ vytýèili dováža na Slovensko zaujímavú a progresívnu pro- spo¾ahlivý zdroj. dukciu, zvyèajne sa pohybujúcu v ažko definovate¾nom medzižán- Vrcholom celého festivalu sa stalo vystúpenie francúzskej for- rovom prostredí alternatívy a experimentálnej hudby. Zaujímajú mácie Zakarya (Yves Weyh – akordeón, Alexandre Wimmer – ich najnovšie trendy predovšetkým v oblasti improvizovanej hud- gitara, Gautier Laurent – kontrabas, Pascal Gully – bicie). Mladí by, experimentálneho hudobníci, hrajúci s neuverite¾ným drivom a chuou, predstavili svoj jazzu a prejavy, využí- koncept akéhosi vo¾ného štýlu klezmer music – s výrazným vply- vajúcej nové techno- vom jazzu, rocku a improvizovanými plochami. Z hry skvelo dis- lógie. Organizaèno- ponovaných hudobníkov sršal vtip a rados z hry. Pri osvietenej dramaturgický tím fe- dramaturgii by sa táto kapela mohla sta aj ahákom ve¾kého fes- stivalu Next sa perso- tivalu typu Bratislavských jazzových dní – jej hudobný jazyk a ne- nálne zhoduje s vede- prvoplánový imidž poskytujú viaceré konotácie: od taneènej polo- ním redakcie èasopisu Trištvrte revue, s kto- rým festival vytvára unikátny multimediál- ny celok: to, o èom sa doèítate v èasopise, máte èasto možnos zaži na festivale. Dru- ARCHÍV hý roèník festivalu OTO predstavil v rámci F YVES WEYH ZO SKUPINY ZAKARYA dvoch veèerov štyri rôznorodé formácie a úrovòou i návštev- nosou potvrdil svoju ARCHÍV zmysluplnos. OTO

Úvod prvého veèe- F ra patril audiovizuál- KONK PACK nemu predstaveniu, ktorého zvukovú èas hy až po intelektuálnejšie nároènú konceptuálnu hudbu. Vystúpe- zabezpeèilo improvi- nie Zakarye bolo nielen jedineènou príležitosou zoznámi sa s jej zátorské duo Helge hudbou, ale aj šancou kúpi si debutové CD týchto hudobníkov, Hinteregger (saxo- ktoré vyšlo na labeli Johna Zorna Tzadik v edícii radical jewish fón, sampler) a Mar- music. Tú totiž na Slovensku zatia¾ nikto nedistribuuje. tin Siewert (gitara, Next 2001 bol ukážkou toho, ako sa aj s minimálnym rozpoè- electronics). Napriek tom dá na Slovensku urobi kvalitné podujatie, samozrejme za prítomnosti naturál- predpokladu, že sa nedostatok financií vyváži poriadnou dávkou nych nástrojov produ- odvahy, obetavosti a profesionalizmu. kovalo mladé rakúske A NDREA SEREÈINOVÁ duo vo výslednom efekte akúsi interaktív- KALEIDOSKOP

nu elektroakustickú ARCHÍV

20 najlepších albumov legendárneho jazzového flautistu Herbieho Manna sa vo

hudbu, vystavujúc svo- OTO F februári ocitne na pultoch predajní v podobe exkluzívneho CD-boxu Super Mann. je improvizácie z ma- HANS KOCH A ALFRED ZIMMERLIN lých motívov a ve¾- 13 CD a 165 trackov – to je císelná charakteristika novinky interpreta, ktorý vyras- tal na bebope, no preslávil sa najmä hitmi v štýle bossa novy a uhladenej fusion kých, až ambientných plôch za prítomnosti videoprojekcie, mixo- music v 60. a 70. rokoch. vanej v reálnom èase. O tú sa postarala mladá „vídžejka“ Billy Roisz, ktorá „miešala“ zdanlivo indiferentný vizuálny obraz, ana- Gitarista Pat Metheny, ktorý sa posledné roky venoval koncertovaniu a nahráva- logicky vystavaný z mikromotívov a plôch (miestami pripomínajú- niu so svojím Triom, vydáva po rokoch CD so svojou legendárnou skupinou Pat cich vizualizáciu defragmentácie hardisku v prostredí Windows). Metheny Group. Speaking of Now vyjde koncom februára vo Warner Bros. Veèer vyvrcholil vystúpením anglicko-nemeckého tria Konk a predstaví nových clenov formácie: trubkára a vokalistu Cuong Vu, basistu a vo- Pack (Thomas Lehn – analógový syntetizér, Tim Hodgkinson – flat kalistu Richarda Bonu a bicistu Antonia Sancheza. Speaking Now je prvým titu- lom formácie Pat Metheny Group od roku 1997, ked vyšlo CD Imaginary Day.

guitar, electronics, saxofón a Roger Turner – bicie a perkusie), ktoré ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 37 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

dy, a tým strácali na bodoch. Žilinská kapela Klee je známa vo vodách populárnych. Poprockové popevky s nádychom funky odo- hrali na štandardnej úrovni. Bolo však cíti absenciu ich stabilné- ho hosa, Mariana Jaslovského, ktorý dokáže kapelu vyprovoko- N OVÉ TVÁRE va k vyšším výkonom. Swing Trio hralo v zvláštnom obsadení: husle, gitara, kontra- bas. Opä štandardný repertoár, inštrumentálne celkom na úrov- ni. Po nich vystúpilo ïalšie trio v rovnakom obsadení – Samovi SLOVENSKÉHO JAZZU tovariši, a tak bolo èo bezprostredne porovnáva. Samovi tovari- ši neboli takí zruèní inštrumentalisti ako Swing Trio (ktorého veko- vý priemer bol však aspoò o 10 rokov vyšší). Kompenzovali to FESTIVAL AMATÉRSKYCH JAZZOVÝCH SKUPÍN, však snahou hra moderne, kým Swing trio sa striktne držalo swin- gového mainstreamu. Posledná skupina s exotickým názvom Div- ŠTÚDIO SRO , BRATISLAVA, 8. 12. 2001, né semená bola najslabšou z celej prehliadky. Skladby, aranž- mány a ich predvedenie dosahovali úroveò ranej K PRAVIDELNÝM AKCIÁM SLOVENSKEJ JAZZOVEJ SPOLOÈNOSTI PATRÍ PREHLIADKA tvorby ktorejko¾vek gará- MLADÝCH A ZAÈÍNAJÚCICH JAZZOVÝCH SKUPÍN. JEJ NÁZOV SA SÍCE NIEKO¼KO- žovej kapely. KRÁT ZMENIL, ZÁMER VŠAK ZOSTAL TEN ISTÝ – ZMAPOVA STAV SLOVENSKÉHO Pred veèerným koncer- JAZZU MIMO ÚZKEHO OKRUHU PROFESIONÁLNYCH HRÁÈOV. ODBORNÁ POROTA tom porota vyhlásila svoj (MATڊ JAKABÈIC – PREDSEDA, PETER LIPA, GABRIEL JONÁŠ, JURAJ GRIGLÁK, verdikt. Za inštrumentál- JURAJ BARTOŠ) Z PRIHLÁSENÝCH DEMOSNÍMKOV VYBRALA SIEDMICH FINALISTOV, ny výkon bol odmenený KTORÍ DOSTALI MOŽNOS NAŽIVO VYSTÚPI PRED VEREJNOSOU, POROTOU huslista Samových tovari- I „KONKURENCIOU“. šov Jozef Barunka. Cenu AUTOR za vlastnú kompozíciu do- OTO F stal Štefan Bugala z Fuse HANKA GREGUŠOVÁ Koncert zaèal vystúpením Hanky Gregušovej, sólovej speváèky Jazzu. Najlepším sólistom s klavírnym sprievodom. Hanka si zvolila repertoár zložený zo štan- sa stal Stanislav Palúch zo dardov (All Of Me, Misty, I Can’t Give You Anything But Love...). Swing Tria. Fuse Jazz zís- Z jej vystúpenia som mal dobrý dojem – predstavila sa ako tem- kal titul najlepšia skupina. peramentná speváèka s feelingom. Nedali sa však prehliadnu in- Najpresvedèivejší výkon tonaèné problémy, ktoré by mohla odstráni spolupráca s od- mala skupina Swing trio. borným pedagógom. Hanka Gregušová má však predpoklady A napokon hlavnú cenu, na to, aby sa stala dobrou speváèkou. Cenu Slovenského roz- Ako druhá v poradí hrala skupina Fuse Jazz (Michal Bugala – hlasu (frekvenciu v nahrá- gitara, Eugen Vizvári – klávesy, Juraj Gregorík – basgitara, Štefan vacom štúdiu SRo) získa- AUTOR Bugala – bicie). O technickej vyspelosti tejto skupiny s pôvodným la (ako inak) skupina Fu- OTO F repertoárom sa nedá polemizova. Fuse Jazz predviedli ukážku MATڊ JAKABÈIC se Jazz. súèasného jazzu v prearanžovanom programe, s na seba nadvä- Po nevyhnutných for- zujúcimi kompozíciami. Keby po nich vystúpila ešte lepšia skupi- malitách sa nástrojov ujal Matúš Jakabèic a jeho priatelia. Kon- na, bolo by to pre slovenský jazz s¾ubný signál... cert sa niesol v znamení 40. narodenín tohto významného slo- No, ale zázrak sa nekonal. Skupina Direct Out bola priemer- venského jazzmana, aranžéra a pedagóga. Repertoár i zloženie ná. Skladby boli zbytoène dlhé, chýbal im drive, hudobníci èasto skupiny zodpovedalo jeho doterajšiemu hudobnému pôsobeniu vypadávali z rytmu. Pri takýchto nedostatkoch nie je vhodné púš- – od èias Stop Time, cez Tentet až po Bee Connection. Nepoèet- a sa do nejakých experimentov. Napriek tomu Direct Out do svoj- né publikum tak malo možnos vypoèu si v kocke jednu vývojo- ho prevažne latino vystúpenia vnášali zvláštne rozkladané akor- vú líniu slovenského jazzu, ktorej hlavným protagonistom je Matúš Jakabèic. Prehliadka potvrdila, že na Slovensku jazz ešte nevymiera a že slovenská špièka sa rozrástla o jed- nu vyzretú kapelu. Keby tomu tak bolo každý rok, bolo by to ideálne. Aj na- priek tomu, že vstup bol zdarma, poèet úèinkujú- cich prevyšoval poèet di- vákov. Asi máme väèšiu chu hra než poèúva...

R OLAND KÁNIK AUTOR AUTOR

OTO OTO F F

SWING TRIO JURAJ GREGORÍK ZO SKUPINY FUSE JAZZ S MATڊOM JAKABÈICOM modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 38 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

BANSKÁ BYSTRICA HOSTILA NA KONCI NOVEMBRA V PORADÍ UŽ ÔSMY ROÈNÍK FESTIVALU, KTORÝ PATRÍ SPOLU S TRENÈIANSKOU POHODOU K JEDINÝM SVOJ- B ARBAKAN 2001 HO DRUHU NA SLOVENSKU. DRAMATURGIA BARBAKANU MAPUJE SKUPINY A PROJEKTY V STREDOEURÓPSKOM REGIÓNE, ŠTÝLOVO SA ORIENTUJÚC VIAC BANSKÁ BYSTRICA, 23. — 24. NOVEMBER MENEJ SMEROM K ELEKTRONIKE.

