2014 2017 Slovenské centrum vizuálnych umení Kunsthalle Bratislava 2017 OBSAH CONTENT

6 Predhovor / Foreword

10 Karl Salzmann 18 Elektro Moon Vision 24 Erwin Wurm 32 Milan Mikula 40 Jeauk Kang 48 Premeny energie / Transitions of Energy 58 Fem(inist) Fatale 70 Psychogeografická križovatka / Psychogeographic Juntion 80 Nika Oblak & Primož Novak 86 Pavla Sceranková 96 Clemens Fürtler 102 Krištof Kintera

LAB 2014 – 2017 112 Esther Stocker 120 Agnès Thurnauer Prvé vydanie / First Edition © Slovenské centrum vizuálnych umení, 128 Into the MU Kunsthalle Bratislava, Bratislava 2017 140 Oto Hudec

Autori textov / Text Authors 150 Stano Filko © Jana Cviková, Juraj Čarný, Elektro Moon 160 Carmela Gross Vision, Clemens Fürtler, Belinda Grace Gardner, Petja Grafenauer, Carmela Gross, Daniel Grúň, Katia Huemer, Oto Hudec, Jeauk Kang, Krištof 170 Vzdelávacie programy / Kintera, Lenka Kukurová, Lenka Krištofová, Educational programmes Kwangsu Lee, Milan Mikula, Michal Murin, 174 / Nika Oblak & Primož Novak, Zuzana Pacáková, Sprievodné programy Mária Rišková, Elisa Rusca, Karl Salzmann, Accompanying programmes Lorella Scacco, Pavla Sceranková, Krzysztof Siatka, Mira Sikorová-Putišová, Esther Stocker, 177 Kurátorské texty Agnès Thurnauer, Jacopo Crivelli Visconti, Nina Vrbanová, Erwin Wurm 199 Curatorial texts

978 – 80 – 972754 – 2 – 6

povedať atraktívny fotoarchív, ktorý si po troch rokoch capture the visual quality of a particular exhibition project priam vypýtal knižné spracovanie. Existencia i dostup- or production which was newly-emerged or had been nosť priebežne budovaného archívu na jednej strane, created specifically for the circumstances and genius loci prirodzená potreba zapísania týchto jedinečných a často of this space. In the meantime a rich, high-quality, and PREDHOVOR inovatívnych výstav do pamäti na druhej, nás vo finále attractive photo archive has come into being, which after presvedčili o zmysle publikácie tohto typu. three years simply begs to be presented in book form. The Gro katalógu tvorí obrazová časť, v ktorej sú jednot- existence and accessibility of the gradually constructed livé výstavy radené chronologicky tak, ako boli prezen- archive on the one hand, and the natural need to record tované (a zachytené) priamo na mieste. Naším cieľom these unique and often innovative exhibitions on the FOREWORD bolo v štruktúre publikácie nasledovať povahu priestoru, other, was a final consideration which convinced us that ktorý je otvorený ulici a námestiu, je exponovaný a kom- a publication of this type made sense. Nina Vrbanová pletne priehľadný. Chceli sme poukázať na špecifiká, The bulk of the catalogue is comprised by the pictori- procesuálnosť, hravosť či nekonvenčnosť projektov, a to al section, which chronologically arranges individual exhi- najmä v kreatívnej práci s plochou výkladov, v prepojení bitions as they were presented (and recorded) on the spot. galerijného a verejného priestoru prostredníctvom zvuku In the structure of the publication we sought to follow the alebo svetla, v adaptabilite na denné a nočné podmien- nature of the space, which is open to the street and the ky, v osobitostiach interakcie s divákom a pod. Okrem square, exposed and entirely transparent. We wanted to výstavných projektov sme považovali za dôležité upriamiť point to the specifics, the processual nature, playfulness pozornosť aj na galériu ako živé centrum súčasného and unconventionality of the projects, whether in creative umenia, miesto kreativity a vzdelávania, adresu počet- work with the surface of the display windows, combina- ných diskusií a stretnutí. Osobitne potešujúci je záujem, tion of the gallery space with public space by means of Motivácia zostaviť a publikovať reprezentatívny katalóg, We have had many reasons to compile and publish this podpora a účasť zahraničných kurátorov i autorov výstav. sound or light, adaptability to daytime and nighttime, the mapujúci výstavný program v priestore Kunsthalle LAB, representative catalogue, which maps the exhibition pro- Ich zastúpenie okysličuje lokálnu zónu, prináša invariant- particularities of interaction with the viewer, and so on. vychádzala z viacerých podnetov. Miestne špecifická vý- gramme in the Kunsthalle LAB space. The locally specific né podoby umenia i myslenia o ňom a generuje dôležitý Apart from the exhibition projects, we considered it im- kladová galéria má ojedinelý benefit situovaním v centre display gallery has the unique advantage of being situated medzinárodný kontext aj pre domácu tvorbu. portant to direct attention to the gallery as a live centre of hlavného mesta, čo predstavuje neodmysliteľný rámec in the centre of a capital city: for artists and viewers alike, Rohový výkladový priestor na prízemí Domu ume- contemporary art, a place for creativity and education, an galerijnej prevádzky tak pre umelcov, ako aj pre divákov. this context has been inseparable from its operation as nia v Bratislave, ktorý roky slúžil ako obchod s umením address for numerous discussions and meetings. Particu- Za uplynulé tri roky svojho fungovania sa zapísala ako a gallery. During the past three years it has been one of Dielo a neskôr predajňa mobilného operátora Orange, bol larly gratifying is the interest, support and participation of jedna z popredných nielen v lokálnom, ale i širšom stre- the most prominent, not only locally but also in a wider v roku 2014 kompletne zrekonštruovaný a prispôsobený curators and exhibiting artists from abroad. Their repre- doeurópskom kontexte. Priestor disponujúci po celom ob- central European context. With extensive display windows galerijným potrebám. Ešte pred spustením rekonštrukč- sentation brings new oxygen to the local zone, transmits vode rozmernými výkladmi a ocitajúci sa tak na pomedzí overlooking its full extent and thus finding itself on the ných prác sa v roku 2013 na jeho výkladoch a v bez- invariant forms of art and thinking about it, and generates galerijnej a verejnej zóny, vniesol do našej výstavnej praxe borderline between gallery and public zone, this space prostrednom okolí budovy konala neformálna kolektívna an important international context for domestic art also. novú metodiku. Výrazne zintenzívnil uvažovanie nad has imported a new methodology into our exhibition Nultá výstava, tematicky zameraná na sociálnu štruktúru The window space at the corner on the ground floor vzťahom súčasného vizuálneho umenia a publika – teraz practice. Through its influence many have been spurred lokality v centre mesta. Výstavný priestor Kunsthalle of the House of Art in Bratislava, where the art shop Dielo, skutočne vo význame širokej verejnosti. Podnietil aktívnu to think more intensively about the relationship between LAB sa podarilo primerane uspôsobiť až o rok neskôr and subsequently an Orange outlet, had been located for „bezbariérovú“ komunikáciu s tzv. neinformovaným divá- contemporary visual art and the public (a term which in a jeho činnosť sa oficiálne začala samostatnou výstavou many years, was completely reconstructed in 2014 and kom, ktorý súčasné umenie často nevyhľadáva z pretrvá- this case genuinely means the broad population). It has rakúskeho sound artového umelca Karla Salzmanna adapted to the gallery’s needs. In 2013, before recon- vajúceho pocitu odťažitosti, nezrozumiteľnosti či dokonca stimulated an active “barrier-free” communication with the v septembri 2014. Jeho výstavný projekt, rovnako ako struction work began, an informal collective Zero Exhi- elitnosti. Vytvárať mosty porozumenia a sprístupňovať so-called uninformed viewer, who often will not go to look niekoľko ďalších, bol vybratý spomedzi prihlášok do bition had been held, thematically focused on the social súčasné umenie preto dodnes patrí nielen medzi inšti- at modern art because of an abiding feeling of its abstract- medzinárodnej výzvy, ktorú Kunsthalle Bratislava vyhlásila structure of the locality in the city centre. A year later the tucionálne misie Kunsthalle Bratislava, ale rovnako aj ku ness, incomprehensibility, and ultimately elitism. To create i vyhodnotila vopred. Bol to práve súčasný sound art Kunsthalle LAB exhibition space was suitably adapted, kritériám dramaturgickej a programovej voľby. bridges of understanding and to make modern art acces- s prvkami kinetizmu a minimalizmu, ktorý udal prvotný and its activity was officially opened with a solo exhibition Výstavy, ktoré sa tu konali od septembra 2014 do sible is therefore not only one of the institutional missions tón a do istej miery ovplyvnil budúce vnímanie galérie. by the Austrian sound artist Karl Salzmann in September. septembra 2017, spravidla sprevádzali tlačoviny vo for- of Kunsthalle Bratislava to this day, but equally these are Už samotný názov odkazoval na „laboratórny“ typ His exhibition project, like a number of others subse- me skladačky s kurátorským textom a reprodukciami diel criteria of dramaturgic and programmatic choice. priestoru, kde sa skúma a experimentuje s netradičnými quently, was chosen from responses to an international autora či kolektívu. Tieto materiály „for free“ sa v radoch The exhibitions held here from September 2014 to formami umenia, ako sú light art, sound art, interaktívne invitation issued beforehand, which were evaluated by publika stali veľmi obľúbenými, pričom predstavovali September 2017 have as a rule been accompanied by či participatívne umenie a pod. Dramaturgia zameraná Kunsthalle Bratislava. It was actually contemporary sound prvotnú informáciu, ktorú divák dostal do rúk už v deň curators’ texts and reproductions of the works of the artist na testovanie, reflexiu a overovanie aktuálnych, často art with elements of kineticism and minimalism, which set otvorenia výstavy a ktorú si zároveň mohol z galérie od- or collective in a fold-over publication. These printed ma- technologicky náročných podôb umenia v praxi podnie- the initial tone and to some extent influenced the future niesť. Z praktických príčin však tieto skladačky často terials “for free” have been very popular among the public, tila aj ďalšiu vrstvu bádania, a to na poli vzťahu súčas- perception of the gallery. nezachytávali vizualitu konkrétneho výstavného projektu since they offer primary information which viewers get ného umenia a širokej verejnosti. Charakter výkladovej Even the very name had connotations of a “laborato- či realizácie, ktorá vznikala ako nová alebo vytvorená into their hands on the very day of the exhibition’s open- galérie narušil a takmer eliminoval zažitú bariéru publika ry” type of space, which examines and experiments with špeciálne pre podmienky a genia loci tohto priestoru. ing and which they can take away from the gallery. For voči „zašitým“ priestorom umenia a ťažkopádnym mož- untraditional forms of art, including light art, sound art, Medzitým sa generoval bohatý, vysoko kvalitný a možno practical reasons, however, this material often did not nostiam komunikácie (najmä medzi divákom a umením, interactive or participative art, and so on. A dramaturgy

6 7 ale rovnako aj inštitúciou). To, čo je ukázané a ponúknuté focused on testing, reflection and verification of forms of ohliadnutia a pripomenutia chce poďakovať nielen im, international credit of the Kunsthalle LAB exhibition space vo výklade, sa vníma ako jasne deklarovaná hodnota či art that are often technologically exacting, in the course of ale aj všetkým partnerom, galériám, zberateľom, fon- in the past three years was confirmed by the presence of názor vyslovený smerom k spoločnosti, ktorá by naň mala practical operation stimulated a further layer of research, dom, inštitútom či veľvyslanectvám, ktoré sa na tvorbe stellar names of contemporary art such as Erwin Wurm reagovať, resp. aspoň ho reflektovať. A hoci sa admini- concerning the relationship of modern art to the broad a zabezpečení jeho obsahu doteraz podieľali. Snáď sa and Krištof Kintera. stratívna a prevádzková stránka galérie štátnej správy public. By its nature, the display window gallery disturbed táto publikácia ujme ako nateraz prvý príspevok k pamä- The LAB 2014 -2017 catalogue does not seek to delib- ukázali ako nie príliš flexibilné pre nové, vznikajúce či and almost destroyed the barrier separating the public ti miesta – „window gallery“ –, ktorú neminú ďalšie nové erately close one phase of activity or specifically to review experimentálne umenie, aj naďalej táto línia predstavuje from the “sewn-up” spaces of art and their unwieldy kreatívne i profesijné výzvy. Napokon, v čase písania it. An adaptation period of three years is not sufficient for jednu z nosných. means of communication (especially between the viewer tohto textu pripravovaná site specific interaktívna výstava that. Its aim is more to preserve the already-staged exhi- V pilotnej fáze výstavného programu Kunsthalle and the art, but equally between viewer and institution). Szilárda Csekeho, ktorého hostil maďarský národný pavi- bitions and the curators’ reflections on them, and also the LAB išlo o kombináciu projektov prihlásených v rámci What is displayed and offered in the window is perceived lón v Benátkach v roku 2015, už bude patriť medzi ne. overall dramaturgic typus of the gallery for the future. The medzinárodnej výzvy (okrem Karla Salzmanna napr. aj as a clearly declared value or opinion expressed towards catalogue seeks to capture and objectify the original pro- poľsko-maďarské umelecké duo Elektro Moon Vision, society, which ought to respond to it, or think about it at filing of the institution, and in equal measure to present slovenský autor Milan Mikula či slovinská dvojica Nika least. And although the administration and management the participating artists and curators of the exhibitions. Oblak & Primož Novak) a dramaturgie z dielne domácich of this state-sector gallery did not prove particularly flex- With a kind of recollective survey it proposes to thank not kurátorov (napr. výstava Clemensa Fürtlera z Rakúska ible towards new, emerging or experimental art, this con- only artists and curators but also all the partners, galler- alebo pôvodom slovenskej sochárky Pavly Scerankovej). tinues to be one of the dynamic lines. ies, collectors, foundation, institutions and embassies, Vzhľadom na plošné parametre neveľkého priestoru In the pilot phase of Kunsthalle LAB’s exhibition which contributed to the work and to securing its content. prevahu získali samostatné prezentácie autorov, pričom programme there was a combination of projects offered Perhaps this publication will be regarded as the first con- dôraz sme kládli na voľbu konkrétnych diel a ich inte- in response to the international invitation (besides Karl tribution hitherto to the memory of the “window gallery”, raktívny potenciál, ale aj na site specific prístup k lokalite Salzmann, these included, for example, the Polish-Hun- which has no lack of new creative and professional chal- galérie. Vyhlásiť hneď v úvode medzinárodnú výzvu garian artistic duo Elektro Moon Vision, the Slovak artist lenges ahead of it. In preparation at the time of writing neznamenalo len získať „na mieru šité“ výstavy či objaviť Milan Mikula, and the Slovenian pair Nika Oblak & Primož this text, the site specific interactive exhibition of Szilárd nové mená z tejto sféry umenia, ale malo ísť aj o inšti- Novak), and dramaturgies from the local curators’ work- Cseke, hosted by the Hungarian National Pavilion in Venice tucionálny signál otvorenosti a záujmu o kooperáciu so shops (e.g. the exhibitions by Clemens Fürtler from Austria in 2015, will be one of them. zahraničným prostredím. Výzva na projekty do nového and the sculptor Pavla Sceranková, originally from Slo- výstavného priestoru bola síce jednorazovou promo stra- vakia). Having regard to the surface parameters of the tégiou, no veríme, že splnila svoj účel smerodajnosti. space, which is not very large, solo presentations came to Ambiciózny, dynamický a mediálne pestrý úvod do predominate. At the same time, we laid emphasis on the činnosti galérie, ktorý pozitívne zarezonoval, pomerne choice of particular works and their interactive potential, rýchlo priniesol aj záujem kurátorov o realizáciu širších and also the site specific approach to the locality of the tematických či iných kolektívnych projektov (napr. výsta- gallery. Announcing an international invitation right at the vy Psychogeografická križovatka, Fem(inist) Fatale alebo Into the beginning did not just mean acquiring “made to measure” MU). Priestor sa ukázal ako dostačujúci aj pre štyroch či exhibitions or discovering new names from this sphere of viacerých autorov. Zdôraznil takto svoju pozíciu polo- art: it was likewise intended to be an institutional signal verejného diskurzívneho poľa a upriamil pozornosť na of openness and interest in cooperation with an outside socio-kultúrnu či socio-politickú razanciu súčasného milieu. While the invitation to projects for the new exhibi- umenia. Samostatné prezentácie autorov z oblasti aktuál- tion space was a once-off promo strategy, we believe that neho umenia zamerané na inovatívne a experimentálne it fulfilled its aim in terms of setting the course. formy sa tak doplnili o kolektívne kurátorské projekty The ambitious, dynamic and media-diverse intro- so širším socio-kultúrnym dosahom. Súčasné umenie sa duction to the gallery’s activity, which has had a positive v tomto prípade zhodnotilo ako nástroj otvárania aktuál- resonance, relatively quickly inspired curators to take on nych tém a diskusií, či dokonca spoločenskej zmeny. Do broader thematic and other collective projects (e.g. the tretice dramaturgický profil, ako aj medzinárodný kredit exhibitions Psychogeographic Crossroads, Fem(inist) Fa- výstavného priestoru Kunsthalle LAB za uplynulé tri roky tale and Into the MU). It was demonstrated that the space určovalo zastúpenie hviezdnych mien aktuálneho umenia could also be sufficient for four or more artists. Thereby it ako sú Erwin Wurm či Krištof Kintera. emphasised its position as a semi-public discursive field Katalóg LAB 2014 – 2017 nechce pomyselne uza- and directed attention to the socio-cultural and socio-po- tvárať jednu etapu činnosti ani ju revidovať. Na to adap- litical flair of present-day art. Solo presentations of current tačné obdobie troch rokov nepostačuje. Jeho zámerom art which focus on innovative and experimental forms je skôr zachovať realizované výstavy a súvisiace kurátor- have therefore been complemented by collective curato- ské reflexie, ako aj celkový dramaturgický typus galérie rial projects with a broader socio-cultural reach. The art of pre budúcnosť. Chce zachytiť a objektivizovať prvotnú our times was in this instance judged to be an instrument profiláciu inštitúcie a v rovnakej miere prezentovať par- for opening up topical themes and discussions and ulti- ticipujúcich autorov a kurátorov výstav. Formou istého mately social changes. Thirdly, the dramaturgic profile and

8 9 KARL SALZMANN 12 13 14 15 KARL SALZMANN Vlnové štúdie / Wave Studies kurátorka / curator: Katia Huemer 20. 9. – 23. 10. 2014

1 Pohľad do výstavy Vlnové štúdie / KARL SALZMANN (*1979, Vorarlberg, KARL SALZMANN (*1979, Vorar- Čím vás ako umelca oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- View of the exhibition Wave Studies lberg, Rakúsko) získal diplom na Uni- Austria) holds a diploma from the tractive to you as an artist? versität für angewandte Kunst vo Viedni. University of Applied Arts in Vienna. LAB? 2 Statická vlna (2013), kinetický objekt, detail, motor, Svoj záujem o akustiku prehlboval He followed up on his interest in Priestor Kunsthalle LAB bol pre mňa atraktívny pre svo- The space of Kunsthalle LAB has been attractive to me hadicové vedenie, hliník, elektronika, majetok autora / acoustics, taking classes in Com- because of its open structure. It`s not a typical white Statische Welle (2013), kinetic object, detail, motor, hose na hodinách počítačovej hudby ju otvorenú štruktúru. Nie je to typická biela kocka, putermusik & New Media (Elak) from pipe, aluminum, electronics, courtesy of the artist a nových médií (Elak) a v rokoch lebo veľké okná prepájajú vnútorný a vonkajší svet. cube, since the inside and outside world are intercon- 2011-2012 at the University of Music 2011 a 2012 na Universität für Musik Všetky diela vystavené v LAB-e automaticky komuni- nected due to the windows. All works displayed in the 3 10Hz (2014), maľba, biele lakované drevo, und darstellende Kunst vo Viedni. V sú- and Performing Arts in Vienna, and is LAB automatically enter into a conversation with the majetok autora / 10Hz (2014), painting, white lacquered časnosti píše dizertačnú prácu na currently writing his doctoral thesis kujú s verejnosťou a všetci okoloidúci ich môžu vidieť. wood, courtesy of the artist Akademie der bildende Künste vo Viedni. at the Academy of Fine Arts in Vienna. Kunsthalle LAB ponúka možnosť dialógu s ľuďmi, ktorí public, as it is visible to everyone passing by. This offers Zameriava sa najmä na výskum zvu- He mainly focuses on sound research, zvyčajne nemajú spojenie s umením a ani sa oň ne- the possibility to get into a dialogue with people who 4 Svetlo/Voda/Zvuk/Vzor (2013), vizuálno-zvukový ku, experimentálnu hudbu a súčasné experimental music and contemporary zaujímajú. are usually not that connected or interested in the arts. objekt, detail, oceľ, voda, elektronika, zvuk, majetok hudobné fenomény. Počas svojej musical phenomena. During his inten- autora / Light/Water/Sound/Pattern (2013), visual sound sive work with sound, rhythm and their object, detail, steel, water, electronics, sound, courtesy intenzívnej práce so zvukom, s ryt- various audio-visual forms, he found Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Do you consider it important to communicate contempo- of the artist mom a ich rozmanitými audiovizuál- nymi formami si vytvoril jazyk formy his way to a form language, which is rom k širokej verejnosti? rary art to the broad public? 5 Vlnová kocka (2104), audio-kinetická inštalácia, detail, charakteristický jednoduchosťou, characterized by its simplicity as well Určite áno. Čím viac ľudí sa dostane do styku so sú- Yes I definitely do. The more people get in touch with 64 rovnakosmerných DC motorov, drevo, elektronika, kontrolovaným pohybom a zvukom. as restraint of movement and sound. časným umením, tým väčší bude dialóg a diskusia. Pre contemporary art, the bigger the dialogue and dis- majetok autora / Wellenkubus (2014), audiokinetic Salzmann’s works have been present- Salzmannove diela boli vystavené na mňa ako umelca je dôležité hovoriť o svojej práci nie- course gets. For me as an artist it is important not to installation, detail, 64 DC motors, wood, electronics, ACFNY – Rakúske kultúrne fórum (2017, ed at (among others): ACFNY – Austri- restrict discussion of my work to people who belong to courtesy of the artist samostatná výstava), v Kunsthaus Graz an Cultural Forum (2017, solo); Kuns- len s ľuďmi z umeleckého sveta, ale rád sa dozviem, čo (2013, samostatná výstava), Kunsthalle thaus, Graz (2013, solo); Kunsthalle, vidia iní ľudia v mojich dielach a ako ich interpretujú. the art world, because I like to know what other people 6 Statická vlna (2013), kinetický objekt, motor, hadicové Bratislava (2014, solo); MAK – Museum see in my works and what their interpretations are. In vedenie, hliník, elektronika, majetok autora / Bratislava (2014, samostatná výsta- Podporujem myšlienku, že vstup do múzeí a knižníc Of Applied Arts, Vienna (2012); Athens Statische Welle (2013), kinetic object, motor, hose pipe, va), MAK – Museum of Applied Arts, by mal byť bezplatný a prístupný pre každého. general I support the idea that museums and libraries Digital Art Festival (2014); and Künstler- aluminum, electronics, courtesy of the artist Viedeň (2012), na Digital Art Festival should be free of charge and accessible to everyone. v Aténach (2014), v Künstlerhaus Vie- haus, Vienna (2013). His works are also deň (2013) a na iných podujatiach. in the public collections of the Austri- V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? Jeho diela sa nachádzajú vo verej- an government, City of Vienna and the Najväčším potenciálom je viditeľnosť smerom k uli- In what do you see the greatest potential of this exhibition ných zbierkach rakúskej vlády, mesta province of Vorarlberg. Karl Salzmann ci a okoloidúcim. LAB dáva umelcom a kurátorom space? Viedeň a provincie Vorarlbersko. worked as a lecturer, researcher and možnosť zapojiť sa do dialógu s vonkajším svetom a je As I said, the biggest potential is the visibility from the artistic & scientific assistant at the Karl Salzmann pôsobí ako pedagóg, to nielen výstavný priestor, ale aj umenie vo verejnom street and to people passing by. The LAB gives artists výskumný, umelecký a vedecký department of art & science, University and curators the possibility to enter into a dialogue with asistent na Kate-dre umenia a vedy of Applied Arts, Vienna. priestore. na Universität für Angewandte Kunst the outside world, and hence it’s not just an exhibition vo Viedni. space; it`s art in public space.

16 kurátorský text: s. 177 / curatorial text: p. 199 17 ELEKTRO MOON VISION 20 21 ELEKTRO MOON VISION Elwira Wojtunik & Popesz Csaba Láng Random Eye Check (REC) kurátor / curator: Krzysztof Siatka 7. 11. – 27. 11. 2014

Čím vás ako umelcov oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- tractive to you as artists? 1, 2 ELWIRA WOJTUNIK (*1978, Poľsko) a POPESZ ELWIRA WOJTUNIK (*1978, Poland) and POPESZ LAB? Pohľad do výstavy CSABA LÁNG (*1978, Maďarsko) je medzinárod- CSABA LÁNG (*1978, Hungary) are an internationally Výstavný priestor Kunsthalle LAB bol ideálny pre našu We found Kunsthalle LAB’s exhibition space ideal for our Random Eye Check (REC) recognised Polish-Hungarian duo of multimedia Random Eye Check (REC) interactive installation, which View of the exhibition ne uznávaná poľsko-maďarská dvojica multime- interaktívnu inštaláciu Random Eye Check (REC), kto- Random Eye Check (REC) diálnych umelcov známa ako Elektro Moon Vision, artists, known as Elektro Moon Vision, and working at rú sme vytvorili v novembri 2014. Otvorený priestor we created there in November 2014. The open space ktorá pracuje na pomedzí kreatívneho využitia the intersection of creative computing, design and a sklené steny robia priestor transparentným v bez- and glass walls made it very transparent and brought počítača, dizajnu a svetelného umenia a vytvára in- light-art, creating interactive multimedia installa- it close to the public. Our REC installation treated the teraktívne multimediálne inštalácie, dizajn scénic- tions, stage projection designs, 3D video mappings prostrednej blízkosti verejnosti. Naša inštalácia REC kých projekcií, 3D video, mapping a scénografické and scenography projections for theatre and opera. pojednala priestor opačným smerom, lebo bola space in reverse, as it was orientated towards the out- projekcie pre divadlo a operu. Vo svojich dielach In their works they use a variety of new media tools, orientovaná na vonkajší priestor, interiér zostal čistý side space while the interior remained clear and empty, používajú rôzne nové mediálne nástroje, často often implementing their own codes, patches and a prázdny, ale otvorený pre verejnosť, ktorá sa okam- yet at the same time open to the public, who imme- implementujú vlastné kódy, vsuvky či matematické mathematical algorithms. Their works have been žite po vstupe do galérie stala pozorovateľom. Prinies- diately after entering the gallery became observers. algoritmy. Ich diela boli prezentované na význam- presented at significant international digital media This gave an additional value to the context the work ných medzinárodných výstavách digitálnych médií art exhibitions and events around the world, includ- lo to dodatočnú hodnotu, vzniklo dielo v kultúrnom a podujatiach vo svete vrátane MuseumsQuartier vo ing: the MuseumsQuartier in Vienna; the New Media kontexte, v ktorom dohľad nad spoločnosťou nie je was set in; a cultural context in which surveillance over Viedni, New Media Art Biennale WRO 2011, 2015 vo Art Biennale WRO 2011, 2015 in Wroclaw; Akarenga výnimkou, hoci dnešná spoločnosť je pripravená pri- today’s society has no exception, while this society is Vroclavi, Akarenga Soko Gallery v Jokohame v Japon- Soko Gallery in Yokohama, Japan; TADAEX in Tehran, jať mnohé formy dohľadu, najmä tie, ktoré nekladú ready to embrace many forms of surveillance, espe- sku, TADAEX v Teheráne v Iráne, PdCon v NYC. Iran; and PdCon in NYC. In Krakow, where they live, spoločnosti obmedzenia, ale prinášajú viac pohodlia. cially those which do not impose limits on it, but bring V Krakove, kde žijú, bolo možné vidieť ich diela their ​works could be seen at the Unsound Festival about greater convenience. Whether we like it or not, na Unsound Festival v roku 2016, Conrad Festival 2017 in 2016, Conrad Festival, 2017, or Gallery Europe-Far Či sa nám to páči, alebo nie, zapájame sa do každo- alebo v Gallery Europe-Far East of Manggha Japanese East of Manggha Japanese Art and Technology Muse- dennej interakcie so skutočnými alebo virtuálnymi we engage in a daily interaction with real or virtual Art and Technology Museum. Interaktívna mappingová um. Re-Kreacja, an interactive mapping installation, metódami zhromažďovania údajov o našom živote. methods of gathering data about our lives. inštalácia Re-Kreacja je súčasťou zbierky Galérie is included in the collection of the Contemporary súčasného umenia Bunkier Sztuki v Krakove v Poľ- Art Gallery Bunkier Sztuki, Krakow, Poland. The ex- Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Do you consider it important to communicate contempo- sku. Experimentálne video NZ / X získalo 1. cenu perimental video NZ/X won the 1st prize, and was rary art to the broad public? a bolo uverejnené v rámci súťaže Chopin Year na published within the framework of the Chopin Year rom k širokej verejnosti? Warsaw Electronic Festival vo Varšave a v Národnej competition by Warsaw Electronic Festival and the Určite áno. Je dôležité komunikovať súčasné umenie Definitely yes. It’s crucial to communicate contempo- galérii Zachęta vo Varšave. Sú štipendisti programu Zachęta National Gallery of Art in Warsaw. They held so širokou verejnosťou zaujímajúcou sa o nový ume- rary art to the broad public, who are interested in new Rezidenčný umelec v MuseumsQuartier vo Viedni scholarships on the Artist-in-Residence program lecký jazyk, aby bolo umenie prístupnejšie a zrozumi- languages of art, to make it more accessible and un- (2010). Elwira Wojtunik a Popesz Csaba Láng sú at MuseumsQuartier in Vienna (2010), and are also teľnejšie. derstandable. tiež zakladateľmi Share: Krakow, jednotky globálnej founders of Share:Krakow, a unit of global organi- organizácie venovanej podpore spolupráce a vý- zation dedicated to supporting collaboration and meny poznatkov v komunitách nových médií. Od knowledge exchange in new media communities. ​ ​ V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? In what do you see the greatest potential of this exhibition roku 2012 pôsobia aj ako kurátori medzinárodné- Since 2012, they have been curators of the Interna- Umiestenie výstavy v Kunsthalle LAB v centre Bratisla- space? ho festivalu Digital Art Festival Patchlab v Krakove. tional Digital Art Festival Patchlab in Krakow. They vy dáva jedinečnú príležitosť zviditeľniť súčasné ume- The location of Kunsthalle LAB’s exhibition space in Rovnako sú tiež členmi siete AVnode – medzinárod- are also members of AVnode network, an interna- nie. Forma sklených stien umožňuje otvoriť priestor the center of Bratislava offers a unique opportunity for nej siete spájajúcej výtvarníkov a podujatia prezen- tional network uniting artists and events presenting contemporary art visibility. The form of the glass walls tujúce súčasné audiovizuálne umenie podporované contemporary audiovisual art supported by the pre divákov a prilákať ľudí, aby vstúpili a reagovali na programom Kreatívna Európa EU. Creative Europe EU program. umenie. opens the space to spectators, and invites people to enter and interract with art.

22 kurátorský text: s. 178 / curatorial text: p. 200 23 ERWIN WURM 26 27 28 ERWIN WURM Všetko je inak / Alles ist anders / Everything Is Different kurátor / curator: Juraj Čarný 12. 12. 2014 – 26. 2. 2015

1 ERWIN WURM (*1954, Viedeň, Rakúsko) žije ERWIN WURM (*1954, Vienna, Austria) lives and Pohľad do výstavy a pracuje vo Viedni a v Limbergu v Dolnom works in Vienna and in Limberg/Lower Austria. Všetko je inak / Alles ist anders / Rakúsku. V deväťdesiatych rokoch pútal veľkú During the 1990s, he attracted much attention with Everything Is Different his ‘One-Minute Sculptures’. Following the art- View of the exhibition pozornosť svojimi „jednominútovými plastikami“. Všetko je inak / Alles Podľa autorových – čiastočne písomných a čiastoč- ist’s partly written and partly pictorial instructions, ist anders / Everything ne obrazových – inštrukcií sa návštevníci výstavy visitors to the exhibition could themselves briefly Is Different mohli nakrátko stať sochami a zaujať často ab- become sculptures, by taking up often absurd poses surdné pózy, ktoré obsahujú každodenné predmety frequently involving everyday objects, especially 2 – najmä odevy – ako napríklad pletené pulóvre, clothing, such as the knitted pullovers frequently Renault 25 /1991 (2008) čo sa opakujú v jeho dielach. Odev ako sochárska recurring in his works. Clothing as a sculptural objekt, majetok autora / téma, druhá koža, ochranná schránka, obrys, ale theme, the second skin, the protective shell, the object, courtesy of the artist aj náplň objemu, má v komplexnom diele Erwina outline, and also the filling out of a volume, is of prime importance in Erwin Wurm’s complex work. 3 Wurma najdôležitejší význam – od performancie It is a body of work encompassing performance, Tell (2007/2008) cez video, fotografiu, kresbu po klasickú sochu video still, 7:18 min., v kombinácii a vzájomnej závislosti. Čas je ďal- video, photography, drawing and classical sculpture, majetok autora / ším dôležitým faktorom, ktorý skúma rôznymi both in combination and separately. Time is a further courtesy of the artist spôsobmi: od krátkodobých diel, „prachových important factor which he explores in all kinds of sôch“ cez rozmerné inštalácie, v ktorých sú fixné different ways: from the shortest-lived works, the architektonické komponenty oblečené v pletených ‘dust sculptures’, through large-scale installations, pulóvroch, po performatívne „jednominútové in which fixed architectural components are dressed sochy“. Wurm chápe koncept sochárstva ako in knitted pullovers, to the performative ‘One-Minute predmoderný predpoklad, že sochárstvo sa zaobe- Sculptures’. Wurm understands the concept of In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- rá zmenou hmotnosti a objemu. Z tohto hľadiska sculpture as the pre-modern premise that sculpture Čím vás ako umelca oslovil výstavný priestor Kunsthalle opisuje ľudí, ktorí nadobúdajú alebo strácajú váhu, is concerned with the alteration of mass and vol- LAB? tractive to you as artists? ako sochársky akt. Jeho umelecký výraz – lepšie ume. In this respect, he describes humans gaining Výstavný priestor má veľké okná a verejnosť má okam- The exhibition space has big windows, so the public povedané komiksové alebo sci-fi obrázky – je jasný or losing weight as a sculptural act. His artistic žitý prístup k dielu. has direct access to the work. a jednoduchý, ľahko prístupný širokej verejnosti. expression, rather like a comic strip or science fic- Súčasne využíva cynickú kritiku. Individualitu ako tion images, is clear and simple, readily accessible Do you consider it important to communicate contempo- projekciu zvonku. „Moja tvorba je o dráme banálnosti to a wide public. At the same time, he makes use of Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- existencie, či sa k nej pristupuje filozofiou, alebo diétou. cynical criticism; individuality as a projection from rom k širokej verejnosti? rary art to the broad public? Nakoniec vždy ťaháme za kratší koniec.“ V roku 2011 outside. “My work is about the drama of the pettiness Áno, samozrejme! Nemala by to byť hra pre zasvä- Yes, of course! It should not be an insider game. bol Wurmov Úzky dom inštalovaný v Palazzo Cavalli of existence, whether one approaches it through phi- tencov. Franchetti ako súčasť Glasstress 2011, sprievodného losophy or through a diet. In the end we always draw In what do you see the greatest potential of this exhibition podujatia 54. Bienále v Benátkach. V roku 2017 sa the short straw”. In 2011, Wurm’s Narrow House was space? Wurm vrátil do Benátok na​​ 57. Bienále, kde zastu- installed at the Palazzo Cavalli Franchetti as part of V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? poval Rakúsko. Glasstress 2011, a collateral event of the 54th Venice Najväčší potenciál tohto priestoru spočíva v jeho otvo- The greatest potential of this exhibition space lies in its Biennale. In 2017, Wurm returned to Venice for the renosti – nie je uzavretý a skrytý. openness. It is not closed and hidden somewhere. 57 th Biennale, where he represented Austria.

30 kurátorský text: s. 178 / curatorial text: p. 200 31 MILAN MIKULA 35 36 37 MILAN MIKULA DIELO (PREDOBRAZ) Latentná rekapitulácia štýlov THE ARTWORK (PREFIGURE) Latent Recapitulation of Styles kurátorka / curator: Mária Rišková 13. 3. – 16. 4. 2015

Čím vás ako umelca oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- LAB? tractive to you as artists? V mojej tvorbe často vyhľadávam priestory „po zá- In my art I frequently seek out spaces “after their sell- ručnej lehote“, ktoré sú buď nefunkčné, alebo sa ich by date”, which are either non-functional or else their funkcia časom mení. Veľmi ma baví konfrontácia function is changing with time. I very much enjoy con- s nimi, komentovanie a interpretovanie ich historické- frontation with them, commenting on them, and in- ho nánosu. Posunmi vytváram akési vzorce vygenero- terpreting their historical deposit. By displacements 1, 2, 3, 4 MILAN MIKULA (*1963, Skalica, Slovak Republic) MILAN MIKULA (*1963, Skalica, Slovenská vané a vyplývajúce z príbehov, ktorými prešli alebo sa I create a kind of equations generated by and stem- Pohľad do výstavy republika). V rokoch 1995 až 1997 študoval studied at the Academy of Fine Arts and Design in DIELO (PREDOBRAZ) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Žije Bratislava from 1995 to 1997. He lives in Senica and v nich odohrali. Kunsthalle LAB ponúka témy shopping, ming from the events which they have come through, Latentná rekapitulácia štýlov / Radošovce. He is active in a number of artistic fields, or which have been played out within them. Kunsthalle View of the exhibition v Senici a v Radošovciach. Je výtvarníkom, kto- umenie, komerciu, konzum, vyprázdnenie... V inšta- including visual art, graphic design and set design. THE ARTWORK (PREFIGURE) rý sa zaoberá viacerými výtvarnými oblasťami: lácii som uvažoval o efemérnosti snaženia, pomalom LAB offered themes of shopping, art, commerce, con- Latent Recapitulation vizuálnym umením, grafickým dizajnom i scéno- Demanding philosophical themes occur in his work: prepadaní sa v hĺbkach času a pamäti, o stopových sumption, evacuation… In the installation I reflected on of Styles he engages with questions of being and problems of grafiou. V jeho tvorbe nachádzame náročné filo- prvkoch podvedomia. Výstupom bola séria objektov the ephemerality of striving, the slow fall through the zofické témy, venuje sa otázkam bytia, prežívania living in a variety of “civilisation situations”. Examin- v rôznych civilizačných situáciách. Skúma hodnoty ing the world’s values and their shifts, he finds them polemizujúcich o okamihu pred a po vizuálnom rede- depths of time and memory, the trace elements of the sveta aj ich posuny a nachádza ich v komunikácii, in communication, illusion, and constant change. finovaní pojmov z dejín umenia. subconscious. The output was a series of objects po- ilúzii či v neustálej premene. Miestom jeho inšta- The venues for his installations are often abandoned lemicising about the moment before and after and the lácií sa často stávajú opustené priestory, továrne, spaces, factories and non-functional church objects. Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- visual redefinition of concepts in the history of art. Since 1992 he has held a series of independent nefunkčné cirkevné objekty. Od roku 1992 rea- rom k širokej verejnosti? lizoval rad samostatných inštalácií a zúčastnil sa installations and participated in numerous joint viacerých spoločných výstav doma i v zahraničí exhibitions at home and abroad (e.g. Space Gallery, Ak sa chcú dva subjekty dorozumieť, musia poznať ja- Do you consider it important to communicate contempo- (napr. Galéria Space, Bratislava, Slovenská národná Bratislava, Slovak National Gallery Bratislava, Kün- zyk. Ten sa treba naučiť. Komunikácia je prostriedok rary art to the broad public? galéria Bratislava, Künstlerhaus Viedeň, Palac Sztuki, stlerhaus Vienna, Palac Sztuki, Krakov, Poster Bien- vzájomného pochopenia. If two subjects want to understand each other, they Krakov, Bienále plagátu Mexiko, Centro Cultural Alfre- nale, Mexico, Centro Cultural Alfredo Kraus, Madrid, must know a language. That has to be learned. Com- do Kraus, Madrid, The Korea Foundation, Soul, Bienále The Korea Foundation, Seoul, Architecture Biennale V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? munication is a means towards mutual understanding. architektúry, Benátky). Za svoju tvorbu získal viacero in Venice). He has won numerous awards for his art ocenení v súťažiach: Najkrajšie knihy Slovenska, Ná- in competitions: Most Beatiful Books of Slovakia, Predovšetkým v priamej komunikácii s dobrovoľným rodná cena za dizajn, World Star Award for Packaging, National Prize for Design, World Star Award for Pack- i nedobrovoľným divákom, v jeho otvorenosti nielen In what do you see the greatest potential of this exhibition Trienále plagátu v Trnave. aging, Poster Triennale in Trnava. architektonickej, ale aj v otvorenosti konceptu galérie, space? ktorý poskytuje priestor najaktuálnejším spôsobom Above all, in direct communication with the willing and uvažovania. even the unwilling viewer: in its structural openness and also in the openness of the gallery’s conception, which offers a space to the most up-to-date modes of reflection.

38 kurátorský text: s. 179 / curatorial text: p. 201 39 JEAUK KANG 42 44 45 JEAUK KANG Thinguniverse kurátor / curator: Kwangsu Lee 20. 4. – 17. 5. 2015

Čím vás ako umelca oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- 1, 2, 3, 4 JEAUK KANG (*1977, South Korea) received BA JEAUK KANG (*1977, Južná Kórea) absolvoval LAB? tractive to you as artists? Pohľad do výstavy bakalárske a magisterské štúdium sochárstva na and MA degrees in sculpture from Seoul National Thinguniverse / University. He lives and works in Suwon and Seoul, Myslím si, že priestor Kunsthalle LAB je vhodný na I think Kunsthalle LAB is very well-suited to my exhibi- View of the exhibition National University v Soule. Žije a pracuje v Suwone tion, due to the two sided glass structure. This struc- Thinguniverse a Soule v Južnej Kórei. Na začiatku prvej dekády South Korea. His articles and photos on culture, moju výstavu pre polohu okien na dvoch stranách. 21. storočia uverejnil svoje články a fotografie environment, and history in the world have been To umožňuje výstavám komunikovať s divákmi ture allows the exhibitions to interact with spectators, o kultúre, životnom prostredí a svetovej histórii featured in GEO, SISA Journal, ASIANA Culture, and a u divákov prejaviť väčší záujem o umelecké diela. encouraging them to become more interested in art Photography Art since early 2000s. He presents art na stránkach GEO, SISA Journal, ASIANA Culture, Som presvedčený, že priestor Kunsthalle LAB vyhovuje works. I believe Kunsthalle LAB is a space that offers Photography Art. Svoje umelecké diela zamerané na works focusing on social issues at domestic and communication between the arts and spectators, sociálne otázky prezentuje prostredníctvom do- international exhibitions. He has participated in komunikácii medzi umením a divákmi, čo ich navzá- mácich a medzinárodných výstav. Zúčastnil sa na more than 200 exhibitions in Korea, Asia, Europe jom zbližuje. bringing them closer to each other. vyše dvesto výstavách v Južnej Kórei, Ázii, Európe and South America, and held more than 15 solo a Južnej Amerike a pätnástich samostatných výsta- exhibitions. He has written several photo essay Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Do you consider it important to communicate contempo- books. As an artist, he has collaborated with Unicef, vách. Napísal niekoľko kníh fotografických esejí. rom k širokej verejnosti? rary art to the broad public? Ako ojedinelý umelec spolupracoval s Unicef, KOI- KOICA, and IVI, among others. Kang directed the If two subjects want to understand each other, they CA, IVI a inými inštitúciami. Kang viedol projekt Art & Disaster project, which found the possibility Áno. V súčasnom umení je dôležité mať kontakt s di- Art & Disaster, ktorý hľadal možnosti spojenia to connect 3D printing and the participation of vákmi a motivovať ich na účasť na umeleckých die- must know a language. That has to be learned. Com- 3D tlače a participácie sociálnej aktivity v umení social activity in art at disaster areas. Through his lach. Vzbudzuje to väčšiu pozornosť verejnosti o ob- munication is a means towards mutual understanding. v oblastiach postihnutých katastrofami. Prostred- drawing performance Thinguniverse, he is working lasť umenia. Komunikácia s divákmi nielen motivuje in a universe meeting and breaking up, creating níctvom svojej performancie s kresbou Thinguniverse umelcov, ale aj obohacuje umelecké diela. In what do you see the greatest potential of this exhibition pracuje na rôznych mie-stach po svete, aby sa stre- and becoming extinct. It shows the process both of space? tol a rozišiel, vytvoril a zanikol. Zobrazuje proces drawing and of removing all the objects that meet kreslenia a odstraňovania všetkých objektov, čo sa in the exhibition hall in the relationship network. V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? Kunsthalle LAB is a space which is not closed, so it is stretávajú vo výstavnom priestore v sieti vzťahov. Kunsthalle LAB je priestor, ktorý nie je uzavretý, a to possible for artists and spectators to give and take their umožňuje umelcom i divákom odovzdať a prijať signals. Moreover, it is located in a significant place, in signál. Navyše, nachádza sa na významnom mieste a city where lots of local people and diverse travelers v meste, kde prechádza veľa miestnych obyvateľov pass by. The value of the location is considerable for a turistov. Je to skvelá výhoda pre umelcov, ktorí chcú artists who want to set up exhibitions. usporiadať výstavy.

46 kurátorský text: s. 180 / curatorial text: p. 202 47 TRANSITIONS OF ENERGY 50 52 PREMENY ENERGIE TRANSITIONS OF ENERGY Flavia Bigi, casaluce/geiger & synusi@cyborg, Juliana Herrero, Sissa Micheli, Francesca Romana Pinzari kurátorka / curator: Lorella Scacco 29. 5. – 5. 7. 2015

Čím vás ako kurátorku oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- LAB? tractive to you as artists? Výstavný priestor Kunsthalle LAB bol pre mňa atraktív- I was attracted by Kunsthalle LAB’s exhibition space for ny z viacerých dôvodov. Predovšetkým som vedela, že many reasons. First of all, I was aware of its strong in- má dobrú medzinárodnú reputáciu. Okrem toho je ternational reputation. In addition, the gallery is a me- priestor galérie stredne veľký a umožňuje uskutočniť dium-sized space, which means exhibition solutions výstavné riešenia, ktoré nemusia byť vždy nákladné. do not always have to be expensive. Also, the windows Okná smerujúce na hlavnú mestskú ulicu sú kľúčovou facing onto the main street of the city is a key value for hodnotou pre umelcov, ktorí tam vystavujú. artists who are showing there.

Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Do you consider it important to communicate contempo- rom k širokej verejnosti? rary art to the broad public? Áno, považujem to za strategické pre budúcu generá- Yes, I consider it strategic for the future generation. ciu. Súčasné umenie je náš vizuálny jazyk. Výtvarníci Contemporary art is our visual language. Artists feel pociťujú potrebu, emócie, ciele do budúcnosti ako na- needs, emotions, and goals for the future, just as Cé- príklad Cézanne, Picasso, Duchamp a iní v minulosti. zanne, Picasso, Duchamp and others did in the past.

V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? In what do you see the greatest potential of this exhibition Najväčším potenciálom tohto výstavného priestoru je space? najmä jeho lokalita. Na jednej strane je oknami ob- The greatest potential of this exhibition space is the lo- rátený na jednu z hlavných ulíc Bratislavy, je to sku- cation. Being on one of the main streets of Bratislava, točný, jeden z najlepších komunikačných kanálov pre with its doors and windows facing it, it really is one of verejnosť a všeobecne pre chodcov. the best communication channels to the public, cer- tainly to pedestrians.

