DP MATUSOVSKY Boris 2011 FAPZ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Ev. č. 2125548

NÁZOV PRÁCE VYUŽITIA OBJEKTU RANČ U HELENY V MALCOVE A JEHO POTENCIÁL PRE ROZVOJ VIDIEKA V OKRESE BARDEJOV

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Študijný odbor: 41 40 800 Všeobecné poľnohospodárstvo

Školiace pracovisko: Katedra udržateľného poľnohospodárstva

Školiteľ: Ing. Miroslav Habán, PhD.

Nitra 2011 Boris Matušovský, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Boris Matušovský vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému ,,Názov práce VYUŽITIA OBJEKTU RANČ U HELENY V MALCOVE A JEHO POTENCIÁL PRE ROZVOJ VIDIEKA V OKRESE BARDEJOV“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 15.marca 2011 Boris Matušovský

Poďakovanie

Touto cestou by som chcel poďakovať vedúcemu mojej diplomovej práce Ing. Miroslavovi Habánovi, PhD. za cenné rady a usmernenie pri vypracovávaní tejto záverečnej práce.

Abstrakt MATÚŠOVSKÝ, Boris, 2011. Analýza využitia objektu Ranč u Heleny v Malcove a jeho potenciál pre rozvoj vidieka v okrese Bardejov. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov: Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie, vedúci diplomovej práce: Ing. Miroslav Habán, PhD., 2011, 58 s., 11 obr. 7 tab.

V predloženej diplomovej práci je spracovaný návrh na využitie objektu Ranč u Heleny v Malcove za účelom podnikateľskej činnosť na vidieku. V práci je uvedený súčasný stav vybraného zariadenia a nasledovne navrhnuté možnosti rekonštrukcie daného objektu. K pôvodnému objektu bola navrhnutá rekonštrukcia priestorov určených na podnikanie. Na rozsiahlom hospodárskom dvore sa nachádza stajňa, ktorú je potrebné tiež zrekonštruovať. Taktiež na dvore je potrebné postaviť nové ohrady pre jazdecké kone. Ranč funguje ako rodinná firma a preto sa bude snažiť poskytovať klientom maximálnu spokojnosť s pocitom rodinnej pohody. Výsledkom diplomovej práce je ekonomika prevádzky ranču, návrh poskytovaných služieb a programu pre hostí na sedem dní. Z analýzy využitia objektu Ranč u Heleny vyplýva, po úplnej realizácii rekonštrukčných prác bude vhodným objektom pre realizáciu aktivít na vidieku, čím sa prispeje k jeho rozvoju v Malcove, ako aj v okrese Bardejov.

Kľúčové slová: ranč u Heleny, rozvoj vidieka, Malcov, Bardejov, SWOT analýza

Abstract MATÚŠOVSKÝ, Boris, 2011. Analysis of utilization possibilities for the facility "Ranč u Heleny" in Malcov village and its potential for the rural development in the Bardejov district. Slovak agricultural university in Nitra. Faculty of Agrobiology and Food Resources: Department of Sustainable Agriculture and Herbology. Head of diploma work: Ing. Miroslav Habán, PhD., 2011, 58 p., 6 fig. 7 tab.

The following diploma work contains a proposal for the utilization of the facility "Ranč u Heleny" in Malcov village, with the intention uf using it for rural business activities. The paper presents the current state of the chosen facility and follows it with proposed possibilities fot the facility reconstruction. A reconstruction of the inner area, which serves for the entrepreneur activities, was prepared for the original facility. The extensive farmyard contains a stable, which is also in need of reconstruction. New fences for horse-riding need to be constructed at the farmyard as well. Ranch is run as a family business and therefore it should provide its clients with maximum satisfation and a family-like feeling. The result of the master thesis is the economical aspect of runing a ranch, a list of suggestions for services provided at the ranch and an activities schedule for customers for 7 day period. The analysis of utilization of the facility "Ranč u Heleny" shows, that after succesfuly completing all the recostructions it should be a suitable facility for rural activities, which should contribute to their development in the Malcov village as well as in the Bardejov district.

Key words: Ranch at Helens, rural development, Malcov, Bardejov, SWOT analysis

Obsah

Úvod 10 2 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 11 2. 1 Cestovný ruch a jeho význam 11 2. 2 Definície vidieckeho turizmu a agroturizmus 15 2.3 Význam agroturizmu pre poľnohospodárske podnikateľské subjekty a obce 19 2. 4 Služby poskytované vo vidieckom turizme a agroturizme 20 2. 4. 1 Ubytovacie služby 21 2. 4. 2 Stravovacie služby 22 2. 4. 3 Doplnkové služby 23 2. 5 Marketing vidieckeho turizmu a agroturizmu 24 3 Cieľ práce 26 4 Metodika práce 27 5 Výsledky práce 28 5. 1 Marketingová stratégia 28 5.2 Popis produktu 28 5.3 Poslanie firmy 28 5.4 Ciele firmy 29 5.4.1 Krátkodobé ciele 29 5.4.2 Dlhodobé ciele 29 5.4.3 Firemné portfólium 29 5.4.4 Stratégia firmy 30 5.5 SWOT analýza 30 5. 6 Charakteristika regiónu 32 5. 6. 1 Obec Malcov 32 5.6.3 Údaje o obci a symboly 33 5.6.4 Drevené kostolíky 34 5.6.5 Charakteristika objektu 35 5.7 Ekonomika prevádzky 37 5.7.1 Analýza finančnej situácie 37 5.7.2 Finančný plán 37 5.7.3 Prepočet ročných tržieb 39

5.7.4 Návratnosť investície 41 5.8 Manažment prevádzky 42 5. 9 Program pre hostí na sedem dní 42 5.9.1 Konkurencia 45 6 Diskusia 46 7 Návrh na využitie výsledkov 48 8 Záver 49 9 Zoznam použitej literatúry 50 10 Prílohy 53

Zoznam skratiek a značiek

· a kol. - a kolektív · príp. – prípadne · resp. – respektíve · s. r. o – spoločnosť s ručením obmedzeným · SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba · SZVTA – Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu · WTO – World Tourism Organization

Úvod Človek je od nepamäti spojený s prírodou. Oddávna má v sebe túžbu po poznávaní a objavovaní nových oblastí.

Donedávna pretrvával aj v odbornej verejnosti mýtus odpočinku prácou. Dnes už nikto nepochybuje, že dovolenka by mala byť v znamení aktívneho pobytu, relaxu, poznávania a nemala by zaváňať prácou, opravovaním chalupy, maľovaním bytu či doháňaním iných restov. Pre mnohých sa cestovanie a dovolenka stali súčasťou ich hodnotovej orientácie.

Ako tému svojej práce som si vybral náš rodinný dom, v ktorom som sa síce nenarodil, ale je mojím domovom už 18 rokov a z hľadiska cestovného ruchu je tu množstvo turistických atrakcií v závislosti od ročnej sezóny.

Vhodným miestom pre oddych a rekreáciu môže byť pobyt v príjemnom prostredí vidieka na ranči, ktorý ponúka veľa zaujímavosti, nielen pre dospelých, ale aj pre deti.

Ranč u Heleny sa nachádza v obci Malcov (okres Bardejov). Návštevníkom bude poskytovať ubytovanie, stravovanie a iné služby s návratom k tradíciám a prírode.

2 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

2. 1 Cestovný ruch a jeho význam Cestovný ruch je mnohostranným odvetvím, ktoré zahŕňa najmä dopravu, turistické zariadenia poskytujúce ubytovanie a stravovanie, infraštruktúru cestovného ruchu, služby cestovných kancelárií, sprievodcovské služby, turistické informačné systémy a ďalšie služby spojené s tzv. sprievodnými programami. V cestovnom ruchu pôsobí ako súkromný, tak aj verejný sektor.

Podľa definície Svetovej organizácie cestovného ruchu (World Tourism Organization – WTO) pod pojmom cestovný ruch rozumieme všetok pohyb človeka mimo miesta bydliska, okrem jeho cesty do práce počas doby kratšej ako jeden ucelený rok s cieľom zotavenia, kúpeľnej liečby, poznávania kultúrneho i športového vyžitia i služobných ciest.

Cestovný ruch je zaradený do nevýrobných činností, do terciárneho sektora, teda do sektoru služieb. Služby cestovného ruchu slúžia na uspokojovanie základných ľudských potrieb, prispievajú ku zvyšovaniu životnej úrovne a k lepším možnostiam využívania voľného času (Habán, Otepka, 2007).

Za medzník definovania cestovného ruchu môžeme považovať konferenciu Svetovej organizácie cestovného ruchu (WTO – World Trade Organization) konanú v Ottave v roku 1991, kde došlo k obsahovému vymedzeniu väčšiny používaných pojmov z oblasti cestovného ruchu (Foret, Foretová, 2001). Podľa tejto konferencie sa za cestovný ruch považuje činnosť osoby, cestujúcej na prechodnú dobu ( u medzinárodného cestovného ruchu maximálne jeden rok, u domáceho šesť mesiacov) do miesta mimo svojho trvalého bydliska, pričom hlavný účel jej cesty je iný ako vykonávať zárobkovú činnosť v navštívenom mieste. Môže sa však jednať o služobnú, obchodnú či inak pracovne motivovanú cestu, ktorej zdroj úhrady vyplýva z pracovného pomeru u zamestnávateľa v mieste bydliska alebo v mieste sídla firmy (Foret, Turčínková, 2005). F. W. Ogilvie chápe cestovný ruch ako ekonomický jav spojený so spotrebou hmotných a nehmotných statkov, hradených z prostriedkov získaných v mieste trvalého bydliska (Ryglová, 2003).

Cestovný ruch je v súčasnosti v rámci sveta považovaný za jedno z najprosperujúcejších hospodárskych odvetví. Jeho ekonomický prínos pre každý štát je jednoznačný. Pomáha riešiť problém nezamestnanosti vytváraním nových pracovných príležitosti, prispieva k tvorbe hrubého domáceho produktu, vytvára devízové rezervy štátu. Okrem toho má aj ďalšie prednosti, ktoré sa prejavujú v tom, že prispieva k záchrane historických architektonických pamiatok, k ochrane kultúrnych hodnôt vytvorených ľudskými generáciami i k uchovaniu skvostov prírody (Demo, Bielek, Hronec, 1999).

