MASARYKOVA UNIVERZITA

Filozofická fakulta

Ústav hudobnej vedy

Bakalárska diplomová práca

2019 Bibiána Hajdanyová

Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Ústav hudobnej vedy

Združené umenovedné štúdiá

História tancov House a Vogue s prihliadnutím na kultúrno-spoločenskú situáciu.

Bakalárska diplomová práca

Vedúci bakalárskej práce: Vypracovala:

Mgr. Veronika Valentová, Ph.D. Bibiána Hajdanyová

Brno, 2019

PREHLÁSENIE

Prehlasujem, že som bakalársku diplomovú prácu na tému „História tancov House a Vouge s prihliadnutím na kultúrno-spoločenskú situáciu“ vypracovala samostatne s použitím literatúry a informacií, na ktoré odkazujem.

V Brne 2019 podpis autorky práce: ……………...

Touto cestou by som sa chcela poďakovať Mgr. Veronike Valentovej, Ph.D. za ústretové jednanie a ochotu pri riešení problematiky tejto bakalárskej práce.

Obsah Úvod ...... 7

Cieľ práce ...... 8

1.0 House ...... 10

1.1 House základná technika ...... 10

1.2 Charakteristika jednotlivých období vývoja tanca House ...... 11

1.2.1 House steps – old school ...... 11

1.2.2 House – Middle school ...... 11

1.2.3 House – New school ...... 12

2.0 Vogue ...... 13

2.1 Vogue základná technika ...... 13

2.1.1 6 elementov Vogue Femme ...... 13

2.1.2 Slovník základných pojmov tanca Vogue ...... 14

3.0 Počiatky vývoja tanca House ...... 15

3.1 Prechod od párového tancovania ku sólovému ...... 15

3.2 The Loft a počiatky undergroundového tancovania ...... 16

3.3 Ďalšie kluby spojené s underground tancovaním ...... 17

3.4 David Mancuso ...... 18

4.0 Počiatok vývoja Drag balls a s tým spojených housov (Vogue) ...... 20

4.1 Crystal LaBeija a prvý house ...... 21

4.2 Ďalšie housy ...... 22

4.3 Priebeh bálov ...... 22

5.0 Zlatá éra a prínos tancov House a Vogue ...... 24

5.1 House ...... 24

5.2 Vogue ...... 24

5.2.1 Willi Ninja a jeho prínos do Vogue ...... 25

5.3 Homosexuáli ako tanečný vzor ...... 26

6.0 Filmy, ktoré zvýšili povedomie u verejného publika ...... 28

6.1 Paris Is Burning ...... 28

6.2 Check Your Body at the Door a najznámejší tanečníci zo scény ...... 29

7.0 Hudba ...... 31

7.1 Klasické housové piesne ...... 32

7.1.1 Piesne naspievané ženami ...... 32

7.1.2 Drsnejšie piesne ...... 33

7.2 Klasické voguové piesne ...... 34

7.2.1 Madonna – Vogue ...... 35

8. 0 Vplyv tanca House a Vogue v rámci spoločenského kontextu ...... 36

8.1 Drogy a AIDS v newyorských kluboch ...... 36

8.2 House dance conference ...... 37

8.3 Ľudia a inšpirácia ...... 37

8.4 Útek z nepochopenia ...... 38

8.5 Internet ...... 38

9.0 Československá tanečná scéna ovplyvnená kultúrou Housu a Vogue ...... 40

9.1 Podujatie a organizácie podporované československou tanečnou scénou ...... 40

9.2 Príklady v umeleckej brnenskej scéne využívajúce prvky Housu a Vogueu ...... 41

9.2.1 Mezipatra queer festival ...... 41

9.2.2 Dance Life Expo ...... 42

9.2.3 Project .S.O.U.L...... 42

Záver ...... 43

Resumé ...... 44

Resume ...... 44

Použitá literatúra ...... 45

Prílohy ...... 48

Úvod Bakalárska práca „História tancov House a Vogue s prihliadnutím na kultúrno- spoločenskú situáciu“ sa zaoberá dvomi typmi tancov novšej doby, konkrétne sa jedná o tance House a Vogue, ktorých začiatky sa datujú do neskorých 70. rokov a začiatkov 80. rokov 20. storočia. Ktorémukoľvek tancu na svete sa človek začne venovať, mal by mať teoreticky zvládnutú históriu jeho vzniku, aby sa do neho mohol individuálne čo najlepšie ponoriť a venovať sa mu. Keď sa načrtne začiatok vývoja skúmaných tancov, musí byť jednoznačne v prvom rade brané do úvahy ich historické a časové zasadenie. Práca totiž zvolila tance House a Vogue práve na základe miesta, kde vznikali. Dané tance vychádzajú z americkej klubovej scény. Ich vývoj bol plynulý a formoval sa postupne a prirodzene. House sa prvý krát objavil v Chicagu v klube pod menom Warehouse koncom 70. rokov 20. storočia. Tanec Vogue, ktorý dostal pomenovanie vďaka svojim krkolomným pozíciám pripomínajúcich pózy modeliek v jednom z najznámejších módnych časopisov na svete – Vogue, začal vznikať v tanečnej sále v Harleme už na začiatku 30. rokov 20. storočia. Pôvodne sa nazýval Performance, no postupom času sa vyvinula omnoho zložitejšia a hlavne iluzívnejšia forma, ktorá sa nazýva Vogue. Zvolená metóda práce je deskriptívna a kompilačná. Práca uvádza tance do kontextu, pričom si všíma hlavne spoločenské a kultúrne prostredie, v ktorom vznikali. V prvom rade je ale potrebné opísať oba tance so zámerom priblížiť ich techniku. V nej sa oba tance výrazne odlišujú. Kuriozitou a zvláštnosťou týchto tancov je fakt, že oproti iným tancom ako napríklad spoločenské tance či balet nikdy nebola a nebude ich technika prvoradá. Z toho vyplýva stanovisko, že hlavnou tézou práce je objasniť, čo bolo počiatkom vzniku týchto tancov, a čo pre ich rozvíjanie aj najďalej ostáva ich zdrojom. Jadro práce je rozdelené do dvoch zásadných častí. Najprv práca zodpovedá otázku, o aké tance sa jedná z hľadiska vizuálneho pozorovania. A neskôr prechádza ku podstate práce, čím je opísanie pozadia ich vzniku, čo dokopy zahŕňa všetko počnúc od hudby, cez atmosféru pri tancovaní v kluboch až po ľudí, ktorí stáli pri zrode scény. Samozrejme, práca sa venuje aj dnešnej situácii praktizovania vybraných tancov a porovnáva rozdiely medzi kultúrno-spoločenskou situáciou v minulosti a dnes, čo je vlastne aj jej hlavnou doménou. Hlavnou tézou bakalárskej práce bude objasniť oba tance s prihliadnutím nielen na miesto a čas, ale aj na okolnosti stojace za ich vznikom. Podstatný je totiž fakt, že v oboch

7

týchto prípadoch je spojený so situáciou, ktorá podnietila ich dnešné zaradenie medzi umeleckú činnosť ako prejav kreativity a individuality tanečníkov ako umelcov. K téme „História tancov House a Vogue s prihliadnutím na kultúrno-spoločenskú situáciu“ do dnešného dňa neexistuje ucelená literatúra. Avšak je prístupných mnoho internetových článkov uverejnených buď už to vo vedeckých alebo umeleckých časopisoch. Práca čerpala taktiež zo skrípt Sabiny Škodovej, tzv.: Taneční historie , RDE (2013). Čo sa týka náučnej literatúry, práci dopomohla kniha Tance 20. století od Radoslava Balaša či Hip hop forever od Martina Fiedlera. Výrazná osobnosť, ktorá svojimi článkami dopomáhala ku sceleniu informácii, je autor Tim Lawrence. Lawrence je profesorom kultúrnych štúdií na University of East London, kde učí od roku 1999. Je taktiež zakladateľom Lucky Cloud Sound System spolu s Davidom Mancusom a All Our Friends, ktorá má čestné miesto na Loft párty od roku 2003 (čitateľ sa dozvie o dôležitosti tejto párty). Užitočnou publikáciou bola napríklad Lawrencova kniha pod názvom Love Saves the Day: A History of American Dance Music Culture.

Cieľ práce Táto práca je zameraná teoreticky, jej cieľom je spracovať dostupné zdroje a pramene, a tak priblížiť scénu dvoch v dnešnej dobe už pomerne známych tancov. Práca vzniká aj na základe snahy o objasnenie občasných nevedomostí tanečníkov, ktorí sa týmto tancom venujú. Je totiž dôležité mať povedomie o tom, čo reprezentujeme, keď tancujeme dané štýly. O čo sa v posledných rokoch celkom úspešne usiluje aj československá tanečná scéna skrz rôzne workshopy tunajších, ale aj zahraničných tanečníkov. Každý tanec vychádza zo samotnej kultúry nejakej spoločnosti, tým pádom je kultúra a tanec poväčšine veľmi úzko spätý. Práca je rovnako zameraná na zhrnutie pojmov týkajúcich sa sledovaných tancov a vymenovanie ľudí stojacich za vznikom klubového tancovania. Bakalárska práca chce dokázať, že umenovedný problém môže riešiť aj to, ako je umenie schopné dopomôcť ku uvoľneniu istých zabehaných noriem. V tomto prípade podporila napríklad prejav homosexuálnej komunity v konformnej spoločnosti či vnímanie tanca v iných aspektoch. Spôsob, akým sa práca snaží dostať ku svojmu cieľu, je zber informácií z literárnych a internetových zdrojov. Práca má nasledovnú štruktúru: V prvých kapitolách sa čitateľ dozvie definíciu tancov, ktorým sa práca venuje. Rozoberie ich technickú stránku, opíše jednotlivé prvky a kroky.

8

Ďalej rozoberie hudbu a pomery v klubovej scéne, kde sa dané tance začali vytvárať. Potom sa venuje ľuďom, ktorí sa v danej tanečnej sfére pohybovali pri jej zrode, a taktiež tým, ktorí aj najďalej zotrvávajú pri jej tvorení a rozvíjaní. Ďalej berie do úvahy vývoj histórie opisovaných tancov z hľadiska pomerov vo vtedajšej spoločnosti, a to konkrétne newyorskej a chicagskej klubovej kultúry. Nakoniec si práca vzala za úlohu porovnať pomery v danom odvetví v minulosti a dnes.

9

1.0 House House je štýl tanca, ktorý vznikol v neskorých 70. rokoch a skorých 80. rokoch 20. storočia v underground kluboch v Chicagu a New Yorku. Prvý krát sa objavil v chicagskom klube Warehouse. House je tanec slobody, improvizácie a je hlavne o cítení hudby. Tancovanie daného štýlu je poväčšine založené na improvizácií v prírode a dáva dôraz na rýchly pohyb nôh v kombinácií s plynulými pohybmi torza. Hlavné zdroje pohybov v danom štýle sú zakorenené priamo v hudbe akou je napríklad Jazz, African, Latin, Soul, R&B, Funk, Hip Hop a podobne. Ďalším zdrojom sú ľudia samotní ako individuálne osobnosti rôznych charakteristík a etník, ktorí spolu tancujú pod jednou strechou odovzdávajúc si informácie skrz svoje pohyby a tak z Housu vytvárajú sociálny tanec.

1.1 House základná technika Základné elementy tancovania Housu sú:

Footwork, Jacking a Lofting.