54 kurátorský text: s. 181 / curatorial text: p. 203 55 1 FLAVIA BIGI (*1965 , Siena, Taliansko) študovala FLAVIA BIGI (*1965, Siena, Italy) studied painting, naznačujú nový koncepčný vývoj v tom, že hoci constitute a novel conceptual development in that, Pohľad do výstavy maliarstvo, kompozíciu a nové médiá v Mulhouse, composition and new media in Mulhouse, Ankara, sú statické, uvoľňujú kinetickú energiu v dialógu despite being static, they release a kinetic energy in / Premeny energie New York, Paris and Rome. In 2005 she earned medzi analógovou a digitálnou technológiou pro- their dialogue between analog and digital technolo- View of the exhibition Ankare, New Yorku, Paríži a Ríme. V roku 2005 a masters degree in art from NYU Steinhardt. In gy through vibrations of sound. Herrero affects the Transition of Energy získala magisterský titul v odbore umenie na NYU stredníctvom vibrácií zvuku. Herrero ovplyvňuje 2003 she was selected for a painting workshop held audience emotionally while providing plenty of free Vystavujúce umelkyne / Steinhardt. V roku 2003 bola vybraná na maliarsky publikum emocionálne a predstavivosti poskytuje Exhibiting artists: Flavia workshop Jamesa Rosenquista v Guggenheim Muse- by James Rosenquist at the Guggenheim Museum dostatok voľného priestoru. Výtvarníčka je známa space for the imagination. Renowned for her fragile Bigi, casaluce/geiger & um v New Yorku. Flavia Bigi sa zaujíma o spojenie in New York. Interested in connecting philosophy, svojimi krehkými multimediálnymi inštalácia- multimedia installations, Herrero was awarded the synusi@cyborg, Sissa filozofie, antropológie, matematiky aj architektúry anthropology, mathematics and architecture, Flavia mi, za ktoré získala ocenenie Outstanding Artists Outstanding Artists Awards – Interdisciplinarity (Prize Micheli, Juliana Herrero, a tieto podnety rozvíja v projektoch inštalácií Bigi draws together ideas that she develops into Awards – Interdisciplinarity (Cena za výnimočný for Exceptional Achievement) and the Premio Fun- Francesca Romana Pinzari v polymorfných jazykoch a médiách. Základné installation projects across polymorphic languages počin) a Premio Fundación Andreani a las Artes visuales dación Andreani a las Artes visuales (3rd Prize-Revel- tvary, ako sú štvorec a kruh, alebo oblúk a línia, and mediums. Essential shapes, such as a square (III. cena Revelación v roku 2015). Jej tvorba je ación) in 2015. Her oeuvre has been part of the Fun- 2 vzájomne pôsobia a rozvíjajú dialóg proporcií and a circle, or an arch and a line, interact and súčasťou zbierky Fundación Andreani, Buenos Aires, dación Andreani collection, Buenos Aires, Argentina. Pohľad do výstavy develop a dialogue of proportions and metaphors, She lives and works in Vienna. Premeny energie / a metafor, ktoré predstavujú niekoľko úrovní pre- Argentína. Žije a pracuje vo Viedni. View of the exhibition zentácie. Jej výskum psychiky sa zameriava najmä presenting several levels. Flavia Bigi’s inner research Transition of Energy na ľudské vzťahy, špeciálne na interakciu a napätie mainly focuses on human relationships and in partic- SISSA MICHELI (* 1975, Brunico, Taliansko – SISSA MICHELI (*1975 , Brunico, Italy – South Tyrol) Vystavujúce umelkyne / medzi subjektívnou sférou a prechodným – kultúr- ular on the interaction and tension between the sub- Južné Tirolsko) študovala v rokoch 2000 až 2002 studied from 2000 to 2002 at the Schule für kün- Exhibiting artists: Sissa nym, ekonomickým alebo sociálnym – prostredím. jective sphere and the transitory cultural, economic na Schüle für künstlerische Photographie vo Viedni stlerische Photographie in Vienna, and completed Micheli, Juliana Herrero Vystavuje na samostatných a skupinových výsta- or social environment. She has been showing in solo a následne v ​​rokoch 2002 až 2007 absolvovala her diploma studies between 2002 and 2007 at the vách v galériách, verejných inštitúciách a múzeách and group exhibitions in galleries, public institutions s vyznamenaním štúdium na Akademia der bildenden Akademie der bildenden Künste in Vienna, gradu- 3 vo Fínsku, v Rakúsku, na Slovensku, v Česku, and museums in Finland, Austria, Slovakia, Czech Künste vo Viedni. Získala niekoľko ocenení a gran- ating with honours. She has been awarded several casaluce/geiger & vo Francúzsku, v Spojených štátoch, v Grécku Republic, France, United States, Greece and Italy. tov vrátane ceny Viedenskej akadémie v roku prizes and grants, including the Vienna Academy synusi@cyborg She lives and works in Rome and Paris. prize in 2008, the London and Paris studio scholar- # REHAB /// synusi@diary a v Taliansku. Žije a pracuje v Ríme a Paríži. 2008, študijné štipendium v Londýne a Paríži od ship by the BKA in 2009 and 2013, and the Austrian (2012), c-print, majetok BKA v rokoch 2009 a 2013 aj Rakúsky štátny grant autorky / courtesy of CASALUCE/GEIGER & SYNUSI@CYBORG je CASALUCE/GEIGER & SYNUSI@CYBORG is an pre umeleckú fotografiu v roku 2015. Dielo Sissy state grant for artistic photography in 2015. Sissa the artist taliansko-rakúska výtvarníčka. Vo svojom výskume Italo-Austrian artist. She bases her research on Micheli je rozmanité a komunikuje vo viacnásob- Micheli’s work is essentially multifarious, and com- vychádza z prvkov „narušenia“ a dekonštrukcie elements of ‘disturbance’ and on the deconstruction ných epických významových vrstvách. Jej umelec- municates through its multiple, epic layers of mean- Francesca Romana Pinzari „pravidiel“, počnúc nejednoznačnosťou vyjadre- of the ‘rules’, starting from the ambiguity expressed ká prax narába s fotografiou aj s pohybujúcim sa ing. Her artistic practice revolves around the still and The first time we kissed(2009) nou vynechaním svojich osobných údajov. Zau- by the omission of her own personal details. Attract- obrazom pomocou prostriedkov fotografie, videa the moving image, using the means of photography, video, 8:24 min., majetok jímajú ju koncepty fluidity a multiplicity, skúma ed by the concepts of fluidity and multiplicity, she a inštalácie. Prostredie a objekty aranžuje pomo- video and installation. She arranges environments autorky / courtesy of niekoľko identít viacnásobnej vlastnej osobnosti explores the several identities of the multiple self cou priestoru ako druh fázy. Jej diela vystavovali and objects using space as a kind of stage. Her work the artist prostredníctvom jedného z jej alter ego situované- through one of her alter egos, set in between the na mnohých významných národných i medziná- has been shown in numerous important national and 4 ho medzi skutočným a virtuálnym: synusi@virus real and the virtual: the synusi@ virus cyborg. She rodných samostatných aj spoločných výstavách international solo and group exhibitions (e.g.: in the Flavia Bigi cyborg. Vytvára Posthuman akcionizmus, ktorý pre- forges the Posthuman Actionism that she presents (napr. v Kunst Haus, Viedeň, Lentosmuseum, Linz, Kunst Haus Vienna: Lentosmuseum Linz; Museum Pay Attention II (2015) zentuje na PEAM s textom Antonia Tursiho. Štú- at the PEAM with a text by Antonio Tursi. The study Museum der Moderne, Salzburg; Audain Gallery, Van- der Moderne, Salzburg; Audain Gallery, Vancouver; multimediálna inštalácia, dia o maskovaní vo fotografii, ktorú vypracovala on disguise in photography conducted by Fabiola couver; Kunstverein, Freiburg; Kymenlaakso Museum, Kunstverein, Freiburg; and Kymenlaakso Museum, majetok autorky / mixed Fabiola Naldiová v knihe Budem tvojím zrkadlom (I’ll Naldi in the book I’ll Be Your Mirror examines the Kotka). Žije a pracuje vo Viedni. Kotka, among others). She lives and works in Vienna. media installation, courtesy Be Your Mirror), skúma tému zdvojnásobenia pro- theme of the double through her reflected images of the artist stredníctvom jej zrkadlovo prevrátených obrazov from the Self Portrait series. Her work has been FRANCESCA ROMANA PINZARI (*1976, Perth, FRANCESCA ROMANA PINZARI (* 1976, Perth, Aus- z cyklu Autoportréty (Self-Portraits). Jej dielo bolo vy- exhibited at a number of museums, including: the Austrália) sa ako štvorročná s rodinou presťaho- tralia) moved to Italy at the age of four. She studied stavené v mnohých múzeách vrátane Landesmuseum Landesmuseum Niederösterreich; the Atelier Au- vala do Talianska. Študovala na Accademia di Belle in Rome at the Academy of Fine Arts where she Niederösterreich, Atelier Augarten – Österreichische Galerie garten - Österreichische Galerie Belvedere; the Q21 Arti di Roma, kde získala titul s vyznamenaním. received her degree with honors. She works with Belvedere, Q21 – Museums Quartier Viedeň, Stadtgalerie – MuseumsQuartier, Vienna; the Stadtgalerie Bam- Pracuje s rôznymi materiálmi a médiami vrátane different materials and media, such as installations, Bamberg – Villa Dessauer, Kunsthalle Bratislava, Kajaani berg – Villa Dessauer; the Kunsthalle Bratislava; the inštalácie, sochy, videa a performancie. Prístup sculpture, video art and performances. Pinzari’s ap- Art Museum, ikob Museum, Múzeum Kymenlaakso, Kajaani Art Museum; the ikob Museum; the Kymen- Pinzari k všetkým druhom umeleckých diel je proach to any kind of artwork is ‘performative’; she Centrum umenia a kultúry v Bangkoku, Múzeum laakso Museu; the Bangkok Art and Culture Centr; „performatívny“ – začína od tela a prechádza starts from the body, and from there addresses KH Renlunda v Kokkole. and the K. H. Renlund Museum in Kokkola. k otázkam fyzickej, kultúrnej, politickej a nábo- issues of physical, cultural, political and religious ženskej identity. V roku 2009 začala používať identity. In 2009 she started utilizing human hair, JULIANA HERRERO (* 1975, Choele Choel, JULIANA HERRERO (*1975, Choele Choel, Argen- ľudské vlasy spolu s konskými, ktoré osobne zbiera along with the horse hair that she personally gathers Argentína – Rio Negro), po mnohých sťahova- tina – Rio Negro) after moving many times within v miestnych stajniach. S týmto unikátnym a do- from local riding stables. With this uniquely and niach v Patagónii, začala ako jedenásťročná študo- Greater Patagonia she started out at the age of 11, slova prepleteným synergickým materiálom kon- literally interwoven synergistic material, she is cur- vať hudbu a tanec na El Instituto Universitario Patagó- studying music and dance at El Instituto Universitario štruuje sochy a kresby. Mala niekoľko úspešných rently constructing sculptures and drawings. She nico de las Artes v General Roca. Architektúru študo- Patagónico de las Artes in General Roca. She studied výstav v renomovaných medzinárodných múzeách has put on several successful exhibitions at reputed vala na Universidad de Buenos Aires a v roku 2001 sa architecture at Universidad de Buenos Aires in Bue- umenia ako napríklad Bethanien v Berlíne, MACRO museums of art worldwide: such as the Bethanien presťahovala do Európy. V roku 2004 absolvovala nos Aires, and in 2001 moved to Europe. In 2004 she v Ríme, Kunsthalle Bratislava, Galeria Mijeska BWA in Berlin; MACRO in Rome; Kunsthalle in Bratislava; postgraduálne štúdium konceptuálneho dizajnu na completed her postgraduate studies in Conceptual v Bydgoscszi v Poľsku aj v súkromných galériách Galeria Mijeska BWA, Bydgoscsz, Poland; and at Städelschule. Od roku 2002 sa zúčastňuje na medzi- Design at STÄDELSCHULE. She has been participat- súčasného umenia v Miláne, Berlíne, New Yorku, private contemporary art galleries in Milan, Berlin, národných výstavách (napr. Semper Depot, Kunstzelle ing in international exhibitions since 2002, including: Ríme, Londýne či v Mexico City. V roku 2016 New York, Rome, London and Mexico City. In 2016 WUK, Künstlerhaus, Viedeň; Maison de l‘Argentine, Semper Depot, Kunstzelle WUK, Künstlerhaus, Vi- dostala od Arteam Cup Cenu Constantini za súčasné she won the Costantini contemporary art prize at the Cité Internationale Universitaire, Paríž; Centro Cultural enna; Maison de l’Argentine; Cité Internationale Uni- umenie a v roku 2011 získala ocenenie Young Ta- Arteam cup award, and in 2011 she won the Young Borges, Buenos Aires). V rokoch 2013 až 2015 versitaire, Paris; and Centro Cultural Borges, Buenos lents, udelované mestom Rím, i rezidenčný pobyt Talents award for the City of Rome, and a residency bola rezidenčnou umelkyňou viedenského štúdia Aires. Between 2013-15 she was a local artist on the v New Yorku na SVA, v roku 2010 ju vybrali na in New York at the SVA. In 2010 she was selected for a rezidenčného programu Studio Das Weisse Haus. Viennese studio and residence program Studio Das spoločnú výstavu Expectations v New Yorku na cenu the Expectations group show in NY, and was a finalist Vo svojich umeleckých dielach Herrero porovnáva Weisse Haus. In her art pieces, Herrero juxtaposes Celeste Prize Italia. for the Celeste Prize Italia. zvuk s vizuálnym skúmaním, čím zobrazuje svoju sound with a visual exploration, thus expressing vnútornú skúsenosť s muzikálnosťou. Jej inštalácie her inner experience of musicality. Her installations

56 57 FEM(INIST) FATALE 60 61 62 63 64 65 FEM(INIST) FATALE Jana Bodnárová, Petra Čížková, Mária Čorejová, Anna Daučíková, Lucia Dovičáková, Eva Filová, Milan Mikuláštík, Martin Piaček, Ivana Šáteková, Jana Štěpánová kurátorka / curator: Lenka Kukurová spolupráca / co-operation: Lenka Krištofová a / and ASPEKT 17. 7. – 6. 9. 2015

Čím vás ako kurátorku oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- LAB? tractive to you as a curator? Kunsthalle LAB je priestor, v ktorom sa stretávajú ob- Kunsthalle LAB is a space where enormous advantag- rovské výhody s veľkými nevýhodami. Plusom sú es go together with large disadvantages. A plus is the presklené steny, a tým pádom presah do verejného glass walls and accordingly the overlap with public priestoru, a v pravom zmysle slova nízkoprahovosť space, and the low threshold, in the best sense, of this tohto výstavného priestoru (voľný vstup, umiestne- exhibition space (free entry, location in the city centre). nie v centre mesta). To bolo pre mňa ako kurátorku, For me, as a curator who works with public space and ktorá pracuje s verejným priestorom a neumelecký- non-artistic viewers, that was extremely interesting. mi divákmi, veľmi zaujímavé. Galéria s výkladom With its display window on a busy street, the gallery has do rušnej ulice má potenciál komunikovať aj s ná- the potential to communicate even with chance pass- hodnými okoloidúcimi, čo je tiež veľkou výhodou. ers-by, which is a great advantage. However, the space Priestor má však aj svoje mínusy, ako napríklad malú also has its minuses, including for example the small plochu steny, kolísanie teplôt či nepevný strop. Vý- area of wall, the fluctuation of temperatures, and the stavu Fem(inist) Fatale sme v júli museli otvárať na unsteady ceiling. Last July we had to open the Fem(inist) chodníku, lebo v priestore s množstvom ľudí bolo Fatale exhibition on the pavement, because with a large neznesiteľne teplo. Počas výstavy tiež spadla inštalá- number of people the heat in the space was unbear- cia s keramikou, ktorá bola ukotvená do stropu, a pri able. During the exhibition an installation with ceramics silnom daždi výstavnú miestnosť zatopilo. Bonusom which was fixed to the wall fell down, and during heavy bolo obstavanie galérie toaletami počas Národné- rain the exhibition space was flooded. A bonus was the ho pochodu za život (poznámka: t. j. proti potratom, toilets parked around the gallery during the National 1 3 pravdepodobne ako výraz nesúhlasu organizátorov March for Life (i. e. Against Abortion), probably as an Jana Štěpánová Pohľad do výstavy s výstavou). Kurátorská práca tak dostala rôzne po- expression of the organisers’ disagreement with the Z cyklu Nepoškvrnené počatie / FEM(INIST) FATALE / From the cycle Immaculate View of the exhibition doby – od inštalatérskej až po aktivistickú. exhibition. Curatorial work thus took on various forms: Conception (2013) FEM(INIST) FATALE from an installer’s to an activist’s. digitálna tlač, majetok Vystavujúci umelci / Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- autorky / digital print, Exhibiting artists: Mária courtesy of the artist Čorejová, Lucia Dovičáková, rom k širokej verejnosti? Do you consider it important to communicate contempo- Eva Filová, Milan Mikuláštík, Na túto otázku si neviem predstaviť inú odpoveď ako rary art to the broad public? 2 Ivana Šáteková kladnú. Nepovažujem umenie za elitársku záležitosť, I can’t imagine any answer to this question other than Pohľad do výstavy a positive one. To my mind, art is not an elite affair but FEM(INIST) FATALE / 4 ale za priestor komunikácie otvorený všetkým. Ume- View of the exhibition Martin Piaček nie môže inšpirovať a možno aj provokovať, v každom a space of communication open to all. Art can inspire FEM(INIST) FATALE Milan Rastislav Štefánik ako prípade však môže prehovárať ku všetkým bez rozdie- and maybe also provoke; in any event, it can speak to Vystavujúce umelkyne / Anna Daučíková / Milan Exhibiting artists: Petra Rastislav Štefánik as Anna lu veku, pohlavia, rasy alebo triedy. Úlohou výstav- all without difference of age, sex, race or class. The role Čížková, Mária Čorejová, Daučíková (2007) ných umeleckých projektov s presahom do verejného of exhibited objects with an overlap into public space Anna Daučíková manipulovaná fotografia, priestoru je práve oslovenie širokej verejnosti a využi- is actually to address the broad public and to use art majetok autora / manipulated photography, tie umenia ako komunikačnej platformy na diskusiu as a communication platform for discussion about aes- courtesy of the artist o estetických alebo aj spoločensko-kritických témach. thetic or socio-critical themes.

66 kurátorský text: s. 184 / curatorial text: p. 206 67 involved in the journal Aspekt. In videos and perfor- V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? In what do you see the greatest potential of this exhibition nistické postoje. Aktívne pôsobila v časopise Aspekt. Vo videách a performanciách sa zameriavala na mances she has focused on sexuality, corporality, space? Potenciál LAB-u spočíva najmä v jeho jedinečnom sexualitu, telesnosť a rodové skúmanie. Bola prvou and gender examination. She was the first Slovak umiestnení. Otvorenie do ulice je demokratizačným The potential of the LAB space derives first of all from slovenskou umelkyňou, ktorá v dielach tematizo- artist who thematised woman-to-woman sexual momentom tohto výstavného priestoru, ktorý je takto its unique location. The opening onto the street is a de- vala žensko-ženské sexuálne praktiky. Vo svojej practices in her works. In her art she also engages prístupný vlastne non-stop. LAB ponúka možnosť pri- mocratising moment of this exhibition, which is thus tvorbe sa venuje tiež politickým témam a kritickým with other political themes and critical reactions to the normative environment. blížiť súčasné umenie aj divákom a diváčkam, ktorí actually open nonstop. LAB offers an opportunity to reakciám na normatívne prostredie. bring contemporary art closer to viewers, male and fe- s ním nemajú skúsenosti. Ešte väčší potenciál však LUCIA DOVIČÁKOVÁ (*1981, Košice, Slovenská LUCIA DOVIČÁKOVÁ (*1981, Košice, Slovak Republic) vidím v tematických výstavách zameraných na spo- male alike, who have no experience of it. But I see a still republika) je umelkyňa, žije v Košiciach. Patrí is an artist who lives in Košice. She is one of the ločenské a politické otázky i v spolupráci s organi- greater potential in thematic exhibitions, focusing on k výrazným predstaviteľkám súčasnej figuratívnej most prominent representatives of contemporary záciami či osobnosťami aj mimo umeleckého sveta. social and political questions and collaborating also maľby. Vo svojej tvorbe často spracúva námety figurative painting. In her art she frequently address- es themes from ordinary life and the lives of women. Napríklad na výstave Fem(inist) Fatale spolupracovala with organisations outside the artistic world. For ex- z bežného života a zo života žien. Jej diela majú často ironické aj sebaironické námety, pričom Her works often have ironic or self-ironical topics, ample, in the Fem(inist) Fatale exhibition the Kunsthalle Kunsthalle s feministickým združením Aspekt. Poda- tematizujú a prehodnocujú stereotypy. while thematising and re-evaluating stereotypes. rilo sa tak prepojiť osvetovú prácu tejto organizácie was in partnership with the feminist association Aspekt. s umeleckými dielami, ktoré vypovedajú o rovnakých So it was possible to link the work of public enlighten- EVA FILOVÁ (*1968, Bratislava, Slovenská repub- EVA FILOVÁ (*1968, Bratislava, Slovak Republic) is an témach. Umenie je dôležitá platforma na diskusiu ment performed by this organisation with artworks of- lika) je umelkyňa a filmová teoretička. S témami artist and film theoretician. She has been working with themes of feminist criticism in her art since the o aktuálnych výzvach a problémoch, môže byť však aj fering testimony on various themes. Art is an important feministickej kritiky vo svojej tvorbe pracuje od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia. V tom mid-1990s. At that time she was one of the first Slo- platform for discussion of current challenges and prob- laboratóriom riešení. čase bola jednou z prvých slovenských umelkýň, čo vak artists who openly professed feminist principles. lems. It may also, however, be a laboratory of solutions. sa otvorene hlásili k feministickým východiskám. She also works with other political themes, respond- Pracuje aj s inými politickými témami, reaguje ing, for example, to elections or to the Pope’s visit napríklad na voľby alebo na návštevu pápeža na to Slovakia. Slovensku. MILAN MIKULÁŠTÍK (*1975, Slavičín, Czech Republic) MILAN MIKULÁŠTÍK (*1975, Slavičín, Česká is an artist and curator of the Gallery of the Czech JANA BODNÁROVÁ (*1950, Jakubovany, Sloven- JANA BODNÁROVÁ (*1950, Jakubovany, Slovak Re- republika) je umelec a kurátor Galérie Národnej National Library of Technology in Prague. In his art ská republika) je spisovateľka a dramatička, žije public) is a writer and dramatist who lives in Košice. technickej knižnice v Prahe. Vo svojej tvorbe rea- he responds to current social and political themes. v Košiciach. Publikuje knihy pre dospelých aj deti, She publishes books for adults and children, writes guje na aktuálne spoločenské a politické témy. Mikuláštík is a member of the Guma Guar Group, píše poéziu, prózu, sporadicky sa venuje i video poetry and prose, and sporadically also engages in Mikuláštík je členom skupiny Guma Guar, ktorá which by its artistic products (focused on criticism tvorbe. Jej knihy boli preložené do viacerých jazy- video art. Her books have been translated into sever- svojimi umeleckými realizáciami (zameranými na of corruption or undemocratic government practic- kov a zrealizovalo sa aj niekoľko jej divadelných al languages. A number of her works for theatre and kritiku korupcie alebo nedemokratických vládnych es) has aroused the attention of the wider public and i rozhlasových diel. Vo video performanciách spája radio have been staged or broadcast. In her video praktík) vzbudila pozornosť širokej verejnosti aj political representatives also. vizuálnu zložku s poéziou. Námetmi jej diel sú performances she combines the visual element with politickej reprezentácie. ženské osudy v skratkovitých metaforách a rozlič- poetry. The themes of her works are female fates, in MARTIN PIAČEK (*1972, Bratislava, Slovak Republic) ných kontextoch. condensed metaphors and diverse contexts. MARTIN PIAČEK (*1972, Bratislava, Slovenská is an artist and teacher who lives in Rajka and Bra- republika) je umelec a pedagóg, žije v Rajke tislava. In his art he addresses themes mainly from PETRA ČÍŽKOVÁ (*1985, Brno, Česká republi- PETRA ČÍŽKOVÁ (*1985, Brno, Czech Republic) stud- a v Bratislave. Vo svojej tvorbe spracúva námety Slovak history, subjecting them to critical analysis. ka) vyštudovala maľbu v ateliéri Klaudie Kosziby ied painting in Klaudia Kosziba’s studio at the Acad- zo slovenských dejín, ktoré podrobuje kritickej He is a member of the Public Plinth association, na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Počas emy of Fine Arts and Design in Bratislava. During analýze. Je členom združenia Verejný podstavec, kto- which deals with the theme of sculptures in public štúdia absolvovala stáž na École Supérieure d´Art her studies she completed a study stay at the École ré sa zaoberá témou sôch vo verejnom priestore space and public art. a navštevovala aj ateliér videa a multimédií Anny Supérieure d´Art and also visited Anna Daučík- a verejným umením. Daučíkovej. Vo svojej tvorbe sa venuje inštaláciám, ová’s Studio of Video and Multimedia. In her art she IVANA ŠÁTEKOVÁ (*1984, Bratislava, Slovak Repub- videu a multimédiám. Projekt Candida Serendipity works with installations, video and multimedia. The IVANA ŠÁTEKOVÁ (*1984, Bratislava, Slovenská lic) graduated in painting and other media from the bol jej diplomovou prácou. Preskúmava dejiny Candida Serendipity Project was her diploma work. republika) je absolventka maľby a iných médií na Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. In umenia, zobrazovanie ženského tela a transgresív- She examines the history of art, the depiction of the Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej her art she often works with drawing, characterised nosť sexuality. female body and the transgressiveness of sexuality. tvorbe často pracuje s kresbou, ktorej je vlastná by irony and humour. She addresses a number of irónia a humor. Zaoberá sa viacerými témami: fol- themes: folklore and the search for its contempo- MÁRIA ČOREJOVÁ (*1975, Bratislava, Slovenská MÁRIA ČOREJOVÁ (*1975, Bratislava, Slovak Repub- klór a hľadanie jeho súčasnej podoby, internetový rary form, internet voyeurism, social pressure. She republika) je umelkyňa a kultúrna organizátorka, lic) is an artist and cultural organiser who lives in voyerizmus, sociálny nátlak. Veľkoplošnej a street engages in large-format and street painting in the žije v Bratislave. V roku 2006 vytvorila pre trnav- Bratislava. In 2006 she created the monumental in- maľbe sa venuje v rámci zoskupenia DZIVE, ktoré DZIVE grouping, whose paintings incorporate refer- skú Synagógu monumentálnu inštaláciu Uhol po- stallation Angle of Vision for the Synagogue in Trna- do svojich obrazov začleňuje odkazy na kultúrne ences to cultural tropes of the young, pop culture, hľadu, v ktorej prehodnocovala tému rodiny. V po- va, where she re-evaluated the theme of the family. trópy mladých, popkultúru a komixové prvky. and comics. slednom čase sa zaoberá najmä kresbou, reálne In more recent times she has mainly been engaged udalosti spracúva prostredníctvom metaforických in drawing, where she addresses real events through JANA ŠTĚPÁNOVÁ (*1969, Praha, Česká republi- JANA ŠTĚPÁNOVÁ (*1969, Prague, Czech Repub- a symbolických námetov. Popri voľnej umeleckej metaphorical and symbolical topics. Besides free ka) je výtvarníčka a grafická dizajnérka, žije v Pra- lic) is an artist and graphic designer, who lives in činnosti sa venuje grafickému dizajnu, je autorkou artistic activity, she is involved in graphic design. he. Vo svojej tvorbe sa venuje témam rodových Prague. In her art she engages with the themes of vizuálnej podoby množstva publikácií, a vytvára aj She has created the visual form of numerous publi- rolí, sexuálnych identít (Jedna z nás/Jeden z nás, family roles, sexual identities (One of us (f.) / One of knižné ilustrácie. cations and also produces book illustrations. Nepoškvrnené počatie), konštruktu rodiny ako fenomé- us (m.); Immaculate Conception), and the construc- nu tvoriacemu základ spoločnosti (medzinárodný tion of the family as a phenomenon forming the ANNA DAUČÍKOVÁ (*1950, Bratislava, Sloven- ANNA DAUČÍKOVÁ (*1950, Bratislava, Slovak Re- dokument o podobe rodín Verní zostaneme). Témy basis of society (We Remain Faithful, an international ská republika) je umelkyňa a pedagogička, žije public) is an artist and teacher who lives in Prague. rada zasadzuje do fiktívnych rovín, predstierajúc, documentary on the form of families). She likes to v Prahe. Začiatkom deväťdesiatych rokoch 20. During the early 1990s she began to apply feminist že ide o bežnú realitu (časopis Nevesty, internetová set themes on fictive levels, imagining that this is storočia začala vo svojej tvorbe uplatňovať femi- procedures in her works. She has been actively požičovňa, e-shop Rent-a-baby). ordinary reality (the journal Brides, an internet rental outlet, the e-shop Rent-a-baby). 68 69 PSYCHOGEOGRAPHIC JUNCTION 72 73 74 75 PSYCHOGEOGRAFICKÁ KRIŽOVATKA PSYCHOGEOGRAPHIC JUNCTION

Hinrich Gross, Jan Köchermann, Almut Linde, Youssef Tabti kurátorka / curator: Belinda Grace Gardner 18. 9. – 25. 10. 2015

Čím vás ako kurátorku oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- LAB? tractive to you as a curator? Výstavný priestor Kunsthalle LAB bol pre mňa mimo- The Kunsthalle LAB exhibition space was of particular riadne zaujímavý ako platforma na experimentova- interest to me as a platform for experimentation. Its nie. Svojou polohou v centre Bratislavy a obrovským location in the city center of Bratislava, and expansive oknom na priečelí je ľahko vizuálne i konkrétne prí- window front, make it easily accessible both visually and concretely to a broader public, i.e., attracting not 1 3 stupný širšej verejnosti, a to znamená, že priláka nie- Pohľad do výstavy Youssef Tabti len návštevníkov múzea a nadšencov umenia, ale aj only museum-goers and art aficionados, but also local Psychogeografická križovatka Petržalka (2015) miestnych občanov, turistov, okoloidúcich a ďalších, citizens, tourists, passersby, and others who might then View of the exhibition zvukový záznam s hlasmi ktorých môže upútať, a ktorí vstúpia do priestoru be drawn to enter the space and engage in the exhibi- Psychogeographic Junction Niny Vrbanovej a Michala Vystavujúci umelci / Stolárika, fotografie, a idú na výstavu. Kunsthalle Lab ako otvorený priestor tion. As an open space for experimental formats, the Exhibiting artists: Hinrich inštalácia, majetok autora / na experimentálne formáty je ideálne fórum pre in- Kunsthalle LAB space is an ideal forum for site specific, Gross, Jan Köchermann, soundscape with the interactive works produced for the space in collabora- Almut Linde, Youssef Tabti voices of Nina Vrbanová teraktívne site specific diela, vytvorené do daného and Michal Stolárik, priestoru v spolupráci s mestskými inštitúciami, skupi- tion with city-based institutions, groups, and individu- 2 photographs, installation, nami a jednotlivcami, čím sa výstava rozšíri do miest- als, thus extending the exhibition into the local fabric of Jan Köchermann courtesy of the artist nej štruktúry Bratislavy, a priamo zapojí verejnosť. Bratislava and directly engaging the public. Dom kultúry – Trash Metal (2015), inštalácia 4 s kartónom, akrylovým Hinrich Gross Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Do you consider it important to communicate contempo- sklom a videoprojekciou; Interference Space VI (2015) rom k širokej verejnosti? rary art to the broad public? hudobná performancia reflektory, svetelné plochy, v spolupráci s Stephan sklenená fasáda, slnečné Samozrejme, tlmočiť súčasné umenie verejnosti je Indeed, I find conveying contemporary art to the broad Posé (Berlín) a skupinou svetlo, majetok autora / mimoriadne dôležité. Podporuje to výstavný priestor, public extremely important, which, as mentioned ERIKAJEMOJA (Bratislava), profile spotlights, light ako je Kunsthalle LAB, ktorý sa otvára do verejnej sféry above, is greatly supported by an exhibition space majetok autora / installation expanses, glass facade, sun with cardboard, acrylic light, courtesy of the artist a stáva sa súčasťou verejnosti ako rozhranie slúžiace such as the Kunsthalle LAB that opens out to the public glass and video projection; medzi vnútornými a vonkajšími (mestskými) priestor- sphere, and in fact becomes part of the public realm music performance in by serving as an interface between interior and exterior collaboration with Stephan mi. Zapojenie verejnosti priamo do procesu produkcie Posé (Berlin) and the band umeleckých diel vystavených v priestore, ako na vý- (urban) spaces. Engaging the public directly in the pro- ERIKAJEMOJA (Bratislava), stave, ktorú som kurátorsky pripravila a pracovala na cess of producing the art works exhibited in the space, courtesy of the artist nej spoločne so zúčastnenými umelcami v Bratislave, as was the case in the exhibition I curated and worked integruje potenciálnych divákov na výstave, a prekra- on, together with the participating artists in Bratislava, čuje hranice medzi „umeleckou inštitúciou“ a každo- incorporates potential viewers in the exhibition, further denným životom. transcending the boundaries between the spheres of the ‘art institution’ and everyday life.

76 kurátorský text: s. 185 / curatorial text: p. 207 77 V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? In what do you see the greatest potential of this exhibition architektonické priestory odkazujú priamo alebo refer directly or indirectly to urban underpasses and nepriamo na mestské podchody či iné dopravné other thoroughfares in the city, and have served as space? Sú to všetky tieto skutočnosti, ale aj zachovanie otvo- tepny v meste a slúžia ako javisko pre jeho vlastné stages for sound/music performances of his own or renosti ako experimentálneho rámca, aby sa striedali In all of the above, as well as in retaining its openness zvukové/hudobné vystúpenia alebo vytvorené of others. Most recently, Köchermann participated projekty, výstavy a experimenty vo všetkých žánroch as an experimental framework for alternating projects, inými. Nedávno sa zúčastnil na spoločnom vý- in a collaborative exhibition project realized by umenia. Pozývanie kurátorov a umelcov mimo Bra- exhibitions, and experiments across all genres of art, stavnom projekte Dark Matter. Art Meets Science artists in collaboration with scientists and entitled tislavy na spoluprácu s Kunsthalle a ďalšie postavenie inviting guest curators and artists from outside of realizovanom výtvarníkmi v spolupráci s vedcami Dark Matter. Art Meets Science at the internationally v medzinárodnom renomovanom urýchľovači vo renowned DESY accelerator and research center in Bratislava for co-operations with the Kunsthalle, and priestoru LAB-u. Skutočné rozhranie medzi inšti- výskumnom centre DESY v Hamburgu so svojím Hamburg. He contributed his mobile Frassek Space tucionálnym a verejným priestorom spočíva nielen further positioning the LAB space as this very interface mobilným dielom Frassek Space Collector (2017). Collector (2017). v znižovaní prahu zapojenia väčšieho publika do sú- between institutional and public space. Thus, not only časného umenia rôznymi formami a interakciami, ale is the threshold for a larger audience to engage in and Konceptuálna výtvarníčka ALMUT LINDE (*1965 The Hamburg-based conceptual artist ALMUT LINDE aj v priamej integrácii publika do vzájomného vzťahu with contemporary art in its various forms and itera- Lübeck, Nemecko) pôsobiaca v Hamburgu študo- (*1965, Lübeck, Germany) studied at the University of vala na Hochschule für bildende Künste v Hamburgu Fine Arts, Hamburg as a master student of Franz Er- tions lowered, but the audience is also actually more medzi umením a verejnosťou. a na magisterskom stupni štúdia u Franza Erharda hard Walther and Bernhard Johannes Blume. She has directly integrated in an interrelationship between art Walthera a Bernharda Johannesa Blumeho. Svoje exhibited her works internationally at museums and and the public. diela vystavuje v zahraničných múzeách a ume- art institutions. She coined the term “Dirty Minimal” leckých inštitúciách. Pre svoj estetický prístup for her aesthetic approach of conjoining everyday spájania bežných materiálov, nájdených objektov materials, found objects, and phenomena of real a javov reálneho života v redukovanom, vizuálne life in a reduced, visually charged formal language. nabitom jazyku formy vytvorila termín „Dirty Her multi-media works, which encompass spatial Minimal“. Jej multimediálne diela zahŕňajú priesto- installations, sculpture, and video, are frequently rové inštalácie, sochu aj video, a často sú založené based on interactive collaborations and are engaged na interaktívnej spolupráci. Zaoberajú sa analýzou in analyzing institutionalized social processes and inštitucionalizovaných sociálnych procesov a mo- power structures, as well as methods of organizing cenských štruktúr, i spôsobmi organizácie výroby production and distribution in our economically per- a distribúcie v dnešnej ekonomikou prestúpenej meated time. She is a professor of Interdisciplinary Hamburský výtvarník a architekt HINRICH The Hamburg-based artist and architect HINRICH dobe. Je profesorkou interdisciplinárnych umelec- Art Practices at the Muthesius University of Fine Arts GROSS (*1959, Mníchov, Nemecko) získal diplom GROSS (*1959, Munich, Germany) earned a diploma kých postupov na Muthesius Kunsthochschule v Kieli. and Design, Kiel. Her recent projects include La cara z odboru architektúra v Hamburgu a následne in architecture in Hamburg, before studying art with K jej najnovším projektom patrí La cara oculta de la oculta de la luna. Arte alternativo en el Madrid de los študoval umenie na Vysokej škole výtvarných umení Bogomir Ecker and Olav Christopher Jenssen at the luna. Arte alternatívo en el Madrid de los 90 v Madride, 90 in Madrid, Spain (2017–2018). v Hamburgu u Bogomira Eckera a Olava Chris- Hamburg University of Fine Arts. He creates light and Španielsku (2017 – 2018). tophera Jenssena. Vytvára svetelné a zvukové sound installations in interior and exterior spaces, A French conceptual artist of Algerian descent, inštalácie v interiérových a exteriérových priesto- which mirror, overlap, redouble, obscure, and en- Francúzsky konceptuálny výtvarník alžírskeho pô- YOUSSEF TABTI (*1968, Paris, France) studied art and roch, ktoré zrkadlia, prekrývajú, zdvojnásobujú, hance the given architectural and spatial structures vodu YOUSSEF TABTI (*1968, Paríž, Francúzsko) art history in Paris. He has been living and working in zakrývajú a zdokonaľujú dané architektonické through the ephemeral medium of illumination. študoval umenie a dejiny umenia v Paríži. Od roku Hamburg since 1994, and has participated interna- a priestorové štruktúry prostredníctvom efemér- In his works, light becomes a vehicle for creating 1994 žije a pracuje v Hamburgu. Zúčastnil sa na tionally in Biennales and exhibitions in Murcia, Basel, neho média svetla. V jeho dielach sa svetlo stáva parallel spaces, and obliterating and transcending medzinárodných bienále a výstavách v Murcii, Istanbul, Marseilles, and other cities. Tabti works prostriedkom na vytváranie paralelných priestorov, the boundaries between public, urban environ- Bazileji, Istanbule, Marseille a v ďalších mestách. in a wide range of media, extending from sound a obchádzanie a prekonávanie hraníc medzi ve- ments, and the inner realm of the exhibition space, Tabti pracuje so širokou škálou médií od zvuko- and video installations to photography and spatial rejným, mestským prostredím a vnútornou sférou often subtly countering and subverting the spatial vých a video inštalácií po fotografie a priestorové installations, archival compilations, objects, and výstavného priestoru, ktoré často jemne potláčajú framework of the specific site. He has realized nu- inštalácie, archívne kompilácie, objekty či sochy. sculptures. He employs methods of mapping, doc- a rušia priestorový rámec konkrétneho miesta. merous exhibitions and projects both throughout Metódy mapovania, dokumentácie a archivácie umenting, and archiving as research tools, critically Realizoval množstvo výstav a projektov Nemecku, Germany and internationally, in France, Finland, využíva ako výskumné nástroje, kriticky analyzuje analyzing and reflecting on socio-political issues Francúzsku, Fínsku, Nórsku, Turecku, Japonsku, Norway, Turkey, Japan, the United States, among a reflektuje sociálno-politické otázky v postko- in post-colonial environments, urban settings, and Spojených štátoch a v ďalších krajinách. Jeho other countries. His most recent projects include loniálnom prostredí, v mestských prostrediach shifting societies, which he has researched on-site in najnovšie projekty zahŕňajú samostatnú výstavu a solo exhibition of his works in Landshut, Germany, a v posúvajúcich sa spoločnostiach, ktoré skúmal various local environments ranging from Athens to v Landshute v Nemecku a účasť na spoločnej and participation in the group exhibition Re/reading v rôznych miestnych prostrediach od Atén po Istanbul, in the context of multiple grants and artist výstave Re / reading Reality vo Viedni (obe 2017). Reality in Vienna (both 2017). Istanbul v kontexte viacerých grantov a rezidenč- residencies. His recent projects include a group ných programov pre umelcov. Jeho nedávne pro- exhibition in Busan, South Korea, the exhibition Ťažiskom práce hamburského výtvarníka JANA Concrete architectural interventions are at the jekty zahŕňajú spoločnú výstavu v Busane v Južnej Psychogeographic Exploration: Istanbul 3 in Istan- KÖCHERMANNA (*1967, Nemecko) sú konkrét- center of the work of Hamburg-based artist JAN Kórei, výstavu Psychogeographic Exploration: Istanbul 3 bul, and participation in the 3rd Berliner Herbstsalon ne architektonické zásahy. Köchermann študoval KÖCHERMANN (*1967, Germany). Köchermann v Istanbule a účasť na 3. Berliner Herbstsalon (všetko (all 2017). na Hochschule für bildende Künste v Hamburgu. Svoje studied at the University of Fine Arts, Hamburg, v roku 2017). práce vystavuje v rôznych múzeách či umelec- and has exhibited his works at various museums kých inštitúciách a vytvára site specific diela vo and art institutions, as well as creating site-specific verejnom priestore medzi Hamburgom a Oslom. works in public spaces between Hamburg and Oslo. Köchermann vychádza z rôznych médií vrátane Drawing upon various media, including wooden drevených konštrukcií, punk rockovej hudby, roz- constructions, punk-rock music, and sputtering, prašovania a generátorov na naftu, ktoré dodávajú diesel-fueled generators supplying the electricity elektrickú energiu pre živé podujatia, zasahuje for live events, the artist intervenes in urban envi- do mestských prostredí aj výstavných priestorov ronments and exhibition venues by transforming transformáciou daných štruktúr a sprostredkova- given structures, and by mediating between inside ním medzi interiérom a exteriérom a konvertuje and outside, converting places of transit into places tranzitné miesta na centrálne i akceptované. Jeho of focus and reception. His architectural spaces

78 79 NIKA OBLAK & PRIMOŽ NOVAK 82 83 84 85 NIKA OBLAK & PRIMOŽ NOVAK A teraz o niečom úplne inom 5 / And Now For Something Completely Different 5 kurátorka / curator: Petja Grafenauer 6. 11. – 6. 12. 2015

1 NIKA OBLAK & PRIMOŽ NOVAK pracujú NIKA OBLAK & PRIMOŽ NOVAK have been work- Pohľad do výstavy A teraz ako tím od roku 2003. Vyštudovali na Akadémii ing as a collective since 2003. They graduated from o niečom úplne inom 5 the Academy of Fine Art and Design in Ljubljana and View of the exhibition výtvarného umenia a dizajnu v Ľubľane a pokračovali continued their studies at the Universität der Künste And Now for Something v štúdiu na Universität der Künste v Berlíne. Vo svo- Completely Different 5 jej umeleckej praxi používajú rôzne médiá, ako in Berlin. In their artistic practice they use various napríklad video a fotografiu, a vytvárajú ambiva- media, such as video and photography, in order to 2 lentné umelecké intervencie a kinetické inštalácie. create ambivalent artistic interventions and kinetic Hýbateľ hranice / Oblak a Novak často vystavujú na medzinárodnej installations. Oblak and Novak have been exhibiting Border Mover (2015) scéne, napríklad na Bienále Sharjah; Japan Media Arts extensively in international contexts, in venues such Čím vás ako umelcov oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been pneumatická Festival, Tokyo; Istanbul Biennial; Biennale Cuvee, Linz; as: the Sharjah Biennial; Japan Media Arts Festival, videoinštalácia, majetok Transmediale Berlin, FILE São Paulo. Získali viaceré Tokyo; Istanbul Biennial; Biennale Cuvee, Linz; LAB? Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie attractive to you as artists? Do you consider it important autorov / pneumatic video Transmediale, Berlin; and FILE, Sao Paulo. They have to communicate contemporary art to the broad public? In installation, courtesy of granty a ocenenia, vrátane ceny CYNETART ude- smerom k širokej verejnosti? V čom vidíte najväčší potenciál received numerous grants and awards, including the the artists lenej Trans-Media-Akademie Hellerau v Drážďanoch. tohto výstavného priestoru? what do you see the greatest potential of this exhibition Nedávno dostali Čestné uznanie výtvarných kriti- CYNETART Award from the Trans-Media-Akademie V čase, keď je komercializácia nevyhnutnosťou všet- space? 3 kov na Biennale WRO vo Vroclave. Hellerau in Dresden. Most recently, they received kých aspektov života, a ľudia posadnutí slobodnou During times where commercialization is an imperative Škatuľa / The Box (2005) an honorary mention from art critics at the Biennale pneumatická videoin- WRO, Wroclaw. voľbou sú prepracovaní a bombardovaní triviálnym of all aspects of life, and people obsessed with the free- štalácia, detail, majetok obsahom, sa galérie a výstavné priestory menia na dom of choice are overworked and bombarded with autorov / pneumatic video trivial content, galleries and exhibition venues are turn- installation, detail, courtesy miesta duchov. Výstavný priestor ako Kunsthalle LAB of the artists má mimoriadny význam, lebo je otvorený smerom do ing into ghost houses. So, an exhibition space like Kunst- ulice a priťahuje ľudí všetkých profesií, ktorí by si ináč halle Bratislava, which is open to the street and attracts nešli pozrieť umenie na 1. poschodie. Sme presvedče- people of all profiles who would never have gone to see ní, že umenie musí komunikovať so širšou verejnosťou art on the 1st floor, is of exceptional value. We believe a nemalo by byť exkluzívne pre malý okruh odborní- art has to communicate to a broader public, and should kov. Sme radi, že sme mali príležitosť vystavovať na not become exclusive to a small circle of professionals. takom mieste, ako je LAB. We are glad to have had the opportunity to exhibit in a place like the LAB.

86 kurátorský text: s. 186 / curatorial text: p. 208 87 PAVLA SCERANKOVÁ 90 91 92 93 PAVLA SCERANKOVÁ Zrážka galaxií / Collision of Galaxies kurátorka / curator: Nina Vrbanová 18. 12. 2015 – 14. 2. 2016

Čím vás ako umelkyňu oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- LAB? tractive to you as an artist? V prvom rade ma zaujímala spolupráca s kurátorkou First of all, I was interested in collaborating with the Ninou Vrbanovou. Výstavný formát „kunsthalle“ je curator Nina Vrbanova. The “kunsthalle” exhibition for- 1 PAVLA SCERANKOVÁ (*1980, Košice, Sloven- PAVLA SCERANKOVÁ (* 1980, Košice, Slovak Repub- téma, ktorá sa v česko-slovenskom kontexte rieši už mat is a theme that has been worked on for a very long Pohľad do výstavy ská republika) žije a pracuje v Prahe v Českej lic) lives and works in Prague, Czech Republic. From Zrážka galaxií veľmi dlho. Bratislavský model bol zatiaľ zo všetkých time in the Czechoslovak context. Thus far, of all the republike. V rokoch 2000 až 2006 študovala na 2000-06 she studied at the Academy of Fine Arts in View of the exhibition projektov najďalej dotiahnutý. Jeho vývoj som mala projects the Bratislava model is the one that’s been tak- Collision of Galaxies Vysokej škole výtvarných umení v Prahe, kde v roku Prague, where she also completed her PhD in 2011. 2011 ukončila aj doktorandské štúdium. Spolu Together with Dusan Zahoransky, she co-directs the možnosť sledovať, bohužiaľ, len útržkovito z Prahy. en furthest. Alas, from Prague I have only been able to 2 s Dušanom Zahoranským vedie Ateliér intermédií studio for inter-media arts at the Academy of Fine Výstava bola príležitosťou zoznámiť sa s inštitúciou follow its development episodically. The exhibition was Zrážka galaxií / Collision na Vysokej škole výtvarných umení v Prahe. Vytvára Arts in Prague. She creates sculptural objects and bližšie a participovať na jej ambicióznom programe. an opportunity to get acquainted more closely with the of Galaxies (2014) sochárske objekty a inštalácie charakteristické installations characterized by their minimalist purity institution. To participate in its ambitious programme. detail, kinetická inštalácia, minimalistickou čistotou aj citlivým vzťahom and sensitive relation to the given place. Another / detail, Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- súkromná zbierka k danému miestu. Ďalší aspekt jej prác spočíva aspect of her works is found in the creation of kinetic installation, private v tvorbe objektov s prvkom akcie vyzývajúcej objects with an element of action challenging the rom k širokej verejnosti? Do you consider it important to communicate contempo- collection divákov k interakcii. V rovine obsahu sa Pavla spectators to interact. As to the level of content, Samozrejme. rary art to the broad public? 3 Sceranková intenzívne zaoberá odrazom ľudského Pavla Sceranková deals heavily in the reflection of Of course. Veritas (2015) vnímania, pamäťou a individuálnou skúsenosťou human perception, memory and individual expe- V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? , z okolitého sveta. Mala niekoľko úspešných výstav rience of the surrounding world. She has put on video-socha, 2:32 min. Priestor má sám osebe zaujímavú architektonickú dis- In what do you see the greatest potential of this exhibition majetok autorky a Drdova v medzinárodných galériách súčasného umenia several successful exhibitions at reputed galleries Gallery / video-sculpture, v zahraničí (napr. Drdova Galerie v Prahe, EFA Project of contemporary art worldwide (e.g.: Drdova Gallery pozíciu. Jedna polovica ponúka oporu/podklad/čis- space? 2:32 min., courtesy of the Space v New Yorku, Múzeum súčasného umenia vo in Prague; EFA Project Space in New York; Wroclaw té pozadie, druhá paralelná línia je otvorená do ex- The space has an interesting structural disposition all of artist and Drdova Gallery Vroclavi, Galéria Rudolfinum v Prahe, Astrup Fearnley Contemporary Museum in Wroclaw; Gallerie Ru- teriéru ulice. Chodec takmer prechádza výstavným its own. One half of it offers support / foundation / pure Musset v Oslo). V roku 2015 bola finalistkou Ceny dolfinum in Prague; Astrup Fearnley Musset in Oslo; Veritas (2015) priestorom bez toho, aby doň fyzicky vstúpil. Na background, a second parallel line is opened onto the Jindřicha Chalupeckého. V roku 2009 získala Cenu among others) In 2015 Pavla was nominated for the objekt, detail, majetok povzbudenie odvahy širokej verejnosti, priblížiť sa street outside. A pedestrian almost walks through the Václava Čada na Zlínskom salóne mladých umelcov Jindrich Chalupecky Award. She won the Vaclav autorky a Drdova Gallery exhibition space without actually physically entering it. / object, detail, courtesy v Prahe a Cenu Cypriána na Bienále v Trnave v roku Chad Award at the Zlin Salon of Young Artists in aktuálnemu dianiu v umení, je to veľmi zaujímavý of the artist and Drdova 2007. Jej diela sú súčasťou verejných zbierok vrá- Prague in 2009, and the Cyprian award at the Trnava výstavný formát. Ale tak ako pri každom výstavnom In terms of stoking up the courage of the broad public Gallery tane Národnej galérie v Prahe, Slovenskej národnej galérie Biennial in 2007. Her works are a part of numerous priestore, zásadný je nakoniec hlavne konzistentný to approach what’s currently happening in art, this is v Bratislave, Galérie mesta Praha a mnohých súkrom- public collections, including at: the National Gallery a kvalitný program. a very interesting exhibition format. But as in every ex- ných európskych zbierok. in Prague; the Slovakian National Gallery in Bratisla- hibition space, what’s essential is above all a consistent va; Prague City Gallery, and a number of private European collections. and high-quality programme.