Slovensko má veľmi dobré podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, teda aj pre rozvoj agroturizmu. Popri prírodných danostiach, ako sú hory, jaskyne, vodné plochy, liečivé a minerálne pramene, pestrá flóra i fauna, má aj vzácne historické stavby a komplexy, kultúrne pamiatky, kaštiele i zámky, ľudovú architektúru, folklór ako i tradičné remeslá na vidieku. Slovensko ponúka optimálne podmienky pre dovolenku v prírode, pobyty pri vode, na horách, návštevu kultúrno-historických pamiatok, kúpeľné pobyty, termálne kúpanie, poľovníctvo, rybolov, pestovanie športu, turistiky, horolezectva, jaskyniarstva a vidiecku rekreáciu. Pre zimnú dovolenku je dostatok lyžiarskych terénov.

Uvedené geografické, prírodné, technické i civilizačné podmienky územia, kultúrno-historické dedičstvo, ale aj pracovitosť a pohostinnosť našich vidieckych ľudí, sú významnými predpokladmi pre dynamický rozvoj agroturizmu na Slovensku ‹http://www.mpsr.sk›.

Cestovný ruch sa stal v ostatných desaťročiach významným celosvetovým fenoménom ako súčasť tzv. priemyslu voľného času. Jeho ekonomické, ekologické, sociálne, politické, kultúrne a mnohé ďalšie dosahy sú významné pri premenách dnešného sveta. Je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví národného hospodárstva (Babinský J., Babinský M., 2006).

Pozitívne prínosy cestovného ruchu (hodnotené z makroekonomického hľadiska): - priaznivo ovplyvňuje zamestnanosť, - podieľa sa na tvorbe hrubého domáceho produktu, - prispieva do platobnej bilancie štátu (devízové príjmy) - tvorí príjmy štátneho rozpočtu,

- má vplyv na príjmy rozpočtov regiónov, - priaznivo pôsobí na investičné aktivity.

Význam cestovného ruchu je rovnako daný tým, že následne pozitívne ovplyvňuje mnoho ďalších odvetví a sektorov národného hospodárstva, akými sú napr.: doprava, obchod a služby, stavebníctvo, bankovníctvo, poľnohospodárstvo (agroturistika), telekomunikácie, kultúra, šport a pod. (Habán, Otepka, 2004).

Účasť obyvateľstva na cestovnom ruchu je ovplyvnená najmä jeho ekonomickou situáciou, fondom voľného času a vybavenosťou domácností predmetmi dlhodobej spotreby (vlastníctvo chaty, auta). Pri bližšom skúmaní zistíme, že prevažnú časť ciest tvoria jednodňové a krátkodobé pobyty. Krátkodobého domáceho cestovného ruchu sa obyvateľstvo zúčastňuje najčastejšie za účelom návštevy príbuzných a priateľov, výletov do prírody, služobného cestovného ruchu, poznávania a športového cestovného ruchu. Motívom dlhodobého domáceho cestovného ruchu je najčastejšie horský cestovný ruch, pobyt pri vode, návšteva príbuzných a priateľov, kúpeľný pobyt a pobyt na vidieku (Gučík, 2001).

Babinský J., Babinský M. (2006) definujú cestovný ruch ako súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska. Deje sa to zvyčajne vo voľnom čase za účelom odpočinku, poznávania, zdravia, rozptýlenia a zábavy, kultúrneho a športového vyžitia, služobných ciest a získania komplexného zážitku.

Autori ďalej uvádzajú že, podstatou cestovného ruchu sú neustále sa meniace a rozvíjajúce podskupiny systému, a to:

1. Subjekt cestovného ruchu – účastník je nositeľom dopytu a vystupuje ako spotrebiteľ produktu cestovného ruchu

2. Objekt cestovného ruchu je nositeľom ponuky produktu, ktorý je predmetom spotreby a tvorí ho cieľové miesto, podniky a inštitúcie cestovného ruchu.

Všetci, ktorí sa podieľajú na uspokojovaní potrieb účastníkov cestovného ruchu, sú povinní spolupracovať.

Kategórie účastníkov cestovného ruchu rozlišujeme:

Podľa dĺžky pobytu:

- výletník (exurzionista), resp. denný návštevník, t.j. osoba, ktorej pobyt je kratší ako 24 hodín; - turista, t.j. osoba, ktorej pobyt trvá minimálne jedno prenocovanie a maximálne 1 kalendárny rok;

Podľa krajiny pôvodu:

- domáci turista, alebo návštevník; - medzinárodný turista, alebo návštevník;

Podľa dôvodu účasti na cestovnom ruchu:

- dovolenkári, dôvodom je oddych (rekreáciu, prázdniny, šport, kultúra a iné záľuby...); - služobne cestujúci, dôvodom sú nepravidelné povinnosti (obchodné rokovania, rodina...).

V praxi existujú rôzne kombinácie jednotlivých foriem cestovného ruchu.

Teoreticky rozlišujeme nasledovné hlavné formy cestovného ruchu:

- rekreačný, - kultúrno – poznávací, - náboženský, - kúpeľno – liečebný, - športovo – turistický, - poľovnícky a lovecký, - mestský, - vidiecky, - poľnohospodársky a lesnícky – agro a lesoturistika, - incentívny – orientuje sa na uspokojenie potrieb účastníka cestovného ruchu po ďalšom poznaní, vzdelaní, - exkurzie a odborné tematické zájazdy, - kongresový (Babinský J., Babinský M, 2006).

2. 2 Definície vidieckeho turizmu a agroturizmus

Vidiecky turizmus predstavuje na Slovensku relatívne novú formu cestovného ruchu. Je to realizácia turistiky vo vidieckom priestore, mimo rekreačných a turistických centier. Vidiecka turistika predstavuje súbor rekreačných aktivít, ktoré sa viažu na prostredie vidieckeho osídlenia odlišné od civilizačných rekreačných aktivít. Jej osobitosť spočíva v decentralizácii ubytovacích zariadení, čo umožňuje rozptýliť početnosť turistov a tak eliminovať negatívne vplyvy, ktoré zo sebou prináša vysoká koncentrácia ľudí v turistických centrách. Dáva príležitosť individuálnym aktivitám pri ponuke produktu, a jeho realizácii.

Forma realizácie aktivít vidieckeho turizmu znamená určitým spôsobom návrat k prírode, k tradíciám a k činnostiam ktorými sa bezprostredne zaobstarávajú základné potreby na živobytie. Je to osobná forma rekreácie vo vidieckom prostredí pri využití najrôznejších daností, ktoré toto prostredie poskytuje (lúky, lesy, rybníky, rieky, miestne remeslá, folklór a pod.). Záujemcom o rekreáciu na vidieku sa poskytnú služby s využitím voľnej kapacity vidieckych domov, obchodných, ubytovacích, stravovacích, športových a zábavných zariadení a prostredia vidieckej krajiny. Spravidla vhodne dopĺňa poľnohospodársku výrobu a to najmä tým, že popri poskytovaní služieb rekreantom sa využívajú aj poľnohospodárske produkty vlastníkov rekreačných zariadení a voľné kapacity zariadení. Kvalitu vidieckeho turizmu možno zhrnúť do týchto kľúčových slov: ticho, zeleň, životné prostredie, oddych, návrat k tradíciám, kontakt s miestnym obyvateľstvom a pod. (Otepka, Habán, 2007).

Haspra (1993) vo svojom diele charakterizuje vidiecky turizmus ako využívanie voľného času na vidieku rôznymi rekreačnými činnosťami s možnosťami ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch alebo účelových komerčných ubytovacích zariadeniach postavených v tomto prostredí. Patria sem činnosti, ktoré sa približujú službám charakterizujúcim cestovný ruch, ale sú etablované na podmienky vidieka. Predmetom vidieckeho turizmu sú najmä služby ubytovacie a stravovacie.

Gučík (2001) uvádza, že cieľom rozvoja cestovného ruchu na vidieku je, aby sa do poskytovania služieb cestovného ruchu zapojilo miestne obyvateľstvo. Dôležitá preto je odborná pripravenosť na poskytovanie služieb, ochota podieľať sa na uspokojovaní potrieb hostí, otvorenosť a pohostinnosť vidieckej rodiny a jazyková

pripravenosť. Vytvorenie domáckej atmosféry nie je možné bez komunikácie s hosťom. Podstatou rozvoja vidieckeho cestovného ruchu je návrat človeka k prírode a odklon od masového cestovného ruchu k individuálnym formám užitia dovolenky a voľného času.

Na Slovensku je 51 kúpeľných miest, 136 rekreačných stredísk a lokality rozptýleného osídlenia (samoty, osady, lazy), ktoré postupne strácajú svoju pôvodnú hospodársku funkciu a majú prírodný a kultúrny potenciál, ktoré možno využiť pre rozvoj cestovného ruchu na vidieku. Dôležitá pri tom je lokalizácia obcí, ktoré majú nížinný, podhorský a horský charakter. Tým je dané aj ich rekreačné zázemie a miestna kultúra. Obce, ktoré sa nachádzajú v rekreačne hodnotnom prostredí s bytovým fondom a ľudovou architektúrou, sa pokladajú za potencionálnu rezervu rozvoja vidieckeho cestovného ruchu. Rekreačný a kultúrny potenciál týchto obcí tvorí súčasť produktu vidieckeho cestovného ruchu. Významným motívom pobytu na vidieku počas dovolenky je lepšia kvalita životného prostredia (čistejšie ovzdušie, menej hluku) ako v mestách a priemyselných aglomeráciách.

Výraz agroturizmus je používaný pre pobytovú turistiku na aktívnom hospodárstve. Vo väčšine prípadov sa hospodárstva (gazdovstvá) nachádzajú v poľnohospodárskej oblasti, to znamená, že tieto hospodárstva, podľa zákona majú presne vymedzené pre poľnohospodárstvo a viac menej iné činnosti ako poľnohospodárske nie sú prevádzkované.

Agroturizmus je jedno z pravidiel, kde v obmedzenej miere vykonáva – plní turistickú funkciu v poľnohospodárskej oblasti. Výraz vidiecky turizmus je pobytový turizmus na vidieku, alebo ako je v legislatíve nazývané – vo „vidieckom prostredí“. To znamená, že sú to oblasti nachádzajúce sa mimo miest. Ďalšia podmienka je, že zariadenia sú umiestnené mimo aglomeračných oblastí. Sú to predovšetkým „charakteristické – typické“ domčeky na dedine (Mierloo, 2005).