V House je dôraz na jemný rytmus hudby a pohyb nôh, inak nazývaný aj Footwork, čo je vlastne základná vlastnosť, ktorou sa House vymyká z disko tancovania a dupanie nohami, ktoré sa objavilo ako súčasná forma tanca praktizovaná na elektronickú tanečnú hudbu ako súčasť kultúry rave. Veľa dnešných tanečníkov Housu začínalo s b-boyingom alebo inak nazývaným aj breakdance. Jeden zo základných pohybov Housu sa nazýva Jack, čo je pohyb trupu s akoby zvlneným efektom. Chicago je známe ako pôvodca originálneho Jacku, ktorý vychádza z pohybu tela tancujúceho do tvrdších zvukov ranného chicagského tancovania Housu. Prirodzené pripojenie ku nemu bol už pohyb nazývaný Farmer, ktorý vyzerá tak, že človek, ktorý ho tancuje, sa akoby odrážal zhora dole, pričom dupe nohami po zemi. Čo sa týka Loftingu, taktiež známeho ako Loft style dance alebo jednoducho Loft, tak jeho názov vznikol na takzvanej „The Loft“ párty. Jedným z hlavných elementov Loftu sú: spoločné vnímanie tanca medzi tanečníkmi, plynulosť a jemnosť, vzájomný rešpekt priestoru

10

voči sebe a ďalším tanečníkom. Taktiež v ňom nie je žiadny náznak súťaženia či predbiehania sa. Najtypickejšie pohyby Loftu, podľa ktorých môžete tento štýl rozpoznať, sú: Hand stands, Dives, Back bands, Slides, Delphins... Loft neprebieha iba na zemi. Ide o tanečnú formu, ktorá prebieha rovnako na zemi, tak aj v akejkoľvek inej úrovni nôh či rúk. Tanečník pri jeho tancovaní môže pridávať do performovania ľubovoľný pohyb, ktorý mu v danej chvíli napadne a necháva sa tak unášať hudbou spoločne so svojím tanečným partnerom. Človek si je vedomý svojho prostredia a rešpektuje priestor druhého.

1.2 Charakteristika jednotlivých období vývoja tanca House

1.2.1 House steps – old school Stomping – zdvihnutie kolena smerom hore a následný malý podrep, stále sa opakuje dokola a používa sa v rôznych obmenách.

The Loose leg – tento krok dostal pomenovanie podľa tanečníka pod menom Loose Leaf (Caleaf). Ostatní tanečníci sa nechali Caleafom inšpirovať a krok kopírovali po ňom.

The Train – obmena skatingu.

Farmer – pôvodne africký krok, ktorý si tanečníci prispôsobili a začali používať v House.

The Swirl – obmena kroku z brazílskej samby.

Jack in the box – jedným z prvých tanečníkov, ktorý tancovali tento krok, bol Which Way Sha. V kluboch sa tento krok tancoval vo viacerých ľuďoch, ktorí ho tancovali dohromady.

1.2.2 House – Middle school Housová hudba sa začala postupne meniť. Z počiatku všetka hudba prichádzala z Chicaga alebo z Detroitu. Počiatkom 90. rokov sa začali objavovať noví producenti a DJs z New Yorku a New Jersey ako napríklad Jr. Vasquez, DJ Camacho (New Jersey), či DJ Jovonn (Brooklyn). Najväčší boom zažil House v rokoch 1991 a 1992. V tejto dobe vzniklo mnoho nahrávok, videoklipov a House si vytvoril svoju vlastnú kultúru rovnako ako disco éra

11

alebo neskôr hip hop. Spadal do toho životný štýl ako aj obliekanie, ktorého súčasťou bola krátka kravata, košeľa, slušná obuv miesto tenisiek a nohavice miesto jeansov. Bolo zvykom sa do klubu slušne obliecť, a tak sa podľa oblečenia dala rozpoznať, že sa jedná o klubového tanečníka.

Základné kroky: Salsa step, The set up, Salsa hop, Side walk, Cross walk...

Crossroads – je veľmi podobný kroku Pad de bourais, ktorý je známy z baletu.

Na konci 90. rokov začal House ľahko stagnovať, keďže záujem o neho trochu upadal. Na scéne sa objavil Tony McGregor, Which Way Sha a Brian Green, ktorí v roku 2000 začali používať v House krok Jack v jednom z jeho prevedení (plynulý pohyb od kolien cez panvu, hrudník až ku hlave). Bola to skutočná revolúcia v House a veľmi to ovplyvnilo ďalší vývoj tohto tanečného štýlu. Vďaka tomuto pohybu sa výrazne zmenil celý tanec. Títo traja tanečníci sa pokúšali spojiť Jack s rôznymi inými krokmi, a aj vďaka tejto zmene začal byť House veľmi populárny. Veľa hiphopových tanečníkov sa začalo tento tanec postupne učiť.

1.2.3 House – New school Tip tap toe – základom je robiť krok na pätách rovnako ako na špičkách. Pozície sa neustále striedajú.

Scribble foot – rýchla variácia krokov zo strany na stranu s prekrížením. Krok vyvoláva dojem čmárania podrážok po zemi.

Criss cross – Party machine- krok prevzatý z Hip hopu, ale je ďaleko rýchlejší a prevedenie je trochu iné práve vďaka zmene rýchlosti.

Heel-toe – krok pochádzajúci pôvodne z reaggae, následne sa začal používať v Hip hope a neskôr aj v House.

Roger rabbit – taktiež krok pochádzajúci z Hip hopu, ale adaptovaný do rýchlejšieho tempa.

The skate – imitácia korčuľovania, ktorá taktiež pochádza z hiphopového kroku.

Dolphins – prvok pochádzajúci z housového štýlu pod názvom Lofting.

12

2.0 Vogue Vogue je forma moderného tanca, ktorej korene zasahujú do gay komunity. Tanec sa totiž začal formovať vo väznici Rikers Island, kde mali väzni kopírovať pózy z magazínu Vogue a takýmto spôsobom z toho vytvoriť súťaž a bojovať proti sebe. Vogue je tak inšpirovaný fotkami modeliek vo veľmi presných pózach a pevných postojoch. Tanec je inšpirovaný fotkami modeliek z najprestížnejších módnych časopisov, ako sú napríklad Vogue, Elle a ďalšie, kde modelky stoja v precíznych a občas aj krkolomných pozíciách. Pôvodne sa nazýval Performance, no postupom času sa vyvinula omnoho zložitejšia a iluzívnejšia forma, ktorá sa nazýva Vogue.

2.1 Vogue základná technika Tanec je založený na jasne definovanej tanečnej forme, ktorú nejde zameniť. Predovšetkým je k videniu v gay kluboch v New Yorku, Atlante, Los Angeles, Philadelphii, Miami a Chicagu.

V súčasnej dobe existujú tri odlišné štýly Vogue:

Old way (vznik pred rokom 1980) je charakteristický utváraním symetrických a precíznych línií, vytvárajúcich nádherne postupne sa meniace pohyby.

New way (1990) je typický presnejšími geometrickými vzorcami pohybov spojenými prostredníctvom tzv. Click (skrútením ramena v kĺbe) a Arm control (pružnosť rúk a ilúzia zápästia, ktoré obvykle robia Tut, rovnako ako zastavovanie alebo uzamknutie pohybu – Locking). New way môže byť taktiež popísaný ako upravená forma mimického predstavenia, pri ktorom sú imaginárne geometrické tvary, napríklad krabice, znázorňované behom pohybu, ktorý putuje okolo tanečníkovho tela a ukazuje tanečníkovu obratnosť.

Vogue Femme (počiatok 1985) je charakterizovaný veľkou pružnosťou s preháňanými ženskými pohybmi, je ovplyvnený baletom, moderným tancom a v prípade dramatického Vogue Femme je doplnený aj o pútavé skoky a triky.

2.1.1 6 elementov Vogue Femme Hands (Hands performance) – precízna práca rúk, kombinácia presnosti a rýchlosti pohybu ako celých rúk, tak aj zápästia a lakťov.

13

Catwalk – napodobovanie chôdze modeliek na módnej prehliadke, vyznačujúca sa chôdzou mimo rytmus.

Duckwalk – napodobňovanie chôdze kačky v kombinácii s Hands a Dips.

Spins – otočky.

Dips – pády na zem v rôznych pózach prevádzané buď zo stoja, z Duckwalku alebo z výskoku. Pohyb z vrchu až na zem, kde jedna noha zostáva pod tanečníkom pokrčená a tanečník spadne v prekážkovom sede priamo na chrbát s mierne zaklonenou hlavou.

Floor performance – využitie gymnastických, jazzových a mnohých iných prvkov výhradne na zemi.

2.1.2 Slovník základných pojmov tanca Vogue Andel a.k.a. Soft and Cunt – Vogue Femme performer s jemnejším, ale vyzývavým až vulgárnym prevedením.

Arms Control a.k.a. Hands Performance – kategória vyhradená pre obratnosť a koordináciu rúk a zápästia, triky rukami, vytváraním ilúzie za ich pomoci (patrí to pod štýl New way).

Clicking – skrúcanie sa týkajúce sa ramien a rúk, ktoré je spojené cez hlavu a chrbát a vedie až dolu, kde v určitej fáze rameno urobí tzv. Click (mierne vysunutie ramien z kĺbovej jamky a späť).

Devil a.k.a. Dramatics – Vogue Femme performácia s dramatickým a veľmi pôsobivým vyjadrením.

Hairpin – vychádza z gymnastiky a prevádza sa s pomocou veľkého prehnutia v chrbte, takže tanečník sa hlavou dotýka svojho pozadia v takzvanom Dips.

Kansai a.k.a. Old Way Dip – je inšpirovaný manekýnom pod menom Kansai Yamamoto vo výklade butiku. Jedno koleno na zemi smeruje dozadu, póza je doplnená jednou alebo obomi rukami.

Pyramid – tanečníci Vogue sú zoradení v jednej rade za sebou, kde sa snažia vytvárať pyramídu a jej podobné obrazce pomocou rúk.