94 kurátorský text: s. 188 / curatorial text: p. 210 95 CLEMENS FÜRTLER 98 99 100 101 CLEMENS FÜRTLER Bildmaschine 07 kurátor / curator: Juraj Čarný 4. 3. – 24. 4. 2016

Čím vás ako umelca oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- LAB? tractive to you as an artist? Kunsthalle LAB má charakter výkladu, čo umožňuje Kunsthalle LAB has the character of a shop window, spojenie a výmenu medzi interiérom a exteriérom which enables a conjunction and exchange between the výstavného priestoru. V mojom prípade sa dopravná inside and outside of the exhibition space. In my special 1, 2, 3 CLEMENS FÜRTLER (*1966, Mödling, Rakúsko) CLEMENS FÜRTLER (*1966, Mödling, Austria), is situácia môjho diela prepojila s dopravnou situáciou case, the traffic scenario in my artwork came into con- Pohľad do výstavy je multimediálny umelec pôsobiaci vo Viedni. a multi-media artist, based in Vienna. He studied Bildmaschine 07 v exteriéri ulíc, čo možno považovať za rozšírenie vý- nection with the traffic situation outside on the streets, V rokoch 1990 až 1995 študoval maľbu na Akade- painting at the University of Fine Arts in Vienna from View of the exhibition stavy. V noci dielo vzájomne pôsobilo s prechádzajú- which could be seen as an expansion of the exhibition. Bildmaschine 07 mie der bildenden Künste vo Viedni. Bol pozvaný na 1990 to 1995. He was invited as artist in residence to rezidenčný pobyt do Palace Museum Patan, Nepál Palace Museum Patan, Nepal (1998), Mittelrhein Mu- cimi autami a ich reflektormi, ktoré zintenzívnili jeho At night the artwork interacted with the cars passing by, (1998); Mittelrhein Museum, Koblenz (2002); Patter- seum, Koblenz (2002), Patterson Space, Melbourne svetelnú projekciu na stenách výstavného priestoru. whose headlights intensified the light projections of the son Space, Melbourne (2003) a ZF Art Foundation, (2003) and ZF Art foundation, Friedrichshafen artwork on the walls of the exhibition space. Friedrichshafen (2013). Jeho inštalácie, zamerané (2013). His installations concentrate on the issues Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- na problematiku premávky a moderných štruktúr of traffic and modern urban transport structures, rom k širokej verejnosti? Do you consider it important to communicate contempo- mestskej dopravy, sa pohybujú medzi fascináciou moving between fascination and critical discourse, a kritickým diskurzom, estetikou všedného dňa everyday aesthetics and civilizational delusions. Myslím, že je veľmi dôležité znížiť vstupnú bariéru rary art to the broad public? a civilizačnými bludmi. Navrhuje aj stavia archi- He designs and builds architectural models, the súčasného umenia. Umenie vo verejných priestoroch, I think it is very important to lower the entry barrier to tektonické modely, tzv. Bildmaschinen – konštruova- so called ‘Bildmaschinen’, constructed with model ako je Kunsthalle LAB, zohráva dôležitú úlohu v komu- contemporary art. Art in public spaces, such as at the né z modelových železničných alebo slotových sys- railway or slot-car systems, and he enhances them nikácii súčasného umenia, bojuje proti predsudkom, Kunsthalle LAB, plays an important role in the commu- témov automobilov – a umocňuje ich klasickými with classical and modern artistic media. The focal že je len pre tzv. milovníkov z vyššej triedy. nication of contemporary art, fighting the prejudice aj modernými výtvarnými médiami. Ohniskom point of his creative process is the exploration of the jeho kreatívneho procesu je skúmanie modelo- models’ spaces, using light, video, photography and that art is only for so-called upper class connoisseurs. vých priestorov pomocou svetla, videa, fotografie painting. His work has been exhibited internationally V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? a maľby. Od roku 1995 boli jeho práce vystavené since 1995 (e.g.: at Patterson Space, Melbourne; Najväčším potenciálom výstavného priestoru je sku- In what do you see the greatest potential of this exhibition v zahraničí (napr. Patterson Space, Melbourne; Zendai MOMA, Shanghai; Leopold Museum, Vienna; točnosť, že vystavené diela môžu vidieť všetci okolo- space? Zendai MOMA, Šanghaj; Leopold Museum Viedeň; Museum of Modern Art, Salzburg; National Museum, idúci v rušnej Bratislave. Aj ľudia, čo zvyčajne necho- The greatest potential of the exhibition space is in the Museum of Modern Art Salzburg; National Museum Warsaw; Pavilion 0, Venice Biennale; Tyrolean State Varšava; Pavilón 0, Biennale Benátky; Tyrolean State Museum, Innsbruck; Kunsthalle, Bratislava; OSMOSIS dia na výstavy, sú vystavení súčasnému umeniu, ktoré exhibited artworks being visible to all passersby in the Museum, Innsbruck; Kunsthalle Bratislava, OSMOSIS Festival, Taipei). najlepšie získava nových nadšencov alebo prinajmen- lively city of Bratislava. Also, people who don’t normal- Festival, Taipei). šom podporuje širšiu diskusiu o súčasnom umení. ly visit art exhibitions are exposed to contemporary art, which can at best attract new art enthusiasts, or at the very least foster a boarder discourse on con- temporary art.

102 kurátorský text: s. 190 / curatorial text: p. 212 103 KRIŠTOF KINTERA 106 107 108 109 KRIŠTOF KINTERA Prirodzená nervozita / Natural Nervosity kurátorka / curator: Nina Vrbanová 6. 5. – 26. 6. 2016

1 KRIŠTOF KINTERA (*1973, Praha, Česká re- KRIŠTOF KINTERA (*1973, Prague, Czech Republic) Pohľad do výstavy Prirodzená publika) žije a pracuje v Prahe. V rokoch 1992 až lives and works in Prague. From 1992 to 1999 he nervozita / View of the studied in Milan Knižák’s studio at the Academy exhibition Natural Nervosity 1999 študoval v ateliéri Milana Knižáka na Akadé- mii výtvarných umení v Prahe a v rokoch 2003 a 2004 of Fine Arts in Prague and subsequently 2003 to 2 na Rijksakademie van beeldende kunsten v Amsterdame. 2004 at the Rijksakademie van beeldende kunsten Zo série Kresby / Drawings Počas rokov 2009 až 2011 viedol ateliér Socha II in Amsterdam. From 2009 to 20011 he was head of series (2015 – 2016) na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe. the Sculpture II Studio at the Academy of Arts, Archi- objekty, majetok autora / Spoluzaložil umelecké zoskupenie Skrytá tvůrčí tecture and Design in Prague. He was co-founder of objects, courtesy of jednotka, ktoré sa zaoberalo rôznymi aktivitami od the Skrytou tvůrčí jednotku (Undercover Art Unit), an the artist performancie až po divadelné predstavenia. Vo artists’ grouping that engaged in various activities, svojej tvorbe sa venuje najmä objektom a inštaláci- from performance to theatrical productions. In his 3 ám, v ktorých používa elektronické a mechanické art he focuses mainly on objects and installations, Nervózne stromy / using electronic and mechanical items and kitsch Nervous Trees (2013) veci, banálne či gýčové predmety bežnej reality. séria elektro-mechanických Pristupuje k nim s ironickým aj humorným od- objects of everyday reality. He approaches his works Čím vás ako umelca oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- stupom, slobodne si vyberá všetko a všade. Jeho and materials with an ironic, humorous detachment, sôch, detail, majetok LAB? tractive to you as an artist? autora a súkromná zbierka diela sú zastúpené v zbierkach Moderného a súčasného selecting freely from everything everywhere. His / electromechanical umenia Národnej galérie v Prahe, Ludwig Múzeum v Bu- works are represented in the Modern and Contempo- Miesto. Miesto. Miesto. Location. Location. Location. sculptures series, detail, dapešti, Museum der Moderne v Salzburgu, Fogg Art rary Art collections of the National Gallery in Prague, courtesy of the artist and Museum Harvardskej univerzity v Cambridgei, Olbricht Ludwig Museum in Budapest, Museum der Moderne Do you consider it important to communicate contempo- private collection Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Collection v Berlíne, Jerry Speyer Collection v New in Salzburg, Fogg Art Museum of Harvard University rom k širokej verejnosti? rary art to the broad public? Yorku a ďalších. Vystavoval vo svetovo uznávaných in Cambridge, Olbricht Collection in Berlin, and Jerry I see I see I see (2009) Samozrejme, ale neznamená to, že takéto umenie Certainly, but it doesn’t mean that such art has to be galériách ako Galerie Schleicher+Lange v Paríži, Jiri Speyer Collection in New York, among others. Krištof multimediálny objekt, musí byť jednoduché. Aj tak bude vždy záležať na simple. Obviously it’ll always depend on the view- súkromná zbierka / mixed Svestka Gallery v Berlíne, Václav Špála Gallery v Pra- Kintera has exhibited in such world-ranking galleries media object, private he, Moderna Musset v Štokholme, Royal College of Art as the Galerie Schleicher+Lange in Paris, Jiri Svestka schopnostiach diváka, či dokáže dielo prečítať. er’s ability to see what the work shows. collection v Londýne, The National Museum of Art v Osake, Art Gallery in Berlin, Václav Špála Gallery in Prague, Rock v New Yorku a ďalších. Bol trikrát nominova- Moderna Musset in Stockholm, Royal College of Art V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? In what do you see the greatest potential of this exhibition ný na Cenu Jindřicha Chalupeckého. in London, The National Museum of Art in Osaka, Art space? Rock in New York, etc. He has been nominated three Operuje v totožnej rovine ako ulica. times for the Jindřich Chalupecký Prize. It operates on the same level as the street.

110 kurátorský text: s. 190 / curatorial text: p. 212 111 ESTHER STOCKER 114 115 116 117 ESTHER STOCKER Z budúcnosti / From the Future kurátorka / curator: Zuzana Pacáková 30. 9. – 20. 11. 2016

1, 2, 3 ESTHER STOCKER (* 1974, Silandro, Talian- ESTHER STOCKER (*1974, Silandro, Italy – South Pohľad do výstavy sko – Južné Tirolsko) študovala v roku 1994 na Tirol) studied in 1994 at Akademie der Bildenden Z budúcnosti / Akademie der Bildenden Kunste vo Viedni, v roku 1996 Künster in Vienna, in 1996 at Accademia di Belle Arti View of the exhibition na Accademia di Belle Arti di Brera v Miláne a v roku di Brera in Milan, and in 1999 at the Californian Art From the Future 1999 na kalifornskej Art Center College of Design Center College of Design in Pasadena. She lives in v Pasadene. Žije vo Viedni. Samostatne vystavuje Vienna. She has been showing solo exhibitions since od roku 1997. Vo svojich inštaláciách, v klasických 1997. In her installations, consisting of traditional as i nástenných maľbách, vo fotografiách i videách well as mural paintings, and photography as well pracuje s minimalistickým výrazom čiernych, as video, she works with the minimalist expression bielych a sivých geometrických tvarov. Komplexné tools of black, white and grey geometrical forms. systémy mriežok tvoria v jej dielach opticky pôso- The complex systems of grids in her works consti- bivé štruktúry. Mala niekoľko architektonických tute optically impressive structures. She has had rea-lizácií a úspešných výstav v uznávaných galé- several architectural realizations and successful Čím vás ako umelkyňu oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- riách súčasného umenia na celom svete (Kunsthalle exhibitions shown at reputed galleries of contempo- LAB ? tractive to you as an artist? Viedeň, MUMOK, Viedeň, Brusel CCNOA, Hannover rary art worldwide (e.g.: the Vienna Kunsthalle; Vi- Milujem architektúru tejto budovy. Je to úžasný I love the architecture of the building. The space is great Künstlerhaus, MACRO, Rím, vo veľkých galériách enna MUMOK; Brussels CCNOA; Hannover Künstler- súčasného umenia v Londýne a ďalších). V roku haus; and MACRO, Roma, and also at major galleries priestor, otvorený smerom k verejnosti, a preto je prí- because it is so open to the public, so inviting. 2004 získala prestížnu rakúsku Cenu Otta Mauera. of contemporary art in London and elsewhere). In ťažlivý. 2004 she was awarded the prestigious Austrian Do you consider it important to communicate contempo- prize of Otto Mauer. Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- rary art to the broad public? rom k širokej verejnosti? Yes. Áno. In what do you see the greatest potential of this exhibition V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? space? Využiť to ako nástroj, byť prístupní experimentom. To use it as a tool, to be open for experiments. To do Urobiť s tým niečo neočakávané. something unexpected with it.

118 kurátorský text: s. 191 / curatorial text: p. 213 119 AGNÈS THURNAUER 122 123 124 125 AGNÈS THURNAUER Krajina a jazyk / Land and Language kurátorka / curator: Mira Sikorová-Putišová 8. 12. 2016 – 29. 1. 2017

1, 2, 3 AGNÈS THURNAUER (*1962, Paríž, Francúzsko) AGNÈS THURNAUER (*1962, Paris, France) lives Pohľad do výstavy žije v Paríži a pracuje v Ivry. Od detstva sa venova- in Paris and works in Ivry. Having practised pain- Krajina a jazyk / View of ting from her childhood, she studied film at École the exhibition Land and la maľbe, študovala film na vysokej škole École des Language Arts Décoratifs, kde v roku 1985 získala záverečný nationale supérieure des Arts Décoratifs in Paris. diplom. Zaujíma sa o maľbu ako o jazyk. Skúma, Programmatically, her concerns are painting and 4 ako obrazy vníma divák, čo si v nich prečíta. Jej language. She examines how the viewer perceives Krajina a jazyk / Land and diela – či už dvoj- alebo trojdimenzionálne – po- images and how he or she interprets them. Her Čím vás ako umelkyňu oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- Language (2016) núkajú priestor na potulky, oživuje ich tvorivá two- or three-dimensional works provide the viewer LAB? tractive to you as an artist? akryl na plátne, majetok prítomnosť diváka alebo diváčky, čo sa na ne poze- with a space. It is literally the creative presence of / Výstava v Kunsthalle LAB bola skvelou príležitosťou uká- The Kunsthalle LAB’s exhibition was a great opportunity autorky a Gandy Gallery rajú. Vystavovala v múzeách (Centre Pompidou, Paris, the viewer who has come to see them that brings acrylic painting, courtesy of S.M.A.K., Ghent, Seattle Art Museum, CCCB, Rio de the works to life. Agnès Thurnauer has exhibited in zať svoju prácu na východe Európy. Mala som čas aj to be able to show my work in the eastern part of Eu- the artist and Gandy Gallery Janeiro, Musée des beaux-arts de Nantes, Musée d’Angers, world-ranking galleries and diverse cultural institu- na stretnutia so slovenským umením a výtvarníkmi, rope. I also had the time to encounter the art and artists 5 Musée d’Unterlinden Colmar), na bienále a v rôznych tions including Centre Pompidou in Paris, S.M.A.K. čo bolo pre mňa veľmi dôležité. Môj pobyt bol veľmi of Slovakia, which was very important for me. My stay Bez názvu (Teraz) #2 – #6 kultúrnych inštitúciách (Kunsthalle Bratislava, Yer- in Ghent, Seattle Art Museum, CCCB in Rio de Ja- intenzívny a inšpiratívny. was very intense and inspiring. (2014), ceruza na papieri, milov Center, Krakow, Palais de Tokyo, Paríž, Biennale neiro, Le Musée d’arts de Nantes, Musées d’Angers, majetok autorky a Gandy Lyon, Biennale de Cambridge a ďalšie). Zastupuje ju Musée Unterlinden Colmar, Kunsthalle Bratislava, Gallery / Untitled (Now) Gandy Gallery v Bratislave a Galerie Bach v Bruseli. Yermilov Center Kharkov, and Palais de Tokyo in Pa- Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Do you consider it important to communicate contempo- #2 –#6 (2014), pencil on ris, among others. Her work has also been presented rom k širokej verejnosti? rary art to the broad public? paper, courtesy of the artist at La Biennale d’art contemporain Lyon. She is repre- Yes, it’s important because art is a way to open minds, and Gandy Gallery Áno, pretože umenie je spôsob, ako otvoriť myseľ, pri- sented by Gandy Gallery in Bratislava and Galerie nútiť ľudí uvedomiť si spoločnosť i slobodu a aktivovať to raise awareness of society and freedom, and to acti- Bach in Brussels. tvorivosť každého jednotlivca. vate each person’s creativity.

V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? In what do you see the greatest potential of this exhibition Je skvelé, že tento priestor je otvorený do ulice vďaka space? veľkej sklenej fasáde. Ľudia tak majú kontakt s ume- It’s great that this space is visible from the street, ním, aj keď len prechádzajú okolo. due to this large glazed facade. This way people have a connection with art, even when they just walk by.

126 kurátorský text: s. 191 / curatorial text: p. 214 127 INTO THE MU 130 131 132 133 134 135 INTO THE MU Nathan Baker, Myriam El Haïk, Ciarán Walsh, Dušan Zahoranský kurátorka / curator: Elisa Rusca 17. 2. – 9. 4. 2017

Čím vás ako kurátorku oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- LAB? tractive to you as an artist? 1 4 Charakter LAB-u a skutočnosť, že je určený ako voľ- The character of the LAB, the fact that it is meant to be Pohľad do výstavy INTO Nathan Baker THE MU / View of the Bez názvu / Untitled (2017) nejší a experimentálnejší priestor, než sú výstavné a more free and experimental space than the Kunsthal- exhibition INTO THE MU pigment na adhéznej látke, priestory KHB na poschodí, sa mne ako kurátorke veľ- le’s exhibition’s spaces upstairs, was very appealing to Vystavujúci umelci / majetok autora / pigment me as a curator: when dealing with contemporary ques- Exhibiting artists: Nathan on adhesive fabric, courtesy mi páčil: pri riešení súčasných otázok by sa asi ťažko Baker, Myriam El Haïk of the artist poprel inštitucionálny rámec. tions, the institutional frame might sometimes be hard to challenge. 2 5 Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Pohľad do výstavy INTO Dušan Zahoranský THE MU / View of the Circular Verticality (2017) rom k širokej verejnosti? Do you consider it important to communicate contempo- exhibition INTO THE MU projekcia, slučka, 4:24 min., Je to zásadné. Súčasné umenie sa týka každodenné- rary art to the broad public? Vystavujúci umelci / majetok autora / projection, It is fundamental. Contemporary art relates to every- Exhibiting artists: Nathan loop, 4:24 min., courtesy of ho života každého jednotlivca. Nemôže zostať v ma- Baker, Myriam El Haïk, the artist lom okruhu ľudí: musí byť prezentované, diskutova- one’s everyday lives. It cannot remain closed within Ciarán Walsh, Dušan né, zažité. Komunikácia je jadrom každej umeleckej a little circle of people; it needs to be shown, discussed, Zahoranský tvorby a jej cieľom je spojiť sa s najširšou verejnosťou and experienced. Communication is at the very core of 3 v priestore a čase. every artistic production, and its purpose is to connect Ciarán Walsh to the greater public in both space and in time. Exhibition Module For V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? a Fictional Text (2017), detail, farbené drevo, Kunsthalle LAB sa nachádza v centre mesta, na úrovni In what do you see the greatest potential of this exhibition tlačená publikácia, majetok ulice, s veľkými sklenými výkladmi umožňujúcimi ľu- space? autora / detail, painted Kunsthalle LAB is situated in the heart of the city, at wood, printed publication, ďom vidieť, čo sa deje v priestore výstavy: je to úžasné. courtesy of the artist Veľký priestor sa dá modulovať rôznymi spôsobmi: street level, with large glass vitrines allowing people to eklektická miestnosť umožňuje všetky druhy architek- see what’s going on inside the exhibition’s space: this tonického dizajnu výstavy. is amazing. The space is also very big and can be mod- ified in many different ways: an eclectic room allowing all kinds of exhibition designs.

136 kurátorský text: s. 193 / curatorial text: p. 215 137 postupoch, ktoré sledujú pravidlá a analógie me- repeated patterns or actions which follow rules and dzi rôznymi médiami. Autorka sa zúčastnila na analogies she sets between these different medi- viacerých spoločných aj samostatných výstavách ums. She has participated in several group shows, v galériách a centrách súčasného umenia v Európe and has also put on many solo shows in galleries (Paríž, Saint-Céré, Mantova, Berlín, Bratislava) and contemporary art centers throughout Europe a v Maroku (Rabat, Marakeš, Tanger). Jej perfor- (Paris, Saint-Céré, Mantova, Berlin, Bratislava) and mancie boli prezentované v rámci veľtrhov umenia in Morocco (Rabat, Marrakech, Tangier). Her perfor- a festivalov (Paríž, Marseille, Londýn, Montreal mances have been presented in the context of fairs a New York). Zastupuje ju Galéria Vincenz Sala and festivals (Paris, Marseille, London, Montreal and Paríž/Berlín s podporou Kulte Gallery & Editions New York). She is represented by Galerie Vincenz a le Cube Independant Art Room v Rabate. Sala Paris/Berlin, and supported by Kulte Gallery & Editions and le Cube Independent Art Room in Rabat. CIARÁN WALSH (*1980, Carlow, Írsko) je výtvar- ník a spisovateľ pôsobiaci v nemeckom Berlíne. CIARÁN WALSH (*1980, Carlow, Ireland) is a visual Pracuje s rôznymi médiami a skúma kognitívne artist and writer based in Berlin, Germany. He works odchýlky vyjadrené prostredníctvom prenosu across various media, and explores cognitive ab- vedomostí, komunikácie a pamäti. Vystavoval na errations expressed through knowledge-transfer, samostatných a spoločných výstavách na VISUAL communication and memory. He has shown in solo – National Centre of Contemporary Art, Carlow v Írsku; and group exhibitions at: VISUAL – National Centre MAGO, Eidsvoll Nórsko; Stedefreude v Berlíne, a Pro- of Contemporary Art, Carlow, Ireland; MAGO, Eids- jects Arts Centre, Irish Museum of Modern Art, Pallas voll, Norway; Stedefreude, Berlin; and the Project Contemporary Projects a Mother’s Tankstation, všetky Arts Centre, Irish Museum of Modern Art, Pallas v Dubline. Jeho umelecké romány boli vystavené Contemporary Projects and Mother’s Tankstation, all ako kolekcia v Ujazdowski CCA vo Varšave, CCA in Dublin; not to mention others. His artistic novels Glasgow a MuHKA v Antverpách. Okrem toho bol have been exhibited and collected at: Ujazdowski aj kurátorom verejných umeleckých objednávok CCA, Warsaw; CCA, Glasgow; and MuHKA, Antwerp. Sweet Futures and Hedge School v Írsku a spolukurá- Additionally, he curated the public art commissions torom projektu The Reading Room o umeleckých Sweet Futures and Hedge School in Ireland, and publikáciách na rôznych miestach vrátane Berlína co-curated The Reading Room project on artistic a Birminghamu. publications in various locations, including Berlin and Birmingham, UK. DUŠAN ZAHORANSKÝ (1972, Havířov, Česká republika) je slovenský výtvarník, kurátor a profe- DUŠAN ZAHORANSKÝ (*1972, Havířov, Czech Repub- sor umenia pôsobiaci v Prahe. V roku 1997 ukon- lic) is a Slovak visual artist, curator and art professor čil magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných based in Prague, Czech Republic. He received his umení v Bratislave u prof. J. Bartusza. V rokoch MA from the Academy of Fine Arts and Design in 6 NATHAN BAKER (*1979, Michigan, USA) is a visual NATHAN BAKER (*1979, Michigan, USA) je 2010 až 2012 bol kurátorom v galérii a koordiná- Bratislava, Slovak Republic, working with Prof. J. Myriam El Haïk výtvarník pôsobiaci v Berlíne. Štúdium na Bard artist based in Berlin. He graduated at Bard College torom rezidenčného programu MeetFactory Praha. Into the Loop (2017) Bartusz in 1997. From 2010 to 2012 he was gallery College absolvoval v roku 2012. Bard College ho vy- in 2012. In 2011 he was chosen to represent Bard V rokoch 2012 až 2015 vyučoval na Pedagogickej farbené drevo, majetok curator and residential program coordinator for College in the Greater New York MFA exhibition. autora / painted wood brala na výstavu Greater New York MFA v roku 2011. fakulte univerzity v Hradci Králové v Českej republike. MeetFactory, Prague. From 2012 and 2015 he taught To him, contemporary life is defined by divided courtesy of the artist Súčasný život je podľa neho definovaný rozdele- V súčasnosti vyučuje Intermédiá II s Pavlou Sce- at the Pedagogy Faculty, University Hradec Králové, attentions, multitasking and conflicted reactions. nou pozornosťou, multitaskingom a konfliktnými ránkovou na Vysokej škole výtvarných umení v Prahe. Czech Republic. He is currently teaching Intermedia His work exists somewhere between drawing, reakciami. Tvorba Nathana Bakera sa nachádza Pracuje metódou inkluzívneho koncepčného II with Pavla Scerankova at the Academy of Fine Art painting, photography, sculpture and performance. medzi kresbou, maľbou, fotografiou, sochou procesu kombináciou slov, obrazov, objektov, výz- in Prague. His practice is an inclusive conceptual Since 2004 he has been putting on solo exhibi- a performanciou. Od roku 2004 vystavuje samo- namov a interakcií s divákom. Zahoranského dielo process combining words, pictures, objects, mean- tions, and is participating in group shows in both statne a zúčastňuje sa aj na spoločných výstavách tvoria sochy, site specific inštalácie a video, od roku ings and interactions with the viewer. Encompassing the United States and in Europe. Among others: v USA a v Európe. Napríklad na Participle, Galéria 1995 vystavuje na spoločných aj samostatných sculpture, site-specific installation and video, Za- Participle, Kavi Gupta Gallery, Berlin, 2013; Chevron, Kavi Gupta, Berlín, 2013; Chevron, HR Contemporary výstavách v Európe a Spojených štátoch. Jeho horanský’s work has been shown since 1995 in group HR Contemporary Art, New York, 2013; It’s Not the Art, New York, 2013; It’s Not the Sandwich We Enjoy, diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie and solo exhibitions in Europe and the United States, Sandwich We Enjoy, It’s the Pickle, Objektiv Gallery, It’s the Pickle, Galéria objektiv, Praha, 2010; Travelin’ v Bratislave a Národnej galérie v Prahe. and it is part of the collections of the Slovak National Prague, 2010; and Travelin’ Light, Grimmuseum, Light, Grimmuseum, Berlín, 2011. V roku 2010 sa Gallery Bratislava and the National Gallery in Prague. zúčastnil na Bienále Liège v Belgicku. Berlin, 2011. In 2010, he also participated in the Liège Biennale, Belgium. MYRIAM EL HAÏK (*1973, Rabat, Maroko) je francúzsko-marocká výtvarníčka, skladateľka MYRIAM EL HAÏK (*1973, Rabat, Morocco) is a performerka. Žije a pracuje v Berlíne a Rabate. a French-Moroccan artist, composer and performer. Jej výtvarný jazyk je založený na jednoduchých She lives and works in Berlin and Rabat. Her lan- elementárnych znakoch, vzoroch alebo postupoch guage is based upon simple basic signs, patterns a sústreďuje sa na prepojenie medzi hudbou or actions, and concentrated on the links she sees a vizuálnym umením. Nové práce sú zamerané between Music and Visual art. Her recent works are na systém vizuálneho zápisu jej minimálnych focused on a system of visual notation for her mini- a opakujúcich sa hudobných skladieb. Najnovšie mal and repetitive musical compositions. Thus, her kresby, performancie, videá, inštalácie a plastiky most recent drawings, performances, videos, in- majú rovnaké štruktúry ako jej hudobné partitúry, stallations and sculptures have the same structures lebo sú založené na opakovaných vzoroch alebo as her musical scores, in that they are based on

138 139 OTO HUDEC 142 143 144 145 146 147 OTO HUDEC Súostrovie / Archipelago kurátor / curator: Daniel Grúň 21. 4. – 11. 6. 2017

Čím vás ako umelca oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- LAB? tractive to you as an artist? Priestor Kunsthalle LAB je úžasný svojím preskleným The Kunsthalle LAB space is marvellous, with its glass- otvorením do najživšieho verejného priestoru v Bra- fronted opening onto the busiest public space in tislave. Preto, aj keď ide o galerijný priestor, presa- Bratislava. Therefore, even if it’s a gallery space, it over- huje do ulice. To je jeho potenciál, lebo ak je výstava laps with the street. That is its potential, because if an vizuálne príťažlivá, môže osloviť aj diváka, ktorý sa exhibition is visually attractive it can also impress view- bežne nezaujíma o súčasné umenie, pritiahnuť ho ers who normally don’t take an interest in contemporary k výkladu alebo aj dovnútra. Pri mojej práci, ktorá ho- art, bring them to the window, or even lure them inside. vorí o téme imigrácie, na verejnosti nepopulárnej, ale In my own work, which addresses migration, a theme zároveň využíva aj poetiku klasickej sochy, mi prišlo, that’s unpopular among the public, and at the same že forma môže byť spôsob, ako prilákať ľudí a otvoriť time uses the poetics of classical sculpture, I realised s nimi dialóg. that form can be a method of attracting people and opening up dialogue with them. 1 OTO HUDEC (*1981, Košice, Slo- OTO HUDEC (*1981, Košice, Slovak / Tartaruga (Turtle) Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Tartaruga (Korytnačka) (2017) venská republika) je slovenský multi- Republic) is a Slovak multimedia art- polystyrén, keramika, drevo, preglejka, sadra, rom k širokej verejnosti? Do you consider it important to communicate contempo- mediálny umelec žijúci v Košiciach. ist living in Košice. His participative, pigment, majetok autora a Gandy Gallery / Je to extrémne dôležité. Vždy som sa bránil elitárstvu rary art to the broad public? Jeho participatívne, sociálne a envi- social and environmental works often polystyrene, ceramics, wood, plywood, plaster, It’s extremely important. I’ve always been opposed to pigment, courtesy of the artist and Gandy Gallery ronmentálne práce reagujú často na respond to specific places in Portugal, v umení. Sú autori, a majú na to plné právo, ktorí konkrétne miesta v Portugalsku, na Cape Verde, South Korea, Spain, USA, tvoria šifrované, esteticky či intelektuálne náročné elitism in art. There are artists who create an art of codes, 2 Kapverdoch, v Južnej Kórei, Španiel- and Slovakia. Oto Hudec completed umenie, čo prehovára možno k úzkej skupine ľudí, aesthetically and intellectually demanding art (and they Pohľad do výstavy Súostrovie / sku, USA alebo na Slovensku. Oto his doctoral study at the Academy of zato však hlboko. Ja sa snažím využiť formu, ktorá je, have every right to do so) – art that speaks maybe to View of the exhibition Archipelago Hudec ukončil doktorandské štú- Fine Arts and Design in Bratislava. In dúfam, uchopiteľná pre širšiu verejnosť. Usilujem sa a narrow group of people, though in a profound way. dium na Vysokej škole výtvarných umení 2013, in partnership with Daniela Kra- 3 v Bratislave. V spolupráci s Danielou jčová, he founded the Caravan Project, o otvorenie nejakej témy alebo sprostredkovanie pre- I try to employ a form which I hope is comprehensible Kde sny začínajú, kde sny končia / a documentary and participative art to the broader public; I seek to open up some particular Where Dreams Start, Where Dreams End (2017) Krajčovou založil v roku 2013 Pro- žívania pocitu, ktorý môžeme precítiť takmer všetci. project with Roma communities in Slo- akryl na stene, majetok autora a Gandy Gallery / jekt Karavan, dokumentárny a partici- V súčasnosti, keď sa spoločnosť čoraz viac rozdeľuje theme or make it possible to experience a feeling which acrylic paint on the wall, courtesy of the artist and patívny umelecký projekt s rómskymi vakia. He has exhibited in world-rank- na dva tábory – elitu, intelektuálov, umelcov či poli- almost all of us can share. Currently, when society is Gandy Gallery komunitami na Slovensku. Vystavoval ing galleries including Centre Pompi- tikov a „bežného človeka“, mesto a perifériu –, je dô- ever more divided into two camps – elite, intellectuals, vo svetovo uznávaných galériách dou in Paris, De Appel in Amsterdam, 4 ako sú Centre Pompidou v Paríži, De Slovak National Gallery in Bratislava, ležité, aby umenie komunikovalo s verejnosťou, aby artists/ or politicians and the “ordinary person”, city and Pick-up nákladiak / Pick-up Truck (2015) Appel v Amsterdame, Slovenská národná Kunsthalle Bratislava, Triennale MAP nielen kázalo, ale aj načúvalo, a tiež aby galérie a iné periphery… it is important that art should communicate MDF, papier, majetok autora a Gandy Gallery / galéria v Bratislave, Kunsthalle Bratisla- in Dallas, Threewalls Gallery in Chica- vystavujúce inštitúcie budovali program, ktorý pribli- with the public, not just preaching but listening also; MDF, paper, courtesy of the artist and Gandy Gallery va, Trienále MAP v Dallase, Threewalls go, Biennal Mercosul in Porto Alegre žuje umenie širokému publiku. that galleries and other exhibiting institutions should Gallery v Chicagu, Biennal Mercosul (Brazil), Gandy Gallery in Bratislava, construct a programme for bringing art closer to the v Porto Alegre v Brazílii, Gandy Gal- MMCA Chang Dong in Seoul, Mutuo lery v Bratislave, MMCA Chang Dong in Barcelona, Espaço Gesto in Porto, V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? broad public. v Soule, Mutuo v Barcelone, Espaço Miscelanea space in Barcelona, among Najväčší potenciál je jeho otvorenosť do frekventova- Gesto v Porte, Miscelanea space v Bar- others. He is represented by Gandy nej ulice – 24 hodín denne. V tomto je v Bratislave In what do you see the greatest potential of this exhibition celone a ďalších. Zastupuje ho Gandy Gallery. In 2012 he was a finalist for the výnimočný. space? gallery. V roku 2012 bol finalistom Oskar Čepan Prize. The greatest potential is its openness to a busy street, 24 Ceny Oskára Čepana. hours a day. In that respect it’s exceptional in Bratislava.

148 kurátorský text: s. 194 / curatorial text: p. 217 149 STANO FILKO 152 153 154 155 STANO FILKO 2037 kurátorka / curator: Nina Vrbanová 23. 6. – 27. 8. 2017

Stano Filko je najkomplexnejší a najradikálnejší autor Stano Filko is the most complex and the most radical art- slovenskej výtvarnej scény. Neexistuje forma umeleckej ist on the Slovak visual art scene. There is no such thing komunikácie, ktorá by Filka nechávala rezistentným. as a form of artistic communication that Filko would have Svoje nezmazateľné stopy zanechal v maľbe, grafike, spurned. He left his indelible traces in painting, graphic kresbe, kolážach, asamblážach, neskôr po roku 1963 sa art, drawing, collage, assemblage; later (post-1963) he venoval objektom a protoinštaláciám, po roku 1965 ha- turned to objects and proto-installations, and (post-1965) ppeningom, apropriáciám, ideám, konceptu, landartu, to happenings, appropriations, ideas, conceptualism, environmentom - prostrediam, v ktorých skúmal nezvy- land art, environment. Using these means, he explored čajné intermediálne postupy a do diela integroval pohyb, unusual intermedia procedures and integrated move- svetlo, zvuk, autorskú experimentálnu filmovú a dia pro- ment, light, sound, and his own experimental film and jekciu, vytváral rádioartové projekty, nahrával autorské video projection, into his work; he created radioart pro- fónické diela na vinylové platne. S plným nasadením sa jects and recorded his own phonic works on vinyl discs. venoval aj monumentálnym realizáciám do architektúry. With complete commitment he also engaged in monu- mental undertakings in architecture. Again, in the late 1 STANO FILKO (1937, Veľká Hradná – 2015, STANO FILKO (1937, Veľká Hradná – 2015, Ku koncu šesťdesiatych rokov sa zas venoval demateria- Pohľad do výstavy 2037 Bratislava) nesporne patrí od šesťdesiatych Bratislava) was unquestionably one of those lizácii, projektom, prospekt artu a text artu. Tento, ako 1960s he involved himself in dematerialisation projects, View of the exhibition 2037 rokov 20. storočia medzi špičku najdôleži- figures at the very peak of the art scene, and to neskôr nazýval, „verbalizmus – oralizmus“ u neho prospect art and text art. This “verbalism – oralism”, as not only in Slovakia, from the 1960s on- 2 tejších osobností výtvarnej scény nielen na prevažoval do roku 1974. V sedemdesiatych rokoch na he later called it, was what occupied him principally until RAKETY 1. – 12. ČAKRA (okolo / Slovensku. Už dobová tlač šesťdesiatych wards. His enormous international exhibition Slovensku, v čase normalizácie, prichádzal čas stiah- 1974. The 1970s in Slovakia, the time of “normalisation”, around , rokov zmieňuje jeho enormnú medzinárodnú activity was noted even in the 1960s by the 2005), detail, inštalácia plech, became a time for withdrawing inrto privacy, but equally akryl, perforovanie, neónová trubica, výstavnú aktivitu. Študoval monumentál- press. Filko studied momumental painting at nutia sa do súkromia, ale aj čas tvrdošijnejšieho zápasu súkromný majetok / installation, nu maľbu na Vysokej škole výtvarných umení the Academy of Fine Arts and Design in Brati- o charakter a podstatu umenia. Filkovo viachlasé umenie a time for a stubborn battle over the character and es- sheet metal, acrylic, perforation, v Bratislave (prof. Milly a prof. Matejka, slava (Prof. Milly and Prof. Matejka, 1959–65) sa zosynchronizovalo v prázdne, totálnom vyprázdnení sence of art. Filko’s many-voiced art was synchronised neon tube, private collection 1959 – 1965) a vystavoval na najvýznamnej- and exhibited at the most important world reprezentovanom transcendenciou a kontempláciou, in the void, in a total evacuation represented by tran- ších svetových prehliadkach umenia na Bie- art shows, including Biennale of Youth (Paris, 3 dochádzalo k vyčisteniu mysle a redukcii umeleckého scendence and contemplation; it was an art that arrived nále mladých v Paríži (1969), na EXPO v Osake 1969), EXPO (Osaka, 1970), Documenta 7 Zo série BALÓNY – 12 FARIEB gesta. Zadefinoval to v rozsiahlom a dodnes aktuálnom at purification of thought and reduction of the artistic / From the serie (1970), na Documenta 7 v Kasseli (1982) a na (Kassel, 1982) and Biennale of Art (Venice SKUTOČNOSTI gesture. Filko defined all this in an extensive project BALLOONS – 12 COLORS OF Bienále umenia v Benátkach (2005, 1999). Jeho 1999, 2005). Important institutions which projekte Biely priestor v bielom priestore (1973-74). Koncom REALITY (okolo / around 2005) tvorbu predstavili okrem Slovenskej národnej have exhibited his work, besides the Slovak sedemdesiatych rokov ešte na Slovensku a následne which remains topical to the present day, White Space objekt, syntetická textília, ventilátor, galérie (2016, 1993 – 1994) hlavne významné National Gallery (2016, 1993–4), include v osemdesiatych rokoch v USA sa opäť vrátil k expresív- in a White Space (1973-4). In the late 1970s while still in špagáty, elektrický kábel, zbierka inštitúcie ako Zacheta vo Varšave a Ludwig Zacheta, Warsaw and Ludwig Museum, Buda- nej maľbe, k objektom, inštaláciám, a dokonca k umeniu Slovakia, and subsequently during the 1980s in the USA, Slovenskej národnej galérie Museum v Budapešti (2015); Centre Pompidou pest (2015); Centre Pompidou, Paris (2009); he returned once again to expressive painting, objects, v Bratislave / object, synthetic v Paríži (2009); Museum Moderner Kunst Stiftung Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig – ovplyvnenom nástupom počítačov. V tomto období fabric, fan, threads, electric cable, Ludwig – MUMOK, Viedeň (2006, 1999); MUMOK, Vienna (2006, 1999); Queens začínal vytvárať vlastné textové slogany, nové slovné installations, and ultimately to an art influenced by the collection of the Slovak National Museum of Art, New York (1999); Museum of coming of computers. During that period he began to Gallery in Bratislava Queens Museum of Art, New York (1999); Muse- spojenia, kedy do jedného slova vtesnával všetku pravdu um of Contemporary Art, Sydney (1994); Brooklyn Contemporary Art, Sydney (1994); Brooklyn o umení a živote, podstatu spojenia jedinečného s uni- create his own text slogans and new word combinations, Museum, New York (1987); P.S. 1, New York Museum, New York (1987); P.S. 1, New York verzálnym. Svoje myslenie si formoval a ujasňoval v ta- concentrating the entire truth about art and life, the es- (1986); Kölnischer Kunstverein, Kolín (1970) (1986); Kölnischer Kunstverein, Köln (1970), sential combination of the individual with the universal, a mnoho iných. Autor je rozsiahlo zastúpený and many others. The artist is extensively buľkách a grafických schémach, umožňujúcich čitateľovi v zbierkach Slovenskej národnej galérie, galérie Linea represented in the collections of the Slovak spätné dekódovanie. Záujem o výskum vesmíru a dobý- into a single word. He formed and clarified his thinking in v Bratislave, Národnej galérie v Prahe, Guggenheim National Gallery and Linea Gallery, Bratislava, janie kozmu, ktorý bol príznačný pre mnohých autorov tables and graphic schemas, making subsequent decod- Museum v New Yorku, Kröller-Müller Museum National Gallery, Prague, Guggenheim Muse- v šesťdesiatych rokoch, ho tiež nenechal chladným a stá- ing possible for the reader. Filko’s interest in exploration v Otterlo a Kontakt Collection vo Viedni. um, New York, Kröller-Müller Museum, Otterlo le novšie poznatky o vesmíre vrstvil cez vlastné predstavy. of the universe and the conquest of space, which was and Kontakt Collection in Vienna. Keď sa počas pobytu v USA oboznámil cez filozofický typical of many artists in the 1960s, never grew cold, prúd new age aj s hinduistickou interpretáciou univerza, and he constantly spread new layers of knowledge about

156 kurátorský text: s. 195 / curatorial text: p. 217 157 začal pracovať nielen na redefinovaní, rekategorizácii či the universe through his own thinking. During his stay in retaxonomizácii vlastnej tvorby, ale poznatky konfron- the USA he became acquainted, through the New Age toval s vlastnými autorskými kozmologickými predsta- philosophical current, with the Hindu interpretation of the vami. Výsledky tohto myslenia môžeme vidieť po jeho world; this inspired him not only to begin a redefinition, príchode na Slovensko, ktoré ho viedli k realizovaniu recategorisation or retaxonomy of his own work, but even dvoch autorských architektonických riešení jeho archívu to confront what he learned with his own cosmological v Bratislave a vo Veľkej Hradnej. notions as an artist. The results of this thinking may be Po návrate na Slovensko z exulantského pobytu seen after his return to Slovakia, in two structural reorder- v USA (1982 – 1991) sa Filko v deväťdesiatych rokoch ings of his archive in Bratislava and Veľká Hradná. venoval popri bohatej výstavnej aktivite hlavne jeho Having returned from exile in the USA (1982–91), dur- dovtedy najkomplexnejšiemu dielu – objektu – architek- ing the 1990s Filko maintained a rich exhibition activity, túre – laboratóriu na bratislavských Kramároch (od roku but apart from this he applied himself to his most com- 1994), ktorý spolu s taxonomizáciou diela do čakier plex work – object – structure – laboratory in Kramáre in vytvoril autorský kľúč k tvorbe, a objekt na Snežienko- Bratislava (from 1994). This, together with the taxonomisa- vej ulici sa stal Filkovým komplexným „nad-dielom“. tion of his oeuvre to chakras, created the artist’s key to his Definoval ho ako integračný prvok jeho diela, ako vrchol art, and the object on Snežienkova Street became Filko’s autorského sebadefinovania. Jednotlivým miestnostiam complex “supra-work”. He defined it as an integral part prisudzoval diela vo farebnosti čakier, a vytváral systém of his work, as the peak of his artistic self-definition. He archívu – múzea – laboratória, ako nadčasového a je- assigned works to the individual rooms according to the diného priestoru, ako záverečného diela, ako Filkovo chromatic quality of the chakras, and he created the sys- „všetko“. Tento projekt na Snežienkovej ulici, finalizova- tem of archive – museum – laboratory as a supra-tempo- ný pred rokom 2001, sa mu neskôr svojou rozlohou zdal ral and unique space, as the concluding work, as Filko’s byť nedostatočný a neadekvátny pre artikuláciu jeho “everything”. Later he came to feel that his project on posolstva. Pribúdajúce finančné prostriedky z predajov Snežienkova Street, finalised before 2001, was insufficient diel použil na realizáciu rozsiahlejších objektov, ale aj na and inadequate in scope for the articulation of his mes- projekt Koráb, opäť v definitívnom prezentačnom priesto- sage. He used his growing financial resources from the re svojej celoživotnej tvorby, ktorý v roku 2005 začal sale of works to accomplish more extensive objects, and vytvárať v rodnej obci Veľká Hradná pri Trenčíne. also for the Argosy project, again in a definitive presenta- Filko bol aj na sklonku svojho života stále aktívny. tion space for his lifelong work, which he began to create Prostredníctvom médií sledoval najvýznamnejšie vedec- in 2005 in his native village of Veľká Hradná near Trenčín. ké objavy, integroval fakty a informácie do svojho po- To the end of his life Filko was constantly active. znania a snažil sa čo najpresnejšie artikulovať splynutie Through the media he followed the most important sci- podstaty človeka, seba a svojho umenia s univerzom. entific discoveries, he integrated facts and information in Integroval svoje vlastné ego do vývoja vesmíru od big his knowledge, and he tried to articulate as precisely as bangu, od vzniku Zeme, vzniku života, vzniku ľudstva possible the fusion of the essence of man, himself, and his a hľadal stopy seba samého v dobe mimo čas a priestor. art, with the universe. He integrated his own ego with the Jeho myseľ bola pulzujúcou súčasťou vesmíru, ktorý ab- development of the universe from the big bang, from the sorboval do svojho diela. Tu sa naplno prejavuje Filkovo emergence of the Earth and the emergence of life, and he intelektuálne brikolerstvo (hobby-izmus), permanentný sought traces of himself in an age beyond time and space. prísun informácií a permanentné umelecké spracová- His mind was a pulsing part of the universe, which he vanie „selektovaného čohokoľvek“. „Nič“ je súčasťou absorbed into his work. Here is where Filko’s bricolage, or „všetkého“, nie jeho protipólom. hobbyism, found its full expression, a permanent input of information and a permanent artistic elaboration of “the Pre katalóg napísal Michal Murin selected whatsoever”. “Nothing” is a part of “everything”, not its opposite pole.

4 5 For the catalogue written by Michal Murin MODEL SVETA. PROJEKT PRE ČESKO- RETROQ = HAPPSOCSF. (okolo / around 2005) SLOVENSKÝ PAVILÓN NA BIENÁLE kombinovaná technika, papier, tlač, fix, pero, V BENÁTKACH (2005) / MODEL OF perforovanie, zbierka Slovenskej národnej THE WORLD. PROJECT FOR CZECH AND galérie v Bratislave / combined technique, SLOVAK PAVILION AT VENICE BIENNALE paper, print, marker, pen, perforation, (2005) / kombinovaná technika, papier, collection of the Slovak National Gallery tlač, pero, zbierka Slovenskej národnej in Bratislava galérie v Bratislave / combined technique, paper, print, pen, collection of the Slovak National Gallery in Bratislava

158 159 CARMELA GROSS 162 163 164 165 CARMELA GROSS Fotograf / The Photographer kurátor / curator: Jacopo Crivelli Visconti 14. 9. – 26. 11. 2017

1, 2 CARMELA GROSS (*1946, São Paulo, Brazília) CARMELA GROSS (*1946, São Paulo, Brazil) has / The Photographer Fotograf vytvára veľkorozmerné diela, ktoré sú vsadené made large-scale works which are inserted into the (2001/2017) do mestského priestoru a kritickým pohľadom urban space, and take up a critical stance towards svetelná inštalácia, architecture and urban history. Beyond the diver- produkcia Jaro Kyša a Juraj zdôrazňujú architektúru aj mestské dejiny. Okrem Rattaj, majetok autora / rozmanitosti kontextov a návrhov v jednotlivých sity of contexts and the proposals she makes in light installation, production prípadoch je spoločnou osou základná myšlienka each case, the common axis is the basic concept Čím vás ako umelkyňu oslovil výstavný priestor Kunsthalle In what way has Kunsthalle LAB’s exhibition space been at- by Jaro Kyša and Juraj práce v meste. Súbor operácií, čo siaha od kon- of working-in-the-city. The sequence of operations tractive to you as an artist? Rattaj, courtesy of the artist ceptualizácie diela, prechodu výrobným procesom that span from the conceptualization of the work, LAB? po prezentáciu na výstavnom mieste, zdôrazňuje through the production process, up to setting it Myslím si, že priestorové podmienky LAB-u boli naj- I think that the spatial conditions of the LAB were most 3 dialektický vzťah medzi umeleckými dielami up at the exhibition venue, emphasize the dialectic atraktívnejšie v zmysle komunikácie vnútorného pries- attractive, in the sense that the internal space commu- Luz del fuego (2012) a priestorom či umeleckými dielami a publikom/ relationship between the artwork and the space, nicates with the public space of the street. One can see video, 7:10 min., toru s verejným priestorom ulice. Možno ho vidieť okoloidúcimi. Práce sa pokúšajú odštartovať nové and the artwork and audience/passersby. The works majetok autora / zvonku, je súčasťou každodenného života mesta. in from the outside. It is part of the everyday life of the umelecké vnímanie, ktoré utvrdzuje kritické pôso- attempt to trigger new artistic perceptions that courtesy of the artist Okrem toho, vystavovanie v cudzej krajine je vždy city. Other than that, it is always a good experience to benie a myslenie, a do popredia prinášajú miesto affirm critical action and thinking, and that bring sémantického zaťaženia, či už verejného priestoru, to the fore the location‘s semantic load, whether it dobrá skúsenosť. show work in a foreign country. inštitúcie, alebo momentu na výstave. Mala nie- be a public space, an institution, or a moment at koľko úspešných výstav v renomovaných galériách an exhibition. She has put on several successful Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie sme- Do you consider it important to communicate contempo- súčasného umenia vo svete: Múzeum Beelden aan Zee, exhibitions at reputed galleries of contemporary art rom k širokej verejnosti? rary art to the broad public? Den Haag; Museum of Fine Arts, Houston; Museum worldwide, including: Museum Beelden aan Zee, Den Sure, it’s really one of the most significant and inter- of Modern Art, Oxford; Casa França Brasil, Rio de Haag; The Museum of Fine Arts, Houston; Museum Samozrejme, je to naozaj jedna z najvýznamnejších Janeiro; Museu da cidade – Chácara Lane, São Paulo; of Modern Art, Oxford; Casa França Brasil, Rio de a najzaujímavejších vecí a možno aj najťažšia. Nie- esting things, and also maybe the most difficult. Some- Museo Experimental El Eco, México City; Secretaria Janeiro; Museu da cidade – Chácara Lane, São Paulo; kedy si myslím, že umelecké dielo dnes už nie je sú- times I think that today a work of art is no longer part Municipal de Cultura, São Paulo atď. Jej diela sa Museo Experimental El Eco, México City; Secretaria časťou konzumného sveta, jedinou hodnotou našej of the world of consumption, the only value of our con- nachádzajú vo verejných zbierkach: Biblioteca Luis Municipal de Cultura, São Paulo, etc. Her works are súčasnej životnej skúsenosti. temporary experience of life. Ángel Arango, Bogotá, Kolumbia; Centro Cultural São included in public collections including: Biblioteca Paulo; Culturgest – Caixa Geral de Depósitos, Lisabon; Luis Ángel Arango, Bogotá, Colombia; Centro Cultur- Fundação Padre Anchieta – Rádio e Televisão Cultura, São al São Paulo, Culturgest – Caixa Geral de Depósitos, V čom vidíte najväčší potenciál tohto výstavného priestoru? In what do you see the greatest potential of this exhibition Paulo; Museu de Arte Contemporânea da USP, São Paulo, Lisboa; Fundação Padre Anchieta - Rádio e Televisão Tento priestor je súčasťou histórie Bratislavy a určite space? Museu de Arte Contemporânea de Campinas, Campinas, Cultura, São Paulo; Museu de Arte Contemporânea bude aj v budúcnosti. Môže byť laboratóriom nových This space is part of Bratislava‘s history in the present, Museu de Arte de Brasília, DF, Museu de Arte Moderna da USP, São Paulo; Museu de Arte Contemporânea skúseností pre umelcov mimo múzeí, ktoré sú zväčša and it will certainly continue to be in the future also. It de São Paulo, Museum of Fine Arts, Houston, USA, de Campinas, Campinas; Museu de Arte de Brasília, can be a laboratory for artists‘ new experiences, outside Museum of Modern Art, New York, USA atď. DF; Museu de Arte Moderna de São Paulo; Museum viac byrokratické a uzavreté. of Fine Arts, Houston, USA; Museum of Modern Art, the boundaries of the museums, which tend to be much New York, USA, etc. more bureaucratic and closed to such possibilities.