Eko – agro turistika (vidiecka turistika) je turistika spojená s pobytmi na farmách. Moderná a podporovaná forma cestovného ruchu, pretože prispieva k rozvoju vidieka a nemá negatívne následky ako „masový turizmus“ (nadmerná doprava, ničenie prírodných ekosystémov a kultúrneho dedičstva) (http://www.biospotrebitel.sk).

Agroturistika – „je forma vidieckej turistiky, kde je pobyt sústredený na farme, majeri, kopaniciach, lazoch a spája sa s možnosťou starostlivosti o domáce zvieratá a pomoci roľníkov pri prácach na poli.“ (Gondová, 1997).

Agroturistika sa rozvíja ako hodnotný element obchodného modelu, pričom podporuje veľa poľnohospodárskych etník a to aj v prípade, že farmárske výrobky, ktoré vyrábajú, už nie sú vo všeobecnosti konkurencieschopné (Benčič, 2007).

Znamená to tiež istý návrat k prírode, k činnostiam, ktorými sa bezprostredne zaobstarávajú základné potreby na živobytie. Vo všeobecnosti pod vidieckou turistikou rozumieme rekreačné činnosti, využívanie voľného času na vidieku s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch, alebo v účelových ubytovacích zariadeniach (Babinský, J., Babinský, M., 2004).

Vidiecka turistika sa chápe ako súbor rekreačných aktivít, alebo aktivít voľného času, ktoré sa viažu na prostredie vidieckeho osídlenia a sú odlišné od civilizačných rekreačných aktivít. Znamenajú návrat k prírode, k činnostiam, ktorými sa bezprostredne zaobstarávajú základné potreby na živobytie (Rabinský a Rabinský, 2004).

Vidiecka turistika sa začala v širšom meradle rozvíjať v druhej polovici minulého storočia v alpských krajinách. Poľnohospodárske obyvateľstvo v horských oblastiach začalo ponúkať svoje domy ako ubytovacie zariadenia pre turistov s nižšími nárokmi na ubytovanie. Takáto forma ubytovania v súkromí by však nebola ničím novým, pretože mala dlhú tradíciu vo všetkých rozvinutejších oblastiach Európy. Nóvum bolo v tom, že s ubytovaním v súkromných domoch súviselo aj poznávanie farmárskeho života. Toto poznávanie sa stalo pre turistov prichádzajúcich z veľkomiest, rovnakou atraktivitou a relaxáciou ako pobyt na morských plážach (http://www.mvc.sk).

Autori Otepka a Habán (2007) ďalej uvádzajú, agroturizmus je podnikateľská činnosť, ktorú poskytuje prevádzkovateľ (farmár, s. r. o., obec, región) turistom za účelom ich oddychu a odpočinku vo vidieckom prostredí. Zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie rekreačných potrieb turistov.

Ide o špecifickú formu vidieckeho turizmu, ktorú popri bezprostrednom využívaní prírody a vidieckeho prostredia charakterizuje aj priamy vzťah k poľnohospodárskym činnostiam alebo k objektom s poľnohospodárskou funkciou.

Môže slúžiť ako doplnkový zdroj príjmov, ale aj ako hlavná zárobková činnosť, ak je prevádzka v regióne často navštevovaná a má vysokú úroveň. Pri poskytovaní služieb treba často zohľadniť požiadavky návštevníkov. Ide najmä o tzv. zelenú klientelu, ktorá vyžaduje pobyt v pôvodnom vidieckom osídlení a chce spoznávať osobitosti spôsobu života na vidieku, vyžaduje nenarušené životné prostredie, poznanie a styk s vidieckym obyvateľstvom a zdravotne neškodné potraviny.

Služby agroturizmu sú vhodné aj pre menej solventnú klientelu, hlavne rodiny s deťmi. Agroturistika je teda ideálnym typom rodinnej dovolenky ponúkanej cestovnými kanceláriami rodinám žijúcim vo veľkomestách. Prostredie sedliackeho dvora, resp. farmy je predovšetkým pre mestské deti atraktívne a každý deň strávený v takomto prostredí im prináša nové zážitky. Turisti sa môžu voľne pohybovať po celej farme a majú tak jedinečnú možnosť zoznámiť sa s pôvodným spôsobom života ľudí na vidieku, vidieť „na živo“ domáce zvieratá, kultúrne rastliny, prípadne rôzne spôsoby spracovania a využitia poľnohospodárskych produktov.

Otepka a Habán (2007) uvádzajú, zo širšieho pohľadu možno uviesť nasledovné pozitívne prínosy agroturizmu: - predstavuje ideálne spojenie služieb cestovného ruchu s poľnohospodárskym prostredím; - rešpektuje prirodzené prírodné a životné prostredie; - prispieva k tvorbe a zveľaďovaniu krajiny; - umožňuje objavovať miestne krásy, tradície a popularizovať ich navonok; - zabezpečuje návrat človeka k prírode, upevňuje zdravie turistov pobytom na čerstvom vzduchu; - stimuluje rozvoj ďalších podnikateľských aktivít.

Mach (1993) rozdeľuje agroturizmus na tri hlavné typy: - Labužnícky alebo gastronomický turizmus, u ktorého je v popredí priamy odbyt regionálnych špecialít vlastnými hosťami, stálym okruhom odberateľov alebo

reštauráciami. Táto forma agroturizmu môže byť spojená s poskytovaním vyrobených vlastných produktov. - Turizmus s poskytovaním prostredia, ktorého typickým predstaviteľom je práve „dovolenka na roľníckom dvore“, pričom poľnohospodár neposkytuje len nocľah ako taký, ale tiež intenzívne služby a uspokojovanie požadovaných potrieb. U toho typu agroturizmu stojí v popredí dosiahnutie dodatočného príjmu roľníckej rodiny. - Škandinávsky typ agroturizmu s dôrazom na prenajímanie – bez prípadne s malým poskytovaním služieb. Kapitálovo extenzívny typ je napríklad prenajímanie prázdninových domov alebo bytov s vlastným zásobovaním prenajímateľom.

2.3 Význam agroturizmu pre poľnohospodárske podnikateľské subjekty a obce

Agroturizmus ako doplnkový k hlavnej poľnohospodárskej výrobe, príp. hlavná ekonomická činnosť subjektu, má pre podnikateľa význam predovšetkým v tom, že: - je (významným) zdrojom príjmov farmy alebo podniku, čo prináša existenčnú istotu; - výrazným spôsobom finalizuje produkciu podnikateľských subjektov tým, že výhodnejšie môžu byť speňažené vlastné produkty, ubytovacie kapacity, dokonca aj technologický proces a prostredie farmy (hospodárskeho dvora), polia, lúky aj krajina; - vytvára podmienky pre hospodárenie aj na menej úrodných, či dokonca ohrozených poľnohospodárskych podnikoch a farmách; - prevádzkovanie agroturistiky vyžaduje určitý stupeň vybavenosti poľnohospodárskej usadlosti a tým sa zvyšuje celkový štandard domácností v týchto oblastiach a pod (Habán, Otepka, 2004).

Význam agroturizmu pre obce - využíva už existujúci bytový fond alebo objekt, ktoré prestali slúžiť svojmu pôvodnému účelu; - zvyšuje úroveň vybavenosti obcí (ako predpoklad rozvoja vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky); - vytvára pre obec dodatočný odbyt poľnohospodárskych produktov a je stimulom pre rozšírenie výroby; - zvyšuje príjmy obyvateľov obce aj samostatnej obce;

- vytvára finančné zdroje pre vybavenosť obce;

- vytvára podmienky pre vznik nových pracovných príležitostí;

- oživuje a udržiava remeselnícku výrobu, folklór a iné tradície obce;

- prispieva k využívaniu prírodného, kultúrneho a historického potenciálu obce a jej okolia;

- udržiava a oživuje gastronomické zvyky a obyčaje;

- zachováva pôvodný ráz krajiny v okolí obce a pod.

2. 4 Služby poskytované vo vidieckom turizme a agroturizme

Ako uvádza Otepka, Habán (2007), sú služby ekonomické statky, ktoré majú nehmotný charakter. Pri ich produkovaní vznikajú užitočné efekty, ktoré uspokojujú ľudské potreby. Služby sa spotrebúvajú vo všetkých sférach hospodárstva, pričom dopyt a ponuka služieb je priamo závisí od životnej úrovne a kvality života.

Účasť na vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike umožňuje záujemcom využívať svoj voľný čas strávený na vidieku rôznymi rekreačnými, turistickými a ďalšími aktivitami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch alebo iných ubytovacích zariadeniach, ktoré sa nachádzajú v tomto prostredí. Významnou podmienkou uspokojovania potrieb účastníkov vidieckeho cestovného ruchu, vrátane agroturizmu, je poskytovanie primeraného štandardu služieb všetkými podnikateľmi. Rozvoj služieb vidieckeho cestovného ruchu vyžaduje vhodné objekty, najmä nehnuteľnosti. Preto sa podnikateľmi v tejto oblasti podnikateľskej činnosti stávajú

hlavne majitelia nehnuteľností, ako aj tí, ktorí síce takéto objekty nemajú, ale majú finančné prostriedky na ich získanie.

Podnikateľom vo vidieckom cestovnom ruchu by mali byť známe dlhodobé plány rozvoja územia, v ktorom budú podnikať, čo im umožní postupovať strategicky v poskytovaní ubytovacích, stravovacích a ďalších služieb v súlade s koncepciou využitia územia.

2. 4. 1 Ubytovacie služby Ubytovacie služby poskytujú zvyčajne majitelia alebo prenajímatelia vhodných nehnuteľností. Ide o občanov s trvalým bydliskom na vidieku, alebo tých, ktorí síce trvale žijú v inom prostredí, ale na vidieku majú dobre vybavené rodinné domy, chaty, chalupy alebo im podobné zariadenia, roľnícke domy, usadlosti a pod. Vhodné sú aj menšie hotely a penzióny, vybudované na vidieku, v ktorých je možné vytvoriť a poskytnúť rodinnú atmosféru (Patúš a kol., 1996).

Počet ubytovacích zariadení na území Slovenska má dlhodobo rastúci trend. Tento trend je podporovaný hlavne rozvojom regiónov cestovného ruchu, ktorých aktivita a tým aj zvýšený dopyt domácich a zahraničných hostí po ubytovacích a s tým spojených stravovacích a doplnkových službách, kladie vyššie nároky na ubytovacie kapacity a ich kvalitu (Ekonomická revue cestovného ruchu, č. 2, 2003).