14

3.0 Počiatky vývoja tanca House „Podle různých autorských pramenů probíhá od osmdesátých let na hudební a taneční scéně v Americe a v Evropě souběh několika stylu současně. Tyto se stále vzájemně ovlivňují, což vede jak v hudbě, tak i v tanci ke vzniku nových směrů.“1

3.1 Prechod od párového tancovania ku sólovému Od vzniku prvého filmu bratov Lumièrovcov ubehlo už takmer 125 rokov, pričom medzitým prešla filmografia obrovským pokrokom. Odvtedy sa v každej dekáde objavujú filmy, ktoré dané časové obdobie akýmsi spôsobom charakterizujú a vystihujú, a v niektorých prípadoch dokonca vytvárajú. V 70. rokoch 20. storočia sa takýmto kultovým filmom stal Saturday night fever. John Travolta tu bol predstavený ako Tony Manero a ten sa skrz Travoltu stal novou ikonou disko kultúry. Po veľkom boome tohto filmu sa jeho postava stala ikonou diskoték. Bol to viditeľný odklon od dovtedajšieho tancovania, keďže dovtedy v kluboch prevládalo párové tancovanie. „From 1980 onwards, the solo dancer, moving to the collective rhythms of the room, formed the enduring model for contemporary club culture.“2 Ľudia začali objavovať krásu sólo tancovania, ktorá postupne formovala klubovú a spoločenskú scénu v Amerike. Dlho sa považovalo za spoločensky korektné, aby muž ako vedúca osobnosť doviedol svoju tanečnú partnerku na parket a bol v celom tanečnom procese hlavným iniciátorom. Nad týmto posolstvo sa začalo pomaly premýšľať ako nad nevyhovujúcim, avšak muž aj najďalej ostával v nadriadenej pozícii. Klasické tance ako napríklad Valčík dokazovali postavenie heterosexuálnej dvojice v tanci, ktoré dovoľovalo len minimálne „odtrhnutie sa“ partnerov. Avšak postupné prejavovanie sa černošskej komunity v tanci prinieslo priestor pre manifestáciu jedinca ako individuality. Párové tancovanie prešlo najväčšou skúškou v 60. rokoch minulého storočia, keď sa na scéne objavil tanec pod názvom Twist. „Twist: módní tanec ve 4/4 taktu. V roce 1958-1959 se začal tančit v newyorských tančírnách a záhy pronikl i do Evropy. Hudebně je twist jednou z variant rhythm and blues a rocku. Příznačným znakem je zdůraznění pravidelného

1 BALAŠ, Radoslav. Tance 20. století. Olomouc: Hanex, 2003, s. 81. 2 LAWRENCE, Tim. Beyond the Hustle: Seventies Social Dancing, Discotheque Culture and the Emergence of the Contemporary Club Dancer. Urbana and Chicago: University of Illinois Press, 2009, s. 201.

15

osminového rytmu. Charakteristickým znakem tanečního vyjádření je rotace (twistování) kyčlí kolem vertikální osy. Mnohé z prvků mají svůj původ v tradičním lidovém africkém tanci, konkrétně v tanci plodnosti. Tanečníci v tomto období poprvé v takovém rozsahu přestávají tancovat v párovém držení. Začíná se tancovat samostatně nebo ve skupinkách, což je předzvěst následujícího období diskotanců, které trvá prakticky dodnes.“ 3 Postupom času pomaly prestávala byť hudba, ktorá symbolizovala tento tanec, podporovaná a kluby, kde sa na ňu chodilo tancovať, začali krachovať, čo viedlo ku koncu éry Twistu. V 70. rokoch sa začala v klubovej scéne prejavovať mužská homosexuálna komunita. Napriek tomu im ale nebolo dovolené tancovať s inými mužmi, keďže newyorský právny zákaz to nepovoľoval. Do klubov boli vpúšťaní vďaka svojej energii, ktorú dokázali v kluboch rozprúdiť, i keď mohli zdieľať parket iba s opačným pohlavím. Dôležitú úlohu v postupnom uvoľňovaní sa individuálneho prejavu v tancovaní zohrávali miesta v New Yorku, kde sa pravidelne konali párty. David Mancuso ako jeden z prvých poskytol svoj vlastný byt vybraným hosťom, ktorí mohli byť na zhýralých oslavách sami sebou. Stal sa známy pod názvom The Loft.

3.2 The Loft a počiatky undergroundového tancovania The Loft bol klubom, ktorý začal éru takzvanej undergroundovej klubovej scény v New Yorku, kde mohol byť každý, kým chce. Na Valentína roku 1970 na Broadwayi, v opustenej štvrti NoHo v New Yorku hostil v zabudnutom podkroví párty David Mancuso. Klub neskôr dostal názov The Loft (do slovenského prekladu „podkrovie“), jednoducho a vystihujúco podľa miesta, kde sa párty konala. „Loft is an amalgamation of parts that are weak in isolation, but joyful, revelatory and powerful when joined together.“ 4 Je viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú dobrú párty. Prvou z nich by mala byť skupina priateľov, ktorá sa chce len jednoducho stretnúť a zabaviť sa. Druhým elementom je objavenie miesta, kde je dobrá akustika, a ktoré je uspôsobené na tancovanie, čo znamená, že by malo mať obdĺžnikové rozmery, primerane vysoký strop, peknú drevenú podlahu

3 BALAŠ, Radoslav. Tance 20. století. Olomouc: Hanex, 2003, s. 70. 4 LAWRENCE, Tim. Love Saves the Day: A History of American Dance Music Culture. Durham, NC: Duke University Press, 2003, s. 2.

16

a prípadne možnosť súkromia. Ďalšou podstatnou zložkou je zvukový systém, ktorý je najefektívnejší, ak je v jednoduchej a čistej forme, a keď nie je pustený na viac ako zlomok nad 100 decibelov (v tom prípade ľudské uši nezačnú byť unavené alebo dokonca poškodené). Daná miestnosť by mala byť vyzdobená, s balónmi a disko guľou, ktorá symbolizuje lacné ale nadčasové riešenie. Súčasťou danej párty by mala byť aj príprava pokrmov a nápojov, keďže daná párty môže trvať veľmi dlho. Posledným faktorom sú tanečné nahrávky, vďaka ktorým bude na párty tá správna atmosféra. To všetko bolo na Valentína roku 1970 splnené do bodky. Februárová párty nemala názov, ale vlastnoručne vyrobené pozvánky obsahovali citát Love Saves the Day. Tieto štyri slová sa zapísali do histórie tejto scény a dodnes sa spájajú s počiatkom undergroundových klubov. Pozvánky do klubu reprodukovali dielo Salvadora Dalího The Persistence of Memory (Stálosť času), čo symbolizovalo Davidovu myšlienku vstúpenia do inej dimenzie času, v ktorej každý mohol opustiť svoje socializované ja a tancovať až do neskorého rána. Hostia mali šancu utiecť z násilia a útlaku spoločnosti. "Once you walked into the Loft you were cut off from the outside world," says David. "You got into a timeless, mindless state. There was actually a clock in the back room but it only had one hand. It was made out of wood and after a short while it stopped working." 5

3.3 Ďalšie kluby spojené s underground tancovaním Vplyv Loftu sa šíril veľmi rýchlo a širokospektrálne. Na konci roku 1972 sa na Brodwayi zriadila podobne štruktúrovaná párty pre exkluzívnych klientov, ktorými boli muži homosexuálnej orientácie a bielej pleti, pod názvom the Tenth Floor. Tá inšpirovala založenie najvplyvnejšieho klubu 70. rokov minulého storočia pre homosexuálov bielej pleti – Flamingo. V tomto klube sa vytvoril elitný „A- list“ tanečníkov, a ten zas ovplyvnil jedného pravidelného návštevníka Loftu, aby vytvoril 12 West. Jeho cieľom bolo vytvoriť viac uvoľnené prostredie na párty pre návštevníkov. Nakoľko sa toto všetko celkom úspešne vyvíjalo, tak si iný návštevník Loftu, Nicky Siano, založil podobný priestor na štýl Loftu s názvom Gallery. Tam napodobňoval Mancusov systém pozývania, najal si dokonca aj jeho zvukového inžiniera a tiež požičal veľkú časť hosťov z Loftu, keď sa newyorská strana, ktorej súčasťou bol aj Brodway,

5 LAWRENCE, Tim. Love Saves the Day: A History of American Dance Music Culture. Durham, NC: Duke University Press, 2003, s. 2.

17

uzavrela na leto roku 1973. SoHo Place (zriadené Richardom Longom a Mikeom Stoneom) a Reade Street (založená Michaelom Brodym) tiež podstatne čerpali z Davidovej šablóny. Keď boli obe tieto miesta nútené zatvoriť, Michael Brody sa rozhodol otvoriť the Paradise Garage a umiestnil túto párty ako rozšírenú časť Loftu, a pozval tam Richarda Longa, ktorého niektorí považovali za popredného zvukárskeho inžiniera v New Yorku. Medzitým sa do Chicaga presťahoval jeden pravidelný návštevník Loftu a otvoril nový klub so zameraním na tento štýl, nazývaný Warehouse. Vyrastajúc na tanečnom parkete v Lofte, kde sa aj spojili, sa Larry Levan a Frankie Knuckles stali automaticky legendárnymi Djmi aj v kluboch Garage a Warehouse, kde založili počiatky hudby, ktorá bola neskôr pomenovaná ako house music. Ostatné známe osobnosti tejto scény ako napríklad Tony Humphries, François Kevorkian a David Morales sa pozerajú späť na Loft ako na najinšpirujúcejšiu párty, akú kedy zažili. Avšak Loft bol v tom čase ešte stále len v počiatkoch.

3.4 David Mancuso David Mancuso, zakladateľ The Loft a jeden z najznámejších underground DJov konca minulého storočia, sa narodil 12. októbra. 1944. Mancuso je pravým milovníkom hudby a kvalitnej párty. Keď mal Mancuso dva dni, dostal sa do sirotinca Saint Joseph v Utica. Tam vyrastal do svojich pätnástich rokov, pričom najväčšiu stopu v ňom zanechala Sestra Alicia, ktorá ho v podstate vychovávala od jeho šiestich rokov. Po opustení sirotinca žil krátko so svojím ujom. V tom období sa začal prejavovať jeho pozitívny vzťah k hudbe. Často sa totiž s priateľmi stretávali po škole u niektorého z nich, aby si vypočuli hudbu a zatancovali si na ňu. Keď mal šestnásť rokov, odišiel zo školy a začal si privyrábať čistením topánok, aby si mohol vo svojich osemnástich rokoch zafinancovať presťahovanie sa do New Yorku. Ako sa vyjadril sám Mancuso: „The reason why I do what I do is to regain feelings from my childhood.“6 Detstvo malo na jeho kariérny smer pozitívny vplyv, o čom svedčí aj návšteva, ktorú absolvoval po dlhých rokoch, a v rámci ktorej mu Sestra Alicia rozprávala, aké je dôležité, aby mal každý v domove vlastnú oslavu narodenín. Na každej z nich bolo množstvo balónov a hrala tam príjemná hudba, rovnako ako pri otváraní Loftu. Do tohto privátneho klubu sa človek dostane, iba ak sa nachádza na sponzorskom zozname. „Entering the Loft was simple. A friend vouched for you. "The philosophy was that

6 LAWRENCE, Tim. Love Saves the Day: A History of American Dance Music Culture. Durham, NC: Duke University Press, 2003, s. 13.

18

friends of friends don't fuck up, that someone you call a friend will act in a proper manner and add to the party rather than detract from it."“ 7 Značným rozdielom medzi bežnou diskotékou a týmto privátnym priestorom je fakt, že do Loftu mohli prísť aj chudobnejší ľudia, keďže sa tam nepredávali drahé drinky a ani nebolo potrebné zaplatiť vstup. Boli vítaní aj ľudia pod osemnásť rokov. Návštevníci si mohli priniesť dokonca vlastný alkohol. „To see alcohol being consumed and not have problems is social progress.“8 Mnoho ľudí dokonca nechal Mancuso v podkroví aj bývať, pričom sa vyjadril, že ak mu budú chcieť zaplatiť nájom, tak ich odtiaľ vyhodí.

7 R.SOMMER, Sally. "C'mon to My House": Underground-House Dancing. Dance Research Journal, 2001, roč. 33, č. 2, s. 76. 8 LAWRENCE, Tim. Love Saves the Day: A History of American Dance Music Culture. Durham, NC: Duke University Press, 2003, s. 17.