166 kurátorský text: s. 196 / curatorial text: p. 219 167

VZDELÁVACIE PROGRAMY EDUCATIONAL PROGRAMMES

Kunsthalle Bratislava je od svojho vzniku definovaná ako From its inception Kunsthalle Bratislava has been defined vzdelávacia inštitúcia otvorená dialógu o súčasnom vizu- as an educational institution, open for dialogue on con- álnom umení, ktorý sa realizuje prostredníctvom mediá- temporary visual art. KHB puts this into practice via the torov prítomných na výstavách a formou sprievodných mediators who are present at exhibitions and through i vzdelávacích programov pre rôzne skupiny detských aj accompanying events and educational programmes for dospelých návštevníkov (projekty Kunsthalle KIDS, Experi- various groups of child and adult visitors (Kunsthalle KIDS ment Umenie a i.). Cieľom vzdelávacích programov KHB projects, Experimet Art, etc.). The aim of KHB’s education- je spoločné uvažovanie nielen o vystavených dielach, ale al programmes is reflection with others, not only on the aj o otázkach každodenného života s cieľom podpory works exhibited but also on questions of everyday life, kreatívneho myslenia, tvorivých a komunikačných zruč- with the aim of supporting creative thinking, communica- ností či orientácie vo svete vizuálneho umenia. Progra- tive skills, and orientation in the world of visual art. At the my realizované v Kunsthalle LAB zároveň prirodzene same time, the programmes produced in Kunsthalle LAB presahujú do verejného priestoru námestia a nadväzujú naturally overlap with the public space of the square and kontakt s náhodnými okoloidúcimi, z ktorých sa stávajú forge contact with casual passers-by, who become part- partneri do diskusie. ners in a discussion.

Stano Filko: 2037 Kunsthalle KIDS: Noemova archa (rodinný program) Experiment Umenie, (workshop pre dospelých) / Kunsthalle KIDS: Noah’s Ark (Family Programme), Experiment Art (workshop for adults)

170 171 ← ↑ ↑ → Milan Mikula: DIELO Erwin Wurm: Všetko je inak /Alles Psychogeografická križovatka Jeauk Kang: Thinguniverse (PREDOBRAZ). Latentná ist anders / Everything Is Different Kunsthalle KIDS: Svetlo, Kunsthalle KIDS: Svet vecí rekapitulácia štýlov Kunsthalle KIDS: Živé sochy zvuk, pohyb (rodinný (rodinný program) Kunsthalle KIDS: Prázdne (rodinný program) / program) / Kunsthalle KIDS: The World obrazy (rodinný program) Erwin Wurm: Všetko je inak / / Psychogeographic Junction of Things (Family Programme) / Milan Mikula: WORK Alles ist anders / Everything Kunsthalle KIDS: Light, (PROTOTYPE). Latent Is Different Sound, Movement (Family Recapitulation of Styles Kunsthalle KIDS: Living Programme) Kunsthalle KIDS: Empty Sculptures (Family Programme) Pictures (Family Programme)

172 173 SPRIEVODNÉ PROGRAMY ACCOMPANYING PROGRAMMES

Výstavné projekty Kunsthalle Bratislava spravidla dopĺňa In Kunsthalle Bratislava the exhibitions are accompanied tematický sprievodný program. Cieľom autorských as a rule by a thematic complementary programme. The prezentácií, verejných diskusií, odborných prednášok aim of the artists’ presentations, public discussions, ex- či performancií je aktivizovať diváka a súčasne pozvať perts’ lectures and performances is to activate the view- rôzne cieľové skupiny na autentický dialóg so súčasným er, and simultaneously to invite various target groups vizuálnym umením. Sprievodný program v Kunsthalle to an authentic dialogue with contemporary visual art. LAB zahŕňa širokú škálu aktivít realizovaných priamo vo The accompanying programe in Kunsthalle LAB brings výstavných priestoroch, okrem iného sú to komentované together a wide range of activities carried out directly prehliadky vedené kurátormi, galerijnými pedagógmi in the exhibition spaces. Among other events, there are či samotnými umelcami. Hlavným zámerom je rozšíriť commented viewings conducted by curators, gallery i obohatiť kontext jednotlivých výstav, a v špecifickom teachers, or the artists themselves. The principal aim is prostredí „window gallery”, budovať hodnotný vzťah aj to extend and enrich the context of the individual exhibi- s okoloidúcim „negalerijným“ divákom. tions, and in the specific “window gallery” environment, also to form a fruitful relationship with the “non-gallery” viewer who is passing by.

← ↑ Into the MU: at00 / Human Art Oto Hudec: Súostrovie / Archipelago Space; tanečná performancia / Noc múzeí a galérií 2017; Human dance performance Art Space na Súostroví – tanečná performancia / Night of Museums and ↑ Galleries 2017; Human Art Space in the Esther Stocker: Z budúcnosti / Archipelago – dance performance From the Future ↗ Lecture Performance; Kurátorský sprievod s Danielom performancia Elisabeth Grúňom / Curator’s Guided Tour B. Tambwe / Lecture with Daniel Grúň Performance; performance Elisabeth B. Tambwe → Carmela Gross: Fotograf / The Photographer Biela noc – medzinárodný festival 174 / White Night – international festival 175 KURÁTORSKÉ TEXTY

KARL SALZMANN ustavičného pohybu vpred, ktorý sa dostáva do úzadia Vlnové štúdie v prospech opakujúcich sa výkyvov nahor a nadol, ty- pických pre život. Karl Salzmann (* 1979) sa od začiatku deväťdesiatych Aj u Salzmanna sa vlny pohybujú v plynulých for- rokov zaoberá skúmaním zvuku, experimentálnou hud- mách, v choreografii pulzovania, v nekonečných pohy- bou a súčasnými hudobnými fenoménmi. Počas svojho boch nadol a nahor či v neprestajných záchvevoch. Nos- intenzívneho skúmania zvukov, rytmu a ich audiovizu- né materiály, ktoré prispievajú k zviditeľneniu fyzikál- álnych podôb našiel cestu k formálnemu jazyku, ktorý nych vzorov, sa menia od jednoduchých káblov (Vlnová sa vzhľadom na pohyb a tón vyznačuje jednoduchosťou kocka), gumovej hadice (Vlnová štúdia 2) až po vodu (Light/ aj zdržanlivosťou. Autor zbytočne neplytvá materiá- Water/Sound/Pattern) alebo – ako v prípade jedinej tu lom, aby tieto základné rysy znázornil vo svojej tvorbe prezentovanej statickej práce – na bielo lakované drevo, a dostal ich do centra pozornosti. Jednoduché a pred- v ktorom je zdanlivo uväznená digitalizovaná sínusová vídateľné sú tiež procesy vzniku jeho diel, ich strojovo vlna skutočných rozmerov. Aj opakujúce sa zvuky, čo pri- pravidelné opakovania sú automatizované. Spektrum chádzajú s pohybom (alebo je to naopak?), nie sú o nič akustických a formálnych aspektov v Salzmannových menej rozmanité a siahajú od nervózneho klopkania po prácach je aj napriek tomu široké, rovnako ako i kon- rytmicko-zvučné bzučanie. štruktivistický základ, prostredníctvom ktorého je zvuk Pri pozorovaní akusticko-vizuálnych Vlnových štúdií a s ním spojený pohyb (a naopak) znázornený ako skul- Karla Salzmanna je jedna vec jasná: vlna ide ďalej aj pturálny proces, pričom výsledkom tohto procesu nemu- tam, kde už nie je očiam viac viditeľná, uši ju už neza- sí byť nevyhnutne iba skulptúra. Jeho diela majú často chytia a telo ju už necíti. Je to dynamický princíp, zákon prototypický charakter a predstavujú pokus zobraziť prírody, ktorý svojím spoľahlivým cyklom upokojuje, ale tóny využitím vizuálnej formy. vďaka nezadržateľnej vlastnej dynamike pôsobí aj zne- Vlnové štúdie sú Salzmannovým umelecko-vedec- pokojujúco. kým vyjadrením výskumov prirodzených akustických fenoménov. Umenie a veda (a rovnako aj umenie a tech- Katia Huemer, kurátorka nika) si boli veľmi blízke už v časoch renesancie. Príroda a technika preto nie sú v žiadnom prípade vzájomnými KATIA HUEMER (*1977, Graz, Rakúsko) študovala protikladmi, iba si vyžadujú skúmanie spoločných foriem históriu na Karl-Franzens-Universität v Grazi a Uni- vyjadrenia. Salzmann neprezentuje svoj záujem o akus- versità degli Studi di Bologna v Taliansku. Od roku 2004 tické fenomény imitovaním ich prejavov, skôr spoznáva je súčasťou kurátorského tímu Kunsthaus Graz, kde zákonitosti a pretavuje ich do svojho umenia. Jeho expe- pracovala na výstavách, umeleckých projektoch rimentálne audio-kinetické inštalácie verne opisujú jed- a publikáciách ako napríklad Maria Lassnig, Liz Lar- noduché fyzikálne zákony. Ale práve svojou nijako ne- ner: Two or Three or Something (2006), Volksgarten: Politics prizdobenou jednoduchosťou vzbudzujú u diváka pocity of Belonging (2007), Warhol Wool Newman: Painting Real veľkej fascinácie. (2009), Antje Majewski: The World of Gimel (2011), Kinetická konštrukcia Nauma Gaba z rokov 1919/1920 Cittadellarte: Sharing Transformation (2012), Romuald je dielo, ktoré ohlásilo moment zrodu kinetiky, a vzhľa- Hazoumè: Beninese Solidarity with Endangered Westerners dom na viditeľnú časť tohto umeleckého diela predsta- (2013). Medzi najnovšie projekty patrí The Museum as vuje extrémny príklad redukcie materiálu. Pozostáva zo a Gym: Fitness Trail at the Kunsthaus Graz, A Projekt Alda zvislej kovovej tyče zapustenej do podstavca a poháňanej Giannottiho (2016) a Erwin Wurm: Football-sized Lump of motorom, čo pri pohybe vytvára eliptický pohyb. Z me- Clay on Blue Car Roof (2017). taforického hľadiska to symbolizuje lineárny model

177 ELEKTRO MOON VISION KRZYSZTOF SIATKA (*1981, Poľsko) je kurátor a kri- reality v inej perspektíve. Kde sú ale postavené hranice, a spoluorganizoval XLVI. AICA International Congress (Elwira Wojtunik & Popesz Csaba Láng) tik súčasného umenia. Vyštudoval históriu umenia keď vo Wurmovej filozofii sa ktokoľvek môže stať sochá- Slovakia 2013 (s Richardom Gregorom). Pôsobil Random Eye Check (REC) na Uniwersytet Jagielloński v Krakowe, kde pokračoval rom a čokoľvek môže byť sochou? Je to skutočne také ako riaditeľ galérie SPACE (1999 – 2013), inicioval taktiež v doktorandskom štúdiu. Vo svojom výskume jednoduché, že sa na jednu minútu zastavíme a staneme projekty BillboArt Gallery Europe, Crazycurators Biennale, Cieľom projektu Random Eye Check (REC), inštalovaného sa zaoberá umením neo-avantgardy. Pôsobil ako sa sochou? Nemusíme byť politicky korektní, aby sme SPACE Residency Lab, FAICA Gallery, Potulná galéria do skleného priečelia bratislavskej Kunsthalle, je navodiť kurátor súčasného umenia v galérii Bunkier Sztuki povedali, že Wurm realitu pomerne prísne konštruuje. nomadSPACE a i. Kurátorsky a organizačne pripravil zdanie permanentného sledovania. Makety kamier sú a galérii FotoMediumArt. V kurátorskej koncepcii pre- Nie je anarchistom, ktorý nepremyslene otvára hranice, viac ako dvesto výstav na Slovensku aj v zahraničí. nasmerované na okná oddeľujúce priestor galérie od uli- zentoval diela uznávaných poľských umelcov, okrem aby narušil podstatu pojmov? Práve naopak. Je síce da- Pravidelne spolupracoval s Prague Biennale. Inicioval ce. Pozorovací uhol objektívov sa neprestajne mení, čím iných aj Christiny Boltanski, Tomasza Dobiszewskiho, daistom, ktorý premyslene provokuje malomestský vkus, vznik časopisu Flash Art Czech and Slovak edition, kde vzniká dojem, že kamery dôsledne sledujú okoloidúcich. Natalie LL, Ewy Partum, Zdzislawa Sosnowskiho, Tere- jeho jasným cieľom je však vykoľajeného diváka postrčiť pôsobil ako šéfredaktor. Prednášal v Oxforde, New Kamery tak vstupujú do vzťahu závislosti a vzájomného sy Tyszkiewicz, Timma Ulrichsa, Wolfa Kahlena, Alicje k tej správnej pasci. K uvedomeniu si, že nič nie je tak, Yorku, Tbilisi, Berlíne, vo Viedni, v Prahe, Poznani, pôsobenia s divákmi – náhodnými okoloidúcimi –, teda Żebrowskej. Je autorom kritických textov „Arteonie“, ako nás učili v škole, ale ani tak, ako to vidíme a ako si Žiline, Košiciach a i. Od roku 2000 pedagogicky s osobami, ktorých to viac či menej zaujíma. „Exit“, „Fragile“, „Czasie Kultury” a „Dekadzie Literac- v najlepšej viere myslíme. pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je Random Eye Check (REC) má šancu fungovať na plo- kiej”. Je členom Medzinárodnej asociácie kritikov Ako povedal Deleuze, právd je toľko, koľko je sub- spoluzakladateľom (s Martinom Knutom) a progra- che, ktorá stála na začiatku tradície modernistickej archi- umenia AICA. jektov, čo ju vnímajú. Wurm sa na našu ľudskú realitu movým riaditeľom Art Academy. Založil prvý pravidel- tektúry, na sklenej stene. Sklené fasády, dematerializujúce pokúša nazerať optikou vecí. Aké by to bolo, keby sme ný program vzdelávania kurátorov na Slovensku – hmotu budovy a umožňujúce opticky spojiť verejný boli banánmi? Predstavte si, že váš sendvič sa na vás Curatorial Studies Institute a Kurátorský inkubátor. priestor s priestorom inštitúcie, sú symbolom modernej ERWIN WURM pozerá tak, ako vy naň. Alebo, že sendvič je päta vašej utópie. Môžu tiež slúžiť ako protonáradie na bezpros- Všetko je inak / Alles ist anders / Everything babky. Aký je ale vzťah medzi pomarančmi a ukrižova- tredný a účinný pohľad na spoločenské správanie. is Different ním? Priťahuje golfový hráč svoje golfové palice? Ako MILAN MIKULA Inštalácia Random Eye Check (REC) je zasadená do by sa zachovala metla, ak by sa ocitla v blízkosti Claudie DIELO (PREDOBRAZ) situácie, keď sledovanie spoločnosti v našom kultúrnom Erwin Wurm sa výstavou v Kunsthalle Bratislava nepred- Schiffer? Prečo sa tučný dom trápi zložitými myšlienkami Latentná rekapitulácia štýlov kontexte nie je výnimkou. V priebehu existencie tohto fe- stavuje na slovenskej umeleckej scéne po prvý raz. Vy- svojej existencie a túži pochopiť, či je vlastne ešte do- noménu, ako aj protestov proti dotieravej kontrole, vznikli stavuje tu permanentne už niekoľko rokov. Popri „čumi- mom, alebo skôr umeleckým dielom? A ak je autu daná „Žijeme v prostredí, v ktorom stále zostáva omnoho sociálno-psychologické tézy hovoriace o tom, že porušova- loch“, „paparazzoch“ a im podobných gýčových atrak- možnosť zatáčať, môžeme mu vyčítať, ak sa po prvý viac neznámych ako poznaných skutočností.“ niu práva na ulici nezabraňuje fungujúci monitoring, ale ciách pre turistov, ktoré narúšajú charakter verejných raz v histórii automobilizmu naozaj zatočilo? Sú všetky neznámy autor skôr sama prítomnosť zariadenia na neustále sledovanie. priestranstiev, existuje v našom meste aj monumentálny uhorky rovnako štíhle (resp. rovnako tučné), alebo je Teoreticky, aj keď by bola kamera pokazená, môže public art (1) od jedného z najvýznamnejších svetových každá individuálna a originálna? Ak nie, ako prídu párky Laboratórium je ideálnym miestom pre realizáciu Milana v systéme neustáleho dozoru priniesť úžitok – vynúti sochárov. Od sochára, ktorý dekonštruoval sochárstvo, k tomu, že oni áno? Môže jeden malý dom zaútočiť na Mikulu alebo skôr by to malo byť laboratórium skrížené podriadenie sa pravidlám prijatým ako optimálny pa- aby ho mohol nanovo zadefinovať ako oblasť, ktorá dom väčší? A aké sú vlastne správne proporcie domu s dielňou vynálezcu v ateliéri šialeného avantgardistu. rameter spoločenského života. Čas nakoniec ukázal, že môže súvisieť s každodennou realitou a všedným živo- a auta? Kedy by mali držať prísnu diétu a kedy to už Vstúpili sme sem v momente, keď sa koná experiment. situácia sa diametrálne mení. Ak je na každej ulici nain- tom človeka. Ako priestor na experimentálne vnímanie prehnali? Ak sa (podľa Deleuzea) realita uskutočňuje až Tušíme, že jeho predmetom je obraz-dielo- umenie, há- štalovaných niekoľko kamier a na každom kilometri cesty objemu vecí, objektov aj ľudí, v ktorom sa hravosť a hu- v jej kritickej konfrontácii, treba diela významných archi- dame, aká je hypotéza. niekoľko radarov, postoj bezpodmienečného dodržiava- mor nevzdávajú svojej zodpovednosti, ale práve naopak, tektov podrobiť tlakovým skúškam? Toto sú len niektoré Podľa reklám vo výklade sme svedkami súboja nia pravidiel a poslušnosti vytláča ľahostajnosť k prijatým vedia byť kritickými až sarkastickými a nepomínajú ani z otázok, ktoré Wurm vysiela divákom prostredníctvom rámu s obrazom, skúmame potenciál čistého plátna, prostriedkom dozoru, kontroly a sledovania. svoju politickú zodpovednosť. svojich diel. Odpovede, čo by viedli k jednoznačnej in- no nie sme si istí, či nejde len o vizuálny smog a ďalšiu Opísaná situácia predpokladá, že spoločnosť funguje Aby sme boli politicky korektní, musíme povedať, terpretácii, neexistujú, aj keď opýtať sa svojho banánu, reprodukciu reprodukcie. Rámy vo výkladoch evokujú lepšie, ak je odrádzaná od zločineckých plánov. Ak sa že Erwin Wurm nie je iba sochárom. Je aj performerom, domu alebo auta na riešenie neriešiteľnej situácie by pôvodnú funkciu priestoru – predajňu Dielo zrušenú viac ich však jednotlivec napriek všetkému dopustí, systém fotografom a režisérom, čo je ale dôležitejšie – je kriti- mohlo byť jednou z možných ciest k úspechu. Alebo ako ako pred desaťročím. Tento motív je v skutočnosti pod- akciu zaznamená a skôr či neskôr anarchistu usvedčí. kom, psychoanalytikom, intelektuálnym humoristom navrhuje Erwin Wurm vo svojej sérii fotografii: „Spite dva ružným, významným iba pre lokálny kontext, pripomína V súčasnosti nie je dozor nad každou aktivitou, najmä na a komentátorom. A navyše má viac ako blízko k filozo- mesiace“, „Vyjadrite sa zívaním“, „Buďte príliš leniví háďat sa“ sklony Milana Mikulu hrať sa s významami slov v nie- internete, nariadený z hľadiska teoretickej bezpečnosti fii. Svojou tvorbou sa snaží expandovať aj mimo oblasti alebo „Dajte si jointa pred raňajkami“. koľkých vrstvách a možno aj mätie okoloidúceho diváka. spoločnosti, ale skôr pre ekonomické ciele – na získavanie vizuálneho umenia a predstaviť ju v iných kontextoch či Skutočným predmetom Mikulovho experimentu nie je údajov, čo umožňujú lepšie predávať produkty či lepšie štruktúrach. Juraj Čarný, kurátor dielo, ale jeho predobraz. „Pred-stav” predchádzajúci ich prispôsobovať našim racionálnym potrebám. Aj keď by sa to na prvý pohľad mohlo zdať, ale vzniku, impulzom, okolnostiam, procesom, kontextom. Zdá sa, že dnešná spoločnosť sa dokáže prispôsobiť Erwin Wurm nie je manipulátor. Erwin Wurm len pred- Poznámky: Dielo absentuje, prázdny rám čaká na svoj obsah (alebo mnohým formám dozoru. Najmä tým, ktoré jej nepreká- stavuje inú formu reality. Realitu, ktorá nápadne pripo- 1 Na administratívnej budove stavebnej spoločnosti Strabag ho už stratil?), čisté plátno je potenciálnym obsahom žajú a podieľajú sa na všeobecnom pohodlí. Chtiac-nech- mína to, čo poznáme zo všedných dní, z každodenných (neďaleko Bajkalskej ulice v Bratislave) Wurm nainštaloval rámu. Predobraz je jedným z pojmov/konceptov, čo sa tiac sa dostávame do interakcií s reálnymi a virtuálnymi životov. V nadväznosti na postštrukturalistickú filozofiu rodinný dom, ktorý je otočený dole hlavou. Toto dielo v tvorbe Milana Mikulu neodbytne vracajú. Jeho diela spôsobmi získavania údajov o nás samých. Inštalácia Ran- dekonštruuje, aby v opätovnej rekonštrukcii odhalil pod- vzniklo pôvodne pre MUMOK – Museum Moderner Kunst často vznikajú „na pokračovanie“. K jednému motívu sa dom Eye Check (REC) vynikajúco ilustruje tento moderný statu umeleckej reality. Sochy, objekty, predmety, veci Stiftung Ludwig vo Viedni. pridáva ďalší a modifikuje sa, vzniká v procese, prijíma systém závislosti. Nemusíte totiž milovať umenie, aby na sú však iba zástupnými prvkami. Wurma zaujíma svet, impulzy, na ktoré nadväzuje reakcia a vytvára ďalšie vás umelecké dielo uprelo pohľad. Rovnako ani váš pozo- ktorý sa projektuje ako možná fikcia našej predstavivosti, JURAJ ČARNÝ (*1974, Poprad, Slovenská republika) je situácie či diela. Mikula svoje diela tvorí v krokoch, za- rovateľ nemusí byť skutočný, aby vyvolal dusnú atmosféru analyzuje prchavý okamih pominuteľnosti, každoden- kurátor, kritik, kultúrny manažer a pedagóg. V roku ujímajú ho zlomové momenty, ale aj proces pred a po – kontroly. Stačí, ak iba vytvára dojem, že existuje. nosti, čo sa snaží prostredníctvom nich uchopiť a pres- 2013 bol poverený zriadením a v rokoch 2014 až momenty, ktoré predchádzajú najzaujímavejšiemu bodu nejšie pomenovať. Erwin Wurm nám nastavuje zrkadlo, 2016 pôsobil aj ako zakladajúci riaditeľ Domu ume- a momenty, čo nasledujú po ňom. Krzysztof Siatka, kurátor v ktorom sa neuvidíme. Ak sa nám ale podarí pozrieť nia/Kunsthalle Bratislava a Slovenského centra vizuálnych Interaktívne prostredie DIELO (PREDOBRAZ) La- hlbšie, uvidíme iný – nový – svet, čo sa na ten náš ná- umení. Je prezident Slovenskej sekcie AICA a bol tentná rekapitulácia štýlov môžeme považovať za vyjadrenie padne podobá a umožňuje nám pochopiť vnímanie tiež vice-prezidentom AICA International. Inicioval celého princípu tvorby Milana Mikulu. Sme svedkami

178 179 potenciálneho procesu vzniku obrazu, ktorý spúšťa divák JEAUK KANG skej kultúre. Aj to je dôsledok kauzality, ktorá sa v princí- PREMENY ENERGIE svojím pohybom. Mikula je „iba“ strojcom v pozadí, Thinguniverse pe ponáša na fungovanie vesmíru: ako keď zahliadneme Flavia Bigi, casaluce/geiger & synusi@cyborg, autorom myšlienky a konštruktérom kontextu, ako autor kvapku rannej rosy, ktorá sa zachytila v pavúčej sieti, tú Juliana Herrero, Sissa Micheli, Francesca diela zadáva prvý impulz a necháva diváka vstúpiť do Thinguniverse, čo vytvára Jeauk Kang, je kresliarska per- istú kvapku, čo sa odráža od inej kvapky rosy, odrážajúcej Romana Pinzari svojej tvorby. formancia. Výsledné umelecké dielo však nepozostáva sa od ďalšej. Tento princíp je vlastný všetkým veciam, ako Kto je tu „spiritus movens“? Autor, divák, avantgard- len zo samotného aktu kresby čiernym perom na bielu aj samotnému vesmíru. Nič nie je nezávislé a večné, všet- Slovo energia je súčasťou nášho každodenného slovníka. né štýly, ktorých stopové prvky môže skúmavý divák nájsť stenu, ale aj opätovného premaľovania nabielo. Kres- ko vypĺňa prázdno. Tam, kde je začiatok, je nevyhnutne Napriek tomu, ako často ho vyslovujeme i počujeme, v zdanlivo čistých obrazoch, keď pristúpi bližšie? Formy ba na bielu stenu predstavuje proces tvorby, zachytáva aj koniec – život podmieňuje smrť a smrť podmieňuje len máloktorí z nás vedia presne definovať jeho význam. expresionizmu, pointilizmu, vorticizmu, surrealizmu, existenciu diela v konkrétnom čase a priestore, premaľo- život. Toto jestvuje, lebo jestvuje aj tamto a naopak, táto Slovo energia pochádza z gréckeho výrazu enérgeia, teda postmodernizmu, konštruktivizmu či minimalizmu vyná- vanie nakreslených línií zas predstavuje jeho zánik. Obe existencia zaniká, pretože zanikla aj tamtá. aktívny, výkonný. Slovníky či encyklopédie tento feno- rajúce sa na pár momentov z nebytia naznačujú hlavnú zložky – kresba aj premaľovanie – sú totiž rovnocennými Kangovo dielo Thinguniverse sa nekončí spoločne mén definujú ako schopnosť organizmu alebo systému otázku – ako sa myšlienka dostane do fyzickej roviny, súčasťami tejto performancie. Umelec na stenách kreslí s ukončením autorovej performancie. S plynúcim časom vykonávať prácu, zameriavajúc sa tak skôr na účinok zhmotní sa a pretrvá? V postobrazoch Mikulu sa tá hrani- predmety, ktoré si so sebou prinášajú návštevníci ateliéru totiž konštantne plodí iné dielo na inom mieste, vytvá- energie než na to, čím energia vlastne je. Talianska verzia ca nakoniec neprelomí, finálny obraz nebude vytvorený, či galérie. Tvary všakovakých predmetov, ktoré umelec rajúc tak, to isté a zároveň odlišné. Jeho práca v mieste Wikipédie uvádza: „Energia je fyzikálna veličina, pro- všetko sa vráti do pôvodného stavu po odchode divá- chvíľkovo zahliadne – napríklad klobúk, paličku na cho- svojho stvorenia ani nevzniká, ani nezaniká. Všetko, čo stredníctvom ktorej sa meria kapacita organizmu alebo ka-hýbateľa alebo neskôr po odchode hýbateľa-autora. denie, okuliare, fotoaparát, kabát či topánky – zachytáva jestvuje v istom časopriestore, sa zároveň vytráca, pouka- systému vykonávať prácu nezávisle od toho, či táto práca „Neistota je impulzom k snahe rozlúštiť príčinu, na stenu iba v obrysoch, odkazujúc tak svojim divákom, zujúc tak na zákonitosti vesmíru, podľa ktorých nič nie je, alebo môže byť skutočne vykonaná.“ Táto definícia predpokladať následok a je zdrojom vnútorného nepokoja že všetko na svete raz čaká rovnaký osud. je naveky rovnaké či odlišné. Zmena časopriestoru totiž je síce správna, nie však úplná, pretože energia ako taká spôsobujúceho obsedantnú potrebu dosiahnuť, pochopiť Kang totiž vníma všetky bytosti ako existenciu, kto- nielen spája malé veci do veľkých celkov, ale zároveň so nie je hmatateľný materiál, ale naopak – predstavuje viac, dostať sa za bariéru nepochopeného a nepochopiteľ- rá nie je večná. Inými slovami, ich bytie je ohraničené sebou nevyhnutne prináša aj ich zánik. Umelec pri svojej abstraktný matematický koncept. Hoci energia vo svojej ného.“ A predsa ani PRED ani PO nie je tým dôležitým stvorením a zánikom. Hoci nakreslené na stene pôsobia práci využíva strop, podlahu i steny, pretože aj priestor čistej podobe v podstate nejestvuje, moderná spoloč- stavom, „pochopenie, že sa neustále nachádzame v sfére ako rôzne nezávislé identity, čo sa v priestore galérie ako taký preňho predstavuje vesmír založený na kauzali- nosť bytostne závisí od jej rôznych foriem: mechanickej, dynamického pojmu MEDZI je kľúčom“. ocitli za rozličných okolností, v univerzálnom kontexte te. To, čo sa nachádza nad podlahou, autor zobrazuje na elektrickej či termálnej, ktoré hojne využíva vo všetkých také nie sú. Všetky sú vzájomne prepojené. Život ani stenách, prepájajúc tak existenciu stvárnených objektov oblastiach priemyselno-výrobnej mašinérie. Stále však Mária Rišková, kurátorka smrť sa nevyhýbajú dokonca ani našim smartfónom – ich prostredníctvom pomyselnej nite ich vzájomných vzťa- jestvujú aj také formy, o ktorých sa nezmieňujú slovníky existencia sprevádzajú rôzne procesy od vytvorenia cez hov v konkrétnom časopriestore a zároveň v kontinuite. ani encyklopédie, pritom duchovno, oduševnenie či spo- MÁRIA RIŠKOVÁ (*1974, Trnava, Slovenská republi- používanie až po nevyhnutný zánik. Na rovnakých prin- Nadväzuje tak spojenie medzi bratislavskou Kunsthalle ločenské fungovanie sú podoby energie, už od nepamäti ka) je kurátorka, pedagogička a grafička. Od januára cípoch je založený aj kolobeh samotného sveta i vesmíru. a juhokórejským mestom Suwon, čo autora privádza na predstavujúce hybné sily ľudstva. Napríklad vášne či 2016 pôsobí ako riaditeľka Centra slovenského dizajnu Materiály, z ktorých je smartfón vyrobený, pochádzajú jeho výstavu zorganizovanú niekde v Kórei pri príleži- túžby sa môžu pretaviť do neprekonateľnej sily, ktorá nás v Bratislave.Magisterský titul v odbore dejiny umenia z Kórey, Číny či Ameriky, ale aj z rôznych iných, nám tosti Kangovho návratu do domoviny. Z tejto spájajúcej ženie na hranice našich možností. V týchto podobách a kultúry získala na Trnavskej univerzite, kde študo- neznámych miest. Plast má pôvod vo fosílnych palivách línie sa tak stáva rozmerná matica vesmíru, v ktorom sa predstavuje energia významný inšpiračný zdroj umelec- vala na Fakulte humanitných vied v odbore dejiny z mäsa a kostí dinosaurov, čo na zemskom povrchu Jeauk Kang stáva filozofom a umelcom poukazujúcim na kej tvorby – konkrétne práce piatich umelkýň prezento- umenia a kultúry. V súčasnosti je koordinátorkou prežili mimoriadne dlho. Smartfón tak slúži nielen ako vzájomnú podmienenosť vzniku a zániku. vaných na tejto výstave predstavujú tie podoby energie, a zúčastňuje sa na viacerých programoch súčasného prostriedok nadviazania spojenia medzi sebou a celým čo prichádzajú do súčinnosti s prúdom života. umenia, nezávislých priestorov či experimentálnych svetom v konkrétnom časopriestore, ale aj s vesmírom Kwangsu Lee, kurátor projektov na celom území Slovenska a strednej či s dejinami. Práve pre jeho existenciu však paradoxne Predmetom umeleckej tvorby Flavie Bigi je vnútorná Európy. Je zakladajúcou členkou a predsedníčkou zabúdame, že na nadviazanie tohto spojenia žiaden KWANGSU LEE (* 1959, Gwangju, Južná Kórea) je spirituálna energia. Jej inštalácia Pay Attention II (Prosím, občianskeho združenia Poster, ktoré realizovalo sériu prostriedok nepotrebujeme, všetko totiž prepája princíp profesor indickej histórie na Katedre indických štúdií pozor II, 2015) sa skladá zo siedmich kubických foriem. plagátových podujatí vo verejnom priestore v Trna- fungovania vesmíru. A práve toto posolstvo sa umelec v Busane v Južnej Kórei. V rokoch 1983 až 1989 Všetky sú nositeľkami konkrétnych náboženských sym- ve. V rokoch 2001 až 2004 pracovala ako kurátorka, snaží vyjadriť prostredníctvom svojej práce. študoval indickú históriu na Delhi University v indic- bolov. Umelkyňa zvolila uzavretú kubickú formu ako programová koordinátorka a manažérka galérie Predmety na bielej stene sú stvorené prostredníc- kom Dillí a získal magisterský aj doktorandský titul. alúziu dogmatizmu niekoľkých náboženstiev, ktoré pro- a klubu Buryzone, ktorú iniciovala spoločne so STU- tvom kresby a koexistujú vo vzájomnom vzťahu s pred- Hlavným predmetom jeho štúdia je staroveká histó- stredníctvom neho uviazli v pasci naoko nemennej do- PIDesign. Koordinovala festival Multiplace pre novú metmi nakreslenými nad nimi, pod nimi i vedľa nich. ria buddhizmu a hinduizmu. Ako profesor indickej konalosti. Pásy, na ktorých visia kocky z plexiskla, nazna- mediálnu kultúru (2002 – 2004) a ako kurátorka V procese ich tvorby a využívania vznikajú medzi všetký- histórie na univerzite začal v roku 2009 pracovať čujú intelektuálne obmedzenia a oklieštené poznávanie inštalovala výstavu Skupiny XYZ (2001, 2002). V roku mi týmto vecami isté vzťahy. Objekty zachytené v rámci ako kritik média fotografie. Publikoval niekoľko sveta, k čomu ľudstvo doviedli práve náboženské dogmy. 2003 bola spoluiniciátorkou mediálneho laboratória Thinguniverse nie sú výsledkom autorovej selekcie – sú kníh aj článkov o histórii Indie, indickej fotografii aj Uprostred kruhovej inštalácie sa nachádza sklená ikona BURUNDI a neskôr v roku 2005 založila organizáciu len zobrazením toho, čo videl. V tomto diele sa Kang o Kórei. Napísal články A Contextual Interpretation on ľudskej tváre, do ktorej autorka vyryla matematickú rov- 13m3, ktorá sa venuje objavovaniu nových spôsobov nesústreďuje na úmyselné nadviazanie vzťahov medzi the World-View of Samuel Bourne and His Photography; nicu energie E = mc². Človek sa tak stáva katalyzátorom, kultúrnej prezentácie. Rovnako je zakladajúcou člen- jednotlivými objektmi, čo zachytáva, ale na ich samotnú Making Barbarians a Mimicking the Civilization: A Con- nositeľom i transformátorom spirituálnej energie. Veriaci kou skupiny NADA (2003). V roku 2013 spoluzakla- existenciu, ktorá ich na nadviazanie vzájomných vzťahov textual Interpretation on the World-View of Samuel Bourne sa možno s vystaveným symbolom identifikuje, nevyhnut- dala Slovenské múzeum dizajnu v Bratislave, ktoré viedla predurčuje. Ani jediný zo zachytených predmetov sa to- and His Photography on India; Contemporary Documentary ne ho však prijme cez vlastný kultúrny a osobnostný filter. až do decembra 2015. Prednášala históriu nových muto procesu nevyhne – nejestvujú totiž v diskontinuite Photography and Making Orientalism in India with Special Takto vzniká akási kruhová percepcia – vzťah veriacich médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave aj jednotlivých bodov a okamihov, ale naopak, v kontinuite References of Raghubir Singh a Raghu Rai. k božstvu je zachytený prostredníctvom písma, spiritua- dejiny multimediálneho umenia na Fakulte výtvarných línie, povrchu a času, čo je princíp existencie vlastný lita sa rodí osobitne vo vnútri každého jednotlivca, ako umení na Technickej univerzite v Brne. Redigovala tiež všetkým živým i neživým objektom. to naznačuje reliéf uprostred inštalácie. Prostredníctvom viaceré publikácie. Žije v Bratislave. Jeho dielo pripomína buddhistický princíp kauzality, fyzikálnych javov ako absorpcia, transformácia a reflexia známy aj ako Indrova sieť. A hoci z nej Kangova perfor- svetla vnútri kociek sú symboly viery zbavené ich intelek- mancia nevychádza, buddhistická filozofia akoby prenikla tuálnej nadradenosti, a uvoľňujú tak priestor individuál- do podvedomia umelca, ktorý vyrastal v tradičnej kórej- nemu duchovnému prežívaniu. Umelkyňa stavia indivi-

180 181 dualitu do centra vesmíru, odkazujúc tak na renesanciu Juliana Herrero skúma momentálnu hranicu verejného „rovnako tak konštruktom kontinuity a trvania, ako aj Schopnosť umelca pretaviť túto látku – fyzickú či virtu- a zároveň (vy)zrádzajúc svoje toskánske korene. a súkromného priestoru pomocou nájdeného digitálneho prerušenia času“. (2) álnu – do nových ideí pôsobiacich na telo i myseľ zna- V prácach Flavie Bigi sa tiež pomerne často stretá- materiálu, ktorý pretvára, čím spochybňuje aktuálny Kresby z cyklu Icicle Caves in Mountain Landscapes mená, že umelecké dielo má potenciál byť prijímané nie vame so skúmaním ľudských behaviorálnych procesov. význam Pravdy. Jej vznášajúce sa zvukové krajinky, ako (Ľadové jaskyne v horách) zobrazujú cencúle umiestnené ako abstraktná idea, ale ako konkrétny koncept energie. Video The Chain (Reťaz, 2013) a séria fotografií Ada napríklad Milieu (2014), sú vyrobené z oceľových káb- v „jaskyniach“ vytvorených z izotermických prikrývok, Výstava prezentuje diela piatich umelkýň, ktoré skúmajú (2013) zobrazujú deti, ktoré po pláži ťahajú dlhú lodnú lov a minireproduktorov prenášajúcich intímne správy čo využívajú záchranári pri svojich zásahoch. Reflexný energiu ako takú – čo zároveň dokazuje ich mimoriad- reťaz. Keďže sa im s predmetom nespájajú žiadne aso- komunity. Zvuková koláž súkromných a verejných in- povrch obklopuje kresby cencúľov a navodzuje asociá- ny kreatívny/energetický potenciál, vďaka ktorému sú ciácie, neťažia ich žiadne predsudky. Hľadanie obnaže- formácií vytvorená umelkyňou upriamuje pozornosť na cie s vodou v ľadovcoch, ktorá je doposiaľ nevyužitou schopné citlivo vnímať problematiku emócií (Pinzari), ného ľudského vnútra, nepoškvrneného nadradenými paradox sociálnych sietí, ktoré stierajú a dematerializujú energetickou rezervou – jej existencia je však ohrozená spirituality (Bigi), súkromného priestoru (Herrero), rôz- spoločenskými a kultúrnymi štruktúrami, je jedným hranice nášho vnútorného a vonkajšieho sveta. Umelky- klimatickými zmenami zapríčinenými dierou v ozónovej norodej identity (casaluce/geiger & synusi@cyborg), ako z motívov, ku ktorým sa autorka pravidelne vracia. Jej ňa prostredníctvom svojej práce tiež skúma, či jestvujú vrstve. Použitie hliníkovej fólie tiež navodzuje pocit po- aj času (Micheli). analýza zároveň vťahuje diváka do ríše rozprávok, ktoré zvuky typické pre oba spomínané svety, ako aj to, či sú hotovostného stavu a zároveň diváka nabáda zamyslieť prispievajú k formovaniu detského správania. Flavia Bigi tieto svety v našej vzájomne prepojenej spoločnosti stále sa nad dobou, v ktorej žijeme. Autorkino dielo odhaľuje Lorella Scacco, kurátorka stiera prítomnosť rozprávkového sveta v detskom vnútri samostatnými veličinami. globálnu problematiku vyčerpateľnosti prírodných ener- prostredníctvom alternatívnej interpretácie, čo môžeme Dielo Plateaus (2015) je ďalšou zvukovou krajinkou getických zdrojov, na druhej strane sa tiež zameriava na Poznámky: vidieť aj vo videoinštalácii Intimate Relationship (Blízky vytvorenou súborom textov z rôznych internetových temporálny rozmer. 1 Sociológ Jean Baudrillard sa vždy staval k médiám a novým vzťah, 2010 – 2013). databáz prerozprávaných ľudským hlasom pomocou Počnúc fotografickými sériami Yesterday’s Tomorrows technológiám veľmi kriticky, považujúc ich za „dokonalý voľne dostupného softvéru. V prípade oboch mediálnych (Včerajšie zajtrajšky, 2012/13) či staršou Accumulating zločin“, pričom práve ilúzia je jednou z obetí tohto zločinu. Casaluce/geiger & synusi@cyborg skúma posthumánne inštalácií sú tiene, čo vrhá spleť káblov na stenu či podla- Disappearance (Rastúce vytrácanie, 2009) pracuje s motí- Viď Baudrillard, J., 1997. Illusion, désillusion esthétiques, Sens teritórium a kyborský prúd života na pomedzí fyzickej hu, prvkom umocňujúcim videnie a virtualitu, o ktoré sa vom pozastaveného času, kolísaním na pomedzí miznutia & Paríž: Tonka, v angličtine vyšlo dielo pod názvom i virtuálnej reality. Umelkyňa sa inšpirovala knihou The tieto diela opierajú. Ide o krehké a efemérne práce, čo a objavenia, prchavým okamihom aj trvalou stopou, ktoré Aesthetic Illusion and Disillusion, The Conspiracy of art. New York: Hacker Ethic (Hakerská etika, 2001), v ktorej hakeri nie sú – podobne ako oblaky, ku ktorým sú pre svoju vizu- vytvárajú nepretržitý uzavretý obvod so svojím publikom. Semiotext(e), 2005. sú zobrazovaní ako počítačoví piráti, ale ako ľudia, čo si álnu podobu prirovnávané – rovnako fiktívne ako sku- 2 Citát z webovej stránky umelkyne. medzi sebou vášnivo vymieňajú informácie, aby vytvárali točné, podobne ako samotná virtuálna realita. Slovami Diela Francesci Romany Pinzari zobrazujú a zachytávajú voľne dostupné softvéry. A práve na túto vzájomnú infor- umelkyne, „v dielach ide o pokus emocionálne provoko- premeny energie v medziľudských vzťahoch. Pri interak- LORELLA SCACCO (*1971, Rím, Taliansko) je mačnú výmenu sa umelkyňa zamerala vo svojej tvorbe. vať divákov, zanechávajúc „prázdny priestor“ pre pred- cii s iným organizmom energia ľudského tela klesá alebo historička umenia, novinárka aj kurátorka. Redi- Prostredníctvom vlastnej virtuálnej identity upriamuje stavivosť“. Slová autorky akoby spochybňovali kritiku stúpa. Vo videu The First Time We Kissed (Náš prvý bozk, govala monografie a katalógy výstav talianskych pozornosť na hodnotu výmeny informácií, decentralizá- sociálnych sietí sociológa Jeana Baudrillarda, ktoré, ako 2009) sa umelkyňa snaží zachytiť a zvečniť čosi také a medzinárodných umelcov, najmä z najmladších cie a otvorenosti ako prostriedkov umožňujúcich voľný tvrdil, zabíjajú ilúziu. (1) intímne a nedefinovateľné, ako je emócia prvého boz- generácií. V posledných osemnástich rokoch bola prechod, resp. premenu energie. Videoinštalácia Invisible Cities (Neviditeľné mestá, ku. Keďže tento okamih je jedinečný, neopakovateľný, kurátorkou mnohých samostatných a spoločných S narastajúcou popularitou četovania a s tým spo- 2012) predstavuje autorkou pretvorenú politickú mapu umelkyňa mala na zachytenie interakcie medzi dvoma výstav v Taliansku i v zahraničí. Spolupracovala jených internetových prezývok, v deväťdesiatych rokoch východnej Európy. Prostredníctvom striedania zvukov ľuďmi jedinú šancu bez možnosti skúšky či opakovania. s rôznymi verejnými inštitúciami aj súkromnými začala autorka reflektovať tento fenomén prostredníc- tlkotu srdca a chrápania počas spánku dielo osciluje na V spolupráci s talianskymi univerzitami sa jej podarilo nadáciami v Taliansku vrátane Bienále Benátky, tvom dočasných virtuálnych identít, ktorým prispôsobila pomedzí reality a ilúzie. Autorka sa v diele zamerala „zachytiť“ akt vášne prostredníctvom techniky a zdravot- s Medzinárodnou univerzitou VIV v Benátkach, Trien- umelecké meno i vlastnú existenciu. Cez svoju mno- na ľudí obývajúcich toto územie, čím umožnila ľudskej níckych nástrojov – termokamerou, dvoma EKG prístroj- nale a Sforzesco Castle v Miláne, MACRO v Ríme hotvárnu identitu komunikuje s inými entitami a preni- energii vdýchnuť život do geopolitiky. Odkláňajúc sa od mi a dvoma mikrofónmi, ktorými nahrala zvuk tlkotu a v zahraničí vrátane nadácie Fritta Orda a múzea ká na rôzne internetové platformy pod rúškom vírusu, závesných mobilov Alexandra Caldera predstavujú au- srdca. Autorka vo svojich prácach, tak ako aj v tomto Stenersen v Oslo, Tampere Art Museum, Múzeum KH vizuálne zakódovaného v jej fotografických dielach, ako torkine priestorové inštalácie nový konceptuálny rozmer videu, pracuje so stopami vášne, čo môže mať podobu Renlunda a Nadácie Pro Artibus vo Fínsku. Okrem toho napríklad v Untitled-energia (Bez názvu-energia, 2014). – napriek svojej statickosti produkujú kinetickú energiu odhodených či fetišizovaných objektov. kurátorsky navrhla koncepciu Mobile Journey, paralel- Tieto šifry síce pochádzajú zo sveta hakerov, zároveň prostredníctvom zvukových vibrácií a konštantného dia- V ďalšom videu Love Preservation (Uchovávanie lás- ného podujatia na 52. benátskom bienále. Je autor- však upriamujú pozornosť na súkromie, ktoré čoraz lógu analógovej aj digitálnej technológie. ky) zobrazuje zbierku objektov z každodenného života kou kníh Aesthetics Media. Jean Baudrillard a Derrick de intenzívnejšie narúšajú sociálne siete ako Facebook. (ako mobilné telefóny – nositeľov ľúbostných správ – či Kerckhove (Guerini Editore, 2004); Northwave. A Survey Pomocou šifier môže autor správy poskytnúť prijíma- Videoinštalácia Sissy Micheli A Mountain Phenomenon uschnuté podarované kvety) uložených vo vitrínach of Video Art in the Nordic Countries/Prehľad videoartu teľovi kľúč k významu textov na fotografiách a dať mu (Horský úkaz) sa zameriava na rôzne energetické po- a v nádobách naplnených olejom. Autorka ďalej so v severských krajinách (Silvana editoriale, 2009); tak možnosť vybrať si, či, ako a kedy sa o myšlienku, doby svetla. Obrázky striebristých hôr projektované svojím partnerom predvádza performancie – zabalení Alberto Giacometti a Maurice Merleau-Ponty. A Dialogue nápad, tajomstvo podelí. na obrazovky, ktoré sa vo fotografii či filme využívajú do priehľadnej fólie sa snažia uchovať svoje objatie čo on Perception/Rozhovor o vnímaní (Gangemi, Rím Od „hakerského počinu“ na Benátskom bienále na upriamenie svetla na objekt v zábere, sa pohybujú najdlhšie. Autorkin záujem o performancie vychádza 2017). Od roku 1999 spolupracuje ako nezávislá v roku 2003 i na webe (dielo From the Pages of My Diary; naprieč priestorom. Pri pohybe tieto hory vytvorené z jej znalosti body artu 20. storočia. Túto formu umenia novinárka s niekoľkými špecializovanými umelecký- Zo stránok môjho denníka) sa jej práca stala prienikom z reflexnej alumíniovej fólie, ktorá sa bežne využíva pri kombinuje s rôznymi umeleckými technikami od videa mi časopismi vrátane Tema Celeste, Arte e Critica, Flash písania, fotografie, videa, kyberpriestoru a performan- výrobe záchranných izolačných prikrývok, odrážajú cez maľbu, kresbu či sochu. Art, Artedossier. Realizuje tiež konferencie a prednášky cie, ukazujúc tak aktuálne smerovanie antropológie a lámu svetlo, čím znásobujú svoj energetický poten- Jej videoinštalácia Get Closer (Zblíženie, 2013) pracuje (semináre, krátke kurzy) na niekoľkých univerzitách, a médií v zaujímavom novom svetle. Jej fotografie ciál. Proces vzniku diela autorka podrobnejšie opisuje s cudzosťou na intímnej úrovni: diváci si môžu ľahnúť na akadémiách a nadáciách v Taliansku i zahraničí. Od s názvom REHAB (2012) zachytávajú hraničnú situá- v sprievodnom texte k inštalácii. Na počiatku snímala posteľ vedľa projektovaného obrazu umelkyne nakrútenej roku 2015 vyučuje fenomenológiu súčasného ume- ciu subjektu na pomedzí zdravia a choroby, ktorá nás pohyb svetla na nerovných povrchoch – horách, ktoré v spánku. Táto situácia vytvára perceptuálny zážitok na nia v talianskych akadémiách výtvarného umenia. núti spomaliť nielen v skutočnom svete, ale aj v našich vytvorila, zameriavajúc sa na jeho jemné zmeny. Pri pomedzí živého a neživého, reality a fikcie, zachytávajúc každodenných virtuálnych rituáloch. Prostredníctvom pozornom sledovaní týchto zmien si uvedomila, že tak premenu energie, ktorá je iluzórna a imaginárna. tohto zážitku vníma individuálny subjekt hranice ako svetlo možno považovať za „prostriedok merania času“, také, konfrontujúc energiu túžby s tým, čo je a čo nie a upriamila pozornosť z viditeľného na temporálny, Umelecké diela sú zvyčajne označované za „výtvory“. je v jeho vlastných silách. teda filozofický rozmer. Podľa autorky je totiž svetlo Nie sú však práve ony látkou, ktorá tvorí čistú energiu?