Festival sa síce zaèal už v piatok, no hlav- pódiach nehralo pod¾a programu ale- ná èas programu bola zaradená na bo sa nehralo vôbec. Po návrate z jednej sobotu. Keïže vystúpenia prebiehali na takejto obchôdzky som zastihol na main viacerých miestach naraz, musel som stage skupinu B3. Na Barbakane hrali selektova. Do priestorov Misijného do- netradiène v triu: speváka a klávesistu mu, ktorý sa stal „main stage“ festivalu, obsluhujúceho rôznu elektroniku dopl- som vošiel práve, keï sa pripravovala nil svojimi scratchmi mladý DJ Jazzy. Je skupina Veneer. Tento zaujímavý trnav- to ukážkový príklad situácie, keï sa k hu- ský projekt sústredený okolo leadra Pavla dobnej technike nedostanú ¾udia, ktorí Hubináka spôsobuje už dlhšiu dobu roz- majú talent, ale ¾udia, ktorí na òu majú ruch na slovenskej elektronickej scéne. peniaze. Tisíckrát prežuté a obohraté Netrpezlivo je oèakávané ich debutové diskotékové klišé – to je jediná vec, kto- AUTOR CD. Napriek tomu, že Veneer považu- rá mi napadne, keï poèujem produk- OTO jem za výborný štúdiový projekt, po F ciu B3. Ani náznak originality èi už po zhliadnutí viacerých ich koncertov, som B3 stránke zvukovo-farebnej alebo melo- ich vystúpenie na Barbakane oèakával dicko-rytmickej. Keï sme niekedy roku s miernou skepsou. Predstavili sa tu ako 1997 s ve¾kou radosou odprevádzali do kvinteto, premiérovo so živými bicími ta- hrobu niekdajšie diskotékové kapely, asi lentovaného Štefana Bugalu. Okrem to- sme netušili, že sa po krátkom panova- ho na koncerte „ožila“ aj basgitara, só- ní poprockovej vlny znovuzrodia pod lová i sprievodná gitara, elektronické rúškom akejsi elektronickej alternatívy zvuky produkoval syntezátor a predto- (v niektorých médiach sa dokonca ho- èená playbacková stopa. Veneer ostal vorí o „umení“). verný svojmu melancholickému tripho- Oznam na vchode do main stage ho- pu, no v nových skladbách už bolo cíti voril: „Hajdamaky zrušené“. Škoda, na posun k taneènejšiemu rytmu. Stále však tento ukrajinský projekt som bol zveda- vo ve¾mi kultivovanej podobe. Živí hu- vý. Aspoò sa však vynuloval èasový sklz dobníci, najmä bubeník, vdýchli vystú- a po¾skí raperi Esenuzet s DJ Twiste- AUTOR peniu Veneeru to, èo im doteraz chýba- rom zaèali na èas. Moje predstavy OTO lo – život. Bol to ich najlepší koncert F o „najmodernejšom hiphope“ (ako tvr- DJ TWISTER a Veneer sa definitívne zaradil medzi to dí stránka www.barbakanfest.sk) sa tro- najlepšie, èo môže Slovensko v oblasti chu líšili od toho, èo predviedli Poliaci. (nielen elektronickej) hudby svetu ponúk- Išlo, pod¾a mòa o priemerný hip hop nu. Zároveò išlo o najlepšie vystúpenie s technicky bravúrnym dídžejom. na tohtoroènom Barbakane, ale to už Chví¾u som zotrval v Èarovni, kde trochu predbieham... hrala opä skupina Veneer, tentoraz len Poèas dlhej prestavby scény si všetky v triu. Príjemne som pookrial: Veneer svoje perkusie a mikrofóny nainštalovala proste mali svoj deò... Navyše do prie- formácia Mango Molas. Ide o skupinu, storu èajovne sa ich hudba náramne ktorá sa nechala strhnú módnou (a èas- hodila. V dobrej nálade a s vedomím, tokrát umelo udržiavanou) vlnou world že sa zaèalo hra aj inde, som sa vra- music. Aj keï sa na Barbakane snažili cal naspä na main stage. Tam práve navodi atmosféru teplého Karibiku všet- predvádzal svoje šikovné prsty dídžej kými možnými spôsobmi (nevynímajúc Mr. Thing. Scratche a rôzne rytmické tie mimohudobné: vrátane vyzleèenia do variácie presnosou a rýchlosou vyrá- polonaha), ich vystúpenie ma nechalo žali dych. Neèudo – veï spomínaný pán chladným. Španielske a latinskoameric- je víazom DMC World Championship ké motívy v podaní elektrickej gitary a so (akési majstrovstvá sveta). Žia¾, po de- slovenskými textami rozhodne nepreky- siatich minútach sa scratchovanie zvrhlo povali snahou o autenticitu. Nebol to ani na hiphopovú diskotéku, ktorá trvala vhodný dramaturgický ah: Mango Mo- vyše hodinu a pol. Pre mòa to zname- las sa skôr hodí na letný festival typu Al- nalo dlhé èakanie na vystúpenie Ja- ternatívne leto, než na neskoronovem- mesa Hardwaya, headlinera tohto- brový Barbakan. roèného Barbakanu. AUTOR

Ako som spomenul, festival prebie- Hardway patrí k vytrvalcom elektronic-

hal simultánne na viacerých pódiach. OTO kej hudby. Zaèínal niekedy v 80. rokoch. F

Viackrát sa však stalo, že sa na iných PAVOL HUBINÁK ZO SKUPINY VENEER V súèasnosti vydal nový album, je vyh¾a- ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 39 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ dávaným štúdiovým producentom, skla- Po Hardwayovi sa už Barbakan preme- dá filmovú hudbu. U nás sa preslávil nil na house party. Nasledujúci projekt Dub singlom Illustrated Man. V takomto du- Club síce avizoval nejaký dub, no z jamaj- chu som oèakával aj jeho koncertnú ských rytmov nebolo niè – to, èo úèinkujúci podobu – ambientný drum‘n‘bass s jaz- produkovali, bol monotónny house. zovým prvkami. Vystúpenie však bolo Poslednou oázou Barbakanu bola fil- pre mòa sklamaním. Program oscilo- mová sekcia. O druhej ráno sa premie- val medzi bežným drum‘n‘bassom (èo tali filmy Nicka Parka, èo bolo zárukou bola tá pozitívnejšia stránka) a ¾udovou kvality. Usadil som sa v pohodlnom kresle zábavou na „africkú nôtu“. Aj keï vo- kina Hviezda a zaèal rozmýš¾a nad epi- kalisti boli výborní, najmä èierna spe- lógom tohto èlánku... Barbakan ’01 evi- váèka so zaujímavým soulovým feelin- dentne trpel slabou úèasou. Napokon,

gom. Nemôžem si pomôc, ale aj na AUTOR v prípade akcie mimo hlavnej festivalo-

hudbe Jamesa Hardwaya je cíti vyèer- OTO vej sezóny a mimo hlavného mesta, by F panos drum‘n‘bassu, tvorivej platfor- JAMES HARDWAY sa to aj dalo èaka. Tí, èo neprišli, aj tak my hudobníkov 90. rokov. Najviac mi o niè neprišli. Celý festival by zachránil ale vadilo, že sa Hardway odklonil od umeleckého aspektu svojej kvalitný headliner, ktorý by dokázal zmaza rozpaèité dojmy tvorby viac smerom ku komerènej predajnosti. Èierni vokalisti, živý z ostatných vystúpení i z krívajúcej organizácie. Žia¾, nestalo sa perkusionista, priemerná hudba – obraz ako vystrihnutý zo silves- a mne nezostáva iné, než skonštatova, že Barbakan ’01 sa pre- trovskej televíznej zábavy. padol do kategórie priemerných akcií. ROLAND KÁNIK FLAMENCO FESTIVAL BRATISLAVA 2001

ZDRUŽENIE PRIATE¼OV FLAMENCA PEN~A FLAMENCA „LA PASI- tek) – klavír, spev, tanec, cajon; Cyril Kubiš – husle, keyboard; ÓN“ V SPOLUPRÁCI S KULTÚRNYMI INŠTITÚTMI A VE¼VYSLANETVAMI Dino Majdák – cajon. Hviezdou veèera bol známy španielsky spevák pôsobiaci v Paríži Alberto Garcia, v ktorého podaní za- V BRATISLAVE USPORIADALO V DÒOCH 19. – 24. NOVEMBRA znelo pravé puro flamenco. Na záver Galakoncertu sa všetci 4. ROÈNÍK FLAMENCO FESTIVALU. V PRIESTOROCH SPOLOÈEN- úèinkujúci stretli na pódiu v improvizácii bulería, typickej fla- SKÉHO DOMU CULTUS NIVY A ZAHRANIÈNÝCH KULTÚRNYCH IN- mencovej formy. Po skonèení programu mali zanietení priazniv- ŠTITÚTOV SA V PRIEBEHU TݎDÒA KONALI KONCERTY DOMÁCICH ci flamenca príležitos zúèastni sa na neoficiálnej juerge (stret- ~ A ZAHRANIÈNÝCH FORMÁCIÍ, VZDELÁVACIE SEMINÁRE, HUDOB- nutie podobné jazzovej jam session) v klube Pena Flamenca, ktorá trvala až do neskorých ranných hodín. NÉ A TANEÈNÉ KURZY, VIDEOPROJEKCIE, USKUTOÈNILA SA VÝ- 4. Flamenco Festival potvrdil nevšednú kvalitu i kvantitu do- SLOVENSKEJ MALIARKY VIERY ÈAPKOVEJ, PÔSOBIACEJ ISTÝ STAVA mácej flamencovej scény v porovnaní s európskymi krajinami, ÈAS V BARCELONE. samozrejme okrem Španielska. Tá obstála v silnej (Alberto Gar- cia, rakúski umelci) i slabšej (skupiny z Èeska a Juhoslávie) kon- kurencii zastúpených zahranièných formácií. Zrejmý bol i èoraz Bohatý program festivalu vyvrcholil závereèným Galakoncertom, väèší záujem publika o tento nadnárodný typ kultúry – flamen- na ktorom vystúpili poprední bratislavskí hudobníci a taneèníci, co dnes nie je španielskou ale kozmopolitnou kultúrou, ktorej ako aj hostia zo zahranièia. Návštevníci si mohli vychutna špe- domovom je španielska Andalúzia. ciality španielskej kuchyne v podaní Juana Hernandéza. Na vyše PAVOL ŠUŠKA pähodinovom Galakoncerte sa obecenstvu v nabitej sále SD Nivy postupne predstavili v krátkych vystúpeniach nasledujúce OPRAVA formácie: zoskupenie Veronika Daniliková (tanec), Emília Kri- vošíková (spev) a Oliver Kováè (gitara) z Bratislavy; Arsa Y Toma V èlánku Viva la maquina escribir ! v HŽ è. 9/2001 bola uverej- – jediná èeská hudobno-taneèná formácia z Prahy; gitarista Mar- nená nepresná informácia, ktorá vznikla pri obtiažnom zbere tin Bies & skupina Flamenco Clan z Bratislavy; hráè na cajon údajov o flamencovej scéne na Slovensku, nako¾ko táto oblas Christian Stanger a taneèníèka Brigitte Antonia z Viedne; scé- predtým nebola zmapovaná. V texte bolo uvedené, že skupina nický hudobno-taneèný súbor Flamenco Contemporaneo reži- Lágrima zrealizovala unikátnu adaptáciu baletu Manuela de Fal- sérky a choreografky Ivany Konskej z Bratislavy; nová formácia lu El Amor Brujo (Èarodejná láska). Túto adaptáciu však zreali- Los Remedios z Bratislavy, hrajúca fúziu flamenca, vážnej hud- zovalo scénické hudobno-taneèné zoskupenie Flamenco Con- by, jazzu a rocku; hudobno-taneèná skupina Duende z Be- temporaneo pod vedením režisérky peruánskeho pôvodu In- lehradu, venujúca sa flamencu ako jedna z mála v Juhoslávii; grid de Portella a choreografky Ivany Konskej, ktorého súèasou gitarista Flaco de Nerja (vl. m. Branislav Krajèo) z Bratislavy; boli aj niektorí hudobníci skupiny Lágrima, zodpovední však len taneèníèka Lucia Cellarová z Bratislavy; skupina Lágrima za hudobnú adaptáciu diela. Tvorcom a iniciátorom projektu z Bratislavy. Osobitne treba spomenú hudobníkov, ktorí úèin- sa za nepresnú informáciu ospravedlòujeme. kovali vo viacerých spomínaných bratislavských formáciách: Treba takisto uvies novú doplòujúcu informáciu: flamencové Morenito de Triana (vl. m. Stanislav Kohútek; finalista renomo- hnutie sa aktivizuje už aj v Košiciach, kde sa flamencu venujú vanej gitarovej súaže Concurso Regional Nino Ricardo v Seville dvaja hudobníci-hráèi na gitare a cajon.

roku 2000) – gitara, spev; Mateo El Gallito (vl. m. Matúš Kohú- PAVOL ŠUŠKA modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 40 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 a a a a a – VRELO ODPORÚÈAME a a a a – VÝBORNÉ RECENZIE CD a a a – DOBRÉ a a – PODPRIEMERNÉ a – ZABUDNITE NA TO

