v " V CISLE: e. Zilina v znamení mladých koncertných umelcov e Nad tvorbou skl adateľa Jozefa Gahéra e Rqzhovor s intendantko u pražskej Štátnej opery Evou Randovou e Straussovský operný festival v dražd'anskej Semperovej opere • Informácie e Servis HŽ

(ROČNÍK XXVII. • 4Sk 17. 5. 1995 RENCONTRES 1995

STRETNUTIE. Aké prosté, ale veľavý­ znamové slovo. Stt·etnutia bývajú rôzne, všedné, sviatočné, jubilejné... Podujatie, ktoré sa pod týmto názvom usku točnilo v Slovenskej filharmónii ako llla1111ý dra­ maturgický tvat; akcentujúc/ polstoročie najväčšej genocfdy ľudstva a ako idea Európy bez hraníc, Eut·ópy spolupracujú­ cej, bolo bezpochyby umeleckou atrakci­ ou, čo potvrdil aj adekuátny záujem pub­ lika. Stretnutie Bratislava-Luxemburg, kto­ rému domlnoualo vystúpenie súboru So­ llstes Européens Luxemburg za dMgova­ niajack Martina Hätullera, pod hlavným patronátom j ej kráľovskej Výsostí vel'ko­ vojvodkyne j oséphine-Charlotte a pod zá­ štitou čestného prezidenta jacquesa San­ tera, predsedu EU, splnilo viacero dôlež i­ tých funkcíf. Po prvé, na slovenskej pôde stretli sa na báze " bezhraničného pria tel~ s/va" l'udfa, ktorí veria, že aj tam "kde často diplomacia nemôže nič dosia hnuť, je to kultúra a najmä hudba, ktorá robí zázraky" (Eugene Prim, prezident So/is­ les Européens). Po druhé, " 11 každoden• nom živote 11ás kultúra nc1báda predou­ šetkým k rešpektovaniu inýc:h národov a Ich demokratických hodnôt" (Jacques Santer) a po tretie, že "kultú.ma rozmani­ tosť a kultúrne rozdiely, otvorenosť a koz­ .mopolitickosť nespôsobujú oslabenie rt á- rodnej identity, ktorá, naopak, vďaka kontaktom s inými kultúrami, sa oboha­ cuje a silnie" (Claude Fr/soni). Luxem­ burské vojvodstvo, kde viacjazyčnosť nl­ ktly neohrozovala 11árodný jazyk je dôkazom, že je možné žiť 11 miert vedta seba a vytvárať novú rozmanitú národ­ LÝDIA DOHNALOVÁ-MARTA FÔLDEŠOVÁ nú kultúru. Myšlienka, že práve v Luxembursku je možné vytvoriť multi­ delssohnovho Kon ce rn~ pre klavír a o r­ kultúrnu spoločnosť sa vo svete stretla s Žilina rozkvitla do festivalovej krásy.' Po piatykrát sa od 24. do 29. opäť chester č. 2 cl mol op. 40, sprievodu veľkým záujmom a pochopením, čo vied­ za apríla Dom umenia Fatra stal dejiskom Stredoeurópskeho festivalu koncertné­ lo k vyhláseniu Luxemburska za Štátneho komorného orchestra - Slovak Európske mesto kultúty pre rok 1995. ho umenia. Toto malé jubileum nás znova voviedlo do sveta a atmosféry Sinfonietta, ktorý hral p9d vedením svoj­ Tieto myšlienky našU adekvátne napl­ mladosti. Plnej ideálov, entuziazmu, radosti a nadšenia z poznávania a po­ ho če rstvé h o šéfdirigenta Leoša Svárov­ nenie aj v jednotlivých programoch. Po ského z Č iech . Už v prv)rch taktoch tohto znávaného. koncertu P. de Maria n az nač il , že budeme súbore Solistes Européens v šostakoviča­ vf, stretli sa eut·ópski hudobnfcí s našimi Podporený vedením mesta, Ministerstvom kultúry, Fondom Pro Slo­ svedkami mimoriadneho umeleckého zá­ hudobnfkml v Beethovenovl a na druhý vakia, nadáciou Cyrila a Metoda, Slovenským rozhlasom, Slovenskou tele­ ~.itku , že je umelcom nielen muziká lnym, ale aj talentom obdareným takými pianis­ deň členovia Slovenského komorného or­ víziou, Slovenskou hudobnou spoločnosťou, agentúrou Slovkoncert a v tickými schopnosťami , ktoré mnohí jeho chestra doplnen.[ luxemburskJím cmsámb­ neposlednom .rade Štátnym komorným orchestrom Žilina, sa rozbehol v lom, vytvorili kompaktné umelecké spolo­ kolegovia dosahujú len po rokoch a ne­ spočet n ých hodinách cv i če nia . Mendels­ čens tvo v Bachovi, Mo;zartovi, Čajkov­ plných obrátkach, s prezentáciou toho, čo mu mladí umelci ponúkli. .. skom, v ktorom dominovalo porozume­ sohnov koncert d m ol nepatrí medzi bri­ nie, tolerancia, láska k umeniu. Navyše lantné opusy svetovej koncertnej literatú­ priam symbolické bolo, že za dirigent­ KLAVIRISTI ry. Je to skô r akademické dielo bez väčšej dávky melodickej a har~ o ni c kej invencie. ským pultom stál ex-Bratislavčan jack apriek týmro jeho č rtá m dokázal P. de Martin Händler a jedrtým zo sólistov bol Spomedzi pestrej palety hudobných ná­ Maria vyťaž iť z neho maximum muziky a druhý ex-Bratislavčan flautista Vladislav strojov a interpretOv, ktorí sa na festivale dotvoriť ho do živej pulzuj(Jcej podoby. Brumtel~ ktori sfce našli svoj nOVJÍ domov prezentovali, tvorili klaviristi nielen najvy­ Spod jeho prstov p lynula lyrická hudba, v zahran ič/, ale s našou hudobnou ku/ttí­ rovnanejšiu, ale aj najvýraznejšiu skupinu. plná mäkkých melódií, akoby sme počúva­ rou a vlasťou nestt·attli a nemienia stratiť Vcelku to bo lo päť sólistid:ých klavírnych li slávne Mendelssohnove Piesne bez slov. hlboký ltt:nelecký kontakt. výkonov, ktoré sme poču l i a mali možnosť Korektne hraj(Jci orchester i dirigent Stretnutie nebolo teda iba neformál­ porov n ávať. Päť m ladých sólistov repre­ správne pocho pili, načo treba pri inter­ nou schôdzkou formálnych emigrantov, zentovalo nielen rozdielne pedagogické pretácii tohto diela kl ás ť dôraz a tak pre ale stretnutím ľudi vyznávajúcich slobo­ školy, ale aj prístupy a poi'íatie sólistickej du ducha, prejavu a vôle, milujúcich sólistu vytvorili dostatoč n ý priestor pre je­ klavírnej literatúry - tak komornej ako aj ho umeleck(! sebarealizáciu. Ešte presved­ .bez-hraniózé priatel'stvo". Šostakovič, koncertantnej. A tak sme boli svedkami Beethoven, Bach, Mozart; Čajkovskij a č i vej š í dojem zanechal P. de Maria v umeleckej kreácie za loženej na preferova­ Scarlattiho Sonáte, ktorá odznela ako prí• napokon veľkolepé Vojnové requiem B. ní technickej stránky interpretOvaného davok. Jeho p ri ezračná a kri tál'ovo čí ra Brlttena nechceli byť panychídou, ale me­ diela, kreácie založenej na svojráznom štý• mentom, pripomenutim, že v ž ivote sú štýlová hra, mäkký, ale jednozna č n ý úder, .lovom poňatí , ale aj takých výkonov, ktoré udalosti, ktoré mož no pochopil; mož no premyslená koncepcia, celkový kultivova­ siahajú po umeleckých métach najvyšších, ný prejav v mnohom pripomínali rene­ Ich ospravedlniť, zmierniť, ale nikdy nie v ktOrých sa snúbi technika s tvorivým sa n č n é talianske fresl-.')' preniknuté tvori­ zabudnúť! Udalosti spred päťdesiatich nad hl'adom a muzikalitou. A práve títo vým l'udským d uchom a inteligenciou. rokov neslobodno zabudnúť práve dnes v umelci si získali nielen n ajväčšie sy mpatie Úč in kovan i e P. de Mariu, mimochodom ošiali Intolerancie, nez ná.5anlivosti, zá­ publika, ale v dobrom zmysle slova poriad­ visti a nových konfliktných situáci{, aby viacnásobného nositcl'a prestížnych med­ ne zamotali hlavu porote, kw rá mala roz­ nedajbože... Stretnutie v brett/slavskej zinárodných ocenení, patrilo bezosporu k h odnúť , komu tento rok prisúdi Cenu slo­ vrcholom t o hto ročného žilinského festi­ Redute bolo pre mňa za posledné roky venskej hudobnej kritiky. jedno z najkrajšich a najmiWch, pretože valu. Medzi takýchto umelcov nesl)orne patrí Maďarský klaviri~ta Dénes Várjon, za dýchalo jasom, optimizmom, priateľskou taliansky klavirista Pietro d e M aria, kto­ sprievodu SKO a jeho umeleckého vedú­ h rejivosťou a festivalovou atmosférou. rý sa v Žiline predstavil už na (!vodnom MARIÁNJ URIK Festival otvoril pred úvodným koncertom ceho O. Warchala predviedol ~ólový part festivalovom koncerte ako sólista Men- jeho riaditel' Marián Lapšanský. (Pokra,'uumlie 1l(l str. 4) INFORMÁCIE ~~'95) SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA EUROPA IM KONZERT ·ORCHESTER DER METRO POLEN

Pod•tý mto názvom konal sa 2. mája t.r. v slávnom berlír\Skom Schauspiel­ hause štvrtý koncert festivalového or· chestrálneho abonentného cyklu, kto­ rý predstavuje reprezentačné orches­ tre európskych hlavných miest. Staro­ dávny Schauspielhaus na Gendar· menmarkte, ktorý je úzko spätý naj­ mä s medzivojnovou érou berlínske­ ho umeleckého života, je dnes cent­ rom jeho hudobného smerovania.

Schauspiclhaus, k10rý sa nachádza v centre 13erlína, necl'aleko vynovenej Liepzigerstrasse, v blízkosti Vysokej hudobnej školy 1-1 . Eislcra (Schônbergovho žiaka a významného predsta­ vit eľa hudobného života bývalej 1DR - čo ako vidno nie je na závad u), je dnes strediskom hu­ dobného života mesta. H neď za rohom je pre­ dajňa hudobnín, kde si môžete kúpiť, alebo as­ poň p'rezrieť (z nedoMatku diét) hudobn(l lite­ ratúru z celého sveta. Hoci prístupové cesty k Schauspielhausu, kde už l O rokov sídli 13er­ línsky symfonický orchester a ktor)• od začiat-

Závereč ný aplauz pre SF vých interpretov, organové cykly, tematické teda nesmierne zve(.lavý, ako berlínske publi­ terpretáciu zareaguje domáca odborná kriti· koncerty a i. kum, zvyknuté na "iroké spektrum hudob­ ka. Dúfajme, že sa to dozvieme. Spomínam to preto, lebo koncert Sloven­ n)'Ch štýlov a naj mä náklonné prijímať aj kom­ Čajk ovskéh o populárna symfónia ~voji m skej fil harmónie sa u s k u toč n i l v pestrom a poz i č ne progresívnejšie diela, prijme tento melodickým arzenálom, v Tahachnikov)rch sí•· umelecky n ároč nom ko n kuren čn om prostre­ preromantizovan ý, tragickým podtónom tych, temperamentných a patetických relié­ dí špi čkov)•ch nemeckých a wetov)•ch or­ (prečo?) motivovaný program a najmä dielo foch (ale aj s neobyčaj nou akti vitou celého di­ chestrov a dirigentských osobností. V rámci jána Levoslava Bellu, čo v tejto programovej rigcntovho tela), dala publiku pr í l ežito sť, ne­ cyklu Euro pa im Ko nzert-Orchcstcr der konštelácii bol odvážny č in . V porovnaní s Ýiem po koľkýk rá t , sa po h rí1ž iť do več ne sa Me tropolen pred Slovenskou filharmóniou ostatnými programami, ktoré publiku núkali opaku jucich citovych afektov ruského klasika. (bol to v porad• už štvrtý koncert cyklu) vystú­ lákavejšiu a nápaditejši u dramaturgiu, s na­ adšeny aplauz za temperamentný a muzi­ pili: Wiener Symphoni ker s N. llarnoncour­ piitím som sledoval skúšk-u i koncert. a­ ka ntsky d tený výkon orchestra (aj s odkrytím tom a R. Ouchbinclerom s piatym Beethove­ šťastie , krásna a akusticky znamenitá vcl'ká btých rezerv), hol namieste a taktiež bol vďač­ Spokojný M. Tabachnik nom a prvým 13rahmsom, Filharmonický koncertná sála, schopná pojať do 2 000 poslu­ nou bod.kou za programom, ktorého úvod (a orchester zo Sofie s dirigentom Emilom Taba­ cháčov bola zaplnená asi clo dvoch tretín ku minulého roku je spojený do jednej inštitú· kovom no s fra ncúzsl.:ym programom (Oer­ (vstupné od 30,- do 145 DM!). cie nesúcej názov Konzerthaus Berlín, sú zväč­ lioz, Bizet, Debussy, Ravel) a Sym fonický or­ Pocit zodpovednosti z reprezentácie - i na­ ša rozkopané, pretože okoli e je v intenzívnej chester rumunského rozhlasu s dirigentom priek neistOte z včas né ho odletu z Berlína · a rekonštrukcii, nie je to na závadu, aby koncer­ Horia Andrescom a klaviristom Christianom osobité dirigentské fluidum Michela Tabach­ ty navštevovalo pozoruhodné množstvo pub­ Bcldim, ktorí mali na programe diela Enescu, nika, rozhodli o pozitívnom vyz n e n í.večera . lika. Č ajkovsk é ho a Dvoráka. Po Slovenskej filhar­ Po chladnom, zdvoriloMnom prijatí Brahmso­ Skôr, ako sa zmieni m o vystúpení Sloven­ mónii budú n as l edovať: Orchestre Philharmo­ vej predohry (u7. dávno neinšpirujúcej svojím skej filharmónie v tomto koncertnom dome, nique de Monte Carlo, Conccrtgebouworkes­ konzervatívnym duchom) zaznela Bellova treba azda na inform;íciu uv i e~ ť aj také faktá, ter Amsterdam, Dánsk')' národný rozhlasový skladba. Musím sa priz nať , že po prvýkrát som že v priebehu celej sezóny sú tu dva až tri kon­ symfonick)r orchester, London Philharmonie i'lou hol doslova nadšený. Tabachnik v Bello­ certy denne(!), niekedy aj viac, že repertoár Orchestra, česká fi lharmónia a orchestre z vej partitúre odkryl typické č rty ko n tra~ t nosti tohto domu je nepreclstav,itel'ne rozsiahly, va­ Varšavy, Brusselu a Budapešti. j e to teda kon­ jej tematického materiálu a v najlepších tradí­ riabi lný a naozaj rcpreze111uje to najširšie frontácia nesmierne zaujímavá a jej poznanie ciách novoromantickej symfo nickej básne spektrum hudby, aké si možno pred s taviť vari by bolo zais!e poučno u zá l ež i tos ťou . Napokon oslovil poslucháča bohatým a protikladným len v u čebniciach . apríklacl dominantou tej­ v našich podmienkach kvitujeme aj to, že po vnútorným zápasom umelcovej duše. Ocllova to sezóny bolo 100. vý roči e narodenia Paula prvýkrát sa na takejto ceste mohol zúčastni ť aj dynamická až heroická vášnivost'.,,ovanula" ta­ Schauspielhaus · dnešn ý Konzer thaus Dessaua, 150: výroč i e narodenia Gabriela zástupca nášho časopisu a p odať informáciu, mojšie publikum spontánnou muzikanlskou Berlin Fauré, :300. vý r oč i e smrti lien ry Purcella a po­ ako a vraví z prvej rul..')'. . dimenziou dosahujúcou ú č inku diel najvý­ ch opiteľn e , 50. vý roč i e skonče n i a druhej sve­ 13erlínsky program Slovenskej filharmónie znamnejších majstrov novoromantizmu. V azda aj celý program) mohol byť dramaturgie­ tovej vojny, čo mu v 13erlíne - a vôbec v celom pozostával z 13rahmsovej Tragickej predohry, Tabachnikovej ko ncepcii zaznel Bella ako pro­ l..')' dôvtipnejšie ladený a zoh ľad i'íu jíiCi význam Nemecku · prikladajú osobitný význam, čo sa Bellovej symfonickej básne O ·ud a ideál a fesion:U ny európsky sklaclatel' a nie ako regio­ ú či nkovan ia Slovenskej filharmónie v tomto odráža aj v nápaditej a umelecky cennej dra­ Č ajkGvsk é ho 4. symfó nie. Bol to v podMate do­ nálny umelec. Koncepcia hodná ďalšieho in­ dnes u7 jedno;r n ačn e n ajväčšom koncertnom maturgii. Pravda, ďal ej sú tu cykly sú čas n e j máci aboQentný koncert z 27. apríla, kde na­ terpretač n é h o rozvíjania. Pravda, nemôže dome hudby Európy. MARIÁN J URÍK hudby, nemeckej symfónie, prehliadka sveto· miesto 13ellu bola skladba]. Tavenera. Bol som nám b y ť ľa ho s t aj n é, ako na toto dielo a jeho in- Sn ímky auto r l KŽIV OTNÉMU JUBILEU MIKULÁŠAJELINKA l