182 183 FEM(INIST) FATALE výstava, ktorá by sa k feministickým východiskám hlásila aj jej dizertačná práca (Univerzita Karlova, 2012). Spo- v Kunsthalle LAB, kde sa stretávajú rôzne vlákna odrazov, Jana Bodnárová, Petra Čížková, Mária Čorejová, otvorene. lupracuje s neziskovými organizáciami zameranými porozumenia či vnímania mesta, a prelínajú sa s príspev- Anna Daučíková, Lucia Dovičáková, Eva Filová, Diela na výstave Fem(inist) Fatale nie sú do rodového na ľudské práva a ekológiu. Organizovala niekoľko kami umelcov. Výstava, prechádzajúc rôznymi súčasný- Milan Mikuláštík, Martin Piaček, a feministického kontextu umiestnené „sekundárne“ rozsiahlych skupinových výstav orientovaných na mi psychogeografickými cestami, sa snaží otvoriť nové Ivana Šáteková, Jana Štěpánová (kurátorským výberom), ale najmä samotným umeleckým aktuálne spoločenské témy ako napríklad utečenecká vnímanie Bratislavy pomocou rôznych trás a šošoviek, zámerom. Ak chápeme feminizmus ako kritický spolo- téma (Kunsthalle Bratislava), kritika praxe odoberania cez ktoré štyria zúčastnení umelci (Hinrich Gross, Jan Výstava Fem(inist) Fatale je reakciou na súčasný stav našej čenský postoj, je len logické, že sa k nemu hlásia najmä detí z rómskych rodín (Ministerstvo kultúry, Praha), Köchermann, Almut Linde a Youssef Tabti) vstúpia do spoločnosti z feministického pohľadu prostredníctvom autorky a autori, ktorí vo svojej tvorbe riešia politické téma národnej reprezentácie (Honorárny konzulát SR, dialógu s mestom a jeho obyvateľmi. výtvarného umenia. Názov výstavy ironicky odkazuje a spoločenské témy. Lipsko), cyklistická doprava (Galerie NTK, Praha). Od Projekt predstavuje práce vytvorené priamo v Bra- na predstavu „femme fatale“ ako jedného z mnohých Výber umelkýň a umelcov zastúpených na výstave je roku 2013 pôsobí ako spolukurátorka pražskej Galerie tislave do priestoru Kunsthalle LAB, ktoré sú procesuálne, symbolických rodových klišé. Osudovou sa tu však už v zásade zostavený na základe kľúča, ktorý spočíva v ich Artwall, ktorá je umiestnená vo verejnom priesto- interaktívne a reflektujú mnohostrannú mestskú textúru nestáva zvodná žena, existujúca primárne pre mužský predošlej spolupráci s feministickým kultúrnym časopi- re, a špecializuje sa na politické umenie. Publikuje hlavného mesta Slovenska. Všetci zúčastnení umelci sú pohľad, osudový je feminizmus ako politický a životný som Aspekt (1993 – 2004), s rovnomennou vzdelávacou v českých aj slovenských umeleckých i neumeleckých z nemeckého Hamburgu a spoločne pokrývajú širokú postoj. Tento „osudový pohľad“ na svet dokáže meniť a publikačnou organizáciou (1993 dodnes, www.aspekt. periodikách. škálu médií od soundscape cez video, fotografiu, svetelné vnímanie bežnej reality tak, že sa už nikdy nebude zdať sk) aj s rodovo orientovaným časopisom Glosolália (2012 inštalácie, priestorové súbory až po exteriérové architek- mocensky neutrálna. Ak sa zamyslíme nad tým, ako sa dodnes, www.glosolalia.sk). Pridanou hodnotou výstavy tonické sochy a performancie. zmenilo postavenie žien v našej spoločnosti za ostatné je jej interdisciplinárny charakter: sprievodné podujatia PSYCHOGEOGRAFICKÁ KRIŽOVATKA desaťročia, môžeme nepochybne hovoriť o veľkých k výstave sa zameriavajú na rozmanité podoby feminis- Hinrich Gross, Jan Köchermann, Almut Linde, Hinrich Gross v Kunsthalle LAB redefinuje priestor po- zmenách. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že žijeme tického a rodového výskumu (kunsthistorického, sociál- Youssef Tabti mocou média svetla, čím presahuje hranice vnútrajška v spoločnosti s rovnakými právami pre všetkých, o čom novedného, filozofického a i.) aj umenia. Fem(inist) Fatale a vonkajška. Vo svojej novej práci vytvorenej in situ, In- je presvedčená aj veľká časť verejnosti. Prečo teda znovu má teda ambíciu stať sa príspevkom do feministických Bratislava ako hlavné mesto Slovenska, ležiace v tesnej terference Space VI (2015), sa svetlo rozpína v prelínajúcich pripomínať feminizmus? diskusií o umení a o aktuálnej spoločenskej situácii. blízkosti rakúskeho hlavného mesta Viedeň a susediace sa vrstvách a skladá sa na stene aj na podlahe. Spája sa Odpovede na túto otázku, ako aj ďalšie otázky pri- Skutočnosť, že otázky, ktoré feminizmus otvára, s Rakúskom a Maďarskom, spája kultúrne paradigmy, so slnečným svetlom vstupujúcim do priestoru, odráža sa nášajú diela prezentované na výstave Fem(inist) Fatale. vyvolávajú v našej spoločnosti nezriedka vyhrotené a od- sociopolitické parametre a históriu východnej a západnej do okien výstavného priestoru a vizuálne sa dostáva na Umelkyne a umelci reagujú na témy, ktoré považujú mietavé reakcie, môže signalizovať snahu o zachovanie Európy. Keďže je bývalým hlavným mestom Uhorské- chodník pred LAB. Počas hry na dané miestne predpo- z feministického a rodového pohľadu za podstatné a prob- zaužívaného fungovania spoločnosti za cenu nerovnosti, ho kráľovstva, jeho búrlivá minulosť je silne prepojená klady sa Grossove prchavé svetelné sochy otvárajú celé- lematické. Diela sa zameriavajú na skryté mechanizmy spravidla však ide o strach z prežívaných zmien a neistôt. s habsburskou monarchiou a mnohými dôležitými poli- mu spektru interpretácií. Ako poznamenal sám umelec, rodovej nerovnosti, čo v spoločnosti pretrvávajú. Feministické myslenie i prax ponúkajú spôsoby, ako mož- tickými udalosťami v Európe. Do štruktúry Bratislavy sa predovšetkým sa točí okolo vzájomných vzťahov medzi Očakávania späté so životnými dráhami žien a pred- no naše každodenné skúsenosti politizovať. Napríklad zapísala aj éra východného bloku v podobe komplexov mestským priestorom a priestorom výstavy, čím zjed- písanými rodovými rolami vo svojich dielach reflektujú ako možno nestabilitu zmysluplne využiť nielen na kri- vysokých budov v časti Petržalka a futuristického Mostu nocuje „vežu zo slonoviny“ umenia a premenlivé stavy Jana Bodnárová a Ivana Šáteková. Podoby mužského tiku vylučovania a znevýhodňovania na základe rodovej Slovenského národného povstania cez Dunaj. Bohat- mestského prostredia. Na druhej strane sa jemne zaoberá hrdinstva, ako aj neprítomnosť hrdiniek v histórii kriti- príslušnosti pri zohľadnení ďalších kategórií ako trieda, stvom pamiatok a zdobených budov, ako sú Bratislavský bohatou históriou Bratislavy ležiacej na hraniciach medzi zuje dielo Martina Piačeka. Milan Mikuláštík sa zaoberá rasa, sexuálna orientácia, etnicita, vek atď., ale hlavne na hrad a niekdajší korunovačný chrám Uhorského kráľov- Východom a Západom, kým symbolicky obracia a láme témou dokonalého vzhľadu, anorexie a mýtu krásy, ktoré- vytváranie spoločenských podmienok inklúzie. stva Dóm svätého Martina či malebné štvrte historic- geopolitickú situáciu, a povedané autorovými slovami, mu sa podriaďujú ženy i muži. Ako konštatuje definícia v Glosári rodovej terminológie: kého mesta, priťahuje veľké množstvo turistov. Zároveň vytvára „priestor a proti-priestor ako metaforu svojho V spoločnosti, ktorá považuje heterosexualitu za „Cieľom feministického hnutia je odhaľovať a spo- stelesňuje obrovské zmeny, ktoré sa prehnali strednou osudu a potenciálu“. jedinú akceptovateľnú možnosť, sa už vykročenie z tohto chybňovať nerovné postavenie žien a mužov a hľadať a východnou Európou ako celkom po páde socializmu. vymedzenia stáva nezámerným politickým aktom. Jana možnosti a účinné prostriedky na odstránenie rodovej Vďaka vplyvu turbokapitalizmu na tento región mnoho V centre tvorby umelca Jana Köchermana sú materiál- Štěpánová vnáša do verejného priestoru témy zo súkrom- nerovnosti (...).“ Zároveň treba zdôrazniť, že feminizmus svetových firiem otvorilo svoje pobočky v Bratislave, nejšie konkrétne architektonické intervencie. Kreslením ného života lesbických matiek, ktoré sprostredkúva opti- čerpá zo širokej palety teoretických východísk a zaobe- ktorá sa stala centrom medzinárodného automobilového na rôzne médiá vrátane drevených stavieb, punk-roc- kou každodennosti. rá sa množstvom rôznorodých tém – preto sa niekedy priemyslu a domovom veľkých softvérových spoločností. kovou hudbou, rozprašovaním, naftovými generátormi Na spoločenskú situáciu poznačenú nedávnou disku- používa i plurál feminizmy – a že sa doň zapájajú ženy Rozmanité mestské pozadie výstavy s názvom dodávajúcimi energiu živým vystúpeniam, umelec za- siou o tzv. tradičnej rodine, ako aj na ľudské práva nehete- i muži. Napokon, ako tvrdí Bell Hooks vo Feminizme Psychogeografická križovatka bolo koncipované pre špeci- sahuje do mestských priestorov a miest konania výstav rosexuálnych menšín reagujú Eva Filová, Mária Čorejová do vrecka: „Ak ženy a muži chcú poznať lásku, musia fické miesto Kunsthalle LAB ako pre uzlový bod v meste transformáciou daných štruktúr a sprostredkovaním a Lucia Dovičáková. Ich diela komentujú nezmyselné podporovať feminizmus.“ Ide predsa o snahu dospieť a zároveň laboratórium pre rozvoj a experimentovanie medzi vnútrajškom a vonkajškom, čím premieňa miesta predstavy o jedinom správnom type rodinného spolužitia, k spravodlivejšej a slobodnejšej spoločnosti pre všetkých s nápadmi a procesmi v oblasti umenia. Výstava zdô- tranzitu na miesta, na ktoré sa ľudia sústredia, a kto- ktoré nezodpovedajú žitej realite na Slovensku ani v iných a všetky. Úsilie o spoločnosť založenú na rodovej rovnosti razňuje práve úlohu Kunsthalle LAB ako uzlového bodu ré vnímajú. Jeho architektonické priestory odkazujú krajinách, a napriek tomu sa zakoreňujú v slovenskej sa zďaleka nekončí a kritická feministická perspektíva v meste. Vďaka rozhraniu medzi verejným mestským priamo alebo nepriamo na mestské podchody či iné politickej realite. Diela Lucie Dovičákovej a Anny Dau- umožňujúca analýzu mocenských mechanizmov je stále priestorom a výstavnými priestormi s veľkou presklenou komunikácie v meste a slúžia ako javiská pre zvukové/ číkovej ironizujú dohľad cirkvi nad privátnym sexuálnym viac než potrebná. fasádou umenie prekračuje hranice medzi interiérom hudobné vystúpenia jeho vlastnej skupiny alebo iných životom ľudí. Okrem irónie sa v mnohých vystavených a exteriérom, každodenným životom a paralelnými a/ umelcov. V Bratislave Köchermann spolupracuje s rôz- dielach objavuje aj dávka vtipu, oslobodzujúceho zveliče- Lenka Kukurová, kurátorka alebo alternatívnymi realitami umenia. Názov výstavy na nymi miestnymi hudobnými skupinami. Ich živé vystú- nia i sebairónie. Na texte spolupracovali: jednej strane súvisí s „psychogeografickými“ metódami penia, čo sa konajú počas otvorenia výstavy, sú v podobe Tematizovanie feminizmu je v rámci slovenského Lenka Krištofová a Jana Cviková objavovania mestského prostredia, ktorými sa po prvý miniatúrnych projekcií začlenené do modelových výtvarného umenia – v dielach aj v teoretických disku- raz zaoberalo hnutie situacionistov okolo Guya Deborda konštrukcií na základe mestských prostredí, na ktoré siách – prítomné od deväťdesiatych rokov 20. storočia. LENKA KUKUROVÁ (*1978, Košice, Slovenská re- v päťdesiatych rokoch 20. storočia v Paríži, čo nasledo- autor narazil počas svojich prechádzok po meste. Ako Napriek viacerým separátnym umeleckým či galerijným publika) je kurátorka, umelecká kritička a aktivistka, valo subjektívnu, hravú nefunkcionalistickú a podvratnú fragmenty mestského priestoru premieňajú Köcherman- aktivitám, tematicky sa vzťahujúcim k feminizmu, však žije v Lipsku. Venuje sa skúmaniu politického ume- metodiku. Termín „junction“ (spojenie, križovatka, nove modely exteriérové miesta na interiérový priestor doposiaľ na Slovensku nebola zorganizovaná skupinová nia a umeleckého aktivizmu, čomu bola venovaná uzol) naráža na centrálny bod reprezentovaný výstavou výstavy a zároveň slúžia ako reflexie na charakter mest-

184 185 ského prostredia samého osebe ako tranzitného miesta kových projektov pre rozhlasové stanice v Nemecku Guinessove rekordy alebo zariadenia Smartist píšuceho posledné roky zúčastnila. Moderný, priam hipstersky či platforma ľudskej činnosti a interakcie. a Švajčiarsku. Ako nezávislá kurátorka realizovala mená umelcov na čokoľvek, čo mu prišlo do cesty, v po- pôsobiaci kritik hovoril sviežim súčasným jazykom pres- množstvo projektov vrátane výstav True Romance – Al- dobe objektov ironizovali dôležitosť používania vlastných ne vystihujúcim posolstvo, ktoré sa Nika Oblak a Pri- Konceptuálna umelkyňa Almut Linde zaviedla termín legories of Love from the Renaissance to the Present, Viedeň mien a referovania o umeleckej prítomnosti autorov. mož Novak usilujú predostrieť publiku na tejto výstave. „Dirty Minimal“ (špinavý/neslušný minimalizmus) / Mníchov / Kiel, 2007 – 2008; The Ear of Giacometti: Z formálneho hľadiska sú diela Niky Oblak a Pri- V tmavej sále Múzea súčasného umenia – a s priam neospra- označujúci jej estetický prístup spájania každodenných (Post-)Surreal Art from Meret Oppenheim to Mariella Mosler, moža Novaka dokonale lesklé, atraktívne, akoby vystrih- vedlniteľnou fľaškou piva na rečníckom pulte – Hafner materiálov, nájdených predmetov a fenoménov skutočné- Hamburg, 2010/2011; The Logic of Magic, Hamburg, nuté zo západniarskeho bulvárneho plátku. V tomto povedal, že sa už napočúval dosť zbožných prianí, všet- ho života v redukovanom, vizuálne nabitom formálnom 2014; Psychogeographic Junction, Bratislava, 2015; The prípade však nejde o fascináciu globálnou popkultúrou, kých tých príbehov o osobných investíciách do umenia, jazyku. Na výstavu v Kunsthalle LAB vytvorila dvojdielnu Material of Memory. After-Images of Recollection, Ham- ale o vedomé využívanie jestvujúcej formy populárnej prázdnych teórií podporujúcich nenaplnené túžby ume- inštaláciu spojenú s Bratislavou v priestoroch veľkého burg, 2016; a Re/reading Reality, Viedeň, 2017. Od kultúry ako prostriedku zdôrazňujúceho absurdnosť leckého sveta, no najmä rečí o peniazoch. Umenie totiž závodu Volkswagen, ktorý má vo svojom areáli v Bratislave roku 2006 vyučuje súčasné umenie, vizuálne štúdium reality. Herman Noering, kurátor a jeden z riaditeľov nie je dosť silné, aby nachádzalo riešenia problémov. najväčšiu lisovňu zo všetkých závodov koncernu Volkswa- a mediálnu teóriu na rôznych vysokých školách Electronic Media Art Festival v Osnabrücku o nich napísal: Nikdy nezachráni svet, a preto by sme v to mali prestať gen Group. V spolupráci s VW Bratislava umelkyňa pred- a umeleckých akadémiách vrátane Kunstakademie „Prácu Oblak a Novaka môžeme chápať na základe ich dúfať. Nikdy nevyrieši utečeneckú krízu. Nedokáže stavuje svoju novú skulpturálnu inštaláciu DIRTY MINI- Münster, Hochschule für bildende Künste v Hamburgu, motta: ,Súčasné umenie dnes nie je ničím iným než biz- primať ľudí, aby sa k ostatným správali lepšie. Napriek MAL #103.1 — VW TOUAREG (2015), ktorá sa skladá Leuphana University v Lüneburgu a naposledy na Free nisom, my si však z toho uťahujeme.´” Samotní umelci tomu, má však umenie rád – potrebuje ho na svoju vlast- zo všetkých plechových prvkov použitých pri výrobe University v Bolzane. sa považujú za súčasť sociálneho systému založeného nú duševnú pohodu. Zmyslom umenia je prinášať po- luxusného auta v Bratislave. Jej video DIRTY MINIMAL na bezbrehom konzume s kapitalistickou tvárou, v kto- tešenie. Môže nám otvoriť myseľ a doviesť nás k novým #103.2 — MOVEMENTS (2015) kontrastuje s rýchlymi, rom je maximálne hromadenie materiálneho bohatstva spôsobom uvažovania, správania i žitia, no rozhodnutia, ladnými pohybmi priemyselných robotov v závode VW NIKA OBLAK & PRIMOŽ NOVAK médiami prezentované ako zmysel našej existencie. ktoré napokon učiníme, ako aj s nimi spojené strasti Bratislava s rýchlosťou a precíznosťou strojov masovo A teraz o niečom úplne inom 5 Dôležitým odkazom, s ktorým umelci pracujú, je dielo nevychádzajú z umenia ako takého – vychádzajú z nás vyrábajúcich súčiastky na podvozky áut. francúzskeho básnika Guya Deborda, podľa ktorého ako jeho pozorovateľov. Umenie im len otvára dvere. Nika Oblak a Primož Novak tvoria umelecké duo. Sú konzumný kapitalizmus pretvára realitu na povrchné Umenie bolo odjakživa elitárskou záležitosťou. Francúzsky konceptuálny umelec alžírskeho pôvodu predstaviteľmi novodobých globálnych kočovníkov ces- divadlo, kde je spotrebiteľ viac-menej len akousi bábkou V súčasnosti však túto elitu netvorí mocné a vplyvné Youssef Tabti v Kunsthalle LAB v Bratislave vytvoril ko- tujúcich z jedného konca sveta na druhý – participujú pasívne ovládanou produktmi, ktorých prísľub šťastia sa zoskupenie jednotlivcov ako za čias Parížskeho salóna, lekciu Project Petržalka. Projekt realizovaný v spolupráci na rezidenciách, pracujú na projektoch a vystavujú na vytráca v okamihu, keď si ich spotrebiteľ kúpi. Rovnaký keď umenie už predstavovalo speňažiteľnú komoditu. s miestnymi obyvateľmi sa skladá zo soundscape, vizuál- medzinárodnej pôde. prísľub však okamžite získame prostredníctvom iného Elita, ktorá je dnes oddaná umeniu, sa skladá prevažne neho mapovania i fotografických obrázkov dokumentu- Svoju umeleckú cestu začali na slovinskej výtvarnej produktu. V tomto pseudosvete útrapného konzumu sa z voľnomyšlienkarov, píšuceho proletariátu, dedinčanov júcich „psychogeografické“ cesty účastníkov po najväčšej scéne, ktorá sa od konca osemdesiatych rokov vyznačuje nebadane potláčaná realita stáva neviditeľnou. Hlav- otvorených umeniu, prekariátu, samostatne zárobkovo a najrozmanitejšej časti mesta, ale obsahuje aj autorove pestrým medzinárodným umeleckým charakterom. ným hnacím motorom takto vzniknutej „fingovanej činných umelcov, mladých univerzitných profesorov postrehy z tejto oblasti. Spontánne intuitívne prechádzky Keď v deväťdesiatych rokoch obaja študovali na Akadé- spoločnosti“ sú médiá, ktoré ovládajú túžby jednotlivcov či vyčerpaných kurátorov, milovníkov suši a iPadov po rôznych častiach Petržalky, poháňané výlučne subjek- mii výtvarných umení v Ľubľane, podmienky na umeleckú prostredníctvom stereotypov, obrázkov a ideológie. Zá- organizujúcich rôzne podujatia na pomoc utečencom, tívnymi pocitmi, rozmarmi a sklonmi účastníkov, ktoré tvorbu sa zlepšovali z mesiaca na mesiac. V roku 2008 sadnú rolu v tomto procese však nezohráva obsah pre- rozhľadených snaživcov, ktorí rozumejú situácii v Sýrii, slúžili ako základ pre Tabtiho inštalácie, spájajú vnútorné štát, podobne nečakane ako zvyšok sveta, zasiahla kríza. dostieraný médiami, ale ich štruktúra ako taká. Pretože no nemôžu ju nijako zmeniť, pretože sa najskôr musia a vonkajšie vnímanie danej topografie v polyfonickom Na rozdiel od ostatných krajín však obyvatelia Slovin- práve štruktúra médií napokon predurčuje charakter vyrovnať s vlastnými problémami. Musia produkovať, scenári a odhaľujú nečakané aspekty známeho. ska pre hlučné populistické hlasy verili, že krajina bola prezentovaného obsahu. Forma médií sa prejavuje vytvárať ďalšie projekty (o čom vypovedá aj číslo 5 v ná- Spojenie s mestským prostredím Bratislavy, ktoré v tom čase na najlepšej ceste stať sa druhým Švajčiar- prostredníctvom odkazov, ktoré sú nám predostierané, zve výstavy umeleckého dua), denne odpovedať na neko- je samo osebe bohaté na rozmanité príbehy a históriu, skom. Táto ideológia sľubovala umeniu nástup čias, keď a týmto spôsobom samotné médiá formujú spoločnosť. nečné množstvo e-mailov, pripravovať výstavy, cestovať, objavovanie, zásahy a reflexie štyroch umelcov spolupra- umelci podporovaní štátom už viac nebudú odkázaní na Pod povrchom naleštenej reality sa však ukrýva reprezentovať, tvoriť, distribuovať a v ideálnom prípade cujúcich na výstave Psychogeografická križovatka, ponúka tvorbu pre neexistujúci trh. Panovalo presvedčenie, že nejedna hrôza – hrôza z nemožnosti uniknúť, hrôza aj predávať. Alebo získavať granty, participovať na re- nové, prekvapujúce, idiosynkratické a poetické spôsoby umenie jestvuje pre svoju dôležitosť, že obohacuje náš z nenaplnených túžob, sizyfovská hrôza z balvanu, ktorý zidenciách atď. S istou dávkou šťastia tento umelecký (opätovného) čítania mesta – pozvánku divákom, aby sa život a prospieva spoločnosti, nie preto, aby bolo odsú- sa budeme donekonečna pokúšať vytlačiť na vrchol kop- proletariát prostredníctvom svojej činnosti formuje nové prišli pozrieť nanovo na známe prostredie a objaviť skry- dené na predaj, slúžilo ako umelcovo živobytie či pre ca. Práce uväznené v televízoroch vypovedajú svedectvo siete podobne zmýšľajúcich ľudí zo všetkých kútov sveta. té kúty prostredia, cez ktoré sa budú pohybovať s otvore- potrebu uspokojiť kapitalistickú honbu za čoraz rýchlej- o súčasnej mediálnej spoločnosti, ktorá trávi nepomerne Tie však nie sú dosť silné, pretože vznikajú za deň, týž- nou mysľou. šou a kvantitatívne vyššou produkciou diel. V krátkom viac času sledovaním toho či onoho druhu obrazovky deň či mesiac – podľa toho, ako to dovoľujú prostriedky období od deväťdesiatych rokov do začiatku nového mi- než hĺbavým dívaním sa na obraz, listovaním v knihách určené na vytvorenie takýchto príležitostí. Na udržiava- Belinda Grace Gardner, kurátorka lénia sa umenie tvorilo najmä preto, lebo bolo umením. či vnímaním priestoru inštalácie. nie týchto krehkých vzťahov sa treba spoliehať na inter- Vďaka tomu do popredia vystúpili mnohé zaujímavé Pneumatické videoinštalácie na výstave A teraz o nie- net – Youtube, Facebook, Gmail, Instagram, Twitter či BELINDA GRACE GARDNER (*1960, Durham, projekty, diela umelcov i ľudí, ako aj inteligentné a silné čom úplne inom 5 odhaľujú každodennú rutinu či umelé Pinterest. Tento svet umožňuje nadväzovať množstvo Severná Karolína, USA) je výtvarná teoretička, umenie pôsobiace na rôznych úrovniach. Uprostred potreby vyplývajúce z konzumného spôsobu života a zo- kontaktov, predstavuje však aj konštantný prílev informá- kurátorka, kritička a autorka textov pôsobí v Ham- tohto žičlivého obdobia sa zrodili prvé projekty Niky brazujú našu existenciu ako stroj, ktorý je v ustavičnej cií – podstatných aj nevyžiadaných. burgu. Študovala literatúru a lingvistiku v Göttingene Oblak a Primoža Novaka. jednotvárnej prevádzke. Napriek dojmu, akým môžu V priestoroch bratislavskej Kunsthalle prezentujú v Nemecku a na Chapel Hill v Severnej Karolíne, Prirodzene, kríza otriasla všetkým. Zdá sa však, pneumatické videoinštalácie pôsobiť na prvý pohľad, Primož Novak a Nika Oblak svoje pneumatické video- doktorát získala na Braunschweig Hochschule für bildende akoby sa na jej nevyhnutné dôsledky umelci pripravili i rôznym možnostiam ich čítania, predstavujú veľmi inštalácie Sizyfovská práca, Realita je out, Škatuľa či Hýbateľ Künste za dizertačnú prácu o stvárnení prchavosti prv než ostatní. Už na začiatku nového milénia totiž osobné umelecké diela, ktoré vypovedajú rovnako veľa hranice, ktoré budú verejnosti predstavené prvý raz. Na v súčasnom umení. Od roku 1990 publikovala veľa svoje pôsobenie nesústredili primárne na domácu, ale o autoroch, ako aj o našej spoločnosti. prvý pohľad sú ich inštalácie súčasťou tohto sveta, no autorských textov v knihách aj katalógoch, pracuje na medzinárodnú scénu. Ich práce vrátane apropriácií Na nedávnom sympóziu v Záhrebe prezentoval zároveň ho presahujú. Technicky sú založené na pne- ako umelecká redaktorka, nezávislá kritička umenia známych filmov vo videách Shund či Taxikár, v ktorých nemecký kritik umenia Hans Jürgen Hafner svoju esej umatickom mechanizme, vďaka ktorému obohacujú a píše pre rôzne noviny, tlač i on-line časopisy v Ne- na seba prevzali všetky role od hercov po režisérov, či pomenovanú Pfff. Jeho vystúpenie bolo jednou z hŕstky dvojrozmernosť obrazovky o tretí rozmer. Obraz tak mecku aj v zahraničí. Vytvorila tiež množstvo zvu- humornej série fotografií rekonštruujúcej najpodivnejšie mimoriadne osobných prednášok, ktorých som sa za zdanlivo dokáže prekonať hranice obrazovky a prestúpiť

186 187 do reálneho sveta. V skutočnosti za to vďačí pneuma- jej solitérneho sochárskeho programu. Interaktívna kine- Dovtedy intuitívnejšie modelovaný privátny priestor v priestore mysle, druhá ako systém vzťahov nad nami tickému mechanizmu, ktorý je umiestnený za LCD tická inštalácia Zrážka galaxií (2014), ktorej názov symbo- s charakteristickým výrazom napätia, váhania či rozko- a okolo nás. Na jednej strane stojí monumentalizácia monitorom, ovládaný počítačom a synchronizovaný licky kóduje leitmotív celku výstavy, sprítomňuje pohyby lísanosti (4) vystriedal tajuplný svet ľudskej mysle a v nej efemérnych mentálnych procesov, na druhej, naopak, s videom. Napriek tomu však pôsobia diela na divákov a vzťahy vesmírnych telies v analógii s časopriestorom prebiehajúcich procesov vnímania. Do tejto línie spadá model nekonečného vesmíru v subtílnom vyhotovení. mimoriadne prekvapivo, vyvolávajúc vzrušenie podobné pozemským, teda s vesmírom života a vzťahov ľudí na figuratívny objekt Veritas, ktorého súčasťou je aj prezen- Obe diela pritom nasledujú dlhodobý kinetický program naplneniu drobných detských prianí. Spoločným me- Zemi. Objekt s názvom Veritas (2015), ktorého súčasťou je tované video. Na pohľad abstraktná, geometrizujúca autorky so zapojením a rozhýbaním nájdených predme- novateľom diel prezentovaných na výstave je aj humor aj samostatné video, je naopak konštruovaný v odkaze na kovová figúra už sama osebe akoby bola konštruovaná tov – šijacieho stoja a porcelánového servisu. Pohyb, resp. príznačný pre celú tvorbu tohto umeleckého dua. ľudskú figúru s integrovaným šijacím strojom namiesto z množstva uhlov pohľadov či vizuálnych bodov. Opäť jeho animácia (či už vo videu, alebo v 3D priestorovej Diela Niky Oblak a Primoža Novaka sú atraktívne, „hardvéru“ tela. Asociuje tak iný typ priestoru či vesmí- veľmi krehký až opticky odhmotnený skelet tak sám inštalácií) naďalej zostáva kľúčovým nositeľom významu komunikujú so svojím publikom. Naživo sú mimoriadne ru – vesmíru vnemov, myšlienok a spomienok v ľudskej svojou formou ukazuje, ako vzniká jeho obraz v mysli diel. Centrálnou tézou autorky a jej tvorby sa však stáva pôsobivé a kdekoľvek sú prezentované, svojou jednodu- hlave. Dve príbuzné diela, dve rôzne metafory vesmíru. človeka. Ukazuje, že ľudské videnie a vnímanie nefunguje priestor ako analógia človeka, jeho videnia, vnímania chosťou pútajú pozornosť všetkých generácií divákov. Sceranková patrí k výrazným postavám českého ako fotoaparát, ktorý v sekunde zosníma a zaznamená a cítenia. Práve to sú podľa Pavly Scerankovej procesy, Tých zaujíma, ako diela fungujú, kladú otázky technic- a slovenského sochárstva mladej generácie, ktorá na celok figúry, ale tvorí a postupne skladá obraz z množstva čo tvoria svet. kého charakteru, ktoré zas smerujú k otázkam o tom, scénu vstúpila v druhej polovici nultých rokov. Študova- vizuálnych bodov. Tvar a forma figúry v tomto prípade čo je umenie a komu je určené. la na Akademii výtvarních uméní v Prahe, kde absolvovala kóduje proces vnímania. Konštruovaná je tak, ako ľudské Nina Vrbanová, kurátorka Keď vyprchá prvotná úsmevnosť a publikum začne aj doktorandské štúdium. Práve v tomto období začína oko alebo „hlava“ vidí. dielam venovať skutočnú pozornosť, vstúpi do hry rea- svoj umelecký program nasycovať výskumom z oblasti Autorka tento objekt nazvala po rovnomennom šija- Poznámky: lita. Autori nám predstavujú príbeh drobného človeka vnímania, resp. procesov vzniku obrazu v ľudskej mysli com stroji, ktorý nahrádza akýsi „hardvér“ tela. Reflek- 1 Pozri bližšie: SCERANKOVÁ, Pavla, 2012., Mysl bez uväzneného v škatuli, z ktorej sa nedokáže vyslobodiť. a paralelne jeho uchovávania v pamäti (1). S tematikou tovaný proces videnia a vnímania podčiarkuje prítomné obrazu. Brno: Dexon Art, s. r. o. a Galéria OFF/FORMAT, Dookola sa však o to usiluje, nevzdáva sa až do posled- privátnych spomienok ako zdrojov viacerých priestoro- video, v ktorom objem, tvar a detaily podobného figu- 60 s. ISBN 978-80- 904271-5- 0 ného dňa – vtedy televízia prestane fungovať a smiech vých realizácií (napr. séria Spomienky ako nová skutočnosť, rálneho skeletu postupne vykresľuje čierna niť napojená 2 ZÁLEŠÁK, Jan, 2012. Pavla Sceranková – Křehká teleki- vystrieda hrozivé ticho aj (s)púšť ako následok neskorého 2006) pracovala už v ranej fáze tvorby. Jej diela pôvod- na stroj. Proces vnímania je tu doslova kreslený niťou. netička. In: Pavla Sceranková. Brno: Dexon Art, s. r. o. a Ga- kapitalizmu. ne reflektovali najmä intímnu sféru rodiny, detstva, snov Sceranková vizualizuje poznanie, že svet ako ho vidíme, léria OFF/FORMAT, 108 s. ISBN 978-80- 904271-4- 3 či medziľudských vzťahov často v podobe dekonštru- existuje predovšetkým tak, ako ho vnímame alebo mys- 3 SCERANKOVÁ, Pavla, 2012. Mysl bez obrazu. Brno: Petja Grafenauer, kurátorka ovaného nábytku alebo dynamizovaných predmetov líme. Objekt spolu s videom Veritas zhmotňujú vesmír Dexon Art, s. r. o. a Galéria OFF/FORMAT, s. 11. ISBN z domácnosti (napr. séria Návšteva doma, 2010). Krehké v ľudskej hlave, priestor plný vnemov, myšlienok či spo- 978-80-904271-5-0. PETJA GRAFENAUER (*1976, Ľubľana, Slovinsko) je telá týchto vecí sa stávali nosičmi pamäti a emocionál- mienok, ktoré spoločne skladajú náš obraz skutočnosti. 4 Pozri bližšie: VRBANOVÁ, Nina, 2011. Pavla Sceranková – kurátorka, kritička vizuálneho umenia a odborná neho prežívania. V roku 2013 autorka prekvapila samostatnou vý- Nahlas. Bratislava: Galéria Cypriána Majerníka, 6 s. ISBN asistentka dejín umenia a teórie dejín umenia na Čokoľvek by sme položili na vydutý stolík, spadlo stavou, ktorú jej usporiadala Galéria hlavného mesta Prahy 978-80- 970548-3-0. Akadémii výtvarného umenia a dizajnu v Ľubľane. Hlav- by a rozbilo by sa. Ak by sme sa posadili do vychýlené- v priestoroch Staromestskej radnice. Novinkou bola naj- 5 Pozri bližšie: VRBANOVÁ, Nina, 2013. Sceranková na nou sférou jej záujmu sú diskurz a vizuálne metódy ho kresla, zrejme by sme spadli tiež. Drobná lampa od mä nečakaná téma, ktorú kurátorka Sandra Baborovská Mesiaci. In: Ateliér, čtrnáctideník současného výtvarného umění. Č. druhej polovice 20. storočia zamerané na regionál- vnútorného napätia (samo)explodovala a perináku zasa výstižne nazvala „súkromným vesmírom“ (5). Prezentova- 8, s. 1. ISSN 1210-5236. nu, post-socialistickú históriu výtvarných diskurzov odletel chrbát. Ako o tvorbe Scerankovej v jej autor- ná séria potvrdila odklon od osobnej mytológie k univer- 6 Inštalácia Planetárna sústava (2013) sa dnes nachádza a metód 20. a 21. storočia. V rokoch 2015 až 2017 skom katalógu napísal Jan Zálešák: „...důvody, proč se zálnejším témam. Rozfázovaný zmenšený model vzletu v zbierke Slovenskej národnej galérie v Bratislave. bola hlavnou kurátorkou Galerije Vodnikove domačija věci uvádějí do pohybu, jsou naprosto vzdálené jakékoli raketoplánu Discovery alebo naopak monumentalizova- Šiška a v rokoch 2016 až 2017 vedúcou Katedry fo- účelnosti. Spouštěcím mechanismem jsou velmi často ný model planetárnej sústavy na spôsob súpravy na ple- NINA VRBANOVÁ (*1986, Bojnice, Slovenská repub- tografie vo VIST v Ľubľane. V rokoch 2005 až 2015 vzpomínky a také emoce rodící se z mezilidských vztahů tenie (6). Sceranková na tejto výstave ikonograficky roz- lika) je kurátorka a kritička súčasného vizuálneho externe prednášala dejiny súčasného umenia na – oboje věci křehké, efemérní, pomíjivé samy o sobě.“ šírila svoj sochársky záber o kozmický priestor, v ktorom umenia. Študovala na Ústave literárnej a umeleckej ko- Fakulte umenia na Univerzite Nova Gorica. Pravidelne (2) Instabilitu, krehkosť až efemérnosť vnímanej reality však rovnako nachádzala analógie s vesmírom života na munikácie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na spolupracuje s World of Art (Svetom umenia), School pritom umocňovalo spravidla rovnako krehké „low-cost” Zemi. Práve táto výstava sa stala podnetom prvej kreatív- Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V rokoch for Curators and Critics of Contemporary Art (Školou pre materiálové riešenie diel typu arte povera. Manipulova- nej spolupráce autorky a astrofyzika Bruna Jungwierta, 2009 až 2013 pracovala ako projektová manažérka kurátorov a kritikov súčasného umenia) a v rokoch ný starý nábytok, domáca kuchynská výbava, kartón či ktorého výskum kozmických fenoménov a zrážok galaxií a kurátorka Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave. 2009 až 2015 bola redaktorkou časopisu Art Words. obyčajné dosky. inšpiroval jej ďalšiu tvorbu. Do roku 2014 pôsobila ako editorka časopisu Jaz- V rokoch 2007 až 2010 bola kurátorkou galérie Socha ako médium sa tu stala antropomorfným, Interaktívna inštalácia Zrážka galaxií predstavuje mo- dec – Print nástenky o súčasnom výtvarnom dianí. Je člen- Ganes Pratt. Od roku 2013 do roku 2014 bola kurá- kineticko-dynamickým hostiteľom emócií a spomienok. del pohybu galaxií v kozmickom priestore. Na koncoch kou Slovenskej sekcie Medzinárodnej asociácie kritikov AICA. torkou KC Tobačna 001/MGML v Ľubľane. Márne by sme u Scerankovej hľadali robustnejšie či dlhých kovových ramien pomaly rotujú časti domáceho Venuje sa prevažne príprave kurátorských výstav materiálovo trvácnejšie práce, ktoré by sa vzťahovali na porcelánového servisu. Polovica šálky, taniera či vázy sa a kritickej reflexii aktuálnych tendencií vizuálneho predstavu tradičnej sochy. Sú to skôr oživené alebo ani- po rozhýbaní týchto obežných dráh divákom permanent- umenia nielen na Slovensku. Pravidelne publikuje PAVLA SCERANKOVÁ mované skelety vecí, čo obnažujú vnútornú štruktúru, ne stretáva a zároveň míňa so svojou druhou polovicou, v časopisoch Profil, Flash Art, Jazdec či Ateliér. V ro- Zrážka galaxií procesuálnosť a krehkosť ľudského vnímania. Diela si inštalovanou na susediacej dráhe. Astrofyzika učí, že pri koch 2010 až 2016 absolvovala doktorandské štú- kladú základnú otázku, „čo vnímame a ako to, čo vní- zrážke dvoch galaxií vždy vzniká nová galaxia. K stretnu- dium v odbore estetika na Filozofickej fakulte Univerzity Dve metafory vesmíru mame, prežívame“ (3). V období doktorandského štúdia tiu a zrážke však spravidla dochádza za veľmi dlhý čas, Konštantína Filozofa v Nitre (dizertačná práca „Verejné alebo táto línia tvorby autorky gradovala do abstraktnejších, pričom ich priamy fyzický kontakt nikdy nenastáva, nik- súkromie. Semiotika vizuálnych fenoménov“). V Kunsthalle Ako vidí hlava resp. univerzálnejších polôh vizualizácie a tematizácie dy sa skutočne nestretnú. Fyzikálne vlastnosti vesmírnych Bratislava pracuje od roku 2014, v súčasnosti ako vnímania ako takého. Jej diela akoby načas opustili pole fenoménov, ich správanie a vzájomné pôsobenie sa tu sta- hlavná kurátorka/poverená riaditeľka. Výstava s názvom Zrážka galaxií je sondou do aktuálnej osobnej mytológie a obrátili sa viac k vedeckým aspek- li modelom na fungovanie pozemského vesmíru, čarovne tvorby Pavly Scerankovej. Prezentuje a vzájomne kon- tom aktuálneho poznania z oblasti videnia, vnímania, krehkou analógiou medziľudských vzťahov. textualizuje dve na pohľad príbuzné diela, ktoré zároveň zapamätávania a pod. (napr. Umenie nezmerateľných vedec- Dve formálne príbuzné diela, dve rôznorodé me- odkrývajú dve výrazné témy a nateraz nosné ideové línie kých otázok I. a II., 2011 alebo Myseľ bez obrazu, 2012). tafory vesmíru. Jedena ako sústava videnia a vnímania

188 189 CLEMENS FÜRTLER zbrojným priemyslom), sa v dielach Kinteru desivo surre- dúcnosti. Havran sa v kontexte výstavy stáva pozorova- mení na pódium, ihrisko a otvára nové možnosti vníma- Bildmaschine 07 álne prevracia do podoby absurdnej metafory s prvkami teľom, komentátorom a najmä obskúrnym prorokom nia aj správania. Inštalácia funguje ako systém koordiná- odľahčeného humoru. à la vodca, ktorý ale v prospech veci nič nekoná, iba tov, kde ľudia sú elementy, ktoré ich určujú a kódujú. Clemens Fürtler je umelec, ktorý ma svojou tvorbou Estetika a štýl jeho tvorby sú viacvrstvové. Nadväzu- z pohodlia a bezpečia vyvýšeného konára „pindá“. Hlavným médiom autorky je abstrakcia, ktorou zaujal na „prvý pohľad“. Ako kritik a kurátor som ob- je na líniu amerického neopopartu, ale kóduje tiež prvky Aj on sa tak stáva metaforou človeka a spoločnosti, ktorá formuluje vlastný kritický postoj k svetu, rešpektujúc vykle pri hodnotení takýchto umeleckých diel zvlášť neokonceptualizmu s výrazným podielom kinetizmu. problémy síce naoko reflektuje a rozpitváva, no v rámci usporiadanie jeho samotných štruktúr. „Našu spoločnosť ostražitý, pretože diela úmyselne ľúbivé definujem ako Socha v jeho ponímaní nie je 3D kópiou aspektov naru- svojej laxnosti ich väčšinou necháva tak. riadia rôzne druhy systémov, ktoré zasahujú do nášho gýč. Clemens Fürtler však nie je prvoplánovým, zámerne šenej a vychýlenej reality. Je spravidla metaforou človeka Hoci diela Kinteru na prvý pohľad pobavia, v sku- života a organizujú nám ho. Avšak nijaký systém, či estetizujúcim, ale ani strategickým autorom. Na prvý ako súčasti prírody. Vzťah Kinterovej tvorby k pojmu točnosti nesú až desivú parafrázu. Otvárajú otázky hra- už politický, súdny, ekonomický, sociálno-kultúrny či pohľad by sa mohlo zdať, že jeho primárnou motiváciou a tradícii sochárstva by bolo možné nazvať aj postmoder- ničných existenciálnych a etických tém globálnej spoloč- priestorový, nemôže obsiahnuť život v plnom rozsahu. by mohla byť hra. Že je hráčom, povyšujúcim vizuálne ným – ironizujúcim a transformujúcim. Statické sa v jeho nosti, ktorá devastuje samu seba. Tras stromov, zvierat Každý systém má teda svoje medzery, netesnosti i nejas- efekty, čo spoznal v hrách, do oblasti vizuálneho umenia. koncepcii mení na pohyblivé, neživé na antropomorfizo- či krajiny je totiž odpoveďou na ľudskú prírodu ako nosti“, hovorí Stocker. Ale nie je to tak. Clemens Fürtler nie je hráčom, ale vané, predmetné na figurálne, prírodné sa zvýznamňuje kultúru spoločnosti. Dôsledky jej krízy vdychujú život Pre ňu charakteristická „mriežka“; viditeľná len konštruktérom. Autodráhy a železnice sú pre neho koc- ako súčasť ľudského a opačne. V mene komunikácie je mechanizovaným sochám a objektom ako tragikomic- z polovice, podnecuje predstavivosť. Vyvoláva otázky ky stavebnice, z ktorej konštruuje nové, často absurdné všetko akosi vyvedené z miery či rovnováhy bežného kým produktom pomýlenej ľudskej prírody. Diela autora o hranici medzi chaosom a poriadkom, realitou a fikciou, až utopické architektúry. Stavba nových urbanistických vnímania. Materiálové prostriedky autor nečerpá do- akoby žili a vytvárali vlastný svet osebe. Nesú posolstvo stavia popredie oproti pozadiu, presnosť oproti prcha- štruktúr však nie je cieľom. Podobne ako nie je cieľom minantne zo sféry umenia, ale z civilizačného prebytku civilizácie, ktorá degenerovala, a zároveň prírody, ktorá vosti, či jasnosť významu oproti dvojjazyčnosti. Všetky ani jej oživenie svetlom a pohybom autíčok alebo vláči- pretechnizovaného sveta, ktorý dizajnovo (re)modeluje už nevládze. Jej trápenie a agónia sú vyjadrené v hravej druhy plánovaného nedokončenia či chýb v jej iluzívnych kov. Cieľom Clemensa Fürtlera je zážitok diváka. Okolo- a výstižne glosuje. kombinácii prvkov prírody a civilizačného odpadu, ale dielach sú nakoniec dotvárané našimi predpokladmi idúceho nezainteresovaného pozorovateľa, ktorý zostáva Dokonca aj dym, vietor či pohyb môžu byť zapojené tiež personifikáciou a animáciou diel. Reč havrana, o svete, akoby sme sa sami stávali súčasťou akéhosi testu. na „prvý pohľad“ vizuálne fascinovaný. Svietiace autíčka ako formy rozšíreného poľa sochy súčasnosti. Tá je svo- neurotický pohyb stromov, ale aj iné prvky, ktoré Kinte- Malá formálna odchýlka priamky v rámci mriežky jazdiace po autodráhe vytvárajú light artové performan- jou formou napokon „soklom“ rozkolísaného stavu sveta, ra v širšom kontexte svojej tvorby zapája, sú totiž predo- môže spôsobiť dezorientáciu. Dezorientáciu, ktorá nie je cie, kde paradoxne významnejšiu rolu ako svetlo hrajú ktorému vládne paradox blahobytu, konzumu a zábavy všetkým nástrojmi naliehavej komunikácie. iba vizuálnou, ale kognitívnou: známe sa už nedá rozpo- tiene. Nevedia sa síce zastaviť ani na okamih, no Cle- na strane jednej a na druhej zasa stojí zdevastované znať, stráca sa pocit istoty. Aj keď to nepoznáme, predpo- mens Fürtler ich fixuje prostredníctvom fotografií a videí. životné prostredie i celkový úpadok či kríza kultúry spo- Nina Vrbanová, kurátorka kladáme, že to bude mať nejakú formu a očakávame, že Tie z môjho pohľadu neprekonávajú divadelný zážitok ločnosti. Diela Kinteru sú zjavnými a atraktívnymi no- (životopis s. 189) sa táto forma bude správať predvídateľným spôsobom. samotného objektu, sú ale dôležitým pokusom o doku- sičmi tohto zahanbujúceho paradoxu. Vyjadruje ho ako „Osobne ma nadchýna spôsob, akým rozpoznávame mentáciu fascinujúcej originality náhodne vznikajúcich stav skratu a denervácie, lebo pochádzajú či „vyvierajú“ tieto očakávania až vtedy, keď sa nenapĺňajú. Najviac zo vizuálnych efektov. Clemens Fürtler preto pre mňa nie je z rovnako nervózneho prostredia narušenej globálnej ESTHER STOCKER všetkého ma fascinujú formálne paradoxy, logika rozpor- ani tak maliar, fotograf, videoumelec, light artista, sound prírody. Často bizarne až surreálne pôsobiace „bytosti“ Z budúcnosti nosti. To, že štruktúra môže byť usporiadaná, a zároveň artista či tvorca inštalácií, ako skôr multimediálny umelec autor konštruuje z technického odpadu ako equipmentu neusporiadaná a presnosť geometrie sa niekedy stáva so schopnosťami architekta a s ambíciami divadelníka. civilizačnej nadprodukcie. Na pozadí vtipných a často Esther Stocker sa venuje priestorovej abstrakcii a ar- nepresnou“, vysvetľuje umelkyňa. Pre Kunsthalle LAB upravil inštaláciu premiérovanú v Lan- absurdných foriem sôch a objektov tak sprítomňuje cha- chitektúre, ktorá návštevníka vťahuje do inej dimenzie. desmuseum Ferdinandeum v Innsbrucku tak, aby vedela rakteristický vnútorný rozklad a nepokoj doby. Čiernobiele geometrické krajiny vznikajú násobením Zuzana Pacáková, kurátorka fungovať aj bez úplnej tmy. Diváci budú mať možnosť za- Vykorenené skelety stromov s glóbusmi namiesto jednoduchých tvarov a foriem, horizontálnych aj verti- žiť niečo iné cez deň a niečo iné v noci, keď v Kunstahalle hláv sa trasú v nervóznych trhavých pohyboch, pričom kálnych línií. Stocker vytvára rytmické vzorce, ktoré pod- ZUZANA PACÁKOVÁ (*1986, Košice, Slovenská LAB ožije fascinujúca vizuálna šou. kódujú vizuálny paradox šľachovitej ľudskej figúry ako čiarkujú neústupnú povahu jej diel. Repetícia základných republika) je kurátorkou, dramaturgičkou a projekto- symboliky odumierania až agónie prírody (séria Nervózne elementov, posúvanie horizontu a hra s perspektívou vou manažérkou. Vyštudovala koncepciu a riadenie Juraj Čarný, kurátor stromy, 2013). Expresivita naoko banalizovanej formy tvoria hĺbku a objem priestoru. kultúrnych projektov na Sorbonne Nouvelle Paris 3 (životopis s. 179) sa snúbi s jemným mechanizmom strojov či robotov, Jej inštalácie sú priamym pokračovaním abstrakt- a kurátorské štúdiá súčasného umenia na Sorbonne čo diela uvádza do ostentatívneho tranzu. Dynamicky ných malieb a solitérnych sôch, ktoré rozvíja, rozkladá Panthéon Paris v Paríži. Pôsobila v organizácii K13 – a rovnako expresívne pôsobia figuratívne sochy „psov“, v priestore a následne aplikuje aj do architektúry či ve- Košické kultúrne centrá (Kasárne Kulturpark a Kunsthalle – KRIŠTOF KINTERA ktorých telá tvorí husto tkaný systém elektrických drôtov. rejného priestoru. Podčiarkuje hravosť a aktivizuje náv- Hala umenia Košice) a Košice 2013, Európske hlavné mesto Prirodzená nervozita Namiesto hláv nesú kus zeleniny – karfiol – v odkaze na števníka, ktorý svojou prítomnosťou a pohybom dotvára Kultúry. Na Slovensko priniesla medzinárodný festi- mozog, ale súčasne evokujú výbuchy atómovej bomby dynamiku a určuje hĺbku inštalácie samotnej. Determi- val umenia Biela noc/Nuit Blanche a pôsobí ako jeho Agónia prírody v diele Krištofa Kinteru (séria Revízia evolúcie, 2015). Sú to akési „postapokalyp- nuje tak „konečno“ daného priestoru. umelecká riaditeľka v mestách Košice aBratislava. tické bytosti“, tragikomické produkty spustošenej ľudskej „Snažím sa nájsť veci, ktoré som nehľadala, a prá- Dramaturgicky sa podieľala na site specific festivale Samostatná výstava významného českého sochára prírody v stave agónie. Ešte aj hrudy snehu, konzervo- ve v geometrii sa skrýva nepopierateľná pravda. Moje vo verejnom priestore Návrat vody do mesta v Koši- mladšej strednej generácie Krištofa Kinteru v priesto- vané mestským smogom, ostávajú žiť vlastným životom maľby a inštalácie sú zamerané najmä na zredukované ciach. Pôsobila taktiež ako koordinátorka Ceny Oskára re Kunsthalle LAB predstavuje jeho tvorbu z obdobia (séria Miznúci, 2013). geometrické štruktúry a ich schopnosť meniť sa. V tejto Čepana (2016 – 2017). Je členkou združenia mladých posledných siedmich rokov. Výber prezentovaných diel Sériu novších prác Kinteru dopĺňa rozprávajúci súvislosti ma zaujímajú kontrastné póly zmeny: že zmena kurátorov STartE so sídlom v Paríži a členkou medzi- má ambíciu ukázať jednu z ťažiskových línií aktuálnej havran, oblečený v čiernom ako poľudštený prorok – môže viesť k rozvoju alebo ku kolapsu“, charakterizuje národnej siete IN SITU Network, Lieux publics, ktorá sochárskej tvorby autora. Reflektuje v nej fenomén glo- černokňažník glosujúci „všeobecné dianie“ (objekt I see svoju tvorbu autorka. združuje umeleckú tvorbu vo verejnom priestore. bálnej prírody ako poškodenej, modifikovanej a fatálne I see I see, 2009). Jeho rapersky lakonické, útržkovité Prísna organizácia jednotlivých elementov vytvára rozkolísanej. Ekologicky podfarbený obraz stavu prírody komentáre typu „I see a problem, I see a big problem“, „I see istú matematickú schematickosť, presnosť a poriadok. a Zeme v čase, keď konzumná euro-americká spoloč- no future“ alebo „Time is money“ sú mixované s mediálny- Silná vizualita a hra s optickou ilúziou často nútia diváka nosť, politika, ale i veda (ne)riešia problémy devastácie, mi sloganmi súčasnosti „Just do it, baby“, „Google Jesus“ či vymedziť spôsob vnímania: sústrediť sa na čiastkový vý- znečisťovania či pomerne bezbrehého ničenia nášho „Big value“. Poukazujú na stav spoločnosti, jej nepokoj sek geometrickej krajiny alebo naopak, vnímať priestor ekosystému (v súčasnosti azda najviac chemickým a tiež a vnútorný rozklad, a tiež víziu pomerne nevalnej bu- ako neohraničený celok. Prítomnosťou diváka sa galéria