V ERDI mi zdá Christina Gallardo- Ak je u nás zakorenený názor, že atmosféru. Tejto úlohy sa Marc A IDA Domâs v titulnej role. Èílska popri Hoffmanových poviedkach sú Minkowski a jeho Les Musiciens Ch. Gallardo-Domâs, C. Borodina, sopranistka, ktorá v ostatnom najznámejšími dielami Jacquesa du Louvre zhostili bezchybne. V. La Scola, Th. Hampson, Wiener desaroèí s ve¾kým úspechom Offenbacha operety, treba Titulnú postavu stváròuje Philharmoniker / N. Harnoncourt dobyla popredné scény, sa upresni, že ich originálne Felicity Lottová, významná Teldec 2001, 8573-85402-2 s dramatickou partiou rozmeru žánrové oznaèenie znie „opéra- mozartovská a straussovská Aidy stretla po prvý raz. A hoci bouffa“. interpretka, ktorá svoj farebne iba v štúdiu — aj tak predèasne. Takou je aj Krásna Helena, sýty a zrelý mladodramatický Jej hlasu, síce farebne tmavšie- premiérovaná v decembri 1864 soprán vkladá plne do služieb mu, chýba najmä v strednej v parížskom Théatre des charakteru Heleny. Spieva polohe „substancia“, obsažnos Variétés, po Orfeovi v podsvetí s nesmiernou noblesou, a vrúcnos. Lepšie jej vychádzajú ïalšia brilantná paródia na výrazovou delikátnosou, ale lyrické èasti, ktorým dáva mytologickú tému. Kompoziène i temperamentom a humorom. intimitu a dievèenskú krehkos, zaujme mimoriadne duchapl- Tenor Yanna Beurona (Paris) je no tam, kde sa k slovu hlási nou, vtipne nápaditou a jemne mäkký a kultivovaný, dráma (a táto poloha prevažuje), nuansovanou hudbou, z ktorej s pôsobivými pianissimami ale aj stráca jej tón zaujímavos, vanie nenapodobite¾ný francúz- so širokou škálou výrazu. kvalitu, technickú i intonaènú sky esprit. Cesta Krásnej Heleny Typické charakterizaèné umenie istotu. Je to rozhodne chybné na javisko nebola celkom bez sa naplno prejavuje v postave Renomovaný dirigent Nicolaus obsadenie, oslabujúce celkové problémov. Voèi libretu Meilhaca Ménélasa v interpretácii Harnoncourt — vysoko akcepto- vyznenie nahrávky. Od optimál- a Halévyho mala výhrady známeho Michela Sénèchala. vaný znalec napríklad Montever- neho Radamesa má ïaleko aj cenzúra — najmä rola Calchasa Požiadavky partov vlastne diho a Mozartových opier — sa Vincenzo La Scola. Lyrický musela by pre výsmech kléru napåòa celé obsadenie tejto s hudobno-divadelným odkazom spinto tenor zdoláva nároèný v 3. dejstve prepísaná — nahrávky. Giuseppe Verdiho v praxi part so solídnym technickým v koneènom dôsledku však PAVEL UNGER stretáva zriedka. vybavením, výrazovým nasade- výpoveï nestratila na adresnosti a a a a a Typická èrta Harnoncourtovho ním, ale aj s nedostatkom a v istých kruhoch mohla by aj naturelu — snaha ís vlastnou, elegancie frázy a chýbajúcim naïalej oznaèovaná ako „vzor netradiènou cestou — sa v novej leskom tónu. O¾ga Borodinová necudnosti“. Fakt, že Krásna nahrávke Verdiho Aidy prejavila (Amneris) má oproti svojim Helena patrí dodnes k titulom, v ešte typickejšej miere, než partnerom výhodu v bohatej pomerne èasto uvádzaným na u spomínaného Mozarta èi farebnosti svojho sýteho, operných scénach (v súèasnosti Monteverdiho. Pre publikum, ve¾kého a k dramatickosti napríklad v Zurišskej opere èi ktoré pozná dirigentov rukopis, výrazu smerujúcemu mezzosop- parížskom Théatre du Chatelet), vlastne ani nešlo o prekvapenie. ránu. Najmä v strednej a nízkej svedèí o kompoziènom majstrov- Skôr o potvrdenie, že ani polohe znie jej hlas tmavo, stve a nadèasovej libretistickej taliansky operný terén nepred- okrúhlo a rezonanène. Menej invencii partitúry. stavuje pre Harnoncourta žiadnu suverénne sú však Borodinovej Najnovší CD komplet Krásnej zábranu v presadzovaní vlastnej výšky, kde isté manko techniky Heleny vznikol na základe série estetiky. Jeho Aida je postavená nahrádza otváraním tónu, èím prestavení v Paríži. Jeden na precíznom modelovaní sa mení jeho kvalita. Thomas z najpoprednejších MIKE STERN detailov, kolorovaní orchestrál- Hampson je v súlade so svojím a najvyhranenejších dirigentov V OICES neho zvuku i vokálneho výrazu lyrickejším naturelom — ale aj súèasnosti sa predlohy ujal Division One / Atlantic 83483-2 väèšmi na podklade dirigento- s Harnoncourtovou koncepciou — s ve¾kým entuziazmom vých osobných emócií, než nezvyklo mäkkým Amonasrom. a pochopením pre jej výrazové Mike Stern sa tentoraz akoby tradièných princípov verdiovské- Výrazovo má síce detaily špecifiká. Je to dielo, kde popri obrátil chrbtom k jazzu. Nie žeby ho interpretaèného štýlu. prepracované a netradiène samozrejmej próze prevládajú jeho nový album nemal s jeho Maximálne zostáva verný vypointované (introvertný vstup ansámbly, kde árie, resp. doterajšou tvorbou niè spoloèné, povestným príkrym kontrastom v 2. dejstve, prednesený šanzóny a kuplety sú skôr než na no jeho hlavný dôraz je tentoraz — èi už v tempách (spoèiatku v pianissime), predsa mu však vokálno-technickej virtuozite niekde inde — v Afrike. Pritom znaène vo¾ných), dynamike chýba jadrnos verdiovského stavané na delikátnosti výrazu. nejde o plávanie proti prúdu (neraz používa zvuk komorného dramatického barytónu. Orchester má za úlohu tieto èísla k èiernym koreòom jazzu (ktoré muzicírovania a pianissimá Wagnerovsky ažkopádnym zabali do rafinovanej farebnosti, je v poslednej dobe dos najnižších hodnôt) i celkovom a rytmicky nepresným Ramfi- plastických a citlivo tieòovaných ob¾úbené), ale o akési programo- výraze. Je však úpenlivejšie som je Matti Salminen, zatia¾èo nuansí, vymodelova rázne vé spájanie afrického folklóru zah¾adený do detailov, èo László Polgár dáva Krá¾ovi tempové gradácie, prosto, kresli s popjazzom. Zborové aranžmá- spôsobuje istý deficit noblesnos a lesk tónu. ny zložené z èiernych vokálov v dramatickosti ve¾kých plôch PAVEL UNGER a hustej siete perkusií sa a obèas i rozdrobenie ahu. Na a a a striedajú so Sternovou gitarovou druhej strane, aj vïaka vysokej ekvilibristikou, pod¾a štandard- úrovni Viedenských filharmoni- O FFENBACH nej schémy téma—sólo—téma. To kov, vyznievajú mnohé nuansy L A BELLE HÉLÈ NE všetko sa odohráva na spoloènej orchestrálneho partu priam F. Lott, Y. Beuron, M. Sénèchal, L. rytmickej platforme funky objavne. Naouri, F. Le Roux, Les Musiciens groovov. Texty sú spievané Vo vo¾be sólistického obsadenia du Louvre-Grenoble / M. Minkowski akousi nezrozumite¾nou však Harnoncourt nemal šastnú EMI Records / Virgin Classics 2001, swahilèinou, no z názvov piesní ruku. Najproblematickejšou sa 7243 5 45477 20 sa dá usudzova, že majú a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 41 RECENZIE CD aganžovaný podtext (One World, èlenov je už v jeho hudbe poèu roky, a to odvtedy, èo zaèal ako a zaoblenos — škoda, že bola Slow Change, Wishing Well atï). zárodok zrelosti a osobitého šestnásroèný študova na nahrávaná v slovenskom štúdiu. Stern sa vo svojich improvizá- štýlu. Kapela vystupuje najmä Berklee College, kde získal plné Kvality jej hudobného obsahu ciach drží harmonickej schémy, v USA, ale aj na Slovensku. Jej štipendium. Jeho nápadité však dokážu prekry túto len párkrát spolu s basgitarou hudba èerpá inšpirácie pod¾a basové linky, ovplyvnené Jacom chybièku krásy. odboèí do nejakej alterácie. vyjadrenia èlenov z „prirodzenej Pastoriom èi Carlosom Benaven- PAVOL ŠUŠKA Skladby sú veselé, chyt¾avé, krásy života“ a z hudby M. tom využívajú naplno možnosti a a a a a v najlepšom zmysle popové. Má Davisa, P. Methenyho, B. Flecka, 6-strunovej bezpražcovej to však svoju daò — všetky sa na J. Pastoriusa, J. Mitchellovej, T. basgitary. Vïaka pridanej seba podobajú. Výnimkou je len Okoshiho, J. Coltranea, P. vysokej c-strune sa dokáže závereèná skladba Way Out East, Simona a H. M. Góreckeho. pohybova aj vo vysokých na ktorej sa spolupodie¾al V lete 2001 vyšlo skupine prvé polohách, èo mu umožòuje hru Sternov èastý spoluhráè — CD The Ancient Bloom, distribuo- melódií i akordických voicingov saxofonista Mike Brecker. vané v USA i na Slovensku (v (výborne to ukazuje basové sólo Okrem spomínaných vokálov rámci edície èasopisu Watt). v The Relevance of Rain). Cohn je nemá táto skladba s ostatnými The Ancient Bloom obsahuje 11 autorom polovice skladieb na na tomto albume niè spoloèné. skladieb, všetky od J. Shannona albume (na obale slovenskej Rýchly, rytmicky tvrdý, melodic- alebo M. Cohna, ktoré už verzie však nie je špecifikované, ky invenèný moderný jazz — z prvého poèutia zaujmú svojou ktorých), kompozíciu študuje od presne taký, aký od dvojice nezvyèajnou poetikou — je to živá svojich jedenástich rokov Stern—Brecker oèakávam. a dýchajúca hudba, plynúca a inšpiruje sa jazzom, folklórom THE DEFINITIVE RAY CHARLES Album vytvára dojem, akoby bol z vnútra, cíti z nej rados zo aj vážnou hudbou, napríklad RHINO / Warner Music 2001, 8122 robený na podporu hladujúcich slobody, prírody a lásky. Skladby tvorbou Bélu Bartóka. 73556-2 v Afrike. O takom nieèom však prekvapujú svojou invenènou Martina Valihoru netreba bližšie v booklete zmienka nie je. ažko bohatosou a farebnosou. Majú predstavova, hral Dnes už má tento jazzman poveda, èo chcel takýmto pomerne jednoduchú formu, s najvýznamnejšími slovenskými s povestným zmyslom pre umelým hybridom poprocku, založenú na improvizaènom jazzovými i rockovými inter- pravoverné èernošské frázovanie afrického folklóru a jazzu Mike variaènom rozvíjaní, medzihrách pretmi, pravidelne spolupracuje nieèo cez sedemdesiatku a za tú Stern dosiahnu. Možno to bol a èastých návratoch hlavnej s newyorským gitaristom Ronom dobu stihol naspieva repertoár, experiment, možno je pre neho témy, avšak výstavba ich Affifom, na Berklee College z ktorého nie je ažké zostavi Afrika malým fetišom. Neby priebehu je pútavá a detailne študuje od roku 1999. Vo svojej kompiláciu. Spevák, skladate¾ závereènej skladby, ktorá album premyslená po kompoziènej hre sa snaží inšpirova energiou a klavirista pochádza posúva do vyšších sfér, bol by i zvukovo-výrazovej stránke. plynúcou z hudby, charakteris- z chudobných pomerov, navyše album Voices len obohrávaním Dotýkajú sa základných štýlov tická je preòho detailná už v siedmich rokoch trpel známych behov a riffov. I keï a rytmov, ako sú jazzrock, funk, rytmická drobnokresba absolútnou slepotou, èo — je príjemne podliezavých. samba, bossa nova, swing, v sprievodnej hre i sólach, trochu cynicky povedané — ROLAND KÁNIK prièom si dokážu zachova rysy vychádzajúca z mimoriadnej „výborným“ východiskom pre a a a vlastného osobitného štýlu technickej disponovanosti. jazzového speváka. Zaèínal skupiny. Zaujímavé sú folklórne Valihorov výbušný a zároveò v malých jazzových kluboch a v inšpirácie — èi už exotické , jemný swing pripomína hru jeho klavírnom štýle bolo silne v hudbe tria reprezentované Boba Mosesa. cíti velikána Nat „King“ Colea. najmä elektrickým sitarom ažko vyzdvihnú niektorú z 11 Z jeho raných rhythm & (Welcome to the War, Child), alebo skladieb albumu The Ancient bluesových dôb sú povšimnutia- tie, pripomínajúce slovenskú Bloom (v priemere trvajúcich pä hodné hity It Should´ve Been Me èi melodiku, ktorá sa sem, pod¾a minút), pretože všetky sú Mess Around (práve ním štartuje vyjadrenia èlenov kapely, dostala zaujímavé a výborné. Sú pekným táto výberovka) — už tu cíti, že podvedome (Boundless, podoba- príkladom toho, ako sa dá sa od zaèiatkov vybral svojou júca sa na Griglákove Goralské pomocou malého komorného vlastnou cestou. Blues v jeho klobásy). obsadenia (za minimálnej prípade nepredstavuje citovo Originalita skupiny logicky pomoci pridaných zvukových zaangažovaný sentiment vyplýva z osobitosti jednotlivých efektov) „urobi“ farebne s kvílivými, clivými tónmi, ale hráèov. Všetci traja sú výraznými i obsahovo bohatá muzika. skôr drsnejšiu vetvu bluesového WAKING VISION TRIO osobnosami, ktoré sa vedia Meditaèná Prayer for the Ocean prejavu kombinovaného T HE ANCIENT BLOOM zladi v jeden harmonický celok. znie miestami ako symfonický s gospelom. Z roku 1954 èasopis Watt 2001/7-8, John Shannon (pochádza orchester, Wishing Lamp pochádza pesnièka I´ve Got WA 0029 2 331 z Pittsburghu) hrá okrem gitary s orientálnym nádychom je a Woman, v ktorej je už naplno aj na elektrickom sitare, avšak potmehúdskou alúziou na vykryštalizovaný osobitý štýl Waking Vision Trio je trojica i samotnú gitaru dokáže Alladinovu lampu, skladba The (skúste si predstavi jej interpre- mladých hudobníkov, využíva v odlišných zvukových Ancient Bloom s vydareným táciu v typickom americkom v súèasnosti spolužiakov polohách. Nástroje (aj Cohnova sólom bicích je príkladom baptistickom kostole a porovna na Berklee College of Music basgitara) niekedy znásobuje maximálnej myšlienkovej súhry s tým, èo poèujete na nahrávke, v Bostone: John Shannon (22) — efektmi a playbackom. Ovplyv- hráèov. Názvy skladieb odrážajú a vzápätí zachytíte jej vnútorný gitara, elektrický sitar, Mitch nený je Johnom Abercrombiem, ich atmosféru a poetiku. pulz). Okrem svižnejších vzoriek Cohn (19) — basgitara a Martin Patom Methenym, ako aj svojím Album má optimálnu z Charlesovho repertoáru nesmú Valihora (25) — bicie. Trio vzniklo uèite¾om Mikeom Sternom. a príjemnú dåžku 55 minút. Po chýba ukážky pomalej tvorby, èo vo februári 2000 a napriek svojej Mitch Cohn (pochádza z New zvukovej stránke je ale nahrávka má v prípade tohto interpreta krátkej existencii i nízkemu veku Yorku) hrá na basgitare iba 3 trochu plochá, chýba jej håbka špeciálny význam. Tradièný