Klasifikačné znaky ubytovania stanovujú prísne a záväzné kritéria tak pre vstupné a ubytovacie priestory, ako aj pre hygienické zariadenia. Ubytovacie zariadenia zaraďuje do kategórií a do tried podľa platnej vyhlášky podnikateľ poskytujúci ubytovacie služby.

Počet ubytovacích zariadení na Slovensku má dlhodobo rastúci trend. Tento trend je podporovaný hlavne rozvojom regiónov cestovného ruchu. Aktivita regiónov a tým aj zvýšený dopyt domácich a zahraničných hostí po ubytovacích a s tým spojených stravovacích a doplnkových službách kladie vyššie nároky na ubytovacie kapacity a ich kvalitu (Ekonomická revue cestovného ruchu, č. 2, 2003).

2. 4. 2 Stravovacie služby Základným predpokladom pre poskytovanie stravovacích služieb v oblasti vidieckej turistiky a agroturistiky je dodržiavanie platných hygienických predpisov. Ich nedodržiavaním podnikateľ ohrozuje zdravie občanov, ktorí využívajú jeho služby (Habán, Otepka, 2004).

Stravovacie služby obyčajne nadväzujú na ubytovacie služby. Rozsah ich poskytovania upravuje Živnostenský zákon.

Každý prechodne ubytovaný účastník vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky v súkromí očakáva, že mu tieto služby poskytne majiteľ zariadenia alebo mu dá k dispozícii samostatnú kuchynku, kde si bude môcť sám pripravovať jedlá podľa chuti a v čase, ktorý mu vyhovuje. Hosť ubytovaný v hoteli oprávnene predpokladá možnosť celodenného stravovania, v penzióne minimálne raňajky, prípadne aj celodennú stravu. Stravovacie služby sa poskytujú aj v inom, samostatnom a verejnosti prístupnom zariadení – reštaurácii, hostinci a pod., patriacom inému podnikateľovi. Stravovacie služby môžu poskytovať iné zariadenia, hlavne také, ktorých hlavná činnosť súvisí s výrobou a spracovaním poľnohospodárskych produktov.

Stravovacie služby, poskytované v rámci koncesovanej živnosti sa označujú ako pohostinský činnosť. Pohostinskou činnosťou sa rozumie príprava a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú na priamu konzumáciu na mieste. Spojený je s ňou aj predaj polotovarov alebo doplnkového tovaru. Pohostinskou činnosťou nie je predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, vína a destilátov, zmrzliny, ak sa na jej prípravu používajú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy, jedál, nápojov, polotovarov a vína. V týchto prípadoch ide o voľné živnosti.

Bez živnostenského oprávnenia a používania registračnej pokladnice sa hosťom môžu predávať na priamu spotrebu nespracované alebo spracované rastlinné a živočíšne produkty, produkty z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti, ako aj nazbierané plody (Patúš a kol., 1996)

2. 4. 3 Doplnkové služby Na dokonalé uspokojenie potrieb účastníkov vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky nepostačuje poskytovať len ubytovacie a stravovacie služby, ale aj mnohé ďalšie, označované ako doplnkové služby, ktoré majú pobyt v cieľovom mieste nielen spríjemniť a zatraktívniť, ale napomôcť dosiahnutie očakávaných cieľov. Patria k nim aj rôzne sprievodné programy na nenútené, voľné a pritom zaujímavé využitie času hostí počas pobytu na vidieku.

Doplnkové služby by mali tvoriť: - služby, ktoré sa poskytujú nielen účastníkom vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky, ale aj ďalším návštevníkom, sčasti aj miestnemu obyvateľstvu, - služby voľného času, vrátane animácie, určené hlavne účastníkom vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky.

Do prvej skupiny zaraďujeme: - propagačné a informačné služby zamerané na predstavenie obce, regiónu a jeho zaujímavostí a služieb najširšiemu okruhu návštevníkov, - stravovacie, spoločenské a zábavné služby pohostinských zariadení v cieľovom mieste, prípadne v jeho okolí. - obchodné služby (predaj potravinárskeho, drogériového prípadne iného priemyselného tovaru), - predaj vlastných produktov podnikateľov, - remeselnícke a opravárenské služby (napr. autoservis), - platené komunálne služby pre obyvateľstvo (kaderníctvo, holičstvo, čistiareň), - zdravotnícke služby (služby zdravotníckeho strediska).

Službami voľného času rozumieme tie, ktoré umožňujú účastníkom vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky aktívne užiť dovolenku, umožňujú im poznať spôsob života na vidieku, získať nové zážitky a poznatky. Zázemie vidieckych domov, poľnohospodárskych dvorov môže pripraviť zaujímavé zážitky najmä pre mestské deti. Okolitá príroda je zase príjemným osviežením pre dospelých (Patúš a kol., 1996).

Agroturistika môže v podmienkach Slovenska postupne plniť viaceré predpokladané základné funkcie: - zachovanie tradičného osídlenia vidieka a tým zabezpečenie krajinotvorných a ekologických funkcií, - využitie existujúcej materiálnej základne poľnohospodárskych podnikov a súkromných roľníkov pre poskytovanie služieb agroturizmu a tým získanie doplnkových príjmov, - využitie disponibilnej materiálnej základne vidieckeho obyvateľstva, - vytváranie nových pracovných príležitosti na vidieku, - lepšie zhodnotenie produktov poľnohospodárskej prvovýroby podávaním miestnych gastronomických špecialít a priamym predajom produktov turistom, - oživenie kultúrno – historických, folklórnych a remeselníckych tradícií v regióne (http://www.tik.sk).

2. 5 Marketing vidieckeho turizmu a agroturizmu

Marketing vidieckej turistiky a agroturistiky začína pri identifikácii potrieb zákazníka. Preto pri predaji produktu vidieckej turistiky a agroturistiky je prvým kritickým krokom prieskum trhu. To v praxi znamená získavanie, analýzu a hodnotenie informácií o zákazníkovi a o trhu, identifikáciu silných a slabých stránok, konkurencie, nových zákazníkoch a ďalších možnostiach. Je to získavanie informácií o firme a prostredí, v ktorom pôsobí, aby sme lepšie pochopili systém podnikania a boli si vedomí toho, čo sa môže a čo nemôže v priebehu určitého času zmeniť (Habán, Otepka, 2004).

Marketing je v súčasnosti najmä v ekonomickej oblasti veľmi frekventovaným pojmov. Spája sa s dosahovaním prosperity podnikov a organizácií, resp. v širšom zmysle s blahobytom spoločnosti (Cibáková, Bartáková, 2007).

Marketing je plynulý proces prebiehajúcich krokov, prostredníctvom manažmentu v odvetví pohostinstva a cestovného ruchu. Plánuje, skúma, naplňuje, kontroluje a vyhodnocuje činnosti navrhnuté k zaisteniu zákazníckych potrieb a skrytých prianí, tak aj cieľov svojej vlastnej organizácie. Skupina vzájomných

prepojených organizácií poskytujúcich osobné služby zákazníkom mimo ich domov, píše (Hladká, 1997).

Marketing ako spoločenský a riadiaci proces, v ktorom jednotlivci a skupiny získavajú prostredníctvom produkcie a výmeny produktov a hodnôt to, čo potrebujú a chcú (Kotler, Armstrong, 2004).

Medzi agroturistické služby popri ubytovaní a stravovaní patria všetky turisticko – rekreačné služby súvisiace s poľnohospodárskou výrobou a vidieckym prostredím. Patria sem aj príslušné marketingové, propagačné, reklamné, informačné a obchodné činnosti. Všetky fyzické a právnické osoby poskytujú agroturistické služby v rámci svojej riadne zaregistrovanej poľnohospodárskej podnikateľskej činnosti. Z tejto registrácie tiež vyplývajú všetky povinnosti a vzťahy k daňovým a štatistickým orgánom (Zborník z medzinárodnej konferencie, Integrovaná cezhraničná spolupráca v Agroturistike, 2003).

Haspra (1993) uvádza, že dôležitou súčasťou marketingu vidieckeho turizmu a agroturizmu je neustále sledovanie a analýza trhu, pretože len tak je možné rýchlo a správne reagovať na meniace sa podmienky na trhu a tým aj na dopyt, ktorý má na rozdiel od ponuky, dynamickejší charakter.

Kľúčovým prvkom marketingovej stratégie sú marketingové nástroje, tzv. marketingový mix.

Zníženie rizika v podnikaní obce ako celku i jednotlivých subjektov v rámci nej je možné prostredníctvom dôkladne vypracovanej marketingovej koncepcie obce a v rámci nej i koncepcie turizmu, ktorej dôležité súčasti sú: - produkt - je najdôležitejšou zložkou napriek tomu, že bez súčinnosti ostatných zložiek len ťažko môže byť na trhu cestovného ruchu úspešný, - cena - je pre zákazníka sumou výdavkov na dopravu, ubytovanie a iné služby a je diferencovaná v súvislosti so segmentom trhu, ktorého sa produkt poskytuje i v súvislosti s poskytovaným produktom, - distribúcia - poznáme dve formy a to priamu a nepriamu, - komunikácia so zákazníkom - neustála komunikácia.

3 Cieľ práce

Cieľom diplomovej práce bolo:

- oboznámiť sa s literárnymi zdrojmi z oblasti cestovného ruchu; - spracovať literárne poznatky a vypracovať prehľad o téme cestovného ruchu; hlavne so zameraním na vidiecky cestovný ruch; - opísať a charakterizovať obec Malcov s dôrazom na jej turistické využitie; - zrealizovať SWOT analýzu, vypracovať silné a slabé stránky; - navrhnúť rekonštrukciu ranču u Heleny v Malcove; - vypracovať návrh na využitie poznatkov; - na základe výsledkov riešenia diplomovej práce analyzovať využitie objektu ranču u Heleny.