Vefoú živo si spomín am na roky, v kto­ č innosť , v rámci kto rej interpretoval diela sa však nikdy nepretrhli. H neď po prevra­ rých MikulášJelinek začal svoju u meleckú tak slovenského ako i m edzinárodného te, v roku 1989 n avštívil Slovensko a zapo­ kariéru, ba aj n a roky jeho štúdií. Kež• hu sľového repe rtoáru. Súčasne bo l činný Jil sa intenzívne do hudo bného života, marský rodák sa so svojo u rodinou pres­ ako čl en Symfo nického orchestra Sloven­ p red ovšetkým ako ped agóg na VŠMU. ťahoval do Trenčína a odti aľ v roku 1943 ského rozhlasu a Slove nskej filharmónie, Mikuláš Jelinek je členom Európskeho do Bratislavy. Výrazný talent mladého kde sa stal umeleckým vedúcim Ko mor­ združen ia učiteľov sl áčikových nástrojov ad epta husl'ovej hry, ktorého schopnosti ného orchestra Slovenskej filharmó nie, s ESTA; v posledných rokoch je aj č l eno m sa prejavili už oveľa skôr, si svoje vedo­ ktorým účinkoval aj na Pražskej Jari. Európskeho predsedníctva ESTA, kde sa mosti do plnil štúdiom n a Štátno m ko nzer­ Napriek úspešném u pôsobeniu tento mla­ prezentoval aj m nohým i zaujímavými vatóriu pod veden ím prof. Tibora Gaš­ dý súbor pod zámie nkou "buržoázneho p rednáškami. J>ravJdelnc vystupuje na pareka. V to m čase ho uč ili aj pro fesori nacionalizmu" zakrátko zrušili. Jelinkov medzinárodn ých ko ngresoch; posledne Suchoň a Cikker, n a kto rých pôsobenie si umelecký vývoj hatili vo vel'kej miere vte­ na Kongrese v Budapešti, kde mal pred­ Mikuláš Jelinek s vďačnosťou spo mína. V d ajšfe politické pomery. Mal pro blé my s nášku o j anáčkovej a Suchoňove j tvorbe a roku 1946 po absolutóriu ko nzervató ria r ealizáciou svojich zahranič ných koncert­ s vel'kým úspechom pre~nlesol aj J an áč­ pokračoval v š túdiu na Akadémii F. Liszta ných vystúpe ní, preto sa rozhodol opus ti ť kovu Sonátu a Suchoňovu Sonatínu pre v Budapešti pod vedením Eda Zathurec­ českosl ove nsko. Po krátko m po byte ako husle a klavír. Mikulášj elinek sa zaslúžil o kéh o a Lea Weinera. Využil aj možnosti, koncertný majster v Saar b riickene a v rov­ založenie slovens kej sekcie ESTA so síd­ ktoré poskytla novozaložená Vysoká ško­ nakej funkcii v Štockl1olmsko m o rchestri lo m v Bratislave a všemožne pod poruje jej la muzických ume ní v Bratislave, a bol je­ pod vede ním Celibidach eho, pôsobil od činnosť . Iniciatívne sa kontaktuje s vý• den z jej prvých absolventov. Na VŠMU za­ roku 1968 do '1990 ako prvý koncertný znamným i zahra n i čný mi odbo rníkmi, čal aj svoju ped agogickú č innosť , kde majster v Kolíne nad Rýno m v Giirzenich­ ktorých pozval prednášať na naše národ­ pôsobil do roku 1965, v posledných ro­ sko m orchestri. Bola to p reň jediná mož­ né ko ngresy. Sme radi, že MikulM Jelinek koch ako docent. Sólis tickú č i nnosť začal nosť vys lobod i ť sa z nátlakov, ktoré mu si našiel cesn1 s päť do našej vlasti, lebo · a u ž počas štúdií a s tal sa jedným z našich dom a znemožnili umeleckú činnosť ; do­ to môžem po tvrdi ť z vlastn ej terajšej i dáv­ najznámejších huslistov. Realizoval viace­ konca v roku 1951 bol odsúden ý na núte­ nejšej skúsenosti -je n ielen dobrým umel­ ré veľ ké hu sľové ko ncerty; uviedol naprí­ né práce. V cudzinc sa intenzívne venoval com-huslistom, ale aj psychologicky veľ­ klad hu sľové kon certy D. šos takov i ča , A. tak sólistickej ako i pedagogickej čin nosti , mi citlivým pedagógom. Želáme mu vel'a Ch a ča turja na a B. Bartóka (2. ko ncert). čas to uvádzal a p ro pagoval slovenskú zd ravia do ďal še j č i n nos ti . Plod ná bola aj jeho komorná sólistická tvorbu. Vzťa hy , ktoré ho spájali s vl asťou ]At ALBRECHT c~~ ·9s TVORBA- PEDAGOGIKA

Vždy som obdivoval umelcov, kwri svoje neobyčajné vôľové vl:IStilO.~ti dok:ízali zo- sú ladiť s rovinou kreatÍ\'nych schopností. V tejto skupine zvl ášť upútaJ moju p~zo r­ nosť nedävny jubilant - šesťdesiatnik , sk l adateľ , klavirista a vysokoškolský pedagóg doc. PhDr. JOZEF GAHÉR, umelec, ktorý do magického sveta hudby vstúpil nená­ padne, doslova asketicky. Pretože však nikto z nás nemusí byť doma prorokom, jeho zdanlivo neduživé skladby spočiatku prenikali do povedomia verejnosti kúsok d'alej od rodnej vla:-.ti. V !'> lručnosti evidujeme sedem ocenení z medzinárodných skla­ dateľských súťaží a štyri trofeje v krajinách Českomoravských. Tento impo­ zantný maratón podložený neutíchajúcou tvorivou túžbou, zača l rok11 1968 víťaz­ nou kantátou Smrť kráľa Saula v súťaži Ernsta Blocha v New Yorku a pred­ bežne bol zavfšený prvou cenou Para Masas corales získanou v španielskom Tolose v roku 1983 kantátou Memento pacem.

Ved ľa nich sa vyníma komorne ladený opt:rný Výstižne d ra m at i~ky č l e nen(! a úspornú p red­ ti tvar P c nclo p é XX, ocenený v drážďanskej lollll Gahér miestami in ve n č n e umocňov al ľú­ súťaži (1978), s aktualizáciou antického ná­ bivými nádychmi prizdobovanými valašským metu o ženskej vernosti. Východiskom d iela je folkló ro m. Samotný hudo bný základ balad ic­ poviedka U. Akinariho Domček v rákosí v lib­ kého charakteru o neopiitovant:j láske so šp e­ rctistickom pre tlmoče n í Helt:nou Gahérovou. cifi cky vyváženou funkciou zboru, bo l však Kontrastné plochy v melodicko-te mpovej ro­ získaný počí tačovo u prípravou s použitím ge­ vine skladatcl' prizdobuje komrapunktickým nerátora pseudonáhodných čísel , vo formt: štandardnej funkcie Random programovacie­ ho jazyka ALGOL 60 počítača švédskej výroby DATA SAAB D2L. Na p odkladt: pseudonáhod­ ných č'íse l získaných v rovnome rnom rozdele­ ní intervalt: O až l generátorom a neskôr pre­ vedených do číselných intervalov celých číse l v modeloch 0-1 až 0-36, dosiahol skladatel' ko m pozičn ý po dklad prvkov, motívov, o rgani­ Gahérov umelecký rozlet poslllpnť fo rmo­ V prvej po lovici sede mdesiatych rokov č lenením sólového inštrumentálneho p artu s zovania základn}rch vrstit:v a línií diela. valo ni e koľko sk ladateľskýc h osohnosta. V po­ Gahúov kompozičný štýl ovplyviíujtí výrazo• vokálnym. Z početných komorných skladieb lludobné nápady a formo tvorné štru ktúry čiat očn o m období to bol prof. Ján Cikker na vé prostriedky ovej hudby dvanásťtónová a zaujme Dvanásť prelúdií pre klarinet a bi­ však vychádzajú dôsledne z prirodzenej skla­ brat i slavskťj VŠMU. eskôr sa vzdelával naJA­ ~eri:íl na technika, súbežne~ prvkami punktua­ cic, odmenenych 2 . cenou Uwharrie datel'ovej inšpirácie. Televízna opera Málka MU v Brne u prof. Ctirada Kohoutka; št údium lizmu, témhrovostí a al<.:atoriky. Viičšina skla­ Cla rine t • percussion Duo Houston N.G. bola premiérovo uvedená v čs. televízii začiat­ uvŕš il absolventsko u prácou Dvojmonológ dkb však nevybočuje z dodekafonickeho, ale­ USA(1979). kom ro ku 1987 s n iekol'kými nasledujúcim i soprán, klavír a orchester vo vlastnom bo modálne chápaného tónového terénu. Pre V poslednom Gahérovom tvori vom obd obí pre reprízami. int erp re tačnom stvárnení. 'J>ostgraduálne štú­ túto orientáciu je charakteristická scénická čoraz častt:jšie sa tiež objavuje spolupráca so Po užitie obdobnej technológie objavíme dium experimentálnej kompoz•cie u prof. symfónia v štyroch častiach Katarína, ov­ samočin n ým počítačom . Popri tó nových ra­ tiež v Dvojkvinte tc pre dve dychové kvin­ Aloisa Piiíosa absolvoval Dvojkoncertom p lyvnená námetom poviedky F. M. Dosto­ doch tiež využíva rady číselné s dosadzovaním tetá z roku 1988. Kompozičný materiál tvorí pre klavír a prcparovaný klavír (opäť vo jevského, podľa výrazne zredukovaného li pre­ rytmick-ých modelov, dynamických a témbro­ 13 modelov zostavených z desiatich až dvadsia­ vlastnej interpretácii). Zárove1i, povťdľa kom­ ta sklad ate ľ ovej manželky Hele ny Gahéro­ vých pasiem, pauzových štru ktúr, inštrumen­ poz i čn ej získal aprobáciu z odbo rov sloven­ vcj. Oalej exprc~ívna Stabat mate r 1939- tálnych zoskupení a vo vokálnych skladbách tich taktov a motivicky vyrastajúcich z formál­ ského jazyka a hudobnej výchovy, striedavo na 1945 pre sóla, miešaný zbor a orchester, tiež textových čas t í, pri čom tieto faktory parti­ nej expozície. Objavujú sa pomocou intt: rva­ katedrách Vysokej školy pedagogickej a FFUK Metamorfó zy života a s mrti s podtillllom cipujú na horizontálno-ve~ ti kálnej štruktúre lov 0- 12 náhodných čísel určen ých počíta­ v Bratislave. V roku 1974 obhájil rigoróznu Scénické variácie na motívy Rómea a skladieb. Okrem opery Pastier a p astierka čom . Druhé kvinteto pln( sprievodní1 funkciu prácu na FFUPJŠ v Prešove a v roku 1993 sa ti ~ Júlie, retlektujúce antiiluzívnym ~pô~obo m v na námet literárnej predlo hy V. Astafjeva, ba­ k počítačovo vytypovanej, ale zároveň aj počí­ pe ne habilitoval za docenta na Pedagogickej komornom nádychu prozaickú predlo hu G. lemých kreácií Ifigé nia n a ľaurldc a tačo m neovplyvnenej hudobne j ploche vstup­ faku lte Masarykovej univťrZity v Brne. Od ro­ Kellera Rómeo a Júlia na d edine, alebo Pas­ Francesca d a Rimini, nástrojových koncer­ ného kompoz i č ného rozvrhu. Celková mt:tó• ku 1968 až dosiaľ pôsobí na Pedagogickej fa­ sacaglia pre prcparovaný ľudský hlas, tov a pozoruhodných komorných útvarov, za da vychlídzajúca z podkladov pseudonáhod­ kulte Univerzity Komenského. miešan ý zbor a organ na podklade veršov povšimnutie stoja opery Lavína (1983) a ných číse l štandardného počítača , znamená ,- Rozsiahla a žánrovo bohatá Gahérova tvor­ Heleny Gahérovcj. Malka (1984). Obidve sú o vplyvnené literár­ pre skladatel'a iba predbežnú materiálov(! prí• ba sa postupne kryštalizovala v ni ekoľkých vý­ V ďalšom tvorivom období, p ribližnt: do ná­ nymi predlo hami Františka va ntnera. Pokiaľ pravu. Závero m možno konš t atovať, že výber vojových fá zach. Po poč i a t očn ej etape pozna­ stupu osemdesiatych ro kov, ~a Gahérova l;tu­ v Lavíne, ako aj v prt:došlých operných útva­ a celková o rganizácia zh romaždených kompo­ če n ej invenčn ým i vp lyvmi Leoša janáčka dobná reč d oM(Iva do područia intervalovej roch, používa Gahér prevažne č l e n e ni e štvor­ a z i čných elementov sa postupne stávajú domé­ Igora Stravinského , do konca o bdobia šesťde­ dodekafónit:. Do jeho kompozičnej techniky časťového dramaturgického alebo symfonic­ n ou l'udského subjeklll. S odkrývaním nebýva­ siatych rokov sk l adateľ uprednostňoval metó• prenikajú princípy vyvážených, nevyvážených kého pôdorysu, v televíznej adaptácii Matky lých p riestorov nastupujúcich nových hudob­ du voľnej atonality. Sem vedľa rozsiahlejšie a konštalllných kombinovanych radov so zau­ patriacej k vrcholom jeho doterajšej rvorby, ných aktivít. koncipovaných dramatických scén Pod zá­ jímavým zohľa diíovan•m základných harmo­ opúšťa tento zabehaný systém. Prostredníc­ Gahér prechádzal možno n ie príliš priamo­ stavou slobody, Husľového koncertu a nických pilierov, v podobe priezračných du­ tvom libreta, vytvoreného Ondrejom Lacia­ č i ary m vývinom hudobného tvarovania, spo­ spracovania novoročných slávnoMí v starom rových, alebo molových trojzvukov. Badať to kom, citlivým rešpektovaním spisovateľovej Sumeri v baletnej podobt: ako Obrad svätej na dramatických (•tvaroch štylizovaných na lyrizovant:j prózy, zasadenej do horehronskej znávaj(•c brody rôznych prúdov. Nedal sa však svadby, patrí tiež Dukla - con certo pro d c­ ~pôsob opery - bale tu Hra štyroch Oeu - atmo~féry , dejový spád účelnejšit: rozdelil na z l ákať lacným klišé p re efekt, pretože pocho­ functis pre orcheste r , ocenené roku 1970 C}uatrc) podľa námetu dramy L. . Tolstého trinásť d ramaticky sa prelínajúcich o brazov s pil magické kúzlo tajo mnej podstaty kompo­ Prlmo premio citta di Triesle. Skladba je Zivá mŕtvola , alebo Au cassin e t Nicolette ~ umeleckým podkladom. Po hudobnej stránke zičnej invenčnosti. Takt:j sugestívne j sily, kto­ zaujímavá o rchestrálna štylizácia meditačne podtitulom Scéne de Balle t vo forme vokál­ k najvydarenejším patria štvrtý a s ním súvisia­ rú mu neu rču je stro hý štandardný počíta č, ale vyrastaj(ICa z hfhok omšového o rdinária za zo­ no-tan ečnej kompozície, inšpirovanej parodi­ ci tretí obraz, v štylizovaných snivých rozho­ skôr rezonancia krehkých strún duše. snulých. zujúcou Marofrancúzskou rytierskou poéziou. voroch valacha so svojou milovanou Matkou. MARIÁ.N BULLA