19

4.0 Počiatok vývoja Drag balls a s tým spojených housov (Vogue) Do verejného povedomia sa dostali Drag balls a štýl tanca Vogue medzi rokmi 1989 a 1991. Na raketovom vzostupe sa do značnej mieri podieľala speváčka a takzvaná kráľovná popu – Madonna, ktorá v roku 1990 vydala skladbu pod mnoho naznačujúcim názvom Vogue. Vogue vznikla ako housová skladba so silnými disco prvkami. Pieseň je o užívaní si seba samého bez ohľadu na to, kto je akej pleti či orientácie. Speváčka bola inšpirovaná tanečníkmi tohto štýlu a choreografmi – Jose Gutierezom Xtravaganzom a Luisom Xtravaganzom z The House of Xtravaganza, ktorí si v danom klipe aj zatancovali. Druhým prelomom, vďaka ktorému sa ľudia čoraz viac dozvedali o tejto komunite, bol film americkej režisérky Jennie Livingston Paris Is Burning. Dokument získal mnoho ocenení na filmových festivaloch po svojom vydaní v roku 1990, rovnako to bola aj s Madonninou skladbou Vogue. Napriek tomu história a počiatky kultúry bálov a voguingu vedú až do druhej polovice 19. storočia. Harlem’s Hamilton Lodge hostil prvý queer maquerade ball už v roku 1869. Bály sa konali raz do roka a ich súčasťou boli súťaže občas veľmi atypických kostýmov, ktoré by bežnému človeku nenapadli ani v najšialenejších snoch. „Held once a year, the balls came to feature a procession known as the ‘parade of the fairies’, which involved drag queen contestants sashaying through the auditorium in preparation for a costume competition.“9 Na podujatiach bolo možné vidieť rôznorodé typy ľudí:

„1. Butch queens (gay men)

2. Femme queens (male to female transgender people at various stages of reassignment)

3. Butch queen up in drags (gay men that dress and perform as women)

4. Butches (female to male transgender people at various stages of reassignment)

5. Men (males born as male and that live as men but do not identify as gay)

9 LAWRENCE, Tim. „'Listen, and You Will Hear all the Houses that Walked There Before’: A History of Drag Balls, Houses and the Culture of Voguing“. London: Soul Jazz, 2011. c2013, posledná revízia 2013 [cit. 5. 8. 2019]. Dostupné z: < http://www.timlawrence.info/ >.

20

6. Women (females born as female and live as female and are straight, lesbian, or queer)“10 Bály sa konali výhradne v New Yorku, napríklad vo Walhalla Hall na Lower East Side či vo Webster Hall, a na konci 20. storočia sa im to podarilo dotiahnuť aj na nápadnejšie miesta ako Madison Square Garden alebo Astor Hotel s počtom návštevníkov cez 6000.

4.1 Crystal LaBeija a prvý house V skorých šesťdesiatych rokoch minulého storočia začali bály čeliť rasovej diskriminácii, pričom súťažiaci tmavšej pleti boli nútení si farbiť pleť na bielo, ak chceli uspieť či vôbec mať šancu na víťazstvo. Podmienení vznikom týchto vplyvov začali organizovať vlastné podujatia. V roku 1977 bol založený prvý house Crystal LaBeijou, ktorá bola vyčerpaná z večnej diskriminácie. Príhoda z bálu, na ktorom neprávom uprednostnili miesto krásnej Crystal krehkú blondínu bielej pleti Rachel Harlow, bola už len finálnym vyústením. Ako jedna z mála Afroameričaniek v tom období Crystal vyhrala titul kráľovnej bálu organizovanom ľuďmi bielej pleti. Lottie, drag queen z Harlemu a Crystalina priateľka, poprosila Crystal o pomoc pri organizovaní bálu pre black queens (súťažiaci čiernej pleti). Taktiež prišla s myšlienkou vyformovať skupinu pre hostí z bálu pod názvom The House of LaBeija, v ktorom by bola Crystal titulovaná ako Mother (matka). Crystal súhlasila s nádejou, že tým dopomôže aj svojej sláve, po ktorej tak veľmi túžila. „Their event was reportedly titled: „Crystal & Lottie LaBeija presents the first annual House of Labeija Ball at Up the Downstairs Case on West 115th Street & 5th Avenue in Harlem, NY.“11

10 ARNOLD, Emily A.; BAILEY, Marlon M. Constructing home and family: How the ballroom community supports African American GLBTQ youth in the face of HIV/AIDS. Journal of gay & lesbian social services, 2009, roč. 21, č. 2-3, s. 177. 11J. IOVANNONE, Jeffry. Crystal LaBeija: Legendary House Mother [online]. c2019, posledná revízia 2018 [cit. 29. 6. 2019]. Dostupné z: < https://medium.com/>.

21

4.2 Ďalšie housy Členovia tejto komunity boli diskriminovaní nielen svojou biologickou rodinou, no aj členmi gangov, ktoré boli v New Yorku rozšírené. „The establishment of the houses also paralleled the twists and turns of New York’s gangs, which flourished between the mid-1940s and the mid-1960s as the city shifted from an industrial to a post-industrial base while dealing with the upheavals of urban renewal, slum clearances and ethnic migration.“12 Prezentovala sa hodnota „real man“ (skutočný muž). Neostávalo im nič iné ako si založiť vlastný gang alebo komunitu, ktorými boli práve tieto housy. Housy vznikali ako náhradné rodiny bojujúce za antidiskrimináciu nielen sexuálnej orientácie, no aj iných subkultúr ako napríklad ľudí inej ako bielej pleti. Taktiež de facto fungovali ako sirotince pre nechcené deti, ktoré boli odvrhnuté vlastnou rodinou. “With the nod to the glamour and the patronage system of the great fashion houses, the drag houses instituted their own family structure, headed by mother, and sometimes fathers, who oversaw their „children“, some of whom face rejection from their biological families or their working-class African American and Latino communities.”13 Do komunity vstupovali aj ľudia, ktorí nechceli súťažiť, netúžili sa prezliekať do kostýmov, no napriek tomu si užívali teplo náhradnej rodiny otvorenej rozličným typom ľudí, a ktorá im predovšetkým dala pocítiť, že sú dôležití a výnimoční ako každý iný obyčajný človek.

4.3 Priebeh bálov Element bálov predstavoval nenásilnú cestu ako dosiahnuť úspech. Pre tanečníkov boli bály niečo ako udeľovanie Oscarov pre hercov. „In ballroom we can be whatever we want. It is our Oscars- our chance to be a superstar.“14 Tanečníci si na súťaži najprv vybrali kategóriu a následne museli presne splniť tému, ktorá bola pri každom bále rozdielna. Pri svojej Runway (prechádzanie sa tanečníkov po

12 LAWRENCE, Tim. „'Listen, and You Will Hear all the Houses that Walked There Before’: A History of Drag Balls, Houses and the Culture of Voguing“. London: Soul Jazz, 2011. c2013, posledná revízia 2013 [cit. 5. 8. 2019]. Dostupné z: < http://www.timlawrence.info/ >. 13 HERZOG, Amy. ROLLINS, Joe. Editors' Note: House Style. Women's Studies Quarterly, 2012, roč. 41, č. 1/2, s. 9. 14 LINDORES, Mark. A brief history of voguing: Life is a ball [online]. c2018, posledná revízia 2018 [cit. 10. 10. 2019]. Dostupné z: .

22

parkete ako modelka) museli získať od každého z porotcov hodnotenie číslom 10, jedine vtedy mali šancu na postup do battlu. Ak im jeden z porotcov udelil takzvaný Chop, boli zo súťaže automaticky vylúčení. Porotcovia vyhadzovali na základe presvedčenia, že sa daný súťažiaci netrafil stopercentne do témy alebo mu jednoducho jeho rolu neuverili. Podstata Vogue je byť skutočným, nech hráš a performuješ kohokoľvek. Nikoho nezaujíma, kto v skutočnosti si, pretože od momentu kedy vstúpiš do bálu, si tým, koho prezentuješ. A to musí byť zrejmé rovnako ako pre porotcov, tak aj pre divákov daného bálu. Počet housov sa neustále zvyšoval, a tým pádom priamou úmerou narastala aj potreba usporadúvania bálov, keďže každý house chcel mať vlastnú súťaž. Vzhľadom k odlišnosti jednotlivých tanečníkov prichádzali nové idei na progresívnu techniku tohto tancovania. Postupne sa zo statického Old wayu, ktorý zahŕňal baletné pozície, vyvinul New way založený na tradičnom voguingu spojenom s bojovými prvkami. Neskôr vznikol taktiež Vogue Femme so spletitými pózami, hádzaním vlasov a skokmi.

23

5.0 Zlatá éra a prínos tancov House a Vogue Zlaté roky Underground-House tancovania v New Yorku sa datujú od polovice 70. rokov minulého storočia až do skorých 90. rokov. Najpopulárnejším klubom tu bol Paradise Garage, inak prezývaný aj „Gay Raj“. Tento klub bol priestorom na uvoľnenie, vytvárala sa tu vtedajšia scéna, ktorá určovala štýl a trendy.

5.1 House Pojem underground signalizuje večerný život, kedy sa vypínajú svetlá a ide sa preč z dohľadu. „People go underground to hide.“15 House je o pocite, nikto naozaj nezistí, o čom tento tanec je, kým nepríde na takúto párty a nekoexistuje s ostatnými. V konečnom dôsledku neexistuje žiadna striktná definícia toho, čo je House. Ľudia to zvyknú opisovať ako plynulý, slobodný prejav, zatiaľ čo ide v podstate o uvoľnenie samého seba ako človeka. Tvrdíme, že housová klubová kultúra má podobné vnímanie ako voguové housy, a tu sa nám naskytá prepojenie medzi technicky rozličnými druhmi tanca. „The word "House" signifies homey feelings, and in the original parlance of gay clubs, the dancers were sometimes referred to as "children“.“16 Pre tanečníkov tohto štýlu je klub ich rodinou, dáva im všetko to, čo im biologická rodina nemohla dať. Underground-House kluby a tanec boli unikátne, búrali pomyselné hranice medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti. Tanečníci na parkete neriešili svoje súkromné životy, občas ani nevedeli, kde tanečník tancujúci vedľa neho býva či aké má priezvisko. Jediné, na čom im záležalo, bolo tancovanie, a to, čo daný človek dokáže svojou energiou pridať na párty. Všetko čo sa na takýchto párty dialo, bol výsledok spoločného cítenia, rytmu vytvoreného hlasnou hudbou, energiou a uvoľnenými tanečníkmi s cieľom vytvoriť silný pocit oslobodenia.

5.2 Vogue Počet vogueových housov sa neustále rozrastal. Roku 1983 vstúpil oficiálne na drag ballovú scénu prvý latinsko-americký house založený „otcom“ Hectorom pod názvom The House of Xtravaganza. Predstavil sa na bále organizovanom The Housom of Omni. Neskôr,

15 R.SOMMER, Sally. "C'mon to My House": Underground-House Dancing. Dance Research Journal, 2001, roč. 33, č. 2, s. 75. 16 R.SOMMER, op. cit., s. 75.