190 191 AGNÈS THURNAUER zofie. Prítomná kolekcia Portraits Grandeur Nature však pri- 2 Ide predovšetkým o esej Lindy Nochlinovej Why There Have nia“, pre tých, ktorým je štúdium Zen určené. Na vysvet- Krajina a jazyk náša dôležitú nadstavbu. V ponímaní Agnès Thurnauer Been No Great Women Artists? (1971) a publikáciu Rosziky lenie „mu“ dobre poslúži koan (meditačný príbeh) čajovej nie je len snahou o vytváranie exaktne formulovaných Parkerovej a Griseldy Pollockovej Old Mistress: Women, Art šálky. Pri pohľade na šálku vidíme jej fyzickú podobu, Ťažiskom prezentácie francúzsko-švajčiarskej autorky (na základe typológie mena) ženských opozít v zmysle and Ideology (1981). Viac: FOSTER, Hal – KRAUSS, Ro- pevný keramický materiál, tvar a obrysy. Dôležitejšie Agnès Thurnauer je séria rozmerných okrúhlych ob- kritického prehodnocovania písania dejín umenia, ale aj salind – BOIS, Yve-Alain – BUCHLOCH, Benjamin H. je však to, že vidíme prázdno v nej, oválnu dutinu, čo razov/objektov Portraits Grandeur Nature (2007 – 2009), vedomím znejasňovaním gendrového čítania týchto de- D., 2007. Umění po roce 1900. Modernizmus, antimodernizmus, tvaruje jej podobu. Prázdny priestor je tou najdôležitej- ktorú prezentovala aj v Centre Georges Pompidou v Paríži. jín, a to prostredníctvom takto vytváranej fikcie, kde však postmodernizmus. Praha: Slovart, s. 572. šou súčasťou šálky: je funkciou tohto predmetu. Pretože Z hľadiska komunikácie výstavy smerom von, ak vezme- vieme spoľahlivo odčítať jej východiská. 3 Bien faite, mal faite, pas faite (Well done, badly done, not done), dôvodom jej existencie je prítomnosť prázdna. Prázdny me do úvahy, že jej vôbec nie nepodstatnou zložkou je Otázkou, ktorú autorka danou sériou nastoľuje S.M.A.K. Stedelijk Museum voor Actuele Kunst Gent, priestor je základným prvkom, ktorý slúži na opísanie príťažlivé vizuálne vyznenie diel, má šancu úspešne pre- (a v podstate na základe nej bola i zostavená kolekcia, 27. 1. – 20. 5. 2007. účelu a existencie šálky. konávať prirodzenú bariéru medzi uzavretým priesto- ktorou sa prezentuje na výstave), je aj to, do akej miery „Mu“ (nebytie) je v podstate stav medzi činnosťou rom prezentácie a vonkajším verejným priestorom. je aspekt rodu (gendru) dôležitý pri percepcii maľby MIRA SIKOROVÁ-PUTIŠOVÁ (*1974, Žiar nad a nečinnosťou. Napriek tomu „mu“ nemá žiadnu pa- Zároveň – tiež v súvislosti s miestom svojej realizácie (umenia) divákom. Dôležitú rolu tu zohráva prítomný Hronom, Slovenská republika) vyštudovala dejiny ralelu v západnej filozofii. Štyria zahraniční výtvarníci (Kunsthalle LAB) a na základe charakteru vybranej kolek- princíp (ne)zobrazovania – objekty série portrétov sú skôr umenia a kultúry na Trnavskej univerzite. Pracovala pozvaní na spoločnú výstavu Into the MU, napriek tomu, cie prác (ako konkrétneho výseku z tvorby umelkyne) –, manifestáciou symbolického zastúpenia fiktívnej skutoč- v kultúrnych zariadeniach Petržalky v Bratislave že sa zaoberajú inými výrazovými prostriedkami a majú pomerne voľne a rozhodne nie zámerne, ďalšou výsta- nosti než tradičnými maliarskymi formátmi príslušnou ako kurátorka výstav súčasného umenia spojených iné zameranie, prijali pozvanie, aby preskúmali dimenzie vou v LAB-e predstavuje umenie, ktoré môžeme priradiť naráciou, na ktorej výslednej podobe a obsahu sa podľa s prezentáciou dokumentárnej tvorby. Od roku tohto stavu z rôznych uhlov. aj do oblasti reagujúcej na problematiku feminizmu autorky vždy výrazne podieľa aj divák svojím vnímaním. 2002 je kurátorkou v Považskej galérii umenia v Žiline a otázok gendrového umenia (1). Aj keď v prípade da- Tak sa výtvarné umenie – maľba, čo je doménou jej tvor- (v roku 2004 bola poverená aj vedením Galérie Petra Ciarán Walsh napísal krátky sci-fi román The Sickness, ného segmentu diel, na rozdiel od charakteru prác na by – pre ňu stáva predovšetkým aspektom, ktorý deter- Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši). Realizuje Book One, prvý zo série, ktorá predstavuje štyri rôzne spomínanej výstave, kde jednotlivo komunikovali obsahy minuje ich vzájomný vzťah a primárne nemusí podliehať výstavy zamerané najmä na umenie intermédií postavy. Ich príbehy sú vzájomne previazané tým, že subjektívne reagujúce na problematiku aplikácie rodo- kategorizácii/interpretácii na základe rodových kritérií. a mediálne umenie. Spolupracovala na výstave sa odohrávajú v blízkej budúcnosti, v prostredí zachváte- vého pohľadu v súčasnej spoločnosti (i z pozície mužov Aj preto, určitým subverzívnym spôsobom, má v kolekcii Memory (w)hole v Ľubľane (2005), pripravila pre- nom paranojou, v ktorom sa šíri nevyliečiteľná epidémia. umelcov), sa Agnès Thurnauer dotýka „globalizovanej“ Portraits Grandeur Nature svoje miesto verzia mužského „ná- hliadku slovenského videoumenia Malé príbehy/ Walsh následne vytvoril drevenú inštaláciu, ktorú umiest- témy – nerovnosti zastúpenia žien a mužov v histórii protivku“ mena umelkyne Louise Bourgeouis v podobe Petites Histoires v Štrasburgu (2008). Je spolukurátor- nil do priestoru galérie a ktorá zahŕňa prvú kapitolu výtvarného umenia. Louis Bourgeouis. kou výstavy Nulté roky/ZeroYears (2011, 2012), spolu- knihy The Sickness, Book One ako predmet, čo si návštevníci Primárne rozkódovanie diel – série „tlačidiel“ s me- Realizácia XX story (od roku 2003) je dlhodobá „prá- pracovala na projekte Paradox 90. (2014) v Kunsthalle mohli vziať a prečítať. Inštalácia sa stáva metaforou nami akoby ženských „náprotivkov“, či variácií alebo ca v procese“ vychádzajúca z podobnej bázy ako séria Bratislava. Ako kurátorka inštalovala stálu expozíciu štvordielneho knižného projektu, ktorý ešte posilňuje prepisov mien mužov výtvarníkov/osobností dejín ume- portrétov. Jednou z jej verzií je aj veľký formát plátna Prvé múzeum intermédií v PGU Žilina (v roku 2012). zážitok z knihy v samotnom priestore LAB: publikácia nia 20. storočia – naozaj odkazuje na viackrát teoreticky pozostávajúci zo ženských foriem mien popredných Textovo prispela do monografií výtvarníkov Mira a vystavený exponát, aj keď stoja nezávisle, podľa toho, artikulovaný diskurz tzv. písania histórie umenia cez umelcov z histórie umenia od 12. do 20. storočia realizo- Nicza, Antona Čierneho, Petra Meluzina. V rokoch či sa návštevník rozhodne knihu čítať alebo nečítať mimo diela realizované mužmi, resp. mužskou optikou (2), čo vaných v kresbe. Ide vôbec o prvú realizáciu, keď autorka 2005 až 2013 prednášala na Katedre teórie a dejín ume- tohto priestoru, sú nerozlučne previazané, ako výtvor je aj v prípade prezentovaných diel autorky ich základ- reagovala na otázku rodu v histórii umenia a túto líniu nia Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Od jedného druhým. nou bázou. Objekty majú vyslovene minimalizované postupne rozpracovala vo viacerých médiách – okrem roku 2016 je šéfredaktorkou časopisu Jazdec – revue tvaroslovie – jednoduchý kruhový tvar nadrozmernej prítomných „tlačidiel“ sa priebežne objavuje v maľbe, súčasného umenia. Žije v Žiline. Kódované štruktúry sú aj súčasťou diela Myriam El Haïk šošovky s dôrazom na precízne vypracovanie, smerujúce projektoch na báze textu a objektoch. Ako istý, v prvom s názvom Toy Toy II!. Na podlahe uložená okrúhla plas- k tvarovému purizmu, v tomto prípade výpovednejšiemu pláne formálny pendant tohto diela v zmysle narácie, tika pozostáva z jednotlivých častí reprezentujúcich istý než ktorákoľvek iná forma, a údernosťou možno blízkou resp. komunikácie prostredníctvom textu/jazyka vystu- INTO THE MU sled kompozície, ktorú napísala výtvarníčka. Na stene i stratégii reklamného sloganu, v ktorom býva komprimo- puje séria „matríc“ písmen abecedy Matrice/Sol (2014), Nathan Baker, Myriam El Haïk, Ciarán Walsh, vedľa tejto štruktúry visí partitúra, dopĺňajú ju štyri malé vaný komunikovaný obsah. Dôležitým aspektom je aj sa- tvarovaných reverzne – dutým objemom –, ktorou autor- Dušan Zahoranský hračkárske piána v jej blízkosti. Toto dielo je zároveň motný tvar – okrúhly závesný objekt ako alúzia portrétu ka demonštruje fakt, že umenie je v prvom rade otázkou miesto pre preformanciu, v rámci ktorej Haïk spolu skôr zastupujúceho než zobrazujúceho fiktívnu postavu čítania, interpretácie či jazyka a tieto zložky sú nestále Prítomnosť a absencia objemov formujú naše vnímanie s tromi ďalšími muzikantmi naživo hrá svoju skladbu. ako napríklad Marcelle Duchamp, Annie Warhol, José- a premenlivé, vždy generované do novej podoby. trojrozmerného prostredia. V západnej priestorovej tra- Je to priestor, ktorý priam pobáda do aktu hrania, zatiaľ phine Beuys, Jacqueline Pollock. Uvedené meno sa tak Jedna z posledných autorkiných prác maľba Land and dícii vychádzalo organizovanie a artikulovanie priestoru čo prezentuje zhmotnenie toho, čo počúvame, a ponúka stáva symbolom neexistujúcej skutočnosti, kde za menom Language (2016) je istým spôsobom logickým vyústením z perspektívnej mriežky už od čias renesancie. V tradícii nám ďalší spôsob, ako prežívať hudbu a rytmus. postavy je podobne zakódovaný aj odkaz na práce vý- jej dlhodobého zaujatia vzťahom jazyka a umenia, kde kórejských, japonských či čínskych krajiniek 15. a 16. sto- tvarného umenia, na základe ktorých by sme – hypotetic- text je dôležitým nástrojom nielen kreovania, ale aj ko- ročia sa však na reprodukovanie ilúzie hĺbky a perspek- Čas, priestor, činnosť a nečinnosť rozmazávajú svoje ky – mohli písať iné dejiny umenia, ako poznáme. munikácie a interpretácie. Demonštruje ďalšiu sféru jej tívy na dvojrozmernom povrchu používal iný technický fyzické hranice v dvojrozmerných objektoch Nathana Takáto verzia portrétu, kde sa integruje vytváranie záujmu venovanú problematike migrácie, nielen v zmysle prístup: prázdno. V spomínaných tradíciách zobrazova- Bakera, ktorý skúma povrch a spôsob, akým spracúvame opozita všeobecne známej skutočnosti s popieraním jeho fyzickej, ale predovšetkým mentálnej aktivity. Zaoberá sa nia, napríklad pri znázorňovaní pohľadu na nejakú horu, proces tvorby a vnímania obrazov. Medzi fotografiou, základnej funkcie, keďže symbolicky prezentuje niečo, spôsobom, akým sme takto schopní „migrovať“ z jedného výtvarník niektoré prvky, ako oblak, vynechával. Skôr sa maľbou a performanciou prechádza sledovaný objekt čo nikdy nebolo, je základným konštruktom tejto série jazyka do druhého, aké limity a obmedzenia prináša táto sústredil na jeho okolie, pričom ho spracoval ako vizu- viacerými štádiami manipulácie, pričom každé zanechá- a naozaj môže byť i východiskom interpretácie z hľadiska migrácia nášmu vedomiu a aké sú jej možné dôsledky. álny vnem objemu prostredníctvom chýbajúcej, pritom va nejaký odtlačok, stopu, viac či menej viditeľne, viac či inštitucionálnej kritiky či kritiky umeleckej prevádzky. však viditeľnej prítomnosti oblaku. menej rozpoznateľne. Príkladom takéhoto prístupu bola jej staršia výstava Bien Mira Sikorová-Putišová, kurátorka Pojem „mu“ označuje absenciu, ktorá vypĺňa objem. faite, mal faite, pas faite v Gente (3), kde výtvarníčka v inte- „Mu“ je prítomnosť cez prázdnotu a doslova znamená Dušan Zahoranský pracuje na semiotických aspektoch riéri budovy múzea umenia aplikovala na steny mená fik- Poznámky: „nič“, „neexistenciu“, „nie“, ale aj „zápor“, „bez“ a „ne- v súčasných vizuálnych jazykoch týkajúcich sa verejnej tívnych žien výtvarníčok ako určitých „alter ego“ nielen 1 Tejto téme bola venovaná výstava Fem(inist) Fatale v Kunst- bytie“. Okrem toho, „mu“ je kľúčovou kultúrnou koncep- sféry. Pre výstavu Into the MU Zahoranský natočil video známych umelcov, ale aj mužov z histórie kultúry a filo- halle LAB (17. 7. 2015 – 6. 9. 2015). ciou tradície Zen: prázdno zosobňujúce stav „nejestvova- okolo bratislavského pamätníka Slavín. Premieta ho na

192 193 netradičnej obrazovke, pričom sa pohráva s našimi pred- témou európskej politiky. Súčasná kríza európskej identity Cestujúci Projekt Karavan (v spolupráci s Danielou miesto datovania často nachádzame zvláštny trojdátum stavami o povrchu, svetle a objekte, ktoré sú v podstate a téma projektu Ota Hudeca môžu mať preto podobné, Krajčovou) poukázal na stále málo využité možnosti pod- „13.14.15.JUNE“. Tento číselný kód odkazoval na auten- súčasťou mierok, čo používame pri vnímaní reality, ale aj ale nie totožné východisko. Zaostrenie na spoločenské pory a rozvoja lokálnych dialektov, ako aj poetiky vzťahov ticky prežitú skutočnosť narodenia 13. júna a úradného prítomnosti či absencie. Monument na Slavíne je pamät- problémy súostrovia Kapverdy v kontinentálnej krajine naprieč menšinami a majoritnou spoločnosťou v ich kul- zápisu na matrike o dva dni neskôr. ným cintorínom vojakov padlých v druhej svetovej vojne akou je Slovensko, ktoré dlhodobo vymedzuje európsku túrnych prejavoch. Ručne vyrobené autíčka z Kapverd, Košaté celoživotné dielo Filka doteraz nie je kom- a natočenie práve tohto miesta, ktoré má svoj historický migračnú politiku, vzbudzuje otázky. Opakované pobyty na výstave Reset v Banskej Štiavnici umne zakompono- plexne spracované. Katalógy k výstavám a publikované význam, pridáva inštalácii ďalšiu sémantickú vrstvu: na Kapverdách a predmestí Lisabonu, spolužitie s komu- vané medzi fragmenty neskorogotickej ornamentálnej reflexie sa spravidla orientujú na vybraný tematický spája ju s relativitou prítomnosti a absencie súvisiacej nitami ich obyvateľov sa pre Ota Hudeca stali miestami výzdoby, podčiarkujú tieto nadčasové partnerstvá. Zo- alebo časový segment jeho tvorby. Retrospektívny mo- s konštrukciou histórie. osobnej skúsenosti s Iným – kultúrnou odlišnosťou, s čím- brazujú pickupy, čo slúžia na Kapvedrách ako súkromné del výstavy Filka nateraz predstavila iba Štátna galéria si, čo by sme spoločne s filozofom Eduardom Glissantom autobusy a pri ich výzdobe využívajú obyvatelia popri v Banskej Bystrici v roku 2003 (Filkontemplaciakcieq, ku- Návštevníci LAB-u vstupujú do heterogénneho priestoru, mohli nazvať poetikou vzťahov. globálnych značkách dialekty miestnej tvorivosti. Oto rátori: A. Vrbanová, V. Beskid). Krátko po nečakanom v ktorom sa spája socha, videofilm a fotografia, ale aj V pojme deteritorializácia Gillesa Deleuza a Félixa Hudec dôsledne rozširuje antropologický model umenia úmrtí autora usporiadala výstavu aj Slovenská národná literatúra, semiotika a hudba. Spoločne poukazujú na to, Guattariho sa dajú priblížiť myšlienkové postupy, ktoré a jeho inštalácie vedú k sebareflexívnym procesom vnútri galéria v Bratislave (Poézia o priestore – kozme, kurátori: ako dôležité je zastaviť sa a porozmýšľať nad neviditeľ- viedli k vytvoreniu tohto umeleckého projektu. Deterito- našej kultúry prostredníctvom prisvojenia si a hlbokého L. Gregorová Stach, A. Hrabušický), ktorá ale plnokrv- nými súvislosťami, ktoré spájajú a držia pokope to, čo si rializáciou sa označujú procesy oslabenia väzieb medzi porozumenia Iného. nú retrospektívu spolu s monografiou ešte pripravuje. myslíme, že má svoj význam. Výstava Into the MU skúma kultúrou a jej lokalitou aj prenos kultúrnych subjektov Napriek početným výstavám, odborným analýzam aj pojem prázdnoty a relevantnosti jej beztvarých tvarov z určitej lokality v priestore a čase. Čo umelec artikuluje Daniel Grúň, kurátor reflexiám je dielo Filka i naďalej takmer výhradnou do- v súčasnom kontexte, ktorý, ako sa zdá, sa neustále a zú- jednotlivými vystavenými dielami, sú vzťahy spontánnej ménou zainteresovaných „fajnšmekrov“. Do porozume- falo snaží zaplniť predmetmi a obrazmi, znakmi a sym- tvorivosti, spolupráca a zdieľanie kultúrnych zvykov, mo- DANIEL GRÚŇ (*1977, Piešťany, Slovenská republika) nia širšej verejnosti celkom neprenikol ani nedávny pro- bolmi, významom a informáciami. Ako to definuje Irit derované v dvoch diametrálne odlišných prostrediach. je kunsthistorik, kurátor, kritik a spisovateľ. Vyštu- jekt Slovenskej národnej galérie, aj keď zostavený pomerne Rogoff, ak je infraštruktúra neviditeľnou mriežkou, ktorá Na jednej strane sa Hudec sústreďuje na skúmanie so- doval dejiny umenia a kultúry na Trnavskej univerzite. prehľadne a prístupne. Zodpovedanie otázok metodiky podmieňuje náš pohyb v rámci post-semiokapitalistické- ciálnych prostredí, na druhej rieši prekonanie dualizmu Prednáša na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, spracovania, reflexie, ako aj výstavnej prezentácie autora ho sveta, „mu“ zosobňuje šmykľavé miesta medzi uzlíkmi zakorenenia a exilu. Eduard Glissant píše: „Zatiaľ čo exil venuje sa výtvarnej publicistike a skúma rozmani- sa tak stáva čoraz naliehavejším. infraštruktúry a vytvára tak nové východisko nazerania môže podmývať niečí zmysel identity, myšlienka blúdenia té vzťahy obrazov a písania na pozadí kultúrnych Z obsahového hľadiska sa dielo Filka vzpiera klasic- na realitu. – uvažovanie toho, čo sa vzťahuje – zvyčajne posilňuje ruín modernizmu. V roku 2009 obhájil dizertačnú kému umelecko-historickému spracovaniu. Nielen ab- tento zmysel identity.” prácu, ktorú publikoval pod názvom Archeológia vý- senciou datovania či jeho nahradením autobiografickými Elisa Rusca, kurátorka Imaginárna predstava blúdenia komunikuje cez nad- tvarnej kritiky. Slovenské umenie šesťdesiatych rokov a jeho údajmi (čo sa mylne považovalo za tzv. antidatovanie), ale väzovanie vzťahu s Iným – kultúrne odlišným, a v diele interpretácie (Archeology of Art Criticism. Slovak Art najmä tým, že diela staršieho dáta autor ex post výtvarne ELISA RUSCA (*1986, Turín, Taliansko) je historička Ota Hudeca je stvárnená do obrazu súostrovia, ktorý je of the 1960s and its Interpretations). Podieľa sa na a významovo rekontextualizoval a prisúdil im tak nové umenia. Pracuje ako kurátorka a autorka textov. Má zároveň intersubjektívnym obrazom Kapverd a života niekoľkých medzinárodných výskumných projektoch čítanie. Zakaždým aplikoval aktuálny rozsah poznania doktorát z vizuálnej kultúry na Goldsmiths College, ľudí, čo sa tam narodili, odišli a vrátili sa. Intersubjektivita zameraných na kritickú reflexiu umenia a vizuálnej a do jeho rámcov retrográdne začlenil bok po boku University of London, a špecializuje sa na fotografiu je založená na bezprostrednosti a účasti na poetike vzťa- kultúry v období socializmu. Je členom združenia staršie i nové diela. Príkladom sú pneumatické objekty a nové médiá. Od roku 2015 vedie výbor AICA Web, hov. Dvojica skulptúr obrích vodných korytnačiek nie je Július Koller Society. Absolvoval študijné pobyty v Po- a prostredia z konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesia- pôsobila ako asistentka/kurátorka zbierok Musée de len odkazom na migráciu, ale vo vzájomnom vzťahu, ne- znani, Prahe a vo Viedni. Príležitostne organizuje tych rokov (napr. Dýchanie – oslava vzduchu, 1970), ktorých l‘Elysée v Lausanne vo Švajčiarsku a od roku 2010 je pretržitej plavbe časom nesie so sebou subjektívne pred- výstavy a spolupracuje so skupinou XYZ (Milan Tit- forma sa v tvorbe Filka neskôr objavila v novom ideovom kurátorkou výstav súčasného umenia vo Švajčiarsku, stavy domova a udržiavania vzťahov k domovu v živej tel a Matej Gavula). V roku 2009 mu vyšla debutová kontexte spektra farieb a systému čakier (séria Balóny – Taliansku, Nemecku a na Slovensku. Spolu s Bro- kultúre. Tieto vzťahy sú následne premietnuté do ďalších básnická zbierka Manuál. Je držiteľom ceny Igor Zabel 12 farieb skutočnosti, okolo roku 2005). Plechové objekty kenDimanchePress v Berlíne bola editorkou knihy Oblio segmentov výstavy: dokumentuje ich video z imigrantskej Award for Culture and Theory. neoexpresívne kolorovaných a perforovaných rakiet (séria (2014). Spolupracovala s Nathalie Herschdorferovou štvrte Lisabonu a kontrastne ich znázorňujú dve nástenné Rakety 1. – 12. čakra, okolo roku 2005) majú svoj pre- na redigovaní a texte Nového slovníka fotografie (New maľby realizované priamo v priestore galérie. Niektoré dobraz zasa v raných grafických a priestorových dielach Dictionary of Photography, Thames & Hudson, 2015). práce vznikli v priamej spolupráci s deťmi z imigrant- STANO FILKO (napr. PRIESTOR – SPACE X. RAKETY, 1967). Svoj výskum súčasných vizuálnych kultúr prezento- ských štvrtí, na princípe tvorivých dielní. 2037 Inovatívny by mohol byť model výstavy, ktorý by vala v CNRS Paríž, National Museum for Contemporary Oto Hudec premyslene uplatňuje a kultivuje postupy skúmal vývin nosných motívov na pozadí autobiografie Art v Soule, Národnom múzeu súčasného umenia v Prahe, spontánnej detskej tvorivosti a tiež neučenú autenticitu Prípravu výstavy Stana Filka podnietila symbolická príle- autora. Skladba, znaková štruktúra, intertextualita a kon- MASC Florianopolis v Brazílii, Kunst Werke Berlin amatérskeho prejavu. Jeho diela sa však nesýtia miestne žitosť jeho nedožitých 80. narodenín. Odborníci, kolego- textuálnosť Filkovho diela sťažujú jeho primárnu estetickú a ETOPIA, Centro de Arte y Tecnología v Zaragoze špecifickým exotizmom, ktorý sa dnes tak dobre uplatňu- via a blízki priatelia vedia, že dátum a miesto narodenia recepciu, ktorá sa publiku javí komplikovaná. Pokúsiť sa a v iných inštitúciách. je ako turistická komodita. Uvedomuje si tenký ľad ume- autora zohrali významnú rolu v celej šírke jeho bohato sprístupniť konceptuálne štruktúrované dielo cez osobný leckého „vyťažovania” z dobrovoľnej participácie ľudí, štruktúrovanej tvorby. Oba údaje sa postupne stali kon- (a v mnohom turbulentný) príbeh autora sa ukazuje ako ktorí nie sú poučení umeleckým svetom. Usiluje sa, aby ceptuálnou a zároveň faktickou mytémou utopistického možné, a vzhľadom na povahu tvorby – ktorej cieľom OTO HUDEC ľudia dostali rovným dielom naspäť, aj keď nie vždy sa to „art-systému“, ktorý Filko budoval a syntetizoval najmä je v rámci základných premís konceptualizmu splynutie Súostrovie darí. Buď je to pre nich skúsenosť, napríklad workshop v posledných dekádach života. Jeho rodný list uvádzal umenia a života – aj relevantné. Názov výstavy 2037 je s keramikou, keď generácia vyrastajúca na afroamerickej dátum narodenia 15. jún 1937 vo Veľkej Hradnej, čo je odkazom na futuristicko-utopistický akcent tvorby autora Na prvý pohľad sa zdá, akoby bol projekt Ota Hude- hiphopovej kultúre získa skúsenosť s niečím tradičným, malá obec v okrese Trenčín. Objektívnu realitu úradné- po roku 2000, keď sa usiloval o vyjadrenie univerza pro- ca pre Kunsthalle LAB o migrácii. Nie je to celkom tak. ako je tvorba keramiky z ostrova Santiago. Vtedy nastá- ho záznamu však Filko neprestajne rozrušoval a vrstvil stredníctvom spektra farieb a jeho syntézy vo forme inšta- Migrácia sa spája s dobrovoľnými alebo vynútenými vajú situácie, keď spoluautor získa inú hodnotu výmenou v intenciách ideálu „subjektívno-objektívneho umenia“. lácií, objektov, ale aj komornejších konceptov na papieri. presunmi obyvateľstva, s prekonávaním geografických za vlastnú prácu. Poetika vzťahov nasmeruje účastníkov, Tento typ tvorby má pôvod v modernom umení, no Filko Zároveň reprezentuje nenaplnenú utópiu jeho vlastného i politických teritórií a jeho následkami. V súvislosti s voj- a dúfajme i diváka, k väzbám lokality, jazyka a práce. sa neskôr pod vplyvom konceptuálneho umenia obracia pozemského pobytu (života), o ktorej v posledných rokoch nou v Sýrii, humanitárnou krízou v Afrike a s potlačením Navádza nás na paradoxy ekonomickej prosperity, akým do sféry „splynutia umenia a života“. Na jeho obrazoch nielen hovoril, ale ju ako triádu dátumov narodenia kódo- Arabskej jari sa migrácia stala konštantne prítomnou čelí i naša spoločnosť. a text artových prácach najmä z neskorého obdobia na- val najmä v textových a obrazových dielach.

194 195 Neveľká, no exkluzívne situovaná výstava Filka láciou Model sveta/Quadrophonia (spolu s J. Mančuškom, menej zrejmý, bez toho, aby nasledoval jednotnú alebo ukazujú na chudobu periférií aj na násilie štátu (hlavne prezentuje výber diel zapožičaných z verejných i súkrom- B. Ondreičkom a M. Pokorným). Svoj bratislavský ateliér rozpoznateľnú stratégiu. sud, ktorý často používali ako nástroj na mučenie). ných zbierok. Ambíciou je ukázať priestorové, plošné, na Snežienkovej ulici presťahoval do rodnej obce Veľká Možno povedať, že táto konštantná štylistická a pro- Práca, ktorá ilustruje básnické a nespochybniteľne a v neposlednom rade konceptuálne uvažovanie autora Hradná, kde začal budovať rozsiahly „Fyilkoráb“ ako cedurálna transformácia je to, čo najlepšie definuje prax politické spojenie vnútorného a vonkajšieho, otvorené- o štruktúre sveta a bytia, ako aj o vlastnej existencii vlastné (nedokončené) múzeum v podobe totálnej inštalá- Carmely Gross v priebehu rokov. Napríklad v kľúčovej ho a uzavretého, chráneného miesta a nebezpečenstva v ňom. Postupne spresňovaný systém existenciálnych di- cie. Na prelome rokov 2005 a 2006 v bratislavskej galérii práci na začiatku svojej kariéry (Carimbos, 1978) postup ulíc, je však esenciou Carmely Gross. „Umelec je svojou menzií života človeka (3.D. = pozemská = červená / 4.D. Tranzit realizoval výstavu Up 300000 km/s, ktorá je mo- spočíval v podvratnosti slobody, naznačenej v primitívnom trajektórou“, ale trajektória je tiež vytvorená z prestávok = vesmírna = modrá / 5.D. = metafyzická = biela) autor delom tohto typu prostredia, v priestore štruktúrovanom umeleckom geste, v takmer inštinktívnej čmáranici alebo a odchýlok: 2 Buracos (2012), otvor na fasáde galérie Ver- neskôr rozvrstvuje do štruktúry čakier pomocou spektra podľa logiky a symboliky spektra farieb. Filkove grafické škvrne, ktorú transponovala do pečiatky, a ktorá sa me- melho, ktorá tautologicky spočíva na tom, o čom hovorí 12 farieb. Tento univerzálno-utopistický systém vyjadre- práce na papieri, často rukopisne komentované a „prepi- chanicky opakuje: „umelkyňa nahradila zmyselné a ručné aj jej titul: dva otvory na fasáde galérie, ktoré vytvárajú nia kvalitatívnych úrovní života sa po návrate z emigrácie sované“, možno vnímať ako koncepty, či dokonca návrhy gesto mechanizovaným razením v sériovom údere“. viditeľnú a takmer hmatateľnú osmózu s mestom, a to v USA v roku 1990 stáva výrazom väčšiny jeho novších priestorového uplatnenia spektra farieb v architektúre. O niekoľko rokov neskôr, v roku 2005, počas projek- definuje všetku jej prácu. Vo svetle týchto úvah by bolo diel, ako aj výstavných koncepcií. Približne od polovice Zároveň ale fungujú ako autonómne diela, kde práve tu Cascata (mestský projekt, ktorý je trvalý a navrhnutý vhodné vrátiť sa a opätovne si pozrieť dielo Fotograf deväťdesiatych rokov sa v duchu tejto farebno-séman- utopistická idea priestorového (a nadčasového) gesamt- tak, aby prešiel takmer bez povšimnutia ako umelecká z vonkajšej strany Kunsthalle Bratislava, spomedzi vozidiel tickej systematiky sústredil na tvorbu komplexného kunstwerk naberá na sile výrazu. práca) sa Gross vrátila ku kresleniu, konkrétne schodiska a v prípade možnosti počas chladnej zamračenej noci, prostredia, resp. totálnej inštalácie ako absolútneho sveta na brehoch rieky Guaíba v meste Porto Alegre: „...okraj aby sme pocítili na tvári ľahký vánok, ktorý je energiou osebe. Najskôr vo svojom bratislavskom ateliéri, neskôr Nina Vrbanová, kurátorka schodov by mal byť železo, oceľ CORTEN alebo iný ma- umelkyne a v jej slovách „mestským znamením“. vo svojom rodisku – v obci Veľká Hradná, kde dlhé roky (životopis s. 189) teriál, ktorý má byť prehliadnutý, aby sa jasne definovali Luz del fuego (2012), sprievodné video diela Fotograf, plánoval a budoval priestor pre svoje umenie a posolstvo. čiary kresby“, píše v opise projektu. bolo na svojej ceste cez Bratislavu vytvorené z novino- Opäť tak prevrstvil objektivizujúci koncept s osobnou V diele Fotograf vnímame taktiež analógie s kresbou. vých fotografií politických konfliktov, pouličných zrážok mytológiou. Život s umením opäť splývajú v jedno. CARMELA GROSS Na jednej strane lampy predstavujúce základnú jednotku a nehôd v rôznych častiach sveta. Aj keď video nepatrí Inštalácia 12 plechových rakiet vytvára akoby stĺpo- Fotograf kreslenia zakotvia celú prácu na rozmer takmer detského, medzi médiá, ktoré Gross najčastejšie používa, táto práca radie. Každý objekt samostatne podľa maľovanej fareb- schematického, elementárneho znaku. Na druhej strane, reprezentuje pomerne opakujúci sa modus operandi v jej nej špirály symbolizuje jednu z čakier, a spoločne zároveň (Niektoré veci) o ktorých hovoríme, keď hovoríme ako na známkach, toto jednoduché gesto, dokonca aj tvorbe, kde využíva juxtapozíciu slov, mien alebo iných vyjadrujú kontinuitu a súvzťažnosť celku. Filkovou o Carmele Gross zachovanie jeho spontánnosti je transformované a sub- prvkov. Takto existuje v jej práci myšlienka mechanic- túžbou bolo v symbolike farieb postihnúť „Všetko“ – od vertované tým, že sa stane mechanickým, v tomto prípa- kého opakovania už od prvého použitia známok, no tu rudimentárneho pozemského bytia až po transcendenciu, V texte z roku 1993, ktorý analyzuje prácu Carmely de dokonca priemyselným, lebo sa stretáva s množstvom máme skôr použitie seriálnosti, konštrukciu posolstva spiritualitu a vákuum. Motívy rakiet v jeho tvorbe nachá- Gross, jedna z najpresnejších a najpriamejších brazíl- káblov, transformátorov, reaktorov, energie a pod. zo súhrnu všetkých prvkov a minimálne rozdiely medzi dzame už koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. skych kritičiek Aracy Amaralová tvrdí, že „umelec stojí Vystavenie káblov a iných funkčných prvkov je veľ- nimi, čo vedú diváka tak, aby pochopil celú prácu. Pôvodne sú výrazom fascinácie prvými letmi do vesmíru, za svojou trajektóriou“. Ak je toto uvažovanie všeobecne mi relevantné najmä v súvislosti s úsporou práce, lebo Toto sa deje napríklad v diele Figurantes (2015), kde objavovaním nových sfér života človeka a rozširovaním platné pre každého umelca, platí to, nepochybne, omno- umožňuje umiestniť dielo Fotograf do súboru prác autor- kovové dosky inšpirované ulicami obsahujú „bývalých de- poznania. Asociujú moment odpútania sa a transferu ho viac pre niekoho, ako je Gross. Ešte viac to musí byť ky, ktoré sú v priamom alebo nepriamom osmotickom likventov, podvodníkov, zlodejov“ a iné postavy, ktoré už do ďalších vyšších dimenzií – od fyzična k duchovnému. zdôraznené dnes, takmer dvadsaťpäť rokov po vystúpení vzťahu s mestom. Niektoré diela, zvyčajne tie veľkých Marx uviedol vo svojej knihe Osemnásty Brumaire Ľudovíta Posledným v slede objektov je vertikálne perforovaná, všetkého (čo vyprodukovala, naučila a vytvorila počas rozmerov, ako napríklad Cascata alebo svietiace označenie Bonaparta (1852). Tí sú v dnešných mestách aj všadeprí- bielou farbou pomaľovaná a podsvietená raketa (Raketa – všetkých tých rokov) na svetlo sveta. Hotel určené pre 25. bienále v São Paule (2002), sa spája- tomnými postavami a opakujú sa, ako hovorí Marx na White – Tranzsprarent – 12. čakra). Vyjadruje priezor mimo Výstava v Kunsthalle Bratislava, aj keď nie je syntetic- jú s mestom a sú často otvorené publiku, ktoré vyzývajú začiatku textu, ako frašky. Prítomnosť slova v práci Gross, poznanú či mysliteľnú skutočnosť smerom k transparent- ká, umožňuje poukázať na opakujúce sa prvky v tejto na interakciu. čo sa od roku 2000 opakuje stále viac, poukazuje na jej nej a esenciálnej duchovnosti. „trajektórii“. Môže slúžiť ako úvod do poetiky umelkyne Napríklad a Negra (1997), hoci takmer nehmotná veľkú znalosť sveta písania, či už v jeho bezprostrednej- Obraz priestorového myslenia autora na výstave pre publikum stretávajúce sa s jej dielami po prvýkrát. vďaka spôsobu naukladania vrstiev tylu, spôsobila, že je šom rozmere (noviny Luz del fuego alebo Us cara fugiu cor- dopĺňa monochrómny nafukovací balón – guľa, ktorá Ak výstava pozostávajúca z inštalácie a videa nemôže podľa slov umelkyne: „...predmetom zo železa a čierne- rendo, 2000), alebo aj v najviac sedimentovanej Marxovej v systéme spektra farieb anticipuje metafyzickú piatu di- dostatočne predstaviť kariéru (ktorá trvá viac ako štyri ho nylonového tylu, vyzbrojená kolesami, čo umožňuje filozofii, ako i v poézii Machada de Assis (Pensas, Achas, menziu. Tvarovo a významovo asociuje zemeguľu, ktorá desaťročia a zahŕňa obrazy, sochy, kresby, inštalácie a vi- cestovanie po cestách, na asfalte. Rozmýšľam o nej aj Pode, Gosto, 1996). „zosobňuje“ všetky tri úrovne existencie súčasne (pozem- deozáznamy, okrem intenzívnej činnosti učiteľky umel- ako o objektovom obraze, ktorý mieša pohyb ulice, áut, Dielo Fotograf nebolo priamo inšpirované literárnym ský život, sféru vesmíru a nadčasovú spiritualitu, ktorá cov a výskumných pracovníkov), je zaujímavé pozname- zvuky, svetlá budov, obchody a reklamu, no je stále aj odkazom, ale roky po prvom nainštalovaní tejto práce všetko obklopuje a zvýznamňuje). Samostatne stojace die- nať, ako sa v práci Gross všetko vzťahuje horizontálnym, objektom túžby, ktorý kontrastuje s meniacim sa mestom, objavila Carmela Gross úryvok z klasiky Euclida da Cun- lo, súčasť rozsiahlejšej inštalácie dvanástich balónov (séria takmer rizomatickým spôsobom a prakticky každá práca s okoloidúcimi – križovaním, otáčaním, chôdzou, prícho- ha, Os Sertões (1902), ktorý, zdá sa, presne opisuje obraz Balóny – 12 farieb skutočnosti, okolo roku 2005), poukazuje môže slúžiť ako východiskový bod riešenia problémov, dom a odchodom, návratom.“ postavy v diele: „Slnko zapadalo dlho, jeho tieň na zemi na štruktúru tvorby Filka, kde každá časť spravidla odka- ktoré sú stredobodom jej tvorby. Vzťah k mestskému vesmíru sa však neobmedzuje a chránený – široko otvorené ramená smerom k nebe- zuje na širšie súvislosti celku, ale aj sama na seba. Okrem Od samého začiatku je srdcom práce autorky kres- len na otázku rozsahu a umiestnenia: niekoľko ďalších siam – vojak odpočíval. Odpočíval....už tri mesiace...“ planetárnych asociácií môže tvar objektu navodzovať aj ba. Možno sa to javí ako takmer protirečivé vyhlásenie, prác má v sebe mestský prvok, konkrétne latinsko- Možno je to len náhoda, ale je úžasné vidieť, že vo svete univerzálnejšie výrazové kategórie ako úplnosť, dokona- berúc do úvahy často používanú „mestskú“ škálu jej -americké mesto s trvalo exponovanými vnútornosťami Carmely Gross, kde je všetko v neustálej transformácii losť či absolútnosť. Interpretačné súvislosti rozširuje napo- prác, jej fyzickú prítomnosť, politické konotácie a pev- (káble, rúrky, lešenia, poškodené priechody) ako priamej a prepracovaní, súčasné diela dopĺňajú a osvetľujú tie kon motív vákua ako neurčitého vzduchoprázdna, čo sa ne koncepčné základy. Vo všetkých sférach to zname- a explicitnej suroviny, dokonca aj vtedy, keď sú určené ostatné okamihy jej trajektórie, a že inšpirácia pre dielo Filkovi azda najpresvedčivejšie podarilo vyjadriť v objekte ná, že sa najskôr odklonila od svojej najbežnejšej praxe pre teoreticky aseptické prostredie múzea alebo galérie. sa objavuje roky po jeho realizácii. transparentného balónu (Ø 4 m), ušitého z priehľadného v ateliéri a ako osamelá umelkyňa v tichosti kreslila. Práve na toto poukazoval súbor diel vystavených na syntetického plastu. Kresba je však začiatkom veľkej väčšiny jej diel, „je 10. bienále v São Paule, vytvorený z A Carga, Presunto, Jacopo Crivelli Visconti, kurátor Model bytia podľa autora vizualizuje aj kolekcia tlačí prítomná, vedie, je počiatočným jadrom akejkoľvek A Pedra a Barril (všetky z roku 1969). Všetky diela sú na papieri, datovaných prevažne okolo roku 2005. Filko práce, ktorú robím“. Spôsob, akým sa kresba nachádza vytvorené zo surových materiálov, používaných v meste JACOPO CRIVELLI VISCONTI (*1973, Neapol, sa v tom čase prezentoval na Bienále v Benátkach inšta- v záverečnej práci, na druhej strane môže byť viac či (matrace, autoplachty, sudy, slamy, plasty), a priamo po- Taliansko) je kurátor a autor textov pôsobiaci v São

196 197 Paule. Ako kurátor nadácie Fundacao Bienal de São Paulo zodpovedal aj za Brazílsky pavilón na 52. Bie- nále v Benátkach (Taliansko, 2007). Jeho posledné projekty v roli nezávislého kurátora zahŕňajú Pinta Art Fair (kurátor sekcie Solo Projects) v New Yorku (2011); Sismografo, Palacio das Artes, Belo Horizonte CURATORIAL TEXTS v Brazílii (2011); Ponto de equilibrio, Instituto Tomie Ohta- ke v São Paule (2010); projekty Arco Solo v Madride (2009 a 2010).

KARL SALZMANN a metaphorical point of view, this symbolizes how the Wave Studies linear model of a continual movement takes a back seat to a steady up and down movement typical of life. Since the early 1990s, Karl Salzmann has been dealing Salzmann’s waves move in flowing forms, in a pul- with sound research, experimental music and contempo- sating choreography of endless up down movements rary musical phenomena. During his intensive work with or restless trembling. The support material used for vis- sounds, rhythms and their various audio-visual forms, he ualizing the physical patterns ranges from simple cables found his way to a form language, which is characterized (Wave Cube), a rubber hose (Wave Study 2) and water by its simplicity as well as by its restrained movement (Light/Water/Sound/Pattern) to, in the case of the only and sound. To illustrate both these building blocks of static work displayed here, white-painted wood, within his works, and to move them towards the center of which a digitalized sinus wave seems to be frozen in attention, the artist refrained from using unnecessary its actual dimension. The same wide spectrum can be material. The sequences of the works are similarly simple observed in the case of the repetitive sounds, which go and straightforward, with their repetitions being com- hand in hand with the movements (or is it the other way pletely automated. Nonetheless, Salzmann’s works fea- round?), which range from nervous clattering to rhythmi- ture a wide range of acoustic and formal aspects. With cally sonorous buzzing. a coherent constructivist approach seemingly resulting From the perspective of Karl Salzmann’s acoustic- in a sculptural process, through the utilization of sound visual wave studies, one thing is clear: the wave continues coupled with movement (and vice versa), the process beyond the eye’s capacity to pursue it further; the ear does not necessarily result in a sculpture. Many of the can no longer hear it and the body no longer sense it. It is works create the impression of a prototype and repre- a dynamic principle, a law of nature, which projects calm- sent the attempt to depict sound both in, and combined ness, due to its predictable cycle, but may actually irritate with, a visual form. the viewer due to its unyielding dynamics. Wave Studies are Salzmann’s way of artistically and scientifically presenting interpretations of his research Katia Huemer, curator as natural acoustical phenomena. As early as the renais- sance, art and science (and thus art and technology) were KATIA HUEMER (*1977, Graz, Austria) studied history at very closely related to each other. Nature and science are the Karl Franzens University in Graz, and the Universi- not to be considered opposites; we just need to find com- tá degli Studi di Bologna in Italy. Since 2004 she has mon means of expression for them. Salzmann’s interest been part of the curatorial team of the Kunsthaus, in acoustical phenomena is not expressed by an imitation Graz, where she has worked on exhibitions, art of their occurrence, but rather by uncovering their most projects and publications, such as: Two or Three or basic characteristics and the artistic interpretation there- Something. Maria Lassnig, Liz Larner (2006); Volks- of. His experimental audio-kinetic installations describe garten. Politics of Belonging (2007), Warhol Wool relatively simple physical facts. And it is exactly this plain Newman; Painting Real (2009); Antje Majewski; The simplicity which captivates the audience. World of Gimel (2011); Cittadellarte. Sharing Trans- Naum Gabo’s Kinetic Construction, from 1919/20, the formation (2012), Romuald Hazoumè. Beninese Sol- work which gave rise to Kinetics, is in terms of the visible idarity with Endangered Westerners (2013) or, more elements of this work of art an extreme example of the recently, The Museum As A Gym: Fitness Trail at the reduction of material. It is composed of a metal bar ver- Kunsthaus Graz. A Project by Aldo Giannotti (2016), tically inserted into a socket which is being oscillated by and Erwin Wurm. Football-sized lump of clay on blue a motor, resulting in an elliptic movement of the bar. From car roof (2017).