nými pedagogickými príspevkami stretneme v aj .Technológií vzdelávania" a ,. l~dagogick ej revue". Problematike hudobnej a všeobecnej estelickej vý­ chove by sa mat aj na Slovensku venova ť nový časo­ Hudobno-pedt~gogieký pis, ktorého Iniciátormi s(• kolegovia z Katedry hu­ výskum vEurópe , dobnej a estetickej výchovy Univerzity Ma1eja Dela v Banskej Bys trici. Verme, že prežije .provizórium" a poteší hudobných pedagógov. Sl' V)•daná učebni ca . E., tctická ''ýchova pre stred­ V oblasti inštilucionálncj je zachovaná predmeto-· So vzácnou a zatiaľ ojedinelou iniciatívou prišla prof. Inka Stamptl, vedúca kated­ né školy", Br:uislava 1992, vá komisia . Hudobná výchova" na novom Štátnom hudobnej pedagogiky na U nive rzite v nemeckom pohraničnom meste Passau, - hudo bno-scénické projekty Q. llatrík - hu­ pedagogickom ústave v Bratislave (vznikol z Výs• riadať l. kongres hudobných pedagógov cun)pl>kych univcrtít a V) ~ok)·ch škôl, ktory dobné rozprávky pre deti na vlastné námety i vlasl­ kumného ústavu pedagogického) s internou pra­ bol zameraný výlučne na hudobno-pedagogický výskum. A tak sa v prvých marco­ nú hudbu, projekty na hudbu inýc h skladatel'ov), covn íčkou Mgr. El enou Manicovou. lludobná vý­ - jazz, pop-rock - hudba vo vyu čovacom pro­ dňoch (2.-5. 3. t.r.) stala Univerzita v Passau hostitcfom 150 hudobných pe­ chova vypadla z predmetov v geMorstvc dnešných cese- v tejto oblasti znač ný defi cil (Felix - detská ta­ Melodických centier, ktoré vznikli z bývalých Kraj­ ov z 23 európskych krajín, ktorí prezentovali úroveň a rozsah hudobno-pe­ nečná pic~e rí ; ojedinele vznikaju v po~lednom ob­ ských pedagogických ústavov (na niektorých je in­ ckého výskumu vo svojej krajine. Niektorí (Česko , Maďarsko) sa sústredili dobí najmä diplomové práce). tegrovaná do estetickej výchovy, ktorým je ponc­ výsledky výskumu na svojej vysokej škole. Už v rá mci 10hto prehl'adu je zrejmé, že jednotli­ chaný len priestor externého Ílväzku napr. MC vé tematické okruhy ob~ahujú práce ~ rôznou ve­ Prešov). Vypadnutím Hv z kompetencie MelOdic­ deckou hfbkou, mnohé sa vymykajú z požiadavok Kongres v Pas~au bol predovšetkým vzájomnou (najm:t práce vydané pri okruhlych jubileach hu­ kých cemicr sa stratila plmforma pre vedecko-vý­ vedy, sí• popisnými prácami, iné ~ú základnými šlu­ informáciou a konfrom:íciou o pos1:1vení hudobnej dobn)•ch inštitud1 - ZlJS, konzervatória, .VŠMU a skumnÍ! prácu u čiteľov l lv zo základnych škôl a pedagogiky ako vedy v jednollivých európskych pod.), dijnými koncepciami a o ich zaradení do výskum­ ZUŠ, ktorí svoje skúsenosti a výsledky z praxe de­ ných prác možno disk utovať . Všetky však prispie­ krajinách. Všeobecne, ako vyplyn ulo z jedll(lllivých - hudobná psychológia ( Krba(a, Liptáková, monštrovali najmä rormou . pedagogického číta ­ vajú ku kvalilaJívne vyššej úrovni hudobno-pedago­ n:fcr.ltov, je hudobná pedagogika mladou vednou Gojdi čová), nia". gického prOCC>U. disdplínou, v niektorých krajinách je v zaujme po­ - recepcia hudby (K:tlafutov:i-Balc:irov:í, Lipták, Analýza hudobno-pedagogického výskumu, kto­ Formy hudobno-pedagogického vý~ku m u ~ ú vel'· rou sme sa prczcmovali na kongrese v Passau pou­ zornosli za liaľ len jej predmet, hudobno-pedagogic­ Sedtický, Ver d), mi rôznorodc, od diplomovych prác, cez vyššie prá­ ky proces. U nás na Slovensku má hud obn~ pedago­ -vokálna didaktika: kázala na i->'anlitatívnu šírku a kvalitatívnu ítroveJ1 cc kva l i fikač n éh o rastu ako sú di zerta čn é a habili­ gika ako veda, pevné miesi o v ~ys t éme hudobnej vc- intonácia a sluchová analýza (Fedor, Lc ng), hudobno-pedagogického výskumu na Slovensku. t ačn é práce a inaugt i račnc prednáš~1'· Do r. 1989 11}.0 jej historickom vyvine, orga ni nč nej ~ lrukture hlasová výchova ( lz á ~ová, D. Sim čtk, cxistujucc štfllnc a rezortné výskumné ulohy vystrie­ Na jbli7Jia bud(JCn o ~l však signalizuje, že hudobní 1 jedn011ivých oblastiach hudobno-pedagogického Kalm:irov:í, Rani nec, Šimová), dali gr:tntové a inšlitucionálnc projekty. V tejto ob­ pedagógovia vo všeobecnom (Z , stredné pedago­ I'Í~kumu v gické školy, pedagogické fakulty) a profe~ i o náln o m referovala Passau auwrka 1ohto prbpev­ zborový spev a m etodika zborového spevu l :l~ti Ml minimálne šance zbkať grant u gra111ovej Mcdňans ka) , hudobnom školstve (ZUŠ, Konzerv:.tória a VŠMU) tu Na Slovensku :tbsenruje prchľadna sy~lematic k a (Fedor, Sedlický, agcmury v odbore hudobná pedagogika, preto ťa ­ analýza a centralizácia výsledko'' hudobno-pedago­ - inštn•mentálna didaktika (Dohrotová, žhko vedecko ''ýskumnej práce zostáva prcdovšet­ hudú boj ovať o z.khranu hudobnej výchovy v na­ l. M cdi\an~ka , Michalová, ·1\•rdori), šom školskom systéme vôbec. Po rokoch hoja o zá­ pckého výskumu. Práve tento kongres o hudoh­ kym v prácach' cieľom tľa l šicho kvalifikačného ras­ no-pcdagogickom výskume >i vynutil sumarizaciu -pohybová vých ova (Baravov:í, Szakallova), lu vy~okoškobkých pcdagógov. Tu za~c ab~en t uje chranu ~ys t é mu a ~iet e ZUŠ, zač ína sa presad zovať lll.!ich výsledkov formou dotazníka, adresovaného - zcfektívi1ovanie foriem, metód a pro- ,· ačšia !tieť !;koliacich pramvbk na slovcm>kých vy­ radikálna redukcia hodín v príprave uč iteľov pre 1.- t!e1kým ka1edram hudobnej vychOV)' na faku ltách, striedkov hudobno-výchovnej 1>ráce ( Hatrlk, 'okýdl školách. l možnosti publikovania výsledkov 4. a 5.-1 2. na pedagogických fakultách, ~ ke pod rúš­ osobnostiam hudobnej pedal(ogiky :1 jcdnollivým Langstcin ov~ . Li pták, Mcdi\a n~ká , Mie hl, D. Sim č t k), hudobno-pedagogického výskumu sa značne zredu­ kom zavedenia európsky platného kreditného rutilí•ci:lm. - hudobno-pedagogické koncepcie: kovali - celoštátny ča;opis ., Estetická vychova· zani­ ~yM ému . Ten je nám pre mobilitu šludcmov v rámci lludohno-pcdagogický vyskum na S l oven~k u pred r. 1989 (Kopinova, Kalllor, jakabovi č, kol vr. 1990, v Cet·h:ích v111 iklo š tvrťroč né p~riodi­ Európy a vzájomnú nostrifikáciu diplomov síce nut­ pn:ds1avujc dnes roz_o;iahlu vedecko-výskumní• prá­ Sedlický), kum . lludcbnr výchova", kro ré publikuje aj pnspcv­ ný, ale len s uplatňova ním celého komplexu kredit­ cu,d iferencovaní• na tiel o tematické okruhy: po r. 1989 (llatrrk, Langsteinova, l.iptak, ky slovenskych hudobnych pedagógov. Obľú be ný ného ~ysté m u platného v západných krajinách a nie­ · hudobná pedagogika ako ved a ( Burlas, Michalová, M ed1lan~ ká , Salva, Strclkod) č:1sopi\ . Rytmus", ktor)' prinášal najmä metodické len vrtrhnutím toho, čo sa nám momcnwlnc najviac Scdlick)•, Vereš, llatrík), - učebnice hudobnej výchovy pre všetky ty· postupy pre prácu v amatcrskych hudobných sÍl bo­ hodí, . lebo tam sa d:í ušetriť" . Naša redukcia hodín · dejiny hudo bnej p edagogiky ( Burlas, pyškôl: roch 1anikol heJ. novej alternattvy, takže zostali peri­ Hv bez vytvorenia ~ys t émových krokov prinesie ra­ Scdlický, Vereš), pred r. 1989 ( Burla,, l. Hrdina, Gálik, Jya­ odika . lludobný život" a .Sio,cnská hudba·, kwre dikalnc zníženie úrovne abMJivcnt:t PdF v tomto od­ · osobnosti hudo bnej pedagogiky (Burlas, ni čkov :t , Kam or, Kopinovlrana . ll č i tc l'ských novrn" a ojedinele sa ~ hudob- IRENA MEDŇANSKÁ KONCERTY ~~'95 ) Festiv11l ml11dých pit~tykr4t

