S˘×Ansk¸ 800 Rokov Hornej Súče
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Noviny obce Horná Súča − ročník XII. − číslo 2 − august 2008 − cena 4 Sk = 0,13 • SúèanskýSúèanský www.hornasuca.sk 800 rokov Hornej Súče 5. a 6. júl 2008 Rok 2008 je pre cembra 1244, keď kráľ Béla IV. daroval pusté pole na poľskej občanov našej obce hranici, kysuckú dolinu a pustatinu Súč Bohumírovi, synovi Sobě− veľmi významným slava. Ten dal počas tatárskeho vpádu vystavať viac hradov a rokom, v ktorom si tým zachránil mnohých obyvateľov pred smrťou. Dostal za to hod− pripomína naša nosť vodcu považských Sikulov (comes Siculorum vaganorum). obec spolu s obcou Všeobecne ho považujú za staviteľa hradu Súča na skalnatom Dolná Súča vý− vrchu Krásina, po ktorom už dnes sotva nájdeme stopy. znamné jubileum, (pokračovanie na str.2) ktoré sa viaže k pr− vej písomnej zmien− ke o obci z roku 1208. Prvá písomná zmienka pochádza z donačnej listiny, ktorou nitriansky župan Tomáš daroval časť chotára obce Skala nitrianskemu biskupovi. Pri popise hraničných medzí tejto pôdy sa zmieňuje aj o hrani− ciach „de Sucsa“. Názov Súča sa odvodzuje od dolnosúčanskej rodiny Žuchovcov (Žucho), ale podľa Juraja Fojtíka sa stretávame s týmto rodom až v súpise kopaníc v roku 1719. Nedá sa ani dokázať odvodenie názvu od slova suchý − Sucha, či od sloven− ského osobného mena Sudek – Suda − Sudča – Súča. V listin− ných dokladoch sa vyskytuje meno obcí vo viacerých obmenách ako Sucsan, Suchan, (1208), Zudcza, Sudczan (1244), Zucha (1318), Sudcze (1393), Sudcza (1439), Sutsch (1447), Sutze (1473), Suchie (1474), Sucza (1475). V 16. storočí sa už uvádza Zucha maior (Dolná Súča 1549) a Zucha minor alebo Puszta Zucha (Horná Súča). Bohatší opis územia pochádza z 11. de− 2. www.hornasuca.sk SÚÈANSKÝ HLÁSNIK číslo 2 − august 2008 800 rokov Hornej Súče 5. a 6. júl 2008 (pokračovanie z prvej strany) nám spomienky na mladosť, na osoby, ktoré už nie sú medzi nami. História našej obce je v skutku bohatá a dalo by sa o nej ešte veľa To, že domáce plátno vzniklo domácim technologickým postupom z napísať. Rok 2008 sa tiež zapíše do histórie našej obce ako rok konope, mnohí ani nevieme. Vo veľkom sa v minulosti pestovali u osláv 800. výročia. Skúsme si predstaviť, aké udalosti a ľudské osudy nás konope. Krášlili dielnice u Brodku, v Sklade, ... ospievané sú v sa odohrali za toľký čas na území našej obce. Aký bol asi život na− ľudových piesňach napr. „Konopa, konopa“ alebo „...močila konope, šich predkov? Niektoré historické fakty sa môžeme dozvedieť nielen močila...“ V súčasnosti sú pokladané za nebezpečnú drogu. Ľudský z odbornej literatúry ale hlavne z rozprávania našich predkov. V sú− vynález. Asi by bolo pod našu úroveň zaoberať sa v terajšej moder− časnosti sú zdrojom živej histórie naše staré mamy a starí otcovia, nej dobe výrobou výrobkov z rôzneho materiálu. ktorí sa radi a často vracajú do svojej mladosti. Každý človek by mal byť hrdý na svoju históriu, na históriu svojej rodiny, obce, krajiny. A práve významné jubileá by nás mali prinútiť zastať v hektickom svete a zamyslieť sa nad tým, kto sme, odkiaľ pochádzame, kam siahajú naše korene a kam smerujeme. Týmto vytrhnutím z bežnej rutiny boli prá− ve oslavy 800. výročia, ktoré sme si spolu pri− pomenuli v dňoch 5 a 6. júla 2008. V tieto dni na nás dýchla nostalgia z histórie, ktorá sa nám