4 Metodika práce

Pri vypracovaní diplomovej práce sme postupovali nasledovným spôsobom: - Dôkladné naštudovanie problematiky o rozvoji cestovného ruchu, agroturistike, histórie obce a regiónu; - Získanie literárnych údajov z dostupnej odbornej literatúry a internetu; - Návšteva a získanie podkladov z knižnice, turisticko-informačného strediska v Malcove; - Návšteva turistického informačného strediska v Bardejovských kúpeľoch a v Bardejove; - Vpracovanie charakteristík lokality s použitím dostupnej literatúry a materiálov; - Vypracovanie fotodokumentácie objektu; - Vyhodnotenie marketingovej stratégie a SWOT analýzy podľa modifikovaného metodického postupu, ktorý uvádzajú Habán a Otepka (2004); - Charakteristika regiónu a objektu; - Vypracovanie ekonomiky a manažmentu prevádzky; - Vypracovanie programu pre hostí na sedem dní; - Inventarizácia získaných materiálov; - Sumarizácia poznatkov a ich vyhodnotenie, návrh výsledkov.

K upresneniu druhu ubytovacieho zariadenia bola využitá Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 227/2008 Z. z. ktorou sa stanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Na základe získania informácií o zvolenom objekte a o regióne bola spracovaná marketingová stratégia, ekonomika, manažment prevádzky, analýza konkurencie. V závere boli navrhnuté závery z výsledkov na ich využitie v praxi.

5 Výsledky práce

5. 1 Marketingová stratégia Marketingová stratégia je dlhodobá koncepcia podniku vychádzajúca z prieskumu trhu. Určuje ciele, ktoré chce podnik na trhu dosiahnuť. Realizácia projektu bude výhodná z toho dôvodu, že vo vybranej lokalite ani v jej blízkosti sa podobné zariadenie nenachádza a bude pomáhať rozvoju cestovného ruchu v obci.

5.2 Popis produktu Ranč u Heleny funguje ako rodinná firma čím sa šetria finančné prostriedky, ktoré sa môžu využiť na zdokonalenie služieb pre ešte väčšiu spokojnosť zákazníkov.

Ranč klientom poskytuje ubytovanie, stravovanie, týždenné pobyty – pobyty rodinné, turistické, jazykové, jazdecké pobyty, športové pobyty, výlety po okolitých dedinách, ponuka miestnych gastrošpecialít, zber lesných plodov a hub a pod. Lákadlom by mohlo byt: jazdecké kurzy, výlety do prírody na koňoch, klasické jazdenie hlavne pre deti a starostlivosť o kone (kŕmenie, česanie a pod.). V zimnom období: sane ťahané konským záprahom, lyžovanie a iné.

Ideálne pre rodiny s deťmi, firemné školenia, pohodovú dovolenku, seniorov atď. Cieľom je zabezpečiť komplexnosť ponuky od dopravy až po zabezpečenie programu na niekoľko dní. Propagácia formou zverejnenia v tlačových médiách, na internete.

5.3 Poslanie firmy Uspokojovať potreby ľudí v oblasti: - využitia voľného času - psychického a fyzického zotavenia - poznávania kultúrnych, historických a prírodných zaujímavostí

5.4 Ciele firmy

5.4.1 Krátkodobé ciele a﴿ žiadosť o poskytnutie úveru – získanie úveru b﴿ rekonštrukcia objektu c﴿ zabezpečenie technického vybavenia d﴿ otvorenie zrekonštruovaného rodinného penziónu

5.4.2 Dlhodobé ciele a) vybudovať si stabilnú trhovú pozíciu a eliminovať vplyv konkurencie pomocou: - činnej reklamnej kampane, - prispôsobenia cien za poskytované služby možnostiam klientov, - poskytnúť klientovi pocit pokoja a pohody.

b) vybudovať image firmy zaujímavý nielen pre tuzemských, ale aj zahraničných klientov vhodnou reklamou: - cielenou a intenzívnou reklamnou kampaňou (internet, regionálne médiá, reklamné predmety, letáky), - poskytovaním kvalitných služieb – „spokojnosť klienta = najlepšia reklama.“

c﴿ rozšíriť činnosť o ďalšie služby

d) zabezpečiť kladnú bilanciu hospodárenia firmy, t.j. schopnosť firmy zarobiť si na svoju prevádzku a samostatnosť.

5.4.3 Firemné portfólium Súhrn poskytovaných služieb, v tomto prípade hlavne služby potrebné na uspokojenie potrieb klientov a osobných požiadaviek, t.j. flexibilita firmy. Nedržať sa striktne poskytovania len tých služieb, ktoré si zákazník nájde v reklamnej ponuke, ale ochota vyhovieť akejkoľvek individuálnej požiadavke zákazníka, ktorú je firma schopná zabezpečiť. Rozvíjať firmu, pomocou kontrolných mechanizmov (sledovať záujem o tú - ktorú oblasť poskytovaných služieb, hodnotenie ich rentability) vyvíjať a zavádzať do praxe nové a odstraňovať nerentabilné služby a produkty. 29

5.4.4 Stratégia firmy Po rekonštrukcii objektu počítame so stabilizačnou stratégiou, t.j. vybudovať pevnú pozíciu firmy na trhu. V prípade úspechu možno stratégiu pozmeniť a pokúsiť sa rozšíriť pôsobnosť firmy aj do iných oblastí.

5.5 SWOT analýza

﴿SILNÉ STRÁNKY (Strengths

- pekná scenéria a príroda v katastri obce, - blízkosť kúpeľných miest: Bardejovské Kúpele, - turistické prepojenie s Poľskom, kúpeľné mesto Krynica - čiastočne vybudované cesty v lesoch, - v súčasnosti žiadna konkurencia, - nízka kriminalita, - okolie poskytujúce mnoho možností na praktické využitie s množstvom prírodných výtvorov, - nepoškodená príroda, - výskyt minerálnych vôd v oblasti, - národná prírodná rezervácia (Čergov), - široké spektrum športových a záujmových aktivít pre turistov, - rodinná firma – nízke výdaje, - celoročné poskytovanie služieb.

SLABÉ STRÁNKY (Weaknesses)

- nedostatok vlastných finančných prostriedkov, - slabá kúpyschopnosť obyvateľstva, - absencia reklamných a propagačných materiálov, - slabá propagácia oblasti.

PRÍLEŽITOSTI (Opportunities)

- vznik nových pracovných miest v obci, - rozvoj cestovného ruchu a celkový rozvoj obce, - možnosť využitia prírodných podmienok, - možnosť získania dotácii z európskych fondov.

RIZIKÁ (Threats)

- vznik rovnakého alebo podobného zariadenia v blízkosti obce alebo priamo v obci, - zlý stav dopravnej siete, - negatívne výsledky v celosvetovej turistike - možný nedostatok dopytu

5. 6 Charakteristika regiónu 5. 6. 1 Obec Malcov

Obec sa nachádza na severovýchode Slovenska, patrí do Prešovského kraja, historicky je súčasťou Šariša, jeho severozápadnej časti s okresným mestom Bardejov. Obec sa tiahne v dĺžke 3,7 kilometrov. Okolité vrchy dotvárajú nádhernú panorámu obce, ktorá sa rozprestiera na ploche 1894 hektárov. Zo severnej strany chráni obec Stoličná hora, ktorá je opradená povesťami. Z protiľahlej strany sa tiahne Veľká hora a Humbark. Aj ďalšie lokality, napríklad Chodník, Veľké a Malé Rybné, Labašanky, sú vyhľadávané turistami, hubármi, poľovníkmi a obdivovateľmi prírody.

Každá lokalita je jedinečná a pôsobivá, či sú to brezové háje na Veľkej hore a Humbarku, hrabový les na Stoličnej hore, rozsiahle lúky a množstvo lesnej zveri. Z okolitých kopcov je nádherný výhľad na obec a jej okolie. Upúta nás aj urbanistická stránka obce, čo svedčí o pracovitosti a vkuse jej obyvateľov.

Kto pozná Malcov, vie, aký je nádherný v zime a dostatok snehu zaručuje veľký výber trás pre bežecké lyžovanie. Pre letné vychádzky si môžeme vybrať trasu pozdĺž Veľkého rybného potoka alebo kratšiu trasu popri Večnom potoku, ktorý vytvára zaujímavé zákutia, pripomínajúce horské prostredie s príjemným sviežim vzduchom a vôňou ihličnanov po jeho pravej strane. Z druhej strany rastie zmiešaný les a strmý breh, ktorý prechádza k vrcholu Stoličnej hory. Potok lemujú obrovské balvany, ploché pieskovce a miestami temné hlbočiny. Zurčanie a rozprávanie potoka vytvára obľúbené miesto pre rodinné stretnutia spojené s oddychom. Je to neďaleko, len v hornej časti obce. Šesť vysokých líp vie o tom všetko ...

V obci sú dva kostoly. Gréckokatolícky chrám pochádza z r. 1338 a je zasvätený Stretnutiu Pána so Simeonom.

Konsekrácia novostavby rímskokatolíckeho kostola, ktorý je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, sa konala 11. augusta 2002 . Históriu obce si pamätá aj obrovská košatá lipa pri základnej škole, ktorej vek je okolo sto rokov.

K miestnym špecialitám patrí mačadlo s hubami, ktoré nechýba ani na štedrovečernom stole a pečené zemiakové kiški. Malcovčanom záleží na tom, aby tí, ktorí Malcov navštívia, mali dobrý pocit a možno aj túžbu obec a jej nádherné okolie 32

bližšie spoznať. V tejto publikácii chceme Malcov priblížiť verejnosti a jej rodákom pripomenúť domov. Určite sú hrdí na to, že v Malcove majú rodné korene.

5.6.2 História obce Malcov

Malcov do roku 1338 patril uhorskému kráľovi. V roku 1338 z majetku hradu Šariš kráľ Karol Róbert daroval magistrovi Bartolomejovi, synovi Pongráca zo Spišských Poľanoviec, opustený kráľovský les „Malczow“, ležiaci medzi riekami Topľa a Malcov so sto usadlosťami, ktorý susedil s majetkom Rudolfa z Brezovice, Mičkbána z Pečovskej Novej Vsi a dedinou Kurov (Kuro). Mičbánov majetok v povodí Torysy, podľa metácie z roku 1322 siahal až za Čergovské pohorie, do údolia Tople. Dôkazom toho je aj metácia Malcova z roku 1338. Majetok Malcova bol azda v čase feudálnej anarchie v Uhorsku spustošený, no z donácie je jasné, že tu išlo o veľkú, kultivovanú a nepochybne predtým osídlenú pôdu s veľkou dedinou Malcov. Preto sa rok 1338 uvádza ako rok prvej písomnej zmienky o obci Malcov.