198 199 ELEKTRO MOON VISION modern system of dependence. At the end of the day, analyses the fleeting instance of transience, of everyday JURAJ ČARNÝ (*1974, Poprad, Slovak Republic) is a cura- (Elwira Wojtunik & Popesz Csaba Láng) you don’t really need to love art to become the focus occurrences, and through it tries to grasp that world and tor, critic, culture manager and teacher. In 2013 he Random Eye Check (REC) of an artistic work. Likewise, the monitoring equipment more precisely name it. Erwin Wurm presents us with was entrusted with the task of establishing the House does not necessarily need to be real to create an atmos- a mirror in which we do not see ourselves. of Art / Kunsthalle Bratislava and the Slovak Centre The aim of the Random Eye Check (REC) project, installed phere of control. Sometimes a mere impression of its But if we manage to look more deeply, we see an- of Visual Arts, and from 2014 to 2016 he was its first in the glass facade of the Kunsthalle Bratislava, is to create existence will do. other, new world, one which is remarkably similar to this director. He is president of the Slovak Section of AICA the impression of permanent surveillance. Models of cam- world of ours and allows us to comprehend our perception and has been vice-president of AICA International. eras are directed toward the windows physically dividing Krzysztof Siatka, curator of reality from another perspective. But where are the Together with Richard Gregor, he initiated and co-or- the area of the gallery from the outside street. The obser- limits, when in Wurm’s philosophy anyone and anything ganised XLVI. AICA International Congress Slovakia vation angle of the camera lens changes continuously, KRZYSZTOF SIATKA (*1981, Poland) is a curator and critic can be a sculpture? Is it really as simple as that? We stop 2013. Previously he was director of the SPACE gallery and creates the impression that the camera lens is closely of contemporary art. He studied History of Art at the for one minute and become a sculpture? Without being at (1999-2013) and initiated projects including the fol- watching the people passing by. Thus, the cameras enter Uniwersytet Jagielloński in Krakow, where he proceed- all politically correct, we might say that Wurm construes lowing: BillboArt Gallery Europe, Crazycurators Bien- into a relation of dependence, and interact with random ed further to a doctoral study. The art of the avant- reality rather strictly. Is he not an anarchist who mindless- nale, SPACE Residency Lab, FAICA Gallery, Itinerant viewers who are, at least to some extent, interested in this garde is his research field. He has worked as curator ly opens borders in order to disrupt basic ideas? Quite Gallery nomadSPACE, etc. As curator and organiser installation. of contemporary art in the galleries Bunkier Sztuki the contrary. Dadaist though he is, when he intentionally he has prepared more than 200 exhibitions in Slo- The Random Eye Check (REC) project’s setting repre- and FotoMediumArt. With his own curatorial concep- provokes petit-bourgeois taste he has the clear aim of vakia and abroad and he has regularly collaborated sents a characteristic element of early modern architec- tion he has presented the work of acclaimed Polish pushing the viewer, once he has been derailed, towards with Prague Biennale. Juraj Čarný initiated the journal ture; a glass curtain wall. The glass facade dematerializes artists, including Christina Boltanski, Tomasz Dobisze- the appropriate trap. Towards the realization that nothing Flash Art Czech and Slovak edition, of which he was the matter of the building, and introduces an optical link wski, Natalia LL, Ewa Partum, Zdzislaw Sosnowski, is as we were taught at school, but neither is it as we our- editor-in-chief. Cities where he has lectured include between the public square and an institution. It repre- Teresa Tyszkiewicz, Timmo Ulrichs, Wolf Kahlen, Alicja selves perceive and conceive it in perfectly good faith. As Oxford, New York, Tbilisi, Berlin, Vienna, Prague, sents a symbol of modern utopia, but it can also serve as Żebrowska. His most important writings include the Deleuze said, there are as many truths as the subjects who Poznan, Žilina, Košice, etc. Since 2000 he has been a ‘proto-instrument’ for the immediate and effective study critical texts “Arteonie”, “Exit”, “Fragile”, “Times of perceive them. a teacher at the Academy of Fine Arts and Design. He of social behavior. Culture” and “From a Literary Decade”. He is a mem- Wurm attempts to look at human reality through the is the co-founder (with Martin Knut) and programme Moreover, the Random Eye Check (REC) installation is ber of the international art critics’ association AICA. optics of things. What would it be like if we were banan- director of Art Academy. Juraj Čarný has established set in a cultural context in which surveillance over society as? Imagine that your sandwich was looking at you the the first regular programme for the education of is the norm. Over time, the development of the phenome- way you’re looking at it. Or that the sandwich was your curators in Slovakia: Curatorial Studies Institute and non of surveillance, and protests against obtrusive forms ERWIN WURM granny’s heel. And what’s the relation between oranges Curatorial Incubator. of control have led to the formation of socio-psycho- Všetko je inak / Alles ist anders / Everything Is Different and crucifixion? Is a golfer attractive to his golf clubs? logical theses suggesting that street crime should not How would a broom behave if it found itself in the pres- be addressed by installing fully operational monitoring For Erwin Wurm, whose current exhibition is running at ence of Claudia Schiffer? Why is a fat house plagued with MILAN MIKULA equipment, but rather by the mere presence of surveil- the Kunsthalle Bratislava, this is not his first appearance complicated thoughts about its existence and why does it THE ARTWORK (PREFIGURE) lance systems. on the Slovak art scene. He has been exhibiting here per- desire to understand whether it is really a house or in fact Latent Recapitulation of Styles In theory, a broken camera can still serve its purpose manently for a number of years. Alongside the ‘gapers’, an artwork? And if a car is given a chance to spin round, within a system of permanent monitoring. Theoretically, ‘paparazzi’, and other such kitsch attractions for tourists can we blame it if for the first time in the history of auto- “We live in a world where there is still so much more it enforces compliance with the rules generally accepted which disfigure our public spaces, our city also showcas- mobiles it performs a pirouette? Are all gherkins equally unknown than known.” as optimum social behavior. But as time has showed, the es monumental public art (1) from one of the world’s best- slim (or equally fat), or is each one individual and original? Unknown Author situation is radically changing. Installing several security known sculptors; a man who has deconstructed sculpture If not, how do sausages get the idea that they are? Can cameras along every street or radars, covering each kilom- in such a way as to define it anew, as a zone which can one small house attack a bigger house? And what actually For Milan Mikula, an ideal place for embodying his ideas eter of the road, leads to a situation where obedience and connect with everyday reality and ordinary human life. are the proper proportions for a house and a car? When is a laboratory, albeit not an ordinary one. It should rather an attitude of unconditional adherence to the imposed As a space for the experimental perception of the bulk should they keep to a strict diet and when are they over- be a cross between an inventor’s workshop and a mad rules are gradually replaced by indifference to the accept- of things, objects and people, where playfulness and doing it? If (according to Deleuze) reality is only achieved avant-gardist’s studio that we’ve entered in the middle of ed instruments of monitoring, control and surveillance. humor, far from shirking their duty, can be critical to the through its critical confrontation, is it necessary to subject his most recent experiment. We have the sense that the The situation described above anticipates the bet- point of sarcasm, and take even their political responsi- the works of prominent architects to stress tests? These object of this experiment is a work of art, leaving us curi- terment of society through efforts to deter citizens from bility seriously. To be politically correct we must say that are just some of the questions that Wurm poses to view- ous about its hypothesis. committing a crime. But if, despite all these measures, Erwin Wurm is not only a sculptor. He is also a performer, ers through his works. No answers exist that would bring Judging by what’s presented on display, we are an individual commits a crime, the surveillance system photographer and director, but still more important, he us to an unambiguous conclusion (though we might ask witnessing a frame of the artwork in combat with the records their actions, and sooner or later brings about is a critic, a psychoanalyst, an intellectual humorist and our banana, our house or our car to solve the insoluble) painting. As we observe the potential of the naked can- the condemnation of the anarchist. At present, especial- commentator. And he’s close to philosophy, or more than that could be one of the possible routes to success. Or vas, we’re wondering whether this is some visual smog or ly on the internet, surveillance over every activity is not close. He tries to expand beyond the field of visual art in as Edwin Wurm advises in his photo series: Sleep for Two just another reproduction. The frames in displays evoke imposed to ensure theoretical safety, but in order to meet his work and present it in other contexts and structures. Months; Express Yourself With a Yawn; Be Too Lazy to Quar- the original occupant of the space, a shop named Dielo economic objectives; to obtain data which facilitate more Whatever our first impressions might be, Erwin Wurm is rel; Have a Joint Before Breakfast. (Artwork) that closed its doors over a decade ago. This efficient sales strategies and the adjustment of product not a manipulator. He introduces us to another form of motif is, however, a secondary one, significant only for the features to our needs. reality. A reality which is strikingly reminiscent of what we Juraj Čarný, curator local context, and recalling Mikula’s tendency to play with Apparently, today’s society is ready to embrace many know from everyday lives. Linking up with poststructur- words and their meanings in different layers, which might forms of surveillance, especially those which do not im- alist philosophy, he deconstructs so that by renewed re- Notes: be confusing for passers-by. pose limits on it, but bring about greater convenience. construction the basis of artistic reality can be uncovered. 1 In the Strabag firm’s administration building (not far from The real object of Mikula’s experiment is not the art- Whether we like it or not, we engage in a daily interaction But the sculptures, objects, subjects, and things are only Bajkalska Street in Bratislava) Wurm installed a family home work itself, but rather its prefigure, the ‘pre-condition’ of with real or virtual methods of gathering data about our substitute elements. Wurm is interested in a world which which is upside down. This work was originally created for its creation, the background impulses, circumstances, lives. Random Eye Check (REC) perfectly illustrates this projects itself as a possible fiction of our imagination. He MUMOK – Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig in Vienna. processes and contexts. The artwork is absent; the empty

200 201 frame seems to be awaiting some content (or has it lost gether with STUPIDesign. She coordinated the Mul- lationships through the processes of being created, of cient History of Buddhism and Hinduism. While being it already?), turning the naked canvas into its potential tiplace festival for new media culture (2002-2004), coming across one another and of being used. The actual a professor of Indian history at the university, he start- substitution. and curated exhibitions of the XYZ group(2001, objects appearing in Thinguniverse, not chosen by the art- ed to work as a photography critic from 2009. He Prefigure is one of the permanently recurring no- 2002). In 2003, Mária co-started the BURUNDI media ist’s idea, are drawn simply as much as they are scanned published several books and papers on Indian history tions/concepts present in the oeuvre of Milan Mikula. His lab, and later in 2005 co-founded the 13m3 organi- by the artist. In the artwork, Kang represents the existence and history of Indian photography, as well as that of paintings often arise as ‘works in progress’. One motif zation, devoted to exploring new modes of cultural of the things, instead of establishing their relationships Korea. His paper includes A Contextual Interpretation is added to another, modifying it while being formed by presentation. She is also a founding member of the intentionally, for representing them as they are means on the World-view of Samuel Bourne and His Pho- the process, adapting impulses followed by responses, group NADA (*2003). In 2013 she co-founded the Slo- building relationships between them. Not one single thing tography on India; ‘Making Barbarians’ and ‘Mimicking which are then translated into further situations and art- vak Design Museum in Bratislava, which she led until goes beyond the processes. Each one of the things exists the Civilization’: Social Implication of the Portrait Pho- works. Mikula creates his works step by step, interested December 2015. She taught History of New Media at in the continuity of line, surface, and time, rather than in tography in Victorian Colonial India; Contemporary in turning points, as well as the moments preceding and the Academy of Fine Arts in Bratislava, and History of the discontinuity of dot and moment. Such a principle is Documentary Photography and Making Orientalism in following them. Multimedia Art at the Faculty of Fine Arts at the Uni- applied to all things, both living and non-living. India with a Special References of Raghubir Singh and The interactive environment of the ARTWORK (PRE- versity of Technology, Brno. Mária has edited publica- His artwork reminds me of the Buddhist principle of Raghu Rai. FIGURE). Latent Recapitulation of Styles can be con- tions for a number of projects. She lives in Bratislava. causality, called Indra’s net. Although Kang didn’t create sidered as an expression of the core principle of Milan the drawing performance on the basis of Indra›s net, Mikula’s work. We are witnessing the potential creation of the artist, who grew up in the context of Korean tradi- TRANSITIONS OF ENERGY a painting, a process triggered by the viewer’s movement. JEAUK KANG tional culture, seems to be influenced unconsciously Flavia Bigi, casaluce/geiger & synusi@cyborg, The artist is ‘merely’ the architect of the background, the Thinguniverse by Buddhism. The principle of causality is similar to the Juliana Herrero, Sissa Micheli, Francesca Romana author of the idea and the designer of the context, provid- principle of the universe: the morning dew trapped on Pinzari ing creative impetus and letting the viewer subsequently Thinguniverse, created by artist Jeauk Kang, is a drawing a spider’s net is caught by someone’s eyes; a drop of dew intervene into his own work. performance. In this artwork, drawing denotes not only on the net is reflected by another drop, which is in turn re- ‘Energy’ is a word in common usage. We use and hear it The question is: Who or what is the spiritus mov- the act of drawing with a black pen on a white wall, but flected by another one. All things are in the principle, and often; however, few people can actually provide an exact ens in this process? Is it the author, the viewer, or the the act of painting it out again in white. Drawing on the so is the universe. Nothing is independent and eternal. definition. The term energy comes from the Greek word avant-garde styles whose traces are apparent to attentive white wall implies creation; something drawn on the wall Everything has emptiness. Where there is a beginning, enérgeia, which means “active, working”; dictionaries and observers as they step closer to the canvas? Forms of stands for existence at a specific time and in a specific there is an end. Life is death, and death is life. This is, be- encyclopedias define it as the “the capacity of a body or expressionism, pointillism, vorticism, surrealism, post- place; and painting it out in white implies extinction. cause that is. This is not, because that is not. This ceases system to do work”, focusing on “what it does” rather than modernism, constructivism and minimalism emerge from Therefore, the artwork is a painting-out performance, as to be, because that ceases to be. “what it is”. The Italian edition of Wikipedia reads: ”Ener- non-being for a few moments to pose the major question well as a drawing performance. What the artist was draw- Kang’s Thinguniverse never comes to an end even if gy is a physical quantity that measures the capacity of of how to physically embody an idea so that it will last. ing are the things carried by visitors to the space as an the work is done. That is, his one work being performed a body or physical system to perform work, regardless of However, this line remains uncrossed in the postfigures, atelier and gallery. The shapes of all kinds of things that constantly by the change of time and space leads into whether such work is or can actually be performed”. This leaving the final work uncreated. Everything returns to its the artist momentarily scanned, such as a fedora, a walk- another work. There is no same thing, and there is no definition is correct yet it is not fully explanatory, as en- original state after the viewer-mover, and later the mov- ing stick, glasses, a camera, a coat, and shoes, are drawn different thing. His work neither remains nor disappears. ergy is not tangible material but, on the contrary, it is an er-author, are gone. with lines only. They represent the message that all things All things that exist on the same day and time disappear. abstract mathematical concept. Although there is no such “Uncertainty sparks attempts to decipher the cause, in the world end up coming to the same one. In the order of the universe, nothing remains the same substance as pure energy, modern society relies almost foresee the effect, while serving as a source of inner rest- Kang sees all beings in the universe as non eternal. or different for good. With a change of time and space, totally on energy; mechanical, electrical, chemical, and lessness that spurs an obsessive urgency to comprehend In other words, they go through a process of creation and processes are generated through which small things thermal forms of energy are largely exploited in all indus- the whole and get behind the barrier of the misunderstood extinction. Even though his drawn objects appear diverse, create something larger in order to move toward another trial organization and production processes. Still, there and incomprehensible.” And yet what comes before or and their circumstances and identities distinct and in- extinction. The artist uses the ceiling, the floor, and the are other forms of energy that dictionaries and encyclo- after it remains unimportant as, “we find out that the key is dependent, this is not actually the case in the universal wall as his work space, for he sees such spaces them- pedias fail to mention; spiritual, passionate, and social in the constantly dynamic realm of what’s IN BETWEEN.” dimension. They are all connected to each other. Even selves as the universe, based on causality. Things existing energy, which have in fact been ‘driving forces’ for man- someone’s smartphone has a life and a death. The smart- above the floor are represented on the wall by the artist. kind since time immemorial. The energy of passionate or Mária Rišková, curator phone experiences a series of processes, being created, And existence and representation are connected to each personal desire, for example, can become an irresistible used by someone, and then ending up disappearing. Such other by a thread which plays a role in establishing rela- thrust pushing us to the edge of our limits. These forms of MÁRIA RIŠKOVÁ (* 1974, Trnava, Slovak Republic) is a cu- processes are the ways of the world and the principles of tionships with all in time and space. The thread installed energy have inspired much art-making: the works of the rator, educator and graphic designer. Since January the universe. The materials of the smartphone come from at the Kunsthalle Bratislava serves the function of building five artists showcased in this exhibition, for instance, span 2016, she has been working as head of the Slovak various countries, such as Korea, China, and America, and a relationship with Suwon, Korea, which leads the artist to different forms of energy, which engage in an interplay Design Center in Bratislava. She holds a Master’s De- from some other places we are not aware of. Plastic ma- his homecoming exhibition, to be held somewhere in Ko- with the stream of life. gree in History of Art and Culture from Trnava Univer- terial comes from the fossil fuel of the flesh and bones of rea. The thread turns into a large matrix of the universe, sity, where she studied at the Faculty of Humanities a dinosaur which had survived for a long time. The smart- in which the artist Jeauk Kang becomes both a philoso- Flavia Bigi dedicates her artistic practice to inner in the Department of History of Art and Culture. Mária phone serves as a medium to connect the small ‘I’, being pher and an artist, showing that creation comes together spiritual energy. Her installation Pay Attention II (2015) has coordinated and participated in a number of at this moment and in this place with the whole world, with extinction. is composed of seven cubic forms, each of them bearing contemporary art programs, independent spaces and the whole universe and all times. In fact, the smartphone the symbol of a religion. The artist’s choice of the closed experimental projects across Slovakia and Central does not connect all things in the world, and prevents us Kwangsu Lee, curator shape of the cube is an allusion to the dogmatism of Europe. She is a founding member and president from realizing a principle of the universe that all things are several religions, which end up being trapped by their of the civic association Poster which implement- already connected with each other. That is the idea that KWANGSU LEE (*1959, Gwangju, South Korea) has been pretension to unalterable perfection. The belts from ed a series of poster events in the public space in the artist expresses. a professor of History of India at the Department of which the plexi cubes hang also allude to the intellectual Plane, Trnava. From January 2001 to 2004 she was The things drawn on the white wall exist as they are Indian Studies in Busan, Korea. He studied Indian constraints and the limitation of knowledge that dogmat- curator, program co-ordinator, and manager of the created. They have some relationship with the others history at Delhi University, Delhi, India for both his ic beliefs impose on mankind. In the middle of the cir- gallery and club Buryzone which she initiated to- drawn above, below and to the side. All things build re- M.A. and Ph.D from 1983 to 1989. His major is in An- cular installation is a glass icon of a human face, where

202 203 the artist etched the mathematical equation relating to shedding some new and interesting light on the latest her video installation. She states that she started film- on a bed beside the projected picture of the artist, who energy: E = mc². In this way, the human being becomes developments in anthropology and the media. ing the movement of light on the uneven surface of the is filmed in her sleep. This generates a perceptual experi- a catalyst, a receptacle and a transformer of spiritual Her photographic series entitled, Rehab (2012) shows mountains she had built, to focus on its subtle changes. ence hovering between organic and inorganic, reality and energy. The faithful may well identify with the symbol the ‘non-tale’ of a limit situation oscillating between good This scrupulous observation led her to consider light as, fiction, feeding into a transition of energy which is both shown; however, inevitably, its effect on them will be health and illness, which causes us to slow down a little “…a meter to measure the emergence of time”, producing illusory and imaginary. filtered through their own sensitivity and culture. This both in our real as well as in our virtual everyday routine. a shift from the visible to the temporal, and therefore on generates a circular perception; while the relationship In this type of experience, the individual challenges a ‘lim- to the philosophical dimension. She claims that, “light Artists’ artworks are customarily referred to as ‘creations’. with the divine is codified through the written symbol, it/boundary’, a key-word where the energy of desire is was both, the construction of continuity, and duration and What if artworks were the actual matter pure energy is spirituality itself seems to stem from within individuals, confronted with the possible and the non-possible. the interruption of time.” (2) made of? The artist’s ability to transform matter, be it as shown by the relief placed at the centre of the installa- The drawings of the cycle Icicle Caves in Mountain physical or virtual, to create new thoughts, and to activate tion. Physical phenomena such as the absorption, trans- Juliana Herrero investigates the current boundaries be- Landscapes show some icicles placed inside caves made both body and mind, means that a work of art has the mission, and reflection of light inside the cubes help to tween the public and the private sphere using found foot- from the isothermal blankets used in rescue operations. potential to be received no longer as an abstract idea but deprive religious symbols of their intellectual supremacy, age from social networks, which she reworks, questioning The reflecting surface encircles the drawing of the icicle, as a concrete concept of energy. enabling a personal and tolerant spiritual experience. the current meaning of Truth. Her floating ‘scapes’, as stimulating a mental association with the icy water inside The exhibition showcases the works of five female Bigi puts the individual at the centre of the universe: an in Milieu (2014), are made of electricity cables and mini glaciers, an unexploited energy reserve whose existence artists who investigate the issue of energy: this bears tes- act reminiscent of the Renaissance, which betrays the speakers; they transmit intimate messages and news is under threat due to the climate change caused by the timony to their extraordinary creative/energetic potential, artist’s Tuscan origins. coming from the community. Here, the sound collage hole in the ozone layer. The recurring use of the alumi- which makes them particularly sensitive to issues concern- The study of human behavioral processes is a fre- of public and private information created by the artist num foil used for rescue blankets adds to the feeling of ing emotions (Pinzari), spirituality (Bigi), the private sphere quent feature of Bigi’s practice: in the video, The Chain highlights the contradiction of the latest social media being in a state of emergency, and invites reflection on (Herrero), multifarious identities (casaluce/geiger & synu- (2013) and the photographic series Ada (2013) some platforms, which blur and dematerialize the boundaries our times. Micheli’s works highlight the global issue of si@cyborg), and the dimension of time (Micheli). children are dragging a long boat chain on a beach; they between our inner and outer worlds. Herrera goes as the depletion of natural energy resources; at the same are not affected by the meaning attached to this object as far as wondering whether there are specific sounds for time, they also maintain a constant focus on the temporal Lorella Scacco, curator they are free from preconceptions. The quest for innate the public and private realm, and whether these are still dimension. In particular, a recurrent theme of suspended human nature, unburdened by social and cultural super- separate domains in our interconnected society. Plateaus time can be observed, from the photographic series Yes- Footnotes: structures, is one of the artist’s recurring themes. Her (2015) offers another soundscape; it is a collection of texts terday’s Tomorrows (2012/13) and the earlier Accumulating 1 Sociologist Jean Baudrillard always took a highly critical analysis also pushes into the realm of fairy tales, which taken from various internet databases and translated into Disappearance (2009) up to her most recent works. It stance towards the media and new technologies, which he aim to guide children’s behavior. Flavia Bigi neutralizes human voice through open source software. In both me- wavers between appearance and disappearance, between considered as a “perfect crime”. One of the victims of this their purpose by providing an alternative rendering, as in dia installations, the shadows cast on the walls or on the the fleeting moment and the lasting mark, which produc- perfect crime is illusion. See J. Baudrillard, Illusion, désillu- her video installation Intimate Relationship (2010-2013). floor by the networks of cables amplify vision, and high- es a perceptual short circuit in the audience. sion esthétiques, Sens & Tonka, Paris 1997; English translation light the notion of virtuality underpinning these works. “Aesthetic Illusion and Disillusion”, in The Conspiracy of Art. casaluce/geiger & synusi@cyborg investigates post-hu- These pieces are fragile, ephemeral, like the essence of In her practice, Francesca Romana Pinzari shows and New York: Semiotext(e), 2005 man territory and the cyborg stream of life hovering clouds, to which they are likened owing to their visual records transitions of energy in human relationships. In 2 Quote from the artist’s website. between the real and the virtual. Inspired by Pekka Hima- form; they are both fictional and real, like virtual reality. fact, a body may increase or decrease in energy after nen’s book The Hacker Ethic (2001), where hackers are The artist declares: “(in) my work I attempt to emotionally interacting with other bodies. In her video The First Time LORELLA SCACCO (*1971, Rome, Italy) is an art historian, no longer viewed as computer pirates but as people who provoke the audience while leaving an “empty space” for We Kissed (2009), the artist wants to capture something journalist and curator. She has edited monographs love exchanging information to create free software, the the imagination”. This statement seems to do away with as intimate and indefinable as the emotion of the first and exhibition catalogues of Italian and international artist has chosen to focus her practice on ‘knowledge the criticism raised by sociologist Jean Baudrillard against kiss and make it eternal. As the first kiss is a unique, un- artists, especially of recent generations. Over the sharing’. Through her virtual dimension, she highlights virtual reality, which, he claimed, killed illusion. (1) In her repeatable moment, Pinzari only had one chance to film past eighteen years she has curated numerous solo the values of exchange, decentralization, and open-mind- video installation Invisible Cities (2012), a reworked polit- the interaction between two people properly, without the and group exhibitions in Italy and abroad. She has edness, approaching the concept of free transition of ical map of Eastern Europe oscillates between reality and chance to rehearse or try second takes. In collaboration collaborated with various public institutions and pri- energy. Starting from the use of chats and nicknames, illusion thanks to the alternating sound of a heartbeat and with some Italian universities, she ‘captured’ this act of vate foundations in Italy, including: the Venice Bien- which became increasingly popular during the 1990’s, snoring during sleep. A stream of human energy sparks passion through some technological and medical instru- nale; VIU Venice International University; Triennale casaluce/geiger & synusi@cyborg has been constantly life into geopolitics by focusing attention on the people ments: a thermo camera, two ECG machines and two and Sforzesco Castle in Milan; and MACRO in Rome. changing both her name and her own existence, adapting inhabiting these territories. microphones to record the sound of heartbeats. This video Abroad, her partners have included: the Foundation to new temporary identities. Her multi-faceted personality Moving from Alexander Calder’s hanging mobiles, is connected to Pinzari’s work on the remnants of passion, Fritt Ord and Stenersen Museum in Oslo; and the interacts with other entities, and pervades various inter- Herrero’s sculpture installations mark a new conceptual which may take the form of discarded or fetish items: an- Tampere Art Museum, K. H. Renlund Museum and Pro net platforms under the guise of a virus, which takes the development; despite their being static, they release ki- other exhibited video Love Preservation shows a collection Artibus Foundation in Finland. She has conceived visual form of encryptions in her photographic artwork, as netic energy from within, thanks both to sound vibrations of everyday objects (such as mobile phones, the vehicles and curated, among others, Mobile Jouney, a fringe in Untitled-energia (2014). These encryptions are rooted and to a constant dialogue between analog and digital of texted love messages, and dried flower gifts) stored in event at the 52nd Venice Biennale. She is the author in a hacker ethic, but they are also connected to the con- technology. display cases and in jars filled with oil. The artist shows of the books: Aesthetics media. Jean Baudrillard with cept of privacy, which is being increasingly undermined herself together with her partner acting out a performance Derrick de Kerckhove (Guerini Editore, 2004); North- by social networks like Facebook. Encryptions allow their Sissa Micheli’s video installation A Mountain Phenomenon where the couple wrap their embrace in cling film in order wave. A survey of video art on the Nordic Countries producer to provide the receiver with a key to access the focuses on the energy variations of light. Pictures of some to preserve it for as long as possible. Pinzari’s interest in (Silvana Editoriale, 2009); and Alberto Giacometti meaning of the text shown in the photograph, making it silvery mountains move across space as they are project- performance stems from her knowledge of 20th century and Maurice Merleau-Ponty. A dialogue on perception possible to choose whether, how and when to share an ed on reflectors used in photography and filmmaking. As art in the areas of body and body art in particular; she (Gangemi, Rome 2017). Since 1999 she has worked idea, a thought, or a secret. Since her ‘act of hacking’ at they turn, these mountains, made of the reflective alumi- combines it with the use of various art techniques, ranging as a freelance journalist with several specialized art the 2003 Venice Biennale and on the web (in From the num foil used for rescue blankets, reflect and break light, from video to painting, drawing and sculpture. magazines, including Tema Celeste, Arte e Critica, Pages of my Diary), her work has become a blend of writ- enhancing their energetic potential. The artist herself Her video installation Get Closer (2013) interacts with Flash Art, and Artedossier. She graduated in Contem- ing, photography, video, cyberspace, and performance, explains how her work developed in a text accompanying Otherness in an intimate way: viewers are invited to lie porary Art History and Aesthetics, and has realized

204 205 conferences and lectures (seminars, short courses) at Anna Daučíková mock the supervision of the church of Lenka Kukurová, curator ideas and processes in the field of art. The exhibition em- several universities, academies and foundations, both people’s sexual lives. In addition to their irony, many of Text in cooperation with: Lenka Krištofová phasizes the role of the Kunsthalle LAB as a nodal point in Italy and abroad. Since 2015 she has been teaching the exhibited works are rich in wit, liberating exaggeration and Jana Cviková in the city. Creating an interface between public urban Phenomenology of Contemporary Arts at Italian acad- and self-effacement. space and exhibition space with its large glass façade, it emies of Fine Art. Feminism as a subject matter has been present in the Footnotes: transcends the boundaries between inside and outside, context of Slovak art (including both artworks and theo- 1 available in Slovak language at http://glosar.aspekt.sk/ and between everyday life and the parallel and/or alter- retical discourse) since the 90s. However, despite there native realities of art. The title of the exhibition relates, FEM(INIST) FATALE having been several separate artistic and institutional LENKA KUKUROVÁ (*1978, Košice, Slovak Republic) is on the one hand, to the ‘psychogeographic’ methods of Jana Bodnárová, Petra Čížková, Mária Čorejová, activities thematically related to feminism, there has not a curator, art critic and activist who lives in Leipzig. exploring urban environments first practiced by mem- Anna Daučíková, Lucia Dovičáková, Eva Filová, yet been any group exhibition organized in Slovakia that She is involved in researching political art and artistic bers of the avant-garde, socio-revolutionary Situationist Milan Mikuláštík, Martin Piaček, Ivana Šáteková, would openly nod to its feminist background. activism, which was also the subject of her thesis movement around Guy Debord in the 1950’s in Paris, Jana Štěpánová The artworks presented in the exhibition Fem(inist) (Charles University, 2012), and has collaborated with which followed a subjective, playful, non-functional, and Fatale are placed into a feminist context primarily through non-profit organisations focusing on human rights subversive systematic. The term ‘junction’ alludes to the The exhibition Fem(inist) Fatale presents a feminist re- their artistic intent, and secondarily through their selec- and ecology. Furthermore, she has organised a num- central point represented by the exhibition at the Kun- sponse to the current state of our society through art. En- tion by the curator. If we perceive feminism to be a critical ber of wide-ranging group exhibitions orientated sthalle LAB, where the various strands of reflecting, un- titled ironically, it addresses the notion of ‘femme fatale’ social attitude, it is only logical that male and female art- towards topical social issues, e.g. the refugee theme derstanding, and perceiving the city meet and intersect as one of many symbolic gender clichés. However, the ists addressing political and social subject matters sub- (Kunsthalle Bratislava), criticism of the practice of re- in the artist’s contributions. Proceeding along various word fatal in its meaning no longer connotes a seductive scribe to feminism as well. moving children from Roma families (Ministry of Cul- contemporary psychogeographic paths, the exhibition woman, existing primarily for men to look at, but rather The selection of artists presented at the exhibition is ture, Prague), the theme of national representation seeks to open up new readings of Bratislava via the vari- hints to feminism being both a political and personal at- based upon their earlier cooperation with the feminist cul- (Honorary Consulate SR, Leipzig), and cycle transport ous routes and lenses through which the four participat- titude. This ‘fatal perspective’ can shift the perception of ture magazine, Aspekt (1993-2004) and the eponymous (NTK Gallery, Prague). From 2013 he has worked as ing artists (Hinrich Gross, Jan Köchermann, Almut Linde, common reality in such a way that it will no longer seem educational and publishing organization (1993 until now; joint curator of Prague’s Artwall Gallery, which is lo- and Youssef Tabti) have entered into a dialogue with the neutral in terms of power. www.aspekt.sk), as well as the gender-oriented magazine, cated in public space and specialises in political art. city and its inhabitants. If we think about the way the status of women has Glosolália (2012 until now; www.glosolalia.sk). The added She publishes in Czech and Slovak periodicals, both The project is presenting works developed specif- changed in our society over the last decades, we can cer- value of the exhibition lies in its interdisciplinary charac- art-related and non-art-related. ically in Bratislava for the Kunsthalle LAB venue, which tainly talk about some great shifts. At first glance it might ter: the events accompanying the exhibition will focus on are process-based, interactive, and reflective of Slova- seem that we live in a society with equal rights for all, and various forms of feminist and gender research (from the kia’s multi-faceted capital. All participating artists are the vast majority certainly believes this to be the case. So perspective of art history, social sciences, philosophy, PSYCHOGEOGRAPHIC JUNCTION based in Hamburg, Germany, and together cover a wide what’s the point in bringing back the notion of feminism? etc.), and art. Therefore, the exhibition Fem(inist) Fatale Hinrich Gross, Jan Köchermann, Almut Linde, range of media, extending from soundscapes, video, The artworks presented by the exhibition Fem(inist) Fatale aspires to serve as a contribution to feminist debate on art Youssef Tabti photography, light installations, and spatial ensembles, seek answers to this and other questions. Artists respond and the current social situation. to outdoor architectural sculptures and performances. to issues considered relevant and problematic from the Certain issues addressed by feminism often provoke As the capital of Slovakia, situated in close proximity to perspective of both feminism and gender, primarily fo- critical and rejecting responses. This may signify efforts Austria’s capital city Vienna, and bordering both Austria At the Kunsthalle LAB, Hinrich Gross is redefining the site cusing on the hidden mechanisms of gender equality that to preserve the status quo of society at the expense of and Hungary, Bratislava conjoins the cultural paradigms, through the medium of light, transcending the bound- persist within society. equality, although it is usually just indicative of uncertain- sociopolitical parameters, and histories of Eastern and aries of inside and outside. In his new work created in Expectations related to the life paths of women and ty and a fear of change. Feminist thinking and practice Western Europe. As the former capital of the Kingdom of situ, Interference Space VI (2015), light expanses extend predetermined gender roles are reflected in the works of offer approaches to politicizing our everyday experience: Hungary, the city’s turbulent past is strongly linked not in overlapping layers and folds across the wall and the Jana Bodnárová and Ivana Šáteková, while the works of such as how to meaningfully utilize instability to criticize only to the Habsburg monarchy, but also to many major floor. They merge with the sunlight entering the space, Martin Piaček criticize different forms of male heroism, gender-based exclusion and discrimination, while taking political events in Europe. Bratislava’s Eastern Bloc era projecting reflections onto the windows of the exhibition as well as the absence of heroines in history. The subject into account other categories including social class, race, has been built into the fabric of the city in the shape of space and visual reverberations onto the sidewalk adjoin- matters of the perfect image, anorexia and the beauty sexual orientation, ethnicity, age, etc. and especially, how the high-rise building complexes of the Petržalka district, ing the LAB. Playing upon given spatial preconditions, myth that both men and women bow down to are scruti- to create conditions for social inclusion. and the futuristic Most Slovenského Národného Povstania Gross’s ephemeral light sculpture is open to a spectrum nized in the works of Milan Mikuláštík. According to the Glossary of Gender-Related Terms bridge crossing the Danube. With its abundant landmarks of interpretations. As the artist himself has pointed out, it The work of Petra Čížková deals with autonomous (1), “the aim of the feminist movement is to reveal and and ornate buildings, including Bratislava Castle and the revolves specifically around the interrelationship between female sexuality and Jana Štěpánová focuses on non- question the unequal position of women and men, and former coronation church of the Kingdom of Hungary, the urban space and the exhibition space, conflating the -heterosexual identities. Within a society that considers to seek ways and effective means of eliminating gender St. Martin’s Cathedral, the picturesque historical city quar- ‘ivory tower’ of art and the mutable states of the urban heterosexuality to be the only acceptable option, every- inequality (...)” It should also be emphasized that femi- ters draw large quantities of tourists. At the same time, environment. On another level, it subtly addresses the thing that disrupts it takes on the form of an unintended nism draws from a wide range of theoretical assumptions Bratislava is the epitome of the vast changes that have eventful history of Bratislava, situated at the margins political act. Through the perspective of everyday living, and is engaged in diverse topics. Thus, the plural form swept across Central and Eastern Europe as a whole fol- between East and West, while symbolically inverting and Jana Štěpánová brings the private lives of lesbian mothers ‘feminisms’ is sometimes used to express the involve- lowing the collapse of Socialism. Prospering through the refracting the geopolitical situation. In the artist’s words, forward into the public space. ment of both women and men. Eventually, as Bell Hooks impact of turbo-capitalism on the region, numerous glob- it creates “a space and counter-space as a metaphor for The current social situation, marked by recent dis- says in her book, Feminism for Everybody, “if men and al firms have set up shop in Bratislava, which has become both its destiny and potential.” course on the so-called traditional family and the human women want to learn what love is, they need to support a hub of the international automobile industry and a home rights of non-homosexual minorities, is reflected on by feminism”. After all, it is an effort to achieve a fairer and to major software companies. More materially concrete architectural interventions are at Eva Filová, Mária Čorejová a Lucia Dovičáková. Their works freer society for all. Certainly, there is still a long way to go Set against this multi-textured urban backdrop, the the center of the work of Jan Köchermann. Drawing upon comment on the absurd notion of the single ‘right’ form when it comes to fulfilling the ideal of a society based on exhibition Psychogeographic Junction was conceived for various media, including wooden constructions, punk-rock of family life that is taking root in our political practice, gender equality. Thus, the need for a critical feminist per- the specific site of the Kunsthalle LAB space, which was music, and sputtering, diesel-fueled generators supplying despite not being reflected in everyday reality either in spective that enables us to analyze various mechanisms established by the newly founded Kunsthalle Bratislava the electricity for live events, the artist intervenes in ur- Slovakia or abroad. The works of Lucia Dovičáková and of power remains crucial. as a laboratory for developing and experimenting with ban spaces and exhibition venues by transforming given

206 207 structures and by mediating between inside and outside, fer new, surprising, idiosyncratic, and poetic modes of (re) because it will have to be sold at some point. Not because in front of paintings, turning book pages, or feeling the converting places of transit into places of focus and re- reading the city: an invitation to the viewers to look afresh artists also have to earn a living. Not because there’s this space of an installation. ception. His architectural spaces refer directly or indirectly at familiar surroundings, and to discover with an open constant capitalist yearning to produce more and faster. The pneumatic video installations form the exhibition to urban underpasses and other thoroughfares in the city, mind the hidden corners of the environment through Art was, for a short period of time in the nineties and early And Now For Something Completely Different 5. They and have served as stages for sound/music performanc- which they move. in the new millennium, produced because it was Art. This expose daily routine, artificially produced consumerist es of his own or of others. In Bratislava, Köchermann is brought forth many interesting projects, artists’ art, peo- needs, and illustrate our existence in the form of the mo- collaborating with various local music bands. Their live Belinda Grace Gardner, curator ple’s art, smart and profound art working on various levels. notony of operating machines. Despite their appearance performances, taking place prior to the exhibition, are The early projects of Nika Oblak & Primož Novak came into and this wider possible reading, the pneumatic video incorporated in the form of miniature projections in model BELINDA GRACE GARDNER (*1960, Durham, North Caro- being in the midst of this situation. installations presented are also very personal works of constructions based on urban sites found by the artist lina, U.S.A.) is Hamburg-based art theorist, curator, But of course this state of affairs did not survive the art, which say as much about the artists as they do about on his walks through the city. As fragments of the urban critic, and writer, studied Literature and Linguistics in crash. Today it seems that Nika Oblak & Primož Novak felt society at large. space, Köchermann’s models bring exterior sites into the Göttingen, Germany, and Chapel Hill, North Carolina, this before everybody else did. Already at the beginning A short while ago at a symposium in Zagreb, the interior space of the exhibition, while serving as reflections and received her doctorate from the Braunschweig of the new millennium, they depended more on the inter- German art critic Hans Jürgen Hafner presented his pa- upon the nature of urban spaces per se as transitory sites University of Art with a dissertation on Figurations of national scene than the local one. Their works were, al- per entitled Pfff. This was one of the few truly personal and platforms for human activity and interaction. the Ephemeral in Contemporary Art. She has been ready from the beginning, very certain of the importance lectures I have heard in recent years. He was hip, even publishing extensively since 1990 in numerous books of the artist’s name and presence, which they mockingly hipster-like, contemporary in his words and image, and his Conceptual artist Almut Linde coined the term “Dirty and catalogues, and as an arts editor, freelance art exposed in their projects. Examples include: their ap- speech fitted perfectly to what Nika Oblak & Primož Novak Minimal” for her aesthetic approach of conjoining every- critic, and author for various newspapers, print, and propriations of famous films, such as the videos Shund bring to the audience with the exhibition And Now For day materials, found objects, and phenomena of real online magazines, both in Germany and internation- or Cab Driver, where they took on all the roles, from the Something Completely Different 5. Standing on a speaking life in a reduced, visually charged formal language. Her ally. She has also produced numerous audio features actor to the director; their hilarious series of photographs stand, inexcusable beer bottle in hand, in a dark hall of multi-media works, which encompass spatial installations, for radio stations in Germany and Switzerland. Her recreating the weirdest Guinness records; and even their the Museum of Contemporary Art, he proclaimed that he sculpture, and video, are frequently based on interactive multiple projects as an independent curator include apparatus Smartist, which inscribed their names on every had had enough of all the wishes, all the personal invest- collaborations and are engaged in analyzing institution- the exhibitions: True Romance – Allegories of Love surface it came upon. ment in art, enough of fruitless theories that support the alized social processes and power structures, as well from the Renaissance to the Present, Vienna/Munich/ The form of the works by Nika Oblak & Primož No- unfulfilled wishes of the art world, and most of all, enough as methods of organizing production and distribution Kiel, 2007–2008; The Ear of Giacometti: (Post-)Surreal vak is shiny, appealing, as if from an expensive western of money talk. Art is not strong enough to withstand that. in our economically permeated time. For the exhibition Art from Meret Oppenheim to Mariella Mosler, Ham- tabloid. This is not due to a fascination with the global It will never save the world, and we should stop hoping at the Kunsthalle LAB, Linde has conceived a two-piece burg, 2010/2011; The Logic of Magic, Hamburg, 2014; pop culture; it is a conscious use of the existent form of it can. It will not help the waves of migrants. It will not installation pertaining to Bratislava being the site of Psychogeographic Junction, Bratislava, 2015; The Ma- popular culture to make the ridiculousness of reality even persuade people to behave better towards each other. a major Volkswagen plant that features the Volkswagen terial of Memory. After-Images of Recollection, Ham- more real. As Hermann Noering, curator and co-director Nonetheless, he still adores art. He finds it necessary for Group’s largest stamping facility. In collaboration with burg, 2016; and Re/reading Reality, Vienna, 2017. She of the Electronic Media Art Festival in Osnabrueck, has his wellbeing. The goal of art is for us to enjoy it. It can VW Bratislava, the artist is presenting her new sculptural has been teaching in the fields of contemporary art, written: “Oblak’s and Novak’s work can be read according open us up to new ways of thinking, acting and living, but installation DIRTY MINIMAL #103.1 — VW TOUAREG (2015), visual studies, and media theory since 2006 at vari- to their motto: ‘contemporary art is nothing but a busi- the decision and the struggle is not in the arts, it is in us, which is composed of all of the sheet steel elements that ous universities and art academies, among these the ness but we take it as a joke’”. As artists they regard the observers. Art just opens up the door. comprise a luxury car produced in Bratislava. Her video Academy of Fine Arts, Münster, the University of Fine themselves as part of a social system based on uncondi- Art is always an elitist endeavor, but the elite are DIRTY MINIMAL #103.2 — MOVEMENTS (2015) contrasts Arts, Hamburg, the Leuphana University, Lüneburg, tional consumption with a capitalist face, in which media not the mighty and powerful, as in the times of the Paris the quick, graceful movements of industrial robots at the and most recently, the Free University of Bolzano. present the pursuit of maximal accumulation of material salon, when it was already a marketable good. Today the VW Bratislava Plant with the speed and precision of the wealth as the meaning of existence. According to Guy elite which is dedicated to art is mostly an elite of possi- machines generating body elements in mass production. Debord, an important reference for Oblak & Novak, con- ble free thinkers, a writing proletariat, an audience of art NIKA OBLAK & PRIMOŽ NOVAK sumer capitalism transforms everything into a superficial villagers, of precariat, self-employed artists, young uni- The French conceptual artist of Algerian descent, Youssef And Now For Something Completely Different 5 spectacle. The consumer is more or less an appendage versity professors, exhausted curators, lovers of sushi and Tabti, for his presentation at the Kunsthalle LAB in Brati- and the passive end point of the product, whose promise Ipads who organize welfare events for refugees, people slava conceived the collective piece, Project Petrzalka. Nika Oblak & Primož Novak are an artist duo. They are of happiness is already fading at the moment of pur- who understand what is happening in Syria, but can’t do Realized in collaboration with local citizens, it is com- representatives of the new, global art village, moving from chase. But another product is always immediately availa- much about it, as they have their own struggle to attend prised of a soundscape, visual mappings, and photo- one part of the globe to another, doing residencies, devel- ble to renew the promise. In this pseudo-world of harried to. They have to create, do yet another production (hence graphic images documenting the participants’ ‘psycho- oping projects, and exhibiting worldwide. consumerism reality becomes invisible and repression the number 5 in Nika Oblak & Primož Novak’s exhibition geographic’ routes through the city’s largest and most di- Slovenia’s art scene, where they started their journey, latent. The media is the main vehicle of this ‘society of title) answer a never ending queue of e-mails every day, verse borough, including the artist’s own observations on has been vibrant at an international level since the late the spectacle’, controlling the individual’s desires by set up exhibitions, travel, represent, produce, distribute the area. The spontaneous, intuitive wanderings through eighties. In the nineties, when Oblak and Novak were stud- means of stereotypes, images and ideology. Yet the con- and sell, if possible. Or get grants, or take on more and various parts of Petržalka, driven solely by the partici- ying at the Ljubljana Academy of Fine Arts, the conditions tent of the media is less decisive than the fundamental more residencies. En route, this art proletariat is lucky pants’ subjective feelings, whims, and inclinations, which for art were improving by the month. In 2008 the world structures of media itself. Structure in fact determines enough to form new networks with the likeminded of the served as the basis for Tabti’s installation, bring together financial crisis struck, and in Slovenia it was as unexpect- content. The form of media inscribes itself into its mes- globe, but these networks are not strong, as they have inside and outside perceptions of the given topography ed as it was everywhere else. The exception was that we, sages. Media shape society.There is some terror behind to be woven in a day, a week, or a month to harness the in a multi-voiced scenario, revealing unexpected aspects the citizens, were for at least ten years brainwashed into the glossy surface. funds provided for the opportunity. To keep these fragile of the familiar. thinking that we were becoming the new Switzerland. In There is the terror of impossibility, the terror of the relationships alive it is necessary to rely on the net, with art, this ideology at first felt like the coming of a time when unfulfilled wish, the terror of Sisyphus pushing his rock all its YouTubes, Facebooks, Gmails, Instagrams, Twitters Engaging with the urban terrain of Bratislava, which in artists will be funded by the state, without the necessity to reach the top of the mountain over and over again. and Pinterests. This world brings connections, but also itself is rich with multifarious (hi)stories, the explorations, to produce art for a nonexistent market. There was this Trapped in the television set, the work speaks about a constant flow of information, whether needed or not. interventions, and reflections of the four artists grouped idea that art is produced because it is important, because today’s media society, which spends much more time Primož Novak & Nika Oblak present the pneumatic together in the exhibition Psychogeographic Junction of- it enriches our lives, because it is good for us, and not looking at screens of this or that sort than contemplating video installations: Sisyphus Actions, Reality is Out, The

208 209 Box and a new production, presented in Kunsthalle Bra- PAVLA SCERANKOVÁ tions and memories. Robust or more sustainable mate- whose research into cosmic phenomena and galaxy colli- tislava for the first time, with the title Border Mover. The Collision of Galaxies rials related to traditional sculpture are used sporadically. sions inspired her future work. installations are seemingly a part of this world, but they The major part of her works now features mechanized The interactive installation Collision of Galaxies pre- are more than that. Technically based on a pneumatic Two metaphors of the universe or animated frames of different things, revealing their sents a model of the motion of galaxies in cosmic space. mechanism, they are able to transmit the two dimension- or inner structure, processuality, and the fragility of human The ends of the long metal arms feature slowly rotating ality of the screen onto 3D. The image seems to be strong How the head sees perception. We are asked to question “what we see pieces of household porcelain. When the halves of the enough to move the border outside into the real world. In and how we experience it.” (3) During her postgraduate cup, plate or vase are set into motion on their orbits, they reality, pneumatic mechanisms are placed behind an LCD The exhibition Collision of Galaxies examines the recent studies, these tendencies morphed more into abstract constantly collide with the viewer, while missing their monitor, controlled by a computer, and synchronized with work of Pavla Sceranková. It presents two seemingly and rather universal visual features. Thus, perception as other halves moving on the adjacent orbits. According the video. Still, the works elicit an unexpected sigh from related works that focus on two prominent subject mat- such has become the major subject matter of her works, to astrophysics, the collision of two galaxies always cre- the viewer. This sigh is a sigh of excitement, a small fulfill- ters, which are currently the most significant themes of which have temporarily drifted from personal mythology ates a new galaxy. However, these collisions occur very ment of a child’s magical wish. And Now For Something her solo artistic program, and puts them into a shared towards contemporary scientific aspects of seeing, per- rarely, and without any preceding physical encounter. The Completely Different 5 is also colored by the humor char- context. The interactive kinetic installation Collision of ceiving, remembering, etc. (e.g. The Art of Unmeasurable physical characteristics of space phenomena, along with acteristic of the duo’s entire oeuvre. Galaxies (2014), the title of which symbolically encodes Scientific Questions I and II, (2011), or Mind Without an their behavior and interaction, served as a model for the The works by Nika Oblak & Primož Novak are commu- the leitmotif of the entire exhibition, embodies the move- Image, (2012). functioning of the terrestrial space, drawing a fragile anal- nicative and inviting. They are impressive when seen live, ments and relations of celestial objects in analogy with The formerly intuitively shaped private space, chara- ogy of human relationships. and draw crowds of all generations wherever they are pre- the space-time of the Earth, i.e. the universe of life and cteristic in evoking tension, hesitation or fluctuation (4), The two formally related works serve as two different sented, as they are easily accessible. People are curious human relationships. In turn, the construction of the ob- has been swapped for the mysterious universe of the hu- metaphors of space; one as a system of seeing and per- about how they function, they are drawn to ask technical ject Veritas (2015), including the featured video, utilizes an man mind and its perceptual processes. These tendencies ceiving in one’s mind, the other as a system of relations questions, which leads to questions about what art is, and integrated sewing machine which stands in for the ‘hard- are present in the object Veritas, which also features the around us and beyond. On one hand, the author presents whom it is intended for. ware’ of the human body. The work associates to a differ- exhibited video. Even the seemingly abstract and geomet- monumentalized ephemeral mental processes. On the After the audiences are enticed, and then the loud ent type of outer (or in this case inner) space; the universe ric metal figure is apparently constructed from a number other, we are shown a subtle model of the infinite uni- laughter stops, reality steps in. We get a story of a small of perceptions, ideas, and memories in the human head. of different angles and points of perspective. Thus, the verse. Both works follow Sceranková’s long-term kinetic man trapped in a box which he cannot get out of. He Thus, the two related works serve as two metaphors for form of the incredibly fragile and optically disembodied program, which features found objects such as the sew- repeats his actions, never quitting, never stopping until the universe. frame refers to the creation of an image in one’s mind, ing machine or the porcelain set. Their motion, or rather his last day, when the television stops working and the Sceranková is one of the major representatives of illustrating that human perception works rather differently the sculptural animation (both in the video and installa- laughter gives way to the awful silence of the desert that the young Czech and Slovak generation of sculptors that than, for example, a camera. While a machine captures an tion), remains the key to the meaning of the works. The late capitalism has left behind. emerged in the second half of the noughties. She studied entire figure within a second, the human mind composes central proposition of the author and her work becomes at the Academy of Fine Arts in Prague, where she also it from many visual points. Therefore, the shape and the the analogy of a human being, its vision, perception, and Petja Grafenauer, curator received her Ph.D. During her postgraduate studies, she form of the figure encode the process of our perception; emotions. According to Sceranková, these are the con- began to enrich her artistic program with her personal the work is constructed to connote the way that the hu- stants that shape the world. PETJA GRAFENAUER (*1976, Ljubljana, Slovenia) is a cu- research into possible mechanisms of image formation man mind or eye sees. rator, visual arts critic and assistant professor of Art in the human mind, and their parallel storage in memory. The author named this object after the eponymous Nina Vrbanová, curator History and Theory of Art History at the Academy of (1) Already in the early stages of her work she was ex- sewing machine, which takes the place of the ‘hardware’ Arts in Ljubljana. Her main fields of interest are the ploring the subject matter of personal memories, which of our body. The process of seeing and perceiving depic- Footnotes: discourse and practices of the visual in the second inspired a number of installations (e.g. the cycle Memo- ted is highlighted in the video presented. It shows a thin 1 See: SCERANKOVÁ, Pavla: Mysl bez obrazu. Brno: Dexon Art half of the twentieth century, focusing on the region- ries as a New Reality, 2006). Originally, her works focused black thread of the machine gradually rendering the body, s.r.o. and OFF/FORMAT Gallery, 2012, 60 p. ISBN 978-80- al, ex-socialist history of art discourses and practices mostly on one’s private life (including family, childhood, shape, and details of a similar figural frame. The percep- 904271-5-0. of the 20th and 21st century. From 2015-2017 she was dreams or relationships) through deconstructed furniture tual process is literally drawn by the thread. Sceranková 2 ZÁLEŠÁK, Jan: Pavla Sceranková – Křehká telekinetička. In: head curator of Galerija Vodnikove domačija Šiška. or the inner dynamics of various household items (e.g. visualizes the premise that the world primarily exists the Pavla Sceranková. Brno: Dexon Art s.r.o. and OFF/FORMAT From 2016-2017 she was head of the department of the cycle A Visit Home, 2010). The fragile corporality of way we perceive and think about it. Together, the object Gallery, 2012, 108 p. ISBN 978-80-904271-4-3. photography at VIST, Ljubljana. From 2005-2015 she these objects became the carrier of one’s memory and and the video Veritas embody the complex universe of 3 SCERANKOVÁ, Pavla: Mysl bez obrazu. Brno: Dexon Art s.r.o. was an external lecturer in the history of contempo- emotionality. the human mind, filled with the sensations, thoughts and and OFF/FORMAT Gallery, 2012, p. 11. ISBN 978-80-904271-5-0. rary art at School of Arts, University of Nova Gorica. If we put anything on a gibbous table, it would slide memories that compose our image of reality. 4 See: VRBANOVÁ, Nina: Pavla Sceranková – Nahlas. Bratislava: She regularly collaborates with World of Art, School off and break. If we sat in a skewed armchair, we would fall In 2013, Sceranková surprised the audience with her Cyprián Majerník Gallery, 2011, 6 p. ISBN 978-80-970548-3-0. for Curators and Critics of Contemporary Art and was down. The tiny lamp couldn’t withstand the inner tension work at her solo exhibition organized by the Prague City 5 See: VRBANOVÁ, Nina: Sceranková na Mesiaci. In: Ateliér, the editor of Art Words magazine (2009-2015). From and exploded, and the back of the quilt chest fell off. As Gallery on the premises of the Old Town Hall. The show čtrnáctideník současného výtvarného umění, no. 8/2013, p. 1. 2007-2010 she was the curator of Ganes Pratt Gallery. Ján Zalešák wrote in the catalog of Sceranková’s work, presented an unexpected theme, aptly defined by the ISSN 1210-5236. From 2013-2014 she was the curator at KC Tobačna “The reason these things are put in a movement is far from curator of the exhibition Sandra Baborovská as “a private 6 Installation Planetary System (2013) is now included in the 001/MGML Ljubljana. any rational reasoning. The movement is often triggered universe” (5). The cycle confirmed Sceranková’s shift from collection of the Slovak National Gallery in Bratislava. by memories and emotions born from personal relation- private mythology to more general, universal subject mat- ships, both of which are fragile, ephemeral and fleeting.” ters. The miniature model of the space shuttle Discovery, NINA VRBANOVÁ (*1986, Bojnice, Slovak Republic) is cu- (2) The instability, fragility and ephemerality of the per- showing different phases of its liftoff, or the contrastingly rator and critic of contemporary visual art. Studied ceived reality were often highlighted by the low-cost ma- monumental model of the planetary system in the form at the Institute of Literary and Artistic Communica- terials of the works. Stylistically, the customized old furni- of a knitting kit (6), showed that the author had expanded tion at the University of Constantine the Philosopher ture, household kitchen equipment, cardboard or ordinary the scope of her sculpture in terms of its iconography, (UKF) in Nitra and at the Philosophical Faculty of planks bordered post-minimalism and arte povera. presenting cosmic space in analogy with the universe of Charles University in Prague. From 2009 to 2013 she The medium of sculpture has gradually become an life on Earth. This exhibition initiated Sceranková’s first worked as project manager and curator of the Cyp- anthropomorphic kinetic and dynamic carrier of emo- creative cooperation with astrophysicist Bruno Jungwiert, rián Majerník Gallery in Bratislava. Until 2014 she was