predostrela na výstave fotografií a starožitností pod názvom „Horná Súča v premenách času“. Túto výstavu si mohli návštevníci prezrieť obidva dni v priestoroch základnej školy. Sme radi, že sme našli ochotných spoluobčanov, ktorí sa aktívne zapojili do príprav a do inštalácie výstavy. O úspechu výstavy svedčí aj to, že si ju prišli Veci, ktoré sme videli na výstave starožitností boli vyrobené našimi pozrieť nielen domáci, ale aj ostatní návštevníci osláv, ktorí prišli z hornosúčanskými ľuďmi. Potrebovali ich k životu, sprevádzali ich od blízkeho aj z ďalekého okolia. Mnohí si ju prišli pozrieť oba dni. Vy− kolísky až po hrob. Aj keď ich nahlodal zub času, prestali byť funkčné slovujem ďakujem, všetkým občanom, ktorí zapožičali svoje starožit− alebo sa nepoužívajú – nestratili na svojej kráse. Stali sa historickými. nosti a fotky, ktoré majú pre nich nielen historickú ale hlavne senti− História, ktorá má veľa čo povedať nám i budúcim generáciám o jed− mentálnu hodnotu. Ďakujem aj ľuďom, ktorí venovali svoj čas prípra− nej etape života, v ktorej ľudia tvorili, budovali a žili spoločenským ve a inštalácii výstavy a tiež tým, ktorí boli prítomní počas otvorenia životom. Tak ako každá jedna súčiastka tej ktorej starožitnosti vytvorila výstavy a dohliadali na plynulý priebeh. ĽZ Horná Súča v premenách času Výstavu pod názvom „Horná Súča v premenách času“ navštívilo v dňoch 5. a 6. júla 2008 823 ľudí. Všetkým, ktorí sa na výstave podie− ľali i Vám, ktorí ste ju navštívili patrí srdečná vďaka. Mňa osobne zaujalo plátno tkané na krosnách. Krása a precíz− nosť zatkaná do „domáceho plátna.“ Výšivka „Ó Mária“ krížik za kríži− kom, písmenko za písmenkom tvorili ruky hornosúčanských žien. celok, tak ich práca spojila v jednu veľkú rodinu. Zaujímavé, čo všetko skrývajú naše stodoly a komôrky a v nich truhlice starých materí. V mysliach sa nám vynorí obraz našich rodičov, ktorí už nie sú medzi nami, ako kráčajú vo sviatočných súčanských šatách zaodetí vyšíva− nými kožuchmi z ovčích koží, ktoré šil a vyšíval tiež náš občan, Adam Vašíček – prezývaný Kušnierovie. Kráčali v súčanských papučiach, ktoré si samy plietli z vlny. V minulosti sa u nás chovalo súkromne veľa oviec. Vlnu a plátno si spracovávali doma. Česali ju na hachli a spria− dali na kolovrate. Kožené čižmy vyrobené majstrom J. Blahom − prezý− vaným Cilák, využívali najmä na tanec. Celý súčanský kroj šili a vyší− Umenie a lásku vkladali do svojej práce. A čo trpezlivosť? Aby vali naši ľudia. Ani výrobky potrebné pre prácu v hospodárstve neza− vyšili obraz Pána Ježiša alebo drobné kvietky na veľkom obraze, ostávali. Vyrábali ich z prútia a dreva. Využívali ich pri práci na poli, s trpezlivosť bola veľmi potrebná. Spojením spomínaných vlastností dobytkom a hospodárskymi zvieratami. zhotovili tiež prekrásne vyšívané obrusy do nášho kostola. Aj to je Na výstave sme mali možnosť vidieť množstvo originálov. Jedným história. Použime ich aspoň raz do roka alebo na výročité sviatky. z nich bola aj originál opálka, aj keď s dierou. Mladé slečny určite už Bola to práca jednotlivcov, ale aj kolektívu. Pri pohľade na ne ožijú na seba počuli charakteristiku – „...máš zadok ako opálku...