42 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 RECENZIE CD • KNIHY

èernošský plaè v kompozíciách inštrumentácia, bez èoho by sa bretónske a francúzske koledy. A Fool For You, I Believe To My Soul táto hudba naozaj zaobišla. Organová škola sprevádza že kontrabasový virtuóz, èi Drown In My Own Tears sa Charles, samozrejme, pod¾ahol organistu od zvládnutia skladate¾ a dirigent Giovanni dostane poslucháèovi doslova aj dobovej beatlesmánii a urobil základných poznatkov až Bottesini (1821-1889) pod kožu. Naplno sa v nich zopár cover verzií ako Yesterday, k hraniu na úrovni konzervatória dirigoval 24. 12. 1871 prejaví jeho „štekavé“, žánru Eleonor Rigby èi Lennovoou a vïaka komentovaným slávnostnú premiéru Verdiho vlastné frázovanie, živelné Imagine. príkladom poskytne ve¾a Aidy v Kahire pri príležitosti falzetové odchýlky vo vokálnom Táto kompilácia vydarene podnetov aj samoukom. otvorenia Suezského priepla- prejave (v tom je tento nevidiaci mapuje tvorbu Ray Charlesa — 46 Dzemjanovej Organová škola je po vu. Radoslav Šašina, nielen spevák majstrom) èi Charlesov piesní vzbudzuje rešpekt už len Organovej škole Mikuláša Moyzesa vynikajúci interpret ale sprevádzajúci klavír, ktorý plní z poh¾adu kvantity. Pri snahe (Matica slovenská 1942) funkciu rytmickej sekcie, zvládnu ich naraz, vás bude táto druhým poèinom svojho druhu výbušným spôsobom podporujúc kompilácia asi nudi. Nezbavíte na Slovensku a ani v európskom beaty. Ray Charles postupne sa však príjemného pocitu, že kontexte nenájdeme v tejto rozvíjal svoj štýl a k vrcholu bez unikátneho spojenia gospelu oblasti ve¾a príkladov: v rozpätí dotiahol princíp call and a rhythm and blues, ktoré má na dvoch storoèí vyšla Praktická response. Vhodným príkladom svedomí práve Ray Charles, by organová škola od J. Ch. Rincka na prvom CD je skladba What´d bola soulová hudba o dos (Peters, Lipsko 1819), Pipe Organ I Say. Patrí ku „klasike“ mnoho- chudobnejšia. Method od C. Eddyho (Phila- krát predvedenej s obrovským Z UZANA VACHOVÁ delphia 1917) a najnovšie èernošským zborom na a a a Organová škola R. Schweizera priestranných štadiónoch, sálach (Kassel 1988). Z toho poh¾adu èi kluboch. Keby na albume ide o výrazný kultúrno- chýbala, bol by to neodpustite¾- K NIHY pedagogický poèin. ný dramaturgický omyl. L ÝDIA URBANÈÍKOVÁ i vysokoškolský pedagóg, sa Podobne je to aj s Georgia On My EMÍLIA DZEMJANOVÁ touto nahrávkou prezentuje Mind, ktorú pozná aj „hudobný ŠKOLA HRY NA ORGANE ve¾mi sympaticky a zasvätene. nevzdelanec“. V období, keï Hudobná spoloènos Hemerkovcov Na CD sú nahrávky výluène POZNÁMKY DISKOFILA vznikla, zmenil Charles a Hudobniny Amadeo, Košice 2000 z pera G. Bottesiniho: nahrávaciu firmu. Z Atlanticu, virtuózne transkripcie povestného jazzového labelu, sa Významná slovenská organistka a fantázie na operné témy V. dostal k ABC Records, a práve a pedagogièka na Konzervatóriu Belliniho, G. Donizettiho a G. v tomto období sa kritici v Košiciach prišla s praktickou Paisiella. Uvádzanie týchto — zhodovali na tom, že Charles príruèkou organovej hry. širšej verejnosti neznámych — stratil v speve svoju povestnú Organová škola vychádza diel je iste záslužným èinom. sršiacu energiu. Nuž, pravdou je, v druhom, doplnenom Dramaturgia disku je že expanzívny vokálny prejav je a prepracovanom vydaní obozretná a vrcholí známymi v porovnaní s Charlesovou ranou s nemeckým prekladom Prof. Dr. variáciami na Benátsky tvorbou tak trochu utlmený, Ferdinanda Klindu, s novým karneval. Šašinov kontrabas melodickejší štýl evokuje dizajnom, doplnenými textami znie mäkko a presvedèivo. komerciu, ale je to stále starý i niektorými notovými príklad- Rôzne stupnicové behy, trilky, dobrý Ray Charles, ktorý sa mi. Okrem zaujímavej kapitoly flažoletové pasáže vyznievajú predsa nikdy nesnažil reprezen- prinášajúcej všeobecné poznatky technicky isto a zároveò tova žiaden alternatívny prúd. o organe, sa záujemcovia stretnú melodicky. Nástroj znie lepšie A hoci naozaj existujú omnoho so základnými informáciami v strednych než vyšších nápaditejšie kúsky než Georgia o prstovej a pedálovej hre, Vážení èitatelia, zaujala ma polohach, ktoré majú akoby On My Mind, práve táto pesnièka artikulácii, technike výrazu, nová nahrávka môjho užší zvuk. V niektorých mu priniesla medzinárodné s užitoènými radami pri bývalého kolegu z SKO. Ide lyrických pasážach však akoby uznanie. No a Unchain My Heart konkrétnych problémoch, akými o domácu nahrávku, ktorú sa Šašinov tón strácal bude ma vždy živelnejší drive sú registrácia, legátová hra, vydáva a produkuje neúnavný v èastých diminuendách (viï v podaní Ray Charlesa než manuálové prechody, glissando, C. Kolínsky, majite¾ firmy transkripciu tém z opery Lucia napríklad Joa Cockera... staré k¾úèe, artikulácia DISKANT, jednej z tých, ktoré di Lammermoor). Škoda, že na Druhý disk štartuje „milióno- v polyfónii, problémy akustiky, sa okrem dychovky a iných niektorých miestach klavír vou“ pesnièkou I Can´t Stop priestorov a pod. Školu ocenia aj komerèných titulov venujú takmer prekrýva hlboké Loving You, pre ktorú milovalo tí organisti, uèitelia i žiaci, ktorí i vážnej hudbe. Takže: polohy kontrabasu. Možno je Raya sentimentálne orientované sa venujú sakrálnej hudbe profilové CD kontrabasistu to i otázka kvality klavíra publikum. Ani v šesdesiatych a v záujme skvalitnenia Radoslava Šašinu, ktorého v Dome umenia Fatra v Žiline, rokoch však tento spevák cirkevných produkcií privítajú sprevádza na klavíri jeho kde sa nahravka realizovala nestrácal inšpiráciu, a hoci sa èasti, venované hre a sprievodu manželka Dana, sa volá Rado (1.- 2. 12. 2001). Avšak jeho pesnièky uberali smerom, duchovných piesní. Vzácne sú Šašina plays Bottesini (DK-0065- i napriek týmto výhradam je poznaèeným sladkým vokálom, notové cvièenia a príklady: popri 2131). Sprievodné slovo nahrávka interpretaène na vždy sa našli „bombóniky“ typu ukážkach svetovej literatúry, v buklete je mimoriadne vysokej úrovni a som presved- Let´s Go Get Stoned, I Don´t Need najmä nemeckej a francúzskej dôkladne a pútavo spracova- èený o tom, že si nájde svojich No Doctor èi Crying Time. Jediné, proveniencie, tu nájdeme diela né, s množstvom informácií, vïaèných poslucháèov. èo možno nahrávkam z tohto slovenských autorov (Schneider- z ktorých najväèšou bombou obdobia vyèíta, je fakt, že vokál Trnavský, M. Moyzes, J. pre nezasvätených bude asi to, J URAJ ALEXANDER výrazne prekrýva hutná Podprocký), ale aj španielske, a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 43 KAM KEDY • FEBRUÁR 2002