210 211 editor of the journal Jazdec – Print nástenky o súčas- KRIŠTOF KINTERA machines or robots that set the works into an ostentatious in horizontal as well as vertical lines. She creates rhythmi- nom výtvarnom dianí. She is a member of the Slovak Natural Nervosity trance. Furthermore, the sculptures of ‘dogs’ with bodies cal patterns that underline the unyielding character of her section of the international art critics’ association composed of tightly woven systems of electrical wires works. Repetition of basic elements, shifting of the hori- AICA. Nina Vrbanová is mainly engaged in the prepa- Nature’s agony in the work of Krištof Kintera are no less dynamic or expressive. Instead of heads, they zon, and playing with the perspective creates the depth ration of curatorial exhibitions and critical reflection carry vegetables; the cauliflower evokes the brain, but as well as the volume of the space. on current tendencies in visual art, not only in Slo- The solo show of Krištof Kintera, a renowned Czech also an atomic explosion (the series Evolution Revision, Her installations represent a direct continuation of vakia. She regularly publishes in the journals Profil, sculptor at the younger end of middle age, held on the (2015)). Thus, the author presents certain ‘post-apoca- abstract paintings and solitaire sculptures that she devel- Flash Art, Jazdec and Ateliér. From 2010 to 2016 she premises of Kunsthalle LAB, presents works he has cre- lyptic creatures’ as tragicomic products of ravaged man- ops and decomposes within the space, and consequently completed a doctoral study in the field of aesthet- ated over the past seven years. The selection of exhibits made nature in agony. Even the piles of snow preserved also applies in architecture, as well as in the public space. ics at the UKF in Nitra (thesis title: “Public Privacy. aspires to present one of the core lines of his current by urban smog are left to live their own lives (the series She highlights playfulness, and stimulates the viewer to The Semiotics of Visual Phenomena”). She has been sculptural work, reflecting on the phenomenon of global Disappearing (2013)). complement the dynamics and determine the depth of working in Kunsthalle Bratislava since 2014, currently nature as damaged, modified, and fatally precarious. In The series of Kintera’s recent works includes a talking the installation itself by their own presence or movement. as main curator / appointed director. Kintera’s works, the state of nature and the Earth are ap- raven dressed in black as a certain humanized prophet, Thus she defines the ‘finite’ of the given space. proached from the perspective of ecology, in times when a sorcerer commenting upon the ‘general state of affairs’ “I try to find things I was not looking for, and there is Euro-American society, politics, and also science decline (the object I see I see I see (2009)). His rapped laconic solid truth in geometry. My paintings and installations fo- CLEMENS FÜRTLER to tackle the issues of devastation, pollution, and the con- remarks, such as “I see a problem, I see a big problem”, cus on reduced geometrical structures and their ability to Bildmaschine 07 siderable depletion of our ecosystem (probably mostly by “I see no future”, or “Time is money” are mixed with change. In this context I am interested in the contrasting the chemical and arms industries). They are transformed contemporary media slogans “Just do it, baby”, “Google poles of change, which can lead to either development or Clemens Fürtler is an artist who caught my attention ‘at surreally into an absurd metaphor, with uplifting elements Jesus”, or “Big value”, indicating the current state of so- collapse”, the artist explains of her work. first sight’. As a critic and curator I am particularly cau- of light-hearted humor. ciety; its anxiety and integral decay, as well as a pretty The rigid organization of individual elements creates tious about the evaluation of art that is initially attractive, The aesthetics and the style of his works are com- ramshackle vision of the future. In the context of the exhi- a certain mathematical schematic, along with precision because it may prove, upon closer examination, to be plex, following the line of American neo-pop art while bition, the raven becomes a spectator, commentator, and and order. The strong visuality and play with optical illu- kitsch. Clemens Fürtler is neither a superficial, intention- also encoding elements of neo-conceptualism with a sig- first and foremost an obscure prophet; a passive leader sion often cause the viewers to define their own way of ally aestheticized, nor strategic author. At first glance it nificant influence from kinetic art. The author does not grumbling about everything from the comfort and secu- perceiving: focusing on a fragment of the geometrical might seem that his essential motivation could be a form perceive sculpture as a 3D copy of aspects of a disrupted rity of his elevated twig, instead of acting to improve the landscape, or conversely, perceiving space as an unde- of play, that he is an artist who elevates the visual effects and biased reality, but rather as a metaphor for man as situation. Thus, the raven is a metaphor for man and soci- fined whole. The presence of the viewer transforms the of play to the level of visual art. But the opposite is true. an inherent part of nature. The relation of Kintera’s work ety, which seemingly reflects on and analyzes contempo- gallery into a podium, a playground, opening up new Clemens Fürtler is not a player but a constructer. He uses to the notion and tradition of sculpture could be called rary issues, but usually leaves them unresolved due to its possibilities for perception and behavior. The installation slot racing and railways as parts of a building set from postmodern, as it is both ironizing and transforming. In his lax character. acts as a system of coordinates in which people represent which he constructs new, in many cases absurd, almost concept, static changes into moving, inanimate becomes Although Kintera’s works might be entertaining at first the elements that determine and code them. utopic architectures. However, neither the construction anthropomorphic, objects turn into figures, natural ele- glance, they carry a foreboding subtext, raising questions The author uses abstraction as her principal medi- of new urban structures, nor animation by light, nor the ments are highlighted as part of the human sphere, and concerning borderline existential and ethical issues of um, whereby she formulates her own critical stance vis- movements of cars or trains are his focus. His real interest vice versa. For the sake of communication, everything is a global society that keeps devastating itself. The trem- a-vis the world, namely by respecting the arrangement is the viewer´s experience, that of the uninvolved passing somehow out of the norm or balance of general percep- bling of trees, animals, or land is an answer to man-made of its individual structures. “Our society is governed by observer who is visually fascinated ‘at first sight’. Lumi- tion. The author does not source his materials primarily nature as the culture of society. The outcomes of this all sorts of systems and structures that organize and nous cars slot-racing create a light art performance, in from the sphere of art, but rather from the excess of an crisis give life to mechanical sculptures and objects as steer life. No system, however, whether political, judicial, which the shadows play a paradoxically more important overly technical civilization, which he (re)designs and the tragicomic products of flawed man-made nature. The economic, socio-cultural or spatial, can comprise life in role than the light itself. Although they can´t be stopped comments on in a very apt way. works of the author are seemingly living in and creating its entirety. Every system has gaps, leaks and ambigui- even for a moment, Clemens Fürtler fixes them with pho- The broader scope of contemporary sculpture may their own environment, carrying a message of a degener- ties”, Stocker says. tographs and videos. From my point of view, even though even feature smoke, wind, or motion, and thus serve as ate civilization, as well as an exhausted nature. Its suffer- The ‘grid’, a characteristic feature of her work, visible they do not achieve the theatrical experience of the a formal ‘pedestal’ for the volatile state of the world, gov- ing and agony are expressed in a playful combination of only partially, incites the imagination. It raises questions object itself, they make an important effort to document erned as it is by the paradox of affluence, consumerism, natural elements with the waste of civilization, and also by regarding the borderline between chaos and order, sets the fascinating originality of emerging random visual and entertainment on one hand, and the devastated envi- the personification and animation of the works. Thus, the reality against fiction, foreground against background, effects. In my opinion Clemens Fürtler is not just a painter, ronment, as well as the overall deterioration and crisis of rambling of the raven, the neurotic motion of the trees, accuracy against volatility, or clarity of meaning against photographer, video, light, sound and installation artist, culture, on the other. Kintera creates works that are visible as well as other elements featured in a broader context of ambiguity. All kinds of planned incompleteness or errors but above all a multimedia artist of architectural talent and attractive vehicles for this shameful paradox, which Kintera’s works, serve primarily as tools for communicat- in her illusive works are eventually accommodated by and theatrical ambition. For the installation in Kunsthalle he articulates as a short or denervation, as it stems from ing emergency. our assumptions about the world, as if we ourselves were LAB, he adjusted its initial iteration from Landesmuseum the equally stressed environment of globally disrupted becoming part of some test. Ferdinandeum in Innsbruck so that it may function without nature. The author uses the technical waste of a civili- Nina Vrbanová, curator A small formal deviation of a line within the grid can the necessity for complete darkness. Viewers have the zation of overproduction as raw materials with which to (biography p. 211) cause disorientation. A disorientation that is not only opportunity to experience differing impressions through construct often bizarre or even surreal ‘beings’. Thus, the visual, but also cognitive: the known can no longer be both day and night, when the spectacular visual show at entertaining and often absurd forms of sculptures and ob- deciphered; the feeling of certainty disappears. Even Kunsthalle LAB revives. jects physicalize the inner disintegration and restlessness ESTHER STOCKER though we do not know it, we assume that it has a certain typical of today. From the Future form and we expect that this form is going to behave in Juraj Čarný, curator The uprooted tree skeletons with globes in place of a predictable way. (biography p. 201) heads tremble in nervous jerks to encode a visual paradox Esther Stocker focuses on spatial abstraction and ar- “I am personally fascinated by the way we recognize of wiry human figures symbolizing nature’s agony (the chitecture that pulls viewers into a different dimension. these expectations only when they are not accomplished. series Nervous Trees (2013)). The expressivity of the seem- Black-and-white geometrical landscapes are created Most of all I am fascinated by formal paradoxes, the logic ingly banal form blends with the fine-tuned mechanism of through the multiplication of simple shapes and forms, of contradiction. The fact that the structure can be orderly

212 213 and disordered at the same time, and the exactness of names / personalities of 20th century art history, really her becomes principally the aspect determining their Trnava University. She worked in Petržalka Cultural Es- geometry sometimes becomes vague”, the artist explains. refers to the discourse, my times theoretically artic- mutual relationship and primarily does not have to be tablishments in Bratislava as curator of exhibitions of ulated, of the so-called writing of art history through subordinate to categorization/interpretation on the ba- contemporary art, together with presentation of doc- Zuzana Pacáková, curator works created by men, or through the male optics sis of gender criteria. For this reason, too – in a certain umentary work. In 2004 she was appointed head of (2), which is, also in case of the presented works of subversive manner – the collection Portraits Grandeur the Peter Michal Bohúň Gallery in Liptovský Mikuláš. ZUZANA PACÁKOVÁ (*1986, Košice, Slovak Republic) is the female artist, their fundamental base. The objects Nature also provides space for the version of the male Since 2002 she has been a curator at the Museum a curator, dramaturge and project manager. She have an expressly minimized morphology – a simple „opposite“ of Louise Bourgeois’s name in the form of of Art Žilina. The exhibitions which she produces are studied conception and direction of cultural projects round shape of an oversized lens emphasizing the Louis Bourgeois. focused principally on intermedia and media art. Mira at Sorbonne Panthéon Paris in Paris. Organisations precise elaboration leading to form purism, which, The execution of the XX story (since 2003) is Sikorová-Putišová cooperated in the Memory (w)hole she has worked in include K13 – Košice Cultural Cen- though, in this case is more statement expressive a long-term „work in progress “, which derives from exhibition in Lyublyana (2005); she prepared a review tres (Barracks Kulturpark and Kunsthalle – Košice Hall than any other form and by its charging impact it the basis similar to the portrait series. One of its ver- of Slovak video art entitled Malé príbehy/Petites His- of Art) and Košice 2013, European City of Culture. can also be close to the strategy of an advertisement sions includes a big canvas format consisting of the toires in Strasburg (2008). She was joint curator of She works in the cities of Košice and Bratislava as slogan which usually carries a compressed contents female name forms of some well-known artists of art the Nulté roky/ZeroYears exhibition (2011, 2012), and the artistic director of the international festival of to be communicated. history from the 12th to 20th centuries implemented collaborated on the Paradox 90. project (2014) in the art Biela noc/ Nuit Blanche, which was brought to An important aspect is represented also by the as a drawing. It is actually the first work whereby the Kunsthalle Bratislava. Since 2012 she has been cura- Slovakia through her initiative. As dramaturge she form itself – a round suspended object as an allusion artist began to react to the gender issue in art history tor of the permanent exhibition of the First Museum has contributed to The Return of Water to the City, of a portrait, in this case rather substituting than rep- gradually developing this line in several media. Be- of Intermedia in the Považská Art Gallery, Žilina. Texts a site-specific festival in public space in Košice. She resenting a fictitious figure: e.g. Marcelle Duchamp, sides the present „buttons“ it continuously appears in by her are included in monographs on the visual has also worked as coordinator of the Oskár Čepan Annie Warhol, Joséphine Beuys, Jacqueline Pollock. the paintings and projects, which are based on text artists Miro Nicz, Anton Čierny and Peter Meluzin. Prize (2016 – 2017). Zuzana Pacáková is a member of The given name thus becomes a symbol of a non-exist- and objects. As a certain, initially formal pendant to From 2005 to 2013 she lectured at the Department of STartE, a Paris-based association of young curators, ent reality in which, behind the name of a figure, there this work, in terms of narration or communication by Theory and History of Art at the Technical University and a member of the international network IN SITU is also a coded reference to the artworks on which we means of text/language, there is the series of „grids“ in Košice. Since 2016 she has been editor-in-chief of Network, Lieux publics, which matches art with could – hypothetically – write a history of art other than of alphabet letters Matrice/Sol (2014), shaped in a re- the journal Jazdec, a review of contemporary art. She public space. the one we know. verse order – by the hollow volume whereby the artist lives in Žilina. This version of the portrait in which the creation of demonstrates the fact that art is first of all a matter of an opposite against the generally known reality defying reading, interpretation and language and these com- AGNÈS THURNAUER its basic function is integrated, since it symbolically ponents are in constant and variable movement and INTO THE MU Land and Language presents something what that has never been before, they are always generated into a new form. Nathan Baker, Myriam El Haïk, Ciarán Walsh, is the basic construction component of this series and One of the recent artist’s works, the painting Land Dušan Zahoranský The core of the presentation of Agnès Thurnauer, really it can also be the basis for an interpretation from and Language (2016), to a certain extent, represents a French-Swiss author, is a series of oversized the perspective of the institutional critique or that of a logical outcome of her long-term interest in lan- The presence and the absence of volumes structure our round paintings/objects, Portraits Grandeur Nature an artistic operation. An example of such an approach guage and art where the text is an important tool of perception of a three-dimensional environment. In the (2007 – 2009), which she also presented at Centre is her previous exhibition Bien faite, mal faite, pas faite not only creation, but also communication and inter- western spatial tradition, ever since the time of the Renais- Pompidou in Paris. In terms of the exhibition commu- in Gent (3) where the artist applied the names of ficti- pretation. It demonstrates another sphere of her inter- sance, the organisation and articulation of space has been nication to the outside world, given that its compo- tious female artists as certain „alter egos“ of not only est dedicated to the topic of migration, not only in the based upon the perspective grid. However, in the 15th and nents, by far not non-essential, is the attractive visual reputed artists, but also of some men from the history sense of physical, but mainly mental activity. She deals 16th Century tradition of Korean, Japanese and Chinese representation of works, stands a good chance of of culture and philosophy, on the walls within the build- with the issue of how we are able to „migrate“ from landscapes, another technical strategy was used to repro- overcoming the natural barrier between the closed ing interior. The present collection Portraits Grandeur one language to another, what limits and restrictions duce the illusion of depth and perspective on two-dimen- space of the presentation and the public exterior. At Nature nevertheless brings along a significant super- this migration brings along to our consciousness, and sional surfaces: the void. In the aforementioned pictorial the same time – also in connection with the venue structure – in the perception of Agnès Thurnauer it is what its consequences may be. traditions, for example in depicting a mountain’s view, the of the exhibition (Kunsthalle LAB Bratislava) and due not only an effort to create exactly formulated (based artist would not have painted an element such as a cloud. to the character of the selected works (as a specific on the name typology) female opposites in the sense Mira Sikorová-Putišová, curator On the contrary, he would have worked on its surround- section of the author’s creative work), it is a relatively of critical reassessment of art history writing, but also ings, developing a visual impression of volume through freely, definitely not intentionally set-up exhibition in a deliberate blurring of gender reading of this history, Footnotes: the missing yet visible presence of the cloud. the LAB representing the kind of art which could also namely by means of fiction created in this way, the 1 This topic was addressed by the exhibition Fem(inist) Fatale This is the notion of the ‘mu’: the absence that occu- be assigned the attributes of the area reacting to the sources of which we can however read reliably. in Kunsthalle LAB Bratislava (17. 7. 2015 – 6. 9. 2015) pies a volume. The ‘mu’ is presence through emptiness, issues of feminism as well as gender art (1). The question posed by the artist through this 2 It mainly concerns the essay by Linda Nochlin Why There and literarily means ‘nothing’, ‘not’, ‘no’, but also ‘nega- Although in case of the given segment of works, series (and the collection presented at the exhibition Have Been No Great Women Artists? (1971) as well as the pub- tive’, ‘without’ and ‘nonbeing’. In addition, the ‘mu’ is a key contrary to the character of works presented at the was actually based on it too), is also to what extent the lication by Roszika Parker and Griselda Pollock Old Mistress: cultural concept in the Zen tradition: the void embodying above-mentioned exhibition where they individually gender aspect is important in perceiving the painting Women, Art and Ideology (1981). More: Foster, Hal – Krauss, the state of ‘nonexistence’, to which the study of Zen is communicated the contents subjectively reacting to (art) by viewers. Here, a significant role is played by the Rosalind – Bois, Yve-Alain – Buchloch, Benjamin H. D.: Umění dedicated. To explain the ‘mu’, there is the koan (a med- the theme of the current view of gender application, present principle of (non) depiction – the objects of po roce 1900. Modernizmus, antimodernizmus, postmodern- itation story) of the teacup. If you look at a cup you will (also from the point of view of male – artists), Agnès the series of portraits are a manifestation of a symbolic izmus. Praha: Slovart, 2007, p. 572. see its physical appearance, its solid ceramic material, its Thurnauer touches upon the „globalized“ topic – the substitution of a fictitious reality rather than traditional 3 Bien faite, mal faite, pas faite (Well done, badly done, not shape and contours. More crucially, you will see the void disparity of women and men represented in the history painting formats through a relevant narration, whose done), S.M.A.K. Stedelijk Museum voor Actuele Kunst Gent, in it, the round hollow that models its design. The empty of fine arts. final shape and contents, according to the artist are 27. 1. – 20. 5. 2007. space is the most important part of the cup; the function The primary decoding of the works – a series also considerably affected by the participation of the of the object itself. Its reason to be relies on the presence of „buttons“ with names of, as if, their female „op- viewer through his/her perception. Thus fine arts – MIRA SIKOROVÁ-PUTIŠOVÁ (*1974, Žiar nad Hronom, of that void. The empty space is a fundamental element in posites“, or variations or transcripts of male artists painting, which represents the realm of her work, for Slovak Republic) studied history of art and culture at describing the purpose and the existence of the cup.

214 215 In fact, ‘mu’, the nonbeing, is a state between activity together, pointing to the importance of stopping and The cogitation that led to the creation of this art in Banská Štiavnica, highlight these timeless partnerships and inactivity. Yet, the ‘mu’ doesn’t have any equivalent in considering the imperceptible links holding together what project can be explained with the concept of deterritorial- and present pickup trucks used there as private buses. Western philosophy. The four international artists invited we believe to have meaning. Into the MU explores the ization introduced by Deleuze-Guattari. Deterritorialization In their production, the residents use dialects of local to join Into the MU, while dealing with different media and concept of emptiness and the relevance of its formless implies a weakening of ties between culture and its loca- creativity alongside the global brands. Oto Hudec con- focus, accepted this invitation to explore the dimensions shapes in a contemporary context that seems to be con- tion, and the transfer of cultural subjects from a particular sistently expands the anthropological model of art, and of this state from different angles. stantly and desperately looking to be filled; with objects location in space and time. The artworks exhibited articu- his installations lead to self-reflexive processes within our and images, signs and symbols, meaning and information. late the relations of spontaneous creativity, collaboration culture through appropriation and a deep understanding Ciarán Walsh wrote a short science-fiction novel, The Sick- If, as Irit Rogoff defines it, the infrastructure is the invisible and the sharing of cultural customs, moderated in two of the Other. ness, Book One, the first of a series presenting four dif- grid conditioning and moving us in our post semio-cap- vastly different environments. On the one hand Hudec ferent characters, whose stories are all related by being italist world, the ‘mu’ embodies the slippery spaces in focuses on exploring the social environment, while on Daniel Grúň, curator set in a near-future, paranoia-driven environment, where between the infrastructure’s knots, creating a new point the other he addresses the overcoming of the dualism of an incurable epidemic has spread. Walsh then conceived from where to start looking at reality. disembedding and exile. Eduard Glissant writes: “Whereas DANIEL GRÚŇ (*1977, Piešťany, Slovak Republic) is an art of a wooden installation that is placed into the gallery exile may erode one’s sense of identity, the thought of historian, curator, critic and writer. He studied history space, which includes the first chapter of The Sickness, Elisa Rusca, curator errantry—the thought of that which relates—usually rein- of art and culture at Trnava University. A lecturer at Book One as an object that visitors could take and read. forces this sense of identity.” the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, he The sculpture becomes a metaphor of the four-part book ELISA RUSCA (*1986, Turin, Italy) is an art historian work- The imaginary idea of wandering (errantry) commu- engages in art commentary and examines diverse project, amplifying the experience of the story in the ing as a curator and writer. A PhD candidate in Visual nicates through establishing relationships with the Other, relationships of images and writing against the back- LAB’s own room: the publication and the exhibition’s dis- Cultures at Goldsmiths, University of London, she culturally different. In the work of Oto Hudec, errantry is ground of the cultural ruins of modernism. In 2009 play, albeit standing independently according to each vis- specializes in photography and new media. Chair embodied in the picture of an archipelago, which is also he defended his thesis, which he published as Ar- itor’s decision to either read or not read the book outside of the AICA Web committee since 2015, she was an intersubjective image of Cape Verde and the lives of cheológia výtvarnej kritiky. Slovenské umenie šesťde- the space, are indissolubly entangled, one the offspring assistant curator at the Collections of the Musée de people who were born there, left, and returned. Intersub- siatych rokov a jeho interpretácie [Archeology of Art of the other. l’Elysée, Lausanne, Switzerland, for five years, and jectivity is based on immediacy and participation in the Criticism. Slovak Art of the 1960s and its Interpreta- since 2010 she has curated contemporary art exhi- poetics of relation. A pair of giant sculptures of aquatic tions]. He is a participant in a number of international Coded structures are also present in Myriam El Haïk’s bitions in Switzerland, Italy, Germany and Slovakia. turtles not only refers to migration, but in the context research projects studying the critical reflection on Toy Toy II!, where a round sculpture on the floor is con- With Broken Dimanche Press, Berlin, she edited the of mutual relation and continuous voyage through time art and visual culture during the period of socialism. stituted of single pieces representing the sequence of book Oblio (2014). She collaborated with Nathalie also carries subjective notions of home and maintaining Daniel Grúň is a member of the Július Koller Society. a composition written by the artist. The partition hangs Herschdorfer on the editing and writing of the New relations to home in living culture. Subsequently, these He has completed study stays in Poznan, Prague on the wall next to the structure, which is completed by Dictionary of Photography (Thames&Hudson, 2015). relations are reflected in other segments of the exhibi- and Vienna. Occasionally he organises exhibitions four small toy pianos positioned in its vicinity. The work She has presented her research on contemporary tion; they are documented in a video from the immigrant and collaborates with the XYZ Group (Milan Tittel is also the set for Haïk’s live performance of the composi- visual cultures at: CNRS Paris; the National Museum neighborhoods of Lisbon, and contrasted in two murals and Matej Gavula). In 2009 a collection of his poems tion, along with three other musicians. The space calling for Contemporary Art, Seoul; the National Museum for made directly in the gallery space. Some artworks were appeared, Manuál (Manual). He is a holder of the Igor for the act of playing, while presenting the materialization Contemporary Art, Prague; MASC Florianopolis, Bra- even created during workshops, in direct collaboration Zabel Award for Culture and Theory. of what we can hear, offers us another way to experience zil; Kunst Werke, Berlin; and ETOPIA, Centro de Arte y with children from the immigrant neighborhoods. music and rhythm. Tecnología, Zaragoza, among others. Oto Hudec deliberately applies and cultivates tech- Time, space, action and inaction blur their physical niques of spontaneous child creativity, as well as the lay STANO FILKO boundaries in the two-dimensional objects created by authenticity of amateur expression. However, his works 2037 Nathan Baker, who explores surface and the manner in OTO HUDEC are not saturated with the site-specific exoticism that which we deal with the ongoing production and con- Archipelago is now serving so well as a tourist commodity. The au- The organization of the exhibition of Stano Filko was sumption of images. In between photography, painting thor understands the thin ice of artistic ‘exploitation’ of prompted by the symbolic occasion of his 80th birthday. and performance, the object we see passes thought mul- At first glance, it seems that Oto Hudec’s project for the voluntary participation of people who are not in the Professionals, colleagues, and close friends know that the tiple states of manipulation, each of them leaving a print, Kunsthalle LAB deals with migration. That is, however, know concerning the art world. Thus, he strives to give date and place of the author’s birth played a significant a trace; more or less visible, more or less recognizable. not quite apt. Migration is associated with the voluntary back an equal share, although his efforts are not always role throughout his richly structured work. Both gradu- or forced transfer of a population, as well as with over- successful. He aims to provide the participants with an ally became a conceptual as well as factual mytheme of Dušan Zahoranský works on semiotic aspects in contem- coming geographical and political territories and the experience, for instance through a pottery workshop that the utopian ‘art-system’ that Filko built and synthesized, porary visual languages relating to the public sphere. For consequences of doing so. In the context of the war in introduces a generation growing up in an African-Amer- especially in the last decades of his life. According to his Into the MU, Zahoranský created a video turning around Syria, the humanitarian crisis in Africa and the suppres- ican hip-hop culture to something as traditional as the birth certificate, Filko was born on June 15, 1937 in Veľká the Slavín monument in Bratislava, and projected it onto sion of the Arab Spring, migration has become an om- pottery from the island of Santiago. Thus, the co-authors Hradná, a small village in the Trenčín District. However, an unconventional screen, playing with our preconcep- nipresent theme in European politics. The current crisis exchange their work for some other value. In such events, the objective reality of the official record was constant- tions of surface, light and object, which are in fact part of of European identity and the subject matter of Oto Hu- the poetics of relation invites the participants, and hope- ly disrupted and layered by the author in the pursuit of the measurements we use to perceive reality, as well as dec’s project may therefore have a similar but not iden- fully also the viewers, to consider their bond towards loca- the ideal of the ‘subjective-objective art’ that originates presence and absence. The Slavín monument is a World tical background. In a continental country like Slovakia, tion, language, and work, while pointing out the paradox in modern art. Influenced by conceptual art, Filko later War II memorial and military cemetery, and the choice to which has long been disapproving of European migration of economic prosperity faced by our society. turned to the ‘merging of art and life’. Instead of stating record this specific place, which has a historical value, policy, the focus on the social issues of Cape Verde cer- The travelling Project Caravan (with Daniela Kraj- dates, the paintings and text arts, especially from the late adds a semantic layer to the installation: connecting it to tainly raises questions. Repeated stays in Cape Verde and čová) accentuated the still underutilized opportunities to period, feature a special triple date that says “13.14.15. the relativity of presence and absence related to the con- the suburbs of Lisbon, and coexistence with their inhab- promote and develop local dialects, reflecting the poetics JUNE”. This numerical code refers to the authenticated struction of history. itants, provided the author with a personal experience of of relation across the minorities and the majority in their reality of Filko’s birth on June 13, and the official registra- Visitors to the LAB enter a heterogeneous space the Other, cultural differences, and something that we, cultural manifestations. Hand-made model cars from tion two days later. where not only sculpture, video installation and pho- together with the philosopher Eduard Glissantom, might Cape Verde, dexterously incorporated into fragments of Filko’s multifarious lifetime oeuvre has not yet been tography, but also literature, semiotics and music come call the poetics of relation. the late Gothic ornamental decor at the exhibition Reset comprehensively processed. The exhibition catalogs, in

216 217 addition to the published reflections of his work, tend to and private collections, aiming to present his spatial, sur- J. Mančuška, B. Ondreička and M. Pokorný) at the Venice ent, it leads me, it is the beginning of any work I do.” The focus on selected themes or periods of Filko’s work. The face, as well as conceptual thinking about the structure of Biennale. He moved his studio on Snežienková Street in way drawing translates into the final work can be more or only retrospective exhibition as of yet was presented by the world and being, not to mention his own existence in Bratislava to his hometown of Veľká Hradná, where he less obvious, as she does not follow a unified or recogniz- the State Gallery in Banská Bystrica in 2003 (Filkontempla- it. Later on, he layered and gradually specified a system began building a large “Fyilkoráb” (Ship) as his own (un- able strategy. ciakcieq, curators: A. Vrbanová, V. Beskid). Shortly after of the existential dimensions of human life (3.D. = Earth = finished) museum in the form of a total installation. At the This constant stylistic and procedural transformation the unexpected death of the author, the Slovak National red / 4.D. = space = blue / 5.D. = metaphysical = white) into turn of 2005 and 2006, he presented the exhibition Up is possibly what best describes Carmella Gross’s prac- Gallery in Bratislava also organized a monographic exhi- the chakra structure through a 12-color spectrum. Fol- 300000 km/s in the Tranzit Gallery in Bratislava, which tice over the years. For example, the key work from the bition (Poetry on Space – Cosmos, curators: L. Gregorová lowing his return from emigrating to the USA in 1990, this was another model of this type of environment, arranged autumn of her career (Carimbos (1978)) expressed sub- Stach, A. Hrabušický), and a fully-fledged retrospective universal-utopian system of expressing qualitative levels in space according to the logic and symbolism of the version of freedom through a primitive artistic gesture, with a monograph is still being prepared. Despite nu- of life has been present in most of his newer works and color spectrum. Filko’s graphic works on paper, often resulting in an almost instinctively created scribbling or merous exhibitions, expert analyses and reflections, exhibition concepts. From approximately the mid-1990s, handwritten and ‘rewritten’, can be perceived as concepts stain that she transposed onto a stamp and replicated Filko’s oeuvre remains exclusive to the ‘connoisseurs’ Filko focused on creating a complex environment with or even proposals for the spatial application of the spec- mechanically: “The artist replaced the sensual and manual involved. Even the recent project of the Slovak National regard to this color-semantic system, a total installation as trum of colors in architecture. At the same time, however, gesture by mechanized stamping in a serial stroke.” Gallery, compiled relatively clearly and accessibly, has not an absolute world as such. He did so firstly in his studio in they are autonomous artworks, through which the utopian Several years later (in 2005), Gross returned to draw- helped the wider public to fully understand the author. Bratislava, and later in his birthplace, the village of Veľká idea of spatial (and timeless) ‘gesamtkunstwerk’ grows ing during the project Cascata, creating a staircase on Thus, questions concerning the processing methodology, Hradná, where he spent many years building a place for more expressively powerful. the banks of the river Guaíba in Porto Alegre (an urban reflection, as well as the manner of exhibition presenta- his art and message. Through this approach, Filko once project that is permanent and designed to go unnoticed tion of the author, are becoming increasingly urgent. again overlapped the objectivizing concept with his per- Nina Vrbanová, curator as artwork). In the project description, she explains her Content-wise, Filko’s work defies the traditional artis- sonal mythology, merging art and life. (biography p. 211) intent: “The edge of the stairs was meant to be made of tic-historical rendition, not only in the absence of dating, The installation of 12 sheet metal rockets creates iron, CORTEN steel or other material, so that it would be and its replacement with autobiographical data (which a certain peristyle. Individually, each object represents overlooked to clearly define the drawing lines.” was mistakenly referred to as anti-dating), but especially one of the chakras according to the painted color spiral; CARMELA GROSS In The Photographer, she used the same principle to due to the fact that the author visually and semantically together they express the continuity and coherence of the The Photographer illustrate the process of drawing. On the one hand, the re-contextualized his older works ex-post, giving them whole. Filko’s desire was to use the symbolism of colors to lamps representing the basic unit of drawing give the a new reading. Each time, he retroactively integrated old- capture ‘Everything’, from the rudimentary earthly being (Some things) whole work an almost childish schematic, an elementary er and newer works side by side, within the framework of to transcendence, spirituality, and vacuum. The subject we talk about when elaborating on Carmela Gross character. On the other hand, just like with the stamps, his current scope of knowledge. The pneumatic objects matter of rockets was already present in his work in the this simple gesture, along with the preservation of its and environments from the late 1960s and early 1970s late 1960s. Originally, they expressed his fascination with In a 1993 text that analyzes Carmella Gross’s work, Aracy spontaneity, is transformed and subverted by becoming (i.e. Breathing – The Celebration of the Air, 1970), the the first flights into space, the discovery of new spheres of Amaral, one of Brazil’s most exacting and most direct mechanical, even industrial, as it is captured with a lot of form of which later appeared in Filko’s work in the new human life and the enhancement of knowledge, associa- critics, claims that “the artist stands behind their trajec- cables, transformers, reactors, energy, etc. ideological context of the color spectrum and the chakra ting the moment of withdrawal and transfer to other high- tory”. If this reasoning is generally valid for any artist, it Exhibiting cables and other functional elements system (the series Balloons – 12 Color of Reality, around er dimensions, from physicality to spirituality. The final is undoubtedly true for someone like Gross. This should is especially important in terms of saving work, be- 2005), are perfect examples of this approach, while the object is a vertically perforated, white-painted illuminated be emphasized all the more today, almost twenty-five cause it allows us to place The Photographer in a set of metallic non-expressive colored and perforated rockets rocket (Rocket – White –Tranzsprarent – 12th Chakra). It years after the emergence of everything she produced, Gross’s works that are in a direct or indirect osmotic rela- (the series Rockets 1st – 12 Chakra, around 2005) stem represents an aperture beyond the discerned or conceived learned, and created during all those years into the light tionship with the city. Some works, usually those of large from Filko’s early graphic and spatial works (e.g. SPACE X. reality towards transparent and essential spirituality. of the world. dimensions, such as the Cascata, or the illuminated sign ROCKETS, 1967). The concept of the author’s spatial thinking is com- Although not synthetic, the exhibition at Kunsthalle Hotel designed for the 25th Biennial in São Paulo (2002), Hence, an exhibition model that would explore the plemented by a monochrome inflatable balloon, a ball Bratislava allows us to point out the recurring elements connect with the city and are often open to the audience, development of the core subject matters within the con- that anticipates the metaphysical 5th dimension in the of this ‘trajectory’. It can serve as an introduction to the encouraging interaction. text of the author’s autobiography could be quite innova- color spectrum. Its shape and meaning suggest the poetics of the artist for an audience seeing her works According to the artist for instance, the work a Negra tive. The composition, sign structure, intertextuality and Earth, which ‘personifies’ all three levels of existence at for the first time. Although an exhibition consisting of (1997), though almost intangible due to the method of contextuality of Filko’s work impede its initial aesthetic once (earthly life, the sphere of space, and the timeless installation and video cannot possibly be an adequate layering the fabric, is “the object of iron and black nylon reception, which the audience often finds complicated. spirituality that surrounds and highlights everything). This representation of a career (which spans more than four tulle, armed with wheels for traveling on the roads, on as- An attempt to make his conceptually structured work stand-alone work, which is part of a larger installation decades and includes paintings, sculptures, drawings, phalt. I also see it as an object image that mixes the move- more accessible through his personal (and very turbulent) of 12 balloons (the series Balloons – 12 Colors of Reality, installations, and videos, in addition to the intensive ment of streets, cars, sounds, building lights, shops and story seems possible and even relevant, considering the around 2005), points to the structure of Filko’s oeuvre, teaching of artists and researchers), it is interesting to advertising, but it is still an object of desire that contrasts nature of the work, the aim of which is to fuse art and life where each part usually refers not only to the broader observe how everything in Gross’s work suggests a hori- with the ever-changing city and the passersby crossing, within the basic premises of conceptualism. The exhibi- context of the whole but also to itself. In addition to plane- zontal, almost rhizomic tendency, and practically any turning, walking, coming and going, and returning”. tion title 2037 refers to the futuristic-utopian accent of tary associations, the shape of an object can also imply work can serve as a starting point for addressing the However, the relation to the urban universe is not the author’s work after 2000, when he sought to express more universal expressive categories, such as complete- issues that are central to her oeuvre. limited by scope and location: some of her other works the universe through the color spectrum, and its synthesis ness, perfection, or absoluteness. Finally, the interpreta- Drawing has been at the heart of Gross’s work from also feature this urban element, namely the Latin Ameri- in the form not only of installations and objects, but also tive context extends the motif of vacuum as an indetermi- the very beginning, a statement which may seem highly can city with its permanently exposed guts (cables, pipes, rather subtle concepts on paper. At the same time, the nate void, which Filko embodied presumably most aptly contradictory, considering the frequently ‘urban’ scale of scaffolding, and defective passages) as direct and explicit number represents the unfulfilled utopia of Filko’s own in the object of a transparent balloon (Ø 4 m) made of her work, her physical presence, the political connota- raw material, even if they are intended for the theoretically earthly life, which he not only spoke of in recent years, but translucent synthetic plastic. tions and its firmly conceptual foundations. What it means aseptic environment of a museum or gallery. This nature also encoded in the form of the birthday triad, especially The model of being according to the author is also overall is that she departed from her most common studio of her objects was also highlighted by her works exhibited in his textual and visual works. visualized by a collection of prints on paper, created practice in all spheres of her work, and resorted to draw- at the 10th Biennial in São Paulo, namely A Cargo, Presunto, The modest but exclusively situated exhibition pre- mostly around 2005. Back then, Filko presented his in- ing silently as a solitary artist. However, drawing is the A Pedra, and Barril (all created in 1969). They were made of sents a selection of Filko’s works borrowed from public stallation The Model World/Quadrophonia (together with starting point for the vast majority of her work: “It is pres- raw materials commonly found in the city (mattresses, car

218 219 covers, barrels, straw, and plastics) to point out the sur- Jacopo Crivelli Visconti, curator rounding poverty and state violence (especially the barrel, which was often used as a torture tool). JACOPO CRIVELLI VISCONTI (* 1973, Naples, Italy) is a cu- But work that illustrates the poetic and undenia- rator and writer, based in Sao Paulo. As curator of the bly political union of the inner and outer, the open and Fundacao Bienal de Sao Paulo, he was responsible for closed, the protected spots and dangerous streets, is the the Brazilian Pavilion at the 52nd Biennale di Venezia essence of Carmella Gross. “The artist is their trajectory,” (Italy, 2007), among other exhibitions. Recent pro- but the trajectory is also created by breaks and deviations: jects as an independent curator include: Pinta Art Fair 2 Buracos (2012), an opening on the facade of the Vermel- (curator of the ‘Solo Projects’ section), New York, USA ho Gallery, is tautologically based on what the title says: (2011); Sismografo, Palacio das Artes, Belo Horizonte, two holes on the facade of the gallery that create visible BR (2011); Ponto de equilibrio, Instituto Tomie Ohtake, and almost palpable osmosis with the city. A similar prin- Sao Paulo, BR (2010); Arco Solo Projects, Madrid, ciple defines all of her work. Thus, it would be advisable Spain (2009 and 2010). to return to Kunsthalle Bratislava and take another look at The Photographer from the outside of the building, from between the vehicles, and possibly during a cold, cloudy night, to feel the light breeze that is the energy of the artist, which she likes to call “the urban sign”. Luz del fuego (2012), the video accompanying The Photographer, was created on its journey through Brati- slava, and shows newspaper photos of political conflicts, street collisions, and accidents in various parts of the world. Although video is not a medium commonly used by Gross, this work represents a recurrent modus operandi in her creations, which utilize the juxtaposition of words, names, or other elements. Thus, the idea of mechanical repetition is frequently present in her work, from the first time she used stamps. In this case however we encounter rather the utilization of seriality, the construction of the message from the sum of all the elements, and the mini- mal differences between them that lead the viewer to un- derstand the work as a whole. We can see the same principle also in Figurantes (2015), where metal planks inspired by the streets feature “former delinquents, crooks, thieves”, and other char- acters that Marx introduced in his book The Eighteenth Brumaire of Louis Bonaparte (1852). As he says at the beginning of his text, these characters are omnipresent in today’s cities and recur as farces. The presence of words in Gross’s work, repeatedly since 2000, shows her great knowledge of the world of writing, ranging from its more immediate manifestations (Luz del Fuego or Us cara fugiu correndo, 2000) through the most sedentary of Marx’s philosophy, to the poetry of Machado de Assis (Pensas, Achas, Pode, Gosto, 1996). The Photographer was not inspired by literary refer- ences. But years after the first installment of this work, Carmela Gross discovered an excerpt from the classic text Os Sertões (1902) by Euclides da Cunha (1902), which describes the work perfectly through the image of the protagonist: “The sunset was long, the shadow of the sun lingered on the ground and the protected soldier rested with his shoulders open towards the heavens. He’s been resting… for three months…” Maybe it’s just a coincidence, but it’s amazing to see that in the world of Carmella Gross, where everything is constantly transformed and reworked, the contemporary works complement and elucidate the other moments of her trajectory, and that the inspiration for her work appears years after its realization.

220 221 S finančnou podporou Partner osvetlenie fasády With financial support Building Lighting Partner

Generálny partner 2014 – 2016 Mediálny partner General partner 2014 – 2016 Media partner

Partneri výstav Exhibition Partners LAB 2014 – 2017 Fotografie / Photos ISBN: 978 – 80 – 972754 – 2 – 6 Juraj Bartoš: 32, 58, 70, 80, 88, 104 Prvé vydanie / First Edition Zuzana Godálová: 10, 24 – 29 Vydané v decembri 2017 © Slovenské centrum vizuálnych umení, Elektro Moon Vision: 4, 18 – 22 Published in December 2017 Kunsthalle Bratislava, Bratislava 2017 Peter Gál: 112 Lucia Kotvanová & Daniela Čarná: Kunsthalle Bratislava Editorky / Editors 168 – 175 Nám. SNP 12, P.O. BOX 107 Katarína Trnovská, Nina Vrbanová Martin Marenčin: 34 – 38, 40 – 46, 810 00 Bratislava 50 – 54, 60 – 65, 72 – 76, 82 – 86, Asistentka editora / Editor Assistant 90 – 94, 98 – 102, 106 – 110, 114 – 118 www.kunsthallebratislava.sk Klára Hudáková Dalibor Krupka: 120-126 Eva Lančaričová: 128, 140, 160 Všetky práva vyhradené. Žiadna časť Autori textov / Text Authors Karl Salzmann: 12 – 16 tejto publikácie nesmie byť nijakou © Jana Cviková, Juraj Čarný, Elektro Moon Zuzana Sedláková: 96 formou reprodukovaná, kopírovaná alebo Vision, Clemens Fürtler, Belinda Grace Adam Šakový: 130 – 136, 142 – 148, rozmnožovaná bez predchádzajúceho Gardner, Petja Grafenauer, Carmela 150 – 157, 162 – 166 súhlasu vydavateľa. All rights reserved. Gross, Daniel Grúň, Katia Huemer, Oto No part of this publication may be Hudec, Jeauk Kang, Krištof Kintera, Lenka Prepress / Prepress reproduced, stored in a retrieval system Kukurová, Lenka Krištofová, Kwangsu Lee, Vratko Tóth or transmitted, without the prior permission Milan Mikula, Michal Murin, Nika Oblak & of the publisher. Primož Novak, Zuzana Pacáková, Mária Grafický dizajn / Graphic Design Rišková, Elisa Rusca, Karl Salzmann, Eva Kašáková Lorella Scacco, Pavla Sceranková, Krzysztof Siatka, Mira Sikorová-Putišová, Písmo / Typeface Esther Stocker, Agnès Thurnauer, Monopol, Baskerville, Graphic Jacopo Crivelli Visconti, Nina Vrbanová, Erwin Wurm Papier / Paper Galerie Art Gloss 150g, Cyclus ofset 100g Preklady / Translations obálka: Galerie Art Gloss 350g Beata Havelská, Linda Magáthová, John Minahane, Martina Petáková Tlač / Print Helbich tiskárna, a. s., Brno Jazykové korektúry – slovenský jazyk / Proof reader editor – Slovak language Náklad / Edition Daniela Marsinová 500

Jazykové korektúry – anglický jazyk / Proof reader editor – English language Daniel Hall Miestne špecifická výkladová galéria sa za uplynulé tri roky svojho fungovania zapísala ako jedna z popredných nielen v lokálnom, ale i širšom stredoeurópskom kontexte. Priestor vybavený rozmernými výkladmi výrazne zintenzívnil uvažovanie nad vzťahom súčasného vizuálneho umenia a publika. Podnietil „bezbariérovú“ komunikáciu s tzv. neinformovaným divákom, ktorý súčasné umenie často nevyhľadáva z pretrvávajúceho pocitu nezrozumiteľnosti či elitnosti. Tieto i ďalšie témy sú v katalógu LAB 2014 – 2017 prítomné ako vodiaca os, ktorá odhaľuje kritériá programovej stratégie Kunsthalle Bratislava. Gro knihy tvorí obrazová časť, v ktorej sú jednotlivé výstavy radené chronologicky. Okrem výstavných projektov sa pozornosť upriamuje aj na galériu ako živé centrum súčasného umenia, miesto kreativity a vzdelávania, adresu početných diskusií a stretnutí. Prílohu tvorí ilustrovaný Sprievodca výstavami (nielen) pre deti. Katalóg nechce pomyselne uzatvárať jednu etapu činnosti ani ju revidovať. Jeho zámerom je zachovať realizované výstavy a súvisiace kurátorské reflexie, ako aj celkový dramaturgický typus galérie pre budúcnosť.

During its three years of operation the locally specific window gallery has become one of the foremost art venues, not only domestically but also in a broader Central European context. With large display windows throughout its entire extent, it has added much more intensity to thinking about the relationship betweeen contemporary visual art and the public. An active, barrier-free communication has been launched with those “uninformed viewers” who often will not go to look at modern art, due to an abiding feeling of its incomprehensibility and elitism. These and other themes may be found as guide rails in LAB Catalogue 2014 – 2017, which reveals the criteria of Kunsthalle Bratislava and its dramaturgic and programmatic strategies. A pictorial section, with the exhibitions arranged chronologically, forms the bulk of the book. Besides the exhibited projects, we considered it important to direct attention also to the gallery as a living centre of contemporary art, a place for creativity and education, and a venue for numerous discussions and meetings. There is an appendix with an illustrated Guide to the Exhibitions (not only) for Children. The catalogue does not seek to bring a deliberate close to one stage of activity, or even to review what has been done. Its aim is rather to preserve the exhibitions held and the curators’ thoughts on them, along with the overall dramaturgic typus of the gallery, for the future.

www.kunsthallebratislava.sk