24

roku 1987, zas vznikol prvý house „bielych“ pod názvom The House of Field, založený majiteľkou butiku a fashion dizajnérkou Patriciou Field. Vzhľadom na ich stále sa rozrastajúce množstvo začínali byť časom housy medzi sebou veľmi súťaživé. Ako sa množili, tak pribúdali ku kategóriám nové, rovnako stúpal aj počet rôzne orientovaných účastníkov. To viedlo ku nárastu konania bálov, keďže každý z housov chcel usporiadať vlastný bál. Roku 1981 sa tu na prvý krát objavili aj reálne kategórie. Prevrat sa stal v klube pod názvom Footsteps, ako inak v New Yorku. Paris Dupree, mama The House of Dupree a drag queen, sa tu stala pionierkou Vogue. „Paris Dupree was there and a bunch of these black queens were throwing shade at each other. Paris had a Vogue magazine in her bag, and while she was dancing she took it out, opened it up to a page where a model was posing and then stopped in that pose on the beat. Then she turned to the next page and stopped in the new pose, again on the beat.’“ 17 Tak v snahe uraziť druhú súťažiacu vytvorila Paris DuPree tanečnú formu, ktorá je dodnes populárna. Voguing je skrútený, trhaný, krájajúci sa štýl tanca, ktorý kombinuje pózy a pantomimickú choreografiu.

5.2.1 Willi Ninja a jeho prínos do Vogue Willi Ninja, jeden z najznámejších voguerov, ktorí sa venovali butch style vo Vogue, bol inak prezývaný aj ako „krstný otec Vogue“. Narodil sa v roku 1961 v Queense, avšak vyrastal vo Flushingu. Začal tancovať už vo svojich siedmych rokov ako tanečník samouk. Na začiatku osemdesiatych rokov tancoval Vogue vo Washington Square parku a v Harleme. Ako tanečník si zakladal predovšetkým na svojom rýchlom a čistom pohybe rúk a hlavy. Nechával sa inšpirovať bojovým umením a preto tiež prevzal meno Ninja. On bol tým, ktorý v osemdesiatych rokoch pomohol Vogue dostať sa z newyorských klubov na koncertné stage. Willi posunul úroveň tohto tanečného štýlu niekam úplne inam. Zviditeľnil ho, doviedol ho do precíznosti pri predstaveniach, čo nikdy nikto predtým v takejto miere nedosiahol. Willi je taktiež uvádzaný v dokumente Check Your Body at the Door ako „matka“ The House of Ninja. Stal sa v newyorskej smotánke celebritou, známou aj pre svoj pohotový dôvtip a ostrý jazyk.

17 LAWRENCE, Tim. „'Listen, and You Will Hear all the Houses that Walked There Before’: A History of Drag Balls, Houses and the Culture of Voguing“. London: Soul Jazz, 2011. c2013, posledná revízia 2013 [cit. 5. 8. 2019]. Dostupné z: < http://www.timlawrence.info/ >.

25

Predvádzal aj ako model na módnych prehliadkach dizajnérov ako Jean Paul Gaultier a Thierry Mugler, ďalej tancoval a robil choreografie pre videoklipy. Venoval sa výučbe modeliek, ktoré učil správnu chôdzu a dával im rady na začiatkoch ich kariéry, mimo iných týmto spôsobom pomáhal aj Naomi Campbell. Neskôr pracoval pre ďalšie celebrity, medzi nimi bola aj Paris Hilton. V roku 2004 otvoril modelingovú agentúru EON (Element of Ninja). Objavil sa v televíznych programoch ako napríklad America's Next Top Model a Jimmy Kimmel Live. Aj cez tieto ďalšie činnosti sa však tanca nikdy nevzdal, najďalej chodil do miestnych klubov a tancoval rovnako ako všetci ostatní. V roku 2003 mu diagnostikovali HIV vírus, no napriek tomu ďalej pokračoval v podpore svojej staršej mami, pretože si nemohol dovoliť zdravotnú starostlivosť pre samého seba. „He continued to mentor upcoming dancers and models until he lost his sight and became paralyzed. Willi Ninja died of AIDS-related heart failure in New York City in 2006 at age of 46 surrounded by the children of his house. He continued to provide an outlet for self- expression in the queer community until the end.“18 The House of Ninja sa aj najďalej venuje usporadúvaniu bálov, a tak podporuje povedomie o problematike HIV/AIDS v mene svojej matky, Willi Ninja.

5.3 Homosexuáli ako tanečný vzor Ku rozvoju newyorskej klubovej scény prispeli miesta v New Yorku, ktoré neboli licencované zákazmi o zatváracej dobe. Miesta ako the Loft, the Tenth Floor, the Gallery, Flamingo, 12 West a the Garage boli otvorené tanečníkom v drogovom či euforickom stave. Čím dlhšie tanečníci ale aj netanečníci tancovali, tým viac strácali kontrolu sami nad sebou. Čo vysvetľuje, že v centre diania boli v tomto období homosexuáli, je jednoduché. Keďže homosexuáli boli dlhší čas vylúčení z osvietenského diania, tak logicky boli prirodzene priťahovaní ku meštiackemu individualizmu a racionálne napredovali ako náprotivok sily bielych mužov. Tým pádom boli otvorenejší ku rušivejším elementom akusticko-tanečného nadšenia. Mnohými vnemami boli teda schopní budovať novú sociálnu formu a nové kultúrne vyjadrenie, keďže priestory klubov a celkovo situácia v danom období im prinášala relatívne bezpečný priestor na sebavyjadrenie. Avšak kluby a diskotéky v tomto období neslúžili len pre vrstvu spoločnosti známu ako dúhová koalícia. Rovnako podstatnými členmi vývoja a napredovania spoločenského

18 HERRERA, Ana. Willi Ninja: Voguing Butch Queen [online]. Dostupné z: < http://www.outhistory.org/>.

26

a kultúrneho života boli v tomto období aj heterosexuáli, ktorí boli zvyknutí prísť na párty dobre oblečení a popíjať svoje drinky. Kým ale v kluboch ako Loft a Sanctuary boli heterosexuáli skôr okrajová vrstva, tak sa po boome klubovej kultúry stáli akoby viac viditeľnými (najmä po komerčnom úspechu miest ako Le Jardin na Times Square). Napokon to média nakoniec kategorizovali ako istý druh fenoménu. Naopak, pre homosexuálov boli tieto párty oslavou a rozkvetom. Je samozrejmé, že mnoho homosexuálov sa ešte aj v dnešnej dobe stretáva s nepriateľskými vnemami a pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi to bolo ešte o hodný kus citeľnejšie, no to, že sa začala táto bariéra zmenšovať, bolo pozitívnym znamením. Čím viac človek takýchto negatívnych vnemov vo svojom živote prekoná, tým viac má potrebu sa ku niečomu utiekať. Pre homosexuálov to boli v tomto období práve prekvitajúce tanečné kluby a klubová scéna. Tí učili heterosexuálnu časť danej scény ako oslavovať, keďže pre homosexuálov to bol istý druh záchrany. Do týchto klubov nechodili len zbohatlíci, práve naopak. Stretávali a zabávali sa tu ľudia z rôznych typov spoločnosti.

27

6.0 Filmy, ktoré zvýšili povedomie u verejného publika V dnešnej dobe už existuje veľké množstvo filmov so zameraním na tanec. Málo z nich ale vystihuje kultúru klubových tancov lepšie ako Paris Is Burning od režisérky Jenny Livingston a Check Your Body at the Door od Sally Somers. Oba sú žánrovo dokumentárne a reprezentujú skúmané tance s cieľom dostať klubové tance a ich vznik bližšie do verejného povedomia.

6.1 Paris Is Burning Drag ballová kultúra a spolu s ním aj štýl tanca Vogue sa dostali do verejného povedomia, keď v roku 1990 vyšiel dokumentárny film Paris Is Burning. Objavili sa v ňom slávne osobnosti tejto kultúry ako Pepper Labeija, Dorian Corey či Angie Xtravaganza. Spolu s ich komentármi a ozrejmovaním zmyslu celej komunity priniesla režisérka filmu Jenny Livingston náhľad do sveta „queer“ ľudí. Natáčaný v rokoch 1986 až 1989 film zozbieral vhodný materiál na náhľad do tajuplného života ľudí tejto subkultúry. Nápad sa začal formovať jedného dňa, keď sa Livingston prechádzala po Washington Square Parku, kde si všimla troch mužov ako tancujú Vogue. Po tom, čo sa s nimi dala do reči, jej odporučili, aby sa prišla pozrieť na nasledujúci bál v LGBT komunite vo West Village. Vtedy Livingston, ako fotografka začala fotiť čiernobiele fotografie na báloch a nahrávať rozhovory so zúčastnenými. I keď si sama uvedomovala, že sa nachádza na pôde s mimoriadne zaujímavým dokumentárnym materiálom. „On paper, the project seemed commercially unviable, and Livingston, a first-time filmmaker, had no track record of her own. Funding came incrementally in the form of grants from foundations and non-profits, including the National Endowment for the Arts (NEA).“19 Niektoré z týchto organizácií boli súkromné nadácie, zatiaľ čo iné dostávali verejné peniaze. Prekvapivo bol film opakovane zamietnutý z prostriedkov nadácií pre homosexuálov a ženy vzhľadom ku údajnému nepostupovaniu podľa asimilačného obrazu homosexuálov a neodrážaniu správnej feministickej politiky. Napriek všetkým počiatočným nezrovnalostiam nakoniec Paris Is Burning po svojom vydaní dosiahol neobvyklý komerčný úspech a tým urýchlil významnú ideologickú debatu.

19 HILDERBRAND, Lucas. Paris is burning: A queer film classic. 1. ed. Arsenal Pulp Press, 2014, s. 160.

28

6.2 Check Your Body at the Door a najznámejší tanečníci zo scény Check Your Body at the Door je projekt spolupráce, ktorá dokopy trvala 35 rokov. V roku 1981 sa výkonná riaditeľka Sally Sommer stretla so svojou múzou Archie Burnettom, ktorý ju vzal do klubu pod názvom Loft. Počas ďalších rokov objavovala klubovú scénu New Yorku a vyberali sa aktéri do filmu. Produkcia sa začala v roku 1992, kedy bola financovaná národnou nadáciou pre umenie a tanec. Režisérom projektu bol housový tanečník a skater v jednom, Michael Schwartz. Tak vznikol dokumentárny film o undergroundových housových tanečníkoch, ktorí tancovali v New Yorku počas zlatej éry v 90. rokoch 20. storočia. Snímok sleduje daných tanečníkov pri vstupe do klubu, kde nechávajú zvyšku svojho života mimo klubu. „Check Your Body at the Door and House dance itself promote community and diversity; dance creativity benefits from this sharing of House dance histories, bringing to light what previously existed solely in the dark of the club.“20 Následne sa dokument venuje aj ich každodennému životu, ich kariéram a rodine. Najznámejší tanečníci vystupujúci vo filme, menovite: Archie Burnett Willi Ninja Brahms Bravo LaFortune Conrad Rochster Marjory Smarth Brian Green Ejoe Wilson Barbara Tucker Carlos Sanchez opisujú svoje tancovanie, prečo to robia, ako aj čo to pre nich znamená. Názov filmu pochádza od samotných tanečníkov, pričom každý aktér si ho vysvetľuje po svojom.

20 WANG, Waeli. Into the Vibe of House Dance. Dance Major Journal, 2018, roč. 6, č. 1, s. 2.

29

Brahm „Bravo“ LaFortune sa vyjadril: „At some point tonight, I am going to lose my mind. That's what I came here to do: To lose my mind.“21 Archie Burnett: „You take your attitude, your baggage, all of that, you check it at the door, and then you go into the club, and you’re a totally different person. You enjoy aggravation free, stress free, life-problem free.”22

21 Check Your Body at the Door website. [online]. [cit. 2. 10. 2019]. Dostupné z: http://www.checkyourbodyatthedoor.com/ 22 Check Your Body at the Door website, op. cit.