C. Orff: Carmina burana Szidi Tobias, prednes, Michaela Gažiová, klavír Št 24. 1. BRATISLAVA St. 23. 1., Št. 24. 1. KS SF E. A. Poe, C. Debussy 10.20 Operné matiné (R.Wagner: Prsteò Fašiangový koncert Pi 24. 1. Dom umenia Nibelungov) OPERA A BALET SND SF, SFZ, BCHZ, Lubomír Mátl, dirigent a ŠFK, TomᚠKoutník, dirigent, Pavel Eret, husle 19.35 Z hudobnej ponuky EBU (Panochovo St 16. 1. P. I. Èajkovskij: Labutie jazero zborm., Magdaléna Rovòáková, zborm., V. Bellini, N. Paganini, O. Respighi kvarteto) Št 17. 1. W. A. Mozart: Don Giovanni Y. Tannenbergerová, soprán, V. Doležal, St 30. 1., Št 31. 1. Dom umenia 25. 1. Pi 18. 1. G. Verdi: Don Carlos tenor, V. Chmelo, barytón Koncerty pre mládež 23.05 Musica slovaca (Kubièka, Godár, So 19. 1. G. Donizetti: Nápoj lásky C. Orff: Carmina burana Karol Kevický, dirigent a sprievodné slovo N. Bodnár, Piaèek, Gašparík) Po 21. 1. G. Verdi: La Traviata Št 31. 1., Pi 1. 2. KS SF Klasicizmus 26. 1. Ut 22. 1. G. Puccini: Tosca SF, Georg Schmöhe, Thomas Larcher, klavír 13.05 Dotyky s operou – Novinky na CD trhu St 23. 1. M. Dubovský: Tajomný k¾úè W. A. Mozart, L. van Beethoven 15.00 Hudobno – slovné pásmo (ŠK) Št 24. 1. G. Donizetti: Lucia di Lammermoor Ut 5. 2. Foyer S. Ne 27. 1. Pi 25. 1. P. I. Èajkovskij: Spiaca krásavica Moyzesovo kvarteto, sólistka Iva Bittová BANSKÁ BYSTRICA 13.05 Z hudobnej ponuky EBU (Lazar Berman) So 26. 1. P. I. Èajkovskij: Spiaca krásavica I. Bittová: Quatuor pour Cora a i. ŠTÁTNA OPERA BANSKÁ BYSTRICA 20.00 Musica sacra Po 28. 1. G. Verdi: Aida Št 7. 2., Pi 8. 2. KS SF 21.00 E. Suchoò: Krútòava Ut 29. 1. W. A. Mozart: Èarovná flauta SF, Petr Altrichter, dirigent, Marco Rizzi, husle So 19. 1. G. Verdi: rigoletto Po 28. 1. St 30. 1. P. I. Èajkovskij: Spiaca krásavica R. Wagner, P. I. Èajkovskij, L. van Beethoven Ut 22. 1. V. Bellini: Puritáni 23.05 Musica slovaca (Albrecht, Andrašovan) Št 31. 1. J. Strauss: Noc v Benátkach Št 14. 2., Pi 15. 2. KS SF St 23. 1. G. Bregoviè: Gypsy roots – èili – Ut 29. 1. Pi 1. 2. G. Verdi: Nabucco SF, SFZ, Peter Keuschnig, dirigent, Jan Cigánske korenie 00.31 Z hudobnej ponuky EBU (Ruský symf. So 2. 2. P. I. Èajkovskij: Luskáèik Rozehnal, zbormajster, Marta Beòaèková, Št 24. 1. G. Puccini: Tosca orchester dirig. G. Roždestvenskij) A. Thomas: Hamlet alt So 26. 1. M. Stewart – J. Herman: Hello, 23.05 Musica slovaca (Hatrík, Domanský, Po 4. 2. G. Puccini: Tosca W. A. Mozart, S. Prokofiev, J. Brahms Dolly! Parík, Zeljenka) Ut 29. 1. B. Smetana: Predaná nevesta Ut 5. 2. P. I. Èajkovskij: Panna Orleánska 31. 1. St 6. 2. P. I. Èajkovskij: Labutie jazero Št 31. 1. P. Mascagni: Sedliacka èes SLOVENSKÝ ROZHLAS 16.00 Vzácne hudobné nahrávky (ŠK) R. Leoncavallo: Komedianti Št 7. 2. B. Smetana: Predaná nevesta Pi 1. 2. Pi 1. 2. Štúdio 2 SRo, 18.00 h Pi 8. 2. G. Verdi: La Traviata 13.35 Svetová komorná tvorba Fašiangy sa krátia, viac sa nenavrátia So 9. 2. P. I. Èajkovskij: Luskáèik RÁDIO DEVÍN / VÝBER HŽ 19.35 Skladatelia, diela, interpreti (Suk, Liszt, O¼uN a jeho hostia G. Verdi: Luisa Miller Williams) Orchester ¾ud. nástrojov SRo vedú Miroslav Ut 15. 1. Po 11. 2. W. A. Mozart: Don Giovanni So 2. 2. Dudík a Peter Parnièan 00.43 Z hudobnej ponuky EBU (The Hilliard Ut 12. 2. S. Prokofiev: Romeo a Júlia 15.00 Hudobné vydavate¾stvá pod Ne 10. 2. Konc. štúdio SRo, 10. 30 h Ensemble a German Symphony Orchestra St 13. 2. G. Rossini: Barbier zo Sevilly drobnoh¾adom Organové koncerty pod Pyramídou Berlin dirig. Kent Nagano. Št 14. 2. G. Verdi: Don Carlos 19.05 Komorná hudba (ŠK) Arkadiusz Bialic, organ 19.35 Skladatelia, diela, interpreti (Kodály, Pi 15. 2. G. Verdi: Rigoletto Ne 3. 2. Št 14. 2. Konc. štúdio SRo, 19.30 h Hidas, Liszt) 20.00 Èo nového vo svete hudby Valentínsky koncert St 16. 1. NOVÁ SCÉNA 21.00 N. Rimskij-Korsakov: Zlatý kohútik SOSR, Otakar Trhlík, dirigent, Nao Higano, 19.35 Skladatelia, diela, interpreti (Dvoøák, Po 4. 2. St 16. 1. Balada o zlodejovi koní alebo cigáni soprán Lalo, Liszt) 00.00 Svetová komorná tvorba (Ravel, idú do neba A. Moyzes, B. Martinù, G. Bizet, M. Ravel Pi 18. 1. Musorgskij, Debussy Št 17. 1. Šiesti v pyžame Ne 24. 2. Konc. štúdio SRo, 10.30 h 23.05 Musica slovaca (Bagin, Tandler, Ut 5. 2. Pi 18. 1. Hamlet Organové koncerty pod Pyramídou L. Burlas, Pospíšil) 15.10 Spieva Maria Callasová Ne 20. 1. Hamlet Peter Reifers, organ So 19. 1. Po 21. 1. Niekto to rád horúce 13.05 Operný koncert (Rossini, Donizzeti, 23.05 Musica slovaca (Ferenczy, Oèenáš, Kardoš) Ut 22. 1. Niekto to rád horúce Verdi, Puccini a ï.) Št 7. 2. St 23. 1. Beatles 15.00 Hudobno-slovné pásmo (ŠK) 16.00 Z repertoáru SOSR (Saint-Saens, Pi 25. 1. Hamlet KOŠICE 19.05 Komorná hudba (ŠK) Respighi, Enescu) So 26. 1. Hamlet Ne 20. 1. 19.35 Z hudobnej ponuky EBU (Belgický štát. ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE Ne 27. 1. Hamlet 13.05 Z hudobnej ponuky EBU (Israel orchester diriguje L. Maazel) Po 28. 1. Niekto to rád horúce Ut 22. 1. G. Dusík, P. Braxatoris: Modrá ruža camerata – Jeruzalem) Pi 8. 2. Ut 29. 1. Šiesti v pyžame St 23. 1. P. Šmok, O. Šoth, L. Vaculík, 20.00 Hudba a mýtus – Nordická sága 13.35 Svetová komorná tvorba J. Ivanenko 21.00 A. Lortzing: Cár a tesár So 9. 2. Mosty SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA Po 21. 1. 10.05 Symfonické matiné (Mendelssohn- Pi 25. 1. G. Verdi: Nabucco 10.15 Symfonické matiné Bartholdy, Mozart, Dvoøák) 19. 1. KS SF Ne 27. 1. P. Raši, K. Polák: Na smetisku, prem. 22.05 Noèný symfonický koncert (ŠK) 14.05 Akcenty, rezonancie SF, Martin Majkút, dirigent Po 28. 1. Dielòa tanca alebo ako vzniká balet Ut 22. 1. Ne 10. 2. Kto hrá v symfonickom orchestri Ut 29. 1. Pink Floyd, V rytme 19.35 Skladatelia, diela, interpreti (Janáèek, 13.05 Z hudobnej ponuky EBU (A. Dvoøák: Ut 22. 1. Foyer SF St 30. 1. Pink Floyd, V rytme Bartók, Prokofiev) Svatební košile) Musica aeterna, Peter Zajíèek, umel. vedúci, St 30. 1. G. Puccini: Bohéma St 23. 1. 20.00 Cesta z hlbín ticha – Oživená minulos K. Zajíèková, soprán, M. Bernášková, flauta Št 31. 1. O. Nedbal, N. Bodnár: Z rozprávky do 13.35 Holandské baroko Po 11. 2. W. A. Mozart, M. Haydn, A. Zimmermann, rozprávky 23.05 Musica slovaca (Macudzinski, Frešo, 10.15 Matiné s hudbou J. S. Bacha J. Ch. Bach, C. Stamitz Št 31. 1. G. Dusík, P. Braxatoris: Modrá ruža Holoubek, Kowalski, Mikula (ŠK – Štúdio Košice) St 23. 1. KS SF, 10.00 h SF, SFZ, BCHZ, Lubomír Mátl, dirigent a ŠTÁTNA FILHARMÓNIA KOŠICE INZERCIA • INZERCIA zborm., Magdaléna Rovòáková, zborm., Y. Tannenbergerová, soprán, V. Doležal, Ut 22. 1. Dom umenia Predám majstrovské husle od pána Janebu. Výborný stav. tenor, V. Chmelo, barytón Literárno – hudobný veèer tel.: 031/5527690, 0905/337513

44 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 1• 2002 HUDOBNÝ ŽIVOT – OBSAH 33. ROÈNÍKA (2001)