Už v roku 1344 Bartolomej predal obec Malcov Petrovi z Korytného, ktorý si listinu v roku 1351 dal potvrdiť Ľudovítovi I. V tejto potvrdzovacej listine je ohraničená už aj ďalšia osada Hrabské (Grabow), ktorá vychádzajúc z názvu i rozsahu Malcova v roku 1338 vznikla na zvykovom práve vyčlenením z Malcova azda už pred 13. storočím. Na starší pôvod Malcova poukazuje aj existencia kráľovskej dediny Kurov v jeho susedstve, ktorej sa už v roku 1332 spomína farnosť. Malcov od roku 1338 patril zemanovi Bartolomejovi z Poľanoviec. Jeho syn ho vlastnil ešte v roku 1344, ale čoskoro pripadol kráľovi.

Ľudovít I. v roku 1353 alebo krátko predtým Malcov daroval šľachticovi Petrovi Poharusovi, a tak sa stal súčasťou hradného panstva Kapušany. Kráľ Žigmund v roku 1410 (po vymretí zemanov z Malcova) daroval dediny Malcov, Venécia, Gerlachov spolu s hradným panstvom Kapušany Andrejovi z Koprivnice. Malcov patril v roku 1427 k najväčším dedinám v okolí, čo dokazuje portálny súpis, keď obec bola zdanená od 51 port. Donáciou Vladislava v roku 1440 prešiel Malcov a okolité dediny do vlastníctva Šimona z Rozhanoviec. V nasledujúcich storočiach počet obyvateľov poklesol a podľa údajov z roku 1600 bolo v obci 41 obývaných domov, fara a škola. V poslednej štvrtine 15. storočia a v prvom decéniu 16. storočia bol Malcov v záložnej držbe mesta Bardejov. V nasledujúcich storočiach tu mali majetky šľachtici Kapyovci a 33

Pulskovci. Na základe historických poznatkov možno predpokladať, že tunajšie sídlisko jestvovalo už v 13. storočí, prípadne skôr. Isté je, že Malcov bol najstaršou dedinou v okolí. (Beňko, 1985; Uličný, 1990).

5.6.3 Údaje o obci a symboly Rozloha obce Malcov je 18,94 km˛. Na tejto rozlohe žije v obci 1 438 obyvatelov. Hustota zaludnenia je 76 obyvatelov / na 1 km˛ (k 31.12.2004).

ERB OBCE MALCOV tvorí v červenom štíte nad zlatými plameňmi vznášajúci sa strieborne odetý svätý Michal so zlatou gloriolou, v pravej ruke drží nadol obrátený zlatý meč, v ľavej ruke zlaté váhy.

Obrázok 1 Erb obce Malcov (Zdroj: www.malcov.sk)

OBECNÁ PEČAŤ je okrúhla. Má priemer 35 mm . Uprostred pečate je erb a pod ním nápis OBEC MALCOV.

Obrázok 2 Pečať obce Malcov (Zdroj: www.malcov.sk)

OBECNÚ VLAJKU tvoria štyri pozdĺžne pruhy vo farbách: biela ,červená a žltá.

Obrázok 3 Vlajka obce Malcov (Zdroj: www.malcov.sk)

5.6.4 Drevené kostolíky

Vo viacerých obciach blízkeho okolia sa zachovali vzácne drevené stavby, ktoré patria k pozoruhodným prejavom ľudovej architektonickej tvorby. Sú odrazom špecifického historického vývoja tohto územia a vyjadrujú silné vplyvy východnej i západnej kultúry, ktoré ich formovali. Patria do súboru 27 východoslovenských drevených kostolov, vyhláseného v roku 1968 za národnú kultúrnu pamiatku. Z okolia Bardejova sa do spomínaného súboru zaraďuje najmä gotický rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v obci Hervartov, jeden z najstarších drevených kostolov na Slovensku, ktorý vznikol okolo roku 1500. Architektonicky a historicky sú zaujímavé ,i drevené kostoly východného obradu (cerkvy﴿ z obcí Krivé, Lukov – Venecia, Frička Jedlinka, Kožany a Tročany, ktoré vznikli väčšinou v 18. storočí. Kostolík z Mikulášovej a zo Zboja môže návštevník vidieť v Bardejovských Kúpeľoch. Na byzantské umenie nadväzujú náznakom centrálneho priestoru, stupňovitosťou trojvežia a výtvarným riešením interiéru s ikonostasom.

Významnú zbierku ikonopisných pamiatok, pochádzajúcich z kostolov východného obradu na severovýchodnom Slovensku, zhromaždilo Šarišské múzeum a prezentuje ju v prvej špecializovanej expozícii ikon na Slovensku.

5.6.5 Charakteristika objektu

Pre účely podnikania bol zrekonštruovaný vlastný rodinný dom v Malcove, ktorý sa nachádza v tichom prostredí a je využívaný ako Ranč u Heleny. Výhodou je útulné ubytovanie v súkromí v zrekonštruovaných izbách, s dvoma sociálnymi zariadeniami (WC, sprcha, vaňa a umývadlo) . Izby sú zariadené vo vidieckom štýle. Kapacita: 5 izieb, z toho 2 trojlôžkové a 3 dvojlôžkové (s možnosťou prístelky). Možnosť celodenného stravovania, parkovanie na pozemku. Využiteľnosť služieb ranča je celoročná.

Rodinný dom navrhujeme prestavať v súlade s požiadavkami na ubytovanie a charakter poskytovaných služieb

.Na prízemí zostane pôvodná kuchyňa s jedálňou pre hostí a jedna trojlôžková izba. Na poschodí sa nachádzajú tri izby so spoločným sociálnym zariadením a v zrekonštruovanom podkroví budú dve dvojlôžkové izby.

Za domom sa nachádza rozsiahly dvor s hospodárskou budovou, v ktorej sú nevyhnutné rekonštrukcie boxov pre ustajnenie koní. Taktiež je potrebné postaviť ohrady pre jazdecké kone. Na dvore sa nachádza krytá terasa s krbom, ktorá umožní organizovať večerné posedenia spojené s grilovaním.

Ranč po rekonštrukcii bude poskytovať zákazníkom nasledovné služby: - stravovacie služby – gazdovské špeciality - ubytovacie služby - kŕmenie a starostlivosť o jazdecké kone - práca na poli - zbieranie lesných plodov - výlety do okolitej prírody – prechádzka alebo konský záprah - výlet do Bardejova a Bardejovských kúpeľov (vzdialené cca 16 km) - výlet do neďalekého poľského kúpeľného mesta Krynica (vzdialené cca 30 km) - posedenie pri krbe, grilovanie

Stravovacie možnosti: Možnosť stravovania priamo v zariadení. V ponuke sú jedlá slovenskej kuchyne, miestne špeciality. Opekanie domácej slaniny, klobásy, rýb a ďalších produktov. Pikniky v prírode. K dispozícii je aj kuchyňa s vybavením pre prípravu vlastných jedál.

Možné činnosti: turistika, práca s koňmi, rybolov v chovnom rybníku Gerlachov a Orlov, návšteva Bardejovských kúpeľov, zber lesných plodín a húb, jazda na koňoch, opekanie v krbe, v zime možnosť lyžovania - vleky v blízkom okolí, bežecké trate.

5.7 Ekonomika prevádzky 5.7.1 Analýza finančnej situácie

Súčasná finančná situácia nepostačovala na pokrytie nevyhnutných výdavkov potrebných na rekonštrukciu objektu a rozbehnutie firmy. A finančné prostriedky boli zabezpečené z iných zdrojov. Zdroje financovania sa v prvej etape vkladajú len z vlastných zdrojov, ktoré predstavujú sumu 5.000 € ( zriaďovacie výdavky﴿ a v druhej etape z poskytnutého úveru vo výške 33.000 €.

5.7.2 Finančný plán

Na rekonštrukciu rodinné domu a zabehnutie firmy sme zobrali úver v hodnote 33 000,00 €. Poskytnutý úver bude použitý na financovanie stavebných prác – rekonštrukciu podkrovia, vybudovanie boxov pre kone s úpravou hospodárskej budovy, postavenie ohrád pre kone. Nevyhnutné bude vybaviť interiér podkrovia – dokúpiť nábytok do izieb - šatník, postele, stolíky, kreslá. , Zvyšné investície – zriaďovacie výdavky, odhadnuté na 5,000 € pokryjeme z vlastných zdrojov. Úspora mzdových nákladov a nákladov – platieb do fondov za zamestnanca – majitelia zabezpečia prevádzku a chod ranča, tu sa predpokladajú náklady na platby do fondov - sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne ako za SZČO.

Tabuľka 1 Rozdelenie investícií – rekonštrukcia podkrovia, interiér Cudzie zdroje Jednot. ﴿€) Položka Množstvo Suma ﴿€) cena Interiérové dvere (ks﴿ 100 3 300 Kovová zárubňa (ks﴿ 33 3 99 Plávajúce podlahy (m2﴿ 2 x 20 10 40 400 Drevený obklad stien v podkroví (m2﴿ 10 40 400 Stavebné a ostatné práce Osadenie zárubní + vysprávky (ks﴿ 83 3 249 Pokládka plávajúcej podlahy (m2﴿ 5 40 200 Osadenie dreveného obkladu (m2﴿ 12 40 480 Elektrická inštalácia 309 309 Maľba stien s vysprávkami 100 4 400 Nábytok Postele (ks﴿ 150 4 600 Šatník (ks﴿ 90 4 360 Stoličky (ks﴿ 49 8 392 Stôl (ks﴿ 37 3 111 Spolu: 4300

Tabuľka 2 Rozdelenie investícií – rekonštrukcia hospodárskej budovy Cudzie zdroje Jednot. ﴿€) Položka Množstvo Suma ﴿€) cena Stavebný materiál 3000 1 3000 Drevo na ohrady 2500 1 2500 Remeselné práce* 1800 1 1800 Spolu: 7300 * murárske, tesárske a maliarske práce

Tabuľka 3 Nákup koní a príslušenstva Cudzie zdroje Jednot. ﴿€) Položka Množstvo Suma ﴿€) cena Lipican 3000 2 6000 Slovenský teplokrvník 2500 2 5000 Furioso 4000 2 8000 Jazdecké príslušenstvo 2400 Spolu: 21400