30

7.0 Hudba Jedným z hlavných elementov v období vzniku a vývoja housového (a zároveň vogueového) klubového tancovania bol okrem davu tancujúcich ľudí najmä DJ. Ten nemal za úlohu len púšťať a mixovať hudbu, no taktiež odhadnúť energiu na tanečnom parkete, a tak byť empatický voči atmosfére a priviesť na parket hudbu, ktorá bude túto vzniknutú náladu ďalej udržiavať. „...he begins the evening with gentler atmospheric music, gradually building up to the 'wilder' pieces as the evening progresses, the mood develops, and 'the drugs come on'.“23 Počas celého večera ku publiku nerozpráva, pretože tým by sa prerušil zvukový tok, ktorý sa snaží udržiavať. V skorých 70. rokoch začali byť takzvané „hlavy“ undergroundu unavené gýčovitosťami Disco hudby. Dvaja Djs z New Yorku, Larry Levan a Frankie Knuckles, začali miešať disco s ostatnými hudobnými elementami ako napríklad break, afro beat a elektronická hudba. Pracovalo sa s už existujúcim materiálom, záležalo predovšetkým na tom, ako DJ použije technológiu odberu vzoriek. DJ predstavoval v jednej osobe umelca, skladateľa aj obchodníka. Počas hrania sa snažil miešať housový beat s piesňami, ktoré boli aktérom večera z predošlého počutia známe (z televízie či z rádia). Bola to väčšinou hudba, ktorá nebola mienená byť vydaná nahrávajúcimi spoločnosťami. Bola vytvorená špeciálne ako tanečná hudba – nonstop hudba vedúca nonstop tancovanie. Objavovala sa znovu a znovu, čo viedlo ku postupnému uvedomeniu si medzi ľuďmi, že House nie je iba ďalšou fázou klubovej kultúry. Je to klubová kultúra sama o sebe, ktorá prináša budúcnosť hudby. A to jednoducho vďaka tomu, že tanečníci si odreagovanie na ňu užívajú. Na prvé vypočutie je nedostatok predvídateľného spojenia medzi hudobnými prvkami mätúci a vzrušujúci – prevláda rytmus, ktorý je ale ešte treba doceniť z hľadiska významu. Pri druhom alebo treťom vypočutí sa prejaví vnútorná logika diela, prestane šokovať a zámer je jasnejší. Šiestym alebo siedmym vypočutím sa väčšina záznamov stáva zastaranými a ich význam sa pomaly vytráca. Kvôli rôznym remixom a výkonnostným technikám však nie je možné počuť to isté dvakrát. Underground-House zahŕňa širokú škálu hudobných a tanečných štýlov. „But its fundamental premises are baseline tempos that hover around 125-130 beats per minute versus the slower 100 bpm of hip hop or the faster 150-180 bpm of Electronic-techno Rave

23 LANGLOIS, Tony. Can you feel it? DJs and House Music Culture in the UK. Cambridge University Press, 1992, roč. 11, č. 2, s. 233.

31

music, "speed nuts."“24 Dôležitou charakteristikou housovej hudby je, že vokály (ak nejaké v piesni sú) pomyselne jazdia na zvukoch hudby a vylepšujú daný beat. Slová nie sú podstatné tak ako zvuky hlasu, ktorý pripomína dlhotrvajúci vysoký nárek v emócii vytrženia. Samotná housová hudba sa vyvinula na začiatku deväťdesiatych rokov zo zvyškov tanečnej kultúry disca. V prvom momente sa táto hudba prezentovala ako menej komerčné disco. Neskôr začali do housu prenikať aj prvky soul jazzu a latinskej hudby. „Posléze house pronikl do širších sfér populární hudby a jednou z jeho hlavních představitelek je i Madonna. Ke konci devadesátých let se house rozpadá na řadu subžánrů, (např. i hip house), které se vyvíjejí svým směrem a úplně rezignují na hudební základ, z něhož se vyvinuly.“25 Pri performovaní nemá housová hudba viditeľných hudobníkov a má takmer výlučne inštrumentálny charakter. Jej príťažlivosť v rámci mládeže nespočíva v empatii s lyrickým obsahom ani vo veľkom rozsahu o rozbore osobnosti či v jeho politickom charaktere. Zdá sa, že jeho atraktivita je vyvolaná iba hudobnou virtuozitou, sexualitou a rebéliou.

7.1 Klasické housové piesne Umelci sa snažili vytvoriť niečo ako rovnováhu medzi ženským hlasom plným emócií a mužským jazykom a technológiou danej doby.

7.1.1 Piesne naspievané ženami Skladby naspievané ženami vyjadrovali emócie spojené s láskou, nehou alebo citovou zradou. Vznikali piesne s jemnejšími textami, ale výnimkami neboli ani diela so sexuálnym podtónom.

Konkrétne piesne minulosť:

Thelma Houston – Don't leave me this way

Bonnie Pointer – Heaven Must Have Sent You

Gloria Gaynor – I will survive

24 R.SOMMER, Sally. "C'mon to My House": Underground-House Dancing. Dance Research Journal, 2001, roč. 33, č. 2, s. 74. 25 BALAŠ, Radoslav. Tance 20. století. Olomouc: Hanex, 2003, s. 81.

32

Lisa Stansfield – I am leaving novodobejšie:

Deborah Cox – Nobody s Supposed To Be Here; Who do you love

Vermessa Mitchell – Reap what you sow; This joy

Crystal Waters, Lydia Rhodes

Angel Morales ft. Sally Cortes – Burning Up

Donna Summer – Love to love you, baby

Armand Van Helden – Entra Mi Casa

Muscles club 69 ft. Suzanne Palme

7.1.2 Drsnejšie piesne Skladby naspievané mužmi sa skôr sústredili na opakovanie tých istých slov stále dookola, pričom najpodstatnejším znakom bol beat. Ten udržiaval atmosférickú a vťahujúcu silu v klube.

Konkrétne piesne

The Prodigy – Everybody in the Place (155 and Rising)

Deep Red – Live + Direct

Future Primitive – The Future

Hans – Meet Her at the Love Parade

Razor & Guido – Men Beat Their Men

House Heroes – Magic Orgasm

Pepstar – To the Rhythm

Johnny Hanson – Mr. Fantasy

Hypetrophy – Beautiful day

33

No Mercy – Kiss you all over

7.2 Klasické voguové piesne Vogueová hudba úzko súvisela s housovou, keďže Vogue sa tancuje na housovú klubovú hudbu. Avšak nie na všetko bolo možné voguovať a opísať ju komplexne je zložitejšie. „With attitude and arrogance key characteristics of voguing, the music evolved from classic disco and Philly soul to pounding house beats, sliced up with snatches of dialogue and film monologue.“26 Dôležitým elementom vo vogueovej scéne sú klipy. Prvým vogueovým video bolo Deep in Vogue od Malcolma McLarena a the Bootzilla Orchestra. McLaren propagoval voguingovú scénu ako subkultúrny trend, ktorý zapojil energiu pracujúcej triedy do hudby a tanca. Jeho track a ikonické video, v ktorom sa ukázal aj krstný otec Vogue Willi Ninja, sa stalo kľúčom ku preniknutiu Vogue do mainstreamovej kultúry. Ale za najpodstatnejší moment ballovej kultúry sa berie 10. máj. 1989, kedy sa na The Love Ball podujatí, ktorý bol zameraný na získanie finančných prostriedkov, objavila neyworská elita a s ňou aj speváčka Madonna.

Najtypickejšie vogueové piesne

MFSB - Love is the Message

Madonna – Vogue

Christine and The Queens

Teyana Taylor – Work That Pussy

The Salsoul Orchestra – remix by Shep Pettibone Ooh I love it (Love Break)

Junior Vasquez – X; Get Your Hands Off My Man

Ellis D – Just like a queen

Taylor Dayne – Tell It To My Heart

26 LINDORES, Mark. A brief history of voguing: Life is a ball [online]. c2018, posledná revízia 2018 [cit. 10. 10. 2019]. Dostupné z: .

34

7.2.1 Madonna – Vogue Vogue, pieseň americkej speváčky Madonny z jej druhého soundtrackového albumu pod názvom I am Breathless, bol vydaný ako prvý singel z albumu 27. marca. 1990 spoločnosťou Sire Records. Madonnu inšpirovali voguoví tanečníci a choreografi Jose Gutierez Xtravaganza a Luis Xtravaganza z Harlem „House Ball“ komunity. Predstavili jej voguing v klube Sound Factory v New Yorku a ona si ich vybrala z pomedzi piatich tisícov ako tanečníkov do svojho klipu. Vogue je pozitívne zameraná pesnička s housovým beatom, ktorá určovala trendy v tanečnej hudbe v 90. rokov 20. storočia so silnými vplyvmi disca zo 70. rokov 20. storočia. Vogue tiež obsahuje hovorenú časť, v ktorej Madonna menuje rôzne celebrity z obdobia zlatej éry Hollywoodu. Lyricky je táto pieseň o tom, ako sa baviť na tanečnom parkete bez ohľadu na to, kto je akej pleti, či orientácie. Hudobné video režíroval David Fincher. Natáčalo sa čiernobielo a štylisticky sa inšpirovalo dvadsiatymi a tridsiatymi rokmi 20. storočia. Od svojho vydania sa Vogue stretával s pozitívnymi ohlasmi a oceneniami. Mnohí kritici vyzdvihovali hymnistický podtón piesne a označili ju ako jeden z Madonniných najväčších hitov kariéry.

35

8. 0 Vplyv tanca House a Vogue v rámci spoločenského kontextu Oba tance majú širokospektrálny záber. Od veľmi pozitívneho vplyvu na kultúru cez vzniknuté umenie až po negatíva, akými boli napríklad drogy v kluboch či choroba AIDS medzi tanečníkmi.

8.1 Drogy a AIDS v newyorských kluboch Na rozmedzí nového milénia sa mnoho newyorských klubov dalo zatvoriť kvôli tomu, že sú nemorálne a protiprávne. Polícia ich označila ako magnet na drogový predaj, pitie zahŕňajúce mladistvých, hlasnú hudbu a ďalšie nepriaznivé podmienky, ktoré údajne vedú ku zvyšovaniu kriminality. Najviac znepokojujúce však bolo, keď sa vojna proti klubom zlúčila s vojnou proti drogám. Miestne sankcie sa transformovali do národnej protidrogovej kampane zameranej proti nočnému životu, tancovaniu v kluboch a ľuďom, ktorí v nich pôsobili. Ďalej rozvoju komunity nepomáhal ani fakt, že mnoho vogueových legiend začalo podliehať chorobe AIDS. Tá je spôsobená HIV vírusom, ktorý vedie ku nevyliečiteľnej poruche imunitného systému. Od identifikácie vzniku AIDS v roku 1981 si táto choroba za osem rokov vyžiadala cez 100 000 obetí, a iba ďalšie tri roky stačili na ďalších 100 000 obetí. Roku 1985, keď choroba vrcholila, si vyžiadala cez 300 000 ľudských životov. Chorobe podľahli mená ako Angie Xtravaganza (1993), Willi Ninja (2006), Avis Pendavis (1995), David Ian Xtravaganza (circa 2001), Pepper LaBeija (2003), Octavia St Laurent (2009) či Paris Dupree (2011). “They think it all ended with Paris Is Burning. Those legends—Paris and Pepper and Dorian—are important, but what nobody realizes is that the concept has transferred from one generation to another.”27 Komunita sa snažila podnietiť vznik organizácií podporujúci boj

27 LAWRENCE, Tim. „'Listen, and You Will Hear all the Houses that Walked There Before’: A History of Drag Balls, Houses and the Culture of Voguing“. London: Soul Jazz, 2011. c2013, posledná revízia 2013 [cit. 5. 8. 2019]. Dostupné z: < http://www.timlawrence.info/ >.