OSOBNOSTI, UDALOSTI r: Odišla obdivuhodná žena (Magda Móryová) 9 / 3 A. R.: Anton Steinecker (miniprofil) 1 / 5 R: Odišli (¼udovít Beladiè; Roman Skøepek) 11 / 4 A. R.: Miesto pre... MUDr. Janku Zálešákovú 5 / 8 Rajterová , A.: Za Bohdalom Warchalom 1 / 2 A. R.: Boris Lenko (miniprofil) 5 / 9 Rušèin, P.: Za Eugenom Sárazom 9 / 3 AR: Prezentácia 6 / 12 Šárayová, E.: Naposledy Petrovi Hradilovi 9 / 4 AR: Miesto pre... Editu Bjeloševièovú 7 – 8 / 8 Šimèisko, V.: Za Róbertom Stankovským 1 / 3 Berger, I.: Súaž s perspektívou 1 / 7 Unger, P.: Zomrel Jiøí Zahradníèek 5 / 6 Blaho, J.: Nedožité jubileum (Juraj Martvoò) 7 – 8 / 4 Unger, P.: Smr dirigenta (Giuseppe Sinopoli) 5 / 6 Blaho, J.: Vyslanec múz (K pädesiatinám Petra Dvorského) 9 / 2 Zagar, P.: Uzavrela sa kapitola dejín hudby 20. storoèia (Iannis Xenakis) 3 / 7 Blaho, J.: Storoènica legendy (Dr. Janko Blaho) 9 / 3 Blaho, J.: Jubileum historickej primadony (Margita Èesányiová) 11 / 2 NÁŠ HOS Blahynka, M.: Pocta Edite Gruberovej 1 / 6 Rajterová, A.: Peter Keuschnig 1 / 8 Blahynka, M.: K jubileu Ljuby Makovickej 2 / 3 Rajterová, A.: Magda Móryová 2 / 7 Blahynka, M.: Jubileum V. Stracenskej 12 / 2 Rajterová, A.: Alexander Dmitriev 3 / 14 Bokes, V.: K jubileu Juraja Pospíšila 2 / 2 Rajterová, A.: Spoloènos priate¾ov hudby Viedeò. Nᚠhostite¾ 4 / 6 Bokes, V.: Ideál èi osud? K nedožitej osemdesiatke Ota Ferenczyho 3 / 4 Rajterová, A.: Helena Gáfforová 5 / 12 Bokes, V.: Èas ohliadnu sa spä (Juraj Hatrík) 5 / 4 Rajterová, A.: Juraj Bartoš 6 / 16 Brejka, R., Rajterová, A.: Jubilujúci rovesníci (Ladislav Kupkoviè, Rajterová, A.: Robert Cohen 9 / 13 Dušan Martinèek, Ivan Parík) 6 / 6 Rajterová, A.: Charles Olivieri – Munroe 10 / 11 Èížik, V.: Šesdesiatnik Vladimír Èuchran 11 / 3 Rajterová, A.: Peter Feranec 11 / 9 Dohnalová, L.: Miesto pre... Honorata Cotteliho 2 / 5 Rajterová, A.: Libor Pešek 12 / 11 Dohnalová, L.: Bernadetta Šuòavská (miniprofil) 4 / 4 Dohnalová, L.: Marián Lejava (miniprofil) 7 – 8 / 6 Š TÚDIE, ANALÝZY, ÚVAHY Ferjenèíková, Z.: Slovo o uèite¾ovi (Ján Vladimír Michalko) 5 / 5 Blaho, J.: Z opernej histórie XVIII. Smetana ako profilový faktor 1 / 27 Glasnák, J.: Polstoroèie Konzervatória v Žiline 11 / 6 Blaho, J.: Z opernej histórie XIX. Dvoøák – a tí druhí 2 / 25 Chalupka, ¼.: K storoènici muzikológa Konštantína Hudeca 3 / 2 Blaho, J.: Z opernej histórie XX. Verizmus v nemilosti 3 / 35 Chalupka, ¼.: Hommage a Oskar Elschek 6 / 4 Blaho, J.: Z opernej histórie XXI. Priestor pre súèasnú tvorbu 4 / 28 LA: Martin Majkút (miniprofil) 6 / 8 Blaho, J.: Z opernej histórie XXII. Medzi dekadenciou, verizmom LA: Miesto pre... prof. Miloša Jurkovièa 6 / 10 a renesanènou komédiou 5 / 34 L. D.: Spomienka (Andrej Oèenáš) 2 / 3 Blaho, J.: Z opernej histórie XXIII. Na strune súèasnej opery 6 / 34 Jurkoviè, M.: Rozhlasoví symfonici so svetovou premiérou v Taliansku 3 / 7 Blaho, J.: Z opernej histórie XXIV. Èas èakania 7 – 8 / 45 J. V.: Spoloènos Ferenca Liszta v Bratislave 4 / 3 Blaho, J.: Téma: Verdi 10 / 37 Krekovièová, E.: Alica Elscheková jubiluje 1 / 4 Blaho, J.: K dvestoroènici Vincenza Belliniho 11 / 34 Marenèinová, D.: Polstoroèie Konzervatória v Košiciach 11 / 6 Demko, M.: Slovenský komponista Samuel Capricornus 7 – 8 / 51 Matuštík, R.: Balada o èloveku (Vlastimil Horák) 6 / 9 Dobszay, L.: Musicalia Danubiana 2 / 36 M. B.: K nedožitým sedemdesiatinám Branislava Krišku 1 / 4 HŽ: Ako živý je odkaz Mikuláša Schneidra – Trnavského. Medelský, B.: Musa Ludens v Austrálii 4 / 3 Rozhovor s Editou Bugalovou 7 – 8 / 55 Polák, P.: Jubileum hudobného historika (Ladislav Kaèic) 6 / 5 Chalupka, ¼.: Alexander Moyzes. Symfónia è. 7 pre ve¾ký orchester op.50 1 / 12 R: Cikkerov svet Tálie 9 / 11 Chalupka, ¼.: Oto Ferenczy. Capriccio pre klavír a orchester 2 / 10 R: Jubilujúca klaviristka (Klára Havlíková) 11 / 3 Chalupka, ¼.: Ilja Zeljenka. 2. klavírne kvinteto 3 / 17 Rajterová, A.: Miesto pre... O¾gu Smetanovú 3 / 8 Chalupka, ¼.: Andrej Oèenáš. Ruralia Slovaca, suita pre sláèiky, Rajterová, A.: Anton Popoviè (miniprofil) 3 / 11 dve flauty, dva lesné rohy, dve trúbky, tympany a cimbal op. 19 4 / 12 Rajterová, A.: Peter Gu¾as ( miniprofil) 9 / 5 Chalupka, ¼.: Dezider Kardoš. Hrdinská balada pre sláèikový Rajterová, A.: Miesto pre... PhDr. Janu Bartovú – Kalinayovú 9 / 8 orchester op. 32 5 / 15 Rajterová, A.: Miesto pre... Magdalénu Rovòákovú 10 / 9 Chalupka, ¼.: Ilja Zeljenka. Osvienèim. Kantáta pre zbor, Rajterová, A.: Eugen Prochác (miniprofil) 11 / 5 dvoch recitátorov a ve¾ký orchester 6 / 21 Rajterová, A.: Miesto pre... Karola Kopernického 11 / 7 Chalupka, ¼.: Miro Bázlik. Pä piesní na èínsku poéziu 7 – 8 / 19 Rajterová, A.: Jordana Palovièová (miniprofil) 12 / 3 Chalupka, ¼.: MikulᚠSchneider – Trnavský. K 120. výroèiu narodenia Rajterová, A.: Miesto pre... Jána Vladimíra Michalka 12 / 8 skladate¾a 7 – 8 / 53 (red.): Jubilujúca èembalistka (Marica Dobiášová) 5 / 5 Chalupka, ¼.: Dušan Martinèek. Dialógy vo forme variácií pre klavír Sereèinová, A.: Marek Piaèek (miniprofil) 10 / 4 a orchester op. 7 9 / 16 Schultz J.: Spevácky zbor slovenských uèite¾ov (50. výr.) 11 / 4 Chalupka, ¼.: Peter Kolman. Monumento per 6 000 000 10 / 14 Unger, P.: Hold Ide Èerneckej 1 / 3 Chalupka, ¼.: Ladislav Kupkoviè. Osemhran samoty, nudy a strachu 11 / 13 Unger, P.: Jubileá osobností slovenskej opery (Nina Hazuchová, Chalupka, ¼.: Roman Berger. Transformácie – 4 skladby Elena Kittnarová, O¾ga Hanáková) 7 – 8 / 3 pre ve¾ký orchester 12 / 15 Urbanèíková, L.: Monika Melcová (miniprofil) 2 / 6 Martináková, Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Kategorizácia hudby Urbanèíková, L.: Život s umením (Etela Èárska) 3 / 3 a niektoré faktory vplyvu 1 / 29 Urbanèíková, L.: Režisér, prekladate¾, dramaturg (Július Gyermek) 5 / 3 Martináková, Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Futurizmus – hnutie Urbanèíková, L.: Roman Skøepek jubiluje 5 / 3 za nové umenia 2 / 28 Vakoš, J.: 80. výroèie Speváckeho zboru slovenských uèite¾ov 3 / 13 Martináková, Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Dadaizmus – zrod VÈ: ESTA Slovakia zavàšila decénium 5 / 8 antiumenia èi nových podôb umenia? 3 / 38 Zeljenka, I.: Pozdrav priate¾ovi Bázlikovi 5 / 2 Martináková Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Expresionizmus – nový výraz doby? 4 / 31 N EKROLÓGY Martináková, Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Neoklasicizmus – súèas Bagin, P.: Za Vladimírom Slujkom 12 / 2 umeleckých tendencií nového realizmu? 5 / 36 Blahynka, M.: Za Katarínou Cikkerovou 7 – 8 /5 Martináková, Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Nový návrat Bokes, V.: Za Ivanom Hrušovským 10 / 2 k experimentálnym a avantgardným formám umenia po druhej Domanský, H.: Vyznanie kolegu a priate¾a (R. Stankovský) 1 / 3 svetovej vojne (1. èas) 6 / 38 Gaherová, H.: Hudba srdca (ako nekrológ pre Ivana Hrušovského) 10 / 2 Martináková Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Nový návrat Glocková, M.: Za Alešom Votavom 6 / 7 k experimentálnym a avantgardným formám umenia po druhej L.D.: Za Tiborom Andrašovanom 9 / 4 svetovej vojne (2. èas) 7 – 8 / 47 Martináková, Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Umelecké hnutie Šályová, S.: Nádejní speváci 7 – 8 / 39 Fluxus – ako neodada 9 / 30 Šimèík, M.: Duchovná hudba v Smolníku 10 / 6 Martináková, Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Minimal – art Šišková, I.: Pressburger Philharmoniker s “klasickým” repertoárom 7 – 8 / 37 a minimal – music.Opakujúca sa tendencia v umení? 10 / 3 Šuba, A.: Mozartovo Requiem v Mníchove 12 / 30 Martináková, Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Postmoderna. Šuška, P.: Koncert Lúènice ako zárodok budúceho festivalu 2 / 17 Zrod novej, èi zánik starej paradigmy? I. 11/ 30 Šuška, P.: Koncerty v Mirbachu (Societa Rigata) 3 / 27 Martináková, Z.: Kapitoly z hudby 20. storoèia. Postmoderna. Šuška, P.: Dychové závany z Mirbachu 9 / 27 Zrod novej, èi zánik starej paradigmy? II. 12 / 34 Šuška, P.: Koncerty v Mirbachu (Bratislavské gitarové kvarteto) 12 / 29 Rajter, A.: Ve¾kí dirigenti 20. storoèia. Clemens Krauss 2 / 32 Varga, J.: Liszt u Zychiovcov 12 / 30 Rajter, A.: Ve¾kí dirigenti 20. storoèia. Karl Böhm 4 / 35 Rajter, A.: Don Giovanni / Don Juan – Fragmenty z histórie opery 7 – 8 / 10 F ESTIVALY, SڍAŽE, PREHLIADKY Rajter, A.: Ve¾kí dirigenti 20. storoèia. Bruno Walter 12 / 37 Alexander, J.: BHS (Traditional and Revival) 10 / 46 Zagar, P.: Arnold Schönberg. Duchovný vodca ako rozporuplná Altán, Š.: BHS (Zborové koncerty) 10 / 18 osobnos. K 50. výroèiu úmrtia skladate¾a 9 / 34 AR: Wiener Festwochen. Festival Arnolda Schönberga 7 – 8 / 32 Blaho, J.: A ešte raz Aida 9 / 23 K ONCERTY Blahynka, M.: Wiener Festwochen.Èínska opera 7 – 8 / 33 A. G.: Jar v rozhlase 6 / 29 Blahynka, M.: Wiener Festwochen. Luigi Nono: Intoleranza 7 – 8 / 34 AG: Finále SOSR v Bratislave 7 – 8 / 36 Blahynka, M.: Svetová premiéra na Wiener Festwochen 7 – 8 / 34 Altán, Š.: Zub èasu, alebo najväèšia kultúrna udalos 1 / 21 Blahynka, M.: Melos – Étos (Rakúsky pokus o „štvoroperu“) 12 / 23 Berger, I.: Slovenská filharmónia v januári 2 / 14 Èárska, E.: Slovenské historické organy 10 / 23 Berger, I.: Slovenská filharmónia vo februári 3 / 24 Èierna, A.: BHS (TIJI) 10 / 19 Berger, I.: Slovenská filharmónia v marci 4 / 19 Èierna, A.: BHS (Moskovská filharmónia) 11 / 21 Berger, I.: Slovenská filharmónia v marci a apríli 5 / 22 Èierna, A.: BHS (Štátny symfonický orchester Po¾ského rozhlasu Berger, I.: Slovenská filharmónia v apríli a máji 6 / 27 Katovice) 11 / 22 Berger, I.: Avantgarda v synagóge 6 / 29 Èierna, A.: BHS (Ulster Orchestra; Komorní sólisti Bratislava) 11 / 23 Blahynka, M.: Dvakrát v letnom duchu 9 / 27 Èížik, V.: New Europe Festival 7 – 8 / 26 Blahynka, M.: Koncerty v Mirbachu (Hana Štolfová – Bandová Èížik, V.: BHS (klavírny recitál Ivana Gajana) 11 / 17 a Jana Nagy – Juhászová) 12 / 28 Èížik, V.: Suchoòov festival 11 / 24 Bokes, V.: Skladate¾ské jubileá koncertne 4 / 21 Èunderlíková, E.: Talent 2001 5 / 10 Èížik, V.: Brilantný recitál v Mirbachu 1 / 16 Èurilla, Š.: Košická hudobná jar 7 – 8 / 27 Èížik, V.: Primátor Bratislavèanom 1 / 17 Èurilla, Š.: Medzinárodný organový festival v Košiciach 10 / 24 Èížik, V.: Matiné v Mirbachu 2 / 16 Demo, O.: Slovenský slávik a èeský Zpìváèek 2001 10 / 3 Èížik, V.: Koncerty v Mirbachu (Ida Èernecká) 3 / 27 Dlháòová, B.: Letné stretnutie klaviristov 9 / 6 Èížik, V.: Viedeò Bratislave 3 / 28 Dlháòová, B.: Peter Šandor laureátom 10 / 3 Èížik, V.: Koncerty v Mirbachu (Albrechtovo sláèikové kvarteto, Dohnalová, L., Puškášová, M.: Mladí opä v Žiline 5 / 19 Matej Arendárik) 4 / 20 Dohnalová, L.: BHS (TIJI) 10 / 20 Èížik, V.: Viedeò Bratislave 4 / 21 Dohnalová, L.: BHS (Recitál Borisa Lenka) 11 / 17 Èížik, V.: Na programe dòa: klavír (Ladislav Fanèoviè, Ivan Gajan, Kamil Földešová, M.: Gitarový festival 9 / 21 Mihalov, Zuzana Zamborská, Mayuko Kida, Jordanka Palovièová) 5 / 24 Frederiksen, O.: Írsky festival komornej hudby v Bantry 7 – 8 / 30 Èížik, V.: Koncert v Mirbachu (Ladislav Fanèoviè) 7 – 8 / 38 Horkay, T.: BHS (Orquesta Ciudad de Malága) 11 / 21 Èížik, V.: Z Dní Európy (Vlachovo kvarteto) 7 – 8 / 39 Horkay, T.: BHS (Cappella Istropolitana) 11 / 24 Èížik, V.: Zahranièní hostia (Vladimir Tsypin a Zlatica Poulová, Horkay, T.: Melos – Étos (Arte Quartett; Jean Guillou) 12 / 22 Janáèkovo kvarteto) 9 / 28 Hrušovský, I.: Suveréni z Filipín (Ve¾ká cena Slovenska) 9 / 7 Èížik, V.: Talenty oèarili (Jozef Hamerník, Dalibor Karvay, Chalupka, ¼.: Melos – Étos (Musica Danubiana; Arvo Pärt) 12 / 21 Ladislav Fanèoviè) 11 / 26 (LA): Ferrara Musica 6 / 26 Èížik, V.: Koncerty v Mirbachu (Stanislav Zamborský) 12 / 28 L. D.: Talent roka 2001 – Jordanka Palovièová 4 / 2 Èurilla, Š.: Štátna filharmónia Košice 2 / 16 LD: BHS (Prológ) 10 / 18 Èurilla, Š.: Štátna filharmónia Košice (február) 3 / 25 Janáèková, O.: 5. festival èeského hudebního divadla Praha 6 / 25 Èurilla, Š.: Štátna filharmónia Košice (marec) 5 / 25 Jarina, D.: V Hrone už aj zlatá rybka 7 – 8 / 5 Èurilla, Š.: Štátna filharmónia Košice (záver sezóny) 9 / 29 Kaèic, L.: Mozartov týždeò 2001 3 / 20 Èurilla, Š.: Zaèiatok sezóny v Košiciach 11 / 26 Kaèic, L.: BHS (Izrael v Egypte) 11 / 20 Dlháòová, B.: Orchestre Orphee Seyssins 3 / 28 Kaèic, L.: Dni starej hudby 2001 12 / 24 Gnotková, A.: Romantický koncert opä v rozhlase 3 / 25 Karlíková, M.: Èírenie talentov 2001 6 / 13 Horkay, T.: Slovenská filharmónia 7. a 8. decembra 1 / 16 Kobella, P.: Hus¾ová dielòa 4 / 3 Horkay, T.: Bachov rok – ešte raz 1 / 17 (LA): Wiener Festwochen 2001 4 / 18 Horkay, T.: Harnoncourtov novoroèný koncert 1 / 20 (LA): Osterklang Wien 4 / 18 Horkay, T.: Slovenská filharmónia 23. a 29. novembra 12 / 26 la: Medzinárodný hudobný festival styriarte 2001 7 – 8 / 22 Horkay, T.: SOSR – inauguraèný koncert 12 / 27 (la): Festival v Bukurešti (Medzinárodný festival George Enescu) 10 / 27 Kaèic, L.: Musica aeterna. Závereèný koncert sezóny 2000 / 2001 7 – 8 / 36 Martináková, Z.: Melos – Étos. 6. medzinárodný festival súèasnej hudby12 / 19 Pergler, F.: Kritik na pódiu (Vladimír Èížik) 4 / 22 Medòanská, I.: Akademická Banská Bystrica 9 / 20 Planèárová, M.: Dva koncerty mladých 7 – 8 / 38 Medòanský, K.: Festival zabudnutej hudby v Tarnove 6 / 26 Polák, P.: Viedenskí filharmonici a Sir Simon Rattle 1 / 19 Mešèanová, A.: Festival súèasnej komornej hudby (Predpremiéra Polák, P.: Záver Bachovho roka. Dvakrát Magnificat 3 / 26 festivalu) 10 / 24 Polák, P.: Bach na Hrade 4 / 21 MK: Úspech mladého huslistu (Medzinár. súaž Carla Flescha) 9 / 6 Polák, P.: Slovenská filharmónia 8. a 9. novembra; SKO Bohdana Móži, A.: Grand prix Svetozára Straèinu 4 / 3 Warchala 12 / 26 Mrva, M.: Tirnavia absolútnym víazom Trnavských zborových dní 11 / 4 PŠ: Cimbal a èembalo – tri slovenské premiéry 9 / 27 Polák, P.: Turíèny barokový festival v Salzburgu 7 – 8 / 29 Puškášová, M.: Generaèné konfrontácie 2 / 17 Prochác, E.: Festival peknej hudby Banská Štiavnica 2001 9 / 21 Rajter, A.: Trikrát Viedeò 2000 1 / 17 Procházková, V.: BBC Cardiff Singer of the World 7 – 8 / 44 Rajter, A.: Rostropoviè vo Viedni 6 / 30 Procházková, V.: Glyndebourn – Vec Makropulos 10 / 28 Rajterová, A.: Bach “premiérovo” 12 / 29 Procházková, V.: Salzburské slávnostné hry (Jenufa) 10 / 29 Schmidtová, A.: Závereèný koncert 52. sezóny SF 6 / 28 R: Pražská jar po novom 11 / 25 Steinecker, A.: Bachove motetá v SF 2 / 15 R: Resonanzen 11 / 25 Steinecker, A.: Premiéra v podaní SOSR 5 / 23 Rajterová, A.: Ve¾konoèný festival v Salzburgu 5 / 20 Rajterová, A.: Konvergencie 7 – 8 / 23 Procházková, V.: Volá Londýn. Jeden koncert a devä hviezd 6 / 33 Rajterová, A.: Moravský podzim 10 / 31 Procházková, V.: Volá Londýn. Z nadšenia sa vždy zrodí nieèo pozitívne 7 – 8 / 43 Šuška, P.: Horgänge 2001 – Cerha 75 4 / 16 Procházková, V.: Volá Londýn. Opä v plnom prúde 11 / 29 Šuška, P.: Festival della Valle d´Itria Martina Franca 2001 10 / 27 Rajter, A.: Koncerty vo Viedni 5 / 27 Šuška, P.: BHS (Z tvorby slovenských skladate¾ov; American Brass S.E.: Hudba pre dychové nástroje. Arolser Barock – Festspiele 10 / 7 Quintet; Miraphone Tuba Quartet) 11 / 18 Šuška, P.: Wien modern 2000. Únos v koncertnej sále 3 / 23 Šuška, P.: BHS (Vražda v rozhlase. P. Breiner. The Story) 11 / 19 Varga, J.: Roma e Napoli 12 / 32 Šuška, P.: Melos – Étos (Kontrabas a dva klavíry) 12 / 22 Tichý, S.: BHS (Recitál Jána Vladimíra Michalku) 11 / 17 KONFERENCIE, SEMINÁRE, ODBORNÉ PODUJATIA Trnavský, V.: 6. medzinárodná spevácka súaž Franza Lehára 5 / 10 Biba, O.: Zoznamy diel skladate¾ov. Medzinárodné sympózium Unger, P.: Bratislavská hudobná jar 2001 7 – 8 / 25 Viedeò 8. – 10. jún 7 – 8 / 5 Unger, P.: Monumentálna Aida v Macerate 9 / 23 Bíliková, L.: V Trnave o osobnostiach (Osobnosti hudby a ich význam Unger, P.: Arena di Verona 9 / 24 pre rozvoj národných kultúr v strednej Európe) 12 / 6 Unger, P.: Rossini Opera Festival 9 / 25 Blahynka, M.: Perspektívy hudobnej výchovy v Nitre (Hudobná Unger, P.: Klangbogen Wien 10 / 25 pedagogika v kontexte doby) 12 / 5 Unger, P.: BHS (Luisa Miller a formálny prístup opery k BHS) 10 / 21 Blažeková, M.: Orffov Schullwerk v premenách èasu. O sympóziu Unger, P.: Salzburské slávnostné hry (Ariadna na Naxe; Don Carlos) 10 / 29 v Traun-walchene 3 / 42 Unger, P.: BHS (Bruchov Odyseus) 11 / 19 Medòanská, I.: Hudobná pedagogika medzinárodne. Kongres EAS v Rige 10 / 6 Unger, P.: BHS (Verdi. Messa da requiem) 11 / 21 Pergler, F.: Piano Bratislava II. 12 / 6 Unger, P.: BHS (SF; Symfonický orchester Savaria) 11 / 22 Planèárová, M.: TadeᚠSalva znovuobjavený. Osobnos skladate¾a Urbanèíková, L.: Mladí klaviristi v Košiciach. 7. roèník medzinárodnej Tadeáša Salvu v slovenskom a európskom kontexte 6 / 15 klavírnej súaže Košice 2001 6 / 14 Sereèinová, A.: Orffov Schulwerk v Nitre 9 / 38 Varga, J.: Hudobná jar v Budapešti 4 / 17 Schmidtová, A.: Muzikologická konferencia BHS 2001 10 / 5 Varga, J.: Slávnostné hry v Zürichu 9 / 22 Unger, P.: Seminár o Branislavovi Kriškovi 2 / 3 Varga, J.: Bayreuth – zážitky a sklamania 10 / 2 Vítová, E.: Pražské jaro 2001 7 – 8 / 28 HUDBA, KTORÚ MÁM RÁD Vrábel, J.: Iuventus Canti – 3. roè. medzinárodnej speváckej súaže Dagmar Volmutová 1 / 34 Imricha Godina 7 – 8 / 7 Ján Štrasser 2 / 38 Zvara, V.: Moravský podzim (Košutova Ifigénia) 10 / 32 Libor Vaculík 4 / 38 Egon Bondy 5 / 40 HUDOBNÉ DIVADLO Baruch Myers 6 / 42 Blahynka, M.: Cigánske inšpirácie 7 – 8 / 40 Jozef Varga 9 / 39 Breiner, P.: Vražda v opere 7 – 8 / 18 Miroslav Cipár 10 / 41 Glocková, M.: Pozdrav z minulého storoèia. Tosca. May fair lady 3 / 31 Juraj Štern 11 / 36 Glocková, M.: V Banskej Bystrici sa tešili 6 / 31 Stanislav Štepka 12/ 44 Procházková, V.: Rusalka v Lyone 12 / 31 Šuška, P.: Opera za tri groše v Aréne 5 / 32 MODULÁCIE (JAZZ, WORLD MUSIC) Unger, P.: Operný hrdina vystrúhaný z dreva 1 / 22 A.S. (preklad): Viedenské odpovede na pochode 1 / 35 Unger, P.: Donizettiovský triumf Edity Gruberovej 1 / 24 as: Dobrofest 7 – 8 / 68 Unger, P.: „Tutto nel mondo...“ vzdal poctu Giuseppe Verdimu 2 / 19 as: Palinckx: súèasná hudba, punk, rock...? 10 / 46 Unger, P.: Pokus o renesanciu Panny Orleánskej 3 / 29 Bodnár, P.: Jazzové sóla. My one and only love. Transkr. P. Bodnár 2 / 45 Unger, P.: Sympatický zhýralec a obe vášnivých žien. Mozartov 7 – 8 / 16 Bodnár, P.: Jazzové sóla. My one and only love. Notový zápis sóla Don Giovanni v Opere SND Jeffa Andrewsa 3 / 50 Unger, P.: Osobné debuty na scéne Opery SND 3 / 30 Bodnár, P.: Jazzové sóla. My one and only love. Notový zápis sóla Unger, P.: Strhujúci viedenský Billy Budd 3 / 32 Michael Brecker Bandu 4 / 46 Unger, P.: Arabella a Ariodante v Mníchove 4 / 24 gr: Nedožité 75. narodeniny Milesa Davisa 4 / 48 Unger, P.: Po stopách bel canta (Parma, Bologna, Milano) 4 / 25 Jazzové sóla. Frank Churchill: Someday My Prince Will Come 6 / 49 Unger, P.: Pražania odmietli nového Dalibora 5 / 29 JG: O¼UN za hranicami slovenského folklóru 7 – 8 / 64 Unger, P.: Nabucco ako prostá rodinná dráma 7 – 8 / 41 Kánik, R.: Pred zrkadlom tma, za zrkadlom jazz (Festival Trip jazz) 12 / 49 Unger, P.: Orlando furioso v Prahe 11 / 27 Markušová, M.: Pohoda na blate 9 / 48 Unger, P.: Námesaèná vo Viedni 12 / 31 Motyèka, P.: Livin´ blues 2001 4 / 48 Urbanèíková, L.: Bohéma v Košiciach 1 / 23 Motyèka, P.: Veèer trojklavírny alebo to tu ešte nebolo 6 / 48 Urbanèíková, L.: Rigoletto v Košiciach úspešne 4 / 23 Móži, A.: Orchester ¾udových nástrojov v jubilejnom poh¾ade 12 / 50 Varga, J.: Budapeštianske premiéry 5 / 30 mp: Nový festival v Poprade 9 / 48 Varga, J.: Po stopách Dona Carlosa 5 / 31 Pekariková, M.: Tradièná hudba na Korzike. Zápas o kultúrne dedièstvo 3 / 45 Varga, J.: Dvakrát vo Viedenskej opere 7 – 8 / 42 Sereèinová, A.: Funky filharmonik 2 / 39 Varga, J.: Romeo a Júlia v Budapešti 11 / 28 Sereèinová, A.: Ako sa žije s autentickým folklórom 3 / 43 Vítová, E.: Ariane et Barbe – Bleue 7 – 8 / 42 Sereèinová, A.: Špilže mir a lidele in jidiš! 4 / 41 Zvara, V.: Schnittkeho Faust prvý raz vo Viedni 2 / 22 Sereèinová, A.: Ghymes. Ako sa sta slávnym... Rozhovor s Tamásom Szarkom 7 – 8 / 59 ZO ZAHRANIÈIA Sereèinová, A.: Experience Music Project: Žite, cíte a dýchajte hudbou! 9 / 45 AR: Symphonia Hungarorum. 1000 rokov hudobnej kultúry v Uhorsku 9 / 11 Suchánová, Z.: Požoò sentimentál in Laugaricio 7 – 8 / 65 Kistyová, ¼.: Toujours Mozart 2001 3 / 22 Šuška, P.: Japonské bubny v bratislavskej Aréne 1 / 39 (la): Podzimní festival duchovní hudby 10 / 8 Šuška, P.: Fenomén Apocalyptica 2 / 47 Pažitná, K.: List z Cremony 1 / 25 Šuška, P.: Modrá z neba 5 / 44 Pažitná, K.: Cremona Liuteria 2 / 24 Šuška, P.: Nové blues 5 / 44 Pažitná, K.: List z Cremony. Z Cremony do Viedne 3 / 34 Šuška, P.: Matiné s Piazzollom 5 / 45 Pažitná, K.: Gran Teatro La Fenice 12 / 40 Šuška, P.: Hudba a súèasný tanec – otázky a odpovede v pohybe 6 / 43 Polakovièová, V.: Francúzske inšpirácie 1 / 33 Šuška, P.: Candy Dulfer v Bratislave 7 – 8 / 64 Procházková, V.: Reflexie o Kórei a jej nielen hudobnej kultúre (1.) 1 / 26 Šuška, P.: Viva la maquina escribir. Flamenco a Bratislava 9 / 41 Procházková, V.: Reflexie o Kórei a jej nielen hudobnej kultúre (2.) 2 / 23 Šuška, P.: Viedenské „crossroads“ 9 / 48 Procházková, V.: Volá Londýn. Za pokus to vždy stojí 3 / 33 Šuška, P.: Bratislavské jazzové dni 2001. Vydarené jazzové sólo 11 / 45 Procházková, V.: Volá Londýn. Londýnske koncerty 4 / 27 Wasserberger, I.: Jazzové fenomény 90. rokov. Don Byron: Procházková, V.: Volá Londýn. Hýrivý hudobný Londýn 5 / 33 klarinetový eklektik 1 / 41 Wasserberger, I.: Jazzové fenomény 90. rokov. Greg Osby: Šuška, P.: Mártires del Compás. Mordiendo el Duende 2 / 50 altsaxofónový profesor 2 / 41 Šuška, P.: Ella Fitzgerald 4 / 49 Wasserberger, I.: Jazzové fenomény 90. rokov. Brad Mehldau: Šuška, P.: Benny Green. Naturaly 9 / 50 instantný romantik 3 / 47 Šuška, P.: Jej družina 10 / 49 Wasserberger, I.: Jazzové fenomény 90. rokov. Maria Schneider: Unger, P.: Hei – Kyung Hong . Jennifer Larmore. Bellezze vocale 7 – 8 / 69 evansovská reinkarnácia 4 / 43 Unger, P.: G. F. Händel. Alcina 10 / 47 Wasserberger, I.: Jazzové fenomény 90. rokov. Christian McBride: Unger, P.: J. Haydn. Armina 10 / 48 kontrabas pre 21. storoèie 5 / 41 Unger, P.: Sumi Jo. Prayers 10 / 48 Wasserberger, I.: Jazzové fenomény 90. rokov. Štandardy a pop jazz 6 / 45 Unger, P.: Karita Mattila. Arias and scenes 11 / 48 Wasserberger, I.: Jazzové fenomény 90. rokov. Terence Blanchard: Unger, P.: Foerster Songs 11 / 48 jazz a filmová hudba 7 – 8 / 61 Vachová, Z.: Vladimír Godár. Music for the films of Martin Šulík 12 / 52 Wasserberger, I.: Gustav Brom: život ako film Varga, J.: Robert Dean Smith. Wagner Portrait 10 / 48 (k nedožitým 80. narodeninám) 7 – 8 / 66 Zagar, P.: Gija Kanèeli. Simi. Neradostné myšlienky pre violonèelo Wasserberger, I.: Legendy medzi nami. Jim Hall 10 / 42 a orchester (1995). Magnum ignotum pre dychový súbor, Wasserberger, I.: Legendy medzi nami. Benny Golson 11 / 42 kontrabas a MG pás (1994) 2 / 49 Wasserberger, I.: Je dôležité ma šansoniérku Zagar, P.: John Tavener. Total Ecplipse, Agraphon 7 – 8 / 69 (K jubileu Hany Hegerovej) 11 / 47 Zagar, P.: Ingram Marshall. Kingdom Come, Hymnodic Delays, Wasserberger, I.: Legendy medzi nami. Quincy Jones 12 / 45 Fog Tropes II 10 / 47