Tabuľka 4 Rozdelenie investícií – vlastné zdroje

Vlastné zdroje ﴿€) Položka Suma Kancelársky nábytok 2900 PC + tlačiareň 300 Náklady na reklamu 800 Spolu : 5000

5.7.3 Prepočet ročných tržieb Firma je schopná pri 100%-nej vyťaženosti uspokojiť 12 klientov t.j. maximálna kapacita ubytovania. Cena za poskytované služby, t.j. ubytovanie /1 noc je 16,60 €. Stravovanie – plná penzia: 12,00 €/osoba/deň, polpenzia : 8,00 €/ osoba/deň. Pre deti ﴿.zľava 50% (do 12 rokov

Tabuľka 5 Cena ubytovania Položka Zľava Cena pre 1 osobu/€ 1 prenocovanie 0 % 16,60

Tabuľka 6 cena stravovania Položka Zľava Cena pre 1 osobu/€ Plná penzia 12,00 Polpenzia 8,00 Zľava pre deti do 12 rokov 50 % 6,00

Tržby:

a﴿ Ubytovanie počet lôžok 12 cena za 1 prenocovanie 16,60 € doba využitia izieb počas roka 240 dní ročné tržby za ubytovanie 12 x 16,60 x 240 dní = 47 808,00 €

b﴿ Stravovanie – raňajky plná penzia/osoba/deň 12,00 € polpenzia/osoba/deň 8,00 € deti do 12 r. zľava 50 % 6,00 € Ǿ ročné tržby za stravovanie 12 x 240 x 8,60 = 24 768,00 €

c﴿ Ostatné služby Ostatné služby budú poskytované podľa prevádzkových možností zariadenia a požiadaviek ubytovaných hostí ( napr. jazda na koni, požičiavanie športových potrieb, . pikniky v prírode﴿. Odhadujeme paušálne 2,00 € na 1 osobu a 1 deň pobytu 12 x 240 x 4 = 11 520,00 € Náklady :

€ a﴿ energie ( plyn, elektrina﴿ 3 000,00 € b﴿ voda 1 000,00 € c ﴿ostatné materiálové náklady 1 700,00 € d﴿ platby do fondov - SZČO (ročne) 3 342,00 € e﴿ služby nemateriálovej povahy 22 500,00 € f ﴿ rekreačný poplatok 0,50 €/1 noc 497,00 € g﴿ 10 % úrok z poskytnutého úveru 3 300,00

Rekapitulácia :

Tabuľka 7 Výpočet ekonomiky prevádzky ﴿€) Položka Suma Ubytovanie + 47,808 Stravovanie + 24,748 Ostatné príjmy + 11,520 Materiálové náklady celkom - 5,700 Splátka úveru - 7,260 Finančné náklady celkom -24,139 Služby nemateriálovej povahy -22,500 Finančná bilancia za rok +24 477

5.7.4 Návratnosť investície

Plánovaná investícia do projektu je 38 000,00 € , z toho 33 000,00 € pokryje úver. Doba splatnosti úveru je 5 rokov. Návratnosť zvyšných 5 000,00 € investovaných z vlastných zdrojov sa predpokladá do jedného roka.

Hrubý zisk : 84 076,00 € - 59 599,00 € + 24 477,00 € zisk

Hospodárnosť : 84 076,00 / 59 599,00 = 1,41 Návratnosť : 33 000,00 / 24 477,00 = 1,35 roka

5. 8 Manažment prevádzky Na realizáciu cieľov firmy vytýčených v marketingovom pláne firma musí byť schopná zabezpečiť : - prepravu klientov - organizáciu pobytu Na vykonávanie týchto služieb je potrebné zabezpečiť :

1. spoluprácu s dopravnými spoločnosťami kvôli preprave klientov 2. spoluprácu s cestovnými agentúrami a kanceláriami 3. spoluprácu s turisticko – informačnými kanceláriami , poskytujúce tieto služby:

- informácie o turistických a kultúrnych atrakciách v Bardejovských Kúpeľoch a okolí, - liečebné, rekreačné a oddychové pobyty, - wellness pobyty.

Rodinní príslušníci budú mať rozdelené jednotlivé funkcie podľa schopností a skúseností.

5. 9 Program pre hostí na sedem dní

1. suchý variant

Pondelok: Príchod hostí na ranč v ranných hodinách, ubytovanie hostí. - oboznámenie hostí s programom na celý týždeň, spoznávanie - objektu ranča; - exkurzia v Šarišskom múzeu ikon a v mestskej radnici.

Utorok: - starostlivosť o zvieratá, samostatný program pre deti; - vychádzka do lesa na koňoch; - príchod na ranč.

Streda: - vychádzka do okolitého lesa, oboznámenie sa s prírodou a prostredím, možnosť zberu liečivých rastlín a lesných plodov, prípadne húb; - presun do Bardejovských kúpeľov, návšteva múzea a skanzenu ľudovej architektúry kde sú zo šarišských dedín prenesené celé domy, v pôvodnom stave, zariadené ako za starých čias. Je tam 28 objektov obytných domov a hospodárskych budov. Prechádzka v príjemnom prostredí kúpeľov.

Štvrtok: - turistický výlet na zrúcaninu hradu Zborov; - voľný program; - posedenie pri ohni so živou hudbou, príprava jedla (opekane jahňa, prasiatko podľa výberu).

Piatok: - jazda na koňoch s inštruktorom; - odchod autobusom do kúpeľného mesta Krynica (Poľsko asi 30 km) ; - prehliadka mesta.

Sobota - turistický pochod na pohorie Čergov – vrch Minčol, celodenný výlet; - posedenie pri ohni, príprava jedla.

Nedeľa: - voľný program hostí na ranči, (poľnohospodárske práce, kŕmenie zvierat, starostlivosť o zvieratá), príprava obeda; - návšteva letného kúpaliska v Nižnej Polianke.

2. mokrý variant Pondelok: Príchod návštevníkov na ranč v ranných hodinách, ubytovanie hostí. - oboznámenie hostí s programom na celý týždeň, zoznámenie sa s okolitým prostredím na ranči; - príprava krmiva pre zvieratá a kŕmenie zvierat.

Utorok: - príprava tradičných ľudových jedál na ktorej sa budú podieľať aj hostia; - návšteva drevených kostolíkov v okolí Bardejova, návšteva Tradičného zrubového staviteľstva – obytných domov, sýpok, stodôl, pivníc, mlynov, drevených kostolíkov v obciach Kríže, Lukov, Livov, Kurov, Snakov, Cigeľka, Becherov, Regetovka, Hutka, Varadka,Hertník.

Streda: - jazda na koňoch s inštruktorom; - odchod autobusom do Bardejova, návšteva a prehliadka Mestského opevnenia, ktoré má hradobný charakter.

Štvrtok: - príprava krmiva pre zvieratá a následné kŕmenie zvierat; - návšteva kostola v dedine; - grilovanie pod altánkom , zábava (osobitný program pre deti).

Piatok: - kŕmenie zvierat a česanie koní; - návšteva Bardejovských Kúpeľov, prehliadka skanzenu, využitie liečebných procedúr a ochutnávka minerálnych vôd.

Sobota: - lyžovačka v Nižnej Polianke, ochutnávka ľudových jedál v miestnom zariadení Makovica.

Nedeľa: - voľný program hostí na ranči; - odchod hostí.

5. 9.1 Konkurencia V súčasnosti nie je v obci Malcov ani v jej blízkosti ranč ani zariadenie podobného typu. Z toho dôvodu tu priama konkurencia neexistuje.

6 Diskusia

Otepka, Habán (2007) uvádzajú, že agroturizmus je podnikateľská činnosť, ktorú poskytuje prevádzkovateľ (farmár, s. r. o., obec, región) turistom za účelom ich oddychu a odpočinku vo vidieckom prostredí. Zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie rekreačných potrieb turistov.

Taktiež sa stotožňujeme s tvrdením, ktoré uvádza Húska (1998) , ktorý charakterizuje agroturistiku ako podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej roľník, farmár, poľnohospodársky podnik alebo obec, či iná organizácia poskytuje hosťom služby týkajúce sa oddychu a rekreácie vo vidieckom prostredí. Zahŕňa nielen ubytovanie, stravovanie, ale aj poskytovanie služieb spätých s poľnohospodárstvom (včelárstvo, vinohradníctvo, ovocinárstvo, rybárstvo, poľovníctvo, salašníctvo, ovčiarstvo a pod.) Je to doplnkový zdroj príjmov.

Podobne aj Ranč u Heleny, ktorý bude turistom poskytovať služby za účelom oddychu a odpočinku.

Na základe zistených poznatkov môžeme súhlasiť s názormi, ktoré uvádzajú viacerí autori (Compel, 1993; Húska, 1998; Habán, Otepka, 2004). Všetci zhodne poukazujú na mnohostranný význam vidieckej turistiky a to hlavne v poľnohospodársky znevýhodnených oblastiach, kde zaraďujeme aj Šarišský región so subregiónom Bardejov a okolie podľa regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike, ktorú vypracovali Weiss et al. (2005).

Agroturistika a vidiecka turistika v týchto oblastiach predstavuje možnosť tvorby nových pracovných príležitostí pre obyvateľov, pozitívny dopad na ekonomiku regiónu, rozvoj rekreačných, podnikateľských aktivít. Mach (1993) uvádza, že obnovenie regionálnej a miestnej kultúry, usporiadanie tradičných osláv a zábav, využívanie gastronomických špecialít slovenskej kuchyne s previazaním na revitalizáciu tradičných remeselných a rôznych iných činností. Pre naplnenie uvedeného tvrdenia sme navrhli v programe pre hostí aj ochutnávku miestnych špecialít (mačanka, bobáľky a pod.). Bitušíková (2000) poukazuje, že kultúra ako kultúrne dedičstvo je v súčasnosti mimoriadne dôležitým a žiadaným turistickým artiklom.

Ranč u Heleny bude taktiež využívať prírodné a vidiecke prostredie (výlety do okolitej prírody, zbieranie lesných plodov, posedenie pri ohni – opekanie) a jeho návštevníci sa budú môcť zúčastniť rôznych poľnohospodárskych aktivít, napríklad:

- kŕmenie a starostlivosť o kone, - práca na poli

Subjekt zaoberajúci sa poskytovaním ubytovacích služieb môže pre ubytovaných návštevníkov, ako aj pre ďalších záujemcov o gastronomické špeciality a tradičnú ľudovú kuchyňu slovenského vidieka zabezpečovať aj stravovacie služby (Habán, Otepka, 2004).