36

proti AIDS. Účastníci kultúry sa rozhodli ju aj najďalej podporovať. Tanečníci, ktorí sa učili od svojich matiek a otcov, začali odovzdávať svoje vedomosti ostatným generáciám.

8.2 House dance conference Zorganizovala sa House dance conference, ktorá bola usporiadaná v roku 1999 v Ogast. Organizátormi boli Brian „Footwork“ Green, Ray „Spex“ Abbiw a Uli Maier. Zámerom akcie bolo dať dohromady rôzne kultúry, vďaka ktorým by sa ľudia mohli navzájom učiť a obohacovať sa. Zároveň sa organizátori snažili zarobiť peniaze tak, aby sa zaplatili letenky hosťom, ktorí vzdelávali deti a ukazovali im správne cestu. Jedným z cieľov HDC bola tvorba tanečných vystúpení, ktoré kombinovalo radu tanečných štýlov ako Tap, Jazz, Afro, Popping, Locking, House dance. Snažili sa aj o vyjasnenie jednotlivých tanečných štýlov, pretože práve vďaka týmto vystúpeniam mohli tanečníci rozpoznať ich odlišnosti. Na tieto vystúpenia boli vždy pozvaní majstri svojho oboru, aby ukázali, ako tanečný štýl naozaj vyzerá. V súčasnej dobe sa snaží predovšetkým o vyjasnenie tanečnej kultúry, ktorá nebola vždy správne podaná a pochopená, zčasti aj kvôli zle natočeným dokumentom a filmom. V rámci prvého tanečného vystúpenia na HDC bolo možné vidieť Stepfenz- Jazzy J, Spex, Disco Dave, ale aj Dance Fusion alebo Foowork kingz.

8.3 Ľudia a inšpirácia Ľudia pôsobiaci v klubovej kultúre boli buď z nie veľmi dobre zabezpečených rodín, alebo vyhľadávali kluby iba za účelom tancovania. Inšpirovali sa z danej hudby, z toho, čo si po nociach odovzdávali jeden od druhého v tanečných kruhoch, a v neposlednom rade z televízie a filmov. Willi Ninja bol napríklad ovplyvnený bojovým umením vo filmoch, ktoré dávali v televízii. Herci sa tam premiestňovali rýchlymi prechodmi a mali ostré pohyby rúk a prstov, čo neskôr Willi zapojil do svojho performovania. Nemalou inšpiráciou bola relácia pod názvom Soul train. Tento hudobno-tanečný televízny program bol vysielaný od 2. októbra. 1971 do 27. marca. 2006. V rámci svojej 35 ročnej histórie sa v ňom predstavili umelci z R&B, soul, dance/pop a hip hopu. Objavili sa tam taktiež ľudia venujúci sa funku, jazzu, discu a gospelu. Soul train bol dlhé roky uvádzaný svojim zakladateľom Donom Coreliusom, neskôr ho predal produkčnej spoločnosti MadVision Entertainment.

37

Kluby boli navštevované nie len za účelom párty, na ktorej si človek zatancuje. Návštevníci tu hľadali najmä útek z istej formy utrpenia. V komunite nachádzali citové a fyzické uvoľnenie z bežného konformného života.

8.4 Útek z nepochopenia Dnes sú homosexuálne orientovaní ľudia braní vo väčšine komunít zhovievavejšie ako tomu bolo kedysi. No ani v dnešnej dobe to nie je úplne ideálne a je možné sledovať bežných ľudí, ktorí sú stále schopní tvrdiť, že homosexualita je na zozname mentálnych chorôb. Odtiaľ ju v roku 1974 vyškrtli na popud amerického psychiatra Roberta Spitzera. V auguste roku 2002 na Annual Meeting of the American Psychological Association bol predstavený dokument Identity, Violence, and Social Justice: The Psychological Is Political, ktorý odkazoval na koalíciu dvadsiatich šiestich organizácií zameraných proti násiliu v USA. Tá monitorovala násilie vykonané na osobách inej ako heterosexuálnej orientácie. Ukázalo sa, že od roku 1998 do roku 2000 stúpol počet obetí útokov z 2,249 na 2,475. Mnoho homosexuálov bolo vylúčených zo svojej biologickej rodiny kvôli faktu, že sa vymykali z predstavy konformity. Skončili na ulici, a keď v 80. rokoch 20. storočia začali vznikať v New Yorku prvé housy, našli si náhradnú rodinu v tejto komunite. „Houses were less about winning trophies than they were about the creation of chosen family and engaging in community activism. During the 1980s, for example, many houses staged balls to benefits causes and organizations related to the HIV/AIDS epidemic.“28 Z homosexuálnej perspektívy kolektívny zážitok z hudby a tanca v bezpečnom prostredí tanečného klubu potvrdzoval naraz platnosť homosexuálnej citlivosti, homosexuálnej estetiky, kolektívnej identity a okrajového sociálneho postavenia s podvratnou a politickou situáciou.

8.5 Internet Vplyv týchto tancov sa zgeneralizoval so vznikom internetu. Umelcov, v ktorých videách sa propaguje láska každého druhu, pribudálo a stále pribúda. Počnúc Madonniným Vogueom a filmom Paris Is Burning až po klip od Macklemora na pieseň Same love. Týka sa

28 J. IOVANNONE, Jeffry. Crystal LaBeija: Legendary House Mother [online]. c2019, posledná revízia 2018 [cit. 29. 6. 2019]. Dostupné z: < https://medium.com/>.

38

to či už videií, ale aj klipov alebo filmov (v posledných rokoch to je napríklad seriál Pose o pozadí tanca Vogue). Vypúšťajú sa však aj dezinformačné videá a to vedie ku informačnému šumu. Preto je podstatné zbierať informácie a učiť sa iba od povolaných osôb, ak je za cieľ stanovené dostať vierohodné informácie o klubovej kultúre.

39

9.0 Československá tanečná scéna ovplyvnená kultúrou Housu a Vogue Vplyv klubových tancov sa začal pomaly dostávať aj do československej scény. Motivovanejší a zabezpečenejší ľudia cestovali za vedomosťami a lektormi, aby tanečníkom, ktorí si to v tom čase nemohli dovoliť, umožnili tanečné vzdelanie. Viac sa to zgeneralizovalo v posledných rokoch so vznikom internetu. Touto cestou sa tanečníci dnes môžu učiť a zároveň navzájom inšpirovať takmer zadarmo. Existuje mnoho videí ukazujúcich techniku Housu a Vogueu a článkov o pozadí týchto tancov. Vzhľadom ku tomu postupne vzniklo mnoho street dance tanečných škôl, kde sa vyučuje predovšetkým hip hop a house. Tanečníci si tam odovzdávajú svoje poznatky a ovplyvňujú sa vzniknutou energiou. Skoro v každom väčšom meste po celom Česku a Slovensku existuje nejaká škola so zameraním na street dance zahŕňajúca House. Najznámejšie tanečné školy v Česku a na Slovensku: BDS studio (Praha) Art factory (Brno) SDA (street dance academy) (Bratislava) High edition (Brno) Beat up (Ostrava) Neytiri (Bratislava) B-Fresh (Brno) D. S. Studio (Košice). Housových tanečníkov je nepomerne viac ako voguových, keďže Vogue je špecifickejší typ tanca. Na Slovensku sa v tanečnej inštitúcii vyučuje iba v Bratislave a to konkrétne v Riverpark dance school, kde ho vedie pionierka slovenskej voguovej scény Monika Prikkelová. Ak sa zameráme na českú scénu voguových tanečníkov, tých je viac, pričom scéna sa sústreďuje okolo Prahy a Brna. Známe mená posledných rokov sú napríklad Michal Černý, Viktor Bukovy či Ján Smejkal.

9.1 Podujatie a organizácie podporované československou tanečnou scénou Každý rok sa koná mnoho tanečných podujatí s účelom podporovať tanečnú komunitu. Od IDO súťaží až po battlové súťaže, ktoré sú organizované jednotlivými tanečnými klubmi.

40

Organizujú sa workshopy a prednášky, kde sú pozvaní zahraniční hostia a odovzdávajú svoje skúsenosti ostaným tanečníkom s cieľom rozvíjať kultúru daného umenia. Niektoré z nich: Red Bull Dance Your Style (Praha, Bratislava) Beat street (Olomouc) Next step (Košice) Ball of shame (Bratislava) SDK Europe (Brno) Feel iTT (Trnava) Dance for GOLD (Košice) BDS cup (Praha) Dance Floor Attack (Hradec Králové). Začali sa organizovať pochody za LGBT komunitu pod názvom Dúhový Pride, kde vystupujú tanečníci z voguovej komunity a svojim umením podporujú túto subkultúru. Spolok Prague Pride vznikol v roku 2010 za účelom organizovania ľudskoprávneho festivalu Prague Pride. Jeho zámerom je prispievať k presadzovaniu tolerantnej občianskej spoločnosti, boju proti homofóbii a zvýšeniu povedomia verejnosti o lesbickej, gay, bisexuálnej a transgender (LGBT) komunite v ČR. Je to dobrovoľná, neštátna, nepolitická a nezisková organizácia.

9.2 Príklady v umeleckej brnenskej scéne využívajúce prvky Housu a Vogueu So zameraním na Česko a Slovensko má Brno jednu z najrozvinutejších tanečných scén, ktorú podstatne ovplyvnil aj House a Vogue. Mimo toho, že tu vznikli mnohé veľmi kvalitné tanečné školy s profesionálnymi lektormi, prvky daných tancov sa dostali aj ďalej do umeleckej kultúry. V Brne sa koná mnoho tanečných akcií zahrňujúcich skúmané tance. Od festivalov ako Mezipatra, Dance Life Expo až po podujatie pod názvom Project .S.O.U.L.

9.2.1 Mezipatra queer festival Filmový festival Mezipatra, ktorý má za sebou dokopy už devätnásť sezón, sa radí medzi jeden z najlepších, čo sa týka propagácie queer filmov. Pojem queer zahrňuje všetkých, ktorí nepatria do tradičnej genderovej kategórie. Queer sa odkláňa od tradičného vnímania

41

sexuálnej orientácie či rodovej identity založenej na daných kategóriách muž/žena či heterosexuál/homosexuál. Mezipatra sú organizované občianskym združením Mezipatra a STUD Brno. Zahŕňajú propagáciu filmov danej tématiky, diskusie ohľadom filmov, prednášky, workshopy, výstavy a párty. Súčasťou queer komunity je aj tanec Vogue, ktorý posledné roky na piatkovej párty otvára celé podujatie. Vzhľadom k tomu, že Vogue vníma každého človeka bez rozdielu, bol pre organizátorov jasnou voľbou. Podujatie sa každoročne zahajuje v univerzitnom kine Scala v októbri alebo novembri daného roku.