“ Naši číslo 2 − august 2008 SÚÈANSKÝ HLÁSNIK www.hornasuca.sk 3. predkovia mali určite výborný zmysel pre humor. Návštevníci si tiež ľudia sa zaslúžili o rozvoj obce, ale každý jeden občan, ktorý sa hrdo mohli všimnúť vybavenosť vtedajšej kuchyne vahánkami, hlinenými hlási ku svojmu pôvodu a snaží sa svojim životom šíriť dobré meno hrncami na mlieko, syr, lekvár a masť. Všetko toto malo svoje miesto svojej obce, si zaslúži obdiv a uznanie. Títo tichí hrdinovia sú stále v armare a na stole. V domácnostiach často rozvoniaval domáci medzi nami a patrí im náš obdiv a vďaka. chrumkavý chlieb a osúch. Na sádzanie chleba sa používala lopata, Dovoľujem si pripojiť zoznam všetkých ocenených osobností obce ktorá bola tiež súčasťou výstavy. Bohužiaľ nepodarilo sa nám zohnať v jednotlivých kategóriách: k lopate aj ohreblo. Nájde sa ešte niekde? Krásne obchodnícke váhy, štamperlíky s fľaškou patrili do základ− OSOBNOSŤ OBCE ného krčmárskeho vybavenia. Ani v minulosti sa nezabudlo na „elixír Ján Mikušinec − súčanský rodák trvalo žijúci v Ostrave − Orlovej, života“. Pri výrobe páleného používali ľudia vlastné dopestované narodil sa v roku 1944 v Hornej Súči, osada Krásny Dub. Už v mla− ovocie. Z ovocia, najmä zo sliviek taktiež pripravovali ako pochutinu dom veku v roku 1977 preukázal svoje výborné vedomosti v oblasti ku strave lekvár. Jeho príprava bola veľmi náročná, musel sa bez svetovej literatúry − poézie v súťaži „Desať stupňov ku zlatej“, ktorú prestávky miešať aj niekoľko dní. absolvoval bez straty bodu a získal všetkých 10 stupňov. Dňa 11.6.2002 Mnohí z vás iste videli starožitnosti na tejto výstave, ale bohužiaľ sa zúčastnil súťaže ste nezažili ten dobrý pocit s akou láskou nám viacerí z vás starožit− „Milionár“, kde sa pre− nosti požičiavali a pomáhali. Každá jedna vec, ktorú nám predklada− javil so svojimi výbor− li, bola opradená históriu ich rodinného života. Pri každej starožit− nými znalosťami a nosti začali ožívať spomienky. Výstava starožitností bola inšpiráciou veľkým všeobecným a výzvou: Hľadajme spoločne miesto pre stálu expozíciu a zachovaj− rozhľadom. Na záver me tieto poklady pre ďalšie generácie Súčanov! súťaže pozdravil svo− Naši ľudia sú ochotní a vďační. Hovoria o tom i rôzne výroky písa− jich rodákov z Hornej né v podpisovej knihe, ktorá bola prítomná aj na tejto výstave. Súče, reprezentuje „Krásna výstava – ďakujeme!“ veľmi pekne našu „Videli sme krásnu výstavu.“ obec v zahraničí, vy− „Je to krása nádherná.“ dal zbierku básní o „Oslavujeme 800 rokov prvej písomnej zmienky. O 800 rokov sa rodnej obci Horná Súča s názvom Rodisko, kde sa vracia do detstva a necháme zase pozvať.“ v jeho veršoch ožívajú vtedajší obyvatelia obce. Dr. Ladislav Belás ČESTNÉ OBČIANSTVO Výstava fotografií sa tešila tiež veľkému záujmu. Mnohí sme sa na− Mgr. Oľga Ondrušková − za dlhoročný prínos vo výtvarnej a ume− šli na fotografiách, zaspomínali sme si na ľudí, ktorých sme tiež pozna− leckej oblasti v obci, za dlhoročnú pedagogickú činnosť v oblasti li, ale sme na nich už zabudli. Nemôžem nechať nepovšimnutú po− matematiky a výtvar− známku nášho spoluobčana: „...na výstave fotografií bola vystavená nej výchovy na ZŠ s novodobá história, MŠ M. Rešetku Hor− chýbala história zo ná Súča, na ktorej starých čias...“ pôsobí ako učiteľka Na záver iba toľko, od roku 1972 až do− neničme si vlastnú teraz. históriu, veď tá repre− MUDr. Dušan Gul− zentuje a bude repre− ler − za dlhoročnú sta− zentovať našu obec a rostlivosť o zdravotný ľudí žijúcich v nej celé stav obyvateľov budúce generácie.