(Pokračova ni e zo str. l) Hummelovej klavírnej súťaže, talentom je, Mozartovho Koncertu Es dur KV 449. a disponuje nemalou dávkou technickej Mozart toh to mladého umelca, absolventa zdatnosti. Jej hre však chýba mäkkosť a ly· a v súčasnosti i pedagóga Lisztovej Hu­ rika, proste viac citu, prccítenia. Namiesto dobnej akadémie, nebol v mnohom objav­ toho nastupule u qej ráz n osť, odhodlanie a ný, i keď bol interpretovaný ve ľmi korekt­ e n e rgickosť. Ze by tomu bolo takto iba ten- ne. Prevládala v ňom snaha držať sa za kaž• to raz v Žiline? Dúfajme! • dú cenu notového zápisu a to i po stránke Mimoriadnymi technickými a pianistic­ technickej, tektonickej i výrazovej. Popri kými parametrami disponuje i Jevgenij skvelom P. de Mariovi a francúzskej klavi­ Morozov. Má 17 rokov, pochádza z ristke, jed in ečnej Lully Sakaguchi, ale i bri- Charkova a v s ú časnosti je v Rusku štipen­ distom medzinárodného programu Nové mená. S najväčšou pravd epodobnosťou si jeho meno budeme mu s ieť skutočne pa­ mätať, súdiac i z toho, akého Prokofieva, Liszta č i Stravinského nám v Dome ume­ nia predviedol. Konkrétne to boli: 7. kla­ vírna sonát;t S. Prokofieva, Lisztove etudy c. l O f mol, Divoká poľovač ka a La campa­ nella a výber zo Stravinského suiry Pet­ ruška (Ruský tanec, Fašiangy, Petruška). Istota, suverenita a úžasná technika sú pa­ rametrami, ktoré charakterizujú umenie tohlO mladého klaviristu. Nechýba mu však ani príz načn ý mladíck]' elán, muzika­ lita a vkus. Je to talent so všetkým tým, čo si pod tým lO slovom väčš ina z nás predsta· vuje. Je preto len chvályhodné, že po Pietro de Maŕia Bratislave, kde r. 1993 získal titul laureáta kum zjavný dojem a tak na záver ich hosťo­ razové nuansy s kladate ľov ho hudobného na spomínanej Hummelovej sú ťaž i , bol po­ zvaný na Slovensko už druhýkrát. Škoda, vania zaznel aj prídavok od F. Kreislera. sveta. Bratislavské trombó nové kvarteto že jeho recitál nep oču lo viacero študen­ wv ·a pedagógov žilinského Konzerva­ tvorí). Mitošinka, B. Kubina, l'. Kovács a DYCHY M. Motýľ - všetci skúsení orchestrálni hrá· tó ria, pretože to bola skutoč ne aj príleži­ č i , ktorí si spolu predsavzali propagovať tos ť pou č iť sa. Sólisti na dychové nástroje boli dvaja: hudbu pre toto nezvyčajn é zoskupenie, Radek Baborák - lesný roh (ČR) a Tomáš ktoré sa vo svete teší čoraz väčšej obľube . ORGAN Jánošík· flauta (SR). Okrem nich túto sku­ Zo svojho repertoáru, obsahujúceho sklad­ pinu hudobných nástrojov reprezentova­ Ole Akahoshl by rôznych štýlových období v rozli čnýc h Tento kráľovský nástroj znel na tohto­ lo aj Bratislavské trombó nové kvarteto. úpravách, od renesan cie až po 20. storoč i e lantnom Ukrajincovi Jevgenijovi Morozo­ ročnom fe stivale len raz a to zásluhou slo­ Radek Baborák si zvolil pre svoje hos­ predviedli v Žiline celú plejádu skladieb: vovi zapadol tak jeho výkon, rovnako ako venského organistu, absolventa VŠMU z . ťovanie Haydnov Koncert pre lesný roh a Dobovú Vežovú hudbu ). G. Chr. Stôrla, orchester D dur Hob.: 7d. Ak sa v koncert­ hra českej klaviristky Jitk]' Čechovej , do triedy prof. F. Klindu Stefana Ternócz­ Gabrielliho Sonatu, Suitu Sny s nádychom nom bulletine píše, že tento umelec je na­ plejády priemeru, na ktorý bol tohtoročný keho. Žiaľ , z jeho polrecitálu sme veľkú španielskeho koloritu S. Komagaya, bri­ priek svojmu mladému veku skúseným só- festival vo všeobecnosti pomerne bohatý. radosť ani zážitok nemali. Po kon cepč ne lantnú Falstafiádu ). Koctsicra, harmonic­ Lully Sakaguchi, Japonka žijúca vo nevyhranenom, into načn e i technicky roz­ ky nenapodobiteľného G. Gers hwina a Francúzsku sa podujala v Koncerte pre háranom Prelúdiu a fúge E dur BWV 566 ústrednú melódiU z muzikálu Stardust. nasledovala podoone interpretovaná i Cenná na ich majstrovstve je niclcn discip­ klavír a s l áči kový orchester A. Schnittkeho keď technicky ustálenejšia /Mozartova lína, prísne rozlišujúca hranice klasil...]', na vzrušujúcu, ale i náročnú úlohu, a to za Fantázia f mol KV 594. Bez väčšej d ávky džezu č i vyššieho populáru, ale aj súhra, výnim oč n e vydarenej spolupráce Mla­ štýlovej a inte rpre tačnej tvorivosti vyznela presná intonácia, technika ich nástrojovcj dých bratislavských sólistov, ktorí hrali i Zeljenkova Toccata, ale aj záve re čn á hry. A v neposlednom rade bola to aj prí• pod taktovkou slovenského dirigenta Lisztova Fantázia a fúga B-A-C-H. A tak jedi­ jemná atmosféra, ktor(• vyvolali vhodnou Pavla Tužinského. Pre porovnanie s P. ný organový koncert i výkon š. Ternócz­ dramaturgiou, ešte vhodnejšou interpre­ de Mariom - L Sakaguchi má len 19 rokov keho zostane v našich spomienkach ako táciou, ako aj príjemným a kultivovaným a je študentkou Parížskeho Konzervatória. sklamanie nad nevyužitou príležitosťou , hudobným prejavom. V Žiline sme ju mali m ožn osť sp oznať ako hlavne ak si spomenieme na také zážitky, umelky ňu s mimoriadnou d ávkou hudo b­ ktoré nám počas minulých rokov v Žiline nej fantázie a zvukovej predstavivosti. Ako pripravili taliansky organista V. Savant­ KONCERT ÚVODNÝ, Levet, č i Maďar János Pálúr. KONCERT ZÁVEREČ