9.2.2 Dance Life Expo Dance Life Expo, súčasť podujatia Life!, je najväčším tanečným festivalom v strednej Európe. Festival sa venuje všetkým druhom tanca skrz tanečné workshopy, tanečné predstavenia a súťaže. Zahŕňa najnovšie tanečné štýly, modernu či klasiku ako balet. Organizuje sa každoročne na začiatku novembra. Práca sa o to zaujíma z hľadiska vystúpení a workshopov, ktoré zahŕňajú House aj Vogue. Vystúpil tu aj vogueový kiki house pod názvom House of Velvet založený Viktorom Bukovym.

9.2.3 Project .S.O.U.L. Nápad na Project .S.O.U.L. skrsol v hlavách niekoľkých tanečníkov pred siedmimi rokmi (2012). Tí si dali za úlohu prezentovať street dance na divadelnej pôde. Účelom tejto idei malo byť odprostenie od zaužívanej myšlienky, že street dance do divadla nepatrí a zbaviť ho klasických mýtov. Cieľom bolo prepojiť jednotlivých vystupujúcich do spočiatku neobvyklých kombinácií, obohatiť scénu o vystúpenia a workshopy so špeciálnymi hosťami a ukázať divákom to najlepšie zo street dancu. Projektu sa zúčastnili aj tanečníci Housu a Vogue.

42

Záver Bakalárska práca „História tancov House a Vogue s prihliadnutím na kultúrno- spoločenskú situáciu“ sa zaoberala dvomi typmi tancov novšej doby, ktorými sú House a Vogue. Tance boli vybrané zámerne, keďže za históriou vzniku oboch z nich stojí newyorská klubová scéna 70. až 90. rokov 20. storočia. Práca mala na začiatku stanovené dva ciele. Prvým z nich bolo opísať dané tance z pohľadu vizuálneho pozorovania, čiže venovať sa ich technickej stránke. Tým ozrejmiť tanečníkom, ktorí sa týmto tancom venujú, ich občasné nevedomosti. Druhým a základným bodom práce bolo objasniť za akých podmienok a vplyvov klubové tance vznikali. Na základe toho dať vyhovujúci náhľad do kultúrno-spoločenského pozadia sledovanej doby. Každý tanec vychádza zo samotnej kultúry nejakej spoločnosti a tak je kultúra a tanec veľmi úzko spätý. Spôsob, akým sa práca snažila dostať ku svojmu cieľu, bol zber informácií z literárnych a internetových zdrojov. Táto práca bola zameraná teoreticky, jej cieľom bolo spracovať dostupné zdroje a pramene a tak priblížiť scénu dvoch v dnešnej dobe už známych tancov. Zistili sme, že elementov, ktoré vytvárali klubovú kultúru v New Yorku v druhej polovici 20. storočia, je viacero a nemôže byť opomenutý ani jeden z nich. Menovite: ľudia, klub a hudba. Prvotným aspektom boli jednoznačne ľudia, ktorí sa chceli buď to bez zábran zabávať, alebo nenašli miesto vo svete konformity vtedajšej spoločnosti. Ďalej kluby, kde bolo spomínaným ľuďom dovolené všetko. A v neposlednom rade hudba v klube, o ktorú sa majoritu času staral DJ a viedol ju s cieľom udržiavania atmosféry a vytvárania vhodného prostredia na odbúranie konvencií. Bakalárska práca dokázala, že umenovedný problém môže riešiť okrem svojho prvotného estetického účelu aj napríklad problémy s nastavenými hranicami konformnej spoločnosti. Umenie je schopné dopomôcť ku minimalizovaniu rozdielov medzi konformnou a subkultúrnou spoločnosťou. V tomto prípade okrem iného podporila aj prejav homosexuálnej komunity v spoločnosti či vnímanie tanca v iných aspektoch.

43

Resumé Témou bakalárskej práce História tancov House a Vogue s prihliadnutím na kultúrno- spoločenskú situáciu je newyorská klubová scéna 70. až 90. rokov 20. storočia. Práca je zameraná konkrétne na dva štýly tanca – House a Vogue. Čitatelia sú najprv oboznámení s ich technickým pozadím a tanečnými prvkami. Ďalšie kapitoly pojednávajú o vývoji oboch tancov a to od skorého začiatku ich vzniku až po súčasnosť. Do úvahy sú brané rovnako pozitívne ako aj negatívne vplyvy, ktoré daná kultúra mala na spoločnosť. Nakoniec je opísaná aj československá scéna, ktorá podáva informácie nielen o tanečných skupinách, ale aj o podujatiach a akciách na danom území. Táto práca poskytuje hlbší pohľad do kultúry vzniku týchto tancov a napomáha k lepšiemu porozumeniu ich významu, ktorý ocenia najmä ľudia venujúci sa týmto štýlom tanca.

Resume

The topic of Bachelor thesis The history of Vogue and House dance with cultural and social situation taken into account is the New York's club scene of the 70s to 90s of the 20th century. Work is focused especially on two dance styles – House and Vogue. Readers are first introduced with their technical background and dance figures. Onward chapters deal with evolution of both styles since their early beginning of formation up to present. Both the positive and negative impact of the culture on society is taken into account. Finally even the Czechoslovak dance scene is desribed that provides information not only about dance groups but also about events and shows in this area. This work presents deeper view into these dance´s culture of the origin and facilitate to better understanding of their meaning which is mainly appreciated by people dedicated to those dance styles.

44

Použitá literatúra

BALAŠ, Radoslav. Tance 20. století. Olomouc: Hanex, 2003, s. 87. ISBN 80-85783-40-1.

PÁSKOVÁ, Olga. Základy klasického tance. 2. vyd. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1978, s. 230.

DOSEDLOVÁ, Jaroslava. Terapia tancem: role tance v dějinách lidstva a v současné psychoterapii. Praha: Grada, Psyché, 2012, s. 184. ISBN 978-80-247-3711-9.

J. KOWAL, Rebekah. The Oxford handbook of dance and politics. New York, NY: Oxford University Press, 2017, s. 656. ISBN: 9780199928187.

ŠKODOVÁ, S. Historie tance-RDE (1.vyd.). 2013.

CARTER, Alexandra a Janet O SHEA. The Routledge dance studies reader. 2nd ed. London: Routledge, 2010, s. 424. ISBN 978-0415485999.

LAWRENCE, Tim. Love Saves the Day: A History of American Dance Music Culture 1970– 1979. Durham, NC: Duke University Press, 2003, s. 528.

RAMBUKKANA, Nathan. Hashtag Publics: The Power and Politics of Discursive Networks. 1. vyd. Peter Lang Inc., International Academic Publishers, 2015, s. 293. ISBN 978- 1433128981.

BLOUNT DANOIS, Ericka. Love, Peace and Soul: Behind the Scenes of America's Favorite Dance Show Soul Train: Classic Moments. Backbeat, 2013, s. 272. ISBN 978-1480341012.

MALNIG, Julie. Ballroom, Boogie, Shimmy Sham, Shake: A Social and Popular Dance Reader. 1st ed. University of Illinois Press, 2008, s. 392. ISBN 978-0252075650.

HILDERBRAND, Lucas. Paris is burning: A queer film classic. 1. ed. Arsenal Pulp Press, 2014, s. 160. ISBN 978-1551525198.

Audiovizuálne diela

Paris is burning [film]. Réžia Jennie Livingston. USA, 1990.

Check Your Body At The Door [film]. Réžia Michael Schwartz. USA, 2012.

45

Internetové zdroje

LAWRENCE, Tim. Beyond the Hustle: Seventies Social Dancing, Discotheque Culture and the Emergence of the Contemporary Club Dancer [online]. c2013, posledná revízia 2013 [cit. 27. 1. 2019]. Dostupné z: .

GRIMES, William. David Mancuso, Whose New York Loft Was a Hub of ’70s Night Life, Dies at 72. [online]. c2016, posledná revízia 2016 [cit. 14. 7. 2019]. Dostupné z: .

LINDORES, Mark. A brief history of voguing: Life is a ball [online]. c2018, posledná revízia 2018 [cit. 10. 10. 2019]. Dostupné z: .

LAWRENCE, Tim. „'Listen, and You Will Hear all the Houses that Walked There Before’: A History of Drag Balls, Houses and the Culture of Voguing“. London: Soul Jazz, 2011. c2013, posledná revízia 2013 [cit. 5. 8. 2019]. Dostupné z: < http://www.timlawrence.info/ >.

Check Your Body at the Door website. [online]. [cit. 2. 10. 2019]. Dostupné z: .

Redbull: Tanec. [online]. [cit. 12. 10. 2019]. Dostupné z: .

J. IOVANNONE, Jeffry. Crystal LaBeija: Legendary House Mother [online]. c2019, posledná revízia 2018 [cit. 29. 6. 2019]. Dostupné z: < https://medium.com/>.

STUTZ, Colin. David Mancuso, DJ & Pioneer of NYC Underground Club Scene, Dies at 72 [online]. c2016, posledná revízia 2016 [cit. 14. 7. 2019]. Dostupné z: .

HERRERA, Ana. Willi Ninja: Voguing Butch Queen [online]. Dostupné z: .

Časopisové články

AMICO, Stephen. I Want Muscles’: house music, homosexuality and masculine signification. Cambridge University Press, 2001, roč. 20, č. 3, s. 359-378.

46

HERZOG, Amy. ROLLINS, Joe. Editors' Note: House Style. Women's Studies Quarterly, 2012, roč. 41, č. 1/2, s. 9-13.

DWORKIN, Sari H.; YI, Huso. LGBT identity, violence, and social justice: The psychological is political. International Journal for the Advancement of Counselling, 2003, roč. 25, č. 4, s. 269-279.

R.SOMMER, Sally. "C'mon to My House": Underground-House Dancing. Dance Research Journal, 2001, roč. 33, č. 2, s. 72-86.

LANGLOIS, Tony. Can you feel it? DJs and House Music Culture in the UK. Popular music, 1992, roč. 11, č. 2, s. 229-238.

DHAENENS, Frederik. Reading Gay Music Videos: an Inquiry into the Representation of Sexual Diversity in Contemporary. Popular Music and Society, 2016, roč. 39, č. 5, s. 532-546.

PHILLIPS, Gregory, et al. House/ball culture and adolescent African-American transgender persons and men who have sex with men: a synthesis of the literature. AIDS care, 2011, roč. 23, č. 4, s. 515-520.

WANG, Waeli. Into the Vibe of House Dance. Dance Major Journal, 2018, roč. 6, č. 1.

ARNOLD, Emily A.; BAILEY, Marlon M. Constructing home and family: How the ballroom community supports African American GLBTQ youth in the face of HIV/AIDS. Journal of gay & lesbian social services, 2009, roč. 21, č. 2-3, s. 171-188.

47

Prílohy

Pr. A. David Mancuso ako DJ v podkrovnom klube The Loft, ktorý založil. Zdroj: https://diggingdays.wordpress.com

Pr. B. Paradise Garage, jeden z najpopulárnejších klubov New Yorku v 70. rokoch 20. storočia. Zdroj: https://afropunk.com/

48

Pr. C. Archie Burnett vo svojej najznámejšej póze. Zdroj: https://www.spikeartmagazine.com/en

Pr. D. Willi Ninja, matka The House of Ninja. Zdroj: https://ubuntubiographyproject.com/

49