R ECENZIE – CD R ECENZIE – KNIHY Alexander, J.: Poznámky diskofila 1 / 46 Burlas, L.: Ferdinand Klinda. Organ v kultúre dvoch tisícroèí 5 / 49 Alexander, J.: Poznámky diskofila 3 / 54 Horkay, T.: Slovenskí skladatelia 1 / 45 Alexander, J.: Poznámky diskofila 4 / 50 Chalupka, ¼.: Malgorzata WoŸna – Stankiewicz. Muzyka francuska Alexander, J.: Poznámky diskofila 5 / 50 w Polsce w II polowie XIX wieku 12 / 55 Alexander, J.: Poznámky diskofila 6 / 51 Medòanská, I.: Acta Universitatis Matthiae Belli 10 / 50 Alexander, J.: Poznámky diskofila 7 – 8 / 71 Schmidtová, A.: Amantius Akimjak. Gregoriánsky chorál Alexander, J.: Poznámky diskofila 9 / 51 v stredoeurópskom priestore 4 / 49 Alexander, J.: Poznámky diskofila 10 / 51 Szóradová, E.: Ulrich Michels. Encyklopedický atlas hudby 1 / 44 Alexander, J.: Poznámky diskofila 11 / 51 Alexander, J.: Poznámky diskofila 12 / 54 HUDOBNÝ PRIEMYSEL Demo, O.: Cez ten Žažkov 5 / 48 AS: Indies: po svojom a s láskou 9 / 47 Dohnalová, L.: On Fire / Cello Dances 7 – 8 / 69 la: Nová marketingová stratégia 3 / 37 Dohnalová, L.: Brána nadìje 9 / 49 R: Kopírovanie zabíja hudbu 6 / 15 Dohnalová, L.: Ladislav Kupkoviè. Chamber Music 10 / 47 Šuška, P.: Negramotná slovenská Grammy 4 / 39 Dohnalová, L.: Penderecki. Complete cello concertos 12 / 51 VP: Gramophone Awards 2001 11 / 38 Hašková, K.: Sir Georg Solti. Bartók – Weiner – Kodály 5 / 46 Horkay, T.: Safri duo. Lutoslawski, Bartók, Helweg with The Slovak R EAGUJETE (-ME) piano duo 1 / 43 Chalupka, ¼.: Na margo interview s riadite¾kou Hudobného centra Horkay, T.: Music from friends for friends 2 / 49 Mgr. O¾gou Smetanovou 5 / 7 Chalupka, ¼.: Alexander Moyzes. Symfónie è.1 a 2 12 / 51 Dohnalová, L.: Vážený pán Sirota 6 / 2 Jurèo, M.: Juraj Lehotský. Siesta 3 / 52 Godár, V.: Vážená redakcia 11 / 2 Kánik, R.: Bluesweiser 12 / 53 Chalupka, ¼.: Odpoveï Vladimírovi Godárovi 11 / 2 Kánik, R.: Milt Jackson. Wizard of the Vibes 12 / 53 Kaèic, L.: Absencia poznatkov. Ad: Slovenský komponista Krekoviè, S.: Philip Glass. Symphony No. 5 3 / 52 Samuel Capricornus 9 / 37 Krekoviè, S.: Joe Zawinul. Mauthausen... vom grossen Sterben horen 5 / 47 Rácz, J.: O èom to vlastne píše Martin Bendik? 7 – 8 / 3 Krekoviè, S.: Dežo Ursiny. Posledný príbeh 5 / 47 Sirota, V.: Vážená pani Dohnalová 6 / 2 Krekoviè, S.: Steve Reich. New York Counterpoint. Eight Lines. Schmidtová, A.: Ad: Symphonia Hungarorum 10 / 8 Four Organs 9 / 49 Unger, P.: O èom sníva operný režisér? Krekoviè, S.: Rick Braun. Best of Rick Braun. Kisses in the rain 9 / 51 Ad: O èom píše operná kritika? 7 – 8 / 2 Krekoviè, S.: Fred Hersch. Songs Without Words 11 / 48 Krekoviè, S.: The Billy Cobham Anhology 11 / 48 R ÔZNE Lenko, B.: Astor Piazzolla. The rough dancer and the cyclical night 2 / 49 AR: Viedenská štátna opera bilancuje a plánuje 5 / 11 Mitická, K.: 35 Years of Montreux jazz festival 11 / 49 A.R.: Senzácia v Budapešti, alebo ako to robia? (Spracované pod¾a Motyèka, P.: Mose Allison 3 / 52 maïarských tlaèových informácií) 11 / 27 Motyèka, P.: Ray Brown Trio 5 / 47 Gerbi, M.: List èitate¾a 4 / 2 Motyèka, P.: Chico Hamilton Quintet 6 / 50 LD: Spievajúca známka 2 / 2 Rajter, A.: Neujahrskonzert 2001. Wiener Philharmoniker. R: Ceny Hudobného fondu 10 / 3 Nikolaus Harnoncourt 6 / 50 Rajterová, A.: Jozef Bednárik – rozhovor s režisérom 7 – 8 / 12 Rajter, A.: Anton Bruckner. Messe Nr. 1 d moll, 5 Motetten 12 / 52 Rajterová, A.: Wolfdieter Maurer – rozhovor s dirigentom 7 – 8 / 15 Rebro, A.: Al di Meola. The grande passion 1 / 44 Rajterová, A.: Hudba v Európe 11 / 38 Rebro, A.: Juraj Griglák. Bass friends 2 / 50 Ruttkay, P.: O niektorých projektoch integratívnej hudobnej výchovy 7 – 8 / 57 Rebro, A.: José Luis Montón. Sin Querer 3 / 53 Sedlár, M.: Zriedkavá rados z televízneho média 6 / 32 Sereèinová, A.: Alfred Brendel. Schubert Piano Sonatas 5 / 46 Sereèinová, A.: BBC Radio 3: Neviete èo máte radi, kým to neskúsite. Sereèinová, A.: Iva Bittová – Andreas Kroper. Echoes 7 – 8 / 70 Rozhovor s Grahamom Dixonom 10/ 40 Sereèinová, A.: From the Isles to the Courts. Kani 9 / 49 Szóradová, E.: Harmónia a disharmónia Sereèinová, A.: Laurie Anderson. Life on a string 10 / 49 (rubrika v èasopise Pannonia) 12 / 25 Sereèinová, A.: Triny 11 / 49 Zagar, P.: Podmienky pre umelcov v Európe. V EÚ otvorili diskusiu Sereèinová, A.: Pressburger Klezmer Band 11 / 50 o podmienkach pre tvorbu a o sociálnom postavení umelcov 4 / 5 Schmidtová, A.: Jevgenij Kissin. Chopin 4 / 49 Zólyomiová, A.: Podnecovanie, podporovanie a šírenie súèasnej Schmidtová, A.: Valentina Kameníková. Beethoven. Klavírne sonáty 7 – 8 / 70 hudby – úloha organizácii kolektívnej správy práv. Rozhovor Šebesta, R.: Music from Trenèín 1 / 43 s riadite¾om nadácie The Performing Right Society Foundation Šuška, P.: Ernest Ranglin. Modern answers to old problems 1 / 43 vo Ve¾kej Británii, Davidom Francisom 12 / 42