Tieto dva spolu súvisia - aj nie. Súvisia l KOMORNÉ SÚBORY l p reto, že vytvárajú festivalový (orchestrál­ ny) rámec a nesúvisia v tom, že ten prvý sa Pri ne ú čas ti Nového lipského sl áč ikové ­ bytostne dotýka sujetu podujatia, teda pre­ ho kvarteta, klOré sa do Žiliny nedostavilo zentácie mladých talenlOv, p o ki aľ druhý, z dosiaľ nezistených príčin , túto oblasť re­ nasmerovaný viac k domácemu publiku prezentovali vlastne dve klavírne triá. predostiera takmer zákonite v slávnost­ Prvým z nich bol !SON-Ensemble z no m háve o ratoriálne diela - sťaby zakľu ­ Rakúska. V zložení H. Krumpôck - husle, č ujú cu triumfálnu závoru za slávnostným O. Mundozzi- v i o l onče l o a L Monti - klavír pódiom. predviedli Brahmsovo Trio H dur op. 8. A Ako zvyčajn e , festival otváral (aj uzatvá­ treba povedať, že ho predviedli na vysokej ral) domáci - SKO Žilina. Tak to má b yť! umeleckej úrovni, predovšetkým vďaka Hovorme o prvom: Bol zá rove ň ofi ciálnou klaviristovi, kwrý bol nosným pilierom .ordináciou" nového šéfdirigenta tohto te· tejto interpretácie. Brahms v ich poňatí Lully Sakaguchl lesa, ktorým sa po konkurzoch zásluhou znel ako plynulá melódia, muzikantsky, stal overený, osve d če ný - a presvedčivý štýlovo i technicky dobre zvládnutá. liswm, potvrdil to aj v Žiline kreáciot• só­ Leoš Svárovský. V poč i atkoc h festivalu Z~s luhu na tom má i súhra a súlad, ktorý lového partu už spomínaného Haydnovho sa orchester zahrieval pomaly. Najskôr v vládol medzi interpretmi, ich partnerstvo Koncertu. Už dávno v našich koncertných menej vďač n ej , menej efektnej a menej a vzájomná tolerancia, ktorých cieľ bol s i eňach neznel tento nástroj tak kultivova­ efektívnej role sprievodu. ólistom bol Dirigent Pavol Tužinský jednoz n ačne preferovaný: čo najhodnot­ ne. Dávno sme nemali mož nosť obdivne sa (nemecko-japonský) violo n če li sta Ol~ nejšie pretlmoč iť krásu hudby tohto ne­ započúvať do jeho tónu, ktorý kupodivu Akahosh1 v Haydnovom Koncerte D dur sólistku, ktorá dokáže vytvo riť jedin eč ný meckého klasika romantizmu. Druhým dokáže zn i e ť i č i sto , mäkko, nenásilne, hudobný vodotrysk, burácajúci miestami op. l Ol. Napriek jeho ujasnenej koncepcii bolo Animae trio lO švaj č i arska v zložení presne a štýlovo. Baborákovo úč inkovani e sme trochu lovili synchrón. Sólista, diri­ v intenzívnych klastroch i perlivý v jemne ). Chr. Gawrysiak - husle, O. Hilpert - vio­ na festivale bolo z tohto hľadiska v mno­ nuansovaných farbách, využívajúc pritom gent a orchester si tu príliš neporozumeli: l o nče lo a T. Dratva - klavír. Trio vzniklo r. hom pouč né nielen pre tých, klOrí na kon· mladý sólista navyše sem-tam spochybnil celú škálu dynamick-ých od ti e ňov . To všet­ 1993 a v žilinskom Dome umenia Fatra sa certy pravidelne chodia, ale aj pre tých, č i sté into nácie. Predsa však, kultúra a mu­ ko s vycibreným vkusom a s citom pre predstavilo v Rachmaninovom Triu g mol klOrí sa spolu s týmto umelcom podi eľajú zikáln osť dýchali z jeho kreácií. Tieto epi­ mieru. Pri jej mlado m veku boli tieto mo­ a Beethovenovom Triu c mol op. l č. 3. na koncertných pódiách na jeho (Jspe­ tetá mal mož n osť plnohodnotnejšie roz­ menty kreativity spolu s jej odvahou pu stiť Oproti predošlému komornému zoskupe­ choch. V to m lO prípade aj pre členov spre­ vies ť až v následnom, vlastne .náhodnom" sa do boja s nic práve jednoduchým par­ niu jeho čl enovia zatiaľ disponujú menší­ vádzajúceho SKO. · polorecitáli - záskoku. tom Schninkeho Koncertu tým najcennej­ mi inte rpretačný mi skúsenosťami, čo bolo Slovenský flautista Tomáš Jánošík, vo Klavirista, Talian Pietro d e Maria vo­ ším, čo nám predostrela. S n áď jej meno za­ badať aj na ich umeleckom výkone. čo im svojej krátkej umeleckej kariére dosiahol viedol auditórium v 2. koncerte d mol F. žiari i na in ých koncertných pódiách as­ však n(\Chýba, je chuť a za nietenosť dopra­ post prvého fl autistu v SOSR-i a vybudoval Mendelssohna Bertholdyho do "bezdyché· poň tak, ako tento rok v Žiline. Pred­ covať sa k oveľa vyšším métam, čo je pred­ si pozície hos ťujúce ho umelca, o. i. v SF. ho" stavu. Bol viac než brilantný. Snoval poklady na to rozhodne má. savzatie nielen veľmi vážne, ale aj zaväzu­ Pre svoju festivalovú prezentáciu si vybral výrečnú pianistiku, ale jeho interpretácia Polrecitál Jitky Čechovej nezanechal júce. Ak by sme porovnali obe diela, tak Mozartov Koncert pre flautu a orchester G neostáva v púhcj ·rovine výkladu skladate­ výraznejší dojem, hoci jeho dramaturgia vyrovnanejší i zrelší dojem zanech al Rach­ dur KV 313 (v sprievode s Mladými brati­ ľo ve j dikcii... sľubova l a omnoho viac. Za h ŕňa l a také . la­ maninov, za ti aľ čo v Beethovenovi popri slavskými sólistami). Jánošík nie je umel­ V závere koncertu mal možnosť nový lí­ hôdky", ako 4 mazurky op. 30 F. Chopina, výraznej distonácii huslistu rušivo pôsobi­ com stavajúcim na vonkajší efekt. Jeho in­ der ob h ájiť svoju pozíciu v 2. symfónii L č i 2 koncertné etudy F. Liszta (La Lagie· la aj jeho výrazová j ed n otv á rn osť, hlavne terpretácia reflektuje kon ce ntrova nosť na van Beethovena. Svárovského vodcovstvo rezza a Un sospiro), ale aj výber zo Sme­ pri tak časovo náro čnej skladbe. Napriek detailnú kresbu fráz, Ich hierarchizáciu. I tu bolo lichotivou vizitkou. Je v nej zazna­ ranových českých tancov (O bkročá k , týmlO výhradám sympatický zjav troch ke ď jeho Mozart nepriniesol objavné po· menaná prax hudobníka - jeho sc h o pnosť Oves a Medved). Nesporne, ). čech ová , mladých švajčiarskych umelcov urobil na hľady , odvíjal sa v korektnej rovine, reš• komunikácie s telesom, s prieswrom, s okrem iného i laureátka bratislavskej prítomné, prevažne rovnako mladé publi- pektujúc všetky príznač né technické i vý- publikom, schop nosť hovo riť s Maestrom (~fáPJt'95 KONCERTY s) · a jeho partitúrou. Zdá sa-a tomu verme, že hýril farby, rozohrial témy a transponoval ná a bdelá ruka hudobnej náuky, u Rosíka s príchodom tejtO dirigentskej osobnosti ich do priam netušených súvislostí. Bouš• by bol systematickejší dohľad zárukou opäť nastane zlatý vek v histó rii žilinského kovej harfa neokázale, no o to naliehavej­ progresívnejších posn1pov. orchestra. šie presvedč ila . Záverečný ko ncert bo l ako obyčajne po­ znamenaný náležitou pompou i posled­ ným festivalovým výdychom úľavy . llayd­ novo veľkolepé Stvorenie je hudbou napl­ O spevákov u nás núdza nie je. Ani o nenou velebným maestosom klasicizmu, O Štátnom komornom orchestri dobrých. Túto premisu však nenaplnil a ale aj metaforami a proroctvami, ktoré dá­ Žilina sme už hovorili. Tento tvárny or­ nepotvrdil program, v ktorom si miesta vajú tuš iť nastávajúce epochy hudobnej chester ako živý organizmus má neustále delili sopranistka Agneša Tóthová, mez­ fiistórie: ŠKO Žilina (znova) pod taktov­ šance rásť. Zo zlatej Fischerovskej éry neu­ zosopranistka Silvia Sklovská a basista kou Petra Vronského, Spevácky zbor padol do umeleckej beznádeje. Dirigent Martin Malachovský. Už samotný cha­ mesta Bratislavy (zbormajster L Ho­ Leoš Svárovský, zdá sa, je ideálno u osob­ rakter prezentácie silne pripomínal akúsi lásek) a sólisti Adriana Kohútková-Me­ nosťou , ktorá môže vliať do tváre orchest­ školskú besiedku - soi ré. Sóla sa striedali v zovská, jozef Kundlák a z tejto trojice ra tie najpriaznivejšie č rty . áriách, piesňach a cykloch rozmanitých Ako trad i čn e , na festivale ú činkoval aj najviac presved č i vý , vždy zaručený Peter období a proveniencií (klavírny sprievod Mikuláš v dos ť zdÍhavom, dvoma nadby­ Slovenský komorný ochester. Tento striedavo j án Salay a Marcel Stefk o). točne rušivými prestávkami narušenom ansámbl však pôsobí už príliš "profesio­ Sopranistka Agneša Tóthová (Vivaldi, rozvrhu, dali bodku za piatym roč níkom náltle". Zo svojho pôvodného espritu a bri­ Mozart, Čajkovs kij , P. Mar ti n ček) , dispo­ festivalu. lancie dedí len od lesk. Akoby stratil schop­ nujúca pekným hlasovým materiálom, nosť aktua li zovať svoje interpreta čné cha­ akoby tápala v nepoznaných priestoroch. Tomáš j ánošík rakteristiky. A to je škoda ... Akoby náhodne - overovala si akustické ľova l a akosi j ed noz na čnej š i e . Tento, mini­ Mladí bratis lavskí sólis ti sú už etablo­ parametre sály, svoje vlastné možnosti, jubilejný ročník , vďaka niekoľkým vyrov­ vaným telesom. S dirigentom Pavlom S l áč ika rov- sólistov tohto ro ku nebolo v techniku, výrazový d iapazón. naným "topom" porota do posledného Tužinským sa stretli v nie ľahkých pozíci­ celkovom počte prezentujúcich sa v pre­ Nepresvedčila ani Silvia Sklovská, kto·· okamihu zvažovala. Martin Babjak a ách, v sprievodných ro lách v Bachovi (Ku­ exponovanom pomere. Dvaja violončelis­ rej nevšedná hlasová poloha i farba roz­ Daniel Buranovský. Asi rovnakým die­ charský) a Mozartovi Qánošík). ezažiarili ti a jeden huslista. hodne sľubujú viac, než na onej prezentá­ lom, rovnakou mierou získali túto cenu. tu, ba ani do Brittenovej Si mple Symp­ Ole Akahoshi, ktorý sa uviedol v rámci cii dokázala poskytnúť. Technická "l'ula­ Akt vyhlásenia, proti štatútu i proti zvy­ hony akoby dostatoč ne nevyzre li . apriek otváracieho ko ncertu, pohotovo opatril va", n evyváženosť v registroch, nekon­ klostiam prebehol v diskrétnom príšerí tomu, stotožnili sa a t1spešne komentovali ce ntrovanosť , defi cit v oblasti deklamácie podzemia, v interiéroch inak nanajvýš prí­ muzikantskú a filozofickú podstatu - všetko azda v dôsledku indispozície, ho­ Schnittkeho koncertu (L. Sakag11chi). vetivého octurno ban1. Lež- utajovať po­ vorili skôr v neprospech speváčky (M. de zície týchto dvoch umelcov pred vďač­ Falla, M. Ravel). ným žilinským auditóriom je čosi viac než Celkom najslabším č l á nko m z tejto troji­ pochybné ... Ak sa Daniel Buranovský ako ce bol Martin Malachovský (Čajkovskij , klavirista par cxcelcnce na toto festivalo­ Stalo sa už pravidlom, že v rámci festiva­ Musorgskij, tbert). Jeho vklad do progra­ vé pódium dos i aľ neprepracoval je sku­ lu sa v Žiline stretávajú i slovenskí hudob­ mu nielen n ep resvedč il. , ale naprosto spo­ to čnosťo u kurióznou ... Aspoň ako sprie­ ní kritici a publicisti za pracovným sto­ chybnil jeho miesto na festivalovom pó­ lom, aby si v príspevkoch, referátoch, ale diu. Skladby v jeho podaní boli odospieva­ vod rozhodujúco zabodoval. A Martin né bez hlbšieho prieniku k jadru tej-ktorej; Babjak? - čo d odať . j e umelcom, ktorý sa najmä ruské piesne, ktoré poznáme v neo­ neživí na zdedenej sláve. Jeho ľud sk á aj umelecká prirodzenosť znovu prehovori­ pakova teľn ých farebných sýtokovových li. Letom - vokálnym svetom. A z každého hlasových stvárneniach, prízna čn ých pre východné hlasy tohto odboru, vyzne li plo­ opusu prehovoril kultivovaný umelec. cho, inátokrvne. koda. Tmponujúca je jeho pocti vosť , d ôsledn osť, Celkom protichodne, nanajvýš príjem­ ktorou korunuje svoje danosti. Každá ným prekvapením a osviežením festivalo­ skladba má opodstatnenie, má pôvab, má vého pódia bol ukrajinský kontrateno­ fazónu. Ak bol jeho Čaj k ovskij , Verdi aj rista Vasil Slipak. Tento hlasový odbo r a Gtu ck pôvabný, rozhodne naj väčší l'1spech tento spôsob interpretácie je u nás nevída­ zaznemanal cyklus piesní Frica Kafendu ný a vo svete je tiež skôr vzácnosťou než Listy. Počuli sme ho v Babjakovom podaní pravidlom. Vyžad uje nielen zvláštnu tech­ už v 2. ročníku v roku 1992. Korunoval niku, exponovanú a precíznu, ale aj za­ však teraz svoju umeleckú pozíciu, práve svätenú orientáciu v oblaMi hudobnej his­ skíl'lento nenápadný, ale •ako Vidno ne­ tórie. Slipak, napriek mladému veku dis­ smierne tvarovateľný opus. Oživený a ak­ Boris Kucharský ponuje jedným i druhým. A navyše, vlastní tualizovaný do ešte dokonalejšieho rozme- obdivuhodný, nevšedne (mezzosopr{mo­ záskok za ohlásené "nezvestné" Neucs vo) sfarbený hlas. Každá pieseň v jeho po­ Leipziger Streichquartett. Tu, so sprievo­ daní mala dušu, vystihovala svet a atmosfé­ dom M. Lapšanského, dostal mladý ume­ ru svojej doby. Mlad ý spevák tvaroval kaž­ lec väčší priestor- my zas možnosť na jeho dučkú frázu, každú klenbu s koncentrova­ jasnejšiu . plošnú" identifikáciu. Slovenská no sťou , neprehli adol žiaden ornament. koncertná scéna je bohatá. na šp ič ky v VasUSiipak Snímky M. Juri!< Jeho fiori tú .-y sa pohybovali s ľahkosťou , Dvaja rovesníci - jedenásťroč n í Alexej tomto interpreta č n om odbore - naše po­ brilanciou a zároveň s artikul ač nou aku­ najmä v diskusiách ozrejmili aktuálne pro­ stuláty a kritériá sú už zákonite pod týmto Rosik a dobre už verej nosti známy Da­ r átnosťo u. Muzikalita, inteligencia, ume­ blémy tejto disciplíny. Nebolo tomu ináč vplyvom. Akahoshi je nesporný talent s libor Karvay. Obaja sa pohybujú v nad­ lecká pokora a prirodzené danosti sú ani tento rok, keď si za ústrednú tému ambíciami a perspektívami. Jeho formulá­ štandardnej rovine. V Rosíkovej interpre­ ve ľmi výreč ný m prísľubom perspektív cie sú presné ( Rachmaninov Sonáta op. tácii (Mendelssohn, Ptašinský, Schubert) svojho rokovania zvolili problematiku Vasila Slipaka. Pôvabnou a vtipnou poin­ je urč it e viac prehreškov, viac chl apče n ­ h odnotenia hudobnej interpretácie v 19), koncepcia v znamení disciplíny a tou jeho programu (odvíjanéh o v auten­ ukáznenej sebakontroly. Tón, dynamický ského života, viac hravého detského poku­ s ú časnosti. V príjemnom prostredí ban­ tických dvoj čiarkových výškach) bol záve­ reliéf a výraz (Kodaly - sólová sonáta) sa šenia. Práve to dáva jeho interpretačným ketovej sály hotela Slovakia sa venovali tej­ reč n ý prídavok- ukrajinská ľud ová piesei't "kúskom" neopakovateľnú príchuť. Pri­ to nanajvýš aktuálnej téme i otázkam, kto­ nachádzajú v štádiu, ktoré celkom jasne - prednesená zvonivým jadrným barytó• bližnosť, nepresnosť, n eko n centrova n osť ré s ňou úzko súvisia (28. a 29. aprila). smeruje k úplnosti a vyzretosti. nom. če mba l ovým sprievodom, celkove Celkom iný typ reprezentanta tohto ná­ sú absolútne vzdialené Daliborovi Kar­ Na seminári odznelo niekoľko pod ne t­ spo ľahli vý m (len sem-tam zaváhajúcim) stroja prehovoril z imerpretácie nášho vayovi. Je vážny, brilantný (Tartini, Burlas, ných referátov (M. Jurík, D. Ma ren č ino vá, opatrila Slipakovo vystúpenie Jud ith Sarasate), vyspelý. Možno až príliš. Možno A. Kovárová, E. Cárska, L. Urban č ík ová, E. Jozefa Luptáka. S ni e veľmi inšpiratív­ Jzsaková. nym pozatím sprievodného SKO uviedol až príliš v jeho vyprcparovanom svete chý­ Ntichalová), ktoré však mali v zásade spo­ Boccheriniho Koncert B dur. Lupták je su­ ba úsmev. Obaja chlapci retlekn1jú svoj l oč né h o menovate ľa : kritik, ako tvorca, verénom nielen v technickom slova zmys­ nefalšovaný obraz. Obraz talemu, formo­ kritika, ako špecifická hudobná literárna le, ale aj v optike muzikantskej, ktorú do­ vaného a vedeného rukou pedagóga. V č i nn osť, zodpoved n osť, etika a morálka káže zaostr i ť na neopozerané súvislosti v prípade Karvaya sa zrkadlí pevná, dôsled- hudobného kritika a z toho vyplývajúca organizme skladby. j eho prístup je mužný, svojbytnosť , n ezáv isl osť, sloboda. Vzťah hudobne vehementný, vo výraze vypätý, kritik-interpret-tvorca prešiel v meniacich intelektovo presved čivý . sa spol oče n skýc h a poli tických situáciách Huslista Boris Kucharský si pre festi­ rôznym vývojom. jeho prepojenie je však valové pódium zvolil Koncert E dur BWV nevyhnutné, pretože všetky tieto tri zlož­ 1042 ). S. Bacha. Z predošlých h osťov a ní ky sledujú (alebo by aspoň mali s l edovať) sme ho evidovali v zóne sú čas nej hudby s p o ločn ý cieľ: hudobné umenie a jeho vní­ (Su choň). Rovnako presvedčivo , so schop­ mateľa č i užívatel'a - teda poslu ch áča . A nosťou štýlovej j edno z n ač nosti podal dô• ako to dokazuje i história a vývoj: nevy­ ·kaz o svojej umeleckej zdatnosti, so zdra­ hnutnou zložkou tejto osi je i hudobný kri­ vým avízom perspektív a úspechov, ktoré tik a publicista. Z toho vyplýva i jeho rov­ na ň h o v blízkej budúcnosti čakajú . Impo­ nocenné partnerstvo s tvorcom a inter­ nujúca je jeho rozvaha, vy rovnanosť a pev­ pretom. Pravda, za predpokladu, že i hu­ ný muzikantsl-..i' fundament, ktorým neo­ dobná kritika a kritika vôbec nezostane trasie ani mšivá kulisa rozkolísaného poplatná svojej dobe, bude slobodná, tvo­ sprievodu (Mladí bratislavskí sólisti). rivá a nezávislá. Nakoniec, tieto podmien­ ky neplatia len pre kritiku hudobnú, vzťa­ hujú sa na každú činnosť, ktorá si nárokuje byť tvorivou. Č innosť kritika, bohatá v rôz­ Harfa ako nástroj sólový sa vyskytuje na nosti hodno tiacich aspektov od preferova­ pódiách pomerne zriedkavo. Ukážkovú nia výrazu cez preferovanie techniky, od vzorku interpretácie na tento inštmment preferovania zvukovej č i stoty (napríklad i importovala z Čiech Jana Boušková. V v zmysle ekologickom) až po dokonalú Sonát<; Es dur). L. Dusíka zaujala príklad­ zvukovú č i sto tu , ktorá sa v sú časnosti nou technikou a dispozíciou hierarchizo­ môže dosi ahnuť vďaka stále dokonalejšéj vať frázy, farby a ich registrové s úvzťaž n os­ nahrávacej technike, stráca mnohé zo ti; v hudbe súčasnej O. F. Fischer - Mo­ svojho poslania a podstaty, ak sa s ňou za­ nológy) rozohrala inšpirujúcu partiu so obchádza diletantsky a necitlivo, a ak sa zo svetom symbolov a znakov zakliatych do zreteľa vytratí č l ovek - samostatne myslia­ valérov toho ča rovného nástroja. Benát­ ci, slobodný a tvorivý. sky karneval F. Godefroida napokon roz- Nový šéfdirigent ŠKO Žilina Leoš Svárovský LÝDIA DOHNALOVÁ -MARTA FÓLDEšOVÁ ( 6 HUDOBNÉ DIVADLO