Na ranči u Heleny sa návštevníci ubytujú a zároveň im budú ponúkané aj stravovacie služby.

7 Návrh na využitie výsledkov

Analýzy využitia Ranču u Heleny poukazuje na to, že cieľovou skupinou je prevažne zahraničná klientela, napr. turisti z Poľska, Nemecka, Česka a Rakúska. Výhodou Ranču u Heleny je atraktívnosť lokality. Objekt sa nachádza objekt sa nachádza v peknej prírodnej scenérii a aj v blízkosti poľských hraníc odkiaľ sa očakáva vyššia návštevnosť. Na základe uvedeného vyplýva, že investované prostriedky do rekonštrukcie ranču a rozšírenia prevádzky boli použité efektívne. Poznatky vyplývajúce z riešenia diplomovej práce môžu poslúžiť turistickým sprievodcom, animátorom cestovných kancelárií a agentúr, tiež samostatným turistom. Turisti majú možnosť dokonalého oddychu a celkovej regenerácie nie len pobytom v prírode, ale aj zapájaním sa do rôznych dedinských aktivít prácou na dvore. Rozšírením prevádzky sa vytvorili pracovné príležitosti v obci, rozvoj cestovného ruchu a celkový rozvoj obce, ako aj zviditeľnenie regiónu, obce Malcov a okolia vydaním reklamných materiálov a predajom suvenírov.

8 Záver

Diplomová práca bola zameraná na návrh zvoleného objektu pre podnikateľskú činnosť na vidieku. Na základe dosiahnutých výsledkov prace vyplývajú tieto závery:

Analýza využitia objektu Ranč u Heleny v Malcove za účelom podnikateľskej činnosť na vidieku zohľadňuje súčasný stav vybraného zariadenia.

K pôvodnému objektu bola navrhnutá rekonštrukcia priestorov určených na podnikanie. Na rozsiahlom hospodárskom dvore sa nachádza stajňa, ktorú je potrebné tiež zrekonštruovať. Taktiež na dvore je potrebné postaviť nové ohrady pre jazdecké kone, z dôvodu, že ranč funguje ako rodinná firma a preto sa bude snažiť poskytovať klientom maximálnu spokojnosť s pocitom rodinnej pohody. Ranč klientom poskytuje ubytovanie, stravovanie, týždenné pobyty – pobyty rodinné, turistické, jazykové, jazdecké pobyty, športové pobyty, výlety po okolitých dedinách, ponuka miestnych gastrošpecialít, zber lesných plodov a hub a pod. Lákadlom by mohlo byt: jazdecké kurzy, výlety do prírody na koňoch, klasické jazdenie hlavne pre deti a starostlivosť o kone (kŕmenie, česanie a pod.). V zimnom období: sane ťahané konským záprahom, lyžovanie a iné. Z výsledkov SWOT analýzy vyplýva, že v súčasnosti nie je v obci Malcov ani v jej blízkosti ranč ani zariadenie podobného typu. Z toho dôvodu tu priama konkurencia neexistuje. Súčasná finančná situácia nepostačovala na pokrytie nevyhnutných výdavkov potrebných na rekonštrukciu objektu a rozbehnutie firmy. Plánovaná investícia do rekonštrukčných prác je 38 000,00 € , z toho 33 000,00 € bude preklenutých z úveru. Doba splatnosti úveru je 5 rokov. Návratnosť zvyšných 5 000,00 € investovaných z vlastných zdrojov sa predpokladá do jedného roka. Z analýzy využitia objektu Ranč u Heleny vyplýva, že po úplnej realizácii rekonštrukčných prác bude vhodným objektom pre realizáciu aktivít na vidieku, čím sa prispeje k jeho rozvoju v Malcove, ako aj v okrese Bardejov.

9 Zoznam použitej literatúry

1. BABINSKÝ, J. – BABINSKÝ, M., Turistika na vidieku. 2. vyd. Bratislava: Proxima Press, 2006. 119 s. ISBN 80-89248-02-0.

2. BENČIČ, S. 2007. Agroturistika a ekoturistika. Bratislava: Progresses Slovakia, 2007. 87 s. ISBN 97-89-696966420-8.

3. BITUŠÍKOVÁ, A. 2000. Ľudová kultúra v epoche globalizácie. In : Folklorizmus na prelome storočí. Bratislava: Prebudená piesen, 2000. s. 108-111.

4. CIBÁKOVÁ, V., – BARTÁKOVÁ, G., 2007. Základy marketingu. Bratislava: EKONÓMIA, 2007. 224 s. ISBN 97-88-08078156-9.

5. COMPEL, J. 1993. Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku. Bratislava: Réka 1993. 53 s. ISBN 80-887731-02-X.

6. DEMO, M. – BIELEK, P. – HRONEC, O., Trvalo udržateľný rozvoj. 1. vyd. Nitra: SPU, 1999. 400 s. ISBN 80-7137-611-6.

7. Ekonomická revue cestovného ruchu, 2003, č. 2, s.128.

8. FORET, M. – FORETOVÁ, V. 2001. Jak rozvíjet místní cestovní ruch. Praha: GRADA. 2001, 180 s. ISBN 80-247-0207-X.

9. FORET, M. – TURČÍNKOVÁ, J. 2005. Cestovní ruch. Brno: MZLU. 2005, 106 s. ISBN 80-7157-838-X.

10. GONDOVÁ, M. a kolektív, 1997 : Rozvoj podnikania vo vidieckej turistike a agroturistike.

11. GUČIK, M. a.i.2001. Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie 1.vyd.Bratislava : Media TRADE, 2001 . 105s. ISBN 80 – 08 – 03071 – 2

12. HABÁN, M. – OTEPKA, P., Agroturistika (Skriptá pre študentov SPU). Nitra: VES SPU, 2004. 153 s. ISBN 80-8069-451-6.

13. HASPRA, R., Sprievodca podnikateľa vo vidieckom turizme a agroturizme. In: Pomôcka pre podnikateľov. Bratislava: RÉVA, 1993, č. 3, 10 – 79 s. ISBN 80- 88731-02-X.

14. HASPRA, R., a.i. 1993. Vidiecky turizmus a agroturistika na Slovensku. Bratislava: Reka, 1993. 93 s.

15. HLADKÁ, J., 1997. Technika cestovného ruchu. Praha: Grada Publishing, 1997. 160 s. ISBN 80- 7169- 476-2.

16. HÚSKA, J. 1998. Agroturistika na Slovensku. In: Agromagazín, roč.3, 1998,č.1.

17. KOTLER, P. – ARMSTRONG, G. 2004. Marketing. Praha: Grada Publishing, 2004. 856 s. ISBN 80-247-015-3.

18. MACH, F. a kol., 1995. Rozvoj vidieckej turistiky v strednej Európe. Bratislava: KARTPRINT, 1995. 95 s. ISBN 80-967234-5-6.

19. MACH, F. et al. 1995. Podnikanie vo vidieckom turizme a agroturizme na Slovensku. Bratislava: SZVTA, ARVI (Nitra), NARMSP, 1995. 191 s. ISBN 80- 88731-11-9.

20. MACH, F., Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku. In: Metodická pomôcka pre agropodnikateľov. Bratislava: RÉVA, 1993, č. 1, 17 s. ISBN 80- 88731-02-X.

21. MIERLOO, P. V., 2005. Príručka vidieckej turistiky a agroturistiky. 1. vyd. Nitra: Agroinštitút, 2005. 53 s. ISBN 80-7139-109-3.

22. OTEPKA, P. – HABÁN, M., 2007. Vidiecky turizmus a agroturizmus. Bratislava: NOI, 2007. 120 s. ISBN 978-80-89088-52-2.

23. PATÚŠ, P. a kol. 1996. Rukoväť podnikateľa vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike. Banská Bystrica: Cestovateľ, 1996. 118 s. ISBN 80-967649-0-X.

24. RABINSKÝ, J. – RABINSKÝ, M. 2004. Turistika na vidieku pre 2. ročník Študijného odboru agropodnikanie. Bratislava: Prolina Press, 2004. 135 s. ISBN 80- 892-4802-0.

25. RYGLOVÁ, K. 2003. Cestovní ruch. Brno: MSD, spol. s.r.o. 2003, 67 s. ISBN 80-86575-92-6.

26. SLÁDEK, G., 1961. Cestovný ruch. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1961. 166 s.

27. ULIČNÝ, F., 1990. Dejiny osídlenia Šariša. 1. vyd. Košice: Východoslovenské nakladateľstvo, 1990. 520 s. ISBN 80-85174-03-0.

28. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky č. 227/2008 Z. z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení.

29. WEISS, P. – JANKOVIČOVÁ, M. – KURČOVÁ, E – KOSTOVSKÝ, D. – VANÍČEK, M., 2005. Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike. Bratislava : Ústav turizmu a MH SR, 2005. 114 s.

30. Zborník z medzinárodnej konferencie konanej dňa 22. augusta 2003 v Agroinštitúte Nitra, Integrovaná cezhraničná spolupráca v agroturistike. Nitra: Agroinštitút, 2003. 71 s. ISBN 80-7139-101-8.

31. http://mvc.sk

32. http://www.biospotrebitel.sk

33. http://www.malcov.sk

34. http://www.mpsr.sk

35. http://www.tik.sk

36. http://vajanyi.blog.sme.sk/c/148168/Drevene-kostoliky.html

37. http://www.zbierka.sk

10 Prílohy

Obrázok I Objekt z vonku (Zdroj: autor).

Obrázok II Objekt z boku foto (Zdroj: autor).

Obrázok III Objekt z vonku terasy foto (Zdroj: autor).

Obrázok IV Interiér objektu foto (Zdroj: autor).

Obrázok V Interiér objektu foto (Zdroj: autor).

Obrázok VI Interiér objektu foto (Zdroj:autor).

Obrázok VII Interiér objektu foto (autor).

Obrázok VIII Sociálne zariadenie foto (Zdroj: autor).

Obrázok IX Interiér objektu foto (Zdroj: autor).

Obrázok X Interiér objektu foto (Zdroj: autor).

Obrázok XI Drevený kostolík v Hervartove.

(Zdroj : http://vajanyi.blog.sme.sk/c/148168/Drevene-kostoliky.html)