l Nový festival v Semperovej ·opere l l Drážďanské dni Richarda Straussa l

Vznik tohto podujatia nebol náhodný a moti · Bohatá hudobná tradícia Drážďan, spätosť saskej metropoly s menami tak vý· vovalo ho niekol'ko faktorov. Predovšt:tkým znamných skladateľov, akými boli Heinrich Schutz, Carl Maria von Weber, Saská štátna opera si pripomína desiate výročie jej znovuotvorenia. Ako je známe, architekto­ Richard Wagner, alebo Richard Strauss, je stálym inäpiračným zdrojom pre roz· nický kknot Gottfricda Scmpera z roku 1878 manité projekty. Tým najnovším je festival Drážďanské dni Richarda Straussa bol počas hrozného bomhardovania Drážďan 1995, časovo zaradeny n iekoľko týždňov pred známe Drážďanské hudobné sláv· vo februári 1945 zn i čen ý a trvalo plných štyrid­ nosti (20. 5.-5. 6. 1995). sať rokov, kým sa 13. 2. 1995 opäť zdvihla opo­ na tohto ~kvostného chrámu umeni;1. Ďa l ším dôvodom zrodu festivalu bo la snaha oživiť tak­ mer zabudnutú tradíciu tamojších straussov­ ských operných dní. Po prvýkrát sa uskutočnili roku 1927 a vtedy všetky predstavenia dirigo­ Felicity Lott ako Arab ella val sám s kl adate ľ . Posledné podobné podujatie sa viaže k storočn i c i narodenia Richarda Straus­ priek tomu, ma tá drážďan s ká zaskočila. Strikt­ sa, od kto rej uplynulo už 31 rokov. ne totiž odmieta kolorit prostredia a Viedeň z Od l. apríla až do Vcl'konočného pondelka roku 1860 nahrádza nekonkrétnym, moderne sa teda každý veče r zapli\alo hradisko Sem­ perovej opery predov;ctkým publikom, naklo­ tvarovaným prostredím s prvkami symboliky. Režisér Hans Hollmann a scénograf Hans neným tvorbe auto ra, zviazaného s Drážďanmi Hoffer sa v-~da li il u s trač n é h o realizmu a pok(l­ premiérami deviatich jeho opier. Doplnkovým sili sa nas t aviť lú č svetla do intimity štyroch skladateľom bol Richard Wagner (dve predsta­ (!Stredných postáv. Titulnú hrdi nku chápu ako venia Parsifala) a Franz Liszt (Faustovská ~ymfó­ nia). Straussovská retrospektíva obsahovala emancipovanú ženu, zahl'adenú skôr do seba, ako do okolia. V Ho llmannovej koncepcii majú šesť titulov (Salome, Elektra, Gavalier s ružou, dôležitú vypovedaciu hodnotu symboly - scé­ Arabe.lla, Deň mieru a Capriccio), všetko z vlast­ nt:j tvorivej kuchyne divadla. Výdatn(l podporu nické, svetelné, farebné. Je to nesporne jedna z však ponukli dirigenti a sólisti svetoznamych najprovokatívnejších podôb Arabelly na sveto­ mien. vých javiskách, neupieram jej racionálne i emo­ cionálne jadro, no jednako ako celok ma necha­ la chladným. Od trhnu tosť od prostredia bola DEŇ MIERU R. Strauss: Deň mieru (zľava) Hans-Joachim Ketclsen a Odbjorn Tennfjord. príliš silná, bizarné kašírované ko ne (vraj sym­ Dramaturgicko u dominantou sa stala pre­ Snímka Semper o pe r bol sveta pánov) na plesovej scéne nekoreš­ pondovali s hudbou a záve rečnej scéne chýbala miéra opery Deň mieru. Straussovo dvaná~tc ja­ ko a opera vrcholí pompéznou oslavou mieru. jadruje samotné Capriccio ~vojou delikátnou, viskové dielo je relatívne neznáme a zriedka akákol"vek atmosféra. Vynikajuci orchester Staat~kapelle pod taktov­ rafinovane inštrumentovanou hudbou a jem­ Wolfgang Rennert na čele orchestra uvádzané. Jeho mníchovská premiéra ~a usku­ kou Stefana Soltesza vyhral celú škálu výraz<>• ným, poetickým textom Clemensa Kraussa. Staatskapelle ma nepresvedč il natol'ko, ako je­ točnil a doslova v predvečer 2. svetovej vojny, vých odtiel)ov- od lyriky až po morbídnu dra­ Aj v tomto predstavení potvrdil d rážďanský ho kolegovia v predchádzaj(lce večery. Mal som pričom si lne· pacifistický náboj látky, volanie po mieri a l'udskom riešení ko nfliktov národ­ matickosť - ozaj majstrovsky. V speváckom ob­ operný orchester, že patrí k najlepším divadel­ pocit, že intenzita zvuku prevažovala nad jem­ ným socialistom nebol po vôli. Libreto SS-mi­ sadení nájdeme i v menších postavách protago­ ným telesám na svete. Pod taktovkou Chris­ nou kresbo u detailov a neraz prekrývala hlasy nútovej jednoaktovky, zobrazujúcej udal o~ ť po­ nistov sí1boru (Karl-Heinz Stryczek, Klaus tofa Pricka vymodeloval transparentnú parti­ sólistov. V ústrednej partii sa opä ť úspešne sledného dňa Tridsaťročnej vojny, napí~al Jo­ Kônig, Oddbjôrn Tennfjord), pričom v túru do jemných detailov, hral č i sto, farebne uviedla Felicity Lott, jedna z najlepších pred­ seph Gregor na námet Stefana Zweiga, ktory hlavných rolách dominuje Ha ns-Joachim Ke­ ušľachtilo a výrazovo diferencovane. Známy re­ staviteliek Arabelly dneška, aj keď jedným dy­ telse n ako hlasovo jadrný Veliteľ a americká žisér a výtvarník Marco Artu ro MareUi sa od­ chom dodávam, že to fluidum, aké vyžarovala v = bol v tej dobe z rasových dôvodov neprijatel'ný. Dej sa odohráva v citadele po dlhý čas oblie­ dramatická sopranistka Luana DeVol vo vy­ klonil od pôvodnej lokalizácie deja do obdobia tejto úlohe Lucia Poppová sa Ang li čan ke do­ haného mesta. Veliter odmieta kapituláciu a pätej lllohc Márie. Nemožno nespomenúť pr­ Gluckovcj reformy, išlo mu skôr o sprostredko­ s iahnu ť nepodarilo. Hans-Joachlm Ketelse n pripravuje sa na posledn u bitku. Vtom sa z dial'­ votriedny výkon zboru, zloženého z troch telies vanie myšlienky, než verné časové zakotvenie spieval Mandryku v záskoku, bol to vokálne ky ozvú zvony mieru. let viac vojny, niet nc­ -o perného, symfonického a det~keho . opery. Uplne svetlé, č i sté a pastelovými farba­ dosť nevyvážený výko n s ťažisk om na zvučných priatel'ov. Je to vôbec možné? - Straussova ne­ mi komponované javisko tvorilo vkusné prost­ vysol.:ých tónoch. Hlasovo bohatou a výrazovo smierne intenzívna hudobná výpoveď podčiar- CAPRICCIO redie pre kultivované rozohratie tejto salónnej prepracovanou Zdenkou bola Ute Selbig, part . kuje scénické situácie a znásobuje myMicizmus jednoaktovky. Capriccio je v prvom rade spe­ Mattea vcelku indiferentne stvárnil Norbert samotného príbehu. Ten je síce od reálnej poli­ Ďalšou festivalovou ponukou bola "konver­ váckou zá l ež itosťou , nárokujúcou si technicky Orth. tiky vzdialený, nad časové posolstvo o l'udskom začm\ hra pre hudbu" Capriccio. Vo svojom zre­ vyspelé, farebné a štýlovo cítiace hlasy. Dráž­ A čo po núka celá sezóna 1994/ 95? Štyri pre­ zmierení je však stále aktuálne. V čase 50. výro­ lom diele -v čase premiéry mal autor 78 rokov­ ďanská produkcia sa mohla pochvá li ť okrem už miérové tituly: Verdiho Maškarný bál, Zim­ čia skon čenia 2. svetovej vojny je po Drážďa­ predo~trcl Richard Strau~~ akademickú debatu spomenutých umelcov tiež operným veterá­ mermannových Vojakov, už spomenutý Dei\ noch pripravená rehabilitácia diela vo Viedni v z umeleckcho prostredia. ( o je v opere prvot­ nom Theom Adamom v roli divadelného ria­ mieru a na záver sezóny to bude Wagnerov koncertnej podobe. né: slovo, č i hudba? Každý z dvoch ctitcl'ov ditel'a La Rochea, plasticky spievajúcim baryto­ Tristao a Jzolda. V repe rtoári nájdeme Händ­ Režisér Peter Konwitschny, patriaci k grófky Madclciny, usporadúvajúcej oslavu na­ nistom Andreasom Schreibnerom ako lovho Bclsazara, Janáčkovu Líšku Bystrušku medzinárodne známym moderným tvorcom, rodenín, si obhajuje ~voje . l ludobník Fia ma nd ­ Grófom a najmä senzitívnou, tónovo poetickou (avizovaná je Jej pastor~yňa) , Smetanovu Pre· pripravil s výtvarníkom J o hannesom Leiac­ v podaní stále aktívneho tenoristu l'etra Grófkou renomovanej straussovskej sopranist­ danú nevestu, tri tituly mozartovské, o čosi kerom sugestívnu inscenáciu, schopnú udržať Schr e iera - propaguje prvotnosť hudby, bás­ ky Felicity LoU. skromnejší je záber taliansky, zato - vrátane diváka v maximálnom sústredení. Dusnú atmo­ nik Olivier - stvárnil ho vyborný barytonbta Tristana - má Semperova opera na programe sféru v pevnosti, zdefo rmované ľudské my~ l e­ Olaf Bär - 7.asa uprednoMňujc ~ l ovo . Jlos­ ARABELLA päť javiskových diel Richarda Wagnera. A bude nie vplyvom dlhej vojny a neschopnosť u yeriť , titel'ka v závereč nej scéne vyberá po jednom to práve tento skladatcl', kto rého odkaz sa stane že je možná aj iná situácia, prerušia zvony mie­ kvietku z kytíc ~vojich n;ípadníkov a symbolic­ Do tretice som videl na Drážďa n ských ch)och leitmotívom budúcoro čn ého operného festiva­ ru. Mohutný múr pevnosti sa rozkladá, za ním ky ich spája v jeden zväzok. )):íva tým najavo, že Richarda Straussa Arabcll u. Priznám sa, ide o lu. Drážd'anské dni Richarda Wagnera 1996 sa ~a objavuje svetlý horizont a plocha posiata krí­ slovo a hudba sú v opere ncrozlučnými prvka­ jednu z mojich najobl'úbenejších opier vôbec, us kuto čnia na prelome marca a apríla. ža mi. Spoza nich vstávajú l'udia, zapÍňajú javis- mi. Toto posolstvo napokon najvýstižncj ~ ic vy- videl som ju vo viacerých produkciách a aj na- PAVEL UNGER

------~------s uvedomelou a premyslenou prácou na detailoch, aby bol ro v­ nako jednotlivcom, ako aj masou. Premiérové náboje sa ale vy­ st ri eľa li vcl'mi sko ro a čakaná iskra z javiska akosi nie a nie p reskoč i ť. Napoko n predsa len niekde zaiskrilo a to v taneč­ ŽOBRÁCKA OPERA SREALIS1ICKOU BODKOU nom orchestri š tudentov Konzervatória, ktorý pod spo­ ľahlivým dirige ntským gestom hosťujú ceho Rudolfa Geriho (na skúškach sa podiel'al aj Bartolomej Buráš, riaditeľ kon­ Bertold Brecht a Km·t \Vet/l: Žobrácka opera. Podľa hryjolma Gaya: 1J1e /Jeggar's Opera. Preklad:} án Štrnsser a Peter Zajac. zervatória a ďalší hosťujúci dirigent tejto inscenácie) bol tou Jludofm é naštudovunte: l;?udo/f Geri a. lz. Ptrigentl: Rudolf Geri a. ll., Bartolomej Bu1·á.~ a. h , júliu..~ Selčcm a. h Réžia: ]!itl kýženo u metaforou (hudobnou). Táto však potrebovala ešte Zenwn a. h. Scéna: ján Zavarský a. h. Kost}my: Mmw lfojsahl a. h. Cltot·eo&mfia: Elenu Llndt1lerová a. ll. PI'Vá premiéra: 31. zastreš iť z javiska - od spievajúcich č in o hercov . Urči té zadosťu­ marca 1995 l' historickej budove Štát11eho ditJadla v Aošicfaclz. Ut•ied/a či1whra .~IJ. č i nenie priniesol výko n Dany Orolínovej-Koš ickej, bosťu ­ júcej herečky zo spišskonovoveského divadla, ktorá ako sme­ Keď v roku 1728 uviedlo divadlo Lincoln's .I nn Ficld~ v Gayovi bola hudba prostriedkom na kontakt s obecen­ l oútočná Po lly aj v songoch K. Weilla dostato č ne expresívne Londýne novú hru Johna Gaya The Beggar's Opera s výberom stvom, i preto sa uchýlil k hudobným .šlágrom" svojej doby. vyjadrila ich metaforický význam. Škoda, že vzhl'adom k tria­ najznámejších árií, duet, tancov najmä z o pier G. F. Händla, G. Brecht spolu s Weillom sa utiekali k hudbe tiež z rovnakých · polhodinovému predstave niu nekalkulovala so svojimi silami ll. Bo no nciniho, s pies i\ami a melódiami R. Leveridgea, ll. dôvodov. Východisko však nevideli vo .vážnej" hudbe, ale v obozret n ej~ i e. V ďal ších úlohách sme videli dosť strojeného Purcella a ďalších , v úprave a inštrume ntácii Johanna hudbe kabaretov, v . pokleslej" hudbe, v hudbe operiet. Petra Raševa (Mackie M e~se r) , rozohranejšieho Petra Gažu Christophera Pepuscha, iste o baja autori netušili, že napísali Takúto hudbu nazývali ,gestickou" a verili, že je divadelnejšia. (Peachum), v jeho tieni ostala Beáta Drotárová (Peachu­ najúspešnejšiu hru sezóny (hrala sa nepretdite 63 dní) a vy­ Weillove songy, balady, piesne v Brechtovej hre sú aj dnes vzo­ mová), o trochu travestie usilujúceho Jozefa Úradníka tvorili nový žáner hudobného divadla- ball ad operu, ktorej ak­ rom klasických evergreenov, majstrovské vo svojom žánri, po­ (Brown), typovo tápajúc u Henrietu Hrivňákovú (Lucy), ra­ tualizovaná verzia z tvorivej dielne Bertolcla 13rechta a Kurta značené i harmo nickým myslením moderny 20. storočia . zantnú Ľubicu Bla škovičovú Qenny Putika). Martin Weilla nielenže bude mať premié ru presne o 200 rokov Nebyť emigrácie oboch umelcov, ktovie, čo všetko by ich ďal­ Masloviak, sólista o pery si vyskúšal č in o h ernú postaVll ( 1928), ale bude jej o pätovným triumfom na európskych scé­ šia spolupráca (okrem štyroch .opier", kantáty, spievaného (Matthias), z niektorých .gangsterských" úlo h upútal typ hos­ nach, i v zámorí (na Brodway dosiahli v SO-tych rokoch jej re­ baletu) hola ešte priniesla. ťujú ce ho Zola Lászla Qakob alias Pazúr). Scéna J á na prízy závratné čís l o 2 706). Možno ncrovnaká skúseno~ť realizátorov a hercov s takým­ Zavarské ho a. h. a kostýmy Mony Hafsahl a. h. poskytli V Gayovej i Brechtovej opere máme do činenia s plejádou to typom divadla, možno to, že Brechtova a Weil lova hra je zá­ vhodné prostredie pre réžiu hosťuj í1 ceho J á na Zemana, v lumpov, podvodníkov, gangstrov, prostitútiek, skrátka s prost­ rove•) č inoherným aj hudobným divadlom a predstavenie ne- ktorej choreografické poradenstvo mala na starosti Elena redím, v ktorom najobdivovanejšou ,cn osťou " sú prešibanosť • stojí na dvoch-troch hlavných protagonistoch, ale všetky úlo­ Lindtnerová a. h.Ján Zeman sa po celý čas vo svojej koncep­ a forticl', ktoré legalizujú každý možný spôsob, ako prísť k pe­ hy i postavičky , naoko bezvýznamné, tvoria jednu spolo č nú cii neodklonil od tradície, až záver priklincoval . netrad ičnou " niazom - samozrejme, okrem poctivej práce. Aj Brecht a Wcill platfo rmu, od ktorej sa odvíjajú všetky postavy - šplh(Jni, realistickou bod kou. Prehupol sa z roviny il úzie do roviny anti­ (ako Gay a Pepusch v 18. storočí) vymysleli ~vojOLI chamtivci, ktorí sa rozlezú po javisku len preto, aby vytvorili ilúzie. Kým Gay a zhodne aj Brecht .oslobodzujú" Mackieho Trojgrošovou o perou (nemecký názov Die Dreigroschenoper jeden organizmus, teda možno preto, že to všetko nebolo až priamo spod šibenice le n tak divadelne, spôsobom, vzdialene poradil Brechtovi Lion Feuchtwanger) nový žáner hudobné­ takou prirodzenou súča~ťou atmosféry predstavenia - prinies­ pripomínajúcim barokový princíp deus ex machina, tak košic­ ho divadla v 20. storočí - európsky model muzikálu. Gay i la prvá premiéra čino hry Štátneho divadla v Košiciach v histo­ ká inscenácia kon čí realisticky- úkladnou vraždou Mackieho, Brecht kalkulovali vo svojich hrách rovnako s hudbou ako so rickej budove rozčarova ni e. o ktorého prešibanosti a strach vzbudzujúccj nebojácnosti slovom. Je ich pevnou súčasťou , bez nej by stratili tri štv rtiny Úskalia Brechtovej hry ~ú skoro nevidi tel"né. Ak chcel byť spieva dodnes . n es mrteľn ý " song K. Weilla. svojej o riginality i žánrovú jed i nečnosť. zbor činohercov živým diferencovaným organizmom, tak len DITA MARENČI N OVÁ c~~'95 ZO ZAHRANIČI~ v Prvá žen11 n11 čele pr11žskej Státnej opery

dom hlasovom odbore urč i tú oporu. Som ra­ chýba sku točná osobn osť. Šéfovstvo zboru V šéfovskoj kresle štátnej opery v Prahe (pôvodne Nemeckej štátnej da, že sa natrvalo do Štátnej opery vracia slo­ hodlám zver i ť skúsenému Miroslavovi Koš• opery, potom Smetanovho divadla) sedela celá rada renomovaných hu­ vensl.:ý tenorista tefan Margita. So sloven­ lcrovi, bratovi Zdenka Košlera. dobných osobností: Carl Maria Weber, Alexander Zemlinsky, Georg Széll a skou opernou arénou budeme u rč ite dobre + Vaše pôsobenie sa bude teraz deliť i. Ako prvá žena tento post od 1. apríla 1995 zastáva svetoznáma speváčka, s p o l upracovať , a to nielen pokiaľ ide o teno­ medzi Prahu a Stuttgart, kde máte do­ stála sólistka Wittenbergskej opery v Stuttgarte Eva Randová (na obr.). ristov. Chýbajú mi výborn í basisti. Medzi siaľ ako sólistka se demročnú zmluvu. dnešnými sólistami pražského ansámblu je Mienite spievať ďalej ? Nová intendantka pri svojej inaugurácii ozrejmila aj svoje umelecké plány. iba jediný, ktorému by som dala absolutóri­ - Svojho speváckeho pôsobenia sa ne­ um. Pok i aľ budeme do hlavných úloh anga­ vzdám, pok i a ľ mi bude s lú žiť hlas. V Sttllt­ - Mojím hlavným c i e ľ o m je zame rať sa na - Pred n osť budú mať domáci speváci, pre­ garte mienim roč ne n aštudovať jednu pre­ umelecké záld itosti. V nastávajúcich troch tože sl"1 časn é ekonomické podmienk)' nám žovať cudzincov, musia vykazovať kvalitu, na miéru, v obmedzenej miere budem plni ť i sezónach chcem vykonať kus dobrej práce. zatiaľ n edovo ľujú veľké možnosti. Skú- ktorú som sama zo za hranič i a zvyknutá. To Toto d ivadlo stojí za to, jeho trachcie a umel­ niektoré za hra ni č né záväzky. Ako výkonná ci tiež. A miía toto úsilie veľmi baví. um e lk)'ňa chcem si udržať svoju umeleckú Podstatne chcem ovp l yv niť umeleckú kvali­ au~ori tu v súbore i u publi ka. Raz alebo dva­ tu predstavení, dramaturgiu, da ť jej osobité krát za sezónu vyst(Jpim v niektorej hlavnej črty a postupne vy hľadávať perspektívne úlohe v Prahe - trebárs ako Kostolníčka , o·sohnosli doma i v za hrani čí. Azueena, Amneris č i Ulrika. V Stt1ttgar-te bu­ + Znamená to) že Štátnej opere chcete de mojou tohtoročnou premiérou v júli dať nový repertoárový profil? Prokofi evova Láska k trom pomara n čo m . -Sčasti a postu pne. Pre túto scénu je cha- Mojou tamojšou pov inn osťou je 25 predsta­ . rakteristický medzinárodný repertoár a všet­ vení do roka. Moja pražská funkcia však tým ky diela budeme št udovať v originále. l'raba trp i eť nebude. Za svojho zástupcu som si má tri operné scény. Žiadna z nich, okrem zvolila režiséra Václava Vežníka, k·torý detail­ Stavovského divadla, nemá svoju vlastnú ty­ ne pozná opernú prevádzku. epochybu­ pickú č rtu . Chcela by som, aby na nových zá­ jem o tom, že moje hosťovanie v za hraničí kladoch vznikol dobrý vz ťa h medzi Ná­ prispeje tiež k určitej povesti pražskej scény. rodným divadlom a Štátnou operou. arod­ + Ako koncipujete najbližší repertoár né divadlo by svetový repertoár malo študo­ Štátnej opery? vať v češ tine a viac sa sú s,trediť na produkciu - V tejto sezóne pôjde iba o akúsi ., kozme­ domácich opier. Štátna opera, ktorá je nav­ tickú úpravu" inscenácií, 'ktoré sa budú re­ števovaná predovšetkým zahrani čným pub­ prízovať . a záver sezóny plánujeme iba jed­ likom, vstupuje do ko nkurenčnéh o prostre­ no koncertné predvedenie Straussovej ope­ dia s podobnými za hrani č nými scénami. Je ry Salome. Preštud ova ť musíme jan áčka , pre­ isté, že to nebude hned' Metropolitná, alebo tože v každej sezóne budem dbať na kvalitnú Viedenská štátna opera, ale príťaž l ivosť Pra­ hy ako medzinárodného centra dáva na to prezentáciu jeho tvorby. a jcsei'l sa ako pr­ mnohé predpoklad y. Viem, že punc medzi­ vá objaví Káťa Kabanová. Pozorne budeme národného významu, nie je vždy daný len tiež s l edovať významné výroč ia . Takou vzo­ rovou ul«ížkou by mala by ť Ponchiel liho tým, že tu každý tľžd eň zaspieva Placido Do­ Gioconda, ktorá sa v Prahe nehrala už celé mi ngo. Drahú opernú prevádzku môžu vy­ senosti však ukazujú, žt: aj na českých a mo­ isté platí o dirigentoch a režiséroch. Vypísala na hradiť aj umelecky zaujímavé a efektívne ravských scénach nám rastú a pracujú per­ som konkurz na post šéfdirigenta Štátnej desaťroč i a . Pre n á roč n é postavy som si už vy­ počiny . spektívni sólisti. Budeme ich a ngažovať, opery, do ktorého sa za tiaľ hlásia traja kvali­ hliadla skve l ý~ h h osťov . + Aké bude zastúpenie domácich a za­ eventu á ln ~;: na č i as t oč ný liviizok pre určitú fikovaní cudzinci, o ktorých sa musíme čo PripravilJIId VITU LA hraničn ých umelcov? úlohu. Kmeňový stav sólistov vyžad uje v ka ž- najskôr rozh odnúť, pretože medzi domácimi Snímka autor

INFORMÁCIE

• Ruský violončelista a di· Marta Argerichová. V bu­ rigent Mstislav Rostropovič dúcnosti bude mať festival na víťazs tvo. Tento 2 5 - ro č n ý ví• preberie 9. mája počas cere­ ako dramaturgické ťaž i sko ťaz si vyslúžil síce umelecký reš• moniálu vo švédskej televí­ uvedenie novej opery a pekt, ktorý aj získal, ale, ako tvr­ zii, ktorý sa bude medziná­ účasť zahrani čného or­ vysielať , chestra. dí tla č , už tak j edn ozn ač n e si ne­ rodne prestížnu ce­ nu Polar Music Prize 1995 za získal srdcia pos lu ch áčov. To sa • Brigitte Fassbaender, svoju jedinečnú umeleckú ktorá začiatkom tohto roku podarilo 1 7 -roč n é m u j uhoslo­ činnosť. V prítomnosti švéd­ ukon čila svoju aktívnu kon­ vanovi Štefanovi Milenkovi­ skeho kráľovského páru, za certnú spevácku činnosť, sa čov i , ktoréhp interpretácia Č aj ­ oblasť populárnej hudby venuje opernej r éžii a naj­ kovského hu sľového koncertu prevezme podobnú cenu novšie sa má stať opernou bola síce z rov n ateľ n á , ale aj poe­ Spe'Vák Elton john. riaditel'kou v Štátnom dl­ tickejšia. jeho štvrté miesto pri­ e Pre rok 1996 plánuje vad.le v Braunschwelgu. Zo jalo zaangažované publi kum s Štátna opera UnJer den Lin­ siedmich terajšich stálych prejavo m nevôle. Menej diskuta­ den v Berlíne nový veľko­ sólistov chce ansámbel roz­ bilné bolo druhé miesto Ru sa nočný festival. Dramaturgic­ ší riť o ďalších sedem. Antona Barachovského, naj­ kou dominantou festivalu e Aj tenorista René Kolo mä zásluhou adekvátnej a pre­ bude cyklické uvedenie Wag­ sa stane v septembri oper· pracovanej interpretácie nerovho "Ringu" v inscená­ ným riaditeľom, keď pre­ Brahmsovho hu s ľovéh o koncer­ cii Harry Kupfera pod tak­ vezme intendatúru berlín­ tu. tovkou Daniela Barenboi· skeho dlvadla Metropol­ Tretie miesto získala huslistka ma. Spievať budú o. i. Sieg­ Theater. Toto divadlo chce japonsko-chorvátskeho pôvodu fried Jerusalem, Deborah Kolo revitalizovať výlučne Latica Honda-Rosenbergová, Polaski, Waltraud Meier, ako ope retnú scénu. Zatiaľ John ľomlinson a Poul El· sa o dramaturgii nevyjadril, ktorá na sú ťaž i zaujala plnosťo u ming. Na troch koncertoch pretože ako povedal " všetko tónu a bola označe ná ako .,Ton­ Symfonického orchestra z bude závisieť od toho, koľ­ Meisterin" súťaže . a 5. až 6. Chicaga zaznejú diela Bruck­ ko pel\az.í budem mať k di.s-_ mieste sa umiestnili A us trá l čan ­ nera, Liszta, Berlioza a Čaj­ pozícii a koho sa ml podarí ka Adele Anthony a v St. Peter­ kovského. Sólistkou bude získať." podľa zahr. tlače-mj - burgu narodený Am e ri čan Mis­ Robert Chen, víťaz hannoverskej hu sľovej súťaže h a Keylin. Kritiky konštatujú, Snímka archív HŽ že favoriti publi ka sa nedostali KONKURZ V minulom roku konala sa po hrávka CD. To je silný magnet, do záve reč n é ho kola a tak publi­ kum, ktoré súťaž sledovalo s ve ľ­ Riaditeľ Slovenskej f'tlharmónle v Bratislave vypisuje konkurz na ob- tretíkrát Medzinárodná hu sľová ktorý sem priťahuje mno*.stvo kým entuziazmom, už teraz mys­ sadenie voľných miest súťaž v Hannoveri , venovaná najtalentovanejších mladých lí na ďa l ší ročn í k . V budúcnosti slávnemu huslistovi .Jozefovi huslistov. • v orchestri Slovenská filharmónia: violonče lo - tutti, harfa, bude vraj pre hannoverské· pub- • • v Slovenskom filharmonickom zbore: l. tenor, ll. alt, Joachimovi. Táto súťaž si záslu­ Na poslednej súťaži bola tech­ likum najväčším magnetom 16- • v Slovenskom komornom orchestri: husle - tutli. hou viacerých faktorov získala nická úrove1i obzvlášť vysoká, ročný joseph Un, ktorý si svojou Konkurz do orchestra Slovenská filharmónia sa u s kutočrú dňa 13. 6. hn eď od poč iatku p restížne hoci, ako súdi nemeck:í kritika, hudobnou spo n tá nn osťo u už 1995 o 12.00 h v Koncertnej sieni SF. medzinárodné po tavenie. Má chýbali tu individuálne osob­ dnes získal srdcia publi ka. A to si Konkurz do Slovenského filharmonického zboru sa uskutoční dňa reprezentatívnu n áročnú medzi­ nosti. Víťaz súťaže , na Tchaiyane zrejme, tak ako teraz, aj nabu­ 29. 6. 1995 o 13.30 h v skúšobni SFZ v Redute. národnú porott1, zloženú· z naj­ narodený Američan Robert dúce pri vyhlasovaní výsledkov Konkurz do AKO sa u skutoč n í dňa 6. 6. 1995 o 9.00 h v skúšobni SKO v významnejších svetových osob­ Chen (na obr.), hral Čajkovské­ bude kl ásť otázku, kto bol vlast­ Redute. ností a čo je hl avné, pre víťaza je ho hu sľový koncert D dur suve­ ne najlepší. Ale tak to už raz na Prihlášky so životopisom s uvedením odborného vzdelania a umelec­ dotovaná sumou 50 000 mariek, rénne a ve ľmi čisto a podľa po­ s úťa ž iach chodí. Pu blikum mie­ kej praxe prijíma a informácie poskytuje presonálne odd. Slovenskej f't.I.harmónie, Medená 3, 816 Ol Bratislava, teL 333351-3. plus koncertné angažmán a na- strehu kritikov, od počiatku hral ni a porota rozhoduje... -mj- (s SERVIS UŽ ~fiu«'95) PRIESTOR PRE DETI 17. máj ~ 24. máj SND Bratislava M. Dubovský: Veľká doktor­ SND Bratislava L. Minkus: Don Quijote ská rozprávka, org. ( 11 .00) ( 19.00) A ICH PEDAGÓGOV NS Bratislava L. Tolcsvay: Evanjelium o Márii NS Bratislava L. Tolcsvay: Evanjelium o Márii ( 19.00) ( 19.00) ŠD Košice Hammel, Varga: Cyrano z predmes­ ŠD Košice G. Verdi: Nabucco ( 19.00) · tia ( 19.00) Začiatkom apríla sa stala Banská Bystrica opäť miestom stretnutia mia· PKO Prešov Musica Aeterna; Schmelzer, Bi· štúdio SMER C. Diuers von Dittersdorf: Lekár ber, Tartini, Muffat, Vivaldi, Tclemann (19.00) dých zo základných umeleckých škôl Slovenska. V dňoch 6. až 9. apríla sa a lekárnik (i 9.00) tu konal tretí ročník Detského h udobného festivalu jána Cikkera, venova· ŠO Banská Bystrica J. Strauss: Cigánsky ba­ 25.máj SND Bratislava G. Puccini: Bohéma ( 19.00) ný súťaži v hre na klavíri a v klavír nych duetách. rón, org. (l 0.30) Bohéma klub KM Swing opäť v Bohéme SF Bratislava Beethoven, Stravinskij; SF, SFZ, ( 18.00) BCHZ,j. Č i žma rovi č, dir. T. Strugala ( 19.30) Toto vzácne hu­ lity, svoj postoj a estetický názor na inter­ PKO Prešov vio l o n če lový recitál - ). Pod­ NS Bratislava L. Tolcsvay: Evanjelium o Márii dobné podujatie pretáciu jednotlivých štýlových období, horanský ( 19.00) ( 19.00) nadobúda svoj vý• svoje skúsenosti s dávkovaním n á roč nos ti ŠD Košice KIIJ - Mozart, Haydn, Brahms; D. znam najmä v ob­ s ohl'adom na kvalitu hudobnej inte rpretá­ 18. máj Karvay, dir. D. Burkh ( 19.00) SND Bratislava J. Massenet: Don Quichotte -dobí, keď naša po­ cie v detskom veku, ako aj roz hl'aden osť v ŠO Banská Bystrica F. Lehár: Zem úsmevov (19.00) zo rno s ť je často klavírnej literatúre a zmysel pre výber ( 18.30) SF Bratislava W. A. Mozart, I. Matsushita, G. upriamená viac na vhodnej skladby. Nemožno hovoriť o všet­ Mahler; Shinsei Orchestra Tokio, E. Hayashi, ŠKO Žilina Hudobné rezonancie; Jazz a vážna prozaické finan č­ kých výkonoch detí ako o vynikajúcich, za dir. O. Lenárd ( 19.30) hudba vo svete interpretov - Rossini, Kramáf, né problé my škol- všetkými treba však vidieť nesmie rnu sna­ SRo, Štúdio 2 Bratislava Koncert SlluF v llerman, Hlaváč; ŠKO, Barok Jazz Quintet Pra· stva a naviac, ked' hu detí porovnať sa, ísť bojovať o svoje in­ ha,J. l ll aváč , K. Váchová, dir. A. Apolín ( 19.00) rámci cyklu OĽU a jeho hostia - skupina VA­ základné umelecké školy prežili obdobie t erp retač n é presvedčt nie , pocítiť pocho· JANA aď . (18.00) 26.máj usilovného boja o svoju existenciu a pone­ pen ie a uznanie, ale aj poznať, ako to robia ŠD Košice Hammel, Varga: Cyrano z predmes· SND Bratislava G. Verdi: Otello ( 19.00) chanie si rokmi ovcre ného primátu v ume­ druhí. tia(LO.OOa 19.00) SF Bratislava program ako 25. 5. ( 19.30) leckej výchove našich· detí a mládežc. Aj Okrem vlastnej súťažc sa uskuto č n il i aj Šl7 Košice KHJ · 1.. v. llccthoven,J. Brahms, P. l. ŠO Banská Bystrica Brecht, Weill: Žobrácka Cik kerov hudobný festival potvrdil, že prá­ tri ce loveče rn é koncerty. Organizátorom Čajkovs kij ; A. Yoncrani Oap.), dir. S. Mor· opera ( 19.00) vc výchova hudbou k hudbe a oslovenie sa podarilo zabezpeč iť vystúpenie našich gen stern (USA) (19.00) r. k. kostol Nové Zámky Cappella Istropo­ detí umením, kultivujúcim ich mladú dušu popredných koncertných ume lcov Ma­ SO Banská Bystrica P. Lehár: Zem úsmevov litana; Locatello, Vivaldi, Bach, Telemann estetic k-ými hodnotami hudby, sú nedoce­ riána Lapšanského a Petra Toperczera ( 18.30) ( 19.30) ne nou nároč nou vzdelávacou a výcho­ v samostatných ce loveče rných recitáloch. 19. máj 27. máj vnou prácou. V snahe vytvo riť priestor pre Okrem nich mali ú čas tníc i m ožhosť vypo­ SND Bratislava Slávnostný baletný koncert k konfrontáciu pedagogické ho úsilia a stret­ č u ť si klaviristu Daniela Buranovského, SND Bratislava Schumann, Rachman inov, 75. výročiu SND ( 19.00) Korsakov: Karneval, Paganini, Šeherezáda nutie detí a ich pedagógov, založil sa v bývalého žiaka banskobystrickej hudobnej SF Bratislava Stravinskij, Haydn, Rachma­ Banskej Bystrici hudobný festival, ktorý školy (dnes pedagóga Vysokej školy muzic­ ( 19.00) ninov; dir. En Shao ( 19.:i0) ŠD Košice Brecht, Wcill: Žobrácka opera okrem toho spestril aj paletu kultúrnych kých umení). V jeho podaní zaznel Lisztov NS Bratislava W. Hussell: Pokrvní bratia podujatí mesta. Koncert pre klavír a orchester Es dur so ( 19.00) (19.00) Iniciatívny riaditel' banskobystrickej Symfonickým orchestrom mesta pod tak­ ŠD Košice Hammel, Varga: Cyrano z predmes­ Kongresová h ala Piešťany husľový recitál­ ZUŠ, pán Róbert Tatár, festival považoval tovkou Igora BuUu - tiež absolv,enta ban­ tia ( 10.00) D. Kárvay, D. Buranovský, klavír; Debussy, nielen za potrebné podujatie pre prácu skobystrickej ZUŠ. V rámci tohto koncert· Liszt, Beethoven, Kreisler, Pugnani, Suchoň 20.máj ( 19.30) u č itcl'ov a žiakov, ale sledoval ním aj ožive­ ného večera sa predstavil aj úspešný účast­ SND Bratislava O. edbal: Z rozprávky do nie hudobného odkazu skladateľa Jána ník minulo roč n ej s úťa že detí - huslista rozprávky (l l.OO) 28.máj Cikkera, rodáka z Banskej Bystrice. Man­ Alexej Rosík z Banskej Bystrice (laureát NS Bratislava W. Russcll: Pokrvní bratia ŠD Košice G. Puccini: Tosca (19.00) želka skladatcl'a, pani Katarína Cikkerová, hu s ľovej s úťa že Dalibor Karvay bol zane-. (19.00) Smer Rozprávka o noti čkách ( 14.30) každoroč ne podporuje túto umeleckú pre­ prázdnený). ŠD Košice G. Verdi: La Traviata (19.00) Dóm sv. Mikuláša Trn ava S. Šurin, organ, V. zentáciu mladých. Odborná porota na če l e s profesorkou ŠO Banská Bystrica G. Verdi: Luisa Miller Bereník, husle,). Pastorková, soprán (19.30) Festival každý rok prezentuje inú nástro­ Ľudmilou Kojanovou z košického kon­ ( 18.30) Mi rbachov palác Br atislava A. Celeghin, jovú skupinu. Po interp re tačn e j súťaž i v zervatória urč i l a dvoch laureátov Detské­ Primaciálny palác Bratislava Program k 50. flauta, 8. Cattabiani, klavír (Tal.); Rossi ni, Scar­ dreve ných hudobných nástrojoch, ktorá ho hudobného festivalu: Ladislav Patko­ výročiu ukonče nia 2. sv. vojny. Piesne v jidiš a latti, Donizetti aď . ( l 0.30) bola ako prvá v roku 1993, nasledovali slá­ ló (nar. 1986 - l. kategória) zo Základnej poviedky židovských autorov; M. Eliášová, E. Dom kultúry Cífer Mozart, Kupkovič , čikové nástroje, tento roč ník , poč to m zú­ umeleckej školy v Topo l' čanoch a Ervína Plesníková, I. Ožvát, K. Mrázová, Š. Bu čko , I. Brahms; Moyzesovo kvarteto ( 16.00) častnených najpočetnejš í - vyše 130 súťa­ Mészároša (nar. 1981 - ll l. ·kategória) zo 13crger ( 17.00) Poprad kin o Gerlach SKO, B. Warchal; žiacich, s ktorými pricestovali ich pedagó­ ZUŠ Bratislava Panenská ulica. Ich inter­ Trnava Divadlo Sp. zbor Bradlan ( 18.00) Albinoni, Händel, Vivaldi, Rossini, Mozart govia alebo rod i č ia (celkový poče t ú čas tní­ pretácia bola výnimo č ná v technickej pre­ 21. máj (18.00) kov bol vyše 300) bol venovaný klavíru. cíznosti, muzikalite, č i stote štýlového po­ NS Bratislava F. Lehár: Gróf z LLlXemburgu 29.máj Klavírna súťa ž v štyroch vekových kategó• i'íatia a pôsobila vel' mi uvol'nene a presved­ ( 19.00) ŠF Košice KHJ - Albinoni, Händel, Vivaldi, riách bola dvojkolOvá so stanovením minu­ č ivo. Mirbachov palác Bratislava Komorný kon­ Rossi ni, Mozart; SKO, B. Warchal, M. Vacek, J. táže a výberom skladieb pre jednotlivé ka­ Detský hudobný festival Jána Cikke ra cert SKU - J. Č i žmarovič, husle, Z. Alexander ( 19.00) tegórie ( l . kolo skladby z obdobia baroka a ukázal hudobnej verejnosti, že umelecká Č i žmarovičová , klavír; Jan áček, Rajter, ŠO Banská Bystrica J. Strauss: etopier romantizmu, 2. kolo skladby klasicizmu a výchova našich de tí je v dobrých rukách a Malovec, Prokofiev, Kreislcr ( l 0.30) ( 10.30) skl adba autora 20. sto roč ia ). ajpoče t­ treba ju s najvyšším pochopením podporo­ ŠD Košice KHJ P. l. Čajkovs kij : Labutie jazero nejšie bola zastúpená kategória druhá - 40 vať a rozvíjať . Usk utoč niť takéto podujatie ( 19.00) 30. máj súťažiac i ch detí vo veku 1:3 rokov. Sllťaž v v období, ked' je vzácna každá koruna, je Smer j. Ha trík: Rozprávka o Marku!k e ( 14.30) NS Bratislava W. Russell: Pokrvní bratia (1 9.00) . klavírnyc h duách bola jednokolová v možné skutoč ne len tam, kde ľudia nešet­ ŠF Košice Koncert laureátov Il i. kl. súťa že dvoch vekových kategóriách (v prvej bolo ria svoje sily a čas a nepýtajú sa, čo za to. Košice '95 ŠD KošiceM. Koi'ínek: Ako išlo vajce na vand· rovku (9-.00) ' S, v druhej 6 dvojíc), s podmie nkou uviesť Ich úsilie, ako aj úsilie pcdagógov, ktorí Nitra, Piaristický kostol SKO, 13. Warchal; Albinoni, Caldara, Vivaldi ( 16.00) minimálne dve skladby odlišných štýlo­ žiakov do súťaže pripravili je eticky ďa l eko MsKS Humenné Albinoni, Händel, Vivaldi, Rossi ni, Mozart; SKO, B. Warchal ( l 9.00) vých období s možnosťou interpretácie vyššie ako ic h reálne ohodnotenie. V tom­ 22.máj transkripcií. to zmysle by bolo žiaduce, ab)' aj minister­ SND Bratislava G. Verdi: Rigoletto (19.00) 31. máj Priebeh súťaže ukázal množstvo kvalit­ stvo školstva prejavilo pochopenie zú čast­ NS Bratislava Wright-Forrest: Grand hotel SND Bratislava G. Puccini: Bohéma ( 19.00) nej práce pedagógov základných umelec­ niť sa na tomto ojedinelom, organ i zač n e ( 19.00) NS Bratislava W. Russell: Pokrvní bratia kých škôl. Jeh príprava žiakov bola svedo­ vynikajúco a odborne kvalifikovane pri­ 23. máj ( 19.00) mitá - veď napokon cez svoje ohnivko v sú­ pravenom podujatí. SND Bratislava G. Oizet: Carmen (1 9.00) ŠD Košice G. Verdi: La Traviata ( 19.00) ťaž i prezentovali aj svoje pedagogic ké kva- EVA MICHALOVÁ SF Bratislava Moyzesova sier\ Komorný SLI­ Smer J. Hatrík: Rozprávka o Markulke ( 10.00) bor, dir. P. Keuschnig ( 19.30) ŠO Banská Bystrica J. Strauss: Netopier org. ------NS Bratislava Wright-Forrest: Grand hotel (10.30) ( 19.00) Bohéma klub Trocha si, láska, spolu pohovor· Správy ŠD Košice]. Strauss: Cigánsky barón (19.00) mc; pásmo hudby a poézie; F. Figura, Z. Štiasna· Smer Mechúrik, Ko ščlirik ( l 0.00) Paulcchová, D. Turňová , M. Palúchová, Ľ e Spevácky zbor bratislavského kon· morného orchestra ZUŠ s dirigentom ŠO Banská Bystrica W. A. Mozart: Don Ková č ik , réžia B. Kriška ( 18.00) zervatória s dirigentom Dušanom Bil· jozefom Kundrim. Na ďalších koncer­ Giovanni ( 18.30) Robotnícky dom Banská Bystrica SKO, B. lom odcestoval v apríli na koncertný toch účinkujú klaviristi Ľ. Marcinger, ŠF Košice KlU Jazz pre dva klavíry J. Hajna! + Warchal; Albinoni, Händel, Vivaldi, Rossini, zájazd do Talianska, kde v rámci festiva· Z. štefunková a K. Toperczer; S. Šurin, G. Jonáš ( 19.00) Mozart ( 19.00) lu cirkevnej hudby vystúpil na štyroch organ, V. Berením, husle, J. Pastorko­ koncertoch v Lorete. Ešte pred odcho­ vá, soprán a spevácke zbory Bradlan, dom prispel konzcrvatoriálny zbor, Can dea Nova, Tirnavia a komorný zbor OZNÁMENIE spolu s orchestrom a sóUstami k sláv­ Octet Singers. Oznamujeme našim či ta teľom , že z fina nč nýdt dôvodov najbližšie čís l o HUDOBNÉ­ nostnému rámcu veľkonočnej sv. omše e V koncertnej sále Západosloven­ HO ŽIVOTA vyjde až 14. júna t.r. ako dvojčís l o ll a 12. Za porozumenie ďakujeme. v Dóme sv. Martina. Konzervatoristi ského múzea v Trnave p r ipr avili zaují­ Repakcia pod taktovkou J. Karabu predniesli mavý koncert (26. apríla) poslucháči .Qmšu z Haydnovho oratória Stvorenie. konzervatória v Bratislave a VŠMU z ' · e Apríl a máj sa v Trnave nesie v zna­ husľovej triedy jozefa Kopelmana. mení Trnavskej hudobnej jari. Sériu e v Banskej Bystrici sa od 21. do 23. koncertov v chrámoch, Zrkadlovej sie­ apr.íla uskutočnil XVII . .(estival zboro· ------.. ------~ - -- ni TD uviedli slávnostné fanfáry z vébo spevu V. F. Bystrého. Na festivale mestskej veže 20. apríla, po ktorých vystúpilo pä t násť zborov, vrátan e za­ nasledoval slávnostný príhovor pri­ hraničných telies z Maďarska, Bulliar­ mátora mesta Trnavy a koncert Ko- ska a Chorvátska. ::: ~-~~~=~~~ -~= ~ :--•::Ulica: ...... , ...... Miesto: ...... , ...... '<~ OPRAVA PSČ: V Hudobnom živote č. 8 v čl á nku .Spevácka súťaž konzervatórií" na str. 2 sme uviedli ne­ Dátum: ...... POOpis: ...... , .. ,...... =~ správnu informáciu, ktorá skresľuj e dosiahnuté výsledky žilinskej školy. Žiačka Oľga Bezač inská, ktorá získala 2. miesto v 2. kategórii je z Konzervatória v Žiline a nie, ako sme Objednávku ~lite na adresu: WUDOBNÝ ZIVOT, Spitál<;ka 35, 815 85 Bratislava ~ nesprávne uviedli · z Bratislavy. Konzervatóriu i sl. Bezačinskej sa ospravedlňujeme . Celoročné predplatné 96 Sk. polročné 48 Sk. Q

HUDOBNÝ ŽIVOT - dvojtýždenník. Vychádza vo Vydavatel'stv~ OBZOR, š. p., Špitálska 35, 815 85 Bratislava, šéfredaktor PaedDr. Marián j urík. Redakcia: Lýdia Dohnalová, Martina Hanzelová, technická redaktorka: Eva Zemánková. Adresa redakcie: Špitálska 35, 815 85 Bratislava, tel. 36 83 06, 36 12 51-5, fax: 36 83 06. 11ačia : Nitrianske tl ač iarne , š. p., 949 Ol Nitra. Rozširuje Prvá novi nová s poloč nosť , a.s. Ústredná expedícia dovoz tl ače , Mar tanov i čova 25, 813 81 Bratislava. Objed návky na predplatné prijíma redakcia časopis u a odbytové oddelenie Vydava teľstva OBZOR. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Podávanie novinových zásielok povolené RPP BA - Pošta BA 12, dňa 23. 9. 1993, j. č. 102/93. Indexné čís lo: 492 15.